Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

PROGRAM HOSPODÁRSKEHO A SOCIÁLNEHO ROZVOJA

OBCE BUDMERICE

NA ROKY 2008 - 2013 S VÝHĽADOM DO ROKU 2015

október 2008

- 1 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Obce Budmerice

bol vypracovaný na základePHSR Mikroregiónu ČervenýKameň, ktorý bol spracovaný s finančnou podporou zo štrukturálnych fondov Európskej únie

- 2 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

Redakčná rada:

Predseda: JUDr. Lýdia Popluhárová

Zostavil: Ing. Pavol Kráľ Upravil: JUDr. Zuzana Rajčoková

Autori štúdií:

Priemysel a sluţby: Ing. Rudolf Matejovič, CSc. Cestovný ruch: Ing. Magdaléna Grellnethová Poľnohospodárstvo: Ing. Ivan Demjan Ţivotné prostredie: prof. Ing. Juraj Hraško, DrSc., akademik SAV Sociálne veci: PhDr. Alexandra Pivková Zdravotníctvo: MUDr. Rudolf Slivka Kultúra: JUDr. Zuzana Rajčoková Školstvo a šport: Mgr. Stanislav Mičev Regionálna stratégia: Ing. Pavol Kráľ

Jazyková úprava: JUDr. Zuzana Rajčoková Grafická úprava: Igor Cehlárik

- 3 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

Obsah

Úvod 6

Vízia mikroregiónu Červený Kameň 7 Metodika prípravy Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja 8 1. Poslanie Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja mikroregiónu 9 1.1 Celkový prístup a podmienky spracovania 9 1.2 Základné pojmy 10 1.3 Základná charakteristika mikroregiónu 12 1.4 Obec Budmerice v historickom vývoji 14

Analytická časť 2. Ekonomické a sociálne východiská 15 Sociálno-ekonomická analýza Rozvojový potenciál a ľudské zdroje 2.1 Prírodné danosti 15 2.1.1 Potenciál mikroregiónu a obcí v oblasti rozvoja výroby a sluţieb 15 2.1.1.2 Demografická situácia a trendy 26

2.1.2 Ekonomika 28 2.1.2.2 Poľnohospodárstvo 28 2.1.2.3 Cestovný ruch 33 2.1.2.4 Sociálne veci 50 2.1.2.5 Zdravotníctvo 59 2.1.2.6 Školstvo a šport 67 2.1.2.7 Kultúra 76 2.1.2.8 Ţivotné prostredie 84

2.2 Analýza realizovaných opatrení 87 2.3 SWOT analýza mikroregiónu / obce Budmerice 87 2.4 Kľúčové disparity a hlavné faktory rozvoja 89

Strategická časť

3. Rozvojová stratéga 91 3.1 Ciele a priority 91 3.2 Opatrenia a aktivity 98 3.3 Opis rozvojovej stratégie 111 3.4 Akčné plány 112

- 4 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

Implementačná časť

4. Finančný plán 116

4.1 Rozdelenie financií na programovacie obdobie 127 4.2 Rozdelenie financií na priority a opatrenia 128

5. Zabezpečenie realizácie 128 5.1 Inštitucionálne a organizačné zabezpečenie 131 5.2 Monitorovanie a hodnotenie 133 5.3 Harmonogram realizácie 135

6. Záver 136 6.1 Pouţitá literatúra a zdroje údajov 136

7. Prílohy 7.1 Zoznam pouţitých skratiek 136

- 5 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

ÚVOD

Na základe zákona NR SR č. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja v znení zákona NR SR č. 351/2004 Z.z., ktorý nadobudol platnosť 1. júla 2004 „obec vypracúva, schvaľuje a pravidelne vyhodnocuje plnenie programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce a zabezpečuje jeho plnenie“, ďalej sa podieľa „na príprave a uskutočňovaní programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja mikroregiónu a samosprávneho kraja, poskytuje súčinnosť na príprave regionálnych operačných programov, spolupracuje pri zabezpečovaní rozvojových zámerov spoločných pre viacero obcí, zriaďuje s inými obcami zdruţenie obcí s predmetom činnosti, ktorým napomáha hospodárskemu a sociálnemu rozvoju obce, ako aj samosprávneho kraja, vypracúva stanovisko k programom regionálneho rozvoja“.

Strategické plánovanie regionálneho a miestneho rozvoja pod pojmom „Programy hospodárskeho a sociálnaho rozvoja“ sa do agendy samospráv dostali predovšetkým s moţnosťou uchádzať sa o európske dotácie. Strategické plánovanie je hlavne spôsob aktívneho ovplyvňovania budúcnosti daného územia, ktoré napomáha zladiť predstavy rozhodujúcich aktérov rozvoja, umoţní lepšie sa vyrovnať s prebiehajúcimi zmenami vonkajšieho prostredia, umoţní vyuţiť komparatívne výhody a potlačiť existujúce nevýhody s cieľom zvýšenia konkurenčného postavenia obce. Tento proces preto nemôţe byť motivovaný iba vidinou získania dotácií. Úlohou miest, obcí a regiónu je strategický plán miestneho rozvoja nastaviť tak, aby na jeho základe bolo nielen moţné čerpať prostriedky zo zdrojov EÚ, ale zároveň mať realistickú stratégiu miestneho rozvoja zaloţenú na miestnych podmienkach a potrebách.

Stanovenie rozvojových cieľov a priorít umoţní obci Budmerice a obciam mikroregiónu Červený Kameň realizovať dlhodobý rozvoj zaloţený na cielenej stratégií a nie na náhlych, nekoordinovaných rozhodnutiach. PHSR obcí zdruţených do mikroregiónu vychádza z dlhodobej vízie obyvateľov vyuţiť výhodnú geografickú polohu spolupracujúcich obcí s ich prírodnými danosťami a zabezpečiť tak všestranný rozvoj celého mikroregiónu Červený Kameň.

- 6 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

Mikroregión obcí Červený Kameň by mal v roku 2013 vyzerať nasledovne:

VÍZIA

Mikroregión Červený Kameň vďaka svojej polohe predstavuje veľmi príťaţlivú oblasť pre rozvoj cestovného ruchu v regióne. Mikroregión patrí do Bratislavského samosprávneho kraja čo umocňuje jeho moţnosti pre turizmus. Na strane primárneho potenciálu predstavuje pestrosť prírodného prostredia, variabilitu historických a technických pamiatok, prítomnosť rôznych atrakcií. Na strane sekundárnej ponuky dominuje výborná komunikačná dostupnosť, pomerne kvalitná a pestrá ponuka ubytovacích zariadení.

Je to mikroregión spolupracujúcich obcí s vybudovanou infraštruktúrou vrátane komplexného zabezpečenia ponuky sluţieb všetkého druhu nielen pre vlastných obyvateľov, ale aj početných návštevníkov.

Rozvinutá cestná a ţelezničná doprava do značnej miery prispieva k rozvoju mikroregiónu. Je tu dostatok pracovných príleţitosti, podmienky pre rozvíjanie podnikania sú vhodné a systematicky podporované, rozvíja sa oblasť poľnohospodárstva a cestovného ruchu. Miesto rekreácie a oddychu pre obyvateľov poskytuje vytvorená ponuka sluţieb s vybudovanou infraštruktúrou cestovného ruchu, turistických chodníkov a cyklistických trás v obciach mikroregiónu.

Obyvatelia majú vytvorené dostatočné moţnosti na realizáciu aktivít pre vyuţitie voľného času. V obciach mikroregiónu sú zrekonštruované ihriská a moţnosti kultúrneho a spoločenského vyţitia ako aj športových aktivít sú na dobrej úrovni. Zabezpečená je aj starostlivosť o starých a nevládnych s komplexnou opatrovateľskou sluţbou. Obce majú vybudované centrá s mnoţstvom verejnej zelene, ktorá dotvára efekt kvality ţivota v ekologicky čistom prostredí.

Počet obyvateľov mikroregiónu naďalej rastie, demografický vývoj v obciach je priaznivý. Vedenie obcí vytvára dostatočné podmienky pre individuálnu bytovú výstavbu, čoho výsledkom je, ţe mladí ľudia odchádzajú z mikroregiónu za prácou iba v ojedinelých prípadoch, majú vytvorené vhodné podmienky pre svoj ţivot a obce mikroregiónu sa stávajú vyhľadávaným miestom ţivota nových obyvateľov.

Záujem o dianie v obciach a ich rozvoj neustále stúpa a to predovšetkým u mladej a strednej generácie, ktorá sa stáva hybnou silou rozvoja mikroregiónu. Občania spoločnými aktivitami prispievajú k systematickému zvyšovaniu kvality ţivota v obciach čo sa prejavuje komplexnosťou ponuky sluţieb a zabezpečením ostatných potrieb občanov.

Mikroregión Červený Kameň „je miestom šťastného ţivota svojich občanov“.

- 7 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

METODIKA PRÍPRAVY PROGRAMU HOSPODÁRSKEHO A SOCIÁLNEHO ROZVOJA OBCE A MIKROREGIÓNU ČERVENÝ KAMEŇ

TVORBA VÍZIE

Zainteresovanie všetkých strán

Stanovenie základnej stratégie obce

ANALYTICKÁ ČASŤ

ANALÝZA ÚZEMIA

Analýza problémov Audit zdrojov Analýza príleţitostí Zber nápadov

SWOT ANALÝZA

STRATEGICKÁ /KONCEPČNÁ/ ČASŤ PRIORITY, VYTÝČENIE STRATEGICKÝCH CIEĽOV ROZVOJOVÉ PROGRAMY Potencionálne zdroje NÁVRHY PROJEKTOV

IMPLEMENTAČNÁ / REALIZAĆNÁ / ČASŤ AKČNÝ PLÁN / PRÍPRAVA PROJEKTOV

IMPLEMENTÁCIA ÚSPEŠNÝCH PROJEKTOV OBEC - MIKROREGIÓN

SPÄTNÁ VÄZBA – MONITORING - KONTROLA

- 8 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

1. Poslanie Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja

V súlade s právnymi normami bol vypracovaný aj Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice (ďalej len „Program“) ako strednodobý program s cieľmi a zámermi do roku 2013. Program je otvorený dokument, ktorý je moţné dopĺňať a meniť na základe aktuálnych potrieb. Platný je po schválení obecným zastupiteľstvom a zápisnica zo schválenia je prílohou tohto dokumentu. Program vychádza z dlhodobých koncepčných materiálov jednotlivých rezortov a základných dokumentov vplývajúcich na rozvoj regiónov a obcí.

Zohľadňuje návrhy a pripomienky zástupcov obce, mienku obyvateľov a podnikateľov pôsobiacich na jeho území. Pri príprave Programu pracovné skupiny postupovali v zásade na základe odporúčaní Metodickej príručky na vypracovanie Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce, ktorú v apríli 2004 zverejnilo Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Na príprave konečnej verzie sa podieľali externí spolupracovníci n.o. Agentúry granty a fondy Brezno a poverení zástupcovia obcí mikroregiónu Červený Kameň.

1.1 Celkový prístup a podmienky spracovania

Regionálna politika EÚ sa v zmysle schválených dokumentov v najbliţšej budúcnosti bude zaoberať predovšetkým tromi strategickými oblasťami medzi ktoré patria: Oblasť1. „ Konvergencia,“ 2. „ Zvyšovanie konkurencieschopnosti“ a 3. „ Európska územná spolupráca.“ V programovacom období 2007 - 2013 pripadne SR z celkového objemu 385 miliárd eur viac ako 11 miliárd eur. V roku 2006 bol vládou SR prijatý dokument „Národný strategický referenčný rámec SR, ktorý je kľúčovým dokumentom pre programovanie pomoci EÚ na nasledujúce obdobie. Obec, vrátane zdruţenia obcí, v zmysle zákona č. 503/2001 Z.z. o podpore regionálneho rozvoja má uloţenú povinnosť spracovať „Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce/zdruţenia obcí“.

Obyvatelia obcí mikroregiónu Červený Kameň sa zapojili do procesu spracovania Programu. K realizácií tejto úlohy sa uskutočnilo školenie za účasti poslancov obecného zastupiteľstva, starostu, príslušníkov jednotlivých spracovateľských skupín a vedenia pre spracovanie projektu Programu. Občania obcí prispeli k tvorbe Programu svojimi návrhmi prostredníctvom dotazníkového výskumu ktorý je vyhodnotený v prílohe tohto Programu.

V súčasnosti keď chceme pokračovať v uskutočňovaní zmien vo vývoji spoločnosti na globálnej, národnej, a miestnej úrovni, hlavne z dôvodu neustáleho zhoršovania ţivotného prostredia, vyčerpania nerastných surovín a prírodných energetických zdrojov, bola prijatá koncepcia uceleného súboru sociálnych, ekonomických a enviromentálnych princípov na dosiahnutie trvalo udrţateľného rozvoja, ktorý je chápaný ako „taký rozvoj, ktorý umoţňuje uspokojovať potreby súčasnej generácie bez toho, aby ohrozil moţnosti budúcich generácií uspokojovať ich potreby, kde ekonomický rast je prepojený na zabezpečenie kvality ţivota a rovnakých príleţitostí pre kaţdého.

- 9 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

1.2 Základné pojmy

Európska únia – je to politické a ekonomické zoskupenie demokratických štátov, ktoré sa dobrovoľne spojili na dosiahnutie spoločných cieľov a jednoty v Európe pomocou jednotnej vnútornej a zahraničnej politiky.

Riadiaci orgán – je jeden alebo viac vnútroštátnych, regionálnych alebo miestnych orgánov, prípadne subjektov menovaných členskými štátmi pre účely riadenia podpory zo štrukturálnych fondov. Určuje sa riadiaci orgán pre kaţdý operačný program a iniciatívy ES.

Sprostredkovateľský orgán – kaţdý orgán alebo verejnoprávny orgán, prípadne súkromný subjekt, ktorý koná pod vedením riadiaceho (sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom) alebo certifikačného orgánu (sprostredkovateľský orgán pod certifikačným orgánom) alebo orgán ktorý vykonáva povinnosti v mene takéhoto orgánu vo vzťahu k príjemcom vykonávajúcim operácie.

Operačný program – dokument predloţený členským štátom a prijatý komisiou, ktorý určuje stratégiu rozvoja pomocou jednotného súboru priorít, na dosiahnutie ktorých sa bude ţiadať pomoc z niektorého fondu alebo v prípade cieľa „konvergencia“ z Kohézneho fondu.

Prioritná os – jedna z priorít stratégie v operačnom programe, ktorá sa skladá zo skupiny navzájom súvisiacich operácií s konkrétnymi merateľnými cieľmi. Prioritná os operačného programu sa rovná jednej konkrétnej strategickej /špecifickej/ priorite stratégie Národného strategického referenčného rámca SR na roky 2007 – 2013.

Národný strategický referenčný rámec – dokument členského štátu EÚ ktorý predkladá pred začiatkom programovacieho obdobia Európskej komisii vlastný rámcový dokument, Národný strategický referenčný rámec, ktorý predstavuje referenčný nástroj na prípravu programovania fondov.

Princípy regionálnej politiky – základné princípy sú definované: Partnerstvo- všetci partneri sa majú aktívne podieľať na plánovaní a realizácií investícií ako aj na všetkých ostatných projektoch.(vláda, regionálne a miestne subjekty, podniky, zástupcovia univerzít, mimovládne organizácie a pod.) Subsidiarita- rozhodovanie prebieha na najniţšej praktickej úrovni. Národné rozvojové dokumenty sú schvaľované komisiou v Bruseli, ale zostavované a spravované sú národnými a regionálnymi orgánmi členskej krajiny. Programovanie- všetky projekty musia zapadať do ucelenej niekoľkoročnej stratégie. EÚ kladie dôraz na komplexné posúdenie a riešenie problémových regiónov a preto sú pre jednotlivé regióny spracovávané operačné programy, ktoré vyhodnocujú silné a slabé stránky regiónov a navrhujú spôsoby riešenia problémov. Doplnkovosť- peniaze z fondov sú pridávané ku štátnemu rozpočtu, ale nenahrádzajú ho. Štátne výdavky musia zostať na rovnakej úrovni ako pred pridaním. Očakáva sa štátny príspevok na kaţdý projekt. Na projekty ktoré patria do kategórie Cieľ „Konvergencia“ bude EÚ prispievať maximálne 75 % z ich výšky. Koncentrácia- fondy sa budú sústreďovať do najproblémovejších regiónov a na realizáciu najdôleţitejších opatrení. Cieľom nie je realizácia malých projektov, ktoré nemôţu zaručiť poţadovaný rozvojový efekt.

- 10 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

Regionálne členenie – Európska únia bola systematicky rozdelená na štatistické oblastné jednotky NUTS. V SR je toto delenie realizované: NUTS I – Slovenská republika NUTS II – región Bratislava, región severozápad (Ţilinský a Trenčiansky kraj), región juhozápad (Trnavský a Nitriansky kraj), región východ (Banskobystrický, Košický a Prešovský kraj) NUTS III – kraje NUTS IV – okresy NUTS V – sídla

Faktory rozvoja – predstavujú hlavné impulzy, ktorých vyuţitie vedie k zmierňovaniu identifikovaných disparít. Môţu predstavovať existujúce alebo budúce impulzy.

Disparity – Sú hlavné prekáţky, ktoré je nutné prekonať, aby bol dosiahnutý cieľ stratégie, Sú výsledkom syntézy identifikovaných slabých stránok a ohrození uvedených vo SWOT analýze.

Póly rastu – sú charakteristické prítomnosťou expandujúcich odvetví umiestnených v urbanizovanej oblasti, vyvolávajúce zmeny v ekonomických aktivitách lokalizovaných v zóne svojho vplyvu, ktoré sa prejavujú vo vyššej ekonomickej výkonnosti a konkurencieschopnosti daného územia v porovnaní s ostatnými územiami v regióne. Najvýznamnejšie póly rastu sa vzťahujú na vývoj výkonnosti okrem úrovne regiónu aj na úroveň národného hospodárstva.

Inovačné póly rastu – sú tvorené definovanými centrami osídlenia (krajské mestá, mestá sídiel obvodných úradov) a časťou území ťaţísk osídlenia prvej a druhej úrovne.

Kohézne póly rastu – sú tvorené definovanými centrami osídlenia kohézneho významu v príslušnom území. Plnia niektoré funkcie vyššieho významu aj pre priľahlé obce.

Kohézny fond – Finančný nástroj kohéznej politiky EÚ s cieľom posilnenia hospodárskej a sociálnej súdrţnosti spoločenstva v záujme podpory trvalo udrţateľného rozvoja.

Štrukturálne fondy EÚ – sú nástroje regionálnej politiky cez ktorú plynú finančné prostriedky, vyčlenené v rámci regionálnej politiky do členských štátov. Napomáhajú riešiť dlhodobé problémy. Pouţívajú sa v úzkej spolupráci členských štátov a regionálnych orgánov k podpore hospodárskeho vývoja tak, aby zmenšili rozdiely medzi regiónmi a sociálnymi skupinami.

Strategický cieľ – predstavuje cieľ, ktorý chceme dosiahnuť v danom území v programovacom období 5 - 7 rokov. Vízia je porovnateľná s pojmom strategický globálny cieľ, hlavný strategický cieľ. Ide o modelový stav obce, ktorý chceme v určitom časovom horizonte dosiahnuť.

Špecifický cieľ – je odvodený zo strategického cieľa s nadväznosťou na jednu alebo viac priorít. Predstavuje popis stavu, ktorý chceme vo vymedzenom období dosiahnúť. Ide o vyjadrenie zámeru, ako riešiť časť zo súboru problémov, ktoré globálne rieši strategický cieľ.

- 11 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

Priorita – všeobecne predstavuje prednosť pred niečím. Vyjadruje stanovenie dôleţitosti v rámci kaţdej úrovne programu zo zoznamu problémov. Poradie prioríty určuje, ktoré preferované problémy máme riešiť v projektoch.

Opatrenie – prostriedok, ktorý po určitú dobu napomáha realizovať príslušnú prioritu. Je to súbor podmienok na riešenie projektov a finančných podpôr k jednému cieľu. Opatrenie obsahuje nástroje, ktoré môţu mať charakter: - programu - projektu - zaloţenia inštitúcie - regulácie prostredníctvom normy - finančného mechanizmu (grantová alebo pôţičková schéma).

Aktivita – (činnosť) v rámci programov a projektov je chápaná ako vecne, časovo, finančne, organizačne alebo inak vymedzený samostatný prvok, zahrňujúci skupinu krokov, alebo podrobnejších úloh vykonávaných v procese programu (projektu) s hmotnými alebo nehmotnými vstupmi a výstupmi (výsledkami). Predstavujú typy činnosti - projektov, ktoré budú v rámci vymedzených opatrení podporované.

Akčný plán – predstavuje súbor logicky a hierarchicky prepojených častí programu podporujúcich realizáciu strategického cieľa, pričom súčasťou akčného plánu sú špecifické ciele opatrenia a úlohy.

Úloha – predstavuje hierarchicky najniţšie postavenú zloţku programu a je charakterizovaná: - špecifickou činnosťou vykonávanou v rámci opatrenia - najkonkrétnejším pomenovaním riešenia problému - obsahom zodpovednosti, stanovením termínov a spôsobom financovania.

1.3 Základná charakteristika mikroregiónu

mikroregión Červený Kameň

Charakteristika

Mikroregión Červený Kameň patrí do územia Bratislavského kraja. Rozprestiera sa na úpätí Malých Karpát, medzi riekou Dunaj a Moravou, 30 kilometrov severne od Bratislavy, na Malokarpatskej vínnej ceste. Je to malebný a prívetivý kraj, v ktorom človek zakladal svoje usadlosti najmä vďaka výhodnej polohe na kriţovatkách ciest, pri dôleţitých brodoch a na slnečných miestach s úrodnou pôdou. Jeho súčasťou je 9 obcí: Budmerice, Budmerice, Častá, Doľany, Dubová, Jablonec, Píla, Štefanová a Vištuk, v minulosti patriace do panstva Červeného Kameňa. V kaţdej obci tohto regiónu sa nachádzajú pozostatky niekdajšieho ţivota tunajšieho ľudu, buď materiálne, alebo zachované vo zvyklostiach. Región ponúka nielen krásnu prírodu, historické pamiatky, remeselnícke výrobky, folklór, ale aj produkty prírody – zlatý vínny mok. Podľa vykopávok v 4. storočí pred Kristom vinič hroznorodý začali u nás pestovať Kelti. Na prelome letopočtov sa o jeho rozvoj zaslúţili rímske légie, v 13. a 14. storočí

- 12 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice mešťania kráľovských miest. Práve pestovanie hrozna, ktoré malo zásadný vplyv na ţivot obyvateľov, od nepamäti ovplyvňovalo dianie v regióne. Na pradávnych zvykoch a pohostinnosti miestneho obyvateľstva stavia svoje snahy aj Malokarpatská vínna cesta, ktorá vedie cez bývalé kráľovské mestá Bratislava, Svätý Jur, Pezinok, Modra a priľahlé obce okresov Bratislava, Pezinok a Trnava.

Dnešný hrad Červený Kameň, leţiaci na juhovýchodnom svahu Malých Karpát, neďaleko Modry nad obcou Častá, stál uţ v polovici 13. storočia a pôvodný kamenný hrad sa spomína od roku 1240. Bol súčasťou pohraničnej sústavy hradov, tiahnucej sa od Bratislavy aţ po Ţilinu. Tento pôvodný hrad zanikol v prvej polovici 16. storočia, keď jeho vtedajší majitelia, augsburskí podnikatelia Fuggerovci, vybudovali v rokoch 1535 – 1537 po jeho obvode novú pevnosť s ústredným štvorcovým dvorom a štyrmi nároţnými baštami.

Základom pevnosti bolo pôvodne iba juhovýchodné obytné krídlo, v ktorého suteréne boli rozsiahle skladovacie priestory. Štyri nízke a široké bašty postavené na obranu pevnosti boli prispôsobené vyspelej delostreleckej obrane. Pevnosť dobudoval po roku 1588 jej nový majiteľ Mikuláš Pálffy dostavbou ďalších dvoch poschodových obytných krídel a jedného prízemného krídla na severozápade. Pevnosť sa tak stala zároveň honosným renesančým zámkom, ktorého obytné priestory zaradili umelecky vyspelým interiérom. Neskoršie prestavby uţ iba zvyšovali reprezentačnosť rodového panského sídla. Aj keď bol hrad v nasledujúcich storočiach niekoľkokrát poškodený poţiarom, Pálffyovci, ktorí boli jeho vlastníkmi aţ do 2. svetovej vojny, ho vţdy opravili, takţe sa dodnes zachoval vo svojej historickej podobe. Objekt dnes slúţi ako múzeum nábytku.

Múzeum Červený Kameň je špecializované múzeum dokumentujúce vývoj bytovej kultúry šľachty a meštianstva na Slovensku s dôrazom na umelecko – historický charakter zbierkových predmetov a dejiny hradu Červený Kameň ako národno – kultúrnej pamiatky. Svojou výhodnou polohou a unikátnymi zbierkami patrí k najnavštevovanejším hradom na Slovensku.

Obce mikroregiónu Červený Kameň v širších súvislostiach

- 13 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

Obce mikroregiónu Červený Kameň

1.4 Obec Budmerice v historickom vývoji

B u d m e r i c e Obec leţí v nadmorskej výške 180 metrov, 37 km východne od Bratislavy v okrese Pezinok v Trnavskej pahorkatine, v doline potoka Gidra, na ktorom je vybudovaná vodná nádrţ. Chotár obce bol osídlený uţ v neolite. V eneolite tu ţil ľud s kanelovanou kultúrou. Prvá zmienka o obci je z roku 1296, keď patrila do panstva Červený Kameň. Pôvodné osídlenie sa vyznačovalo hlinenými domami s drevenou podbránou a valchovou strechou zo slamy. Obyvatelia pestovali vínnu révu. V histórii obce sa uvádza chov rýb v okolitých rybníkoch a známe boli aj mlyny na potoku Gidra. Obec zanikla v roku 1528 - 1532, keď bol majiteľom panstva Červený Kameň lúpeţný rytier Ladislav Moro. Neskôr začalo jej opätovné osídľovanie. Budmerice sú pamätné i z taţkých bojov v 18. storočí, ked Rákocziho vojská boli porazené cisárskymi oddielmi v roku 1705. Začiatkom 20. storočia pracovala v obci známa vyšívačská dielna, ktorá zásobovala spolok Izabella, odkiaľ sa tovar šíril do okolia i za hranice. Miestny gotický kostol Povýšenia svätého bol znovupostavený v roku 1782, kde bola vyuţitá stará veţa. Na cintoríne sa nachádza kaplnka Sedembolestnej Panny Márie z 18. storočia. Kaštieľ Budmerice sa nachádza v parku pred obcou, ktorá bola v minulosti poddanskou obcou hradu Červený Kameň. Historizujúcu stavbu dal v roku 1889 postaviť Ján Pálffy ml., v roku 1946 bola upravovaná, pamiatková obnova bola ukončená v r 1986. Architektúra kaštieľa je súborom prvkov viacerých historických období. Hlavná fasáda s ustupujúcim rizalitom je ukončená nad portálom s erbom vysokou veţou. V objekte je Domov slovenských spisovateľov. Za obcou je doškoľovacie stredisko Metodického centra Bratislava, ktoré bolo zrekonštruované z

- 14 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice bývalého mlyna. V chotári obce leţí štátna prírodná rezervácia Lindavský les, ktorá patrí medzi najväčšie lesné komplexy na Trnavskej pahorkatine s veľmi hojným výskytom duba cerového a mnohými starými jedincami stromov. V obci ţije ľudový remeselník, fujarista Roman Kuchta, ktorý vyrába tradičné hudobné nástroje, fujary, píšťaly a koncovky. V súčasnosti v obci ţije 2 500 obyvateľov.

Analytická časť

2. Ekonomické a sociálne východiská

Sociálno - ekonomická analýza

Rozvojový potenciál a ľudské zdroje

2.1 Prírodné danosti Mikroregión Červený Kameň sa z geografického hľadiska nachádza na rozhraní dvoch odlišných prírodných celkov, ktoré určujú jeho prírodné prostredie. Je to pohorie Malé Karpaty a Trnavská pahorkatina, ktorá tvorí časť Podunajskej níţiny. Malé Karpaty zasahujú do územia mikroregiónu na severozápade, kam patrí celý kataster obce Píla. Obce Doľany, Častá a Dubová majú severozápadnú časť katastrálnych území v Malých Karpatoch a juhovýchodnú časť na Trnavskej pahorkatine. Obce Štefanová, Budmerice, Vištuk, Jablonec a Budmerice majú celý kataster na Trnavskej pahorkatine. Táto poloha determinuje charakter prírodnej krajiny, čo sa odráţa najmä na odlišnosti reliéfu a pôdneho krytu (pozri mapky regiónu a katastrov jednotlivých obcí) a následne aj na charaktere vegetácie, ktorá je základom ekonomických aktivít, čo vplýva na prírodné východiskové predpoklady.

2.1.1 Potenciál mikroregiónu a obcí v oblasti rozvoja výroby a sluţieb . 1. Zoznam východiskových materiálov

Popis východiskových materiálov štátneho, regionálneho charakteru Koncepcia územného rozvoja Slovenska 2001 – schválená uznesením vlády SR č. 1033/2001 zo dňa 31. októbra 2001, Aktualizovaný konvergenčný program Slovenska na roky 2004 aţ 2010, Národný strategický plán rozvoja vidieka pre obdobie 2007 -2013, Operačný program Bratislavský kraj na roky 2007 – 2013 (marec 2007).

Východiskové materiály za oblasť priemyslu a sluţieb Sektorový operačný program Priemysel a sluţby na roky 2004 - 2006, vrátane programového doplnku, Operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast na roky 2007 - 2013.

- 15 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

Východiskové materiály charakterizujúce súčasný stav a rozvoj mikroregiónu Červený Kameň Podrobný humánno-geografický a socioekonomický prieskum vybraného územia - mikroregión Červený Kameň (Peter Spišiak, Marián Spišiak – 2006), Údaje a informácie charakterizujúce doterajší vývoj, súčasný stav, ako aj predstavy o budúcom vývoji vybraných oblastí obcí začlenených do mikroregiónu Červený Kameň (získané na obecných úradoch obcí, internete, respektíve osobných pohovorov so zástupcami obcí).

2. Analýza súčasnej situácie mikroregiónu Červený Kameň (z pohľadu priemyslu a vybraných sluţieb) Do mikroregiónu Červený Kameň (MČK) patria katastre dnešných obcí Budmerice, Budmerice, Častá, Doľany, Dubová, Jablonec, Píla, Štefanová a Vištuk. Z geografického hľadiska územie mikroregiónu sa nachádza na rozhraní dvoch prírodných celkov – pohorie Malé Karpaty a Podunajská níţina. Malé Karpaty zasahujú do územia na severozápade a na juhovýchode ide o poľnohospodársku pôdu na území Podunajskej níţiny, predovšetkým jej časť – Trnavská pahorkatina. Obec Píla leţí celá v katastrálnom území Malých Karpát, ďalšie obce Doľany, Dubová a Častá sa nachádzajú v časti katastrálneho územia v Malých Karpatoch a z časti v Trnavskej pahorkatine. Obce Štefanová, Budmerice, Vištuk, Jablonec a Budmerice sú v plnej miere začlenené v katastri Trnavskej pahorkatiny, kde prevaţujú úrodné hnedozeme, ktoré vytvárajú priaznivé podmienky pre poľnohospodársku výrobu (najmä prvovýrobu). V podhorských oblastiach prechádzajú hnedozeme do oglejených hnedozemí a na samotných svahoch Malých Karpát sú to kambizeme s priaznivými prírodnými podmienkami pre pestovanie viniča a ovocných stromov, lesného hospodárstva, turistiky a agroturistiky.

Z historického hľadiska hodnotené územie je veľmi vzácne, nakoľko tadiaľto prechádzali významné obchodné a kráľovské cesty. Za najstaršie obce mikroregiónu je moţné povaţovať obec Častú (1240), Budmerice (1244), Vištuk (1244). Aj v súčasnosti styk jednotlivých obcí s okolím sa zabezpečuje predovšetkým cez dopravné systémy. V hodnotenom území dominuje cestná doprava a len v jeho okrajových obciach územia mikroregiónu zasahuje nadregionálna ţelezničná doprava. Najlepšiu dopravnú dostupnosť majú obce mikroregiónu na kriţovatkách ciest (Častá, Budmerice, Dubová), ako aj okrajová obec (Budmerice).

Z hľadiska osídlenia územie patrilo pod Bratislavskú ţupu. V súčasnosti tieţ patrí z územno – správneho pod Bratislavský kraj a v rámci samosprávy pod Bratislavský vyšší územný celok. Obce mikroregiónu mali koncom roku 2004 okolo 10 300 obyvateľov, čo predstavuje asi 1,6% z počtu obyvateľov Bratislavského kraja (601 132 obyvateľov v roku 2005). Najvyšší počet obyvateľov (nad 1 000 obyvateľov) mali obce Budmerice (2 150), Častá (2 094), Budmerice (1 615) a Vištuk (1 382).

Priemyselná výrobná činnosť, obchod a ďalšie vybrané sluţby Ekonomický potenciál mikroregiónu tvorí v obciach, kde prevaţujú úrodné zeme v prvom rade poľnohospodárska výroba a v podhorských a horských obciach Malých Karpát, vzhľadom na prírodné podmienky ide najmä o pestovanie viniča a ovocných stromov, lesné hospodárstvo, turistiku, agroturistiku, cykloturistiku a poľovníctvo.

- 16 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

Priemyselná výrobná činnosť, ako aj vybrané sluţby na území obcí mikroregiónu v súčasnosti ešte nemajú takú pozíciu, akú by si zaslúţili. Túto skutočnosť potvrdzuje pomerne výrazná nespokojnosť občanov (výsledok prieskumu) vyplývajúca z moţnosti sa zamestnať podľa svojho záujmu v obci alebo podnikať v obci v oblasti záujmu prejaveného zo strany podnikateľov, ale aj krytí potrieb obyvateľov. Najviac podnikateľských subjektov v súčasnosti pôsobí jednak v rámci priemyselných výrobných činností (najmä drobných výrobných prevádzok), ale aj v sluţbách v rámci obcí. Najväčší počet prevádzok v oblasti sluţieb pôsobí v obciach s najväčším počtom obyvateľov (Budmerice, Budmerice, Častá). Je moţné konštatovať, ţe podnikateľské subjekty pôsobiace v oblasti priemyselnej výroby a v sluţbách výrazne prispievajú k rastu zamestnanosti a k ekonomickej výkonnosti príslušnej obce a nadväzne celého mikroregiónu.

Niţšie sú uvedené podnikateľské subjekty zabezpečujúce priemyselnú výrobnú činnosť v rámci malého podnikania, pôsobiace na území obca Budmerice. Kaţdý podnikateľský subjekt je charakterizovaný jeho názvom s názvom obce, jeho právnou formou (FO - ţivnostník, s.r.o., a.s., v.d. - výrobné druţstvo, prípadne ďalšie), názvom výrobkov, resp. prevádzky a počtom zamestnancov.

Konkrétne podnikateľské výrobné subjekty pôsobiace v obci:

- v odvetví drevárskeho a nábytkárskeho priemyslu

Roman Kuchta (FO) - výrobky z dreva (fujary, píšťaly, koncovky) 1 pracovník, Budmerice

Z prehľadu PHSR MČK vyplýva, ţe v súčasnosti pôsobí v priemyselnej výrobe mikroregiónu cca 30 podnikateľských subjektov, v rámci malého a stredného podnikania, v právnej forme ako FO, s.r.o., resp. výrobné druţstvo a vytvárajú viac ako 290 pracovných miest. Pôsobia najmä v elektrotechnickom priemysle (v lokalite obce Budmerice okolo 155 zamestnancov v rámci s.r.o. a v.d. invalidov vyrába elektrosúčiastky pre tuzemský aj zahraničný trh), ďalej v kovovýrobe je vytvorených cca 40 pracovných miest (Častá, Budmerice a Doľany), v drevárskom a nábytkárskom priemysle (v lokalite obcí Budmerice, Budmerice, Častá, Doľany, Štefanová a Vištuk), v gumárenskom a plastikárskom priemysle (v lokalite obcí Budmerice, Častá, Doľany a Píla), vo výrobe ostatných dopravných zariadení (v lokalite obce Budmerice) a tieţ čiastočne v keramickom priemysle (Častá a Doľany), v spracovaní kameňa (Budmerice, Doľany) a v potravinárskom priemysle (Častá).

V ďalšom období jedným zo zámerov obcí mikroregiónu je pokračovanie v podpore podnikania získavaním nových investorov, resp. inováciou technológií existujúcich výrobní, a tým zvýšiť ich konkurencieschopnosť, zamestnanosť a dostupnosť sluţieb v mikroregióne. Vychádza sa z predpokladu, ţe sa zlepší prístup podnikateľov k finančným zdrojom a zlepší sa aj legislatíva podnikateľského prostredia v prospech najmä malých podnikateľov a ţivnostníkov. K naplneniu tohto zámeru obce (vyplynul z uskutočneného prieskumu) ponúkajú pre podnikateľské účely (vytváranie malých priemyselných zón) pozemky, resp. v súčasnosti nevyuţívané haly bývalých JRD (Dubová, Štefanová, Jablonec). Po ich rekonštrukcii, vrátane dobudovania potrebnej infraštruktúry by sa do nich umiestňovali priemyselné výrobné prevádzky, ale aj prevádzky obchodu a sluţieb. V obci Budmerice občania odporúčajú podnikateľské aktivity ako v oblasti rozširovania výrobných prevádzok, tak aj v oblasti sluţieb smerovať do priestorov súčasného priemyselného centra Dimitrovky

- 17 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice v lokalite obce. Taktieţ v obciach Budmerice, Dubová, Doľany a Vištuk sa navrhuje rozšírenie priemyselných výrobných činností, napr. drevárskych výrobkov v rámci existujúcich areálov (bývalé objekty JRD), resp. v ich blízkom okolí. Tieţ v budúcom období sa očakáva pri existujúcich priemyselných výrobách umiestnených v mikroregióne uskutočnenie inovácií technológií aj výrobkov.

Z hľadiska ďalšieho napredovania hodnoteného mikroregiónu nie je priemyselná výroba s veľkými kapacitami prioritným smerom. Pretoţe realizácia priemyselných programov je výrazne limitovaná ochranárskymi opatreniami, preto je potrebné navrhovať také výroby, ktoré nebudú ţivotné prostredie zaťaţovať. Pôjde skôr o rozvoj tradičných výrob aj remeselníckeho typu smerovaných na spracovanie dreva, kameňa, hliny a ďalších materiálov. Pôjde v prvom rade o také výrobky, ktoré budú mať predpoklady sa uplatniť na trhu, najmä v súvislosti s očakávaním rozvojom cestovného ruchu v tomto regióne. Taktieţ bude nutné z dôvodu dodrţiavania zásad ochrany ţivotného prostredia uskutočniť pri existujúcich výrobách inovácie technológií a výrobkov Táto skutočnosť vyplýva aj z návrhov uskutočneného prieskumu orientovaného do rozvoja sektorov, resp. odvetví hospodárstva mikroregiónu. Z návrhov mierne dominovala orientácia do rozvoja obchodu a sluţieb, ďalej do oblasti cestovného ruchu,hlavne agroturistiky a čiastočne do sektora poľnohospodárstva. V oblasti priemyselných výrobných prevádzok jeden z rozvojových smerov môţe byť orientovaný do tradičných remeselníckych výrob.

Ďalším zámerom obcí mikroregiónu, ktorý smeruje k zvýšeniu bezpečnosti obyvateľstva na vidieku (vychádza tieţ z prieskumu občanov) je realizácia osvetlenia v obciach na vyššej technickej úrovni. Je však potrebné uviesť, ţe realizácia uvedených rozvojových zámerov obcí mikroregiónu, ako v oblasti priemyselných výrobných prevádzok, tak aj v raste obchodných a ďalších sluţieb, je investične náročná. Nedostatok investičného kapitálu v domácich podnikateľských subjektoch malých podnikov, ako aj samosprávy obcí obmedzuje ich investičné aktivity. Táto skutočnosť vyvoláva potrebu okrem zabezpečenia vlastných finančných zdrojov získavať prostriedky z cudzích zdrojov – štátneho rozpočtu, úverov, štrukturálnych fondov EÚ a ďalších.

Oblasť obchodu a sluţieb predstavuje jeden z dôleţitých faktorov rozvoja vidieka v mikroregióne, v jeho jednotlivých obciach. Je zároveň dôleţitým nástrojom stimulujúci vývoj zamestnanosti. Sluţby obcí sú orientované do drobných prevádzok. Prevládajú predajne potravín, ovocia a zeleniny, zmiešaného tovaru, nepotravinárskeho tovaru, pohostinstiev, predajne stavebnín a ďalšie predajné jednotky (viď niţšie uvedený prehľad). Je moţné uviesť, ţe obyvatelia hodnoteného mikroregiónu majú k dispozícii pomerne široký sortiment sluţieb, dostupných buď priamo v príslušnej obci, alebo v obciach a mestách v jej blízkosti. Ide o napr. pošty, kaderníctva, pneuservisy, autoservisy, autodopravcovia a pod. Taktieţ je potrebné uviesť, ţe časť zariadení sluţieb je zameraná výlučne na cestovný ruch, čo je podrobnejšie obsiahnuté v samostatnej časti tohto materiálu. Z uskutočneného prieskumu vyplynula určitá nespokojnosť obyvateľov v oblasti predaja obuvi a textilu a s ďalšími priemyselnými tovarmi, napr. elektrospotrebičmi Taktieţ nespokojnosť bola vyjadrovaná s nedostatočnými kapacitami v oblasti sklenárskych, elektrikárskych, zámočníckych a vodoinštalatérskych prác. Z uskutočneného prieskumu sa ukazuje ako vhodné rozšíriť predajne stavebnín, čo je vyvolané výraznou výstavbou v rámci bratislavskej prímestskej zóny, kde územie mikroregiónu Červený Kameň patrí.

- 18 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

Konkrétne podnikateľské subjekty pôsobiace v obci Budmerice za jednotlivé oblasti činností obchodných a ďalších vybraných sluţieb (s uvedením názvu prevádzky, právnej formy, druhu sluţieb a počtu zamestnancov) sú uvedené niţšie.

Obec: Budmerice Sluţby (mimo ubytovacích kapac.) Názov prevádzky: Slovenská pošta Právna forma: a.s. Druh sluţieb: Poštové sluţby Počet zamestnancov 5 Názov prevádzky: ZUNA- (p. Nahálková) Právna forma: FO Druh sluţieb: ţeleziarstvo, kľúčová sluţba, elektro materiály Počet zamestnancov 1 Názov prevádzky: PEHA LANUGAGES Právna forma: FO Druh sluţieb: Súkromná jazyková škola Počet zamestnancov 1 Názov prevádzky: POIP Právna forma: FO Druh sluţieb: Predaj drogérie a rozličného tovaru Počet zamestnancov 1 Názov prevádzky: Stavebniny Právna forma: FO Druh sluţieb: Predaj stavebného materiálu Počet zamestnancov 1 Názov prevádzky: Výkup druhotných surovín Právna forma: FO Druh sluţieb: Výkup surovín Počet zamestnancov 1 Názov prevádzky: Maliarstvo a natieračstvo Právna forma: F0 Druh sluţieb: Maliarske a natieračské práce Počet zamestnancov 2 Názov prevádzky: Potraviny Právna forma: FO Druh sluţieb: Predaj potravín Počet zamestnancov 1 Názov prevádzky: Potraviny-CBA Právna forma: FO Druh sluţieb: Predaj potravin Počet zamestnancov 10 Názov prevádzky: Baliareň – FONTIS Právna forma: FO Druh sluţieb: Balenie výrobkov Počet zamestnancov 7 Názov prevádzky: Pohostinstvo-SIBAX Právna forma: FO Druh sluţieb: Občerstvenie Počet zamestnancov 5

- 19 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

Názov prevádzky: Čerpacia stanica Právna forma: FO Druh sluţieb: Predaj pohonných hmôt Počet zamestnancov 5 Názov prevádzky: Krajčírstvo (p. Oškerová) Právna forma: FO Druh sluţieb: Pánske a dámske krajčírstvo Počet zamestnancov 1 Názov prevádzky Záhradné centrum Právna forma FO Druh sluţieb Záhradnícke sluţby Počet zamestnancov 2 Názov prevádzky Servis motorových vozidiel Právna forma FO Druh sluţieb Oprava vozidiel Počet zamestnancov 1 Názov prevádzky Kvetinárstvo Právna forma FO Druh sluţieb Predaj kvetov Počet zamestnancov 1 Názov prevádzky Doprava - GRANEC Právna forma FO Druh sluţieb Nákladná autodoprava tovarov Počet zamestnancov 1 Názov prevádzky VHD - AUTOTRANS Právna forma FO Druh sluţieb Poskytovanie poľnohospodárskych strojov Počet zamestnancov 1

Z prehľadu PHSR MČK vyplýva, ţe najväčší počet podnikateľských subjektov pôsobí v predajniach potravinárskeho a nepotravinárskeho tovaru, v pohostinstvách a reštauračných sluţbách. Uvedené podnikateľské subjekty pôsobiace v obciach mikroregiónu zamestnávajú v súčasnosti cca 270 osôb. Z uvedeného počtu je zamestnaných cca 110 osôb v obchodných prevádzkach a sluţbách v obci Častá.

Z hľadiska budúcnosti sa očakáva zvýšenie počtu pracovných miest v oblasti obchodných a ďalších vybraných sluţieb, a tým sa rozšíri ich ponuku jednak pre krytie potrieb obyvateľov obcí mikroregiónu, ale tieţ pre jeho návštevníkov a aj pre vonkajší trh. Ich ďalší rozvoj bude ovplyvňovaný tieţ prehlbovaním spolupráce medzi jednotlivými obcami, od vyuţitia územia tvoreného extravilánmi obcí ako celku a komplexnou ponukou sluţieb, najmä v smere očakávaného rozvoja cestovného ruchu. Z uskutočneného prieskumu a nadväzného upresnenia na úrovni samospráv obcí vyplynuli ďalšie poţiadavky obcí na doplnenie, resp. rozšírenie obchodných a ďalších sluţieb, vrátane zlepšenia úrovne kvality predaja. A to konkrétne v obci :

Budmerice sa poţaduje vybudovať predajňu hračiek, cukrárne, zariadenia relaxačno- masáţneho salónu, bankomatu, ako aj rozšírenia reštauračných sluţieb;

V nadväznosti na uvedené je potrebné uviesť, ţe sektor malého podnikania predstavuje významnú súčasť trhových ekonomík. Významne sa podieľa na tvorbe HDP, zabezpečení

- 20 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice zamestnanosti a príjmom do samospráv obcí aj štátneho rozpočtu z daní. Kvantitatívny podiel malého a stredného podnikania v slovenskej ekonomike je porovnateľný s vyspelými krajinami, keď malé a stredné podniky tvoria v SR 99% z celkového počtu podnikov. V rokoch 1999 - 2003 vzrástol v SR počet fyzických osôb (ţivnostníci a slobodné povolania) z 278 134 na 319 400. Z celkového počtu ţivnostníkov 306 356 v roku 2003 bolo najviac registrovaných v obchode (35,1 %), v priemyselnej výrobe (17,3 %) a v stavebníctve (16,1 %). Podiel malých a stredných podnikov na celkovej zamestnanosti vzrástol v SR z 56% v roku 1999 na 66% v roku 2003. V rámci kategórie ţivnostníkov bolo v roku 2003 zamestnaných okolo 578 000 pracovníkov. V slovenskom priemysle zabezpečili v roku 2003 rozhodujúci objem trţieb aţ 68% veľké podniky (z toho 47,4% podniky nad 1000 zamestnancov), stredné podniky sa podieľali 14,3%, malé podniky 7,8% a ţivnostníci 9,9%.

Limitujúcim faktorom rozvoja malého a stredného podnikania, tak ako uţ bolo uvedené, je nedostatok investičného kapitálu na nákup nových technológii, inovačné aktivity a zvyšovanie kvality výrobkov, zníţený prístup k priemyselným informáciám, niţšia úroveň marketingu. Dôleţitým faktorom rozvoja MSP je vytváranie vhodného podnikateľského prostredia, čo predpokladá zjednodušenie a sprehľadnenie legislatívy, zníţenie administratívneho a daňového zaťaţenia a zlepšenie prístupu ku kapitálu.

Ďalším zámerom obcí mikroregiónu, ktorý smeruje k zvýšeniu bezpečnosti obyvateľstva na vidieku (vychádza tieţ z prieskumu), je realizácia osvetlenia v jeho obciach na vyššej technickej úrovni.

3. Vízia rozvoja obce Budmerice a obcí mikroregiónu Červený Kameň z pohľadu rozvoja priemyslu a vybraných sluţieb Vízia mikroregiónu Červený kameň predpokladá aj rozvojom ekonomického potenciálu a podnikateľského prostredia, vrátane modernizácie a dobudovania jeho technickej infraštruktúry, v horizonte 10 - 15 rokov dosiahnuť vyššiu kvalitu ţivota a ţivotného štandardu všetkých skupín jeho obyvateľov. A to na základe vyuţívania ďalších podnikateľských aktivít v oblasti priemyselnej výroby, obchodu a ďalších sluţieb s dôrazom na tvorbu pracovných miest v miestnom meradle, ďalej na zlepšenie kvality technickej infraštruktúry, na rozvoj ľudských zdrojov a na prehlbovaní sociálnych istôt obyvateľstva. Taktieţ obce mikroregiónu by sa mali stať atraktívnou oblasťou aj pre jej návštevníkov.

K naplneniu vízie môţe prispieť určitou mierou podpora rozvoja konkurencieschopného a efektívne vyrábajúceho potenciálu existujúcej priemyselnej výroby, obchodu a sluţieb. Ďalej podpora začínajúcich podnikateľov, najmä podnikateľov s novými inovatívnymi výrobkami v rámci malého podnikania a ďalších poţadovaných prevádzok obchodu a sluţieb v podmienkach trvalo udrţateľného rozvoja.

Zvýšenie konkurencieschopnosti a efektívnosti v oblasti priemyselného potenciálu a sluţieb v mikroregióne prostredníctvom inovácií sa navrhuje dosiahnuť: podporou zavádzania inovácií v uţ existujúcich priemyselných prevádzkach, prevádzkach obchodu a sluţieb;

podporou projektov pre začínajúcich podnikateľov, najmä v oblasti malého podnikania, vrátane ţivnostníkov zameraných aj na tradičné remeselnícke výroby (drevárske, kováčske, kamenárske, keramické a ďalšie);

- 21 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

podporou projektov šetrných k ţivotnému prostrediu;

podporou vybudovania priemyselnej zóny v obci Vištuk, resp. priemyselných zón s vyuţitím revitalizovaných lokalít a objektov (napr. v súčasnosti nevyuţívaných objektov JRD Budmerice, Jablonec, Doľany, Štefanová a Dubová). Ďalej rozšírenie podnikateľských výrobných činností v existujúcom priemyselnom centre „Dimitrovky“ v lokalite obce Budmerice. V uvedených zónach sa navrhuje umiestňovať aj poţadované ďalšie prevádzky obchodu a sluţieb; podporou projektov riešiacich dobudovanie a zvýšenie technickej úrovne verejného osvetlenia v obciach mikroregiónu, čím by sa zabezpečila aj vyššia bezpečnosť obyvateľov obcí;

podpory projektov riešiacich rozvoj informačných a komunikačných technológií, najmä pouţívanie širokopásmového internetu pre verejný sektor, občanov obcí a podnikateľskú sféru;

podpory úspor energií a zvyšovania energetickej efektívnosti v obciach mikroregiónu, napr. podporou projektov pre kombinovanú výrobu elektrickej energie a tepla, projektov vyuţívajúcich obnoviteľné energické zdroje (napr. vybudovanie zariadení na energetické vyuţitie biomasy, veternej energie, bioplynu resp. ďalších), do podpory rekonštrukcií existujúcich tepelných zariadení na rozvod tepla, zatepľovanie stavieb.

Takto orientovaná podpora môţe účinne prispieť k rastu ekonomickej výkonnosti, konkurencieschopnosti a zamestnanosti mikroregiónu a v nadväznosti celého samosprávneho Bratislavského kraja. Je však potrebné zvýrazniť, ţe podpora zavádzania inovatívnych a vyspelých technológií pre zvýšenie konkurencieschopnosti sektorov priemyslu a ďalších sluţieb je investične náročná. Nedostatok investičného kapitálu v podnikateľských subjektoch, predovšetkým v MSP, ale aj na samosprávach obcí obmedzuje investičné aktivity firiem. Táto skutočnosť vyvoláva potrebu okrem získavania domácich finančných zdrojov získavať prostriedky aj zo štátneho rozpočtu a štrukturálnych fondov EÚ, resp. z ďalších zdrojov.

4. Návrh priorít a opatrení pre obec Budmerice a pre obce mikroregiónu Červený Kameň z pohľadu oblastí začlenených v programovom dokumente za oblasť priemyslu a vybraných sluţieb Programový dokument za oblasť priemyslu a sluţieb na roky 2007 - 2013 implementuje jednu z priorít definovaných v Národnom strategickom referenčnom rámci SR (ďalej len „NSRR SR“) s názvom „Podpora konkurencieschopnosti podnikov a sluţieb prostredníctvom inovácií“. Vzhľadom na to, ţe pri zvyšovaní hospodárskeho rastu, zamestnanosti a výkonnosti regiónov a nadväzne celej slovenskej ekonomiky zohráva významnú úlohu konkurencieschopný a dynamický priemysel a sluţby, preto uvedená priorita predstavuje základ pre vypracovanie programového dokumentu za oblasť priemyslu, cestovného ruchu a ďalších vybraných sluţieb.

Uvedená priorita programového dokumentu za priemysel a sluţby úzko nadväzuje na: strategický cieľ NSRR SR „Výrazne zvýšiť do roku 2013 konkurencieschopnosť a výkonnosť regiónov a slovenskej ekonomiky pri rešpektovaní trvalo udrţateľného rozvoja“;

- 22 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

globálny a špecifické ciele strategickej priority „Inovácie, informatizácia a znalostná ekonomika“.

Taktieţ priorita a opatrenia programového dokumentu za priemysel a sluţby korešpondujú s globálnym cieľom „posilnenie konkurencieschopnosti regiónu rozvojom inovatívneho podnikania a budovaním regiónu atraktívneho pre ţivot“ definovaného v „Operačnom programe Bratislavský kraj“, pri tvorbe ktorého mali programy hospodárskeho a sociálneho rozvoja obcí (mikroregiónov), samosprávneho kraja tvoriť jeden zo základných podkladov. Oblasť priemyslu a vybraných sluţieb a v jeho rámci predovšetkým malé a stredné podniky predstavuje základný segment SR a aj EÚ. Podpora zavádzania inovatívnych a vyspelých technológií pre zvýšenie konkurencieschopnosti priemyslu a sluţieb, zabezpečenie jeho rastu a dosiahnutie jeho úrovne porovnateľnej s EÚ je kapitálovo veľmi náročný. Nedostatok investičného kapitálu v podnikateľských subjektoch, predovšetkým v MSP obmedzuje investičné aktivity firiem a vyvoláva potrebu zlepšiť prístup k finančným prostriedkom aj z verejných zdrojov na stimuláciu technologického rozvoja. Transferom nových a environmentálnych technológií a poznatkovo náročných výrob do sektorov a odvetví priemyslu sa zabezpečia inovačné aktivity vo firmách ako technologických procesov, produktov a súvisiacich sluţieb, čo sa prejaví v ekonomickom raste a konkurencieschopnosti na regionálnej a nadväzne národnej úrovni. V nadväznosti na uvedené, cieľom podpory v rámci programového dokumentu v oblasti priemyslu a vybraných sluţieb na roky 2007 - 2013 definovaných v Operačnom programe „Konkurencieschopnosť a hospodársky rast“ je zachovať a ďalej rozvíjať konkurencieschopný a efektívne vyrábajúci potenciál odvetví priemyselnej výroby, energetiky, ako aj potenciál cestovného ruchu a ďalších vybraných sluţieb v podmienkach trvaloudrţateľného rozvoja, a tým účinne prispievať k zvyšovaniu ekonomickej výkonnosti Slovenska a k zniţovaniu disparít ekonomickej výkonnosti v regiónoch. Z uvedeného vyplýva, ţe rast konkurencieschopnosti národného hospodárstva je trvalou prioritou hospodárskej politiky SR a rast konkurencieschopnosti sektorov a priemyselných odvetví začlenených do programového dokumentu za oblasť priemyslu a vybraných sluţieb ovplyvní pribliţovanie ekonomickej úrovne SR a jej regiónov k ekonomickej úrovni EÚ. Pre naplnenie cieľa programového dokumentu za oblasť priemyslu a sluţieb v rokoch 2007 - 2013 a cieľov NSRR SR je definovaných päť opatrení (operačných priorít). Niţšie sú uvedené konkrétne názvy, ich zdôvodnenie, vrátane návrhu aktivít vyuţiteľných pri podpore rozvoja mikroregiónu Červený Kameň v oblasti priemyslu a sluţieb. Ide o:

Opatrenie 1: Inovácie a technologické transfery Z dlhodobého hľadiska sú inovácie v akejkoľvek forme jediný nástroj, ako zabezpečiť dlhodobú konkurencieschopnosť a vysoký rast produktivity v národnej ekonomike. Z rôznych dôvodov, vrátane nedostatku investičného kapitálu, je však tvorba a zavádzanie inovácií v slovenských podnikateľských subjektoch v súčasnosti relatívne nízka. Dôraz tohto opatrenia je kladený na zameranie pozornosti súkromného sektora pri zavádzaní inovácii do podnikovej sféry a nových výrobných kapacít zameraných na posilnenie konkurencieschopnosti podnikov a vylepšenie ponuky inovatívnych výrobkov, čo následne vytvára prostredie na nadväzné posilňovanie inovačných kapacít v súkromnom sektore. Súčasne je opatrenie zamerané i na tvorbu nových pracovných miest formou podpory projektov pre začínajúcich podnikateľov.

Opatrenie 2: Podpora spoločných sluţieb pre podnikateľov

- 23 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

Cieľom opatrenia je umoţniť verejnému sektoru rozvoj podnikania v oblasti priemyslu a sluţieb, zvýšenia zamestnanosti a kvality ţivota v regiónoch, ďalej obnoviť podnikateľskú činnosť v rámci rovnomerného regionálneho rozvoja, vrátane revitalizácie bývalých priemyselných a podnikateľských areálov. Ďalej je potrebné vytvoriť podmienky na vybudovanie infraštruktúry nevyhnutnej pre zriadenie nových podnikateľských aktivít v oblasti priemyslu a sluţieb vrátane budovania a modernizácie osvetlenia obcí.

Opatrenie 3: Podpora inovačných aktivít v podnikoch Podpora podnikania v oblasti inovácií patrí medzi prioritné oblasti Lisabonského procesu a k hlavnému nástroju zvyšovanie kvality podnikania. Je významným prvkom na dosiahnutie konkurencieschopnosti výroby a sluţieb. Expanzia na medzinárodné trhy si vyţaduje prijatie pravidiel v oblasti noriem a kvality výrobkov, technickej normalizácie, skúšobníctva, akreditácie, certifikácie, ochrany priemyselného a duševného vlastníctva a politiky kvality.

Opatrenie 4: Zvyšovanie energetickej efektívnosti na strane výroby aj spotreby a zavádzanie progresívnych technológií v energetike Cieľom opatrenia v oblasti energetiky je priblíţenie energetickej náročnosti úrovni porovnateľnej s EÚ, dosiahnutie úspor energie, zvyšovanie účinnosti vyuţitia primárnych energetických zdrojov zníţenia nákladov za energiu, ako aj zvýšenie podielu spotreby obnoviteľných zdrojov energie na celkovej spotrebe energie. Podporované budú programy, ktoré vedú k zvýšeniu vyuţívania obnoviteľných zdrojov energie, ako aj programy zamerané na úspory a efektívne vyuţívanie energie v priemysle a sluţbách na to nadväzujúcich.

Opatrenie 5: Podpora a obnova infraštruktúry cestovného ruchu Nie je súčasťou tohto podkladu. V nadväznosti na rozvojový potenciál mikroregiónu, zabezpečenie rastu zamestnanosti a konkurencieschopnosti priemyslu a vybraných sluţieb a tým zatraktívnenie mikroregiónu pre podnikateľský sektor bude moţné podporiť zo štrukturálnych fondov EÚ rozvoj v lokalitách mikroregiónu cez opatrenia v rámci priority:

Priorita 1: Podpora rastu konkurencieschopnej produkcie a vybraných sluţieb obce a mikroregiónu

Opatrenia: 1.1 Podpora inovácií v priemyselnej sfére

podpora projektov na tvorbu a zavádzania inovácií existujúcej podnikateľskej sféry (v rámci navrhovaných reštrukturalizačných projektov spojených s modernizáciou a intenzifikáciou strojov, prístrojov a zariadení, výrobných postupov a technológií s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť a pridanú hodnotu priemyslu a sluţieb, napr. výrobných zariadení v drevárskom a nábytkárskom priemysle, výroba kovových výrobkov a pod.);

podpory projektov pre začínajúcich podnikateľov a podnikateľov s novými inovatívnymi projektmi zameranými najmä na podporu v rámci malého a stredného podnikania, vrátane ţivnostníkov, s cieľom zvyšovať zamestnanosť v mikroregióne. V tomto smere podporiť a iniciovať vznik, najmä ďalších malých firiem (aj remeselnícku výrobu) s finalizáciou, napr. domácej drevnej suroviny;

- 24 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

podpory technológií šetrných k ţivotnému prostrediu, v smere rozvoja ekologických výrob ako nevyhnutnosti na prípravu udrţateľného rozvoja uvedenej spoločnosti v oblasti ţivotného prostredia v budúcnosti.

1.2 Podpora spoločných sluţieb pre podnikateľov

podpory vybudovania priemyselných zón, najmä cez sanáciu výrobných hál a budov, t.j. území, na ktorom sa sústredí priemyselná činnosť alebo sluţby aspoň jedného podnikateľského subjektu. Išlo by predovšetkým o vyuţitie revitalizovaných objektov (napr. podporu vzniku priemyselnej zóny v areáli likvidovaných prevádzok JRD v lokalite obce Jablonec, Dubová a Štefanová), ďalej o rozšírenie podnikateľských aktivít v existujúcom priemyselnom centre „Dimitrovky“ v lokalite obce Budmerice, ako aj o novo vytvorenú priemyselnú zónu v lokalite obce Vištuk, na nové podnikateľské aktivity hlavne pre malých podnikateľov pôsobiacich v priemyselných výrobných činnostiach, resp. v oblasti sluţieb.

1.3 Podpora inovačných aktivít v priemyselných podnikoch

podpory aplikovaného výskumu a vývoja zameraná na systematické získavanie nových poznatkov a ich praktické vyuţitie pri vývoji nových výrobkov, procesov, technologických postupov a zariadení alebo sluţieb alebo pri podstatnom zdokonalení existujúcich výrobkov, procesov, technologických postupov a zariadení alebo sluţieb;

podpory inovácií v priemysle a sluţbách, usmernenie výsledkov výrobného výskumu do plánu, projektu, úpravy alebo návrhu nového, zmeneného alebo vylepšeného výrobku, postupu alebo sluţby určených na predaj alebo prenájom a ich systematické vyuţívanie pri výrobe materiálov, zariadení, systémov, metód a postupov. Výstupom tohto procesu môţe byť aj zhotovenie prvého nekomerčného prototypu a jeho overenie;

podpory vypracovávania technických štúdií realizovateľnosti – štúdie, ktoré slúţia na prípravu inovácií v priemysle a sluţbách;

podpory prípravy a budovania systémov manaţérstva kvality a externého predcertifikačného a certifikačného procesu súvisiaceho so zavádzaním systému manaţérstva kvality, prípadne ďalších systémov, ktoré zvyšujú konkurencieschopnosť podnikateľov;

podpory projektov spojených s ochranou patentov, dizajnu, ochranných známok, úţitkových vzorov na Slovensku a v zahraničí podporujúcich vyuţívanie patentovaných riešení nových, resp. inovovaných výrobkov;

podpory projektov spojených so získaním akreditácie a certifikácie na Slovensku a v zahraničí;

podpory projektov na tvorbu nových a aplikovaných technických noriem do praxe.

1.4 Podpora úspor energií a zvyšovanie energetickej efektívnosti

- 25 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

podpory kombinovanej výroby elektriny a tepla, ktoré sú vo vlastníctve miest a obcí alebo právnických osôb zaloţených mestami a obcami, v prípade súkromného sektora s inštalovaným tepelným výkonom do 350 kW;

podpory vyuţívanie obnoviteľných energetických zdrojov, tzn. výstavba, modernizácia alebo rekonštrukcia: malých vodných elektrární, zariadení na energetické vyuţitie biomasy, bioplynu, zariadení na výrobu biopalív, tepelných čerpadiel, ktorých chladiaci systém nesmie obsahovať tzv. „tvrdé“ freóny, zariadení na vyuţitie slnečnej energie, zariadení na vyuţitie geotermálnej energie, zariadení na vyuţitie veternej energie; podpory rekonštrukcie a modernizácie existujúcich energetických a tepelných zdrojov na báze fosílnych palív za účelom zvýšenia účinnosti zariadení a efektívnosti ich vyuţívania, ktoré sú vo vlastníctve miest a obcí, alebo právnických osôb zaloţených mestami a obcami;

podpory rekonštrukcie existujúcich tepelných zariadení na rozvod tepla (napr. zlepšenie izolácie potrubných rozvodov, zavádzanie systémov na zamedzovanie úniku tepla, rekonštrukcia odovzdávacích staníc tepla a iné), ktoré sú vo vlastníctve miest a obcí, alebo právnických osôb zaloţených mestami a obcami;

podpory zvyšovania technickej úrovne verejného osvetlenia s cieľom zvýšenia bezpečnosti občanov .

1.5 Podpora a obnova infraštruktúry cestovného ruchu Vzhľadom na to, ţe stav a úroveň vybavenia obcí mikroregiónu technickou infraštruktúrou významne ovplyvňuje jeho ekonomický a sociálny rozvoj, sú uvedené niţšie aj ďalšie programové dokumenty – operačné programy a ich opatrenia, cez ktoré bude moţné podporiť modernizáciu a dobudovanie elektronických sluţieb pre potreby verejnej správy, občanov a podnikateľskej sféry území obcí mikroregiónu zo štrukturálnych fondov EÚ v rokoch 2007 - 2013. A to v oblasti rozvoja „telekomunikácií“ v rámci Operačného programu „Informačná spoločnosť“ prostredníctvom opatrenia 1.2. Elektronizácia verejnej správy na regionálnej a miestnej úrovni a tieţ opatrenia 3.1 Rozvoj infraštruktúry širokopásmového internetu so zameraním na dosiahnutie vyuţívania širokopásmového internetu občanmi, vybudovaním a skvalitnením regionálnych sietí, slúţiacich na pripojenie organizácií verejného sektora a občanov k širokopásmovému internetu.

2.1.1.2 Demografická situácia a trendy Demografická charakteristika mikroregiónu Červený Kameň ukazuje na najvyšší počet obyvateľov vo veku od 24 do 30 rokov, teda produktívneho obyvateľstva, a to muţov aj ţien rovnomerne a ďalej obyvateľov od 17 do 24 rokov. Silnou skupinou obyvateľstva, čo do počtu sú aj obyvatelia vo veku od 50 do 59 rokov. Nie v zanedbateľnom počte sú zastúpení aj obyvatelia v poproduktívnom veku – jednoznačne v tejto skupine obyvateľov prevládajú výrazne počty ţien v porovnaní s muţmi. Pomerne vyššie sú zastúpené v tejto poproduktívnej skupine obyvateľov obyvatelia nad 64 rokov do viac ako 84 rokov.

- 26 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

SWOT analýza – PRIEMYSEL A VYBRANÉ SLUŢBY 1. Silné stránky 2. Slabé stránky

dostatok voľnej pracovnej sily, schopnej obmedzený rozsah obchodných adoptovať sa na zvládnutie nových prevádzok a malých priemyselných náročnejších technológií; výrobných prevádzok,

výhodná geografická poloha, prístupnosť nízka technologická a technická úroveň cestnými komunikáciami a okrajom výroby a konkurencieschopnosť časti mikroregiónu aj ţelezničnou dopravou výrobkov; a dobrý fyzicko - geografický a iniciatívny ľudský potenciál; nedostatočný prílev domáceho a zahraničného investičného kapitálu, dostatok vhodných plôch, vrátane predovšetkým pre rozvoj MSP; v súčasnosti nevyuţívaných priestorov a hál (napr. v bývalých areáloch JRD nedostatočné vyuţívanie informačno- Jablonec, Dubová) pre budovanie komunikačných technológií v oblasti priemyselných zón, zameraných na priemyslu, obchodu a v sluţbách; rozšírenie priemyselných výrobných činností a rozvoja poţadovaných sluţieb. malá podpora rozvoja ţivnostníctva a remeselných výrob zo strany štátu;

nedostatočný prienik domáceho kapitálu do obchodného podnikania, vrátane málo efektívneho vyuţívania finančných zdrojov na rozvoj podnikania. 3. Príleţitosti 4. Ohrozenia vytváranie priaznivejších podmienok úbytok kvalifikovanej pracovnej sily pre podnikanie; z mikroregiónu;

vstup nových podnikateľov (investorov) technologické a poznatkové do existujúcich výrobných priestorov; zaostávanie;

rozvoj priemyselných zón, vrátane nedostatočná úroveň strategického priestorov a hál v súčasnosti plánovania a kvality priemyselných nevyuţívaných; informácií;

podpora ţivnostenského, remeselného silná konkurencia na zahraničných podnikania a samozamestnávania trhoch; v mikroregióne, s vyuţitím tradícií; nedostatok, resp. nedostupnosť trvalý rast konkurencieschopnosti domácich finančných zdrojov pre prostredníctvom posilnenia inovačného podnikateľskú sféru; rozvoja, zabezpečenia kvality výroby a riadenia v malom podnikaní; nedostatočné vyuţitie štrukturálnych fondov EÚ a iné finančné zdroje. moţnosti získavania finančných zdrojov

- 27 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

z prostriedkov štrukturálnych fondov EÚ, ďalších podporných rozvojových programov a programov inštitúcií zodpovedných za rozvoj regionálnej politiky v rámci spoločných programov definovaných na úrovni mikroregiónu.

2.1.2 Ekonomika

2.1.2.2. Poľnohospodárstvo

Mikroregión Červený Kameň na nachádza na rozhraní dvoch prírodných celkov – pohorie Malé Karpaty a Podunajská níţina. Malé Karpaty zasahujú do územia na severozápade, na juhovýchode je to Podunajská níţina a predovšetkým je časť - Trnavská pahorkatina. Obce Doľany, Častá, Píla a Dubová majú väčšiu časť katastrálneho územia v Malých Karpatoch a časť v Trnavskej pahorkatine. Obce Štefanová, Budmerice, Vištuk, Jablonec a Budmerice majú celý kataster v trnavskej pahorkatine. Z hydrologického hľadiska mikroregión Červený Kameň odvodňuje rieka Váh, hlavne jej pravostranné prítoky ako Vištucký potok, Gidra, Štefanský potok. Z hľadiska pedologického v pahorkatine prevaţujú úrodné hnedozeme aţ černozeme, v podhorských oblastiach prechádzajú hnedozeme do oglejených hnedozemí a na svahoch Malých Karpát sú to kambizeme, organozeme a livízem.

- 28 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

Zdroj: Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy, Bratislava

Zdroj: Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy, Bratislava

Z hľadiska štruktúry pôdy, prevládajú piesočnatohlinité a hlinité pôdy.

SK, LI, FM ČA ČM RM HM LM KM PZ PG RA OM GL KT SC RN Pôdny typ - piesočnaté (0 - 10%) pôdy ľahké - hlinitopiesočnaté (10 - 20%) - piesočnatohlinité (20 - 30%) pôdy stredne ťaţké - hlinité (30 - 45%) pôdy ťaţké - ílovitohlinité (45 - 60%) - ílovité (60 - 75%) pôdy veľmi ťaţké - íly (> 75%)

Klíma v tejto oblasti je teplá, suchá s miernou zimou.

- 29 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

piesočnaté, piesočnatohlinité hlinitopiesočnaté ílovitohlinité ílovité, íly hlinité

FM – fluvizem ČA - čiernica ČM - černozem RM - regozem HM – hnedozem LM - livizem KM - kambizem PZ - podzol PG - psendoglej RA - renzina OM - organozem SK - slanisko, SC - slanec LI - litozem, RM - ranker GL - slej KT - kultizem

Dané prírodné a klimatické podmienky v tomto regióne vytvárajú dobré podmienky na poľnohospodársku výrobu a svahy Malých Karpát na rozvoj vinohradníctva, ktoré má v tejto oblasti dlhoročnú tradíciu. Doterajší vývoj, ako aj súčasný stav poľnohospodárskej výroby v jednotlivých obciach mikroregiónu je nasledovný:

B u d m e r i c e Druţstvo v obci vzniklo v 50-tych rokoch 20. storočia a samostatne hospodárilo aţ do roku 1990, kedy bolo vytvorené spoločné druţstvo Budmerice. K rozdeleniu spoločného druţstva došlo v roku 1990 a druţstvo sa pretransformovalo na Poľnohospodárske druţstvo Budmerice. Hospodári na výmere 1 500 ha ornej pôdy. Prevaţné zastúpenie predstavujú obiloviny a olejniny, ale i krmoviny na ornej pôde, ktoré zabezpečujú potreby ţivočíšnej výroby. Vinice s výmerou 24 ha druţstvo uvaţuje zlikvidovať. Ţivočíšna výroba je zameraná na chov hovädzieho dobytka a ošípaných. Druţstvo vybudovalo vlastnú prevádzku na spracovanie mäsa a výrobu mäsových výrobkov, ktorých predaj zabezpečuje vo vlastnej predajni. Na uzemí obce prevádzkuje spoločnosť MACH Hydinárne, s.r.o. Budmerice hydinársku farmu, ktorej výrobné zameranie je rodičovský chov, rozmnoţovací chov a liaheň. Výroba je zabezpečovaná na báze nakupovaných krmív. V obci hospodári i niekoľko SHR, ktorí sa zameriavajú predovšetkým na rastlinnú výrobu.

Nedostatky v oblasti poľnohospodárstva : Nesúlad medzi dosahovanou mierou rentability a úrokovou mierou pri poskytovaní finančných prostriedkov pre podnikataľské subjekty; Absencia účinného mechanizmu pre plynulé úverovanie pri nákupe produktov prvovýroby a pri obstarávaní investícií; Nie všetky komodity rastlinnej a ţivočíšnej výroby sú postavené na pevných kôtach, čo by umoţňovalo dostať odberateľsko-dodavateľské vzťahy na takú zmluvnú úroveň, ktorá by eliminovala anarchiu na trhu, motivovala korektnosť vo vzájomných vzťahoch a tvrdo sankcionovala porušenie dohodnutých zásad a princípov;

- 30 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

Globalizácia a liberalizácia trhu má na nepripravenú ekonomiku a najmä na trh s potravinami v krajine s nedostatočnou legislatívou na ochranu domáceho trhu a nedostatočnými proexportnými opatreniami, radikálny a často neţiaduci dopad; Zvýšenie konkurencieschopnosti prvovýroby a spracovateľských podnikov si vyţaduje ďalšie investície do obnovy a reštrukturalizácie celého agrosektoru; Pre nedostatok zdrojov sa nerealizujú národné a ani regionálne rozvojové programy, ktoré by rozhodujúcou mierou pozitívne ovplyvnili efektívnu reštrukturalizáciu, diverzifikáciu a alokáciu výroby v súlade s prírodnými, ľudskými a výrobnými zdrojmi; Nerealizuje sa regionálna politika tak, ako je chápaná v krajinách EÚ, čo si vyţaduje podstatne väčšie delegovanie kompetencií a zdrojov z centra a regiónov.

Príčiny nedostatkov v poľnohospodárstve : Zniţovanie konkurencieschopnosti poľnohospodárstva pod vplyvom nízkej produktívnosti a zvyšovania nákladovosti v dôsledku rastu cien vstupov; Pomalosť v obnove práva uţívania a disponovania s pozemkovým vlastníctvom, v dôsledku pomalého postupu v obnove registrácie vlastníctva a vykonávaní pozemkových úprav, čo brzdí zásadnejšie reštrukturalizačné procesy v podnikataľskej sfére a rozvinutie trhu s pôdou; Nízka dôchodkovosť poľnohospodárstva, spôsobená disproporčným vývojom cien vstupov a výstupov, nízskou efektívnosťou poľnohospodárskej výroby, nedostatočnou účinnosťou podpory poľnohospodárstva zo strany štátu; Platobná neschopnosť podnikateľskej sféry prvovýroby a nadväzujúcich článkov potravinovej vertikály, spôsobená legislatívne a právne nedoriešenými otázkami finančnej disciplíny v celom reťazci obchodovania; Zhoršenie kapitálovej vybavenosti, nízky stupeň a pomalé tempo modernizácie poľnohospodárstva v dôsledku všeobecného nedostatku finančných prostriedkov; Problémy s odbytom poľnohospodárskych produktov v dôsledku nízkej kúpnej sily obyvateľstva, ako aj nedoriešených odberateľských vzťahov a nedokonalého systému štátnej intervencie do agrárneho trhu, nedostatočne rozvinutý distribučný systém a neexistujúca podpora predaja domácich potravín verejnými inštitúciami; Postupná devastácia poľnohospodárskej pôdy a kultúrneho rázu krajiny, spôsobená prerušením obhospodarovania niektorých pozemkov; Zhoršovanie mzdovej parity odvetvia a chýbajúce účinné opatrenia na zabezpečenie alternatívnej zamestnanosti na vidieku; Nedostatočná pozornosť venovaná ekologickým dosahom poľnohospodárskej výroby.

Ďalší rozvoj je potrebné zamerať na:

Cieľ: 1 1. Zvyšovanie konkurencieschopnosti poľnohospodárstva

Priority: 1.1 Podpora modernizácie, inovácie a diverzifikácie agropotravinárskeho sektora; 1.2 Zlepšenie konkurencieschopnosti zvyšovaním efektivity a kvality výroby; 1.3 Zachovanie a obnova prírodného bohatstva, kultúrneho rázu a ekologickej stability krajiny.

Cieľ: 2 2. Kvalita ţivota vo vidieckych oblastiach a diverzifikácia vidieckeho hospodárstva

- 31 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

Priority: 2.1 Vytváranie pracovných príleţitostí na vidieku; 2.2 Zlepšenie kvality ţivota vo vidieckych oblastiach; 2.3 Vytváranie miestnych partnerstiev; 2.4 Vyuţitie vnútorného rozvojového potenciálu vidieka.

SWOT analýza – POĽNOHOSPODÁRSTVO 1. Silné stránky 2. Slabé stránky veľký potenciál vyuţitia nerozvinutím rôznych foriem poľnohospodárskej pôdy, tradícia podnikateľských subjektov, najmä obhospodarovania pôd; samostatne hospodáriacich roľníkov dobrá bonita pôdy a vhodné klimaticko- a drobných roľníkov, nevzniká vzájomná prírodné podmienky na pestovanie súťaţivosť; kutúrnych plodín /obilniny, vínna réva, nízka konkurencieschopnosť v dôsledku ovocie/; nízkej produktivity a nerozvinutej trhovej existujúca tradícia v sadovníctve, infraštruktúry; vinohradníctve a v pestovaní plodín; slabo rozvinutý trh s pôdou z dôvodu vhodná veľkostná štruktúra rozdrobenosti vlastníctva pozemkov; poľnohospodárskych podnikov; nedostatočná kooperácia priestor na diverzifikáciu poľnohospodárov najmä pri odbyte poľnohospodárskej výroby a aj výrobkov; nepoľnohopodárskych činností; slabá inovačná aktivita, zastarané budovy vybudovaná základňa ţivočíšnej výroby a technológie; a dlhodobé odborné a praktické nepriaznivý populačný trend; skúsenosti v chove hospodárskych nedostatok pracovných príleţitostí; zvierat; odliv kvalifikovaných síl relatívne hustá štruktúra osídlenia a z poľnohospodárstva; vysoký podiel kvalifikovaných migrácia vidieckeho obyvateľstva do pracovných síl. mestských regiónov; relatívne nízka úroveň poľnohospodárstva z hľadiska ochrany ţivotného prostredia. 3. Príleţitosti 4. Ohrozenia moţnosť vyuţitia existujúceho pokles zamestnancov potenciálu na výrobu produktov v poľnohospodárstve môţe narušiť náročných na ţivú prácu /ovocných fungovanie agrárneho sektora; sadov, vinohradov, zeleninárstva a iné/; problémy spojené s údrţbou krajiny, vytváranie, resp. zachovanie pracovných krajinotvorbou a ochranou ţivotného miest; prostredia; zvyšovanie konkurencieschopnosti vplyvom obchodných reťazcov sa vytváraním medzipodnikových kooperačných väzieb v oblasti odbytu oslabuje postavenie prvovýrobcov pri agropotravinových produktov; odbyte ich produkcie; priestor pre zavádzanie nových nízka dostupnosť na medzinárodné

- 32 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

technológií; trhy znehodnotia potenciálnu diverzifikácia ekonomickej základne konkurencieschopnosť rastlinných a vidieka; ţivočíšnych produktov; príliv kapitálu na vidiek; zníţenie konkurencieschopnosti vyuţitie daných prírodných podmienok na rozvoj agroturistiky; agropotravinárskeho sektora v súvislosti zdevastované a komtaminované plochy s nedostatočným tempom modernizácie a vyuţívať na získavanie netradičných inovácie a nedostatočnou úrovňou zdrojov tzv. ekologickej energie; odbornosti a informovanosti v tomto moţnosť vyuţitia štátnych podporných sektore; programov a programov financovaných niţšie dotácie od štátu do z EÚ; poľnohospodárstva v porovnaní podpora rodinného a individuálneho podnikania. s ostatnými štátmi EÚ; nevyuţitie, resp. nedostatočné vyuţitie finančných prostriedkov EÚ a iných zdrojov.

2.1.2.3 Cestovný ruch

1. Popis východiskových materiálov štátneho, regionálneho a miestneho charakteru

Východiská pre štátnu politiku cestovného ruchu

Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na roky 2006 – 2010 hovorí o rozvoji cestovného ruchu ako oblasti verejného záujmu s tým, ţe vláda sa zaviazala realizovať úlohy v oblasti jeho naštartovania, tvorby satelitného účtu, vytvorenia systému podporných nástrojov, inštitucionálneho usporiadania a v neposlednom rade podpore zonácie chránených území Slovenska.

Nová stratégia rozvoja cestovného ruchu Slovenska na roky 2007 – 2013 definuje strategický cieľ - zvyšovať jeho konkurencieschopnosť pri lepšom vyuţívaní potenciálu, so zámerom vyrovnávania regionálnych disparít a tvorby nových pracovných príleţitostí. Pre naplnenie tohto cieľa definuje päť špecifických cieľov rozvoja cestovného ruchu SR:

1. posilnenie postavenia odvetvia cestovného ruchu v národnom hospodárstve; 2. zvýšenie atraktívnosti Slovenska ako dovolenkového cieľa; 3. zvýšenie objemu pobytového cestovného ruchu; 4. zlepšenie štruktúry zahraničných návštevníkov Slovenska skvalitňovaním poskytovaných sluţieb; 5. podpora tvorby nových pracovných príleţitostí najmä v regiónoch s významným potenciálom pre cestovný ruch.

Národný strategický referenčný rámec Slovenska ako základný koncepčný dokument na realizáciu štrukturálnych fondov EÚ prijatý vládou SR v decembri 2006, predpokladá podporu aktivít cestovného ruchu predovšetkým prostredníctvom dvoch operačných programov, ktorými sú Operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast

- 33 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice a Regionálny operačný program. Tieto sa však nerealizujú na území Bratislavského kraja. Operačný program Bratislavský kraj schválený na obdobie 2007 – 2013 nepredpokladá podporu aktivít v cestovného ruchu na území tohto kraja. Regionalizácia cestovného ruchu definuje potenciál cestovného ruchu v jednotlivých regiónoch cestovného ruchu na Slovensku a následne navrhuje nosné aktivity a formy cestovného ruchu.

Predkladaná štúdia rozvoja sluţieb cestovného ruchu v rámci Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja mikroregiónu vychádza zo zámerov „Koncepcie rozvoja cestovného ruchu Slovenskej republiky na roky 2005 – 2006“ a nadväzuje na Stratégiu rozvoja cestovného ruchu Slovenskej republiky do roku 2013, túto ďalej rozpracováva a okrem úloh platných zo stratégie na roky 2005 - 2006 konkretizuje úlohy pre udrţateľný rozvoj cestovného ruchu v meste.

Medzi dôleţité dokumenty patrí Stratégia rozvoja cestovného ruchu Bratislavského samosprávneho kraja, ktorá konkretizuje a analyzuje základné predpoklady na rozvoj cestovného ruchu, zameriava sa na nové aspekty s vyuţitím primárnej a sekundárnej ponuky v celom regióne.

Podľa stratégie rozvoja cestovného ruchu úlohou obce v rámci mikroregiónu bude:

tvorba plánov hospodárskeho a sociálneho rozvoja na území mesta a obce vrátane stratégií a koncepcií rozvoja cestovného ruchu; vypracovanie územných plánov; koordinácia subjektov v danom teritóriu pri poskytovaní sluţieb cestovného ruchu; tvorba vlastných finančných nástrojov na realizáciu aktivít v cestovnom ruchu; zriaďovanie pracovných komisií cestovného ruchu; zriaďovanie miestnych zdruţení cestovného ruchu; zriaďovanie a prevádzkovanie turistických informačných kancelárií; budovanie infraštruktúry podporujúcej aktivity v cestovnom ruchu (cesty, vodovod, plynofikácia, kanalizácia, verejné sociálne zariadenie, atď.); zlaďovanie aktivít podnikateľských subjektov v rámci svojej pôsobnosti; budovanie a značkovanie turistických chodníkov, cyklotrás, beţeckých tratí; odpočívadiel, informačných a orientačných systémov; inštalácia a údrţba informačných a propagačných systémov; sústreďovanie štatistických údajov o cestovnom ruchu v obci; vyberanie miestnych daní (daň za ubytovanie); vytváranie podmienok na výchovu miestneho obyvateľstva k cestovnému ruchu ako prvku predstavujúcemu pozitívny vplyv na celkový vývoj obce; spolupráca s ústrednými orgánmi štátnej správy a s orgánmi samosprávneho kraja pri realizácii štátnej politiky cestovného ruchu; spolupráca s podnikateľskými subjektmi.

Koncepcia rozvoja CR v SR zaraďuje mikroregión Červený Kameň do Bratislavského regiónu, ktorá tento región zaraďuje medzi prioritné. Na tomto území moţno uvaţovať s rozvojom turizmu a jeho prínosmi pre miestnu a regionálnu ekonomiku. Súčasnosť je pomerne málo priaznivá. Neveľké kapacity sú málo vyuţívané.

- 34 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

Regionalizácia cestovného ruchu v SR rozdeľuje celé územie Slovenska do 21 prirodzených regiónov turizmu. Mikroregión Červený Kameň patrí do 1. Bratislavského regiónu, ktorý je podrobne špecifikovaný v nasledujúcej tabuľke:

- 35 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

PODIEL NÁVŠTEVNÍKOV V UBYTOVACÍCH ZARIADENIACH CR PODĽA KRAJOV V R. 2004 (%)

8,8

22,2 KEC BTS 18,8 PRE

TTA 7,3

BB TRE 11,9 7,7 NRA ZIL 5,5

17,8

Zdroj informácií pred pobytom o Slovensku, resp. navštívenom mieste (tranzitní aj netranzitní návštevníci, súčet 100 % v stĺpci) Zdroj informácií % odpovedí všetkých návštevníkov predchádzajúce návštevy 49,33 známi doma 13,86 katalóg cestovnej kancelárie 2,77 výstava 0,24 tlač, médiá 4,20 internet 17,02 iné informačné materiály doma 0,24 pozývajúci zo slovenskej strany 4,35 nemal informácie pred cestou 6,81 iné 1,19

- 36 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

Návštevnosť a ubytovacie zariadenia samosprávnych krajov SR v roku 2006

Návštevnosť krajov SR Ubytovacie zariadenia Do 250 000 Hotelové 250 000 - 300 000 Nehotelové 300 000 - 400 000 400 000 - 650 000 Viac ako 650 000

Autor: Pavol Plesník, zdroje údajov: Štatistický úrad SR, 2007

Potenciál cestovného ruchu okresov Slovenskej republiky

Potenciál rozvoja cestovného ruchu Základný potenciál Zvýšený potenciál

Vysoký potenciál

Veľmi vysoký potenciál Výnimočný potenciál

Autor: P. Plesník, zdroj: vlastný výskum 2007

- 37 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

Potenciál cestovného ruchu BSK

Závod Studienka

Malé LeváreVeľké Leváre

Záhorie Plavecký Mikuláš

Gajary Plavecké Podhradie Kostolište Sološnica Malacky Rohožník SuchohradJakubov Doľany

Plavecký Štvrtok Kuchyňa Častá Záhorská Ves Píla Láb Dubová Pernek Štefanová Jablonové Vysoká pri Morave Budmerice Modra Zohor Záhorie Lozorno Jablonec Jablonové Pezinok Vištuk Vinosady Limbach Stupava Báhoň Šenkvice Kaplna Borinka Igram Marianka Viničné Blatné Svätý Jur Čataj Slovenský Grob

Boldog Chorvátsky GrobVeľký BielSenec Bernolákovo Reca

Ivanka pri Dunaji Kráľová pri Senci Nová DedinkaTureň Zálesie Hrubá Borša Bratislava Malinovo Hrubý Šúr Vlky Kostolná pri Dunaji Hurbanova Ves Most pri BratislaveTomášov

Rovinka Celkový potenciál Miloslavov Dunajská Lužná Bez potenciálu Kalinkovo Základný potenciál Hamuliakovo Zvýšený potenciál Vysoký potenciál Veľmi vysoký potenciál Výnimočný potenciál

V mapách sú výsledné hodnoty potenciálu územia znázornené farebne, kde jednotlivé odtiene reprezentujú hodnotu celkového potenciálu územia pre rozvoj cestovného ruchu

Na záver moţno zhrnúť, ţe predpoklady pre rozvoj cestovného ruchu Bratislavského samosprávneho kraja sú po všetkých stránkach relatívne vysoké. Na strane primárneho potenciálu evidujeme pestrosť prírodného prostredia, variabilitu historických a technických pamiatok, prítomnosť rôznych atrakcií. Na strane sekundárnej ponuky dominuje výborná komunikačná dostupnosť, pomerne kvalitná a pestrá ponuka ubytovacích zariadení.

- 38 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

To vytvára predpoklad, ţe celý región BSK sa môţe stať ţiadanou destináciou cestovného ruchu. Podiel jednotlivých typov ubytovacích zariadení na celkovom nocľaţnom objeme (údaje sú v %):

podiel na celkovom ubytovacie zariadenie nocľaţnom objeme (v %)

hotel *** 28,4 penzión, ubytovanie na súkromí 24,1 hotel ** alebo * 18,0 Ubytovanie u známych, u rodiny 14,2 hotel **** 7,9 zariadenie turistickej kategórie 2,7 iné (vlastníctvo chaty, chalupy na Slovensku) 2,4 prenajatý byt, chata, chalupa 2,3 spolu 100,0

Záujem o jednotlivé druhy turizmu (pobytu) – zahraniční návštevníci (v ks a v %): celkom Predmet záujmu ks % zimné športy 373 29,53 iný rekreačný pobyt na horách 190 15,04 rekreačný pobyt pri vode 109 8,63 iba tranzit 68 5,38 návšteva rodiny/známych 89 7,05 turistika nákupná 129 10,21 mestské kultúrno-historické pobyty 83 6,57 pobyt v kúpeľoch 77 6,10 okruţné cesty 58 4,59 vidiecka turistika 34 2,69 neuvaţujem o ďalšej návšteve Slovenska 53 4,20 Spolu 1263 100,00 * Stratégia rozvoja CR BSK GFK Slovakia, s.r.o.

V kontexte celosvetového vývoja jednu z najdynamickejších oblastí ekonomického a súčasne aj spoločenského ţivota na Zemi predstavuje cestovný ruch. Cestovný ruch sa vo všeobecnosti povaţuje za odvetvie, ktoré okrem tvorby devízových rezerv plní aj funkciu generátora zamestnanosti i regionálneho rozvoja v problémových oblastiach. Cestovný ruch vo všeobecnosti predstavuje odvetvie, ktoré má prierezový charakter a na jeho realizácii sa priamo podieľa celý rad ďalších odvetví. Je to odvetvie sektoru sluţieb, ktoré v ekonomike predstavuje veľký podiel.

2. Analýza súčasnej situácie rozvoja cestovného ruchu v mikroregióne Červený Kameň a v obci Budmerice:

V mikroregióne Červený Kameň z pohľadu regionálneho rozvoja cestovný ruch predstavuje významné odvetvie. Mikroregión so svojou geografickou polohou patrí do oblasti Malokarpatského regiónu a Malokarpatskej vínnej cesty, ktorá podľa štatistík z posledných rokov patrí k najnavštevovanejším regiónom Slovenska. Je to oblasť, ktorá svojou

- 39 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice návštevnosťou je vyjadrená priemernou dĺţkou pobytov a návratnosťou hostí. Výrazne sú zastúpené jednodňové a dlhodobé pobyty. Geografická poloha a atraktívne prírodné danosti spolu s kultúrnym dedičstvom nachádzajúce sa v mikroregióne sú významným potenciálom a vytvárajú veľmi dobrý predpoklad na rozvoj cestovného ruchu. S rozvojom cestovného ruchu je potrebné aktivizovať aj vytváranie nových pracovných miest v oblasti sluţieb.

Rozvoj cestovného ruchu moţno smerovať do nasledovných oblastí: čo najviac aktivizovať činnosť mikroregiónu v oblasti cestovného ruchu; rozvoj infraštruktúry; ţivotné prostredie a jeho ochrana; zvýšenie ponuky doplnkových sluţieb.

Hlavnými úlohami mikroregiónu je:

chrániť práva, oprávnené záujmy členov zdruţenia; podporovať činnosť v záujme propagácie regiónu v oblasti cestovného ruchu; spolupráca s orgánmi štátnej správy a samosprávy, s fyzickými a právnickými osobami doma a v zahraničí; ďalej koordinovanie činnosti členov, zabezpečovanie vzájomnej informovanosti a spoločnej propagácie cestovného ruchu; vyhľadávanie a sprostredkovanie prístupu k finančným zdrojom existujúcim v Slovenskej republike a v zahraničí, ktoré umoţňujú priamo alebo prostredníctvom účasti na projektoch regionálnej alebo cezhraničnej spolupráce; aktívne pôsobenie v oblasti stabilizácie regionálnej verejnosti k rozvoju cestovného ruchu a starostlivosť o odborný rast členov.

Potenciál cestovného ruchu v mikroregióne je potrebné dynamizovať aj zvýšením ponuky doplnkových sluţieb, aby sa stal skutočne jedným z dôleţitých pilierov regiónu pre budúci vývoj. Jeho činnosť moţno smerovať do nasledujúcich aktivít: venovať sa značným rozdielom v kvalite poskytovaných základných doplnkových sluţieb v strediskách cestovného ruchu a obciach so sústredeným cestovným ruchom; vybudovať a vyznačiť cyklotrasy v regióne; oţiviť kultúrno-spoločenskú činnosť celoročne vo večerných a nočných hodinách; vyuţívať podporné programy Európskej únie v rámci predvstupovej stratégie.

Na rozvoj cestovného ruchu v mikroregióne je podmienkou: dobre rozvinutá infraštruktúra a v rámci podmienok tvorby a ochrany ţivotného prostredia je nevyhnutné zniţovať negatívne dopady na ţivotné prostredie; venovať pozornosť na dobudovanie skládky pevného domového odpadu a odpadových dvorov v kaţdej obci mikroregiónu; zamedziť vytváraniu divokých skládok po obciach výchovou občanov k zodpovednosti a dodrţiavať čistotu; vydať komplexný cudzojazyčný propagačný materiál mikroregiónu s vyuţitím niektorého z podporných fondov Európskej únie; vyuţívať vytvoriť remeselné dielne a sprevádzkovať ich so zameraním na výrobu keramiky, rezbárstva, prútikárstva a košikárstva;

- 40 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

vzhľadom na výborné podmienky v mikroregióne rozvíjať vidiecky cestovný ruch, agroturizmus a doplnkové formy cestovného ruchu ako poľovnícky cestovný ruch, rybársky cestovný ruch, cykloturizmus a iné.

Na uspokojenie potrieb účastníkov vidieckeho cestovného ruchu a agroturistiky nepostačuje poskytovať iba ubytovacie a stravovacie sluţby, ale aj mnohé ďalšie – teda doplnkové sluţby, ktorých úlohou je turistovi v cieľovom mieste nielen pobyt spríjemniť a zatraktívniť, ale napomôcť dosiahnutie očakávaných cieľov. Patria k nim aj rôzne sprievodné programy na nenútené, voľné a pritom zaujímavé vyuţitie času hostí počas pobytu na vidieku. Doplnkovou sluţbou sú aj aktivity miestneho obyvateľstva, miestnych spolkov, zdruţení a spolkov (rybári, turisti, poľovníci, záhradkári, divadelní ochotníci, folklórne skupiny a súbory). Sluţbami voľného času rozumieme tie, ktoré umoţňujú účastníkom vidieckeho cestovného ruchu a agroturistky aktívne uţiť dovolenku, umoţňujú im poznať spôsob ţivota na vidieku, získať nové záţitky a poznatky. Zázemie vidieckych domov, poľnohospodárskych dvorov môţe pripraviť zaujímavé záţitky najmä pre mestské deti. Okolitá príroda, gazdovstvo, systém ţivota na vidieku je príjemným osvieţením pre dospelých. Toto všetko môţe, prirodzene, fungovať v symbióze s klasickými sluţbami cestovného ruchu: teda mali by fungovať propagačné a informačné sluţby, zamerané na predstavenie regiónu, stravovacie, spoločenské a zábavné sluţby pohostinských zariadení, predaj potravinárskeho a iného tovaru, predaj vlastných produktov podnikateľov, remeselnícke a opravárenské sluţby /autoservis/, platené sluţby pre obyvateľstvo /kaderníctvo, holičstvo, čistiareň, kozmetika, pedikúra/, zdravotnícke sluţby.

V kaţdej obci tohto mikroregiónu nájdete pozostatky niekdajšieho ţivota tunajšieho ľudu, či uţ materiálne alebo zachované vo zvyklostiach. Najtrvalejšou však zostala láska k vinohradu.

Ponúka sa nielen krásna prírodu, historické pamiatky, remeselnícke výrobky, folklór, ale i produkty prírody.

Prírodné krásy regiónu spolu s kultúrnohistorickým dedičstvom vytvárajú bohatú ponuku a moţnosti trávenia voľného času pre domácich, ale aj zahraničných návštevníkov pobytu.

Všetky obce mikroregiónu sú členmi Malokarpatskej vínnej cesty, ktorá v sebe spája niekoľko fenoménov - víno, krajinu, históriu a gastronómiu oblasti rozloţenej medzi Bratislavou a Trnavou ako veľkými centrami juhozápadného Slovenska.

Rozvojový rozmach okolie Bratislavy ešte nezasiahol, tvoria doplnok k štruktúre ubytovacích zariadení mesta, výrazne menej sú zastúpené hotely, prevládajú parahotelové ubytovacie zariadenia. Existujúce ubytovacie kapacity vznikli na základe prirodzeného dopytu, ktorý je relatívne nízky. Vyťaţenosť hotelov často trpí sezónnosťou. Veľká časť kapacít nie je v európskom meradle konkurencie schopná, ţiada si rekonštrukciu. Nové kapacity trpia nedostatočným marketingom, zlepšiť treba aj gastronomické a doplnkové sluţby. Zo zvyšujúcim sa dopytom porastie mnoţstvo aj kvalita zariadení. Ubytovacie kapacity budú čiastočne slúţiť ako lacnejšia moţnosť pre návštevníkov mesta Bratislavy a okolia.

- 41 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

Zoznam atrakcií v mikroregióne

Budmerice Malokarpatská vínna Vidiecky športový cesta Budmerice Kaštieľ Malokarpatská vínna Poznávací cesta Častá Hrad Červený Malokarpatská vínna Poznávací Kameň cesta Doľany Jazdecká farma Malokarpatská vínna športový, vidiecky cesta Dubová Rozhľadňa na Malokarpatská vínna športový Kukle cesta Jablonec Malokarpatská vínna vidiecky cesta Píla Malokarpatská vínna vidiecky cesta Štefanová Malokarpatská vínna vidiecky cesta Vištuk Malokarpatská vínna vidiecky cesta

Mikroregión Červený Kameň – dedinky na úpätí Malých Karpát predstavujú moţnosť „slovenského Gruenzingu“, a to nielen pre obyvateľov a turistov z Bratislavy, ale aj priľahlú časť Rakúska. Okrem toho táto oblasť sa bude orientovať na firemné akcie a semináre pre domácu klientelu,ako aj miesto na ubytovanie smerujúcich do Bratislavy, ale preferujúcich cenovo dostupnejšie ubytovanie.

Všetky obce mikroregiónu sú členmi Malokarpatskej vínnej cesty, ktorá je najvýznamnejším produktom cestovného ruchu v Bratislavskom regióne a prezentuje vinárstvo, históriu, tradície, remeslá, obyčaje, gastronómiu doma i v zahraničí.

Od polovice 90. rokov 20. storočia sa vo vinohradníckych oblastiach Slovenska objavuje myšlienka vytvorenia vínnych ciest, ktoré by vyuţili danosti vinohradníckej krajiny, vína ako jedinečného nápoja a miestnej gastronómie na vytvorenie cielených produktov pre návštevníkov. Najďalej v tom pokročila Malokarpatská vínna cesta, ktorá sa z myšlienky uţ zmenila na ponuku celoročného programu podujatí viazaných na činnosti spojené s pestovaním viniča a výrobou vína i ponuku zariadení, typických pre tento vinohradnícky región.

Najväčšie pivnice sú na hrade Červený Kameň, tam sa však v stredoveku skladovala meď. Tú najväčšiu vínnu pivnicu - zvanú Fuggerovská podľa jedných z najznámejších bývalých majiteľov červenokamenského panstva - nájdeme v obci Častá. Jej majiteľ na jeseň v roku 2004 prvýkrát zorganizoval vo svojej vinici medzi Doľanmi a Dolnými Orešanmi s

- 42 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice nádherným výhľadom na Podunajskú rovinu Deň vo vinici, kde všetci záujemcovia mohli preniknúť do podstaty vína a jeho pestovania.

Malokarpatská vínna cesta ponúka podujatia pre milovníkov vína po celý rok - ich zoznam je kaţdoročne publikovaný v špecializovanom kalendári. Koncom zimy a na jar sa víno vychutnáva na miestnych prehliadkach vína, ktoré vyvrcholia Vínnymi trhmi v Pezinku, leto napĺňajú riadené ochutnávky v atraktívnych lokalitách a príťaţlivým sprievodným programom, ktorý poučí i zabaví a vinársky rok pre turistov vrcholí na jeseň vinobraním, poţehnaním vína a najmä Dňom otvorených pivníc, ktorý láka tisíce priaznivcov zo Slovenska i zahraničia. Narozdiel od vinobrania i iných podujatí sa toto usporadúva v rámci celej Malokarpatskej vínnej cesty od Bratislavy po Trnavu a návštevníci vyzbrojení vínnym pasom, ochutnávacím pohárikom a ďalším príslušenstvom putujú po regióne za svetlami otvorených pivníc. Ich počet dosahuje aţ 60 a ponúka sa na v nich víno od takmer stovky malých i veľkých výrobcov - členov Zdruţenia Malokarpatská vínna cesta.

Na Malokarpatskej vínnej ceste sa nepoteší iba milovník vína - rovnakú šancu má aj milovník architektúry, histórie, či putovania prírodou - veď cesta medzi vinicami je osvieţením pre telo i dušu.

Koncom zimy a na jar sa víno vychutnáva na miestnych prehliadkach vína, ktoré vyvrcholia Vínnymi trhmi v Pezinku, leto napĺňajú riadené ochutnávky v atraktívnych lokalitách a príťaţlivým sprievodným programom, ktorý poučí i zabaví a vinársky rok pre turistov vrcholí na jeseň vinobraním, poţehnaním vína a najmä Dňom otvorených pivníc, ktorý láka tisíce priaznivcov zo Slovenska i zahraničia na rozdiel od vinobrania i iných podujatí sa toto usporadúva v rámci celej Malokarpatskej vínnej cesty od Bratislavy po Trnavu a návštevníci vyzbrojení vínnym pasom, ochutnávacím pohárikom a ďalším príslušenstvom putujú po regióne za svetlami otvorených pivníc. Ich počet dosahuje aţ 100 a ponúka sa na v nich víno od takmer stovky malých i veľkých výrobcov - členov Zdruţenia Malokarpatská vínna cesta.

B u d m e r i c e Názov Budmerice, ktorej určite kedysi dávno dal meno sluţobník bratislavského roku Budmer. Ako obec červenokamenského panstva v roku 1296 sa spomína ako Keresthur – Kriţovany. Preto má obec v erbe kríţ na Trojvŕší. V roku 1390, keď uţ mali farára, nazývali sa Pudmerice. V roku 1561 vznikol erb obce, ktorý má podobu renesančného štítu, kde na zelenom trojvrší stojí latinský štít, kde sú namiesto korpusu symboly mučenia – dva strieborné korbáče.Panstvo Červeného kameňa vybudovalo rozsiahle rybníky s chovom rýb, ktoré sa zachovali dodnes.

Historické pamätihodnosti a iné zaujímavosti

V obci je niekoľko pozoruhodných cirkevných pamiatok. Katolícky kostol pôvodne postavený v gotickom slohu v roku 1722, ale predovšetkým kaplnka Sedembolestnej Panny Márie, ktorú dal postaviť gróf Rudolf I. Pálffy. Socha na hlavnom oltári je darom dcér grófky Pálffyovej budmerickej farnosti.

Kaštieľ – Dom slovenských spisovateľov.

- 43 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

V 19. storočí gróf Ján Pálffy, veľký milovník prírody a poľovačiek dal postaviť v polesí Lindava poľovnícky kaštieľ, ktorý po rekonštrukcii slúţi dodnes ako sídlo slovenských spisovateľov. Je postavený v štýle romanticky chápaných pseudoslohov s veţami a vikermi. Vnútorné zariadenie pochádza z konca 18. storočia a z 1. polovice 19. storočia. Slúţi ako Dom slovenských spisovateľov na tvorivú prácu a oddych. Je jedinečný svojho druhu napriek tomu, ţe interiér je pre verejnosť neprístupný. Anglický park, ktorý ho obklopuje, je miestom príjemných prechádzok. Predpokladá sa, ţe inšpiračným zdrojom pre Pálffyovcov boli renesančné zámky na Loire.

Z významných rodákov Budmeríc treba spomenúť buditeľa – katolíckeho teológa, Juraja Holčeka, kapitána Jána Rašu – hrdinu SNP, spisovateľa, novinára a publicistu Rudolfa Fábryho.

Prírodná rezervácia Lindava les, tiahnuci sa od kaštieľa po Červený Kameň.

Ubytovacie a stravovacie zariadenia cestovného ruchu počet Ubytovanie na súkromí LIPA J. Molnárová 1 Reštaurácia Story 1 Budmerická pivnička Vínna pivnica u rod. Moravčíkovej

Vinári sú organizovaní v Spolku vinárov a fajnkoštérov. Svoje vínka ponúkajú v Budmericej pivničke pod kultúrnym domom. Ďalšia degustácia sa nachádza vo Vínnej pivnici u Moravíkovej, kde môţete ochutnať archívne vína. Poskytuje i ubytovanie pre 9 osôb, vrátane ponuky jedál.

3. Strategický plán zvyšovania imidţu a atraktivity mikroregiónu Červený Kameň a obce Budmerice

Vízia postavenia cestovného ruchu v roku 2013:

mikroregión s dynamicky sa rozvíjajúcim cestovným ruchom, ktorý ponúka širokú paletu produktov a je schopný uspokojiť meniaci sa spotrebiteľský dopyt domácej i zahraničnej klientely; postavenie cestovného ruchu je stabilné, široké vrstvy spoločnosti poznajú jeho význam a pozitívny prínos pre štátny rozpočet. Cestovný ruch je tak pre podnikateľov, ako aj pre ich zamestnancov príťaţlivým sektorom so zárukami existenčnej istoty, rentabilita podnikov sa trvale zlepšuje; mikroregión má pre rozvoj cestovného ruchu spracovaný program podpory cestovného ruchu; vytvorená a stabilizovaná je organizačná štruktúra cestovného ruchu od obce a mikroregiónu cez región, aţ po vyšší územný celok a štát, jasná je medzi nimi deľba práce a koordinácia a fungujú všetky regionálne štruktúry. V cieľových miestach a regiónoch sú spracované plány rozvoja cestovného ruchu;

- 44 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

pravidelná komunikácia medzi jednotlivými záujmovými sférami podnikateľov a riadiacich štruktúr na miestnej, regionálnej a celoštátnej úrovni prispieva ku konštruktívnemu dialógu a spoločnému riešeniu aktuálnych problémov.

Strategický zámer: kultúrne a ekonomické zviditeľnenie obce Budmerice v rámci mikroregiónu a mikroregiónu na regionálnej úrovni; posilnenie kultúrnej, historickej i prírodnej jedinečnosti a atraktivity mikroregiónu a jeho začlenenie do významného Bratislavského regiónu; vytvorenie rámcov pre oţivenie mikroregiónu; obnova a rozvoj mikroregiónu ako celku, s nadväznosťou na okolitú krajinu.

Programové ciele: starostlivosť o obnovu a zveľaďovanie kultúrneho dedičstva; zmapovanie jedinečností a atraktivít mikroregiónu a jeho okolia; interpretácia pamiatkového a prírodného dedičstva; rozvoj atraktivity mikroregiónu; akcelerácia cestovného ruchu v mikroregióne a jeho okolí; podpora marketingu; vytvorenie a rozvoj imidţu mikroregiónu; podpora a rozvoj informovanosti o mikroregióne dovnútra i navonok; rozvoj spolupráce s okolitými obcami, mestami a mikroregiónmi.

Aktivity: vypracovanie marketingovej stratégie obce Budmerice a následne mikroregiónu; vytvorenie náučných chodníkov, kultúrnych trás v mikroregióne v nadväznosti na Bratislavský región; zviditeľnenie obce Budmerice cez osobnosti, ktoré ţili, ţijú, alebo majú vzťah k obci; zachovanie remeselníckych tradícií; vybudovanie a zmapovanie cyklotrás a ich propagácia pre domácich a zahraničných návštevníkov; vypracovanie projektov na získanie finančných prostriedkov z EÚ - ŠF; rozvoj ekoturizmu a vidieckej turistiky; vínna turistika, tradičná gastronómia.

Vínny turizmus: Pre celý mikroregión bude i v budúcnosti hrať prioritná postavenie vinárstvo, vínna turistika, typická gastronómia a turistika. Región nedisponuje ťaţkým priemyslom, preto jeho orientácia bude na vyuţitie pre veľký potenciál rozvoja cestovného ruchu.

Ekoturizmus: Veľký význam bude mať rozvíjajúci sa ekoturizmu, ktorý naplní zámery v oblasti trvalo udrţateľného rozvoja cestovného ruchu v súlade s trendmi a zámermi EÚ. Budovanie cyklistických chodníkov, kempingových plôch, poľovníckych revírov, tematických parkov bude musieť zohľadňovať aktuálne obmedzenia vyplývajúce zo stanovených hraníc únosnosti územia pre danú formu cestovného ruchu. Návštevník musí byť vychovávaný a pripravený na šetrný pobyt a pohyb v prírode.

- 45 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

4. Návrh priorít a opatrení:

Vyuţitie prírodného a kultúrneho potenciálu pre vytváranie nových pracovných miest v odvetví cestovného ruchu:

Podľa miery nezamestnanosti s vyuţitím na rozvoj cestovného ruchu disponuje mikroregión Červený Kameň moţnosťou na vyuţitie prírodných a kultúrnych daností pre zníţenie nezamestnanosti a zvýšenie príjmov obyvateľstva vytvorením nových pracovných miest pre stravovacie a ubytovacie sluţby, ubytovania na súkromí, vyuţívaním sluţieb vínnej, vidieckej turistiky a agroturistiky. Rozširovanie sluţieb cestovného ruchu v obci prinesie potrebu rozvoja ľudských zdrojov a kvality sluţieb cestovného ruchu

Podpora dobudovania stredísk cestovného ruchu na komplexné strediská s cieľom poskytovania sluţieb na regionálnej úrovni, podľa špecificky daných podmienok:

Podľa Stratégie cestovného ruchu SR na vzostupe je domáci cestovný ruch, pričom sa zaznamenáva aj rast seniorského a mládeţníckeho cestovného ruchu. Rastie dopyt po tradičnom nehotelovom ubytovaní, preferuje sa cestná doprava (najmä vlastnými autami). Fragmentácia dovoleniek je väčšia v nadväznosti na skrátenie pracovného času a predĺţenie platenej dovolenky, zreteľný je aj prechod od pasívne strávenej dovolenky k dovolenke ako skúsenosti a záţitku. Snahou je niečo zaţiť a nadobudnúť skúsenosť, získať nové poznatky a vedomosti, autentické pocity, súčasne sa kladie dôraz na kvalitu sluţieb a ţivotného prostredia. Do popredia sa dostávajú aktivity v súlade s princípmi trvalo udrţateľného rozvoja. Rozširujú sa príleţitosti pre turistické destinácie s minimálnymi vstupnými prekáţkami, čoraz dôleţitejšiu úlohu zohráva proces ekonomickej integrácie a novodobé migračné prúdy. Pre splnenie podmienok opatrenia je potrebné vypracovanie marketingovej stratégie obce Budmerice .

Mikroregión disponuje veľkým potenciálom na vyuţitie lokality blízko Bratislavy prevádzkovaním: ubytovania v súkromí; vyuţívaním sluţieb agroturistiky a vidieckej turistiky veľký potenciál má tieţ cykloturistika, ktorá má v tohto regióne tradíciu a vyznačené cyklotrasy; veľký kultúrny a historický potenciál rozvoj vinárstva, ochutnávok vín, gastronomických špecialít rozvoj turistiky (turistické chodníky).

Posilniť destinačný manaţment, produkt diferencovať podľa potrieb a očakávaní cieľových skupín domácich a zahraničných turistov. Ponuku produktov a balíkov sluţieb zostavovať v záujme predĺţenia pobytu účastníkov cestovného ruchu v mikroregióne, tieto produkty presadzovať do ponukových katalógov.

V mikroregióne pôjde o vybudovanie kvalitných, dobre udrţiavaných a medzinárodným štandardom zodpovedajúcich ubytovacích a stravovacích zariadení s dostatočnou kapacitou a štruktúrou, s komplexom doplnkových sluţieb, ktorými musí disponovať kaţdá lokalita, obec, mesto a stredisko, ak sa má stať súčasťou trhu cestovného ruchu. Spoločným postupom a plánovaným marketingom dosiahnu obce niekoľkonásobne vyššiu efektívnosť v získavaní turistov ako pri izolovaných krokoch kaţdej zo zúčastnených obcí. Spojením finančných prostriedkov obcí moţno zaloţiť miestne zdruţenia cestovného ruchu a vytvoriť

- 46 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice konkurencieschopnú reklamnú kampaň, ktorá pomôţe získať väčšie mnoţstvo návštevníkov aj z väčších vzdialeností.

Zostaviť a stále dopĺňať zoznam ubytovacích, stravovacích a rokovacích priestorov a objektov, ktoré sú vhodné pre poskytovanie sluţieb cestovného ruchu. Vyvíjať aktivity na získanie organizátorov pre poriadanie kultúrnych, športových a zábavných podujatí. Udrţiavať a zachovať kvalitu ţivotného prostredia. Zainteresovať miestne obyvateľstvo.

Pre nasledujúce obdobie sme vyselektovali 6 cieľových skupín klientov, na ktorých by sa mali zameriavať turistické aktivity: Miestna a regionálna; Rodiny s deťmi; Slovenskí turisti; Zahraniční turisti (susedné krajiny, ostatné krajiny); Seniori; Záujmová klientela (poľovníctvo, rybolov, šport – jazda na koni).

Základný strategický cieľ: Bratislavský samosprávny kraj bude predstavovať v roku 2013 ucelenú, vzájomne prepojenú atraktívnu destináciu s ponukou kvalitnej infraštruktúry, supraštruktúry a sluţieb cestovného ruchu. Naplnenie uvedeného strategického cieľa navrhujeme dosiahnuť prostredníctvom úloh, ktoré v podmienkach synergického pôsobenia pôsobia budú fungovať ako kompatibilné prvky systému. Kaţdá taktická úloha je premietnutá do konkrétnych opatrení a opatrenia sú rozpracované do jednotlivých aktivít.

Riadenie a realizácia dlhodobej rozvojovej koncepcie cestovného Taktická úloha č. 1 ruchu BSK.

Podpora slovenských a zahraničných investorov v cestovnom ruchu, Taktická úloha č. 2 podpora malých a stredných podnikateľov, podpora rodinných firiem v cestovnom ruchu v rámci kompetencie BSK.

Príprava a rozvoj kvalifikovaných ľudských zdrojov v oblasti Taktická úloha č. 3 cestovného ruchu a súvisiacich sluţbách.

Podpora budovania a rekonštrukcie infraštruktúry a supraštruktúry Taktická úloha č. 4 cestovného ruchu v BSK.

Podpora rozvoja existujúcich a rozvoj nových foriem a produktov Taktická úloha č. 5 cestovného ruchu v súlade s programom trvalo udrţateľného rozvoja a ochranou ţivotného prostredia.

Podpora rekonštrukcie kultúrno - historických pamiatok a obnova Taktická úloha č. 6 tradícií a remesiel na území BSK .

Podpora regiónov CR v BSK pri získavaní finančných prostriedkov Taktická úloha č. 7 zo zdrojov EÚ.

- 47 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

Kontinuálny marketingový výskum dopytu a ponuky cestovného Taktická úloha č. 8 ruchu v SR a na zahraničných konkurenčných trhoch.

Taktická úloha č. 9 Aplikácia informačných technológií v cestovnom ruchu.

V zmysle dosiahnutia strategického cieľa je potrebné zamerať sa na tradičné, existujúce formy cestovného ruchu (kultúrno-poznávací, rekreačný, športový, incentívny a pod.) a tieto rozšíriť o nové, predovšetkým o: gastroturizmus a vínny turizmus; kongresový a konferenčný cestovný ruch; záţitkový cestovný ruch; trendové športy; rafting; ekoturizmus; prezentáciu ľudových remesiel; cykloturistiku.

V zmysle dosiahnutia strategického cieľa je potrebné zamerať sa na perspektívne oblasti kultúrno-poznávacieho cestovného ruchu a tieto rozvíjať podľa projektových poţiadaviek do štrukturálnych fondov, najmä:

revitalizácia kultúrno-historického potenciálu; oţivenie ľudových tradícií a remesiel; obnovenie existujúcich a rozšírenie ponuky technických pamiatok.

Indikátory: Vzhľadom na nedostatok dostupných štatistických sekundárnych údajov na úrovni mikroregiónu navrhujeme sprostredkované meranie, cez sledovanie vedľajších kvantitatívnych charakteristík: . Príjmy obcí z ubytovania – rekreačný poplatok; . Počet návštevníkov: MVC vybrané vstupné a počty predaných vstupeniek do KD; počet a krajina pôvodu návštevníkov web stránok – štatistiky; počty klientov vybraných doplnkových atraktivít.

SWOT analýza – CESTOVNÝ RUCH 1. Silné stránky 2. Slabé stránky vhodné podmienky s moţným nerozvinuté podnikateľské prostredie potenciálom rozvoja vidieckeho /nedostatočná iniciatívnosť a priebojnosť cestovného ruchu; podnikateľského sektora/; bohaté historické a kultúrne tradície nedostatočná úroveň a dostupnosť (hrad Červený Kameň, zámok zariadení kultúrneho turizmu a rekreačno- v Budmericiach, ...); športového turizmu;

- 48 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

mikroregión je časťou nedostatočný informačný systém, Malokarpatskej vínnej cesty, veľký propagácia; potenciál pre rozvoj vinárstva, vínnej nedostatočné ubytovanie kapacity; turistiky a regionálnej gastronómie; chýbajúce turistické náučné chodníky historický festival Mikroregiónu – a cyklistické chodníky; tradičné podujatie; nedostatočná sieť poradenských sluţieb pre dlhodobý potenciál pre rozvoj podnikanie v cestovnom ruchu; letného turizmu, rekreačno- nedostatok propagačného materiálu pre športového turizmu a cykloturizmu jednotlivé ponuky turizmu; v rámci priliehajúcich rekreačných nedostatočné inovatívne programy pre oblastí; rodiny s deťmi; značkované turistické chodníčky neexistujúca koncepcia rozvoja cestovného a trasy; ruchu. región s dobrou kvalitou ţivotného prostredia; výhodné klimatické podmienky; výhodná dopravná dostupnosť /blízkosť letiska Bratislava/. 3. Príleţitosti 4. Ohrozenia trendy v trávení voľného času; nezáujem obyvateľstva o zvyšovanie kvalifikácie v oblasti projektovania rastúci dopyt po záţitkovej turistike, a získavania finančných prostriedkov zo agroturistike; štrukturálnych fondov; sieť cykloturistických trás v širšom nevypracovanie akčného plánu rozvoja okolí a zámery rozšírenia tejto siete; cestovného ruchu; budovanie partnerstiev obce- obyvatelia obcí MČK a okolia nebudú podnikatelia-zdruţenia cestovného zvyšovať kvalitu poskytovaných sluţieb ruchu; v ubytovacích a stravovacích zariadeniach; nedostatočná ponuka propagačných kultúrny potenciál na organizovanie materiálov a vytváranie nových folklórnych slávností a festivalov; inovačných produktov cestovného ruchu; vyuţitie vodných plôch na rybolov, nevybudovaná infraštruktúra pre rozvoj rozvoj poľovníctva; cestovného ruchu nevyhovujúca kvalita zariadení poskytujúcich sluţby cestovného vyuţívanie ubytovania na súkromí; ruchu /ubytovanie, stravovanie, doplnkové oţivenie tradičných remesiel sluţby, poţičovne a servis pre letná turistika, poznávacie chodníky; cykloturistiku; nedostatočné kroky pre zvýšenie vybudovanie doplnkových sluţieb atraktívnosti; pre letnú turistiku (poţičovňa bicyklov) a pobyt pri vode; nedostatočná prezentácia, zviditeľnenie, atraktívnosť a dostupnosť zariadení pre ekoturizmus – vyuţitie na rozvoj cestovný ruch a turizmus; cestovného ruchu; silná konkurencia okolitých regiónov moţnosť vyuţívania zdrojov zo ŠF – podobného charakteru; cezhraničná spolupráca strata jedinečnosti v prípade, ak obec s Maďarskom. nebude schopné presadiť svoje silné stránky v spolupráci s ostatnými regiónmi; zmena klimatických/poveternostných

- 49 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

podmienok, nevhodné počasie počas dovoleniek a rekreácií; nedostatočné vyuţívanie finančných prostriedkov zo ŠF EÚ, ako aj iných finančných zdrojov (ŠR, zdroje VÚC).

2.1.2.4 Sociálne veci

Nadväzujúce dokumenty : Národný strategický referenčný rámec 2007 – 2013 (Operačné programy); Operačný program Bratislavský kraj; Koncepcia územného rozvoja Slovenska 2001; Stratégia rozvoja konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010 a Stratégia konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010 – Akčné plány; Národný program reforiem SR na roky 2006 – 2008; Národná stratégia trvalo udrţateľného rozvoja a Akčný plán trvalo udrţateľného rozvoja SR na roky 2005 – 2010; Územný plán Vyššieho územného celku Bratislavského samosprávneho kraja a jeho zmeny a doplnky – 1998, 2003; Aktualizovaný Konvergenčný program Slovenska na roky 2005 – 2010 a Konvergenčný program Slovenska na roky 2005 – 2010; Strednodobé priority hospodárskej politiky SR; Národný akčný plán zamestnanosti SR, MPSVR SR; Stratégia rozvoja Bratislavského kraja; Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Bratislavského kraja; Koncepcia rozvojovej vízie Bratislavského kraja.

Demografická charakteristika mikroregiónu Červený Kameň a analýza sociálnej oblasti v mikroregióne Červený Kameň: Mikroregión Červený Kameň sa nachádza na úpätí Malých Karpát a Podunajskej níţiny medzi riekou Dunaj a Morava, severne 30 km od Bratislavy, na Malokarpatskej vínnej ceste. Historicky je územie mikroregiónu veľmi vzácne, v predchádzajúcich storočiach tu boli významné obchodné a kráľovské cesty. Z územného hľadiska patrilo toto územie pod Bratislavskú ţupu, čo platí aj v súčasnosti – územie Bratislavského kraja a Bratislavského vyššieho územného celku.

Mikroregión Červený Kameň vznikol v roku 2004 so sídlom v obci Štefanová, následne so sídlom v Častej. Jeho súčasťou je 9 obcí, pričom obce Doľany, Častá, Píla a Dubová sa nachádzajú v katastrálnom území Malých Karpát a časť v Trnavskej pahorkatine, obce Štefanová, Budmerice, Vištuk, Jablonec a Budmerice sa nachádzajú v katastrálnom území Trnavskej pahorkatiny. Za najstaršie obce mikroregiónu povaţujeme Častú /r.1240/, Budmerice /r. 1244/ a Vištuk /r. 1244/. Tieto obce majú spoločnú minulosť v rámci panstva prináleţiaceho k hradu Červený Kameň. Cieľom vytvoreného zdruţenia je posilňovať postavenie členských obcí, realizovať spoločné aktivity, presadzovať opodstatnené poţiadavky zdruţených obcí v rámci

- 50 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice mikroregiónu a predstaviť históriu, tradície a zvyky mikroregiónu jeho návštevníkom. Od februára 2008 je predsedom zdruţenia starosta obce Dubová. Mikroregión svojou polohou predstavuje prihraničný typ regiónu, keďţe jeho hranice sú so štyrmi štátmi - Rakúsko, Česko a Maďarsko, čo predpokladá moţnosti rozvíjania cezhraničnej spolupráce, hlavne v oblasti vidieckeho cestovného ruchu /zapojenie sa do Euroregiónu CENTROPE/. Obce mikroregiónu sú vidiecke sídla s napojením na mestské časti regiónu – mestá Bratislavu, Pezinok a Modru s dennou migráciou obyvateľstva nielen do uvedených miest, ale aj do okolitých obcí. Podľa informácií z dostupných socio-ekonomických prieskumov územia mikroregiónu Červený Kameň úroveň ţivota občanov závisí predovšetkým od kvality bývania, dostupnosti a zastúpenia sluţieb a moţností zabezpečovať si príjmy prácou v obciach, či uţ v podnikateľskom sektore alebo dochádzkou do zamestnania do najbliţších rozvinutých miest. V uvedenom mikroregióne je naplnenie tejto úrovne – kvality ţivota len čiastočné, a to z dôvodu slabšej ponuky sluţieb – sociálnych sluţieb nevynímajúc, priamo v obciach obyvateľov, slabšej ponuky pracovných príleţitostí priamo v obciach a vhodnosti ponúkaných pracovných miest. Pre bývanie je charakteristické hlavne bývanie v starších rodinných domoch, ktoré sa zväčša renovujú, ale aj v pribúdajúcich novostavbách, pretoţe územie mikroregiónu má výhodnú geografickú polohu a dobrý ľudský potenciál.

V oblasti pracovných príleţitostí je mikroregión charakteristický skôr nízkou moţnosťou vytvorených pracovných príleţitostí. Zo strany obyvateľov sú očakávania smerom k samospráve obcí riešiť aj moţnosti vytvárania ponuky rozvoja k ich sebarealizácii priamo v obciach, na rozvoj sluţieb pre obyvateľov - otváraním nových obchodných prevádzok, remeselných sluţieb, opravovní, lekárenských a zdravotných sluţieb, sluţieb sociálnej starostlivosti, podporovaním klubovej činnosti pre seniorov a mladých /pre ich udrţanie v obciach a v regióne/, podporovaním aktivít mladých obyvateľov v školstve, v cestovnom ruchu, v agroturizme, vytváraním podmienok bezbariérovosti pre imobilných obyvateľov a pod. S rozvojom mikroregiónu súvisí hlavne aj úroveň dopravných systémov. Na území mikroregiónu dominuje cestná doprava – I., II. a III. triedy, v okrajových častiach nadregionálna ţelezničná doprava. Časové rozvrstvenie spojov medzi blízkymi obcami je pre obyvateľov nedostatočné, mimo dopravnej špičky nie je moţný presun obyvateľov do obcí. Aj keď je územie často len tranzitom, bezpečnosť jeho obyvateľov a negatívny vplyv pohybu iných osôb nie je ohrozujúci. Počet obyvateľov v mikroregióne bol podľa údajov z roku 2005 viac ako 10 780 obyvateľov. Od 31.12.1991 t.j. za 10 rokov došlo k jeho miernemu nárastu. Tento nárast je zaznamenaný takmer vo všetkých obciach mikroregiónu, najviac však v obciach Vištuk a Budmerice. V obci Doľany naopak môţeme hovoriť o opačnom trende, miernej stagnácii v počte nárastu obyvateľov. Nárast obyvateľov je spôsobený výrazným migračným nárastom obyvateľov, čo svedčí o prerastaní obyvateľov Bratislavy do vidieckych sídiel, obcí za kľudným a zdravším prostredím, spôsobom ţivota a oddychu v čase voľna a po práci.

Vzdelanostná úroveň obyvateľstva je na vidieku – obciach viac zastúpená obyvateľstvom s niţším vzdelaním, čo má za následok „vyššiu“ nezamestnanosť obyvateľov na vidieku ako v mestách kraja. Takmer 80% nezamestnaných je vo veku 18 – 50 rokov a 72% nezamestnaných je bez práce kratšie ako 12 mesiacov. Pozitívom je očakávaný nárast zamestnanosti aj z dôvodu budovania priemyselných parkov schválených v Územnom pláne Bratislavského vyššieho územného celku, a to v obciach Vištuk – Polanka a Štefanová.

- 51 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

Cieľom poskytovania sociálnej starostlivosti o občana je zabezpečenie podmienok na jeho kvalitný ţivot na úrovni, ktorá zodpovedá jeho potrebám a moţnostiam, zabezpečovanie kvalitných a dostupných sociálnych sluţieb. Kvalita je chápaná, ako schopnosť plniť poţiadavky a očakávania obyvateľov, uspokojovať ich individuálne potreby a chrániť ich práva, aby aj napriek svojmu znevýhodneniu /zdravotnému, finančnému, materiálnemu/ mali zabezpečený dôstojný ţivot. Aby kvalitné sociálne sluţby plnili svoj účel, musia byť aj dostupné a otvorené pre všetkých, ktorí ich momentálne potrebujú. Dostupnosť sociálnych sluţieb je zaloţená na rešpektovaní moţností občanov vyuţívať sociálne sluţby. Za takéto moţnosti povaţujeme dostupnosť miestnu, finančnú a druhovú. Na území obcí mikroregiónu Červený Kameň sa poskytujú sociálne sluţby – opatrovateľská sluţba, organizovaie spoločného stravovania, starostlivosť v zariadeniach sociálnych sluţieb. Opatrovateľská sluţba sa v roku 2007 poskytovala pre obyvateľov len v obci Doľany – pre 2 obyvateľov, v obci Vištuk – pre 4 obyvateľov a v obci Častej – pre 4 obyvateľov. Opatrovateľskú sluţbu poskytovala aj Bratislavsko – Trnavská arcidiecézna charita. Spoločné stravovanie pre dôchodcov – donášku obedov priamo do domácností obyvateľov organizovali v roku 2007 v mikroregióne Červený Kameň obce Častá, Dubová a Vištuk pre ich 54 obyvateľov. Zároveň v obciach Budmerice a Štefanová bola zriadená jedáleň pre dôchodcov, kde je moţnosť stravovania pre dôchodcov a ostatných občanov v sociálnej núdzi. Prepravnú sluţbu, ako svoju originálnu pôsobnosť v mikroregióne neprevádzkuje ani jedna z deviatich obcí, tieţ ju neprevádzkujú ani iné subjekty. Sociálne sluţby majú v obciach a v regióne rôzne formy – terénne sociálne sluţby /opatrovateľská sluţba, poskytovanie spoločného stravovania, prepravné sluţby/, inštitucionalizované sociálne sluţby /domovy sociálnych sluţieb pre rôzne skupiny obyvateľov, zariadenia opatrovateľskej sluţby/ a ambulantné sociálne sluţby /kluby dôchodcov, strediská osobnej hygieny, práčovne, vývarovne/. Trendom v oblasti starostlivosti o seniorov je zmena chápania starnutia – od prekonaného biomedicínskeho chápania, kde starnutie bolo spájané s chorobami a medicínou, k vnímaniu starnutia ako sociálneho statusu, ktorý je určovaný odchodom z pracovného trhu, obmedzením sociálnych kontaktov a poklesom ţivotného štandardu. Snahou poskytovateľov sociálnych sluţieb je preto udrţanie seniorov čo najdlhšie v ich prirodzenom prostredí /vo vlastnej domácnosti /a zmena organizácie sluţieb tak, aby napĺňali ich potreby a podporovali ich integráciu do komunity. Aj keď v mikroregióne ţije pomerne viac zastúpená skupina obyvateľov v poproduktívnom veku, ich sociálna situácia si doteraz nevyţadovala osobitnú a intenzívnejšiu starostlivosť zo strany obcí, nakoľko väčšina z nich ţije v rodinnom prostredí, a len malej skupine obyvateľov bola takáto starostlivosť poskytovaná. Napriek tomu však v budúcnosti je potrebné sa zaoberať rozširovaním poskytovania sociálnych sluţieb obyvateľov obcí.

Dôleţitú a nezastupiteľnú úlohu pre duševný ţivot seniorov obcí majú fungujúce a kvalitné ambulantné sociálne sluţby, za ktorými obyvatelia jednorázovo alebo opakovane dochádzajú na miesta, kde sa poskytujú a realizujú. Pomáhajú preklenúť osamelému obyvateľovi na dôchodku, resp. zdravotne postihnutému občanovi nepriaznivé obdobie samoty, pocitu nepotrebnosti. Medzi takéto ambulantné sociálne sluţby v obciach patria kluby dôchodcov a činnosť organizácie seniorov Jednoty dôchodcov. Pokiaľ sú v obciach zriadené, svojou činnosťou podporujú postoje úcty a porozumenia seniorov u mladej generácie, posilňujú medzigeneračnú solidaritu s cieľom zabezpečiť nezávislosť a uznanie prínosu seniorov v rodine a v spoločnosti, v aktivitách obcí a regiónu. Klub dôchodcov pracuje v obci Budmerice, v Častej a Dubovej je miestna organizácia Jednoty dôchodcov. Obce pre aktivity

- 52 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice seniorov vytvárajú podporu jednorázovou finančnou podporou – príspevkami na rôzne podujatia – stretnutia z príleţitosti mesiaca Úcty k starším, vianočnými príspevkami, poukáţkami pre dôchodcov a pod. Sociálne sluţby v inštitúciách charakterizujeme ako inštitucionálne sluţby, sluţby poskytované mimo sociálneho priestoru – domácností obyvateľov, predovšetkým v zariadeniach sociálnych sluţieb. V súlade s princípmi Európskej charty miestnej samosprávy prebehla zákonom č. 416/2001 Z. z. o prechode pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a samosprávne kraje decentralizácia kompetencií z orgánov miestnej štátnej správy na územnú samosprávu. V zmysle zákona č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci obce a samosprávne kraje majú svoju presne vymedzenú pôsobnosť a kompetenciu, zodpovednosť za poskytovanie sociálnych sluţieb pre svojich občanov, ale aj povinnosť postarať sa o svojich občanov, ktorí to potrebujú. Počet zariadení sociálnych sluţieb s právnou subjektivitou na území Bratislavského samosprávneho kraja, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti Bratislavského samosprávneho kraja je 16, v rámci deviatich obcí mikroregiónu Červený Kameň – je to Domov sociálnych sluţieb pre dospelých v obci Budmerice, Domov sociálnych sluţieb pre dospelých Senec s detašovaným pracoviskom v Báhoni. Obyvatelia mikroregiónu majú moţnosť vyuţívať v prípade potreby rôzne typy zariadení sociálnych sluţieb v rámci celého kraja, v rôznych formách – denného, týţdenného a celoročného pobytu. Najväčší záujem je o umiestňovanie v domovoch dôchodcov, čo vyplýva z prognózy procesu starnutia na území celého samosprávneho kraja, mikroregión nevynímajúc. Obce podľa platných právnych predpisov v sociálnej oblati poskytujú starostlivosť občanom v sociálnej núdzi, podľa vyjadrení obcí mikroregiónu potrebu zvýšenej starostlivosti o seniorov uviedlo všetkých deväť obcí mikroregiónu. Po zváţení všetkých faktorov, ktoré vplývajú na ďalšie budovanie, resp. rozvíjanie siete sociálnych sluţieb je moţné konštatovať prioritné smerovania obcí - vyuţívať a prispievať ku prehlbovaniu kvality doteraz dostupných a fungujúcich terénnych a ambulantných sluţieb – opatrovateľskej a ošetrovateľskej sluţby, klubu dôchodcov, ale zároveň podporovať aj budovanie inštitucionálnych sociálnych sluţieb na území mikroregiónu nielen z vlastných/ príp. mikroregionálnych / a európskych finančných zdrojov, ale aj neštátnymi organizáciami, zdruţeniami, nadáciami, cirkvami a pod.

Sociálna situácia obyvateľov obcí mikroregiónu je vzhľadom na moţnosti zabezpečiť si príjem vlastnou prácou pomerne štandardná, obyvatelia obcí väčšinou dochádzajú za prácou do okolitých miest a obcí /Bratislava, Pezinok, Modra/ alebo podnikajú priamo na území obcí alebo v okolitých obciach. Príčinou nezamestnanosti evidovanej skupiny obyvateľov v obciach je vlastná strata motivácie pracovať a zabezpečovať si prácou aspoň štandard kvality ţivota, a tieţ strata zamestnania vo veku pred dôchodkom bez dostatočných jazykových zručností, zručnosti pracovať na počítačoch a byť dostatočne flexibilný na rýchlo sa rozvíjajúcom trhu práce. Málo početná slupina tzv. dobrovoľne nezamestnaných má nedostatok iniciatívy riešiť si vlastnú nepriaznivú situáciu, a preto sa pomoc obcí sústreďuje na poskytovanie poradenstva a pomoci, s prevahou materiálnej pomoci. Sociálna situácia obyvateľov v hmotnej a sociálnej núdzi je zo strany obcí mapovaná a kontrolovaná. Finančná pomoc obcí pre obyvateľov v núdzi nie je pre takéto skupiny obyvateľov poskytovaná prioritne, obce vo svojich rozpočtoch len sporadicky plánujú výdavky na poskytnutie jednorázovej dávky sociálnej pomoci. Prisťahovanie mladých rodín do obcí mikroregiónu v posledných rokoch a ich nové, kvalitatívne vyššie poţiadavky na zabezpečovanie vlastných potrieb so zameraním na voľnočasové aktivity – kultúra, šport, klubová činnosť, relax sú pre obce popri starostlivosti o seniorov výzvou pre zabezpečovanie ďalších aktivít, rozvojových programov. Riešenia

- 53 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice obcí by mali byť komplexnejšie tak, aby sa predchádzalo moţným negatívnym sociálno – patologickým javom, ktoré sa v obciach sporadicky vyskytujú ako čiastočne problematické a komplexnejšie zatiaľ neriešené. Kvalita sluţieb občanom v obciach je merateľná v moţnostiach zabezpečiť aj pre zdravotne postihnutých občanov v rámci svojich materiálnych a finančných moţností bezbariérovosť na verejných priestranstvách – chodníkoch, školách, úradoch v obci, obchodoch, pošte, lekárni, zdravotnom stredisku, či ambulancii a pod. V súčasnosti je bezbariérovosť pre zdravotne postihnutých občanov v obciach zabepečená len čiastočne. Snahou obcí je však v budúcnosti v spolupráci s ostatnými subjektami poskytujúcimi občanom sluţby bezbariérovosť v obciach zabezpečiť.

Aj napriek týmto skutočnostiam obyvatelia obcí mikroregiónu vyjadrujú väčšiu spokojnosť ako nespokojnosť so sociálnou starostlivosťou /viac ako 25% obyvateľov/, aj keď viac ako 30% z opýtaných obyvateľov v rámci prieskumu uskutočneného v roku 2006 nie sú ani spokojní, ani nespokojní. Máme za to, ţe problematika sociálnej starostlivosti zatiaľ nie je v obciach mikroregiónu prioritnou a pre obyvateľov zatiaľ postačuje zabezpečovanie sociálnej starostlivosti na úrovni doterajších sociálnych sluţieb – ambulantných sociálnych sluţieb/opatrovateľskej sluţby, zabezpečovania stravovania/ a svojpomoc v niektorých sociálnych sluţbách a pri riešení svojich problémov.

Východiská z analýzy - návrh aktivít: vybudovanie viacúčelových objektov pre činnosť viacerých skupín obyvateľov obce od seniorov aţ po mladú generáciu; zabezpečenie bezbariérovosti verejných priestranstiev – chodníkov, úradov, školy, pošty, obchodov, lekární, pre zdravotne postihnutých obyvateľov odkázaných na pouţívanie invalidného vozíka; podporovanie prevádzok terénnej sociálnej sluţby – opatrovateľskej sluţby a donášky stravy v rámci rozpočtových moţností obcí, aj ako spoločné prevádzky obcí mikroregiónu; podpora zabezpečovania ošetrovateľskej a opatrovateľskej sluţby pre obyvateľov obcí v sociálnej núdzi formou terénnej sociálnej sluţby zmluvným vzťahom s organizáciami, ktoré uvedené sociálne sluţby sú oprávnené poskytovať alebo spoločne vytvorenými subjektami v rámci mikroregiónu; podporovanie činnosti seniorov a vytváranie priaznivých podmienok na fungovanie ambulantných sociálnych sluţieb – klubov dôchodcov a tieţ dobrovoľnej organizácie seniorov – Jednoty dôchodcov; podpora budovania nájomných bytov vo väčších obciach mikroregiónu; vytváranie podmienok na klubovú činnosť a aktivity mládeţe v obciach ako preventívne opatrenie predchádzania moţným sociálno – patologickým javom; rozvíjanie spolupráce obcí a mikroregiónu s organizáciami a inštitúciami v obci a Bratislavskom samosprávnom kraji, ktoré poskytujú sluţby v oblasti sociálnych vecí a zamestnanosti.

Špecifické ciele v sociálnej oblasti: Ciele: zlepšenie kvality ţivota a starostlivosti o seniorov; zlepšenie kvality ţivota mladých obyvateľov; zlepšenie sociálnej starostlivosti o sociálne slabšie skupiny obyvateľov; zvýšenie pracovných príleţitostí pre obyvateľov obcí priamo v obciach;

- 54 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

vybudovanie a rozvoj sociálnej infraštruktúry; zvyšovanie kvality a dostupnosti sociálnych sluţieb pre obyvateľov v rámci mikroregiónu.

Špecifický cieľ – Sociálna inklúzia:

Priorita – 3.1 Podpora rastu zamestnanosti, sociálnej inklúzie a budovanie kapacít v Bratislavskom kraji Opatrenia – 3.1.1 Podpora rastu zamestnanosti a zlepšenia zamestnateľnosti a zosúladenie pracovného a rodinného ţivota 3.1.2 Podpora sociálnej inklúzie prostredníctvom rozvoja sociálnych sluţieb a podpora integrácie znevýhodnených skupín na trhu práce v Bratislavs- kom kraji 3.1.3 Podpora rastu zamestnanosti a zlepšenie zamestnateľnosti pre vzdelanostnú spoločnosť

Priorita – 4.1 Zvýšenie zamestnanosti v obciach v porovnaní s Bratislavou Opatrenie – 4.1.1 Podporovanie podnikania a samozamestnávania nezamestnaných Aktivity – 4.1.1.1 Organizácia vzdelávacích aktivít v oblasti samozamestnávania 4.1.1.4 Podpora tvorby a udrţania pracovných miest 4.1.1.5 Podpora samozamestnávania 4.1.1.6 Podpora flexibilných foriem práce, vrátane teleworkingu

Priorita – 4.2 Zvýšenie starostlivosti o obyvateľstvo Opatrenie – 4.2.1 Budovanie a modernizácia sociálnych zariadení Aktivity – 4.2.1.3 Modernizácia domovov dôchodcov pre seniorov 4.2.1.5 Podpora rozvoja materských škôl a rodinných centier

Opatrenie – 4.2.2 Zabezpečenie primeranej sociálnej úrovne Aktivity – 4.2.2.1 Zvýšenie sociálnej starostlivosti pre sociálne odkázané osoby, ohrozené a marginálne skupiny 4.2.2.2 Podpora rozvoja sociálnych sluţieb a nových typov sociálnych sluţieb 4.2.2.3 Zvýšenie lekárskej a sociálnej starostlivosti pre populáciu produktívneho veku 4.2.2.4 Organizácia aktivít pre populáciu poproduktívneho veku na báze ekonomickej únosnosti

Špecifický cieľ – Bytová výstavba: Priorita - 8.1 Modernizácia a výstavba bytov Opatrenie - 8.1.1 Rozvoj bývania Aktivity – 8.1.1.1 Zvýšenie investícií do nájomného bývania pre mladé rodiny 8.1.1.2 Podpora výstavby sociálneho a pohotovostného bývania 8.1.1.3 Podpora výstavby rodinných domov

Opatrenie – 8.1.2 Modernizácia bývania 8.1.2.1 Podora modernizácie bytového fondu, najmä panelovej výstavby zo štátnych, samosprávnych a európskych zdrojov 8.1.2.2 Rozvoj humanizácie obytného priestoru

- 55 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

Špecifický cieľ – Rozvoj infraštruktúry: Priorita – 11.1 Obnova a rozvoj obcií Opatrenie – 11.1.3 Podpora zachovania kultúrnych tradícií Aktivity – 11.1.3.3 Zlepšenie práce s mládeţou a jej zapájanie do verejného ţivota

Obce mikroregiónu Červený Kameň – sociálna oblasť:

B u d m e r i c e Je jednou z centrálnych a najväčších obcí mikroregiónu Červený Kameň s výhodnou dopravnou polohou cesty I. triedy – Modra – Trnava a ďalších cestných ťahov II. a III. triedy do obce Štefanová, Častá, Doľany, Jablonec a Báhoň. V súčasnosti má obec najväčší počet domov za sledované obdobie – 652, ako aj najväčší nárast domov zo všetkých obcí mikroregiónu. K 31.12.2006 mala obec 2 095 obyvateľov, z toho 1 037 muţov a 1 058 ţien. V produktívnom veku bolo 1 361 obyvateľov, do 14 rokov 349 obyvateľov a v poproduktívnom veku 385 obyvateľov. V sledovanom období bol prírastok obyvateľov v počte 43 obyvateľov – z dôvodu prisťahovania sa obyvateľov do obce z okolitých miest. V obci je vybudované zdravotné stredisko spolu s opatrovateľskou sluţbou pre starých obyvateľov a obyvateľov s nepriaznivým zdravotným stavom, resp. zdravotným postihutím s donáškou stravy do domácností dôchodcov, ďalej je Slovenskou katolíckou charitou zriadený Dom sociálnych sluţieb – poskytovanie starostlivosti o mentálne postihnutých a Stredisko charitatívnej sluţby v rodinách s opatrovateľskou sluţbou. Ostatné sociálne sluţby a sociálne dávky pre obyvateľov obce nie sú poskytované. Obec poskytuje pre dôchodcov príspevky na stravu, s čím obyvatelia vyjadrujú veľkú spokojnosť, ako aj s organizovaním donášky stravy priamo do ich domácností. Obec nemá problémy s nezamestnanosťou svojich obyvateľov, aj keď by hlavne mladá generácia privítala viac pracovných príleţitostí, ako aj organizovanie rekvalifikačných kurzov a vzdelávania.

SWOT analýza - SOCIÁLNE VECI 1. Silné stránky 2. Slabé stránky ľudské zdroje s vysokým podielom značný podiel poproduktívneho vysokoškolského vzdelania; obyvateľstva vo vidieckych sídlach relatívne nízka miera nezamestnanosti mikroregiónu; a minimálny počet dlhodobo stagnujúci prirodzený prírastok nezamestnaných; obyvateľstva; nízky počet obyvateľov v hmotnej núdzi; relatívne vysoká miera zamestnanosti; zhoršujúca sa demografická štruktúra relatívne vysoká ţivotná úroveň, obyvateľstva – starnutie obyvateľstva významné zastúpenie strednej vrstvy s dlhodobým dopadom na zniţovanie a mladej generácie; vlastných zdrojov pracovnej sily; pomerne silná sociálna stabilita a vyššia značný odliv pracovnej sily do väčších úroveň motivácie k práci; sídiel, príp. do zahraničia z titulu blízkosti dostatočná koncentrácia mimovládnych hraníc, čo súvisí s nedostatočným neziskových organizácií pôsobiacich

- 56 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

v sociálnej ekonomike; finančným ohodnotením; kvalifikovaný personál vo fungujúcich nedostatok pracovných príleţitostí priamo zariadeniach sociálnych sluţieb; v obciach mikroregiónu;

výraznejší podiel nezamestnaných rovnomerné rozloţenie existujúcej siete zariadení sociálnych sluţieb v obciach mikroregiónu ako v Bratislave; v Bratislavskom kraji; praktická nevyuţiteľnosť dlhodobo dostupnosť vzdelávacích, sociálnych nezamestnaných obyvateľov obce; a zdravotníckych zariadení; slabá úroveň informatizácie verejnej správy; vyšší podiel stredoškolsky vzdelaného disparita vo vzťahu mesta Bratislavy obyvateľstva; a okolitých obcií mikroregiónu spôsobená zaujímavosť mikroregiónu z pohľadu nerovnomerným rozmiestnením kvality ţivota, atraktívne a pokojné prostredie s moţnosťou rekreácie; komplexných sluţieb obyvateľom; vyššia rozvinutosť a dostupnosť zariadení disparita hlavného mesta voči vidieckym sociálnych sluţieb aj mimo pôsobnosti obciam mikroregónu predovšetkým Bratislavského kraja; v oblasti zamestnania a miezd; Starostlivosť o obyvateľov obce zo strany nedostatočné investície do nájomného príbuzných, zachovávanie prirodzených bývania; medzigeneračných väzieb a prirodzených medziľudských vzťahov; nedostatok vybudovaných zariadení atraktívne a oddychové bývanie pre sociálnych sluţieb pre seniorov; rodiny z okolitých miest; nedostatok poskytovaných terénnych vybudovaný a fungujúci systém sociálnych sluţieb pre seniorov – spolupráce inštitúcií a organizácií opatrovateľská a ošetrovateľká sluţba, zabezpečujúcich sluţby pre občanov/ donáška obedov,...; obecný úrad, škola, cirkev, Jednota nesystémovosť výdavkov na poskytované dôchodcov, Klub dôchodcov, podnikateľský sektor, mikroregión/; jednorázové sociálne dávky /vianočné relatívne dobre spracované materiály – poukáţky dôchodcom/; analýzy potrieb mikroregiónu; čiastočne sa vytrácajúce rodinné väzby, vysoký potenciál pre tvorbu partnerstiev začínajúca anonymita aj na vidieku – na úrovni obcí, krajov, mikroregiónov. prisťahovalci z väčších miest regiónu; nerozvinutý systém sociálneho plánovania na komunitnej úrovni; slabá alebo ţiadna bezbariérovosť verejných priestranstiev v obciach mikroregiónu pre obyvateľov odkázaných na invalidný vozík; nárast výskytu sociálne patologických javov u mladej generácie. 3. Príleţitosti 4. Ohrozenia spoločné riadenie PHSR mikroregiónu, konkurencia susedných mikroregiónov súčinnosť všetkých obcí, spoločné akcie; v súťaţi o investície a rozvojové impulzy; moţnosti spoločného čerpania zdrojov nízka moţnosť zamestnania obyvateľov z fondov Európskej únie v prospech s nízkym vzdelaním a vyššieho veku rozvoja eknomických aktivít zdruţených v obciach mikroregiónu;

- 57 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice obcí; výhodná pomerne blízka poloha odkázanosť obyvateľov mikroregiónu na v dynamicky sa rozvíjajúcom prostredí dochádzke za prácou mimo obce; kraja a hlavného mesta; výhodnejšie pracovné a príjmové voľný trh práce vrámci EÚ; podmienky v susediacich štátoch; výhodná poloha pre pohodlnú dochádzku za prácou a dostupný voľný pracovný trh; konkurencia zahraničia, ktorá priťahuje zlepšenie demografickej štruktúry mladých a vzdelaných ľudí – práca, ţivotná obyvateľstva zvyšujúcim sa migračným úroveň, sluţby; prírastkom; nerozvinutá, resp. slabá podpora podnikania pokračovanie trendu sťahovania a samozamestnávania nezamestnaných obyvateľov z miest do vidieckych sídiel – v obciach mikroregiónu; obcí mikroregiónu; moţnosti získavania finančných zdrojov moţná strata záujmu záujmu obyvateľov z prostriedkov štrukturálnych fondov o veci verejné; EÚ, podporných programov a programov nedostatok verejných prostriedkov na inštitúcií zodpovedných za realizáciu dobudovanie sociálnej infraštruktúry a na regionálnej politiky; rozvoj sociálnych sluţieb; zlepšujúca sa spolupráca so zástupcami starnutie obyvateľov obcí a z toho plynúce obcí; nároky na sociálnu starostlivosť z rozpočtu vyuţitie zdrojov súkromného sektora – podnikateľské subjekty a neziskový obcí; sektor; nezáujem okolitých obcí na spolupodieľaní konkurencia subjektov poskytujúcich sa na zabezpečovaní sociálnych sluţieb sociálne sluţby; a sociálnej starostlivosti o obyvateľov; podpora zriaďovania a rozvoja zariadení nedostatočné vyuţívanie zahraničných sociálnych sluţieb v Bratislavskom kraji – a domácich zdrojov pre rozvoj sociálnych budovanie siete sociálnych inštitúcií; sluţieb pre obyvateľov; podpora podnikateľského sektora a neziskového sektora v budovaní siete riziko neúspešného, resp. nedostatočného sociálnych zariadení a sociálnych sluţieb / čerpania finančných prostriedkov zo domovy dôchodcov, hospice /; štrukturálnych fondov EÚ a iných zdrojov. rozšírenie menších obecných sluţieb v obciach o rozvoj a poskytovanie aj sociálnych sluţieb a ďalších činností obcí v sociálnej oblasti; podpora budovania zariadení a klubov pre mládeţ a mladé rodiny s deťmi; rozvoj ľudských zdrojov v produktívnom veku; tvorba a podpora programov pre zvýšenie úrovne vzdelania, získania kvalifikácie a informovanosti obyvateľov obcí a regiónu; podpora spoločnej spolupráce všetkých inštitúcií a organizácií pri zvyšovaní úrovne ţivota všetkých skupín obyvateľstva; participácia miestnych samospráv na

- 58 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

riešení problémov v sociálnej oblasti.

2.1.2.5 Zdravotníctvo

1. Zdravotná situácia Najdôleţitejším cieľom zdravotnej politiky obcí mikroregiónu Červený Kameň je dosahovať nepretrţité zlepšovanie zdravotného stavu obyvateľstva, predovšetkým prostredníctvom vylepšovania kvality ţivota, ţivotných a pracovných zvyklostí a zvyšovania kvality a dostupnosti zdravotnej starostlivosti v náväznosti na činnosť regionálnych úradov verejného zdravotníctva v súlade so základnými princípmi poskytovania zdravotnej starostlivosti v SR a EÚ. Zdravotná situácia v obciach mikroregiónu v základných ukazovateľoch je porovnateľná s celkovou zdravotnou situáciou v BSK a SR s menšími odchýlkami, čo vyplýva predovšetkým z prevaţujúceho vidieckeho charakteru ţivota obyvateľov v obciach mikroregiónu, ţivotnej úrovne a celkového spôsobu ţivota. Profil zdravia obyvateľov obcí a faktory ktoré vplývajú na jeho kvalitu: základné fyzické a geografické danosti v mieste bydliska; demografický vývoj; ţivotný štýl; ţivotné prostredie; moţnosti a ponuka pre obyvateľov zlepšiť svoje zdravie hlavne zmenou ţivotného štýlu. Zdravotný stav je súhrnom fyzického, psychického a sociálneho zdravia. Sledovanými ukazovateľmi stavu zdravia populácie a systému zdravotníctva sú predovšetkým stredná dĺţka ţivota a predčasná úmrtnosť / vo vekovom intervale 0 - 64 rokov/.

Index starnutia v SR / Z posledného štatistického prieskumu / 116,34 Priemerný vek muţov a ţien v SR 37,41 Stredná dĺţka ţivota muţov v SR 70,3 ţien v SR 77,8

Veková skladba v obciach mikroregiónu Červený Kameň

Veková pyramída Mikroregiónu Červený Kameň

vekové nezistený vek skupiny obyvateľstva 80 - 84

70 - 74

60 - 64

50 - 54 muži ženy 40 - 44

30 - 34

20 - 24

10 - 14

0 - 4 počet obyvateľov 400 300 200 100 0 100 200 300 400

Zdroj: ŠÚ SR

- 59 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

Medzi najčastejšie príčiny úmrtí patria: choroby obehovej sústavy 54,5 %; nádorové ochorenia 22,3 %; poranenia, otravy a iné následky vonkajších príčin 5,9 %; choroby dýchacej sústavy 5,7 %; choroby tráviacej sústavy 5,4 %.

Spolu predstavujú tieto choroby 94, % všetkých úmrtí v SR. V členení podľa pohlaví ţeny prevaţujú nad muţmi pri chorobách obehovej sústavy na čo má tieţ vplyv vyššia stredná dĺţka ţivota ţien. V ostatných príčinách úmrtí sú dominantní muţi.

Moţnosti pre poskytovanie lekárskej starostlivosti v obciach mikroregiónu

Ambulancie: Obec Organizácia Poskytované sluţby Kontaktné údaje

Budmerice MEDICUS, Sro všeobecné lekárstvo Budmerice 42 900 86 Budmerice Tel: 033/644 82 85 Budmerice MUDr. Devečková všeobecná 1. mája 5 Anna starostlivosť o deti a 900 84 Budmerice dorast Tel: 033/645 51 65 Modra Medirex s.r.o. - Modra poskytovanie Vajanského 1 laboratórnej 900 01 Modra diagnostiky Pezinok FNsP Bratislava Komplexná Malacká cesta 63 902 pracovisko Pezinok zdravotnícka 01 Pezinok starostlivosť Pezinok Poliklinika Pezinok Poskytovanie Hollého 2 špecializovanej ambulantnej, ústavnej 90201 Pezinok a jednodňovej starostlivosti. Pezinok Psychiatrická.nemocnica Komplexnú Malacká cesta 63 P. Pinela Pezinok zdravotnícku starostlivosť s dôrazom 902 01 Pezinok na špecializovanú starostlivosť pacientom s psychickými chorobami a poruchami a liečbu závislostí u dospelých i mladistvých od 16.rokov

Zoznam samostatných ambulancií: Obec Organizácia Poskytované sluţby Kontaktné údaje

Pezinok Neštátne zdravotnícke psychologická Hollého 2

- 60 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

zariadenie klinickej diagnostika a 902 01 Pezinok psychológie intervencia, supervízia pri prvých 100 vyšetreniach Pezinok Neurologická Neurologická Moyzesova 4 ambulancia ambulancia pre 902 01 Pezinok dospelých, diagnostika, prevencia, liečba. Pezinok Psychiatrická starostlivosť pacientom Kollárova 1 ambulancia s psychickými 902 01 Pezinok chorobami a poruchami Pezinok Psychologická Klinická psychológia a Kollárova 1 ambulancia psychoterapia. 902 01 Pezinok Individuálna aj skupinová psychoterapia, hypnóza, relaxačné programy. Modra Ušno-nosovo-krčná Sluţby v Vajanského 66 ambulancia špecializačnom odbore 900 01 Modra otorinolaryngológia

Ďalšie zariadenia: Obec Organizácia Poskytované sluţby Kontaktné údaje

Budmerice Gynmedia, Sro gynekológia Juraja Holčeka 42 a pôrodníctvo 900 86 Budmerice 033/ 6448 449 Pezinok,Budmerice MUDr. Palko Marián ortopédia J. Holčeka 42 900 86 Budmerice Častá NZZ MEDICINA všeobecné lekárstvo Hlavná 292 HUMANA 900 89 Častá

Budmerice NZZ ALOMED,Sro Všeobecné lekárstvo 1. mája 11 900 84 Budmerice 033/645 51 54 Budmerice PRO VITA, s.r.o všeobecná starostlivosť Budmerice 510 o deti a dorast 900 86 Budmerice

Pezinok MEDIREX Spol., sro hematológia a [email protected] transfuziológia Tel: +421 2 208 29 430 +421 33 64 82 160

Stomatológ: Obec Organizácia Poskytované sluţby Kontaktné údaje

Častá MUDr. Ďuriš Stanislav stomatológia Hlavná ulica 95, Častá, 900 08 Budmerice MUDr. Machata stomatológia 1.mája 11 Marián 900 84 Bahoň Tel: 033/645 54 56

- 61 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

Pezinok Zubná ambulancia Stomatológia Hollého 2 902 01 Pezinok

Lekárne: Obec Organizácia Poskytované sluţby Kontaktné údaje

Dubová Mgr. Mária Zajíčková verejná lekáreň 900 90 Dubová Budmerice Cyrila a Metoda verejná lekáreň 1. mája 12 900 84 Budmerice Tel: 033/645 51 55 Častá Filiálna lekáreň pri Sv. verejná lekáreň Hlavná 131 Trojici 900 89 Častá 0704/952 02 Budmerice U Svätého Mariana verejná lekáreň 033/64484 58

Pohotovosti: Obec Organizácia Poskytované sluţby Kontaktné údaje

Pezinok Pohotovosť pre Lekárska sluţba prvej Poliklinika Pezinok dospelých pomoci pre dospelých Holého 2, Pezinok Pezinok Pohotovosť pre deti a Lekárska sluţba prvej Poliklinika Pezinok dorast pomci pre deti a dorast Holého 2, Pezinok

Ošetrovateľské sluţby: Obec Organizácia Poskytované sluţby Kontaktné údaje

Limbach Sanatorium Karpatia sluţby pri ochoreniach: Potočná 11, Limbach -pohybového aparátu - po operáciách ortopedických zákrokoch bedrového „kolenného kĺbu“ - po operáciách chrbtice - po mozgovo cievnych príhodách - poúrazové stavy - pri diabetických polyneuropatiách a ich komplikáciách

ZÁCHRANNÉ SLUŢBY OBEC SPOJENIE Záchranná a dopravná zdravotnícka Antolská 11, P. O. BOX 57, [email protected] sluţba 850 07 Bratislava

SLUŢBY ZÁCHRANY Rýchla zdravotná pomoc 155 Tiesňové volanie 112 Horská záchranná sluţba 18300 Letecká záchranná sluţba 18155

- 62 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

Linka záchrany 0850 1113 13 Hniezdo záchrany 1905 88 82 34 Poskytovanie rýchlej zdravotnej pomoci

Na základe sociálno-ekonomického prieskumu v oblasti zdravotná starostlivosť sa občania obcí mikroregiónu Červený Kameň vyjadrili nasledovne:

Zdravotná staroslivosť Mikroregión Červený Kameň varianty odpovedí

neodpovedal

veľmi nespokojný zdravotná starostlivosť nespokojný dospelých

zdravotná starostlivosť ani spokojný – ani nespokojný mládeže

spokojný sdravotná starostlivosť všeobecne veľmi spokojný

0 5 10 15 20 25 30 % respondentov graf MRCK5

Ďalší problém, ktorý treba v území riešiť, je zdravotná starostlivosť o všetky vrstvy obyvateľstva (graf MČK 5). V niektorých obciach, predovšetkým väčších, je zriadený lekár, ale ukazuje sa, ţe to nestačí a často sú výhrady ku ich práci. Väčšia nespokojnosť je u dospelých, pretoţe mladšia generácia často vyuţíva zdravotné sluţiby v mieste školy, prípadne v mieste zamestnania, ktoré je mimo trvalého bydliska.

Nemocnice: Poskytujú zdravotnú starostlivosť prostredníctvom lôţkovej časti, ambulantnej starostlivosti, príjmových ambulancií, spoločných vyšetrovacích a liečebných zloţiek a ostatných zloţiek zdravotnej starostlivosti.

Okrem toho sú pre pacientov spádového územia zabezpečované biochemické, hematologické, RTG a sonografické vyšetrenia, záchranná zdravotná sluţba, dopravná zdravotná sluţba a lekárska sluţba prvej pomoci. Zdravotná starostlivosť môţe byť ešte poskytnutá v okolitých obciach, podľa odborného zamerania jednotlivých ambulancii a v ďalších obciach okresu Pezinok. Najväčšia hustota siete zdravotnických zariadení je v hlavnom meste Bratislava od ktorého sú obce mikroregiónu vzdialené v priemere 30 km, čo výrazne zvyšuje dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre obyvatelstvo všetkých kategórii detí, dospelých a dôchodcov.

2. Zdravotnícke sluţby: Pre obce sú zdravotnícke sluţby poskytované prostredníctvom siete zdravotníckych zariadení ktoré dostatočne zabezpečujú zdravotnú starostlivosť pre obyvateľov obce

- 63 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice a regiónu. S významnejším rozširovaním siete zdravotníckych zariadení sa v najbliţších rokoch neuvaţuje.

Nepriaznivá situácia je v zlom technickom stave niektorých budov a nedostatočnom vybavení prístrojovou technikou. populácia obcí mikroregiónu rovnako, ako v ostatných regiónoch SR nadobúda charakter starnúcej populácie; zdravotný stav detskej populácie je relatívne dobrý, je potrebné ho udrţať; zdravotný stav obyvateľstva závisí popri zdravotných sluţbách na mnoţstve ďalších faktorov/sociálne prostredie, stres, spoločenská izolácia, pracovné podmienky, nezamestnanosť, závislosť od alkoholu, nikotínu a drog, zloţenie stravy, kvalita ţivotného prostredia a rada ďalších faktorov; pre budúci pozitívny vývoj v mikroregióne bude rozhodovať okrem zdravotných sluţieb hlavne vzdelanie, ţivotný štýl a vývoj ekonomiky a politického systému určujúceho ţivotnú úroveň všetkých vrstiev obyvateľstva.

B u d m e r i c e Na základe sociálno - ekonomického prieskumu v oblasti zdravotná starostlivosť sa občania obce vyjadrili nasledovne:

Zdravotná staroslivosť v obci obec Budmerice varianty odpovedí

neodpovedal

veľmi nespokojný

zdravotná starostlivosť nespokojný dospelých

ani spokojný – ani zdravotná starostlivosť nespokojný mládeže

spokojný sdravotná starostlivosť všeobecne veľmi spokojný

% respondentov graf BUD5 0 10 20 30 40 50 60

Zdroj: ŠÚ SR

Zdravotná starostlivosť: Pri zdravotnej starostlivosti sa vyskytla vo všeobecnosti spokojnosť (graf BUD 5). Pri zdravotnej starostlivosti mládeţe vysoko prevládala veľká spokojnosť – 56% odpovedí resp. pri zdravotnej starostlivosti dospelých a všeobecne 34% resp. 31% odpovedí. Pozitívne reakcie na kvalitu a úroveň poskytovania zdravotnej starostlivosti majú na svedomí okrem kvalitného a odborného personálu aj sluţby novovybudovaného zdravotného strediska spolu s opatrovateľskou sluţbou.

- 64 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

Veková pyramída obce Budmerice vekové nezistený vek skupiny obyvateľstva 80 - 84

70 - 74

60 - 64

50 - 54 muži ženy 40 - 44

30 - 34

20 - 24

10 - 14

0 - 4 počet 100 50 0 50 100 obyvateľov

Zdravotná starostlivosť obyvateľom obce je v najväčšej miere poskytovaná ambulanciami v obci:

Všeobecný lekár pre dospelých MUDr. Hreţo tel. 033/644 8 285 Eduard

Ordinačné hodiny: Pondelok: 07:30-13:00 Utorok: 07:30-13:00 Streda: 07:30-13:00 Štvrtok: 12:00-16:00 Piatok: 07:30-13:00

Detská lekárka MUDr. Moravčíková Blaţena tel. 033 / 644 8 198

Ordinačné hodiny: Pondelok: 07:30-12:00 Utorok: 12:00-13:30 - poradňa pre matky, 13:30-14:30 - ambulancia Streda: 07:30-12:00 Štvrtok: 07:00-12:00 Piatok: 07:00-12:00

Gynekologická ambulancia Zdravotné stredisko tel. 033/6448449 Budmerice

Zubná ambulancia MUDr. TYKOVÁ Lýdia tel. 033/64 48 616 Zdravotné stredisko Budmerice

Lekáreň Vedúci lekárne: PharmDr. Heteš tel. 033/644 8 458 Alexander

Otváracie hodiny: Pondelok-Piatok: 08:00-15:00

- 65 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

MASÁŢE – PEDIKÚRA Monika Císarová – Matejíková tel. 0911/266 115 Zdravotné stredisko Budmerice

Klasická masáţ – čiastková, celé telo, reflexná masáţ chodidiel, kozmetická lymfodrenáţ, bankovanie, medová detoxikácia, arómaterapia, ušné sviečky, zábaly - škoricová, bahenné, peeling, pedikúra, darčekové poukáţky, zľavy pre dôchodcov.

Prevencia: Úloha zdravotníkov spočíva vo vyhľadávaní jedincov s rizikovými faktormi s cieľom zvýšiť ich vzťah k vlastnému zdraviu ako celoţivotnej povinnosti, a tým docieliť aj zvýšenie počtu preventívnych prehliadok ktoré včas odhalia závaţné ochorenia a nevhodné návyky. Na kvalitu zdravotného stavu obyvateľstva podľa odborníkov percentuálne vplýva: 50% stravovacie návyky, spôsob práce; 20% ţivotné a pracovné podmienky; 20% genetické faktory; 10% úroveň zdravotníctva.

SWOT analýza – ZDRAVOTNÍCTVO 1. Silné stránky 2. Slabé stránky o zdravotnícke sluţby poskytované o s významnejším rozširovaním siete prostredníctvom siete zdravotníckych zdravotníckych zariadení sa v najbliţších zariadení dostatočne zabezpečujú rokoch neuvaţuje; zdravotnú starostlivosť pre obyvateľov o nízky počet zdravotníckych sluţieb obce; poskytovaných priamo v obciach; o zdravotný stav detskej populácie je o malá kapacita (okrem Budmeríc) relatívne dobrý, je potrebné ho udrţať; sociálnych zariadení pre prestarnutých občanov; o vybudovaná sieť úradov verejného zdravotníctva podporuje starostlivosť o o nedostatočné zdroje pre aktívnu politiku zdravie občanov. podpory zdravia. 3. Príleţitosti 4. Ohrozenia potreba skvalitnenia zdravotnej nepriaznivá situácia je v zlom technickom prevencie zvýšenie počtu preventívnych stave niektorých budov poskytujúcich prehliadok ktoré včas odhalia závaţné zdravotnícke sluţby a nedostatočnom ochorenia a nevhodné návyky; vybavení prístrojovou technikou;

vybudovať areály (aj športové) nedostatočný model financovania v obciach pre všetky kategórie občanov zdravotného systému; pre skvalitnenie ich ţivotného štýlu; pretrvávajúci deficit finančných vytvoriť podmienky na vybudovanie prostriedkov na zdravotníctvo a sociálnu

- 66 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

domova dôchodcov pre obyvateľov obcí sféru; mikroregiónu s vyuţitím fondov EÚ; pasivita časti občanov vo vzťahu zlepšenie zdravotného stavu obyvateľov k vlastnému zdraviu; obcí mikroregiónu. nedostatočné vyuţitie finančných prostriedkov zo ŠF EÚ a iných domácich a zahraničných finančných zdrojov.

2.1.2.6 ŠKOLSTVO A ŠPORT

Európske a slovenské aspekty v oblasti výchovy a vzdelávania: Na zasadnutí Európskej rady v Lisabone v marci 2001 bol pre Európsku úniu stanovený nový strategický cieľ pre ďalšie desaťročie – do roku 2010 vybudovať najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšie sa rozvíjajúcu ekonomiku zaloţenú na vedomostiach, s väčšou sociálnou súdrţnosťou a s vyššou mierou zamestnanosti. Hlavné ciele v oblasti vzdelávania smerujú k zvýšeniu kvality ľudského potenciálu a sú úzko prepojené s cieľmi v oblasti zamestnanosti a sociálnej kohézie. Boli vytýčené 3 strategické ciele, ktoré sú rozpracované do 13 špecifických cieľov v oblasti vzdelávania ktoré sú zamerané hlavne na zlepšenie kvality a efektívnosti vzdelávacích a výchovných systémov, uľahčenie prístupu k vzdelávaniu a výchove, zabezpečenie prístupu k informačným technológiám, zlepšovaniu vyučovania cudzích jazykov. Bolo stanovených 5 základných ukazovateľov v oblasti vzdelávania, ktoré sa nechápu ako ciele stanovené pre jednotlivé členské štáty, sú to skôr orientačné body. Členské štáty sa môţu rozhodnúť, akým spôsobom prispejú k splneniu týchto cieľov na európskej úrovni, ale tieto ukazovatele sú sledované. Jedná sa o nasledovné ukazovatele:

nie viac ako 10% ţiakov, ktorí predčasne opúšťajú školu v roku 2010; celkový počet absolventov z matematických, prírodovedných a technických študijných odborov by mal narásť v celej EÚ do roku 2010 o najmenej 15%, pričom by sa súčasne mala vyrovnať nerovnováha podľa rodov; aspoň 85% 22-ročných v EÚ by malo nadobudnúť v roku 2010 stredné vzdelanie; do roku 2010 by sa v porovnaní s rokom 2000 malo zníţiť percento 15-ročných, ktorí dosahujú nízke výsledky v čítaní, o najmenej 20%; do roku 2010 by sa mala v EÚ dosiahnuť účasť dospelej pracujúcej populácie (veková skupina 25-64 roční) vo vzdelávaní aspoň vo výške 12,5%. Slovensko z verejných výdavkov na vzdelávanie vykazuje hodnotu 4 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo je vôbec najniţšia hodnota zo všetkých členských štátov EÚ (priemer pre členské štáty EÚ je 4,95% HDP). Najvyššie výdavky na vzdelávanie z členských štátov EÚ vykazujú Dánsko (8,38 % HDP) a Švédsko (7,39 % HDP), z nových členských štátov všetky tri pobaltské štáty (pribliţne 6 % HDP).

- 67 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

V rámci týchto zmienených ukazovateľov EÚ je Slovenská republika na prvom mieste v porovnaní so všetkými členskými štátmi EÚ v podiele osôb vo veku nad 22 rokov, ktoré nadobudli minimálne stredné vzdelanie (SR 94,6%, priemer v EÚ 75,4 %).

Vláda SR vo svojom schválenom programovom vyhlásení povaţuje výchovu a vzdelávanie za jednu zo svojich najvýznamnejších a trvalých priorít. Deklaruje, ţe chce vytvoriť spoločnosť, v ktorej vzdelávanie bude zdrojom dlhodobej prosperity Slovenska, čo ovplyvní postavenie Slovenska v Európe, ako aj všestranný rozvoj osobnosti a uplatnenie kaţdého občana. Rozhodujúcu úlohu štátu vláda vidí v zastavení úpadku a vo vzostupnom koncepčnom rozvoji výchovy a vzdelávania, ako aj v zaistení rovnosti v prístupe k vzdelaniu. Úlohou štátu je vytvárať podmienky na zabezpečenie kvality poskytovanej výchovy a vzdelávania a zaistenie rovnocennosti s vyspelými európskymi krajinami. Vláda deklaruje vytvorenie dlhodobej koncepciu rozvoja výchovy a vzdelávania. Pri jej tvorbe je pripravená zohľadniť pripomienky a stanoviská rozhodujúcich politických strán, predstaviteľov regiónov, zamestnávateľov, odborov, učiteľskej i rodičovskej verejnosti tak, aby sa stala základom rozvoja školstva na najbliţších 15 - 20 rokov bez ohľadu na striedanie vlád. V nadväznosti na koncepciu vláda SR pripravila nový školský zákon (zákon o výchove a vzdelávaní), v ktorom garantuje právo kaţdého občana na bezplatnú výchovu a vzdelávanie v rozsahu jeho schopností vzdelávať sa najmenej dovtedy, kým sa nestane svojprávnym subjektom na trhu práce. Chce zabezpečiť nielen moţnosť získať stredoškolské vzdelanie pre kaţdého občana, ale aj sústavný rast počtu absolventov vysokých škôl. Počas tohto procesu chce ţiakom a študentom umoţniť cenovo prístupné stravovanie, ubytovanie, dopravu a účinnú pomoc vo forme štipendií. Vláda SR chápe vzdelávanie ako celoţivotný proces, a preto chce vytvoriť podmienky pre rozvoj ďalšieho vzdelávania. Vláda sa zaviazala, ţe bude postupne zvyšovať prostriedky určené na zabezpečenie školstva takým podielom z HDP, aby to bolo porovnateľné s krajinami EÚ. Deklarovaný zákon o financovaní regionálneho školstva, ktorý zabezpečuje normatívne rozdeľovanie prostriedkov na jednotlivé školy bol prijatý.

Koncepcia rozvoja výchovy a vzdelávania v SR na najbliţších 15 – 20 rokov: Koncepcia rozvoja výchovy a vzdelávania v SR na najbliţších 15 – 20 rokov (projekt Milénium) bola schválená vládou SR a NR SR v roku 2002 na základe Programového vyhlásenia vlády SR z novembra 1998. Odsúhlasených bolo nasledovných 12 pilierov Národného programu výchovy a vzdelávania na najbliţších 20 rokov v SR: Byť vo svete, Európe, na pulze moderného času, vedy, výskumov, poznatkov a pritom ostať sebou: Európska dimenzia Koncepcie rozvoja výchovy a vzdelávania, ako aj Národný program sa prejaví v otvorenosti k Európe a svetu tým, ţe sa na všetkých úrovniach zintenzívnia kontakty s inými krajinami, ţe sa Slovensko bude orientovať na hodnoty všeľudské, na normy, princípy a legislatívu, ktorá sa uplatňuje vo vyspelých štátoch, napr. na Deklaráciu ľudských práv, Deklaráciu práv dieťaťa a pod.;

Zaviesť do praxe teóriu tvorivo – humánnej výchovy: tvorivo – humánna výchova predstavuje protiklad výchovy, ktorá v mene ideológie deformovala a direktívne manipulovala človeka. Táto teória predstavuje koncepčný rámec v ktorom môţu vznikať rozličné alternatívy a kde sa môţe prejaviť sloboda a tvorivosť pedagogického pracovníka. V tejto teórii je osobnosť ţiaka, študenta postavená na prvé miesto vo svojej integrite a dynamike rozvoja, vo svojej schopnosti seba rozvíjania;

- 68 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

Zmeniť obsah učiva, redukovať ho, urobiť ho funkčnejším, kontrolovateľnejším a ţivotnejším: cieľom kurikulárnej transformácie je zníţenie informačnej záťaţe a stresu pre ţiakov, študentov ale aj učiteľov a vytvorenie priestoru pre školské kurikulum, pre priblíţenie sa školy ţivotu, pre zvýšenie motivácie k učeniu sa ţiakov, pre tvorivosť učiteľa, pre účinnejšiu etickú a estetickú výchovu;

Diverzifikácia ciest, spôsobov, metód a foriem vzdelávania a výchovy: posilnenie vytvárania neštátnych škôl a školských zariadení, posilnenie tvorby alternatívnych škôl a školských zariadení, vlastných vzdelávacích a výchovných programov rešpektujúcich štátne kurikulum bude tvoriť jednu časť diverzifikácie;

Profesionalizácia a decentralizácia riadenia: ide o prejavenie vyššej dôvery a zodpovednosti školám a školským zariadeniam, riaditeľom škôl, pedagogickým pracovníkom, radám školy, rodičom, miestnej komunite;

Učiteľ – rozhodujúci činiteľ vo výchove: je potrebné vypracovať profily pedagogických pracovníkov a štandardy pre posudzovanie kvality ich kompetencií v praxi, kariérové cesty a vytvoriť motivačné podmienky pre zvyšovanie kvality a efektívnosti pedagogickej práce. Rovnako je dôleţitá zdravotná a sociálna starostlivosť o pedagogických pracovníkov;

Finančné zabezpečenie moderného výchovno – vzdelávacieho systému: bez vyšších finančných dotácií do školstva, výchovy a vzdelávania, nie je moţné uskutočniť ani transformáciu školského systému, ani podstatne zvýšiť kvantitu a zlepšiť kvalitu vzdelávania. Bez zvýšenia platov pedagogickým pracovníkom nebude moţné uskutočniť Národný program v takej podobe, ako je projektovaný a stane sa len odloţeným dokumentom tejto doby. Národný program poţaduje zvýšiť výdavky z verejných, štátnych zdrojov na vzdelávanie zo súčasných 4 % HDP na minimálne 5 % do roku 2006;

Podporné sluţby škole: ide o psychologicko – výchovné poradenské sluţby, lekársku pomoc, pomoc informatikov, špeciálnych pedagógov, školských psychológov a iných odborníkov, ktorí na profesionálnej úrovni budú pomáhať škole;

Informačné technológie: krajiny EÚ rozhodli o pripojení všetkých škôl na internet uţ v roku 2001, vyškolenie všetkých učiteľov pre prácu na internete a predpokladajú, ţe všetci ţiaci končiaci školskú dochádzku, budú vedieť pracovať s internetom;

Ovládanie cudzích jazykov: program výchovy a vzdelávania poţaduje urýchlené zavedenie vyučovania najmenej jedného západného svetového jazyka najneskoršie od tretieho ročníka základnej školy pre všetkých ţiakov. To ďalej predpokladá mať dostatok učiteľov cudzích jazykov, dostatočné materiálne vybavenie počítačmi, softvérmi, učebnicami, časové a priestorové podmienky na výučbu cudzích jazykov; Odborné a celoţivotné vzdelávanie: celoţivotné vzdelávanie sa zdôrazňuje a koncipuje ako nevyhnutný podsystém vzdelávania, ktorý má pruţne reagovať na poţiadavky trhu práce ako i poţiadavky globalizácie sveta;

Zabezpečenie transformácie školstva: ide o to, aby sa Program stal rezistentným voči politickým zmenám a iným neodborným vplyvom, ktoré budú pôsobiť proti jeho

- 69 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

realizácii. Navrhuje sa ustanoviť vládneho splnomocnenca pre transformáciu výchovy a vzdelávania v SR.

Cieľový stav výchovy a vzdelávania (kam smerovať): Na zvýšenie vzdelanostnej úrovne obyvateľstva SR podľa schváleného programu výchovy a vzdelávania by bolo potrebné uskutočniť nasledovné kroky: zvýšiť počet prijímaných študentov na vysoké školy z terajších 25% na 35 % do roku 2015; postupne zvyšovať podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí v ekonomicky činnej populácii z terajších 8% do roku 2010 na 12% a do roku 2020 na 16 – 20%; terciárnou sférou vzdelávania (pomaturitné štúdium, vyššie odborné školy, odborné vysoké školy, špecializované vysoké školy, univerzity) bude postupne do roku 2015 prechádzať aţ 50 % populácie; zvýšiť podiel maturantov (aţ na 80 % do roku 2010); zvýšiť počet ţiakov gymnázií zo súčasných 17 - 18% na 25 aţ 30% príslušného populačného ročníka; vytvoriť podmienky pre celoţivotné vzdelávanie čo najväčšieho počtu záujemcov; uskutočniť také zmeny vo vzdelávacom systéme, aby sa umoţnil prístup k vyššiemu vzdelaniu aj deťom zo sociálne menej podnetného prostredia; osobitnú pozornosť venovať rómskym obyvateľom, menšinám, nadaným a talentovaným ţiakom, zabezpečiť priestupnosť škôl a vzdelávacích ciest; je potrebné zabezpečiť právo rodičov na slobodnú voľbu vzdelávacej cesty pre dieťa; sledovať stav a zníţiť počty negramotných obyvateľov; zvýšiť počet ľudí s funkčnou gramotnosťou, gramotnosťou pre ţivot v globálnom svete; rozvinúť systém vyučovania cudzích jazykov - najneskôr od tretieho ročníka základnej školy začať s výučbou aspoň jedného povinného cudzieho jazyka a postupne druhého cudzieho jazyk ako povinne voliteľného; ale popri tom venovať pozornosť ovládaniu štátneho jazyka všetkými obyvateľmi na čo najvyššej úrovni; dôraz klásť na počítačovú a informačnú gramotnosť. Učiť detí pracovať s informačnými technológiami, aby všetci končiaci školáci ovládali internet.; zníţiť počty detí v špeciálnych školách, najmä osobitných a to spresnením diagnóz a koncepciou integrácie detí so špeciálnymi potrebami do štandardných škôl; vypracovať efektívne a skupinové vzdelávacie programy pre tieto deti, pripraviť pre túto prácu učiteľov; rozšíriť a skvalitniť prácu v materských školách. Vyvinúť úsilie, aby najmä deti zo znevýhodneného sociálneho prostredia navštevovali aspoň posledný ročník materskej školy povinne. Vypracovať nový, moderný výchovný program postavený na princípoch tvorivo – humanistickej výchovy a afektívnom rozvoji dieťaťa; osobitnú pozornosť venovať nadaným, talentovaným a tvorivým ţiakom. Zlepšiť diagnostikovanie týchto detí. Rozšíriť počty špecializovaných tried s rozšíreným vyučovaním predmetov, tried a škôl pre nadané deti, výskumne pracovať na overovaní špecifických metód a obsahov, programov vzdelávania a výchovy, zaviesť rozširujúce štúdium pre učiteľov týchto detí, neupustiť od súťaţí, olympiád a viac deti a mládeţ zapájať do medzinárodných súťaţí ale aj spolupráce; na stredných školách a vysokých

- 70 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

zaviesť výskumné, bádateľské projektové metódy; zlepšiť vzdelávanie ale najmä výchovu v umeleckých a športových triedach a školách; v modernom školskom a výchovnom systéme majú podporné a nápomocné orgány a inštitúcie svoje zvláštne miesto. Ide najmä o poradcov ( výchovný poradca, špeciálny pedagóg, logopéd, školský psychológ, protidrogový poradca, kariérový poradca, školský lekár, pedagóg voľného času, a iné), ale aj inštitúcie, akými sú pedagogicko – psycho- logické poradne, metodické centrá, centrá prevencie, centrá voľného času, špeciálno – pedagogické poradne, logopedické a lekárske sluţby, ale aj školy v prírode, školské výpočtové strediská, rozličné zdruţenia a nadácie, pracovníci tretieho sektoru, ktorí pomáhajú vo výchove a vzdelávaní detí a mládeţe; neštátne školy posudzovať ako integrálnu a rovnocennú súčasť vzdelávacieho systému; program výchovy a vzdelávania na všetkých školách by mal rešpektovať a vytvárať podmienky pre výchovu v duchu porozumenia, tolerancie, nezaujatosti a spravodlivosti voči národnostným a iným menšinám.

Ako uţ bolo uvedené, na zasadnutí Európskej rady v Lisabone v marci 2001 bol pre Európsku úniu stanovený nový strategický cieľ pre ďalšie desaťročie – do roku 2010 vybudovať najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšie sa rozvíjajúcu ekonomiku zaloţenú na vedomostiach, s väčšou sociálnou súdrţnosťou a s vyššou mierou zamestnanosti. Slovensko ako členská krajina EÚ sa prihlásila k týmto cieľom a v záujme ich naplnenia vláda SR vo februári 2005 prijala Stratégiu konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010 – Lisabonskú stratégiu pre Slovensko. Týmto by aj Slovensko ako člen EÚ malo prispieť k tomu, aby sa z Európskej únie do roku 2010 podarilo vybudovať najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšiu znalostnú ekonomiku na svete, schopnú udrţateľného hospodárskeho rastu, v ktorej bude viac pracovných miest a väčšia sociálna súdrţnosť.

V oblasti vzdelávania a zamestnanosti je v materiáli deklarované, ţe zabezpečenie vysokej miery zamestnanosti a predpokladov pre vysokú produktivitu práce je najlepšou zárukou dlhodobej vysokej ţivotnej úrovne pre všetkých obyvateľov Slovenska. Verejná politika v oblasti ľudských zdrojoch musí vytvoriť pre všetkých občanov moţnosti a schopnosti neustále sa vzdelávať, absorbovať nové informácie a plynulo prechádzať z jedného zamestnania do druhého. Osobitne dôleţité je však vyuţiť vzdelávaciu politiku ako nástroj boja proti medzigeneračnej reprodukcii chudoby. Kaţdé dieťa musí mať moţnosť dosiahnuť kvalitné vzdelanie zodpovedajúce jeho potenciálu.

Hlavné priority v oblasti ľudských zdrojov sú nasledovné: moderná vzdelávacia politika; dosiahnutie vysokej miery zamestnanosti; vyrovnanie sa so starnutím obyvateľstva.

Základným krokom na zabezpečenie dlhodobej konkurencieschopnosti Slovenska v oblasti ľudských zdrojov je dokončenie reformy základného a stredného školstva s dôrazom na reformu obsahu vzdelávania. Vzdelávanie musí zabezpečiť všeobecné zručnosti pre všetkých ţiakov a predovšetkým odráţať súčasné a očakávané potreby trhu práce. Zmeny v systéme školstva musia zabezpečiť vysokú mieru slobody ţiaka vybrať si školu a moţnosť školy vybrať si formu a obsah vzdelávania. To musí byť spojené s univerzálnym a prepracovaným systémov merania kvality učenia, inštitúcií a zriaďovateľov. Zároveň je potrebné zlepšovať moderné vybavenie škôl na všetkých stupňoch vzdelávania.

- 71 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

To si bude vyţadovať nasledovné kroky: uskutočniť obsahovú a procesnú premenu tradičnej školy na modernú školu a zaviesť celkovú zmenu obsahu vyučovania od memorovania informácií smerom k schopnosti ich získavať, vyhodnocovať a vyuţívať; posilniť a zlepšiť vzdelávanie v oblasti cudzích jazykov, informačných technológií a základných podnikateľských vedomostí a zručností pre kaţdého absolventa strednej školy; zvyšovať kvalitu učiteľov, najmä zatraktívňovaním učiteľského povolania pre kvalitných pedagógov a prostredníctvom zlepšovania podmienok pre ich výchovu a neustály rozvoj ich zručností; postupne predlţovať priemernú dĺţku vzdelávania, tak aby sa maturita stala štandardným ukončením vzdelania pre takmer všetkých ţiakov; konsolidovať, profesionalizovať a rozširovať nástroje na rozvoj talentu detí a mládeţe či uţ v podobe základných umeleckých škôl, športových škôl, olympiád alebo korešpondenčných seminárov; podporovať programy integrácie detí z marginalizovaných skupín do štandardného školského prostredia; dôraz by mal byť kladený aj na finančnú podporu prístupnosti vzdelania pre deti z chudobných rodín prostredníctvom štipendií a podobných nástrojov.

Väčšina obyvateľstva v práceschopnom veku bude potrebovať niekedy počas svojho ţivota ďalšiu injekciu vedomostí a zručností. Z tohto dôvodu je nevyhnutné urýchlene vytvoriť prístupný, modulárny a trhový systém celoţivotného vzdelávania.

Najdôleţitejšou úlohou štátu je: podporovať vytváranie a pouţívanie štandardov v kľúčových oblastiach (napr. vodičský preukaz pre IT alebo cudzie jazyky); odstránenie bariér vstupu poskytovateľov do rôznych segmentov vzdelávacieho systému; vytvoriť funkčný model financovania ďalšieho vzdelávania spojením zdrojov zamestnávateľa, verejných financií a zamestnanca; posilniť vzdelávacie programy druhej šance pre ľudí s nízkym vzdelaním; takéto programy musia byť postavené na prepojení centrálne podporovaných partnerstiev a aktivít samospráv; podporovať princíp učiacich sa regiónov, kde regionálne siete rozličných inštitúcií vytvárajú na mieru šité sluţby poradenstva a celoţivotného vzdelávania.

Pre naplnenie týchto cieľov a v nadväznosti na odsúhlasenú Stratégiu konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010 – Lisabonskú stratégiu pre Slovensko, ako i v záujme toho, aby Slovensko čo najrýchlejšie dobehlo ţivotnú úroveň najvyspelejších krajín EÚ, boli v júli 2005 vládou SR schválené 4 akčné plány. Jedným z nich je Akčný plán – Vzdelávanie a zamestnanosť. V tomto akčnom pláne sú podrobnejšie rozpracované úlohy v oblasti vzdelávania a zamestnanosti s časovým horizontom funkčného obdobia súčasnej vlády. V súčasnosti je v SR v oblasti vzdelávania niekoľko aspektov, ktoré by bolo potrebné riešiť z dôvodu prihlásenia sa k celoeurópskej stratégii; z verejných výdavkov na vzdelávanie vykazuje SR najniţšiu hodnotu hrubého domáceho produktu zo všetkých členských štátov EÚ; okrem poddimenzovanosti financovania slovenského školstva je ďalším problémom niekoľkoročné odďaľovanie prijatia modernej legislatívy prispôsobenej európskemu modelu; z tohto pohľadu absentuje oneskorovanie prijatia zákona o výchove a vzdelávaní (školského zákona), ktorý by inicioval napĺňanie európskej dimenzie vo vzdelávaní. Ide napríklad o

- 72 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice zabezpečovanie zvýšenia kvality vzdelávania, implementovanie kľúčových kompetencií do vzdelávacích programov škôl, podpora rozvoja učiteľských kompetencií, motivácia učiteľov, ich pracovnej angaţovanosti, otázky celoţivotného vzdelávania a ďalších dôleţitých aspektov. Stále je v platnosti školský zákon č. 29/1984 Zb., ktorý bol uţ 11-krát novelizovaný. Viazne tieţ kurikulárna reforma, ktorej hlavnou úlohou je zosúladenie študijných odborov v rámci celoeurópskeho vzdelávacieho systému. V časovom sklze je vypracovanie stratégie celoţivotného vzdelávania, koncepcie výučby cudzích jazykov, podpory aktívneho vyuţívania IKT vo vyučovacom procese, zabezpečenia počítačovej gramotnosti učiteľov na všetkých stupňoch škôl na poţadovanej úrovni a pod. Preto v súlade s celoeurópskymi princípmi budovania spoločnosti zaloţenej na vedomostiach bude nevyhnutné značne zvýšiť kvalifikačnú úroveň obyvateľstva Slovenska nielen prijatím potrebnej legislatívy (zákon o výchove a vzdelávaní – školský zákon), ale tieţ zvýšením investícií do vzdelania, rekvalifikáciami, ale i celoţivotným vzdelávaním. Takto bude potom moţné naplniť celoeurópske ciele i z pohľadu slovenskej vzdelávacej politiky „vybudovať najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšie sa rozvíjajúcu ekonomiku zaloţenú na vedomostiach, s väčšou sociálnou súdrţnosťou a s vyššou mierou zamestnanosti“. Túto časť v oblasti výchovy a vzdelávania sme uviedli z dôvodu získania väčšieho prehľadu v danej oblasti. Je zrejmé, ţe pri tvorbe koncepčných dokumentov sa zvyčajne vychádza najprv z implementácie európskych do národných, národných do regionálnych aţ po mikroregionálne úrovne. V oblasti výchovy a vzdelávania ţiaľ dlhodobo absentuje ucelený systém riešenia tejto problematiky. Odsúhlasená koncepcia výchovy a vzdelávania – Milénium bola na to obdobie vynikajúcim dokumentom, ale ţiaľ zatiaľ sa stále nedotiahla do konca.

Vzdelávanie: Ako vyplýva z hodnotenia Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja Bratislavského kraja, vzdelanostnú úroveň obyvateľov tohto regiónu moţno povaţovať celkovo za dobrú. Tento aspekt v mnohých ukazovateľoch prakticky platí i pre mikroregión Červený Kameň. Špecifickým problémom je vzdelanostná úroveň rómskej populácie. Je nevyhnutné zlepšiť celkový systém celoţivotného vzdelávania, ktorý musí poskytovať ţiakom a študentom moţnosť osvojiť si základné kľúčové zručnosti tak, aby sa stali na trhu práce pruţnou pracovnou silou schopnou prispôsobovať sa poţiadavkám znalostnej spoločnosti. Veľkým problémom sú dlhodobo nezamestnaní hlavne z dôvodu nízkeho stupňa ukončeného vzdelávania.

Kompetencie v oblasti školstva boli na obce a mestá prenesené zo štátnej správy v rámci procesu reformy verejnej správy zákonom č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky, ktorého ustanovenia týkajúce sa školstva nadobudli účinnosť 1. júla 2002. Samospráva obce vykonáva kompetencie vo vzťahu k základným školám ako prenesený výkon štátnej správy, do jej originálnej samosprávnej pôsobnosti patria základné umelecké školy, materské školy, školské kluby detí, školské strediská záujmovej činnosti, centrá voľného času, zariadenia školského stravovania pre ţiakov základných škôl a pre deti materských škôl, jazykové školy pri základných školách, strediská sluţieb škole. Zriaďovateľmi všetkých predškolských zariadení, ako aj základných škôl v mikroregióne Červený Kameň sú jednotlivé obce. Zriaďovateľom ZŠ pri Detskej ozdravovni Biela Skala v Častej nie je obec , ale Detská ozdravovňa Biela Skala, spol. s.r.o. V tejto ozdravovni je aj súkromná MŠ a ŠKD. V obci Častá je Spoločný školský úrad pre

- 73 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

školy ôsmych obcí - Častá, Budmerice, Budmerice, Jablonec, Dubová, Vištuk, ale aj pre Šenkvice a Slovenský Grob, ktoré nie sú súčasťou mikroregiónu Červený Kameň.

Vo všetkých obciach mikroregiónu sa nachádzajú a fungujú predškolské zariadenia – materské školy, ktoré zamestnávajú celkom 37 osôb, z toho je 30 odborných zamestnancov V jednotlivých 17 triedach je v súčasnosti umiestnených celkom 293 detí. Materské školy navštevujú len deti z obce, v ktorej je zriadená, pretoţe dochádzka detí predškolského veku z iných obcí je problematická. MŠ v Doľanoch, Dubovej, Jablonci a Štefanovej majú vlastnú kuchyňu. Kniţnica v MŠ je len v Budmericiach a Dubovej s asi 130 kniţnými titulmi. Finančné zabezpečenie týchto zariadení nie je dostatočné, a preto sa v budúcnosti bude musieť postupne pristupovať k racionalizačným opatreniam.

Základné školy sú takmer vo všetkých obciach mikroregiónu, okrem obce Štefanová, pričom v Doľanoch, Dubovej a Jablonci sú len triedy prvého stupňa. V Dubovej ide o dve spojené malotriedky, preto výučba je náročná a vyţaduje variabilitu. Vo všetkých jestvujúcich školských zariadeniach mikroregiónu je zamestnaných celkom 104 zamestnancov, z toho je 87 odborných. Na prvom stupni ZŠ je v súčasnosti spolu 352 detí a na druhom stupni 444 ţiakov. ZŠ v Častej navštevujú vo veľkom počte aj deti z iných obcí. Moţno konštatovať, ţe kapacita existujúcich školských zariadení v mikroregióne nie je stopercentne vyuţitá, čo je však súčasná situácia takmer všetkých škôl na Slovensku.

Väčšina ZŠ má ţiacku kniţnicu (Budmerice, Budmerice, Častá, Doľany a Dubová), kde je celkom k dispozícii 8 304 kniţných titulov. Učiteľské kniţnice sú v ZŠ v Budmericiach, Častej a Dubovej, kde je v súčasnosti k dispozícii 3 309 kniţných titulov.

Vlastnú kuchyňu majú ZŠ v Báhoni, Budmericiach, Častej a Dubovej. Školský klub je k dispozícii v ZŠ v Budmericiach, Častej, Doľanoch, Dubovej a Jablonci. Telocvičňa je v ZŠ v Báhoni, Budmericiach, Častej a Dubovej. Telocvične v školách sú vyuţívané v popoludňajších hodinách na voľnočasové aktivity detí a mládeţe a vo večerných hodinách dospelými obyvateľmi obcí na športovú činnosť.

Vo všetkých v súčasnosti jestvujúcich základných školách v obciach mikroregiónu je k dispozícii spolu 86 osobných počítačov s priamymi prístupmi na internet. Všetky školy sa zapojili do projektov Otvorená škola a Infovek, z ktorých získali pre svoje školy počítače. Ani jedna obec vo svojich zámeroch nepočíta so zrušením školského zariadenia, ale je celkom zrejmé, ţe bude nutné pristúpiť k ich racionalizácii v súvislosti s pripravovanými zámermi vlády SR.

Na veľké negatívum mikroregiónu je potrebné upozorniť, ţe ani v jednej z obcí mikroregiónu nie je základná umelecká škola. Deti z obcí mikroregiónu navštevujú preto Základnú umeleckú školu v Modre.

Šport: Široké je zapojenie obyvateľov obcí mikroregiónu Červený Kameň aj do športových aktivít. Takmer všetky obce mikroregiónu, okrem obce Štefanová disponujú futbalovými ihriskami, v Budmericiach a Dubovej majú navyše aj tréningové plochy. Neprekvapuje preto, ţe najviac záujemcov je o futbal. Vo väčšine obcí funguje telovýchovná jednota zameraná na

- 74 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice futbal (ŠK Budmerice, Druţstevník Budmerice, TJ Slovan Častá, TJ Doľany, TJ Dubová, PRENAKS Jablonec).

Ani v jednej obci mikroregiónu nie je však k dispozícii v zimných mesiacoch ľadová plocha, čo je negatívom pre turistický ruch.

Na športové vyţitie slúţia najmä tenisové kurty v Báhoni, Častej, lyţiarske beţecké trasy v Častej 20 km a Doľanoch75 km, moţnosť jazdenia na koňoch v Častej, kde je k dispozícii aj miniihrisko s umelým trávnikom. Zároveň v tejto obci pôsobí 25 členný Khan klub karate, ktorej členmi sú miestne deti a mládeţ a Kynologický klub s 20 členmi.

Veľkým pozitívom je letné kúpalisko v Častej, ako aj zaujímavá ponuka rybolovu na rybníku v Častej.

Ponuku športového vyţitia ďalej dopĺňajú cyklotrasy, značené turistické chodníky, telocvične v školách (Budmerice, Budmerice, Častá, Dubová), ktoré sú vyuţívané vo večerných hodinách aj dospelými, ako aj miestnosť pre stolný tenis v budove OcÚ v Doľanoch.

SWOT analýza – ŠKOLSTVO A ŠPORT

1. Silné stránky 2. Slabé stránky solídne vybavenie základných škôl zlý technický stav školských budov; počítačovou technikou; nedostatok priestorov na mimoškolskú a existencia a vyuţívanie školských športovú činnosť; kniţníc; nedostatok finančných prostriedkov na dostatok kvalifikovaných pracovníkov zabezpečenie modernizácie vyučovacieho v školstve; procesu;

dostatočný záujem o šport a športové nedostatok finančných prostriedkov na podujatia. športovú činnosť.

3. Príleţitosti 4. Ohrozenia vyuţitie štrukturálnych fondov EÚ na neochota na reštrukturalizáciu školských rekonštrukciu školských budov zariadení; a zariadení; nedostatok finančných prostriedkov na orientácia na vyučovanie informatiky; rekonštrukciu školských budov z vlastných zdrojov; neustále skvalitňovanie vyučovacieho procesu; nevyuţitie, resp. slabé vyuţitie finančných prostriedkov zo štrukturálnych zlepšenie vyučovania cudzích jazykov; fondov EÚ a ďalších finančných zdrojov, mimo obecného rozpočtu;

- 75 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

zintenzívnenie vyuţívania uskutočnenie pripravovanej informačných technológií vo Racionalizácie siete školských zariadení vyučovacom procese; v SR.

rozširovanie ponuky športových podujatí;

vytváranie ďalších priestorov na šport.

Priority mikroregiónu Červený Kameň v oblasti školstva a športu: 1.1. Rekonštruovať a modernizovať objekty slúţiace na vzdelávanie; 1.2. Zabezpečovať skvalitňovanie výchovno-vzdelávacieho procesu; 1.3. Rozširovať ponuku športového vyţitia; 1.4. Zmodernizovať objekty slúţiace na športové účely; 1.5. Rekonštruovať, obnovovať a budovať zariadenia s cieľom zabezpečenia priestorov na zmysluplné vyuţívanie voľného času najmä u detí a mládeţe; 1.6. Budovať cyklotrasy v celom mikroregióne, s napojením na medzinárodné cyklistické trasy a magistrály; 1.7. Podpora turistiky v spolupráci s turistickými organizáciami; 1.8. Podpora propagácie športových kolektívov a športových podujatí.

2.1.2.7 Kultúra

Kultúra vţdy neodmysliteľne patrila do spektra spoločenského ţivota kaţdej krajiny. Vzájomné spoznávanie kultúr a jazykov iných národov vţdy bolo najlepším prostriedkom na spoznávanie a pochopenie sa. Rôznorodosť a bohatosť kultúr jednotlivých národov celého sveta je najlepšou zárukou jej napredovania a rozmachu.

Kultúru treba chápať ako vnútorne rozmanitý celok, ktorého jedinečný a celostný tvar vyplýva z povahy a rôznorodosti jednotlivých skladobných prvkov a zo spôsobu ich vzájomného spojenia. Svet nie je identický, jeho identita spočíva v rôznorodosti a rozličnosti. Jedinečnosť a neopakovateľnosť kultúry tkvie práve v tejto jej zloţitosti jednotlivostí a celkov. Ani jedna kultúra však nevznikla z jedného prameňa, ale vytvorila sa zmiešaním kultúr zo všetkých jej podôb a ohraničení, či uţ kmeňových, náboţenských alebo civilizačných, ako aj vzájomným ovplyvňovaním sa a prelínaním.

Kultúra ako súhrn duchovných a materiálnych hodnôt kaţdého národa a všetkých národností zoskupených v tom ktorom štátnom útvare, je dôleţitou súčasťou existencie spoločnosti a vplýva priamo i nepriamo na duchovný rozmer jej občanov. Je prostriedkom na rozvíjanie osobnosti, pestovanie vkusu, etických noriem, estetických návykov, ktoré majú svoj odraz v kultúrnosti a kultivovanosti myslenia a správania sa jednotlivca i spoločenských skupín. Zároveň je však aj predpokladom na utváranie demokratického a humánneho občianskeho vedomia a konania.

- 76 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

Kultúra je spoločným menovateľom určitej skupiny, národa, štátu. Práve vyspelosť štátu sa meria jeho vzťahom k ľudským právam, demokratickou vyspelosťou a kultúrnou úrovňou. Kultúra je podstatným indikátorom stavu spoločnosti a kvality ţivota jednotlivca v spoločnosti. Kaţdý národ sa vo svete identifikuje predovšetkým práve prostredníctvom kultúry.

Kultúra je významným faktorom ţivota občianskej spoločnosti, ktorý podstatnou mierou napomáha jej integrácii ako celku. Zároveň kultúra prispieva k rozvoju intelektuálnej, emocionálnej i morálnej úrovne kaţdého človeka/občana a plní v tomto duchu a význame výchovno-vzdelávaciu funkciu. Spája daný štát s vonkajším svetom, no zároveň ho z neho aj vyčleňuje, pričom práve kultúra ho charakterizuje v porovnaní s ostatnými krajinami.

Kultúra plní aj dôleţitú sociálnu funkciu. Prispieva k sebaidentifikácii občanov ako slobodných jedincov - individualít a k identifikácii občanov so spoločenstvom, v ktorom ţijú, s obcou, regiónom i samotným štátom. Táto úloha kultúry má významný motivačný efekt. Participácia na kultúre vytvára zmysluplnú náplň voľného času, a preto je aj dôleţitým preventívnym faktorom pred páchaním protispoločenských, či sociálno-patologických javov – ako je kriminalita, alkoholizmus, drogové závislosti, gamblerstvo a pod., ktorými je ohrozená predovšetkým mládeţ.

Pokiaľ má štát ţivú a slobodne sa rozvíjajúcu kultúru vo všetkých jej smeroch a oblastiach, demonštruje tým, ţe prosperuje aj ekonomicky a poskytuje istú úroveň právnej istoty. Právna istota a ekonomická prosperita pôsobia síce determinujúco na rozvoj kultúry, ide však o vzájomný vzťah. Iba kultúrny národ je schopný vytvoriť stabilne fungujúcu ekonomiku a silný štát.

Napriek tomu, ţe Ministerstvo kultúry SR vo svojich kľúčových dokumentoch v podstate rezignovalo na moţnosti podpory a ovplyvňovania miestnej a regionálnej kultúry, jej úloha v rámci celkovej kultúrnej ponuky na Slovensku neustále rastie. Kultúra ako jedna z prvých prešla celým procesom decentralizácie, keď kompetencie v prvej fáze uţ začiatkom deväťdesiatych rokov prešli na obce a mestá a následne na začiatku nového milénia na vyššie územné celky. Nedostatočná príprava decentralizácie hlavne v roku 1991 spôsobila zánik niektorých kultúrnych organizácií a kultúrnych zariadení, ktoré obce na základe svojich finančných moţností neboli schopné naďalej prevádzkovať. Výrazne to postihlo najmä záujmovú umeleckú činnosť, obecné kniţnice a kiná. Transformácia organizácií a zariadení napriek tomu, ţe prešla bolestivým obdobím nakoniec priniesla výsledky.

Aktivity sa chopili, ako obce samotné, tak aj tretí sektor. Najmä kolektívy záujmovej umeleckej činnosti sa pomerne rýchlo zorientovali a dokázali si nájsť svoje miesto. Aj medzinárodné spoločenstvá v dobe globalizácie všetkých činností si uvedomujú silu a význam nehmotného kultúrneho dedičstva „ako hnacej sily kultúrnej rozmanitosti a záruky udrţateľného rozvoja“, ako je to zdôraznené v odporúčaní UNESCO o ochrane tradičnej kultúry a folklóru z roku 1989, vo Všeobecnej deklarácii UNESCO o kultúrnej rozmanitosti z roku 2001, v Istanbulskej deklarácii z roku 2002 a Dohovore UNESCO o ochrane diverzity kultúrnych obsahov a umeleckých prejavov z roku 2005, pričom rešpektuje hlboko zakorenenú vzájomnú závislosť medzi nehmotným kultúrnym dedičstvom a hmotným kultúrnym a prírodným dedičstvom. Pritom nositeľom hlavných línií nehmotného kultúrneho dedičstva je ľud.

- 77 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

Na Slovensku to platí v plnej miere, keď v podstate kaţdá obec sa môţe prezentovať svojím vlastným nehmotným kultúrnym dedičstvom, a to vo všetkých jeho oblastiach, ako sú definované v jednom z kľúčových dokumentov UNESCO:

ústne tradície a prejavy vrátane jazyka ako prostriedku nehmotného kultúrneho dedičstva;

interpretačné umenie;

spoločenské zvyky, rituály a slávnostné udalosti;

poznatky a obyčaje súvisiace s prírodou a vesmírom;

tradičné remeselníctvo.

Z hľadiska kľúčového dokumentu Ministerstva kultúry SR je pre rozvoj miestnej kultúry najdôleţitejšie, ţe štát prijíma garanciu okrem iného aj v nasledujúcich oblastiach:

vytvorenie prostredia umoţňujúceho všetkým zúčastňovať sa na kultúrnom ţivote, angaţovať sa vo vlastných tvorivých aktivitách a mať prístup ku kultúrnym hodnotám;

podpora národnej kultúry a kultúry národnostných menšín a etnických skupín v jej rozmanitosti, rôznosti umeleckých foriem a nových trendov, s dôrazom na kvalitu a rovnosť šancí;

transformácia kultúrnych inštitúcií vo verejnom sektore – ich pôsobenia, právnej formy, riadenia a financovania;

vytvorenie prostredia umoţňujúceho umeniu a kultúre byť nezávislým a dynamickým faktorom rozvoja občianskej spoločnosti a spolupodieľať sa na jej ekonomickom rozvoji;

podpora rozvoja spolupráce verejného, neziskového a súkromného sektora v oblasti kultúry a kultúrneho priemyslu, vytvorenie prostredia a zabezpečenie podmienok pre kontinuálnu existenciu a rozvoj kultúrneho priemyslu;

zabezpečenie ochrany a sprístupňovania kultúrneho dedičstva, jeho systematickej digitalizácie a informatizácie kultúrnej infraštruktúry, podpora výchovy v oblasti kultúry a umenia, vzdelávania profesií pre kultúrny priemysel;

systematická tvorba nástrojov pre priblíţenie kultúry a umenia deťom a mládeţi;

podpora medzinárodnej kultúrnej výmeny na území Slovenska a efektívnej prezentácie slovenskej kultúry v zahraničí;

vytvorenie podmienok pre efektívne zapojenie kultúry do procesov rozvoja turistického ruchu a sluţieb.

- 78 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

Samozrejme, ţe v súčasnej dobe je podpora vo väčšine uvedených prípadov len v deklaratívnej podobe, v budúcnosti by však mali byť vytvorené podmienky na ich dôslednú realizáciu. Pre obce je však dôleţité, aby sa im aj napriek zloţitým podmienkam podarilo udrţať funkčnosť zariadení určených na kultúrne účely.

Tabuľka – kultúra: Budmerice Budmerice Častá Doľany Dubová Jablonec Píla Štefanová Vištuk Spolu

Počet objektov 2 3 3 2 2 2 2 1 3 20 na kultúru Kultúrny dom 0 1 0 1 0 1 1 1 1 6 Počet 0 1 0 1 1 1 0 1 3 8 zamestnancov Počet sál 0 1 0 2 1 (sála 1 1 1 1 8 v športovom areáli) Počet miest na 0 200 0 165 80 200 100 150 150 1 045 sedenie Kino 0 0 0 0 0 0 0 0 1 1 Obecná kniţnica 1 1 1 1 1 1 1 0 1 8 Počet titulov 12 524 6 000 9 530 2 900 3 000 2 175 4 000 0 1 200 41 329 Počet uţívateľov 94 50 125 149 150 10 75 0 100 753 Klub 1 0 0 0 0 0 0 0 1 2 Múzeum 0 0 1 0 0 0 0 0 0 1 Amfiteáter 0 0 1 0 0 0 0 0 0 1 Pamätná izba 1 1 0 0 0 0 0 vo 0 2 výstavbe Pamätný dom 0 0 0 1 0 0 0 0 0 1 Miestny rozhlas áno áno áno áno áno áno áno áno áno 9 Obecné noviny áno 0 áno 0 áno 0 0 0 áno 4 Obecná kronika/Pamätná 0 áno 0 áno áno/áno áno áno áno áno 8 kniha Počet 7 9 8 14 11 11 7 13 10 90 kultúrnych podujatí Počet 1 3 3 2 2 0 0 1 1 13 organizácií ZUČ Počet objektov kultúrneho 8 21 15 17 8 2 3 13 4 91 dedičstva Počet kostolov 1 1 1 1 1 1 1 1 1 9 Druh Rímsko- Rímsko- Rímsko- Rímsko- Rímsko- Rímsko- Rímsko- Rímsko- Rímsko- Rímsko- katolícky katolícky katolícky katolícky katolícky katolícky katolícky katolícky katolícky katolícky

B u d m e r i c e Okolie obce bolo osídlené uţ v neolite. V eneolite tu ţil ľud s kanelovanou kultúrou. Prvá zmienka o obci je z roku 1296, keď patrila do panstva Červený Kameň. Obec má bohatú minulosť hrnčiarov a mlynárov. Kultúrna infraštruktúra:

- 79 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

V oblasti kultúry je v obci k dispozícii kultúrny dom s 1 sálou na kultúrno - spoločenské účely, s celkovou kapacitou 200 miest. Kultúrny dom má 1 odborného zamestnanca a je organizáciou patriacou pod zriaďovateľskú pôsobnosť obce. V obci funguje obecná kniţnica, ktorá má v súčasnosti 6 000 titulov určených pre viac ako 40 uţívateľov. Obec má i Pamätnú izbu, ktorá je vyuţívaná najmä na vzdelávacie účely. Na šírenie informácií v obci slúţi miestny rozhlas. Jeho pokrytie je celoobecné. Obec Budmerice vedie aj zápisy v obecnej kronike, v ktorej sú zachytené významné udalosti ako zápisy a uvedenie do ţivota novonarodených detí, okrúhle výročia a jubileá obyvateľov obce, či okrúhle výročia svadieb.

Kultúrne dedičstvo: V obci sa nachádza Pálfyovský kaštieľ z roku 1889, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. Ide o historizujúcu stavbu, postavenú v štýle romantických pseudoslohov s veţami a vikiermi. V roku 1946 bol kaštieľ stavebne upravený. Kaštieľ stojí uprostred anglického parku s fontánami a alegorickými plastikami. V súčasnosti je v kaštieli Dom slovenských spisovateľov, miesto konania významných štátnych i medzinárodných podujatí. V obci sa ďalej nachádza aj technická pamiatka - Hajtýrsky most. Na území obce sú mnohé objekty povaţované za pamätihodnosti obce: Ľudový dom - súkromný majetok Silnický mlyn, Barokový mlyn s náhonom - súkromný majetok, Kostol Povýšenia Svätého kríţa (pôvodný kostol z pol. 12. storočia, prestavba z 18. storočia), Kaplnka Sedembolestnej panny Márie (1768), ktorú dal postaviť Rudolf I., gróf Pálffy z Erdödu s manţelkou Eleonórou, rodenou Kaunic, Malá kaplnka Sedembolestnej Panny Márie, pútnické miesto v Lindavskom lese, Kríţ sv. Misií, Kríţ nad cintorínom vo vinohradoch (v Greftoch), Kríţ pri ceste do Báhoňa, Kríţ - obraz Panny Márie, v lese Lindava „Pri Kagnúsku”, Socha sv. Panny Márie v jaskyni, Socha sv. Jána Nepomuckého, Socha sv .Floriána – patróna hasičov, Boţia muka so sochou sv. Vendelína, Boţia muka, pri obecnom úrade, Zvonička pri kostole, Pomník na pamiatku Juraja Holčeka (1811- 1896), teológa, pedagóga, národovca, spisovateľa a zakladajúceho člena Matice slovenskej, Pomník padlým v 1. a 2. svetovej vojne a Pomník nenarodeným deťom, Budmerická izbička - dedinské múzeum: národopisná expozícia, škola ľudového umenia pre deti a dospelých, Pamätná tabuľa na počesť budmerického rodáka Rudolfa Fábryho – básnika, zakladateľa nadrealizmu v slovenskej poézii, spisovateľa, cestovateľa a výtvarníka, Hrob Jána Pálffyho (1857 – 1934) prvého budmerického grófa, ktorý dal postaviť Rudolf Pálffy s manţelkou, Ján Pálffy (1857 – 1934), prvý budmerický gróf, ktorý dal postaviť kaštieľ s anglickým parkom. Ich súčasný stav nie je vo vyhovujúcom stave, všetko tieto objekty by potrebovali obnovu a rekonštrukciu, avšak obec na to nemá finančné prostriedky.

- 80 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

Kultúrna činnosť: V obci pôsobí Spevácky zbor, ktorý vznikol v roku 1985 ako detský kostolný zbor. Postupne sa z neho vyčlenilo 15 spevákov, ktorí prešli v interpretácii od jednohlasu aţ po štvorhlasné skladby. Od augusta 2002 patrí pod ZUŠ Modra. Dnes má zbor v repertoári pribliţne 130 skladieb všetkých štýlových období od gregoriánskeho chorálu aţ po súčasnú cirkevnú hudbu acapella, so sprievodom organu, či orchestra a asi 150 detských a mládeţníckych piesní. Na interpretácií sa podieľa 35 spevákov všetkých vekových kategórií. Zbor je zameraný na interpretáciu cirkevnej hudby, ale nevyhýba sa ani naštudovaniu úprav ľudových piesní a príleţitostných zborov. Účinkuje na liturgických slávnostiach, koncertoch školy a mesta, ale aj samostatných vystúpeniach doma i v zahraničí. Ročne má pribliţne 60 verejných vystúpení. Zároveň v obci pôsobia - hudobná skupina JANO (spev a hra na hudobné nástroje), ktorá má v súčasnosti troch členov a skupina Marián a Eva Oscití (spev a hra na hudobné nástroje) s dvomi členmi.

Kultúrne podujatia: Obec Budmerice počas roka organizuje viaceré uţ pravidelné podujatia, ktoré sú v obci veľmi obľúbené. Na organizovaní viacerých z týchto podujatí sa podieľa aj miestna organizácia matice slovenskej, ako aj materská a základná škola. Veľkonočné zdobenie kraslíc (1x ročne, marec - apríl), Uvítanie detí do ţivota (1x ročne, apríl), Stavanie mája (1x ročne, apríl), Deň matiek (1x ročne, máj), Deň detí (1x ročne, jún), Výstava obrazov (1x ročne, august), Mikuláš (1x ročne, december), Vianočná burza (1x ročne, december), Vianočný koncert (1x ročne, december). Z hľadiska tradície a rozsahu podujatí konaných v obci je ich ponuka rozmanitá - od klasických podujatí ako oslavy Dňa detí a Dňa matiek aţ po podujatia z oblasti zvykoslovných tradícií – Mikuláš a Vianoce/Vianočný koncert. Na uvedených kultúrnych podujatiach spravidla vystupujú so svojim programom deti miestnej materskej školy a základnej školy, miestne kultúrne kolektívy, ale aj umelci z okolia, či pozvaní umelci zo Slovenska. Vzhľadom na to, ţe obec organizuje počas celého roka veľký počet rôznorodých podujatí, pričom väčšina z kultúrnych podujatí sa koná v období apríl – október, obec by mala výhľadovo do budúcnosti uvaţovať nad vybudovaním amfiteátra, ktorý by slúţil aj na iné kultúrne podujatia – koncerty, festivaly, či divadelné predstavenia.

Cirkev: Podľa výsledkov posledného sčítania obyvateľov SR z roku 2001 sa väčšina obyvateľov Budmeríc hlásila k rímsko – katolíckej cirkvi. V obci sa nachádza pôvodne gotický rímsko – katolícky Kostol Povýšenia Svätého kríţa (rímsko – katolícky kostol), ktorý ako pôvodný kostol pochádza z polovice 12. storočia, prestavba kostola sa uskutočnila v 18. storočí.

- 81 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

Priority na roky 2008 - 2013: 1.1 Zmodernizovať objekty slúţiace na kultúrne účely; 1.2 Vytvárať spoločenské a klubové priestory s prístupom na internet pre širokú verejnosť, s dôrazom na deti a mládeţ; 1.3 Rozšíriť ponuku kultúrnych a ďalších spoločenských podujatí s cieľom zabrániť páchaniu protispoločenských a sociálno-patologických javov, ako je kriminalita, alkoholizmus, drogové závislosti, či gamblerstvo; 1.4 Podporovať kultúrne a spoločenské organizácie a ich činnosť, ktoré uţ fungujú a pomáhať novovznikajúcim organizáciám; 1.5 Podporiť rozvoj kultúry v obci v kontexte podpory rozvoja cestovného ruchu – kultúrneho turizmu; 1.6 Vybudovať amfiteáter s jeho vyuţitím na kultúrne, spoločenské i športové aktivity.

Zhrnutie: V mikroregióne Červený kameň je k dispozícii v 6 funkčných kultúrnych domoch s 8 sálami, s celkovou kapacitou 1 045 miest na sedenie. Okrem obce Štefanová majú všetky obce zriadené obecné kniţnice, v ktorých je k dispozícii 41 329 titulov pre súčasných 753 uţívateľov. V uvedených zariadeniach je s výnimkou obce Častá a Vištuk je nedostatočný prístup na internet pre verejnosť. Okrem sál a miest v kultúrnych domoch je moţné vyuţiť na kultúrne a spoločenské účely aj amfiteáter, priestory obecného úradu a telocvičňa ZŠ v Častej a spoločenská sála v rámci športového areálu v Dubovej s celkovou kapacitou 80 miest. Mínusom je, ţe v Báhoni, Častej a Dubovej nie sú k dispozícii kultúrne domy, či obdobné kultúrne stánky. Napriek tomu sa vo všetkých týchto obciach darí udrţiavať záujmovo - umeleckú činnosť na pomerne vysokej úrovni. Najváţnejším problémom je absencia kultúrneho domu v obci Častá, kde pôsobia aţ 3 ochotnícke divadlá, ktoré ako divadelnú scénu vyuţívajú priestory obecného úradu, čo nevyhovuje. Ako jediná obec Vištuk má v rámci mikroregiónu k dispozícii kino s 1 sálou a s celkovou kapacitou 150 miest na sedenie. Kultúrna ponuka vyuţiteľná pre potreby cestovného ruchu – kultúrneho turizmu je v rámci mikroregiónu Červený Kameň pomerne rozmanitá a zaloţená na dlhodobej tradícii, zároveň však dochádza k inovatívnym prvkom v ponuke, ktoré zatraktívňujú prostredie pre turistický ruch. Obce organizujú počas celého roka veľký počet rôznorodých kultúrnych a spoločenských podujatí. Z hľadiska tradície a rozsahu podujatí sú najatraktívnejšie hody, ktoré sa konajú pravidelne kaţdoročne počas leta takmer vo všetkých obciach mikroregiónu. Organizátorom podujatí sú spravidla samotné obce, ktoré na spoluorganizovanie vyuţívajú miestne MŠ a ZŠ, ale aj miestne spoločenské organizácie. Rozmanitá ponuka je aj v oblasti zvykoslovných tradícií od fašiangov, cez veľkonočné zvyky, svätojánske slávnosti, aţ po Mikuláša, či vianočné sviatky. Do povedomia širokej verejnosti sa v poslednej dobe dostávajú aj Historický festival konaný kaţdoročne v auguste v Štefanovej. Na obecných kultúrnych podujatiach vystupujú väčšinou so svojim programom deti miestnych MŠ a ZŠ, miestne kultúrne kolektívy, ale aj umelci z okolia, či pozvaní umelci zo Slovenska. Do budúcnosti bude potrebné rozšíriť ponuku aktivít ľudovo-umeleckého zamerania aj o iné, niekedy v tejto oblasti tradičné remeselné zručnosti – hlavne výroba z koţe, šúpolia, textilu, či výrobky z kovu. Tu sa moţno oprieť o skúsenosti a nadviazať spoluprácu s Ústredím ľudovo-umeleckej výroby (ÚĽUVu) v Bratislave.

- 82 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

Určitou nevýhodou obcí mikroregiónu vo vzťahu ku kultúrnym podujatiam je ich poloha - blízkosť hlavného mesta s mnoţstvom kultúrnych a spoločenských podujatí predstavuje hrozbu zníţenia počtu návštevníkov miestnych/obecných podujatí. Na šírenie informácií vo všetkých obciach mikroregiónu slúţia miestne rozhlasy a miestne obecné noviny, ktoré vydávajú zo svojich rozpočtov len 3 obce mikroregiónu, a to Budmerice, Častá a Dubová. Obce Budmerice, Doľany, Dubová, Jablonec, Píla, Štefanová a Vištuk vedú aj zápisy vo svojich obecných kronikách a pamätných knihách, v ktorých sú zachytené významné udalosti obcí ako zápisy a uvedenie do ţivota novonarodených detí, okrúhle výročia a jubileá obyvateľov obce, či okrúhle výročia svadieb. Na území mikroregiónu Červený Kameň sa nachádzajú viaceré architektonické pamiatky. V zozname kultúrnych pamiatok figuruje Rímsko-katolícky kostol svätého Františka Assiského a neskorobarokový kaštieľ v Báhoni, Pálfyovský kaštieľ v Budmericiach (vyuţívaný ako Dom slovenských spisovateľov), hrad Červený Kameň v Častej, gotický Kostolík sv. Leonarda v Doľanoch. V Budmericiach sa okrem toho nachádza technická pamiatka - Hajtýrsky most. Vo všetkých obciach sa nachádzajú mnohé pamiatky ľudového staviteľstva, cirkevné pamiatky a pamätihodnosti (kostoly, boţie muka, sochy a busty významných rodákov obcí a pod.). Zväčša sú tieto objekty v zlom technickom stave. O záchranu týchto objektov sa pokúšajú vo viacerých obciach mikroregiónu, avšak problémom sú nedostatočné finančné prostriedky jednotlivých obcí.

SWOT analýza – KULTÚRA 1. Silné stránky 2. Slabé stránky

snaha o zachovanie tradičnej ľudovej nedostatok finančných prostriedkov; kultúry, tradičných remesiel a folklóru absencia ďalších objektov na kultúrne v kontexte podpory kultúrneho turizmu; účely – amfiteátre, kultúrne domy, kiná, posilňovanie miestneho povedomia u internetové kluby, digitálne kluby a pod.; obyvateľov obcí, s dôrazom na mladých poloha obcí - blízkosť hlavného mesta s ľudí; mnoţstvom kultúrnych a spoločenských rôznorodá ponuka klasických i podujatí; tradičných kultúrnych podujatí zlý technický stav objektov kultúrneho v jednotlivých obciach počas celého dedičstva i objektov kultúrnej roka; infraštruktúry; veľký počet objektov kultúrneho pomerne veľký počet obyvateľov bez dedičstva; trvalého pobytu v obci; vybudovaná kultúrna infraštruktúra; malý záujem miestnych podnikateľov pravidelné vydávanie miestnych o podporu kultúry a miestnych kultúrnych obecných novín; aktivít v jednotlivých obciach. existencia miestnych obecných kroník obmedzené moţnosti vyuţívania a pamätných kníh, funkčné miestne finančných prostriedkov EÚ; rozhlasy.

- 83 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

3. Príleţitosti 4. Ohrozenia

snahy o oţivovanie miestnej kultúry, nedostatočné vyuţívanie finančných folklóru, tradičných remeselníckych zdrojov – štátnych zdrojov SR a zručností; štrukturálnych fondov EÚ; rekonštrukcie, obnovovanie a modernizácia objektov obcí slúţiacich nedostatok finančných prostriedkov na na kultúru; realizáciu projektov a zámerov obcí; vyuţívanie finančných prostriedkov zo zdrojov SR, ako aj EÚ; pokles záujmu občanov o kultúru a kultúrne podpora cestovného ruchu, oţivovanie podujatia; najmä kultúrneho turizmu; moţnosti vytvorenia a podpory ďalších nezáujem turistov o kultúrny turizmus; objektov na kultúru (amfiteátre, kiná, digitálne kluby, internetové kluby). slabá kúpyschopnosť obyvateľstva sa prejaví na oblasti kultúry.

Priority mikroregiónu Červený Kameň v oblasti kultúry: 1.1 Podporiť obnovu obcí a rozvoj ďalších dôleţitých častí obcí; 1.2 Skultúrniť ţivot jednotlivých obcí; 1.3 Zmodernizovať objekty slúţiace na kultúrne a spoločenské účely; 1.4 Výhľadovo vybudovať kultúrne domy, kultúrne stánky, či amfiteátre; 1.5 Rekonštruovať, obnovovať a budovať kultúrne zariadenia s cieľom zabezpečenia priestorov na zmysluplné vyuţívanie voľného času najmä u detí a mládeţe; 1.6 Vytvárať spoločenské a klubové priestory s prístupom na internet pre širokú verejnosť, s dôrazom na deti, mládeţ a nezamestnaných; 1.7 Rozšíriť ponuku kultúrnych a ďalších spoločenských podujatí s cieľom zabrániť páchaniu protispoločenských a sociálno-patologických javov, ako je kriminalita, alkoholizmus, drogové závislosti, gamblerstvo; 1.8 Podporiť rozvoj kultúry v obciach v kontexte podpory rozvoja cestovného ruchu – kultúrneho turizmu; 1.9 Podporovať obnovu kniţničného fondu a technicko - materiálneho vybavenia obecných kniţníc, vrátane informatizácie a IKT.

2.1.2.8 Ţivotné prostredie

Mikroregión Červený Kameň sa z geografického hľadiska nachádza na rozhraní dvoch odlišných prírodných celkov, ktoré určujú jeho prírodné prostredie. Je to pohorie Malé Karpaty a Trnavská pahorkatina, ktorá tvorí časť Podunajskej níţiny. Malé Karpaty zasahujú do územia mikroregiónu na severozápade, kam patrí celý kataster obce Píla. Obce Doľany, Častá a Dubová majú severozápadnú časť katastrálnych území v Malých Karpatoch a juhovýchodnú časť na Trnavskej pahorkatine. Obce Štefanová, Budmerice, Vištuk, Jablonec a Budmerice majú celý kataster na Trnavskej pahorkatine.

- 84 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

Táto poloha determinuje charakter prírodnej krajiny, čo sa odráţa najmä na odlišnosti reliéfu a pôdneho krytu ( pozri mapky regiónu a katastrov jednotlivých obcí) a následne aj na charaktere vegetácie, ktorá je základom ekonomických aktivít, čo vplýva na prírodné východiskové predpoklady pre ţivotné prostredie občanov.jednotlivých obcí.

Z hydrologického hľadiska mikroregión odvodňuje rieka Váh, do ktorého ústia jeho mikroregiónom pretekajúce pravostranné prítoky ako Vištucký potok, Gidra, Štefanský potok. Z pedologického hľadiska prevaţujú na pahorkatine úrodné pôdy typu hnedozemí a černozemí, ktoré sú vyuţívané na efektívnu poľnohospodársku výrobu. V podhorských oblastiach prechádzajú do oglejených hnedozemí a na svahoh Malých Karpát do skeletovitých kambizemí, často erózne ohrozených, najmä ak sa vyuţívajú v kultúre ornej pôdy. Klíma je v tejto oblasti teplá, suchá s miernou zimou.

Z historického hľadiska je toto územie veľmi vzácne, nakoľko tadiaľto prechádzali významné obchodné a kráľovské cesty. Za najstaršie obce mikroregiónu moţno povaţovať obce Častá, Budmerice a Vištuk, ktoré vznikli v polovici 13. storočia. Z hľadiska osídlenia územie patrilo pod Bratislavskú ţupu. V súčasnosti patrí v rámci samosprávy do Bratislavského vyššieho územného celku.

Pre charakterizovanie rozvojových potrieb mikroregiónu sme sa zamerali na charakterizovanie antropických vplyvov z pohľadu súčasného stavu a potrieb charakterizujúcich ţivotné prostredie. Zamerali sme sa najmä na tieto problémy:

má obec vodovod, ak áno z akého vodného zdroja; je v obci vybudovaná kanalizácia; má obec samostatnú čistiareň odpadových vôd, alebo spoločne s inou obcou; kam sa vypúšťajú odpadové vody; je v obci separovaný zber odpadu? Na akú skládku sa odváţa komunálny a iný odpad; kompostujete organický odpad; nachádzajú sa v obci ešte divoké skládky rôznych odpadov (v lese, pri potoku, na okrajoch ciest a pod.); je obec plynofikovaná? Aké percento domácností kúri plynom; zasahujú do obce exhaláty z nejakého priemyselného podniku a aké; je v katastri obce chránená krajinná oblasť, alebo chránené územie resp. chránený prírodný útvar; ako často dochádza k povodniam a poškodenia obydlí povodňami; aké opatrenia pre zlepšenie ţivotného prostredia obce povaţujete za najnaliehavejšie.

Ďalšie údaje pochádzajú zo štúdie „Podrobný humánno - geografický a socioekonomický prieskum vybraného územia – mikroregiónu Červený Kameň“, ktorí vykonali Peter Spišiak a Marián Spišiak v máji a júni 2006.

B u d m e r i c e Obyvateľstvo pozná ţivotné prostredie v obci dobre. Za najkrajšie časti obce sú povaţované kaštieľ – Dom Slovenských spisovateľov s priľahlým parkom a hájikom, dom Matice slovenskej, Kaplnka Panny Márie, kostol, socha sv. Floriána, rybníky a Holčekov pomník. Za najhoršie sú zase povaţované smetiská a skládky pri cintoríne, odpad za druţstvom, pri Bielom vŕšku a v areáli Dimitrovka, nefunkčná čistička, chemická skládka, doprava

- 85 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice kamiónov cez obec, smeti pri dome pri autobusovej zastávke. V súvislosti so ţivotným prostredím treba zlikvidovať chemickú skládku a všetky neriadené skládky v rámci obce, zveľadiť verejné priestory a zlepšiť údrţbu a čistotu verejných priestorov. Obec zatiaľ vyuţila financované projekty a granty na projekt Infovek. Pripúšťajú súťaţivosť medzi okolitými obcami o získanie finančných prostriedkov na jednotlivé projekty.

SWOT analýza – ŢIVOTNÉ PROSTREDIE 1. Silné stránky 2. Slabé stránky

pomerne rozsiahle priestory, ktoré môţu málo trvalej zelene; byť vyuţité na rekreačné účely; výsušné plytké pôdy; pomerne dobre vyriešené a vybudované infraštruktúry obcí; hlboké štrkové resp. štrkovopiesčité podloţie s prúdiacou podzemnou vodou. pokojné a kultivované ţivotné prostredie.

3. Príleţitosti 4. Ohrozenia

vyuţiť vodné plochy na rekreačné zaostávanie technickej infraštruktúry voči účely a vodné športy, vrátane chovu a poţiadavkám na kvalitné ţivotné lovu rýb; prostredie;

zvyšujúca sa intenzita cestnej dopravy; veľmi výsušné pôdy s vysokopoloţeným štrkovým podloţím ponúknuť na zvyšovanie počtu obyvateľov obcí kladie výstavbu rodinných domov s zvýšené nároky na zabezpečenie perspektívou vzniku satelitného sídliska kvalitného ţivotného prostredia; Bratislavy. moţný nárast prírodných udalostí a katastrof;

nedostatočné vyuţitie zdrojov EÚ a zdrojov SR, mimo prostriedkov obecného rozpočtu, najmä štrukturálnych fondov EÚ, štátneho rozpočtu SR a finančných prostriedkov Bratislavského samosprávneho kraja.

- 86 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

2.2 Analýza realizovaných opatrení

Regionálny rozvoj sa v súčasnosti uskutočňuje v dvoch vzájomne prepojených koncepčných smerovaniach. Prvou je realizácia regionálnej politiky na úrovni vnútroštátnych legislatívnych noriem. Druhá sa zaoberá jednotlivými druhmi pomoci regiónom s moţnosťou vyuţitia foriem pomoci z fondov Európskej únie. Zároveň SR uskutočňuje zloţitý proces transformácie ekonomiky a spoločnosti pri vytváraní zodpovedajúceho inštitucionálneho a legislatívneho rámca na prevzatie a implementáciu pravidiel Európskej únie.

Existujúca stratégia obsiahnutá v Programe zabezpečuje realizáciu globálneho cieľa, špecifických cieľov a priorít prostredníctvom realizovaných opatrení a jednotlivých aktivít, ktoré sú rozpracované v akčnom pláne obce. Efektívnosť a účinnosť realizovanej podpory je uskutočňovaná komplexným systémom podpory regionálneho rozvoja na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni obsiahnutým v zákone č. 503/2001 Z.z o podpore regionálneho rozvoja.

Kritické faktory, ktoré majú vplyv na efektívnosť pri implementovaní Programu k získaniu finančnej podpory z verejných zdrojov (európskych, štátnych alebo regionálnych) celkovo zniţujú reálne moţnosti čerpania prostriedkov. Medzi takéto kritické faktory patrí zladenosť projektov zameraných na regionálny rozvoj s rozvojovou stratégiou obce, mikroregiónu a kraja.

Identifikácia opatrení na zvýšenie efektívnosti realizácie procesov strategického plánovania je dôleţitá pre jeho implementáciu, ktorá je najdôleţitejšou fázou spracovania Programu obce/zdruţenia obcí. Obsahuje prípravu akčného plánu, realizáciu jednotlivých aktivít, ktoré je potrebné vykonať v danom období pre dosiahnutie strategického cieľa obce. Jednotlivé akčné plány a projektové návrhy by mali viesť k naplneniu vízie a dlhodobých plánov rozvoja obce. Akčný plán je spracovaný v nadväznosti na rozpočet obce/obcí/zdruţenia obcí a ukazovateľov na hodnotenie plnenia jednotlivých opatrení a cieľov.

2.3 SWOT analýza mikroregiónu Červený Kameň - obce Budmerice Výsledky SWOT analýzy tvoria jeden z podkladov vyuţiteľných pri navrhovaní rozvoja priemyselných výrobných prevádzok, obchodných a ďalších vybraných sluţieb na území obcí mikroregiónu Červený Kameň pre obdobie budúcich 10 aţ 15 rokov v rámci pripravovaného materiálu „Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mikroregiónu Červený Kameň, a to konkrétne pri napĺňaní stanovených dlhodobých cieľov cez definované priority a opatrenia.

SWOT analýza – MIKROREGIÓN ČERVENÝ KAMEŇ/ OBCE BUDMERICE

1. Silné stránky 2. Slabé stránky

nízka miera nezamestnanosti a obmedzené spektrum sluţieb a

- 87 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

minimálny počet dlhodobo obchodných prevádzok; nezamestnaných; slabá identifikácia nových atraktívne a pokojné prostredie na prisťahovaných obyvateľov s obcou; rodinné bývanie; nevyhovujúci stav niektorých miestnych obce MČK sa nachádzajú v blízkosti komunikácií; hlavného mesta SR a leţí v blízkosti nedostatočne vyuţívaný potenciál hlavných dopravných trás, ako aj územia v oblasti cestovného ruchu; v blízkosti Dunaja; obmedzená priepustnosť ciest i existujúca sociálna sieť neštátnych medzinárodného významu; subjektov a mimovládnych organizácií, nedostatok finančných prostriedkov na (športové kluby, poľovnícky zväz); záchranu a rozvoj historicko – priaznivé pôdno-klimatické podmienky kultúrnych hodnôt; pre poľnohospodársku prvovýrobu; absencia ďalších objektov na kultúrne vhodný územný a prírodný potenciál na účely – kultúrne domy, amfiteátre, kiná, diverzifikáciu na vidieku a na letnú internetové kluby, digitálne kluby vidiecku turistiku a rekreáciu; a pod.; funkčná autobusová a ţelezničná nedostatok finančných prostriedkov na doprava v mikroregióne; rekonštrukciu, modernizáciu a rozvoj vybudovaná telekomunikačná sieť, školských a predškolských objektov; elektrická sieť a infraštruktúra – malý záujem a aktivita obyvateľov o kanalizácia, existujúci rozvod zemného rozvojové programy, prípadne riešiť plynu; problémy; vybudovaný fungujúci systém zberu nízka úroveň a nedostatok ubytovacích separovaného odpadu; kapacít v rámci cestovného ruchu; na území obcí MČK sa nenachádza obmedzená ponuka pracovných prevádzka znečisťujúca ţivotné príleţitostí priamo v obciach MČK; prostredie; nevybudovaný e-government v obciach vybudovaná sieť školských (elektronický obecný úrad, verejný a predškolských zariadení; internetový kiosk). veľký počet objektov na kultúru a kultúrneho dedičstva; veľký počet kultúrnych podutaí v obciach MČK počas celého roka;

3. Príleţitosti 4. Ohrozenia vyuţitie výhodnej polohy v dynamicky zhoršenie dostupnosti obcí v dôsledku sa rozvíjajúcej bratislavskej preťaţenosti komunikácií a dopravných aglomerácii; zápch; pokračovanie trendu sťahovania obyvateľov z mesta do vidieckych obcí v zázemí väčších miest; konkurencia okolitých obcí a miest v moţnosť dennej dochádzky obyvateľov súťaţi o investície a rozvojové impulzy; obce za zamestnaním do Bratislavy, príp. okolích miest; drenáţny efekt hlavného mesta z dostatok vhodných plôch na ďalší hľadiska investícií a zvyšovanie územný rozvoj obcí MČK; ekonomickej závislosti na ňom; predpoklad koncepčného rozvoja obce odkázanosť obyvateľov na dochádzanie

- 88 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

na základe pripravovaných plánovacích za prácou mimo svojej obce; dokumentov – PHSR, ÚPD; zlepšenie demografickej situácie obcí opúšťanie tradičných modelov a prisťahovaním obyvateľov mladších vidieckeho štýlu ţivota; vekových kategórii; príleţitosť efektívne vyuţiť zdroje EÚ riziko neúspechu projektov na získanie na skvalitnenie ţivota obyvateľov obce prostriedkov zo štrukturálnych fondov, – dobudovať a skvalitniť celkovú zbytočne vynaloţené prostriedky na infraštruktúru a sluţby v obciach; prípravu projektov; moţnosti spoločného získania investičných zdrojov pre rozvojové ďalší pokles vyuţívania programy mikroregiónu zo poľnohospodárskej pôdy a lesov, štrukturálnych fondov EÚ, z programu stagnácia poľnohospodárstva; obnovy dediny a pod.; domáce a zahraničné programy nezáujem miestnych obyvateľov (štrukturálne fondy EÚ) môţu o rozvoj obcí a nezáujem turistov podporovať prípravu spoločných o návštevu obcí MČK; programov zameraných na vzdelávanie, rekvalifikácie a celoţivotné nedostatočné vyuţívanie finančných vzdelávanie dospelých; zdrojov mimo rozpočtu obce – štátnych rozvoj agroturistiky, poznávacej zdrojov SR, Bratislavského turistiky, zvýšenie návštevnosti v samosprávneho kraja a štrukturálnych mikroregióne (rekreačné strediská, fondov EÚ;. cyklotrasy, lokality s prírodným bohatstvom mikroregiónu); spoločné riadenie PHSR mikroregiónu, súčinnosť zainteresovaných strán môţe mať pozitívny vplyv na zvyšovanie zamestnanosti; moţnosti spoločného čerpania fondov EÚ v prospech rozvoja ekonomických aktivít obcí (nové investície zo zdrojov EÚ); moţnosť profitovať z funkcie prímestskej rekreačnej oblasti Bratislavy.

2.4 Kľúčové disparity a hlavné faktory rozvoja

Podľa Stratégie určenie kľúčových disparít rozvoja cestovného ruchu BSK: Na základe vykonaných analýz silných a slabých stránok, príleţitosti a ohrození bola urobená špecifická analýza disparít cestovného ruchu a faktorov ďalšieho rozvoja tejto oblasti. Uţ štruktúrovaná SWOT analýza naznačuje jednotlivé disparity, často sú rôzne silné a slabé stránky pre mesto Bratislava a pre okolie (prípadne pre celý BSK).

Príleţitosti a ohrozenia sa vzťahujú k jednotlivým častiam regiónu odlišne. Tieto skutočnosti sa odrazia aj pri tvorbe strategickej vízie rozvoja cestovného ruchu pre celý región.

- 89 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

Medzi najvýznamnejšie disparity v cestovnom ruchu BSK patria: 1. Absentujú konkrétne tematické produkty cestovného ruchu: V celom Bratislavskom samosprávnom kraji prevláda dopyt, vyvolaný len danosťami regiónu. Turisti prichádzajú prevaţne na krátkodobé pobyty, najmä citybreaky, sluţobné cesty, fakultatívne poznávacie výlety. Výsledkom je síce pomerne dobrá vyťaţenosť hotelov, no pobyty len krátkodobé (priemerný počet prenocovaní v roku 2006 bol pribliţne 2). Je potrebné tvoriť ponuku produktov cestovného ruchu, rovnomerne ju rozkladať po území celého regiónu BSK a cielene ju komunikovať s potenciálnymi segmentmi klientely.

2. Nedostatočná propagácia cestovného ruchu a marketing: Slovensko ako krajina investuje málo prostriedkov do propagácie krajiny ako destinácie cestovného ruchu. Je síce známe ako krajina s peknou prírodou, vzácnymi pamiatkami, pohostinnými a peknými ľuďmi. To je ale málo na to, aby sa výrazne zvýšil dopyt po produktoch cestovného ruchu.

3. Zlý vzťah miestneho obyvateľstva k ţivotnému prostrediu a k cestovnému ruchu: Miestne obyvateľstvo nemá priaznivý vzťah k ţivotnému prostrediu. Dôkazom sú divoké skládky, poškodzovanie prírodného prostredia a jeho devastácia, ktorá často súvisí aj s developovaním niektorých území. Problém má široké súvislosti a nie je ho moţné odstrániť v krátkodobom horizonte. Je treba vytvárať vzťah k ţivotnému prostrediu na základnom a strednom stupni vzdelávania (zaradiť predmety, súvisiace s poznaním a ochranou ţivotného prostredia). Podobná situácia je aj vo vzťahu k cestovnému ruchu. Miestne obyvateľstvo si málo uvedomuje význam prílevu turistov a multiplikačný efekt cestovného ruchu pre celý región. Vyţaduje si to osvetu a vzdelávanie najširších vrstiev miestnej populácie.

4. Nedostatočné rozmiestnenie doplnkových sluţieb v regióne: Rozloţenie sluţieb v celom regióne je veľmi nerovnomerné, čo dokumentuje aj SWOT analýza, ktorá upozorňuje na absenciu ubytovacích a stravovacích sluţieb Z tohto dôvodu je potrebné vytvoriť podmienky, aby sa dopyt rozloţil do všetkých okresov okresov v BSK, ktoré v súčasnosti nevstupujú do ponuky v dostatočnom rozsahu. Chýba systematické budovanie komplexného produktu cestovného ruchu. Ponuka sluţieb vzniká spontánne čo je nedostačujúce pre návštevníka, ktorý vyţaduje komplexné doplnkové sluţby a len také budú dostatočne atraktívne pre urobenie rozhodnutia navštíviť destináciu.

Najväčší potenciál pre kraj má jednoznačne jednodňový relaxačný a záţitkový turizmus v rámci regiónu. U Bratislavčanov ide hlavne o atraktivity a víkendové podujatia pre rodiny s deťmi, detské programy. Mestská aglomerácia často takéto podmienky nevytvára a rodiny hľadajú dôvod z nej uniknúť. Tento potenciál zatiaľ nie je zďaleka naplnený ani v oblasti podujatí, ani v oblasti rekreácie a atraktivít.

3. ROZVOJOVÁ STRATÉGIA

Rozvojová stratégia mikroregiónu Červený Kameň nadväzuje na výsledky komplexných analýz a na SWOT analýzu, pričom sa snaţí odstrániť alebo zmierniť identifikované disparity pomocou určených faktorov rozvoja.

- 90 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

Bola vytvorená v súlade s národnými a regionálnymi programami pričom vychádza zo strategických prístupov vedenia jednotlivých obcí mikroregiónu a akceptovania názorov obyvateľov k ich ďalšiemu rozvoju. Jej realizáciou dôjde k naplneniu globálneho cieľa, špecifických cieľov a priorít, predovšetkým dosiahnutím všestranného rozvoja obcí Budmerice, Budmerice, Častá, Doľany, Dubová, Jablonec, Píla, Štefanová a Vištuk. Hlavným cieľom definovania rozvojovej stratégie je určenie programovej štruktúry.

PROGRAMOVÁ ŠTRUKTÚRA Ciele a priority rozvoja obce tvoria hierarchicky usporiadanú štruktúru, na ktorej vrchole sa nachádza globálny cieľ (strategický cieľ obce, mikroregiónu).

3.1 CIELE A PRIORITY Globálny cieľ, špecifické ciele, priority, hlavné oblasti smerovania podpory

GLOBÁLNY CIEĽ : Regionálny rozvoj Všestranný rozvoj obcí mikroregiónu a zvyšovanie kvality ţivota ich obyvateľov

Globálna stratégia obce vychádza z analýzy mikroregiónu, jednotlivých obcí a okolitého regiónu, SWOT analýzy, dosiahnutých výsledkov a predpokladaných trendov rozvoja. Na základe toho bol globálny strategický cieľ obcí zdruţených do mikroregiónu Červený Kameň definovaný ako:

„Všestranný rozvoj obcí mikroregiónu Červený Kameň a ich územia v záujme zvýšenia kvality ţivota obyvateľov, pri zvyšovaní konkurencieschopnosti jednotlivých obcí v súlade s princípmi trvale udrţateľného rozvoja“.

Špecifický cieľ č. 1 Rozvoj podnikania Zabezpečiť postupný rast ekonomického potenciálu obcí a ich hospodársky rozvoj prostredníctvom zvýšenia konkurencieschopnosti poľnohospodárstva, priemyslu a vybraných sluţieb s vyuţitím domáceho rastového potenciálu podporou malých a stredných podnikateľských subjektov

Priorita 1 Podpora malých a stredných podnikov Rozvoj hospodárstva a podpora podnikateľského prostredia, zvýšenie konkurencieschopnosti, produktivity a skvalitnenie štruktúry hospodárstva

Odôvodnenie: Dôleţitým predpokladom ďalšieho rozvoja obcí je podpora aktivít a činností zameraných na zvýšenie produkcie a zamestnanosti v obciach a ich spádovom území. skvalitnenie občianskej vybavenosti domácností, zvýšenie produkcie poľnohospodárskych a priemyselných podnikov. Zastarávanie základnej infraštruktúry a nízka ţivotná úroveň časti obyvateľstva môţe mať vplyv na pomalší rozvoj obcí v porovnaní s inými regiónmi. Z uvedených dôvodov je potrebné zamerať sa na podporu rozvoja obcí v rámci určených priorít k stabilizácií pracovných síl a ţivnostníkov v produktívnom veku.

- 91 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

Vplyv na disparity Zvýšenie zamestnanosti v obciach a ich blízkom okolí; Zabezpečenie trvalo udrţateľného rozvoja; Rozvoj podnikania, sluţieb a cestovného ruchu; Skvalitnenie ţivotného prostredia; Zvýšenie dostupnosti vlastnej produkcie; Zvýšenie kúpyschopnosti obyvateľstva obcí.

Špecifický cieľ č. 2 Poľnohospodárstvo a lesníctvo Podpora revitalizácie poľnohospodárstva a ekologizácie výroby, oţivenie remeselnej výroby a aktivít podporujúcich poľnohospodárstvo, podpora efektívneho vyuţívania prírodných zdrojov v obciach a mikroregióne

Priorita 2 Diverzifikácia pôdohospodárskych činností Zvyšovanie konkurencieschopnosti poľnohospodárstva a ekologizácie výroby, zvyšovanie kvality ţivota vo vidieckych oblastiach a diverzifikácia vidieckeho hospodárstva, podpora efektívneho vyuţívania prírodných zdrojov obce a regiónu

Odôvodnenie: Súčasná konkurencieschopnosť poľnohospodárskych subjektov je na slabšej úrovni a v spádovom území pôsobí menšie mnoţstvo podnikateľských subjektov v oblasti poľnohospodárstva. Obhospodarovanie pôdy zabezpečujú spolu s PD aj samostatne hospodáriaci roľníci. Poľnohospodárstvo pred transformáciou ekonomiky patrilo medzi nosné odvetvia v obciach a spádových obciach, preto i v súčasnosti môţe byť vyuţité pri revitalizácií a rozvoji vidieka. Potrebné je podporovať diverzifikáciu poľnohospodárstva, rozšíriť poznávací turizmus a agroturistiku v oblasti , kde sú na ich rozvoj predpoklady. V nadväznosti na ochranu ţivotného prostredia, je nevyhnutné podporovať a rozvíjať ekologizáciu produkcie a zavádzanie moderných technológií. Vplyv na disparity Zlepšenie štruktúry zamestnanosti v obciach; Diverzifikácia poľnohospodárskej výroby a podpora nepoľnohospodárskych činností; Vyuţitie vysokého podielu kvalifikovaných pracovných síl; Rozvoj ekologického poľnohospodárstva a ochrana ţivotného prostredia; Zníţenie negatívnych ekologických dopadov poľnohospodárskej výroby.

Špecifický cieľ č. 3 Priemysel Zavádzanie nových technológií a inovácií vo výrobe a podpora vyuţívania obnoviteľných zdrojov

Priorita 3 Rozvoj priemyslu a inovácií Podpora zavádzania nových technológií a inovácií vo výrobe a sluţbách a vyuţívanie obnoviteľných zdrojov prispievajúcich k celkovému rozvoju obce

- 92 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

Odôvodnenie: Súčasná situácia predovšetkým v hospodárskej a sociálnej oblasti si vyţaduje efektívnejšie vyuţívať ľudské, materiálne a technické zdroje na zlepšenie podmienok v oblasti sluţieb s priamym dopadom na zvyšovanie zamestnanosti. Zároveň je potrebné zlepšiť postupy pri zavádzaní nových technológií a inovácií do výroby, najmä vyuţitie alternatívnych energií. Z dlhodobého hľadiska sú inovácie v akejkoľvek forme jediný nástroj, ako zabezpečiť dlhodobú konkurencieschopnosť a vysoký rast produktivity v hospodárstve. Z rôznych dôvodov, vrátane nedostatku investičného kapitálu, je však tvorba a zavádzanie inovácií v slovenských podnikateľských subjektoch v súčasnosti relatívne nízka. Hlavným cieľom tohto opatrenia je preto výrazne zvýšiť všetky typy inovácií v podnikateľskej sfére. Štátna pomoc bude poskytovaná formou nepriamych finančných nástrojov na podporu začínajúcich a expandujúcich inovatívnych firiem.

Vplyv na disparity Rozvoj priemyslu; Rozvoj cestovného ruchu; Zlepšenie kvality ţivotného prostredia; Zachovanie remeselných tradícií; Zníţenie vplyvu pôdnej a vodnej erózie.

Špecifický cieľ č. 4 Cestovný ruch Podpora harmonizácie ochrany pamiatok a prírodných hodnôt v nadväznosti na rozvoj turistických sluţieb, skvalitnenie komplexných marketingových aktivít pre rozvoj ekoturizmu a cestovného ruchu

Priorita 4 Budovanie infraštruktúry cestovného ruchu Ochrana historických a prírodných hodnôt, aktivovanie potenciálu cestovného ruchu

Odôvodnenie: V záujme skvalitnenia cestovného ruchu a ekoturizmu v obci a mikroregióne je potrebné pravidelne udrţiavať lokality s prírodnými zaujímavosťami, historické objekty a ubytovacie zariadenia. Zároveň je potrebné zabezpečiť sprístupnenie kultúrno-historického bohatstva a prírodných hodnôt územia.

Vplyv na disparity Rozvoj ekoturizmu; Skvalitnenie ochrany ţivotného prostredia; Zlepšenie stavu historických hodnôt a obnova historických tradícií; Zvýšenie dostupnosti zariadení pre cestovný ruch; Budovanie infraštruktúry pre cestovný ruch.

Špecifický cieľ č. 5 Rozvoj sluţieb Podpora aktivít na zvýšenie atraktívnosti územia, zvyšovanie kvality poskytovaných sluţieb pre obyvateľstvo

- 93 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

Priorita 5 Rozvoj konkurencieschopnosti sluţieb Zvýšenie atraktívnosti obcí a zvýšenie konkurencieschopnosti poskytovaných sluţieb pre rozvoj obcí

Odôvodnenie: Zvýšenie atraktívnosti územia a jeho harmonizácia je nevyhnutnosťou z hľadiska rozvoja zdruţených obcí mikroregiónu. Ako hlavnú formu spolupráce je potrebné rozvíjať partnerstvo všetkých zainteresovaných strán pre rozšírenie atraktívnosti územia a rozširovanie sortimentu sluţieb.

Vplyv na disparity Vytvorenie turistického centra s regionálnou sférou vplyvu; Posilnenie kultúrnej, historickej i prírodnej jedinečnosti a atraktivity obcí; Vypracovanie akčného plánu rozvoja cestovného ruchu v obciach mikroregiónu; Ďalšie rozšírenie moţností zamestnania v mikroregióne a jeho okolí; Ochrana ţivotného prostredia.

Špecifický cieľ č. 6 Regionálna infraštruktúra Skvalitnenie vybavenia mikroregiónu komunálnou, sociálnou a technickou infraštruktúrou, zvýšenie úrovne občianskej vybavenosti

Priorita 6 Zvýšenie dostupnosti infraštruktúry Zvýšenie dostupnosti a kvality občianskej infraštruktúry a vybavenosti

Odôvodnenie: Súčasná technická vybavenosť v obciach mikroregiónu predovšetkým v oblasti zásobovania nezávadnou pitnou vodou, vybudovania kanalizačných sietí a ČOV postupne zastaráva. Vzhľadom na plánovaný rozvoj v záujme ochrany zdravia občanov a ţivotného prostredia, predovšetkým chránených krajinných oblastí a vodných tokov je nutné pokračovať v skvalitňovaní technickej infraštruktúry v obciach mikroregiónu.

Vplyv na disparity Skvalitnenie infraštruktúry; Rozvoj cestovného ruchu; Skvalitnenie úrovne bývania; Rozšírenie pracovných príleţitostí; Skvalitnenie odpadového hospodárstva; Zlepšenie ţivotného prostredia.

Špecifický cieľ č. 7 Stavebníctvo, bytová výstavba Podpora výstavby, rekonštrukcie a obnovy budov a lokalít vyuţívaných kultúrnymi a športovými centrami

- 94 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

Priorita7 Modernizácia a výstavba bytov Výstavba bytov a sociálnych bytov, rekonštrukcia budov, kultúrnych a športových centier

Odôvodnenie: Z dôvodu postupného zvyšovania kvality ţivota pre obyvateľov je nutné systematicky udrţiavať a zveľaďovať centrum obcí a významné lokality v ich okolí, systematicky sa snaţiť rozvíjať bytovú výstavbu. Na zlepšenie vyuţitia voľného času obyvateľov so zreteľom na výchovu mládeţe je potrebné vytvoriť a obnoviť kultúrne centrá, najmä budovy a priestory vyuţívané na kultúrne a športové účely.

Vplyv na disparity Zabezpečenie bytovej výstavby; Zlepšenie vyuţitia voľného času; Rozvoj centier kultúry a športu; Zvýšenie kvality ţivota občanov; Podpora cestovného ruchu; Skvalitnenie a ochrana ţivotného prostredia.

Špecifický cieľ č.8 Kultúra a šport Rozvoj kultúry, kultúrnych aktivít a sluţieb, umeleckých aktivít, obnova a revitalizácia pamiatkového fondu, rozvoj športu a športových aktivít

Priorita 8 Podpora kultúrnych a športových aktivít Rozvoj kultúry, kultúrnych aktivít a športu, obnova a revitalizácia pamiatkového fondu, podpora športu a športových aktivít v obciach mikroregiónu

Odôvodnenie: Pre ďalší rozvoj obcí a oţivenie turistického ruchu je nevyhnutné zvýšiť starostlivosť o kultúrne a historické dedičstvo a vyuţiť tak históriu obcí v nadväznosti na systematické skvalitňovanie propagácie a rozširovanie ponuky sluţieb na ich ďalší rozvoj.

Vplyv na disparity Podpora podnikania prostredníctvom obnovy pamiatkového fondu; Zlepšenie podmienok zamestnanosti; Propagácia tradícií obcí na rozvoj kultúry a športu.

Špecifický cieľ č.9 Školstvo a vzdelávanie Zvyšovanie kvalifikácie občanov pre potreby trhu práce, rozvoj školských a mimoškolských aktivít mládeţe v obciach mikroregiónu, podpora informatizácie domácností

Priorita 9 Vzdelávanie ktoré je prepojené s aktuálnymi poţiadavkami trhu práce Podpora informatizácie a zvyšovanie kvalifikácie obyvateľstva, rozvoj aktivít mládeţe

- 95 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

Odôvodnenie: Na skvalitnenie ţivota občanov obcí je potrebné zabezpečiť ďalší rozvoj školských a mimoškolských aktivít a to predovšetkým formou celoţivotného vzdelávania a efektívneho vyuţívania voľného času. Naďalej je potrebné rozširovať internetovú sieť s cieľom nepretrţitého skvalitňovania výmeny informácií a uľahčenie komunikácie občanov s úradmi a inštitúciami.

Vplyv na disparity Podpora podnikania prostredníctvom celoţivotného vzdelávania občanov; Zníţenie nezamestnanosti; Zlepšenie prístupu k informáciám a skvalitnenie komunikácie; Efektívnejšie vyuţívanie voľného času kultúrnymi a športovými aktivitami.

Špecifický cieľ č. 10 Ţivotné prostredie Zlepšiť ochranu a tvorbu ţivotného prostredia a obmedzovanie vplyvov poškodzujúcich ţivotné prostredie, zintenzívnenie medzištátnej, cezhraničnej, medziregionálnej spolupráce v oblasti regionálneho rozvoja obcí a ich spádového územia

Priorita 10 Riešenie ekologických problémov Zlepšenie ochrany a tvorby ţivotného prostredia a obmedzenie vplyvov, ktoré ho poškodzujú, riešenie ekologických problémov

Odôvodnenie: V obciach a ich okolí sa nachádza viacero prírodných lokalít a kultúrnych pamiatok, ktoré sú kultúrno-historickým bohatstvom. Zlepšenie ochrany ţivotného prostredia sa dá dosiahnuť hlavne komplexným rozvojom sluţieb s prihliadnutím na danosti obcí a ich okolitého územia.

Vplyv na disparity Rozvoj kultúrneho cestovného ruchu; Zlepšenie prezentácie a propagácie ponúkaných sluţieb; Zvýšenie kvality poskytovaných sluţieb s dôrazom na ubytovacie a stravovacie zariadenia; Zníţenie nezamestnanosti; Skvalitnenie ţivotného prostredia.

Špecifický cieľ č. 11 Zvyšovanie medzinárodného obchodu a spolupráce Podpora rozširovania miestnych komunikačných sietí s moţnosťou napojenia na nadregionálne siete

Priorita 11 Rozvoj medzinárodnej a cezhraničnej spolupráce Zvyšovanie podielu obcí mikroregiónu na medzinárodnom obchode a cezhraničnej spolupráci

- 96 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

Odôvodnenie: Komunikačné väzby vytvárajú v súčasnosti jeden z hlavných predpokladov rozvoja. Komunikačná dostupnosť obcí zlepšuje podmienky na vytváranie nových pracovných príleţitostí. V najväčšej miere si v súčasnosti vyţadujú obnovu z pohľadu obyvateľov miestne komunikácie a prejavuje sa snaha obyvateľov o odklon dopravy z centier obcí na komunikácie vedúce mimo obcí.

Vplyv na disparity Zníţenie nezamestnanosti; Skvalitnenie ţivota obyvateľov; Skvalitnenie ţivotného prostredia; Zvýšenie bezpečnosti na komunikáciách; Skvalitnenie výmeny tovarov a sluţieb.

Špecifický cieľ č. 12 Znalostná ekonomika a Sociálna inklúzia Rozvoj ľudských zdrojov zvyšovaním vzdelanosti, vedomostí a zručností na rozvoj miestnej výroby a sluţieb prostredníctvom celoţivotného vzdelávania s cieľom dosiahnuť rovnováţny stav dopytu a ponuky na trhu práce v obci a regióne

Priorita 12 Podpora vzdelávania a budovania sieti v oblasti znalostnej ekonomiky Zvýšenie vzdelanostnej úrovne obyvateľov zameranej na dosiahnutie konkurencieschopnosti a flexibility na trhu práce

Odôvodnenie: Nedostatočná flexibilita pracovnej sily na trhu práce a potreba poţadovanej vzdelanostnej úrovne obyvateľov pre rozvoj podnikania vytvára tlak predovšetkým pre zavádzanie nových odvetví výroby, aplikáciu nových technológií a inovácií.

Vplyv na disparity Rozvoj podnikania a konkurencieschopnosti na trhu práce; Skvalitnenie zamestnanosti; Zvýšenie ţivotnej úrovne; Skvalitnenie ţivota občanov.

Predpokladané kvantifikovateľné dopady po realizácií špecifických cieľov a priorít:

Zlepšia sa podmienky pre zamestnanosť a samozamestnanie; Zväčší sa kúpna sila obyvateľov obcí mikroregiónu; Rozšíri sa počet podnikateľských subjektov v území; Zvýšia sa investície do nových technológií a inovácií; Rozšíria sa výrobné kapacity, sortiment výroby a sluţieb; Dôjde k celkovému skvalitneniu ţivota a bývania občanov; Skvalitnení sa občianska vybavenosť; Skvalitní sa ochrana ţivotného prostredia; Narastie konkurencieschopnosť domácich podnikateľských subjektov;

- 97 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

Zvýši sa príťaţlivosť obcí a spádového územia pre rozvoj cestovného ruchu; Skvalitní sa základná technická infraštruktúra v obciach a mikroregióne; Rozšíri sa napojenie občanov na vodovodné a kanalizačné siete; Zvýši sa vzdelanostná úroveň obyvateľov; Zlepší sa uplatnenie sa občanov na trhu práce; Rozšíri sa informovanosť občanov; Zjednoduší sa komunikácia občanov, podnikateľov a úradov.

Realizáciou uvedených špecifických cieľov a priorít dôjde k zlepšeniu podmienok pre ţivot obyvateľov mikroregiónu Červený Kameň. Zlepší sa sociálna situácia mladých rodín a problémových skupín obyvateľstva. dôjde k zvýšeniu ţivotnej úrovne u väčšej časti obyvateľstva. Zvýši sa príťaţlivosť obce pre rozvoj cestovného ruchu.

3.2 OPATRENIA A AKTIVITY Špecifické ciele boli ďalej konkretizované prostredníctvom identifikovaných opatrení a aktivít. Z dôvodu zachovania prehľadu o celkovom potenciáli obce prijímať výzvy a príleţitosti k jej ďalšiemu rozvoju, stanovené opatrenia a aktivity zahŕňajú všetky činnosti, ktoré môţu napomôcť k rozšíreniu spolupráce s partnermi v obciach a regióne v danom programovacom období. Môţu byť realizované buď ihneď prostredníctvom spracovaného akčného plánu na vybrané projekty, alebo postupne v závislosti od meniacej sa situácie a moţností jednotlivých subjektov uchádzať sa o realizáciu jednotlivých projektov. V prípade obmedzeného mnoţstva vlastných finančných prostriedkov sa obec môţe podieľať na ich realizácii nepriamo tým, ţe ich bude podporovať v rámci projektov BSK, prípadne mikroregiónu.

* - Nositelia podporovaných opatrení ** - Finančné zdroje podporovaných opatrení VP - Vybrané projekty na realizáciu prostredníctvom Akčného plánu.

Pri opatreniach a aktivitách, ktoré sú iba podporované budú nositelia a finančné zdroje špecifikované aţ po zapojení sa príslušnej obce mikroregiónu do ich podpory.

Vysvetlivky: OP BK - Operačný program Bratislavský kraj ERDF – Európsky fond regionálneho rozvoja ŠR – Štátny rozpočet RZ – Regionálne zdroje SZ – Súkromné zdroje

- 98 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

1.Rozvoj podnikania Priorita Opatrenia Aktivity Nositelia Finančné zdroje 1. Podpora malých 1.1 Budmerice 1.2.1 Podporiť VP VP a stredných podnikov Vybudovať otvorenie predajne predajne, hračiek, cukráreň, Rozvoj zariadenia a rozšírenie hospodárstva relaxačno- reštauračných a podpora masáţneho salónu, sluţieb, podnikateľského bankomatu prostredia, zvýšenie konkurencieschopnosti produktivity a skvalitnenie štruktúry hospodárstva

2. Poľnohospodárstvo a lesníctvo Priorita Opatrenia Aktivity Nositelia Finančné zdroje 2. Diverzifikácia 2.1 Zachovanie a 2.1.1 Podpora * ** pôdohospodárskych obnova prírodného biodiverzifikácie a činností bohatstva, kultúrneho ekologizácie rázu a ekologickej poľnohospodárstva Zvyšovanie stability krajiny v obciach a regióne konkurencieschopnosti 2.2 Zlepšenie kvality 2.2.1 Efektívnejšie * ** poľnohospodárstva a ţivota vo vidieckych vyuţívanie zdrojov na ekologizácie výroby, oblastiach vidieku zvyšovanie kvality 2.3 Podpora 2.3.1 Zvýšiť kvalitu a * ** ţivota vo vidieckych modernizácie, inovácie výkonnosť oblastiach a a diverzifikácie poľnohospodárstva diverzifikácia agropotravinárskeho v obciach vidieckeho sektora mikroregiónu hospodárstva, podpora 2.4 Zlepšenie 2.4.1 Zavádzanie * ** efektívneho vyuţívania konkurencieschopnosti efektívnych výrob v prírodných zdrojov zvyšovaním obciach obcí a regiónu efektívnosti a kvality výroby 2.5 Podpora 2.5.1 Oţivenie * ** remeselnej výroby a tradičných remesiel, aktivít podporujúcich vyuţitie domácich poľnohospodárstvo, surovín vytváranie miestnych partnerstiev

- 99 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

2.6 Podpora výroby 2.6.1 Do roku 2010 * ** obnoviteľných zdrojov dosiahnuť 12 % energií výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov 2.7 Vytváranie 2.7.1 Zvýšiť * ** pracovných príleţitostí konkurencieschopnosť na vidieku domácich výrobkov

2.8 Vyuţitie 2.8.1 Posilnenie * ** vnútorného lesného hospodárstva rozvojového v obci a regióne potenciálu vidieka.

3. Rozvoj priemyslu a inovácií Priorita Opatrenia Aktivity Nositelia Finančné zdroje 3. Rozvoj 3.1 Podpora 3.1.1 Zavádzanie * ** priemyslu konkurencieschopnosti nových technológií a a inovácií podnikov a sluţieb inovácií, zvýšiť dopyt prostredníctvom po inováciách Podpora inovácií v podnikateľskom zavádzania sektore nových 3.2 Inovácie a 3.2.1Podpora tvorby * * technológií a technologické a zavádzania inovácií inovácií vo transfery (formou do podnikateľskej výrobe nepriamej pomoci) sféry; a sluţbách Podpora a vyuţívanie technologických obnoviteľných transferov zdrojov 3.3 Podpora 3.3.1 Prilákať * ** prispievajúcich spoločných sluţieb pre domácich a k celkovému podnikateľov zahraničných rozvoju obce investorov disponujúcich kvalitnými technológiami 3.4 Podpora rastu 3.4.1 Zvýšenie * ** produkcie a konkurencieschopnosti zlepšenie vybraných prostredníctvom sluţieb v lokalite obce inovácií

- 100 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

3.5 Zlepšiť 3.5.1 Zvýšiť podiel * ** podnikateľské finančných prostredie, pripraviť prostriedkov na vhodné lokality pre investície umiestnenie podnikateľských investícií väčšieho rozsahu 3.6 Zníţiť 3.6.1 Zvýšiť podiel * ** zastarávanie finančných technického parku prostriedkov na strojov a zariadení obnovu strojov a zariadení a nákup poľnohospodárskej techniky 3.7 Zvyšovanie 3.7.1 Vyuţívanie * ** energetickej obnoviteľných efektívnosti na strane energetických zdrojov výroby aj spotreby a zavádzanie progresívnych technológií v energetike 3.8 Podpora 3.8.1 Podpora * ** inovačných aktivít projektov pre v podnikoch začínajúcich podnikateľov a ţivnostníkov a pre inovatívne podnikanie 3.9 Vybudovanie 3.9.1 Podpora výroby VP VP zariadenia na vyuţitie ďalších obnoviteľných obec 9 000 tis. solárnej energie zdrojov energie Sk z toho: 7 000 tis. v obciach Sk EÚ mikroregiónu 1 100 tis. Sk ŠR 330 tis. Sk RZ 570 tis. Sk obec

4. Budovanie infraštruktúry Priorita Opatrenia Aktivity Nositelia Finančné zdroje

- 101 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

4. Budovanie 4.1 Ochrana a 4.1.1 Vytvárať * ** infraštruktúry starostlivosť o zdroje na cestovného ruchu kultúrne, udrţiavanie historické, prírodné pamiatok Ochrana a technické a prírodných hodnôt historických a pamiatky a vyuţitie prírodných hodnôt, pamiatok aktivovanie v cestovnom ruchu potenciálu pri zachovaní ich cestovného ruchu hodnoty 4.2 Podpora 4.2.1 Podpora * ** dobudovania partnerstiev Stredískcestovného v oblasti cestovného ruchu na ruchu na území komplexné obcí, v regióne strediská s cieľom poskytovania sluţieb na regionálnej úrovni podľa špecificky daných podmienok

4.3 Vyuţitie 4.3.1 Podpora * ** prírodného vytvorenia a kultúrneho komplexnej ponuky potenciálu pre produktov a sluţieb vytváranie nových v cestovnom ruchu pracovných miest pre rôzne cieľové v odvetví skupiny, vrátane cestovného ruchu ponuky sluţieb vyššieho štandardu 4.4 Vypracovanie a 4.4.1 Zlepšiť * ** realizácia spoluprácu marketingovej susediacich obcí stratégie obce pre k zvýšeniu podielu rozvoj cestovného cestovného ruchu na ruchu, jej budúcom rozvoji pravidelná regiónu aktualizácia 4.5 Posilniť 4.5 1 Ponuku * ** destinačný produktov a balíkov manaţment, sluţieb zostavovať produkt v záujme predĺţenia diferencovať podľa pobytu účastníkov potrieb a očakávaní cestovného ruchu v cieľových skupín Mikroregióne , tieto domácich produkty a zahraničných presadzovať do turistov ponukových katalógov

- 102 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

4.6 Podpora 4.6.1 Podpora * ** existujúcej dobrovoľných sociálnej siete záujmových neštátnych organizácií, subjektov (športové kluby, a záujmových poľovnícky zväz) organizácií 4.7 Zostaviť a stále 4.7.1 Vyvíjať * ** dopĺňať zoznam aktivity na získanie ubytovacích, organizátorov na stravovacích a organizovanie rokovacích kultúrnych, priestorov a športových a objektov, ktoré sú zábavných podujatí vhodné pre poskytovanie sluţieb cestovného ruchu.

5. Rozvoj sluţieb Priorita Opatrenia Aktivity Nositelia Finančné zdroje 5. Rozvoj 5.1. Príprava 5.1.1. Podpora * ** konkurencieschopnosti a rozvoj obchodu a sluţieb sluţieb kvalifikovaných v obciach ľudských mikroregiónu Zvýšenie atraktívnosti zdrojov v oblasti obcí a zvýšenie cestovného konkurencieschopnosti ruchu poskytovaných sluţieb a súvisiacich na rozvoj obcí sluţbách 5.2 Podpora 5.2.1 Realizovať v VP VP rozvoja súlade s programom OÚ 15 000 tis. existujúcich trvalo udrţateľného Sk z toho: 12 584 tis. a rozvoj nových rozvoja a ochranou Sk EÚ foriem ţivotného prostredia 950 tis. Sk a produktov ŠR cestovného 515 tis. Sk ruchu RZ 951 tis. Sk obec 5.3 Zvyšovanie 5.3.1 Podpora * ** vzdelanosti, konkurencieschopnosti vedomostí a na trhu práce zručností pre rozvoj miestnej výroby a sluţieb

- 103 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

5.4 Aplikácia 5.4.1 Podpora * ** informačných implementácie technológií v informačných cestovnom technológií pre ruchu posilnenie CR v obciach

6. Regionálna infraštruktúra Priorita Opatrenia Aktivity Nositelia Finančné zdroje 6. Zvýšenie 6.1 Podpora 6.1.1 Zlepšiť * ** dostupnosti skvalitnenia dostupnosť infraštruktúry zdravotnej zdravotníckych infraštruktúry zariadení a sluţieb Zvýšenie dostupnosti 6.2 Opravy 6.2.1 Spoluvytvárať * ** a kvality občianskej spojené zdroje pre infraštruktúry s modernizáciou financovanie opráv a vybavenosti a dobudovaním miestnych komunikácií, vrátane chodníkov, mostov a ďalších objektov občianskej infraštruktúry 6.3 Rozvoj 6.3.1 Zvyšovať * ** technickej kapacity ČOV , infraštruktúry modernizovať a rekonštruovať inţinierske siete 6.4 Zabezpečenie 6.4.1 Dosiahnuť * ** systematickej systematické údrţby a opráv skvalitňovanie miestnych komunikácií komunikácií 6.5 Skvalitnenie 6.5.1 Zvýšiť * ** dopravného bezpečnosť na značenia v obci komunikáciách 6.6 Rozvoj 6.6.1 Zamerať sa * ** sociálnej na poradenstvo a infraštruktúry krízové centrum pre ľudí v sociálnej a hmotnej núdzi materské centrá, penzióny pre dôchodcov

- 104 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

6.7 Zvýšiť 6.7. Údrţba * ** účinnosť a budovanie odvádzania nových rigolov a povrchových a ţľabov so prívalových vôd na záchytnými území obcí výpustami s napojením na kanalizačné potrubie 6.8 Modernizovať 6.8.1 Vybudovať VP VP a unifikovať kvalitnejšie OÚ 6000 tis. Sk osvetlenie v obciach osvetlenie v obci celkom z toho: mikroregiónu s niţšími finančnými 3000 tis. Sk nákladmi za EÚ elektrickú energiu 2700 tis. Sk ŠR 300 tis. Sk obec

7. Modernizácia a výstavba bytov Priorita Opatrenia Aktivity Nositelia Finančné zdroje 7. Modernizácia 7.1 Rozvoj 7.1.1 Príprava VP VP a výstavba bytov bytovej výstavby. pozemkov OÚ 10 000 tis. Podporovať na individuálnu Sk celkom z toho: Výstavba bytov výsta bytovú výstavbu 1 362 tis. a sociálnych bytov, vbu v obciach Sk ŠR rekonštrukcia budov, a modernizáciu 700 tis. Sk kultúrnych bytov, výstavbu obec a športových centier sociálnych 7 938 tis. Sk SZ bytov, zniţovanie

energetickej náročnosti budov a bytov 7.2 Zvýšenie 7.2. Organizácia * ** sociálnej aktivít pre populáciu starostlivosti pre poproduktívneho sociálne odkázané veku na báze osoby, ohrozené ekonomickej a marginálne únosnosti skupiny 7.3 Zvýšenie 7.3.1 Modernizácia * ** starostlivosti domovov dôchodcov o obyvateľstvo pre seniorov Podpora rozvoja materských škôl a rodinných centier

- 105 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

7.4 Aktualizácia 7.4.1 Realizovať * ** územného plánu poţia obce davku na krytie nákladov na sprac ovani e územného plánu

8. Kultúra a šport Priorita Opatrenia Aktivity Nositelia Finančné zdroje 8. Podpora 8.1 Vytvoriť 8.1.1 Podpora * * kultúrnych podmienky pre kultúrnych a a športových aktivít ďalší rozvoj umeleckých aktivít kultúry v obciach; občanov. Rozvoj kultúry, Rekonštruovať, Zmodernizovať kultúrnych aktivít a obnovovať objekty slúţiace na športu, obnova a a budovať kultúrne kultúrne účely revitalizácia zariadenia s cieľom pamiatkového fondu, zabezpečenia podpora športu a priestorov na športových aktivít v zmysluplné obciach vyuţívanie voľného času najmä u detí a mládeţe; 8.2 Zvýšiť 8.2.1 Zvýšiť * ** kultúrno-historický propagáciu histórie potenciál obce obce starostlivosťou o prostredníctvom významné kultúrne kultúrnych pamiatok pamiatky v obci 8.3 Podpora 8.3.1 Zvýšiť počet * ** pravidelne sa kvalitných opakujúcich kultúrnych akcií významných v obci a jej okolí vo regionálnych väzbe na cestovný kultúrnych akcií ruch v obci

- 106 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

8.4 Rozvoj 8.4.1 Podporovať * ** kultúrnej kultúrne a športové a športovej organizácie, centrá infraštruktúry voľného času, a aktivít zvyšovať kultúrne povedomie a športové aktivity občanov, obnovovať športoviská a ihriská 8.5 Podporiť 8.5.1 Podporovať * ** rozvoj kultúry obnovu kniţničného v obciach fondu a technicko - v kontexte podpory materiálneho rozvoja cestovného vybavenia obecných ruchu – kultúrneho kniţníc, vrátane turizmu informatizácie a IKT

8.6 Vytvárať 8.5.1 Rozšíriť * ** spoločenské ponuku kultúrnych a klubové priestory a ďalších s prístupom na spoločenských internet pre širokú podujatí s cieľom verejnosť, zabrániť páchaniu s dôrazom na deti, protispoločenských mládeţ a sociálno- a nezamestnaných patologických javov, ako je kriminalita, alkoholizmus, drogové závislosti, gamblerstvo 8.8 8.8.2 S jeho vyuţitím * ** Budmerice na kultúrne, Vybudovať spoločenské amfiteáter i športové aktivity

9. Školstvo a vzdelávanie Priorita Opatrenia Aktivity Nositelia Finančné zdroje

- 107 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

9. Vzdelávanie ktoré 9.1 Podpora 9..1.1 Zvýšiť VP VP je prepojené informatizácie dostupnosť obec 3 000 tis. s aktuálnymi domácností a informácií pre Sk celkom z toho: poţiadavkami trhu vybudovanie občanov a 2 000 tis. práce elektronických zjednodušiť Sk EÚ sluţieb verejnej komunikáciu 454 tis. Sk Podpora správy, vrátane s úradmi ŠR informatizácie vybudovania 303 tis. Sk RZ a zvyšovanie regionálnych 243 tis. Sk kvalifikácie sietí obec obyvateľstva, rozvoj 9.2 Zlepšiť 9.2.1 Dôsledná * ** aktivít mládeţe vonkajšiu realizácia komunikáciu komunikačnej samosprávy obce stratégie obce s verejnosťou a subjektmi pôsobiacimi v obci 9.3 Vybudovanie 9.3.1 Podpora * ** elektronických internetizácie v sluţieb verejnej obciach správy a realizácia širokopásmového internetu v obciach 9.4 Podpora 9.4.1 * ** vybudovania nových Rekonštrukcia a a dobudovania oprava existujúcich všešportového zariadení a stredísk areálu v obciach pre aktívnu ochranu a podporu zdravia 9.5 Materiálne 9.5.1 Docieliť * ** dobudovať rozšírenie športoviská a športových aktivít sprístupniť ich mládeţe verejnosti 9.6 Zaradenie obcí 9.6.1 Zabezpečiť * ** mikroregiónu do zaradenie obce do programu siete cyklotrás „Koncepcia rozvoja siete cyklotrás na území Bratislavského VÚC“

10. Ţivotné prostredie Priorita Opatrenia Aktivity Nositelia Finančné zdroje

- 108 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

10. Riešenie 10.1 Podpora 10.1.1 Zníţiť * ** ekologických efektívneho mnoţstvo problémov separovaného produkovaného zberu odpadu odpadu, efektívnejšie Zlepšenie ochrany a vyuţitie vytriedených tvorby ţivotného druhotných surovín prostredia a obmedzenie vplyvov, 10.2 Podieľať sa 10.2.1 Úplná * ** ktoré ho poškodzujú, na zniţovaní emisií plynofikácia obce, riešenie ekologických do ovzdušia preferovanie problémov vykurovacích systémov s minimálnym negatívnym dopadom na ţivotné prostredie 10.3 Zlepšiť 10.3.1 Zvýšenie * ** triedenie počtu vytriedených komunálnych zloţiek, odpadov v obciach odovzdávanie nebezpečných odpadov na likvidáciu 10.4 Zvýšiť 10.4.1 Zníţenie * ** investície na moţného rizika technologické zhoršovania stavu zabezpečenie ţivotného prostredia výstavby a rekonštrukcie poľných ciest 10.5 Zabezpečenie 10.5.1 Zvýšenie * * čistenia kapacity a kvality odpadových vôd vyčistenej vody z obcí a ich okolia

11. Medzinárodný obchod a spolupráca Priorita Opatrenia Aktivity Nositelia Finančné zdroje 11. Rozvoj 11.1 Vytváranie 11.1.1 Vytypovanie * ** medzinárodnej podmienok na a príprava vhodných a cezhraničnej investície pre objektov a spolupráce zahraničných priestorov investorov

- 109 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

Zvyšovanie podielu 11.2 Podpora 11.2.1 Pokračovať * ** obce na partnerstiev v rozvíjaní medzinárodnom v oblasti spolupráce medzi obchode cestovného ruchu obcami a cezhraničnej na území a cezhraničnej spolupráci obce, v širšom spolupráce regióne a na medzinárodnej úrovni

12. Znalostná ekonomika a sociálna inklúzia Priorita Opatrenia Aktivity Nositelia Finančné zdroje 12. Podpora 12.1 Zvyšovanie 12.1.1 Zvýšenie * ** vzdelávania kvalifikácie vzdelanostnej a budovania sieti občanov na úrovne občanov v oblasti znalostnej zavádzanie inovácií zameranej na ekonomiky a nových potreby trhu technológií vo Zvýšenie výrobe a sluţbách vzdelanostnej úrovne pre obyvateľstvo obyvateľov zameranej 12.2 Rozvoj 12.2.1 Dosiahnuť * ** na dosiahnutie ľudských zdrojov rovnováţny stav konkurencieschopnosti dopytu a ponuky na a flexibility na trhu trhu práce, práce posilňovanie rovnosti príleţitostí 12.3 Podpora 12.3.1 Realizovať * ** aktivizácie opatrenia proti nezamestnaných zvyšovaniu počtu dlhodobo nezamestnaných, Podpora podnikateľov vytvárajúcich nové pracovné miesta 12.4 Rekvalifikácia 12.4.1 * ** pracovnej sily Rekvalifikačné podľa poţiadaviek kurzy realizovať regiónu v súčinnosti s potrebami priemyselných zón

* - Nositelia podporovaných opatrení /budú určení po vybratí projektu/ ** - Finančné zdroje podporovaných opatrení /špecifikovať po vybratí projektu/ VP - Vybrané projekty na realizáciu prostredníctvom Akčného plánu

- 110 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

3.3 OPIS ROZVOJOVEJ STRATÉGIE

Programová štruktúra, merateľné ukazovatele

Opis rozvojovej stratégie: Rozvojová stratégia obce Budmerice v nadväznosti na rozvojovú stratégiu obcí mikroregiónu Červený Kameň bola definovaná predstaviteľmi obcí na základe strategických prístupov, ktoré sú v súlade s národnými a regionálnymi rozvojovými programami k ďalšiemu rozvoju obcí a ich územia. Pri stanovovaní rozvojovej stratégie predstavitelia obcí a vytvorené pracovné skupiny zároveň vychádzali z výsledkov odborných analýz /audit zdrojov/ a názorov obyvateľov obcí, ktorí sa zúčastnili dotazníkového výskumu a posúdenia problémov obcí.

Strategický cieľ rozvoja obce Budmerice a mikroregiónu bol stanovený nasledovne:

„Všestranný rozvoj obce Budmerice, následne obcí mikroregiónu Červený Kameň a ich územia v záujme zvýšenia kvality ţivota obyvateľov, pri zvyšovaní konkurencieschopnosti obcí v súlade s princípmi trvalo udrţateľného rozvoja“.

Spôsob realizácie Globálneho cieľa, ktorý je zároveň aj strategickým cieľom vychádza zo strategickej vízie obce Budmerice a obcí mikroregiónu a je vyjadrený v nasledujúcej schéme:

Strategická vízia

Globálny cieľ

Špecifické ciele 1 - 12

Priority 1 - 12

Opatrenia - súhrn aktivít napomáhajúcich realizovať priority

Aktivity - predstavujú typy činností - projektov, ktoré sa budú v rámci vymedzených opatrení podporovať

- 111 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

Akčný plán pre aktivitu pozostáva - úloha - predpokladané náklady - zdroje financovania - termín realizácie - zodpovednosť - ukazovatele plnenia aktivity.

Nadväznosti strategických cieľov na programové dokumenty: Proces strategického plánovania predstavuje súbor nadväzujúcich činností, riadených tak aby viedli k naplneniu vopred stanovených a hierarchicky usporiadaných cieľov. Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce je základným programovým dokumentom podpory regionálneho rozvoja na lokálnej úrovni. Nadväzuje na strategické dokumenty a programové dokumenty podpory regionálneho rozvoja na národnej i regionálnej úrovni. Na národnej úrovni sa jedná o Národný strategický referenčný rámec SR (NSRR) a jednotlivé operačné programy (OP).

Nadväznosť realizácie strategických cieľov na disponibilné finančné zdroje a administratívne kapacity: Pri definovaní stratégie sú východiskom aj strategické dokumenty EÚ a SR, z ktorých NSRR vychádza a prostredníctvom svojho implementačného systému napĺňa ich ciele a monitoruje pokrok v ich plnení prostredníctvom projektov spolufinancovaných zo ŠF a KF. NSRR je centrálnym integrujúcim strategickým dokumentom, ktorý definuje a spája relevantné prvky jednotlivých autonómnych, avšak koherentných stratégií EÚ, štátu, sektorov a regiónov prostredníctvom financovania zo ŠF a KF vrátane prostriedkov na spolufinancovanie s cieľom dosiahnuť čo najväčšiu synergiu a efektívnosť pri napĺňaní vízie a dosiahnutí strategického cieľa NSRR. Ten vychádza z týchto strategických dokumentov, vyberá z nich relevantné ciele a aktivity a vytvára implementačný systém pre tie z nich, ktoré budú viesť k čo najúčinnejšiemu a najefektívnejšiemu dosiahnutiu jeho vízie.

Bliţšia charakteristika opatrení a aktivít: Opatrenia v rozvojovej stratégii predstavujú súhrn aktivít napomáhajúcich realizovať priority. Ich výber sa realizuje tak, aby nedochádzalo medzi jednotlivými programovými dokumentmi k ich prekrývaniu, ale aby sa synergicky dopĺňali.

Prehľad opatrení na realizáciu priorít má obsahovať: - úvod do kaţdej prioritnej oblasti včítane počtu opatrení, určenia balíka podpory, ktorá má byť poskytnutá, kľúčové ciele kaţdého opatrenia, predpokladané vyčíslené výsledky (počet nových pracovných miest, počet nových bytov a pod.);

- opis kaţdého opatrenia má obsahovať: názov opatrenia, stručnú charakteristiku, celkové zámery a ciele, očakávaných príjemcov pomoci, pribliţné údaje o finančnom rámci, realizačný orgán. Aktivity predstavujú typy činností - projektov, ktoré sa budú v rámci vymedzených opatrení podporovať.

3.4 Akčné plány

- 112 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

Predstavujú súhrn konkrétnych projektov, opatrení a aktivít smerujúcich k naplneniu globálneho cieľa, špecifických cieľov a jednotlivých priorít v rámci rozvoja obcí mikroregiónu. Transformujú prioritné oblasti stratégie do konkrétnych praktických postupov.

PRIORITA č. 1 Rozvoj hospodárstva a podpora podnikateľského prostredia, zvýšenie konkurencieschopnosti, produktivity a skvalitnenie štruktúry hospodárstva

Opatrenie 1.2 Podpora sluţieb pre obyvateľov obce Budmerice Aktivita 1.2.1 Rozšírenie priemyselných výrobných činností, prevádzok obchodu a sluţieb v priemyselnom centre „Dimitrovky“ v lokalite obce Budmerice (podľa poţiadaviek) Názov projektu Rozšírenie výrobných činností a sluţieb Zdôvodnenie V rámci plynulého zásobovania obce riešiť ďalšie zvyšovanie rozsahu a úrovne sluţieb pre obyvateľov obce a jej návštevníkov Úlohy - spracovanie projektovej dokumentácie - získanie stavebného povolenia - spracovanie realizačného projektu - zabezpečenie finančných prostriedkov - výber dodávateľa technológie - realizácia projektu Zdroje financovania 12 584 000 Sk EÚ, OP Bratislavský kraj 950 000 Sk ŠR 515 000 Sk RZ 951 000 Sk obec Predpokladané náklady 15 000 000 Sk Termín realizácie 2009 - 2010 Nositelia (zodpovednosť) obec Budmerice Merateľné ukazovatele druh a kvalita poskytovaných sluţieb (indikátory plnenia)

PRIORITA č. 3 Podpora zavádzania nových technológií a inovácií vo výrobe a sluţbách prispievajúcich celkovému rozvoju obce a vyuţívanie obnoviteľných zdrojov energie Opatrenie 3.9 Vybudovanie zariadenia na vyuţitie solárnej energie na území obcí mikroregiónu Aktivita 3.9.1 Podpora výroby ďalších obnoviteľných zdrojov energie Názov projektu Výstavba zariadenia na vyuţitie solárnej energie Zdôvodnenie V rámci plynulého zásobovania energiami je potrebné riešiť ďalšie zvyšovanie energetickej záťaţe z obnoviteľných zdrojov Úlohy - spracovanie projektovej dokumentácie - získanie stavebného povolenia - spracovanie realizačného projektu - zabezpečenie finančných prostriedkov - výber dodávateľa technológie - realizácia projektu Zdroje financovania 12 584 000 Sk EÚ, OP Bratislavský kraj 950 000 Sk ŠR

- 113 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

515 000 Sk RZ 951 000 Sk obec Predpokladané náklady 15 000 000 Sk Termín realizácie 2009 - 2010 Nositelia (zodpovednosť) obce mikroregiónu Červený Kameň Merateľné ukazovatele ušetrené mnoţstvo energie, mnoţstvo ohriatej vody, počet (indikátory plnenia) vytvorených pracovných miest

PRIORITA č. 5 Zvýšenie atraktívnosti obcí a zvýšenie konkurencieschopnosti poskytovaných sluţieb pre rozvoj obcí Opatrenie 5.2 Podpora rozvoja existujúcich a rozvoj nových foriem a produktov cestovného ruchu v obciach mikroregiónu Aktivita 5.2.1 Rozvoj nových sluţieb pre cestovný ruch (realizovať v súlade s programom trvalo udrţateľného rozvoja a ochranou ţivotného prostredia) Názov projektu Podpora rozvoja existujúcich a rozvoj nových foriem a produktov cestovného ruchu Zdôvodnenie Pre zvýšenie atraktívnosti obcí a rozvoj cestovného ruchu je potrebné nepretrţite rozširovať nové formy a produkty kultúry a cestovného ruchu Úlohy - spracovanie projektovej dokumentácie - získanie stavebného povolenia - spracovanie realizačného projektu - zabezpečenie finančných prostriedkov - výber dodávateľa technológie - realizácia projektu Zdroje financovania 12 584 000 Sk EÚ, OP Bratislavský kraj 950 000 Sk ŠR 515 000 Sk RZ 951 000 Sk obec Predpokladané náklady 15 000 000 Sk Termín realizácie 2009 - 2010 Nositelia (zodpovednosť) obce mikroregiónu Červený Kameň Merateľné ukazovatele Počet návštevníkov, vplyv na rozpočty obcí (indikátory plnenia)

PRIORITA č. 6 Zvýšenie dostupnosti a kvality občianskej infraštruktúry a vybavenosti Opatrenie 6.8 Osvetlenie obcí mikroregiónu Červený Kameň (dobudovanie a modernizácia) Aktivita 6.8.1 Vybudovať kvalitnejšie osvetlenie v obci s niţšími finančnými nákladmi za elektrickú energiu Názov projektu Vybudovanie osvetlenia v obciach mikroregiónu Červený Kameň Zdôvodnenie Obec sa intenzívne rozvíja, narastá počet obyvateľov a zvyšuje sa záujem o podnikanie v obci. Súčasné osvetlenie v obci odčerpáva značné finančné prostriedky z rozpočtu obce. Vybudovaním nového osvetlenia dôjde k zníţeniu nákladov za elektrickú energiu. Úlohy - spracovanie projektovej dokumentácie - získanie stavebného povolenia

- 114 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

- spracovanie realizačného projektu - zabezpečenie finančných prostriedkov - výber dodávateľa technológie - realizácia projektu Zdroje financovania 12 584 000 Sk EÚ, OP Bratislavský kraj 950 000 Sk ŠR 515 000 Sk RZ 951 000 Sk obec Predpokladané náklady 15 000 000 Sk Termín realizácie 2009-2010 Nositelia (zodpovednosť) obce mikroregiónu Červený Kameň Merateľné ukazovatele počet svietidiel, svietivosť, ušetrené náklady na elektrickú (indikátory plnenia) energiu

PRIORITA č. 7 Výstavba bytov a rekonštrukcia budov, kultúrnych a športových centier Opatrenie 7.1 Rozvoj bytovej výstavby Aktivita 7.1.1 Príprava pozemkov k individuálnej bytovej výstavbe v obciach mikroregiónu Názov projektu Podpora individuálnej bytovej výstavby Zdôvodnenie V obciach mikroregiónu v súčasnom období narastá počet obyvateľov, preto je potrebné vytvárať podmienky na ďalší rozvoj bytovej výstavby Úlohy - spracovanie projektovej dokumentácie - získanie stavebného povolenia - spracovanie realizačného projektu - zabezpečenie finančných prostriedkov - výber dodávateľa technológie - realizácia projektu Zdroje financovania 1 362 000 Sk ŠR 700 000 Sk obce 7 938 000 Sk SZ Predpokladané náklady 10 000 000 Sk Termín realizácie 2009 - 2010 Nositelia (zodpovednosť) obce mikroregiónu Červený Kameň Merateľné ukazovatele Počet pripravených pozemkov (indikátory plnenia)

PRIORITA č. 9 Podpora informatizácie a zvyšovanie kvalifikácie obyvateľstva, rozvoj aktivít mládeţe Opatrenie 9.1 Vybudovanie elektronických sluţieb verejnej správy, vrátane vybudovania regionálnych sietí Aktivita 9.1.1 Pripojenie organizácií verejného sektoru a občanov k širokopásmovému internetu Názov projektu Zvýšiť dostupnosť informácií pre občanov a zjednodušiť komunikáciu s úradmi Zdôvodnenie Prístup k informáciám v súčasnosti patrí medzi intenzifikačné faktory rozvoja spoločnosti. Dosiahnutie stavu kedy bude čo najviac občanov

- 115 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

vyuţívať elektronické sluţby zabezpečí celkové skvalitnenie sluţieb v obci a ušetrenie finančných prostriedkov Úlohy - spracovanie projektovej dokumentácie - získanie stavebného povolenia - spracovanie realizačného projektu - zabezpečenie finančných prostriedkov - výber dodávateľa technológie - realizácia projektu Zdroje financovania 2 000 000 Sk EÚ, OP Vzdelávanie 454 000 Sk ŠR 303 000 Sk RZ 243 000 Sk obce Predpokladané náklady 3 000 000 Sk Termín realizácie 2009 - 2010 Nositelia (zodpovednosť) obce mikroregiónu Červený Kameň Merateľné ukazovatele počet pripojených osôb, % internetizácie, ušetrené finančné (indikátory plnenia) prostriedky

Plánovacie obdobie akčných plánov je 1 – 3 roky. U projektov druhého sledu sa počíta s neskorším začiatkom ich realizácie. Na zvýšenie efektívnosti implementácie je potrebné kaţdoročne spresniť postupy k splneniu jednotlivých aktivít.

Pripravené akčné plány ako súčasť strednodobého plánovacieho dokumentu majú charakter rámcových projektov, na základe ktorých (v prípade, ak sa počíta so získaním finančného príspevku z fondov EÚ) sa následne spracujú detailné projekty so ţiadosťou o poskytnutie nenávratného finančného príspevku v súlade s poţiadavkami riadiacich orgánov príslušných operačných programov (stanovených v ich programových doplnkoch).

Návrhy projektov sú výsledkom konsenzu s predpokladanými nositeľmi /garantmi/ a ďalšími subjektmi, ktoré budú spolupracovať na realizácií jednotlivých projektov.

4. Finančný plán Realizácia opatrení a aktivít uvedených v strategickej časti PHSR mikroregiónu Červený Kameň predpokladá riešenie ich finančného a administratívneho zabezpečenia na úrovni tej ktorej obce v rámci mikroregiónu. Najdôleţitejšou otázkou pre zabezpečenie implementácie je schopnosť spolupracujúcich obcí zaistiť potrebné zdroje na financovanie jednotlivých opatrení a aktivít. Tieto zdroje sa nachádzajú vo viacerých sférach, predovšetkým ide o zdroje z verejných financií, súkromného sektora, zahraničných zdrojov, ktorými sú najmä prostriedky EÚ. Dôleţité sú aj vlastné zdroje obcí. Výška prostriedkov potrebná na realizáciu opatrení a jednotlivých aktivít je stanovená na základe celkového objemu financií pre SR na roky 2007 - 2013, moţností ŠR SR a rozpočtu BSK ako aj súčasných moţností obecného rozpočtu.

V priebehu realizácie akčného plánu budú tieto finančné prostriedky konkretizované v závislosti od reálneho čerpania nenávratných finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov, moţností rozpočtu obce, vstupu ďalších investorov, prípadne vzniku ďalších faktorov. Pri schvaľovaní financovania jednotlivých aktivít sa bude prihliadať najmä na ich dôleţitosť a dopad na hospodársky a sociálny rozvoj obce. Časť aktivít môţe byť realizovaných v rámci plnenia úloh samosprávy, viaceré však si vyţadujú náročnejšie

- 116 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice finančné a personálne zabezpečenie a spoluprácu s inými subjektami. Je preto nevyhnutné identifikovať tieto zdroje.

Finančné prostriedky potrebné na realizáciu projektov budú pochádzať z troch oblastí: Verejné zdroje V súčasnej dobe okrem automatického dofinancovania príspevku zo štrukturálnych fondov majú obce na riešenie svojho rozvoja moţnosti získania prostriedkov aj zo štátneho rozpočtu.

Environmentálny fond Podľa zákona č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým bol zriadený „Environmentálny fond“ a vyhlášky MŢP SR č. 57/2005 Z. z. na uskutočňovanie štátnej podpory starostlivosti o ţivotné prostredie. Podpora môţe byť vo forme úveru a dotácie. Ţiadateľom môţe byť aj fyzická osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky, má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a ktorá dovŕšila vek 18 rokov a má vlastný pravidelný príjem. Ţiadosti o podporu predkladá ţiadateľ do fondu do 31. októbra kalendárneho roka.

Štátny fond rozvoja bývania Štátny fond rozvoja bývania bol zriadený zákonom NR SR č. 124/1996 Z. z., ktorý upravil jeho postavenie a vytvoril podmienky na poskytovanie štátnej podpory rozvoja bývania. S účinnosťou od 1.1.2004 je platný zákon NR SR č. 607/2003 Z. z. v znení zákona č. 536/2004 Z. z., ktorý nahrádza zákon č. 124/1996 Z.z. Vláda Slovenskej republiky vydala Nariadenie vlády č. 637/2004 Z.z., ktoré upravuje: podrobnosti o druhoch a výškach poskytovaných podpôr z prostriedkov Štátneho fondu rozvoja bývania. Ďalším vykonávacím predpisom je vyhláška Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 161/2004 Z. z. v znení vyhlášky MVRR SR č. 663/2004 Z.z., ktorá upravuje podrobnosti o obsahu ţiadosti na poskytnutie podpory z prostriedkov Štátneho fondu rozvoja bývania, o technických podmienkach a o dĺţke času uskutočnenia stavby, na ktorú sa poskytuje podpora. V zmysle zákona č. 607/2003 Z. z. v znení zákona č. 536/2004 Z.z., v súlade s § 5 moţno podporu poskytnúť na výstavbu bytu v bytovom dome a rodinnom dome, vrátane získania bytu nadstavbou, výstavbou, prístavbou, prípadne prestavbu nebytového priestoru, výstavbu alebo dostavbu zariadenia sociálnych sluţieb, kúpu novostavby bytu, obnovu bytovej budovy, výstavbu obecného nájomného bytu v bytovom dome. Ţiadateľom o podporu zo Štátneho fondu rozvoja bývania môţe byť fyzická osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a dovŕši vek 18 rokov a má vlastný pravidelný príjem a právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky. Druhom podpory sú úver a nenávratný príspevok. Rozhodujúcou formou podpory sú úvery. Vláda SR bola splnomocnená upraviť svojim nariadením programy rozvoja bývania, ktorými sa určia priority na vyčlenenie prostriedkov z fondu na účely podpory. Bliţšie informácie o podmienkach poskytnutia podpory z prostriedkov Štátneho fondu rozvoja bývania moţno získať v časti "Dokumenty". Štátny fond rozvoja bývania je účelovým fondom na financovanie štátnej podpory pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu, ktorá sa realizuje v prevaţnej miere formou poskytovania výhodných dlhodobých úverov.

- 117 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

Recyklačný fond Je neštátny účelový fond zriadený 1. júla 2001 zákonom č. 223/2001 Z. z., ktorý zhromaţďuje finančné prostriedky dovozcov a výrobcov komodít povinných platiť príspevky v zmysle tohto zákona. Jeho primárnou funkciou je z vyzbieraných finančných prostriedkov podporovať formou dotácií a úverov projekty zakladajúce a rozvíjajúce separovaný zber a zhodnotenie odpadov začlenených do kategórií komodít v zmysle tohto zákona a členenia fondu. Ďalšou funkciou je finančná podpora obciam a ich zdruţeniam za separovanie odpadu a jeho odovzdávanie na ďalšie zhodnotenie.

Fondy Európskej únie

Európsky fond regionálneho rozvoja - ERDF (European Regional Development Fund): Je finančný nástroj štrukturálnej a regionálnej politiky EÚ, ktorý prispieva k financovaniu pomoci na posilnenie ekonomickej a sociálnej súdrţnosti odstraňovaním regionálnych rozdielov cestou podpory rozvoja a štrukturálneho pôsobenia regionálnych ekonomík. Zahŕňa aj adaptáciu upadajúcich priemyselných regiónov a zaostávajúcich regiónov a podporu cezhraničnej nadnárodnej a medziregionálnej spolupráce (čl. 2 nariadenia o ERDF).

Európsky sociálny fond - ESF (European Social Fund): Je finančný nástroj štrukturálnej a regionálnej politiky EÚ prispievajúci k napĺňaniu priorít EÚ ako posilňovanie ekonomickej asociálnej súdrţnosti zlepšovaním podmienok pre zamestnanosť a tvorbu pracovných príleţitostí podporou vyššej úrovne zamestnanosti a väčšieho počtu a lepších pracovných miest. A to cestou podpory politík členských krajín s cieľom dosiahnuť plnú zamestnanosť, kvalitu a produktivitu práce, propagovať sociálne začleňovanie (inklúziu) vrátane prístupu znevýhodnených ľudí k práci a zniţovať národné, regionálne a miestne rozdiely.

Kohézny fond (Cohesion Fund): Finančný nástroj kohéznej politiky EÚ na účely posilnenia hospodárskej a sociálnej súdrţnosti Spoločenstva v záujme podpory trvale udrţateľného rozvoja. Oprávnené na financovanie z KF sú tie členské štáty, ktorých HND na obyvateľa v PPS vypočítaný na základe údajov spoločenstva za obdobie rokov 2007-2013 je niţší ako 90 % priemeru 25. krajín EÚ (čl. 5 všeobecného nariadenia).

Kohézna politika EÚ je realizovaná prostredníctvom cieleného smerovania príspevkov z fondov EÚ na napĺňanie jej troch hlavných cieľov, ktorými sú: 1. Konvergencia 2. Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť 3. Európska teritoriálna spolupráca

Na základe dokumentu Národný strategický referenčný rámec SR sú príspevky koncentrované do strategických priorít: 1. Infraštruktúra a regionálna dostupnosť 2. Znalostná (vedomostná) ekonomika, informačná spoločnosť 3. Vzdelávanie a ľudské zdroje

- 118 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

Stratégia, priority a ciele NSRR budú implementované prostredníctvom 11 operačných programov v rámci jednotlivých cieľov kohéznej politiky EÚ. Pre Bratislavský kraj budú implementované prostredníctvom 7 operačných programov viď. tabuľka:

Moţnosti čerpania prostredníctvom OPERAČNÝCH PROGRAMOV z fondov EÚ pre Bratislavský kraj

OPERAČNÝ PROGRAM RO FOND 2. Ţivotné prostredie MŢP SR ERDF, KF 3. Doprava MDPT SR ERDF, KF 5. Výskum a vývoj * MŠ SR ERDF 7. Vzdelávanie ** MŠ SR ESF 8. Zamestnanosť a sociálna inklúzia *** MPSVR SR ESF 10. Technická pomoc MVRR SR ERDF 11. Bratislavský kraj MVRR SR ERDF

* zahŕňa aj cieľ „Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť“ ** zahŕňa aj cieľ „Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť“ *** zahŕňa aj cieľ „Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť“

2. OP Ţivotné prostredie Implementuje špecifickú prioritu 1.2 Environmentálna infraštruktúra a ochrana ţivotného prostredia v rámci strategickej priority NSRR 1. Infraštruktúra a regionálna dostupnosť. Je spolufinancovaný zo zdrojov ERDF a KF pre SR a z KF vrátane BSK

3. OP Doprava Implementuje špecifickú prioritu 1.3 Dopravná infraštruktúra a verejná osobná doprava v rámci strategickej priority NSRR 1. Infraštruktúra a regionálna dostupnosť KF – modernizácia hlavných ţelezničných koridorov a diaľnic ERDF – modernizácia ostatných kategórií cestnej infraštruktúry a rozvoj ţelezničnej osobnej dopravy.

5. OP Výskum a vývoj Implementuje špecifické priority /cez póly rastu/ 2.2 Výskum a vývoj a 2.3 Infraštruktúra vysokých škôl /cez póly rastu/, v rámci strategickej priority NSRR 2. Vedomostná ekonomika. Operačný program je spolufinancovaný z ERDF. OP VaV je úzko prepojený s OP Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, 2.4 Podpora konkurencieschopnosti podnikov a sluţieb najmä prostredníctvom inovácií /cez póly rastu/.

7. OP Vzdelávanie Implementuje špecifickú prioritu 3.1 Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť v rámci strategickej priority NSRR Ľudské zdroje. OP pokrýva dva ciele kohéznej politiky EÚ - cieľ Konvergencia a cieľ Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť, celé územie SR, vrátane Bratislavského kraja. OP je spolufinancovaný z ESF.

8. OP Zamestnanosť a sociálna inklúzia Implementuje špecifickú prioritu 3.2 Podpora rastu zamestnanosti a sociálnej inklúzie v rámci strategickej priority 3. Ľudské zdroje. Zahŕňa dva ciele kohéznej politiky EÚ - cieľ Konvergencia a cieľ Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť t.j. celé územie SR vrátane Bratislavského kraja. OP je spolufinancovaný z ESF.

- 119 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

10. OP Technická pomoc Bude financovaný výlučne zo Štátneho rozpočtu. OP TP bude financovať horizontálne aktivity spoločné pre všetky operačné programy vykonávané celoplošne.

11. OP Bratislavský kraj Implementuje v cieli Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť priority NSRR 1. Infraštruktúra a regionálna dostupnosť a 2. Vedomostná ekonomika. Je spolufinancovaný z ERDF. Globálnym cieľom OP je posilnenie konkurenčnej schopnosti regiónu rozvojom inovatívneho podnikania a budovaním regiónu atraktívneho pre ţivot.

OP Výskum a vývoj pokrýva dva ciele kohéznej politiky EÚ – cieľ Konvergencia a cieľ- Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť.

OP Vzdelávanie - prioritné osi špecifická priorita 3.1 Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť v rámci strategickej priority NSRR Ľudské zdroje. OP pokrýva dva ciele kohéznej politiky EÚ - cieľ Konvergencia a cieľ Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť, celé územie SR vrátane Bratislavského kraja OP je spolufinancovaný z ESF.

OP Zamestnanosť a sociálna inklúzia Prioritné osi špecifická priorita 3.2 Podpora rastu zamestnanosti a sociálnej inklúzie v rámci strategickej priority 3. Ľudské zdroje Zahŕňa dva ciele kohéznej politiky EÚ - cieľ Konvergencia a cieľ Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť t.j. celé územie SR vrátane BSK. OP je spolufinancovaný z ESF.

Súhrnná finančná tabuľka NSRR - Finančné alokácie 2007 - 2013 na operačné programy /moţnosť čerpania pre Bratislavský kraj/

NSRR SR Príspevok ES (€) beţné ceny Operačný program Fond/Rok Fin. prostriedky OP Ţivotné prostredie ERDF+KF 1 800 000 000 2007 117 019 128 2008 170 272 572 2009 231 927 776 2010 314 350 930 2011 337 649 329 2012 348 947 545 2013 279 832 720 OP Doprava ERDF+KF 3 206 904 595 2007 249 781 696 2008 326 787 231 2009 415 525 000 2010 532 362 447 2011 571 994 412 2012 596 078 824 2013 514 374 985

- 120 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

OP Výskum a vývoj ERDF 1 209 415 373 2007 172 009 458 2008 167 379 330 2009 161 076 075 2010 148 600 352 2011 160 010 720 2012 176 545 790 2013 223 793 648 OP Technická pomoc ERDF 97 601 421 2007 13 881 391 2008 13 507 734 2009 12 999 052 2010 11 992 245 2011 12 913 078 2012 14 247 478 2013 18 060 443 OP Bratislavský kraj ERDF 87 000 000 2007 11 702 539 2008 11 936 592 2009 12 175 323 2010 12 418 829 2011 12 667 207 2012 12 920 550 2013 13 178 960 OP Zamestnanosť a sociálna inklúzia ESF 881 801 578 2007 125 277 179 2008 122 017 332 2009 117 563 168 2010 108 700 401 2011 116 902 730 2012 128 767 136 2013 162 573 632 OP Vzdelávanie ESF 617 801 578 2007 87 729 702 2008 85 480 552 2009 82 402 308 2010 76 262 834 2011 81 974 424 2012 90 229 434 2013 113 722 324

Európsky poľnohospodársky fond pre podporu rozvoja vidieka - EAFRD: Je vyňatý zo štrukturálnych fondov spolu s EFF ako samostatný fond. Financuje spoločnú poľnohospodársku politiku EÚ. Jeho účelom je poskytnúť trhovú podporu a podporovať štrukturálne reformy v poľnohospodárstve. Príspevok z EAFRD je alokovaný podielom 1,96 % v ostatných oblastiach ktoré predstavuje Bratislavský kraj. V tomto regióne budú aplikované všetky opatrenia Osi 1, Osi 2 a Osi 3.

- 121 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

Európsky poľnohospodársky fond pre podporu rozvoja EAFRD 1 969 418 078 vidieka 2007 303 163 265 2008 286 531 906 2009 268 049 256 2010 256 310 239 2011 263 028 387 2012 275 025 447 2013 317 309 578

Európsky fond pre rybné hospodárstvo – EFF: V mimo bratislavských regiónoch, ak bude prijímateľom organizácia štátnej správy a organizácia výrobcov, bude príspevok z EFF vo výške 75% a príspevok zo štátneho rozpočtu vo výške 25% z celkových oprávnených výdavkov. Pre mikropodniky a malé podniky je určený limit európskeho spolufinancovania na 45% a štátneho na 15% (súkromné vlastné zdroje sú 40%). Stredné podniky budú musieť z vlastného vrecka doloţiť polovicu (37,5% EÚ a 12,5% štátny rozpočet). Pre Bratislavský región sa výrazne zniţuje európske spolufinancovanie aj pre štátnu sféru (50%), ako aj pre mikro a malé podniky (20%) a stredné podniky na 15%.

Európsky fond pre rybné hospodárstvo EFF 13 688 528 2007 1 996 248 2008 1 917 440 2009 1 821 708 2010 1 655 266 2011 1 782 386 2012 1 971 551 2013 2 543 929

Cezhraničné programy Okrem 11 operačných programov pod Národným strategickým referenčným rámcom SR, Programu rozvoj vidieka SR, Operačného programu pre rybolov, bude Slovensko čerpať ďalšie zdroje z EÚ cez päticu programov zameraných na cezhraničnú spoluprácu, na ktoré je vyčlenených 206,7 mil. eur. K nim treba pripočítať ešte pokračovateľov programov INTERREG B a C. Za ich prípravu zodpovedá hlavne Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR, Ministerstvo hospodárstva SR a Ministerstvo ţivotného prostredia SR. Oproti obdobiu 2004 - 2006 najvýraznejšou zmenou bude princíp tzv. vedúceho partnera (lead partner). Riadiace úlohy štátov ostali nemenné s výnimkou štvorstranného programu ENPI (Európsky nástroj susedstva a partnerstva), kde pribudla nová úloha Maďarsku. ENPI nahrádza doterajší program TACIS adresovaný východoeurópskym krajinám a zjednocuje aj programy s Balkánom a štátmi Stredomoria.

Cezhraničné programy v rokoch 2007 - 2013 pomôţu riešiť lokálne problémy ako: rozvoj podnikania malých a stredných podnikov (MSP), cezhraničný obchod, cestovný ruch a kultúra; ochrana a spoločné riadenie ţivotného prostredia; lepšia dopravná dostupnosť; informačné a komunikačné siete; riadenie vodných zdrojov a odpadového hospodárstva, manaţment energetiky; spoločné vyuţívanie zdravotnej, kultúrnej a školskej infraštruktúry; právna a administratívna spolupráca.

- 122 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

Slovensko bude zapojené do 4 cezhraničných programov (CBC) so susediacimi regiónmi z členských krajín Únie a do jedného cezhraničného viacstranného programu na východnej hranici s Ukrajinou (ENPI CBC). Tieţ sa zúčastní aj dvoch programov nadnárodnej spolupráce a programu medziregionálnej spolupráce INTERREG IVC.

Nová kohézna politika sa sústreďuje na tri ciele: konvergenciu, regionálnu konkurencieschopnosť a európsku územnú spoluprácu. Komponent pre územnú spoluprácu sa oproti obdobiu 2000 – 2006 posilnil a stal sa plnohodnotným cieľom nového programového obdobia. Delí sa na tri časti: cezhraničná, nadnárodná a a medziregionálna spolupráca.

Grantové schémy: Vzhľadom na členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii je potrebné pri výbere vhodného typu súťaţného finančného zdroja brať do úvahy celý rad grantových schém. Stále väčší podiel financií investovaných do výskumu a vývoja je realizovaných na základe projektového financovania. Aktuálne v Slovenskej republike je potrebné sledovať v oblasti projektového financovania výskumu a vývoja najmä nasledovné grantové schémy:

otvorené výzvy bez tematického obmedzenie pravidelne vyhlasované Agentúrou na podporu výskumu a vývoja, výzvy Agentúry na podporu výskumu a vývoja prostredníctvom tematicky zameraných programov, štátne programy výskumu a vývoja priamo administrované Ministerstvom školstva SR, štátne programy rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja priamo administrované Ministerstvom školstva SR, výzvy z Operačného programu Výskum a vývoj 2007 - 2013 riadeného Ministerstvom školstva SR a financovaného Európskym fondom regionálneho rozvoja; výzvy z Operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast 2007-2013 riadeného Ministerstvom hospodárstva SR a financovaného Európskym fondom regionálneho rozvoja.

Na medzinárodnej úrovni je potrebné sledovať najmä nasledovné grantové schémy: 7. Rámcový program Európskej únie pre výskum a vývoj na roky 2007 - 2013 riadený Európskou komisiou; Rámcový program pre konkurencieschopnosť a hospodársky rast na roky 2007 - 2013 riadený Európskou komisiou.

Národný strategický plán rozvoja vidieka SR: Globálny cieľ vyjadrený v NSPRV predstavuje Multifunkčné poľnohospodárstvo, lesníctvo a udrţateľný rozvoj vidieka a je realizovaný prostredníctvom 4 osí:

OS 1 Zvýšenie konkurencieschopnosti poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Cieľ: Zvýšiť konkurencieschopnosť agropotravinárskeho a lesníckeho sektora Priority 1. Podpora modernizácie, inovácie a efektivity agropotravinárskeho a lesníckeho sektora 2. Prehlbovanie vedomostí a zvyšovanie odborného prehľadu v oblasti agropotravinárstva a lesníctva

OS 2 Zlepšenie ţivotného prostredia a krajiny Cieľ: Vytvárať multifunkčné poľnohospodárske a lesnícke systémy s priaznivým dosahom na

- 123 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

ţivotné prostredie, prírodu a vzhľad krajiny Priority 1. Zachovanie biodiverzity na vidieku a poľnohospodárskych a lesohospodárskych systémov s vysokou prírodnou hodnotou 2. Zachovanie a zlepšenie kvality podzemných a povrchových vôd 3. Zachovanie a zlepšenie kvality poľnohospodárskej a lesnej pôdy 4. Zmiernenie dôsledkov klimatických zmien

OS 3 Kvalita ţivota vo vidieckych oblastiach a diverzifikácia vidieckeho hospodárstva Cieľ: Zvýšiť zamestnanosť na vidieku a podporiť rozvoj obcí Priority 1. Vytváranie pracovných príleţitostí na vidieku 2. Podpora vzdelávacích aktivít 3. Obnova a rozvoj obcí 4. Vytváranie miestnych partnerstiev

OS 4 Leader Cieľ: Podpora budovania a rozvoj miestnych partnerstiev a vyuţitie vnútorného rozvojového potenciálu vidieka Priorita 1. Zlepšovanie správy (manaţmentu) a riadenia, mobilizácia rozvojového potenciálu vo vidieckych oblastiach.

Rozdelenie finančných zdrojov na úrovni jednotlivých osí

Finančný plán na roky 2007 - 2013 Regióny cieľa Konvergencia sa netýkajú Bratislavského kraja. Finančné prostriedky je moţné v rámci Bratislavského kraja čerpať z oblasti Ostatné regióny.

Ostatné regióny Verejný príspevok Os Celkom EAFRD SR € € € Os 1 24 814 668 12 407 334 12 407 334 Os 2 35 807 600 19 694 180 16 113 420 Os 3 10 634 856 5 317 428 5 317 428 Os 4 2 148 455 1 181 650 966 805 Technická pomoc - - - Celkom 73 405 579 38 600 592 34 804 987

Ostatné oblasti /Bratislavský kraj/ Kód Opatrenie/Os Verejné Súkromné Celkové výdavky výdavky výdavky ( v € ) ( v € ) ( v € ) 111 Odborné vzdelávanie 154 000 0 154 000 114 Poradenstvo 328 000 82 000 410 000 121 Modernizácia fariem 10 766 668 10 766 668 21 533 336 122 Zvyšovanie hospodárskej hodnoty lesov 240 000 240 000 480 000 123 Pridávanie hodnoty do produktov 8 000 000 12 000 000 20 000 000 125 Skvalitnenie a rozvoj infraštruktúry 3 200 000 0 3 200 000

- 124 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

141 Polosamozásobiteľné farmy-záväzky 1257/1999 36 000 0 36 000 142 Odbytové organizácie výrobcov 2 090 000 0 2 090 000 OS 1 Spolu 24 814 668 23 088 668 47 903 336 211 Znevýhodnené oblasti 9 154 500 0 9 154 500 213 Natura 2000 a smernica o vodách 49 300 0 49 300 214 Agroenvironment 18 918 854 0 18 918 854 215 Ţivotné podmienky zvierat 2 851364 0 2 851 364 221 Prvé zalesnenie poľnohospodárskej pôdy 143 982 46 230 190 212 225 Lesnícko-enviromentálne platby 706 000 0 706 000 226 Obnova lesného potenciálu 3 983 600 0 3 983 600 OS 2 Spolu 35 807 600 46 230 35 853830 311 Diverzifikácia poľnohospodárskych činností 4 800 000 11 200 000 16 000 000 313 Podpora činností v oblasti cestovného ruchu 2 062 000 4 811 334 6 873 334 322 Obnova a rozvoj obcí 0 0 0 331 Vzdelávanie a informovanie 2 318 000 0 2 318 000 341 Získavanie zručností 1 454 856 0 1 454 856 OS 3 Spolu 10 634 856 16 011 334 26 646 190 41 Vykonávanie stratégií miestneho rozvoja 2 148 455 0 2 148 455 421 Projekty spolupráce miestnej akčnej skupiny 0 0 0 431 Chod miestnej akčnej skupiny 0 0 0 OS 4 Spolu 2 148 455 0 2 148 455 Osi 1 2 3 a 4 spolu 73 405 579 39 146 232 112 551 811 511 Technická pomoc 0 0 0 Z toho NSRV a) prevádzkové náklady 0 0 0 b) akčný plán 0 0 0 Celkový súhrn 73 405 579 39 146 232 112 551 811 Zdroj: Program rozvoja vidieka 2007 - 2013

Vzťah medzi opatreniami Programu rozvoja vidieka a Operačnými programami NSRR a stanovenie demarkačných línií

Opatrenie PRV NSPRV - priorita NSRR Demarkačná línia OS 1 OS 1 Operačný program NSPRV – FO a PO Modernizácia Podpora modernizácie Ţivotné prostredie podnikajúce poľnohospodárskych inovácie a efektivity Prioritná os: v poľnohospodárskej podnikov agropotravinárskeho Ochrana ovzdušia, prvovýrobe( min. 30% (obnoviteľné zdroje a lesníckeho sektoru ozónovej vrstvy podiel na celkových energie) a minimalizácia trţbách), lesné Pridávanie hodnoty nepriaznivých vplyvov mikropodniky do klimatických zmien OP Ţivotné poľnohospodárskych vrátane podpory prostredie produktov obnoviteľných zdrojov - subjekty verejnej a produktov lesného energie správy hospodárstva (obnoviteľné zdroje energie OS 1 OS 1 Operačný program NSPRV- cieľovou Vzdelávanie Prehlbovanie vzdelávanie skupinou sú osoby

- 125 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice a informačné činnosti vedomostí Prioritná os pôsobiace v oblasti a zvyšovanie Celoţivotné agropotravinárstva odborného prehľadu vzdelávanie ako a lesníctva. Okruh v oblasti základný princíp moţných príjemcov agropotravinárstva a znalostnej spoločnosti pomoci je ohraničený lesníctva Opatrenie: na subjekty verejnej Podpora celoţivotného správy, neziskové vzdelávania organizácie, občianske Prioritná os a záujmové zdruţenia, Moderné vzdelávanie profesíjne komory. pre znalostnú OP Vzdelávanie – spoločnosť pre prijímateľmi alebo Bratislavský kraj ţiadateľmi sú subjekty Opatrenie: verejnej správy aj Zvyšovanie subjekty zo konkurencieschopnosti súkromného sektora. Bratislavského kraja Cieľová skupina prostredníctvom nezahŕňa osoby rozvoja terciárneho pôsobiace a celoţivotného v agropotravinárstve vzdelávania a lesníctve OS 2 OS 2 Operačný program NSPRV – Platby Natura 2000 Zachovanie Ţivotné prostredie poľnohospodári, a platby súvisiace biodiverzity na Prioritná os súkromní vlastníci s rámcovou vidieku, Ochrana a regenerácia lesov alebo ich smernicou o vodách poľnohospodárskych prírodného prostredia zdruţenia Platby Natura 2000 a lesohospodárskych a krajiny OP Ţivotné (lesné pozemky) systémov s vysokou Opatrenie: prostredie - prírodnou hodnotou Programy starostlivosti Spracovanie o chránené územia a realizácia programov vrátane území starostlivosti Natura 2000 o chránené územia a programy záchrany Natura 2000, pre kriticky ohrozené monitoring území rastliny a ţivočíchy sústavy vrátane monitoringu Natura 2000 druhov a biotopov

Národná sieť rozvoja vidieka: Úlohou siete bude spojiť všetky organizácie a orgány správy, ktoré sa podieľajú na rozvoji vidieka, informovať o všetkých aktivitách odohrávajúcich sa v priestore vidieka a motivovať jednotlivé subjekty k integrovanému a trvalo udrţateľnému rozvoju vidieka s vyuţitím základných znakov prístupu Leader.

Úlohou NSRV je: zhromaţďovať, analyzovať a šíriť dáta o opatreniach Spoločenstva v oblasti rozvoja vidieka SR; sledovať a monitorovať údaje v oblasti rozvoja vidieka; poskytovať informácie v oblasti rozvoja vidieka pre verejnosť a potreby Európskej siete pre rozvoj vidieka; zabezpečovať školenia, semináre a výmenu skúseností s implementáciou programu rozvoja vidieka;

- 126 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

pripravovať vzdelávacie programy pre miestne akčné skupiny v procese formovania; poskytovať technickú pomoc pre národnú a nadnárodnú spoluprácu a podporu agroturizmu; slúţiť ako kontaktný bod v rámci aktivít prístupu Leader pre všetkých vidieckych partnerov.

Sieť bude zriadená v rámci Programu rozvoja vidieka SR (PRV) na roky 2007 - 2013.

Súkromné zdroje Súkromné finančné prostriedky predstavujú najprístupnejšiu formu investovania preto, lebo ich pouţitie závisí predovšetkým od rozhodnutia ich vlastníka. Pri investovaní súkromných financií investor sa zaujíma najmä o ziskovú návratnosť. Pre regionálny rozvoj prinášajú predovšetkým nové pracovné miesta a skvalitnenie sluţieb pre návštevníkov obce a pre miestnych obyvateľov. Do neziskových aktivít je investovanie súkromných prostriedkov zriedkavé. Najčastejšie sa doma a v zahraničí pouţíva investovanie podnikov so spoločným kapitálovým vkladom verejného subjektu (miestnej samosprávy) a súkromnej spoločnosti.

Platobný orgán Jeden alebo viaceré národné, regionálne alebo miestne orgány poverené členskými štátmi za účelom prípravy a predkladania ţiadostí o platby a prijímania platieb z Európskej komisie. Členský štát určí všetky podmienky svojho vzťahu s platobným orgánom a vzťahu platobného orgánu s EK, ktorá poukazuje platby príspevkov zo štrukturálnych fondov platobnému orgánu v súlade s príslušnými rozpočtovými prídelmi. Platobný orgán zabezpečí, ţe koneční prijímatelia dostanú platby čo najskôr a bez akejkoľvek zráţky, zadrţiavania alebo zmeny. Platobným orgánom pre štrukturálne fondy a Kohézny fond je Ministerstvo financií SR.

4.1 Rozdelenie financií na programovacie obdobie

Finančná tabuľka programu na programovacie obdobie 2007 – 2013: Rok Oprávnené Verejné zdroje Súkrom EIB náklady Verejné Fond Národné verejné zdroje né spolu zdroje EÚ Národné Štátny Regionálne Miestne zdroje spolu verejné rozpočet zdroje zdroje zdroje spolu A=B+H+ B=C+D C D=E+F+G E F G H CH CH 2008 81,3 63,4 42,8 16,21 10,5 2,2 4 10,15 2009 82,7 64,3 43,5 17,5 11,3 2,4 4,1 11,03 2010 82,8 68,62 46,9 19,23 11,84 2,55 5,04 13 2011 83,2 72,9 49,33 21,8 12,5 2,9 6 14,2 2012 84,6 74,6 54,71 23,34 13,7 4,13 6,1 15 2013 85,4 76,8 58,6 26,7 13,9 4,6 7 16 Spolu 500 420,62 295,84 124,78 73,76 18,78 32,24 79,38 -

- 127 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

4.2 Rozdelenie financií na priority a opatrenia

Finančná tabuľka podľa priorít a opatrení

Oprávnené Verejné zdroje Súkromné náklady Verejné Fond Národné verejné zdroje zdroje spolu zdroje EÚ Národné Štátny Regionálne Miestne spolu verejné rozpočet zdroje zdroje zdroje spolu A=B+H+ B=C+D C D=E+F+G E F G H CH Priorita 1

Opatrenie 150 150 125,84 24,16 9,5 5,15 9,51 1.1-1.9 Priorita 3

Opatrenie 60 60 30 30 27 - 3 - 3.9 Priorita 5

Opatrenie 100 20,62 - 20,62 13,62 - 7 79,38 5.2 Priorita 6

Opatrenie 30 30 20 10 4,54 3,03 2,43 6.8 Priorita 7

Opatrenie 70 70 50 20 8,1 7,3 4,6 7.1 Priorita 9

Opatrenie 90 90 70 20 11 3,3 5,7 9.1 Spolu 500 420,62 295,84 124,78 73,76 18,78 32,24 79,38

5. Zabezpečenie realizácie Zásady realizácie sú opisované základnými princípmi a fungovaním riadenia podpory rozvoja obce a vychádzajú z poznatkov procesnej analýzy. Účinný model strategického plánovania podpory rozvoja obce je charakterizovaný predovšetkým: orientáciou podpory na dosiahnuté efekty; hierarchickým usporiadaním cieľov; riadením na základe procesov; sústavným monitorovaním a vyhodnocovaním efektov; systematickým učením sa a inováciou; rozvíjaním partnerstiev; zodpovednosti voči verejnosti, orgánom verejnej správy a orgánom EK.

- 128 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

Účinné fungovanie modelu vychádza z vyhodnocovania dosahovaných efektov riadiacim orgánom obce prostredníctvom pravidelného monitorovania. Inovačné zlepšenia celého systému riadenia sa iniciujú na základe poznatkov o efektívnosti a účinnosti realizovanej podpory. Zároveň sú nenahraditeľným zdrojom permanentného rozširovania poznatkov v oblasti podpory rozvoja obce.

Personálne zabezpečenie: Po vypracovaní a schválení výsledného dokumentu PHSR je potrebné zabezpečiť nepretrţitý proces strategického plánovania a implementácie. Definovanie konkrétnych projektov v podobe rámcových akčných plánov je iba prvým krokom ktorým sa posúva stratégia k samotnej realizácií. Obec vytvorí organizačné štruktúry (pracovný tím) zabezpečujúce realizáciu jednotlivých cieľov. Tieto organizačné štruktúry by mali vyvíjať činnosť vo väzbe na obecné zastupiteľstvo a na jeho odborné komisie. Podstatou jeho činnosti v rámci obce bude vyvíjať aktivity smerujúce k realizácii projektov, pripravovať projekty a koordinovať aktivity účastníkov rozvojového procesu. Realizácia PHSR si vyţaduje pravidelnú a systematickú prácu skupín odborníkov a zamestnancov samosprávy k čomu je potrebné zriadiť nasledujúce orgány tímu s prepojením na vlastné ľudské zdroje.

1. Pracovná skupina na kontrolu PHSR: predstavuje poradný a kontrolný orgán zloţený zo starostu a poslancov obecného zastupiteľstva, ktorý by mal byť doplnený o odborníka s dlhoročnými skúsenosťami zo spracovania PHSR.

Úlohou pracovnej skupiny bude: minimálne 1x v roku posúdiť Správu o realizácií PHSR a stav čerpania finančných prostriedkov a v rámci prípravy rozpočtu obce ju predloţiť Obecnému zastupiteľstvu; posúdiť dopadovú analýzu PHSR; posúdiť aktualizáciu akčného plánu na ďalšie obdobie; navrhovať zmeny v stratégií rozvoja obce, modifikáciu jednotlivých opatrení a aktivít, prípadne doplnenie ďalších úloh ktoré v PHSR neboli uvedené a predkladať ich na schválenie Obecnému zastupiteľstvu; spolupracovať s Komisiou na podporu rozvoja v obci.

2. Komisia na podporu rozvoja obce : Komisia je zriadená ako samostatná komisia v zmysle § 15 zákona o obecnom zriadení č. 369/1990 ako stály poradný a iniciatívny orgán obecného zastupiteľstva obce Budmerice, prípadne o túto náplň práce bude uznesením obecného zastupiteľstva rozšírená náplň práce inej komisie (stavebnej, finančnej...)

Poslaním komisie je: napomôcť obecnému zastupiteľstvu obce Budmerice v realizácii vízii a cieľov definovaných pre volebné obdobie 2007 - 2010 v schválenom rozpočte resp. iných programových dokumentoch; iniciovať a pomôcť realizovať nové ciele, ktoré budú v prospech obcí a ich obyvateľov.

Zloţenie komisie: predseda komisie členovia.

- 129 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

Komisiu je potrebné rozšíriť o členov zodpovedných za oblasti: aktualizáciu analytickej časti PHSR; aktualizáciu stratégie obce; implementáciu PHSR; monitorovanie a hodnotenie PHSR.

Jej úlohou bude: navrhovať a doporučovať obecnému zastupiteľstvu vhodné postupy a stratégie, s vyuţitím vlastných odborných a iných skúseností, ktoré napomôţu v realizácii cieľov; poskytovať obecnému zastupiteľstvu poradenstvo zamerané na získanie grantov a dotácií z prostriedkov štrukturálnych fondov EÚ, grantových schém, štátnej pomoci, dotácií ministerstiev a bilaterálnych donorských programov; vypracovávať projekty (participovať na ich tvorbe v spolupráci s profesionálnymi projektovými manaţérmi); koordinovať projekty; monitorovať realizáciu projektov; vypracovávať dopadové analýzy projektov; spolupracovať na realizácií projektov s inými partnermi doma aj v zahraničí; vyhľadávať potenciálne zdroje a partnerstvá na realizáciu úloh PHSR; dohliadať nad čerpaním prostriedkov na projekty; zbierať podklady o projektoch v rámci PHSR realizovaných inými subjektmi; sledovať podnikateľské prostredie a vzájomný vzťah odvetví v obciach; poskytovať pomoc podnikom vytváraním komunikačných kanálov.

3. Koordinátor pre stratégiu Jeho úlohou bude: vykonávanie činnosti výkonného tajomníka komisie; koordinovať realizáciu PHSR; predkladať správy; podieľať sa na stanovovaní priorít realizácie PHSR; koordinovať pracovné stretnutia, poţiadavky, podnety predstaviteľov rozhodujúcich odvetví na území obcí; zaznamenávať dôleţité trendy v hospodárstve s dopadom na vývoj v obciach; podieľať sa na budovaní verejno - súkromných partnerstiev; zúčastňovať sa na dôleţitých domácich a zahraničných stretnutiach, konferenciách súvisiacich s rozvojom obcí.

4. Zamestnanci obce, jej obyvatelia a podnikateľské subjekty Do realizácie PHSR budú zapojení aj ostatní zamestnanci obce, obyvatelia a podnikateľské subjekty obce tým, ţe sa prizvú ako aktivisti do práce komisie, alebo účasťou na kaţdoročnom pripomienkovaní a aktualizácii PHSR obce (seminár, stretnutie, verejné rokovanie OZ....).

Optimálne zloţenie účastníkov pripomienovania a aktualizácie PHSR : starosta obce; obecné zastupiteľstvo odborné komisie pri obecných zastupiteľstvách; zástupcovia podnikateľských subjektov;

- 130 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

obyvatelia obce participujúci na rozvoji obce a mikroregiónu; predstavitelia subjektov spolupracujúcich na realizácií projektov (aktivít).

Odborné zameranie občanov obce podieľajúcich sa na pripomienkovaní a aktualizácii PHSR: Cestovný ruch

Priemysel a sluţby

Kultúra

Poľnohospodárstvo

Regionálny rozvoj

Ţivotné prostredie

Sociálne veci

Zdravotníctvo

Školstvo a šport

5.1 Inštitucionálne a organizačné zabezpečenie

Orgány: Za systém riadenia pomoci zodpovedajú orgány. Rozvíjajú hodnoty na zabezpečenie efektívnosti a účinnosti a implementujú ich prostredníctvom financovania projektov a sú osobne zapojené do rozvoja obce. Zároveň zodpovedajú za zabezpečenie rozvoja systému riadenia podpory, jeho trvalé zlepšovanie a implementáciu. Riadiacim orgánom pre vytvorenie a implementáciu PHSR je obec.

Poţiadavky na kritériá fungovania jednotlivých modelov inštitucionálneho a organizačného zabezpečenia.

Zamestnanci: Príslušný orgán riadi, rozvíja a sprístupňuje vedomosti, uplatňuje potenciál zamestnancov na tímovej a individuálnej úrovni, podporuje tímovú prácu na úrovni celej organizácie. Plánuje činnosti na podporu dosahovania cieľov organizácie a efektívneho riadenia procesov strategického plánovania. Kritériom pre fungovanie modelu v tejto oblasti je: ľudské zdroje sa plánujú, manaţujú a zlepšujú; kompetentnosti a vedomosti ľudí sa identifikujú, rozvíjajú a udrţiavajú; zamestnanci sa angaţujú a splnomocňujú – dostávajú kompetencie; zamestnanci a organizácia vedú spolu dialóg.

- 131 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

Programový dokument: Kaţdá obec implementuje víziu rozvoja a strednodobú stratégiu prostredníctvom programového dokumentu, ktorý sa týka všetkých aktérov a podporujú ho zmysluplné programy. Kritériom pre fungovanie modelu v tejto oblasti je, ţe: v ňom definovaná stratégia je zaloţená na súčasných a budúcich potrebách a očakávaniach zainteresovaných strán, vychádza z kľúčových disparít a stavia na faktoroch, ktoré ich odstraňujú alebo zmierňujú; v ňom definovaná stratégia vychádza z informácií, získaných z monitorovania a hodnotenia; stratégia sa vyhodnocuje a upravuje; stratégia sa ďalej rozvíja prostredníctvom procesov strategického plánovania.

Finančné zdroje a partneri: Obec ako riadiaci orgán plánuje a riadi svoju spoluprácu s externými partnermi (mimo vlastnej organizácie) a s vyuţitím verejných ako aj súkromných zdrojov. Kritériom pre fungovanie v tejto oblasti je: organizácia riadi externé partnerstvo; organizácia riadi finančné toky podľa platnej metodiky, zákonov a nariadení.

Opatrenia na realizáciu programu: Obec ako riadiaci orgán navrhuje, riadi a zlepšuje svoje procesy s cieľom podporovať politiky a stratégie definované v programových dokumentoch tak, aby ním zabezpečované činnosti boli s ostatnými orgánmi koordinované a prispievali k efektívnosti a účinnosti podpory, pritom kritériom účinnosti v tejto oblasti je: systematické navrhovanie a riadenie jednotlivých procesov; zlepšovanie procesov podľa poţiadaviek, pouţívajúc inovácie, aby sa dosiahlo plné uspokojenie a mohla byť zvyšovaná efektívnosť a účinnosť realizovaných projektov; ţe projekty sa vyberajú na základe vopred stanovených kritérií, ktoré vychádzajú z reálnych potrieb obce a regiónu; vzťahy s príjemcami pomoci sa rozvíjajú a zlepšujú.

Výsledky: V rámci programu, priority, opatrenia alebo konkrétneho projektu sa v priebehu jeho realizácie dosahujú výsledky v podmienkach alebo správaní sa cieľovej skupiny. Kritériom fungovania tohto modelu je: ţe výsledky musia byť kvantifikovateľné; musia sa dať jednoznačne priradiť stabilnému číselníku (SKEČ číselník regionálneho členenia); musia sa získavať pri kaţdom projekte; musia mať očakávané a reálne výsledky (pred realizáciou, v priebehu alebo po realizácií projektu).

Účinnosť a efektívnosť: O dosahovaných efektoch plánovanej alebo realizovanej podpory poskytujú informácie pravidelné monitorovacie alebo hodnotiace správy, ktoré charakterizujú predovšetkým efektívnosť a účinnosť podpory. Efektívnosť a účinnosť sa skúmajú najmä z pohľadu

- 132 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice programovej štruktúry, regiónov, orgánov a zdrojov financovania. Kritériom pre fungovanie modelu v tejto oblasti je, ţe: výstupy, výsledky a dopady sú systematicky zhromaţďované; ku kaţdému ukazovateľu je priradená očakávaná a reálna hodnota; finančné toky sa rovnako monitorujú ako výstup, výsledok a dopad; informácie o efektívnosti a účinnosti sú pravidelne zhromaţďované v hodnotiacich a monitorovacích správach.

Rozdelenie zodpovednosti a kompetencií: Rozdelenie zodpovednosti a kompetencií medzi zainteresovanými partnermi je najdôleţitejším predpokladom kvalitného spracovania a realizácie Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Zároveň vytvára moţnosti na kvalitné spracovanie jednotlivých projektov na splnenie určených cieľov rozvoja obce.

Zadefinovanie partnerov do jednotlivých oblastí: 1. skupina Inštitúcie, autority a osoby zodpovedné za implementáciu navrhnutých opatrení 2. skupina Inštitúcie, autority a osoby zodpovedné za finančný manaţment prednesených opatrení 3. skupina Inštitúcie, autority a osoby zodpovedné za monitorovanie, hodnotenie realizovaných opatrení 4. skupina Inštitúcie, autority a osoby zodpovedné za kontrolovanie dopadov na ţivotné prostredie a za kontrolovanie environmentálnej spôsobilosti realizovaných opatrení.

Štátna správa Samospráva

PHSR

Podnikateľský sektor Neziskový sektor

5.2 Monitorovanie a hodnotenie Komisia pre podporu rozvoja obce okrem stanovených úloh na základe zistených skutočností môţe vykonávať revíziu stanovených priorít a opatrení. Obdobným spôsobom by sa mal aktualizovať aj katalóg projektov (akčné plány), úspešne zavŕšené projekty budú priebeţne aj v závislosti od zmeny finančnej situácie nahradzované novými projektmi, podporujúcimi kontinuitu v dosahovaní určených cieľov.

Princípy a fungovanie systému monitorovania a hodnotenia:

- 133 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

V procese monitorovania pracovné skupiny riadiacich orgánov zhromaţďujú údaje o projekte a príjemcovi pomoci, ktoré sa sledujú v priebehu celého procesu strategického plánovania.

Procesy monitorovania a zodpovednosti za ich realizáciu: Názov procesu : Zodpovedný orgán Predloţenie ţiadosti vrátane príloh PP Registrácia ţiadosti v informačnom systéme SORO Zaloţenie spisu projektu SORO Predloţenie monitorovacej správy projektu PP Vloţenie údajov z monitorovacej správy projektu do inf. systému SORO Vloţenie monitorovacej správy projektu do spisu projektu SORO

PP - Príjemca pomoci SORO - Sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom RO - Riadiaci orgán

Ţiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku: Patrí medzi základné zdroje monitorovaných údajov. Spolu s projektom ju vypracúva príjemca pomoci a predkladá príslušnému orgánu.

Ţiadosť obsahuje predovšetkým: informácie o ţiadateľovi a jeho partneroch na projekte; informácie o projekte; názvy a očakávané hodnoty merateľných ukazovateľov projektu; finančný plán projektu.

Ţiadosti o prostriedky vrátane zúčtovacích dokladov, ako výstup procesu finančného riadenia predovšetkým obsahujú: sumy deklarovaných oprávnených výdavkov projektu; sumy uznaných oprávnených výdavkov projektu; sumy neoprávnených výdavkov projektu; dátumy prijatia a zúčtovania ţiadosti o platbu na platobnej jednotke.

Monitorovacie správy: Sa zaraďujú medzi ďalšie zdroje monitorovaných údajov. Predkladá ich príjemca pomoci na základe špecifikácie uzavretej v zmluve medzi príjemcom pomoci a príslušným orgánom. Monitorovanie trvá aj po ukončení projektu a príjemca pomoci predkladá monitorovacie správy aţ do termínu určeného v zmluve.

Monitorovacia správa obsahuje: účtovnú závierku príjemcu pomoci; reálne hodnoty merateľných ukazovateľov výstupu; reálne hodnoty výsledku a dopadu realizovaného projektu.

Realizácia monitorovania: Monitorovanie realizujú predovšetkým spracovateľské alebo riadiace orgány. Jeho cieľom je zabezpečiť konzistentné a pravidelne dopĺňané štruktúrované informácie o

- 134 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice plánovaných, realizovaných a ukončených projektoch. Získané monitorované údaje sa v nasledujúcich procesoch ďalej analyzujú a vyhodnocujú. Monitorované údaje o projektoch financovaných zo štrukturálnych fondov EÚ sa ukladajú v centrálnej databáze príslušného informačného systému. Zmyslom procesu hodnotenia je sumarizovať výstupy získané monitorovaním projektov na zistenie informácií o účinnosti a efektívnosti podpory. Tieto informácie sa transformujú do monitorovacích a hodnotiacich správ, ktoré sú vypracovávané pre jednotlivé programy, priority, alebo opatrenia. Proces hodnotenia vyuţíva ako svoje vstupy všetky údaje získavané v procese monitorovania. Výstupom procesu monitorovania a hodnotenia sú hodnotiace a monitorovacie správy. Ich obsahovú štruktúru a periodicitu ich realizácie udávajú programové dokumenty, alebo ďalšie smernice a nariadenia. Za vypracovanie hodnotiacich správ zodpovedajú riadiace orgány. Druhy hodnotenia: predbeţné hodnotenie; následné hodnotenie; tematické hodnotenie.

Všetky typy hodnotiacich správ sa zameriavajú na vyhodnotenie efektívnosti a účinnosti realizovanej pomoci a predmetom skúmania je: celkový prínos realizovaných opatrení k cieľom stanovených v programových dokumentoch; vzťah medzi plánovanými a realizovanými opatrenia.

5.3 Harmonogram realizácie

Harmonogram realizácie Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja mikroregiónu:

P.č. Etapa realizácie 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 Zodpovednosť

1. Spracovanie analýz poradenská - návrh riešenia firma

2. Spracovanie PHSR poradenská - pripomienkovanie firma - obec

3. Posúdenie PHSR obec ako RO - korekcie

4. Schvaľovanie PHSR Obecné zastupiteľstvá

5. Propagácia programu webová - zverejnenie stránka obcí

6. Realizácia programu obec ako RO - financovanie dodávateľské a vlastná organizácie realizácia partneri 7. Ročné hodnotenie PHSR obec ako RO nezávislí

- 135 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

hodnotitelia 8. Priebeţné monitorovanie nezávislí hodnotitelia

9. Regulovanie PHSR obec ako RO - v prípade zmien

10. Kontrolovanie PHSR obec, VÚC, - vnútorný audit NKÚ, EÚ

6. Záver Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice bol spracovaný jednotlivými pracovnými skupinami v súlade s návrhmi občanov a vedenia obce na ďalší jej rozvoj po vykonaní jednotlivých druhov analýz, ktorých cieľom bola spoľahlivá a kvantifikovaná identifikácia základných disparít vyváţeného sociálno-ekonomického vývoja na základe PHSR Mikroregiónu Červený Kameň. Hlavné úsilie bolo zamerané na identifikáciu kľúčových problémov pomocou ktorých boli identifikované prioritné oblasti rozvoja obce. Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce po jeho patričnej prezentácií je potrebné prerokovať na zasadnutí obecného zastupiteľstva za prítomnosti verejnosti. Zo zasadnutí spracovať zápis s uvedením stanovísk prítomných, ktorý bude slúţiť pre potreby prípadných korektúr. Na záver obecné zastupiteľstvo hlasovaním schváli PHSR obce. Po schválení zabezpečí zhotoviteľ vykonanie korektúr v PHSR. Vyhotovenie potrebného počtu exemplárov a umiestnenie úplného textu na internetovej stránke obecného úradu zabezpečí obec.

6.1 Pouţitá literatúra a zdroje údajov: Národný strategický referenčný rámec SR 2007 – 2013 Národný strategický plán rozvoja vidieka pre obdobie 2007 - 2013 Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Bratislavského samosprávneho kraja Sčítanie obyvateľov domov a bytov, Štatistický úrad SR, 2002 Zákon č. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja Zákon č. 369/1990 Z. z. o obecnom zriadení Metodická príručka na vypracovanie PHSR obce a mikroregiónu MVRR SR, 2004 Príručka pre mikroregióny a obce na prípravu PHSR Enterplan, 2002 Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce – význam, štruktúra a základné metodické tézy, 2004.

7. Prílohy

7.1 Zoznam pouţitých skratiek

AGC Európska dohoda o medzinárodných ţelezničných magistrálach AGTC Európska dohoda o najdôleţitejších trasách medzinárodnej kombinovanej dopravy a súvisiacich objektoch BSK Bratislavský samosprávny kraj

- 136 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

CKO Centrálny koordinačný orgán NSRR, MVRR SR CO Certifikačný orgán, MF SR CSF Community Support Framework - Rámec podpory spoločenstva EAFRD European Agricultural Fund for Rural Development - Európsky poľnohospodársky fond pre podporu rozvoja vidieka ECB European Central Bank - Európska centrálna banka EFF European Fisheries Fund - Európsky fond pre rybné hospodárstvo EIB Európska investičná banka EK Európska komisia ERDF European Regional Development Fund - Európsky fond regionálneho rozvoja ERM II Exchange Rate Mechanism II - Európsky mechanizmus výmenných kurzov ESF European Social Fund - Európsky sociálny fond EÚ 15 tzv. „staré“ členské štáty Európskej únie (Veľká Británia, Taliansko, Francúzsko, Belgicko, Dánsko, Fínsko, Grécko, Írsko, Luxembursko, Holandsko, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Španielsko, Švédsko) EÚ 25 „staré“ členské krajiny plus „nové“ členské krajiny bez Bulharska a Rumunska (Slovensko, Česko, Poľsko, Maďarsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Slovinsko, Cyprus, Malta) HDP hrubý domáci produkt HICP harmonizovaný index spotrebiteľských cien HND hrubý národný dôchodok IKT informačno-komunikačné technológie ITMS IT monitorovací systém KF Kohézny fond KURS 2001 Koncepcia územného rozvoja Slovenska 2001 LAU Local Adminitrative Unit - Štatistická územná jednotka (skr. ŠÚJ alebo NUTS z fr. nomenclature des unités territoriales statistiques) MČK Mikroregión Červený Kameň MRK marginalizované rómske komunity MSP malé a stredné podniky NACE Štatistická klasifikácia ekonomických aktivít v Európskych spoločenstvách NDP National Development Plan - Národný rozvojový plán NSRR Národný strategický referenčný rámec NUTS Nomenclature des Unitées Territoriales Statistiques - klasifikačný systém štatistických územných jednotiek zavedených EUROSTAT-om v spolupráci s národnými štatistickými úradmi OA Orgán auditu, MF SR OKEČ Štatistická odvetvová klasifikácia ekonomických činností PHSR Program hospodársko – sociálneho rozvoja PPP Public private partnership – verejno – súkromné partnerstvo

- 137 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Budmerice

PKS parita kúpnej sily - power purchase standard PZI priame zahraničné investície RO riadiaci orgán SAV Slovenská akadémia vied SODB sčítanie obyvateľov, domov a bytov SO/RO sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom SR Slovenská republika SWOT Strengths/Weaknesses/Opportunities/Threats – Silné stránky/Slabé stránky/Príleţitosti/Ohrozenia ŠF štrukturálne fondy TEN-T trans - european networks - transeurópske dopravné siete TUR trvalo udrţateľný rozvoj VÚC vyšší územný celok VVZ vedecko-výskumná základňa MDPT SR Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky MF SR Ministerstvo financií Slovenskej republiky MH SR Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky MK SR Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky MPSVR SR Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky MŠ SR Ministerstvo školstva Slovenskej republiky MVRR SR Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky MZ SR Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky MŢP SR Ministerstvo ţivotného prostredia Slovenskej republiky

- 138 -