Interaktívneumenie Nafestivale
Total Page:16
File Type:pdf, Size:1020Kb
MASARYKOVA UNIVERZITA FILOZOFICKÁ FAKULTA Ústav hudební vědy Teorie interaktivních médií Kristína Kliská Bakalárska diplomová práca INTERAKTÍVNE UMENIE NA FESTIVALE „TRANSART COMMUNICATIONʺ Vedúci práce: Mgr. Jozef Cseres 2013 Prehlasujem, že som bakalársku diplomovú prácu vypracovala samostatne s použitím uvedenej literatúry a prameňov. ................................................................... Kristína Kliská Poďakovanie: József R. Juhász Mgr. Helena Markusková Mgr. Jozef Cseres OBSAH 1. Úvod .................................................................................................................................................... 1 2. Štúdio erté a festival TransArt CommunicaTION ................................................................................ 3 2.1 Štúdio erté ..................................................................................................................................... 3 2.2 Priestor pre alternatívne umenie (1988,1989) .............................................................................. 4 2.3 Cesta do medzinárodnej siete (1990-93) ...................................................................................... 5 2.4 Posilňovanie pozície festivalu (1995-97) ....................................................................................... 8 2.5 Spolupráca dvoch platforiem (1998) ............................................................................................. 9 2.6 Tematické ročníky (1999-2006) ................................................................................................... 10 2.7 TransArt CommunicaTION New Series (2010-) ........................................................................... 12 3. Interaktívne umenie na festivale TransArt CommunicaTION............................................................ 14 3.1 Interaktivita ako vlastnosť nových médií .................................................................................... 14 3.2 Responzívne umenie Dona Rittera .............................................................................................. 16 3.3 Interakcia s prostredím Benoîta Maubreyho .............................................................................. 20 4.4 Humanizmus v diele Boba Ostertaga .......................................................................................... 24 3.5 Spájanie tradičných a experimentálnych prístupov v tvorbe Miye Masaoky ............................. 29 3.6 Interaktívne husle Jona Rosea ..................................................................................................... 31 3.7 Ilona Németh: Rozhovor s návštevníkom .................................................................................... 34 4. Záver .................................................................................................................................................. 38 Resumé .................................................................................................................................................. 41 Summary ............................................................................................................................................... 41 Zoznam použitej literatúry a zdrojov .................................................................................................... 42 Zoznam obrázkov .................................................................................................................................. 45 1. ÚVOD Jedným z motívov napísania tejto práce je fakt, ako málo pozornosti v odborných publikáciách a médiách sa dostalo jednému z najväčších festivalov performance1 v strednej Európe. TransArt CommunicaTION (ďalej len TC) počas dvadsiatich piatich rokov pôsobenia vykonal pre akčné, ale aj ďalšie marginálne prejavy umenia, službu, ktorá zostala nedostatočne docenená. Absencia kritikov, teoretikov a novinárov na jednej z najrozsiahlejších akcií venovaných marginálnemu umeniu v strednej Európe je zarážajúca. Rovnako je na tom festival aj s publikom – napriek viac než dvadsaťročnej tradícii sa mu nepodarilo získať pravidelných „skalných“ návštevníkov. Množstvo divákov však nemôžeme dávať do priameho súvisu s kvalitou festivalu, ktorá síce, ako uvidíme v nasledujúcich kapitolách, bola kolísavá. Skôr ide o otvorenosť ľudí k novým veciam a predovšetkým periférnym umeleckým prejavom. „Celkove u nás chýba teória pre experimentálne či alternatívne polohy umenia, ale i osveta. Možno sa potom čudovať reakciám náhodného diváka odchovaného klasickou estetikou?“2 pýta sa Peter Rónai, jeden z tradičných festivalových účinkujúcich. Organizátor TC, novozámocké Štúdio erté, sa o osvetu usilovalo už od svojho vzniku rôznymi prednáškami a akciami. Festival každým ročníkom plnil svoje posolstvo a to poskytnúť alternatívnym formám umenia potrebný priestor na prezentáciu. Prvé roky boli experimentálneho charakteru a konali sa v suteréne kultúrneho domu. Navzdory tomu sa postupom času festival vyprofiloval na jeden z najväčších svojho druhu v medzinárodnom kontexte. Cieľom tejto práce však nie je zisťovať, kde sa stala chyba a prečo bol TC dlho opomínaný či už zo strany všeobecnej alebo odbornej verejnosti. Naším zámerom je poukázať na fakt, že festival so štvrťstoročnou tradíciou si túto pozornosť zaslúži. V prvej časti sa budeme stručne venovať okolnostiam vzniku Štúdia erté, jeho produkcii a najmä jeho najväčšiemu projektu, festivalu TransArt CommunicaTION, ktorý sa v rokoch 1987-2012 konal v Nových Zámkoch a ďalších mestách (i štátoch) a pokračuje ďalej. Ako primárny zdroj nám poslúži monografia Transart Communication: Performance & Multimedia Art, Studio erté 1987-2007 (Kalligram, 2008) Gábora Hushegyiho a Zsolta Sőrésa, vydaná pri príležitosti dvadsiateho výročia Štúdia 1 V práci budeme používať výraz „performance“ namiesto poslovenčeného „performancia“ , napriek tomu, že ho preferujú autorky Geržová a Hrubaničová v publikácii Kľúčové termíny výtvarného umenia druhej polovice 20. storočia. 2 BABÍN, Emil. Performance ako varovanie. Pravda, 1992-09-29, č. 230, s. 7. 1 erté. Keďže festival stále prebieha, môže sa zdať, že textom chýba patričný časový odstup, omnoho výraznejší je však nedostatočný odstup osobný. Hushegyi je autor úzko spätý so Štúdiom, jeho činnosť mapoval priebežne, zúčastnil sa mnohých jeho akcií a vydal niekoľko textov už počas jeho pôsobenia, napr. aj na CD-ROMe TransArt CommunicaTION 1995-1996. Preto jeho názor môže byť mierne skreslený, ako sám v úvode monografického textu priznáva3. Napriek tomu jeho text zostáva jedným z najdôležitejších zdrojov tejto práce. Keďže odborníci činnosť Štúdia a festival samotný obchádzali, významnými zdrojmi pre nás budú rôzne články a recenzie, ktoré sporadicky mapovali festivalové dianie, najmä novozámocký týždenník Castrum Novum, magazín súčasného umenia Profil, Ateliér a celoštátne denníky. Ich analýzou budeme sledovať nielen dôležité vystúpenia a ich aktérov, ale tiež sa pokúsime postihnúť kvalitatívnu úroveň festivalu a zásadné problémy, ktoré sa ho dotýkali. V druhej časti zameriame pozornosť na interaktívne umenie, ktoré bolo na festivale prezentované. V prvom rade bol TC priestorom pre performance art, ale nebránil sa žiadnej forme umenia, ani umeniu nových médií. Táto časť bude založená na komparácii definícií interaktivity teoretikov umenia a umelcov, ktorí interaktívne umenie prakticky vytvárajú. Tiež sa budeme venovať teoretickej práci Dona Rittera, ktorý predstavuje pojmy ako neobmedzené dielo a fyzická estetika, a interaktívne umenie nazýva responzívnym. Svoje názory jasne demonštruje vlastnou tvorbou. Podrobne si priblížime interaktívne inštalácie a performance, ktoré na festivale predviedli Miya Masaoka, Benoît Maubrey, Bob Ostertag, a organizátorka festivalu Ilona Németh. Tu ako zdroje predovšetkým poslúžia internetové prezentácie umelcov, rozhovory s nimi a publikácie Hudobné simulakrá Jozefa Cseresa (Hudobné centrum, 2001) a Rozšírené spôsoby diváckej percepcie digitálneho umenia Kataríny Rusnákovej (FVU AKU, 2011). Bakalárska práca určite nie je adekvátna forma prezentácie festivalu takéhoto rozsahu, veríme však, že o ňom aspoň minimálnym spôsobom zvýši povedomie. Tvorba každého z umelcov, ktorí budú v tejto práci spomenutí, by si takisto zaslúžila veľkorysejší priestor, potvrdzuje však, aké výrazné osobnosti súčasnej intermediálnej výtvarnej scény festival hostil a tým tiež jeho význam. 3 HUSHEGYI, Gábor. 20 rokov Štúdia erté. In Transart communication: Performance & Multimedia Art Studio erté 1987-2007. Bratislava: Kalligram, 2008, s. 87. 2 2. ŠTÚDIO ERTÉ A FESTIVAL TRANSART COMMUNICATION 2.1 ŠTÚDIO ERTÉ Štúdio erté, intermediálna platforma literátov, performerov, výtvarníkov a biochemika, vzniklo v roku 1987 v Nových Zámkoch na pozadí zakázaného literárneho združenia Iródia. József R. Juhász4, Ottó Meszáros, Ilona Németh a Attila Simon sa profilovali ako nezávislé združenie s cieľom podporovať marginálne prejavy umenia, ktoré boli na oficiálnej scéne potláčané. Zadefinovali sa ako experimentálne umelecko-literárne štúdio so záujmom o umelecké prejavy vytlačené na perifériu kultúrneho života, výtvarné aktivity nezávislé od oficiálnej sféry a so zámerom hľadania nových ciest umenia. Vychádzali z menšinového maďarského prostredia, z rodiska významného umelca Lajosa Kassáka, kde umelecká kultúra nepatrí medzi aktívne elementy života. Štúdio vzniklo v dobe zvýšenej opozičnej aktivity spoločnosti a výtvarníkov,5 ku ktorej sa pridali podporou alternatívnych prejavov umenia prostredníctvom prednášok a prezentácií.