Náčrt štúdie zmien využívania vybraných ekosystémových služieb (Na príklade obce Oponice)

Outline of the study focused on using selected ecosystem services (The Example of Village Oponice)

Denisa Grznárová1, Júlia Repáková2

Abstrakt

Predmetom výskumu danej štúdie bol historický aspekt antropogénneho vplyvu na využívanie vybraných ekosystémových služieb (produkčná funkcia) v minulosti, v porovnaní so súčasným stavom. Ekosystémové služby boli identifikované induktívnym prístupom „zdola-nahor“. Výskum antropogénneho vplyvu bol orientovaný na špecifické časové obdobie, na pôsobenie rodu Apponyiovcov. Zmena prostredia vnášaním vlastných prvkov bol jeden zo spôsobov ľudskej snahy o zvýšenie ponuky ekosystémov a jej prispôsobenie vtedajším záujmom. Problematika bola riešená na príklade nížinno-pahorkatinnej obce Oponice pod pohorím Tribeč v okrese Topoľčany, na juhozápade Slovenska. Projekt je na určenej lokalite prvou štúdiou k danej téme, ktorá si vyžaduje podrobnejšie štúdium dostupnej literatúry. Štúdia nadväzuje na predchádzajúcu prácu Grznárovej et al. (2014) v tlači.

Kľúčové slová: ekosystémové služby, produkčná funkcia, Oponice, Tribeč

Abstract

Subject of the research study was the historical aspect of human impact on using selected ecosystem services (production function) in the past, compared to the current situation. Ecosystem services were identified by using the inductive approach (“bottom-up”). The research was focused on specific period of time, on genus Appony. Changing the environment by implementing personal elements was one of the ways of human efforts to increase the supply of ecosystems and its adaptation to human interests at that time. The issue has been studied on the example of lowland- upland village Oponice below the mountain Tribeč in Topoľčany district, SW . This project is a pioneer study at given locality which requires more detailed study of the available literature. The study follows previous Grznarova´s et al. papier (2014) in the press.

Key words: ecosystem services, production function, Oponice, Tribeč

1 Ing. Denisa Grznárová, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Fakulta Európskych Štúdií a Regionálneho rozvoja, Katedra ekológie, [email protected], +421908 843 093

2 Ing. Júlia Repáková, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Fakulta Európskych Štúdií a Regionálneho rozvoja, Katedra ekológie, [email protected], +421908 220 260

1

Úvod

Prírodné a poloprírodné ekosystémy sú v krajine poskytovateľmi rôznych úžitkov pre ľudskú spoločnosť (napr. čistá voda, potraviny, rekreácia, duchovné hodnoty), majúce významnú ekologickú, socio-kultúrnu a ekonomickú hodnotou (Costanza et al., 1997; de Groot et al., 2002; MA, 2005). Tieto úžitky pozostávajú zo zmesi súkromných a verejných tovarov a služieb multifunkčnej krajiny, považovaných za „prírodný kapitál“ (de Groot, 2006). Zásoby predstavujúce prírodný kapitál (ekosystémové služby) sú rozhodujúce pre fungovanie život podporujúcich systémov Zeme (Costanza et al., 1997). Ekosystémové služby sú produktom zložitých interakcií medzi a v rámci abiotických (životné prostredie) a biotických (druhy) zložiek ekosystémov. Všeobecnú platnosť nadobudlo tvrdenie, že zníženie rozmanitosti druhov bolo a je spojené s poklesom ekosystémových funkcií a v dôsledku toho i služieb (Cardinale et al., 2006; Hooper et al., 2005; MA, 2005), čo zdôrazňuje význam zachovania biodiverzity. Avšak spôsob využívania pôdy a zdrojov ľudskou spoločnosťou hlavne v poslednom storočí (Steffen et al., 2005), spôsobilo dramatické zmeny ekosystémov, ktoré boli vždy spojené s poklesom početnosti mnohých druhov (SCBD, 2010). Preto je vegetácia označená za základnú zložku prírodného prostredia, zabezpečujúca nenahraditeľné funkcie pre ľudskú spoločnosť (Eliáš, 1983). Eliáš (1983) rozlíšil dve základné skupiny funkcií vegetácie v krajine nasledovne, ekologické funkcie ekosystémov (v systéme ekologických vzťahov) a spoločenské funkcie ekosystémov (v systéme socioekonomických vzťahov). Koncepcia ekosystémových služieb použitá na posúdenie stavu ekosystémov sveta na prelome tisícročí preukázala, že kvalita ľudského života závisí od služieb, ktoré ľudstvu poskytujú ekosystémy (MA, 2005). Z dôvodu uprednostňovania antropocentrizmu, ktorého prioritou je blahobyt človeka, často dochádza práve k prehliadaniu a podceňovaniu hodnôt mnohých ekosystémových služieb (Eliáš, 2010). Cieľom práce je zhodnotenie zmien z hľadiska funkcií vegetácie a služieb ekosystémov od minulosti až po súčasnosť. Štúdia je na určenej lokalite v danej téme pionierskou a vyžaduje si podrobnejšie štúdium dostupnej literatúry.

Materiál a metódy

Predmetom štúdie bol historický aspekt antropogénneho vplyvu na využívanie vybraných ekosystémových služieb (produkčná funkcia) v minulosti, v porovnaní so súčasným stavom. Výskum antropogénneho vplyvu bol orientovaný na špecifické časové obdobie, na pôsobenie rodu Apponyiovcov. Problematika bola riešená na príklade obce Oponice (12260000 m2) v okrese Topoľčany (Nitriansky samosprávny kraj), na juhozápade Slovenska. Katastrálne územie obce je zo západnej a južnej strany obklopené blokmi poľnohospodárskej pôdy rovinatého charakteru, ležiace na ľavej terase nížinného toku rieky , pod úpätím jadrovo-kryštalického pohoria Tribeč (Lukniš, 1949). Mnohotvárny nížinno-pahorkatinný charakter obce s typickou

2 diverzitou prírodných ekosystémov je zložený z dvoch základných častí, z nížinnej (stred obce 168 m n. m.) a horskej lesnej (Veľká skala 503 m n. m.). Obalová mezozoická jednotka jadrovo-kryštalického pohoria Tribeč (Lukniš, 1949), zastúpená kvarcitmi (Ivanička et al., 1988) dominuje na východe katastra. Výsledkom bol vznik kyslých až mierne kyslých kamenistých rankrov na kremencoch (Eliáš, 1984). Podľa Lukniša (1949), boli typické kremencové skaly vyčnievajúce ponad okolitý eróziou znížený terén nazvané ako kremencové hôrky (Veľká skala, JV katastra). Eliáš (1984) tvrdí, že prirodzená kyslomilná vegetácia kremencových hôrok prispôsobená extrémnym pôdnym podmienkam prechádza do spoločenstiev dubových lesov. Podľa Eliáša (1980; 1985), dochádza v obvodových častiach pohoria (JV katastra), ktoré sú na kontakte s nížinou, ku styku kremencov a kalcifilných hornín (dolomity a vápence). Ivanička et al. (1988) tvrdí, že niva v okolí vodných zdrojov (Oponický potok, podzemný vodný zdroj Cánová) a nížinná časť katastra (sídelné a poľnohospodárske oblasti), sú tvorené deluviálnymi sedimentmi. Potenciálnu vegetáciu podľa Michalka (1986), predstavujú menšie plôšky dubových kyslomilných lesov na kremencoch, bukových kvetnatých lesov podhorských na východe katastra a dubovo-cerových lesov na západe katastra, ďalej dubovo- hrabových lesov panónskych oddeľujúcich dubovo-hrabové lesy karpatské na východe katastra a lužné lesy nížinné v nive rieky Nitra a Oponického potoka. Podľa Eliáša (2013), bola na základe induktívneho prístupu „zdola-nahor“ identifikovaná súčasná miestna biodiverzita, použitá na vypracovanie prehľadu spoločenstiev ekosystémov (viď Tabuľka 1). Využitá bola nasledovná literatúra (Eliáš, 1985; 1986; 1990 – Ružičková et al., 1996). Rozšírenie spoločenstiev bolo zhodnotené na základe mapových materiálov, Geobotanická mapa (Michalko, 1986), Mapa lesných typov (Hančinský, 1988), Porastová mapa (NLC, 2010) a mapová aplikácia geografického informačného systému (NLC, 2012). V ďalšom kroku boli podľa Eliáša (1983) identifikované a klasifikované miestne funkcie vybraných ekosystémov na ekologické a spoločenské funkcie. Po zhodnotení získaných poznatkov bol analyzovaný súčasný a historický aspekt využívania určitých ekosystémových služieb pomocou metódy skúmania využívania zeme CORINE Landcover (SAŽP, 2013), mapovej aplikácie geografického informačného systému (NLC, 2012), metódy terénneho prieskumu, vo významnej miere pomocou metódy riadeného rozhovoru a štúdiom dostupnej literatúry (Králik, 1995 – Klčo, Illášová, 2000).

Výsledky a diskusia

Náčrt štúdia problematiky zmien využívania určitých ekosystémových služieb v rámci katastra obce Oponice sme orientovali na obdobie pôsobenia posledného šľachtického rodu Apponyiovcov. Ten hospodársky, politicky a kultúrne ovplyvňoval tento región v období (1392-1935), kedy zomrel posledný mužský potomok. Obdobie 14. storočia, kedy Čákovcov nahradili Apponyiovci, prinieslo mnohé hospodárske zmeny, klčovanie hospodárskych lesov, výstavbu novej osady, vysádzanie

3 introdukovaných druhov drevín a viníc v priestore spoločnej chotárskej hranice s obcou Súlovce. Posledný majiteľ panstva, Henrich Appony (1885-1935), v histórii označovaný ako vášnivý poľovník, významným spôsobom prispel k rozvoju regiónu a skladbe poľovnej zveri v lesoch Tribeča. Vnášanie vlastných prvkov do prostredia bol jeden zo spôsobov snahy o zvýšenie ponuky ekosystémov a jej prispôsobenie pánskym záujmom. Keďže Apponyiovský majetok prešiel v roku 1935 do vlastníctva štátu, obce a bývalých zamestnancov, v procese manažmentu tohto územia vystupuje viacero subjektov (Králik, 1995). Ekologické funkcie lesných ekosystémov sú prioritne viazané na biodiverzitu (acidofilná a kalcifilná vegetácia) špecifickú pre miestny geologický podklad (kremence, dolomity, vápence) (Lukniš, 1949). Z historického hľadiska je nutné uviesť, že odborníkmi na lesné hospodárstvo boli v dobe Apponyiovcov Nemci a Rakúšania (Králik, 1995). Nemecká škola významným spôsobom ovplyvnila vtedajšiu biodiverzitu miestnych lesných ekosystémov. Snahou bolo zvýšenie ponuky ekosystémov a ich služieb. Výsledkom bola introdukcia nepôvodných druhov drevín, borovice čiernej (Pinus nigra) a smreka obyčajného (Picea abies) na biotopy lúk a pasienok, ktoré zotrvali do súčasnosti. Ekostabilizačná funkcia pôdy bola v určenom období zabezpečovaná výlučne lesmi kategórie hospodárske, s hlavnou drevinou duba (2. vegetačný stupeň) a buka (3. vegetačný stupeň). V súčasnosti sú poskytovateľmi ekostabilizačnej funkcie ochrany pôdy lesy v extrémnych polohách (ochranné lesy 310000 m2), kyslé bukové dúbravy na J katastra, kamenité bukové dúbravy s javorom na V katastra, suché bukové dúbravy na severe a sutinové javorové bukové dúbravy v okolí Oponického hradu (lesy na mimoriadne nepriaznivých stanovištiach 25%). Prevažujúcu ekologickú funkciu ochrany pôdy plnia lesy acidofilné a na vápnitých podložiach, skupiny lesných typov suchých bukových dúbrav na vápencoch na J a V katastra (75%). Vodoochrannú protieróznu a brehoochrannú funkciu zároveň s významnou trasnformačno-produkčnou funkciou zabezpečujúcou obehy biochemických cyklov biosféry a potravových reťazcov poskytujú lesy oboch predošlých kategórií. Dominantné postavenie malo spomedzi spoločenských funkcií poskytovanie produkčnej funkcie (ťažba dreva). Lesné pozemky, v prevažnej miere zastúpené listnatými druhmi, boli dopĺňané o ihličnany. Ťažba bola realizovaná holorubným spôsobom. Na holoruboch boli zámerne ponechávané výstavky, za účelom zabezpečenia funkcie úrody semena (žaluď, bukva) ako potravy pre poľovnú zver. Začiatkom rozmachu produkčnej funkcie bolo obdobie od polovice 19. storočia do polovice 20. storočia. V okolí výstavok sa každých 20 rokov čistila kôra z dubov, kvôli trieslu, ktorú ďalej spracovávala novootvorená garbiareň v Bošanoch na výrobu koží. Podporu produkčnej funkcie a medzinárodného obchodu s biomasou predstavovala výstavba železnice, vedúcej cez Solčany po vrchol Tribeč, ktorá sa do súčasnosti nezachovala (Klčo, Illášová, 2000). Drevná hmota ihličnanov bola exportovaná (Rakúsko, Maďarsko) a využívaná na stavbu obydlí. Funkciu produkcie biomasy rovnako poskytovali bučiny, využívané na výrobu drevného uhlia a od konca 19. storočia na výrobu ohýbaného nábytku v nemeckom podniku Thonet vo Veľkých Uherciach. V súčasnosti je spoločenská funkcia (hospodárske lesy 3310000 m2)

4 rovnako zastúpená prevažne produkčnou funkciou (ťažba listnatých drevín 1037 m3.kg-1 za rok) (NLC, 2012). V priebehu rokov 2010-2012 bolo vyťažených 2354 m3.kg-1 borovice lesnej, 1304 m3.kg-1 duba zimného, 711 m3.kg-1 buka lesného, 442 m3.kg-1 hrabu obyčajného, 319 m3.kg-1 smrekovca opadavého a 213 m3.kg-1 smreka obyčajného. Ťažba je zámerne orientovaná na zmladzovanie z pňových výmladkov pri výchovných prebierkach, účelom je zabezpečenie ochrany pôvodnej biodiverzity (NLC, 2010). Súčasná funkcia produkcie dreva má i medzinárodný charakter. Popri predaji v rámci Slovenska, je najkvalitnejšia dubová kmeňovina po každoročných aukciách dreva v Topoľčiankach exportovaná do zahraničia na jej ďalšie spracovanie (Rakúsko, Taliansko, Francúzsko). Spoločenská funkcia v podobe produkcie ekonomicky výhodných komodít bola predstavovaná obilninami, vínnou révou, plodmi vysoko kmenných ovocných stromov, cukrovou repou a ich sekundárnymi produktmi (alkohol, cukor). Uvedené komodity mali významné postavenie v obchodnej sfére. Boli exportované do okolitých európskych krajín (Klčo, Illášová, 2000). Agroekosystém viníc bol založený na svahu s JV expozíciou na prechode lúky a lesa v SZ časti katastra, kde pretrvali do roku 1945. Oponským Burgunským vínom sa hostilo na anglickom kráľovskom dvore. Po zrušení a novo výsadbe vinohradov na menej vyhovujúci svah (Z expozícia), na miesto bývalého židovského cintorínu, sa významnosť funkcie produkcie vína začala znižovať. Na lokalite sú vinice väčšinu dňa dlho tienené. V súčasnosti produkcia viníc (200000 m2; 80000 m2 nový sad, 120000 m2 starý sad) umiestnených na stredne strmých svahoch ohrozovaných vodnou eróziou v JZ časti katastra, poskytuje víno len pre malý lokálny odbyt. Poskytovateľom funkcie prírodného zdroja sú dnes už len pozostatky niektorých starých ovocných sadov (jablká, čerešne, marhule) z čias Apponyiovcov, ktoré boli využívané v miestnom liehovare na mieste dnešného poľnohospodárskeho podniku. Pôvodný jablčný sad bol ponechaný ako kmeňový základ ovocných stromov pre kmeňové odrody. V súčasnosti bolo od produkčnej funkcie niekdajších ovocných sadov (čerešňový, broskyňový, jablčný sad- 370000 m2) upustené po vyhlásení pásma hygienickej ochrany v okolí rezervoára zdroja pitnej vody (južne od vínnej pivnice). Ovocné sady boli opustené, následne nastúpila sukcesia a zarastanie náhradnou vegetáciou. Extenzívne využívanie sadov a ich postupné vysievanie krmovinami (najmä lucerna siata a ďatelinotrávy) viedlo i k ukončeniu tunajšieho včelárstva, ktoré disponovalo so 140 včelstvami. Produkčná funkcia sadov bola nahradená funkciou prírodného zdroja v podobe liečivých rastlín, nektáru a peľu.

Záver

V rámci skúmaného územia sú miestne ekosystémy (lesné a agroekosystémy) poskytovateľmi rôznych produkčných a mimoprodukčných funkcií. Ich využívaním sa vegetácia stáva poskytovateľom konkrétnych ekosystémových a spoločenských služieb. Avšak prirodzený potenciál týchto ekosystémov bol počas predchádzajúcich storočí rôzne formovaný podľa meniacich sa požiadaviek miestnych obyvateľov,

5 domáceho a zahraničného trhu. Vlastníci panstiev sa neuspokojili s danými ekosystémovými službami ktoré im boli poskytované. Do ekosystémov vnášali vlastné prvky so snahou o zvýšenie ponuky ekosystémov (vysádzanie borovíc a smrekov, viníc a ovocných sadov). V rámci aktuálneho stavu využívania novodobých ekosystémov a ich biodiverzity sa vo vymedzenej obci uplatňuje trend opúšťania historických prvkov vnášaných bývalými majiteľmi pôdy. Dochádza k nahrádzaniu jedného biotopu druhým ale i k nevyužívaniu služieb ekosystémov (ovocné sady, vinice), hoci potenciál je dostatočný.

Literatúra

CARDINALE, B. J. et al. 2006. Effects of biodiversity on the functioning of trophic groups and ecosystems. In Nature [online], vol. 443, no. 7114, pp. 989-992 [cit. 2014-04-19]. ISSN 0028-0836. Dostupné na internete: http://faculty.jsd.claremont.edu/emorhardt/159/pdfs/2007/1_30_07.pdf

COSTANZA, R. 1997. The value of the world’s ecosystem services and natural capital. In Nature [online], vol. 387, no. 6230, pp. 253-260 [cit. 2014-04-19]. ISSN 0028-0836. Dostupné na internete: http://www.esd.ornl.gov/benefits_conference/nature_paper.pdf

DE GROOT, R. S. et al. 2002. A typology for the classification, description and valuation of ecosystem functions, goods and services. In Ecological Economics [online], vol. 41, no. 3, pp. 393-408 [cit. 2014-04-19]. ISSN 0921-8009. Dostupné na internete: https://www. www.elsevier.com/locate/ecolecon

DE GROOT, R. S. 2006. Function-analysis and valuation as a tool to assess land use conflicts in planning for sustainable, multi-functional landscapes. In Landscape and Urban Planning [online], vol. 75, no. 3, pp. 175-186 [cit. 2014-04-19]. ISSN 0169- 2046. Dostupné na internete: http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0169204605000575

ELIÁŠ, P. 1980. Lesné spoločenstvá juhovýchodnej časti Tribeča. Zborník referátov z 3. zjazdu SBS, Zvolen, 75-79.

ELIÁŠ, P. 1983. Ecological and Social Functions of Vegetation. In Ekológia (ČSSR). vol. 2, no. 1, pp. 93-104.

ELIÁŠ, Pavol. 1984. Fytogeografické poznámky k pohoriu Tribeč. In Biológia. , roč. 39, č. 1, s. 537-543. ELIÁŠ, P. 1985. Acidofilná flóra a vegetácia Tríbeča. In Pamiatky – príroda, roč. 15, č. 3, s. 26-31.

6

ELIÁŠ, P. 1986. Vegetácia štátnych prírodných rezervácií Hrdovická a Solčiansky háj a projektovanej ŠPR Kovarecká dubina (pohorie Tríbeč) In Rosalia : Spravodaj ochrany prírody chránenej krajinnej oblasti Ponitrie. Nitra : Správa CHKO Ponitrie, s. 33-79.

ELIÁŠ, P. 1990. Rozšírenie rastlín v Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie (pohorie Tribeč a Vtáčnik) I. In Rosalia: Spravodaj ochrany prírody okresu Nitra a chránenej krajinnej oblasti Ponitrie. Nitra : Správa CHKO Ponitrie, s. 121-148.

ELIÁŠ, P. 2010. Ekosystémové služby a kvalita života ľudí vo vidieckych oblastiach. In Životné prostredie, roč. 44, č. 2, s. 88-91. ISSN 0044-4863.

ELIÁŠ, P. 2013. Ecosystem services in rural landscape and their usability. In INTECOL 2013, London. Dostupné na internete: http://eventmobi.com/intecol2013/agenda/34843/182728

GRZNÁROVÁ, D. – REPÁKOVÁ, J. – ELIÁŠ, P. 2014. Ekologické a Spoločenské Funkcie Ekosystémov Vo Vidieckej Krajine (Na Príklade Obce Oponice). V tlači.

HANČINSKÝ, L. 1988. Mapa lesných typov 1:20 000. Mapová a textová časť. In Priemet CHKO Ponitrie. Nitra : CHKO Ponitrie.

HOOPER, D. U. et al. 2005. Effects of biodiversity on ecosystem functioning: A consensus of current knowledge. In Ecological Monographs [online], vol. 75, no. 1, pp. 3-35 [cit. 2014-04-19]. ISSN 0012-9615 . Dostupné na internete: http://www.npwrc.usgs.gov/pdf/npwrc1436.pdf

IVANIČKA, J. et al. 1988. Geologická mapa Tribeča. 1:50 000. Bratislava : Ministerstvo životného prostredia – GSSR. [online], [cit. 2014-3-20]. Dostupné na internete: http://www.geology.sk/images/mapy/50/33Tribec.jpg

KLČO, M – ILLÁŠOVÁ, Ľ. 2000. História Kovariec. Topoľčany : TRISTANPRESS, 96 s. ISBN 80-900406-9-1.

KRÁLIK, P. 1995. História Oponíc. Partizánske : Garmond, 145 s. ISBN 80-967468- 4-7.

LUKNIŠ, M. 1949. Morfologická štúdia Tribeča. In Geographica Slovaca I., Hromádkov zborník. Bratislava : SAV, s. 80-100.

MICHALKO, J. et al. 1986. Geobotanická mapa ČSSR 1:200 000. Bratislava : SAV vo vydavateľstve VEDA.

7

MILLENIUM ECOSYSTEM ASSESSMENT. 2005. Ecosystems and Human Well- Being: A Framework for Assessment. Washington D. C. : Island Press, p. 528-546.

NÁRODNÉ LESNÍCKE CENTRUM ZVOLEN. 2010. Porastová mapa 1:10 000. Zvolen : NLC- Ústav lesných zdrojov a informatiky.

NÁRODNÉ LESNÍCKE CENTRUM ZVOLEN. 2012. Lesnícky geografický informačný systém. [online], [cit. 2014-2-3]. Dostupné na internete: http://gis.nlcsk.org/lgis/

RUŽIČKOVÁ, H. et al. 1996. Biotopy Slovenska: Príručka k mapovaniu a katalóg biotopov. Bratislava : Ústav krajinnej ekológie SAV, s.192. ISBN 80-967527-3-1.

SECRETARIAT OF THE CONVENTION ON BIOLOGICAL DIVERSITY. 2010. Global biodiversity: Outlook 3. Malta : Progress Press Ltd. 94 s. ISBN-92-9225-220-8. [online], [cit. 2014-04-19]. Dostupné na internete: http://www.cbd.int/doc/publications/gbo/gbo3-final-en.pdf

SLOVENSKÁ AGENTÚRA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA. 2013. Corine Landcover, [online], [cit. 2014-1-20]. Dostupné na internete: http://geo.enviroportal.sk/corine/

STEFFEN, W. et al. 2004. Global change and the earth system: A planet under pressure. Berlin : Springer. 40 s. ISBN 91-631-5380-7. [online], [cit. 2014-04-19]. Dostupné na internete: http://www.igbp.net/download/18.1b8ae20512db692f2a680007761/IGBP_ExecSum mary_eng.pdf

Poďakovanie Príspevok bol vypracovaný v rámci vedeckého projektu VEGA č. 1/0813/14 „Ekosystémy a ich úžitky- ekosystémové služby vo vidieckej krajine“ (1/2003- 12/2016), riešený na Katedre ekológie FEŠRR SPU v Nitre. Poďakovanie venujeme pánovi prof. RNDR. Pavlovi Eliášovi, CSc., na základe ktorého úvahy bol príspevok vypracovávaný. Taktiež by sme chceli poďakovať za cenné informácie účastníkom riadených rozhovorov a to pánovi Ing. Petrovi Rácekovi, vedúcemu lesnej správy a pánovi Petrovi Králikovi, manažérovi historickej knižnice Apponyiovského rodu.

8