Územný a Administratívnosprávny Vývoj Uhrovca a Jeho Okolia. Phdr
Total Page：16
File Type：pdf, Size：1020Kb
Uhrovec a Uhrovská dolina Územný a administratívnosprávny vývoj Uhrovca a jeho okolia. PhDr. Milan Šišmiš Uhrovec nemá dosiaľ tlačou vydanú vlastivednú monografiu, ktorá by súbornejšie zmapovala jeho prírodné zaujímavosti a bo- hatý hospodársko-spoločenský vývoj v minulosti i prítomnosti. Je potešujúce, že sa v rámci daných možností túto skutočnosť snaží napraviť terajšie vedenie obce vydaním samostatnej pub- likácie. Je to oprávnené, veď kedysi Uhrovec patril so svojím okolím medzi popredné regióny, ktoré sa v značnej miere zú- častňovali na živote trenčianskeho Záhoria. Ide nám o obozna- menie o obci po každej stránke a čiastočne aj obciach Uhrovskej doliny, pretože medzi Uhrovcom a nimi existuje vzájomná pre- viazanosť. Treba povedať, že výskumu uhrovského regiónu a oso- bitne Uhrovcu sa nevenovala dlhé roky náležitá pozornosť. Územie Uhrovca pred územnosprávnou reorganizáciou bý- valej ČSR k 1. 7. 1960 susedilo s Hornými Našticami, Žitnou, Uhrovským Podhradím (patriacim do Uhrovskej doliny a v mi- nulosti do Uhrovského feudálneho panstva), s kuriálnou dedinou Látkovce (v minulosti v Trenčianskej župe), ktorá sa pripojila v roku 1968 k Uhrovcu a s Dolnými Vestenicami (okr. Partizánske) na Hornej Nitre. Po prevzatí územia Látkoviec susedí Uhrovec chotárnymi hranicami aj s Hradišťom (okr. Partizánske) a s Vy- sočanmi.1 Cez územie Uhrovskej doliny, ktorou preteká potok Radiša, vedie iba priama dopravná tepna z Bánoviec, končiaca v Závade pod Čiernym vrchom. V chotári Žitnej sa na hlavnú cestu napá- ja cestná odbočka z Uhrovského Podhradia a Omastinej. Z Uhrov- Erb Trenčianskej župy z 18. storočia na budove bývalého ca cez Látkovce vedie hradská do Dolných Vesteníc (okr. Parti- župného úradu. (Foto: Milan Strieženec) zánske). Medzi dedinami uhrovského panstva v Uhrovskej doline a de- hrad trenčiansky župan a uhorský palatín Matúš Čák dinami v Podlužanskej doline viedli v minulosti dnes už nie tak Trenčiansky a po jeho smrti (1321) prešiel hrad do rúk známe horské, poľné cesty a chodníky (Kšinná – Trebichava, uhorských kráľov. Keď sa v r. 1376 vyčlenili Bánovce Uhrovec – Dubnička, Uhrovec – Podlužany cez most zvaný Veľ- z uhrovského hradného panstva ako rodiace sa pod- ký, Uhrovec – Miezgovce, Horné Naštice – Miezgovce). Z Omas- danské mesto (oppidum), prešla ešte viac zodpoved- tinej vedie dosiaľ horská poľná cesta do Nitrianskeho Rudna, nosť na županov Trenčianskej župy. Najdlhšie nad podobne pešia horská cesta z Uhrovského Podhradia do Nitrian- bánovským regiónom, zvaným od 16. stor. aj trenčian- skych Sučian na Hornej Nitre. Zvlášť dôležité spojenie zabezpe- skym Záhorím, mali administratívnosprávnu právomoc čovala horská poľná cesta z Valašskej Belej cez Závadu pod Čier- trenčianski župani z rodu Ilešháziovcov a od konca 16. nym vrchom a Uhrovec do Bánoviec nad Bebravou.2 storočia do roku 1835 aj ako liptovskí župani. Prvé osudy Uhrovskej doliny zo zorného uhla historického Počas Bachovho absolutizmu v rokoch 1850–1861 vývoja sa spájajú s Veľkou Moravou v 9. storočí a po jej zániku patril Uhrovec, podobne ako ostatné dediny regiónu v 10. stor. s formovaním ranofeudálneho uhorského štátu. V tom- a mestečko Bánovce, do Dolnonitrianskej župy so síd- to časovom úseku zohrala Hradná už vo zväzku s historickým lom v Nitre. Po prinavrátení územia v povodí Bebravy Nitrianskym kniežatstvom významnú funkciu ako prvé adminis- do Trenčianskej župy zostal aj Uhrovec so svojím pan- tratívnosprávne, cirkevné, kultúrne, trhové a obchodné centrum stvom v tomto administratívnosprávnom zväzku až do Bánovskej kotliny. Po dobytí tohto územia starými maďarskými jeho zániku 31. decembra 1922. Po reorganizácii štát- kmeňovými vojskami bola kotlina včlenená na nejaký čas do nej správy ho začlenili od 1. januára 1923 do veľkožupy pohraničnej vojenskej župy. Niekedy v 11.–12. storočí ju priradi- Nitrianskej (XVI) v rámci Bánovského služnovského li prví uhorskí panovníci postupne pod správu vznikajúceho okresu. Po zrušení župného zriadenia na Slovensku kráľovského komitátu so sídlom na Trenčianskom hrade. 1. 1. 1928 patril bánovský región v rámci krajinského Po tatárskom vpáde v r. 1241 a po klesajúcom vplyve Hradnej zriadenia na Slovensku pod jurisdikciu Krajinského prevzal bezprostrednú územnosprávnu funkciu nad bánovským úradu so sídlom v Bratislave. V r. 1939–45 počas Slo- regiónom hrad Uhrovec. Vykonávaním funkcie bol poverený venského štátu sa vyvíjajú osudy Uhrovca v rámci kráľovský úradník – kastelán. V r. 1295 sa spomína istý magister bánovského okresu v rozšírenej územnej pôsobnosti Peter Baš. Od neho prevzal násilne Uhrovský hrad ako strážny Trenčianskej župy. 7 Uhrovec Uhrovec a Uhrovská dolina V roku 1949, až do územnej reorganizácie verejnej mu podriadili majitelia panstva zriadenie dvoch majerov v Uhrov- štátnej správy 1. 7. 1960, pripadol bánovský okres do ci a jeden v Miezgovciach. Zaiovci z Uhrovca riadili prostredníc- Nitrianskeho kraja so sídlom v Nitre a po jeho zruše- tvom svojich úradníkov svoje majetky v Uhrovskej a Podlužanskej ní do väčšieho Západoslovenského kraja. V tomto doline. Do Uhrovca na konci 18. storočia presunuli z Bučian pri čase okres Bánovce zanikol a bol pričlenený do väč- Trnave správu všetkých svojich majetkov a vytvorili ich ústrednú šieho okresu Topoľčany. V r. 1969 Západoslovenský pokladňu. V Uhrovci si zriadili pre uhrovské panstvo centrálny kraj načas zanikol a zostali iba okresy, ale v r. 1970 ho Lesný úrad s miestnymi pracoviskami v dedinách uhrovského opäť obnovili a existoval až do novembra 1990. Aj po panstva.5 V Podlužanskej doline v Slatinke založili v 18. storočí tomto čase okres Bánovce patril ešte do okresu Topoľ- papiereň. Svoju podnikateľskú aktivitu vystupňovali v Uhrovskej čany a vyčlenil sa z neho zmenšený o niektoré dediny, doline tým, že v 19. storočí postupne založili v Uhrovci súkenku, ktoré v r. 1949 pripadli do okresu Partizánske a o ob- paličkáreň, dve sklárne (z toho jedna v Karolintáli v chotári Žitnej), ce, ktoré sa v r. 1960 stali súčasťou okresu Trenčín. Po výrobu drevených klincov pre obuvníkov a galantériu, čím sa vytvorení Trenčianskeho samosprávneho kraja v roku stali najsilnejším hospodárskym partnerom v Bánovskej kotline 1996 ako vyššieho územného celku zotrváva naďalej v 2. polovici 19. storočia. V r. 1875–1895 tu pôsobila umelecko- Uhrovec v bánovskom okrese. Postavenie Uhrovca v rámci uhrovského panstva a Uhrovskej doliny. Už koncom 13. storočia sa začalo tvoriť okolo uhrov- ského panstva, ktoré pozostávalo z dvanástich dedín, situovaných do Podlužanskej a Uhrovskej doliny: Sla- tina, Timoradza, Podlužany, Bánovce, Horné Naštice, Uhrovec, Bancúch (neidentifikovaná obec), Žitná, Ra- Mikroregión diša, Uhrovské Podhradie (ide o lokalitu Močiarnik) Uhrovskej doliny a Kšinná. Ich počet neskôr vzrástol o ďalšie: Závada, Omastiná, Dubnička, Čierna Lehota, Šípkov, Trebicha- va, Krásna Ves, Miezgovce, Slatinka. V roku 1376 sa Poloha Uhrovskej doliny na území Slovenskej republiky z tohto zväzku vyčlenili Bánovce a stali sa mestom. Potom, čo uhrovskí Zaiovci presunuli v 2. polovici 16. storočia svoje sídlo z Uhrovského hradu do kaštie- Mapa Mikroregiónu ľa v Uhrovci, po povýšení Uhrovca na poddanské Uhrovská dolina mestečko /oppidum/, po udelení privilégií na konanie týždenných trhov a troch výročných jarmokov, význam tejto lokality hospodársky a spoločensky pomaly vzras- tal. Uhrovec sa na dlhé roky stal trhovým a obchodným Závada centrom panstva, keď sa to nepodarilo uskutočniť na 4 konci 15. storočia Žitnej a Podlužanom. Tomuto záuj- Kšinná Rakovec Čierna Lehota y h Bebrava c Šípkov r Radiša Omastiná Slatinka v e i é r Krásna Slatina Závada k Žitná o nad Bebr. Uhrovské Ves s h Trebichava Podhradie v o o p Timoradza Kšinná ž é á Horné Uhrovec k r Radiša Naštice Nové rozdelenie obcí t c e Mikroregiónu Uhrovská dolina Ľútov S v Radiša Podlužany Omastiná 1. Horné Naštice o n 2. Miezgovce Dubnička I Žitná Uhrovské Rokoš Miezgovce 3. Uhrovec - spojený s Látkovcami Podhradie Látkovce 4. Žitná - spojená s Radišou Horné 5. Uhrovské Podhradie Naštice Uhrovec 6. Omastiná Bánovce Radiša 7. Kšinná - spojená so Závadou nad Bebr. Miezgovce pod Čiernym vrchom Látkovce Uhrovec – Látkovce Bebrava Žitná – Radiša Kšinná – Závada pod Čiernym vrchom Mapka uhrovského panstva v 16. stor. Látkovce boli jeho súčasťou iba krátku dobu, inak boli kuriálnou dedinou Kresba: M. Verešová 8 Uhrovec a Uhrovská dolina Uhrovec -priemyslová rezbárska škola a v r. 1895 prvá meštianska škola, níci tejto cirkvi z Dubničky. V júli 2007 Dubnička sa ktorá sa presťahovala potom, čo Uhrovec v r. 1911 upadol, do definitívne vyfarila z Uhrovca a pripojili ju do novozria- Bánoviec.6 denej farnosti v Prusoch. Po r. 1671 pričlenili príslušní- V 19. storočí sa stal Uhrovec nadregionálnym a vyhľadávaným kov rímskokatolíckej cirkvi z Horných Naštíc a Miez- kultúrnym strediskom s vynikajúcou kaštieľnou knižnicou, s ume- goviec k farskému úradu v Bánovciach nad Bebravou. lecko-literárnym salónom a bohatými umeleckými zbierkami.7 Do uhrovskej farnosti patrí bývalá obec Látkovce.12 Nezabudnuteľný vplyv mal Uhrovec pri formovaní štátnej ve- Počiatky uhrovskej evanjelickej cirkvi a vyznania rejnej správy. V r. 1895 tu vznikol notársky úrad, pod ktorý patri- siahajú do 2. polovici 16. storočia. Jej filiálkou bola li okrem Uhrovca obce Horné Naštice, Dubnička (od r. 1910), Kšinná so Závadou, ktorá od r. 1832 tvorí samostatný Miezgovce, Látkovce a ďalší úrad v Radiši (pôvodne nakrátko cirkevný zbor. V čase reformácie bol Uhrovec okrem sídlil pre nedostatok priestorov v Kšinnej) s pôsobnosťou okrem Súľova druhým artikulárnym zborom v