Moravské Lieskové - úprava potoka Klanečnica

ZÁMER vypracovaný v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Spracovateľ: Tria projekt s.r.o. Štefana Králika 16 841 08 Bratislava

december 2017

Moravské Lieskové, úprava potoka Klanečnica zámer pre zisťovacie konanie podľa zákona NR SR č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Obsah I. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVATEĽOVI ...... 5 I.1. Názov ...... 5 I.2. Identifikačné číslo ...... 5 I.3. Sídlo ...... 5 I.4. Oprávnený zástupca navrhovateľa ...... 5 I.5. Kontaktná osoba ...... 5 II. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVANEJ ČINNOSTI ...... 6 II.1. Názov ...... 6 II.2. Účel ...... 6 II.3. Užívateľ ...... 7 II.4. Charakter činnosti ...... 7 II.5. Umiestnenie navrhovanej činnosti ...... 7 II.6. Prehľadná situácia umiestnenia navrhovanej činnosti ...... 8 II.7. Termín začatia a ukončenia výstavby navrhovanej činnosti ...... 9 II.8. Opis technického a technologického riešenia ...... 9 II.8.1. Úprava potoka Klanečnica ...... 14 II.8.2. Oporné múry ako súčasť úpravy ...... 14 II.8.3. Preložky ...... 15 II.8.4. Zemné práce ...... 15 II.8.5. Dotknuté zariadenia a podzemné siete ...... 16 II.8.6. Stavebno-technické riešenie stavby ...... 16 II.8.7. Dotknuté ochranné pásma a nároky na záber ...... 17 II.8.8. Nároky na plošné zábery ...... 17 II.8.9. Odolnosť a zabezpečenie stavby z hľadiska požiarnej a civilnej ochrany ...... 17 II.8.10. Požiadavky na konečnú úpravu územia ...... 17 II.9. Zdôvodnenie potreby činnosti v danej lokalite ...... 18 II.10. Celkové náklady ...... 18 II.11. Dotknutá obec ...... 18 II.12. Dotknutý samosprávny kraj ...... 18 II.13. Dotknuté orgány ...... 18 II.14. Povoľujúci orgán ...... 19 II.15. Rezortný orgán ...... 19 II.16. Druh požadovaného povolenia navrhovanej činnosti podľa osobitných predpisov ...... 19 II.17. Vyjadrenie o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti presahujúcich štátne hranice ...... 19

Tria projekt s.r.o. strana 2 Moravské Lieskové, úprava potoka Klanečnica zámer pre zisťovacie konanie podľa zákona NR SR č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

III. ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O SÚČASNOM STAVE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA DOTKNUTÉHO ÚZEMIA ...... 19 III.1. Charakteristika prírodného prostredia vrátane chránených území ...... 19 III.1.1. Vymedzenie územia ...... 19 III. 1.2. Geomorfologické pomery ...... 20 III.1.3. Geologické pomery ...... 21 III.1.4. Klimatické pomery ...... 23 III.1.5. Hydrologické pomery ...... 28 III.1.6. Pôdne pomery ...... 31 III.1.7. Biota ...... 34 III.1.8. Chránené územia ...... 40 III.2. Krajina, krajinný obraz, stabilita, ochrana, scenéria ...... 47 III.2.1. Štruktúra územia a využitie krajiny ...... 47 III.2.2. Stabilita krajiny ...... 48 III.2.3. Územný systém ekologickej stability ...... 49 III.2.4. Ochrana prírody a krajiny ...... 52 III.2.5. Scenéria krajiny ...... 52 III.3. Obyvateľstvo, jeho aktivity, infraštruktúra a kultúrnohistorické hodnoty územia ...... 52 III.4. Súčasný stav kvality životného prostredia vrátane zdravia ...... 56 IV. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O PREDPOKLADANÝCH VPLYVOCH ČINNOSTÍ NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE VRÁTANE ZDRAVIA A O MOŽNOSTIACH OPATRENÍ NA ICH ZMIERNENIE ...... 58 IV.1. Požiadavky na vstupy (napr. záber lesných pozemkov a pôdy, spotreba vody, ostatné surovinové a energetické zdroje, dopravná a iná infraštruktúra, nároky na pracovné sily, iné nároky) ...... 58 IV.2. Údaje o výstupoch ...... 58 IV.3. Údaje o predpokladaných priamych a nepriamych vplyvoch na životné prostredie ...... 59 IV.4. Hodnotenie zdravotných rizík ...... 59 IV.5. Údaje o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti na chránené územia ...... 59 IV.6. Posúdenie očakávaných vplyvov z hľadiska ich významnosti a časového priebehu pôsobenia .... 59 IV.7. Predpokladané vplyvy presahujúce štátne hranice ...... 60 IV.8. Vyvolané súvislosti, ktoré môžu spôsobiť vplyvy s prihliadnutím na súčasný stav životného prostredia v dotknutom území ...... 60 IV.9. Ďalšie možné riziká spojené s realizáciou činnosti ...... 60 IV.10. Opatrenia na zmiernenie nepriaznivých vplyvov jednotlivých variantov navrhovanej činnosti na životné prostredie ...... 60 IV.11. Posúdenie očakávaného vývoja územia, ak by sa činnosť nerealizovala ...... 60 IV. 12. Posúdenie súladu činnosti s územnoplánovacou dokumentáciou a ďalšími relevantnými strategickými dokumentmi ...... 61 IV.13. Ďalší postup hodnotenia vplyvov s uvedením najzávažnejších okruhov problémov ...... 62

Tria projekt s.r.o. strana 3 Moravské Lieskové, úprava potoka Klanečnica zámer pre zisťovacie konanie podľa zákona NR SR č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

V. POROVNANIE VARIANTOV NAVRHOVANEJ ČINNOSTI A NÁVRH OPTIMÁLNEHO VARIANTU S PRIHLIADNUTÍM NA VPLYVY NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE ...... 62 V.1. Tvorba súboru kritérií a určenie ich dôležitosti na výber optimálneho variantu ...... 62 V.2. Výber optimálneho variantu alebo stanovenie poradia vhodnosti pre posudzované varianty ...... 62 VI. MAPOVÁ A INÁ OBRAZOVÁ PRÍLOHA ...... 62 VII. DOPLŇUJÚCE INFORMÁCIE K ZÁMERU ...... 63 VII.1. Zoznam textovej a grafickej dokumentácie, ktorá sa vypracovala pre zámer a zoznam hlavných použitých materiálov ...... 63 Zoznam použitej literatúry a ostatných materiálov: ...... 63 VII.2. Zoznam vyjadrení a stanovísk vyžiadaných k navrhovanej činnosti pred vypracovaním zámeru 64 VII.3. Ďalšie doplňujúce informácie o doterajšom postupe prípravy navrhovanej činnosti a posudzovaní jej predpokladaných vplyvov na životné prostredie ...... 64 VIII. MIESTO A DÁTUM VYPRACOVANIA ZÁMERU ...... 65 IX. POTVRDENIE SPRÁVNOSTI ÚDAJOV ...... 65 IX.1. Spracovatelia zámeru ...... 65 IX.2. Potvrdenie správnosti údajov podpisom (pečiatkou) spracovateľa zámeru a podpisom oprávneného zástupcu navrhovateľa ...... 65 X. PRÍLOHY ...... 66 X.1 Upustenie od požiadavky variantného riešenia ...... 66 X.2 Fotodokumentácia ...... 68 X.3 Mapa záujmového územia v mierke 1:10tis ...... 74 X.4 Situácia stavby (dve časti) ...... 75 X.5 Pozdĺžny profil toku ...... 76 X.6 Priečne profily ...... 77 X.7 Katastrálna situácia ...... 78 X.8 Tabuľka parciel ...... 79

Tria projekt s.r.o. strana 4 Moravské Lieskové, úprava potoka Klanečnica zámer pre zisťovacie konanie podľa zákona NR SR č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov I. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVATEĽOVI I.1. Názov

Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., Banská Štiavnica Odštepný závod Piešťany I.2. Identifikačné číslo

IČO : 36 022 047 I.3. Sídlo

Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., Radničné námestie 8 969 55 Banská Štiavnica Odštepný závod Piešťany Nábrežie Ivana Krasku 3/834, 921 80 Piešťany I.4. Oprávnený zástupca navrhovateľa

Meno: Ing. Jozefína Slezáková - riaditeľka SVP, Odštepný závod Piešťany Adresa: Nábrežie Ivana Krasku 3/834, 921 80 Piešťany Tel.: 033 / 772 46 20 e-mail: [email protected] I.5. Kontaktná osoba

Meno: Ing. Jozefína Slezáková - riaditeľka SVP, Odštepný závod Piešťany Adresa: Nábrežie Ivana Krasku 3/834, 921 80 Piešťany Tel.: 033 / 772 46 20 e-mail: [email protected]

Tria projekt s.r.o. strana 5 Moravské Lieskové, úprava potoka Klanečnica zámer pre zisťovacie konanie podľa zákona NR SR č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov II. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVANEJ ČINNOSTI II.1. Názov

„Moravské Lieskové – úprava potoka Klanečnica“

II.2. Účel

Slovenskej republike vyplynula zo Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES zo dňa 23.10.2007 o hodnotení a manažmente povodňových rizík povinnosť implementovať európsky právny predpis do našej legislatívy. Uvedenú problematiku rieši zákon NR SR 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami spolu so všeobecne záväznými predpismi. Po predbežnom hodnotení povodňových rizík na Slovensku bolo aj územie okolia Nového Mesta nad Váhom a Moravského Lieskového zaradená medzi ohrozené oblasti. V zmysle § 46, odst. 3 zákona 364/2004 o vodách, na základe dostupných podkladov stanovil správca toku územia obcí, ktoré sú potenciálne najviac ohrozené. V povodí toku Váh je k rizikovým a ohrozeným územiam zaradené aj k. ú. obce Moravské Lieskové. Zákon NR SR 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami okrem iného definuje povodeň ako: „dočasné zaplavenie zvyčajne nezaplaveného územia v dôsledku pôsobenia prírodných činiteľov, ktorými sú najmä zrážky, topenie snehu.. atď.“ V uvedenom zákone sú uvedené preventívne technické a netechnické opatrenia na eliminovanie povodní, z ktorých je možné uplatniť v danom území konkrétne: „Opatrenia, ktoré chránia územia pred zaplavením vodou z vodných tokov, napríklad úpravy vodných tokov, ochranné hrádze, alebo protipovodňové línie.“ V posledných rokoch sa vyskytujú stále častejšie netypické výkyvy počasia. Dlhšie suché obdobia na jednej strane striedajú obdobia s neprimerane silnými a intenzívnymi zrážkami, na ktoré nie sú korytá našich tokov, ani vybudované hrádze dimenzované. Zvýšené množstvo zrážok za pomerne krátke časové obdobie prináša hrozbu povodní v posledných rokoch nie len na Slovensku, ale v celej strednej Európe. Tok Klanečnica odvodňuje v spádovej oblasti pomerne rozsiahle a výškovo dynamické územie. Napriek tomu, že boli okolo toku v intraviláne obce Moravské Lieskové čiastočne vybudované protipovodňové ochranné hrádze už v minulosti, dnes stavebne ani kapacitne nevyhovujú súčasným zvýšeným prietokom. Preto je nutné uvedené protipovodňové opatrenia rekonštruovať, sfunkčniť a dobudovať, aby sa predišlo ohrozeniu zdravia a majetku obyvateľov obce Moravské Lieskové, poľnohospodárskych pozemkov a infraštruktúry. Cieľom plánovanej protipovodňovej stavby „Moravské Lieskové – úprava potoka Klanečnica“ je zvýšenie ochrany intravilánu a extravilánu obce Moravské Lieskové pred povodňovými prietokmi toku Klanečnica, ktoré sa nepravidelne opakujú. Navrhovaná stavebná činnosť protipovodňovej ochrany v k. ú. Moravské Lieskové bude slúžiť ako preventívna protipovodňová ochrana pri zvýšených prietokoch toku Klanečnica s cieľom chrániť stavby a pozemky intravilánu obce.

Tria projekt s.r.o. strana 6 Moravské Lieskové, úprava potoka Klanečnica zámer pre zisťovacie konanie podľa zákona NR SR č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Realizácia predmetnej investície zabezpečí primeranú ochranu dotknutého územia. Protipovodňová stavba „Moravské Lieskové – úprava potoka Klanečnica“ je vodná stavba, ktorej hlavná funkcia je zabezpečenie protipovodňovej ochrany. II.3. Užívateľ

Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., Banská Štiavnica Odštepný závod Piešťany Správa povodia stredného Váhu II. Nábrežie I.Krasku č.3/834 921 80 Piešťany II.4. Charakter činnosti

V extraviláne obce Moravské Lieskové nie je posudzovaná činnosť úplne nová, realizácia je plánovaná v telese existujúcej ochrannej protipovodňovej hrádze. V zmysle zákona NR SR č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a zákona NR SR č. 408/2011 v znení neskorších predpisov je stavba zaradená podľa prílohy č. 8, kapitoly 10 do kategórie Vodné hospodárstvo, položka 7 - Objekty protipovodňovej ochrany, časť B, zisťovacie konanie bez limitu. II.5. Umiestnenie navrhovanej činnosti

Umiestnenie navrhovanej činnosti – protipovodňovej stavby „Moravské Liekové – úprava potoka Klanečnica“ je plánované v intraviláne a katastrálnom území obce Moravské Lieskové. Vodné plochy sa nachádzajú na parcelných číslach: C 24766/1, C 24766/8, C 24766/14, C 24766/15, C 24784/4, C 24782/18 a sú prevažne vo vlastníctve a užívaní Slovenského vodohospodárskeho podniku, štátny podnik, Radničné nám. 8, Banská Štiavnica, Odštepný závod Piešťany, Nábrežie I. Krasku 834/3, Piešťany, PSČ 921 80 (ďalej len SVP B. Štiavnica, OZ Piešťany). Dotknuté parcely, vlastníctvo a výmery trvalého a dočasného záberu pozri v priloženej tabuľke v kapitole Prílohy. Záujmový úsek toku Klanečnica, ktorý je predmetom stavebného zámeru má celkovú dĺžku 1425 m, jednotlivé stavebne upravené úseky majú spolu dĺžku 1409 m. Navrhovaná protipovodňová úprava potoka Klanečnice sa začína od premostenia miestnej komunikácie nad bývalým družstvom (dnes M. E. A. AGRO s. r. o.) v rkm 7,029 a končí napojením na existujúce lichobežníkové koryto v rkm 8,454 v hornej časti obce.

Tria projekt s.r.o. strana 7 Moravské Lieskové, úprava potoka Klanečnica zámer pre zisťovacie konanie podľa zákona NR SR č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

II.6. Prehľadná situácia umiestnenia navrhovanej činnosti

Obr. 1a+1b+1c+1d: Mapa k. ú. Moravské Lieskové a umiestnenie navrhovanej činnosti v intraviláne. (zdroj: www.google.maps)

Tria projekt s.r.o. strana 8 Moravské Lieskové, úprava potoka Klanečnica zámer pre zisťovacie konanie podľa zákona NR SR č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Obr. 2: Satelitná mapa s umiestnením navrhovaného stavebného zámeru a vyznačenie miest v intraviláne Moravského Lieskového, kde sa pri zvýšených prietokoch vody Klanečnice najčastejšie vylievajú z koryta a zaplavujú rodinné domy, záhrady a poľnohospodársku pôdu. (zdroj: www.google.maps) II.7. Termín začatia a ukončenia výstavby navrhovanej činnosti

Termín začatia výstavby: marec 2019 Termín ukončenia výstavby: február 2021

II.8. Opis technického a technologického riešenia

Klanečnica v úseku plánovanej úpravy ohrozuje pri povodňových prietokoch jestvujúcu zástavbu s priľahlými pozemkami a zároveň svojou eróznou činnosťou spôsobuje nestabilitu svahov. Navrhovaná úprava začína od premostenia na miestnej komunikácií (nad družstvom) v rkm 7,029 a končí napojením na jestvujúce lichobežníkové koryto v rkm 8,454. Celková dĺžka navrhovanej úpravy je cca 1 425 m., jednotlivé úseky majú 1409 m.

Tria projekt s.r.o. strana 9 Moravské Lieskové, úprava potoka Klanečnica zámer pre zisťovacie konanie podľa zákona NR SR č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Súčasný stav: km 7,010 – 7,050 (PF 03 – PF 05) – začiatok úpravy: cestný betónový most a kamenný stupeň . cestný betónový most so železným zábradlím po oboch stranách sa nachádza v r. km 7,012 . pod mostom sú brehy spevnené kamenným obložením . nad mostom je v r. km 7,029 stupeň a vývar s kamenným obloženým dnom . v ľavej časti vývaru sa nachádza odber vody pre záhrady . stupeň je čiastočne poškodený, s nánosmi štrku v ľavej polovici koryta, kde je počas letných mesiacov hustá vegetácia spomaľujúca odtok vody . nad stupňom je 10 m dlhé opevnenie do svahu kameňom . na pravom brehu cca 20 m od osi toku sa nachádza reg. stanica SPP . pozdĺž ľavého brehu je asfaltová cesta . na ľavom brehu toku Klanečnica sa nachádza poľná cesta lemovaná ovocnými stromami, za ktorou sa nachádzajú oplotené záhrady . charakter celého úseku toku je výrazne štrkonosný km 7,050 – 7,250 (PF 05 – PF 09) – od kamenného stupňa po rodinné domy . dno koryta toku tvorí štrk a veľké štrkové lavice . pravý breh toku lemuje hustá vegetácia zo stromov aj kríkov, za ktorými vedie asfaltová cesta . medzi PF 07 a PF 08 sa pripája k ceste nespevnená cesta . svahy pravého brehu sú znečistené stavebným odpadom a odpadom zo záhrad . dno ľavej strany toku je tvorené nánosmi štrku km 7,250 – 7,600 (PF 09 – PF 17) – rodinné domy po štátnu cestu III. triedy . dno koryta je štrkovité so štrkovými lavicami . na pravom brehu je na mnohých miestach stavebný odpad ako aj odpad zo záhrad . pred aj za priečnym profilom 14 sa napájajú na pravom brehu na asfaltovú cestu dve nespevnené cesty a jedna betónová cesta sa napája medzi PF 16 a hospodárskou budovou . vpravo od asfaltovej cesty sa nachádzajú rodinné domy, hospodárske budovy a v PF 14 trojpodlažný bytový dom . ľavý breh toku je zarastený vegetáciou, na konvexnej strane sú podmyté svahy a korene stromov . na danom úseku sa nachádzajú tri dnové stupne z kameňa . v toku je výrazné striedanie úsekov prúdových s úsekmi prúdového tieňa

Tria projekt s.r.o. strana 10 Moravské Lieskové, úprava potoka Klanečnica zámer pre zisťovacie konanie podľa zákona NR SR č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

. pozdĺž pravého brehu toku sa nachádza hrádzka vytvorená pravdepodobne bagrovaním štrkových nánosov z toku, ktorá je nehutnená a pri prívalových dažďoch môže byť ľahko vyplavená km 7,600 – 7,765 (PF 17 – PF 21) – cesta III. triedy po kamenný stupeň . ľavé dno toku tvorí štrková lavica, ktorá začína medzi PF 16 a 17 a tiahne sa až po PF 20 . ľavý svah je zarastený hustou bylinnou vegetáciou a brehy tvoria najmä dreviny taktiež husto zarastené, nachádzajúce sa na hrádzi tvorenej štrkovými nánosmi toku . pravý svah toku je od priečneho profilu 17 až po PF 20 tvorený obkladom z kameňa, kde sa nachádza kamenný stupeň . nad PF 17 proti prúdu toku sa nachádzajú betónové schody vedúce po pravom svahu k toku . v dne sa po oboch stranách nachádza časť kamenného stupňa, ktorá v strede toku celkom absentuje . betónové schody sa ďalej nachádzajú aj medzi PF 17 a PF 18, a dvoje medzi PF 18 a PF 19 . od PF 17 proti prúdu toku sa po pravom brehu nachádzajú betónové pätníky, ktoré sú pozdĺž toku až po PF 22 . v PF 17 sa asfaltová cesta napája na cestu III. triedy, za cestou sa nachádzajú rodinné domy . v sledovanom úseku sa nachádzajú 4 menšie kamenné stupne s výškou cca 0,2 – 0,3 m a jeden stupeň s hĺbkou cca 1 m, pod ktorým sa koryto toku výrazne zužuje km 7,765 – 7,870 (PF 21 – PF 24) – od kamenného stupňa po cestný betónový most . nad kamenným stupňom v smere proti prúdu sa koryto toku rozširuje, dno je štrkovité . ľavý svah tvorí kamenný oporný múr, ktorý je zhora od priečneho profilu 22 doplnený betónovým múrikom . medzi PF 22 a 23 sú na ľavej strane svahu betónové schody vedúce k toku . po pravom brehu toku vedie asfaltová cesta III. triedy, ktorá sa od PF 21 po cestný most mierne vzďaľuje od toku a priestor vypĺňajú dreviny, no z väčšej časti trávnatý porast . na pravom brehu po prúde pod mostom sa nachádza budova s trafo-stanicou a studňa . na ľavom brehu ústi betónovým potrubím DN1000 prítok Lieskového potoka . betónový cestný most má po oboch stranách železné zábradlie km 7,870 – 7,950 (PF 24 – PF 26) – nad cestným betónovým mostom . ľavý svah toku je opevnený ochranným múrom, v dolnej časti tvorený trávobetónovými prefabrikátmi, nad ktorými je obklad z kameňa

Tria projekt s.r.o. strana 11 Moravské Lieskové, úprava potoka Klanečnica zámer pre zisťovacie konanie podľa zákona NR SR č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

. pri PF 26 je opevnenie ľavého svahu už len betónovými tvárnicami, za profilom sa nachádza na svahu a brehoch sprievodná brehová vegetácia (pri PF 26) . po ľavom brehu sa k toku približuje nespevnený chodník . pravý svah toku je spevnený kamennou rovnaninou uloženou do betónu, nad ktorým sa nachádza oplotenie pletivom alebo betónovým múrom (vyššie – proti smeru prúdenia toku) km 7,950 – 8,200 (PF 26 – PF 31) – medzi dvoma cestnými mostmi . dno toku je štrkové a na niekoľkých miestach sa v koryte toku nachádzajú veľké balvany . ľavý breh toku Klanečnica lemuje nespevnené cesta, za ktorou sa nachádzajú rodinné domy so záhradami . ľavý svah toku je zarastený vegetáciou – prevažne ovocnými a okrasnými drevinami . medzi profilom 28 a 29 vedú k toku betónové schody, ďalšie sa nachádzajú medzi profilmi 29 a 30, no tie sú takmer úplne zarastené . pri PF 30 sa nachádzajú na ľavom svahu železné schody aj so železným zábradlím, ktoré vedú cca do druhej polovice svahu a namiesto vrchného schodu je umiestnený betónový pätník . od profilu 31 až po cestný most je ľavý svah opevnený betónovými tvárnicami a pred mostom betónovým múrom . pravý svah toku je medzi profilmi 26 a 27 tvorený kamennou rovnaninou uloženou do betónu . nad profilom 27 vteká z pravej strany do toku jarok, ktorý počas letných mesiacov je prevažne suchý . svah až po stred medzi profilmi 28 a 29 je zarastený vegetáciou, za ktorou sa nachádza oplotenie záhrad, a odtiaľ je svah spevnený betónovými tvárnicami až po cestný most . medzi profilmi 30 až 32 je pravá strana dna tvorená štrkovou lavicou km 8,232 – 8,250 (PF 32 – PF 33) – cestný betónový most . cestný most sa nachádza v priečnom profile 32 . most je po stranách uložený na betónovom opornom múre a v strede na betónovom pilieri . na moste je po oboch stranách železné zábradlie, ktoré je vedené aj na strany mosta . na ľavom svahu nad mostom ústí do toku v betónovom profile DN100 dažďová kanalizácia . štrková lavica vedie pravým dnom toku popod most a vytvára neprietočnú pravú stranu koryta od brehu až po betónový pilier v strede mosta

Tria projekt s.r.o. strana 12 Moravské Lieskové, úprava potoka Klanečnica zámer pre zisťovacie konanie podľa zákona NR SR č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov km 8,250 – 8,400 (PF 33 – PF 36) – pri ovocnej aleji . svahy toku sú po oboch stranách zarastené brehovou vegetáciou . na ľavom brehu od toku po asfaltovú cestu sú založené ovocné sady . prvý sad, ktorý končí medzi profilmi 34 a 35, je oplotený, ďalej pokračuje stromoradie ovocných drevín až po profil 36 . v ľavej časti koryta v konkávnej časti toku sa vytvorila štrková lavica . na ľavom svahu vedie k toku troje betónových schodísk . pri PF 36 je ľavý svah opevnený obkladom z kameňa . svahy sú znečistené záhradným odpadom . na niekoľkých miestach je v toku odber vody do záhrad . pravý svah je zarastený krovím, za ktorým sa nachádzajú ploty rodinných domov km 8,400 – 8,500 (PF 36 – PF 38) – po koniec skúmaného úseku . pravú stranu koryta toku Klanečnica tvorí štrková lavica, svahy sú husto zarastené trávou a krovím . pri PF 37 sa k toku na pravom svahu približuje asfaltová cesta . medzi profilmi 37 a 38 je štrková lavica vytvorená na ľavej strane koryta . v PF 38 na ľavej strane vedú k toku kamenné schody a pri ktorých je umiestnená studňa . ľavý breh tvoria ovocné dreviny, ďalej sa nachádza asfaltová cesta Technické riešenie úpravy vychádzalo z nasledovných požiadaviek: . zabezpečenie stability svahov koryta proti eróznej činnosti . v maximálnej miere rešpektovanie jestvujúcich inžinierskych sietí a vyústení . zabezpečenie prístupov k toku - schody . minimálny záber pozemkov . rešpektovanie jestvujúcich premostení s vyhovujúcim prietočným profilom

. zabezpečenie prevedenia návrhového prietoku Q50 resp. Q100 (pri premosteniach) s bezpečnostným prevýšením 0,5 m v upravovanej časti, v rámci protipovodňovej ochrany intravilánu Na vyústeniach, ktoré môžu vplyvom spätného vzdutia ohroziť záujmové územie, musia byť osadené uzávery resp. koncové klapky (ako ochrana proti spätnému vzdutiu). Uzávery budú osadené v uzáverových šachtách (situácia stavby – príloha X.10) S ohľadom na výškovú úpravu pravého a ľavého brehu je navrhnutý pozdĺž terénnych úprav rigol (melioračné tvárnice) na odvedenie vnútorných vôd. Jednotlivé úseky rigola (podľa konfigurácie terénu) budú zaústené do toku cez horskú vpusť a uzáverové šachty, v ktorých bude osadený uzáver a koncová klapka.

Tria projekt s.r.o. strana 13 Moravské Lieskové, úprava potoka Klanečnica zámer pre zisťovacie konanie podľa zákona NR SR č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Úprava v maximálnej možnej miere rešpektuje súčasné majetkoprávne hranice, ako aj trasovanie inžinierskych sietí. V rámci upravovaného úseku sa uvažuje s preložkou plynu STL DN 80 a s preložkou, resp. úpravou uloženia DOK. Preložky sú vyvolané trasovaním úpravy v mieste križovania. Iné preložky inžinierskych sietí sa nepredpokladajú. II.8.1. Úprava potoka Klanečnica Návrh pozdĺžneho sklonu toku Klanečnica vychádzal z priemerného sklonu jestvujúceho stavu. Je navrhnutý pozdĺžny sklon 0,64 –0,81 %. Vo väčšej časti trasy kopíruje navrhovaná úroveň dna jestvujúci stav, pri čiastočnom prehĺbení. V rámci úpravy je navrhnutý otvorený lichobežníkový profil s miskovitým dnom, v kombinácií s obojstranným oporným múrom výšky 1,6-2,0 m so sklonom lícnej strany 5:1. Pri úprave bez oporných múrov je v úsekoch kde sa úroveň návrhovej hladiny nachádza nad terénom navrhnutá ochranná homogénna hrádzka. Oporný múr je navrhnutý v stiesnených pomeroch, kde nie je možná realizácia ochrannej hrádzky, resp. v úseku tesného súbehu s komunikáciou, pri napojení na premostenia, pri zohľadnení majetkoprávnych pomerov. Mimo oporných múrov je navrhnutý svah koryta v sklone 1:1,5 s opevnením kamennou rovnaninou hr. min 40 cm (použitý kameň nad 200 kg) zo zapustenou pätkou z lom. kameňa. Výška opevnenia vychádza zo zabezpečenia stability brehov s ohľadom na rýchlosť prúdenia zvýšených prietokov. Spevnenie brehu nad kamennou rovnaninou v sklone 1:1,5 – 1:2 je navrhnuté zatrávnením. Rovnako budú zatrávnené aj svahy a koruna ochrannej hrádzky. Koruna je navrhnutá v šírke 1,0 m, svahy v sklone 1:1,5-1:2. Celková šírka koryta navrhnutá 10,20 – 12,50 m. V strede koryta bude vytvorená kynetka šírky 3,0 m pre prevedenie malých prietokov. Navrhované miskovité dno vrátane kynetky zostane neopevnené. Neopevnené dno bude stabilizované stabilizačnými prahmi z lomového kameňa ukladaného nasucho. Prístup do toku je zabezpečený betónovými schodmi šírky 1,0 m, na pravej strane v opornom múre, na ľavej na upravenom svahu v sklone 1:1,5. V úsekoch ochranných hrádzi sú navrhnuté rampy do toku v sklone 1:8 a šírky 2,5 m, vrátane prejazdu cez hrádzku. II.8.2. Oporné múry ako súčasť úpravy Výška múrov vychádza z konfigurácie jestvujúceho terénu pri zachovaní minimálneho profilu na prevedenie návrhového prietoku (pri zachovaní bezpečnostného prevýšenia). Aby nedochádzalo k zvýšeniu hladiny podzemnej vody za múrom navrhujeme osadenie odvodňovacích rúrok priemeru 90 mm každých 7,5 m. Odvodňovacie trubky sú prepojené na drenážne potrubie DN 150, uloženým za múrom na nepriepustnej vrstve. Pohľadová časť múrov je tvorená prefabrikovanými panelmi IZT 18/10-K, s čelnou stranou v sklone 5:1 (dĺžka 1,2m). Vrch oporného múru je ukončený monolitickou železobetónovou rímsou hrúbky 0,25 m, dĺžky 1,2 m. V celej dĺžke oporného múru sa osadí trubkové zábradlie kotvené v otvoroch v rímse.

Tria projekt s.r.o. strana 14 Moravské Lieskové, úprava potoka Klanečnica zámer pre zisťovacie konanie podľa zákona NR SR č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Realizácia oporných múrov sa predpokladá po úsekoch, najmä v častiach kde je oporný múr situovaný v tesnej blízkosti jestvujúcich objektoch alebo pri vyšších svahoch. V prípade nestabilného svahu je potrebné zabezpečiť rozopretie. II.8.3. Preložky Preložka plynovodu – rkm 7,748 Predmetom dokumentácie je preložka STL plynovodu OC DN80, križujúceho potok Klanečnica v riečnom km 7,748. STL plynovod DN80 v súčasnosti prechádza popod potok. Protipovodňové opatrenia na potoku zasahujú do existujúceho plynovodu, preto navrhujeme jeho preložku do novej trasy. Plynové potrubie bude pod korytom potoka uložené v novej trase. Potrubie bude z ľavého brehu toku pokračovať priamo popod tok a na pravom brehu sa pred asfaltovou komunikáciou zalomí a po 6 m sa napojí na pôvodné potrubie DN80. Preložka plynu bude z PE rúr D90x5,2mm, pod korytom potoka bude potrubie uložené v PE chráničke D160x901 mm. Chránička bude presahovať 4 m za oporný múr. Plynové potrubie bude v chráničke uložené na klzných dištančných objímkach. Konce chráničky budú uzatvorené proti vnikanie nečistôt uzatváracími manžetami. Na obidvoch koncoch chráničky budú umiestnené čuchačky, vyvedené pod poklop na teréne a uzatvorené zátkou. Na obidvoch brehoch budú na potrubí uzávery so zemnou súpravou. Preložka DOK – rkm 7,835 Rozsah preložky resp. úpravy bude stanovený až na základe overenia hĺbky uloženia v mieste križovania. Pod korytom musí byť DOK uložený v chráničke. II.8.4. Zemné práce Pri realizácií zemných prác sa neuvažuje zo zriadením medziskládky na výkopové materiály, ktoré sa použijú na zásyp, resp. na terénne úpravy. Čiastočne sa výkopová zemina môže ukladať pozdĺž toku v rámci dočasného záberu. Zemina bude zväčša priamo zabudovávaná resp. zemina prebytočná (ktorá sa nepoužije na zpätný zásyp) resp. nevhodná sa odvezie na skládku . Pri úprave koryta možno výkopové zeminy klasifikovať podľa STN 73 3050 do 1- 4. triedy ťažiteľnosti. Uvažujeme s nevyrovnanou bilanciou výkopov a násypov na stavenisku. Okrem zeminy sa bude odvážať na skládku aj stavebný odpad z jestvujúceho oplotenia, resp. zábradlia, schodov, oporných múrikov, vyústení a odpad pri odstraňovaní porastov. Realizáciu múrov odporúčame v období minimálnych prietokov v toku. Spätný zásyp je potrebné realizovať z priepustnejších, nenamŕzavých a ľahko zhutniteľných zemín (možno použiť aj priepustnejšie materiály z odkopu). Pri výkopoch navrhujeme sklony svahov 1:1. Sypaný materiál sa bude zhutňovať po vrstvách max 30 cm.

Tria projekt s.r.o. strana 15 Moravské Lieskové, úprava potoka Klanečnica zámer pre zisťovacie konanie podľa zákona NR SR č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Vzhľadom na úroveň podzemnej vody sa predpokladá výkop pre pätky z časti pod vodou. Rovnako sa uvažuje s betonážou pätiek sčasti do vody. Bilancia zemných prác: výkop: 12 518 m3 zásyp a násyp: 8 118 m3 II.8.5. Dotknuté zariadenia a podzemné siete V záujmovom území sa nachádza križovanie nasledovných podzemných a nadzemných vedení : . plynovod STL oceľ. DN 80 . oznamovacie káble (podzemné - DOK) . vzdušné vedenie NN . vzdušné vedenie VN Charakter prác v mieste križovania si vyžiada len preložku prípojky plynu v rkm 7,748. V záujmovom území sa nachádza súbeh nasledovných podzemných a nadzemných vedení : . verejný vodovod PVC DN 150 . oznamovacie káble (podzemné ) . vzdušné vedenie VN . vzdušné vedenie NN Inžinierske siete vedené v súbehu nebudú priamo dotknuté navrhovanou úpravou. Pre stanovenie minimálnych vzdialeností pri križovaní a súbehu podzemných vedení dodržovať ustanovenia STN 73 60 05 – Priestorová úprava vedenia technického vybavenia. Zoznam správcov podzemných inžinierskych sietí, ktorých siete sa v záujmovom území nachádzajú : . Západoslovenská energetika – distribúcia, a.s., pracovisko Trenčín – vedenia NN, VN . Slovenský plynárenský priemysel, distribúcia, a. s., LC Nové Mesto nad Váhom – plynovody VST, STL . Slovak Telekom a. s., Bratislava, RTC Piešťany, ozn. vedenia DOK, MTS a prípojka NN . Reprogas, Moravské Lieskové - vodovody II.8.6. Stavebno-technické riešenie stavby Základné stavebné objekty, ktoré charakterizujú účel stavby: SO 01 Úprava toku rkm 7,029-rkm 7,500

SO 02 Úprava toku rkm 7,500-rkm 7,848

SO 03 Úprava toku rkm 7,858-rkm 8,216

Tria projekt s.r.o. strana 16 Moravské Lieskové, úprava potoka Klanečnica zámer pre zisťovacie konanie podľa zákona NR SR č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

SO 04 Úprava toku rkm 8,222-rkm 8,454

SO 05 Preložka plynu STL

SO 06 Preložka DOK

II.8.7. Dotknuté ochranné pásma a nároky na záber Počas výstavby budú dotknuté nasledovné ochranné pásma: . vodovod do DN 250 – 1,5 m od okraja potrubia . miestnej komunikácie – 15 m od osi miestnej komunikácie (v správe obce) . cesta III. triedy v extraviláne 20 m, v intraviláne 15 m od osi komunikácie (v správe VÚC) . káblové vedenia ( ozn. káble) – 1,5 m od krajného kábla . plyn STL (v zastavanom území) - 1 m od osi jeho trasy . vzdušné vedenia NN . vzdušné vedenie VN . vodohospodársky významný tok – 10 m od brehovej čiary II.8.8. Nároky na plošné zábery Trvalý záber plochy Pre uvedenú výstavbu príde aj k trvalému záberu pôdy. Väčšina prác bude realizovaná na parcele vodného toku, ktorý je vo vlastníctve stavebníka - Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. Piešťany. Pozemky, ktoré sú predmetom trvalého záberu tvoria prílohu sprievodnej správy. Dočasný záber plochy Jedná sa o záber v rozsahu obvodu staveniska pre zabezpečenie prístupu, uloženie výkopového materiálu a realizácie prác. Súčasťou dočasných záberov sú aj plochy pre zariadenie staveniska a skládky materiálov. Pozemky, ktoré sú predmetom dočasného záberu tvoria prílohu sprievodnej správy. II.8.9. Odolnosť a zabezpečenie stavby z hľadiska požiarnej a civilnej ochrany Pre predmetnú stavbu sa nevyžaduje protipožiarna ochrana počas výstavby ani prevádzky, nakoľko sa jedná o stavebné objekty bez zvýšeného požiarneho rizika. Pri realizácii stavby treba postupovať tak, aby nebol obmedzený prístup požiarnej techniky k miestam potencionálneho požiaru. II.8.10. Požiadavky na konečnú úpravu územia Vzhľadom na charakter a rozsah stavby sa neuvažuje so zvláštnymi nárokmi na konečné úpravy územia. Úprava toku je riešená tak, aby nadväzovala na vzhľad a charakter okolitého územia. Zároveň rešpektuje potreby občanov z hľadiska zabezpečenia prístupov k nehnuteľnostiam a pozemkom vrátane prístupu k toku. Územie dotknuté výstavbou bude upravené do pôvodného stavu. Týka sa to aj dočasného záberu územia pre potreby zariadenia staveniska.

Tria projekt s.r.o. strana 17 Moravské Lieskové, úprava potoka Klanečnica zámer pre zisťovacie konanie podľa zákona NR SR č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

II.9. Zdôvodnenie potreby činnosti v danej lokalite V čase jarného topenia snehu a intenzívnych zrážok v spádovej oblasti rozsiahleho odvodňovaného územia dochádza často k náhlemu zvýšeniu objemu povrchových vôd, ktoré zvýšia hladinu toku Klanečnica. Jarné povodne sú typické väčším objemom povrchových vôd, pretože súčasné topenie snehu s výskytom výdatných dažďových zrážok znásobí množstvo vody v koryte. Nadmerné množstvo vôd spôsobuje hlavne v intraviláne obce Moravské Lieskové riziko povodní so zaplavovaním miestnej infraštruktúry, súkromných stavieb, záhrad a ostatných nehnuteľností, čím dochádza ku škodám na majetku a zdraví obyvateľov a negatívnych vplyvov na biotu v okolí toku. V intraviláne obce Moravské Lieskové boli v minulosti realizované lokálne úpravy (oporné múriky, násypový materiál, stabilizácia brehov), ktoré sú v súčasnosti z hľadiska protipovodňovej ochrany už nedostatočné. Cieľom navrhovanej úpravy toku je zabezpečiť bezpečné prevedenie povodňových prietokov Klanečnice korytom toku počas jarného topenia snehu a intenzívnej zrážkovej činnosti, čím sa eliminujú povodne v zastavanej časti a na priľahlých pozemkoch. Tým sa predíde škodám na majetku, prípadne na zdraví miestnych obyvateľov. Navrhovaná úprava bude slúžiť (v zmysle zákona č. 7/2010 o ochrane pred povodňami) ako preventívna protipovodňová stavba, ktorá bude chrániť územie intravilánu obce pred opakujúcimi sa záplavami. Zároveň stavebný zámer zabezpečí protieróznu ochranu svahov a v neposlednej miere zlepšenie estetickej funkcie toku ako súčasti intravilánu obce Moravské Lieskové. Celková dĺžka navrhovaných protipovodňových úprav toku je cca 1425 m a po realizácii zabezpečí primeranú protipovodňovú ochranu dotknutého územia. II.10. Celkové náklady Celkové predpokladané náklady stavby: 1 940 000 € bez DPH, z toho stavebné práce: 1 870 000 € bez DPH. II.11. Dotknutá obec Obec Moravské Lieskové,

II.12. Dotknutý samosprávny kraj Trenčiansky samosprávny kraj

II.13. Dotknuté orgány Trenčiansky samosprávny kraj Úrad Trenčianskeho samosprávneho kraja v Trenčíne Okresný úrad Nové Mesto nad Váhom - Odbor starostlivosti o životné prostredie Okresný úrad Nové Mesto nad Váhom - Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií Okresný úrad Nové Mesto nad Váhom – Odbor krízového riadenia Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Trenčíne

Tria projekt s.r.o. strana 18 Moravské Lieskové, úprava potoka Klanečnica zámer pre zisťovacie konanie podľa zákona NR SR č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Novom Meste nad Váhom Trenčianska vodohospodárska spoločnosť, a.s. Slovenský plynárenský priemysel, distribúcia a. s., Bratislava Slovak Telekom, a. s. Orange Slovensko, a.s. - riaditeľstvo O2 Telefonica Slovakia, s.r.o. Správa CHKO Biele Karpaty, Nemšová Krajský pamiatkový úrad Trenčín, K dolnej stanici 7282/20A, 911 01 Trenčín Hydromeliorácie, š.p. Vrakunská 29, 825 63 Bratislava

II.14. Povoľujúci orgán Okresný úrad Nové Mesto nad Váhom - Odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek ŽP je v zmysle § 61, písm. c) Zákona NR SR č. 364/2004 o vodách v znení neskorších predpisov špecializovaným stavebným úradom pre vodné stavby. II.15. Rezortný orgán Ministerstvo životného prostredia SR, Bratislava II.16. Druh požadovaného povolenia navrhovanej činnosti podľa osobitných predpisov V zmysle zákona č. 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov môže byť navrhovaná činnosť realizovaná len na základe stavebného povolenia, ktoré vydá príslušný stavebný úrad. Špeciálnym stavebným úradom vo veciach vodných stavieb je príslušný Okresný úrad Nové Mesto nad Váhom - Odbor starostlivosti o životné prostredie II.17. Vyjadrenie o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti presahujúcich štátne hranice Realizáciou stavebného zámeru navrhovanej činnosti sa nepredpokladá žiadny vplyv presahujúci štátne hranice. III. ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O SÚČASNOM STAVE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA DOTKNUTÉHO ÚZEMIA III.1. Charakteristika prírodného prostredia vrátane chránených území III.1.1. Vymedzenie územia Navrhovaná činnosť sa nachádza v katastrálnom území Moravské Lieskové v podhorí Bielych Karpát, v údolí toku Klanečnica, v intraviláne obce v nadmorskej výške cca 230 - 250 m n. m. Záujmové územie je vymedzené tokom Klanečnica, ktorý preteká sídlom Moravské Lieskové prevažne zo severozápadu na juhovýchod. Plánovaná protipovodňová úprava toku začína v dolnej časti obce nad poľnohospodárskym dvorom M. E. A. AGRO s. r. o. v mieste cestného mosta cez Klanečnicu v rkm 7,029. Úprava toku je rozdelená na 4 úseky podľa

Tria projekt s.r.o. strana 19 Moravské Lieskové, úprava potoka Klanečnica zámer pre zisťovacie konanie podľa zákona NR SR č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov konfigurácie terénu v miestach: rkm 7,029 - rkm 7,500, rkm 7,500 - rkm 7,848, rkm 7,858 - rkm 8,216 a rkm 8,222 - rkm 8,454 a končí napojením na existujúce lichobežníkové koryto v rkm 8,454 v hornej časti obce. Stavebný zámer je lokalizovaný výlučne v intraviláne sídla v celkovej dĺžke 1450 m s vynechaním stavebne upravených úsekov má konkrétna úprava 1409 m. Klanečnica s prítokmi je najvýznamnejší povrchový tok oblasti, ktorý odvodňuje časť horských svahov Bielych Karpát s výškou nad 900 m n. m. Spádová oblasť povrchových vôd predstavuje pomerne rozsiahle územie s plochou okolo 145 km² a vzhľadom na kapacitu koryta a taktiež kolísavé dynamické zvyšovanie vodnosti toku ohrozuje krajinu, ale hlavne intravilány povodňami. Podľa hydrologických údajov nie je urbanizované prostredie intravilánu Moravského Lieskového dostatočne zabezpečené proti zvýšeným prietokom, preto je navrhovaná protipovodňová úprava Klanečnice práve v uvedenom území. Moravské Lieskové je od okresného mesta – Nového Mesta nad Váhom vzdialené 8 km severozápadným smerom. Prístup do obce aj záujmovej lokality stavby je po štátnej komunikácii I. triedy č. 54 v smere Nové Mesto nad Váhom – Strání (hranica s Českou republikou) s napojením na diaľnicu D1 pri meste Nové Mesto nad Váhom. Po ceste III. triedy č. 1220 je Moravské Lieskové dopravne spojené s obcou Dolné Srnie a cestou III triedy č.1241 s obcou Bzince pod Javorinou. V rámci obce je prístup k plánovanej stavbe zabezpečený po miestnych spevnených a poľných komunikáciách. III. 1.2. Geomorfologické pomery Záujmové územie patrí v zmysle geomorfologického členenia Slovenska (Mazúr - Lukniš, 1986) do Alpsko-himalájskej sústavy, podsústavy Karpaty, provincia Západné Karpaty, subprovincia Vonkajšie Západné Karpaty, oblasť Slovensko- moravské Karpaty. Moravské Lieskové sa nachádza na rozhraní viacerých geomorfologických jednotiek. Horná časť katastra patrí do celku Biele Karpaty, podcelkov Javorinská hornatina, Beštiny a Bošácke bradlá. Intravilán obce s plánovanou stavbou patrí do celku Považské Podolie, podcelku Bielokarpatské podhorie. Tok Klanečnice v minulosti postupne vytvorila údolie, ktorým dnes prechádza cesta I triedy č. 54 a súčasne je osídlená menšími osadami (kopanice), ktoré administratívne patria obci Moravské Lieskové. Zo severozápadu sú sídla a poľnohospodárska pôda chránené pred chladnými vetrami masívom Veľkej Javoriny s najvyššími vrchmi ako Veľká Javorina (970 m n. m.), Jelenec (925 m n. m.) a Nová hora v ČR (551 m n. m.). Reliéf: Územie s plánovaným stavebným zámerom patrí k reliéfom rovín a nív, typ reliéfu je prielomová nekaňonovitá dolina. Horná časť katastra predstavuje reliéf vrchovinový až hornatinový. Priestor zámeru má sklon terénu 1,1˚ - 2,5˚.

Tria projekt s.r.o. strana 20 Moravské Lieskové, úprava potoka Klanečnica zámer pre zisťovacie konanie podľa zákona NR SR č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Reliéf ovplyvňuje stabilitu povrchových vrstiev, hydrologické, pôdne a biotické pomery v nive toku, ktorá je vyplnená sedimentmi kvartéru Klanečnice až po Nové Mesto nad Váhom. III.1.3. Geologické pomery Geologická stavba v k. ú. Moravské Lieskové je prezentovaná flyšovým pásmom Bielych Karpát, mezozoikom a paleogénom bradlového pásma a neogénnymi sedimentami toku Klanečnica.

Horninové prostredie V záujmovom území horniny charakteristické pre geologický vývoj tohto regiónu. Horná časť katastrálneho územia je budovaná horninami flyšového pásma Bielych Karpát magurskej jednotky s príkrovovou stavbou, pre ktoré je charakteristické striedanie priepustných a nepriepustných vrstiev ako pieskovce, ílovité bridlice, ílovce a slieňovce. Vrásnenie flyšu umožnilo vznik erózno-denudačných procesov s tektonickými pohybmi a priečnymi zlomami, pozdĺž ktorých sa formovali údolia tokov. Juhovýchodnejšie na predhorí Bielych Karpát vystupuje bradlové pásmo s karbonátovými horninami v podobe šošoviek a krýh, ktorých časti vyčnievajú nad paleogénne vrstvy v podobe vápencových brál, skalných stien a sutinových kuželov. V bradlovom pásme sa nachádza v širšom okolí aj niekoľko menších jaskýň ako Dračia, jaskyňa, Jaskyňa pod hradom Vršatec, Ľadová jaskyňa vo Zvonových a ďalšie. Okrajovo zasahujú zo severovýchodu k záujmovej oblasti piesčité, krinoidné, rohovcové a hľuznaté vápence drietomskej sekvencie. Údolie Klanečnice je tvorené fluviálnymi sedimentami neogénu, z kvartérnych vrstiev sa vyskytujú najmä spraše, piesčité spraše, vápnité sprašovité a nevápnité sprašové hliny, vápnité prachovce, ílovce, pieskovce a pestré íly. Zo základných typov geochemických hornín sa vyskytujú ílovce a pieskovce. V spádovej oblasti vo vyšších polohách tvoria kvartérny pokryv prevažne hlinité, hlinito-piesčité, hlinito-kamenité, piesčito-kamenité až balvanovité svahoviny a sutiny.

Tria projekt s.r.o. strana 21 Moravské Lieskové, úprava potoka Klanečnica zámer pre zisťovacie konanie podľa zákona NR SR č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Mezozoikum a paleogén bradlového pásma: - lokalita zámeru, k. ú. Moravské Lieskové

Obr. 3: Geologické pomery v okolí Moravského Lieskového (zdroj: Atlas krajiny SR, 2002)

Inžiniersko-geologické pomery Podľa regionálnej inžiniersko-geologickej rajonizácie Slovenska patrí záujmové územie obce Moravské Lieskové: . do rajónu predkvartérnych hornín – prezentovaného vápencovo- dolomitickými horninami a na okraji záujmového územia flyšoidnými horninami . do rajónu kvartérnych sedimentov údolných riečnych náplavov a deluviálnych sedimentov

Nerastné suroviny Podľa územného plánu regiónu Trenčianskeho kraja a Geofondu Bratislava sa v širšom okolí sledovaného územia nenachádzajú oficiálne ložiskové útvary pre ťažbu nerastných surovín ani chránené ložiskové územie (CHLÚ) v zmysle zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva v znení neskorších predpisov.

Tria projekt s.r.o. strana 22 Moravské Lieskové, úprava potoka Klanečnica zámer pre zisťovacie konanie podľa zákona NR SR č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Seizmicita Okolie Moravského Lieskového radíme podľa STN 73 0036 (Seizmické zaťaženie stavieb) k seizmickej zóne so stupňom makroseizmickej intenzity (˚MSK-64) č. 6˚ - 7˚. Otrasy uvedenej intenzity sú charakterizované ako silné, pri ktorých seizmické zrýchlenie dosahuje 1,30 – 1,59 m.s-2. Najbližšie epicentrum sa nachádza na styku blokov v oblasti Senice a Myjavy.

Geodynamické javy Sledované konkrétne územie stavby je relatívne stabilné a bez zosuvov. Vzhľadom na rovinatý charakter reliéfu územia s plánovaným stavebným zámerom je aktivácia geodynamických javov málo pravdepodobná. V širšom okolí posudzovaného územia sú dokumentované geodynamické javy v podobe pozdĺžnych zlomov a vodná erózia okolo tokov, ale v mieste stavby sa nenachádzajú. Zosuvné územia (svahové deformácie) posudzované (zdroj: Atlas máp stability svahov SR, Šimekova. Martinčekova a kol.. 2006). III.1.4. Klimatické pomery Územie v okolí Moravského Lieskového a stavebného zámeru je začlenené podľa makroklimatickej klasifikácie do oblasti s klimatogeografickým typom okrskov: Teplej oblasti: . T6 teplej oblasti T6 (teplý, mierne vlhký, s miernou zimou) s klimatickými znakmi: teplota v januári viac ako -3°C, s indexom zavlažovania Iz= 0-60, priemerne s viac ako 50-timi letnými dňami za rok s denným maximom teploty vzduchu nad +25˚C. Klimatické pomery v podhorí Bielych Karpát sú zaradené do mierne teplej oblasti, okrskov: . M3 (mierne teplý, mierne vlhký, pahorkatinový až rovinový, s nadmorskou výškou okolo 500 m n. m.) s klimatickými znakmi: teplota v júli nad +16°C, letných dní viac ako 50 . M6 (mierne teplý, vlhký, vrchovinový,s nadmorskou výškou nad 500 m n. m.) s klimatickými znakmi: teplota v júli nad +16°C, letných dní menej ako 50. Najvyššie polohy spádovej oblasti toku Klanečnica radíme do chladnej veľmi vlhkej oblasti okrsku: . C1 (mierne chladná) s júlovými teplotami menej ako +16°C Označenie oblasti je spracované podľa indexov zavlaženia, charakteru zím a orografie. Celá oblasť je charakterizovaná priemernými teplotami v júli cca +16°C - +18°C, v januári -3 °C - -4°C, s priemernou ročnou teplotou +7°C - +9°C.

Tria projekt s.r.o. strana 23 Moravské Lieskové, úprava potoka Klanečnica zámer pre zisťovacie konanie podľa zákona NR SR č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

- obec Moravské Lieskové

Obr. 4: Klimatické oblasti k. ú. Moravské Lieskové (zdroj Atlas krajiny SR, 2002)

Klimatické oblasti Slovenska sú spracované podľa klimatických normálov SHMÚ z obdobia 1961 – 1990, sú definované iba na základe teplotných kritérií.

Tria projekt s.r.o. strana 24 Moravské Lieskové, úprava potoka Klanečnica zámer pre zisťovacie konanie podľa zákona NR SR č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Vysvetlivky: Graf zobrazuje počet slnečných, polooblačných, zamračených a daždivých dní v mesiaci. Dni s menej než 20% výskytom oblakov sa považujú za slnečné, s 20-80% výskytom oblakov za poloblačné a s viac než 80% výskytom za zamračené.

Obr. 5: Slnečné pomery v k. ú. Moravské Lieskové (zdroj: https://www.meteoblue.com)

Vysvetlivky: Diagram najvyššej teploty pre Moravské Lieskové zobrazuje, koľko dní v mesiaci dosiahne určitú teplotu. Obr. 6: Teplotné pomery v k. ú. Moravské Lieskové (zdroj: https://www.meteoblue.com)

Tria projekt s.r.o. strana 25 Moravské Lieskové, úprava potoka Klanečnica zámer pre zisťovacie konanie podľa zákona NR SR č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Zrážkové pomery V oblasti podhoria Bielych Karpát v spádovej oblasti Klanečnice sa pohybuje maximum mesačných úhrnov v rozmedzí 350 – 400 mm. V oblasti Považského podolia, okolia obce Moravské Lieskové a stavebného zámeru sa maximum mesačných úhrnov pohybuje v rozmedzí 200 – 300 mm. Denné maximum zrážok v širšom okolí obce bolo namerané 80-90 mm. Množstvo ročných zrážok sa v oblasti podľa dlhodobých priemerov pohybuje medzi 600 – 700 mm, ale v spádovej oblasti v najvyšších polohách až vyše 900 mm za rok. Najväčšie priemerné úhrny zrážok sa vyskytujú v marci a máji, najsuchšie mesiace bývajú august – október. Počet dní so snehovou prikrývkou priemerne okolo 60 dní v roku, s výškou snehu cca 10 cm.

Vysvetlivky: Priemerné denné maximum (plná červená čiara) zobrazuje maximálnu teplotu priemerného dňa v každom mesiaci pre Moravského Lieskového. A naopak, "priemerné denné minimum" (plná modrá čiara) zobrazuje priemernú minimálnu teplotu. Horúce dni a studené noci (prerušovaná červená a modrá čiara) ukazujú priemer najhorúcejších dní a najstudenejších nocí v každom mesiaci za posledných 30 rokov. Mesačné úhrny nad 150 mm väčšinou indikujú prevažne vlhký a pod 30 mm prevažne suchý mesiac.

Obr. 7: Priemerné teplotné a zrážkové pomery v k. ú. Moravské Lieskové (zdroj: https://www.meteoblue.com)

Tria projekt s.r.o. strana 26 Moravské Lieskové, úprava potoka Klanečnica zámer pre zisťovacie konanie podľa zákona NR SR č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Vysvetlivky: Diagram zrážok pre Moravské Lieskové zobrazuje počet dní v mesiaci, v ktorých spadne isté množstvo zrážok.

Obr. 8: Množstvo zrážok v k. ú. Moravské Lieskové (zdroj: https://www.meteoblue.com)

Veterné pomery V miernom pásme cirkuláciu vzduchu ovplyvňuje okrem prúdenia vzdušných más nad Európou v nižších polohách aj tvar reliéfu, umiestnenie a výška vegetácie. Prevládajúci smer vetrov v oblasti je v smere sever - juh. Oblasť patrí medzi mierne inverzné polohy, s výskytom hmiel 20 – 45 dní v roku.

Vysvetlivky: Diagram zobrazuje počet dní v roku, kedy sa vyskytuje vietor a jeho rýchlosť.

Obr. 9: Priemerná rýchlosť vetra v k. ú. Moravské Lieskové (zdroj: https://www.meteoblue.com)

Tria projekt s.r.o. strana 27 Moravské Lieskové, úprava potoka Klanečnica zámer pre zisťovacie konanie podľa zákona NR SR č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Vysvetlivky: Veterná ružica pre Moravské Lieskové zobrazuje počet hodín v roku, kedy vietor fúka z určitého smeru.

Obr. 10: Veterné pomery v k. ú. Moravské Lieskové (zdroj: https://www.meteoblue.com) III.1.5. Hydrologické pomery Z hľadiska širších vzťahov patrí dotknuté územie k Čiernomorskému úmoriu - dunajskému, do povodia Váhu (4-21), úsek Váhu od zaústenia do Biskupského kanála po sútok s Nitrou (41-21-10), do ktorého ústi tok Klanečnica ako pravostranný prítok na východnom okraji Nového Mesta nad Váhom prostredníctvom pravostranného Vážskeho kanála (Biskupický kanál). Katastrálne územie Moravské Lieskové patrí do povodia toku Klanečnica s označením hydrologického povodia číslo 4-21-09-054, s rozlohou 61,53 km2, ale spádové územie sa odhaduje na cca 145 km2. Klanečnica pramení v Bielych Karpatoch v Českej republike pod názvom Klanečnice vo výške cca 520 m n. m. pod vrchom Lesná (696 m. n. m.), západne od obce Strání. Od prameňa sa stáča severne, napája Stráňavskú priehradu, otáča sa ku obci Strání, kde priberá pravostranný prítok Svinársky potok a pri osade Šance vteká na slovenské územie. Preteká bradlovou oblasťou (Bošácke bradlá) - kopaničiarskym územím cez osady Plevovec, Bučkovec, Brestové, ktoré patria do katastra obce Moravské Lieskové. Po ceste z oboch strán priberá menšie prítoky - Lieskovský potok, Lužov potok, Záhlbocký potok, potok v Mandľovom, v Klinoch, v Brannom, Majlový potok a ďalšie bezmenné prítoky. Klanečnica pri obci Moravské Lieskové vstupuje do Považského podolia s rovinatým reliéfom, preteká stredom obce Moravské Lieskové a pred vstupom do obce Dolné Srnie výraznejšie meandruje a získava charakter podhorskej rieky s výrazným kolísaním hladiny. Pred vtokom do Nového Mesta nad Váhom priberá z pravej strany svoj najvodnatejší prítok Kamečnicu, ktorá odvodňuje svahy Veľkej Javoriny (970 m

Tria projekt s.r.o. strana 28 Moravské Lieskové, úprava potoka Klanečnica zámer pre zisťovacie konanie podľa zákona NR SR č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

n. m.) a pomerne rozsiahle územie podhoria Bielych Karpát. Po tento sútok má Klanečnica stály prietok, ale v období dlhotrvajúceho sucha je pred vtokom do Vážskeho kanála niekedy koryto bez vody, zrejme sa prepadá do priepustného štrkového podložia rieky Váh. Celková dĺžka Klanečnice je 25,7 km, na území Slovenska preteká v dĺžke 16,5 km. Vzhľadom na dynamické prietoky je koryto Klanečnice už od ústia do Biskupického kanála hlavne v intravilánoch preventívne vodohospodársky upravené proti povodniam. Vodný tok Klanečnica je zaradený medzi vodné toky s potenciálne významným povodňovým rizikom v čiastkovom povodí Váhu (zdroj: Predbežne hodnotenie povodňového rizika v SR, MŽP SR, 2011). Vodohospodársky významný vodný tok Klanečnica v k.ú. obce Moravské Lieskové v rkm 6,500 - 9,00 bol v predbežnom hodnotení povodňového rizika zaradený medzi geografické oblasti s potenciálne významným povodňovým rizikom. Najväčšie povodne, kedy zaplavil potok značnú časť obce boli v auguste 1913 a v júli 1997, menšie záplavy v intraviláne bývajú pomerne často. -1 Tabuľka priemerných denných prietokov toku Klanečnica (Qmd) v m³s dosiahnutých, alebo prekročených počas počtu dní v profile toku pod obcou Moravské Lieskové cca v rkm 7,0, podľa STN 75 1400 (zdroj: SHMÚ, 2012):

Qmd Q30d Q90d Q180d Q330d Q355d Q364d

m3s-1 1,151 0,473 0,232 0,066 0,036 0,014

Tabuľka maximálnych prietokov toku Klanečnica (Qr) v m³s-1 dosiahnutých, alebo prekročených priemerne raz za niekoľko rokov na vodomernej stanici pod obcou Moravské Lieskové podľa STN 75 1400 (zdroj: SHMÚ, 2012):

Za roky 1 2 5 10 20 50 100

m3s-1 6,8 12,6 23,3 34,0 47,6 72,80 97,0

Typ režimu odtoku vrchovinovo-nížinnej oblasti záujmového územia je dažďovo – snehový s akumuláciou v mesiacoch december – február, s vysokou vodnosťou vo februári - marci do apríla s výrazným podružným zvýšením vodnosti koncom jesene a začiatkom zimy. Najvodnatejším mesiacom na Váhu je apríl, na prítokoch marec, ale rovnako zvýšená vodnosť je v poslednom čase pozorovaná aj v letných mesiacoch (jún - august) po prívalových zrážkach. Jarné kulminačné prietoky sú často nižšie ako letné počas prívalových zrážok i keď jarné majú v sumáre väčší objem vody a trvajú dlhšie.

Podzemné vody Hydrogeologické pomery sú odrazom geologickej stavby územia. Podľa hydrogeologickej rajonizácie spadá územie do rajónu PM 042 – paleogén a mezozoikum bradlového pásma východnej časti Bielych Karpát a severnej časti Myjavskej pahorkatiny.

Tria projekt s.r.o. strana 29 Moravské Lieskové, úprava potoka Klanečnica zámer pre zisťovacie konanie podľa zákona NR SR č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Hydrogeologický rajón je samostatný celok vymedzený v závislostiach od geologickej stavby a geomorfológie tak, aby bol charakterizovaný samostatným režimom podzemných vôd. Hydrogeologický región záujmovej lokality radíme do paleogénu a mezozoika bradlového pásma východnej časti Bielych Karpát a severnej časti Myjavskej pahorkatiny. Územie v dolnej časti toku Klanečnica pri sútoku s Váhom radíme do mezozoika Čachtických Karpát a časti Bielokarpatského podhoria. Litologickú charakteristiku najvýznamnejšieho hydrogeologického kolektora prezentujú sliene, slienité a pestré vápence. Kvantitatívna charakteristika prietočnosti a hydrogeologická produktivita v oblasti je mierna až vysoká (T=1.10-4 - 1.10 -2 m2.s-1), priemerný ročný špecifický odtok je 5-10 l.s-1.km-2, minimálny 0,5 l. s-1.km-2 a maximálny 0,7 – 1,0 l. s-1.km-2. Podľa údajov zo SHMÚ je dlhodobý ročný prietok toku Klanečnica v rkm 7,0 cca 0,455 m3.s-1. Režim podzemných vôd je charakterizovaný sezónnym a dlhodobým kolísaním hladiny, v jarných mesiacoch úroveň podzemnej vody dosahuje maximum, v zimných minimum.

- lokalita zámeru, Moravské Lieskové

Tria projekt s.r.o. strana 30 Moravské Lieskové, úprava potoka Klanečnica zámer pre zisťovacie konanie podľa zákona NR SR č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Obr. 11: Hydrologické pomery Klanečnice v k. ú. Moravské Lieskové. (zdroj: Atlas krajiny SR, 2002) Z vodohospodárskeho a hydrogeologického hľadiska najperspektívnejšie oblasti pre získanie nových vodných zdrojov predstavujú mezozoické komplexy hornín a hlavne fluviálne sedimenty v údolí Váhu. Vodohospodársky významné územia, pramene, termálne a minerálne vody ani pásma hygienickej ochrany ani iné vodné plochy sa v posudzovanej oblasti nenachádzajú. III.1.6. Pôdne pomery Územie s plánovaným stavebným zámerom „Moravské Lieskové - protipovodňová úprava toku Klanečnica“ patrí podľa pôdnych jednotiek do pôdnoekologickej oblasti pohorí a vrchovín flyšového pásma Myjavskej pahorkatiny a Bielych Karpát so stredným poľnohospodárskym potenciálom. Zastúpenie pôdnych jednotiek na území Slovenska je vyjadrené pôdnymi asociáciami tvoriacimi mapové jednotky. Pôdne druhy určujeme podľa zrnitosti, pôdne typy podľa pôdotvorného procesu (Lukniš, Mičian, 1972). Zloženie pôd a ich skeletnatosť závisí od horninového zloženia, reliéfu, geomorfologických procesov, podnebia, pôsobenia rastlín a mikroorganizmov, látkovej výmeny a hydrologických pomerov. Pôdny typ je základnou identifikačnou kategóriou genetickej a morfogenetickej klasifikácie pôd. Zahŕňa v sebe skupinu pôd charakterizovanú rovnakou stratigrafiou pôdneho profilu, t.j. určitou kombináciou diagnostických horizontov, ako výsledok kvalitatívne špecifického typu pôdotvorného procesu, ktorý sa vyvíjal a vyvíja v rovnorodých hydrotermických podmienkach pod približne rovnakou vegetáciou. Na poľnohospodársky využívaných pozemkoch obsah živín a pôdna reakcia závisí tiež od množstva a spôsobu hnojenia. Podľa Morfogenetického klasifikačného systému pôd Slovenska (VÚPOP Bratislava, 2000) sa v oblasti nachádzajú pôdno-ekologické jednotky zaradené medzi:

Tab.: Pôdne typy v k. ú. Moravské Lieskové (zdroj: http://www.beiss.sk/)

V záujmovej lokalite navrhovanej stavby dominujú kambizeme modálne a kultizemné nasýtené, sprievodné kambizeme pseudoglejové; zo zvetralín pieskovcovo-ílovcových hornín (flyš) so stredným poľnohospodárskym potenciálom.

Tria projekt s.r.o. strana 31 Moravské Lieskové, úprava potoka Klanečnica zámer pre zisťovacie konanie podľa zákona NR SR č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Pôdna reakcia v území je neutrálna až slabo kyslá s pH 6,0 – 6,5, zrnitosť triedy hlinito-ílovitá až hlinitá, retenčná schopnosť malá až stredná, priepustnosť stredná až veľká, pôdy sú neskeletnaté až slabo kamenisté, vlhkostný režim pôd oblasti je mierne vlhký. Pôda v katastrálnom území Moravského Lieskového je poľnohospodársky využívaná ako orná pôda, lúky a pasienky, časť je zastavaná intravilánom obce a lesné pôdy sa nachádzajú len vo vyšších častiach katastra. Tabuľky štruktúry a výmery jednotlivých kategórií pôd v k. ú. Moravské Lieskové pôdy (zdroj ÚP obce Moravské Lieskové, 2017)

Obr. 12: Mapa s BPEJ okolo intravilánu obce Moravské Lieskové. (zdroj: http://portal.vupop.sk)

Tria projekt s.r.o. strana 32 Moravské Lieskové, úprava potoka Klanečnica zámer pre zisťovacie konanie podľa zákona NR SR č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Obr.13: Bonitované pôdno-ekologické jednotky v k. ú. Moravské Lieskové (zdroj: http://www.beiss.sk/)

Tabuľka BPEJ v k. ú. Moravské Lieskové

Bonitovaná pôdno-ekologická jednotka (BPEJ) je podľa zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy chápaná ako klasifikačný a identifikačný údaj vyjadrujúci kvalitu a hodnotu produkčno-ekologického potenciálu poľnohospodárskej pôdy na danom stanovišti. Poľnohospodárke pôdy sú podľa kódu BPEJ zaradené do 9 skupín kvality, kde najkvalitnejšie patria do 1. skupiny a najmenej kvalitné do 9. skupiny. Osobitne chránené pôdy sú podľa §12 zákona č. 220/2004 Z. z. poľnohospodárske pôdy zaradené podľa kódu BPEJ do 1-4 kvalitatívnej skupiny. V katastri Moravského Lieskového prevažujú pôdy s nižšou produkčnou schopnosťou.

Tria projekt s.r.o. strana 33 Moravské Lieskové, úprava potoka Klanečnica zámer pre zisťovacie konanie podľa zákona NR SR č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Kambizeme – prevažne nasýtené:

Hnedozeme:

Redziny:

Obr. 14: Typy pôd v záujmovej lokalite v k. ú. Moravské Lieskové (zdroj: Atlas krajiny SR, 2002)

III.1.7. Biota

Vegetácia a flóra Podľa fytogeografického členenia Európy (Futák, 1980) patrí dotknuté územie do holoarktickej oblasti, eurosibírskej podoblasti, stredoeurópskej provincie. . Okolie intravilánu Moravského Lieskového radíme do dubovej zóny, podhorskej podzóny, flyšovej oblasti, okres Myjavská pahorkatina, podokres Brančské bradlá.

Tria projekt s.r.o. strana 34 Moravské Lieskové, úprava potoka Klanečnica zámer pre zisťovacie konanie podľa zákona NR SR č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

. Horná časť katastra patrí do bukovej zóny, flyšovej oblasti, okresu Biele Karpaty, nebradlový podokres. Podľa fytogeografického vegetačného členenia Slovenska (Plesník, 2002) patrí územie . V dolnej časti katastra do dubovej zóny, horskej podzóny, flyšovej oblasti . v hornej časti katastra do bukovej zóny, flyšovej oblasti Zloženie vegetácie závisí od horninového podkladu, polohy a klimatických podmienok. Vegetačný stupeň predstavuje prirodzenú vegetáciu určitej klimatickej oblasti, ktorú ovplyvňuje viac klimatických faktorov, napr. nadmorská výška, expozícia, veterné pomery a pod. Pre vegetačný stupeň sú charakteristické prevládajúce dreviny na normálne vyvinutých pôdach. Prirodzené areály lesných drevín predstavujú územia ich pôvodného výskytu pri súčasných podmienkach prostredia. Na území Slovenska prešla vegetácia zložitým vývojom, pôvodné lesné spoločenstvá menili svoju štruktúru a v hospodársky využívanej krajine človek premenil lesy na lúky, pasienky a ornú pôdu na pestovanie kultúrnych rastlín. Pôvodné lesné spoločenstvá typické pre dané územie, nazývame potenciálnou vegetáciou, ktorá by existovala v krajine bez zásahu človeka. V podmienkach Slovenska by sa bez zásahu človeka vyvinula znovu prevažne lesná vegetácia. Potencionálna vegetácia bola rekonštruovaná na základe historických a vedeckých poznatkov a podľa nej je vytvorené geobotanické členenie, ktoré nám poskytuje základnú informáciu o pôvodných druhoch rastlín v území.

Legenda:

Tria projekt s.r.o. strana 35 Moravské Lieskové, úprava potoka Klanečnica zámer pre zisťovacie konanie podľa zákona NR SR č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Obr. 15: Potenciálna prirodzená vegetácia v k. ú. Moravské Lieskové (zdroj: Atlas krajiny SR, 2002)

V oblasti predstavujú potenciálnu prirodzenú vegetáciu (podľa: Maglocký Š. in Atlas krajiny SR, 2002) pôvodné rastlinné spoločenstvá popri brehoch tokov – jelšové lesy, v nižších polohách dubovo-hrabové lesy a ostovčekovito dubové lesy: . - jelšové lesy na nivách podhorských a horských vodných tokov Alnetum glutinosae, Aegopodio-Alnetum glutinosae, Salicion triandrae s pôvodnými druhmi ako jelša lepkavá (Alnus glutinosa), jelša sivá (Alnus incana), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), vŕba krehká (Salix fragilis), čremcha strapcovitá (Padus avium), hrab obyčajný (Carpinus betulus), kozia noha hoscova (Aegopodium podagraria), perovník pštrosí (Matteuccia struthiopteris) a ďalšie . - karpatské dubovo-hrabové lesy Carici pilosae-Carpinetum, syn. Querco- Carpinetum medioeuropaeum s pôvodnými druhmi ako dub zimný (Quercus petraea), hrab obyčajný (Carpinus betulus), lipa malolistá (Tilia cordata), javor poľný (Acer campestre), ostrica chlpatá (Carex pilosa), zubačka cibuľkonosná (Dentaria bulbifera), mliečnik mandlolistý (Tithymalus amygdaloides) . - dubové a cerovo-dubové lesy Quercetum petraeae-cerris v suchších xerotermných lokalitách s druhmi ako dub cerový (Quercus cerris), dub zimný (Quercus petraea), dub žltkastý (Quercus dalechampii), dub sivozelený (Quercus pedunculiflora), ostrica horská (Carex montana), zanovätník černejúci (Lembotropis nigricans), vika kašubská (Viccia cassubica), pľúcnik mäkký (Pulmonaria mollis), lipnica úzkolistá (Poa angustifolia)

Súčasná vegetácia Vegetáciu v krajine môžeme rozdeliť podľa tvaru na líniovú, plošnú, skupinovú a bodovú (solitéry) Podľa vzrastu na vysokú, stredne vysokú, nízku a trávnaté plochy. Podľa funkcie na izolačnú (krycia), hygienická, sprievodnú zeleň komunikácií a líniových objektov, estetickú, architektonickú a pod. Podľa umiestnenia vegetáciu delíme na lesnú, nelesnú drevinovú, brehové porasty, sprievodnú zeleň sídiel – záhrady, parky, cintoríny atď., ktorú nazývame aj verejná zeleň. Rozdelenie je vytvorené z pohľadu človeka, tieto skupiny sa

Tria projekt s.r.o. strana 36 Moravské Lieskové, úprava potoka Klanečnica zámer pre zisťovacie konanie podľa zákona NR SR č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov navzájom dopĺňajú a prelínajú, ale vegetácia má v území hlavne významnú biologickú funkciu. V intraviláne Moravského Lieskového sa nachádza niekoľko plôch s parkovým charakterom, ktoré sú v správe obce. Prirodzená vegetácia je nahradená poľnohospodárskymi pozemkami, zastavanými plochami ciest, domov, dvorov, vegetáciou záhrad a pod. V sídle prevláda vegetácia záhrad – trávnatý porast, okopaniny, druhy zeleniny a ovocné dreviny. Miestami sú vysadené aj introdukované druhy ako borovica čierna (Pinus nigra), tuja západná (Thuja occidentalis), smrek pichľavý (Picea pungens) a pod. Okolo toku Klanečnica prevláda ruderálny (burinový) bylinný podrast, trávnaté plochy s riedkym porastom introdukovaných druhov a s ovocnými drevinami. Na niektorých úsekoch je čiastočne zachovaná drevinová vegetácia. Stabilnejší porast drevín sme zaznamenali len v území navrhovanej stavby čiastočne na ľavom brehu v spodnej časti stavebného zámeru v rkm 7,4. Jedná sa o samonáletové dreviny, ktoré boli v minulosti viac razy vyrúbané a v súčasnosti tvoria úzky pás mladších drevín. Druhové zloženie brehového porastu v tomto úseku je podobné lužným drevinám tejto oblasti, jedná sa o druhy ako javor poľný (Acer campestre), javor horský (Acer pseudoplatanus), lipa malolistá (Tilia cordata), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), vŕba biela (Salix alba), vŕba trojtyčindková (Salix triandra), vŕba (Salix sp.) baza čierna (Sambucus nigra), čremcha strapcovitá (Padus avium), agát biely (Robinia pseudoacacia), jelša lepkavá (Alnus glutinosa), jelša sivá (Alnus incana), vtáčí zob (Ligustrum vulgare), svíb krvavý (Swida sanquinea), lieska obyčajná (Corylus avellana), ruža šípová (Rosa canina) a splanené ovocné dreviny ako jelša lepkavá (Alnus glutinosa), čerešňa vtáčia (Cerasus avium), slivka (Prunus domestica). V hornej časti úseku ku kvalitným drevinám môžeme zaradiť aj niekoľko vzrastlých viac – menej solitérnych stromov na pravom a ľavom brehu v rkm 8,3, ktoré odporúčame pri stavebnej činnosti zachovať. Zistené druhy: jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), lipa veľkolistá (Tilia platyphylla), topoľ čierny (Populus nigra), breza (Betula sp.), jelša lepkavá (Alnus glutinosa), čerešňa vtáčia (Cerasus avium), čerešňa višňová (Prunus cerasus). Počas prieskumov boli popri toku Klanečnica v obci Moravské Lieskové zaregistrované v bylinnom podraste druhy ako žihľava dvojdomá (Urtica dioica), trsť obyčajná (Phragmites australis), viacero druhov ostríc (Carex sp.), kostihoj lekársky (Symphytum officinale), sedmokráska obyčajná (Bellis perennis), púpava lekárska (Taraxacum officinale), skoroceľ veľký (Plantago major), skoroceľ kopijovitý (Plantago lanceolata), palina obyčajná (Artemisia vulgare), mliečnik mandľolistý (Tithymalus amygdaloides), chmeľ obyčajný (Humulus lupulus), rebríček obyčajný (Achillea milefolium) a mnohé ďalšie. V záujmovom území intravilánu Moravského Lieskového sa podľa prieskumov pôvodné biotopy už nevyskytujú. Pôvodná prirodzená vegetácia sa v území blízko extravilánu nezachovala, pretože bola už v minulosti premenená na poľnohospodárske pozemky. Kultúrne biotopy s poľnohospodárskym využívaním označujeme ako biotop X2 - intenzívne obhospodarované polia s kultúrnymi druhmi rastlín ako sú obilniny, napríklad pšenica siata (Triticum aestivum), krmoviny ako kukurica siata (Zea mays ssp. mays) a iné.

Tria projekt s.r.o. strana 37 Moravské Lieskové, úprava potoka Klanečnica zámer pre zisťovacie konanie podľa zákona NR SR č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Okolo intravilánu obce sa vyskytujú dreviny len pri okraji polí, v drobných remízkach, na neplodných plochách, ako sprievodná vegetácia komunikácii. Vegetáciu týchto biotopov charakterizujeme ako biotopy X7- ruderálna bylinná vegetácia, ktorá sa nachádza aj na brehoch toku Klanečnica, na okrajoch polí a neobrábaných pozemkoch. Toky sú často sprevádzané aj inváznymi druhmi, ktoré boli zaregistrované aj v koryte a na brehoch Klanečnice v hojnom počte - napríklad krídlatka japonská (Reynoutria japonica) a netýkavka Royleho (Impatiens royleri). Z introdukovaných druhov sme zistili druhy, ktoré úspešne splaňujú ako orgován obyčajný (Syringa vulgaris) a agát biely (Robinia pseudoacacia)., Počas terénnej obhliadky na území stavebného zámeru neboli zistené žiadne chránené druhy rastlín. Na kvalitných biotopoch v hornej časti katastra je množstvo chránených druhov rastlín, ktoré nebudú stavbou vzhľadom na vzdialenosť a charakter stavby v žiadnom prípade ovplyvnené.

Fauna Fauna Slovenska je výsledkom dlhého vývoja, podstatný význam mal najmä vývoj v postglaciáli, geografická poloha a reliéfové pomery územia. Všetky tieto faktory podmienili existenciu bohatej a pestrej fauny. Podľa súčasných odhadov tvorí faunu Slovenska vyše 40 000 druhov, čo je skôr dolná než horná hranica odhadu. Zoogeograficky patrí fauna Slovenska podľa limnického biocyklu do Paleoarktu a Euromediálnej podoblasti. Okolie Moravského Lieskového radíme do Atlantobaltickej provincie, podunajského podokresu – stredoslovenská časť. Podľa zoogeografického členenia terestrického biocyklu patrí územie do Eurosibírskej oblasti, provincie listnatých lesov, podkarpatský úsek. Fauna v intraviláne vykazuje iba priemernú druhovú pestrosť. V monotónnom prostredí poľnohospodárskej odlesnenej krajiny v dolnej časti katastra dominujú zoocenózy synantropné a zoocenózy polí. Ale biotopy v hornej časti katastra vykazujú veľmi dobrú druhovú pestrosť – biodiverzitu, vďaka kvalitným biotopom. Preto boli už v minulosti priestory s najkvalitnejšími prírodnými hodnotami vyhlásené slovenskou aj európskou legislatívou zachránené. V blízkosti intravilánu sa nenachádzajú lesné spoločenstvá, preto uvádzame len tie zoocenózy, ktoré by mohli druhovo obohatiť počas prípadných migrácií územie okolo toku Klanečnice. Zoocenózy polí sú výrazne ovplyvnené činnosťou človeka, majú menšiu diverzitu ako predchádzajúce, ale niektoré druhy sa dokázali zmeneným podmienkam natoľko prispôsobiť, že môžeme hovoriť až o premnožení. Početnosť druhov a jedincov závisí od intenzity hospodárenia. Typickými druhmi polí sú najmä bezstavovce ako blanokrídlovce (Hymenoptera), dvojkrídlovce (Diptera), chrobáky (Coleoptera), vošky (Aphinidea). Zo stavovcov jež bledý (Erinaceus concolor), lasica myšožravá (Mustela nivalis), hraboš poľný (Microtus arvalis), zajac poľný (Lepus europaeus), škovránok poľný (Alauda arvensis), bažant poľovný (Phasianus colchicus), prepelica poľná (Coturnis coturnis), jarabica poľná (Perdix perdix) atď. Z väčších druhov napríklad srnec

Tria projekt s.r.o. strana 38 Moravské Lieskové, úprava potoka Klanečnica zámer pre zisťovacie konanie podľa zákona NR SR č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov hôrny (Capreolus capreolus) a sviňa divá (Sus scrofa) a mnohé ďalšie druhy, ktoré sa dokázali prispôsobiť kultúrnej stepi. Zoocenózy vôd. Toky v území sú prirodzenými migračnými cestami a biokoridormi vodných, ale aj iných druhov živočíchov, ktorých funkčnosť je v intravilánoch diskutabilná. Sprievodným znakom tokov je pobrežná vegetácia, v ktorej nachádzajú tieto druhy skrýše i obydlie. Typickými vodnými druhmi sú druhy zoobentosu, vodné druhy chrobákov (Coleoptera), vážky (Odonata), mäkkýše (Mollusca), ryby (Osteichthyes), obojžívelníky (Amphibia), vodné vtáky (Aves), vydra riečna (Lutra lutra) a ďalšie. Počas prieskumov boli v intraviláne v toku registrované kačice divé (Anas platyrhynchos), ale nenašli sme vhodné miesta, kde by mohli perspektívne zahniezdiť. Zoocenózy lúk a pasienkov poskytujú útočisko teplomilnejším skupinám hmyzu ako motýle (Lepidoptera), blanokrídlovce (Hymenoptera), chrobáky (Coleoptera), rovnokrídlovce (Orthoptera), bzdochy (Heteroptera), cikády (Auchenorrhyncha), pavúkovce (Arachnea) a ďalšie. Tieto zoocenózy čiastočne nahrádzajú v intraviláne pestré trávnaté plochy záhrad. Počas terénneho prieskumu neboli okrem registrované chránené druhy živočíchov, čo nevylučuje, že územím občas nemôžu migrovať. Otvorené plochy polí a zastavané sídlo ale väčšine druhov neposkytuje vhodný priestor na trvalejšiu prítomnosť. Porasty okolo toku Klanečnica v blízkosti lokality zámeru sú vhodné hlavne pre hniezdenie vtákov, preto musia byť stavebné práce kvôli hluku realizované mimo hniezdneho obdobia. Výskyt chránených druhov, ktoré by nedokázali dočasne uniknúť zo záujmovej lokality zámeru počas stavebnej činnosti (lietajúci hmyz, plazy, vtáky, cicavce) nepredpokladáme. Na Slovensku sú chránené všetky druhy plazov i obojživelníkov. Zo zoogeograficky a faunisticky významných druhov, ktoré by sa mohli v širšom okolí zámeru nachádzať je napríklad užovka obojková (Natrix natrix), jašterica obyčajná (Lacerta agilis), skokan hnedý (Rana temporaria), ropucha obyčajná (Bufo bufo). Početnú skupinu v území predstavujú vodné bezstavovce, medzi ohrozené druhy v oblasti radíme napr. vážky ako šidlo obrovské (Anax imperator) a šidlovka pásikavá (Lestes sponsa). Z vtákov sa vyskytujú druhy so širokou ekologickou valenciou, ktoré sa dokážu prispôsobiť rôznemu prostrediu, napríklad vrabec poľný (Passer montanus), penica obyčajná (Sylvia communis), penica popoplavá (Sylvia curruca), strnádka obyčajná (Emberiza citrinella), penica čiernohlavá (Sylvia atricapilla), drozd čvíkotavý (Turdus pilaris), drozd čierny (Turdus merula), sýkorka belasá (Parus caeruleus), sýkorka veľká (Parus major), škorec obyčajný (Sturnus vulgaris) a ďalšie. K najviac ohrozeným druhom živočíchov Slovenska patria dravé vtáky, ktoré sú významnými indikátormi stavu životného prostredia. V oblasti je možný výskyt druhov ako sokol myšiar (Falco tinnunculus), orol krikľavý (Aquila pomarina), myšiak lesný (Buteo buteo) a kaňa močiarna (Circus aeruginosus).

Tria projekt s.r.o. strana 39 Moravské Lieskové, úprava potoka Klanečnica zámer pre zisťovacie konanie podľa zákona NR SR č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

III.1.8. Chránené územia Ochrana prírody je na území Slovenska vymedzená zákonom NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a vyhláškou MŽP SR č. 24/2003, ktorou sa vykonáva zákon o ochrane prírody v znení neskorších predpisov. Ochranu najvzácnejších biotopov a ohrozených druhov v európskom meradle - NATURA 2000 legislatívne zabezpečujú právne normy EU: smernica RES č. 79/409/EHS o ochrane voľne žijúcich vtákov – známa ako smernica o vtákoch (Bird Directive) a smernica RES č. 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín – známa ako smernica o biotopoch (Habitats Directive). Cieľom ochrany prírody je prispieť k zachovaniu rozmanitosti podmienok a foriem života na Zemi, vytvárať podmienky na trvalé udržiavanie, obnovovanie a racionálne využívanie prírodných zdrojov, záchranu prírodného dedičstva, charakteristického vzhľadu krajiny a na dosiahnutie udržania ekologickej stability. Rozumieme pod ňou obmedzovanie zásahov, ktoré môžu ohroziť, poškodiť, alebo zničiť podmienky a formy života, prírodné dedičstvo, vzhľad krajiny, alebo ekologickú stabilitu. Ochranu prírody rozdeľujeme na územnú a druhovú ochranu. Do územnej ochrany zaraďujeme veľkoplošné a maloplošné chránené územia, územia európskeho významu, chránené vtáčie územia a do druhovej chránené stromy, rastliny a živočíchy. Chránené územia sa vyhlasujú na ochranu biotopov európskeho a národného významu a biotopov chránených druhov európskeho a národného významu. Záujmové územie predstavuje antropogénne zmenenú krajinu ovplyvnenú poľnohospodárskou činnosťou. Prirodzené funkčné biotopy tvoria vyššie položené lesné pozemky, v okolí intravilánu Moravské Lieskové len drobné remízky v okolí. Územie navrhovanej činnosti v obci Moravské Lieskové nepatrí k záujmovým oblastiam ochrany prírody v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. V území platí v zmysle § 12 uvedeného zákona 1. stupeň ochrany prírody. Najbližším veľkoplošným chráneným územím je Chránená krajinná oblasť – CHKO Biele Karpaty, ktorá sa nachádza v slovenskej časti pohoria Biele Karpaty a kopíruje hranicu s Českom v dĺžke cca 80 km.

Tria projekt s.r.o. strana 40 Moravské Lieskové, úprava potoka Klanečnica zámer pre zisťovacie konanie podľa zákona NR SR č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Obr. 16: CHKO Biele Karpaty (zdroj: www.biomonitoring.sk)

CHKO Biele Karpaty bola vyhlásená Vyhláškou bývalého MK SSR č. 111/1979 Zb. zo dňa 12. júla 1979 v znení Zákona NR SR č. 287/1994 Z. z. a prevyhlásená Vyhláškou MŽP SR č. 396/2003 Z. z. zo dňa 28. augusta 2003 z dôvodu zachovania a zveľaďovania ukážkových častí rázovitej krajiny Bielych Karpát, ktorej pestrosť a bohatstvo živej prírody sú podmienené ako prírodnými podmienkami, tak aj dlhodobými ľudskými zásahmi, ktoré zvýšili diverzitu oproti pôvodnému nenarušenému stavu. Územie CHKO Biele Karpaty je tvorené prelínajúcim sa systémom lesných komplexov - lesnatosť CHKO je 67% - prevažne pôvodného druhového zloženia ako buk lesný (Fagus sylvatica), dub letný (Quercus robur), hrab, javor horský (Acer pseudoplatanus), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), lipa malolistá (Tilia cordata), poľnohospodárskej vidieckej krajiny s ornou pôdou, lúkami a pasienkami s typickou kvetenou, potokov lemovaných brehovými vŕbovo- jelšovými porastmi, množstvom starých ovocných sadov, remízok a medzí. K najpozoruhodnejším fenoménom Bielych Karpát patrí vegetácia práve pre svoju rôznorodosť. Celkový počet zistených druhov vyšších rastlín sa pohybuje okolo 1200. Vhodné podmienky a extenzívne obhospodarovanie lúk umožnili rozvoj čeľade vstavačovitých (Orchidaceae) ako vstavač obyčajný (Orchis morio), vstavač vojenský (Orchis militaris), vstavač bledý (Orchis pallens), neotinea - vstavač počerná (Neotinea - Orchis ustulata), neotinea – vstavač trojzubá (Neotinea - Orchis tridentata), vstavač mužský (Orchis mascula), vstavačovec strmolistý (Dactylorhiza incarnata), vstavačovec májový (Dactylorhiza majalis), vstavačovec bazový (Dactylorhiza sambucina), vstavačovec Fuchsov Soóv (Dactylorhiza fuchsii sooiana), päťprstnica obyčajná (Gymnadenia conopsea), päťprstnica obyčajná horská (Gymnadenia conopsea subsp. montana), päťprstnica hustokvetá (Gymnadenia densiflora), črievičník papučkový (Cypripedium calceolus), pavstavač hlavatý (Traunsteinera globosa), kruštík močiarny (Epipactis palustris), kruštík drobnolistý (Epipactis microphylla), kruštík tmavočervený (Epipactis atrorubens), hmyzovník Holubyho (Ophrys

Tria projekt s.r.o. strana 41 Moravské Lieskové, úprava potoka Klanečnica zámer pre zisťovacie konanie podľa zákona NR SR č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov holubyana), vemenník zelenkastý (Platanthera chlorantha), vemenník dvojlistý (Platanthera bifolia), prilbovka biela (Cephalantera damasonium), prilbovka dlholistá (Cephalanthera longifolia), černohlav ihlanovitý (Anacamptis pyramidalis). Z ostatných vzácnych druhov napríklad ľalia cibuľkonosná (Lilium bulbiferum), popolavec dlholistý moravský (Tephroseris longifolia subsp. moravica). Z lesných spoločenstiev prevládajú bučiny a bukové dúbravy, na exponovaných svahoch lipové a jaseňové javoriny. Fauna je zastúpená karpatskými a lesostepnými druhmi zo šeliem sa tu vyskytuje napríklad rys ostrovid (Lynx lynx), mačka lesná (Felis silvestris), vydra riečna (Lutra lutra), zo vzácnych vtákov sokol sťahovavý (Falco peregrinus), bocian čierny (Ciconia nigra), výr skalný (Bubo bubo), z plazov užovka hladká (Coronella austriaca), užovka stromová (Zamenis longissimus), vretenica severná (Vipera berus), jašterica živorodá (Zootoka vivipara) a ďalšie. Zo vzácnych bezstavovcov spomenieme aspoň nášho najvzácnejšieho motýľa jasoňa červenookého (Parnassius apollo), jasoňa chochlačkového (Parnassius mnemosyne), modráčika bahniskového (Maculinea nausithos) a modráčika krvavcového (Maculinea teleius). Bielokarpatské lúky sú význačné aj veľkou rozmanitosťou predovšetkým bezstavovcov, je to najväčšie európske nálezisko viacerých ohrozených druhov motýľov. Aj preto bola časť územia CHKO zaradená do európskej siete chránených území NATURA 2000. Tieto lúky boli v minulosti jedenkrát kosené a následne prepásané. Existencia kvetnatých lúk je aj v súčasnosti podmienená pravidelným kosením s vylúčením umelých hnojív. Na území CHKO Biele Karpaty platí 2. stupeň ochrany prírody v zmysle hore uvedeného zákona. Najbližšími maloplošnými chránenými územiami sú prírodné pamiatky a rezervácie vyznačené na mape nižšie.

Tria projekt s.r.o. strana 42 Moravské Lieskové, úprava potoka Klanečnica zámer pre zisťovacie konanie podľa zákona NR SR č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Legenda: prírodné rezervácie: 144 – Kobela, 334 - PR Veľká Javorina, 355 – PR Záhradská prírodné pamiatky – 2 – Baricove lúky, 8 – Bestinné, 26 – Cetuna, 76 - Kohútová Obr. 17: Umiestnenie chránených území v okolí Moravského Lieskového. (zdroj: Atlas krajiny SR, 2002)

Prírodné rezervácie: PR Kobela Rozloha 60 375 m2, vyhlásenie 1988 a 2003, 4. st. ochrany, k. ú. Nové Mesto nad Váhom. Cieľom ochrany prírodnej rezervácie je ochrana biotopov európskeho významu: suchomilné travinno-bylinné a krovinové porasty na vápnitom substráte (6210), xerotermné kroviny (40A0), druhy európskeho významu - poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis), priadkovec trnkový (Eriogaster catax) a spriadač kostihojový (Callimorpha quadripunctaria). PR Veľká Javorina Rozloha 829 800 m2, vyhlásenie 1988 a 2003, 5. st. ochrany, k. ú. Lubina, Bzince pod Javorinou. Cieľom ochrany prírodnej rezervácie je ochrana prirodzeného spoločenstva javorovo-bukového lesa v najvyšších polohách Bielych Karpát. PR Záhradská Rozloha 12 823 m2, vyhlásenie 1984 a 2003, 4. st. ochrany, k. ú. Lubina. Cieľom ochrany prírodnej rezervácie je ochrana prirodzených spoločenstiev aluviálnych slatín s bohatou populáciou kruštíka močiarneho (Epipactis palustris) na vedeckovýskumné a náučné ciele, ako aj záchranu genofondu ohrozeného rastlinného druhu.

Tria projekt s.r.o. strana 43 Moravské Lieskové, úprava potoka Klanečnica zámer pre zisťovacie konanie podľa zákona NR SR č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Prírodné pamiatky: PP Baricovie lúky Rozloha 16 247 m2, vyhlásenie 1994 a 2003, 4. st. ochrany, k. ú. Moravské Lieskové. Prírodná pamiatka bola vyhlásená s cieľom zachovania druhej najväčšej lokality kriticky ohrozeného druhu kosatec trávolistý (Iris graminea) v Bielych Karpatoch, ako aj jeho sprevádzajúcich druhov. Lokalita sa nachádza na severovýchodnom úpätí Veľkej Javoriny na flyšovom geologickom podklade. PP Bestinné Rozloha 12 900 m2, vyhlásenie 1993 a 2003, 4. st. ochrany, k. ú. Nová Bošáca. Prírodná pamiatka bola vyhlásená s cieľom ochrany trávnych porastov s výskytom vzácnych a ohrozených druhov flóry. Územie tvorí záver plytkej dolinky nad osadou Šenáková so začiatkom zosuvného prúdu na flyšovom podloží. PP Cetuna Rozloha 2 859 m2, vyhlásenie 1999 a 2003, 4. st. ochrany, k. ú. Horné Bzince. Prírodná pamiatka bola vyhlásená s cieľom ochrany významnej slatinnej lúky v masíve Javoriny s výskytom chránených a ohrozených druhov vstavačovitých rastlín ako päťprstnica hustokvetá (Gymnadenia densiflora), kruštík močiarny (Epipactis palustris), páperník širokolistý (Eriophorum latifolium), žije tu aj reliktný druh mäkkýša pimprlík bruškatý (Vertigo moulisiana). PP Kohútová Rozloha 45 150 m2, vyhlásenie 1992 a 2003, 4. st. ochrany, k. ú. Moravské Lieskové. Prírodná pamiatka bola vyhlásená s cieľom ochrany jednokosnej lúky s veľkým zastúpením vstavačovitých rastlín a ustupujúcich druhov článkonožcov. Refúgium genofondu a výskumná plocha.

Sústavu NATURA 2000 tvoria dva typy území 1. Chránené územia vyhlasované na základe smernice o biotopoch, tzv. územia európskeho významu s označením SKUEVO sú zaradené do Národného zoznamu území európskeho významu. Územie európskeho významu je taká lokalita, na ktorej sa nachádzajú biotopy, alebo druhy európskeho významu, na ochranu ktorých sa vyhlasuje chránené územie. biotop - miesto prirodzeného výskytu určitého druhu rastliny, alebo živočícha biotop európskeho významu - biotop, ktorý je v Európe ohrozený vymiznutím, alebo má malý prirodzený areál, alebo predstavuje typické ukážky jednej alebo viacerých biogeografických oblastí Európy 2. Chránené územia vyhlasované na základe smernice o vtákoch, tzv. chránené vtáčie územia sú zaradené do Národného zoznamu chránených vtáčích území. Chránené vtáčie územie je lokalita s výskytom biotopov druhov vtákov európskeho významu a biotopov sťahovavých vtákov. V širšom okolí Moravského Lieskového sa najbližšie chránené územia systému NATURA 2000 nachádzajú v hornej časti katastra mimo dosahu stavebného zámeru.

Tria projekt s.r.o. strana 44 Moravské Lieskové, úprava potoka Klanečnica zámer pre zisťovacie konanie podľa zákona NR SR č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Obr. 18: Umiestnenie územia NATURA 2000 - SKUEV0367 Holubyho kopanice. (zdroj: www.sopsr.sk/natura/)

SKUEV0367 – Holubyho kopanice Územie NATURA 2000 sa nachádza severne a severozápadne od záujmovej lokality v k. ú. Bošáca, Dolné Bzince, Horné Bzince, Hrubá Strana, Lubina, Moravské Lieskové, Nová Bošáca, Zemianske Podhradie na rozlohe 3900,06 ha a s predmetným územím zámeru nijako nesúvisí a nemôže ho ovplyvniť. Predmetom ochrany sú biotopy európskeho významu: 6210 - Suchomilné travinnobylinné a krovinové porasty na vápnitom podloží 6430 - Vlhkomilné vysokobylinné spoločenstvá na nivách nížin až alpínskeho stupňa 6510 - Nížinné a podhorské kosné lúky 7220*- Penovcové prameniská 7230 - Slatiny s vysokým obsahom báz 8310 - Nesprístupnené jaskynné útvary 9110 - Kyslomilné bukové lesy 9130 - Bukové a jedľové kvetnaté lesy 9140 - Javorovo-bukové horské lesy

Tria projekt s.r.o. strana 45 Moravské Lieskové, úprava potoka Klanečnica zámer pre zisťovacie konanie podľa zákona NR SR č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

9150 - Vápnomilné bukové lesy 9180*- Lipovo-javorové sutinové lesy 40A0*- Xerotermné kroviny 91H0*- Teplomilné panónske dubové lesy Vzácne a ohrozené druhy živočíchov registrované v území, pre ktoré sa vyhlásil priestor za chránený: hlaváč bieloplutvý (Cottus gobio), kunka žltobruchá (Bombina variegata), fúzač alpský (Rosalia alpina), priadkovec trnkový (Eriogaster catax), roháč obyčajný (Lucanus cervus), modráčik bahniskový (Maculinea nausithous), ohniváčik veľký (Lycaena dispar), spriadač kostihojový (Callimorpha quadripunctaria), uchaňa čierna (Barbastella barbastellus), netopier obyčajný (Myotis myotis), modráčik krvavcový (Maculinea teleius), žltáčik zanoväťový (Colias myrmidone), pimprlík mokraďný (Vertigo angustior), hnedáčik osikový (Hypodryas maturna), pimprlík bruškatý (Vertigo moulinsiana). Navrhované manažmentové opatrenia:

Hospodárenie: Extenzívne prepásanie koňmi, ovcami, alebo kravami (so stádom s veľkosťou primeranou únosnosti pasienka). Kombinovaná pastva a kosenie (napr. jarné kosenie s následným prepásaním územia), alebo kosenie a následné odstránenie biomasy 1-2x ročne. Optimalizovať ekologické podmienky v bylinnej etáži (napr. presvetlenie znižovaním zápoja) z dôvodu chránených alebo ohrozených druhov rastlín. Lesníctvo: Odstraňovanie sukcesných drevín, prípadne bylín a vyhrabávanie stariny. Ochrana, údržba a úprava priaznivého stavu súčasných a budovanie nových liahnísk pre obojživelníky. Zvyšovanie rubnej doby, predlžovanie obnovnej doby, jemnejšie spôsoby hospodárenia a ich formy (výberkový hosp. spôsob). Šetrné spôsoby sústreďovania drevnej hmoty (kone, lanovky, ...), ponechávanie stromov a drevnej hmoty v porastoch (ojedinelo stojacich stromov, skupiny stromov a ležaniny), zvyšovanie podielu prirodzenej obnovy, zachovať alebo cielene obnoviť pôvodné druhové zloženie lesných porastov. Činnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv na ciele ochrany v chránenom území: Budovanie malých vodných elektrární. Skládky odpadu. Farmy v ktorých sa chová viac ako 30 jedincov zvierat na komerčné účely (s výnimkou hospodárskych zvierat). Likvidácia opustených ovocných sadov a záhrad, nad 0,5 ha. Vykonávanie činnosti meniacej stav mokrade alebo koryto vodného toku, najmä ich úpravu, zasypávanie, odvodňovanie, ťažba tŕstia, rašeliny, bahna a riečneho materiálu okrem vykonávania týchto činnosti v koryte vodného toku jeho správcom. Výrub drevín brehových porastov (žiadateľ nie je správcom vodného toku), nad 50 m dĺžky. Likvidácia brehových porastov holorubným spôsobom (oprávnenie správcu toku), nad 100 m dĺžky. Cesty I. až III. triedy, penzióny a chaty, budovanie a vyznačenie mototrás. Rozširovanie inváznych druhov rastlín. Organizovanie spoločných poľovačiek. Oplotenie pozemku za hranicami zastavaného územia obce okrem oplotenia lesnej škôlky, ovocného sadu a vinice. Používanie chemických látok spojených s úpravou vlastností snehu na ploche do 2 ha. Používanie chemických látok spojených s úpravou vlastností snehu na ploche 2 ha a viac. Terénne úpravy, ktorými sa podstatne

Tria projekt s.r.o. strana 46 Moravské Lieskové, úprava potoka Klanečnica zámer pre zisťovacie konanie podľa zákona NR SR č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov mení vzhľad prostredia alebo odtokové pomery. Umiestnenie, výsadba a zloženie nepôvodných druhov drevín mimo ovocného sadu, vinice, chmeľnice a záhrady, bez limitu. Činnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv na ciele ochrany mimo chráneného územia: Tepelné, vodné, jadrové alebo iné elektrárne a energetické zariadenia.

Mokrade Mokrade sú chránené podľa zákona č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov ako významný krajinný prvok. Mokraď je definovaná podľa § 2 ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny ako územie s močiarmi, slatinami alebo rašeliniskami, podmáčaná lúka, prírodná tečúca a stojatá voda, vrátane vodného toku a vodnej plochy s rybníkmi a vodnými nádržami. V Slovenskej republike je vedená databáza mokradí lokálneho, regionálneho, národného a medzinárodného významu. V katastri obce Moravské Lieskové sú evidované mokrade lokálneho významu s menšou rozlohou s lokálnym významom na flóru a faunu. Zoznam mokradi v k. ú. Moravské Lieskové: U Mikulcov 2,00 ha, H. Revajci – Plotarka 1,00 ha, Kozákovská – U Zlatých 1,00 ha, Mizeráci 0,20 ha, Babia hora 0,04 ha, Šance (liahnisko obojživelníkov) 0,039 ha. Všetky mokrade sú mimo zastavaného územia obce a plánovaného zámeru. III.2. Krajina, krajinný obraz, stabilita, ochrana, scenéria III.2.1. Štruktúra územia a využitie krajiny Súčasná krajinná štruktúra odráža súčasný stav využitia zeme v danom území. Tvoria ju súbory prirodzených a človekom čiastočne alebo úplne pozmenených dynamických systémov, ako aj novovytvorené umelé prvky, ktoré vznikli na osnove prvotnej štruktúry. Jej prvky možno charakterizovať najmä ako fyzické formy využitia zeme a reálnej bioty a ako objekty a výtvory človeka (Miklós, 1993). Štruktúru krajiny v záujmovom území tvorí primárna krajinná štruktúra, ktorá je tvorená prírodnými prvkami ako horninové podložie, pôdny substrát, reliéf, vodné toky a plochy, vegetácia a fauna. (viď kapitolu: III.1. Charakteristika prírodných pomerov.) Druhotná krajinná štruktúra je zložená z významnejších krajinno-stabilizačných segmentov, ktoré charakterizujú kvalitu územia ako ekologickú stabilitu, využívanie pozemkov podľa druhu, stresové faktory a pod. Druhotná krajinná štruktúra je výsledkom dlhodobého vplyvu antropogénnych aktivít na primárnu krajinnú štruktúru. Tvorí ju súbor hmotných, technických prvkov, ktoré človek čiastočne zmenil, pretvoril, alebo vytvoril úplne nové (urbanizované celky). Krajinu okolo Moravského Lieskového môžeme charakterizovať ako menej osídlenú s prevládajúcimi prvkami hospodárenia na pôde.

Tria projekt s.r.o. strana 47 Moravské Lieskové, úprava potoka Klanečnica zámer pre zisťovacie konanie podľa zákona NR SR č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Obr. 19: Súčasná krajinná štruktúra v k. ú. Moravské Lieskové. (zdroj: www.beiss.sk)

Okolie stavebného zámeru je prevažne poľnohospodársky využívaným územím, súčasnú krajinnú štruktúru v katastrálnom území Moravské Lieskové tvoria prvky krajinnej štruktúry ako: . prírodné prvky – lesné pozemky (len horná časť katastra), drobné remízky, brehové porasty tokov, nelesná drevinová vegetácia, vegetácia záhrad a parkov . agroekosystémy: poľnohospodárska pôda – orná pôda, lúky, pasienky . vodné plochy – tok Klanečnice s prítokmi . sídelné štruktúry - zastavané územie intravilánu – IBV, obchodné prevádzky, zariadenia školské, zdravotnícke, cirkevné a ostatných služieb, miestne komunikácie atď. . dopravné línie – cestné komunikácie, mosty a pod. . rekreačné a športové plochy –ihrisko III.2.2. Stabilita krajiny Podľa klasifikácie ekologickej stability patrí územie do ekologicky stredne stabilného priestoru s veľmi priaznivou kvalitou priestorovej štruktúry krajiny. Stabilitu podporuje líniová vegetácia okolo tokov umelých kanálov, komunikácií a vegetácia záhrad a parkov sídla Moravské Lieskové a osád v katastri. V ekologicky nestabilnom prostredí poľnohospodárskych kultúr v extraviláne sídla je veľmi nepravdepodobné zachovať prirodzenú biodiverzitu organizmov v ich prirodzenom prostredí. Aj v urbanizovanom prostredí je návrat k vyhovujúcej biodiverzite a vyváženej ekologickej stabilite problematický. Katastrálne územie obce Moravské Lieskové môžeme z hľadiska ekologickej stability rozdeliť na dva celky. Ekologicky stabilnejší celok sa nachádza v severnejšej časti katastra od hranice s Českou republikou približne po okraj intravilánu, ktorý je tvorený lesnými plochami a trvalými trávnymi porastmi s vysokým podielom ekostabilizačných prvkov.

Tria projekt s.r.o. strana 48 Moravské Lieskové, úprava potoka Klanečnica zámer pre zisťovacie konanie podľa zákona NR SR č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Južnejšia časť katastra s intravilánom a priľahlými poľnohospodárskymi pozemkami vykazuje ekologicky menej stabilné územie. Orná pôda a zastavané územie neposkytuje priestor pre dostatočnú biodiverzitu. III.2.3. Územný systém ekologickej stability Kostru územného systému ekologickej stability (ÚSES) tvoria prvky ÚSES v krajinnom priestore, ktoré tvoria tzv. ekologickú sieť. Základné prvky ÚSES tvoria biocentrá, biokoridory a interakčné prvky. Biocentrá a biokoridory sú z hľadiska funkčnosti rozdelené na nadregionálne, regionálne a miestne. Biocentrum - ekosystém, alebo skupina ekosystémov, ktoré vytvárajú podmienky na trvalé rozmnožovanie, úkryt a výživu živých organizmov a na zachovanie a prirodzený vývoj ich spoločenstiev. Majú charakter jadrových území s prioritnou ekostabilizačnou funkciou. Biokoridor - priestorovo prepojený súbor ekosystémov, ktorý spája biocentrá a umožňuje migráciu a výmenu genetických informácií živých organizmov a ich spoločenstiev. Biokoridory spájajú v území biocentrá miestneho významu, nachádzajú sa v podobe brehových porastov popri tokoch a v terénnych depresiách, kde je dostatok drevín na vytvorenie potrebných úkrytov. Interakčný prvok - ekosystém, jeho prvok, alebo skupina ekosystémov, ktoré sú prepojené na biocentrá a biokoridory a zabezpečujú ich priaznivé pôsobenie na pozmenené, alebo narušené časti krajiny. Interakčné prvky tvorí v extraviláne Moravského Lieskového solitérna, líniová a skupinová vegetácia popri miestnych komunikáciách, v terénnych depresiách a iných nerovnostiach terénu, ktoré vypĺňajú dreviny. V poľnohospodársky využívanej krajine plnia viacero funkcií - ekostabilizačnú, protieróznu, izolačnú a zvyšujú krajinársku hodnotu územia. Podľa Územného systému ekologickej stability v rámci ÚP obce Moravské Lieskové a ÚPN VÚC Trenčianskeho kraja sú v katastri obce existujúce a navrhnuté nasledovné prvky ÚSES: Regionálny vodný biokoridor Klanečnica Tvorí ho potok Klanečnica od prameňa až po sútok s Vážskym kanálom. Brehové porasty a vodná plocha toku poskytuje možnosť migrácie a šírenie druhov medzi miestnymi a regionálnymi biocentrami voblasti. Funkčný je hlavne v hornej časti katastra, kde je dostatok brehových porastov s napojením na zalesnené priestory. Nadregionálny terestrický biokoridor Biele Karpaty Severne od intravilánu v zalesnených častiach katastra prechádza nadregionálny biokoridor, ktorý spája nadregionálne biocentrá v severnej a južnej časti územia (Javorníky, Malé Karpaty). Biocentrum regionálneho významu Javorina Biocentrum regionálneho významu Lopeník, Nová Hora Obe biocentrá sa nachádzajú v severnej časti katastra a súčasne sa rozprestierajú aj na území okolitých obcí. Navzájom sú pospájané biokoridormi aj s ostatnými biocentrami v okolí.

Tria projekt s.r.o. strana 49 Moravské Lieskové, úprava potoka Klanečnica zámer pre zisťovacie konanie podľa zákona NR SR č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Navrhované biocentrum miestneho významu Dúbravka, alebo Moravskolieskovské sady Navrhovane miestne biocentrum sa nachádza juhovýchodne od zastavaného územia obce na svahoch Dúbravky. Biocentrum pozostáva z bývalých viníc, neskôr ovocných sadov, ktoré sú čiastočne zachované až dodnes a priľahlých trávnych porastov. Lokalita má veľký význam z hľadiska biodiverzity a krajinnej štruktúry, v ktorej sa prelínajú prírodné prvky s prvkami pôvodného hospodárenia v krajine, čo podmieňuje druhovú pestrosť flóry a fauny. Vzácny je aj výskyt starých odrôd ovocných stromov, ktorý môže perspektívne obohatiť genofond aj v budúcnosti. Navrhovane miestne biocentrum Dúbravka predstavuje cenný ekosystém a refúgium rastlín a živočíchov na okraji poľnohospodársky využívaného územia. Navrhované miestne biocentrum Babia hora Navrhované miestne biocentrum sa nachádza pri hranici s k. ú. Nová Bošáca a je významné pôvodným zložením drevín v lesnom spoločenstve ako dub zimný (Quercus petraea) a hrab obyčajný (Carpinus betulus) v podraste s medničkou jednokvetou (Melica uniflora), veternicou hájnou (Anemone nemorosa), jahodou lesnou (Fragaria vesca), lipkavecom mariankovým (Galium odoratum) a pod. Navrhovaný miestny biokoridor Lieskovský potok Navrhovaný hydrický biokoridor je viazaný na ekosystém Lieskovského potoka, ktorý je v zastavanom území obce čiastočne regulovaný. Navrhovaný biokoridor spája navrhované miestneo biocentrum Dúbravka s regionálnym biokoridorom - potok Klanečnica. Navrhovaný miestny biokoridor Záhlbocký potok Navrhovaný hydrický biokoridor kopíruje líniu neregulovaného Záhlbockého potoka, ktorý spája prostredníctvom regionálneho biokoridoru Klanečnica ostatné ekologicky významné segmenty v území. Navrhovaný miestny biokoridor Potok Lužov Hydricky biokoridor zabezpečí prepojenie navrhovaného miestneho biocentra Babia hora a regionálneho biokoridoru Klanečnica.

Interakčné prvky Medzi navrhnute líniové interakčne prvky môžeme zaradiť porasty líniovej nelesnej drevinovej vegetácie. Ide o ovocne aleje popri hlavných cestách, líniové porasty lemujúce poľne cesty, menšie vodne toky, porasty medzi terénnymi zlomami v poliach a v TTP. Ovocne aleje pozdĺž cesty I. triedy č. 54 sú porastené prevažne jabloňami (Malvus domestica) a orechmi (Juglans regia). Na terénnych zlomoch sa darí splaneným slivkám domácim (Prunus domestica), v krovinovej etáži sa často vyskytuje ruža šípová (Rosa canina) a hloh jednosemenný (Crateagus monogyna).

Tria projekt s.r.o. strana 50 Moravské Lieskové, úprava potoka Klanečnica zámer pre zisťovacie konanie podľa zákona NR SR č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Genofondové plochy Významné lokality so zachovaním druhovej pestrosti s výskytom vzácnych a chránených druhov organizmov. Ich ochrana je dôležitá z hľadiska zachovania pôvodného genofondu. ŠOP SR eviduje v k. ú. Moravské Lieskové genofondové plochy: . - GP Baricovie lúky – nachádza sa na severe územia, kde ohraničuje PP Baricovie - GP Chromovec 1 – druhy čeľade Orchideaceae, druhová pestrosť motýľov . - GP Chromovec 2 – druhy čeľade Orchideaceae, druhová pestrosť motýľov . - GP Plevovec – výskyt bezstavovcov, hlavne motýľov . - GP Zjazdovka – druhy čeľade Orchideaceae, druhová pestrosť motýľov . - GP Švehlovie kut – súčasť SKUEV0367 Holubyho kopanice . - GP Hložniky – súčasť SKUEV0367 Holubyho kopanice . - GP Revajci – druhy čeľade Orchideaceae, druhová pestrosť motýľov . - GP U Zlatych: – druhy čeľade Orchideaceae, druhová pestrosť motýľov

Plánovaný stavebný zámer nie je situovaný na území žiadneho prvku Územného systému ekologickej stability.

Na území k. ú. Moravské Lieskové sa nachádzajú lesné pozemky až v hornej časti katastra – hospodárske lesy 94,33%, ochranné lesy – 5,65% (zdroj: www.beiss.sk). V okolí intravilánu sú len poľnohospodárske pozemky, čo ovplyvňuje ekologickú stabilitu územia. Antropogénne zmenené prírodné prvky v území vytvárajú priestor, ktorému prisudzujeme rôznu úroveň ekologickej stability:

Obr. 20: Ekologická stabilita územia v k. ú. Moravské Lieskové. (zdroj: www.beiss.sk)

Tria projekt s.r.o. strana 51 Moravské Lieskové, úprava potoka Klanečnica zámer pre zisťovacie konanie podľa zákona NR SR č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Obr. 21: Kvalita prostredia v k. ú. Moravské Lieskové. (zdroj: www.beiss.sk)

III.2.4. Ochrana prírody a krajiny Vzácne a ohrozené druhy rastlín a živočíchov sú v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. a vyhlášky č. 24/2003 Z.z., ktorou sa zákon vykonáva aj vo voľnej krajine, nie len v chránených územiach. Počas terénnych prieskumov neboli pozorované chránené druhy rastlín ani živočíchov, ale ich výskyt v miestach s funkčným porastom vegetácie nie je vylúčený. Priamo v riešenom území ani v širšom okolí sa nenachádzajú žiadne chránené stromy vyhlásené podľa hore uvedeného zákona, v k. ú. Moravské Lieskové nie je evidovaná genofondová lokalita, ani iné lokality významné z hľadiska ochrany prírody. (ostatné informácie viď kapitolu III.1.8 Chránené územia) III.2.5. Scenéria krajiny Katastrálne územie Moravské Lieskové predstavuje priestor s rôznym reliéfom. Hornú časť katastra tvorí krajina s vrchovinovým a hornatinovým charakterom s lesnými pozemkami. Okolie intravilánu tvorí rovinatá krajinu kultúrneho typu s málo modelovaným reliéfom v nadmorskej výške okolo 250 m n.m. Na základe abiotických prvkov je možné v priestore vyčleniť niekoľko abiokomplexov podľa umiestnenia toku, spôsobu využívania krajiny na poľnohospodárske účely, podľa kultúr, typov pôd, ako aj podľa umiestnenia urbanizovaného priestoru. Aktivity časti obyvateľstva sú orientované na poľnohospodárske využívanie krajiny a stavebnú činnosť v intraviláne. III.3. Obyvateľstvo, jeho aktivity, infraštruktúra a kultúrnohistorické hodnoty územia Obyvateľstvo Moravské Lieskové je typickou kopaničiarskou obcou, ktorá má má 4 časti - Moravské Lieskové, Brestovec, Bučkovec, Šance a viacero usadlostí roztrúsených v katastri severnejšie v údolí toku Klanečnica. V súčasnosti má 2485 obyvateľov a rozlohu 3642 ha. Obec Moravské Lieskové je súčasťou spoločenstva obcí Mikroregión Javorina (Lubina, Bzince pod Javorinou, Moravské Lieskové, Dolné Srnie) so sídlom na Obecnom úrade v Moravskom Lieskovom. A od roku 1998 tiež členom Združenia obcí kopaničiarskeho regiónu Javorina – Bradlo.

Tria projekt s.r.o. strana 52 Moravské Lieskové, úprava potoka Klanečnica zámer pre zisťovacie konanie podľa zákona NR SR č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Obr. 22: Katastrálna hranica obce Moravské Lieskové s vyznačením intravilánu v južnej časti. (zdroj: https://www.google.sk/maps/)

Demografické údaje obce Moravské Lieskové z webovej stránky „Bazálne environmentálne informácie o sídlach Slovenska“ www.beiss.sk:

Obr. 23. Demografické údaje obce Moravské Lieskové. (Zdroj: http://www.beiss.sk/)

História obce V katastrálnom území Moravské Lieskové nie sú síce evidované oficiálne archeologické lokality, ale sú evidované archeologické nálezy z mladšej doby bronzovej, kultúry lužickej, rímsko-provinciálnej. Územie bolo osídlené už 2000 -

Tria projekt s.r.o. strana 53 Moravské Lieskové, úprava potoka Klanečnica zámer pre zisťovacie konanie podľa zákona NR SR č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

3000 rokov pred n. l., ale prvá písomná zmienka o obci pochádza až z roku 1398, kedy daroval kráľ Žigmund územie a osadu spolu s beckovským hradom vojvodovi Ctiborovi. V minulosti mala obec rôzne názvy: Leskow, Lezko, Liezko Moravicalis, od roku 1808 Morawské Liéskowé. Názov "Lieskové" vznikol na základe lieskovcov, ktorých sa v chotári urodilo viac ako inde a občania s nimi obchodovali. Osadu vlastnilo počas storočí viacero rodov, ale najťažšie obdobie prežívali počas tureckého plienenia v 17. storočí a počas mnohých požiarov v 19. storočí, kedy vyhorela opätovne aj škola, stoličný dom, množstvo domov, dokonca úroda na poliach. Infraštruktúra a kultúrnohistorické hodnoty územia Sídlo administratívne patrí ku okresnému mestu Nové Mesto nad Váhom, od ktorého je vzdialené cca 8 km severozápadne. Moravské Lieskové je s okresným mestom dopravne spojené po štátnej ceste I. triedy č. 54 (Nové Mesto nad Váhom – Strání - hranica s Českou republikou), ktorá tvorí obchvat obce zo západnej strany a pri Novom Meste nad Váhom sa napája na diaľnicu D1. Po ceste III. triedy č. 1220 je Moravské Lieskové dopravne spojené s obcou Dolné Srnie a cestou III triedy č.1241 s obcou Bzince pod Javorinou. Autobusová doprava je zabezpečená pravidelnými linkami SAD Trenčín. Najbližšia železničná stanica sa nachádza v okresnom meste Nové Mesto nad Váhom (9,6 km) a leží na hlavnej železničnej trati Bratislava – Košice. Infraštruktúru lokality tvorí v sídle viac miestnych spevnených asfaltových komunikácií a cestných mostov. Obec aj takmer všetky odľahlejšie usadlosti v lieskovskej doline sú elektrifikované, plynofikované a majú zavedený vodovod. V súčasnej dobe buduje obec verejnú kanalizačnú sieť na odvádzanie splaškových odpadových vôd. Splaškové vody sú zatiaľ zachytávané lokálne v žumpách a likvidovane odvozom na najbližšiu ČOV. Žiaľ mnoho domov má vyústenú kanalizáciu bez čistenia priamo do koryta Klanečnice. Odvod dažďových vôd je riešený lokálne samostatnými rúrami a priekopami. V Moravskom Lieskovom bola v minulosti čiastočne vybudovaná gravitačná splašková kanalizácia ukončená v ČOV, ale dnes už nie je funkčná a slúži prevažne na odvádzanie dažďových zrážok a prepadov zo septikov bez čistenia. ČOV je v súčasnosti z technických dôvodov mimo prevádzky a nie je reálne jej sprevádzkovanie. V obci sa nachádza Obecný úrad, ambulancia zubného a praktického lekára, lekáreň, škola, pošta, futbalové ihrisko, cintorín, drobné obchodné prevádzky – potraviny, pohostinstvá a miestne služby. K rozvoju obce prispieva niekoľko výrobných a stavebných firiem, na poľnohospodársku výrobu je zameraná firma M. E. A. AGRO s.r.o. Zamestnanosť Časť obyvateľstva pracuje v poľnohospodárstve, obchode a službách v obci, mnohí dochádzajú do zamestnania vo väčších mestách ako Nové Mesto nad Váhom, Dubnica nad Váhom, Trenčín a pod. Blízkosť hranice s Českou republikou umožňuje obyvateľom dochádzku za zamestnaním aj v Česku.

Tria projekt s.r.o. strana 54 Moravské Lieskové, úprava potoka Klanečnica zámer pre zisťovacie konanie podľa zákona NR SR č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Moravské Lieskové patrí k sídlam s hospodárskou a obytnou funkciou, v nižšej časti extravilánu prevláda poľnohospodárska činnosť. Prognóza zamestnanosti v regióne vzhľadom na blízkosť väčších aglomerácií a Českej republiky je pomerne pozitívna. Pamiatky V obci sú evidované národné kultúrne pamiatky zapísané v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (UZPF): Pomník – Smirnov N. N. - UZPF č. 2410/0 Tabuľa pamätná – Rázus M. - UZPF č. 2407/0 Tabuľa pamätná – Hollý J. - UZPF č. 2408/0 Tabuľa pamätná – Smirnov N. N. - UZPF č. 1254/0 Tabuľa pamätná – Adamovič J. - UZPF č. 2406/0 Na uvedené národné kultúrne pamiatky sa vzťahujú ustanovenia zákona NR SR č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov. Ostatné významné kultúrne objekty . rímsko-katolícky kostol sv. Martina biskupa je pseudorománsky, postavený v roku 1911 na mieste pôvodného gotického kostola z 15. storočia. Z pôvodného kostola zostala iba časť veže, nový kostol tvorí trojloďová bazilika. . kaplnka sedembolestnej Panny Márie z roku 1997 v Šancoch . stará katolícka fara . evanjelický kostol a. v. s novorománskou úpravou pochádza z roku 1786, vtedy bol ako tolerančný bez veže, ktorú dostavali v roku 1894. Kostol bol v roku 1975 zrekonštruovaný, interiér je pôvodný. Údajne bol prvý evanjelický kostol postavený na mieste zvanom „Pivovár“ ešte v 1580. Tento drevený kostol ale na rozkaz grófa Nádašdyho z čachtického hradu bol okolo roku 1660 zbúraný. . socha sv. Jána Nepomuckého . budova obecného úradu . bývalá ľudová škola postavená začiatkom 20. stor. . kaplnka z roku 1965 . socha sv. Urbana vo vinohradoch . novovybudovaný kostol Sedembolestnej panny Márie vysvätený v roku 2008

Tria projekt s.r.o. strana 55 Moravské Lieskové, úprava potoka Klanečnica zámer pre zisťovacie konanie podľa zákona NR SR č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Obr. 24: Erb obce Moravské Lieskové a kat. kostol sv. Martina.(zdroj: www.moravskelieskove.sk) Erb obce Moravské Lieskové so zeleným štítom predstavuje symboly súvisiace s kresťanstvom a poľnohospodárstvom a zberom lieskovcov, čo sa odráža aj v názve obce. V konkrétnom riešenom území sa nenachádzajú žiadne archeologické náleziská zapísané v zozname pamiatkového fondu, významné paleontologické náleziská ani geologické lokality. III.4. Súčasný stav kvality životného prostredia vrátane zdravia Ovzdušie V okolí Moravského Lieskového je obsah emisií v ovzduší pomerne vyhovujúci, určitý stupeň znečistenia môžeme očakávať podľa smeru prúdenia vetra z väčších aglomerácií (Nové Mesto nad Váhom, Trenčín, Dubnica nad Váhom) vplyvom priemyselnej výroby vo veľkých podnikoch. Vzhľadom na prevládajúce severné a severozápadné prúdenie a konfiguráciu terénu je tento vplyv minimálny. Produkcia exhalátov v obci sa zvyšuje hlavne vo vykurovacom zimnom období lokálnym kúrením, ale väčšina domácností a prevádzok má zavedený plyn. Významný zdroj, ktorý by priamo ohrozoval fyzikálnochemické zloženie ovzdušia okrem malých lokálnych kotolní na fosílne

Tria projekt s.r.o. strana 56 Moravské Lieskové, úprava potoka Klanečnica zámer pre zisťovacie konanie podľa zákona NR SR č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov palivá a prevádzky podniku AGRO, ktorý je potenciálnym zdrojom pachov zo živočíšnej výroby, sa v obci nenachádza. Extravilán sídla s navrhovanou činnosťou je znečistením ovplyvnený v menšej miere. Obec v rámci okresu nie je zaradená medzi významnejších znečisťovateľov ovzdušia. Hluk a vibrácie V Moravskom Lieskovom sa nenachádza výrobná prevádzka, ktorá by svojou činnosťou výrazne ovplyvňovala obyvateľov sídla. Určitú záťaž v tomto smere predstavuje potencionálne automobilová doprava na ceste I. triedy č. 54, ktorá tvorí os Lieskovskej doliny a na niektorých miestach prechádza pomerne blízko obytných domov. Odpadové hospodárstvo V intraviláne obce sa nenachádza žiadna legálna skládka odpadu. Odpad z domácností je likvidovaný raz za 2 týždne štandardným spôsobom - odvozom na oficiálnu skládku v Novej Vsi nad Váhom a v Kostolnom, prostredníctvom Kopaničiarskej odpadovej spoločnosti s.r.o. Kostolné. V obci funguje triedenie odpadu na komodity: papier, plasty, sklo a kovy, celkové množstvo odpadu, ktoré vyprodukuje obec za rok predstavuje okolo 530 ton, na 1 obyvateľa pripadá cca 197 kg za rok. V priestore plánovaného stavebného zámeru sa po celom úseku nachádzajú nelegálne skládky organického odpadu zo záhrad. Obec by mala jednoznačne situáciu riešiť všeobecne záväzným nariadením a sankciami za navážanie odpadu do toku. Takáto činnosť je neprijateľná a spôsobuje intenzívne zanášanie koryta Klanečnice. Súčasne by mala obec v zmysle zákona o odpadoch určiť vhodné miesto s dostatočnou kapacitou na ukladanie organického materiálu – kompostovisko. Na fotkách spred piatich rokov jednoznačne vidno čo spôsobuje takáto nelegálna činnosť – zanášanie koryta, porast burín a inváznych rastlín v toku. V nižších častiach už nemá koryto dostatočnú kapacitu na prevedenie zvýšených prietokov a častejšie sa vylieva z koryta. Pritom aj občania, ktorým povodne spôsobujú najväčšie ťažkosti tiež vysýpajú organický odpad do toku. Povrchové a podzemné vody Potok Klanečnica radíme k pomerne čistým tokom, ale intraviláne obce Moravské Lieskové dochádza na viacerých miestach k znečisťovaniu Klanečnice splaškovými odpadovými vodami. Nakoľko sa práve teraz buduje v obci kanalizácia a ČOV (v Dolnom Srní), je predpoklad, že sa situácia najbližšie mesiace zlepší. V čase povodní predstavuje vyplavenie kanalizácie zdravotné riziko v zatopených stavbách v nižších častiach intravilánu. V sledovanej lokalite sa nenachádza žiadny zdroj pitnej, ani minerálnej vody.

Tria projekt s.r.o. strana 57 Moravské Lieskové, úprava potoka Klanečnica zámer pre zisťovacie konanie podľa zákona NR SR č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Obr. 25: Kvalita podzemných vôd v k. ú. Moravské Lieskové. (zdroj: http://www.beiss.sk/)

IV. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O PREDPOKLADANÝCH VPLYVOCH ČINNOSTÍ NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE VRÁTANE ZDRAVIA A O MOŽNOSTIACH OPATRENÍ NA ICH ZMIERNENIE IV.1. Požiadavky na vstupy (napr. záber lesných pozemkov a pôdy, spotreba vody, ostatné surovinové a energetické zdroje, dopravná a iná infraštruktúra, nároky na pracovné sily, iné nároky) Trvalý záber pôdy pod stavebný zámer okolo toku Klanečnica nepresiahne súčasnú výmeru nefunkčných protipovodňových opatrení v obci. Dočasný záber okolitých pozemkov si vyžiada zriadenie jednoduchého staveniska v mieste stavby a skládkovanie stavebného materiálu. V okolí predpokladanej stavby je dostatočný priestor na uvedené činnosti na spevnených plochách existujúcich komunikáciách bez drevinovej vegetácie. Stavebný materiál dodávateľ stavby zabezpečí zo zdrojov v blízkom okolí. Prístupová cesta k objektu stavby povedie po štátnych cestách III. triedy č. 1220, 1241 a miestnych spevnených komunikáciách, alebo po miestnych asfaltových komunikáciách v intraviláne obce Moravské Lieskové. Konkrétny prístup k jednotlivým úsekom je možný aj po spevnených poľných cestách. Vlastnú výstavbu bude realizovať dodávateľská firma, ktorá si určí počet pracovníkov, ktorým zabezpečí sociálne zázemie z vlastných zdrojov. Taktiež si určí množstvo a typ mechanizmov počas výstavby, ale práce veľkého objemu sa nepredpokladajú. Po ukončení stavby stavebný objekt nevyžaduje stálu pracovnú silu, zatrávnené priestory popri toku Klanečnice bude potrebné udržovať štandardne správcom toku, alebo obecným úradom kosením. Náhradná výsadba drevín vyžaduje aspoň 3 roky zvýšenú starostlivosť ako vyžínanie, polievanie, stabilizáciu kmeňov, kým sa im nevytvorí dostatočný koreňový systém. IV.2. Údaje o výstupoch Počas výstavby bude čiastočne zaťažené územie stavebným hlukom a prašnosťou pri realizácii stavebných prác, prípadne exhalátmi z mechanizmov. Rozsah hlučnosti je určený výkonom stavebných strojov a bude pôsobiť iba krátkodobo. Hlučnosť sa čiastočne zvýši aj v intraviláne počas prejazdu mechanizmov stavby.

Tria projekt s.r.o. strana 58 Moravské Lieskové, úprava potoka Klanečnica zámer pre zisťovacie konanie podľa zákona NR SR č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

IV.3. Údaje o predpokladaných priamych a nepriamych vplyvoch na životné prostredie Priamy vplyv na zložky životného prostredia predstavuje v okolí stavby dočasná hlučnosť a prašnosť v bezprostrednom okolí stavby. Výrub drevín sa v minimálnej miere očakáva na krátkych úsekoch: . na ľavom brehu v rkm 7,4 kde sa jedná o mladý hustejší porast samonáletových drevín (prevažne vŕby), ktoré boli viac razy v minulosti odstránené, vzrastlé stromy v poraste nad brehom sa odporúča zachovať . na pravom brehu v rkm 8,0 s intenzívnou zástavbou tvorí úzky pás samonáletových a vysadených introdukovaných drevín konce záhrad, časť drevín, ktoré zasahujú do toku musí byť odstránená vyššie zostanú dreviny zachované (viď Prílohy – Fotodokumentácia územia) Na ostatných úsekoch tvorí breh väčšinou trávnatý, alebo burinový porast, niekde so solitérnymi drevinami. Po ukončení stavby je potrebné terén v okolí plánovanej stavby uviesť do pôvodného stavu a zasiať trávnatý porast. Územie s biologicky funkčným brehovým porastom, ktorý sa nachádza mimo intravilánu obce vo vyšších polohách nebude stavbou dotknuté. Realizáciou ani existenciou stavby sa nepredpokladajú iné vplyvy na ostatné zložky životného prostredia v území. IV.4. Hodnotenie zdravotných rizík Stavebný zámer sa bude realizovať podľa stavebných technických noriem a predpisov o bezpečnosti práce. Prípadné riziká pri realizácii stavby, ktoré nepredpokladáme, bude riešiť dodávateľ stavby. Po ukončení výstavby navrhovaný stavebný zámer nepredstavuje žiadne nové zdravotné riziká. IV.5. Údaje o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti na chránené územia Navrhovaná činnosť nemôže ovplyvniť vzdialené chránené územia, ani územie NATURA 2000, lebo vplyv stavby bude dočasne pôsobiť len v jej bezprostrednom okolí. Keďže realizácia stavby (nie samotná stavba) by mohla negatívne ovplyvniť hniezdenie vzácnych druhov vtákov, treba práce realizovať mimo reprodukčného cyklu citlivých druhov. Termín výstavby plánovať v spolupráci so Správou CHKO Biele Karpaty a striktne dodržať stanovené termíny ! Chránené rastliny v okolí stavebných zásahov počas prieskumov neboli zaregistrované, ruderálny bylinný porast a trávnaté plochyokolo toku má intenzifikovaný charakter, ktorý je nahraditeľný bežným trávovým osivom. IV.6. Posúdenie očakávaných vplyvov z hľadiska ich významnosti a časového priebehu pôsobenia V čase výstavby sa predpokladá v priestore stavby hluk, prašnosť a lokálne znečistenie ovzdušia počas práce mechanizmov. Tento krátkodobý vplyv v priebehu výstavby nebude taký výrazný (vzhľadom na rozsah očakávaných stavebných prác), preto sa neočakáva vplyv na prírodné prostredie a poľnohospodárske plodiny na okolitých pozemkoch.

Tria projekt s.r.o. strana 59 Moravské Lieskové, úprava potoka Klanečnica zámer pre zisťovacie konanie podľa zákona NR SR č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Po realizácii stavba neovplyvní negatívne horninové prostredie, kvalitu pôdy, vody, ani iné zložky prírodného prostredia v krajine. Záber pôdy protipovodňovej stavby okolo toku Klanečnica je aj v súčasnosti trvalý a nepresiahne doterajší stav. IV.7. Predpokladané vplyvy presahujúce štátne hranice Vplyvy presahujúce štátne hranice Slovenskej republiky sa ani počas výstavby, ani v priebehu existencie stavby nepredpokladajú. IV.8. Vyvolané súvislosti, ktoré môžu spôsobiť vplyvy s prihliadnutím na súčasný stav životného prostredia v dotknutom území Po ukončení stavebného zámeru „Moravské Lieskové – úprava potoka Klanečnica“ budú zvýšené prietoky toku Klanečnice bezpečne odvedené územím, čím sa eliminujú povodne a priesaky v zastavanej časti obce Moravské Lieskové. Stavba má preventívny charakter a po realizácii zamedzí vyliatiu zvýšených prietokov z koryta a zatopeniu intravilánu obce. Z tohto hľadiska sa životné prostredie obyvateľov sídla skvalitní, naviac sa ochráni aj poľnohospodárska pôda v dolnej časti intravilánu a poľné kultúry, ktoré by boli v prípade povodne znehodnotené. IV.9. Ďalšie možné riziká spojené s realizáciou činnosti Iné riziká sa počas realizácie stavby nepredpokladajú. V prípade havárií stavebných mechanizmov počas výstavby je dodávateľ povinný vzniknutú situáciu riešiť v zmysle platnej legislatívy. Napríklad zabezpečiť prostredie pred únikom pohonných hmôt do podzemných vôd, na poľnohospodársku pôdu a pod. IV.10. Opatrenia na zmiernenie nepriaznivých vplyvov jednotlivých variantov navrhovanej činnosti na životné prostredie Zámer je predložený ako jednovariantný, nakoľko sa jedná o stavbu, ktorá kopíruje existujúci potok Klanečnica bez nároku na ďalšie územie. Opatrenia na zmiernenie negatívnych vplyvov spojených s realizáciou činnosti v oblasti ochrany prírody: . Práce realizovať mimo hniezdneho obdobia vzácnych druhov vtákov , ktoré by sa mohli v okolí vyskytovať. Termín výstavby konzultovať v ďalšom stupni povoľovacieho procesu so Správou CHKO Biele Karpaty so sídlom v Nemšovej. . Po ukončení protipovodňovej stavby realizovať vegetačnú úpravu územia – zatrávnenie a náhradnú výsadbu drevín a uviesť pozemky do pôvodného stavu. . Iné nepriaznivé vplyvy sa počas výstavby, ani po ukončení zámeru neočakávajú. Prípadné havarijné stavy budú riešené ako bolo uvedené v predchádzajúcej kapitole. IV.11. Posúdenie očakávaného vývoja územia, ak by sa činnosť nerealizovala Protipovodňová úprava toku Klanečnica podľa predloženého zámeru zabezpečí bezpečne odvedenie povodňových prietokov korytom Klanečnice, čím sa eliminujú povodne v obci Moravské Lieskové. Realizácia predmetnej investície zabezpečí primeranú protipovodňovú ochranu dotknutého územia.

Tria projekt s.r.o. strana 60 Moravské Lieskové, úprava potoka Klanečnica zámer pre zisťovacie konanie podľa zákona NR SR č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Súčasná protipovodňová úprava toku nevyhovuje technickým požiadavkám na dostatočnú ochranu pred zvýšenými prietokmi toku Klanečnica. Naviac sa v posledných rokoch vplyvom klimatických výkyvov častejšie vyskytujú prívalové dažde a na zvýšené prietoky súčasné koryto toku nie je dimenzované. Navrhovaná stavba bude slúžiť ako preventívna protipovodňová ochrana intravilánu obce Moravské Lieskové. V prípade že by sa činnosť nerealizovala, tzv. nulový variant, v intraviláne obce Moravské Lieskové by prívalové vody mohli zaplaviť v čase jarného topenia snehu a letných intenzívnych zrážok stavby, komunikácie a poľnohospodárske pozemky, čím by vznikla škoda na majetku, úrode a zdraví obyvateľov. Takýto stav je pre obyvateľov obce nežiaduci a výraznou mierou negatívne ovplyvňuje ich životné prostredie. IV. 12. Posúdenie súladu činnosti s územnoplánovacou dokumentáciou a ďalšími relevantnými strategickými dokumentmi Obec Moravské Lieskové má v súčasnosti platnú územno-plánovaciu dokumentáciu (ÚP obce Moravské Lieskové), v ktorej je doporučené realizovať protipovodňové opatrenia, ale nie je určená presná lokalizácia, preto bolo potrebné vypracovať posudzovanie. Konkrétne z ÚP obce Moravské Lieskové: „...bude potrebné dopracovať ochranu územia vodohospodárskou stavbou, reguláciou, resp. iným vhodným technickým riešením“. Realizácia protipovodňových opatrení vyplýva aj z ÚP VÚC Trenčianskeho kraja - Zmeny a doplnky č. 2, kde je navrhnutá úprava toku Klanečnica v dvoch úsekoch: . Nove Mesto nad Váhom - Moravské Lieskové, úprava toku Klanečnica, . Moravské Lieskové – Šance, úprava toku Klanečnica. V uvedených dokumentoch je navrhnutý v záujme ochrany zastavaného územia obce pred povodňami nie trvalo prietočný odľahčovací kanál, ktorý by sa odpájal z toku Klanečnice pod futbalovým ihriskom, pokračoval by južným smerom pozdĺž cesty I. triedy a na Klanečnicu by sa opäť napojil južne od zastavaného územia. Pred zaústením do Klanečnice bola navrhovaná záchytná nádrž (suchý polder). Uvedená navrhovaná alternatíva po zvážení investora a projektanta nebola zaradená ako ďalší variant riešenia, nakoľko by novo budovaný kanál a záchytná nádrž vyžadovali trvalý záber poľnohospodárskej pôdy drobných vlastníkov a väčšie finančné náklady. Úprava potoka Klanečnica priamo v zastavanej časti obce súbežne s tokom bude dostatočným riešením na ochranu stavieb pred povodňami. Realizáciou stavby nedôjde k zmene využívania územia, iba sa skvalitní životné prostredie sídla, čo nie je v rozpore s územným plánom obce, ani s ÚPN VÚC Trenčianskeho kraja. Vybraná lokalita predstavuje optimálne riešenie dané tokom Klanečnica. Stavbu bude zabezpečovať správca toku – Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., odštepný závod Piešťany, ktorý zabezpečuje ochranu krajiny pred povodňami v zmysle záväzných protipovodňových opatrení stanovených v strategických dokumentoch.

Tria projekt s.r.o. strana 61 Moravské Lieskové, úprava potoka Klanečnica zámer pre zisťovacie konanie podľa zákona NR SR č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

IV.13. Ďalší postup hodnotenia vplyvov s uvedením najzávažnejších okruhov problémov Z doterajšieho hodnotenia vyplýva, že navrhovanou činnosťou nebudú výraznejšie negatívne ovplyvnené zložky životného prostredia, výstavba nenaruší lokalitu oproti súčasnému stavu. Navrhovaný stavebný zámer nepredpokladá práce väčšieho rozsahu, ich pôsobenie potrvá len v priebehu výstavby. Priame vplyvy:  trvalý záber pôdy, ktorý nepresiahne súčasný stav  výrub samo náletových drevín v minimálnom rozsahu Na základe uvedeného a v zmysle platnej legislatívy nie je potrebné ďalšie posudzovanie hodnotenej činnosti. Záver: Plánovaná investícia bude mať minimálny negatívny vplyv na súčasnú kvalitu životného prostredia hodnoteného územia a nebude mať negatívny vplyv na zdravie obyvateľstva. V. POROVNANIE VARIANTOV NAVRHOVANEJ ČINNOSTI A NÁVRH OPTIMÁLNEHO VARIANTU S PRIHLIADNUTÍM NA VPLYVY NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE Zámer je predložený ako jednovariantný, nakoľko sa jedná protipovodňovú stavbu vymedzenú tokom Klanečnica v intraviláne obce Moravské Lieskové bez nároku na ďalšie územie. Z tohto hľadiska sa neuvažuje o variantnom riešení okrem nulového variantu, keby by sa stavba nerealizovala. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ (SVP, OZ Piešťany) požiada rezortný orgán - MŽP SR o povolenie predložiť zámer bez variantného riešenia v zmysle § 22, odst. 7, zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov. §22 (7) Príslušný orgán na základe žiadosti navrhovateľa upustí od požiadavky variantného riešenia navrhovanej činnosti najmä v prípadoch, ak nie je k dispozícii iná lokalita alebo ak pre navrhovanú činnosť neexistuje iná technológia. Ak z pripomienok predložených k zámeru podľa § 23 ods. 4 vyplynie potreba posudzovania ďalšieho reálneho variantu navrhovanej činnosti, zohľadní sa táto skutočnosť v ďalšom konaní podľa tohto podľa § 27. V.1. Tvorba súboru kritérií a určenie ich dôležitosti na výber optimálneho variantu Na základe zdôvodnenia uvedeného vyššie je zámer predložený ako jednovariantný, preto je tvorba ďalších kritérií irelevantná. V.2. Výber optimálneho variantu alebo stanovenie poradia vhodnosti pre posudzované varianty Zámer je predložený ako jednovariantný, je to optimálne riešenie stavebného zámeru v danej lokalite. VI. MAPOVÁ A INÁ OBRAZOVÁ PRÍLOHA K stavebnému zámeru je pripojená . Príloha 1 Upustenie od požiadavky variantného riešenia

Tria projekt s.r.o. strana 62 Moravské Lieskové, úprava potoka Klanečnica zámer pre zisťovacie konanie podľa zákona NR SR č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

. Príloha 2 Fotodokumentácia . Príloha 3 Mapa záujmového územia v mierke 1:10tis . Príloha 4 Situácia stavby (dve časti) . Príloha 5 Pozdĺžny profil toku . Príloha 6 Priečne profily . Príloha 7 Katastrálna situácia . Príloha 8 Tabuľka parciel VII. DOPLŇUJÚCE INFORMÁCIE K ZÁMERU VII.1. Zoznam textovej a grafickej dokumentácie, ktorá sa vypracovala pre zámer a zoznam hlavných použitých materiálov . Moravské Lieskové – úprava potoka Klanečnica, dokumentácia pre územné rozhodnutie, Ing. Karol Komora, Bratislava 2012 Zoznam použitej literatúry a ostatných materiálov: . Atlas krajiny SR, MŽP SR, 2002 . DOSTÁL, J., ČERVENKA, M.: Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín I, II. SPN, Bratislava, 1991,1992 . GAJDOŠ Colsunting: Technická štúdia, Zvolen 2012 . MARHOLD, K., HINDÁK, F.,1998: Zoznam nižších a vyšších rastlín Slovenska. Veda Bratislava, 1998 . MICHALKO A KOL.: Geobotanická mapa – mapová časť. SAV Bratislava, 1986 . MIKLOS, L., A KOL., 2002 : Atlas krajiny Slovenskej republiky. MŽP SR Bratislava. . RUŽIČKOVÁ, H., HALADA, Ľ.: Biotopy Slovenska. SAV Bratislava, 1996 . STANOVÁ, V., VALACHOVIČ, M., 2002: Katalóg Biotopov Slovenska. DAPHNE – Inštitút aplikovanej ekológie, Bratislava . Územný plán obce Moravské Lieskové, expensa, 2017 . ÚPN –VÚC Trenčianskeho kraja, A-Ž projekt, Bratislava 1998 . http://www.moravskelieskove.sk . http://www.beiss.sk/ . www.sopsr.sk/natura/ . https://upload.wikimedia.org/ . http://www.podnemapy.sk/ . www.statistics.sk . www.geoportal.sk . www.meteoblue.com . www.enviroportal.sk

Tria projekt s.r.o. strana 63 Moravské Lieskové, úprava potoka Klanečnica zámer pre zisťovacie konanie podľa zákona NR SR č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

VII.2. Zoznam vyjadrení a stanovísk vyžiadaných k navrhovanej činnosti pred vypracovaním zámeru . Trenčianske vodárne a kanalizácie a.s. Kožušnícka 4, 911 05 Trenčín . Trenčiansky samosprávny kraj, K dolnej stanici 7282/20A, 911 01 Trenčín . Slovenský rybársky zväz – Rada Žilina, Andrea Kmeťa 20, 01055 Žilina . Správa ciest Trenčianskeho samosprávneho kraja Brnianska 3, 911 05 Trenčín . Distribúcia SPP a.s., Mlynské Nivy 44/B, 825 11 Bratislava . Slovak Telekom a.s. Bajkalská 28, 817 62 Bratislava . Regionálny úrad verejného zdravotníctva, Nemocničná 4, 911 01 Trenčín . Okresný úrad Nové Mesto nad Váhom, odbor starostlivosti o životné prostredie, Hviezdoslavova 36, 915 41 Nové Mesto nad Váhom . Okresný úrad Nové Mesto nad Váhom, odbor starostlivosti o životné prostredie, orgán ochrany ovzdušia, Hviezdoslavova 36, 915 41 Nové Mesto nad Váhom . Okresný úrad Nové Mesto nad Váhom, odbor starostlivosti o životné prostredie, odpadové hospodárstvo, Hviezdoslavova 36, 915 41 Nové Mesto nad Váhom . Okresný úrad Nové Mesto nad Váhom, odbor starostlivosti o životné prostredie, štátna správa vodného hospodárstva, Hviezdoslavova 36, 915 41 Nové Mesto nad Váhom . Okresný úrad Nové Mesto nad Váhom, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Hviezdoslavova 36, 915 41 Nové Mesto nad Váhom . Okresné riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru v Novom Meste nad Váhom, Odborárska 12, 915 41 Nové Mesto nad Váhom . Obec Moravské Lieskové 657, 916 42 . Ministerstvo Obrany SR Agentúra správy majetku Bratislava . Orange Slovensko a.s. Michlovský, spol. s r.o.údržbové centrum Piešťany Letná 796/9, 921 01 Piešťany . Krajský pamiatkový úrad Trenčín, K dolnej stanici 7282/20A, 911 01 Trenčín . Hydromeliorácie, š.p. Vrakunská 29, 825 63 Bratislava VII.3. Ďalšie doplňujúce informácie o doterajšom postupe prípravy navrhovanej činnosti a posudzovaní jej predpokladaných vplyvov na životné prostredie Realizácia tejto stavby bude financovaná v rámci Programového obdobia na roky 2014-2020 prostredníctvom Operačného programu Kvalita životného prostredia, Prioritná os 2., Špecifický cieľ 2.1.1, Zameranie: Preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami viazané na vodný tok.

Tria projekt s.r.o. strana 64 Moravské Lieskové, úprava potoka Klanečnica zámer pre zisťovacie konanie podľa zákona NR SR č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov VIII. MIESTO A DÁTUM VYPRACOVANIA ZÁMERU Miesto: Bratislava

Dátum: december 2017

IX. POTVRDENIE SPRÁVNOSTI ÚDAJOV IX.1. Spracovatelia zámeru Tria projekt s. r. o., Š. Králika 16, 841 08 Bratislava

IX.2. Potvrdenie správnosti údajov podpisom (pečiatkou) spracovateľa zámeru a podpisom oprávneného zástupcu navrhovateľa

...... pečiatka spracovateľa zámeru podpis

...... pečiatka oprávneného zástupcu podpis

navrhovateľa

Tria projekt s.r.o. strana 65 Moravské Lieskové, úprava potoka Klanečnica zámer pre zisťovacie konanie podľa zákona NR SR č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov X. PRÍLOHY X.1 Upustenie od požiadavky variantného riešenia

Tria projekt s.r.o. strana 66 Moravské Lieskové, úprava potoka Klanečnica zámer pre zisťovacie konanie podľa zákona NR SR č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Tria projekt s.r.o. strana 67 Moravské Lieskové, úprava potoka Klanečnica zámer pre zisťovacie konanie podľa zákona NR SR č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

X.2 Fotodokumentácia

Tria projekt s.r.o. strana 68

X.3 Mapa záujmového územia v mierke 1:10tis

Moravské Lieskové, úprava potoka Klanečnica zámer pre zisťovacie konanie podľa zákona NR SR č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

X.4 Situácia stavby (dve časti)

Tria projekt s.r.o. strana 75 Moravské Lieskové, úprava potoka Klanečnica zámer pre zisťovacie konanie podľa zákona NR SR č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

X.5 Pozdĺžny profil toku

Tria projekt s.r.o. strana 76 Moravské Lieskové, úprava potoka Klanečnica zámer pre zisťovacie konanie podľa zákona NR SR č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

X.6 Priečne profily

Tria projekt s.r.o. strana 77 Moravské Lieskové, úprava potoka Klanečnica zámer pre zisťovacie konanie podľa zákona NR SR č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

X.7 Katastrálna situácia

Tria projekt s.r.o. strana 78 Moravské Lieskové, úprava potoka Klanečnica zámer pre zisťovacie konanie podľa zákona NR SR č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

X.8 Tabuľka parciel

Tria projekt s.r.o. strana 79