Obstarávateľ

Obec Plášťovce

Spracovateľ

Máj 2014

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 1 OBSTARÁVATEĽ

Obec Plášťovce č. 345 935 82 Plášťovce +421 36 7494122 [email protected]

Zodpovedný zástupca obstarávateľa Ing. Anikó Helység, starostka obce Obstarávateľská činnosť Ing. Ing. arch. Peter Derevenec Spôsobilosť pre obstarávanie ÚPP ÚPD - reg. č. 241

SPRACOVATEĽ

AŽ PROJEKT s.r.o. Toplianska 28, 821 07 Bratislava +421 2 45523896 www.azprojekt.sk

RIEŠITEĽSKÝ KOLEKTÍV

Hlavný riešiteľ Ing. Mária Krumpolcová

Urbanizmus Ing. Mária Krumpolcová Ing. Vojtech Krumpolec Ing. arch. Vladimír Vodný

Demografia a bývanie Ing. Mária Krumpolcová Sociálna infraštruktúra Ing. Mária Krumpolcová Poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo Ing. Jan Králik CSc. a životné prostredie Krajinná štruktúra a ÚSES, zeleň Ing. Jan Králik CSc. Kultúrne dedičstvo PhDr. Ladislav Skrak Doprava Ing. Vojtech Krumpolec Vodné hospodárstvo Ing. Alžbeta Derevencová Energetika Ing. Miloš Červenka Grafika Ing. arch. Vladimír Vodný

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 2 OBSAH

1 ÚVOD 4 1.1 Dôvody pre obstaranie územného plánu 4 1.2 Hlavné ciele riešenia 4 1.3 Spôsob a postup spracovania 5 1.4 Súlad riešenia so zadaním 6 1.5 Východiskové podklady 7

2 NÁVRH ÚZEMNÉHO PLÁNU 8 2.1 Vymedzenie riešeného územia 8 2.2 Väzby vyplývajúce zo záväznej časti ÚPN R Nitiranskeho kraja 10 2.3 Základné demografické, sociálne a ekonomické rozvojové predpoklady obce 19 2.4 Záujmové územie a širšie vzťahy 24 2.5 Návrh urbanistickej koncepcie priestorového usporiadania 25 2.6 Návrh využitia územia s určením prevládajúcich funkčných území 30 2.7 Návrh riešenia bývania, občianskeho vybavenia so sociálnou infraštruktúrou, výroby a rekreácie 34 2.8 Vymedzenie zastavaného územia obce 45 2.9 Vymedzenie ochranných pásiem a chránených území podľa osobitných predpisov 45 2.10 Návrh riešenia obrany štátu, požiarnej ochrany, ochrany pred povodňami, civilnej ochrany obyvateľstva 48 2.11 Návrh ochrany prírody a tvorby krajiny vrátane prvkov územného systému ekologickej stability 49 2.12 Ochrana kultúrneho dedičstva 66 2.13 Návrh verejného dopravného vybavenia 74 2.14 Návrh verejného technického vybavenia 80 2.15 Koncepcia starostlivosti o životné prostredie 100 2.16 Vymedzenie prieskumných území, chránených ložiskových území a dobývacích priestorov 107 2.17 Vyhodnotenie dôsledkov stavebných zámerov na poľnohospodárskej pôde 107 2.18 Vyhodnotenie navrhovaného riešenia najmä z hľadiska environmentálnych, ekonomických, sociálnych a územnotechnických dôsledkov 113

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 3

ÚPN SÚ Plášťovce bol schválený uznesením R-ONV Levice č. 150/1980 zo dňa 26.08.1980. Vzhľadom na skutočnosť, že územnoplánovacia dokumentácia obce nebola podľa §141 ods. 10 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len stavebný zákon) do 31. 07. 2006 aktualizovaná ani preskúmaná podľa §30 ods. 4, stratila od 01. 08. 2006 záväznosť.

ÚPN SÚ bol vypracovaný v zmysle v tom čase platných právnych noriem. Od schválenia ÚPN prebehlo viacero novelizácií právnych noriem v oblasti územného plánovania ako aj schválenie územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa, ktoré je potrebné premietnuť do novej územnoplánovacej dokumentácie.

Základným cieľom územnoplánovacej dokumentácie obce Plášťovce je podľa ustanovenia § 1 zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej stavebný zákon) sústavne a komplexne riešiť priestorové usporiadanie a funkčné využitie územia, určiť jeho zásady, navrhnúť vecnú a časovú koordináciu činnosti ovplyvňujúcich životné prostredie, ekologickú stabilitu, kultúrno-historické hodnoty územia, územný rozvoj a tvorbu krajiny v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja.

Hlavným cieľom ÚPN obce Plášťovce je vytvoriť dokument, ktorý bude slúžiť ako nástroj pre komplexné rozhodovanie smerovania rozvoja na území obce, pričom pôjde o:

 rešpektovanie a priemet záväznej časti ÚPN R Nitrianskeho kraja do ÚPN obce  územné dopady Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Plášťovce na zastavané územie obce,  návrh funkčno-priestorových zásad formovania obce Plášťovce ako centra lokálneho významu v rámci hierarchie sídelnej štruktúry,  dosiahnutie čo najoptimálnejšieho urbánneho usporiadania územia, jeho dopravného a technického vybavenia,  návrh optimálneho riešenia napojenia na nadradený dopravný systém SR vyplývajúceho z postavenia obce Plášťovce v sídelnom systéme Slovenska,  určenie záväzných regulatívov priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce,  návrh koncepcie zabezpečenia územia obce dopravným a technickým vybavením s prepojením na záujmové územie,  vytvorenie územných predpokladov pre rozvoj základných a doplnkových funkcií obce v oblasti bývania, občianskeho vybavenia, rekreácie, výroby, technického a dopravného vybavenia,  kontinuitu s dlhodobo formovaným urbánnym systémom obce a jeho pozitívnymi prvkami,

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 4  návrh zásad tvorby kvalitného životného prostredia a racionálneho využívania prírodných zdrojov v meste a jeho častiach, s cieľom neprekročiť únosné zaťaženie územia,  návrh zásad ochrany a tvorby prírody, krajiny, biodiverzity a ekosystémov, vrátane vymedzenia chránených území a ochranných pásiem, s cieľom udržať ekologickú stabilitu krajiny na území obce,  návrh podmienok a opatrení na sanáciu nevhodne a neprimerane využívaných urbánnych štruktúr a častí krajiny,  vymedzenie plôch pre verejnoprospešné stavby

Územnoplánovaciu dokumentáciu je potrebné vypracovať v súlade so zákonom č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov a vyhláškou č. 55/2000 Z. z. a predstavuje nasledovné etapy:

 etapa - Vypracovanie prieskumov a rozborov, ktoré predstavujú analýzu skutočného stavu riešeného územia v rozsahu celého katastra obce s vyšpecifikovaním limitov a potenciálov riešeného územia a definovaním problémov na riešenie. Výsledkom I. etapy je Problémový výkres, ktorý tvorí podklad pre následné etapy. Súčasťou prieskumov a rozborov je vypracovanie Krajinnoekologického plánu.  etapa - Zadanie  etapa – Koncept riešenia  etapa - Návrh  etapa – Čistopis

Územnoplánovacia dokumentácia je vypracovaná v súlade so zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a s vyhláškou MŽP SR č. 55/2001 Z. z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii, v nasledovnom rozsahu:

 Prieskumy a rozbory  Zadanie (schválené v OZ č. 18/2013, zo dňa 22.02.2013)  Koncept riešenia  Návrh ÚPN obce  Čistopis ÚPN-O

Koncept riešenia je vypracovaný v rozsahu a obsahu návrhu riešenia, v dvoch variantoch, v súlade s § 12 vyhlášky č. 55/2001 Z. z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii. Predmetom variantného riešenia je:

 koncepcia rozvoja bývania a občianskej vybavenosti,  koncepcia rozvoja výroby resp. podnikateľských aktivít.

Pri spracovaní sa vychádzalo z VZN č. 2/2012 zastupiteľstva NSK zo dňa 14.05.2012, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť Územného plánu regiónu Nitrianskeho kraja.

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 5 Rovnako sa vychádzalo zo spracovaných prieskumov a rozborov, ktorých súčasťou bol „Krajinnoekologický plán“, predstavujúci optimálne priestorové a funkčné využívanie územia s prihliadnutím na krajinnoekologické, kultúrnohistorické a socioekonomické podmienky.

V zmysle § 4 a prílohy č. 1 bod II. Politiky, plány, programy, ktoré určujú využívanie územia zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ÚPN obce Plášťovce patrí medzi strategické dokumenty (bod 2.4 územné plány obcí do 2 000 obyvateľov, ktoré sú obcami, na ktorých území sa nachádza navrhované vtáčie územie, územie európskeho významu alebo súvislá európska sústava chránených území - Natura 2000). V k.ú. obce sa nachádza Územie NATURA SKUEV0392 Brezovská stráň.

Vzhľadom na túto skutočnosť, je v zmysle §21 ods. stavebného zákona potrebné vypracovať koncept riešenia, pričom podľa v prílohy č. 1 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“), kapitola II. – Politiky, Plány a programy bod 2.4 ÚPD obce patrí medzi strategické dokumenty, ktoré podliehajú povinnému hodnoteniu podľa uvedeného zákona.

V rámci procesu prípravy ÚPD obce bolo podľa § 5 vyššie uvedeného zákona vypracované „Oznámenie o strategickom dokumente“. Na základe vyhodnotenia „Oznámenia“ OÚŽP v Nitre podľa §8 príslušného zákona, určil Rozsah hodnotenia pre strategický dokument pod. č. OÚŽP/2013/1389 zo dňa 01.10.2013. Správa o hodnotení v zmysle stanoveného rozsahu bola súbežne s konceptom riešenia ÚPN obce verejne prerokovávaná.

Na základe záverov Správy o hodnotení strategického dokumentu je z hľadiska splnenia požiadaviek zadania urbanistickej koncepcie, posúdenia socioekonomických a environmentálnych vplyvov preferovaný variant II., ktorý predstavuje optimálne riešenie z pohľadu dlhodobej perspektívy rozvoja obce Plášťovce.

Záverečné stanovisko na základe výsledku procesu posudzovania odporučilo schválenie strategického dokumentu, ktorým je „Územný plán obce Plášťovce. Z hľadiska vplyvov na chránené územia národnej siete, územia NATURA 2000, prvky ÚSES ako aj na prírodné zdroje a ich vplyv na hodnotenú krajinu ako aj na základe stanovísk odborných inštitúcii k správe o hodnotení a ku Konceptu odporučilo variant B pri rešpektovaní požiadaviek uvedených v časti 3. Odporúčania na prepracovanie, dopracovanie, úpravu návrhu strategického dokumentu.

Odporúčaný variant B nezohľadňuje vplyv AVE Litava na životné prostredie. Vplyvy AVE Litava sú v Správe o hodnotení uvádzané samostatne.

Riešenie územného plánu obce Plášťovce vychádza zo Zadania pre vypracovanie územného plánu obce. Po komplexnom prerokovaní bolo Zadanie schválené Uznesením Obecného zastupiteľstva č. 18/2013, zo dňa 22.02.2013. Cieľom Zadania bolo stanoviť limity rozvoja a formulovať požiadavky a ciele, ktoré má Územný plán obce riešiť.

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 6

Pre riešenie územnoplánovacej dokumentácie obce Plášťovce boli použité nasledovné podklady:

 Koncepcia územného rozvoja Slovenska 2001, schválená uznesením vlády SR č. 1033 zo dňa 31.10.2001, záväzná časť - vyhlásená Nariadením vlády SR č. 528 zo dňa 14.08.2002,  Územný plán regiónu Nitrianskeho kraja schválený uznesením zastupiteľstva NSK č. 113/2012 zo dňa 14.05.2012, VZN č. 2/2012, ktorým sa vyhlasuje „Záväzná časť Územného plánu regiónu Nitrianskeho kraja“,  Národný strategický referenčný rámec SR na roky 2007 - 2013  ÚPN SÚ Plášťovce, Stavoprojekt Nitra, 1980  Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Plášťovce 2009-2013, Ochranárske a kultúrne združenie Poiplia, 2009,  Integrovaná stratégia rozvoja územia Občianskeho združenia Ipeľ – Hont (OZ Ipeľ – Hont 2011)  Návrh RÚSES okresu Levice – Ekopolis, Bratislava, 1995,  Environmentálna regionalizácia Slovenskej republiky, MŽP SR a SAŽP, 2010,  Program odpadového hospodárstva okresu Levice do roku 2005 (2002)  Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Nitrianskeho samosprávneho kraja na roky 2008 – 2015,  Projektová dokumentácia Plášťovce – odstránenie negatívnych účinkov dažďových vôd v intraviláne obce (fa Aquaplan, s.r.o., Komárno 2012),  Zámer na stavbu Plášťovce, protipovodňové opatrenia na toku Litava a Krupinica - Rozhodnutie o umiestnení vodnej stavby (vydané všeobecným stavebným úradom Obec Plášťovce pod číslom 414/2010-UR-Kor. dňa 15.12.2010), a stavebné povolenie č. T- 20111/01517-Vod/CH zo dňa 17.12 2011  Projekt Archeologická prospekcia oblasti stredného Poiplia (č. projektu R-08/036 MŠ SR)

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 7

Riešené územie obce Plášťovce patrí podľa územnosprávneho členenia Slovenskej republiky do Nitrianskeho kraja a okresu Levice. Obec Plášťovce leží severne od Šiah, v strede historickej Hontianskej župy, vo východnej časti Levického okresu, v údolí pri sútoku tokov Krupinica a Litava. Katastrálne územie obce Plášťovce tvorí severnú hranicu s obcami Hontianske Tesáre, Rykynčice a Drienovo, východnú hranicu s obcou Čelovo, južnú hranicu s obcami Hrušov, Ipeľské Úľany a Horné Túrovce, Západnú hranicu s obcami Slatina a Dudince.

Územný plán obce Plášťovce rieši územie administratívno správneho územia obce Plášťovce s celkovou výmerou 5 050,0 ha.

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 8

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 9

Pri územnoplánovacej dokumentácii obce Plášťovce je potrebné rešpektovať VZN č. 2/2012 zastupiteľstva NSK zo dňa 14.05.2012, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť Územného plánu regiónu Nitrianskeho kraja.

I. ZÁVÄZNÉ REGULATÍVY ÚZEMNÉHO ROZVOJA NITRIANSKEHO KRAJA

1. Zásady a regulatívy štruktúry osídlenia, priestorového usporiadania a funkčného využívania územia z hľadiska rozvoja osídlenia a rozvoja sídelnej štruktúry 1.1. Vychádzať pri územnom rozvoji Nitrianskeho kraja z rovnocenného zhodnotenia vnútroregionálnych a nadregionálnych vzťahov pri zdôraznení územnej polohy kraja medzinárodného významu, ktorý je potrebné zapojiť do širších medzinárodných sídelných súvislostí, čo predpokladá: 1.1.2. rozvíjať ťažiská osídlenia a obce Nitrianskeho kraja pozdĺž spojníc katowickej a budapeštianskej aglomerácie (v smere Považie – Nitra – Nové Zámky – Komárno), 1.1.4. podporovať rozvoj sídiel na trasách nadnárodných a celoštátnych dopravných koridorov ako centier, ktoré stimulujú aj rozvoj ich spádového územia, predovšetkým v uzloch križovania týchto koridorov. 1.2. Formovať ťažiská osídlenia Nitrianskeho kraja na všetkých úrovniach prostredníctvom regulácie ich funkčnej a priestorovej štruktúry pri, uplatňovaní princípov dekoncentrovanej koncentrácie a pri zohľadňovaní suburbanizačných procesov, čo znamená: 1.2.1. rozvíjať sídelné štruktúry kraja v zmysle polycentrickej koncepcie na regionálnej ako aj na medziregionálnej a cezhraničnej úrovni, 1.2.4. zabezpečovať rozvojovými osami sídelné prepojenia a rovnocennosť rozvojových podmienok ostatného územia kraja. 1.5. Vytvárať v záujme urýchleného vyrovnávania vnútorných disparít kraja, ako aj v záujme zvýšenia celkovej hospodárskej konkurencieschopnosti kraja, územné a technické predpoklady pre koncentrovaný rozvoj v juhovýchodnej časti kraja, predovšetkým do centier Levice, Štúrovo, Šahy, Želiezovce. 1.7. Rozvíjať centrá osídlenia ako centrá zabezpečujúce vyššiu a špecifickú občiansku vybavenosť aj pre obce v ich zázemí 1.13. Podporovať rozvoj obcí ako centier lokálneho významu 1.13.3. Levice: Kalná nad Hronom, Tekovské Lužany, Pukanec, Plášťovce, Šarovce, Nová Dedina, Starý Tekov, Farná, Pohronský Ruskov, Veľký Ďur, Žemberovce, Bátovce, Demandice, Ipeľský Sokolec, Santovka, Rybník, Kozárovce, 1.14. Podporovať v centrách lokálneho významu predovšetkým zariadenia v: 1.14.1. školstve – materské a základné školy, 1.14.2. zdravotníctve – zdravotné strediská s ambulanciami všeobecných lekárov, lekárne, 1.14.3. telekomunikáciách – pošty, 1.14.4. službách – stravovacie zariadenia, 1.14.5. kultúrno-spoločenskej oblasti – kiná, kultúrne domy, knižnice, 1.14.6. oblasti športu a rekreácie – telocvične, otvorené športoviská, 1.14.7. oblasti obchodu – obchody s komplexným základným sortimentom tovarov. 1.15.Podporovať územný rozvoj v smere rozvojových osí ležiacich na území Nitrianskeho kraja výstavbou príslušných zariadení infraštruktúry a komunikačných zariadení a to: 1.15.6.južnoslovenskej rozvojovej osi druhého stupňa (Dunajská Streda) – Nové Zámky – Želiezovce – Šahy – (Veľký Krtíš – Lučenec) (v úseku (Dunajská Streda) – Nové Zámky, Želiezovce – (Dudince) ako komunikačno-sídelnú os),

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 10 1.16. Podporovať rozvoj vidieckeho osídlenia, adekvátne k forme sídelného rozvoja v jednotlivých historicky vyvinutých charakteristických tradičných kultúrnohistorických regiónov na území Nitrianskeho kraja, s cieľom vytvoriť rovnocenné životné podmienky obyvateľov, čo znamená: 1.16.1. podporovať vzťah urbánnych a rurálnych území v novom partnerstve založenom na integrácii funkčných vzťahov mesta a vidieka a kultúrnohistorických a urbanisticko- architektonických daností, 1.16.2. zachovávať pôvodný špecifický ráz vidieckeho priestoru, vychádzať z pôvodného charakteru zástavy a historicky utvorenej okolitej krajiny; zachovať historicky utváraný typ zástavby obcí a zohľadňovať národopisné špecifiká jednotlivých regiónov 1.16.3. a dbať na zamedzenie, resp. obmedzenie možných negatívnych dôsledkov týchto činností na krajinné a životné prostredie vidieckeho priestoru, 1.16.4. vytvárať podmienky dobrej dostupnosti vidieckych priestorov k sídelným centrám, podporovať výstavbu verejného dopravného a technického vybavenia obcí, moderných informačných technológií tak, aby vidiecke priestory vytvárali kultúrne a pracoviskovo rovnocenné prostredie voči urbánnym priestorom a dosiahnuť tak skĺbenie tradičného vidieckeho prostredia s požiadavkami na moderný spôsob života. 1.17. Vytvárať podmienky pre kompaktný územný rozvoj zastavaných území jednotlivých obcí a nepripúšťať výstavbu nových oddelených samostatných častí obce. 1.18. Pokračovať v systematickom prieskume radiačnej záťaže obyvateľstva a vyčleniť územia a oblasti, kde sú potrebné protiradónové opatrenia pri výstavbe nových objektov alebo kde je nutné realizovať sanačné opatrenia v už existujúcom bytovom fonde s cieľom chrániť obyvateľov pred touto záťažou; na území, na ktorom je potrebné vzhľadom na výsledky monitorovania záťaže radónom realizovať potrebné protiradónové opatrenia, neplánovať výstavbu rekreačných objektov, nemocníc, školských a predškolských zariadení a liečební. 1.19. Zachovať jestvujúce vojenské objekty a zariadenia pri novej výstavbe a ďalšom rozvoji územia a rešpektovať ich ochranné pásma. 2. Zásady a regulatívy rozvoja rekreácie, cestovného ruchu a kúpeľníctva 2.2. Usmerňovať tvorbu funkčno-priestorového subsystému na vytváranie súvislejších rekreačných území, tzv. rekreačných krajinných celkov: 2.3. Podporovať bodové lokality v poľnohospodársky využívanej krajine, predovšetkým areály termálnych kúpalísk, kúpalísk, športovo-rekreačné areály pri prírodných vodných plochách (štrkoviskách); podporovať rozvoj rekreačno-relaxačných aktivít na základe využitia špecifík daného územia, v lokalitách s výskytom prírodných liečivých vôd v prípade splnenia podmienok stanovených zákonom č. 538/2005 Z. z. prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podporovať rozvoj kúpeľníctva. 2.7. Vytvárať podmienky pre rozvoj vidieckeho turizmu a jej formy agroturizmu. 2.8. Lokalizovať potrebnú vybavenosť v obciach ležiacich v blízkosti rekreačných cieľov, do voľnej krajiny umiestňovať len tú vybavenosť, ktorá sa viaže bezprostredne na uskutočňovanie činností závislých na prírodných danostiach. 2.11.Podporovať rozvoj vinohradníctva a vinárstva zachovaním a udržiavaním viníc ako prírodných zdrojov a súčasne cenných historických prvkov v krajinnom obraze vidieckej i mestskej krajiny. 2.13.Podporovať rozvoj spojitého, hierarchicky usporiadaného bezpečného, šetrného systému cyklotrás, slúžiaceho pre rozvoj cykloturistiky ale aj pre rozvoj urbanizačných väzieb medzi obcami/mestami, rekreačnými lokalitami, významnými územiami s prírodným alebo kultúrno- historickým potenciálom (rozvoj prímestskej rekreácie, dochádzanie za zamestnaním, vybavenosťou, vzdelaním, kultúrou, športom, ...) 2.13.1.previazaním línií cyklotrás podľa priestorových možností s líniami korčuliarskych trás, jazdeckých trás, peších trás a tiež s líniami sprievodnej zelene, 2.13.2.rozvojom cyklotrás mimo (najmä frekventovaných) ciest, rozvoj bezpečných križovaní cyklotrás s ostatnými dopravnými koridormi, budovanie ľahkých mostných konštrukcií ponad vodné toky v miestach križovania cyklotrás s vodnými tokmi,

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 11 2.13.3.rozvojom rekreačnej vybavenosti pozdĺž cyklotrás, osobitnú pozornosť venovať vybavenosti v priesečníkoch viacerých cyklotrás. 2.15.Dodržiavať na území národných parkov a chránených krajinných oblastí a v územiach európskeho významu únosný pomer funkcie ochrany prírody s funkciami spojenými s rekreáciou a turizmom. 2.16.Regulovať rozvoj rekreácie v lokalitách tvoriacich prvky ÚSES, rekreačný potenciál v lesných ekosystémoch využívať v súlade s ich únosnosťou. 3.Zásady a regulatívy z hľadiska rozvoja hospodárstva a regionálneho rozvoja kraja 3.1. V oblasti hospodárstva 3.1.1. Vytvárať územnotechnické podmienky pre rozvoj decentralizovanej štruktúry ekonomiky prostredníctvom vytvorenej polycentrickej sústavy mestského osídlenia a tak napomáhať zabezpečiť vyváženú socioekonomickú úroveň kraja. 3.1.2. Rozvojom územnotechnických podmienok diverzifikovať odvetvovú ekonomickú základňu miest. 3.1.5. Podporovať rozvoj územnotechnických podmienok k zamedzovaniu a dosahovaniu znižovania negatívnych dôsledkov odvetví hospodárstva na kvalitu životného prostredia a k obmedzovaniu prašných emisií do ovzdušia. 3.2. V oblasti priemyslu a stavebníctva 3.2.1. Vychádzať predovšetkým z princípu rekonštrukcie a sanácie existujúcich priemyselných a stavebných areálov. 3.2.3. Vychádzať pri rozvoji priemyslu a stavebníctva nielen z ekonomickej a sociálnej, ale aj územnej a environmentálnej únosnosti územia v súčinnosti s hodnotami a limitami kultúrno-historického potenciálu územia a historického stavebného fondu so zohľadnením miestnych špecifík a využívaním pritom predovšetkým miestnych surovín. 3.2.4. Vychádzať pri vytváraní a prevádzke výrobných kapacít z využitia komparatívnych výhod regiónu (poloha, ekonomický potenciál, disponibilné zdroje). 3.3. V oblasti poľnohospodárstva a lesného hospodárstva 3.3.1. Rešpektovať poľnohospodársku a lesnú pôdu ako faktor limitujúci urbanistický rozvoj. 3.3.2. Rešpektovať a zachovať prírodné, kultúrne a historické dedičstvo vo vinohradníckych oblastiach a vylúčiť urbanistické zásahy na plochách, ktoré predstavujú historicky vytvorenú charakteristickú kultúrnu krajinu v danej oblasti. 3.3.3. Zabezpečovať protieróznu ochranu poľnohospodárskej pôdy prvkami vegetácie v rámci riešenia projektov pozemkových úprav a agrotechnickými opatreniami zameranými na optimalizáciu štruktúry pestovaných plodín, v nadväznosti na prvky územného systému ekologickej stability. 3.3.4. Vytvárať podmienky pre výsadbu izolačnej zelene v okolí hospodárskych dvorov. 3.3.6. Rešpektovať výmeru lesnej pôdy na plochách poľnohospodársky nevyužiteľných nelesných pôd a na pozemkoch porastených lesnými drevinami, evidovaných v katastri nehnuteľnosti v druhu poľnohospodárska pôda. 3.3.7. Rešpektovať a zohľadňovať platný lesný hospodársky plán, rešpektovať ochranné pásmo lesnej pôdy, uprednostňovať ekologicky vhodné autochtónne (domáce) druhy drevín. 3.3.9. Vytvárať územnotechnické podmienky pre zachovanie stability lesných porastov lužných stanovíšť, zabrániť neodborným zásahom do hydrologických pomerov, pred každým plánovaným zásahom posúdiť jeho vplyv na hydrologické pomery vzhľadom na protipovodňové opatrenia. 3.3.10.Netrieštiť ucelené komplexy lesov pri návrhu koridorov technickej infraštruktúry a líniových stavieb 3.3 V oblasti ťažby 3.3.11.Usmerňovať ťažbu v súlade s ochranou životného prostredia a vodohospodárskymi záujmami. 4. Zásady a regulatívy z hľadiska rozvoja sociálnych vecí 4.1. V oblasti školstva

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 12 4.1.1. Podporovať a optimalizovať rovnomerný rozvoj siete škôl, vzdelávacích, školiacich a preškoľovacích zariadení na území kraja v závislosti na vývoji obyvateľstva v území. 4.1.2. Znižovať regionálne rozdiely v úrovni vzdelania podporou vzdelávacích centier v prirodzených sídelných centrách a prispôsobovať sieť stredných škôl trhu práce a podporovaným ekonomickým aktivitám. 4.1.3. Vytvárať, v rámci územnotechnických možností, podmienky pre programy a projekty prevencie sociálno-patologických javov na stredných školách. 4.2. V oblasti zdravotníctva 4.2.1. Rozvíjať rovnomerne na území kraja zdravotnú starostlivosť vo všetkých formách jej poskytovania – ambulantnej, ústavnej a lekárenskej. 4.2.2. Vytvárať podmienky pre rovnocennú prístupnosť a rovnocennú dostupnosť obyvateľov jednotlivých oblastí kraja k nemocničným zariadeniam a zdravotníckym službám. 4.2.3. Vytvárať územno-technické predpoklady pre rozvoj agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti, domov ošetrovateľskej starostlivosti, geriatrických centier, stacionárov a zariadení liečebnej starostlivosti v priemete celého územia kraja. 4.3. V oblasti sociálnych vecí 4.3.1.Rekonštruovať a obnovovať budovy a zariadenia sociálnych služieb, komplexne modernizovať sociálnu infraštruktúru v existujúcich zariadeniach sociálnych služieb. 4.3.2.Zabezpečovať rovnomernú sieť zariadení sociálnych služieb a terénnych služieb tak, aby územie Nitrianskeho kraja bolo v tejto oblasti sebestačné a vytvoriť z hľadiska kvality aj kvantity sieť dostupnú všetkým občanom v sociálnej a hmotnej núdzi 4.3.3.Vytvárať územnotechnické podmienky pre nové, nedostatkové či absentujúce druhy sociálnych služieb vhodnou lokalizáciou na území kraja a zamerať pozornosť na také sociálne služby, ktorých cieľom je najmä podpora zotrvania klientov v prirodzenom sociálnom prostredí (terénne a ambulantné sociálne služby, sociálne služby v zariadeniach s týždenným pobytom), podpora sebestačnosti rodín, osobitne rodín s malými deťmi, realizovanie nízkoprahových aktivít pre rôzne marginalizované skupiny. 4.3.4. Podporovať sociálnu inklúziu prostredníctvom rozvoja sociálnych a zdravotníckych služieb s osobitným zreteľom na marginalizované komunity. 4.3.5. Očakávať nárast podielu obyvateľov v poproduktívnom veku v súvislosti s predpokladaným demografickým vývojom a zabezpečiť vo vhodných lokalitách primerané nároky na zariadenia poskytujúce pobytovú sociálnu službu (pre seniorov, pre občanov so zdravotným postihnutím). 4.4. V oblasti duševnej a telesnej kultúry 4.4.1. Podporovať rozvoj zariadení kultúry v súlade s polycentrickým systémom osídlenia. 4.4.2. Rekonštruovať, modernizovať a obnovovať kultúrne objekty, vytvárať podmienky pre ochranu a zveľaďovanie kultúrneho dedičstva na území kraja formou jeho vhodného využitia pre občiansku vybavenosť. 4.4.3. Podporovať stabilizáciu založenej siete zariadení kultúrno-rekreačného charakteru lokálneho významu. 4.4.4. Rozvíjať zariadenia pre športovo–telovýchovnú činnosť a vytvárať pre ňu podmienky v urbanizovanom aj vidieckom prostredí v záujme zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva. 5. Zásady a regulatívy z hľadiska starostlivosti o životné prostredie, ochrany prírody a tvorby krajiny, vytvárania a udržiavania ekologickej stability a ochrany pôdneho fondu 5.1 V oblasti starostlivosti o životné prostredie 5.1.1. Zohľadňovať pri umiestňovaní činností na území kraja ich predpokladané vplyvy na životné prostredie a realizáciou vhodných opatrení dosiahnuť odstránenie, obmedzenie alebo zmiernenie prípadných negatívnych vplyvov. 5.1.2. Uprednostňovať pri budovaní nových priemyselných areálov a prevádzok zariadenia a technológie spĺňajúce národné limity a zároveň limity stanovené v environmentálnom práve EÚ.

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 13 5.1.3. Zabezpečovať podmienky pre postupnú účinnú sanáciu starých environmentálnych záťaží – bývalé skládky komunálneho odpadu, odkaliská a iné pozostatky z banskej ťažby. 5.1.4. Podporovať výsadbu ochrannej a izolačnej zelene v blízkosti železničných tratí, frekventovaných úsekov ciest a v blízkosti výrobných areálov. 5.1.5. Podporovať, v súlade s projektmi pozemkových úprav území, revitalizáciu skanalizovaných tokov, kompletizáciu sprievodnej vegetácie výsadbou pásov domácich druhov drevín a krovín pozdĺž tokov, zvýšenie podielu trávnych porastov na plochách okolitých mikrodepresií, čím vzniknú podmienky pre realizáciu navrhovaných biokoridorov pozdĺž tokov. 5.2. V oblasti ochrany prírody a tvorby krajiny 5.2.1. Vytvárať územnotechnické podmienky pre ekologicky optimálne využívanie územia, rešpektovanie, prípadne obnovenie funkčného územného systému ekologickej stability, biotickej integrity krajiny a biodiverzity na úrovni národnej, regionálnej aj lokálnej, čo v území Nitrianskeho kraja znamená venovať pozornosť predovšetkým vyhláseným chráneným územiam podľa platnej legislatívy, územiam NATURA 2000, prvkom územného systému ekologickej stability. 5.2.2. Odstraňovať pôsobenia stresových faktorov (skládky odpadov, konfliktné uzly a pod.) v územiach prvkov územného systému ekologickej stability. 5.2.3. Zabezpečiť v miestach s intenzívnou veternou a vodnou eróziou protieróznu ochranu pôdy uplatnením prvkov územného systému ekologickej stability, a to najmä biokoridorov, prevažne v oblastiach Podunajskej pahorkatiny. 5.2.4. Vytvárať územnotechnické podmienky pre realizáciu výsadby pôvodných a ekologicky vhodných druhov drevín v nivách riek, na plochách náchylných na eróziu a pri prameniskách, podporovať zvýšenie podielu nelesnej stromovej a krovinovej vegetácie (hlavne pozdĺž tokov, kanálov a ciest a v oblasti svahov Podunajskej pahorkatiny). 5.2.5. Vytvárať územnotechnické podmienky pre priechodnosť existujúcich prekážok na vodných tokoch a líniových stavbách v krajine pre migrujúce živočíchy dodatočnými technickými opatreniami. 5.2.7. Zachovávať pri rekultiváciách vo vinohradníckych oblastiach prirodzené biokoridory a pri vinohradoch s eróziou zvyšovať podiel ekostabilizačných prvkov. 5.2.9. Podporovať a ochraňovať územnoplánovacími nástrojmi nosné prvky estetickej kvality a typického charakteru voľnej krajiny (prirodzené lesné porasty, historicky vyvinuté časti kultúrnej krajiny, lúky a pasienky, nelesnú drevinovú vegetáciu v poľnohospodárskej krajine v podobe remízok, medzí, stromoradí, ako aj mokrade a vodné toky s brehovými porastmi a pod.) a podporovať miestne krajinné identity rešpektovaním prírodného a kultúrno-historického dedičstva. 5.2.10. Rešpektovať požiadavky ochrany prírody a krajiny vyplývajúce z medzinárodných dohovorov (Bonnský, Bernský, Ramsarský, Haagský, Dunajský, Európsky dohovor o krajine a pod.) 5.2.11. Rešpektovať krajinu ako základnú zložku kvality života ľudí v mestských i vidieckych oblastiach, v pozoruhodných, všedných i narušených územiach. 5.3. V oblasti využívania prírodných zdrojov 5.3.1.Prinavracať vhodnými technickými, biologickými, ekologickými, ekonomickými a právnymi opatreniami pôvodný charakter krajine v územiach dotknutých výraznou výstavbou a ťažbou nerastných surovín a území zasiahnutých nepriaznivými vplyvmi z priemyselnej činnosti. 5.3.2. Zabezpečovať sanáciu a rekultiváciu opustených ťažobní a lomov s cieľom ich začlenenia do prírodnej krajiny. 5.3.4. Rešpektovať ochranné pásmo lesov do vzdialenosti 50 m od hranice lesného pozemku. 5.3.5. Uprednostňovať prirodzenú drevinovú skladbu porastov na jednotlivých stanovištiach za účelom potrebného zvyšovania infiltračnej schopnosti a retenčnej kapacity lesných pôd. 5.3.6. Nespôsobovať pri územnom rozvoji fragmentáciu lesných ekosystémov.

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 14 5.3.7. Minimalizovať pri územnom rozvoji možné zábery poľnohospodárskej pôdy a lesných pozemkov a funkčné využitie územia navrhovať tak, aby čo najmenej narúšalo organizáciu poľnohospodárskej pôdy a jej využitie so zachovaním výraznej ekologickej a environmentálnej funkcie, ktorú poľnohospodárska pôda a lesné pozemky popri produkčnej funkcii plnia. 6. Zásady a regulatívy usporiadania územia z hľadiska kultúrno-historického dedičstva 6.1. Rešpektovať kultúrne dedičstvo s jeho potenciálom v zmysle Európskeho dohovoru o kultúrnom dedičstve, Európskeho dohovoru o ochrane archeologického dedičstva a Deklarácii Národnej rady SR o ochrane kultúrneho dedičstva, predovšetkým vyhlásené kultúrne pamiatky, vyhlásené a navrhované na vyhlásenie urbanistické súbory (mestské pamiatkové rezervácie, pamiatkové zóny a ich ochranné pásma). 6.3. Akceptovať a nadväzovať pri novej výstavbe na historicky utvorenú štruktúru osídlenia s cieľom dosiahnuť ich vzájomnú funkčnú a priestorovú previazanosť pri zachovaní identity a špecifičnosti historického osídlenia. 6.4. Rešpektovať kultúrno-historické urbanistické celky a architektonické objekty a areály ako potenciál kultúrnych, historických, spoločenských, technických, hospodárskych a ďalších hodnôt charakterizujúcich prostredie. 6.5. Rešpektovať typickú formu a štruktúru osídlenia charakterizujúcu jednotlivé etnokultúrne a hospodársko-sociálne celky a prírodno-klimatické oblasti, dominantné znaky typu kultúrnej krajiny so zachovanými vinohradníckymi oblasťami, oblasťami štálov a rôznych foriem vidieckeho osídlenia, vrátane rozptýleného osídlenia. 6.6. Rešpektovať a akceptovať v diaľkových pohľadoch a v krajinnom obraze historicky utvorené dominanty spolu s vyhlásenými a navrhovanými ochrannými pásmami pamiatkového fondu. 6.7. Zohľadňovať a revitalizovať v územnom rozvoji kraja: 6.7.2. územia historických jadier miest a obcí ako potenciál kultúrneho dedičstva, ako aj časti rozptýleného osídlenia, 6.7.3. známe a predpokladané lokality archeologických nálezísk a nálezov, v zmysle pamiatkového zákona, 6.7.5. historické technické diela, 6.7.6. objekty, súbory alebo areály objektov, ktoré sú navrhované na vyhlásenie za kultúrne pamiatky, ako aj územia navrhované na vyhlásenie za pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny a ochranné pásma, 6.7.7. pamätihodnosti, ktorých zoznam vedú jednotlivé obce. 6.9. Zohľadňovať archeologické lokality a náleziská, ktoré v Nitrianskom kraji majú mimoriadny význam najmä z hľadiska pravekého a starovekého osídlenia. Kultúrne dedičstvo a pamiatkový fond s dôrazom na ochranu archeologických lokalít a nálezov je podľa pamiatkového zákona limitujúcim faktorom využívania územia nielen nad terénom, ale najmä pod terénom, kde sa nachádzajú rôzne vrstvy a stopy hmotnej časti kultúrneho dedičstva.

7. Zásady a regulatívy verejného dopravného vybavenia 7.13.Proporcionálne podporovať doplnkové postavenie dopravnej infraštruktúry prechádzajúce Nitrianskym krajom medzinárodného, celoštátneho a nadregionálneho významu, ktorá, spolu s paneurópskymi multimodálnymi koridormi ITF a sieťami TEN-T, vytvára nadradenú dopravnú sústavu Slovenskej republiky. 7.14. Rezervovať koridory pre výhľadové trasy rýchlostných ciest R3, R7 a R8 na území Nitrianskeho kraja: 7.14.1. koridor rýchlostnej cesty R3 s obchvatom mesta Šahy po jeho západnej strane, vybudovaním kriţovatky s navrhovanou trasou rýchlostnej komunikácie R7, obchvatom obcí Tupá a Horné Semerovce po ich západnej strane, obchvatom obce Hokovce po jej západnej strane,

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 15 7.14.2. koridor rýchlostnej cesty R7 vedený od hranice Trnavského samosprávneho kraja južne od Nededu, v smere severne od Nových Zámkov, v pokračovaní severne od Bešeňova, medzi Bánovom a Veľkými Lovcami, severne od obce Čechy severne od Kolty a Čaky, severne nad Želiezovcami v smere Dolné Semerovce a Veľké Turovce s prechodom do Banskobystrického kraja severne nad Tešmákom, 7.35.Rezervovať koridor pre homogenizáciu ciest prvej triedy na kategóriu C11,5/80, ciest druhej triedy na kategóriu C9,5/80 a ciest tretej triedy na kategóriu C7,5/60. 7.36.Zabezpečiť územnoplánovaciu prípravu a rezervovať územie pre výhľadové prebudovanie úrovňových priechodov (ako bodových nedostatkov) ciest I. a II. triedy so železničnými traťami na mimoúrovňové. 7.39.Orientovať pozornosť predovšetkým na rekonštrukciu a homologizáciu ciest II. a III. triedy v zázemí sídelných centier v parametroch pre prevádzku Záväzná časť územného plánu regiónu Nitrianskeho kraja autobusovej hromadnej dopravy a v záujme vytvorenia predpokladov lepšej dostupnosti obcí v suburbanizačnom priestore centier. 7.40.Zabezpečiť rozvoj regionálnej hromadnej dopravy v zázemí sídelných centier v záujme zlepšenia dostupnosti z rozvojových obcí v suburbanizačnom priestore do centier a medzi nimi. 7.56.Dodržiavať vyhlásené ochranné pásma letísk na území kraja.

8. Zásady a regulatívy verejného technického vybavenia 8.1. V oblasti vodného hospodárstva 8.1.1. Na úseku všeobecnej ochrany vôd: 8.1.1.1.vytvárať územnotechnické podmienky pre všestrannú ochranu vôd vrátane vodných ekosystémov a od vôd priamo závislých ekosystémov v krajine. 8.1.2. Na úseku odtokových pomerov v povodiach: 8.1.2.1. rešpektovať a zachovať v riešení všetky vodné prvky v krajine (sieť vodných tokov, vodných plôch, mokrade) a s nimi súvisiace biokoridory a biocentrá, 8.1.2.2. dodržiavať princíp zadržiavania vôd v území, 8.1.2.3. navrhovať v rozvojových územiach technické opatrenia na odvádzanie vôd z povrchového odtoku na báze retencie (zadržania) v povodí, s vyústením takého množstva vôd do koncového recipienta, aké odtekalo pred urbanizáciou jednotlivých zastavaných plôch, 8.1.2.4. zlepšovať vodohospodárske pomery na malých vodných tokoch a v povodí zásahmi smerujúcimi k stabilizácii pomerov v extrémnych situáciách tak povodňových, ako aj v období sucha, 8.1.2.5. revitalizovať odstavené korytá, Starú Nitru, Starú Žitavu a ďalej rameno Malú Nitru, tok Dlhý, odstavené ramená dolného Hrona a dolného Ipľa kanál a do odstavených korýt tokov zabezpečovať dostatočné množstvo kvalitnej vody, 8.1.2.6. podporovať výstavbu objektov protipovodňovej ochrany územia a nenavrhovať v inundačnom území tokov výstavbu a iné nevhodné aktivity, 8.1.2.7. zabezpečovať na neupravených úsekoch tokov predovšetkým ochranu intravilánov miest a obcí, nadväzne komplexne riešiť odtokové pomery na vodných tokoch s dôrazom na odvedenie vnútorných vôd podľa Programu protipovodňovej ochrany SR v súlade s ekologickými limitmi využívania územia a ochrany prírody, 8.1.4. Na úseku vodných nádrží a prevodov vody: 8.1.4.1. zabezpečiť územnú ochranu pre: hať Kamenín na Hrone – kategória „B“, nádrž Obyce na Litave – kategória „C“ (po 25 rokoch), nádrž Hostie na Hostianskom potoku – evidovaná lokalita vodohospodárskeho diela, Horné Turovce na Krupinici – evidovaná lokalita vodohospodárskeho diela, Plášťovce na Litave – evidovaná lokalita vodohospodárskeho diela, Bojná na Bojnianke – evidovaná lokalita vodohospodárskeho diela, hať Kamenica na Hrone – evidovaná lokalita vodohospodárskeho diela a stupeň Kolárovo na splavnenie Váhu. 8.1.5. Na úseku verejných vodovodov:

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 16 8.1.5.1. vytvárať územnotechnické predpoklady pre komplexné zabezpečenie zásobovania obyvateľstva pitnou vodou, zvyšovanie podielu zásobovaných obyvateľov pitnou vodou z verejných vodovodov s cieľom približovať sa postupne k úrovni vyspelých štátov EÚ, 8.1.5.2. chrániť v maximálnej možnej miere zdroje pitnej vody, rešpektovať vymedzené vodárenské zariadenia regionálneho významu, vrátane ich ochranných pásiem, 8.1.5.6. zabezpečovať územnú prípravu zdrojov vody tak, aby sa docielil súlad medzi predpokladaným nárastom obyvateľov a ostatných sídelných aktivít a rozvojom vodného hospodárstva, ochranou prírody a ekologickou stabilitou územia, 8.1.5.7. zabezpečovať integrovanú ochranu vodárenských zdrojov pre trvalo udržateľné využívanie zdrojov pitnej vody, rešpektovanie pásiem ochrany vodárenských zdrojov (pásma hygienickej ochrany), 8.1.5.12.vytvárať územné predpoklady pre zabezpečenie prívodu kvalitnej pitnej vody vo vodovodoch v okresoch Komárno, Levice, Nové Zámky, najmä v oblastiach s nedostatkom zdrojov vody, vhodnej na zásobovanie pitnou vodou, 8.1.5.13. realizovať projekty „Región Želiezovce – zásobovanie pitnou vodou“, a „Región Ipeľ – zásobovanie pitnou vodou“, 8.1.6. Na úseku verejných kanalizácií: 8.1.6.1. preferovať v návrhu skupinové kanalizácie pre aglomerácie viacerých sídiel so spoločnou ČOV, 8.1.6.4. zabezpečiť požiadavky v oblasti odkanalizovania s cieľom postupne zvyšovať úroveň v odkanalizovaní miest a obcí v súlade s požiadavkami legislatívy EU, 8.1.6.5. zabezpečiť prioritne územnotechnické podmienky pre vybudovanie kanalizácie vrátane ČOV na území obcí ležiacich v ochranných pásmach prírodných, liečivých a prírodných minerálnych zdrojov, 8.1.6.6. zabezpečiť územnotechnické podmienky pre zodpovedajúcu úroveň odvádzania a čistenia komunálnych odpadových vôd s odstraňovaním nutrientov z tých aglomerácií, kde nebolo toto čistenie uskutočnené v požadovanom horizonte (do 31. 12. 2010, aglomerácie väčšie ako 10 tis. EO) v súlade s legislatívnymi požiadavkami, 8.1.6.7. zabezpečiť územnotechnické podmienky pre zodpovedajúcu úroveň odvádzania a sekundárneho (biologického) čistenia komunálnych odpadových vôd z aglomerácií s produkciou organického znečistenia od 2000 EO do 10 000 EO v časovom horizonte do 31. 12. 2015 v súlade s plánom rozvoja verejných kanalizácií, 8.2. V oblasti energetiky 8.2.1.Rešpektovať existujúce koridory vedení 220kV a 400kV a navrhované siete v existujúcich, či novo navrhovaných koridoroch. 8.2.5. Rešpektovať existujúce koridory vedení 110kV a navrhované siete v existujúcich, či novo navrhovaných koridoroch. 8.2.11. Rešpektovať koridory súčasných plynovodov a novo navrhované siete koridorov alebo siete plynovodov určené na rekonštrukciu. 8.2.14. Presadzovať uplatnením energetickej politiky SR, regionálnej energetickej politiky a využitím kompetencie miestnych orgánov samosprávy budovanie kogeneračných zdrojov na výrobu elektriny a tepla a tam, kde je to ekonomicky a environmentálne zdôvodniteľné, udržať a inovovať už vybudované systémy s centralizovaným zásobovaním obyvateľstva teplom. 8.2.15. Utvárať priaznivé podmienky pre intenzívnejšie využívanie obnoviteľných a druhotných zdrojov energie ako lokálnych doplnkových zdrojov k systémovej energetike. 8.2.16. Obnoviteľné a druhotné zdroje energie situovať mimo zastavané a obytné zóny. 8.3. V oblasti telekomunikácií 8.3.1. Rešpektovať jestvujúce trasy a ochranné pásma telekomunikačných vedení a zariadení. 8.3.2. Rešpektovať situovanie telekomunikačných a technologických objektov.

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 17 8.3.3. Akceptovať potrebu budovania telekomunikačnej infraštruktúry v nových rozvojových lokalitách. 8.3.4. Vytvárať územnotechnické podmienky pre rozširovanie mobilnej siete GSM a umožniť aj služby mobilnej siete tretej generácie – UMTS s vysokorýchlostnou dátovou sieťou. 8.4. V oblasti odpadového hospodárstva 8.4.1. uprednostňovať separovaný zber využiteľných zložiek s cieľom znížiť množstvo komunálneho odpadu, 8.4.2. vypracovať a priebežne aktualizovať programy odpadového hospodárstva Nitrianskeho kraja.

II. VEREJNOPROSPEŠNÉ STAVBY Verejnoprospešné stavby, v zmysle navrhovaného riešenia a podrobnejšej projektovej dokumentácie, spojené s realizáciou uvedených záväzných regulatívov sú: 1. V oblasti cestnej dopravy 1.1. Rýchlostné cesty R3, R7 a R8 a ich zariadenia na území Nitrianskeho kraja. 1.19. Homogenizácia ciest prvej triedy na kategóriu C11,5/80, ciest druhej triedy na kategóriu C9,5/80 a ciest tretej triedy na kategóriu C7,5/60. 5. V oblasti vodného hospodárstva 5.1. Odtokové pomery, vodné nádrže a prevody vôd 5.1.2. stavby spojené s protipovodňovými opatreniami v čiastkových povodiach Váhu, Hrona a Ipľa na ochranu intravilánov miest a obcí v súlade s Programom protipovodňovej ochrany SR a ďalších vodných tokov v čiastkových povodiach Váhu, Hrona a Ipľa v súlade s investičným rozvojovým programom Slovenského vodohospodárskeho podniku a koncepciou vodného hospodárstva, najmä: 5.1.6. evidované vodohospodárske diela: c) nádrž Plášťovce na Litave,

Na uskutočnenie verejnoprospešných stavieb možno podľa § 108 a násl. § zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov pozemky, stavby a práva k nim vyvlastniť, alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám obmedziť.

Schéma č. 1 Územný plán regiónu Nitrianskeho kraja (AUREX, 2012)

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 18

Pri sčítaní ľudu, domov a bytov (k 05/2011) bývalo v obci Plášťovce 1 638 obyvateľov z toho 762 mužov a 876 žien. Hustota zaľudnenia 33 obyv. na km2 je značne pod celoslovenským priemerom, ktorý predstavuje 110 obyv./km2.

Tab. 1 Vývoj počtu obyvateľstva

Rok Počet obyvateľov Index vývoja v % Muži Ženy Spolu 1869 - - 1 340 100 1890 - - 1 547 115 1910 - - 1 717 128 1930 - - 1 869 139 1950 - - 1 957 146 1961 - - 2 193 163 1970 - - 2 177 162 1980 991 986 1 977 147 1991 876 928 1 804 134 2001 837 898 1 735 129 2010 772 879 1 651 123 2011 762 876 1 638 122 Zdroj: Štatistické lexikóny, SODB 2011, ŠÚ SR, OcÚ Plášťovce

Graf č. 1 Vývoj počtu obyvateľstva

2 193 2 177 1 957 1 977 1 869 1 804 1 735 1 717 1 651 1 638 1 547 1 340

rok rok rok rok rok rok rok rok rok rok rok rok 1869 1890 1910 1930 1950 1961 1970 1980 1991 2001 2010 2011

Index vývoja v retrospektíve poukazuje na priaznivý vývoj do roku 1970. Po roku 1970 sa prejavili vplyvy odlivu ekonomicky aktívneho obyvateľstva do hospodárskych centier Šahy, Levice, Nitra.

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 19 V období rokov 2001 – 2011 je evidovaný pokračujúci mierny pokles počtu obyvateľov o 97 obyvateľov, ktorý môže naznačovať pokračujúci nepriaznivý demografický vývoj v obci.

Tab. 2 Veková skladba obyvateľstva v retrospektíve

Veková skupina Počet obyvateľov % podiel vekových skupín (r. 2011) k 03/1991 k 012/2001 k 05/2011 Plášťovce okres Levice abs. % abs. % abs. % Predproduktívna 391 21,67 347 20,00 227 13,85 13,85 13,78 Produktívna 1 017 56,37 1 029 59,31 1 039 63,43 63,43 62,33 Poproduktívna 396 21,95 359 20,69 372 22,71 22,71 23,88 Spolu: 1 804 100 1 735 100 1 638 100 100 100 Zdroj: ŠÚ SR, 1991, 2001, 2011, www.statistics.sk

V období rokov 1991 - 2011 s miernym úbytkom počtu obyvateľov sa prejavuje nepriaznivý trend vývoja vekovej štruktúry obyvateľstva. V období rokov 1991 - 2011 je zaznamenaný klesajúci vývoj predproduktívnej časti obyvateľstva. Naopak podiel produktívnej zložky obyvateľstva má od roku 2001 stúpajúcu tendenciu.

Tento regresívny vývoj svedčí o destabilizácii resp. nepriaznivom vývoji demografickej situácie obyvateľov obce. V rámci komunálnej politiky obce je pre zlepšenie nepriaznivého vývoja potrebné vytvárať podmienky pre stabilizáciu mladších vekových skupín obyvateľstva v obci.

Graf č. 2 Veková skladba obyvateľstva

120%

100% 25% 21% 23% 80% Poproduktívna 60% Produktívna 52% 64% 65% 40% Predproduktívna

20% 24% 16% 13% 0% 1991 2001 2011

Vývoj ekonomickej aktivity v priebehu rokov 1980 – 2011 je poznamenaný zaradením do pracovného procesu silných populačných ročníkov z 70 – tych rokov minulého storočia.

Tab. 3 Vývoj ekonomickej aktivity v priebehu rokov 1980 – 2011

Obec Počet V % z celkového počtu bývajúceho obyvateľstva 1980 1991 2001 2011 1980 1991 2001 2011 Plášťovce 911 863 807 815 46,07 47,83 46,50 49,75 Zdroj: ŠÚ SR, 2011

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 20 Tab. 4 Prehľad počtu obyvateľov s dosiahnutým najvyšším vzdelaním

Obec/ Počet obyvateľov s dokončeným školským vzdelaním % podiel obyvateľov Okres základné stredné úplné vysoko- bez udania s úpln. stred. s VŠ vzdelaním bez mat. stredné s školské vzdelania vzdel. mat. a bez vzdelania PLášťovce 447 473 386 64 247 23,6 4,0 Zdroj: SODB, ŠÚ SR, 2011

Graf 3 Vzdelanostná štruktúra

bez udania Plášťovce vzdelania a bez vzdelania 15%

vysoko-školské 4% základné 28%

úplné stredné s stredné bez mat. 24% mat. 29%

Tab. 5 Národnostné zloženie

Obec/ Počet obyvateľov podľa národnosti % podiel obyvateľov Okres slovenská maďarská Rómska ostatné slovenká maďarská

PLášťovce 555 1062 13 8 33,9 64,8 Zdroj: SODB, ŠÚ SR, 2011

V priebehu rokov 2001 až 2010 sa v celkovom vývoji počtu obyvateľov prejavili mierne zmeny. Sledovateľný je mierny pokles obyvateľstva, keď celkový počet obyvateľov obce sa znížil z 1735 v roku 2001 na 1638 obyvateľov v roku 2011, čo je pokles o 97 obyvateľov. Celkový vývoj počtu obyvateľov ovplyvnil tak prirodzený vývoj, ako aj migrácia obyvateľstva.

Tab. 6 Vývojové trendy po roku 2001

Rok Počet Prirodzený prírastok Migračné saldo Narodení Zomrelí prisť. odsťah. saldo 2001 22 37 -15 88 43 +45 2002 20 41 -21 76 50 +26 2003 18 35 -17 89 58 +31

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 21 Rok Počet Prirodzený prírastok Migračné saldo Narodení Zomrelí prisť. odsťah. saldo 2004 28 31 -3 63 43 +20 2005 21 44 -23 116 59 +57 2006 24 41 -17 98 34 +64 2007 26 34 -8 72 42 +30 2008 26 33 -7 56 23 +33 2010 11 16 -5 11 7 +4 2011 11 10 +1 10 16 -6 Spolu 207 322 -115 679 375 +304 Zdroj: OcÚ Plášťovce

Ako vyplýva z uvedeného prehľadu vývoj naznačuje, že z hľadiska prirodzeného vývoja možno očakávať pokračovanie tendencie úbytku obyvateľstva (v priebehu rokov 2001 – 2011 úbytok o 97). Na druhej strane migračné saldo má priaznivý vývoj (v priebehu rokov 2001 – 2011 prírastok z migrácie +304).

Pri úvahách o predpokladanom vývoji počtu obyvateľov obce je potrebné zohľadniť demografické vývojové trendy, naznačujúce stagnáciu resp. v okresnom a krajskom priemete znižovanie počtu obyvateľov. (Prognóza vývoja obyvateľstva v okresoch SR do roku. 2025 - INFOSTAT 2008). Na druhej strane je potrebné vziať do úvahy územnotechnické predpoklady – realizácia rýchlostnej cesty R3 a R7, ktoré sa budú križovať medzi Šahami a Dudincami, čím vznikne v regióne križovanie dvoch významných Európskych komunikácií. Ďalším stimulom sú možnosti pre rozvoj bytovej výstavby, čím sa vytvoria predpoklady pre nárast počtu obyvateľov obce.

Prognóza vývoja Pri stanovení výhľadového počtu obyvateľov obce Trnovec nad Váhom je potrebné vychádzať z dlhodobých trendov demografického vývoja obyvateľov v SR spracovaných v „Prognóze vývoja obyvateľstva v okresoch SR do roku. 2025, ktorú vypracovalo Výskumné demografické centrum INFOSTAT-u v novembri 2008. Prognóza nadväzuje na aktualizovanú prognózu vývoja obyvateľstva SR na celoštátnej úrovni, ktorá bola vypracovaná v roku 2007. Východiskovým obdobím prognózy bol koniec roku 2007.

Podľa „Prognózy „v celoslovenskej relácii z hľadiska prírastku – úbytku obyvateľstva sa úbytky obyvateľstva očakávajú hlavne v Trenčianskom, Nitrianskom a Banskobystrickom kraji, pričom pre okres Šaľa sa predpokladá nasledujúci počet obyvateľov:

 53 791 obyvateľov rok 2010  53 430 obyvateľov rok 2015  52 962 obyvateľov rok 2020  52 278 obyvateľov rok 2025

Pri úvahách o predpokladanom vývoji počtu obyvateľov obce sa zohľadnili uvedené demografické vývojové trendy, naznačujúce stagnáciu resp. v okresnom a krajskom priemete znižovanie počtu obyvateľov.

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 22 Ako naznačuje retrospektívny vývoj po roku 2001 na úrovni obce však demografická situácia má relatívne priaznivé vývojové trendy (plusové migračné saldo). V úvahách o budúcom vývoji počtu obyvateľov je potrebné zohľadniť stav, vývoj ako aj predpoklady pre rozvoj hospodárskej základne obce, vrátane predpokladaných územných možností pre rozvoj bytovej výstavby a rozvojových území pre výrobu.

Vychádzajúc z relatívne priaznivých vývojových trendov po roku 2001, v ÚPN obce je špecifikovaný nasledovný predpoklad demografického vývoja v obci, vrátane započítania vplyvu možného zvýšenia počtu obyvateľov vyplývajúceho z predpokladaných rozvojových plôch. Návrh špecifikuje prognózu vývoja počtu obyvateľov. Vývoj je formulovaný na základe zhodnotenia rozvojového potenciálu obce, resp. predpokladu rastu atraktivity obce.

NÁVRH  Rok 2030 2000 obyvateľov

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 23

V zmysle Koncepcie územného rozvoja Slovenska (KURS 2001 v znení KURS 2011 - zmien a doplnkov č. 1 KURS 2001) a ÚPN regiónu Nitrianskeho kraja leží obec Plášťovce mimo ťažísk osídlenia na urbanizačnej rozvojovej osi druhého stupňa južnoslovenská rozvojová os druhého stupňa (Dunajská Streda) – Nové Zámky – Želiezovce – Šahy – (Veľký Krtíš – Lučenec) (v úseku (Dunajská Streda) – Nové Zámky, Želiezovce – (Dudince) ako komunikačno-sídelná os),

Schéma č. 2 Sídelná štruktúra v zmysle KURS 2001 (AUREX, s.r.o. 2011)

V rámci záväznej časti ÚPN R Nitrianskeho kraja je obec Plášťovce špecifikovaná ako centrum osídlenia lokálneho významu, pričom je potrebné v tomto type sídla podporovať predovšetkým rozvoj:

 školstve – materské a základné školy,  zdravotníctve – zdravotné strediská s ambulanciami všeobecných lekárov, lekárne,  telekomunikáciách – pošty,  službách – stravovacie zariadenia,  kultúrno-spoločenskej oblasti – kiná, kultúrne domy, knižnice,  oblasti športu a rekreácie – telocvične, otvorené športoviská,  oblasti obchodu – obchody s komplexným základným sortimentom tovarov.

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 24 Obec Plášťovce je spoluzakladateľom

 Mikroregiónu Palóc – Hont, (Hokovce, Horné Semerovce, Horné Turovce, Hrkovce, Ipeľské Úľany, Slatina, Veľké Turovce, Vyškovce nad Ipľom)  Združenie miest a obcí Hontiansko – poipeľského regiónu  Záujmové združenie právnických osôb Ipeľský Euroregión, (Ipoly Eurorégió)  Združenie miest a obcí pre separovaný zber  Občianske združenie Palóc - Hont

Medzi základné faktory ovplyvňujúce navrhovanú urbanistickú koncepciu priestorového usporiadania obce Plášťovce, špecifikované v I. etape v rámci spracovania ÚPN obce - Prieskumy a rozbory územného plánu obce, patria:

 Historický vývoj osídlenia  Súčasné priestorové členenie a urbanistická štruktúra  Limity rozvoja územia  Potenciály a hodnoty v území  Intervencie a zámery v území  Problémy a problémové oblasti

Urbanistickú kompozíciu a štruktúru obce vrátane súčasného obrazu obce ovplyvňovali významné historické udalosti a medzníky jej vývoja:

 názov obce Plast sa objavuje po prvýkrát v listine Gejzu II. z roku 1156, keď ostrihomský arcibiskup Martirius daroval desiatok svojej kapitule,  Obec však bola odvekým sídlom rodu Plášťovcov, Palásthy, ktorí vlastnili toto léno takmer polovicu tisícročia.  Obec sa po vzniku žúp, a teda aj po vzniku Hontianskej župy stala hradným majetkom.  V roku 1232 ju panovník Ondrej II. pričlenil k znojemskému hradnému panstvu.  Na mieste terajšej sýpky v obci bola pravdepodobne situovaná kúria Álmosa Palásthyho /1281/ a obec mala viac ako 300 obyvateľov.  pôvodný kostol v obci je doložený už v roku 1281,  Cez obec viedla cesta zo župného sídla Hidvég a rozvetvovala sa v smere na Bzovík, Čabraď a Krupinu. Na ceste zo Šiah v smere na Plášťovce a Litavu sú v roku 1342 doložené colnice, pričom ponad mieste potoky boli postavené mosty.  V 15. storočí sa obec rozčlenila na tri samostatné obce – Horné, Dolné a Stredné Plášťovce. Od 16. storočia tvorili majetok čabradského panstva. Chotárne názvy obce majú pravdepodobne svoj pôvod v období pred Moháčskou bitkou, pričom sú zmesou latinských názvosloví, maďarskej transkripcie a slovenského historického a sémantického pôvodu. Všetky tri obce po porážke uhorského vojska v roku 1552 a pred rokom 1558 takmer úplne spustošili Turci.

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 25  Bitka cisárskeho vojska proti tureckým vojskám Ali budai pašu sa odohrala v chotári Plášťoviec 10. augusta 1552 a skončila sa porážkou cisárskeho vojska.

Obec Plášťovce sa nachádza na rozhraní Podunajskej nížiny a juhozápadného výbežku Karpatskej planiny v nadmorskej výške v rozpätí 150 až 175 m n. m., leží severne od Šiah, v strede historickej Hontianskej župy, vo východnej časti Levického okresu, v údolí pri sútoku tokov Krupinica a Litava.

Obec Plášťovce leží na urbanizačnej rozvojovej osi druhého stupňa južnoslovenská rozvojová os druhého stupňa (Dunajská Streda) – Nové Zámky – Želiezovce – Šahy – (Veľký Krtíš – Lučenec) (v úseku (Dunajská Streda) – Nové Zámky, Želiezovce – (Dudince) ako komunikačno-sídelná os),

Priestorové usporiadanie územia vychádza z polohy obce, ležiacej na ľavom brehu rieky Krupinica, resp. na pravom brehu rieky Litava.

Zastavané územie obce Plášťovce má tvar nepravidelného obdĺžnika formovaného hlavne sútokom riek Krupinica a Litava, samotným tokom Litavy a masívom vrchu Šípka, s výraznými kompozičnými osami vedenými po ceste III/066001 a ceste I/75. Cesta I/75, ktorá tvorí výrazný dopravný koridor, pričom spolu s tokom Litavy predstavujú líniovú bariéru tak v organizme obce ako aj v krajine. V pôdoryse obce možno identifikovať viacero centier, okolo kostola a starej školy - dnešné múzeum, námestie pri obecnom úrade a priestor vo východnej časti obce pri vínnych pivniciach, ktorých vzájomné prepojenie je v súčasnej dobe plne funkčné a harmonické.

Prevažnú časť riešeného územia predstavuje veľkobloková orná pôda, ktorá je tvorená honmi o veľkosti 100 ha až 50 ha. Hony sú prestriedané plošnou a líniovou vegetáciou, ktorá plní ochrannú funkciu. Líniová vegetácia sa nachádza pozdĺž kanálov a odvodňovacích rigolov. Malobloková orná pôda sa nachádza východne, južne a západne od zastavaného územia.

Veľkú časť katastrálneho územia zaberajú lesy vypĺňajúce celú severovýchodnú časť katastrálneho územia. Významné zastúpenie majú taktiež v minulosti obhospodarované vinohrady v poslednej dobe už väčšinou neobrábané.

Najdôležitejšie limitujúce prvky využitia územia obce Plášťovce sú rozčlenené podľa kategórií:

 Prírodná rezervácia Šípka - rozlohe 46,84 ha, vyhlásená v roku 1988 Výnosom MK SSR č.1160/1988-32 z 30.6.1988 - ú. od 1.9.1988 a vyhláškou KÚŽP v Nitre č. 1/2004 z 10.5.2004 - ú.  Územie európskeho významu SKUEV0392 Brezovská stráň o rozlohe 65,94 ha, vyhlásené z dôvodu ochrany biotopov európskeho a národného významu.

Na severnej hranici k. ú. Plášťovce (mimo k. ú.) sa nachádza

 Územie európskeho významu SKUEV0036 Litava o rozlohe 2 929,7 ha v riešenom území), vyhlásené z dôvodu ochrany xerotermných travinnobylinných biotopov a biotopov skál, sutín a plytkých pôd na sopečných vyvrelinách, ktoré sa v danom území vyznačujú vysokým

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 26 stupňom rozmanitosti, ako aj prítomnosťou celoslovensky ohrozených a vzácnych druhov rastlín a živočíchov.  prvky regionálneho a miestneho územného systému ekologickej stability  vodné, lesné a pôdne zdroje.

 cesta I. triedy 50 m od osi vozovky cestnej komunikácie na obidve strany,  cesta III. triedy 20 m od osi vozovky cestnej komunikácie na obidve strany

Časť katastrálneho územia obce Plášťovce sa nachádza v ochranných pásmach Letiska pre letecké práce v poľnohospodárstve Plášťovce, určených rozhodnutím Štátnej leteckej inšpekcie zn. 1-86/87 zo dňa 19.8.1987.

 ochranné a bezpečnostné pásma zariadení a koridorov technickej infraštruktúry,

V zmysle zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách v znení neskorších predpisov je potrebné rešpektovať ochranné pásma vodných tokov obojstranne:

 vodohosp. významný tok Krupinica 10 m od brehovej čiary toku  vodohosp. významný tok Litava 10 m od brehovej čiary toku  vodohosp. významný tok Vrbovok 10 m od brehovej čiary toku  vodohosp. významný tok Belujský p. 10 m od brehovej čiary toku  ostatné vodné toky 5 m od brehovej čiary

V zmysle Vyhlášky 19/2000 Z. z., ktorou sa vyhlasujú ochranné pásma prírodných liečivých zdrojov v Dudinciach a prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd v Santovke a v Slatine do k. ú. Plášťovce zasahuje:

 ochranné pásmo II. a III. stupňa prírodných liečivých zdrojov v Dudinciach a prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd v Santovke a v Slatine.

 väzba na Krupinskú planinu  Ideálne podmienky pre rozvoj agroturizmu, vidieckeho turizmu, cykloturizmu, poľovníctva, gastoturizmu,  Atraktivita prírodného prostredia, najmä  Vinohradníctvo, ktoré má síce tradíciu, ale jeho význam má len lokálny charakter,  Doteraz málo prebádaná história obce, hlavne obdobie tureckých nájazdov s predpokladaným priestorom prehratej bitky cisárskeho vojska proti tureckým vojskám, vrátane existujúcich pravdepodobných „obydlí“ z tohto obdobia v priestore Hrušovskej doliny pod PR Šipky tzv. Turecké diery  Výhodné podmienky na Dudince ako centrum kúpeľníctva  Výhodné podmienky z hľadiska cezhraničných väzieb  Bitka cisárskeho vojska proti tureckým vojskám Ali budai pašu sa odohrala v chotári Plášťoviec 10. augusta 1552 a skončila sa porážkou cisárskeho vojska.

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 27

V zmysle záväznej časti ÚPN R Nitrianskeho kraja, v dotyku s k. ú. obce

1.1. Rýchlostné cesty R3, R7 a R8 a ich zariadenia na území Nitrianskeho kraja. 1.19. Homogenizácia ciest prvej triedy na kategóriu C11,5/80, ciest druhej triedy na kategóriu C9,5/80 a ciest tretej triedy na kategóriu C7,5/60.  Opatrenia na zníženie povodňového rizika na tokoch Krupinica a Litava

 Extrémnym rizikom potenciálnej vodnej erózie je ohrozených 14 % poľnohospodárskej pôdy,  Existujúce ovodňové riziko na tokoch Krupinica a Litava,  zdroje znečisťovania ovzdušia  nelegálne skládky odpadu

 V obci absentuje odvádzanie odpadových vôd,  110 kV vedenie.

Navrhovaná koncepcia priestorového usporiadania obce vychádza jednak zo súčasného funkčného a priestorového usporiadania obce ako aj samotnej urbanistickej štruktúry zastavaného územia, ktorú dopĺňa a rozširuje na základe požiadaviek verejného a súkromného sektora. Zároveň sa snaží zohľadniť všetky determinanty špecifikované v predchádzajúcej kapitole, ktoré definujú, ovplyvňujú alebo limitujú možné funkčné využitie a priestorové usporiadanie územia.

Koncept riešenia rozpracováva dva varianty návrhu rozvoja obce, pričom samotné varianty sa líšia rozsahom rozvojových území a v spôsobe ich priestorovej konfigurácie.

Hoci je územný plán riešený variantne, koncepcia priestorového usporiadania a funkčného využitia je charakteristická spoločnými princípmi riešenia, ktoré dominujú v rovnakej miere v obidvoch variantoch.

Koncepcia priestorového usporiadania je založená na:

 princípe komplexnosti riešenia územia obce, vrátane vzájomných väzieb a širších súvislostí,  vychádza z poznania existujúceho stavu územia, problémov, požiadaviek a potrieb, ktoré je potrebné z krátkodobého a dlhodobého hľadiska riešiť. Rovnako vychádza z existujúcich daností územia obce ako aj širších súvislostí a to prírodných, krajinárskych, historických, územnotechnických, socioekonomických, ktoré značne ovplyvňujú budúci vývoj a rozvoj územia obce,  neopomenuteľné pre vývoj obce sú historicky založené a následne generačne rešpektované a zhodnocované lokality viníc so špecifickou a typickou urbanistickou štruktúrou vínnych domčekov tzv. hajlochov. V obidvoch variantoch vzhľadom na túto skutočnosť sa kladie dôraz na posilnenie rozvoja vinohradníctva v lokalitách, ktoré pôvodne slúžili pre tento účel,

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 28  priemet zámerov vyplývajúcich zo záväznej časti ÚPN R Nitrianskeho kraja. Ide prevažne o zámery dopravného charakteru a z pohľadu obce majú celoštátny význam,  orientácia na posilnenie vybavenostnej funkcie obce, ktorá vyplýva zo záväznej časti ÚPN R Nitrianskeho kraja, ako centra osídlenia lokálneho významu,  v maximálnom zhodnotení existujúcich plôch v rámci zastavaného územia obce a hlavne pre funkciu bývania využitie neobývaného bytového fondu pre funkciu bývania formou prestavby, dostavby,  na základe analýzy kultúrno-historických daností územia, naznačenie možností prezentácie priestoru predpokladaného stretu cisárskeho vojska s tureckými vojskami, ktoré si však vyžaduje hlbšie skúmanie na úrovni kultúrno-historického a archeologického prieskumu,  Doteraz málo prebádaná história obce, hlavne obdobie tureckých nájazdov s predpokladaným priestorom prehratej, vrátane existujúcich pravdepodobných „obydlí“ z tohto obdobia v priestore Hrušovskej doliny pod PR Šipky tzv. Turecké diery  rešpektovanie a priemet navrhovaných opatrení, ktorých cieľom je znížiť povodňové riziká na tokoch Krupinica a Litava vo vzťahu na zastavané územie obce.

V rámci tvorby rozvojovej koncepcie obce bola analyzovaná aj doterajšia územnoplánovacia dokumentácia obce (ÚPN SÚ Plášťovce, ktorá do 31. 07. 2006 nebola aktualizovaná ani preskúmaná podľa §30 ods. 4, čím stratila od 01. 08. 2006 záväznosť), pričom má len smerný charakter. V rámci uvedenej dokumentácie boli špecifikované rozvojové plochy, ktoré boli doteraz čiastočne, alebo neboli vôbec realizované.

Koncepcia rozvoja obce sa orientuje na rozvoj všetkých funkčných zložiek tvoriacich územie obce a to hlavne plôch pre bývanie navrhuje doplnenie urbanistickej štruktúry obce o nové plochy občianskej vybavenosti, výroby, športu, rekreácie, zelene, s cieľom zabezpečenia plošne rovnomerného a funkčne vyváženého rozvoja obce.

Obidva varianty majú jednoznačne rozvojový charakter. V oboch návrh predpokladá s rozvojom bývania vidieckeho typu najmä v rámci zastavaného územia obce s využitím „nadmerných“ záhrad a existujúcich prieluk. Rozvoj je realizovaný prirodzeným napojením na jestvujúcu urbanistickú štruktúru pomocou nových komunikácií, ktoré spolu s existujúcou dopravnou kostrou tvoria jeden organický, funkčný celok. Dajú sa odlíšiť tri priestorové formy novonavrhovaného rozvoja:

 doplnenie alebo rozšírenie jestvujúcej urbanistickej štruktúry,  transformácia plôch s iným funkčným využitím v rámci zastavaného územia,  rozvoj obce na nových lokalitách mimo zastavaného územia.

Podľa miery intervencie do územia sa rozlišujú typy území: stabilizované územia, rozvojové územia - územia s nevhodným funkčným charakterom resp. na transformáciu, vrátane nových (charakteristika jednotlivých typov územia je v kap. „Návrh funkčného využitia územia s určením prevládajúcich funkčných území“.

Rozvojová koncepcia je založená na vytvorení novej kompozičnej osi vedenej v línii cesty č. 1/75 a zakomponovaní významného prírodného prvku toku Litavas so sprievodnou zeleňou do organizmu obce. Vo väčšej miere využíva výhodnú polohu cesty I/75, pričom v priestore pozdĺž komunikácie

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 29 vytvára územnotechnické podmienky pre riešenie zvýšenia počtu pracovných príležitostí pre obec, ako aj bezprostredné zázemie obce.

Návrh počíta s dvoma lokalitami pre bývanie prevažne malopodlažná bytová výstavba formou rodinnej zástavby s doplnkovou funkciou občianskej vybavenosti, s novými plochami pre rozvoj funkcie výroby, plochami športu v rámci navrhovaných rozvojových plôch bývania a založením nových plôch pre rozvoj rekreácie a občianskej vybavenosti.

Princípy riešenia  posilnenie vybavenostnej funkcie obce, ktorá vyplýva zo záväznej časti ÚPN R Nitrianskeho kraja, ako centrum osídlenia lokálneho významu. V rámci konceptu ÚPN obce sa pre napĺňanie regulatívu vytvárajú územnotechnické podmienky,  zabezpečenie rovnomerného a udržateľného priestorového a funkčného rozvoja obce s dôrazom na záujmy ochrany prírody a poľnohospodárskej pôdy, s efektívnym využitím už existujúcich voľných plôch v rámci zastavaného územia,  koncepčným prínosom do celkového budúceho vývoja obce tak vo variante „A“ ako aj „B“ je obnova, resp. znovu využitie existujúcich bývalých hospodárskych dvorov JRD na pôvodnú poľnohospodársku funkciu, s pridanou hodnotou, čím sa sleduje cieľ zabezpečenia udržateľného rozvoja obce,  rozvoj funkcie bývania vo väčšom rozsahu ako vo variante „A“, pričom v lokalite ?????je predpoklad možnosti lokalizácie aj bytových domov do 4NP  postupná urbanizácia časti územia náväzne na cestu I/75 pre funkciu výroby a občianskej vybavenosti, v intenzívnejšej forme v porovnaní s variantom „B“, ktoré sú špecifikované ako ponukové plochy,  dôraz na posilnenie rekreačnej funkcie obce hlavne s orientáciou na špecifickú formu založenú na vinohradníckej tradícii  rovnako ako vo variante „A“ využitie existujúcich prieluk a „nadmerných záhrad“,  návrh prepojenia obce Plášťovce na kúpeľné miesto Dudince a bezprostredné okolité obce (Rykynčice, Terany )

Základné princípy funkčného využitia územia sú definované pre nasledovné prevládajúce funkčné územia:

 obytné územie  výrobné územie  rekreačné územie

Zdôraznené sú najmä ťažiskové funkcie, príp. doplnkové alebo prípustné v obmedzenom rozsahu a neprípustné funkcie v dotknutých územiach.

Podľa miery intervencie do územia sú v ÚPN obce rozlíšené nasledovné typy území:

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 30  stabilizované územia,  rozvojové územia (územia s nevhodným charakterom funkčného využitia resp. určené na transformáciu, nové rozvojové územia)

V týchto územiach sú uplatňované nasledovné princípy:

Stabilizované územia  stabilizované územia (vymedzené blokmi) predstavujú územia, v ktorých vzhľadom na dlhodobo nemenné funkčné využitie a priestorové usporiadanie sa nepredpokladá so zmenou funkčného využitia, ani zmenou spôsobu zástavby, pričom tieto územia sa považujú za kostru celkovej urbanistickej štruktúry obce,  v týchto územiach je možné riešiť nadstavby, dostavby a prístavby objektov, využitie podkroví, úpravy a výstavbu vo voľných prielukách pri zachovaní charakteru zástavby.  Intervenčné zásahy v týchto územiach je možné realizovať s dôrazom zvýšenie kvalitatívnej úrovne priestorových, funkčných a kompozičných princípov existujúcich urbánnych priestorov obce formou humanizácie

Rozvojové územia Územia s nevhodným funkčným využitím resp. vhodné na transformáciu

 priestorovú štruktúru a funkčné využitie území je potrebné riešiť s dôrazom na harmonické usporiadanie a zvýšenie kvalitatívnej úrovne existujúcej štruktúry, vrátane prehodnotenia intenzity využitia dotknutých území,  v týchto územiach je potrebné riešiť previazanie komunikačnej siete s existujúcou dopravnou kostrou obce,

Nové rozvojové plochy  nové rozvojové plochy sa budú formovať vo vzťahu na existujúcu priestorovú štruktúru obce a založené kompozičné princípy,  štruktúru, mierku i hustotu zástavby je potrebné diferencovať podľa polohy, a to:

 v dotyku s jestvujúcim zastavaným územím,

 v pohľadovo významných bodoch a líniách panorámy obce,

 v ťažiskových rozvojových lokalitách

V rámci funkčného využitia územia obce je prevládajúce využitie územia obytné s doplnkovými plochami pre lokálnu vybavenosť, výrobu a rekreáciu.

Obytné územie

Základná charakteristika a ťažiskové funkcie Slúžia prevažne pre bývanie v rodinných domoch aj s hospodárskou činnosťou, ktorá nemá negatívny dopad na životné prostredie, doplnené nevyhnutnou občianskou, dopravnou a technickou vybavenosťou.

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 31 Plochy využívané pre plnenie funkcií bývania zahŕňajú okrem prevládajúcej funkcie tiež jednotlivé objekty v rozptyle úzko súvisiace s obsluhou a prevádzkou tejto funkcie ako aj ďalšie zariadenia súvisiace s bývaním, ktoré dotvárajú komplexnosť obytného územia a sú uvažované predovšetkým ako vstavané zariadenia. Ich kapacita, funkčná štruktúra i objem sú podmienené polohou a podmienkami konkrétnych území obce.

Neprípustné funkcie Zariadenia so špecifickými nárokmi na obsluhu a prevádzku a zriadenia, ktoré môžu negatívne vplývať na obytné a životné prostredie:

 nákupné strediská a centrá, obchodné a kancelárske objekty, veľké ubytovacie komplexy,  skladovacie areály, výrobné prevádzky a služby napr. čerpacie stanice pohonných hmôt s autoservismi, klampiarske prevádzky, stolárstva, lakovne, zariadenia, ktoré hlukom, exhalátmi a pod. nevyhovujú požiadavkám zdravého životného prostredia a pohody bývania.).

Zmiešané územie – vidiecke jadrové územie Zmiešané územia sú charakteristické zastúpením a vzájomným premiešaním viacerých urbanistických funkcií, ktoré sa navzájom vhodne dopĺňajú. Základným princípom fungovania zmiešaných území je vytváranie harmonického a komplexného prostredia s dosiahnutím požadovanej urbanistickej kvality.

Základná charakteristika a ťažiskové funkcie Predstavuje zmiešané územie s prevažne vidieckou štruktúrou, s plochami určenými prevažne na bývanie v rodinných doplnené o plochy na občiansku vybavenosť, na budovy a zariadenia turistického ruchu, miesta na zhromažďovanie. Vytvárajú centrum obce, v ktorom sa koncentrujú jednotlivé funkcie a slúžia prevažne pre lokalizáciu a rozvoj komerčnej obchodno-obslužnej a administratívno- správnej vybavenosti vidieckeho charakteru.

Prevládajúcou funkciou zmiešaného územia typu bývania a občianskej vybavenosti je bývanie, s občianskou vybavenosťou v spodných podlažiach objektov v širokej škále zariadení. Funkcia bývania je zastúpená v predpokladanom rozsahu 50 - 60% podielu celkových podlažných plôch zástavby.

Neprípustné funkcie Do zmiešaných území bývania a občianskej vybavenosti nie je možné umiestňovať:

 areály a komplexy zariadení občianskej vybavenosti,  areály a zariadenia výroby, skladov a stavebníctva,  plošné zariadenia slúžiace rekreácii a ďalšie.

Výrobné územie

Základná charakteristika a ťažiskové funkcie Predstavujú územia pre rozvoj priemyselnej výroby miestneho (resp. regionálneho) významu a sú určené pre situovanie stavieb a zariadení s potenciálnym rušivým účinkom na obytné prostredie.

Základné charakteristické znaky výrobných území :

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 32  väčšie priemyselné zariadenia sú realizované v rámci samostatných výrobných areálov, kde okrem základných funkcií výroby sú umiestňované aj potrebné doplnkové funkcie,  menšie priemyselné podniky môžu byť realizované v rámci zmiešaných území vidieckej štruktúry,  drobné výrobné prevádzky môžu byť realizované v rámci štruktúr občianskej vybavenosti.

Neprípustné funkcie V územiach s urbanistickou funkciou výroby nie je možné umiestňovať .

 zástavbu rodinných domov,  viacpodlažnú zástavbu bytových domov,  občiansku vybavenosť prístupnú verejnosti (mimo nástupných areálov výrobných zariadení),  zariadenia intenzívnej rekreácie, záhradkárske a chatové osady.

Rekreačné územie Riešenie potrieb rekreačnej a oddychovej činnosti je navrhované v polohe pre:

 rekreáciu a voľný čas

Základná charakteristika a prevládajúce funkčné využitie Navrhované rekreačné územia sú funkčné plochy slúžiace športovým aktivitám, rekreácii a využitiu pre nenáročný šport vo väzbe na zeleň - areály voľného času, ktoré zabezpečujú požiadavky každodennej rekreácie bývajúceho obyvateľstva príp. návštevníkov.

Podstatnú časť území rekreácie a voľného času tvoria rekreačné zariadenia a zariadenia voľného času vo väzbe na zeleň. Do rekreačnej plochy sa umiestňujú športové zariadenia, ihriská, jazdecké areály, strediská vodných športov, kúpaliská.

Do rekreačných území sú zaradené aj špecifické plochy, ktoré tvoria vinohradnícke lokality so špecifickým spôsobom zástavby tzv. hajlochy.

Prípustné funkčné využitie Ako doplnkové funkcie sa do rekreačnej plochy môžu umiestňovať integrované kultúrne a zábavne zariadenia, ktoré neprekročia svojím rozsahom cca 10% plochy dominantnej funkcie, malé stravovacie a obchodné zariadenia, zariadenia komerčných aktivít v doplnkovom rozsahu, špecifické služby viazané na rekreáciu. Súčasťou území rekreácie a areálov voľného času je sprievodná zeleň líniová a plošná, drobné vodné plochy, pešie komunikácie, komunikácie vozidlové pre obsluhu základnej funkcie, odstavné státia a garáže pre obsluhu základnej funkcie a nevyhnutné objekty technickej vybavenosti.

Prípustné funkčné využitie v obmedzenom rozsahu V rámci plôch rekreácie a voľného času je možné v obmedzenom rozsahu umiestňovať byty služobné a majiteľov zariadení, malé ubytovacie zariadenia v doplnkovom rozsahu, autokempingy, kultúrne zariadenia pre obsluhu základnej funkcie, zábavné zariadenia.

Neprípustné funkčné využitie

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 33 V územiach určených pre funkčné využitie rekreácia a voľný čas nie je prípustné umiestňovať bytové domy, obchodné a kancelárske objekty, nákupné strediská, nákupné centrá a veľkoobchodné prevádzky, veľké ubytovacie komplexy, výroby a služby všetkých druhov, skladovacie prevádzky, skladové areály, obchodné a administratívne budovy, zariadenia školstva, zariadenia zdravotníctva, chatové osady, záhradkárske osady a ČSPH.

Územia poľnohospodársky využívanej krajiny

Základná charakteristika Predstavujú plochy prírodnej a poloprírodnej krajiny, ktorej súčasťou sú lesné komplexy, intenzívne obhospodarovanej poľnohospodárska pôda, mozaika maloblokovej ornej pôdy, trvalých trávnych porastov a nelesnej drevinnej vegetácie ako aj extenzívne využívané lúčne porasty s nelesnou vegetáciou či ovocnými stromami.

Prevládajúce a prípustné funkčné využitie  poľnohospodársky obhospodarovaná poľnohospodárska pôda začlenená do poľnohospodárskej pôdy,  účelové zariadenia poľnohospodárskeho využívania pôdy, resp. zariadenia a stavby poľnohospodárskej účelovej výstavby,  účelové poľnohospodárske komunikácie,  príjazdové a prístupové komunikácie, pešie komunikácie a zjazdné chodníky, cyklistické chodníky,  plochy a línie prvkov kostry ÚSES,  chránené územia prírody,  zariadenia a vedenia verejnej technicko - infraštrukturálnej obsluhy územia (vodohospodárske, energetické, telekomunikačné a spojovacie vedenia a zariadenia),  masívy a línie krajinnej zelene na poľnohospodárskej pôde,  osídlenie formou samôt „včlenené“ do poľnohospodársky využívanej krajiny a prírodnej krajiny.

Podľa údajov zo sčítania ľudu, domov a bytov v roku 2011 bol v obci celkový počet 499 obývaných bytov, pričom štruktúra domového a bytového fondu v obci je nasledujúca:

Tab. 7 Prehľad bytového fondu

Ukazovateľ Počet byty spolu 617 obývané 499 Vlastné byty v byt. domoch 27

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 34 Byty vo vlastných rodinných domoch 438 Obecné byty 5 Družstevné byty 0 iné 24 Neobývané 118 Zdroj: SODB, ŠÚ SR, 2011

Neobývané byty tvoria 19,1 % z celkového počtu bytov. Z celkového počtu 118 neobývaných bytov bolo 10 bytov určených na rekreáciu, 37 zmena vlastníka, 24 bytov nespôsobilých na bývanie 47 z iných dôvodov. Je možné predpokladať, že tieto byty budú zaradené v najbližšom období do trvalo obývaného bytového fondu.

Tab. 8 Prehľad domového fondu

Ukazovateľ Počet domy spolu 596 obývané 481 Rodinné domy 471 Bytové domy 4 iné 2 Neobývané 110 Zdroj: SODB, ŠÚ SR, 2011

Tab. 9 Retrospektívny vývoj trvalo obývaného bytového fondu v období rokov 1980 – 2011

Rok Počet bytov Počet obyvateľov Obyv./byt 1980 556 1977 3,55 1991 540 1804 3,34 2001 515 1 735 3,37 2011 617 1 638 2,65 Zdroj: SODB, ŠÚ SR, 2011

Tab. 10 Štruktúra bytov podľa veľkosti obytnej plochy

Veľkosť obytnej plochy m2 < 40 40 - 80 81 - 100 100+ Spolu: 44 208 77 170 499 Zdroj: SODB, ŠÚ SR, 20011

Tab. 11 Štruktúra bytov podľa počtu obytných miestností

Počet obytných miestností 1 2 3 4 5+ Spolu: 14 55 133 117 180 499 Zdroj: SODB, ŠÚ SR, 20011

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 35 Trvalo obývaný bytový fond charakterizuje prevládajúce zastúpenie bytov väčších veľkostných kategórií, pričom najviac trvalo obývaných bytov bolo zrealizovaných v 5+ izbových so zastúpením 36,0 % bytov.

Vývojové trendy po roku 2005

Vývojové trendy po roku 2001 súvisia s otváraním nových lokalít pre bytovú výstavbu, resp. kolaudáciou nových rodinných domov.

Tab. 12 Prehľad vydaných stavebných povolení

Rok Počet vydaných stavebných povolení (SP) Rodinné domy Bytové domy Miestna časť/Lokalita 2003 4 1 Plášťovce 2004 1 Plášťovce 2005 2 Plášťovce 2006 6 Plášťovce 2007 4 Plášťovce 2008 4 Plášťovce 2009 3 1 Plášťovce 2010 7 Plášťovce 2011 3 Plášťovce 2012 5 Plášťovce 2013 1 Plášťovce (stav k 15.09.2013) Spolu 50 Zdroj: OcÚ Plášťovce

Graf č. 4 Prehľad vydaných stavebných povolení upraviť

8

7

6

5

4

3

2

1

0 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013

V priebehu rokov 2003 – 2013 (k 15.09.2013) bolo v obci vydaných 50 stavebných povolení, pričom išlo o rodinné domy.

Návrh riešenia bývania vychádza z analýzy existujúceho stavu a potrieb obce ako aj širších súvislostí:

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 36  z polohy obce ležiacej na rozvojovej osi druhého stupňa: južnoslovenská rozvojová os druhého stupňa (Dunajská Streda) – Nové Zámky – Želiezovce – Šahy – (Veľký Krtíš – Lučenec) (v úseku (Dunajská Streda) – Nové Zámky, Želiezovce – (Dudince) ako komunikačno- sídelná os).  Zo záväznej časti ÚPN regiónu Nitrianskeho kraja vyplýva, že obec Plášťovce je špecifikovaná ako centrum osídlenia lokálneho významu, čo znamená zabezpečenie určitých funkcií pre obce v záujmovom území

V rámci konceptu ÚPN obce sa pri rozvoji bytovej výstavby uplatňoval nasledovný princíp:

Pre jestvujúci stavebný fond:

 pôjde o využitie rezerv, ktoré predstavuje neobývaný bytový fond v rozsahu 118 b.j., ktoré tvoria 19,1 % z celkového počtu bytov, a o proces obnovy, prestavby, resp. dostavby k jestvujúcim objektom rodinných domov so zameraním na skvalitnenie bývania, ale aj o rozšírenie bytov, prípadne vytváranie podmienok pre dvojgeneračné bývanie.  súčasne je potrebné uvažovať s potenciálnymi požiadavkami bývajúcich občanov na zmenu kvalitatívneho resp. veľkostného štandardu bytov, ktoré môžu byť riešené tak prestavbou jestvujúceho objektového fondu, ako aj formou novej výstavby,  byty nižšej kvality v obci môžu rovnako tvoriť potenciál pre zhodnotenie formou obnovy, resp. prestavby.

Na nových plochách a lokalitách:

 pre vlastných obyvateľov obce, kde možno očakávať tvorbu nových domácností, čo môže pozitívne pôsobiť na stabilizáciu mladšieho obyvateľstva v obci,  pre potenciálny záujem obyvateľov z dosídlenia,  v rámci zastavaného územia obce (využitie „nadmerných“ záhrad, ktoré môžu slúžiť pre zabezpečenie bývania pre ďalšiu generáciu, využitie existujúcich prieluk)  mimo skutočne zastavaného územia obce

Územný plán obce uvažuje pri návrhu rozvoja bývania pre malopodlažnú bytovú zástavbu formou rodinných domov s priemernou rozlohou parcely 600 m2, pri obložnosti 3,0-3,1 obyv./byt. V rámci jednotlivých rozvojových území sa počíta aj s výstavbou bytových domov do 4 NP, ako s doplnkovou možnosťou.

Špecifikom návrhu je, že v maximálnej miere využíva možnosti na rozvoj funkcie bývania, ktoré sú lokalizované v rámci zastavaného územia obce a poskytujú dostatočné plochy pre zabezpečenie rozvoja bývania, bez priamych zásahov do poľnohospodárskej pôdy.

Na základe zhodnotenia územnotechnických daností územia obce možno rozvoj bývania špecifikovať v dvoch rozvojových variantoch, ktoré sú nasledovné:

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 37

Tab. 13 Lokality pre rozvoj bývania

P.č. funkcia Lokalita Označenie počet bytov Počet plocha ha obyvateľov Bývanie RD Pri trstinách NB1 35 104 3,95 1 bývanie RD Pri Krupinici NB2 – NB4 34 102 3,87 SPOLU 206 7,82

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 38

Školstvo Materská škola a základná škola Tab. 14 Školské zariadenia v obci Plášťovce

Názov Adresa/Lokalita Počet Kapacita žiaci/triedy Poznámka zamestnancov rok 2011/2012 1. Materská škola Plášťovce č.280 6 24 1 2. Základná škola Plášťovce 634 21 75 9 3. CZŠ PP s VJM Plášťovce č.5 15 75 7

Zdroj: OcÚ

V nasledujúcej tabuľke sa nachádza prehľad vývoja počtu žiakov v materskej a základnej škole v obci v rokoch 2007 až 2012, z ktorej vyplýva, že počet žiakov má v sledovanom období klesajúcu tendenciu, preto je potrebné z polohy obce vytvoriť podmienky pre stabilizáciu mladších vekových skupín v obci.

Tab. 15 Počet žiakov v materskej škole a základnej škole v obci Plášťovce

Školský rok 2007/2008 2008/2009 2009/2010 2010/2011 2011/2012 Počet žiakov MŠ 93 89 80 91 75 Počet žiakov ZŠ 33 24 22 20 24 Počet žiakov CZŠ PP s 93 89 84 91 75 VJM

Zdroj: ISRÚ OZ Ipeľ – Hont, www.czsplastovce.edu.sk

Kultúra a osveta Kultúrne zariadenia reprezentuje kultúrny dom, lokalizovaný na hlavnej ulici, s kapacitou 300 miest. Kultúrny dom tvorí viac miestností, ako napr. knižnica, javisko, tanečná sála, čitáreň, výstavná sieň, kuchyňa, kancelária, sociálne zariadenia, skladové priestory, vestibul, technické miestnosti.

Knižnica je zapojená do projektu Verejný internet v knižniciach Slovenskej republiky. V knižnici sú vybudované pracoviská s počítačom a bezplatným prístupom k internetu. Knižnica vlastní 8725 knižných jednotiek a zamestnáva 1 zamestnanca na jeden deň v týždni.

V obci sa nachádza Amfiteáter - nefunkčný, Múzeum - pôvodná rímskokatolícka škola s národopisnými a cirkevnými zbierkami obce a Ľudový dom – tradičný dom so zbierkou ľudovej kultúry.

Telesná kultúra Športovú činnosť a telovýchovné aktivity umožňuje futbalové ihrisko so štadiónom, ktoré sa nachádza severne od intravilánu obce. Ďalej sa v obci nachádza detské ihrisko, ihrisko pre mládež a telocvičňa. V obci sa nachádza taktiež skautská základňa 9.Sz.Gy. cserkészcsapat, ktorá poskytuje svoje priestory na rôzne voľnočasové aktivity. V obci pôsobí telovýchovný klub: TJ Družstevník

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 39 Okrem toho v obci pôsobí OLDO Ranč Plášťovce - prevádzkuje celoročne jazdeckú školu pre začiatočníkov aj pokročilých. Jazdecký výcvik sa pre začiatočníkov vykonáva v krytej jazdiarni, pokročilý majú možnosť spoznávať krásy našej prírody v teréne.

Dakota Plášťovce usporadúva letné detské tábory v sedle koňa.

Zdravotníctvo Zdravotnícke služby pre obyvateľov obce sú zabezpečované v obvodnom zdravotnom stredisku na hlavnej ulici neďaleko obecného úradu s nasledovným zastúpením:

 Lekáreň  Súkromná zubná ambulancia  Praktický lekár pre dospelých  Praktický lekár pre deti

V obci sa tiež nachádza stredisko rýchlej zdravotnej pomoci a lekáreň Sv. Juraja. V prípade potreby špecializovaného vyšetrenia obyvatelia dochádzajú v závislosti od miesta pracoviska zväčša do Šiah, Levíc, Veľkého Krtíša a Nitry.

Tab. 16 Zariadenia zdravotníctva v obci Plášťovce

Názov Adresa/Lokalita Počet Kapacita Poznámka zamestnancov 1. Zdravotné stredisko Plášťovce č.344 Ipeľské Úľanay, Horné Turovce 2. Lekáreň Plášťovce č.344 2 3. Súkromná zubná ambulancia Plášťovce č.344 2 4. Praktický lekár pre dospelých Plášťovce č.344 2 5. Praktický lekár pre deti Plášťovce č.344 2

Zdroj: OcÚ

Sociálna starostlivosť V obci nie je prevádzkované zariadenie sociálnej starostlivosti.

Verejná správa a administratíva Súčasné zariadenia verejnej správy a administratívy reprezentuje obecný úrad s počtom zamestnancov 6. V obci sa nachádza pošta s 4 zamestnancami.

Zariadenia cintorínov V súčasnosti sú v obci prevádzkované dva funkčné cintoríny Starý a nový cintorín s domom smútku. Kapacita nového cintorína v Plášťovciach je z dlhodobého hľadiska postačujúca a preto nie je v budúcnosti potrebné uvažovať s rozšírením cintorína.

Obchodno - obslužná vybavenosť V tejto oblasti vybavenosti ide v zásade o zariadenia trhového charakteru, ktoré sa rozvíjajú na základe ponuky a dopytu na trhu a reprezentujú ho prevažne zariadenia obchodno-obslužnej vybavenosti a ubytovacie zariadenia. Občianska vybavenosť v obci je postačujúca, nakoľko obyvatelia využívajú vybavenosť v okolí. Obchodná vybavenosť obce je v súčasnosti situovaná v dvoch polohách:

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 40  v samostatných objektoch slúžiacich len na účely komerčnej činnosti  ako súčasť rodinného domu

Tab. 17 Zariadenia obchodu a služieb v obci Plášťovce

Názov Adresa/Lokalita Počet Kapacita Typ zariadenia/Špecializácia zamestnancov 1. Pošta Č.636 4 2. Dom služieb Č.655 2 3. Ivánkov kaštieľ Č.381 1 50 Ubytovanie, stravovanie 4. Školská jedáleň Č.694 4 250 stravovanie 5. Penzion Julkin Dvor Č.479 u-20, s-80 Ubytovanie, stravovanie 6. CBA-potraviny, COOP Jednota Potraviny

V zmysle záväznej časti ÚPN regiónu Nitrianskeho kraja leží obec Plášťovce mimo ťažísk osídlenia na urbanizačnej rozvojovej osi druhého stupňa južnoslovenská rozvojová os druhého stupňa (Dunajská Streda) – Nové Zámky – Želiezovce – Šahy – (Veľký Krtíš – Lučenec) (v úseku (Dunajská Streda) – Nové Zámky, Želiezovce – (Dudince) ako komunikačno-sídelná os),

V rámci záväznej časti ÚPN regiónu Nitrianskeho kraja je obec Plášťovce špecifikovaná ako centrum osídlenia lokálneho významu, pričom je potrebné v tomto type sídla podporovať predovšetkým rozvoj:

 školstve – materské a základné školy,  zdravotníctve – zdravotné strediská s ambulanciami všeobecných lekárov, lekárne,  telekomunikáciách – pošty,  službách – stravovacie zariadenia,  kultúrno-spoločenskej oblasti – kiná, kultúrne domy, knižnice,  oblasti športu a rekreácie – telocvične, otvorené športoviská,  oblasti obchodu – obchody s komplexným základným sortimentom tovarov.

Na základe zhodnotenia existujúceho stavu zariadení občianskej vybavenosti, koncept riešenia územného plánu obce v oblasti jednotlivých zariadení občianskej vybavenosti rešpektuje:

 všetky existujúce zariadenia predškolskej výchovy, administratívy, existujúce kultúrne zariadenia, zariadenia cirkvi, zariadenia sociálnej starostlivosti, pričom sa považujú za stabilizované.

S rozvojom občianskeho vybavenia uvažuje návrh územného plánu v rámci jednotlivých funkčných území:

 v samostatných rozvojových plochách pre funkciu občianskej vybavenosti ako s hlavnou funkciou,  v existujúcich obytných územiach ako s doplnkovou funkciou,  navrhovaných obytných územiach ako s doplnkovou funkciou,

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 41 Návrh koncepcie rozvoja občianskej vybavenosti je navrhnutý vo väzbe na demografický vývoj obce, záväznú časť ÚPN regiónu a v súlade s cieľmi a prioritami stanovenými v PHSR obce – Priorita č.2., Cieľ 2.1: Rekonštrukcia infraštruktúry nekomerčných záchranných zariadení, Cieľ 2.2: Budovanie a rekonštrukcia kultúrnej vybavenosti, Cieľ 2.3: Budovanie a rekonštrukcia školskej infraštruktúry v obci, Cieľ 2.4: Budovanie a rekonštrukcia ostatnej vybavenosti obce.

V rámci využitia existujúcich nevyužitých objektov v zastavanom území obce sa v ÚPN obce predpokladá s využitím objektu

Koncept riešenia podporuje umiestňovanie komerčnej občianskej vybavenosti (služby, obchod) priamo v existujúcich a navrhovaných obytných územiach preferujúc najmä lokalizáciu v jadrovom území obce a v rámci novonavrhovaných rozvojových plôch. V rámci konceptu riešenia sú v obidvoch variantoch navrhované ponukové plochy pre rozvoj občianskej vybavenosti.

Okrem toho sa kladie dôraz na využitie existujúceho doteraz nevyužitého potenciálu nap. bývalej sýpky, ktorá môže slúžiť ako multifunkčné zariadenie kultúrne, spoločenské tak pre mladú generáciu, ako aj seniorov.

Tab. 18 Lokality pre rozvoj občianskej vybavenosti

P.č. funkcia Lokalita Označenie Počet plocha ha zamestnancov 1 Občianska Studnička NE1 35 3,75 vybavenosť SPOLU

V obci Plášťovce v areáli H+H Unipo s.r.o vykonáva výrobu a opravu autoplachiet na všetky druhy áut: návesy, prívesy, kontajnery, vozíky. Široké využitie v poľnohospodárstve: na zakrývanie silážnych jám, hospodárskych budov, stohov slamy a čohokoľvek čo je potrebné chrániť pred vplyvom počasia. Firma rozbieha výrobu a predaj peletiek na vykurovanie.

Drobná výroba na úrovni služieb je zastúpená viacerými subjektmi, ktoré sú orientované prevažne na opravy áut, predaj áut a autodopravu.

Tab. 19 Podnikateľské subjekty na území obce

Subjekt Činnosť H + H UNIPO s.r.o služby ARSICUA s.r.o. služby BIOTREND s.r.o. služby, obchod Obec Plášťovce, obecné služby služby ORESTAV s.r.o. služby, obchod Zdroj: OcÚ Plášťovce, 2012

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 42

Strategickou víziou rozvoja obce špecifikovanou v PHSR obce je „Vytvoriť podmienky pre sociálny a ekonomický rozvoj obce, ktorá bude schopná efektívne využívať všetky prírodné, ľudské, finančné a kultúrne zdroje, pri zachovaní zdravého životného prostredia - podporovanie podmienok pre kontinuálny rast hospodárskej základne obce“. Priority a ciele sú stanovené nasledovne:

 Priorita č.4 – Podpora ekonomického rozvoj obce – je zameraná na zabezpečenie ekonomického rastu obce Cieľ č. 4.1: Podpora tvorby pracovných miest v obci.

Pre naplnenie vízie, priorít a cieľov stanovených v PHSR sa v rámci ÚPN obce vytvárajú územnotechnické podmienky. V koncepte riešenia sú variantne navrhované v priestore vo väzbe na cestu č. 1/75 plochy pre rozvoj výroby ako ponuka. Dopravné napojenie rozvojových území je navrhované priamo z cesty I/75.

Tab. 20 Lokality pre rozvoj výroby

P. č. Funkčné využitie Označenie Názov lokality Počet pracovníkov Rozloha (ha) 1. Výroba a skladovanie NO1 Pri Krupinici 20 2,81 2. Výroba a skladovanie NO2 Rovina 50 7,07 3. Výroba a skladovanie NO3 Prenice 40 5,63 4. Poľnohospod. výroba NU1 Bende 10 1,65 5. Poľnohospod. výroba NU2 Bende - bývalé JRD 5 0,62 6. Poľnohospod. výroba NU3 Brezovo- bývalé JRD 15 4,38 Spolu: 130 22,16

V obidvoch variantoch sa uvažuje s obnovou, resp. znovu využitím existujúcich bývalých hospodárskych dvorov JRD na pôvodnú poľnohospodársku funkciu, s pridanou hodnotou, čím sa sleduje cieľ zabezpečenia udržateľného rozvoja obce.

Výrobné územia možno prevádzkovo členiť na niekoľko samostatných menších areálov, ktoré budú mať spoločné určité zariadenia: napr. strážený vstup do zóny, dopravné zariadenia, sociálna infraštruktúra, administratívne priestory, a pod. Súčasťou týchto zón môžu byť zariadenia obchodu, veľkoobchodu, stravovacích a ubytovacích služieb pre verejnosť.

Dominantne by v nich mali byť zastúpené menšie výrobné prevádzky, ktoré svojou aktivitou nezaťažujú okolité prostredie, skladovacie priestory a priestory veľkoobchodov. V týchto zónach by mali nájsť uplatnenie aj malí a strední podnikatelia, ktorí budú mať perspektívu ďalšieho rozvoja svojej firmy.

V zmysle regionalizácie CR (Ústav turizmu 2008) leží obec Plášťovce v regióne, ktorý z hľadiska významu patrí do IV. kategórie s regionálnym významom (v stredndobom horizonte) – Ipeľský región.

Cestovný ruch na území obce nie je rozvinutý. V obci je jedno ubytovacie rekreačné zariadenie - Penzión Julkin Dvor s kapacitou 9 izieb/20 lôžok (1,2a 3 lôžkové izby) a chata Julkin dvor vedľa obce

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 43 s kapacitou 5 izieb/11 lôžok (2 a 3lôžkové izby). Územie zatiaľ leží mimo vážnejšieho záujmu cestovného ruchu.

Medzi zariadenia rekreácie v obci možno zaradiť Oldo Ranč, ktorý poskytuje služby cestovného ruchu - agroturistiku, víkendové pobyty na koňoch, jazdeckú školu a letné detské tábory. Oldo Ranč prevádzkuje celoročne jazdeckú školu pre začiatočníkov aj pokročilých. Ubytovanie je v kategórii turistická ubytovňa 18 / 4,3,3,3,3 posteľových izbách priamo na ranči.

Na pravostrannom prítoku Krupinice je vybudovaná malá vodná nádrž Plášťovce. Vodná nádrž slúži aj pre účely chovu rýb a rekreácie.

V samotnej obci pre športovú činnosť a telovýchovné aktivity slúži futbalové ihrisko so štadiónom, ktoré sa nachádza severne od intravilánu obce (TJ Družstevník). Ďalej sa v obci nachádza detské ihrisko, ihrisko pre mládež a telocvičňa v areáli ZŠ.

Obec, vzhľadom na prírodné danosti má predpoklady pre rozvoj cykloturizmu, kúpeľného turizmu (v priaznivej dostupnosti ku kúpeľnému miestu Dudince) individuálnu rekreáciu, vinohradníctvo, agroturistiku a poľovníctvo. V ÚPN obce sa kladie dôraz na prepojenie týchto foriem turizmu, pričom medzi priority možno zahrnúť rozvoj cykloturizmu, agroturizmu a vinohradníctva, pre ktoré má obec ideálne podmienky.

Vo vzťahu na vyššie uvedené v rámci konceptu riešenia sú navrhované cyklistické trasy v dvoch polohách:

 v rámci samotnej obce - miestny okruh vedený po pamätihodnostiach obce do prírodného prostredia viníc  mikroregionálny (príp. regionálny) okruh, ktorý tvorí prepojenia na kúpeľné miesto Dudince, okolité obce (Rykynčice, Terany) s cieľom posilnenia rozvoja cestovného ruchu v dotknutom území,

Medzi ďalšie možnosti rozvoja rekreácie možno zaradiť naviazanie na existujúce zariadenia agroturistiky (Ranč Oldo), pre ktoré sú v rámci konceptu riešenia vytvárané podmienky v lokalite Ovčín. V tejto lokalite vzhľadom na križovanie cyklotrás, sa v ÚPN obce navruje vybudovať zariadenie so službami pre turistov pre pre vytvorenie adekvátneho rekreačného zázemia nielen pre samotnú obec, ale aj pre širšie okolie.

Špecifikom obce, ako aj širšieho okolia je vinohradníctvo, ktoré ÚPN obce navrhuje stabilizovať a tak, nadviazať na tradície s citlivým využívaním vinohradov a vínnych domčekov - hajlochov ako prírodného a kultúrneho dedičstva a rekreačného potenciálu územia.

Tab. 21 Lokality pre rozvoj rekreácie a cestovného ruchu

P. č. Lokalita Funkčné využitie Počet Počet chát Rozloha (ha) pracovníkov 1. Abrava Rekreácia chatová osada 30 12,46 2. Ovčín Rekreácia 2 0,62 3. Abba Rekreácia 0,7

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 44 4. Oddychová zóna Rekreácia šport 0,69 5. Hrádza Litavy a Rekreácia šport 12,54 Krupinice Spolu: 2 30 27,01

Hranica zastavaného územia

 začiatočný bod začína v západnej časti zastavaného územia pri miestnej komunikácii, od ktorej pokračuje rovnobežne s tokom Litava. Odtiaľ pokračuje rovnobežne s miestnou komunikáciou prechádzajúcou celou obcou, táto linka kopíruje zadné trakty záhrad až po cestu III/0661 smer Banská Štiavnica. Prechádza na druhú stranu cesty a pokračuje popod lesný masív až na koniec zastavaného územia obce kopírujúc hranicu lesa.  prechádza na južnú stranu komunikácie až k toku Litava, pričom linka hranice pokračuje v celom úseku pozdĺž toku, križuje cestu III/0661, pokračuje až po koniec zastavaného územia smerom severným a pozdĺž miestnej komunikácie sa vracia k východziemu bodu.

V návrhu územného plánu boli k súčasnej platnej hranici zastavaného územia pričlenené plochy s navrhovanou zástavbou rodinných domov, bytových domov, zmiešaného územia bývania a občianskej vybavenosti, plochy výroby, rekreácie, technickej infraštruktúry. Vymedzenie tohto územia je v grafickej časti označené ako navrhovaná hranica zastavaného územia.

Navrhované územie na zástavbu mimo súčasnej hranice skutočne zastavaného územia sú vymedzené nasledovne:

Tab. 22 Rozšírenie hraníc zastavaného územia

P. č. Názov lokality Navrhované funkčné využitie Rozloha (ha) poznámka Pri trstinách Bývanie 4,72 Studnička Občianska 3,75 Pri Krupinici Výroba, skladovanie 2,81 Rovina Výroba, skladovanie 5,64 Prenice Výroba, skladovanie 7,07 Prenice Poľnohospodárska výroba 9,54 Existujúca zástavba mimo zastavaného územia k 1.9.1990 Pri ceste na B. Cintorín, ihrisko TJ Družstevník 5,20 Existujúca zástavba mimo Štiavnicu zastavaného územia k 1.9.1990 Spolu 38,73

Ochranné pásma dopravných zariadení

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 45 Podľa Vyhlášky FMD č. 35/1984 § 15 je v katastrálnom území potrebné rešpektovať ochranné pásma komunikácií:

 cesta I. triedy 50m od osi vozovky cestnej komunikácie na obidve strany  cesta III. triedy 20 m od osi vozovky cestnej komunikácie na obidve strany

Časť katastrálneho územia obce Plášťovce sa nachádza v ochranných pásmach Letiska pre letecké práce v poľnohospodárstve Plášťovce, určených rozhodnutím Štátnej leteckej inšpekcie zn. 1-86/87 zo dňa 19.8.1987.

 Výškové obmedzenie stavieb, zariadení, stavebných mechanizmov, porastov apod. je stanovené:  ochranným pásmom vzletových rovín (sklon 2 % -1:50) s výškovým obmedzením 291,5 314,7 m n. m. Bpv,  ochranným pásmom prechodových plôch (sklon 14,3 % -1:7) s výškovým obmedzením 291,5 - 319,7 m n. m. Bpv,  ochranným pásmom vodorovnej roviny s výškovým obmedzením 323,3 m n. m. Bpv.  Keďže sa jednotlivé ochranné pásma prelínajú, je záväzná výška stanovená ochranným pásmom s nižšou hodnotou.  Pri určenej podlažnosti v jednotlivých lokalitách žiadame preveriť kolíziu s výškami určenými ochrannými pásmami letiska. Nadmorské výšky určené ochrannými pásmami sú nadradeným regulatívom podlažnosti.

Ďalšie obmedzenia sú stanovené:

 ochranným pásmom s obmedzením stavieb vzdušných vedení VN a VVN (vedenie musí byť riešené podzemným káblom).  Vyššie popísané ochranné pásma Letiska Plášťovce sú znázornené vo výkresovej prílohe, ktorá je súčasťou tohto stanoviska.

V zmysle §28 ods. 2 a §30 zákona Č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je Letecký úrad Slovenskej republiky dotknutým orgánom štátnej správy v povoľovacom procese stavieb a zariadení nestavebnej povahy v ochranných pásmach letísk a leteckých pozemných zariadení ako aj pri ďalších stavbách, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť leteckej prevádzky, na základe čoho je potrebné požiadať Letecký úrad Slovenskej republiky o súhlas pri stavbách a zariadeniach:

 ktoré by svojou výškou, prevádzkou alebo použitím stavebných mechanizmov mohli narušiť vyššie popísané ochranné pásma Letiska Plášťovce,  stavby a zariadenia vysoké 100 m a viac nad terénom (§ 30 ods. 1 písmeno a)),  stavby a zariadenia vysoké 30 m a viac umiestnené na prírodných alebo umelých vyvýšeninách, ktoré vyčnievajú 100 m a viac nad okolitú krajinu (§ 30 ods. 1 písmeno by),  zariadenia, ktoré môžu rušiť funkciu leteckých palubných prístrojov a leteckých pozemných zariadení, najmä zariadenia priemyselných podnikov, vedenia VVN 110 kV a viac, energetické zariadenia a vysielacie stanice (§ 30 ods. 1 písmeno c),

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 46  zariadenia, ktoré môžu ohroziť let lietadla, najmä zariadenia na generovanie alebo zosilňovanie elektromagnetického žiarenia, klamlivé svetlá a silné svetelné zdroje (§ 30 ods. 1 písmeno d).

Ochranné pásma elektroenergetických zariadení Katastrálnym územím sú trasované vedenia elektrizačnej sústavy s ochrannými pásmami, ktoré sú vymedzené v zmysle zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike § 43 Ochranné pásmo:

 400 kV 25 m od krajného vodiča  110 kV vzdušné vedenie 15m od krajného vodiča  22 kV vzdušné vedenie 10 m od krajného vodiča  22 kV a 1kV káblové vedenie 1 m od krajného kábla

Pásma ochrany verejných vodovodov a verejných kanalizácií V zmysle zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach je potrebné rešpektovať:

 do DN 500 1,5 m pásmo ochrany

Ochranné a bezpečnostné pásma plynárenských zariadení V zmysle zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike § 79 Ochranné pásmo a § 80 Bezpečnostné pásmo je potrebné rešpektovať ochranné a bezpečnostné pásma plynárenských zariadení:

Ochranné pásmo

 4 m pre plynovod s menovitou svetlosťou do 200 mm,  8 m pre plynovod s menovitou svetlosťou od 201 mm do 500 mm,  12 m pre plynovod s menovitou svetlosťou od 501 mm do 700 mm,  50 m pre plynovod s menovitou svetlosťou nad 700 mm,  1 m pre plynovod, ktorým sa rozvádza plyn na zastavanom území obce s prevádzkovaným tlakom nižším ako 0,4 MPa,  8 m pre technologické objekty,

Bezpečnostné pásmo

 10 m pri plynovodoch s tlakom nižším ako 0,4 MPa prevádzkovaných na voľnom priestranstve a na nezastavanom území,  20 m pri plynovodoch s tlakom od 0,4 MPa do 4 MPa a s menovitou svetlosťou do 350 mm,  50 m pri plynovodoch s tlakom od 0,4 MPa do 4 MPa a s menovitou svetlosťou nad 350 mm,  50 m pri plynovodoch s tlakom nad 4 MPa s menovitou svetlosťou do 150 mm,  100 m pri plynovodoch s tlakom nad 4 MPa s menovitou svetlosťou do 300 mm,  150 m pri plynovodoch s tlakom nad 4 MPa s menovitou svetlosťou do 500 mm,  200 m pri plynovodoch s tlakom nad 4 MPa s menovitou svetlosťou nad 500 mm,  50 m pri regulačných staniciach, filtračných staniciach, armatúrnych uzloch,

Ochranné pásma telekomunikačných zariadení

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 47 Je potrebné rešpektovať:

 trasy telekomunikačných vedení diaľkový optický kábel (DOK) a oblastný optický kábel (OOK) ochranné pásmo 1,5 m od osi kábla

Vodohospodársky významné toky, ochranné pásma vodných tokov a vodárenských zdrojov V zmysle zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách v znení neskorších predpisov je potrebné rešpektovať ochranné pásma vodných tokov obojstranne:

 vodohosp. významný tok Krupinica 10 m od brehovej čiary toku  vodohosp. významný tok Litava 10 m od brehovej čiary toku  vodohosp. významný tok Vrbovok 10 m od brehovej čiary toku  vodohosp. významný tok Belujský p. 10 m od brehovej čiary toku  ostatné vodné toky 5 m od brehovej čiary

V zmysle Vyhlášky 19/2000 Z. z., ktorou sa vyhlasujú ochranné pásma prírodných liečivých zdrojov v Dudinciach a prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd v Santovke a v Slatine do k. ú. Plášťovce zasahuje:

 ochranné pásmo II. a III. stupňa prírodných liečivých zdrojov v Dudinciach a prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd v Santovke a v Slatine.

Ochrana hydromelioračných zariadení Na poľnohospodárskej pôde sú realizované odvodnenia na ploche 109,28 ha a taktiež závlahy na ploche o rozlohe 390,26 ha. Tieto melioračné zariadenia je potrebné rešpektovať.

Ochranné pásmo lesa  rešpektovať ochranné pásmo lesa (zákon č. 326/2005 o lesoch) vo vzdialenosti 50 m od hranice lesného pozemku

Ochranné pásmo cintorínov  rešpektovať ochranné pásmo cintorína v rozsahu 50 m (zákon č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve)

V riešenom území k. ú. obce Plášťovce nie sú v súčasnosti evidované podzemné objekty a inžinierske siete vojenskej správy.

Z hľadiska záujmov požiarnej ochrany je potrebné:

 pri zmene funkčného využívania územia riešiť požiadavky vyplývajúce zo záujmov požiarnej ochrany v súlade so zákonom NR SR č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi a súvisiacimi predpismi,

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 48  zásobovanie obce požiarnou vodou zabezpečiť v súlade s koncepciou zásobovania obyvateľstva obce. Pre potrebu zabezpečenia množstva požiarnej vody vychádzať z platnej STN 73 0873.  v návrhu komunikačného systému ciest vytvárať možnosť dopravnej obsluhy a teda aj prístupu požiarnej techniky do všetkých častí obce.

Ukrytie obyvateľstva, varovanie obyvateľstva a vyrozumenie osôb v katastri obce zabezpečiť v súlade:

 so zákonom č. 444/2006 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov,  s vyhláškou MV SR č. 532/2006 Z. z. o podrobnostiach na zabezpečenie stavebno-technických požiadaviek a technických podmienok zariadení civilnej ochrany.  s vyhláškou MV SR č. 388/2006 Z. z. o podrobnostiach na zabezpečenie technických a prevádzkových podmienok informačného systému civilnej ochrany.

Záujmy ochrany pred povodňami

 rešpektovať realizované opatrenia na vodných tokoch z hľadiska ochrany pred povodňami - úpravy pred vybrežovaním veľkých vôd a zabezpečenie stability koryta na tokoch,  do územného plánu obce je premietnutý ako verejnoprospešná stavba zámer na stavbu Plášťovce, protipovodňové opatrenia na toku Litava a Krupinica v súlade s „Rozhodnutím o umiestnení vodnej stavby“ (vydal všeobecný stavebný úrad Obec Plášťovce pod číslom 414/2010-UR-Kor. dňa 15.12.2010), ktorej účelom je ochrana zastavaného územia obce pred povodňovými prítokmi tokov Litava a Krupinica,  rešpektovať zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami

Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov definuje ochranu prírody ako predchádzanie a obmedzovanie zásahov, ktoré ohrozujú, poškodzujú alebo ničia podmienky a formy života, prírodné dedičstvo, vzhľad krajiny, znižujú jej ekologickú stabilitu, ako aj odstraňovanie následkov takýchto zásahov. V zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov platí v celom riešenom území (mimo CHÚ) prvý stupeň ochrany. Z hľadiska pôsobnosti orgánu štátnej ochrany prírody spadá riešené územie pod Štátnu ochranu prírody SR – Správa CHKO Ponitrie.

V zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov sa v katastrálnom území Plášťovce nachádza chránené územie:

 Prírodná rezervácia Šípka - rozlohe 46,84 ha, vyhlásená v roku 1988 Výnosom MK SSR č.1160/1988-32 z 30.6.1988 - ú. od 1.9.1988 a vyhláškou KÚŽP v Nitre č. 1/2004 z 10.5.2004 - ú. od 1.7.2004, ktorou sa stanovil 4. stupeň ochrany. Prírodná rezervácia je vyhlásená z dôvodu ochrany zachovalých biotopov lesostepnej a stepnej vegetácie. V území platí 4. stupeň ochrany.

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 49 NATURA 2000 NATURA 2000 je názov sústavy chránených území členských krajín Európskej únie. Hlavným cieľom jej vytvorenia je zachovanie európskeho prírodného bohatstva – najvzácnejších a najohrozenejších biotopov a druhov na území štátov EÚ. Sústavu NATURA 2000 tvoria chránené vtáčie územia vyhlasované s cieľom ochrany vtáctva a územia európskeho významu s cieľom ochrany ostatných vzácnych a ohrozených rastlinných a živočíšnych druhov a ich biotopov.

V zmysle Výnosu MŽP SR č.3/2004-5.1 zo dňa 14.07.2004 (národný zoznam území európskeho významu) sa v riešenom území nachádza územie európskeho významu:

 Územie európskeho významu SKUEV0392 Brezovská stráň o rozlohe 65,94 ha, vyhlásené z dôvodu ochrany biotopov európskeho a národného významu: Pionierske porasty na plytkých karbonátových a bázických substrátoch zväzu Alysso-Sedion albi, Subpanónske travinnobylinné porasty, Nížinné a podhorské kosné lúky, Xerotermné kroviny, Karpatské a panónske dubovo-hrabové lesy, Teplomilné panónske dubové lesy a druhov: priadkovec trnkový, roháč obyčajný, modráčik bahniskový, ohniváčik veľký a hnedáčik osikový.

Na severnej hranici k. ú. Plášťovce (mimo k. ú.) sa nachádza

 Územie európskeho významu SKUEV0036 Litava o rozlohe 2 929,7 ha v riešenom území), vyhlásené z dôvodu ochrany xerotermných travinnobylinných biotopov a biotopov skál, sutín a plytkých pôd na sopečných vyvrelinách, ktoré sa v danom území vyznačujú vysokým stupňom rozmanitosti, ako aj prítomnosťou celoslovensky ohrozených a vzácnych druhov rastlín a živočíchov. Územie predstavuje z väčšej časti hlboko zarezané údolie riečky Litava, so skalnatými svahmi a na ne sa viažucou pôvodnou xerotermnou vegetáciou a mezofilnými lúkami v údolí. Je situované v centrálnej časti Krupinskej planiny. Hodnotné sú aj lúčne biotopy v údolí rieky Litavy reprezentované aluviálnymi psiarkovými lúkami, nížinnými a podhorskými ovsíkovými lúkami a vlhkými lúkami, ktoré i napriek druhotnému pôvodu vykazujú vysokú druhovú rozmanitosť. Menej hodnotné biotopy predstavujú pozmenené kosné lúky a degradované pasienky. Lesy patria prevažne do bukovo-dubového, menej do dubovo-bukového vegetačného stupňa. Typickými drevinami sú dub cerový, dub zimný, dub letný, v nižších etážach hrab obyčajný a na priaznivých stanovištiach rastie i buk lesný. Najzachovalejšie sú lesné spoločenstvá strmých svahov, vrátane lesostepných častí. Na nive Litavy sa z lužných lesov zachovali len fragmenty, ktoré sú viazané na pás pobrežnej vegetácie s ojedinelými, do plochy sa rozrastajúcimi porastmi rôznovekého jelšového lesa. Širšia úrodnejšia časť nivy bola hospodárskou činnosťou premenená na kosné lúky. Z rastlinstva sú zastúpené najmä teplomilné druhy, čo je dané polohou územia, výhrevnosťou podložia a vplyvom panónskej klímy. Z chránených a ohrozených druhov sa v území vyskytujú napr. ľalia zlatohlavá (Lilium martagon), kukučka vencová (Lychnis coronaria), konvalinka voňavá (Convallaria majalis), prilbovka dlholistá (Cephalanthera longifolia), vstavač purpurový (Orchis purpurea). Zo živočíšstva najväčší význam majú plazy a obojživelníky. Z plazov sa tu vyskytujú napr: jašterica zelená (Lacerta viridis), jašterica múrová (Lacerta muralis), slepúch lámavý (Anguis fragilis), užovka stromová (Elaphe longissima), užovka hladká (Coronella austriaca). Z obojživelníkov je častá salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra), skokan hnedý (Rana temporaria), ropucha obyčajná (Bufo bufo), rosnička zelená (Hyla arborea). Významné sú aj teplomilné spoločenstvá iných živočíchov najmä hmyzu. Lesy spolu s ostatnými biotopmi nelesnej vegetácie vytvárajú vhodné stanovištia pre zástupcov viacerých druhov vtákov, z ktorých sú najpočetnejšie zastúpené spevavce. V súčasnosti temer v celom ÚEV platí tzv. predbežná ochrana s 2. stupňom ochrany s výnimkou PR Čabraď s 5. stupňom ochrany.

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 50 Ochrana drevín Stromy alebo skupiny stromov chránené v zmysle § 49 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov predstavujú stromy s významnou kultúrnou, vedeckou a krajinotvornou funkciou. V riešenom území sa chránené stromy nenachádzajú. Významnú plochu zelene v obci predstavuje park pri kaštieli. Z dlhodobého hľadiska je potrebné zabezpečiť trvalú a odbornú starostlivosť o dreviny, ako aj ochranu drevín pred neopodstatneným výrubom. Z tohto dôvodu by bolo dobré vypracovať projekt, zameraný predovšetkým na obnovu pôvodnej koncepcie parku.

Mokrade Mokrade sú chránené podľa zákona č. 543/3002 Z. z. v znení neskorších predpisov ako významný krajinný prvok a určité typy mokraďových biotopov národného a európskeho významu majú osobitnú ochranu – vyhlasujú sa ako územia európskeho významu. Mokraď podľa § 2 ods. 2 písm. zákona o ochrane prírody a krajiny predstavuje územie s močiarmi, slatinami alebo rašeliniskami, vlhká lúka, prírodná tečúca voda a prírodná stojatá voda vrátane vodného toku a vodnej plochy s rybníkmi a vodnými nádržami. Viaceré významné mokrade sú chránené aj v národnej sieti chránených území podľa zákona o ochrane prírody a krajiny. V najvýznamnejších územiach existuje prekryv národnej siete s územiami NATURA 2000.

Z medzinárodného hľadiska sú mokrade okrem Smernice EÚ o biotopoch a smernice o vtákoch chránené najmä Dohovorom o mokradiach (Ramsarský dohovor), ku ktorému Slovenská republika pristúpila 1. 1. 1993. V zmysle Ramsarského dohovoru sa v k. ú. Plášťovce nenachádza žiadna mokraď medzinárodného významu.

V rámci mokradí na území Slovenskej republiky je vedená databáza mokradí lokálneho, regionálneho, národného a medzinárodného významu, ktorá bola spracovaná ako výsledok 10 ročného mapovania mokradí do roku 2000. V k. ú. Plášťovce nie sú evidované mokrade regionálneho ani lokálneho významu.

Základný dokument v oblasti ochrany povrchových aj podzemných vôd predstavuje zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. V zákone sú implementované všetky právne akty, vrátane 15 smerníc európskych spoločenstiev a európskej únie v oblasti vôd.

Zákon o vodách zabezpečuje všestrannú ochranu vôd vrátane ekosystémov, zachovanie a zlepšenie stavu vôd, manažment povodí a zlepšenie kvality životného prostredia, zabezpečenie funkcií vodných tokov a bezpečnosť vodných stavieb.

Citlivé oblasti V zmysle § 33 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách v znení neskorších predpisov sú stanovené citlivé oblasti, ktoré predstavujú vodné útvary povrchových vôd, v ktorých dochádza alebo môže dôjsť v dôsledku zvýšenej koncentrácie živín, ktoré sa využívajú ako vodárenské zdroje alebo sú využiteľné ako vodárenské zdroje, a ktoré si vyžadujú v záujme zvýšenej ochrany vôd vyšší stupeň čistenia vypúšťaných odpadových vôd. V zmysle Nariadenia vlády SR č. 617/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú citlivé a zraniteľné oblasti je celé územie Slovenskej republiky je zaradené medzi citlivé oblasti.

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 51 Zraniteľné oblasti Podľa § 34 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách v znení neskorších predpisov sú vyhlásené zraniteľné oblasti, ktoré tvoria poľnohospodársky využívané územia, z ktorých odtekajú vody zo zrážok do povrchových vôd alebo vsakujú do podzemných vôd, v ktorých koncentrácia dusičnanov je vyššia ako 50 mg.l-1 alebo sa môže v blízkej budúcnosti prekročiť. Zraniteľné oblasti sú vyhlásené prevažne v nižších polohách s poľnohospodárskou pôdou, kde je riziko ohrozenia vôd vyššou koncentráciou živín, predovšetkým dusičnanmi. V zmysle Nariadenia vlády SR č. 617/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú citlivé a zraniteľné oblasti je katastrálne územie obce Plášťovce zaradené medzi zraniteľné oblasti.

Chránená vodohospodárska oblasť V zmysle § 31 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách v znení neskorších predpisov sa vyhlasuje Chránená vodohospodárska oblasť, ktorá predstavuje územie, ktoré svojimi prírodnými podmienkami tvorí významnú prirodzenú akumuláciu povrchových a podzemných vôd. Do katastrálneho územia obce Plášťovce nezasahuje do žiadna Chránená vodohospodárska oblasť.

Územia s povrchovou vodou určenou na odber pre pitnú vodu Vodárenský vodný tok predstavuje vodný tok alebo úsek vodného toku, ktorý sa využíva ako vodárenský zdroj alebo ako vodárenský zdroj na odber pitnej vody. V zmysle Vyhlášky č. 211/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje zoznam vodohospodársky významných vodných tokov a vodárenských vodných tokov sa v riešenom území nenachádza žiadny vodárenský vodný tok.

Vodohospodársky významný vodný tok predstavujú vodné toky a ich ucelené úseky, ktoré sú využívané alebo sa môžu využívať ako vodárenské zdroje, alebo plnia inú funkciu (plavba, odber vody pre priemysel a poľnohospodárstvo, rekreácia, hraničný tok a iné). V zmysle Vyhlášky č. 211/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje zoznam vodohospodársky významných vodných tokov a vodárenských vodných tokov sa v riešenom území nachádzajú 4 vodohospodársky významné toky Krupinica, Litava, Vrbovok a Belujský potok.

Tab. 23 Prehľad vodohospodársky významných tokov

P. č. Názov toku Č. hydrologického povodia Dĺžka toku v k. ú. (km) 410. Krupinica 4-24-03-037 5,49 412. Litava 4-24-03-060 4,50 413. Vrbovok 4-24-03-069 0,84 416. Belujský potok 4-24-03-089 4,74

Územia s vhodnou vodou na kúpanie a územia s povrchovou vodou vhodnou pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb V zmysle Prílohy č. 1 Všeobecne záväznej vyhlášky KUŽP Nitra č. 3/2008 Z. z. sa v riešenom území nachádzajú územia s povrchovou vodou vhodnou pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb. Jedná sa o povodia riek Krupinica (4-24-03-072, 4-24-03-073, 4-24-03-074) a Litava (4-24-03-070, 4- 24-03-071, 4-24-03-072).

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 52 Ochranné pásma vodárenských zdrojov V zmysle § 32 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách v znení neskorších predpisov sa vyhlasujú ochranné pásma vodárenských zdrojov I., II. a III. stupňa za účelom ochrany výdatnosti kvality a zdravotnej bezchybnosti vody vodárenských zdrojov. Ochranné pásma sú zároveň pásmami hygienickej ochrany podľa § 4 ods. 1 písm. j) zákona NR SR č. 596/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. V riešenom území sa nachádzajú 2 vodárenské zdroje, ktorých ochranné pásma I. stupňa je potrebné rešpektovať.

Minerálne pramene V katastrálnom území obce Plášťovce nie sú evidované minerálne pramene a pramenné oblasti využívané pre zásobovanie obyvateľstva.

Bonita pôdy V riešenom území sa vyskytujú pôdy zaradené do kvalitatívnych skupín č. 2. až 9., pričom najväčšie zastúpenie majú pôdy skupín č. 8., 6., 5. a 7. Zo zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane poľnohospodárskej pôdy vyplýva požiadavka ochrany poľnohospodárskej pôdy, ktorý ustanovuje, že poľnohospodársku pôdu možno využiť na nepoľnohospodárske účely len v nevyhnutných prípadoch a v odôvodnenom rozsahu. V riešenom území sa nachádza pôda 2., 3. a 4. kvalitatívnej skupiny, teda pôda ktorú je potrebné chrániť. Táto chránená poľnohospodárska pôda predstavuje 17,66 % z celkovej poľnohospodárskej pôdy, pričom pôda 2. kvalitatívnej skupiny predstavuje 6,81 %, pôda 3. kvalitatívnej skupiny 3,83 % a pôda 4. kvalitatívnej skupiny 7,02 %.

Tab. 24 Podiel kvalitatívnych tried pôdy v k. ú. Plášťovce

Trieda kvality pôdy Rozloha (ha) Podiel (%) 1 0 0 2 165,29 6,81 3 93,06 3,83 4 170,40 7,02 5 409,01 16,85 6 427,33 17,60 7 338,70 13,95 8 441,63 18,19 9 382,03 15,74 Spolu: 2 427,44 100,00 Zdroj: VÚPOP, 2012

V nasledujúcej tabuľke sa nachádza prehľad bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek aj so zaradením do kvalitatívnej skupiny podľa zákona č. 220/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Tab. 25 Prehľad BPEJ podľa kvalitat. tried - pôda chránená v zmysle zákona č. 220/2004 Z. z.

BPEJ Hlavná pôdna jednotka Bonitná trieda 0106002 fluvizeme typické 2 0206002 fluvizeme typické 2

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 53 BPEJ Hlavná pôdna jednotka Bonitná trieda 0281882 kambizeme 2 0111002 fluvizeme glejové 3 0112002 fluvizeme glejové 3 0146003 hnedozeme 3 0107003 fluvizeme glejové 4 0146203 hnedozeme 4 0150202 hnedozeme pseudoglejové 4 0279462 kambizeme 4 Zdroj: VÚPOP, 2012

Nitrátová direktíva Na základe Nariadení vlády SR zo dňa 26.6.2003 boli na území Slovenskej republiky vyčlenené zraniteľné oblasti z hľadiska ochrany vodných zdrojov. Poľnohospodárske subjekty hospodáriace v spomínaných územiach sú povinné rešpektovať osobitné zásady hospodárenia. Nitrátová direktíva je súborom opatrení smerujúcich k zníženiu možností znečistenia vodných zdrojov (povrchové aj podzemné) dusičnanmi, ktoré môžu pochádzať z minerálnych hnojív, a z hospodárskych hnojív a to vtedy, keď sú aplikované v nadmerných dávkach a v nesprávnom čase, alebo keď sú zle uskladňované. V zraniteľných oblastiach sa na základe súboru pôdnych, hydrologických, geografických a ekologických parametrov určili pre každý poľnohospodársky subjekt 3 kategórie obmedzení hospodárenia:

 kategória A - produkčné bloky s najnižším stupňom obmedzenia hospodárenia,  kategória B - produkčné bloky so stredným stupňom obmedzenia hospodárenia,  kategória C - produkčné bloky s najvyšším stupňom obmedzenia hospodárenia.

V zmysle Nariadenia vlády SR č. 617/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú citlivé a zraniteľné oblasti je riešené územie zaradené medzi zraniteľné oblasti.

V podmienkach hustého osídlenia majú lesné plochy nezastupiteľné miesto v tvorbe krajiny. Okrem hospodárskej funkcie lesov ako zdroja drevnej hmoty vystupuje tu do popredia najmä ich funkcia tvorby životného prostredia, funkcia vodohospodárska, pôdoochranná, klimaticko-hygienická, kultúrna a zdravotno-rekreačná. Rozptýlená vysoká zeleň v poľnohospodárskej krajine, dôležitá pre celkový obraz krajiny, predstavuje remízky, háje, vetrolamy, sprievodnú vegetáciu vodných tokov a komunikácií.

Lesné porasty sa v riešenom území nachádzajú v severnej a severovýchodnej časti katastrálneho územia ako súčasť celku Modrokamenské úboče. Plochy lesov podľa údajov Národného lesníckeho centra k roku 2012 tvoria 2 444,24 ha, čo predstavuje 48 % lesnatosť územia, teda cca o polovicu vyššiu lesnatosť ako je v okrese Levice (18 %). V rámci kategórií lesov sa v území vyskytujú 2 kategórie lesa v zmysle zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch:

 Hospodárske lesy – hospodárenie je zamerané predovšetkým na vysokú a kvalitnú produkciu drevnej hmoty pri súčasnom zabezpečovaní ostatných verejnoprospešných funkcií lesov.

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 54  Ochranné lesy - Hlavným dôvodom pre tvorbu a vyhlasovanie ochranných lesov sú nepriaznivé podmienky pre rast a vývoj porastu (ide o nepriaznivé ekologické pomery). Príčinou nepriaznivých podmienok je niektorý z ekologických činiteľov (pôda, klíma a pod.) alebo nepriaznivé usporiadanie a súčasné pôsobenie viacerých činiteľov.

V rámci katastrálneho územia Plášťovce predstavujú hospodárske lesy 1 648,31 ha (67 %) a ochranné lesy 795,93 ha (33 %). Tieto ochranné lesy sú vyhlásené ako subkategória „Lesy na mimoriadne nepriaznivých stanovištiach“ o rozlohe“ 441,51 ha a „Ostatné lesy s prevažujúcou funkciou ochrany pôdy“ s rozlohou 354,42 ha.

Tab. 26 Prehľad kategórií lesov v katastrálnom území Plášťovce

Kategória Hospodárske lesy „H“ Ochranné lesy „O“ Lesy osobitného určenia Spolu: lesov/Katastrálne „U“ územie Rozloha (ha) Podiel (%) Rozloha (ha) Podiel (%) Rozloha (ha) Podiel (%)

Plášťovce 1 648,31 67 795,93 33 0,00 0,00 2 444,24

Zdroj: Národné lesnícke centrum, 2012

Lesnícku prvovýrobu zabezpečujú Lesy SR, š. p. - Odštepný závod Levice. Pestovateľská, ťažbová, obnovná a ostatná činnosť sa vykonáva podľa Programu starostlivosti o les (PSoL), ktorý je vypracovaný pre jednotlivé lesné hospodárske celky (LHC). Z hľadiska lesohospodárskych celkov patria lesy nachádzajúce sa v katastrálnom území Plášťovce do LHC Šahy a LHC Plášťovce.

V riešenom území nie sú evidované žiadne dobývacie priestory, chránené ložiskové územia ani ložiská nevyhradených nerastov.

Územný systém ekologickej stability je taká celopriestorová štruktúra navzájom prepojených ekosystémov, ich zložiek a prvkov, ktoré zabezpečujú rozmanitosť podmienok a foriem života v krajine. Základ tohto systému predstavujú biocentrá, biokoridory a interakčné prvky nadregionálneho, regionálneho a miestneho významu.

Základný dokument reprezentujúci priestorovú ekologickú stabilitu územia Slovenskej republiky predstavuje Generel územného systému ekologickej stability. Predstavuje priestorové usporiadanie ekologicky najvýznamnejších zachovaných prírodných území (najmä lesov, mokradí, brál, sprievodných porastov vodných tokov a pod.) a vyjadruje vzťah a postavenie ekologicky stabilných území Slovenska v prepojení na európsky systém ekologicky stabilných území. Generel Nadregionálneho územného systému ekologickej stability Slovenskej republiky bol schválený uznesením vlády Slovenskej republiky č. 319 z 27. apríla 1992. Dokument GNÚSES bol aktualizovaný v roku 2001 v rámci Koncepcie územného rozvoja Slovenskej republiky.

Prvky Regionálneho územného systému ekologickej stability sú spracované v zmysle Regionálneho územného systému ekologickej stability okresu Levice (EKOPOLIS, 1995) resp. v zmysle v znení neskorších zmien a doplnkov. V ÚPN VUC Nitrianskeho kraja boli prehodnotené prvky RÚSES, došlo k

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 55 redukcii ich rozlohy a úprave hraníc. Pôvodné biocentrum č. 11 Veľké Kamence - Babica bolo rozdelené na 3 menšie biocentrá (RBc Perneš, RBc Čierny hrad a Pirovské a RBc Veľký Kamenec). NRBc Krupinská planina (horná časť) bolo rozšírené v juhovýchodnej časti na úkor Rbc Krupinská planina (dolná časť). Rozloha aj hranice Rbc Krupinská planina (dolná časť) boli tiež upravené. V zmysle vyššie uvedených dokumentov do riešeného územia zasahujú tieto prvky územného systému ekologickej stability:

Nadregionálne biocentrum Krupinská planina (horná časť) Rozloha: 3097,59 ha (2350,24 ha v riešenom území),

P. prir. veget.: Dubovo-hrabové lesy karpatské (Carici pilosae- Carpinenion betuli J. a M. Michalko) a Dubovo-cerové lesy (Quercetum petraeae-cerris Soó 1957), Lužné lesy nížinné (Ulmenion Oberd. 1953)

Charakteristika: Biocentrum sa nachádza v SV časti k. ú. Plášťovce, SV časti k. ú. Ipeľské Úľany a V časti k. ú. Hrušov. Biocentrum je prepojené regionálnymi aj lokálnymi biokoridormi na ďalšie biocentrá Krupinskej planiny a Podunajskej nížiny. Biocentrum tvorí komplex dubín a dubo-hrabín a dubovo-cerových lesov, teplomilné spoločenstvá lesostepného charakteru. Časť lesov biocentra predstavujú ochranné lesy – lesy na mimoriadne nepriaznivých stanovištiach a ostatné lesy s prevažujúcou funkciou ochrany pôdy.

Stres. faktory: z dlhodobého hľadiska nadmerná ťažba, obnova porastov nepôvodnými druhmi, bariéry – komunikácie, trasy technickej infraštruktúry,

Opatrenia: zvýšiť prirodzenú obnovu lesa, obhospodarovanie v súlade so schváleným a platným Programom starostlivosti o les.

Regionálne biocentrum Krupinská planina (dolná časť) Rozloha: 2153,64 ha (138,12 ha v riešenom území),

P. prir. veget.: Dubovo-hrabové lesy karpatské (Carici pilosae- Carpinenion betuli J. a M. Michalko) a Dubovo-cerové lesy (Quercetum petraeae-cerris Soó 1957),

Charakteristika: Biocentrum okrajovo zasahuje do J časti k. ú. Plášťovce, do JZ časti Ipeľské Úľany a ďalej zasahuje do nasledovných k. ú.: Horné Turovce, veľké Turovce, Šahy, Ipeľské Predmostie, Veľká Ves nad Ipľom a Sečianky. Biocentrum je prepojené regionálnymi a lokálnymi biokoridormi na ďalšie biocentrá Krupinskej planiny a Podunajskej nížiny. Biocentrum tvorí komplex dubín a dubo-hrabín a dubovo-cerových lesov a teplomilné spoločenstvá lesostepného charakteru. Časť lesov biocentra predstavujú ochranné lesy – lesy na mimoriadne nepriaznivých stanovištiach a ostatné lesy s prevažujúcou funkciou ochrany pôdy.

Stres. faktory: z dlhodobého hľadiska nadmerná ťažba, obnova porastov nepôvodnými druhmi, bariéry – komunikácie, trasy technickej infraštruktúry,

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 56 Opatrenia: zvýšiť prirodzenú obnovu lesa, obhospodarovanie v súlade so schváleným a platným Programom starostlivosti o les, vyhlásenie územnej ochrany, zabezpečiť entomologický a botanický výskum pre jadro biocentra.

Regionálne biocentrum Veľký Kamenec Rozloha: 338,02 ha (35,7 ha v riešenom území),

P. prir. veget.: Dubovo-hrabové lesy karpatské (Carici pilosae- Carpinenion betuli J. a M. Michalko) a Dubovo-cerové lesy (Quercetum petraeae-cerris Soó 1957),

Charakteristika: Biocentrum okrajovo zasahuje do západnej časti k. ú. Plášťovce, do východnej časti k. ú. Dudince a Slatina. Biocentrum je prepojené miestnym biokoridorom na biokoridor regionálneho významu Krupinica. Biocentrum tvorí lesný komplex sprašových bukových dúbrav a hrabových dúbrav a enklávy trvalých trávnych porastov.

Stres. faktory: z dlhodobého hľadiska nadmerná ťažba, obnova porastov nepôvodnými druhmi, intenzívne poľnohospodárstvo, trasy technickej infraštruktúry,

Opatrenia: zvýšiť prirodzenú obnovu lesa, obhospodarovanie v súlade so schváleným a platným Programom starostlivosti o les.

Regionálne biocentrum Pirovské a Čierny hrad Rozloha: 54,33 ha,

P. prir. veget.: Dubovo-hrabové lesy karpatské (Carici pilosae- Carpinenion betuli J. a M. Michalko) a Dubovo-cerové lesy (Quercetum petraeae-cerris Soó 1957),

Charakteristika: Biocentrum sa nachádza v západnej časti k. ú. na južných a juhovýchodných svahoch Čierneho Hradu (332 m n. m.) a Pirovského. Biocentrum tvorí mozaika lesných porastov, nelesnej drevinnej vegetácie, trvalých trávnatých porastov a viníc. Lesné porasty predstavujú suché hrabové dúbravy ochranného rázu. V severnej časti biocentra sa nachádzajú teplomilné spoločenstvá lesostepného charakteru. Časť lesov biocentra predstavujú ochranné lesy - ostatné lesy s prevažujúcou funkciou ochrany pôdy.

Stres. faktory: intenzívne poľnohospodárstvo, kontakt s poľnohospodárskym areálom,

Opatrenia: obhospodarovanie v súlade so schváleným a platným Programom starostlivosti o les, uskutočniť podrobnejší výskum fauny a flóry.

Regionálne biocentrum Perneš Rozloha: 29,42 ha,

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 57 P. prir. veget.: Dubovo-hrabové lesy karpatské (Carici pilosae- Carpinenion betuli J. a M. Michalko) a Dubovo-cerové lesy (Quercetum petraeae-cerris Soó 1957),

Charakteristika: Biocentrum sa nachádza v severozápadnej časti k. ú. na vrchole vrchu Perneš (341,2 m n. m.). Biocentrum predstavuje trvalý trávnatý porast. V okolí biocentra sa nachádzajú lesné porasty kategórie ochranné lesy a podkategórie ostatné lesy s prevažujúcou funkciou ochrany pôdy.

Stres. faktory: -

Opatrenia: rozšírenie biocentra resp. prepojenie s regionálnym biocentrom Pirovské a Čierny hrad.

Regionálne biocentrum Čížerská stráň Rozloha: 63,9 ha,

P. prir. veget.: Dubovo-hrabové lesy karpatské (Carici pilosae- Carpinenion betuli J. a M. Michalko) a Dubovo-cerové lesy (Quercetum petraeae-cerris Soó 1957),

Charakteristika: Biocentrum sa nachádza v centrálnej časti k. ú. na východnom svahu Čížerskej stráne (258 m n. m.). Biocentrum je prepojené interakčnými prvkami na regionálne aj lokálne biocentrá v k. ú. Plášťovce. Biocentrum tvorí enkláva lesných porastov v poľnohospodársky využívanej krajine. Lesné porasty tvoria sprašové a živné bukové dúbravy. Východnú polovicu lesných porastov biocentra predstavujú ochranné lesy - ostatné lesy s prevažujúcou funkciou ochrany pôdy.

Stres. faktory: intenzívne poľnohospodárstvo, kontakt s poľnohospodárskym areálom, bariéry – komunikácie, trasy technickej infraštruktúry,

Opatrenia: obhospodarovanie v súlade so schváleným a platným Programom starostlivosti o les.

Regionálne biocentrum Iskorniansky vrch Rozloha: 68,2 ha,

P. prir. veget.: Dubovo-hrabové lesy karpatské (Carici pilosae- Carpinenion betuli J. a M. Michalko) a Dubovo-cerové lesy (Quercetum petraeae-cerris Soó 1957),

Charakteristika: Biocentrum sa nachádza v južnej časti k. ú. na severnom a západnom svahu Iskornianskeho vrchu (314,4 m n. m.). Biocentrum je prepojené interakčnými prvkami na regionálne aj lokálne biocentrá v k. ú. Plášťovce. Biocentrum tvorí enkláva lesných porastov v poľnohospodársky využívanej krajine. Lesné porasty tvoria suché bukové dúbravy.

Stres. faktory: intenzívne poľnohospodárstvo, komunikácie – bariéry,

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 58 Opatrenia: obhospodarovanie v súlade so schváleným a platným Programom starostlivosti o les.

Regionálny biokoridor Krupinica Dĺžka: 5,49 km v riešenom území

P. prir. veget. Lužné lesy nížinné (Ulmenion Oberd. 1953)

Charakteristika: Predstavuje vodný tok s priľahlými brehovými porastami, ktorý preteká západnou časťou riešeného územia. Brehové porasty sú dobre vyvinuté. Krupinica predstavuje hydricko-teresticky biokoridor, ktorý prepája biocentrá Krupinského okresu s nadregionálnym biocentrom Krupinská planina, regionálnymi biocentrami k. ú. Plášťovce a nadregionálnym biokoridorom Ipeľ.

Stres. faktory: znečistenie vôd, intenzívne poľnohospodárstvo, nelegálne skládky odpadu, zastavané územia, bariéry - komunikácie, trasy technickej infraštruktúry,

Opatrenia: zlepšenie kvality vody v toku, obnova brehových porastov na vhodných miestach, vylúčiť chemizáciu na poľnohospodárskej pôde.

Regionálny biokoridor Litava Dĺžka: 4,5 km v riešenom území

P. prir. veget.: Lužné lesy nížinné (Ulmenion Oberd. 1953)

Charakteristika: Predstavuje vodný tok s priľahlými brehovými porastami, ktorý preteká riešeným územím juhozápadným smerom poľnohospodársky využívanou krajinou. Preteká južne od intravilánu a cca 500 m za intravilánom sa vlieva do Krupinice. Brehové porasty sú dobre vyvinuté. Litava predstavuje hydricko-teresticky biokoridor, ktorý prepája biocentrá Krupinského okresu s nadregionálnym biocentrom Krupinská planina, regionálnymi biocentrami k. ú. Plášťovce a regionálny biokoridor Krupinica.

Stres. faktory: znečistenie vôd, intenzívne poľnohospodárstvo, nelegálne skládky odpadu, zastavané územia, bariéry - komunikácie, trasy technickej infraštruktúry,

Opatrenia: zlepšenie kvality vody v toku, obnova brehových porastov na vhodných miestach, vylúčiť chemizáciu na poľnohospodárskej pôde.

Genofondové lokality V riešenom území sú podľa Regionálneho územného systému ekologickej stability okresu Levice evidované 2 genofondové lokality:

 č. 28 Litava – Krupinská planina – lesostepné spoločenstvá,

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 59  č. 29 Šípka – lesostepná a stepná vegetácia.

Územný systém ekologickej stability predstavuje celopriestorovú štruktúru navzájom prepojených ekologicky vnútorne stabilných ekosystémov, ich zložiek a prvkov, ktoré zabezpečujú rozmanitosť podmienok a foriem života v krajine. Je zameraný na ochranu a racionálne vyžívanie prírodných zdrojov, udržanie prirodzenej produkčnej schopnosti krajiny, zachovanie biodiverzity a zlepšenie životného prostredia.

Biocentrum je ekologicky významný segment krajiny, ktorý vytvára trvalé podmienky na rozmnožovanie, úkryt a výživu živých organizmov a na zachovanie a prirodzený vývoj ich spoločenstiev.

Biokoridor predstavuje priestorovo prepojený súbor ekosystémov, ktorý spája biocentrá a umožňuje migráciu a výmenu genetických informácií živých organizmov a ich spoločenstiev.

Interakčný prvok je segment krajiny, prepojený na biocentrá a biokoridory, ktorý zabezpečuje ich priaznivé pôsobenie na okolité časti krajiny pozmenenej alebo človekom narušenej.

Pre obec Plášťovce nebol doposiaľ spracovaný Miestny územný systém ekologickej stability. Pre účely ÚPN-O Plášťovce boli navrhnuté prvky miestnych biocentier, biokoridorov a interakčných prvkov, tak aby vytvorili funkčný systém, ktorý zabezpečí ochranu prirodzeného genofondu v prirodzených stanovištiach, ktoré sa nachádzajú v človekom využívanej krajine. Celkovo bolo navrhnutých 6 biocentier miestneho významu s rozlohou 219,16 ha a 4 miestne biokoridory s celkovou dĺžkou 8,9 km.

Biocentrum predstavuje ekosystém alebo skupinu ekosystémov, ktoré vytvárajú trvalé podmienky na rozmnožovanie, úkryt a výživu živých organizmov a na zachovanie a prirodzený vývoj spoločenstiev. Vymedzenie miestnych biocentier vychádzalo z reálne existujúcich prvkov na základe zhodnotenia biotickej významnosti, reprezentatívnosti, lokalizácie a charakteru okolitých prvkov súčasnej krajinnej štruktúry.

MBc 1 Čierny hrad Rozloha: 117,36 ha

P. prir. veget.: Dubovo-hrabové lesy karpatské (Carici pilosae- Carpinenion betuli J. a M. Michalko) a Dubovo-cerové lesy (Quercetum petraeae-cerris Soó 1957) Charakteristika: Biocentrum sa nachádza v severnej časti k. ú. na západných a východných svahoch Čierneho hradu (332 m n. m.). Biocentrum priamo nadväzuje na regionálne biocentrá Perneš a Pirovské a Čierny hrad. Biocentrum tvorí mozaika lesných porastov, nelesnej drevinnej vegetácie, trvalých trávnatých porastov a viníc. Lesné porasty predstavujú suché hrabové dúbravy ochranného rázu. V centrálnej časti biocentra sa nachádzajú teplomilné spoločenstvá lesostepného charakteru. Časť lesov biocentra predstavujú ochranné lesy - ostatné lesy s prevažujúcou funkciou ochrany pôdy.

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 60 Opatrenia: zachovať súčasný spôsob obhospodarovania lesov, obhospodarovanie v súlade so schváleným a platným Programom starostlivosti o les, a podpora pôvodných druhov listnatých rastlín, prekategorizovanie biocentra na biocentrum regionálneho významu, podpora ekologického poľnohospodárstva, vinárstva a pastevného hospodárstvo primeranej intenzity k územiu.

MBc 2 VN Plášťovce Rozloha: 15,66 ha

P. prir. veget.: - Charakteristika: Biocentrum sa nachádza v severozápadnej časti k. ú. na bezmennom pravostrannom prítoku Krupinice. Biocentrum je prepojené miestnym biokoridorom na regionálny biokoridor Krupinica. Biocentrum predstavuje malá vodná nádrž na bezmennom prítoku Svinice a nadväzuje na prirodzený úsek potoka. Vodná nádrž predstavuje významný ekostabilizačný prvok v území a zároveň genofondovú lokalitu. Nádrž je významnou reprodukčnou lokalitou obojživelníkov a je aj biotopom vodného vtáctva.

Stres. faktory: rekreácia, intenzívne poľnohospodárstvo v okolí biocentra, chemizácia,

Opatrenia: brehy VN je možné vymedziť na rekreačné aktivity (oddych pri vode, kúpanie, rybárstvo), podporovať zachovanie vhodných reprodukčných podmienok obojživelníkov, podporovať sukcesiu brehových porastov, obmedzenie aplikácie chemických hnojív a ochranných postrekov v okolitých biotopoch.

MBc 3 Konerad Rozloha: 37,6 ha

P. prir. veget.: Dubovo-cerové lesy (Quercetum petraeae-cerris Soó 1957) Charakteristika: Biocentrum sa nachádza v južnej časti riešeného územia na svahoch vrchu Konerad (248,6 m n. m.). Biocentrum je prepojené interakčný prvkami na regionálne biokoridory Krupinica a Litava a miestne biocentrá. Biocentrum predstavuje mozaiková štruktúra lesných porastov, viníc, trvalých trávnatých porastov a maloblokovej ornej pôdy. Lesné porasty sú tvorené suchými hrabovými dúbravami ochranného rázu. Lesy sú zaradené do kategórie ochranné lesy a podkategórie ostatné lesy s prevažujúcou funkciou ochrany pôdy. Značná časť viníc, trvalých trávnatých porastov a ornej pôdy nie je obhospodarovaná.

Stres. faktory: intenzívne poľnohospodárstvo v okolí biocentra, chemizácia, sukcesia, trasy technickej infraštruktúry,

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 61 Opatrenia: zachovať súčasný spôsob obhospodarovania lesov, obhospodarovanie v súlade so schváleným a platným Programom starostlivosti o les, a podpora pôvodných druhov listnatých rastlín, podpora ekologického poľnohospodárstva, vinárstva a pastevného hospodárstvo primeranej intenzity k územiu.

MBc 4 Čížerská stráň Rozloha: 33,74 ha

P. prir. veget.: Dubovo-hrabové lesy karpatské (Carici pilosae- Carpinenion betuli J. a M. Michalko) a Dubovo-cerové lesy (Quercetum petraeae-cerris Soó 1957) Charakteristika: Biocentrum sa nachádza v centrálnej časti k. ú. na západnom svahu Čížerskej stráne (258 m n. m.) v blízkosti regionálnych biocentier. Biocentrum je prepojené interakčným prvkom na regionálny biokoridor Litava. Biocentrum tvorí enkláva lesných porastov v poľnohospodársky využívanej krajine. Lesné porasty tvoria sprašové a živné bukové dúbravy. Časť lesných porastov biocentra predstavujú ochranné lesy - ostatné lesy s prevažujúcou funkciou ochrany pôdy.

Stres. faktory: intenzívne poľnohospodárstvo v okolí biocentra, chemizácia, trasy technickej infraštruktúry,

Opatrenia: zachovať súčasný spôsob obhospodarovania lesov, obhospodarovanie v súlade so schváleným a platným Programom starostlivosti o les, a podpora pôvodných druhov listnatých rastlín.

MBc 5 Iskorniansky vrch Rozloha: 10,06 ha

P. prir. veget.: Dubovo-hrabové lesy karpatské (Carici pilosae- Carpinenion betuli J. a M. Michalko) a Dubovo-cerové lesy (Quercetum petraeae-cerris Soó 1957) Charakteristika: Biocentrum sa nachádza v centrálnej časti k. ú. na západnom svahu Čížerskej stráne (258 m n. m.) v kontakte s nadregionálnym biocentrom Krupinská planina (horná časť). Biocentrum je prepojené interakčným prvkom s regionálnymi aj miestnymi biocentrami. Biocentrum tvorí enkláva lesných porastov v poľnohospodársky využívanej krajine. Lesné porasty tvoria sprašové a živné bukové dúbravy. Časť lesných porastov biocentra predstavujú ochranné lesy - ostatné lesy s prevažujúcou funkciou ochrany pôdy.

Stres. faktory: intenzívne poľnohospodárstvo v okolí biocentra, chemizácia, trasy technickej infraštruktúry,

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 62 Opatrenia: zachovať súčasný spôsob obhospodarovania lesov, obhospodarovanie v súlade so schváleným a platným Programom starostlivosti o les, a podpora pôvodných druhov listnatých rastlín.

MBc 6 Dolina Rozloha: 15,66 ha

P. prir. veget.: Dubovo-hrabové lesy karpatské (Carici pilosae- Carpinenion betuli J. a M. Michalko) Charakteristika: Biocentrum sa nachádza v západnej časti k. ú. v lokalite Dolina. Biocentrum je prepojené interakčným prvkom na regionálny biokoridor Litava. Biocentrum tvorí enkláva lesných porastov v poľnohospodársky využívanej krajine. Lesné porasty tvoria sprašové bukové dúbravy. Lesné porasty biocentra predstavujú ochranné lesy, podkategória ostatné lesy s prevažujúcou funkciou ochrany pôdy.

Stres. faktory: intenzívne poľnohospodárstvo v okolí biocentra, chemizácia,

Opatrenia: zachovať súčasný spôsob obhospodarovania lesov, obhospodarovanie v súlade so schváleným a platným Programom starostlivosti o les, a podpora pôvodných druhov listnatých rastlín.

Biokoridor predstavuje priestorovo prepojený súbor ekosystémov, ktorý spája biocentrá a umožňuje migráciu a výmenu genetických informácií živých organizmov a ich spoločenstiev. V riešenom území boli vymedzené 2 biokoridory, ktoré sú viazané na prirodzené ale aj umelé líniové prvky v krajine a prepájajú plošné prvky územného systému ekologickej stability. Celkovo sú navrhnuté 4 biokoridory miestneho významu s dĺžkou 8,9 km.

MBk 1 Margitin potok Dĺžka: 3,61 km

Charakteristika Biokoridor predstavuje pravostranný prítok Krupinice, na ktorom je vybudovaná malá vodná nádrž. Brehové porasty sú dobre vyvinuté. Biokoridor prepája miestne biocentrum a regionálne biokoridory Krupinica a Litava.

Stres. faktory: intenzívne poľnohospodárstvo, trasy technickej infraštruktúry, rekreácia, výskyt inváznych druhov,

Opatrenia revitalizácia vodného toku, doplnenie sprievodnej zelene z druhov potenciálnej prirodzenej vegetácie, monitoring a likvidácia inváznych druhov.

MBk 2 Volský potok

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 63 Dĺžka: 1,99 km

Charakteristika Biokoridor predstavuje pravostranný prítok Krupinice, ktorý pramení v k. ú. Plášťovce pod lokalitou Veľký Kamenec. Brehové porasty predstavuje sprievodná zeleň vo forme stromoradia s kríkmi. Biokoridor prepája regionálne biocentrum Veľký Kamenec a regionálny biokoridor Krupinica.

Stres. faktory: kontakt so zastavaným územím, trasy technickej infraštruktúry, trasy dopravnej infraštruktúry, výskyt inváznych druhov,

Opatrenia revitalizácia vodného toku, doplnenie sprievodnej zelene z druhov potenciálnej prirodzenej vegetácie, monitoring a likvidácia inváznych druhov.

MBk 3 Vlčinský potok Dĺžka: 1,29 km

Charakteristika Biokoridor predstavuje Vlčinský potok, ktorý tečie severnou hranicou k. ú. Plášťovce a vlieva sa do Krupinice. Brehové porasty predstavuje sprievodná zeleň vo forme stromoradia s kríkmi. Biokoridor prepája nadregionálne biocentrum Krupinská planina (horná časť), miestne biocentrum Čierny hrad a regionálne biocentrum Perneš.

Stres. faktory: trasy dopravnej infraštruktúry, intenzívne poľnohospodárstvo, chemizácia,

Opatrenia revitalizácia vodného toku, doplnenie sprievodnej zelene z druhov potenciálnej prirodzenej vegetácie, monitoring a likvidácia inváznych druhov.

MBk 4 Olvar Dĺžka: 2,04 km

Charakteristika Biokoridor predstavuje tok Olvar, ktorý tečie juhovýchodnou hranicou k. ú. Plášťovce a Ipeľské Úľany smerom na Šahy. Brehové porasty sú dobre vyvinuté po celej dĺžke toku. Biokoridor prepája nadregionálne biocentrum Krupinská planina (horná časť) a regionálne biocentrum Krupinská planina (dolná časť).

Stres. faktory: trasy technickej infraštruktúry, trasy dopravnej infraštruktúry, výskyt inváznych druhov.

Opatrenia revitalizácia vodného toku, doplnenie sprievodnej zelene z druhov potenciálnej prirodzenej vegetácie, monitoring a likvidácia inváznych druhov.

Plošné interakčné prvky

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 64 Medzi existujúce interakčné prvky boli zaradené lokality, ktoré síce nespĺňajú parametre, avšak majú vyššiu biotickú kvalitu a významnosť ako intenzívne poľnohospodársky využívané územia. Patria sem nasledovné typy ekosystémov:

 časti lesných porastov, ktoré nespĺňajú parametre biocentier a neboli zaradené medzi navrhované biocentrá,  extenzívne využívané pasienky a pasienky zarastajúce drevinami,  extenzívne využívané lúky - na svahoch aj na nivách vodných tokov,  nezapojené plošné porasty drevín - skupiny drevín ,remízky.

Pri vytváraní interakčných prvkov je možné postupovať rovnako ako pri zakladaní biocentier, hlavným rozdielom je veľkosť interakčných prvkov. Najjednoduchším spôsobom tvorby plošného interakčného prvku je založenie trvalých trávnatých porastov, ktoré by boli pravidelne kosené minimálne niekoľko rokov. Zároveň je vhodná výsadba skupinky resp. skupiniek pôvodných druhov drevín. Po niekoľkých rokoch je možné ponechať plochy na samovývoj, prípadne ďalej kosiť. Nové plošné interakčné prvky boli navrhované najmä v miestach križovania líniových interakčných prvkov, popri medziach alebo v údoliach.

Líniové interakčné prvky Líniové prvky ÚSES plnia v krajine viacej funkcií - najmä ekologickú (zvýšenie ekologickej stability územia, vytvorenie siete bioticky pozitívnych prvkov v území) a pôdoochrannú funkciu. V riešenom území bolo vymedzených niekoľko existujúcich aj navrhovaných interakčných prvkov. Existujúce prvky sú predovšetkým líniové porasty, aleje popri cestách a medze v rámci poľnohospodárskych pozemkov. Nové líniové prvky navrhujeme najmä pozdĺž existujúcich a navrhovaných hraníc poľnohospodárskych pozemkov a poľných ciest.

Zakladanie nových interakčných prvkov by malo spočívať vo výsadbe prirodzených druhov drevín vo vymedzenom spone, v niekoľkoročnej starostlivosti a v zabezpečení drevín pred poškodením (ohryzom, mrazom, vyschnutím a pod.). Ideálne je vytvorenie dvojvrstvového porastu - stromov a zapojených krovín. Jednoduchším spôsobom je vymedzenie pásu popri poľných cestách, ktorý sa nebude poľnohospodársky využívať a na ktorom sa budú môcť samonáletom porasty charakteru medzí vytvoriť. V niektorých prípadoch je vhodné použiť iba bylinné interakčné prvky.

Návrh druhového zloženia novonavrhovaných líniových prvkov vychádza z rekonštruovanej prirodzenej vegetácie v zmysle Geobotanickej mapy (Michalko a kol., 1986):

Stromy:

 javor poľný (Acer campestre), javor mliečny (Acer platanoides), brest hrabolistý (Carpinus betulus), gaštan jedlý (Castanea sativa), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), orech kráľovský (Juglans regia), moruša biela (Morus alba), moruša čierna (Morus nigra), topoľ osikový (Populus tremula), dub cerový (Quercus cerris), dub letný (Quercus robur), jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia), lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos), lipa malolistá (Tilia cordata).

Kroviny:

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 65  drieň obyčajný (Cornus mas), zob vtáčí (Ligustrum vulgare), svíb krvavý (Swida sanguinea), bršlen európsky (Euonymus europaeus), kalina siripútková (Viburnum lantana), kalina obyčajná (Viburnum opulus), javor tatársky (Acer tatarica), zemolez obyčajný (Lonicera xylosteum), rešetliak prečisťujúci (Rhamnus catharticus), hloh jednosemenný (Crataegus monogyna).

Obec v okrese Levice v Nitrianskom samosprávnom kraji, leží na rozhraní Nitrianskeho a Banskobystrického samosprávneho kraja v nadmorskej výške 155 m n. m., na mieste dotyku Ipeľskej tabule a Krupinských vrchov. Ako stredoveký sídelný celok, resp. osada vznikala v okrajovom údolí na predhorí Štiavnických vrchov, na sútoku potokov Krupinica a Litava. Obec je v súčasnosti situovaná excentricky od dopravných trás smerujúcich zo severu cez hraničný priechod v Šahách v smere na Budapešť. Historicky, národopisne a regionalisticky tvorí súčasť Hontu. Leží v dosahu staromaďarského pohanského centra v okolí Šiah petrifikujúceho kult Turulov ako prírodného symbolu zrodu Maďarov a plodnosti /analógia partenogenézy/. Uvádza sa ako jedna z pertraktovaných lokalít náhrobnej mohyly Attilu. Najmä názov obce a menoslov miestnej vyššej šľachty sa stal predmetom národno-vlasteneckých interpretácií a záujmov, pričom má zrejme svoj základ v kultivovaní života vojenských hvozdov v dotyku so slovanským etnikom (analogicky ako v prípade oblasti Záhoria a Českého štátu), ktoré okupovali nové etniká Polovcov, novou kvalitou rytierskych atribútov a etikety života šľachty po úplnej christianizácii Uhorska (plášť, palác, atď.). Tento pozoruhodný základ dejín Uhorského štátu, ktorý je prekrývaný čiastkovými vlastivednými poznatkami, je potrebné komplexne reflektovať a dôslednejšie historicky, medievalisticky skúmať ako závažnejšiu dimenziu kultúrno-historického potenciálu dejín miestnej šľachy a sídelného celku. Rovnako je potrebné nanovo reflektovať význam a symbolickosť bitky uhorského vojska pri Plášťovciach a Sečanoch v roku 1552 z hľadiska vojenských bitiek a bojísk na našom území. Išlo o obdobie rastu osmanského náporu na sever Uhorska a prvý významnejší odpor Európy, a tentoraz aj hornouhorskej šľachty, po bitke pri Moháči v roku 1526. Tieto súvislosti – pozri Dangl, Vojtech: Bitky a bojiská v našich dejinách, vydavateľstvo Perfect Bratislava 2007, str. 95-102. Na mieste bitky je umiestnený pomník ako klasicistický memoriálny architektonický objekt informujúci o tejto udalosti, pričom nepožíva hodnotovosť národnej kultúrnej pamiatky. Nevyvíjajú sa ani adekvátne iniciatívy k vzniku výtvarného a architektonického diela – primeraného pomníka alebo pamätníka významnej dejinnej udalosti.

Z hľadiska výskytu archeologických pamiatok a nálezísk súpisy pamiatok (Súpis pamiatok na Slovensku, diel II., str 470) uvádzajú v danej lokalite výskyt, resp. hromadný nález bronzových predmetov z rannej doby bronzovej. Krajský pamiatkový úrad v Nitre vo svojich podkladoch pre koncipovanie územného plánu obce Plášťovce a stanovisku zo dňa 24. októbra 2012 uvádza, že územie obce bolo osídlené už v neolite ľudom želiezovskej kultúry a v eneolite nositeľmi lengyelskej a bádenskej kultúry, pričom v mladšej dobe bronzovej je v chotári obce doložené sídlisko pilinskej kultúry. Ďalšie nálezy z obdobia laténu dokladajú prítomnosť Keltov v danom území. Osídlenie pokračuje od 10. stor. aj v období včasného stredoveku. Keďže prvá písomná zmienka o obci je z roku 1156, možno v intraviláne obce predpokladať aj archeologické nálezy zo stredoveku a novoveku. Ako významnú novovekú historickú udalosť vyjadrenie Krajského pamiatkového úradu v Nitre uvádza vojenskú bitku pri Plášťovciach medzi uhorským a tureckým vojskom v roku 1552. Vzhľadom na tieto

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 66 skutočnosti, ako aj topografickú konfiguráciu terénu, je na riešenom území pravdepodobný výskyt ďalších archeologických nálezov.

Krajský pamiatkový úrad vo svojom stanovisku upozorňuje, resp. v zmysle platných právnych noriem požaduje:

 a/ z hľadiska rizika narušenia archeologických nálezísk v prípade stavieb, ktoré si vyžadujú zemné práce, stavebník alebo investor je povinný vyžiadať si od Krajského pamiatkového úradu v Nitre záväzné stanovisko, v ktorom budú stanovené podmienky ochrany archeologických nálezov, a to v zmysle Zákona č. 50/1976 Zb. o územnom planovaní v znení neskorších predpisov;  b/ v prípade, ak je nevyhnutné vykonať záchranný archeologický výskum ako predbežné opatrenie na záchranu archeologických nálezov a nálezísk, o vykonávaní výskumu podľa § 37, ods. 3 Pamiatkového zákona rozhoduje Krajský pamiatkový úrad v Nitre;  c/ v prípade náhodného archeologického nálezu zisteného mimo povoleného výskumu nálezca alebo osoba zodpovedná za vykonávanie zemných a stavebných prác oznámi takýto nález najneskôr na druhý deň Krajskému pamiatkovému úradu v Nitre, a to podľa ustanovenia § 40, ods. 2 a 3 Pamiatkového zákona. Takýto nález ponechá zároveň bezo zmeny až do obhliadky pracovníkmi Krajského pamiatkového úradu v Nitre alebo ním poverenou odbornou osobou, najmenej však tri pracovné dni odo dňa ohlásenia nálezu. Do vykonania obhliadky je nálezca povinný vykonať všetky nevyhnutné opatrenia na záchranu nálezu, najmä zabezpečiť ho proti poškodeniu, znehodnoteniu, zničeniu a odcudzeniu. Archeologický nález môže vyzdvihnúť a premiestniť z pôvodného miesta a z nálezových súvislostí výlučne oprávnená osoba metódami archeologického výskumu;  d/ nálezca má podľa § 40, ods. 10 Pamiatkového zákona právo na náhradu výdavkov súvisiacich s ohlásením a ochranou nálezu podľa § 40, ods. 2 a 3 Pamiatkového zákona. Pamiatkový úrad poskytne nálezcovi nálezné v sume až do výšky 100 % hodnoty nálezu. Hodnota výdavkov a hodnota nálezu sa určuje na základe znaleckého posudku.

Tieto požadované opatrenia platia v prípade zistenia archeologických nálezov a situácií v etape sondážnych alebo zemných a stavebných prác.

Vlastivedné miestne zdroje vykladajú dobový stav na základe tvrdení G. Györffiho odvolávajúcich sa na Anonymovu kroniku, podľa ktorého v čase Arpáda ako zakladateľa panovníckeho rodu Arpádovcov, teda cca v čase zanikajúcej Veľkej Moravy, slovanské obyvateľstvo na sútoku Dunaja a Ipľa podrobilo sa Arpádovi a žilo roztrúsene na tomto území, pričom sa nevytvorila ostrá deliaca čiara medzi oboma etnikami. Tieto súvislosti možno predpokladať v oblasti Zadunajska, avšak ťažko ich možno predpokladať v čase rozkvetu neďalekej veľkomoravskej Nitry a nastupujúceho Nitrianskeho kniežatstva.

Pôvodne išlo o majetky patriace Bludineckému a Hontianskemu hradu. Názov obce Plast sa objavuje po prvýkrát v listine Gejzu II. z roku 1156, keď ostrihomský arcibiskup Martirius daroval desiatok svojej kapitule. Dôležitým javom kultúrno-historického potenciálu obce je etymologický základ názvu obce. Je nutné odporučiť hlbší analytický výskum, pričom možno predpokladať samozrejmý miestny slovanský, a nie juhoslovansko-bulharský základ slova palast. Rozsiahle a významné výsledky pri

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 67 vyhodnocovaní a výskume pôvodných slovanských názvov /najmä miestnych a poľnohospodárskych/ poskytujú najmä výskumy a dielo prof. Jána Stanislava /napríklad Slovenský juh v stredoveku, 1948; reedícia – Národné literárne centrum, 1996 – I. diel, 2004 – II. diel, resp. Odkryté mená slovenských miest a dedín, Vydavateľstvo MS 2008/. Z tohto hľadiska je nutné požadovať aktívnu pôsobnosť Matice slovenskej a jej základných vlastivedných aktivít in situ. Je zrejmé, že etymologický základ spočíva na východiskách – šľachtický plášť, alebo pôdohospodársky včelársky plást.

Do súčasnosti sa, žiaľ, nedochovala darovacia listina panovníka Ondreja II. z roku 1217 Borsovi, bojovníkovi v Svätej zemi, ktorý pochádzal z Palástu. Obec však bola odvekým sídlom rodu Plášťovcov, Palásthy, ktorí vlastnili toto léno takmer polovicu tisícročia. Obec sa po vzniku žúp, a teda aj po vzniku Hontianskej župy stala hradným majetkom. V roku 1232 ju panovník Ondrej II. pričlenil k znojemskému hradnému panstvu. Miestni nevoľníci slúžili neskôr ako súčasť majetku Hontianskeho hradu a postupne získali od panovníka pôdu, resp. zemiansky stav. Na mieste terajšej sýpky v obci bola pravdepodobne situovaná kúria Álmosa Palásthyho /1281/ a obec mala viac ako 300 obyvateľov. Aj pôvodný kostol v obci je doložený už v roku 1281. Cez obec viedla cesta zo župného sídla Hidvég a rozvetvovala sa v smere na Bzovík, Čabraď a Krupinu. Na ceste zo Šiah v smere na Plášťovce a Litavu sú v roku 1342 doložené colnice, pričom ponad mieste potoky boli postavené mosty. Obyvatelia boli roľníci, ktorí pestovali dobytok a mali vinice, pričom v obci a na okolí pôsobili aj mlyny. Majetky Palásthyovcov obhospodarovali aj ďalšie zemianske rody, ktoré tu mali svoje záložné majetky /Csákovci, Szemerédyovci, Dacsóovci, Lukovci, Keszihócziovci atď./ V 15. storočí sa obec rozčlenila na tri samostatné obce – Horné, Dolné a Stredné Plášťovce. Od 16. storočia tvorili majetok čabradského panstva. Chotárne názvy obce majú pravdepodobne svoj pôvod v období pred Moháčskou bitkou, pričom sú zmesou latinských názvosloví, maďarskej transkripcie a slovenského historického a sémantického pôvodu. Všetky tri obce po porážke uhorského vojska v roku 1552 a pred rokom 1558 takmer úplne spustošili Turci.

Bitka cisárskeho vojska proti tureckým vojskám Ali budai pašu sa odohrala v chotári Plášťoviec 10. augusta 1552 a skončila sa porážkou cisárskeho vojska. Padlo tu niekoľko tisíc cisárskych vojakov, ako aj váčsky biskup a do tureckého zajatia sa dostal aj veliteľ cisárskych vojsk Erazmus Teuffel. Na mieste tejto bitky stojí božia muka s pamätnou tabuľou označovaná ako Turecká kaplnka. Po tejto bitke sa značná časť Hontu dostala do područia Osmanskej ríše. Z obdobia tureckého jarma dochovali sa do súčasnosti viaceré ľudové piesne.

Obec Plášťovce sa intenzívne začala vyvíjať na začiatku 18. storočia. Generál František Palásthy si postavil svoj poschodový kaštieľ, v ktorom sa konalo župné zhromaždenie. V roku 1770 bola zaznamenaná Urbárna tabuľa Palástu, pričom obyvatelia obce odvádzali dane jedenástim panstvám. Bolo zapísaných 74 nevoľníkov a 44 domových želiarov. Vyberali sa naturálne dane – deviatok a desiatok, a tiež finančné dane. Plášťovskí nevoľníci odvádzali rozsiahle dane, avšak obec sa vzmáhala,: mala svojich pastierov, mlynárov, kováčov a čižmárov, mala krčmu a liehovar atď. V 19. stor. boli postavené nové kúrie. Obec mala svoj kostol, školu, sporiteľňu, poštu. V roku. 1869 mala obec 1340 a v roku 1880 celkovo 1443 obyvateľov. Podľa sčítania ľudu v roku 1890 má obec 1545 obyvateľov, z ktorých je 1448 Maďarov, 5 Nemcov, 87 Slovákov a 5 iných. Rímskokatolícku vieru vyznáva 1408, evanjelickú 98, kalvínsku 2, židovskú 37 obyvateľov. V obci bolo celkovo 244 domov.

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 68 Z roku. 1864 sú k dispozícii údaje k Miestnej schematike /zoznamu usadlostí/ Frigyesa Pesthyho: Obec Plášťovce kedysi pozostávala z piatich obcí - Alsók, Felsők, Utza, Gárdon a Tubán. Každá obec mala svojho richtára, nad ním bol ešte zvlášť hlavný richtár, ktorý pôsobil ešte aj pred revolúciou, a to hlavný richtár Mátyás Deák..." Súpis z roku 1867 uvádza aj mená plášťovských statkárov: knieža Ágoston Coburg, Zsigmond Nedeczky, Bálint Bencze, Imre Ivánka, Kálmán Buocz a Gyärgy Murányi. Už v tomto období v obci pôsobí Spolok dobrovoľných hasičov. Miestny zoznam obcí z r. 1913 zaznamenáva v Plášťovciach 1717 obyvateľov a 9 samôt patriacich obci, a to: Brézópuszta, Szkornyapuszta, Jalsópuszta, Középolvárpuszta, Litvapuszta, Olvárpustza, Sopapuszta, Oszikópuszta, Szállásolvár. V čase 1. svetovej vojne padlo 62 obyvateľov Plášťoviec. Zoznam padlých a obetí sa uvádza na pamätnej tabuli padlých a obetí 1. svetovej vojny. Traja z nich boli ranení v bojoch medzi skupinou Pálmay a českými legionármi a zomreli v máji-júni 1919 v nemocnici v Šahách Po 1. svetovej vojne sa z 1759 obyvateľov 282 hlásilo k tzv. československej národnosti. V roku. 1924 v obci vzniká aj slovenská národná škola, keď už začiatkom storočia György Zmeskal predal väčšiu časť majetku Slovákom z okolia Trenčína a z majetku Berga celkovo 117 ha Slovákom z Rykynčíc. V období 1. Československej republiky sa viacerí vysťahovali za prácou do Kanady, z ktorých viacerí sa nikdy nevrátili. Obec Plášťovce obsadila dňa 9. novembra 1938 maďarská horthyovská armáda a hranica medzi Slovenskom a Maďarskom sa posunula ku katastru obce.

Napriek tomu už v roku 1939 v obci znovu otvorili slovenskú školu. Plášťovčania sa zúčastnili na Dňoch Hontu v Šahách v roku 1943, kde sa predstavili v ľudovým tancom sprevádzaným s hrou na gajdy. Aktívne v obci pôsobila Spoločnosť maďarskej kultúry Szécsényi. Aj v období 2. svetovej vojny padlo viacero obyvateľov Plášťoviec, ktorých mená sú uvedené na pamätnej tabuli na pamätníku v obci. Podľa týchto údajov padlo 44 vojakov. Veľké boje sa odohrali aj pri oslobodzovaní obce, kde padlo 40 sovietskych, 19 nemeckých, 5 maďarských vojakov, pričom pamätná tabuľa uvádza aj mená 28 civilov, ktorí sa stali obeťami mínových úlomkov.

Vývoj kultúrno-historického potenciálu obce po 2. svetovej vojne bol však rozporný – hoci vznikli nové obytné súbory, budova novej školy, kultúrny dom, materská škola, ambulancia lekára, pošta, budova obecného úradu, atď.. Zanikli však pamiatkové objekty ako kúrie, parky, cintoríny atď. Obnove pamiatok sa už však venuje viac pozornosti, keď boli obnovené priestory kaštieľa Palásthyovcov, uskutočnila sa výmaľba kostola, rekonštruovala sa budovu školy, zriadilo sa múzeum obce, vybudovala sa čistiareň odpadových vôd. V Plášťovciach aktívne pôsobí Csemadok, Matica slovenská, futbalový športový oddiel, hasičský zbor, skauti a záhradkársky spolok.

Súčasný pôdorys obce tvorí sídelný typ skupinovej cestnej dedinskej zástavby, ktorej vnútorné centrálne plochy, ale tiež dominantné urbanistické prevýšenia výškového reliéfu obce, tvoria pamiatkové objekty kaštieľa, kostola, bývalej školy /v súčasnosti miestneho múzea/, ako aj historicky dochovanej sýpky. Ako obvodové, resp. okrajové súčasti sídelného celku sú k miestnej zástavbe pričlenené dve uličné zoskupenia tzv. hajlochov, resp. vinárskych pivníc ako rozhranie obydlí obce a jej prírodného prvku, resp. vinohradníckych lokalít chotára. Pozostatky predtureckých pamiatok stredovekého sídla, resp. sídiel, neboli dosiaľ lokalizované archívne a ani archeologicky. V obci sa v pozoruhodnej miere zachoval typ murovaného roľníckeho a remeselníckeho domu so žudrom

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 69 (pilierovou murovanou balustrádou a podstením) typický pre oblasť južného Slovenska, ktorého monumentalizovaný architektonický a dekoratívny výraz sa uplatnil na riešení priečelia niekdajšej obecnej školy z roku 1890 (dnes mieste múzeum).

O prírodno-krajinárskych hodnotách hovorí webová stránka obce takto: „Už v dávnych časoch ľudia našli v tomto malebnom kraji vhodné miesto na usadenie sa. Tento chotár ich lákal úrodnými údoliami riek, vyvýšeninami vhodnými na pozorovanie okolia, skalnými otvormi vhodnými na skrýše, rozľahlými lesmi, veľkým množstvom vodných prameňov, a tiež aj bohatou územnou faunou i flórou.“ Tieto impresívne zistenia a vlastenecký sentiment je nevyhnutné racionálne vyhodnocovať a prehľadne evidovať. Môžu a majú tvoriť dôležitú súčasť Zoznamu pamätihodností miestneho významu, o ktorom uvažuje platný Pamiatkový zákon.

Krajský pamiatkový úrad v Nitre, ktorý v rámci prípravných prác na územnom pláne obce Plášťovce vydal ako vecne príslušný správny orgán v zmysle § 11 Zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov /Pamiatkový zákon/ a ako miestne príslušný správny orgán v zmysle § 9 ods. 5 pamiatkového zákona stanovisko, vo svojich podkladoch uvádza, že v riešenom území obce Plášťovce v súčasnosti neeviduje žiadne (nehnuteľné) národné kultúrne pamiatky. Dáva zároveň na vedomie, že Súpis pamiatok na Slovensku, ktorý vydalo vydavateľstvo Obzor v Bratislave, v 2. zväzku z roku 1968 na str. 470 uvádza v obci Plášťovce tieto dosiaľ neregistrované pamiatkové objekty:

 Kaštieľ, pôvodne barokový, prestavaný v roku 1730 a klasicisticky upravený v 1. polovici 19. storočia;

 Kúria, novoklasicistická, z konca 19. storočia;

 Škola, dvojtraktová, s dvojstranným schodišťom a stĺporadím, postavená v roku 1890;

 Kostol sv. Juraja, katolícky, secesná jednovežová stavba inšpirovaná prvkami novorománskeho slohu;

 Prícestná kaplnka medzi Hornými Túrovcami a Plášťovcami, klasicistická;

 klasicistická poschodová sýpka - situovaná na miestach pravdepodobného výskytu historickej šľachtickej kúrie rodu Palástyovcov.

 Prícestné sochy, sv. Vendelína, P. Márie, sv. Jána Nepomuckého.

Ide podľa nášho názoru všetky uvádzané pamiatkové objekty (s výnimkou prícestných sôch, ktoré ako výtvarné diela nespĺňajú takúto úroveň a nároky) by bolo vhodné začleniť medzi registrované pamiatky. Je však nesporne nutné uvažovať aj o registrovaní historickej udalosti – bitky s Turkami pri Plášťovciach v roku 1552 – ako národnej kultúrnej pamiatke, a to z hľadiska kompletizovania historických prameňov, muzeálnych predmetov, literárnych ohlasov, archeologického výskumu, pietnych, spomienkových a protokolárnych aktivít, a samozrejme aj z hľadiska pamiatkového objektu (božia muka, resp. perspektívne ďalšie pamätníkové aktivity) osadeného in situ, na danom pamätnom mieste. Historizujúce, nové memoriálne aktivity v danej spojitosti je vhodné a potrebné

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 70 koordinovať s činnosťou a aktivitami príslušných celoštátnych inštitúcií, a to najmä Historickým múzeom Slovenského národného múzea, ako aj Vojenským historickým ústavom v Bratislave.

Z historických pamiatok Plášťoviec pozornosť v prvom rade upúta kostol a kaštieľ. Kostol má 42 m vysokú vežu, postavený bol z pálených tehál v secesnom slohu s neorománskymi prvkami. Je v poradí tretím kostolom obce. Po tureckých pustošeniach kostol obnovili a prestavali. Tretí, súčasný kostol, dal postaviť biskup Pál Palásthy a posvätil ho 3. júla 1898. Väčšia časť zariadenia kostola je pôvodná. Nad hlavným vchodom je pamätná tabuľa pripomínajúca staviteľa kostola.

Kaštieľ Palásthyovcov zo začiatku 18.storočia, pôvodne postavený v barokovom štýle. Dal ho postaviť cisársky generál Ferenc Palásthy, dokončený bol v r. 1730. Na začiatku l9. stor. ho prestavali v klasicistickom štýle.

Oproti kaštieľu sa nachádza klasicistická sýpka postavená pravdepodobne v 19. storočí, na jej mieste stál v 13. storočí dvor Álmosovcov. Východne od nej sa nachádza Kalvária. V obci sa do dnešných dní zachovalo aj niekoľko kúrií z tohto obdobia napr. kúrie Nedeczkých, Vajdovcov, Ivánkovcov. Pozoruhodnou historickou pamiatkou obce je aj cintorín s kaplnkou Fájdalmas a drevenými krížmi. Medzi sakrálne pamiatky obce patria ešte aj Božia muka pred kostolom, Božia muka Martinik, kríž Sopai, Renneki, Bábapatak Veres. Za zmienku stoja aj tzv. „Ľudové domy“ Plášťoviec, ktoré boli stavané podľa typických ľudových domov pre tento región. Sú to domy so sedlovou strechou, doskový štít je zdobený napr. polmesiacom alebo krížom, srdcom s udaním roku vzniku a signatúrou staviteľa. Domy sú delené väčšinou na tri časti ( pitvor, predná a zadná izba).Vstup na povalu je z podstenia a za obývacími priestormi domu sú hospodárske budovy. Tieto domy boli stavané väčšinou z kameňa.

Dnešná kúria Ivánkovcov bola postavená v druhej polovici 19. storočia na Kissore v klasicistickom štýle. Kúria je dnes domovom Spolku maďarských skautov na Slovensku.

Na hlavnom námestí obce vysvätili 26. júla 1942 pamätník hrdinov so štátnou vlajkou. Na mieste bitky v Palásti odohranej r. 1552 stojí klasicistická božia muka v tvare štvorca so strieškou podobnou zvonovej veži. Z menších sôchc je tu napr. klasicistická kamenná socha sv. Jána Nepomuckého, z 19. storočia pochádzajúca drevená barokovo klasicistická socha, socha sv. Urbana umiestnená v Božej muke pri pivniciach Hrušovského údolia, sochu Bolestnej Panny Márie z r. 1945 v kaplnke pri viniciach a pri kostole, socha Srdce Panny Márie od Istvána Mikulku a sochu Svätej Trojice.

V Plášťovciach významnú úlohu zohrávali aj mlyny. Ich postavenie už vo feudalizme bolo výsadou. Hoci technika sa pomaly rozvíjala, ručné mlyny sa v 13. storočí aj tu postupne vymenili za vodné mlyny. Významnou pamiatkou Plášťoviec je mlyn Gárdoni údaje o ňom siahajú až do roku 1472. Vodu z Litavy presmerovali dlhým mlynským jarkom k tomu miestu, kde aj dnes stojí niekdajší mlyn.

Z analýz vyplýva, že na území obce sa nachádzajú viaceré pamiatkové objekty, ktoré nie sú zapísané v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR, ktoré sa však nesporne vyznačujú významnejšími historickými, umelecko-historickými a kultúrnymi hodnotami. Týka sa to aj miestnych tradícií a odkazu pôsobenia významných osobností, ktoré sa narodili alebo svojou tvorbou boli úzko späté s prostredím obce. Ide najmä o tieto ďalšie pamiatkové objekty, osobnosti a tradície:

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 71  Špecifické vinohradnícke objekty, resp. zástavba – vinárske pivnice /hajlochy/;

 Múzeum obce zhromažďujúce pamätihodnosti miestneho významu datované cca od polovice 19. storočia až po súčasnosť – ľudový odev, nábytok, keramiku, poľnohospodárske a vinárske stroje a zariadenia, fotodokumentácia nedochovaných pamiatkových objektov v obci, atď.

 Pomník obetiam 1. a 2. svetovej vojny, v strede obce, zaznamenávajúci v slovenčine mená padlých a obetí;

 Originály výtvarných diel v architektúre – najmä v prípade obradnej siene v obci od autorov M. Štrbíkovej, J. Šturdíka, E. Antal, M. Turcer, atď.

V súlade s ustanoveniami § 14, ods. 4 pamiatkového zákona, môže obec rozhodnúť o utvorení a odbornom vedení evidencie pamätihodností obce. Do takejto evidencie pamätihodností obce je možné zaradiť okrem hnuteľných a nehnuteľných vecí aj kombinované diela človeka a prírody, historické udalosti, názvy ulíc, zemepisné a katastrálne názvy, ktoré sa viažu k histórii a osobnostiam obce. Základom tejto evidencie by mala byť dôkladná fotodokumentácia a základný opis obsahujúci umiestnenie, lokalizáciu, rozmery, techniku, materiál, prípadne iné známe skutočnosti. Týka a to však zároveň aj informácií o miestnych rodákoch a významných osobnostiach, resp. o autoroch a vedeckých a umeleckých dielach, ktoré súvisia s dejinami, ako aj so súčasným vývinom kultúrneho spoločensko-hospodárskeho života obce.

Vypracovanie a schválenie takéhoto záväzného zoznamu v miestnom zastupiteľstve možno nesporne požadovať a uvítať. Analyticky vecne je nutné konštatovať, že obecné zastupiteľstvo takýto zoznam vlastní. Ide však o púhy zoznam, ktorý pozostáva celkovo z 8 evidovaných objektov. Zoznam hmotných nehnuteľných pamätihodností obce Plášťovce bol prerokovaný a schválený obecným zastupiteľstvom uznesením č. 3/2007 dňa 9. februára 2007 s účinnosťou od 26. februára 2007. Je nevyhnutné, aby sa obec týmto dokumentom a problematikou zapodievala priebežne, resp. aby ad hoc prijímala adekvátne organizačné, koncepčné, ako aj akčné finančno-správne a manažujúce opatrenia. Osobitne považujeme za potrebné zaradiť do tohto zoznamu:

 Miestny cintorín a evidenčne spracovať zoznam objekt ako pamätihodností miestneho významu;

 Pozostatok mlyna Gárdoni, o ktorom sa dochovali historické záznamy už v roku 1472, a ktorý je v stave torza; petrifikovať pozostatky a informácie o ďalších mlynoch v obci,

 predpokladaný priestor prehratej bitky cisárskeho vojska proti tureckým vojskám, ktorý si však vyžaduje dôslednú historickú analýzu, vrátane archeologického prieskumu  existujúce pravdepodobné „obydlia“ z obdobia tureckých nájazdov v priestore Hrušovskej doliny pod PR Šipky tzv. Turecké diery

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 72 ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 73

V prípade obce Plášťovce považujeme za vhodné a potrebné, aby iniciovala hlbší genealogický a historický, avšak aj umenovedný výskum /portréty/ v prípade niekdajšieho celouhorsky, župne a miestne profilujúceho stredovekého šľachtického rodu Palásthyovcov. V danej spojitosti je nutné uvažovať o iniciovaní archeologického výskumu pozostatkov sídla tohto šľachického rodu z predtureckého obdobia. Týka sa to tiež docenenia odkazu osobnosti Štefana Ivánku - básnika, hontianskeho župana a predstaviteľa Spoločnosti hontianskeho hospodárstva resp. nutného záujmu o stav evidovanej pamiatky miestneho významu kaštieľa Ivánkovcov, ale tiež ďalších kúrií v obci.

Obecné symboly, dejiny, vývoj, heraldicky a štátno-správne platné rozhodnutia

Kultúrno-historický potenciál obce Plášťovce spolutvoria symboly obce. V zmysle platného štatútu tieto symboly obce predstavujú erb a vlajka obce. Heraldický základ návrhu súčasných obecných symbolov Plášťoviec koncipovali na základe dochovaných dobových predlôh doc., PhDr. Jozef Novák, DrSc. a akad. maliar Ladislav Čisárik. Hagiografický motív vytvorili podľa pečatidla obce z 19. storočia, ktorý vychádza a stavia na patrocíniu miestneho kostola. Blazón erbu tvorí v červenom štíte umiestnený strieborný a zlatokopytý kôň nesúci v sedle rytiera – svätého Juraja – odetého v striebornom brnení a rovnako farebne riešenom plášti. Svätý Juraj v erbe drží oboma rukami zlatú kopiju, ktorej hrot je vbodnutý do tlamy zeleného okrídleného draka osadeného v päte štítu. Obecnú vlajku Plášťoviec tvorí päť pruhov rovnakej šírky v traktovaní – žltý, červený, biely, červený a žltá. Vlajka má pomer strán 2:3 a je ukončená troma cípmi s dvomi výrezmi do jednej štvrtiny dĺžky vlajky. Výtvarné návrhy týchto symbolov posudzovala Heraldická komisia Ministerstva vnútra SR dňa 10. apríla 1992 a boli schválené uznesením Obecného zastupiteľstva v Plášťovciach č. OZ 103/92. Platné symboly obce sú zverejnené v Heraldickom registri SR pod signatúrou P-19/92.

Obec Plášťovce leží východne od okresného mesta Levice na ľavom brehu rieky Krupinica, resp. na pravom brehu rieky Litava. Okrem zariadení vodnej dopravy a železničnej dopravy všetky ostatné druhy dopravných zariadení sa vyskytujú v riešenom území. Z hľadiska širších vzťahov sú najdôležitejšie zariadenia cestnej dopravy. Cez obec prechádzajú cesty nadregionálneho významu I/75 (Sládkovičovo – Galanta – Šaľa – Nové Zámky – Veľký Krtíš – Lučenec), a lokálneho významu III/066001 (Šahy - Domaníky). Spomínané komunikácie majú križovatky na riešenom území. Z hľadiska šírkových parametrov trasa cesty I/75 vedená cez riešené územie mimo intravilán obce je vyhovujúca v celom úseku katastrálneho územia Plášťovce.

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 74 Obec je vzdialená od okresného mesta Levice 38 km/40 minút, od krajského mesta Nitra 84 km/1hod. 30 minút a od hlavného mesta Slovenska Bratislavy 177 km/2hod.20 minút.

Jedným zo základných predpokladov rozvoja územia je aj kvalitná dopravná infraštruktúra a dobrá dopravná dostupnosť územia. Oba faktory významne ovplyvňujú nielen hospodársky potenciál územia, ale aj spôsob života obyvateľov žijúcich na riešenom území a ich životnú úroveň. Z hľadiska širších vzťahov je možné charakterizovať polohu a napojenie obce na nadradenú dopravnú infraštruktúru ako menej uspokojivú. Plánovaným vybudovaním rýchlostných ciest R3 (ktorej trasa je momentálne plánovaná od hraničného priechodu Trstená do Poľska ako pokračovanie poľskej DK7, po roku 2015 sa plánuje rozšírenie R3 cez Zvolen po hraničný priechod Šahy do Maďarska, kde bude pokračovať ako M2.) a R7 (Bratislava - Lučenec) zlepšením dopravnej dostupnosti by región nabral na oveľa väčšej atraktivite. Navyše rýchlostná cesta R3 sa bude križovať medzi Šahami a Dudincami s R7, čím vznikne v regióne križovanie dvoch významných Európskych komunikácií.

Rýchlostná cesta R3. Je pripravovaná podľa Stratégie dopravy. Pre potreby NSK je táto komunikácia okrajovou trasou s významom pre prepojenie územia Maďarska so stredom Slovenska a následným tranzitnou dopravou (najmä nákladnou) ďalej na sever do Poľska. Príprava je v procese EIA, zámer predložený dňa 19.1.2010 na MŽP SR. Predpokladaný termín ukončenia výstavby 12/2022.

Rýchlostná cesta R7. V súčasnej dobe sa pripravuje trasa R7 v kombinovanej polohe pôvodných variantov ležiacich na sever od Nových Zámkov. V súčasnej dobe sa spracováva technická štúdia a zámer na tieto úseky R7: Dunajská Streda – Nové Zámky, bola spracovaná technická štúdia 05 2005, EIA – rozsah hodnotenia bol vydaný 14.8.2009, predpokladaný termín realizácie 10/2015 – 11/2020, Nové Zámky – Čaka bola spracovaná technická štúdia 06/2006, EIA – rozsah, hodnotenia bol vydaný 13.11.2009, predpokladaný termín realizácie 10/2017 – 08/2020. Komunikácia má celoštátny význam na podstatnom zlepšení dopravnej dostupnosti všetkých území na južnej strane štátu. R7 bude slúžiť predovšetkým tranzitným jazdám, ktoré si vyžadujú priame a čo najkratšie trasovanie. Návrh odporúča prípravu R7 v južnej polohe pod Novými Zámkami. Vo výsledku bude R7 nahrádzať, dnes plno vyťaženú cestu I/75. V rámci NSK bude mať tento úsek R7 veľký význam na znížení dochádzkových dôb medzi oblasťou Nové Zámky, Želiezovce, Šahy a čiastočne Levice. (Zdroj UPN regiónu NSK, 2012)

Na území obce Plášťovce prichádzajú do úvahy predovšetkým cestná, autobusová, cyklistická a pešia doprava.

Z hľadiska dopravnej dostupnosti je obec vzdialená od okresného mesta Levice 38,5 km smerom na východ. Od Šiah je vzdialená 11,5 km smerom na sever, od Dudiniec 13,0 km smerom na juhovýchod a od Veľkého Krtíša 34,7 km smerom na západ. Najbližšie priechodmi do susednej MR sú Šahy (14,0 km), Vyškovce nad Ipľom (17,5 km) a Slovenské Ďarmoty (33,5 km).

Dopravnú dostupnosť obce v smere východ – západ zabezpečuje predovšetkým štátna cesta I/75, prechádzajúca popri obci v smere Nové Zámky – Veľký Krtíš a v smere sever – juh medzinárodná cesta E77 v smere Šahy – Zvolen, prechádzajúca obcou Horné Semerovce, vzdialenou od Plášťoviec 9,3 km a lokálna cesta prechádzajúca cez obec v smere Šahy – Domaníky (Hontianske Nemce).

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 75 V samotnej obci sa celkovo nachádza 13 977m komunikácií, z toho 6 000m cesty I. triedy a 7 177 m cesty II. triedy, 300 m chodníku a 500 m ostatných pozemných komunikácií.

Cesta prvej triedy I/75 je vo vzťahu k zastavanému územiu obce excentricky situovaná, z ktorej sú do zastavanej časti obce dva vstupy. zaradený do funkčnej triedy B1 MZ 8,0/50.

Tab. 27 Obecné komunikácie

Miestne komunikácie Dĺžka v m Stav cesty 13 177 zlý pešie chodníky 300 zlý ostatné 500 zlý spolu 13 977 Zdroj: OcÚ Plášťovce, 2012

Na území obce sú situované sčítacie úseky na cestách prvej a tretej triedy. Výsledky celoštátneho sčítania dopravy v roku 2005, 2010 sú uvedené v nasledujúcej tabuľke.

Tab. 28 Rozsah intenzity cestnej dopravy na cestnej sieti v obci, počet skutoč. vozidiel za 24 hod.

Sčítací úsek Číslo cesty Ročné priemerné denné intenzity profilové (sk.voz./24 h) Nákladné Osobné Motocykle Súčet všetkých automobily a a dodávkové vozidiel a prívesov prívesy automobily 83230 2005 III/066001 246 1222 21 1489

2010 139 1227 12 1378

Nárast v % 56,5% 100,4% 57,1% 92,5% 832360 2005 I/75 333 1299 11 1643

2010 188 947 4 1139

Nárast v % 56,5% 72,9% 36,4% 69,3% 832370 2005 I/75 255 872 71 1198

2010 195 1174 13 1382

Nárast v % 76,5% 134,6% 18,3% 115,4 Zdroj : www.ssc.sk

Namerané intenzity na ceste prvej triedy číslo I/75 za päť rokov nevykazujú zvýšenú intenzitu dopravy, jedine na úseku 832370 bol vykázaný mierny nárast, čo svedčí o nízkej atraktivite riešeného územia. Z uvedeného päťročného porovnania priemerných denných profilových intenzít pre jednotlivé úseky ciest vyplýva:

 úsek cesty I/75 v úseku katastra obce Plášťovce nedosahuje hranicu svojej kapacity,  obec nie je zaťažená ani zvýšeným počtom tranzitnej dopravy s veľkým podielom nákladných aut,

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 76

Kostru miestnej komunikačnej siete tvorí cesta tretej triedy III/066001, ktorej prieťah cez obec je zaradený do funkčnej triedy B2 výhľadová kategória MZ 8,5/50. Ostatné miestne komunikácie sú zaradené do funkčnej triedy obslužných komunikácií C2 a C3 MOK 7,5/40, 7,0/40,30 a MOK 3,75/30.

Tieto komunikácie majú dosť rozdielne šírkové parametre. Obslužné komunikácie budované po druhej svetovej vojne (60. až 80. roky) boli realizované v súlade s normovými požiadavkami a boli budované s obojstranným peším chodníkom. Komunikácie, ktoré sa nachádzajú v staršej časti obce sú z hľadiska dnešných normových požiadaviek poddimenzované aj z hľadiska šírkového aj z hľadiska smerového vedenia. Pozdĺž týchto uličných koridorov väčšinou absentujú aj chodníky. Takýto stav je nepriaznivý vzhľadom na zvyšujúci sa počet osobných automobilov v súlade s celoslovenským trendom aj na území obce.

Odvodňovanie miestnych komunikácii je riešené povrchovo, čo zužuje disponibilný priestor na rozšírenie existujúcich komunikácii a chodníkov. Súčasnú sieť miestnych komunikácii možno považovať za relatívne stabilizovanú a v existujúcej zástavbe sa nepredpokladá rozširovanie ciest. V budúcnosti by bolo potrebné postupne podľa finančných možností obce rozšíriť tieto komunikácie všade tam, kde to umožňuje uličný koridor. Potrebné by bolo aj dobudovať pozdĺžne chodníky.

V rámci konceptu riešenia sa uvažuje s rozšírením miestnej cestnej siete v časti Pri Krupinici, čím sa uzavrie dopravný koridor a vytvorí sa vnútorný dopravný okruh v úrovni FT C2 naviazaný na zbernú komunikáciu B2

V samotnom katastrálnom území obce Plášťovce sa nenachádza železničná sieť ani železničná stanica. Najbližším uzlovým bodom železničnej dopravy je železničná stanica Šahy vzdialená 11,5 km cez ktorú prechádza železničná trať č. 153 Šahy – Čata. Úsek Čata – Šahy patrí medzi úseky, na ktorých sa má zastaviť osobná železničná doprava.

Obec Plášťovce nedisponuje so žiadnym zariadením vodnej dopravy ani splavneným tokom.

Na riešenom území je situované letisko Plášťovce, letisko pre poľnohospodárske práce (spevnená plocha), rozhodnutie o OP zn. 1-86/87, zo dňa 19.8.1987, vydané Štátnou leteckou inšpekciou.

Uvedené letisko nepočíta sa s rozšírením alebo prestavbou. Ochranné pásma letiska sú stanovené.

Existujúca štruktúra bývania a občianskej vybavenosti nevytvára zvýšené nároky na odstavné a parkovacie plochy. Pre bývanie v rodinných domoch sa predpokladá odstavenie vozidiel na vlastných pozemkoch. Bytové domy nachádzajúce sa v obci majú najviac tri podlažia a odstavenie vozidiel miestnych obyvateľov je riešené na spevnených plochách okolo domov a v garážach, ktoré sa nachádzajú na prízemí. Parkovanie vozidiel pre bývanie a pre občiansku vybavenosť je zabezpečené aj na verejných priestoroch všade tam, kde to umožňuje šírkový profil ulice a vozovky (pozdĺžne a kolmé parkovanie popri vozovke). Jednotlivé zariadenia občianskej vybavenosti (zdravotné stredisko, obchody, cintorín, reštaurácia, atď. ) sú rozmiestnené v obci rovnomerne a popri týchto zariadeniach

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 77 sú zriadené parkoviská pre 4 – 10 vozidiel. Tieto parkovacie plochy sú vyznačené aj v grafickej časti a v súčasnosti aj pre výhľadové obdobie sú dostatočné.

Súčasný stav riešenia statickej dopravy na území obce je možné hodnotiť ako vyhovujúci. Podľa súčasných poznatkov sa neuvažuje so zriadením hromadných parkovísk na území obce.

Tab. 29 Bilancia potreby a návrh riešenia statickej dopravy podľa rozvojových plôch - NÁVRH

Číslo Funkcia Merná Počet Dlhodobé Krátkodobé Celkový počet Riešenie statickej bloku jednotka merných stojiská stojiská stojísk v dopravy jednotiek posudzovanom urbanistickom bloku NB1 bývanie c 35 15 2 17 Dlhodobé státie na vlastných pozemkoch, NE1 Obč. vyb. počet prac. 15 7 2 9 krátkodobé státie pozdĺž obslužných komunikácií. NO1 výroba počet prac. 20 10 4 14 Dlhodobé aj krátkodobé státie na NO2 výroba počet prac. 15 7 2 9 vlastných pozemkoch, U1 Zberný dvor počet prac. 3 1 4 5 zriadenie parkovísk NU1 Poľn. výroba počet prac. 10 5 2 7 NU2 Poľn. výroba počet prac. 5 2 1 3 NU3 Poľn. výroba počet prac. 15 7 2 9 NRA1 Rekreácia Počet obyv. NRA2 rekreácia počet prac. 2 1 1 2 CELKOM 55 20 75

Pri stanovení celkového počtu potrebných stojísk sme uvažovali s nasledujúcimi súčiniteľmi :

 súčiniteľ vplyvu stupňa automobilizácie 0,95,  súčiniteľ vplyvu veľkosti obce 0,3,  súčiniteľ vplyvu polohy riešeného územia 0,5,  súčiniteľ deľby prepravnej práce 1,2.

Hromadná doprava je zabezpečovaná cestnou autobusovou dopravou. Autobusovú dopravu zabezpečuje SAD Zvolen, SAD Nové Zámky a súkromný dopravcovia. V intraviláne obce sa nachádzajú 3 autobusové zastávky a v dotyku intravilánu na ceste č. I/75 jedna. Cez zastávku Plášťovce rázc. prechádza denne v oboch smeroch 36 spojov z toho 3 diaľkové a štyri medzinárodné, cez víkendové dni dvanásť spojov z toho štyri medzinárodné. Môžeme konštatovať, že obec je dobre vybavená verejnou dopravou, s dostatočným počtom autobusových spojov. Sieť zastávok SAD je rovnomerne rozdelená po celom území obce.

Na riešenom území v súčasnosti neexistujú vybudované cyklistické cesty.

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 78 Mierne zvlnený až rovinatý terénny reliéf Nitrianskeho kraja predurčuje široké možnosti rozšírenia cykloturistiky, čomu však zatiaľ nezodpovedá súčasná evidovaná sieť cyklotrás v riešenom území a ani realizácia cyklotrás, vrátane cykloturistickej vybavenosti.

Vzhľadom na mierne zvlnený až rovinatý charakter riešeného územia má cyklistika veľmi dobré podmienky. V súčasnosti sa bicykel ako dopravný prostriedok teší veľkej obľube medzi miestnymi obyvateľmi, hlavne v letnom období. Cyklisti využívajú miestnu komunikačnú sieť a vzhľadom na súčasnú intenzitu motoristickej dopravy takýto stav, okrem zberných komunikácií je únosný. Problém predstavujú cyklistické prepojenia kedy cyklisti využívajú na presun cestu prvej triedy I/75, ktorá nie je na to prispôsobená (nemá dostatočnú šírku).

Sieť peších chodníkov na území obce má z hľadiska šírkových pomerov nehomogénny charakter. Vo väčšine miestnych ulíc nie je vybudovaný aspoň jednostranný chodník šírky 0,6 až 1,5 metra. V ÚPN obce sa uvažuje s možnosťou vytvorenia cyklistickej siete a to v dvoch úrovniach:

 v rámci samotnej obce - miestny okruh vedený po pamätihodnostiach obce do prírodného prostredia viníc  mikroregionálny (príp. regionálny) okruh, ktorý tvorí prepojenia na kúpeľné miesto Dudince, okolité obce (Rykynčice, Terany) s cieľom posilnenia rozvoja cestovného ruchu v dotknutom území,

Podľa Vyhlášky FMD č. 35/1984 § 15 je v katastrálnom území je potrebné rešpektovať ochranné pásma komunikácií:

 cesta I. triedy 50m od osi vozovky cestnej komunikácie na obidve strany  cesta III. triedy 20 m od osi vozovky cestnej komunikácie na obidve strany

V cestných ochranných pásmach je zakázaná alebo obmedzená činnosť, ktorá by mohla ohroziť cesty a miestne komunikácie, ako aj premávku na nich. Výnimky zo zákazu povoľuje príslušný cestný orgán.

Časť katastrálneho územia obce Plášťovce sa nachádza v ochranných pásmach Letiska pre letecké práce v poľnohospodárstve Plášťovce, určených rozhodnutím Štátnej leteckej inšpekcie zn. 1-86/87 zo dňa 19.8.1987.

 Výškové obmedzenie stavieb, zariadení, stavebných mechanizmov, porastov apod. je stanovené:  ochranným pásmom vzletových rovín (sklon 2 % -1:50) s výškovým obmedzením 291,5 314,7 m n.m.Bpv,  ochranným pásmom prechodových plôch (sklon 14,3 % -1:7) s výškovým obmedzením 291,5 - 319,7 m n.m.Bpv,  ochranným pásmom vodorovnej roviny s výškovým obmedzením 323,3 m n.m.Bpv.  Keďže sa jednotlivé ochranné pásma prelínajú, je záväzná výška stanovená ochranným pásmom s nižšou hodnotou.  Pri určenej podlažnosti v jednotlivých lokalitách žiadame preveriť kolíziu s výškami určenými ochrannými pásmami letiska. Nadmorské výšky určené ochrannými pásmami sú nadradeným regulatívom podlažnosti.

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 79  Ďalšie obmedzenia sú stanovené:  ochranným pásmom s obmedzením stavieb vzdušných vedení VN a VVN (vedenie musí byť riešené podzemným káblom).  Vyššie popísané ochranné pásma Letiska Plášťovce sú znázornené vo výkresovej prílohe, ktorá je súčasťou tohto stanoviska. v zmysle §28 ods. 2 a §30 zákona Č. 143/1998 Z.z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je Letecký úrad Slovenskej republiky dotknutým orgánom štátnej správy v povoľovacom procese stavieb a zariadení nestavebnej povahy v ochranných pásmach letísk a leteckých pozemných zariadení ako aj pri ďalších stavbách, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť leteckej prevádzky, na základe čoho je potrebné požiadať Letecký úrad Slovenskej republiky o súhlas pri stavbách a zariadeniach:

 ktoré by svojou výškou, prevádzkou alebo použitím stavebných mechanizmov mohli narušiť vyššie popísané ochranné pásma Letiska Plášťovce,  stavby a zariadenia vysoké 100 m a viac nad terénom (§ 30 ods. 1 písmeno a)),  stavby a zariadenia vysoké 30 m a viac umiestnené na prírodných alebo umelých vyvýšeninách, ktoré vyčnievajú 100 m a viac nad okolitú krajinu (§ 30 ods. 1 písmeno by),  zariadenia, ktoré môžu rušiť funkciu leteckých palubných prístrojov a leteckých pozemných zariadení, najmä zariadenia priemyselných podnikov, vedenia VVN 110 kV a viac, energetické zariadenia a vysielacie stanice (§ 30 ods. 1 písmeno c)),  zariadenia, ktoré môžu ohroziť let lietadla, najmä zariadenia na generovanie alebo zosilňovanie elektromagnetického žiarenia, klamlivé svetlá a silné svetelné zdroje (§ 30 ods. 1 písmeno d)).

Po hydrologickej stránke patrí územie obce a jeho širšia oblasť do povodia rieky Ipeľ. Katastrálnym územím obce Plášťovce preteká v južnej časti vodný tok Litava, v západnej časti katastrálneho územia preteká vodný tok Krupinica, do ktorej sa pod obcou Plášťovce vodný tok Litava vlieva.

Vodný tok Krupinica – tok III. radu, pramení v pohorí Javorie na západnom úpätí vrchu Veľký Lysec, jeho dĺžka je 65,4 km, plocha povodia 551,0 km2, priemerný prietok 22 m3/s, dlhodobý priemerný prietok 2,06 m3/s. Krupinica ako významný ľavostranný prítok sa západne od mesta Šahy vlieva do rieky Ipeľ.

Vodný tok Litava – významný ľavostranný prítok Krupinice. Pramení v Krupinskej planine, pod vrchom Javorok, celková dĺžka 44 km. Riečka Litava od svojho prameňa priberá 6 ľavostranných prítokov a 2 pravostranné prítoky potokov. Na juhozápadnej časti k.ú. obce Plášťovce sa vlieva do Krupinice.

V katastrálnom území obce Plášťovce sa nachádzajú na vodných tokoch Krupinica v r. km 11,8 a na vodnom toku Litava v r. km 0,9 vodomerné stanice. Merania týmito vodomernými stanicami potvrdzujú častý výskyt povodní na spomínaných tokoch, ktorých početnosť sa v poslednom období

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 80 zvyšuje. Na základe týchto poznatkov bol vypracovaný v roku 2007 pracovníkmi SVP š.p. OZ Banská Bystrica zámer na stavbu Plášťovce, protipovodňové opatrenia na toku Litava a Krupinica. Účelom akcie by mala byť ochrana intravilánu obce pred povodňovými prítokmi tokov Litava a Krupinica. Stavba pozostáva z ľavostrannej ochrannej hrádze toku Krupinica, dĺžka 1040 m, pravostrannej hrádze toku Litava, celková dĺžka 2436 m, úpravy pravého brehu toku Litava a protipovodňové hradenie cesty.

Na spomínanú vodnú stavbu bolo začaté stavebné konanie. Rozhodnutie o umiestnení vodnej stavby vydal všeobecný stavebný úrad Obec Plášťovce pod číslom 414/2010-UR-Kor. Dňa 15.12.2010, právoplatnosť nadobudlo dňa 17.1.2011. Termín zahájenia a následne ukončenia stavby je závislý od finančného zabezpečenia stavby. Z hydrogeologickej stránky patrí územie Plášťoviec do Krupinskej planiny, Ostrôžok a Pôtorskej pahorkatiny. Obeh podzemných vôd prebieha v puklinovo-pórovom prostredí, v ktorom sa vytvárajú súvislé horizonty podzemných vôd, ktorých intenzita je značne menlivá. V oblasti sa väčšinou vyskytujú len malé pramene s minimálnou výdatnosťou 0,1 l/s.

Obec Plášťovce má vybudovaný obecný vodovod. Verejný vodovod je súčasťou Skupinového vodovodu SKV – Šahy, v rámci ktorého je zásobované mesto Šahy (vrátane mestských častí Preseľany a Homok) a obce Plášťovce, Horné Turovce a Veľké Turovce.

Obec Plášťovce má vybudovaný obecný vodovod. Verejný vodovod je súčasťou Skupinového vodovodu SKV – Šahy, v rámci ktorého je zásobované mesto Šahy (vrátane mestských častí Preseľany a Homok) a obce Plášťovce, Horné Turovce a Veľké Turovce.

Celý SKV je zásobovaný z vodárenského zdroja – studne HGK – 2 o výdatnosti 42,0 l/s, ktorý sa nachádza na severnom okraji obce Plášťovce, na hranici s obcou Rykynčice (preto používaný názov VZ Rykynčice). Z VZ je výtlačným potrubím DN 400 privádzaná voda do VDJ Šahy 2 x 2500 m3. Po trase sú na výtlak priamo napojené obce Plášťovce, Horné Turovce a Veľké Turovce. V obci Plášťovce, pri ihrisku, sa nachádza aj ďalší vodný zdroj studňa HV – 4, s výdatnosťou 13,8 l/s a vodojem 2 x 400 m3. Studňa ani vodojem sa v súčasnosti pre potreby skupinového vodovodu nevyužívajú. Výhľadovo sa uvažuje s prepojením výtlačného potrubia DN 400 z vodného zdroja Rykynčice s vodojemom Plášťovce 2 x 400 m3 pre rozšírenie celkovej akumulácie SKV Šahy.

Vodovod Plášťovce je napojený cez vodomerovú šachtu priamo na výtlačné potrubie DN 400 (VZ Rykynčice – VDJ Šahy) potrubím DN 150 bez použitia predradenej akumulácie. Na VZ v Rykynčiciach je osadený frekvenčný menič, ktorý zabezpečuje prakticky nepretržité čerpanie vody v množstve podľa potreby. Vlastný verejný vodovod v obci bol postupne realizovaný v štyroch etapách od roku 1982.

Hygienické zabezpečenie vody dodávanej z VZ je vykonávané v objekte VZ. Meranie množstva vody dodávanej pre obec Plášťovce je vo vodomerovej šachte, ktorá je vybudovaná na začiatku prívodného potrubia pre obec. Vo vodomerovej šachte sú osadené uzávery DN 150 pre obec a vodomer.

Rozvodná vodovodná sieť je zaokruhovaná, okrajové časti sú vetvové. Vodovodné potrubia sú situované v zelených pásoch, v chodníkoch, krajnici komunikácií. Meranie spotreby vody pre jednotlivé nehnuteľnosti rodinných domov je fakturačnými vodomermi vo vodomerových šachtách situovaných na pozemkoch majiteľov nehnuteľností.

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 81 Tab. 30 Prehľad jestvujúcich potrubí obecnej vodovodnej siete

Obecná vodovodná sieť DN Materiál Dĺžka 200 PVC 200 OC 150 PVC 150 LT 100 PVC 9 613 m

Tab. 31 Štatistický prehľad zásobovania vodou - obec Plášťovce - údaje ZsVS – OZ Levice

2011 2012 Dĺžka vodovodnej siete 9 613,0 m 9 613,0 Počet vodovodných prípojok 529 531 Počet zásobovaných obyvateľov 1 647 1 628 Voda vyrobená 44 370 m3 45 571 m3 Voda fakturovaná celkom 39 790 m3 38 480 m3 obyvateľstvo 35 190 m3 34 306 m3 ostatní 4 600 m3 4 174 m3 Majiteľ vodovodnej siete Obec Plášťovce Obec Plášťovce Prevádzkovateľ verejného Západoslovenská vodárenská Západoslovenská vodárenská spoločnosť, vodovodu v obci spoločnosť, a.s., OZ Levice a.s., OZ Levice Tab. 32 Prehľad potrieb vody

Obec Počet Roč. potr. Priemerná potreba Max. denná potreba Max. hod.

obyv. vody vody Qp vody Qm potr. vody Qh (výpočet) m³/d l/s m³/d l/s l/s Plášťovce 1656/1628 89 213 244,42 2,83 391,07 4,53 8,15

Údaje od prevádzkovateľa vodovodu:

 dĺžka vodovodnej siete 9 613 m (údaj z PP r. 2005 Vodovod Plášťovce)  dĺžka vodovodnej siete 9 613 m (údaj ZsVS, a.s. OZ Levice)  počet odberných miest (vodomerov) 531 ( r. 2012 )  počet zásobovaných obyvateľov 1 628 – 99,50 % zás. obyv. ( r. 2012 )  údaj o počte obyv. – OÚ Plášťovce k 1.1.2011 1 638 obyv.  akumulácia 2x400 m3 - nevyužívaný  dimenzie rozvodnej obecnej vodovodnej siete DN200-PVC, DN200-OC, DN150–PVC, DN150- LT, DN150-OC, DN100–PVC  spotreba vody spolu na základe fakturácie - r. 2012 38 480 m³/rok ( r. 2012 ) o obyvateľstvo 34 306 m³/rok ( r. 2012 )

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 82 o ostatné 4 174 m³/rok ( r. 2012 )  špecifická potreba vody na obyvateľa 64,75 l/obyv./deň / 57,73 l/obyv./deň  špecifická potreba vody na obyvateľa 82,00 l/obyv./deň za Levický okres

Tab. 33 Prehľad potrieb vody – rok 2011 a 2012

Rok Počet Údaje o spotrebe fakturovanej vody Hodnoty ročnej potreby vody zásobovaných za rok určené výpočtom obyvateľov m³ m³ 2011 1 647 39 790 2012 1 628 38 480 89 213

Potreba pitnej vody pre obec Plášťovce je určená podľa Z.z. 684/ 2006, Vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR zo 14. novembra 2006, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách na návrh, projektovú dokumentáciu a výstavbu verejných vodovodov a verejných kanalizácií.

Počet obyvateľov: 1 656 k 1.1.2011 ( údaj Ob.Ú Plášťovce)

Počet zásobených obyvateľov: 1 647 (rok 2011)

a. Špecifická potreba vody na obyvateľa podľa vybavenosti:

 145 l/obyv./deň - 3,3 % = 55 obyv.  135 l/obyv./deň - 62,2 % = 1 024 obyvateľov  100 l/obyv./deň - 34,5 % = 568 obyvateľov

b. Špecifická potreba vody pre základnú vybavenosť: 25 l/obyv./deň

(podľa kategórie veľkosti obce - od 1 001 do 5 000 obyv.)

c. Špecifická potreba vody pre jednotlivých podnikateľov, ostatných zamestnancov a školy je zahrnutá v špecifickej potrebe vody pre základnú vybavenosť, čo vyplynulo z porovnania výpočtov

Priemerná denná potreba vody Qp:

 Qpobyv = (7,98+138,24+56,80) m3/deň = 203,02 m3/deň = 2,35 l/s  Qpvyb. = 1 656 x 25 m3/deň = 41,40 m3/deň =0.48 l/s

Priemerná denná potreba vody Qp:

 Qp = 244,42 m3/deň = 2,83 l/s

Maximálna denná potreba vody Qm: (kd=1,6)

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 83  Qm = 244,42 m3/deň x 1,6 = 391,07 m3/deň = 4,53 l/s

Maximálna hodinová potreba vody Qh: (kh=1,8)

 Qh = 391,07 m3/d x 1,8 = 29,33 m3/h = 8,15 l/s

Priemerná ročná potreba vody:

 Qročné = 89 213 m3

Poznámka:

Údaje o spotrebe vody za rok poskytla Západoslovenská vodárenská spoločnosť a.s. Nitra, OZ Levice a údaje o verejnom vodovode a vodných zdrojoch sú z Prevádzkového poriadku SKV Šahy - Vodovod Plášťovce, vypracovala AKVA, projektová kancelária, Ing. Ľubomír Kučera, Murániho 26, 949 11 Nitra a bol vypracovaný v 12. 2005.

Podkladom pre vodohospodársku časť je urbanistický návrh rozvoja obce v dvoch variantoch ktorý rieši rozvoj obce :

 v sedemnástich lokalitách, v desiatich lokalitách je to rozšírenie z hľadiska bytového fondu, občianskej vybavenosti, podnikateľských aktivít logistického charakteru . Ostatné lokality sú rozšírením z hľadiska rekreácie a športu bez nároku na dodávku vody z obecného verejného vodovodu.

Prehľad potrieb vody pre jednotlivé lokality je uvedený v nasledujúcich výpočtoch a tabuľkách. Výpočet potreby vody je urobený podľa Vyhlášky č. 684/2006 Z. z. MŽP SR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách na návrh, projektovú dokumentáciu a výstavbu verejných vodovodov a verejných kanalizácií.

Rozvoj obce v rozsahu návrhu urbanistického riešenia si vyžiada rozšírenie obecnej vodovodnej siete oproti jestvujúcej. V tabuľke č.38 a 39 je zdokumentované orientačne možné rozšírenie vodovodnej siete v jednotlivých rozvojových lokalitách. Presný rozsah rozšírenia bude určený po podrobnom zameraní rozvojových lokalít v ďalšom stupni PD, v štúdiách jednotlivých lokalít. Nové vodovodné potrubia navrhujeme realizovať s minimálnym profilom DN 80 a DN 100, z materiálov buď polyetylén alebo tvárna liatina.

Nové objekty v rozvojových lokalitách budú na verejný vodovod napojené vodovodnými prípojkami, každá nehnuteľnosť jednotlivo, návrh veľkosti prípojky, dimenzia, dĺžka, meranie bude predmetom riešenia jednotlivých lokalít v ďalšom stupni PD.

V nových lokalitách navrhujeme viesť vodovodné potrubia v spoločných koridoroch pre inžinierske siete najlepšie v zelených pásoch mimo telesa komunikácie. Pre lepšiu prevádzku vodovodu je treba zaokruhovať vodovodné potrubia v čo najväčšej možnej miere.

Tab. 34 Prehľad rozšírenia vodovodnej siete v jednotlivých rozvojových lokalitách - NÁVRH

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 84 P.č. Lokalita Dimenzia Dĺžka potrubia Materiál potrubia potrubia m mm 1 Pri trstinách DN 100 PE 2 Pri Krupinici DN 100 PE 3 Studnička DN 100 PE 4 Pri Krupinici DN 100 PE 5 Rovina DN 100 PE 6 Prenice DN 100 PE 7 Prenice DN 100 PE 8 Bende - - - 9 Bende – bývalé JRD - - - 10 Brezovo – bývalé JRD - - - 11 Abrava - - - 12 Ovčín - - - 13 Abba - - - 14 Oddychová zóna DN 100 PE 15 Hrádza Litavy a Krupinice - - - 16 Ivanovské DN 100 PE SPOLU DN 100 PE

Tabuľka č. 35 Potreby vody pre jednotlivé rozvojové lokality – NÁVRH

Lokalita Funkčné Počet Počet Potreba vody využitie bytov obyv. Priem. den. Qp Max. den. Qm Max. hod. Qh

m³/d l/s m³/d l/s m³/h l/s

Číslo

Počet zamest.n an 1 Pri Bývanie v 35 104 16,64 0,193 26,62 0,308 1,99 0,55 trstinách RD

2 Pri Bývanie v 34 102 16,32 0,189 26,11 0,302 1,94 0,54 Krupinici RD

3 Studnička Plochy obč. 15 1,20 0,014 1,92 0,022 0,14 0,04 vybaven.

4 Pri Výroba 20 1,60 0,018 2,56 0,030 0,19 0,05 Krupinici skladovanie

5 Rovina Výroba 50 4,00 0,046 6,40 0,074 0,48 0,13 skladovanie

6 Prenice Výroba 40 3,20 0,037 5,12 0,059 0,38 0,11 skladovanie

7 Prenice Zberný 3 0,54 0,006 0,86 0,010 0,06 0,02 dvor

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 85 Lokalita Funkčné Počet Počet Potreba vody využitie bytov obyv. Priem. den. Qp Max. den. Qm Max. hod. Qh

m³/d l/s m³/d l/s m³/h l/s

Číslo

Počet zamest.n an 8 Bende Poľnohosp. 10 1,80 0,021 2,88 0,033 2,42 0,06 výroba Vzhľadom na odľahlosť lokality - zásobovanie individuálne zo studne, nezapočítané do celkovej potreby

9 Bende - Poľnohosp. 5 0,90 0,010 1,44 0,016 1,21 0,03 bývalé JRD výroba Vzhľadom na odľahlosť lokality - zásobovanie individuálne zo studne, nezapočítané do celkovej potreby

10 Brezovo - Poľnohosp. 15 2,70 0,031 4,32 0,050 0,32 0,09 bývalé JRD výroba Vzhľadom na odľahlosť lokality - zásobovanie individuálne zo studne, nezapočítané do celkovej potreby

11 Abrava Rekreácia, 30 Bez nároku na dodávku vody z verejného chat. osada chát vodovoduZásobovanie jednotlivo zo studní

12 Ovčín Rekreácia 2 Bez nároku na dodávku vody z verejného vodovodu

13 Abba Rekreácia Bez nároku na dodávku vody z verejného vodovodu

14 Oddychová Rekreácia 0,69 ha–potreba vody pre 5,52 0,064 8,83 0,102 0,66 0,18 zóna šport polievanie buď z vodov. siete alebo z potoka Litava Potreba nezapočítaná do potreby pre návrh rozšírenia –potreba 8,0 m3/ha.deň Polievanie 150 dní v roku

15 Hrádza Rekreácia Bez nároku na dodávku vody z verejného vodovodu Litavy šport a Krupinice

16 Ivanovské Parková 0,80 ha–potreba vody pre 6,4 0,074 10,24 0,118 0,77 0,21 zeleň polievanie buď z vodov. Potreba nezapočítaná do potreby pre návrh rozšírenia siete alebo z potoka Litava –potreba 8,0 m3/ha.deň Polievanie 150 dní v roku

Spolu - z vodovodnej siete obce 206 128 43,50 0,503 69,59 0,805 5,18 1,44 Pre výpočet potreby vody sú použité hodnoty potrieb vody pre súčasnosť a z tabuľky č.36 a 37 hodnoty potrieb vody pre obyvateľstvo, základnú občiansku a technickú vybavenosť, výrobné zóny pre rozvojové lokality.

Tabuľka č. 36 Prehľad potrieb pitnej vody pre Plášťovce – NÁVRH

Časový Počet Počet Potreba vody horizont obyvateľ. zamest. Priemerná denná Maximálna denná Maxim. hodinová Priemerná

Qp Qm Qh ročná Qr

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 86 m³/d l/s m³/d l/s m³/h l/s m³/r súčasnosť 1 656 244,42 2,83 391,07 4,53 29,33 8,15 89 213 návrh 206 128 43,50 0,503 69,59 0,805 5,18 1,44 15 878 spolu 1 862 128 287,92 3,33 460,66 5,34 34,51 9,59 105 091

 Pre rozvojové lokality bude nutné dobudovať vodovodné potrubia a vodovodné prípojky, ich rozsah bude určený pri podrobnom riešení jednotlivých rozvojových lokalít,

 systém zásobovania pitnou vodou vyhovuje a nie je porebné ho meniť

Obec Plášťovce má čiastočne vybudovanú celoobecnú kanalizáciu. Časť obce je vybavená žumpami, ktorých obsah je vyvážaný na ČOV Plášťovce. Žumpové vody sú privážané cisternovým vozidlom a vypúšťajú sa do podzemnej akumulačnej nádrže – objem 10 m3, ktorá je umiestnená v blízkosti ČS v areáli ČOV. Po vyrovnaní kvality žumpových vôd sú postupne dávkované do ČS a spolu so splaškovými vodami z obecnej splaškovej kanalizácie privádzané na čistenie do ČOV.

Časť obce je napojená priamo na splaškovú kanalizáciu. Kanalizácia je riešená ako splašková, bez odvádzania dažďových vôd, v obci sa nenachádza ani producent priemyselných odpadových vôd. Splašková kanalizácia v obci bola navrhnutá v troch etapách. Splašková kanalizácia - I. a II. etapa je realizovaná v dvoch uliciach obce, kde je najväčšia produkcia odpadových vôd a je v trvalej prevádzke od roku 2004. Kanalizácia je gravitačná v kombinácii s tlakovou v časti obce. III. etapa sa realizuje len postupne, časť je hotová a je v prevádzke. Odkanalizovanie ostatných častí obce je v štádiu projektovej prípravy a bude sa realizovať postupne podľa dostupnosti financií.

Tabuľka č. 37 Splašková kanalizácia v obci Plášťovce

Zberač, stoka DN (mm ) Materiál Dĺžka ( m ) Poznámka I. etapa A 300 PVC 226,00 Od r. 2004 AB 300 PVC 295,00 Od r. 2004 AB-1 300 PVC 117,00 Od r. 2004 AC 300 PVC 795,00 Od r. 2004 AD-2 300 PVC 115,00 Od r. 2004 AN 300 PVC 53,00 Od r. 2004 Spolu 1601,00 II. etapa AC-2 300 PVC 65,00 Od r. 2004 AC-2 65 HDPE 81,00 Tlakové potrubie - Od r. 2004 AD 300 PVC 547,00 Od r. 2004 AD-3 300 PVC 10,00 Od r. 2004 I. a II. etapa 300 PVC 622,00 I. a II. etapa 65 HDPE 81,00 Spolu I. a II. etapa 2304,00 III. etapa

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 87 Zberač, stoka DN (mm ) Materiál Dĺžka ( m ) Poznámka AC-1 300 PVC 330,00 AC-1-1 200 PVC 78,00 AD 300 PVC 229,00 AD-5 200 PVC 73,00 III. etapa 300 PVC 559,00 III. etapa 200 PVC 151,00 Spolu III. etapa 710,00 Spolu I., II., III. etapa 3014,00

Na vybudovanú verejnú kanalizáciu v obci sú napojené rodinné domy, nehnuteľnosti obecnej vybavenosti jednotlivými kanalizačnými prípojkami. Počet prípojok I. a II. etapa: 564 ks

Odpadové vody z obce sú privádzané verejnou kanalizáciou do ČS1, ktorá je situovaná pred ČOV v oplotenom areáli ČOV, mimo objektu ČOV. Do ČS je zaústené prítokové potrubie DN 300, PVC. Odpadové vody natekajú cez hrablicový kôš do priestoru ČS a po mechanickom predčistení sú prečerpávané dvomi ponornými kalovými čerpadlami do rozdeľovacieho objektu, kde sú rovnomerne rozdeľované do jednotlivých biologických reaktorov.

Splaškové vody z obce sú čistené na mechanicko – biologickej čistiarni. ČOV pozostáva z dvoch samostatných biologických reaktorov typu ODKAL – EKOPROGRES Trenčín. Biologické reaktory majú kapacitu spolu 1800 EO.

Čistiareň odpadových vôd je vybudovaná v katastrálnom území obce Plášťovce v jeho juhozápadnej časti pri riečke Krupinica. Vyčistené vody sú zaústené do toku Krupinica .

Limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia vypúšťaných vyčistených vôd z ČOV, ktoré musia byť dodržané na výusti do recipientu boli stanovené orgánom štátnej vodnej správy Rozhodnutím OÚ ŽP Levice zo dňa 9.12.2004:

 CHSKCr: 135 – 170 mg/l  BSK5: 30 - 65 mg/l  NL105: 30 - 60 mg/l  pH: max. 6,5 – 7,5 mg/l

Potrubia verejnej kanalizácie sú situované prevažne v telese komunikácie alebo kde to bolo možné v zelených pásoch.

Vlastníkom aj prevádzkovateľom verejnej kanalizácie a ČOV je obec Plášťovce.

Údaje o verejnej obecnej kanalizácii boli čerpané z Prevádzkového poriadku Plášťovce – ČOV, vypracovaného : EKOPROGRES, v.d., Trenčín, Prevádzkového poriadku Plášťovce, splašková kanalizácia, vypracovaného: Projektová, inžinierska a dodávateľská činnosť, 935 82 Plášťovce Ing. Ladislav Matyó, z PD realizačného projektu Obecná kanalizácia Plášťovce, ktorá bola vypracovaná v 06.2003 projektovou organizáciou INKOPP, projektová a inžinierska kancelária, Hviezdoslavova, 010 01 Žilina pre OÚ Plášťovce a na základe informácií od OÚ Plášťovce.

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 88 Množstvo odpadových vôd určené výpočtom – súčasný stav

Priemerné denné množstvo odpadových vôd: Q24

 Q24 = 244,42 m3/deň = 2,83 l/s

Maximálne denné množstvo odpadových vôd Qm:

 Qm = 391,07 m3/deň = 4,53 l/s

Maximálne hodinové množstvo odpadových vôd Qhmax:

 Qhmax = 391,07 m3/deň x 2,13 = 34,70 m3/hod = 9,64 l/s khmax=2,13

Minimálne hodinové množstvo odpadových vôd Qhmin:

 Qhmin = 391,07 m3/deň x 0,6 = 9,77 m3/hod = 2,72 l/s khmin=0,6

Splaškové vody z nových urbanizovaných lokalít budú dopravované buď do jestvujúceho kanalizačného potrubia vybudovaného v rámci troch etáp výstavby kanalizácie v obci, alebo vo vzdialených lokalitách budú vybudované žumpy, ktorých obsah bude vyvážaný na jestvujúcu ČOV v Plášťovciach.

Rozvoj obce v rozsahu urbanistického návrhu si vyžiada rozšírenie kanalizačnej splaškovej siete oproti rozsahu jestvujúcej kanalizácie. Rozsah rozšírenia bude zodpovedať pravdepodobne rozšíreniu vodovodnej siete. Podľa konfigurácie terénu v obci a vzhľadom na jestvujúcu obecnú kanalizáciu je predpoklad, že nové vedenia kanalizačnej siete v novourbanizovaných plochách budú navrhnuté ako gravitačná kanalizácia kombinovaná s výtlačnými potrubiami a realizáciou kanalizačných ČS. Presné určenie dĺžok stôk, príp. počet ČS bude určený po podrobnom zameraní rozvojových lokalít a po upresnení charakteru výroby a OV v ďalšom stupni PD a v štúdiách jednotlivých lokalít.

Potrubia splaškovej kanalizácie navrhujeme situovať v strede nových komunikácií alebo v koridoroch zelených pásov určených pre inžinierske siete.

Každá nehnuteľnosť bude odkanalizovaná cez domovú kanalizačnú prípojku jednotlivo a revíznu šachtu, ktorá bude vybudovaná na pozemku jednotlivej nehnuteľnosti.

Počet obyvateľov: 1 862

Priemerné denné množstvo odpadových vôd: Q24

 Q24 = 287,92 m3/deň = 3,33 l/s

Maximálne denné množstvo odpadových vôd Qm:

 Qm = 460,66 m3/deň = 5,34 l/s

Maximálne hodinové množstvo odpadových vôd Qhmax:

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 89  Qhmax = 460,66 m3/deň x 2,11 = 40,50 m3/hod = 11,25 l/s khmax=2,11

Minimálne hodinové množstvo odpadových vôd Qhmin:

 Qhmin = 460,66 m3/deň x 0,6 = 11,52 m3/hod = 3,20 l/s khmin=0,6

Tabuľka č. 38 Prehľad množstva odpadových vôd pre Plášťovce – NÁVRH

Časový Počet Počet Množstvo odpadových vôd horizont obyvateľ. zamest. Priemer. denné Maxim. denné Maxim. Minim. hodinové množstvo OV množstvo OV hodinové množstvo OV Q Q množstvo OV 24 m Qhmin

Qhmax m³/d l/s m³/d l/s m³/h l/s m³/hod l/s súčasnosť 1 656 244,42 2,83 391,07 4,53 34,70 9,64 9,77 2,72 návrh 206 128 43,50 0,50 69,59 0,81 spolu 1 862 128 287,92 2,95 460,66 5,34 40,50 11,25 11,52 3,20

vyplývajúce z horeuvedeného návrhu a výpočtu množstva odpadovej vody

Pre rozvojové lokality bude treba vybudovať obecnú kanalizačnú sieť v rozsahu:

 Dobudovať kanalizačnú sieť v rozsahu III. etapy

Pre nové rozvojové lokality vybudovať kanalizačné potrubia DN 300, DN 50 (výtlačné potrubie), ČS, potrubie by malo byť navrhnuté z kanalizačného PVC a PE.

 Pri podrobnom riešení rozvojových lokalít z hľadiska odkanalizovania je potrebné navrhnúť trasy kanalizačného potrubia pre jednotlivé lokality v náväznosti na už jestvujúce potrubia.

 Nárast počtu obyvateľov v nových lokalitách a rozvoj výroby miestneho charakteru predpokladá zvýšenie počtu EO na 1 800 vo variante A a 2000 EO vo variante B.

Územie obce Plášťovce patrí do povodia rieky Ipeľ. Katastrálneho územia obce sa z južnej strany dotýka vodný tok Litava a v západnej časti tečie vodný tok Krupinica, do ktorej sa pod obcou potok Litava vlieva. Potokmi Krupinica a Litava sú odvádzané dažďové vody z tejto oblasti.

Dažďové vody zo zastavaných oblastí a z komunikácií sa zvádzajú systémom otvorených rigolov pozdĺž komunikácií. ktoré sú týmto systémom rigolov odvádzané do miestnych tokov a mimo obec do jej extravilánu. V obci sú vedľa komunikácií a pred nehnuteľnosťami rodinných domov zelené pásy, ktoré umožňujú dažďovým vodám vsiaknuť do podložia.

V hlavnej strednej časti obce je odvádzanie dažďových vôd zabezpečované rigolmi, ktoré sú pravidelne čistené a pre túto časť obce dostatočné. V niektorých častiach obce je odvádzanie dažďových vôd technicky nevyhovujúce, kapacitne nedostatočné a v niektorých častiach úplne chýbajú. V septembri 2012 bola vypracovaná projektová dokumentácia Plášťovce – odstránenie

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 90 negatívnych účinkov dažďových vôd v intraviláne obce. Projekt, ktorý vypracovala fa Aquaplan, s.r.o., Komárno rieši obnovu systémov povrchových odvodňovacích zariadení uličného priestoru v západnej časti obce. Projekt by mal byť realizovaný z finančných prostriedkov z enviromentálneho fondu.

Na všetkých nových urbanizovaných plochách navrhujeme v rámci nových komunikácií vybudovať dažďovú kanalizáciu, buď vo forme zberačov alebo rigolov – riešenie bude vychádzať z podrobného riešenia konkrétnej lokality a jej využitia.

Pre určenie odtokového množstva dažďových vôd z jednotlivých navrhovaných rozvojových plôch uvažujeme s 15 minútovým dažďom, čo predstavuje intenzitu q=124,9l/s.ha. Odtokové množstvo Q(l/s) = Plocha(ha) x vrcholový odtokový koeficient x intenzita 15 mn. dažďa (l/s.ha). Všetky hodnoty sú na základe výpočtov uvedené v nasledujúcich tabuľkách.

Tabuľka č. 39 Výpočet množstva dažďových vôd –Rozvojové plochy – NÁVRH

Číslo Lokalita Funkcia Rozloha Koeficient Vrcholový Odtokové lokality zastavanosti odtokový množstvo Q ha koeficient l/s 1 Pri trstinách Bývanie v RD 3,95 0,25 0,40 197,34 2 Pri Krupinici Bývanie v RD 3,87 0,25 0,40 193,34 3 Studnička Plochy občianskej 3,75 0,25 0,40 187,35 vybavenosti 4 Pri Krupinici Výroba skladovanie 2,81 0,25 0,40 140,38 5 Rovina Výroba skladovanie 7,07 0,25 0,40 353,22 6 Prenice Výroba skladovanie 5,63 0,25 0,40 281,27 7 Prenice Zberný dvor 0,7 0,25 0,40 34,97 8 Bende Poľnohospodárska 1,65 0,25 0,40 82,43 výroba 9 Bende - bývalé Poľnohospodárska 0,62 0,25 0,40 30,97 JRD výroba 10 Brezovo - Poľnohospodárska 4,38 0,25 0,40 218,82 bývalé JRD výroba 11 Abrava Rekreácia, chatová 12,46 0,25 0,40 622,50 osada 12 Ovčín Rekreácia 0,62 0,10 7,74 13 Abba Rekreácia 0,7 0,10 8,74 14 Oddychová Rekreácia šport 0,69 0,10 8,62 zóna 15 Hrádza Litavy a Rekreácia šport 12,54 0,10 156,62 Krupinice 16 Ivanovské Parková zeleň 0,80 0,10 9,99 17 Bojisko Parková zeleň- 2,06 0,10 25,73 pamätník Spolu 2 446,63

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 91 Dažďové množstvá sú určené orientačne. V ďalších stupňoch projektovej prípravy budú upresňované na základe odtokových koeficientov, ktoré budú vychádzať zo spôsobu zástavby jednotlivých lokalít. V lokalitách so zástavbou rodinných domov, príp. výrobných hál navrhujeme alternatívne likvidáciu dažďových vôd na území jednotlivých nehnuteľností použitím dažďových vôd na zavlažovanie zelene a záhrad.

Celkové odtokové množstvo dažďových vôd z navrhovaných lokalít – 2 446,63 l/s

V okrese Levice je vybudovaná atómová elektráreň Mochovce 1. a 2. blok Atómovej elektrárne (EMO) o inštalovanom výkone 940 MW, v súčasnosti prebieha realizácia 3. a 4. bloku EMO. Po uvedení do prevádzky bude celkový inštalovaný výkon 1820 MW.

Základné údaje:

Ochranné pásma elektrických vedení V zmysle zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike § 43 Ochranné pásmo je ochranné pásmo elektrických vedení definované:

 400 kV 25 m od krajného vodiča  110 kV vzdušné vedenie 15m od krajného vodiča  22 kV vzdušné vedenie 10 m od krajného vodiča  22 kV a 1kV káblové vedenie 1 m od krajného kábla

Dodávka elektrickej energie pre riešené územie je orientovaná na nadradený uzol VVN sústavy Mochovce, z ktorého je zabezpečený prenos po 220 kV linky č. 441 a linky 2 x 110 kV č. 8411 a 8419 prostredníctvom nasledovných transformačných staníc:

Tab. 40 Prehľad transformačných staníc

Číslo TS Názov TS typ TS výkon tr. vlastník vedenie 0054-001 Plášťovce 1 2 a pol stĺpová 160 kVA ZSE 504 0054-002 Plášťovce 2 kiosková 400 kVA ZSE 504 0054-003 Plášťovce 3 2 a pol stĺpová 250 kVA ZSE 504 0054-004 Plášťovce 4 2 a pol stĺpová 160 kVA ZSE 504 0054-005 Kaštieľ 2 a pol stĺpová 160 kVA ZSE 504 0054-006 Závlahy 4-stĺpová 250 kVA NIE ZSE 504 0054-007 Drazga 2 a pol stĺpová 50 kVA NIE ZSE 504 0054-010 TVP 1-stĺpová 10 kVA NIE ZSE 504 0054-011 TVP stožiarová 25 kVA NIE ZSE 504 0054-012 ZSVAK stožiarová 25 kVA NIE ZSE 504 0054-013 ZSVAK 2 2 a pol stĺpová 100 kVA NIE ZSE 504 0054-014 PD murovaná 630 kVA NIE ZSE 504 0054-015 ISKORŇA 4-stĺpová 50 kVA ZSE 504

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 92 0054-016 TS-BAK kiosková 250 kVA ZSE 504 0054-017 TS-BAK kiosková 400 kVA ZSE 504 0054-018 Bende 1-stĺpová 100 kVA ZSE 504

Zásobovanie odberateľov sa uskutočňuje prostredníctvom 16 TS 22/0,4 kV transformačných staníc o celkovom inštalovanom výkone 3 020 kVA. Distribučné stanice sú prevažne stožiarové a 2,5 a 4 stĺpové napojené na 22 kV vzdušné vedenie č. 504 vzdušnými 22 kV prípojkami prierezu 3x35 mm2 AlFe a 3x42,7/11 mm2 AlFe.

Tab. 41 Energetická bilancia – NÁVRH

číslo Názov Funkčné využitie plocha RD/ poč. Pi ∑Pi Pp ∑Pp β ∑Ps lokality (ha) chaty zamestn. /kW/ /kW/ /kW/ /kW/ /kW/

1 Pri trstinách Bývanie v RD 1,33 35 15 525 6,5 228 0,34 76 2 Pri Krupinici Bývanie v RD 3,87 34 15 510 6,5 221 0,34 75 3 Studnička Plochy občianskej 3,75 15 2000 0,60 1200 vybavenosti 4 Pri Krupinici Výroba skladovanie 2,81 20 1500 0,70 1050 5 Rovina Výroba skladovanie 7,07 50 3300 0,70 2310 6 Prenice Výroba skladovanie 5,63 40 2900 0,70 2030 7 Prenice Zberný dvor 0,7 3 15 0,60 9 8 Bende Poľnohospodárska 1,65 10 1000 0,70 700 výroba

9 Bende - Poľnohospodárska 0,62 5 80 0,70 56 bývalé JRD výroba 10 Brezovo - Poľnohospodárska 4,38 15 1000 0,70 700 bývalé JRD výroba 11 Abrava Rekreácia chatová 12,46 30 15 450 6,5 195 0,35 67 osada 12 Ovčín Rekreácia 0,62 2 70 0,60 42 13 Abba Rekreácia 0,7 0 0 14 Oddychová Rekreácia šport 0,69 0 0 zóna 15 Hrádza Rekreácia šport 12,54 0 0 Litavy a Krupinice 16 Ivanovské Parková zeleň 0,80 0 0

17 Bojisko Parková zeleň - 2,06 0 0 pamatník SPOLU 13 350 8315

Pi= 13 350 kW

Pp= 8 315kW

Popis technického riešenia

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 93 Lokalita č. 1 - Pri trstinách

Pre potreby napojenia lokality bude zrealizovaná technologická úprava existujúcej TS č. 0054-004, spočívajúca vo výmene existujúceho transformátora 160 kVA na 250 kVA. Z upravenej TS budú následne do lokality vyvedené nové NN vývody. Nové vývody budú zokruhované na existujúcu NN distribučnú sieť. Existujúce 22kV vzdušné vedenie je rešpektované aj s ochranným pásmom v zmysel zákona č. 251/2012, §43.

Lokalita č. 2 – Pri Krupinici

Pre potreby napojenia lokality bude zrealizovaná technologická úprava existujúcej TS č. 0054-001, spočívajúca vo výmene existujúceho transformátora 160 kVA na 250 kVA. Z upravenej TS budú následne do lokality vyvedené nové NN vývody. Nové vývody budú zokruhované na existujúcu NN distribučnú sieť.

Lokalita č. 3 – Studnička

Pre potreby napojenia lokality občianskej vybavenosti bude z existujúceho VN vedenia č. 504 vybudovaná nová odberateľská transformačná stanica TS1 esp. podľa rozdelenia podnikateľských subjektov, viac odberateľských transformačných staníc s výkonom 3 x 630kVA.

Lokalita č. 4 – Pri Krupinici

Pre potreby napojenia lokality výroby a skladovania bude z existujúceho VN vedenia č. 504 vybudovaná nová odberateľská transformačná stanica TS2 resp. podľa rozdelenia podnikateľských subjektov, viac odberateľských transformačných staníc s výkonom 2 x 630kVA.

Lokalita č. 5 – Rovina

Pre potreby napojenia lokality výroby a skladovania bude z existujúceho VN vedenia č. 504 vybudovaná nová odberateľská transformačná stanica TS3 resp. podľa rozdelenia podnikateľských subjektov, viac odberateľských transformačných staníc s výkonom 4 x 630kVA

Lokalita č. 6 – Prenice

Pre potreby napojenia lokality výroby a skladovania bude z existujúceho VN vedenia č. 504 vybudovaná nová odberateľská transformačná stanica TS4 resp. podľa rozdelenia podnikateľských subjektov, viac odberateľských transformačných staníc s výkonom 4 x 630kVA

Lokalita č. 7 – Prenice

Napojenia odberu zberného dvora bude riešené samostatnou prípojkou z existujúcej distribučne NN siete obce.

Lokalita č. 8 – Bende

Pre potreby napojenia lokality poľnohospodárskej výroby bude z existujúceho VN vedenia č. 504 vybudovaná nová odberateľská transformačná stanica TS5 resp. podľa rozdelenia podnikateľských subjektov, viac odberateľských transformačných staníc s výkonom 2 x 630kVA.

Lokalita č. 9 – Bende – bývalé JRD

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 94 Pre potreby napojenia lokality poľnohospodárskej výroby bude z existujúceho VN vedenia č. 504 vybudovaná nová odberateľská transformačná stanica TS6 s výkonom 100kVA.

Lokalita č. 10 – Brezovo – bývalé JRD

Pre potreby napojenia lokality poľnohospodárskej výroby bude z existujúceho VN vedenia č. 504 vybudovaná nová odberateľská transformačná stanica TS7 resp. podľa rozdelenia podnikateľských subjektov, viac odberateľských transformačných staníc s výkonom 2 x 630kVA

Lokalita č. 11 – Abrava

Pre potreby napojenia lokality bude z existujúceho VN vedenia č. 504 vybudovaná nová distribučná transformačná stanica TS8 s výkonom 100kVA. Z transformačnej stanice bude následne vybudovaná nová distribučná NN sieť, ktorá bude zokruhovaná na existujúce rozvody..

Lokalita č. 12 – Ovčín

Napojenia odberu bude riešené samostatnou prípojkou z existujúcej distribučne NN siete obce.

Lokality č. 11 – Abba, č. 12 – Oddychová zóna, č. 13 – Hrádza Litavy a Krupinice, č. 14 – Ivanovské č. 15 – Bojisko nie je potrebné napojiť na sieť energetiky.

Územím okresu Levice v smere Ipeľské Úľany – Plášťovce - Semerovce - Santovka - St. Hrádok - Kalná nad Hronom je vedená sústava tranzitných VVTL plynovodov 2 x DN 1400 + 3 x DN 1200 a dvoch telekomunikačných káblov (metalického a optického). Z týchto plynovodov nie je v okrese Levice odoberaný plyn.

V smere od Plášťoviec na Slatinu, Krškany, Novú Dedinu a Tlmače je vedený VVTL medzištátny plynovod Bratstvo DN 700. Z tohto plynovodu sú vybudované odberné vetvy DN 150 na Levice a Želiezovce, DN 100 na Santovku a DN 150 na Šahy a VTL prípojka PN 63 do RS plynu v Plášťovciach. Ochranné pásmo sústavy tranzitného plynovodu a plynovodu Bratstvo je vyznačené v grafickej časti v súlade so zákonom č. 251/2012 Z. z. o energetike § 79 Ochranné pásmo a § 80 Bezpečnostné pásmo.

Zásobovanie obce Zdrojovým plynovodom pre zásobovanie obce Plášťovce je VVTL plynovod DN 700 Bratstvo, z ktorého je vysadená VTL odbočka PN 63 do RS plynu pre obec Plášťovce. Distribúcia sa uskutočňuje prostredníctvom regulačnej stanice plynu s výkonom 1300 m3/hod, z ktorej je obec zásobovaná STL plynovodom DN 63. Tab. 42 Predpokladaná súčasná potreba plynu v obci

Kategória odberateľov Počet Inštalovaný Hodinová Ročná Poznámka Rekapitulácia súčasnej výkon potreba potreba Zdroje zdrojov plynu plynu spotreby samostatné MW m3/hod m3/rok

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 95 kotolne A Rodinné domy 660 1144600 B Bytové domy 22 29349 C Občianska vybavenosť 185 156974 D Drobná výroba 49 50682 a prevádzky Spolu 916 1381605

Zdroj : OcÚ 2013 + vlastné prepočty

Kritériá pre stanovenie maximálnej hodinovej, dennej a ročnej hodnoty odberu zemného plynu Stanovenie maximálnej hodinovej a ročnej hodnoty odberu zemného plynu navrhovaných lokalít je navrhnuté v súlade s Technickými podmienkami spoločnosti SPP - distribúcia, a.s. ako prevádzkovateľa Distribučnej siete, ktorými určuje technické podmienky prístupu, pripojenia do Distribučnej siete a prevádzkovania Distribučnej siete, ktoré nadobudli účinnosť dňa 01.11.2012

Tab. 43 Základné údaje pre stanovenie hodnôt odberu plynu

Základné údaje pre stanovenie hodnôt odberu plynu

Teplotné pásmo obce – 1 -10

Kategórie

KD Pre bytovú zástavbu, kategórie domácnosť (KD) – IBV IBV ak sa plyn využíva pre účely varenia ako aj na účely vykurovania a prípravu TÚV maximálny hodinový odber: QIBV (-10°;-12°C) 1,4 m3/hod maximálny denný odber: QIBV (-10°;-12°C) 33,6 m3/deň ročný odber RQIBV 2 425 m3/rok

KD Pre bytovú zástavbu, kategórie domácnosť (KD) – KBV KBVv ak sa plyn využíva len pre účely varenia maximálny hodinový odber: QKBVv 0,12 m3/hod maximálny denný odber: QKBVv 0,6 m3/deň ročný odber RQKBVv 69 m3/rok

KD Pre bytovú zástavbu, kategórie domácnosť (KD) – KBV KBVš ak sa plyn využíva pre účely varenia ako aj na účely vykurovania a prípravu TÚV maximálny hodinový odber: QKBV (-10°;-12°C) 0,8 m3/hod maximálny denný odber: QKBV (-10°;-12°C) 19,2 m3/deň ročný odber RQKBVš 1 087 m3/rok

KMD Kategória mimo domácnosť (KMD) V, R pre vyhodnocovanie technickej kapacity v distribučnej sieti sa použijú hodnoty maximálnej hodinovej, ročnej hodnoty odberu plynu

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 96 Tab. 44 Prehľad potrieb plynu v rozvojových lokalitách - NÁVRH

Funkcia Číslo Názov Plocha Počet Počet Počet Potreba Potreba Spotreba (lokalita) výmera RD, obyv. zamest. plynu plynu plynu (ha) bytov, (m3/h) (m3/deň) (m3/r) chát Bývanie v RD 1 Pri 3,95 35 104 48,4 1244,3 83814,1 trstinách Bývanie v RD 2 Pri 3,87 34 102 47,4 1219,1 82116,6 Krupinici Plochy 3 Studnička 3,75 15 26,3 675,0 45468,8 občianskej vybavenosti Výroba 4 Pri 2,81 20 13,1 236,0 22714,2 skladovanie Krupinici Výroba 5 Rovina 7,07 50 33,0 593,9 57149,2 skladovanie Výroba 6 Prenice 5,63 40 26,3 472,9 45509,2 skladovanie Zberný dvor 7 Prenice 0,7 3 2,0 35,3 3395,0 Poľnohospod 8 Bende 1,65 10 0,0 0,0 0,0 árska výroba Poľnohospod 9 Bende - 0,62 5 0,0 0,0 0,0 árska výroba bývalé JRD Poľnohospod 10 Brezovo - 4,38 15 12,3 220,8 21243,0 árska výroba bývalé JRD Rekreácia 11 Abrava 12,46 30 0,0 0,0 0,0 chatová osada Rekreácia 12 Ovčín 0,62 2 0,0 0,0 0,0 Rekreácia 13 Babba 0,7 0,0 0,0 0,0 Rekreácia 14 Oddychov 0,69 0,0 0,0 0,0 šport á zóna

Rekreácia 15 Hrádza 12,54 0,0 0,0 0,0 šport Litavy a Krupinice Parková zeleň 16 Ivanovské 0,80 0,0 0,0 0,0 Parková zeleň 17 Bojisko 2,06 0,0 0,0 0,0 - pamatník Spolu 208,6 4697,2 361409,9

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 97 Celkový prírastok potreby a spotreby zemného plynu v obci je: Tab. 45 Tabuľka porovnanie kapacít stav - nárast

Lokalita Kapacita Stav - orientačne Návrh RS súčasná potreba zemného plynu nárast potreby zemného plynu stav Qh m³/hod Qh m³/hod Qr Qh m³/hod Qr m³/r m³/r Plášťovce 1300 916 1381605 208 361409 Spolu 1300 916 1381605 208 361409

Z porovnania predpokladanej súčasnej potreby a celkového prírastku spotreby zemného plynu vyplýva nasledovné:  súčasný inštalovaný výkon regulačnej stanice je schopný vykryť nárast zvýšenej potreby pre navrhovanú zástavbu, pokiaľ táto bude realizovaná v etapách, z rezervy vo výkone regulačnej stanice. Plynofikácia nových lokalít sa navrhuje realizovať predĺžením jestvujúcich plynovodov, prípadne vysadením nových odbočiek, v časovej väzbe na postupnosť výstavby. Nové STL plynovody navrhujeme realizovať z materiálu PE 100.

Technické podmienky, ako aj podmienky pripojenia na jestvujúce plynárenské zariadenia budú predmetom spracovania jednotlivých stupňov projektovej dokumentácie. Pred samotným spracovaním projektov plynofikácie jednotlivých lokalít je potrebné návrh a podmienky riešenia konzultovať s prevádzkovateľom plynovodnej siete SPP a.s.

Pri riešení problematiky odpadového hospodárstva na území obce Plášťovce je východiskovým dokumentom Program odpadového hospodárstva Slovenskej republiky na roky 2011 – 2015, keďže programy odpadového hospodárstva kraja a jednotlivých okresov nie sú ešte dopracované. Právna úprava odpadového hospodárstva sa vykonáva zákonom č. 223/2001 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov.

Pri nakladaní s komunálnym odpadom v obci sa postupuje v zmysle o nakladaní s odpadom a poplatkoch za zber, spôsobe separácie, zhodnocovania, prepravy a zneškodňovania komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov .

V katastrálnom území obce sa v lokalite Prenice nachádza skládka TKO, ktorá bola uzavretá a zrekultivovaná. V súčasnosti sa v areáli skládky nachádza areál Prekladiska komunálneho odpadu, kde sa zbiera komunálny odpad z Plášťoviec a okolitých obcí a následne je odpad odvážaný na skládku Sikenica, kde sa nachádza aj skládka stavebného odpadu. Batérie a akumlátory odváža firma Akutrans s.r.o. Nitra. Obec má vlastnú kompostáreň, kde spracuje 1,40 t biologicky rozložiteľného odpadu.

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 98 Separovaný zber odpadu má obec zavedený od roku 1996. Separujú sa plastové fľaše, sklo, papier a kovové obaly. Odvoz separovaného odpadu zabezpečuje Združenie miest a obcí pre separovaný zber Šahy.

Tab. 46 Prehľad odpadov v rokoch 2008 – 2012

Druh odpadu 2008 2009 2010 2011 2012 Zmluvný partner Komunálny odpad 285 282,58 208,56 192,65 232,69 MIKONA plus s.r.o. Želiezovce Papier 10 9,65 9,701 6,00 3,98 Zberné suroviny Žilina Plasty 4 5,47 6,318 8,13 10,13 Slovenský hodváb s.r.o. Senica Sklo 6 7,07 8,959 9,53 7,98 Vetropack s.r.o Nemšová Kovy 1 0,38 0,407 0,53 0,28 Kovod recykling, Banská Bystrica Vyradené elektrické 1 0,85 6,545 0,97 0,17 Yurock s.r.o. Plavé zariadenia Vozokany Drobné stavebné STKO Sikenica odpady Biologicky 0,7 Obecná kompostáreň rozložiteľný odpad Plášťovce Textílie 1 1 OZ Diakonie Broumov Batérie a 0,26 Ľubomír Lalo, č.222, akumulátory Slaská

V k. ú. Plášťovce je podľa údajov ŠGÚDŠ evidovaných 6 skládok odpadu, z toho 1 zrekultivovaná, 1 zlikvidovaná a 4 nelegálne skládky odpadu bez prekrytia. Prehľad skládok sa nachádza v nasledujúcej tabuľke.

Tab. 47 Prehľad skládok odpadu v k. ú. Plášťovce

P. č. Názov skládky Lokalita Stav 1. Prenica východný vrchol Prenice Skládka bola prevádzkovaná na nie nebezpečný odpad obcou (199 m n. m.) Plášťovce. Skládka uzatvorená 31.12. 2008. V roku 2010 skládka bola definitívne podľa schválenej PD uzatvorená a zrekultivovaná. 2. Iskorňa Iskorňa Nelegálna skládka odpadu - opustená skládka bez prekrytia. 3. Ryha pri novom cintoríne Zlikvidovaná skládka odpadu - odvezená. 4. Bez názvu. pod št. cestou Nelegálna skládka odpadu - opustená skládka bez prekrytia. Zarastená. 5. Konerad západný svah Čížerskej Nelegálna skládka odpadu. Stará neriadená skládka - nelegálne stráne využívaná. 6. Lom južný svah Pirovské Nelegálna skládka odpadu. Stará neriadená skládka - nelegálne využívaná. Zdroj: ŠGÚDŠ, 2012

Organizačné, technologické a výrobné opatrenia na zníženie vzniku odpadov  K znižovaniu vzniku odpadov vo výrobnom procese môže dôjsť zavádzaním čistejších technológií, environmentálneho manažérstva a integrovanej výrobnej koncepcie. Významným faktorom bude tiež zosúladenie s energetickou politikou štátu.  zavedenie separácie odpadu,

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 99  uprednostňovanie nákupu spotrebného tovaru v eko-baleniach alebo vo vratných obaloch.  zavádzanie systémov environmentálneho manažérstva,  podporovať materiálové zhodnocovanie odpadov,  zhodnocovať biologické odpady,  zabezpečenie informovanosti občanov v oblasti nakladania s odpadmi,

Opatrenia na znižovanie biologicky rozložiteľných odpadov  Medzi opatrenia na zníženie biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov patria:  zvýšiť separovaný zber biologicky rozložiteľných odpadov, vytvoriť nové nástoje na jeho podporu  znevýhodniť skládkovanie týchto odpadov ekonomickými nástrojmi  zabezpečiť informovanosť občanov o prednostiach separovaného zberu, kompostovania biologicky rozložiteľného odpadu vo vzťahu k ekonomickým nástrojom

Ochrana ovzdušia v Slovenskej republike je zakotvená v zákone č. 137/2010 Z. z. o ochrane ovzdušia v znení neskorších predpisov, ktorý vychádza z európskej legislatívy.

Ovzdušie je najvýraznejšie poškodenou zložkou životného prostredia. V rámci okresu je ovplyvnený existujúcimi veľkými, strednými a malými zdrojmi znečistenia ovzdušia, automobilovou dopravou, ale aj prenosmi emisií zo vzdialených zdrojov.

V rámci Environmentálne regionalizácie Slovenskej republiky (SAŽP, 2010) sa riešené územie nenachádza v zaťaženej oblasti. Väčšina územia sa nachádza v prostredí vyhovujúcom, východná časť územia v prostredí vysokej kvality.

V nasledujúcej tabuľke sa nachádza prehľad vývoja množstva základných znečisťujúcich látok v okrese Levice v rokoch 2001 až 2012. Z uvedeného prehľadu možno skonštatovať, že vývoj množstva znečisťujúcich látok v okrese Levice má priaznivý charakter, nakoľko množstvá SO2 a TZL majú stabilný charakter, množstvo CO výrazne stúplo v roku 2012 a množstvo NO2 stúplo len mierne.

Tab. 48 Množstvo emisií základných znečisťujúcich látok zo stacionárnych zdrojov znečistenia ovzdušia v okrese Levice v rokoch 2001 – 2012 (t/rok)

Rok SO2 (t) NO2 (t) CO (t) TZL (t) 2001 148,51 160,02 343,15 142,68 2002 88,25 115,31 182,86 95,68 2003 66,84 120,17 241,23 94,01 2004 26,57 105,07 199,98 61,52 2005 35,60 102,28 194,88 68,35 2006 25,57 105,41 208,21 99,08 2007 21,96 110,70 242,51 157,43 2008 26,01 364,21 200,51 127,55 2009 22,54 228,96 162,31 67,64

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 100 2010 29,759 196,693 228,965 64,037 2011 24,181 193,795 196,651 66,281 2012 22,62 230,02 370,43 60,73 Zdroj: NEIS, 2013

Graf 1 Vývoj emisií ZZL zo stacionárnych zdrojov v okrese Levice v rokoch 2006 – 2011

400 2007 2008 2009 2010 2011 2012

350

300

250

200

150

100

50

0 SO2 (t) NO2 (t) CO (t) TZL (t)

Vo okrese Levice bolo v roku 2010 prevádzkovaných 353 stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia, z toho 16 veľkých zdrojov znečisťovania ovzdušia a 337 stredných zdrojov znečisťovania ovzdušia.

Stav ovzdušia v k. ú. obce Plášťovce je ovplyvnený najmä zdrojmi znečistenia, ktoré sa nachádzajú mimo katastrálneho územia. Jedná sa najmä o zdroje v blízkej priemyselnej zóne mesta Šahy. Vzhľadom na realizovanú plynofikáciu obce nie sú na jej území evidované ani stacionárne stredné zdroje znečistenia a lokálne kúreniská.

V katastrálnom území je evidovaný stredný zdroj znečisťovania ovzdušia - kotolňa v Základnej škole Plášťovce. Malé zdroje znečisťovania ovzdušia nie sú v obci evidované.

Kvalita povrchovej vody Z hľadiska hydrologického členenia zaraďujeme riešené územie do povodia Dunaja, v rámci čiastkových povodí do povodia Hrona, Ipľa a Slanej. Čiastkové povodie Ipľa sa v riešenom území člení na základné povodie Ipeľ od ústia Krtíša po sútok s Dunajom (4-24-03).

V rámci siete vodných tokov majú dominantné postavenie toky Krupinica a Litava, ktoré priberajú viacero prítokov v katastrálnom území obce Plášťovce.

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 101 Hodnotenie kvality povrchových vôd sa v súlade s § 4a, ods. 1 zákona 364/2004 Z. z. o vodách v znení neskorších predpisov vykonáva v povodiach, čiastkových povodiach a v útvaroch povrchových vôd. Porovnanie - súlad/nesúlad s hodnotami uvedenými v prílohe č. 1 alebo č. 2 k NV č. 269/2010 Z. z. hovorí o vyhovujúcej/nevyhovujúcej kvalite vody a v prípade negatívneho výsledku indikuje potrebu realizácie opatrení. Kvalita povrchových vôd sa hodnotí v každom mieste monitorovania vo vzťahu k všeobecným požiadavkám na kvalitu povrchových vôd.

V riešenom území sa nachádza sledovaný profil na kvalitu povrchových vôd Litavy – Litava - Plášťovce. V tomto profile spĺňali všetky ukazovatele požiadavky na kvalitu povrchovej vody definované Prílohou č. 1 k NV 269/2010 Z .z. Na toku Krupinica bola v roku 2012 sledovaná kvalita vody v dvoch monitorovaných miestach Krupinica – Krupina pod a Krupinica – nad Šahami. V monitorovanom mieste Krupinica - nad Šahami boli splnené požiadavky sledovaných ukazovateľov na kvalitu povrchovej vody definované Prílohou č. 1 k NV 269/2010 Z .z. V monitorovanom mieste Krupinica - Krupina pod neboli splnené požiadavky na kvalitu povrchovej vody vo všeobecných ukazovateľoch (rozpustený kyslík, amoniakálny dusík, fosfor celkový a dusitanový dusík).

Tab. 49 Krupinica a Litava - prehľad nesplnenia požiadaviek na kvalitu vody v roku 2012

NEC Vodný Tok Monitorované Riečny Ukazovatele nevyhovujúce požiadavkám na kvalitu útvar miesto km povrchovej vody podľa prílohy č. 1 Časť A Časť B Časť C Časť E I225010D SKI0025 Litava Litava - 1,3 - - - - Plášťovce I198000D SKI0044 Krupinica Bzovská 55,5 - - - - Lehôtka

I200010D SKI0021 Krupinica Krupina pod 38,4 O2, N-NH4, - - - N-NO2, Pcelk. I228510D SKI0022 Krupinica Nad Šahami 1,1 - - - - Zdroj: Hodnotenie kvality povrchovej vody Slovenska za rok 2012, MŽP SR, 2013

Tab. 50 Krupinica - prehľad nesplnenia požiadaviek na kvalitu vody v roku 2011

NEC Vodný Tok Monitorované Riečny Ukazovatele nevyhovujúce požiadavkám na kvalitu útvar miesto km povrchovej vody podľa prílohy č. 1 Časť A Časť B Časť C Časť E I199500O SKI0021 Krupinica Nad Krupinou 43,8 - - - -

I200010D SKI0021 Krupinica Krupina pod 38,4 N-NH4, N- - - Si-bios NO2, NEL UV

I228510D SKI0022 Krupinica Nad Šahami 1,1 N-NO2 - - - Zdroj: Hodnotenie kvality povrchovej vody Slovenska za rok 2011, MŽP SR, 2012

Tab. 51 Krupinica a Litava – prehľad nesplnenia požiadaviek na kvalitu vody v roku 2010

NEC Vodný Tok Monitorované Riečny Ukazovatele nevyhovujúce požiadavkám na kvalitu útvar miesto km povrchovej vody podľa prílohy č. 1 Časť A Časť B Časť C Časť E

I200010D SKI0021 Krupinica Krupina pod 38,4 CHSKCr, N- - - SI-biosestón NO2, Pcelk.

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 102 NEC Vodný Tok Monitorované Riečny Ukazovatele nevyhovujúce požiadavkám na kvalitu útvar miesto km povrchovej vody podľa prílohy č. 1 Časť A Časť B Časť C Časť E I198000D SKI0044 Krupinica Bzovská 55,5 -- - - - Lehôtka

I217000D SKI0024 Litava Cerovo, pod 24,6 N-NH4, N- - - - 3 NO2, PO4 Zdroj: Hodnotenie kvality povrchovej vody Slovenska za rok 2010, MŽP SR, 2011

Kvalita vody v toku Krupinica je v monitorovanom mieste výrazne ovplyvnená vypúšťaním nedostatočne čistených resp. nečistených odpadových vôd mestskej aglomerácie Krupina. Toto monitorované miesto patrí dlhodobo k miestam s najhoršou kvalitou vody. realizáciou pripravovanej stavby „Kanalizácia a ČOV mesta Krupina“ má dôjsť k výraznému zlepšeniu kvality vody v toku.

Obec je odkanalizovaná. Potenciálny zdroj znečistenia povrchových a podzemných vôd predstavujú splachy z veľkoplošnej intenzívne obhospodarovanej a hnojenej ornej pôdy.

Kvalita podzemnej vody Doteraz používané rozdelenie monitorovacích objektov do 26 vodohospodársky významných oblastí sa v súlade s požiadavkami Rámcovej smernice o vodách nahradilo 75 vodnými útvarmi, pričom 16 je kvartérnych a 59 predkvartérnych. Hodnotenie kvality podzemných vôd je v zmysle Vyhlášky č. 354/2006 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu.

Znečistenie podzemných vôd pochádza z infiltrácie povrchových vôd do riečnych sedimentov, z priemyselných hnojív, znečistených zrážkových vôd, skládok odpadov, septikov a poľnohospodárskej výroby.

SK200260FP Puklinové a medzizrnové podzemné vody južnej časti stredoslovenských neovulkanitov oblasti povodia Hron (prekvartérny útvar) Riešené územie sa nachádza v útvare podzemných vôd SK200260FP Puklinové a medzizrnové podzemné vody južnej časti stredoslovenských neovulkanitov oblasti povodia Hron. Kvalita podzemných vôd v tomto útvare je ovplyvňovaná najmä antropogénnou činnosťou. V roku 2007 bola pozorovacia sieť tohto útvaru reprezentovaná 1 nevyužívaným prameňom a 2 vrtmi zabudovanými v hĺbke od 61 m do 121 m. V roku 2010 tvorili monitorovaciu sieť 1 nevyužívaný prameň a 1 1 nevyužívaný vrt v hĺbke 61 m.

V obidvoch objektoch 157790 Senohrad a 620690 Hontianske Tesáre , ktoré sú pravidelne -1 -1 monitorované došlo v roku 2010 k prekročeniu limitnej hodnoty Fecelk (0,274 mg.l a 0,391 mg.l ) -1 -1 a ChSKMn (3,39 mg.l a 3,16 mg.l ). Okrem týchto prekročení bolo zistené aj prekročenie limitu Mn (0,224 mg.l-1) v objekte 620690 a Al (0,37 mg.l-1) v objekte 157790. Ostatné ukazovatele nepresiahli limity stanovené platným nariadením vlády.

Tab. 52 Ukazovatele prekračujúce prahové a limitné hodnoty v rokoch 2010 a 2007

Č. objektu Názov objektu Ukazovatele prekračujúce prahové a limitné Ukazovatele prekračujúce hodnoty v r. 2010 prahové a limitné hodnoty v r. 2007 Prahová hodnota Limitná hodnota Prahová Limitná

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 103 hodnota hodnota

157790 Senohrad ChSKMn, Fe ChSKMn, Fe - nesledovaný - nesledovaný 2+ 2+ 620690 Hontianske Tesáre ChSKMn, Fe, Mn ChSKMn, Fe, Mn Fe, Fe , Mn Fe, Fe , Mn 512290 Medovarce VN-22 - nesledovaný - nesledovaný As, Fe, Fe2+, As, Fe, Fe2+, Mn, H2S Mn, H2S Zdroj: Kvalita podzemných vôd na Slovensku 2010, SHMÚ 2011, Kvalita podzemných vôd na Slovensku 2007, SHMÚ 2009

Z hľadiska rozšírenia a významu sú v záujmovom území relevantné hlavne procesy fyzikálnej degradácie, z ktorých je najdôležitejšia vodná erózia. Vodná erózia pôdy je proces uvoľňovania, transportu a sedimentácie pôdnych častíc vplyvom energie povrchovo tečúcej (prevažne dažďovej) vody. Intenzita tohto procesu je daná pôsobením viacerých faktorov, menovite eróznej účinnosti zrážok (intenzity a trvania dažďa), erodibility pôdy (jej odolnosti voči rozrušovaniu vodou, danej hlavne textúrou, štruktúrou a obsahom a kvalitou pôdnej organickej hmoty - humusu), sklonu a dĺžky svahu, vegetačného faktora a realizovaných protieróznych opatrení. Z uvedených faktorov hrá v našich podmienkach rozhodujúcu úlohu sklon svahu a vegetačný kryt.

Z hľadiska ohrozenia pôd vodnou eróziou sú v riešenom území ohrozené temer všetky pôdy medzi hranicou lesa zastavaným územím, okrem pôdy na nive Krupinice a Litavy.

Tab. 53 Výmery kategórií potenciálnej vodnej erózie v k. ú. Plášťovce

Kategórie erodovanosti (strata pôdy) Výmera v ha % z PP 1 – Žiadna až slabá (0 - 4 t/ha/rok) 570,26 23,49 2 – Stredná (4 - 10 t/ha/rok) 674,25 27,78 3 – Vysoká (10 - 30 t/ha/rok) 648,01 26,69 4 – Extrémna (> 30 t/ha/rok) 348,76 14,37 Spolu: 2241,28 92,33

Extrémnym rizikom potenciálnej vodnej erózie je ohrozených 14 % poľnohospodárskej pôdy, predovšetkým v lokalitách: Pri Slatinskom chotári, Napájadlo, Čiklov, Babica, Veterný vrch, Čierny hrad, Močiar, Šípka, Čížerská stráň, Prenice, Olvár, Udín a južné svahy Tŕnia. Vysokým rizikom potenciálnej vodnej erózie je ohrozených 27 % poľnohospodárskej pôdy v lokalitách: Konerad, Julovo, Snežné, Koneradská stráň, Slovenské hradenisko, Kostolné vinice, Čížerská stráň, Žigov, Olvár, Iskorniansky vrch, Dolina, Rovina, Čierny hrad, babica, Čiklov a Veľký Kamenec.

Pôdu ohrozenú vodnou eróziou predstavuje väčšinou veľkobloková orná pôda, z ktorej boli odstránené porasty na medziach a rozptýlená zeleň a boli narušené prirodzené väzby v ekosystéme. Zvýšenie prejavov erózie, strata humusu a vplyv používania umelých hnojív a pesticídov na zvýšenie úrodnosti pôdy a ochranu rastlín ohrozujú zdroje podzemných a povrchových vôd.

Veterná erózia predstavuje degradačný proces, ktorý spôsobuje škody nielen na poľnohospodárskej pôde a poľnohospodárskych plodinách, ale aj zanášanie komunikácií, vodných tokov, vytváranie návejov a znečisťovanie ovzdušia. Veterná erózia pôsobí rozrušovaním pôdneho povrchu mechanickou silou vetra (abrázia), odnášaním rozrušovaných častíc vetrom (deflácia) a ukladaním

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 104 týchto častíc na inom mieste (akumulácia). V riešenom území je slabé až žiadne riziko ohrozenia pôdy veternou eróziou.

Zhutnenie pôdy je významný proces degradácie pôdy, ktorý ovplyvňuje produkčnú funkciu pôdy, ale aj jej náchylnosť na iné degradačné procesy pôdy a krajiny (erózia pôdy, záplavy). Z hľadiska náchylnosti pôdy na zhutnenie je len malá časť pôdy v riešenom území náchylná na kompakciu, konkrétne pôda na nivách riek, ktoré sú náchylné na primárnu lebo sekundárnu kompakciu.

Chemická degradácia pôd je spôsobená vplyvom rizikových látok anorganickej a organickej povahy z prírodných aj antropických zdrojov, ktoré v určitej koncentrácii pôsobia škodlivo na pôdu, vyvolávajú zmeny jej fyzikálnych, chemických a biologických vlastnosti, negatívne ovplyvňujú produkčný potenciál pôd, znižujú nutričnú, technologickú a senzorickú hodnotu dopestovaných plodín, alebo negatívne vplývajú na vodu, atmosféru, ako aj zdravie zvierat a ľudí. Ukazovatele chemickej degradácie pôd sú spracované z Atlasu krajiny, 2002.

V rámci hodnotenia kontaminácie pôd sa v západnej polovici územia nachádzajú relatívne čisté pôdy a vo východnej polovici sa nachádzajú nekontaminované resp. mierne kontaminované pôdy.

Z hľadiska náchylnosti pôdy na acidifikáciu prevládajú v území pôdy na minerálne bohatších substrátoch náchylné na acidifikáciu, v západnej časti k. ú. sa nachádzajú pôdy s nižšou pufračnou schopnosťou stredne náchylné na acidifikáciu.

V rámci odolnosti pôdy proti intoxikácii sa v centrálnej časti riešeného územia prejavuje stredná odolnosť pôdy proti intoxikácii alkalickou a aj kyslou skupinou rizikových faktorov. V zvyšnej časti územia sa prejavuje silná odolnosť pôdy proti intoxikácii alkalickou skupinou rizikových faktorov a slabá odolnosť proti intoxikácii kyslou skupinou rizikových faktorov.

Kontaminácia horninového prostredia úzko súvisí so znečistením odpadových vôd a v hodnotenom území nie sú evidované zdroje znečistenia vôd ani neboli identifikované environmentálne záťaže. Environmentálna záťaž je v zmysle geologického zákona zadefinovaná ako znečistenie územia spôsobené činnosťou človeka, ktoré predstavuje závažné riziko pre ľudské zdravie alebo horninové prostredie, podzemnú vodu a pôdu s výnimkou environmentálnej škody. Ide o široké spektrum území kontaminovaných priemyselnou, vojenskou, banskou, dopravnou a poľnohospodárskou činnosťou, ale aj nesprávnym nakladaním s odpadom. Register environmentálnych záťaží SR predstavuje databázu pravdepodobných environmentálnych záťaží, environmentálnych záťaží a sanovaných/rekultivovaných lokalít. V rámci Registra environmentálnych záťaží sa v riešenom území nenachádza žiadna environmentálne záťaž. V riešenom území nie je predpoklad výskytu plošných zdrojov znečistenia, bodový zdroje znečistenia môže predstavovať poľnohospodársky areál a divoké skládky odpadu.

V k. ú. Plášťovce je podľa ŠGÚDŠ evidovaných 6 skládok odpadu, z toho 1 rekultivovaná, 1 zlikvidovaná a 4 nelegálne skládky odpadu bez prekrytia. Prehľad skládok sa nachádza v nasledujúcej tabuľke.

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 105 Tab. 54 Prehľad skládok odpadu v k. ú. Plášťovce

P. č. Názov skládky Lokalita Stav 1. Prenica východný vrchol Prenice Skládka bola prevádzkovaná na nie nebezpečný odpad obcou (199 m n. m.) Plášťovce. Skládka uzatvorená 31.12. 2008. V roku 2010 skládka bola definitívne podľa schválenej PD uzatvorená a zrekultivovaná. 2. Iskorňa Iskorňa Nelegálna skládka odpadu - opustená skládka bez prekrytia. 3. Ryha pri novom cintoríne Zlikvidovaná skládka odpadu - odvezená. 4. Bez názvu. pod št. cestou Nelegálna skládka odpadu - opustená skládka bez prekrytia. Zarastená. 5. Konerad západný svah Čížerskej Nelegálna skládka odpadu. Stará neriadená skládka - nelegálne stráne využívaná. 6. Lom južný svah Pirovské Nelegálna skládka odpadu. Stará neriadená skládka - nelegálne využívaná. Zdroj: ŠGÚDŠ, 2012

Hluk a vibrácie patria k najvážnejším rizikovým faktorom zdravia človeka, avšak vplývajú aj na živočíšstvo. Negatívne pôsobia na zdravotný stav ľudí, vyvolávajú poruchy sluchu, psychiky, zapríčiňujú neurózy. Vibrácie sú aj poškodzujúcim faktorom stavieb a konštrukcií. Zdrojom negatívnych účinkov dopravy na životné prostredie v intraviláne riešeného územia je zdrojová a cieľová vnútrosídlová doprava. Intenzívnu dopravu môžeme považovať za prevažne líniový stresový faktor, ktorý negatívne vplýva na okolitú krajinu pozdĺž dopravných koridorov. Lokálnymi zdrojmi hluku sú malé výrobné prevádzky v obci.

Najvyššie povolené hladiny vonkajšieho hluku z dopravy sú určené súčtom základnej hladiny hluku a korekcií povolených pre dané využitie územia. Tieto hodnoty platia pre územie v bezprostrednom dotyku s hore uvedenými komunikáciami. Pre ostatné územie platí:

 územie s prevahou bývania LAeq = 55 dB(A)  územie s prevahou športovo- rekreačných aktivít LAeq = 45 dB(A)

V riešenom území nie sú vykonávané merania hluku. Za zdroje hluku v riešenom území možno považovať:

 komunikácie,  letisko Plášťovce  zastavané územie,  areály výroby a skladovania,  poľnohospodársky areál.

Okrem zaťaženia prostredia hlukom a vibráciami kvalitu životného prostredia človeka negatívne ovplyvňuje aj zaťaženie prostredia pachom. Tento faktor je ťažko merateľný, vyskytuje sa zväčša len lokálne v okolí bodových zdrojov, ako sú farmy živočíšnej výroby, skládky odpadu, poľné hnojiská a pod. V dotyku so zastavaným územím je situovaný poľnohospodársky areál H+H UNIPO, ktorý môže predstavovať zdroj zápachu.

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 106

Poškodenie vegetácie je spôsobované jednak prírodnými činiteľmi (vietor, námraza, sneh, sucho, požiare, choroby, hmyz a pod.) ale aj antropickými činiteľmi (imisie, nelegálny výrub). Poškodená vegetácia pôsobí spätne ako stresový faktor na ostatné prvky – negatívne ovplyvňuje kostru prvkov územného systému ekologickej stability a ekologických sietí, ohrozuje kvalitu biotopov a pôsobí destabilizačne.

Z hľadiska zdravotného stavu lesov (Atlas krajiny SR, 2002) sa v katastrálnom území prevládajú zdravé porasty (0-10 % defoliácia) a veľmi slabo poškodené porasty (defoliácia 11-20 %). Lesy stredne a silne poškodené sa v území nevyskytujú.

Súčasný problém vegetácie v riešenom území predstavuje výskyt a šírenie inváznych rastlín, ktoré svojou vitalitou a výraznými konkurenčnými vlastnosťami ohrozujú a podstatne menia prirodzené zloženie rastlinných spoločenstiev. V zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov a vykonávacej vyhlášky č. 24/2003 v znení neskorších predpisov je vlastník, resp. užívateľ pozemku povinný na vlastné náklady odstraňovať invázne druhy a zabrániť ich ďalšiemu šíreniu. Pri odstraňovaní inváznych druhov rastlín je potrebné postupovať podľa prílohy č. 2 k vyhláške č. 24/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.

V riešenom území nie sú evidované žiadne dobývacie priestory, chránené ložiskové územia ani ložiská nevyhradených nerastov.

Vyhodnotenie perspektívneho použitia poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely v katastrálnom území obce Plášťovce je spracované v zmysle zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Pri spracovaní perspektívneho využitia poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely boli použité nasledovné podklady:

 hranica zastavaného územia k 1. 1. 1990,  bonitované pôdno - ekologické jednotky (7 - miestny kód), VÚPOP, 2013,  katastrálna mapa obce Plášťovce,  zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov,  vyhláška MP SR č. 508/2004, ktorou sa vykonáva § 27 zákona č. 220/2004 Z. z.,

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 107

Poľnohospodárska pôda sa podľa bonitovaných pôdno - ekologických jednotiek sa nachádza v 3 klimatických regiónoch, pričom južná polovica územia sa nachádza regióne dostatočne teplý, suchý, pahorkatinný, pre ktorý je typická teplotná suma od 2 800 do 2 500 °C. Priemerná ročná teplota v januári sa pohybuje v intervale -1 -3 °C a priemerná ročná teplota vo vegetačnom období sa pohybuje v rozmedzí 15 - 16 °C. Severná časť územia sa nachádza v regióne mierne teplý, mierne vlhký, pre ktorý je typická teplotná suma od 2 500 do 2 200 °C. Priemerná ročná teplota v januári sa pohybuje v intervale -2 -5 °C a priemerná ročná teplota vo vegetačnom období sa pohybuje v rozmedzí 13 - 15 °C.

Tab. 55 Charakteristika klimatických regiónov

Kód Charakteristika TS 10 ≥ (°C) Td ≤ 5°C Charakteristika T jan. T veget regiónu (dni) k VI - VIII (mm) (°C) (°C) 02 dostatočne teplý, suchý, pahorkatinový 2 800 – 2 500 231 150 – 100 -1-3 15-16 07 mierne teplý, mierne vlhký 2 500 – 2 200 215 100 – 0 -2-5 13-15 08 mierne chladný, mierne vlhký 2 200 – 2 000 208 100 - 0 -3-6 12-14 Zdroj: Príručka pre používanie máp BPEJ, VÚPOP, 1996

Pri analýze vlastností pôd a ich priestorového rozloženia sa v rámci záujmového územia vychádzalo z mapy bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek (BPEJ). V riešenom území boli identifikované nasledujúce typy pôd:

 fluvizeme typické karbonátové, fluvizeme, hnedozeme pseudoglejové, kambizeme typické, kambizeme typické a kambizeme luvizemné, kambizeme pseudoglejové, kambizeme, rendziny typické, bez rozlíšenia typu pôdy. Riešené územie tvoria prevažne fluvizeme a fluvizeme typické karbonátové (45,11 %), kambizeme a kambizeme typické a kambizeme pseudoglejové (28,7 %), hnedozeme pseudoglejové (22,42 %) a rendziny typické (3,47 %).

Bonita pôdy Od 1. apríla 2013 platí novela č. 57/2013 Z. z. zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy. Podľa §12, ods.1 uvedeného zákona „Orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy zabezpečí ochranu najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy v katastrálnom území podľa kódu bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek uvedenú v osobitnom predpise“. Osobitým predpisom je Nariadenie vlády SR č.58/2013 Z. z., ktorým sa ustanovuje základná sadzba odvodu za odňatie poľnohospodárskej pôdy a neoprávnený záber poľnohospodárskej pôdy, zoznam najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy v katastrálnom území podľa kódu bonitovaných pôdnoekologických jednotiek, výška odvodu, spôsob platenia odvodu, splatnosť odvodu a oslobodenie od odvodu. Podľa Nariadenia vlády SR č. 58/2013 Z. z. sú medzi najkvalitnejšie pôdy (osobitne chránené) v riešenom území zaradené pôdy 2., 3. a 4. kvalitatívnej skupiny, teda pôda ktorú je potrebné. Táto chránená poľnohospodárska pôda predstavuje 17,66 % z celkovej poľnohospodárskej pôdy, pričom pôda 2. kvalitatívnej skupiny predstavuje 6,81 %, pôda 3. kvalitatívnej skupiny 3,83 % a pôda 4. kvalitatívnej skupiny 7,02 %. Vo vzťahu k rozvojovým lokalitám dôjde k záberu pôdy kvalitatívnej skupiny č. 2 a 4 – viď tabuľka.

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 108 Tab. 56 Prehľad chránených BPEJ vo vzťahu k rozvojovým lokalitám

BPEJ kód hlavná pôdna jednotka Skupina Poznámka 0106002 fluvizeme typické 2 pôda chránená v zmysle zákona č.220/2004 Z. z. 0112003 fluvizeme glejové 4 pôda chránená v zmysle zákona č.220/2004 Z. z.

Vyhodnotenie dôsledkov stavebných zámerov na poľnohospodárskej pôde v rámci územného plánu obce Plášťovce sa riešilo v zmysle § 13 zákona č. 220/2004 o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy v znení neskorších predpisov. Zábery poľnohospodárskej pôdy sú spracované pre varianty A. a B. v tabuľkách č. 72 a 73 podľa jednotlivých lokalít s priradeným poradovým číslom, príslušným katastrálnym územím, rozlohou, navrhovaným funkčným využitím, druhom pozemku, BPEJ, užívateľom poľnohospodárskej pôdy a vykonanými hydromelioračnými zariadeniami.

Perspektívne použitie poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely v rámci Návrhu ÚPN obce Plášťovce predstavuje záber poľnohospodárskej pôdy s celkovou rozlohou 33,86 ha. Záber poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely v rámci predstavuje 10 lokalít navrhovaných na funkciu bývanie (3 lokality), funkciu občianska vybavenosť (1 lokalita), výroba a skladovanie (3 lokality), poľnohospodárska výroba (1 lokalita), rekreácia – chatová osada (1 lokalita) a parková zeleň (1 lokalita).

Tab. 57 Prehľad lokalít podľa funkčného využitia – NÁVRH.

Funkcia Počet plôch Rozloha (ha) Bývanie v RD (vrátane zelene) 3 8,65 Občianska vybavenosť 1 3,75 Rekreácia – Chatová osada 1 2,24 Výroba a skladovanie 3 15,52 Poľnohospodárska výroba 1 1,64 Parková zeleň 1 2,06 Spolu: 10 33,86

Zhrnutie

Perspektívne použitie poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely v rámci NÁVRHU ÚPN obce Plášťovce predstavuje záber poľnohospodárskej pôdy s celkovou rozlohou 33,86. V rámci intravilánu je navrhnutý záber pôdy 8,04 ha a v rámci extravilánu 25,82 ha.

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 109 Tab. 58 Prehľad záberu poľnohospodárskej pôdy v k. ú. Plášťovce

Ukazovateľ Návrh (ha) Odňatie pôdy celkom 33,86 Z toho PP 33,86 Z toho v intraviláne 8,04 v extraviláne 25,82 Vybudované hydrom. zariadenia 11,66 Užívateľ poľnohospodárskej pôdy Právnické osoby - Obec - Fyzické osoby -

Tab. 59 Funkčné využitie plôch navrhnutých na záber poľnohospodárskej pôdy

Funkcia Návrh (ha) Bývanie v RD (vrátane zelene) 8,65 Občianska vybavenosť 3,75 Rekreácia – Chatová osada 2,24 Výroba a skladovanie 15,52 Poľnohospodárska výroba 1,64 Parková zeleň 2,06 Spolu: 33,86

Napriek záberu poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely, možno skonštatovať, že navrhované lokality sú navrhnuté v nadväznosti na zastavané územie a existujúcu infraštruktúru, teda nebude narušená ucelenosť honov, ani nedôjde k fragmentácii a izolácii poľnohospodárskej pôdy.

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 110 Prehľad stavebných a iných zámerov na poľnohospodárskej pôdy - NÁVRH

Žiadateľ (obstarávateľ): Obec Plášťovce Spracovateľ: AŽ PROJEKT s.r.o., Bratislava Kraj: Nitriansky Obvod: Levice Dátum: 05/2014 Tab. 60 Prehľad stavebných a iných zámerov na poľnohospodárskej pôde - NÁVRH.

P. Lokalita Funkčné využitie Výmera lokality (ha) Kultúra Výmera poľnohosp. pôdy Výmera Vykonané Užívateľ Katastrál. č. poľnohos. nepoľnoh investície poľnohospod územie celkom v zastav. mimo celkom BPEJ ha pôdy . pôd. do pôdy . pôdy území zastav. (ha) (ha) (ha) územia 1 Pri trstinách Bývanie RD 3,96 1,06 2,9 orná 3,96 0106002 3,96 0,00 závlahy - - Plášťovce pôda 3,96 ha

2 Pr Krupinici Bývanie RD 3,93 3,93 - záhrady 3,93 0106002 3,93 0,00 3 Pri trstinách Bývanie RD 0,76 0,24 0,52 orná 0,76 0106002 0,76 0,00 pôda 4 Studnička Občianska 3,75 - 3,75 orná 3,75 0177362 2,96 0,00 - - Plášťovce vybavenosť pôda 0106002 0,79 5 Pri Krupinici Výroba a 2,81 2,81 - orná 2,81 0106002 2,01 0,00 - - Plášťovce skladovanie pôda 0177362 0,8 6 Rovina Výroba a 5,64 - 5,64 orná 5,64 0106002 0,4 0,00 závlahy - - Plášťovce skladovanie pôda 5,64 ha 0177362 5,24 7 Bende Poľnohospodárska 1,64 - 1,64 orná 1,64 0165413 0,94 0,00 - - Plášťovce výroba pôda 0165213 0,44 0183672 0,26 8 Abrava Chatová osada 2,24 - 2,24 vinice, 2,24 0265412 2,24 0,00 - - Plášťovce orná p.

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 111 P. Lokalita Funkčné využitie Výmera lokality (ha) Kultúra Výmera poľnohosp. pôdy Výmera Vykonané Užívateľ Katastrál. č. poľnohos. nepoľnoh investície poľnohospod územie celkom v zastav. mimo celkom BPEJ ha pôdy . pôd. do pôdy . pôdy území zastav. (ha) (ha) (ha) územia 9 Bojisko Park. zeleň - 2,06 - 2,06 orná 2,06 0112003 1,77 0,00 závlahy - - Plášťovce pamätník pôda 2,06 ha 0177362 0,29 10 Prenice Výroba a 7,07 - 7,07 orná 7,07 0106002 4,57 0,00 - - Plášťovce skladovanie pôda 0165513 2,5 Spolu: 33,86 8,04 25,82 - 33,86 0106002-2 16,42 0,00 11,66 - - 0112003-4 1,77 0165213-6 0,44 0165413-6 0,94 0165513-6 2,5 0177362-8 9,29 0183672-9 0,26 0265412-6 2,24

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 112

Ochrana životného prostredia obce Plášťovce vychádza z princípov, ktoré boli prijaté na celoštátnej, krajskej, okresnej ako aj na obecnej úrovni a v ktorých sú zahrnuté opatrenia na znižovanie zaťaženia životného prostredia, zachovávanie diverzity fauny a flóry ako aj ochrany prírodných zdrojov.

Územný plán obce Plášťovce v kapitole “Koncepcia starostlivosti o životné prostredie” hodnotí kvalitu životného prostredia obce, pričom vychádza z hodnotenia kvality životného prostredia širších vzťahov. Hodnotí súčasný stav kvality prostredia a na základe hodnotenia existujúcich stretov a problémov navrhuje príslušné opatrenia na elimináciu negatívnych dopadov.

Územný plán chráni a rešpektuje chránené územia prírody (prírodná rezervácia Šípka, územie NATURA 2000 - územie európskeho významu SKUEV0392 Brezovská stráň, územie európskeho významu SKUEV0036 Litava v dotyku s k. ú. obce, genofondové lokality č. 28 Litava a č. 29 Šípka), premieta prvky vyplývajúce z (Regionálneho územného systému ekologickej stability - NRBc Krupinská planina (horná časť), RBc Krupinská planina (dolná časť), RBc Veľký Kamenec, RBc Pirovské a Čierny hrad, RBc Perneš, RBc Čížerská stráň, RBc Iskorniansky vrch, RBk Krupinica, RBk Litava), ďalej odporúča realizovať prvky systému ekologickej stability na miestnej úrovni, ako podporného systému v rámci trvalo udržateľného rozvoja územia. V rámci Krajinnoekologického plánu obce boli navrhnuté konkrétne prvky územného systému ekologickej stability, tvoriace funkčný systém, ktorý zabezpečí ochranu prirodzeného genofondu v prirodzených stanovištiach jednotlivých druhov.

Ďalej navrhuje technické opatrenia na elimináciu negatívnych dôsledkov na prírodné prostredie vyplývajúce zo súčasného stavu ako aj z navrhovaného rozvoja. Opatrenia sú diferencované podľa základných zložiek súčasnej krajinnej štruktúry: lesná pôda, orná pôda, TTP a nelesná drevinná vegetácia. Súčasťou návrhu miestneho územného systému ekologickej stability je aj navrhovaná sieť existujúcej líniovej zelene ako aj navrhovanej zelene pozdĺž komunikácií, tak aby plnila funkciu migračnú, izolačnú, estetickú, protieróznu a zasakovaciu.

Územný plán obce vyhodnocuje dopad vyplývajúci z urbanistickej koncepcie priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce na poľnohospodársku pôdu, pričom sú vyšpecifikované lokality s predpokladaným odňatím poľnohospodárskej pôdy. Urbanistická koncepcia rozvoja sa orientuje prioritne na využitie voľných plôch v rámci zastavaného územia obce kde ide o využitie v súčasnosti nezastavaných prieluk, resp. v tesnom dotyku na zastavané územie so založenou technickou infraštruktúrou.

Do záväznej časti územného plánu sú premietnuté všetky navrhované prvky miestneho územného systému ekologickej stability. V záväznej časti územného plánu sú rovnako premietnuté opatrenia z hľadiska zabezpečenia odpadového hospodárstva, čistoty ovzdušia a opatrenia na elimináciu povodňového rizika (protipovodňové opatrenia na toku Litava a Krupinica v súlade s „Rozhodnutím o umiestnení vodnej stavby“ (vydal všeobecný stavebný úrad Obec Plášťovce pod číslom 414/2010-

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 113 UR-Kor. dňa 15.12.2010), ktorej účelom by mala byť ochrana zastavaného územia obce pred povodňovými prítokmi tokov Litava a Krupinica).

Demografický vývoj a jeho štruktúra sú v návrhu územného plánu obce chápané ako vstupný predpoklad pre rozvoj obce, pričom najmä po stránke ekonomickej a sociálnej ho spätne ovplyvňujú. V koncepcii územného plánu sa vychádza z globálnych (celoštátnych, regionálnych) tendencií, ktoré sa prejavujú celkovým starnutím populácie. Úvaha o demografickom vývoji vychádza zo sčítania ľudu domov a bytov z 2011, z retrospektívneho vývoja a vývoja po roku 2001 ako aj z z dlhodobých trendov demografického vývoja obyvateľov v SR spracovaných v „Prognóze vývoja obyvateľstva v okresoch SR do roku. 2025, ktorú vypracovalo Výskumné demografické centrum INFOSTAT-u v novembri 2008. Prognóza nadväzuje na aktualizovanú prognózu vývoja obyvateľstva SR na celoštátnej úrovni, ktorá bola vypracovaná v roku 2007. Východiskovým obdobím prognózy bol koniec roku 2007.

Z hľadiska hodnotenia prínosu v ekonomickej, sociálnej a územnotechnickej sfére a tým aj dopadov na formovanie urbanistickej štruktúry a obrazu obce, krajiny a dopravnej siete sa ÚPN obce prejaví rozvojom:

 bytovej výstavby,  občianskej vybavenosti a komerčnej vybavenosti  výroby a skladového hospodárstva  dopravnej infraštruktúry,  výstavby zariadení sociálnej infraštruktúry,  výstavby zariadení technickej infraštruktúry,  zvýšením nárokov na udržanie úrovne hygieny prostredia - likvidácia komunálnych odpadov,  zvýšením nárokov na udržanie ekologickej stability územia,  zvýšením bezpečnosti zastavaného územia obce pred povodňovými rizikami.

V návrhu ÚPN obce sú premietnuté relevantné regulatívy zo záväznej časti ÚPN R Nitrianskeho kraja. Zo záväznej časti ÚPN R vyplýva potreba:

 podporovať rozvoj obce Plášťovce, (zaradené v rámci sídelnej štruktúry SR špecifikovanej v ÚPN regiónu Nitrianskeho kraja) ako sídlo lokálneho významu, ležiace síce mimo ťažísk osídlenia, ale na urbanizačnej rozvojovej osi druhého stupňa južnoslovenská rozvojová os druhého stupňa (Dunajská Streda) – Nové Zámky – Želiezovce – Šahy – (Veľký Krtíš – Lučenec) (v úseku (Dunajská Streda) – Nové Zámky, Želiezovce – (Dudince) ako komunikačno- sídelná os),

Hoci na území obce nie sú evidované národné kultúrne pamiatky zapísané v ÚZPF SR, obec vzhľadom na svoju polohu má významný kultúrno-historický potenciál, ktorý si vyžaduje zodpovedný výskum a serióznu analýzu. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, koncepcia rozvoja obce doporučuje zachovať a chrániť v hmotovo - priestorovej štruktúre aj pamiatky, ktoré síce nie sú zapísané v ÚZPF SR, ale tvoria súčasť identity obce.

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 114 Koncepcia rozvoja obce je navrhovaná tak, aby umožnila podporovať rozvoj všetkých dominujúcich pozitívnych faktorov obce. Systém rozvojových plôch v obci dáva predpoklady pre rozvoj kvalitného životného prostredia.

Územný plán obce sa v prvom rade orientuje na vytvorenie podmienok pre rozvoj funkcie bývania s príslušnou občianskou vybavenosťou, ktorá tvorí a bude aj v budúcnosti tvoriť dominantnú funkciu obce, s dôrazom na zdravé bývanie. V ÚPN obce je navrhovaný rozvoj funkcie výroby, čím sa vytvárajú predpoklady zabezpečenia pracovných príležitostí a budúcich verejných príjmov obci.

Nevyhnutnou podmienkou koncepcie rozvoja obce je realizácia verejného technického vybavenia obce a to hlavne dobudovania kanalizácie a ČOV v obci.

Po návrhu ÚPN obce sú premietnuté relevantné regulatívy ÚPN R Nitrianskeho kraja, vrátane špecifikovaných verejnoprospešných stavieb.

1. V oblasti cestnej dopravy 1.1. Rýchlostné cesty R3, R7 a R8 a ich zariadenia na území Nitrianskeho kraja. 1.19. Homogenizácia ciest prvej triedy na kategóriu C11,5/80, ciest druhej triedy na kategóriu C9,5/80 a ciest tretej triedy na kategóriu C7,5/60. 5. V oblasti vodného hospodárstva 5.1. Odtokové pomery, vodné nádrže a prevody vôd 5.1.2. stavby spojené s protipovodňovými opatreniami v čiastkových povodiach Váhu, Hrona a Ipľa na ochranu intravilánov miest a obcí v súlade s Programom protipovodňovej ochrany SR a ďalších vodných tokov v čiastkových povodiach Váhu, Hrona a Ipľa v súlade s investičným rozvojovým programom Slovenského vodohospodárskeho podniku a koncepciou vodného hospodárstva, najmä: 5.1.6. evidované vodohospodárske diela: c) nádrž Plášťovce na Litave,

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLÁŠŤOVCE – NÁVRH 115