Skalné Obydlia Hontu – Stopy Dávnych Čias
Total Page:16
File Type:pdf, Size:1020Kb
Málo známa krajina Skalné obydlia Hontu – stopy dávnych čias Sú miesta nabité informáciami, plné zásady forenzného výskumu. Forenzný znamená Aké sú? Nie všetky skalné obydlia sú rovnaké. zaujímavostí, plné záhad, ale skoro súdny, pátrací. Keďže nemáme k dispozícii veľa his- Zjednodušene môžeme hovoriť o troch typoch skal- nikto o nich nevie. Takým fenomé- torických podkladov, musím naše pátranie založiť na ných obydlí: (1) vínne pivnice, (2) obytné skalné nom sú napríklad skalné obydlia. To tých faktoch, ktoré umožňujú dospieť k serióznemu obydlia, (3) dúpänce, skalné skrýše pred historicky znamená obydlia vytesané do skál. výsledku. Budeme hľadať analógie, miesta výskytu, podmieneným nebezpečím. Nachádzajú sa na mnohých miestach zhody a odlišnosti. Keďže sme iba na začiatku tohto Vínne pivnice. Tých sú na Slovensku stovky. Pre Slovenska. My si všimneme ich vý- hľadania, dúfam, že nám budú odpustené drobné infor- poriadok spomenieme len tie z Hontu. Najznámejšie skyt na strednom Slovensku – Tekove, mačné nepresnosti. Budeme si klásť otázky a hľadať sú Sebechleby, Vinica, Šahy, Modrý Kameň. Sú súčas- Honte, Novohrade, s dôrazom na Hont na ne odpovede. ťou stredoslovenskej vinohradníckej oblasti. Tá sa delí a jeho obce. Kde sú? Najznámejšie sú dve lokality. Obe sú pa- na viacero rajónov. Pre nás je aktuálny Hontiansky Skalné obydlia nemohli vzniknúť hocikde. V prvom miatkové rezervácie ľudovej architektúry. Stará Hora, vinohradnícky rajón s vinicami v obciach Drienovo, rade nejde o jaskyne, ale o umelo vyhĺbené „diery“ v vínne pivnice, vyhlásené v roku 1981 pri Sebechleboch, Dudince, Hontianske Moravce, Hokovce, Hontianske horninovom masíve. Vydajme sa spolu po ich stopách. a Brhlovce, skalné obydlia, vyhlásené v roku 1983. Vie Nemce, Hontianske Tesáre, Krupina, Ladzany, Bude to príbeh skoro detektívny. Použijeme niektoré sa však aj o ďalších. Koncom roku 2010 bola mediali- Medovarce, Rykynčice, Sebechleby, Dolné a Horné zovaná lokalita tzv. Turecké studne Semerovce, Súdovce a Terany. Existuje aj Ipeľský, pri lome Štrapľoch v Krupine. Ale sú Vinický a Modrokamenský vinohradnícky rajón. Všade informácie o skalných obydliach v sú tu do horninového masívu vytesané vínne pivnice. Lišove, na miestach Pod Sadzením Skalné obydlia. Tu je úloha pomerne jednoduchá. a Drienovo. Známymi sa stali tri „dú- Známe, obytné a stále obývané skalné obydlia sú iba pänce“ v Hontianskych Tesároch, na- v Brhlovciach. Píše o nich už Matej Bell vo svojom zvané ako Jednodierka, Dvojdierka diele o Uhorsku Notitia novae historico-geographica a Osemdierka. Informuje o nich z roku 1742. Podľa fotografií boli obývané až do roku Jozef Stiegel v publikácii Dudince, 1950 aj Lišovské dúpänce. vydanej v roku 2008. Dúpänce aj Najmenej známe sú dúpänce. Neverili by ste, ale s blízkou roklinou boli sprístupnené slovo „dúpä“ je spisovné, jazykovo veľmi staré. V šikovnými Tesárčanmi nedávno, slovenčine znamená brloh, nora, pelech. V češtine je v septembri 2011, pri príležitosti to podobné – doupě, nora, pelech, poľsky legowisko, konferencie Šanca pre neznáme rusky логово, ukrajinsky лігво, slovinsky je to dupa krajiny. V katastri obce Klastava, v alebo den. Tento termín pozná aj maďarčina, rumunči- lokalite Na Háji, sa nachádzajú ďal- na, angličtina a na neuverenie aj turečtina. Porovnaním šie tri pivnice vytesané do tufových významu týchto slov je zrejmá ich funkcia a účel. Je to pieskov, ktoré údajne slúžili ako skrýša pre prípad nepohody, nebezpečenstva. sýpky počas tureckých nájazdov. Ako vznikli? Podmienky budovania skalných Zaujímavosťou je, že tadiaľto viedla obydlí sú: výskyt mäkkých sopečných hornín, spra- aj lesná železnica z Hontianskych vidla neovulkanických tufov; výskyt svahov vhodných Tesárov cez Ladzany pod Sitno. pre čelný výkop dutín; dôvod vzniku, potreba, ich his- Ale to nie je všetko. V Budinej v torický kontext; sprievodné klimatické faktory, naprí- Novohrade je tzv. Jánošíkova izba, klad pre vznik vínnych pivníc. čiastočne dotesaná do andezitové- Kedy a prečo vznikli? Tu sme ,,na ten- ho masívu. V neďalekej Ľuboreči kom ľade”. Ak sa o nich dočítate, sú to iba dohady. sa nachádzajú dve Tatárske piv- Začnime vínnymi pivnicami. Tam je vek viazaný na nice a nad Nedelišťom je pastier- vznik vinohradníctva. O Sebechleboch je zmienka, že ska skrýša – Dúpa. Zmieňuje sa ,,Víno sa tu pestovalo už v 13. storočí a v 16. storočí o nej Andrej Kmeť už v r. 1902. sa začali kopať pivnice”. Najstarší, vyše 300-ročný Všetky tieto „jaskyne“ sú podrob- dátum (vročenie), vytesaný na tamojšej pivnici, je z ne zdokumentované. Zatiaľ sme roku 1707. O skalných obydliach v Brhlovciach sa po- napočítali sedem lokalít a celkovo písalo dosť. Problémom sú dúpänce. Vročenia nemajú. trinásť „dier“. Povesti a povedač- Sú buď na neprístupných alebo odľahlých miestach. ky z viacerých regiónov hovoria o Prečo? Ak pripustíme predpoklad, že sú to skrýše, skrýšach pred Turkami. Napríklad čomu nasvedčuje aj ich typológia, tak potom je na v Sitnianskej Lehôtke a Zaježovej. mieste otázka: Kedy sa bolo treba skrývať? Vhodným Existuje povesť z okolia Povrazníka príkladom sú dúpänce v Hontianskych Tesároch. Sú pri Ľubietovej. V západnej časti asi 20 metrov nad dnom údolia, na skoro kolmom Jaseňového vrchu sa nachádza svahu. Alebo v Ľuboreči sú dva kilometre za dedinou. vulkanická jaskyňa, v ktorej sa vraj Dúpänce sú vytesané v mäkkých sopečných tufoch pred Turkami ukrýval nejaký Ďurík. až pyroklastikách, výnimočne v andezite (Budiná) vo Podľa neho sa táto jaskyňa volá veľkosti priemernej malej izby. Ich realizácia musela Ďuríkova diera. trvať niekoľko mesiacov, možno aj rokov. Čo nútilo Prvú odpoveď tak na našu há- ľudí budovať tieto „zariadenia“? danku máme. „Dúpänce“ existujú Zaujímavý je nápis v „dvojdierke“ v Tesároch z Foto: Peter Jančura Peter Foto: a je ich na dokazovanie dosť! Keby roku 1944: Druhá svetová vojna. Dôvod skrývať sa. sme sa aj pomýlili, už polovica stačí Andrej Kmeť podrobne opisuje dúpänce v roku 1902. Hontianske Tesáre – Dúpänce, tzv. dvojdierka, pohľad zdola a z vnútra na zamyslenie. Ľudová tradícia hovorí o tatárskom či tureckom 24 Enviromagazín 3/2011 Hont „pôvode“. To „tatárske“ obdo- Hontianske Tesáre – Dúpänce, tzv. osemdierka, pohľad z vnútra a zdola bie je z XIII. storočia, keď naše územie v roku 1241 vyplienili Mongoli. Ako rýchlo prišli, tak aj odišli. Presnejšie, boli tu od marca 1241 do polovice roku 1242. Turecké obdobie je dlhé, v XVI. a XVII. storočí. Podľa toho, aké dátumy spočí- tame, Turci tu boli 173 rokov, od bitky pri Moháči v roku 1526, keď porazili uhorské vojská, až po rok 1699, keď Foto: Peter Kováč Peter Foto: Karlovacký mier potvrdil oslo- Jančura Peter Foto: bodenie Uhorska od tureckej nadvlády. V skutočnosti to bolo menej rokov. tifikačného umenia. Boli opevnené banské mestá. Prvé nebezpečné vpády na územie Slovenska sú Vybudovali sa dodnes stojace bastiony v Kremnici, z rokov 1530 –1540. Napríklad obec Hontianske Zvolene, boli opevnené kláštory, napríklad Bzovík. Nemce bola napadnutá v roku 1543. Hrad Novohrad Boli budované šance a valy. Napríklad v Bielych obsadili Turci v roku 1544. Hrad Dregély v Honte bol Karpatoch a na Kysuciach, iniciované Těšínskym Turkami dobytý v r. 1552 a okupovaný až do r. 1593 kniežactvom! Poviete si, až tak ďaleko? Známa je a znovu na krátke obdobie v r. 1685. Šahy, kde bol tragédia posádky šancí v Hrozenkovskom priesmy- opevnený kláštor, boli dobyté v r. 1552, až do r. 1595, ku v r. 1663 na Moravsko-Slovenskom pomedzí, keď boli Turci vyhnaní. V roku 1552 bola v blízkych ktorá bola pobitá Turkami. Ostali aj miestopisné Plášťovciach veľká bitka za účasti asi 22 000 voja- názvy ako vartovky, hlásky, stráže. Z nich bola po- polmesiacom na veži, ktorými sa údajne označovali kov. Turci vyhrali. V roku 1554 padli hrady Fiľakovo zorovaná a signalizovaná poloha a pohyb nepriateľa. tie dediny, ktorým moslimovia „neubližovali“. To bola a v r. 1575 Modrý Kameň a Divín. Turci robili na naše Najznámejšia vartovka je pri Krupine. Ostali aj iné druhá stránka mince mocných rodov, ktoré s Turkami územie neustále nájazdy. Veľmi časté boli v rokoch miestopisné názvy, napr. Tatárska lúka na severnom spolupracovali. 1552 – 1593. Po páde Nových Zámkov v roku 1663 svahu Sitna, Turecký jarok pri Šahách. Známy Trúbiaci Čo s tým ďalej? Na našu škodu, toto obdobie, nastalo ďalšie kruté obdobie. Hlavne v rozmedzí rokov kameň alebo Tatárska píšťaľa v Sucháni. Mimo iné to keď sme boli hraničným štátom kresťanskej Európy, 1664 – 1685. Až porážka Turkov pri Nových Zámkoch dokumentuje aj mystifikáciu našej pamäti, keď Turkov vôbec nevieme využiť a spropagovať. Viacero našich v roku 1685 znamenala koniec ich expanzie a inten- a rovnako aj Mongolov nazývame Tatármi. Na našom múzeí vlastní a vystavuje turecké artefakty. Stála zívnych nájazdov. Od roku 1543 po rok 1685 uplynulo území sú aj tzv. turecké mosty v Poltári, Hnúšti, Novej výstava je na Novom zámku v Banskej Štiavnici. 141 rokov. To je 6 –7 ľudských generácií. Vsi nad Žitavou, i keď ich spojitosť s Turkami nemusí V roku 2009 bola výstava Turci na Slovensku v Obdobia rokov asi 1552 – 1593 a 1664 – 1685 boli byť preukázateľná. Bebekovej bašte Fiľakovského hradu a v roku 2010 v zrejme najťažšie. Ale aj medzitým sa časy neistého Súčasťou našej kultúry sú aj historické záznamy, Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Vyšlo aj prímeria striedali s náhlymi prepadmi a rabovačkami. eposy, povesti, básne. Najznámejšiu z nich Turčín niekoľko kníh o tomto období. Málo! Na taký bohatý Kedy bolo to kľúčové obdobie potreby schovať sa a Poničan zveršoval Samo Chalúpka v roku 1863 na zá- príbeh je to veľmi, veľmi málo... súčasne mať čas potrebný na výstavbu? To obdobie je klade spievanky, ktorú počul na Ponikách. Ospevuje Nostalgický záver. Dúpänce, dúpence, dúpy, zrejme ukryté medzi polovicou XVI. storočia a druhou osud obce Poníky, ktorú Turci prepadli v roku 1678 sú prírodno-kultúrnym fenoménom v krajine. Nevidno polovicou XVII. storočia. Stačí. Nebudeme špekulovať. a zabili 18 obyvateľov. Viac ako tristo údajne od- ich „len tak“. Musíte ísť za nimi pešo a hľadať ich. Sú Nechajme to historikom. vliekli do Turecka. Známy je aj román Jozefa Horáka tak trochu záhadnou pamäťou krajiny. Stopou dávnych Je tu ešte nejaký kontext? Málokto si Sebechlebskí hudci (1947), sfilmovaný v r.