VÝVOJ SPÁDOVOSTI ZA SLUŽBAMI VE VYBRANÉM REGIONU Development of Travels to Services in Selected Region

Masarykova univerzita Ekonomicko-správní fakulta Studijní obor: Regionální rozvoj a správa

VÝVOJ SPÁDOVOSTI ZA SLUŽBAMI VE VYBRANÉM REGIONU Development of travels to services in selected region

Diplomová práce

Vedoucí práce: Autor: RNDr. Jaroslav MARYÁŠ, CSc. Bc. Miroslav Pillár

Brno, 2016

Jméno a příjmení autora: Bc. Miroslav Pillár Název diplomové práce: Vývoj spádovosti za službami ve vybraném regionu Název práce v angličtině: Development of travels to services in selected region Katedra: Regionální ekonomie a správy Vedoucí diplomové práce: RNDr. Jaroslav Maryáš, CSc. Rok obhajoby: 2016

Anotace Predmetom tejto diplomovej práce je vymedzenie parciálnych a komplexných obslužných regiónov a ich stredísk v okresoch Gelnica, Rožňava a Revúca. Tieto regióny boli vymedzené na nadlokálnej a mikroregionálnej úrovni. Skúmaných bolo dohromady 124 obcí, pri ktorých bola prostredníctvom anketového prieskumu zisťovaná dochádzka za službami v oblasti zdravotníctva, školstva a maloobchodu a služieb. Následne boli zistené výsledky porovnané so situáciou v osemdesiatych rokoch.

Abstract The aim of this thesis is to define partial and complex regions and their service centers in Gelnica, Rožňava and Revúca districts. These regions were defined on supra-local and micro- regional level. There were 124 investigated municipalities through questionnaire survey, where were detected attendance to services within health care, education and retail and services. The calculated results were subsequently compared to situation in eighties.

Klíčová slova Región, stredisko, dochádzka, zdravotníctvo, školstvo, maloobchod, služby, anketový prieskum

Keywords Region, service center, attendance, education, medical care, retail, services, questionnaire survey

Prehlásenie

Prehlasujem, že som diplomovú prácu Vývoj spádovosti za službami ve vybraném regionu vypracoval samostatne pod vedením RNDr. Jaroslava Maryáša, CSc. a uviedol v nej všetky použité literárne a iné odborné zdroje v súlade s právnymi predpismi, vnútornými predpismi Masarykovej univerzity a vnútornými aktmi riadenia Masarykovej univerzity a Ekonomicko- správnej fakulty MU.

V Brne dňa 13. mája 2016

vlastnoručný podpis autora

Poďakovanie

Veľmi rád by som poďakoval môjmu vedúcemu práce RNDr. Jaroslavovi Maryášovi CSc. za cenné rady, trpezlivosť a ochotu. Zároveň by som tiež chcel poďakovať vedúcemu Agentúry na podporu regionálneho rozvoja v Košiciach Ing. Jozefovi Šuľakovi za spoluprácu pri zháňaní dotazníkov. Poďakovanie patrí tiež všetkým, ktorí boli ochotní vyplniť zaslané dotazníky. OBSAH

ÚVOD ...... 9 1. CHARAKTERISTIKA ZÁKLADNÝCH TEORETICKÝCH POJMOV ...... 10 1.1. Dynamika obyvateľstva ...... 10 1.2. Sídla a sídelné systémy ...... 11 1.2.1. Teória centrálnych miest ...... 12 1.3. Región ...... 13 1.3.1. Homogénny a nodálny región ...... 14 1.3.2. Normatívny a analytický región ...... 15 1.3.3. Administratívny a účelový región ...... 15 1.4. Sociogeografická regionalizácia a jej zásady ...... 15 1.4.1. Makroregióny ...... 16 1.4.2. Mezoregióny ...... 16 1.4.3. Mikroregióny ...... 17 1.4.4. Subregióny ...... 17 1.5. Metódy určenia obslužných stredísk ...... 18 1.5.1. Metóda založená na statických ukazovateľoch ...... 18 1.5.2. Metóda založená na dynamických ukazovateľoch ...... 19 1.6. Vymedzenie sfér vplyvu obslužných stredísk ...... 19 1.6.1. Vymedzenie sfér vplyvu na základe interakčných modelov ...... 20 1.6.2. Vymedzenie sfér vplyvu na základe anketového prieskumu ...... 22 1.7. Tvorba dotazníka pre anketový prieskum ...... 24

2. ZÁKLADNÁ CHARAKTERISTIKA SKÚMANÝCH OBLASTÍ ...... 27 2.1. Okres Rožňava ...... 27 2.2. Okres Gelnica ...... 27 2.3. Okres Revúca ...... 28

3. VYMEDZENIE REGIÓNOV NA ZÁKLADE VÝSLEDKOV PRIESKUMU ..... 29 3.1. Zdravotnícky región ...... 29 3.1.1. Zdravotníctvo v okrese Gelnica ...... 30 3.1.2. Zdravotníctvo v okrese Revúca ...... 33 3.1.3. Zdravotníctvo v okrese Rožňava ...... 37 3.2. Školský región ...... 39 3.2.1. Školstvo v okrese Gelnica ...... 40 3.2.2. Školstvo v okrese Revúca ...... 43 3.2.3. Školstvo v okrese Rožňava ...... 47 3.3. Región maloobchodu a služieb ...... 51 3.3.1. Maloobchod a služby v okrese Gelnica ...... 52 3.3.2. Maloobchod a služby v okrese Revúca ...... 57 3.3.3. Maloobchod a služby v okrese Rožňava ...... 61 3.4. Komplexný obslužný región ...... 66 3.4.1. Komplexný obslužný región v okrese Gelnica ...... 66 3.4.2. Komplexný obslužný región v okrese Revúca ...... 70 3.4.3. Komplexný obslužný región v okrese Rožňava ...... 73

4. POROVNANIE ...... 77 ZÁVER ...... 78 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY ...... 81 ELEKTRONICKÉ ZDROJE ...... 82 ZOZNAM OBRÁZKOV ...... 83 ZOZNAM TABULIEK ...... 84 ZOZNAM PRÍLOH...... 85

ÚVOD

Súčasná spoločnosť má tendenciu spotrebovávať rôzne druhy a množstvo statkov. Pretože je vybavenosť obcí rôznorodá alebo kvalita a kvantita ponúkaných statkov nie vždy postačujúca, často musia obyvatelia dochádzať za uspokojením svojich potrieb do miest, kde sú prítomné. Tieto statky sa prevažne koncentrujú v rámci určitých miest - stredísk. Dochádzka do týchto stredísk sa tak stáva každodennou súčasťou života. Cieľom tejto práce je formou dotazníkov zistiť a interpretovať, aké obslužné procesy sú vykonávané vo vybraných okresoch a zároveň vymedziť, ktoré obce sú obslužnými strediskami na nadlokálnej a mikroregionálnej úrovni a ktoré majú zároveň vplyv na obyvateľstvo v jeho zázemí. Procesy, ktoré budeme skúmať sa týkajú oblasti zdravotníctva, školstva a maloobchodu a služieb. Skúmané územie v našej práci zahŕňa okresy Gelnica, Rožňava a Revúca, teda prvé dva administratívne náležia ku Východnému Slovensku a tretí spomenutý do Stredného Slovenska. Dohromady budeme skúmať 124 obcí, pričom šesť z nich majú status mesta. Spádovosť za službami je v niektorých oblastiach značne ovplyvnená blízkosťou druhého najväčšieho mesta Slovenska – Košicami a v prípade okresu Revúca krajským mestom Banskou Bystricou. Práca je rozdelená do štyroch kapitol. Prvá kapitola je teoretická, kde základným účelom je charakterizovať pojmy sídlo, región a jeho klasifikácie a tiež popísať metódy určenia obslužných stredísk a sféry ich vplyvu. Kapitola je zároveň venovaná popisu procesu zhotovenia samotných dotazníkov, ktoré boli obciam rozosielané. Druhá kapitola je venovaná základnému popisu okresov Gelnica, Rožňava a Revúca. Uvedieme si najmä ich základnú charakteristiku a demografickú štruktúru. Interpretácia nami zistených výsledkov je popísaná v tretej kapitole, ktorá je rozdelená jednotlivo podľa okresov a skúmaných oblastí, a to na zdravotníctvo, školstvo a maloobchod a služby. Tieto parciálne obslužné regióny si následne zhrnieme do komplexných obslužných regiónov. V každej z týchto oblastí sme skúmali úroveň nadlokálnu a mikroregionálnu. Tieto výsledky budú následne vo štvrtej kapitole porovnané so situáciou z 80-tych rokov, kedy údaje zozbieral Geografický ústav SAV a publikoval RNDr. Jaroslav Maryáš, CSc. v rámci analýzy spádovosti za službami vo vtedajšej ČSSR.

1. CHARAKTERISTIKA ZÁKLADNÝCH TEORETICKÝCH POJMOV

Táto kapitola uvádza základné teoretické pojmy, s ktorými sa budeme stretávať v tejto práci. Na úvod si definujeme základné druhy pohybu obyvateľstva. Popíšeme si, čo sú sídla a sídelné systémy a stručne popíšeme teóriu, ktorá vzťahy medzi sídlami skúma. Ďalej si samozrejme charakterizujeme pojem región a uvedieme si základné členenia regiónu. V druhej časti tejto kapitoly si vymedzíme základné metódy používané pri určovaní obslužných stredísk a vymedzení sfér ich vplyvu.

1.1. Dynamika obyvateľstva Táto práca sa zaoberá dochádzkou obyvateľstva za službami do rôznych stredísk, a preto je dôležité spomenúť pohyb obyvateľstva medzi jednotlivými obslužnými strediskami. Každé obslužné stredisko má inú úroveň občianskej vybavenosti. Jednou z príčin týchto odlišností môže byť veľkosť obce, počet obyvateľov, ale tiež blízkosť stredísk obslužnej sféry. Žiadna obec preto nepôsobí ako izolovaný celok bez vzťahu k iným sídlam (Maryáš 2001, 82).

Maryáš (2001) rozlišuje 3 kategórie pohybov:

 Prirodzený pohyb,  sociálne-ekonomický pohyb a  mechanický pohyb.

Prirodzený pohyb obyvateľstva zahrňuje populačné procesy, ktoré súvisia s rozmnožovaním a odumieraním obyvateľstva. Hlavnými procesmi tohto pohybu sú pôrodnosť, inak nazývaná aj natalita a úmrtnosť, resp. mortalita. Tieto procesy ovplyvňuje mnoho biologických, historických a socioekonomických faktorov a procesov. Sú to napríklad sobášnosť, rozvodovosť a potratovosť, ktoré síce nevstupujú priamo do bilancie prirodzeného pohybu, ale vo veľkej miere môžu ovplyvniť základné procesy, predovšetkým pôrodnosť (Maryáš 2001, 34). Sociálne-ekonomický pohyb zahrňuje presuny obyvateľstva medzi jednotlivými sociálnymi skupinami. Tento pohyb je následkom sociálne právnych zmien týkajúcich sa významných demografických charakteristík obyvateľstva, ako je napríklad zmena povolania, zmena úrovne vzdelania a podobne. Výsledkom sú zmeny v štruktúre obyvateľstva podľa ekonomických a kultúrnych znakov (Maryáš 2001, 33). 10

Poslednou spomenutou kategóriou pohybu je mechanický pohyb. Ten zahrňuje všetky priestorové presuny obyvateľstva bez ohľadu na vzdialenosť, dĺžku trvania, účel pohybu a ďalšie charakteristiky. V zásade rozlišujeme štyri typy priestorových pohybov (Maryáš 2001, 43-44):

 Migrácia (sťahovanie) obyvateľstva – ide o taký pohyb obyvateľstva, pri ktorom sa mení trvalé bydlisko, bez ohľadu na to, či ide o sťahovanie v rámci určitých sídiel alebo medzištátne sťahovanie.  Dočasné zmeny pobytu sú zmeny bydliska na určitý vymedzený čas a zároveň sa miesto trvalého bydliska nemení.  Dochádzka do zamestnania je taký pohyb ekonomicky aktívnych obyvateľov, kedy sa musia premiestniť z miesta trvalého bydliska na miesto ich pracoviska. Môže sa tu zahŕňať aj dochádzka študentov a žiakov do škôl. Tento pohyb sa často nazýva aj kyvadlová migrácia.  Nepravidelné dočasné pohyby obyvateľstva, ktoré sa viažu na rekreáciu, cestovný ruch, nákupy a služby a podobne. Spoločným znakom tohto pohybu je nepravidelnosť.

1.2. Sídla a sídelné systémy V tejto práci sa venujeme obslužným strediskám, ktoré sú zároveň aj sídlami, preto venujeme charakteristike sídel a sídelným systémom samostatnú podkapitolu. Za sídlo považujeme zoskupenie sídelných jednotiek (domov) vrátane hospodárskych objektov a dopravných zariadení na určitom vymedzenom území. Tieto sídla majú medzi sebou vzájomné interakcie a väzby, takže nepôsobia samostatne. Sídla môžeme obecne členiť na vidiecke a mestské. Vidiecke sa vyznačujú najmä menšou veľkosťou územia, pomalším vývojom či prevažujúcou poľnohospodárskou funkciou na svojom území. Na týchto územiach prevláda staršie obyvateľstvo, s homogénnejšou štruktúrou štýlu žitia. Mestské sídla sú svojou veľkosťou územia väčšie, dynamickejšie sa rozvíjajúce a prevažne nepoľnohospodárskeho charakteru. Prevláda tu mladšie obyvateľstvo s heterogénnejšou štruktúrou štýlu žitia. Tieto sídla môžeme ďalej charakterizovať na základe vnútorných znakov (napr. vysoký stupeň koncentrácie obyvateľov, diferencovaná zamestnanosť podľa odvetví či vyvinutá stredisková funkcia mesta) alebo pomocou vonkajších znakov (sústredený pôdorys a vytvorené zreteľné, uzavreté jadro, rôznorodá štruktúra zastavanej plochy či väčší podiel neobývaných budov).

Zoskupením sídiel na základe vzájomných vzťahov, ktoré sa nachádzajú blízko seba vznikajú sídelné systémy. Toušek podľa Alana Preda z roku 1977 definuje sídelné systémy ako „národný či regionálny súbor sídiel/miest vzájomne previazané takým spôsobom, že akákoľvek závažná zmena v ekonomickej aktivite, zamestnaneckej štruktúre, príjmoch či populácii jedného z miest/sídiel spôsobí priamo či nepriamo modifikáciu ekonomickej aktivity, zamestnaneckej štruktúry, príjmov či populácie jedného či viac miest/sídiel v systéme“ (Toušek 2008, 100). Napriek rôznym regionálnym alebo globálnym vplyvom si ale obvykle udržujú svoju štruktúru, špecifiká a územný rozsah po dlhú dobu.

1.2.1. Teória centrálnych miest Vhodnou koncepciou pre túto prácu, ktorá sa snaží popísať vývoj sídelných systémov v priestore je teória centrálnych miest, ktorú navrhol nemecký geograf Walter Christaller. Ide o klasickú koncepciu regionálnej ekonómie, ktorá predpokladá, že si mestské systémy postupne vytvárajú obslužnú funkciu pre svoje okolie (Toušek, 2008). Táto teória význam mesta neodvodzuje od počtu obyvateľov, ale používa pojem tzv. centrality, ktorá je daná rozsahom ponuky služieb poskytovaných v danom sídle (Maier, 1997). Teória centrálnych miest obsahuje aj priestorovú zložku, takže nie len že hodnotí hierarchické postavenie (význam) jednotlivých sídiel v sídelnom systéme, ale tiež ich priestorové usporiadanie vyplývajúce z rôzne veľkých obsluhovaných oblastí (Toušek, 2008). Pre každý typ služby sú sledované 2 ukazovatele:  Dolná hranica dosahu – minimálny počet obyvateľov potrebný k tomu, aby daná služba v sídle vznikla a bola rentabilná,  Horná hranica dosahu – maximálna vzdialenosť, ktorú sú ľudia ochotní cestovať za danou službou.

Každá služba má samozrejme iné dolné a horné hranice dosahu. Závisí to od miery využívania danej služby, kde drahšia a teda menej často využívaná služba potrebuje väčšie územie a populáciu k dosiahnutiu ekonomickej rentability. Každá služba si vytvára optimálnu trhovú oblasť (z hľadiska priestorového usporiadania bez prekrytia či neobsluhovaných území sa už namiesto kruhu používa šesťuholník). V základnom modeli každé centrum vyššieho rádu (s vyšším stupňom centrality) obsluhuje 3x väčšie územie ako centrum nižšieho rádu (s nižším stupňom centrality). Hovoríme o tzv. K-3 hierarchii zobrazenej v hexagonálnej sieti. Samozrejme platí, že každé centrum vyššieho rádu disponuje rovnakou ponukou služieb ako centrum nižšieho rádu, ku ktorej dopĺňa aj ponuku služieb, ktorá sa v centrách nižšieho rádu nevyskytujú (Toušek, 2008). 12

Obrázok č. 1: Schéma teórie centrálnych miest 1-schéma centrálnych miest v južnom Nemecku, 2-znázornenie hornej a dolnej hranice dosahu služby, 3-transformácia hexagonálnej siete, 4-hierarchia K-3

Zdroj: Toušek, 2008, s. 104

Obslužný rozsah daných služieb ovplyvňuje v reálnom svete aj dopravná dostupnosť. Dopravne exponované sídla sú zvýhodňované a služby tak majú väčšiu hranicu dosahu na úkor dopravne znevýhodnených sídiel.

1.3. Región Už od začiatku vzniku regionálnej vedy sa vedú diskusie o tom, ktoré vymedzenie pojmu región je najpresnejšie. Každá vedná disciplína ho chápe odlišne a môžeme ho teda definovať rôznymi spôsobmi. Toušek a kol. (2008) ho definujú ako „priestorovú jednotku, teda výsledok priestorovej alebo územnej diferenciácie, ktorá môže byť definovaná na rôznych základoch - prírodných, administratívnych, ekonomických, kultúrnych či sociálnych, alebo na kombinácii rôznych základov.“ Región môžeme charakterizovať ako územie s viac alebo menej presne vyznačenými hranicami, ktoré často slúžia ako správna jednotka nižšia, než je úroveň národného štátu. Regióny majú svoju identitu, tvorenú špecifickými rysmi, ako je ich krajina, podnebie, jazyk, etnický pôvod či spoločná zdieľaná história. Aj keď sa definície na pojem región niekedy značne líšia, Buček (2010) uvádza spoločné princípy, na základe ktorých autori tento pojem definujú:  Deskripcia: región je z tohto pohľadu vymedzený ako určitý geografický priestor, o ktorom možno vyjadriť dôležitú jednotnú charakteristiku. Na základe tohto princípu

hovoríme o tzv. homogénnych regiónoch. Ide napríklad o región definovaný na základe vysokej zamestnanosti v poľnohospodárstve.  Analýza: región sa vyznačuje určitou vnútornou štruktúrou, v rámci ktorej je intenzita väzieb medzi jednotlivými ekonomickými jednotkami vyššia, ako sú väzby navonok. Takto určujeme tzv. funkčné regióny. Tieto regióny sú charakteristické napríklad intenzívnymi ekonomickými vzťahmi, ako sú dodávateľské vzťahy, služby, dochádzka a pod. Špecifickým prípadom je tzv. nodálny región, o ktorom sa viac uvádza v nasledujúcej podkapitole.  Správa: slovo región pochádza z latinského pojmu regio, ktorý má základ v pojme regere, teda vládnuť, spravovať. Región je vymedzený pre formulovanie a implementáciu rozvojovej politiky. Je charakteristický vlastnou správou a rozhodovacími právomocami, má teda charakter administratívneho regiónu.

1.3.1. Homogénny a nodálny región Regióny môžeme klasifikovať do viacerých skupín. Z hľadiska vnútornej štruktúry regiónu delíme regióny na homogénne a nodálne. Homogénne regióny sú charakteristické rovnakými znakmi na celom svojom území a sú vymedzené na základe prioritnej koncentrácie jedného alebo určitej kombinácie odvetví. Takto sa vymedzujú napr. regióny priemyselné, poľnohospodárske, turistické a pod. Členenie regiónov podľa rovnorodosti základných znakov vyplynulo z potreby koordinácie regionálnej politiky a vypracovania európskeho regionálneho plánovania. Druhým typom je región nodálny alebo inak nazývaný aj funkčný. Tento typ regiónu je vnútorne heterogénny a skladá sa zo zázemia a jadra regiónu, medzi ktorými vznikajú vzájomné väzby. Tieto väzby súvisia predovšetkým s poskytovaním určitých služieb, pracovných príležitostí alebo administratívnych funkcií sústredených v jadre. Na základe intenzity väzieb medzi jadrom a zázemím Toušek (2008) vymedzuje tieto časti regiónu na základe jeho vnútornej štruktúry:  Jadro regiónu,  zázemie jadra,  semiperiférne oblasti,  periférne oblasti.

V princípe platí, že jadro je strediskom priestorovej organizácie regiónu. Zbiehajú sa v ňom priestorové väzby rôzneho charakteru. Jadro má väčšinou mestský charakter. Zázemie je

14 prepojené s jadrom najsilnejšími a najtesnejšími väzbami a jadro obklopuje. Semiperiférne a periférne oblasti sa vyznačujú slabšou regionálnou nadväznosťou na jadro a niekedy sú tieto väzby minimálne (Toušek, 2008). Rádius jadra môže byť ovplyvnený viacerými faktormi, ako je napríklad vybavenosť v rámci jadra či slabšia úroveň infraštruktúry.

1.3.2. Normatívny a analytický región Eurostat1 člení regiony na normatívne a analytické (funkčné). Normatívne odrážajú politickú vôľu, ich hranice sú pevne dané v rámci pôsobnosti regionálnej samosprávy a zodpovedajúcej veľkosti populácie regiónu s ohľadom na primerané ekonomicky optimálne využitie zdrojov, ktoré potrebuje ku zabezpečeniu svojich úloh. Analytické (funkčné) regióny sú definované predovšetkým s ohľadom na analytické požiadavky. Triedia sa na základe špeciálnych geografických kritérií, ako sú nadmorská výška alebo pôdny typ alebo na základe ekonomických a sociálnych kritérií, ako sú homogenita, komplementarita alebo polarizácia regionálnych ekonomík.

1.3.3. Administratívny a účelový región Podľa Matouškovej a kol. (2000), môžeme členiť regióny na administratívne a účelové. Administratívny región je vymedzovaný pre potreby výkonu štátnej správy a územné samosprávy. Je vždy reprezentovaný príslušnými orgánmi (správnymi alebo volenými). Bez zostatku pokrýva celé územie daného štátu. Spravidla existuje niekoľko hierarchických úrovní administratívnych regiónov pričom platí, že jednotky rovnakej hierarchickej úrovne by mali byť do určitej miery zrovnateľné z hľadiska rozlohy a počtu obyvateľov. Účelový región je vymedzovaný pre riešenie určitých problémov (napr. ekonomická zaostalosť, problematika životného prostredia a pod.) a býva reprezentovaný zvláštnym orgánom. Majú obmedzenú časovú platnosť, ich dĺžka súvisí s povahou daného problému a tým aj s časom, ktorý je potrebný na jeho vyriešenie. Pri jeho vymedzení nemusia byť rešpektované hranice administratívnych regiónov.

1.4. Sociogeografická regionalizácia a jej zásady Vo všeobecnosti môžeme povedať, že regionalizácia je metóda výskumu, ktorou vymedzujeme priestorové (územné) jednotky. Regióny sú charakterizované komplexom konkrétnych

1 Z Eurostatu. Online dostupné na: http://ec.europa.eu/eurostat/documents/3859598/5916917/KS-RA-11-011- EN.PDF 15 prírodných a socioekonomických prvkov a procesov, ich špecifickým rozmiestnením (polohou), usporiadaním (štruktúrou) a mierou integrácie (úrovňou vzťahov). Rozlišujeme niekoľko typov regionalizácie. Jednou z nich je sociogeografická regionalizácia, ktorú uvádza Hampl (2005). V nej skúmal dochádzku obyvateľov do škôl a práce a z výsledkov stanovil tieto východiskové zásady:  V prvom rade vymedzuje Hampl mikroregióny 1. stupňa, ktoré sú základnou jednotkou celého regionálneho systému. Kritériom ich vymedzenia bol prevládajúci smer pracovnej dochádzky z jednotlivých obcí do vybraných stredísk. Hampl celkom vylučuje kritérium dochádzky do škôl kvôli hierarchickej zmiešanosti vzťahov k rôznym stupňom škôl.  Na vyššej hierarchickej úrovni sú hodnotené vzájomné vzťahy medzi strediskami podľa pracovnej aj školskej dochádzky. Výsledkom je stanovenie viacstupňovej hierarchie stredísk a ich regiónov, kde je nutné rozlíšiť jednotlivé hierarchické úrovne (ide o úroveň mikroregiónov 2. stupňa, mezoregiónov a makroregiónu).  Dôležité sú taktiež dve obecné zásady a to požiadavka územnej celistvosti vymedzovaných regiónov a požiadavka dostatočnej veľkosti celého regiónu, ako aj samotného zázemia strediska. Tým sa zohľadňuje relatívna autonómia regiónu a zároveň je tak definovaný výber stredísk. Strediskom môže byť iba mesto, ktoré si vytvára zázemie, resp. celý región.

Podľa týchto zásad rozčlenil Hampl (1987) regióny na subregióny, makroregióny, mezoregióny a mikroregióny, ktoré si bližšie definujeme v nasledujúcich podkapitolách.

1.4.1. Makroregióny Makroregióny predstavujú celé územie jedného štátu a teda najvyšší stupeň hierarchie. Hampl vo svojej práci uvádza vtedajšie Československo ako makroregión, kde hlavným a zároveň jediným centrom bolo hlavné mesto Praha.

1.4.2. Mezoregióny Medzi mezoregióny zaraďujeme jednotky, ktoré sú územne rozsiahle a integrita na priestorové vzťahy obyvateľstva je len čiastočná. Ide napríklad o dochádzku za prácou, ktorá sa neuskutočňuje každodenne, dochádzku do vysokých škôl a špecializovaných stredných škôl, migráciu obyvateľstva a dochádzku do vybraných druhov občianskej vybavenosti. Veľký význam na tejto úrovni diferenciácie majú vzťahy medzi podnikmi a inštitúciami, t.j. vzťahy

16 ku výrobným službám a pod. Mezoregióny sú len čiastočne nodálne a ich integritu vymedzuje systém silne previazaných a prepojených stredísk namiesto jedného úzko vymedzeného centra.

1.4.3. Mikroregióny Mikroregióny sú charakteristické predovšetkým relatívne uzavretými regionálnymi procesmi s najvyššou intenzitou. Tieto celky vykazujú značnú integritu. Miera uzavretosti hlavných procesov a rozsah mikroregiónov sú však veľmi rozdielne a preto je vytvorená dvojstupňová organizácia mikroregiónov (1. a 2. stupeň):

 Mikroregióny 1. stupňa Tieto mikroregióny sú vymedzené ako regióny pracovnej dochádzky a v niektorých prípadoch sekundárne upravené predovšetkým podľa pravdepodobného obslužného spádu obcí a dochádzky do škôl. Hampl použil vo svojej práci ako kritérium minimálnú veľkosť regiónu 15 tisíc obyvateľov a pre zázemie 5 tisíc obyvateľov.  Mikroregióny 2. stupňa Jedná sa o regióny, u ktorých bolo podstatné vymedzenie na základe kritéria populačnej veľkosti. Počet obyvateľov regiónu s najširšou pôsobnosťou strediska bol stanovený na najmenej 40 tisíc. Táto podmienka bola však iba orientačná. V niektorých prípadoch bolo stanovené ďalšie kritérium, kedy si určité stredisko podriadilo iný mikroregión 1. stupňa a spolu tak dosiahli požadovaný počet obyvateľov. Existovali však určité výnimky – vylúčené boli strediska s dostatočne veľkými regiónmi, ale so silnými dochádzkovými vzťahmi k významnejším centrám a naopak bol hodnotený ako mikroregión 2. stupňa región s menším než potrebným počtom obyvateľov, ktorý bol izolovaný vďaka svojej polohe a slabším vonkajším vzťahom (Hampl, 2005, s. 81-82).

1.4.4. Subregióny Subregióny môžeme charakterizovať ako nekomplexné územné celky, v ktorých nie sú uzavreté najvýznamnejšie a najčastejšie individuálne potreby obyvateľstva. Relatívnu uzavretosť v rámci subregiónu vykazujú iba vzťahy medzi bydliskom a niektorými základnými službami. Iné obslužné vzťahy (napr. nákup priemyselného tovaru) sú uzavreté len čiastočne. Výrazná neuzavretosť prevláda v pracovných vzťahoch, u ktorých sa uzavretosť v rámci subregiónu prejavuje len výnimočne. Tieto územné celky predstavujú budúce a v niektorých prípadoch už aj súčasné administratívne jednotky.

1.5. Metódy určenia obslužných stredísk Maryáš (1988) vo svojej práci uvádza dve metodické prístupy, ktorými môžeme vymedziť obslužné strediská:

- Metóda založená na statických ukazovateľoch – ukazovatele vyplývajú z dát dostupných zo štatistických úradov. Strediská sú vymedzené na základe údajov o funkcii, kapacite a využitia zariadení maloobchodu a služieb v jednotlivých sídlach. - Metóda založená na dynamických ukazovateľoch – ukazovatele vyplývajú z dát, ktoré boli zistené uskutočneným anketovým prieskumom spádovosti za službami v území. Strediská sú vymedzené na základe veľkosti obsluhovaného územia, teda na základe obslužných procesov medzi sídlami.

Maryáš vo svojej práci (1988) použil pri výbere stredísk kombináciu týchto dvoch metód. Argumentuje, že pri stanovení stredísk iba na základe dynamických charakteristík dochádza ku zaťaženiu určitou subjektivitou respondentov a to predovšetkým pri hodnotení obslužného významu miesta bydliska respondentov, kde môže dochádzať ku nadhodnocovaniu, prípadne aj k nedoceneniu. Preto bola metóda upravená pomocou charakteristiky o úrovni vybavenosti obce, teda statickými ukazovateľmi. Podobnou metódou budeme skúmať obslužné strediská aj v našej práci.

1.5.1. Metóda založená na statických ukazovateľoch Táto metóda vychádza z už vyššie uvedenej Christallerovej teórie centrálnych miest (viď kap. 1.2.1), ktorá hodnotí strediska podľa rozsahu poskytovaných služieb alebo výrobkov. Podľa Maryáša (1983) môžeme strediská vymedziť podľa:

1. druhov funkcie sídla, teda podľa koncentrácie druhov zariadení maloobchodu a služieb v sídlach alebo podľa výskytu špecializovaných druhov zariadení v sídle. Je považovaná skôr za metódu orientačnú, pretože berie v úvahu len potenciálnu možnosť sídla stať sa strediskom. 2. prebytku významnosti sídla, kedy sa zisťuje, či sídlo dosahuje vyššie hodnoty ukazovateľov než by podľa priemerných ukazovateľov na 1 obyvateľa v skúmanom území a vzhľadom k počtu obyvateľov v sídle malo dosahovať. Zisťuje sa teda určitý presah významnosti sídla. Ďalej Maryáš vymedzuje strediskovosť na základe týchto ukazovateľov: - počet obslužných zariadení – pri výpočte je najskôr určená maloobchodná funkcia sídla podľa percentuálneho zastúpenia vybraných typov obchodov v sídle na úhrnu 18

týchto obchodov v skúmanom území. Od maloobchodnej funkcie je následne odčítané percentuálne zastúpenie počtu obyvateľov sídla na celkovom počte obyvateľov skúmaného sídla. Za strediská sú považované sídla s kladnou hodnotou indexu (Maryáš, 1983). - kapacity obslužných zariadení – ukazovateľ pracuje s údajmi o zamestnanosti v obslužnej sfére. Porovnáva sa podiel zamestnaných v daných odvetviach v sídle s priemerným podielom zamestnaných v obslužnej sfére alebo v maloobchode v rámci skúmaného územia. - využitie obslužných zariadení – posudzované sú údaje o realizovanom maloobchodnom obrate. 3. komplexnejších ukazovateľov, kde sa pri vymedzení stredísk používajú kombinácie vyššie uvedených metodických prístupov alebo komplexnejšie matematické indexy. Táto metóda je považovaná za najvhodnejšiu (Maryáš, 1983).

1.5.2. Metóda založená na dynamických ukazovateľoch Táto metóda vychádza z dochádzky občanov za občianskym vybavením. Takéto údaje nie sú bežne zisťované štatistickými úradmi, a preto sa v tejto metóde využíva anketový prieskum. Podľa Maryáša (1983) za najvhodnejšiu metódu zisťovania môžeme uviesť získavanie údajov na základe anketového prieskumu uskutočňovaný priamo v domácnostiach. Údaje sa získavajú rôznymi spôsobmi, medzi základné môžeme uviesť získavanie prostredníctvom vykonávania interview, rozosielanie dotazníkov poštou či prostredníctvom základných škôl, kde odpovedajú rodičia detí. Je to samozrejme ale technicky veľmi nákladné, preto za vhodnú alternatívu považujeme získavanie údajov zasielaním dotazníkov na samotné orgány štátnej správy a samosprávy v jednotlivých územných celkoch. Maryáš tvrdí, že pri použití tohto postupu nemusia byť výsledky plne reprezentatívne, avšak odrážajú realitu omnoho viac než pri použití statických ukazovateľov.

1.6. Vymedzenie sfér vplyvu obslužných stredísk Na vymedzenie týchto sfér najčastejšie využívame dva metodické prístupy, ktoré využívajú buď interakčné modely alebo údaje z anketového prieskumu. V geografii maloobchodu a služieb je problematika vymedzovania sfér vplyvu obslužných stredísk zásadná, pretože „dochádzka za občianskym vybavením predstavuje vedľa dochádzky do zamestnania jeden z najdôležitejších regionotvorných procesov“ (Maryáš, 1983).

1.6.1. Vymedzenie sfér vplyvu na základe interakčných modelov Sféry vplyvu stredísk sú vymedzované najčastejšie prostredníctvom gravitačných modelov a modelov medziľahlých príležitostí. Najskôr ku charakteristike prvého z uvedených.

1.6.1.1. Gravitačné modely Gravitačný model vychádza z Newtonovho gravitačného zákona a je jedným z prvých používaných interakčných modelov, ktorého základom je heterogénny geografický priestor. Najskôr sa gravitačných modelov využívalo iba v demografických výskumoch, ale od 30-tych rokov 20. storočia sa začali využívať aj pre vymedzenie spádových území obslužných stredísk. Gravitačný model bol pôvodne definovaný ako „interakcia medzi dvoma strediskami (zónami) koncentrácie obyvateľstva, ktorá sa mení priamo úmerne s veľkosťou obyvateľov týchto stredísk (zón) a nepriamo úmerne so vzdialenosťou medzi nimi.“ Postupným vývojom modelu došlo ku zovšeobecneniu premenných. Niektorí autori napríklad namiesto počtu obyvateľov zaviedli tzv. produkčnú premennú, ktorá zodpovedá úrovni dopytu v sídle, a tzv. premennú atraktivity, čo je úroveň ponuky v inom sídle. Ďalej aj vzdialenosť bola nahradená tzv. generalizovanou dopravnou funkciou (Maryáš, 2004). Gravitačné modely môžeme podľa závislosti daných premenných rozdeliť do dvoch skupín a to na gravitačné modely bez obmedzenia na premenné a modely s obmedzením. Najznámejším modelom prvej zmienenej skupiny je tzv. Reillyho model maloobchodnej gravitácie.

Reillyho model maloobchodnej gravitácie

Reilly definuje tento model ako model, kde „dve mestá, ktoré sú strediskami maloobchodu, priťahujú nakupujúcich z okolitých sídiel priamo úmerne sile počtu obyvateľov týchto miest a nepriamo úmerne vzdialenosti každého z týchto miest od okolitých sídiel“ (Reilly 1929 citované podľa Maryáš 2004, 144). Pôvodne bol model „konštruovaný za účelom zisťovania spádovosti za maloobchodom a vychádzal z čisto formálnych vzťahov.“ (Řehák, 2009, 48). Pomocou Reillyho modelu môžeme vymedziť spádové oblasti stredísk výpočtom tzv. bodu rovnováhy medzi strediskami, ktorý určuje, „že pravdepodobnosť cestovania za nákupmi do jedného strediska sa rovná pravdepodobnosti cestovania za nákupmi do konkurenčného strediska“ (Toušek, 2008, 290). Reillyho model má dve verzie – topografickú a geometrickú. Topografická verzia modelu pracuje s jednoduchým matematickým vzorcom, ktorý umožňuje zhodnotiť geografickú organizáciu územia z pohľadu budúceho aj minulého. Využíva sa tiež pri

20 zhodnotení regionálnych vplyvov stredísk na okolie alebo pri hodnotení administratívneho členenia územia (Hubáčková – Krejčí, 2007). Geometrická verzia modelu pracuje so vzdušnými vzdialenosťami, eliminuje teda vplyv komunikačnej siete a geografických bariér. Slúži predovšetkým k posúdeniu možných vplyvov stredísk pri skúmaní rozsiahlejšieho územia, komunikačne dobre vybavených a bez veľkých prírodných bariér (Řehák, 2009). Využitie modelu je v súčasnosti predmetom diskusie mnohých autorov. Maryáš (1983) uvádza, že model nezahrňuje všetky aspekty, ktoré pôsobia na rozdelenie výdajov obyvateľov menšieho sídla medzi strediskami, ako napríklad dopravné spojenie, komunikačnú kvalitu, hustotu obyvateľov, geografické podmienky a pod. Z týchto podmienok plynú určité obmedzenia modelu. Maryáš (1983) vo svojej práci udáva, že vhodné je využiť Reillyho model pri vymedzení sfér vplyvu stredísk približne rovnakej hierarchickej úrovne, pričom v okolí veľkých miest a aglomerácií dochádza ku skresleniu skutočnosti. Naopak, Řehák, Halás, Klapka (2009) tvrdia, že sústava viac stredísk je skúmaná po jednotlivých pároch a to bez ohľadu na hierarchickú úroveň všetkých stredísk. Taktiež uvádzajú, že práve nerovnosť merateľného významu je v Reillyho modelu obsiahnutá.

Huffov model

Druhou skupinou modelov sú gravitačné modely s obmedzením. Používa sa v prípade, ak nie je niektorá z premenných daná a musí sa nahradiť zástupnou premennou. Najpoužívanejším typom interakčných modelov je Huffov model, pretože umožňuje rozdeliť spádové územie medzi viac stredísk. Na základe tohto modelu môžeme zistiť, aký je podiel ciest za nákupmi z určitého sídla do všetkých stredísk skúmanej oblasti. Tento podiel následne určuje pravdepodobnosť, že určité stredisko bude vybraté ako cieľ nákupov obyvateľmi sídla (Maryáš, 2004). Jeho obmedzenia sú nasledujúce (Maryáš, 1983, 75-76):

 požaduje rovnovážny stav skúmaného javu  považuje priestorový systém za uzatvorený, neberie do úvahy cesty za nákupmi mimo skúmaného územia  je založený na bydlisku obyvateľstva, tj. neberie do úvahy spádovosť za nákupmi založenú na pracovisku  je obmedzený výberom ukazovateľov, pomocou ktorých sa určuje strediskovosť sídla a dopravnou funkciou  predpokladá pokles výdajov so vzdialenosťou, resp. počtom intervenujúcich príležitostí 21

1.6.1.2. Model medziľahlých príležitostí Model medziľahlých príležitostí je druhou skupinou interakčných modelov pre vymedzenie sfér vplyvu. Na rozdiel od gravitačných modelov, model medziľahlých príležitostí nemeria rozdelenie priestoru v pojmoch času alebo vzdialenosti, ale používa pojem medziľahlých (intervenujúcich) príležitostí. Maryáš formuluje model nasledovne: „počet ciest do cieľového sídla je priamo úmerný počtu príležitostí v tomto sídle a nepriamo úmerný počtu intervenujúcich ostatných príležitostí.“ Spotrebiteľ by mal podľa tohto modelu vziať postupne každú príležitosť, ktorú dosiahne, pokiaľ má nejakú šancu, že jeho potreby budú uspokojené. V súčasnosti sa tento model používa najčastejšie pre vymedzenie nákupných zón vo veľkomestách a aglomeráciách (Maryáš, 2004, 145).

1.6.2. Vymedzenie sfér vplyvu na základe anketového prieskumu Na základe anketového prieskumu môžeme využiť dva spôsoby vymedzenia sfér vplyvu. Ide o anketu uskutočnenú iba vo vybraných zariadeniach obslužnej sféry vo vybranom stredisku alebo o anketu vo všetkých sídlach skúmanej oblasti. Maryáš (1983) považuje za vhodnejší spôsob vymedzenia sfér vplyvu anketou vo všetkých sídlach skúmanej oblasti. Argumentuje, že stanovenie kritérií určujúcich rozsah spádového územia a intenzitu vzťahu medzi strediskom a zázemím je pomerne problematické. Keďže v našej diplomovej práci používame práve spôsob uskutočnenia anketového prieskumu vo všetkých vybraných zariadeniach obslužnej sféry, popíšeme si ho podrobnejšie. V práci sme vykonávali anketový prieskum, ktorý prebiehal prostredníctvom vedenia jednotlivých obecných úradov. Podobný postup použil vo svojej práci aj Maryáš (1988, 33-36). Maryáš kategorizoval obslužné procesy podľa intenzity spádu do troch typov:

 Prevažný spád, ktorý označil tiež ako hlavný 10 bodov,  Čiastočný spád 5 bodov,  Výnimočný spád 1 bod.

Pri výpočte postupoval nasledovne: pre jednotlivé obce bola každému cieľu i, ktorý bol v obciach vykazovaný v danom obslužnom procese j, priradená hodnota vij, ktorá určuje relatívny význam cieľa i pre vykazujúcu obec v tomto obslužnom procese:

kde: Tij – bodová hodnota typu spádu do cieľa i v obslužnom procese j PCij – počet cieľov v tomto type PTj – súčet bodových hodnôt všetkých typov intenzity spádu uvádzaných obcou v obslužnom procese j.

Súčet hodnôt vij v každej obci bol 100 % pre každý obslužný proces j. Každému obslužnému procesu bol ďalej priradený koeficient kj podľa významu, resp. frekvencie využívania. Celkový relatívny význam cvi cieľa i pre danú obec za všetky hodnotené obslužné procesy sa potom rovná:

Pričom opäť platí, že v každej obci je súčet hodnôt cvi = 100 %. Za hlavný problém považuje Maryáš ohodnotenie jednotlivých obslužných procesov nadmiestnej úrovne z hľadiska frekvencie využívania a tým aj určité vyjadrenie dôležitosti procesu pre uspokojovanie potrieb obyvateľsva. Maryáš pri tom uvádza, že „vychádzal predovšetkým z počtu uvedených cieľov v ČSSR, pri predpoklade, že najviac cieľových obcí je vykazovaných u najčastejšie využívaných zariadení občianskej vybavenosti, a teda u najvýznamnejších resp. súčasne najfrekventovanejších obslužných procesov (Maryáš, 1983, 34). Na základe analýzy hlavných cieľov – tj. cieľov uvádzaných ako ciele prevažných nákupov – rozlíšil Maryáš pre vtedajšiu ČSSR štyri podskupiny základných obslužných procesov nadlokálnej úrovne. Pre potreby ďalšieho hodnotenia týmto podskupinám priradil rozdielny koeficient. Tento koeficient stanovil podľa pomeru počtu hlavných cieľov uvedených v daných obslužných procesoch a počtu hlavných cieľov v dochádzke za špeciálnymi službami, kde je najmenší počet hlavných cieľov zo zisťovaných základných obslužných procesov nadlokálnej úrovne. Pomery boli nasledujúce: špeciálne služby : nákupy nábytku : nákupy kníh : bežné služby : nákupy bežného textilu a obuvi = 1 : 1,2 : 1,3 : 2,0 : 3,3 : 4,0 : 4,0. Koeficienty boli potom stanovené nasledovne:

 koeficient 1 – nákupy kníh, nábytku, špeciálne služby, nákupy špeciálneho výberového tovaru  koeficient 2 – nákupy liekov  koeficient 3 – nákupy bežného priemyselného tovaru  koeficient 4 – nákupy bežného textilu a obuvi, bežné služby.

„K vybraným strediskám boli ostatné obce priradené na základe prevažujúceho spádu, kedy celkový relatívny význam druhého najsilnejšieho strediska nedosahoval viac než dve tretiny hodnoty celkového relatívneho významu prvého najsilnejšieho strediska. Ostatné obce, ktoré nevykazovali dostatočne významnú spádovosť k určitému stredisku, boli považované za oscilačné. Pri výpočte populačnej veľkosti základných obslužných regiónov, resp. sfér vplyvu obslužných stredísk, bol počet ich obyvateľov rozdelený medzi príslušné konkurenčné strediská“ (Maryáš, 1983, 35-36). Tento postup je využitý aj v našej práci pri praktickej časti, v ktorej sa venujeme vymedzeniu sfér vplyvu obslužných stredísk.

1.7. Tvorba dotazníka pre anketový prieskum Pri tvorbe a zostavovaní dotazníka sme vychádzali z odporúčaní vedúceho tejto práce RNDr. Jaroslava Maryáša, CSc. Podobné dotazníky sú už overené a v minulosti použité pri zisťovaní spádovosti obcí ČR a SR. V našej práci sme pri zostavovaní dotazníka vychádzali najmä z práce Ivana Tomašíka (2013), ktorý sa venoval prieskumu spádovosti v okresoch Veľký Krtíš a Lúčenec, aby sme tak zachovali podobnú metodiku pri vypracovávaní spádovosti slovenských regiónov (viď príloha č. 1). Tieto dotazníky vychádzajú zároveň najmä z dotazníkov, ktoré boli použité na zistenie spádovosti za občianskou vybavenosťou v 80. rokoch na území vtedajšieho ČSSR a zostavené Geografickým ústavom ČSAV v spolupráci s Geografickým ústavom SAV. V závery tejto práce sa budem venovať práve porovnaniu našich zistení s týmito výsledkami. V prvom kole sme anketový prieskum vykonávali prostredníctvom elektronickej pošty, v ktorej sme uviedli základné informácie o autorovi práce, účel dotazníkov a dôvod, prečo oslovujeme práve vybranú obec. Dotazníky boli smerované na všeobecné adresy obcí, prípadne priamo na starostov obcí. Touto cestou sa nám vrátilo približne 40 % dotazníkov. Druhé kolo prebiehalo v spolupráci s Agentúrou na podporu regionálneho rozvoja, n.o., sídliacou v Košiciach, ktorí nám pomohli získať od starostov značnú časť nevyplnených dotazníkov (približne ďalších 45 %).

V treťom kole sme sa dožadovali dotazníkov od zvyšných obcí prostredníctvom e-mailu alebo telefonickým dohovorom. Celý anketový prieskum sme vykonávali od októbra 2015 do marca 2016. Samotný dotazník pozostáva z pokynov na vyplnenie, uvedeným vzorom dotazníka a 30 dotazov na miesta návštev zariadení. Dotazy sú rozdelené do troch oblastí – zdravotníctvo, školstvo a maloobchod a služby (viď príloha č. 1). V zdravotníckej oblasti boli dotazy na miesta návštev nasledujúcich zdravotníckych zariadení:  Praktický lekár  Detský lekár  Stomatológ (dentista)  Gynekológ  Lekár – špecialista  Nemocnica  Pohotovosť

V oblasti školstva sme sa pýtali na návštevu týchto vzdelávacích zariadení:  Materská škola  Základná škola (I. stupeň)  Základná škola (II. stupeň)  Stredná škola, gymnázium, učilište  Vyššia odborná škola  Vysoká škola

Tretia časť obsahovala otázky týkajúce sa miesta nákupu výrobkov alebo prípadne, kam obyvatelia dochádzajú za službami:  Nákupy bežného tovaru (potraviny, drogéria)  Nákupy textilu a obuvi  Nákupy bežného priemyselného tovaru (domáce potreby, elektronika)  Nákupy kníh, CD, DVD  Nákupy nábytku  Nákup špeciálneho výberového tovaru (automobily, šperky)  Lekáreň  Bežné služby (kaderníctvo, čistiareň, oprava obuvi)  Špeciálne služby (fotograf, pedikúra, oprava elektroniky) 25

 Finančné inštitúcie (banka, poisťovňa, pobočky fin. ústavov)  Návšteva knižnice  Návšteva divadla  Návšteva kina  Návšteva ďalšieho kultúrneho zariadenia (múzeum, galéria, koncert)  Návšteva zariadenia pre voľný čas (bowling, diskotéka)  Návšteva reštaurácií, kaviarni, cukrární, vinární  Návšteva športových zariadení (bazén, fitness)

2. ZÁKLADNÁ CHARAKTERISTIKA SKÚMANÝCH OBLASTÍ

Cieľom tejto kapitoly je popísať si základnú charakteristiku okresov Rožňava, Gelnica a Revúca, v ktorých skúmame dochádzku za vyššie uvedenými obslužnými procesmi. Z administratívneho hľadiska ide o susedné okresy, pričom okresy Rožňava a Gelnica spadajú pod Košický kraj a okres Revúca pod Banskobystrický kraj. Z hľadiska členenia normalizovanej klasifikácie územných celkov na úrovni NUTS 2 v rámci Európskej únie spadá okres Revúca už pod Stredné Slovensko, zatiaľ čo ostatné spomínané dve pod Východné Slovensko. Najskôr ku regiónu Východného Slovenska.

2.1. Okres Rožňava Okres Rožňava je so svojou celkovou rozlohou 1 173,55 km2 najrozľahlejším okresom zo skúmaných troch okresov a zároveň druhým najrozsiahlejším v Košickom kraji. Susednými okresmi sú okres Košice-okolie, Spišská nová Ves, Gelnica, Poprad, Revúca a z južnej strany hraničí s Maďarskom. Celkovo zahŕňa 62 obcí (viď príloha č. 2), pričom 2 z nich majú status mesta – a to Dobšiná a Rožňava. So svojím celkovým počtom 62 877 obyvateľov je najľudnatejším okresom zo skúmaných okresov a siedmym najľudnatejším v Košickom kraji. Priemerná hustota zaľudnenia je 54 obyvateľov na km2. Len pre porovnanie, hustota zaľudnenia v Slovenskej republike činí 111 obyvateľov na km2, takže sa jedná o pomerne nízko zaľudnený okres, s prevahou malých obcí. Podiel mestského obyvateľstva v okrese predstavuje 39,95 % a vidiecke obyvateľstvo je na úrovni 60,05 %. Čo sa týka vekového zloženia obyvateľov, podiel v predproduktívnom veku je 16,55 %, v produktívnom veku 70,29 % a poproduktívnom veku 13,16 %. Podľa Štatistického úradu SR bolo v roku 2015 v okrese Rožňava 7 937 evidovaných uchádzačov o zamestnanie a miera evidovanej nezamestnanosti predstavovala 21,58 %. Len pre porovnanie, evidovaná miera nezamestnanosti Slovenskej republiky bola v tom istom roku na úrovni 10,63 % a v Košickom kraji na úrovni 14,39 %.

2.2. Okres Gelnica Na severovýchode od okresu Rožňava sa nachádza okres Gelnica, ktorý je rozlohou menší o viac ako polovicu, teda 584,42 km2. Okres ďalej susedí s okresom Košice-okolie, Prešov 27 a Spišská Nová Ves. Celkovo zahŕňa 20 obcí (viď príloha č. 3), z toho iba jednej náleží status mesta – a to Gelnici. Okres Gelnica má spolu 31 504 obyvateľov, čím sa radí medzi tretí najmenej ľudnatý okres Košického kraja (po okresoch Sobrance a Košice III). Priemerná hustota obyvateľstva na km2 je 54. Podiel mestského obyvateľstva predstavuje 19,56 % a vidieckeho 80,44 %. Čo sa týka vekového zloženia obyvateľstva okresu, v predproduktívnom veku je 20,05 % obyvateľov, v produktívnom veku 66,96 % a poproduktívnom veku 13 %. Miera evidovanej nezamestnanosti predstavovala v roku 2015 16,96 %, pričom počet evidovaných uchádzačov o zamestnanie činilo 3 299.

2.3. Okres Revúca Ako už bolo spomenuté vyššie, okres Revúca je okresom patriacim do Banskobystrického kraja (Stredné Slovensko). Nachádza sa smerom na západ od okresu Rožňava. Ďalej susedí s okresmi Rimavská Sobota, Brezno a na juhu s Maďarskom. Má rozlohu 730,26 km² a zahŕňa 42 obcí, ktoré sú uvedené v prílohe č. 4. Status mesta majú Revúca, Jelšava a Tornaľa. V okrese Revúca žije 40 205 obyvateľov, čím sa radí medzi ôsmy najľudnatejší okres Banskobystrického kraja. Priemerná hustota obyvateľstva na km2 predstavuje 55 obyvateľov. Na rozdiel od predchádzajúcich okresov, v tomto prevažuje podiel mestského obyvateľstva, ktoré je zastúpené 57,64 %. Vidiecke obyvateľstvo je na úrovni 42,36 %. Podiel obyvateľstva v predproduktívnom veku je 17,49 %, v produktívnom veku 69,25 % a v poproduktívnom veku 13,27 %. V roku 2015 mal podľa Štatistického úradu SR okres Revúca 5 941 evidovaných uchádzačov o zamestnanie a mieru evidovanej nezamestnanosti 19,97 %, čo je znova vysoko nad priemerom Slovenskej republiky. Pre porovnanie s Banskobystrickým krajom, miera evidovanej nezamestnanosti bola v tom istom roku na úrovni 14,94 %.

3. VYMEDZENIE REGIÓNOV NA ZÁKLADE VÝSLEDKOV PRIESKUMU

Hlavným cieľom tejto diplomovej práce je vymedzenie parciálnych a komplexných obslužných regiónov v okresoch Rožňava, Gelnica a Revúca. Na základe výsledkov získaných prostredníctvom anketového šetrenia sme si stanovili nadlokálne a mikroregionálne obslužné strediská a vymedzili nasledujúce parciálne regióny: zdravotnícky región, školský región a región maloobchodu a služieb. Metóda, ktorou sme v tejto práci vymedzili regióny vychádza z Mariášovej metódy uvedenej v práci Nadmiestne strediská maloobchodu a služieb v ČSSR a ich sféry vplyvu (1988), pričom podklady boli čerpané prostredníctvom dotazníkov zaslaných predstaviteľom obcí. Musíme podotknúť, že dotazníky niektorých obcí nám neboli vrátené, a preto sme tieto výsledky určili odhadom na základe susedných obcí, pričom sme zohľadnili aj dostupnosť spojov verejnej dopravy do vybraných stredísk. Jedná sa o obce Stará Voda a Smolnícka Huta (v okrese Gelnica to predstavuje 2,2 % obyvateľov), Držkovce, Chvalová, Gemer a Prihradzany (okres Revúca, 4,37 %) a Čučma, Henckovce, Silická Brezová (okres Rožňava, 2 %). Dohromady sa teda jedná o 9 obcí s nepatrným podielom na celkovom počte obyvateľov, čo by nemalo ovplyvniť vierohodnosť prezentovaných výsledkov práce. Z výsledkov prieskumu boli stanovené parciálne obslužné regióny. Na základe dochádzky do zdravotníckych zariadení bol vymedzený zdravotnícky región, na základe dochádzky do škôl bol vymedzený školský región a región maloobchodu a služieb bol vymedzený na základe dochádzky za nákupmi a službami. Zlúčením týchto regiónov bol potom stanovený komplexný obslužný región, pričom tieto regióny boli stanovené pre každý okres zvlášť.

3.1. Zdravotnícky región

Zdravotnícky región bol vymedzený na základe dochádzky za zdravotníckymi službami a tiež na základe vybavenosti obcí jednotlivými zariadeniami. Informácie o vybavenosti jednotlivých obcí sme čerpali z databázy DataCube Štatistického úradu SR. Dochádzka za zdravotnou starostlivosťou bola sledovaná na dvoch úrovniach a to na nadlokálnej a mikroregionálnej. Na nadlokálnej úrovni bola sledovaná primárna starostlivosť, ktorá je poskytovaná formou prvého kontaktu (Gladkij, 2003). Pod túto starostlivosť môžeme zaradiť praktických lekárov, lekárov pre deti a dorast, gynekológov a stomatológov. Ak by 29 v určitej obci prebiehali práve tri z uvedených štyroch oblužných procesov, mohla byť daná obec uvedená ako stredisko nadlokálneho významu. Pre vymedzenie stredísk na mikroregionálnej úrovni bola sledovaná sekundárna starostlivosť, ku ktorej je pacient spravidla posielaný z primárnej starostlivosti (Gladkij, 2003). Bola teda sledovaná dochádzka ku lekárovi špecialistovi, na polikliniku a do nemocnice. Strediskom mikroregionálnej úrovne sa mohla stať tá obec, v ktorej prebiehali procesy na nadlokálnej úrovni a súčasne poskytovala služby lekára špecialistu, polikliniky či nemocnice. Výpočty pre zdravotnícky región sme vykonávali síce podľa metódy opísanej v teoretickej časti (viď kapitola 1.6.2), ale len potiaľ, že sme z dotazníkov obcí vypočítali relatívne významy jej uvedených cieľov.

3.1.1. Zdravotníctvo v okrese Gelnica

3.1.1.1. Nadlokálna úroveň Ako uvádzame vyššie, na nadlokálnej úrovni sledujeme návštevu lekára pre dospelých, lekára pre deti a dorast, stomatológa a gynekológa. Z výsledkov dotazníkového prieskumu a z údajov Štatistického úradu SR vyplýva, že aspoň jeden z uvedených druhov lekárov sa nachádza v obciach Gelnica, Helcmanovce, Hrišovce, Jaklovce, Kluknava, Margecany, Mníšek nad Hnilcom, Nálepkovo, Prakovce, Smolník a Švedlár. Za nadlokálne stredisko – teda prítomnosť troch zo štyroch uvedených typov lekárov – však vymedzujeme iba obce Gelnicu, Margecany, Mníšek nad Hnilcom a Prakovce. Obyvatelia tiež dochádzajú do mesta Krompachy (okres Spišská Nová Ves), Rožňavy a Štítnika (okres Rožňava), ktoré taktiež spĺňajú podmienky nadlokálneho strediska. Vo vymedzenom území sa nachádza osem spádových obvodov (viď obr. č. 2). Najviac obcí zahŕňa spádový obvod Gelnica, pod ktorý patria obce Helcmanovce, Henclová, Kojšov a Žakarovce. Obvod Mníšek nad Hnilcom zahŕňa tri obce a to Starú Vodu, Švedlár a Úhornú. Rovnako pod obvod Krompachy patria tri obce – Hrišovce, Kluknava a Richnava. Pod obvod Margecany spadá obec Jaklovce. Obec Prakovce je nadlokálnym strediskom, ale nespadajú pod ňu žiadne ďalšie obce. Ostatné obce okresu Gelnica nemajú jednoznačný spádový obvod. Obec Veľký Folkmar osciluje medzi obvodmi Margecany a Gelnica. Obce Smolník a Smolnícka Huta oscilujú medzi obvodmi Mníšek nad Hnilcom a Gelnica. Obce Nálepkovo a Závadka oscilujú medzi obvodmi Rožňava a Štítnik, ktoré už patria pod susedný okres Rožňava.

Obrázok č. 2: Spádovosť nadlokálnych zdravotníckych stredísk v okrese Gelnica

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe výsledkov anketového prieskumu

Najviac obyvateľov dochádza za službami v oblasti zdravotníctva do mesta Krompachy (34,30 %) (viď tabuľka č. 1). Do mesta Gelnica dochádza 16,48 %, do obce Mníšek nad Hnilcom 13,39 % a do obce Margecany 10,41 % obyvateľov. U viac ako štvrtiny obyvateľstva okresu nemôžeme jednoznačne určiť, kam za zdravotníckymi službami prevažne dochádzajú.

Tabuľka č. 1: Počet obyvateľov okresu Gelnica dochádzajúcich do jednotlivých stredísk Počet Počet Podiel Počet Podiel spádových spádujúcich obyvateľstva obyvateľov obyvateľstva obcí obyvateľov bez strediska celkom v % v % Gelnica 4 3 017 16,48 9 180 29,14 Margecany 1 1 905 10,41 3 845 12,20 Mníšek nad 3 2 452 13,39 4 203 13,34 Hnilcom Prakovce 0 0 0 3 342 10,61 Krompachy 3 6 280 34,30 4 654 14,77 Oscilačné 5 4 654 25,42 6 280 19,93 obce Zdroj: Vlastné spracovanie na základe výsledkov anketového prieskumu

3.1.1.2. Mikroregionálna úroveň Na mikroregionálnej úrovni bola hodnotená návšteva pohotovosti, nemocnice a odborného lekára - špecialistu, pričom za mikroregionálne stredisko bola považovaná tá obec, v ktorej sa nachádzal aspoň jeden z týchto procesov. Ďalej musela platiť podmienka, že obec musí byť zároveň strediskom na nadlokálnej úrovni. Podmienky strediska mikroregionálnej úrovne spĺňa mesto Gelnica. Na základe výsledkov prieskumu zahrňujeme do spádových obvodov aj mestá Krompachy a Rožňavu, ktoré sa nachádzajú mimo okresu Gelnica. Najväčšiu spádovú oblasť má mesto Krompachy z okresu Spišská Nová Ves, pretože zahŕňa 15 obcí – Helcmanovce, Hrišovce, Jaklovce, Kluknava, Kojšov, Margecany, Prakovce, Richnava, Smolnícka Huta, Smolník, Stará Voda, Švedlár, Úhorná, Veľký Folkmar a Žakarovce. Do mesta Gelnica patria 2 obce a to Henclová a Mníšek nad Hnilcom. Pod mesto Rožňava spadajú obce Nálepkovo a Závadka (viď obr. č. 3). Najviac obyvateľov okresu Gelnica prevažne dochádza do polikliniky, nemocnice či na pohotovosť do mesta Krompachy (62,40 %). Do Rožňavy dochádza 12,16 % obyvateľstva a do Gelnice 5,88 %. Podrobnejšie údaje zobrazujeme v tabuľke č. 2.

Obrázok č. 3: Spádovosť mikroregionálnych zdravotníckych stredísk v okrese Gelnica

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe výsledkov anketového prieskumu

Tabuľka č. 2: Počet obyvateľov okresu Gelnica dochádzajúcich do jednotlivých stredísk Podiel Počet Počet Počet Podiel obyvateľstva spádových spádujúcich obyvateľov obyvateľstva bez strediska obcí obyvateľov celkom v % v % Gelnica 2 1 852 5,88 8 015 25,44 Krompachy 15 19 657 62,40 19 657 62,40 Rožňava 2 3 832 12,16 3 832 12,16 Zdroj: Vlastné spracovanie na základe výsledkov anketového prieskumu

3.1.2. Zdravotníctvo v okrese Revúca

3.1.2.1. Nadlokálna úroveň Rovnako ako pri predošlom vymedzení nadlokálneho strediska, aj v tomto prípade sme sledovali dochádzku za lekárom pre dospelých, pre deti, gynekológom a stomatológom. Podmienku nadlokálneho strediska spĺňajú obce Jelšava, Lubeník, Ratková, Revúca a Tornaľa. 33

Obyvatelia prevažne dochádzajú aj do obcí mimo územia okresu Revúca. Jedná sa o obce Hnúšťa a Rimavská Sobota, ktoré zároveň spĺňajú podmienky nadlokálneho strediska. Najviac obcí spadá pod mesto Tornaľa, kde dochádzajú obyvatelia obcí Chvalová, Gemerská Ves, Leváre, Levkuška, Polina, Rašice, Skerešovo, Višňové a Žiar. O jednu obec menej zahŕňa mesto Revúca, kde dochádzajú z obcí Mokrá Lúka, Muránska Dlhá Lúka, Muránska Huta, Muránska Lehota, Muránska Zdychava, Muráň, Revúcka Lehota a Šivetice. Mesto Jelšava je strediskom pre sedem obcí – Držkovce, Hucín, Gemerský Sad, Gemerské Teplice, Licince, Nandraž a Prihradzany. Pod stredisko Lubeník spadajú obce Chyžné, Magnezitovce, Rákoš a Turčok. Do strediska Ratková dochádzajú obyvatelia obcí Sása a Rybník. Za prevažný cieľ dochádzky na nadlokálnej úrovni bola označená aj obec Hnúšťa (okres Rimavská Sobota), do ktorej dochádzajú obyvatelia obcí Hrlica a Ploské. Pri ostatných obciach sa nedalo jednoznačne určiť prevažný cieľ dochádzky a teda boli označené za oscilačné. Prehľad spádovosti je uvedený v obrázku č. 4. Najväčší počet obyvateľov dochádza za zdravotníckymi službami do mesta Revúca (9,91 %). O 1,7 percentuálneho bodu menej dochádza do mesta Jelšava. Tornaľa je prevažným cieľom pre 5,44 %, Lubeník 3,96 % a Ratková 0,84 %. Do obce Hnúšťa, ktorá sa nachádza mimo okresu, dochádza 0,38 % obyvateľov. Z anketového prieskumu vyplýva, že 8,90 % obyvateľov nemá prevažný cieľ dochádzky za zdravotníckymi službami a oscilujú medzi viacerými obcami. Prehľad týchto údajov je uvedený v tabuľke č. 3.

Tabuľka č. 3: Počet obyvateľov okresu Revúca dochádzajúcich do jednotlivých stredísk Počet Počet Podiel Počet Podiel spádových spádujúcich obyvateľstva obyvateľov obyvateľstva obcí obyvateľov v % celkom v % Jelšava 7 3 302 8,21 6 493 16,15 Lubeník 4 1 593 3,96 2 905 7,23 Ratková 2 337 0,84 920 2,29 Revúca 8 3 984 9,91 16 604 41,30 Tornaľa 9 2 188 5,44 9 552 23,76 Hnúšťa 2 154 0,38 154 0,38 Oscilačné 5 3 577 8,90 3 577 8,90 obce Zdroj: Vlastné spracovanie na základe výsledkov anketového prieskumu

Obrázok č. 4: Spádovosť nadlokálnych zdravotníckych stredísk v okrese Revúca

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe výsledkov anketového prieskumu

3.1.2.2. Mikroregionálna úroveň Lekárom – špecialistom, nemocnicou alebo pohotovosťou sú vybavené obce Revúca a Tornaľa. Z ostatných stredísk, ktoré sú mimo skúmaného územia a spĺňajú podmienky mikroregionálneho strediska to sú Rožňava a Rimavská Sobota. Stredisko s najväčším počtom spádových obcí je mesto Revúca, do ktorého dochádzajú obyvatelia z obcí Držkovce, Chyžné, Kameňany, Licince, Magnezitovce, Mokrá Lúka, Muránska Dlhá Lúka, Muránska Huta, Muránska Lehota, Muránska Zdychava, Muráň, Nandraž, Prihradzany, Rákoš, Sirk a Šivetice. Stredisko Tornaľa zahŕňa obce Chvalová, Gemerská Ves, Leváre a Višňové. Mikroregionálnym strediskom mimo skúmaného územia je Rimavská Sobota, ktorá je prevažným cieľom pre obce Rašice, Levkuška a Žiar. Ako je vidieť

35 z obrázka č. 5, mnoho obcí nemá jeden prevažný cieľ a osciluje medzi vyššie uvedenými strediskami.

Obrázok č. 5: Spádovosť mikroregionálnych zdravotníckych stredísk v okrese Revúca

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe výsledkov anketového prieskumu

Za zdravotníckymi službami na mikroregionálnej úrovni dochádza najväčší počet obyvateľov do mesta Revúca (22,41 %) (viď tabuľka č. 4). Ďalší dochádzajú do mesta Tornaľa (3,30 %), Rimavskej Soboty (1,23 %) a Rožňavy (0,61 %). Z výsledkov anketového prieskumu vyplýva, že 15 obcí neurčilo za prevažný cieľ dochádzky iba jedno stredisko, čo predstavuje 22,75 % obyvateľov.

Tabuľka č. 4: Počet obyvateľov okresu Revúca dochádzajúcich do jednotlivých stredísk Počet Počet Podiel Počet Podiel spádových spádujúcich obyvateľstva obyvateľov obyvateľstva obcí obyvateľov v % celkom v % Revúca 17 9 008 22,41 21 628 53,79 Tornaľa 4 1 327 3,30 8 691 21,62 Rimavská 3 496 1,23 496 1,23 Sobota Rožňava 1 245 0,61 245 0,61 Oscilačné 15 9 145 22,75 9 145 22,75 obce Zdroj: Vlastné spracovanie na základe výsledkov anketového prieskumu

3.1.3. Zdravotníctvo v okrese Rožňava

3.1.3.1. Nadlokálna úroveň Podobne ako v predošlých dvoch prípadoch sme aj pri okrese Rožňava skúmali na nadlokálnej úrovni spádovosť za zdravotníckymi službami lekára pre deti, lekára pre dospelých, gynekológa a stomatológa. Podmienky nadlokálneho strediska, teda prítomnosť troch zo štyroch typov lekárov spĺňajú v tomto okrese päť obcí a to Dobšiná, Jablonov nad Turňou, Krásnohorské Podhradie, Plešivec a Rožňava. Obyvatelia dvoch obcí dochádzajú do strediska Tornaľa. Najväčšiu spádovosť na nadlokálnej úrovni má mesto Rožňava, ktoré zahŕňa obce Betliar, Bôrka, Brzotín, Čučma, Drnava, Gemerská Panica, Gemerská Poloma, Gočovo, Henckovce, Honce, Jovice, Kobeliarovo, Kováčová, Krásnohorská Dlhá Lúka, Kružná, Lipovník, Lúčka, Nižná Slaná, Rakovnica, , Rudná, Slavec a Vlachovo. Do obce Štítnik dochádzajú obyvatelia obcí Brdárka, Čierna Lehota, Gočaltovo, Hanková, Koceľovce, Petrovo, Roštár, Rozložná, Slavoška a Slavošovce. Pod stredisko Plešivec patria obce Ardovo, Bohúňovo, Dlhá Ves, Gemerská Hôrka, Kečovo, Meliata, Silica a Silická Brezová. Do obce Jablonov nad Turňou dochádzajú obyvatelia Hrhova, Hrušova a Silickej Jablonice a do strediska Krásnohorské Podhradie dochádzajú obyvatelia obce Pača. Obce Čoltovo a Stretka spadajú pod mesto Tornaľa. Ostatné obce, teda Kunova Teplica, Markuška, Ochtiná, Pašková, Rochovce a Rožňavské Bystré boli vymedzené ako oscilačné.

Obrázok č. 6: Spádovosť nadlokálnych zdravotníckych stredísk v okrese Rožňava

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe výsledkov anketového prieskumu

Ako vidíme z tabuľky č. 5, mesto Rožňava je spádovou oblasťou pre 24,02 % obyvateľstva. Druhým najväčším strediskom je obec Štítnik s 6,83 % obyvateľstva. Ďalšie spádové oblasti majú podiel obyvateľstva nasledovný: Plešivec – 5,75 %, Dobšiná – 4,86 %, Jablonov nad Turňou – 2,62 % a Krásnohorské Podhradie – 0,95 %. Mesto Tornaľa nachádzajúce sa mimo okresu je spádovou oblasťou pre 1,41 % obyvateľov. Asi 4,29 % obyvateľov osciluje medzi dvoma strediskami. 38

Tabuľka č. 5: Počet obyvateľov okresu Rožňava dochádzajúcich do jednotlivých stredísk Počet Podiel Počet Počet Podiel obyvateľov obyvateľstva spádových obyvateľov obyvateľstva bez bez strediska obcí celkom v % strediska v % Dobšiná 4 3 056 4,86 8 727 13,88 Jablonov nad 3 1 645 2,62 2 431 3,87 Turňou Krásnohorské 1 600 0,95 3 234 5,14 Podhradie Plešivec 8 3 616 5,75 5 929 9,43 Rožňava 22 15 103 24,02 34 553 54,95 Štítnik 10 4 293 6,83 5 789 9,21 Tornaľa 2 884 1,41 884 1,41 Oscilačné 6 2 698 4,29 2698 4,29 obce Zdroj: Vlastné spracovanie na základe výsledkov anketového prieskumu

3.1.3.2. Mikroregionálna úroveň Na mikroregionálnej úrovni bola podstatná prítomnosť zdravotníckych zariadení, ako sú lekár- špecialista, pohotovosť a nemocnica. Podmienkou znovu bolo, aby obec poskytovala služby aspoň jedného z týchto procesov. V tomto okrese spĺňa túto podmienku iba mesto Rožňava. Z anketového prieskumu sme zistili, že prevažným cieľom vyššie uvedených procesov je pre všetky obce mesto Rožňava.

3.2. Školský región

Školský región sme taktiež vymedzili podľa vybavenosti a výsledkov anketového prieskumu. Údaje o vybavenosti sme čerpali rovnako ako pri zdravotníckom regióne, z databázy Datacube Štatistického úradu SR. Aj pri školskom regióne sme hodnotili spádovosť území na nadlokálnej a mikroregionálnej úrovni. Za nadlokálne stredisko považujeme stredisko, v ktorom sa nachádza úplná základná škola – teda 1. - 9. ročník. Mikroregionálna úroveň bola vymedzená na základe dochádzky do gymnázií, stredných odborných škôl a učilíšť. Aby sa stredisko stalo mikroregionálnym, muselo byť vybavené aspoň dvoma z troch uvedených typov stredných škôl. Zároveň muselo spĺňať podmienky nadlokálneho strediska.

3.2.1. Školstvo v okrese Gelnica

3.2.1.1. Nadlokálna úroveň V okrese Gelnica sa nachádza 18 obcí vybavených materskou školou, 1 obec vybavená základnou školou nižšieho stupňa a 11 obcí úplnou základnou školou. Práve obce s úplnou základnou školou boli určené ako nadlokálne strediská. Jedná sa o obce Gelnica, Helcmanovce, Jaklovce, Kluknava, Margecany, Mníšek nad Hnilcom, Nálepkovo, Prakovce, Smolník, Švedlár a Veľký Folkmar.

Obrázok č. 7: Spádovosť nadlokálnych školských stredísk v okrese Gelnica

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe výsledkov anketového prieskumu

Ako uvádza obrázok č. 7, školský región má v okrese Gelnica na nadlokálnej úrovni pomerne mnoho stredísk. Do mesta Gelnica dochádza obyvateľstvo za základnou školou z obcí Kojšov a Žakarovce. Stredisko Kluknava zahŕňa obce Hrišovce a Richnavu. Pod stredisko Nálepkovo 40 patria obce Henclová a Závadka. Pod Smolník patria obce Smolnícka Huta a Úhorná a stredisko Švedlár zahŕňa iba jednu obec - Starú Vodu. Ostatné obce, teda Helcmanovce, Jaklovce, Margecany, Mníšek nad Hnilcom, Prakovce a Veľký Folkmar sú nadlokálnymi strediskami, ktoré nemajú žiadne ďalšie spádové obce. Do strediska Kluknava dochádza najväčší podiel obyvateľstva skúmaného okresu (9,73 %). Na druhom mieste je stredisko Gelnica, kde do škôl dochádza 4,67 % obyvateľov. Do Nálepkova dochádza 2,27 % obyvateľov, do obce Smolník 1,97 % obyvateľov a do obce Švedlár 0,70 % obyvateľov. Podrobnejšie údaje sú uvedené v nasledujúcej tabuľke.

Tabuľka č. 6: Počet obyvateľov okresu Gelnica dochádzajúcich do jednotlivých stredísk Počet Počet Podiel Počet Podiel spádových spádujúcich obyvateľstva obyvateľov obyvateľstva obcí obyvateľov v % celkom v % Gelnica 2 1 471 4,67 7 634 24,23 Helcmanovce 0 0 0 1 445 4,59 Jaklovce 0 0 0 1 905 6,05 Kluknava 2 3 064 9,73 4 654 14,77 Margecany 0 0 0 1 940 6,16 Mníšek nad 0 0 0 1 751 5,56 Hnilcom Nálepkovo 2 714 2,27 3 933 12,48 Prakovce 0 0 0,00 3 342 10,61 Smolník 2 621 1,97 1 685 5,35 Švedlár 1 219 0,70 2 306 7,32 Veľký 0 0 0 909 2,89 Folkmar Zdroj: Vlastné spracovanie na základe výsledkov anketového prieskumu

3.2.1.2. Mikroregionálna úroveň Na mikroregionálnej úrovni sme hodnotili dochádzku obyvateľstva do stredných škôl. Podľa vyššie spomínaných podmienok mikroregionálneho strediska za stredisko považujeme iba mesto Gelnica. Ostatné strediská sú mimo územia okresu a jedná sa o mestá Košice, Krompachy, Rožňava a Spišská Nová Ves. Jednoznačne najviac spádových obcí zahŕňa mesto Gelnica, do ktorého spádujú obyvatelia 8 obcí a to Helcmanovce, Jaklovce, Margecany, Mníšek nad Hnilcom, Prakovce, Stará Voda, Švedlár a Žakarovce. Pod mesto Spišská Nová Ves patria obce Henclová a Závadka. Do mesta Rožňavy prevažne dochádzajú obyvatelia z obce Nálepkovo a do mesta Krompachy obyvatelia z Hrišoviec. Ostatné obce oscilujú medzi mestami Gelnica a Košice (jedná sa o obce 41

Kojšov, Smolnícka Huta a Smolník) alebo medzi 3 mestami – Krompachy, Košice a Spišská Nová Ves, do ktorých dochádzajú obyvatelia z Kluknavy a Richnavy. Tieto poznatky sú uvedené v obrázku č. 8.

Obrázok č. 8: Spádovosť mikroregionálnych školských stredísk v okrese Gelnica

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe výsledkov anketového prieskumu

Do stredných škôl dochádza najviac obyvateľov do mesta Gelnica (42,68 %) (viď tabuľka č. 7). Do Rožňavy dochádza 10,22 %, do Košíc 3,35 % a do Krompachov 1,02 %. Pri 20,91 % obyvateľov sa nedá jednoznačne určiť do ktorého mesta dochádzajú. Oscilujú totiž medzi mestami Gelnica, Košice, Krompachy a Spišská Nová Ves.

Tabuľka č. 7: Počet obyvateľov okresu Gelnica dochádzajúcich do jednotlivých stredísk Počet Počet Podiel Počet Podiel spádových spádujúcich obyvateľstva obyvateľov obyvateľstva obcí obyvateľov v % celkom v % Gelnica 9 13 447 42,68 19 610 62,25 Košice 2 1 055 3,35 1 055 3,35 Krompachy 1 320 1,02 320 1,02 Rožňava 1 3 219 10,22 3 219 10,22 Spišská 2 714 2,27 714 2,27 Nová Ves Oscilačné 5 6 586 20,91 6 586 20,91 obce Zdroj: Vlastné spracovanie na základe výsledkov anketového prieskumu

3.2.2. Školstvo v okrese Revúca

3.2.2.1. Nadlokálna úroveň Podľa výsledkov prieskumu a Štatistického úradu SR je v okrese Revúca 23 obcí vybavených materskou školou, čo môžeme považovať za lokálnu úroveň. Základnou školou prvého stupňa sú vybavené 4 obce a úplnou základnou školou 8 obcí. Práve týchto 8 obcí vymedzujeme ako nadlokálne strediská. Ide o obce Gemerská Ves, Jelšava, Lubeník, Muráň, Ratková, Revúca, Sirk a Tornaľa. Stredisko Gemerská Ves zahŕňa najviac spádových obcí, ktoré dochádzajú do základnej školy. Ide o obce Chvalová, Leváre, Levkuška, Otročok, Polina, Rašice, Skerešovo, Višňové a Žiar. Do mesta Jelšava náležia obce Držkovce, Gemerské Teplice, Hucín, Licince, Nandraž, Prihradzany a Šivetice. Do mesta Revúca dochádzajú obyvatelia obcí Mokrá Lúka, Muránska Zdychava, Rákoš a Revúcka Lehota. Do obce Ratková patria obce Hrlica, Ploské, Rybník a Sása. Do obce Muráň patria Muránska Dlhá Lúka, Muránska Huta a Muránska Lehota. Do obce Lubeník dochádzajú z obcí Chyžné a Magnezitovce. Do Tornale spáduje obec Gemer a do strediska Sirk obec Kameňany. Obce Gemerský Sad, Ratkovské Bystré a Turčok neurčili prevažný cieľ dochádzky za základnou školou a boli teda označené za oscilačné.

Obrázok č. 9: Spádovosť nadlokálnych školských stredísk v okrese Revúca

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe výsledkov anketového prieskumu

Ak neberieme do úvahy obyvateľstvo stredísk, najviac obyvateľov dochádza do mesta Jelšava (8,39 %). Ďalej je podiel obyvateľov do jednotlivých stredísk nasledovný: Gemerská Ves – 3,84 %, Revúca – 3,76 %, Muráň – 3,20 %, Tornaľa a Lubeník – 2,22 %, Sirk – 2,05 % a Ratková – 1,22 %. Obyvateľstvo oscilujúce medzi strediskami má celkový podiel 2,34 %. Prehľad údajov je uvedený v nasledujúcej tabuľke.

Tabuľka č. 8: Počet obyvateľov okresu Revúca dochádzajúcich do jednotlivých stredísk Počet Počet Podiel Počet Podiel spádových spádujúcich obyvateľstva obyvateľov obyvateľstva obcí obyvateľov v % celkom v % Gemerská 9 1 545 3,84 2 507 6,24 Ves Jelšava 7 3 374 8,39 6 565 16,33 Lubeník 2 891 2,22 2 203 5,48 Muráň 3 1 288 3,20 2 525 6,28 Ratková 4 491 1,22 1 074 2,67 Revúca 4 1 513 3,76 14 133 35,15 Sirk 1 826 2,05 1 999 4,97 Tornaľa 1 894 2,22 8 258 20,54 Oscilačné 3 941 2,34 941 2,34 obce Zdroj: Vlastné spracovanie na základe výsledkov anketového prieskumu

3.2.2.2. Mikroregionálna úroveň Na mikroregionálnej úrovni sme sledovali dochádzku do stredných škôl. Stredisko muselo spĺňať podmienku prítomnosti aspoň dvoch typov stredných škôl na jeho území. V okrese Revúca to sú mestá Revúca a Tornaľa. Obyvatelia dochádzajú aj do miest, ktoré sú mimo skúmaného okresu. Ide o mestá Hnúšťa, Rimavská Sobota a Tisovec, ktoré disponujú zároveň aj úplnou základnou školou a teda spĺňajú podmienky mikroregionálneho strediska. Stredisko, do ktorého spadá najviac obcí je mesto Revúca, kde za strednou školou prevažne dochádzajú obyvatelia obcí Držkovce, Chyžné, Gemerský Sad, Gemerské Teplice, Hrlica, Hucín, Jelšava, Kameňany, Licince, Magnezitovce, Mokrá Lúka, Muránska Dlhá Lúka, Muránska Huta, Muránska Lehota, Muránska Zdychava, Muráň, Nandraž, Ploské, Prihradzany, Rákoš, Revúcka Lehota, Sirk a Šivetice. Do mesta Tornaľa dochádzajú za strednou školou z obcí Chvalová, Gemer, Gemerská Ves, Leváre, Otročok, Polina, Rašice, Skerešovo, Višňové a Žiar. Do mesta Rimavská Sobota patria obce Levkuška, Sása a Rybník. Obce Lubeník, Ratková, Ratkovské Bystré a Turčok boli označené ako oscilačné. Prehľad spádovosti území uvádzame v obrázku č. 10.

Obrázok č. 10: Spádovosť mikroregionálnych školských stredísk v okrese Revúca

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe výsledkov anketového prieskumu

Tabuľka č. 9: Počet obyvateľov okresu Revúca dochádzajúcich do jednotlivých stredísk Počet Počet Podiel Počet Podiel spádových spádujúcich obyvateľstva obyvateľov obyvateľstva obcí obyvateľov v % celkom v % Revúca 23 13 949 34,69 26 569 66,08 Tornaľa 10 3 165 7,87 10 529 26,19 Rimavská 3 573 1,43 573 1,43 Sobota Oscilačné 4 2 534 6,30 2 534 6,30 obce Zdroj: Vlastné spracovanie na základe výsledkov anketového prieskumu

Ako uvádza tabuľka č. 9, do mesta Revúca dochádza do strednej školy 34,68 % obyvateľov. Do mesta Tornaľa to je 7,87 %. Rimavská Sobota je prevažným cieľom pre 1,43 % obyvateľov.

Podiel obyvateľov, pri ktorých nie je možné určiť prevažné mikroregionálne obslužné stredisko je 6,30 %.

3.2.3. Školstvo v okrese Rožňava

3.2.3.1. Nadlokálna úroveň Podľa Štatistického úradu SR je na území okresu Rožňava 48 materských škôl a 16 základných škôl prvého stupňa. Prítomnosť úplných základných škôl je v 11 obciach, pričom jedna z nich sa nachádza mimo okresu. Jedná sa o obce Dobšiná, Drnava, Gemerská Poloma, Jablonov nad Turňou, Krásnohorské Podhradie, Nižná Slaná, Plešivec, Rožňava, Slavošovce a Štítnik. Mimo katastrálneho územia okresu Rožňava išlo o mesto Tornaľa. Tieto boli zároveň označené ako strediská nadlokálneho významu. Najväčšiu spádovú oblasť čo do počtu obcí má stredisko Rožňava, ktoré zahŕňa obce Betliar, Brzotín, Čučma, Honce, Jovice, Krásnohorská Dlhá Lúka, Kružná, Lúčka, Pača, Rakovnica, Rudná a Slavec. Obec Plešivec má druhú najväčšiu spádovú oblasť. Patria pod ňu obce Ardovo, Bohúňovo, Dlhá Ves, Gemerská Hôrka, Kečovo, Kunova Teplica, Meliata, Plešivec, Silica a Silická Brezová. Obec Štítnik je prevažným cieľom pre obce Brdárka, Gočaltovo, Hanková, Koceľovce, Markuška, Petrovo, Roštár, Rozložná a Slavoška. Obec Dobšiná zahŕňa obce Dedinky, Gočovo, Rejdová, Stratená a Vyšná Slaná. Jablonov nad Turňou je nadlokálnym strediskom pre obce Hrhov, Hrušov a Silická Jablonica. Pod Slavošovce spadajú obce Čierna Lehota, Ochtiná a Rochovce. Pod Nižnú Slanú patria Kobeliarovo a Henckovce. Do obce Krásnohorské Podhradie dochádzajú obyvatelia Lipovníka. Obec Gemerská Poloma je strediskom, do ktorého prevažne nedochádzajú obyvatelia žiadnych obcí. Mimo katastrálneho územia bolo označené za stredisko mesto Tornaľa, ktoré je spádovou oblasťou pre obce Bretka a Čoltovo. Pri obciach Gemerská Panica, Pašková, Rožňavské Bystré a Vlachovo sa nedá jednoznačne určiť hlavný cieľ dochádzky za základnou školou a preto boli označené za oscilačné. Prehľad týchto zistení je zobrazený v obrázku č. 11.

Obrázok č. 11: Spádovosť nadlokálnych školských stredísk v okrese Rožňava

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe výsledkov anketového prieskumu

Do mesta Rožňava dochádza za základnou školou 12,48 % obyvateľov. Druhým najväčším strediskom čo do počtu obyvateľov je Plešivec s podielom 6,84 %. Hodnoty ďalších stredísk sú nasledujúce: Dobšiná – 3,27 %, Štítnik – 2,97 %, Jablonov nad Turňou – 2,62 %, Slavošovce – 2,44 %, Nižná Slaná – 1,43 % a Tornaľa – 1,41 %. Do obce Gemerská Poloma nedochádzajú

48 obyvatelia žiadnych obcí. Podiel obyvateľov, ktorí oscilujú medzi viacerými strediskami je 3,94 %. Podrobné údaje uvádzame v tabuľke č. 10.

Tabuľka č. 10: Počet obyvateľov okresu Rožňava dochádzajúcich do jednotlivých stredísk Počet Počet Podiel Počet Podiel spádových spádujúcich obyvateľstva obyvateľov obyvateľstva obcí obyvateľov v % celkom v % Dobšiná 5 2 057 3,27 7 728 12,29 Drnava 2 605 0,96 1 301 2,07 Gemerská 0 0 0 2 044 3,25 Poloma Jablonov nad 3 1 645 2,62 2 431 3,87 Turňou Krásnohorské 1 493 0,78 3 127 4,97 Podhradie Nižná Slaná 2 896 1,43 2 143 3,41 Plešivec 9 4 303 6,84 6 616 10,52 Rožňava 12 7 849 12,48 27 299 43,42 Slavošovce 3 1 534 2,44 3 465 5,51 Štítnik 9 1 867 2,97 3 363 5,35 Tornaľa 2 884 1,41 884 1,41 Oscilačné 4 2 476 3,94 2 476 3,94 obce Zdroj: Vlastné spracovanie na základe výsledkov anketového prieskumu

3.2.3.2. Mikroregionálna úroveň Ako už bolo spomenuté vyššie, za stredisko mikroregionálnej úrovne sme považovali obec, v ktorej boli prítomné aspoň dva typy stredných škôl. Priamo na území okresu Rožňava sa teda jedná o mestá Dobšiná a Rožňava. Do mesta Rožňava spádujú obyvatelia z 57 obcí. Jedná sa o obce Ardovo, Betliar, Bohúňovo, Bôrka, Brdárka, Brzotín, Čierna Lehota, Čučma, Dedinky, Dlhá Ves, Dobšiná, Drnava, Gemerská Hôrka, Gemerská Panica, Gemerská Poloma, Gočovo, Hanková, Henckovce, Honce, Hrhov, Hrušov, Jablonov nad Turňou, Jovice, Kečovo, Koceľovce, Kováčová, Krásnohorská Dlhá Lúka, Krásnohorské Podhradie, Kružná, Kunova Teplica, Lipovník, Lúčka, Markuška, Meliata, Nižná Slaná, Ochtiná, Pača, Pašková, Petrovo, Plešivec, Rakovnica, Rejdová, Rochovce, Roštár, Rozložná, Rožňavské Bystré, Rudná, Silica, Silická Brezová, Silická Jablonica, Slavec, Slavoška, Slavošovce, Štítnik, Stratená a Vlachovo.

Stredisko Dobšiná zahŕňa obce Rejdová a Vyšná Slaná. Do mesta Tornaľa prevažne dochádzajú z obce Meliata. Ostatné obce, teda Bretka, Čoltovo, Gočaltovo a Kobeliarovo boli označené ako oscilačné. Prehľad týchto zistení je uvedený v obrázku č. 12.

Obrázok č. 12: Spádovosť mikroregionálnych školských stredísk v okrese Rožňava

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe výsledkov anketového prieskum

Do mesta Rožňava prevažne dochádza za strednou školou 55,16 % obyvateľov. Dobšiná je mikroregionálnym strediskom pre 2,04 % a Tornaľa pre 0,33 % obyvateľov. Podiel oscilujúceho obyvateľstva je v tomto prípade na úrovni 2,52 %. Podrobný prehľad uvádza tabuľka č. 11. 50

Tabuľka č. 11: Počet obyvateľov okresu Rožňava dochádzajúcich do jednotlivých stredísk Počet Počet Podiel Počet Podiel spádových spádujúcich obyvateľstva obyvateľov obyvateľstva obcí obyvateľov v % celkom v % Dobšiná 2 1 281 2,04 6 952 11,06 Rožňava 56 34 682 55,16 54 132 86,09 Tornaľa 1 206 0,33 206 0,33 Oscilačné 3 1 587 2,52 1 587 2,52 obce Zdroj: Vlastné spracovanie na základe výsledkov anketového prieskum

3.3. Región maloobchodu a služieb

V tomto regióne sme hodnotili dochádzku za nákupmi v oblasti maloobchodu a služieb. V prvej fáze sme skúmali vzdialenosť dochádzky za obchodom a službami v jednotlivých okresoch, podobne ako Maryáš (1988) vo svojej práci. Tieto vzdialenosti sme merali vzdušnou čiarou prostredníctvom internetového portálu maps.google.sk, pričom údaje sme využili zo získaných dotazníkov. „Vzdialenosťou, do ktorej sa uskutočňuje 90 % ciest, je určená uzavretosť jednotlivých obslužných procesov“ (Maryáš, 1988). Z tohto dôvodu sme u všetkých obslužných procesov nadlokálnej aj mikroregionálnej úrovne vypočítali z nameraných údajov 90-ty percentil, čím sme zistili, vzdialenosť, do ktorej sa uskutočňuje 90 % ciest. Jednotlivé tabuľky ukazujú vypočítané vzdialenosti k hlavným cieľom (v dotazníku uvedené ako prevažné) a všetkým cieľom (v dotazníku uvedené ako prevažné, čiastočné a výnimočné). V druhej fáze sme vymedzovali nadlokálnu a mikroregionálnu úroveň obslužných stredísk maloobchodu a služieb. Na nadlokálnej boli skúmané nákupy textilu a obuvi, bežné služby a nákupy liekov. Na mikroregionálnej úrovni boli potom brané do úvahy nákupy bežného priemyselného tovaru (domáce potreby, elektronika), nákupy kníh, CD a DVD, nábytku, špeciálneho tovaru (automobily či šperky) a špeciálne služby (fotograf, pedikúra, oprava elektroniky a šitie šiat). Denné nákupy potravín a drogérie sa vyskytovali na území takmer každej obce, a preto túto úroveň môžeme vymedziť ako lokálnu, avšak tieto nákupy sme do hodnotenia ďalej nezahŕňali. Podmienkou pre označenie za stredisko bolo, aby v anketovom prieskume bola daná obec označená aspoň jednou ďalšou obcou (okrem samej seba) ako cieľ dochádzky za uspokojením určitého minimálneho počtu potrieb. V prípade nadlokálneho strediska bola nutná prítomnosť dvoch z troch uvedených obslužných procesov. Na mikroregionálnej úrovni to bola zase 51 podmienka prítomnosti aspoň štyroch z piatich uvedených obslužných procesov, pričom stredisko muselo zároveň spĺňať aj podmienky nadlokálneho strediska. V ďalšej fáze výpočtu bolo nutné určiť si koeficienty významnosti pri jednotlivých procesoch. Koeficienty vyjadrujú frekvenciu dochádzky za daným procesom a vypočítali sme ich na základe počtu hlavných cieľov uvádzaných v dotazníkoch pri jednotlivých procesoch maloobchodu a služieb. Pomocou koeficientu sme následne vedeli vypočítať relatívny význam stredísk pri jednotlivých procesoch.

3.3.1. Maloobchod a služby v okrese Gelnica

Ako uvádzame vyššie, v prvom rade sme pri regióne maloobchodu a služieb merali vzdialenosti dochádzok za nákupmi a službami. Zo skúmaných obslužných procesov maloobchodu a služieb je v okrese Gelnica 90 % ciest, ktoré obyvatelia uskutočňujú za návštevou bežných služieb uzavretých do najkratšej vzdialenosti 12,1 km. Naopak, najdlhšie vzdialenosti, teda do 42,4 km sú uskutočnené za nákupmi špeciálneho tovaru, ako sú automobily či šperky. Podrobné údaje vykazuje tabuľka č. 12. Vyššie hodnoty dochádzky za nákupmi niektorých výrobkov (bežný priemyselný tovar, knihy, CD a DVD, nábytok a špeciálny tovar) môžu byť spôsobené relatívnou blízkosťou mesta Košice, ktoré sa často vyskytuje v zodpovedaných dotazníkoch. Na druhej strane, 90 % ciest za nákupmi liekov a služieb uskutočňujú obyvatelia do kratšej vzdialenosti. Môže to byť spôsobené prítomnosťou týchto procesov v menších obciach či mestách v blízkom okolí.

Tabuľka č. 12: Vzdialenosť obcí k cieľom dochádzky za obchodom a službami Hlavný Všetky cieľ ciele Nákup textilu a obuvi 23,7 37,4 Nákup bežného priemyselného tovaru (domáce potreby, 30,6 36,1 elektronika) Nákup kníh, CD a DVD 30,7 35,7 Nákup nábytku 30,7 35,7 Nákup špeciálneho výberového tovaru (automobily, šperky) 31,2 42,4 Nákup liekov 14,6 27,7 Bežné služby (kaderníctvo, čistiareň, oprava obuvi) 12,1 27,1 Špeciálne služby (fotograf, pedikúra, oprava elektroniky, 27,8 33,4 šitie šiat) Zdroj: Vlastné spracovanie na základe výsledkov anketového prieskumu

V ďalšej fáze, ako už bolo naznačené vo vyššie uvedenom postupe, sme si na základe počtu hlavných cieľov dochádzky za jednotlivými procesmi určili koeficienty významnosti. Za východiskový údaj sme si určili proces s najnižším počtom cieľov – v tomto prípade nákup špeciálneho tovaru, bežných a špeciálnych služieb, ktorému sme určili hodnotu 1. Z toho sme následne odvodili koeficienty ostatných procesov a výsledný pomer teda je: knihy, CD a DVD : nábytok : textil a obuv : bežný priemyselný tovar : lieky = 1 : 1,1 : 1,1 : 1,1 : 1,1 : 1,2.

Tabuľka č. 13: Počty cieľov dochádzky za maloobchodom a službami a ich koeficienty Hlavný Koeficient cieľ významnosti Nákup textilu a obuvi 19 1,1 Nákup bežného priemyselného tovaru (domáce potreby, 19 1,1 elektronika Nákup kníh, CD a DVD 18 1,1 Nákup nábytku 18 1,1 Nákup špeciálneho výberového tovaru (automobily, 17 1 šperky) Nákup liekov 20 1,2 Bežné služby (kaderníctvo, čistiareň, oprava obuvi) 17 1 Špeciálne služby (fotograf, pedikúra, oprava elektroniky, 17 1 šitie šiat Zdroj: Vlastné spracovanie na základe výsledkov anketového prieskumu

3.3.1.1. Nadlokálna úroveň Pri nadlokálnej úrovni sme skúmali dochádzku za nákupmi textilu a obuvi, bežných služieb a liekov. Túto podmienku splnila iba jedna obec a to mesto Gelnica. Ďalšími strediskami, ktoré ležia mimo územia okresu sú mestá Košice, Krompachy, Rožňava, Spišská Nová Ves a Švedlár. Na základe výsledkov dotazníkov sme priraďovali obce k daným strediskám, pričom ku každému procesu bol priradený koeficient významnosti. Ak obec uviedla pri procesoch nadlokálnej úrovne iba jeden cieľ, tak bola k tomuto stredisku priradená automaticky. Ostatné obce sme priraďovali na základe prevažujúcich spádov. Tieto spády museli byť pomerne jednoznačné tak, aby celkový relatívny význam druhého najsilnejšieho spádového strediska nedosahoval hodnôt dvoch tretín z hodnoty významu najsilnejšieho strediska. V opačnom prípade bola obec označená za oscilačnú, teda bez dostatočného prevažujúceho spádu. Najväčšiu spádovú oblasť má mesto Gelnica, do ktorého dochádzajú obyvatelia obcí Helcmanovce, Jaklovce, Kojšov, Margecany, Mníšek nad Hnilcom, Prakovce, Veľký Folkmar a Žakarovce (viď obrázok č. 13). Obes Švedlár je spádovou oblasťou pre obec Stará Voda.

Ostatné obce dochádzajú do miest mimo okresu Gelnica. Za prevažný cieľ Krompachy označili obce Hrišovce, Kluknava a Richnava. Pod mesto Rožňava patria obce Nálepkovo a Závadka. Mesto Spišská Nová Ves zahŕňa obec Henclová. Oscilujúcimi obcami boli označené Smolnícka Huta, Smolník a Úhorná. V prípade dochádzky za maloobchodom a službami je prevažným cieľom mesto Gelnica, kde dochádza 40,51 % obyvateľov (viď tabuľka č. 14). Do mesta Krompachy dochádza 14,77 %, Rožňavy 12,16 %, Švedláru 0,70 % a do Spišskej Novej Vsi 0,32 %. Pri 5,35 % obyvateľstva sa nedá jednoznačne určiť prevažný cieľ dochádzky.

Obrázok č. 13: Spádovosť nadlokálnych obchodných stredísk v okrese Gelnica

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe výsledkov anketového prieskumu

Tabuľka č. 14: Počet obyvateľov okresu Gelnica dochádzajúcich do jednotlivých stredísk Počet Počet Podiel Počet Podiel spádových spádujúcich obyvateľstva obyvateľov obyvateľstva obcí obyvateľov v % celkom v % Gelnica 8 12 763 40,51 18 926 60,07 Krompachy 3 4 654 14,77 4 654 14,77 Rožňava 2 3 832 12,16 3 832 12,16 Spišská 1 101 0,32 101 0,32 Nová Ves Švedlár 1 219 0,70 2 306 7,32 Oscilačné 3 1 685 5,35 1 685 5,35 obce Zdroj: Vlastné spracovanie na základe výsledkov anketového prieskumu

3.3.1.2. Mikroregionálna úroveň Mikroregionálna úroveň zahŕňala v našom skúmaní nákupy bežného priemyselného tovaru, nákupy kníh, CD a DVD, nákupy nábytku a bytových doplnkov, nákupy špeciálneho tovaru a špeciálne služby. Za stredisko bolo potom označená tá obec, v ktorých sa nachádzajú minimálne štyri z piatich uvedených obslužných procesov a podobne ako pri nadlokálnej úrovni boli aspoň jednou obcou okrem seba samých označené za prevažný cieľ svojej dochádzky za danou službou. Zároveň musí samozrejme, splňovať i podmienky pre nadlokálne stredisko. Dochádzka za týmito nákupmi je pomerne rozmanitá a pri mnohých obciach nebolo možné určiť prevažný cieľ. Najväčším mikroregionálnym strediskom je znovu mesto Gelnica, do ktorého prevažne dochádzajú obyvatelia z obcí Kojšov, Margecany, Mníšek nad Hnilcom, Prakovce a Veľký Folkmar. Ostatné strediská sú mimo okresu Gelnica. Ide o mesto Košice, do ktorého prevažne dochádzajú obyvatelia Jakloviec a Žakaroviec. Mesto Krompachy sú prevažným cieľom pre Hrišovce. Rožňava je prevažným cieľom pre Nálepkovo a Závadku. Do mesta Spišská Nová Ves dochádzajú obyvatelia Henclovej. Pri ostatných obciach sa nedá určiť prevažný cieľ dochádzky a teda sú označené ako oscilačné. Aj na mikroregionálnej úrovni dochádza najviac obyvateľov do mesta Gelnica, avšak podiel predstavuje už len 27,47 % (viď tabuľka č. 15). Druhým najvýznamnejším strediskom je mesto Rožňava, kde dochádza 12,16 % obyvateľov. Ďalej sú to Košice (8,45 %), Krompachy (1,02 %) a Spišská Nová Ves (0,32 %). Až pri 17,25 % obyvateľov sa nedá jednoznačne určiť, ktoré mesto je ich prevažným cieľom dochádzky za nákupmi. V tomto prípade je vidieť, akú rozsiahlu spádovosť majú v oblasti maloobchodu a služieb veľké mestá, najmä Košice, ktoré

55 sa vyskytuje ako cieľ dochádzky v šiestich nami vymedzených spádových oblastiach (viď obrázok č. 14).

Obrázok č. 14: Spádovosť mikroregionálnych obchodných stredísk v okrese Gelnica

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe výsledkov anketového prieskumu

Tabuľka č. 15: Počet obyvateľov okresu Gelnica dochádzajúcich do jednotlivých stredísk Počet Počet Podiel Počet Podiel spádových spádujúcich obyvateľstva obyvateľov obyvateľstva obcí obyvateľov v % celkom v % Gelnica 5 8 655 27,47 14 818 47,04 Košice 2 2 663 8,45 2 663 8,45 Krompachy 1 320 1,02 320 1,02 Rožňava 2 3 832 12,16 3 832 12,16 Spišská 1 101 0,32 101 0,32 Nová Ves Oscilačné 8 5 436 17,25 5 436 17,25 obce Zdroj: Vlastné spracovanie na základe výsledkov anketového prieskumu

3.3.2. Maloobchod a služby v okrese Revúca

V okrese Revúca je na najnižšej vzdialenosti uzavretý proces nákupu liekov, ktorý sa uskutočňuje do 13,7 km. Najvyššiu vzdialenosť má nákup špeciálneho výberového tovaru, ktorý je uzavretý do 81,6 km. Podrobný prehľad vzdialeností je uvedený v nasledujúcej tabuľke.

Tabuľka č. 16: Vzdialenosť obcí k cieľom dochádzky za obchodom a službami Hlavný Všetky cieľ ciele Nákup textilu a obuvi 18,9 73,9 Nákup bežného priemyselného tovaru (domáce potreby, 29,8 75,8 elektronika) Nákup kníh, CD a DVD 30,6 73,0 Nákup nábytku 30,8 79,3 Nákup špeciálneho výberového tovaru (automobily, šperky) 81,6 81,6 Nákup liekov 13,7 31,1 Bežné služby (kaderníctvo, čistiareň, oprava obuvi) 17,2 32,4 Špeciálne služby (fotograf, pedikúra, oprava elektroniky, 20,6 56,1 šitie šiat) Zdroj: Vlastné spracovanie na základe výsledkov anketového prieskumu

Z vyššie uvedenej tabuľky môžeme predpokladať, že dôvodom výrazne vyšších hodnôt pri všetkých uvádzaných cieľoch je dochádzka do väčších miest (Košice, Banská Bystrica), ktoré sú síce viac vzdialené, avšak môžu ponúkať kvalitnejšie statky.

Pre ďalší postup vymedzenia regiónu sme si potrebovali určiť koeficienty významnosti procesov. Tie sme odvodili na základe počtu uvedených hlavných cieľov, pričom procesu nákup bežného priemyselného tovaru – procesu s najnižším počtom, bol priradený koeficient 1. Z neho sme odvodili ďalšie koeficienty nasledovne: knihy, CD a DVD : špeciálny výberový tovar : bežné služby : lieky : nábytok : špeciálne služby : textil a obuv = 1,1 : 1,2 : 1,2 : 1,3: 1,3 : 1,3 : 1,4.

Tabuľka č. 17: Počty cieľov dochádzky za maloobchodom a službami a ich koeficienty Hlavný Koeficient cieľ významnosti Nákup textilu a obuvi 42 1,4 Nákup bežného priemyselného tovaru (domáce potreby, 31 1 elektronika) Nákup kníh, CD a DVD 33 1,1 Nákup nábytku 40 1,3 Nákup špeciálneho výberového tovaru (automobily, 36 1,2 šperky) Nákup liekov 39 1,3 Bežné služby (kaderníctvo, čistiareň, oprava obuvi) 37 1,2 Špeciálne služby (fotograf, pedikúra, oprava elektroniky, 40 1,3 šitie šiat) Zdroj: Vlastné spracovanie na základe výsledkov anketového prieskumu

3.3.2.1. Nadlokálna úroveň Podobne ako pri okrese Gelnica, aj v tomto prípade sme hodnotili dochádzku za nákupom textilu a obuvi, liekov a bežných služieb. Použili sme tiež rovnaký výpočet pri určení spádovosti. Najväčšiu spádovú oblasť vykazuje v tomto prípade mesto Tornaľa, pod ktoré patria obce Chvalová, Gemer, Gemerská Ves, Levkuška, Leváre, Otročok, Polina, Rašice, Skerešovo, Višňové a Žiar. Druhým najväčším strediskom je mesto Revúca, do ktorého chodia obyvatelia obcí Hrlica, Magnezitovce, Mokrá Lúka, Muránska Dlhá Lúka, Muránska Huta, Muránska Lehota, Muránska Zdychava, Muráň, Ploské a Revúcka Lehota. Do Jelšavy dochádzajú z obcí Držkovce, Hucín, Gemerské Teplice, Licince, Prihradzany a Šivetice. Obec Lubeník je spádovou oblasťou pre obec Chyžné. Pri ostatných obciach sa nedá určiť prevažný spád a preto boli označené za oscilačné. Prehľad uvádzame v nasledujúcom obrázku. Do mesta Revúca dochádza najväčší podiel obyvateľov – 10,53 % (viď tabuľka č. 18). Nasleduje mesto Tornaľa, ktoré je prevažným cieľom pre 8,46 % a Jelšava pre 7,66 %

58 obyvateľov. Obec Lubeník má iba jednu spádovú obec, čo predstavuje 1,05 % obyvateľstva. Až pri 11,40 % obyvateľov sa nedá určiť jediný hlavný cieľ.

Obrázok č. 15: Spádovosť nadlokálnych obchodných stredísk v okrese Revúca

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe výsledkov anketového prieskumu

Tabuľka č. 18: Počet obyvateľov okresu Revúca dochádzajúcich do jednotlivých stredísk Počet Počet Podiel Počet Podiel spádových spádujúcich obyvateľstva obyvateľov obyvateľstva obcí obyvateľov v % celkom v % Jelšava 6 3 080 7,66 6 271 15,60 Lubeník 1 421 1,05 1 733 4,31 Revúca 10 4 234 10,53 16 854 41,92 Tornaľa 11 3401 8,46 10 765 26,78 Oscilačné 10 4 582 11,40 4 582 11,40 obce Zdroj: Vlastné spracovanie na základe výsledkov anketového prieskumu 59

3.3.2.2. Mikroregionálna úroveň Túto úroveň sme hodnotili podobne ako pri predošlom okrese. Za strediská okresu Revúca boli teda vymedzené mestá Revúca a Tornaľa. Mimo sledovaného územia sem patrí aj mesto Rožňava. Mestá Hnúšťa a Rimavská Sobota boli označené ako oscilačné a teda nie sú jednoznačnými cieľmi. Jednoznačne najväčšiu spádovú oblasť má pri sledovaných procesoch mesto Revúca (viď obrázok č. 16). Zahŕňa obce Chyžné, Držkovce, Gemerský Sad, Gemerské Teplice, Hrlica, Kameňany, Jelšava, Licince, Lubeník, Mokrá Lúka, Muránska Dlhá Lúka, Muránska Huta, Muránska Lehota, Muránska Zdychava, Muráň, Nandraž, Ploské, Prihradzany, Rákoš, Sirk, Šivetice a Turčok. Do mesta Tornaľa dochádzajú obyvatelia obcí Gemer, Gemerská Ves, Levkuška, Otročok, Rašice a Žiar. Mesto Rožňava je prevažným cieľom pre obce Chvalová, Hucín, Leváre, Polina, Skerešovo a Višňové. Zvyšné obce (Ratková, Ratkovské Bystré, Rybník a Sása) oscilujú medzi 3 strediskami a to Hnúšťa, Revúca a Rimavská Sobota. V prípade dochádzky za nákupmi bežného priemyselného tovaru, kníh, CD a DVD, nábytku a bytových doplnkov, špeciálneho tovaru a službami je prevažným cieľom mesto Revúca pre 36,37 % obyvateľov (viď tabuľka č. 19). Mesto Tornaľa je prevažným cieľom pre 6,64 % a Rožňava pre 4,09 %. Pri 3,20 % obyvateľoch sa nedá jednoznačne určiť jedno stredisko, kam dochádzajú za týmito nákupmi.

Tabuľka č. 19: Počet obyvateľov okresu Revúca dochádzajúcich do jednotlivých stredísk Počet Počet Podiel Počet Podiel spádových spádujúcich obyvateľstva obyvateľov obyvateľstva obcí obyvateľov v % celkom v % Revúca 24 14 622 36,37 27 242 67,76 Tornaľa 6 2 671 6,64 10 035 24,96 Rožňava 6 1 643 4,09 1 643 4,09 Oscilačné 4 1 285 3,20 1 285 3,20 obce Zdroj: Vlastné spracovanie na základe výsledkov anketového prieskumu

Obrázok č. 16: Spádovosť mikroregionálnych obchodných stredísk v okrese Revúca

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe výsledkov anketového prieskumu

3.3.3. Maloobchod a služby v okrese Rožňava

Podľa rovnakého postupu ako v predošlých okresoch sme najskôr skúmali uzavretosť procesov na základe vzdialenosti dochádzky. V prípade najnižšej uzavretosti čo do rozsahu je 90 % ciest uskutočňovaných do vzdialenosti 17,6 km pri nákupe liekov. Naopak, najvyšší rozsah uzavretosti má nákup špeciálneho tovaru, ako sú automobily a šperky (do 56,6 km). Ak berieme do úvahy všetky ciele uvedené v dotazníkoch, najnižšiu vzdialenosť vykonávajú obyvatelia za bežnými službami (do 20 km) a najvyššiu za nákupom špeciálneho tovaru (do 68,5 km). Podrobné údaje jednotlivých procesov uvádzame v nasledujúcej tabuľke.

Tabuľka č. 20: Vzdialenosť obcí k cieľom dochádzky za obchodom a službami

Hlavný cieľ Všetky ciele Nákup textilu a obuvi 21 66,7 Nákup bežného priemyselného tovaru (domáce 21 66,6 potreby, elektronika Nákup kníh, CD a DVD 21,1 66,3 Nákup nábytku 24,1 66,1 Nákup špeciálneho výberového tovaru (automobily, 56,6 68,5 šperky) Nákup liekov 17,6 39,6 Bežné služby (kaderníctvo, čistiareň, oprava obuvi) 17,7 20 Špeciálne služby (fotograf, pedikúra, oprava 21,2 50,3 elektroniky, šitie šiat Zdroj: Vlastné spracovanie na základe výsledkov anketového prieskumu

Na základe značných rozdielov vo vzdialenostiach do hlavných cieľov a všetkých cieľov vidíme výrazný dopad miest, ktoré zrejme ponúkajú širší alebo kvalitnejší sortiment produktov. Vplyv má najmä mesto Košice, ktoré bolo označené za čiastočný cieľ dochádzky vo väčšine prípadov. Na výpočet spádovosti území sme si vypočítali koeficienty významnosti podobne ako v predošlých okresoch. Za východiskový proces, ako proces s najmenším počtom hlavných cieľov bol uvedený nákup špeciálneho tovaru, ktorému bol pridelený koeficient 1. Ostatné koeficienty procesov boli určené nasledovne: špeciálne služby : nákup kníh, CD a DVD : nákup nábytku : nákup textilu a obuvi : nákup liekov : bežné služby : nákup bežného priemyselného tovaru = 1,1 : 1,1 : 1,1 : 1,2 : 1,2 : 1,2 : 1,2.

Tabuľka č. 21: Počty cieľov dochádzky za maloobchodom a službami a ich koeficienty Koeficient Hlavný cieľ významnosti Nákup textilu a obuvi 50 1,2 Nákup bežného priemyselného tovaru (domáce 52 1,2 potreby, elektronika Nákup kníh, CD a DVD 46 1,1 Nákup nábytku 47 1,1 Nákup špeciálneho výberového tovaru (automobily, 42 1 šperky) Nákup liekov 50 1,2 Bežné služby (kaderníctvo, čistiareň, oprava obuvi) 50 1,2 Špeciálne služby (fotograf, pedikúra, oprava 45 1,1 elektroniky, šitie šiat Zdroj: Vlastné spracovanie na základe výsledkov anketového prieskumu 62

3.3.3.1. Nadlokálna úroveň Počet spádových obvodov obchodu a služieb na tejto úrovni je pomerne vysoký. Na základe výsledkov prieskumu sme vypočítali, že mnoho obcí osciluje medzi dvoma alebo až troma strediskami. Za strediská nadlokálnej úrovne sme na území okresu určili obce Dobšiná, Plešivec, Rožňava, Štítnik a mimo územia okresu mesto Tornaľa.

Obrázok č. 17: Spádovosť nadlokálnych obchodných stredísk v okrese Rožňava

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe výsledkov anketového prieskumu

Samozrejme, aj v tomto prípade je najväčšou spádovou oblasťou mesto Rožňava. Prevažne sem dochádzajú obyvatelia obcí Betliar, Bôrka, Brzotín, Čierna Lehota, Čučma, Drnava, Gemerská Hôrka, Gemerská Poloma, Gočovo, Hanková, Henckovce, Honce, Hrhov, Hrušov, Jablonov nad Turňou, Jovice, Kováčová, Krásnohorská Dlhá Lúka, Krásnohorské Podhradie, Kružná, Kunova Teplica, Lipovník, Lúčka, Nižná Slaná, Ochtiná, Pača, Petrovo, Rakovnica, Rochovce, Rožňavské Bystré, Rudná, Silická Jablonica, Slavec a Slavošovce. Stredisko Plešivec zahŕňa obce Ardovo, Dlhá Ves, Kečovo, Meliata, Silica a Silická Brezová. Stredisko Dobšiná je prevažnou spádovou oblasťou pre obce Dedinky, Rejdová, Stratená, Vlachovo a Vyšná Slaná. Pod stredisko Štítnik patria obce Roštár a Rozložná. Mimo okresu do mesta Tornaľa dochádzajú obyvatelia Bretky, Čoltova a Gemerskej Panice. Ostatné obce (Bohúňovo, Brdárka, Gočaltovo, Kobeliarovo, Koceľovce, Markuška a Pašková) boli označené ako oscilačné. Prehľad tejto spádovosti stredísk uvádzame v obrázku č. 17. Za nákupmi textilu a obuvi, liekmi a bežnými službami dochádza najväčší počet obyvateľov do mesta Rožňava (39,93 %). Druhým najväčším strediskom z tohto hľadiska je Dobšiná (4,05 %), nasleduje Plešivec (3,22 %), Tornaľa (2,43 %) a Štítnik (1,29 %). 3,07 % osciluje medzi strediskami a nebolo možné určiť jediný prevažný cieľ dochádzky. Podrobný prehľad uvádzame v tabuľke č. 22.

Tabuľka č. 22: Počet obyvateľov okresu Revúca dochádzajúcich do jednotlivých stredísk Počet Počet Podiel Počet Podiel spádových spádujúcich obyvateľstva obyvateľov obyvateľstva obcí obyvateľov v % celkom v % Dobšiná 5 2 548 4,05 8 219 13,07 Plešivec 6 2 022 3,22 4 335 6,89 Rožňava 38 25 106 39,93 44 556 70,86 Štítnik 2 814 1,29 2 310 3,67 Tornaľa 3 1 528 2,43 1 528 2,43 Oscilačné 8 1 929 3,07 1 929 3,07 obce Zdroj: Vlastné spracovanie na základe výsledkov anketového prieskumu

3.3.3.2. Mikroregionálna úroveň Prevažným a zároveň jediným strediskom na tejto úrovni je mesto Rožňava, ktoré je spádovou oblasťou pre všetky obce. Výnimkou je obec Čoltovo, ktoré ako prevažný cieľ dochádzky za službami uvádza mesto Tornaľa a oscilačné obce, ako je Bohúňovo (osciluje medzi Rožňavou

64 a Košicami), Bretka (medzi Rožňavou a Tornaľou) a Gočaltovo (medzi Revúcou a Rožňavou). Prehľad uvádzame v obrázku č. 18. Až 97,77 % obyvateľov dochádza prevažne za nákupmi bežného priemyselného tovaru, knihami, CD a DVD, nábytku, špeciálneho výberového tovaru a špeciálnymi službami do mesta Rožňava. Do mesta Tornaľa chodí prevažne za týmito nákupmi 0,77 % obyvateľov. 1,46 % obyvateľov nemá prevažný cieľ dochádzky a osciluje buď medzi Rožňavou a Košicami, Rožňavou a Tornaľou alebo Rožňavou a Revúcou. Podrobný prehľad uvádzame v tabuľke č. 23.

Obrázok č. 18: Spádovosť mikroregionálnych obchodných stredísk v okrese Rožňava

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe výsledkov anketového prieskumu 65

3.4. Komplexný obslužný región

Posledným vymedzovaným regiónom je komplexný región, ktorý má slúžiť ako záverečné sumarizovanie zistených výsledkov jednotlivých okresov. Komplexný región hodnotíme na základe predchádzajúcich troch parciálnych regiónov, teda zdravotníckeho, školského a maloobchodu a služieb. Podmienkou, aby sa obec stala komplexným strediskom bolo, aby v dvoch z týchto troch oblastí bola obslužným regiónom. Podobne ako v predošlých prípadoch, aj tu sme vymedzili úroveň nadlokálnu a mikroregionálnu. Komplexný región sme vymedzovali nasledovne: ak obec spadala vo všetkých troch oblastiach pod rovnaké stredisko, automaticky bola k tomuto stredisko priradená. V prípade, ak obec spadala pod rôzne strediská, počítali sme relatívny význam stredísk, pričom hodnota koeficientu zdravotníckeho a obchodného regiónu bol 2 a školského 1. Určili sme ich takto z dôvodu, že v rámci školského regiónu dochádzajú za školami iba žiaci a študenti, avšak pri ostatných dvoch sa hodnotí dochádzka všetkých obyvateľov. Aby sa stredisko stalo najsilnejším, musel byť jeho relatívny význam o tretinu vyšší oproti druhému najsilnejšiemu stredisku.

3.4.1. Komplexný obslužný región v okrese Gelnica

3.4.1.1. Nadlokálna úroveň V prípade okresu Gelnica sme vymedzili dokopy 8 komplexných obslužných nadlokálnych stredísk, pričom 3 z nich sa nachádzajú mimo okresu. Na území okresu ide o obce Gelnica, Margecany, Mníšek nad Hnilcom, Prakovce a Švedlár. Mimo skúmaného územia to sú obce Krompachy, Rožňava a Spišská Nová Ves. Najsilnejším strediskom je mesto Gelnica, do ktorého spadajú obce Helcmanovce, Kojšov, Smolník, Smolnícka Huta, Veľký Folkmar a Žakarovce. Pod stredisko Švedlár spadá obec Stará Voda. Do strediska Margecany, Mníšek nad Hnilcom a Prakovce nespadajú žiadne ďalšie obce. Krompachy, ktoré sú mimo územia, obsluhujú obce Kluknava, Hrišovce a Richnava. Mesto Rožňava je prevažným strediskom pre obce Nálepkovo a Závadka. Obce Henclová, Jaklovce a Úhorná boli označené ako oscilačné. Tento prehľad uvádzame v obrázku č. 19.

Obrázok č. 19: Spádovosť nadlokálnych komplexných stredísk v okrese Gelnica

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe výsledkov anketového prieskumu

Najväčším strediskom čo do počtu dochádzajúcich obyvateľov je mesto Gelnica s podielom 17,03 % (viď tabuľka č. 24). Nasleduje mesto Krompachy s 14,77 % obyvateľov, Rožňava s 12,16 % obyvateľov a Švedlár s 0,70 % obyvateľov. Obce Margecany, Mníšek nad Hnilcom a Prakovce sú samostatnými strediskami bez prevažne spádujúcich obyvateľov z iných obcí. 6,83 % obyvateľov nemá určený prevažný cieľ dochádzky a tieto obce sú teda označené ako oscilačné.

Tabuľka č. 24: Počet obyvateľov okresu Gelnica dochádzajúcich do jednotlivých stredísk Počet Počet Podiel Počet Podiel spádových spádujúcich obyvateľstva obyvateľov obyvateľstva obcí obyvateľov v % celkom v % Gelnica 6 5 364 17,03 11 527 36,59 Margecany 0 0 0 1 940 6,16 Mníšek nad 0 0 0 1 751 5,56 Hnilcom Prakovce 0 0 0 3 342 10,61 Švedlár 1 219 0,70 2 306 7,32 Krompachy 3 4 654 14,77 4 654 14,77 Rožňava 2 3 832 12,16 3 832 12,16 Oscilačné 3 2 152 6,83 2 152 6,83 obce Zdroj: Vlastné spracovanie na základe výsledkov anketového prieskumu

3.4.1.2. Mikroregionálna úroveň V prípade mikroregionálneho komplexného obslužného regiónu sme vymedzili dohromady 3 komplexné obslužné strediská. Ide o mestá Gelnica, Krompachy a Rožňava. V tomto regióne sme vyhodnotili pomerne mnoho obcí ako oscilačných. Môžeme predpokladať, že je to spôsobené najmä blízkosťou veľkých miest, ktoré majú svojou veľkou vybavenosťou silný vplyv na široké okolie. Mesto Gelnica je prevažným strediskom pre obce Helcmanovce a Mníšek nad Hnilcom (viď obrázok č. 20). Do mesta Krompachy dochádzajú prevažne z obce Hrišovce. Obyvatelia obce Závadka dochádzajú prevažne do mesta Rožňava. Zvyšné obce boli označené ako oscilačné. V prípade mikroregionálneho komplexného regiónu teda vidíme značný vplyv Košíc na dochádzku za službami v okrese Gelnica. V prípade mikroregionálnej úrovne sa výsledky od nadlokálnej značne líšia. Do mesta Gelnica dochádza prevažne 10,14 % obyvateľov, do Rožňavy 1,95 % a Krompachov 1,02 % (viď tabuľka č. 25). Za oscilačné obce bolo označených až 15 obcí, čo predstavuje podiel 67,33 % obyvateľov okresu, pričom 10 z nich dochádza čiastočne do mesta Košice.

Obrázok č. 20: Spádovosť mikroregionálnych komplexných stredísk v okrese Gelnica

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe výsledkov anketového prieskumu

Tabuľka č. 25: Počet obyvateľov okresu Gelnica dochádzajúcich do jednotlivých stredísk Počet Počet Podiel Počet Podiel spádových spádujúcich obyvateľstva obyvateľov obyvateľstva obcí obyvateľov v % celkom v % Gelnica 2 3 196 10,14 9 359 29,71 Krompachy 1 320 1,02 320 1,02 Rožňava 1 613 1,95 613 1,95 Oscilačné 15 21 212 67,33 21 212 67,33 obce Zdroj: Vlastné spracovanie na základe výsledkov anketového prieskumu

3.4.2. Komplexný obslužný región v okrese Revúca

3.4.2.1. Nadlokálna úroveň V prípade okresu Revúca sme na základe uvedeného vymedzenia v kapitole 3.4 určili šesť nadlokálnych obslužných stredísk, pričom päť z nich je na území sledovaného okresu. Ide o obce Jelšava, Lubeník, Ratková, Revúca a Tornaľa. Stredisko nachádzajúce sa mimo okresu je obec Hnúšťa.

Obrázok č. 21: Spádovosť nadlokálnych komplexných stredísk v okrese Revúca

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe výsledkov anketového prieskumu

Najsilnejším obslužným strediskom čo do počtu obcí je mesto Tornaľa s 11 spádovými obcami (viď obrázok č. 21). Ide o obce Chvalová, Gemer, Gemerská Ves, Leváre, Levkuška, Otročok, Polina, Rašice, Skerešovo, Višňové a Žiar. O jednu spádovú obec má mesto Revúca, do ktorého patria obce Hrlica, Mokrá Lúka, Muránska Dlhá Lúka, Muránska Huta, Muránska Lehota, Muránska Zdychava, Muráň, Rákoš, Revúcka Lehota a Sirk. Pod stredisko Jelšava patria obce 70

Držkovce, Gemerské Teplice, Hucín, Licince, Nandraž, Prihradzany a Šivetice. Obec Lubeník je strediskom pre Chyžné, Magnezitovce a Turčok. Pod stredisko Ratková spadajú obce Rybník a Sása. Obce Gemerský Sad, Kameňany, Ploské a Ratkovské Bystré nemajú jediné prevažné nadlokálne stredisko a preto boli označené ako oscilačné.

Najväčší podiel obyvateľstva dochádza do mesta Revúca (13,17 %). Druhým najväčším strediskom z tohto hľadiska je Tornaľa s 8,46 % a tesne za ňou nasleduje Jelšava s 8,39 %. Obec Lubeník je prevažným nadlokálnym strediskom pre 2,90 % a Ratková pre 0,84 % obyvateľstva. 3,89 % obyvateľov dochádza do viacerých stredísk a nie je tak možné určiť prevažné stredisko. Podrobné údaje o spádovosti obyvateľov uvádzame v tabuľke č. 26.

Tabuľka č. 26: Počet obyvateľov okresu Revúca dochádzajúcich do jednotlivých stredísk Počet Počet Podiel Počet Podiel spádových spádujúcich obyvateľstva obyvateľov obyvateľstva obcí obyvateľov v % celkom v % Jelšava 7 3 374 8,39 6 565 16,33 Lubeník 3 1 165 2,90 2 477 6,16 Ratková 2 337 0,84 920 2,29 Revúca 10 5 293 13,17 17 913 44,55 Tornaľa 11 3 401 8,46 10 765 26,78 Oscilačné 4 1 565 3,89 1 565 3,89 obce Zdroj: Vlastné spracovanie na základe výsledkov anketového prieskumu

3.4.2.2. Mikroregionálna úroveň Na území okresu Revúca sme vymedzili dve komplexné strediská mikroregionálnej úrovne, avšak obyvatelia na tomto území dochádzajú aj mimo okresu. Na sledovanom území sa jedná o mestá Revúca a Tornaľa, mimo územia ide o mestá Rimavská Sobota a Rožňava. Z prieskumu vyplýva, že mesto Revúca je prevažným strediskom dochádzky pre 24 obcí (viď obrázok č. 22). Ide o obce Chyžné, Držkovce, Hrlica, Gemerský Sad, Gemerské Teplice, Kameňany, Licince, Lubeník, Magnezitovce, Mokrá Lúka, Muránska Dlhá Lúka, Muránska Huta, Muránska Lehota, Muránska Zdychava, Muráň, Nandraž, Ploské, Prihradzany, Rákoš, Revúcka Lehota, Sirk, Šivetice a Turčok. Stredisko Tornaľa je spádovou oblasťou pre obce Chvalová, Gemer, Gemerská Ves, Leváre, Otročok, Rašice, Višňové a Žiar. Mesto Rožňava je prevažným mikroregionálnym strediskom pre obec Skerešovo a mesto Rimavská Sobota pre

71 obec Levkuška. Za oscilačné obce boli vymedzené obce Hucín, Ratková, Ratkovské Bystré, Rybník a Sása.

Obrázok č. 22: Spádovosť mikroregionálnych komplexných stredísk v okrese Revúca

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe výsledkov anketového prieskumu

V prípade mikroregionálnej úrovne je dominancia mesta Revúca značná - 36,37 % spádujúcich obyvateľov. Mesto Tornaľa je prevažným strediskom pre 7,26 %, Rožňava pre 0,61 % a Rimavská Sobota pre 0,59 % obyvateľov. Podiel oscilujúcich obyvateľov medzi viacerými strediskami je 5,47 %. Prehľad údajov uvádzame v nasledujúcej tabuľke.

Tabuľka č. 27: Počet obyvateľov okresu Revúca dochádzajúcich do jednotlivých stredísk Počet Počet Podiel Počet Podiel spádových spádujúcich obyvateľstva obyvateľov obyvateľstva obcí obyvateľov v % celkom v % Revúca 24 14 622 36,37 27 242 67,76 Tornaľa 9 2920 7,26 10 284 25,58 Rimavská 1 236 0,59 236 0,59 Sobota Rožňava 1 245 0,61 245 0,61 Oscilačné 5 2 198 5,47 2 198 5,47 obce Zdroj: Vlastné spracovanie na základe výsledkov anketového prieskumu

3.4.3. Komplexný obslužný región v okrese Rožňava

3.4.3.1. Nadlokálna úroveň Na území okresu Rožňava sme vymedzili dokopy šesť komplexných obslužných regiónov. Sú to strediská Dobšiná, Jablonov nad Turňou, Krásnohorské Podhradie, Plešivec, Rožňava a Štítnik. Mimo okresu dochádzajú obyvatelia prevažne do mesta Tornaľa. Najväčším komplexným obslužným strediskom je zázemie mesta Rožňava, pod ktoré spadajú obce Betliar, Bôrka, Brzotín, Čučma, Drnava, Gemerská Poloma, Gočovo, Henckovce, Honce, Jovice, Kobeliarovo, Kováčová, Krásnohorská Dlhá Lúka, Kružná, Kunova Teplica, Lipovník, Lúčka, Nižná Slaná, Ochtiná, Pača, Rakovnica, Rochovce, Rožňavské Bystré, Rudná a Slavec (viď obrázok č. 23). Podobne veľké strediská čo do počtu obcí sú Plešivec a Štítnik. Pod Plešivec spadajú obce Ardovo, Bohúňovo, Dlhá Ves, Gemerská Hôrka, Kečovo, Meliata, Silica a Silická Brezová. Pod mesto Štítnik to sú obce Brdárka, Gočaltovo, Hanková, Koceľovce, Petrovo, Roštár, Rozložná a Slavoška. Do strediska Dobšiná dochádzajú prevažne obyvatelia obcí Dedinky, Rejdová, Stratená, Vlachovo a Vyšná Slaná. Jablonov nad Turňou je spádovou oblasťou pre obce Hrhov, Hrušov a Silická Jablonica. Obec Krásnohorské Podhradie je samostatným komplexným strediskom. Mimo okresu do strediska Tornaľa dochádzajú prevažne obyvatelia obcí Bretka a Čoltovo. Obce Čierna Lehota, Gemerská Panica, Markuška a Slavošovce nemajú vymedzené prevažné komplexné stredisko a preto sú označené za oscilačné. Najväčšou spádovou oblasťou čo do počtu obyvateľov je mesto Rožňava, do ktorého prevažne dochádza 26,07 % obyvateľov. Do Plešivca prevažne dochádza 6,29 %, Dobšinej 4,05 %, Štítnika 2,70 %, Jablonova nad Turňou 2,62 %, a do Tornale 1,41 % obyvateľov. Obec 73

Krásnohorské Podhradie nie je prevažným obslužným strediskom pre žiadnu obec. 5,41 % obyvateľov nemá prevažný cieľ dochádzky a oscilujú medzi viacerými strediskami. Celkový prehľad týchto údajov uvádzame v tabuľke č. 28.

Obrázok č. 23: Spádovosť nadlokálnych komplexných stredísk v okrese Rožňava

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe výsledkov anketového prieskumu

Tabuľka č. 28: Počet obyvateľov okresu Rožňava dochádzajúcich do jednotlivých stredísk Počet Počet Podiel Počet Podiel spádových spádujúcich obyvateľstva obyvateľov obyvateľstva obcí obyvateľov v % celkom v % Dobšiná 5 2 548 4,05 8 219 13,07 Jablonov nad 3 1 645 2,62 2 431 3,87 Turňou Krásnohorské 0 0 0 2 634 4,19 Podhradie Plešivec 9 3 956 6,29 6 269 9,97 Rožňava 23 16 390 26,07 35 840 57 Štítnik 9 1 700 2,70 3 196 5,08 Tornaľa 2 884 1,41 884 1,41 Oscilačné 4 3 404 5,41 3 404 5,41 obce Zdroj: Vlastné spracovanie na základe výsledkov anketového prieskumu

3.4.3.2. Mikroregionálna úroveň Na mikroregionálnej úrovni sme v rámci tohto okresu vymedzili ako komplexné obslužné stredisko iba mesto Rožňavu, do ktorého dochádzajú prevažne obyvatelia 60 obcí (viď obrázok č. 24). Dve obce boli označené ako oscilačné a to obce Bretka a Čoltovo, ktoré oscilujú medzi strediskami Rožňava a Tornaľa. Prevažným komplexným obslužným regiónom na tejto úrovni je mesto Rožňava pre 67,66 % obyvateľov iných obcí (viď tabuľka č. 29). Obyvatelia oscilujúcich obcí majú podiel 1,41 % na celkovom počte obyvateľov okresu.

Tabuľka č. 29: Počet obyvateľov okresu Rožňava dochádzajúcich do jednotlivých stredísk Počet Počet Podiel Počet Podiel spádových spádujúcich obyvateľstva obyvateľov obyvateľstva obcí obyvateľov v % celkom v % Rožňava 60 42 543 67,66 61 993 98,59 Oscilačné 2 884 1,41 884 1,41 obce Zdroj: Vlastné spracovanie na základe výsledkov anketového prieskumu

Obrázok č. 24: Spádovosť mikroregionálnych komplexných stredísk v okrese Rožňava

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe výsledkov anketového prieskumu

4. POROVNANIE

V záverečnej kapitole tejto práce sa pokúsime porovnať nami zistené výsledky s údajmi z osemdesiatych rokov, ktoré boli zverejnené v Maryášovej výskumnej správe (1988) a tiež s jeho mapou dochádzky za službami.1 V prvom rade musíme podotknúť, že mnoho obcí neboli v minulosti samostatné a oddelili sa až neskôr, takže tieto samozrejme nebudeme brať v úvahu. Okresné mestá a čiastočne aj Tornaľa si zachovali pomerne rovnaké dominantné postavenie, preto si vypichneme len pár zaujímavých faktov, ktoré sa vyvíjali postupom času. Z porovnávaní môžeme skonštatovať, že okresné mestá si oproti minulosti zachovali pomerne rovnaké dominantné postavenie. V prípade okresu Rožňava sa za mikroregionálne stredisko nedá považovať žiadne iné mesto, ako to okresné. Ak však zoberieme v úvahu všetky ciele, kam sa uskutočňujú cesty, dochádzková vzdialenosť sa oproti minulosti zvýšila, pretože obyvatelia majú vyššiu tendenciu čiastočne navštevovať aj krajské mesto Košice. V okrese Gelnica má významné postavenie okresné mesto najmä pre okolité obce. Tak ako aj v minulosti, značný vplyv majú na okres mestá Krompachy, Spišská Nová Ves a taktiež aj Košice. Z tohto dôvodu sú mnoho obcí označených za oscilačné. Viditeľným rozdielom je najmä dochádzka obyvateľov Kluknavy a Richnavy, ktoré v minulosti spadali pod mesto Krompachy a v súčasnosti prevažne navštevujú mestá Prešov a Košice. Zároveň sa zmenila dochádzka obyvateľov Jakloviec, ktorí namiesto Krompachov navštevujú prevažne mesto Košice. V prípade okresu Revúca môžeme považovať za dominantné strediská dve mestá a to Revúcu a Tornaľu (v minulosti známe pod názvom Šafárikovo). Na tomto území je vidieť oproti minulosti asi najväčšie rozdiely. V 80-tych rokoch malo pomerne významné postavenie mesto Jelšava, avšak v súčasnosti už stratilo status mikroregionálneho strediska a je cieľom dochádzky iba z dôvodu nákupov textilu a obuvi, liekov a bežných služieb. Väčšina týchto obyvateľov dochádza za ostatnými procesmi do mesta Revúca. Mesto Tornaľa si zachovalo pomerne rovnakú strediskovú pozíciu, zatiaľ čo mesto Revúca sa stalo cieľom dochádzky pre väčší počet obcí.

1 MARYÁŠ, J.: Dojížďka do škol a za službami. In Atlas obyvatelstva. Geografický ústav ČSAV - Federální statistický úřad, Brno - Praha 1987. 77

ZÁVER

Záverečná časť tejto práce je venovaná stručnému sumarizovaniu zistených výsledkov. Cieľom práce bolo na základe anketového prieskumu zistiť, ktoré obce sú prevažnými obslužnými strediskami v oblasti zdravotníctva, školstva a maloobchodu a služieb a zároveň komplexnými obslužnými strediskami. Tieto strediská boli skúmané na nadlokálnej a mikroregionálnej úrovni. Celkovo sa jednalo o zisťovanie spádovosti v troch okresoch – Gelnica, Rožňava a Revúca, čo predstavovalo 124 obcí. Následne sme tieto výsledky porovnávali s údajmi z osemdesiatych rokov, ktoré boli publikované RNDr. Jaroslavom Maryášom, Csc. v jeho výskumnej správe. Vymedzením týchto stredísk a následným porovnaním výsledkov boli splnené hlavné ciele tejto práce. Práca je rozdelená do štyroch kapitol. V úvodnej sa venujeme teoretickej časti, kde si popisujeme základné pojmy súvisiace s touto prácou, metódy určenia obslužných stredísk ako aj sféry ich vplyvu. Druhá kapitola je venovaná základnej charakteristike okresov, zoznamu obcí, ako aj základným demografickým faktom. Najrozsiahlejšia je tretia kapitola venovaná už samotným výsledkom anketového prieskumu. Zistili sme, že v prípade zdravotníckeho regiónu sú v okrese Gelnica nadlokálnym strediskom štyri obce – Gelnica, Margecany, Mníšek nad Hnilcom a Prakovce. Mimo okresu ide o mesto Krompachy. Na mikroregionálnej úrovni je v rámci okresu vymedzené iba jedno stredisko – mesto Gelnica. Mimo územia prevažne dochádzajú obyvatelia do Krompachov a Rožňavy. V okrese Revúca sa jedná o sedem nadlokálnych zdravotníckych stredísk – Jelšava, Lubeník, Ratková, Revúca, Tornaľa a mimo okresu ide o Hnúšťu a Rimavskú Sobotu. Na mikroregionálnej úrovni to sú Revúca a Tornaľa a mimo územia Rimavská Sobota a Rožňava. V okrese Rožňava sme vymedzili sedem nadlokálnych zdravotníckych stredísk – Dobšiná, Jablonov nad Turňou, Krásnohorské Podhradie, Plešivec, Rožňava, Tornaľa a Štítnik. Na mikroregionálnej úrovni je to iba mesto Rožňava. Čo sa týka školského obslužného regiónu, v okrese Gelnica sme na nadlokálnej úrovni vymedzili za strediská Gelnicu, Helcmanovce, Jaklovce, Kluknavu, Margecany, Mníšek nad Hnilcom, Nálepkovo, Prakovce, Smolník, Veľký Folkmar a Švedlár. Na úrovni mikroregionálnej sa jedná o Gelnicu, pričom obyvatelia prevažne dochádzajú aj do mesta Košice, Krompachy, Rožňava a Spišská Nová Ves.

V prípade okresu Revúca sme vymedzili osem nadlokálnych školských stredísk – Gemerskú Ves, Jelšavu, Lubeník, Muráň, Ratkovú, Revúcu, Sirk a Tornaľu. Na mikroregionálnej úrovni to potom sú mesto Revúca, Tornaľa a z mimookresných, kam obyvatelia prevažne dochádzajú ide o Hnúšťu, Rimavskú Sobotu, Rožňavu a Tisovec. Okres Rožňava má dohromady 11 nadlokálnych školských stredísk – Dobšinú, Drnavu, Gemerskú Polomu, Jablonov nad Turňou, Krásnohorské Podhradie, Nižnú Slanú, Plešivec, Rožňavu, Slavošovce a Štítnik a mimo územia stredisko Tornaľu. Na mikroregionálnej úrovni sú strediskami Dobšiná, Rožňava a mimo územia dochádzajú do Revúcej, Rimavskej Soboty a Tornale. V prípade regiónu maloobchodu a služieb musíme poznamenať, že dochádzková vzdialenosť za hlavným cieľom sa väčšinou výrazne líšila, ak sme v porovnaní s dochádzkou za hlavnými cieľmi zobrali do úvahy všetky uvádzané ciele v dotazníkoch. Spôsobené je to najmä čiastočnou alebo výnimočnou dochádzkou za nákupmi do väčších miest, ako sú Banská Bystrica, ktoré je často označené ako cieľ dochádzky pri okrese Revúca a mestá Košice a Poprad, ktoré sú cieľmi dochádzky najmä pre okresy Gelnica a Rožňava. Nadlokálnym obchodným strediskom v okrese Gelnica je šesť stredísk – Gelnica, Švedlár a z mimookresných ide o Košice, Krompachy, Rožňavu a Spišskú Novú Ves. Na mikroregionálnej úrovni je v rámci okresu strediskom iba mesto Gelnica, pričom obyvatelia tiež dochádzajú do miest Košice, Krompachy, Prešov, Rožňava a Spišská Nová Ves. V prípade okresu Revúca je nadlokálnym strediskom šesť obcí. Na území okresu ide o Jelšavu, Revúcu, Lubeník a Tornaľu. Mimo územia je to Hnúšťa a Rimavská Sobota. Mikroregionálnymi školskými strediskami sú Revúca, Tornaľa a mimo územia tiež Hnúšťa, Rimavská Sobota a Rožňava. Okres Rožňava má šesť nadlokálnych obchodných stredísk. V rámci okresu ide o Dobšinú, Plešivec, Rožňavu a Štítnik. Mimo okresu dochádzajú obyvatelia tiež do Revúcej a Tornale. Na mikroregionálnej úrovni je dominantným strediskom mesto Rožňava. Mimo územia dochádzajú obyvatelia aj do Košíc, Revúcej a Tornale. Nadlokálnymi komplexnými strediskami v okrese Gelnica sme označili Gelnicu, Margecany, Mníšek nad Hnilcom, Prakovce a Švedlár, pričom mimo územia ide tiež o Krompachy, Rožňavu a Spišskú Novú Ves. Na mikroregionálnej úrovni sa jedná o Gelnicu a mimo okresu o Košice, Krompachy, Rožňavu a Spišskú Novú Ves. V okrese Revúca sú komplexnými nadlokálnymi strediskami obce Jelšava, Lubeník, Ratková, Revúca a Tornaľa a mimo okresu je to tiež obec Hnúšťa. Na mikroregionálnej úrovni sa jedná o Revúcu a Tornaľu, pričom mimo okresu ide tiež o Revúcu, Rimavskú Sobotu a Rožňavu.

V prípade okresu Rožňava sme za komplexné nadlokálne strediská vymedzili obce Dobšiná, Jablonov nad Turňou, Krásnohorské Podhradie, Plešivec, Rožňavu a Štítnik. Mimo územie, kam obyvatelia dochádzajú ide o mesto Tornaľa. Na mikroregionálnej úrovni sa jedná iba o mesto Rožňava a mimo územia je komplexným obslužným strediskom tiež mesto Tornaľa. Celkovo môžeme konštatovať, že spádovosť sa oproti 80-tym rokom nijak výrazne nezmenila. Okresné mestá si aj naďalej zachovávajú významné postavenie. Okres Gelnica je tak ako aj v minulosti ovplyvňovaný blízkymi mestami najmä Krompachmi, Spišskou Novou Vsou a čiastočne aj Rožňavou a Košicami. V prípade okresu Revúca je okrem okresného mesta významným strediskom mesto Tornaľa. Taktiež sme zistili, že mesto Jelšava stratilo svoje významné postavenie mikroregionálneho obslužného strediska v oblasti maloobchodu a služieb. V okrese Rožňava je dominantným strediskom okresné mesto, čo sa v porovnaní s minulosťou nezmenilo. Obyvatelia z tohto okresu však majú tendenciu dochádzať čiastočne aj do mesta Košice najmä za nákupom nábytku a špecializovaného tovaru, ako sú šperky a automobily.

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

BUČEK M., REHÁK Š., TVRDOŇ J,. Regionálna ekonómia a politika. Bratislava : Iura Edition, spol. s r. o., 2010. s. 269. ISBN 978-80-8078-362-4. GLADKIJ I,. a kol. Management ve zdravotníctví. Computer Press., 2003. s. 384. ISBN 807- 226-9968. HAMPL M., GARDAVSKÝ V., KÜHNL K.: Regionální struktura a vývoj systému osídlení ČSR. Prof. RNDr. Václav Prosser, CSc.. 1. vyd. Praha : Polygrafia, n. p., 1987. 255 s. Univerzita Karlova. ISBN 60-047-87. HAMPL M,. Geografická organizace společnosti v České republice: Transformační. Praha : DemoArt, 2005. s. 147. ISBN 80-86746-02-X. HUBÁČKOVÁ V., KREJČÍ T. Regionální vliv Slovácka pohledem Reillyho modelu. In X. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách. ESF MU, Brno, 2007. s. 220–227. KUNC J., MARYÁŠ J., TONEV P., FRANTÁL B., SIWEK T., HALÁS M., KLAPKA P., SZCZYRBA Z. a ZUSKÁČOVÁ V. Časoprostorové modely nákupního chování české populace. 1. vyd. Brno: Masarykova univerzita, 2013. 194 s. ISBN 978-80-210-6020-3. doi:10.5817/CZ.MUNI.M210-6020-2013. MAIER G., TŐDLING F,. Regionálna a urbanistická ekonomika - Teória lokalizácie a priestorová štruktúra. s.l. : Elita, 1997. s. 240. ISBN 8080440441. MARYÁŠ J. K metódam výběru středisek maloobchodu a sfér jejich vlivu. Brno : Geografický ústav ČSAV, 1983. ISSN 0375-6122. MARYÁŠ J.: Dojížďka do škol a za službami. In Atlas obyvatelstva. Geografický ústav ČSAV - Federální statistický úřad, Brno - Praha 1987. MARYÁŠ J. Nadmístní střediska maloobchodu a služeb v ČSSR a jejich sféry vlivu. [výskumná správa] Brno : Geografický ústav ČSAV, 1988. MARYÁŠ J., VYSTOUPIL J., a kol. Ekonomická geografie I. Brno : Masarykova univerzita, 2001. s. 156. 80-210-2595-6. MARYÁŠ J. Analýza prostorové struktury ČR z hlediska vztahu mezi správní a sídelní strukturou na mikroregionální úrovni. In Teória a prax verejnej správy, 2004. Univerzita P. J. Šafárika v Košiciach, Košice, 2004. ISBN 80-7097-595-4. MATOUŠKOVÁ a kol. Regionální a municipální ekonomika. Praha : Vysoká škola ekonomická, 2000. ISBN 80-7079-506-9.

ŘEHÁK S., HALÁS M., KLAPKA P,. Několik poznámek k možnostem aplikace Reillyho modelu. Olomouc : UP v Olomouci, 2009. s. 47-58. TOMAŠÍK I., Spádovost za službami ve vybraném regionu. [Diplomová práca] Brno, 2013. s. 74. TOUŠEK V., KUNC J., VYSTOUPIL J,. Ekonomická a sociální geografie. Plzeň : Aleš Čeněk, 2008. s. 411. ISBN 978-807-3801-144. ŽÍTEK V., KLÍMOVÁ V. Regionální politika. Brno : Masarykova univerzita, 2008. s. 107. ISBN 978-80-210-4761-7.

ELEKTRONICKÉ ZDROJE

Eurostat. Regions in the European Union. [Online] 2011. http://ec.europa.eu/eurostat/documents/3859598/5916917/KS-RA-11-011-EN.PDF. ISSN 1977-0375 . Portál slovenským miest a obcí. [Online] [Dátum: 5. Január 2016.] http://www.e-obce.sk/. Štatistický úrad SR. Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011. [Online] [Dátum: 15. Marec 2016.] http://datacube.statistics.sk/SODB/TM1WebLogin.aspx. Štatistický úrad SR. Databáza sociodemografický údajov SR - Datacube. [Online] [Dátum: 12. Marec 2016.] http://datacube.statistics.sk/TM1WebSK/.

ZOZNAM OBRÁZKOV

Obrázok č. 1: Schéma teórie centrálnych miest Obrázok č. 2: Spádovosť nadlokálnych zdravotníckych stredísk v okrese Gelnica Obrázok č. 3: Spádovosť mikroregionálnych zdravotníckych stredísk v okrese Gelnica Obrázok č. 4: Spádovosť nadlokálnych zdravotníckych stredísk v okrese Revúca Obrázok č. 5: Spádovosť mikroregionálnych zdravotníckych stredísk v okrese Revúca Obrázok č. 6: Spádovosť nadlokálnych zdravotníckych stredísk v okrese Rožňava Obrázok č. 7: Spádovosť nadlokálnych školských stredísk v okrese Gelnica Obrázok č. 8: Spádovosť mikroregionálnych školských stredísk v okrese Gelnica Obrázok č. 9: Spádovosť nadlokálnych školských stredísk v okrese Revúca Obrázok č. 10: Spádovosť mikroregionálnych školských stredísk v okrese Revúca Obrázok č. 11: Spádovosť nadlokálnych školských stredísk v okrese Rožňava Obrázok č. 12: Spádovosť mikroregionálnych školských stredísk v okrese Rožňava Obrázok č. 13: Spádovosť nadlokálnych obchodných stredísk v okrese Gelnica Obrázok č. 14: Spádovosť mikroregionálnych obchodných stredísk v okrese Gelnica Obrázok č. 15: Spádovosť nadlokálnych obchodných stredísk v okrese Revúca Obrázok č. 16: Spádovosť mikroregionálnych obchodných stredísk v okrese Revúca Obrázok č. 17: Spádovosť nadlokálnych obchodných stredísk v okrese Rožňava Obrázok č. 18: Spádovosť mikroregionálnych obchodných stredísk v okrese Rožňava Obrázok č. 19: Spádovosť nadlokálnych komplexných stredísk v okrese Gelnica Obrázok č. 20: Spádovosť mikroregionálnych komplexných stredísk v okrese Gelnica Obrázok č. 21: Spádovosť nadlokálnych komplexných stredísk v okrese Revúca Obrázok č. 22: Spádovosť mikroregionálnych komplexných stredísk v okrese Revúca Obrázok č. 23: Spádovosť nadlokálnych komplexných stredísk v okrese Rožňava Obrázok č. 24: Spádovosť mikroregionálnych komplexných stredísk v okrese Rožňava

ZOZNAM TABULIEK

Tabuľka č. 1: Počet obyvateľov okresu Gelnica dochádzajúcich do jednotlivých stredísk Tabuľka č. 2: Počet obyvateľov okresu Gelnica dochádzajúcich do jednotlivých stredísk Tabuľka č. 3: Počet obyvateľov okresu Revúca dochádzajúcich do jednotlivých stredísk Tabuľka č. 4: Počet obyvateľov okresu Revúca dochádzajúcich do jednotlivých stredísk Tabuľka č. 5: Počet obyvateľov okresu Rožňava dochádzajúcich do jednotlivých stredísk Tabuľka č. 6: Počet obyvateľov okresu Gelnica dochádzajúcich do jednotlivých stredísk Tabuľka č. 7: Počet obyvateľov okresu Gelnica dochádzajúcich do jednotlivých stredísk Tabuľka č. 8: Počet obyvateľov okresu Revúca dochádzajúcich do jednotlivých stredísk Tabuľka č. 9: Počet obyvateľov okresu Revúca dochádzajúcich do jednotlivých stredísk Tabuľka č. 10: Počet obyvateľov okresu Rožňava dochádzajúcich do jednotlivých stredísk Tabuľka č. 11: Počet obyvateľov okresu Rožňava dochádzajúcich do jednotlivých stredísk Tabuľka č. 12: Vzdialenosť obcí k cieľom dochádzky za obchodom a službami Tabuľka č. 13: Počty cieľov dochádzky za maloobchodom a službami a ich koeficienty Tabuľka č. 14: Počet obyvateľov okresu Gelnica dochádzajúcich do jednotlivých stredísk Tabuľka č. 15: Počet obyvateľov okresu Gelnica dochádzajúcich do jednotlivých stredísk Tabuľka č. 16: Vzdialenosť obcí k cieľom dochádzky za obchodom a službami Tabuľka č. 17: Počty cieľov dochádzky za maloobchodom a službami a ich koeficienty Tabuľka č. 18: Počet obyvateľov okresu Revúca dochádzajúcich do jednotlivých stredísk Tabuľka č. 19: Počet obyvateľov okresu Revúca dochádzajúcich do jednotlivých stredísk Tabuľka č. 20: Vzdialenosť obcí k cieľom dochádzky za obchodom a službami Tabuľka č. 21: Počty cieľov dochádzky za maloobchodom a službami a ich koeficienty Tabuľka č. 22: Počet obyvateľov okresu Revúca dochádzajúcich do jednotlivých stredísk Tabuľka č. 23: Počet obyvateľov okresu Revúca dochádzajúcich do jednotlivých stredísk Tabuľka č. 24: Počet obyvateľov okresu Gelnica dochádzajúcich do jednotlivých stredísk Tabuľka č. 25: Počet obyvateľov okresu Gelnica dochádzajúcich do jednotlivých stredísk Tabuľka č. 26: Počet obyvateľov okresu Revúca dochádzajúcich do jednotlivých stredísk Tabuľka č. 27: Počet obyvateľov okresu Revúca dochádzajúcich do jednotlivých stredísk Tabuľka č. 28: Počet obyvateľov okresu Rožňava dochádzajúcich do jednotlivých stredísk Tabuľka č. 29: Počet obyvateľov okresu Rožňava dochádzajúcich do jednotlivých stredísk

ZOZNAM PRÍLOH

Príloha č. 1: Vzor dotazníka Príloha č. 2: Základné údaje obcí okresu Rožňava Príloha č. 3: Základné údaje obcí okresu Gelnica Príloha č. 4: Základné údaje obcí v okrese Revúca