KECEROVCE Územný Plán Obce Sprievodná Správa

UzemnePlany.sk komplexný portál o územnom plánovaní, urbanizme a tvorbe krajiny

architektonické štúdio atrium adresa: Letná 40, 040 01 Košice, Slovensko, tel/fax: 055/62 315 87 www.atrium -archstudio.sk, e-mail: architekti@atrium -archstudio.sk KECEROVCE Územný plán obce Sprievodná správa

Obstarávateľ: Obec Kecerovce Okres: Košice okolie Kraj: Košický Spracovateľ: Architektonické štúdio ATRIUM Letná 40, 04001 Košice tel./fax: 055/ 62 31 587 e-mail: e-mail: [email protected] web: www.atrium-archstudio.sk www.UzemnePlany.sk Hlavný riešiteľ: Ing. arch. Dušan Burák, CSc. Zodpovední riešitelia: Ing. Ladislav Pažák Ing. Milan Kolesár Ing. Michal Burák Ing. Marek Bakalár Ing. Ladislav Baran Odborne spôsobilá osoba na obstaranie ÚPD: Ing. arch. Jozef Macko

Schvaľovacia doložka – územný plán obce Kecerovce

SCHVAĽOVACÍ ORGÁN: OBECNÉ ZASTUPITEĽSTVO KECEROVCE STAROSTKA OBCE ČÍSLO UZNESENIA:...... KECEROVCE DÁTUM SCHVÁLENIA: ...... ANNA BOMBÁROVÁ PEČIATKA

Zoznam príloh

Grafická časť

číslo výkresu názov výkresu mierka Širšie vzťahy a návrh záujmového územia 1 1:50 000

Komplexný výkres priestorového usporiadania 1:10 000 2 a funkčného využívania katastrálneho územia (1:25 000) Výkres ochrany prírody a tvorby krajiny Komplexný výkres priestorového usporiadania 1:5 000 3 a funkčného využívania zastavaného územia

Výkres verejného dopravného vybavenia Výkres verejného technického vybavenia :

4a zásobovanie pitnou vodou, odkanalizovanie, vodné toky 1:5 000 Výkres verejnoprospešných stavieb Výkres verejného technického vybavenia : 4b zásobovanie elektrickou energiou a plynom, telekomunikácie 1:5 000 Vyhodnotenie dôsledkov stavebných a iných zámerov na PP

Textová časť

Sprievodná správa a Záväzná časť - návrh regulatívov územného rozvoja obce b (vložené schémy záväznej časti a verejnoprospešných stavieb) c Vyhodnotenie dôsledkov stavebných a iných zámerov na PP

3 Obsah A1. Základné údaje...... 7 1.1 Hlavné ciele a problémy riešené ÚPD ...... 7 1.2 Vyhodnotenie doterajšieho územného plánu ...... 7 1.3 Údaje o súlade riešenia so Zadaním a postup spracovania ÚPD ...... 7 1.4 Charakteristika riešeného územia ...... 8 A2. Riešenie územného plánu ...... 13 2.1 Vymedzenie riešeného územia a jeho geografický opis ...... 13 2.2 Väzby vyplývajúce z riešenia a záväzných častí územného plánu regiónu ...... 13 2.3 Základné demografické, sociálne a ekonomické rozvojové predpoklady obce ...... 15 2.4 Riešenie záujmového územia a širšie vzťahy dokumentujúce začlenenie obce do systému osídlenia ...... 15 2.5 Návrh urbanistickej koncepcie priestorového usporiadania ...... 16 2.6 Návrh funkčného využitia územia obce ...... 16 2.7 Návrh riešenia bývania, občianskeho vybavenia so sociálnou infraštruktúrou, návrh výroby a rekreácie ...... 17 2.7.1 Demografický vývoj ...... 17 2.7.2 Ekonomická aktivita a pracovné príležitosti ...... 18 2.7.4 Predpokladaný rozvoj ekonomických aktivít ...... 20 A. Poľnohospodárska výroba ...... 20 B. Lesné hospodárstvo ...... 20 C. Výroba, ťažba, služby a remeselné živnosti ...... 20 D. Komerčné služby a obchod ...... 21 2.7.5 Občianske vybavenie ...... 21 2.7.6 Turizmus, cestovný ruch a rekreácia ...... 22 2.7.7 Ekonomické aktivity ...... 22 2.7.8 Prvé poradie výstavby, prestavby, rekonštrukcie a zmeny funkčného využitia ...... 22 2.8 Vymedzenie zastavaného územia obce ...... 22 2.9 Vymedzenie ochranných pásiem a chránených území podľa osobitných predpisov ...... 22 2.9.1 Ochranné pásma ...... 22 2.9.2 Ochranné pásma zariadení technickej infraštruktúry ...... 22 2.9.3 Chránené územia– funkčné obmedzenie v zmysle prísl. zákonných ustanovení ...... 23 2.10 Návrh na riešenie záujmov obrany štátu, požiarnej ochrany a ochrany pred povodňami ...... 23 2.11 Návrh ochrany prírody a tvorby krajiny, vrátane prvkov územného systému ekologickej stability a ekostabilizačných opatrení ...... 23 2.12 Návrh verejného dopravného a technického vybavenia ...... 24 2.12.1 Dopravný systém obce ...... 24 2.12.2 Vodné toky a vodné hospodárstvo ...... 28 A. Zásobovanie pitnou vodou ...... 28 B. Odvádzanie a zneškodňovanie odpadových vôd ...... 29 C. Vodné toky a odtokové pomery ...... 30 2.12.3 Zásobovanie elektrickou energiou ...... 30 2.12.4 Zásobovanie plynom a teplom ...... 33 A. Zásobovanie plynom ...... 33 B. Zásobovanie teplom...... 33 2.12.5 Telekomunikácie, rozhlas, televízia ...... 35 2.13 Koncepcia starostlivosti o životné prostredie ...... 36 2.14 Vymedzenie a vyznačenie prieskumných území, chránených ložiskových a dobývacích priestorov ...... 37 2.15 Vymedzenia plôch vyžadujúcich zvýšenú ochranu ...... 37 2.16 Ochrana pôdneho fondu - vyhodnotenie dôsledkov stavebných a iných zámerov na poľnohospodárskej pôde a lesných pozemkoch ...... 37 2.16.1 Poľnohospodárska pôda ...... 37 2.16.2 Lesné pozemky ...... 37 2.17 Komplexné hodnotenie navrhovaného riešenia, najmä z hľadiska environmentálnych, ekonomických, sociálnych a územnotechnických dôsledkov ...... 37

Zoznam skratiek:

KSK – Košický samosprávny kraj BD - bytový dom CO - civilná ochrana CHKO – chránená krajinná oblasť CR - cestovný ruch ČOV – čistiareň odpadových vôd HD - hospodársky dvor HaZZ – hasičský a záchranný zbor LHC - lesný hospodársky celok LP - lesná pôda KO - komunálny odpad k.ú. - katastrálne územie NKP – národná kultúrna pamiatka OcÚ - obecný úrad OP - ochranné pásmo PP - poľnohospodárska pôda PD - poľnohospodárske družstvo POH - program odpadového hospodárstva RD - rodinný dom SAD – slovenská autobusová doprava SKUEV – Slovensko, územie európskeho významu ŠM - štátny majetok TS - trafostanica ÚPD – územnoplánovacia dokumentácia ÚPN-O - územný plán obce ÚZPF SR – ústredný zoznam pamiatkového fondu Slov. republiky VÚC - veľký územný celok VN – vysoké napätie elektrické VPS - verejnoprospešné stavby VZN – všeobecne záväzné nariadenie ZaD - zmeny a doplnky ZUŠ - základná umelecká škola ZŠ - základná škola

6 A1. Základné údaje ÚPN-O Kecerovce je vypracovaný na základe schváleného Zadania, s ktorým je v súlade. Dôvodom jeho obstarania je skutočnosť, že obec nemá vypracovanú ÚPD ani ÚPP, pričom má viac ako 2 tis. obyvateľov a záujem o výstavbu je značný. Ďalším dôvodom je potreba komplexného zhodnotenia rozvoja obce a jej k.ú. vo väzbe na ÚPN – VÚC Košický kraj v znení neskorších zmien a doplnkov do roku 2025 a neskôr. Tento projekt je realizovaný s finančnou podporou EÚ. 1.1 Hlavné ciele a problémy riešené ÚPD Hlavným cieľom ÚPN – obce je vypracovanie územnoplánovacej dokumentácie obce, ktorá bude komplexne riešiť funkčné využívanie a priestorové usporiadanie územia obce, koncepciu verejnej dopravy, technickej infraštruktúry vrátane problematiky životného prostredia, ochrany prírody a tvorbu krajiny a ekologickej stability územia obce. Ďalším zámerom riešenia ÚPN-O je získanie koncepčného a rozvojového dokumentu s urbanistickou koncepciou, ktorá zohľadní plánované a určí nové rozvojové zámery obce a strediska turizmu a vytvorí územno-technické predpoklady pre ich trvalo udržateľný rozvoj. Problémy, ktoré sú riešené touto ÚPD možno charakterizovať nasledovne: - individuálne odstraňovanie splaškov časti domov - absencia regulácie zástavby v obci – živelnosť hlavne pri nízkonákladovej výstavbe - problematický stav centra obce - chýbajúce výrobné aktivity a služby - nedobudovaná soc. infraštruktúra - využitie a ochrana NKP a pamätihodností obce. 1.2 Vyhodnotenie doterajšieho územného plánu Obec nemá vypracovanú ÚPD. 1.3 Údaje o súlade riešenia so Zadaním a postup spracovania ÚPD 1.3.1 Chronológia spracovania a prerokovania jednotl. etáp ÚPD: - prípravné práce (2003) - spracovanie Prieskumov a rozborov ÚPN združenia obcí Kecer. mikroregiónu (2003) - vypracovanie, prerokovanie a odsúhlasenie Zadania pre spracovanie UŠ obce (7 – 9/ 2007) - vypracovanie Urbanistickej štúdie obce Kecerovce(9/2007) - prerokovanie UŠ a vyhodnotenie pripomienok k UŠ (12/2007-1/2008) - prerokovanie a schválenie Zadania pre spracovanie ÚPN-O (12/2007, Uznesenie obec. zastupiteľstva č. /2008 z 2008). Prípravné práce a obstarávanie ÚPD sa začalo pred účinnosťou zákona NR SR č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na ŽP, napriek tomu bude uvedený strategický dokument posudzovaný v zmysle uvedeného zákona a je vypracovaná UŠ na úrovni Konceptu riešenia.

1.3.2 Zhodnotenie súladu riešenia so Zadaním Riešenie ÚPD je v súlade so schváleným zadaním.

1.3.3 Zdôvodnenie prípadného spracovania doplňujúcich prieskumov a rozborov Spracovanie ÚPD si vyžadovalo doplnenie informácií v kapitolách technická infraštruktúra, doprava, občianske vybavenie, PP a LPF a výroba.

1.3.4 Súpis použitých podkladov a materiálov Mapové podklady Polohopis v M 1:5 000 (2 500) bol vektorizovaný z ROEP-u Kecerovské Pekľany a katastr. máp Kecerovské Kostoľany, doplnený z obhliadky v teréne a skenovaním ďalších podkladov. Výškopis bol vektorizovaný zo základných máp ČSFR a SR v M 1:10 000. Mapový podklad v M 1:10 000 bol skenovaný z tých istých máp. Ostatné materiály

7 - ÚPN-VÚC Košický kraj v znení neskorších ZaD (Urbi Košice, 2004) - Prieskumy a rozbory obcí Boliarov, Bunetice, Čižatice, Kecerovce, Kecer. Lipovec, Mudrovce, - Opiná a Vtáčkovce (SAŽP BB, CER Košice, 2003) - Zadanie pre spracovanie UŠ obce Kecerovce (obec Kecerovce, 09/2007) - UŠ obce Kecerovce (Architektonické štúdio ATRIUM, 2007) - Skupinový vodovod Boliarov DSP (Hyco Bratislava, 2006) - Obecné nájomné byty a cestná komunik. Kecer. Pekľany – DSP (Hrabčák Prešov,2004) - Školiace stredisko pre Rómov, DSP (A-tech Košice,2003) - Kultúrno – spoločenské centrum, DSP ( A-tech Košice,2003) - Kanalizácia a ČOV Bačkovík – Boliarov – Kecerovce DUR ( VHP Košice, 2000) - vydané územné rozhodnutia a stavebné povolenia od r. 2005. 1.4 Charakteristika riešeného územia 1.4.1 Prírodné podmienky Obec leží v údolí Oľšavy. Extravilán obce tvorí pahorkatinová oráčinovo-lesno-lúčna krajina, pričom lúčne priestory sú sústredené prevažne pozdĺž vodných tokov. V území neboli doteraz spracované podrobné analýzy zo žiadnej oblasti. Všeobecné údaje poskytuje ÚPN VÚC Košického samosprávneho kraja, skôr spracovaný RÚSES Košického regiónu a niektoré ďalšie materiály zo širšieho regiónu alebo celoslovenského záberu. Abiotické zložky Geomorfologické členenie katastrálneho územia je uvedené v nasledujúcej tabuľke. Sústava Alpsko-himalájska Podsústava Karpaty Provincia Západné Karpaty Subprovincia vnútorné Západné Karpaty Oblasť Lučenecko-košická zníženina Celok Košická kotlina Podcelok Toryská pahorkatina

Z geomorfologického hľadiska predstavuje územie katastra reliéf kotlinových pahorkatín. Nivy Oľšavy a Herlianskeho potoka majú tvar úvalinovitých dolín a úvalín kotlín, do územia na východnom okraji zasahujú vysoké proluviálne kužele. Z hľadiska morfologicko-morfometrickej typizácie sa územie člení na nerozčlenenú rovinu v nive Oľšavy a stredne členitú pahorkatinu, na juhovýchodnom okraji zasahuje do územia mierne členitá pahorkatina. Sklon reliéfu je v oblasti nív < 1,0 – 2,5 °, vo zvyšnej časti katastra do 6°. Začlenenie územia z hľadiska regionálneho geologického členenia je uvedené v nasledujúcej tabuľke. Oblasť vnútrohorské panvy a kotliny Podoblasť východoslovenská panva Jednotka prešovská kotlina

Horninové podložie je odrazom lokalizácie katastra, ktorý vypĺňajú sivé vápnité íly až ílovce, siltovce, piesky až pieskovce a zlepence neogénu. Najvrchnejšie kvartérne útvary v údolí Oľšavy predstavujú fluviálne sedimenty – prevažne nivné humózne hliny alebo hlinito-piesčité až štrkovito- piesčité hliny dolinných nív, na ktoré nadväzujú deluviálne sedimenty vcelku, tvorené hlinitými, hlinito-piesčitými, hlinito-kamenitými svahovinami a sutinami, na severovýchodnom okraji aj proluviálne sedimenty, tvorené hlinitými až hlinitopiesčitými štrkmi s úlomkami hornín v náplavových kužeľoch bez pokryvu. Malú časť územia pokrývajú ostatné bližšie sedimenty nečleneného kvartérneho podložia s nepravidelným pokryvom bližšie geneticky nerozlíšených svahovín a sutín. Z hľadiska inžiniersko-geologickej rajonizácie sa člení do troch rajónov, uvedených v nasledujúcej tabuľke. rajón predkvartérnych hornín Ni rajón jemnozrnných sedimentov

8 P rajón proluviálnych sedimentov rajón kvartérnych sedimentov F rajón údolných riečnych náplavov

Litologická charakteristika podkladu odráža aj jeho hydrologické vlastnosti. Údolie Oľšavy vypĺňajú kvartérne piesky a štrky nivných území s veľmi dobrou až dobrou pórovou priepustnosťou a vysokým zvodnením. Vo zvyšnej časti územia sú neogénne súvrstvia ílov, slieňov a pieskov (mladší neogén) prekryté sprašou, ktoré majú dobrú až slabú pórovú priepustnosť a minimálne zvodnenie. Predmetné územie leží v zmysle najnovšej hydrogeologickej rajonizácie Slovenska v hydrogeologickom rajóne V 111 Neovulkanity Slanských vrchov, podľa staršej rajonizácie v hydrogeologickom rajóne NQ 123 Neogén východnej časti Košickej kotliny, čo zrejme lepšie odráža litologickú charakteristiku. Podľa pôvodu rozpustených látok sú podzemné vody oblasti petrogénne, v prevažnej časti územia karbonátogénne, v sedimentoch neogénu s medzizrnovou a puklinovou priepustnosťou, okrajovo do územia zasahujú aj vody silikátovo-karbonátogénne, v nive Oľšavy sú podzemné vody antropogénne ovplyvnené, vo fluviálnych sedimentoch dnovej výplne väčších vodných tokov s medzizrnovou priepustnosťou. Hladina podzemnej vody je zväčša 2 – 5 m hlboko, vo vyšších severných častiach katastra v hĺbke 5 – 10 m. Povrchové vody sú odvodňované Oľšavou a jej prítokmi, územie patrí do povodia Hornádu. Charakteristika režimu odtoku je uvedená v nasledujúcej tabuľke. Oblasť vrchovinno-nížinná Typ dažďovo-snehový

Charakteristika akumulácia v mesiacoch XII – I, vysoká vodnosť II – IV, najvyššie Qma III (IV < II), najnižšie Qma IX a výrazné podružné zvýšenie vodnosti koncom jesene a začiatkom zimy

Z pôdnych typov sa v oblasti katastra vyskytujú vo veľkej časti územia pseudogleje nasýtené z polygenetických hlín a v nive Oľšavy fluvizeme kultizemné. Obsah humusu je v nive vysoký (> 2,3 %), vo zvyšnej časti územia stredný (1,8 – 2,3 %). Z hľadiska priepustnosti a retencie majú pôdy v oblasti strednú priepustnosť a strednú až veľkú retenčnú schopnosť. Pôdna reakcia je v južnej časti územia neutrálna (7,3 – 6,5 pH), na severných okrajoch slabo až stredne kyslá (6,5 – 5,5). Z hľadiska vlhkostného režimu sú pôdy mierne vlhké. Z hľadiska zrnitosti sú pôdy prevažne hlinité. Z hľadiska kamenitosti (štrkovitosti) sú pôdy neskeletnaté až slabo kamenité (0 – 20 %). Klimatické členenie územia katastra je uvedené v nasledujúcej tabuľke. teplá (T) – priemerne 50 a viac letných dní za rok (s denným maximom teploty Oblasť vzduchu ≥ 25 °C) Charakteristika okrsku Klimatické znaky Okrsok T7 teplý, mierne vlhký, januárové teploty vzduchu ≤ -3 °C, Končekov s chladnou zimou index zavlaženia (Iz) je 0 až 60

Súčasná krajinná štruktúra Lesné porasty sa v posudzovanom území nachádzajú prevažne v západnej a východnej častiach územia.. Z hľadiska drevinového zloženia ide o viac-menej prirodzené prevažne porasty duba zimného (Quercus petraea) a diuba letného (Quercus robur) s prímesou ďalších listnatých drevín, najmä hraba (Carpinus betulus), na východnom okraji sú aj rozsiahle plochy sutinových lesov s lipou malolistou (Tilia cordata), čerešňou vtáčou (Cerasus avium), javorom horským (Acer pseudoplatanus) a pod. Nelesná drevinová vegetácia je slabo zastúpená, sústredená prevažne okolo vodných tokov a v ich nivách, na stržiach a strmých medziach, no tam je dostatočne priestorovo a druhovo štruktúrovaná. Veľmi slabo sú zastúpené porasty krovín na krajinárskych štruktúrach v poľnohospodárskej krajine, tvorené trnkou (Prunus spinosa), hlohom (Crataegus oxyacantha), bazou čiernou (Sambucus nigra), ružou šípovou (Rosa canina), zobom vtáčím (Ligustrum vulgare). Na stržiach tokov a vlhkejších štruktúrach k nim pristupuje vŕba krehká (Salix fragilis), vŕba purpurová (Salix purpurea) a vŕba rakytová (Salix caprea), čremcha (Padus avium), čerešňa vtáčia (Cerasus avium), bršlen európsky (Euonymus europaeus), kalina (Viburnum opulus) a ďalšie druhy. Okolo Oľšavy a Herlianskeho potoka sú dobre vyvinuté brehové porasty, ktoré majú miestami

9 charakter lužného lesa. Na okrajoch lesných porastov sa lokálne vyskytujú drevinové formácie charakteru lesa na poľnohospodárskom pôdnom fonde, evidované ako tzv. biele plochy. V rámci celoslovenských pomerov predstavuje posudzované územie krajinu s dobrým zastúpením rozptýlenej stromovej zelene, na severozápadnom okraji s veľmi slabým zastúpením, a krajinu s riedkym až stredným zastúpením rozptýlenej krovinovej zelene. Trvalé trávne porasty sú sústredené prevažne v nive Oľšavy, na jej pravostrannej nivnej medzi a v údolí Herlianskeho potoka. Zväčša ide o prirodzené trávobylinné spoločenstvá hydrofilného až mezofilného, okrajovo aj xerofilného charakteru. Najcennejšie sú plochy vlhkých lúk a pramenísk. V poľnohospodársky využívanej krajine katastra prevažuje orná pôda a trvalé kultúry. Typické mozaikové štruktúry striedania líniovej zelene na antropogénnych líniách sú zachované len lokálne a zväčša splývajú s väčšími skupinami náletových drevín alebo priľahlých lesných porastov. Západnou časťou územia preteká rieka Oľšava, ktorá z pravej strany priberá krátke prítoky v stržiach, sústredených do antropogénneho kanála. Vo východnej časti je početnými krátkymi prítokmi vetvený Herliansky potok, ľavostranný prítok Oľšavy mimo územia katastra. Bez vegetácie sú asfaltové, sčasti aj nespevnené poľné komunikácie, spevnené plochy v obci, časti dvorov pri rodinných domoch, priehony dobytka a pod. Prirodzené plochy bez vegetácie v území predstavujú prechodne erózne strže či nátrže na svahoch údolia Herlianskeho potoka. Stresové javy - územím sú vedené 400 kV elektrické vedenie a 22 kV elektrické vedenia severne od obce s odbočkami do obce. Územím prechádza cesta III. triedy Bidovce – Kecerovce. Na túto cestu nadväzujú miestne komunikácie v obci a spevnené a nespevnené poľné cesty, jedna z nich spája obec s cestou II. triedy 576 Bohdanovce – Bidovce - Herľany – Vranov nad Topľou. Na západnom okraji obce sa nachádza areál poľnohospodárskeho družstva. V území sa nachádzajú len nespevnené lesné cesty. Obytné a administratívne objekty sú sústredené na ploche intravilánu obce a v rómskej kolónii na južnom okraji posudzovaného územia, ktorá čiastočne zasahuje do územia katastra, hoci administratívne patrí pod obec celá. Vegetácia v intraviláne má tradičný charakter, je kultúrneho charakteru, značné plochy však zaberá aj synantropná vegetácia, najmä na okrajoch intravilánu na styku s poľnohospodárskou krajinou. Tvorená je predovšetkým vegetáciou úžitkových záhrad a okrasných plôch pri rodinných domoch a drevinovou vegetáciou na verejných priestranstvách. V území sa mimo intravilánu obce nenachádzajú vyhradené rekreačno-oddychové a športové objekty. Z ostatných objektov, uvedených v metodike KEP, sa v území nenachádzajú žiadne objekty. Ochrana krajiny a významné krajinárske a ekologické štruktúry Z hľadiska územnej ochrany prírody sa v posudzovanom území nenachádzajú žiadne vyhlásené alebo navrhované územia či objekty chránené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“). Alternatívny ekologický výber Ako vyplýva z alternatívneho ekologického výberu, vo veľkej časti katastra nie je doterajšie využitie krajiny v súlade s krajinno-ekologickými podmienkami prostredia. Najmä stredná časť katastra nie je využívaná v súlade s krajinno-ekologickými podmienkami, čo je spôsobené veľkoplošnou premenou krajinnej štruktúry, intenzifikáciou hospodárenia v poľnohospodárskej krajine a najmä nevhodnou premenou kultúr v nive Oľšavy. Krajinnoekologický plán Časť územia katastra môže ostať z hľadiska ekologicky únosného využívania územia bez zmien, resp. je potrebné zvýšiť intenzitu využívania (TTP v nive). V krajinnej štruktúre nie sú plochy oráčin vo vyváženom pomere s lesnými plochami, TTP a ostatnými prírodnými štruktúrami, nedostatočné je zastúpenie prirodzenej mimolesnej zelene. Územie katastra môžeme rozčleniť z hľadiska krajinnoekologických opatrení na tri pásma. Prvé (I.) predstavuje poľnohospodársku krajinu s roztrúsenou mimolesnou zeleňou, ktorá má perspektívu intenzívneho až extenzívneho hospodárskeho využitia a predstavuje produkčnú intenzívnu poľnohospodársku a sídelnú vidiecku krajinu s predurčením na hospodárske využitie, v malej miere na zachovanie miestnych a regionálnych prvkov stability krajiny. Obec ako vidiecke sídlo v intenzívne obhospodarovanej krajine spadá do tohto pásma. II. pásmo predstavuje pomerne zachovalé krajinné segmenty s dostatočným zastúpením ekostabilizačných prvkov a čiastočným rekreačným potenciálom v severovýchodnej časti katastra. III. pásmo predstavuje lesné porasty v juhovýchodnej časti katastra, ktoré má perspektívu zachovania ekostabilizačných prvkov pri súčasnej hospodárskej funkcii.

10 Krajinnoekologické opatrenia Na zabezpečenie ekologickej stability a zvýšenia biodiverzity je potrebné vytvárať v menej stabilnej časti katastra v I. pásme podmienky pre obnovu poľnohospodárskej krajiny výsadbou zelene okolo poľných ciest či na hraniciach jednotlivých blokov, na okrajoch intravilánu a na ploche nivy Oľšavy s maximálnym využitím súčasných plôch prirodzených spoločenstiev a ich začlenením do krajinnej štruktúry dosadbou línií medzi nimi a Oľšavou. Na plochách so zvýšenou eróziou pôdy (dlhé alebo strmé svahy) treba zabezpečiť primerané protierózne opatrenia od zmeny spôsobu obhospodarovania (smer orania) cez budovanie protieróznych pásov až po trvalé zatrávnenie najohrozenejších častí plôch. RÚSES Košického regiónu navrhuje v rámci reštrukturalizácie pôdneho fondu za účelom zvýšenia ekologickej stability opatrenia v nive Oľšavy – transformovanie ornej pôdy na ploche 12,5 ha (bez uvedenia podrobností tranformácie), čím by sa súčasný KES mal zvýšiť z 2,31 na 2,35. Vyššie uvedené opatrenia sa týkajú aj ochrany poľnohospodárskych pôd. Ďalšie prírodné zdroje nepotrebujú ochranné opatrenia, v nive Oľšavy, ktorá je vodohospodársky významným tokom, treba odstrániť nelegálne skládky odpadu. Oblasť kultúrno-historických zdrojov je uvedená v ďalších častiach. V oblasti opatrení na zlepšenie kvality životného prostredia a ochranu zdravia obyvateľstva treba uskutočniť niektoré opatrenia technického charakteru (vybudovanie a dobudovanie infraštruktúry, zlepšovanie a skvalitňovanie využívania jestvujúcich energetických zdrojov), aby nedochádzalo k znečisťovaniu a znehodnocovaniu prírodných zdrojov, ktoré súvisia s ľudským zdravím. Niektoré vplyvy je však možné eliminovať relatívne nenáročnými opatreniami, ako je výsadba zelene v intraviláne, na jeho okraji a najmä v okolí poľnohospodárskych objektov. Osobitnú pozornosť treba venovať nelegálnym skládkam odpadu, situovaným v širšom okolí obce. Do tejto oblasti je ďalej možné začleniť návrhy na budovanie športovo-rekreačných zariadení, prípadne náučných, turistických a cykloturistických trás v rámci rozvíjania nestatického cestovného ruchu, turistického a rekreačného využívania krajiny. Pre zachovanie, udržiavanie a zvýšenie drevinovej vegetácie v obci treba spracovať samostatný generel. Zeleň v obci je obnovovaná a vytváraná živelne, bez potrebného odborného zázemia. Pri ostatných typoch vegetácie treba zabezpečiť ich bežné využívanie, obhospodarovanie a udržiavanie, čím sa zabezpečí zamedzenie zaburinenia plôch a rozširovanie nepôvodných inváznych druhov v prirodzených spoločenstvách v okolitej krajine. Tieto sú naznačené v predchádzajúcich typoch opatrení, najmä v oblasti poľnohospodárstva, a zväčša vyžadujú samostatnú dokumentáciu, ktorá nie je predmetom tohto materiálu a územného plánu. Opatrenia na zlepšenie pôsobenia štruktúry vnímanej krajiny sú zahrnuté v predchádzajúcich návrhoch – napr. výsadbou zelene na stabilných krajinných štruktúrach (poľné cesty, hranice blokov) a na devastovaných plochách poľnohospodárskeho dvora sa zlepší krajinný ráz, spestrí sa obraz krajiny a jej estetické vnímanie zo strany návštevníkov i domácich obyvateľov. 1.4.2 Civilizačné podmienky Kecerovské Kostoľany bola najstaršia dedina na pôvodnom lipovskom panstve. Musela existovať už v roku 1229, keď sa lipovské panstvo odpredávalo. V 13. storočí vystupovala ako panstvo. Vznikol tu aj najstarší kostol na území panstva a rezidencia držiteľov panstva. Obe sa spomínajú už pri prvom delení panstva v roku 1282. Podľa údajov historika Branislava Varsika tu rezidencia feudálov existovala ešte pred výstavbou stredovekého kamenného hradu Lipovec. Pri prvom delení panstva sa Kecerovské Kostoľany dostali do rúk syna Alexandra v roku 1282.Podľa písomných záznamov z rokov 1332 - 1335 v Kostoľanoch sa nachádza fara aj kostol, pričom celok vystupuje pod názvom Lipovec. Tento názov je odvodený od potoka Lipovec.

V blízkosti vyrástla ďalšia dedina - terajší Kecerovský Lipovec, a tak sa už v 14. storočí začínajú obe tieto obce od seba odlišovať. V roku 1367 sa Kecerovské Kostoľany uvádzajú ako poss. Eghazaslipolch, čiže Kostoľany. Kecerovský Lipovec sa uvádza ako Felselipolch, čiže Vyšný Lipovec.

Podľa záznamov portálneho súpisu tu v roku 1427 bolo 25 usadlostí, v roku 1567 udáva 9 a pol usadlosti a v roku 1567 tu bolo 6 celých usadlostí, 4 polovičné a 6 štvrtinových. V tom čase

11 Kostoľany patrili vdove po Gabrielovi z Perína. V roku 1572 patrila Františkovi Homonnaymu a v roku 1601 už Trebišovskému hradu.

Podľa súpisu mien poddaných z roku 1578 vieme, že v dedine žilo slovenské obyvateľstvo. Aj rovnaké súpisy z rokov 1715 a 1720 udávajú slovenské mená tunajších poddaných. V roku 1715 tu žilo 11 poddaných rodín, v roku 1720 ich tu žilo desať. Lexikón z roku 1773 opisuje Kecerovské Kostoľany ako slovenskú dedinu.

Prvú písomnú zmienku o Kecerovských Pekľanoch poznáme z roku 1427. Uvádzajú sa pod názvom Pekľany (Peklen). Nachádzalo sa tam sedem port (usadlostí), ktoré patrili Petrovi Kecerovi (Kecher). Už pri prvom delení lipovského panstva v roku 1882 sa hovorí, že časť, ktorú dostali synovia Petrovi, teda na pravej strane od potoka Lipovca, bola silnejšie zaľudnená ako časť synov Alexanderových, ležiava naľavo od potoka. V roku 1447 sa Kecerovské Pekľany dostali do rúk Žofie, dcéry Demetera Kecera. V roku 1497 dali Kecerovci obce Kecerovské Pekľany s Červenicou, Vtáčkovcami a Opinou do zálohy Jurajovi Gabrielovi, košickému mešťanovi. Listiny z roku 1511 a 1512 hovoria, že po smrti Juraja Gabriela prešli jeho práva na jeho syna a mesto Košice. No v polovici 16. storočia sa Kecerovské Pekľany znovu dostali do rúk Kecerovcov. Podľa zápisu z roku 1598 sa v Kecerovských Pekľanoch nachádzalo 14 domov.

V tom čase sa slovenské obyvateľstvo lipovského panstva prikolonilo k Lutherovej reformácii. V posledných decéniach 16. storočia Kecerovci preniesli faru z Kecerovských Kostoľan do Kecerovských Pekľan. Stalo sa tak z dvoch dôvodov. Panstvo hradu Lipovec na hrade nebývalo a nestaralo sa veľmi o duchovné potreby svojho ľudu. Naviac Kecerovci mali v Kecerovských Pekľanoch svoj kaštieľ. V tom čase držalo hrad Lipovec páni z Perína. V roku 1585 sa hrad uvádza už ako zbúraný. Pôvodný kostol v Kecerovských Kostoľanoch bol asi z dreva, ale v Kecerovských Pekľanoch bol v roku 1602 vystavaný nový murovaný kostol, zasvätený sv. Ladislavovi, kráľovi. V ÚZPF SR je evidovaný pod e.č.422: Kaštieľ (súp.č. 250) – pôvodne renes. zámok z r.1500, prestavaný v 19. st. Kaštieľ (súp.č. 107) – pôvodne renes. zámok z r.1582 s parkom prestavaný v 19. st V Súpise pamiatok SR je zapísaný aj kostol, r.k.sv. Ladislava – renesančný z r.1628, zbarokizovaný v 18. st. a klasicist. obnovený v 19. st..

Kecerovce sú teda konglomerátom dvoch dedín vyvíjajúcich sa pozdĺž ulice a potoka. Obci dominuje kostol na návrší. Zastavané územie obce je tvorené prevažne obytnú funkciu. Občianska vybavenosť je sústredená v centrách pôvodných obcí. Na jednej strane obecný úrad s viacerými doplňujúcimi funkciami, nefunkčné stredisko Jednota, kostol, obchody, služby a evanj. modlitebňa, zdravotné stredisko a MŠ na strane druhej. Základná škola s ihriskom a areálom kaštieľov vytvára celok pri Oľšave spájajúci ako keby históriu a prítomnosť. Významnou doplnkovou funkciou obce je sociálna infraštruktúra /aj pre susedné obce, v ťažisku ktorých sa nachádzajú Kecerovce/. Poľnohodpod. výroba je sústredená v HD Kecerovce. HD nad obcou bol zlikvidovaný. Nad ním je funkčné agroletisko. V 80-tych rokoch bola v k.ú. navrhovaná jadrová elektráreň. Od tohto obdobia badať celkový úpadok obce.

A2. Riešenie územného plánu

2.1 Vymedzenie riešeného územia a jeho geografický opis Riešené územie je vymedzené hranicou dvoch katastrálnych území Kecerovské Pekľany a Kecerovské Kostoľany o ploche 991 a 389 ha. Obec Kecerovce sa nachádza v okrese Košice - okolie, v jeho severo - východnej časti. Je súčasťou Kecerovského mikroregiónu a mikroregiónu Oľšava. Koncentrácia obyvateľstva a jeho demografická charakteristika, sociálna infraštruktúra a poloha vo vzťahu k okolitému osídleniu a v podhorí Slánskych vrchov vytvárajú predpoklady pre cynamizáciu osídlenia a rozvojové možnosti v tomto území do budúcnosti. 2.2 Väzby vyplývajúce z riešenia a záväzných častí územného plánu regiónu V zmysle § 31 stavebného zákona schválilo zastupiteľstvo KSK na územie Košického kraja, vrátane okresu Košice – okolie ÚPN-VÚC Košický kraj – Zmeny a doplnky dňa 30.8.2004. V rozsahu týchto záväzných častí vyhlásených nariadením schvaľujúceho orgánu sú záväzné aj pre spracovanie územného plánu obce Kecerovce. Návrh ÚPN – obce Kecerovce je v súlade so záväznou časťou Územného plánu veľkého územného celku Košický kraj v znení neskorších zmien a doplnkov. Pre vypracovanie Územného plánu obce Kecerovce vyplývajú tieto záväzné regulatívy:

I. Záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania územia 1. Vytvárať podmienky pre rovnovážny rozvoj osídlenia, ekonomiky, sociálnej a technickej infraštruktúry a ochranu životného prostredia kraja. 2. V oblasti osídlenia, usporiadania územia a sídelnej štruktúry 2.1. podporovať rozvoj sídelnej štruktúry vytváraním polycentrickej siete centier osídlenia, ťažísk osídlenia, rozvojových osí a vidieckych priestorov, 2.6. formovať sídelnú štruktúru na regionálnej úrovni prostredníctvom regulácie priestorového usporiadania a funkčného využívania územia jednotlivých hierarchických úrovní ťažísk osídlenia, centier osídlenia, rozvojových osí a vidieckych priestorov, 2.7. rešpektovať pri novej výstavbe objekty obrany štátu a ich ochranné a bezpečnostné pásma, 2.17. vytvárať podmienky pre rovnovážny vzťah urbánnych a rurálnych území a integráciu funkčných vzťahov mesta a vidieka, 2.18. podporovať rozvoj vidieckeho osídlenia s cieľom vytvárania rovnocenných životných podmienok obyvateľov a zachovania vidieckej (rurálnej) krajiny ako rovnocenného typu sídelnej štruktúry, 2.19. zachovávať špecifický ráz vidieckeho priestoru a pri rozvoji vidieckeho osídlenia zohľadňovať špecifické prírodné, krajinné a architektonicko-priestorové prostredie, 2.20. vytvárať podmienky pre dobrú dostupnosť vidieckych priestorov k sídelným centrám, podporovať výstavbu verejného dopravného a technického vybavenia obcí, 2.21. vytvárať podmienky pre udržanie a oživenie stagnujúceho a upadajúceho vidieckeho osídlenia v priestoroch; 2.21.1. oblasť Keceroviec,

3. V oblasti sociálnej infraštruktúry 3.1. zamerať hospodársky rozvoj jednotlivých okresov v kraji na zvýšenie počtu pracovných príležitostí v súlade s kvalifikačnou štruktúrou obyvateľstva s cieľom znížiť vysokú mieru nezamestnanosti vo väčšine okresov kraja, 3.2. vytvárať podmienky pre rozvoj bývania vo všetkých jeho formách s cieľom zvyšovať štandard bývania a dosiahnuť priemer v kraji 340 bytov na 1 000 obyvateľov, 3.3. vytvárať podmienky pre rovnomerné pokrytie územia zariadeniami základnej zdravotnej starostlivosti pri uprednostnení prirodzených centier,

13 3.4. vytvárať podmienky pre rozširovanie siete zariadení sociálnej pomoci a sociálnych služieb pre občanov odkázaných na sociálnu pomoc a občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, 3.5. podporovať činnosť existujúcich a rozvoj nových zariadení v oblasti kultúry a umenia ako neoddeliteľnú súčasť kultúrnych tradícií a služieb obyvateľstvu, 3.6. chrániť najcennejšie územia a objekty nehnuteľných kultúrnych a archeologických pamiatok, a to hlavne národné kultúrne pamiatky, spišský historický komplex, mestskú pamiatkovú rezerváciu Košice a územia vyhlásené alebo navrhované za pamiatkové zóny. 4. V oblasti rozvoja rekreácie, kúpeľníctva a turistiky 4.1. vytvárať podmienky pre realizáciu cykloturistických trás regionálneho, nadregionálneho a medzinárodného významu prepájajúce významné turistické centrá kraja. 5. V oblasti usporiadania územia z hľadiska ekológie, ochrany prírody, ochrany kultúrnych pamiatok a ochrany pôdneho fondu 5.1. rešpektovať ochranu poľnohospodárskeho a lesného pôdneho fondu ako faktor usmerňujúci urbanistický rozvoj kraja, 5.2. zabezpečiť funkčnosť nadregionálnych a regionálnych biocentier a biokoridorov pri ďalšom funkčnom využití a usporiadaní územia, uprednostniť realizáciu ekologických premostení regionálnych biokoridorov a biocentier pri výstavbe líniových stavieb; prispôsobiť vedenie trás dopravnej a technickej infraštruktúry tak, aby sa netrieštil komplex lesov, 5.3. podporovať výsadbu plošnej a líniovej zelene, prirodzený spôsob obnovy a revitalizáciu krajiny v nadregionálnych biocentrách a biokoridoroch, 5.4. rešpektovať kultúrne dedičstvo, predovšetkým chránením najcennejších objektov a súbory objektov s ich ochrannými pásmami: - národné kultúrne pamiatky, ich súbory a areály a ich ochranné pásma, 5.5. podmieniť usporiadanie územia z hľadiska aspektov ekologických, ochrany prírody, prírodných zdrojov a tvorby krajinnej štruktúry, 5.6. rešpektovať pri organizácii, využívaní a rozvoji územia jeho prírodné danosti najmä v osobitne chránených územiach, prvkoch územného systému ekologickej stability, v územiach patriacich do súvislej európskej sústavy chránených území a ich využívanie zosúladiť s funkciou ochrany prírody a krajiny, 5.7. zohľadňovať pri umiestňovaní činností na území ich predpokladaný vplyv na životné prostredie a realizáciou vhodných opatrení dosiahnuť odstránenie, obmedzenie alebo zmiernenie prípadných negatívnych vplyvov, 5.8. zabezpečovať zachovanie a ochranu všetkých typov mokradí, revitalizovať vodné toky a ich brehové územia s cieľom obnoviť a zvyšovať vododržnosť krajiny a zabezpečiť dlhodobo priaznivé existenčné podmienky pre biotu vodných ekosystémov, 5.9. zabezpečiť elimináciu stresových faktorov v chránených územiach prírody; 5.13.1. vzdušné elektrické vedenia postupne ukladať do zeme, 5.10. podporovať zmenu spôsobu využívania poľnohospodárskeho pôdneho fondu zatrávnením ornej pôdy ohrozovanej vodnou a veternou eróziou, 7. V oblasti rozvoja nadradenej technickej infraštruktúry 7.1. zvyšovať podiel zásobovaných obyvateľov pitnou vodou z verejných vodovodov s cieľom dosiahnuť do roku 2010 úroveň celoslovenského priemeru, 7.2. chrániť koridory pre rozšírenie skupinových vodovodov, a to 7.2.1. skupinový vodovod v Olšavskej doline v trasách: Opiná - Herľany, Kecerovce - Bunetice a prívody do Vtáčkoviec a Kecerovského Lipovca, 7.9. znižovať rozdiel medzi podielom odkanalizovaných obyvateľov a podielom zásobovaných obyvateľov pitnou vodou, 7.10. zvyšovať úroveň v odkanalizovaní a čistení odpadových vôd miest a obcí s cieľom dosiahnuť do roku 2010 úroveň celoslovenského priemeru,

7.11. prednostne realizovať rekonštrukciu alebo výstavbu kanalizácií a čistiarní odpadových vôd v sídlach 7.11.1 s vybudovaným vodovodom, 7.11.2 nachádzajúcich sa v ochranných pásmach zdrojov podzemnej vody Košického kraja a v alúviách vodných tokov Bodva, Hornád, Torysa, Topľa, Ondava, Laborec, Uh a Latorica, 8. V oblasti hospodárstva

14 8.3. dosiahnuť trvalú udržateľnosť hospodárskeho a sociálneho rozvoja regiónov v kraji, 8.4. stabilizovať a revitalizovať poľnohospodárstvo diferencovane podľa poľnohospodárskych produkčných oblastí s prihliadnutím na chránené územia prírody a na existujúci funkčný územný systém ekologickej stability, 8.10. podporovať rozvoj tradičnej remeselnej výroby a nevýrobných činností súvisiacich s lesnou činnosťou ako integrovanú súčasť lesného hospodárstva, podporujúce rozvoj vidieka, II. Verejnoprospešné stavby Verejnoprospešné stavby spojené s realizáciou uvedených záväzných regulatívov sú tieto : 5. Nadradená technická infraštruktúra 5.5. stavby pre rozšírenie skupinových vodovodov 5.5.1. skupinový vodovod v Olšavskej doline v trasách: Opiná - Herľany, Kecerovce - Bunetice a prívody do Vtáčkoviec a Kecerovského Lipovca, 2.3 Základné demografické, sociálne a ekonomické rozvojové predpoklady obce Počet obyvateľov vykazuje v priebehu desaťročí výrazne stúpajúci trend vývoja. Vo výhľade sa predpokladá jeho udržanie, predovšetkým vďaka kvalite životného prostredia a dostatku disponibilných plôch pre výstavbu a polohovému potenciálu voči mestu Košice. Koncentrácia obyvateľstva a jeho demografická charakteristika, sociálna infraštruktúra a poloha vo vzťahu k okolitému osídleniu a v podhorí Slánskych vrchov vytvárajú predpoklady pre stabilizáciu osídlenia a rozvojové možnosti tohto územia do budúcnosti. Je centrom osídlenia v hornej časti údolia Olšavy – v minulosti bola obec strediskovou obcou a aj dnes plní túto funkciu z hľadiska sociálnej infraštruktúry. Z hľadiska polohy voči významným centrám osídlenia a sídelným rozvojovým osiam je v periférnej polohe. Má však vzťah k rozvojovému územiu v priestore medzi mestami Košice a Prešov - zo západnej strany. Rozvojový potenciál obce a jej k.ú. je daný samotnou polohou na križovatke ciest III. triedy, pripravovanou diaľnicou pod Bidovcami, úplnou technickou infraštruktúrou a rezervami na jej skapacitnenie. Potenciálom medzinárodného významu je neďaleká prítomnosť geoterm. zdrojov, krajinné prostredie, ale hlavne bohaté historické a duchovné bohatstvo regiónu. V „hre“ je aj možnosť výstavby Jadrovej elektrárne. Obec je v gravitačnom poli investorov, nakoľko sa v neďalekých Bidovciach pripravujú podmienky pre aqapark a priemyselný ekopark národného významu. Uvedený potenciál vytvára silný predpoklad pre rozvoj služieb a turizmu na medzinárodnej úrovni a následne bývania. 2.4 Riešenie záujmového územia a širšie vzťahy dokumentujúce začlenenie obce do systému osídlenia Záujmové územie tvoria katastr. územia obcí vo väzbe na riešené územie. Sú to obce Boliarov, Čižatice, Mudrovce, Kecerovský Lipovec, Opiná, Bunetice, Vtáčkovce a ďalej Bačkovík, Ploské a Kráľovce. Je vyjadrené v M1: 50 000. Obec je súčasťou okresu Košice – okolie, Kecerovského mikroregiónu a mikroregiónu Oľšava.. V širšom kontexte bude plniť okrem bývania viacero funkcii: - rekreačnú – obec je križovatkou regionálnej cyklotrasy - vodohospodársku – obec je súčasťou skupinového vodovodu a kanalizácie Oľšava - prírodoochrannú – chotárom prechádzajú biokoridory a biocentrá terestrické a hydrické nadreg. a regionálneho významu; jeho východného okraja sa dotýka hranica CHVÚ Slanské vrchy. Vyššia vybavenosť a pracovné príležitosti sú v krajskom sídle. Lesy spadajúce do LHC Kecerovce spravuje Pozemkové spoločenstvo a Lesy SR, š.p. V obci pôsobí poľovnícke združenie Stavenec. Poľnohospodárska výroba je sústredená v HD - Tatracon. Pôsobí tu niekoľko SHR orientovaných na rastlinnnú výrobu. Táto tendencia bude pokračovať i výhľadovo. Južne a východne od neho je navrhovaná plocha nezávadnej priemyselnej výroby. Bývalý HD nad obcou je zlikvidovaný. Jeho plochu navrhujeme ako územnú rezervu pre nezávadnú výrobu. Obytné funkcie sú koncentrované pozdĺž prieťahov ciest III. triedy a miestnych komunikácií. Obec je súčasťou rekreačného územného celku č. 5 – Hornádska kotlina regionálneho

15 významu. V samotnej obci však nie sú rozvinuté žiadne aktivity tohto druhu. Obč. vybavenie je koncentrované v centre obce a za Oľšavou. Obec je napojená na distribučné VN elektr. vedenie č. 251 vyvedené cez 6 TS. TÚ prislúcha do ÚTO Východ v primárnej oblasti 055 Košice. Územie je vykryté signálom mobilných operátorov a TV signálom. Obec nie je plynofikovaná. Zásobovanie teplom je z lokálnych kotolní na báze tuhého paliva a elektriky. Zásobovanie pitnou vodou je z obecného vodovodu. Obec je odkanalizovaná do skupinovej kanalizácie s ČOV v Bačkovíku. Katastrálne územie obce leží v základnom povodí Olšavy, ktoré je súčasťou hlavného povodia Hornádu. Riešeným územím pretekajú toky: Olšava, Trstianka, Hrabovec, Kostoliansky potok a Pekliansky potok. Olšava je vodohospodársky významným tokom. Na nadradenú cestnú sieť je obec napojená prostredníctvom ciest III/0682, 018230, 018223, 0688 a 0687. K.ú. prechádza sieť regionálnych cyklotrás a účelových lesných ciest, ktoré navrhujeme doplniť cyklomagistrálou do Košíc. Nad obcou je funkčné letisko – pristávacia a vzletová dráha využívaná pre poľnohospodárske účely, ktoré navrhujeme využívať aj pre turizmus. 2.5 Návrh urbanistickej koncepcie priestorového usporiadania Základná koncepcia rozvoja obce a jej k.ú. vychádza z územno-technických, krajinno- ekologických a ekonomických podmienok, demografických ambícií a stratégie ich zhodnotenia v prospech obce a celého k.ú. do roku 2020. Rešpektuje princípy ochrany a tvorby životného prostredia. Základná funkčná, priestorová a prevádzková štruktúra obce bude orientovaná na: - hľadanie styčných bodov v sídelnej a rekreačnej deľbe práce s ostatnými obcami mikroregiónu, - posilnenie úlohy centra sociálnych a výchovných služieb, - vymedzenie dostatočných plôch pre bývanie, - rozšírenie výrobných plôch a zamestnanosti v obci, - využitie objektu Jednoty pre verejnoprospešné funkcie, - reprofilovať využitie areálu hospod. dvora hygienicky nezávadnými funkciami - obnoviť prevádzku agroletiska. V rámci mikroregiónu bude medzi Bidovcami a Kecerovcami tvorený silný urbanizačný priestor s dominaciou obytnej, vybavenostnej a poľnohospodárskej funkcie. Demograf. prognóza vychádza teda z predpokladu budúcej existencie strediska CR Aquabid medzinárodného významu, priemyselného ekoparku a rozvoja turizmu. 2.6 Návrh funkčného využitia územia obce Pre výstavbu sa využívajú plochy už dnes atakované nelegálnou výstavbou RD v obytných skupinách pred vstupom do obce. Prírastok nových RD si vyžiada rozšírenie siete občianského vybavenia. Celkovo je navrhovaných 180 j. v rodinných domoch. Sústredenie nových nízkorozpočtových rodinných domov je navrhované v lok Grúňky, Rybníky a Ravas. Občianske vybavenie je prakticky zachované v pôvodnej štruktúre nakoľko kapacitou a druhovosťou vyhovuje. Okrem jestvujúcich plôch je ďalší prírastok navrhovaný na pozemkoch RD v blízkosti autobusových zastávok a ťažisku obytných okrskov. Samostatnou jednotkou bude športový a školský areál pri Oľšave, ktorý navrhujeme na rozšírenie. V obci pribudne Obv.odd. PZ a nové zdrav. stredisko s lekárňou. Kaštieľ je navrhovaný pre dom dôchodcov a domov soc. starostlivosti a nezastavaný priestor pri OcÚ na verejný park. Komunikačne sú lokality napojené na jestv. obslužné komunikácie, z ktorých niektoré navrhujeme rozšíriť a zrekonštruovať. Pozdĺž prieťahu ciest III. triedy je navrhovaný jedno, alebo obojstranný chodník so sústavou verejnej zelene. HD navrhujeme na intenzifikáciu. V jeho blízkosti sú vymedzené plochy pre nezávadnú výrobu, vrátane bývalej AB. Bývalý HD nad obcou je zlikvidovaný. Jeho plochu navrhujeme ako územnú rezervu pre nezávadnú výrobu. Lesná a poľnohospod. krajina bude plniť prírodo a vodoochrannú úlohu a spolu so sieťou turistických trás (pešie, cyklistické, lyžiarské, trasy pre jazdu koní a záprahov ) bude sprístupňovať atraktívne krajinné prostredie. Obec bude zapojená do systému poznávacieho okruhu mikroregiónu. Ten bude prepojený na ostatné značkované trasy, ale hlavne na Karpatskú cyklocestu.

16 A. Zásady urbanistickej kompozície Návrh hmotovo – priestorovej štruktúry vychádza zo snahy o čo najcitlivejšie zakomponovanie nových funkcií do dlhoročne sa vyvíjajúcej zástavby obce, ako aj krajinného prostredia na novej kvalitatívnej úrovni. Osobitne dôležitým je priestor historickej zóny, cintorín, ale aj skupiny pôvodných domov a stodôl, ako odkaz ľudovej architektúry. Väčšiu časť navrhujeme uchovať. Tu výška prestavby nesmie prekročiť 1 nadzemné podl. a musí sa prispôsobiť pozdĺžnemu charakteru parciel. Z hľadiska urbanistickej kompozície je potrebné obec rozvíjať v súlade s jej terajšou kompozičnou štruktúrou a základnou dopravnou kostrou, formou ulicovej zástavby. Je potrebné rešpektovať jestvujúcu dominantu obce aj širšieho okolia – kostol na kopci nad centrom obce a pôdorysnú štruktúru obce zástavbou nízko podlažnými samostatne stojacími objektmi (výšková hladina max. 2 podlažia s možnosťou využitia podkrovia). Je potrebné skultivovať: Kostol – identický vizuálny znak a priestor obce v zastavanom území a v panoráme krajiny Centrum obce pod kostolom – ťažisko obce a križovatka ciest III. triedy Hlavné ulice, ako kompozičné osi sídla – v smere sever-juh tranzit, v smere západ-východ počnúc od centra obce do voľnej krajiny. Novými urbanistickými štruktúrami bude sústredená výstavba RD, školský areál a výrobná zóna v časti Pekľany. Za účelom skvalitnenia obytných a rekreačných podmienok navrhujeme doplniť riešené územie o prvky drobnej architektúry (zastávky autobusov, lavičky, verejné osvetlenie, oddychové zóny a pod.). B. Ochrana pamiatok V ÚZPF SR je evidovaný pod e.č.422: Kaštieľ (súp.č. 250) – pôvodne renes. zámok z r.1500, prestavaný v 19. st. Kaštieľ (súp.č. 107) – pôvodne renes. zámok z r.1582 s parkom prestavaný v 19. st V Súpise pamiatok SR je zapísaný aj kostol, r.k. sv. Ladislava kráľa – renesančný z 1628, zbarokizovaný v 18. st. a klasicist. obnovený v 19. st.. V chotári je rad krížov, v obci zachovalé gánkové domy, kúrie, mlyn, cintoríny, studne a pod. Všetky uvedené stavby a objekty sú v plnom rozsahu integrované do rozvoja obce, t.j. ÚPD ich ponecháva v pôvodnom stave. Historické jadro s úplným zachovaním pôvodnej urbanistickej štruktúry je navrhované na ochranu. 2.7 Návrh riešenia bývania, občianskeho vybavenia so sociálnou infraštruktúrou, návrh výroby a rekreácie Ako podklad slúžili štatistické údaje zo sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2001. 2.7.1 Demografický vývoj Počet obyvateľov vykazuje v priebehu desaťročí výrazne stúpajúci trend vývoja. Vo výhľade sa predpokladá zvýraznenie tohto trendu, vyplývajúceho z demografických charakteristík populácie /mimoriadne vysoká natalita a veková štruktúra s mimoriadne vysokou predproduktívnou zložkou obyvateľstva/ - predpokladá sa tendencia zrýchlenia doterajšieho výrazne stúpajúceho trendu vývoja počtu obyvateľov. Výhľadové obdobie bolo stanovené na rok cca 2020, kedy sa predpokladá nárast počtu obyvateľov priemerne 3 – 3,5 % ročne, teda cieľový stav je odhadovaný na s absolútnym prírastkom voči súčasnému stavu o cca 35 - 40 %. Pri prognóze ďalšieho vývoja obyvateľstva boli zohľadnené tieto okolnosti: • predovšetkým rast počtu obyvateľov prirodzeným prírastkom vyplývajúci z demografických charakteristík populácie - vysoká natalita a veková štruktúra • rast počtu obyvateľstva vyplývajúci zo zabezpečenia kvalitného životného prostredia • rast počtu obyvateľstva viazaný na predpokladané ekonomické aktivity, • postupne sa prejavujúce zvýšenie kvality života a tým zmiernenie trendu rastu. Retrospektívny vývoj počtu obyvateľov v rokoch 1970 – 2001/2003 dokumentuje progresívny vývoj: 1970 19801991 2001 2003 1 282 1 555 1 772 2 333 2 495 Kecerovce

17 Z uvedeného vyplýva narastajúci trend prírastku obyvateľstva – v dekáde 1980 – 1991 predstavoval priemerný ročný prírastok cca 1,5 %, v nasledujúcej 1991 – 2001 cca 3,2 %, v období 2001 – 2003 je to už priemerne 3,5 %. Veková štruktúra obyvateľstva 31.12.2003 Predproduktí Produktívny Podproduktív vny ny (15 - 59 M/54 (0 - 14) Ž) (60+ M/55+ Ž) 2 495 958 38,4% 1355 54,3% 182 7,3%

Z uvedeného vyplýva narastajúci podiel predproduktívnej zložky obyvateľstva a naopak mimoriadne nízky podiel poproduktívnej zložky obyvateľstva. Implicitne aj z hľadiska vekovej skladby a indexu vitality ide o progresívny typ populácie. V ÚPD je riešený demografický vývoj s predpokladaným cieľovým stavom k roku 2025 – 3323. 2.7.2 Ekonomická aktivita a pracovné príležitosti

Ekonomická aktivita obyvateľstva Osoby ekonomicky aktívne 922 z toho na materskej dovolenke 35 pracujúci dôchodcovia 8 nezamestnaní 678 Nepracujúci dôchodcovia 214 Deti, žiaci, študenti 979

Ekonomicky aktívni podľa odvetvia hospodárstva Poľnohospodárstvo, poľovníctvo 120 Lesníctvo, ťažba dreva 12 Priemyselná výroba 32 Stavebníctvo 108 Obchod 32 Hotely a reštaurácie 12 Doprava, skladovanie, pošty a spoje 29 Verejná správa, obrana 22 Školstvo 25 Zdravotníctvo a sociálna starostl. 15 Ostatné a neudané 515

Organizačná štruktúra ekonomiky Subjekty spolu k 31. 12. 2002 36 v tom: právnické osoby 7 v tom: podniky 2 z toho: obchodné spoločnosti 2 akciové spoločnosti - spoločnosti s r. o. 2

18 družstvá - štátne podniky - obecné podniky - ostatné ziskovo orientované podniky - neziskové organizácie 5

fyzické osoby 29 v tom: živnostníci 25 slobodné povolania 3 samostatne hospodariaci roľníci 1

Subjekty podľa druhu vlastníctva súkromné 34 z toho: zahraničné - družstevné - verejné 2

Subjekty podľa odvetvia pôdohospodárstvo 1 ťažba nerastných surovín, priemysel a výroba, rozvod elektriny, plynu, vody 3 stavebníctvo 4 obchod, oprava motorových vozidiel, hotely a reštaurácie, doprava, skladovanie, pošty a telekomunikácie 17 finančné sprostredkovanie, nehnuteľnosti, prenájom, obch. činnosti, výskum a vývoj 2 verejná správa, obrana, školstvo, zdravot., ostatné spoločenské, sociálne a osobné služby a činnosti domácností 9

Maloobchodná sieť Predajne s tovarom zmiešaným 7 nepotravinárskym 1 Pohostinské odbytové strediská 2

Návrh - rozvoj chýbajúcich výrobných aktivít a služieb je riešený vytvorením ponuky nevyužitých priestorov bývalého hospodárskeho dvora v západnej časti zastavaného územia a objektov občianskeho vybavenia, pričom preveriť možnosti integrovaného riešenia výrobných služieb pre potreby obce. - rozvoj chýbajúcich výrobných aktivít a služieb je riešený na nových rozvojových plochách vo väzbe na hospodársky dvor vo väzbe na východnú a južnú časť zastavaného územia - rozvoj rekreačných aktivít je riešený vo vzťahu k zastavanému územiu obce a tiež v nadradených súvislostiach - Slanské vrchy, geoterm. zdroje, susedné obce.

V budúcnosti je potrebné predpokladať aj naďalej vysokú dochádzku za zamestnaním mimo obec, zároveň však vznik pracovných príležitostí v obci viazaných na rozvoj ekonomických aktivít v poľnohospodárskej výrobe a v oblasti výroby a remesiel, doplnkovo aj vo vzťahu k rekreácii a

19 cestovnému ruchu (predovšetkým služby). Predpokladáme výhľadový nárast pracovných príležitostí v obci o cca 150 miest na celkový počet cca 450.

2.7.3 Bytový fond V návrhu riešenia ÚPN obce sú na základe posúdenia súčasného stavu bytového fondu navrhované regulatívy na rekonštrukciu a asanačnú prestavbu jestvujúceho bytového fondu a navrhované nové rozvojové plochy pre novú výstavbu so stanovením regulačných prvkov pri realizácii výstavby, vo väzbe na zastavané územie obce. V návrhu predpokladáme nárast počtu obyvateľov a bytov podľa vyššie uvedenej prognózy 180 bj pri obývanosti 6,3 oproti súč. stavu 6,6, čo činí celový stav 525 bj. Nová bytová výstavba je navrhovaná rôznymi formami RD, doplnkovo aj málokapacitnými bytovými domami. Predpokladaná potreba do roku 2025 je riešená etapovite. Po časovom horizonte 2020 je navrhovaná – územná rezerva. Stavebné parcely pre RD lokalizujeme podľa týchto zásad: • využiť disponibilné prieluky, • novú zástavbu rodinných domov navrhnúť v nových lokalitách vo väzbe na zastavané územie obce. 2.7.4 Predpokladaný rozvoj ekonomických aktivít A. Poľnohospodárska výroba Poľnohospodárska výroba je sústredená v HD Kecerovce (bývalé PD Kecerovce). V súčasnosti ho čiastočne využíva Tatrakon na rastlinnú produkciu a zvyšnú časť pre nákladnú dopravu. Spoločnosť obhospodaruje ornú pôdu aj v k.ú. Boliarov a Mudrovce. Celkovo zamestnáva 20 prac. Bývalý HD nad obcou je zlikvidovaný. Jeho plochu navrhujeme ako územnú rezervu pre nezávadnú výrobu. Z pôdnych typov sa v oblasti katastrov vyskytujú vo veľkej časti územia pseudogleje nasýtené z polygenetických hlín a v nive Oľšavy fluvizeme kultizemné. Obsah humusu je v nive vysoký (> 2,3 %), vo zvyšnej časti územia stredný (1,8 – 2,3 %). Z hľadiska priepustnosti a retencie majú pôdy v oblasti strednú priepustnosť a strednú až veľkú retenčnú schopnosť. Pôdna reakcia je v južnej časti územia neutrálna (7,3 – 6,5 pH), na severných okrajoch slabo až stredne kyslá (6,5 – 5,5). Z hľadiska vlhkostného režimu sú pôdy mierne vlhké. Z hľadiska zrnitosti sú pôdy prevažne hlinité. Z hľadiska kamenitosti (štrkovitosti) sú pôdy neskeletnaté až slabo kamenité (0 – 20 %). Pôdy v území sú relatívne čisté, nekontaminované – obsah všetkých hodnotených rizikových látok je pod limitom A. Najlepšou skupinou BPEJ je 5 a najhoršou – 9. Návrh Ďalšiu poľnohosp. činnosť v HD nenavrhujeme. V riešení sa predpokladá jeho výhľadové využitie aj pre nepoľnohospod. výrobu. B. Lesné hospodárstvo Lesy v k.ú. spadajúce do LHC Kecerovce obhospodarujú Lesy SR a Urbárska spoločnosť.Sídlo LS je v obci. Popri sieti vývozných ciest je niekoľko skládok dreva. Drevná hmota je vyvážaná obcou, čo spôsobuje neúmerné zaťažovanie miestnych komunikácií. Zamestnaných je 10 a v sezóne cca 20 osôb. V lesoch pôsobí Poľovnícke združenie Návrh Predpokladá sa stabilizácia na úseku ťažby a odvozu dreva. Z dôvodu efektívnejšieho zhodnotenia surovín navrhujeme možné ďalšie rozšírenie finalizácie drevných výrobkov v rámci navrhovaného výrobného areálu. C. Výroba, ťažba, služby a remeselné živnosti V obci nie je zastúpená priemyselná výroba. Zo živností dominuje stavebníctvo. Celkový počet prac. príležitostí je cca 100. Návrh Jestv. areál HD a AB vedľa, navrhujeme na intenzifikáciu hygienicky nezávadnými prevádzkami. Východne je navrhovaná ďalšia plocha pre nezávadnú výrobu. Tým sa vytvára

20 predpoklad pre vznik nových pracovných príležitostí, a s tým spojený rozvoj živnostenského a stredného podnikania na úseku doplnkovej výroby a služieb. D. Komerčné služby a obchod V obci sú nasledovné komerčné služby: - predajňa potravín – bývalé espresso (2 pracovníci) - predajňa potravín Milka, pohostinstvo (2 pracovníci) - predajňa obuvi a textilu Milka (2 pracovníci) - predajňa potravín Jana, pohostinstvo U Šimona (3 pracovníci) - predajňa potravín, pohostinstvo (2 pracovníci) - kamenárstvo (2 pracovníci). Komerčné služby a obchody sú lokalizované v účelových zariadeniach a v polyfunkčných rodinných domoch. Pre výhľadové potreby nebudú uvedené kapacity stačiť. Návrh Rozvoj komerčných služieb navrhujeme v objektoch na hlavnej kompozičnej osi a v centrách okrskov. Doplnkový rozvoj komerčných služieb a obchodných zariadení navrhujeme tak isto v rodinných domoch. 2.7.5 Občianske vybavenie V rámci občianskeho vybavenia sa navrhuje rozvoj jednotlivých zariadení podľa výhľadových potrieb obyvateľov a návštevníkov obce nasledovne: Školské a predškolské zariadenia V obci sa nachádza jednotriedna MŠ s kapacitou 24 detí. Obec je školským obvodom viacerých obcí.14 tr. ZŠ s kapacitou 400 žiakov je využívaná 680 žiakmi, preto obec pripravuje jej dostavbu o ďalších 14tr, telocvičňu, jedáleň s kuchyňou. Niekoľko odborov ZUŠ je v Bidovciach. Pri ZŠ navrhujeme učilište, ktoré bude zabezpečovať celkovú vyššiu vzdelanosť a remeselnú výchovu značného množstva detí. Najbližšie stredné školy sú v Košiciach.. Kultúra a osveta Kultúrny dom v obci nie je. Navrhujeme preto dostavbu Obecného domu o kultúrno – spoločenskú sálu s kapacitou 200 miest. Jeho súčasťou bude aj obecná knižnica. Tá je dnes umiestnená v objekte pod kostolom. Miestne komunitné centrum o kapacite 40 osôb už nepostačuje. Regionálne komunitné centrum navrhujeme v objekte bývalej Jednoty. Vyššie vybavenie je v Košiciach. V obci je rím kat. kostol a evanj. modlitebňa. Systém bude vyhovovať aj výhľadovo. Telovýchova a šport Existujúci športový areál pozostáva z futbalového ihriska. Navrhujeme dobudovanie šatní. V primeranej pešej dostupnosti navrhujeme okrskové ihriská. Obec je križovatkou cykloturistických tras, preto v Obecnom dome navrhujeme infocentrum.. Zdravotníctvo Obec je zdravotným obvodom viacerých obcí. Nachádza sa tu zdravotné stredisko s lekárňou. Najbližšie vyššie vybavenie je v Košiciach. Systém bude vyhovovať aj výhľadovo. Sociálna starostlivosť V obci sa nenachádza žiadne zariadenie pre sociálnu starostlivosť. Opatrovateľská služba pod OcÚ (1 osoba) sa stará o viacerých dôchodcov. Najbližšie vybavenie je v Košiciach. Alt. navrhujeme Dom dôchodcov pre kapacitou cca 50 miest a domov soc. starostlivosti pre cca 10 občanov v kaštieli. Administratíva Budova Obecného domu, v ktorom sa nachádza obecný úrad bude vyhovovať aj perspektívne. Súčasná kapacita: 6 pracovísk, zasadačka pre 25 účastníkov. Sídli tu aj Pošta s 2 pracovískami. Spoločný stavebný úrad je v Bidovciach. Matrika je v Obecnom dome. R.k. farský úrad vyhovuje. Systém bude vyhovovať aj výhľadovo. Ostatné Dobrovoľný hasičský zbor v obci má 40 členov. Ochrana spadá pod OR HaZZ Košice- okolie. Najbližšia PS je v Bidovciach. Systém bude vyhovovať aj výhľadovo. Kapacita cintorína vyhovuje, v časti Kostoľany však navrhujeme Dom smútku. Ostatné zariadenia V obci sú nasledovné komerčné služby: - predajňa potravín – bývalé espresso (2 pracovníci)

21 - predajňa potravín Milka, pohostinstvo (2 pracovníci) - predajňa obuvi a textilu Milka (2 pracovníci) - predajňa potravín Jana, pohostinstvo U Šimona (3 pracovníci) - predajňa potravín, pohostinstvo (2 pracovníci) - kamenárstvo (2 pracovníci). 2.7.6 Turizmus, cestovný ruch a rekreácia Obec je súčasťou rekreačného územného celku č. 5 – Hornádska kotlina regionálneho významu. V samotnej obci však nie sú rozvinuté žiadne aktivity tohto druhu. Obec leží na regionálnej cyklo trase. Denná rekreácia občanov sa uskutočňuje na športovo-rekreačných plochách v obci – futbalové ihrisko, prechádzkové trasy okolo obce. Koncom týždňová rekreácia sa uskutočňuje v širšom priestore Košického kraja. Návrh Perspektíva je vo využití geotermálnych zdrojov v okolí, atraktivít Slanských vrchov, ako aj hodnôt v samotnej obci. Obec je zapojená do systému poznávacieho okruhu mikroregiónu. Ten bude prepojený na ostatné značkované turistické trasy, ale hlavne na Karpatskú cyklocestu. V Obecnom dome navrhujeme infocentrum. Stav rekreačných možností pre obyvateľov bude vyhovovať i perspektívne. 2.7.7 Ekonomické aktivity Štruktúra a kapacita ekonomických aktivít je úmerná potenciálu obce. Dominuje primárny sektor (vrátane sezónnej zamestnanosti). Rozvoj ekonomiky obce vychádza z týchto prognóz: ♦ v poľnohospodárskej výrobe uvažovať čiastočne s farmárskym hospodárením na báze rastlinnej výroby ♦ v lesnom hospodárstve uvažovať s tradičnou pestovateľskou a ťažobnou činnosťou, ♦ predpokladať rozvoj: ♦ drobnej výroby vo vlastnej obci na báze doplnkovej výroby a služieb. ♦ služieb pre cestovný ruch na báze miestnych daností, turistiky a cykloturistiky. 2.7.8 Prvé poradie výstavby, prestavby, rekonštrukcie a zmeny funkčného využitia Výstavba, prestavba a rekonštrukcia obce je rozdelená do dvoch základných etáp: 1. etapa – rok 2015, 2. etapa – rok 2025. Prvá etapa predstavuje realizáciu investičných zámerov vo všetkých častiach obce pre cca 2 850 obyvateľov. V 1. etape je navrhovaných 90 bytov v RD a komplexné zabezpečenie technickou infraštruktúrou, dopravou, občianskym a športovo – rekreačným vybavením. Prestavbu na mieste neobývaných domov navrhujeme vo dvoch prípadoch. 2.8 Vymedzenie zastavaného územia obce Navrhovaná hranica zastaviteľnosti územia obce podľa § 139 Stav. zákona je odvodená od hranice súčasne zastavaného územia k 1. 1. 1990 a je rozšírená o jestvujúce a navrhované plochy bývania, športu, občianskeho vybavenia, dopravy a infraštruktúry. V obci je rozšírená severne – okraj navrhovanej obytnej skupiny Rybníky, juhozápadne – okraj navrhovanej obytnej skupiny a športovej plochy Grúňky, z východu okrajom navrhovaného výrobného areálu a obytnej skupiny Ravas a zo severovýchodu – okraj navrhovaného školského areálu. 2.9 Vymedzenie ochranných pásiem a chránených území podľa osobitných predpisov 2.9.1 Ochranné pásma - cintorín – 50 m od okraja pozemku - cesty III. triedy – v extraviláne 20 m od osi komunikácie - výškové a technické obmedzenia agroletiska Kecerovce určené ŠLI (podrobne kap.11.6) - lesné pozemky – 50 m od okraja porastu - bývanie, zdravotníctvo a školstvo – izofóna ekvivalentnej hladiny hluku od ciest 60 dB(A). 2.9.2 Ochranné pásma zariadení technickej infraštruktúry Pre výkon správy vodného toku a vodných stavieb:

22 5 m široký nezastavaný manipulačný pás pozdĺž upravených tokov ( § 47 vodného zákona a § 17 zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách) 10 m pozdĺž neupraveného toku Ochranné pásma (v zmysle Energetického zákona) na ochranu elektro energetických zariadení 10 m pri napätí od 1 kV do 35 kV vrátane, v lesných priesekoch 7 m, ochranné pásmo zaveseného káblového vedenia s napätím od 1 kV do 110 kV vrátane je 2m od krajného vodiča na každú stranu. - 25 m pri napätí 110 kV až 400 kV od krajného vodiča na každú stranu. V ochrannom pásme vonkajšieho elektrického vedenia a pod vedením je zakázané zriaďovať stavby a konštrukcie, pestovať porasty s výškou presahujúcou 3 m. Ochranné pásma (v zmysle Energetického zákona) na ochranu plynárenských zariadení 4 m pre plynovody a plynovodné prípojky o menovitej svetlosti do 200 mm, 7 m pre technologické objekty (regulačné stanice, armatúrne uzly, zariadenia protikoróznej ochrany, telekomunikačné zariadenia, zásobníky a sklady Propán-butánu a pod.) Bezpečnostné pásma (v zmysle Energetického zákona) na zamedzenie alebo zmiernenie účinkov prípadných porúch alebo havárií (viď grafická časť) 10 m pri strednotlakových plynovodoch a prípojkách na voľnom priestranstve a v nezastavanom území. Ochranné pásmo vodovodného potrubia je 2m od vonkajšieho okraja potrubia horizontálne na obe strany. V ochrannom pásme vodovodného potrubia je možné robiť akúkoľvek stavebnú činnosť len so súhlasom správcu vodovodu. Ochranné pásmo kanalizačného potrubia - po výstavbe kanalizácie sa v zmysle §15 ods. 2 písm. b) zákona č.442/ 2002 Z. z. určuje pozdĺž kanalizačného potrubia ochranné pásmo vymedzené najmenšou vodorovnou vzdialenosťou od vonkajšieho pôdorysného okraja potrubia na obidve strany 2,5 m. 2.9.3 Chránené územia– funkčné obmedzenie v zmysle prísl. zákonných ustanovení - ostatná príroda – celé územie leží v 1. st. ochrany podľa Zákona o ochrane prírody. 2.10 Návrh na riešenie záujmov obrany štátu, požiarnej ochrany a ochrany pred povodňami Obec je zatriedená do IV. kategórie ukrytia obyvateľov v úkrytoch budovaných svojpomocne. Za týmto účelom bola prevedená analýza stavebno-technického stavu budov a identifikovanie suterénnych priestorov. Samostatná doložka CO v rozsahu ukrytia obyvateľov pred radiačným žiarením bude spracovaná mimo ÚPD po dohode s ObÚ – OKR Košice okolie, v súlade s Vyhl. MV SR č. 532/ 2006 Z.z. O podrobnostiach na zabezpečenie stavebnotechnických požiadaviek a technických podmienok zariadení civilnej ochrany. Protipožiarna ochrana je spadá pod OHaZZ Košice okolie so sídlom v Košiciach. Najbližšia PS je v Bidovciach. Dobrovoľný hasičský zbor v obci má 30 členov. MOS SR nemá v k. ú. obce požiadavky na ÚPD. Ochrana pred povodňami je riešená zástavbou mimo inundované územia a návrhom ochranných hrádzí. 2.11 Návrh ochrany prírody a tvorby krajiny, vrátane prvkov územného systému ekologickej stability a ekostabilizačných opatrení V riešenom území sa v súčasnej dobe nenachádzajú plochy alebo objekty, chránené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“). V zmysle Vyhlášky Ministerstva ŽP SR č. 24/2003, ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny, v znení vyhlášky MŽP SR č. 492/2006 Z. z. (ďalej len „vyhláška) sa na území katastra nachádzajú niektoré chránené rastliny a ohrozené druhy, uvedené v Červenom zozname papraďorastov a semenných rastlín Slovenska. Okrem nich sa z cicavcov vyskytujú ďalšie regionálne významné a vzácne druhy, ako lasica obyčajná (Mustela nivalis), kuna lesná (Martes martes), k. skalná (M. foina), jazvec lesný (Meles meles), bežnejšia je líška (Vulpes vulpes). Posudzované územie bolo zahrnuté do príslušného Regionálneho územného systému ekologickej stability, v ktorom nie je v posudzovanom území uvedený žiadny prvok ÚSES.

23 V posudzovanom území je v návrhovej časti RÚSES ako existujúci hydrický biokoridor uvádzaný tok Oľšavy, východným okrajom prebieha navrhovaný terestrický biokoridor a biocentrum. Všetky tieto údaje sú komplexne zobrazené vo VÚC Košického kraja. Z nadregionálnych materiálov Generel nadregionálneho ÚSES SR ani Národná ekologická sieť Slovenska NECONET neuvádzajú v predmetnom území žiadne prvky. Na lokálnej úrovni nebol ÚSES projektovaný, avšak na základe predbežného zhodnotenia a poznania územia môžeme v území situovať niektoré jeho prvky. Oľšava má charakter reálneho regionálneho biokoridoru a potoky charakter biokoridorov miestneho, Ďalšie reálne prvky MÚSES (genofondové lokality, interakčné prvky, plochy s funkciou ochrany štruktúr krajiny) sa v území dajú lokalizovať na plochách intenzívnych TTP a v okrajových zónach jednotlivých ekologicky významných segmentov. Na zabezpečenie ekologickej stability a zvýšenia biodiverzity je potrebné vytvárať v menej stabilnej časti katastra v I. pásme podmienky pre obnovu poľnohospodárskej krajiny výsadbou zelene okolo poľných ciest či na hraniciach jednotlivých blokov, na okrajoch intravilánu a na ploche nivy Oľšavy s maximálnym využitím súčasných plôch prirodzených spoločenstiev a ich začlenením do krajinnej štruktúry dosadbou línií medzi nimi a Oľšavou. Na plochách so zvýšenou eróziou pôdy (dlhé alebo strmé svahy) treba zabezpečiť primerané protierózne opatrenia od zmeny spôsobu obhospodarovania (smer orania) cez budovanie protieróznych pásov až po trvalé zatrávnenie najohrozenejších častí plôch. RÚSES Košického regiónu navrhuje v rámci reštrukturalizácie pôdneho fondu za účelom zvýšenia ekologickej stability opatrenia v nive Oľšavy – transformovanie ornej pôdy na ploche 12,5 ha (bez uvedenia podrobností tranformácie), čím by sa súčasný KES mal zvýšiť z 2,31 na 2,35. Vyššie uvedené opatrenia sa týkajú aj ochrany poľnohospodárskych pôd. Ďalšie prírodné zdroje nepotrebujú ochranné opatrenia, v nive Oľšavy, ktorá je vodohospodársky významným tokom, treba odstrániť nelegálne skládky odpadu. Oblasť kultúrno-historických zdrojov je uvedená v ďalších častiach. Pre zachovanie, udržiavanie a zvýšenie drevinovej vegetácie v obci treba spracovať samostatný generel. Zeleň v obci je obnovovaná a vytváraná živelne, bez potrebného odborného zázemia. Pri ostatných typoch vegetácie treba zabezpečiť ich bežné využívanie, obhospodarovanie a udržiavanie, čím sa zabezpečí zamedzenie zaburinenia plôch a rozširovanie nepôvodných inváznych druhov v prirodzených spoločenstvách v okolitej krajine. Opatrenia na zlepšenie pôsobenia štruktúry vnímanej krajiny sú zahrnuté v predchádzajúcich návrhoch – napr. výsadbou zelene na stabilných krajinných štruktúrach (poľné cesty, hranice blokov) a na devastovaných plochách poľnohospodárskeho dvora sa zlepší krajinný ráz, spestrí sa obraz krajiny a jej estetické vnímanie zo strany návštevníkov i domácich obyvateľov. 2.12 Návrh verejného dopravného a technického vybavenia 2.12.1 Dopravný systém obce A. Širšie dopravné vzťahy Územie “Združenia obcí Kecerovský mikroregión” je vymedzené katastrálnym územím obcí Bačkovík, Boliarov, Bunetice, Čižatice, Kecerovce, Kecerovský Lipovec, Mudrovce, Opiná, Vtáčkovce. Územie je sieťou ciest III. triedy dopravne napojené na nadradenú cestnú sieť: - severo-západne cestou III/0688 so smerom Kecerovce - Šarišské Bohdanovce – Drienov pri obci Lemešany mimoúrovňovou križovatkou na diaľnicu D 1 a I/68 Košice – Budimír - Prešov - južne cestou III/0682 Kecerovce-Čižatice-Rozhanovce, pri Košických Olšanoch na cestu I/50, ktorá v komunikačnom systéme dopravy SR je hlavnou európskou cestou E 50 so smerom Košice-Michalovce-hranica SR/UA. - v obci Ploské je cesta III/050201 mimoúrovňovým premostením D1 napojená na cestu I/68 Košice-Budimír-Lemešany-Prešov Trasa diaľnice D-1 v úseku Prešov - Budimír je navrhovaná v pokračovaní južným smerom v údolí rieky Torysa a ďalej východným smerom v koridore cesty I/50 po jednotlivých napojovacích mimoúrovňových uzloch. Jedným z nich je mimoúrovňový dopravný uzol pri Rozhanovciach a Bidovciach, kde pôjde o krížovanie s cestou I/50. Plánovaná trasa diaľnice D1 je navrhovaná v základnej kategórii D – 26,5/120.

24 Železničná doprava Železničná doprava nie je v obci zastúpená. Najbližšia trasa a stanica je v Košiciach a Ruskove. Vysokorýchlostné trate (VRT) Územím Kecerovského mikroregiónu je podľa ÚPN VÚC Košický kraj navrhovaná trasa vysokorýchlostnej železničnej trate, ktorá má byť dvojkoľajová, elektrifikovaná na samostatnom telese. Podľa štúdie optimálny systém vedenia vysokorýchlostných tratí na území SR (Sudop Trade s.r.o.,1997) a príslušných nariadení vlády SR k ÚPN VÚC dotknutých krajov (z roku 1998), v smere západ - východ je potrebné výhľadovo sledovať južný koridor VRT v trase Bratislava - Zvolen - (Plešivec) - Košice - št.hranica s Ukrajinou s prechodom štátnych hraníc v oblasti Maťoviec. Časový rámec výstavby VRT je determinovaný predovšetkým záujmom európskych inštitúcií. Letecká doprava Nad obcou je funkčné letisko – pristávacia a vzletová dráha využívaná pre poľnohospod. účely. Jeho OP je stanovené rozhodnutím ŠLI. Najbližšie letisko s civilnou prevádzkou je v Košiciach, ale aj v Bidovciach. B. Charakteristika a návrh komunikačnej siete obce Zastavané územie obce Kecerovce je križovatkou ciest základnej komunikačnej siete Kecerovského mikroregiónu. V obci sa križujú cesty III. tried: - III/0682 je hlavnou zbernou komunikáciou územia so smerom Rozhanovce – Čižatice- Kecerovce - Opiná – Červenica - III/0688 so smerom Kecerovce (Kecerovské Pekľany) – Bunetice – Šar. Bohdanovce – Drienov pri obci Lemešany D1, I/68 - III/018223 so smerom Kecerovce (Kecerovské Kostoľany) – v obci Herľany na II/576 (Vranov nad Topľou –Bidovce I/50) - III/018230 so smerom Kecerove (Kecerovské Kostoľany) - Boliarov - Bačkovik – Bidovce s napojením na I/50 V obci cesty III. triedy plnia funkciu zberných komunikácií funkčnej triedy B2, sú vybudované kategórie MOK 7,5/40, so šírkou vozovky 7,0m. Odvodnenie ciest je do otvorených odvodňovacích rigolov. Mimo zastavané územie obce sú cesty III. triedy kategórie C 6,5/60 a majú zlý technický stav s malými polomermi smerových oblúkov. V úseku cesty III. triedy od Čižatíc je cesta vedená v náročnom teréne a v smerových oblúkoch malých polomerov ne sú osadené zvodidlá. Na cestách III. triedy sú známe údaje o intenzite dopravy z Celoštátneho profilového sčítania z roku 2005. Zaťaženie komunikácií na rok 2020 bolo napočítané pomocou priemerných výhľadových koeficientov nárastu jednotlivých druhov dopravy v skladbe dopravného prúdu pre cesty III. triedy. Tieto údaje sú podkladom pre výpočet hluku od automobilovej dopravy (tab.2).

skutočné vozidlá / 24 hod Sčítací úsek %nákl. rok cesty nákl. osobné motocy vozidlá aut. aut. aut. kle spolu

III/0682, 03526, 2005 195 640 13 848 22,99% smer Kecerovce- výhľad 201 704 14 919 21,87% Čižatice-Rozh. 2020 2005 82 320 1 403 20,35% III/0688,04768, smer výhľad Kecerovce-Bunetice 85 352 2 439 19,36% 2020 2005 61 234 1 296 20,61% III/0682,03529, smer výhľad Kecerovce-Opina 63 257 2 322 19,56% 2020 III/018229,03286, 2005 45 181 1 227 19,82%

25 Sčítací úsek rok skutočné vozidlá / 24 hod %nákl. t t smer Kecerovce– výhľad 46 199 2 247 18,62% Bidovce 2020

Sieť ciest III. triedy je v obci doplnená obslužnými komunikáciami funkčnej triedy C3: - asfaltová cesta so šírkou 5,0 m, ktorá sprístupňuje Hospodársky dvor a pristávaciu dráhu pre poľnohospodárske lietadlá - obslužné cesty sprístupňujúce bývalý liehovar a obecnú knižnicu a rodinnú zástavbu majú nepostačujúcu šírku uličného priestoru cca 2,0m bez možnosti vyhnutia sa protiidúcich vozidiel - obslužné komunikácie so šírkou vozovky 3,0m sprístupňujúce bytovú zástavbu v rómskej osade - paralelna cesta s cestou III/018223 pozdĺž vodného toku pre dopravné sprístupnenie zástavby v juho-východnej polohe obce. Vodný tok je premostený pešími mostíkmi - prístupová komunikácia ku areálu ZŠ so šírkou vozovky 5,0m - nevyhovujúce je dopravné sprístupnenie cintorína a hasičskej zbrojnice vo východnej polohe obce. Cesta je vybudovaná šírky 3,0 m bez možnosti obrátenia sa vozidla. C. Pešie a cyklistické komunikácie Pozdĺž cesty III/0682 je čiastočne vybudovaný dláždený peší chodník šírky 2,0m v úseku od kaštieľa po Obecný úrad a pozdĺž cesty III/018223 v úseku od Domu smútku po premostenie vodného toku pri bývalom kultúrnom dome. V ostatných častiach obce nie sú vybudované pešie chodníky, čo považujeme za líniovú dopravnú závadu. D. Statická doprava Samostatná parkovacia plocha je v obci vybudovaná pri Obecnom úrade o kapacite cca 12 státí. V obci sa parkuje pozdĺž komunikácií a na pridružených uličných priestoroch. Pri bytovom dome nie sú vybudované odstavné a garážové státia. Garážové státia v rodinnej zástavbe sa budujú individuálne podľa potreby na vlastných pozemkoch. E. Autobusová doprava Obec je obsluhovaná troma prímestskými autobusovými linkami SAD:

802446 so smerom Košice-Čižatice-Mudrovce/Rankovce- Opiná-Bunetice-Vtáčkovce 3+3ž/1+3ž 802447 so smerom Košice-Ďurďošík-Čakanovce-Mudrovce-Opiná 16+3ž/10+1ž 802448 so smerom Košice-Ďurďošík-Bidovce-Rankovce-Kecerovce 1+1ž/2

Zastávky: Kecerovce kult.dom, Jednota, ZŠ, Jednota, č.d. 138, Kec.Lipovec Linka 802448 má konečnú a začiatočnú zastávku pri Jednote, kde je centrálna zastávka pre obec. Za priemerný pracovný deň je obec obsluhovaná 33+11 žiackymi spojmi v oboch smeroch. Zastávka pri Jednote je situovaná na samostatnú asfaltovú plochu oddelenú od vozovky zbernej komunikácie. Na ostatných zastávkach nie sú vybavené samostatné zastavovacie pruhy. F. Hlukové hladiny, ochranné pásma Základné cestné ochranné pásmo pre cesty III. triedy je 20m od osi komunikácie v extravilánových úsekoch, podľa vyhlášky FMD č.35 z roku 1984. Ochranné pásma letiska Kecerovce sú stanovené rozhodnutím ŠLI a týkajú sa výškových obmedzení, vedeni VN a VVN – nad 1,5 km a techn. obmedzení. Z vyhlásených OP letiska vyplývajú obmedzenia: výškové obmedzenie stavieb, zariadení, stav. mechanizmov, porastov a pod. je stanovené OP kuželovej prekážkovej plochy (1:25) s výškovým obmedzením m n.m. B.p.v. Nad túto výšku je zakázané umiestňovať akékoľvek stavby a zariadenia bez predchádzajúceho súhlasu LÚ SR. LÚ povoľuje v OP letiska nasledovné: - stavby vysoké 100 ma viac nad terénom - stavby vysoké 30 m a viac umiestnené nad terénom, ktoré vyčnievajú 100 m a viac nak okolitú

26 krajinu - zariadenia, ktoré môžu rušiť funkciu leteckých palubných prístrojov a leteckých pozemných zariadení (priemysel, 110 kV a viac, vysielačky a pod.) - zariadenia, ktoré môžu ohroziť let lietadiel (generovanie elektromagnetického žiarenia, klamlivé svetlá a silné svetelné zdroje.

Základné cestné ochranné pásmo pre cesty III. triedy je 20m od osi komunikácie v extravilánových úsekoch, podľa vyhlášky FMD č.35 z roku 1984. Líniovým zdrojom hluku od automobilovej dopravy riešeného územia združenia obcí Kecerovského mikroregiónu III. tried. Východiskovým podkladom pre výpočet hluku bola predpokladaná intenzita dopravy na rok 2025, zloženie dopravného prúdu a sklonové pomery nivelety komunikácií. Výpočet hluku bol prevedený podľa "Metodických pokynov SK-VTIR" z roku 1984, v miere podrobnosti pre ÚPN. Výpočet predstavuje hladinu hluku bez redukcií možných odrazov, pevných prekážok a pod. Výpočet izofón ekvivalentnej hladiny hluku od automobilovej dopravy stav k roku 2025.

Tab.č.2 Sčítací úsek, n podiel Faktofy Veličina Zákl. hlad. číslo úseku sk.v/h NA % F3 = 1,0 X Laeq (dBA)

III/0682,03526, F1=2,32 smer Kecerovce- 53 21,9% 150 61,8 F2=1,22 Čižatice III/0688,04768, F1=2,14 smer Kecerovce- 26 19,4% 68 58,3 F2=1,22 Bunetice III/0682,03529, F1=2,16 smer Kecerovce- 19 19,6% 50 56,9 F2=1,22 Opiná III/018229,3286, F1=2,09 smer Kecerovce- 14 18,6% 36 55,6 F2=1,22 Bidovce

G. Návrh Pre obytné útvary stanovuje vyhláška MZ SSR č.14/1977 Zb najvyššie prípustnú hodnotu ekvivalentnej hladiny hluku vo vonkajšom priestore pozdĺž základnej komunikačnej siete max. LAeq 60 dB(A). Hladina hluku 60 dB(A) v úseku Kecerovce – Čižatice bude dosiahnutá vo vzdialenosti 12m od osi komunikácie. Je predpoklad, že táto hodnota hluku nebude v roku 2020 prekročená pozdĺž ciest III. triedy riešeného územia. cesty III. triedy budú aj v návrhovom období plniť funkciu zberných komunikácií funkčnej triedy B2 a navrhujeme ich prestavať na kategóriu MZ 8,0 /40 v zmysle STN 73 6110 mimo zastavané územie obce navrhujeme cesty III. triedy zrekonštruovať a prestavať na kategóriu C 7,5/70 podľa STN 73 6101 v úseku cesty III/0682 od Čižatíc navrhujeme cestu prestavať na kategóriu C 7,5/60 s rozšírením vozovky v nepostačujúcich polomeroch smerových oblúkov. Trasa cesty je vedená v náročnom teréne a je potrebné pre zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky pozdĺž cesty osadiť zvodidlá v zastavanom území obce navrhujeme pozdĺž ciest III. triedy dobudovať sieť peších chodníkov šírky min. 2,0m, s prepojením objektov občianskej vybavenosti s bývaním a zastávkami SAD existujúce obslužné komunikácie sprístupňujúce hospodársky dvor a areál Základnej školy navrhujeme prestavať na kategóriu MO 6,5/40. V zmysle STN 73 6110 ide o dvojpruhové miestne komunikácie v stiesnených podmienkach, so šírkou jazdných pruhov 2x2,75m a 2x0,5m bezpečnostným pruhom

27 v lokalite bývania s nízkym štandardom v juho-západnej polohe obce navrhujeme komunikácie kategórie MOK 3,75/40. V zmysle STN 73 6110 ide o jednopruhovú komunikáciu s obojsmernou premávkou a šírkou vozovky 2,75m v nových lokalitách bývania navrhujeme vybudovať obslužné komunikácie v kategórii MOK 7,5/40 so šírkou vozovky 6,5m a obojstrannými chodníkmi pre peších min. šírky 1,5m, v zmysle STN 73 6110. Požadovaná šírka uličného priestoru je min. 12,0m so zabezpečením rozhľadových pásem v križovatkách situovanie autobusovej zastávky SAD je pre zástavbu obce vyhovujúca aj pre návrhové obdobie, nakoľko pešia dostupnosť na zastávky nepresahuje vzdialenosť 500m, čo je v súlade s STN 73 6110 v priestore zastávok navrhujeme vybudovať samostatné zastavovacie pruhy pre spoje SAD, s vybudovaním čakacích priestorov a osadením prístreškov pre cestujúcich protiľahlé zastávky navrhujeme umiestniť tak, aby situovanie prechodov pre chodcov z dôvodu bezpečnosti prechodu a zastavovanie liniek SAD bolo v zmysle platných predpisov STN Potreby statickej dopravy pre občiansku vybavenosť navrhujeme v zmysle STN 73 6110 pre stupeň automobilizácie 1:3,5 s redukciou státí podľa predpokladanej deľby dopravnej práce: garážové státia v rodinnej zástavbe nenavrhujeme tie sa budú stavať individuálne podľa potreby na vlastných pozemkoch pri návrhu nových podnikateľských aktivít, či pri zmene funkčného využitia už existujúcich objektov je potrebné požadovať zabezpečenie potrieb statickej dopravy v zmysle ukazovateľov STN 73 6110 na vlastnom pozemku. Takto sa zabráni parkovaniu vozidiel na verejných komunikáciách. 2.12.2 Vodné toky a vodné hospodárstvo A. Zásobovanie pitnou vodou Kecerovce majú vybudovaný nový celoobecný vodovod, ktorý od roku 2005 skúšobne prevádzkuje obec. Zdrojom vody je pôvodná vŕtaná studňa KP-1 spolu s vodojemom 300m3 na západnom svahu nad obcou vedľa prístupovej cesty na agroletisko. Vodojem je v ohrade 25x25 m a studňa v ohrade 10x10 m. Ohrady z drôteného pletiva tvoria ochranné pásma oboch vodohospodárskych objektov. Stav zariadení vodovodu Zdroj vody – vŕtaná studňa s nedostatočnou výdatnosťou 0,3 – 0,6 l/s – zanesená. Vodojem dvojkomorový 2x150 m3 – s manipulačnou komorou, zemný – nový, vybudovaný v roku 2005. Zásobovacie potrubie DN 150 PE dl. 880 m z vodojemu po rozvody pozdĺž štátnej cesty – nové. Rozvodná sieť – celoobecná DN 110 PE pozdĺž všetkých komunikácií – nová. Prípojky ku každému domu DN 50 PE nové, bez vodomerných šácht a vodomerov. Dodávka vody obyvateľstvu je regulovaná pre nedostatok vody v studni. Ponorné čerpadlo v studni za 24 hodín dodá do vodojemu 30 – 50 m3 vody, čo stačí obyvateľstvo odobrať za 2 hodiny denne. Zásobovanie obce pitnou vodou bolo zisťované v rámci celoštátneho sčítania obyvateľstva, domov a bytov v roku 2001 aj v Kecerovciach s týmito výsledkami: rok 2001 rok 2006 Počet obývaných domov 301 domov 305 domov Počet obývaných bytov 326 bytov 2153 osôb 331 bytov 2269 osôb z toho vodovod v byte 166 bytov 766 osôb 280 bytov 1100 osôb z toho vodovod mimo bytu 4 byty 17 osôb 4 byty 17 osôb bez vodovodu 149 bytov 1318 osôb 70 bytov 1100 osôb nezistené 7 bytov 52 osôb 7 bytov 52 osôb

Výsledky sčítania ukázali, že polovica bytov mala vodovod v byte z vlastnej studne a že vyše polovica obyvateľstva obce bola bez vodovodu a nosili si vodu z verejných studní. Voda v studniach nespĺňa kvalitatívne požiadavky platnej normy na pitnú vodu. Zlepšenie nastalo v roku 2006, kedy vodovod v byte malo už 280 bytov a 1100 osôb. Bez

28 vodovodu v byte zostáva ešte 1170 osôb najmä v osadách. Na vylepšenie dodávky vody do siete v obci má obec dohodnutú dotáciu obmedzeného množstva vody z prebytku zdroja skupinového vodovodu Boliarov – Bačkovík – Rankovce. Dotácia bude z prerušovacieho vodojemu vybudovaného na trase výtlačného prívodného potrubia pri Kecerovciach. Tlakové pomery v obci: Kóty vodojemu - kóta dna 370 m n.m. - maximálna hladina 374 m n.m. Kóty terénu v zástavbe obce - najvyššia 340 m n.m. - najnižšia 310 m n.m. Rozdiel kót – hydrostatický tlak (HST) 30 – 64 mv.s.

Hydrostatický tlak (HST), vyhodnotený v rozmedzí 30 - 64 m vodného stĺpca, umožňuje gravitačné zásobovanie obce v jednom tlakovom pásme od vrstevnice 310 m n.m. po vrstevnicu 350 m n.m., vrátane novej zástavby navrhovanej do roku 2025.

Budúca potreba pitnej vody. Potreba pitnej vody sa stanoví podľa úpravy MP – SR č. 477/ 2000 pre byty s lokálnou prípravou teplej úžitkovej vody a vaňovým kúpeľom v množstve 135 l/osobu/deň v ostatných bytoch 100 l/osobu/deň. Pre byty v rodinnom dome s vodomerom sa znižuje potreba pitnej vody o 25% (čl. 5 ods. 3 úpravy). - Budúci počet obyvateľov sa predpokladá v počte 2 333 osôb bývajúcich v obci, z toho 700 s vaňovým kúpeľom a 1 563 bez kúpeľa - Potreba vody obyvateľstva 770 x 135 x 0,75 = 77 960 l/deň. 2 563 x 100 x 0,75 = 195 225 l/deň - Spolu 273 185 l/deň - Poľnohospodársky dvor má vlastný vodovod. Celková bilancia k roku 2020: - Potreba obyvateľstva 273 185 l/deň Potreba občianskej vybavenosti 10% 27 320 l/deň Straty vody 15% 45 075 l/deň Potreba výroby a dodávky vody 345 580 l/deň

3 Priemerná denná potreba Qp = 345,6 m /deň = 3,4 l/s 3 Maximálna denná potreba Qm= Qp x 1,6 = 553 m /deň = 6,4 l/s Maximálna hodinová potreba Qh = Qm x 1,8 = 6,4 x 1,8 = 11,5 l/s Posúdenie hlavných kapacít vodovodu. - Zdroj vody vrt KP-1 s výdatnosťou 0,3 – 0,6 l/s nepokryje Qm= 6,4 l/s. 3 3 - Vodojem 2x150 m pokryje aj budúci nutný objem V = Qm x 0,6 = 553 x 0,6 = 300 m . - Zásobovacie potrubie DN 150 s kapacitou 12,0 l/s privedie Qh = 11,5 l/s. Na pokrytie deficitu 4,0 l/s v zdroji vody sa navrhuje revitalizovať niektorý z HG vrtov pri Opinej, či Kecerovskom Lipovci a výtlačným potrubím priamo plniť vodojem 2 x 150 m3 v Pekľanskej časti obce. B. Odvádzanie a zneškodňovanie odpadových vôd Odpadové vody z územia obce Kecerovce sú odvádzané a zneškodňované oddelene podľa ich pôvodu. Povrchové vody atmosferického pôvodu, zo striech, dvorov, komunikácií a terénu odtekajú priekopami a rigolmi vedľa obecných ciest do miestnych potokov. Stred obce pozdĺž hlavnej cesty je odvodnený dažďovou kanalizáciou a vydláždenou priekopou k odbočke cesty do Kostolian, kde sú vyústené do Olšavy. Odpadové vody z domácností – splašky sú odvedené z časti ešte do prídomových žúmp, kde vyhnívajú a po čase sa vyvážajú a z väčšej časti cez splaškovú kanalizáciu na ČOV v Bačkovíku. Odvádzanie odpadových vôd a hygienická vybavenosť obce bola zisťovaná pri poslednom celoštátnom sčítaní obyvateľstva, domov a bytov v roku 2001 aj v Kecerovciach s týmito výsledkami:

29 rok 2001 rok 2007 Počet domov v obci 316 domov 321 domov z toho obývaných 301 domov 2153 osôb 306 domov 2333 osôb z toho prípojka na kanalizáciu 4 domy 30 osôb 250 domov 1000 osôb septik (žumpa) 124 domov 551 osôb 50 domov 200 osôb splachovací záchod 115 domov 507 osôb 200 domov 600 osôb kúpeľňa, sprcha 156 domov 700 osôb 250 domov 1000 osôb

Výsledky sčítania ukazujú, že v roku 2001 žumpu nemalo 177 domov, 186 domov nemalo splachovací záchod a kúpeľňu, alebo sprchovací kút nemalo 145 domov a 1453 osôb.

Zlepšenie hygieny v obci nastalo sprevádzkovaním splaškovej kanalizácie, ktorá je vybudovaná vrátane hlavného zberača skupinovej kanalizácie Kecerovce – Boliarov – Bačkovík a ČOV pri Bačkovíku. ČOV je vybudovaná s kapacitou 2600 EO a je v skúšobnej prevádzke. Hlavný kanalizačný zberač a ČOV sú nakreslené na výkrese technického vybavenia územia obcí ako vecné bremená verejnoprospešnej stavby na priľahlých pozemkoch. C. Vodné toky a odtokové pomery Katastrálne územie obce Kecerovce leží v základnom povodí Olšavy, ktoré je súčasťou hlavného povodia Hornádu. Riešeným územím pretekajú toky: Olšava, Trstianka, Hrabovec, Kostoliansky potok a Pekliansky potok. Olšava je vodohospodársky významným tokom. Preteká intravilánom obce v prirodzenom koryte so sprievodným brehovým porastom. Tečie pod záhradami medzi oboma časťami obce Pekľanmi a Kostoľanmi a na území obce prijíma potoky: z pravej strany Rybnický a Pekľansky a z ľavej strany Kostolianský. Potoky Rybnický a Pekľanský vznikajú vo svahovitom území na západ od Pekľan. Obidva potoky sú krátke, málo vodnaté, vytvárajú vodnaté mokrade na svojom dolnom toku, z ktorých vytekajú, križujú štátnu cestu priepustmi a tečú do Olšavy v prirodzených neupravovaných korytách zarastených brehovou burinou. Kostoliansky potok je dlhší, vodnatejší, vzniká na území Mudroviec a tečie až po Kostoľany v prirodzenom koryte stabilizovanom pobrežnou vegetáciou. Cez Kostoľany má potok koryto upravené a spevnené kamennou dlažbou v dĺžke 500 m až po Olšavu. Olšava ešte doteraz neohrozila zástavbu obce zaplavením pri veľkých vodách, lebo tečie v širšie vymytom koryte s dostatočným spádom umožňujúcim nehatený odtok veľkých vôd. Odtokové pomery v spádovitom území obce sú priaznivé pre gravitačný odtok všetkých vôd z riešeného územia. Zdržanie odtoku malých potokov je len v mokradiach pri hospodárskom dvore družstva na Peklianskom potoku a pri hornom konci obce v časti Rybníky, na Rybníckom potoku. Odvodnenie mokrade navrhujeme prehĺbením koryta potokov. 2.12.3 Zásobovanie elektrickou energiou Katastrál. územím obce Kecerovce prechádzajú nasledovné nadzemné elektrické vedenia VN: - 22 kV distribučné vedenie č. 251 Košice – Prešov, - 22 kV skupinová prípojka pre Kecerovce, - 22 kV skupinová prípojka pre hospodársky dvor PD. Vedenia VN sú zakreslené v územnom pláne vrátane ochranných pásiem, tvoriacich vecné bremeno verejnoprospešných objektov na pozemkoch v katastrálnom území obce Kecerovce. Obec Kecerovce je zásobovaná z distribučného 22 kV vedenie č. 251 vyvedené z 110/ 22 kV ES Košice - Východ s možnosťou zásobovania z ES Prešov 2. Napojenie obce je dvoma 22 kV prípojkami realizovanými z lán AlFe 6 prierezu 35 mm2 pre päť trafostaníc v obci a jednu trafostanicu pre hospodársky dvor PD.

Označ. Názov - miesto Druh, typ Výkon (kVA) Záťaž (%) TS 1 Kostoľany pri cig. osade betónová 250 60 TS 2 Kostoľany pri MŠ betónová 160 66

30 TS 1 Pekľany pri cig. osade betónová 250 70 TS 2 Pekľany pri OcÚ stožiarová 400 86 TS 3 Pekľany sever obce stožiarová 250 80 TS 3 Kostoľany stožiarová 250 rozostavaná Inštalovaný transformačný výkon spolu 1560 kVA

Primeranosť transformačného výkonu inštalovaného pre obec preukazuje podielový výkon na jeden dom. V obci je 305 obývaných domov a podielový výkon = 1560 : 305 = 5 kVA/dom je vysoký, nakoľko obyvateľstvo vykuruje takmer výlučne pevným palivom. Elektrizačná smernica č. 2/82 SEP určuje pre obce, v ktorých sa elektrina využíva len na svietenie, domáce elektrospotrebiče a bojlery TÚV, stupeň elektrizácie B2 s podielovým výkonom na strane DTS 2,7 kVA/dom. Podľa uvedeného vybavenosť obce trasformačným výkonom má rezervy na pripájanie budúcej novej zástavby. Terajšia spotreba elektriny v obci. Vývoj ročných odberov podľa štatistiky VSE a.s.: OM – odberné miesto Maloodber Kecerovce – rok 2006 El. práca počet Priemer Rok Zúčtovacia trieda z toho VT z toho NT (kWh) OM kWh/OM MOO obyvateľstvo 1 186 741 933 161 253 580 362 3 280

2006 MOP org., prevádzky 344 261 178 067 166 194 32 10 760 spolu 1 531 002 1 111 228 419 774 394

Z toho Kecerovské Kostoľany MOO obyvateľstvo 422 803 302 805 119 998 106 3 989 2006 MOP org., prevádzky 95 394 52 840 42 554 12 7 950 Kecerovské Pekľany MOO obyvateľstvo 763 938 630 356 133 582 256 2 984 2006 MOP org., prevádzky 248 867 125 227 123 640 20 12 443 Veľkoodber 2006 VO 215 198 141 447 73 751 2 Celkom Celkom 1 746 200 1 252 675 493 525 396

Celkový odber 1 746 200 na 5 trafostaníc dáva podielový odber cca 350 000 kVh/trafostanicu, čo značí nízke využitie trafostaníc. Priemerný odber na jedno odberné miesto v Kecerovských Pekľanoch 2 984 kWh/OM je nízke. Vyššie je v Kecerovských Kostoľanoch 3 989 kWh/OM nakoľko je tam 18 domov komplet elektrifikovaných. Podľa štúdie územného plánu pribudne v obci 180 domov v osadách a 6 bytov v obci. Počíta sa s plynofikáciou obce k r. 2025. Vykurovanie pevnými palivami hodlajú v obci zachovať čo najdlhšie. Elektrina bude využitá len na svetlo a domáce elektrospotrebiče a podľa smernice č.2/82 SEZ volíme merné podielové zaťaženie ; 1,5 kVA na byt (dom)

Krytie prírastku zaťaženia na DTS:

Lokalita Počet domov Pozdielové Zaťaženie kVA Spôsob krytia

TS kVA Zaťaženie pôvodné nové celkom Celkovej záťaže

kVA/dom

Kostoľany 44 56 1,5 66 84 150 Existujúce TS 1

TS 1 250 pokryje 150 kVA

Pekľany – osada 90 103 1,5 135 155 290 Zvýšiť výkon

TS 1 250 TS 1 na 400 kVA

Pekľany – sever 48 21 1,5 96 32 128 Existujúca

TS 3 250 pokryje 128 kVA

Plánované rozšírenie ZŠ a výstavba špeciálneho učilišťa budú napojené na novobudovanú TS 3 – Kosťoľany pri ZŠ.

Plánovaný areál výroby v obci vedľa HD – PD má možnosť napájania zo skupinovej 22 kV prípojky vedenej k TS – HD – PD s výkonom 630 kVA, ktorá má značné výkonové rezervy na pripájanie ďalších prevádzok aj v HD – PD. Stav rozvodnej siete v obci. Sekundárne rozvody NN sú vonkajšie na betónových stĺpoch. Vodiče sú realizované z lán AlFe 6 prierezov 70, 50, 35 mm2, vyvedené z trafostaníc rozmiestnených v malých vzdialenostiach do 500 m od seba (až na účelovú trafostanicu TS 3 Kostoľany ZŠ). Vývody sú krátke, tvoriace nezokruhovanú lúčovitú sieť. Rozvody idú ku každej zástavbe a umožňujú napájanie každého domu prípojkou. Prípojky sú zriadené z najbližších stĺpov dvojmo, trojmo, závesnými káblami bezpečnými na skrat. Sieť bola v rokoch 2000 – 2006 postupne rekonštruovaná a doplnená. Technický stav rozvodov po rekonštrukcii je dobrý. Po stránke elektrickej úbytky napätia na koncoch vývodov neboli pozorované. Napäťový stav siete je v norme. Sieť dodáva elektrinu každému odberateľovi nepretržite v normovom napätí a v potrebnom množstve. Rozvoj zástavby si vyžiada rozšírenie rozvodnej siete NN realizovaním vonkajších vedení NN k novej zástavbe v osadách na severnom aj východnom okraji obce. V Pekľanoch 12 nových domov v

32 severnej osade bude napájaných z TS 3 a 8 nových domov v Kostoľanoch z TS 1 pri východnej osade. Verejné osvetlenie. Večerné a nočné osvetlenie obce je svietidlami výložníkového typu so sodíkovými výbojkami. Upevnenie svietidiel je na stĺpoch elektrickej rozvodnej siete, vrátane napájacieho vedenia. Počet svietidiel postačuje. Osvetlenie komunikácií a verejného priestranstva je primerané. Neosvetlených kritických bodov, alebo miest v obci niet. Ovládanie osvetlenia je centrálne časovým spínačom. Navrhovaná zástavba v osadách si vyžiada rozšírenie verejného osvetlenia k budúcim novým domom. Typ a konštrukcia osvetlenia sa navrhujú rovnaké ako jestvujúce osvetlenie v obci. 2.12.4 Zásobovanie plynom a teplom A. Zásobovanie plynom Obec nie je plynofikovaná. Obyvatelia využívajú tekutý plyn propán – bután v tlakových fľašiach pri varení, prípadne pri zabíjačkách v zime. V obci je predaj plynu a plyn kupuje 100 domácností. Pri priemernej spotrebe na rok 8 fliaš 10 kg – ových je spotreba plynu P – B v obci: 100 x 8 x 10 = 8000 kg plynu P - B. Podľa rozvojového generelu SPP „Plynofikácia Olšavskej doliny“ z roku 2002 dodávka zemného plynu do mikroregiónu sa plánuje od Bidoviec, predĺžením tamojšieho prívodného potrubia plynu až po Červenicu a Lučinu. Zamýšľaná trasa stredotlakového plynovodu je vyznačená na mape širších vzťahov štúdie ÚPN. Termín realizácie, podľa SPP Košice, závisí od ekonomického vyhodnotenia investície. Obec má vypracované generálne riešenie plynofikácie ako podklad pre vypracovanie projektu miestnych uličných rozvodov plynu. Vypracovanie projektu a realizácia výstavby rozvodov plynu v obci závisí od rozhodnutia SPP o predĺžení prívodu plynu od Bidoviec do mikroregiónu. Návrh napojenia obce a miestných rozvodov plynu v obci je podaný na výkrese technickej infraštruktúry ÚPN-O ako verejnoprospešnej stavby. B. Zásobovanie teplom Teplo potrebné pri vykurovaní, varení a príprave teplej úžitkovej vody v obci sa zabezpečuje individuálne, ako v rodinných domoch, tak v obecných budovách. Najväčšia spotreba tepla je pri vykurovaní, ktorého efektívnosť závisí od tepelného zdroja a spôsobu vykurovania. Pri zabezpečovaní tepelnej pohody v bytoch a domoch sa v obci využívajú rôzne zdroje tepla a viaceré spôsoby vykurovania. Spôsoby vykurovania boli zisťované pri celoštátnom sčítaní obyvateľstva, domov a bytov v roku 2001 aj v Kecerovciach s týmito výsledkami:

33 rok 2001 rok 2006 Počet obývaných domov 326 bytov 330 bytov Ústredné kúrenie lokálne - na pevné palivo 91 bytov 77 bytov - na plyn - - elektrické 4 byty 18 bytov Etážové kúrenie - na pevné palivo 15 bytov 15 bytov - na plyn - - - ostatné 2 byty 2 byty Kachle - na pevné palivo 95 bytov 95 bytov - elektrické - - - plynové - - - ostatné 1 byt Iné vykurovanie 118 bytov 123 bytov

Výsledky ukazujú, že vykurovanie v obci je takmer výlučne pevným palivom pri všetkých spôsoboch vykurovania. Vzrástol počet elektrifikovaných bytov zo 4 v roku 2éé1 na 18 v roku 2006. Pevné palivo sa využívalo aj v niektorých objektoch občianskej vybavenosti. Elektrické vykurovanie mali OcÚ, MŠ, Lekáreň a ambulancie lekárov, Poštový úrad a Telekomunikačná ústredňa. Spotreba palív a tepla v obci Kecerovce v roku 2006: RD – rodinný dom BD – bytový dom Palivo Teplo Počet Ročná bilancia elektr. plyn P-B tuhé pal. bytov GJ GJ/byt tis. kWh kg t Obyvateľstvo BD varenie a vykurovanie 32 1500 82 1150 36 RD varenie a vykurovanie 77 2100 346 5005 65 RD varenie a vykurovanie 15 1000 30 480 32 RD varenie a vykurovanie 95 3400 285 4180 44 RD bojler 25 27 100 4 RD elektrické kúrenie 18 226 813 45 RD iné vykurovanie 123 200 2800 23 Spolu 330 253 8000 743 14528 44 Občianska vybavenosť, prevádzky Občianska vybavenosť 6 62 25 573 Prevádzky 2 166 598 Celkom 481 8000 768 13769

Priemerná spotreba tepla na jeden dom v obci 44 GJ/dom je veľmi nízka. Znižuje ju 123 domov v osadách s nešpecifikovateľným iným vykurovaním.

34 Najväčšia spotreba tepla je v 77 domoch s ústredným kúrením 65 GJ/dom, ktorá zabezpečí tepelnú pohodu v dome i keď nedosahuje optimum 100 GJ/dom. Prijateľná teplota je v 95 domoch so spotrebou 44 GJ/dom, ktorá postačuje na vykurovanie dvoch miestností v dome, ako je to na vidieku zvykom. Najmenšia spotreba tepla je v 123 domoch s neidentifikovaným kúrením 23 GJ/dom, ktorá vyhreje 1 miestnosť. Bilancia prírastku spotreby tepla k roku 2020 Štúdia územného plánu rieši rozvoj zástavby v osadách o 180 domov a v obci o jednu bytovku so 6 bytmi. Vykurovanie v osadách sa reálne predpokladá pevným palivom. Prírastok spotreby tepla: 180 x 44 GJ/dom = 7 920 GJ/rok 6 x 32 GJ/byt = 192 GJ/rok Spolu 8 112 GJ/rok Prírastok spotreby tepla bude zabezpečený individuálne v každom dome z bežných domových, resp. bytových zdrojov tepla. Záverom možno konštatovať, že zásobovanie teplom v obci zostane aj v budúcnosti individuálne. Neskoršie sa postupne presadia efektívnejšie spôsoby vykurovania a nové zdroje tepla aj na tradičné paliva (drevo, plyn, elektrina), alebo alternatívne (bioplyn, teplogenerátory) a tiež solárne, prípadne veterné generátory elektriny. Cieľom modernizácie bude znižovanie spotreby palív pri dosahovaní optimálnej tepelnej pohody v bytoch a domoch v obci. 2.12.5 Telekomunikácie, rozhlas, televízia Obec je súčasťou Regionálneho technického centra – východ Slovak Telecomu v primárnej oblasti 055 Košice. Telefónni účastníci v obci sú napojení miestnou sieťou cez pripojovací kábel na digitálnu automatickú ústredňu (DATÚ) umiestnenú v Kecerovciach. So zmenou umiestnenia telefónnej ústredne sa neuvažuje. Digitálna ATÚ je dimenzovaná na zabezpečovanie jednotlivých telekomunikačných služieb pre všetkých účastníkov vo svojom okruhu. Žiadosti na nové účastnícke stanica sa v súčasnosti vybavujú bez obmedzení v reálnom čase. Využívanie služieb telekomunikácií v obci bolo zisťované vrámci celoštátneho sčítania obyvateľstva, domov a bytov v roku 2001 aj v Kecerovciach s týmito výsledkami: rok 2001 rok 2006 rok 2025 Počet trvalo obývaných bytov 326 bytov 334 bytov 477 bytov - telefón v byte 191 bytov 195 bytov 360 bytov - mobilný telefón 36 bytov 300 osôb 2 000 osôb - osobný počítač (OP) 5 bytov 25 bytov 300 bytov - OP s internetom 1 byt 15 bytov 300 bytov Telefóny organizácii a podnikov 6 HTS 6 HTS 12 HTS

Miestna rozvodná sieť. Telefónne rozvody v obci sú vedené vzduchom závesnými káblami na drevených podperných bodoch po krajniciach miestnych komunikácií. Rozvodná sieť pokrýva celý intravilán obce a umožňuje pripojenie každej účastníckej stanice priamo prípojkou. Prípojky závesnými káblami sú prevedené jednotlivo alebo viac prípojok z jedného stĺpa, pomocou združovacieho zariadenia PCM. Okrem miestnych rozvodov sú po komunikáciach obce vedené úložné pripojovacie káble do obcí v okruhu ústredne a oblastné optokáble do a z ústredne, zakreslené do ÚPN-O. Miestne závesné telefónne rozvody plánuje Slovak Telecom uložiť do zeme, preto sú v územnom pláne rezervované koridory pod terajšími rozvodmi. Katastrálnym územím obce prechádzajú pripojovacie káble do všetkých obcí okruhu DATÚ Kecerovce a oblastné optokáble prepájajúce ústredne z danej oblasti. Všetky káble sú zakreslené na výkrese širších vzťahov ÚPN-O.

35 V obci funguje miestny rozhlas s ústredňou v budove Obecného úradu. Rozvody sú vedené do všetkých častí obce. Vedenie je z vodičov FeZn na oceľových stĺpoch, na ktorých sú upevnené aj reproduktory. Rozmiestnenie reproduktorov je vyhovujúce, nie sú vzájomné zázneje. Počuteľnosť v každej časti obce je dobrá. Vysielanie Slovenského rozhlasu je v obci dobre počuteľné v každom rozsahu a na všetkých frekvenciách. Možný je príjem aj komerčných rádií a zahraničných vysielaní. Signály Slovenskej televízie a ostatných TV sú sprístupnené vykrývačom na Dubníku. Príjem TV programov sa zabezpečuje individuálne anténami každého koncesionára. Pribúdajú aj antény digitálneho príjmu. Vyskytujú sa aj parabolické antény na príjem satelitných TV vysielačov. Signály mobilných telefónov zabezpečujú základňové stanice umiestnené pre T-mobile pri Rozhanovciach a Orange pri Čižaticiach. 2.13 Koncepcia starostlivosti o životné prostredie Obec a jej k.ú. disponuje kvalitnými podmienkami ŽP človeka a spoločnosti. Nachádzajú sa tu však niektoré stacionárne a mobilné zdroje znehodnocovania ovzdušia, pôdy, podzemných vôd, zasahovania nadmerným hlukom a vibráciami. Kvalita ovzdušia - v obci je odvíjaná od stavu vykurovania – prevaha tuhého paliva. Obec nie je plynofikovaná. Cesty III. triedy prechádzajúce stredom majú nízku záťaž. -3 Priemerná ročná koncentrácia NO2 je 5 – 10 µg.m v ovzduší. Priemerná ročná depozícia N -2 -3 (NO, NO2) je 700 – 800 mg.m . Priemerná ročná koncentrácia SO2 je 5 – 10 µg.m . Priemerná ročná -2 depozícia S (SO2 a sírany) je 2000 – 2500 mg.m . Ide o zvýšené hodnoty v dolnej, strednej a hornej časti hodnotových stupníc, zapríčinené blízkosťou košickej aglomerácie. Lesné porasty sú v západnej časti stredne (31 – 40 % defoliácia) až silne (> 50 %) poškodené. Kvalita podzemných vôd je ovplyvňovaná poľnohospodárskou činnosťou – hnojenie pôdy a stavom odstraňovania a čistenia splaškov – je vybudovaná kanalizácia s ČOV mimo obce. Obec je zásobovaná pitnou vodou z obecného vodovodu. V severovýchodnej časti katastra sú podzemné vody prevažne čisté, s nízkou úrovňou znečistenia (0,1 – 1,0 Cd), vo zvyšnej časti katastra prevažne so strednou úrovňou znečistenia (1,1 – 3,0 Cd) a na západnom okraji s veľmi vysokou úrovňou znečistenia (> 5,0 Cd). Stupeň znečistenia riečnych sedimentov je na najnižšej úrovni (0,0 Cd). Zdrojom hluku sú stacionárne a pohybujúce sa zdroje. Pohybujúcim je automobilová doprava. Intenzita dopravy na cestách III. triedy prechádzajúce obcou je však nízka. Výnimkou sú preťažené nákladné autá s drevnou hmotou. Hlukom je zaťažená zástavba pozdĺž týchto trás. Podľa Vyhlášky MZ SR č.549/2007 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí je potrebné zabezpečiť neprekročenie prípustných hodnôt hluku 60 dB z dopravy na miestnych komunikáciach. Zníženie intenzity hluku je riešené organizačne – znížením rýchlosti a pasívne, návrhom bariérových dispozícii zaťažených objektov, ich dostatočnou vzdialenosťou od komunikácií a trojitým zasklením. Produkcia odpadov - odpadové hospodárstvo obce sa realizuje na princípoch POH okresu Košice okolie a je premietnuté do vlastného POH (program odpadového hospodárstva). Obec nemá vo svojom k.ú. povolenú vlastnú skládku odpadu aj keď sa tu nachádza viacero malých a jedna veľká nelegálna skládka odpadu. Produkcia odpadov je evidovaná aj vo výrobnej sfére a službách. Odvoz komunálneho odpadu, nebezpečného a ostatného odpadu je zabezpečený ASA Košice na riadenú skládku Kokšov - Bakša. Odvoz je zabezpečený 2x mesačne a separuje sa sklo a plasty. Raz ročne je zabezpečovaný odvoz nebezpečného odpadu. Biologický odpad sa nekompostuje, ale pripravuje sa vhodná lokalita. Pôvodcami odpadu sú aj výrobné a spracovateľské organizácie, ktoré majú zabezpečený ich odvoz a spracovanie zmluvnými partnermi. Odpady vznikajúce výkonom predmetu podnikania je producent povinný zhodnocovať sám, resp. treťou osobou, alebo odovzdaním osobe oprávnenej nakladať s odpadmi podľa zákona o odpadoch. V súčasnosti takéto odpady vznikajú v malých prevádzkach, kde je žiaduce využívať najlepšie na trhu dostupné technológie šetriace prírodné zdroje a zhodnocujúce vlastný odpad, ale aj odpad zo širšieho okolia. Dôležité je zavádzať technológie predchádzajúce vzniku odpadu, resp. obmedziť ich tvorbu. Zariadenia pre podnikanie vo vlastných účel. stavbách a priestoroch nesmú negatívne ovplyvňovať susedné stavby a životné prostredie. Rešpektovať § 16 odst.8 zákona NR SR č.470/2005 Z.z. o pohrebníctve a zmenu a doplnenie

36 zákona č.455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, stanovujúce ochranné pásmo pohrebiska na 50 m ( v ňom sa nesmú povoľovať ani umiestňovať budovy). Pre udržanie biodiverzity, vitality a estetiky k. ú. je navrhovaná kostra ekologickej stability zahŕňajúca miestne, regionálne a nadregionálne významné ekosystémy. Celkovo možno hodnotiť stav životného prostredia ako veľmi dobrý. 2.14 Vymedzenie a vyznačenie prieskumných území, chránených ložiskových a dobývacích priestorov Nie sú v k. ú zastúpené. 2.15 Vymedzenia plôch vyžadujúcich zvýšenú ochranu Nevyžaduje sa. 2.16 Ochrana pôdneho fondu - vyhodnotenie dôsledkov stavebných a iných zámerov na poľnohospodárskej pôde a lesných pozemkoch 2.16.1 Poľnohospodárska pôda Základné východiskové podklady: hranice súčasne zastavaného územia k 1. 1. 1990 (KÚ Košice okolie), druhy pozemkov a BPEJ (KÚ Košice okolie, ROEP Kecerovce), odvodenia (SVP, odštepný závod hydromeliorácie Bratislava) a kontaminácie PP (VÚPOP – reg. pracovisko Banská Bystrica). Plochy intenzívne obrábanej ornej pôdy sú lokalizované okolo obce - prevažuje pestovanie obilnín – PD Oľšanka Koš. Oľšany. Pôsobí tu jeden SHR. Poľnohospodárska výroba bola sústredená v HD. V súčasnosti sa využíva nepoľnohospodársky. Z pôdnych typov sa v oblasti katastra vyskytujú vo veľkej časti územia pseudogleje nasýtené z polygenetických hlín a v nive Oľšavy fluvizeme kultizemné. Pôdy v území sú relatívne čisté, nekontaminované – obsah všetkých hodnotených rizikových látok je pod limitom A. Veľká časť nad a pod obcou je odvodnená. Najlepšou skupinou BPEJ je 5 a najhoršou – 9. Najlepšou skupinou BPEJ je 5 a najmenej kvalitnou – 9. Návrh ÚPD rieši rozvoj obce a jej rekr. zázemia do roku 2025 a to postupným obaľovaním zastavaného územia. V 1. etape sa budú využívať rezervy v hraniciach zastavaného územia, ale hlavne mimo nej a to južne, západne a neskôr severne. Zastavané územie bude teda max. využité. Celkovo je navrhovaných na záber pôdy 11 lokalít v rozsahu 20,5667 ha, z toho poľnohospod. pôdy je 8,8383 ha (z toho v zastavanom území 0,4062 ha). 2.16.2 Lesné pozemky Lesné pozemky nie sú navrhované na záber. 2.17 Komplexné hodnotenie navrhovaného riešenia, najmä z hľadiska environmentálnych, ekonomických, sociálnych a územnotechnických dôsledkov Na základe návrhu možno konštatovať, že obec a jej celý chotár má predpoklady pre ďalší komplexný rozvoj. Dôvodom je zachovalé a príťažlivé prírodné prostredie, rozvinutý CR, blízkosť krajského sídla, pripravovaná komplexná infraštruktúra s dostatočnou kapacitou, dobré mikroklimatické podmienky a disponibilita plôch pre nové obytné funkcie. Navrhovaná urbanistická koncepcia celého k.ú. tvorí vyvážený celok. Ďalší rozvoj obce je postavený prevažne na skompaktňovaní zastavaného územia a zhodnocovaní jestv. funkčných plôch. Nové obytné plochy dotvárajú malebný charakter obce s cieľom uchovať jej harmonický vzťah k prírode.