Mestské noviny TT II SS OO VV SS KK ÝÝ občanov Tisovca a Rimavskej Píly MM EE SS AA ČČ NN ÍÍ KK XIX. ročník číslo 11 november 2009 cena 0.25€

na zasadnutí 28. 10. 2009 vzalo na vedomie: MESTSKÉ - Informácie zo zasadnutí stálych ZASTUPITE ĽSTVO komisií Mestského zastupite ľstva v Tisovci a Výboru m. č. Rimavská hod., sobota: 6.00 hod. - 12.00 hod. Píla - dlhodobý prenájom časti pozemku - Správu o činnosti Mestskej polície v vo vlastníctve mesta – parc. č. CKN Tisovci za 3. štvr ťrok 2009 3115 v k. ú. Tisovec o výmere 10 m2 - Správu hlavnej kontrolórky mesta o pre Annu BOHUŠOVÚ, bytom výsledku kontroly v školách a Podhradová 236, Tisovec formou v školských zariadeniach v vecného plnenia – čistenie a pôsobnosti mesta udržiavanie predmetnej časti - Informácie primátora mesta (pozn. pozemku a 2 € nájom/rok red.: odzneli v ústnej podobe) súhlasilo s priznaním vlastníctva schválilo: vydržaním – parcela č. CKN - Príkaz primátora mesta na 2054/104 – záhrada o výmere 321 vykonanie riadnej inventarizácie m2 vo vlastníctve mesta Tisovec v majetku a záväzkov mesta ku d ňu 31. zmysle LV č. 1354 pre O ľgu 22. októbra 2009 sa konal 12. 2009 JACHOVÚ rod. Albíniovú, bytom Deň seniorov v spoločenskej - do časné užívanie nehnute ľnosti P. Šífrika 444, Tisovec v celosti sále MsKS. Zúčastnili sa ho mesta – rodinného domu č. s. 644 na vyhovelo žiadosti Dozornej rady seniori z Tisovca a ulici Daxnerovej v Tisovci pre spolo čnosti Mestské lesy Tisovec Rimavskej Píly spolu s Blanku MATULOVÚ, bytom s.r.o. o zníženie nájmu za prenájom delegáciou seniorov z Hviezdoslavova č. s. 326, Tisovec na pozemkových nehnute ľností a partnerského mesta Putnok dobu ur čitú od 1. 10. 2009 do 30. 6. lesných porastov v k. ú. Tisovec a k. na čele s primátorom 2010 za cenu prenájmu 16,60 ú. Rimavská Píla na rok 2009 na Tamášom Barnabášom. €/mesiac sumu 3 500 € - otvorenie prevádzky – predajne nevyhovelo protestu prokurátora Pozývame Vás na výstavu hodín knižnice, kde sa treba MECOM TRADE spol. s. r. o. Okresnej prokuratúry Rimavská ň STREDOVEKÁ NÁSTENNÁ ohlási ť, trvá od 6. do 27. 11. Humenné v nebytových priestoroch Sobota Pd 27/09/8 zo d a 23. č MA ĽBA V SRDCI EURÓPY. 2009. Do Tisovca prišla z objektu . s. 87 na Námestí Dr. V. septembra 2009 proti VZN mesta o chove a držaní zvierat Výstava je inštalovaná vo ve ľkej Revúcej, predtým bola na Cypre Clementisa v Tisovci s nasledovnými otváracími hodinami : klubovni MsKS Tisovec, môžete a v mestách strednej Európy. pondelok – piatok: 7.00 hod. - 17.00 z uznesení spracovala redakcia ju vzhliadnu ť po čas pracovných

Z TURISTICKÝCH CHODNÍKOV KST TO KOS Rim.dolina 15. VALIKINA TRASA S VALIKOU alebo NIEKO ĽKO MALÝCH POTEŠENÍ Program jubilejného ro čníka turisti, kolegovia z KST Víkend z Košíc. Je to pre Potešenie štvrté: Haláslé známej a ob ľúbenej turistickej nás čes ť. Deviati hostia z košického klubu turistov Guláš, kapustnica, špeká čiky, slaninka, párky - akcie nášho oddielu bol na s nami absolvovali trasu tak, ako v roku 2007. to sú jedlá, ktoré sa bežne na turistických týchto miestach zverejnený. Kedyko ľvek ich medzi nami radi privítame. Sú, podujatiach konzumujú. Tento zabehaný jedálny Netreba ho opakova ť, len uvies ť, že bol dodržaný. ako by k nám patrili. V ďaka, že ste sa do Tisovca lístok sa nám podarilo pozmeni ť v ďaka Máriovi Nedá mi však nepodeli ť sa o moje malé radosti, vrátili. Ve ľmi si to cením. Keletimu. Práve on totiž ponúkol svoje domáce ktoré ma sprevádzali na trase tejto vydarenej Sú čas ťou druhého potešenia je aj celkom pekná zásoby rýb a kuchárske umenie na 15. ro čník akcie. Konala sa 24. októbra 2009, v sobotu. účas ť 21 členov a rovnaký po čet ne členov. Ve ľkým Valikinej trasy. A tak si ú častníci tohtoro čného Potešenie prvé: Valika lákadlom a magnetom však bol ur čite druh prechodu mohli pochutna ť na výbornom haláslé. A Valika Husaníková, naša bývalá členka, na ktorej ob čerstvenia, ktoré je obsahom môjho štvrtého to tu ešte nebolo! Nazval by som to rybací guláš, po čes ť akciu organizujeme, si nás získala svojou potešenia. pretože rybacím mäsom sa naozaj nešetrilo a práve priate ľskou povahou a zmyslom pre humor aj Potešenie tretie: Po časie to tvorilo najhlavnejšiu zložku pokrmu. Boli aj napriek vyššiemu veku. Opustila nás ve ľmi rýchlo Aj napriek rannému rozpa čitému, kedy to skôr obavy, že sa všetko nezje, pretože nie každý má a ne čakane práve pred 15. rokmi. Táto rana vtedy vyzeralo na daždivé, bolo ideálne na jesennú túru. rád rybacie polievky. A preto boli k dispozícii aj zasiahla naše srdcia tak, že bolo okamžite jasné, že Ešte v cintoríne, pri Valikinom hrobe, nás jemný tradi čné špeká čiky, ktoré si mohol každý opiec ť. v nich Valika natrvalo zostane. Trasu, ktorou nás v dáždik „strašil“, ale cestou k druhému zrazovému Obavy však boli zbyto čné. Po haláslé sa len tak máji toho istého roku previedla,sme si preto stanovisku, na železni čnom priecestí v Sláv či, „zaprášilo“. Ve ď tých, ktorí neboli na dup ľu bolo ponechali v našom turistickom kalendári akcií a mrholenie ustalo a de ň sa obracal k lepšiemu. Ten, ve ľmi málo. Naozaj vynikajúci pokrm, ktorý každý rok si Valiku aj takto pripomíname. koho fascinuje prekrásna jesenná príroda, plná Mário pripravil, by ur čite ocenili Rádom zlatej Som ve ľmi rád, že si našla čas a svojou ú čas ťou farieb, romantických zákutí, inšpirácie, nostalgie, varešky nielen v známej rozprávke. Mário, poctila našu tohtoro čnú akciu práve jedna z dcér pokory a ticha, bol v tento de ň na správnej akcii a ďakujem Ti za všetkých spokojných ú častníkov. Valiky Husaníkovej, pani Valika Hu ňová. Ani na správnom mieste. Pretože toto všetko Ďakujem aj Zlatke a Jurovi Brožovcom za možno nevie, ako blízko bola jej mama v túto sprevádzalo jej ú častníkov na trase. Nezvyklé vytvorenie podmienok na svojej chate pre 42 októbrovú sobotu medzi nami. Bližšie, ako teplo nás dokonca časom donútilo povyzlieka ť si spokojných turistov. kedyko ľvek pred tým. Valika, ďakujem Vám za to. bundy a vetrovky. A pri chate u Brožov v Ka čkave Niekedy sta čí pár takýchto radostí a spokojnos ť Potešenie druhé: Koši čania nás zohriala nielen rybacia polievka, ale aj slne čné iných a človek sa cíti š ťastný. Po dvoch rokoch k nám do Tisovca opä ť zavítali lú če. Ďakujem za to. Dušan Kojnok, predseda KST TO KOS Rim.dolina NOVEMBER 2009 2 TISOVSKÝ MESA ČNÍK Vyhodnocovacia správa Základnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Tisovci za rok 2009 Činnos ť organizácie v roku 2009 prevažne spo čívala v organizovaní nemôžu zú čast ňova ť našich akcií, kde im boli odovzdané malé miestnych osláv rôznych výro čí. spomienkové dar čeky. V mesiaci január až február sme zorganizovali miestnu pripomienku V organizácii bola prevedená aj revízia pokladne, ktorú previedla revízna oslobodenia Tisovca a m. č. Rimavská Píla Rumunskou a červenou komisia a kontrola členskej základne. armádou. Ďalej sme sa zaoberali výberom členských známok, získavaním V mesiaci október sa členovia ZO SZPB zú častnili mestskej akcie De ň nových členov a rozšírením spolupráce so školami pôsobiacimi na území seniorov, ktorá sa uskuto čnila pri príležitosti Mesiaca úcty k starším. mesta. Ďalej výbor ZO SZPB sa zaoberal a zabezpe čoval vyhodnocovaciu V marci sme sa spolo čne so všetkými organizáciami v meste, zú častnili členskú schôdzu, ktorá sa uskuto čnila 4. novembra 2009, kde sme pripraveného kultúrneho programu pri príležitosti Medzinárodného d ňa zaoberali výberom členského, členskou základ ňou a predajom Ro čeniek žien, ktorý finan čne podporila mestská samospráva. na rok 2010. V máji sme si pripomenuli ukon čenie II. svetovej vojny za ú časti členov Na pamiatku zosnulých tak ako po minulé roky sme zapálili svie čky ZO SZPB, ob čanov a žiakov a študentov miestnych škôl. obetiam I. a II. svetovej vojny pri pomníku na námestí a pri cigánskom V mesiaci júl a august na základe rozhodnutia predsedníctva Oblastného pamätníku. výboru SZPB v Rimavskej Sobote sme za čali pripravova ť okresné oslavy V mesiaci december sme si pripravili pre našich členov akciu s názvom pripomienky 65. výro čia Slovenského národného povstania, ktorá bola Viano čná nálada, kde sa odovzdávali dar čeky a nakoniec Vítanie Nového najvä čšou a najvýznamnejšou udalos ťou našej činnosti v tomto roku. roku 2010. Okresné oslavy 65. výro čia Slovenského národného povstania sa Po čas celého roka naša organizácia aktívne spolupracovala s MS S ČK v uskuto čnili 2. septembra 2009 a spolupodie ľali sa na ich zorganizovaní - Tisovci a m. č. Rimavská Píla a Klubom dôchodcov v Tisovci pri rôznych Oblastný výbor Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov podujatiach a akciách. Rimavská Sobota, Ozbrojené sily SR Rimavská Sobota, Okresné Výbor ZO SZPB pracoval pravidelne – 1x mesa čne, pri príprave riadite ľstvo Policajného zboru SR Rimavská Sobota, Hasi čský a okresných osláv aj častejšie. záchranný zbor SR Rimavská Sobota a Územný spolok Slovenského V závere sa chcem po ďakova ť, najmä členom výboru ZO SZPB, červeného kríža Rimavská Sobota. dvadsiatkárkam, ako aj ostatným členom, ktorí v priebehu roku 2009 v Spolo čne sa nám podarilo pripravi ť pekný spomienkový program a rámci svojich možností, aktívne a zodpovedne pracovali v našej ukážky silových zložiek SR, ktorého sa v ďaka podpore vedenia organizácii. miestnych škôl – Základnej školy Dr. Vladimíra Clementisa, Strednej Ing. Peter Miná č, predseda ZO SZPB odbornej škola a Evanjelického gymnázia sa zú častnili aj mladí ľudia. Čo ma mrzí, bola slabšia ú čas ť zo strany našich spoluob čanov. P.S.: Ďalej som sa ako predseda našej ZO SZPB a poslanec BBSK zú častnil Zaujímavos ťou je konštatovanie, že z aktívnych ú častníkov odboja žije osláv 65. výro čia SNP v obci Kalište a celoštátnych osláv v Banskej v našom meste ešte 15 ob čanov - odbojárov. Sú to títo ob čania: Bystrici. Ján Rukavica, O ľga Krankušová, Július Rukavica, Gizela Briegerová, Ďalej v priebehu I. polroka 2009 sme nap ĺň ali a zabezpe čovali činnos ť v Július Belán, Vilma Kubinská, Jozef Pavlikovský, Pavel Rukavica, Mária sociálnej oblasti a boli sme navštívi ť našich prestárlych členov, ktorí sa Daxnerová, Jozef Choma, Rudolf Piecuch, Jarmila Mikulková, Ľuba už Murtinová, Michal Valent, Pavel Murárik.

zvesti: že vraj v iných záhradách nielenže povolili Svine sa dostali ku svojim starým i novým Bájka o Zoologickej záhrade brechať, ale odstavili od koryta tie najväčšie Svine korytám, Vlci začali hrýzť všetkých dookola a Bola raz jedna Zoologická záhrada. Bývali v nej a Hovädá. Ba dokonca, aká to trúfalosť!, zvieratá Hyeny kradnúť spoločný majetok. V Záhrade rôzne zvieratká – od tých najväčších, ako boli sami zbúrali plot okolo ich záhrady! Nečudo, že zavládol chaos a zmätok. Vtedy sa postavil Slony, Býky, Kravy či Medvede, cez rôzne šelmy – tieto zvesti rozrušili všetky zvieratá: Čo robiť? Ako najväčší Medveď a zreval hromovým basom, že Vlci, Líšky i Hyeny, až po tie najmenšie – Pavúky, sa zachovať? Pokúsiť sa búrať plot? Ale veď toľko len on dokáže urobiť poriadok a zabezpečiť Blchy a množstvo, množstvo drobných Mravcov. rokov nás chránil! A čo povedia tie najväčšie blahobyt pre všetkých. A zvieratká mu uverili a Obyvatelia tejto Záhrady sa mali relatívne dobre: zvieratá? Možno sa budú hnevať! A to je prúser, zvolili si ho za svojho vodcu. mali strechu nad hlavou, pravidelné prísuny žrádla keď sa nejaké veľké zviera rozčertí! Lenže za vlády Medveďa sa Svine mali ešte a občas bolo aj veselo. To keď si nejaká krava o Len mladé Teliatka si nič nerobili z obáv svojich lepšie, Vlci ešte viac hrýzli a Hyeny kradli. A vtedy sebe myslela, že je speváčka... Pravda, každý si rodičov. Veselo vyskakovali, virgali nohami, až sa postavil Kojot a začal zavýjať, že Medveď je svoje pohodlie musel odrobiť pravidelnou prácou. občas drcli do plota obkolesujúceho Záhradu. A neschopný a len on, najmúdrejší Kojot, dokáže Ale nebolo to až také strašné: tie najväčšie plot sa začal zrazu kývať... I spozorneli Psi, ktorým urobiť poriadok a dokonca dá Zvieratám dvakrát zvieratá sa tvárili, že v Záhrade šéfujú a to je ich bolo doteraz zakázané brechať – ten mocný a toľko žrádla! A zvieratká mu uverili a zvolili si ho ušľachtilá práca, menšie zvieratá hodili prácu na neprekonateľný plot, ktorého sa všetci obávali, je za svojho vodcu. tie ešte menšie. Čo šikovnejšie sa práci elegantne už asi starý a spráchnivený. Ozvali sa najskôr Za vlády Kojota nové Svine vyhnali z válovov tie vyhli, a tak práca zostala väčšinou pre mravcov. potichu, potom i nahlas, že plot treba zbúrať, aby staré, Vlci hrýzli tak isto, len pri tom robili menej Ale tých bolo toľko, že urobili prácu za všetkých... Teliatka mali viac voľnosti pre svoje hrátky a aby rámusu a spoza bývalého plota prišli do Záhrady Okolo Záhrady bol vysoký plot. Vraj nie preto, všetky zvieratá spoznali, aký krásny a fascinujúci nové, omnoho väčšie Hyeny. A žrádlo? Bolo ho aby nikto z nej neutiekol, ale aby jej obyvatelia svet je za plotom. A Teliatka nelenili: vďačne sa viac ako dvojnásobok. Pravda, len pre tých, čo boli chránení pred hrozbami z vonka. A naozaj – rozbehli hlavou proti plotu a začali do neho búšiť a zavýjali s Kojotom... spoza plota bolo občas počuť prečudesné zvuky a búšiť... Keď ostatné zvieratá v Záhrade videli, že Nuž nečudo, že sa ozval ten najzlostnejší Pes, čo v diaľke sa zjavovali zvláštne zvieratá divoko plot sa naozaj kýve, zavládlo medzi nimi vzrušenie: roky brechal na všetkých okolo: len on sa postará, poskakujúce a lietajúce v úctivej vzdialenosti od konečne, konečne sme sa dočkali! I všetky aby všetky Svine odišli, aby Vlkom vylámali zuby a záhrady. zvieratá – Slony, Svine, Líšky, Hyeny, až po tie Hyeny zavreli do klietok. A slušným Zvieratám Obyvatelia si žili v Záhrade celkom spokojne. najdrobnejšie, vrhli sa na plot a stal sa zázrak! Plot toľko žrádla, koľko si zaslúžia! Aj jemu Zvieratá Občas sa síce našli nejaké divoké Psi, ktoré s veľkým zadunením padol! Bolo že to radosti! uverili... brechali na všetko, ale veľké zvieratá sa včas Konečne sú všetci slobodní! Konečne môžu robiť, Počas vlády zlostného Psa sa staré Svine vrátili postarali o to, aby zmĺkli. Aby vraj nerušili pokojnú čo sa im zachce! Všetci sa smiali a tancovali: Slon späť, niektorým Vlkom vylomili zopár očných prácu tisícov Mravčekov... Občas sa dokonca našiel so Zajacom, Krava s Hyenou i Sviňa s Vlkom. A zubov a Hyeny spoza hraníc boli premenované na aj nejaký Vôl, ktorý podľahol tajomným hlasom z prišli aj všetky zvieratá spoza plota a radovali sa s Priateľské Zvieratká. A žrádlo? Zvieratá ho dostanú vonku a chcel hlavou prebúrať plot. Ale veľké nimi. Nesmelo sa k nim pridávali aj ostatné drobné toľko, koľko si zaslúžia – za to, koho si vyberú za zvieratá mali spoľahlivých Psov, ktoré takýchto Zvieratká. Opatrne tancovali v kúte Záhrady. svojich vodcov... trúfalcov dohrýzli a odohnali. A plot bol vysoký a Nečudo, veď tie veľké Zvieratá by ich mohli tak Nuž teda, vitajme v demokracii! Baúú!!! silný... ľahko rozdupať... (Venované 20.výročiu Víťazného A tak si osadenstvo Záhrady žilo spokojne roky. Po zábave prišlo rýchle precitnutie. Kým sa Novembra.) Až dovtedy, kým ku nim nezačali prenikať čudné poniektoré Zvieratá spamätávali z flámu, mnohé J.Lacko NOVEMBER 2009 3 TISOVSKÝ MESA ČNÍK Modelové zasadnutie OSN Projekt Ecoscola 2009 - 2011 Konalo sa v Bratislave konalo v d ňoch 9. - 11. októbra 2009. Zúčastnili sa ho aj žiaci EGT získalo finan čný grant na dvojro čný projekt Ecoscola . EGT. Modelové zasadnutie OSN alebo BratMUN je simuláciou ozajstného zasadnutia. V projekte je zapojených 6 stredných škôl z Ma ďarska, Žiaci stredných škôl zastupujú rôzne krajiny sveta a svoje názory na vopred ur čené Portugalska, Švédska, Nórska, Nemecka a naša škola. svetové problémy. Na to aby ho prezentovali korektne si názor krajiny musia naštudova ť V d ňoch 28. septembra až 2. októbra sa riadite ľka Helena vopred, čo ich mnohokrát núti kontaktova ť ve ľvyslanectvá danej krajiny na Slovensku, Pašiaková, koordinátorka projektu Miroslava Štefániková a číta ť odborné články a hlavne sledova ť problematiku, ktorú budú rieši ť. učite ľka ANJ Andrea Štefková zú častnili prvého stretnutia Po čas akcie sú žiaci - delegáti rozdelení do rôznych menších výborov, kde hlbšie projektu v partnerskej škole v Uffenheime, v Nemecku. Cie ľom rozoberajú jeden konkrétny problém. Príkladom sú: Bezpe čnostná rada, Svetová banka, stretnutia, na ktorom sa zú častnili zástupcovia všetkých Svetová obchodná organizácia a iné. Po tom, ako toto zasadanie skon čí, sa všetky škôl, bolo pripravi ť program na dvojro čné obdobie trvania delegácie stretnú v tzv. "general assembly" alebo valnom zhromaždení OSN, kde sa projektu. Cie ľom projektu je riešenie environmentálnych snažia konsenzom prís ť k jednému riešeniu aktuálneho svetového problému. Tento rok sa problémov, používanie IKT. Pracovným jazykom je angli čtina. riešila kríza v Sudáne. Projekt predpokladá vzájomné stretnutia u čite ľov a žiakov v Všetky rokovania tohto modelu prebiehajú v angli čtine a okrem študentov zo jednotlivých krajinách, zapojených do projektu. Tisovec bude slovenských stredných škôl sa modelového zasadnutia zú častnili aj žiaci z Po ľska, Česka, hostite ľom u čite ľskej konferencie všetkých zú častnených Kórei a iných krajín. Na otváraciu ceremóniu prišli ve ľvyslanci Francúzska, USA, Ve ľkej štátov v lete 2011. Británii, Ruska a zástupcovia Britskej rady na Slovensku a slovenskí politici. Mali sme príležitos ť spozna ť nemeckú hostite ľskú školu – EGT dostalo na BratMUNe 2 delegácie: Brazíliu a Ruskú federáciu. Brazíliu zastupovali Christian – von – Bombard. Je to ve ľký komplex troch typov Klaudia Ondrejová, Dominika Bohá čiková a Natália Leitnerová. Rusko zastupovali škôl pre 900 žiakov. Materiálne vybavenie je na ve ľmi dobrej Bibiana Kysucká, Lukáš Vetrák a Juraj Voj čiak. úrovni. Ve ľká pozornos ť sa venuje materiálnym podmienkam Študentom sa modelové zasadnutie ve ľmi pá čilo, bola to pre nich akcia, na ktorej sa pre šport, majú tri telocvi čne, plaváre ň. Všímali sme si aj dôraz nau čili nie čo nové o svete. Popri príprave a aj po čas samotného zasadnutia si žiaci školy na environmentálne otázky. V celej škole sú kontajnery vycibrili schopnos ť spracúva ť informácie a následne ich prezentova ť, rozvinuli svoje na triedený odpad. argumenta čné a mysliace schopnosti, a tiež si vyskúšali, aké je to presvied čať druhých Nadviazali sa osobné kontakty s koordinátormi a učite ľmi ľudí o svojej pravde. škôl, čo je ve ľmi dôležité pre spoluprácu. Neformálne sme si Pri vyhodnocovaní tohto podujatia sa Ruskej delegácii podarilo získa ť ocenenie za sme si navzájom predstavili svoje školy. najlepšiu delegáciu BratMUNu a Juraj Voj čiak bol ocenený ako najlepší delegát v komisii Navštívili sme mesto Rothenburg, ktorý je príkladom svetovej banky. zachovania historického a architektonického dedi čstva. Juraj Voj čiak, V.B. EGT V oboch nemeckých mestách nás zaujala zele ň a najmä zvislá zele ň. Dobrá inšpirácia pre nás. Pri ceste vlakom sme si všimli Tento školský rok (2009 / 2010) vyhlásilo Ministerstvo školstva za rok tvorivosti a množstvo slne čných kolektorov. Aj samotná škola má slne čné inovácie a hne ď našiel svojich priaznivcov na základných a stredných školách. Naša škola kolektory. vyhrala 1. miesto v celoslovenskej sú ťaži svojim Viano čným príbehom (Christmas Story) Hostitelia nás zaviedli do triedi čky odpadu. Uffenheim, mesto a to v ďaka Mgr.Janke Bosákovej, ktorá v lete vypracovala projekt a poslala ho do tejto porovnate ľné s Tisovcom, môže by ť ve ľkou inšpiráciou pri sú ťaže. D ňa 6.októbra 2009 sa Jana Bosáková spolu s Katarínou.Rieckou a žiakmi slovenskom deklarovanom environmentálnom programe. Maximom K ľujevom a Romanom Má ťášom, ktorí po technickej stránke spracovali Posledný ve čer sme strávili v súkromnej pivnici pri ochutnávke ukážky príbehu na DVD, zú častnili prezentácie týchto projektov na Ekonomickej fakulte vína. Ďalšia inšpirácia, ako sa dá podnika ť a pestova ť cestovný v Banskej Bystrici. Toto stretnutie bolo obohatené i prednáškou o tvorivosti a novom ruch aj v kraji, ktorý sa ozna čuje ako menej rozvinutý. programe eTwinning. Helena Pašiaková Mgr. Katarína Riecka

Informatívna správa Detského domova Škovránok Báse ň JUDr. Pavla Struhára, prednesená na vyhodnocovacej Hnúš ťa, pracovisko Tisovec členskej schôdzi ZO SZPB Tisovec samotným autorom Bola podaná na komisii školstva, vzdelávania a mládeže pri Mestskom zastupite ľstve v Tisovci Slovenské národné povstanie formovalo nutnos ť vzniku Vašej organizácie, - v sú časnosti je v detskom domove 58 detí, z toho 10 detí je v 6 ke ď' prvoradým cie ľom bolo urobi ť' koniec nemeckej okupácie. profesionálnych rodinách (PR) Slzami, krvou obetí a bô ľom sloboda bola vykúpená - v detskom domove je 6 SVS (samostatných výchovných skupín) a to a cesta ku krajšiemu bytiu nastúpená. v Tisovci sú dve skupiny v ktorých je po 10 detí vo veku 4 až 18 rokov Oj, ko ľko obetí nás sloboda stála, a jedna skupina pre mladých dospelých , v ktorej sú 4 diev čatá vo veku 19 ko ľko nevinných životov si smr ť v tom čase vzala. až 24 rokov, tri SVS sú v Hnúšti. Na tie obete nedá a nesmie sa zabudnú ť - v detskom domove pracuje 41 ľudí: 25 v SVS, 6 PR, 1 psychológ, 1 a i dnešné Vaše stretnutie nám ich má pripomenú ť. špeciálny pedagóg, 1 lie čebný pedagóg, 2 sociálne pracovní čky, 1 Bu ďte pozdravení teda bohatieri dnešnej doby, ekonómka, 1 mzdárka - personalistka, 2 údržbár, šofér, 1 riadite ľka DeD nech Vaše bojom a vekom ubolené telá navždy veniec slávy zdobí. - profesionálne rodiny pôsobia v Tisovci, Polhore, Hornej Lehote, Hnúšti, Uml čme spolo čne tejto histórie slávnej neprajníkov, Poltári a v Rimavskej Sobote odha ľme v čas pandúrov, čo vydávajú sa za zbojníkov. - deti v SVS DeD navštevujú školy v nasledujúcom po čte a zložení: Históriu po pravde si treba zachova ť, - 2 deti MŠ Tisovec hrdinské skutky, tie uskuto čni ť treba, tie nedajú sa kupova ť. - 4 deti MŠ Nábrežie Rimavy v Hnúšti Zoberme teda vietor z plachiet kupcov histórie dnešných čias, - 13 detí ZŠ v Tisovci čo by i dnes chceli plátno dejín zo lží a klamstva prias ť. - 4 ZŠ Nábrežie Rimavy v Hnúšti Ďalšie a ďalšie generácie ve ďme k pravde poznaniu, - 12 detí ŠZŠ v Hnúšti by nikdy nedošli k dejín opakovaniu. - 4 deti SOU v Revúcej, Rim. Sobote, Poltári By vojna navždy zostala už len ako strašný sen, - 2 deti Gymnázium Mateja Hrebendu v Hnúšti čo nikdy, nikdy nevráti sa sem. - 1 diev čenskú školu ,maturitný ro čník v Hnúšti Planéta zem nech zostane navždy modrá, ľ ď - 2 deti ŠZŠI v Liptovskom Jáne a ku všetkým u om na nej rovnako dobrá. - 5 detí ŠOU vo Valaskej a Banskej Bystrici By vesmír rozliehal sa len detským smiechom ľ č - 2 deti VŠ v Nitre a Ružomberku a vojna zostala pre udstvo najvä ším hriechom. - deti navštevujú aj ZUŠ v Tisovci a v Hnúšti Samospráva bola pre Vašu organizáciu vždy oporou, ľ č ť - deti v PR navštevujú školské zariadenia v mieste bydliska PR no teraz, pri vo bách do VÚC, i my by sme chceli po íta s Vašou podporou. ď V DeD máme rozpracované rôzne výchovné programy, výchova je Za toto všetko Vám úprimne akujeme založená na individuálnom vz ťahu vychovávate ľ - die ťa. Každé die ťa má Slovenskému zväzu protifašistických bojovníkov, ť na každý mesiac vypracovaný Individuálny výchovný plán, ktorý sa stabilitu, budúcnos a neskonalú úctu prajeme. ť pravidelne mesa čne vyhodnocuje, vychádza zo silných stránok a potrieb Pohodu, pokoj, zdravie a š astie v každom kroku, die ťaťa. aby sme Vás ešte dlho mohli mat' po našom boku. (dokon čenie na s. 6) NOVEMBER 2009 TISOVSKÝ MESA ČNÍK s.4 PRÍLOHA ZORNI ČKA s.1

Na výlete v Kežmarku školy, musia ma ť vždy urobené domáce úlohy, musia sa medzi sebou zhovára ť po D ňa 17.9.2009 sme sa vybrali na výlet do Kežmarku. Tento výlet sme mohli latinsky, lebo ak nie, dostali čiapku so somárskymi ušami, ktorú museli nosi ť absolvova ť v ďaka podpore Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ktoré dovtedy, kým nenašli ďalšieho študenta, ktorý nerozprával po latinsky. A za svoje podporilo náš projekt „Súpútnici A.H.Škultéty a J.D. Čipka“. Jeho cie ľom je prehrešky boli zatvorení do „väzenia“ - malej tmavej miestnosti bez okien a pripomenú ť našej najmladšej generácii ne ľahké životné osudy týchto osobností. svetla, najmenej na 12 hodín a nedostali ani jes ť a pi ť a museli celú dobu stá ť. Lebo oni sa zaslúžili o rozvoj slovenskej literatúry pre deti a mládež a čítania Všetci takíto previnilci boli zapísaní v tzv. „ Čiernej knihe“. Dozvedeli sme sa, že slovenskej literatúry vôbec v ne ľahkej dobe. Pre čo práve tam? Práve tu študovali niektoré roky tam nemali zapísaného ani jedného študenta, čiže všetci vzorne A.H.Škultéty a J.D. Čipka. Cie ľom našej výpravy bola lyceálna knižnica. Je to dodržiavali školský poriadok, a pikoškou je, že Pavol Ország Hviezdoslav, ktorý tu najvä čšia školská historická knižnica na Slovensku. Je v nej uložených viac ako tiež študoval, tu bol zatvorený trikrát. 155.000 zväzkov kníh. A nie hocijakých – nachádzajú sa tu rôzne vzácne Zaujímavý bol aj drevený artikulárny kostol, ktorý postavili lodiari zo Švédska. rukopisy, prvotla če, inkunábuly, mapy, na ktorých ešte nie je zakreslená Amerika Zanechali na ňom svoje stopy – strop kostola pripomína prevrátené dno lode, v a Austrália, lebo tieto svetadiely v tom čase ešte neboli objavené, kuchárska kostole sú okrúhle okienka ako v kajutách a jednotka na lavici pripomína kotvu. V kniha, v ktorej sú recepty bez použitia zemiakov a ryže, lebo ich nepoznali. kostole sú štyri nosné st ĺpy a sú vyrobené z tisového dreva. A v celom kostole sú Najstarším dokumentom je tu Štatút mesta Kolín nad Rýnom z roku 1437. Z prekrásne ma ľby, fresky, ktoré práve reštaurovali. Do celého kostola sa vmestí histórie školy sme sa dozvedeli, že najstarší školský poriadok je z roku 1703 a má 3000 ľudí. ve ľmi prísne pravidlá – žiaci sa nesmú v lete kúpa ť a v zime k ĺza ť po rieke Tento výlet bol naozaj zaujímavý. Dozvedeli sme sa ve ľa zaujímavých vecí a Poprad, nesmú p ľuť v škole a v blízkom okolí školy, nesmú chodi ť neskoro do informácií a raz vidie ť je lepšie, ako stokrát po čuť. Šuhaj Slovák Poto čná vodi čka Hej, bystrý a smelý Vtá čik zrkadielkom mu je, šuhaju, šuhaju, z nej sa, ke ď je smädný, i chutne napije. povedz nám, kto si ty, Keby vtá čkom bola, ako ťa volajú? ako vták by žila, I ja som slobodná úprimnej Slovenke ako vtá čik milý, Ja som šuhaj Slovák! do izby sa skryla. V Tatrách mi de ň svitol, bo ma dobrou cestou chodi ť nau čili. raj mojej mladosti Na oblok by zlietla, na Považí skvitol. pekne zaspievala, I ja si zaspievam a do jej srdie čka milé mne pesni čky, Zo slovenských predkov rados ť nadýchala. otec môj, ma ť moja, lebo ich poslúcha srdie čko mami čky. na zdravom koreni Nie som malý vtá čik, od pamäti stoja. len malé diev čatko, Náru čie matkino mamku rada vidím môj dom a vlas ť mi je, Bratov a rodákov ako holúbätko. mám dobrých Slovákov, v jej drahom objatí sladko sa mi snije. sestry a vlastenky Malému vtá čkovi mám švárne Slovensky. povetrie vlas ť jeho, Jej oko zrkadlo šumný háj s vetríkom a srdce žriedlo je, Ostatná rodina ukolimbajú ho. po svete širokom: z ktorých svieti, te čie potešenie moje. bratov mám, kamko ľvek Sloboda, modlitba hodím bystrým okom. a spev mu je rados ť, Dobre ti je, dobre, na každom strom čeku ty vtá čik mali čký, Šuhaj som! - a časom postie ľok má dos ť. vyrastie chlapina, ale mne je lepšie že sa nezahanbí u mojej mami čky. tá moja rodina. August Horislav Škultéty

Čriepky zo života Augusta Horislava Škultétyho významný spis Pamäti slovenského evanjelického učiteľom a evanjelickým kaplánom v Ratkovej . Od August Horislav Škultéty sa narodil 7. augusta 1819 gymnázia … vo Veľkej Revúcej. Zároveň je autorom 14 roku 1847 až do svojej smrti 14. februára 1861 bol vo Veľkom Krtíši. Po štúdiách na lýceu v Banskej učebníc – všetky ostali v rukopise, podľa ktorých učil farárom v Drienčanoch. Štiavnici a v Kežmarku pokračoval v štúdiu teológie slovenský jazyk a literatúru,svetové, uhorské i národné Literárne sa začal prejavovať už počas štúdií v na evanjelickom lýceu v Bratislave. Bol žiakom dejiny a náboženstvo. Svoju pôvodnú tvorbu Kežmarku, kde pracoval v študentskom literárnom Ľudovíta Štúra. Už v roku 1836 vstúpil do spoločnosti participoval na rozvoji slovenskej literatúry, ako prvý zo spolku. Písal a publikoval svoje básne i preklady z československej v Bratislave a bol aj popredným štúrovcov uverejnil svoju básnickú zbierku nemčiny vo Fejérpatakyho kalendári a v jeho rubrike členom spolku Tatrín. V rokoch 18391841 bol Básne(1840), venoval sa aj literárnej tvorbe pre deti a Slovenský pozorník. Spolu s Augustom Horislavom námestníkom profesora Palkoviča na Katedre reči a mládež. Jeho Rečňovanky sa stali na dlhú dobu Škultétym a Štefanom Markom Daxnerom zapísal veľa literatúry československej. V rokoch 18411848 bol povinným čítaním na našich školách. Spolu s slovenských ľudových rozprávok do Codexu kaplánom u Pavla Jozeffyho v Tisovci , ktorému Jonatanom Dobroslavom Čipkom vydali dva zväzky tisovského, ktorý dlho patril k základným prameňom obetavo pomáhal v rozvoji národného života Slovákov. zábavníka ZORNIČKA – prvého diela pre deti pri vydávaní ľudových rozpávok. Nimi zozbierané Tu sa venoval aj osvetovej a ľudovýchovnej práci – napísaného v spisovnej slovenčine, zostaveného z rozprávky vychádzali aj vo Francisciho SLOVENSKÝCH založil knižnicu a stal sa jej prvým knihovníkom, výchovnej poézie, prózy, hádaniek, určeného práve POVESTIACH a Dobšinského PROSTONÁRODNÝCH nedeľnú školu, spolok miernosti, pre potreby ktorého detskému čitateľovi. Zbieral tiež slovenské ľudové SLOVENSKÝCH POVESTIACH. Spolu so Škultétym napísal aj protialkoholický spis Beda a rata , rozprávky, ktoré sú zapísané v Codexe tisovskom . Po vydával zábavník ZORNIČKA, priekopnícke to dielo v hospodársky spolok orientovaný na rozvoj násilnom zavretí gymnázia rok býval u Štefana Marka našej literatúre pre mládež. Publikoval tu množstvo ovocinárstva, zaslúžil sa o rozširovanie slovenských Daxnera v Tisovci a od roku 1875 až do svojej smrti 7. svojich vlastných próz i poézie určenej práve deťom. kníh v celej oblasti Gemera – Malohontu. Ďalšie dva januára 1892 bol farárom v Kraskove. Inšpiroval sa predovšetkým rozprávkou, využil tiež roky pôsobil na fare v Hosúsove – Dlhej Vsi a dvanásť Patril k najprogresívnejšie zmýšľajúcim štúrovcom skúsenosti kňaza a učiteľa na nevyhnutné mravoučné rokov prežil na fare v Rozložnej. Významný je jeho a predstaviteľom slovenského emancipačného hnutia zakončenie svojich prác. podiel na rozvoji školstva a pedagogiky. Už v Bratislave 19. storočia, ktorí horlili za sociálne a kultúrne O Jonatanovi Dobroslavovi Čipkovi sa zachovalo len sa zaslúžil o rozvoj Slovenského ústavu, zúčastnil sa na povznesenie slovenského národa. málo dokumentov a údajov a nezanechal po sebe ani zápasoch gemerského ev. seniorátu o práva slovenskej Daniela Guzmová, 8. B väčšie literárne dielo. No už aj na základe zachovaného reči na stredných a vyšších evanjelických školách a materiálu vidno, že jeho miesto v štúrovskom hnutí nie jeho snahy vyústili do založenia Prvého slovenského Čriepky zo života Jonata Dobroslava Čipku je bezvýznamné. Každý zo štúrovcov väčšou alebo gymnázia v Revúcej v roku 1862, v ktorom sa stal Jonatan Dobroslav Čipka sa narodil 14. júna 1819 v menšou mierou na ňom participoval, prinášal doň čosi prvým správcom a zároveň učiteľom slovenčiny, Tisovci. Základnú školu vychodil v rodisku. Ďalej svojské, svojrázne a svojím spôsobom jedinečné. Bez dejepisu a náboženstva. Gymnázium sa pod jeho študoval na lýceu v Kežmarku a Bratislave. toho by štúrovské hnutie nemalo ani to rozpätie a ani vedením stalo uznávaným centrom slovenského Univerzitné štúdiá absolvoval v Jene v rokoch 1842 ten kultúrny a spoločenský dosah, ako ho poznáme. národného vzdelávania až do jeho zrušenia v roku 1843. Po štúdiách bol vychovávateľom u baróna Simona Pindiaková, 8. B 1874. O svojom účinkovaní na pôde gymnázia vydal Révaya v Mošovciach. V rokoch 18451847 bol NOVEMBER 2009 TISOVSKÝ MESA ČNÍK s.5 PRÍLOHA ZORNI ČKA s.2

Naše zážitky z výletu do Kežmarku mestom a s Kežmarkom. Obaja pôsobili v Tisovci ako významní ľudia. A V evanjelickom lýceu – knižnici bolo približne 155 000 kníh, hlavne starých pod ľa Škultétyho je pomenovaná aj naša mestská knižnica, ktorej bol a jedna hrubá mala aj 6 kg. Bola tam aj väznica pre študentov, ktorých spoluzakladate ľom. V Kežmarku sme sa zastavili v Lyceálnej knižnici, kde učitelia tri razy napomenuli. Bola ve ľmi malá, žiaci tam museli len stá ť a sa nám do hláv zaryli zaujímavé poznatky o historických knihách školskej jeden žiak tam bol aj 48 hodín. Na evanjelickom lýceu študovali študenti knižnice i o významných študentoch, z ktorých sa stali významní ľudia a mnohých národností a v knižnici mali aj cudzojazy čné knihy, okrem iných aj spisovatelia. Ved ľa knižnice sú kostoly, v ktorých sa nachádzajú nádherné kórejské, japonské a iné. Táto knižnica patrí medzi najvä čšie historické nástenné ma ľby, hudobné organy a v novom aj hrob Tökölyho. Z celej knižnice v celej strednej Európe. Boli sme aj v drevenom kostole urobenom exkurzie mám bohaté poznatky o neoby čajnej knižnici a kežmarských bez jediného klinca. Mal ve ľmi pekný oltár. Strop bol nama ľovaný ako nebo kostoloch. s oblakmi. Okná tu boli okrúhle ako na lodi. Videli sme aj lavicu z tisu, ktorá Daniela Guzmová bola ve ľmi ťažká. Boli sme aj v novšom kostole, ktorý patrí medzi najvä čšie Evanjelické lýceum v Kežmarku bolo cie ľom nášho výletu. Kedysi tu bola na Slovensku. Ve ľmi sa mi na výlete pá čilo. škola, dnes je tu historická knižnica, ktorá je najvä čšou školskou knižnicou v Martin Figuli strednej Európe a nachádza sa tu 150 000 kníh z rôznych vedných odborov. V Kežmarku sme navštívili Lyceálnu knižnicu, kde sme videli mnoho Do tejto školy chodili významní ľudia: Hviezdoslav, Martin Rázus, Škultéty vzácnych starých kníh. Navštívili sme aj evanjelické kostoly. Viac sa mi aj Čipka. pá čil drevený kostol, ktorý sa zvnútra podobal na lo ď. Dominika Raffayová Lenka Debnárová Na výlete v Kežmarku sa mi ve ľmi pá čilo. Lyceálna knižnica ma prekvapila Dňa 17.9.2009 sa uskuto čnil náš výlet do Kežmarku. Po časie nám ve ľmi viacerými vecami: je tu viac ako 150000 kníh; žiaci v tejto škole museli neprialo. Navštívili sme Lyceálnu knižnicu. V miestnosti bolo plno kníh – hovori ť po latinsky; museli dodržiava ť prísny školský poriadok – kto ho hrubých, tenkých, malých, ve ľkých, ale hlavne starých, historických. Mali tu porušil, dostal sa do väzenia a jeho meno sa zapísalo do čiernej knihy. vystavenú knihu, ktorá mala okolo 2000 strán. Do lyceálnej školy chodil Pravidlá vo väzení boli prísne – museli tam stá ť 12 hodín, potom dostali A.H.Škultéty, J.D. Čipka a tiež P.O. Hviezdoslav. Zaujímavá bola väznica pre pohár vody, krajec chleba a 5 minút na WC; mohli tam by ť aj 48 hodín. študentov, do ktorej zatvárali žiakov, ktorí porušili školský poriadok. Títo Pá čili sa mi aj evanjelické kostoly, najmä starý drevený, ktorý mal krásny tiež boli zapísaní do čiernej knihy. Ke ď sme si prezreli celú knižnicu, prešli oltár. Som ve ľmi rada, že som sa tejto exkurzie mohla zú častni ť. sme do evanjelického kostola, ktorý mal 6 chórov. Do kostola sa vmestí Radka Pindiaková 3000 ľudí, strop mal nama ľovaný ako oblohu s oblakmi a 12 apoštolmi. V Kežmarku sa mi ve ľmi pá čilo, najmä knižnica. Z tejto si pamätám napr.: Nový kostol je zrekonštruovaný a je ve ľmi pekný. Po prehliadke sme sa knihy sa písali prevažne po latinsky, niektoré boli zdobené zlatom. V škole vybrali na dlhú cestu domov. sa žiaci rozprávali len po latinsky. Ten žiak, čo prišiel do školy neskoro, Simona Pindiaková nemal domácu úlohu alebo inak porušil školský poriadok, musel ís ť do Naša zaujímavá exkurzia do Kežmarku sa za čala príhovorom, v ktorom nám väzenia, kde musel iba stá ť 12 až 48 hodín. Ale pá čili sa mi aj kostoly, ktoré knihovní čka pripomenula, kto boli títo interesantní spisovatelia – Škultéty a sme navštívili. Čipka – a čo urobili pre slovenskú literatúru, i čo majú spolo čné s naším Anna Arpányiová

Pavol Dobšinský Dlhá cesta Pavol Dobšinský, spisovate ľ náš, Krása dolín zelených, Za čala sa dlhá cesta, nejednu rozprávku od neho znáš. tú ešte nevidel nik. za čala sa tu, Nepísal len pre rados ť – Po stopách rozprávok, ktoré sme znali, V našom prenádhernom kraji. ale i pre nás. Prvé gymnázium pozreli, My videli sme len hviezdy, mesiac, iba tmu, v kostole nástenné ma ľby videli. všetko toto Z rozprávky zlatá podkova, Taký výlet sme ešte nemali. v našom rodnom tisovskom kraji. tou, ktorou by si ko ňa podkula. Ne ľutujeme ani sekundu Zahu čal silný, mohutný motor, Zlaté pero – z tohto dobrého výletu. zahu čal už ve ľakrát. tak druhé slovo Mnohé nové veci poznáme On jediný vie vstrieknu ť život ve ľkému, z názvu znelo. a iným ich znova predáme. hladnému stroju, Zlatý vlas, Patrícia Zvarová 6.A dotiahnu ť ho k sile. taký nemá nikto z nás. Viezol nás dlhú cestu, Výlet cez polia, lúky, pasienky, Kde by ste také h ľadali? Vo štvrtok ráno miesto školy, cez doliny kotliny a vrchy, Len v jeho rozprávkach, sadli sme na autobus, až nakoniec nás vysadil. tam by ste ich zbadali. čakali nás hory – doly My vyšli sme z neho ako zvieracie blchy. a pred sebou cesty kus. Vďaka nemu som k ľudne noc prespala, Videli sme pred sebou, a i teraz - nie iba ke ď som bola malá. Tou Rimavskou dolinou, videli ve ľkú h ŕbu kníh, Jeho rozprávka dobrý koniec mala, pod zelenou svr činou, uloženú v pravidelných radoch. no a preto som sa nikdy nebála. bolo krásne ako v lete Zdalo sa to ako všetko z rozprávky, Patrícia Zvarová 6.A nám všetkým na výlete. všetko bolo staré, malo to v sebe neur čité čaro! My vyšli sme však z toho čara, Na výlete Pozreli sme v ľavo – vpravo, i zahalil nás mráz! Z dejepisu na výlete, prešli sme cez Drien čany, Skryli sme sa pred ním po časie sme mali ako v lete. za rohom už Kraskovo stálo, do kostola neopísate ľných krás. Cez mnohé dediny sme sa preborili, všetci boli zvedaví. Bolo tam toho ve ľa, aby sme sa pred dejiny postavili. sošky, lavice či obrazy, Výletníci zasadli sme opä ť to všetko, znovu opakujem, V Ratkovej, Drien čanoch, Revúcej - na náš autobus. neopísate ľnej krásy. inú spomienku máme každý z nej. Naša cesta bola jasná – Aj z neho sme však museli nájs ť cestu, Teraz už vieme mnoho nových vecí, Vitaj nám, Revúca, krásna. museli sme vyjs ť. a na ďalší výlet tešíme sa všetci. Pozrie ť sa na ďalší súmernejší „hrad“. Patrícia Zvarová 6.A Literárne gymnázium, Bolo tam toho ve ľa, všetky vzácne pamiatky, no najmä ve ľká čierna stena, Dnes ráno nás škola volá, tešíme sa opä ť domov za ktorou, ako hovorili, no teraz je cesta nová. a nesieme si spomienky. ležalo telo, Vpravo, v ľavo na autobus. Tereza Kubinská 6.A ktoré do ve ľkej krypty ponorili! Po mape prstom ís ť skús. Lívia Van číková, 8.B NOVEMBER 2009 6 TISOVSKÝ MESA ČNÍK Kalendár výro čí osobností Tisovca a Rimavskej Píly Blažej Bulla Ján Fabricius 90. výro čie úmrtia architekta a folkloristu 275. výro čie úmrtia evanjelického farára, u čite ľa, Narodil sa 19.5.1852 v Ústí na Oravou (okr. Dolný Kubín). Ľudovú školu vychodil v rodnej náboženského spisovate ľa obci, strednú školu skon čil v Dolnom Kubíne. Študoval architektúru na Českom vysokom Narodil sa 24.12.1672 v Betliari. Najprv sa u čil v Štítniku, učení technickom v Prahe, kde získal stavite ľský diplom. Pôsobil v Martine, kde si otvoril neskôr v Rož ňave. Od roku 1696 študoval na gymnáziu vo stavite ľskú kanceláriu. Ako prvý u nás čerpal z ľudových tradícií, ke ď pri príležitosti Vratislave, potom odišiel do Frankfurtu na Odre, kde študoval Výstavky slovenských výšiviek v roku 1887 v Martine postavil drevenú vstupnú bránu pod ľa politické a prírodné vedy, v roku 1698 prešiel na univerzitu vo vzoru ľudových zvoníc. Projektoval a v roku 1888 postavil Národný dom v Martine, Wittenbergu, kde sa po čas troch rokov venoval polemike, viacú čelovú budovu na spôsob redút, s divadelnou sie ňou, reštauráciou, kasínom a hotelovou filozofii, histórii a lingvistike. Od roku 1702 bol slovenským čas ťou. Projektoval mnohé stavby (kostoly, školy, nemocnice) pre mestá a obce, kde žili evanjelickým farárom v Košiciach. Tu bol tiež u čite ľom. národne uvedomelí Slováci, napr.: Dolný Kubín, Liptovský Mikuláš, Tisovec , Mošovce a V roku 1707 bol povolaný do Kamenian, kde strávil 13 rokov, iné). Zaujímal sa aj o ochotnícke divadlo a hudbu, zapojil sa do práce v Slovenskom z toho 8 ako senior. 25.5.1719 prešiel do Tisovca . Bol zvolený spevokole v Martine. Skomponoval okolo 300 zborových skladieb a harmonizácií ľudových i za seniora a túto hodnos ť zastával až do svojej smrti, d ňa piesní. Zdramatizoval nieko ľko prostonárodných povestí, Hviezdoslavovu Hájnikovu ženu. 16.11.1734. Bol autorom dišputácií z univerzitného štúdia. Zložil hudbu pre zdramatizovanú rozprávku Zlatovláska od Jána Brád ňana pre tisovských Miroslava Kojnoková ochotníkov. Zaslúžil sa o vyššiu úrove ň divadelného umenia . Zomrel 1.11.1919 v Martine.

Pozabudnutý využitie devastovaných poľnohospodárskych plôch Roku 1965 vypracoval štúdiu pre hodnotenie prírodného ochranca prírody Rudolf Kriška sa narodil 13.3.1908 v kraji. prostredia a stanovenie početnej únosnosti pre pobyt v Tisovci. Mama mu zomrela v druhom roku jeho života. Dňa 1.2.1959 začal pracovať v novovytvorenej zložke ľudí v rekreačných oblastiach ako prvú tohto druhu Otec maloroľník, vyučený debnár, v zime robil na krajského strediska štátnej pamiatkovej starostlivosti v ČSSR. objednávku nádoby z dreva, ako kupy, šafle pre a ochrany prírody pri Vlastivednom múzeu v Banskej V rokoch 1966 – 68 pracoval na obsiahlej dokumentácii napájanie dobytka, korytá zbelky na mútenie masla Bystrici, patriacemu k odboru kultúry KNV. Po metodickej pohoria Nízkych Tatier. Tu vypracoval state: a pod. V lete, počnúc jarným a končiac jesenným oraním stránke Slovenskému ústavu pamiatkovej starostlivosti majetkoprávnu, plošnú, druhy kultúr, lesohospodársku, a mlátením (cepami) obilia celá rodina pracovala v Rovni a ochrany prírody v Bratislave. Zo začiatku pracoval sám. poľovnícku, rybolovnú a organizačnú. Išlo pod Fabovou hoľou. Do školy chodil len v zime, keď zišli Vypracoval metodiku pre cieľavedomú prácu na tomto o dokumentáciu k vyhláseniu pohoria Nízkych Tatier za z Rovni zimovať do Tisovca ( 1.12. – 15.3.). Otec bol pracovisku. V treťom roku pribudol druhý a v piatom Národný park.. sčítaný remeselník, člen viacerých kultúrnych spolkov. roku tretí pracovník. To nepostačovalo, lebo po pripojení V roku 1967 vypracoval spolu s Dr. Darolom štúdiu: Učil deti spievať ľudové piesne, rozprával im ľudové žilinského kraja k banskobystrickému, vytvoril sa veľký „Vyhodnotenie prírodného prostredia z hľadiska povesti a v rodine dodržiavali staré zvyky. Stredoslovenský kraj s veľkou ochranárskou kultúrneho využitia pohoria Veľkej Fatry“. Šesť tried ľudovej školy vychodil za Rakúska – Uhorska. problematikou. Preto pristúpil k vytvoreniu zboru V roku 1973 vypracoval náročnú biologickú štúdiu Tisovská evanjelická cirkev udržiavala za podpory dobrovoľných pracovníkov ochrany prírody, za ochotnej z oblasti Demänovskej doliny (300 obrázkov, 100 strán tisovčanov školu s vyučovacím jazykom slovenským až spolupráce Vysokej školy lesníckej a drevárskej, textu). do konca roka 1918. Tu vyučovali cirkevní učitelia, s výskumnými ústavmi vo Zvolene, v Banskej Bystrici, V roku 1975 – 76 napísal historicko – odbornú účelovú Ľudovít Clementis, otec Dr. Vlada Clementisa, Ľudovít s pracovníkmi podnikových riaditeľstiev, štátnych lesov publikáciu „Vývoj lesa a lesného hospodárstva v oblasti Slabej a Ján Uram. „Učili nás slovenskému povedomiu v Banskej Bystrici, v Žiline, Ústavom pre hospodársku Lesného závodu v Slovenskej Ľupči“. a slovianskej spolupatričnosti, ktorá v Tisovci, ako úpravu lesov vo Zvolene a v Žiline. Zbor narástol na 112 Mimo tohto odprednášal desiatky prednášok na v starom „panslávskom“ mestečku bola rozdúchavaná, dobrovoľných konzervátorov ochrany prírody a 425 ochranársku tematiku na Pedagogickej fakulte v Banskej ešte z dôb štúrovských“, spomína bývalý žiak vo svojom dobrovoľných pracovníkov ochrany prírody Bystrici, lesníckych a stredných školách, pionierskych životopise. s vysokoškolským a stredoškolským vzdelaním. Tak organizáciách a mal i viac rozhlasových relácií na Po nadobudnutí predpísanej lesníckej praxe na lesnom vzniklo krajské stredisko s najväčším počtom ochranársku tematiku. hospodárstve v Tisovci nastúpil na horársku školu dobrovoľných pracovníkov na Slovensku. Pre ich odborný Aj po odchode na dôchodok pracoval každoročne (bol v Liptovskom Hrádku, ktorú skončil s veľmi dobrým rast usporiadal Rudolf Kriška každoročné trojdňové k dispozícii) 70 – 120 dní na krajskom stredisku. prospechom. V roku 1930 nastúpil na Riaditeľstvo školenie vždy v inom okrese kraja. Pre ďalšiu spoluprácu Pokračoval v osvetovej práci. Robil prednášky štátnych lesov v Banskej Bystrici s pridelením na Lesnú na úseku ochrany prírody získal vodohospodárske s premietaním vlastných záberov na farebných správu Čierny Balog. Ako nového pracovníka, pri orgány, krajskú hygienickú službu, územné plánovanie na diapozitívoch (ktorých mal vyše 4000) na okresnom nedostatku odborníkov, prekladali ho podľa potreby KNV a ONV, geologický ústav, slovenskú akadémiu vied, zbore ochrany prírody na Vysokej škole lesníckej z jednej lesnej správy do druhej, čo mu veľmi štátny ústav pre rajónované plánovanie, a drevárskej vo Zvolene a pri rôznych príležitostiach. vyhovovalo. Zoznámil sa tak s problémami, ktoré poľnohospodárske projekčné zložky, poľovníctvo, rybárov V rokoch 1960 – 1963 diaľkovo študoval vybraté v budúcnosti riešil sám, alebo pomáhal riešiť. V Čiernom múzeá a iné, z ktorých údaje slúžili mu aj za podklad predmety na vysokej škole lesníckej s veľmi dobrým Balogu začal pracovať v miestnom krúžku Matice k vypracovaniu správ pre radu KNV, Ústav pamiatkovej prospechom. Slovenskej, ktorého neskoršie stal sa predsedom. starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave, pre novinové V rokoch 1964 – 1967 bol členom redakčnej rady V literárnych večeroch preberali diela Sládkoviča, články a rozhlasové relácie. odborného časopisu Ochrany prírody v Prahe. Hviezdoslava, Rázusa, ba poriadali aj Wolkrov večer. Bol Za krátku dobu oddelenie ochrany prírody Krajského Bol otcom Ľuby (profesorky na gymnáziu v Banskej členom šachového krúžku, pomáhal založiť futbalový strediska v Banskej Bystrici vypracovalo sa pod vedením Bystrici) a Evy (lekárky, asistentky na Lekárskej fakulte klub, v ktorom bol aktívnym hráčom. Keď sa stal pána Krišku na popredné miesto v celej ČSSR. Stačí univerzity Komenského v Bratislave). predsedom Matice Slovenskej, začala sa preberať aj uviesť, že do prvej svetovej vojny na území Až do dospelosti žil s nevlastnou mamou a bratom tematika o prírode a jej ochrane. Keď zistil, že táto Stredoslovenského kraja bolo schválených 5 chránených Júliusom (najmladším) – pozdejším pracovníkom na tematika zaujíma občanov, z ktorých väčšina boli území, počas prvej ČSR 7 a od roku 1948 – 1973 až 209. Okresnom súde v Rimavskej Sobote, v domčeku (ktorý lesorobotníci, vydal strojom písaný popis a postup prác V roku 1961 s Dr. J. Vargom vydali publikáciu „Každý už svojim vekom 1774 je raritou) na Daxnerovej ulici, obtiažneho zalesňovania s uvedením druhu kultúr pionier ochrancom prírody“, kde napísal textovú časť oproti parkovisku. Najstarší brat Pavel zomrel veľmi s patričnou fotodokumentáciou. a Dr. Varga fotodokumentáciu, ktorá pomohla splniť mladý. Sestra Anna, mama literátov, kňaza Milana a Dr. V roku 1950 ho preložili na Krajský národný výbor ako podmienky na získanie odznaku „Mladý ochranca prírody“ Cyrila Krausa, domček opustila. Brat Janko (podľa vedúceho odboru lesov a drevárskeho priemyslu 3000 pionierom na Slovensku ale aj v Čechách. spomienok) sa medzi časom vyučil zámočníckemu banskobystrického kraja. V roku 1959 Ministerstvo lesov Spolu napísal 53 článkov s tematikou ochrany prírody remeslu. Tiež opustil rodné hniezdo. Zamestnal sa na v Prahe ho vyznamenalo ako najlepšieho vedúceho do časopisu „Pamiatky a príroda“ vydaným Ústrednou železnici. Je otcom Ing. Hany Kriškovej. odboru z krajov ČSSR. V novej funkcii vykonával školský pamiatkovou starostlivosťou a ochrany prírody Rudolf Kriška zomrel roku 1980. Myslím si, že sa zaslúžil dozor na lesníckej technickej škole, kde za zložitých v Bratislave, časopisu „Krásy Slovenska“, vlastivedného o to, aby mestské zastupiteľstvo navrhlo pána podmienok zariadil opravu botanickej záhrady. časopisu „Obzor Gemera“ do vlastivedných štúdií prezidentovi, aby pri uďeľovaní pôct (vyznamenaní) si Bol predsedom krajskej delimitačnej komisie, pre ďalšie Gemera, denníkov Pravda, Smer (krajský denník) a inde. spomenul aj na neho. MUDr. Jaroslav Rafaj

(dokon čenie čl. Informatívna správa DeD... zo s.3) Darí sa nám v umiest ňovaní detí do ďalších foriem náhradnej starostlivosti: Okrem výchovného plánu v detskom domove robíme komplexnú diagnostiku - v minulom roku sme umiestnili 1 die ťa do adopcie s odporú čaniami a závermi pre prácu s die ťaťom. Pozostáva zo - 1 die ťa vrátili do biologickej rodiny psychologického vyšetrenia, špeciálno-pedagogického a lie čebno- - 4 deti do pestúnskej starostlivosti pedagogického, ako aj zo sociálnej a zdravotnej anamnézy. Vypracúva ju - 3 deti na medzištátne osvojenie do Talianska a Holandska odborný tím DeD. Je to potrebné kvôli tomu, že máme množstvo detí so - v tomto roku 2 deti do pestúnskej starostlivosti špecifickými výchovno-vzdelávacími potrebami, ale aj deti s ŤZP, ktoré je - 2 deti sa osamostatnili nutné integrova ť. Okrem toho máme vypracovaný program sexuálnej - prebiehajú interakcie s pestúnmi u 3 detí a protidrogovej prevencie, ktorý úspešne realizujeme - 2 deti zaradené na sprostredkovanie medzištátnej adopcie do Holandska V priebehu roka sme organizovali množstvo aktivít vzdelávacích, - 8 detí pravidelne udržiava kontakt s biologickými rodi čmi, chodia k nim záujmových, rekrea čných, tvorivé dielne, De ň otvorených dverí v Tisovci. po čas prázdnin a 10 detí rodi čia navštevujú v domove a pod. Mgr. Zuzana Fábryová, riadite ľka DeD NOVEMBER 2009 7 TISOVSKÝ MESA ČNÍK Spomienka na Václava Vraného Máme radi Tisovec? Václav Vraný – výrazná osobnos ť konca 19. poklonili pamiatke Václava Vraného Tí, ktorí tu majú svoje korene i tí, čo tu našli svoj a za čiatku 20. storo čia v prírodných vedách na položením kvetov a zapálením svie čok. Po domov a sú ochotní pre ň a teda aj seba urobi ť nie čo Slovensku – Gemera Malohontu, v Čechách krátkom oboznámení Mgr. Mahulienou prospešné odpovedia na túto otázku kladne. A čo tí i zahrani čí. Osobnos ť dejín Tisovca. U čite ľ, Štrbovou s prírodnými zvláštnos ťami Trstia ostatní? prírodovedec, najmä botanik, národovec i Tisovca, pokra čovali ku chate. Mesto i dedinu tvoria vždy ľudia, preto ma a zakladate ľ Klubu československých turistov Spomienkového výstupu sa zú častnilo 21 znepokojuje – roz čuľuje, že popri pozitívnych v Tisovci. Historik, kultúrny pracovník, žiakov a 8 dospelých. Žiaci boli z 8. a 9. zmenách pribúdajú negatívne javy, ktoré Tisovcu hudobník. Toho roku si pripomíname 158. ro čníka základnej školy. Tvorili ich dve škodia. výro čie jeho narodenia, 80. výro čie jeho skupiny. Prvá - 7 žiakov pod vedením p. u č. Rada si spomínam na obdobie, ke ď naše mesto pri úmrtia a 85. výro čie založenia Klubu Posuchovej bola na Trstí jeden de ň, druhá vä čšom po čte obyvate ľov malo charakter usporiadaný, československých turistov v Tisovci V. skupina – 13 žiakov pod vedením u čite ľov kultúrny, kde sme vedení rodi čmi a učite ľmi aj Vraným. Mgr. Pánisa a Ing. Roškovej bola na Trstí dva bezplatne brigádovali – zve ľaďovali. Cie ľom spomienkových osláv je vzda ť úctu, dni. Po 2,5 hod. výstupe, dobrom ob čerstvení Soboty boli pravidelne d ňami upratovania nielen priblíži ť život a podiel osobnosti na histórii a primeranom oddychu sa prvá skupina vrátila bytov, ale aj dvorov a pri ľahlých ulíc. Čistota bola regiónu, oživi ť tradíciu a odovzda ť ich mladým do Tisovca a druhá skupina sú ťažnou formou, vizitkou mesta. Aj naši otcovia a kamaráti faj čili, ale ľuďom. S týmto predsavzatím zorganizoval rôznymi hrami s vedomostným i športovým nenechávali za sebou dnes zarážajúci neporiadok. Klub slovenských turistov Trstie v Tisovci zameraním strávila popoludnie. „ Čerešni čkou Neviem si ani predstavi ť, že by si starí rodi čia boli v spolupráci so Základnou školou Dr. na torte“ bola no čná sú ťaž ur čená na devastovali prostredie, ktoré ich živilo, v ktorom Vladimíra Clementisa 25. a 26. septembra overovanie vedomostí, zru čností a činnosti pracovali a žili. Mali sme vzory vz ťahu k práci spomienkovú akciu. Bola zameraná pre žiakov vlastných zmyslov i odvahy. i medzi ľudských vz ťahov. Ľahostajná bezoh ľadnos ť Základnej školy upozorni ť na svedomitú Sú ťaže žiaci absolvovali v 6 skupinách a pohodlie, neochota priloži ť ruku k dielu, spoliehanie a obetavú, trpezlivú a pedantnú, nezištnú prácu s vlastným pomenovaním s nepatrnými sa na iných, to sú žia ľ aj sú časti života v Tisovci. Václava Vraného pre národ, ktorá sa rozdielmi. Najvyšší po čet získali „Žabky“ a Akým príkladom sú rodi čia pre svoje deti, ke ď im odzrkadlila v jeho u čite ľskej praxi, zbierkach, „Mimozemš ťania“, menší po čet bodov – 2. robí problém dodrža ť rozpis služieb riadenia herbárnych položkách, o ktoré sa 12 rokov miesto získali „Hoblíci“ a „Bukasovci“ a 3. v činžiakoch, ke ď ich nevezmú na jedno upratovanie svedomite staral a konzervoval ich ako prvý miesto „Lesáci“ a „Gumká či“. Sú ťažiaci boli okolia bytov. Možno budú ma ť služobníctvo, alebo profesionálny kustód Muzeálnej spolo čnosti odmenení sladkos ťami, ceruzkami vďaka jednotlivcom, ktorí upratujú, vysádzajú kvety, slovenskej v Martine ale i v prácach, ktoré a potleskom. zbierajú ohorky a papiere (vä čšinou sa pri týchto publikoval v odborných časopisoch. O deti bolo dobre postarané v ďaka činnostiach stretávame tí istí) nebudú ži ť ako na Spomienkovému výstupu na Trstie organizátorom, taktiež sponzorom: Okresný Luníku 9. predchádzala beseda o Václavovi Vranom pre klub slovenských turistov v Rimavskej Sobote, O elegantnom mestskom vzh ľade nesved čia ani 2. stupe ň Základnej školy, zameraný na jeho Pekárni pod Hradovou a Alfex. Podávala sa autobusové zastávky a okolie viacerých obchodov, za život, prácu a prehliadka herbárových položiek teplá strava. Výborný gu ľáš navarili Ján ktoré by mal by ť niekto zodpovedný. Zanedbaná je s pripomenutím pekného vz ťahu starého otca Bysterský a Rastislav Štrba st. vo ve ľkom stanica, Š ťavica a Rimava sa pre ekológov stáva Václava Vraného s vnukom, Dr. Vladimírom paráku od Janka a Petra Rukavicovcov, de ťom skládkou odpadu. Trestuhodné! Akosi prirýchlo si Clementisom. Vybraní žiaci sa potom chutili párky, čaj aj sladké pe čivo. V ďaka patrí ľudia osvojujú práva, len povinnosti zostávajú bokom. zú častnili jesenného spomienkového výstupu aj sprievodcom a pomocníkom Karolovi Pod ľa ústavy USA je zne čis ťovanie mesta na Trstie. Kuchtovi a Kataríne Ková čikovej, protizákonný čin trestaný verejnoprospešnou prácou. Stretnutie ú častníkov bolo v cintoríne na i pripravovate ľom trasy a odvozcovi batožiny Úplne s tým súhlasím. O danej problematike by sa Muránskej ulici pri hrobe Václava Vraného. Tu Jankovi Rukavicovi a Rodanovi Štrbovi. dalo písa ť ve ľa. Aj o nepríjemných susedách, ktoré mal krátky príhovor riadite ľ Základnej školy Krásne jesenné po časie, dobrá vidite ľnos ť, vám vyprašovaním ne čistôt zašpinia prádlo, odpadom Mgr. Klement Kéry a za Klub slovenských slne čno, teplo, výskyt hríbov, vzájomné z kvetov zašpinia balkón... (môj byt, môj hrad.) Cudzie turistov Mgr. Mahuliena Štrbová. Položením rešpektovanie prispeli k dobrej nálade ich nezaujíma. kytice, zapálením svie čok a minútou ticha a bezpe čnosti pobytu. Na úspechu podujatia sa Chcem veri ť, že rozvojové projekty, kamerový vzdali úctu Václavovi Vranému. však podie ľal jeden dôležitý fenomén, ktorý systém a účinnejšie opatrenia komisie verejného Vo výstupe pokra čovali cestou Václava bol vlastný organizátorom, Václavovi Vranému poriadku v sú činnosti s políciou povznesú Tisovec na Vraného po žltej zna čke na temeno T ŕstia, na a to je láska. Láska k de ťom, láska k rodnému vyššiu úrove ň, vrátia mu ráz mesta, kde nás nebude okraj machoviskového rašeliniska – kde kraju, k práci prítomnosti s minulos ťou teši ť len krása prírody, ale aj príjemní kultivovaní Václav Vraný skonal v náru čí dcéry Milíny, i budúcnos ťou a vytváraní tradícií. Veríme, že ľudia, aby sme neklesli na úrove ň zanedbanej obce. ktorá ho sprevádzala na poslednej botanickej nultý ro čník spomienkového výstupu Václava Na záver ešte jedno vtipné zistenie, ktoré by si vychádzke. Na tomto mieste mu v ďační Vraného na Trstie v jeseni sa stane peknou žiadalo pravopisný zákon: Nakupujte pri okienku tisovskí turisti postavili na prvé výro čie úmrtia tradíciou. vzadu. (No dobre, že nie aj vpredu!) mohylu. Aj na tomto mieste sa ú častníci Mgr. Mahuliena Štrbová, KST Tisovec Trstie Mgr. Vlasta Krišková

Tisovský glosár málo. Preto treba podporiť kandidátov z Hnúšte či sa na nás pán primátor, alebo páni úradníci budú A zase tu máme voľby! Po prezidentovi a Klenovca , a zároveň veriť, že oni podporia nás. hnevať? Ale veď oni sú na to, aby počúvali názory europoslancoch budeme voliť nového župana a Nebudem hovoriť žiadne mená. Každý nech si svojich voličov a občanov, aj keď sú aj kritické. Iná poslancov do vyšších územných celkov. Veľa voličov premyslí, kto má jeho dôveru a kto má šancu na vec je, že v poslednom období sa nikto z tieto voľby odignoruje. Ale to je veľká chyba! VUCky zvolenie. Zabudnime na závisť (koľko prachov kompetentných neunúval odpovedať na otázky na majú pod palcom stredné školy, cesty 2. a 3.triedy, dostanú tí poslanci!) aj na drobné malichernosti (ten webe. Zmenilo sa to čiastočne až po mojej vodovody či domovy dôchodcov. Cez ne pretekajú a ten kandidát sa mi na ulici nepozdravil, nebudem interpelácii na poslednom zastupiteľstve. Verím, že veľké milióny eur a vôbec nie je jedno, ktorí ho, grobiana, voliť!), prekonajme lenivosť a poďme naša vrchnosť sa postará, aby sa na otázky a poslanci rozhodujú o ich prerozdelení. V v sobotu 14.11. voliť! pripomienky občanov reagovalo čo najskôr. Veď predchádzajúcom volebnom období (20012005) Mesto Tisovec má svoju webovú stránku internet sa môže stať dôležitým spojivom medzi boli za náš okres zvolení šiesti poslanci maďarskej www.tisovec.com resp. tisovec.eu. Na stránke je aj občanom a úradom. Len treba na jednej strane viac koalície. A väčšina investícií z kraja išla (čírou rubrika „vaše pripomienky a názory“. V minulosti dôvery a na druhej strane viac ochoty. A ozaj, ak náhodou) na juh okresu. V tomto volebnom období bola táto rubrika anonymná. Okrem množstva niekto obviňuje poslancov, že nedostáva odpovede sa pomer zmenil a pocítil to aj sever, naše mesto zaujímavých a podnetných návrhov prinášala na svoje otázky, tak strieľa vedľa. Za chod mesta nevynímajúc. Pravda, je to o prioritách v okrese, ale anonymita prispievateľov aj kopu osočovania a zodpovedá mestský úrad a jeho zamestnanci sú aj o širokých lakťoch poslancov. Preto apelujem na urážok. Na podnet vrchnosti preto zastupiteľstvo kompetentní odpovedať na všetko, čo sa týka nášho všetkých voličov, aby išli voliť a aby volili tých schválilo zmenu v tom, že sa zverejňujú len mesta. Samozrejme, ak sa vyskytnú otázky kandidátov, ktorí majú šancu byť zvolení, čiže sú neanonymné príspevky s tým, že na otázky a adresované priamo poslancom alebo týkajúce sa známi nielen v Tisovci, ale aj v širšom regióne. V pripomienky budú odpovedať kompetentní úradníci. mestského zastupiteľstva, malo by byť povinnosťou minulých voľbách bolo treba cca 3500 hlasov na A čuduj sa svete, počet príspevkov poklesol na poslancov odpovedať. zvolenie za poslanca. Čiže hlasy Tisovčanov budú minimum. Že by sme sa ešte po dvadsiatich rokoch báli povedať svoj názor? Čo sa nám môže stať? Že J.Lacko NOVEMBER 2009 8 TISOVSKÝ MESA ČNÍK

Vymením 3-izbový rodinný dom 162 m 2 v Tisovci bez PROGRAM „KINA POD HRADOVOU“ V NOVEMBRI záhrady, za vä čší so záhradou v lokalite Tisovca. Rozdiel doplatím. 3.11. Jánošík. Pravdivá história – SR, ČR, Po ľsko, Ma ď. 0949 460 009 utorok Hrajú: Václav Jirá ček, Ivan Martinka, Michal Žebrowski, Marián Labuda, 19.00 Tá ňa Pauhofová... Predám zachovalé pianíno PETROF. Cena dohodou. Historický/dobrodružný, MP od 15 r., 140 min., vst. 2,00 € 047 5493473 10.11. Verejní nepriatelia – USA Predám osobný automobil DAEWO NEXIA GL. Rok utorok Hrajú: Christian Bale, Johnny Depp, Channing Tatum, Emilie de Ravin... výroby 1996. Najazdených 103000 km. Cena 1300€. 19.00 Slovenské titulky. 0907 855635 Krimi/triler, MP od 15 r.,143 min., vst. 1,85 €

Ľ 24.11. Únos metra 123 – VB, USA TABU KA utorok Hrajú: Denzel Washington, John Travolta, Luis Guzmán... Slovenské titulky. 0. ro čníka Tisovskej tenisovej ligy starých pánov 19.00 Dráma/krimi, MP od 12 r., 105 min., vst. 1,85 € (jesenná čas ť – stav k 25. 10. 2009) Pripravujeme na december 1. Ivan Mach 12 11 1 23:3 -79 22 1.12. Všade dobre, pre čo by ť doma - komédia, dráma 2. Peter Michalko 11 10 1 21:3 -68 20 8.12. Nezvratný osud 4 - horor, triler 3. Karol Mixtaj 12 9 3 19:6 -72 18 4. Norbert Mauer 12 9 3 19:10 -106 18 Vo ľby do BBSK v dôvernom susedstve s 20. výro čím novembrových udalostí 5. Pavel Michalko 10 7 3 15:9 -104 14 Je to symbol, alebo krok k obratu, ktorý začala politika využívať na osobný prospech. 6. Edo Kuvik 12 6 6 15:15 -154 12 potrebujeme, aby sme zvrátili dôsledky dopadu Boj za zdanlivo nepodstatné pravdy znova 7. Marcel Lopušný 9 5 4 11:10 -95 10 hospodárskej krízy. Dobieha nás život na dlh, štát vyžaduje odvahu, problémom je vzájomné 8. Martin Tala č 8 3 5 8:11 -85 6 sa už zadlžuje a terajšie politické špičky v našom počúvanie sa, ktoré teraz neradi akceptujeme. 9. Jaroslav Benco 10 3 7 7:15 -121 6 štáte len obviňujúco diskutujú o stave Aféry s eurofondami na takmer najvyššej vládnej 10. René Sirota 12 3 9 10:20 -148 6 hospodárstva, ale riešenie a zrozumiteľné slovo a politickej úrovni znechucujú voličov i na našej 11. Peter Brndiar 10 2 8 5:17 -131 4 zatiaľ postrádame. úrovni. Črtá sa nízka účasť na voľbách a ešte sa 12. Ján Kožiak 10 1 9 2:19 -124 2 Udalosti spred dvadsiatich rokov i v Tisovci politici oháňajú problémami s Maďarmi, ktoré navodili atmosféru nadšenia zo zmeny politického možno ani v takom rozsahu neexistujú. Stráca sa 13. Vladimír Pašiak 12 1 11 5:22 -144 2 systému. Nositelia tejto zmeny, študenti, dôvera vo vládnuce politické strany, ktoré sa teraz Legenda – st ĺpce: inteligencia podnietili diskusiu o zmenách v Tisovci tesne pred voľbami začínajú zobúdzať. Týmto 1. – celkový po čet odohraných zápasov na spoločenskej i politickej scéne. Okrúhle stoly stranám chýba európsky rozmer nielen myslenia, 2. – po čet vyhraných zápasov osadili prvky demokracie a podstatne zmenili ale aj konania. 3. – po čet prehraných zápasov postupne jednofarebný tisovský parlament na Politická scéna sa začala inovovať, čo bolo vidno 4. – skóre na sety koalíciu a opozíciu. Prínosom bol konštruktívny aj v prezidentských voľbách. Súčasne na politickú 5. – po čet stratených hier prístup pri riešení zásadných otázok. Politické scénu i v Tisovci vstupuje Európska demokratická č strany, ktoré boli v tisovskom parlamente, prijali za strana, zatiaľ váhavý informačný vstup tejto strany 6. – celkový sú et bodov zmeny aj politickú zodpovednosť, čo je teraz už nabáda trocha aj k zvedavosti. Možno zažijeme po UPOZORNENIE! vzácnosťou. Postupne sa menil i hospodársky čase aj súťaž politických strán, osobností o našu Prosím odohra ť zostávajúcich 7 zápasov do 5. 11. 2009! model v Tisovci. Prechod štátnych podnikov do voličskú priazeň. Súčasná hospodárska situácia si Dňa 05. 11. 2009 o 18.00 sa pred telocvi čň ou ZŠ súkromného vlastníctva, Vápenka Tisovec, ZŤS to vyžaduje, len aby si to v predvolebnom boji č ľ Tisovec, Zornica. JRD Tisovec a vznik Mestských všimli, že vlastne znova ide o ľudí a nie o získanie uskuto ní stretnutie oh adom turnaja, ktorý sa bude lesov navodil osobnú zodpovednosť za nový moci. kona ť d ňa 7. 11. 2009! hospodársky model v tisovskom regióne, čo tu Dvadsiate výročie novembrových udalostí môže zatiaľ nebolo. Počúvať kritický názor vtedy tak byť cestou k obratu, ktorý tak potrebujeme D ňa 7. 11. 2009 sa uskuto ční vyhodnotenie tenisovej ligy nebolelo, ako teraz. Mnoho vecí šlo ešte a prvým krokom sú voľby do samosprávnych o 18.00 na spolo čnom posedení v zasada čke „Pod zotrvačnosťou, až si politici skoro na všetkých krajov, ktoré sa budú konať 14. novembra 2009. gaštanom“ . Účas ť povinná! úrovniach zvykli na akési pohodlie a často sa V. P z T.

Hľadanie pravdy Skúsme uveri ť Davidovi Kortenovi ten nemá rád socializmus a komunistov Zaujal ma príhovor Mgr. Krivuša v októbrovom mesačníku, v ktorom nás a je Ameri čan, čo je teraz „in“. Ten nám vysvetlí o čom je sú časný vyzýva, aby sme nezabudli na hrôzy a krivdy spáchané v minulom režime. kapitalizmus. Neverím , že sa mýli Jozeph Stiglitz, nosite ľ Nobelovej ceny za Máme vysvet ľova ť našej mládeži, aká je pravda o našej minulosti. Čo však ekonomiku, v minulosti ekonóm svetovej banky, ktorý kritizuje politiku p. pravda je, ke ď každý má tú svoju? Existuje vôbec absolútna pravda? Busha a MMF. Uznávam, že v minulosti sa urobilo ve ľa chýb a ve ľa nevinných trpelo. Aby som však neodbo čil príliš, vrátim sa k h ľadaniu pravdy. Každá doba má Ťažko sa odpúš ťa krivda a nespravodlivos ť. Trpeli ale aj takí, ktorí udali, ten svoju pravdu a vždy tá novšia by mala by ť progresívnejšia. Aby tomu tak je žid, ten komunista at ď. Ozna čení skon čili na nútených prácach, v bolo musíme sa venova ť hlavne prítomnosti. Nezabudnú ť samozrejme ani na koncentrákoch a niektorí aj s gu ľkou v hlave. Trpeli aj takí na ktorých tí minulos ť, ale nezahraba ť sa v nej príliš, lebo prítomnos ť a tým aj náš život chudobnejší museli robi ť ak chceli preži ť. Aj v Tisovci boli gazdovia, ktorí nám prete čie pomedzi prsty. Treba napráva ť a poukazova ť na to, čo sa robí zdierali spoluob čanov. Potom ne čudo, že ke ď sa tí chudáci chopili moci zle teraz a nie vyvoláva ť duchov. To ale musíme všetci bez oh ľadu ozna čovatelia a aj niektorí gazdovia skon čili v uránových baniach. vierovyznania a politickej príslušnosti. Ak chceme hodnoti ť minulos ť, tak objektívne. Nie je len čierna a biela. Pápeži vo svojich encyklikách, predstavitelia ostatných cirkví vo svojich Farieb je ve ľa ( každá si myslí, že je tá najdôležitejšia a tak je to aj s ľuďmi). posolstvách a aj politickí lídri vyzývajú ľudí k láske a pravde. Verím, že Je pravda, že 50-te roky som nezažil, ale prežil som za vlády červeného myslia pravdu, ktorá sa aspo ň priblíži ku všetkým a nie len k niektorým. režimu, ako ho Vy nazývate, vyše 30 rokov. No bu ď strácam pamä ť, alebo mi Toto by som pán farár o čakával aj od Vás. Hlavne po Vašom lyrickom pomáhali Vaši svätí, lebo ke ď porovnávam tie roky s touto našou zamyslení sa o Tisovci a jeho prírode v jednom z vla ňajších mesa čníkov, demokraciou, darmo by som chcel, demokracia prehráva. (Podotýkam - pred ktoré sa mi ve ľmi pá čilo. Viem, že v tejto dobe sa Vám darí lepšie, ako by to revolúciou som bol robotník a demokratické roky, až na posledné dva, som bolo bývalo v dobe minulej, no myslite a nezabúdajte aj na tých, ktorým sa prežil v kancelárii.) darí horšie a tých je teraz vä čšina. Nebudem menova ť a rozpisova ť sa v čom je táto doba lepšia, alebo horšia, Na nich by sa nemalo zabudnú ť aj na konferencii cesta k slobode, ktorá sa bol by to iba môj názor. bude kona ť 20.11.2009 Ke ď už neveríme odborníkom, ktorí žijú na Slovensku a majú kritický v Ružomberku. Lebo už aj p.Havel, Žantovský a ďalší hovoria, že takto si to názor na sú časnos ť, bolo by zaujímavé porovna ť štatistiky, ktoré uverej ňujú nepredstavovali. rôzne svetové organizácie. Hlavne však tie, ktoré spadajú pod OSN. Mladí V h ľadaní a hlásaní pravdy a lásky Vám prajem ve ľa úspechov. vedia re či a internet je teraz dostupný každému. Karol Hruška

Tisovský mesačník – mestské noviny občanov Tisovca a Rimavskej Píly. Vychádzajú 12 – krát do roka. Vydáva MsÚ Tisovec. Povol. uzn. MZ 21/1991, reg. č.SKO/4. Redakcia: Mgr. Štefan Sabó, Juraj Brož, Miroslava Kojnoková. Tel.: 047/5493470. www.tisovec.com, mail: [email protected], [email protected]. Grafická úprava a tlač: Oddelenie kultúry MsÚ Tisovec. Uzávierka posledný deň v mesiaci. Fotografie bez označenia autora: Milan Slabej. Redakcia si vyhradzuje právo na úpravu rukopisov. INFORMÁCIE PRE VOLI ČOV 44. Zdenek O čovan, Ing., 52r., manažér zahrani čného obchodu, Rim. Píla, SDKÚ – DS, KDH ZOZNAM KANDIDÁTOV pre vo ľby predsedu Banskobystrického 45. Štefan Orosz, PaedDr., 33r., pedagóg, R. Sobota, MOST - samosprávneho kraja 14. novembra 2009: HÍD, SZ 1. Igor Danihel, PhDr., 53r., riadite ľ POS, Zvolen, nezávislý 46. Elena Petroková, 49r., prevádzkar, Hnúš ťa, ÚSVIT kandidát 47. Jozef Pupala, JUDr., 57r., dôchodca, Čierny Potok, KSS 2. Pavel Chovanec, Ing., 57r., mediátor, Slatinské Lazy, ÚSVIT 48. Ladislav Rigó, Ing., 52r., stroj. inžinier, R. Sobota, SMK 3. Marian Kotleba, Mgr., 32r., informatik, B. Bystrica, nezávislý 49. Rudolf Smriga, MVDr., 40r., veterinárny lekár, Rim. Se č, kandidát MOST - H ĺD, SZ 4. Vladimír Ma ňka, Ing., 50r., europoslanec, Zvolen, SMER – 50. Pavel Struhár, JUDr., 52r., právnik, Klenovec, SMER - SD, SD, ĽS - HZDS ĽS - HZDS 5. Jozef Mikuš, Ing., 49r., poslanec NR SR, Zvolen, SDKÚ - 51. Márta Stubendek, Mgr., 47r., starostka, Rim. Seč, SMK DS, KDH, SaS, OKS, KDS 52. Jaroslav Suja, 33r., súkromný podnikate ľ, Tisovec, SaS 6. Milan Murgaš, Doc., Ing., CSc., 58r., predseda BBSK, B. 53. Jozef Šimko, JUDr., 58r., podpredseda VÚC BBSK, R. Bystrica, nezávislý kandidát Sobota, SNS, HZD 7. Emil Samko, Mgr. et Mgr., PhD., 42r., podnikate ľ, Jelšava, 54. Jana Švo ňavová, Bc., 23r., personalista, R. Sobota, ÚSVIT RIS 55. Romana Tökölyová, 22r., zdravotnícky laborant, Hnúš ťa, 8. Jozef Sásik, Ing., 51 r., znalec - lesníctvo, B. Bystrica, S ĽS ÚSVIT 9. Jozef Šimko, JUDr., 58r., podpredseda BBSK, R. Sobota, 56. Jana Uhrinová, Mgr., 52r., prednostka ObÚ, R. Sobota, SNS, HZD SNS, HZD ZOZNAM KANDIDÁTOV pre vo ľby do zastupite ľstva 57. Štefan Váradi, Bc., 44r., soc. pracovník, Kaloša, MOST - Banskobystrického samosprávneho kraja 14. novembra 2009 HÍD, SZ Volebný obvod číslo 9 (VOLÍ SA 6 POSLANCOV): 58. Silvia Vargová, MUDr., 39r., lekárka, R. Sobota, MOST - 1. Ján Antal, Ing., 33r., pol'nohospodár, Hnúš ťa, ÚSVIT HÍD, SZ 2. Mária Antalová, Ing., 49r., lesný inžinier, Teplý Vrch, S ĽS 59. Viliam Vaš, Mgr., 53r., stredoškolský u čite ľ, R. Sobota, 3. František Auxt, Mgr., 57r., podnikate ľ, R. Sobota, SMK SDKÚ – DS, KDH 4. Anton Bada č, RSDr., 55r., štátny zamestnanec, R. Sobota, 60. Marcel Vranský, 38r., podnikate ľ, R. Sobota, Blhovce, EDS KSS 61. Matúš Výboch, Ing., 39r., riadite ľ lesného závodu, Blhovce, 5. Jaroslav Baga čka, PaedDr., 48r., pedagóg, R. Sobota, SNS, HZD nezávislý kandidát 62. Samuel Zubo, RSDr., CSc., 61r., dôchodca, R. Sobota, KSS 6. Michal Baga čka, Mgr., 46r., primátor, Hnúš ťa, SMER – SD, Vysvetlivky použitých menej známych skratiek: ĽS - HZDS ASV – Agrárna strana vidieka 7. Július Balog, 40r., živnostník, S ĽS DS – Demokratická strana 8. Zoltán Bán, Ing., 56r., elekt. inžinier,R. Sobota, Hodejov, EDS – Európska demokratická strana RIS - Rómska iniciatíva Slovenska SMK SaS – Sloboda a solidarita 9. Jozef Berki, Ing., 54r., vedúci PEÚ, Jesenské, RIS SF – Slobodné fórum 10. Ondrej Berki, 62r., starosta, Hostioce, RIS SĽS – Slovenská ľudová strana 11. Monika Cagá ňová, Bc., 29r., majster odbornej výchovy, R. SRK - Strana rómskej koalície Sobota, ÚSVIT SZ – Strana zelených 12. Štefan Cifruš, MUDr.MPH, 52r., lekár, R. Sobota, EDS ______13. Milan Feke č, MUDr., 57r., lekár, R. Sobota, SNS, HZD PLATENÁ INZERCIA 14. Ildikó Filipiaková, 40r., podnikate ľka, R. Sobota, SaS Kandidát Ing. Jaroslav Hecko za poslanca BBSK číslo 19. 15. Róbert Filka, 35r., podnikate ľ, R. Sobota, SF, DS, ASV kandidujem za Európsku demokratickú stranu na post poslanca 16. Pavel Grendel, 60r., dôchodca, Hnúš ťa, KSS do zastupiteľstva vo voľbách do krajských samosprávnych orgánov, 17. Peter Gulik, Ing., 46r., podnikate ľ, R. Sobota, nezávislý ktoré sa uskutočnia 14.11.2009. kandidát Dovoľujem si osloviť Vás, ctených občanov okresu Rimavská 18. Marián Habov čík, Bc., 35r., starosta, Lenka, SDKÚ – DS, KDH Sobota a nášmu srdcu blízkeho regiónu Tisovec – Hnúšťa 19. Jaroslav Hecko, Ing., 49r., stavebný inžinier, Tisovec, EDS Klenovec . 20. Ladislav Hladovec, Ing., 43r., súdny znalec, Veľké Dnešná politika i na župnej úrovni nemôže byť nástrojom moci. Je Teriakovce, prekladate ľ, SaS potrebné ju zosúladiť s Vašimi požiadavkami i potrebami. Súčasná 21. Ľubomíra Hroncová, 52r., u čite ľka MŠ, Hnúš ťa, KSS zložitá doba vyžaduje nové a mimoriadne riešenia! Musíme dať o.i. 22. Jozef Hunyák, 61r., starosta, Hajná čka, MOST - HÍD, SZ jasnú perspektívu mladým ľuďom, pretože okrem požiadaviek doby je 23. Peter Juhász, MUDr., 37r., lekár, R. Sobota, nezávislý to naša nádej a naša budúcnosť! kandidát Svojou kandidatúrou pokladám za dôležité: 24. Ján Kamenský, 39r., súkromný podnikate ľ, R. Ba ňa, SaS aby som pomohol hospodárskemu a sociálnemu rozvoju tohto 25. Andrej Karas, 58r., starosta, Veľké Teriakovce, SMER - SD, okresu. Zaostávame výrazne za prosperujúcimi okresmi našej vlasti. ĽS - HZDS rozumiem ľuďom a ich potrebám, i názoru aj nespokojného občana. 26. Mário Keleti, JUDr., 36r., advokát, Tisovec, nezávislý Váš názor je pre mňa dôležitý. To musí byť hlavnou myšlienkou kandidát politiky, ktorú som odhodlaný presadzovať na úrovni BBSK. Prvoradá 27. Jozef Kocúr, 61r., odborný lesný hospodár, Hajná čka, je priama komunikácia občanov a ich zákonných župných volených Slovenská ľudová strana zástupcov! 28. Vojtech Kökény, Mgr., 52r., komunitný pracovník, R. Sobota, dlhé roky žijem v tomto okrese a dôsledne poznám jeho problémy. SRK Chýbajú nám tu rozvojové stimuly, štátne garancie pre menej 29. Rastislav Kolesár, 27r., vedúci pracovník, Hnúšťa, nezávislý rozvinuté regióny a aby ľudia neodchádzali za prácou. Trpia tým celé kandidát rodiny a obzvlášť naše deti. 30. Pavel Koncoš, Ing., 62r., po ľnohospodár - poradca, Hnúš ťa, sú mi cudzie národnostné trenice a pokladám ich za prostriedok na NOVÁ DEMOKRACIA 31. Peter Korcsog, MUDr., 53r., psychiater, R. Sobota, SMK primitívne odvádzanie pozornosti od skutočných záujmov našich 32. Barnabáš Kovács, Ing., 49r., po ľnohospodársky inžinier, R. občanov bez ohľadu na národnosť, rasu, vierovyznanie. Pred Sobota, SF, DS, ASV Všemohúcim sme si všetci rovní! 33. Lenka Ková čiková, 20r., recep čná, Klenovec, ÚSVIT oproti odvádzaniu pozornosti od problémov, s ktorými sa denne 34. Milan Kušpál, 61r., strojný technik, Hnúš ťa, KSS stretávame, je dôležitejšia skutočná spokojnosť občana našej župy 35. Tibor Lakatoš, 54r., murár, Sútor, nezávislý kandidát a garantované sociálne istoty! To musí byť cieľom našej regionálnej 36. Dalibor Lang, 50r., odborný lesný hospodár, Padarovce, politiky a preto i môjho konania v záujme verejných vecí. SĽS Uchádzam sa o Váš hlas aj preto, aby som dokázal sebe i Vám, že 37. Ladislav Lang, MVDr., 32r., veterinárny lekár, Šimonovce, župná politika nemôže byť zotrvačnosťou v starých praktikách! MOST - HÍD, SZ Neriešenie, alebo odďaľovanie problémov nesmie byť výsledkom 38. Ján Lichanec, Ing., 44r., starosta, Orávka, SMER - SD, ĽS - činnosti regionálneho parlamentu. Ba práve naopak! Dokážme, že HZDS priama demokracia na Slovensku funguje a je možné posunúť veci 39. Zoltán Mács, 55r., starosta, Bátka, SMK spoločné do krajských štruktúr aj z miestnej, či okresnej úrovne! 40. Štefan Makši, 60r., ekonóm, R. Sobota, EDS Ak dostanem Váš hlas, Vaše názory a požiadavky budem môcť 41. Ida Melichová, Ing., 45r., riadite ľka, R. Sobota, SMER - SD, prezentovať na pôde Zastupiteľstva BBSK ako Váš regionálny ĽS - HZDS poslanec! 42. Peter Miná č, Ing., 53r., primátor, Tisovec, SMER - SD, ĽS - Ďakujem za Váš hlas! HZDS S úctou Ing. Jaroslav Hecko 43. Jana Nirházová, 50r., predava čka, Kraskovo, ZRS Podporné stanoviská

42 *Evanjelická základná škola v Rimavskej Sobote ďakuje za doterajšiu aktívnu spoluprácu. Aj vďaka tejto spolupráci sme mohli pokračovať v našich aktivitách v Politik musí vedieť počúvať oblasti školstva. Ing. Peter Mináč, primátor mesta Vedenie Evanjelickej školy v Rimavskej Sobote Tisovec *Športový klub Tempus v Rimavskej Sobote ďakuje za finančnú podporu. Kandidujete na post poslanca *Špeciálna škola v Rimavskej Sobote veľmi pozitívne hodnotí doterajšiu Zastupiteľstva BBSK za okres spoluprácu. Tešíme sa na ďalšie možnosti spolupráce. Kolektív Špeciálnej školy v Rimavskej Sobote Rimavská Sobota. Môžete sa *V mene svojom, ako aj v mene celej organizácie ďakujeme za veľmi dobrú predstaviť našim občanom? spoluprácu. Tešíme sa do budúcnosti na ďalšie možnosti vzájomnej spolupráce. Mám 53 rokov, narodil som sa a celý PaedDr. Elena Husárová, predsedníčka Okresnej organizácie Únie žien svoj život som prežil v Tisovci, mám Slovenska výnimočnú manželku a tri milované *Predsedníctvo Oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických dcéry. No nemá zmysel rozvádzať tu bojovníkov v Rimavskej Sobote vyslovuje poďakovanie za materiálnu pomoc pri celý môj životopis. Keď sa dnes organizovaní jubilejných osláv 65. výročia Slovenského národného povstania. Pomoc bola hodnotným príspevkom k tomu, že spomienkové oslavy boli obzriem späť, som rád, že som sa uskutočnené na vysokej úrovni, čo hodnotili účastníci osláv. vydal cestou pracovať pre ľudí. Je za mnou 20 rokov v kresle Ing. Pavel Brndiar, predseda OV SZP primátora mesta Tisovec, z toho 4 roky práce aj v regionálnom *Obchodná akadémia v Rimavskej Sobote vyjadruje poďakovanie za dobrú parlamente, teda 20 rokov každodennej práce s ľuďmi. Niekedy to spoluprácu s podporou školy pri rekonštrukcii budovy školy. Veríme, že po nebolo ľahké, ale každé štyri roky ma päťkrát za sebou občania rekonštrukcii budovy príde čas aj na doplnenie materiálneho vybavenia školy. podržali, dali mi svoje hlasy a psychickú podporu ísť touto cestou Katarína Matyašovská, riaditeľka OA Rimavská Sobota ďalej. Rozhodnutie občanov okresu Rimavská Sobota ma v roku 2005 *V mene našej školy sa chcem poďakovať za podporu pri budovaní oplotenia a športového ihriska, ako aj pri presadzovaní našej snahy o prostriedky z vyslalo aj do krajského zastupiteľstva a teraz sa uchádzam o ich eurofondov, ktoré ďalej skvalitnia našu činnosť. podporu opäť. Mgr. Ján Čeman, riaditeľ Gymnázia Ivana Krasku Rimavská Sobota Čo vás priviedlo do komunálnej politiky a aké sú vaše *Sme vďační za podporu, ktorú sme dostali v rámci starostlivosti o postihnuté skúsenosti v tejto oblasti? deti, bez ktorej by naša činnosť nebola možná. Vytvorili sme personálne a Priviedla ma tam snaha pomáhať ľuďom. Môže to znieť ako klišé, ale materiálne zabezpečenie, ktoré je potrebné pre naše deti a ktoré pomáha aj mojím vysvedčením je podpora občanov. Pred voľbami si mnoho rodičom pri ich výchove. Veľká vďaka. kandidátov myslí, že to najdôležitejšie je dobrá kampaň a ľudia im K. Moncoľová, Denný detský stacionár Hnúšťa *Dovoľujem si vysoko pozitívne hodnotiť spoluprácu s naším regionálnym dajú hlasy, ale nie je to tak. Ľudia vnímajú komunálne problémy veľmi včelárskym zväzom, najmä v oblasti pomoci pri materiálnom zabezpečení našej intenzívne a vážia si aj malú pomoc. Ak im pomôžete, nezabudnú na činnosti (počítač, prístroj na zisťovanie choroby včelstiev). to. Ja som 20 rokov pracoval pre ľudí tak dobre, ako som to len vedel, Ing. Emil Koiš, tajomník združenia Tisovec, Ratková, Hnúšťa ako primátor Tisovca i poslanec VÚC. Mal som aj mnoho plánov a *Touto cestou sa chcem poďakovať za pomoc pri realizácii projektu „Chceme myšlienok, ktoré sa mi nepodarilo uskutočniť, to priznávam. Ale na pracovať v lepších podmienkach” na vytvorenie vhodných priestorov pre každú získanú investíciu, prácu a rozvoj pre náš región som hrdý, stretávanie sa mladých ľudí v spojení so vzdelávacími a zábavnými aktivitami a rovnako ako na každý okamih, keď sa mi podarilo pomôcť za poskytnutie finančných prostriedkov z BBSK. Aj vďaka tejto pomoci sme mohli pokračovať v našich aktivitách v oblasti rozvoja obce a v činnosti mládežníckeho jednotlivcom, rodinám, našim občanom. klubu. Aká je vaša doterajšia angažovanosť v prospech nášho okresu Irena Hanobiková, starostka obce Abovce a jeho občanov? *Obec Orávka mala dobrú spoluprácu s banskobystrickým samosprávnym Napriek tomu, že som primátorom najsevernejšieho mesta nášho krajom. Aj vďaka finančnej podpore z BBSK sme mohli pokračovať v našich okresu, vždy som rád chodil aj do Hnúšte, Rimavskej Soboty, Oždian, aktivitách v jednotlivých oblastiach, ktoré veľmi pomohli v rozvoji obce, ako aj Jesenského a do obcí až k slovenskomaďarskej hranici, aby som priľahlého regiónu okresu Rimavská Sobota. hovoril s ľuďmi. Politik musí vedieť počúvať, čo ľudí trápi, aké sú ich *Kontakty s poslancami BBSK sú na dobrej pracovno priateľskej úrovni. Stretávame sa na rôznych rokovaniach, pracovných cestách, kongresoch a iných konkrétne problémy. Tie som sa usiloval riešiť aj na pôde spoločensko kultúrnych i športových aktivitách regiónu. Zastupiteľstva BBSK. Dôležitá bola spolupráca so starostami obcí i Július Vincze, starosta obce Janice poslancami VÚC Pavlom Struhárom a Michalom Bagačkom, s ktorými *V oblasti samosprávy terajšie volebné obdobie hodnotíme ako veľmi dobré. sme ťahali vždy za jeden povraz. Za štyri roky sa nám podarilo získať Dobrá je aj spolupráca s poslancami BBSK JUDr. Pavlom Struhárom, Ing. Petrom investície pre naše školstvo, kultúru, šport, domovy dôchodcov, Mináčom, Mgr. Michalom Bagačkom. Nerozlišovali obce podľa straníckeho trička, výrazne podporiť cestovný ruch i výnimočnosť našich miest a obcí. V ale zaujímali sa o problematiku a boli nápomocní, či už radou alebo správnymi priebehu štyroch rokov sme v okrese Rimavská Sobota rozdelili pre pripomienkami. Zároveň svojou prítomnosťou podporili rôzne podujatia obce. Obec Bottovo mestá, obce, občianske a iné združenia viac ako 12 miliónov korún. Za *Gymnázium Mateja Hrebendu v Hnúšti sa chce aj touto cestou poďakovať výnimočný úspech považujem zorganizovanie výjazdového rokovania poslancom Zastupiteľstva BBSK JUDr. Pavlovi Struhárovi, Ing. Petrovi Mináčovi a Vlády SR v Tisovci. Mgr. Michalovi Bagačkovi za aktívnu pomoc pri rekonštrukcii budovy školy. Ako chcete svojím pôsobením v kresle poslanca Vďaka ich podpore sme získali od svojho zriaďovateľa 4 312 000 Sk (143 132 €) Zastupiteľstva BBSK prispieť k rozvoju okresu Rimavská na omietku budovy, výmenu okien a palubovky v telocvični. Sobota? PhDr. Margita Féderová, riaditeľka Gymnázia Mateja Hrebendu v Dvadsať rokov práce v samospráve mi dalo naozaj veľa skúseností, Hnúšti *Ďakujem za dobrú spoluprácu a všestrannú pomoc, najmä pri výmene okien, preto chcem pokračovať v dobre začatej práci. Za štyri roky môjho dverí a rekonštrukciu chodníkov v Domove dôchodcov a Domove sociálnych pôsobenia vo VÚC sa v našom regióne mnoho vecí zmenilo k lepšiemu služieb v Klenovci. a verím, že to pocítili aj občania. Trápi nás stále málo pracovných Mgr. Katarína Zamborová, riaditeľka DD a DSS v Klenovci príležitostí pre strednú vrstvu, ľudí so stredoškolským vzdelaním. Mladí *Úprimná vďaka za finančnú pomoc pri rekonštrukcii parku a výstavbe ľudia nám musia odchádzať za prácou do veľkých miest, či zahraničia. autobusovej zastávky v obci Rimavské Brezovo. Toto by som chcel zmeniť. Pozorne počúvam a často sa stretávam aj s Viera Feješová, starostka obce Rimavské Brezovo mladými ľuďmi z občianskeho združenia Horná Rimava a študentmi *Ďakujem za spoluprácu a pomoc pre Občianske združenie Ozveny a Občianske združenie MAS Malohont. našich škôl, preto viem, že všetci milujú tento kraj. Len nedostatok Elena Kubaliaková, koordinátorka OZ Hrachovo práce ich núti odísť. Riešenie vidím v ďalšom rozvoji cestovného *Ďakujem za spoluprácu, pomoc a ústretovosť pri rekonštrukcii priestranstva ruchu. Podporujem preto všetky skupiny, ktoré sa usilujú rozvíjať náš pred obecným úradom, pri výmene okien na budove materskej školy a budove okres v tejto oblasti a zdá sa mi, že sa každý deň približujeme k obecného úradu a pri výstavbe viacúčelového ihriska. úspechu. Mojím snom napríklad je, aby som sa čoskoro odviezol v Ondrej Knechta, starosta obce Hrachovo parnom rušni cez sedlo Zbojská, aby sa podarilo zrealizovať odvážny Ďakujem za nezištnú spoluprácu a pomoc. projekt združenia Zubačka. A sú ďalšie oblasti, v ktorých sme sa Mgr. Dušan German, senior Evanjelického a. v. farského úradu v Klenovci zlepšili a chceme zlepšovať my všetci. Som na to hrdý a v tejto práci *Vyjadrujeme úctu a poďakovanie horeuvedeným kandidátom na post poslancov pre región by som chcel pokračovať ďalšie štyri roky, ak mi občania v Zastupiteľstva BBSK. Svojim pričinením nemalou mierou nám dopomohli našom regióne dajú 14. novembra svoju dôveru. realizovať športové aktivity súťaže v JUDO mladších, starších žiakov a žiačok na Priority: poli tuzemských a medzinárodných súťaží ,vďaka ktorým sme mohli úspešne • Získavanie pracovných príležitostí pre strednú vrstvu a reprezentovať mesto Rimavská Sobota, okres, kraj a v neposlednej miere aj Slovensko. Sme presvedčení, že ich podpora bude naďalej pretrvávať. mladých ľudí Jaroslav Mlynár, predseda oddielu JUDO, TJ Mladosť Relax CvČ • Rozvoj cestovného ruchu Rimavská Sobota • Zrealizovanie projektu združenia Zubačka zdroj: www.echoviny.sk • Podpora všetkých skupín usilujúcich sa o rozvoj nášho okresu