DOCSLIB.ORG

Vybrané Kapitoly Z Etológie Hmyzu

Total Page：16

File Type：pdf, Size：1020Kb

Download full-text PDF Read full-text
Vybrané Kapitoly Z Etológie Hmyzu VYBRANÉ KAPITOLY Z ETOLÓGIE HMYZU Milada Holecová AQ-BIOS © Milada Holecová, 2012 Obálka © Veronika Holecová Na obálke je pouţitý obrázok trofalaxie u mravca Myrmecocystus melliger. Odborná recenzia: Prof. RNDr. Miroslav Krumpál, CSc. Doc. RNDr. Peter Fedor, PhD. Práca vyšla pre edukačné účely. Za odbornú stránku publikácie zodpovedá autorka. Vydavateľ: © AQ-BIOS, spol.s.r.o., 2012 Muránska 28, SK-841 10 Bratislava 1. vydanie, 2012 www.aqbios.com ISBN 978-80-971020-2-9 Predslov Zem môţeme nazvať tieţ planétou hmyzu, ktorý v súčasnosti patrí k najúspešnejším skupinám ţivočíchov. Prvé Hexapoda sa objavujú v devóne pred 350 000 000 aţ 400 000 000 rokov. V rámci triedy hmyzu pozorujeme obrovské mnoţstvo a rozmanitosť foriem. Spomedzi všetkých známych druhov ţivočíchov patrí aţ 85 % k hmyzu. V súčasnosti je na našej planéte opísaných okolo 1 milióna druhov, ale predpokladá sa, ţe tento počet je omnoho väčší. Hmyz je bohatý a diverzifikovaný nielen počtom druhov, ale aj počtom jedincov. Podľa odhadov, na jeden štvorcový kilometer súše, kde sú vhodné podmienky pre ţivot, priemerne pripadá aţ 10 miliónov jedincov hmyzu, a na jedného človeka je to asi 200 miliónov. Uvedené čísla poukazujú na skutočnosť, ţe táto ţivočíšna skupina dosahuje v súčasnosti najväčší evolučný rozkvet a s výnimkou mora obsadila všetky ekologické niky. V čom spočíva taký veľký evolučný úspech hmyzu? Je to hlavne vďaka jeho rozmerom, ktoré sú pomerne malé. To mu umoţňuje ţiť v habitatoch, ktoré sú pre mnohé iné ţivočíchy nedostupné. Hmyz má obvykle relatívne krátky ontogenetický cyklus a pomerne veľké rozmnoţovacie schopnosti. Počas roka sa môţe vyvinúť väčší počet generácií. Toto umoţňuje zväčšiť rýchlosť adaptácií pod vplyvom prírodnej selekcie. Umoţňuje to tieţ hmyzu rýchlo sa prispôsobovať neustále sa meniacim podmienkam prírodného prostredia. Veľkou “evolučnou výhrou” pre hmyz je schopnosť letu. Znamená to moţnosť rýchleho premiestňovania sa z jedného miesta na druhé a migrácie z habitatov, ktorých podmienky sa stali pre hmyz nevýhodné, ako aj vyhľadanie a osídľovanie vhodnejšieho prostredia. Let umoţňuje rýchle osídlenie pevniny, ale aj pomerne odľahlých ostrovov. Aký rýchly je tento proces, ukazuje príklad kolonizácie Havajských ostrovov. Podľa súčasných poznatkov asi 6 500 endemických druhov hmyzu ţijúcich na Havajských ostrovoch vzniklo z pôvodných 250 druhov, ktorým sa podarilo dostať na toto územie cez Tichý oceán v priebehu 800 000 rokov, t.j. od obdobia, keď sa toto vulkanické súostrovie vynorilo z oceánu. Hmyz je stálou súčasťou suchozemských i sladkovodných ekosystémov, ktoré by bez neho nemohli normálne fungovať. Hmyz napomáha rozkladu organickej hmoty, je potravou veľkého počtu druhov stavovcov a predstavuje tieţ významnú skupinu fytofágov, ktoré môţu spôsobovať v človekom ovplyvnených ekosystémoch značné škody. Je súčasťou základných trofických reťazcov v prírode Záujem o štúdium tejto skupiny ţivočíchov stále rastie. Vo vedeckých inštitúciách celého sveta sa realizujú rôznorodé výskumy tejto fascinujúcej skupiny ţivočíchov. Hmyz je tieţ v centre záujmu etológie, vednej disciplíny, ktorá študuje správanie ţivočíchov. Ide o interdisciplinárnu vedu, ktorá vyuţíva poznatky z iných biologických vied, napr. z ekológie, fyziológie, biochémie, morfológie, anatómie, systematickej zoológie, entomológie, molekulárnej biológie, ap. Etológia je relatívne mladou vedeckou disciplínou. Jej veľkým úspechom bolo v roku 1973 udelenie Nobelovej ceny trom vedcom, ktorí sa významnou mierou zaslúţili o jej rozvoj. Boli to Konrad Lorenz, Niko Tinbergen a Karl von Frisch. V klasickom ponímaní reprezentovanom tieţ týmito osobnosťami vedy, hlavný dôraz v etológii bol kladený na výskum inštinktívneho správania zvierat s ohľadom na význam pre preţitie a evolúciu. Etologické výskumy boli realizované tak, aby správanie ţivočíchov bolo moţné pozorovať v náväznosti na prírodné podmienky prostredia, s ktorým ho spájajú adaptívne väzby, ktoré sa stabilizovali počas evolúcie. Takéto ponímanie dosť výrazne oddelilo etológiu od klasickej psychológie ţivočíchov, ktorej predmetom výskumu boli hlavne problémy súvisiace s evolúciou procesov prebiehajúcich za účasti činnosti vyššej nervovej sústavy, ako je napr. učenie, habituácia, ap. Výsledky takýchto výskumov sa opierali najmä o laboratórne experimenty, ktoré boli oddelené od prírodných podmienok. Medzi vedcami postupne rastie záujem o štúdium etológie hmyzu. Prvé datované systematické opisy správania hmyzu môţeme nájsť v práci René Antoine F. de Reamura (1683–1757). Boli publikované v 6 zväzkoch “Memoires pour servir a l’histoire des insectes”. 3 V nich sú uvedené veľmi podrobné opisy pozorovania ţivota sociálneho hmyzu, správania parazitov a parazitoidov, mínujúceho hmyzu, ap. Aţ o 150 rokov neskôr, koncom 19. storočia publikoval známy francúzsky entomológ Jean Henri Fabre (1823–1915) v práci “Souvenires Entomologiques” výsledky pozorovaní týkajúcich sa správania hmyzu, ktoré boli širšie spopularizované. V práci bolo predstavených mnoho zaujímavých faktov zo ţivota a etológie hmyzu, ktoré boli originálnymi výsledkami jeho mnohoročných výskumov. Súčasné výskumy týkajúce sa etológie hmyzu sa začali rozvíjať v prvej polovici 20. storočia a boli korunované zaloţením európskej etologickej školy, ktorej zakladateľmi boli traja vyššie spomenutí laureáti Nobelovej ceny – Konrad Lorenz, Niko Tinbergen a Karl von Frisch. Záujem o štúdium bionómie a správania hmyzu výrazne vzrástol, takţe moţno hovoriť o samostatnej vednej disciplíne v rámci etológie ţivočíchov. Cieľom predloţenej vysokoškolskej učebnice je podanie základných informácií týkajúcich sa etológie hmyzu. Publikácia je určená pre poslucháčov magisterského stupňa štúdia biologických disciplín, najmä zoológie, ekológie, ţivočíšnej fyziológie a etológie, ako aj environmentalistiky na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Verím, ţe “Vybrané kapitoly z etológie hmyzu” pomôţu poslucháčom magisterského stupňa štúdia získať ucelenejší obraz v problematike etológie hmyzu v širšom kontexte súvislostí s ostatnými zoologickými a ekologickými disciplínami a podnietia v nich záujem o jej hlbšie štúdium. Na tomto mieste sa chcem poďakovať recenzentom Prof. RNDr. Miroslavovi Krumpálovi, CSc. a Doc. RNDr. Petrovi Fedorovi, PhD. za cenné rady a pripomienky, ktoré prispeli k zvýšeniu kvality publikácie. Ing. Oľge Šimkovej, CSc. ďakujem za pomoc pri jazykovej úprave textu. Práca bola podporená grantovým projektom VEGA 1/0124/09. Bratislava, december 2011 autorka 4 Obsah 1. Úspešnosť hmyzu v procese fylogenézy 7 2. Hmat a mechanoreceptory 12 3. Akustické prejavy u hmyzu a sluch 14 3.1. Letové zvuky 15 3.2. Akustická komunikácia drobných dvojkrídlovcov 17 3.3 Akustická komunikácia rovnokrídleho hmyzu (orthopteroidné skupiny) 18 3.4. Citlivosť hmyzieho ucha na ultrazvuky, čiţe echolokácia a antiecholokácia 21 4. Chemická orientácia 24 4.1. Chemické informácie u ţivočíchov a feromóny 26 4.2 Sexuálne feromóny 27 4.2.1. Sexuálne feromóny samíc 27 4.2.2. Sexuálne feromóny samcov (afrodiziaká) 28 4.2.3. Príklady sexuálnych feromónov rôznych skupín hmyzu 29 4.3. Agregačné feromóny 33 4.4. Antiagregačné (značkovacie) feromóny 35 4.5. Maturačné a gregarické feromóny 35 4.6. Poplašné (alarmujúce) feromóny 36 4.7. Stopovacie feromóny 37 4.8. Viacfunkčné feromóny 37 4.9. Feromóny plniace funkcie kairomónov a allomónov 38 4.10. Povrchové feromóny (surface pheromones) 39 4.11. Pohrebné feromóny (funeral pheromones) 39 5. Optické zmysly 39 5.1. Úloha zraku pri rozmnoţovaní 41 5.2. Vznik rojov 44 6. Svetielkovanie u hmyzu 45 7. Orientácia 50 8. Disperzia a migrácia 54 9. Mimetizmus, mimikry a aposematizmus 60 10. Interakcia medzi rastlinami a hmyzom alebo vývoj entomofílie 67 11. Sociálny hmyz 72 11.1. Presociálny hmyz 72 11.2. Termity 73 11.3. Mravce 74 11.3. Osy 95 11.4. Včely 99 12. Literatúra 109 13. Register 111 5 1. Úspešnosť hmyzu v procese fylogenézy Hmyz patrí v súčasnosti k najúspešnejším skupinám ţivočíchov na našej planéte. Osídlil takmer všetky ekologické niky, s výnimkou morí, kde sa nedokázal vyrovnať so salinitou (tu ho nahrádzajú Crustacea). Prvé Hexapoda sa objavujú v prvohorách v devóne, asi pred 350 000 000 aţ 400 000 000 rokov. Nepochybnými dôkazmi sú devónske nálezy Collembola a Archeognatha. Najstarší doposiaľ známy fosílny zástupca Hexapoda je chvostoskok Rhyniella praecursor zo spodnodevónskych vrstiev v Škótsku. Molekulárne dáta umiestňujú vznik Hexapoda do skoršieho obdobia (pred 420 aţ 434 miliónmi rokov v silúre). Je známe, ţe v karbóne dosahovali Hexapoda gigantické rozmery, napr. švehly (Thysanura) mali dĺţku aţ 6 cm, praváţky (Palaeodictyoptera) dosahovali rozpätie krídel 70 cm. V porovnaní s recentne ţijúcimi radmi hmyzu, aspoň 10 ďalších radov vzniklo a rozšírilo sa na konci prvohôr a na začiatku druhohôr. Neskôr tieto skupiny vymreli. V perme nastáva radiácia holometabolného hmyzu. Mnohé skupiny však vyhynuli počas veľkého vymierania organizmov na konci permu. Pomerne málo skupín prvohorného hmyzu preţilo aţ do druhohôr. Mnohé recentné čeľade sa objavili aţ v jure. V kriede sa rozšírilo mnoho čeľadí hmyzu, vyvíja sa sociálny hmyz a dochádza ku koevolúcii hmyzu s krytosemennými rastlinami. Treťohorný hmyz bol uţ moderný a mnohé skupiny ţijú aj v recentnom období. V rámci hmyzu pozorujeme obrovské mnoţstvo a rozmanitosť foriem. Podľa odhadu, na svete v súčasnosti ţije asi 1 miliarda miliard (t.j. 1 000 000 000 000 000 000) jedincov hmyzu. Päť zo šiestich známych ţivočíšnych druhov patrí k hmyzu. Dnes je opísaných asi jeden milión druhov, čo predstavuje asi
Load more

Recommended publications
  • First Record of the Ant-Loving Cricket Myrmecophilus Crenatus Gorochov, 1986 (Orthoptera, Myrmecophilidae) in Kazakhstan
    Acta Biologica Sibirica 6: 407–412 (2020) doi: 10.3897/abs.6.e54135 https://abs.pensoft.net RESEARCH ARTICLE First record of the ant-loving cricket Myrmecophilus crenatus Gorochov, 1986 (Orthoptera, Myrmecophilidae) in Kazakhstan Izbasar I. Temreshev1 1 LLP "Ecoservice-С", 050009, Almaty, 202a Tole Bi St, Office 408, Kazakhstan Corresponding author: Izbasar I. Temreshev ([email protected]) Academic editor: R. Yakovlev | Received 10 May 2020 | Accepted 29 June 2020 | Published 6 November 2020 http://zoobank.org/328F5ADF-A4FC-487F-95F3-FA7295BB2512 Citation: Temreshev II (2020) First record of the ant-loving cricket Myrmecophilus crenatus Gorochov, 1986 (Orthoptera, Myrmecophilidae) in Kazakhstan. Acta Biologica Sibirica 6: 407–412. https://doi.org/10.3897/ abs.6.e54135 Abstract The ant-loving cricket Myrmecophilus crenatus Gorochov, 1986 was found in the Turkestan oblast of southern Kazakhstan. This is the first species record for this area. Thus, the current fauna of ant-loving crickets in Kazakhstan includes three species – Myrmecophilus crenatus, M. acervorum (Panzer, 1799) and Bothriophylax semenovi (Miram, 1930). Keywords New record, Myrmecophilus crenatus, crickets, ant guest, Kazakhstan Introduction Ant-loving crickets (Myrmecophilidae Saussure, 1874) are the obligate inquilines within ant and termites nests or burrows of various rodent and other vertebrate species. The crickets are very small, wingless and flattened, yellow, brown or nearly black in color. Ant-loving crickets do not produce sound and lack both wings and tympanal organs on the front tibia. Two subfamilies – Botryophilacinae Miram, 1934 (vertebrates guest) and Myrmecophilinae Saussure, 1874 (ant and termites Copyright Izbasar I. Temreshev. This is an open access article distributed under the terms of the Creative Commons At- tribution License (CC BY 4.0), which permits unrestricted use, distribution, and reproduction in any medium, provided the original author and source are credited.
    [Show full text]
  • Green-Tree Retention and Controlled Burning in Restoration and Conservation of Beetle Diversity in Boreal Forests
    Dissertationes Forestales 21 Green-tree retention and controlled burning in restoration and conservation of beetle diversity in boreal forests Esko Hyvärinen Faculty of Forestry University of Joensuu Academic dissertation To be presented, with the permission of the Faculty of Forestry of the University of Joensuu, for public criticism in auditorium C2 of the University of Joensuu, Yliopistonkatu 4, Joensuu, on 9th June 2006, at 12 o’clock noon. 2 Title: Green-tree retention and controlled burning in restoration and conservation of beetle diversity in boreal forests Author: Esko Hyvärinen Dissertationes Forestales 21 Supervisors: Prof. Jari Kouki, Faculty of Forestry, University of Joensuu, Finland Docent Petri Martikainen, Faculty of Forestry, University of Joensuu, Finland Pre-examiners: Docent Jyrki Muona, Finnish Museum of Natural History, Zoological Museum, University of Helsinki, Helsinki, Finland Docent Tomas Roslin, Department of Biological and Environmental Sciences, Division of Population Biology, University of Helsinki, Helsinki, Finland Opponent: Prof. Bengt Gunnar Jonsson, Department of Natural Sciences, Mid Sweden University, Sundsvall, Sweden ISSN 1795-7389 ISBN-13: 978-951-651-130-9 (PDF) ISBN-10: 951-651-130-9 (PDF) Paper copy printed: Joensuun yliopistopaino, 2006 Publishers: The Finnish Society of Forest Science Finnish Forest Research Institute Faculty of Agriculture and Forestry of the University of Helsinki Faculty of Forestry of the University of Joensuu Editorial Office: The Finnish Society of Forest Science Unioninkatu 40A, 00170 Helsinki, Finland http://www.metla.fi/dissertationes 3 Hyvärinen, Esko 2006. Green-tree retention and controlled burning in restoration and conservation of beetle diversity in boreal forests. University of Joensuu, Faculty of Forestry. ABSTRACT The main aim of this thesis was to demonstrate the effects of green-tree retention and controlled burning on beetles (Coleoptera) in order to provide information applicable to the restoration and conservation of beetle species diversity in boreal forests.
    [Show full text]
  • Biolphilately Vol-64 No-3
    BIOPHILATELY OFFICIAL JOURNAL OF THE BIOLOGY UNIT OF ATA MARCH 2020 VOLUME 69, NUMBER 1 Great fleas have little fleas upon their backs to bite 'em, And little fleas have lesser fleas, and so ad infinitum. —Augustus De Morgan Dr. Indraneil Das Pangolins on Stamps More Inside >> IN THIS ISSUE NEW ISSUES: ARTICLES & ILLUSTRATIONS: From the Editor’s Desk ......................... 1 Botany – Christopher E. Dahle ............ 17 Pangolins on Stamps of the President’s Message .............................. 2 Fungi – Paul A. Mistretta .................... 28 World – Dr. Indraneil Das ..................7 Secretary -Treasurer’s Corner ................ 3 Mammalia – Michael Prince ................ 31 Squeaky Curtain – Frank Jacobs .......... 15 New Members ....................................... 3 Ornithology – Glenn G. Mertz ............. 35 New Plants in the Philatelic News of Note ......................................... 3 Ichthyology – J. Dale Shively .............. 57 Herbarium – Christopher Dahle ....... 23 Women’s Suffrage – Dawn Hamman .... 4 Entomology – Donald Wright, Jr. ........ 59 Rats! ..................................................... 34 Event Calendar ...................................... 6 Paleontology – Michael Kogan ........... 65 New Birds in the Philatelic Wedding Set ........................................ 16 Aviary – Charles E. Braun ............... 51 Glossary ............................................... 72 Biology Reference Websites ................ 69 ii Biophilately March 2020 Vol. 69 (1) BIOPHILATELY BIOLOGY UNIT
    [Show full text]
  • Natura Somogyiensis 1
    DOI:10.24394/NatSom.2001.1.423 Natura Somogyiensis 1 423-424 Kaposvár, 2001 Somogy megye fejeslegyeinek katalógusa (Diptera: Conopidae) TÓTH SÁNDOR TÓTH S.: Checklist of thick-headed flies of Somogy county (Diptera: Conopidae) Abstract: Out of the 40 thick-headed fly species recorded in Hungary, 25 taxa are proved to be found in Somogy county. The fauna of the area is poorly known. Some of the relatively rare species known from this area are Conops vesicularis Linnaeus, 1761, Dalmannia dorsalis (Fabricius, 1794), Leopoldius coronatus (Rondani, 1857), Myopa polystigma Rondani, 1857, Thecophora distincta (Meigen, 1824), Zodion notatum (Meigen, 1804). Bevezetés Magyarország fejeslegyeinek kutatottságát jónak nevezhetjük, azonban a fa­ unáról összefoglaló tanulmány még nem készült. A fajok száma mintegy 40-re becsülhető. A régebbi faunisztikai irodalomban nem sikerült Somogy megyére vonatkozó fejeslégy közlést találni. Csupán a területen szervezett programok keretében készült 3 dolgozat (CSIBY 1981, TÓTH 1992, 1995), továbbá a pub­ likálatlan adatokból összeállított kézirat (TÓTH előkészületben) tartalmaz ide­ vágó adatokat. Ennek figyelembe vételével, Somogy megyéből jelenleg 25 fejeslégy faj előfordulását tekinthetjük igazoltnak. A fauna kutatottságát köze­ pesnek mondhatjuk. A hazai fajok elterjedési és gyakorisági viszonyainak érté­ kelése még nem történt meg. Ezért egyelőre csak általánosságban beszélhetünk ritka fajokról. A faunalista tagjai közül ilyenek pl. az alábbiak: Conops vesicu­ laris Linnaeus, 1761, Dalmannia dorsalis (Fabricius,
    [Show full text]
  • Diversity and Resource Choice of Flower-Visiting Insects in Relation to Pollen Nutritional Quality and Land Use
    Diversity and resource choice of flower-visiting insects in relation to pollen nutritional quality and land use Diversität und Ressourcennutzung Blüten besuchender Insekten in Abhängigkeit von Pollenqualität und Landnutzung Vom Fachbereich Biologie der Technischen Universität Darmstadt zur Erlangung des akademischen Grades eines Doctor rerum naturalium genehmigte Dissertation von Dipl. Biologin Christiane Natalie Weiner aus Köln Berichterstatter (1. Referent): Prof. Dr. Nico Blüthgen Mitberichterstatter (2. Referent): Prof. Dr. Andreas Jürgens Tag der Einreichung: 26.02.2016 Tag der mündlichen Prüfung: 29.04.2016 Darmstadt 2016 D17 2 Ehrenwörtliche Erklärung Ich erkläre hiermit ehrenwörtlich, dass ich die vorliegende Arbeit entsprechend den Regeln guter wissenschaftlicher Praxis selbständig und ohne unzulässige Hilfe Dritter angefertigt habe. Sämtliche aus fremden Quellen direkt oder indirekt übernommene Gedanken sowie sämtliche von Anderen direkt oder indirekt übernommene Daten, Techniken und Materialien sind als solche kenntlich gemacht. Die Arbeit wurde bisher keiner anderen Hochschule zu Prüfungszwecken eingereicht. Osterholz-Scharmbeck, den 24.02.2016 3 4 My doctoral thesis is based on the following manuscripts: Weiner, C.N., Werner, M., Linsenmair, K.-E., Blüthgen, N. (2011): Land-use intensity in grasslands: changes in biodiversity, species composition and specialization in flower-visitor networks. Basic and Applied Ecology 12 (4), 292-299. Weiner, C.N., Werner, M., Linsenmair, K.-E., Blüthgen, N. (2014): Land-use impacts on plant-pollinator networks: interaction strength and specialization predict pollinator declines. Ecology 95, 466–474. Weiner, C.N., Werner, M , Blüthgen, N. (in prep.): Land-use intensification triggers diversity loss in pollination networks: Regional distinctions between three different German bioregions Weiner, C.N., Hilpert, A., Werner, M., Linsenmair, K.-E., Blüthgen, N.
    [Show full text]
  • CONOPIDAE IM BALTISCHEN BERNSTEIN Nr
    download Biodiversity Heritage Library, http://www.biodiversitylibrary.org/ Stuttgarter Beiträge zur Naturkunde aus dem Staatlichen Museum für Naturkunde in Stuttgart Stuttgart I.Juni 1966 Nr. 154 Conopidae im Baltischen BernsMn (Diptera; Cyclorrhapha) Von Willi Hennig, Stuttgart Mit 27 Abbildungen Die Conopidae sind — ganz abgesehen von ihrer eigenartigen Morphologie und Lebensweise — eine besonders interessante Gruppe, weil sie nach Ansicht verschie- dener Autoren der Gesamtheit aller übrigen Schizophora als Schwestergruppe gegen- überstehen. Dazu ist allerdings zu bedenken, daß in die „Familie Conopidae" bis in die allerjüngste Zeit die Stylogastridae eingeschlossen wurden. Enderlein (1936) ver- wendet für die beiden Schwestergruppen die Namen Archischiza (mit der einzigen Familie Conopidae) und Muscaria (alle übrigen Schizophora). Seguy (1951 in Grasse) nennt sie, weniger glücklich, Conopoidea und Muscoidea. Auch Hendel (1936/37 in Kükenthal -Krumbach) und Rohdendorf (1964) vertreten die Annahme, daß zwischen den beiden Gruppen ein Schwestergruppenverhältnis besteht. Rohdendorf bringt das in seiner Stammbaumzeichnung (p. 265, Fig. 85) und Hendel mit Worten (p. 1876) zum Ausdruck: „Die sonst spezialisierten Conopiden zweigen danach vor der Gabe- lung der Schizophoren in Acalyptratae und Calyptratae ab ..." In ihren Systemen lassen beide Autoren ihre Überzeugung allerdings nicht erkennen; denn beide sind Anhänger einer typologischen Systematik: Ihre Systeme sind keine genauen Darstel- lungen der von ihnen angenommenen phylogenetischen Verwandtschaftsbeziehungen. Mit der Frage, ob die Annahme eines Schwestergruppenverhältnisses zwischen den Archischiza und den Muscaria (bzw. Conopoidea und Muscoidea im Sinne von Seguy) berechtigt ist, habe ich mich früher (1958) auseinandergesetzt mit dem auch heute noch gültigen Ergebnis, daß man „trotz der noch durchaus unzulänglichen Begründung das Bestehen eines Schwestergruppenverhältnisses zwischen den Conopidae und den ,übrigen Schizophora' doch wohl für wahrscheinlich halten" muß.
    [Show full text]
  • The Functions and Evolution of Social Fluid Exchange in Ant Colonies (Hymenoptera: Formicidae) Marie-Pierre Meurville & Adria C
    ISSN 1997-3500 Myrmecological News myrmecologicalnews.org Myrmecol. News 31: 1-30 doi: 10.25849/myrmecol.news_031:001 13 January 2021 Review Article Trophallaxis: the functions and evolution of social fluid exchange in ant colonies (Hymenoptera: Formicidae) Marie-Pierre Meurville & Adria C. LeBoeuf Abstract Trophallaxis is a complex social fluid exchange emblematic of social insects and of ants in particular. Trophallaxis behaviors are present in approximately half of all ant genera, distributed over 11 subfamilies. Across biological life, intra- and inter-species exchanged fluids tend to occur in only the most fitness-relevant behavioral contexts, typically transmitting endogenously produced molecules adapted to exert influence on the receiver’s physiology or behavior. Despite this, many aspects of trophallaxis remain poorly understood, such as the prevalence of the different forms of trophallaxis, the components transmitted, their roles in colony physiology and how these behaviors have evolved. With this review, we define the forms of trophallaxis observed in ants and bring together current knowledge on the mechanics of trophallaxis, the contents of the fluids transmitted, the contexts in which trophallaxis occurs and the roles these behaviors play in colony life. We identify six contexts where trophallaxis occurs: nourishment, short- and long-term decision making, immune defense, social maintenance, aggression, and inoculation and maintenance of the gut microbiota. Though many ideas have been put forth on the evolution of trophallaxis, our analyses support the idea that stomodeal trophallaxis has become a fixed aspect of colony life primarily in species that drink liquid food and, further, that the adoption of this behavior was key for some lineages in establishing ecological dominance.
    [Show full text]
  • Conops Quadrifasciatus Geer 1776 – Species Registered in 2016 in the Republic of Moldova
    Sustainable use, protection of animal world and forest 172 management in the context of climate change CONOPS QUADRIFASCIATUS GEER 1776 – SPECIES REGISTERED IN 2016 IN THE REPUBLIC OF MOLDOVA Asea M. Timus Institute of Zoology, Academy of Sciences of Moldova, Chişinau, e-mal: [email protected] In spring of 2016the Conops quadrifasciatus De Geer, 1776 species (Diptera, Conopidae) was recorded in the Republic of Moldova. The specimens of this spe- cies were observed in 03.IV.2016 on the plants from campus of SAUM. The species is aentomological curiosity, because imago presents phenomenon of the mimicrism and is very similar to wasps. For the first time in native literature, the species was mentions in “Animal world. Insects. 1983”: “Species widespread in the USSR, Eastern Europe and Asia Minor is “bolishegolovka 4-h polosnaia” C.quadrifasciatus”. According to the passage it goes without saying that, the species is widespread in the Republic of Moldova too. Other sources indicated that the species spreads from Europe to Siberia, and most often in Central Europe. According to the database of the Fauna Europaea, this species is re- corded in the following countries: Andorra, Austria, Belgium, Britain, Czech Repub- lic, Denmark, Finland, Switzerland, France, Germany, Hungary, Ireland, Italy, Lithua- nia, Luxembourg, Poland, Slovakia and Sweden. For Moldova is indicated as – absent, but for neighbouring states as follows: Romania – present and Ukraine – absent. Description. The adult has 10-15 mm body length, and due to long legs has a great look insect. The dominant color is dark brown (Fig. 1). The head is large, dark brown and with long spindly antennae.
    [Show full text]
  • Myrmecophilus Balcanicus, a New Species of Ant-Loving Cricket from the Former Yugoslav Republic of Macedonia, with Notes on the Synonymy of Myrmecophilus Zorae
    29 ENTOMOLOGIA HELLENICA 22 (2013): 29-34 Myrmecophilus balcanicus, a new species of ant-loving cricket from the Former Yugoslav Republic of Macedonia, with notes on the synonymy of Myrmecophilus zorae THOMAS STALLING* Möndenweg 26, D–79594 Inzlingen, Germany ABSTRACT A new species of ant-loving cricket, Myrmecophilus balcanicus sp. n., is described and illustrated based on individuals collected in the Former Yugoslav Republic of Macedonia (FYROM). It’s habitat is described. The species belongs to the subgenus Myrmecophilus Berthold, 1827. Myrmecophilus zorae Karaman, 1963 is recognized as a junior synonym of Myrmecophilus hirticaudus Fischer von Waldheim, 1846. KEY WORDS: ant guest, Myrmecophilus balcanicus sp. n., Myrmecophilus hirticaudus, Myrmecophilus zorae syn. n., new species, new synonymy, taxonomy. Introduction known from Greece (Schimmer 1909, Schimmer 1911, Maran 1959, Baccetti 1966, Ant-loving crickets (genus Myrmecophilus Harz 1969, Baccetti 1992, Stalling 2010); Berthold, 1827) are small insects, which are Myrmecophilus termitophilus Maran, 1959 is known to live as guests in the nests of ants. known from Greece (Maran 1959); and Fifty eight valid species have been described Myrmecophilus zorae Karaman, 1963 is worldwide (Eades et al. 2013, Stalling 2013). described from the Former Yugoslav Most species are known to live as Republic of Macedonia (FYROM) by kleptoparasites in the nests of ants (Schimmer Karaman 1963. Myrmecophilus acervorum 1909, Hölldobler 1947, Junker 1997, (Panzer, 1799) was described from Greece by Wetterer and Hugel 2008). They are known to Maran (1959), but was not included in the list feed on food resources in the ant nest and of Greek fauna (Willemse 1984, Willemse induce their hosts to regurgitate liquid food and Willemse 2008, Chobanov and Mihajlova (Wetterer and Hugel 2008).
    [Show full text]
  • Nuevas Aportaciones Al Conocimiento De La Fauna De Coleópteros Saproxílicos (Coleoptera) Del Sistema Ibérico Septentrional, I
    Boletín de la Sociedad Entomológica Aragonesa (S.E.A.), nº 46 (2010) : 321−334. NUEVAS APORTACIONES AL CONOCIMIENTO DE LA FAUNA DE COLEÓPTEROS SAPROXÍLICOS (COLEOPTERA) DEL SISTEMA IBÉRICO SEPTENTRIONAL, I: ROBLEDALES DEL VALLE MEDIO DEL IREGUA (SIERRA DE CAMEROS, LA RIOJA, ESPAÑA)* Ignacio Pérez-Moreno Universidad de La Rioja. Departamento de Agricultura y Alimentación. c/Madre de Dios, 51. 26006 Logroño (La Rioja, España) − [email protected] * Trabajo financiado a través de la convocatoria 2005 de ayudas para estudios científicos de temática riojana, del Instituto de Estudios Riojanos (Gobierno de La Rioja) Resumen: Durante el año 2006 se realizó un muestreo de la fauna de coleópteros saproxílicos presente en dos robledales lo- calizados en el valle medio del Iregua (Sistema Ibérico septentrional). En total, se han estudiado 697 ejemplares y se han iden- tificado 154 especies, pertenecientes a 39 familias (excepto Staphylinidae). La mayoría de las especies se obtuvieron median- te trapas tipo tubo y multiembudo. Teniendo en cuenta su preferencia por microhábitats específicos, dominan las especies que viven en el leño y en la corteza, seguidas de las especies que habitan en los cuerpos fructíferos de hongos lignícolas y las que frecuentan las cavidades que se forman en los troncos de los árboles añosos. Con respecto al tipo de grupo trófico, las espe- cies xilófagas son las más abundantes, seguidas de las depredadoras y micetófagas. La biodiversidad saproxílica de estos bosques se ha caracterizado por presentar una mayoritaria presencia de especies de distribución europea. Se han identificado algunas especies raras, poco conocidas o indicadoras de la calidad de los bosques.
    [Show full text]
  • Yorkhill Green Spaces Wildlife Species List
    Yorkhill Green Spaces Wildlife Species List April 2021 update Yorkhill Green Spaces Species list Draft list of animals, plants, fungi, mosses and lichens recorded from Yorkhill, Glasgow. Main sites: Yorkhill Park, Overnewton Park and Kelvinhaugh Park (AKA Cherry Park). Other recorded sites: bank of River Kelvin at Bunhouse Rd/ Old Dumbarton Rd, Clyde Expressway path, casual records from streets and gardens in Yorkhill. Species total: 711 Vertebrates: Amhibians:1, Birds: 57, Fish: 7, Mammals (wild): 15 Invertebrates: Amphipods: 1, Ants: 3, Bees: 26, Beetles: 21, Butterflies: 11, Caddisflies: 2, Centipedes: 3, Earthworms: 2, Earwig: 1, Flatworms: 1, Flies: 61, Grasshoppers: 1, Harvestmen: 2, Lacewings: 2, Mayflies: 2, Mites: 4, Millipedes: 3, Moths: 149, True bugs: 13, Slugs & snails: 21, Spiders: 14, Springtails: 2, Wasps: 13, Woodlice: 5 Plants: Flowering plants: 174, Ferns: 5, Grasses: 13, Horsetail: 1, Liverworts: 7, Mosses:17, Trees: 19 Fungi and lichens: Fungi: 24, Lichens: 10 Conservation Status: NameSBL - Scottish Biodiversity List Priority Species Birds of Conservation Concern - Red List, Amber List Last Common name Species Taxon Record Common toad Bufo bufo amphiban 2012 Australian landhopper Arcitalitrus dorrieni amphipod 2021 Black garden ant Lasius niger ant 2020 Red ant Myrmica rubra ant 2021 Red ant Myrmica ruginodis ant 2014 Buff-tailed bumblebee Bombus terrestris bee 2021 Garden bumblebee Bombus hortorum bee 2020 Tree bumblebee Bombus hypnorum bee 2021 Heath bumblebee Bombus jonellus bee 2020 Red-tailed bumblebee Bombus
    [Show full text]
  • Landscape-Scale Connections Between the Land Use, Habitat Quality and Ecosystem Goods and Services in the Mureş/Maros Valley
    TISCIA monograph series Landscape-scale connections between the land use, habitat quality and ecosystem goods and services in the Mureş/Maros valley Edited by László Körmöczi Szeged-Arad 2012 Two countries, one goal, joint success! Landscape-scale connections between the land use, habitat quality and ecosystem goods and services in the Mureş/Maros valley TISCIA monograph series 1. J. Hamar and A. Sárkány-Kiss (eds.): The Maros/Mureş River Valley. A Study of the Geography, Hydrobiology and Ecology of the River and its Environment, 1995. 2. A. Sárkány-Kiss and J. Hamar (eds.): The Criş/Körös Rivers’ Valleys. A Study of the Geography, Hydrobiology and Ecology of the River and its Environment, 1997. 3. A. Sárkány-Kiss and J. Hamar (eds.): The Someş/Szamos River Valleys. A Study of the Geography, Hydrobiology and Ecology of the River and its Environment, 1999. 4. J. Hamar and A. Sárkány-Kiss (eds.): The Upper Tisa Valley. Preparatory Proposal for Ramsar Site Designation and an Ecological Background, 1999. 5. L. Gallé and L. Körmöczi (eds.): Ecology of River Valleys, 2000. 6. Sárkány-Kiss and J. Hamar (eds.): Ecological Aspects of the Tisa River Basin, 2002. 7. L. Gallé (ed.): Vegetation and Fauna of Tisza River Basin, I. 2005. 8. L. Gallé (ed.): Vegetation and Fauna of Tisza River Basin, II. 2008. 9. L. Körmöczi (ed.): Ecological and socio-economic relations in the valleys of river Körös/Criş and river Maros/Mureş, 2011. 10. L. Körmöczi (ed.): Landscape-scale connections between the land use, habitat quality and ecosystem goods and services in the Mureş/Maros valley, 2012.
    [Show full text]