(Microlepidoptera) Pre Faunu Slovenska

Folia faunistica Slovaca 20 (1) 2015: 37–47 www.ffs.sk

NOVÉ DRUHY DROBNÝCH MOTÝĽOV (MICROLEPIDOPTERA) PRE FAUNU SLOVENSKA

1 2 3 4

5 6

1Zdenko Tokár , Aleš Laštůvka , Gabriel Pastorális , Jan Šumpich ,

2Roland Štefanovič & Gustav Elsner

3 P. J. Šafárika 11, SK – 927 01 Šaľa, Slovakia [[email protected]]

4 Slavíčkova 15, CZ – 796 01 Prostějov, Czech Republic [[email protected]] Košická 22/39, SK – 945 01 Komárno, Slovakia [[email protected]] 5 Entomologické oddělení, Národní muzeum, Cirkusová 1740, CZ-1936 00 Praha 9 – Horní Počernice, Czech Republic [[email protected]] 29. augusta 8/7, SK – 924 01 Galanta, Slovakia [[email protected]] Hůlkova 304, CZ – 197 00 Praha, Czech Republic [[email protected]] Abstract: Stigmella arbusculae Trifurcula lituanica Eudarcia kasyiThe following species of LepidopteraPhyllonorycter – hostis (Klime- Phyllonoryctersch, 1951); gerasimowi Ivinskis & vanPhyllocnistis Nieukerken, ramulicola 2012 (Nepticulidae); (Petersen,Phyllocnistis 1971) extrematrix (Tineidae); Triberti, 2007; Monochroa moyses Hering,Scrobipalpula 1930; diffluella Langmaid & Corley,Tosirips 2007; magyarus Bactra Martynova, suedana 1955 (Gracillariidae); Epinotia nigristriana Uffen, 1991; (Frey, 1870)Duponchelia (Gelechii fo- vealisdae); Razowski, 1987; Bengtsson, 1990; Budashkin & Zlatkov, 2011 (Tortricidae); Zeller, 1847 (Crambidae) – have been recorded as new to the fauna of Slovakia. Photographs or figures of the adults, genitalia, preimaginal stages, andKey localitieswords: are provided.

Lepidoptera, Microlepidoptera, Nepticulidae, Tineidae, Gracillari- idae, Gelechiidae, Tortricidae, Crambidae, Slovakia, new records.

ÚVOD

niektorých druhov zo Slovenska, ktoré sú označe- né hviezdičkami, už boli spomenuté v prácach Liš- Po porovnaní s posledným platným zoznamom ka et al. (2014) (*) alebo Janovský et al. (2014) (**), motýľov Slovenska (Pastorális et al. 2013) v prá- v prvej práci bez konkrétnych údajov a k základným ci prinášame informácie o nálezoch nových dru- dátam, uvedeným v druhej práci, prinášame pod- hov drobných motýľov (Microlepidoptera) pre fau- robnejší komentár. nu Slovenska. Pre každý druh uvádzame základné faunistické údaje s poznámkami o bionómii a ge- Použitá klasifikácia a nomenklatúra motýľov je ografickom rozšírení. Pre lepšie poznanie nových podľa Fauna Europaea (Karsholt et al. 2013, ver- druhov sa pre väčšinu z nich vyhotovili fotografie zia 2.6). alebo kresby imág, kopulačných orgánov alebo pre- Skratky: NP – Národný park; PR – Prírodná rezer- imaginálnych štádií vývoja, doplnené o niekoľko vácia; [0000] – mapovací štvorec Databanky fauny fotografií lokalít, kde boli motýle ulovené. Nálezy Slovenska.

Tokár Z, Laštůvka A, Pastorális G, Šumpich J, Štefanovič R & Elsner G, 2015: Records of Micro- lepidoptera new to the fauna of Slovakia. Folia faunistica Slovaca, 20 (1): 37–47. [in Slovak, with English abstract] Received 13 April 2015 ~ Accepted 15 May 2015 ~ Published 31 July 2015

VÝSLEDKY A DISKUSIA Trifurcula lituanica Ivinskis & van Nieukerken, 2012 Nepticulidae Stigmella arbusculae (Klimesch, 1951) ♂ ♂ Šaľa, okolie Váhu [7873], 11. 5. 2009, 1 , 21. 5. Salix herbacea 2013, 1 , Z. Tokár leg. & coll., det. A. Laštůvka.Trifurcula Západné♂♂ ♀♀ Tatry, Smutná dolina [6784], 9. 9. 2000, headleyella míny s húsenicami na , ex l. 3. 2001, Druh je habituálne ťažko odlíšiteľný od 3 , 2 , A. Laštůvka leg., det. & coll. (Stainton,T. headleyella1854), lesklá báza predného krídla samca je pretiahnutejšia, samička má chlpy Druh bol opísaný z rakúskych a talianskychSalix arbuscu Álp- na hlave hrdzavé (u sú tmavohnedé až lana S. základe glabra početnejS. reticulata sérieS. retusa jedincov S. vychovaných waldsteinia- čierne) a báza predného krídla nie je výrazne kovo- naz kríčkových alpínskych druhov vŕb vo lesklá (obr. 3). , , , a Salvia pratensis (Klimesch 1951; Nieukerken et al. 2012). Pre- Húsenica mínuje v bazálnej časti byle šalvie lúčnej feruje skôr vlhšie a mierne zatienené stanovištia vo Stigmel- ( T. lituanica) a na rozdiel od ostatných príbuz- lavýškach salicis 1600–2000 m. Neskôr bol samotným Kli- ných druhov sa kuklí v kokóne v koncovej časti mí- meschom považovaný za biologickú formu ny (obr. 4). má obyčajne jednu generá- Stigmella (Stainton, salicis 1854) a ako synonymum pravi- ciu v apríli a máji, jedince čiastočnej 2. generácie sa delne uvádzaný (napr. Johansson et al. 1990). Od môžu vyskytnúť v júli a auguste. Míny s húsenicami sa líši jemnejšími šupinkami na sa dajú nájsť od júna do augusta. predných krídlach, ktoré dávajú krídlu jednotný ľahko hodvábny lesk, širšou, ostrejšie vymedzenou Zatiaľ je druh známy z Litvy, Rakúska, Slovinska, žltobielou priečkou (obr. 1) a drobnými rozdielmi Rumunska, Bulharska a Grécka, v Českej republike v kopulačnýchStigmella arbusculae orgánoch. bol nájdený na južnej a strednej Morave (Ivinskis et al. 2012). Lokalita prvonálezu na Slovensku je na má v priebehu roka jedinú ge- obrázku 5. neráciu, výskyt motýľov je možné predpokladať Tineidae v júni a júli. Míny s húsenicami boli v Alpách zbiera- Eudarcia kasyi (Petersen, 1971) né obvykle v prvej polovici septembra, čomu časo- ♂ vo zodpovedá aj nálezSalix zoherbacea Západných Tatier (obr. 2). Nález v Tatrách je prvé zistené miesto výskytu mi- Galanta [7771], 23. 5. – 10. 6. 2014, 8 ex. (Gp ZT mo oblasti Álp a je ďalším druhom 12265), R. Štefanovič leg.Obesoceras & coll., det. kasyi & coll. Z. Tokár. vŕby ako živnej rastliny húseníc tohto motýľa. Druh bol opísaný ako Petersen, 1971 podľa exemplárovEudarcia pochádzajúcich z Balká- nu. Vonkajším vzhľadom (obr. 6) sa podobá na ďal- šie druhy z rodu . Ľahko sa dá od nich od- líšiť podľa genitálií samčeka, ktorého valvy nesú v strednej časti vrchného okraja tri výrazné zahnu- té výrastky (obr. 7). Nový druh pre strednú Európu. Doposiaľ bol zná- my len z Albánska, Bulharska, Grécka a Mace- Obrázok 1. Stigmella arbusculae dónska. Bionómia druhu nie je známa. Na Balkáne boli motýle lovené od mája do polovice júla, v blíz- , imágo. kosti pohoria Olympu až vo výške 2100 m (Peter- (kresba A. Laštůvka) sen 1971). Naše motýle boli lovené a pozorované v blízkosti železničnej stanice v Galante, kde pole- tovaliGracillariidae v hojnom počte medzi koľajnicami. Phyllonorycter hostis Triberti, 2007

** Malus domestica ♂♂ ♀♀ Kúty [7368], 20. 10. 2013, míny s larvami na , ex l. 3. 2014, 8 , 6 , Aleš Laštůvka leg., det. & coll. Phyllonorycter blancardella Nedávno opísaný druh, habituálnePhyllonorycter (obr. gerasimowi 8) je veľmi podobný na (Fabricius, Obrázok 2. Stigmella arbusculae 1781) a nerozlíšiteľný od Hering, 1930. Pomerne výrazné rozlišovacie znaky , mína. sa nachádzajú na samčích kopulačných orgánoch (kresba A. Laštůvka) (obr. 9). Folia faunistica Slovaca 20 (1) 2015: 37–47 39

Obrázok 3. Trifurcula lituanica

, imágo. (kresba A. Laštůvka) Obrázok 7. Eudarcia kasyi ♂

, genitál, spredu (vľavo) a zboku (vpravo). (fotografia Ig. Richter)

Obrázok 4. Trifurcula lituanica

, zámotok. (fotografia A. Laštůvka)

Obrázok 8. Phyllonorycter hostis

, imágo. (kresba A. Laštůvka)

Obrázok 5. Trifurcula lituanica

Šaľa, pri Váhu, lokalita . (fotografia Z. Tokár)

Obrázok 6. Eudarcia kasyi Obrázok 9. Phyllonorycter hostis ♂

, imágo. , genitál. (fotografia Ig. Richter) (kresba A. Laštůvka) 40 Tokár Z et al.: Records of Microlepidoptera new to the fauna of Slovakia

Malus domestica M. sylvestris Húsenica mínuje listyPhyllonorycter jablone domácej blancardella ( ) a jablone lesnej ( ). Bionómia sa výrazne nelíši od , t.j. druh má 2 generácie, imága sa vyskytujú v apríli a máji a znovu v júli a auguste. Míny s húsenicami sa dajú nájsť v júni, júli a na jeseň. Rozšírenie nie je dostatočne známe, doposiaľ bol zistený v Nórsku, Anglicku, Nemecku, Taliansku, Srbsku, Čiernej Hore, Macedónsku a Tunisku (Tri- Obrázok 10. Phyllonorycter gerasimowi berti 2007, Buszko 2013). Od roku 2007P. jeblancar pozo- dellarovaný s rastúcou početnosťou na južnej Morave, , imágo. v posledných rokoch výrazne vyššou než (kresba A. Laštůvka) . Nie je jasné, či sa šíri, alebo bol skôr len pre- hliadanýPhyllonorycter (Liška et gerasimowial. 2014). Hering, 1930 Malus ** domestica ♂♂ ♀♀ Kúty [7368], 20. 10. 2013, mínyMalus s larvami domestica na , ex♂♂ l. 3. ♀♀2014, 3 , 4 ; Sekule [7368], 20. 10. 2013, míny s larvami na , ex l. 3. 2014, 7 , 2 , Aleš Laštůvka leg., det. & coll. Phyllonorycter blancardella Habituálne (obr. 10) takmerPhyllonorycter nerozlíšiteľný hostis od druhu (Fabricius, 1781) a nerozlíšiteľný od Triberti 2007. Dá sa však ľahko odlíšiť podľa stavby sam- čích kopulačných orgánov (obr. 11). Malus domestica M. sylvestris Húsenica mínuje listyPhyllonorycter jablone domácej blancardella ( ) a jablone lesnej ( ) a bionómia sa výrazne nelíši od , t.j. 2 generácie, imága v apríli–júni a znovu júl, august, míny s húsenicami v júni, júli a na jeseň (obr. 12). Doposiaľ je známy z Fínska, Poľska, Litvy, Bielorus- Obrázok 11. Phyllonorycter gerasimowi ♂ ka, Ruska (odkiaľ bol z okolia Moskvy opísaný), Ka- zachstanu, Rakúska, Maďarska,Phyllonorycter Moldavska, pyrifoliel Ukra- , genitál. lajiny, Bosny a Hercegoviny, Bulharska a Turecka, (kresba A. Laštůvka) čiastočne uvádzaný ako (Gerasimov, 1933) (De Prins & De Prins 2014). V Českej republikeMalus sylvestrisbol dlho známy len z Milovické- ho lesa pri Mikulove (Gregor & Laštůvka 1991), kde žije na Malus domestica. V posledných rokoch bol zaznamenaný aj na iných miestach južnej Mo- ravy včítane aleje s . Podobne bolo zaznamenané jeho šírenie v sadoch jabloníP. pyrifoliella v Poľsku (J. Buszko, osobné oznámenie). Vo východnej a ju- hovýchodnej Európe je pod menom uvádzaný ako škodca jabloní (literárne zdroje viď DePhyllocnistis Prins & De Prins ramulicola 2014). Langmaid & Corley, 2007 Salix fra- ** gilis ♂♂ ♀♀ Závod – Abrod [7468], 8. 10. 2014, larvy na , ex l. 10. 2013, 3 , 4 , Aleš Laštůvka leg., det. & coll. Druh bol opísaný z Anglicka a Portugalska, neskôr bol nájdený vo Švajčiarsku, severnom Taliansku a Českej republike (Langmaid & CorleyPhyllocnistis 2007, Liš- salignaka et al. 2014). Vonkajší vzhľad je na obrázku 13. Obrázok 12. Phyllonorycter gerasimowi Spoľahlivým rozlišovacím znakom od (Zeller, 1839) sú však signa nerovnakej veľ- , mína. kosti v corpus bursae samičky (obr. 14). (fotografia A. Laštůvka) Folia faunistica Slovaca 20 (1) 2015: 37–47 41

Húsenica vytvára dlhé míny na letorastoch prevaž- ne širokolistých vŕb (Langmaid & Corley 2007) (mína a zámotkySalix – obr.alba 15),S. viminalis na južnejS. Moravemelanopsis a v S.Taliansku pentandra boli húsenice nájdené tiež na úzkolistých druhoch vŕb – , , , (Liška et al. 2014). Počas roku sa vyví- jajúPhyllocnistis 2 generácie, extrematrix imága prezimujú. Martynova, 1955 * Populus canadensis ♂♂ ♀♀ Kúty [7368], 1. 9. 2012, kukly na × Obrázok 13. Phyllocnistis ramulicola , ex p. 9. 2012, 2 , 4 , Aleš Laštůvka leg., det. &Phyllocnistis coll. extrematrix , imágo. (kresba A. Laštůvka) (vonkajší vzhľad – obr. 16) bol pred niekoľkými rokmi známy len z Kazachsta- nu, Rumunska a Ruska (De Prins & De Prins 2005). V strednej Európe bol prvýkrát zistený na strednej a južnej Morave v rokoch 2012 a 2013. Zo Slovenska sa bez konkrétnejších údajov spomína v práci Liš- ka et al. (2014). V roku 2013 bol nájdený na mno- hých miestach Portugalska a Španielska (Laštův- ka & Laštůvka 2014). Populus nigra P canadensis P. balsa- miferaHúsenica vytvára dlhé míny v letorastoch a blízkych taxónoch ( . × , ), kokón je umiestnený na okraji listu (mína a zámotok – obr. 17). V priebehu roku má 2 alebo Gelechiidaeviac generácií, prezimuje imágo. Monochroa moyses Uffen, 1991

♀ Hájske 1 km južne – slanisko♂ Juhásové slance♀ [7773], 11. 6. 2007, 1 (Gp ZT 12415); Trnovec nad♀ Obrázok 14. Phyllocnistis ramulicola ♀ Váhom [7873], 22. 6. 2005, 1 (Gp ZT 9015), 1 (Gp ZT 12416); Pozdišovce [7297], 12.6.2010, 1 , genitál, signá. (Gp ZT 2375), Z. Tokár leg., det. & coll. (fotografia A. Laštůvka) DruhM. bolhornigi opísaný podľa exemplárovM. arundinetella z južného Anglicka. VonkajšímM. vzhľadom tetragonella (obr. 18) sa podobá na (Staudinger, 1883), (Boyd, M.1857) hornigi alebo (Stainton, 1885). Od bežného a v strednej Európe veľmi rozšíreného druhu sa líši svetlejšími prednými kríd- lami, hlavne u samičiek je kostálny okraj krídiel vý- raznejšie svetlejší. Najspoľahlivejšie je odlíšenie od podobných druhovM. moyses pomocouM. tetragonella štúdia kopulačných orgánov (samčí obr. 19; samičí obr. 20). Podrobné rozdiely medzi a s nákres- mi genitálií oboch pohlaví sú uvedené v práci Huis- man & Koster (1994), nákresy všetkých troch po- dobných druhov sú aj v práci Elsner et al. (1999). Okrem Anglicka bol druh nájdený v Holandsku (Uffen 1991, Huisman & Koster 1994), v Rusku, v okolí Novosibirska (Bidzilya 2000), na Ukrajine (Bidzilya et al. 2003), v Belgicku (Jansen 2005), v Portugalsku (Karsholt 2013) a v Maďarsku (ne- publikované údaje, niekoľko exemplárov bolo na- Obrázok 15. Phyllocnistis ramulicola mi nájdených v zbierke Buschmanna (Jászberény)). Silná populácia žije lokálne na viacerých slaniskách , mína a zámotky. južného Anglicka a Holandska. (fotografie Z. Laštůvka) 42 Tokár Z et al.: Records of Microlepidoptera new to the fauna of Slovakia

Bolboschoenus maritimus Výskyt imága trvá od júna do augusta. Larva žije na šašine prímorskej ( B. laticarpus B. pla),- niculmisna slovenských lokalitách možno aj na inom prí- buznom druhu, napr. na alebo (Hroudová et al. 2007). Larva od júla do októbra mínuje listy šašiny. Niekedy opustí mínu alebo prezimuje v míne a kuklí sa na jar (Uffen 1991, Bland et al. 2002, Jansen 2005). Predpokla- dáme, že na Slovensku ako aj v strednej Európe je určite viac rozšírený naMonochroa slaniskách a podmáčaných lokalitách, ale mohol byť doposiaľ zamieňaný s po- Obrázok 18. Monochroa moyses dobnými druhmi rodu . , imágo. (fotografia Ig. Richter)

Obrázok 16. Phyllocnistis extrematrix

, imágo. (kresba A. Laštůvka)

Obrázok 19. Monochroa moyses ♂

, genitál. (kresba Z. Tokár)

Obrázok 17. Phyllocnistis extrematrix Obrázok 20. Monochroa moyses ♀ , mína a zámotok. , (fotografie Z. Laštůvka) genitál. (kresba Z. Tokár) Folia faunistica Slovaca 20 (1) 2015: 37–47 43

Scrobipalpula diffluella (Frey, 1870) Erigeron acer E. po- litus ♀ ŽivnýmiAster alpinusrastlinamiA. bellidiastrumhúseníc sú Homogyne , alpina (Heckford & Sattler 1999). Z Álp sa uvádza- Marcelová – PR Mašan [8275], 28. 8. 2009, 1 (Gp Erigeron ♂♂ jú , , ZT 11757); PR Folkmárska skala [7192], 900 m, a tiež . Motýle lietajú čiastočne v dvoch ge- 30. 7. 2009, 2 (Gp ZT 12393), Z. Tokár leg., det. neráciách v závislosti od zemepisnej šírky a nad- &Scrobipalpula coll. diffluella morskej výšky. V Alpách od konca mája do polovice Scrobipalpula augusta (Huemer & Karsholt 1998, 2010). V niž- (obr. 21) je veľmi podobná S. psilella ších polohách strednej Európy má tento druh prav- na ďalší druh z rodu Povolný, 1964, S. diffluella depodobne dve časovo roztiahnutejšie generácie. konkrétne (Herrich-Schäffer, 1854). NaTortricidae obrázku 22 je lokalita prvonálezu zo Slovenska. V kopulačných orgánoch samcov je vr- S. psilella Tosirips magyarus Razowski, 1987 chol válv oblý a nepresahuje vrchol uncusu, valvy u sú špicaté a presahujú svojimi koncami ♂ S.uncus psilella (Heckford & Sattler 1999). Z tohto dôvo- Komárno [8274], 11. 7. 2011, 1 (Gp ZT 12421), G. du by bolo potrebné preveriť všetky staršie nálezy Pastorális leg. & coll., det. Z. Tokár (imágo obr. 23, uvádzané zo Slovenska. Tento druh má ši- samčí genitál obr. 24). roký areál výskytu, od Veľkej Británie cez Škandi- Lokalita Komárno je doposiaľ najsevernejším náviu až po južný Ural (Junnilainen et al. 2010). miestom výskytu tohto obaľovača. Najbližšia lo- V Alpách je lokálne rozšírený od Francúzska až po kalita k tomuto nálezu sa nachádza na území Ma- Slovinsko a bol nájdený až vo výškach do 3000 m ďarska, v pohorí Vértes (Bucka-hegy), kde jeden (Huemer & Karsholt 2010). V Karpatskej kotline exemplár ulovil v roku 2004 Jan Liška (Pastorá- bol jeho výskyt preukázaný v Maďarsku v pohorí lis & Szeőke 2011). Výskyt druhu bol zaznamenaný Bükk v polovici júna (Povolný 2000, Pastorális v Taliansku, na Korzike, v Slovinsku, Chorvátsku, 2014). Staršie údaje o výskyte v Rumunsku je podľa Srbsku, Bulharsku a tiež v Sýrii, kde sa podľa práce Kovács & Kovács (2000) potrebné potvrdiť.

Obrázok 23. Tosirips magyarus

Obrázok 21. Scrobipalpula diffluella , imágo. (fotografia Ig. Richter) , imágo. (fotografia Ig. Richter)

Obrázok 22. Scrobi- Obrázok 24. Tosirips magyarus ♂ palpula diffluella PR Folkmárska skala, lokalita , genitál. . (fotografia Z. Tokár) (fotografia Ig. Richter) 44 Tokár Z et al.: Records of Microlepidoptera new to the fauna of Slovakia

T. magyrus Epinotia nigristriana Budashkin & Zlatkov, 2011 syriacus Razowski (1987) vyskytuje poddruh ♂ , odlišný od európskeho nominatívneho Dolné Vestenice [7276], 11. 9. 1999, 1 (Gp 3168 poddruhu. Podrobný prehľad o tomto druhu a vý- Ig. Richter), Ig. Richter leg. et coll., J. Šumpich det. skyteT. magyarus v strednej Európe uvádza Fazekas (2007). (imágo obr. 27, samčí genitál obr. 28). saQuercus vyskytuje robur v jednej generácii v máji, Druh bol nedávno opísaný z juhozápadného Bul- júni a vo vyšších polohách aj v júli. Živnou rastlinou harska (Budashkin & Zlatkov 2011), neskôr bol je dub letný ( ), ale nález na brehu Vá- zaznamenaný z východného Grécka a z Maďarska hu napovedá, že ak nejde o zaletený exemplár, tak (Šumpich & Skyva 2012,Epinotia 2014). nisella Zdá sa, že druh larvy by mohli žiť aj na iných druhoch listnatých bol predtým prehliadaný a preto revízia exemplá- stromov, keďže sa v blízkosti nálezu porasty dubov rov považovaných za (Clerck, 1759) nevyskytujú.Bactra suedana Bengtsson, 1990 a zbieraných v neskorom lete a na jeseň môže pri- ♂ niesť ďalšie údaje o jeho rozšírení. ♂♂ Bionómia je neznáma. Motýle z južného Balkánu Závod – Abrod [7468], 19. 8. 1979, 1 (gen. prep. boli ulovené od októbra do novembra a v strednej GE/3087); Nová Vieska [8176], 19. 6. 1988, 4 EurópeCrambidae od septembra do októbra. (gen. prep. GE/3105), G. Elsner det., lgt. & coll. Všet- ky exempláre boli prilákané v noci k svetlu. Duponchelia fovealis Zeller, 1847 Druh bol opísaný na základe exemplárov zo Švéd- ♂ ska a Dánska, kde boli nachádzané od konca júla do Komárno [8274], 17. 4. 2014, 1 , G. Pastorális leg., konca augusta Carex výhradne na vlhkých močaristých biotopoch s bohatým výskytom mokradných bylín, det. & coll. vrátane ostríc ( ssp.) (Bengtsson 1990). Lar- Druh bol pôvodne rozšírený v oblasti Stredozem- sen (1993) na základe opisu revidoval starší zbier- ného mora, na západe od Portugalska a Španiel- kový materiál a následne rozšíril poznatky o roz- ska cez južné Francúzsko, Taliansko, Chorvátsko, šírenie druhu o Belgicko a Litvu. Taktiež uviedol Macedónsko až po Grécko. Vyskytuje sa na všet- výsledky vlastného pozorovania o chovaní imág – kých väčších ostrovoch Stredomoria ako Kanárske ich aktivita začína až takmer za tmy a v noci prilie- ostrovy, Korzika, Sardínia, Sicília, Kréta, Cyprus tajú k svetlu. Obe uvedené slovenské lokality svojim mokradným charakteromB. plne suedana zodpovedajú typu lokalít v severnej Európe. Čo sa týka celkového vzhľaduB. mo ro- bustanatýľa, samce (obr. 25) zo Slovenska sa veľmi podobajú svetlejším jedincom druhu (Christoph, 1872) čo je hlavným dôvodom, prečo tento u nás novozistený druh, ktorého bionó- mia doteraz nie je známa, zostal takú dlhú dobu ne- rozpoznaný. Spoľahlivé rozlíšenie uvedených druhov je možné na základe rozdielov v kopulačných orgánoch samcov (obr. 26) aj samíc (cf. Bengtsson Obrázok 25. Bactra suedana 1990: 481, 485). , imágo. Výskyt tohoto druhu bol doteraz zaznamenaný (fotografia G. Elsner) v Belgicku, Holandsku, Dánsku, Švédsku, Fínsku, Estónsku, Litve, Lotyšsku (Aarvik 2013) a v Ma- ďarsku (Buschmann leg. & coll., nepublikované údaje). Nový druh pre Slovensko a strednú Európu. Bactra suedana Poznámka: Aarvik (2013) uvádza ako rok opisu Bactra suedanarok 1989, aj keď v titule originál- neho opisu je uvedenéBactra „Bengtsson, B. Å.: Descrip- tion of sp. n. and notes on the Nordic species of Stephens (Lepidoptera: Tortricidae). Ent. scand. 20: 479-488. Copenhagen, Denmark, January 1990. ISSN 0013-8711.“ Nedo- rozumenie vzniklo pravdepodobne rozdielnym vý- Obrázok 26. Bactra suedana ♂ kladom informácie v záhlaví stránok textu: „ENT. SCAND. VOL. 20: 4 (1989)“, čo je však formálne zna- , genitál. čenie čísiel tohto periodika. (fotografia G. Elsner) Folia faunistica Slovaca 20 (1) 2015: 37–47 45

a Malta. Prvé nálezy druhu v Európe mimo uvede- ných území pochádzajú z roku 1984 z Fínska, ne- skôr bol výskyt druhu zistený aj vo Veľkej Británii, v štátoch Beneluxu, Dánsku, Švédsku, Nemecku a v susedných krajinách, v Maďarsku (Szabóky 1994) a Českej Republike (Liška et al. 2000). Postupne sa rozšíril alebo bol zavlečený aj do severnej Afriky, na Blízky Východ, do severozápadnej Indie, Kanady a do Spojených štátov. Je to teplomilný druh, ktorý sa v strednej Euró- pe vyskytuje predovšetkým v skleníkoch, odkiaľ sa rôznymi rastlinami dostal von do prírody, kde Obrázok 29. Duponchelia fovealis v prípade miernejšej zimy dokáže v štádiu kukly aj , imágo. prezimovať. Náš ulovený exemplárPellargonia (v strede mes- (fotografia Ig. Richter) ta na štvrtom poschodí) sa vyliahol pravdepodob- POĎAKOVANIE ne na niektorom z muškátov ( sp.), ktoré boli niekoľko dní predtým kúpené na balkón a do- vtedy boli celú zimu pestované v skleníku. Ulovený Autori ďakujú Ignácovi Richterovi (Malá Čausa) za samec má rozpätie krídiel 19 mm (obr. 29), samič- poskytnutie informácií a za vyhotovenie fotografií ka je o málo menšia. Húsenica je hnedá, polyfágna a imág a genitálnych preparátov niekoľkých druhov kuklí sa v riedkom zámotku na rube spodného listu a Josefovi Jarošovi (České Budějovice) za doplňujú- živnej rastliny. V priebehu roka má zvyčajne 2 ge- cu literatúru. Časť predloženej práce (J. Šumpich) nerácie. Podrobnejšie informácie o druhu poskytu- vznikla s finančnou podporou Ministerstva kultú- je rozsiahla práca Stocks & Hodges (2013). ry Českej republiky v rámci inštitucionálneho fi- nancovania dlhodobého koncepčného rozvoja vý- zkumnej organizácie Národné múzeum (DKRVO 2015/13, 00023272). LITERATÚRA

Aarvik LE, 2013: Fauna Europaea: Tortricidae.Fauna In:Europa Kar- sholtea version O, Nieukerken 2.6 EJ van & de Jong YSDM (eds): Fauna Europaea: Lepidoptera, Moths. , http://www.faunaeur.org. Bengtsson BÅ, 1990: DescriptionEntomologica of Bactra suedanaScandinavi sp.- can. and notes on the Nordic species of Bactra Stephens (Lepidoptera: Tortricidae). Obrázok 27. Epinotia nigristriana , 20: 479–488. Bidzilya OV, 2000: New faunistic records of GelechiidBeiträ- , imágo. ge-Moths zur Entomologie (Lepidoptera, Gelechiidae) from the Southern (fotografia J. Šumpich) Siberia with description of three new species. , 50 (2): 385–395. Kharkov BidzilyaEntomological OV, Budashkin Society Gazette YuI & Zhakov AV, 2003: New records of Lepidoptera from the Ukraine. , 10 (1–2): 59–75. Bland KP, Corley MFV, Emmet AM, Heckford RJ, Hue- mer P, Langmaid JR, Palmer SM, Parsons MS, Pitkin LM, Rutten T, Sattler K, Simpson ANB & Sterling PH, 2002: Gelechiidae.Harley In: Books, Emmet Essex AM & Langmaid JR (eds): The Moths and Butterflies of Great Britain and Ireland 4, part 2. , 277 pp. Budashkin YI & Zlatkov B, 2011. A Notanew speciesLepidopterolo of Epi- gicanotia Hübner, 1825 [1816] from southwestern Bulga- ria (Tortricidae: Olethreutinae). , 34: 33–37. Buszko J, 2013: Fauna Europaea: Gracillariidae.Fauna In:Europa Kar- easholt version O, Nieukerken 2.6 EJ van & de Jong YSDM (eds): Fauna Europaea: Lepidoptera, Moths. Obrázok 28. Epinotia nigristriana ♂ , http://www.faunaeur.org. Apollo De PrinsBooks, WStenstrup & De Prins J, 2005: World catalogue of in- , genitál. sects. Volume 6. Gracillariidae (Lepidoptera). (fotografia J. Šumpich) , 502 pp. 46 Tokár Z et al.: Records of Microlepidoptera new to the fauna of Slovakia

World Wide Web De Prinselectronic J & Depublication Prins W, 2014: Global taxonomic data- Larsen K, 1993: SomePhegea species of Microlepidoptera new base of Gracillariidae (Lepidoptera). to the Belgian fauna (Lepidoptera: Tortricidae & , http: //www.gracillariidae.net Epermeniidae). , 21 (4): 131–136. (accessed on 27.12.2014). Laštůvka A & LaštůvkaSHILAP Revista Z, 2014: de New Lepidopterología records of mining Elsner G, Huemer P & Tokár Z, 1999: Die Palpenmotten lepidoptera from the Iberian Peninsula (Insecta: Le- (Lepidoptera,František Gelechiidae) Slamka, Mitteleuropas. Bratislava Bestim- pidoptera). , 42 mung – Verbreitung – Flugstandorf – Lebensweise (165): 121–133. der Raupen. , 208 pp. Liška J, Laštůvka Z, Elsner G, Elsner V, Vávra J, Dufek Fazekas I, 2007:Natura Tosirips Somogyiensis magyarus magyarus Razow- T, Gregor F, Janovský M, Jaroš J, LaštůvkaKlapalekiana A, Ma- ski, 1978 [sic] in Central Europe (Lepidoptera: Tor- rek J, Petrů M, Skyva J & Šumpich J, 2000: Faunistic tricidae). Acta Entomologica, 10: 209–212. Bohemoslovaca records from the Czech Republic – 101. , Gregor F & Laštůvka A, 1991: Faunistic records from 36: 161–169. Czechoslovakia. , Liška J, Šumpich J, Laštůvka A, Elsner G, Žemlička M, 88: 222. Skyva J, Černý J, Jaroš J, Říha R, Kula E, Laštůvka Z, Vávra J, Němý J, Bělín V & Bezděk M, 2014: Faunis- HeckfordEntomologist‘s R J & Sattler Gazette K, 1999: Scrobipalpula diffluel- Klapalekiana la (Frey, 1870) in Britain (Lepidoptera: Gelechiidae). tic records from the Czech Republic – 361. Lepidopte- , 50: 255–260. ra. , 50: 111–120. Nieukerken EJ van, Mutanen M & Doorenweerd C, Hroudová Z, Zákravský P,Annales Ducháček Botanici M &Fennici Marhold K, 2007: Taxonomy, distribution and ecology of Bol- 2012: DNA barcoding resolves species complexes in boschoenus in Europe. , 44: Stigmella salicis and S. aurellaEntomologisk species Tidskrift groups and 81–102. shows additional cryptic speciation in S. salicis (Le- pidoptera: Nepticulidae). , 132 Huemer P & Karsholt O, 1998: A reviewNota of lepidopterolo the old world- (4): 235–255. gicaScrobipalpula (Gelechiidae), with special reference to central and northern Europe. Pastorális G, 2014: A Coleophora mareki Tabell & Baldiz- , 21 (1): 37–65. zone, 2014, Scrobipalpula diffluella (Frey, 1870) és Epi- Huemer P & Karsholt O, 2010: Gelechiidae II (Gelechii- notia nigristriana Budashkin & Zlatkov, 2011 új fajok nae: Gnorimoschemini). In: Huemer P, Karsholt O & Magyarországon. [Coleophora mareki Tabell & Baldiz- zone, 2014, Scrobipalpula diffluella (Frey, 1870) and Nuss M (eds): Microlepidoptera of Europe, 6: 1–586. Epinotia nigristriana Budashkin & Zlatkov, 2011 new Huisman KJ & Koster JC, 1994: Nieuwe en interessan- Tinea Hungarica Entomologische Berichten (Am- species in Hungary] (Lepidoptera: Coleophoridae, Ge- te Microlepidoptera uit Nederland in de jaren 1988- sterdam) lechiidae, Tortricidae). , 2014 (1): 1–3. 1991 (Lepidoptera). Pastorális G, Kalivoda H & Panigaj Ľ, 2013: Zoznam , 54 (3): 29–47. Folia motýľov (Lepidoptera) zistených na Slovensku. Ivinskis P, Nieukerken EJ van & Rimsaite J, 2012: Tri- faunistica Slovaca Checklist of Lepidoptera recorded in Slovakia. furcula (Glaucolepis) lituanica sp. nov., an unexpec- Zoota- , 18 (2): 101–232. ted new stem-miner on Salvia pratensis occurring in xa Pastorális G & Szeőke K, 2011: A Vértes hegység moly- eastern Europe (Lepidoptera: Nepticulidae). lepke kutatásának eddigi eredményei. The summary , 3570: 41–55. Acta Na- of the research results of the micro-moths of Vértes Janovský M, Kopeček F, Bělín V & Laštůvka Z, 2014: turalia Pannonica Acta Carpathica Occidentalis Mountains (Lepidoptera, Microlepidoptera). Motýli Záhorské nížiny (Lepidoptera of the Záhorie , 2 (1): 53–100. Beit- lowland). , 5: 81–189. Petersenräge zur G, Entomologie 1971: Beitrag zur Kenntnis der Tineiden Jansen MGM, 2005: The LepidopteraPhegea fauna of three brac- von Iran und Pakistan (Lepidoptera: Tineidae). kish salt marshes including two species new for the , 21 (3–4): 267–271. Belgian fauna (Lepidoptera). , 33 (2): 59–68. Povolný D, 2000: Towards the interpretation of the Pa- Johansson R, Nielsen ES, Nieukerken EJ van & Fauna Ento- laearctic taxa of theActa Scrobipalpula universitatis psilella agriculturae (Herrich et- Gustafsson B, 1990: The Nepticulidae and Opostegi- mologica Scandinavica silviculturae-Schäffer, 1854) Mendelianae – complex Brunensis (Lepidoptera, Gelechiidae, dae (Lepidoptera) of North West Europe. Gnorimoschemini). , 23: 1–739. Nota ,lepidopterologica 48 (4): 71–89. Junnilainen J., Karsholt O, Nupponen K, Kaitila J-P, Razowski J, 1987: A New Palaearctic Archipini genus Nupponen T & Olschwang V, 2010: The gelechiid (Lepidoptera, Tortricidae). , fauna of the southernZootaxa Ural Mountains, part II: list of 10 (1): 87–92. recorded species with taxonomic notes (Lepidopte- Stocks SD & Hodges A, 2013: European pepper mothFea or- ra: Gelechiidae). , 2367: 1–68. turedsouthern Creatures, European Entomology marsh pyralid & Nematology, Duponchelia FDASC/ fove- Karsholt O, 2013. Fauna Europaea: Gelechiidae.Fauna In: DPI,alis (Zeller)EDIS (Insecta: Lepidoptera: Crambidae). EuropaeaKarsholt version O, Nieukerken 2.6 EJ van & de Jong YSDM (eds): Fauna Europaea: Lepidoptera, Moths. , http://entnemdept.ufl.edu/creatures/veg/ Zeitschrift, http://www.faunaeur.org. der Wiener Entomologischen leps/european_pepper_moth.htm KlimeschGesellschaft J, 1951: Nepticula arbusculae spec. nov. (Lep., Szabóky Cs, 1994: MolylepkefaunisztikaiFolia újdonságok: Entomolo- Nepticulidae). gicaa hazai Hungarica Anchinia fajok elterjedése és a Duponchelia , 36: 149–152. Entomologica fovealis Zeller, 1847 első hazai adata. KovácsRomanica Z & Kovács S, 2000: The commented checklist of , 55: 406–407. Gelechiidae (Lepidoptera) of Romania. Šumpich J & Skyva J, 2012: New faunistic records for a , 4: 11–44. number of Microlepidoptera, includingNota Lepidopterolodescription of- Langmaid JR & CorleyEntomologist´s MFV, 2007: Gazette Phyllocnistis ramuli- gicathree new taxa from Agonoxenidae, Depressariidae, cola sp. nov. (Lepidoptera: Gracillariidae) in England and Gelechiidae (Gelechioidea). and Portugal. , 58: 227–237. , 35: 161–179. Folia faunistica Slovaca 20 (1) 2015: 37–47 47

Bollettino del Museo Civico di Storia Naturale di Verona, Botanica Zoologia Šumpich J &Annalen Skyva J,des 2014: Naturhistorischen Faunistic records Museums of new in Gracillariidae). Wienand poorly B known Microlepidoptera (Insecta) from , 31: 147–221. Europe. UffenBritish RW J, 1991:Journal Monochroa of Entomology moyses and sp. Natural n., a newHistory Ge- , 116: 5–12. lechiid moth mining the leaves of Scirpus maritimus Triberti P, 2007: The Phyllonorycter species from Pa- L. , laearctic Region feeding on Rosaceae (Lepidoptera, 4 (1): 1–7.