Slovo a Obraz V Komunikaci S Dětmi
Total Page：16
File Type：pdf, Size：1020Kb
O S T R A V S K Á U N I V E R Z I T A P E D A G O G I C K Á F A K U L T A K A T E D R A Č E S K É H O J A Z Y K A A L I T E R A T U R Y S D I D A K T I K O U A K A B I N E T L I T E R A T U R Y P R O D Ě T I A M L Á D E Ž, J A Z Y K O V É A L I T E R Á R N Í K O M U N I K A C E SLOVO A OBRAZ V KOMUNIKACI S DĚTMI OSTRAVA 2013 ROČNÍK 3/ ČÍSLO 1 Slovo a obraz v komunikaci s dětmi Ročník 3/ číslo 1 ISSN 1805-1464 Vydavatel Pedagogická fakulta Ostravská univerzita v Ostravě Mlýnská 5 Ostrava, 701 03 Předsedkyně redakční rady prof. PhDr. Jana Svobodová, CSc. (PdF Ostravské univerzity v Ostravě) Výkonná redaktorka Mgr. Pavlína Kuldanová, Ph.D. (PdF Ostravské univerzity v Ostravě) Redakční rada prof. PaedDr. Eva Vitézová, PhD. (PdF Trnavské univerzity v Trnavě, Slovensko) prof. PaedDr. Milan Ligoš, CSc. (FF Katolické univerzity v Ružomberku, Slovensko) prof. Mag. Hana Sodeyfi (Institut für Slawistik der Universität Wien, Vídeň, Rakousko) doc. PhDr. Eva Hájková, CSc. (PedF Univerzity Karlovy v Praze) doc. PaedDr. Ľudmila Liptáková, CSc. (PedF Prešovské univerzity v Prešově, Slovensko) doc. PaedDr. Bibiána Hlebová, PhD. (PedF Prešovské univerzity v Prešově, Slovensko) doc. PhDr. Diana Svobodová, Ph.D. (PdF Ostravské univerzity v Ostravě) Mgr. Olga Kubeczková, Ph.D. (PdF Ostravské univerzity v Ostravě) Časopis vychází jednou ročně. 2 Obsah: Editorial ....................................................................................................................................4 Studie Jana Kesselová ORIENTAČNÁ METAFORA A OSVOJOVANIE SI REČI ........................................................5 Ivana Gejgušová STINNÉ STRÁNKY DĚTSTVÍ V TVORBĚ J. WILSONOVÉ ...................................................20 Články Ivana Gejgušová STAČÍ NECHAT SE VÉST ORIGINÁLEM… ..........................................................................36 Recenze Olga Kubeczková KÁJA MAŘÍK, RUMCAJS I JELEŇOVITÍ V JEDNÉ OBOŘE ..............................................38 Jana Svobodová PODNĚTNÁ SLOVENSKÁ MONOGRAFIE O ŘEČI DĚTÍ ..................................................40 3 Editorial Svět dětského jazyka a literatury je nejen bohatý, pestrý a různorodý, ale současně neustále vysílá impulsy k badatelům, v jejichž odborném zorném poli se ocitl, a říká si o zájem a pozornost, kterou si bezpochyby zaslouží. Inspiroval také autory letošního čísla našeho časopisu Slovo a obraz v komunikaci s dětmi a vy se, vážení čtenáři, můžete s výsledky tohoto inspiračního vlivu seznámit prostřednictvím dvou studií, jednoho rozhovoru a dvou recenzí. Úvodní studie doc. Jany Kesselové potvrzuje, jak významným centrem zkoumání dětské řeči Prešovská univerzita, na níž autorka působí, je a jak do výzkumu této oblasti vnáší nové pohledy, metody a postupy; J. Kesselová ve svém podnětném textu prezentuje závěry výzkumu jednoho zajímavého aspektu osvojování řeči dětmi do tří let věku – jejich vnímání a pojmenovávání prostorových vztahů. Následující dva tematicky související příspěvky jsou z pera naší „domácí“ autorky doc. Ivany Gejgušové, která se jimi snaží probudit větší zájem především učitelské veřejnosti o tvorbu současné britské spisovatelky Jacqueline Wilsonové, neboť její knihy jsou i mezi českými dětskými čtenáři velmi oblíbené. Ve své studii I. Gejgušová podrobně představuje spisovatelčinu tvorbu a zejména spojující nit jejích děl – negativní, stinné stránky dětství; svou odbornou stať vhodně doplňuje rozhovorem s překladatelkou J. Wilsonové do češtiny Danielou Feltovou. Rovněž obě recenzovaná díla jsou pevně spjata s tématem jazykové produkce dětí a tvorby pro děti – dr. Olga Kubeczková seznamuje s novou slovníkovou příručkou českých autorů pro děti a mládež od 19. století po současnost, prof. Jana Svobodová přibližuje monografii prešovské badatelky S. Zajacové, v níž jistě zaujme zkoumání rolových her dětí na přelomu předškolního a mladšího školního věku. Vážení čtenáři, podnětné čtení o světě dětského jazyka a literatury vám za redakci přeje Pavlína Kuldanová. 4 ORIENTAČNÁ METAFORA A OSVOJOVANIE SI REČI Jana KESSELOVÁ Abstrakt: Cieľom štúdie1 je na základe dát opísať a vysvetliť, ako dieťa raného veku (do 36 mesiacov) vníma a pomenúva priestorové vzťahy, ktoré sú súčasťou utvárajúcej sa schopnosti človeka orientovať sa vo svete. Lexikálne a gramatické prostriedky priestorových vzťahov hodnotíme ako prostriedky podávajúce obraz o tom, ako sa utvára priestorová skúsenostná báza dieťaťa hovoriaceho po slovensky. V duchu kognitívnolingvistického uvažovania priestorové pojmy pokladáme za východisko orientačnej metafory, ktorá predstavuje základ pojmového systému a elementárnu štruktúru myslenia. Klíčová slova: orientačná metafora, priestorová sémantika, vývin reči, slovenský jazyk. Úvod Z hľadiska systémovo-štruktúrneho chápania pomenúvacích procesov nie je celkom bežné vidieť vo výpovedi typu „Hoci sa necíti najlepšie, ešte dokáže byť hore od šiestej a odkráčať do práce.“ metaforu. Avšak v kognitívnolingvistickom prístupe sa celému pojmovému systému, v rámci ktorého myslíme a konáme, pripisuje metaforický charakter (Lakoff – Johnson, 2002). A práve neuvedomované metafory myslenie človeka determinujú najvýraznejšie. Podstatou metafory v tomto ponímaní je chápanie a prežívanie jedného druhu veci z hľadiska inej veci. Na jednej strane sa uvažuje o štruktúrnej metafore, zahŕňajúcej tie prípady, pri ktorých je jeden pojem metaforicky štruktúrovaný na základe iného pojmu. Ak je možné X štruktúrovať pomocou Y, núka sa otázka, aké kvality má ono Y, že takúto funkciu (umožniť porozumenie iného pojmu) zabezpečuje. To vyvoláva očakávanie, že jestvuje systém bázových či primárnych pojmov, ktorým človek rozumie samým osebe a ktoré sú východiskom na štruktúrovanie (a aj na porozumenie) pojmov ostatných. V koncepcii G. Lakoffa a M. Johnsona (op. cit.) sa popri štruktúrnej metafore počíta aj s takým typom metafory, ktorá nemá úlohu štruktúrovať jeden pojem pomocou iného, lež organizovať celý systém pojmov, teda pojmy medzi sebou navzájom. Táto funkcia sa pripisuje orientačnej a ontologickej metafore. V štúdii sa zacielime na prvú z nich. Orientačnú metaforu G. Lakoff a M. Johnson (op. cit., 2002, s. 26–34) vymedzujú ako taký typ metafory, ktorý je nejakým spôsobom spätý s priestorovou orientáciou, založenou na opozíciách hore – dolu, dovnútra – von, vpredu – vzadu, smerom k – preč od, blízky – vzdialený, hlboký – plytký, centrálny – periférny a podobne. Základ orientačnej metafory sa v kognitívnolingvistickom ponímaní vidí v telesnosti, to značí, že východisko priestorovej metafory sa odvíja od toho, že máme telá istého špecifického typu a že v našom fyzickom prostredí telo funguje istým špecifickým spôsobom. Za fyzickú bázu orientačnej metafory sa pokladajú elementárne prejavy človeka, akými sú napríklad vzpriamený postoj, vzpriamené držanie tela späté s pozitívnym citovým naladením, skleslý postoj odrážajúci negatívne emócie, vertikálna poloha tela v bdelom stave a v stave zdravia a aktivity, horizontálna poloha počas spánku, choroby i po smrti. Fyzická veľkosť typicky koreluje so silou a víťaz je typicky „hore“. Sila, autorita a status korešpondujú s mocou a tá posúva človeka vo fyzickom 1 Táto štúdia vznikla v rámci riešenia grantového projektu VEGA 1/0129/12 Modelovanie rečového vývinu slovensky hovoriacich detí v ranom veku. 5 i sociálnom zmysle nahor. Šťastie, zdravie, sila, status, autorita sa oceňujú ako pozitívne kvality, a preto celkovo fyzická báza osobnej pohody je orientovaná nahor. Na ilustráciu uvádzame doklady kontextových spojení zo Slovenského národného korpusu, ktoré sa konceptualizujú v rámci priestorového protikladu hore – dolu: – šťastný je hore a smutný dolu (nálada sa zdvíha, stúpa, vrcholí, kulminuje, graduje, stupňuje sa, vystúpila; byť v povznesenej nálade, vznešená, víťazná nálada; nálada dosahuje bod varu – nálada kolíše, ťaživá nálada, čoraz sklesnutejšia nálada, nálada sa blížila k bodu mrazu, nálada značne poklesla, „blbá“ nálada zaľahla na našu krajinu, porazenecká nálada, skleslá nálada, nálada pod psa, nálada je v mínuse, nálada opadla, podhladinová nálada); Ženská nálada sa niekedy môže blížiť sínusoide, a to bez toho, aby ktokoľvek vedel zapísať jej funkciu... Ale aj keď sa nechávame vláčiť v hlbokých, zlostných mínusoch, je dobré vedieť, ako nezasahovať svoje okolie. (InZine, 2002) – dobrý je hore a zlý je dolu (vrcholný výkon, vrcholné dielo, vrcholné obdobie slávy, vrcholná vedecká osobnosť, jeden z vrcholných vynálezov, vrcholné podujatie, vrcholná blaženosť, vrcholný zážitok, vrcholné číslo, špičkový výkon, vysoké postavenie, vysoká úroveň, vysoké umenie, vyšší štýl, vysoká profesionalita, vysoké morálne kvality, vysoká prestíž, vysoký štandard, vysoká životná úroveň, vyzdvihnúť vysoko do neba – nízky štandard, prízemný humor, prízemný pohľad, prízemné túžby, prízemný životný štýl, hlboko klesnúť, hlboko sa zmýliť, upadnúť do omylu, upadnúť do nemilosti, upadnúť do zabudnutia); Šance stavbárov na uplatnenie výrazne klesli, prírodné vedy šli hore. (Profit, 2013) – viac je hore – menej je dole (vysoký plat, vysoká výhra, vysoká úroda, vysoká návštevnosť, vysoká pravdepodobnosť, vysoká rýchlosť, vysoká hlučnosť, vysoká marža, vysoký náklad knihy, vysoká pôrodnosť – nízky príjem, nízky dôchodok, nízky zárobok, nízka úroda, nízka návštevnosť, nízka pravdepodobnosť, nízka rýchlosť, nízka hlučnosť, nízka marža, nízky náklad knihy, nízka pôrodnosť); Dnes bude väčšinou jasno alebo len malá oblačnosť. K večeru bude na západe pribúdať stredná a vysoká oblačnosť. (SME, 23. 12. 1999, s. 13) – zdravie a život sú hore, choroba a smrť dolu