93405 Levice, Ku Bratke 1

PROJEKT POZEMKOVÝCH ÚPRAV V K.Ú. BIELOVCE

Etapa: 1/ d)

Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia v obvode projektu pozemkových úprav

1.1. TECHNICKÁ SPRÁVA

Vypracovali: Ing. Pavel Lauko Ing. Jozef Urban RNDr. Peter Mederly RNDr. Ľuboš Halada, CSc. Ing. Jozef Krautschneider RNDr. Oľga Mederlyová Tatiana Vlčková Ján Pekárik

Levice, Nitra - január 2009

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.2

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia

O B S A H

Úvod Účel a obsah VZFÚ...... 2 Podklady ...... 3 Spôsob a časový postup spracovania a prerokovania VZFÚ so ZÚPÚ ...... 5 Vymedzenie a stručná charakteristika územia ...... 7

1. Prírodné pomery...... 10 1.1 Reliéf a horninové prostredie...... 10 1.2 Klíma ...... 14 1.3 Vodstvo ...... 14 1.4. Pôda...... 15 1.5 Biota...... 20 1.6 Súčasná krajinná štruktúra...... 24

2. Zhodnotenie stavu vybudovaných verejných a spoločných zariadení a opatrení a návrhy na nové opatrenia a zariadenia ...... 28 2.1 Dopravné pomery...... 29 2.1.1 Zhodnotenie existujúceho stavu ...... 29 2.1.2 Návrh komunikačných opatrení ...... 30 2.2 Vodohospodárske pomery...... 33 2.2.1 Zhodnotenie existujúceho stavu ...... 33 2.2.2 Návrh vodohospodárskych opatrení...... 34 2.3 Protierózne opatrenia ...... 36 2.3.1 Zhodnotenie existujúceho stavu ...... 36 2.3.2 Návrh protieróznych opatrení ...... 41 2.4 Účelové poľnohospodárske a lesohospodárske zariadenia...... 43 2.4.1 Zhodnotenie existujúceho stavu ...... 43 2.4.2 Návrh poľnohospodárskeho využívania územia...... 44 2.5 Ostatné nepoľnohospodárske zariadenia a opatrenia...... 49 2.5.1 Zhodnotenie existujúceho stavu ...... 49 2.5.2 Návrh nepoľnohospodárskeho využívania územia...... 50 2.6 Ekológia a životné prostredie...... 53 2.6.1 Zhodnotenie existujúceho stavu ...... 53 2.6.2 Návrhy na zlepšenie ekologickej kvality a kvality životného prostredi ... 55

3. Súvislosti so susednými katastrálnymi územiami ...... 65

4. Stav užívacích pomerov ...... 65

5. Vplyv opatrení obmedzujúcich poľnohospodárske využívanie pozemkov ...... 66

6. Bilancia plôch a výpočet príspevku na spoločné zariadenia a opatrenia ...... 68

7. Celková bilancia vplyvu navrhovaných opatrení ...... 72

8. Plán všeobecných zásad funkčného usporiadania územia ...... 74

8. Záver ...... 75

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.3

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia

PROJEKT POZEMKOVÝCH ÚPRAV V K.Ú. BIELOVCE

Etapa: 1/d Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia v obvode PPÚ

Kraj: Nitra Okres: Levice Obec: BIELOVCE Katastrálne územie: BIELOVCE

Súradnicový systém: S - JTSK Výškový systém: Bpv

Účel a obsah VZFÚ

Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia (VZFÚ) definujú plochy v obvode projektu pozemkových úprav z hľadiska ich nového priestorového usporiadania, funkčného určenia, vytvárajú komunikačnú, vodohospodársku a ekologickú kostru a sú východiskom pri spracovaní zásad umiestnenia nových pozemkov ako aj plánu verejných a spoločných zariadení a opatrení. Vo VZFÚ sa najviac prejavuje verejnoprávny význam projektu pozemkových úprav (PPÚ), keďže charakter riešených problémov presahuje možnosti súkromných iniciatív. Hlavným cieľom všeobecných zásad funkčného usporiadania územia v obvode projektu pozemkových úprav bolo stanovenie pravidiel ekologicky optimálneho spôsobu hospodárenia v krajine v zmysle priestorového a funkčného členenia, pričom ekologicky optimálne priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia súčasne zabezpečuje vyhovujúcu ekologickú stabilitu priestorovej štruktúry krajiny, ochranu a racionálne využívanie prírody, biodiverzity a prírodných zdrojov, tvorbu a ochranu územného systému ekologickej stability a bezprostredného životného prostredia. Za všeobecné zásady funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav sa považujú aj schválené lesné hospodárske plány ( § 9, ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb.)

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.4

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia

Funkčné využitie vodných tokov sa riadi osobitným právnym režimom, resp. návrhmi hydroekologického plánu povodia vodného toku Dokumentácia všeobecných zásad funkčného usporiadania územia v obvode projektu pozemkových úprav k.ú. Bielovce predstavuje podklad pre ďalšie etapy projektu – najmä zásady pre umiestnenie pozemkov a plán verejných a spoločných zariadení. Vo všeobecných zásadách je navrhovaný spôsob funkčného využívania územia v obvode projektu pozemkových úprav pre vymedzené bloky, ako aj potrebné opatrenia na zabezpečenie vhodného poľnohospodárskeho využívania krajiny – hydrologické, protierózne, biologické a ekologické, organizačné opatrenia. V rámci všeobecných zásad funkčného usporiadania územia sa podľa § 9 ods. 10 zákona č. 330/1991 v obvode pozemkových úprav vykonávajú prieskumy a rozbory a) dopravných pomerov a technického vybavenia územia b) územných vplyvov rozvoja nepoľnohospodárskych činností c) rozhraničenia lesnej pôdy a poľnohospodárskej pôdy d) požiadaviek na tvorbu miestneho systému ekologickej stability a požiadaviek na ochranu prírody e) potreby úpravy vodného režimu f) zmien v štruktúre poľnohospodárskych podnikov a lesných podnikov g) súvislosti so susednými katastrálnymi územiami alebo obvodmi pozemkových úprav Základné typy funkčného využívania plôch z pohľadu pozemkových úprav sú: produkčné, ochranné, regulačné, dopravné a technické, pričom jedna plocha môže popri prioritnej funkcii zastávať aj ďalšiu. Opatrenia sú navrhované s cieľom zabezpečiť najvhodnejší spôsob využitia poľnohospodárskej pôdy, zachovanie a zvyšovanie úrodnosti pôdy, jej produkčných schopností a ochranu pred znehodnotením, úpravu vodného režimu. Poľnohospodársky nevyužívané pozemky je vhodné využiť pre zachovanie a obnovu prírodného prostredia formou: • budovania a udržiavania biotopov, • výsadby drevín (revitalizácia verejných priestranstiev, výsadba medzí, alejí, vetrolamov), • obnovy pôvodného genofondu, • revitalizačné úpravy korýt potokov a brehových porastov, • posilnením chránených území prírody, • sanáciou divokých skládok odpadov

Od realizácie spoločných zariadení a opatrení sa očakáva najmä • obmedzenie alebo odstránenie eróznych procesov, transportu splavenín a ich sedimentácie, • spomaľovanie odtoku vody, • zvýšenie infiltrácie a akumulácie vody v pôde a na jej povrchu, • protipovodňová ochrana sídelných, dopravno-technických a vybavenostných prvkov krajiny (Zdroj: Ing. J.Julény – Východiská pozemkových úprav)

V rámci VZFÚ sú rozdelené všetky plochy na: • Produkčné plochy určené na projektovanie nových pozemkov (prejdú do vlastníctva vlastníkov pôvodných pozemkov) • Spoločné zariadenia a opatrenia – slúžia na uspokojovanie potrieb účastníkov PÚ, zlepšenie ekologickej stability územia, úpravu vodného režimu atď. • Verejné zariadenia a opatrenia – slúžia spravidla právnickým osobám, správcom majetku a zariadení štátu (štátne cesty, vodohosp. zariadenia, železnice atď.)

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.5

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia

Podklady

Podkladom pre vypracovanie všeobecných zásad funkčného usporiadania územia v obvode projektu pozemkových úprav boli doteraz spracované dostupné podklady a záväzné podklady pre riešené územie:

• výsledky účelového mapovania polohopisu a výškopisu v obvode projektu pozemkových úprav • výsledky aktualizácie máp BPEJ • údaje registra pôvodného stavu • MÚSES pre účely PÚ v k.ú. Bielovce • koncepcia územného rozvoja Slovenska • územný plán regiónu VÚC Nitrianskeho kraja – návrh riešenia, AUREX, 1998 • plány vodohospodárskych a hydromelioračných zámerov • dokumentácia vybudovaných hydromelioračných a zúrodňovacích opatrení • legislatívne vymedzené územia s funkciou ochrany prírody a prírodných zdrojov • pásma hygienickej ochrany a technické pásma • údaje Slovenského hydrometeorologického ústavu • generálny návrh lesnej dopravnej siete, lesný hospodársky plán • Návrh regionálneho územného systému ekologickej stability okresu Levice, EKOPOLIS, 1995 • Atlas krajiny Slovenskej republiky, MŽP SR a SAŽP, 2002 • mapy komplexného pôdoznaleckého prieskumu pôd • iné odborné podklady (biota a ochrana prírody, socio-ekonomické pomery, geológia, hydrológia)

Spôsob a časový postup spracovania a prerokovania VZFU so Združením účastníkov pozemkových úprav (ZÚPÚ)

Pri spracovávaní všeobecných zásad funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav sa úzko spolupracovalo so združením účastníkov pozemkových úprav, najmä prostredníctvom jeho predstavenstva, zástupcami obce a významnými vlastníkmi, užívateľmi a správcami pozemkov, s ktorými boli predbežné návrhy vždy konzultované. So ZÚPÚ, správnym orgánom a vlastníkmi sa uskutočnili nasledovné stretnutia: • 10.10.2008 – stretnutie spracovateľa a vedúceho projektu s predstavenstvom ZÚPÚ - prerokovanie základných východísk a predstáv najvýznamnejších vlastníkov a užívateľov poľnohospodárskej pôdy • 28.11.2008 - stretnutie spracovateľa PPÚ, spracovateľa MÚSES a vedúceho projektu so ZÚPÚ, zástupcami obce, SPF, Lesov SR š.p. na OÚ – prerokovanie kostry komunikačných, protieróznych a ekologických opatrení • 17.12.2008 - stretnutie spracovateľa PPÚ a vedúceho projektu so ZÚPÚ, vlastníkmi, zástupcami obce, SPF, Lesov SR š.p. na OÚ – prerokovanie predbežnej bilancie plôch a nárokov na vybudovanie spoločných komunikačných, protieróznych a ekologických opatrení • 28.1.2009 – predstavenie návrhu VZFÚ Združeniu účastníkov pozemkových úprav v priestoroch kultúrneho domu

Popri horeuvedených stretnutiach so ZÚPÚ prebiehali aj stretnutia a rokovania s vlastníkmi a správcami jednotlivých verejných zariadení a opatrení a štátneho majetku (Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. – Ing. Michalková, Slovenský pozemkový fond – Ing. Kurucová, Železnice slovenskej republiky).

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.6

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia

Technicky boli VZFÚ spracované ako jednoduchý geoinformačný systém tvorený súborom vo formáte VGI s vrstvou KLADPROJ, ktorá obsahuje objekty (plochy) vytvorené účelovým mapovaním polohopisu a schválené v komisionálnom šetrení zmien druhov pozemkov, ktoré sú doplnené o navrhnuté spoločné a verejné zariadenia a opatrenia. K objektom sú pripojené atribúty predstavujúce funkčné využitie plochy, druh pozemku, typ navrhovaného opatrenia a ďalšie. Hlavným grafickým dokumentom VZFÚ v analógovej podobe je Alternatívny plán funkčného využitia územia (Plán VZFÚ), ktorý zobrazuje obvod PPÚ rozčlenený na jednotlivé plochy (objekty vrstvy KLADPROJ) podľa ich funkčného využitia – ich podrobný popis je v tabuľkovej časti. Ďalším grafickým výstupom VZFÚ je Prehľad navrhnutých spoločných zariadení a opatrení, ktorý obsahuje podrobnejší popis opatrení navrhnutých na vybudovanie – komunikačnú kostru (popis, typ a kategóriu komunikácie), ekologické a protierózne opatrenia opatrenia (biokoridory, protierózne pásy) - podrobnejší popis navrhnutých opatrení je opäť v textovej a tabuľkovej časti. VZFÚ obsahujú aj opatrenia ktoré majú odporúčací charakter – ide predovšetkým o návrh agrotechnických opatrení na zmiernenie vodnej erózie – realizácia týchto opatrení závisí od budúceho vlastníka resp. užívateľa pozemkov.

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.7

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia

Vymedzenie a stručná charakteristika územia

Riešené územie je vymedzené hranicou obvodu projektu pozemkových úprav v katastrálnom území obce Bielovce. Z obvodu PÚ je vyňatý intravilán obce Bielovce, časť intravilánu obce Pástovce a malá časť zastavaných plôch v extraviláne. Obec je v zmysle územného a správneho usporiadania SR (zákon NR SR č.221/1996 Z.z. a nariadenie vlády SR č.258/1996 Z.z.) administratívne začlenená do okresu Levice v Nitrianskom kraji. Celková výmera katastrálneho územia (k.ú.) je 1 137 ha, plocha územia riešeného v PPÚ má výmeru 1104 ha. Územím obce Bielovce prechádza zo severu na juh štátna cesta II. triedy II/564 spájajúca Levice a Štúrovo. Zojuhovýchodu hraničí obec s Maďarskou republikou – hranica je tvorená prúdnicou rieky Ipeľ, zo severu hraničí s katastrálnym územím Ipeľský Sokolec, z juhu s k.ú. Pastovce, zo záadu s k.ú. Šalov. Najbližším mestom sú Želiezovce, okresnéi mesto Levice je vzdialené cca 40 km. Obec prvýkrát listinne spomínaná v roku 1138 bola osídlená už v praveku. Pri zemných prácach vykonávaných v súvislosti s reguláciou toku rieky Ipeľ sa v roku 1985 v katastri obce Bielovce v polohe „Telek“ našlo porušené praveké a včasnostredoveké sídlisko. Najstaršie osídlenie je reprezentované 11 objektmi (zvyšky stavebných jám) želiezovskej skupiny (Ambros 1986a, 25-26; Hajnalová 1986, 89-90; Fusek 1986, 83). Našli sa tu archeologické nálezy z neolitu a eneolitu, zo strednej doby bronzovej, halštatskej a laténskej, slovansko-avarské a ranouhorské pohrebisko a sídlisko z 8. až 10. stor. Po vyhnaní Turkov, v r. 1696 dedina patrila Judite Rudnayovej. Žofia Rudnayová tu dala v r. 1715 postaviť nový rím. kat. kostol. Obyv. sa zaoberali poľnohosp., vinohradníctvom, čiastočne aj rybárstvom. Po vzniku ČSR sa Bielovce stali pohraničnou obcou. V r. 1948 vznikol ŠM, JRD bolo v obci založené v r. 1951. Obec bola elektrifikovaná až v r. 1957. V období industrializácie (1960 - 80) časť obyvateľstva, najmä mužského dochádzala za prácou do Štúrova a vzdialenejších miest. Od r. 1991 má obec svoj obecný úrad a starostu. Zo stavebných pamiatok sa v obci zachovali dva kaštiele, Bossányiovský z konca 19. stor. (prestavaný po r. 1950, od r. 1955 do r. 1994 slúžil ako škola a detský domov) a Csillagovský zo zač. 20. stor., v ktorom bolo v 50-tych a 60- tych rokoch poľnohosp. učilište. Z kostolov v obci je starší rím. kat. kostol sv. Martina (1714). Kostol ev. reformovanej cirkvi bol postavený v r. 1913.

Kaštiel rodiny Bossányiovcov a kaštieľ rodiny Csécsi-Csillag pred obnovou .

Zloženie obyvateľstva je nasledovné: 122 žien a 113 mužov, detí do 18 rokov je 28, podiel dôchodcov je38 %. Počet súpisných čísiel 135, z toho v 88 domoch býva 102 domácností. Národnostné zloženie: 76,5 % maďarskej a zostatok slovenskej.

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.8

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia

Poloha obvodu PPÚ Bielovce so širším okolím na historickej mape spred r. 1880

Poloha obvodu PPÚ Bielovce so širším okolím na mape 3. vojenského mapovania z r. 1923

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.9

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia

Poloha obvodu PPÚ Bielovce so širším okolím na súčasnej topografickej mape 1 : 50 000

Poloha obvodu PPÚ Bielovce pri priestorovom pohľade na ortofotomapu (zdroj: Google Earth)

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.10

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia

1. Prírodné pomery

1.1. Reliéf a horninové prostredie

Podľa geomorfologického členenia územia Slovenska (Mazúr, Lukniš 1986 Geomorfologické členenie SSR a ČSSR, časť Slovensko) je k.ú. obce Bielovce súčasťou: Sústavy: ALPSKO - HIMALÁJSKA Podsústavy: KARPATY Provincie: ZÁPADNÉ KARPATY Subprovincie: VNÚTORNÉ ZÁPADNE KARPATY Oblasti: PODUNAJSKÁ NÍŽINA Celok: PODUNAJSKÁ PAHORKATINA Oblasti: IPEĽSKÁ PAHORKATINA IPEĽSKÁ NIVA

Ipeľská pahorkatina (pododdiel Santovská pahorkatina) – patrí sem väčšia časť katastrálneho územia, Ipeľská niva - patrí sem južná a juhovýchodná časť územia v údolí rieky Ipeľ. Reliéf posudzovaného územia je podmienený substrátovými pomermi. V západnej časti územia prevažuje stredne členitý pahorkatinný reliéf s hladko modelovanými chrbtami a svahmi, s nadmorskou výškou 120-227 m. Strmšie svahy sú viazané na výstupy pestrého neogénneho podložia, miernejšie svahy zasa na kvartérne sprašové a deluviálne sedimenty. V južnej a juhovýchodnej časti územia je vyvinutý málo členený reliéf zvlnenej roviny riečnej nivy a terás Ipľa s nadmorskou výškou 113-120 m. V území je možné vymedziť tieto základné typy reliéfu: - zvlnená rovina na fluviálnych a fluviálno-eolických sedimentoch – patrí sem fluviálna niva Ipľa a priľahlá zvlnená rovina riečnych terás Ipľa s pokryvom sprašových sedimentov, lokálne aj eolických pieskov. Reliéf je rovinný až mierne zvlnený, na časti územia s výskytom plytkých nevýrazných depresií (zvyšky bývalého toku a ramien Ipľa) a elevácií (nevýrazných vyvýšenín eolického pôvodu). Nadmorská výška nivy Ipľa je 113-114 m, sklonitosť reliéfu dosahuje 0-1o. Do územia zasahuje časť širokej nivy Ipľa v maximálnej šírke 800-1000 m na jv. okraji územia (niva pokračuje na území Maďarskej republiky). Reliéf je poznačený antropogénnou premenou - výrazným prvkom nivy je povodňová hrádza, ktorá oddeľuje tok Ipľa od poľnohospodársky využívaného územia, pôvodný tok Ipľa bol regulovaný a koryto rieky smerovo upravené. Na nivu Ipľa nadväzujú plošiny nízkych a stredných terás Ipľa pokrytých sprašovými sedimentmi. Terasy sú od nivy čiastočne oddelené stupňami – stupeň nízkej terasy v oblasti Sihoť – Lúky – Šariny je málo výrazný, výraznejší je stupeň oddeľujúci stredné terasy (Pri dedine, Pod pustatinou). Nadmorská výška terás dosahuje 114-120 m, sklonitosť je prevažne 1-3 o. Vertikálna členitosť územia je minimálna, dosahuje len 5-10 m. Územie nie je náchylné na geodynamické javy s výnimkou bočnej erózie rieky na krátkom neregulovanom úseku južne od intravilánu. - stredne členená pahorkatina na kvartérnych sedimentoch – patrí sem južná a centrálna časť územia v oblastiach Prvé zeme – Plešina – Pod pivnicami – Pri dedine. Ide o prechodné územie tvorené miernymi až stredne strmými svahmi Santovskej pahorkatiny s výskytom periglaciálnych úvalín. Územie je budované väčšinou eolickými sprašovými sedimentmi a zmiešanými eolicko- deluviálnymi až deluviálno-fluviálnymi hlinami. Nadmorská výška tejto časti územia je 120-150 m. Sklonitosť reliéfu pahorkatinných svahov je priemerne v kategóriách 3-7o, menej 7-12o, resp. 1-3o v úpätných polohách. Vertikálna členitosť reliéfu dosahuje len 20-30 m. Územie je stredne náchylné na výskyt vodnej erózie. - členitá pahorkatina až podvrchovina na neogénnych sedimentoch a ich delúviách – patrí sem západná, severná až severovýchodná časť územia, budovaná pestrými neogénnymi horninami vulkanického a sedimentárneho pôvodu a ich delúviami. Územie je členitejšie ako predchádzajúci typ,

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.11

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia hustejšia je sieť úvalín a chrbtov, sklonitosť územia je väčšia – priemerne 7-12o, na pomerne veľkých plochách aj nad 17o, ojedinelo aj okolo 25o. Nadmorská výška údolí dosahuje 130-160 m, chrbty pahorkatiny zasa 180-220 m. Vertikálna členitosť reliéfu dosahuje 50-80 m. Z hľadiska geodynamických javov ide o územienáchylné na plošnú aj výmoľovú vodnú eróziu, v obmedzenej miere aj na tvorbu zosuvov. Pri spracovaní VZFÚ sme ako podklad pre hodnotenie eróznych procesov hodnotili nasledovné geomorfologické parametre reliéfu: • Sklonitosť reliéfu • Geometrické formy reliéfu: • a) vertikálna (normálová) krivosť reliéfu • b) horizontálna krivosť reliéfu • Orientácia reliéfu • Dĺžka svahu

Sklonitosť reliéfu: Všeobecne sa za najdôležitejší geomorfologický faktor považuje veľkosť sklonu svahov, ktorá významnou mierou ovplyvňuje stabilitu svahu. Každý svah má svoju kritickú hodnotu veľkosti sklonu, po prekročení, ktorej už nie je stabilný a dochádza k zosúvaniu. Hodnota kritického sklonu svahu je ovplyvnená najmä množinou vlastností horninového prostredia podmieňujúcich veľkosť aktívnych síl, resp. pomer aktívnych a pasívnych síl pôsobiacich na svahu. Sklonitosť reliéfu je vyjadrovaná tzv. izoklínami – izočiarami rovnakého sklonu reliéfu v smere spádových kriviek. Ide o najvýznamnejší morfometrický parameter, ktorý je podmieňujúci pre vznik a intenzitu svahových procesov, ale určuje aj využiteľnosť územia z hľadiska pôdohospodárstva. Sklonitosť sme vyjadrili v intervaloch 0-0,50, 0,5-1o, 1-3o, 3-7o, 7-12o, 12-17o a 17-25o. V k.ú. Bielovce je vzhľadom k pomerne veľkej členitosti územia aj značná priestorová diferenciácia sklonitosti reliéfu. Na nive a terasách Ipľa, v údoliach a na pahorkatinných chrbtoch prevažuje rovinný až málo sklonitý reliéf (sklonitosť do 3o), na pahorkatinných svahov prevažnú mierne až stredne strmé svahy (kategórie 3-7o a 7-12o) Na svahoch pokrytých delúviami s častými výstupmi neogénneho podložia je sklonitosť reliéfu v kategóriách strmších až strmých svahov (kategórie 12-17o, 17-25o). Na malých plochách v členitej pahorkatine sa vyskytujú aj veľmi strmé svahy so sklonitosťou nad 25o.

Geometrické formy reliéfu: reprezentujú syntézu hodnôt krivostí reliéfu v smere spádovej krivky (normálová krivosť) a v smere dotyčnice k vrstevnici (horizontálna krivosť). Tendencia pohybu vody po reliéfe: najväčšie hodnoty sa nachádzajú v diskrétnej blízkosti údolníc, v centrálnej časti obvodu PPÚ (oblasť Viničky, Vrabčie, ). Na túto oblasť sa treba sústrediť z toho dôvodu, že je to územie s vysokou hodnotou dĺžky svahu, avšak sklon v tejto oblasti dosahuje hodnoty od 1° až do 12° a v kritických oblastiach až 17°. Z tohto hľadiska je daná oblasť kritická z hľadiska eróznych procesov (najmä pri nárazových zrážkach).

Orientácia reliéfu: Orientácia svahov má výrazný vplyv najmä na distribúciu slnečného žiarenia na reliéfe, ako aj na iné súvisiace parametre (mieru evapotranspirácie, pôdnu vlhkosť a i.).

Dĺžka svahu: Dĺžka svahu a prispievajúca plocha patria medzi tzv. chorické parametre georeliéfu.Keďže udávajú smer a do určitej miery tiež dynamiku povrchového toku vody na svahoch,používajú sa najmä pri modelovaní vodnej plošnej a výmoľovej erózie. Celková dĺžka svahu je daná dĺžkou spádovej krivky (trajektórie) od chrbátnice po údolnicu, a prispievajúca plocha udáva celkovú plochu mikropovodia, z ktorého steká voda do daného bodu na reliéfe.Svahy s najväčšou dĺžkou sa nachádzajú v časti Pri dedine a Kováčske rúbanisko (návrh protierźnych opatrení).

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.12

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia

Horninové prostredie:

Podľa regionálneho geologického členenia SR (Vass a kol. 1988) leží katastrálne územie obce Bielovce v oblasti Vnútrohorské panvy a kotliny, podoblasti Podunajská panva, okrsku Trnavsko- dubnická panva, podokrsku Želiezovská priehlbina. Stručný popis výskytu jednotlivých typov geologického substrátu v území, základné geologické jednotky sú znázornené v prehľadnej mape č. 3. Geologická stavba územia je popísaná v práci Nagy a kol. 1998, z ktorej pri popise geologických pomerov vychádzame. - tufitické piesky a pieskovce, prachovité piesky až prachy s ílovitou prímesou (neogén - spodný až stredný sarmat) - prevažne piesčité až prachovité sedimenty baďanského súvrstvia rôznych farieb, typické je striedanie piesčitých a prachovitých vrstiev s obsahom vulkanického materiálu (tufy, tufity, miestami aj úlomky a obliaky hornín – pemza, andezit a i.). V území sú mapované najmä na svahoch pahorkatiny v rôznych častiach – tvoria väčšinu stredne strmých až strmších svahov (Dolný a Horný Čarad, Proletárske, Kováčske rúbanisko, Viničky, Líščie diery, Pivničky). - vápnité a tufitické íly s polohami tufitov a tufov (neogén - spodný až stredný sarmat) – rozpadavé sivé až zelenosivé sľudnaté sedimenty baďanského súvrstvia, miestami so zvýšeným obsahom piesčitých častíc. Na povrch vystupujú na strmých svahoch a v zárezoch eróznych rýh – mapované sú však na veľkej časti územia v páse juh – sever (Kováčske rúbanisko – Plešina – Rúbanisko – Vrabčie). V plošinových polohách sú sčasti prekryté elúviami, miestami aj sprašovými sedimentmi. - eolické vápnité spraše (mladší pleistocén – wurm) – rozsiahle pokryvy eolických prachových až piesčitých sedimentov mladopleistocénneho veku, pokrývajúci jednak riečne terasy, jednak mierne svahy a plošiny pahorkatiny. V území sú síce mapované v troch polohách (oblasť Prvé zeme – Šariny, oblasť Veľká dolina a oblasť Pivničky – Pod pustatinou), ich priestorový rozsah je však pravdepodobne väčší, čo sme dokumentovali počas pôdneho prieskumu. Ide o svetložlté až hrdzavožlté sedimenty premenlivej zrnitosti - vo vyšších polohách sa vyskytujú viac odvápnené škvrnité sprašové hliny so zvýšeným obsahom prachových častíc, v nižších polohách na riečnych terasách ide o typické svetlé vápnité spraše. - deluviálno-fluviálne sedimenty (mladý pleistocén – holocén) – ílové až piesčité hliny. Sú to sedimenty plytkých úvalinovitých údolí v rôznych častiach územia. Ide väčšinou o ílovité, hlinité až piesočnato-hlinité podsvahové sedimenty, produkty erózno-akumulačných procesov v mladom kvartéri.Mapované sú aj vo veľkej oblasti severne od intravilánu Pri dedine, tu sú však prekryté sprašovými sedimentmi. - fluviálne štrky a piesčité štrky prekryté mladšími sprašovými sedimentmi (pleistocén – riss- wurm) – terasové sedimenty starých úrovní riečnej nivy Ipľa rôzneho veku. Predpokladáme výskyt mladších stredných terás a nízkych terás Ipľa v oblasti Šariny – Pod pivnicami – Pod pustatinou – Sihoť, na povrch však tieto sedimenty prakticky nevystupujú – v nadloží sú takmer súvislé pokryvy spraší, ktoré predstavujú pôdotvorný substrát. - fluviálne nivné sedimenty (holocén) – patria sem holocénne hliny až íly, v menšej miere aj piesky nivy Ipľa. Okrem údolia Ipľa sú fluviálne sedimenty vyvinuté aj v Čaradskej doline na západnej hranici územia. Prevažujú ílovité hliny, stredne priepustné až nepriepustné, menej sa vyskytujú piesky (intravilán obce, Štrkovisko, Sihoť) a mokraďné sedimenty (bývalé ramená Ipľa, Čaradská dolina). Na časti nivy Ipľa na povrch vystupujú aj mladé štrkopiesčité sedimenty – vzhľadom k nedávnej regulácii rieky však môže ísť o nepôvodné polohy. Geologické zloženie oblasti zobrazuje výrez z geologicje mapy Slovensak 1:50 000 (Zdroj: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra)

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.13

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.14

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia

1.2. Klíma

Celkovú charakteristiku klímy, najmä z hľadiska teplotných a zrážkových pomerov s prihliadnutím na vlahovú bilanciu a slnečný svit vyjadrujú tzv. klimatické oblasti (Konček in Atlas SSR 1980, Atlas krajiny SR, 2002). K.ú. Bielovce patrí do teplej klimatickej oblasti, a to jej teplého suchého okrsku, s miernou zimou a dlhším slnečným svitom. Okrsok je charakterizovaný teplou nížinnou klímou s dlhým až veľmi dlhým, teplým a suchým letom, krátkou, mierne teplou, suchou až veľmi suchou zimou s veľmi krátkym trvaním snehovej pokrývky. Klimatické parametre v okolí územia sú sledované v klimatických staniciach Pohronský Ruskov (9 km západne od územia – sledovanie slnečného žiarenia, teplôt, oblačnosti a zrážok) a Dudince (20 km severne – sledovanie slnečného žiarenia, teplôt a oblačnosti), najbližšie komplexné stanice aj so sledovaním veterných pomerov sú v Novom Tekove a Podhájskej – Svätuši (obidve cca 34 km západne až sz. Od územia). Priemerné ročné teploty v území sa pohybujú v rozpätí 9,5-9,8 oC. Najteplejším mesiacom je júl (19,4-19,8 oC), najchladnejším január (-2,0 až –2,5 oC). Priemerná teplota vegetačného obdobia sa pohybuje v rozpätí 16,0-17,0 oC. Priemerný ročný úhrn zrážok je 500-550 mm (vo vyšších polohách do 600 mm), vo vegetačnom období je to 300-330 mm. Najviac zrážok spadne v mesiacoch máj - august, najmenej v mesiacoch január – marec a v septembri. Celkovo patrí oblasť medzi zrážkovo vysoko deficitné územia - celkový ročný vlahový deficit je 150-200 mm, vo vegetačnom období je to však cca 300 mm. Snehová pokrývka leží v území priemerne 20-30 dní do roka. Prevládajúcou zložkou vetra takmer vo všetkých ročných obdobiach vo východnej časti Podunajskej nížiny (stanica Nový Tekov) je severozápad a západ (ich podiel predstavuje celoročne 16 a 13 % pozorovaní). Ďalšími častými smermi vetrov sú V a SV, naopak najmenej časté sú J, JV a JZ vetry. V zime je mimoriadne vysoký podiel východných vetrov (až 19 %). Oblasť je charakteristická aj pomerne vysokým podielom bezvetria (priemerne v 32 % meraní).

1.3. Vodstvo

1.3.1. Podzemné vody

Katastrálne územie obce Bielovce patrí podľa hydrogeologickej rajonizácie územia Slovenska (Šuba a kol. 1989) na rozhranie dvoch hydrogeologických rajónov - N 061 Neogén strednej a južnej časti Ipeľskej pahorkatiny a QN 091 Kvartér Ipľa. V rajóne neogénu je horninové prostredie hydrogeologicky málo priaznivé – prevládajú menej priepustné sedimenty (spraše, prachy a íly) nad priepustnejšími sedimentmi (fluviálne štrky, neogénne piesky a pieskovce). Územie je zrážkovo deficitné, bez predpokladov vytvorenia prameňov a zásob vody v plytkejších vrstvách. Zvodnené vrstvy sú viazané na hlbšie piesky až štrky (artézske vody). Podzemné vody s voľnou hladinou sa vyskytujú len v údoliach (najmä Čaradské údolie), avšak zásoby vôd sú malé. Rajón kvartéru Ipľa je hydrogeologicky oveľa významnejší. Kolektorom podzemnej vody sú štrkopiesčité náplavy rieky Ipeľ, ktorých hrúbka v území dosahuje 6-10 m a z hľadiska priepustnosti sú priaznivé. Výdatnosť vrtov v susednom k.ú. Ipeľský Sokolec dosahuje 4-5 l.s-1. Menej významným kolektorom vôd sú aj štrkopiesčité vrstvy ipeľských terás, vody však skôr prestupujú do nivy Ipľa. Podľa režimu patria podzemné vody širšieho územia do prvého výškového stupňa (do 450-600 m n.m.), s najvyššími stavmi hladiny podzemných vôd a výdatnosťami prameňov koncom marca a začiatkom apríla, minimálnymi stavmi v septembri až novembri. V rámci posudzovaného územia sa nenachádzajú využívané vodné zdroje ani vymedzené

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.15

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia pásma hygienickej ochrany vodných zdrojov. Najbližšie vodné zdroje sú situované v k.ú. Ipeľský Sokolec a Pastovce.

1.3.2. Povrchové vody

Katastrálne územie obce Bielovce patrí do povodia rieky Ipeľ (Dolný Ipeľ - číslo hydrologického poradia 4-24-03). Priamo katastrálnym územím preteká len jeden stály vodný tok – Ipeľ, okrem toho sa v území nachádza viacej melioračných kanálov a sezónny vodný tok v Čaradskom údolí. Ipeľ patrí medzi významné slovenské rieky – je tokom II. rádu a ľavostranným prítokom Dunaja, do ktorého sa vlieva pri Chľabe. Odvodňuje južné svahy Slovenského Rudohoria, Javoria, Krupinskej planiny, Ipeľskú kotlinu a východnú časť Podunajskej nížiny. Celková dĺžka toku je 232,5 km (z toho v dĺžke 140 km tečie na hranici s Maďarskou republikou), plocha povodia je 5151,0 km2. V Ipeľskom Sokolci má Ipeľ dĺžku 196,1 km a plochu povodia 4902 km2. Bielovce sa nachádzajú v dolnej časti povodia Ipľa, ktorá bola regulovaná v 70.-80. rokoch 20. storočia. Rieka Ipeľ má dažďovo-snehový režim odtoku s maximálnymi stavmi v marci až začiatkom apríla, s vysokými prietokmi aj v mesiacoch február a apríl. Jesenné podružné maximum je málo výrazné. Najnižšie prietoky sú v septembri, nízke stavy sú v období júl – október. Koeficient odtoku z územia je cca 0,2-0,3, špecifický odtok dosahuje len 4-6 l.s-1.km-2. Dlhodobý priemerný ročný prietok Ipľa v Ipeľskom Sokolci je 21,1 m3.s-1, najvyššie prietoky dosahuje v marci, najnižšie v júli až októbri. Prietokové charakteristiky Ipľa sú uvedené v tabuľke č. 2. Vodné plochy sa priamo v riešenom území ani jeho blízkom okolí nenachádzajú.

1.4. Pôda

Primárna poľnohospodárska pôda – pôda, ktorú je zo strategického účelu potrebné ponechať pre priame poľnohospodárske využitie, t.j. pre takú úroveň pestovania rastlín a chovu zvierat, ktorá neohrozí potravovú dostatočnosť obyvateľstva. Je to "rodinné striebro“ krajiny pre poľnohospodárstvo a výrobu potravín, preto sa označuje ako základná - primárna - bázická pôda. Z metodického hľadiska ide o pôdu, ktorá je registrovaná v LPIS a z hľadiska začlenenia do typologicko-produkčných kategórii poľnohospodárskeho pôdneho fondu ide o potenciálne orné pôdy (O1, O2, O3, O4, O5, O6, O7) a striedavé polia - stredne produkčné polia a produkčné trávne porasty (OT1). Ide o pôdy s najvyšším produkčným potenciálom. Sekundárna poľnohospodárska pôda – pôda, ktorú je za predpokladu záujmu spoločnosti možné dočasne použiť na iné ako potravinové účely, pričom takýmto využívaním nedôjde k jej znehodnoteniu (charakter i vlastnosti ostávajú prakticky nezmenené). Túto pôdu je možné vyčleniť na alternatívne poľnohospodárske využitie, výrobu bioenergií, na výrobu surovín, na zalesnenie, športové, turistické a rekreačné účely a časť z neho môže byť využitá aj na zábery. Z metodického hľadiska ide o pôdu, ktorá je registrovaná v LPIS a z hľadiska začlenenia do typologicko-produkčných kategórii poľnohospodárskeho pôdneho fondu ide o potenciálne striedavé polia – menej a málo produkčné polia a produkčné trávne porasty, potenciálne trávne porasty a pre agroekosystémy nevhodné územia. Ostatná poľnohospodárska pôda – pôda, ktorá by mala byť prednostne využívaná na alternatívne poľnohospodárske využitie, na pestovanie energetických plodín a rôzne nebiologické účely: športové, turistické, rekreačné a na zábery. Z metodického hľadiska ide o pôdu, ktorá nie je registrovaná v LPIS, ale patrí do poľnohospodárskeho pôdneho fondu.

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.16

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia

Primárna, sekundárna a ostatná poľnohoposdárska pôda v k.ú. Bielovce podľa Informačného portálu VÚPOP Pôdny fond posudzovaného k.ú. Bielovce tvoria najmä poľnohospodárske pôdy rôznej intenzity využívania, v menšej miere aj lesné pôdy. Priestorová diferenciácia pôdneho krytu v území je prejavom pôsobenia najmä azonálnych činiteľov - geologického substrátu, reliéfu a hydrologických pomerov - vplyvom týchto faktorov sa vyvinuli genetické pôdne typy v dnešnej podobe. Ochranu poľnohospodárskej pôdy v SR ustanovuje Zákon o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy č. 220/2004. Podľa § 12, ods. 2 zákona je pri nepoľnohospodárskom využití potrebné chrániť poľnohospodársku pôdu zaradenú podľa kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky do prvej až štvrtej kvalitatívnej skupiny. V rámci PPÚ bolo vykonané komisionálne šetrenie zmien druhov pozemkov medzi evodovaným a skutočným stavom, ktorého výsledkom sú schválené areály druhov pozemkov zodpovedajúce skutočnosti v teréne a ktoré sú reprezentované pbjektami vo vrstve KLADMER. Tým došlo k aktualizácii delimitácie pôdneho fondu v obvode PPÚ . Tabuľka č. 1 – Základné rozdelenie pôdy v obvode PPÚ Bielovce

Pôdny fond výmera v m2 podiel v %

Poľnohospodárska pôda 8947120 81,0% Lesná pôda 996222 9,0% Iné plochy 1097179 9,9% Spolu: 11040520

1.4.1. Stav poľnohospodárskych pôd podľa BPEJ

Vlastnosti a kvalita poľnohospodárskych pôd sú pre potreby projektu pozemkových úprav vyhodnocované pomocou aktualizovaných bonitovaných pôdnoekologických jednotiek BPEJ (Džatko a kol. 1976, Linkeš a kol. 1996), ktoré sú zároveň podkladom pre vyhodnotenie ceny poľnohospodárskej pôdy a pozemkov. Dominantnými pôdnymi typmi územia v obvode PPÚ Bielovce sú fluvizeme, černozeme a

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.17

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia regozeme, ktoré spolu zaberajú tri štvrtiny výmery – fluvizeme 24,8 %, černozeme 24,6 % a regozeme 24,0 %. Zo subtypov sú najviac zastúpené regozeme modálne až hnedozeme erodované, černozeme erodované až regozeme a fluvizeme glejové. Ostatné pôdy sú zastúpené menej – mapované sú tu hnedozeme (13,2 % územia), čiernice (5,6 %) a rendziny (1,6 %). Plošné rozšírenie hlavných pôdnych jednotiek v rámci k.ú. Bielovce podľa aktualizácie BPEJ realizovanej v úvodnej etape projektu pozemkových úprav (VÚPOP, pracovisko Bratislava) je uvedené v tabuľke č. 1, v účelovej mape č. 1a je znázornený priestorový výskyt aktualizovaných jednotiek BPEJ. Dominantnými pôdnymi typmi územia sú fluvizeme, černozeme a regozeme, ktoré spolu zaberajú tri štvrtiny výmery – fluvizeme 24,8 %, černozeme 24,6 % a regozeme 24,0 %. Zo subtypov sú najviac zastúpené regozeme modálne až hnedozeme erodované, černozeme erodované až regozeme a fluvizeme glejové. Ostatné pôdy sú zastúpené menej – mapované sú tu hnedozeme (13,2 % územia), čiernice (5,6 %) a rendziny (1,6 %). Nepoľnohospodárska pôda je v k.ú. Bielovce mapovaná celkovo na 6,1 % plochy katastra (69,7 ha), pričom sem patria lesné pôdy (12,5 ha), antropogénne pôdy (zastavané územia 41,6 ha) a vodné a ostatné plochy (15,7 ha).

Tabuľka č. 2 – Rozšírenie bonitovaných pôdnoekologických jednotiek v k.ú. Bielovce

Trieda % 7-m. kód BPEJ Charakteristika pôdy kvality Ha územia fluvizeme modálne na fluviálnych sedimentoch, hlboké, hlinité až piesočnato-hlinité, 0106002 bezskeletnaté 2 1,75 0,2 0111002 fluvizeme glejové na fluviálnych sedimentoch, hlboké, hlinité, bezskeletnaté 3 51,38 4,5 0112003 fluvizeme glejové na fluviálnych sedimentoch, hlboké, ílovito-hlinité, bezskeletnaté 5 160,44 14,1 0113004 fluvizeme glejové na fluviálnych sedimentoch, hlboké, ílovité, bezskeletnaté 6 68,70 6,0 0126002 čiernice glejové na fluviálnych sedimentoch, hlboké, hlinité, bezskeletnaté 3 28,12 2,5 0128004 čiernice glejové na fluviálnych sedimentoch, hlboké, ílovité, bezskeletnaté 6 35,01 3,1 0138202, černozeme erodované až regozeme v komplexe na sprašiach, hlboké až stredne 0138402 hlboké, hlinité, bezskeletnaté 5 140,04 12,3 0139002, 0139202, černozeme modálne a černozeme hnedozemné na sprašiach, hlboké, hlinité, 0139402 bezskeletnaté 2,3,5 139,55 12,3 0143202, černozeme erodované a regozeme na sprašiach (prevládajú černozeme), hlboké až 0143402 stredne hlboké, hlinité, bezskeletnaté 5 0,62 0,1 0144202 hnedozeme modálne na sprašiach, hlboké, hlinité, bezskeletnaté 3 11,87 1,0 hnedozeme modálne až luvizemné na sprašových hlinách, hlboké, hlinité, 0145202 bezskeletnaté 4 63,86 5,6 0146203 hnedozeme na sprašových hlinách, hlboké, ílovito-hlinité, bezskeletnaté 4 14,39 1,3 0147302, regozeme a hnedozeme erodované na sprašiach, stredne hlboké až plytké, hlinité, 0147402 bezskeletnaté 6 17,40 1,5 0150202, hnedozeme pseudoglejové na sprašových a polygénnych hlinách, hlboké, hlinité, 0150402 bezskeletnaté 5 27,85 2,4 hnedozeme pseudoglejové na sprašových a polygénnych hlinách, hlboké, ílovito- 0151203 hlinité, bezskeletnaté 6 15,16 1,3 hnedozeme erodované až regozeme na rôznych substrátoch, na výrazných 0154672 svahoch, hlinité, plytké až stredne hlboké, bezskeletnaté až málo skeletnaté 8 273,03 24,0 rendziny modálne až kambizemné, na vápencoch a dolomitoch, stredne hlboké, 0187432 hlinité, s obsahom skeletu. 7 17,99 1,6 L lesné pôdy 0 12,48 1,1 V vodné a ostatné plochy 0 15,68 1,4 I zastavané plochy 0 41,58 3,7 Spolu 1136,90 100,00 Zdroj: aktualizácia BPEJ, VÚPOP Bratislava

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.18

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia

Pôdny prieskum na území obvodu PÚ

Počas prieskumných prác v rámci spracovania dokumentácie MÚSES sme za účelom upresnenia aktuálnych pôdnych vlastností poľnohospodárskych pôd na území obvodu pozemkových úprav Bielovce realizovali doplňujúci pôdny prieskum. Terénny prieskum sme realizovali v období mesiacov február – marec 2008. Počas prieskumu sme prechádzali celé územie obvodu PPÚ a v určených bodoch sme vyvŕtali pedologické sondy. Pedologické sondy boli vŕtané zemným vrtákom holandského typu priemeru 6 cm, do hĺbky 50-110 cm v závislosti od hĺbky pôdotvorného substrátu. Celkovo sme na ploche obvodu PPÚ ha vyvŕtali 266 sond (priemerne 1 sonda na 3,5 ha poľnohospodárskej pôdy) a odobrali sme 45 vzoriek pôdy. Po vyvŕtaní sondy sme na základe vzoriek odobratej zeminy analyzovali pôdny profil – odhadom (makroskopicky) sme určovali pôdny druh, stanovovali sme hrúbku hlavných pôdnych horizontov, obsah skeletu v jednotlivých horizontoch, štruktúru, konzistenciu a vlhkosť pôdy. Okrem toho sme tam, kde to bolo možné, zaznačovali do mapy aj niektoré povrchovo identifikovateľné pedologické znaky (zrnitosť, štruktúra, obsah skeletu). Podrobné výsledky pedologického prieskumu sú uvedené v dokumentácii MÚSES, v ďalšom texte uvádzame súhrnné hodnotenie kvality pôd v rámci obvodu PPÚ Bielovce, ktoré je dôležité najmä pre poznanie relatívnej kvality pôdy v území a ktoré by malo byť zohľadňované v ďalších etapách projektu (vyčleňovanie nových pozemkov). Základné pôdne jednotky územia sú znázornené v účelovej mape č. 1b. Prirodzený (pôvodný) pôdny kryt v posudzovanom území bol pravdepodobne pomerne heterogénny, čo je dané pestrým zastúpením typov pôdotvorného substrátu a pomerne veľkou členitosťou územia. V členitom pahorkatinnom území boli vyvinuté pôdy regozemného a hnedozemného typu, v menej členitej pahorkatine a na riečnych terasách černozeme a na nive Ipľa fluvizeme až gleje, s menším zastúpením čiernic. Súčasný pôdny kryt je čiastočne pozmenený - dôsledkom intenzívneho poľnohospodárskeho využívania územia a sprievodného pôsobenia vodnej erózie sa časť černozemí a hnedozemí v pahorkatine zmenila na regozeme, úpravou Ipľa a premenou nivy sa časť fluvizemí glejových a glejov zmenila najmä na fluvizeme modálne, čiastočne antrozeme. Najrozšírenejším pôdnym typom v území sú regozeme (RM). Sú to pôdy na nespevnených sedimentoch s výnimkou alúvií. Typické sú plytkým až stredne hlbokým profilom, zväčša sú prachovité, bezskeletnaté. V území vznikli väčšinou eróziou pôvodných hnedozemí (čiastočne aj černozemí) najmä na strmších svahov pahorkatiny v rôznych častiach katastra. Tvoria pôdny kryt na väčšine zalesnených plôch a svahoch využívaných ako pasienky a trvalé poľnohospodárske kultúry. Pôvodne sa tieto pôdy vyskytovali na svahoch budovaných neogénnymi sedimentmi s prímesou vulkanického materiálu. Regozeme sme v území dokumentovali na 286,3 ha (25,2 % výmery). Prevažne ide o hlinité (výrazne prachovité), plytké, menej stredne hlboké pôdy, s malým obsahom skeletu. Na menšej ploche sú pôdy ílovito-hlinité, plytkejšie, s väčším obsahom skeletu. Približne na rovnakej výmere sú v k.ú. Bielovce zastúpené fluvizeme, hnedozeme a gleje. Fluvizeme (FM) sú pôdy recentných aluviálnych nív s vysokou hladinou podzemnej vody, často s periodickými záplavami. Majú ochrický humusový horizont, pod ktorým je pôdotvorný substrát - zvrstvené nivné sedimenty rôznej zrnitosti a zastúpenia riečnych štrkov. Ide o veľmi heterogénny pôdny typ rôznej hrúbky pôdneho profilu, rôznej zrnitosti a skeletnatosti. V k.ú. Bielovce zaberajú fluvizeme výmeru 225,8 ha (19,9 %). Zistili sme tu dva subtypy fluvizemí – modálne a glejové. - fluvizeme modálne sú väčšinou hlboké, hlinité až ílovito-hlinité pôdy dobrej kvality. Typické sú pre nivu Ipľa (vyvinuli sa tu najmä v dôsledku regulácie rieky a melioračných opatrení v území) s hlinitými nivnými sedimentmi. V území sú zastúpené na 78,1 ha (6,9 %). Na malej ploche na pieskoch a štrkopieskoch sa vyskytujú aj plytkejšie fluvizeme, piesočnaté až hlinito-piesočnaté, s menším obsahom skeletu (prípadne bez skeletu na pieskoch). - fluvizeme glejové sú stredne hlboké až hlboké, hlinité až ílovito-hlinité pôdy so znakmi glejového procesu v podorničí a nepriepustným ílovitým podložím. Mapovali sme ich na výmere 147,7 ha (13,0 % územia) v rôznych častiach nivy Ipľa, menej aj v Čaradskom

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.19

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia

údolí. Hnedozeme (HM) sú pôdy teplej a mierne suchej až mierne vlhkej klimatickej oblasti. Typické sú zreteľné znaky iluviácie v podpovrchovom B-horizonte. Pôdy majú tenší humusový horizont a hrubší luvický podpovrchový horizont. Pôvodne boli v území zastúpené na väčších plochách, v súčasnosti sme ich mapovali na výmere 224,5 ha (19,7 % výmery k.ú.). V území sa nachádzajú nasledovné subtypy hnedozemí: - hnedozeme modálne – typické hnedozeme s vyvinutým hlbokým iluviálnym horizontom, hlboké, prevažne hlinité (menej ílovito-hlinité), väčšinou bezskeletnaté. V území sa nachádzajú na ploche 85,9 ha (7,6 % územia). Vyskytujú sa mozaikovito na svahoch v rôznych častiach katastra, najmä v severnej a centrálnej časti. V podsvahových a údolných polohách pahorkatiny sme zistili aj akumulovanú formu hnedozemí (na ploche cca 2,8 ha). V oblasti viníc sa vyskytuje kultizemná forma hnedozemí (na výmere cca 18,1 ha (1,6 %). - hnedozeme pseudoglejové – vyskytujú sa na malej výmere v dvoch lokalitách severne od intravilánu s výskytom málo priepustného podložia (íly). Ide o stredne hlboké až hlboké, hlinité až ílovito-hlinité pôdy, s malým obsahom skeletu. Mapovali sme ich na výmere 1,8 ha (0,2 %). - hnedozeme erodované – rozšírené pôdy, vznikli eróziou pôvodných hnedozemí na stredne strmých až strmších svahoch pahorkatiny najmä v západnej, centrálnej a severnej časti katastra. Sú to pôdy stredne hlboké, väčšinou hlinité, miestami s výskytom skeletu – v území sme ich mapovali na výmere 115,8 ha (10,2 %). Černozeme (ČM) sú pôdami substrátovo-klimaticky podmienenými - vyskytujú sa na karbonátových sprašiach, pieskoch a slieňoch v teplej klimatickej oblasti, kde sa ešte neprejavuje proces iluviácie pôd. Typické sú veľkou hrúbkou humusového horizontu i celkového pôdneho profilu. Černozeme sme v k.ú. Bielovce mapovali na ploche 210,2 ha (18,5 % výmery k.ú.). V rámci posudzovaného územia je černozem rozšírená v nasledovných subtypoch: - černozeme hnedozemné až modálne na sprašiach – ide hlboké, hlinité (miestami piesočnato hlinité), bezskeletnaté pôdy s typickým hlbokým tmavým humusovým horizontom prechádzajúcim aj do podorničia. Mapovali sme ich na ploche 89,7 ha (7,9 %) v dvoch väčších lokalitách (Prvé zeme – Pri železnici a Pri dedine), ďalších 16,3 ha (1,4 %) zaberá ich akumulovaná forma v podsvahových polohách. - černozeme erodované na sprašiach – stredne hlboké pôdy obdobných vlastností, avšak s menšou hrúbkou pôdneho profilu. Vyskytujú sa na miernych až stredne strmých svahoch najmä v južnej časti katastra v oblasti Kováčske rúbanisko - celkovo v území zaberajú 60,4 ha (5,3 %). Časť z toho však tvorí už prechod k regozemiam a má pôdny profil tenší ako 50 cm. - černozeme čiernicové na fluviálnych sedimentoch – hlboké tmavé pôdy na zmiešanom fluviálno-eolickom substráte, vyskytujú sa na nízkej terase Ipľa v oblasti Šariny – Pod pivnicami na výmere cca 43,8 ha (3,9 % územia). Ide o prechodné pôdy k čierniciam. Ďalšie typy pôd sa v území vyskytujú na menších výmerách – ide o čiernice, kambizeme a gleje. Čiernice (ČA) sú pôdnym typom vytvoreným na fluviálnych sedimentoch, recentne však bez trvalého vplyvu hydromorfných procesov (záplavy, trvalé podmáčanie). Sezónne môžu byť tieto pôdy ovplyvnené vyššou hladinou podzemných vôd. Čiernice sú charakteristické hlbokým a kvalitným humusovým horizontom. V území sa vyskytujú na ploche 35,5 ha (3,1 %) ako čiernice glejové a modálne. Čiernice modálne sú hlboké, hlinité až piesočnato-hlinité pôdy riečnych terás – vyskytujú sa na ploche 6,1 ha (0,5 % výmery) v oblasti Sihoť. Čiernice glejové sú stredne hlboké až hlboké, ílovité pôdy na ťažších substrátoch, tvoria prechod ku glejovým pôdam. V území sa vyskytujú na výmere 29,4 ha (2,6 %) v oblasti Šariny – Pod pivnicami.

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.20

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia

Kambizeme (KM) sú najrozšírenejším pôdnym typom na území Slovenska, typický je pre svahy pohorí. Charakteristický je rôzne hrubým svetlým humusovým horizontom pod ktorým je výrazný kambický B-horizontom vnútropôdneho zvetrávania, väčšinou s vyšším obsahom skeletu. Kambizeme modálne sme mapovali v jednej lokalite - na ploche strmého svahu v oblasti Pod Plešinou na výmere 6,7 ha (0,6 % plochy územia). Ide o plytké, hlinité, stredne skeletnaté pôdy. Gleje (GL) sú pôdnym typom s vyvinutým glejovým redukčným G - horizontom (do hĺbky 50 cm) pod ochrickým humusovým horizontom. Vznikli ako dôsledok dlhodobého ovplyvňovania pôdneho profilu vysokou hladinou podzemnej vody. Typické gleje modálne sme v území mapovali na niekoľkých malých lokalitách, najmä v depresiách popri železničnej trati. Ide o stredne hlboké až plytké, bezskeletnaté, hlinité až ílovito-hlinité pôdy, počas vlhších období ovplyvnené vysokou hladinou podzemnej vody. Mapovaná výmera dosahuje 3,8 ha (0,3 % územia). V k.ú. Bielovce sú zastúpené aj človekom pretvorené kultúrne pôdy - kultizeme (KT). Sú to pôdy na prirodzených substrátoch, ale s úplne pozmenenými vlastnosťami (prevažne kultiváciou počas poľnohospodárskeho využívania). Sú to pôdy záhrad, vinohradov, ovocných sadov a podobne - v posudzovanom území sa viažu na záhrady v intraviláne obce a čiastočne na vinohrady a sady na svahoch pahorkatiny. Celkovo sme kultizeme vymedzili na ploche 16,8 ha (1,5 % územia). Do tejto výmery nezahŕňame pôdy viničných oblastí, ktoré sme klasifikovali väčšinou ako kultizemné formy hnedozemí. V k.ú. Bielovce zaberajú pomerne veľkú výmeru aj nevyvinuté a neplodné pôdy (približne 62,3 ha – 5,5 % územia). Patria sem lokality neplodných plôch (eróznych rýh a zárezov), medzí, pozemkov ciest a železnice, vodných tokov. Človekom vytvorené umelé pôdy na nepôvodných substrátoch (zastavané plochy a dvory) sme klasifikovali ako antrozeme (AN) na výmere 54,1 ha (4,8 % územia).

1.5. Biota vegetácia a živočíšstvo

1.5.1.Biogeografické začlenenie územia a rekonštruovaná prirodzená vegetácia

Podľa fytogeografického členenia Slovenska (Futák, in Atlas SSR 1980) patrí širšie záujmové územie do oblasti panónskej flóry, fytogeografického okresu Podunajská nížina. Toto začlenenie znamená, že v druhovom zložení vegetácie i živočíšstva prevládajú teplo- a suchomilné druhy, väčšinou panónskeho pôvodu. Rekonštruovaná prirodzená vegetácia katastrálneho územia obce Bielovce je tvorená viacerými jednotkami – priamo v katastrálnom území boli mapované ako dominantné jednotky dubovo-hrabové lesy panónske a dubovo-cerové lesy, na nive rieky Ipeľ aj lužné lesy nížinné a lužné lesy vŕbovo-topoľové. V zóne dubovo-cerových lesov sa ostrovčekovito vyskytujú aj dubové xerotermofilné lesy ponticko-panónske. Lužné lesy vŕbovo-topoľové (Sx) sú spoločenstvá mäkkých lužných lesov teplej panónskej oblasti, patriace do zväzov Salicion albae (vysokokmenné vŕbovo-topoľové lesy) a Salicion triandrae (krovinné vrbiny). V pôvodných spoločenstvách sú v stromovom poschodí zastúpené druhy vŕba biela, vŕba krehká, topoľ biely, topoľ čierny, jaseň úzkolistý, brest väz. V krovinnom poschodí sú to vyššie spomenuté druhy vŕb, ďalej vŕba trojtyčinková, v. košikárska, v. purpurová, svíb krvavý, baza čierna. Jednotka bola mapovaná výlučne na nive rieky Ipeľ buď pozdĺž koryta rieky alebo v malých ostrovčekoch. Lužné lesy nížinné (U) predstavujú vlhkomilné a mezohygrofilné lesy, rastúce na aluviálnych naplaveninách pozdĺž vodných tokov, patriace do podzväzu Ulmenion. Zo stromov bývajú zastúpené jaseň štíhly, dub letný, brest hrabolistý, javor poľný, čremcha strapcovitá a dreviny mäkkých lužných lesov. V krovinnom poschodí sú to svíb krvavý, zob vtáčí, bršlen európsky, hloh. Bylinný podrast je

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.21

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia druhovo relatívne bohatý. Jednotka bola mapovaná na nive vodného toku Ipeľ. Dubovo-hrabové lesy panónske (Cr) - spoločenstvá dubovo-hrabových lesov v najteplejších oblastiach Slovenska alebo v teplejších kotlinách a dolinách, kde má klíma zvýšenú kontinentalitu. V stromovom poschodí dominuje dub letný, častý je dub sivastý, javor poľný, javor mliečny, trvalo sa vyskytuje aj javor tatársky. Bežné sú bresty, lipa malolistá, hrab obyčajný, jaseň štíhly a jaseň úzkolistý. Krovinné poschodie je dobre vyvinuté. Jednotka je rozšírená vo všetkých častiach územia najmä v nižších svahových polohách. Dubovo-cerové lesy (Qc) – do tejto jednotky sú zaradené xerotermofilné dubové lesy na alkalických podložiach. Pôdy sú sezónne vysychavé, ťažké, mierne kyslé až kyslé. Dominantou v týchto porastoch je dub cerový, ďalej sa vyskytujú dub žltkastý, dub sivozelený, niekedy aj dub zimný, dub letný a javor poľný. Krovinné poschodie býva pomerne bohaté, tvorené najmä druhmi zob vtáčí, drieň obyčajný, svíb krvavý, slivka trnková, ruža galská, rešetliak prečisťujúci, hloh obyčajný. Väčšina týchto lesov bola premenená na polia s náročnejšími kultúrami, vinice a sady. Jednotka bola v území mapovaná v horných častiach svahov a na chrbtoch. Dubové xerotermofilné lesy ponticko-panónske (AQ) sa vyvíjajú na černozemiach, na prechode hnedozemí k černozemiam a na hnedozemiach na spraši. Floristicky sú bohaté so submediteránnymi druhmi a druhmi lesostepného charakteru. Prevládajú dub sivozelený a dub jadranský, častý je dub cerový. Z ďalších drevín sa vyskytujú dub mnohoplodý, dub letný, brest menší, javor poľný. V krovinnom poschodí sú to druhy rodu ruža, vtáčí zob, trnka obyčajná, rešetliak prečisťujúci, drieň, zemolez obyčajný a kalina obyčajná. V území sa jednotka vyskytuje vo viacerých ostrovčekoch najmä v teplých polohách v horných častiach svahov a na chrbtoch.

1.5.2.Reálna vegetácia

Reálna vegetácia katastrálneho územia je výrazne odlišná od pôvodnej, rekonštruovanej. Katastrálne územie v súčasnosti predstavuje intenzívne využívanú poľnohospodársko-lesnú krajinu, pričom v štruktúre krajiny celkovo prevažuje veľkobloková orná pôda. Terénny prieskum katastrálneho územia bol vykonaný v mesiacoch apríl-máj 2008. V ďalšom texte podávame charakteristiku vegetácie hlavných typov biotopov, vyskytujúcich sa v území. Brehové porasty vodných tokov sú významným typom mimolesnej drevinnej vegetácie. V území sa vyskytujú najmä na nive Ipľa a v Čaradskej doline, sekundárne porasty sú vyvinuté aj pozdĺž kanálov. Drevinné brehové porasty sú väčšinou dobre vyvinuté, aj keď niektorých úsekoch sú brehy upravené. Väčšinu zapojených porastov možno klasifikovať ako fragmenty lužných lesov, patriace do biotopu európskeho významu 91E0 Lužné vŕbovo- topoľové a jelšové lesy (podľa národnej klasifikácie Ls1.1 a Ls1.3). V stromovom poschodí sú tu časté vŕba biela (Salix alba), vŕba krehká (Salix fragilis) a ich kríženec Salix x rubens, miestami sa vyskytuje aj jelša lepkavá (Alnus glutinosa). Primiešané bývajú topoľ čierny (Populus nigra) a topoľ sivý (Populus x canescens). V krovinnom poschodí sú časté slivka trnková (Prunus spinosa), baza čierna (Sambucus nigra), ruža šípová (Rosa canina agg.) a chmeľ obyčajný (Humulus lupulus). V bylinnom poschodí sa najviac uplatňujú pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica), kostihoj lekársky (Symphytum officinale), kuklík mestský (Geum urbanum), štetka lesná (Dipsacus fullonum), iskerník plazivý (Ranunculus repens), hluchavka purpurová (Lamium purpureum), čerkáč peniažtekový (Lysimachia nummularia). Z ohrozených druhov tu rastie ostrica čiernoklasá (Carex melanostachya), zistený bol aj plamienok celistvolistý (Clematis integrifolia), lipkavec severský (Galium boreale) a na okrajoch porastov aj mliečnik prútnatý (Tithymalus tommasinianus) a hlaváčik letný (Adonis aestivalis). Do týchto porastov prenikajú aj nepôvodné, invázne druhy, najmä javorovec jaseňolistý (Negundo aceroides), agát biely (Robinia pseudoacacia), kustovnica cudzia (Lycium barbarum), ale aj astra novobelgická (Aster novi-belgii agg.). Lesné porasty územia sú často silne zmenené, prakticky ide o agátové porasty. Sú charakteristické dominanciou agáta bieleho (Robinia pseudoacacia) v stromovom i krovinnom poschodí. V stromovom poschodí býva najčastejšie primiešaný ďalší nepôvodný druh javorovec jaseňolistý (Negundo aceroides) a čerešňa vtáčia (Cerasus avium). Z krovín je najčastejšia baza

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.22

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia

čierna (Sambucus nigra), pomerne často sa vyskytujú aj hloh jednosemenný (Crataegus monogyna agg.), slivka trnková (Prunus spinosa) a ruža šípová (Rosa canina agg.). V bylinnom poschodí sú časté druhy Anthriscus cerefolium, A. sylvestris, Ballota nigra, Bromus sterilis, Brachypodium sylvaticum, Geum urbanum, Lamium purpureum, Stellaria media a Urtica dioica. Lužné lesy sa v území zachovali iba vo forme brehových porastov vodných tokov, ich charakteristika je uvedená vyššie Plošné porasty drevín väčšinou predstavujú pokročilé štádiá zarastania opustených plôch, druhové zloženie najmä drevinných poschodí býva pomerne pestré. V stromovom poschodí sa v týchto porastoch uplatňuje najmä agát biely (Robinia pseudoacacia), často býva primiešaný brest poľný (Ulmus minor). Z krovín sú to baza čierna (Sambucus nigra), ruža šípová (Rosa canina agg.) a slivka trnková (Prunus spinosa). V bylinnom poschodí sú časté Anthriscus cerefolium, Bromus sterilis a pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica). Remízky a skupinky drevín. V území sa vyskytujú aj remízky – plošne malé zapojené porasty drevín. V stromovom poschodí prevláda agát biely (Robinia pseudoacacia), v krovinnom baza čierna (Sambucus nigra). V bylinnom poschodí sú časté druhy stoklas jalový (Bromus sterilis), hviezdica prostredná (Stellaria media) a pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica). Sady, záhrady a mozaiky. V území pomerne častý typ, väčšinou ide o mozaiky vinohradov, sadov, políčok a opustených plôch alebo ide o opustené sady, príp. úhory po iných kultúrach. Pre stromové poschodie takýchto porastov sú typické agát biely (Robinia pseudoacacia), orech kráľovský (Juglans regia) a javorovec jaseňolistý (Negundo aceroides). V krovinnom poschodí sú to najmä ruža šípová (Rosa canina agg.), slivka trnková (Prunus spinosa), hloh jednosemenný (Crataegus monogyna) a baza čierna (Sambucus nigra). V bylinnom poschodí sa najviac uplatňujú Ballota nigra, Bromus sterilis, Galium aparine, Lamium purpureum. Medze sú významným typom mimolesnej drevinnej vegetácie. V záujmovom území ich môžeme rozdeliť na tri skupiny: agátové medze, medze ovocných drevín a krovinaté medze. V území sa vyskytujú aj medze s dominanciou bresta poľného. Agátové medze sú v území najčastejšie, sú typické dominanciou agáta bieleho (Robinia pseudoacacia), v stromovom poschodí sa miestami uplatňuje aj orech kráľovský (Juglans regia). V krovinnom poschodí je popri agáte častá aj baza čierna (Sambucus nigra), ruža šípová (Rosa canina agg.), slivka trnková (Prunus spinosa). Pre bylinné poschodie sú typické druhy trebuľka voňavá (Anthriscus cerefolium), balota čierna (Ballota nigra), stoklas jalový (Bromus sterilis), vesnovka obyčajná (Cardaria draba), lipkavec obyčajný (Galium aparine), hluchavka purpurová (Lamium purpureum), hviezdica prostredná (Stellaria media) a pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica). V porastoch sa miestami vyskytujú aj nepôvodné druhy javorovec jaseňolistý (Negundo aceroides), pajaseň žliazkatý (Ailanthus altissima), kustovnica cudzia (Lycium barbarum), zistený bol tiež výskyt pohánkovca japonského (Fallopia japonica). Medze sú aj stanovišťom ohrozených druhov, zistený bol výskyt druhov hlaváčik letný (Adonis aestivalis) a šalvia etiópska (Salvia aethiopis). V medziach ovocných drevín dominujú ovocné dreviny, najmä slivka domáca (Prunus domestica), orech kráľovský (Juglans regia), pomerne častá je aj moruša biela (Morus alba). V krovinnom poschodí sú časté ruža šípová (Rosa canina agg.), slivka trnková (Prunus spinosa) a baza čierna (Sambucus nigra), v bylinnom poschodí repík lekársky (Agrimonia eupatoria), trebuľka voňavá (Anthriscus cerefolium), balota čierna (Ballota nigra), stoklas jalový (Bromus sterilis), vesnovka obyčajná (Cardaria draba), lipkavec obyčajný (Galium aparine) hluchavka purpurová (Lamium purpureum), a pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica). Z inváznych druhov prenikajú na tieto stanovištia javorovec jaseňolistý (Negundo aceroides) a kustovnica cudzia (Lycium barbarum). Napriek tomu býva bylinné poschodie pomerne prirodzené, z ohrozených druhov boli zistené hlaváčik letný (Adonis aestivalis), mak pochybný (Papaver dubium) a šalvia etiópska (Salvia aethiopis). Krovinaté medze nemajú vyvinuté stromové poschodie a pokryvnosť krovinného poschodia je tiež zvyčajne nižšia. Z krov sú najčastejšie slivka trnková (Prunus spinosa) a ruža šípová (Rosa canina agg.). Pre bylinné poschodie sú typické druhy predošlej jednotky.

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.23

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia

V území sa vyskytujú aj medze s prevahou bresta poľného (Ulmus minor). Teplomilné trávobylinné porasty sú mimoriadne významným typom biotopov záujmového územia. Väčšinou sú opustené, v minulosti boli využívané ako pasienky a väčšina z nich patrí do typu biotopu 6250 Panónske travinno-bylinné porasty na spraši. Keďže značné plochy sú opustené, zarastajú drevinami a to najmä druhmi hloh jednosemenný (Crataegus monogyna agg.), slivka trnková (Prunus spinosa), ruža šípová (Rosa canina agg.) a agát biely (Robinia pseudoacacia). Bylinné poschodie máva prirodzený charakter, s hojným výskytom teplomilných druhov. K typickým druhom patria repík lekársky (Agrimonia eupatoria), zbehovec ženevský (Agrimonia genevensis), krasovlas obyčajný (Carlina vulagris), jesienka obyčajná (Colchicum autumnale), kotúč poľný (Eryngium campestre), kosáčik obyčajný (Falcaria vulgaris), kostrava žliabkatá (Festuca rupicola), jahoda trávnicová (Fragaria viridis), lipkavec syridlový (Galium verum), hrachor hľuznatý (Lathyrus tuberosus), ľadenec rožkatý (Lotus corniculatus), skorocel prostredný (Plantago media), lipnica úzkolistá (Poa angustifolia), nátržník strieborný (Potentilla argentea) a mliečnik chvojkový (Euphorbia cyparisias). V týchto porastoch sa vyskytujú aj ohrozené druhy hrachor trávolistý páperistý (Lathyrus nissolia subsp. pubescens), vstavač obyčajný (Orchis morio), vstavač purpurový (Orchis purpurea), chlpánik lúčny (Pilosella caespitosa), sápa hľuznatá (Phlomis tuberosa), hadokoreň strapatý (Podospermum laciniatum), šalvia etiópska (Salvia aethiopsis), kavyľ Ivanov (Stipa joannis), mliečnik prútnatý (Tithymalus tommasinianus), vika pruhovaná (Vicia striata). Z ďalších druhov si zaslúži pozornosť výskyt druhov vika panónska (Vicia pannonica) a dúška panónska (Thymus pannonicus agg.). Negatívom je prenikanie inváznych druhov do týchto porastov, ide o druhy agát biely (Robinia pseudoacacia), javorovec jaseňolistý (Negundo aceroides) a pajaseň žliazkatý (Ailanthus altissima). Lúky a pasienky. Ako bolo spomenuté vyššie, väčšina porastov lúk a pasienkov územia je opustených a postupne zarastá drevinami. Zostalo iba niekoľko porastov, ktoré sú využívané. Významným sú lúčne porasty v dvoch väčších ovocných sadoch (lokality č. 73 a 75). Veľký význam má aj protipovodňová hrádza Ipľa, ktorá je kosená a predstavuje náhradné stanovište pre značný počet lúčnych druhov .

Živočíšstvo – charakteristika fauny stavovcov

Stavovce k.ú. Bielovce patria z hľadiska zoogeografického členenia fauny SR do eurosibírskej podoblasti palearktickej oblasti, provincie stepí a lesostepí (panónsky úsek). Vyskytujú sa tu mnohé teplomilné druhy, ktoré sa sem rozšírili z refúgií treťohornej fauny ležiacich na území mediteránnej podoblasti (najmä ponticko-mediteránne sekundárne centrum) a sekundárne druhy z provincie listnatých lesov. Pre potreby pozemkových úprav bol od augusta 2007 do konca apríla 2008 (spolu 6 celodňových návštev) v k.ú. obce Bielovce realizovaný prieskum vybraných tried stavovcov (obojživelníkov, plazov, vtákov a cicavcov). Hodnotených bolo celkovo 6 lokalít, resp. prevládajúcich typov biotopov: Ipeľ, lesíky I, Lesíky II , Pivničky, vinice, ovocné sady a záhrady, agrocenózy. Počas prieskumu bolo v území zaznamenaných 111 druhov stavovcov. Z nich najpočetnejšími boli vtáky (78 druhov), najmä rad vrabcotvaré (Passeriformes, 49 druhov). Ostatných 13 radov bolo zastúpených 1 až 6 druhmi. Cicavcov sme tu zistili 23 druhov - najpočetnejšími boli rady myšotvarých (Rodentia, 9 druhov). Ostatných 6 radov bolo zastúpených 1 až 5 druhmi. Z obojživelníkov bolo v území zaznamenaných 7 druhov a z plazov 3 druhy. Najčastejšie vyskytujúcimi druhmi zistenými takmer na všetkých lokalitách skúmaného územia boli jašterica bystrá (Lacerta agilis), bažant poľovný (Phasianus colchicus), drozd čierny (Turdus merula), sýkorka bielolíca (Parus major) a škorec lesklý (Sturnus vulgaris). Bežne (na 2 až 4 lokalitách) sa tu vyskytovalo 66 druhov (59,5%) a vzácne (tj. na 1 lokalite) 40 spécií (36%). Z nich sú pritom najvýznamnejšie zastúpené lesné (56 druhov, 50,4%) a menej poľné (29 druhov, 26,1%) a vodné (21 druhov, 18,9%) druhy stavovcov. Synantropných druhov bolo 5 (4,5%). Z ekosozologického (vertebratologického) hľadiska k najvýznamnejším lokalitám územia patrí

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.24

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia rieka Ipeľ (lokalita 1), ktorá súčasne predstavuje významný biokoridor nadregionálneho významu pre vodné ako i terestrické druhy stavovcov. K ďalším významným biotopom v území patria lesné komplexy (lokality 2 a 3), ktoré plnia dôležitú úlohu miestnych biocentier pre lesné druhy stavovcov. Ostatné biotopy (lokality 4, 5 a 6) sú menej významné.

1.6. Súčasná krajinná štruktúra

Krajinná štruktúra – SKŠ (súčasná, druhotná krajinná štruktúra, využitie zeme) je tvorená súborom prvkov, ktoré človek ovplyvnil, čiastočne alebo úplne pozmenil, resp. novo vytvoril ako umelé prvky krajiny. Základné prvky SKŠ tvorí lesná vegetácia, nelesná drevinová vegetácia, trvalé trávne porasty, orná pôda a trvalé poľnohospodárske kultúry, vodné toky a plochy, sídelné a technické prvky (antropogénne prvky). Vývoj krajinnej štruktúry je možné hodnotiť na základe porovnania máp krajinnej štruktúry z rôznych časových období. Pre potreby pozemkových úprav sú vhodné nasledovné porovnania: - historická (pôvodná) krajinná štruktúra – zobrazenie stavu pred kolektivizáciou poľnohospodárstva (obdobie pred r. 1950, možné je použiť aj historické mapy z tzv. vojenského mapovania v 18. a 19. storočí), - súčasná krajinná štruktúra – zobrazenie aktuálneho stavu (počas mapovania polohopisu pre projekt pozemkových úprav), - navrhovaná krajinná štruktúra – zobrazenie stavu po realizácii návrhov projektu pozemkových úprav (je predmetom návrhovej časti dokumentácie). Pôvodnú krajinnú štruktúru pre k.ú. Bielovce sme vyhodnotili na základe dvoch podkladov z Katastra nehnuteľností – mapy určeného operátu (UO) a katastrálnej mapy (stav registra C-KN). Zobrazená je v účelovej mape č. 2a. Parcely podľa mapy určeného operátu zobrazujú pôvodné vlastnícke vzťahy v území - rozdrobenosť územia z hľadiska jeho pôvodného vlastníctva. Pred kolektivizáciou bolo vlastníctvo určujúce aj z hľadiska užívania poľnohospodárskych pozemkov. Mapa podľa registra C-KN zobrazuje evidenčný stav parciel podľa registra C katastra nehnuteľností, ktorý je pre ocenenie pozemkov v rámci projektu pozemkových úprav väčšinou určujúci. Evidenčný stav druhov pozemkov v k.ú. Bielovce a v území obvodu PÚ podľa údajov Správy katastra je uvedený v tabuľke č. 2. Tabuľka č. 3 – Zastúpenie druhov pozemkov podľa evidencie katastra nehnuteľností – stav KN-C

Katastrálne územie Územie obvodu PPÚ Druh pozemku Ha % Ha % lesná pôda 32,75 2,9 32,75 3,0 orná pôda 626,76 55,1 622,76 56,4 trvalé trávne porasty 356,14 31,3 356,06 32,3 záhrady, ovocné sady a vinohrady 21,65 1,9 12,92 1,2 zastavané plochy 55,58 4,9 36,41 3,3 vodné plochy 21,28 1,9 20,85 1,9 ostatné plochy 22,74 2,0 22,31 2,0 Spolu 1136,90 100,0 1104,05 100,0

Súčasná krajinná štruktúra (SKŠ) katastrálneho územia obce Bielovce bola hodnotená na základe aktuálnych podkladov (ortofotomapa, účelové polohopisné zameranie územia obvodu PPÚ) a terénneho prieskumu v mesiacoch marec – máj 2008. Znázornená je v účelovej mape č. 2b. Plošné vyhodnotenie súčasného zastúpenia jednotlivých kategórií SKŠ pre posudzované územie je uvedené v tabuľke č. 3.

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.25

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia

Tabuľka č. 4 – Súčasná krajinná štruktúra územia

Katastrálne územie Územie obvodu PPÚ Kategória SKŠ Ha % Ha % lesné porasty 32,92 2,9 32,92 3,0 orná pôda 756,13 66,5 752,47 68,2 trvalé trávne porasty a bylinné úhory 141,07 12,4 140,34 12,7 záhrady, ovocné sady a vinohrady 29,42 2,6 17,79 1,6 zastavané plochy a areály 27,25 2,4 14,61 1,3 vodné plochy a toky 27,27 2,4 27,13 2,5 ostatné plochy (vrátane mimolesnej drev. vegetácie) 122,83 10,8 118,78 10,8 Spolu 1136,90 100,00 1104,10 100,00

Poľnohospodárska pôda v k.ú. Bielovce zaberá podľa terénneho prieskumu územia v r. 2008 spolu 81,5 % výmery (926,6 ha), v rámci obvodu PPÚ je podiel ešte o málo vyšší (82,5 % - 910,6 ha). Poľnohospodárske pozemky sú zastúpené takmer v celom území, pričom absolútne prevažuje orná pôda. Zastúpenie trvalých trávnych porastov je približne 12 % územia, zastúpené aj sú trvalé kultúry (záhrady, vinohrady a extenzívne sady – cca 3 % územia). Podľa evidenčného stavu pôdy (register KN-C) je zastúpenie poľnohospodárskej pôdy v rámci územia ešte vyššie ako je reálny stav. Evidenčná výmera poľnohospodárskej pôdy v území je 1004,6 ha (88,4 %), v obvode PPÚ je to 991,7 ha (89,8 %) – oproti skutočnosti je evidenčne podstatne väčšie zastúpenie trvalých trávnych porastov, naopak evidenčne menšia oproti súčasnému stavu je výmera ornej pôdy, čiastočne aj trvalých kultúr. V rámci k.ú. Bielovce je zastúpenie lesných porastov a trvalej vegetácie vzhľadom k polohe katastra v nížine pomerne vysoké, avšak väčšina lesných porastov nie je doposiaľ evidovaná ako lesy, ale ako trvalé trávne porasty. V území sa lesné porasty nachádzajú len na výmere 32,9 ha (2,9 % výmery k.ú., resp. 3,0 % výmery obvodu PPÚ). Evidenčná výmera lesných pozemkov v k.ú. je 32,8 ha. V k.ú. Bielovce je zastúpenie vodných prvkov krajinnej štruktúry primerané. Celková výmera vodných plôch (vodné toky vrátane brehov a brehových porastov) dosahuje v katastrálnom území 27,3 ha (2,4 % výmery), v obvode PPÚ 27,1 ha (2,5 % výmery). Evidenčná výmera vodných plôch v katastrálnom území je o niečo menšia – 1,9 % (21,3 ha v k.ú. a 20,9 ha v území obvodu PPÚ). Medzi zastavané plochy v k.ú. Bielovce patria cestné komunikácie a železničné trate, objekty poľnohospodárskej výroby a technické objekty, ako aj obytné objekty a v obci aj objekty občianskej vybavenosti. Celková výmera zastavaných plôch v k.ú. je 27,3 ha (2,4 % výmery), v obvode PPÚ je to len 14,6 ha (1,3 %). Evidenčná výmera zastavaných plôch je podstatne väčšia – v k.ú. 55,6 ha (4,9 %), v obvode PPÚ 36,4 ha (3,3 %). Medzi ostatné plochy patria rôzne neplodné a nevyužívané plochy prírodného a antropogénneho pôvodu, zaradili sme sem aj nespevnené účelové cesty. Celková výmera takýchto plôch dosahuje 14,1 ha (1,2 % výmery k.ú., z čoho v obvode PPÚ je 13,9 ha (1,2 % výmery). Evidenčná výmera ostatných plôch v k.ú. je o niečo väčšia – 22,7 ha (2,0 % výmery), v rámci obvodu PPÚ je to 22,3 ha (2,0 % výmery). Mimolesná drevinná vegetácia, resp. dlhodobo nevyužívané trvalé trávne porasty s vysokým podielom drevín zaberajú až 103,6 ha (9,1 % výmery k.ú., 9,4 % výmery aj obvodu PPÚ), pričom evidenčne ide väčšinou o trvalé trávne porasty alebo ornú pôdu, časť je zaradená medzi ostatné plochy.

Pre posúdenie zmien v užívaní poľn. pôdy v posledných rokoch je vhodné porovnať ortofotomapy územia z rokov 2002 a 2006 (zdroj: Informačný servis VÚPOP)

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.26

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia

Rok 2002:

Rok 2006: (Zdroj: VÚPOP)

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.27

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia

Navrhovaná krajinná štruktúra územia vychádza z posúdenia súčasného stavu prírodných javov a procesov v území a kvality životného prostredia (dokumentácia MÚSES), z konzultácií so zástupcami obce, hlavných užívateľov pozemkov a predstavenstva projektu pozemkových úprav v k.ú. Bielovce. Podrobný návrh funkčného využívania územia je uvedený v kapitole 7 a vo forme Návrhu funkčného usporiadania územia VZFUÚ (mapová príloha dokumentácie v mierke 1 : 5 000). Plán rozdeľuje územie na ucelené bloky so stanovením spôsobu ich využitia (v odôvodnených prípadoch vo viacerých alternatívach). Zjednodušená forma navrhovanej štruktúry územia (návrh evidencie pozemkov) je znázornená v účelovej mape č. 2c.

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.28

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia

2. Zhodnotenie stavu vybudovaných verejných zariadení a opatrení a spoločných zariadení a opatrení a návrhy na nové opatrenia a zariadenia

Hlavnými podkladmi pre charakteristiku ľudských činností a ich dôsledkov sú územnoplánovacia dokumentácia regiónu (ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja – AUREX Bratislava 1998, aktualizácia 2004), Správa o stave životného prostredia Nitrianskeho kraja (SAŽP Nitra, 2003), Rozvojový plán obce Bielovce, ako aj konzultácie na obecnom úrade a podklady poskytnuté obcou. Využité boli aj vlastné poznatky o území, získané počas podrobného terénneho prieskumu a mapovania súčasnej krajinnej štruktúry. Verejné zariadenia a opatrenia slúžia všetkým obyvateľom obce riešeného územia (infraštruktúra územia – voda, elektrina, ostatné siete, likvidácia odpadov, čistenie odpadových vôd, športové zariadenia, zariadenia na rekreáciu, atd). Spoločné zariadenia a opatrenia slúžia vlastníkom pozemkov v obvode pozemkových úprav (účelové cestné komunikácie, protierózne opatrenia, opatrenia na ochranu životného prostredia, vodohospodárske opatrenia a ďalšie spoločné zariadenia a opatrenia). V nasledujúcich kapitolách budeme charakterizovať súčasný stav verejných a spoločných zariadení a opatrení (v širšom zmysle sociálno-ekonomických pomerov územia) v nasledovnom členení: - dopravné pomery - vodohospodárske a hydromelioračné pomery - protierózna ochrana - poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo (vrátane účelových poľnohospodárskych a lesohospodárskych zariadení) - ostatné nepoľnohospodárske zariadenia a opatrenia (bývanie a vybavenosť obce, výrobné aktivity, technická infraštruktúra a odpadové hospodárstvo, na zariadenia na agroturistiku, cestový ruch a rekreáciu) - ekológia a životné prostredie (ekologické opatrenia, ekologická stabilita, ochrana prírody a prírodných zdrojov, krajinotvorba) Jednotlivé sociálno-ekonomické prvky a faktory sú dokumentované v účelových mapách.

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.29

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia

2.1. Dopravné pomery

2.1.1. Zhodnotenie existujúceho stavu

Verejná dopravná sieť prechádzajúca územím (štátne cesty) je nadradeného významu a slúži všetkých obyvateľom. Účelové komunikácie (poľné a lesné cesty) so súvisiacimi stavbami v rámci obvodu pozemkových úprav slúžia na sprístupnenie pozemkov a patria medzi spoločné zariadenia a opatrenia. Súčasný stav dopravných zariadení a opatrení je znázornený v účelovej mape č. 3a. Katastrálnym územím obce Bielovce prechádza cesta II. triedy č. 564 Tlmače - Levice – Štúrovo. Intenzita dopravy na tejto komunikácii je pomerne nízka (cca 1000 vozidiel za 24 hodín), cesta tak nepredstavuje významnejšie zaťaženie životného prostredia. Železničná doprava na trati č. 530 Zvolen – Šahy – Čata je rovnako málo intenzívna. Štátna cesta je využívaná aj na presun poľnohospodárskej techniky a súčasne sprístupňuje výjazdmi aj okolité pozemky. Poloha cesty je stabilizovaná, nevyžaduje úpravu. Pozemky cesty boli upresnené na základe detailného zamerania územia po dohode so správcom komunikácií (Slovenská správa ciest) Obraz o organizácii dopravy v minulosti nám môže dať aj pohľad na historické mapy územia.

Sútlač navrhovanej komunikačnej kostry, vrstvy KLADPROJ so zvýraznením lesných pozemkov a výrezu z 3. vojenského mapovania z r. 1923. Biela šípka ukazuje na už vtedy existujúcu poľnú cestu HPC1, žltá na prepojenie obvodu PPÚ s k.ú. Ipeľský Sokolec poľnou cestou HPC8

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.30

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia

Okrem cestnej dopravy je dôležitou dopravnou tepnou železničná trať Šahy – Čata, ktorá je v súčasnosti využívaná len v obmedzenej miere. Okrem štátnej cesty sa v obvode PPÚ nachádzajú ďalšie tri spevnené poľné komunikácie: HPC1 – asfaltová poľná komunikáciavedúca z južnej strany intravilánu k viniciam a vracajúca sa k štátnej ceste smerom na Pástovce HPC2 - asfaltová poľná cesta v lokalite Pri dedine, časť HPC2a vedie stredom honu, časť HPC2b smerom k viniciam HPC5a – asfaltová poľná cesta vedie z južnej časti intravilánu k hrádzi Ipľa a zariadeniu SVP š.p., pokračovanie cesty na krátkom úseku prechádza ja po korune hrádze Ostatné poľné komunikácie v k.ú. Bielovce majú charakter účelových ciest lokálneho významu, slúžia väčšinou ako prístupové resp. spojovacie komunikácie, pričom sú všetky nespevnené. Je treba povedať, že hranice existujúcich poľných a lesných komunikácií (spevnených i nespevnených) zväčša nie sú zachytené v katastrálnej mape resp. ich hranice sa po zameraní líšia od hraníc v kat. mape, častokrát ide iba o poľné komunikácie vyjazdené pri poľnohospodárskych prácach alebo údržbe plynovodu – je však predpoklad, že v budúcnosti sa budú ďalej používať, a preto sme väčšinu z nich zahrnuli aj do návrhu novej komunikačnej siete. Na území obvodu PPÚ Bielovce sme na základe zamerania a prieskumu v teréne vymedzili xx úsekov účelových ciest – poľnohospodárskych komunikácií a lesných ciest. Celková dĺžka účelových ciest na území obvodu PPÚ dosahuje xxxx m. Sumárny prehľad účelových ciest v území je uvedený v tabuľke č. 4, cesty sú znázornené v účelovej mape č. 3a.

2.1.2. Návrh komunikačných opatrení

V návrhu funkčného usporiadania územia bola v obvode PPÚ navrhnutá sieť poľných spevnených a nespevnených komunikácií tak, aby bol zabezpečený prístup na všetky pozemky, ktoré budú vyčleňované v ďalších etapách projektu. Časť poľných komunikácií bude plniť iba funkciu prístupových ciest k jednotlivým novým pozemkom – tieto opatrenia budú vymedzené iba hranicami pozemku a do budúcnosti sa nebude počítať s ich stavebnými úpravami. Celková dĺžka navrhnutých spevnených komunikácií v obvode PPÚ je 17 065 m, z toho komunikácie so spevneným povrchom v dĺžke 10 327 m a zatrávnené poľné cesty s protieróznym účinkom 6 738 m. Doterajšia komunikačná sieť je postačujúca pre potreby výroby poľnohospodárskeho podniku pri súčasnom stave pôdnych celkov. Kapacitne dostatočne pokrýva celú zvoznú oblasť, ktoré sú zväčša obrábnéa ako jeden súvislý celok. Dôvodom na rozširovanie komunikačnej siete je navrhované nové usporiadanie pozemkov, zmenšenie pôdnych celkov, zmeny druhov pozemkov, usporiadanie vlastníctva a z týchto požiadaviek plynie potreba ich sprístupnenia. Ďalším dôvodom je uplatnenie protieróznych opatrení. Pre budúce projektovanie poľných komunikácií pripadajú ako najvhodnejšie nasledujúce kategórie poľných cies:. Hlavné Vedľajšie Prístupové jednopruhové jednopruhové jednopruhové P 4,0/30 P 3,0+2,0/30 P 4,0/30 P 3,75/30 P 3,5+2,0/40

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.31

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia

Pre potvrdenie tohto rozhodnutia sme vykonali výpočet kategórie podľa vzťahu na určenie kapacity:

K = C.P , kde C je koeficient intenzity poľn. dopravy na 1 ha poľnohosp. pôdy pre jednotlivé výrobné typy, v našom prípade ide o kukuričný výrobný typ, C = 0,187 JPV –deň. P je výmera danej zvoznej oblasti príslušiacej k ceste JPV–deň je vyjadrenie kapacity tzv. jednotkovým poľnohospodárskym vozidom ( 5 t ) . Keď sme do vzťahu dosadili najväčšiu plochu aká v obvode PPÚ pripadne na jednu z novonavrhnutých komunikácií P = 66, dostali sme K = 12 JPV–deň Podľa kategorizácie ( Geissé ) pre K do 20 prejazdov JPV–deň sa jedná sa z hľadiska zaťaženia o ľahkú dopravu, kde sa navrhujú vedľajšie poľné cesty. Kategória vyjadruje priestorové usporiadanie v priečnom profile (v čitateli šírka koruny v m) a návrhovú rýchlosť ( v menovateli rýchlosť v km.h-1 ). Pri jazdnom pruhu je navrhnutá šírka 2,75 – 3,0m bez krajníc. Pre vedľajšie zatrávnené prístupové cest, po ktorých sa predpokladá doprava väčších poľnohopodárskych mechanizmov, ktorých šírka sa pohybuje okolo 3-3,5m (kombajn), sme volili šírku cestného pozemku 4,0m. Vzhľadom na kategórie existujúcich spevnených poľných komunikácií sa ako najprijateľnejšia javí kategória ciest P 3,75/30 .

Návrh spevnených poľných komunikácií: HPC2b – spevnená komunikácia s asfaltovým povrchom, kategória P3,75/30, Je navrhnutá ako prepojenie existujúcich asfaltových komunikácií HPC2a a HPC2c v lokalite Pivničky a Vrabčie, tak aby jej vybudovaním vznikol okruh. Cesta je lemovaná existujúcimi pásmy nelesnej drevinovej vegetácie. HPC3 – spevnená komunikácia so štrkovým povrchom, kategória P3,75/30, Prepojenie existujúcich asfaltových komunikácií HPC1 v lokalite Líščie diery a HPC2a v lokalite Vrabčie. Cesta má sprístupniť pozemky v lokalite Horný čárad a Veľká Dolina.. Trasa povedie temenom vyvýšeniny, preto nie je potrebné povedľa nej budovať odvodňovací kanál. HPC4 – spevnená komunikácia so štrkovým povrchom, kategória P3,75/30, komunikácia je pokračovaním cesty HPC3 a slúži na sprístupnenie prevažne lesných pozemkov v doline Horný Čárad. HPC5b – spevnená komunikácia s asfaltovým povrchom, kategória P3,75/30, pokračovanie existujúcej asfaltovej komunikácie HPC5a z intravilánu obce ku hrádzi Ipľa. Cesta povedie v úrovni päty hrádze až ku hranici k.ú., do budúcnosti je vhodné naprojektovať aj pokračovanie tejto komunikácie v rámci PPÚ Ipeľský Sokolec. Okrem sprístupnenia pozemkov v lokalite Pri Ipli a v medzihrádzovom priestore môže plniť aj rekreačnú funkciu (cyklotrasa) HPC6 – spevnená komunikácia s asfaltovým povrchom, kategória P3,75/30, pokračovanie existujúcej asfaltovej komunikácie HPC5a z intravilánu obce ku hrádzi Ipľa. Cesta má plniť obdobné funkcie ako HPC5b a tvoriť s ňou jeden komunikačný celok pozdĺž hrádze Ipľa. Povedie v úrovni päty hrádze na strane medzihrádzového priestoru od štátnej cesty v južnej časti k.ú. až ku lokalite Hať, resp. k vodohosp.

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.32

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia

zariadeniu SVP. Pri projetovaní stavby bude potrebné koordinovať možnosti prechodu cez ochrannú hrádzu so správcom - SVP š.p. HPC7 – spevnená komunikácia so štrkovým povrchom, kategória P3,75/30, Slúži na prepojenie intravilánu z jeho centrálnej časti a lokality Sihoť a Pri Ipli, kde sa pred ochr. hrádzou napojí na asfaltovú komunikáciu HPC5b Pozdĺž nej bude vybudovaný biokoridor BK1 a biocentrum BC1. HPC8 – spevnená komunikácia so štrkovým povrchom, kategória P3,75/30, Je navrhnutá ako odbočka z asfaltovej komunikácie HPC2B v lokalite Vrabčie ku katastrálnej hranici s Ipeľským Sokolcom (táto cesta je viditeľná aj mape z 3. vojen. mapovania z r. 1923). Cesta bude predstavovať možnosť prepojenia susedných katastrálnych území, resp. využitia tejto lokality na šport a rekreáciu (cyklotrasa). HPC9b – spevnená komunikácia s asfaltovým povrchom, kategória P3,75/30, pokračovanie existujúcej asfaltovej komunikácie HPC9a z intravilánu obce k lokalite Viničky, kde sa napája na existujúcu asf. komunikáciu HPC1.

V loaklite Kováčske rúbanisko boli prístupové poľné komunikácie ZC1 až ZC8 vedúce cez veľké pôdne celky navrhnuté ako zatrávnené, pozdĺž ktorých sú navrhnuté protierózne medze, čo má mať vplyv na zníženie vodnej erózie. Okrem toho boli v lokalite Klčoviny a Veľká dolina navrhnuté samostatné zatrávnené poľné komunikácie ZC9 a ZC10, ktoré majú mať okrem sprístupnenia pozemkov v obmedzenej miere aj protieróznu funkciu. Detailný súpis navrhovaných komunikácií je spracovaný v tabuľkovej forme a je prílohou k textovej a grafickej časti VZFÚ. Cestná sieť (presné trasovanie a šírkové usporiadanie) bude ďalej riešená v rámci Plánu spoločných a verejných zariadení a opatrení v obvode projektu PPÚ. Sumárne dĺžky navrhnutých komunikácií pre jednotlivé typy sú uvedené v nasledujúcej tabuľke: Tabuľka č. 5 – Sumárne údaje o navrhovaných komunikáciách

Účelové komunikácie asfaltové 5283

Účelové komunikácie štrkové 5044

Účelové komunikácie zatrávnené 6738

Spolu návrh: 17065

Z hľadiska možnej budúcej výstavby mosta cez Ipeľ je potrebné uvažovať s komunikáciou, ktorá by nadväzovala na existujúcu poľnú asfaltovú cestu HPC5a, prechádzala cez ochrannú hrádzu a viedla k rieke Ipeľ – za týmto účelom je v lokalite oddelená parcela č. 9 (č. objektu vo vrstve KLADPROJ), avšak je zahrnutá medzi vodohospodárske verejné zariadenia a opatreni, keďže sa nachádza v oblasti určenej na výstavbu hate a úpravu koryta Ipľa. V prípade nezrealizovania výstavby hate tak bude možné konkrétny pozemok využiť na stavbu prístupovej komunikácie k uvažovanému premosteniu Ipľa.

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.33

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia

2.2. Vodohospodárske pomery

2.2.1. Zhodnotenie existujúceho stavu

Vodohospodárske opatrenia zabezpečujú krajinu pred prívalovými vodami a podmáčaním a zabezpečujú zdroj vody na krytie vlahového deficitu (nádrže, poldre, odvodnenia a závlahy). Na území obvodu PÚ patria medzi verejné zariadenia a opatrenia (môžu slúžiť všetkým obyvateľom obce, často majú aj ekologický a rekreačný význam). Ide najmä o úpravy vodných tokov a hydromelioračné zariadenia.Vodohospodársky a hydroekologicky významné prvky územia sú znázornené v účelovej mape č. 4a. Vodné toky Katastrálne územie obce Bielovce patrí do povodia Dolného Ipľa (číslo hydrologického poradia 4-24- 03). Rieka bola regulovaná v 70.-80. rokoch 20. storočia. Priamo katastrálnym územím preteká len jeden stály vodný tok – Ipeľ, okrem toho sa v území nachádza viacej melioračných kanálov a sezónny vodný tok v Čaradskom údolí. Správcom vodných tokov je Slovenský vodohospodársky podnik š.p. Žilina, Správa dolného Hrona a dolného Ipľa. Ipeľ patrí medzi významné slovenské rieky. Celková dĺžka toku je 232,5 km a plocha povodia je 5151,0 km2. V Ipeľskom Sokolci má Ipeľ dĺžku 196,1 km a plochu povodia 4902 km2. Dlhodobý priemerný ročný prietok Ipľa v Ipeľskom Sokolci je 21,1 m3.s-1, najvyššie prietoky dosahuje v marci, najnižšie v júli až októbri. Rieka Ipeľ je zaradená medzi vodohospodársky významné toky podľa Vyhlášky MŽP SR č. 211/2005 Z.z.

Vodné zdroje V rámci posudzovaného územia sa nenachádzajú využívané vodné zdroje ani vymedzené pásma hygienickej ochrany vodných zdrojov s výnimkou miestnych zdrojov (domových studní). Najbližšie vodné zdroje sú situované v k.ú. Ipeľský Sokolec a Pastovce. Obec Bielovce má vybudovaný nový vodovod spolu s obcou Pastovce, ktorý je zásobovaný studňou v k.ú. Pastovce.

Hydromelioračné stavby V k.ú. Bielovce boli v minulosti realizované hydromelioračné stavby v súvislosti s úpravami vodných tokov. Ide najmä o rozsiahle plochy na nive Ipľa. Odvodnenia boli realizované najmä podzemnou drenážou, so zaústením do melioračných kanálov budovaných počas regulácie rieky. Drenážne systémy by mali byť v správe užívateľov poľnohospodárskych pozemkov. Odvodnenia sú už len čiastočne funkčné. Odvodňovacie kanály sú v správe Hydromeliorácie, š.p., 82563 Bratislava 211, Vrakunská 29. Majetkovoprávne však pozemky pod kanálmi neboli vysporiadané – keďže zariadenia vybudoval štát a prostredníctvom štátneho podniku Hydromeliorácie ich má v správe, pozemky potrebné na tieto zariadenia poskytne štát. Otázku vlastníctva, resp. správcovstva týchto zariadení a pozemkov pod nimi je potrebné vyriešiť v zásadách umiestnenia nových pozemkov.

Hydroekologicky významné krajinné prvky Medzi významné vodné a mokraďné prvky bez legislatívnej ochrany v k.ú. Bielovce je možné zaradiť: − Rieka Ipeľ s brehovými porastami – hydrický ekosystém stredne veľkej nížinnej rieky. Väčšina toku je upravená, v území sa pôvodné koryto zachovalo len na časti úseku južne od obce. Vyvinuli sa tu sukcesné štádiá brehových porastov. − mokraď pri železničnej trati – bylinná mokraď s nesúvislými drevinami popri železničnej trati na západnom okraji obce Bielovce – výskyt významných druhov rastlín.

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.34

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia

− Bielovský kanál – ekosystém umelého odvodňovacieho kanála s druhotne vyvinutými brehovými porastami a relatívne prirodzeným druhovým zložením. − mokraďné ekosystémy v Čaradskej doline – nesúvislé brehové porasty a plošné mokrade prirodzeného druhového zloženia. Mokrade sú ohrozované inváznym šírením javorovca jaseňolistého (Negundo aceroides).

2.2.2. Návrh vodohospodárskych opatrení

V rámci návrhu vodohospodárskych zariadení a opatrení a nového stavu vodných tokov a plôch je najdôležitejším návrh výstavby vodnej hate na rieke Ipeľ, ktorej investorom je Slovenský vodohospodársky podnik š.p. – jedná sa teda o verejné zariadenie a opatrenie, ktorého prípadná výstavba má určujúci vplyv na usporiadanie užívacích pomerov v centrálnej časti lokality Pri Ipli, ktorá je tvorená korytom Ipľa a priľahlým medzihrádzovým priestorom. Slovenský vodohospodársky podnik š.p. v minulosti za účelom výstavby hate vykúpil v danej lokalite potrebné množstov pozemkov Katastrálne územie Bielovce nepatrí v súčasnosti medzi územia ohrozované povodňami. Vodný tok Ipeľ a melioračný Bielovský kanál sú v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p. Žilina. Menšie odvodňovacie kanále by mali byť v správe Hydromeliorácií, š.p. Vodné toky v riešenom území sú upravené a zabezpečujú základnú ochranu územia pred povodňami. Hydromelioračné zariadenia – závlahy a odvodnenia V k.ú. Bielovce boli vybudované odvodňovacie stavby na nive rieky Ipeľ. Vybudovaná bola rozsiahla podzemná drenáž s výusťami do povrchových odvodňovacích kanálov. Drenážne systémy sú v súčasnosti čiastočne funkčné. Napriek lokálnemu zamokreniu časti poľnohospodárskej pôdy v rámci uvedených stavieb nenavrhujeme rekonštrukciu drenáže ani vybudovanie nových odvodňovacích zariadení – dôvodom je celkový vlahový deficit v území. Na zamokrených lokalitách je navrhované zatrávnenie, resp. zriadenie miestnych biocentier a plošných interakčných prvkov charakteru porastov lužných drevín. Ochrana územia pred povodňami Ohrozenie územia povodňami (záplavami) v prípade k.ú. Bielovce nehrozí vzhľadom k úprave a ohrádzovaniu rieky Ipeľ a vybudovaniu melioračných kanálov. Určité problémy v území môžu spôsobovať prívalové dažde, ktoré pri súčasnom stave využívania vyvolávajú zrýchlenú eróziu pôdy v pahorkatinnom území katastra. Technické vodohospodárske opatrenia za účelom ochrany pred vodnou eróziou a účinkami svahových vôd však nie sú v území potrebné - z dôvodu zníženia účinkov prívalových vôd a vodnej erózie pôdy navrhujeme realizáciu protieróznych opatrení (bližšie v nasledujúcej kapitole). Ochranný účinok by malo mať najmä zmenšenie výmery pozemkov ornej pôdy a výsadba trvalej vegetácie v krajine (protierózne medze, zasakovacie pásy). Hydroekologické návrhy – renaturácia vodných tokov a obnova vodného režimu v území Súčasný hydroekologický stav územia v k.ú. Bielovce najmä z hľadiska plnenia hlavných hydroekologických funkcií krajiny a jej prvkov je nevyhovujúci - vyplýva to najmä z intenzívneho poľnohospodárskeho využitia územia, z regulácie vodných tokov a s tým súvisiaceho poklesu hladiny podzemnej vody v území. Kým v minulosti bolo údolie rieky Ipeľ charakteristické množstvom ramien a bezodtokých depresií, v súčasnosti už takéto miesta na nive prakticky nie sú. Úpravou rieky Ipeľ a súvisiacimi melioračnými a rekultivačnými opatreniami sa síce zvýšila poľnohospodárska produktivita územia, avšak za cenu zníženia diverzity krajiny, kvality ekosystémov vodných tokov a narušenia prirodzeného režimu obehu vody v krajine. Celkovo prišlo k zrýchleniu odtoku vôd z územia, k strate prirodzených interakčných väzieb vodných a priľahlých ekosystémov, ako aj k drénovaniu podzemnej vody

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.35

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia zahĺbenými korytami vodných tokov a k následnému vysušovaniu krajiny. Sprievodnými negatívnymi javmi ovplyvnenia hospodárskej činnosti sú aj znečistenie vody, devastácia brehov a ich znečistenie odpadmi, zhoršenie samočistiacich i iných autoregulačných procesov upravených úsekov tokov z dôvodu odstraňovania turbulentnosti prúdenia vody v korytách, ako aj zhoršenie životných podmienok pre biotu. Z uvedených dôvodov by bola vhodná realizácia nápravných a renaturačných opatrení v území, ktoré by aspoň čiastočne mohli zmierniť súčasný nepriaznivý stav. Princípy renaturácie vodných ekosystémov sú rozpracované najmä v zahraničnej literatúre, návrh metodiky revitalizácie vodných tokov bol vypracovaný aj v SR (Gemeran a kol. 2000). Hlavným princípom pri ovplyvňovaní odtokových pomerov vodných tokov by malo byť zadržiavanie vody v tokoch a v ich nivách prirodzenými a prírode blízkymi prostriedkami (posilňovanie retenčnej schopnosti ekosystémov, zvyšovanie hydraulickej drsnosti korýt), ktoré sú z dlhodobého hľadiska ekologicky i ekonomicky najefektívnejšie (minimum nákladov na údržbu a iných vkladov dodatkovej energie). Hydroekologické opatrenia vyžadujú detailnú projektovú prípravu a sú finančne náročné. V súčasnej dobe narážajú aj na iné problémy – okrem majetkovoprávnych problémov je to najmä nesúhlas správcov vodných tokov s realizáciou týchto opatrení - preto je reálne v rámci realizácie pozemkových úprav vytvoriť hlavné predpoklady pre budúcu renaturáciu vodných tokov v území – vymedzenie (rozšírenie) pozemkov vodných tokov a vykonanie základnej údržby v rámci spoločných a verejných zariadení a opatrení. K opatreniam na revitalizáciu vodných tokov a zvýšenie hydroekologických funkcií krajiny v území možno zaradiť nasledovné:

− v prípade rieky Ipeľ je vhodné zatrávnenie väčšiny medzihrádzového priestoru a jeho využívanie ako extenzívne TTP - lúky, − v rámci rozsiahleho biokoridoru Čaradskej doliny je vhodné vymedzenie súvislých pozemkov brehových porastov (väčšinou sú situované v k.ú. Šalov, do k.ú. Bielovce zasahujú len čiastočne) a ich kategorizácia ako vodná plocha, resp. ostatná plocha. Priestor nivy je vhodné opätovne využívať ako polointenzívne lúky – odstrániť plošné porasty javorovca jaseňolistého a nivu pravidelne kosiť, − popri melioračných kanáloch v území je vhodné doplnenie porastov drevín popri brehoch. Potrebné je používať pôvodné druhy drevín - najmä vŕba biela (Salix alba), vŕba krehká (Salix fragilis), topoľ sivý (Populus x canescens), topoľ čierny (Populus nigra), čremcha strapcovitá (Padus avium), z krovín vŕba purpurová (Salix purpurea), vŕba trojtyčinková (Salix triandra), svíb krvavý (Swida sanguinea), rešetliak prečisťujúci (Rhamnus catharticus), bršlen európsky (Euonymus europaea), kalina obyčajná (Viburnum opulus), krušina jelšová (Frangula alnus). Výsadbu je vhodné orientovať mimo vlastného koryta a vnútornej strany brehov, aby nebola obmedzená údržba a čistenie tokov, − ďalším vhodným opatrením je vytvorenie nárazníkového pásu trvalých trávnych porastov popri melioračných kanáloch, ktorý by predstavoval základ pre realizáciu ďalších prípadných opatrení. V rámci nárazníkového pásu je možné v budúcnosti realizovať rozšírenie porastu drevín či už priamou výsadbou alebo ponechaním širšieho pásu sukcesii (šírka trávneho porastu by mala byť minimálne 5 m). V prípade reálneho zabezpečenia finančných prostriedkov na celkovú revitalizáciu vybraných melioračných kanálov je možná realizácia ďalších revitalizačných opatrení – napr. zošikmenie (zníženie sklonu) brehov, zväčšenie plochy pre mokraďnú a brehovú vegetáciu, vytváranie zákrut na tokoch, vytváranie plošných mokradí rôznej veľkosti popri tokoch a pod.. − z hľadiska funkcií biokoridorov vodných tokov je dôležité vo všeobecnosti zachovať brehové porasty, vylúčiť vyhŕňanie a bagrovanie dna a obmedziť aplikáciu chemických hnojív a ochranných postrekov v okolitých agrocenózach. Vodohospodárske a hydroekologické návrhy a opatrenia sú znázornené v účelovej mape č. 4b.

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.36

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia

2.3. Protierózne opatrenia

2.3.1. Zhodnotenie existujúceho stavu

Vodná erózia. Erózia pôdy má negatívne dôsledky na vlastnosti pôdneho krytu – spôsobuje celkovú fyzikálnu a biologickú degradáciu pôdy spočívajúcu v strate vrchnej najúrodnejšej vrstvy pôdy, úbytku humusu, organickej hmoty a rastlinných živín, znižuje rozsah biologického oživenia pôdy a jej celkovú produkčnú schopnosť (úrodnosť). Sprievodnými vplyvmi sú napr. zanášanie a eutrofizácia vodných tokov a nádrží, zvýšenie skeletnatosti pôdy, zmeny zrnitosti pôdy, zhoršenie jej obrábateľnosti. Vodná erózia patrí v podmienkach Slovenska medzi najrozšírenejšie procesy degradácie pôdy. Postihuje prakticky dve tretiny územia - najmä pahorkatiny, kotliny, horské a podhorské polohy. Silnou a extrémnou vodnou eróziou je ohrozených 35 % poľnohospodárskeho pôdneho fondu (Jambor, Ilavská, 1998). Veternou eróziou sú intenzívnejšie postihované odlesnené územia v teplej suchej klimatickej oblasti so silnými vetrami, podmienkou je slabá ochrana pôdy vegetačným krytom (územia využívané ako orná pôda). Západná časť územia obce Bielovce patrí medzi oblasti stredne náchylné na výskyt vodnej erózie – územie je postihované najmä plošnou formou erózie. Náchylnosť územia na vodnú eróziu Metodický postup riešenia potenciálnej erózie vychádza z Metodiky pro zavádění výsledků výskumu do zemědělské praxe - Ochrana zemĕdĕlské půdy před erozí, (JANEČEK a kol., 1992). Pre výpočet potenciálnej erózie v území sa použila univerzálna rovnica straty pôdy- Universal soil loss equation - USLE (WischmeiEr, Smith, 1978). Rovnica je postavená na empirickom modeli, kde sa strata pôdy erózie určuje na základe vzájomných väzieb a vzťahov medzi eróznymi faktormi. Rovnicu možno vyjadriť v tvare :

Sp,r = R . K . L . S . C . P /1/

kde : Sp,r - priemerná ročná strata pôdy v t /ha/rok R - faktor eróznej účinnosti dažďa v MJ . ha-1 . cm . h-1 K - faktor náchylnosti pôdy na eróziu v t . ha-1 . rok-1 L - faktor neprerušenej dĺžky svahu S - faktor sklonu svahu C - faktor ochranného vplyvu vegetácie P - faktor vplyvu protieróznych opatrení Faktor eróznej účinnosti dažďa – R vyjadruje erózny účinok dažďa ako súčin kinetickej energie dažďa a jeho maximálnej 30-minútovej intenzity. Hodnoty R faktora sú aj tabuľkovo spracované pre jednotlivé oblasti, hodnota patriaca pre oblasť Nitra, zistená dlhodobým pozorovaním a tabuľkovo spracovaná je 25MJ . ha/cm/h. Faktor náchylnosti pôdy na eróziu – K je definovaný ako odnos pôdy v t. ha-1. rok-1 , pripadajúci na jednotku dažďového faktora R, z tzv. jednotkového pozemku - sklon povrchu - 9%, dĺžka povrchu - 22,13 m a úpravy povrchu - nakyprený úhor. Hodnota tohto faktora je závislá predovšetkým od pôdnych vlastností, hlavne infiltračnej schopnosti pôdy a obsahu ílovitých častí. Hodnota K- faktoru sa stanovuje z nomogramov, spracovaných autormi rovnice, prípadne z tabuliek pôdneho typu alebo druhu (pre jednotlivé BPEJ). Pre pôdne subtypy určené na základe pôdneho prieskumu bol vyjadrený: 0,30 – fluvizeme, čiernice, gleje, akumulované pôdy, 0,45 – hnedozeme pseudoglejové, 0,55 – černozeme modálne a hnedozemné, hnedozeme modálne, 0,60 – hnedozeme erodované, 0,65 – černozeme erodované až regozeme. Faktor dĺžky svahu – L vyjadruje pomer straty pôdy zo skúmaného územia a straty pôd z jednotkového pozemku. Podľa intervalov dĺžky svahu v rozpätí 1,50 (dĺžka svahu 0-100 m) až 6,55 (neprerušená dĺžka svahu 900-1000 m).

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.37

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia

Faktor sklonu svahu – S predstavuje pomer straty pôdy na jednotku skúmaného územia a straty pôdy z jednotkového pozemku so sklonom 9 %. Hodnota faktoru je závislá aj od pozdĺžneho tvaru svahu, či je svah priamy vypuklý alebo vydutý. Podľa intervalov sklonitosti reliéfu v rozpätí (0-0,5o) až po 24,40 (nad 25o) WISCHMEIER a SMITH (1978) vyjadrili vplyv sklonu a dĺžky svahu na pôdny zmyv kombináciou faktorov dĺžky a sklonu tzv. topografickým faktorom LS. Ako LS faktor bol vo výpočte použitá hodnota vypočítaná v programe GIS funkciami mapovej algebry z mapy dĺžok svahov a mapy sklonu. Faktor ochranného vplyvu vegetácie – C Vplyv vegetačného pokryvu sa prejavuje nielen priamou ochranou pôdy pred dopadajúcimi kvapkami, ale aj v štruktúre pôdy, ktorá je tak schopná absorbovať väčšie množstvo vody, ale je aj mechanicky udržovaná pohromade. Tento vplyv je priamo úmerný hustote a pokryvnosti vegetácie, čím jeho hodnoty značne kolíšu (od 0,005 pre TTP po 0,9 pre kukuricu v II. rastovom období). Preto práve pri tomto faktore je potrebné zohľadniť aj obdobie počas ktorého skúmame územie. Hodnoty C - faktora sú rozpracované do mnohých tabuliek podľa jednotlivých plodín, ich predplodín, agrotechnickej úpravy a časového obdobia. Pre určovanie dlhodobého erózneho zmyvu (aj ročného) je potrebné vychádzať z C - faktora priemerného pre osevný postup resp. jednotlivé plodiny. Podľa mapy krajinnej štruktúry: lesné porasty, zapojené porasty drevín, trávne porasty z väčšej časti zarastené drevinami (C=0,002), lúky a pasienky, zatrávnené sady (C=0,020), orná pôda a záhumienky (C=0,45), záhrady, ovocné sady a vinohrady (C=0,20), spevnené a zastavané plochy, cesty, poľné cesty (C=0 - nehodnotené). Faktor vplyvu protieróznych opatrení -P zohladňuje účinnosť protieróznych opatrení medzi ktoré patria orba po vrstevnici, pásové pestovanie plodín, hrádzkovanie, terasovanie a pod. Hodnota faktoru protieróznych opatrení je závislá aj od sklonu svahov a od vybudovanej protieróznej ochrany. Hodnota 1,0 pre celé územie (absencia protieróznych opatrení) Potenciálnu eróznu ohrozenosť územia sme určovali pre potreby porovnania jednotlivých abiokomplexov z hľadiska ich náchylnosti na vodnú eróziu a výpočet abiotickej stability územia. Vypočítali sme ju na základe zjednodušeného modelu výpočtu modifikáciou základnej rovnice straty pôdy do podoby G = 53,25 * K.S pričom sme uvažovali nasledovné konštanty: R = 25 (uvedené je vyššie), L = 2,13 (uvažujeme s teoretickou neprerušenou dĺžkou svahu 100 m), P = 1 (uvažujeme s absenciou protieróznych opatrení) a C = 1 (uvažujeme teoreticky s kypreným čiernym úhorom - pôdou bez vegetačného pokryvu). Týmto vzorcom sme vyjadrili náchylnosť stanovišťa (segmentu krajiny s dĺžkou svahu 100 m, nepokrytého vegetáciou) na vodnú eróziu, ktorá závisí na hodnotách sklonitosti reliéfu a náchylnosti pôd na vodnú eróziu. Takto je možné vzájomné porovnanie všetkých krajinných segmentov. Potenciálnu vodnú eróziu pôdy sme vyjadrili v týchto kategóriách:

− nepatrná až malá (Gabs = 0 až 15 t.ha-1.rok-1) – táto kategória je typická pre údolné a plošinaté polohy – vyskytuje sa najmä na nive a terasách Ipľa, v menších údoliach a na plošinách, menej na svahoch. Dominuje vo východnej a južnej časti územia. − pomerne malá (Gabs = 15 až 40 t.ha-1.rok-1) – kategória zaberá pomerne veľké plochy v západnej a strednej časti katastra – najmä na miernejších až stredne strmých svahoch pahorkatiny. Na poľnohospodárskej pôde je možné tieto polohy v prípade priaznivých pôdnych vlastností využívať na ornú pôdu, potrebné je však uvažovať s realizáciou protieróznych opatrení. − priemerná (Gabs = 40 až 80 t.ha-1.rok-1) – zaberá len malé lokality po obvode predchádzajúcej kategórie. Územie je vhodné pre trvalé kultúry a trvalé trávne porasty, na ornú pôdu v prípade protieróznych opatrení. − pomerne veľká (Gabs = 80 až 120 t.ha-1.rok-1) – kategória sa vyskytuje na strmších svahoch pahorkatiny, najmä v jej západnej a severnej časti. Poľnohospodárske využitie je v týchto polohách vhodné ako trvalé trávne porasty alebo trvalé kultúry (sady a vinohrady), ako orná pôda len v prípade prísnych protieróznych opatrení. Časť týchto polôh je zalesnená..

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.38

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia

− veľká (Gabs = 120 až 200 t.ha-1.rok-1) – táto kategória sa vyskytuje na menších plochách strmých svahov pahorkatiny najmä v severnej a západnej časti územia. Vhodné využitie týchto polôh sú trvalé kultúry, extenzívne trávne porasty a lesný pôdny fond. − veľmi veľká (Gabs = nad 200 t.ha-1.rok-1) – táto kategória sa v území vyskytuje v súvislých pásoch strmých svahov pahorkatiny budovaných neogénnymi sedimentmi a delúviami – tieto polohy sú väčšinou zalesnené alebo využívané ako extenzívne TTP.

Aktuálnu hodnotu eróznej ohrozenosti pôdy sme vypočítali vyššie uvedeným postupom podľa univerzálnej rovnice straty pôdy. Výsledkom výpočtu je hodnota vyjadrujúca priemernú dlhodobú stratu pôdy vodnou eróziou pri súčasnom využívaní územia, ktorú sme vyjadrili v šiestich základných stupňoch:

− nepatrná (do 1 t.ha-1.rok-1) - táto kategória erózie je v zastúpená na nive a terasách Ipľa, v plošinných polohách (územia nenáchylné na eróziu), ale aj na väčších plochách lesných porastov a mimolesnej drevinnej vegetácie na svahoch - ochranným faktorom je tu vegetačný kryt. − malá (1-4 t.ha-1.rok-1) - táto kategória erózie sa vyskytuje v rôznych častiach územia na plošinách, miernych svahoch a úpätiach pahorkatiny využívaných ako orná pôda. V týchto polohách nie je potrebné uvažovať s protieróznymi opatreniami. Patria sem však aj najstrmšie časti územia, ktoré sú napriek trvalému vegetačnému krytu náchylné na erózne procesy. − pomerne malá (4-10 t.ha-1.rok-1) - prechodná kategória, ktorá sa vyskytuje na pomerne veľkých plochách miernych až stredne strmých svahov pahorkatiny využívaných ako orná pôda a na strmých svahoch využívaných ako TTP a trvalé kultúry. Pre plytké pôdy ide už o nadlimitnú hodnotu eróznej straty pôdy, preto je vhodné navrhovať v týchto polohách protierózne opatrenia. − stredná (10-30 t.ha-1.rok-1) - táto kategória erózie je v území zastúpená na veľkých plochách, a to najmä na pozemkoch ornej pôdy, situovaných na stredne strmých svahoch s dostatočnou svahovou dĺžkou, resp. v hornej časti strmších svahov. Vyskytuje sa v rôznych častiach územia. Erózna strata pôdy je nadlimitná aj pre stredne hlboké pôdy – protierózne opatrenia sú v týchto polohách preto potrebné. − pomerne veľká (30-80 t.ha-1.rok-1) - táto kategória erózie sa vyskytuje len na pozemkoch využívaných ako orná pôda – predpokladom je sklonitosť viac ako 7o a dostatočná dĺžka svahu. Takéto polohy sa nachádzajú v rôznych častiach územia a sú zastúpené na väčších plochách. V takomto území sú prejavy erózie už zrejmé (plošný splach, vytváranie eróznych rýh). Protierózne opatrenia sú v týchto polohách potrebné (hodnota erózie je limitná aj pre hlboké pôdy) – jednak je vhodné skrátenie dĺžky svahov vhodným členením pozemkov, v strmších polohách sú potrebné aj iné opatrenia – vhodnou alternatívou je zatrávnenie pozemkov. − veľká (80-150 t .ha-1.rok-1) - táto kategória sa vyskytuje v nadväznosti na predchádzajúcu kategóriu erózie, avšak na menších plochách. Protierózne opatrenia sú nevyhnutné, vhodná je aj zmena kultúry (TTP, sady, záhrady).

Priestorové rozmiestnenie vybraných kategórií potenciálnej a aktuálnej vodnej erózie pôdy je znázornené v účelovej mape č. 5a.

Náchylnosť územia na veternú eróziu Veterná erózia je odnos pôdnych častíc z vrchnej časti pôdneho profilu pôsobením vetra. Na území Slovenska sú všeobecne veternou eróziou intenzívnejšie postihované odlesnené územia v teplej suchej klimatickej oblasti so silnými vetrami - takmer výlučne ide o nížiny. Podmienkou je slabá

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.39

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia ochrana pôdy vegetačným krytom (územia využívané ako orná pôda). Pre náchylnosť územia na procesy veternej erózie sú okrem klimatických podmienok (veternosť územia) dôležité najmä zrnitosť a štruktúra pôdy. Pôdy v posudzovanom území obce Bielovce sú väčšinou nenáchylné na veternú eróziu (väčšina pôd s ílovito-hlinitou až hlinitou zrnitosťou). Výnimkou sú pôdy s vysokým obsahom piesčitých častíc alebo pôdy so zhoršenou štruktúrou (prachovité málo súdržné pôdy). Na základe pomocných výpočtov môžeme za pôdy čiastočne náchylné na veternú eróziu považovať zrnitostne ľahšie fluvizemné pôdy – fluvizeme na nive Ipľa, piesočnato-hlinité až hlinito-piesočnaté. Vyskytujú sa v niekoľkých enklávach v lokalitách Pri železnici, Oržán, Štrkovisko. Náchylnosť územia na zosuvné procesy a výmoľovú eróziu Zosuvné procesy sú v regióne Podunajskej nížiny veľmi zriedkavé a vyskytujú sa skôr v potenciálnej podobe. Predpokladom ich výskytu je nepriepustné podložie neogénnych sedimentov s vyvinutým zvetralinovým plášťom, ktorého stabilita je narúšaná (zamokrenie, vonkajší zásah). Aktívne prejavy zosuvnej činnosti sa v posudzovanom území nevyskytujú. Lokality potenciálne náchylné na zosuvné procesy sa nachádzajú v západnej časti územia – na strmých svahoch budovaných ílovitými neogénnymi horninami. Faktormi možnej aktivácie zosuvov v týchto polohách sú najmä klimatické vplyvy. Výmoľová erózia je geodynamickým javom poškodzujúcim pôdny kryt a reliéf a sťažujúcim hospodárske využívanie územia. Výmole a erózne ryhy sú mladé formy reliéfu, ktoré vznikajú jednak v záveroch úvalinovitých dolín v dôsledku spätnej erózie občasných tokov, jednak na strmých svahoch pokrytých delúviami ako výsledok erózneho pôsobenia vodného toku počas intenzívnych dažďov. Výmoľová erózia a bočná erózia vodných tokov môžu byť zároveň jedným z podmieňujúcich faktorov vzniku a pôsobenia zosuvných procesov. V k.ú. Bielovce je výmoľová erózia viazaná na erózne ryhy na strmších pahorkatinných svahoch, budovaných delúviami a neogénnymi horninami. Vyskytujú sa najmä v západnej a severnej časti územia v lokalitách Horný Čarad, Líščie diery, Rúbanisko, Veľká dolina. Vybudované zariadenia a opatrenia V súčasnosti nie sú na území obvodu PPÚ Bielovce vybudované žiadne zariadenia a opatrenia, ktoré by mali protierózny účinok. Počas terénneho prieskumu boli naopak zaznamenané nevhodné agrotechnické postupy (orba po spádnici). Nitrátová direktíva Pri návrhu poľnohoposdárskeho využívania územia a agrotechnických a organizačných protieróznych opatrení je potrebné brať o dúvahy, že posudzované územie zahŕňa produkčné plochy zaradené medzi zraniteľné oblasti v rámci tzv. Nitrátovej direktívy (Smernica 91/676/EC o ochrane vodných zdrojov pred znečistením dusičnanmi pochádzajúcimi z poľnohospodárstva), a teda preň platia z toho vyplývajúce opatrenia t.j. dodržiavanie Kódexu správnej poľnohospodárskej praxe. "Nitrátová direktíva" je súborom opatrení smerujúcich k zníženiu možností znečistenia vodných zdrojov (povrchové aj podzemné) dusičnanmi, ktoré môžu pochádzať z minerálnych hnojív, a z hospodárskych hnojív a to vtedy, keď sú aplikované v nadmerných dávkach a v nesprávnom čase, alebo keď sú zle uskladňované. V zraniteľných oblastiach sa na základe súboru pôdnych, hydrologických, geografických a ekologických parametrov určili pre každý poľnohospodársky subjekt 3 kategórie obmedzení hospodárenia: kategória A - produkčné bloky s najnižšm stupňom obmedzenia hospodárenia kategória B - produkčné bloky so stredným stupňom obmedzenia hospodárenia kategória C - produkčné bloky s najvyšším stupňom obmedzenia hospodárenia

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.40

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia

Časť navrhovaných protieróznych opatrení, nahmä delimitácia ornej pôdy a ochranné zatrávnenie je podmienená aj ustanoveniami Nitrátovej direktívy a Kódexu správnej poľnohospodárskej praxe.

Tabuľka č. 6 - Zoznam chránených plôch v k.ú. Bielovce SKPB Kateg. % SKPB Kateg. % SKPB Kateg. % 9901 B 100 1812 B 100 2811 A 100 2001 C 100 1901 B 100 2812 A 100 2002 C 100 1902 B 100 2901 C 100 3001 C 100 1903 B 100 2902 C 100 3002 B 100 1904 B 100 2903 C 100 3003 B 100 2601 A 100 2904 C 100 3006 B 100 2602 A 100 3601 A 100 3007 A 100 2603 A 100 3701 A 100 0706 B 100 2701 A 100 3702 A 100 0802 B 100 2702 C 100 3703 A 100 0803 B 100 2703 A 100 3704 A 100 0804 B 100 2704 A 100 3801 A 100 0805 B 100 2705 A 100 3802 A 100 1701 A 100 2706 B 100 3803 A 100 1702 A 100 2707 A 100 3804 A 100 1703 A 100 2708 A 100 3805 A 100 1801 C 100 2709 A 100 3806 A 100 1802 B 100 2801 C 100 3807 A 100 1803 B 100 2802 C 100 3808 A 100 1804 C 100 2803 C 100 3809 A 100 1805 C 100 2804 C 100 3810 A 100 1806 C 100 2805 B 100 3811 A 100 1807 C 100 2806 A 100 3901 A 100 1808 C 100 2807 A 100 3902 A 100 1809 C 100 2808 B 100 4801 A 100 1810 B 100 2809 A 100 4901 A 100 1811 B 100 2810 C 100

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.41

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia

2.3.2. Navrhované protierózne a pôdoochranné opatrenia

Protierózne opatrenia slúžia na ochranu pôdy pred účinkami vodnej a veternej erózie, okrem samotných opatrení (zatrávnenia, zalesnenia, vetrolamy, vsakovacie pásy) sem patria aj niektoré technické stavby a objekty (terasy, prehrádzky, prielohy a pod.). Patria medzi spoločné zariadenia a opatrenia, avšak majú často oveľa väčší dosah na celkovú ekologickú kvalitu a stabilitu krajiny. Pri posúdení potreby realizácie protieróznych opatrení v k.ú. Bielovce sme vychádzali z výpočtu potenciálnej vodnej erózie v území a z hodnôt prípustnej straty pôdy vodnou eróziou. Pri stanovení limitných hodnôt sa vychádzalo z potreby dlhodobého zachovania úrodnosti pôdy najmä pre poľnohospodárske využívanie. Prípustné hodnoty odnosu pôdy vodnou eróziou boli upravené Zákonom č. 220/2004 Z.z. o ochrane poľnohospodárskej pôdy, kde v Prílohe č. 1 sú uvedené nasledovné limitné hodnoty: ƒ plytké pôdy (do 30 cm) – 4 t.ha-1.rok-1 ƒ stredne hlboké pôdy (30-60 cm) – 10 t.ha-1.rok-1 ƒ hlboké pôdy (60-90 cm) – 30 t.ha-1.rok-1 ƒ veľmi hlboké pôdy (nad 90 cm) – 40 t.ha-1.rok-1. Realizáciu protieróznych opatrení je potrebné navrhovať v tých prípadoch, kedy hodnota potenciálnej erodovateľnosti pôdy pre ornú pôdu presahuje prípustnú hodnotu odnosu pôdy. K takýmto prípadom dochádza v k.ú. Bielovce na pomerne veľkých plochách (stredne strmé a strmšie svahy pahorkatiny využívané najmä ako orná pôda). Protierózne opatrenia by mali byť navrhované tak, aby pri kontrolnom výpočte eróznej straty pôdy nebola prekročená limitná hodnota potenciálnej vodnej erózie. Základom možných protieróznych opatrení v území sú organizačné opatrenia – predovšetkým úprava veľkosti a tvaru pozemkov. Takáto úprava by mala zohľadňovať pevné hranice v krajine (cesty, porasty vegetácie), konfiguráciu terénu (sklonitosť a dĺžku svahu) a mala by zabezpečiť dosiahnutie prípustnej hodnoty erózie pôdy. Úprava veľkosti a tvaru pozemkov z dôvodov protieróznej ochrany je potrebná vo viacerých lokalitách – napr. Kováčske rúbanisko, prvé zeme, Dolný Čarad, Pri Plešine, Plešina, Rúbanisko, Pri dedine. Na niektorých pozemkoch dĺžka svahu presahuje 600-800 m resp. ich výmera je viac ako 40- 50 ha. Členiť poľnohospodárske pozemky je pritom pri strednej hodnote sklonitosti územia (7-12o) vhodné v prípadoch, kde dĺžka svahu presahuje 250-300 m a výmera jednotlivých blokov ornej pôdy by nemala v pahorkatinnom území presiahnuť 20-25 ha. Výber osevných postupov a spôsob striedania plodín sú ďalšími možnými protieróznymi opatreniami. Na plochách erózne ohrozených je vhodné používať protierózne osevné postupy – a to v závislosti na intenzite potenciálnej erózie. Možné sú viaceré kategórie protieróznych osevných postupov - napr. osevný postup s vylúčením pestovania silážnej kukurice bez mulčovania povrchu pôdy a medziplodiny (možno ho použiť na erózne slabo až stredne ohrozenej ornej pôde), resp. osevný postup s vylúčením pestovania kukurice (na erózne stredne až silno ohrozenej pôde). Účinný je aj ďalší spôsob protieróznej ochrany – pásové striedanie plodín. V rámci tohto striedania môžu byť na erózne silno ohrozenej pôde uplatnené aj protierózne osevné postupy. Návrh konkrétneho postupu a navrhovaná šírka pásov vychádza z výpočtu prípustnej dĺžky svahov v návrhových areáloch. Posledným typom vhodných agrotechnických opatrení je ochranné zatrávnenie, ktoré sa používa na ochranu erózne veľmi silno ohrozenej pôdy. Niektoré navrhované pozemky so silnou náchylnosťou na vodnú eróziu a prejavmi aktuálnej erózie pôdy preto odporúčame alternatívne využívať ako trvalé trávne porasty, resp. prednostne na pestovanie viacročných krmovín na ornej pôde.

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.42

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia

Ako opatrenie na spomalenie povrchového odtoku z erózne ohrozeného územia je možné využiť aj zatrávnenie údolnice. Okrem organizačných opatrení je možné použiť aj agrotechnické opatrenia, ktoré spočívajú v používaní vhodného spôsobu obhospodarovania pôdy. Základným opatrením, ktoré je vhodné použiť v území, je vrstevnicové obrábanie pôdy. Možné je aj využitie tzv. bezorbových technológií (výsev do ochrannej plodiny, resp. strniska), prípadne mulčovanie povrchu pôdy. Technické protierózne opatrenia (terénne urovnávky, terasovanie, prielohy, priekopy, protierózne nádrže a i.) nie sú v území špeciálne navrhované. V značnej miere však navrhujeme kombinované opatrenie, ktoré do tejto kategórie čiastočne patrí. Navrhované technické protierózne opatrenia V lokalite Kováčske rúbanisko, kde je väčšina pozemkov postihnutých vodnou eróziou navrhujeme poľn. pôdu členiť formou realizácie protieróznych medzí PE1 až PE5 – zatrávnených pásov vo forme protierózneho prielohu, kombinovaného s výsadbou drevinnej vegetácie, ktoré budú vybudované pozdĺž zatrávnených prístupových ciest. Protierózny účinok predpokladáme aj u zatrávnených komunikácií ZC9 a ZC10 a biokoridorov BK8, BK12 a BK13. Najmä v juhovýchodnej časti územia je vhodné realizovať aj ochranu proti veternej erózii – niektoré navrhované protierózne vegetačné pásy by preto mali mať charakter vetrolamov. Delimitácia pôdneho fondu - vyčlenenie poľnohospodárskej pôdy do trvalých trávnych porastov. V lokalite Líščie diery navrhujeme zatrávniť plochy ornej pôdy č. 275, 276, 623 a 644. Tieto plochy ponechávame s atribútom Orná pôda vľkobloková alternatívne t.t.p. (OVTTP). Pre účinné zníženie vodnej erózie by sa však mali protierózne osevné postupy, resp. delimitácia do t.t.p. uplatňiť aj na plochách č.277, 278, 233, 231, 647, 24. 243, 244, 245 a 246. V dokumentácii MÚSES boli navrhované hlavné opatrenia na ochranu proti vodnej erózii – najmä delimitácia pozemkov (zatrávnenie erózne najviac ohrozených pozemkov ornej pôdy), výsadba ochranných protieróznych medzí a pásov, ako aj aplikácia protieróznych opatrení na pozemkoch ornej pôdy. Návrh protieróznych opatrení bol zapracovaný do erózneho modelu a vypočítaný bol stav eróznej ohrozenosti územia ako kontrola zlepšenia súčasného stavu eróznej ohrozenosti územia.

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.43

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia

2.4 Účelové poľnohospodárske a lesohospodárske zariadenia

2.4.1 Zhodnotenie existujúceho stavu

Väčšina územia obvodu PPÚ Bielovce je poľnohospodársky využívaná (viac ako 80 % územia). V území hospodári viacero väčších užívateľov poľnohospodárskej pôdy (bližšie v kapitole 4). V štruktúre poľnohospodárskej pôdy v území dominuje orná pôda. V území obvodu PPÚ je zastúpená na výmere 752,51 ha (68,2 %). Zastúpené sú najmä veľkoblokové polia, maloblokové polia (záhumienky) sú situované najmä v blízkosti intravilánu obce. Zastúpenie trvalých trávnych porastov v riešenom území je pomerne významné – v obvode PPÚ je to 140,3 ha (12,7 %). Prevažujú extenzívne trvalé trávne porasty v severnej a východnej časti územia – bývalé pasienky, ktoré v súčasnosti už čiastočne zarastajú drevinami. Intenzívne využívané TTP (lúky) zaberajú len 13,6 ha. Zastúpenie trvalých poľnohospodárskych kultúr je v území pomerne malé. Vyskytujú sa tu vinohrady, sady aj záhrady. V obvode PPÚ zaberajú 56,4 ha (3,2 %). V rámci obvodu PPÚ zaberajú 17,8 ha (1,6 %). Záhrady sú viazané najmä na intravilán obce, vinohrady a sady sa vyskytujú v lokalitách Viničky, Líščie diery a Pivničky. Časť trvalých kultúr je v súčasnosti nevyužívaná. Zastúpenie lesných pozemkov v území obvodu PPÚ je malé, hoci v skutočnosti zaberajú väčšiu výmeru. Evidenčná výmera lesných pozemkov v území je 32,8 ha (3,0 % výmery). Lesné porasty sú kategorizované prevažne ako hospodárske lesy s dominujúcou produkčnou funkciou, čiastočne aj ako ochranné lesy (1,7 ha). Časť výmery zaberajú tzv. biele plochy, ktoré budú delimitované do lesnej pôdy (67,1 ha). Lesné pozemky sú obhospodarované Lesmi SR, urbárskym spoločenstvom.... a viacerými súkromnými vlastníkmi. Rozhraničenie medzi poľnohospodárskou pôdou a lesným pôdnym fondom bolo vykonané v etape účelového mapovania polohopisu, kedy bolo vykonané aj komisionálne šetrenie nesúladov medzi evidovaným a skutočným stavom druhov pozemkov. V kapitole Súčasná krajinná štruktúra je uvedený podiel jednotlivých druhov pozemkov na celkovej výmere v obvode PPÚ. Vybudované zariadenia a opatrenia V obvode PPÚ Bielovce sa v súčasnosti nenachádzajú prevádzkované účelové zariadenia poľnohospodárstva a lesného hospodárstva. Sú tu však nasledovné lokality bývalých hospodárskych dvorov:

− bývalý poľnohospodársky dvor na južnom okraji intravilánu v lokalite Šariny (areál je vo vlastníctve firmy Biely Sokol s.r.o., objekty sú zbúrané). Predpokladané využitie je na spracovanie poľnohospodárskych produktov. − bývalý areál živočíšnej výroby severne od obce v lokalite Pod Pivničkami – opustený, budovy sú zbúrané, pozemok je vo vlastníctve štátu. Budúce využitie nie je určené. − menšie objekty bývalého ovčína v severnej časti územia v lokalite nad Veľkou dolinou sú rovnako opustené a devastované. − medzi existujúce poľnohospodárske a lesohopodárske zariadenia možno zaradiťaj existujúce poľné spevnené komunikácie

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.44

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia

2.4.2 Návrh poľnohospodárskeho využívania územia

Regulatívy poľnohospodárskeho využívania územia

Poľnohospodárstvo je v k.ú. Bielovce prevažujúcou hospodárskou aktivitou – poľnohospodárske pozemky zaberajú 81,5 % výmery územia. Súčasná ekologická kvalita poľnohospodárskej krajiny však nie je na väčšine územia uspokojivá. V krajine prevažujú veľkoblokové polia, veľké plochy územia boli meliorované, nadmerné bolo používanie chemických látok. Zmeny vo využívaní územia nastali po r. 1990, pričom čiastočne smerujú k zlepšeniu ekologickej kvality územia (zníženie intenzity používania agrochemikálií, väčšie zastúpenie maloblokovo využívaných pozemkov), avšak čiastočne majú aj negatívny dopad (zarastanie pomerne veľkých plôch bývalých trávnych porastov). Úlohou návrhov projektu pozemkových úprav by mala byť optimalizácia poľnohospodárskej krajiny tak, aby sa stabilizovala hranica medzi poľnohospodárskou pôdou a lesným pôdnym fondom a aby sa dosiahlo environmentálne vhodné obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy. Za týmto účelom je vhodné dodržiavať nasledovné regulatívy poľnohospodárskej činnosti v území: ƒ zabezpečenie environmentálne vhodného usporiadania poľnohospodárskych pozemkov - zmena priestorovej štruktúry poľnohospodárskej pôdy podľa návrhov projektu pozemkových úprav (viď kapitola 7), ƒ zvýšenie výmery trvalých trávnych porastov v území - realizovať zatrávnenie niektorých pozemkov ornej pôdy, zabezpečiť opätovné využívanie opustených pasienkov, ƒ intenzívnejšie využívanie maloplošných vinohradov a ovocných sadov, ƒ aplikovanie protieróznych opatrení na ornej pôde, ƒ zachovanie vybraných porastov mimolesnej drevinnej vegetácie a výsadba nových, starostlivosť o porasty v rámci spoločných zariadení a opatrení, Živočíšstvo v poľnohospodárskej krajine je ohrozované predovšetkým činnosťou spojenou s nadmerným hnojením a používaním agrochemikálií. Ako významný sa javí aj nedostatok remízok, medzí a úhorov najmä v jv. časti katastra. Za účelom ochrany poľných biotopov živočíšstva je potrebné usmernenie poľnohospodárskej činnosti v území a obmedzenie aplikácie rodenticídov, pesticídov a chemických hnojív, zachovanie a úprava medzí, remíz a rozptýlenej drevinovej vegetácie. Potrebné je aj zvýšenie pestrosti pestovaných kultúrnych plodín. Regulatívy lesného hospodárstva

Lesné hospodárstvo je v prípade k.ú. Bielovce pomerne významné – hoci evidenčne zaberajú lesy len 3 % výmery územia, v skutočnosti je to viac ako 12 %. V území sú zastúpené najmä hospodárske lesy, v menšej miere ochranné lesy. Súčasná ekologická stabilita a biotická hodnota lesných porastov je nízka – na väčšine plochy sú vyvinuté lesné porasty charakteru agátových monokultúr, pričom aj veková štruktúra porastov je nevyhovujúca. Základný návrh opatrení pre lesné porasty územia je preto pomerne jednotný. V lesných porastoch je potrebné urobiť postupnú zmenu drevinového zloženia - odstraňovať agát a nahrádzať ho pôvodnými druhmi drevín. Cieľom by malo byť postupné dosiahnutie cieľového drevinového zloženia tak, aby výhľadové drevinové zloženie lesných porastov zodpovedalo prirodzenému. Prvoradým cieľom lesného hospodárstva je trvalé udržanie vlastností lesného ekosystému, čo by malo byť dosiahnuté predovšetkým tzv. prírode blízkym lesným hospodárstvom. Je to stratégia obhospodarovania lesa, pri ktorej sa les chápe ako ekosystém, pričom tento využívaním ekologických zákonitostí bude tak utváraný, že jeho spoločensky závažné funkcie (produkcia drevnej suroviny, ochranný účinok, rekreácia) budú trvalo plnené (Korpeľ, Saniga 1995).

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.45

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia

Prírode blízky lesný porast by mal byť nerovnoveký, tvorený pôvodnými drevinami. Spravidla sa vyznačuje hlúčkovitou až ostrovkovitou, t.j. nepravidelne stupňovitou, prípadne viacvrstvovou výstavbou. Prírode blízky les predstavuje zdôvodnenú, stanoveným cieľom primeranú syntézu ekologických a ekonomických aspektov. Za účelom zlepšenia ekologickej stability a zvýšenia biotickej významnosti lesných porastov v k.ú. Bielovce navrhujeme nasledovné všeobecné opatrenia, platné pre súčasné aj delimitované lesné porasty: ƒ podpora prirodzeného druhového zloženia lesných biotopov a postupná rekonštrukcia lesných porastov, ƒ podstatné obmedzenie používania clonného rubu, prednostné používanie účelového výberu počas ťažby v lesných porastoch ƒ výrazné obmedzenie lesohospodárskej činnosti v hniezdnom období (ťažba, približovanie, doprava dreva a zalesňovacie práce), ƒ ponechávanie stromov a drevnej hmoty v porastoch - hniezdne a dutinové stromy, podiel ležaniny, ƒ zapracovanie navrhovaných opatrení MÚSES do lesného hospodárskeho plánu pre ďalšie obdobia. Podrobné návrhy a plány lesného hospodárenia, rešpektované a realizované lesohospodárskymi subjektami, sú úlohou špecializovanej lesníckej organizácie resp odborne spôsobilej osoby. Je však vhodné, aby lesné hospodárske plány zohľadňovali vyššie uvedené zásady a aby sa hospodárenie v lesoch v záujmovom území postupne stalo prírode blízkym. Základným návrhom pre nepôvodné lesné porasty je postupná zmena drevinového zloženia - odstraňovanie agátu a ďalších nepôvodných druhov a ich náhrada za pôvodné druhy. Cieľom by malo byť postupné dosiahnutie cieľového drevinového zloženia tak, aby výhľadové drevinové zloženie lesných porastov zodpovedalo prirodzenému. Keďže ide o pomerne náročnú úlohu, v prvej etape obnovy prirodzeného drevinového zloženia je možné sústrediť sa na porasty v biocentrách, obnovované porasty, mladiny a porasty s malým podielom nepôvodných drevín. Takéto návrhy sú súčasťou dokumentácie MÚSES. Pri obnove lesného hospodárskeho plánu by bolo potrebné definovať cieľové drevinové zloženie na základe mapovaných lesných typov a ich hospodárskych súborov – cieľové drevinové zloženie by sa malo blížiť prirodzenému a pôvodné druhy drevín by mali byť preferované. Niektoré lesné porasty navrhujeme preradiť do kategórie ochranných lesov z dôvodu nepriaznivých terénnych podmienok (tvorba eróznych rýh).

Delimitácia pozemkov do lesnej pôdy

V rámci komisionálneho šetrenia nesúladov medzi evidovaným a skutočným stavom v obvode PPÚ Bielovce bol posúdený stav lokalít mimo lesnej pôdy, ktoré spĺňajú kritériá na začlenenie do lesných pozemkov. V území bolo takto vymedzených 38 lokalít, ktoré boli v rámci pozemkových úprav posudzované z hľadiska delimitácie do lesnej pôdy. Ich výmera dosahuje spolu 67,1 ha. Väčšinou ide o pozemky evidované pred PPÚ ako trvalé trávne porasty, menej ako orná pôda resp. iné kultúry. Sumarizácia pozemkov je uvedená v tabuľke č. 7 (plochy s návrhom delimitácie do lesnej pôdy sú znázornené v účelovej mape č. 2c).

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.46

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia

Tabuľka č. 7 – Plochy navrhované na delimitáciu do lesnej pôdy

Parcis Druh pozemku Označ. Výmera Súčasný charakter pozemku Navrhované využitie (KLADPROJ) (podľa C-KN) 1 639 6,592 ttp porast v eróznom výmole ochranný les 2 485 0,300 ttp okraje plošného porastu hospodársky les 3 484 7,052 ttp plošný porast, les hospodársky les 4 483 3,349 ttp porast v eróznom výmole ochranný les 5 482 2,397 ttp plošný porast, les hospodársky les 6 481 0,159 ttp plošné porasty v údolí hospodársky les 7 480 1,563 ttp porast v eróznom výmole ochranný les 8 479 2,690 ttp plošné porasty v údolí hospodársky les 9 474 1,288 ttp plošný porast, les hospodársky les 10 473 3,201 ttp plošný porast, les hospodársky les 11 466 0,590 ttp elektrovod nelesné plochy 12 465 3,998 ttp,op,vinica plošný porast, les hospodársky les 13 464 0,302 ttp,op,vinica elektrovod nelesné plochy 14 463 2,373 ttp,op,vinica plošný porast, les hospodársky les 15 462 0,385 ttp lesík, remízka ochranný les 16 461 0,145 ttp časť plošného porastu ochranný les 17 461 0,754 op, ostatná plošný porast, les ochranný les 18 460 0,048 op okraje lesíka ochranný les 19 460 0,086 op, ttp okraje lesíka ochranný les 20 467 0,181 ostatná, zastav okraje lesa hospodársky les 21 467 8,741 ttp plošný porast, les hospodársky les 22 475 0,613 ttp plošný porast, les hospodársky les 23 468 0,453 ttp okraje lesíka hospodársky les 24 478 1,895 ttp okraje lesa a medza hospodársky les 25 478 0,410 ttp plošný porast, les hospodársky les 26 477 0,132 ttp elektrovod nelesné plochy 27 476 1,053 ttp plošný porast, les hospodársky les 28 476 0,384 ttp okraje lesa hospodársky les 29 477 0,038 ttp elektrovod nelesné plochy 30 478 0,175 ttp okraje lesa hospodársky les 31 470 4,822 op plošný porast, les hospodársky les 32 472 3,501 op,ttp plošné porasty v údolí hospodársky les 33 472 0,106 ttp plošné porasty v údolí hospodársky les 34 470 1,850 ttp okraje lesa hospodársky les 35 469 0,333 ttp okraje lesa hospodársky les 36 471 2,562 op plošný porast, les hospodársky les 37 471 0,610 ttp plošný porast, les hospodársky les 38 471 1,989 op,ttp okraje lesa hospodársky les Označ . – označenie plochy v mape 2c, Parcis – číslo návrhovej parcely (č. objektu vo vrstve KLADPROJ)

Odporúčaný návrh štruktúry poľnohospodárskej a lesnej pôdy

V rámci tejto podkapitoly je uvedený výsledný návrh štruktúry poľnohospodárskeho a lesohospodárskeho využívania územia v území obvodu PPÚ Bielovce vrátane zohľadnenia ostatných požiadaviek a potrieb v území (prípadné vymedzenie verejných a spoločných zariadení a opatrení). Pri návrhu priestorovej štruktúry územia boli do úvahy brané najmä nasledovné kritériá:

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.47

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia

ƒ vymedzenie plôch pre poľnohospodárstvo - návrh na funkčnú delimitáciu poľnohospodárskej pôdy - ornej pôdy, trvalých trávnych porastov, trvalých kultúr, ƒ vymedzenie plôch pre lesné hospodárstvo – hospodárske lesy, ochranné a účelové lesy, ƒ rozhraničenie poľnohospodárskej a lesnej pôdy - posúdenie vhodnosti súčasného stavu, posúdenie vhodnosti ponechania plôch zarastených samonáletom na poľnohospodárske alebo lesné účely, návrh zmien medzi poľnohospodárskymi a lesnými pozemkami. Návrh priestorovej štruktúry poľnohospodárskej a lesnej pôdy bol zapracovaný do mapy návrhu funkčného usporiadania územia v mierke 1:5 000, ktorý je hlavnou mapovou prílohou tejto dokumentácie. V zjednodušenej forme je znázornený aj v účelovej mape č. 2c. Navrhované zmeny vo výmerách poľnohospodárskej a lesnej pôdy vzhľadom k evidenčnému a súčasnému stavu sú uvedené v tabuľke č. 8. Zhrnúť ich možno nasledovne: ƒ výmera lesnej pôdy by sa mala vzhľadom k evidenčnému aj súčasnému stavu zvýšiť. Do LPF by mali byť delimitované viaceré tzv. biele plochy – väčšie plošné porasty drevín v súčasnosti evidované ako TTP alebo ostatné plochy. V porovnaní s historickou krajinnou štruktúrou však ide o podstatne nižšiu výmeru lesa. Predpokladaný nárast lesných pozemkov vzhľadom k evidenčnému stavu aj mapovanému stavu predstavuje 66,6 ha. ƒ výmera poľnohospodárskej pôdy by sa mala vzhľadom k evidenčnému stavu výrazne znížiť (o 111,9 ha), v porovnaní s aktuálnym stavom ide o úbytok 30,8 ha. Táto skutočnosť je daná rozsiahlou delimitáciou plôch evidovaných ako TTP do lesnej pôdy a čiastočne aj návrhom nových pozemkov ostatných plôch (ochranná vegetácia a cestné pozemky). Z hľadiska odporúčaných zmien kategorizácie poľnohospodárskych pozemkov je vzhľadom k evidenčnému stavu najvýznamnejšou zmenou výrazný úbytok trvalých trávnych porastov a mierny nárast ornej pôdy. Naopak vzhľadom k aktuálnemu stavu využívania pozemkov je navrhovaný výrazný úbytok ornej pôdy (o 106,6 ha), nárast trvalých trávnych porastov (o 81,6 ha) a mierny úbytok trvalých kultúr (o 5,8 ha). Tieto rozdiely sú spôsobené nesúladom evidenčného stavu pozemkov s aktuálnym využívaním krajiny (bližšie v kapitole 1.5).

Tabuľka č. 8 – Zmeny priestorovej štruktúry poľnohospodárskej a lesnej krajiny v obvode PPÚ Bielovce

Evidenčný Návrhový Porovnanie stav Súčasný stav stav (Návrh Návrh - skut. Kultúra KN-C (zameranie) VZFUÚ) Návrh - KN-C stav lesná pôda 32,75 32,92 99,31 66,56 66,39 poľnohospodárska pôda spolu 991,74 910,61 879,81 -111,93 -30,80 z toho: orná pôda 622,76 752,48 645,92 23,16 -106,56 sady a záhrady 12,92 17,79 11,97 -0,95 -5,82 trvalé trávne porasty 356,06 140,34 221,92 -134,14 81,58

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.48

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia

Účelové poľnohospodárske a lesohospodárske zariadenia

V rámci projektu pozemkových úprav Bielovce nenavrhujeme zriadenie nových účelových poľnohospodárskych zariadení s charakterom verejných zariadení a opatrení. Bývalý poľnohospodársky dvor na južnom okraji intravilánu v lokalite Šariny je síce plánovaný na zriadenie poľnohospodárskeho spracovateľského závodu, avšak pozemky sú v súkromnom vlastníctve firmy Biely Sokol s.r.o., a tak nebude mať charakter spoločného alebo verejného zariadenia. Bývalý areál živočíšnej výroby v lokalite Pod Pivničkami par.č. 596 (opustené hospodárske objekty) sú situované na pozemku v správe štátu – ich ďalšie využitie nie je zatiaľ určené. K ploche je navrhnutá prístupová komunikácia. Vo VZFU navrhujeme rekultiváciu tejto plochy, avšak nie ako spoločné alebo verejné opatrenie – jej realizácia bude závisieť od budúceho vlastník,a resp. užívateľa tejto plochy. Menšie objekty bývalého ovčína v severnej časti územia v lokalite nad Veľkou dolinou sú opustené a devastované, ich obnova nie je reálna. Účelové zaradenia lesného hospodárstva v území nenavrhujeme. Na manipuláciu s drevom slúžia dočasné skládky a manipulačné plochy v rámci lesného pôdneho fondu a trvalých trávnych porastov.

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.49

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia

2.5 Ostatné nepoľnohospodárske zariadenia a opatrenia

2.5.1 Zhodnotenie existujúceho stavu

Medzi ostatné nepoľnohospodárske zariadenia a opatrenia, ktoré je potrebné zohľadniť v procese pozemkových úprav, patria najmä verejné zariadenia a opatrenia charakteru vybavenosti obce, rekreačných a športových zariadení na dodávku pitnej vody a čistenia odpadových vôd, ostatnej technickej infraštruktúry, ale aj zámery na obytnú výstavbu a výrobné aktivity v území. Zastavané územie obce, v ktorom sa náchádza väčšina týchto zariadení nie je súčasťou OPPÚ. Podľa zákona č. 220/2004 Z.z. sú všetky poľnohospodárske pôdy podľa príslušnosti do BPEJ zaradené do 9 skupín kvality pôdy. Najkvalitnejšie patria do 1. skupiny a najmenej kvalitné do 9. skupiny. Prvé 4 skupiny sú chránené podľa §12 zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy a možno ich dočasne alebo trvale použiť na nepoľnohospodárske účely iba v nevyhnutných prípadoch, ak nie je možné alternatívne riešenie.

Medzi ostatné nepoľnohospodárske zariadenia a opatrenia, ktoré je potrebné zohľadňovať v procese pozemkových úprav, patria najmä verejné zariadenia a opatrenia charakteru vybavenosti obce, rekreačných a športových zariadení, zariadení na dodávku pitnej vody a čistenia odpadových vôd, ostatnej technickej infraštruktúry, ale aj zámery na obytnú výstavbu a výrobné aktivity v území. Hlavné nepoľnohospodárske plochy a areály v území a technická infraštruktúra obce sú znázornené v rámci účelovej mapy č. 6a. Bývanie a vybavenosť obce Obec Bielovce (Ipolybél) je historickou prícestnou dedinou so sústredenou zástavbou rodinných domov popri obecných komunikáciách. Okrem obytných objektov sa v obci nachádzajú niektoré objekty vybavenosti – obecný úrad, dva kostoly, bývalý detský domov, predajňa potravín, pohostinstvo, Väčšinu plôch v intraviláne zaberajú súkromné záhrady a sady. Zo zaujímavých kultúrno-historických objektov sa v obci nachádza najmä kaštieľ rodiny Cséci zo zač. 19. storočia (dvojvežová stavba v neogotickom štýle s parkom). Objekt je súkromným vlastníctvo, v súčasnosti sa kaštieľ aj park rekonštruujú. Okrem toho sa v obci nachádza

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.50

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia neoklasicistický kaštieľ Bossányiovcov z 19. storočia (prestavaný v 20. storočí) a 2 kostoly (rímskokatolícky kostol sv. Martina a reformovaný kostol). Na parcele č. 505 sa nachádza miestny cintorín, ktorý má v projekte charakter verejného zariadenia – potrebnú výmeru naň teda poskytuje obec zo svojich vlastných pozemkov. Výrobné aktivity V k.ú. Bielovce nie sú v súčasnosti rozvinuté rozsiahlejšie výrobné aktivity – nenachádzajú sa tu prakticky žiadne výrobné areály priemyselného charakteru, rozvinutá je najmä poľnohospodárska výroba. V obci sú len prevádzky drobných služieb. Technická infraštruktúra Vybavenosť obce Bielovce z hľadiska technickej infraštruktúry je nedostatočná: ƒ obec je zásobovaná elektrickou energiou z VN liniek 22 kV prostredníctvom transformačnej stanice, ƒ obec nie je plynofikovaná, ƒ obec má vybudovaný spoločný obecný vodovod, zásobovanie obyvateľstva vodou je realizované čiastočne aj z miestnych zdrojov (domových studní). ƒ obec nie je odkanalizovaná. V súčasnosti je spracovaný projekt kanalizácie(EIA) Zariadenia na agroturistiku, cestovný ruch a rekreáciu Rekreačné využitie územia obce Bielovce je minimálne – v súčasnosti sa v území nenachádzajú žiadne verejné rekreačné objekty ani zariadenia cestovného ruchu. Rekreačný potenciál obce je možno vidieť najmä v oblasti cykloturistiky, agroturistiky a poľovníctva, v súčasnosti je však nevyužívaný. Potenciálom je aj poloha na hraniciach s Maďarskou republikou a možnosť obnovy historického mostu pre peších a cyklistov cez rieku Ipeľ. V súčasnosti sa v obvode PPÚ nachádza z rekreačných zariadení len futbalové ihrisko, par.č. 542, ktoré je však bolo zanedbané a je potrebné ho obnoviť – podobne ako cintorín má charker verejného obecného zariadenia – výmeru poskytuje obec a realizácia výstavby je tiež v kompetencii obce.

2.5.2 Návrh nepoľnohospodárskeho využívania územia

Obec Bielovce leží v Nitrianskom kraji, v južnej časti okresu Levice. Pre územie je platná nadradená územnoplánovacia dokumentácia ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja – spracovaná bola v r. 1998 a aktualizovaná v r. 2004 (AUREX Bratislava). V rámci územného plánu regiónu nie sú priamo v k.ú. Bielovce a jeho najbližšom okolí navrhované žiadne nové aktivity ani verejno-prospešné zámery. Územie leží mimo významných sídelných jadier a nadregionálne a regionálne významných rozvojových osí. Obec Bielovce je súčasťou regiónu Dolné Pohronie a Poiplie, v rámci ktorého bolo založených niekoľko mikroregiónov. Obec nemá spracovaný územný plán obce. Spracovaný má však dokument Rozvojový plán obce Bielovce, ktorý spracováva obec v spolupráci s Regionálnou rozvojovou agentúrou Ipeľ – Hron. Dokument bol aktualizovaný v r. 2007 a obsahuje profil obce, strategickú víziu, SWOT analýzu, definovanie hlavných rozvojových oblastí a rozvoj základnej infraštruktúry. Definované sú dve hlavné rozvojové oblasti obce – cestovný ruch a poľnohospodárstvo. Cestovný ruch v obci by mal byť založený na rozvoji 5 hlavných oblastí: peší turizmus, vidiecky turizmus, cyklistický turizmus, poľovnícky turizmus a rybolovný turizmus. Poľnohospodárstvo by malo byť založené na rozvoji týchto hlavných oblastí: pestovanie obilnín, pestovanie zeleniny a ovocia, pestovanie liečivých rastlín, chov hovädzieho dobytka, ošípaných a hydiny.

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.51

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia

Pre tieto oblasti chce obec vytvárať vhodné podmienky. Hlavnými prioritami obce je rozvoj základnej infraštruktúry, konkrétne: ƒ technická infraštruktúra (napr. kanalizácia, plynofikácia, vybudovanie chodníkov, rekonštrukcia nevyužitých objektov) ƒ životné prostredie – zazeleňovanie obce (vytvorenie obecného parku, výsadba verejnej zelene), zabezpečenie čistoty a poriadku v obci ƒ sociálna oblasť a zdravotníctvo (vytvorenie zdravotného strediska, zriadenie klubu dôchodcov) ƒ školstvo a duchovný rozvoj, kultúra a šport (obnova ihriska, zriadenie kultúrno- športového centra, zriadenie farského úradu). Na základe konzultácií so starostkou obce sú v obci Bielovce plánované nasledovné rozvojové zámery (znázornené sú v účelovej mape č. 6b): ƒ Lokalita V1 (areál bývalého poľn. podniku, par.č.490 až 496) – návrhová plocha miestnej výroby – jej využitie je závislé od budúceho vlastníka a užívateľa – väčšinovým vlastníkom pozemkov je farma Biely Sokol. Lokalita je situovaná medzi štátnou cestou a melioračným kanálom v lokalite Šariny, na južnom okraji obce. ƒ Lokalita B1 – návrhová plocha bývania. Navrhovaná dostavba voľného priestoru v intraviláne obce v susedstve železničnej trate. Súčasný stav: orná pôda. Výmera 0,50 ha (mimo obvodu PPÚ). ƒ Lokalita B2 – návrhová plocha bývania. Navrhovaná dostavba voľného priestoru na južnom okraji intravilánu obce pri štátnej ceste. Súčasný stav: malobloková orná pôda. Výmera 0,51 ha (čiastočne mimo obvodu PPÚ, do obvodu PPÚ zasahuje 0,25 ha). ƒ Lokalita B3 (par.č.645) – návrhová plocha bývania. Navrhované situovanie rodinných domov popri účelovej ceste k cintorínu a do lokality Viničky. Súčasný stav: orná pôda. Výmera 1,93 ha. ƒ Lokalita B4 (par.č.543) – návrhová plocha bývania. Navrhované situovanie rodinných domov popri účelovej ceste za cintorínom, smerom k existujúcej zástavbe. Súčasný stav: opustené ruderalizované plochy a záhrady. Výmera 1,27 ha. ƒ ƒ Lokalita B5 – návrhová plocha bývania. Navrhované situovanie rodinných domov popri účelovej ceste k pivniciam pod Pivničkami. Súčasný stav: orná pôda. Výmera 2,05 ha. Okrem vyššie uvedených lokalít sa v rámci obvodu PPÚ Bielovce nachádzajú aj nasledovné pozemky, ktoré nemajú poľnohospodársku a lesohospodársku funkciu: ƒ ostatné plochy s ekostabilizačnou funkciou - plošné porasty drevín mimo LPF, líniové porasty - drevinné medze, ƒ vodné toky a plochy – vodné toky, brehy vodných tokov a brehové porasty, ƒ dopravné prvky - štátna cesta, miestne komunikácie, účelové cesty spevnené, účelové cesty nespevnené, železničná trať, ƒ zastavané a ostatné plochy - plochy individuálnej zástavby, záhrady pri rodinných domoch, spevnené plochy, technické objekty, poľnohospodárske objekty, ostatné plochy na železničných pozemkoch, protipovodňová hrádza Ipľa a pod. Osobitnú funkciu a význam pre rozvoj regiónu može mať Cyklotrasa Šahy – Bielovce – Štúrovo.

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.52

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia

Stratégia rozvoja cestovného ruchu Nitrianskeho samosprávneho kraja na roky 2007 - 2013 (Nitra, máj 2008) obsahuje návrh cyklotrasy Ipeľská cyklomagistrála Štúrovo – Kamenica nad Hronom – Bajtava – Salka – Malé Kosihy – Pastovce – Bielovce – Ipeľský Sokolec – Kubáňovo – Vyškovce nad Ipľom – Šahy – Tešmak v dĺžke cca 50 km. V rámci projektu pozemkových úprav je možné uvažovať s rekreačným využitím územia katastra a novonavrhnutých spevnených poľných komunikácií ako súčasť cykloturistickej trasy, ktorá by viedla zo Šiah, cez Bielovce, do Štúrova známeho aktivitami v oblasti letného turizmu (kúpalisko Vadaš), resp. blízkosťou turisticky atraktívneho Ostrihomu. Pri realizácii cyklotrasy môže byť nápomocným fakt, že projekt pozemkových úprav je psracúvaný aj v susedných k.ú. Ipeľský Sokolec a Lontov, čo by v budúcnosti umožnilo rozšírenie hlavnej cyklistickej trasy o ďalšie miestne okruhy a odbočky. V obvode PPÚ by mohli byť na cyklotrasu využité spevnené komunikácie HPC1, HPC2, HPC3, HPC5, HPC6, HPC8 a HPC9.

Možné využitie navrhovaných spevnených poľných komunikácií pri prepojení so susednými katastrálnymi územiami ako cyklotrasy

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.53

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia

2.6 Ekológia a životné prostredie

2.6.1 Zhodnotenie existujúceho stavu

Ekologické opatrenia a opatrenia na zlepšenie stavu životného prostredia spočívajú v zlepšení podmienok biodiverzity krajiny a ekologickej stability územia. Patria sem návrhy územného systému ekologickej stability (biocentrá, biokoridory, interakčné prvky, iné ekologicky významné prvky), návrhy na ochranu prírody a prírodných zdrojov, v širšom zmysle krajinotvorba. Kvalita životného prostredia v k.ú. Bielovce je podrobne hodnotená v dokumentácii MÚSES z viacerých hľadísk – negatívne faktory životného prostredia, zaťaženie a ohrozenie krajiny antropogénnymi činnosťami, klasifikácia ekologickej stability územia. V nasledovnom texte uvádzame najdôležitejšie výsledky hodnotenia s dôrazom na ekologickú kvalitu a biodiverzitu územia. Ochrana prírody a krajiny V k.ú. obce Bielovce a jeho bezprostrednom okolí nie sú vyhlásené žiadne územia chránené podľa Zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. Najbližšie vyhlásené chránené územie sa nachádza vo vzdialenosti cca 5 km západne od k.ú. Bielovce – ide o Prírodnú rezerváciu Vozokanský luh (k.ú. Vozokany nad Hronom – výmera 11,05 ha, vyhlásený v r. 1953). Účelom je ochrana posledného zvyšku pôvodného lužného lesa na dolnom Pohroní. Do širšieho okolia posudzovaného územia zasahujú aj nasledovné významné lokality: ƒ územie európskeho významu SKUEV0129 Cerovina - výmera 342,24 ha (k.ú. Mikula, Šalov, Trhyňa, Želiezovce). Dôvodom vyhlásenia územia je ochrana významných biotopov (najmä dubové, dubovo-hrabové lesy a lužné lesy) a druhov živočíchov (modráčik bahniskový, ohniváčik veľký). Južný okraj chráneného územia je vo vzdialenosti cca 2 km od hranice k.ú. Bielovce. ƒ chránené vtáčie územie SKCHVU004 Dolné Pohronie – výmera 1210 ha, zasahuje do 7 katastrálnych území (najbližšie Pastovce). Dolné Pohronie je jedným z piatich najvýznamnejších území na Slovensku pre hniezdenie včelárika zlatého (Merops apiaster). ƒ navrhované územie európskeho významu SKUEV0556 Ipeľ – ekosystém dolnej časti rieky Ipeľ (v štádiu návrhu, o ich územnej ochrane ešte nebolo rozhodnuté). V susedstve územia v Maďarskej republike je situovaný národný park Dunaj – Ipeľ (Duna- Ipoly Nemzeti Park). Národný park bol vyhlásený v r. 1997 na rozlohe 60.314 ha - siaha od Budapešti po Balassagyarmat. Národný park sa vyznačuje veľkou pestrosťou krajinných typov (nížiny, riečne doliny, pohoria), flóry a fauny s vyše 760 chránenými druhmi, ako aj kultúrno-historickými pamiatkami. Okraj národného parku je vo vzdialenosti cca 1 km od hranice k.ú. Bielovce. Rieka Ipeľ na maďarskej strane a pohorie Börzsöny patria aj medzi lokality siete NATURA 2000. V rámci ÚPN VÚC je navrhovaná na vyhlásenie za prírodnú rezerváciu lokalita Horný Čarad nR18). Ide o mokraď v k.ú. Šalov, v susedstve s k.ú. Bielovce. Nadregionálny a regionálny ÚSES - biocentrá a biokoridory V rámci Generelu nadregionálneho ÚSES (Húsenicová a kol. 1991) bol v k.ú. Bielovce a jeho okolí vymedzený len biokoridor nadregionálneho významu rieka Ipeľ. Prvky územného systému ekologickej stability regionálnej úrovne boli pre záujmové územie a jeho okolie vyčlenené v rámci regionálneho ÚSES okresu Levice (prevzali sme ich z ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja). V k.ú. Bielovce a v jeho okolí boli vymedzené nasledovné prvky ÚSES nadregionálneho alebo regionálneho významu:

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.54

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia

ƒ nadregionálny biokoridor Ipeľ – hydrický biokoridor vedúci nivou rieky Ipeľ. Prepája Ipeľskú kotlinu s východnou časťou Podunajskej nížiny a napája sa na rieku Dunaj. Patrí k významným migračným trasám vodného vtáctva. Biokoridor vedie jv. hranicou k.ú. Bielovce v dĺžke cca 1900 m. ƒ regionálne biocentrum Horný Čarad – lesné porasty, pasienky a mokraďná lokalita (navrhovaná prírodná rezervácia) v susednom k.ú. Šalov. Časť lesných porastov je tvorená dubinami, väčšinou však prevažuje agát. Územie je v dotyku s k.ú. Bielovce v jeho severnej časti (oblasť Veľká dolina). Významné druhy rastlín a živočíchov a ekologicky významné segmenty krajiny ( významné biotopy) Počas terénneho biotického prieskumu k.ú. Bielovce boli zistené viaceré významné druhy rastlín a živočíchov. V území bolo zistených deväť chránených druhov rastlín: hrachor trávolistý páperistý (Lathyrus nissolia subsp. pubescens), šalvia etiópska (Salvia aethiopsis), fialka nízka (Viola pumila), plamienok celistvolistý (Clematis integrifolia), bleduľa letná (Leucojum aestivum), vstavač obyčajný (Orchis morio), vstavač purpurový (Orchis purpurea), sápa hľuznatá (Phlomis tuberosa) a kavyľ Ivanov (Stipa joannis). Do zoznamu ohrozených druhov rastlín Slovenska (Feráková et al., 2001) sú zaradené nasledovné druhy zistené v území: - hadokoreň strapatý (Podospermum laciniatum) - kriticky ohrozený druh (CR), hrachor trávolistý páperistý (Lathyrus nissolia subsp. pubescens), šalvia etiópska (Salvia aethiopsis) a fialka nízka (Viola pumila) - ohrozené druhy (EN), berla vzpriamená (Berula erecta), ostrica čiernoklasá (Carex melanostachya), plamienok celistvolistý (Clematis integrifolia), bleduľa letná (Leucojum aestivum), vstavač obyčajný (Orchis morio), vstavač purpurový (Orchis purpurea), sápa hľuznatá (Phlomis tuberosa), chlpánik lúčny (Pilosella caespitosa) a kavyľ Ivanov (Stipa joannis) - zraniteľné druhy (VU), hlaváčik letný (Adonis aestivalis), mak pochybný (Papaver dubium), iskerník roľný (Ranunculus arvensis), vika pruhovaná (Vicia striata) - menej ohrozené druhy (LR:nt), mliečnik prútnatý (Tithymalus tommasinianus) - nedostatočne známy druh (DD). Z celkového počtu 111 druhov stavovcov (okrem rýb) zistených v území v r. 2007/2008 patrí 17 druhov do zoznamu druhov európskeho významu – 4 druhy obojživelníkov, 2 druhy plazov, 9 druhov vtákov a 2 druhy cicavcov. Sú to kunka červenobruchá (Bombina bombina), ropucha zelená (Buffo viridis), rosnička zelená (Hyla arborea), skokan štíhly (Rana dalmatina), jašterica bystrá (Lacerta agilis), jašterica zelená (Lacerta viridis), chavkoš nočný (Nycticorax nycticorax), bocian biely (Ciconia ciconia), orol kráľovský (Aquila heliaca), rybárik riečny (Alcedo atthis), tesár čierny (Dryocopus martius), ďateľ hnedkavý (Dendrocopos syriacus), penica jarabá (Sylvia nisoria), strakoš červenochrbtý (Lanius collurio), strakoš kolesár (Lanius minor), netopier veľký (Myotis myotis) a netopier hrdzavý (Nyctalus noctula). Medzi druhy stavovcov národného významu zistených v k.ú. Bielovce patria všetky druhy prirodzene sa vyskytujúcich vtákov (okrem 8 druhov európskeho významu ide o ostatných 69 zistených druhov vtákov v území), 6 druhov cicavcov: jež východoeurópsky (Erinaceus concolor), piskor obyčajný (Sorex araneus), piskor malý (Sorex minutus), dulovnica väčšia (Neomys fodiens) hranostaj čiernochvostý (Mustela erminea) a plch veľký (Glis glis), 3 druhy obojživelníkov: mlok močiarny (Triturus vulgaris), ropucha bradavičnatá (Bufo bufo) a skokan zelený (Rana esculenta) a 1 druh plaza: užovka obojková (Natrix natrix). V území sa vyskytujú aj typy biotopov európskeho a národného významu. Pomerne hojne sa vyskytujú tri typy významnejších biotopov – panónske travinno-bylinné porasty na spraši viazané na lokality zarastajúcich pasienkov a extenzívnych lúk (európsky významný biotop Tr3), lužné vŕbovo- topoľové a jelšové lesy (európsky významný biotop Ls 1.1 a Ls 1.3), biotop národného významu vegetácia vysokých ostríc (Mo4 viazaný na vodné toky a mokrade). V minulosti sa v hojnej miere v území vyskytovali aj biotopy dubovo-cerových lesov (európsky významný biotop Ls 3.4) – tieto však boli zmenené na agátové porasty, zostali iba pozmenené zvyšky. Okrem týchto biotopov sa tu nachádza

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.55

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia aj biotop európskeho významu Nížinné a podhorské kosné lúky (Lk1) a biotopy národného významu Teplomilné lemy (Tr6) a Psiarkové aluviálne lúky (Lk7). Ekologicky významné segmenty krajiny sú tvorené ekosystémami s relatívne vyššou ekologickou stabilitou, resp. v nich tieto ekosystémy prevažujú. Vyznačujú sa trvalosťou bioty a ekologickými podmienkami umožňujúcimi existenciu druhov prirodzeného genofondu krajiny (Hrnčiarová, Izakovičová a kol. 2000). V zmysle zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny môžeme za ekologicky významné segmenty krajiny považovať biotopy národného a európskeho významu, sprostredkovane aj všetky prvky kostry ÚSES (biocentrá, biokoridory, interakčné prvky) a iné významné krajinné prvky (v zmysle zákona ide o také časti územia, ktoré utvárajú charakteristický vzhľad krajiny alebo prispievajú k jej ekologickej stabilite). Všetky ekologicky významné segmenty krajiny boli začlenené medzi prvky kostry ÚSES (popísané sú v kapitole 3.6). Existujúce bioticky významné územia sú znázornené v účelovej mape č. 7a. Zachované kultúrno-historické formy využívania krajiny Medzi tradičné formy využívania krajiny s krajinárskou a kultúrno-historickou hodnotou v podmienkach nížinnej krajiny je možné považovať najmä mozaikové štruktúry trvalých poľnohospodárskych kultúr a mimolesnej drevinnej vegetácie – napr. maloplošné vinohrady a ovocné sady, úzkopásové polia a lúky s výskytom drevín. Zastúpenie maloplošných mozaikových poľnohospodárskych štruktúr (úzkopásové záhrady, sady a vinohrady) v území sa viaže na lokality maloplošných viníc, záhrad a ovocných sadov mimo intravilánu – ide o lokality vinohradov Viničky a Pivničky. Pod Pivničkami sú čiastočne zachované vinohradnícke domčeky a pivnice. Negatívom je postupné opúšťanie súkromných pozemkov a ich zarastanie inváznymi drevinami – najmä agátom.

2.6.2 Návrhy na zlepšenie ekologickej stability a kvality životného prostredia

Ochrana prírody a krajiny Katastrálne územie obce Bielovce leží v prvom stupni ochrany prírody a krajiny. V celom území je potrebné zabezpečiť dodržiavanie všeobecnej, územnej a druhovej ochrany prírody a krajiny a ochrany drevín. Podmienky ochrany a povinnosti určené zákonom sa týkajú najmä vlastníkov a užívateľov príslušných pozemkov. Štátnu správu ochrany prírody vykonávajú príslušné orgány (Obvodný a Krajský úrad životného prostredia), v oblasti ochrany drevín je orgánom ochrany prírody obec, prípadne OÚŽP. Najdôležitejšie povinnosti a zásady všeobecnej, územnej a druhovej ochrany prírody a krajiny a ochrany drevín sú uvedené v dokumentácii MÚSES pre účely pozemkových úprav. Pre zabezpečenie zlepšenia ekologickej kvality krajiny a životného prostredia je potrebné uvedené povinnosti dodržiavať, rovnako tak realizovať opatrenia a návrhy MÚSES, ktoré vo viacerých prípadoch majú integrovaný charakter. Návrh územného systému ekologickej stability Územný systém ekologickej stability (ÚSES) je v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny taká celopriestorová štruktúra navzájom prepojených ekosystémov, ich zložiek a prvkov, ktorá zabezpečuje rozmanitosť podmienok a foriem života v krajine. Základ tohto systému predstavujú biocentrá, biokoridory a interakčné prvky nadregionálneho, regionálneho alebo miestneho významu. Prvky ÚSES boli vymedzené v dokumentácii Miestny územný systém ekologickej stability pre k.ú. Bielovce. Prvky ÚSES by mali v návrhovom až výhľadovom období vytvoriť súvislú sieť bioticky pozitívne pôsobiacich prvkov v krajine tak, aby vzdialenosť medzi jednotlivými prvkami siete bola čo možno najmenšia. V dokumentácii je uvedený popis vymedzených prvkov ÚSES vrátane predbežnej

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.56

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia

špecifikácie potrebných opatrení na zlepšenie ich stavu, resp. postupu na zakladanie nových prvkov ÚSES. Pretože je v rámci návrhu ekologickej siete potrebné brať do úvahy súvislosti so susednými katastrálnymi územiami, niektoré navrhované prvky ÚSES zasahujú aj do susedných katastrálnych území. Preto je uvedené návrhy vhodné zohľadniť aj v rámci súčasne spracovávaných projektov pozemkových úprav v k.ú. Ipeľský Sokolec a Šalov. V nasledovnom texte a v tabuľke č.9 uvádzame stručný opis vymedzených prvkov ÚSES. Podrobnejší popis prvkov je uvedený v dokumentácii MÚSES, graficky sú vymedzené prvky znázornené v účelovej mape č. 7b. V k.ú. Bielovce sme vymedzili: ƒ 1 biocentrum regionálneho významu, 10 existujúcich a 6 navrhovaných biocentier miestneho významu. Celková výmera existujúcich a navrhovaných biocentier v území je 107,64 ha, z toho 104,39 ha v rámci obvodu PPÚ. ƒ 1 biokoridor nadregionálneho významu, 11 biokoridorov miestneho významu a 11 navrhovaných biokoridorov miestneho významu. Celková výmera existujúcich a navrhovaných biokoridorov v území je 66,24 ha, z toho 65,94 ha v rámci obvodu PPÚ ƒ 22 existujúcich plošných interakčných prvkov a 4 nové plošné interakčné prvky celkovej výmery 150,79 ha (z toho 150,03 ha v rámci obvodu PPÚ). ƒ 11 existujúcich a 24 navrhovaných líniových interakčných prvkov – ich celková výmera je 28,32 ha, z toho 28,26 ha v rámci obvodu PPÚ. Viaceré navrhované prvky MÚSES neboli v etape VZFUÚ zapracované do Návrhu funkčného usporiadania územia – dôvodom bol nesúhlas predstavenstva projektu PÚ so zábermi pôdy. Tieto zmeny môžu mať čiastočne vplyv na oslabenie ekostabilizačného vplyvu systému MÚSES, ktorý je založený na efekte spojitej ekologickej siete. Zároveň môžu znamenať zníženie protieróznej ochrany niektorých pozemkov. Ďalšie prvky MÚSES boli priestorovo upresnené na základe návrhu účelových ciest a upresnenia hraníc návrhových blokov pozemkov.

Biocentrá regionálneho významu RBC1 Horný Čarad. Rozsiahle biocentrum, tvorené lesnými porastami, zarastajúcimi pasienkami a plošnou mokraďou v k.ú. Šalov. Do k.ú. Bielovce zasahuje biocentrum len okrajovo - má tu charakter plošného porastu krovín, ojedinelo aj stromov náletového charakteru s dominanciou nepôvodného javorovca jaseňolistého. Okrem toho tu rastú aj pôvodné druhy vŕba biela, jaseň štíhly a náletové kroviny (slivka trnková, ruža šípová, hloh jednosemenný). Biocentrá miestneho významu MBC1 Veľká dolina. Časť plošne rozsiahlych zarastajúcich pasienkov. Z drevín na pasienkoch rastú najmä náletové kroviny – prevládajú slivka trnková a hloh jednosemenný, rastú tu aj ojedinelé stromy (napr. dub cerový, javor poľný). Bylinné poschodie je druhovo bohaté, významný je výskyt chránených a ohrozených druhov. MBC2 Rúbanisko. Plošne rozsiahle zarastajúce pasienky. Stromy sa na ploche biocentra takmer nevyskytujú, krovinné poschodie má charakter náletu – prevládajú v ňom prevládajú hloh jednosemenný, slivka trnková a ruža šípová. Bylinné poschodie má prirodzený charakter. Veľmi významný je výskyt chránených a ohrozených druhov rastlín. MBC3 Líščie diery. Extenzívne zatrávnené ovocné sady, lesné porasty charakteru výmoľov a zarastajúce pasienky. Pestré biocentrum s rôznym charakterom jednotlivých častí. Významné sú trávobylinné porasty extenzívnych sadov a pasienkov. V stromovom poschodí dominuje čerešňa vtáčia, rastú tu aj orech kráľovský, dub cerový a invázny agát biely. V krovinnom poschodí prevládajú hloh jednosemenný, slivka trnková a ruža šípová, častý je aj agát. Okolité výbežky lesa majú charakter

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.57

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia agátových porastov s prímesou bresta poľného. Bylinné poschodie je druhovo bohaté a prirodzené - veľmi významný je výskyt chránených a ohrozených druhov rastlín (až 7 takýchto druhov). MBC4 Pod Pivničkami. Extenzívne trvalé trávne porasty v počiatočnom štádiu zarastania drevinami. Biocentrum je charakteristické pôvodným trávobylinným porastom, len s počiatočným náletom krovín – najmä ruža šípová a brest poľný. Bylinné poschodie je prirodzené a veľmi pestré - veľmi významný je výskyt chránených a ohrozených druhov rastlín (3 chránené druhy a ďalšie 3 ohrozené druhy). Do biocentra patrí aj okraj extenzívne využívaných vinohradov Pivničky s medzami a úhormi. Prevažujú v ňom ovocné dreviny (napr. aj moruša biela), rastie tu však aj dub cerový a brest poľný, vyvinuté je najmä krovinné poschodie s dominanciou slivky trnkovej a pomerne častým výskytom nepôvodnej kustovnice cudzej. Rastú tu tiež viaceré ohrozené druhy rastlín. MBC5 Les pod Viničkami. Časť lesného porastu s relatívne prirodzeným druhovým zložením. V stromovom poschodí lesného porastu dominuje brest poľný, rastú tu aj vzácny dub jadranský, dub cerový, orech kráľovský a invázny agát biely. Druhovo bohaté je krovinné poschodie, rastú tu napr. pôvodné druhy brest poľný, rešetliak prečisťujúci, zob vtáčí, javor poľný. V bylinnom poschodí prevládajú pôvodné druhy. Ide o jeden z mála plošných porastov v území s relatívne prirodzeným druhovým zložením, aj keď s pozmeneným bylinným poschodím. MBC6 Pasienok nad Šarinami. Zarastajúce pasienky na strmom svahu, na okraji opustené sady a záhrady. Veľkú časť biocentra tvoria pasienky v značnom štádiu zarastania drevinami. Stromy sú tu ojedinelé (orech kráľovský, hloh jednosmenný, ale aj moruša biela). Krovinné poschodie dosahuje pokryvnosť priemerne až 30 % a tvoria ho náletové dreviny – najmä ruža šípová, hloh jednosemenný a slivka trnková. V časti biocentra menej zarastenom drevinami a v bývalých sadoch je veľmi hodnotné bylinné poschodie. Rastie tu jeden chránený druh rastlín a ďalšie ohrozené druhy. MBC7 Dolný Čarad. Zarastajúce pasienky na svahu. V stromovom poschodí rastie ojedinelo hloh jednosmenný a nepôvodný agát biely, v krovinnom dominujú náletové dreviny ruža šípová, hloh jednosemenný a slivka trnková, rozširujú sa však aj nepôvodné druhy agát a javorovec jaseňolistý. V bylinnom poschodí prevládajú pôvodné druhy, rastie tu jeden ohrozený druh. MBC8 Čaradská dolina. Komplex biotopov v údolí – lužné lesíky, brehové porasty a kosené lúky. Biocentrum je v k.ú. Šalov a Pastovce, do k.ú. Bielovce zasahuje len jeho okraj. Plošné mokrade a brehový porast majú prirodzené druhové zloženie – prevládajú vŕba biela, vŕba krehká, topoľ sivý, avšak rastú tu aj topoľ biely a nepôvodný javorovec jaseňolistý. V krovinnom poschodí okrem uvedených druhov hojne rastú aj slivka trnková, baza čierna a ostružina malinová. V bylinnom poschodí rastú aj pôvodné druhy. MBC9 Mokraď pri železnici (Spoločné zariadenie a opatrenie): Plošný neužitok s náletom lužných drevín, na časti vyvinutá mokraď. V stromovom poschodí prevláda vŕba biela a nepôvodný agát biely, rastie tu aj topoľ sivý. Krovinné poschodie je druhovo pomerne bohaté – rastú tu napr. vŕba popolavá a vŕba trojtyčinková, ale aj javorovec jaseňolistý. V biocentre rastie jeden chránený druh a dva ohrozené druhy. MBC10 Pri Bielovskom kanále (Spoločné zariadenie a opatrenie): Komplex biotopov – extenzívna lúka, medze, plošná mokraď pri železničnej trati. Drevinné porasty sú vyvinuté popri kanáloch a železnici. V stromovom poschodí rastú najmä vŕba biela a krehká, jaseň štíhly, jelša lepkavá, topoľ čierny a sivý, brest poľný, ale aj invázne druhy agát biely a javorovec jaseňolistý. V krovinnom poschodí okrem týchto druhov prevažuje slivka trnková a ruža šípová. Prirodzené bylinné poschodie, výskyt chráneného a ohrozeného druhu rastlín. Navrhované biocentrá miestneho významu MBC-N 1 Pivničky. Lesné porasty za vinohradníckou oblasťou Pivničky – časť biocentra je v k.ú. Ipeľský Sokolec. Plošné porasty drevín s dominanciou agáta bieleho, ojedinelým výskytom dubov. V krovinách rastú častejšie aj slivka trnková a baza čierna. Navrhovaná je zmena druhového zloženia lesného porastu – náhrada agátu domácimi druhmi drevín.

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.58

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia

MBC-N2 Proletárske. Zarastajúce pasienky, čiastočne plošné porasty. Na plochách pasienkov rastú len ojedinelé stromy - hloh jednosemenný, agát biely, javorovec jaseňolistý. V krovinnom poschodí prevládajú hloh, slivka trnková, ruža šípová. V plošne zarastenej časti biocentra dominuje agát biely. V bylinnom poschodí rastie jeden chránený druh a dva ohrozené druhy rastlín. Navrhovaná je zmena druhového zloženia lesného porastu – náhrada agátu a javorovca domácimi druhmi drevín. MBC-N3 Pri železnici a štátnej ceste. Navrhovaná výsadba drevín na neužitku a popri kanáliku v blízkosti železničnej trate a pod štátnou cestou. V súčasnosti tu rastú najmä nepôvodné dreviny agát biely a javorovec jaseňolistý, z iných drevín napr. vŕba biela, orech kráľovský, v krovinách je častá aj baza čierna (Sambucus nigra). Navrhovaná je výsadba porastu vo vrchnej časti, odstránenie nepôvodných drevín a dosadenie lužných drevín v dolnej časti biocentra. MBC-N 4 Pri Ipli (Verejné zariadenie a opatrenie) Rozsiahly plošný porast drevín v medzihrádzovom priestore Ipľa a zarastajúce trávne porasty. V plošnom poraste drevín a na susednej zarastajúcej ploche dominuje nepôvodný javorovec jaseňolistý, rastú tu aj topoľ čierny, vŕba krehká, čremcha strapcovitá a iné stromy. V krovinách sú časté aj slivka trnková a ruža šípová. Z biologického hľadiska je významná len mokraď na okraji biocentra s výskytom chráneného a ohrozeného druhu rastlín. Navrhovaná je zmena druhového zloženia porastu – náhrada javorovca druhmi lužných drevín a využívanie trávnych porastov. Táto lokalita je primárne určená ny vybudovanie hate a úpravu koryta rieky Ipeľ – jej budúce funkčné využitie závisí od realizácie tohto investičného zámeru. MBC-N 5 Sihoť (Spoločné zariadenie a opatrenie): Navrhovaná remízka na križovaní navrhovaných líniových prvkov. Súčasný stav – orná pôda. Navrhovaná je výsadba drevín lužného lesa. V rámci VZFUÚ bola poloha a tvar tohto prvku MÚSES upresnená. MBC-N 6 Park pri kaštieli. Park pri neogotickom kaštieli v obci. V stromovom poschodí parku dominuje pagaštan konský, rastú tu aj javor mliečny, agát biely a mohutný exemplár platana. Park je v súčasnosti rekonštruovaný, krovinné poschodie prakticky chýba. Navrhované je ukončenie rekonštrukcie parku a následná sadovnícka starostlivosť.

Biokoridor nadregionálneho významu NRBK 1 Ipeľ. Biokoridor, vedúci nivou rieky Ipeľ na južnej hranici k.ú. Bielovce. Významný biokoridor, aj keď je rieka z väčšej časti upravená. V Maďarskej republike je rieka zaradená do siete území Natura 2000. Brehové porasty Ipľa sú dobre vyvinuté, v stromovom poschodí prevažujú lužné dreviny, predovšetkým vŕba biela, topoľ čierny, topoľ sivý, rastú tu aj jelša lepkavá a brest poľný. Veľmi častý je nepôvodný javorovec jaseňolistý, vyskytuje sa aj agát biely. Krovinné poschodie je menej vyvinuté – rastú v ňom popri vyššie uvedených druhoch aj baza čierna, ostružina černicová), slivka trnková, bršlen európsky, ruža šípová. Pre bylinné poschodie sú typické lesné a vlhkomilné druhy. Významný je výskyt ohrozených druhov rastlín. Biokoridory miestneho významu MBK1 Čaradská dolina. Komplex biotopov v údolí – mokrade, brehové porasty, zarastajúce lúky a sčasti aj využívané lúky. V stromovom poschodí brehových a plošných porastov rastú najmä vŕba biela, vŕba krehká a ich kríženec, topoľ čierny, topoľ biely a topoľ sivý. V krovinnom poschodí okrem uvedených drevín rastú najmä hloh jednosemenný, slivka trnková, ruža šípová, baza čierna a chmeľ obyčajný. Negatívom je invázne šírenie javorovca jaseňolistého, ktorý na viacerých miestach dominuje a vytvára už plošné porasty. V bylinnom poschodí rastú najmä pôvodné druhy, vrátane jedného chráneného a jedného ohrozeného druhu. Celkovo vzhľadom k charakteru údolia a rozsahu cez viaceré katastrálne územia je možné biokoridor klasifikovať aj ako regionálne významný. MBK2 Čaradská dolina – Pivničky. Okrajová časť údolia a široké medze na hranici s k.ú. Šalov a Ipeľský Sokolec. V údolných porastoch prevládajú invázne dreviny – javorovec jaseňolistý a agát biely. V krovinnom poschodí sú okrem nich časté slivka trnková a hloh jednosemenný. Iný charakter má široká medza na hranici katastra. V stromovom poschodí síce prevažuje agát biely, ale časté sú aj javor poľný a brest poľný. V krovinách okrem týchto drevín je častá aj slivka trnková. V bylinnom poschodí prevládajú pôvodné druhy, rastú tu aj dva ohrozené druhy.

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.59

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia

MBK3 Veľká dolina – Pri dedine. Komplex porastov v údolí a okraje lesa. Časť biokoridoru od Čaradskej doliny má charakter plošného porastu vo výmole s dominanciou inváznych druhov agát biely a javorovec jaseňolistý, v krovinnom poschodí rastú aj baza čierna, slivka trnková a hloh jednosemenný. Strednú časť biokoridoru tvoria medze s dominanciou agátu v stromovom poschodí a slivky trnkovej v krovinách, s hodnotným bylinným podrastom. Záverečnú časť biokoridoru tvorí okraj lesného porastu a zarastajúci pasienok. Z drevín dominuje agát, rastie tu aj brest poľný. Zloženie krovín je typické – prevládajú baza, ruža, trnka, hodnotné je bylinné poschodie. MBK4 Medze pod Pivničkami. Široké medze, čiastočne v údolnej polohe. V stromovom poschodí dominuje agát biely, rastie tu napr. aj brest poľný. V krovinách sú hojné okrem agátu najmä ruža šípová, slivka trnková, baza čierna, rastú tu aj iné pôvodné druhy. V bylinnom poschodí rastú pôvodné druhy, s výskytom chráneného druhu a dvoch ohrozených druhov rastlín. MBK5 Proletárske – Líščie diery. Údolný porast a medza, sčasti zarastajúci lesík. Časť biokoridoru od Čaradskej doliny je tvorená silno zarastajúcim pasienkom a menším lesíkom. V lesíku dominujú nepôvodné invázne druhy agát biely a pajaseň žliazkatý. Pestrejší je zarastajúci pasienok - v krovinách prevláda hloh jednosemenný, hojne sa vyskytujú aj ruža šípová a slivka trnková. V bylinnom poschodí sa vyskytujú dva ohrozené druhy. Druhá časť biokoridoru je tvorená agátovou medzou. Agát dominuje v stromoch, v krovinách okrem neho rastú najmä ruža a baza čierna. MBK6 Pod Líščími dieram. Okraje súvislého lesného porastu. Tvorený je najmä nepôvodným agátom bielym, rastie v ňom napr. aj čerešňa vtáčia a brest poľný, v krovinách najmä baza čierna, hloh jednosemenný, ruža šípová a slivka trnková. MBK7 Viničky – Lúky. Široké medze, porast v údolí a popri ceste, v záverečnej časti kanál. V lesnom poraste prevládajú nepôvodné druhy agát biely a javorovec jaseňolistý, v krovinách dominuje baza čierna. Vo výmole sú časté aj ovocné dreviny – najmä orech kráľovský a čerešňa vtáčia a prevahu v krovinnom poschodí má slivka trnková. Bylinné poschodie je prirodzené, rastie tu jeden chránený druh. Druhú časť biokoridoru tvorí obojstranná medza popri účelovej ceste. Dominuje tu agát, okrem neho zo stromov tu rastie len orech, v krovinách je častá aj ostružina malinová. Bylinné poschodie je pestré, avšak s prevahou nitrofilných druhov. Záverečná časť biokoridoru je tvorená melioračným kanálom s medzernatými drevinami na brehoch. V stromovom poschodí dominuje síce agát, avšak v krovinách sa vyskytujú aj lužné dreviny – topoľ sivý, vŕba popolavá. Pomerne hodnotné je bylinné poschodie. MBK8 Kanál za dedinou. Melioračný kanál s medzernatým brehovým porastom. Brehový porast kanála je medzernatý, s výskytom lužných drevín – najmä topoľ čierny a vŕba biela, v krovinnom poschodí okrem viacerých druhov vŕb rastú aj topole a náletové kroviny. V bylinnom poschodí prevládajú mokraďné druhy vrátane ohrozeného druhu. MBK9 Medza za Šarinami. Široká zapojená medza. V stromovom poschodí rastú len roztrúsene ovocné dreviny (slivka domáca, orech kráľovský a moruša biela), v husto zapojenom krovinnom poschodí dominuje slivka trnková, častá je aj ruža šípová. Relatívne prirodzené bylinné poschodie s výskytom ohrozeného druhu. MBK10 Dolný Čarad – Ipeľ. Časť lesného porastu, obojstranné porasty v záreze účelovej cesty, popri ceste a v závere plošný porast na svahu terasy Ipľa. Začiatočný úsek biokoridoru je vedný údolím lesného porastu s dominanciou agátu bieleho, výskytom javorovca jaseňolistého, v krovinách s prevahou bazy čiernej. Porast je v súčasnosti rúbaný a bylinné poschodie je ruderalizované. Strednú časť medze tvoria teplomilné porasty popri účelovej ceste. V stromovom poschodí rastie hojne orech kráľovský a moruša biela, v krovinách okrem toho aj náletové dreviny ruža šípová, baza čierna a slivka trnková. Dolnú časť medze tvoria plošné porasty na svahu terasy Ipľa pri štátnej ceste. Porasty sú čiastočne rúbané. Z drevín prevládajú nepôvodné druhy agát biely a javorovec jaseňolistý, hojný je však aj brest poľný. V krovinách je častá aj baza čierna. V bylinnom podraste sa vyskytuje aj ohrozený druh. MBK11 Bielovský kanál. Melioračný kanál s pomerne dobre vyvinutými brehovými porastami a litorálnou vegetáciou. V úseku kanála nad obcou Bielovce sú dobre vyvinuté brehové porasty, najmä

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.60

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia stromové poschodie. Dominujú tu pôvodné lužné dreviny – najmä vŕba biela, ale aj v. krehká. Rastú tu aj topoľ čierny, topoľ sivý a jaseň úzkolistý. V krovinách okrem lužných drevín je najčastejšia slivka trnková. V úseku kanála okolo intravilánu a pod ním po hrádzu Ipľa sú brehové porasty kanála slabšie vyvinuté, okrem lužných drevín tu rastie aj invázny javorovec jaseňolistý. V bylinnom poschodí rastú pôvodné druhy, vyskytujú sa aj dva ohrozené druhy. Navrhované biokoridory miestneho významu MBK-N1 Medza Rúbanisko. Navrhovaná výsadba medze popri účelovej ceste. Súčasný stav – orná pôda, bylinné úhory. Navrhovaná je výsadba medze z pôvodných domácich druhov drevín. V rámci VZFUÚ bola upresnená poloha tohto prvku, časť prvku bola zrušená. MBK-N2 Pivničky – Pod Pustatinou. Návrh širokej medze na hranici s k.ú. Ipeľský Sokolec. V súčasnosti sú na časti biokoridoru vyvinuté kratšie medze. Navrhovaná je výsadba medzí z pôvodných domácich druhov – doplnenie existujúcich krátkych medzí. V rámci VZFUÚ bola medza zúžená, časť prvku bola zrušená. MBK-N3 Pod Pustatinou. Návrh výsadby porastu charakteru aleje popri účelovej ceste. Súčasný stav – úhor popri ceste, orná pôda. Navrhovaná je výsadba aleje s medzernatým krovinným podrastom. MBK-N4 Pivničky – Pod pivnicami. Návrh výsadby porastu charakteru aleje a ďalej od intravilánu medze. V súčasnosti je na časti biokoridoru porast vyvinutý. V existujúcich porastoch dominuje z drevín agát biely, v krovinách je častý aj orgován obyčajný. Navrhovaná je výsadba aleje s medzernatým krovinným podrastom. MBK-N5 Proletárske – Dolný Čarad. Medze popri účelovej ceste, okraj lesa a navrhovaná medza na rozhraní pozemkov. Na menšej časti popri ceste je už v súčasnosti vyvinutý porast, v ktorom rastú najmä kroviny s prevahou ruže šípovej a hlohu jednosemenného, na okraji lesa dominuje agát biely. Navrhovaná je výsadba medze z pôvodných domácich druhov drevín. V rámci VZFUÚ bol tento prvok MÚSES zrušený. MBK-N6 Plešina – Pri železnici. Navrhovaná medza na rozhraní pozemkov, väčšinou v súčasnosti orná pôda. Na časti biokoridoru je situovaný široký líniový porast. Dobre je vyvinuté stromové poschodie s prevahou agáta bieleho, bresta poľného a výskytom ovocných drevín, v krovinnom poschodí prevládajú slivka trnková a baza čierna. V bylinnom poschodí rastú dva ohrozené druhy. Navrhovaná je výsadba medze z pôvodných domácich druhov drevín, nadväzujúca na existujúce porasty. V rámci VZFUÚ bola väčšia časť tohto prvku MÚSES zrušená. MBK-N7 Pod Plešinou. Navrhovaná medza na hranici maloblokovo využívaných pozemkov. Nadväzuje na existujúce porasty, na väčšine lokality je v súčasnosti orná pôda. Navrhovaná je výsadba medze z pôvodných domácich druhov drevín. V rámci VZFUÚ bola časť tohto prvku MÚSES zrušená. MBK-N8 Medze na hranici katastra. Navrhovaná široká medza na hranici k.ú. Bielovce a Pastovce. Väčšina územia je v súčasnosti využívaná ako orná pôda, na časti sú vyvinuté medze a širší porast. V existujúcich porastoch z drevín dominuje agát biely, častý je aj brest poľný a v krovinnom poschodí aj slivka trnková a baza čierna. V bylinnom sa vyskytujú aj ohrozené druhy. Navrhovaná je výsadba medze z pôvodných domácich druhov drevín, nadväzujúca na existujúce porasty. V rámci VZFUÚ bol tento prvok MÚSES zrušený. MBK-N9 Medza ku kanálu. Navrhovaná medza popri poľnej ceste na okraji intravilánu. Súčasný stav – nevyužívaná plocha, medzernatá medza, orná pôda. Navrhovaná je výsadba medze z pôvodných domácich druhov drevín popri účelovej ceste. MBK-N10 Sihoť – Štrkovisko. Navrhovaný líniový porast na hranici budúcich pozemkov na nive Ipľa. Súčasný stav – orná pôda. Navrhovaná je výsadba medze drevinového zloženia jaseňovo- brestového lužného lesa. V rámci VZFUÚ bola poloha tohto prvku MÚSES upresnená.

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.61

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia

MBK-N11 K Ipľu. Navrhovaná aleja popri poľnej ceste a medza za hrádzou na hranici s k.ú. Ipeľský Sokolec. Súčasný stav – orná pôda. Navrhovaná je výsadba medze drevinového zloženia jaseňovo-brestového lužného lesa. Plošné a líniové interakčné prvky Medzi plošné interakčné prvky patria tie bioticky významnejšie časti krajiny, ktoré síce nespĺňajú parametre biocentier, avšak majú vyššiu biotickú kvalitu a významnosť ako intenzívne poľnohospodársky využívané územia. Patria sem napr. lesné porasty, plošné porasty mimolesnej vegetácie, trávne porasty a bylinné úhory, mozaiky maloplošných vinohradov, záhrad a ich úhorov, ale napr. aj obecný cintorín. Navrhované plošné interakčné prvky boli situované najmä v miestach križovania líniových interakčných prvkov a biokoridorov, v niektorých prípadoch ide o existujúce prvky s potrebou zlepšenia ich štruktúry. Medzi líniové interakčné prvky patria najmä existujúce medze v poľnohospodárskej krajine, porasty popri cestách a železnici, niektoré melioračné kanále a zaradili sme sem ja hrádzu Ipľa. V prípade navrhovaných líniových prvkov ide predovšetkým o návrh výsadby realizáciu protieróznych medzí, sprievodnej vegetácie účelových ciest a v jednom prípade aj o vetrolam. Tabuľka č. 9 – Prehľad prvkov MÚSES v k.ú. Bielovce

Výmera Kód Popis prvku MÚSES Obvod K.ú. PPÚ Biocentrá regionálneho významu RBC 1 Horný Čarad - komplex lesných porastov, mokraď v údolí 2,66 2,66 Biocentrá miestneho významu MBC 1 Veľká dolina - zarastajúce pasienky 8,18 8,18 MBC 2 Rúbanisko - zarastajúce pasienky 17,35 17,35 MBC 3 Líščie diery – extenzívne sady a okraje lesa 13,67 13,67 MBC 4 Pod pivničkami - extenzívne trávne porasty 18,48 18,48 MBC 5 Les pod Viničkami - lesný porast 2,44 2,44 MBC 6 Pasienok nad Šarinami - zarastený pasienok a opustené záhrady 8,45 8,45 MBC 7 Dolný Čarad - zarastajúce pasienky 4,74 4,74 MBC 8 Čaradská dolina - lužné lesíky a trávne porasty v Čaradskom údolí 0,23 0,23 MBC 9 Mokraď pri železnici - zarastajúca mokraď 0,81 0,81 MBC 10 Pri Bielovskom kanále - mokraď a lúky pri železnici 1,23 1,23 Biocentrá miestneho významu navrhované MBC-N 1 Pivničky - lesné porasty v lokalite Pivničky 5,10 5,10 MBC-N 2 Proletárske - zarastajúce pasienky 12,48 12,48 MBC-N 3 Pri železnici a štátnej ceste – navrhované skupinky drevín 1,41 1,41 MBC-N 4 Pri Ipli - plošné porasty pri Ipli 6,57 6,57 MBC-N 5 Sihoť - navrhovaná remízka 0,58 0,58 MBC-N 6 Park pri kaštieli - areál parku pri kaštieli 3,26 0,01 Biokoridor nadregionálneho významu NRBK 1 Ipeľ - rieka Ipeľ s brehovými porastami 18,10 18,10 Biokoridory miestneho významu MBK 1 Čaradská dolina - mokrade a brehové porasty v Čaradskej doline 7,43 7,43 MBK 2 Čaradská dolina – Pivničky - široké medze na hranici k.ú. 2,53 2,53 MBK 3 Veľká dolina - Pri dedine - komplex porastov v údolí a okraj lesa 4,63 4,63 MBK 4 Medze pod Pivničkami - široké medze 2,01 2,01 MBK 5 Proletárske - Líščie diery - údolný porast a medza, zarastajúci lesík 2,80 2,80 MBK 6 Pod Líščími dierami - okraje lesa 4,71 4,71

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.62

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia

Výmera Kód Popis prvku MÚSES Obvod K.ú. PPÚ MBK 7 Viničky – Lúky - široké medze , porast v údolí, popri ceste a kanále 3,44 3,34 MBK 8 Kanál za dedinou – kanál 0,38 0,38 MBK 9 Medza za Šarinami - široká medza 0,42 0,42 MBK 10 Dolný Čarad – Ipeľ - medze popri ceste a porast k Ipľu 5,52 5,52 MBK 11 Bielovský kanál - kanál s porastom drevín 3,23 3,22 Biokoridory miestneho významu navrhované MBK-N 1 Medza Rúbanisko - medza popri ceste 1,01 1,01 MBK-N 2 Pivničky - Pod pustatinou - medze na hranici katastra 0,54 0,54 MBK-N 3 Pod pustatinou - návrh výsadby popri ceste 0,99 0,84 MBK-N 4 Pod pivnicami - návrh výsadby popri ceste 1,01 1,01 MBK-N 5 Proletárske - Dolný Čarad - medze popri ceste a na okraji pozemkov 2,91 2,91 MBK-N 6 Plešina – Pri železnici - navrhovaná medza na rozhraní pozemkov 1,86 1,86 MBK-N 7 Pod Plešinou - navrhovaná medza 0,48 0,48 MBK-N 8 Medze na hranici katastra - medze na okraji územia 1,20 1,20 MBK-N 9 Medza ku kanálu - navrhovaná medza popri poľnej ceste 0,12 0,08 MBK-N 10 Sihoť – Štrkovisko - navrhovaný líniový porast na nive Ipľa 0,90 0,90 MBK-N 11 K Ipľu - navrhovaná medza popri účelovej ceste 0,03 0,03 Plošné interakčné prvky IPP 1 Rozsiahle zarastajúce pasienky a plošný porast drevín 18,44 18,44 IPP 2 Zarastajúce pasienky a plošný porast drevín 11,32 11,32 IPP 3 Zarastajúce pasienky a plošné porasty drevín 22,18 22,18 IPP 4 Väčšia časť lesného porastu na svahu 4,28 4,28 IPP 5 Extenzívne sčasti zarastajúce pasienky v okolí Pivničiek, plošný porast vo výmole 9,56 9,56 IPP 6 Mozaika vinohradov, sadov, políčok a trávnych porastov v lokalite Pivničky 10,01 10,01 IPP 7 Sčasti opustené záhrady a plošný porast pod Pivničkami 1,94 1,94 IPP 8 Lesík v lokalite Líščie diery 0,74 0,74 IPP 9 Väčšia časť lesného porastu pod Líščími dierami 6,49 6,49 IPP 10 Mozaiky vinohradov, sadov, políčok, trávnych porastov a úhorov – Viničky 8,91 8,91 IPP 11 Mozaiky vinohradov, sadov, políčok Viničky s vyšším zastúpením opustených plôch 11,56 11,56 IPP 12 Okrajová časť plošného porastu drevín 0,54 0,54 IPP 13 Lesné porasty a zarastajúce svahy 18,90 18,90 IPP 14 Lesné porasty 3,69 3,69 IPP 15 Lesné porasty 12,13 12,13 IPP 16 Skupinka drevín v poľnohospodárskej krajine 0,07 0,07 IPP 17 Obecný cintorín 2,01 2,01 IPP 18 Lúka popri kanále na okraji intravilánu obce 0,94 0,18 IPP 19 Kanál a skupinky drevín 0,23 0,23 IPP 20 Lúka na okraji intravilánu obce 0,60 0,60 IPP 21 Plošný porast v medzihrádzovom priestore 0,71 0,71 IPP 22 Skupinka drevín na nive 0,06 0,06 Plošné interakčné prvky navrhované Plošný porast drevín a návrh na zatrávnenie ornej pôdy (v rámci VZFUÚ časť prvku IPP-N 1 zrušená) 1,08 1,08 IPP-N 2 Navrhovaná skupinka drevín v lokalite Pri dedine 0,15 0,15 IPP-N 3 Opustené sady a záhrady a návrh na zatrávnenie ornej pôdy 4,00 4,00 IPP-N 4 Návrh na založenie skupinky drevín pri železnici 0,25 0,25

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.63

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia

Výmera Kód Popis prvku MÚSES Obvod K.ú. PPÚ Interakčné prvky líniové IPL 1 Medze popri účelovej ceste 0,63 0,63 IPL 2 Medza na rozhraní pozemkov 0,28 0,28 IPL 3 Krátka medza na okraji Viničiek 0,06 0,06 IPL 4 Medzernaté porasty na násypoch železnice 5,88 5,88 IPL 5 Kanál Pod pivnicami 0,41 0,41 IPL 6 Kratší kanál v lokalite Šariny 0,40 0,40 IPL 7 Dreviny na okraji areálu PD 0,40 0,40 IPL 8 Medzernaté porast popri železnici 0,41 0,41 IPL 9 Široké porasty a mokrade popri železnici 0,99 0,99 IPL 10 Protipovodňová hrádza Ipľa 11,07 11,07 IPL 11 Krátky kanál v medzihrádzovom priestore 0,14 0,14 Interakčné prvky líniové navrhované Navrhovaná medza popri ceste a na rozhraní pozemkov - lokalita Vrabčie (časť prvku IPL-N 1 vo VZFUÚ zrušená) 0,31 0,31 IPL-N 2 Navrhovaná protierózna medza - pod Rúbaniskom (prvok vo VZFUÚ zrušený) 0,11 0,11 Navrhovaná medza na rozhraní pozemkov - lokalita Rúbanisko (prvok vo VZFUÚ IPL-N 3 zrušený) 0,21 0,21 IPL-N 4 Navrhovaná protierózna medza - lokalita Rúbanisko (prvok vo VZFUÚ zrušený) 0,25 0,25 IPL-N 5 Navrhovaná medza na rozhraní pozemkov - lokalita Líščie diery 0,14 0,14 IPL-N 6 Navrhovaná medza popri účelovej ceste - Pri dedine 0,19 0,19 IPL-N 7 Navrhovaná medza na rozhraní pozemkov - lokalita Pri dedine 0,20 0,20 IPL-N 8 Navrhovaná medza popri účelovej ceste - lokalita Pri dedine 0,59 0,59 Navrhovaná medza na rozhraní pozemkov - lokalita Pod pustatinou (prvok vo VZFUÚ IPL-N 9 upresnený) 0,23 0,23 Navrhovaná medza popri štátnej cesta a na okraji intravilánu (prvok vo VZFUÚ IPL-N 10 zrušený) 0,24 0,24 IPL-N 11 Navrhovaná medza - predĺženie kanála Pod pivnicami 0,09 0,09 IPL-N 12 Navrhovaná protierózna medza - lokalita Plešina (prvok vo VZFUÚ upresnený) 0,20 0,20 IPL-N 13 Navrhovaná protierózna medza - lokalita Plešina (prvok vo VZFUÚ upresnený) 0,25 0,25 IPL-N 14 Navrhovaná protierózna medza - lokalita Pri Plešine (prvok vo VZFUÚ upresnený) 0,25 0,25 IPL-N 15 Navrhovaná protierózna medza - lokalita Pri Plešine (prvok vo VZFUÚ upresnený) 0,20 0,20 IPL-N 16 Navrhovaná protierózna medza - lokalita Dolný Čarad (prvok vo VZFUÚ zrušený) 0,17 0,17 Navrhovaná protierózna medza - lokalita Kováčske rúbanisko (prvok vo VZFUÚ IPL-N 17 upresnený) 0,34 0,34 IPL-N 18 Navrhovaná protierózna medza - lokalita Prvé zeme (prvok vo VZFUÚ upresnený) 0,36 0,36 IPL-N 19 Doplnenie výsadby popri štátnej ceste 0,97 0,91 IPL-N 20 Návrh výsadby popri kanále k Ipľu 0,09 0,09 IPL-N 21 Navrhovaná medza popri účelovej ceste - lokalita Lúky (prvok vo VZFUÚ upresnený) 0,25 0,25 IPL-N 22 Navrhovaný vetrolam - lokalita Štrkovisko – Sihoť (prvok vo VZFUÚ upresnený) 1,39 1,39 Navrhovaná medza na rozhraní pozemkov - lokalita Oržán (prvok vo VZFUÚ IPL-N 23 upresnený) 0,37 0,37 Navrhovaná medza na rozhraní pozemkov - lokalita Oržán (prvok vo VZFUÚ IPL-N 24 upresnený) 0,27 0,27

Ostatné ekologické a krajinnotvorné opatrenia

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.64

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia

Ekologické opatrenia a opatrenia na ochranu životného prostredia majú integrovaný charakter, sú spravidla viacúčelové – okrem základnej biologickej a ekologickej funkcie spĺňajú napr. pôdoochrannú, hygienickú, estetickú, prípadne hydroekologickú funkciu. Preto aj viaceré opatrenia navrhované v predchádzajúcich kapitolách je možno zaradiť medzi ekologické opatrenia – najmä hydroekologické, protierózne opatrenia, ale aj návrh funkčného využívania územia (veľkosť a tvar pozemkov, delimitácia pôdy). Medzi ďalšie vhodné ekologické a krajinnotvorné opatrenia patria: ƒ doplnenie a rozšírenie porastov drevín a zlepšenie priestorovej štruktúry porastov ƒ výsadba nových drevinných porastov ƒ kosenie trávobylinných porastov ƒ nahrádzanie nepôvodných, najmä inváznych druhov drevín domácimi druhmi. Základným prvkom kvalitného prírodného prostredia v poľnohospodárskej krajine je mimolesná drevinná vegetácia. Táto plní v krajine viacero funkcií. Popri produkčnej sú to predovšetkým pôdoochranná, retenčná, izolačná a refugiálna (tieto porasty často slúžia ako refúgium pôvodných druhov organizmov v intenzívne poľnohospodársky využívanej krajine). Preto realizácia nových prvkov vegetácie a rekonštrukcia existujúcich porastov by mala spĺňať určité kvalitatívne parametre. Lokality mimolesnej drevinnej vegetácie sa takmer všetky stanú súčasťou kostry MÚSES, budú zaradené medzi verejné zariadenia a opatrenia a starostlivosť o ne prejde na obec. Uvedené opatrenia je preto vhodné chápať ako základný rámec starostlivosti o prvky mimolesnej vegetácie. Pri dopĺňaní existujúcich a výsadbe nových porastov drevín treba vytvárať druhovo zmiešané porasty s použitím pôvodných druhov drevín. Na väčšine územia (na mezofilných a suchších stanovištiach) sú to najmä dub cerový (Quercus cerris), dub letný (Quercus robur), dub zimný (Quercus petraea), dub sivozelený (Quercus pedunculiflora), hrab obyčajný (Carpinus betulus), javor poľný (Acer campestre), javor tatársky (Acer tataricum), brest hrabolistý (Ulmus minor), lipa malolistá (Tilia cordata), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior). Z krovín je možné použiť druhy slivka trnková (Prunus spinosa), zob vtáčí (Ligustrum vulgare), bršlen európsky (Euonymus europaea), lieska obyčajná (Corylus avellana), svíb krvavý (Swida sanguinea), druhy rodu hloh (Crataegus monogyna agg., C. laevigata agg.), rešetliak prečisťujúci (Rhamnus cathartica) a i. Na teplejších stanovištiach možno použiť aj drieň obyčajný (Cornus mas). Pre vlhšie stanovištia (nivy vodných tokov, údolné porasty) odporúčame použiť najmä tieto druhy: vŕba biela (Salix alba), vŕba krehká (Salix fragilis), vŕba rakytová (Salix caprea), topoľ osikový (Populus tremula), topoľ sivý (Populus x canescens), topoľ čierny (Populus nigra), čremcha strapcovitá (Padus avium), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), brest hrabolistý (Ulmus minor), javor poľný (Acer campestre), z krovín vŕba purpurová (Salix purpurea), vŕba trojtyčinková (Salix triandra), svíb krvavý (Swida sanguinea), rešetliak prečisťujúci (Rhamnus catharticus), bršlen európsky (Euonymus europaea), druhy rodu hloh (Crataegus monogyna agg., C. laevigata agg.), kalina obyčajná (Viburnum opulus), krušina jelšová (Frangula alnus). Keďže sa v území vyskytuje viacero inváznych a agresívnych druhov drevín, ktoré predstavujú akútne nebezpečenstvo pre zvyšky pôvodnej vegetácie, viacero opatrení je zameraných na elimináciu týchto druhov a ich nahrádzanie pôvodnými druhmi. Najviac rozšírený z nich je agát biely (Robinia pseudoacacia). Agát je veľmi vitálny, má bohatú koreňovú výmladnosť a odstrániť ho z porastov nie je jednoduchou a ani jednorazovou záležitosťou. Zvýšenú pozornosť treba venovať javorovcu jaseňolistému (Negundo aceroides), ktorý preniká najmä na vlhšie stanovištia a na niektorých lokalitách už vytvára monodominantné porasty. V súčasnosti predstavuje najväčšiu hrozbu pre pôvodnú vegetáciu týchto stanovíšť. Ďalšími drevinami, ktoré treba z územia odstraňovať, sú pajaseň žliazkatý (Ailanthus altissima) a kustovnica cudzia (Lycium barbarum). Pozornosť treba venovať aj nepôvodným a inváznym druhom bylín, najmä astrám z okruhu astry novobelgickej (Aster novii-belgii agg.) a pohánkovcu japonskému (Fallopia japonica).

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.65

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia

3. Súvislosti so susednými katastrálnymi územiami

Nakoľko obvod pozemkových úprav je totožný s hranicou katastrálneho územia obce Bielovce je potrebné v návrhu zohľadniť i vplyv a súvislosť so susednými katastrálnymi územiami. Kataster obce Bielovce susedí s katastrálnymi územiami nasledujúcich obcí: zo severu k.ú Ipeľský Sokolec, zo západu k. ú. Šalov a z juhu k.ú. Pástovce, z východu hraničí s Maďarskou republikou. Významnou je skutočnosť, že v susedných k.ú. Ipeľský Sokolec a Šalov sú spracovávané projekty pozemkových úprav. Časť pozemkov ležiacich na hranici sk.ú. Ipeľský Sokolec je obrábaná ako jeden pôdny celok – z toho dôvodu je nevyhnutn,é aby navrhované ekologické opatrenia (IPL-N22, 23, 24) mali pokračovanie aj v obvode PPÚ Ipeľský Sokolec. Významný vplyv na susedné územia má aj návrh cestnej siete, ktorá sa mimo obvod pozemkových úprav napája na existujúce komunikačné zariadenia – ide predovšetkým o spevnenú asfaltovú komunikáciu HPC5b, pri ktorej je v budúcnosti predpoklad jej využitia ako cyklotrasy pozĺž hrádze Ipľa. Z nepoľnohospodárskych návrhov súvisí s okolitými katastrálnymi územiami aj možná výstavba pešieho premostenia cez Ipeľ, čím by sa obyvateľom a návštevníkom obceumožnil prechod do obce Vámos Mikola v MR.

4. Užívacie pomery

V minulosti patril kataster Bielovce pod hospodársky obvod PD Ipeľský Sokolec a okrem družstevných pozemkov bolo iba niekoľko menších pozemkov v individuálnej držbe. V súčasnosti sú hlavnými subjektami poľnohospodárskej výroby v k.ú. Bielovce nasledujúce poľnohospodárske podniky zaoberajúce sa najmä rastlinnou výrobou: ƒ Farma BIELY SOKOL s.r.o., Šustekova 49, Bratislava, PSČ 851 04, SR ƒ Agroland Ipel s.r.o - Hlohovec, Terezov 4 ƒ Kurthy Rózsa, Šahy, A.Sipossa 905/12 – samostatne hospodáriaci roľník ƒ Drobní držitelia pôdy (fyzické osoby, ktoré si prevzali poľn. pôdu do náhradného užívania podľ §15 zákona č. 330/1991 o pozemkových úpravách). Obhospodarujú minimálnu časť územia obvodu PPÚ. Užívanie poľnohospodárskej pôdy je v súčasnosti evidované v systéme LPIS (Land parcel identification system) na základe, ktorého sú podnikateľským subjektom v poľnohospodárstve vyplácané dotácie Poľnohospodárskou platobnou agentúrou.Užívacie vzťahy sú zobrazené na účelovej mape. Užívateľom lesných pozemkov sú Lesy SR š.p. . Urbárske spoločnosti, ktoré sú majoritným vlastníkom lesných pozemkov v obvode PPÚ zatiaľ neprevzali lesné pozemky do užívania.

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.66

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia

5. Vplyv opatrení, ktoré obmedzujú poľnohospodárske alebo lesné využívanie pozemkov

V predchádzajúcich kapitolách dokumentácie je uvedený systém návrhov smerujúcich k vytvoreniu optimálnej štruktúry krajiny v území obvodu pozemkových úprav a k návrhu opatrení na zlepšenie ekologického stavu krajiny a zabezpečenie ostatných požiadaviek a nárokov v území. Časť navrhovaných verejných a spoločných zariadení a opatrení slúži priamo na zlepšenie podmienok pre poľnohospodársku výrobu (dopravná sieť, priestorové rozmiestnenie pozemkov), časť nepriamo (vodohospodárske opatrenia, protierózne opatrenia) a niektoré zariadenia a opatrenia majú z hľadiska poľnohospodárstva skôr obmedzujúci charakter (najmä nepoľnohospodárske opatrenia a zariadenia, čiastočne hydroekologické opatrenia a ekologické zariadenia a opatrenia). V nasledovnom texte špecifikujeme predpokladaný vplyv zariadení a opatrení obmedzujúcich poľnohospodárske využívanie pozemkov. Cestná sieť v rámci obvodu pozemkových úprav Návrh cestnej siete má na poľnohospodársku výrobu pozitívny vplyv, keďže umožňuje lepšie sprístupnenie poľnohospodárskych pozemkov. Ako negatívum môžu poľnohopodári vnímať protierózne opatrenia, ktoré rozčlenili veľké pôdne celky, čo si vynúti zmenu spôsobu obrábania – je však treba povedať, že v konečnom dôsledku tieto opatrenia prispejú k skvalitneniu vlastností poľn. pôdy a tým aj k stabilizácii poľ. výroby. Hydroekologické a vodohospodárske opatrenia Navrhovaná výmera pozemkov vodných tokov v území obvodu PPÚ Bielovce je celkovo 22,15 ha. Pozemky vodných tokov Ipeľ a Bielovský kanál sú vlastníctvom štátu, vodné toky sú v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku š.p. Žilina. Okrem toho sa v území nachádzajú menšie melioračné kanále, ktorých pozemky by mali prejsť do vlastníctva obce. V dokumentácii sú aj navrhované ďalšie opatrenia na zlepšenie stavu existujúcich vodných tokov. Tieto opatrenia majú väčšinou charakter zmeny štruktúry územia v rámci súčasných nepoľnohospodárskych plôch (ostatné plochy, vodné plochy), čiastočne sú situované na súčasnej poľnohospodárskej pôde (rozšírenie pozemkov vodných plôch). Prípadné zábery pôdy sú zahrnuté medzi ekologické opatrenia. Protierózne a pôdoochranné opatrenia V rámci dokumentácie sú navrhované viaceré opatrenia na ochranu pôdy pred účinkami vodnej erózie. Tieto návrhy majú väčšinou organizačný a agrotechnický charakter, nepredstavujú plošný záber pôdy na nepoľnohospodárske účely. Záber pôdy na výsadbu vegetácie protierózneho charakteru (najmä protierózne medze) je vyhodnotený v rámci ekologických opatrení. Nepoľnohospodárske zariadenia a opatrenia Rozvoj bývania (rozšírenie intravilánu) je špecifikovaný na základe stanoviska Obecného zastupiteľstva v 5 lokalitách v blízkosti intravilánu (lokality B1-B5). Do obvodu PPÚ zasahujú vo výmere 5,50 ha. Rozvoj podnikateľských aktivít výrobného charakteru je uvažovaný v jednej lokalite – na pozemkoch bývalého poľnohospodárskeho areálu na južnom okraji obce (lokalita V1). Pôvodne bolo uvažované aj rozšírenie lokality na celkovú výmeru 10,7 ha, výmera pozemkov súčasného areálu dosahuje 5,7 ha. Uvedené lokality sú znázornené v účelovej mape 6b. Potrebné zábery pôdy pre plánované zámery budú riešené počas územnej prípravy jednotlivých investícií - z hľadiska procesnosti pozemkových úprav nepredstavujú limity využitia územia. V rámci riešenia návrhu nových pozemkov budú v týchto lokalitách rešpektované predovšetkým požiadavky súčasných vlastníkov pozemkov.

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.67

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia

Ekologické zariadenia a opatrenia V rámci obvodu PPÚ sú existujúce a navrhované nasledovné hlavné ekologické zariadenia a opatrenia s obmedzením poľnohospodárskej resp. lesohospodárskej výroby: ƒ existujúce a navrhované biocentrá – 1 biocentrum regionálneho významu, 10 existujúcich a 6 navrhovaných biocentier miestneho významu. Celková výmera vymedzených biocentier v obvode PPÚ je 104,4 ha, ƒ existujúce a navrhované biokoridory – 1 biokoridor nadregionálneho významu, 11 biokoridorov miestneho významu a 11 navrhovaných biokoridorov miestneho významu. Celková výmera vymedzených biokoridorov v obvode PPÚ dosahuje 65,9 ha, ƒ plošné interakčné prvky – v území je vymedzených 22 existujúcich plošných interakčných prvkov a 4 nové plošné interakčné prvky celkovej výmery v obvode PPÚ 150,0 ha, ƒ líniové interakčné prvky – v území je vymedzených 11 existujúcich a 24 navrhovaných líniových interakčných prvkov výmery v obvode PPÚ 28,3 ha. Obmedzenie poľnohospodárskej výroby v lokalitách určených na plnenie ekologických funkcií je dané prekategorizáciou častí pozemkov na pozemky mimo poľnohospodárskej a lesnej pôdy – najmä ostatné plochy s ekologickou funkciou a vodné plochy. Celková výmera ostatných plôch s ekostabilizačnou funkciou podľa návrhu VZFUÚ predstavuje 43,6 ha. Väčšina plôch by mala prejsť do vlastníctva obce, ktorá by mala zároveň zabezpečiť starostlivosť o tieto plochy. Väčšinou ide o založenie porastu drevín a jeho údržbu, na časti plôch pravidelné kosenie. Na štátnych pozemkoch by mali byť zriadené okrem vodných tokov a plôch aj prvky ÚSES s regionálnou funkciou (nadregionálny biokoridor, časť regionálnych biocentier) a prvky na cestných pozemkoch. Časť interakčných prvkov môže byť zriadená aj na pozemkoch súkromných vlastníkov.

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.68

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia

6. Bilancia plôch – výpočet príspevku na spoločné zariadenia a opatrenia

Po návrhu VZFÚ dochádza v obvode PPÚ k ďalšej zmene medzi jednotlivými druhmi pozemkov. Túto zmenu oproti výmerám druhov pozemkov uvedených v kapitole Súčasná krajinná štruktúra vyjadruje nasledujúci graf: Tabuľka č.10: Sumárne údaje o druhoch pozemkov po návrhu VZFÚ

DP po zameraní v PPÚ DP po návrhu VZFÚ Zmeny Druh pozemku výmera v m2 podiel v % výmera v m2 podiel v % rozdiel v m2 rozdiel v %

Orná pôda 6874780 62,3% 6735989 61,0% -138791 1,3%

Vinice 49689 0,5% 49743 0,5% 54 0,0%

Záhrady 3080 0,0% 6159 0,1% 3079 0,0%

Sady 0 0,0% 66646 0,6% 66646 -0,6%

Trvalé tráv. porasty 2019571 18,3% 1961890 17,8% -57680 0,5%

Lesné pozemky 996222 9,0% 993011 9,0% -3210 0,0%

Vodné plochy 225749 2,0% 210190 1,9% -15560 0,1%

Zastavané plochy 239341 2,2% 361275 3,3% 121934 -1,1%

Ostatné plochy 632085 5,7% 655613 5,9% 23528 -0,2%

Spolu: 11040516 100,0% 11040516 100,0% 0 0,0%

Pôdny fond výmera v m2 podiel v % výmera v m2 podiel v % rozdiel v m2 rozdiel v %

Poľnohosp. pôda 8947120 81,0% 8820428 79,9% -126692 1,1%

Lesná 996222 9,0% 993011 9,0% -3210 0,0%

Iné plochy 1097175 9,9% 1227077 11,1% 129902 -1,2%

Spolu: 11040516 100,0% 11040516 100,0% 0 0,0%

Prírastky a úbytky jednotlivých druhov pozekov po návrhu VZFU si môžeme znázorniť na grafe, ktorý vyjadruje tendeciu, ktorá sa objavila už pri komisionálnom šetrení nesúladov druhov pozemkov medzi stavom evidovaným v katastri nehnuteľností a podľa skutočného zamerania. Po vyčlenení plôch na spoločné zraiadenia a opatrenia dochádza k ďalšiemu nárastu ostatných a zastavaných plôch. Každá plocha je v rámci VZFÚ začlenená do nasledujúcich kategórií, ktoré majú nasledovné hierarchické členenie: ƒ Typ pozemku o Pozemky určené na projektovanie (atribút PROJ) o Spoločné zariadenia a opatrenia (atribút SZO) ƒ Komunikačné zariadenia a opatrenia (atribút DOPR)

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.69

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia

ƒ Vodohospodárske spoločné zariadenia a opatrenia (atribút VODASZO) ƒ Protierózne zariadenia a opatrenia (atribút PEROZ) ƒ Ekologické zariadenia a opatrenia (atribút EKO) o Verejné zariadenia a opatrenia (atribút VZO) ƒ Vodohospodárske verejné zariadenia a opatrenia (atribút VODAVZO) ƒ Komunikačné – štátna cesta (atribút SSC) ƒ Komunikačné – železnica (atribút ZEL a ZELEKO) ƒ Funkčné zaradenie plochy (napr. atribút OV - orná pôda veľkobloková, viď. tabuľka č.25) ƒ Označenie navrhovaného opatrenia (napr. HPC1, MBC-N5...) Opatreniam, ktoré majú odporúčací charakter nie sú vyjadrené formou atribútu k ploche – ich poips je uvedený len v texte VZFÚ. Medzi vodohospodárske verejné zariadenia a opatrenia sú zahrnuté aj plochy určené na výstavbu hate na rieke Ipeľ a úpravu jej koryta – vlastníkom týchto nehnuteľností totiž v súčasnosti je a v budúcnosti takmer určite zostane SVP š.p. Súpis všetkých plôch a ich funkčné zaradenie je uvedený v tabuľke, ktorá je prílohou k VZFÚ. Graf č.1: V alternatívnom pláne sú navrhované nasledovné kategórie funkčného využitia územia

Prírastky a úbytky DP pred a po návrhu VZFÚ

15,0 ha

10,0 ha

5,0 ha

0,0 ha Sady Vinice

-5,0 ha Záhrady porasty Orná pôda Trvalé trávne Trvalé plochy Ostat. Vodné plochy Zastav. plochy Lesné pozemky Lesné

Výmera prírastku (úbytku) ha v prírastku Výmera -10,0 ha

-15,0 ha

-20,0 ha

Podrobné rozčlenenie plôch do jednotlivých typov a kategórií nám umožňuje získať prehľad o celkových výmerách použitých na jednotlivé opatrenia a funkčné zaradenia plôch. Zároveň do budúcnosti zabezpečuje v spojení s grafickou časťou VZFÚ jednoznačné určenie každej plochy v obvode PPÚ.

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.70

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia

Prehľad o tom, aký podiel na celkovej výmere majú jednotlivé kategórie funkčného zaradenia plochy nám dáva tabuľka č. 25. Tabuľka č.11: V alternatívnom pláne sú navrhované nasledovné kategórie funkčného využitia územia

atribút Typ Typ plochy VZFU Funkčné zaradenie plochy Výmera Podiel pozemku (skratka) OV orná pôda veľkobloková 6078615 55,06% OVTTP orná pôda veľkobloková aletrnatívne TTP 291163 2,64% OM orná pôda malobloková 361769 3,28% VIN vinice 49743 0,45% Poľn. pôda ZA záhrady 4148 0,04% SA sady 66646 0,60% TTPIN trvalé trávne porasty intenzívne 420701 3,81% TTPEX trvalé trávne porasty extenzívne 1435388 13,00% TTPNTZ trvalé trávne porasty s drevinami (NDV) 74979 0,68% LH hospodárske lesy 837157 7,58% Lesná pôdy LO ochranné lesy 144171 1,31% ER lesné prieseky (energovody) 11683 0,11% ené na projektovanie ené na projektovanie

č UKS účelové cesty spevnené 1469 0,01% NDV nelesná drevinová vegetácia (ochr. poľn. zeleň) 201887 1,83% SR plochy na športové a rekreačné účely 12247 0,11% IP manipulačné plochy, parkoviská (iné plochy) 18107 0,16%

Pozemky ur Pozemky NP neplodné pôdy - návrh na rekultiváciu 10442 0,09% Iné plochy ST stavby 1372 0,01% DV dvory 7790 0,07% CINT cintorín 13053 0,12% POZ poľnohospodárske stavby a zariadenia 1239 0,01% HD hospodárske dvory 53902 0,49% VT vodné toky 172707 1,56% HR ochranná hrádza Ipľa 107981 0,98% OK odvodňovacie kanály v správe SVP š.p. 18823 0,17% HAT pozemky pripravené na stavbu hate 83558 0,76%

Verejné ZEL železničná trať a žel. zariadenia 74014 0,67% opatrenia opatrenia

zariadenia a zariadenia ZELEK ekologické plochy pozdĺž železnice 25461 0,23% SC štátna cesta 36163 0,33% UCAE účelové cesty spevnené asfaltové existujúce 56564 0,51% UCAN účelové cesty spevnené asfaltové navrhované 26216 0,24% UCSN účelové cesty spevnené štrkové navrhované 26708 0,24% Dopravné UCNE účelové cesty nespevnené existujúce 39105 0,35% UCNN účelové cesty nespevnené navrhované 34287 0,31% UCTN účelové cesty zatrávnené navrhované 29307 0,27% MP manipulačné plochy a parkoviská 314 0,00% BC nelesná drevinová vegetácia - biocentrum 36724 0,33% Ekologické BK nelesná drevinová vegetácia - biokoridor 137162 1,24% né zariadenia a opatrenia a opatrenia né zariadenia č PPI plošný interakčný prvok 1625 0,01% Protierózne PER protierózne pásy a medze 17469 0,16%

Spolo Vodohosp. OKSZO odvodňovacie kanály SZO 18659 0,17% Spolu: 11040517 100,00%

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.71

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia

Po sčítaní jednotlivých plôch potrebných na spoločné zariadenia a opatrenia a verejné zariadenia a opatrenia môžeme určiť predbežnú veľkosť príspevku na spoločné zariadenia a opatrenia.

Typ verejného zariadenia a opatrenia Výmera

1 Vodohospodárske zariadenia 383070

2 Železnica a priľahlé pozemky 99474

3 Štátna cesta 36163

Spolu: 518706

Typ spoločného zariadenia a opatrenia Výmera

1 Komunikačné zariadenia a opatrenia 212499

2 Vodohospodárske zariadenia a opatrenia 18659

3 Protierózne zariadenia a opatrenia 17469

4 Ekologické zariadenia a opatrenia 175511

Spolu: 424139

Základné rozčlenenie plôch v obvode PPÚ Bielovce na jendnotlivé typy je nasledovné:

Popis pozemku Výmera Podiel

1 Pozemky určené na projektovanie nových pozemkov 10097671 91,46%

2 Spoločné zariadenia a opatrenia 424139 3,84%

3 Verejnéné zariadenia a opatrenia 518706 4,70%

Spolu: 11040517 100,00%

Túto bilanciu spracúvame preto, aby sme vedeli odhadnúť únosnú mieru príspevku na spoločné zariadenia a opatrenia, na ktoré podľa §11, ods. 7 Zákona č.330/1991 o pozemkových úpravách prispieva štát – na tento účel je potrebné spočítať vlastníctvo jednotlivých správcov štátnej pôdy z RPS. (7) Ak je potrebné pre spoločné zariadenia a opatrenia vyčleniť nevyhnutnú výmeru poľnohospodárskej pôdy, lesných pozemkov alebo inej pôdy, použijú sa najprv pozemky vo vlastníctve štátu v poradí pôvodné neknihované pozemky, ďalšie pozemky štátu a pozemky obce. Ak nie je dostatok výmery pozemkov vo vlastníctve štátu a obce v uvedenom poradí, postupuje sa podľa § 12 ods. 7

Vlastník Výmera

1 SVP š.p. (Povodie Hrona) 397163

2 Železnice s.r. 97086

3 SSC š.p. (Slovenská správa ciest) 4180

4 Slovenský pozemkový fond - neknihované pozemky 169107

Spolu: 667536

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.72

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia

Zo štátnej pôdy v správe SPF však na tento účel prednostne použijeme bývalé neknihované parcely (pôvodné poľné cesty, strže, vodné toky) – táto pôda totiž aj v minulosti plnila pôdobné funkcie ako dnešné navrhované spoločné zariadenia a opatrenia, najmä komunikačnú. Po odpočítaní potrebnej výmery na verejné zariadenia a opatrenia od sumárnej výmery štátnej pôdy (okrem poľnohospodárskej pôdy) dostaneme výmeru štátnej pôdy, ktorá nám zostala na spoločné zariadenia a opatrenia (14,88 ha) – ak od tohto výsledku odpočítame výmeru potrebnú na spoločné zariadenia, dostaneme výmeru, ktorú musí poskytnúť štát na spoločné zariadenia a opatrenia z poľnohospodárskej pôdy – 27,53 ha, čo tvorí asi 2,49% z výmery obvodu PPÚ.

Príspevok na Verejné zariadenia a opatrenia -518706

Zo štátnej pôdy zostáva na Spoločné zariadenia a opatrenia 148830

Spoločné zariadenia a opatrenia -424139

Potreba štátnej pôdy na spoločné zariadenia a opatrenia od SPF 275309

Celková výmera štátnej pôdy v správe Slovenského pozemkového fondu je cca 132,4 ha, z čoho vyplýva, že výmeru potrebnú na spoločné zariadenia a opatrenia je možné celú pokryť zo štátnej pôdy a jednotlivý vlastníci na ne nebudú prispievať.

7. Celková bilancia vplyvu navrhovaných opatrení

Celkovú bilanciu vplyvu navrhovaných opatrení na ekologickú kvalitu a stabilitu vyhodnocujeme na základe dvoch ukazovateľov – koeficientu ekologickej stability a zastúpenia tzv. depresných plôch. 7.1. Koeficient ekologickej stability (KES)

KES vyjadruje sprostredkovane stupeň prirodzenosti územia na základe kvality (hodnota krajinnoekologickej významnosti) a kvantity (plošná výmera) jednotlivých prvkov súčasnej krajinnej štruktúry v konkrétnom katastrálnom území. Požívajú sa viaceré postupy výpočtu KES (napr. podľa Míchal 1985, Miklós a kol. 1986, Izakovičová, Kartusek a kol., 1991 a i.). KES v podstate odráža vzájomný pomer negatívnych a pozitívnych krajinných prvkov. Za pozitívne krajinné prvky sú považované ekosystémy zodpovedajúce prírodným a poloprírodným podmienkam a to lesné porasty, TTP - lúky a pasienky, prirodzené vodné toky, plochy verejnej zelene a pod. K negatívnym krajinným prvkom sú zaraďované umelo vytvorené, prípadne pozmenené plochy a objekty ako sú orná pôda, ťažobné priestory, zastavané územia, technické plochy, smetiská atď. KES však poskytuje len orientačnú informáciu o ekologickej kvalite priestorovej štruktúry krajiny, nemožno ho považovať za hodnotenie biologickej alebo ekologickej kvality územia. Pre hodnotenie KES v rámci dokumentácie MÚSES a VZFUÚ Bielovce boli použité dva postupy - podľa Miklósa (1986) a v zmysle metodických pokynov pre vypracovanie projektov regionálnych a miestnych ÚSES (Hrnčiarová, Izakovičová a kol. 2000). Miklós (1986) priraďuje jednotlivým kultúram (formám využitia krajiny) váhové koeficienty ekologickej významnosti. Najvyššiu hodnotu váhového koeficientu majú plochy lesných porastov – 1, najnižšiu majú zastavané plochy – 0. Táto klasifikácia je takmer totožná s metódou KES 3, ako ich uvádza a porovnáva Tekeľ (in Repáň ed. 2002). Vzorec pre výpočet KES je nasledovný: (pa * kpn) KES = P

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.73

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia

kde pa = výmera jednotlivých formy využitia krajiny kpn = koeficient ekologickej významnosti formy využitia krajiny P = výmera katastrálneho územia kpn pre jednotlivé kategórie využitia zeme: pole – 0,14; lúky – 0,62; pasienky – 0,68; záhrady – 0,50; ovocné sady – 0,30; lesy – 1,00; vodné plochy – 0,79; ostatné – 0,14, zastavané plochy – 0,00. V citovanej práci nie je stanovená interpretačná stupnica kategórií KES, pre potreby projektu používame preto jednoduchú päťstupňovú škálu (podľa Petrovič 2005): 1 - výrazne nestabilizovaná krajina (KES do 0.20) 2 - nestabilizovaná krajina (KES 0.20 - 0.40) 3 - čiastočne stabilizovaná krajina (KES 0.40 - 0.60) 4 - stabilizovaná krajina (KES 0.60 - 0.80) 5 - výrazne stabilizovaná krajina (KES 0.80 - 1.00).

Pre katastrálne územie a obvod PÚ Bielovce sme vyhodnotili aj relatívny stupeň ekologickej stability (krajinnoekologickej významnosti) krajiny na základe hodnotenia ich biotickej významnosti v nasledovnej päťstupňovej škále podľa metodiky ÚSES (Hrnčiarová a kol. 2000): 1 – veľmi nízka ekologická stabilita 2 – nízka ekologická stabilita 3 – stredná ekologická stabilita 4 – vysoká ekologická stabilita 5 – veľmi vysoká ekologická stabilita. Cieľom projektu pozemkových úprav je podľa zadania dosiahnutie stupňa ekologickej stability minimálne na úrovni stredného stupňa (3 ). Ide o formálne kritérium – domnievame sa, že dôležitejšie ako dosiahnutie stanovenej hodnoty ES je dokumentovať zlepšenie celkovej situácie ekologickej kvality a stability územia formou realizácie konkrétnych opatrení. Súčasná a výhľadová hodnota KES na základe obidvoch metód je vyhodnotená v tabuľke č. 12, priestorová analýza stupňa ekologickej stability územia je znázornená v účelovej mape č. 9.

Tabuľka č. 12 – Koeficient ekologickej stability pre obvod PPÚ Bielovce Koeficient ekologickej Súčasný stav Návrhový stav – po realizácii opatrení PPÚ stability KES podľa Miklósa (1986) 0,33 nestabilizovaná krajina 0,38 nestabilizovaná až čiastočne stabilizovaná krajina KES podľa Hrnčiarovej a kol. 2,50 nízky stupeň ES 2,77 nízky až stredný stupeň ES (2000)

Na základe uvedených hodnôt je zrejmé, že súčasná ekologická stabilita územia obce Bielovce je nízka (podľa KES 1986 nestabilizovaná krajina, nízky stupeň ekologickej stability podľa KES 2000). Po realizácii návrhov MÚSES a VZFUÚ by sa ekologická stabilita územia mala zvýšiť a priblížiť sa čiastočne stabilizovanej krajine, resp. strednému stupňu ekologickej stability. Obidvomi metódami bolo dokumentované zlepšenie súčasného stavu ekologickej stability územia po realizácii opatrení pozemkových úprav.

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.74

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia

7.2. Depresné plochy

Metodika určovania tzv. depresných plôch je založená na predpoklade, že každý ekologicky významný prvok v krajine má určitý dosah vplyvu. Grafickým vyjadrením dosahu vplyvu všetkých bioticky významných prvkov sa potom zostaví mapa, v ktorej sa vyjadria priestory v dosahu vplyvu a priestory mimo dosahu vplyvu (tzv. depresné plochy). Dosah pozitívneho vplyvu je možné podľa Tekeľa (in Repáň ed. 2002) určiť výpočtom alebo graficky ako závislosť veľkosti a koeficientu významnosti daného prvku. Pre účely projektu pozemkových úprav sme dosah jednotlivých ekologicky významných prvkov určovali odborným odhadom na základe významnosti daného prvku – a to od 150-200 m (niektoré líniové interakčné prvky) až po 400-500 m (nadregionálny biokoridor). Na mape sme potom vyjadrili stav depresných plôch v rámci k.ú. Bielovce pre súčasný stav a návrhový stav (po realizácii navrhovaných opatrení MÚSES a VZFUÚ). Priestorová analýza depresných plôch je znázornená v účelovej mape č. 10, výsledky sú uvedené v tabuľke č. 13.

Tabuľka č. 13 – Hodnotenie depresných plôch v obvode PPÚ Bielovce

Výmera (ha) Depresné plochy (ha) % depres. plôch Súčasný stav 1104,0 124,2 11,3 Návrhový stav 1104,0 2,0 0,2

Z analýzy návrhov využívania územia vyplýva, že ich realizáciou by sa „saturovanosť“ územia bioticky významnými prvkami podstatne zlepšila - súčasný podiel depresných plôch 11,3 % v rámci územia by sa znížil len na 0,2 %. Znamená to výrazné zlepšenie podmienok pre výskyt živočíšstva v poľnohospodárskej krajine. Pri hodnotení „depresných plôch“ je však potrebné zobrať do úvahy, že ide len o schému, ktorá nie je teoreticky podložená ani v praxi overená – podobne ako je tomu v prípade koeficientov ekologickej stability. Výsledky je preto potrebné brať len ako orientačné porovnanie stavu pred realizáciou a po realizácii navrhovaných opatrení.

8. Plán všeobecných zásad funkčného usporiadania územia

Grafickým výsledkom dokumentácie všeobecných zásad funkčného usporiadania územia je ƒ Plán všeobecných zásad funkčného usporiadania územia ƒ Plán (prehľad) navrhovaných spoločných zariadení a opatrení a verejných zariadení a opatrení Plán všeobecných zásad funkčného usporiadania územia („Návrh funkčného usporiadania územia“, Alternatívny plán VZFÚ), obsahuje všetky realizované hodnotenia podmieňujúce návrh racionálneho a ekologicky priaznivého usporiadania pôdy v obvode pozemkových úprav – najmä návrh cestnej siete, delimitáciu pôdy, protieróznu ochranu pôdy, vodohospodárske a hydroekologické opatrenia, biologické a ekologické limity a opatrenia, ako aj iné prípadné legislatívne limity a obmedzenia. Plán VZFUÚ predstavuje funkčnú delimitáciu územia obvodu pozemkových úprav, ktorá rozdeľuje územie na ucelené bloky so stanovením spôsobu ich využitia (v odôvodnených prípadoch vo viacerých alternatívach). Plán predbežne určuje zásady využívania jednotlivých blokov územia so zohľadnením všetkých vyššie uvedených kritérií a limitov využívania územia. Hlavným podkladom pre tvorbu plánu boli realizované hodnotenia a návrhy v rámci dokumentácie MÚSES (Miestny územný systém ekologickej stability – vrátane hlavnej návrhovej mapy MÚSES), požiadavky subjektov obhospodarujúcich poľnohospodárske a lesné pozemky v riešenom území, ako aj konzultácie s predstavenstvom projektu pozemkových úprav a obce Bielovce.

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.75

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia

Alternatívny plán pre obvod projektu pozemkových úprav k.ú. Bielovce je vyhotovený v mierke 1: 5000. Jednotlivé plochy sú na mape jednoznačne vymedzené hranicami, identifikované číslom objektu vrstvy KLADPROJ, prípadne sú doplnené skratkou atribútu, ktorý vyjadruje ich začlenenie do stanovenej kategórie funkčného využitia. Každý blok je charakterizovaný odporúčaným spôsobom funkčného využitia a v odôvodnených prípadoch aj alternatívne vhodným spôsobom funkčného využitia. Prehľad navrhovaných spoločných zariadení a opatrení a verejných zariadení a opatrení obsahuje zákres navrhovaný zariadení a opatrení zo zvýraznením ich označenia, polohových parametrov (osi komunikácií) a niektorých dôležitých doplňujúcich údajov (kategória cesty, dĺžka, výhybne). Grafickú časť VZFÚ je doplnená účelovými mapami, ktoré prehľadne zobrazujú jednotlivé čiastkové pohľady na PPÚ pred a po návrhu opatrení a vzorovými priečnymi rezmi a pozdĺžnymi rezmi navrhnutých zariadení a opatrení (komunikácie a biokoridory).

9. Záver

Schválené všeobecné zásady funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav nahrádzajú rozhodnutie o využití územia. Schválený lesný hospodársky plán sa považuje za všeobecné zásady funkčného usporiadania územia na lesných pozemkoch v obvode pozemkových úprav. Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav musia byť objektívnym nástrojom zohľadnenia verejného záujmu, skupinových a individuálnych záujmov účastníkov pozemkových úprav o trvalo udržateľné využívanie územia. Rozdiely medzi deklarovanými požiadavkami a ich reálnym napĺňaním, násilné presadzovanie záujmov, netransparentnosť v konaní a formálne napĺňanie čiastkových cieľov popierajú zmysel pozemkových úprav. Zmysel sceľovania pozemkov a vlastníckych podielov k pozemkom musí byť podmienený posúdením vhodnosti súčasných aktivít v krajine a napĺňaním reálnych potrieb účastníkov pozemkových úprav vo forme určujúcich zámerov využitia krajiny. Hodnotenie pozemkových úprav musí byť merateľné dosiahnutým prospechom. Len vtedy môžu pozemkové úpravy preukázať a rozvinúť výnimočné postavenie pri udržiavaní a zveľadení prírodného potenciálu krajiny, obnove výkonu vlastníckych práv, stabilizácii vlastníckych štruktúr v poľnohospodárstve a lesníctve a vytváraní predpokladov pre rozvoj trhu s pôdou. Návrh všeobecných zásad funkčného usporiadania územia v obvode PPÚ Bielovce bol spracovaný so snahou reagovať nimi na zmeny v poľnohospodárstve a v živote na vidieku. Navrhované spoločné a verejné zariadenia a opatrenia, najmä vybudovanie zariadení na šport a rekreáciu (malá vodná nádrž s okolím, cyklotrasa) môžu pomôcť pri rozvoji agroturizmu, prepojeniu s okolitými obcami a celkovému rozvoju obce. Návrhy ekostabilizačných opatrení z MÚSES nebolo vždy možné v plnej miere premietnuť do návrhu spoločných a verejných zariadení a opatrení vo VZFÚ. Po zapracovaní stanovísk dominantných vlastníkov a užívateľov poľnohospodárskej pôdy sme navrhnutý optimálny variant priestorového usporiadania územia upravili na racionálny variant priestorového a funkčného usporiadania územia – niektoré ekostabilizačné prvky (biokoridory uprostred poľn. celkov ) boli nahradené opatreniami, ktoré v menšej miere obmedzia poľnohoopodársku výrobu (zatrávnené prístupové komunikácie). Túto zmenu sme si mohli dovoliť aj vďaka priaznivej hodnote koeficientu ekologickej stability. Pri návrhu spoločných a verejných zariadení a opatrení sme odhadovali potrebnú veľkosť pozemkov na základe známych parametrov alebo konzultácie s odborníkmi v príslušnom odbore, pri spracovaní projektovej dokumentácie týchto zariadení však nemožno vylúčiť nové požiadavky na veľkosť a tvar pozemkov.

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.76

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia

Po schválení návrhu VZFÚ správnym orgánom treba mať zainteresovaným vlastníkom a užívateľom pozemkov v obvode PPÚ na pamäti, že schválené VZFÚ sú len návodom ako pokračovať v ďalších etapách PPÚ, t.j. že len vyčleňujú plochy určené na jednotlivé spoločné a verejné zariadenia a opatrenia, ale úspešná realizácia týchto opatrení bude závisieť okrem iného aj od aktívneho prístupu všetkých účastníkov pozemkových úprav.

V Leviciach 26.1.2009

...... Ing. Jozef Urban

...... Ing. Pavel Lauko zodpovedný projektant PPÚ k.ú. Bielovce

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.77

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia

POUŽITÁ LITERATÚRA

Alena, F., 1986: Stanovenie straty pôdy erozívnym splachom pre navrhovanie protierozívnych opatrení. Metodická pomôcka, ŠMS Bratislava. Alena, F., 1991: Protierózna ochrana na ornej pôde. Metodická pomôcka, ŠMS Bratislava. Anonymus, 1980: Atlas SSR. Veda Bratislava Atlas krajiny Slovenskej republiky. 1. vydanie (2002) . MŽP SR, Bratislava, SAŽP, B. Bystrica, 344 p. Anonymus, 2007: Program rozvoja obce Bielovce. Obecný úrad Bielovce. Antal, J., Špánik F., a kol., 1999: Hydrológia poľnohospodárskej krajiny. SPU Nitra. 250 s. Bodiš, D., Rapant, S., 1999: Geochemický atlas Slovenskej republiky časť VI: Riečne sedimenty. Ministerstvo životného prostredia SR, Geologická služba SR, Bratislava, 145 s. Čepelák, J., 1980: Živočíšne regióny. - In: kol.: Atlas SSR. Veda, Bratislava: 93 Červenka, M. a kol., 1986: Slovenské botanické názvoslovie. - Príroda, Bratislava, 517 pp. Čurlík, J., Šefčík, P., 1999: Geochemický atlas Slovenskej republiky časť V: Pôdy. Ministerstvo životného prostredia SR, Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy, Bratislava. Danko, Š., Darolová, A., Krištín A. (eds) 2002: Rozšírenie vtákov na Slovensku. Veda, Bratislava. Dostál, J., Červenka, M., 1991: Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín. - Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava, 1567 pp. Fiala, K. a kol., 1999: Záväzné metódy rozborov pôd. Čiastkový monitorovací systém – pôda. VÚPOP, Bratislava, 142 pp. Fulajtár, E., Janský, L., 2001: Vodná erózia pôdy a protierózna ochrana. VÚPOP Bratislava, 308 pp. Futák, J. , 1980: Fytogeografické členenie. In: kol.: Atlas SSR. Veda, Bratislava. Gemeran, D. a kol., 2000: Metodický postup (zásady) revitalizácie malých vodných tokov. Bratislava, 27 pp. Holý, M., 1978: Protierozní ochrana. SNTL Praha. Hraško, J., Bedrna, Z., 1988: Aplikované pôdoznalectvo. Príroda, Bratislava. Hrdina, V., Kostovský, D. a kol., 1998: Územný plán VÚC Nitrianskeho kraja. AUREX, s.r.o., Bratislava, 457 pp. Hrdina, V. a kol., 2004: Územný plán VÚC Nitrianskeho kraja – zmeny a doplnky. AUREX, s.r.o., Bratislava, Úrad nitrianskeho samosprávneho kraja, 71 pp. Hrnčiarová, T., a kol., 1997: Ekologická únosnosť krajiny. I. časť: Metodický postup. - ÚKE SAV Bratislava, 81 pp. Húsenicová,J, a kol., 1991: Generel nadregionálneho územného systému ekologickej stability- 1. koncept. Urbion Bratislava. Chomjak, P., a kol., 2003: Metodický postup spracovania krajinno-ekologického plánu regiónu. SAŽP, CKP, Prešov, 27 pp. + prílohy. Jambor, P., Ilavská, B., 1998: Metodika protierózneho obrábania pôdy. VÚPÚ Bratislava. Jančura, T., a kol., 1994: Manuál k metodike ÚSES. I.-V. diel. - SAŽP, Banská Bystrica Janeček, M. a kol., 1992: Ochrana zemědělské půdy před erozí. Metodika ÚVTIZ č. 5/1992, Praha. Klinda, J., Lieskovská, Z. (eds.).: Správy o stave životného prostredia Slovenskej republiky - roky 1994-2006. MŽP SR, Bratislava Korpeľ, Š., Saniga, M., 1995: Prírode blízke pestovanie lesa. - Ústav pre výchovu a vzdelávanie pracovníkov LVH SR, Zvolen, 158 pp. Krištín, A., Kocian, Ľ., Rác, P., 2001: Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska. - Ochrana prírody 20, Supplement: 150-153 Kullman, E., 1988: Základné hydrogeologické mapy ČSSR, mierka 1:200 000. GÚDŠ Bratislava. Linkeš, V., Pestún, V., Džatko, M., 1996: Príručka pre používanie máp bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek. Výskumný ústav pôdnej úrodnosti, Bratislava, 103 pp. Löw, J. a kol., 1995: Rukověť projektanta místního ÚSES. Agroprojekt, Brno, 124 pp.

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.78

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia

Maglocký, Š., 1983: Zoznam vyhynutých, endemických a ohrozených taxónov flóry Slovenska. Biológia, Bratislava, 38,9, p. 825-852. Maglocký, Š., Feráková, V., 1993: Red list of ferns and flowering plants (Pteridophyta and Spermatophyta) of the flora of Slovakia. - Biológia, Bratislava, 48, 4: 361-385 Marhold, K., Hindák, F. (eds.), 1998: Zoznam vyšších a nižších rastlín flóry Slovenska. Veda, Bratislava, 687 pp. Matula, M., a kol., 1989: Atlas inžinierskoogeologických máp SSR. - Slovenská kartografia, Bratislava Michalko, J. a kol., (1986): Geobotanická mapa ČSSR. Slovenská socialistická republika. Veda, Bratislava. Miklós, L., 1986: Stabilita krajiny v ekologickom genereli SSR. Životné prostredie, XX, 2, ÚKE SAV, Bratislava, p. 87-93. Nagy, A. a kol. 1998: Vysvetlivky ku geologickej mape východnej časti Podunajskej nížiny 1:50.000. GÚDŠ Bratislava. Pasák, V., 1984: Ochrana půdy před erozí. SZN Praha. Pasák, V., Janeček, M., Šabata, M., 1983: Ochrana zemědělské půdy před erozí. Metodika ÚVTIZ č. 11/1983, Praha. Petersen, R.C., Petersen, L.B.-M., Lacoursiere, J. (1992): A Building-block Model for Stream Restoration. – In: Boon, P.J., Calow, P., Peets, G.E. (eds.): River Conservation and Management. J. Wiley & Sons, New York, p. 293-309 Petrovič, F., 2005: Vývoj krajiny v oblasti štálového osídlenia Pohronského Inovca a Tríbeča. ÚKE SAV, Bratislava, 209 pp. Rapant, S., Vrana, K., Bodiš, D., 1996: Geochemický atlas Slovenska časť I: Podzemné vody. Ministerstvo životného prostredia SR sekcia Geológie a prírodných zdrojov, Geologická služba SR, Bratislava, 127 s. Repáň, P. (ed.), 2002: Dištančné vzdelávanie pre projektantov pozemkových úprav. Učebné texty, 2. diel. Bratislava, MP SR, Komora geodetov a kartografov, 281 pp. Ružička, M., Miklós, L., 1982: Landscape-ecological planning (LANDEP) in the process of territorial planning. - Ekológia (ČSSR) 1, 3: 297-312 Ružičková, H. a kol., 1996: Biotopy Slovenska. Príručka k mapovaniu a katalóg biotopov. 2. prepracované vydanie. - Ústav krajinnej ekológie SAV, Bratislava, 192 pp. SAŽP, 2003: Správa o stave životného prostredia Nitrianskeho kraja k roku 2002. SAŽP, Centrum pre revitalizáciu zaťažených oblastí, stredisko Nitra. 185 pp. Schwarz, J., Mudráková, M. a kol. 2007: Región Ipeľ – zásobovanie pitnou vodou, odvedenie a čistenie odpadových vôd. Zámer činnosti. Envigeo Banská Bystrica, 106 pp. Stanová, V., Valachovič, M. (eds.), 2002: Katalóg biotopov Slovenska. – Daphne, Bratislava, 225 pp. Šály, R. a kol., 2000: Morfogenetický klasifikačný systém pôd Slovenska. - VÚPOP, Bratislava Šuba, J. a kol., 1984: Hydrogeologická rajonizácia Slovenska. Hydrofond, SHMÚ Bratislava. Vass, D. a kol., 1988: Regionálne geologické členenie Západných Karpát a severných výbežkov Panónskej panvy na území ČSSR. SGÚ, GÚDŠ, Bratislava Viceníková, A., Polák, P., 2003: Európsky významné biotopy na Slovensku. – ŠOP SR, Banská Bystrica, 151 pp. Zachar, D., 1970: Erózia pôdy. Veda, SAV, Bratislava. Žiak, D., Urban, P., 2001a: Červený (ekosozologický) zoznam cicavcov (Mammalia) Slovenska. - Ochrana prírody 20, Supplement: 154-156.

- Tento projekt je spolufinancovaný ES - Str.79

GEOMETRA Levice spol.s r.o. PPÚ Bielovce - Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia

1.2.

Overenie zodpovedným projektantom PPÚ

Náležitosťami a presnosťou zodpovedá predpisom. Obsah písomnej časti projektu je v súlade s grafickou časťou.

Autorizačne overil :

Meno a priezvisko : Ing. Pavel Lauko Perecká 1 Levice

V Leviciach, dňa 26.1.2009

- Tento projekt je spolufinancovaný ES -