Prezývkové Obyvateľské Mená Miroslava Ližbetinová
Total Page：16
File Type：pdf, Size：1020Kb
Prezývkové obyvate ľské mená Miroslava Ližbetinová Základná škola, Biskupická 21, Bratislava Katedra slovenského jazyka a literatúry, Fakulta humanitných vied, Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica Sociálno-psychologické h ľadisko poukazuje na to, ako sa prezývkové obyvate ľské meno tvorí, ako pôsobí a funguje medzi ľuďmi, dedinami či mestami, ako sa uplat ňuje v komunikácii. Poukážeme na znaky, ktoré majú vplyv pri tvorbe prezývkového obyvate ľského mena. Medzi výrazné znaky prezývkového obyvate ľského mena bude patri ť predo- všetkým expresivita, ktorej stupe ň môže by ť nízky alebo vysoký. V súvislosti s expresivitou tiež poukážeme na tzv. ak čný rádius. Pre preh ľadnos ť budeme uvádza ť topologické záznamy obcí. V tejto oblasti budeme čerpa ť predovšetkým z materiálu, ktorý sme získali z nášho terénneho výskumu. Jedným zo základných identifika čných znakov každej lokality bol neúradný názov obce. Mnohé neúradné názvy (prezývkové obyvate ľské mená) obcí však žijú dodnes. Ukrývajú ve ľké množstvo zaujímavých informácií o ľuďoch, o ich histórii, tradícii, o ich spôsobe života. V nasledujúcich poznámkach sa budeme zaobera ť prí činou vzniku neúradných ná- zvov obcí (prezývkových obyvate ľských mien). „Prí činou vzniku prezývkového obyvate ľského mena je citovo vyjadri ť, ironicky po- ukáza ť na odlišnú vlastnos ť susednej obce , na odlišné správanie ľudí vybo čujúce zo všeobecne platných spolo čenských konvencií , odlišnú re č a pod“. (Krško, 1999, s. 49). K lepšiemu poznaniu prezývkových obyvate ľských mien nám pomáha jeho motivá- cia (pre čo a od čoho dané prezývkové obyvate ľské meno vzniklo). Pre prezývkové obyvate ľské meno je dôležitá motivácia vzniku (samotného pre- zývkového obyvate ľského mena). Prezývkovému obyvate ľskému menu bez motivácie akoby nie čo chýbalo – bolo neúplné. V rámci sociálno-psychologického h ľadiska je teda potrebné zamera ť sa na samotné prezývkové obyvate ľské meno – jeho funk čnos ť, vplyv a dôsledky v komunikácii a zárove ň všíma ť si motiváciu – jej okolnosti vzniku, vplyv a dôsledky v komunikácii. Zameriavame sa na dva pojmy, ktoré sú síce späté, no na strane druhej obidva po- jmy obhajujú svoju pozíciu „samy za seba“. V jednotlivých jazykových rovinách sme sa zamerali na samotné prezývkové oby- vate ľské meno, kde zastáva isté pozície, plní isté funkcie. V rámci zvukovej, morfolo- gickej a syntaktickej roviny bolo možné prezývkové obyvate ľské meno skúma ť samo- statne – bez motivácie. Avšak v rovine lexikálnej a štylistickej sme na skúmanie pre- zývkového obyvate ľského mena potrebovali aj motiváciu. 427 Na vznik prezývkového obyvate ľského mena je teda potrebná motivácia. Motivácia obsahuje: a) udalos ť, ktorá sa opakuje viackrát, b) udalos ť, ktorá sa stala len raz a viac sa neopakuje. a) Opakujúca sa udalos ť V tomto prípade pôjde predovšetkým o prezývkové obyvate ľské mená, ktorých le- xikálno-sémantická štruktúra je odvodená od práce, činnosti, príp. pestovania istej plodiny, rastliny ( činnosti, ktorá sa opakuje periodicky – raz za de ň, raz za mesiac, raz za rok). Ako príklad uvedieme nieko ľko prezývkových obyvate ľských mien: • Senohrad – Hrachári (motivácia – pestovali hrach, pestovali ho každoročne, činnos ť sa opakovala), • Beluj – Hrn čiari (motivácia – vyrábali hrnce), • Glabušovce – Taba čiari (motivácia – venovali sa pestovaniu tabaku), • Banská Štiavnica – Haviari (motivácia – pracovali v baniach). Pri motivácii prezývkového obyvate ľského mena, ktorá obsahuje opakujúcu sa uda- los ť (pestovanie plodiny, zamestnanie), možno konštatova ť, že má „dlhšiu dobu“ po- znania, príp. jej motivácia je dos ť jasná a zrete ľná. Možno tiež konštatova ť, že takto motivované prezývkové obyvate ľské mená sú známe nielen v okolitých obciach, ale ich poznanie je rozšírené i do vzdialenejších obcí. Znalos ť takto motivovaných prezývkových obyvate ľských mien je na jednej strane „jasná a zrete ľná“, na strane druhej „dlhotrvajúca“. b) Udalos ť, ktorá sa stala len raz a viac sa neopakuje Motivácia prezývkových obyvate ľských mien obsahuje udalos ť, historku, príhodu, anekdotu, ktorá sa viac nezopakovala. Takto motivované prezývkové obyvate ľské me- ná sa vyskytujú častejšie. Ich „zrozumite ľnos ť“ a „dlhotrvácnos ť“ však nie je taká zrejmá. Ako príklad uvedieme nieko ľko prezývkových obyvate ľských mien: • Uňatín – Pľagovanci A. motivácia – P ľagovali (na ťahovali) lavi čku (most) cez potok, pretože bola krátka a nemohli chodi ť z jednej strany brehu na druhý. B. motivácia – P ľagovali lavi čku v kostole, pretože bola krátka a tetky sa do nej nezmestili. • Sklabiná – Medvediari A. motivácia – Sklabin čania zdochnutého medve ďa ukradli. B. motivácia – Sklabin čania zdochnutého medve ďa zjedli. • Záhorce – Ma čkoši A. motivácia – Na trhu vo Ve ľkom Krtíši Záhor čania ma čky predávali. B. motivácia – Na trhu vo Ve ľkom Krtíši Záhor čania ma čky ukradli. Z uvedených príkladov vyplýva, že aj ke ď v motivácii došlo k zmenám, udalosti majú spolo čný atribút (U ňatín – krátkos ť lavi čky; Sklabiná – zdochnutý medve ď; Zá- horce – ma čky). Pri jednotlivých motiváciách k výrazným zmenách nedochádza. 428 Pri motiváciách, ktoré sme uviedli ( či už to bola udalos ť, ktorá sa odohrala len raz, príp. opakujúca sa udalos ť) a pri prezývkovom obyvate ľskom mene môže dôjs ť k trom prípadom: 1. postupná nejasnos ť motivácie (nepresnosti, pozmenenie istých prvkov); 2. prechod do iných folklórnych útvarov, napr. veršované útvary (Šrámek, 1977, s. 34); 3. zánik prezývkového obyvate ľského mena. Vo vä čšine prípadov sme sa stretli s tým, že prezývkové obyvate ľské meno bolo známe, no motivácia vzniku prezývkového obyvate ľského mena známa už nebola. Stabilita prezývkového obyvate ľského mena sa tak do istej miery narúša. Na znalos ť alebo neznalos ť prezývkového obyvate ľského mena a jeho motivácie vplývajú rôzne faktory, napr. vzdialenos ť obcí, „škála poznania“ alebo tzv. ak čný rá- dius a expresivita prezývkového obyvate ľského mena. Pre lepšiu preh ľadnos ť znalosti prezývkového obyvate ľského mena medzi obcami sme vytvorili jednoduchú schému 1, pre neznalos ť prezývkového obyvate ľského mena sme vytvorili schému 2: Znalos ť prezývkového obyvate ľského mena Schéma 1 (Vlastný zdroj) (V našom prípade ide o obce: obec 0 – Sebechleby, obec 1 – Ladzany, obec 2 – Domaniky, obec 3 – Hontianske Nemce.) Pri zis ťovaní prezývkových obyvate ľských mien sme sa opýtali informátora v obci 0 na prezývkové obyvate ľské mená obcí 1, 2, a 3. Informátor poznal prezývkové oby- vate ľské mená týchto okolitých obcí. Tento poznatok platí pri všetkých kombináciách: (obec 1 pozná prezývkové obyva- te ľské meno obcí 0, 2, 3; obec 2 pozná prezývkové obyvate ľské meno 0, 1, 3; obec 3 pozná prezývkové obyvate ľské meno obcí 0, 1, 2). Iný prípad nastal, ke ď sme sa opýtali na prezývkové obyvate ľské meno vzdialenej- šej obce. V našom prípade išlo o prezývkové obyvate ľské meno Krupiny. Prezývkové obyva- te ľské meno Krupiny okolité obce nepoznali (príp. ho poznali len niektoré bližšie loka- lizované obce; a tiež obyvatelia z Krupiny nepoznali prezývkové obyvate ľské mená 429 vzdialenejších obcí, príp. tiež uviedli len niektoré prezývkové obyvate ľské mená bliž- šie situovaných obcí). Neznalos ť prezývkového obyvate ľského mena Schéma 2 (Vlastný zdroj) (Prerušovanú čiaru k obci a od obce 4 sme použili na ozna čenie toho, že obec 0 ne- pozná prezývkové obyvate ľské meno obce 4 a obec 4 nepozná prezývkové obyvateľ- ské meno obce 1). Takéto ozna čenie by sme mohli uvies ť aj k iných obciam.) Na základe uvedeného môže dôjs ť k trom prípadom: 1. prezývkové obyvate ľské meno sa nepoznalo, 2. prezývkové obyvate ľské meno sa poznalo, no neznáma bola motivácia, 3. poznala sa len veršovaná podoba. S poznaním prezývkového obyvate ľského mena úzko súvisí tzv. ak čný rádius a s ak čným rádiom súvisí expresivita prezývkového obyvate ľského mena. Medzi expresivitou prezývkového obyvate ľského mena a ak čným rádiom je priama úmera. Čím je expresivita prezývkového obyvate ľského mena menšia, tým je menší ak čný rádius; čím je vä čšia expresivita prezývkového obyvate ľského mena, tým je ak čný rádius vä čší. Na základe tejto poznámky môžeme konštatova ť: „Jednotlivé obce však môžu ma ť viac prezývkových obyvate ľských mien a okolité obce nemusia pozna ť a použi ť rovnakú motiváciu. V tomto prípade tiež zohráva dôle- žitú úlohu expresivita. Zárove ň tu platí, že stupe ň expresívnosti prezývkového obyva- te ľského mena obce 0 (ak ho dala obec 1) zodpovedá stup ňu expresívnosti ,vráteného’ prezývkového obyvate ľského mena.“ (Krško, 1999, s. 51). V prípade, že obec 1 disponuje s viacerými prezývkovými obyvate ľskými menami a má ozna čiť samu seba, z palety prezývkových obyvate ľských mien o ktorých vie, vyberie, resp. uvedie prezývkové obyvate ľské meno s najnižšou expresivitou. Napríklad: obec Litava má dve prezývkové obyvate ľské mená: 1. prezývkové obyvate ľské meno – Hrachári – dopestovali hrach a boli na to pa- tri čne hrdí, dokonca sa chválili ešte aj pred Senohrad čanmi, že ich hrach je lepší; 2. prezývkové obyvate ľské meno – Ťaviari – na Litave sa konala procesia k Božskému srdcu, a ke ď zvonár zbadal z dia ľky, že sa približuje sprievod, za čal zvo- ni ť. Neskôr však zistil, že to idú kupci na ťaviach. 430 Litav čania teda uvádzajú prezývkové obyvate ľské meno Hrachári , no okolité obce ich ozna čili ako Ťaviari . Medzi prezývkovými obyvate ľskými menami sme vytvorili tzv. tolopogický zá- znam, ktorého usporiadanie prvkov je zhodné s rozmiestnením obcí. Ako je uvedené v schéme 3, dochádza k vzájomnej interakcii medzi obcami a zárove ň k vzájomnému výberu prezývkových obyvate ľských mien. Vzájomná interakcia (obojstranný pozitívny výber) medzi obcami je ovplyvnená expresivitou a emocionalitou prezývkového obyvate ľského mena. Neutrálne sú tie typy prezývkových obyvate ľských mien, ktoré vyjadrujú typické povolania obcí: Senohrad – Hrachári. Expresívnejšie sú prezývkové obyvate ľské mená, ktoré vyzdvihujú nepríjemnú, ne- peknú vlastnos ť (vä čšinou ide o hlúpos ť, naivitu a pod.): Čekovce – Vlci . Najexpresívnejšie prezývkové obyvate ľské mená, ktoré vyvolávajú konflikty medzi dedinami: Horné Mladonice – Hoptrtáci , Čekovce – Žreb čiari – zjedli žriebä, mysliac si, že je to sr ňacina. (Krško, 2000, s. 81).