Východoslovenský Amerikánsky Dom Maroš Volovár
Total Page：16
File Type：pdf, Size：1020Kb
Djiny staveb 2017. Plze 2017, s. 253-276 Východoslovenský amerikánsky dom Maroš Volovár Obdobie prvej republiky je na východnom Slovensku vyvrcholením konštrukného a výtvarného vývoja roníc- keho domu, jeho „barokovou“ etapou. Obytný štandard, pozvone rastúci už od zrušenia poddanstva, tu prudko rastie vaka kapitálu Amerikánov1 – protagonistov vekej vlny pracovnej emigrácie, ktorá zachvátila Uhorsko od konca 19. storoia. Smerovala najmä do USA ale i Južnej Ameriky, Kanady i západnej Európy („Belgikáni“). Na domáce pomery nadštandardný zárobok sa investoval v prvom rade do nákupu ponohospodárskej pôdy a násled- ne do výstavby nebývalo reprezentatívneho domu a jeho hospodárskeho zázemia. Stavitemi domov dodávaných spravidla „na kú“ boli miestni profesionáli vyškolení v mestskom prostredí a uplatniaci najmodernejšie materiály a technológie i kreatívne „zudovené“ dekoratívne koncepty neskorej secesie a art deco. Aplikáciou týchto vymožeností na tradiné, zväša ešte jednotraktové obytno-hospodárske dispozície vznikol jedinený fenomén tzv. „amerikánskych domov“. Príspevok predstavuje charakteristické znaky, materiály a prvky týchto objektov, ktorých stavebné a vý- tvarné kvality a kultúrnohistorický význam si zaslúžia našu pozornos. Ich posledné autentické ukážky práve zanikajú. Oami súasníkov Zásah Amerikánov do stavebného obrazu vidieka re- flektovali rôzni súdobí pozorovatelia. Už z roku 1904 po- chádza úradné hlásenie humenského slúžneho okresu, že americkí reemigranti „škaredé malé domy rúcajú a stavajú si krásne kamenné a tehlové domy kryté šindami, ale aj škridlami, s vekými otváracími oknami, o je dôležité pre zdravie, lebo ich možno vetra...“.2 Progres slovenských dedín v okolí Užhorodu oceovala Amálie Kožmínová: Obr. 1: Bežovce (okr. Sobrance) . 246, detail uliného „Amerikáni – jak íkali muž m, kteí se navrátili, pinášejí prieelia domu datovaného r. 1935 (foto autor 2016). v tyto ddiny pomrný pokrok i peníze. Vracejí se gramot- 5 ní, svta i práce znalí, a co více – slovensky uvdomlí, stava Amerikán.“ A daný jav vnímal i zberate udových a stávají se asto hybnou silou mezi svými krajany.“3 Spi- piesní na Zemplíne Josef E. Jankovec: „V nkterých obcích sovate Elo Šándor si povšimol, že: „Temer všetky muro- bývají zvláš pkné budovy, které se na prvý pohled liší od vané novostavby v iernom Poli vystavené boli za americ- starších statk a chalup. To jsou domy Slovák -Amerikán , ké doláriky, ako je tomu skoro v každom východosloven- t. j. tch, kteí se kdysi vysthovali za moe, ale jež vtši- skom valale,“ a k štandardu vidieckych novostavieb uvie- nou, když pomrn zbohatli, nezkrotná touha pinutila k 6 dol: „... dnes už i na Zemplíne sa rozširuje taká bytová návratu do staré vlasti.“ kultúra, že sa nezahanbí ani pred mestskou“.4 Podobný postreh Bartolomeja Krpelca pochádza z „kolísky vysaho- Prehad bádania valectva“ – zo Šariša: „V ktorej obci vidno pekný nový Ešte z úst samotných majstrov zachytili niektoré reá- murovaný dom, možno vždy s istotou poveda, že ho dal lie individuálnej výstavby na medzivojnovom vidieku Jitka Staková a Jarmina Paliková-Pátková. Murári-fasádnici, tesári a klampiari z Vinného a Michaloviec im v roku 1953 1 Hoc nejde o etnonym, v slovenine sa ako pravopisná výnimka referovali o svojom vyuení, názvosloví svojho náradia, zaužívalo písanie Amerikánov s ve kým písmenom. typológii a technike štukových fasád a klampiarskych prác 2 Bielik, F. – Rákoš, E.: Slovenské vysahovalectvo – dokumenty I. Bratislava 1969, s. 302. Poda Mann, A.: Vysahovalectvo a jeho vplyv na zmeny v udovom stavitestve na východnom Slovensku, Zborník Slovenského národného múzea LXXV/1981, 5 Krpelec, B.: Bardejov a jeho okolie dávno a dnes. Bardejov 1935, Etnografia 22, s. 144. s. 300. Poda druhej cit. v pozn. 2, s. 142. 3 Kožmínová, A.: Podkarpatská Rus. Práce a život lidu po stránce 6 Jankovec, J. E.: O lidových písních sebraných v letech 1927– kulturní, hospodáské a národopisné. Praha 1922, s. 40. 1933 v Zemplín, Bratislava – asopis pre výskum Slovenska 4 Šándor, E.: Figliari. Myjava 1933, s. 130, 201. a Podkarpatskej Rusi 10/1936, s. 468. DJINY STAVEB 2017 253 M. Volovár – Východoslovenský amerikánsky dom Obr. 2: Stretava (okr. Michalovce) . 145, amerikánsky dom dat. r. 1926, horizontálne lenenie (sprava doava): predná izba – kuchya – zadná izba – podpivniená komora – mašta – svinské chlieviky, nad nimi priestor na runé ponohosp. náradie, pôvodne zrejme kurín (foto M. Bohucký 1972, archív ÚEt SAV Bratislava, inv. AN078450). a o predvojnových cenách zákazok i zárobkoch. Bádateky Zásluhu Amerikánov na progresívnom vývoji udo- zaznamenali i spomienky nábytkárov i kachliara.7 vého stavitestva a raste kultúry bývania dôsledne analyzo- O vplyve Amerikánov na zmeny rodinných a byto- val Arne B. Mann vo dvojici štúdií. Na príklade 18 dedín vých pomerov na vidieku a strune i okolnostiach stavebnej severovýchodného Slovenska rozlenil proces týchto zmien zákazky „na kú“ pojednala na príklade jednej z obcí pod do štyroch podrobne popísaných asových etáp od 80. Vihorlatom Soa Švecová.8 rokov 19. storoia po 30. roky 20. storoia.10 „Americký“ dom vrátane jeho hospodárskeho záze- Podiel Amerikánov na sociálnom rozdelení dediny mia charakterizoval, typologicky roztriedil a na aktuálny zaiatkom 20. storoia a charakter ich stavebných zákazok zánik tvaroslovných znakov na jeho posledných pamiatkach v okolí Michaloviec popísal Juraj Podoba.11 upozornil v nepublikovaných strojopisoch etnológ Zem- Presadenie viacerých vyspelejších prvkov, napr. ple- plínskeho múzea Milan Bohucký. Viacero dnes už nestoja- chovej krytiny i gánkového st poradia, v tradinom stavi- cich zachytil pri fotodokumentácii udových stavieb regió- testve Košickej kotliny a Východoslovenskej nížiny pripí- nu medzi rokmi 1965–1992.9 sala Amerikánom Marta Pastieriková-Dudášová.12 Výstavné prieelia amerikánskych domov spomína 7 Staková, J.: Ponohospodárstvo, vinohradníctvo, výroba, bývanie. a množstvom farebnej fotodokumentácie dokladá vo Budkovce, Michalovce, Vinné, Veké Zalužice, okr. Michalovce. výskumnej správe z dolného Zemplína kolektív autorov 1953, s. 93–124. Rukopis v archíve Ústavu etnológie Slovenské niekdajšieho košického a michalovského Národného kra- akadémie vied (ÚEt SAV) v Bratislave, inv. T. A. 142; Pali ková- jinného a pamiatkového centra.13 Pátková, J.: Obce okresu Michalovce. Ponohospodárstvo, zamest- nanie, spracovanie tex. vlákien a i. 1953, s. 72–75, 77, 86. Strojopis v archíve ÚEt SAV v Bratislave, inv. T. A. 520/A. 10 Mann, A.: Vysahovalectvo za prácou do Ameriky na prelome 19. 8 Švecová, S.: Vývoj bývania v Trnave pri Laborci, eskoslovenská a 20. storoia a jeho vplyv na udovú kultúru na Slovensku, Sloven- ethnografie IV/1956, . 3, s. 228–230, 235. ský národopis 28/1980, . 4, s. 527–552; citácia v pozn. 2., s. 139– 9 Bohucký, M.: Pokus o typológiu profánnych udových stavieb na 187. Zemplíne, s. 7, 15. Nedatované. Strojopis v archíve Zemplínskeho 11 Podoba, J.: Pretrvávanie tradiných prvkov v súasnom spôsobe múzea v Michalovciach. Bez signatúry; Bohucký, M.: Výsledok bývania v obci Veké Zalužice, Slovenský národopis 33/1985, . 2– prieskumu súasného stavu udovej architektúry na Zemplíne po- 3, s. 365, 366, pozn. 4 a 6 na s. 382–383. mocou dotazníkov, s. 4. Nedatované. Strojopis v archíve Zemplín- 12 Dudášová, M.: Charakter udového stavitestva a spôsob života na skeho múzea v Michalovciach. Bez signatúry; Bohucký, M.: „Mi- juhovýchodnom Slovensku, Zborník Slovenského národného múzea chalovce 28. VII. 1980“, s. 6. Strojopis listu – recenzie na projekt (SNM) LXXX/1986, Etnografia 27, s. 65, 67, 72. skanzenu udovej architektúry dolného Zemplína v archíve Zem- 13 Gaová, A. a kol.: Dolný Zemplín. Michalovce 1998, nepagino- plínskeho múzea v Michalovciach. Bez signatúry; Fotoarchív Zem- vané. Výskumná správa v archíve Krajského pamiatkového úradu plínskeho múzea v Michalovciach. (KPÚ) Košice, sign. T-63. 254 DJINY STAVEB 2017 M. Volovár – Východoslovenský amerikánsky dom Vymedzenie témy Pod pojmom „amerikánsky dom“ sa v príspevku predstaví popravde až jeho vrcholná forma, typovo vyhra- nená v 20.–30. rokoch 20. storoia. V poiatkoch emigrácie koncom 19. storoia formovali investície Amerikánov tradinú kultúru vidieka skôr v sociálnom smere. Ambíciou prvých reemigrantov bolo len vymanenie sa z vekorodin- nej formy bývania stavbou vlastného príbytku, viac-menej tradiného i s iastonou inováciou.14 V regiónoch s naj- starobylejšími formami bývania bola „amerikánskym“ prínosom sprvu i trojdielna dispozícia, odvedenie dymu z „dymjanky“ do nezastropenej siene (a odtia naalej do krovu) i otváracie okná.15 Areálovo sa zameriame na zemplínsko-užskú oblas v juhovýchodnom kúte Slovenska – slovami geografie na Východoslovenskú nížinu. Autorovi je jednak najznámej- šia a na pozadí miestnej tradície archaických drevohline- ných skeletov16 sa novostavby Amerikánov vynímajú plastickejšie než v západnej asti slovenského východu, kde vzhadom na stavebné vyžarovanie väších miest, najmä Košíc, predstavuje podobný dom bežný, na vy- sahovalectve menej závislý štandard (obr. 7, 12d, 17 17c). Obr. 3: Budkovce (okr. Michalovce) . 373, dom dat. r. 1928, rekonštrukcia pôv. stavu: a – dvorová strana; b – pôdorys; c – uliné prieelie. Dom z tehál na kamenných základoch, nepodpivniený. Okrem maštale sú dnes prie- 14 Citácia v pozn. 8, s. 228–230. 15 story domu zrejme dodato ne plochostropé. Pultový prí- Druhá cit. v pozn. 2, s 145. 16 stavok, naposledy s funkciou letnej kuchynky, zanikol v r. Volovár, M.: Drevený skelet v stavebnej tradícii východného Slovenska, Djiny staveb 2016. Plze 2016, s. 289–304.