Kultúrno-Historická a Sociálna Topografia Mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát

Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát

(prípadová štúdia)

Bratislava 2008 REC Slovensko

Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát

(prípadová štúdia)

Bratislava 2008 REC Slovensko Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát

Autori: Ján Hanušin Mikuláš Huba Vladimír Ira Juraj Podoba Peter Podolák Peter Spišiak

REC.Slovensko.ďakuje.za.cenné.rady.riešiteľskému.tímu.v.zložení.Marián. Minarovič,.Vladimír.Hudek,.Zuzana.Hudeková,.Peter.Mederly.a.Michal.Tvrdoň.

Autori fotografií: Mgr..Dušan.Šebo

Bratislava 2008

Táto.publikácia.bola.zostavená.v.rámci.projektu.“Karpatský.projekt”,. čiastočne.podporeného.z.programu.INTERREG.III.B.CADSES.a.bol. spolufinancovaný.Európskou.úniou..Za.obsah.tohto.dokumentu. zodpovedajú.autori.a.za.prípadné.chyby.za.žiadnych.okolností. nezodpovedá.Európska.únia.a.Program.OSN.pre.životné.prostredie. -.sekretariát.Karpatského.Dohovoru.a.jeho.partnerské.inštitúcie..

Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát

Obsah

1. ÚVOD ...... 5

2. ANALÝZY (TOPOGRAFIA) ...... 7 2.1. Prírodná a kultúrna krajina...... 7 2.1.1. Štruktúra prírodnej krajiny (J.Hanušin)...... 7 2.1.2. Štruktúra kultúrnej krajiny (J.Hanušin)...... 17 2.1.3. Vymedzenie typov prírodnej a kultúrnej krajiny (J.Hanušin)...... 26 2.2. Demograficko-sídelné a sociálno-ekonomické súvislosti, kvalita života ...... 27 2.2.1. Demografický vývoj a štruktúry (P.Podolák)...... 27 2.2.2. Domový a bytový fond (V.Ira, P.Podolák)...... 34 2.2.3. Sociálno-ekonomické súvislosti a kvalita života (P.Spišiak, V.Ira, P.Podolák) ...... 36 2.3. Kultúrno-historické a sociokultúrne súvislosti (J.Podoba)...... 49

3. SYNTÉZY (HODNOTENIA PREDPOKLADOV ROZVOJA ÚZEMIA...... 61 3.1. Silné a slabé stránky, príležitosti a ohrozenia – SWOT (M.Huba)...... 61 3.2. Zhrnutie – prierezové aspekty (M.Huba)...... 67

4. STRATÉGIA, ODPORÚČANIA A NÁVRHY...... 69 4.1. Alternatívne scenáre ďalšieho vývoja regiónu Biele Karpaty (M.Huba)...... 69 4.2. Návrh stratégie TUR – strategické ciele a odporúčania (M.Huba)...... 73

5. ZÁVER...... 91

Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát

Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát 1. úvod

Geografická poloha, prírodné faktory a po osídlení človekom i jeho vplyv, formo vali oblasť Bielych Karpát do dnešnej podoby. Charakteristické pre túto oblasť sú nie len mäkko modelované tvary flyšového pohoria s odolnejšími a morfologicky výraz- nými prvkami bradlového pásma, ale tiež neobyčajne bohatá a pestrá príroda, v ktorej zostali prvky pôvodného osídlenia, vrátane jej ľudových tradícií a kultúry. V zachovalej kvalite a forme bývania sa odráža materiálno-technická úroveň spoločnosti, spôsob života obyvateľov, ako aj vývoj rodinných a susedských tradícií a vzťahov. Vývoj a sú- časný stav spoločenského života v území je odrazom vývoja a aktuálneho stavu mate- riálno-technickej kultúry, ktorá rozhodujúcim spôsobom formovala najmä sociálnu a spoločenskú štruktúru sídla resp. regiónu. Historický a spoločensko-ekonomický vývoj regiónu neprebiehal izolovane, ale vo vzájomnom spolupôsobení a s ohľadom na vzťahy s bližšími a v niektorých súvislostiach i vzdialenejšími centrami. Predložená analýza spracováva na základe vypracovanej metodológie kultúr- no-historickú a spoločenskú topografiu časti bielokarpatského regiónu – 14 obcí – Bohunice, Bolešov, Borčice, Červený Kameň, Dulov, Ilava, Kameničany, Krivoklát, Mikušovce, Pruské, Sedmerovec, Slavnica, Tuchyňa a Vršatské Podhradie. Obsahuje topografiu a analýzu územia z prírodného, sociálneho, ekonomic- kého a kultúrno-historického aspektu. V záverečnej časti obsahuje dokument hodnotenie celkových rozvojových predpokladov územia, stratégiu rozvoja územia z hľadiska kritérií a limitov trvalo udržateľného rozvoja a formulovanie odporúčaní a návrhov pre ďalší rozvoj územia.

Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát

ANALÝZY 2. (TOPOGRAFIA)

2.1. Prírodná a kultúrna krajina

2.1.1. Štruktúra prírodnej krajiny

Geologický vývoj a litológia

Hlavným cieľom KHST je obnovenie a zachovanie harmónie medzi človekom a jeho prostredím, ktoré súčasne využíva a spravuje. Určujúcou ideou je predpoklad uznania historickosti životného prostredia a nevyhnut- nosti obnoviť prirodzenú kontinuitu vývoja na základe rešpektovania hodnôt a určujúcich vlastností. Geologicky leží študované územie na rozhraní vonkajších a vnútorných Západných Karpát. Predelom medzi týmito celkami je bradlové pásmo, ktoré je v študovanom území dobre vyvinuté a oddeľuje pohorie Biele Karpaty na SZ od plochej neogénnej panvy, Ilavskej kotliny zaberajúcej JV časť územia. Základnými litologicko-tektonickými jednotkami územia sú teda elevá- cie flyšových Bielych Karpát a bradlového pásma (z hľadiska geomorfologického je súčasťou Bielych Karpát) a neogénna sedimentárna panva - Ilavská kotlina. Táto základná tektonická diferenciácia zásadným spôsobom predurčila ďalšie vlastnosti a vývoj prírodnej a kultúrnej krajiny v regióne. Biele Karpaty sú súčasťou rozsiahleho systému flyšových Karpát, ktorý v oblúku vyklenutom smerom na sever obopína prakticky celé Slovensko. Flyš je horninový komplex s charakteristickým viacnásobným striedaním pieskov- cov, prachovcov a ílovcov, ktorý vznikol odnosom a následnou sedimentáciou splavovaných hornín z dvíhajúceho sa kontinentu. Sedimentácia prebiehala na dne mora rozprestierajúceho sa po jeho SZ okraji v tzv. čelnej predhlbni. Tento proces prebiehal najintenzívnejšie na prelome druhohôr a treťohôr pred asi 70 mil. rokov (vrchná krieda - paleocén). Neskôr, vo vrchnom paleogéne (oligo- cén), došlo k intenzívnej tektonickej činnosti, počas ktorej sa sedimenty ulo- žené v čelnej predhlbni prevrásnili, vyzdvihli a stali sa súšou. Koncom miocénu

Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Analýzy (Topografia)

(pred 20 – 25 mil. rokov) boli Biele Karpaty zarovnanou pahorkatinou, v ďalších fázach horotvorných procesov sa vertikálnou tektonikou rozlámali. Súčasná podoba pohoria sa dotvorila vo štvrtohorách (kvartéri), najmä periglaciálnymi morfologickými procesmi. Litologicky buduje flyš v študovanom území tzv. bie- lokarpatská jednotka magurského flyša, pre ktorú sú v tomto priestore typické pieskovce a piesčité ílovce z obdobia paleocén – eocén. Bradlové pásmo (pieninské bradlové pásmo) vzniklo ako úzky pás hornín s komplikovaným tektonickým vývojom a litologickým zložením, ktoré oddeľuje vonkajšie flyšové a vnútorné jadrové pohoria Západných Karpát. Kvôli malej šírke sa nevymedzuje ako samostatná geomorfologická jednotka, hoci svojím vzhľadom a litologickým zložením sa výrazne líši od flyšových Bielych Karpát. V komplikovanej stavbe bradlového pásma sa rozlišujú viaceré série (sekven- cie, štádiá vývoja). Na študovanom území je vyvinutá čorštýnska a kysucká sekvencia (Vršatské bradlá) ako aj prechodná pruská sekvencia (nižšie, menej výrazné bradlá v okolí Pruského). Bradlové pásmo je tvorené odolnými jurskými vápencami a menej odolnými mladšími kriedovými slieňovcami a bridlicami, tvoriacimi obal bradiel. Ilavská kotlina je neogénnou sedimentárnou panvou. V jej podloží sú dru- hohory bradlového pásma s komplikovaným vývojom a stavbou. Vznikla v mio- céne, kedy bola súčasťou Podunajskej nížiny, neskôr v pliocéne bola zaplavená. V tomto období sa tu usadili sladkovodné jazerno-riečne sedimenty, prevažne štrky, piesky a íly, ktorých mocnosť dosahuje až 100 m. V kvartéri boli neogén- ne sedimenty prekryté fluviálnymi sedimentami Váhu a na okrajoch svahovými sedimentami a fluviálnymi sedimentami bočných prítokov Váhu. Neotektonický vývoj je predurčený smerom a veľkosťou hlavných zlomo- vých línií, ktoré členia územie na tektonické jednotky rôzneho rádu s charak- teristickou tendenciou vertikálnych pohybov (zdvih – pokles). Pohorie Biele Karpaty sa vyznačujú zdvihovou tendenciou, pričom rýchlejší zdvih má pruh bradiel na JV úpätí pohoria pozdĺž zlomov oddeľujúcich kotlinu a pohorie. Ilavská kot lina má opačnú, poklesovú tendenciu s výraznejšou tendenciou poklesu v južnej časti. Neotektonické pohyby môžu mať svoje, aj keď väčšinou však málo viditeľné a zanedba- teľné následky aj v súčasnosti, najmä pri pretváraní pozdĺž- neho profilu dolín a tokov.

Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Analýzy (Topografia)

Geomorfologické členenie, reliéf

Z hľadiska geomorfologického členenia (ktoré nie je vždy v súlade s geologic kým členením) patrí celé územie do oblasti slovensko – moravských Karpát, ktorá sa v rámci regiónu člení na celky Biele Karpaty a Považské podolie. Podcelkami Bielych Karpát sú Kobylináč a Vršatské bradlá, podcelkami Považského podolia sú Bielokarpatské podhorie a Ilavská kotlina. Študované územie je značne členité, s veľkými výškovými rozdielmi na pomerne krátkych vzdialenostiach, maximálna denivelácia reliéfu dosahuje približne 700 m. Najvyšším bodom je Chmeľová, ktorá je s výškou 925 m n.n.m. druhým najvyšším vrcholom Bielych Karpát. Najniží bod je na nive Váhu v k.ú. Borčice, vo výške asi 225 m n.m. Plošne väčšiu časť územia (asi 64%) zaberá celok Bielych Karpát. Pre toto pohorie typický flyšový, hladko modelovaný reliéf však dominuje len v podcelku Kobylináč, ktorý je plošne najväčšou geomor- fologickou jednotkou územia. Prevláda v nej fluviálne rezaný reliéf hornatín. Hlavný chrbát začína v doline Vláry (mimo študovaného územia) pokračuje JZ-SV smerom, pod Bielym vrchom (819 m n.m.) sa stáča na SSZ a pokračuje k uzáveru doliny Továrskeho potoka. Tá tvorí výrazný predel tohto podcelku,

Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Analýzy (Topografia)

ktorý za ňou pokračuje rozložitým masívom Kobylinca (912 m n.m.) tvoriacim SSV hranicu územia. Temer rovnakú rozlohu (43,85 km2) zaberajú celky patriace do Vršatských bradiel, ktorých reliéf je na rozdiel od hladko modelovaného flyša výrazne rozčlenený. V časti Vysoké Vršatce je vyvinutý charakteristický ostro modelovaný reliéf v jurských vápencoch s vypreparovanými skalnými útvarmi, stenami a relatívne rozsiahlymi skalnými osypmi v priúpätných polo- hách skalných stien. Výšky stien dosahujú až 50 – 60 m. Táto geomorfologická jednotka predstavuje jeden z najkrajších príkladov bradlového reliéfu u nás. Najlepšie vyvinuté bradlové útvary sú v bradlách nad Vršatským Podhradím, útvar Babky a Červenokamenské bradlá. Najvyšším bodom je Chmeľová (925 m n.m.). Podvršatská brázda, geomorfologická jednotka s najmenšou rozlohou v regióne, je zníženina vymodelovaná v menej odolnom prevažne slieňovcovom obale bradiel. Svojím JZ okrajom zasahuje do východnej časti územia v okolí Mikušoviec. Maximálne nadmorské výšky tu nepresahujú 450 m n.m. Vršatské predhorie má na niektorých miestach charakter úpätnej plošiny lemujúcej Vysoké Vršatce z východnej strany. Plošinový charakter je najzreteľnejší na chrbáte JV od Vršatského Podhradia oddeľujúcom Krivoklátsku a Podhradskú dolinu. Nadmorské výšky sa pohybujú v rozmedzí 450 – 630 m n.m. Geomorfologický celok Považské podolie tvoria dva odlišné podcelky. Bielokarpatské podhorie je vyššie, členitejšie. Typologicky je to proluviálno – flu- viálny pahorkationový reliéf kužeľových a terasových formácii, bližšie k úpätiu Bielych Karpát prechádzajúci až do sedimentových plošín. Jednotka je rozčlene- ná paralelnými dolnými časťami dolín bielokarpatských tokov. Nadmorské výšky kolíšu v rozpätí 250 – 400 m n.m. Nad zvyškami terás je miestami dobre vyvinutá poriečna vrchnopliocénna úroveň. Ilavská kotlina je geomorfologicky najhomo- génnejšou časťou územia. Na jej SZ strane sú čiastočne vyvinuté riečne terasy Váhu, ale v podstatne menšom rozsahu ako na opačnej JV strane. Terasy na SZ okraji kotliny sú rozrušené eróznou aktivitou dolných úsekov bielokarpatských

10 11 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Analýzy (Topografia)

tokov a zachovali sa len útržkovite, najmä v okolí Pruského. Z Bielokarpatského podhoria sem zasahujú dolné časti náplavových kužeľov, najvýraznejším z nich je kužeľ Podhradského potoka v Pruskom, ktorý sa vytvoril na ostrom prechode medzi pohorím a kotlinou. Mesto Ilava leží na vysokej terase (prevýšenej asi 20 m nad nivou Váhu), ktorá je rozťatá Porubským potokom stekajúcim zo Strážovských vrchov. Najnižší stupeň kotliny, niva Váhu, má rovinatý reliéf, jedinými deniveláciami sú zvyšky starej riečnej siete. Sieť dolín a úvalín indikuje tektonické pomery územia. Väčšina dolín má konsekventný charakter, teda sledujú generálny sklon terénu. Subsekventnými dolinami sledujúcimi lokálne tektonické línie na rozhraní sú dolina hornej Vlárky (na rozhraní jednotiek flyšového pásma) a horného toku Bolešovského potoka (na rozhraní flyšových a bradlových jednotiek). Najväčšia hustota dolinovej siete, ktorá je tesne skorelovaná s hustotou riečnej siete je štatisticky v Podvršatskej brázde, ale vzhľadom na jej minimálny rozsah v študovanom území nemôžeme potvrdiť príčinný vzťah medzi hustotou dolinovej (riečnej) siete a litologicko-morfologickým charakterom tejto časti. Najväčšiu hustotu riečnej siete má Ilavská kotlina, typická pririečna krajina s množstvom aktívnych a opustených riečnych ramien, pozostatkymi po divočiacom Váhu, ktorého úprava sa začala v 30. rokoch minulého storočia. Najmenšiu hustotu riečnej siete má Vršatské predhorie. Vzhľadom na litologické a morfologické vlastnosti tejto časti tu v niektorých častiach, najmä na úpätí Vršatských bradiel, môžeme hovoriť o náznakoch krasového reliéfu, čo potvrdzuje aj zistená nízka hustota riečnej siete. Najväčšia hustota úvalín (zväčša depresné tvary bez trvalého toku s plochým dnom a miernymi svahmi, s dnami vyplnenými zväčša sutinovými a hlinitými, menej skalnatými sedimentami) je v Bolešovskej doline, v hornej časti Krivoklátskej doliny a v Podhradskej doline. V študovanom území sú čiastočne vyvinuté aj krasové javy. Okrem spomína- ného planinového charakteru časti Vršatského predhoria sú tu aj ďalšie krasové javy, ktoré sa vytvorili vo vápencoch bradlového pásma. Vzhľadom na malé mocnosti vápencových hornín ich veľkosť je limitovaná. Spomeňme jaskyne Babky 1 a Babky 2 a priepasť v masíve Chmeľovej. Zaujímavosťou je aj výskyt travertínu v hornej časti Krivoklátskej doliny. Z negatívnych javov viažucich sa na litologické a geomorfologické vlastnosti územia majú najväčší význam svahové poruchy, najmä zosuvy. Intenzívna zosuvná činnosť je charakteristická pre územia budované flyšom. Prúdový zosuv na JV svahu Bieleho vrchu a početné zosuvy v hornej časti Tovarského potoka (Červenokamenská dolina) sa viažu na málo stabilné flyšové horniny. Zosuvy menšieho rozsahu možno pozorovať prakticky na väčšine bielokarpatskej časti územia.

10 11 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Analýzy (Topografia)

Klimatické pomery

Poloha vzhľadom na prevládajúce smery prúdenia vzduchu, vzdialenosť od oceánu, nadmorská výška a členitosť reliéfu sú hlavnými činiteľmi, ktoré ovplyv- ňujú klimatický charakter územia. Vzhľadom na výraznú vertikálnu členitosť tu môžeme rozlíšiť všetky tri hlavné klimatické oblasti Slovenska, pričom žiadna z nich nevykazuje najextrémnejšie charakteristiky príslušnej oblasti. Do teplej oblasti patrí Ilavská kotlina. Priemerné ročné teploty vzduchu tu kolí- šu okolo 8,5oC, januárové priemery dosahujú -2,5 – -3,0 oC, júlové 18,5 – 19,0oC. Plošne najväčší rozsah má mierne teplá oblasť, do ktorej patrí Bielokarpatské podhorie a polohy v Bielych Karpatoch do nadmorskej výšky približne 600 m n.m. Priemerná ročná teplota je v rozmedzí 6 – 8,5oC, januárová -3,0 – -5,0oC, júlová 16 – 18,5oC. Najchladnejšími oblasťami územia sú polohy v Bielych Karpatoch nad 600 m n.m., v ktorých je priemerná ročná teplota nižšia ako 6oC, januárová nižšia ako -5,0oC a júlová nižšia ako 16oC. V dlhodobom priemere najteplejším mesia- com je júl, najchladnejším január. Veľkosť zrážkových úhrnov narastá s nadmor- skou výškou a čiastočne aj v smere od juhu na sever. Najnižšie priemerné zrážkové úhrny sú v Ilavskej kotline (okolo 680 – 750 mm), vyššie polohy v Bielokarpatskom podhorí a nižšie polohy Bielych Karpát majú ročne v priemere okolo 750 – 900 mm zrážok, polohy nad 600 m v Bielych Karpatoch nad 800-900 mm a najzrážkovejšie polohy vo vrcholných častiach Vysokého Vršatca a Kobylináča majú až okolo 900 mm zrážok ročne. Najzrážkovejšie mesiace sú jún a júl, najsuchšie január – marec. Zaujímavé sú vysoké zrážkové úhrny v relatívne nízkych polohách dolín v lokalitách hlboko v pohorí. Tak napr. Červený Kameň (411 m n.m.) má ročný priemer zrážok 892 mm, Zubák (408 m n.m., v tesnom susedstve študovaného územia) 852 mm, čo je len o málo menej ako najvyšší vrch Bielych Karpát, Veľká Javorina, ktorá má 901 mm (priemery za obdobie 1951 – 1980). Aj na základe týchto faktov možno konštatovať, že polohy vo vnútri Bielych Karpát sú aj pri rovnakej nadmorskej výške chladnejšie, vlhšie, s väčšou a dlhšie trvajúcou snehovou pokrývkou ako polohy otvorené do Ilavskej kotliny.

12 13 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Analýzy (Topografia)

Hydrologické pomery

Študované územie patrí do povodia Váhu, pričom prevažná časť je odvod- ňovaná do Váhu priamo, menšia časť patrí do povodia Vlárky, ľavostranného prítoku Vláry. Najväčším tokom pretekajúcim územím je alochtónny tok Váhu. Preteká územím v dĺžke asi 14 km. Najväčším miestnym tokom územia je Tovarský potok, ktorý ako jediný tok v území má rozvinutú riečnu sieť s ná- znakom stromovitej štruktúry vo flyšovom podcelku Kobylináči. Riečna sieť ostatných tokov je málo vyvinutá, tvoria ju paralelné prítoky stekajúce priamo do Váhu. Riečna sieť v Ilavskej kotline je v dôsledku rozsiahlych úprav Váhu a vybudovania umelého derivačného kanála prakticky úplne zmenená. Z pôvodnej riečnej siete sa zachovali len zvyšky mŕtvych ramien a kratšie úseky dolných tokov prítokov stekajúcich z Bielych Karpát. Na SZ strane osi Ilavskej kotliny preteká tzv. starý Váh, po JV strane osi derivačný resp. odpadový kanál (Kočkovský kanál), umelé koryto, ktorého hlavným zmyslom je minimalizovať sklon toku a dosiahnuť tak čo najväčší výškový rozdiel v hydroelektrárňach Ilava a Dubnica. Tzv. starý Váh v skutočnosti len čiastočne kopíruje pôvodné koryto Váhu, na mnohých miestach je to v skutočnosti buď úplne umelo vybudované koryto alebo koryto využívajúce trasu pôvodných ramien. Vzhľadom na význam ne zmenenú nivelitu pôvodných zaústení potokov z Bielych Karpát dnešné potoky v niektorých prípadoch zaúsťujú do tokov paralelne tečúcich s Váhom, ktoré nemôžu vzhľadom na výškový rozdiel zaústiť do Váhu na pôvodnom mieste. Takto zaúsťuje Tovarský potok do Lednického potoka pritekajúceho zo SV. Zaústenie Podhradského potoka je viac-menej prirodzené, Bolešovský a Krivoklátsky potok končia v pririečnych mokradiach a jazerách na nive Váhu. Dlhodobý priemerný ročný prietok Váhu v Ilave je približne 137 m3.s-1. Tento objem vody je však rozdelený medzi tzv. starý Váh (priemerne približne 10% prietoku) a derivačný kanál, ktorým preteká zvyšok. Rozdelenie prietoku medzi dve korytá je podriadené výrobe elektrickej energie a len čiastočne a nedosta- točne zohľadňuje potrebu biologicky optimálneho prietoku v tzv. starom Váhu. Najväčšiu vodnosť z miestnych tokov má Tovarský potok, ktorého horná časť povodia leží v zrážko- vo najbohatšej flyšovej severnej časti územia. Tu je najrizikovej- šia časť územia z hľadiska tvorby povodní. Režim prietoku na Váhu nie je prirodzený, slúži potrebám výroby elektrickej energie a je riadený manipuláciou na hatiach

12 13 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Analýzy (Topografia)

a vodných nádržiach na vyšších úsekoch toku. Typologicky patria miestne toky do vrchovinno-nížinnej oblasti s dažďovo – snehovým typom režimu odtoku. Maximum vodnosti vo februári-marci, je podmienené topením sa snehu, mini- mum je v septembri-októbri a kopíruje nízke zrážky v týchto mesiacoch. Z hľadiska výskytu podzemných vôd sa územie člení na dve odlišné časti, vyplývajúce z geologického vývoja a horninového zloženia. Ilavská kotlina s mocnými kvartérnymi sedimentami a medzizrnovou priepustnosťou má veľmi dobré podmienky na akumuláciu podzemných vôd. Ich špecifické zásoby tu dosahujú 15 - 30 l.s-1.km-2. Na zásobovanie vodovodnej siete sa využívajú vrty pri Kameničanoch (75 l.s-1) a pri Borčiciach. Prevažujúca puklinová priepustnosť na flyši a v obmedzenom rozsahu bradlových vápencov v Bielych Karpatoch nevytvá- ra vhodné podmienky na tvorbu významnejších akumulácií. Výdatnejšie pramene sa viažu na rozhranie bradlových vápencov a menej priepustných podložných hornín. Ich výdatnosť nepresahuje 1 l.s-1. Výnimkou je prameň Okresienec pri Červenom Kameni, pri ktorom je zdokumentovaná výdatnosť nad 1,5 l.s-1. Na zásobovanie obecných vodovodov sa využívajú pramene vo Vršatských bradlách (na zásobovanie Vršatského Podhradia) a v Pruskom (1,8 l.s-1).

Pôdy

Podobne ako pri ostatných zložkách krajiny aj na rozloženie pôdnych typov má najväčší význam diferenciácia prírodnej krajiny. Pririečnu krajinu v Ilavskej kotline pokrývajú fluvizeme kultizemné, plytké, silne skeletnaté pôdy. Na niektorých miestach, najmä v dosahu divočenia Váhu v nedávnej minulosti, resp. občasne zaplavované v súčasnosti sa dokonca nevyvinul žia- den pôdny kryt. Sú to typické vážske sihote, ktorých povrch pokrýva riečny štrk len sporadicky porastený riedkym rastlin- stvom. Najrozšírenejším pôdnym typom v úze- mí sú kambizeme. Viažu sa na flyšové horniny Bielych Karpát a Bielokarpatského podhoria. Kambizeme nasýtené sú na litologicky pest- rejších nevápencových resp. zmiešaných polo- hách Vysokých Vršatcov a Vršatského predhoria, kambizeme kyslé dominujú vo flyšovom Kobylináči. Na vápencoch bradlového pásma sa vyvinuli rendziny, druhý najrozšírenejší pôdny typ študovaného územia. Vyššie terasy Váhu a nižšie polohy Bielokarpatkého podhoria pokrývajú miestami luvizeme (pás medzi Pruským a Tuchyňou).

14 15 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Analýzy (Topografia)

Z hľadiska zrnitosti (pôdne druhy) sú najľahšie pôdy vyvinuté v Ilavskej kotline (hlinito-piesčité až piesčitohlinité) značne kamenisté, v Bielych Karpatoch prevládajú ťažšie pôdy, ílovito-hlinité až ílovité, miestami, ako napr. v južnej časti Kobylináča veľmi silne kamenisté. Vodná erózia pôdy je negatívny jav viažuci sa k pôde, ktorý ovplyvňuje súhra morfometrických a klimatických vlastností a charakter krajinnej pokrývky. V takomto prípade hovoríme o aktuálnej vodnej erózii. Vychádzajúc z tohto predpokladu logicky nachádzame územia najviac postihnuté týmto javom na ornej pôde vo svažitom území. Mierna aktuálna vodná erózia pôdy je na nižších a menej sklonitých častiach Bielokarpatského podhoria, stredne silná je vo vyšších a sklonitejších polohách Bielokarpatského podhoria a v obrábaných častiach dolín hlavných tokov v okolí sídiel v Bielych Karpatoch.

Rastlinstvo a živočíšstvo

Vegetácia študovaného územia odráža pestré litologické zloženie i celko- vú diverzifikovanosť abiotických (neživých) zložiek krajiny. Ilavskou kotlinou a dolnými časťami dolín bielokarpatských tokov prenikajú prvky eupanónskej flóry, ktoré sa vplyvom človeka (odlesňovanie, druhotné ostepnenie) vďaka výhrevnému a minerálne bohatému vápencovému substrátu posunuli miestami aj do vyšších nadmorských výšok. Od severu resp. SZ prenikajú prvky západobe- skydskej flóry, ktorá sa viaže na klimaticky drsnejšie a minerálne menej bohaté stanoviská, typické pre flyšové pohoria SZ časti SR. Potenciálnou (klimaxovou) vegetáciou Ilavskej kotliny sú jaseňovo-bresto- vo-dubové lesy (tvrdý luh). V polohách do 450 – 500 m n.m. sú klimaxovou vegetáciou karpatské dubovo- hrabové lesy, vo vyšších polohách sú to bukové lesy. Pre Biele Karpaty je typické redukované rozšírenie prirodzených jedľových porastov, ich fragmenty, jediné v celom pohorí sú dokumentované v závere doliny Tovarského potoka. Postupne, s nárastom intenzity aktivít človeka, sa pôvodné rastlinné spoločenstvá transformovali, napriek tomu možno povedať, že v porovnaní s mnohými inými pohoriami v SR je bielokarpatská časť študova- ného územia z hľadiska pôvodnosti vegetácie relatívne zachovaná. Floristicky najhodnotnejšími a najpestrejšími časťami územia sú lokality bradiel – Vršatské a Červenokamenské, z hľadiska floristického majú význam aj lúky a pasienky v závere doliny Tovarského potoka (Nebrová), na ktorých sa vyskytujú vstavačovité druhy rastlín. Zo známych cicavcov sa v Bielych Karpatoch bežne vyskytujú zajace, králik divý, srnčia a jelenia zver, líšky, jazvece a divé svine. Ojedinele možno pozorovať mačku divú, v najodľahlejších častiach masívu Kobylinca sa sporadicky objavuje medveď hnedý.

14 15 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Analýzy (Topografia)

16 17 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Analýzy (Topografia)

2.1.2. Štruktúra kultúrnej krajiny

Historická krajinná štruktúra

Pôvodná prírodná krajina je prakticky od príchodu človeka postupne transformovaná, menená. Na ilustráciu gradovania zmien prírodnej krajiny (a miery skultúrnenia krajiny) uvedieme členenie podľa stupňa zmeny krajiny, ktoré udávajú Forman a Godron (1993). Okrem prírodnej krajiny popisuje ďalšie štyri stupne (gradienty) jej zmien: - obhospodarovanú krajinu (napr. lúky a pasienky, čiastočne s pôvodnými druhmi, ale cielene zameranú na získanie úrody), - obrábanú krajinu, - prímestskú krajinu, - mestskú krajinu.

Prvotné zásahy človeka sa obmedzili len na zakladanie primitívnych sídiel, klčovanie lesov a obrábanie polí v ich tesnej blízkosti, neskôr sa plocha poľnohospodárskej pôdy postupne rozširovala aj do menej priaznivých lokalít. S rozširujúcou sa sieťou sídiel a infraštruktúrou ciest, pribúdajúcimi remeselnými výrobňami, ťažobnými priestormi sa zmena pôvodnej prírodnej krajiny urýchľovala. Aktivita človeka sa premietla do transformácie prakticky všetkých zložiek prírodnej krajiny. Človek menil vlastnosti reliéfu (ťažba kameňa, sprašových hlín na výrobu tehál), pôdneho krytu (obrábanie, hnojenie pôdy), vodného režimu (najskôr lokálne, neskôr väčšie úpravy tokov, vysúšanie mokradí, odvádzanie vody na náhony vodou poháňaných strojov). Azda najzreteľnejšie sa činnosť človeka prejavila v zmenenom charaktere krajinného krytu. Pôvodne prakticky úplne zalesnené územie sa na mnohých miestach odlesnilo a zmenilo na odlesnenú krajinu. Ťažbou dreva a obnovovaním lesov sa menila pôvodná drevinová skladba lesov, na obrábané alebo opustené plochy nastúpili nepôvodné rastlinné druhy. Mladopaleolitické a mladšie nálezy na Skale pri severnejšie položenom Púchove dovoľujú vysloviť predpoklad, že Ilavská kotlina, ako sídelne najpriaznivejší priestor územia, bola kontinuálne osídlená už od tohto obdobia, teda približne už pred 30 - 40 tisíc rokmi. Prvé intenzívnejšie pretváranie prírody, a teda rozvoj štruktúr kultúrnej krajiny, je možné datovať do obdobia tzv. neolitickej revolúcie (pred asi 5000 rokmi). Prvé písomné zmienky o sídlach v Ilavskej kotline a v dolných častiach bielokarpatských dolín pochádzajú z 12. – 13. storočia, obce lokalizované hlbšie v pohorí (Krivoklát, Červený Kameň)

16 17 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Analýzy (Topografia)

sa spomínajú prvýkrát o približne 150 - 200 rokov neskôr. Vršatské Podhradie, ktoré vzniklo ako podhradská obec pod hradom Vršatec, sa spomína ako obec až v 15. stor. Môžeme teda predpokladať, že sídelná štruktúra územia, ktorá predurčila charakter súčasnej kultúrnej krajiny, bola etablovaná prakticky v dnešnej podobe v 15. storočí, pričom, pochopiteľne, najmä sídla v Ilavskej kotline existovali podstatne skôr. Niektoré sídla zanikli (Pominovec), iné sa stali súčasťou väčších resp. sa zlúčili (Výčapy s Pruským, Piechov s Bolešovom). Na rozdiel od južnej časti Bielych Karpát, do tejto časti nezasahovali kolonizačné vlny valašskej kolonizácie, ktoré boli v čase svojho rozvoja (14. – 17. stor.) azda najvýznamnejšími nositeľmi pretvárania pôvodnej prírodnej krajiny. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia nastala ďalšia intenzifikácia pretvárania prírodnej krajiny, čo súviselo s rozširovaním sídiel, výmery ornej pôdy, s výstavbou prvých priemyselných objektov, železnice a so započatím výstavby tzv. Vážskej kaskády, hydroelektrární a derivačných kanálov na Váhu v 30. rokoch 20. storočia. Ďalšia kvalitatívna zmena nastala v období po r. 1948, kedy došlo k veľkým zmenám v charaktere poľnohospodárskej krajiny (sceľovanie pozemkov, združstevňovanie). Sprievodnými znakmi boli postupne intenzifikácia úprav riečnej siete a najmä definitívne dokončenie Vážskej kaskády, ktorá zásadným spôsobom zmenila charakter krajiny Ilavskej kotliny. Vychádzajúc z vyššie popísaného stručného exkurzu do histórie osídlenia môžeme konštatovať, že najintenzívnejšie pretvorená a najviac skultúrnená krajina je v Ilavskej kotline. Menej zmenené priestory sú v Bielokarpatskom podhorí a v dolinách bielokarpatských tokov. Vizuálna analýza 2. vojenského mapo- vania (v študovanom území prebehlo okolo r. 1825) dokazuje relatívne vysoký stupeň odlesnenia vo východnej časti (v katastroch Tuchyne, Mikušoviec, Pruského, ale aj v šir- šom okolí intravilánov Červeného Kameňa a Krivoklátu) a rozsiahlejšie lesné komplexy najmä v západnej a čiastočne severnej časti. Vojenské mapy z prelomu 19. a 20. storo- čia takisto nevykazujú významnejšie zmeny v rozšírení lesov v porovnaní s 2. vojenským mapovaním.

Súčasná krajinná štruktúra

Súčasná krajinná štruktúra je výsledkom postupného, niekoľko tisícročného pretvárania pôvodnej prírodnej krajiny, ktoré sa zásadným spôsobom zrýchlilo

18 19 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Analýzy (Topografia)

v minulom storočí. Pri hodnotení štruktúr súčas- nej krajiny budeme vychádzať z databázy projektu CORINE land cover za rok 2000, ktorá na základe dohodnutého kľúča mapuje jednotlivé typy krajinnej pokrývky. Ak modifikujeme vyššie uvedené členenie Forman a Godrona a rozdelíme jednotlivé kategórie v zmysle CORINE do 4 upravených kategórii reprezentujúcich stupeň premeny prírodnej krajiny, dostaneme výsledky, ktoré uvádzame v tabuľke č. 5. K uvedeným rozlohám by sme kvôli úplnosti mali pridať intravilán Ilavy, kde je v kategóriach 112 a 121 rozloha 186 ha. Ako vidno z tabuľky č. 5, temer polovicu rozlohy študovaného územia zaberá prírodná krajina hoci je zrejmé, že prevažná časť lesov je nejakým spôsobom obhospodarovaná. Biologický vývoj lesných spoločenstiev je tu do istej miery usmerňovaný a kontrolovaný, preto hovoriť o rýdzo prírodnej krajine nie je v tomto prípade na mieste. Paradoxne však porovnaním mapy súčasnej krajinnej pokrývky a starších máp (2. vojenské mapovanie, vojenské mapy z prelomu 19. a 20. stor.) zistíme nárast rozlohy lesov v súčasnom období. Začiatok tohto trendu možno datovať do obdobia kolektivizácie (50. a 60. roky 20. storočia), kedy sa začalo so zalesňovaním časti ťažko obrábateľných plôch pôvodne ornej pôdy. Najprírodnejšiu štruktúru krajiny majú katastre Krivoklátu, Vršatského Podhradia a Červeného Kameňa. V tých istých intravilánoch sú aj najväčšie rozlohy obhospodarovanej krajiny, teda prevažne lúk a pasienkov, čo len potvrdzuje ich relatívne prírode blízku krajinnú štruktúru. Obrábaná krajina zaberá viac než štvrtinu rozlohy územia. Výrazne dominuje v Ilavskej kotline, v dolnej časti doliny Tovarského potoka a v Podvršatskej brázde. Najvýznamnejšie podiely obrábanej krajiny sú v katastroch Dulova a Tuchyne, čiastočne v katastroch Bohuníc a Pruského. Sídelná a priemyselná krajina pokrýva malý podiel rozlohy, čo vyplýva z charakteru vidieckeho osídlenia územia a absencie rozsiahlejších priemyselných areálov. Istou zvláštnosťou je trávnatá plocha letiska v Slávnici. Relatívne najväčší intravilán vzhľadom ku katastru má Pruské, v ktorom je skoncentrovaných aj najviac, prevažne drobných priemyselných areálov. Samostatnou kapitolou v tomto smere je Ilava, kde je najmä v poslednom období boom rozlohy sídelnej a priemyselnej krajiny, najmä v južnej časti mesta, ktorý vo vzťahu k rozlohe pôvodného intravilánu dosahuje extrémne hodnoty.

18 19 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Analýzy (Topografia)

Krajinný obraz a krajinný ráz

Krajinný obraz definujeme ako celkový charakter, vonkajší vzhľad krajiny pôsobiaci na človeka (estetické pôsobenie, ktoré je dané kombináciou prírodných daností, využitia krajiny, stavieb a objektov umiestnených v krajine). Krajinný ráz by mal predstavovať vyjadrenie konkrétnych hodnôt, ktoré krajina poskytuje (prírodné, kultúrno-historické, estetické hodnoty). Kým krajinný obraz je predovšetkým subjektívnym pojmom, krajinný ráz by mal vyjadrovať objektívne hodnoty krajiny. Pri hodnotení krajinného obrazu je rozhodujúce, z ktorej strany územie percepčne hodnotíme. Pre študované územie je asi najcharakteristickejší pohľad z Ilavskej kotliny. Je tu najviac sídiel a vedú ňou najrušnejšie cestné a železničné trasy Slovenska, a teda územie je z tohto priestoru vnímané najväčším počtom ľudí. Krajinný obraz študovaného územia vytvárajú tri percepčné úrovne, ktoré do istej miery kopírujú prirodzené celky. Vizuálne najnižšou úrovňou je plochá, málo členitá Ilavská kotlina, v ktorej sú percepčnými dominantami kultúrne prvky krajiny (sídla, kostoly, líniové stavby – diaľnica, ohrádzovaný derivačný kanál Váhu). Vyššiu percepčnú úroveň vytvárajú stredne vysoké polohy Bielokarpatského podhoria a polohy do 500 – 600 m n.m. Tieto polohy v danom priestore neupútajú ničím mimoriadnym. Jednoznačnou percepčnou dominantou územia sú Vršatské bradlá. Percepčný význam tohto celku ďaleko presahuje hranice študovaného územia, je to svojho druhu azda jedna z najcharakteristickejších a najpopulárnejších prírodných dominánt západnej časti Slovenska. Vnímavému pozorovateľovi neujde (za predpokladu optimálnej dohľadnosti) ani v danom priestore nezvykle vysoká poloha sídla (Vršatské Podhradie) na úpätí Vršatských bradiel. Ďalšími percepčne hodnotnými časťami územia avšak s podstatne obmedzenejším vizuálnym dosahom sú Červenokamenské bradlá a Krivoklátska tiesňava, prípadne ďalšie atraktívne krajinné štruktúry, viazané väčšinou na bradlové pásmo (Babky a pod.). Z kultúrnohistorických objektov má percepčnú hodnotu hrad Vršatec, zväčša však len pri pohľade od severu, cenný románsky kostolík v Pominovci

20 21 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Analýzy (Topografia)

je v Ilavskej kotline nenápadný a v podstate pohľadovo neupúta bežného návštevníka. Regionálnu percepčnú hodnotu má z kultúrnohistorických objektov barokový kostol a kláštor v Pruskom. Krajinný ráz študovaného územia je daný jeho základnou kompozíciou, danou geologickou stavbou a tektonickým vývojom, ktorá stupňovito graduje z plochej Ilavskej kotliny do dominantných bradiel Vysokých Vršatcov.

Významné krajinné prvky

Chránené územia prírody a chránené stromy

Ochrana prírody má význam z hľadiska zachovania pôvodných prírodných alebo hodnotných kultúrnych častí krajiny. Najrozsiahlejším chráneným územím (CHÚ) v študovanom regióne je Chránená krajinná oblasť (CHKO) Biele Karpaty, zaradená do 2. stupňa ochrany, vyhlásená v r. 1979, ktorá pokrýva približne 66 km2 (49%) rozlohy študovaného územia. Najprísnejšia ochrana prírody je v CHÚ zaradených do najprísnejšieho 4. a 5. stupňa ochrany. Takýchto CHÚ je tu 12 s celkovou rozlohou 250 ha (tab. 6). Významné lokality neživej prírody sú vyhlásené za paleontologické lokality (Vršatské bradlá a Červenokamenské bradlo). V povodí Továrskeho potoka je viacero mokraďových ekosystémov, ktoré sú takisto chránené. Okrem CHÚ Nebrová a Strošovského močiara sú tu aj lokality zaradené do zoznamu regionálne a lokálne významných mokradí (tab. 7). Geneticky sa viažu na lokality zosuvov, ktoré sú v tejto časti študovaného územia početné, a ktoré vytvárajú priaznivé podmienky pre spomalenie odtoku vody a následný vznik mokradí. Ďalším významným prvkom, v tomto prípade prvkom krajiny podliehajúcim ochrane, sú chránené parky. V študovanom území sú tri lokality tohto typu: Bohunice, park pri kaštieli, (s rozlohou 4,94 ha), Borčice, park pri kaštieli (1,99 ha) a Pruské, park pri kaštieli (3,80 ha).

Územný systém ekologickej stability

Vznik konceptu inštitucionalizovaných prirodzených ekologických sietí Územného systému ekologickej stability (ÚSES) bol odpoveďou na postupujúce ubúdanie rastlinných a živočíšnych druhov, fragmentáciu krajiny a súčasne reflektoval vyšší stupeň poznatkov o fungovaní krajiny ako o viacvrstvovom systéme. ÚSES bol pôvodne pripravený pre územné plánovanie voľnej krajiny, ktoré malo prostredníctvom tejto metodiky rešpektovať základné biotické a ekologické vzťahy. ÚSES pracuje s tromi základnými pojmami: biocentrum (ako

20 21 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Analýzy (Topografia)

uzol priestoru), biokoridor (spojnica uzlov) a interakčný prvok, pričom sa rozlišujú tri priestorové hierarchické úrovne: miestna, regionálna a nadregionálna. Najvýznamnejší je nadregionálny. úSES. Do jeho štruktúry patrí v študo- vanom území biokoridor nadregionálneho významu vedúci hlavným chrbtom Bielych Karpát. Bolešovská dolina, pás bradiel Červený Kameň - Lednica a Vršat- ské bradlá sú biocentrá nadregionálneho významu. Z ostatných prvkov regio- nálneho a miestneho ÚSES majú význam bočné chrbty Bielych Karpát a doliny významnejších tokov.

Historické štruktúry krajiny

Historické štruktúry krajiny sú časti kultúrnej krajiny, ktorá v rôznej miere zachovanosti existuje do súčasnosti. Patria sem časti poľnohospodárskej krajiny obhospodarované tradičným spôsobom, resp. jej zvyšky, náznaky (úzke políčka, terasované políčka na svahoch, mozaiky malých polí a pod.), historické parky, záhrady, aleje, sprevádzajúce zvyčajne niekdajšie panské sídla (vymenovávame ich v podkapitole Chránené územia prírody) a napokon zvyšky pôvodného osídlenia v krajine s bezprostredným okolím (samoty, kopanice). Vzhľadom na intenzitu pretvorenia krajiny nájdeme najmenej historických štruktúr krajiny v Ilavskej kotline. Husté osídlenie, poloha na rozvojovej osi, výstavba Vážskej kaskády a regulácia Váhu, blízkosť centier inovácii, dobrá dopravná a informačná dostupnosť, vysoká bonita pôdy i iné faktory priamo i nepriamo podmienili rýchly zánik resp. transformáciu pôvodných krajinných štruktúr v tomto území. Čím ďalej od tohto priestoru smerom do Bielych Karpát, tým je pravdepodobnosť zachovania historických štruktúr krajiny vyššia. Lokality s tradičným a stále funkčným usporiadaním poľnohospodárskej pôdy s typickými úzkymi políčkami nájdeme najmä v doline Tovarského potoka v okolí Mikušoviec a Červeného Kameňa, v okolí Krivoklátu, ale miestami aj v Bielokarpatskom podhorí na prechodoch do Ilavskej kotliny. Zvyšky starej, v súčasnosti nefunkčnej poľnohospodárskej krajiny, s typickým pôvodne terasovitým usporiadaním nájdeme napr. SV od Vršatského Podhradia, západne od Mikušoviec alebo na pravej strane Bolešovskej doliny v okolí vodnej nádrže. Azda najznámejším pozostatkom pôvodnej sídelnej krajiny, význam ktorého presahuje hranice regiónu, je románsky kostolík v Pominovci, ktorý spolu s miniaturným cintorínom vytvára náznak zaujímavej historickej sídelnej mikroštruktúry s významným duchovným odkazom. Z rozptýleného osídlenia resp. častí sídiel mimo intravilánu sú doposiaľ obývané lokality v katastri Bolešova (Kopanice, Ohrady), Slávnice (Podhorie, Tlstá Hora), Pruského (Horné a Dolné Dĺžavy) a v doline Tovarského potoka nad Červeným Kameňom (Trokanovo).

22 23 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Analýzy (Topografia)

Prejavy ľudskej činnosti v krajine

V študovanom území žije asi 15 800 obyvateľov (vrátane Ilavy), čo predstavuje hustotu 117 obyv./ km2, teda nadpriemernú hustotu z hľadiska SR. V Ilavskej kotline, ktorá patrí medzi najhustejšie osídlené geomorfologické celky Slovenska, kde je sústredených viac ako 80% obyvateľov študovaného územia, dosahuje hustota osídlenia až 425 obyv./km2. Aj z týchto údajov je zrejmé, že najintenzívnejšie prejavy ľudskej činnosti v krajine sú sústredené do Ilavskej kotliny. Ilavská kotlina predstavuje prakticky úplne zmenenú pôvodnú prírodnú pririečnu krajinu. Okrem nadpriemernej hustoty osídlenia k zmene jej štruktúry prispieva aj jej význam ako najvýznamnejšieho tranzitného dopravného priestoru Slovenska (ťah Bratislava – Žilina) a kompletná zmena hydrografických pomerov v dôsledku výstavby derivačného kanála Váhu. Z hľadiska prejavov ľudskej činnosti v reliéfe majú význam miesta ťažby stavebných surovín. V Ilavskej kotline sa viažu na štrkové jamy v okolí Bolešova a Borčíc, ktoré vznikli počas výstavby Vážskej kaskády ako zdroj materiálu na výstavbu hrádzí, južne od Dulova sú štrkové jamy (pôvodne zvyšky starého Váhu), z ktorých sa ťažil štrk na výstavbu diaľnice. Ďalšími ťažobnými lokalitami je bývalá tehelňa v Pruskom (v sprašiach prekrývajúcich terasy Váhu ), či zvyšky kameňolomov, sústredených prevažne v miestach výstupu vápencov (opustený lom v Krivoklátskej doline). Na znečistení ovzdušia v študovanom regióne sa významne podieľajú priemyselné podniky v považských kotlinách, ktorých koncentrácia tu dosahuje nadpriemerné hodnoty v rámci SR (tradičné podniky ako gumárne Púchov, sklárne Lednické Rovne a Nemšová, cementárne Ladce a Horné Sŕnie, strojárne Dubnica n. Váhom, cukrovar Trenčianska Teplá, okrem toho novopostavené menšie podniky vyrábajúce najmä pre automobilový priemysel). Aj keď

22 23 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Analýzy (Topografia)

z rôznych dôvodov (útlm výroby, zlepšenie technológií a čistenia) došlo k zlepšeniu kvality ovzdušia, Ilavská kotlina a priľahlé časti Bielokarpatského podhoria, kde je koncentrovaná väčšina obyvateľov územia, je exponovaná z hľadiska koncentrácie škodlivín a patrí k problémovejším regiónom v SR. Priemerné ročné koncentrácie -3 NO2 presahujú 20 μg.m , pri SO2 15 μg.m-3. Vplyv človeka na hydrologické pomery možno identifikovať vo viacerých polohách. Sú to jednak priame zásahy do charakteru riečnej siete (úpravy, premiestňovanie tokov) a na druhej strane nepriame zásahy – úprava odtokových pomerov v povodí - zmeny v charaktere land cover, spôsob poľného a lesného hospodárenia v krajine. Z hľadiska úprav tokov patrí Ilavská kotlina k najviac zmeneným celkom Slovenska. Z pôvodnej riečnej siete zostali len nepatrné zvyšky dolných tokov stekajúcich z Bielych Karpát, aj tie sú zväčša upravené, preložené resp. je zmenený charakter ich zaústenia. Pôvodne divočiaci tok Váhu s početnými opustenými a slepými ramenami s diverzifikovaným systémom korýt v rôznom štádiu vývoja bol v období od 30. do 60. rokov minulého storočia zmenený na odprírodnený, unifikovaný, monotónny systém, derivačný kanál – súbežné tzv. staré koryto Váhu. Zaústenie prítokov bolo upravené, viaceré z nich končia voľne v mokradiach na nive Váhu. Významne sa znížila rozloha mokradí a iných prechodných ekosystémov. Toky stekajúce z Bielych Karpát majú upravené prevažne dolné úseky v Bielokarpatskom podhorí a v Ilavskej kotline. Výnimkou je Tovarský potok, ktorý je upravený od 13 riečneho km (asi 2 km nad obcou Červený Kameň). V území je jediná vodná nádrž na Bolešovskom potoku (VN Bolešov – Gilianka resp. Na Ohradách) s plochou 1,5 ha, slúžiaca ako rybný revír. Jediným tokom, na ktorom sa sledujú ukazovatele kvality vody, je Váh. Podľa jednotlivých ukazovateľov patí Váh medzi Púchovom a Trenčínom kvalitatívne do II. až IV. triedy kvality (I. – najlepšia, V. - najhoršia). Kvalitu vody na ostatných tokoch možno len odhadnúť, avšak vzhľadom na absenciu kanalizácie v obciach (s výnimkou Ilavy) a nie vždy zodpovednú manipuláciu so septikmi nemožno očakávať priaznivý stav. Najväčším producentom odpadových vôd

24 25 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Analýzy (Topografia)

je kanalizácia v Ilave (asi 400 tis. m3 za rok), voda je čistená v miestnej ČOV. Ďalšími producentami odpadových vôd sú jednotlivé poľnohospodárske farmy. V Ilavskej kotline, kde sú najlepšie podmienky pre akumuláciu podzemných vôd je aj najvyššia koncentrácia fariem a a najintenzívnejšia poľnohospodárska výroba (farmy Dulov, Pruské, Bohunice, Kameničany, a i.), čo má z hľadiska kvality podzemných vôd negatívny význam. Poľnohospodársky pôdny fond zaberá asi 42% rozlohy študovaného územia (kategórie krajinnej pokrývky podľa CORINE 211, 222, 231 a odhadom 50% z kategórie 243). Imisiami sú kontaminované pôdy v Ilavskej kotline v okolí Pruského, Bolešova a v okolí Ilavy. V týchto najväčších sídlach nájdeme aj najväč- šie rozlohy človekom premenených antropogénnych pôd (kultizeme záhradné, viažuce sa na intenzívne obhospodarované areály záhrad). Problematikou vodnej erózie pôd sme sa zaoberali v časti Pôdy. Na ornej pôde v Ilavskej kotline môže za určitých podmienok (dlhodobo suché a veterné počasie v dobe vege- tačného kľudu) dochádzať aj k veternej erózii (odnos pôdnych častíc vetrom). Skládky odpadu ako potenciálne lokality degradácie pôd sú ako pozostatky starých skládok rozmiestnené v okolí viacerých obcí, stále časté sú aj drobné nelegálne skládky. Veľká skládka s regionálnym významom je v tesnom susedstve študovaného územia v k.ú. Dubnica nad Váhom (skládka Luštek). Významným činiteľom degradácie lesnej krajiny sú lesné cesty. Ich sieť je veľakrát živelná, cesty sú zle udržiavané a nevhodne zakladané. Výsledkom je zrýchlená erózia pôdy a celková devastácia lesnej krajiny. Hustota ciest, bez rozlíšenia hierarchie a technického stavu (spevnených, lesných, poľných) v geomorfologických jednotkách je v tabuľke č. 8.

Využívanie krajiny vymedzujú o.i. limity, t.j. legislatívne stanovené obmedzenia usmerňujúce využívanie krajiny resp. jej zložiek alebo zabezpečujúce jej ochranu (ochrane prírody je venovaná podkapitola Chránené územia prírody a chránené stromy). Pre ťažbu surovín sú takto vymedzené Chránené ložiskové územia: Krivoklát na vápence a sliene, Tuchyňa na tehliarske suroviny. Pásma hygienickej ochrany vôd (PHO) sú lokalizované na nive Váhu v Ilavskej kotline a v Bielokarpatskom podhorí. Tu je PHO 2 vonkajšie, ktoré predstavuje relatívne voľnejší režim ochrany pre zdroje podzemných vôd na nive Váhu. Prísnejší režim ochrany zabezpečuje PHO 2 vnútorné, ktoré je v Podhradskej doline nad Pruským, slúžiace na ochranu zdrojov vody v Pruskom. Prevažná väčšina lesov v študovanom území patrí do kategórie hospo- dárskych lesov. Len menšie plochy lesov v chránených lokalitách Vršatských a Červenokamenských bradiel patria do kategórie ochranných lesov. Z hľadiska poľovníctva má význam zvernica v oblasti doliny Tovarského potoka.

24 25 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Analýzy (Topografia)

2.1.3. Vymedzenie typov prírodnej a kultúrnej krajiny

Typológia prírodnej krajiny predstavuje syntetický výstup z analýz. Jej cieľom je vymedzenie relatívne homogénnych krajinných celkov (prírodných krajinných typov – PKT) na základe zvolených kritérií. Jednotlivé krajinné celky v rámci vymedzeného typu by mali mať čo najviac podobné vlastnosti a mali by byť zreteľne vymedzené voči ostatným typom. V študovanom území sme spracovali typológiu prírodnej krajiny, pri ktorej sme využili tri diferenciačné kritériá. Ich výber a hierarchizácia má zásadný význam z hľadiska korektnosti výslednej typológie. V podmienkach SR bolo na celoštátnej úrovni spracovaných viacero máp PKT, pri všetkých z nich bol ako základné diferenciačné kritérium zvolený reliéf. Na nižších úrovniach zjemňovali členenie ostatné diferenciačné kritériá, najčastejšie to bol typ podzemých vôd a vegetácia (Mazúr a kol. 1977 in Atlas SR), či klimatické okrsky, kvartérny pokryv, pôdotvorný substrát a pôdne typy (Miklós a kol. 2003 in Atlas krajiny SR). Je zrejmé, že v detailnejšej mierke je vhodné niekedy zvoliť odlišný charakter a hierarchiu diferenciačných kritérií. Význam typológie prírodnej krajiny spočíva v možnostiach dokumentovania komplexných vlastností krajiny a slúži ako podklad pre decíznu sféru pri riešení praktických úloh (regionálny rozvoj, lokalizácia investícií, sídelná, dopravná politika a pod.). Na najvyššej úrovni sme ako diferenciačné kritérium zvolili reliéf, a to základné geomorfologické komplexy – komplex akumulačného reliéfu (AK), komplex akumulačno-erózneho reliéfu (AE) a komplex erózno-denudačného reliéfu (ED). Inšpiráciou pre toto členenie boli morfoskulptúrne povrchy vymedzené v mape Typy reléfu (Mazúr 1992). Hranicami jednotlivých typov v danom území boli približný priebeh vrstevnice 250 m n.m. (hranica AK-AE, s výnimkou dolín v Bielych Karpatoch) a 400 m n.m. (hranica AE-ED). Dôvodom pre tento postup bola snaha odlíšiť výrazné doliny v Bielych Karpatoch ako samostatné typy. Na druhej úrovni sme použili opäť morfoskulptúru reliéfu, ale v detailnejšej podobe (geomorfológia detail). V rámci AK komplexu sme vymedzili fluviálne roviny (FR) a nízke terasy (NT), v rámci AE komplexu sme vymedzili podvrchoviny (PV- od 250 – 300 m n.m.) a pahorkatiny (PA – od 300 do 400 m n.m.) a napokon v rámci ED komplexu vysočiny (VY - od 400 – 650 m n.m.) a nízke hornatiny (NH - nad 650 m n.m). Takéto dvojité použitie kritérií založených na morfoskulptúrnych vlastnostiach reliéfu v danom prípade supluje klimatickú a do veľkej miery aj vegetačnú diferenciáciu územia (z hľadiska prirodzenej, klimaxovej vegetácie). Na najnižšej, tretej úrovni sme použili ako diferenciačné kritérium dominantný substrát – nivný (N), flyšové horniny (F) a vápencové horniny (V). Takto sme dospeli k výslednej mozaike 12 PKT. Ich prehľad podáva tabuľka č. 9. a znázorňuje mapa.

26 27 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Analýzy (Topografia)

Priemerná rozloha PKT je takmer 4,8 km2. Plošne najrozsiahlejším je PKT ED – VY – F (erózno – denudačná vysočina s flyšovým substrátom), ktorá zaberá takmer 34 km2, teda asi štvrtinu študovaného územia, najmenším je PKT AK- NT-F (akumulačná nízka terasa s flyšovým substrátom), zaberajúca 0,94 km2.

2.2. Demograficko-sídelné a sociálno-ekonomické súvislosti, kvalita života

2.2.1. Demografický vývoj a štruktúry

Obyvatelia tvoria hlavnú zložku každého sídla, sú jeho tvorcami aj rea- lizátormi zmien. Počas historického vývoja sa spolu so sídlom mení aj jeho obyvateľstvo. Vyvíja sa jeho počet, rozmiestnenie v intraviláne, zloženie podľa rôznych znakov. Jednotlivé atribúty obyvateľstva skúmajú príslušné vedné dis- ciplíny, najmä história, demografia, geografia, štatistika, etnológia, sociológia. Východiskom štúdia obyvateľstva je hodnotenie jeho počtu a štruktúry na báze štatistických údajov. Charakteristiku číselných informácií dopĺňa hodnotenie vplyvu rôznych faktorov na zmeny obyvateľstva. V prípade sledovaného mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát to bola najmä poloha na dopravnej osi prvého rádu prechádzajúcej stredným Považím, ako aj blízkosť priemysel- ných centier stredného Považia, samozrejme aj ďalšie vplyvy, súvisiace so všeobecnými hospodársko-politickými zmenami v rámci celej krajiny v dlhodobom procese jej vývoja. Obyvateľstvo sa vyznačuje mimo riadnou dynamikou vývoja. Z osobitnej pozície vyplývajú i špecifické potreby, metódy a techniky poznávania tohto predmetu štúdia, najmä vývoja po pulačných procesov, formovania popu lačných a sídelných štruktúr, ako aj sociálno-ekonomických dôsledkov je ho aktivít. Poznatky o obyvateľstve sledovaného regiónu predstavujú obyčajne aj informácie o kultúrnom,

26 27 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Analýzy (Topografia)

ekonomickom, príp. celkovom spoločenskom vývoji a kvalite života. Cieľom topografie demograficko-sídelných a sociálno-ekonomických súvislostí je zmapovať a analyzovať: - vývoj, dominantné faktory a procesy formovania demografickej štruktúry skúmaného územia a osídlenia, - charakter a štruktúru spoločenstva z hľadiska vybraných sociálno- ekonomických ukazovateľov a kvality života, - charakter skúmaného územia z hľadiska vývoja sociálno-ekonomických aktivít.

Pri spracovaní topografie a analýz v oblasti vývoja a štruktúry obyvateľstva, sídelnej štruktúry resp. širších sociálno-ekonomických vzťahov je potrebné rešpektovať fakt, že historický vývoj jednotlivých obcí v mikroregióne neprebieha izolovane, ale vo vzájomnom spolupôsobení a s ohľadom na vzťahy s bližšími (v niektorých prípadoch i so vzdialenejšími) hospodársko-spoločenskými centrami.

28 29 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Analýzy (Topografia)

Vývoj počtu obyvateľov

Základom hodnotenia zmien počtu obyvateľov sú údaje zo sčítaní ľudu, ktoré existujú na našom území od roku 1869. K dispozícii sú aj staršie údaje, avšak tieto neevidovali všetko obyvateľstvo a majú len orientačný význam, pretože sa vzťahovali len na počty usadlostí alebo zdanených osôb. V súbore sledovaných obcí má Ilava štatút mesta. Z hľadiska počtu obyvateľov patria sledované obce medzi veľké (Pruské), stredné (Bolešov, Mikušovce), ako aj menšie (ostatných 10 obcí) vidiecke obce okresu Ilava. Počet obyvateľov sledovaného regiónu ako celku mal od polovice 19. storočia až do roku 1980 rastúci trend, po roku 1980 je počet obyvateľov v podstate stabilizovaný. Pri porovnaní vývoja počtu obyvateľov v jednotlivých obciach vystupujú niektoré črty spoločné, ale prejavujú sa aj rozdiely. Najväčší nárast v počte obyvateľov v období 1950 – 2006 zaznamenali najväčšie sídla – Ilava a Pruské, v stredne veľkých obciach je vývoj počtu obyvateľov už niekoľko desaťročí stabilizovaný a v menších obciach pozorujeme pokles počtu obyvateľstva (tab. 10). Podobné tendencie vývoja obyvateľstva v povojnovom období sú však charakteristické pre veľkú väčšinu vidieckych obcí na Slovensku. Odrážali sa v nich základné smery ekonomickej a sociálnej politiky existujúceho systému, ktorých podstatou bola koncentrácia pracovných príležitostí v mestách, na ktorú nadväzovala bytová politika (výstavba veľkých sídlisk), služby a občianska vybavenosť. Z vidieckych obcí začali odchádzať najmä obyvatelia v mladšom veku. Demografické správanie obyvateľstva zaznamenalo v 2. polovici 20. storočia také zmeny, ktoré sú jedny z najvýznamnejších v celej populačnej histórii. Spoločenské premeny, ktoré nastali v období existencie samostatnej Slovenskej republiky sa výrazne odrazili v mnohých sférach života vrátane demografických javov. Výrazný pokles dynamiky obyvateľstva (pokles miery reprodukcie, plodnosti a prirodzeného pohybu) je dôsledkom rozsiahleho súboru zmien v demografickom správaní obyvateľstva. V populačnej teórii sa tieto zmeny považujú za prejavy druhého demografického prechodu. Dominantnou črtou tohto zmeneného správania je individualizmus, zdôrazňovanie osobnej slobody vo všetkých oblastiach života. Dôležitými podmienkami takéhoto správania sú určitý stupeň vzdelania, ekonomická a sociálna nezávislosť, demokratické prostredie a pod. Podrobnejšia bilancia pohybu obyvateľstva - analýza počtu narodených, zomretých, prisťahovaných a vysťahovaných z obcí za roky 1971 – 1975 resp. 2001 - 2005 poukazuje na príčiny pozorovaného vývoja počtu obyvateľov v sledovaných obciach (tab. 11 a 12). Počas sedemdesiatych rokov sa v sledovaných obciach rodilo viac ľudí ako zomieralo (jedinou výnimkou bola obec Slavnica s prirodzeným úbytkom obyvateľstva), avšak ani tento prirodzený prírastok obyvateľstva nestačil na

28 29 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Analýzy (Topografia)

udržanie aspoň stabilného počtu obyvateľov. Úbytok spôsobený vysťahovaním najmä mladých ľudí zo sledovaných obcí v sedemdesiatych rokoch prevyšoval prirodzený prírastok. Výsledkom boli hodnoty celkového úbytku počtu obyvateľov v takmer všetkých obciach – okrem Ilavy, Dulova a Bohuníc. Vysťahovanie z vidieckych obcí bolo najintenzívnejšie koncom sedemdesiatych a začiatkom osemdesiatych rokov, kedy najviac mladých obyvateľov odchádzalo za zamestnaním a bývaním predovšetkým do priemyselných miest Považia. V súčasnom období po roku 2001 sa aj v obciach mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát prejavuje všeobecná tendencia demografického vývoja na Slovensku – pokles počtu narodených detí. Hodnoty pôrodnosti sú oproti obdobiu 70-tych rokov viac ako dvakrát nižšie. Zároveň sa nepatrne zvýšili hodnoty úmrtnos- ti, čoho výsledkom je prirodzený úbytok obyvateľov vo všetkých sledovaných obciach s výnimkou jedinej – Tuchyne. Hodnoty migračného pohybu odrážajú reakciu obyvateľstva na celkový sociálno-ekonomický vývoj v oblasti. Hodnoty miery prisťahovania zostali na približne rovnakej úrovni ako začiatkom 70-tych rokov, ovšem výrazne sa znížili ukazovatele miery vysťahovania. Výsledkom sú kladné hodnoty migračného salda v období r. 2001-2006. Migračný úbytok po roku 1990 sa výrazne znížil. Jedným z dôvodov bude zrejme aj obmedzenie výstavby nových bytov po roku 1990 v mestách Považia, resp. ich finančná nedo- stupnosť koncom 90-tych rokov. V poslednom období (približne od r. 2002) sa čiastočne zlepšuje situácia v dostupnosti bytov v mestách, avšak pravdepodobne z finančných dôvodov sa miery migrácie naďalej udržujú na hladine 90-tych rokov. Kombinácia hodnôt prirodzeného prírastku a migračného salda determinuje výsledné hodnoty celkového prírastku (úbytku) obyvateľstva, ktoré sa pohy- bujú viac okolo nuly, čo znamená relatívne stabilizovaný vývoj obyvateľstva. Napr. v Ilave je tento vývoj spôsobený najmä výrazným poklesom hodnôt prirodzeného prírastku, takže mesto už nedosahuje taký nárast počtu obyvateľov ako v 70-tych rokoch. Sledované obce sa z tohto pohľadu nijako nevymykajú z celoslovenského priemeru ani z priemeru Trenčianskeho kraja.

Štruktúra obyvateľstva

Dôležitou súčasťou charakteristiky obyvateľstva je zhodnotenie jeho štruktúry podľa biologických (vek) a sociálno-ekonomických znakov (národnosť, náboženstvo, vzdelanie, ekonomická aktivita a pod.). Biologická štruktúra obyvateľstva sa charakterizuje podľa údajov o mužoch a ženách a podľa ich veku. Pritom na Slovensku je vo všeobecnosti počet žien vyšší ako počet mužov, čo sa prejavuje aj v štruktúre obyvateľstva sledovaných obcí. Dlhodobým procesom jednotlivých zložiek demografického vývoja sa mení aj vekové zloženie obyvateľstva sledovaného územia. Keďže z vidieckych obcí

30 31 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Analýzy (Topografia)

odchádzajú predovšetkým mladší obyvatelia (najmä po skončení školskej dochádzky príp. po vyučení a na začiatku svojho zamestnania), obyvateľstvo regiónu ako celku relatívne starne. Absolútny počet i relatívne zastúpenie najmladších obyvateľov (do 15 rokov) sa dlhodobo znižuje (tab. 13 a 14). V r.1970 predstavovala táto veková skupina 29,7 % obyvateľstva regiónu, v r.2001 už len 17,5 %. Táto hodnota je nižšia ako je celoslovenský priemer (18,9 %). Okrem vysťahovalectva na túto skutočnosť vplýva aj dlhodobý proces znižovania pôrodnosti, čo znamená, že sa rodí čoraz menej detí. Takýmto spôsobom veková štruktúra obyvateľstva sledovaných obcí stárne a zvyšuje sa počet obyvateľov v poproduktívnom veku (muži nad 60 rokov a ženy nad 55 rokov). V regióne sa zastúpenie poproduktívnej zložky zvýšilo z 16,4 % v roku 1970 a na 20,5% v roku 2001. Aj táto hodnota poukazuje na skutočnosť, že obyvateľstvo regiónu je relatívne staršie ako je priemer celého Slovenska (18,0 %). Z jednotlivých obcí sa podiel predproduktívnej vekovej skupiny obyvateľstva v priebehu rokov 1970 - 2001 najvýraznejšie znížil v Krivokláte (z 37,9 % v r. 1970 klesol na 20,2 % v r. 2001), Dulove a v Tuchyni. Pomerne výrazný pokles najmladšej vekovej skupiny však pozorujeme vo všetkých obciach sledovaného regiónu. Na druhej strane sa vo všetkých sledovaných obciach zvýšil podiel poproduktívnej zložky obyvateľstva. Najvýraznejší nárast zastúpenia starších obyvateľov sa v období 1970 - 2001 pozoroval v Borčiciach (zo 17 na 29,9 %). Pruské je jedinou obcou, v ktorej sa podiel poproduktívnej zložky obyvateľstva, aj keď nepatrne, ale predsa len znížil (z 21, 5 % v roku 1970 na 20,2 v roku 2001). Zastúpenie obyvateľov produktívnej skupiny sa od roku 1970 zvýšilo (z 54 % v r. 1970 na 62,1 % v r. 2001), ale zodpovedá celoslovenskej hodnote, ktorá je 62,3 %. Celkove sa v sledovaných obciach odzrkadľuje celoslovenská situácia vo vývoji vekovej štruktúry obyvateľstva - výrazné zvyšovanie zastúpenia starších vekových skupín obyvateľov. Tento proces sa najvýraznejšie prejavuje práve v malých obciach s nižším počtom obyvateľov a tak je to aj v prípade sledovaného regiónu. Dôležité kultúrno-sociálne znaky obyvateľstva vyjadruje jeho národnostná, náboženská a vzdelanostná štruktúra. Z hľadiska národnostného zloženia je obyvateľstvo sledovaných obcí homogénne. Pri sčítaní ľudu v roku 2001 sa k slovenskej národnosti prihlásilo 15 557 obyvateľov, čo predstavuje 98,3 % z celkového počtu obyvateľov sledovaného územia. Príslušnosť k ostatným národnostiam, žijúcim na území Slovenskej republiky, deklarovala v sledovaných obciach len minimálna skupina obyvateľov. Pri sčítaní ľudu, domov a bytov v r.1991 sa po štyridsiatich rokoch opäť zisťovala aj štruktúra obyvateľov podľa náboženského vyznania. V prípade sledovaných obcí sa prejavila stáročná tradícia, keďže obyvateľstvo tohto

30 31 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Analýzy (Topografia)

územia sa oddávna hlásilo ku katolíckej viere. Roku 2001 sa takmer 93 % obyvateľov prihlásilo k rímskokatolíckemu vierovyznaniu (tab. 15). Niektoré ostatné cirkvi sú zastúpené len minimálne a pri časti obyvateľov (okolo 2 %) táto kategória nebola zistená. Údaje o dokončenom školskom vzdelaní obsahujú tabuľky 16 a 17. V porovnaní s rokom 1970 sa roku 2001 vzdelanostná štruktúra obyvateľstva regiónu vylepšila. Výrazne sa znížilo zastúpenie obyvateľov s ukončeným len základným vzdelaním (zo 65 % v roku 1970 na 24 % v roku 2001). Výrazne vzrástol podiel obyvateľov s ukončeným vysokoškolským vzdelaním, ktorý v roku 1970 dosahoval iba 1,5 % z obyvateľstva nad 15 rokov, zatiaľ čo v roku 2001 už 5,8 %. Trojnásobne sa zvýšilo zastúpenie obyvateľov s úplným stredoškolským vzdelaním a viac ako dvojnásobne vzrástol podiel obyvateľov s úplným stredným odborným vzdelaním. Výraznejšie rozdiely medzi vzdelanosťou mužov a žien sa neprejavujú. Prevaha žien s ukončeným základným vzdelaním v porovnaní s mužmi je spôsobená vyšším počtom žien patriacich k starším vekovým ročníkom. Z analýzy vzdelanostnej štruktúry obyvateľov jednotlivých obcí vyplýva niekoľko podstatných záverov. Pomerne výrazne sa prejavuje diferenciácia vzdelanostnej štruktúry v závislosti od veľkostnej kategórie obcí. V malých obciach, v ktorých je vyššie zastúpenie vekovo starších obyvateľov, sa prejavuje relatívne vyšší podiel obyvateľov so základným vzdelaním (názorným príkladom je Vršatské Podhradie). V rokoch 1970 - 2001 sa táto diferenciácia ešte zvýraznila. Napriek tomu, že podiel obyvateľov s vysokoškolským vzdelaním sa od roku 1970 zvýšil niekoľkonásobne, v malých obciach je zastúpenie obyvateľov s ukončeným vysokoškolským vzdelaním stále relatívne nízke (Vršatské Podhradie, Krivoklát). Obce s vyšším počtom obyvateľov (a teda aj s vyšším zastúpením mladších vekových skupín) majú aj vyššie zastúpenie obyvateľov s ukončeným vysokoškolským vzdelaním, ako aj s úplným stredným odborným a všeobecným vzdelaním (najmä Ilava, Pruské a Tuchyňa, čiastočne aj Sedmerovec). K dôležitým štruktúrnym ukazovateľom obyvateľstva a zároveň indikátorom ekonomickej charakteristiky obce patrí ekonomická aktivita obyvateľov a ich pohyb za prácou. Jedným zo základných znakov vývoja ekonomickej štruktúry obyvateľstva sú jej takmer permanentné zmeny. V odvetvovej štruktúre ekonomicky aktívnych obyvateľov sa prejavuje pre slovenskú ekonomiku platná všeobecná tendencia výrazného znižovania zamestnanosti v poľnohospodárstve prejavuje vo väčšine obcí na sledovanom území, ale existujú aj výnimky – Červený Kameň (nárast z 21,4 % z ekonomicky aktívnych osôb v roku 1970 na 22,2 % v roku 2001), resp. veľmi malý pokles v Krivokláte a v Mikušovciach. V regióne ako celku sa zamestnanosť

32 33 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Analýzy (Topografia)

v poľnohospodárstve a lesníctve v porovnaní s rokom 1991 znížila o viac ako polovicu. V mikroregióne ako celku zamestnanosť v poľnohospodárstve a lesníctve prevyšuje celoslovenský priemer (tab. 18 a 19). Zamestnanosť v priemysle a stavebníctve má v regióne dlhodobú tradíciu. Napriek poklesu resp. obmedzeniu výroby vo viacerých strojárskych podnikoch na strednom Považí patrí tento región z hľadiska zamestnanosti v priemysle a stavebníctve v rámci Slovenska ešte stále k nadpriemerným. Prejavuje sa to aj v jednotlivých obciach, kde síce mierne poklesla (v r.1970 takmer vo všetkých obciach presahovala 50 % ekonomicky aktívnych obyvateľov), ale stále vo všetkých obciach (s výnimkou Slavnice) prevyšuje celoslovenský priemer. Zamestnanosť v službách sa za obdobie od r. 1970 zvýšila len veľmi mierne a nedosahuje celoslovenské hodnoty. Pre sledované obce je charakteristický vysoký podiel odchádzajúcich za prácou mimo obec bydliska a pre región ako celok táto hodnota dosahuje viac ako 50 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva. V porovnaní s rokom 1970 sa podľa údajov zo sčítania v roku 2001 tento podiel vo všetkých sledovaných obcí ešte zvýšil. Jedinou výnimkou je mesto Ilava s najväčším počtom pracovných príležitostí v regióne, kde podiel odchádzajúcich za prácou mimo mesto nie je taký vysoký a oproti r. 1970 sa znížil zo 48 % na 39 % v r. 2001. Ekonomicky aktívni obyvatelia smerujú za prácou zo všetkých obcí regiónu najmä do Dubnice n.Váhom. Z Pruského, Krivoklátu a Vršatského Podhradia je výrazná dochádzka do Ilavy a z Dulova aj do Púchova. Pracujúci mimo obce trvalého bydliska sú zamestnaní prevažne v priemysle a v službách.

Po r.1991 dochádza v celej slovenskej ekonomike k výrazným zmenám a prakticky vo všetkých sledovaných obciach sa opäť prejavil už roky neznámy fenomén - vysoká nezamestnanosť. Úroveň ekonomickej aktivity sa v priebehu deväťdesiatych rokov znižovala. Pokles zamestnanosti najmä v poľnohospo dárstve a priemysle (pri nevytváraní dostatočného počtu pracovných príležitostí v službách) sa v obciach regiónu prejavuje relatívne vysokými hodnotami nezamestnanosti. Napriek hodnotám, ktoré v roku 2001 boli vyššie ako 10 % (s výnimkou dvoch obcí) úroveň nezamestnanosti v regióne je nižšia ako je celoslovenský priemer. Existuje odôvodnený predpoklad, že v posledných rokoch sa úroveň nezamestnanosti vďaka priaznivému ekonomickému vývoju celej krajiny znižovala nielen na celom Slovensku, ale aj v obciach sledovaného regiónu. V prípade naďalej pokračujúceho priaznivého ekonomického vývoja je možné v budúcnosti v súlade s celospoločenským trendom očakávať postupné zvyšovanie zamestnanosti obyvateľov v nevýrobných aktivitách ako napr. služby a pod.

32 33 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Analýzy (Topografia)

2.2.2. Domový a bytový fond

Počet domov v obciach mikroregiónu od roku 1880 až do roku 1991 sústavne rástol, v poslednom desaťročí sa stabilizoval na približne rovnakej úrovni. V priebehu historického vývoja sa najintenzívnejší nárast počtu domov zaznamenal v období rokov 1950 – 1970. Veková štruktúra existujúceho bytového fondu je znázornená v tabuľke 20 a 21. Je z nej evidentné, že v regióne ako celku najviac bytov (približne 40 %) pochádza z dvoch časových období - rokov 1946 – 1970 a 1971 - 1990. Toto konštatovanie platí aj pre všetky jednotlivé obce, v niektorých z nich (Vršatské Podhradie, Dulov a Bohunice) pochádza z obdobia rokov 1946 – 1970 približne polovica všetkých dnes registrovaných bytov. Z obdobia pred rokom 1920 pochádza už len 5,7 % bytov a takmer polovica (45 %) bola postavená po roku 1970. Charakteristika bytov v mnohom závisí od vlastnosti domov, v ktorých sa byty nachádzajú. Sú to najmä druh domu, jeho vek, stavebný materiál a pod. V mnohých ukazovateľoch sa prejavujú výrazné rozdiely medzi bytmi v rodinných domoch a vo viacbytových domoch. V regióne od roku 1970 stúpal počet bytov v bytových domoch, roku 2001 dosiahol viac ako 23 %. V tomto období poklesol podiel bytov v rodinných domoch na súčasných 75 %. Na druhej strane sa výrazne znížil podiel bytov v ostatných budovách a v súčasnosti dosahuje už len nepatrnú hodnotu. Najvyššie zastúpenie bytov vo viacbytových domoch sa registruje v Ilave, Pruskom a Bolešove, naproti tomu v Bohuniciach, Krivokláte a Vršatskom Podhradí sa všetky byty registrujú len v rodinných domoch (tab. 22). Kvalita bytového fondu závisí najmä od veľkosti a vybavenosti bytov. Byty v rodinných domoch majú vo všeobecnosti priaznivejšie veľkostné parametre ako vo viacbytových domoch. Naopak, v týchto býva vyšší štandard vybavenosti bytov. Vďaka vysokým hodnotám ukazovateľov vybavenosti patrí z celkového počtu približne 4500 bytov (86%) do I. a II. kategórie. Podiel bytov IV. kategórie

34 35 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Analýzy (Topografia)

sa znížil na približne 11 %, pričom ide všeobecne o staršie byty, postavené pred rokom 1945 (tab. 23). Najvyšší počet bytov (v celom regióne približne viac ako polovica) sa vykuruje lokálnym ústredným kúrením (tab. 24). Úroveň bývania závisí od kvality bytov a ich zaľudnenosti. Zaľudnenosť je daná vzťahom medzi veľkosťou bytu a počtom osôb, ktoré v ňom bývajú. Ukazovatele zaľudnenosti sa postupne zlepšujú. Vo všetkých sledovaných obciach sa v roku 2001 v porovnaní s rokom 1970 výrazne zvýšil podiel obytnej plochy pripadajúci na 1 byt (tab. 25). Okrem štyroch obcí prevyšujú hodnoty obytnej plochy pripadajúcej na 1 byt vo všetkých ďalších obciach regiónu celoslovenský priemer, ktorý je 56 m2. Je to spôsobené aj tou skutočnosťou, že najväčší počet bytov je v rodinných domoch, v ktorých sú byty charakterizované väčšou rozlohou. Aj v ďalšom ukazovateli - m2 obytnej plochy pripadajúcej na 1 osobu - sa pri porovnaní sledovaných obcí s celoslovenským priemerom dosahujú slušné hodnoty. Uvedené konštatovania o zvyšujúcej sa úrovni bývania sú založené len na ukazovateľoch kvality bytov a ich zaľudnenosti. Dostupné štatistické údaje neumožňujú zhodnotiť ďalšie dôležité aspekty úrovne bývania, dané napr. polohou bytu, prostredím, jeho čistotou a estetickou hodnotou, vybavenosťou službami, ich dostupnosťou a pod.

34 35 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Analýzy (Topografia)

2.2.3. Sociálno-ekonomické súvislosti a kvalita života

Sociálno-ekonomické súvislosti

Vývoj hospodárenia vo vidieku, rovnako ako v rade európskych krajín, viedol na Slovensku k postupnému narušovaniu základných ekonomických, sociálnych, ekologických a ďalších funkcií krajiny, čo vo svojich dôsledkoch ohrozuje nielen ďalší vývoj ľudskej spoločnosti, ale aj stability európskeho globálneho ekosystému. Tento vývoj neobišiel ani územie v pohorí Bielych Karpát a jeho zázemí. Biele Karpaty sú jedným z významných environmentálnym regiónov v rámci strednej Európy. Zároveň tu je jedna z najstarších súvislo osídlených podhorských vidieckych oblastí. Kultúrna hodnota územia sa vytvárala dlhodobým harmonickým súžitím človeka a prírody, citlivým leso-poľnohospodárskym využívaním krajiny.

Hlavné dôvody štúdia kultúrnej, historickej a spoločenskej topografie v Mikroregióne Zdroje Bielych Karpát (ďalej mikroregión)

Rozvoj vidieka je kontinuálnym procesom sociálno-ekonomického rozvoja vidieckych municipalít. Po r. 1989 nastali na našom území nové rámcové podmienky, ktoré je možné charakterizovať nasledovne: • proces prechodu od centrálneho plánovania na trhové hospodárstvo • rozdelenie Československa • postupná decentralizácia, vytvorenie lokálnej samosprávy, presun kompetencií zo štátu na lokálnu samosprávu • transformácia hospodárstva a jej dopad na životnú úroveň jednotlivca, rodiny • Sociálno-ekonomická situácia Slovenska a jej dopad na obce a jej obyvateľov • nové zákony/právne normy, obnovenie „súkromného vlastníctva“ • Vznik konkurenčného prostredia (nielen na Slovensku, aj konkurencieschop- nosť v rámci Európy) Tieto podmienky znamenajú výraznú zmenu pre obyvateľstvo študovaného mikroregiónu. V mikroregióne Biele Karpaty sú tieto dopady umocnené sku- točnosťou, že obyvateľstvo žije v environmentálne špeciálnom území – CHKO, ktoré pre obyvateľov doteraz znamenalo skôr negatívum. Jedným z dôvodov bola aj neschopnosť využiť primerane veľký prírodný potenciál, ktorý bol predmetom záujmu centrálnych orgánov predovšetkým ako predmet uspokojovania osobných potrieb (napr. rekreácia, chaty, víkendové bývanie), čo malo negatívny dopad nielen na krajinu, ale ja na obyvateľstvo žijúce v tomto mikroregióne. Väčšina vidieckych obcí mala v rámci Slovenska, a to platí aj pre náš mikro región, stavebnú uzáveru. Dokonca sa uvažovalo o ich likvidácii. Do územia neboli uvoľňované finančné zdroje na realizáciu infraštruktúry, čím sa neustále

36 37 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Analýzy (Topografia)

zhoršovali životné podmienky obyvateľov. Jedným z hlavných príčin týchto deformácií vidieka bolo zrušenie súkromného vlastníctva pôdy, lesov, nehnuteľ- ností a nerastného bohatstva, ako aj vlastníctva obecného. Ak by sa nevenovala pozornosť riešeniu problémov územia Bielych Karpát a tým aj nášho mikroregiónu, prišlo by veľmi rýchlo k: • Strate vnútornej dynamiky rozvoja regiónu • Rozvrátenie ekologickej stability územia

Na základe všeobecných znalostí o problematike nášho mikroregiónu a vo väzbe na širšie súvislosti bolo možné rozdeliť základné tézy výskumu do nasledovných oblastí: - Širšie vzťahy, rámcové podmienky - Lokálne tézy

A. Širšie vzťahy, rámcové podmienky

Všeobecné nebezpečie - otepľovanie Zeme a zmena klímy zapríčinené znečisťovaním atmosféry zasiahne všetky regióny bez ohľadu na mieru zavinenia a spôsobia ľuďom a životnému prostrediu problémy - vznik nových štátov s destabilizáciou v území, vznik nových hraníc vytvára predpoklady k vzniku napätia, odchod obyvateľov mimo rodné krajiny - nerovnomerné rozdelenie bohatstva a trend zvyšovania populácie v chu- dobných krajinách

Spoluzodpovednosť za riešenie problémov Riešenie problémov nie je možné nechať iba na politikov a centrálne vlády. Každý jednotlivec, každá rodina, každá obec musí zhodnotiť svoje možnosti a prispieť k riešeniu všeobecných problémov tým, že bude v ich duchu riešiť problémy lokálne a spájať sa pri riešení problémov nad rámec možností. Napriek tomu ľudia sa nechovajú pri svojej každodennej činnosti v tomto duchu (medziľudské vzťahy, odpad, automobilizmus, energetika, plytvanie vodou) a bezohľadne spotrebovávajú to, čo im bolo dané zadarmo.

Neistota Otvorenie hraníc „východnej Európy“ vytvorilo podmienky pre rozvoj. Zároveň sa však objavila neistota. Neistota z nového, neznámeho, i iného systému, spôsobu života, inej hierarchie hodnôt. Začal sa proces demokratizácie spoločnosti, pričom sa stále objavujú, s rôznou intenzitou, nové príznaky hospodárskych, sociálnych a ekologických kríz.

36 37 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Analýzy (Topografia)

Hranica Rozdelenie ČSFR znamená vznik novej hranice tam, kde po stáročia nebola. Vznik nového pohraničného územia nesie zo sebou riziká jeho hospodárskeho, ekologického a kultúrneho úpadku.

Chránená krajinná oblasť a cestovný ruch Celosvetový odklon od masového cestovného ruchu k pobytu v čistej prírode je šanca pre Biele Karpaty.

Poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo Minulé obdobie bolo poznačené nevhodnými formami hospodárenia na poľnohospodárskej pôde a v lesoch. Nové formy znamenajú sťažené podmienky pre tých, čo hospodária a budú hospodáriť v chránenej krajinnej oblasti.

Bývanie, energetika, voda Prechod od spotreby fosílnych palív je dlhodobý proces.. územie však poskytuje množstvo využívania alternatívnych zdrojov energie. Zároveň je však potrebné pristúpiť k redukcii spotreby energie (orientácia budov, zimné záhrady, zatepľovanie, stavebné materiály, recyklácia, atď.).

Lokálne tézy

Na základe vykonaných analýz odborného tímu, konferencie o Bielych Karpatoch, stretnutí s predstaviteľmi samospráv a s miestnym obyvateľstvom nadobudli význam nasledovné tézy, ktoré sú platné pre obe už v podstate neexistujúce hranice medzi Slovenskom a Českom:

Spoločný problém Dlhoročná okrajová poloha územia (hranice bývalých krajov (SR a ČR, dnes znásobuje nová forma hranice, ktorá má len imaginárny charakter, ale obyvateľstvo sa po rozdelení čiastočne odlišovalo predovšetkým po ekonomickej stránke. Dochádzalo ku každodennej silnej migrácii za prácou smerom na „západ“. Na našej strane bola málo rozvinutá infraštruktúra.

Jeden prírodný útvar Aj napriek bývalej hranici sú Biele Karpaty jeden prírodný útvar, ktorý má zvláštne environmentálne postavenie nielen na lokálnej, ale aj nadregionálnej úrovni.

38 39 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Analýzy (Topografia)

Program vzdelávanie Mentalita ľudí, spôsob života v Bielych Karpatoch, možnosti vzdelávania, potreba vzdelávania v oblasti ekológie, cestovného ruchu, cudzích jazykov, poľnohospodárstva, si vyžaduje systém a program v oblasti vzdelávania.

Nové poznatky Aby sa zachovala podstata Bielych Karpát je potrebné iniciovať a potom aplikovať poznatky z poľnohospodárstva, jeho alternatívnych foriem – ekologické poľnohospodárstvo, lesného hospodárstva a ochrany krajiny.

Vyššia životná úroveň Zvýšenie životnej úrovne obyvateľov je možné vytvorením pracovných príležitostí vo vedeckej, projektovej a analytickej inštitúcie, ktoré pracujú v oblasti poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, cestovného ruchu, zdravotníctva a v neposlednom rade aj v riešení komunálnych problémov.

Cestovný ruch Pre rozvoj tzv. „čistého priemyslu“ – cestovného ruchu, je potrebné rozpracovať, konkretizovať zásady rozvoja cestovného ruchu ako doplnkového a v určitom prípade aj hlavného zdroja financií v území.

Špeciálny program Čisté prostredie Bielych Karpát dáva možnosť pre preventívnu medicínu: liečby alergií, regenerácia síl, tábory pre deti a dospelých.

Nový energetický program Pre najbližšie desaťročie je potrebné vytvorenie nového energetického programu regiónu s využitím prírodných podmienok, veľkej zásoby obnoviteľných zdrojov (drevo, piliny, štiepky, slama, kôra a pod.), solárnej energie, biomasy a pod.

Uvedené širšie a lokálne tézy sa do značnej miery rozpracovávali v regióne Biele Karpaty a v našom študovanom mikroregióne sa premietli do konkrétnych výstupov. Ako príklad analytických výstupov možno spomenúť realizáciu dvoch terénnych prieskumov na trvalo udržateľný rozvoj vidieckeho priestoru v regióne Biele Karpaty, ktorý bol metodicky zameraný na podrobnú analýzu kvality života vo vybraných pohraničných vidieckych obciach Bielych Karpát. V druhom výskumnom projekte bola spracovaná problematika obnovy primárneho sektoru v regióne Biele Karpaty so zameraním na poľnohospodárstvo, remeselnú výroby, lesné hospodárstvo a v neposlednom rade aj na vyústenie do cestovného ruchu, pričom dôraz sa kládol na možné alternatívne formy hospodárenia na

38 39 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Analýzy (Topografia)

pôde. Boli navrhnuté možné využitie poľnohospodárskych plôch na ekologické poľnohospodárstvo s využitím pre spracovateľskú sféru. Zároveň sa vytypovali potencionálne ľudské zdroje, ktoré by v daných sektoroch mali záujem podnikať.

Poľnohospodárstvo

Celkove územie študovaného regiónu sa rozprestiera vo východnej časti pohoria Bielych Karpát, strednej časti Považského Podolia – Ilavská kotlina a malý západný výbežok Strážovských vrchov. Celková rozloha študovaného mikroregiónu je 15,1 tis ha. V rámci využitia zeme z piatich kategórií zaberá poľnohospodárska pôda 45 % z celkovej plochy mikroregiónu, lesná plocha 43,3 %, ostatné plochy 5,2 %, zastavané plochy 4,8 % a vodné plochy 1,8 %. V rámci mikroregiónu sú určité rozdiely vo využití zeme. Najviac poľnohospodárskej pôdy sa nachádza v obciach, ktoré majú značnú časť územia v Ilavskej kotline, napr. Sedmerovec 80,4 % poľn. pôdy z celkovej výmery obce, 5 obcí má v priemere od 65 do 70 %. Najmenej poľn. pôdy majú obce Červený Kameň 22,4%, Krivoklát 23,5 %, Ilava 34,1 % a Vršatské Podhradie. Okrem Ilavy ide o obce, ktoré majú značnú časť katastrálneho územie v pohorí Biele Karpaty. Druhý najväčší podiel z celkovej plochy tvorí lesná plocha. V priemere sa tento podiel v obciach pohybuje od 8,2 % v obci Bohunice a do 68,5 % v Krivokláte. V porovnaní s podieľom poľnohospodárskej pôdy je pri podiele lesných pôch väčší rozptyl. Poľnohospodárstvo mikroregiónu zasahuje do viacerých morfologických celkov. Najprodukčnejšia časť je v Považskom podolí časť Ilavská kotlina. Ďalšia časť sa realizuje v pohorí Biele Karpaty a malá časť v západnom výbežku Strážovských vrchov. Čo sa týka prírodných vstupov do poľnohospodárstva rozhodujúcu úlohu tu hrajú klimatické pomery, pôdne pomery a v určitom prípade aj morfológia terénu. Na tieto časti krajinnej sféry nadväzujú fenologické pomery. V rámci Slovenska rozlišujeme 3 typy klímy – nížinná, kotlinová a horská. Tieto typy sa delia na 12 podtypov. Pre poľnohospodárstvo sú dôležité všetky tri typy klímy a často podľa nich sa určujú špecializácie v poľnohospodárskej produkcii, ktoré majú stáročnú tradíciu. V našom mikroregióne v najnižšie položenom území – Ilavská kotlina, možno lokalizovať kotlinovú klímu s podtypom teplá, čo je najteplejších podtyp z kotlinovej klímy s priemernou januárovou teplotou od -2 do -4o C a júlovou od 18,5 do 20o C. Ročný úhrn zrážok je od 600 do 700 mm. Východné svahy Bielych Karpát majú mierne teplú klímu s priemernou januárovou teplotou od -2 do -5o C a júlovou od 17 do 18,5o C a zrážkami 600-800 mm. Horskú klímu možno nájsť v pohraničnej

40 41 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Analýzy (Topografia)

oblasti Bielych Karpát (Červený kameň, Vršatské Podhradie). Východná časť mikroregiónu siaha do malej časti pohoria Strážovské vrchy, čo do značnej miery neovplyvňuje poľnohospodárstvo v mikroregióne. Z hľadiska agropedologického najúrodnejšie pôdy sú černozeme, hnedozeme, príp. čiernice. V našom mikroregióne sa tieto pôdy prakticky nevyskytujú. V Ilavskej kotline prevažujú fluvizeme kultivované, sprievodne fluvizeme glejové na nekar- bonátových aluviálnych sedimentoch. Predhorie Bielych Karpát má pestrú pôdnu štruktúru. Predovšetkým sú to kambizeme nenasýtené. V oblasti Mikušoviec dolnej časti Červeného Kameňa, Vršatského Podhradie je bohatý výskyt rendzin a kambizemí rendzinovaných. Vo vrcholových častiach Bielych Karpát dominujú kambizeme nasýtené. V Strážovských vrchoch dominujú rendziny. Hlavnú časť poľnohospodárskeho pôdneho fondu (PPF) tvoria trvale trávnaté porasty (TTP), cca 49 % z celkového PPF mikroregiónu. Orná pôda tvorí 44,3 %, ovocné sady 3,4 % a záhrady 3,2%. Ostatné kategórie ako vinice a chmeľnice sa v mikroregióne nevyskytujú. Z hľadiska vnútornej diferenciácie najviac TTP majú obce, ktoré majú hlavnu časť výmery v Bielych Karpatoch – Vršatské Podhradie 97,8%, Červený Kameň 94,6%, Krivoklát 93,5%. Najmenej TTP je v obciach v Ilavskej kotline – obce Sedmerovec 13,8%, Dulov 21,9%, Pruské 24,2%. Čo sa týka ornej pôdy, najviac pôdy je v obciach z Ilavskej kotliny: Sedmerovec 83,8%, Dulov 73,7%, Slavnica 69,7%. Zastúpenie rozsiahlejších plôch ovocných sadov je sporadické. Najviac ovocných sadov majú obce Bohunice 15,3% a Pruské 12%. Rozloženie záhrad je rovnomerné a súvisí to s veľkosťou intravilánu. Najviac záhrad má Ilava 7,1%, Pruské 4,8%, Tuchyňa 4,5%. Ak sledujeme bonitu pôdy, ktorá má na Slovensku 9 tried, tak opäť je tu rozdiel medzi kotlinou a pohorím. V Ilavskej kotline sú pôdy so strednou bonitou a oblasť pohorí s nízkou bonitou. Jedným z rozhodujúcim prvkom je potenciál poľnohospodárskeho využívania pôdnoekologických oblastí a regiónov. Študovaný mikroregión má dva pôdno-ekologické regióny. Prvý región sú pohoria a vrchoviny flyšového pásma s podoblasťou Myjavská pahorkatina a Biele Karpaty. Tu sa index poľnohospodárskeho potenciálu pohybuje od 30 do 21 bodov, čo je tretí najnižší potenciál na Slovensku. Druhý región patrí do nízkopoložených kotlín s podoblasťou považské Podolie. Tu index poľnohospodárskej produkcie je v rozmedzí od 5 do 41 bodov, čo je stredný potenciál. Z hľadiska úradnej ceny pôdy môžeme vyčleniť dva regióny s rozdielnou cenou. Na dne Ilavskej kotliny sa cena pôdy pohybuje od 6 do 8 Sk/m2 a v podhorí je to od 2 do 4 Sk/m2. Najvyššiu priemernú ceny poľnohospodárskej pôdy má Sedmerovec 4,79 Sk/m2, Pruské 4,18 Sk/m2, Dulov 3,94 Sk/m2. Najnižšie ceny sú v horských obciach Krivoklát 0,63 Sk/m2, Vršatské Podhradie 0,65 Sk/m2, Červený Kameň 0,72 Sk/m2.

40 41 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Analýzy (Topografia)

Pri analýze súčasných agrosubjektov v mikroregióne, možno konštatovať, že tu existuje pomerne pestrá štruktúra. V podnikateľskej štruktúre dominujú podielnické družstva PD Vršatec Pruské, PD Polešov a RPD Tuchyňa. Tieto podniky hospodária na ploche 4,4 tis ha, z toho je 51,7 % TTP a 48,3 % ornej pôdy. Uvedené podniky hospodária väčšinou v študovanom mikroregióne, avšak vo viacerých katastroch. PD Pruské hospodári v 7 k.ú, PD Bolešov 7 k.ú a RPD Tuchyňa v 3 k.ú. Táto rozptýlenosť môže do značnej miery zvyšovať dopravné náklady. Z ďalších agrosubjektov treba spomenúť obchodnú spoločnosť AGROFARMA s.r.o. Červený Kameň, ktorá hospodári na ploche 700 ha, z toho je 97 % TTP. Tento podnik je významný z hľadiska čistej produkcie a má priamu spracovateľskú prevádzku, ktorá má nadregionálny význam. Z ostatných agrosubjektov je tu niekoľko farmárov (5), ktorí hospodária na ploche 560 ha, z toho 74 % je ornej a 26 % TTP. Ich výrobné zameranie má zmiešanú štruktúru, t.j. rastlinnú aj živočíšnu výrobu. Zvláštnosťou tých malofarmárov je, že často hospodária vo viacerých katastroch obcí a ich trvalé obchodné centrum je mimo mikroregión. Pomerne veľa pôdy cca 420 ha, väčšina ornej pôdy je v držbe neznámych vlastníkov, a to v desiatich obciach mikroregiónu. Pre budúce zameranie poľnohospodárstva daného mikroregiónu je dôležité poznať vnútorné a vonkajšie väzby s nepoľnohospodárskym odvetvím, čo do

42 43 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Analýzy (Topografia)

určitej miery ukáže životaschopnosť tohto významného odvetvia v pestrom prírodno-kultúrnom prostredí. Pri celkovej syntéze poľnohospodárstva v mikroregióne možno vyčleniť tri typy poľnohospodárskej krajiny. Prvý typ predstavuje oblasť Ilavskej kotliny, ktorá má pomerne dlhé vegetačné obdobie, s miernou zimou a veľkou potrebou doplnkovej vlahy. Druhý typ tvorí predhorie pohorí, hlavne Bielych Karpát so stredne dlhým vegetačným obdobím a s miernou zimou. Tretí typ má charakter soliterov v pohorí Biele Karpaty. Má krátke vegetačné obdobie s pomerne miernou zimou.

Kvalita života

Významné politické, sociálne a ekonomické zmeny v ostatných rokoch, ako aj výrazný technologický pokrok ovplyvnili kvalitu života aj v študovanom území. Spomínané zmeny podstatne ovplyvnili postavenie jednotlivcov v spoločnosti. V príspevku uvádzame niekoľko pohľadov na problematiku kvality života a prostredníctvom analýzy viacerých indikátorov v rámci vybraných oblastí (domén) prezentujeme priestorové rozdiely v kvalite života v sledovanom mikroregióne. Existuje pomerne veľké množstvo pohľadov na kvalitu života a mnohé z nich sú veľmi odlišné čo do štruktúry i koncepcie (napr. Marans 2003, Massam 2002, van Kamp et al. 2003). Predstavitelia rôznych odborov majú svoje vlastné pohľady na kvalitu života, ktoré odrážajú orientáciu svojich disciplín. Kvalita života je podľa Johnstona et al. (1994) stav sociálnej pohody (wellbeing) jednotlivca alebo skupiny, ktorý je buď vnímaný, alebo identifikovaný „pozorovateľnými indikátormi“. Skupina odborníkov na kvalitu života pri Svetovej zdravotníckej organizácii (WHO-QOL Group) v roku 1993 (citované vo van Kamp et al. 2003) definovala kvalitu života ako individuálne vnímanie situácie človeka v živote v kontexte kultúrneho a hodnotového systému, v ktorom žije a vo vzťahu k jeho cieľom, očakávaniam, normám a záujmom.

42 43 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Analýzy (Topografia)

Pri hodnotení kvality života možno vychádzať z dvoch základných koncepcií (Pacione (2003). Prvá z nich je založená na objektívnom hodnotení prostredia, v ktorom ľudia bývajú, pracujú, prepravujú sa a trávia voľný čas. Druhá z uvede- ných koncepcií vychádza zo subjektívneho hodnotenia spôsobov, ktorými ľudia vnímajú a hodnotia podmienky, v ktorých žijú. Prejavujú sa tu však vplyvy veku, príjmu, vzdelania, zdravotného stavu a celého radu iných faktorov. Základom nášho prístupu k analýze kvality života je štúdium vzťahov medzi ľuďmi a prostredím ich každodenného života (Pacione, 2003). Vychádza sa z predpokladu, že kvalita života má viaceré oblasti, a že každá z nich umožňuje charakterizovať určitú úroveň kvality života aj prostredníctvom niekoľkých objektívnych ukazovateľov (indikátorov) na úrovni obcí. Pri analýze je venovaná zvláštna pozornosť podmienkam, ktoré sú ako v priaznivej, tak aj nepriaznivej časti spektra hodnotenia kvality života.

Indikátory a oblasti kvality života a jej územná diferenciácia Analýza územnej diferenciácie sa aplikovala na štatistických dátach po r. 2003 a na údajoch zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov z 26. mája 2001 za jednotlivé obce mikroregiónu. Vybrané indikátory merané v sledovaných obciach boli zoskupené do niekoľkých oblastí charakterizujúcich demografickú situáciu, vzdelanostno- informačné pomery, materiálny komfort a sociálne istoty, úroveň bývania, vybavenosť bytov a environmentálnu situáciu.

Demografická oblasť Pri hodnotení demografickej oblasti kvality života sa z viacerých možných ukazovateľov populačného vývoja a štruktúry vybrali tie, ktoré charakterizujú štruktúru obyvateľstva a jej potenciálny budúci pozitívny resp. negatívny vývoj ako aj ukazovateľ celkového prírastku obyvateľstva. Z hľadiska vekovej štruktúry obyvateľstva je najpriaznivejšia situácia v ob ciach s vyšším počtom obyvateľov (Pruské, Ilava). Nepriaznivé hodnoty sú charakteristické pre menšie obce, v ktorých sa výrazne zvyšuje podiel popro- duktívneho obyvateľstva pri súčasnom znižovaní zastúpenia mladších vekových skupín obyvateľstva (Borčice, Krivoklát). Z hľadiska vývoja počtu obyvateľov je situácia v sledovaných obciach pomerne stabilizovaná. Pokles počtu obyvateľov sa pozoruje najmä v menších obciach (Krivoklát), zatiaľ čo vo väčších obciach (Ilava, Pruské, Bolešov) sa pozoruje veľmi mierny nárast počtu obyvateľov.

Vzdelanostno-informačná oblasť Jedným z najvýznamnejších determinantov zdravia obyvateľov je vzdelanie. Úroveň dosiahnutého vzdelania určuje sociálne postavenie, ovplyvňuje postoje

44 45 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Analýzy (Topografia)

a stanoviská jednotlivcov i celých rodín, ich hierarchiu hodnôt a skutočné správanie aj vzhľadom k ich vlastnému zdraviu. S tým je úzko spojená aj široká oblasť výživy, predovšetkým stravovacích návykov. Za jednu z hlavných príčin krátkej dĺžky života na Slovensku sa vo všeobecnosti pokladá nezdravý životný štýl, ktorý si osvojila veľká časť mužskej populácie, najmä populačné skupiny s nižším vzdelaním. Vybavenosť domácností osobnými počítačmi a osobnými počítačmi s internetom možno považovať za ďalšie indikátory, ktorých vzťah k úrovni kvality života je nepopierateľný. Z hodnôt uvedených indikátorov sa stanovila výsledná úroveň vzdelanostno-informačnej dimenzie kvality života. Najvyššie hodnoty vybavenosti domácností osobnými počítačmi a osobnými počítačmi s internetom dosahujú Dulov a Kameničany (4% domácností s osobným počítačom spolu s internetom), rovnako ako Slavnica a Tuchyňa (12, resp. 13% domácností s osobným počítačom). Na druhej strane nízku úroveň dosahujú tieto hodnoty v Bohuniciach, Krivokláte a v Sedmerovci. Úroveň dosiahnutého vzdelania dosahuje najvyššie hodnoty v obciach s vyšším počtom obyvateľov (Ilava, Pruské, Tuchyňa). Najnižšie hodnoty charakterizujú nepriaznivú situáciu v malých obciach (Vršatské Podhradie a Krivoklát).

Oblasť environmentálnej a dopravnej infraštruktúry Mikroregión Biele Karpaty napriek svojej neveľkej rozlohe je pomerne výrazne diferencovaný z hľadiska infraštruktúry, ktorá výrazne ovplyvňuje kvalitu každodenného života jeho obyvateľov. Základné údaje zo sčítania z roku 2001 a údaje o dostupnosti obce prostriedkami hromadnej dopravy umožnili pracovať so 7 premennými, ktoré vyjadrovali vybavenosť bytov vodovodom v byte, plynom zo siete, podielom bytov s prípojkou na kanalizačnú sieť, byty so splachovacím záchodom a byty s kúpeľňou alebo sprchovacím kútom. Najlepšia situácia je v meste Iľava, kde vybavenosť environmentálnou a dopravnej infraštruktúry dosahuje vo všetkých ukazovateľoch veľmi vysoké hodnoty. Naopak najmenej priaznivá situácia je v obciach Bohunice, Červený Kameň (18% bytov bez vodovodu, 1% bytov s prípojkou na kanalizačnú sieť), Mikušovce (8% bytov bez vodovodu, žiadny byt s prípojkou na kanalizačnú sieť), Sedmerovec (6% bytov bez vodovodu, žiadny byt s prípojkou na kanalizačnú sieť), Vršatecké Podhradie (žiadny byt s plynom zo siete, 3% bytov bez vodovodu a 2% bytov s prípojkou na kanalizačnú sieť) a Krivoklát (žiadny byt s plynom zo siete a s prípojkou na kanalizačnú sieť a 36% bytov bez vodovodu). Naviac väčšina uvedených obcí má zhoršenú dostupnosť prostriedkami verejne dopravy.

44 45 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Analýzy (Topografia)

Oblasť sociálno-ekonomických podmienok Oblasť sociálno-ekonomických podmienok charakterizujeme prostredníctvom indexu chudoby (tab. 26) na základe indikátorov: nezamestnanosť, základné vzdelanie, viacdetné domácnosti, neúplná domácnosť, preplnenosť bytu, nevy- bavenosť kúpelňou (Michálek 2006). Z hľadiska materiálneho a sociálneho zabezpečenia obyvateľov je najlepšia situácia v Ilave, Sedmerovci a Slavnici, ktoré možno zaradiť medzi bohaté obce v rámci Slovenska. O niečo horšia situácia z aspektu materiálnych a sociálnych podmienok je situácia obyvateľov v Bohuniciach, Bolešove, Borčiciach, Dulove, Kameničanoch, Pruskom a Tuchyni, ktoré dosiahli také hodnoty indexu chudoby, ktoré vyjadrujú ešte stále dostatočnú mieru bohatstva miestneho obyvateľstva. Na opačnej strane spektra sa nachádzajú obce, v ktorých index chudoby obyvateľstva dosiahol veľmi nízkych hodnôt v dôsledku mnohých problémov, najmä hospodárskeho a rozvojového charakteru. Do tejto kategórie „chudobnejších obcí“ (v rámci Slovenska obce prechodného typu s hodnotami blízkymi celoslovenského priemeru) možno zaradiť Krivoklát, Mikušovce a Vršatecké Podhradie.

46 47 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Analýzy (Topografia)

Oblasť vybavenosti bytov Vybavenosť bytov, vyjadruje na jednej strane kvalitatívne črty bytov, na druhej strane vlastníctvo predmetov dlhodobej spotreby a vlastníctvo nehnuteľnos- tí, ktorú spolu vytvárajú podmienky pre určitú úroveň kvality života. Základné údaje zo sčítania z roku 2001 umožnili pracovať so 7 premennými, ktoré vyjadrovali podiel trvale obývaných bytov vybavených chladničkou a mraznič- kou, automatickou práčkou, telefónom, mobilným telefónom, farebným tele- vízorom, osobným automobilom a rekreačnou chatou (domčekom, chalupou) a prostredníctvom nich zadefinovať index vybavenosti bytov. Najpriaznivejšia situácia z hľadiska hodnotenia indexu kvality života v oblasti vybavenosti bytov je v meste Ilava a v Slávnici a Tuchyni. Priemerné hodnoty indexu kvality života pre oblasť vybavenosti bytov sú v Bolešove, Dulove, Kameničanoch, Pruskom a Sedmerovci. Podpriemerná úroveň vybavenosti bytov je charakteristická pre Bohunice, Červený Kameň, Krivoklát a Mikušovce.

Environmentálna oblasť Životné prostredie má veľmi úzku väzbu na kvalitu života a jeho udržateľnost. V tejto súvislosti sa zdôraz- ňuje nielen ochrana životné- ho prostredia, ale aj potreba jeho tvorby. Otázky životné- ho prostredia sa neskôr začali spájať s rozvojom a definoval sa pojem udržateľný rozvoj. Zdravý rozvoj spoločnosti a kvalita života jednotlivca je neoddeliteľná od zdravého životného prostredia. Žiť v zdravom prostredí začína byť chápané ako jedno zo základných práv občanov v rozvinutých krajinách. Vo vyspelých krajinách sú základné materiálne potreby väčšiny ľudí saturované a tak kvalitné životné prostredie sa začína vnímať ako dôležitý aspekt kvality života (Potůček et al. 2002). Pri hodnotení environmentálnej oblasti kvality života sme vychádzali z hodnotenia ekologickej stability územia (Liška 2002) a zaťaženia územia stresovými faktormi (Izakovičová 2002). Z hľadiska priestorovej diferenciácie kvality života v rámci environmentálnej domény môžeme konštatovať, že najmenej priaznivá situácia je v katastrálnom území Iľavy, ktoré je zaťažené

46 47 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Analýzy (Topografia)

antropogénnymi stresovými faktormi (najmä v dôsledku silno zaťaženého dopravného koridoru), ktorý je súčasťou priestorov ekologicky nestabilných.. Priemerné hodnoty kvality života v rámci environmentálnej domény vykazujú obce Tuchyňa, Pruské, Borčice, Bolešov, Kameničany, Bohunice, Dulov a Sedmerovec. Priaznivá situácia z hľadiska analýzy environmentálnej oblasti kvality živo- ta je prevažne v najvyššie položených častiach študovaného mikroregiónu v priestoroch, ktoré sú ekologicky stabilné a kde miera zaťaženosti antropo- génnymi faktormi (napr. znečistenie prostredia) je pomerne nízka (Krivoklát, Vršatské Podhradie, Červený Kameň, Mikušovce).

Celkové hodnotenie kvality života Všetky analyzované ukazovatele boli zakomponované do celkového hodnotenia kvality života. Priestorová analýza výsledkov ukazuje, že podpriemerná úroveň kvality života je v Krivokláte, Vršateckom Podhradí, Červenom Kameni a Mikušovciach.... Pre tieto obce sú charakteristické nízke hodnoty ukazovateľov v oblastiach materiálneho komfortu, vzdelanostno- informačnej a v oblasti vybavenosti bytov. Relatívne priaznivé sú hodnoty indikátorov v rámci environmentálnej oblasti.

48 49 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Analýzy (Topografia)

Priemerné hodnoty kvality života sú charakteristické v Bohuniciach, Bolešove, Borčiciach, Dulove, Kameničanoch, Pruskom a Tuchyni. Medzi obce s nadpriemernými hodnotami kvality života patria Ilava, Slávnica. Spoločným znakom sú vysoké hodnoty ukazovateľov v oblasti demografickej, mate riálnych a sociálnych podmienok, vybavenosti bytov, ale aj priaznivé hodnoty ukazovateľov environmentálnej a dopravnej infraštruktúry.

Záver Priestorové rozloženie jednotlivých oblastí kvality života, resp. jednotlivých indikátorov v sledovanom území je nerovnomerná, čo je ovplyvnené na jednej strane fyzicko-geografickými podmienkami a historickými faktormi, na druhej strane je výsledkom súčasnej sociálno-ekonomickej a politickej dynamiky, nedostatočnej regionálnej politiky, ako aj nedostatočne citlivého prístupu časti decíznej sféry k špecifickým regionálnym potrebám v súčasnosti. Analýza viacerých domén kvality života prináša nové poznatky, ktoré umožňujú lepšie pochopiť štruktúru a vzájomnú závislosť rôznych aspektov kvality života. Ako dôležitá sa javí potreba monitorovať dôsledky rozvojových politík regiónu a štátu a podporiť účasť verejnosti na procese tvorby dokumentov regionálneho rozvoja, či jednotlivých rezortných politík smerujúcich k vytváraniu podmienok pre lepšiu kvalitu a udržateľný spôsob života.

2.3. Kultúrno-historické a sociokultúrne súvislosti

Charakteristika sledovaného územia

Realizácia kultúrno-historickej sociálnej topografie (ďalej KHST) nie je možná bez dôkladnej charakterizácie kultúrno-historického pozadia konkrétneho modelového územia a analýzy sociokultúrnych súvislostí života jeho obyvateľov. Samozrejme v kontexte širších geografických, ekonomických a sociálnych súvislostí a v dlhodobom časovom priereze. Sledované územie na úpätí severnej časti Bielych Karpát predstavuje (mikro)región, ktorý môže byť považovaný za učebnicový príklad jednoty a jej rámci rozmanitosti kultúrno-historického dedičstva. Takýto špecifický charakter regiónu vyplýva predovšetkým zo špecifík jeho geografickej polohy, jednoty a zároveň diverzity lokálneho agrárneho ekonomického modelu (jednotlivých lokálnych ekonomických sub-modelov) a

48 49 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Analýzy (Topografia)

špecifickej sociálnej stratifikácie, ktorá v minulosti charakterizovala sledované vidiecke sídla v okolí Pruského. V tejto súvislosti je potrebné podčiarknuť dominantnú pozíciu Ilavy ako regionálneho správneho centra (historicky sídlo slúžnovského okresu, dnes sídlo okresu s prerušením viac ako troch desaťročí počas komunistického režimu), ako aj prirodzeného ekonomického a kultúrneho centra, ktoré malo charakter agrárneho mestečka s rozvinutou cechovou výrobou, a od 19. storočia s postupne sa rozvíjajúcim priemyslom spracovateľského zamerania. Z čoho potom vyplynula komplexnejšia ekonomika mestečka a jeho zložitejšia sociálna stratifikácia v porovnaní s vidieckymi sídlami na druhej strane Váhu. Zjavným vonkajším prejavom jednotného charakteru regiónu Biele Karpaty (ďalej RBK), ktorý sa dá odčítať aj zo štatistických dát, je jeho etnická a konfesionálna homogénnosť. Zatiaľ čo etnická homogénnosť je prirodzeným prejavom etnického vývoja tejto časti územia Slovenska, ktoré nebolo výraznejšie zasiahnuté kolonizáciami meniacimi etnickú skladbu stredného Považia, a vyhol sa mu aj posun etnických hraníc v rámci Uhorska v dôsledku osmanských výbojov, konfesionálna homogénnosť obyvateľstva korení až v protireformačnom období. Ak by sme sa posunuli do vzdialenejšej minulosti, v 15. storočí počas panovania Žigmunda Luxemburgského, pôsobili v tejto časti Považia husiti, ktorí tu získali aj značnú podporu medzi miestnym obyvateľstvom. Práve Ilava sa stala jedným z oporných bodov, odkiaľ kontrolovali tieto pohraničné územia a predovšetkým strategické komunikácie a brody v údolí Váhu. Po porážke husitov v bitke pri Ilave dal kráľ Žigmund zrovnať za trest mestečko so zemou, aby sa v nasledujúcich rokoch zaslúžil o jeho vybudovanie. V období reformácie pôsobili v oblasti Považia viacerí významní evanjelickí kňazi, ako aj ďalší poprední predstavitelia protestantskej renesančnej vzdelanosti. Súčasný homogénny rímskokatolícky charakter tejto časti Považia je nepochybne aj dôsledkom dlhodobého pôsobenia rádu trinitárov v Ilave a františkánskeho rádu v Pruskom (až do ich zrušenia cisárom Jozefom II. na konci 18. storočia). Pôsobenie oboch rádov v regióne viedlo k rozvoju barokovej vzdelanosti a kultúry, čo sa odrazilo napr. na sakrálnej architektúre alebo na rozvinutej miestnej hudobnej cirkevnej kultúre. Pri charakteristike kultúrno-historických súvislostí sa nedá obísť poloha RBK pri štátnej hranici s Českou republikou (s Moravou), ktorá obyvateľstvo žijúce po oboch stranách pohoria Bielych Karpát oddeľuje a zároveň spája. Veľkým ekonomickým a kultúrnym prínosom pre sledované obce bolo od raného stredoveku až do súčasnosti susedstvo s východomoravskými obcami, a predovšetkým výhodná poloha pri diaľkových komunikáciách vedúcich údolím Váhu alebo na Moravu, ako aj pri brode cez Váh pri Ilave. Tieto historické skutočnosti podmienili nielen charakter lokálnej ekonomiky, ale zanechali svoju stopu aj v architektonickom obraze RBK – predovšetkým v existencii dvoch

50 51 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Analýzy (Topografia)

pôvodne stredovekých fortifikácií, z ktorých jedna strážila priesmyky vedúce na Moravu (hrad Vršatec) a druhá brod cez Váh a diaľkové cestné aj vodné trasy vedúce údolím Váhu (pevnosť v Ilave). Zároveň s nimi, ako aj s blízkosťou hradu Trenčín súvisí aj prítomnosť strednej a nižšej šľachty vo väčšine obcí sledovaného regiónu.

Dôsledky modernizácie na každodennú kultúru a spôsob života obyvateľov stredného Považia

Z hľadiska hodnotenia dôležitosti kultúrno-historických súvislostí pre KHST RBK je potrebné analyzovať dôsledky politického a socioekonomického vývoja regiónu od tretiny 20. storočia dodnes a charakter a dosah tohto vývoja pre jeho aktuálnu sociokultúrnu charakteristiku. Stredné Považie patrí medzi tie oblasti Slovenska, kde moderná industrializácia začala ešte v druhej polovici tridsiatych rokov 20. storočia. Po druhej svetovej vojne sa začala masívna industrializácia orientovaná na strojárstvo a sklársku výrobu. RBK je umiestnený v bezprostrednej blízkosti priemyselného centra strojárenskej výroby Dubnica nad Váhom, ako aj centier sklárskej výroby. Časti miestneho obyvateľstva už dlhé desaťročia poskytuje zamestnanie štátna trestnica v Ilave. Ďalšie významné strediská strojárskej, gumárenskej a textilnej výroby sa nachádzajú v susedstve sledovaného regiónu (Púchov, Považská Bystrica, Trenčín), podobne ako kúpeľné mesto Trenčianske Teplice.

50 51 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Analýzy (Topografia)

Industrializačný proces bol od začiatku päťdesiatych rokov 20. storočia sprevádzaný zoštátnením poľnohospodárstva, či už na báze štátnych majetkov alebo na báze skolektivizovanej pôdy roľníckych rodín. Aj keď prvá fáza kolektivizácie na začiatku päťdesiatych rokov neprebehla v regióne úspešne a väčšina JRD sa rýchlo rozpadla, ďalšia kolektivizačná fáza v závere tohto desaťročia už bola úspešná. Vo viacerých obciach však hospodárili súkromní roľníci až do prelomu šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov 20. storočia, čo bolo paradoxne spôsobené práve možnosťou dobre plateného zamestnania v blízkych industriálnych centrách, kedy súkromné hospodárenie bolo už iba naturálnym doplnkom finančných príjmov zo zamestnania v priemysle. Z dnešného pohľadu sa ale tento fakt už nijako neodráža na sociokultúrnej charakteristike sledovaného regiónu, a ani tu neviedol po roku 1989 k úspešnému znovuoživeniu rodinných fariem. Vyššie uvedené skutočnosti smerovali k zásadnej premene sociálnej štruktúry a sociálnych vzťahov, majetkových vzťahov, do istej miery aj formy a štruktúry rodiny, k prerušeniu kontinuity sociokultúrneho vývoja, k zásadnej zmene noriem a hierarchie hodnôt, k výrazným zmenám každodennej kultúry a životného štýlu. Výrazne sa zmenili vonkajšie materiálne podmienky života miestneho obyvateľstva, ako aj charakter zástavby intravilánov sídiel a kultúrnej krajiny. Podklady ku analýze kultúrno-historických súvislostí je preto dnes možné hľadať predovšetkým v archívoch, v starších publikáciách a v pamäti najstarších obyvateľov, ale ešte stále aj v spontánne či inštitucionálne pestovaných kultúrnych aktivitách.

52 53 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Analýzy (Topografia)

Historické aspekty osídlenia regiónu Biele Karpaty

RBK je starým sídelným územím. Väčšina obcí, ktoré ho tvoria sa v listinách spomína už pred tatárskym vpádom, alebo tesne po ňom v druhej polovici 13. storočia. Existencia panského emporového románskeho kostola z lomového kameňa z polovice 12. storočia v Pominovciach (miestna časť obce Sedmerovec) však naznačuje, že sídelná sieť bola na terase Váhu dostatočne rozvinutá dávno pred zmienkami v prvých listinných dokladov. Obce nachádzajúce sa vo vyšších polohách nad Ilavským podolím v Bielych Karpatoch, sú prvý raz listinne zmienené neskôr (Červený Kameň, ktorý vznikol na mieste klčoviska v roku 1354, Vršatské Podhradie, ktoré bolo pôvodne osadou hradného služobníctva, až v roku 1439). Územie RBK, alebo minimálne jeho časť v staršom období patrilo panstvu Trenčín, neskôr sa dominantným zemepánom stalo panstvo Vršatec. Do vršateckého panstva patrili obce Pruské, Bohunice, Výčapy, Krivoklát, Červený Kameň, Tuchyňa, Veľké a Malé Mikušovce a Vršatské Podhradie. V 17. storočí sa sídlo panstva presťahovalo z hradu Vršatec do Pruského. Na hradnom kopci bola už v roku 1244 strážna veža a vojenský tábor strážiaci priesmyk na Moravu, začiatkom 14. storočia sa už spomína kamenný hrad. Hrad Vršatec patril kráľovi, veľmožom Matúšovi Čákovi, Stiborovi zo Stiboríc, palatínovi Garovi, kráľovnám Alžbete a Barbore, neskôr rodine Oroszlánskői – Vršatecký, od polovice 16. storočia boli majiteľmi Jakušičovci, Brennerovci, Königseggovci. V roku 1707 výbuch zničil väčšinu budov, zvyšok hradu potom demolovali. V regióne boli usídlené viaceré rodiny patriace k strednej a nižšej šľachte, čo sa odrazilo na zástavbe obcí/ich stavebnom charaktere, na sociálnej stratifikácii ich obyvateľstva a charaktere lokálnej ekonomiky. Aj v obciach, ktoré patrili panstvu Vršatec, časť usadlostí bola vo vlastníctve rôznych šľachtických alebo zemianskych rodín. Ako príklad možno uviesť obec Tuchyňa, ktorá síce patrila k Vršateckému

52 53 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Analýzy (Topografia)

panstvu, ale jej časť patrila zemanom Tuchynským, alebo obec Mikušovce, ktorej časť patrila Vršateckému panstvu a časť zemianskej rodine Bartovcov. Dokonca aj časť Pruského, kde bolo od 17. storočia sídlo panstva, vlastnili zemania Pruskay, Bohunický, Chalupa, Holba. Ďalšie obce boli vo vlastníctve viacerých zemianskych rodín, napr. Bohunice patrili zemianskym rodinám Bohunickovcom a Pružinskovcom, Bolešov zemianskym rodinám Bolešovských a Kľúčovských, miestna časť Piechov rodinám Borčickovcov, Bogádiovcov, Bachóovcov a väčšia časť opátsvu na Skalke. Sedmerovec patril zemianskym rodinám Pomínovských, Okruckých, Chalupovcov, Pružinských, Slávnica rodinám Bečičovcov a Sándorovcov, jej miestna časť Vieska zemianskym rodinám Horenických, Slavnických, Príleských, Rakoľubských, obec Dulov Dulovskovcom, Horóciovcom, Kamenickovcom, Zabláthyovcom, Velčickovcom, miestna časť Nová ves patrila zemianskym rodinám Dulovskovcom, Slopňanskovcom, Zarovskovcom a Tuchyňskovcom, Kameničany patrili rodine Kamenických. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že obydlia nižšej aristokracie nachádzame v bohatších údolných sídlach, v staršom sídelnom území, obce v mladšom sídelnom území vo vyšších polohách mali vyrovnanejšiu sociálnu štruktúru, resp. tu bolo lokalizované opevnené sídlo najvyššej aristokracie (hrad Vršatec). Prítomnosť veľkého počtu strednej a nižšej aristokracie v regióne a tým daná sociálna stratifikácia sa výrazne odráža aj na charaktere regionálnej vernakulárnej architektúry. Od kaštieľa v Pruskom, sídla majiteľov Vršateckého panstva, cez obydlia strednej šľachty (kaštieľ v Bolešove) až po obydlia nižšej šľachty (napr. kúria v Bohuniciach, kúria v Borčiciach). Písomné novoveké pramene udávajú

54 55 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Analýzy (Topografia)

v intravilánoch obcí tak šľachtické/zemianske obydlia, ako aj väčší počet želiarskych usadlostí. Sú odrazom sociálnej stratifikácie a polarizácie, ktorá je i dnes – aj keď v situácii väčšinovej likvidácie vernakulárnej architektúry, resp. v situácii jej zásadných prestavieb – jasne viditeľná v stavebnom charaktere sledovaných sídiel. Hlavne v údolných obciach lokalizovaných na terase Váhu ešte aj dnes nachádzame rozľahlé usadlosti bohatých roľníkov, avšak v 20. storočí už všeobecne prevládajúce domy chudobných roľníkom, spomedzi ktorých sa vyčleňujú ako špecifická skupina obydlia resp. dvory chudobných podhorských roľníkov v sídlach situovaných v Bielych Karpatoch a v ich podhorí, až po domkárske (pôvodne želiarske) obydlia a domy obývané bírešmi a panským služobníctvom (napr. opustená, rozpadávajúca sa bírešňa lokalizovaná za kúriou v Bohuniciach, bývalé bírešne ktoré sú súčasťou hospodárskeho dvora PD v Bolešove a pod.). V Pruskom, v sídle Vršateckého panstva, koncentrácia sakrálnych stavieb a architektonický komplex františkánskeho kláštora založeného v roku 1642, obydlí šľachty a panských stavieb viedla k formovaniu jeho čiastočného urbánneho charakteru, predovšetkým obecného návsia pozvoľne prechádzajúceho smerom ku komplexu kaštieľa a oproti nemu situovanej budovy bývalej oranžérie. Románsky emporový r.-k. kostol v Pominovciach z polovice 12. storočia naznačuje existenciu opevnených sídiel nižšej šľachty žijúcej v sledovanom priestore už vo včasnom stredoveku. Žiaľ, dodnes sa nezachovali. Existencia panských stavieb a obydlí šľachty, resp. vôbec prítomnosť strednej a nižšej šľachty v jednotlivých sídlach tvoriacich RBK formovala aj charakter ich intravilánov, čo je napriek brutálnym zásahom do stavebného charakteru sídiel počas druhej polovice 20. storočia celkom evidentné ešte aj v súčasnosti. Je to zjavné v rámci regiónu pri porovna- ní údolných obcí s podhorskými a horskými obcami, v intravilánoch ktorých sa obydlia šľachty nevyskytovali. V intravilánoch sa to prejavuje zvýšeným výskytom hospodárskych a technických stavieb (majerské stavby, bírešne, mlyny, pálenice a pod.), ako aj dnes značne spustnuté a devastované panské záhrady a anglické parky, nadväzujúce na šľachtické obydlia (napr. Pruské, Borčice, Bohunice). Regionálne centrum Ilava malo charakter agrárno-remeselníckeho mestečka s rozvinutou cechovou výrobou s viacerými meštianskymi domami, s obdĺžnikovým námestím, ktorého časť jednej strany tvorí ilavská fortifikácia, ktorá bola neskôr prestavaná na špitál rádu trinitárov a od 19. storočia je majetkom štátu a slúži ako trestnica. Práve rozľahlá budova trestnice, ktorá dominuje celému mestečku sa podpisuje na jeho špecifickej atmosfére.

54 55 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Analýzy (Topografia)

Geografická a kultúrna rôznorodosť regiónu

Do jednotného rázu sídiel tvoriaceho RBK vnáša rôznorodosť jeho špecifická poloha, ktorá viedla k jeho geografickej rôznorodosti, na ktorú nadväzuje aj istá miera kultúrnej rôznorodosti. Geografická poloha determinuje rôznorodosť v agrárnej ekonomike aj v charaktere materiálnej kultúry, ako aj celkový ráz jednotlivých vidieckych sídiel tvoriacich sledovaný región. Na tomto fakte je pozoruhodná skutočnosť, že ide o neveľký (mikro)región, ktorého jednotlivé časti (sídla) vlastne delí minimálna vzdialenosť. Charakter krajiny, ktorá sa priepastne líši v porovnaní medzi údolnými obcami (napr. Bolešov, Bohunice), podhorskými (napr. Mikušovce, Krivoklát, dolný koniec Červeného Kameňa) a horskými (Vršatské Podhradie, horný koniec Červeného Kameňa) determinuje aj špecifický charakter, špecifický genius loci jednotlivých sídiel tvoriacich sledovaný región. Asi najvýraznejšie môže byť pociťovaná táto skutočnosť pri porovnaní horského charakteru obce Vršatské Podhradie a obce Pruské, ktoré má čiastočne charakter agrárneho mestečka s viacerými reprezentatívnymi (aj keď momentálne zanedbanými až devastovanými) slohovými stavbami, ktoré od seba delí cca 6-kilometrová vzdialenosť. V období agrárnej spoločnosti, v podmienkach Slovenska v podstate teda až do začiatku druhej polovice 20. storočia sa výrazne odrážala aj na odlišnostiach lokálnych agrárnych ekonomík a charaktere materiálnej kultúry, predovšetkým určitého lokálneho variovania regionálneho typu roľníckeho domu/dvora. Geografická rôznorodosť daná krajinným rázom súvisí aj s pôdorysno- genetickým typom jednotlivých sídiel. Vršatské Podhradie, ktoré má charakter horského sídla, je hromadnou dedinou. Bohaté údolné dediny sa formovali pri potokoch zbiehajúcich z hôr, majú charakter potočnej radovej zástavby. Červený

56 57 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Analýzy (Topografia)

Kameň je dedinou pri hradskej, podobne ako novšie časti údol- ných dedín, ktorých pôvodné jadrá ale tvorí prevažne potočná radová zástavba. V už vyššie zmienenom Pruskom koncentrácia sakrálnych, panských a reprezentatívnych slo- hových stavieb vytvorila návsie, čím obec získava sídelný charakter agrárneho mestečka. Dodnes pozorovateľná odľah- losť podhorských a horských obcí regiónu (hoci ide o odľahlosť vymeranú vzdialenosťou iba niekoľkých kilometrov) zapríčinila aj v nich dlho pretrvávajúcu istú mieru lokálnej vzájomnosti a solidarity, aj značnú mieru kultúrneho konzervativizmu. Napr. dotazníková akcia Matice Slovenskej z roku 1942 identifikovala v obci Červený Kameň via- ceré zvyky, v tom období už vnímané ako značne archaické. Za takéto možno považovať dotazníkovou akciou skúmané zvyky pri predaji dobytka, ako aj stále pretrvávajúce prvky výmenného obchodu, a to dokonca obchodnú výmenu dobytka za poľnohospodársku pôdu. Taktiež svadobné zvyky zachovávali viace- ré tradičné fenomény, ktoré sa v štyridsiatych rokoch 20. storočia inde vysky- tovali už iba ojedinele. Za zmienku stojí napr. existencia „bláznivých svätých“, ktorí boli súčasťou svadobnej družiny a počas veselia sa starali o všeobecnú zábavu, alebo zachované iniciačné zvyky (tzv. krst) pri prijímaní miestnych chlapcov medzi mládencov.

Sociálna stratifikácia, geografická poloha a lokálna ekonomika

V odlišnostiach lokálnych ekonomík sa prelínala diferenciácia daná geografickou polohou s dôsledkami sociálnej stratifikácie predmodernej agrárnej spoločnosti, resp. s ekonomickými špecifikami danými prítomnosťou veľkého počtu aristokratických rodín v regióne. Čiže ekonomickými aktivitami drobných roľníckych rodín, ktoré síce tvorili väčšinu populácie, ale politicky a ekonomicky boli v podriadenom postavení, ekonomickými záujmami vršateckého panstva s jeho pre ostatných aktérov žijúcich v regióne nedosiahnuteľnými ekonomickými možnosťami a ambíciami, ako aj ekonomické aktivity podmienené prítomnosťou zemianskych rodín a ich privilegovaným postavením, ktoré malo spolu s prírodnými podmienkami výrazný vplyv na lokálnu ekonomiku (tzv. malé regálne práva).

56 57 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Analýzy (Topografia)

Základom agrárnej ekonomiky bolo pochopiteľne poľnohospodárstvo – to pretrvalo až do päťdesiatych rokov 20. storočia, keby bola ľuďom odoberaná pôda a súčasne im štát ponúkal prácu v novobudovanom priemysle a následne aj v službách. Napriek malej rozlohe sledovaného regiónu, odlišnosti lokálnych agrárnych ekonomických modelov boli evidentné. Úzko to súviselo s odlišnými možnosťami využívania zdrojov (s ich dostupnosťou), s bonitou pôdy a jej množstvom, s klimatickými podmienkami. Napr. v podhorskej obci Červený Kameň sa hospodárske aktivity sústreďovali popri poľnohospodárstve na chov dobytka a oviec, na spracovanie dreva, pále- nie vápna, na košikárstvo a tkáčstvo. Čiže ide o ekonomické aktivity, ktoré boli minimálne do prvej tretiny 20. storočia charakteristické pre podhorské oblasti Slovenska. Väčšia sústredenosť na dobytkárstvo bola charakteristická aj pre ďalšie podhorské obce sledovaného (mikro)regiónu. Naopak, v obciach v bezprostrednej blízkosti Váhu (napr. Ilava, Slávnica, Podvážie, Kameničany) bol až do výstavby hydrocentrál na Váhu v štyridsiatych a päťdesiatych rokoch 20. storočia a násled- ného vybudovania papierenského a chemického priemyslu (Ružomberok, Žilina atď.) významným doplnkovým zdrojom obživy lov rýb. A to priamo na Váhu, ako aj v množstve jeho vedľajších a slepých ramien, ako aj viacerých jeho prítokov, ktoré stekali z hôr a práve v sledovanom území sa vlievali do Váhu. Až do polovice 20. storočia, čiže vlastne až do konca pôvodného prírodného, nedevastovaného charakteru rieky miestne obyvateľstvo pri love používalo tradičné techniky. Lov „na háčky“ sa objavuje až po prvej svetovej vojne, ale všeobecne sa presadzuje až od polovice 20. storočia v súvislosti s postupne sa presadzujúcim športovým rybárstvom. Tradičné techniky lovu rýb na Váhu, jeho ramien a prítokov boli veľmi rôznorodé a zahŕňali tak veľmi primitívne techniky, ako je chytanie do rúk, napichovanie „oscami“ – používané väčšinou pri nočnom love, „hlušenie“, chytanie do košov, „trávenie“, až po technicky náročnejšieho lovu do „vršky“ a do „čerenca“, „načeráka“. Zriedkavejšie sa používali aj primitívne udice s viacerými háčkami. Opakované etnografické výskumy z tridsiatych a päťdesiatych rokov 20. storočia dokladajú aj primitívne improvizačné techniky lovu, ktoré miestne oby- vateľstvo často používalo hlavne v špecifických situáciách, najmä po ústupe veľkej vody, kedy mimo vodných tokov ostalo množstvo jám plných najrôznejších rýb a číkov. V takýchto situáciách sa ryby lovili aj do „zemákových košov“, do „barche- tí“ (spodných ženských sukien) a pod. Takéto etnografické dáta dokladajú úzku spätosť obyvateľov údolných obcí situovaných v bezprostrednej blízkosti Váhu a jeho ramien s riekou, ktorú ukončil až zásadný dopad industrializácie v tridsiatych až päťdesiatych rokoch na charakter krajiny stredného Považia. Lov rýb bol významnou doplnkovou ekonomickou aktivitou, ryby sa lovili nielen pre vlastnú spotrebu, ale aj ako doplnkový zdroj finančných príjmov na predaj „Židovi“, čo spätne ovplyvňovalo aj selekciu lovených druhov rýb.

58 59 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Analýzy (Topografia)

V súvislosti s krajinným rázom a prírodnými podmienkami RBK, v rozvinutými ovocinárskymi tradíciami a s ekonomickými možnosťami vytváranými existenciou malých regálnych práv miestnych šľachtických a zemianskych rodín sa od 18. storočia stalo významnou ekonomickou aktivitou liehovarníctvo. V obciach sledovaného regiónu je od 19. storočia zaznamenaných viacero liehovarov. Liehovar sa nachádzal napr. v Bohuniciach a v Borčiciach, kde bola aj škrobáreň, pálenica v Krivokláte a v Mikušovciach. V Bolešove pracovali naraz až tri pálenice. V roku 1919 bol v obci Tuchyňa založený ovocinársky pestovateľský liehovar. V Pruskom sa vršatecké panstvo sústredilo na pestovanie chmeľu, bol tu panský pivovar. Panský pivovar bol aj v Bolešove. Okrem toho vo viacerých obciach RBK boli panské majere, mlyny a píly (napr. Krivoklát, Mikušovce, Tuchyňa atď.). Od 18. storočia vršatecké panstvo aj viaceré šľachtické rodiny iniciovali ekonomické aktivity už priemyselného charakteru. V Pruskom, ktorého urbánny charakter posilňovali aj tu sústredené remeslá a obchodné aktivity časti jeho obyvateľov, pracovali od 18. storočia dve tehelne. V Bolešove bola výrobňa potaše. Slabá ekonomická rozvinutosť krajiny, relatívna agrárna preľudnenosť a celková pauperizácia roľníckeho stavu v Uhorsku viedla aj obyvateľov sledovaného regiónu k hľadaniu ďalších doplnkových zdrojov obživy. V podhorských obciach regiónu bolo takýmto doplnkovým zamestnaním aj sezonárstvo. Doplnkové zamestnania mali zrejme pôvodne charakter tradičných remesiel, v Bolešove bolo rozšírené hrnčiarstvo, v Dulove a v Červenom Kameni tkáčstvo a košikárstvo, v Kameničanoch tkáčstvo. V podhorských podmienkach obce Červený Kameň hľadala časť obyvateľstva doplnkové ekonomické zdroje v spracovaní dreva a v pálení vápna. V medzivojnovom období bola vo viacerých obciach sledovaného regiónu zaznamenaná výroba tkaných pokrovcov, súkenných papúč, zimných čiapok, ojedinele aj krojových odevných doplnkov. V priebehu industrializačného a urbanizačného procesu socialistického typu počas druhej polovice 20. storočia väčšina takýchto rukodieľnych aktivít úplne vymizla, prípadne kontinuovala na báze individuálnych výrobcov a remeselníkov, pracujúcich napr. pre ÚĽUV a pod.

58 59 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát

60 61 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát

SYNTÉZY (HODNOTENIA 3. PREDPOKLADOV ROZVOJA ÚZEMIA)

3.1. Silné a slabé stránky, príležitosti a ohrozenia - SWOT analýza

Silné stránky

Silné stránky mikroregiónu vo sfére geoekologicko-environmentálnej spočívajú v jeho vzác- nosti, jedinečnosti, rôznorodosti, kontrastnosti, v koncentrácii prírodných a kultúrno-historických hodnôt a z toho rezultujúcej atraktívnosti. Silnou stránkou je tiež pomerne vysoká miera lesnatos- ti a lesov s mimoprodukčnými funkciami, ako aj vyvážený, mozaikovitý charakter využívania zeme. Hodnotou samou o sebe je aj pomerne dlhá tradícia ochrany prírody a krajiny v mikro- regióne.

Silné stránky vo sfére ekonomickej súvisia najmä s potenciálom pre cestovný ruch, ktorý je podmienený jednak atraktivitou a vyššie spomínanou koncentráciou prírodných a kultúrno-historických hodnôt ako aj jestvujúcou (hoci nedostatočnou – pozn. aut.) materiálno-technickou základňou cestovného ruchu a službami vo väzbe na dopravnú infraštruktúru jednej z hlavných dopravných a rozvojových osí Slovenska, ktorá prechádza okrajom mikroregiónu.

Po stránke sociálnej patrí medzi silné stránky mikroregiónu relatívne priaznivá vzdelanostná štruktúra, pomerne nízky výskyt sociálno-patologických javov a pomerne priaznivý stupeň vybavenosti domácností. Celý rad silných

60 61 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Syntézy (hodnotenia predpokladov rozvoja územia)

stránok charakterizuje mikroregión vo sfére kultúrno-historickej, vzhľadom na slohovo a výtvarne rozmanité zastúpenie kultúrnych pamiatok i celých súborov a historických štruktúr krajiny, ktoré spolu s prírodnými danosťami spoluvytvárajú neopakovateľnú bielokarpatskú krajinu, spestrenú výskytom vystupujúcich bradiel. Pozoruhodná je aj “stopa” významných osobností a udalostí minulosti v mikroregióne.

Vo sfére inštitucionálnej možno za silné stránky považovať niektoré časti ÚPN Trenčianskeho SK (regulatívy, priority), ako aj pomerne vysoký podiel sídiel mikro - regiónu so spracovaným územným plánom a PHSR.

Silnou stránkou mikroregiónu je aj jeho poloha v širšom regionálnom, národnom i nadnárodnom kontexte.

Slabé stránky

Za slabé stránky vo sfére geoekologicko-environmentálnej je možné vo všeobecnosti považovať zvýšenú citlivosť/zraniteľnosť prírodných ekosystémov na území mikroregiónu, podmienenú jednak geologicko-geomorfologickými charakteristikami bradiel, náchylnosťou pôd na vodnú erózizu i zvýšenou citlivosťou hydrogeologického systému voči znečisteniu vôd. Slabou stránkou je aj pretrvávajúca imisná záťaž. Z konkrétnych slabých stránok environmentálnej

62 63 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Syntézy (hodnotenia predpokladov rozvoja územia)

infraštruktúry je treba spomenúť nízku mieru napojenosti viacerých bielokarpatských obcí na kanalizáciu. Kým miera napojenosti na vodovod je 95 % (čo je veľmi dobrý stav), na kanalizáciu však len asi 31%, ak naviac odrátame Ilavu, pre zvyšok obcí vidieckeho typu je napojenosť na kanalizáciu len cca 1%, čo je alarmujúci stav (výsledky podľa SODB 2001, odkedy však výstavba kanalizácie takmer vôbec nepokročila – pozn. aut.). Za hlavnú slabinu mikroregiónu vo sfére ekonomickej možno označiť skutočnosť, že rozvoj cestovného ruchu, ako (potenciálne) jedného z nosných ekonomických odvetví mikroregiónu, nie je dosiaľ chápaný a realizovaný komplexne a postavený na stredno a dlhodobých víziách, konceptoch a projektoch. Prevažne absentuje spoločná stratégia a akčný plán, postavené na potenciálnych predpokladoch a príležitostiach mikroregiónu, ako aj na analýze rizík s ohľadom na konkurencieschopnosť aktivít mikroregiónu v rámci SR i širšom. Nekoncepčný prístup sa prejavuje v presadzovaní individuálnych či skupinových záujmov s krátkodobým ekonomickým efektom, ktorý naviac nedostatočne zohľadňuje existenciu CHKO, kultúrno-historických hodnôt a unikátny charakter bielokarpatskej krajiny, vrátane kultúrno-historickej a sociálnej topografie. Následkom môžu byť, a čiastočne aj sú, nerealistické očakávania, neadekvátne využívanie miestneho potenciálu (od nadmerného v chránených územiach, po nedostatočné v niektorých okrajových zónach), devastácia prírody a chátranie sídiel i okolitej krajiny.

Vo sfére sociálnej je slabinou veková štruktúry niektorých obcí v mikro - regióne (najmä Borčice, Slavnica, Červený Kameň a Bohunice) a nedostatok povedomia a znalostí o mikroregióne, ako aj zdravého “lokálpatriotizmu” – oprávnenej hrdosti na príslušnosť k mikroregiónu. Čo sa týka architektonického stvárnenia, slabinou je najmä problematická nova výstavba z 50-ych až 80-ych rokov 20. storočia, ktorá značnou mierou narušila tradičný ráz Ilavy i vidieckych sídiel mikroregiónu. Slabou stránkou bolo, a čiastočne aj je, dlhodobé chátranie, ba likvidácia pamiatkovo hodnotných objektov i súborov, či celých historických štruktúr krajiny.

Slabou stránkou vo sfére inštitucionálnej je najmä nekoordinovaný, nesystémovo orientovaný postup v oblasti cestovného ruchu a nie dosť efektívneho využívania krajiny a krajinného potenciálu. Problémom je aj súčasný výkon štátnej ochrany prírody vo vzťahu k ostatným funkciám územia. Neexistuje dostatočne integrovaný a dlhodobý prístup k stratégii ochrany prírody a krajiny ako aj starostlivosti o CHKO. Environmentálne záujmy majú oveľa slabšiu váhu a politickú podporu ako záujmy ekonomického rozvoja a rýchleho zisku. A naopak, niekedy je snaha presadzovať ich bez dostatočnej

62 63 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Syntézy (hodnotenia predpokladov rozvoja územia)

vysvetlovacej kampane a odobrenia zo strany ostatných dotknutých subjektov.

Príležitosti (a výzvy)

Čo sa týka príležitostí v geoekologicko-environmentálnej sfére, mikroregión disponuje značným, ale často nedostatočne či nevhodne využívaným prírodným a krajinným potenciálom pre cestovný ruch. Lesohospodárky potenciál je zároveň silnou stránkou i príležitosťou. Celková vzácnosť, jedinečnosť a atraktivita prírodného a krajinného prostredia je jedným z kľúčových predpokladov rastu prosperity a konkurencieschopnosti celého mikroregiónu, avšak len za predpokladu, že sa jeho primárne hodnoty podarí zachovať. Ekonomické príležitosti spoluvytvárajú relatívne dobré ekonomické ukazovatele. Relatívne nízka miera nezamestnanosti a pomerne vysoká podnikateľská aktivita na území mikroregiónu, blízkosť a dostupnosť hlavných komunikač- ných ťahov, či blízkosť niekoľkých desiatok prírodných a kultúrno-historických atraktivít v regióne i bezprostredne za hranicami regiónu vytvárajú jedinečnú príležitosť pre spestrenie ponuky cestovného ruchu (Trenčín, Trenčianske Teplice, Nosická priehrada, Súľovské skaly, Manínska tiesňava, Belušské Slatiny, Mojtín, Homôlka, Lednica, Lednické Rovne či Valašsko v susednej ČR). Výzvou je komplexný akčný plán TUR regiónu v užšom zmysle i v širšom zmysle celého stredného Považia a Valašska. Príležitosti predstavujú súčasné a perspektívne disponibilné zdroje, ktoré rozširujú možnosti štátneho rozpočtu, štátnych fondov (Štátny fond rozvoja bývania, Environmentálny fond ai.), mestských a obecných rozpočtov, či súkromných investorov. Sú to zdroje z rozpočtu EÚ prostredníctvom štrukturálnych a iných druhov fondov (INTERREG, Fond sociál- neho rozvoja, Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky poľnohospodársky a garančný fond, Rámcové programy EÚ, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka ai.). Za príležitosť vo sfére sociálnej a kultúrno-historickej je možné považovať mimoriadny potenciál kultúrneho dedičstva. Príležitosťou je aj relatívne vysoká kvalita bytového fondu a priaznivý stupeň vybavenosti domácností informačno- komunikačnými prostriedkami v Ilave i v niektorých vidieckych sídlach (Dulov,

64 65 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Syntézy (hodnotenia predpokladov rozvoja územia)

Kameničany, Slavnica, Tuchyňa). Výzvou je zastavenie, resp. zmiernenie depopulačných tendencií z časti vidieckych sídiel mikroregiónu a zlepšenie demografickej štruktúry obcí (napr. Krivoklát, Dulov, Borčice, Tuchyňa). Vo sfére inštitucionálnej má mikroregión celý rad príležitostí a čelí celému radu výziev: od zlepšenia medzirezortnej spolupráce a koordinácie, presa dzovania spoločných riešení s rešpektovaním funkcií CHKO a jasného určenia rozhodovacích právomocí, cez koordináciu verejných záujmov a služieb, efektív- ne formy komunikácie, lepšie zapájanie samospráv, vlastníkov, občianskych združení a verejnosti do ochrany prírody a krajiny, až po posilňovanie aktivít vidieckeho turizmu či tvorbu funkčného systému environmentálnej výchovy a osvety s cieľom zvyšovania povedomia o hodnotách mikroregiónu, jeho kultút- no-historickej a sociálnej topografii s predpokladom zlepšenia vzťahu verejnosti k ochrane prírody a krajiny, ako aj reflexie historického významu mikroregiónu i osobností, ktoré v ňom pôsobili. Príležitosť predstavuje i možnosť využitia priaznivých stránok polohových charakteristík v širšom priestorovom kontexte.

Ohrozenia

Mikroregión čelí viacerým formám ohrozenia, najmä čo sa týka ohrozenia prírodných ekosystémov s následnými priamymi i nepriamymi hrozbami pre človeka. Vo sfére neživej a následne i živej prírody ohrozenia a riziká vyplývajú

64 65 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Syntézy (hodnotenia predpokladov rozvoja územia)

na jednej strane najmä z celkovej nestability, dynamiky a celkového charakteru prírodných procesov a na druhej strane z neuvážených ľudských aktivít, nerešpektujúcich veľkú zraniteľnosť miestnych ekosystémov. Do inej kategórie ohrození patria spoločenské, inštitucionálne či medziľudské napätia, hrozby a riziká, súvisiace s takými javmi, ako sú napr. kompetenčné spory, neadekvátna náhrada za obmedzenia súkromných vlastníkov, dlhodobé podfinancovanie ochrany prírody, pamiatok, školstva, mimoškolskej výchovy, zdravotníctva, miestnej kultúry a ďalších “nadstavbových aktivít”, niektoré čerstvo prijaté zákony i návrhy na zmenu legislatívy, ohrozujúce prírodu, mimovládny sektor i výkon samosprávnych fukcií, či prevažujúci neadekvátny vzťah vlastníkov a správcov k obhospodarovaniu pozemkov v chránených územiach, ako aj chýbajúca motivácia k zmene tohto vzťahu.

Určitým ohrozením, najmä z hľadiska environmentálneho, je aj prítomnosť resp. susedstvo industriálno-dopravnej záťaže v kotlinovej časti mikroregiónu i v širšom priestore celého stredného Považia.

66 67 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Syntézy (hodnotenia predpokladov rozvoja územia)

3.2. Zhrnutie – prierezové aspekty

Silnou stránkou mikroregiónu je aj skutočnosť, že okrem ojedinelých prí- rodných, kultúrno-historických a ďalších hodnôt sa celé stredné Považie stáva významnou destináciou cestovného ruchu. Silnou stránkou celého mikroregió- nu je (čiastočne reálne, čiastočne potenciálne) ľudský potenciál miestnych oby- vateľov i bohatá, nielen prírodná, ale aj kultúrna diverzita. Správne pochopené, dôsledne chránené a rozumne i citlivo využité hodnoty mikroregiónu, potenciá- lu tunajšej krajiny i ľudských zdrojov, sú príležitosťou v symbolickom, ale aj vo veľmi pragmatickom zmysle.

Slabou stránkou a zdrojom rizík čí ohrození sú popri niektorých charaktreristikách polohy a prírodných faktorov, súvisiacich so zraniteľnosťou ekosystémov a znečistením či devastáciou prostredia, aj nerozumné a necitlivé ľudské aktivity. Niektoré rany, choroby a disproporcie sú dedičstvom minulosti, iné sú aktuálne dodnes a sú dokonca stále väčšou hrozbou pre budúcnosť. Vo vzťahu k prírode, pamiatkam, kultúrno-historickej a sociálnej topografii a celkovému krajinnému rázu je to najmä časté nepochopenie samotného zmyslu ochrany prírody, životného prostredia a pamiatok, ako aj toho, že dôsledná ochrana prírody a kultúrneho dedičstva a ich rozumné využívanie patria k hlavným predpokladom prosperity bielokarpatského regiónu i celého stredného Považia.

Realita na území i v zázemí mikroregiónu nie je vo vzťahu k vyššie poveda- nému uspokojivá. Táto situácia nevznikla zo dňa na deň, má hlboké axiologic- ko-paradigmatické korene, a preto sa zo dňa na deň ani nedá zmeniť. Ak sa však zhodneme na tom, že táto zmena je žiaduca, mali by sme sa zbaviť ilúzií, odmietnuť vízie falošných prorokov, sľuby populistov a prospechárov i recepty ľahkých a bezbolestných riešení a začať poctivo, krok za krokom, budovať nový vzťah k jednotlivým bielokarpatským obciam i k celému regiónu. Vzťah založe- ný na poznaní princípov fungovania prírody i zdravej spoločnosti, na znalosti miestnej kultúrno-historickej a sociálnej topografie, na úcte k hodnotám, ktoré vytvoril niekto pred nami, na poznaní potenciálu krajiny, na ochote poctivo sa angažovať, na hľadaní konsenzuálnych riešení z kategórie „viacnásobných víťaz- stiev“, na ochote riadiť sa princípmi trvalo udržateľného rozvoja/spôsobu života a na pochopení, že jednou z podmienok úspechu je aktívna účasť každého, koho sa prítomnosť a budúcnosť bielokarpatskej prírody a krajiny týkajú.

66 67 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát

68 69 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát

STRATÉGIA, 4. ODPORÚČANIA A NÁVRHY

4.1. Alternatívne scenáre ďalšieho vývoja regiónu Biele Karpaty

Navrhované alternatívne či viacvariantné scenáre vývoja mikroregiónu Zdroje BK vychádzajú z uskutočnených analýz, syntéz, riadených rozhovorov, jestvujúcich a navrhovaných dokumentov, ako aj zo súčasnej reálnej situácie, charakterizovanej rôznorodosťou, ba miestami až protirečivosťou pohľadov na možný rozvoj záujmového územia. Nie je to teda len viacvariantná prognóza očakávaného vývoja územia, ale aj komplexná informácia, vychádzajúca z alternatívnych východísk a prístupov. Alternatívne scenáre vychádzajú z doterajšieho vývoja i zo súčasného stavu, z možných vzájomných vzťahov medzi environmentálnymi, ekonomickými, sociálnymi, kultúrnymi a inštitucionálnymi aspektmi a dávajú ich do vzájomných súvislostí. Zároveň prihliadajú aj na už prijaté rámcové rozvojové zámery. Scenáre teda vychádzajú predovšetkým z východiskovej situácie v rámci územia, predpokladaných „hybných síl“ a kľúčových, rozhodujúcich faktorov predurčujúcich rozvoj územia (vrátane možných kritických faktorov a rizík), ako aj z ich koncepčného ba paradigmatického pozadia. Pri tvorbe alternatívnych scenárov pracujeme s časovým horizontom 10-15 rokov. Logicky a realisticky sa vynárajú štyri „čisté“ základné scenáre, ktoré sa – aspoň čiastočne - môžu vzájomne kombinovať za vzniku nových „prognostických mutantov“. (Pojem „realisticky“ v tomto kontexte znamená, že v tejto chvíli neuvažujeme hypoteticky možné scenáre katastrofického typu vojnového konfliktu, fatálnej priemyselnej havárie a pod. – pozn. aut.).

a. Tzv. nulový scenár, kde sa predpokladá prolongácia súčasného vývoja územia, ktorý nemá dostatočne jasne stanovené pravidlá, nemá dostatočne jasnú víziu ani dlhodobé ciele a ktorý predstavuje do istej miery živelný,

68 69 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Stratégia, odporúčania a návrhy

neriadený vývoj, spojený s rizikom rastúcej „neudržateľnosti“ smerom do budúcnosti. Tie pravidlá a normy, ktoré stanovené sú, sa neraz nedodržiavajú. Za pozitívum z hľadiska manažmentu CHKO možno považovať jej samotnú existenciu v súčasných hraniciach a s kapacitami, ktorými Správa CHKO disponuje. Tak isto aj skutočnosť, že so svojím českým náprotivkom predstavujú bilaterálne veľkoplošné chránené územie s pomerne dlhou tradíciou, ako aj fakt, že územne nadväzuje na biosférickú rezerváciu Programu MaB UNESCO Bílé Karpaty. Vzťah medzi kompetentnými subjektami vo sfére ochrany prírody, krajiny a životného prostredia je však v území (podobne ako v iných VCHÚ na Slovensku) zložitý a často neprehľadný. Správa a manažment na území CHKO sú de facto roztrieštené medzi viacero subjektov, čo vytvára kompetenčne nejednoznačný stav, neraz prináša protichodné rozhodnutia a „funguje“ len vďaka praxi ah hoc kompromisov a iných spôsobov faktickej devalvácie právnych noriem. Medzi jestvujúcimi subjektami a záujmovými skupinami v území jestvuje celý rad konfliktov. Do toho vstupujú neštátni vlastníci lesov (najmä z dôvodu dlhodobo neriešenej problematiky majetkovej ujmy), podnikateľské subjekty, zariadenia a aktivity v rezorte cestovného ruchu, vnútra a v niektorých ďalších rezortoch, mimovládne organizácie a ďalšie subjekty, každý s inými predstavami a požiadavkami, argumentujúc inou právnou normou, pričom jednotlivé relevantné právne normy si na viacerých miestach vzájomne protirečia. Viaceré platné predpisy či záväzné ustanovenia sa v praxi obchádzajú (bližšie pozri kapitolu Analýzy, najmä inštitucionálnu časť, slabé miesta a ohrozenia v rámci SWOT analýzy ai. – pozn. aut.).

b. Scenár kvantitatívneho rozvoja/rastu, ktorý predpokladá dosiahnutie pomerne rýchlych, ale krátkodobých ekonomických ziskov, najmä pre niektoré podnikateľské subjekty bez jasnejšej vízie strednodobého a najmä dlhodobého rozvoja územia, bez vyváženého prihliadania na zabezpečenie posilnenia jednotlivých, vzájomne previazaných aspektov udržateľnosti, tradičného rázu krajiny (jej kultúrno-historickej a sociálnej topografie) a bez zohľadnenia širších regionálnych vzťahov. Prináša so sebou riziko veľkého tlaku na chránené územia, ekosystémy i jednotlivé ohrozené populácie a druhy rastlín a živočíchov, ale aj na ukazovatele environmentálnej, psychohygienickej i celkovej kvality života obyvateľov a návštevníkov Bielych Karpát i priľahlej Ilavskej kotliny. Tento typ rozvoja zvlášť ohrozuje prakticky všetky mimoekonomické hodnoty regiónu a z hľadiska stredno-dlhodobého, dokonca i hodnoty ekonomického charakteru. Sľubuje zväčšovanie plôch zastavaného územia, zvyšovanie nových výrobných ai. kapacít ako aj kapacít dopravných a prepravných zariadení apod. bez ohľadu na tradičné sociálne, ekonomické a najmä kultúrne väzby a štruktúry. Charakterizuje ho okrem iného extenzívna výstavba a neregulovaný kvantitatívny rozvoj/rast

70 71 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Stratégia, odporúčania a návrhy

kapacít bez rešpektovania medzí únosnosti. Viaceré aktivity prekračujú únosnú mieru a ohrozujú ekologickú stabilitu geo-ekosystémov. Nerešpektuje sa funkcia ochrany prírody na území CHKO. Neregulovaným rozvojom podhoria resp. kotlinovej časti sa ohrozujú aj časti mikroregiónu, ležiace mimo územia CHKO, pričom sa neadekvátne (ne)využíva nevyužitý či neadekvátne využívaný potenciál intravilánov horských a podhorských obcí mikroregiónu. Neregulovaná automobilová doprava v kotlinovej časti mikroregiónu spôsobuje celý komplex environmentálnych a prevádzkových problémov. Naopak, verejná doprava stále viac upadá. Scenár predpokladá radikálne zväčšenie výmery zastavaných, alebo z iného dôvodu odprírodnených plôch. Charakteristické pre tento scenár je prehlbovanie disproporcií medzi stále viac a viac preťaženými časťami prírody CHKO a jej nedostatočne či neadekvátne využívaným zázemím, ako aj napätia a konfliktov medzi jednotlivými subjektami, pôsobiacimi v území.

c. Konzervačný scenár s výrazne nadradenou ochrannou funkciou - scenár zdôrazňujúci konzervačný prístup k zabezpečeniu záujmov ochrany prírody, krajiny a pamiatok. Ide o scenár s pomalším, aj keď z dlhodobého hľadiska perspektívnym ekonomickým rastom, kde je programovou prioritou (geo)ekologicko-environmentálny aspekt a hlavnou preferovanom funkciou územia je prírodoochranná a krajinoochranná funkcia s maximálnym možným obmedze- ním ľudských aktivít na teritóriu chránených území v mikroregióne s dôslednou aplikáciou princípu bezzásahovosti. Predpokladá čiastočnú reguláciu vstupu, najmä do jadrovej zóny CHKO, uzavretie národných prírodných rezervácií a postupné vymiestnenie všetkých zariadení a aktivít, ktoré nie sú plne v súlade s prioritou ochrany prírody a krajiny (vrátane jej interpretácie a prezentácie) a neslúžia vede, výskumu a udržateľným formám rekreácie, za hranice CHKO. V celom mikroregióne sa výrazne zvýši výmera maloplošných chránených území. Výmera CHKO sa rozšíri aj o veľkú časť ochranného pásma (napr. pozdĺž tokov, parkových lesov, zamokrených plôch a pod.). V celom mikroregióne zavedú nadštandardne prísne environmentálne regulatívy. Zavedie sa striktné sankcionovanie porušovania predpisov. Nebude sa brať do úvahy možnosť, že existencia CHKO Biele Karpaty môže napomáhať ekonomickej prosperite celého mikroregiónu v inom, ako v dlhodobom časovom horizonte (na jednej strane zvyšovaním atraktivity celého regiónu v zázemí CHKO a na druhej generovaním a ochranou prírodných zdrojov). Scenár vychádza z poznania, že doterajšia ochrana prírody a krajiny na území CHKO je nedostatočná a v prípade prolongácie, či dokonca ďalšieho zhoršenia súčasného stavu, je predstava budúcej existencie CHKO problematická.

70 71 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Stratégia, odporúčania a návrhy

d. Scenár účinnej ochrany prírody, krajiny a pamiatok a prevažne kvalitatívneho rozvoja, zabezpečujúci dlhodobo udržateľnú prosperitu regiónu, založenú na dôslednej ochrane prírodných, kultúrno-historických a krajinných hodnôt a kvalitatívnom rozvoji celého regiónu. Počíta s vytvorením jasných partnerských pravidiel, kde by sa v ďalšom využívaní územia CHKO posilnila funkcia ochrany prírody a krajiny, zároveň s kompenzáciou majetkovej ujmy neštátnym vlastníkom, ktorá vzniká z titulu nutného obmedzovania ich užívateľských práv v chránených územiach. Aj slovenská časť Bielych Karpát sa stane Biosférickou rezerváciou Programu MaB UNESCO. V celom mikroregióne sa budú preferovať dlhodobé vyvážené ekonomické, sociálne a environmentálne prínosy a vytvorenie potrebných kapacít na inštitucionálne zabezpečenie dlhodobej prosperity. CHKO Biele Karpaty, ale aj celý mikroregión sa stanú pilotným, modelovým územím na realizáciu udržateľných foriem dopravy, energetiky, poľnohospodárstva, bývania, služieb, rekreácie a turizmu, odpadového hospodárstva a ďalších aktivít, ako aj na implementáciu konceptu kultúrno-historickej a sociálnej topografie. V rámci tohto scenára pôjde o kombináciu účinnej ochrany a regenerácie prírodných a kultúrnych hodnôt územia s podporou vzniku a rozvoja staronových či úplne nových, regionálnym podmienkam zodpovedajúcich aktivít a s nimi spojených pracovných príležitostí. Jedným z predpokladov úspešnosti realizácie tohto scenára bude stabilizácia počtu obyvateľov vo vidieckych sídlach, zlepšenie demografickej štruktúry a ukazovateľov zdravotného stavu i sociálnej patológie, zvlášť vo väzbe na zlepšenie životných podmienok starých, marginalizovaných, handicapovaných či inak znevýhodnených obyvateľov. Scenár predpokladá návrat k adekvátnemu využívaniu poľnohospodárskeho pôdneho fondu a revitalizáciu/renesanciu jednotlivých tradičných aktivít, celých sídiel, ich kooperujúcich skupín i celého mikroregiónu. Nemenej aktuálne však bude prehodnotenie, transformácia a/alebo útlm nadmerných či nevhodných aktivít, ktoré protirečia, či dokonca ohrozujú odporúčané kľúčové funkcie mikroregiónu, znižujú environmentálnu, sociálnu i celkovú kvalitu života v mikroregióne a zo stredo-dlhodobého ekonomického hľadiska nezvyšujú, ale znižujú jeho konkurencieschopnosť. Scenár vychádza z poznania, že doterajšia ochrana prírody a krajiny i celkového rázu krajiny je nedostatočná a v prípade prolongácie, či dokonca ďalšieho zhoršenia súčasného stavu, je predstava budúcej existencie CHKO problematická, ako aj z poznania, že mikroregión ako celok sa v niektorých smeroch nevyvíja adekvátne a udržateľne a jeho potenciál pre kvalitatívny, udržateľný rozvoj a s ním spojený rast prosperity a konkurencieschopnosti mikroregiónu sa využíva len nedostatočný (pozri tiež SWOT analýzu).

72 73 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Stratégia, odporúčania a návrhy

4.2. Návrh stratégie TUR/ strategické ciele a odporúčania

Úvod k návrhu stratégie TUR

Stratégia trvalo udržateľného rozvoja (TUR) mikroregiónu by mala integrovať pozitíva a eliminovať negatíva jednotlivých alternatívnych rozvojových scenárov s ohľadom na to, či máme na mysli rozvoj v krátkodobom, strednodobom alebo dlhodobom horizonte. Konkrétne to predpokladá optimálne využitie a integráciu všetkých jestvujúcich hodnôt a pozitív súčasného stavu a zároveň dôsledné prehodnotenie doterajších prístupov. Ako je zrejmé z vyššie uvedeného prehľadu alternatívnych scenárov, s princípmi TUR zo strednodobého hľadiska ako aj z hľadiska celospoločenskej priechodnosti najviac korešponduje scenár č. 4, kombinovaný, najmä z dlhodobého hľadiska s niektorými prístupmi, uvedenými v rámci scenára č. 3 a z krátkodobého hľadiska v rámci scenára č. 1, výnimočne aj scenára č. 2 (najmä tam, kde je možné bezkonfliktne a v krátkom časovom horizonte zvýšiť ekonomickú efektívnosť využívania zdrojov – pozn. aut.). Porovnať pozitíva a negatíva jednotlivých scenárov z hľadiska jednotlivých princípov a kritérií TUR a s požitím merateľných indikátorov TUR je výzvou pre ďalšie etapy spracovanie stratégie udržateľného rozvoja územia. Stratégia TUR sa

72 73 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Literatúra

okrem aplikácie všeobecných princípov a kritérií TUR odvíja aj od nasledujúcich návrhov a odporúčaní, vyplývajúcich z predchádzajúcich kapitol.

Návrhy a odporúčania (podľa jednotlivých aspektov) Aspekt (geo)ekologicko-environmentálny

Legislatívnymi opatreniami i v praxi bude potrebné znižovať primárne škod- liviny a prekurzory, zúčastňujúce sa na tvorbe sekundárneho znečistenia ovzdu- šia, eliminovať negatívne vplyvy priemyslu, energetiky, automobilovej dopravy, viac využívať potenciál obnoviteľných zdrojov energie, ako aj ekonomicky zvý- hodniť a zavádzať, napr. pre účely vykurovania takéto zdroje energie. Najmä na území CHKO bude potrebné jednoznačne legislatívne ustanoviť a konkrétnymi opatreniami zabezpečiť ochranu stability (dynamickej rovnováhy) geoekosystémov a ich jednotlivých prvkov. Okrem iného aj tým, že sa bude:

- podporovať ochranný, výškovo i druhovo diferencovaný, vegetačný porast, s pôvodným geofondom, mozaikovito rozložený v okolí ciest, sídiel, elektrických tratí apod. za účelom absorpcie znečisťujúcich látok najmä z dopravy a vykurovania, - mozaikovito v plošne malých, niekoľkohektárových areáloch usmerňovať vývoj lesných ekosystémov interdisciplinárnym, systémovým prístupom, pričom časť týchto území (NPR, PR) ponechať na samovoľný rozpad drevnej hmoty, - cieľavedome stabilizovať aj ekologicky nestabilnejšie vegetačné porasty, t.j. parky a ochranné lesy.

Trvalo udržateľný hydrologický cyklus v mikroregióne (najmä na území CHKO BK), by sa mal vyznačovať zachovaním a akceptovaním prirodzenej procesnosti javov a režimu vrátane extrémov, ktoré sú pre fungovanie prírodných systémov v daných podmienkach prirodzené a vyskytujú sa s pravidelnosťou raz za n- rokov (svahová modelácia, povodne, silné vetry).. úlohou spoločnosti v chrá- nenom území je v maximálnej možnej miere rešpektovať aj takéto extrémy, ich existenciu a dynamiku a naopak, podriadiť existenciu a charakter ľudských aktivít prirodzeným vlastnostiam prírodnej krajiny. Znamená to o.i. minimalizo- vanie zásahov a aktivít až po ich úplné vylúčenie v najcitlivejších a najprísnejšie chránených častiach územia. (Napr. odbery vôd na zasnežovanie lyžiarskych zjazdoviek môžu hroziť narušením prirodzenej bilancie pohybu a dopĺňania vôd v odberných miestach). Kvalita vôd vzhľadom na priepustnosť časti územia (mezozoikum, sedimenty v alúviu Váhu a jeho prítokov…) je potenciálne per- manentne ohrozená (havária kanalizácie, ČOV, iné znečistenie), preto je nutné

74 75 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Literatúra

venovať monitoringu činností ohrozujúcich kvalitu vody maximálnu pozornosť. Činnosti ohrozujúce, alebo potenciálne ohrozujúce kvalitu vody, je treba z územia vylúčiť resp. obmedziť na minimálnu mieru. Je treba venovať zvýšenú pozornosť dobudovaniu kanalizácie a ČOV v obciach mikroregiónu.

Ekonomický aspekt

Napriek pomerne vysokej podnikateľskej aktivite v celom regióne stredného Považia (vrátane okr. Ilava) je žiaduce posilniť relevantné podnikateľské aktivity, ktoré prispievajú k zachovaniu bohatstva mikroregiónu a k rozvoju regionálnych špecifík. V okrese Ilava je potrebné celkovo posilniť malé a stredné podnikanie (MSP), ale tieto podporné mechanizmy by mali mať na zreteli zachovanie charakteru mikroregiónu. Keďže sa nachádzame na území, alebo v blízkosti CHKO, zaužívaný spôsob zvýšenia podnikateľských aktivít mechanickým, neadresným a účelovo nešpecificikovaným prílevom zahraničných investícií a budovaním priemyselných parkov, ako sme toho svedkami v niektorých iných regiónoch, nie je žiaduci. Naopak, treba podchytiť pomerne vysokú podnikateľskú aktivitu pre rozvoj MSP s ohľadom na špecifické vlastnosti mikroregiónu. To znamená podnikateľské aktivity v prvom rade vo sfére adekvátnych foriem cestovného ruchu a služieb a tým predurčeného regionálneho rozvoja. S týmto súvisí aj podpora alternatívnych foriem poľnohospodárstva, ktoré lepšie zohľadní kvalitu pôdneho fondu a zvýši konkurencieschopnosť mikroregiónu vzhľadom na ostatné oblasti Slovenska. Možno konštatovať, že mikroregión je poznačený nie dosť koncepčným prístupom k cestovnému ruchu, ktorý naviac nedostatočne zohľadňuje existenciu CHKO ako (aj) ekonomického fenoménu. Rozvoj plánov cestovného ruchu preto doporučujeme postaviť na nasledovných princípoch:

- CHKO a ďalšie atraktivity celého mikroregiónu BK ako perspektívny ekonomický produkt trvalo udržateľného cestovného ruchu. - Diferenciácia aktivít vo vzťahu k ekonomickej efektívnosti a osvojenie si princípu kolektívneho záujmu, keďže fenomén CHKO Biele Karpaty ako celok má charakter spoločného vlastníctva.

Funkcia Bielych Karpát aj ako ekonomického produktu, by sa mala chápať v širších súvislostiach a vo väzbe na región Slovensko–severozápad (plus-mínus NUTS Trenčianskeho a Žilinského kraja v SR a Zlínskeho kraja v ČR), čo by umož- nilo diverzifikáciu možných ekonomických aktivít do jednotlivých území a to podľa ich potenciálu, napr. CHKO BK– ochrana a interpretácia prírody, turistika,

74 75 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Stratégia, odporúčania a návrhy

rekreácia… Pri formulovaní budúcich ekonomických aktivít na území regiónu BK doporučujeme vytvoriť konkrétne rozvojové plány pre vybrané zóny. Prvoradým kritériom by mala byť únosnosť územia, keďže neregulované zvyšovanie návštevnosti a využívania územia by mohlo viesť k vážnemu poškodeniu zrani- teľného prírodného a kultúrno-historického bohatstva mikroregiónu. Potom je možné uvažovať o rozvoji cestovného ruchu v troch úrovniach: - v rekreačne vhodných a prispôsobených častiach samotnej CHKO, - v ochrannom pásme CHKO (v tzv. voľnej krajine), - na území a v zázemí mesta Ilava, ako aj ostatných sídiel. Pre oblasť rekreačnú, nachádzajúcu sa v samotnom území CHKO, doporučujeme aktivity nerozširovať, ale podporiť udržateľné formy rozvoja a zefektívnenia cestovného ruchu, s tvorbou nových ubytovacích a stravovacích kapacít v rozhodujúcej miere v už jestvujúcich objektoch. Ďalší rozvoj by sa mal orientovať na rozvoj kvality existujúcich služieb (vrátane likvidácie nežiaducich prevádzok) a riadených produktov cestovného ruchu v súlade s princípmi trvalo udržateľného cestovného ruchu (využitie jedinečnosti prírodno-kultúrnych prvkov na rozvoj najmä usmernenej horskej a podhorskej letnej i zimnej turistiky a poznávania prírodných a kultúrnych zaujímavostí mikroregiónu). Pri skvalitňovaní služieb treba mať na pamäti to, o službách akej kvality uvažujeme a či tieto aktivity nemajú negatívny účinok na prírodné a kultúrno-historické bohatstvo Bielych Karpát, ako dlhodobého, avšak vyčerpateľného produktu cestovného ruchu. V tejto súvislosti treba prehodnotiť akékoľvek plány na rozširovanie neadekvátnych aktivít v mikroregióne.

Oblasť podhoria predstavuje ťažiskový potenciál pre rozvoj vidieckej turistiky, s navýšením ubytovacích kapacít a s komplexným riešením, najmä penziónového typu s doplnkovými službami, avšak v prísnej väzbe na existujúcu zástavbu v intraviláne obcí a genia loci horských a podhorských sídiel i celej krajiny. Je treba dbať na zamedzenie fragmentácie krajiny a degradácii sídiel a ich okolia napr. vznikom umelých satelitov typu nájomných bytov či tzv. rekreačných bytov, ktoré narušia vidiecky charakter súčasného osídlenia a hrozia znehodnotením potenciálu vidieckej turistiky pričom nedokážu dlhodobejšie zaujať návštevníka. Práve turisti, ktorí zotrvajú v regióne len krátko, totiž relatívne najviac zaťažujú životné prostredie svojimi aktivitami. Naviac pre zvyčajný nedostatok kvalitných služieb v tom-ktorom sídle ich prítomnosť zväčša neprináša očakávané príjmy pre rozvoj mikroregiónu. Navrhovaným prístupom je možné docieliť aj doteraz chýbajúcu prepojenosť infraštruktúry CR jednotlivých častí regiónu a susedných regiónov (fyzicky i virtuálne). Ani v zóne podhoria nedoporučujeme rozvoj masového, komerčného a konzumného CR, pretože to odporuje očakávanému dopytu a zároveň by sa výrazne narušil vidiecky a relaxačný charakter územia,

76 77 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Stratégia, odporúčania a návrhy

čím by sa znížila hodnota Bielych Katrpát i celého mikroregiónu ako prírodno- krajinárskeho fenoménu, ale aj ako ekonomického produktu.

Rozvoj CR v meste Ilava a jeho bezprostrednom okolí je možné orientovať na podporné produkty CR (športové, kultúrne aktivity a komerčné aktivity apod.). Táto zóna nezakladá väčšie riziko konfliktov a je skôr prijímateľom ekonomických úžitkov, vychádzajúcich z existencie prírodne a krajinársky unikátneho územia Bielych Karpát.

Rozvinutiu/využitiu/zhodnoteniu potenciálu mikroregiónu ako kompaktného celku napomáha aj územno–správne členenie, ktoré zaraďuje záujmové územie mikroregiónu nielen do jedného kraja, ale aj do jedného okresu. Pri takomto členení je ľahšie vytvoriť jednotnú rozvojovú koncepciu, ktorá by sa navyše mala zamerať aj na cezhraničnú spoluprácu (napomáha tomu o.i. samotná prihraničná poloha, tradícia vzájomných stykov obyvateľov obcí ležiacich na oboch stranách pohoria ako aj existencia Euroregiónu Bílé-Biele Karpaty a faktické zrušenie hranice v Shengenskom priestore. Viac kladov ako záporov by mal priniesť aj v nedávnej minulosti realizovaný presun kompetencií na samosprávne orgány (najmä z dlhodobého hľadiska). Medzery vidíme predovšetkým v koordinácii verejných záujmov a služieb (napr. verejná doprava na území mikroregiónu), ktoré naviac trpia aj nedostatkom financií v regionálnych a miestnych rozpočtoch. Preto navrhujeme zvážiť možnosť integrovaného financovania ochrany prírody, trvalo udržateľného cestovného ruchu a využívania tradičných produktov mikroregiónu formou účelového miestneho fondu. Vychádzajúc zo zahraničných skúseností (predovšetkým z Veľkej Británie, USA ale aj Maďarska či Slovinska) si dovoľujeme upozorniť, že príjmové možnosti takého fondu nemusia byť rozpočtovo viazané, ale v praxi existujú pozitívne príklady inovačných nástrojov financovania ako napríklad príjmové depozity, opcie, či podielové financovanie (pozri napr. Kluvánková-Oravská, 2005). Upozorňujeme tiež, že efektívnosť týchto nástrojov závisí od absolútnej transparentnosti a systémovosti prerozdeľovania príjmov, ktoré musí vychádzať z oddelenia prostriedkov od súčasných obecných účtov a ich nekompromisnej viazanosti na účel, na ktorý sú viazané (produkty cestovného ruchu). V opačnom prípade sa nedá docieliť potrebná dôvera, ktorá je základným predpokladom úspechu. Dosiahnutie efektívnosti spravovania takéhoto fondu vyžaduje inštitucionálne zmeny s možnosťou vytvorenia novej autority mikro - regiónu, ktorá bude oprávnená koordinovať aktivity na rozvoj regiónu, vrátane fondu (Rada mikroregiónu a pod.) Nemenej významné možnosti ponúkajú aj marketingové nástroje. V prvom rade samotná existencia CHKO, ktorej ekonomická hodnota spočíva v profesionálne manažovanej a z hľadiska biodiverzity a ďalších prírodných a

76 77 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Stratégia, odporúčania a návrhy

kultúrno-historických hodnôt unikátnej, mimoriadne atraktívnej oblasti, avšak aj prostredníctvom certifikátov kvality služieb cestovného ruchu, vydávaných na princípe splnenia podmienok trvalo udržateľného cestovného ruchu napríklad: penziónom, produktom domácej kuchyne, dopravy či organizovaných vychádzok, túr a vzdelávacích programov. (Možné je tiež zaviesť vstupné do CHKO, alebo jeho častí. Za zmienku stojí aj návrh, aby sa takýto fond saturoval napr. 1% zo ziskov, generovaných podnikateľskými aktivitami na území regiónu). Efektívne je treba využívať reálne i potenciálne podporné finančné nástroje EÚ (o.i. Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka – EAFRD, Štrukturálne fondy EÚ, NFM ai.).

Stratégia TUR regiónu by mala vychádzať z postavenia Bielych Karpát v regióne severozápadného Slovenska a susedstva regiónu Valašska, spolu so zlepšením, vyzdvihnutím a zhodnotením socio-ekonomických a environmentálnych charakteristík, ktoré by sa rozvinuli v rozsahu zabezpečujúcom požadovaný stupeň ochrany a boli diferencované podľa zón, na základe stupňa ochrany, zaťažiteľnosti/únosnosti územia, potenciálu využiteľnosti a reálneho využitia územia.

78 79 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Stratégia, odporúčania a návrhy

Sociálny a kultúrno-historický aspekt

Podpora mimovládnych organizácií, záujmových združení a verejnosti v ich/jej účasti na rozvoji mikroregiónu - vytvorenie priaznivých inštitucionálnych podmienok a posilnenie postavenia a finančného zabezpečenia tretieho sektora – mimovládnych organizácií a záujmových združení v regióne BK, - zlepšenie prístupu verejnosti k právnym dokumentom, koncepciám, plánom, stratégiám a programom, - zvýšenie angažovanosti občanov vo veciach verejných (podpora miestnej a regionálnej identity).

Posilnenie právneho vedomia, zmena hodnotových orientácií obyvateľov, výchova a osveta - zvýšenie právneho vedomia (vedomé a dobrovoľné dodržiavanie právneho poriadku a zákonov), - podpora environmentálnej výchovy a vzdelávania s dôrazom na špecifiká CHKO, - zvýšenie informovanosti občanov o problematike TUR, vzdelávanie, výchova a propagácia zabezpečovania TUR.

Dosiahnutie TUR obcí a celého mikroregiónu v rámci územného plánovania, PHSR a ďalších plánovacích nástrojov - dôsledné uplatnenie územného plánovania a stavebného poriadku ako základného nástroja štátnej environmentálnej politiky, optimalizácie priestorového usporiadania a funkčného využívania krajiny a zabezpečenia TUR mikroregiónu (prepojenosť ÚP obcí a VÚC), - vypracovanie, realizácia a priebežná aktualizácia PHSR v obciach mikroregiónu, - reálne uplatňovanie/formovanie modernej regionálnej politiky a regionálneho rozvoja s ohľadom na mikroregión, - obnovenie sociálneho kapitálu v jednotlivých sídlach a regióne ako celku, posilnenie sociálnej súdržnosti, - ochrana a obnova miestnej a regionálnej identity, - využívanie miestneho a regionálneho potenciálu pre rozvoj trhu práce, zlepšovanie kvality bývania, služieb, rozvoj rekreácie a cestovného ruchu, - podporovanie pozitívnych prvkov vidieckeho spôsobu života horských a podhorských obcí - zručnosť, spotrebiteľská skromnosť, schopnosť kombinovať rôzne zdroje príjmov, susedská výpomoc, zvýšená miera sociálnej kontroly, a pod.

78 79 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Stratégia, odporúčania a návrhy

Podpora výstavby a údržby bytového fondu a ochrana historických štruktúr v krajine - skvalitnenie bytového fondu a infraštruktúry, najmä v zaostávajúcich (podrozvinutých) obciach, - integrovaná ochrana kultúrnej krajiny, pamiatkového fondu, záchrana a optimalizácia využívania kultúrneho dedičstva v rámci rozvojových zámerov obcí a mikroregiónu, - nadviazanie na tradície a obnovenie miestnej a regionálnej identity vo výstavbe, nadviazaním na tradičné architektonické tvaroslovie. - doraz na slohové pamiatky - obydlia strednej a nižšej šlachty a panské stavby + 2 pamiatky pevnostného charakteru, z čoho jedna je ruinou. Toto je charakteristické pre mikroregion a je to značný potenciál územia, aj z hladiska turizmu.

Dosiahnutie priaznivých trendov a vyváženej demografickej štruktúry - začlenenie riešenia populačných problémov do procesu plánovania a rozhodovania - vypracovanie priorít populačnej politiky Trenčianskeho kraja.

Zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva a zdravotnej starostlivosti, zvýšenie kvality života - podporovanie systému zdravotnej starostlivosti, založeného na primárnej prevencii, ochrane a podpore zdravia občana, - zlepšenie štýlu výživy obyvateľov, podpora zdravého životného štýlu (najmä u sociálne slabších vrstiev obyvateľstva), - rovnomerná distribúcia finančných zdrojov a dostupnosť zdravotnej starostlivosti všetkým občanom regiónu.

Zmiernenie sociálnych rozdielov v spoločnosti, zníženie miery nezamestnanosti, zlepšenie systému sociálnej pomoci a podpora politiky zamestnanosti, o.i. aj prostredníctvom: - vhodného a udržateľného hospodárenia a sociálneho rozvoja, ako aj mobilizácie vnútorných zdrojov na zmiernenie chudoby - primárne v najviac postihnutých obciach v rámci mikroregiónu, - znižovania nezamestnanosti prostredníctvom aktívnej politiky trhu práce, podporou vytvárania pracovných miest, priestorovej a profesijnej mobility, implementáciou rozvojových programov, zmenou štruktúry ekonomiky (dôraz na službové aktivity spojené s CR). - posilnením regionálnej politiky, využívaním miestnych zdrojov na tvorbou pracovných miest, (znova)integrovanie sa jednotlivcov a skupín obyvateľstva bez zamestnania do spoločnosti a pracovného procesu,

80 81 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Stratégia, odporúčania a návrhy

- vytvárania podmienok rovnosti príležitostí a plnej účasti na živote spoločnosti pre občanov so zdravotným postihnutím, - vytvárania podmienok pre predchádzanie sociálnej a hmotnej núdzi občanov a pre uplatňovanie práv a právom chránených záujmov ( s dôrazom na deti a mládež).

Minimalizácia výskytu sociálno-patologických javov - prijatie opatrení na účinný boj s kriminalitou a organizovaným zločinom, - tvorba sociálnych programov a programov prevencie výskytu sociálno- patologických javov.

Posilnenie regionálnej/miestnej identity - využitie regionálnych kultúrnych aktivít nadväzujúcich na kultúrne dedičstvo: - z hladiska posilnenia regionálnej/lokálnej identity i udržateľného (mäkkého“) turizmu ako jeden z mäkkých prostriedkov udržania ludí v uzemí (pocit "životnej pohody", kultúneho vyžtia (aktívneho, pasívneho) prepojeného s voľnočsovými aktivitami a medziludskými kontaktmi).

Právna ochrana prírodných a kultúrnych hodnôt je dôležitá a nevyhnutná, ale ochrana evidentných hodnôt a najmä ich zachovanie je predmetom nielen legislatívnych, ale aj plánovacích nástrojov. Preto je nutná zmena spoločenského aj občianskeho prístupu. K ich rešpek- tovaniu prispieva aj vzdelávanie a účinnejšie šírenie relevantných infor- mácií, a najmä osvojenie si postojov v odbornej sfére v oblasti plánovania – a to nielen územného.

Treba vyžadovať užšiu spolu- prácu a koordináciu regionálnych a miestnych inštitúcií a dohodnúť sa na spoločných postupoch a metódach. Prehodnotenie a dochovanie kultúr- neho a historického potenciálu úze- mia, ako aj jeho aktivizácia, je predsa nedeliteľnou súčasťou kultúrnej a ekonomickej politiky každej civilizovanej spoločnosti. Táto multidisciplinárna činnosť sa aj v celosvetovom meradle

80 81 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Stratégia, odporúčania a návrhy

stala predmetom záujmu všetkých spoločenských vrstiev vo vzťahu k tvorbe a vývoju takých dôležitých hodnôt, ako je národné povedomie, identita, hrdosť na odkaz predchádzajúcich generácií a pod.

Komplexná urbanistická a architektonická tvorba je založená na princípe spolupráce odborníkov z technických, prírodovedných, humánnych a spoločenských disciplín. Nie sú teda žiadne bariéry pre vypracovanie takého územného plánu, ako aj programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja, ktorý by nielen identifikoval, ale najmä navrhol optimálny a vyvážený rozvoj sídelnej štruktúry a adekvátnych aktivít v mikroregióne. Jedine v procese tvorby územného plánu a PHSR na demokratickom princípe a systémom regulatívov i stimulov možno dosiahnuť dohodu a kompromis s cieľom zachovania všetkých hodnôt v území, a zároveň ich presadiť systémom príslušných rozhodnutí, povolení a zákazov.

Limity a regulatívy schválené v územných plánoch obcí regiónu a spádového centra - mesta Ilava, by mali v oblasti kultúrneho dedičstva formulovať podmienky na: - zachovanie a obnovu charakteristickej urbanistickej štruktúry, pôvodnej parcelácie, základného komunikačného systému a verejných priestranstiev, ako aj na zabránenie veľkoplošných asanácií, - rešpektovanie historických architektonických dominánt, stanovenie výškovej hladiny novej zástavby vo vzťahu ku krajinnému zázemiu a kritérií jej architektonického výrazu v symbióze s pôvodným prostredím, - využitie existujúceho stavebného fondu na zariadenia vybavenosti a služieb a jeho intenzifikácie na obytné, rekreačné či ďalšie účely bez nárokov na rozširovanie zastavaných území na úkor poľnohospodárskeho a lesného pôdneho fondu, - regeneráciu historickej zelene, obnovu prírodných prvkov a vodných plôch.

Východiskovou premisou pre využitie kultúrneho dedičstva v území je napr. jeho zahrnutie do historických trás, spájajúcich miesta a lokality stredoeurópskeho významu. Dobrá cezhraničná spolupráca s Českou republikou (má základ v spoločnom historickom vývoji) umožňuje zintenzívnenie prostredníctvom oživenia pôvodných historických ciest a realizáciou trás turistických okruhov po najvýznamnejších lokalitách kultúrnych pamiatok prihraničného územia. V regióne BK je to najmä: „Prezentácia sakrálnych pamiatok a iných slohových pamiatok“ „ Prezentácia typov ľudovej architektúry“ „Prezentácia tradičných remesiel“

82 83 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Stratégia, odporúčania a návrhy

„Prezentácia technických kultúrnych pamiatok, prípadne iných kategórií pamiatok a kultúrno-historických objektov a štruktúr v území“. P a m i a t k y historickej výroby sú ešte stále nedocenenou časťou kultúrneho dedičstva. Prepojenie lokalít so zachovanými objektmi výroby, remesiel a pod. poskytne atraktívne možnosti na ich prezentáciu pre poznávací CR. „Prezentácia prírodných pamiatok“ „Prezentácia iných hodnôt krajiny, identifikovaných/definovaných (aj) na základe kultúrno-historicke a sociálnej topografie“.

Z hľadiska priorít a záujmu na záchranu a zhodnotenie kultúrneho dedič- stva, ako identickej súčasti prostredia, je na záver potrebné opäť zdôrazniť, že príprava, vypracovanie a realizácia všetkých dokumentov - od územnoplánova- cích podkladov až po územné plány, PHSR, prípadne ďalšie rozvojové stratégie - musia prebiehať s aktívnou participáciou obyvateľov, vlastníkov a užívateľov územia. Tento systém možno aplikovať napr. aj prostredníctvom Zásad pamiat- kovej ochrany o chránené územia, programov rozvoja regiónov a obcí a ďalších odvetvových projektov. Programy zabezpečujú a schvaľujú regionálne, mestské a obecné zastupiteľstvá ako súčasť širšie chápaného programu rozvoja svojho územia. Spája sa v nich záujem štátu a obcí v starostlivosti o kultúrne dedičstvo s cieľavedomou hospodárskou a sociálnou politikou sídiel.

Po spracovaní a schválení územného plánu a PHSR, do ktorých sú uvedené programy zahrnuté, sa vytvoria podmienky na revitalizáciu kultúrnohistorického potenciálu. Vyplýva to najmä z faktu, že: - všetky politické rozhodnutia musia vychádzať zo schválených územných plánov, PHSR a ďalších všeobecnezáväzných dokumentov a rozhodnutí v pôsobnosti obce alebo mikroregiónu, - tieto dokumenty by mali rovnovážne riešiť rozvoj i ochranu územia, - budú neustále konfrontované a analyzované s prijatými rozhodnutiami a priebežne aktualizované, - zodpovednosť za ochranu a údržbu kultúrneho dedičstva je vecou nielen samosprávy mikroregiónu a obce, ale aj každého občana, - zachovanie kultúrneho dedičstva treba preto uskutočňovať aj kvalitnou informačnou politiku mesta a obcí.

Prostredníctvom plánovacích dokumentov je možné zveľaďovať existujúce prvky, objekty a zložky prírodného a kultúrneho dedičstva, ktoré možno využiť na rekreačné, poznávacie, kultúrno-výchovné a muzeálne účely i na esteticko-priestorové dotvorenie krajiny. Samozrejme len za podmienky, že tieto dokumenty sú spracovávané:

82 83 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Stratégia, odporúčania a návrhy

v širokom tíme odborníkov, za účasti verejnosti, za podmienky prekonania hraníc úzko odborného, príliš detailizovaného pohľadu a zložkového chápania prírodného prostredia a jeho nahradenia integrovaným prístupom aj pri spracovaní výstupu Programu vo forme regulatívov, využiteľných pre riešenie územnoplánovacej dokumentácie všetkých druhov.

Inštitucionálno-organizačno-legislatívno-právny aspekt (pozri aj SWOT – príležitosti a výzvy)

V nadväznosti na vyššie uvedené zistenia sme presvedčení, že treba bezodkladne iniciovať a prijať také legislatívne zmeny, ktoré vyššie naznačené problémy a obmedzenia odstránia a to v prospech posilnenia ďalšej “ochrany a tvorby životného prostredia a zúročenia kultúrno-historicke a sociálnej topografie“.

Navrhujeme preto: - potenciál, kvalifikovanosť, kompetentnosť a prierezovosť Správy CHKO BK a ďalších relevantných subjektov na území mikroregiónu by mohli zvýšiť dva subjekty, a to Poradný zbor Správy CHKO BK a Rada TUR mikroregiónu, ktorá by mala pozostávať zo zástupcov všetkých kľúčových zainteresovaných subjektov a skupín v mikroregiónu, - navrhovaný nový orgán (Poradný zbor), by mal vypracovať jednotný strategický plán pre celé územie CHKO a jeho ochranného pásma, pokrývajúci všetky oblasti dôležité pre zachovanie hodnôt územia. Tento plán by mala schváliť Rada TUR, a to na základe verejného prerokovania. Prvý subjekt by takýto plán vypracoval, druhý schválil. Definitívne by rozhodol príslušný orgán verejnej správy s právnou subjektivitou a „okrúhlou pečiatkou“, - pripraviť a prijať zonáciu CHKO, - posilniť manažment CHKO (aj) prostredníctvom nových právnych noriem a vykonávacích predpisov, aby sa naplnili medzinárodne rešpektované požiadavky ochrany a manažmentu chráneného územia kategórie V (v mysle klasifikácie IUCN), - zohľadniť priebeh a výsledky diskusie, ktorá dosiaľ prebehla, - vyššie uvedené by sa mal premietnuť aj do nových lesných hospodárskych plánov, - urýchlene riešiť problém majetkovej ujmy, ktorá vzniká neštátnym vlastníkom lesnej a inej pôdy z titulu ochrany prírody. Vláda Slovenskej republiky by mala prijať, finančne zabezpečiť a prakticky realizovať systém kompenzácií za obmedzenie obhospodarovania plôch oprávneným neštátnym vlastníkom lesov. Riešenie tohto problému je v prvom rade v rukách MŽP a hlavne

84 85 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Stratégia, odporúčania a návrhy

poslancov NR SR, ktorí rozhodujú o prerozdelení prostriedkov štátneho rozpočtu na ten - ktorý kalendárny rok. Navýšenie prostriedkov na náhradu za obmedzenie by zároveň príslušným povinným orgánom umožnilo brať takéto pozemky i do dlhodobého nájmu, zamieňať ich za pozemky mimo hraníc CHÚ či v ideálnom prípade ich rovno od súkromných vlastníkov vykupovať (pozri aj ďalej), - alternatívne ponúknuť súkromným vlastníkom pôdy v CHÚ možnosť výmeny ich majetku za pôdu rovnakej hodnoty mimo hraníc CHÚ, alebo odkúpenie zo strany verejného orgánu. Ak ani jedna z týchto možností nie je uskutočniteľná, bolo by vhodné vyvinúť 'motivačný systém' pre súkromných vlastníkov, aby sa pri starostlivosti o svoj majetok riadili cieľmi starostlivosti o CHÚ. V každom prípade musia byť všetci vlastníci pozemkov aktívne zapojení do demokratického procesu tvorby dlhodobých lesoochranných a lesohospodárskych plánov, - transformovať miestne hospodárske aktivity v mikroregióne (najmä poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, ťažbu a využívanie miestnych surovín a ďalšie miestne služby) smerom k šetrnejším/efektívnejším/ adekvátnejším/udržateľnejším formám, - vyvinúť pozitívnu stimulačnú schému pre manažment území NATURA 2000 (existujú dobré modely z iných krajín, napr. zo Škótska), - turizmus manažovať tak, aby na atraktívnych a zároveň zraniteľných lokalitách (napr. Vršatec) nepresiahol medze tak ekologickej, ako aj psycho- sociálnej únosnosti územia, pričom by mal spĺňať požadované štandardy kvality a namiesto masového a konzumného prístupu by mal byť založený na princípoch trvalej udržateľnosti, - pozornosť by sa mala venovať zlepšovaniu kvality už existujúcej infraštruktúry, - športy a turistické aktivity by mali byť udržané/ponechané v rámci existujúcich vyhradených plôch, areálov, území a značkovaných chodníkov v súlade s návštevným poriadkom. Navrhované nové významnejšie investičné aktivity sa nesmú týkať CHÚ v 5. a 4. stupeň ochrany a musia byť predmetom procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, berúc do úvahy nielen priame ale aj nepriame vplyvy na životné prostredie, - pri posudzovaní rozvojových zámerov, projektov a štúdií je treba prioritne rešpektovať existenciu CHKO, ktorá je základom pre udržateľný rozvoj rekreácie, turistiky a cestovného ruchu ako aj pre kvalitný a udržateľný spôsob života miestnych obyvateľov, - vypracovať prehľad navrhovaných aktivít na území mikroregiónu a všetky relevantné investičné zámery posúdiť z hľadiska vplyvov na životné prostredie (EIA). Spracovať aj retrospektívny pohľad na činnosti, ktoré

84 85 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Stratégia, odporúčania a návrhy

sa v posledných rokoch posudzovali, resp. mali posudzovať, podrobne posúdiť, či zásahy a opatrenia na území mikroregiónu sa realizovali v súlade s medzinárodnými štandardami pre CHÚ, princípmi a smernicami pre budovanie sústavy chránených území európskeho významu – NATURA 2000, s krajinnoekologickými plánmi, s modelmi a adaptačnými opatreniami pre lesné hospodárstvo a hydrologický cyklus, vodné zdroje a vodné hospodárstvo publikované v Národných správach o zmene klímy, s hydroekologickými plánmi povodí rieky Váh a ďalšími dokumentmi, týkajúcimi sa ochrany prírody, krajiny, pamiatok a životného prostredia, - je treba posilniť environmentálne prijateľné/udržateľné formy dopravy, najmä environmentálne prijateľnej hromadnej dopravy, ale aj ekologicky priajateľné a turisticky atraktívne a komerčne prínosné formy rekreačnej dopravy, ako sú napr. konské záprahy, požičovne bicyklov, lyží a pod. a v súvislosti s tým budovanie a značenie cyklotrás, trasy pre lyžiarsku turistiku atď. - posilniť výchovu a vzdelávanie zamerané na poznávanie mikroregiónu a jeho hodnôt a zvyšovať pozitívny vzťah k územiu. Na školách v mikroregióne je treba zaviesť výchovu a vzdelávanie zamerané na poznávanie mikroregiónu a tvorbu/kultiváciu pozitívneho vzťahu k nemu, - venovať pozornosť cezhraničným aspektom a bilaterálnej spolupráci s ČR. Strategickým cieľom je tiež využitie prihraničnej polohy na rozvinutie cezhraničnej spolupráce vo sfére ochrany prírody, kultúry, športu, výmeny skúseností, spoločenských projektov a pod. (napr. prostredníctvom Euroregiónu Bílé-Biele Karpaty), - venovať zvýšenú pozornosť ochrane a vhodnej integrácii kultúrno- historických hodnôt, - venovať pozornosť vybudovaniu komplexného informačného systému o území a komplexných servisných služieb vo sfére udržateľného cestovného ruchu, - rozvojové programy, ktoré uvažujú s novou infraštruktúrou športu, cestovného ruchu a rekreácie, sústreďovať do podhorskej časti mikroregiónu – ale aj pritom pamätať na aspekty kapacitné, ekologické, environmentálne, krajinárske, kultúrno-historické, estetické a psycho-hygienické, - podporovať spracovanie, resp. aktualizáciu územných plánov s cieľom harmonizovať záujmy ochrany prírody a krajiny s oprávnenými potrebami miestneho obyvateľstva.

86 87 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Stratégia, odporúčania a návrhy

Princípy TUR v aplikácii na BK región

Stratégia TUR regiónu by mala o.i. vychádzať z týchto všeobecných princípov TUR, ktoré sú kompatibilné s princípmi TUR, z ktorých vychádza Národná stratégia TUR SR: 1. Dôslednej ochrany prírodných hodnôt, spojenej s rekultiváciou, renaturalizáciou, resp. revitalizáciou odprírodnených, nevyužívaných, resp. neadekvátne využívaných plôch a zariadení. 2. Dôslednej ochrany a adekvátneho uplatňovania kultúrno-historických a krajinných hodnôt. Systematického riešenia environmentálnych problémov a postupného odbúravania environmentálneho dlhu v regióne. 3. Rozvoja a podpory aktivít, ktoré sú v súlade s predstavou TUR, resp. udržateľného spôsobu života a s cielenou, modelovou, resp. pilotnou realizácie takýchto aktivít práve na území a v ochrannom pásme CHKO BK. 4. Transformácie miestnych hospodárskych aktivít – najmä poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, ťažby a využívania nerastných surovín, priemyslu, dopravy, služieb apod. smerom k šetrnejším a udržateľnejším spôsobom hospodárenia a racionálnejšiemu využívaniu miestnych podmienok a celkového potenciálu krajiny. 5. Vybudovania komplexného informačného systému o území a komplexných „mäkkých“ servisných služieb vo sfére udržateľného cestovného ruchu. Vytvorenia informačných centier v obciach s vyšším potenciálom na rozvoj udržateľného cestovného ruchu. 6. Posilnenia miestnej integrity – regionálneho/miestneho povedomia a hrdosti na príslušnosť k mikroregiónu/mestu/obci. 7. Rozvoja občianskej spoločnosti a participatívnej demokracie v mikroregióne. 8. Zastavenia, resp. zmiernenia depopulačných tendencií z časti vidieckych sídiel regiónu a ozdravenia demografickej štruktúry obcí. 9. Zlepšenia zdravotného stavu, adekvátnej vybavenosti a celkového zvýšenia kvality života obyvateľov mikroregiónu. 10. Vhodného uplatňovania princípu subsidiarity. 11. Uplatňovania takého typu vratného rozvoja, ktorý v prípade chybného rozhodnutia umožní návrat do východiskového stavu. 12. Aplikácie pozitívnych príkladov a overených modelov, prístupov a riešení, či už z minulosti, alebo z iných mikroregiónov doma i v zahraničí. 13. Organizovania aktivít na záchranu a údržbu prírodných a kultúrno- historických hodnôt územia. 14. Optimalizácie environmentálnych, ekonomických a sociálnych (vrátane kultúrnych) aspektov rozvoja. 15. Celkovej renesancie mikroregiónu.

86 87 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Stratégia, odporúčania a návrhy

Súhrn

Kľúčovým strategickým stredno-dlhodobým cieľom je dosiahnuť účinnú ochranu a citlivú interpretáciu prírodných a kultúrnych hodnôt a trvalo udržateľný rozvoj mikroregiónu. Strategickým cieľom je, aby mikroregión predstavoval jeden z kľúčových regi- ónov Slovenska z hľadiska prírodných i kultúrnohistorických hodnôt, ich ochrany, vhodnej integrácie a interpretácie. Predpoklady pre to predstavuje existencia CHKO BK, prítomnosť celého radu významných prírodných lokalít, susedstvo ďalších CHÚ v SR i ČR, viacero pamiatkovo hodnotných súborov, solitérne pamiatkové objekty a na viacerých miestach dochované historické štruktúry vidieckej krajiny. Všetky tieto a ďalšie parciálne hodnoty spoluvytvárajú neopakovateľný ráz bielokarpatskej krajiny. Ďalším strategickým cieľom je zastaviť depopulačné trendy vo väčšine vidieckych sídiel, zlepšiť demografickú štruktúru obyvateľov mikroregiónu a následne zastaviť proces zhoršovania demografickej štruktúry a pustnutia sídiel a vidieckej krajiny. S tým súvisí tvorba vhodných pracovných príležitostí, zvýšenie kvality soci- álnej a technickej infraštruktúry, rozšírenie možností kultúrneho, spoločenského a športového vyžitia apod., čiže celkové zvýšenie kvality života a primeraného stupňa prosperity vo väzbe na chránené a z veľkej časti i atraktívne prírodné a kultúrne hodnoty, ako aj vo väzbe na očakávané trendy (od trendov hospodárenia so surovinami, energiou a odpadmi až po trendy trávenia voľného času). Jednou zo strategických podmienok a zároveň jedným z cieľov je tiež skvalitnenie základného a stredného školstva (vrátane odborného) s prípadným zave- dením špeciálnej výchovy zameranej na trvalo udržateľný rozvoj mikroregiónu (ochrana prírody a krajiny, KHST, miestopis, remeslá, služby a i.), ako aj mimo- školskej výchovy, osvety apod. Iným strategickým cieľom je uchovanie tradície, koloritu a „ducha“ (genia loci) tohto mikroregiónu, ktorý predstavoval a čiastočne dodnes predstavuje priesečník viacerých kultúrnych, náboženských a etnických vplyvov, vďaka čomu sa tu zachovala pestrosť kultúrnych, hmotných i nehmotných prejavov. Tento cieľ bezprostredne súvisí aj s implementáciou KHST. Strategickým cieľom je tiež využitie prihraničnej polohy na rozvinutie cezhra- ničnej spolupráce vo sfére ochrany prírody, kultúry, športu, výmeny skúseností, spoločenských projektov a pod. Strategickým cieľom je chápať región ako súčasť prírodného a kultúrneho dedičstva európskeho významu a dosiahnuť, aby bol takto chápaný doma i v zahraničí. Tomu prispôsobiť i jeho prezentáciu a propagáciu, vrátane celej marketingovej politiky. V neposlednom rade medzi strategické ciele patrí účinné zapojenie pokiaľ možno všetkých obyvateľov regiónu do procesu prípravy, prijímania a realizácie rozhodnutí.

88 89 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Stratégia, odporúčania a návrhy

A napokon, strategické ciele by mali vyústiť do syntézy environmentálnej, sociálnej a ekonomickej dimenzie rozvoja v udržateľnej podobe a do celkovej renesancie mikroregiónu. Dosiahnutie kľúčového cieľa (a strategických cieľov) predpokladá skĺbenie niekoľkých, zdanlivo protirečivých, predpokladov: - Dôslednej ochrany prírodných a kultúrnych hodnôt a zároveň zvýšenie život- ného štandardu a kvality života obyvateľov mikroregiónu. - Zachovania pôvodného koloritu a zlepšenia sociálnej a technickej infraštruktúry. - Zónovania územia podľa stupňov jeho ochrany, charakteru jeho manažmen- tu, priestorovej a funkčnej diferenciácie a zároveň jeho väčšej vnútornej integrácie v zmysle posilnenia vnútorných väzieb a vzťahov, najmä medzi pohorím, podhorím a kotlinou. - Posilnenia vnútornej (aj duchovnej – pozn. aut.) integrity mikroregiónu, zdravého lokálpatriotizmu/povedomia/hrdosti miestnych obyvateľov a otvárania sa smerom navonok. - Zachovania dosiaľ prevažujúcej materiálnej skromnosti/nenáročnosti obyvateľov a zároveň rozvoja adekvátnych podnikateľských aktivít. - Zachovania atmosféry kľudu a autenticity vo väzbe na fenomén odľahlosti viacerých obcí či častí regiónu a zároveň propagácie regiónu s predpokladom jeho zvýšenej návštevnosti, prosperity a ekonomickej konkurencieschopnosti. - Všeobecného pociťovania potreby nových pracovných príležitostí, zlepšenia infraštruktúry, rekonštrukcií a i. zmien a do značnej miery pasívneho očakávania, že tieto zmeny realizuje niekto iný. - (Takmer) všeobecného uznávania rozvojových možností vidieckej turistiky, agroturistiky, ekoturistiky a ďalších foriem trvalo udržateľnej či alternatívnej turistiky s celkovo dobrými objektívnymi realizačnými predpokladmi a na druhej strane i početných limitov jej rozvoja, spočívajúcich v rovine objektívnej, ale najmä subjektívnej. - Prevažujúceho konzervativizmu na jednej strane a potreby väčšej otvorenosti a ústretovosti voči zmenám na strane druhej. - Nadviazania na tradície na jednej strane a citlivej modernizácie na strane druhej.

Pritom je potrebné zdôrazniť, že cieľom nie je potláčať jednu tendenciu na úkor druhej, ale nájsť ich vyvážený, harmonický, komplementárny vzťah. O tom, že nemusí ísť o utópiu, svedčí príklad viacerých porovnateľných mikroregiónov, napr. v alpských či škandinávskych krajinách, alebo vo Veľkej Británii či Írsku, ale aj v Slovinsku a čiastočne aj v susednej Českej republike (vrátane BR Biele Karpaty). Je to veľká výzva pre nás všetkých. Výzva hodná spoločného úsilia.

88 89 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát

90 91 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát 5. ZÁVER

Základným predpokladom úspešnej realizácie stratégie trvalo udržateľného rozvoja mikroregiónu bude nie protirečivé, ale vzájomne sa podporujúce riešenie nahromadených problémov. Rozvoj mikroregiónu by sa mal zmeniť z extenzívneho a prevažne kvantitatívneho, na cielený, adresný, primeraný, kvalitatívny, harmonický a udržateľný. Ochrana prírody, krajiny, pamiatok, historických štruktúr krajiny i krajinného rázu (genia loci) ako aj zúročenie KHST, by sa mali považovať za stimul, a nie za limitujúci faktor, obmedzujúci prosperitu mikroregiónu. Ale ako taký stimul, ktorý nebude na úkor samotného rozsahu, stupňa, účinnosti, kvality a režimu ochrany prírody a krajiny, ako aj rozumného a citlivého spravovania celého mikroregiónu. Početné zahraničné skúsenosti zo Škandinávie, USA, Veľkej Británie, niektorých alpských krajín, alebo hoci zo susednej CHKO a Biosférickej rezervácie Programu MaB UNESCO Bílé Karpaty dokazujú, že to nie je nemožné, že dôsledná ochrana prírody, krajiny, genia loci... a rast prosperity mikroregiónu sú dve strany tej istej mince. Dôsledná realizácia takéhoto rozvojového scenára nie je však záležitosť krátkodobá a v konečnom dôsledku si vyžaduje zmenu dosiaľ u nás ešte prevažujúcej industriálno-rastovej paradigmy, ktorou sa riadi veľká časť kompetentných, za postindustriálno-kvalitatívnu, s ktorou sa identifikuje stále väčšia časť odbornej i laickej verejnosti.

90 91 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Záver

Tabuľka 1 Geomorfologické členenie územia

Hustota Geomorfologický Geomorfologický Geomorfologická Rozloha riečnej siete celok podcelok časť v km2 (m.km-2)

Biele Karpaty Kobylináč 42,35 1396

Vršatské bradlá Vysoké Vršatce 23,21 1269

Podvršatská brázda 4,91 1775

Vršatské predhorie 15,73 1016

Považské podolie Bielokarpatské podhorie 20,28 1485

Ilavská kotlina 28,12 1607

Spolu/priemer 134,60 1411

Tabuľka 2 Charakteristika hlavných tokov

Tok Dĺžka hl. toku Plocha Priemerný prietok Špecifický (km) povodia pri ústí odtok (km2) (m3.s-1, odhad) l.s-1.km-2 Bolešovský potok 10,1 14,69 0,13 8,8

Košiarsky potok 10,5 19,60 0,18 9,2

Krivoklátsky potok 14,2 18,42 0,17 9,2

Podhradský potok 8,7 10,98 0,10 9,1

Tovarský potok 19,4 50,76 0,49 9,6

Tabuľka 3 Rozloha pôdnych typov

Pôdny typ Rozloha (ha) andozeme 326

kambizeme 6315

fluvizeme 2187

luvizeme 475

rendziny 4132

92 93 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Záver

Tabuľka 4 Rozloha kategórií krajinnej pokrývky podľa CORINE land cover 2000 (Údaje sa vzťahujú len na katastre obcí na pravej strane Váhu, bez Ilavy)

Kategória land cover CORINE Rozloha kód (ha) nesúvislá zástavba 112 438,0

priemysel alebo komercia 121 0,31

areály letísk 124 31,5

ťažba nerastných surovín 131 85,9

nezavlažovaná orná pôda 211 3139,9

ovocné sady a plantáže 222 232,8

lúky a pasienky 231 1650,7

prevažne poľnohosp. krajina s výrazným zastúpením prirodzenej vegetácie 243 1351,1

listnaté lesy 312 756,2

zmiešané lesy 313 1969,4

prechodné lesokroviny 324 321,3

vodné plochy 512 9,7

Tabuľka 5 Rozloha kategórií premenenej krajiny

Kategória v zmysle Príslušné kategórie v Rozloha Podiel na rozlohe Forman-Godron (modifikovaná) zmysle CORINE (ha) územia (%) Prírodná krajina 311,312,313,324,512 6519,2 48

Obhospodarovaná krajina 231,243 3001,8 22

Obrábaná krajina 211,222 3372,7 26

Sídelná a priemyselná krajina 112,121, 124,131 555,7 4

92 93 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Záver

Tabuľka 6 Zoznam CHÚ v 4. a 5. stupni ochrany

Oficiálny Názov Kategória Rozloha Rok Hlavný predmet kód CHÚ ochrany (ha) vyhlásenia ochrany 214 Biely vrch PP 4,4 1990 Flóra

226 Brezovská dolina PP 2,5 1989 Flóra

236 Červenokamenské bradlo PR 47,5 1969 Reliéf

880 Dračia studňa PP 7,58 1993 Geológia

1033 Drieňová PR 25,12 1997 Lesy

324 Krivoklátska tiesňava PP 9,70 1989 Reliéf

881 Krivoklátske lúky PP 4,33 1993 Flóra

840 Nebrová PR 53,30 1993 Flóra

417 Skalice PP 1,40 1969 Reliéf, flóra

433 Strošovský močiar PP 0,70 1989 Flóra

480 Vršatské bradlá NPR 82,39 1970 Reliéf, flóra

481 Vršatské hradné bralo NPR 12,05 1986 Reliéf, flóra

Tabuľka 7 Významné mokrade

Lokalita Plocha (m2) Kataster Významnosť Na Brodky 30 000 Červený Kameň lokálna

Časť Tovarského potoka od PD nahor 15 000 Červený Kameň regionálna

Močiare č.p. 853/1 10 000 Červený Kameň regionálna

Tabuľka 8 Hustota ciest podľa geomorfologických jednotiek

Geomorfologická jednotka Hustota ciest (m/km2)

Kobylináč 5630

Vysoké Vršatce 6600

Podvršatská brázda 6850

Vršatské predhorie 4940

Bielokarpatské podhorie 6500

Ilavská kotlina 5900

94 95 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Záver

Tabuľka 9 Prehľad prírodných krajinných typov

Základný geomorfol. Geomorfológia detail Substrát Plocha jednotky komplex (km2)

AK FR N 0,76

AK FR N 20,12

AK FR N 3,65

AK NT F 0,94

AK NT N 3,60

AK NT V 1,25

AK NT F 2,71

AE PA V 0,95

AE PA V 2,83

AE PA F 2,06

AE PA F 1,69

AE PA V 0,91

AE PV F 3,42

AE PV V 1,39

AE PV F 2,16

AE PV F 1,92

AE PV V 16,20

ED VY F 4,92

ED VY V 0,89

ED VY V 0,78

ED VY V 1,29

ED VY F 13,00

ED VY V 10,87

ED VY F 16,02

ED VY V 3,67

ED NH F 6,96

ED NH V 3,80

ED NH F 5,85

94 95 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Záver

Tabuľka 10 Vývoj počtu obyvateľov v rokoch 1880 - 2006

PRVÁ NADM. VÝMERA OBEC PÍS. POČET OBYVATEĽOV VÝŠKA (V HA) SPRÁVA 1869 1900 1950 1970 1991 2001 2006 Bohunice 1229 250 734 517 624 624 871* 719 746 766

Bolešov 1331 241 1500 852 844 1119 1480 1444 1438 1476

Borčice 1238 228 409 190 195 378 519 396 374 374

Červený 1354 361 3249 831 1098 996 1258 830 769 739 Kameň

Dulov 1259 250 553 431 551 648 1034 937 919 916

Ilava 1332 255 2430 2368 2833 3162 4596 5531 5411 5424

Kameničany 1193 235 516 331 300 498 673 460 458 468

Krivoklát 1439 330 1106 318 340 400 522 324 302 286

Mikušovce 1259 310 846 841 888 878 1136 1007 1026 1008

Pruské 1244 252 943 1160 1244 1290 1729* 2029 2089 2096

Sedmerovec 1229 240 560 267 342 429 485 402 409 413

Slavnica 1379 236 780 430 393 640 835 863 852 817

Tuchyňa 1243 265 573 491 597 638 874 751 772 801 Vršatské 1439 650 1349 393 412 401 344 291 258 254 Podhradie REGIÓN 9420 10661 12101 16356 15954 15823 15832

Poznámka: Nadmorská výška sa udáva podľa hodnoty stredu obce. Bohunice boli v r. 1974 – 1998 súčasťou obce Pruské, údaje sú udávajé osobitne pre obe v súčasnosti samostatné obce.

96 97 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Záver

Tabuľka 11 Pohyb obyvateľstva v rokoch 1971 – 1975

PÔROD- ÚMRT- PRIRODZENÝ PRISŤA- VYSŤA- MIGRAČNÉ CELKOVÝ OBEC NOSŤ NOSŤ PRÍRASTOK HOVANÍ HOVANÍ SALDO PRÍRASTOK Bohunice 19,5 9,2 10,3 1,0 9,6 -8,6 1,7 Bolešov 23,7 12,9 10,8 24,9 39,3 -14,4 -3,6 Borčice 18,1 11,2 6,9 11,9 34,3 -22,4 -15,5 Červený 17,5 12,2 5,3 11,7 33,9 -22,2 -16,9 Kameň Dulov 18,9 6,3 12,6 10,4 20,9 -10,5 2,1 Ilava 22,3 8,9 13,4 36,3 33,9 2,4 15,8 Kameničany 17,0 6,2 10,8 12,6 36,8 -24,2 -13,4 Krivoklát 16,4 5,9 10,5 7,3 32,5 -25,2 -14,7 Mikušovce 18,5 11,5 7,0 14,1 24,6 -10,5 -3,5 Pruské 19,1 11,2 7,9 3,2 15,1 -11,9 -4,0 Sedmerovec 17,0 6,2 10,8 14,9 25,9 -11,0 -0,2 Slavnica 12,2 13,2 -1,0 24,3 24,5 -0,2 -1,2 Tuchyňa 20,7 9,3 11,4 2,7 27,8 -25,1 -13,7 Vršatské 18,3 7,5 10,8 11,4 24,5 -13,1 -2,3 Podhradie

Tabuľka 12 Pohyb obyvateľstva v rokoch 2001 – 2005

PÔROD- ÚMRT- PRIRODZENÝ PRISŤA- VYSŤA- MIGRAČ- CELKOVÝ OBEC NOSŤ NOSŤ PRÍRASTOK HOVANÍ HOVANÍ NÉ SALDO PRŔASTOK Bohunice 8,9 11,0 -2,1 13,4 10,8 2,6 0,5 Bolešov 8,9 10,2 -1,3 19,4 13,2 6,2 5,0 Borčice 5,3 13,3 -8,0 22,4 10,1 12,3 4,3 Červený 7,9 15,2 -7,3 11,6 10,2 1,4 -6,0 Kameň Dulov 10,5 12,4 -1,9 13,5 12,4 1,1 -0,9 Ilava 8,0 9,9 -1,9 18,1 16,7 1,4 -0,5 Kameničany 7,3 10,8 -3,5 14,7 6,9 7,8 4,3 Krivoklát 8,1 8,8 -0,7 9,5 16,9 -7,4 -8,1 Mikušovce 9,2 11,8 -2,6 10,2 10,0 0,2 -2,4 Pruské 8,4 11,7 -3,3 19,7 17,4 2,3 -1,0 Sedmerovec 14,0 12,6 1,4 10,6 9,7 1,0 2,4 Slavnica 6,5 23,4 -16,9 21,1 14,6 6,5 -10,4 Tuchyňa 10,5 8,4 2,1 21,2 11,8 9,4 11,5 Vršatské 7,0 12,5 -5,5 16,4 14,1 2,3 -3,2 Podhradie

Poznámka: Čísla v tabuľkách11 a 12 udávajú relatívne hodnoty jednotlivých ukazovateľov. Každá hodnota je prepočítaná na 1000 obyvateľov stredného stavu v sledovanom období a v priemere na jeden rok.

96 97 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Záver

Tabuľka 13 Veková štruktúra obyvateľov v roku 1970

PREDPRODUKTÍVNI PRODUKTÍVNI POPRODUKTÍVNI OBEC CELKOM M Ž % M Ž % M Ž % Bohunice 138 127 30,4 234 218 51,9 62 92 17,7 871 Bolešov 206 182 26,2 470 395 58,4 83 144 15,3 1480 Borčice 77 75 29,3 152 127 53,8 33 55 17,0 519 Červený Kameň 180 165 27,4 375 277 51,8 102 159 20,7 1258 Dulov 200 159 34,7 278 249 51,0 64 84 14,3 1034 Ilava 565 519 30,5 1031 982 56,7 171 282 12,8 3550 Kameničany 108 106 31,8 220 161 56,6 34 44 11,6 673 Krivoklát 96 102 37,9 136 113 47,7 31 44 14,4 522 Mikušovce 169 175 30,3 312 295 53,4 71 114 16,3 1136 Pruské 253 215 27,1 468 421 51,4 133 239 21,5 1729 Sedmerovec 80 66 30,1 131 123 52,4 39 46 17,5 485 Slavnica 102 106 24,9 214 236 53,9 46 131 21,2 835 Tuchyňa 135 141 31,6 246 227 54,1 46 79 14,3 874 Vršatské Podhradie 49 46 27,6 100 71 49,7 33 45 22,7 344 Mikroregión ZBK 2358 2184 29,7 4367 3895 54,0 948 1558 16,4 15310

Poznámka: Obyvateľstvo v predproduktívnom veku tvoria obyvatelia vo veku 0 - 14 rokov. Obyvateľstvo v produktívnom veku tvoria muži vo veku 15 - 59 rokov a ženy vo veku 15 - 54 rokov. Obyvateľstvo v poproduktívnom veku tvoria muži 60-roční a starší a ženy 55-ročné a staršie.

Tabuľka 14 Veková štruktúra obyvateľov v roku 2001

PREDPRODUKTÍVNI PRODUKTÍVNI POPRODUKTÍVNI OBEC CELKOM M Ž % M Ž % M Ž % Bohunice 63 66 17,3 236 216 60,6 57 108 22,1 746 Bolešov 157 119 19,2 495 405 62,6 86 176 18,2 1438 Borčice 33 28 16,3 114 87 53,7 38 74 29,9 374 Červený Kameň 64 77 18,3 242 183 55,3 73 130 26,3 769 Dulov 84 74 17,2 319 232 60,0 76 134 22,9 919 Ilava 453 373 17,1 1832 1790 66,9 324 639 17,8 5411 Kameničany 37 46 18,1 153 122 60,0 38 62 21,8 458 Krivoklát 26 35 20,2 96 68 54,3 29 48 25,5 302 Mikušovce 105 100 20,0 351 283 61,8 65 122 18,2 1026 Pruské 197 191 18,5 674 605 61,2 139 283 20,2 2089 Sedmerovec 51 44 23,2 115 113 55,7 30 56 21,0 409 Slavnica 65 64 15,2 181 305 57,0 44 193 27,8 852 Tuchyňa 90 67 20,4 246 207 58,7 50 112 21,0 772 Vršatské Podhradie 28 25 20,5 83 69 58,9 14 39 20,5 258 Mikroregión ZBK 1453 1309 17,5 5137 4685 62,1 1063 2176 20,5 15823

98 99 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Záver

Tabuľka 15 Štruktúra obyvateľstva podľa náboženského vyznania v roku 2001

DEKLAROVANÉ NÁBOŽENSKÉ VYZNANIE OBEC RÍMSKO- EVANJELICKÉ OSTATNÉ BEZ VYZNANIA NEZISTENÉ SPOLU KATOLÍCKE Bohunice 715 4 3 9 15 746 Bolešov 1395 3 5 32 3 1438 Borčice 340 0 12 2 20 374 Červený Kameň 744 0 9 6 10 769 Dulov 892 1 1 15 10 919 Ilava 4720 63 31 426 171 5411 Kameničany 451 1 0 5 1 458 Krivoklát 287 0 1 9 5 302 Mikušovce 978 12 0 3 33 1026 Pruské 1944 16 12 77 40 2089 Sedmerovec 401 0 0 5 3 409 Slavnica 826 7 2 9 8 852 Tuchyňa 738 5 5 4 20 772 Vršatské Podhradie 255 1 0 0 2 258 Mikroregión ZBK 14686 113 81 602 341 15832

Tabuľka 16 Štruktúra obyvateľov podľa vzdelania v roku 1970

Úplné stredné Úplné stredné Vysoko- Základné Učňovské OBEC všeobecné odborné školské abs. % abs. % abs. % abs. % abs. % Bohunice 411 67,8 127 21,0 17 2,8 36 5,9 8 1,3 Bolešov 663 60,7 293 26,8 20 1,8 86 7,9 12 1,1 Borčice 242 65,9 102 27,8 3 0,8 12 3,3 0 0 Červený Kameň 668 73,2 174 19,1 9 1,0 38 4,2 5 0,5 Dulov 434 64,3 185 27,4 10 1,5 27 4 1 0,1 Ilava 1288 52,2 588 23,8 14 0,6 317 12,9 85 3,4 Kameničany 288 62,7 133 29,0 6 1,3 19 4,1 2 0,4 Krivoklát 256 79,0 61 18,8 0 0 4 1,2 0 0 Mikušovce 588 74,2 152 19,2 11 1,4 28 3,5 0 0 Pruské 756 60,0 301 23,9 40 3,2 121 9,6 27 2,1 Sedmerovec 211 62,2 106 31,3 4 1,2 13 3,8 0 0 Slavnica 413 65,9 138 22,0 11 1,8 41 6,5 5 0,8 Tuchyňa 437 73,1 90 15,1 9 1,5 42 7,0 7 1,2 Vršatské Podhradie 208 83,5 31 12,4 0 0 2 0,8 0 0 Mikroregión ZBK 6863 65,5 2481 23,7 154 1,5 786 7,5 152 1,5

Poznámka: V obciach, v ktorých súčet percent dáva výsledok nižší ako 100, sa chýbajúce percento obyvateľov starších ako 15 rokov nevyjadrilo k stupňu svojho najvyššieho dosiahnutého vzdelania.

98 99 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Záver

Tabuľka 17 Štruktúra obyvateľov podľa vzdelania v roku 2001

Stredné Úplné stredné Úplné stred- Vysoko- Základné Učňovské OBEC bez maturity všeobecné né odborné školské abs. % abs. % abs. % Abs. % abs. % abs. % Bohunice 180 30,1 224 37,5 49 8,2 24 4,0 93 15,6 22 3,7 Bolešov 274 23,6 412 35,5 153 13,2 33 2,8 207 17,8 57 4,9 Borčice 89 28,5 151 48,4 6 1,9 7 2,2 45 14,4 7 2,2 Červený Kameň 234 37,3 235 37,4 23 3,7 10 1,6 72 11,5 22 3,5 Dulov 219 28,8 245 32,2 80 10,5 31 4,1 131 17,2 42 5,5 Ilava 875 19,5 1456 32,5 357 8,0 250 5,6 998 22,3 359 8,0 Kameničany 96 25,6 154 41,0 23 6,1 15 4,0 57 15,2 17 4,5 Krivoklát 86 35,7 72 29,9 50 20,7 2 0,8 18 7,5 2 0,8 Mikušovce 223 27,2 409 49,9 9 1,1 18 2,2 85 10,4 19 2,3 Pruské 389 22,9 659 38,8 42 2,5 91 5,4 305 17,9 112 6,6 Sedmerovec 84 26,8 117 37,3 24 7,6 4 1,3 59 18,8 12 3,8 Slavnica 118 16,6 175 24,6 30 4,2 13 1,8 80 11,2 37 5,2 Tuchyňa 149 24,2 236 38,4 31 5,0 26 4,2 101 16,4 39 6,3 Vršatské Podhradie 93 45,4 78 38,0 11 5,4 2 1,0 16 7,8 2 1,0 Mikroregión ZBK 3109 24,1 4623 35,8 888 6,9 526 4,1 2267 17,5 749 5,8

Poznámka: Percentuálne zastúpenie v jednotlivých kategóriách sa udáva z počtu obyvateľov obce starších ako 15 rokov.

Tabuľka 18 Ekonomická štruktúra obyvateľov v roku 1970 PRIEMYSEL EKONO- Z TOHO POĽNOHOSP. OSTATNÉ A STAVEB- SLUŽBY MICKY ODCHÁ- OBEC A LESNÍCTVO ODVETVIA NÍCTVO AKTÍVNI DZAJÚCI abs. % abs. % abs. % abs. % POČET abs. % Bohunice 109 14,6 449 59,9 121 16,2 70 9,3 749 284 37,9 Bolešov 208 16,8 765 61,8 146 11,8 119 9,6 1238 573 46,3 Borčice 40 9,4 294 69,2 53 12,5 38 8,9 425 183 43,1 Červený Kameň 230 21,4 638 59,5 130 12,1 75 7,0 1073 384 35,8 Dulov 101 11,7 518 59,9 198 22,9 48 5,5 865 310 35,8 Ilava 238 7,7 1450 46,7 404 13,0 1011 32,6 3103 1501 48,4 Kameničany 194 31,2 336 54,1 51 8,2 40 6,4 621 295 47,5 Krivoklát 56 13,6 246 59,6 87 21,0 24 5,8 413 253 61,3 Mikušovce 78 8,5 650 70,7 102 11,1 89 9,7 919 463 50,4 Pruské 148 11,2 632 47,7 335 25,3 209 15,8 1324 465 35,1 Sedmerovec 85 20,4 263 63,2 41 9,9 27 6,5 416 197 47,3 Slavnica 138 22,3 330 53,2 62 10,0 90 14,5 620 287 46,3 Tuchyňa 113 15,4 408 55,6 132 18,0 81 11,0 734 271 36,9 Vršatské Podhradie 88 29,5 167 56,0 31 10,4 12 4,0 298 141 47,3 Mikroregión ZBK 1826 14,3 7146 55,8 1893 14,8 1933 15,1 12798 5607 43,8

100 101 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Záver

Tabuľka 19 Ekonomická štruktúra obyvateľov v roku 2001

POĽNOHOSP. PRIEMYSEL EKONO- OSTATNÉ Z TOHO OD- A A STAVEB- SLUŽBY MICKY ODVETVIA CHÁDZAJÚCI OBEC LESNÍCTVO NÍCTVO AKTÍVNI abs. % abs. % abs. % Abs. % POČET abs. % Bohunice 26 7,0 129 35,0 49 13,3 165 44,7 369 242 65,6 Bolešov 68 8,9 245 32,1 195 25,5 256 33,5 764 441 57,7 Borčice 10 5,6 58 32,8 46 26,0 63 35,6 177 116 65,5 Červený Kameň 74 22,2 110 32,9 37 11,1 113 33,8 334 157 47,0 Dulov 18 3,7 188 38,8 99 20,4 180 37,1 485 309 63,7 Ilava 90 3,1 1111 38,1 487 16,7 1227 42,1 2915 1140 39,1 Kameničany 20 8,7 86 37,6 24 10,5 99 43,2 229 145 63,3 Krivoklát 16 11,5 64 46,0 9 6,5 50 36,0 139 77 55,4 Mikušovce 37 7,0 252 47,8 47 8,9 191 36,2 527 301 57,1 Pruské 77 7,5 368 35,8 181 17,6 403 39,2 1029 570 55,4 Sedmerovec 18 9,4 81 42,2 28 14,6 65 33,9 192 139 72,4 Slavnica 34 11,9 78 27,3 28 9,8 146 51,0 286 158 55,2 Tuchyňa 28 7,7 145 39,7 48 13,2 144 39,5 365 232 63,6 Vršatské Podhradie 11 8,8 62 49,6 15 12,0 37 29,6 125 82 65,6 Mikroregión ZBK 527 6,6 2977 37,5 1299 16,4 3139 39,6 7936 4109 51,8

Tabuľka 20 Vývoj počtu trvalo obývaných domov v rokoch 1880 - 2006

OBEC 1880 1900 1930 1950 1970 1991 2001 Bohunice 87 125 136 138 198 193* 200 Bolešov 108 114 164 224 301 344 335 Borčice 21 25 47 72 111 114 106 Červený Kameň 136 162 218 251 296 255 235 Dulov 72 76 115 133 197 236 235 Ilava 213 211 318 482 698 787 814 Kameničany 44 54 72 98 137 129 126 Krivoklát 50 43 68 88 102 92 85 Mikušovce 131 146 183 195 251 263 250 Pruské 157 167 260 263 314 432* 425 Sedmerovec 40 58 62 84 105 107 104 Slavnica 64 65 82 122 161 155 157 Tuchyňa 83 102 119 135 186 200 193 Vršatské Podhradie 67 84 92 89 69 66 56 Mikroregión ZBK 1273 1432 1936 2374 3126 3373 3321 Poznámka: Bohunice boli v r. 1974 – 1998 súčasťou obce Pruské, údaje sú udávané osobitne pre obe v súčasnosti samostatné obce.

100 101 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Záver

Tabuľka 21 Veková štruktúra bytového fondu v roku 2001 Byty do 1900- r. 1899 a 1920-1945 1946-1970 1971-1990 1991-2001 SPOLU OBEC 1919 nezistené abs. % abs. % abs. % abs. % abs. % abs. % abs. Bohunice 13 6,5 5 2,5 19 9,5 96 48,0 51 25,5 16 8,0 200 Bolešov 7 1,7 12 2,9 33 8,0 167 40,5 167 40,5 26 6,3 412 Borčice 1 0,9 0 0 17 14,8 59 51,3 29 25,2 9 7,8 115 Červený Kameň 12 4,7 8 3,1 41 15,9 102 39,5 87 33,7 8 3,1 258 Dulov 4 1,6 4 1,6 20 7,8 127 49,8 83 32,5 17 6,7 255 Ilava 42 2,5 20 1,2 123 7,2 672 39,3 792 46,3 60 3,5 1709 Kameničany 6 4,5 1 0,7 15 11,2 60 44,8 42 31,3 10 7,5 134 Krivoklát 10 11,8 2 2,4 14 16,5 39 45,8 14 16,5 6 7,1 85 Mikušovce 32 12,0 7 2,6 15 5,6 91 34,2 105 39,5 16 6,0 266 Pruské 29 5,1 13 2,3 44 7,7 184 32,4 262 46,1 36 6,3 568 Sedmerovec 5 4,6 1 0,9 6 5,5 52 47,7 30 27,5 15 13,8 109 Slavnica 11 6,3 1 0,6 17 9,7 75 42,9 42 24,0 29 16,6 175 Tuchyňa 8 3,9 3 1,4 16 7,7 90 43,5 77 37,2 13 6,3 207 Vršatské Podhradie 2 3,1 0 0 4 6,2 38 58,5 21 32,3 0 0 65 Mikroregión ZBK 182 4,0 77 1,7 384 8,4 1852 40,6 1802 39,5 261 5,7 4558

Tabuľka 22 Byty podľa druhov domov 1970 – PODIEL BYTOV V % 2001 – PODIEL BYTOV V % OBEC v rodinných v bytových v ostatných v rodinných v bytových v ostatných domoch domoch budovách domoch domoch budovách Bohunice 100,0 0 0 100,0 0 0 Bolešov 91,9 6,9 1,2 86,0 13,8 0,2 Borčice 93,6 6,4 0 98,5 0 1,5 Červený Kameň 97,8 0 2,2 96,0 3,4 0,6 Dulov 98,6 0 1,4 95,0 5,0 0 Ilava 53,6 40,9 5,5 45,6 53,0 1,4 Kameničany 99,3 0 0,7 99,4 0 0,6 Krivoklát 100,0 0 0 100,0 0 0 Mikušovce 98,0 0 1,9 96,3 3,4 0 Pruské 81,9 15,7 2,4 75,3 22,7 1,9 Sedmerovec 98,1 0 1,9 97,6 0 2,4 Slavnica 96,9 0 3,0 92,2 7,4 0,4 Tuchyňa 99,5 0 0,5 96,1 3,5 0,4 Vršatské Podhradie 97,4 0 2,6 100,0 0 0 Mikroregión ZBK 84,3 13,2 2,5 75,5 23,4 1,2

102 103 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Záver

Tabuľka 23 Bytový fond – trvalo obývané byty podľa kategórie v roku 2001

OBEC KATEGÓRIA BYTU I. II. III. IV. Bohunice 121 31 3 45 Bolešov 315 41 8 48 Borčice 87 10 5 13 Červený Kameň 146 28 12 72 Dulov 188 30 4 33 Ilava 1444 183 22 60 Kameničany 99 19 3 13 Krivoklát 25 21 4 35 Mikušovce 146 44 19 57 Pruské 406 80 11 71 Sedmerovec 75 15 5 14 Slavnica 116 24 12 23 Tuchyňa 153 27 8 19 Vršatské Podhradie 37 10 4 14 Mikroregión ZBK 3358 563 120 517

Tabuľka 24 Štruktúra trvalo obývaných bytov podľa spôsobu vykurovania v roku 2001

POČET BYTOV OBEC ústredné kúre- ústredné kúre- kachle na elektr. Plynové iné nie diaľkové nie lokálne pevné palivo kachle kachle Bohunice 0 139 14 0 2 45 Bolešov 4 289 30 1 5 83 Borčice 0 92 2 0 9 12 Červený Kameň 0 148 44 1 16 49 Dulov 0 193 6 2 19 35 Ilava 601 657 34 1 38 378 Kameničany 0 89 5 0 4 36 Krivoklát 0 43 34 0 0 8 Mikušovce 0 141 34 2 15 74 Pruské 4 337 44 1 45 137 Sedmerovec 1 80 0 7 0 21 Slavnica 0 111 0 15 0 49 Tuchyňa 0 152 1 7 1 46 Vršatské Podhradie 0 42 3 0 1 19 Mikroregión ZBK 610 2513 251 37 155 992

102 103 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Záver

Tabuľka 25 Veľkosť a zaľudnenosť bytov

1970 – PRIEMERNÝ POČET 2001 – PRIEMERNÝ POČET OBEC m2 obytnej plochy m2 obytnej plochy m2 obytnej plochy m2 obytnej plochy na 1 byt na 1 osobu na 1 byt na 1 osobu Bohunice 33,7 7,9 57,0 15,4 Bolešov 37,0 8,3 62,3 18,2 Borčice 37,1 8,8 62,0 19,2 Červený Kameň 25,5 6,3 43,6 14,9 Dulov 35,7 7,2 60,2 17,2 Ilava 39,1 10,3 63.6 19.1 Kameničany 34,0 6.9 58.9 17.2 Krivoklát 40,2 8,0 48,6 13,7 Mikušovce 25,6 5,7 52.9 13.8 Pruské 39,8 9,7 62,1 17,2 Sedmerovec 35,2 7,7 59,8 15,8 Slavnica 34,9 7,7 60,9 18,0 Tuchyňa 36,4 7,8 65,8 17,7 Vršatské Podhradie 32,0 6,6 49,2 12,4

Tabuľka 26 Životné podmienky obyvateľstva (podľa A. Micháleka)

obec Počet obyv -Sčítanie Počet obyv. k Index chudoby 2001 31.12.2006 Bohunice 746 766 21,1-26,0 Bolešov 1 438 1 494 21,1-26,0 Borčice 374 379 21,1-26,0 Červený Kameň 769 742 21,1-26,0 Dulov 919 921 21,1-26,0 Ilava 5 411 5 443 10,2-20,0 Kameničany 458 473 21,1-26,0 Krivoklát 302 283 26,1-32,0 Mikušovce 1 026 1 011 26,1-32,0 Pruské 2 089 2 091 21,1-26,0 Sedmerovec 409 425 10,2-20,0 Slávnica 852 828 10,2-20,0 Tuchyňa 772 804 21,1-26,0 Vršatské Podhradie 258 249 26,1-32,0

Poznámky: 10,2-20,0 bohatšie obce++ Index chudby na základe indikátorov: 21,1-26,0 bohatšie obce+ nezamestnanosť, základné vzdelanie, , 26,1-32,0 obce prechodného typu viacdetné domácnosti, neúplná domáctnosť, preplnenost bytu, nevybavenosť kúpelňou Slovensko – priemer 28,6

104 105 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Záver

Tabuľka 27 Environmentálna infraštruktúra - vybavenie trvale obývaných bytov

obec Bohunice Bolešov Borčice Červený Kameň Dulov Ilava Kameničany Krivoklát Mikušovce Byty s plynom zo siete 0,53 0,83 0,95 0,58 0,91 0,94 0,87 0,00 0,73 Byty s vodovodom v byte 0,82 0,92 0,96 0,79 0,91 0,98 0,93 0,62 0,84 Byty s vodovodom mimo bytu 0,00 0,01 0,01 0,02 0,00 0,00 0,01 0,01 0,03 Byty bez vodovodu 0,12 0,06 0,02 0,18 0,07 0,00 0,01 0,36 0,08 Nezistené 0,07 0,01 0,02 0,02 0,01 0,02 0,04 0,00 0,06 Byty s kanalizáciou – prípojka 0,00 0,03 0,00 0,01 0,05 0,81 0,00! 0,00! 0,00 na kanalizačnú sieť Byty s kanalizáciou - septik 0,79 0,86 0,83 0,79 0,85 0,16 0,90 0,41 0,77 (žumpa) Byty so splachovacím zácho- 0,69 0,86 0,83 0,66 0,84 0,95 0,85 0,32 0,68 dom Byty s kúpeľňou alebo sprcho- 0,79 0,90 0,90 0,74 0,89 0,97 0,90 0,59 0,79 vacím kútom

Tabuľka 28 Vybavenie domácností

Obec Bohunice Bolešov Borčice Kameň Červený Dulov Ilava Kameničany Krivoklát Mikušovce Samostatná chladnička 0,63 0,58 0,72 0,60 0,64 0,62 0,69 0,58 0,58 Chladnička s mrazničkou 0,33 0,46 0,32 0,33 0,41 0,41 0,37 0,29 0,36 Samostatná mraznička 0,34 0,39 0,37 0,27 0,52 0,30 0,47 0,32 0,33 Automatická práčka 0,35 0,50 0,50 0,35 0,56 0,65 0,58 0,24 0,49 Farebný televízor 0,70 0,84 0,81 0,73 0,83 0,86 0,84 0,65 0,78 Telefón v byte 0,62 0,73 0,66 0,54 0,67 0,72 0,81 0,51 0,53 Mobilný telefón 0,10 0,14 0,13 0,07 0,17 0,18 0,13 0,04 0,13 Rekreačná chata, domček, chalupa 0,01 0,02 0,01 0,02 0,02 0,10 0,01 0,00 0,01 Osobný automobil 0,34 0,34 0,31 0,26 0,35 0,36 0,38 0,31 0,29 Osobný počítač 0,02 0,08 0,03 0,04 0,08 0,09 0,08 0,00 0,07 Osobný počítač s internetom 0,01 0,02 0,02 0,02 0,04 0,02 0,04 0,00 0,01

104 105 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Záver

Tabuľka 29 Využitie zeme v MR Biele Karpaty Celá Orná Ovocné PP Lesná Vodné Zastav. Ostatné KU Záhrady TTP výmera pôda sady spolu pôda plochy plochy plochy Bohunice 4,7 8,9 7,1 38,0 6,0 8,4 0,9 2,7 6,3 3,5 Bolešov 9,9 12,8 9,3 0,0 7,4 9,6 10,5 14,6 9,0 7,4 Borčice 2,7 5,1 3,0 0,0 3,9 4,2 0,6 5,4 3,1 6,3 Červený 21,6 0,8 7,3 0,0 20,8 10,8 34,0 15,7 9,1 26,4 Kameň Dulov 3,7 9,5 7,5 0,2 2,5 5,7 1,2 14,8 5,5 1,4 Ilava 10,9 9,4 18,2 9,4 6,4 8,3 12,2 27,8 22,7 5,9 Kameničany 3,4 5,3 2,2 0,0 5,2 4,9 1,7 2,6 4,2 3,6 Krivoklát 7,1 0,3 3,6 0,0 7,1 3,7 11,2 0,4 4,3 6,7 Mikušovce 5,6 4,8 5,3 0,2 11,8 8,1 2,8 2,5 5,2 9,3 Pruské 8,6 17,2 19,0 46,2 6,4 12,9 3,6 3,7 13,0 10,1 Sedmerovec 4,0 11,2 4,3 0,0 1,7 5,9 2,2 3,2 3,7 2,2 Slavnica 5,2 10,1 6,2 0,8 3,5 6,4 4,2 1,9 5,0 4,5 Tuchyňa 3,7 4,6 5,8 5,1 3,7 4,2 2,9 3,0 5,3 4,0 Vršatské 8,9 0,3 1,2 0,0 13,8 6,9 11,9 1,6 3,6 8,8 Podhradie SPOLU MR 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0

Prameň: ÚHDP, 2003, Bratislava

Mapa 1 – Typy prírodnej krajiny

106 107 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Záver

Mapa 2

106 107 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Literatúra

108 109 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Literatúra

LITERATÚRA

Atlas SSR. SAV, Slovenská akadémia vied, Bratislava 1980. Atlas krajiny SR. MŽP SR Bratislava, Esprit s.r.o. Banská Štiavnica, 2002. Encyklopédia miest a obcí Slovenska. Ps-Line, s.r.o., Lučenec, 2005, s.960. FORMAN, R. T.T., GODRON, M. (1993). Krajinní ekologie; Academia, Praha. HUBA, M., IRA, V. (2000). Stratégia trvalo udržateľného rozvoja vo vybraných regiónoch. STUŽ/SR, Bratislava, s. 192. IRA, V. (2006). Kvalita bývania – okresy, 1:2 000 000. In Atlas obyvateľstva Slovenska. Bratislava, Univerzita Komenského, Prírodovedecká fakulta, s. 154 - 155. IRA, V., MICHÁLEK, A., PODOLÁK, P. (2005). Kvalita života a jej regionálna diferenciácia v Slovenskej republike. Životné prostredie, 39, 290-294. IRA, V., MICHÁLEK, A., PODOLÁK, P., (2006). Kvalita života, 1:1 000 000. In Atlas obyvateľstva Slovenska. Bratislava, Univerzita Komenského, Prírodovedecká fakulta, s. 154 – 155. IZAKOVIČOVÁ, Z. (2002). Zaťaženie územia stresovými faktormi, 1:1 000 000. In Atlas krajiny Slovenskej republiky 1. vyd. Bratislava, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Banská Bystrica, Slovenská agentúra životného prostredia, s. 301. JOHNSTON R.J., GREGORY, D., SMITH, D.M., eds. (1994). The dictionary of human geography. Blackwell, Oxford. KUČA, P., MÁJSKY, J., KOPEČEK, F., JONGEPIEROVÁ., I., zost. (1992): Biele Bílé Karpaty – Chránená krajinná oblasť. Ekológia, Bratislava, s.380. MAZÚR, E. (1992). Typy reliéfu. Mapa 1: 500 000. Geografický ústav SAV, Bratislava. LIŠKA, M. (2002). Klasifikácia ekologickej stability, 1:1 000 000. In Atlas krajiny Slovenskej republiky 1. vyd. Bratislava, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Banská Bystrica, Slovenská agentúra životného prostredia, s. 344. MARANS R. W., (2003). Understanding environmental quality through quality of life studies: the 2001 DAS and its use of subjective and objective indicators, Landscape and Urban Planning, 65, 73–83. MASSAM, B. H. (2002). Quality of life: public planning and private living, Progress in Planing, 58, 141-227. MEDERLY P., NOVÁČEK J., TOPERCER J. (2002). How to Measure Progress

108 109 Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát Literatúra

Towards Sustainability – The Sustainable Development Index. Future research Quarterly, 18, 5-24. MLÁDEK, J., KUSENDOVÁ, D., MARENČÁKOVÁ, J., PODOLÁK, P., VAŇO, B., eds. (2006). Demogeografická analýza Slovenska. Univerzita Komenského, Bratislava, 222 s. MICHÁLEK, A.(2006). Životné podmienky obyvateľstva – obce. Mapa 1: 1 000 000. In Atlas obyvateľstva Slovenska. Bratislava, Univerzita Komenského, Prírodovedecká fakulta, s.150-151. MICHNIAK, D. (2006). Zázemia vybraných centier dochádzky do zamestnania v roku 2001. Mapa 1: 1 000 000. In Atlas obyvateľstva Slovenska. Bratislava, Univerzita Komenského, Prírodovedecká fakulta, s.78. PACIONE M. (2003). Urban environmental quality and human wellbeing—a social geographical perspective, Landscape and Urban Planning, 65, 19–30. POTŮČEK, M. et al. (2002). Průvodce krajinou priorit pro Českou republiku. Centrum pro sociální a ekonomické strategie Univerzita Karlova v Praze, Fakulta sociálních věd, Praha (CESES FSV UK) 686 s. Retrospektívní lexikón obcí ČSSR 1985-1970. Federální statistický úřad, Praha, 1978, s.1184. Štatistický lexikón obcí ČSSR 1974. Federální statistický úřad, Praha, 1976, s.860. Štatistický lexikón obcí Slovenskej republiky 1992. Štatistický úrad SR, Bratislava, 1994, s.279. Štatistický lexikón obcí Slovenskej republiky 2002. Štatistický úrad SR, Bratislava, 2003, s.342. Štatistický úrad SR, (2003). Výsledky sčítania obyvateľov, domov a bytov 2001 (CD ROM), Bratislava. TANÚ, inv.č. 217 (Dotazníková akcia MS z roku 1942). TANÚ, inv.č. 560 (Rybárstvo). VAN KAMP, I., LEIDELMEIJER, K., MMARSMAN, G., DE HOLLANDER, A. (2003). Urban environmental quality and human well-being Towards a conceptual framework and demarcation of concepts; a literature study, Landscape and Urban Planning, 65, 5–18. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I. - III. Veda, Bratislava, 1977-1978. Vodohospodárska mapa SR. Mapa 1: 50 000, listy 25-43, 35-21.. . úGKK SR, VÚVH Bratislava, 2001.

110 111