HES-COMGEO spol. s r.o. FARMA SLNIEČKO Kostiviarska cesta 4 974 01 Banská Bystrica – Lehota pod Vtáčnikom (+421)-48-4285 153 e-mail: [email protected]
POĽNO VTÁČIK, a.s. Hájska 927/20 972 42 Lehota pod Vtáčnikom podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
V Banskej Bystrici, máj 2018
1 Obsah I. Základné údaje o navrhovateľovi ...... 5 I.1. Názov ...... 5 I.2. Identifikačné číslo...... 5 I.3. Sídlo ...... 5 I.4. Oprávnený zástupca obstarávateľa...... 5 I.5. Kontaktná osoba ...... 5 II. Základné údaje o navrhovanej činnosti ...... 5 II.1. Názov ...... 5 II.2. Účel ...... 5 II.3. Užívateľ ...... 6 II.4. Charakter navrhovanej činnosti ...... 6 II.5. Umiestnenie navrhovanej činnosti ...... 6 II.6. Prehľadná situácia umiestnenia navrhovanej činnosti ...... 7 II.7. Termín začatia a skončenia výstavby a prevádzky navrhovanej činnosti ...... 8 II.8. Stručný opis technického a technologického riešenia ...... 8 II.9. Zdôvodnenie potreby navrhovanej činnosti v danej lokalite ...... 18 II.10. Celkové náklady (orientačné) ...... 18 II.11. Dotknutá obec ...... 18 II.12. Dotknutý samosprávny kraj ...... 18 II.13. Dotknuté orgány ...... 18 II.14. Povoľujúci orgán ...... 18 II.15. Rezortný orgán...... 18 II.16. Druh požadovaného povolenia navrhovanej činnosti podľa osobitných predpisov ...... 19 II.17. Vyjadrenie o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti presahujúcich štátne hranice...... 19 III. Základné informácie o súčasnom stave životného prostredia dotknutého územia ...... 19 III.1. Charakteristika prírodného prostredia vrátane chránených území ...... 19 Geomorfologické pomery ...... 19 Horninové prostredie ...... 19 Pôdne pomery ...... 20 Klimatické pomery ...... 20 Ovzdušie ...... 22 Vodné pomery ...... 24 Fauna, flóra, biotopy ...... 30 III.2. Krajina, krajinný obraz, stabilita, ochrana, scenéria ...... 32
2 III.3. Obyvateľstvo, jeho aktivity, infraštruktúra, kultúrnohistorické hodnoty územia ...... 34 III.4. Súčasný stav kvality životného prostredia vrátane zdravia ...... 37 IV. Základné údaje o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane zdravia a o možnostiach opatrení na ich zmiernenie ...... 40 IV.1. Požiadavky na vstupy ...... 40 IV.2. Údaje o výstupoch ...... 47 IV.3. Údaje o predpokladaných priamych a nepriamych vplyvoch na životné prostredie ...... 53 Vplyvy na geomorfologické pomery ...... 53 Vplyvy na horninové prostredie ...... 53 Vplyvy na pôdne pomery ...... 54 Vplyvy na klimatické pomery ...... 54 Vplyvy na ovzdušie ...... 55 Vplyvy na vodné pomery ...... 56 Vplyvy na faunu, flóru a biotopy ...... 57 Vplyvy na krajinu ...... 58 Vplyvy na obyvateľstvo a urbánny komplex ...... 59 IV.4. Hodnotenie zdravotných rizík...... 59 IV.5. Údaje o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti na chránené územia ...... 60 IV.6. Posúdenie očakávaných vplyvov z hľadiska ich významnosti a časového priebehu pôsobenia ...... 60 IV.7. Predpokladané vplyvy presahujúce štátne hranice ...... 62 IV.8. Vyvolané súvislosti, ktoré môžu spôsobiť vplyvy s prihliadnutím na súčasný stav životného prostredia v dotknutom území ...... 63 IV.9. Ďalšie možné riziká spojené s realizáciou navrhovanej činnosti ...... 63 IV.10. Opatrenia na zmiernenie nepriaznivých vplyvov jednotlivých variantov navrhovanej činnosti na životné prostredie...... 63 IV.11. Posúdenie očakávaného vývoja územia, ak by sa navrhovaná činnosť nerealizovala...... 64 IV.12. Posúdenie súladu navrhovanej činnosti s platnou územnoplánovacou dokumentáciou a ďalšími relevantnými strategickými dokumentmi ...... 64 IV.13. Ďalší postup hodnotenia vplyvov s uvedením najzávažnejších okruhov problémov ...... 64 V. Porovnanie variantov navrhovanej činnosti a návrh optimálneho variantu ...... 64 V.1. Tvorba súboru kritérií a určenie ich dôležitosti na výber optimálneho variantu ...... 64 V.2. Výber optimálneho variantu alebo stanovenie poradia vhodnosti pre posudzované varianty ...... 65 V.3. Zdôvodnenie návrhu optimálneho variantu ...... 66 VI. Mapová a iná obrazová dokumentácia ...... 66 VII. Doplňujúce informácie k zámeru ...... 66
3 VII.1. Zoznam textovej a grafickej dokumentácie, ktorá sa vypracovala pre zámer, a zoznam hlavných použitých materiálov ...... 66 VII.2. Zoznam vyjadrení a stanovísk vyžiadaných k navrhovanej činnosti pred vypracovaním zámeru ... 67 VII.3. Ďalšie doplňujúce informácie o doterajšom postupe prípravy navrhovanej činnosti a posudzovaní jej predpokladaných vplyvov na životné prostredie ...... 68 VIII. Miesto a dátum vypracovania zámeru ...... 69 IX. Potvrdenie správnosti údajov ...... 69 IX.1. Spracovatelia zámeru ...... 69 IX.2. Potvrdenie správnosti údajov podpisom (pečiatkou) spracovateľa zámeru a podpisom (pečiatkou) oprávneného zástupcu navrhovateľa ...... 69
Zoznam najčastejšie použitých skratiek. BPEJ – bonitovaná pôdno-ekologická jednotka CO – oxid uhoľnatý k.ú. – katastrálne územie NA – nákladné autá NEL – nepolárne extrahovateľné látky (ropné látky) NOx – oxidy dusíka NP – nadzemné podlažie OA – osobné autá p.č. – parcelné číslo PM10 – frakcia tuhých znečisťujúcich látok s priemerom < 10 µm SO – stavebný objekt SO2 – oxid siričitý SODB – sčítanie obyvateľov, domov a bytov TZL – tuhé znečisťujúce látky ÚPN – územný plán Z, S, V, J – svetové strany západ, sever, východ, juh a ich kombinácie
4
I. Základné údaje o navrhovateľovi
I.1. Názov
POĽNO VTÁČNIK, a.s.
I.2. Identifikačné číslo
IČO 36295876
I.3. Sídlo
Hájska 927/20, 972 42 Lehota pod Vtáčnikom
I.4. Oprávnený zástupca obstarávateľa
Ing. Daniel Frauenschuh – predseda predstavenstva
I.5. Kontaktná osoba
Andrea Čižnárová, Hájska 927/20, 972 42 Lehota pod Vtáčnikom, [email protected], tel. 0905 205 979
II. Základné údaje o navrhovanej činnosti
II.1. Názov
FARMA SLNIEČKO – Lehota pod Vtáčnikom
II.2. Účel
Chov hovädzieho dobytka a výroba mlieka
5
II.3. Užívateľ
POĽNO VTÁČNIK, a.s., Hájska 927/20, 972 42 Lehota pod Vtáčnikom
II.4. Charakter navrhovanej činnosti
Nová činnosť - výstavba súboru objektov slúžiacich na chov hovädzieho dobytka a na výrobu mlieka. Navrhované objekty budú stáť na mieste pozemku využívaného dosiaľ na rastlinnú výrobu. Výstavbou vznikne poľnohospodársky areál v extraviláne obce Lehota pod Vtáčnikom. Predpokladaný počet kusov dobytka je 2 500 ks.
Podľa prílohy č.8 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov spadá navrhovaná činnosť do kapitoly č.11 Poľnohospodárska a lesná výroba, položky č.1 Zariadenia na intenzívnu živočíšnu výrobu vrátane depónií vedľajších produktov, písm. a) hospodárskych zvierat časti B (zisťovacie konanie) od 100 VDJ. (Pozn.: VDJ = veľká dobytčia jednotka, od 500 kg živej hmotnosti)
Navrhovaná činnosť je predmetom zisťovacieho konania podľa § 18, ods. 2, písm. b).
II.5. Umiestnenie navrhovanej činnosti
Kraj: Trenčiansky kraj Okres: Prievidza Obec: Lehota pod Vtáčnikom Katastrálne územie: Lehota pod Vtáčnikom Miestny názov: Háj Parcelné číslo KN-C: 2166, 2154/2, 2154/1 Parcelné číslo KN-E: 4-405/31, 4-390/5, 4-394/9, 4-405/33, 4-390/3, 4-394/1, 4-405/34, 4-405/35, 4- 390/2, 4-390/101, 4-389/144, 4-389/43, 4-389/42, 4-391/44, 4-405/37, 4-405/38, 4- 405/36 Číslo mapového listu: 35-24 (M 1:50 000) Mapový list WSG: M-34-110-Cc
6 II.6. Prehľadná situácia umiestnenia navrhovanej činnosti
Obr.1: Katastrálne územie obce Lehota pod Vtáčnikom – prehľadná situácia
7 II.7. Termín začatia a skončenia výstavby a prevádzky navrhovanej činnosti
Výstavba: 2018 – 2021 Prevádzka: od roku 2021 Uvažuje sa s postupným uvádzaním stavby do užívania.
II.8. Stručný opis technického a technologického riešenia
Pre investičný zámer je vypracovaný projekt pre územné rozhodnutie (Mečiar,I., Hajster,Š., 01/2018).
Výstavba areálu bude pozostávať z - výstavby objektov hál pre chov kráv a výrobu mlieka podľa platných STN, - vybudovania komunikácií a spevnených plôch v rámci areálu, - vybudovania inžinierskych sietí a prípojok k objektom: elektrická prípojka, vodovodná prípojka z vlastného zdroja (vŕtané studne), kanalizácia s ukončením v žumpe na pozemku investora.
Účelom je výstavba súboru agrárnych objektov. Navrhované objekty majú šikmú strechu. Krytina strechy je navrhnutá ako krytina z prefabrikovaných sendvičových panelov. Nosnú konštrukciu strechy tvorí oceľová montovaná konštrukcia. Objekty budú ako celok slúžiť na chov hovädzieho dobytka a výrobu mlieka. Predpokladaný počet kusov dobytka je 2 500 ks. Areál o rozmeroch cca 470 x 187 m je prístupný z juhozápadnej strany.
Členenie stavby na stavebné objekty: SO 1.1 Dojacie stredisko s maštaľou SO 1.1.1 Architektonicko-stavebná časť SO 1.1.2 Statika SO 1.1.3 Zdravotechnika SO 1.1.4 Elektroinštalácia + bleskozvod SO 1.1.5 Protipožiarne zabezpečenie stavby SO 1.1.6 Vykurovanie SO 1.2 Maštaľ SO 1.2.1 Architektonicko-stavebná časť SO 1.2.2 Statika SO 1.2.3 Zdravotechnika SO 1.2.4 Elektroinštalácia + bleskozvod SO 1.2.5 Protipožiarne zabezpečenie stavby SO 1.3 Maštaľ SO 1.2.1 Architektonicko-stavebná časť SO 1.2.2 Statika SO 1.2.3 Zdravotechnika SO 1.2.4 Elektroinštalácia + bleskozvod SO 1.2.5 Protipožiarne zabezpečenie stavby SO 1.4 Centrum pre spracovanie a predaj SO 1.4.1 Architektonicko-stavebná časť SO 1.4.2 Statika SO 1.4.3 Zdravotechnika SO 1.4.4 Elektroinštalácia + bleskozvod
8 SO 1.4.5 Protipožiarne zabezpečenie stavby SO 1.1.6 Vykurovanie SO 1.5 Sklad SO 1.5.1 Architektonicko-stavebná časť SO 1.5.2 Statika SO 1.5.3 Zdravotechnika SO 1.5.4 Elektroinštalácia + bleskozvod SO 1.5.5 Protipožiarne zabezpečenie stavby SO 1.6 Senážne jamy SO 1.6.1 Architektonicko-stavebná časť SO 1.6.2 Statika SO 1.6.3 Zdravotechnika SO 1.6.4 Protipožiarne zabezpečenie stavby SO 1.7 Separátor SO 1.7.1 Architektonicko-stavebná časť SO 1.7.2 Statika SO 1.7.3 Zdravotechnika SO 1.7.4 Elektroinštalácia + bleskozvod SO 1.7.5 Protipožiarne zabezpečenie stavby SO 1.8 Flexobazény SO 1.8.1 Architektonicko-stavebná časť SO 1.9 Komunikácia a parkovacie plochy SO 1.10 Kanalizácia, Žumpa SO 1.11 Vodný vrt, vodovod SO 1.12 NN elektrická prípojka a napojenie na distribučnú sieť vysokého napätia
Tab.1: Plošné bilancie SO 1.1 Dojace stredisko s maštaľou 25,7 m x 30 m + 185,85 m x 47,65 m 9 626,75 m2 SO 1.2 Maštaľ 39,5 m x 210,9 m 8 320,54 m2 SO 1.3 Maštaľ 39,5 m x 210,9 m 8 320,54 m2 SO 1.4 Centrum pre spracovanie a predaj 30 m x 12,36 m 370,80 m2 SO 1.5 Sklad 50,85 m x 25,35 m 1 289,05 m2 SO 1.6 Senážne jamy 100 m x 60 m 6 000 m2 SO 1.7 Separátor 7,4 m x 6,45 m 45,36 m2 SO 1.8 Flexobazény d = 38,77 m x 3 ks 3 539,83 m2 počet parkovacích miest 14 ks, z toho 2 pre imobilných SO 1.9 Komunikácia a parkovacie plochy odstavno-manipulačná plocha 16 496,00 m2
Celková plocha areálu je približne 81 017 m2, z toho plochy zastavané 37 512,87 m2 (SO 1.1 až SO 1.8) ... 46% plochy spevnené 16 496,00 m2 (SO 1.9) ... 20% plochy zelené 29 561,04 m2 ... 34%
9 SO 1.1 Dojacie stredisko s maštaľou
Dojacie stredisko je riešené ako montovaná oceľová stavba so systémovým opláštením. Rozdelená bude do funkčných častí a to: automatické dojenie dobytka, príprava dobytka, technologická sekcia, priestor pre zootechnikov, priestor pre personál, administratívne priestory, skladové priestory a ustajňovacie priestory pre 786 ks hovädzieho dobytka. Budova bude obdĺžnikového pôdorysu so sedlovou strechou.
Dojacie stredisko je navrhnuté ako dvojpodlažná stavba so samostatnými vstupmi na 1.NP, ku konkrétnej prevádzke. Dispozičné riešenie: 1.NP: technológia dojárne, chemický sklad, sklad/upratovačka, šatňa muži, sprchy muži, šatňa muži, WC, dojáreň, sklad VET (veterinár), WC, chodba, šatňa muži – zoo (zootechnici), šatňa ženy – zoo, sprchy muži - zoo, sprchy ženy - zoo, šatňa muži - zoo, šatňa ženy - zoo, VET, čakáreň, maštaľ; 2.NP: sklad na nádrž, konferenčná miestnosť, chodba, šatňa ženy, sprchy ženy, vešiaky, WC ženy, chodba, kuchynka, chodba, kancelária.
Základové konštrukcie sú navrhnuté ako monolitické základové pätky pod nosnú oceľovú konštrukciu z armovaného betónu. Podklad bude z betónu hrúbky 200 mm s vystužením sieťovinou a založením na zhutnenej vrstve štrku. Nosný systém bude vytvorený z oceľovej montovanej rámovej konštrukcie spájaním stĺpov a nosníkov previazaných strešnými väznicami. Obvodový plášť je tvorený sendvičovými panelmi BALEXTHERM-MW-W-PLUS hrúbky 180 mm. Deliace priečky budú tvorené z montovanej rámovej konštrukcie z profilov z pozinkovaného plechu, na povrchovú úpravu stien bude použitý sadrokartón ošetrený náterom. Prípadné novovytvorené okenné či naddverné preklady v navrhovanom objekte budú tvorené oceľovými nosnými prekladmi prislúchajúcimi k šírke otvoru. Novovytvorené stropy budú tvorené spriahnutou plechovo-betónovou doskou. Schodiská prepájajúce 1.NP a 2.NP a schodisko vyrovnávajúce čakáreň a dojáreň, budú tvorené oceľovou konštrukciou. Prestrešenie objektu je riešené šikmou sedlovou strechou. Krytinu strechy budú tvoriť sendvičové panely RUUKKI SP2C-XPIR hrúbky 170-210 mm. Vnútorné úpravy povrchov stien a stropov sú uvažované nátermi (maľba) farbou na sadrokartón – 3 vrstvy vybraného farebného odtieňa. Vonkajšie povrchové úpravy budú nástrekom farbou SP POLYESTER v odtieňoch zelenej (jedľovej RAL6200). Podľa umiestnenia v objekte a jednotlivých účelov miestností bude použitá nášľapná vrstva konkrétnej podlahy. V objekte budú vyhotovené hydroizolácie, tepelné a zvukové izolácie ako súčasť skladby podlahových, stropných, strešných a stenových konštrukcií stavby objektu. Na zateplenie strešnej konštrukcie sa použije krytina systémových panelov RUUKKI SP2C-XPIR hr.170- 210 mm. Výplne exteriérových otvorov budú tvoriť hliníkové okná a dvere s izolačným trojsklom, hliníkové sekciové brány budú zateplené polyuretánovou penou. Interiérové dvere budú drevené v drevenej (oceľovej) zárubni. Klampiarske prvky budú z pozinkovaného plechu s farebným nástrekom.
Požiadavky na vykurovanie a prípravu teplej vody má dojacie stredisko a administratíva. Bilancie tepelných strát sú pre administratívne zázemie 18 kW a pre dojáreň 28 kW.
10 Priestory administratívnej budovy budú vykurované tepelnými čerpadlami vzduch – vzduch (klimatizačnými jednotkami). Vykurovanie samotnej dojárne bude navrhnuté teplovodnými teplovzdušnými vykurovacími jednotkami osadenými pod stropom dojárne. Zdrojom tepla budú dve tepelné čerpadlá voda – voda.
SO 1.2 a SO 1.3 Maštaľ
Maštaľ je riešená ako montovaná oceľová stavba so systémovým opláštením. Priestor haly je tvorený jedným funkčným celkom a to priestorom pre ustajnenie 834 ks hovädzieho dobytka. Maštale budú budovy s pôdorysom obdĺžnika a sedlovou strechou.
Každá z maštalí je navrhnutá ako jednopodlažná stavba so vstupmi na 1.NP. Priestor bude rozdelený pre 4 skupiny dobytka + komunikačné priestory.
Základové konštrukcie, podkladový betón, nosný systém, prípadné novovytvorené okenné či naddverné preklady, prestrešenie objektu a krytina strechy, vonkajšie povrchové úpravy, podlahy, izolácie, exteriérové výplne otvorov a klampiarske výrobky budú riešené ako v prípade objektu SO 1.1.
SO 1.4 Centrum pre spracovanie a predaj
Centrum je riešené ako montovaná jednopodlažná oceľová stavba so systémovým opláštením a vstupmi na 1.NP, ku konkrétnej prevádzke. Rozdelená bude do funkčných častí a to: porážanie a spracovanie hovädzieho dobytka, uskladňovacie priestory pre mäso, technické zázemie, zázemie pre zamestnancov, predajné priestory, skladové priestory pre predajne. Budova bude obdĺžnikového pôdorysu so sedlovou strechou.
Dispozičné riešenie: predajňa, predajňa, sklad, sklad, chodba, WC, WC, šatňa, sprchy, šatňa, chladnička, spracovanie mäsa, box, box, box, predsieň, porážkáreň, príjazd vozidla.
Základové konštrukcie, podkladový betón, nosný systém, obvodový plášť, deliace priečky, prípadné novovytvorené okenné či naddverné preklady, prestrešenie objektu a krytina strechy, vonkajšie povrchové úpravy, podlahy, izolácie, interiérové a exteriérové výplne otvorov a klampiarske výrobky sú riešené ako v prípade SO 1.1.
Požiadavky na vykurovanie objektu a prípravu teplej úžitkovej vody vychádzajú z bilancie tepelných strát vo výške 16 kW. Priestory mäsokombinátu budú vykurované / temperované tepelnými čerpadlami vzduch – vzduch (klimatizačnými jednotkami). Príprava teplej vody bude vzhľadom na občasné využitie riešená elektrickým zásobníkovým ohrievačom.
SO 1.5 Sklad
Sklad je riešený ako montovaná jednopodlažná oceľová stavba so systémovým opláštením a vstupmi na 1.NP priamo do otvoreného priestoru skladu. Slúži na uskladnenie krmovín, produktov a zariadení nevyhnutných k správnej prevádzke celého areálu. Budova bude obdĺžnikového pôdorysu so sedlovou strechou.
11
Základové konštrukcie, podkladový betón, nosný systém, prípadné novovytvorené okenné či naddverné preklady, vonkajšie povrchové úpravy, podlahy, izolácie, exteriérové výplne otvorov a klampiarske výrobky budú riešené podobne ako v prípade objektu SO 1.1. Obvodový plášť je tvorený stenovými panelmi BALEX PS/350/0.70PLUS. Novovytvorené stropy budú tvorené sadrokartónovou konštrukciou. Prestrešenie objektu je riešené šikmou sedlovou strechou. Krytinu strechy budú tvoriť trapézové plechy BALEX.
SO 1.6 Senážne jamy
Senážne jamy slúžia na skladovanie senáže. Ide o objekt pozostávajúci zo štyroch paralelných železobetónových stien hr. 400 mm, ktorými sa vytvoria tri boxy na uskladňovanie senáže. Senážne šťavy sú odvádzané spádovaním podkladovým betónom hr. 250 mm do samostatných žúmp silážnych štiav.
Stavebno-technické riešenie: zastavaná plocha 6 000 m2 dĺžka 100 m šírka 3 x 20 m výška 5 m objem (90% z celkového) 26 370 m3 hrúbka steny 400 mm
SO 1.7 Separátor
Separátor bude slúžiť na oddeľovanie tuhej a tekutej časti močovky. Močovka bude dopravovaná do separátora čerpaním zo žumpy. Tuhá časť bude prepadávať do veľkoobjemového nakladača a následne dopravovaná na hnojiská (do Cígľa, Nitrianskych Sučian a Kamenca pod Vtáčnikom). Tekutá časť sa bude dopravovať do flexobazénov (uzavreté nádoby s pohyblivou strešnou konštrukciou) – 3 ks po 5 994 m3.
Separátor je riešený ako montovaná dvojpodlažná oceľová stavba so systémovým opláštením. Budova bude obdĺžnikového pôdorysu so sedlovou strechou, ktorá je pre potreby technológie zdvihnutá z 1.NP na 2. NP. Separátor je navrhnutý ako dvojpodlažná stavba so samostatnými vstupom na 2.NP, do technologickej prevádzky separátora. 1.NP slúži ako odstavná plocha pre náves, do ktorého je sypaný tuhý separát. Dispozičné riešenie: 1.NP – priestor pre pristavenie návesu na odvoz separátu, 2.NP – technológia separátora.
Základové konštrukcie, vnútorný nosný systém, prípadné novovytvorené okenné či naddverné preklady, vonkajšie povrchové úpravy, podlahy, izolácie, exteriérové výplne otvorov a klampiarske výrobky budú ako v prípade objektu SO 1.1 Novovytvorené stropy budú tvorené spriahnutou plechovo-betónovou doskou. Schodiská prepájajúce 1.NP a 2.NP budú tvorené oceľovou konštrukciou. Prestrešenie objektu bude šikmou sedlovou strechou. Krytinu strechy budú tvoriť trapézové plechy BALEX.
12 SO 1.8 Flexobazény
Flexobazény budú slúžiť na skladovanie tekutej časti močovky. Sú to nadzemné uzavreté nádrže s pohyblivou strechou (http://www.flexobazeny.sk/produkty/flexobazeny/). Z týchto troch bazénov bude močovka vyvážaná cisternami na poľnohospodárske pozemky a aplikátorom zaorávaná do pôdy v zmysle hnojného plánu.
Každý z troch flexobazénov bude pozostávať z konštrukcie, ktorá je obklopená platňami z polyetylénu s nízkou hustotou (LDPE). Vnútro nádrže je vystlané izolačnou LDPE fóliou. Tlak, ktorý pôsobí na steny plnej nádrže je absorbovaný oceľovými lanami, ktorými bude každá nádrž spevnená z vonkajšej strany. Konštrukcia flexobazénu je vyrobená z galvanizovaných trubiek. Vrchné a spodné trubky sú ohnuté, uhol ohnutia závisí od rozmerov nádrže. Vertikálne trubky sú umiestnené do kruhu a s vrchnými a spodnými trubkami sú spojené skobami.
Stavebno-technické riešenie jedného SO 1.8: zastavaná plocha 1 179,94 m2 priemer 38,77 m výška 5,08 m objem 5 994,11 m3
Základové konštrukcie pri použití flexobazénov nie sú potrebné. Podklad stačí vystlať zhutneným pieskovým lôžkom.
SO 1.9 Komunikácia a parkovacie plochy
Výstavba areálu si vyžiada vybudovanie spevnených plôch, účelovej komunikácie a napojení na existujúcu účelovú komunikáciu. Na budovaných plochách budú umiestnené odstavné plochy v počte 14. Plochy sú navrhnuté vo vyšnom počte, ako sú minimálne potrebné podľa výpočtu potreby odstavných plôch pre automobilovú dopravu, podľa normy STN 73 6110/Z2 Projektovanie miestnych komunikácií (viď kap. IV.1. Dopravná infraštruktúra). Odvodnenie parkovacích plôch bude do vsakovacieho objektu po ich prečistení na odlučovači ropných látok, odvodnenie ostatných spevnených plôch bude pomocou pozdĺžneho a priečneho sklonu komunikácie do vsakovacieho drenážneho rebra umiestneného pod odstavnými plochami a okolitej zemnej pláne. Zemná pláň je spádovaná pod sklonom 3,0 % taktiež do drenážneho rebra a okolitého terénu. (v zmysle STN 75 6101 resp. podľa čl. 6.3.13 až 6.3.17).
SO 1.10 Kanalizácia, žumpa
Prevádzkou areálu budú vznikať - splaškové vody z administratívneho objektu, - splaškové vody z výroby a maštalí, - odpadové vody zo spracovania mäsa, - dažďové vody zo striech objektov, - dažďové vody zo spevnených plôch.
13 Splaškové vody z administratívneho objektu Splaškové vody z administratívnej časti objektu budú odvádzané do areálovej splaškovej kanalizácie, ktorá bude zaústená do žumpy. V prevádzke sa uvažuje len s výdajom stravy, bez prípravy. Navrhovaná kanalizačná prípojka bude do areálovej splaškovej kanalizácie zaústená cez revíznu šachtu a bude odvádzať splaškové vody zo sociálnych zariadení. Kanalizačná prípojka bude navrhnutá z potrubia PVC160. Spolu bude vznikať splaškových odpadových vôd 1,56 m3/deň, 569,4 m3/rok.
Splaškové vody z výroby a maštalí Splaškové vody z výroby a maštalí budú odvádzané do areálovej splaškovej kanalizácie. V ustajňovacích priestoroch bude tekutý hospodársky hnoj (močovka) zhrňovaný systémom automatických lopát do zberných kanálov, ktoré ústia do systému podzemnej kanalizačnej siete so zaústením do žumpy o objeme 375 m3. Areálová splašková kanalizácia bude gravitačná, pričom odpadové vody z maštalí budú do areálovej kanalizácie dopravované podávacími dopravníkmi a rezacími čerpadlami. Spolu bude vznikať odpadových vôd 165,5 m3/deň, 60 407,5 m3/rok. Monolitická žumpa o objeme 375 m3 bude odľahčovaná priebežne, pričom kal bude prečerpávaný do flexobazénov.
Odpadové vody zo spracovania mäsa Príležitostné spracovanie mäsa v objekte SO 1.4 bude produkovať odpadové vody, ktoré budú prečisťované v lapači tukov a uskladňované v navrhovanej prefabrikovanej žumpe o objeme 12 m3. Interval vývozu odpadových vôd zo žumpy bude podľa potreby realizovaný oprávneným subjektom.
Dažďové vody zo striech objektov Dažďové vody zo striech objektov budú odvádzané dažďovými odpadovými potrubiami, ktoré budú mať plastové lapače strešných splavenín osadené v žľaboch. Odpadové potrubia budú zaústené do areálovej dažďovej kanalizácie, ktorá bude zaústená do akumulačnej nádrže dažďových vôd o objeme 375m3. Zachytené dažďové vody budú využívané na technické účely v maštaliach (splachovanie podlahy, sprchovanie dojníc). V prípade nedostatku dažďových vôd bude voda dopúšťaná zo studní. Areálová dažďová kanalizácia bude navrhnutá z PVC korugovaného kanalizačného potrubia a v potrebných bodoch budú navrhnuté revízne šachty WAVIN. Odhad dažďových vôd zo striech je 387,4 l/s (P x 160 l/s.ha x 0,9), objem zrážkových vôd počas 15 min dažďa je 348,66 m3. Akumulačná nádrž dažďových vôd o objeme 375 m3 je dimenzovaná na akumuláciu dažďa v trvaní 15min. Tieto dažďové vody budú využívané na technické účely v objeme 65,5 m3/deň, čo je kapacita spotreby na 6 dní. V prípade väčšieho úhrnu zrážok budú odvádzané prebytočné dažďové vody do vodného toku na hranici pozemku investora. V mieste zaústenia prepadového potrubia do toku bude vybudovaný výustný objekt a potrubie bude ukončené gravitačnou spätnou klapkou.
Dažďové vody zo spevnených plôch Odvod dažďovej vody z areálových spevnených parkovacích plôch budú zachytávané bodovými uličnými vtokmi so záchytnými košmi nečistôt (napr . bodové uličné vpuste typu WAVIN DN315), ktoré sa potrubím PVC160 dopoja do areálovej kanalizácie. Na areálovej kanalizácii budú navrhnuté revízne šachty WAVIN Tegra 600. Odhad množstva dažďových vôd zo spevnených (parkovacích) plôch je 2,88 l/s. Dažďové vody zo spevnených plôch, s prípadnými fragmentami ropných látok, budú spoločnou kanalizáciou zaústené do revíznej šachty, z ktorej budú vody odvádzané do odlučovača ropných látok KLARTEC KLk 5/1 sII, 5 l/s, s garanciou výstupnej koncentrácie NEL< 0,1mg/l. Odlučovač ropných látok bude pozostávať
14 z kalovej nádrže, koalescenčného odlučovača a sorpčného odlučovača. Po prečistení budú odpadové vody odvádzané do navrhovaného vsakovacieho objektu, cez kontrolnú šachtu. Celkový užitočný objem vsakovacieho objektu je navrhnutý na 8,2 m3. Pre navrhované rozvody kanalizácie sa použijú plastové kanalizačné potrubia pre ležatú kanalizáciu, ktoré sa uložia do výkopu šírky 600 mm, do pieskového lôžka, obsypú sa pieskom a zásyp výkopu sa vykoná podľa charakteru zaťaženia. Spoje potrubia sú riešené pomocou spojok s kruhovými tesneniami z gumy.
SO 1.11 Vodný vrt, vodovod
Navrhovaný areál sa nachádza mimo dosahu rozvodov verejného vodovodu. Zdrojom pitnej vody budú kopané, alt. vŕtané studne s typizovanou šachtou a poklopom, v počte podľa výdatnosti zdrojov (pozn.: predbežne sa uvažuje s dvoma vrtmi o priemere 110 mm a hĺbkou 40 m) tak, aby pokryli požadované množstvo pitnej vody v areáli. Ochrana vodných zdrojov bude zabezpečená oplotením a uzamykateľným poklopom šachty. Zo studní bude voda čerpaná do akumulačných zásobných nádrží pitnej vody o objeme do 20 m3, osadených na pozemku investora. Zo systému bude voda čerpaná pomocou automatickej tlakovej stanice osadenej v samostatnej armatúrnej šachte. Automatická tlaková stanica bude zabezpečovať požadovaný prietok pre všetky výtoky pitnej vody v areáli. Voda bude čerpaná do priestoru technickej miestnosti v administratívnej časti priestoru dojacieho strediska, kde sa bude nachádzať úpravňa vody, ktorá bude zabezpečovať chemickú a bakteriálnu nezávadnosť pitnej vody. Z úpravne vody bude pitná voda distribuovaná ku spotrebiskám (sociálne priestory, dojacie stredisko, napájanie dobytka). Ročná spotreba pitnej vody je 37 069,4 m3/rok.
Pre technické účely sa bude využívať dažďová voda zo striech objektov, ktorá bude zachytávaná v akumulačnej nádrži dažďových vôd o objeme 375 m3. Z akumulačnej nádrže budú vody odčerpávané a tlak vody bude zabezpečovaný pomocou automatickej tlakovej stanice, ktorá sa osadí vedľa akumulačnej nádrže v samostatnej armatúrnej šachte. V prípade nízkej hladiny akumulovaných dažďových vôd bude voda dopĺňaná na stanovenú maximálnu hladinu. Čerpanie a dopúšťanie vody bude prebiehať vo vyhradenom priestore o objeme 10 m3 v akumulačnej nádrži, ktorý bude prepojený s akumulačnou nádržou tesnými spätnými klapkami so smerom toku do čerpaného priestoru. Týmto bude zabezpečený maximálny akumulačný objem pre dažďové vody, ktorý nebude zmenšovaný dopúšťaním vody zo studne. Ročná spotreba technologickej vody je 23 907,5 m3/rok.
Pre rozvody vody vedené v zemi budú použité tlakové potrubia PE, rozvody v stavebných konštrukciách budú z Al-PEx potrubia a rozvody voľne vedené budú z tvarovo stálych materiálov (nerez, alt. meď, alt. pozink). Rozvody v stavebných objektoch budú zaizolované tepelnou izoláciou Tubolit hr. 15 až 30mm.
SO 1.12 NN elektrická prípojka a napojenie na distribučnú sieť vysokého napätia
Technické údaje NN sústavy Napájacia sústava: 3/N/PE, AC, 50 Hz, 400/230V, TN-C-S Ochrana podľa STN 33 2000-4-41: ochrana živých častí – izoláciou, krytom, zábranou; pri poruche – samočinným odpojením napájania, ochranným pospájaním, prúdovým chráničom Druh prostredia: prostredie je stanovené podľa STN 33 2000-5-51 Inštalovaný príkon Pi=850 kW Súdobý príkon Ps=680 kW Nominálny prúd In=982,7 A
15 Súdobosť 80% Stupeň dodávky - 3 - Nepriame meranie v trafostanici
Elektrická prípojka NN – areálové rozvody NN za meraním Pre riešený poľnohospodársky areál bude navrhnutá nová trafostanica, napojená na existujúce vedenie vysokého napätia. V trafostanici sa bude nachádzať nepriame meranie spotreby el. energie na strane vysokého napätia. V rámci areálu bude riešený káblový rozvod NN z dotknutej trafostanice. Na určených miestach pri objektoch budú osadené poistkové rozpojovacie skrine SR. Z nízkonapäťového rozvádzača trafostanice bude z nového ističa BL 1600, In=1000A vyvedená trojica káblov AYKY-J 3x240+120 do navrhovanej skrine SR č.1. Prepoj medzi skriňu SRč.1 a SRč.2 bude dvomi káblami AYKY-J 3x240+120. V zadnej časti areálu pri sklade a Flexobazénoch budú osadené skrine SR č.3 a SR č.4, ktoré budú napojené zo skrine SR č.2 káblom AYKY-J 3x240+120. V poistkových skriniach budú hlavné prívodné káble preslučkovávané na zberniciach. Z jednotlivých poistkových skríň budú spoza istiacich prvkov vyvedené káble pre napojenie hlavných rozvádzačov navrhovaných objektov. Hlavné káblové areálové rozvody budú uložené do káblovej ryhy 35x85 cm, pod komunikáciou v ryhe 35x100 a v chráničke FXKVR spolu s uzemňovacou pásovinou FeZn 30x4. V hlavných rozvádzačoch objektov bude rozvodná sústava TN-C sústava TN-C rozdelená na TN-S, to znamená, že v bode rozdelenia bude zbernica PE uzemnená na zemný odpor max. 5 ohmov.
Elektroinštalácia Miesta osadenia hlavných rozvádzačov musia byť zvolené s ohľadom na danú technológiu a ustajnenie zvierat. Pri osádzaní rozvádzača je potrebné, prekonzultovať presné konkrétne umiestnenie s navrhovateľmi ostaných technológií (UK, TZB, VZT) z dôvodu, aby nedošlo ku vzájomnej kolízií, a aby ostal voľný priestor pred rozvádzačom min. 800 mm. Podľa vyhlášky č. 508/2009 Z.z. sú priestory ustajnenia objektu zaradené do vyhradených technických elektrických zariadení skupina „A“: odsek „g“ - elektrická inštalácia v priestore s mimoriadnym nebezpečenstvom zásahu elektrickým prúdom v mokrom prostredí s vonkajším vplyvom AD3 až AD8, alebo dotykom s potenciálom zeme s vonkajším vplyvom BC3 a BC4 vrátane ochrany pred účinkami atmosferickej elektriny; odsek „f“ - elektrická inštalácia v prostredí s extrémne korozívnou agresivitou, alebo s trvalým vplyvom korozívnych látok (vonkajší vplyv AF4) vrátane ochrany pred účinkami atmosférickej elektriny. Pri realizácii inštalácie je potrebné striktne dodržiavať ustanovenia STN 33 2000-7-705. V priestoroch pre hospodárske zvieratá musí byť doplnkové pospájanie všetkých neživých častí a cudzích vodivých častí, ktorých sa hospodárske zvieratá môžu dotknúť. Kovová výstuž a armatúra v podlahe sa musí pripojiť k doplnkovému pospojovaniu. V poľnohospodárskych prevádzkach musí mať elektrické zariadenie minimálny stupeň ochrany IP44. Zásuvky a el. zariadenia sa musia inštalovať na miesto, kde je nepravdepodobné, že prídu do kontaktu s horľavý materiálom a s prípadným dotykom zvierat.
Svetelná inštalácia Inštalácia bude vykonaná medenými káblami CYKY-J,O 3,4,5x1,5 pod omietkou, nad podhľadom a v technologických priestoroch v žľaboch a trubkách na povrchu. Ovládanie jednotlivých svetelných obvodov je realizované spínačmi umiestnenými vo výške 0,9 - 1,2 m nad podlahou, tak aby neboli
16 prekrývané nábytkom, alebo dverami. Svetelné vývody sa ukončia vo svietidlách svorkovnicou. Použijú sa svietidlá podľa výberu investora, pri dodržaní platných predpisov a noriem pre navrhovanie osvetlenia, hlavne čo sa týka výberu typu a parametrov svietidla a ovládacích prvkov pre vonkajšie použitie, alebo inštaláciu v kúpeľni. V kúpeľniach je potrebné dodržiavať ochranné zóny podľa STN 33 2000-7-701.
Areálové osvetlenie V navrhovanom areáli sa bude riešiť nový káblový rozvod areálového osvetlenia. Pri hlavných komunikáciách budú osadené oceľové pozinkované stĺpy s LED svietidlami. Z hlavného rozvádzača objektu dojárne bude vyvedený kábel AYKY-J dx25, ktorý bude zapojovaný do stožiarových rozvodníc jednotlivých stožiarov. Kábel bude vyvedený z káblovej ryhy 35x85 pod komunikáciou a pri križovaní v ryhe 35x100 v chráničke v spoločnej ryhe s areálovým rozvodom NN. Nové stožiare sú predbežne navrhnuté ako typ 260/60 l=6 m, D=60, pozinkované so svietidlom na vrchole stožiaru. Typ svietidla je navrhnutý typu SEMAI LED L04, 1x45W, 4950Lm/745, 230V, IP65, od fy. OMS, s elektronickým predradníkom ECG, G06. Pred realizáciou je potrebné aby dal investor vypracovať realizačnú dokumentáciu aj s grafickým výpočtom na daný typ svietidla a požadovanú intenzitu pre typ miestnej komunikácie. Svietidlá a stožiare môžu byť aj podľa výberu investora a správcu siete verejného osvetlenia, pri dodržaní platných noriem a predpisov pre návrh osvetlenia. Zo stožiarovej rozvodnice pôjde v dutine stožiara kábel CYKY-J 3x1,5 až na svorkovnicu svietidla. V rozvodnici budú použité závitové poistkové patróny In=10A. Kábel AYKY-J 4x25 bude v ryhe uložený v chráničke FXDU 50 a 30 cm pod povrchom terénu bude uložená výstražná fólia červenej farby š. 30 cm. Hlavný napájací kábel AYKY-J 4x25 bude v ryhe 35x85 cm uložený spolu z uzemňovacou pásovinou FeZn 30x4. Pásovina bude uložená na opačnej strane káblovej ryhy. Z pásoviny bude cez svorku SR03 pripojená uzemňovacia guľatina FeZn pr. 10, ktorá bude pripojená na určené stožiare cez svorky SP1. Pri súbehu a križovaní s ostatnými podzemnými inžinierskymi sieťami je nutné dodržiavať min. vzdialenosti podľa STN 73 6005 a káble ukladať podľa potreby do chráničiek FXDU 50.
Zásuvková inštalácia Zásuvkové obvody budú realizované káblami CYKY-J 3x2,5, CYKY-J 5x2,5, pod omietkou, nad podhľadom a v žľaboch a trubkách na povrchu.
Inštalácia slaboprúdu Rozvod telefónu a počítačovej siete je riešený káblom FTP cat.6A v trubke 25 mm pod omietkou, nad podhľadom a v žľaboch na povrchu. Hlavná prípojka telefónu a internetu prípadne internetu bude riešená z verejného rozvodu v danej lokalite do datového rozvádzača – konkrétne miesto a spôsob pripojenia bude určené pri realizácii, podľa podmienok na stavbe a požiadaviek investora a možností poskytovania služby daným vybraným operátorom. Datové rozvody musia byť chránené pred pôsobením silových polí od silnoprúdových rozvodov podľa príslušných predpisov, vzdialenosťou a umiestnením.
Projektom pre územné rozhodnutie je riešené aj vypínanie elektrickej energie počas požiaru podľa STN 92 0203, systém ochrany pred bleskom, vnútorná ochrana pred bleskom, prepäťová ochrana, prípojnica vyrovnania potenciálov a krytie elektrických zariadení a sústav.
17 II.9. Zdôvodnenie potreby navrhovanej činnosti v danej lokalite
Predmetom návrhu je výstavba poľnohospodárskeho areálu pre živočíšnu výrobu. Investičný zámer sleduje dopyt po neupravenom mlieku. Navrhovaný areál sa nachádza v severozápadnej časti obce, v jej extraviláne a je napojený pomocou súkromnej komunikácie vo vlastníctve investora na miestnu komunikáciu. Cesta ďalej pokračuje zo smeru Lehota pod Vtáčnikom na smer Prievidza. Dispozičné riešenie objektov je navrhované s ohľadom na požadovanú priestorovú skladbu objektov, počet jednotiek v požadovanom štandarde a ich maximálnu úžitkovosť a funkčnosť. Výtvarné riešenie exteriéru navrhovaných objektov je tvarovo a plasticky členené. Hmota objektov je tvarovaná do klasickej architektúry jednoduchých agrárnych stavieb. Objemovo a tvarovo objekty nerušia organickosť a charakter miestneho prostredia a okolitej zástavby v tejto oblasti. Maximálna výška objektov bude 14 m.
II.10. Celkové náklady (orientačné)
Náklad stavby sa spresní na základe cenovej ponuky dodávateľa stavebných prác.
II.11. Dotknutá obec
Lehota pod Vtáčnikom
II.12. Dotknutý samosprávny kraj
Trenčiansky samosprávny kraj
II.13. Dotknuté orgány
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Prievidzi Okresný úrad Prievidza, odbor starostlivosti o životné prostredie Okresný úrad Prievidza, pozemkový a lesný odbor Okresný úrad Prievidza, Odbor civilnej ochrany a krízového riadenia Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru
II.14. Povoľujúci orgán
Spoločný stavebný úrad v Novákoch
II.15. Rezortný orgán
Ministerstvo pôdohospodárstva SR
18
II.16. Druh požadovaného povolenia navrhovanej činnosti podľa osobitných predpisov
Územné rozhodnutie Stavebné povolenie
II.17. Vyjadrenie o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti presahujúcich štátne hranice.
Vplyvy navrhovanej činnosti nepresahujú štátne hranice.
III. Základné informácie o súčasnom stave životného prostredia dotknutého územia
III.1. Charakteristika prírodného prostredia vrátane chránených území
● Geomorfologické pomery
Podľa geomorfologického členenia (Kočický, D., Ivanič,B., 2011) sa riešené územie nachádza v provincii Západné Karpaty, subprovincia Vnútorné Západné Karpaty, oblasť Fatransko-tatranská, celok Hornonitrianska kotlina, podcelok Prievidzská kotlina.
Prievidzská kotlina má charakter kotlinovej pahorkatiny. Priemerná nadmorská výška Prievidzskej kotliny je 334 m n.m. Rozprestiera sa v okolí toku Nitra, na severe od Klačna po Nováky na juhu. Významnými orientačnými bodmi v okolí sú ruiny hradu Sivý kameň JV od obce a kóta Vtáčnik (1346 m n.m.) južne od obce.
Nadmorská výška terénu stavby je 339,00 m n.m.
● Horninové prostredie
Podľa Tektonickej mapy Slovenskej republiky (Bezák,V. a kol., 2004) sa územie nachádza základné tektonické členenie: VNÚTORNÉ ZÁPADNÉ KARPATY tektonická etapa: Neoalpínske tektonické štruktúry Západných Karpát naložené formácie: formácie vnútorných Západných Karpát naložené na paleoalpínsku príkrovovú sústavu typy naložených formácií: orogénne alkalicko-vápenaté bazaltovo- andezitovo-ryolitové vulkanity so vzťahom k zaoblúkovej extenzii popis: spodnobádenské andezitové vulkanity – konglomeráty a pieskovce
19
Podľa geologickej mapy Slovenska M 1:50 000 (Šimon,L. et al., 1997) dotknuté územie budujú kvartérne sedimenty fluviálneho (holocén vcelku) a proluviálneho pôvodu (stredný pleistocén). Fluviálne sedimenty sú zastúpené litofaciálne nečlenenými nivnými hlinami, alebo piesčitými až štrkovitými hlinami dolinných nív a nív horských potokov. Proluviálne sedimenty reprezentujú hlinité až piesčito-hlinité štrky až reziduálne štrky s úlomkami hornín v stredných náplavových kužeľoch. Hrúbka kvartérneho pokryvu sa môže pohybovať v rozmedzí 5 – 10 – 15 m. V podloží sa nachádza lehotské súvrstvie neogénneho veku vo vývoji štrkov, pieskov, piesčitých prachovcov a ílov (miocén – vrchný báden až spodný sarmat).
● Pôdne pomery
Podľa InfoPortálu VÚPOP (www.podnemapy.sk) v blízkosti lokality sa vyskytujú pôdy bonitovanej pôdno- ekologickej jednotky BPEJ 0779062. Podľa kódu BPEJ sú zaradené do 8. skupiny kvality v zmysle zákona č.220/2004 Z.z. Nejedná sa o chránené pôdy.
Charakteristika: ● klimatický región: mierne teplý, mierne vlhký, kde priemerná teplota vzduchu v januári je -2 až -5°C, a priemerná teplota vzduchu za vegetačné obdobie (IV-IX) je 13-15°C; ● hlavná pôdna jednotka: KM ... kambizeme (typ) plytké na ostatných substrátoch, stredne ťažké až ľahké; ● skeletovitosť: stredne až silne skeletovité pôdy (obsah skeletu v povrchovom horizonte 25-50%, v podpovrchovom 25-50% a viac); ● hĺbka pôdy: plytké pôdy (do 30 cm); ● zrnitosť: stredne ťažké pôdy hlinité, kde obsah frakcie < 0,01 mm je 30 – 45%.
Podľa regionálnych syntéz (Atlas krajiny SR 2002) pôdy v oblasti sú stredne náchylné na acidifikáciu, s nižšou pufračnou schopnosťou, sú slabo kyslé, a teda slabo odolné voči kyslej a silno odolné voči alkalickej skupine rizikových prvkov. Pôdy tu majú strednú až veľkú priepustnosť i retenčnú schopnosť. Voči kompakcii sú slabo odolné. Vyskytujú nekontaminované pôdy, kde geogénne podmienený obsah niektorých rizikových prvkov (Ba, Cr, Mo, Ni, V) dosahuje limitné hodnoty A.
● Klimatické pomery
Dotknuté územie sa nachádza na v klimatickom okrsku M2 – mierne teplom, vlhkom, dolinovom / kotlinovom, s chladnou až studenou zimou, kde júlové teploty sú nad 16°C a počet letných dní je menej ako 50 (Atlas krajiny SR 2002).
Tab.2: Klimatickogeografické typy v území (Kočický,D., Ivanič,B., 2011 (in www.geology.sk) Klimaticko-geografický typ kotlinová klíma Klimaticko-geografický podtyp mierne teplá interval Ø teplôt v januári -2,5 až -5°C interval Ø teplôt v júli 17°až 18,5°C ročný úhrn zrážok 600 až 800 mm
20 Aktuálne klimatické podmienky v stanici Prievidza (rok 2017) a porovnanie s referenčným obdobím 1951 – 1980 a 1961 – 1990 uvádzame na základe údajov SHMÚ:
Tab.3: Klimatický prehľad za rok 2017, Prievidza, a porovnanie s referenčnými obdobiami I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII Zrážky [mm] 28 34 37 90 38 31 82 41 92 76 70 30 Σ=649 mm DP [%] 78 89 103 196 66 35 94 55 180 165 125 55 Ø 103% N [%] 74 100 103 209 58 38 122 55 184 181 125 56 Ø 109% Teplota [°C] -7,5 2,2 7,3 9,0 16,2 20,7 20,6 21,5 14,5 9,6 4,6 1,2 Ø 10°C DP [°C] -5,1 2,5 3,9 0,3 2,7 3,6 2,4 3,8 0,7 0,6 0,4 1,4 Δ 1,4°C N [°C] -4,9 2,2 3,3 -0,2 2,0 3,8 2,1 3,5 0,4 0,3 0,6 1,9 Δ 1,25°C Slnečný svit [hod] 144 71 177 139 277 324 252 299 114 105 71 40 Σ2013 hod Sneh.pokrývka [cm] 23 18 x ------x 4 6 Vysvetlivky: DP [%] – percento dlhodobého priemeru z rokov 1951 – 1980, N [%] – percento normálu z rokov 1961-1990, DP [°C] – odchýlka od dlhodobého priemeru z rokov 1951 – 1980, N [°C] – odchýlka od normálu z rokov 1961-1990, Zdroj: http://www.shmu.sk/sk/?page=1614
Úhrn zrážok v roku 2017 dosiahol 649 mm, čo predstavuje 103% oproti priemerom z rokov 1951-1980 a 109% oproti priemerom z rokov 1961-1990. Priemerná teplota sa v r. 2017 pohybuje okolo hodnoty 10°C, čo je o 1,4°C viac ako v rokoch 1951-1980 a 1,25 viac ako v rokoch 1961-1990. Slnečný svit dosiahol hodnotu 2013 hod a snehová pokrývka sa vyskytla v mesiacoch november až február (najviac 23 cm).
Veterné pomery charakterizujeme na základe priemernej rýchlosti vetra a relatívnej početnosti výskytu smerov vetra podľa údajov SHMÚ.
Tab.4: Priemerné rýchlosti vetra S SV V JV J JZ Z SZ 2008 2,8 2,6 2,4 2,8 2,5 2,8 2,8 3,1 2007 3,0 2,7 2,0 2,1 2,1 2,6 2,5 2,7 Zdroj: Ročenky poveternostných situácií v SR
Najvyššie rýchlosti vetra sú pri SZ a S smeroch vetra.
Tab.5: Relatívna početnosť výskytu smerov vetra [‰] S SV V JV J JZ Z SZ bezvetrie 2008 170 256 35 50 69 162 57 72 128 2007 127 251 39 43 72 165 82 67 153 2006 118 296 30 49 62 127 58 49 216 2005 127 303 34 28 61 120 62 45 219 2004 135 287 30 51 60 157 64 52 165 Zdroj: Ročenky poveternostných situácií v SR
21 Obr.2: Veterná ružica
Územie je relatívne dobre prevetrávané, keď stavy bezvetria sa vyskytujú len v 18%-tnej početnosti. Prevláda prúdenie SV smeru v 28%-tnej početnosti.
● Ovzdušie
Kvalitu ovzdušia charakterizujeme podľa ročeniek „Hodnotenie kvality ovzdušia v Slovenskej republike 2016“ (kol., 2017) a „Správa o kvalite ovzdušia a podiele jednotlivých zdrojov na jeho znečisťovaní v SR 2016“ (Pukančíková,K., ed., 2017).
V rámci hodnotenia kvality ovzdušia SR je záujmová oblasť zaradená do zóny Trenčianskeho kraja. V roku 2016 sú v okolí vymedzené 2 oblasti riadenia ovzdušia – územie mesta Prievidza (znečistenie BaP = polyaromatické uhľovodíky) a obec Bystričany (znečistenie PM10). Najbližšie meracie stanice kvality ovzdušia sú v Prievidzi (meria sa PM10, PM2,5, oxidy dusíka, SO2, ozón O3) a v Bystričanoch (rozvodňa SSE, meria sa PM10, PM2,5, SO2). V roku 2016 tu neboli prekročené limitné hodnoty na ochranu ľudského zdravia.
Ročenka hodnotí stav kvality ovzdušia v zóne Trenčiansky kraj v roku 2016 nasledovne: → pre SO2, NO2, NOx, PM10, PM2,5 a CO Celkovo sa zachoval klesajúci trend počtu prekročení 24-hodinovej limitnej hodnoty z roku 2012. Úroveň znečistenia PM10 neprekročila dennú limitnú hodnotu na ochranu zdravia ľudí. Cieľová hodnota pre PM2.5, nebola prekročená na žiadnej stanici. Ostatné ZL neprekročili limitné hodnoty. → pre BaP a O3 V roku 2016 nebol prekročený informačný prah a ani výstražný prah pre ozón na žiadnej stanici v zóne Slovensko.
22 Tab.6: Vyhodnotenie znečistenia podľa limitných hodnôt na ochranu zdravia za rok 2016 (www.shmu.sk)
Vysvetlivky
V roku 2016 neboli na okolitých meracích staniciach prekročené limitné hodnoty na ochranu zdravia ľudí.
Vývoj produkcie emisií z veľkých a stredných zdrojov znečisťovania ovzdušia v okrese Prievidza, evidovaných v systéme Národného emisného inventarizačného systému (NEIS), dokumentujú nasledovné údaje:
Tab.7: Emisie vybraných ukazovateľov zo stacionárnych zdrojov evidovaných NEIS v okrese Prievidza v tonách za rok (www.air.sk) t/rok 2016 2015 2014 2013 2012 2011 2010 2009 2008 2007 TZL 341,540 744,261 534,539 544,098 560,013 591,128 521,151 674,793 726,582 843,010 SO2 6 176,460 46 791,500 24 728,958 31 045,919 33 395,816 39 593,158 36 493,342 32 487,822 35 104,420 32 321,826 NOx 1 932,790 3 958,060 3 409,744 3 401,642 3 669,402 4 369,803 3 681,111 3 984,140 4 004,171 3 746,145 CO 1 248,580 754,083 771,297 840,283 807,134 890,330 823,770 763,612 817,050 777,440 TOC 163,966 164,969 160,636 172,422 200,782 202,475 197,277 196,527 218,927 177,69 Vysvetlivky: TZL – tuhé znečisťujúce látky, SO2 – oxidy síry vyjadrené ako SO2, NOx – oxidy dusíka vyjadrené ako NO2, TOC – celkový organický uhlík
V rámci okresu Prievidza poukazujú lineárne trendy produkcie emisií vybraných znečisťujúcich látok v ovzduší v hodnotenom desaťročí na • TZL – významne poklesový trend, s výrazným peakom v roku 2015, ale zásadným poklesom v roku 2016; • SO2 – významne poklesový trend, s výrazným peakom v roku 2015, ale zásadným poklesom v roku 2016; • NOx – poklesový trend, s výrazným poklesom v roku 2016; • CO – stúpajúci trend, s maximami v roku 2016; • TOC (celkový organický uhlík) – poklesový trend; t.j. z vybraných škodlivín v ovzduší majú v okrese Prievidza v hodnotenom desaťročí stúpajúci trend len emisie CO. Ostatné emisie majú poklesový trend produkcie, najviac TZL a SO2, výrazný je pokles v roku 2016.
23 Okres Prievidza je v roku 2016 v porovnaní s ostatnými okresmi Trenčianskeho kraja hodnotený najhoršie v rámci 5-stuňovej škály v základných ukazovateľoch TZL, SO2, NOx a TOC. Podľa CO je na 3. priečke; v rámci SR v 4-stupňovej škále je na 2. priečke podľa TZL a CO a na 3. priečke podľa SO2 a NOx.
Emisie [t/rok] a merné územné emisie [t/rok.km2] základných škodlivín v ovzduší zo stacionárnych zdrojov za rok 2016 sa v okrese Prievidza pohybujú na úrovni
Emisie [t/rok] Merné územné emisie [t/rok.km2] TZL 972 1,01 SO2 6228 6,49 NOx 2124 2,21 CO 2059 2,15
K najvýznamnejším znečisťovateľom ovzdušia v okrese Prievidza patria v roku 2016 ► Slovenské elektrárne a.s. podľa TZL, SO2, NOx, CO, ► FORTISCHEM a.s. podľa TZL, SO2, NOx, CO, ► HBP a.s. podľa TZL, SO2.
● Vodné pomery
Povrchové vody
Prievidzskú kotlinu odvodňuje rieka Nitra. Záujmová lokalita spadá do jej ľavostranného povodia. Úsek medzi Prievidzou a Partizánskym sa vyznačuje mimoriadne hustou riečnou sieťou ľavostranných prítokov, ktoré odvodňujú priľahlý geomorfologický celok Vtáčnik. Tieto ľavostranné prítoky tečú všetky paralelne JV – SZ smerom k rieke Nitre a v prípade dotknutej časti podrobného povodia smerom k Ciglianskemu kanálu. Dotknuté podrobné povodie Ciglianskeho kanála (hydrol. číslo 4-21-11-062, výmera 21,338 km2) tvoria tri prítoky: bezmenný, Ťapkov potok a Sebedražský potok. Ťapkov potok, ktorý záujmové územie farmy obteká zo SV strany, priberá z pravej strany v širšom okolí ešte Krivý potok, Rakovec s prítokom Hlboké a ďalšie dva bezmenné. Samotnú obec Lehota pod Vtáčnikom odvodňuje vodohospodársky významný Lehotský potok s prítokom Suchý potok.
Lehotský potok je Vodným plánom Slovenska (2015) zaradený do dvoch útvarov povrchových vôd: SKN0045 Lehotský potok, ktorý je v rkm 0,0 – 9,8 vyhodnotený s priemerným ekologickým stavom priemerný (3), nedosahujúcim dobrý chemický stav, kvôli znečisteniu živinami, nebezpečnými látkami a kvôli zmene biotopov; SKN0044 Lehotský potok má v rkm 9,8 – 15,8 ekologický stav dobrý, dosahujúci dobrý chemický stav.
Podobne Ťapkov potok je sledovaný v rámci dvoch útvarov povrchovej vody: SKN0123 Ťapkov potok, rkm 0 – 4,65 SKN122 Ťapkov potok, rkm 4,65 – 9,5 V druhom cykle Vodného plánu (2015) majú oba hodnotené útvary dobrý ekologický stav a dobrý chemický stav.
24 Priľahlý úsek rieky Nitry spadá do útvaru povrchovej vody SKN003 Nitra (rkm 111,80 – 145,10). Ekologický stav je podľa Vodného plánu (2015) hodnotený ako priemerný (3), nedosahujúci dobrý chemický stav, čo sa prejavuje organickým znečistením, kontamináciou nebezpečnými látkami a zmenou biotopov.
Prietok v Ťapkovom potoku sa pohybuje odhadom okolo hodnoty 50 l/s (apríl 2018). Ďalšie údaje o prietokoch na Ťapkovom potoku uvádzame podľa údajov z hydrogeologického prieskumu (Bátory,V. et al., 1980). Prietoky sa tu merali hydrometrovaním a pomocou merného prepadu. Prietoky boli zistené na úrovni: 12/1979 ... 54,0 – 110,0 l/s, 01/1980 ... 17,3 – 65,1 l/s, 02/1980 ... 13,8 – 29,4 l/s, 03/1980 ... 6,08 – 13,8 l/s, 04/1980 ... 4,84 – 6,08 l/s.
Režim prietokov v území charakterizujeme podľa dostupných údajov SHMÚ z najbližších vodomerných staníc na Lehotskom potoku (rkm 2,4, stanica Nováky, 6568) a na Nitre (rkm 142,20, stanica Prievidza, 6547). V polovici hodnoteného obdobia (roky 2004 – 2010, rok 2014, spolu 8 rokov) sa vyskytovali zrážkovo normálne roky a v polovici vlhké až mimoriadne vlhké roky.
Tab.8: Prietoky na Lehotskom potoku vo vodomernej stanici Nováky [m3/s] mesiac I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII ∅rok ROK 2004 0,165 0,481 0,696 0,306 0,262 0,397 0,245 0,174 0,171 0,188 0,260 0,257 0,299 N ROK 2005 0,343 0,167 0,870 0,670 0,383 0,164 0,183 0,372 0,223 0,221 0,273 0,607 0,375 VV ROK 2006 0,473 0,327 0,982 0,898 0,518 0,337 0,226 0,246 0,216 0,243 0,255 0,225 0,413 N ROK 2007 0,302 0,421 0,686 0,263 0,277 0,208 0,210 0,183 0,277 0,213 0,320 0,451 0,317 V ROK 2008 0,321 0,252 0,611 0,392 0,241 0,142 0,201 0,165 0,155 0,176 0,174 0,318 0,263 N ROK 2009 0,228 0,229 0,792 0,470 0,215 0,243 0,231 0,182 0,152 0,213 0,277 0,581 0,319 N ROK 2010 0,549 0,437 0,401 0,548 0,735 1,254 0,258 0,759 0,906 0,395 0,523 1,061 0,652 MV ROK 2014 0,302 0,369 0,232 0,195 0,345 0,188 0,201 0,288 0,374 0,363 0,286 0,328 0,288 VV Ø 0,335 0,335 0,659 0,468 0,372 0,367 0,219 0,296 0,309 0,252 0,296 0,479 0,366 Vysvetlivky: charakter zrážkového obdobia S – suchý, VS – veľmi suchý, N – normálny, V – vlhký, VV – veľmi vlhký, MV – mimoriadne vlhký Zdroj: Hydrologické ročenky SHMÚ, www.shmu.sk
Priemerné prietoky na Lehotskom potoku (stanica Nováky) sú 0,366 m3/s, maximálne sa vyskytujú v marci na úrovni 0,659 m3/s a minimálne v júli na úrovni 0,219 m3/s. Najväčšie veľké vody sa v dobe pozorovania 2002 – 2013 namerali v auguste 2010 pri prietoku 41,54 m3/s, najnižšie prietoky sa vyskytli v auguste 2012 pri prietoku len 0,072 m3/s.
25 Obr.3: Chod priemerných mesačných prietokov – Lehotský potok, stanica Nováky 0,700 0,600 0,500 0,400 0,300 0,200 0,100 0,000 I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
N-denné prietoky [m3/s] na Lehotskom potoku dokumentujú nasledovné údaje (www.shmu.sk): Q(355) Q(270) Q(A) Q(1) Lehotský potok – Nováky (rkm 0,1) 0,069 0,177 0,42 4,8 Lehotský potok – nad Lehotou p.V. (rkm 8) 0,066 0,17 0,4 1,6
Tab.9: Prietoky na Nitre vo vodomernej stanici Prievidza [m3/s] mesiac I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII ∅rok ROK 2007 3,060 5,281 6,245 1,984 1,228 1,308 0,634 0,575 1,071 0,474 1,587 1,968 2,099 V ROK 2008 2,555 1,949 5,314 3,084 1,393 0,715 0,990 0,372 0,245 0,420 0,530 1,942 1,629 N ROK 2009 1,266 1,493 5,809 4,278 1,333 1,008 0,790 0,477 0,539 1,195 1,577 5,553 2,118 N ROK 2010 4,387 3,355 4,355 3,618 8,345 6,628 1,562 3,012 6,217 2,647 5,585 6,405 4,678 MV ROK 2014 2,007 2,705 3,100 1,828 2,135 1,054 1,011 1,705 2,266 1,874 1,824 2,262 1,978 VV Ø 2,655 2,957 4,965 2,958 2,887 2,143 0,997 1,228 2,068 1,322 2,221 3,626 2,500 Vysvetlivky: charakter zrážkového obdobia S – suchý, VS – veľmi suchý, N – normálny, V – vlhký, MV – mimoriadne vlhký Zdroj: Hydrologické ročenky SHMÚ, www.shmu.sk
Priemerné prietoky na Nitre (stanica Prievidza) sú 2,500 m3/s, maximálne sa vyskytujú takisto v marci, na úrovni 4,965 m3/s a minimálne tiež v júli, na úrovni 0,997 m3/s. Najväčšie veľké vody sa v dobe pozorovania 1985 – 2013 namerali v auguste 2010 pri prietoku 61,710 m3/s, najnižšie prietoky sa vyskytli v auguste 2008 pri prietoku len 0,133 m3/s.
Obr.4: Chod priemerných mesačných prietokov – rieka Nitra, stanica Prievidza 6,000
5,000
4,000
3,000
2,000
1,000
0,000 I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
26
N-denné prietoky [m3/s] na Nitre dokumentujú nasledovné údaje (www.shmu.sk): Q(355) Q(270) Q(A) Q(1) Nitra – nad Novákmi (rkm 132,5) 0,89 1,9 5,29 49
Kvalitu tokov v oblasti sleduje SHMÚ v profiloch » Lehotský potok nad Lehotou p.V. (rkm 8, ROM) » Lehotský potok – Nováky (rkm 0,1) » Nitra nad Novákmi (rkm 132,5) V roku 2016 zo sledovaných skupín ukazovateľov » skupiny A (všeobecné fyz.-chem. ukazovatele), » skupiny B (nesyntetické látky), » skupiny C (syntetické látky) – len na Hrone. nevyhovela voda » Lehotského potoka v ukazovateľoch pH, N-NO2, celkový fosfor a v toku nad obcou v ukazovateli CHSK-Cr, » rieky Nitry v ukazovateľoch CHSK-Cr a N-NO2. Ostatné sledované ukazovatele vyhoveli nariadeniu vlády SR č. 269/2010 Z.z., príloha č.1. Chemický charakter znečistenia poukazuje na nízky obsah kyslíka v tokoch oblasti v dôsledku jeho spotreby na oxidáciu organických látok. Zvýšený obsah organických látok vo vodách tkvie pravdepodobne v komunálnom a poľnohospodárskom prostredí.
Podzemné vody
Regionálne syntézy
Skúmaná lokalita sa nachádza v • hydrogeologickom rajóne V086 Neovulkanity pohorí Vtáčnik a Pohronský Inovec, NA-10 čiastkový rajón západnej časti; • útvare podzemnej vody v predkvartérnych horninách SK200170FP Puklinové a medzizrnové podzemné vody neovulkanitov a terciérnych sedimentov Hornonitrianskej kotliny; • útvare podzemnej vody v geotermálnych štruktúrach SK300100FK Hornonitrianska kotlina.
Rajón V086 Neovulkanity pohorí Vtáčnik a Pohronský Inovec je na severe a západe vymedzený hranicou neovulkanitov, na juhu riekou Hron a na východe hranicou s neogénom Žiarskej kotliny a Handlovským potokom. Rozvodnica povrchových vôd rozdeľuje rajón na subrajón povodia Nitry a subrajón povodia Hron. Časť podzemných vôd subrajónu povodia Nitry vystupuje v podobe prameňov na styku s podložím, časť prestupuje do povrchových tokov. Rajón je budovaný horninami neogénneho veku s puklinovo-pórovou priepustnosťou. Vo vrcholových častiach pohoria Vtáčnik sú časté puklinovo-vrstevnaté pramene s výdatnosťou ojedinele presahujúcou 2 l/s, časť podzemných vôd prestupuje skryto do povrchových tokov, alebo priľahlých kotlín. Výdatnejšie zdroje podzemných vôd v sledovanom území je možné očakávať na tektonickom styku pohoria Vtáčnik s Hornonitrianskou kotlinou. V severnej časti rajónu veľkú časť podzemných vôd odvádzajú banské diela. Z baní Handlová a Cígeľ sa čerpá, prípadne odteká asi 180 l/s, z bane Nováky vyše 200 l/s. V pohorí Vtáčnik je možné očakávať významnejšie zdroje podzemných vôd len v miestach silného porušenia ináč kompaktných hornín (na okrajoch pohorí) (Šuba,J. a kol., 1984).
27 V útvare podzemnej vody v predkvartérnych horninách SK200170FP Puklinové a medzizrnové podzemné vody neovulkanitov a terciérnych sedimentov Hornonitrianskej kotliny o rozlohe 335,526 km2 je kolektorom brakicko-sladkovodný komplex pestrých ílov, pieskov a štrkov, zlepencov a pieskovcov s polohami tufov. Priepustnosť je pórová, puklinová a puklinovo-pórová. Útvar je v dobrom kvantitatívnom a dobrom chemickom stave (Vodný plán Slovenska 2015). Koeficient prietočnosti hornín útvaru sa pohybuje priemerne okolo hodnoty 6,39.10-5 až 2,3.10-3 m2/s a koeficient filtrácie narastá od 2,07.10-6 po 2,52.10-4 m/s. Horniny sú podľa prietočnosti zaradené do III. triedy charakterizovanej strednou prietočnosťou a podľa priepustnosti do IV. triedy – mierne priepustné kolektory. Prostredie možno považovať za značne nehomogénne s veľkou variabilitou (Malík,P. a kol., 11/2013). Priemerný rozsah hrúbky zvodnencov útvaru je 30 – 100 m. Jeden z troch objektov pozorovania kvality podzemnej vody útvaru sa nachádza nad Lehotou pod Vtáčnikom (vrt č. 513890, hĺbka 200 m). Podľa Palmer – Gazdovej klasifikácie sú podzemné vody základného výrazného typu Na-HCO3. Charakteristická je veľmi nízka mineralizácia pohybujúca sa len okolo hodnoty 150 mg/l. V roku 2016 nebola prekročená žiadna limitná hodnota p sledovaných ukazovateľov (Fe, Mn, stopové prvky, zlúčeniny dusíka, SO4, Cl) podľa NV SR č. 496/2010 Z.z. (Ľuptáková,A. a kol., 2017).
V útvare podzemnej vody v geotermálnych štruktúrach SK300100FK Hornonitrianska kotlina o rozlohe 312,199 km2 sú dominantným kolektorom mezozoické karbonáty veku trias. Priepustnosť kolektora je puklinovo-krasová (Vodný plán Slovenska 2015). Zistených je tu 57,9 l/s geotermálnych vôd s výkonom 7,05 Wt, ale predpoklad je až 140,0 l/s s výkonom 29,12 Wt (Malík,P. a kol., 11/2013).
Lokálne syntézy
Najbližšie hydrogeologické vrty HG-1 až HG-5 boli realizované v blízkosti posudzovanej farmy, z druhej strany Ťapkovho potoka. Účelom prieskumu bolo zabezpečenie vodných zdrojov pre okres Prievidza, ako aj možné zníženie prítoku podzemných vôd do nováckych banských diel (Bátory,V. et al., 1980).
Podľa hydrogeologického prieskumu horninové prostredie je tu budované kvartérnym a vulkanodetritickým súvrstvím (striedanie súvrství ílov so súvrstviami tufov a tufitov, s obsahom valúnov andezitov). Geologický profil uvádzame na príklade najbližšieho vrtu HG-1: 0,0 - 0,6 m ... hlina – íl hnedej farby - 32,0 m ... andezitové valúny s ílovito-piesčitým tmelom - 47,0 m ... tufity s valúnmi andezitov, ojedinele ílovec, sivé až tmavosivé - 58,0 m ... tufity s ílovitými preplástkami, strednozrnné až hrubzrnné - 67,0 m ... tufity s ílovitými preplástkami hrubozrnné, tmavosivé - 70,0 m ... íly žlté, drobiace sa
Vrty HG-1 až HG-5 majú pozitívnu (voľný preliv na vrtoch HG-2, HG-4, HG-5) i negatívnu výtlačnú výšku – narazená hladina podzemných vôd sa pohybovala v hĺbke 2,9 m od povrchu pažnice (HG-1) resp. v hĺbke 4,26 m od povrchu pažnice (HG-3). Hydrodynamickými skúškami bola overená výdatnosť na vrtoch HG-1 až HG-5 v rozmedzí od 2,5 do 3,8 l/s.
Z vyhodnotenia spoločnej čerpacej skúšky uskutočnenej v období 12/1979 až 04/1980 vyplýva, že dopĺňanie zásob podzemnej vody je veľmi pomalé, čo sa odôvodňuje malou pórovou priepustnosťou a malou puklinovou priepustnosťou, ktoré je znižovaná výplňami puklín zaílovanou andezitovou drťou. Na strane druhej hladina podzemných vôd bola dlhodobou čerpacou skúškou ovplyvnená len v najbližšom okolí
28 vrtov. Ďalej sa dedukuje, že zásoby podzemnej vody v horninách vulkanicko-detritického súvrstvia nie sú priamo doplňované z povrchových tokov.
Hydrogeochemicky sú podzemné vody vulkanického negénu formované hydrolytickým rozkladom silikátov. Charakteristické nízkou mineralizáciou (292,4 – 337,68 mg/l). Sú to stredne tvrdé vody, Ca-HCO3 typu. V katiónovej časti dominujú katióny Ca, Na, Mg, K, v aniónovej časti HCO3. Obsah chloridov a síranov je veľmi nízky, takisto aj obsah železa a mangánu. pH sa pohybuje v rozmedzí 6-8 s posunom do kyslej oblasti. Vody sú silne agresívne na kovové i betónové konštrukcie. Podzemná vody má nízky obsah kyslíka v rozmedzí 0,3 – 2,3 mg O2 / l. Podzemná voda vyhovuje norme pre pitné vody, je však bakteriologicky závadná pre zvýšený obsah koliformných, mezofilných i psychrofilných baktérií, a obsahuje aj meňavky. Vodu je potrebné upravovať chlórovaním.
Chránené vodohospodárske záujmy
Obr.5: Ochranné pásmo druhého stupňa prírodných liečivých zdrojov a minerálnych vôd stolových v Bojniciach
29
Chránené vodohospodárske záujmy v oblasti reprezentuje vodohospodársky významný tok Lehotský potok a ochranné pásmo prírodných liečivých zdrojov a minerálnych vôd stolových druhého stupňa (OP-II) Bojnických žriediel ustanovených vyhláškou MZ SR č. 255/2008 Z.z.
Posudzovaná lokalita farmy nekoliduje so žiadnymi chránenými vodohospodárskymi záujmami.
● Fauna, flóra, biotopy
Fauna
V zoografickom členení na terestrický biocyklus patrí územie do provincie listnatých lesov podkarpatského úseku a v členení na limnický biocyklus do pontokaspickej provincie stredoslovenskej časti podunajského okresu (Atlas krajiny SR 2002). Podľa členenia na živočíšne regióny (Čepelák,J. in Atlas SSR 1980) sa dotknuté územie nachádza v severnom výbežku panónskej oblasti Vnútrokarpatských zníženín, juhoslovenského obvodu, dunajského okrsku, pahorkatinového podokresku. Podľa regionalizácie sústavy chránených území európskeho významu NATURA 2000 patrí územie realizácie navrhovanej činnosti do alpského biogeografického regiónu.
Druhové zloženie zoocenóz závisí od ekologických faktorov prírodného prostredia a v rámci územia realizácie navrhovanej činnosti aj od prítomnosti človeka, ktorý toto územie využíva. V tomto území je tak možné predpokladať hlavne zoocenózy poľnohospodárskej krajiny a zoocenózy viažúce sa na brehové porasty tokov.
Oblasť Lehoty pod Vtáčnikom má charakter podhorský a stredohorský. V hojnosti je zastúpený hmyz, napr.: bystruška medená (Carabus cancellatus), bystruška južná (Carabus hungaricus), bystruška horská, behúnik maďarský (Duvalius hungaricus), fúzač alpský (Rosalia alpina). Horské druhy stavovcov reprezentuje mlok vrchovský (Triturus alpestris), jašterica živorodá (Lacerta vivipara pannonica), vretenica obyčajná (Vipera berus) a užovka stromová (Elaphe longissima). Ornitologické výskumy potvrdili výskyt tetrova hlucháňa (Tetrao urogallus), bažanta poľovného (Phasianus colchicus) a v nováckej vodnej nádrži sa vyskytujúcej labute veľkej (Cygnus sp.). Počas celého roka tu sídli výr skalný (Bubo bubo), myšiak hôrny (Buteo buteo), jariabok hôrny (Bonasa bonasia), krivonos (Loxia sp.), tetrov hoľniak (Tetrao tetrix), drozd trskotavý (Turdus viscivorus), orešnica perlovaná (Nucifraga caryocatactes). V sadoch, záhradách, na lúkach, oráčinách a v blízkosti príbytkov žije hrdlička záhradná (Streptopelia decaocto), kukučka jarabá (Cuculus canorus), plamienka driemavá (Tyto alba), dážďovník tmavý (Apus apus), pipíška chocholatá (Galerida cristata), lastovička domová (Hirundo rustica), ľabtuška (Anthus sp.), trasochvost biely (Motacilla alba), drozd čierny (Turdus merula) a iné. Z ostatných zástupcov fauny sú to hlodavce (Rodentia), ako veverica sivá (Sciurus carolinesis), ryšavky (Apodemus sp.), plch lesný (Dryomys nitedula) a ďalšie. Husto sú zastúpené aj mäsožravce a z nich lasica obyčajná (Mustela nivalis), tchor obyčajný (Mustela eversmannii) a kuny (rod Martes). V lesnom prostredí sa vyskytuje najmä sviňa divá (Sus scrofa), líška obyčajná (Vulpes vulpes), jeleň lesný (Cervus elaphus), srnec hôrny (Capreolus capreolus), daniel škvrnitý (Dama dama), medveď hnedý (Ursus arctos) a rys ostrovid (Lynx lynx), a v poslednom období aj vlk dravý (Canis lupus) (Sušienka,M.. in www.lehotapodvtacnikom.sk).
30 Z chránených vtákov je na území Vtáčnika pozorovaný výskyt sokola sťahovavého (Falco peregrinus), niekoľko párov orla krikľavého (Aquila pomarina).
Flóra, biotopy
Z hľadiska fytogeografického členenia kveteny Slovenska (Futák,J. in Atlas SSR 1980) sa územie realizácie navrhovanej činnosti nachádza v oblasti západokarpatskej flóry (Carpaticum occidentale), obvode predkarpatskej flóry (Praecarpaticum), okrese Slovenské stredohorie, podokrese Vtáčnik.
Potenciálnu prirodzenú vegetáciu tvoria ● C – karpatské dubovo-hrabové lesy (Carici pilosae-Carpinetum, syn. Querco-Carpinetum medioeuropaeum) s charakteristickými zástupcami dub zimný (Quercus petraea), hrab obyčajný (Carpinus betulus), lipa malolistá (Tilia cordata), javor poľný (Acer campestre), ostrica chlpatá (Carex pilosa), zubačka cibuľkonosná (Dentaria bulbifera), mliečnik mandľolistý (Tithymalus amygdaloides).
Dotknuté územie je silne antropicky narušené radikálnou premenou územia na poľnohospodársky typ krajiny vyznačujúci sa veľkoblokovým spôsobom obhospodarovania pôdy. Reálnu vegetáciu zastupujú brehové porasty okolo vodných tokov (napr. pri Ťapkovom potoku), remízky (napr. nelesná drevinová vegetácia vyvinutá priamo na dotknutej ploche, ktorá je už odstránená), stromoradia pri komunikáciách (napr. riedky krovinový porast pozdĺž prístupovej komunikácie od cesty III. triedy) a sadové úpravy (napr. výsadby drevín v záhradkárskej kolónii Háje). Prírodný charakter majú brehové porasty okolo Ťapkovho potoka. V porastoch sú zo stromov najviac zastúpené jelša (Alnus sp.), vŕba biela (Salix alba), vŕba krehká (Salix fragilis), čerešňa vtáčia (Cerasus avium). Z krov sú najčastejšie trnka (Prunus spinosa), ostružina ožinová (Rubus fruticosa), vŕba purpurová (Salix purpurea), svíb krvavý (Swida sanquinea), hloh jednosemenný (Crataegus monogyna), ruža šípová (Rosa canina). Porasty pri kanáloch s tečúcou vodou sú typické pre dané územie, sú husté, miestami až nepriechodné. Pod existujúcimi stromami sa nachádza kríkový porast z vyššie uvedených druhov drevín. Porasty sú neudržiavané, prírodného charakteru slúžiace ako koridory a biotopy pre rôzne druhy živočíchov (Serbinová,K., 05/2011).
Medzi typické rastliny vyskytujúce sa v oblasti Lehoty pod Vtáčnikom, na podhorských lúkach, poliach a krovinách patria (Sušienka, M. in www.lehotapodvtacnikom.sk): kuklík mestský (Geum urbanum), mak vlčí (Papaver rhoeas), mesačnica ročná (Lunaria annua), netýkavka malokvetá (Impatiens parviflora), mäta dlholistá (Menta longifolia), mliečnik chvojkový (Euphorbia cyparissias), kyslička obyčajná (Oxalis acetosella), mečík škridlicovitý (Gladiolus imbricatus), modrica strapcovitá (Muscari atlanticum), netýkavka žliazkatá (Impatiens glandulifera), nevädzovec lúčny (Jacea pratensis), pagaštan konský (Aesculus hippocastanum), pakost hnedočervený (Geranium phaeum), pyštek obyčajný (Linaria vulgaris), ruža šípová (Rosa canina), silenka biela pravá (Silene latifolia subsp.), skalnica – skalná ruža, pakost lúčny (Geranium pratense), pakost smradľavý (Geranium robertianum), peniažtek roľný (Thlaspi arvense), pichliač bielohlavý (Cirsium eriophorum), podbeľ liečivý (Tussilago farfara), povoja plotná (Calystegia sepium), prvosienka bezbyľová (Primula acaulis), trnka obyčajná (Prunus spinosa), veronika perzská (Veronica persica), vrbica vŕbolistá (Lythrum salicarium), vŕbovka chlpatá (Epilobium hirsutum), záružlie močiarne (Catha palustris), zemežlč menšia (Centaurium erythraea), žerušničík piesočný (Cardaminopsis arenosa).
V zmysle katalógu biotopov Slovenska (Stanová,V., Valachovič,M., (eds.) 2002) je biotopy dotknutého územia možné zaradiť medzi ruderálne biotopy (Kubalová,S., 05/2011): X3 Nitrofilná ruderálna vegetácia mimo sídiel (brehové porasty),
31 X4 Teplomilná ruderálna vegetácia mimo sídiel (lemy polí a sadov), X7 Intenzívne obhospodarované polia.
III.2. Krajina, krajinný obraz, stabilita, ochrana, scenéria
Krajinná štruktúra predstavuje vzájomnú kombináciu prvkov prírodného, poloprírodného (človekom pozmenené prvky krajinnej štruktúry) i umelého (človekom vytvorené prvky krajinnej štruktúry) charakteru. Na základe zastúpenia a plošnej rozlohy jednotlivých prvkov súčasnej krajinnej štruktúry možno hodnotiť súčasný stav antropizácie územia (ľudského ovplyvnenia územia), či ide o územie prirodzené s vysokou krajinnoekologickou hodnotou, alebo naopak o územie antropicky silne pozmenené s nízkou krajinnoekologickou hodnotou. K 31.12.2017 sú publikované (www.statistics.sk, DataCube) nasledovné údaje o štruktúre pozemkov katastrálneho územia obce Lehota pod Vtáčnikom:
Tab.10: Štruktúra krajiny kat. územia obce Lehota pod Vtáčnikom podľa využitia zeme Využitie zeme výmera [m2] zastúpenie [%] poľnohospodárska pôda 16 498 544 58,98 orná pôda 5 504 359 33,36 chmeľnica 0 0 vinica 0 0 ovocný sad 0 0 záhrada 357 936 2,17 trvalý trávny porast 10 636 249 64,47 nepoľnohospodárska pôda 11 473 442 41,02 lesné pozemky 9 361 469 81,59 vodné plochy 185 463 1,62 zastavané plochy 1 121 461 9,78 ostatné plochy 805 049 7,02 výmera k.ú. Lehota p.V. 27 971 986 100% Pozn.: prírodné prvky sú vyznačené polotučne, poloprírodné prvky kurzívou, prvky umelé obyčajným písmom
Z celkovej výmery k.ú. Lehota pod Vtáčnikom 2 797,2 ha tvorí poľnohospodárska pôda takmer 1 650 ha (cca 59%) a nepoľnohospodárska pôda vyše 1 147 ha (cca 41%). Z hľadiska krajinnoekologického má štruktúra katastra podľa využitia zeme veľmi priaznivý stav, keď dve tretiny poľnohospodárskych pôd sú trvalé trávne porasty a štyri pätiny nepoľnohospodárskych pôd sú lesné pozemky. T.j. takmer 72% katastrálneho územia tvoria prírodné prvky – lesy a trvalé trávne porasty.
Podľa klasifikácie katastrálnych území SR na základe koeficientu ekologickej kvality je k.ú. Lehota p.V. zaradené do štvrtého najvyššieho stupňa 5-stupňovej škály hodnotiacej územie SR (Atlas krajiny SR 2002) a patrí medzi priestory s vysokým koeficientom ekologickej kvality katastrálneho územia.
Krajinný obraz budujú zalesnené partie pohoria Vtáčnika na horizonte s prechodom do lúk v nižších polohách a do poľnohospodárskej krajiny v podhorí, so sídlom a príslušnou technickou infraštruktúrou. Výrazným prvkom pahorkatinnej, skoro rovinnej časti podhoria s ornou pôdou sú bohaté brehové porasty pomerne hustej riečnej siete.
32 Obr.6: Pohľad z prístupovej cesty na dotknutú plochu, v pozadí brehové porasty Ťapkovho potoka, na horizonte kóty Dubník (586 m n.m.), Markušová (618 m n.m.) a Chvojka (840 m n.m.) pri Sebedraží
Územný systém ekologickej stability tvoria plošné a líniové prvky na lokálnej, regionálnej, nadregionálnej a provincionálnej úrovni. Podľa ÚPN VÚC Trenčianskeho kraja z roku 1998 (www.tsk.sk) v znení zmien a doplnkov, kostru ekologickej stability územia (ÚSES) okresu Prievidza budujú plošné prvky: nadregionálne biocentrá NBc Vtáčnik, NBC Nitrické vrchy-Plevňa + I. – Košutova skala-Rokoš, NBC Vyšehrad, regionálne biocentrá RBc Temešská skala, RBc Havraní vrch + I. – Fačkovské sedlo, RBc Bojnice-Predné Štefankovo, RBc Bystričanský potok, RBc Bralová skala – Jazvečia skala, RBc Trnavý potok. Líniové prvky na regionálnej úrovni sú zastúpené 11 biokoridormi prevažne hydrickými, ale aj terestrickými.
Do k.ú. Lehota pod Vtáčnikom zasahuje NBc Vtáčnik, RBc Bystričanský potok a RBk terestrický – línia úpätia pohoria Vtáčnik na styku s Prievidzskou kotlinou. Lokálne biokoridory predstavujú všetky vodné toky a ich brehové porasty plniace významnú migračnú funkciu. Jedným z nich je aj Ťapkov potok situovaný na kontakte s dotknutými pozemkami návrhu výstavby farmy.
33 Chránené územia prírody a krajiny Záujmové územie sa nachádza v I. stupni ochrany. Navrhovaná činnosť nezasahuje do sústavy chránených území prírody a krajiny na európskej, či národnej úrovni.
Obr.7: Chránené územia prírody a krajiny v širšom okolí Farmy Slniečko. (http://maps.sopsr.sk/mapy/map.html)
Najbližšie chránené územia prírody a krajiny v okolí sú ► PP Sivý kameň – zóna B – IV. stupeň ochrany ► PR Biely kameň – zóna A – V. stupeň ochrany ► CHKO Ponitrie – zóna D – II. stupeň ochrany ► SKUEV0871 Biely kameň ► SKUEV0273 Vtáčnik Najbližšie k lokalite návrhu farmy je PP Sivý kameň vzdialený 2,8 km JV smerom. V k.ú. Koš sa nachádza aj chránený strom Lipa na Šajbách (Tilia cordata).
III.3. Obyvateľstvo, jeho aktivity, infraštruktúra, kultúrnohistorické hodnoty územia
Osídľovanie hornej Nitry prebiehalo v 12. – 14. storočí, za vzniku pôvodných osád.
34 Prvá písomná zmienka o osídlení z oblasti Lehoty pod Vtáčnikom je z roku 1388 – Budatínskou kapitolou je dokladované zaprotokolovanie vlastníctva hradu Sivý kameň, postaveným krátko pred rokom 1350, do majetku je už zapísaná aj Štefanova Lehota. Obec Lehota pod Vtáčnikom vznikla z dvoch osád – Malá a Veľká Lehota. K zlúčeniu obcí Malá a Veľká Lehota došlo v roku 1960.
Demografické údaje a ekonomické ukazovatele dotknutej obce uvádzame na základe údajov Štatistického úradu SR uvádzaných v databáze DataCube (www.statistics) a v publikáciách zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 (SODB 2011):
Tab.11: Lehota pod Vtáčnikom – vývoj počtu obyvateľov v období rokov 1996 – 2017 rok 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 počet 3701 3707 3717 3696 3718 3728 3718 3753 3769 3791 3795 871 rok 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 počet 3837 3844 3885 3916 3875 3897 3927 3935 3922 3937 3929 Zdroj: www.statistics.sk, DataCube
Počet obyvateľov za obdobie rokov 1996 – 2017 má trvalo rastúci trend.
Obr.8: Lehota pod Vtáčnikom – počet obyvateľov za obdobie rokov 1996 – 2017 4000 3950 3900 3850 3800 3750 3700 3650 3600 3550 3500
1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017
Za posledných 10 rokov má prirodzený prírastok prevažne pozitívnu bilanciu:
Tab.12: Lehota pod Vtáčnikom - prirodzený prírastok obyvateľstva rok 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 narodení 42 46 37 30 56 37 42 36 42 29 zomretí 30 30 45 32 42 35 42 35 28 22 prírastok 12 16 -8 -2 14 2 -1 1 14 7 Zdroj: www.statistics.sk, DataCube
Na stave pohybe obyvateľstva v obci Lehota pod Vtáčnikom sa viac podieľa migrácia ako prirodzené prírastky:
35 Tab.13: Lehota pod Vtáčnikom – migračné saldo rok 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 prisťahovaní 72 41 43 63 70 75 47 76 59 62 vysťahovaní 43 26 22 39 54 69 59 62 73 77 migračné saldo 29 15 21 24 16 6 -8 14 -14 -15 Zdroj: www.statistics.sk, DataCube
Z celkového počtu obyvateľov obce Lehota pod Vtáčnikom 3929 osôb je v roku 2017 mužov 1991 (50,7%) a žien 1938 (49,3%).
Tab.14: Lehota pod Vtáčnikom – počet obyvateľov podľa vekových skupín (rok 2017) 0-4 5-9 10-14 15-19 20-24 25-29 30-34 35-39 40-44 45-49 50-54 spolu 195 208 194 170 192 290 298 330 354 262 277
55-59 60-64 65-69 70-74 75-79 80-84 85-89 90-94 95-99 spolu 261 274 230 146 129 62 38 17 2 Zdroj: www.statistics.sk, DataCube
V obci Lehota pod Vtáčnikom je aktuálne (rok 2017) ľudí v predproduktívnom veku (14-) 15,2%, v produktívnom 68,9% a poproduktívnom (65+) 15,9%.
Priemerný vek obyvateľa v roku 2017 je 41,3 rokov, muži Ø 40,33 rokov, ženy Ø 42,32 rokov.
Podľa sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 (SODB 2011) sa vyše 96% obyvateľov obce Lehota pod Vtáčnikom hlási k slovenskej národnosti. Menšiu skupinu tvoria občania českej národnosti. Národnosť neuviedlo 108 ľudí.
Z hľadiska vierovyznania je obec homogénna, keď vyše 80% občanov sú rímskokatolíckeho vierovyznania. Menšie zastúpenia má cirkev evanjelická augburského vyznania, kresťanské zbory a iné vierovyznanie. Bez vyznania je 492 občanov a 212 vierovyznanie neuviedlo (SODB 2011).
Tab.15: Základné údaje o domovom fonde – ŠÚ SR – SODB 2011 Trvale obývané domy Domy spolu Neobývané domy spolu z toho rodinné bytové domy Lehota pod Vtáčnikom 989 894 844 42 92
Najviac domov (702 domov) bolo vystavaných v rokoch 1946 - 1990. Neobývaných je 92 domov. V dôvodoch neobývanosti figurujú iné dôvody (23 domov), nespôsobilosť na bývanie (21 domov), uvoľnenie na prestavbu (20 domov) a zmena vlastníkov (17 domov). 11 domov je určených na rekreáciu.
Tab.16: Základné údaje o bytovom fonde – ŠÚ SR – SODB 2011 Trvale obývané byty Byty spolu Neobývané byty spolu z toho v rodinných domoch Lehota pod Vtáčnikom 1279 1158 784 120
36 Prevládajú 3-izbové byty a podľa veľkosti byty o ploche 40-80 m2. Neobývaných je 120 bytov. V dôvodoch neobývanosti figurujú iné dôvody (52 bytov), nespôsobilosť na bývanie (20 bytov) a zmena vlastníkov (35 bytov). 13 bytov je určených na rekreáciu.
Evidovaná nezamestnanosť má za posledných 10 rokov konvexný priebeh, s minimami v roku 2008 (116 uchádzačov o zamestnanie) resp. 2017 (108 uchádzačov), a maximom v roku 2013 (282 uchádzačov).
Ekonomické aktivity uvádzame na základe štatistických údajov o podnikoch podľa jednotlivých ekonomických činností, publikovaných Štatistickým úradom SR (www.statistics.sk, DataCube) pre okresy.
Tab.17: Počet zamestnancov v okrese Prievidza podľa ekonomických činností – rok 2016 okres Prievidza spolu 31 286 poľnohospodárstvo, lesníctvo, rybolov 530 spolu priemysel 14 916 priemyselná výroba 10 480 ťažba a dobývanie 3 532 dodávka elektriny, plynu... 412 dodávka vody, nakladanie s odpadovými vodami a odpadmi 492 stavebníctvo 892 veľkoobchod, maloobchod, oprava vozidiel 4 521 doprava a skladovanie 1 261 ubytovanie, stravovanie 259 informácie a komunikácia 147 finančné a poisťovacie služby 212 nehnuteľnosti 123 odborné, vedecké a technické činnosti 549 administratívne a podpor. služby 1 156 verejná správa a obrana, povinné sociálne zabezpečenie 2 155 vzdelávanie 2 095 zdrav. a soc. pomoc 1 996 umenie, zábava, rekreácia 355 ostatné činnosti 120 Zdroj: www.statistics.sk, DataCube
Najviac obyvateľov je zamestnaných v priemysle, v rámci obchodných činností, pri ťažbe a dobývaní, vo verejnej správe a vzdelávaní.
Pamiatkovým objektom v obci Lehota pod Vtáčnikom je národná kultúrna pamiatka Kostol sv. Cyrila a Metoda z roku 1948. Za kultúrnu pamiatku bola vyhlásená v roku 1963.
III.4. Súčasný stav kvality životného prostredia vrátane zdravia
Životné prostredie dotknutého územia nie je antropogénne zaťažené. Prevládajú prírodné a poloprírodné štruktúry s nižším stupňom urbanizácie.
37 Kvalitu životného prostredia územia SR hodnotí environmentálna regionalizácia. Environmentálna regionalizácia je proces priestorového členenia krajiny, v ktorom sa podľa stanovených kritérií a vybraných súborov environmentálnych charakteristík vyčleňujú regióny s určitou kvalitou stavu alebo tendencie zmien životného prostredia. Finálnym výstupom je mapa hodnotiaca územie SR v 5. stupňoch kvality životného prostredia. Podľa správy za rok 2016 (Klinda,J. a kol., 2017) hodnotená oblasť Lehoty pod Vtáčnikom je po stránke environmentálnej kvality prostredím vyhovujúcim (4. najvyššie hodnotenie v rámci 5-stupňovej škály) a patrí medzi regióny s nenarušeným prostredím.
Údaje o zdravotnom stave obyvateľstva sú k dispozícií sumárne za kraje, u vybraných údajov aj za okresy, v zdravotníckych ročenkách a štatistických publikáciách vydávaných Národným centrom zdravotníckych informácií (www.nczisk.sk). Na základe dostupných informácií je zdravotný stav obyvateľstva možné odvodiť od údajov o prirodzenom resp. celkovom prírastku obyvateľstva, údajov o hospitalizácii, ako aj údajov úmrtnosti podľa hlavných príčin.
Tab.18: Priemerný stav a pohyb obyvateľstva (rok 2016) Priemerný stav prirodzený celkový obyvateľstva živonarodení zomretí prírastok prírastok muži ženy (úbytok) (úbytok) SR 2 648 883,0 2 781 914,5 57 557 52 351 5 206 9 091 Trenčiansky kraj 289 406,0 299 969,5 5 341 5 996 -655 -1 119 okr. Prievidza 67 115,5 68 634,5 1 197 1 321 -124 -434
Tab.19: Stredný stav obyvateľstva a pohyb obyvateľstva (rok 2016) živonarodení zomretí prir. prírastok celk. prírastok na 1 000 obyvateľov SR 10,6 9,6 1,0 1,7 Trenčiansky kraj 9,1 10,2 -1,1 -1,9 okr. Prievidza 8,8 9,7 -0,9 -3,2
V okrese Prievidza je za rok 2016 v pomernom hodnotení (na 1 000 obyvateľov) nižší počet živonarodených v porovnaní s Trenčianskym krajom i SR, zomretých je približne toľko ako v SR, ale menej ako vo vyššej samosprávnej jednotke. Prirodzený a celkový prírastok je v okrese Prievidza a Trenčianskom kraji negatívny, na rozdiel od údajov za SR.
Tab.20: Hospitalizácie podľa územia trvalého bydliska (rok 2016) Počet hospitalizácií priemerný z toho na 1 000 ošetrovací zomretí spolu muži ženy obyvateľov čas SR 1 213 445 527 696 685 749 223,4 6,6 28 885 Trenčiansky kraj 133 919 60 455 73 464 227,2 6,3 3 234 okr. Prievidza 32 746 14 654 18 092 241,2 6,0 655
V okrese Prievidza je počet hospitalizácií 1 000 obyvateľov vyšší ako vo vyšších územno-správnych jednotkách.
38 Tab.21: Hlavné príčiny úmrtí – muži (rok 2016) na 100 000 mužov SR Trenčiansky kraj Spolu 1 010,4 1 077,7 Nádorové ochorenia 287,5 313,4 Choroby obehovej sústavy 426,3 473,0 Choroby dýchacej sústavy 75,7 70,1 Choroby tráviacej sústavy 64,8 60,5 Vonkajšie príčiny 73,4 87,1
Najčastejšou príčinou úmrtia mužov v Trenčianskom kraji sú choroby obehovej sústavy a potom nádorové ochorenia, nasledujú vonkajšie príčiny (úrazy) a potom choroby dýchacej a tráviacej sústavy. Situácia v úmrtí mužov na všetky najhlavnejšie príčiny je v Trenčianskom kraji horšia ako v celej SR s výnimkou chorôb dýchacej a tráviacej sústavy.
Tab.22: Príčiny úmrtí – ženy (rok 2016) na 100 000 žien SR Trenčiansky kraj Spolu 919,8 959,1 Nádorové ochorenia 213,8 226,4 Choroby obehovej sústavy 501,3 535,7 Choroby dýchacej sústavy 57,4 54,7 Choroby tráviacej sústavy 40,1 38,3 Vonkajšie príčiny 28,5 29,3
Najčastejšou príčinou úmrtia žien v Banskobystrickom kraji sú takisto choroby obehovej sústavy a potom nádorové ochorenia, nasledujú choroby dýchacej sústavy, choroby tráviacej sústavy a potom vonkajšie príčiny (úrazy). Okrem chorôb dýchacej a tráviacej sústavy je situácia v úmrtí žien na ostatné najhlavnejšie príčiny v Trenčianskom kraji horšia ako v celej SR.
39 IV. Základné údaje o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane zdravia a o možnostiach opatrení na ich zmiernenie
IV.1. Požiadavky na vstupy
● Záber pôdy
Činnosť bude realizovaná na pozemkoch podľa
1) katastra nehnuteľností (registra KN-C):
p.č. výmera [m2] druh LV 2166 3 214 TTP 2792 2154/2 5 112 TTP 2792 2154/1 193 ZpN 2792
2) podľa určeného operátu (UO = register KN-E): (Vysvetlivky: TTP = trvalé trávne porasty, OP = orná pôda, ZpN = zastavané plochy a nádvoria, LP = lesné pozemky) p.č. výmera [m2] druh LV 4-405/31 8146 TTP 2792 4-390/5 23426 OP 2792 4-394/9 8444 LP 2792 4-405/33 2139 TTP 2792 4-390/3 8252 OP 2792 4-394/1 1159 LP 2792 4-405/34 301 TTP 2792 4-405/35 82 TTP 2792 4-390/2 3783 OP 2792 4-390/101 3993 OP 2792 4-389/144 4118 OP 2792 4-389/43 4208 OP 2792 4-389/42 3053 TTP 2792 4-391/44 1193 LP 2792 4-405/37 33 TTP 2792 4-405/38 132 TTP 2792 4-405/36 36 TTP 2792
Realizáciou činnosti dôjde k trvalému záberu pozemkov druhu TTP a OP, ktoré sú vo vlastníctve navrhovateľa.
40 Výmera pozemkov je podľa evidencie KN-E 72 498 m2 a podľa evidencie KN-C je 8 519 m2. Celková výmera záujmovej plochy je 81 017 m2 (8,1 ha).
Obr.9: Dotknuté pozemky podľa KN-E (obyčajné písmo) a podľa KN-C (kurzíva) (www.katasterportal.sk)
41 ● Spotreba vody
Zdrojom pitnej vody budú kopané, alt. vŕtané studne v počte podľa výdatnosti zdrojov tak, aby pokryli požadované množstvo pitnej vody v areáli. Zo studní bude voda čerpaná do akumulačných zásobných nádrží pitnej vody o objeme do 20 m3. Voda bude čerpaná do priestoru technickej miestnosti v administratívnej časti dojacieho strediska, kde sa bude nachádzať úpravňa vody, ktorá bude zabezpečovať chemickú a bakteriálnu nezávadnosť pitnej vody. Z úpravne vody bude pitná voda distribuovaná ku spotrebiskám (sociálne priestory, dojacie stredisko, napájanie dobytka).
Pre technické účely sa bude využívať dažďová voda zo striech objektov, ktorá bude zachytávaná v akumulačnej nádrži dažďových vôd o objeme 375 m3. Z akumulačnej nádrže budú vody odčerpávané a tlak vody bude zabezpečovaný pomocou automatickej tlakovej stanice, ktorá sa osadí vedľa akumulačnej nádrže v samostatnej armatúrnej šachte. V prípade nízkej hladiny akumulovaných dažďových vôd bude voda dopĺňaná na stanovenú maximálnu hladinu. Čerpanie a dopúšťanie vody bude prebiehať vo vyhradenom priestore o objeme 10 m3 v akumulačnej nádrži, ktorý bude prepojený s akumulačnou nádržou tesnými spätnými klapkami so smerom toku do čerpaného priestoru. Týmto bude zabezpečený maximálny akumulačný objem pre dažďové vody, ktorý nebude zmenšovaný dopúšťaním vody zo studne.
Potreba pitnej vody (max): - zamestnanci výroba max 16 os x 120 l 1 920 l/deň - zamestnanci administratíva max 9 os x 60 l 540 l/deň - dojnice (mliečnica) max 2500 dojníc x 10 l 25 000 l/ deň - ošetrenie mlieka max 2500 dojníc x 30 l 75 000 l/deň SPOLU 102 460 l/deň Ročná spotreba pitnej vody 102,46 m3/deň x 365 dní = 37 397,9 m3/rok
Potreba technologickej vody (max): - dojnice (splachovanie, sprchovanie) max 2500 dojníc x 25 l 65 500 l/deň Ročná spotreba technologickej vody je 65,5 m3/deň x 365 dní = 23 907,5 m3/rok
● Surovinové a energetické zdroje
Prevádzka má nároky na 1) elektrickú energiu, 2) pohonné hmoty.
1) Zabezpečenie farmy elektrickou energiou rieši projekt pre územné rozhodnutie objektom
SO 1.12 NN elektrická prípojka a napojenie na distribučnú sieť vysokého napätia Technické údaje NN sústavy Napájacia sústava: 3/N/PE, AC, 50 Hz, 400/230V, TN-C-S Ochrana podľa STN 33 2000-4-41: ochrana živých častí – izoláciou, krytom, zábranou; pri poruche – samočinným odpojením napájania, ochranným pospájaním, prúdovým chráničom Druh prostredia: prostredie je stanovené podľa STN 33 2000-5-51 Inštalovaný príkon Pi=850 kW
42 Súdobý príkon Ps=680 kW Nominálny prúd In=982,7 A Súdobosť 80% Stupeň dodávky - 3 - Nepriame meranie v trafostanici Pre riešený poľnohospodársky areál bude navrhnutá nová trafostanica, napojená na existujúce vedenie vysokého napätia. V trafostanici sa bude nachádzať nepriame meranie spotreby el. energie na strane vysokého napätia. V rámci areálu bude riešený káblový rozvod NN z dotknutej trafostanice. Na určených miestach pri objektoch budú osadené poistkové rozpojovacie skrine SR. Miesta osadenia hlavných rozvádzačov musia byť zvolené s ohľadom na danú technológiu a ustajnenie zvierat. Svetelná inštalácia jednotlivých objektov bude vykonaná medenými káblami CYKY-J,O 3,4,5x1,5 pod omietkou, nad podhľadom a v technologických priestoroch v žľaboch a trubkách na povrchu. V navrhovanom areáli sa bude riešiť nový káblový rozvod areálového osvetlenia. Pri hlavných komunikáciách budú osadené oceľové pozinkované stĺpy s LED svietidlami.
Požiadavky na vykurovanie a prípravu teplej vody má objekt SO 1.1 a objekt SO 1.4.
SO 1.1 Dojacie stredisko s maštaľou Požiadavky na vykurovanie a prípravu teplej vody má dojacie stredisko a administratíva. Bilancie tepelných strát sú pre administratívne zázemie 18 kW a pre dojáreň 28 kW. Priestory administratívnej budovy budú vykurované tepelnými čerpadlami vzduch – vzduch (klimatizačnými jednotkami). Zdroje tepla budú využívané v letnom období na chladenie priestorov. Zdroje tepla budú využívané v letnom období na chladenie priestorov. Dispozičné riešenie administratívnych priestorov umožňuje využitie systému Multi F, kde na jeden externý zdroj sa napojí max. 5 vnútorných klimatizačných jednotiek. Využitím tohoto systému bude pre vykurovanie / chladenie administratívnej časti nutné osadiť max. 4 vonkajšie jednotky. Vykurovanie samotnej dojárne bude navrhnuté teplovodnými teplovzdušnými vykurovacími jednotkami osadenými pod stropom dojárne. Zdrojom tepla budú dve tepelné čerpadlá voda – voda. Primárnym zdrojom energie bude chladiaci okruh chladenia mlieka o výkone 2x24,2 kW, pričom je požadované ochladenie mlieka z 30°C na 4°C. Tepelné čerpadlá budú využívať teplotný potenciál z chladiaceho procesu mlieka a v prípade nevyužívania tepelných čerpadiel, chladiaci proces bude zabezpečovať technológia chladenia. Pre využitie teplotného potenciálu bude chladiaci okruh tepelných čerpadiel tvoriť 1.stupeň chladenia a technológia chladenia mlieka bude tvoriť 2.stupeň. Získaná energia z tepelných čerpadiel bude akumulovaná v akumulačných nádobách vykurovacej vody, odkiaľ bude využívaná pre teplovodné vykurovanie dojárne, pre prípravu teplej vody v zásobníkoch pre technologické procesy dojenia a pre prípravu teplej vody pre sociálne účely v samostatných zásobníkových ohrievačoch. Objem zásobníkových ohrievačov sa upresní na základe požiadavky technológie. V zásobníkových ohrievačoch sa bude pripravovať teplá voda o teplote max. 45°C a pre požiadavky čistenia, bude voda dohrievaná pomocou elektrického prietokového ohrievača.
SO 1.4 Centrum pre spracovanie a predaj Požiadavky na vykurovanie objektu a prípravu teplej úžitkovej vody vychádzajú z bilancie tepelných strát vo výške 16 kW. Priestory mäsokombinátu budú vykurované / temperované tepelnými čerpadlami vzduch – vzduch (klimatizačnými jednotkami). Zdroj tepla bude využívaný v letnom období na chladenie priestorov. Dispozičné riešenie využitie systému Multi F, kde na jeden externý zdroj sa napojí max. 5 vnútorných klimatizačných jednotiek. Využitím tohoto systému bude pre vykurovanie / chladenie mäsokombinátu nutné
43 osadiť 1 vonkajšiu jednotku. Príprava teplej vody bude vzhľadom na občasné využitie riešená elektrickým zásobníkovým ohrievačom.
2) Odhad spotreby nafty pre nákladné autá je 240 m3/rok. Nákladné autá budú tankovať mimo dotknutej lokality, na verejných čerpacích staniciach pohonných hmôt. Prevádzka nákladných áut má nároky aj na spotrebu hydraulických a prevodových olejov. Nákladné autá budú servisované mimo dotknutej lokality, v autorizovaných strediskách disponujúcich príslušnými povoleniami na ich manipuláciu.
● Doprava a iná infraštruktúra
Dopravný prístup Riešená lokalita sa nachádza v extraviláne obce Lehota pod Vtáčnikom. Dopravný prístup je vedený mimo obytných zón, z cesty III/1791. Trasa od cesty tretej triedy má živičný povrch šírky 6 m až približne po plánovaný areál Farmy Slniečko, odkiaľ pokračuje účelovou komunikáciou opatrenou cestnými panelmi až do neďalekého poľnohospodárskeho areálu spoločnosti POĽNO VTÁČNIK a.s.
Obr.10: Dopravný prístup na podklade základnej mapy (geoportal.sk)
44 Doprava počas výstavby S výstavbou areálu živočíšnej výroby bude spojená nákladná doprava v súvislosti s dovozom stavebných materiálov, priemerná intenzita sa však očakáva minimálna, priemerne nie viac ako 1 NA/deň.
Doprava počas prevádzky Dopravné intenzity na účelových a verejných komunikáciách budú súvisieť s a) dovozom krmiva (z areálu spoločnosti POĽNO VTÁČNIK, a.s.), b) dovozom objemového krmiva pre účely silážovania (z okolitých polí) c) odvozom mlieka odberateľom (účelovou a verejnými komunikáciami), d) odvozom tekutého separátu maštaľného hnoja (na okolité polia podľa hnojného plánu), e) odvozom tuhého separátu maštaľného hnoja (na hnojiská spoločnosti),
Verejných komunikácií sa dotkne nákladná doprava súvisiaca s bodmi c) a e).
Výpočet odhadovaných dopravných intenzít nákladnej dopravy: podľa bodu c) priemerná ročná úžitkovosť 1 mliečnica ... 10 000 kg mlieka /rok max. počet mliečnic ... 2 500 ks hmotnosť vyrobeného surového mlieka ... 10 t x 2 500 ks = 25 000 t/rok kapacita cisterny na mlieko (NA) ... cca 14,5 t ročné dopravné intenzity ... 25 000 t/rok : 14,5 t/NA = 1 725 NA/rok počet expedičných dní (laktačná doba) ... 312 dní/rok denné dopravné intenzity ... 1725 NA/rok : 312 dní ... 5,5 NA/deň podľa bodu e) produkcia maštaľného hnoja 1 mliečnica ... 20 m3/rok podiel tuhého separátu 1 mliečnica ... 12% = 2,4 m3/rok max. počet mliečnic ... 2 500 ks celková produkcia tuhého separátu ... 2,4 m3/rok x 2 500 ks = 6 000 m3/rok kapacita nákladného auta ... 30 m3/NA ročné dopravné intenzity ... 6 000 m3/rok : 30 m3/NA = 200 NA/rok počet expedičných dní ... 200 dní/rok denné dopravné intenzity ... 200 NA/rok : 200 dní /rok = 1 NA/deň
Dopravná záťaž verejných komunikácií súvisí hlavne s distribúciou mlieka (5,5 NA/deň), menej s odvozom tuhého separátu maštaľného hnoja (1 NA/deň), spolu 6,5 NA/deň. Celkovo aj s ostatnými činnosťami (napr. sporadický vývoz obsahu žúmp a pod.) je potrebné uvažovať s nárokmi vo výške 7 NA/deň tam a 7 NA/deň späť (spolu 14 NA/deň), hlavne počas pracovných dní, okrem odvozu mlieka, kde sa predpokladá odvoz aj počas soboty. Špičková hodina je 10% z celkovej dopravnej intenzity, t.j. 1,4 NA/hodšpič. Osobná doprava sa uvažuje na úrovni 5 návštev za deň (5 OA/deň, 0,6 OA/hodšpič).
Areálová doprava Dopravný prúd na navrhovanej odstavnej ploche bude vytváraný gravitáciou dopravnej obsluhy územia, halami prevádzky živočíšnej výroby, stáčacieho miesta na mlieko a bitúnku. Napojenia a príjazd sú navrhnuté pre aj potreby vozidiel kategórie N3. Podľa normy STN 73 6114 Vozovky pozemných komunikácií je komunikácia zaradená do triedy zaťaženia I – Vysoká pre prejazd ťažkých nákladných vozidiel.
45 Navrhované spevnené plochy a účelová komunikácia je napojená dvomi obojsmernými napojeniami o šírke 10,5 m od seba osovo vzdialených 129 m. Navrhovaná prístupová komunikácia sa pripája na jestvujúcu účelovú komunikácie v dvoch miestach pod uhlom 90° a tá je súčasťou centrálnej spevnenej plochy pred navrhovaným objektom. Polomery zaoblenia vnútorných obrúb sú navrhnuté tak, že vyhovujú požiadavkám technickej normy pre požadovanú kategóriu dopravnej obsluhy N3. Vzhľadom na dostatočnú šírku vjazdu 10,5 m je navrhnutý polomer maximálnou možnou hodnotou s ohľadom na priestorové možnosti územia, nebude uvedený polomer prekážkou v plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky. Pred prevádzkou mäsokombinátu a pred halou SO 1.3 (maštaľ) sú navrhované spevnené plochy s kolmo umiestnenými odstavnými plochami o rozmeroch v prvom prípade 5,2 x 2,4 m a v druhom prípade 9,4 x 2,4 m. Parkoviská sú navrhnuté v počte 5+9 parkovacích miest s dvoma parkovacími miestami stavebne realizovanými pre potreby ZŤP. Navrhované napojenia účelovej komunikácie sú riešené ako križovatky s určenou prednosťou vjazde. Spevnené plochy a komunikácia sú navrhnuté zo železobetónu (parametre budú určené prepočtom statika) uloženej do podkladového lôžka. Kolmo umiestnené odstavné plochy pri mäsokombináte sú tvorené plochou z vegetačných tvaroviek s vymedzením po okrajoch cestnými obrubníkmi výšky 100 mm.
Výpočet odstavných plôch pre automobilovú dopravu podľa normy STN 73 6110/Z2 Projektovanie miestnych komunikácií
Počet parkovacích miest sa vypočíta podľa vzorca:
N = 1,1 . Oo + 1,1 . Po . kmp . kd kde N – je celkový počet stojísk na území v objekte Oo – základný počet odstavných stojísk podľa tab. 20 (zariadenia výroby, 25 zam., 5 návšt., Oo = 6,25) Po – základný počet parkovacích stojísk podľa 16.3.9 (Po = 1,0) kmp – regulačný koeficient mestskej polohy (pre ostatné územie kmp = 1,0) kd – súčiniteľ vplyvu deľby práce (pre IAD : OOD = 60 : 40 je kd = 1,4)
N = 1,1 . 6,25 + 1,1 . 1,0 . 1,0 . 1,4 N = 6,875 + 1,4 N = 8,275 = 9 stojísk
V zmysle STN je potrebných 9 stojísk. V areáli sa podľa projektu pre územné rozhodnutie uvažuje s počtom stojísk 14.
V rámci areálovej dopravy je potrebné počítať s prevádzkou jedného nakladača, potrebného napr. pre manipuláciu so senážou.
Z hľadiska inej infraštruktúry má navrhovaná činnosť nároky na vodovod, kanalizáciu a elektrické vedenie.
● Nároky na pracovné sily
Pre obsluhu prevádzky je potrebných 25 zamestnancov – 16 zamestnancov výroby a 9 nevýrobných zamestnancov (technici, administratíva, spracovanie mäsa, predavačky). S činnosťou, okrem priamej
46 zamestnanosti, sú súvisí aj nepriama zamestnanosť iných subjektov v rámci inžinierskych činností, dodávok a servisu technologických zariadení a pod.
● Iné vstupy
Realizácia činnosti si vyžiadala výrub náletových drevín a krovín vyskytujúcich sa v dvoch líniách v SZ rohu dotknutého územia. Dreviny sú v tomto čase už odstránené a pripravené na zoštiepkovanie.
IV.2. Údaje o výstupoch
● Zdroje znečistenia ovzdušia
V prevádzke budú vznikať 1) emisie pachových látok, 2) emisie plynných škodlivín z dopravy.
1) Problematika emisií pachových látok je riešená v časti Zdroje žiarenia, tepla a zápachu, na konci predmetnej v kap. IV.2.
2) Areálovou (nakladač) a mimoareálovou dopravou (nákladné autá, osobné autá) budú produkované dominantne emisie zlúčenín dusíka (NOx) a oxid uhoľnatý (CO). Odhadované dopravné intenzity nákladnej dopravy 1,4 NA/hodšpič a osobnej dopravy (0,6 OA/hodšpič) sú však zanedbateľné, bez významného dopadu na kvalitu ovzdušia.
● Odpadové vody
Prevádzkou areálu budú vznikať - splaškové vody z administratívneho objektu, - splaškové vody z výroby a maštalí, - odpadové vody zo spracovania mäsa, - odpadové vody zo senáže, - dažďové vody zo striech objektov, - dažďové vody zo spevnených plôch.
Splaškové vody z administratívneho objektu Splaškové vody z administratívnej časti objektu budú odvádzané do areálovej splaškovej kanalizácie, ktorá bude zaústená do žumpy o objeme 10 m3. V prevádzke sa uvažuje len s výdajom stravy, bez prípravy. Navrhovaná kanalizačná prípojka bude do areálovej splaškovej kanalizácie zaústená cez revíznu šachtu a bude odvádzať splaškové vody zo sociálnych zariadení. Kanalizačná prípojka bude navrhnutá z potrubia PVC160. Odhad produkcie: zamestnanci výroba ... max 16 os x 120 l ... 1 920 l/deň zamestnanci nevýroba ... max 9 os x 60 l ... 540 l/deň
47 Spolu bude vznikať splaškových odpadových vôd 2,46 m3/deň, 897,9 m3/rok. Obsah žumpy bude podľa potreby vyvážaný autorizovaným subjektom na najbližšiu ČOV.
Splaškové vody z výroby a maštalí Splaškové vody z výroby a maštalí budú odvádzané do areálovej splaškovej kanalizácie, ktorá bude zaústená do žumpy o objeme 375 m3. Areálová splašková kanalizácia bude gravitačná, pričom odpadové vody z maštalí budú do areálovej kanalizácie dopravované podávacími dopravníkmi a rezacími čerpadlami. Odhad produkcie: dojnice (mliečnica) ... max 2 500 dojníc x 10 l ... 25 000 l/deň ošetrenie mlieka ... max 2 500 dojníc x 30 l ... 75 000 l/deň dojnice (splachovanie, sprchovanie) ... max 2 500 dojníc x 25 l ... 65 500 l/deň Spolu bude vznikať odpadových vôd 165,5 m3/deň, 60 407,5 m3/rok. Monolitická žumpa o objeme 375 m3 bude odľahčovaná priebežne, splašky budú spracovávané na separátore, pričom tuhé zložky budú vyvážané na hnojiská prevádzkované navrhovateľom v okolí, a tekutá zložka sa bude prečerpávať do flexobazénov pre účely dočasného skladovania do doby aplikácie na ornú pôdu podľa hnojného plánu.
Odpadové vody zo spracovania mäsa Príležitostné spracovanie mäsa v objekte SO 1.4 bude produkovať odpadové vody, ktoré budú prečisťované v lapači tukov a uskladňované v navrhovanej prefabrikovanej žumpe o objeme 12 m3. Interval vývozu odpadových vôd zo žumpy bude podľa potreby realizovaný oprávneným subjektom.
Odpadové vody zo siláže Fermentáciou objemových krmív budú vznikať silážne šťavy. Odvedené budú gravitačným spôsobom do žúmp silážnych štiav o objeme 3 x (2 x 20) m3. Nakladané bude s nimi podobne ako s tekutým separátom (hnojenie okolitých polí podľa hnojného plánu).
Dažďové vody zo striech objektov Dažďové vody zo striech objektov budú odvádzané dažďovými odpadovými potrubiami, ktoré budú mať plastové lapače strešných splavenín osadené v žľaboch. Odpadové potrubia budú zaústené do areálovej dažďovej kanalizácie, ktorá bude zaústená do akumulačnej nádrže dažďových vôd o objeme 375 m3. Zachytené dažďové vody budú využívané na technické účely v maštaliach (splachovanie podlahy, sprchovanie dojníc). V prípade nedostatku dažďových vôd bude voda dopúšťaná zo studní. Areálová dažďová kanalizácia bude navrhnutá z PVC korugovaného kanalizačného potrubia a v potrebných bodoch budú navrhnuté revízne šachty WAVIN. Bilancia dažďových vôd zo striech: 0,87 ha + 0,97 ha + 0,85 ha) x 160 l/s/ha x 0,9 = 387,4 l/s Objem dažďových vôd za 15 min: 387,4 l/s x 60 x 15 = 348 660 l/15 min = 348,66 m3/15 min Akumulačná nádrž dažďových vôd o objeme 375 m3 je dimenzovaná na akumuláciu dažďa v trvaní 15 min. Tieto dažďové vody budú využívané na technické účely v objeme 65,5 m3/deň, čo je kapacita spotreby na 6 dní. V prípade väčšieho úhrnu zrážok budú odvádzané prebytočné dažďové vody do vodného toku na hranici pozemku investora. V mieste zaústenia prepadového potrubia do toku bude vybudovaný výustný objekt a potrubie bude ukončené gravitačnou spätnou klapkou.
Dažďové vody zo spevnených plôch Odvod dažďovej vody z areálových spevnených parkovacích plôch budú zachytávané bodovými uličnými vtokmi so záchytnými košmi nečistôt (napr. bodové uličné vpuste typu WAVIN DN315), ktoré sa potrubím
48 PVC160 dopoja do areálovej kanalizácie. Na areálovej kanalizácii budú navrhnuté revízne šachty WAVIN Tegra 600. Bilancia dažďových vôd s prípadným obsahom fragmentov ropných látok (parkovacie plochy): (0,0075 ha + 0,015 ha) x 160 l/s/ha x 0,8 = 2,88 l/s Dažďové vody zo spevnených plôch, s prípadnými fragmentami ropných látok, budú spoločnou kanalizáciou zaústené do revíznej šachty, z ktorej budú vody odvádzané do odlučovača ropných látok KLARTEC KLk 5/1 sII, 5 l/s, s garanciou výstupnej koncentrácie NEL< 0,1mg/l. Odlučovač ropných látok je konštruovaný ako odlučovač triedy I v zmysle STN EN 858-1 a STN EN 858- 2. Základná konštrukcia ORL je vyhotovená zo železobetónovej nádrže, z betónu triedy C 35/45 v zmysle STN EN 206-1. Jednotlivé časti odlučovacieho zariadenia: Kalová nádrž (kalojem) je integrovaná do odlučovača, Jej hlavnou funkciou je zachytávanie pevných látok napr. kalu, piesku, oter z pneumatík vozidiel, lístie a podobne. Na princípe využitia rozdielnych objemových hmotností kvapalín prichádza už v kalojeme k odlúčeniu ľahkých minerálnych kvapalín od pevných častíc. Kalová nádrž je vybavená koagulačnou bariérou na zvýšenie koagulačného účinku, čiže zhlukovania ropných látok. Olejové kvapky splývajú do väčších a tak rýchlejšie vystupujú na povrch hladiny. Koalescenčný odlučovač odlučuje jemné voľné ropné látky. Z kalojemu preteká voda do odlučovacieho priestoru, kde je umiestnený koalescenčný filter. V póroch filtračnej hmoty dochádza k zhlukovaniu najjemnejších olejových častíc a k zachytávaniu jemných kalových nečistôt. Olejové kvapky vyplávajú na hladinu, kde časom vytvoria olejovú vrstvu. Samočinný bezpečnostný plavákový uzáver je umiestnený vo vnútri koalescenčného filtra. Plavákový uzáver je ovládaný nahromadenou ropnou látkou a zabraňuje preniknutiu už odlúčenej ropnej látky do kanalizačného systému. Sorpčný odlučovač zabezpečuje výstupné hodnoty nižšie ako 0,5 – 0,1 mg/I NEL. Po odstránení možných ropných látok z dažďových vôd zo spevnených plôch, sú tieto vody odvádzané do navrhovaného vsakovacieho objektu, cez kontrolnú šachtu. Vsakovací objekt bude navrhnutý s plastových vsakovacích blokov Wavin Q-BIC s rozmerom jedného bloku 1,2x0,6x0,6m, s užitočným objemom 0,43 m3. Vsakovací objekt je zložený celkovo z 20 kusov blokov (10 blokov vo dvoch vrstvách). Celkový objem úhrnu zrážok za 20 min: 2,88 l/s x 60 x 20 = 1257 l = 1,257 m3/20 min Celkový užitočný objem vsakovacieho objektu: 2 x 10 ks Q-BIC = 20 x 0,43 m3 = 8,6 m3 Pre navrhované rozvody kanalizácie sa použijú plastové kanalizačné potrubia pre ležatú kanalizáciu, ktoré sa uložia do výkopu šírky 600 mm, do pieskového lôžka, obsypú sa pieskom a zásyp výkopu sa vykoná podľa charakteru zaťaženia. Spoje potrubia sú riešené pomocou spojok s kruhovými tesneniami z gumy.
● Iné odpady
Počas výstavby objektu vzniknú v zmysle vyhlášky MŽP SR č. 365/2015 Z.z. (Katalóg odpadov) ostatné odpady zo skupiny 17 Stavebné odpady a odpady z demolácií, 17 05 Zemina vrátane výkopovej zeminy z kontaminovaných plôch, kamenivo a materiál z bagrovísk, v množstve:
49 Tab.23: Odpady z výstavby farmy Číslo Názov Kategória Množstvo 17 05 Zemina vrátane výkopovej zeminy z kontaminovaných plôch, kamenivo a materiál z bagrovísk 17 05 04 zemina a kamenivo iné ako uvedené v 17 05 03 O 1 300 m3 17 05 06 výkopová zemina iná ako uvedená v 17 05 05 O 17 09 Iné odpady zo stavieb a demolácií zmiešané odpady zo stavieb a demolácií iné ako uvedené v 17 17 09 04 O 7 t 09 01, 17 09 02, 17 09 03 Vysvetlivky: O – ostatný odpad, N – nebezpečný odpad
Stavebné sute budú vyvezené na najbližšiu skládku inertného odpadu. Zeminy budú dočasne uskladnené priamo na pozemku a použité na terénne úpravy.
Odpady z prevádzky farmy budú 1/ odpady súvisiace so spracovaním mäsa patriace do skupiny 02 Odpady z poľnohospodárstva, záhradníctva, lesníctva, poľovníctva a rybárstva, akvakultúry a z výroby a spracovania potravín; 2/ odpady súvisiace so živočíšnou výrobou patriace do skupiny 15 Odpadové obaly, absorbenty, handry na čistenie, filtračný materiál a ochranné odevy inak nešpecifikované; 3/ odpady z odlučovača jedlých tukov a odpady z odlučovača ropných látok patriace do skupiny 19 Odpady zo zariadení na úpravu odpadu, z čistiarní odpadových vôd mimo miesta ich vzniku a z úpravní pitnej vody a priemyselnej vody; 4/ odpady z administratívy a predajne, odpady z parkových úprav, odpady zo žumpy administratívy patriace do skupiny 20 Komunálne odpady (odpady z domácností a podobné odpady z obchodu, priemyslu a inštitúcií) vrátane ich zložiek z triedeného odpadu.
Tab.24: Odpady z prevádzky farmy Číslo Názov Kategória Množstvo 02 02 Odpady z prípravy a spracovania mäsa, rýb a ostatných potravín živočíšneho pôvodu 02 02 01 kaly z prania a čistenia O 50 m3/rok 1/ 02 02 02 odpadové živočíšne tkanivá O 5 t/rok 02 02 03 materiál nevhodný na spotrebu alebo spracovanie O 45 t/rok
15 02 Absorbenty, filtračné materiály, handry na čistenie a ochranné odevy 2/ absorbenty, filtračné materiály, handry na čistenie a ochranné 15 02 03 O 200 kg/rok odevy iné ako uvedené v 15 02 02
19 08 Odpady z čistiarní odpadových vôd inak nešpecifikované zmesi tukov a olejov z odlučovača oleja z vody obsahujúce jedlé 19 08 09 O 5 t/rok 3/ oleje a tuky zmesi tukov a olejov z odlučovača oleja z vody iné ako uvedené 19 08 10 N 7 kg/rok v 19 08 09
4/ 20 01 Zložky komunálnych odpadov z triedeného zberu okrem 15 01
50 Číslo Názov Kategória Množstvo 20 01 01 papier a lepenka O 300 kg/rok 20 01 02 sklo O 500 kg/rok vyradené elektrické a elektronické zariadenia iné ako uvedené 20 01 36 O 30 kg/rok v 20 01 21, 20 01 23 a 20 01 35 20 01 39 plasty O 1 t/rok 20 02 Odpady zo záhrad a z parkov vrátane odpadu z cintorínov 20 02 01 biologicky rozložiteľný odpad O 10 m3/rok 20 03 Iné komunálne odpady 20 03 01 zmesový komunálny odpad O 4 t/rok 20 03 04 kal zo septikov O 100 t/rok Vysvetlivky: O – ostatný odpad, N – nebezpečný odpad
1/ Odpady súvisiace so spracovaním mäsa ako napr. odpady typu koža, kosti, nepoužiteľné odpady živočíšnych tkanív, rohy budú vyvezené do kafilérie; niektoré zložky (koža, kosti) môžu byť ako druhotné suroviny zhodnocované. Obsah žumpy pre prevádzku spracovania mäsa bude vyvážaný na najbližšiu ČOV. 2/ V rámci živočíšnej výroby budú vznikať hlavne použité textílie – handry, odevy, ktoré budú príležitostne vyvážané na zhodnotenie prostredníctvom subjektu s príslušnou licenciou. 3/ Zariadenia na úpravu odpadových vôd – z výroby mäsa (lapač tukov) – z čistenia odpadových vôd zo spevnených plôch (odlučovač ropných látok) budú servisované oprávneným subjektom, ktorý s odpadom bude nakladať v rámci vlastných povolení. 4/ Nakladanie so separovanými zložkami (papier, plasty, elektronika, biologický rozložiteľný odpad) i zmesovým komunálnym odpadom bude zabezpečené prostredníctvom subjektu disponujúcim potrebnými povoleniami. Obsah žumpy z administratívy bude vyvážaný na najbližšiu ČOV.
● Zdroje hluku a vibrácií
Z hľadiska kategorizácie územia podľa vyhlášky MŽP SR č. 549/2007 Z.z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí je dotknuté okolie zaradené vo vzťahu k výrobe (hluk z iných zdrojov) i vo vzťahu k doprave do IV. kategórie vonkajšieho priestoru s najvyššími prípustnými hladinami hluku cez deň, večer a noc 70 dB. V obytných zónach (II. kategória) by akustická úroveň hluku nemala presiahnuť cez deň a večer 50 dB, v noci 45 dB.
51 Tab.25: Prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku vo vonkajšom prostredí Prípustné hodnoty (dB) Hluk z dopravy Hluk Ref. Pozemná Kate Popis chráneného územia alebo vonkajšieho Železničnéd Letecká z iných čas. a vodná gória priestoru ráhy doprava zdrojov inter. doprava c) b) c)
LAeq,p LAeq,p LASmax,p LAeq,p LAeq,p
Územie s osobitnou ochranou pred hlukom, deň 45 45 50 70 45 I. napr. kúpeľné miesta, kúpeľné a liečebné večer 45 45 50 70 45 areály. noc 40 40 40 60 40 Priestor pred oknami obytných miestností bytových a rodinných domov, deň 50 50 55 75 50 priestor pred oknami chránených miestností II. večer 50 50 55 75 50 školských budov, zdravotníckych zariadení a d) noc 45 45 45 65 45 iných chránených objektov, rekreačné územie. Územie ako v kategórii II v okolí a) diaľnic, deň 60 60 60 85 50 ciest I. a II. triedy, miestnych komunikácií III. večer 60 60 60 85 50 s hromadnou dopravou, železničných dráh noc 50 55 50 75 45 a letísk, mestské centrá.
Územie bez obytnej funkcie a bez chránených deň 70 70 70 95 70 IV. vonkajších priestorov, výrobné zóny, večer 70 70 70 95 70 priemyselné parky, areály závodov. noc 70 70 70 95 70 a) Okolie je územie do vzdialenosti 100 m od osi vozovky alebo od osi priľahlého jazdného pásu pozemnej komunikácie, alebo od osi priľahlej koľaje železničnej dráhy b) Pozemná doprava je doprava na pozemných komunikáciách vrátane električkovej dopravy. c) Zastávky miestnej hromadnej dopravy, autobusovej, železničnej, vodnej dopravy a stanovištia taxi-služieb, určené pre nastupovanie a vystupovanie osôb sa hodnotia ako súčasť dopravy. d) Prípustné hodnoty pred fasádou nebytových objektov sa uplatňujú v čase ich používania, napr. školy počas vyučovania a pod.
Zdrojom hluku bude hlavne doprava nákladnými a osobnými autami, sporadicky aj prevádzka nakladača. Ostatné možné zdroje hluku ako napr. technológia zhŕňania maštaľného hnoja v halách, čerpadlá vôd, technológia separátora sú hermetizované resp. kapotované, takže vonkajší hluk bude minimálny.
V blízkosti, vo vzdialenosti cca 40 m, sa nachádza súbor asi 20 rekreačných objektov, ktoré sú od okolia oddelené vegetačnou bariérou. Hluk z nákladnej dopravy – v dennej dobe počas pracovných dní môže byť subjektívne vnímaný, nepredpokladá sa však prekročenie prípustných hodnôt určujúcich veličín hluku stanovených vyhláškou MZ SR č. 549/2007 Z.z.
● Zdroje žiarenia, tepla a zápachu
Navrhovaná činnosť nebude zdrojom žiarenia alebo tepla.
Emisie pachových látok budú vznikať a) v súvislosti s produkciou maštaľného hnoja a b) v súvislosti so silážou.
a) V ustajňovacích priestoroch bude maštaľný hnoj zhrňovaný systémom automatických lopát do zberných kanálov umiestnených v strede maštalí a opatrených roštami, ktoré ústia do systému podzemnej kanalizačnej siete so zaústením do žumpy o objeme 375 m3 situovanej pri separátore. Areálová splašková kanalizácia bude gravitačná, pričom odpadové vody z maštalí budú do areálovej kanalizácie dopravované podávacími dopravníkmi a rezacími čerpadlami. Zo žumpy bude močovka čerpaním dopravovaná do
52 separátora. Tuhá časť tu bude prepadávať do veľkoobjemového nakladača a následne dopravovaná na hnojiská. Tekutá časť sa bude dopravovať do flexobazénov (uzavreté nádoby s pohyblivou strešnou konštrukciou) – 3 ks po 5 994 m3. V tomto procese budú vznikať len fugitívne emisie pachových látok, ktorých podstatou je čpavok - z fasádnych otvorov maštalí, - pri manipulácii s tuhým separátorom v rámci objektu SO 1.7, jeho nakladaní do nakladačov. Ostatné úseky manipulácie s maštaľným hnojom – splašková kanalizácia z maštalí, žumpa, flexobazény sú zakapotované, takže k úniku emisií pachových látok dochádzať nebude. b) Ďalší zdroj zápachu môže vznikať v objekte SO 1.6 Senážne jamy. Senáž je druh siláže vznikajúci zavädnutím krmiva (ďateľoviny, trávy, kukurica, strukoviny a obilniny (celé rastliny)) na sušinu viac ako 35%. Siláž je objemové krmivo konzervované kyselinami, ktoré vznikajú počas fermentačného procesu a sú produktom baktérií mliečneho kvasenia v silážovanej hmote, alebo silážnymi prípravkami, ktoré sú do krmiva pridávané. Kvalitné silážované krmivo má pre hovädzí dobytok a ostatné prežúvavce priaznivé dietetické účinky a tvorí základ kŕmnych dávok. Silážovanie má niekoľko fáz: 1. aeróbna fáza (niekoľko hodín, po utlačení a zakrytí siláže), 2. fermentačná fáza (7-14 dní), 3. fáza stability siláže (zabránené prístupu kyslíka do silážnej hmoty), 4. fáza vyberania. K úniku pachových látok môže dochádzať vo fáze vyberania, keď je siláž vystavená pôsobeniu vzduchu a nastupujú sekundárne fermentačné procesy. (http://www.cvzv.sk/pdf/Konzervacia-a-silazovanie-krmiv/Silazovanie-metodicka%20prirucka.pdf). Situovanie senážnych jám bude na Farme Slniečko bezprostredne k odbytisku krmiva pre hovädzí dobytok, čo je výhodné tým, že je možné zabezpečiť pravidelný odber siláže bez vzniku medziskládok. Zvieratám sa tak dostane krmivo v najlepšej možnej kvalite. Navrhnutá technológia umožňuje pravidelný odber (cca 0,5 m denne) s bezprostredným opätovným zakrytím silážnych hmôt a okamžitú konzumáciu s minimálnym vplyvom aerobizácie, ktorá je zdrojom pachových látok.
● Vyvolané investície
Na oddelenie areálu od okolia sa plánuje výsadba nízkej a strednej zelene na hranici dotknutej plochy.
IV.3. Údaje o predpokladaných priamych a nepriamych vplyvoch na životné prostredie
● Vplyvy na geomorfologické pomery
Reliéf plánovaného areálu je rovinný, v JZ časti sa nachádza mierna depresia, na SV okraji sa terén zvažuje k Ťapkovmu potoku. Priemerná nadmorská výška terénu navrhovaného areálu je 339,00 m n.m. Reliéf územia sa nezmení. Realizáciou diela vznikne súbor nízkopodlažných agrárnych stavieb. Stavebnou činnosťou sa terén len mierne nivelizuje za použitia výkopových zemín z jám podzemných stavieb.
● Vplyvy na horninové prostredie
Horninový podklad budujú nespevnené sedimenty premenlivej granulometrie, s rôznorodým zastúpením štrkov, pieskov, siltov a ílov.
53 Zásah do podkladu predstavujú výkopy pre podzemné objekty – žumpa pre administratívu 10 m3, žumpa pre výrobu a maštale 375 m3, žumpa pre spracovanie mäsa 12 m3, žumpy zo siláže 120 m3, vsakovacie zariadenie zo spevnených plôch 8,6 m3, akumulačná nádrž dažďových vôd zo striech 375 m3, spolu cca 901 m3. Ďalšie výkopové zeminy vzniknú v súvislosti s budovaním základov nadzemných stavieb, inžinierskych sietí, výkopmi pre studne a pod. Výkopové zeminy sa použijú na povrchové terénne úpravy zelenej časti areálu na ploche 29 561 m2.
Podklad je konsolidovaný, rovinný, iniciovanie geodynamických javov je možné vylúčiť.
Znečistenie nesaturovanej či saturovanej zóny horninového podkladu sa neočakáva, podzemné objekty na akumuláciu odpadových vôd budú realizované v súlade s príslušnými technickými normami, ktorými sú garantované tesniace účinky.
● Vplyvy na pôdne pomery
V súčasnosti sa na dotknutých pozemkoch nachádza trvalý trávny porast. Hlavnou pôdnou jednotkou sú kambizeme, plytké, stredne ťažké až ľahké. Pôdy dotknutého územia sú podľa kódu BPEJ zaradené do 8. skupiny kvality v zmysle zákona č.220/2004 Z.z. Nejedná sa o chránené pôdy.
Realizácia zámeru si vyžiada záber poľnohospodárskych pôd pre rastlinnú výrobu na výmere 8,1 ha. Na ich mieste vznikne poľnohospodársky areál pre živočíšnu výrobu.
V miestach jednotlivých stavieb sa vykoná skrývka humusovej vrstvy. Skrývka sa umiestni na okraj areálu a neskôr sa použije na sadové úpravy. Pri hrúbke humusového horizontu je cca 30 cm a zastavanosti na výmere 54 009 m2 je odhad objemu dočasne skladovanej humusovej skrývky 16 203 m3. Chemická a mechanická degradácia pôd skrývky, či pôd v okolí sa neočakáva.
● Vplyvy na klimatické pomery
Vplyvy na mikroklimatické pomery budú lokálne. Trvalé trávne porasty budú nahradené na 66% dotknutého územia agrárnymi stavbami a spevnenými plochami. Dôjde tu k minimálnej zmene energetickej bilancie zemského povrchu, nakoľko pôvodný pôdny a vegetačný podklad sa nahradí plochami zastavanými. Tento priestor bude odlišne pohlcovať a odrážať slnečné žiarenie ako pôvodný povrch. V dôsledku zmeny albeda zemského povrchu sa nepriamo ovplyvní aj režim ostatných meteorologických prvkov v prízemnej vrstve ovzdušia, nakoľko dôjde k ich väčším výkyvom. To znamená, že vzduch v oblasti odkrytej plochy sa najmä za slnečného počasia bude rýchlejšie a viac otepľovať, aj ochladzovať a obdobne i vysušovať. Tieto vplyvy budú len miestne a najmä v období prevládajúceho radiačného typu počasia, ktorý sa vyskytuje v mesiacoch jún až august.
Tieto vplyvy budú čiastočne eliminované parkovými úpravami a zavlažovaním zelených plôch. Zelené plochy sa uvažujú až na 34% územia, a plánuje sa aj výsadba drevinovej clony po okrajoch dotknutého areálu.
54 ● Vplyvy na ovzdušie
Počas výstavby bude ovzdušie ovplyvňované prašnosťou najmä počas realizácie zemných prác. Pri intenzívnejšom prúdení hrozí aj vyvievanie častíc zo skrývok zemín. Kvalitu ovzdušia môže ovplyvňovať aj nákladná doprava v súvislosti s dovozom stavebných materiálov, priemerná intenzita sa však očakáva minimálna, priemerne nie viac ako 1 NA/deň. Tieto vplyvy je možné zmierniť organizačnými opatreniami - realizáciou prašných stavebných prác mimo suchého, teplého a veterného počasia, najlepšie na jeseň, prípadne v zime, a na jar; - údržbou prístupovej cesty – čistenie, polievanie; - zavlažovaním telesa skrývky. Zavlažovaním zdrojov prachu je prašnosť možné znížiť až o 80%.
Počas prevádzky bude kvalitu ovzdušia ovplyvňovať hlavne nákladná doprava najmä v súvislosti s distribúciou mlieka, menej s odvozom tuhého separátu maštaľného hnoja. Spolu s ďalšími sporadickými činnosťami sa uvažuje špičková intenzita dopravy 1,4 NA/hodšpič. Nákladná doprava bude realizovaná v dennej dobe počas pracovných dní, okrem distribúcie mlieka, ktoré bude odvážané aj v sobotu. Dopravný prístup je vedený mimo obytných zón, z cesty III/1791. Trasa od cesty tretej triedy má živičný povrch šírky 6 m až približne po plánovaný areál Farmy Slniečko, odkiaľ pokračuje účelovou komunikáciou opatrenou cestnými panelmi až do neďalekého poľnohospodárskeho areálu spoločnosti POĽNO VTÁČNIK a.s. Nákladná doprava bude produkovať dominantne emisie oxidu uhoľnatého (CO) a oxidy dusíka (NOx).
Konzervatívny odhad emisií z mobilných zdrojov pre rok 2015, rozjazdovú rýchlosť do 50 km/hod, a dobu pôsobenia 1 600 hod/rok (200 dní x 8 hod/deň) je na základe emisných faktorov a priemerných dopravných intenzít nákladnej dopravy (1,4 NA/hod) nasledovný:
Tab.26: Výpočet emisií znečisťujúcich látok z mobilných zdrojov podľa emisných faktorov (EF) 50 km/hod, 1 600 hod/rok CO NOx EF [g/km/NA] 6,6 7,3 [g/hod] 9,24 10,22 1,4 NA/hod [kg/rok] 14,78 16,35 * uvažuje sa PM10 = 0,8 x TZL
Na základe analógie s modelovými výpočtami sa imisné prírastky dominantných škodlivín zo spaľovacích motorov na báze fosílnych palív budú v blízkom okolí prístupovej cesty pohybovať na úrovni najviac desatín µg/m3 pre NOx resp. na úrovni niekoľkých jednotiek µg/m3 pre CO. V porovnaní s krátkodobými (200 µg/m3 pre NO2 (1 h), 10 000 µg/m3 pre CO (8 h)) resp. dlhodobými (40 µg/m3 pre NO2 (kalendárny rok)) limitnými hodnotami na ochranu ľudského zdravia ustanovenými vyhláškou MŽP SR č. 244/2016 Z.z. o kvalite ovzdušia budú imisné prírastky plynných škodlivín zo súvisiacej nákladnej dopravy zanedbateľné.
Kvalita ovzdušia bude senzoricky ovplyvňovaná pachovými látkami (pozri tiež kap. IV.2., časť Zdroje žiarenia, tepla a zápachu). - v súvislosti s produkciou maštaľného hnoja, vznikať budú fugitívne emisie pachových látok z fasádnych otvorov maštalí, a pri manipulácii s tuhým separátorom v rámci objektu SO 1.7 - jeho nakladaní do nakladačov; - v súvislosti so senážou pri prípadnej iniciácii sekundárnych fermentačných procesov.
55 Automatický zhrňovací systém maštaľného hnoja v maštaliach a kapotáž ostatných úsekov manipulácie s maštaľným hnojom (splašková kanalizácia z maštalí, žumpa, flexobazény) budú produkciu týchto pachových látok obmedzovať na minimum. Emisie pachových látok zo senáže je možné obmedziť organizačnými opatreniami – obmedzením doby vyberania siláže na čo najkratší čas a opätovnom hermetickom uzatvorení telesa.
● Vplyvy na vodné pomery
Povrchové vody môžu byť ovplyvňované len kvantitatívne, sporadicky, v prípade prebytku zrážkových vôd zo striech objektov, ktoré budú inak zhromažďované v akumulačnej nádrži o objeme 375m3. Akumulačná nádrž dažďových vôd je dimenzovaná na akumuláciu dažďa v trvaní 15 min (348,66 m3). Tieto dažďové vody budú využívané na technické účely v objeme 65,5 m3/deň, čo je kapacita spotreby na 6 dní. V prípade väčšieho úhrnu zrážok budú odvádzané prebytočné dažďové vody do Ťapkovho potoka na hranici pozemku investora. V mieste zaústenia prepadového potrubia do toku bude vybudovaný výustný objekt a potrubie bude ukončené gravitačnou spätnou klapkou. Pôjde o zrážkové vody, kvalita vôd Ťapkovho potoka nebude zaťažovaná žiadnymi odpadovými vodami.
Prevádzka má nároky na podzemnú vodu pre pitné a sociálne účely. Voda bude zabezpečovaná čerpaním podzemných vôd z dvoch studní (predbežne sa uvažuje s dvoma vrtmi o priemere 110 mm a hĺbkou 40 m). Voda bude akumulovaná v zásobných nádržiach o objeme do 20 m3. Predpokladajú sa nadzemné nádrže. Vodu bude potrebné upravovať, najmä po biologicko-mikrobiologickej stránke. Na základe analógie (Bátory,V. et al., 1980) je možné predpokladať, že fyzikálno-chemicky bude vyhovovať. Úpravňa vody sa bude nachádzať v technickej miestnosti v administratívnej časti priestoru dojacieho strediska. Voda bude používaná pre sociálne a pitné účely a na napájanie dobytka. Ročná spotreba pitnej vody je odhadnutá na 37 069,4 m3/rok, čo je v relatívnom vyjadrení potreba cca 1,18 l/s. Takáto výdatnosť vodných zdrojov je možná, keď hydrogeologický prieskum na neďalekej lokalite, na druhej strane Ťapkovho potoka, preukázal výdatnosť vrtov pohybujúcu sa v rozmedzí 2,5 do 3,8 l/s (Bátory,V. et al., 1980).
V prevádzke budú vznikať odpadové vody - splaškové z administratívneho objektu, s akumuláciou v žumpe a vývozom na ČOV, - splaškové z výroby a maštalí, s akumuláciou po oddelení v separátore vo flexobazénoch a s použitím na hnojenie, - splaškové z objektu spracovania mäsa, s akumuláciou v žumpe a vývozom na ČOV, - odpadové vody zo senáže, s akumuláciou v žumpách a použitím na hnojenie, - odpadové vody zo spevnených plôch, odvádzanie do vsaku po prečistení na ORL. Splaškové a iné odpadové vody budú akumulované v zariadeniach vybudovaných v súlade s príslušnými technickými normami, čo garantuje ich nepriepustnosť. Pri dodržaní stavebno-technických štandardov sa zabráni interakcii s podzemnými vodami. Znečistenie podzemných vôd sa nepredpokladá. Odpadové vody zo spevnených plôch budú čistené na odlučovači ropných látok KLARTEC KLk 5/1 sII, 5 l/s, s garanciou výstupnej koncentrácie NEL< 0,1mg/l. Po prečistení sa takto zachytené dažďové vody prostredníctvom vsakovacieho zariadenia zapoja do hydrologického cyklu. Celkový užitočný objem vsakovacieho objektu je navrhnutý na 8,2 m3. Pri stavebno-technickom riešení vsakovacieho objektu je potrebné pamätať na relatívne slabšiu priepustnosť podložia a teda slabšie možnosti vsaku.
Realizáciou diela nie sú dotknuté žiadne chránené vodohospodárske záujmy.
56 ● Vplyvy na faunu, flóru a biotopy
Ovplyvnené môžu byť zoocenózy trvalých trávnych porastov. Z hľadiska širších súvislostí sa jedná o urbanizačný vplyv bodového charakteru. Neočakáva sa žiadny dopad na chránené druhy živočíchov. Úbytok tohto typu podhorskej zoocenózy je lokálny v podmienkach okolitej veľkoplošnej rastlinnej výroby. Priamy dopad na živočíchy sa nepredpokladá, okrem pôdnych bezstavovcov počas zemných prác. Iné druhy živočíchov (stavovce, najmä cicavce) aktívne využívajúce územie môžu využívať okolité plochy. Úbytok ich možností prežívania však bude minimálny s ohľadom na charakter okolia.
Chránené, vzácne alebo ohrozené druhy rastlín sa v dotknutom území nenachádzajú. Vyskytujú sa tu ruderálne biotopy typu X3 Nitrofilná ruderálna vegetácia mimo sídiel (brehové porasty), X4 Teplomilná ruderálna vegetácia mimo sídiel (lemy polí a sadov), X7 Intenzívne obhospodarované polia. Významnejšie refúgium pre živočíchy a rastliny predstavuje len Ťapkov potok, pozdĺž ktorého je vyvinutý bohatší brehový porast. Tento brehový porast zostane nedotknutý. Možný je len lokálny výrub a úprava brehu pre účely osadenia vyústenia prepadu prebytku zrážkových vôd.
Obr.11: Ťapkov potok a jeho brehové porasty v blízkosti plánovanej farmy
57
● Vplyvy na krajinu
Realizáciou činnosti dôjde k trvalému záberu pozemkov prevažne druhu TTP a OP na výmere 8,1 ha, čo predstavuje okolo 1% podobných druhov pozemkov v k.ú. Lehota pod Vtáčnikom. Ovplyvnenie krajinnej štruktúry katastrálneho územia obce je teda možné vylúčiť.
Krajinný obraz bude ovplyvnený vznikom súboru nízkopodlažných agrárnych stavieb. Areál živočíšnej výroby zapadne do systému viacerých areálov výroby rozptýlených v dotknutej časti Prievidzskej kotliny, v okolí cesty III/1791 (areál Bastro, Drevovýroba LESS a iné), na Šajbách a pod.
Obr.12: Farma Slniečko – vizualizácia – pohľad z prístupovej cesty (Mečiar,I., Hajster,Š., 01/2018, DUR)
Obr.13: Farma Slniečko – vizualizácia – pohľad západný (Mečiar,I., Hajster,Š., 01/2018, DUR)
Katastrálne územie obce Lehota pod Vtáčnikom patrí medzi priestory s vysokým koeficientom ekologickej kvality katastrálneho územia. Realizáciou činnosti nie je dotknutý žiadny prvok kostry ekologickej stability územia na regionálnej alebo vyššej úrovni. Ťapkov potok predstavuje biokoridor lokálneho významu. Jeho brehový porast zostane zachovaný.
58
● Vplyvy na obyvateľstvo a urbánny komplex
Navrhovaný areál Farmy Slniečko sa nachádza v odstupe od obce Vtáčnik pod Lehotou, vo vzdialenosti najmenej 1,3 km, JV smerom.
V susedstve plánovaného areálu, západne od neho, je záhradkárska a chatová kolónia Háj. Areál farmy a kolónia Háj majú spoločnú prístupovú cestu od cesty III/1791. Rekreačné územie môže byť dotknuté - ruchom z dopravy a - pachovými látkami. Odhad intenzity nákladnej dopravy vo výške 1,4 NA/hodšpič však nie je podstatný, kumulovaný bude na pracovné dni, v dennej dobe. Emisie pachových látok budú vznikať v súvislosti s produkciou maštaľného hnoja a v súvislosti so silážou. Jednotlivé úseky manipulácie s maštaľným hnojom budú zakapotované. Maštaľný hnoj bude systémom automatických lopát zhrňovaný do zberných kanálov v strede maštalí s vyústením do systému podzemnej kanalizačnej siete a žumpy situovanej pri separátore. Zo žumpy bude močovka čerpaním dopravovaná do separátora. Tuhá časť tu bude prepadávať do veľkoobjemového nakladača a následne dopravovaná na hnojiská. Tekutá časť sa bude dopravovať do flexobazénov (uzavreté nádoby s pohyblivou strešnou konštrukciou). Možnosť úniku pachových látok bude v technologických úsekoch, ktoré nie je možné zakapotovať, z fasádnych otvorov maštalí a pri manipulácii s tuhým separátorom, pri jeho nakladaní do nákladných áut (vývoz na hnojiská spoločnosti v širšom okolí). Tento zdroj zápachu je možné eliminovať obmedzením doby nakládky tuhého separátora na čo najkratšiu dobu s okamžitým odvozom na miesto uskladnenia mimo areálu farmy. Zdrojom zápachu by mohla byť aj senáž používaná ako krmivo, ale len v prípade, že by vo fáze odoberania zostala hmota dlhšie otvorená, kedy by vplyvom aerobizácie nastala sekundárna fermetizácia, ktorá by bola zdrojom pachových látok. Tomuto vplyvu je možné zabrániť organizačným opatrením – bezprostredným zakrytím silážnych hmôt nepriepustnou fóliou ihneď po odbere. Územie je dobre prevetrávané a prevládajúci smer prúdenia je severovýchodný, takže v prevažujúcej časti roka bude prúdenie smerovať mimo rekreačné územie. Východné prúdenie smerujúce od farmy na rekreačnú lokalitu sa vyskytuje len v 3,4%-tnej početnosti.
Z hľadiska urbánneho komplexu činnosť podporí oblasť poľnohospodárstva a následne, výrobou mlieka a hovädzieho mäsa, oblasť potravinárstva.
Činnosť má príspevky v sociálno-ekonomickej oblasti. Sociálne príspevky sú v podobe priamej a nepriamej zamestnanosti. Prevádzka zamestná priamo okolo 25 pracovníkov, nepriama zamestnanosť bude súvisieť so stavebnou a inžinierskou činnosťou a počas prevádzky s potrebou vykonávania rôznych servisných aktivít. V ekonomickej oblasti sú príspevkom odvodové povinnosti do poisťovní a daňové povinnosti.
IV.4. Hodnotenie zdravotných rizík
Zdravotné riziká spojené s navrhovanou činnosťou sú potenciálne z oblasti hygieny ovzdušia a hluku v dôsledku nákladnej dopravy. Možné riziká sú aj v spojení s produkciou odpadových vôd.
59 Počas výstavby môže v časovo ohraničených obdobiach (suché, teplé a veterné počasie) vznikať sekundárna prašnosť napr. pri zemných prácach, prašnosť zo skrývok. Koncentrácie polietavých častíc ovzduší je možné zmierniť technickými (zavlažovanie) a organizačnými opatreniami (vylúčenie napr. zemných prác v dobe suchého, teplého a veterného počasia) Areálovou (nakladač) a mimoareálovou dopravou (nákladné autá, osobné autá) budú produkované dominantne emisie zlúčenín dusíka (NOx) a oxid uhoľnatý (CO). Odhadované dopravné intenzity nákladnej dopravy počas výstavby priemerne vo výške 1 NA/deň a počas prevádzky 1,4 NA/hodšpič sú však zanedbateľné, bez významného dopadu na kvalitu ovzdušia. Dotknutou komunikáciou je účelová cesta od cesty III. triedy Nováky – Vtáčnik pod Lehotou resp. samotná cesta III/1791. Vypočítané emisie NOx a CO sa v okolí prístupových ciest budú pohybovať na úrovni gramov za hodinu, čomu zodpovedajú imisné prírastky na úrovni najviac desatín µg/m3 pre NOx resp. na úrovni niekoľkých jednotiek µg/m3 pre CO. Presiahnutie krátkodobých (200 µg/m3 pre NO2 (1 h), 10 000 µg/m3 pre CO (8 h)) resp. dlhodobých (40 µg/m3 pre NO2 (kalendárny rok)) limitných hodnôt na ochranu ľudského zdravia ustanovených vyhláškou MŽP SR č. 244/2016 Z.z. o kvalite ovzdušia je možné vylúčiť.
V zmysle vyhlášky MŽP SR č. 549/2007 Z.z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí by akustická úroveň v rekreačnom území pri farme nemala presiahnuť cez deň a večer 50 dB, v noci 45 dB. Hluk bude pôsobiť len v dennej dobe a len z nákladnej dopravy a sporadicky z práce nakladača. Ostatné možné zdroje hluku ako napr. technológia zhŕňania maštaľného hnoja v halách, čerpadlá vôd, technológia separátora sú hermetizované resp. kapotované, takže vonkajší hluk bude minimálny. Prekročenie prípustných hodnôt hluku sa neočakáva, lebo intenzita nákladnej dopravy bude nízka.
S intenzívnou živočíšnou výrobou je spojená produkcia splaškových vôd. Pri manipulácii s nimi – odvod kanálmi do žumpy a separátora, skladovanie tekutej časti vo flexobazénoch, vývoz na polia podľa hnojného plánu – sa budú používať certifikované zariadenia, ktoré budú stavebno-technicky zabezpečené tak, aby nedochádzalo k ich úniku do podzemných vôd. Pri dodržaní technických noriem a ďalších všeobecne záväzných predpisov bude riziko eliminované.
IV.5. Údaje o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti na chránené územia
Záujmové územie Farmy Slniečko je v prvom stupni ochrany podľa zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. Navrhovanou činnosťou sa nezasahuje do žiadneho chráneného územia prírody a krajiny na európskej či národnej úrovni. Najbližšie k lokalite návrhu farmy je PP Sivý kameň vzdialený 2,8 km JV smerom.
IV.6. Posúdenie očakávaných vplyvov z hľadiska ich významnosti a časového priebehu pôsobenia
Areál živočíšnej výroby sa navrhuje v extraviláne obce Lehota pod Vtáčnikom, na lokalite s miestnym názvom Háj. Plánovaný areál má rozlohu 8,1 ha. Realizáciou diela vznikne súbor agrárnych objektov slúžiacich na chov hovädzieho dobytka a na výrobu mlieka. Cieľový stav je 2 500 ks hovädzieho dobytka. Účelom chovu hovädzieho dobytka je hlavne výroba mlieka.
60 Vplyvy činnosti na životné prostredie analyzované v kap. IV.3 je možné zhrnúť nasledovne:
Reliéf územia je rovinný, realizáciou diela sa nezmení, len sa mierne nivelizuje. Nulová nadmorská výška sa uvažuje 339,00 m n.m.
Zásah do horninového podkladu predstavujú výkopy pre podzemné objekty – žumpy, vsakovacie zariadenie, akumulačná nádrž dažďových vôd, inžinierske siete, studne. Výkopové zeminy sa použijú na povrchové terénne úpravy zelenej časti areálu na ploche 29 561 m2.
Pôdne pomery budú negatívne ovplyvnené záberom poľnohospodárskych pôd pre rastlinnú výrobu. Dotknuté pôdy sú podľa BPEJ v 8. skupine kvality, nejedná sa o chránené pôdy. Pôdny kryt bude potrebné zhrnúť, skrývka sa dočasne umiestni na okraji dotknutej plochy a neskôr sa použije na záverečné sadové úpravy.
Vplyvy na klimatické pomery (chod teplôt) budú miestne v dôsledku náhrady vegetačného podkladu stavbami. Vplyvy budú čiastočne eliminované parkovými úpravami a zavlažovaním zelených plôch (34% územia).
Ovzdušie bude ovplyvnené nákladnou dopravou počas výstavby priemerne vo výške 1 NA/deň a počas prevádzky 1,4 NA/hodšpič. Imisné prírastky dominantných plynných škodlivín budú na úrovni najviac desatín µg/m3 pre NOx resp. na úrovni niekoľkých jednotiek µg/m3 pre CO.
Kvalita ovzdušia bude senzoricky ovplyvňovaná pachovými látkami. V súvislosti s produkciou maštaľného hnoja budú vznikať fugitívne emisie pachových látok z fasádnych otvorov maštalí a pachové emisie pri manipulácii s tuhým separátorom v rámci objektu SO 1.7 - jeho nakladaní do nakladačov. Pachové látky môžu byť spojené aj so senážou, ale len pri prípadnej iniciácii sekundárnych fermentačných procesov. Automatický zhrňovací systém maštaľného hnoja v maštaliach a kapotáž ostatných úsekov manipulácie s maštaľným hnojom (splašková kanalizácia z maštalí, žumpa, flexobazény) budú produkciu týchto pachových látok obmedzovať na minimum. Emisie pachových látok zo senáže je možné obmedziť organizačnými opatreniami – obmedzením doby vyberania siláže na čo najkratší čas a opätovnom hermetickom uzatvorení telesa.
Povrchové vody – Ťapkov potok – môžu byť ovplyvňované len kvantitatívne, sporadicky, v prípade prebytku zrážkových vôd zo striech objektov, ktoré budú inak zhromažďované v akumulačnej nádrži o objeme 375 m3. Pôjde o zrážkové vody, kvalita vôd Ťapkovho potoka nebude zaťažovaná žiadnymi odpadovými vodami.
Prevádzka má nároky na podzemnú vodu pre pitné a sociálne účely a na napájanie dobytka. Potreba vody je cca 1,18 l/s. Vodu bude potrebné upravovať pravdepodobne hlavne v biologicko- mikrobiologických ukazovateľoch.
V prevádzke budú vznikať odpadové vody (z administratívneho objektu, z maštalí, z objektu spracovania mäsa, zo senáže). Odpadové vody budú buď zhromažďované v žumpách s vývozom na ČOV, alebo v žumpe (zo senáže) resp. flexobazénoch (odpadové vody z maštalí) s použitím na hnojenie. Tieto zariadenia budú vybudované v súlade s príslušnými technickými normami, čo garantuje ich nepriepustnosť a vylúči vplyv na kvalitu podzemných vôd.
61 Negatívny vplyv na kvalitu podzemných vôd v dôsledku prevádzky vsakovacieho zariadenia zrážkových vôd zo spevnených plôch bude zamedzený použitím čistiaceho zariadenia – odlučovača ropných látok. Realizáciou činnosti nie sú dotknuté žiadne chránené vodohospodárske záujmy, napr. vodné zdroje pitných vôd, alebo zdroje minerálnych vôd liečivých a stolových.
Nepredpokladá sa žiadny vplyv na chránené, vzácne a ohrozené druhy živočíchov, či rastlín, alebo na chránené biotopy. Významnejšie refúgium pre živočíchy a rastliny predstavuje len Ťapkov potok, pozdĺž ktorého je vyvinutý bohatší brehový porast. Tento brehový porast zostane nedotknutý. Možný je len lokálny výrub pre účely osadenia vyústenia prepadu zrážkových vôd.
Štruktúru krajiny v nepodstatnej miere ovplyvní zmena druhov pozemkov z TTP a ornej pôdy na plochy zastavané a ostatné. Krajinný obraz doplní súbor nízkopodlažných agrárnych stavieb.
Realizáciou činnosti nie je dotknutý žiadny prvok kostry ekologickej stability územia na regionálnej alebo vyššej úrovni. Ťapkov potok predstavuje biokoridor lokálneho významu. Jeho brehový porast zostane zachovaný.
Navrhovaná činnosť nezasahuje do sústavy chránených území prírody a krajiny na európskej, či národnej úrovni.
Farma Slniečko je plánovaná v extraviláne obce Lehota pod Vtáčnikom, vo vzdialenosti cca 1,3 km JV smerom. Samotnej obce sa výstavba, ani prevádzka, či doprava nedotkne. Na kontakte s areálom je rekreačné územie Háj, ktoré môže byť dotknuté ruchom z dopravy a pachovými látkami. Územie je dobre prevetrávané a východné prúdenie, ktoré by smerovalo od farmy na rekreačné územie sa vyskytuje len v 3,4%-tnej početnosti. Väčšina technologických úsekov je zakapotovaná a vplyv fugitívnych emisií na okolie je ešte možné zredukovať organizačnými opatreniami.
Z hľadiska urbánneho komplexu činnosť podporí oblasť poľnohospodárstva a následne, výrobou mlieka a hovädzieho mäsa, oblasť potravinárstva. Činnosť má príspevky v sociálno-ekonomickej oblasti (zamestnanosť, odvody, dane).
Z hľadiska imisií škodlivín zo spaľovacích motorov pri prevádzke dopravných prostriedkov je prekročenie limitov na ochranu ľudského zdravia ustanovených vyhláškou MŽP SR č. 244/2016 Z.z. o kvalite ovzdušia možné vylúčiť. Okrem prachových častíc počas výstavby sa iné škodlivé látky v ovzduší v dôsledku realizácie diela sa nepredpokladajú.
Hluk bude vznikať v súvislosti s dopravou, najmä nákladnou. Dopravné intenzity však budú nevýznamné, preto sa nepredpokladá prekročenie prípustných hodnôt hluku podľa vyhlášky MZ SR č. 549/2007 Z.z.
IV.7. Predpokladané vplyvy presahujúce štátne hranice
Vplyvy navrhovanej činnosti nepresahujú štátne hranice.
62
IV.8. Vyvolané súvislosti, ktoré môžu spôsobiť vplyvy s prihliadnutím na súčasný stav životného prostredia v dotknutom území
Navrhovaná činnosť nemá žiadne vyvolané súvislosti, ako napr. demolácie, asanácie a pod., ktoré by mali dopad na niektorú zložku životného prostredia. Vyvolanou investíciou je návrh vegetačných bariér po okrajoch dotknutej plochy.
IV.9. Ďalšie možné riziká spojené s realizáciou navrhovanej činnosti
Riziká činnosti sú z oblasti požiarnej ochrany a epidemiologických udalostí.
IV.10. Opatrenia na zmiernenie nepriaznivých vplyvov jednotlivých variantov navrhovanej činnosti na životné prostredie.
Nepriaznivé vplyvy činnosti na životné prostredie je možné zmierniť nasledovnými opatreniami:
Počas výstavby je nevyhnutné zavlažovať všetky potenciálne zdroje prachu – skrývku zemín a skrývku pôdy, ako aj prístupové cesty. Zavlažovaním je možné koncentrácie polietavých častíc v ovzduší znížiť až o 80%. Prístupové cesty je nevyhnutné udržovať v čistote.
Potrebné je obmedziť prašné práce počas výstavby, napr. zemné práce, v dobe suchého, teplého a hlavne veterného počasia.
Všetky pozemné, nadzemné, ale najmä podzemné objekty (na akumuláciu odpadových vôd) je potrebné vybudovať v súlade s príslušnými technickými normami a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktorými budú stavebno-technicky garantované tesniace účinky.
Realizovať samostatne – oddelene skrývku humusových pôd a skrývku zemín, pre účely záverečných terénnych a sadových úprav.
S cieľom zlepšovania mikroklímy v areáli je zelené plochy nevyhnutné v dobe sucha zavlažovať.
Potrebné je počítať s potrebou minimálne biologicko-mikrobiologickej úpravy pitných vôd (chlórovanie). Konkrétne riešenie bude známe až po vybudovaní studní.
Pri stavebno-technickom riešení vsakovacieho objektu (odpadové vody zo spevnených plôch) treba pamätať na relatívne slabšiu priepustnosť podložia a teda slabšie možnosti vsaku.
Nezasahovať do brehového porastu Ťapkovho potoka, okrem nevyhnutného výrubu v úseku brehu pre vybudovanie prepadu z prebytku akumulácie zrážkových vôd.
Vhodné je obmedziť odvetrávanie fugitívnych emisií z fasádnych otvorov maštale situovanej na SZ okraji areálu, ktorý je najbližšie v kontakte s rekreačným územím, osadením okien.
63 Pachové látky pochádzajúce z maštaľného hnoja je možné podstatne eliminovať pravidelnou údržbou podstieľky.
Iným nezakapotovaným technologickým úsekom je nakládka tuhého separátu maštaľného hnoja na nákladné auto (nakladač). Dobu nakládky je potrebné obmedziť na čo najkratšiu dobu s bezprostredným odvozom na určené hnojiská v okolí. Korby s tuhým separátom je počas prepravy vhodné zakrývať.
V rámci objektu senáže je nevyhnutné fázu odberu, kedy dochádza k odkrytiu telesa siláže, skracovať na čo najkratšiu dobu. Po odbere teleso siláže ihneď zakryť.
IV.11. Posúdenie očakávaného vývoja územia, ak by sa navrhovaná činnosť nerealizovala.
Ak by sa činnosť nerealizovala, pokračovalo by využívanie územia na poľnohospodársku rastlinnú výrobu.
IV.12. Posúdenie súladu navrhovanej činnosti s platnou územnoplánovacou dokumentáciou a ďalšími relevantnými strategickými dokumentmi
Územný plán sídelného útvaru Lehota pod Vtáčnikom spracovaný Ing. arch. Monikou Dudášovou a kol. (04/1997) bol schválený ako všeobecne záväzný právny predpis uznesením OcZ č. 25/7/1997 zo dňa 15.7.1997. Obec má zapracovanú informáciu o výstavbe Farmy Slniečko do územného plánu obce.
IV.13. Ďalší postup hodnotenia vplyvov s uvedením najzávažnejších okruhov problémov
Nenavrhuje sa žiadny ďalší postup hodnotenia vplyvov na životné prostredie. O území a činnosti existuje dostatočné množstvo informácií pre rozhodovací proces.
V. Porovnanie variantov navrhovanej činnosti a návrh optimálneho variantu
V.1. Tvorba súboru kritérií a určenie ich dôležitosti na výber optimálneho variantu
Kritériami sú jednotlivé hodnotené zložky životného prostredia: reliéf, horninové prostredie, pôda, klimatické pomery, ovzdušie, podzemné a povrchové vody, fauna, flóra, krajina, obyvateľstvo a urbánny komplex, zdravotné riziká.
64 V.2. Výber optimálneho variantu alebo stanovenie poradia vhodnosti pre posudzované varianty
Okresný úrad Prievidza, odbor starostlivosti o životné prostredie bol požiadaný o upustenie od variantnosti podľa § 22, ods. 6 zákona č. 24/2006 Z.z. z dôvodu, že z hľadiska lokality sa jedná o pozemky, ktorý je vo vlastníctve navrhovateľa a navrhovateľ nemá iné vhodné pozemky. Z hľadiska technologického je dokumentáciou pre územné rozhodnutie vypracovaný taký návrh, ktorý vyvážene a flexibilne plní všetky podmienky pre danú kapacitu chovu (2 500 ks) v zmysle príslušných STN. Úrad zvážil argumenty uvedené v žiadosti a listom č. OU-PD-OSZP-2018/011437-002 zo dňa 24.04.2018 upustil od požiadavky variantného riešenia. Porovnať je preto možné len jeden variant činnosti a variant nulový.
Vplyvy akčného variantu podľa syntézy v kap. IV.6 je možné vo väzbe na jednotlivé zložky životného prostredia zhrnúť nasledovne:
Tab.27: Sumárne hodnotenie najvýznamnejších vplyvov z hľadiska charakteru, trvania a miery vplyvu Vplyv/zložka ŽP Hodnotenie vplyvu Trvanie Miera vplyvu geomorfologické pomery - - - horninové prostredie - - - pôda N T/D 1 mikroklimatické pomery N T 1 ovzdušie N T 1 množstvo a kvalita povrchových vôd - - - množstvo a kvalita podzemných vôd pN T 1 vplyvy na živočíchy - - - vplyv na rastliny a biotopy - - - štruktúra krajiny N T 1 krajinný obraz - - - územný systém ekologickej stability - - - chránené územia prírody a krajiny - - - kvalita a pohoda života obyvateľov - - - rekreácia N T 1 zdravotné riziká - - - poľnohospodárska výroba P T 2 potravinársky priemysel P T 2 sociálno-ekonomické príspevky P T 1 Vysvetlivky: Hodnotenie vplyvu – negatívny (N), potenciálne negatívny (pN), pozitívny (P), žiadny (-) Trvanie – dočasný vplyv (D), trvalý vplyv (T) Miera vplyvu – nevýznamný vplyv (1), stredne významný vplyv (2), významný vplyv (3)
Z hľadiska charakteru, trvania a miery pozitívnych a negatívnych vplyvov činnosti – zámeru stavby farmy živočíšnej výroby je možné konštatovať, že činnosť má len mierne negatívne, alebo potenciálne negatívne vplyvy na ovzdušie, rekreáciu, prípadne aj štruktúru krajiny, pôdu a mikroklimatické pomery. Vplyvy na podzemné vody sú len v potenciálnej polohe v závislosti od stavebno-technickej precíznosti realizácie diela.
65 V nulovom variante negatívne vplyvy absentujú. Na strane druhej je absencia negatívnych javov v prípade nerealizácie diela v kontraste s významnými pozitívnymi dopadmi výstavby a prevádzky farmy najmä na poľnohospodársku živočíšnu výrobu a potravinársky priemysel. Nie zanedbateľným príspevkom sú sociálno-ekonomické príspevky, a aj otázka prestížneho postavenia v oblasti poľnohospodárskej výroby aj samotnej dotknutej obce Lehota pod Vtáčnikom.
V.3. Zdôvodnenie návrhu optimálneho variantu
Výhodou navrhovanej lokality je, že nedochádza ku kolízii so žiadnymi chránenými záujmami, či už vodohospodárskymi alebo záujmami ochrany prírody a krajiny. Činnosť je bezkonfliktná z hľadiska ochrany hodnotených abiotických a biotických zložiek životného prostredia vrátane ľudského zdravia. Neboli zistené žiadne strety záujmov, ktoré by realizáciu činnosti vylučovali.
Z uvedených dôvodov je možné považovať navrhovanú činnosť z hľadiska životného prostredia za prijateľnú. Podmienkou je akceptovanie a uskutočnenie určených opatrení na prevenciu, elimináciu, minimalizáciu a kompenzáciu dopadov, ktorými je možné zmierniť prevažnú časť očakávaných ako i reálne jestvujúcich nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti.
VI. Mapová a iná obrazová dokumentácia
Zoznam grafických príloh Výkres 03: Farma Slniečko – Lehota pod Vtáčnikom, Celková situácia (Mečiar,I., Hajster,Š., 01/2018, DUR) Výkres 04: Farma Slniečko – Lehota pod Vtáčnikom, Situácia – Koordinácia sietí a prípojok (Mečiar,I., Hajster,Š., 01/2018, DUR)
VII. Doplňujúce informácie k zámeru
VII.1. Zoznam textovej a grafickej dokumentácie, ktorá sa vypracovala pre zámer, a zoznam hlavných použitých materiálov
Zoznam hlavných použitých materiálov Atlas krajiny Slovenskej republiky, 1. vyd., Bratislava: Ministerstvo životného prostredia SR, Banská Bystrica: Slovenská agentúra životného prostredia, 2002, 344 s. Atlas SSR, SAV, SÚGK, 1980 Bezák,V. a kol., 2004: Tektonická mapa Slovenskej republiky, ŠGÚDŠ Bratislava 2014, http://apl.geology.sk/tmapy Bezák, V. a kol., 2008: Prehľadná geologická mapa Slovenskej republiky 1 : 200 000 [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2008. Dostupné na internete: http://apl.geology.sk/pgm. Bátory,V., Novomestská,D., Paňáková,G., Vlčáková,A., 1980: Vyhodnotenie spoločnej čerpacej skúšky na lokalite Lehota pod Vtáčnikom, HGP, Vodné zdroje Bratislava (arch.č. 49488)
66 Dzurko,M., 01/2018: Farma Slniečko – Lehota pod Vtáčnikom, B.1 Požiarna ochrana, Technická správa, Q- 1 s.r.o. Ladzany Franko,O., Kullman,E., Melioris,L., 1993: Hydrogeologická mapa regiónu Horná Nitra v mierke 1:50 000 Klinda,J., Mičík,T., Némethová,M., Slámková,M. a kol., 2017: Environmentálna regionalizácia SR, IV. aktualizované a rozšírené vydanie, MŽP SR, SAŽP Kočický, D., Ivanič,B., 2011: Geomorfologické členenie Slovenska, ŠGÚDŠ Bratislava 2014, http://apl.geology.sk/tmapy Kočický, D., Ivanič,B., 2011: Klimatickogeografické typy, ŠGÚDŠ Bratislava, http://apl.geology.sk/tmapy kol., 2017: Hodnotenie kvality ovzdušia v Slovenskej republike 2016, SHMÚ Bratislava Kubalová,S., 05/2011: Rýchlostná cesta R2 Dolné Vestenice – Nováky, Podklady a prieskumy, Inventarizácia a spoločenské ohodnotenie biotopov národného a biotopov európskeho významu, Vodné zdroje s.r.o. Bratislava Ľuptáková,A. a kol., 2017: Kvalita podzemných vôd na Slovensku 2016, SHMÚ Bratislava Malík,P. a kol., 11/2013: Kvantitatívne a kvalitatívne hodnotenie útvarov podzemnej vody, Časť I. – doplnenie hydrogeologickej charakterizácie útvarov podzemnej vody vrátane útvarov geotermálnej vody, MŽP SR, ŠGÚDŠ Bratislava Mečiar,I., Hajster,Š., 2017: NOVOSTAVBA DRUŽSTVO – Lehota pod Vtáčnikom, Zámer stavby, Alla s.r.o. Bratislava Mečiar,I., Hajster,Š., 01/2018: Farma Slniečko – Lehota pod Vtáčnikom, Projekt pre územné rozhodnutie, Alla s.r.o. Bratislava Pukančíková,K., ed., 2017: Správa o kvalite ovzdušia a podiele jednotlivých zdrojov na jeho znečisťovaní v roku 2016, SHMÚ Bratislava Serbinová,K., 05/2011: Rýchlostná cesta R2 Dolné Vestenice – Nováky, DÚR - Podklady a prieskumy, Inventarizácia a spoločenské ohodnotenie drevín rastúcich mimo lesa, Dendrea Bratislava Stanová,V., Valachovič,M., (eds.) 2002: Katalóg biotopov Slovenska. DAPHNE – Inštitút aplikovanej ekológie, Bratislava, 225 p. Šimon,L. et al., 1997: Geologická mapa Vtáčnika a Hornonitrianskej kotliny, M 1:50 000 Šuba,J. a kol., 1984: Hydrogeologická rajonizácia Slovenska, 2. vydanie, SHMÚ Bratislava Šuba, J. (ed.), Bujalka, P., Cibuľka, Ľ., Frankovič, J., Hanzel, V., Jetel, J., Kullman, E., Mihálik, F., Porubský, A., Pospišil, P., Škvarka, L., Šubová, A., Tkáčik, P., Zakovič, M. 1995: Aktualizácia hydrogeologickej rajonizácie Slovenska. Archív odboru podzemných vôd, Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ), Bratislava, mapy v mierke 1:50 000 Vodný plán Slovenska, Plán manažmentu správneho územia povodia Dunaj, Aktualizácia, MŽP SR, december 2015 Vozár,J., Káčer,Š., (eds.) 1996: Geologická mapa Slovenskej republiky, MŽP SR – Geologická služba Slovenskej republiky
VII.2. Zoznam vyjadrení a stanovísk vyžiadaných k navrhovanej činnosti pred vypracovaním zámeru
K Projektu pre územné rozhodnutie boli orgánmi štátnej a verejnej správy vydané nasledovné stanoviská:
Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Prievidzi (list č. ORHZ-PD1-232-001/2018 zo dňa 19.03.2018) Úrad v liste oznamuje, že s riešením protipožiarnej bezpečnosti stavby súhlasí bez pripomienok.
67 Krajský pamiatkový úrad Trenčín (list č. KPÚTN-2018/8030-2/27781 zo dňa 10.04.2018) Úrad vydal záväzné stanovisko, ktorým s realizáciou stavby súhlasí a určuje podmienky: písomne ohlásiť začatie akýchkoľvek zemných prác s dvojtýždenným predstihom, zvolať kontrolný deň za účasti pracovníkov KPÚ pri začatí výkopových prác, z priebehu kontrolného dňa bude vytvorená zápisnica, ktorá bude požadovaná pri kolaudácii stavby; náhodný archeologický nález ohlásiť na KPÚ, KPÚ vykonáva dohľad formou obhliadky od zahájenia zemných prác až po ich ukončenie.
Obec Lehota pod Vtáčnikom (list č. OcÚLpV/2018/2018-1486-1717 zo dňa 8.3.2018) Uvádzajú, že platný územný plán sídelného útvaru obce Lehota pod Vtáčnikom nerieši umiestnenie a realizáciu stavby Farmy Slniečko – Lehota pod Vtáčnikom. Zároveň oznamujú, že v súčasnej dobe sa spracováva na základe viacerých požiadaviek fyzických a právnických osôb doplnky a návrhy k platnému ÚPN SÚ Lehota pod Vtáčnikom. Z uvedeného dôvodu nie je možné v súčasnej dobe vydať súhlasné stanovisko k vydaniu územného rozhodnutia.
Okresný úrad Prievidza, Odbor krízového riadenia (list č. OU-PD-OKR-2018/8386-2 zo dňa 16.03.2018) Úrad vydal záväzné stanovisko z hľadiska civilnej ochrany a súhlasí s vydaním územného rozhodnutia na stavbu bez pripomienok.
Okresný úrad Prievidza, odbor starostlivosti o životné prostredie (list č. OU-PD-OSZP-2018/007974- 002 zo dňa 19.03.2018) Úrad uvádza, že navrhovaná činnosť je predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z.z. a podlieha zisťovaciemu konaniu.
Regionálny úrad verejného zdravotníctva Prievidza so sídlom v Bojniciach (list č. B/2018/379- PPL/1777 zo dňa 22.3.2018) Úrad vydal záväzné stanovisko, ktorým súhlasí s umiestnení stavby. Konštatujú, že dotknuté záujmové územie nezasahuje do ochranných pásiem vodných zdrojov využívaných na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou. Odporúčajú ďalší stupeň dokumentácie konzultovať s pracovníkmi RÚVZ. Pred začatím činnosti je potrebné predložiť na posúdenie z hľadiska vplyvu na zdravie návrh na uvedenie priestorov do prevádzky a návrh na schválenie prevádzkového poriadku.
VII.3. Ďalšie doplňujúce informácie o doterajšom postupe prípravy navrhovanej činnosti a posudzovaní jej predpokladaných vplyvov na životné prostredie
Na stavbu Farmy Slniečko bol spoločnosťou Alla s.r.o. Bratislava vypracovaný Zámer stavby (2017) a Projekt pre územné rozhodnutie (01/2018). Investičný zámer nebol dosiaľ posúdený z hľadiska vplyvov na životné prostredie.
68 VIII. Miesto a dátum vypracovania zámeru
Zámer bol vypracovaný spoločnosťou HES-COMGEO spol. s r.o. Banská Bystrica v máji 2017.
IX. Potvrdenie správnosti údajov
IX.1. Spracovatelia zámeru
Zodpovednou riešiteľkou je RNDr. Iveta Mociková, PhD. (0905 912 887), odborne spôsobilá osoba podľa zákona č 24/2006 Z.z., zapísaná do zoznamu odborne spôsobilých osôb na posudzovanie vplyvov na životné prostredie pod číslom 32/95-OPV v odbore činnosti geológia, environmentalistika, vodné hospodárstvo, odpadové hospodárstvo, a v oblasti činnosti ťažba a úprava nerastov, líniové stavby, vodné stavby, stavby, zariadenia a činnosti na rekreáciu a cestovný ruch, stavby a zariadenia pre dopravu, spoje a telekomunikácie.
IX.2. Potvrdenie správnosti údajov podpisom (pečiatkou) spracovateľa zámeru a podpisom (pečiatkou) oprávneného zástupcu navrhovateľa
Za údaje technického charakteru zodpovedá štatutárny zástupca spoločnosti POĽNO VTÁČNIK, a.s., za údaje environmentálneho charakteru zodpovedá štatutárny zástupca spoločnosti HES-COMGEO spol. s r.o.
______Ing. Daniel Frauenschuh – predseda predstavenstva POĽNO VTÁČNIK, a.s.
______RNDr. Anton Auxt – konateľ HES-COMGEO spol. s r.o.
69