DUCHOVNO – SPOLOČENSKÝ ČASOPIS PRE CELÚ RODINU 10/2014

STRETNUTIE KATOLÍKOV, RÓMOV A ŽIDOV

STRANA 7

ROZHOVOR S JOZEFOM ANTOŠÍKOM

STRANA 37

CAMINO DO SANTIAGA...!

STRANA 40 1 9 771338 649001 0

EDITORIÁL

OBNOVITEĽ RUÍN

Dobra nikdy nie je dosť. Nikdy nie je dosť dobrých správ. Nie je to ani naivné, ani nudné. Sme zásobovaní obrazmi a správami o konfl iktoch, intrigách, machináciách, spreneverách, podvodoch, klamstvách, ale informácií o úspechoch, o pekných podujatiach, o pozitívnych vzoroch, o vernosti, o malých radostiach osobného, rodinného alebo komunitného života – tých je ako šafránu. Skúsme prehodiť výhybku. Nestraťme zo zreteľa pôsobenie zla, ale programovo sa snažme orientovať sa na dobro, na pozitívne skutočnosti okolo nás a – v nás. Ak dokážeme zbadať a pomenovať dobro, ktoré nosíme vo svojom vnútri, bude nám ľahšie spoznať a uznať dobro v iných. Nebudeme druhým závidieť, lebo aj my sme obdarovaní. Pomenujme problémy, riešme ich, ale nenechajme sa nimi pohltiť. Nie sme na všetko sami. Boh nie je v našich životoch len nezainteresovaným divákom, ale sprevádzateľom, obnoviteľom ruín, posilňovateľom. Takto objavujeme kríž. Kríž, ktorý je znamením spásy, vykúpenia, víťazstva milosrdnej lásky nad hriechom a aktuálnymi vlastnými zlyhaniami a zlyhaniami iných. Kríž nás naučí realite života, dá nám trpezlivosť, povzbudí našu nádej. Kríž nás upozorní na trpiacu Matku, aj zmŕtvychvstalého Krista. Ukáže nám budúcnosť, ktorá nie je ohraničená ani časom, ani priestorom, ale je výsledkom našej odvahy hľadať, pýtať sa a zápasiť a Božej vernosti, dobroty a moci. Stoja pred nami nové výzvy. Globálne, lokálne, cirkevné, svetské... Naše obavy sú prirodzené, ale majme vieru, lebo nie všetko, čo nie je podľa nášho gusta, hneď musí byť zlé. „Tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré“ (Rim 8, 28). Preto je namieste pýtať sa, aká bude naša budúcnosť, ale aj: Naučil(a) som sa milovať Boha?

ZDENO PUPÍKPUPÍÍK

ZO ŽIVOTA DIECÉZY 4 – 16 Zdeno Pupík: Udalosť v Čadci: trestný čin, alebo sloboda slova, alebo... 4 - 6 ROČNÍK: 3. ČÍSLO: 10 VYŠLO: 3. 10. 2014 OBSAH Michal Tichý: Stretnutie katolíkov, Rómov UZÁVIERKA PODKLADOV NOVEMBROVÉHO ČÍSLA: 17. 10. 2014 VYCHÁDZA: mesačne a Židov vo Varíne 7 Zaregistrované na Ministerstve kultúry SR KTO JE MÔJ BLÍŽNY? 19 EV 4517/12, ISSN 1338-6492 DEŇ S... VYDÁVA: Radka Šťastná: 12. ročník Gospelových Kysúc 20 - 21 LECTIO DIVINA Janka Jaššová: Hľadieť s Máriou tým istým smerom 24 - 25 Jána Kalinčiaka 1, 010 01 Žilina, Slovensko NEZABUDNUTÉ SVETLO IČO: 45733635, www.icommunio.sk ADRESA REDAKCIE: Ľubomír V. Prikryl: Uplynulo tristo rokov od Jána Kalinčiaka 1, 010 01 Žilina, Slovensko narodenia Klaudiána Paschu 27 Email: [email protected] DETSKÝ KÚTIK Tel.: 041/5658434 28 - 29 Číslo účtu: 2926843940/1100 DVAJA Z JEDNÉHO PÁRU ŠÉFREDAKTOR: Zdeno Pupík ODBORNÁ A DUCHOVNÁ SPOLUPRÁCA: Peter Holbička Beáta Jarošová: Sľub 32 - 33 VEDÚCA VYDANIA: Beáta Jarošová MANŽELSKÁ „ESTÉKAČKA“ REDAKCIA: Mária Chlebanová, Júlia Kavecká, Dušan Václav, Mária Špenerová Anna a Emil Kondelovci: Komunikácia GRAFICKÁ ÚPRAVA A TLAČ: P+M, Budovateľská 1672/16, Turany v manželstve – 2. časť 35 - 36 VÝROBNÉ NÁKLADY: 0,50 € ROZHOVOR NÁKLAD: 7 500 kusov FOTO NA TITULNEJ STRANE: Milan Kosec Jozef Antošík: „Odmalička som mal úctu ku INZERCIA: [email protected] chrámom“ 37 – 39 IMPRIMATUR: Tomáš Galis, žilinský biskup, 27. 1. 2012, SVEDECTVO prot. č. 404/2012. Slavomíra Gajňáková a Mária Šmehýlová: Akékoľvek kopírovanie publikácie, prípadne jej častí, je možné len po predchádza- júcom písomnom súhlase vydavateľa. Za obsah inzercie zodpovedá objednávateľ. Camino do Santiaga de Compostela! 40 - 41 10/2014 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 3 TEXT ZDENO PUPÍK, FOTO MIROSLAV JAROŠ Udalosť v Čadci: trestný čin, alebo sloboda slova, alebo...

V NEDEĽU 25. AUGUSTA 2014 SLÁVIL DEKAN EMIL FLORIŠ PRED DOMOM KULTÚRY V ČADCI SVÄTÚ OMŠU. POČAS HOMÍLIE SA VENOVAL DEJINÁM MESTA. SPOMÍNAL XIII. STOROČIE, XVIII. STOROČIE A DOTKOL SA AJ UDALOSTÍ POČAS DRUHEJ SVETOVEJ VOJNY... ČO VLASTNE (NE)BOLO POVEDANÉ? Citoval z dobových prameňov, ktoré popisovali situáciu v meste. Venoval sa prvému nedeľnému čítaniu zo Staré- Súčasťou homílie však boli aj slová, ktoré rozdelili mno- ho zákona a hovoril o napätiach, ktoré vznikli medzi bo- hých na Slovensku na dva tábory: boli takí, ktorých to hatými a chudobnými. Hovoril o veľkom sebectve. Tieto maximálne pohoršilo a vyzvali na začatie trestného kona- myšlienky aplikoval aj na súčasnosť. Zakončil odkazom nia voči kňazovi a tých, ktorí hovorili, že kňaz nepove- na nádej. dal nič zlé, len konštatoval historické skúsenosti. Pravda 4 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 10/2014 ZO ŽIVOTA DIECÉZY

júna 2014, kde biskup Tomáš Galis adresoval list, v kto- rom sa ospravedlnil za nečinnosť katolíkov v Žiline počas druhej svetovej vojny.“ O tri dni sme poskytli médiám ďalšie stanovisko: „Po zhliadnutí celého záznamu homílie možno slová dekana Emila Floriša vnímať ako nevhodne formulované. Treba však zdôrazniť, že jeho postoj k ho- lokaustu je vyjadrený aj tým, že opakovane navštívil s veriacimi z Čadce koncentračný tábor v Osvienčime. Priamo v homílii odsúdil zverstvá, ktoré sa tam diali. Ako sme už uviedli, Žilinská diecéza sa dištancuje od všetkých prejavov antisemitizmu. Diecézny biskup Tomáš Galis sa v júni tohto roku na tryzne za obete holokaustu listom ospravedlnil za nečinnosť katolíkov v Žiline počas druhej svetovej vojny. Generálny vikár Žilinskej diecézy Ladi- slav Stromček sa v nedeľu 7. septembra 2014 zúčastnil na Spomienke na holokaust na židovskom cintoríne vo Varí- ne, kde o týchto témach osobne hovorili s bratislavským rabínom Baruchom Myersom.“ Diecéza nekomunikuje so svojimi kňazmi cez médiá, ale osobne. Nekontroluje homílie a príhovory svojich kňazov, ani ich tajne nenahráva. To boli metódy ŠtB. Snažíme sa vidieť vypovedané slová v kontexte, v akom boli povedané. To však neznamená, že nemôžeme ne- povedať o nevhodnej formulácii v homílii, ktorá môže navo dzovať dojem zovšeobecňovania a uplatňovania bude niekde medzi tým... Emil Floriš hovoril o skúsenos- princípu kolektívnej viny voči Židom a Rómom. A to by tiach z vojnových čias z Čadce, nie o Žiline, Bratislave bolo neprijateľné. alebo Kremničke. Vychádzal zo skúseností len jednej skupiny ľudí. Napriek tomu, že v homílii holokaust MEDIÁLNA PREZENTÁCIA (ČÍTAJ nepopieral, nespochybnil, ani neospravedlňoval, prepo- MANIPULÁCIA) UDALOSTI jenie čiastočnej skúsenosti z jedného mesta, holokaus- tu a Rómov bolo veľmi dvojznačné, to znamená, bolo V tých dňoch som mal možnosť komunikovať s viace- možné si ho vysvetľovať natoľko rôznym spôsobom, že rými médiami. Jeden regionálny novinár mi poslal člá- to mohlo byť zavádzajúce až znevažujúce... Nech boli nok, ktorý dodal materskej redakcii v Bratislave. To, čo vzťahy medzi Slovákmi a Židmi či Rómami akékoľvek, na druhý deň vyšlo v novinách, bolo diametrálne odlišné nič nebolo dôvodom naložiť ich do dobytčákov a poslať od toho, čo pôvodne napísal... Iní sa ospravedlňovali, do nenávratna... Pre vytvorenie vlastného názoru si vy- že oni za to nemôžu, čo vyšlo v médiách, lebo vedúca počujte celú homíliu sami (www.kysuckatelevizia.sk). vydania to zmenila, lebo editori dali medzititulky, ktoré posúvali zmysel napísaného... AKO REAGOVALA DIECÉZA? Jedno jediné médium napísalo, kedy vlastne „inkrimi- novaná“ homília zaznela, že to bolo pri príležitosti sláv- Hneď ako vyšiel článok o homílii v Česku (4. 9. 2014), nosti patróna Kostola sv. Bartolomeja, nie SNP... Celá zástupca diecézy osobne navštívil pána dekana a rozprá- homília mala 25 minút a 34 sekúnd. Lenže v médiách vali sa o problematike. Na druhý deň (5. 9. 2014) vydala sa objavil zostrihaný záznam v dĺžke 2 minúty a 48 diecéza stanovisko: „Pán dekan Emil Floriš sa počas bo- sekúnd. Nemusíme si hovoriť, čo to znamená. Vybrali hoslužby na Matičnom námestí v Čadci venoval dejinám len niektoré časti bez súvislostí celku. Predpokladám, farnosti s akcentom na obdobie druhej svetovej vojny. že z tých, čo sa k tomu „odborne“ vyjadrovali, si má- Upozornil na vtedajšie nedobré medziľudské vzťahy lokto pozrel celú homíliu, ale svoj názor prezentovali. medzi Slovákmi a Židmi, ktoré vyústili do nezmyselného Médiá oslovili, okrem iného, aj známeho katolíckeho a krutého holokaustu. Žilinská diecéza sa dištancuje od žurnalistu, ale keďže jeho názor bol málo kritický, tak každej formy xenofóbie. Dôkazom je účasť na tryzne 29. ho neuverejnili... 10/2014 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 5 Súkromná televízia vo svojom spravodajstve uviedla, že MEA CULPA diecéza sa zobudila po štyroch dňoch. Neunúvali sa zis- Sv. Ján Pavol II. v rámci kajúcej bohoslužby Mea cul- ťovať, ako to bolo naozaj... pa 12. marca 2000, okrem iného, povedal: „Bože našich Etický kódex novinára vyslovene zakazuje manipulovať otcov, ty si vyvolil Abraháma a jeho potomkov, aby pri- s nahrávkami spôsobom, ktorý môže zavádzať, ale kto sa niesli tvoje meno národom. Sme hlboko zarmútení pre pozerá na etiku novinára...? správanie sa všetkých, ktorí v priebehu histórie spôsobili Problematiku nechceme zľahčovať, antisemitizmus, resp. tvojim synom a dcéram utrpenie. Prosíme o odpustenie xenofóbia predstavuje problém, ktorý sa v rozličných ob- a chceme sa zasadzovať za to, aby s národom Zmluvy menách vyskytuje (nielen) v našich zemepisných šírkach vládlo pravé bratstvo.“ Je potrebné si pripomenúť naše už dlhý čas a treba ho odsúdiť, ale v mnohých aspektoch hriechy minulosti kvôli pokániu. Neznižuje to našu au- sa ukázalo, čo to znamená „vyrobiť kauzu“. toritu, ani dôstojnosť. Je to prejav našej viery, že viac ako ľudské hriechy a slabosti je Božie milosrdenstvo. Preto sme sa už neraz na rozličných fórach ospravedlnili za správanie našich predkov i nás samých voči Židom, Rómom, slabým, marginalizovaným, inak zmýšľajúcim. Slová mea culpa - „moja vina, moja vina, moja preveľká vina“ na začiatku každej našej bohoslužby pripomínajú nielen naše zlyhania, ale najmä Božie odpustenie, ktoré potrebuje každý z nás.

ÚLOHY PRE KATOLÍKOV

V cirkvi na Slovensku si mnohí nechcú priznať, že prezi- dent Tiso ako kňaz v politike sa mohol mýliť a pochybiť. Po skúsenostiach so sexuálnymi škandálmi už vieme, že kňaz sa môže mýliť a môže aj fatálne zlyhať. Čo by bolo, keby boli na jeho mieste iní, nevieme a tento koncept ne- treba ani rozvíjať. Neexistuje, čo by bolo keby. Málokto si uvedomuje, čo konkrétny politik cíti a ako premýšľa. Verejnosť a dejiny hodnotia iba jeho slová a skutky. V cirkvi sa musíme naučiť, že v spoločenských otázkach sme účastníkmi širokej diskusie, kde nestačí cirkevná auto- rita (nehovoriac o tom, že práve preto nás mnohí odmietajú – lebo sa im zdá, že chceme „mocensky zasahovať“). Nemusíme vnímať všetko, čo vyjde z „našich cirkevných kruhov“ ohľadom spoločenských tém ako jedinú platnú pravdu. Politika nie je pokračovaním náboženstva. Môže existovať aj viacero správnych riešení. Potrebujeme veľa komunikovať medzi sebou navzájom, aj so Židmi, aj s Rómami, aj s liberálmi, aj so socialistami, aj s konzervatívcami, s predstaviteľmi iných vierovyznaní či náboženstiev: o citlivých témach z minulosti, ale aj súčas- nosti, potrebujeme viac počúvať, nepodsúvať druhému, čo nepovedal, nevnímať ho cez šablóny, získať odstup od niektorých tém a názorov. Na niektoré témy sme vyslovene precitlivení – aj v cirkvi, aj v spoločnosti. Spomeňme si na milosrdného Samaritána z evanjelia: nepýtal sa, kto je zranený človek, ale ako mu pomôcť... Mali by sme pamätať na to, že katolíci sú na Slovensku ešte stále vnímaní ako tí, ktorí by mali do atmosféry v spoločnosti priniesť trochu ZDROJ: WRITINGTHROUGHTHEFOG.COM svetla a trochu soli. Nech to tak naozaj aj je. 6 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 10/2014 ZO ŽIVOTA DIECÉZY

TEXT MICHAL TICHÝ, FOTO JOZEF FEILER Stretnutie katolíkov, Rómov a Židov vo Varíne VÍKEND PRED DŇOM OBETÍ HOLOKAUSTU A RASOVÉHO NÁSILIA SA VO VARÍNE USKUTOČNIL DRUHÝ ROČNÍK MODLITBOVÉHO A KULTÚRNEHO PODUJATIA ZJEDNOTENÍ V JEHO LÁSKE. TENTO ROK BOLO ZAMERANÉ NA HOLOKAUST SPÁCHANÝ NA RÓMOCH.

Stretnutie zorganizovalo občianske združenie Zabudnu- tý Varín. Program sa začal v sobotu muzikálom Judit. Nacvičili ho talentovaní rómski členovia Divadla DIK (Divadlo inšpirované Kristom). Po nezabudnuteľnom prestavení na Námestí sv. Floriána odohrala koncert rómska evanjelizačná skupina F6. Mladých umelcov pri- šli vo veľkom podporiť aj ich rómski priatelia a kamará- ti, ktorí pricestovali z Čičavy a z Ostravy.

SPOLOČNÁ BOHOSLUŽBA A PROSBA O ODPUSTENIE

Na druhý deň pokračovalo podujatie slávnostnou svätou omšou v Kostole sv. Jozefa v Gbeľanoch. Liturgiu spre- vádzali piesňami kapela F6 a miestny chrámový zbor z Gbelian. Kazateľ otec Igor Čikoš vyzval všetkých k ľútosti a čine- židovskom cintoríne modlitbové stretnutie – tryzna za niu zástupného pokánia za hriechy našich predkov. Ako zmierenie a vzájomné odpustenie si previnení minulých, jednotlivci, aj ako národ máme prosiť Boha o odpustenie ale aj súčasných, páchaných najmä voči Rómom. Zú- svojich hriechov, ale aj hriechov našich predkov, a tak častnili sa na nej aj generálny vikár Žilinskej diecézy obnovovať múry, ktoré bránia diablovi vstúpiť do našich Mons. Ladislav Stromček, rabín Baruch Myers, predseda telesných a duchovných príbytkov. Zástupné pokánie je Židovskej náboženskej obce v Žiline Pavel Frankl, pod- služba, ktorú okrem Boha možno nikto neuvidí, ale kvôli predsedníčka KDH pre mládež, školstvo, kultúru a róm- tejto modlitbe Boh udelí milosť rodine a národu. sku problematiku Miroslava Szitová, miestni duchovní Otec Čikoš v kázni poukázal na prítomnosť značnej a starosta obce Varín. Po ukončení modlitieb bola na rómskej komunity, ktorá chce tiež vykonávať zástup- židovskom cintoríne otvorená výstava obrazov výtvarní- né pokánie za hriechy rómskeho národa. Za ublíženia ka Fera Guldana EXODY – XI. prikázanie: Nevyženieš! slovenskému národu a za to, aby prišlo na Slovensko s libretom Mira Polláka. zmierenie medzi tieto dva národy. Aby Boh to, čo sme navzájom pokazili, čím sme otvorili brány Zlému, zacelil POĎAKOVANIA a bol oslávený. Na záver kázne ešte raz odprosil za všet- ky krivdy, ktoré Rómovia spáchali voči Slovákom. Organizátor podujatia Jaroslav Buchta ďakuje za pomoc starostovi obce Varín Miroslavovi Willigerovi a všet- TRYZNA NA ŽIDOVSKOM CINTORÍNE kým, ktorí akýmkoľvek spôsobom prispeli k organizá- cii. Druhý ročník podujatia Zjednotení v Jeho Láske bol Program pokračoval v Kostole Najsvätejšej Trojice vo inšpiráciou a zážitkom pre všetkých zainteresovaných Varíne organovým koncertom a po ňom nasledovalo na v spolupráci medzi katolíkmi, Rómami a Židmi. 10/2014 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 7 TEXT MIRIAM JANEGOVÁ, RIADITEĽKA DIECÉZNEHO ŠKOLSKÉHO ÚRADU, FOTO ARCHÍV PRACOVNÁ PORADA KATOLÍCKYCH ŠKÔL ŽILINSKEJ DIECÉZY

Čadca - Na Pedagogickej a sociálnej akadémii sv. dislav Baranyai prítomným predstavil princípy projektu Márie Goretti v Čadci sa v polovici septembra Školského networku. V následnej časti kňazov zodpo- stretli riaditelia a duchovní správcovia katolíc- vedných za katolícke školy oslovil páter Bernard Mišovič kych škôl Žilinskej diecézy na spoločnej porade. SJ, so svojou ponukou kurzu o možnostiach a spôso- Generálny vikár Ladislav Stromček si tak mohol vypo- boch pôsobenia kňazov v školách, vrátane duchovného čuť, čím všetkým žijú cirkevné školy, čo ich zaujíma sprevádzania pedagógov i žiakov. V ďalšom vstupe Mgr. a čo ich ťaží. Štefánia Hrivňáková (centrum Loyola) predstavila ria- Porada sa pretiahla do neskorých poludňajších hodín, diteľom škôl pripravovaný seminár zameraný na riade- nakoľko prítomní hľadali nové možnosti a východiská nie KŠ z „vnútra navonok“ a pripravovaný materiál pre ako v pedagogickej oblasti, tak i na poli duchovnom, ale tvorbu štandardov katolíckej školy. Hoci sa prezentova- aj na ekonomickom či personálnom. Zložité otázky revi- né výzvy javili ako náročné, v prítomných vzbudili nové talizácie škôl pomáhali riešiť aj prizvaní hostia. Mgr. La- nádeje a očakávania.

ŽIAČIKOVIA ZO ZŠsMŠ ANTONA PORADA ZÁSTUPCOV BERNOLÁKA V MARTINE.. KATOLÍCKYCH ŠKÔL.

TEXT ĽUBOŠ BYTČÁNEK, FOTO LÝDIA ŠALAMONOVÁ CELODIECÉZNY KATECHETICKÝ DEŇ – VENI SANCTE

Žilina – V sobotu 6. septembra sa v Žiline usku- Trstenský z Katolíckej univerzity v Ružomberku a ďalší točnilo slávnostné Veni Sancte - vzývanie Ducha zaujímaví hostia. Svätého na začiatku školského roka 2014/2015 pre katechétov a učiteľov náboženskej výchovy zá- kladných a stredných škôl Žilinskej diecézy. Zúčastnilo sa na ňom asi dvesto katechétov. Slávnostné otvorenie nového školského roka sa začalo v Katedrá- le Najsvätejšej Trojice svätou omšou, ktorú celebroval Mons. Tomáš Galis, biskup Žilinskej diecézy. Konceleb- rovali Jozef Šelinga, riaditeľ Diecézneho katechetického úradu v Žiline a školskí dekani, ktorým je zverená sta- rostlivosť o katechétov a učiteľov náboženskej výchovy v jednotlivých dekanátoch našej diecézy. Pokračovali prednáškami v budove Mestského úradu v Žiline. Med- zi prednášajúcimi nechýbal známy biblista František 8 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 10/2014 ZO ŽIVOTA DIECÉZY

DO ZÁKLADNEJ ŠKOLY SV. JÁNA ZAČIATOK ŠKOLSKÉHO BOSCA V NOVEJ DUBNICI TENTO ROK ROKA V CZŠ SV. MARGITY PRIŠLO 32 DIEVČAT A CHLAPCOV. V PÚCHOVE..

QUO VADIS, SLOVENSKÉ KRESŤANSTVO? Modlitby matiek Diecézne stretnutie pre matky, ktoré sa modlia Nenechajte si ujsť konferenciu Quo vadis, slovenské v MM, sa koná v Žiline v pondelok kresťanstvo?, ktorú v rámci Týždňa kresťanskej kultú- 20. októbra 2014 v Katedrále Najsvätejšej Trojice. Začiatok je o 15.00 h. ry 2014 pripravil Inštitút Communio spolu s Filozofi ckou fakultou Katolíckej univerzity. Prednášať budú Marián Kuna, Ján Hrkút, Štefan Markuš, Jozef Matulník, Jozef RKC Žilinská diecéza, v y h l a s u j e výberové konanie Žuffa a Zdeno Pupík. Začína sa v sobotu 4. októbra na obsadenie funkcie riaditeľa/riaditeľky nasledov- o 9.00 h v Diecéznom centre v Žiline na Ul. J. Kalin- ných škôl: čiaka, predpokladaný záver je o 13.30 h. Viac na www. Pedagogickej a sociálnej akadémie sv. Márie Goretti, icommunio.sk. Horná 137, 022 01 Čadca - s nástupom od 1. augusta 2015 Stredná zdravotnícka škola sv. Františka z Assisi, Horná Utorky v Diecéznom centre 137, 022 01 Čadca - s nástupom od 1. augusta 2015 Diecézne centrum - Centrum kultúry a dialógu Obchodná akadémia sv. Tomáša Akvinského, Vysoko- Jána Kalinčiaka 1, 010 01 Žilina školákov 13, 010 08 Žilina - s nástupom od 1. augusta Čas: 17.00 2015 Cirkevnej základnej školy Romualda Zaymusa, Ul. Ro- InštitútInštittút CCommunioommmuunio pripravil pokračovanie pravidelných mualda Zaymusa 3, 010 01 Žilina - s nástupom od 1. stretnutí v Diecéznom centre v Žiline. Vo štvrtok 18. sep- augusta 2015 tembra sa vďaka spolupráci s Ústredím slovenskej ka- Cirkevnej základnej školy sv. Margity, Nám. slobody tolíckej inteligencie prihovoril zaplnenej sále prof. Július 562/1, 020 01 Púchov - s nástupom od 1. júla 2015 Krempaský, DrSc. na tému Prejavy Najsvätejšej Trojice Základnej školy sv. Augustína, Moyzesova 1, 017 01 Po- v reálnom svete. V najbližších číslach s ním v našom važská Bystrica - s nástupom od 1. augusta 2015 časopise prinesieme rozhovor. Od uchádzača sa očakáva predpoklad byť lídrom Dominikán Patrik Vnučko zo Žiliny nás na spomienku v službe víziového rozvoja katolíckej školy. Ružencovej Panny Márie v utorok 7. októbra uvedie do Viac informácií o VK a školách nájdete na www.dcza.sk. témy Panna Mária v Danteho trilógii. Začíname tradične DŠÚ Žilina o 17.00. Zmena programu vyhradená.

10/2014 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 9 TEXT ĽUBOMÍRA ZAVRŠANOVÁ, FOTO ONDREJ STOLÁRIK SPOMIENKA NA VOJNU AJ MOŽNOSŤ SA STRETAŤ

chádzal front, práve tu jej obyvatelia prečkali nebezpe- čenstvo vojnového besnenia. Kým sa však ľudia skrý- vali v Senkove, vypukol v dedine požiar. Popolom ľahlo takmer 150 obytných domov. Mnoho ľudí prišlo o celý svoj majetok, ale životy si zachránili. Tieto udalosti v dušiach Starobystričanov zanechali silné dojmy - ako poďakovanie Bohu za záchranu tu po skončení vojny zasadili na pamiatku kríž vďaky, pri ktorom si každo- ročne pripomínali svätou omšou toto ťažké obdobie. Vo farnosti sme sa na túto príležitosť pripravovali pod vedením dp. dekana Miroslava Janása katechézami urče- nými mužom. Celý mesiac pred plánovanou púťou sme sa stretávali a hovorili o dôležitej úlohe muža a otca. Po- čas prípravy sme pozvali i dp. dekana Petra Holbičku, ktorý prišiel aj s členmi spoločenstva mužov z Kysuc- kého Nového Mesta, aby povzbudil chlapov v našej far- nosti k podobným stretnutiam. V nasledujúcu nedeľu sa niektorí chlapi aj s duchovným otcom našej farnosti zúčastnili na púti mužov vo Višňovom. Celá príprava Stará Bystrica - Na sviatok Povýšenia svätého vyvrcholila v nedeľu 14. septembra pobožnosťou krí- kríža sa vo farnosti Stará Bystrica konala púť žovej cesty a sv. omšou pri kríži v Senkove. Krásnym mužov do Senkova. plodom tejto našej prípravy na púť je žiadosť viacerých Dolina Senkov zohrala v dejinách obce dôležitú úlohu. chlapov o pokračovanie stretnutí aj v nasledujúcom ob- Počas druhej svetovej vojny, keď Starou Bystricou pre- dobí. Vďaka Bohu za všetko.

TEXT A FOTO MAGDA HARCEKOVÁ KYSUČANIA POZNÁVAJÚ SLOVENSKO...

Kysucké Nové Mesto - Miestny Spolok sv. Vojtecha Domov sme sa vracali obohatení o mnohé duchovné a kul- Kysucké Nové Mesto usporiadal začiatkom septem- túrne zážitky, spokojní, že ešte aj počasie sme mali ako na bra duchovno – poznávací zájazd za účasti klientov objednávku. z Centra sociálnych služieb Fantázia na stredné Slo- vensko a Turiec. Prvou zastávkou bol Hronsek, kde sme si pozreli drevený artikulárny kostol z 18. storočia. Naším hlavným cieľom bola však návšteva benediktínskeho kláštora Premenenia Pána v Sampore, ktorý je ešte stále vo výstavbe. Spre- vádzal nás ním otec František, ktorý pre účastníkov zá- jazdu celebroval sv. omšu v kostole kláštora. Priblížil nám poslanie rádu benediktínov a ich zámery do budúcnosti. Naša ďalšia cesta viedla do rázovitej obce Blatnica, kde sa nachádza Múzeum Karola Plicku, známeho fotografa a et- nografa. Poslednou zastávkou bola obec Mošovce, rodis- ko Jána Kollára, nášho významného básnika. Účastníci si tiež pozreli Múzeum mošovských remesiel a veľmi vzácny kostol s hodnotným oltárom, dielom žiakov majstra Pavla z Levoče. 10 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 10/2014 ZO ŽIVOTA DIECÉZY

TEXT A FOTO JANA ŠUSTEKOVÁ PÚŤ MUŽOV OSLOVILA MNOHÝCH Vo Višňovom pokračuje tradí- bol pripravený pre všetkých obed na pustenie pred tvárou všemohúceho cia, ktorá tu bola aj v minulos- farskom dvore, pútnici si pochutili Boha. Je živým svedectvom toho, že ti: v prvú septembrovú nedeľu na dobrom guláši. Posilnení na tele je možné skončiť s alkoholom. Pres- vítame u nás vo farnosti najmä sa chlapi opäť vrátili do chrámu, kde tal piť! S ďalším svedectvom k nám mužov. sa začali chvály a svedectvá pod ve- prišiel MUDr. Ivan Wallenfels, ktorý Siedmeho septembra sme sa opäť dením spoločenstva Nový Jeruzalem hovoril o svojich stretnutiach s Bo- tešili hojnej účasti – pútnikov bolo a Richarda Vašečku. Dr. Rastislav hom a ľuďmi. Priblížil nám svoju viac ako tisíc. Začali sme rannou Zelenay priblížil ľuďom veľkého pa- profesiu gynekológa v gynekologic- svätou omšou, ktorú slúžil dp. de- novníka bl. Karola I. Habsburského. kej ambulancii Gianna. Deň sme kan Jozef Bagin. Nasledovali ranné Nasledovala druhá prednáška dr. ukončili slávnostnou svätou omšou, chvály a prvá prednáška, v ktorej sa Sedláčka s názvom „O čom chlapi kde sme boli spojení v modlitbe prihovoril mužom a chlapcom Dr. nehovoria a prečo?“. Hovoril o oka- s diecéznym biskupom Tomášom Juraj Sedláček. Uistil mužov o ich mihoch, ktoré chlapi neradi spomí- Galisom, ktorý bol hlavným cele- dôležitosti v spoločenskom živote najú v rozhovoroch. Keď sa stretnú brantom. Povzbudil veriacich, otcov a obrovskom význame otca v rodi- dvaja muži, nikdy nehovoria o svojej i matky, k jemnosti. Mária je nám ne. „Sú veci, o ktorých sa radím vý- rodine a pocitoch, nikdy nespomenú vzorom materstva, aby sme kráčali lučne so svojím otcom, lebo potre- veci, ktoré sa im nepodarili, alebo po ceste viery, pravdy, lásky, krásy bujem počuť zdravý chlapský názor ktoré nezvládli. Mali sme možnosť a nádeje. Ako vzor otcovej zbož- a ten je na nezaplatenie,“ povedal. porovnať pohľad na život muža nosti nám pán biskup ponúkol otca Po prednáške sa pútnici presunuli a ženy. Nasledovali živé svedectvá. sv. Jána Pavla II., ktorého pápež tak do kultúrneho domu, kde mali mož- Ján Bartek zo Žakoviec sa priho- často spomínal. Mnohokrát videl nosť pozrieť si fi lm Zápas o druhú voril mužom a rozpovedal im svoj otca kľačať, keď sa v noci prebu- šancu. Tak ako sa z alkoholizmu životný príbeh o boji s alkoholom. dil. Toto svedectvo bolo pre neho dokázal vyliečiť hlavný hrdina, aj Alkohol bol sil nejší ako on, nepomá- ako dieťa viac než akékoľvek slová. muž, ktorý sa nevie zbaviť závislos- hali ani protialkoholické liečenia. Čo Aj tohtoročná púť mužov priniesla ti, to zvládne, keď do tohto problé- pomohlo? Dôvera v Boha, pokorné do sŕdc pútnikov veľké požehnanie mu pozve mocného Boha. Po fi lme kľačanie na kolenách a prosba o od- a milosti. 10/2014 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 11 TEXT A FOTO VOCE MAGNA Voce magna 2014 – sprievod mestom aj svetová premiéra

PRIŠIEL ČAS NA DOBRÉ VECI, PRIŠIEL ČAS NA PIATY ROČNÍK JEDINEČNÉHO FESTIVALU ŽILINA VOCE MAGNA 2014, KTORÝ ORGANIZUJE ŽILINSKÝ MIEŠANÝ ZBOR V SPOLUPRÁCI SO ŠTÁTNYM KOMORNÝM ORCHESTROM ŽILINA.

Prvý festivalový deň, 22. október 2014 (streda), otvorí 1. spevácky zbor OMNIA, Žilina (čerstvý držiteľ zlatej festivalový koncert v kostole sv. Barbory o 17.00 h, kde medaily z prestížnej zborovej olympiády v Rige) a ju- sa predstavia zbory Žilinského kraja: Spevácky zbor Sur- bilujúci Žilinský miešaný zbor. sum Corda, Rosina; Spevácky zbor rodičov a mladých La Tretí festivalový deň, 24. október 2014 (piatok) sa po- Famiglia, Žilina; Zbor sv. Ladislava, Rajec. pýši koncertom v Katedrále Najsvätejšej Trojice v Ži- Druhý festivalový deň, 23. október 2014 (štvrtok), line o 19.00 h, ktorý bude patriť zahraničným hosťom: ponúkne koncert vo Farskom kostole Panny Márie, Vokálny ansámbel Vox Aurumque, Trnava; Schola Kysucké Nové Mesto o 18.30 h, svoje umenie predvedie Academica, Budapešť (HU), Vokálne zoskupenie Una- Miešaný zbor Konzervatória Žilina, Fakultný miešaný nime, Rzesow (PL). 12 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 10/2014 ZO ŽIVOTA DIECÉZY

konfrontácia jednotlivých umeleckých telies z rôznych krajín, ale aj prezentovanie umeleckého diania mes- ta jedinečným medzinárodným festivalom zborového umenia v Žiline. Predaj vstupeniek na sobotný galakoncert v informač- nej kancelárii ŠKO Žilina, Dolný Val 47, v pracovných dňoch od 7.00 – 10.30 a 11.30 – 18.00 h. V deň koncertu od 18.00 h vo vestibule koncertnej sály ŠKO Žilina.

VIAC INFORMÁCIÍ NA WWW.VOCEMAGNA.SK

Štvrtý festivalový deň, 25. október 2014 (sobota), o 14.00 h., otvorí sprievod domácich i zahraničných speváckych zborov historickým centrom mesta Žilina pod názvom Spevy národov. Tento deň bude najmä v znamení festivalového galakoncertu v Dome umenia Fatra v Žiline o 19.00 h. Okrem vystúpení zahranič- ných zborov, budú mať poslucháči príležitosť vypočuť si svetovú premiéru skladby Slovenská suita pre mieša- ný zbor a orchester od súčasného slovenského skla- dateľa Petra Špiláka. Pod taktovkou dirigenta Štefana Sedlického sa predstavia slovenské festivalové zbory, Komorný zbor Cantica Collegium Musicum Martin a Štátny komorný orchester Žilina. Piaty deň, 26. október 2014 (nedeľa), uzatvoria jubi- lejný V. ročník Festivalu jednotlivé zbory hudobným sprievodom liturgie sv. omší. Svoje spevácke kvality predvedú vo vybraných chrámoch Žilinského kraja – Katedrála Najsvätejšej Trojice o 10.30 h., Kostol sv. Barbory o 11.00 h, Farský kostol Sedembolestnej Panny Márie (Žilina-Vlčince) o 11.00 h. Projekt je realizovaný s fi nančnou podporou Minis- terstva kultúry Slovenskej republiky, Mestom Žilina, Slovenskou sporiteľňou, fi rmou THB Technik s.r.o. a Kysuckým Novým Mestom. Jedným z cieľov tohto Festivalu je nie len rozvíjanie zborovej kultúry na Slovensku a vzájomná umelecká 10/2014 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 13 TEXT DRAHOMÍR VELIČKA, FOTO ARCHÍV AUTORA Záchrana historického zvona v Turzovke V POLOVICI AUGUSTA SA V TURZOVKE KONALA SLÁVNOSTNÁ PREZENTÁCIA VZÁCNEJ PAMIATKY – ŠTYRISTOROČNÉHO ZVONA, KTORÝ NECHAL PRE PRVÝ DREVENÝ TURZOVSKÝ KOSTOL ULIAŤ VTEDAJŠÍ UHORSKÝ PALATÍN A ZEMEPÁN BYTČIANSKEHO PANSTVA JURAJ THURZO.

Zvon po stáročia slúžil svojmu úče- lu vo všetkých štyroch turzovských kostoloch, až ho napokon v roku 1873 (bol prasknutý) nechal vtedaj- ší farár František Tagáni preniesť do zvonice v Olešnej. Hoci Tur- zovka tým prišla o svoj najstarší zvon, paradoxne ho tento prevoz zachránil pred rekviráciou počas pr- vej svetovej vojny. Zvon ako prvý detailnejšie opísal turzovský farár Karol Točík vo farskej kronike a pravdepodobne jeho zásluhou bol aj v roku 1959 opravený. Po Točí- kovej smrti o rok neskôr však zvon upadol do zabudnutia a až v čase prác na monografi i Farnosť Tur- zovka v roku 2006 bola táto vzácna pamiatka opäť objavená. Thurzov zvon z Turzovky bol od- liaty v roku 1614 doteraz nezná- mym zvonolejárom na neznámom mieste. Jeho dolný priemer meria 52 cm, výška zvona je 42 cm. Zvon v súčasnosti už nemá zachovanú pôvodnú viacramennú korunu, ktorá mu bola pri novodobých ne- vhodných úpravách veľmi pravde- podobne odpílená. Zo svojho príslu- šenstva má zachované iba pôvodné 14 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 10/2014 ZO ŽIVOTA DIECÉZY kované srdce so sploštenou päsťou I[udex] C[umanorum] ‖ C[omes] gram nevyhnutných prác vedúcich a s dlhšou masívnou výpustkou P[erpetuus] AR[vensis] ET C[onsi- k záchrane zvona. K iniciatíve sa s kotvou, na ktorej je vyrazená liarius] S[acrae] R[egiae] M[ajesta- pripojili aj Spolok priateľov Tur- pravdepodobne kováčska značka tis] F[ieri]C[uravit] 1614 - Zaobstaral zovky (SPT) a Mesto Turzovka. Po (s motívom kvietkov). Jeho sporú gróf Juraj Thurzo, palatín a mie- viac než polročnej snahe viedlo úsi- výzdobu tvoria na povrchu iba stodržiteľ Uhorského kráľovstva, lie zainteresovaných strán k vytý- plastické linky a pôvodný odliaty (sudca) Kumánov, večný oravský čenému cieľu, záchrane a konzer- latinský nápis v sčasti deformova- (župan) a radca kráľovského veli- vácii historickej pamiatky, ktorá nej renesančnej kapitále, doplnený čenstva 1614. Pod hlavným auten- bude po podpise depozitnej zmluvy sekundárnym rytým novodobým tickým nápisom je na plášti zvona s Farnosťou Turzovka uschovaná nápisom na plášti zvona. Na čepci, pod datovaním umiestnený krátky v priestoroch pripravovaného mest- na mieste hornej nápisovej pásky, slovenský majuskulný rytý (resp. ského múzea v Turzovke. je medzi dvomi a dvomi hrubými sekundárne vyrazený) dodatočný Združenie Terra Kisucensis by aj združenými plastickými linkami nápis šablónovým písmom v dvoch touto cestou chcelo vyjadriť poďa- osadený hlavný latinský majuskul- riadkoch o vykonanej oprave zvona kovanie farárovi turzovskej farnosti ný nápis s delidlami medzi slovami v 20. storočí, v znení: „OPRAVE- Mgr. Karolovi Dobiášovi, prezi- (v tvare deformovaných kosoštvor- NÉ ROKU PÁNA ‖ 1959.“ V strede dentovi SPT Ivanovi Gajdičiarovi, cov), ktorý voľne pokračuje aj sčas- zvonového plášťa má zvon hladký st. a Mestu Turzovka za podporu ti poškodenými a ťažšie čitateľnými driek bez ďalšej výzdoby. Dolný a porozumenie pri celom projek- literami a datovaním v druhom ne- zvonový okraj zvona je na niek- te. Opomenúť nemožno ani tých, pravidelnom riadku pod nápisovou torých miestach vyštrbený, resp. bez ktorých by sa celý projekt ne- páskou (v hornej časti drieku zvo- poškodený vybitím. mohol uskutočniť. Záchranu his- na), celý zrkadlovo obrátený (!), do- Vybitie spôsobilo výrazne posunu- torického zvona fi nančne podporili hromady v celkovom reálnom znení: té srdce zvona, ku ktorému azda Nadačný fond Kia Motors Slovakia •C•I (?) •TMVCO L TE•LAP•H•R• došlo po nevhodných úpravách v Nadácii Pontis, SPT a páni JUDr. O•ZRVHT•G•C•‖ 4 1 6 1 •C•F M • R v minulosti. Aby sa zabránilo jeho Eduard Kukan a Peter Šťastný. Za •: •S•C•TER•A• P C(?)•. Po možnej ďalšej degradácii, historické zdru- všetky zvonolejárske a zvonárske interpretácii skratiek ho možno pre- ženie Terra Kisucensis v roku 2013 práce patrí vďaka zvonárskej fi rme písať nasledovne: „C[omes] G[eorgi- iniciovalo rokovania s farnosťou Boroko Rostislava Bouchala a zvo- us] THVRZO R[egni] H[ungariae] Turzovka ako vlastníkom zvona, nolejárskej dielni Letície Vránovej- PAL[atinus] ET LOCVMT[enens] na ktorých bol zostavený harmono- Dytrychovej z Brodku u Přerova.

„Nezabudni, že v tvojej prítomnosti je niekto, kto čaká na tvoju lásku.“ (Marián Szulowski ) STRETKÁ PRE SINGLE

Pozývame všetkých slobodných od 20 rokov, každý posledný piatok v mesiaci na spoločné stretnutia. Začíname sv. omšou o 19.30 hod. v Kostole sv. Jakuba v KNM a po nej pokračujeme vo Farskej reštaurácii sv. Jakuba príjemným posedením a vzájomným spoznávaním sa.

„Maj v srdci lásku a láska príde k tebe.“ (Marián Szulowski )

10/2014 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 15 TEXT MICHAL TICHÝ, FOTO ARCHÍV FARNOSTI VARÍNČANIA OBDAROVALI SEDEMBOLESTNÚ

je v kaplnke napevno zabudovaná a prístup k nej je priestorovo veľmi obmedzený. Majster Tlacháč neza- budol pri maľovaní na žiadny detail a každý ťah štetcom konzultoval cez modlitbu s Matkou Božou. Ob- nova kaplnky pokračovala aj osade- ním nového osvetlenia do interiéru a obložením betónového podstavca tmavou dlažbou. V piatok 19. septembra novozrekonštruovanú kaplnku požehnal žilinský biskup Tomáš Galis. Veľká vďaka patrí predovšetkým Bohu a Nebeskej Matke, že sa toto úžasné dielo podarilo i majstrovi Tlacháčovi za hodiny, ktoré strá- vil s Matičkou pri jej skrášľovaní. Vďaka Obci Varín, ktorá celú re- konštrukciu fi nancovala a zamest- Varín - Pri príležitosti Roku O vykonanie rekonštrukcie sochy nancom obecného úradu, ktorí Sedembolestnej Panny Márie požiadali odborníka na slovo vzaté- ochotne pomáhali. Rovnako patrí zrekonštruovali v obci Varín ho – rodáka z neďalekej Terchovej vďaka aj pani kostolníčke, ktorá Kaplnku Sedembolestnej Panny – pána Štefana Tlacháča. Veľkou bola prvou iniciátorkou rekon- Márie na Hrnčiarskej ulici. nevýhodou bolo, že samotná socha štrukcie.

TEXT A FOTO PETER PAUK KAPLNKA PRI VJAZDE DO NESLUŠE S MENAMI JEJ SPOMIENKA NA PADLÝCH OBYVATEĽOV PADLÝCH A SLÁVENIE SVIATKU V I. SVETOVEJ VOJNE. SEDEMBOLESTNEJ V NESLUŠI

Nesluša – Sté výročie vypuknutia I. sve- tovej vojny a 75. výročie II. svetovej voj- ny si v nedeľu 14. septembra pripomenuli v Nesluši. Vzhľadom na nepriaznivé počasie bola svätá omša slávená v priestoroch Domu smútku a ce- lebroval ju správca farnosti Mgr. Ivan Pšenák. Počas kázne spomenul obete oboch svetových vojen. Po skončení sv. omše položili vence k ta- buliam obetí. Na kladení vencov sa zúčastnil spolu so správcom farnosti aj starosta obce Ing. Marian Chovaňák. Na koniec tejto slávnosti sa stretli veriaci pri agapé, ktoré pripravil obecný úrad spolu s veriacimi z okolia Domu smútku. 16 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 10/2014 ZO ŽIVOTA DIECÉZY

TEXT MAREK SOBOLA, FOTO STANISLAV PŘIBYL GENERÁLNA KAPITULA SVÄTOLAZARSKÉHO RÁDU

Hejnice - České veľkopriorstvo Nová Bystrica, v ktorej sa rád spo- na, BLJ. Ďalší členovia boli za svoje rádu sv. Lazara Jeruzalemského lupodieľa na rekonštrukcii kaplnky. aktivity v charitatívnej a duchovnej (ČVP) každoročne zvoláva Ge- Stavebné práce na objekte rýchlo na- oblasti povýšení na vyšší rádový stu- nerálnu kapitulu. predujú. O účasť na vysviacke preja- peň: kaplán komendy o. Jakubrafael V tomto roku sa konala 13. septem- vilo záujem množstvo spolubratov Patay, OFMCap, SCHLJ zo žilinské- bra v severočeských Hejniciach, kde z Česka a Poľska. ho Kláštora kapucínov, a prof. Ing. sa nachádza Medzinárodné centrum Po zasadnutí Generálnej kapituly Stanislav Miertuš, DrSc, SBLJ. Práca duchovnej obnovy. nasledovala slávnostná investitúra Slovenskej komendy bola ocenená aj Na generálnej kapitule sa okrem (prijatie) nových členov rádu, kto- bronzovým záslužným krížom ČVP opavsko-ostravského biskupa Fran- rá bola významná aj pre Slovenskú Pro Fide et Merite, ktorý získal Ing. tiška Lobkowicza či veľmajstra rádu komendu. Jej rady sa rozšírili o no- Marek Sobola, PhD., KLJ zo žilins- grófa Jána Dobrzenského zúčastnili vého člena, MUDr. Juraja Lexman- kej diecézy. aj zástupcovia Slovenskej komendy ČVP (z toho dvaja zo Žilinskej diecé- zy) a spolubratia z Poľska. Celkovo sa na kapitule zúčastnilo 52 členov rádu. Zatiaľ čo v minulosti sa rád orientoval prevažne na charitatív- nu pomoc v rozvojových krajinách v Afrike a Ázii, v súčasnosti sa kon- štatuje, že čoraz viac sú ohrozené aj sociálne skupiny v Európe, a teda u nás doma. Slovenská komenda vyzdvihla do ÚČASTNÍCI GENERÁLNEJ KAPITULY ČESKÉHO VEĽKOPRIORSTVA popredia najmä spoluprácu s obcou RÁDU SV. LAZARA JERUZALEMSKÉHO

V pondelok na sviatok Sedembo- lestnej Panny Márie bola slávená svätá omša na nádvorí farského kostola. Toto nádvorie bolo nedáv- no upravené a bola tu umiestnená socha patróna farnosti sv. Jána Ne- pomuckého. Aj po skončení tejto milej slávnosti sa stretli veriaci far- nosti na agapé, ktoré spríjemňovala rezkými tónmi obecná dychovka. Slávnosť bola aj príležitosťou na neformálne stretnutia a rozhovory. Pred nedávnom bola sv. omša slá- PRI PRÍLEŽITOSTI SVIATKU NARODENIA PANNY MÁRIE SA 14. SEPTEMBRA 2014 STRETLI RODÁCI ZO ZANIKNUTEJ OBCE RIEČNICA, V KOSTOLE NA- vená aj v osade u Bielych, v nedeľu RODENIA PANNY MÁRIE V RIEČNICI. PRI MARIÁNSKEJ POBOŽNOSTI SME 21. septembra bola plánovaná omša SA SPOLOČNE MODLILI ZA ŽIVÝCH I MŔTVYCH RODÁKOV, ZA ZOMRELÝCH v osade u Hutyrov. Každoročne sa KŇAZOV PÔSOBIACICH VO FARNOSTI A ZA POŽEHNANIE NAŠICH RODÍN. niekoľkokrát do roka stretávajú ve- K MODLITBE NÁS POZÝVAL A POBOŽNOSŤ UKONČIL HLAHOL NEDÁVNO riaci neslušskej farnosti pri takých- INŠTALOVANÉHO ZVONA VO VEŽI KOSTOLA. „HODY V RIEČNICI“ POKRAČO- to akciách, ktoré posilňujú vzťahy VALI SPOLOČNÝM POSEDENÍM V TZV. KULTÚRNOM DOME, KRYTEJ STAVBE farnosti a utužujú spolupatričnosť NEĎALEKO KOSTOLA. farnosti. ANNA ŠPIDUSOVÁ 10/2014 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 17 TEXT KRISTÍNA ZELNÁ, FOTO ARCHÍV SDB SALEZIÁNI SA VENUJÚ DEŤOM A MLADÝM SEDEM DNÍ V TÝŽDNI

Žilina – Saleziáni dona Bosca v Žiline otvorili spo- vakia. Turnaje pre deti a dorast boli len malou ochutnáv- lu s animátormi a dobrovoľníkmi novú sezónu kou toho, čo môžu v saleziánskom oratóriu počas roka stretiek a krúžkov na školský rok 2014/15. zažiť. Animátori a dobrovoľníci sa spolu so saleziánmi Sedem dní v týždni sa venujú deťom a mladým od 1. tento rok zameriavajú na športové aktivity pre chlap- ročníka ZŠ až po vysokoškolákov. Priestor na stretnutie cov vo veku od 13 rokov, ktorým ponúkajú realizáciu a rast tu majú dokonca mladé rodiny s deťmi. vo futbalovom klube 1. KŠK, hokejbale či fl orbale. Pre O otvorenie činnosti strediska sa tentoraz postaral špor- dievčatá už od tretieho ročníka ZŠ organizujú pravidelné tový turnaj FISO CUP vďaka fi nančnej podpore Nadácie stretká zamerané na ľudský a duchovný rast i zábavu, Pontis, podporného fondu spoločnosti KIA Motors Slo- s priestorom na spoznávanie nových priateľov. Hudob- ne nadaní, deti a mladí od 6 do 19 rokov, nájdu svoje uplatnenie v Detskom orchestri s dvadsaťročnou tradí- ciou. Malých spevákov a speváčky vo veku do 12 rokov pozývajú aktívni speváci a hudobní pedagógovia do det- ského zboru, zameraného aj na vytváranie priateľstiev. Už 13-ročné spevácke talenty uvítajú v mládežníckom zbore Butterfl y a dospelých medzi seba pozývajú čle- novia chrámového speváckeho zboru rodičov a mladých La Famiglia. „U nás si každý nájde svoje miesto, nájde nových priateľov a osobnostne podrastie,“ hovorí Peter Naňo SDB, vedúci oratória v Žiline. Zoznam krúžkov a voľnočasových aktivít nájdete na stránke domkazilina.sk alebo osobne v saleziánskom oratóriu.

TEXT A FOTO ÁNO PRE ŽIVOT OPRAVILI CHRÁNENÉ DIELNE

Rajecké Teplice - Nezisková or- lované prenosné nájazdové rampy ganizácia Áno pre život so síd- s ohľadom na dostupnosť pracovis- lom v Rajeckých Tepliciach ka pre imobilných občanov. K úspe- úspešne ukončila projekt rekon- chu projektu veľkou mierou prispeli štrukcie chráneného pracoviska. dobrovoľníci, ktorí pomáhali pri re- Chránené pracovisko - remeselné konštrukcii vo svojom voľnom čase. dielne sídli v priestoroch Spojenej Záverom projektu bolo podujatie pre katolíckej školy v Rajci. Pracujú tu verejnosť spojené s návštevou zre- štyria pracovníci, z toho traja zdra- konštruovaných priestorov chráne- votne znevýhodnení občania. Zame- ného pracoviska – Deň otvorených riavajú sa predovšetkým na výrobu dverí. „Práca je totiž najdôležitejším medovníčkov, ktoré sú zo strany nástrojom na osobnú zmenu a pl- verejnosti veľmi obľúbené. Vďaka nohodnotné začlenenie ohrozených podpore projektu vymenili hygienic- osôb do spoločnosti,“ dodala Anna ky nevyhovujúcu drevenú podlahu, Verešová, riaditeľka neziskovej or- dali vyrobiť stoly na mieru vhodné ganizácie. Rekonštrukcia chránené- pre imobilných občanov a komplet- ho pracoviska sa uskutočnila vďaka ne vymenili elektroinštalačné rozvo- podpore z Nadačného fondu Kia dy. Pred vstupom do dielne sú inšta- Motors Slovakia v Nadácii Pontis. 18 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 10/2014 KTO JE MÔJROZHOVOR BLÍŽNY?

TEXT MICHAELA UHRIN SOKOLÍKOVÁ, FOTO ARCHÍV DCH ZBIERKA ŠKOLSKÝCH POMÔCOK SA STRETLA SO ZÁUJMOM

Počas leta sa uskutočnil už 5. ročník zbierky škol- K zbierke školských pomôcok sa pripojila aj Farská cha- ských pomôcok, ktorú v rámci našej diecézy ko- rita v Čadci, ktorá ju začala napĺňať pri ďakovnej sv. ordinovala Diecézna charita Žilina. omši na konci školského roku (Te Deum) a pokračova- Začiatok zbierky bol slabý, ale nakoniec sa podarilo vy- la počas prázdnin. Vyzbieranými pomôckami sme tak zbierať dostatok nových aj použitých funkčných pomô- mohli pomôcť viac ako 30 núdznym rodinám s deťmi cok, ktoré sme prvý školský týždeň rozdelili deťom zo v Čadci, Turzovke a Kysuckom Novom Meste. sociálne slabších rodín. Prostredníctvom štedrých darcov, ktorí pomôcky donie- ZBIERKA ŠKOLSKÝCH POMÔCOK sli do našich dvoch zberných miest v Žiline a Martine, V DOME CHARITY SV. KRIŠTOFA sme pomohli viac ako 195 deťom. Vyzbierané školské V MARTINE. tašky, pastelky, perá, zošity a ďalšie školské potreby boli prerozdelené aj prostredníctvom dobrovoľníkov far- ských charít do rodín z okolitých obcí. Zo skúsenosti vieme, že rodiny, ktoré majú viac školopovinných detí alebo sa nachádzajú v nejakej krízovej situácii, takúto pomoc vítajú. V tradícii tejto zbierky chceme preto po- kračovať aj o rok a budeme vďační, ak sa do nej zapojíte aj vy. Zbierka tento rok mala aj rozmer solidárnosti, ktorý ne- pozná hranice. Pomôcky, ktoré sa vyzbierali v Bratislave, smerovali do detského domova Bortnyky na Ukrajine.

10/2014 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 19 TEXT RADKA ŠŤASTNÁ, FOTO DOMINIK ŠTRBA 12. ročník Gospelových Kysúc V DŇOCH 6. A 7. SEPTEMBRA SA KONAL V KRÁSNE NAD KYSUCOU UŽ 12. ROČNÍK FESTIVALU S NÁZVOM GOSPELOVÉ KYSUCE.

Festival patrí medzi obľúbené gospelové akcie, konajúce sa Seko s prednáškou Manželstvo dnes. Vrcholom a neo- vždy v prvých septembrových týždňoch. Organizátormi sú čakávane nádherným zakončením druhého dňa festivalu mladí veriaci z Krásna nad Kysucou pod vedením Petra Po- bolo vystúpenie skupiny Janais. láčka a Martina Buchtu (OZ Kultúrny prameň) v spoluprá- Milovníci akéhokoľvek hudobného žánru si prišli na ci s Mestom Krásno nad Kysucou. Samozrejme nemôžem svoje. Všetci mali možnosť chváliť nášho Otca a pri- zabudnúť ani na sponzorov: SL Systems, Gregor Nadzam, tom sa aj skvele zabaviť a posilniť vo viere cez mnohé Digital Artist, Culture support a mediálnych partnerov: svedectvá živej viery, ktoré odzneli z pódia. Na svoje si Naša Žilinská diecéza, My Kysuce a Kysucké noviny. prišli aj najmenší, pre ktorých bol pripravený program V programe vystúpili kapely zo Slovenska a Českej v nedeľu poobede a veľkú zábavu si užili aj s našimi republiky: Emauz, Prečo nie?, Lamačské chvály, God- animátormi v detskom kútiku. Pevne veríme, že sa takto knows, Jiný Rytmus (ČR), obľúbené Espé, tanečná v radosti a požehnaní stretneme aj na budúci rok a už gospelová skupina Ji:Dí, Dizraeli, ale aj kňaz Roman teraz sa veľmi tešíme.

VYSTÚPENIE SKUPINY GODKNOWS (PRIEVIDZA).

MARIÁN VOJTEK – DEKAN FARNOSTI KRÁSNO NAD KYSUCOU A PODPREDSEDA OZ KULTÚR- NY PRAMEŇ MARTIN BUCHTA PREDNIESLI ĎAKOVNÝ PRÍHOVOR NA KONCI FESTIVALU.

STANISLAV ZBONČÁK SO SKUPINOU DIZRAELI.

20 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 10/2014 ROZHOVORDEŇ S...

NA FESTIVA- LE SA PRED- STAVILA AJ TANEČNÁ SKUPINA JI:DÍ.

JÚLIUS SLOVÁK, SPEVÁK SKUPI- NY ESPÉ, ČÍTA SVÄTÉ PÍSMO.

SPOJENIE HUDBY A TANCA – VÝRAZNÁ UME- LECKÁ ČRTA GOSPELOVÝCH KYSÚC.

ČESKÁ SKUPINA JINÝ VYSTÚPENIE SKUPINY RYTMUS. ESPÉ (SLIAČ).

VYSTÚPENIE SKUPINY JANAIS (BRATISLAVA).

10/2014 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 21 TEXT ZDENO PUPÍK, FOTO ARCHÍV FARNOSTÍ POĎAKOVANIE ZA ÚRODU

V niektorých našich farnostiach je zvykom, že počas jesenných kántrových dní, keď ďakujeme za úrodu (alebo po zbere úrody v októbri), ľudia vyzdobujú chrám poľnohospodárskymi plodinami. Prinášame vám niekoľko záberov ako inšpiráciu, z čoho všetkého možno vyrobiť originálnu dekoráciu.

VO FARNOSTI KONSKÁ PRIPRAVUJÚ VÝZDOBU PRI PRÍLEŽITOSTI POĎAKOVANIA ZA ÚRODU UŽ NIEKOĽKO ROKOV. PODĽA DP. KAPLÁNA ŠTEFANA FABRYHO SA VE- RIACI STÁLE VIAC ZAPÁJAJÚ A VYMÝŠĽAJÚ STÁLE NOVÉ DEKORÁCIE... TAKÚTO VÝZDOBU MALI V KAMENNEJ PORUBE.

VÝZDOBA V KOSTOLE VŠETKÝCH SVÄTÝCH V KONSKEJ.

AJ VO FARSKOM KOSTOLE BOŽSKÉHO SRDCA JEŽI- ŠOVHO V RAJECKÝCH TEPLICIACH A VO FILIÁLKACH V STRÁNSKOM A V POLUVSIÍ POĎAKOVALI ZA DARY TOHTOROČNEJ ÚRODY. VÝZDOBA VO FARSKOM KOSTO- LE BOLA SO ZAMERANÍM NA ROK SEDEMBOLESTNEJ PANNY MÁRIE. „SPOLU S NAMI ĎAKOVALI ZA ÚRODU AJ KŇAZI FRANTIŠKÁNI ZO ŽILINY,“ INFORMOVAL DP. DARMI TOHTOROČNEJ ÚRODY SI SVOJ CHRÁM VYZDO- FARÁR MARTIN ČERŇANSKÝ. BILI AJ V KUNERADE.

22 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 10/2014 INZERCIA

10/2014 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 23 TEXT JANKA JAŠŠOVÁ, FOTO MARCELA ČERVENÁKOVÁ Hľadieť s Máriou tým istým smerom KEĎ SOM RAZ UVAŽOVALA NAD STRETNUTÍM MÁRIE S ALŽBETOU, TAK MI PRIŠIEL NA UM VÝROK FRANCÚZSKEHO SPISOVATEĽA ANTOINA DE SAINT-EXUPÉRYHO: „LÁSKA – TO NIE JE HĽADIEŤ SI VZÁJOMNE DO OČÍ, ALE HĽADIEŤ TÝM ISTÝM SMEROM...“

MODLITBA PRED ČÍTANÍM SVÄTÉHO PÍSMA Svätý. Vtedy zvolala veľkým hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si Duchu Svätý, Duchu života, Tvojím pôsobením sa Slo- zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Lebo vo stalo telom v lone Panny - tichej a počúvajúcej ženy; len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa na jej príhovor mi daruj milosť počúvať. Uschopni ma zachvelo dieťa v mojom lone. A blahoslavená je tá, ktorá zachytiť Tvoje vnuknutia a Tvoje vedenie skrze Božie uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.“ Mária hovorila: slovo. Nech ho zachovávam v srdci a žijem - ako Ona. „Velebí moja duša Pána Nech je tento čas, strávený so Svätým písmom, preja- a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi, vom mojej lásky a úcty k Trojjedinému Bohu. lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, LECTIO lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno Lk 1, 39 - 56 a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie Návšteva Panny Márie u Alžbety - V tých dňoch sa s tými, čo sa ho boja. Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejské- Ukázal silu svojho ramena, ho mesta v hornatom kraji. Vošla do Zachariášovho domu rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú. a pozdravila Alžbetu. Len čo Alžbeta začula Máriin po- Mocnárov zosadil z trónov zdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch a povýšil ponížených.

24 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 10/2014 LECTIO DIVINA

Hladných nakŕmil dobrotami mé, že jej myšlienky sú v súlade s Božími myšlienkami a bohatých prepustil naprázdno. a že jej chcenie je v súlade s Božou vôľou. Mária je ženou Ujal sa Izraela, svojho služobníka, modlitby, nádeje, viery... lebo pamätá na svoje milosrdenstvo, A napokon, Mária je ženou, ktorá miluje. Ako by to ako sľúbil našim otcom, mohlo byť inak? Keďže vo viere myslí Božími myšlien- Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.“ kami, chce Božou vôľou, nemôže byť inou než milujúcou Mária zostala pri nej asi tri mesiace a potom sa vrátila ženou“ (porov. encyklika Deus caritas est, čl. 41). domov. Preto nech je pre nás Mária učiteľkou, ktorá nás učí po- zerať jej smerom, „na nebo“. Ako keď mama ukazuje Svätý Lukáš opisuje v prvej kapitole svojho evanjelia svojmu dieťaťu veci skryté, vzdialené, detským očiam udalosti, ktoré nemá žiaden iný evanjelista. Zvestovanie neviditeľné... Ako keď staršia sestra vidí situácie v živote a narodenie Jána Krstiteľa a samotného Ježiša Krista, predsa len „trocha“ s nadhľadom... Ako keď priateľ stojí tak isto aj návštevu Márie u Alžbety a jej Magnifi kat. pri nás v dobrom i zlom a pýta sa: Máš radosť, problém? „V tých dňoch“, teda po tom, čo Máriu navštívil an- Chváľme spolu Pána, ďakujme mu, prosme ho spoloč- jel Gabriel a oznámil jej, že našla milosť u Boha a má ne... Pozerajme spoločne s Máriou tým istým smerom - sa stať Matkou Spasiteľa. Potom, čo odpovedala ÁNO: na Ježiša. Dovoľme jej, nech nás vedie k vďačnosti za „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho všetko dobro, lebo ho máme od Otca. Dovoľme jej, nech slova“, odišla k Alžbete. Aj jej Pán urobil veľké veci, nám položí priateľsky ruku na rameno, keď je nám ťažko lebo počala v starobe, keď o nej hovorili, že je neplodná. a nech nám prejaví svoju náklonnosť. Nech nás učí veriť, A tak táto návšteva nebola o „praní plienok“, ale o spo- že to Otec nám urobil veľké veci, a dôverovať, že sa nás ločnom nazeraní na Veľkého a Mocného, ktorý koná. ujal a že pamätá na to, čo nám sľúbil. A tým všetkým nech nás zameriava na Boha v Trojici. MEDITATIO ORATIO „Veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno...“ (1, 49) Drahý Duchu Svätý! Ty naozaj zjavuješ veci skryté to- Duch Svätý bol dušou stretnutia týchto žien. Prišiel cez muto svetu, vďaka Ti za to. Prosím Ťa, zjav mi, ako si Máriino otvorené srdce. Hneď ako prehovorila, naplnil zjavil Alžbete, tajomstvo Márie, ukáž mi pravdu o nej. Alžbetu i Jána v jej lone, daroval jej poznanie a radosť. A na jej príhovor ma uč neklásť do stredu svojho života Spoznala svoju biedu – čím som si zaslúžila... Ale Boží seba, odvráť ma od tejto modloslužby... Očisťuj ma, môj Duch ju voviedol aj do poznania tajomstva Márie a jej Boh a Pán, nebránim sa tejto premene. Buď centrom dieťaťa – Matka môjho Pána prichádza ku mne... Bez môjho života, buď mi všetkým. Ducha Svätého nie sme schopní poznať pravdu o Panne Márii... CONTEMPLATIO Je krásne sledovať Máriinu pokoru. Pri všetkých Alžbe- tiných „komplimentoch“ obracia svoj pohľad, aj po- Ježiš, stredobod môjho života. hľad Alžbety na Boha. Pápež Benedikt XVI. o tom píše: „Mária... tak vyjadruje program svojho života: ne- MODLITBA PO ČÍTANÍ SVÄTÉHO PÍSMA klásť do stredu seba, ale vytvárať priestor pre Boha, ktorého stretla v modlitbe a v službe blížnemu – len tak Bože, Duchu Svätý, ďakujem ti, že si ma viedol pri čí- sa svet stáva lepším. Mária je veľká práve preto, lebo ne- taní Svätého písma. robí veľkou seba, ale Boha. Je pokorná: nechce byť ničím Verím, že Ježiš Kristus je PRAVDA. Posilňuj ma v tej- iným, len Pánovou služobnicou. Vie, že k spáse sveta ne- to viere. prispieva konaním svojho diela, ale iba tým, že sa plne Verím, že Ježiš Kristus je CESTA. Pomôž mi zachová- dáva k dispozícii Božím iniciatívam. vať všetky jeho slová a nasledovať jeho príklad. Magnifi kat – takpovediac portrét jej duše – je celý po- Verím, že Ježiš Kristus je ŽIVOT. Uč ma s úctou a lás- pretkávaný niťami Svätého písma, myšlienkami z Božie- kou často prijímať sväté sviatosti na udržanie a zveľade- ho slova. Tak sa nám odhaľuje, že Mária je v Božom slove nie Božieho života vo mne. skutočne doma, prirodzene z neho vychádza a vstupuje Panna Mária, nech na tvoj príhovor a podľa tvojho prí- doň. Hovorí a myslí Božím slovom; Božie slovo sa stáva kladu vždy ochotne prijímam a v srdci zachovávam kaž- jej slovom a jej slová sa rodia z Božieho slova. Tak je zrej- dé slovo, ktoré pochádza od Boha. Amen. 10/2014 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 25 TEXT DAGMAR HANZELOVÁ, FOTO STANISLAV LAURINČÍK „Rodina, ktorá sa spoločne modlí, stojí pri sebe...“ POSLEDNÁ AUGUSTOVÁ NEDEĽA BOLA PRE VRÚTOCKÚ FARNOSŤ VÝNIMOČNÝM DŇOM. PO TRETÍKRÁT SME SI PRIPOMENULI VÝROČIE POSVIACKY OBNOVENÉHO VRÚTOCKÉHO KOSTOLA A SLÁVILI SME POSVIACKU NOVOPOSTAVENEJ KAPLNKY PANNY MÁRIE FATIMSKEJ.

Máriu (i modlitbu k svätým) k Ježišovi. Pripomenul, že musíme byť „živým chrámom, živým bohostánkom“. Slávnosť sprevádzal svojím spevom Chrámový spevokol sv. Jána Krstiteľa. Po skončení svätej omše čakal skoro štyristo farníkov v Katolíckom kultúrnom dome spoločný obed a chutné koláčiky. Pre deti bol pripravený bohatý program. Dobrú náladu vniesla do stretnutia aj ľudová hudba Tumovci. Popoludní si prítomní mohli pozrieť divadelné predsta- venie Charleyho teta v podaní študentov Gymnázia sv. Františka z Assisi v Žiline. Mladí študenti a ich pedagó- govia zožali od obecenstva búrlivý potlesk. Farský deň bol naozaj slávnosťou celej farnosti. Do jeho organizovania sa zapojilo veľké množstvo veriacich. Ďa- kujeme však predovšetkým členom Farskej pastoračnej rady, členom predstavenstva Spolku katolíckeho kultúr- neho domu, chrámovému zboru, Mestskej polícii, Ha- sičskému zboru z Priekopy za zapožičanie stolov a lavíc, Ing. Rastislavovi Mikulovi za zapožičanie kolotoča a roz- právkových odevov. Osobitná vďaka patrí vedúcemu Slávnosť sa začala posvätením kaplnky a pokračovala školskej jedálne pri Cirkevnej škole v Martine Tomá- slávnostnou svätou omšou, ktorú z poverenia o. bisku- šovi Jedinákovi, našim gazdinkám za výborné zákusky. pa Tomáša Galisa celebroval hosť z Višňového – súdny Vďaka patrí vám všetkým za všetko, čo robíte pre našu vikár Žilinskej diecézy Dr. Jozef Bagin. Koncelebrovali farskú rodinu. vrútocký pán dekan Mons. Jozef Petráš, misionár z Lit- Opätovne chceme vysloviť úprimné „Pán Boh zaplať“ vy Eduard Ďaďo, vrútocký rodák Róbert Gočala SJ. Prí- donátorom kaplnky Panny Márie Fatimskej rodine Vráb- tomný bol aj diakon Michal Meliš. V kázni sa prihovoril lovej z Lipovca za fi nancovanie jej výstavby. Osobitná veriacim dp. Jozef Bagin, ktorý sa pýtal: „Čo znamená vďaka patrí Mgr. art. Jánovi Gejdošovi za vyhotovenie chrám v našom živote?... Je to najdôležitejšia budova krásnej mramorovej sochy Fatimskej Panny Márie. nášho života. Je to miesto, kde sa stretá nebo so zemou, Mottom tohtoročného farského dňa bolo: „Rodina, ktorá zem svätá, kde nám Boh ponúka to, čo nikde inde na sa spoločne modlí, stojí pri sebe.“ Prežili sme krásny tomto svete nekúpime.“ Veriacich povzbudil k modlit- deň spoločnej modlitby a upevnili i rozvinuli sme vzťahy be, aby sa nebáli modliť sa úpenlivo a neodbytne cez v našej farskej rodine. 26 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 10/2014 NEZABUDNUTÉROZHOVOR SVETLO

LOKULY V KRYPTE KRESBA KLÁŠTORA NA MAPE Z ROKU 1740

TEXT ĽUBOMÍR V. PRIKRYL, FOTO ARCHÍV Uplynulo tristo rokov od narodenia Klaudiána Paschu V TOMTO ROKU SI PRIPOMÍNAME TRISTÉ VÝROČIE NARODENIA VÝZ- NAMNÉHO FRANTIŠKÁNA, ORGANISTU A HUDOBNÉHO SKLADATEĽA.

Klaudián Pascha sa narodil v morav- Z jeho hudobného diela sa zachova- skom meste Kroměříž v roku 1714. lo v rukopise niekoľko zborníkov. Presný dátum jeho narodenia nepo- Takzvaný „Žilinský kancionál“, kto- známe. Do Rehole menších bratov rý vznikol okolo roku 1770, obsahuje – k františkánom – vstúpil v Uhor- dva rukopisné zborníky. V prvom skom Hradišti a prijal rehoľné meno – „Harmonia pastoralis“ (Pastierska Klaudián. Kláštor v Uhorskom Hra- harmónia) – sú dve latinsko-sloven- LOKULY V KRYPTE KRESBA P. PIA dišti totiž patril do františkánskej ské vianočné omše so slovenský- LADISLAVA FRANTIŠKA ČAPKOVIČA Provincie Najsvätejšieho Spasideľa, mi výsostne ľudovými pastorelami OFM. ktorej súčasťou bol aj žilinský kláš- a koledami a latinská antifóna „Tota tor. Noviciát absolvoval v Hlohovci. pulchra“ (Celá krásna). V druhom – ne baroková poézia. Ľudový barok sa Účinkoval vo viacerých kláštoroch „Prosae pastorales“ (Pastierske spe- v koledách a pastorelách spája s prv- Provincie Najsvätejšieho Spasiteľa, vy) – je dvadsať päť vianočných, kami ľudového hudobného prejavu a to ako kazateľ i ako organista. novoročných a trojkráľových kolied a pastierskych spevov, ktoré autor S určitosťou vieme, že takto pôsobil a pastoriel. Medzi nimi nájdeme poznal z vlastnej skúsenosti. Ľudo- v Prešove a približne od roku 1750 i známu koledu „Do lesa, do hory va- vé prvky uplatňoval v melodickej, v Žiline. lasi.“. Okrem toho sa zachovali jeho rytmickej i v harmonickej štruktúre Dlhé roky trpezlivo znášal bolesti tri pašionály. Z roku 1770 pochádza i vo faktúre organového sprievodu. reumy a s barlami, ako len mohol, prešovský a z roku 1771 pruštian- Sóla a duet však majú korene v ba- konal svoju službu na chóre. Zomrel sky a žilinský. V nich sú slovenské rokovej hudbe, takmer bachovskej. 6. mája 1772 v Žiline. Pochovali ho responzoriálne chorálne štvorhlasné Možno v nich nájsť prvky staršej v krypte za hlavným oltárom Kostola pašie. Tieto rukopisy autor sám bo- hudby ba i ranoklasistickej hudby. sv. Barbory, kde pochovávali takmer hato ilustroval. Textovú časť tvoria Používal pseudonym Claudianus výhradne členov rehole. jednoduché rozjímania. Je to výsost- OSTERN. 10/2014 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 27 PREDSAVZATIE: Obdivujme a využívajme SLOVKO NA MESIAC dary jesene, ďakujme za ne Bohu

V istej malej dedinke sa jedného dňa strhla obrovská búrka. Všetci ľudia sa so strachom pred prudkým dažďom a vetrom chúlili vo svojich domoch. Tej noci sa zo starého hradu odtrholtrhol veľký balvan. Určite by bol dopadol a zničil domy, ktoré stáli pod hradom. Do cesty sa mu vvšakšak ppostavilostavil mohutný,mohutný, pevnepevne zakorenený strom. Odklonil balvan a ten sa zvalil na starý dom, v ktorom už nikto nebýval. Strom vydržal a ochránil tak dom, ktorý stál pod ním, kde bývala jedna rodinka. Keď ráno ľudia videli balvan na rozlámanom starom dome, pochopili, že boli zachránení zázrakom. Strom bol síce oškretý a doráňaný, ale ostal pevný a zachránil životy ľudí. V tej chvíli si ľudia spomenuli, že keď pred pár rokmi vypukol požiar, ochránili strom pred plameňmi. Hovorili si: „My sme kedysi zachránili strom pred požiarom a teraz strom zachránil život nám!“ KOMENTÁR: Medzi nami a živou Božou (Podľa Bruna Ferrera: Olivovník) prírodou je vzťah... Ak my budeme chrániť prírodu, ona bude chrániť nás!

VYTVOR SI JESENNÝ OBRÁZOK

Pomôcky: rôzne listy alebo plody (napr. javorové vrtuľky), papiere, lepidlo, pastelky a fi xky 1 Postup: Na papier nalepíme rôzne listy a tie potom dokreslíme fi xkami alebo pastelkami. Alebo si predkreslíme napr. slniečko a dotvoríme ho listami či javorovými vrtuľkami. Ak nám pošlete do redakcie fotografi e vašich jesenných výtvorov, radi niektoré odmeníme peknou cenou! 2 UHÁDNEŠ HÁDANKU?

Pozor! Riešenie je po anglicky!

Pracujú od svitu hlboko do noci, ak ťa raz dolapia, nieto ti pomoci. Majú aj kráľovnú, všetko je naruby, úľ maco vylíže, reč je o drobnej Andrej Kaprál 3 Takéto tvorivé boli deti na stretku.

VÝHERCOVIA: Fotohádanka: Správna odpoveď: medovka lekárska. Výhru získava: Marián Moško, Beluša, Tajnička: Správna odpoveď: Ján Zlatoústy. Výhru získava. Natália Burdelová, Oščadnica. Osemsmerovka: Správna odpoveď: Aj my potrebujeme byť ticho, aby sme sa mohli dotknúť duše. Výhru získava: Karolína Dirbáková, Kysucký Lieskovec. Tajné písmo: Správna odpoveď: „...padlo do dobrej zeme, vyrástlo a prinieslo stonásobnú úrodu.“ Výhru získava: Natália Barancová, Ochodnica. Správne odpovede pošli na adresu: Žilinská diecéza, Jána Kalinčiaka 1, 010 01 Žilina alebo e-mailom: [email protected]. Nezabudni napísať svoju adresu a koľko máš rokov. Do predmetu alebo na obálku napíš DETSKÝ KÚTIK.

28 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 10/2014 DETSKÝ KÚTIK

FOTOHÁDANKA Ich skrýše sú v podzemných dutinách, jaskyniach, starých štôlňach či bútľavých stromoch, ale aj na vežiach v mestách. Oddychujú tak, že visia dolu hlavou za- kvačené ostrými pazúrmi zadných nôh na hrbolčeky skál. Výborne sa orientujú v tme pomocou odrazu nimi vyslaných zvukov. Ako sa nazývajú tieto zvieratká? Zdroj Wikipédia Foto Mária Krajčová OSEMSMEROVKA

Keď pracuješ, hovoríš a myslíš, rob všetko tak, ...... ÚLEHRACNIRPE H R A C N I R P

...... sv. Don Bosco SÁABYPKE I LM Doplnenie citátu nájdeš v osemsmerovke po vyčiarknutí MV L AKÁM I KS E týchto slov: ČIAPKA, ÚLE, GOLIÁŠ, PRINC, MESIAC, NOC, EAHATOUPOTS LÁVA, HRA, MRÁZ, FARBA, KAMARÁT, MUŠKA, REPA, VRECKOŠENE I ESKIMÁK, VRECKO, RAK, MRKVA, AHA, MLIEKO, PÍSOMKA, BOLORAKSAVA VLAK, SVET, IKONA, PES, ÚSMEV Č I APKAANASC TAJNIČKA AVKRMŠÁ I LOG CONOSOHMRÁZ REPAKAMARÁT Počas roka si pripomíname rôzne udalosti, ktoré sa stali TVOJEJFARBA v dejinách Cirkvi, slávime sviatky, modlíme sa k Panne Márii, PÍSOMKADUŠE k svätým, ..... Viete, deti, čomu je venovaný mesiac október? No predsa KVÍZ O SV. TERÉZII Z LISIEUX

4. 1. Svätá Terézia vo svojom životopise napísala 4. „Mojím povolaním je ...... “ 6. (tu doplň písmenká pri správnej odpovedi kvízu) 3.

5. 5. Kedy slávime sviatok sv. Terézie z Lisieux? L 1. október M 11. október 1. K 10. október

Z ktorej krajiny pochádza? Ako sa zobrazuje? É Španielsko K s ružami 3. Á Francúzsko V s korunou 2. Ú Portugalsko B s knihou

K akým rehoľným sestrám Pápež Pius XI ju vzhlásil za 2. vstúpila? patrónku koho? H k saleziánkam I požiarnikov J k dominikánkam A misií a misionárov 6. S ku karmelitánkam G horolezcov

MÁRIA CHLEBANOVÁ 10/2014 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 29 RECEPTY SESTRY KRISTÍNY: „TAGLIATELLE PRE LABUŽNÍKA“

Tento recept je spomienkou na ta- Postup: liansku kuchyňu, kde cestovina hrá Brokolicu rozoberieme na malé hla- primát. V Taliansku ju podávajú vičky. Stonku môžeme použiť tiež, zvyčajne ako prvé jedlo k obedu, ale treba ju olúpať a pokrájať na teda u nás by sme povedali, „na- menšie kúsky. Takto pripravenú miesto polievky“. Taliani milujú brokolicu umyjeme a uvaríme vo cestoviny a pripravujú ich na milión veľkom hrnci vo vriacej osolenej spôsobov. A ja som si ich tiež za- vode do chrumkava. Nesmie byť milovala. „Tagliatelle“ je taliansky prevarená a mala by si uchovať svie- názov pre široké rezance. Ponúkaný žu zelenú farbu. Potom ju z vody recept som si upravila podľa svojho vyberieme a v tej istej vode uvarí- gusta a z potravín bežne prístup- me cestovinu. Takto nielenže ušet- ných aj na Slovensku. A keďže nie ríme energiu, čas a ďalší hrniec na sme v Taliansku, môžeme toto jedlo umývanie, ale chuť brokolice prejde servírovať spokojne ako hlavné jed- aj do cestovín. Medzitým, ako sa lo na ľahší obed alebo večeru. Jeho nám varia cestoviny, na väčšej pan- príprava vám nezaberie viac ako pol vici na oleji orestujeme na kocky hodiny. Vyskúšajte a posúďte, či nakrájanú slaninku s posekanými som tomuto jedlu vymyslela vhod- orechmi a nakrájaným cesnakom. ný názov! K tomu pridáme uvarenú brokoli- Suroviny (pre 4 osoby): cu, zalejeme smotanou, dochutíme by bol parmezán alebo Grana Pa- 400 g širokých rezancov (tagliatel- čiernym mletým korením, prípadne dano, ale v slovenských pomeroch le), 100 g oravskej slaniny, 2 hrste soľou a necháme prevrieť. Na záver sa uspokojíme aj s eidamom alebo orechov, 2 - 3 strúčiky cesnaku, 1 pridáme scedenú cestovinu, zľahka ementálom. brokolica, 50 g strúhaného tvrdého premiešame a ihneď servírujeme na A nezostáva nič iné, len jedlo po- syra, 2 dl smotany na varenie, soľ, taniere. Na vrchu posypeme strúha- žehnať a popriať si navzájom: čierne mleté korenie, 2 lyžice oleja. ným syrom. Originálne taliansky „Dobrú chuť!“

TEXT A FOTO JURAJ MALOBICKÝ KAM NA VÝLET V ŽILINSKEJ DIECÉZE? OŠČADNICA VEĽKÁ RAČA

Lyžiarske stredisko Oščadnica Veľká Rača pozná asi kaž- die od železničnej stanice Oščadnica, odkiaľ sa začína dý milovník lyžovania. Už menej ľudí však vie, že táto tiahnuť modrá turistická značka. Po hodine a trištvrte oblasť si zaslúži pozornosť aj v iných ročných obdobiach. dorazíte na Kalinový vrch (816 m n. m.), kde sa napája Veľká Rača (1236 m n. m.) je najvyšší vrchol Kysuckých žltá turistická značka, vedúca z centra obce Oščadni- Beskýd, cez ktorý prechádza štátna hranica s Poľskom. ca. Po ďalšej hodine chôdze prídete na vrchol lyžiarskej Je viacero možností, ako sa tam dostať. Jedna trasa ve- trate Dedovka a odtiaľ vás bude deliť od vrcholu Veľ- kej Rače ešte hodina. Druhou alternatívou je vyviesť sa autobusom k parkovisku rekreačného strediska Dedov- ka. Pohodlnejší variant vám dáva možnosť vyviezť sa lanovkou, ktorá je v prevádzke aj v letnom období. Po ceste uvidíte pôvodné osadové osídlenie a narazíte na za- ujímavú a ojedinelú geologickú ukážku na území Kysúc - skalnú dieru. V prípade, že holdujete cykloturistike, máte možnosť využiť cyklotrasy v okolí Veľkej Rače. Z rozhľadne na vrchole sa vám pri priaznivom počasí na- skytne prekrásny výhľad. Pár krokov smerom na poľskú stranu sa nachádza horská chata. Tu je možnosť občer- stvenia i ubytovania. 30 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 10/2014 DETSKÝ KÚTIK

10/2014 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 31 „...VŽDY SME TEXT BEÁTA JAROŠOVÁ, FOTO MILAN KOSEC SA SNAŽILI BYŤ PRIPRAVENÍ NA STRETNUTIE Sľub S KRISTOM...“ SVADOBNÉ FOTOGRAFIE NEMAJÚ. FOTOGRAF BOL SÍCE DOHOVORENÝ, NO STRHOL SA TAKÝ LEJAK, ŽE HO NAPOKON ZRUŠILI. A TAK SÚ BEZ FOTOGRAFIÍ, UŽ PÄŤDESIATPÄŤ ROKOV – ŽOFIA (76) A ALEXANDER (81) MARJAKOVCI Z ČADCE.

Zoznámili sa v lesnom závode. Pán bielych šatách, mala závoj z Ame- obdarovali tromi krásnymi vnúča- Alexander bol lesník a pani Žofi a riky a kyticu z obľúbených gla- tami – Matejom (26), Jurajom (25) tam nastúpila ako účtovníčka. diol. Svadba bola v Martinkovom a Dominikou (16). Svojím spôsobom ich dali doko- potoku, kde žili svokrovci a kde si py kolegovia, ktorým to, že patria aj mladí manželia neskôr postavili VIERA A LÁSKA k sebe, bolo zrejmé asi skôr ako dom... Vtedy tam ešte nestálo síd- budúcim manželom. „Doberali si lisko, len pár osád – v jednom dome Pani Žofi a mala 25 rokov, keď jej ma, až som sa musela ohradiť, že sa hodovalo, v druhom tancovalo... diagnostikovali cukrovku a so svo- si to neželám,“ spomína pani Žofi a. Bola to pekná svadba, a na to, že jou vernou sprievodkyňou žije už No keď sa zhodou okolností stret- kým sa svadobčania zabávali, niek- vyše 50 rokov. Za ten čas jej pri- li ako družba s družicou na jednej to im ukradol všetky rezne na veče- niesla vysiľujúcu liečbu, prísnu svadbe, „došlo“ to aj im... Zosobáši- ru, sa už dávno zabudlo...Do roka diétu, postupnú stratu zraku, am- li sa 15. augusta 1959. Pre úplnosť sa mladomanželom narodil syn Ján putáciu nohy, pripútanosť na lôžko, – pani Žofi a sa vydávala v dlhých (54). S manželkou Yvonne rodičov absolútnu odkázanosť na opateru 32 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 10/2014 DVAJA Z JEDNÉHOROZHOVOR PÁRU blízkych... Vždy sa rada pekne ob- „Keby sme sa chceli zložiť, máme ako poslanec mestského národného liekala a hoci dnes trávi takmer vše- z čoho... Ale skutočne je to tak, že výboru. Po čase mu navrhli, aby tok svoj čas v posteli, v teplom py- ak dá Pán Boh kríž, dá aj silu ho kandidoval do federálneho zhromaž- žame, nestratila ani kúsok zo svojho uniesť.“ Ich život nebol ani nie je denia. „Okresný tajomník sa ma šarmu, ani kúsok zo svojej ľudskej prechádzka ružovou záhradou. Pani vtedy pýtal aj na moje vierovyzna- dôstojnosti, naopak. Na otázku, čo Žofi a prijala svoju chorobu, nauči- nie. Bol som otvorený a priznal, že ju drží „nad vodou“, ukázala nad la sa s ňou žiť, starala sa o rodinu, som veriaci, že chodím do kostola, že hlavu: „Ako svadobný dar sme od chodila do práce, kým sa to dalo... pristupujem ku sviatostiam a že na rodičov dostali tento obraz, opatru- a postupne jej odvádzala čoraz tom nemienim nič meniť... Tajomník jeme ho po celý život, ním je pove- tvrdšiu daň. „Viackrát som sa už posmutnel a moja politická kariéra sa dané všetko.“ Na stene visel známy stretla s tým, že ľudia sú zúfalí pre razom rozplynula...“ usmieva sa sta- výjav: Kristus modliaci sa na Olivo- úplné „prkotiny“, horekujú, alebo rý muž. Vonkoncom nebol dôvod na vej hore, plný úzkosti, ale aj dôvery, ich ochromí strach, a pritom majú smútok – a Marjakovci tak aj žili, pokory a poslušnosti... ešte toľko možností, len ich pre čosi pán Alexander hral v rodinnej kape- Marjakovci sa zhodujú, že v ich nevidia...“ le, s manželkou veľmi radi tancovali živote boli dôležité dve veci: viera a keď sa to dalo, zábavu pri hudbe a láska. Za veľké požehnanie pova- V ZDRAVÍ I CHOROBE... a tanci si radi dopriali... žujú najmä pekné rodinné vzťahy. Na otázku, ako dnes vyzerá ich deň, Pani Žofi a dodnes s vďakou spo- Ako nám pán Alexander prezradil, nám pán Alexander odvetil priamo: mína na svoju svokru, ako sa vždy vždy rád hral fér. Vo vzťahu k Bohu „Nikdy v živote som nepiekol...“ s batôžkom na chrbte vybrala na aj vo vzťahoch k ľuďom. „Mož- A dnes už dokáže aj to. Manžel- nákupy, aby chorej neveste prinies- no práve skutočnosť všetkých tých ku nechá ráno pospať, pomodlí sa, la diétne potraviny. „Bol to kus zla- chorôb prispela k tomu, že sme sa pripraví raňajky, urobí jej hygienu, ta, svokra aj svokor.“ vždy snažili byť pripravení na stret- podá lieky, začne variť obed, popo- ludní občas niečo upečie, príde syn s rodinou, podvečer ruženec, večera, hygiena... „Sľúbili sme si to,“ odvetil jednou vetou pán Alexander. Jeho žena svoj sľub napĺňa už „iba“ tým, že je v tom útulnom panelákovom byte s ním. „V živote som si dával akési krátko- dobé ciele: že sa musím držať, kým sa syn nepostaví na nohy, potom, kým vnuk Maťko nedoštuduje, po- tom, kým nedoštuduje Jurko a mož- no sa dožijem aj Dominikiných pro- mócií...“ hovorí pán Alexander. „Ja som vždy žila s perspektívou neba. Ak som toho hodná, aby sa predo Zložitým životným obdobím prešli nutie s Kristom, žiť s tým vedomím. mnou otvorila nebeská brána a ja mladí rodičia, keď prišli v súvislosti Sviatosť zmierenia, sväté prijímanie očistená mohla vojsť do nebeského s chorobou pani Žofi e o ďalšie dve sú pevnou súčasťou nášho života, kráľovstva. Denne sa modlím za deti. „Niesla som to veľmi ťažko...“ bez toho by sme nedokázali žiť...“ šťastnú hodinu smrti,“ hovorí pani O to väčšia však bola radosť, keď Dnes už sledujú bohoslužby v tele- Žofi a. prišli vnúčatá. vízii alebo počúvajú rádio a každý Zaujímalo nás, čo si Marjakovci Aj pán Alexander po celý život mesiac ich navštívi pán kaplán, aby myslia o eutanázii, keď pani Žofka znáša zdravotné riziká spojené mohli prijať sviatosť zmierenia a eu- do ticha poznamenala: „Prežili sme s tým, že v osemnástich dostal in- charistiu. krásny život, ale rada by som ešte fekčnú žltačku, vo vyššom veku Hoci Alexander Marjak nebol čle- požila...“ Moja otázka by bola úplne sa pridružili problémy so srdcom. nom komunistickej strany, pôsobil bezpredmetná. 10/2014 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 33 TEXT MIRIAM URIČOVÁ, FOTO ARCHÍV KŠ RAJEC KEĎ PRÁZDNINY V RAJCI NIE SÚ PRÁZDNE DNI...

V prvý týždeň prázdnin sa konal deti z okolia jazykovo-environmen- denný tábor. Počas jeho trvania mali tálny denný tábor. Predpoludnia deti deti možnosť využiť v priestoroch trávili s anglickými lektormi a moh- školy počítačovú miestnosť, telo- li si tak zlepšiť svoje komunikačné cvičňu, posilňovňu, školské ihrisko. schopnosti a zručnosti. Popoludnia V tábore bolo 30 detí. Ďalší týždeň patrili environmentálnej časti. Počas sa konal týždenný pobytový tábor nej vyrábali misky z rôznych mate- v Demänovskej doline. Deti navští- riálov a dozvedeli sa veľa o živočí- vili Demänovskú jaskyňu Slobody, choch. Tábor navštívili aj odborníci popasovali sa s prekážkami v Tarzá- zo Slovenskej informačnej energe- Rajec - Katolícka spojená škola nii, prešli sa okolo Vrbického plesa, tickej agentúry, ktorí si pre deti pri- (KSŠ) v Rajci spolu so školským pozreli si krásy Demänovskej doliny pravili súťaže s tematikou energie. kaplánom dp. Pavlom Gerom, nielen z vyhliadky, ale niektorí aj V tábore bolo 53 detí. dp. dekanom Petrom Hluzákom, priamo z Chopka. V tábore bolo 62 Nezabudli sme ani na budúcich pr- Biomasou, z. p. o., jazykovou detí. Celý čas sa o duchovné zázemie váčikov. Navštevovali denný tábor, školou Viveus a OZ TILIA, po- staral náš školský kaplán Pavol Gera. kde mali možnosť vzájomne sa čas letných prázdnin zorganizo- BIOMASA, z. p. o., v spolupráci spoznať, skamarátiť, a tak trošku vali pobytový tábor a denné tá- s jazykovou školou Viveus a OZ Ti- prekonať obavy z nastávajúceho no- bory nielen pre svojich žiakov, lia zorganizovali cez prázdniny pre vého školského roka. V tábore bolo ale aj pre deti z okolia. žiakov a študentov KSŠ v Rajci a pre 16 detí.

34 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 10/2014 MANŽELSKÁ „ESTÉKAČKA“ROZHOVOR

TEXT ANNA A EMIL KONDELOVCI PODĽA MATERIÁLOV PRE MANŽELSKÉ STRETNUTIA, FOTO MÁRIA KRAJČOVÁ Komunikácia v manželstve – 2. časť MONS. PETER BRODEK V ŽILINE RAZ ROZPRÁVAL PRÍBEH. KŇAZ SI PRI POHREBE VŠIMOL, ŽE NA JEDNOM VENCI JE NAPÍSANÉ – „POSLEDNÉ ZBOHOM, RODINA NOVÁKOVÁ - STRETNEME SA V NEBI, AK TAM BUDE MIESTO“...

na stretnutie nebude chcieť ísť, má teraz veľa práce, ale opýtam sa jej.“ Ideálne je, keď sa pred nejakým plánovaním najprv rozprávame a až potom po vzájomnej dohode sa rozho- dujeme. Aké skvelé by bolo, keby sa niektorí manželia prestali hanbiť za to, že vedia povedať vetu: „Dohodnem sa s manželkou a potom sa ozvem.“ Aké fantastické by bolo, keby si niektoré manželky začali vážiť manželov a dôverovať im. Ďalšou chybou v komunikácii býva takzvané čítanie myšlienok. Vtedy sa mylne domnievam a očakávam, že môj manžel vie presne, čo chcem, aj keď mu to nepo- viem. Partnerovi treba citlivo povedať, čo mám na srdci. A to aj keď sa veľmi dobre poznáme. Po pohrebe šiel za Novákovcami spýtať sa, ako to mys- Veľmi častým problémom pri komunikácii v manžel- leli. Veľmi sa ospravedlňovali, že v pohrebníctve pýtali stve je, že kým žena potrebuje byť len vypočutá, muž napísať na stuhu – „Posledné zbohom“ – a ak tam bude sa snaží vždy ponúknuť riešenie. Ženy denne vypro- miesto, tak tam dajte – „stretneme sa v nebi“. V nasle- dukujú okolo 20 000 slov a mimiky. Muži len jednu dujúcich riadkoch sa dočítate, ako sa dá takejto chybe tretinu, asi 7000. Ak žena ešte nemá vyčerpaný svoj v komunikácii vyhnúť. denný limit, muž ju svojimi radami len zdržuje. Ťažké Spoľahlivým barometrom našich manželstiev je spô- je pre muža neradiť žene, keď rady má. Muži, neriešme, sob, akým sa rozprávame a koľko sa spolu rozprávame. stačí len počúvať. Ak žena potrebuje radu alebo rieše- Možno si ani neuvedomujeme, že niektoré naše komu- nie, jasne nás o ňu požiada. „Raz som sa so svojou že- nikačné zlozvyky môžu spôsobovať druhému problémy. nou nerozprával šesť mesiacov,“ vyhlásil jeden komik. Alebo sa chceme príjemne porozprávať a pre chyby, „Nechcel som ju prerušiť...“ ktorých sa v komunikácii dopustíme, sa akurát tak dob- Neodpustiteľným prehreškom je zhadzovanie part- re pohádame. Napríklad také jasnovidectvo. Niektorí nera v spoločnosti. Ironické poznámky, či pohŕdavé sa mylne domnievame, že vieme úplne presne, čo chce, reakcie na to, čo povedal. čo plánuje, čo musí urobiť môj manžel, bez toho, aby Pozor na zovšeobecňovanie slovami nikdy, vždy, stá- sme o tom hovorili. Myslíme si, že ho už tak dobre po- le... Pri obvinení sa im vyhýbajme: „Nikdy si mi nepo- známe, že môžeme zaňho rozhodovať. Napríklad: mohol.“ „Vždy chodíš neskoro!“ Pri pochvale ich treba „Manželka na to stretnutie určite nebude chcieť ísť. použiť: „Ty si vždy taký pozorný.“ „Ešte nikdy si ma Teraz má veľa práce.“ Ak sa chceme vyhnúť nedoro- nesklamala.“ zumeniu, bude lepšie povedať: „Myslím si, že manželka 10/2014 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 35 Niekedy, keď sme unavení, reagujeme podráždene. kože. Vedie to k prehĺbeniu vzájomnej dôvery. Každý Medzi podnetom a reakciou je vždy ešte chvíľka, kedy má nárok na svoje vlastné pocity. Muži, ak chceme, aby sa môžeme rozhodnúť, či sa ovládneme a budeme rea- nám ženy rozumeli, hovorme im o svojich pocitoch. govať zmierlivo alebo konfrontačne. V tejto chvíľke sa Čo vtedy cítim? rozhoduje o našom šťastí. „Hanbím sa, že sme tak leniví, že si nevieme zorga- Tak ako je dôležité vedieť rozprávať, je rovnako dôležité nizovať čas, aby sme sa vybrali do hôr. Závidím tým aj správne počúvať. Počúvajme aj to, čo náš partner turistom, že sa dokážu vychystať na výlety.“ nepovedal slovami a čo povedal medzi riadkami. Pri roz- 4. TÚŽBY: Poviem všetko, čo chcem urobiť, rozhod- právaní dokážeme povedať okolo 100 slov za minútu. núť, čo si prajem, v čo dúfam, čo som si zvolil z rôz- Ale všetci sme schopní prijať viac ako 400 slov za ten nych možností. istý čas. Čo robí naša myseľ vo zvyšnom čase? Buď Po čom túžim? rozmýšľame nad niečím úplne iným a rozprávajúceho „Veľmi by som sa chcela, aby sme si urobili pár nená- nepočúvame, alebo si už chystáme odpoveď a vôbec si ročných túr, aby sme sa znova rozhýbali.“ neuvedomujeme, že nám uniká časť informácie. Nepre- 5. ČINNOSŤ: Poviem, čo chcem urobiť v budúcnosti, rušujme a neprotirečme. Najskôr sa snažme pocho- čo urobím hneď teraz, prípadne čo som v tomto urobil piť a potom byť pochopení. Skúsme porozumieť, už v minulosti. prečo sa náš partner cíti tak, ako sa cíti. Ak chcete vi- Čo pre to urobím? dieť, ako vyzerá aktívne počúvanie v praxi, skúste si „Skúsim preložiť návštevu sesternice na pracovný deň, pozrieť na ČT program Na plavárni, kde populárny Ma- aby sme mali cez víkend voľný celý deň na výlet.“ rek Eben vedie rozhovory so zaujímavými ľuďmi. Aby sme sa vyhli nedorozumeniu, manžel ako počúvajú- Málokedy si uvedomujeme, že v komunikácii fungujú ci mi navráti porozumenie. Znamená to, že svojimi takzvané fi ltre, ktoré skresľujú vzájomné porozume- slovami zopakuje, čo počul. Ak nie som spokojná s tým, nie. Takými fi ltrami sú napríklad nepozornosť, citové ako porozumel, skúsim ešte raz vysvetliť, o čo mi ide. rozpoloženie, domnienky spojené s očakávaním, Až keď ma naozaj dobre porozumel, dostane slovo on rôzne komunikačné štýly, sebaochrana alebo ne- a bude hovoriť svoj názor na daný problém. Ja budem dokonalá pamäť. Ukážkou fi ltra je „plot“. Predstavme počúvať a navracať mu porozumenie. Takouto metó- si dvoch susedov. Medzi nimi je plot. Jeden ho natrie na dou nazvanou ja hovorím – ty počúvaš alebo tiež zeleno a druhý na žlto. Hádajú sa, akej je farby. Nikdy rozumiem – rozumiem odstraňujeme už spomínané sa nedohodnú, kým sa nepôjdu pozrieť na plot zo strany fi ltre na strane hovoriaceho aj počúvajúceho. Hovoriaci suseda. Aj v komunikácii musíme hľadať spôsoby, ako a počúva júci si svoju úlohu môžu vymeniť aj viackrát. skresľujúce fi ltre odstrániť. Ak sme disciplinovaní, nemali by sme sa pohádať, ale Ak chceme povedať niečo partnerovi tak, aby nám ro- nájsť kompromisné riešenie, s ktorým budeme obaja zumel, musíme vyjadriť všetky stránky problému, súhlasiť. Túto metódu používame pri riešení vážnejších ktoré s nami súvisia. Nazvime ich vnemy, názory, problémov. V bežnej komunikácii sa ňou netreba zvä- pocity, túžby a činy. zovať. Navracaním porozumenia by sa nestal ani omyl 1. VNEMY: Vyjadrím všetko, čo som videl, počul, čo s vencom v úvodnom príbehu. som si všimol. Patrí sem vyjadrenie miesta a času. V budúcom čísle sa budeme venovať téme Napĺňanie Čo? Kde? Kedy? túžob, potrieb manželov. „Minulý týždeň, keď som šla cez Terchovú, videla som turistov, ktorí šli na túru.“ 2. NÁZORY: Táto časť oznámenia obsahuje všetky moje názory, predpoklady, dohady. Čo si o tom myslím? ÚLOHA PRE NAŠE MANŽELSTVO NA „Posledné letá nám ušli ako voda a nedostali sme sa na TENTO MESIAC: žiadnu túru. Myslím si, že sme nejako spohodlneli. Ale pre zdravie a kondíciu treba niečo urobiť.“ Každý si vyskúšajme naformulovať niektorý problém 3. CITY: Pomocou pocitov, ako radosť, smútok, strach, z nášho vzťahu, ktorý chceme vyriešiť, podľa bodov láska, nenávisť môžem povedať, čo cítim. Hovorím za 1 až 5. Dávajme si spätnú väzbu, navracajme si poro- seba v prvej osobe „JA“. Pre ženu je vyjadrenie pocitov zumenie. ľahšie ako pre muža. Umožním tým svojmu partnerovi, aby mi lepšie porozumel, aby sa mohol vcítiť do mojej 36 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 10/2014 ROZHOVOR

TEXT MIROSLAV LEITNER, FOTO JÁN MINTÁL, MILAN KOSEC Jozef Antošík: „Odmalička som mal úctu ku chrámom“ TAKMER DVADSAŤ ROKOV KORMIDLUJE ŽILINSKÚ FUTBALOVÚ LOĎ. VYBUDOVAL REŠPEKTOVANÝ KLUB, ZNÁMY AJ ZA HRANICAMI SLOVENSKA. MAJITEĽ MŠK ŽILINA - JOZEF ANTOŠÍK.

V roku 2009 ste dali na štadióne pod Dubňom, Na modlitbu chodí celé mužstvo? vôbec prvom v našich zemepisných šírkach, postaviť kaplnku. Čo vás k tomu viedlo? Nie, chodia iba niektorí hráči. Chlapci sa snažia sústre- diť pred zápasom každý individuálne. Väčšina hráčov Filozofi ou MŠK je vytvárať priestor pre všetkých fanú- má pred stretnutím svoje pravidlá a nechce ich rušiť, ale šikov futbalu. Pretože sa nachádzame v regióne, kde žije vždy tam nejaký hráč je. Na modlitbe sa zúčastňujú aj mnohopočetná skupina ľudí katolíckeho vierovyznania, zahraniční hráči, napríklad Willy (William – pozn. red.) chceli sme osloviť aj ich. z Brazílie alebo tiež chlapci z bývalej Juhoslávie, ktorí sú katolíckeho vierovyznania. Ako využívate kaplnku? Zaviedli sme v klube režim predzápasovej modlitby, sa- Ako vnímajú podľa vás kaplnku na štadióne ľudia mozrejme, dobrovoľne. Zúčastňujú sa na nej hráči, zá- počas zápasov? Vnímajú ju vôbec? stupcovia fanúšikov, vedenia klubu či realizačného tímu. Aj takýmto spôsobom, na princípoch duchovnej očisty, Odmalička som mal úctu ku chrámom. Z toho vyplývala sa snažíme vytvoriť tímového ducha pred zápasom. Mod- aj myšlienka, že keď budeme mať na štadióne kaplnku, litba sa koná dve a pol hodiny pred každým domácim mohlo by to utlmiť vášne a agresivitu a vyvolať skôr úctu stretnutím. Sme vďační kňazovi Zdenovi Pupíkovi, ale a pokoru v správaní sa ľudí, ktorí sa nie celkom vedia nechodí k nám len on. Keď nemôže, príde iný kňaz. Mali vmestiť do kože. Neviem však, či sa to podarilo... Lebo sme v kaplnke aj evanjelického farára, aby to malo určitý mali sme na štadióne udalosti, ktoré neboli veľmi príjem- ekumenický podtón, nie je to teda len pre katolíkov. né. Nie som za to, aby sme zasahovali silou, skôr nejaký- 10/2014 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 37 mi organizačnými opatreniami alebo takýmito symbolmi. Je však skupina ľudí, ktorá nechce rešpektovať žiadne pravidlá a voči máločomu má úctu.

Kaplnka sa nachádza v tesnej blízkosti sektoru, ktorý bol kedysi vyhradený pre hosťujúcich a po zmene už pre domácich fanúšikov. Otázkou je, či ich prítomnosť kaplnky umravňuje alebo ani veľmi nie...

Keď sme na štadióne vymenili sektor domácich a hos- ťujúcich fanúšikov, teda severnú a južnú tribúnu, prišla veľmi negatívna odozva od našich priaznivcov. Asi by som bol naivný, keby som si myslel, že hosťujúci ultras (aktívne povzbudzujúci priaznivci – pozn. red.) majú rešpekt pred takým symbolom, akým je kaplnka. Skôr PREDZÁPASOVÁ MODLITBA si myslím, že by to mohlo fungovať teraz, keď je vedľa V KAPLNKE NA ŠTADIÓNE kaplnky sektor našich fanúšikov. Napriek tomu, že je POD DUBŇOM. to sektor ultras MŠK, mohlo by ich to trošku pribrzdiť v emóciách. Tie mi neprekážajú, ale prekážajú mi prejavy vandalizmu. Odkedy sme však vymenili sektory, nemali me s farnosťou Vlčince. Ak snúbenci chcú, obrad sa koná sme zápas, ktorý by to otestoval, pretože naši ultras boj- v kaplnke a svadobnú hostinu môžu mať v susediacej vile. kotujú stretnutia MŠK. No chcem povedať aj niečo iné. Kaplnka má balkón, kde sa dá sedieť a moja predstava Na budúci rok to bude presne dvadsať rokov, je, že by odtiaľ mohli sledovať zápasy kňazi. Bol by som čo ste vstúpili do žilinského futbalu. Veľkých zvedavý na reakciu, ako by sa fanúšikovia z tvrdého jadra momentov ste v klube zažili mnoho, spomenieme správali najmä vo vzťahu k nim a či by to vôbec malo tie najväčšie - účasť v skupinovej fáze Ligy nejaký vplyv. Je to otázka odvahy, možno aj zo strany majstrov, Pohára UEFA (dnes Európska liga), šesť kňazov. Samozrejme, bol by som nerád, keby došlo k ne- majstrovských titulov, rozsiahla rekonštrukcia jakému znevažovaniu. štadióna... Obraciate sa ešte za tými nádhernými chvíľami, alebo sa pozeráte viac dopredu? Kedy by sa mohla naplniť táto vaša predstava? Kňazi tam už teraz môžu sedieť počas zápasov, my sme Je neuveriteľné, ako rýchlo to ubehlo. Asi by som neho- to aj navrhovali, ale nechcú sa separovať. Dúfam, že ešte voril pravdu, keby som povedal, že to, čo sme v Žiline bude príležitosť a MŠK Žilina nastúpi na nejaký veľký s futbalom dosiahli, bol cieľ v roku 1995. Snažím sa skôr medzinárodný zápas. Potom by sme tam chceli urobiť pozerať sa dopredu, stále si klásť vyššie ciele a hlavne dr- lóžu, kde by mohol sedieť pán biskup a s ním aj kňazi, žať sa svojich zásad a línií. Potom je vždy otázkou času, ako fanúšikovia. Bolo by to pekné. Otázkou je, ako by kedy príde zlepšenie a je aj viditeľné. sa správali ľudia. Nechávam to zatiaľ tak, ale potešilo by ma to. V ostatnom období ste zmenili klubovú fi lozofi u, keď dostávajú čoraz väčší priestor odchovanci Spolupracujete aj nejako inak s miestnou cirkvou? z akadémie MŠK... Dvakrát sme opravili kaplnku v Celulózke, prvýkrát v roku 1990, druhýkrát v roku 2006. Vtedy sme ju zre- Našou fi lozofi ou je integrovať mladých hráčov už v doras- konštruovali trochu lukratívnejšie, dokonca sa ku mne teneckom veku do seniorského futbalu. Nielen v A muž- dostal vari 300-ročný drevený kríž s Ježišom, ktorý bol stve, ale aj v „béčku“. Pri súčasnej mladej generácii hrá- pôvodne v kaplnke, ale za bývalého režimu ho jeden člo- čov, ktorí sú v A tíme, sme to urobili systémovo. Pretože vek odtiaľ odniesol. Keď som mal životné jubileum, do- keby sme zobrali hráčov zvonku, zasa by sa naši mladí niesol mi ho, bol dosť v zlom stave. Dal som ho zreštau- nedostali do kádra, hoci je logické, že neboli pripravení. rovať a vrátil sa do kaplnky v Celulózke. Tá je funkčná, Ale ešte aj túto sezónu berieme ako získavanie skúsenos- konajú sa tam sväté omše, svadby, pričom spolupracuje- tí. Veľa hráčov, ktorí sú v základe, totiž ešte nemá ani 38 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 10/2014 ROZHOVOR

S OTCOM BISKUPOM TOMÁŠOM GALISOM POČAS POŽEHNANIA KAPLNKY SV. KRIŠTOFA NA ŠTADIÓNE MŠK ŽILI- NA V ROKU 2009.

Dá sa povedať, že už dlhodobo... dvadsať rokov. Určite sa budeme snažiť ďalej doplňovať káder z vlastnej liahne, lebo v žiackych aj dorastenec- Áno, už v roku 2006 som hovoril, že chcem hrať s MŠK kých družstvách máme veľa talentov. Samozrejme, zá- v českej lige. Za tých osem rokov sa pre vytvorenie spoloč- visí to od práce mládežníckych trénerov, od správneho nej ligy urobilo veľmi málo. Myslím si, že pre zachovanie manažmentu a pochopenia fi lozofi e v celom klube. O to úrovne vrcholového futbalu na Slovensku je to nevyhnut- sa snažíme. Naším cieľom je, aby sme dokázali domino- né, pretože inak nemáme šancu držať krok s vyspelou vať najskôr kvalitou, prilákali herným spôsobom divákov Európou. Treba si uvedomiť, že my sme hrali dvakrát a boli konkurencieschopní aj na medzinárodnej scéne. To v skupinovej fáze európskych pohárov, potom ešte Slovan, je absolútne nevyhnutné. Petržalka a Košice. A viac nikto. Väčšinou hrajú slovenské mužstvá len kvalifi káciu do hlavnej fázy Ligy majstrov či Pomýšľate aj s týmto mladým mužstvom na titul, Európskej ligy. Hrajú dva – tri zápasy a ak sa nedostanú alebo je to ešte priskoro? do skupinovej fázy, znamená to, že kvalifi kácia nie je ani ekonomicky prínosná, ani dlhodobá. Preto československá Ligu sme mohli viesť aj s väčším náskokom, no po- liga, ktorá by bola pre divákov atraktívna počas celej sezó- strácali sme body v zápasoch, ktoré sme mali jasne vy- ny, je určite pre zachovanie úrovne futbalu lepšia ako len hrať a o tom to je. Mužstvo ešte nemá takú silu, aby sme účasť v kvalifi káciách európskych pohárov, kam sa dosta- objektívne mohli stanoviť cieľ vyhrať ligu. V súčasnosti neme zo slovenskej ligy, ktorá nemá vysokú úroveň. Toto je našou ambíciou stabilizovať herný systém, aby hrá- je zmysel československej ligy. či zvládli oveľa vyššiu tréningovú záťaž ako v minulosti, Môžete prezradiť, aké zmeny sa v najbližšom lebo tréningový proces je intenzívnejší. Pokiaľ to zvlád- období udejú na žilinskom štadióne? nu, tak sme presvedčení o tom, že odskočia aj kvalitatívne oproti ostatným mužstvám na Slovensku. Po kvalifi kačnom zápase Slovensko – Španielsko, ktorý sa hrá na našom štadióne, vybudujeme dva nové moduly. Čo hovoríte na často spomínané obnovenie Tie rozšíria východnú tribúnu smerom na sever a západ- československej futbalovej ligy? nú tribúnu smerom na juh. Severnú tribúnu dokončíme do takého stavu, v akom je južná, aby sme mohli využiť Veľa sa o tom rozpráva, málo sa pre to robí. Nechcem aj interiér. Vzniknú tam priestory pre klub aj divákov. polemizovať o tom, či česká strana chce, alebo nechce Novinkou budú informačné LED panely. Na budúci rok spoločnú súťaž, podstatné je, že slovenská strana nie je chceme za východnou tribúnou vybudovať parkovaciu na československú ligu pripravená. Žilina na ňu pripra- plochu, jednu v suteréne a jednu na streche s celkovou vená je. kapacitou zhruba 900 vozidiel. 10/2014 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 39 TEXT SLAVOMÍRA GAJŇÁKOVÁ A MÁRIA ŠMEHÝLOVÁ, FOTO AUTORKY Camino do Santiaga de Compostela!

KEĎ SME SI POZRELI FILM „THE WAY“, HNEĎ SME ZATÚŽILI ÍSŤ DO SANTIAGA. NIEČO ALEBO SKÔR NIEKTO NÁS TAM ŤAHAL. UŽ MINULÝ ROK SME PLÁNOVALI PUTOVAŤ, ALE OKOLNOSTI TO AKOSI NEUMOŽNILI. NO TENTO ROK SME SI POVEDALI, ŽE „...DÔLEŽITÉ JE PÔJDEME, AJ KEBY FÚRIKY NAŠE „CAMINO“ PO DOPUTOVANÍ DO PADALI... SANTIAGA.“

BOŽIA RUKA A FANTÁZIA A veruže padali. Diali sa rôzne veci, ktoré boli signálom, že niekto nechce, aby sme tam išli. Majku dokonca týž- Cestou sme stretali stovky až tísice pútnikov rôznych deň pred odchodom seklo v krížoch. Mysleli sme si, že národností: od Kórejčanov, Američanov, Nemcov, Talia- je to koniec našej púte, ale Majka to „akosi“ rozchodila. nov, Francúzov až po, samozrejme, Španielov. Pozdrav Všetko sa dialo, ako to sám Boh režíroval. Neskôr sme všetkých pútnikov bol: Olá a Buen Camino! Na chrbte sa dozvedeli, že práve ten týždeň, čo Majku seklo a čo s minimálne 13 kilami sa zo začiatku ľahko usmievalo, sme už mali odísť, postihli juh Francúzska a sever Špa- ale ako dni plynuli, bolo to ťažšie a ťažšie. Po prvom dni nielska záplavy a zosuvy pôdy - to by našu púť veľmi sme si mysleli, že sa ráno nepostavíme, ale dalo sa to. skomplikovalo. Už od začiatku sme cítili, že naozaj Boh Teda len s Božou pomocou. Každý deň sme si hovorili, je s nami a všetko je tak, ako má byť... Do francúzskeho že pôjdeme, ale iba ak Boh bude chcieť. Neuveriteľné mesta Saint Jean Pied de Port sme prišli autom na svia- bolesti nôh, ktoré nás sužovali každý deň a batoh na tok Panny Márie Karmelskej. Večer pri svätej omši nás pleciach nám pripomínali, že je to naozaj púť a nie výlet. kňaz posilnil modlitbou za pútnikov, aby sme na ďalší Ale i napriek ťažkostiam, ktoré sme si museli niesť kaž- deň mohli vyraziť cez Pyreneje smer Santiago, veď nás dý deň, sme vďačné Bohu, že sme to prešli. Prechádzali čakalo necelých 800 km. sme prenádhernou prírodou Pyrenejí, regiónmi: Nava- 40 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 10/2014 SVEDECTVOROZHOVOR rra, La Rioja, Castilla y León a Galícia. Každý región bol čiatku rovnakú skúsenosť, bolo neopísateľné. Potvrdili niečím špecifi cký, boli to kopce, vysoké i nízke, bola to sa slová mnohých kňazov a laikov, že dôležité je naše rovina, miestami až púšť, vinice a nespočetné polia s obi- „camino“ po doputovaní do Santiaga. Každý jeden z pút- lím a slnečnicami. Každý deň v prírode bolo cítiť Božiu nikov si je tejto zmeny vedomý, sme o tom presvedčené. ruku a fantáziu. Každý jeden deň sme obetovali za konkrétnych ľudí a za Myslíme si, že najviac sa nám Boh ukazoval v ľuďoch. konkrétne situácie v našich životoch. Boli sme hnané Spoznali sme dve „kobietky“ z Poľska a jedného úžas- povzbudeniami zo strany ľudí, ktorí našu mesačnú púť ného Maďara, ktorý stmeľoval našu babskú štvorku. s nami zdieľali. Vďaka ich modlitbám a Božej milosti Keby sme išli o týždeň skôr, nespoznali by sme takých sme to v zdraví prešli a môžeme teraz svedčiť o tom, fantastických ľudí, akými nám boli títo naši zahraniční aký je Boh úžasný detailista, nápaditý režisér, kreatívny priatelia. Každý deň sme prešli tak približne 25 až 30 ki- tvorca, milujúci priateľ a starostlivý Otec. JEDNODU- lometrov, niekedy viac a niekedy zas menej. Bývali sme CHO ON JE VŠETKO V JEDNOM. V konkrétnych si- v tzv. albergoch – čo sú hostely pre pútnikov. Cena za tuáciách nás často presviedčal o tom, že ON SÁM NÁM nocľah sa pohybovala od 5 do 10 eur. Spali sme tiež v al- STAČÍ! bergoch, o ktoré sa starajú farské spoločenstvá. V tých- to albergoch bol príspevok dobrovoľný. Dokonca práve tu sme mali večeru i raňajky, ktoré sme si pripravovali všetci spoločne. Na sviatok sv. Jakuba to boli pečené ku- rence, pečené zemiaky a skvelý zeleninový šalát. To bolo radosti. Často sme zažili nádherné sväté omše, na konci ktorých nám bolo udelené požehnanie do ďalšieho puto- vania. Hoci nás nohy veľmi boleli, nebolo to najhoršie, videli sme aj nohy plné fi alovo - krvavých otlakov, ľudí o barlách a na vozíkoch. To bola obeta! Bolo jedno, či si išiel sto, dvesto alebo osemsto kilometrov, išlo o srdce, ktoré ľudia do tejto púte vkladali. Dôležitý nebol cieľ, ale cesta, po španielsky camino, ktorú sme išli a na ktorej sme aj teraz.

ON SÁM STAČÍ

Po tridsať a jednom dni sme sa konečne dostali do San- tiaga. Stretnutie s ľuďmi, ktorí s nami zdieľali od za-

10/2014 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 41 INZERCIA Kúrenie drevom – tradícia spojená s budúcnosťou VYKUROVANIE DREVOM MÁ NA SLOVENSKU DLHÚ TRADÍCIU. RASTÚCE CENY ENERGIÍ SPÔSOBUJÚ, ŽE SI OBNOVITEĽNÉ ZDROJE ENERGIE OPÄTOVNE NACHÁDZAJÚ SVOJICH PRIAZNIVCOV.

dizajnovým prvkom miestnosti. Vo V ponuke Kinekusu nájdete naprí- fi rme Kinekus myslíme na všet- klad suchú šamotovú múčku. Pred kých, preto v našej ponuke každý použitím si ju podľa návodu rozro- nájde výrobok, ktorý uspokojí jeho bíme s vodou. Na to môžeme použiť ppožiadavky. Pri výbere sporákov, aj vodu s vodným sklom v pomere ako aj krbových kachlí je naj lepšie 1:1. Ak pridáme aspoň 3 lyžice vod- pporadiť sa s odborníkom, aby sme sa ného skla na 1 kg hmoty, zvýši sa jej vvyhli prípadnému sklamaniu z kúpy pevnosť až niekoľkonásobne. nevhodného spotrebiča. Iba vte- Opravované miesto je potrebné dy budeme mať zabezpečenú bez- zbaviť nečistôt, sadzí a uvoľne- pproblémovú ekonomickú prevádzku ných kúskov šamotu, najlepšie a spokojnosť na dlhý čas. špachtľou a oceľovým kartáčom. Potom prasklinu navlhčíme vodou, AKO NA PRASKNUTÝ nanesieme pripravenú maltu a na ŠAMOT? povrchu zahladíme stierkou alebo štetcom. Opravené ohnisko sa nechá Spaľovanie drevnej hmoty patrí podľa rozsahu úprav 12 až 24 hodín medzi najlacnejšie a najekologickej- zaschnúť. Potom sa môže dosušiť šie. Okrem úsporného vykurovania opatrným kúrením, pokiaľ malta sú veľkou výhodou aj pomerne níz- dokonale nevytvrdne (cca 6 hodín). ke obstarávacie náklady spotrebiča Ak došlo k narušeniu kompaktnos- a dostupnosť dreva. Navyše – súčas- ti niektorej šamotovej tvarovky, je né sporáky a krbové kachle majú potrebné prestať spotrebič používať, v porovnaní s modelmi z minulosti aby nedošlo k oveľa závažnejšiemu podstatne vyššiu účinnosť, a tým Pri používaní sporákov a kachlí so poškodeniu! Následne by sme mali dokážu s menšou spotrebou dreva šamotovou izoláciou spaľovacieho pristúpiť k rekonštrukcii alebo k vý- dosiahnuť rovnaký výkon, čím šetria priestoru môže niekedy dôjsť k jeho mene poškodeného dielu. Tie sa dajú peňaženku spotrebiteľa. prasknutiu. Prasknutá šamotová objednať u výrobcu alebo u predaj- Moderné vykurovacie zariadenia doska v ohnisku, pokiaľ sa nemrví, cu daného výrobku. však nie sú projektované iba ako nie je dôvodom na okamžité preru- pomocníci v domácnosti, ale plnia šenie kúrenia a opravu poškodeného aj dôležitú funkciu pri zveľaďova- prvku. Ak však chceme mať istotu, ní interiéru. Výrobcovia ponúkajú môžeme dať prasklinu do poriadku www.kinekus.sk pestrú paletu originálnych krbových s pomocou niektorej z dostupných kachlí, ktoré sú mnohokrát nosným šamotových výmazových hmôt. 42 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 10/2014