Obstarávateľ: Z Poverenia Obcí Nemešany, Baldovce, Bugľovce a Jablonov Obec Klčov Okres: Levoča Kraj: Prešovský Spraco

Obstarávateľ: z poverenia obcí Nemešany, Baldovce, Bugľovce a Jablonov obec Klčov Okres: Levoča Kraj: Prešovský Spracovateľ: Architektonické štúdio ATRIUM Letná 40, 04001 Košice tel./fax: 055/ 62 31 587 e-mail: [email protected] Hlavný riešiteľ: Ing. arch. Dušan Burák, Csc. Zodpovední riešitelia: Ing. Ladislav Pažák Milan Barlog Ing. Milan Kolesár Ing. Michal Burák Ing. Marek Bakalár Ing. Ladislav Baran

Odborne spôsobilá osoba na obstaranie ÚPD: Ing. Slavomír Kmecík

Schvaľovacia doložka – územný plán obce Jablonov

SCHVAĽOVACÍ ORGÁN: OBECNÉ ZASTUPITEĽSTVO JABLONOV STAROSTA ČÍSLO UZNESENIA:...... OBCE DÁTUM SCHVÁLENIA: ...... JABLONOV: JOZEF MOLČAN PEČIATKA

1 2 Zoznam príloh

Grafická časť

číslo výkresu názov výkresu mierka Širšie vzťahy a návrh záujmového územia 1 1:50 000 (je súčasťou Sprievodnej správy) 2E Komplexný urbanistický návrh katastrálneho územia obce 1:15 000 Komplexný výkres priestorového usporiadania 1:5 000 3E a funkčného využívania územia (1:2 500) Výkres verejného technického vybavenia: 4E zásobovanie pitnou vodou, odkanalizovanie, vodné toky 1:5 000 a výkres verjnoprospešných stavieb Výkres verejného technického vybavenia: 5E zásobovanie elektrickou energiou a plynom, 1:5 000 výkres verejného dopravného vybavenia 6E Vyhodnotenie dôsledkov stavebných a iných zámerov na PP 1:5 000 7D Výkres ochrany prírody a tvorby krajiny 1:15 000

Textová časť

Sprievodná správa s návrhom Záväznej časti 1:45 000 a (vložené schémy záväznej časti a VPS) 1:10 000 b Vyhodnotenie dôsledkov stavebných a iných zámerov na PP

4 Obsah: 1. Základné údaje...... 7 1.1 Hlavné ciele...... 7 1.2 Vymedzenie riešeného územia...... 7 1.3 Vymedzenie záujmového územia...... 7 1.4 Použité podklady a materiály ...... 7 1.4.1 Mapové podklady...... 7 1.4.2 Ostatné materiály...... 7 1.5 Postup spracovania ÚPD...... 7 1.6 Vyhodnotenie dosiaľ spracovanej ÚPD ...... 7 1.7 Väzba na ÚPD – VÚC Prešovského kraja ...... 8 2. Charakteristika riešeného územia...... 11 2.1 Prírodné podmienky ...... 11 2.2 Civilizačné podmienky...... 19 2.2.1 Urbanizmus, kultúrno-historické a výtvarne hodnoty...... 19 2.2.2 Funkčné využitie plôch a stavebno-technický stav budov ...... 21 3. Návrh...... 23 3.1 Širšie vzťahy a základné informácie ...... 23 3.2 Predpoklady pre rozvoj obce...... 23 3.3 Urbanisticko – architektonická koncepcia funkčného a priestorového usporiadania...... 24 3.3.1 Funkčné využitie a organizácia riešeného územia ...... 24 3.3.2 Zásady urbanistickej kompozície ...... 25 3.3.3 Ochrana pamiatok ...... 25 3.4 Demografia...... 25 3.5 Bytový fond...... 26 3.6 Rozvoj ekonomických aktivít...... 26 3.7 Občianske vybavenie...... 27 3.7.1 Školské a predškolské zariadenia...... 27 3.7.2 Kultúra a osveta...... 27 3.7.3 Telovýchova a šport ...... 27 3.7.4 Zdravotníctvo ...... 27 3.7.5 Sociálna starostlivosť ...... 27 3.7.6 Administratíva...... 27 3.7.7 Ostatné...... 27 3.8 Turizmus a cestovný ruch...... 28 3.9 Ekonomické aktivity...... 28 3.9.1 Poľnohospodárska výroba a lesné hospodárstvo...... 28 3.9.2 Priemyselná výroba a remeselné živnosti ...... 28 3.9.3 Komerčné služby a obchod ...... 29 3.10 Zastavané územie obce...... 29 3.11 Ochranné pásma, pásma hygienickej ochrany a chránené územia...... 29 3.11.1 Ochranné pásma ...... 29 3.11.2 Ochranné pásma zariadení technickej infraštruktúry ...... 29 3.11.3 Pásma hygienickej ochrany...... 29 3.11.4 Chránené územia – funkčné obmedzenie v zmysle prísl. zákonných ustanovení ...... 29 3.12 Záujmy obrany štátu, požiarna ochrana a ochrana pred povodňami ...... 29 3.13 Prieskumné územia a chránené ložiská ...... 30 3.14 Ochrana prírody a krajiny...... 30 3.15 Starostlivosť o životné prostredie...... 34 3.16 Verejné dopravné vybavenie ...... 35 3.16.1 Širšie dopravné vzťahy...... 35 3.16.2 Charakteristika komunikačnej siete v obci Jablonov ...... 35 3.16.3 Miestne obslužné a prístupové komunikácie...... 35 3.16.4 Pešia a cyklistická doprava ...... 36 3.16.5 Statická doprava ...... 36

5 3.16.6 Autobusová doprava...... 37 3.16.7 Ochranné pásma a hluk od automobilovej dopravy ...... 37 3.17 Verejné technické vybavenie...... 38 3.17.1 Zásobovanie pitnou vodou ...... 38 13.7.2 Odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd ...... 39 3.17.3 Vodné toky a nádrže...... 40 3.17.4 Energetika a energetické zariadenia...... 40 3.17.5 Zásobovanie teplom ...... 41 3.17.6 Zásobovanie plynom ...... 43 3.17.7 Telekomunikácie ...... 44 3.17.8 Rozhlas a televízia...... 45 3.18 Prvé poradie výstavby, prestavby, rekonštrukcie a zmeny funkčného využitia...... 45 3.19 Vyhodnotenie dôsledkov stavebných a iných zámerov na PP ...... 45 3.19.1 Základné východiskové podklady...... 45 3.19.2 Prírodné podmienky ...... 45 3.19.3 Zdôvodnenie navrhovaného urbanistického riešenia ...... 46 3.19.4 Vyhodnotenie ...... 46 4. Záväzná časť...... 47 4.1 Regulatívy územného rozvoja...... 47 4.1.1 Význam a funkcia obce a jej katastrálneho územia...... 47 4.1.2 Koncepcia usporiadania funkčných plôch a organizácia územia ...... 47 4.1.3 Zásady urbanistickej kompozície ...... 47 4.1.4 Zhrnutie urbanistických regulatívov ...... 47 4.2 Regulatívy umiestnenia dopravného a technického vybavenia...... 48 4.2.1 Zásady rozvoja dopravy ...... 48 4.2.2 Zásady zásobovania pitnou vodou, odkanalizovania, čistenia odpadových vôd a odvedenia povrchovej vody...... 48 4.2.3 Zásady zásobovania elektrickou energiou a telekomunikácie...... 48 4.2.4 Zásady zásobovania teplom a zemným plynom...... 48 4.3 Regulatívy zachovania kultúrno-historických hodnôt...... 49 4.4 Regulatívy ochrany a využitia prírodných zdrojov ...... 49 4.5 Regulatívy starostlivosti o životné prostredie ...... 50 4.6 Vymedzenie zastavaného územia...... 51 4.7 Použitie PP na nepoľnohospodárske účely...... 51 4.8 Vymedzenie chránených území, ochranných pásiem, pásma hygienickej ochrany ...... 51 4.8.1 Ochranné pásma ...... 51 4.8.2 Ochranné pásma zariadení technickej infraštruktúry ...... 51 4.8.3 Pásma hygienickej ochrany...... 51 4.8.4 Chránené územia – funkčné obmedzenie v zmysle prísl. zákonných ustanovení...... 51 4.9 Vymedzenie verejno-prospešných stavieb ...... 51 4.9.1 Verejno-prospešné stavby vyplývajúce zo ZaD ÚPN – VÚC Prešovského kraja ...... 51 4.9.2 Verejno-prospešné stavby vyplývajúce z ÚPN – O Jablonov...... 52 4.11 Určenie obstarania ÚPD zóny ...... 52

6 1. Základné údaje ÚPN-O Jablonov je vypracovaný na základe schváleného Zadania, s ktorým je v súlade. Dôvodom obstarania je fakt, že obec (ani ostatné obce mikroregiónu Sivá brada) nemá vypracovanú ÚPD, pričom sú vyhlásené OP prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd v Baldovciach, pripravovaná diaľnica D1 a vymedzené OP komplexu UNESCO - Spišský hrad a pamiatky jeho okolia, ktoré zasahujú do k.ú obce. Ďalším dôvodom je potreba komplexného zhodnotenia rozvoja obce a jej chotára vo väzbe na ZaD ÚPN – VÚC Prešovského kraja do roku 2020 a neskôr. Z poverenia obcí vytvárajúcich mikroregión Sivá brada – Klčov, Nemešany, Baldovce, Bugľovce a Jablonov je obstaraváteľom ÚPD obec Klčov. Projekt finančne podporuje EÚ. 1.1 Hlavné ciele Cieľom riešenia ÚPN-O je získanie koncepčného a rozvojového dokumentu s urbanistickou štruktúrou, ktorá zohľadní plánované a určí nové rozvojové zámery obce a jej chotára, ako aj mikroregiónu a vytvorí územno – technické predpoklady pre ich trvalo udržateľný rozvoj. ÚPD bude komplexne riešiť funkčné využívanie a priestorové usporiadanie územia, koncepciu verejnej dopravy, technickej infraštruktúry vrátane problematiky životného prostredia, ochrany prírody a krajiny a ekologickej stability územia celého katastrálneho územia obce. 1.2 Vymedzenie riešeného územia Riešené územie je vymedzené katastrálnou hranicou o celkovej ploche 2054 ha. Je prezentované vo výkresoch v M 1:15 000 a 50 000. Podrobne je obec riešená v M 1:5 000 (2 500). 1.3 Vymedzenie záujmového územia Záujmové územie tvoria susediace obce Spišské Podhradie, Lúčka, Nemešany, Klčov, Uloža, V. Repaše a Pavľany a ďalej Baldovce a Bugľovce. Je prezentované v M 1:15 000. 1.4 Použité podklady a materiály 1.4.1 Mapové podklady Polohopis v M 1:5 000 (2 500) bol vektorizovaný z ROEP-u Jablonov a katastrálnych máp obce, doplnený z obhliadky v teréne a skenovaním ďalších podkladov. Výškopis bol vektorizovaný zo základných máp ČSFR v M 1:10 000. Mapový podklad v M 1:10 000 bol skenovaný z tých istých máp. 1.4.2 Ostatné materiály − ZaD ÚPN-VÚC Prešovského kraja (SAŽP CKEP Prešov, 2004) − Prieskumy a rozbory obcí Klčov, Nemešany, Baldovce, Bugľovce a Jablonov (ATRIUM Košice, 6/ 2006) − Zadanie pre spracovanie Návrhu ÚPN obcí Klčov, Nemešany, Baldovce, Bugľovce a Jablonov (obec Jablonov, 9/ 2006) − PDÚR diaľnica D-1 (Geoconsult Bratislava, 2004) − Zmena DÚR v úseku diaľnice D-1 Jánovce - Jablonov (Geoconzult Bratislava, 2006) − Zmena PDÚR v úseku diaľnice D-1 Jablonov – Studenec ( Geoconsult Bratislava, 2006) − prevádzkový poriadok verejného vodovodu (Aquspiš SP. N. Ves, 2006) − PD kanalizácia a ČOV (Prox tec Poprad, 2004) − porealizačné zameranie plynu (SPP Poprad, 2006) − POH obce Jablonov ( obec Jablonov, 2000) − PHaSR obce Jablonov (Michal Smetanka, 2005) − Zásady pamiatkovej starostlivosti OP NKP Spišský hrad (PÚ Bratislava, reg. str. Levoča, 1995) − vydané územné rozhodnutia a stavebné povolenia od r. 2004. 1.5 Postup spracovania ÚPD − vypracovanie Prieskumov a rozborov pre ÚPN obcí (6/ 2006) − vypracovanie a prerokovanie Zadania pre spracovanie Návrhu ÚPN obcí (7 – 9/ 2006) − schválenie Zadania (č.u. / 2006 obecného zastupiteľstva z 2 .09.2006). 1.6 Vyhodnotenie dosiaľ spracovanej ÚPD Pre mikroregión a obec samotnú nebola doposiaľ vypracovaná ÚPD.

7 1.7 Väzba na ÚPD – VÚC Prešovského kraja Návrh ÚPN – obcí mikroregiónu Sivá brada a obce rešpektuje záväznú časť ZaD ÚPN – VÚC Prešovského kraja vo všetkých úrovniach: I. Záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania 1. V oblasti usporiadania územia, osídlenia a životného prostredia 1.1 v oblasti rozvoja nadregionálnych súvislostí a dobudovania multimodálnych koridorov, 1.1.2 vytvárať podmienky západo-východného koridoru Bratislava – Žilina – Prešov – Košice v regióne Prešov 1.2 v oblasti nadregionálnych súvislostí usporiadania územia, rozvoj osídlenia a sídelnej štruktúry 1.2.1 podporovať budovanie rozvojových osí v záujme tvorby vyváženej hierarchizovanej sídelnej štruktúry, 1.2.1.1podporovať ako rozvojové osi prvého stupňa: 1.2.1.1.1 žilinsko-podtatranskú rozvojovú os: Žilina-Martin-Poprad-Prešov, 1.5 podporovať rozvoj priestorov - mikroregiónov mimo ťažísk osídlenia, charakterizovaných ekonomickou a demografickou depresiou a tento princíp aplikovať aj pri tvorbe subregiónov, 1.6 vytvárať priestorové podmienky pre vedenie rozhodujúcich sietí technickej infraštruktúry a rezervovať plochy pre stavby environmentálnej infraštruktúry regionálneho a nadregionálneho významu, 1.8 rešpektovať poľnohospodársku pôdu a lesy ako obmedzujúci faktor urbanistického rozvoja územia, 1.14 v oblasti rozvoja vidieckeho priestoru a vzťahu medzi mestom a vidiekom 1.14.3 vytvárať podmienky dobrej dostupnosti vidieckych priestorov k sídelným centrám, podporovať výstavbu verejného dopravného a technického vybavenia obcí, moderných informačných technológií tak, aby vidiecke priestory vytvárali kultúrne a pracoviskovo rovnocenné prostredie voči urbánnym priestorom a dosiahnuť tak skĺbenie tradičného vidieckeho prostredia s požiadavkami na moderný spôsob života, 1.14.4 pri rozvoji vidieckych oblastí zohľadňovať ich špecifické prírodné a krajinné prostredie a pri rozvoji jednotlivých činností dbať na zamedzenie, resp. obmedzenie možných negatívnych dôsledkov činností na krajinné a životné prostredie vidieckeho priestoru, 1.14.5 zachovávať pôvodný špecifický ráz vidieckeho priestoru, vychádzať z pôvod- ného charakteru zástavby a historicky utvorenej okolitej krajiny; zachovať historicky utváraný typ zástavby obcí a zohľadňovať národopisné špecifiká jednotlivých regiónov, 2. V oblasti rozvoja rekreácie a turistiky 2.4 vytvárať podmienky pre vznik nových komplexných stredísk CR s fakultatívnym využitím potenciálu atraktívnych priestorov, pri rešpektovaní záujmov ochrany prírody a krajiny, 4. Ekostabilizačné opatrenia 4.9 v oblasti ochrany prírody a krajiny 4.9.1 zabezpečiť právnu ochranu pre navrhované osobitne chránené územia a územia sústavy NATURA 2000 (t.j. chránené vtáčie územia a územia európského významu), 5. V oblasti dopravy 5.1 v oblasti nadradeného dopravného vybavenia, 5.1.2 rešpektovať dopravné siete a zariadenia alokované v trasách multimodálnych koridorov (hlavná sieť TINA), 5.1.2.1 multimodálny koridor č. V.a. Bratislava – Žilina – Prešov/Košice – Záhor/Čierna nad Tisou – Ukrajina lokalizovaný pre cestné komunikácie a pre trate železničnej a kombinovanej dopravy, 5.1.2.1.1 koridor a priestory mimoúrovňových krížení a križovatiek, diaľničných privádzačov a komunikačných pripojení pre trasu diaľnice D1 na území kraja, 5.3 chrániť koridory ciest I., II. a vybraných úsekov III. triedy, ich preložiek a úprav vrátane prejazdných úsekov dotknutými sídlami na: 5.3.1 ceste I/18 5.3.1.2 v súbehu s trasou D1 v úseku Spišský Štvrtok - Nemešany - Behárovce a Fričovce – Prešov západ, 5.3.43 ostatných cestách III. triedy z dôvodu ich rekonštrukcie, 6.V oblasti vodného hospodárstva 6.1 v záujme zabezpečenia zdrojov pitnej vody, 6.1.1využívať existujúce a zdokumentované zdroje pitnej vody s cieľom zvyšovať podiel zásobovaných obyvateľov pitnou vodou z verejných vodovodov,

8 6.5 vodné toky, meliorácie, nádrže 6.5.9 vykonávať údržbu na existujúcich melioračných kanáloch s cieľom zabezpečiť funkciu detailného odvodnenia, 6.5.10 rekonštruovať nefunkčné závlahové čerpacie stanice a rozvody závlahovej vody, 6.5.11 maloplošnými a veľkoplošnými závlahovými stavbami zvýšiť podiel zavlažovaných pozemkov, 6.5.17 vybudované účelové vodné nádrže pre poľnohospodárske a závlahové účely (Klčov, Dubinné, Jakubovany a ďalšie ) využívať aj na rekreačné účely.

II. Verejnoprospešné stavby Verejnoprospešné stavby spojené s realizáciou uvedených záväzných regulatívov sú tieto: 1. V oblasti dopravy 1.2 stavby nadradenej cestnej siete pre 1.2.1 medzinárodný cestný ťah E 50 v trase cesty I/18 Žilina - Poprad - Prešov a v trase cesty I / 68 v úseku Prešov Košice, 1.2.4 cestu I/18 b) v súbehu s trasou D1 v úseku Spišský Štvrtok - Nemešany – Spišské Podhradie /nová cesta/- Behárovce - Fričovce – Prešov západ, 2.V oblasti vodného hospodárstva 2.4 pre skupinové vodovody 2.4.42 stavby na ochranu a revitalizáciu zdrojov minerálnych liečivých vôd a minerálnych stolových vôd ako aj ich ochranné pásma.

10 2. Charakteristika riešeného územia Mikroregión Sivá brada leží na rozhraní Hornádskej kotliny a Levočských vrchov a obec v údolí Vavrincovho potoka na sútoku s Mlynským, stred v nadmorskej výške 480 m.. Najnižší bod katastra má nadmorskú výšku 440 m, najvyšší dosahuje 932 m n. m. 2.1 Prírodné podmienky Geomorfologické členenie katastrálneho územia Jablonova je uvedené v nasledujúcej tabuľke. Sústava Alpsko-himalájska Podsústava Karpaty Provincia Západné Karpaty Subprovincia vnútorné Západné Karpaty vonkajšie Západné Karpaty Oblasť Fatransko-tatranská Podhôľno-magurská Celok Hornádska kotlina Levočské vrchy Podcelok Podhradská kotlina Levočské planiny Časť Levočské úboče

Z geomorfologického hľadiska predstavuje južná časť katastra reliéf kotlinových pahorkatín. Severný okraj predstavuje reliéf vrchovinový. Potoky v severnej časti katastra tečú v hlbokých V dolinách bez nivy alebo so slabo vyvinutou nivou, na južnom okraji majú tvar úvalinovitých dolín a úvalín. Levočské vrchy od Hornádskej kotliny oddeľujú morfologicky výrazné stráne na tektonických poruchách. Z hľadiska morfologicko-morfometrických typov predstavuje reliéf centrálnej časti katastra Jablonova stredne členité vrchoviny, na juhovýchodnom okraji sú stredne členité a na západnom okraji silne členité pahorkatiny. Zo súčasných reliéfotvorných procesov dominujú fluviálne a stráňové procesy, z ktorých sa v oblasti Vavrincovho potoka v Podhradskej kotline uplatňuje slabý fluviálny erózny proces s miernym pohybom svahových hmôt v pahorkatinách s dominanciou rozovretých úvalinovitých dolín a v oblasti Levočských vrchov stredne silný fluviálny erózny proces so stredne silným pohybom svahových hmôt po svahoch, vytváraním zovretejších úvalinovitých dolín až plytšie zarezaných V dolín vo vyšších pahorkatinách. Severný okraj katastra zasahuje do oblasti silného fluviálneho erózneho procesu so silnou hĺbkovou eróziou, stredne silným až silným pohybom hmôt po svahoch v horskom reliéfe. Začlenenie územia z hľadiska regionálneho geologického členenia je uvedené v nasledujúcej tabuľke. Oblasť Vnútrokarpatský paleogén Podoblasť spišsko-šarišský paleogén Jednotka Levočské vrchy Hornádska kotlina

Geologická stavba predmetného územia je pomerne jednoduchá, územie je budované súvrstviami paleogénneho flyšu. Údolie Vavrincovho potoka a niektorých prítokov vypĺňajú holocénne fluviálne sedimenty, bezprostredne na ne nadväzujú sedimenty nečleneného kvartéru – deluviálno-fluviálne splachové hliny a svahoviny vcelku – litofaciálne nečlenené. Kvartérne horniny nadväzujú na horniny terciérne, zastúpené paleogénom, ktorý je členený do viacerých súvrství. V severnej časti územia prevažujú pieskovce bielopotockého súvrstvia, ktoré sú v absolútnej prevahe nad nevápnitými ílovcami. Sú v nich lokálne vložky polôh flyšu a konglomerátového flyšu. Južnú časť katastra tvoria plochy hutianskeho súvrstvia ílovcov, v ktorom sú ílosiltovce v absolútnej prevahe nad pieskovcami. Z hľadiska inžiniersko-geologickej rajonizácie sa člení do troch rajónov, uvedených v nasledujúcej tabuľke. Sz rajón pieskovcovo-zlepencových hornín rajón predkvartérnych hornín Sf rajón flyšoidných hornín rajón kvartérnych sedimentov D rajón deluviálnych sedimentov

Litologická charakteristika podkladu odráža aj jeho hydrologické vlastnosti. Väčšiu časť predmetného územia vypĺňajú horniny s dobrou pórovo-puklinovou a vrstvovou priepustnosťou a stredným zvodnením. Podľa pôvodu rozpustených látok sú podzemné vody oblasti petrogénne, karbonátogénne základné, prevažne výrazné, v dolnej časti nivy Vavrincovho potoka sú podzemné vody fluviogénne základné, menej prechodné a zmiešané. Hladina podzemnej vody je zväčša 2 – 5 m hlboko. Kataster

11 Jablonova leží v dvoch hlavných hydrogeologických regiónoch – 115. Paleogén Hornádskej a časti Popradskej kotliny a 119. Paleogén Levočských vrchov. Povrchové vody sú odvodňované Vavrincovým potokom a jeho prítokmi, územie patrí do povodia Hornádu. Charakteristika režimu odtoku je uvedená v nasledujúcej tabuľke. Oblasť Vrchovinno-nížinná Typ dažďovo-snehový Charakteristika akumulácia v mesiacoch XII – I, vysoká vodnosť II – IV, najvyššie Qma III (IV < II), najnižšie Qma IX a výrazné podružné zvýšenie vodnosti koncom jesene a začiatkom zimy

Z pôdnych typov sa v oblasti katastra Jablonova vyskytujú prevažne kambizeme modálne a kultizemné nasýtené a pararendziny kambizemné a kambizeme rendzinové, okrajovo aj kambizeme pseudoglejové nasýtené. Z klimatického hľadiska sa územia katastra nachádza na rozhraní dvoch klimatických oblastí, ktorých charakteristika je uvedená v nasledujúcej tabuľke. O mierne teplá (M) – priemerne menej ako 50 chladná (C) – júlový priemer teploty vzduchu < b letných dní (LD) za rok (s denným maximom 16 °C l teploty vzduchu ≥ 25 °C), júlový priemer teploty a vzduchu ≥ 16 °C s ť Charakteristika Klimatické znaky Charakteristika Klimatické znaky O okrsku okrsku k r mierne teplý, január ≤ -5 °C, júl ≥ mierne chladný, júl ≥ 12 °C až < 16 M2 C1 s mierne vlhký, so 16 °C, LD < 50, veľmi vlhký °C o studenou zimou, Končekov index k dolinový/ zavlaženia (Iz) je 0 kotlinový až 60

Lesné porasty sa rozprestierajú výlučne v severnej časti katastra, severne od Vavrincovho potoka, kde tvoria prevažne kompaktné plochy. Ide prevažne o druhotné, nepôvodné borovicové a smrekové rovnoveké, rovnorodé monokultúrne porasty, ktoré sú pestrejšie len v oblasti strží a potokov, kde sa uplatňujú listnaté dreviny, ako aj v záveroch dolín. Časť porastov vznikla delimitáciou druhotne zarastených pasienkov. V rámci katastra Jablonova je lesnatosť 51,24 %. Rozšírenie nelesnej drevinovej vegetácie (NDV) je kvôli intenzívnemu obhospodarovaniu krajiny najmä v južnej časti katastra obmedzené a často má len prechodný, dočasný výskyt, no na veľkej časti PPF napriek tomu predstavuje stabilný dobre vyvinutý prvok, ktorý je treba kvôli absencii obhospodarovania na viacerých miestach aj eliminovať. NDV predstavuje najmä líniovú zeleň na medziach, úvozoch a stržiach, ako aj okolo potokov, menší výskyt má skupinová, hlúčiková, falangovitá až plošná NDV, vyskytujúca sa najmä na lesných okrajoch, v okrajových častiach pasienkov, na strmých svahoch. Lokálne sa vyskytujú na poľnohospodárskom pôdnom fonde neevidované porasty charakteru lesa. Z hľadiska drevinového zloženia prevláda v druhej skupine najmä borovica, borievka, breza, menej smrek. V líniovej NDV sa uplatňuje najmä trnka, ruža šípová, hloh jednosemenný, svíb krvavý, vŕba rakytová a krehká, topoľ osikový a baza čierna, menej kalina, hruška, čerešňa vtáčia, vŕba sliezska, jarabina vtáčia, krušina jelšová či javor poľný. Pomerne hojne sa najmä v okrajových častiach skupín NDV, v lesných lemoch, okrajoch strží a úvozov vyskytuje veľmi problematický, agresívny nepôvodný agát. Brehové porasty sú zväčša tvorené vŕbou krehkou, purpurovou, jelšou sivou a lepkavou a čremchou. Vplyvom výrubu nepôvodných topoľových alejí v dolnej časti Vavrincovho potoka došlo k zmohutneniu brehových porastov vŕb a čremchy a ich postupnému zahusťovaniu. V hornej časti nad obcou sú veľmi dobre vyvinuté umelo vysadené aleje jaseňa štíhleho, ktoré majú prirodzený charakter a výborne dopĺňajú pôvodné brehové porasty. Trvalé trávne porasty sú viac-menej prirodzené, prevažne polointenzívne, miestami však doterajšími intenzifikačnými zásahmi pomerne chudobné a monotónne. Výnimku tvoria niektoré plochy strmých strání alebo zamokrených plôch v alúviách, kde je veľmi hodnotná xerotermná alebo močiarna vegetácia. Oráčiny zaberajú značnú časť poľnohospodárskej plochy katastra najmä v jeho južnej časti. K. ú. Jablonov má v rámci PPF zornenie 46,00 %.

12 Mozaikové štruktúry sa v rámci katastra vyskytujú len sporadicky, viazané sú najmä na ústia dolín v severnej časti katastra, kde sú komplexy medznatých svahov s krovinami v mozaike s brehovými porastami malých tokov. Osou územia je Vavrincov potok, ktorý je v obci regulovaný. Z ľavej strany priberá výrazné toky Hermanovho a Mlynského potoka a ďalších krátkych prítokov, do územia katastra zasahuje aj krátky regulovaný úsek bezmenného ľavostranného prítoku Klčovského potoka. Bez vegetácie sú asfaltové, sčasti aj nespevnené poľné komunikácie, spevnené plochy v obci, časti dvorov pri rodinných domoch, priehony dobytka a pod. Prirodzené plochy bez vegetácie v území predstavujú prechodne erózne strže či nátrže na svahoch údolia Mlynského i Vavrincovho potoka. Vegetácia v intraviláne má tradičný charakter, je kultúrneho charakteru, značné plochy však zaberá aj synantropná vegetácia, najmä na okrajoch intravilánu na styku s poľnohospodárskou krajinou. Tvorená je predovšetkým vegetáciou úžitkových záhrad a okrasných plôch pri rodinných domoch a drevinovou vegetáciou na verejných priestranstvách. V území boli zistené prírodné stresové (geodynamické) javy nad rámec bežných prejavov v krajine v hornej časti Hermanovho, Mlynského potoka a jeho prítokoch v dolnej časti toku, na sútoku Hermanovho a Vavrincovho potoka, na jeho prítokoch a na prítoku Klčovského potoka, kde sú početné aktívne erózne ryhy a rokliny. Zo sekundárnych stresových javov kataster zasahuje do hladiny A, A1 obsahu kovov v pôde, ktoré majú prevažne antropogénny pôvod, čo predstavuje mierne kontaminovanú pôdu, reprezentujúcu v podstate fónový obsah v prostredí, maximálne do úrovne 2,0 mg.kg-1. Radónové riziko oblasti je nízke až stredné. V severnej časti katastra sú podzemné vody prevažne čisté, neznečistené, južne od obce sú v triede kvality C (v rámci stupnice A – H, pričom A sú najčistejšie a H najviac znečistené), povrchové vody sú v strednej triede znečistenia (v 3. triede kvality, pričom kvalita klesá od 1. po 5. triedu). Podzemná voda v katastri podľa požiadaviek technológie na úpravu pitnej vody vyžaduje dvojstupňovú úpravu len na severnom okraji, v ostatnej časti katastra úpravu nevyžaduje. V území sa nachádzajú aj pomerne rozsiahle skládky komunálneho odpadu (domový, stavebný), ktoré najmä v nive Vavrincovho potoka predstavujú rozsiahle výrazné staré záťaže a reálnu prekážku v toku. Ostatné stresové javy v území nepresahujú rámec bežnej kontaminácie. Rovnako ich zdroje nie sú nad rámec bežných zdrojov v tejto oblasti Hornádskej kotliny. Bariérne prvky predstavujú trasy štátnych ciest, elektrovody a regulácie tokov vo voľnej krajine. Potenciálny i reálny negatívny vplyv predstavujú hospodárske dvory na juhovýchodnom okraji územia. Na južnom okraji územia je plánovaná výstavba diaľnice D1. V posudzovanom území sú tri lesné porasty vyhlásené v kategórii ochranných lesov. Územie katastra leží v ochrannom pásme minerálnych vôd II. a III. stupňa (prakticky celé územie smerom von od hranice II. stupňa), v území sa nachádzajú vodné zdroje so svojim ochranným pásmom. Z hľadiska územnej ochrany prírody sa na území katastra nachádzajú časti územia európskeho významu v rámci siete Natura 2000 SKUEV0107 Stráne pri Spišskom Podhradí. Zo SKUEV0105 Travertíny pri Spišskom Podhradí do k. ú. okrajovo zasahuje navrhované rozšírenie SKUEV. Tieto územia už boli schválené vládou SR a v súčasnej dobe je zoznam území za celú SR na posudzovaní v orgánoch Európskej únie. Stráne pri Spišskom Podhradí Identifikačný kód: SKUEV0107 Katastrálne územie: Okres Levoča: Jablonov, Nemešany, Spišské Podhradie Výmera lokality: 51,64 ha Vymedzenie stupňa územnej ochrany podľa parciel a katastrálnych území: Stupeň ochrany: 3 Katastrálne územie: Jablonov Parcely: 609, 610, 612, 883, 884 Časová doba platnosti podmienok ochrany: od 1. 1. do 31. 12. každého roka Odôvodnenie návrhu ochrany: Územie je navrhované z dôvodu ochrany biotopov európskeho významu: Nížinné a podhorské kosné lúky (6510), Suchomilné travinnobylinné a krovinové porasty na vápnitom podloží (6210) a druhov európskeho významu: poniklec prostredný (Pulsatilla subslavica) a poniklec slovenský (Pulsatilla slavica). Travertíny pri Spišskom Podhradí Identifikačný kód: SKUEV0105 Katastrálne územie: Okres Levoča: Baldovce, Spišské Podhradie, Okres Spišská Nová Ves: Žehra Výmera lokality: 232,31 ha

13 Časová doba platnosti podmienok ochrany: od 1. 1. do 31. 12. každého roka Odôvodnenie návrhu ochrany: Územie je navrhované z dôvodu ochrany biotopov európskeho významu: Slatiny s vysokým obsahom báz (7230), Karbonátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou (8210), Dubovo-hrabové lesy lipové (9170), Lipovo-javorové sutinové lesy (9180), Porasty borievky obyčajnej (5130), Nížinné a podhorské kosné lúky (6510), Suchomilné travinnobylinné a krovinové porasty na vápnitom podloží (dôležité stanovištia vstavačovitých) (6210), Dealpínske travinnobylinné porasty (6190), Lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy (91E0), Vnútrozemské slaniská a slané lúky (1340), Pionierske porasty na plytkých karbonátových a bázických substrátoch zväzu Alysso-Sedion albi (6110), Reliktné vápnomilné borovicové a smrekovcové lesy (91Q0), Nesprístupnené jaskynné útvary (8310) a druhov európskeho významu: poniklec prostredný (Pulsatilla subslavica), kosatec bezlistý uhorský (Iris aphylla subsp. hungarica), včelník rakúsky (Dracocephalum austriacum), poniklec slovenský (Pulsatilla slavica), pimprlík mokraďný (Vertigo angustior), kunka žltobruchá (Bombina variegata), syseľ pasienkový (Spermophilus citellus), netopier obyčajný (Myotis myotis), netopier ostrouchý (Myotis blythi), uchaňa čierna (Barbastella barbastellus), podkovár malý (Rhinolophus hipposideros) a podkovár veľký (Rhinolophus ferrumequinum). Južná časť katastra spadá do územia navrhovanej Chránenej krajinnej oblasti Spiš, ktorá je zároveň aj predmetom posudzovania na zaradenie do Zoznamu svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO v rámci uvažovaného rozšírenia doteraz zapísaného územia Spišský hrad a pamiatky jeho okolia o Levoču a kultúrnu krajinu jej okolia. Návrh vyhlásenia CHKO je zrejme neperspektívny, ale ako zámer je stále vedený v ÚPD VÚC Prešovského samosprávneho kraja. Severná časť katastra zasahuje do navrhovaného Chráneného vtáčieho územia Levočské vrchy, ktoré však nebolo schválené vládou SR a nebolo zahrnuté do zoznamu CHVÚ Slovenska. V zmysle Vyhlášky Ministerstva ŽP SR č. 24/2003, ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny, sa na území katastra Jablonova nachádzajú nasledovné chránené rastlín: Vedecké meno Slovenské meno Aconitum moldavicum prilbica moldavská Alyssum montanum subsp. brymii tarica horská Brymova Cephalanthera damasonium prilbovka biela Clematis alpina plamienok alpínsky Dactylorhiza fuchsii subsp. fuchsii vstavačovec Fuchsov pravý Dactylorhiza majalis subsp. majalis vstavačovec májový pravý Gymnadenia conopsea päťprstnica obyčajná Poznámka: Druhy sa považujú za druhy národného významu. Okrem nich sa v území vyskytujú nasledovné ohrozené druhy, uvedené v Červenom zozname papraďorastov a semenných rastlín Slovenska. Vedecké meno Slovenské meno Ohrozenie Anemone sylvestris veternica lesná LR:nt Aquilegia vulgaris orlíček obyčajný LR:nt Aster amelloides astra spišská LR:nt Clematis recta plamienok rovný LR:nt Gentiana cruciata horec krížatý LR:nt Lilium martagon ľalia zlatohlavá LR:nt Linum aystriacum ľan rakúsky LR:nt Linum flavum ľan žltý LR:nt Peucedanum carvifolia smldník jelení LR:nt Pilosella cymosa chlpánik vrcholíkatý LR:nt Platanthera bifolia vemenník dvojlistý VU

14 Kategórie ohrozenosti podľa IUCN: VU – Vulnerable – zraniteľný LR – Lower Risk – menej ohrozený s podkategóriou nt – Near Threatened – takmer ohrozený Okrem uvedených zákonom chránených a ohrozených rastlín sa v posudzovanom území vyskytujú viaceré druhy regionálne významných a vzácnych rastlín, zákonom nechránených, ako napr. kozinec dánsky (Astragalus danicus), k. cizrnový (A. cicer), černohlávok veľkokvetý (Prunella grandiflora), horčinka väčšia (Polygala major) alebo zanoväť biela (Chamaecytisus albus), ktorá tu má jednu z dvoch známych lokalít v regióne. Z chránených a prioritných druhov živočíchov sa na území katastra nachádzajú nasledovné druhy:

Vedecké meno Slovenské meno Mantodea – modlivky Mantis religiosa modlivka zelená Coleoptera – chrobáky Carabus cancellatus bystruška medená Meloe proscarabeus májka obyčajná Hymenoptera – blanokrídlovce Bombus (všetky druhy) čmeľ Xylocopa (všetky druhy) drevár Amphibia – obojživelníky Bombina variegata kunka žltobruchá Bufo bufo ropucha bradavičnatá Bufo viridis ropucha zelená Rana temporaria skokan hnedý Salamandra salamandra salamandra škvrnitá Triturus alpestris mlok horský Triturus vulgaris mlok obyčajný Reptilia – plazy Anguis fragilis slepúch lámavý Lacerta agilis jašterica obyčajná Natrix natrix užovka obyčajná Vipera berus vretenica obyčajná Zootoca (=Lacerta) vivipara jašterica živorodá Aves – vtáky Accipiter gentilis jastrab lesný Accipiter nisus jastrab krahulec Acrocephalus arundinaceus trsteniarik škriekavý Aegithalos caudatus mlynárka dlhochovstá Alauda arvensis škovránok poľný Anas platyrhynchos kačica divá Anthus trivialis ľabtuška lesná Aquila pomarina orol krikľavý Ardea cinerea volavka popolavá Asio otus myšiarka ušatá Athene noctua kuvik plačlivý Bubo bubo výr skalný Buteo buteo myšiak lesný Buteo lagopus myšiak severský Carduelis carduelis stehlík pestrý Carduelis chloris stehlík zelený Carduelis spinus stehlík čížavý Certhia familiaris kôrovník dlhoprstý

15 Ciconia ciconia bocian biely Ciconia nigra bocian čierny Coccothraustes coccothraustes glezg hrubozobý Columba palumbus holub hrivnák Corvus corax krkavec čierny Corvus corone vrana túlavá Corvus frugilegus havran čierny Corvus monedula kavka tmavá Crex crex chrapkáč poľný Cuculus canorus kukučka jarabá Delichon urbica belorítka domová Dendrocopos major ďateľ veľký Dendrocopos medius ďateľ prostredný Dryocopus martius ďateľ čierny Emberiza citrinella strnádka žltá Emberiza schoeniclus strnádka trsťová Erithacus rubecula slávik červienka Falco tinnunculus sokol myšiar Ficedula hypoleuca muchárik čiernohlavý Fringilla coelebs pinka lesná Galerida cristata pipíška chochlatá Garrulus glandarius sojka škriekavá Hirundo rustica lastovička domová Jynx torquilla krutihlav hnedý Lanius excubitor strakoš sivý Loxia curvinostra krivonos smrekový Motacilla alba trasochvost biely Motacilla cinerea trasochvost horský Nucifraga caryocatactes orešnica perlovaná Oenanthe oenanthe skaliarik sivý Oriolus oriolus vlha hájová Parus ater sýkorka uhliarka Parus cristatus sýkorka chochlatá Parus major sýkorka bielolíca Parus montanus sýkorka čiernohlavá Passer domesticus vrabec domový Passer montanus vrabec poľný Perdix perdix jarabica poľná Phoenicurus ochruros žltochvost domový Phylloscopus collybita kolibkárik čipčavý Phylloscopus sibilatrix kolibkárik sykavý Phylloscopus trochiloides kolibkárik zelený Pica pica straka čiernozobá Picus viridis žlna zelená Pyrhulla pyrhulla hýľ lesný Regulus regulus králiček zlatohlavý Saxicola rubetra pŕhľaviar červenkastý Saxicola torquata pŕhľaviar čiernohlavý Sitta europaea brhlík lesný Streptopelia decaocto hrdlička záhradná Streptopelia turtur hrdlička poľná Strix aluco sova lesná Strurnus vulgaris škorec lesklý

16 Sylvia atricapilla penica čiernohlavá Sylvia borin penica slávikovitá Sylvia communis penica hnedokrídla Sylvia curruca penica popolavá Troglodytes troglodytes oriešok hnedý Turdus merula drozd čierny Turdus philomenos drozd plavý Turdus pilaris drozd čvíkotavý Turdus torquatus drozd kolohrivý Tyto alba plamienka driemavá Upupa epops dudok chochlatý Vanellus vanellus cíbik chochlatý Mammalia – cicavce Canis lupus vlk obyčajný Erinaceus concolor jež bledý Muscardinus avellanarius plch lieskový Myotis myotis netopier obyčajný Mustela erminea hranostaj čiernochvostý Neomys fodiens dulovnica väčšia Rhinolophus hipposideros podkovár malý Sciurus vulgaris veverica stromová Sorex araneus piskor obyčajný Sorex minutus piskor malý Spermophillus (=Citellus) citellus syseľ obyčajný

Poznámka: Druhy európskeho významu sú vyznačené tučne, ostatné druhy sa považujú za druhy národného významu Okrem uvedených chránených druhov živočíchov sa z cicavcov vyskytujú ďalšie regionálne významné a vzácne druhy, ako lasica obyčajná (Mustela nivalis), kuna lesná (Martes martes), k. skalná (M. foina), jazvec lesný (Meles meles), bežnejšia je líška (Vulpes vulpes). Z ostatných druhov majú zastúpenie ešte zajac poľný (Lepus europaeus), diviak (Sus scrofa), jeleň (Cervus elaphus), srnec (Capreolus capreolus). Z biotopov národného a európskeho významu sa v katastri Jablonova vyskytujú nasledovné Kód Názov biotopu Kr 9 Vŕbové kroviny na zaplavovaných brehoch vôd Tr 5 Suché a dealpínske travinno-bylinné porasty Tr 7 Mezofilné lemy Br 2 Horské vodné toky a bylinná vegetácia pozdĺž ich brehov Lk 1 Nížinné a podhorské kosné lúky Lk 3 Mezofilné pasienky a spásané lúky Lk 6 Podmáčané lúky horských a podhorských oblastí Pr 2 Prameniská nížin a pahorkatín na nevápencových horninách Ls 1.3 Jaseňovo-jelšové podhorské lužné lesy Ls 4 Lipovo-javorové sutinové lesy

17 opustení bohato meandrujúci, s dobre vyvinutými brehovými porastmi. 3. Mlynský potok. V hornej časti charakteristický zväčša napriamený lesný tok, nad sútokom s Vavrincovým potokom bohato meandrujúci podhorský potok s medzernatými brehovými porastmi. 4. Vavrincov. Komplex lesných porastov v závere dolín Vavrincovho a Hermanovho potoka na exponovanom skalnatom teréne predstavuje fragmenty až plošne ucelené plochy sutinových javorovo- lipových a jedľových lesov. 5. Hradisko. Komplex zväčša premenených lesných porastov okolo rovnomennej kóty a severovýchodne od nej, na rozdiel od ostatných druhotných lesov tejto oblasti sú podielom smrekovca výrazne ovplyvnené priľahlými časťami poľnohospodárskej krajiny Levočských vrchov. 6. Kušnica – Pod Hradiskom – Čelec – Vlčie doly – Dubový háj. Rôzne veľké plochy zväčša druhotných, premenených lesov, v ktorých sa zachovali fragmenty prirodzených lesov tejto oblasti alebo aspoň fragmenty podrastu pôvodných lesov. 7. Vetrov. Podobné porasty ako predchádzajúce, v spádovom území Mlynského potoka. 8. Jasov – Do brezia. Komplex pasienkov v údolí Hermanovho potoka a jeho ústí do Vavrincovho potoka. Prirodzené, málo narušené trávobylinné spoločenstvá prevažne mezofilného charakteru sú lokálne ruderalizované alebo zarastajúce sukcesiou drevín. 9. Dúbravka – Španí háj. Komplex viac alebo menej narušených trávobylinných spoločenstiev, mezofilných až xerotermných. Sprevádzané sú pomerne chudobnými mezofilnými pasienkami s výskytom teplomilných druhov, lokálne ruderalizovanými nadmernou alebo poddimenzovanou pastvou a nevhodnými zásahmi v minulosti. Časť týchto plôch zarastá expanziou kríkov a drevín. 10. Pustá lúčka. Plocha v komplexe predchádzajúcich spoločenstiev výrazne odlišná sústerdením xerotermných spoločenstiev s výskytom veľkého počtu vzácnych a ohrozených druhov rastlín. 11. Lazov – Byková hora – Mandalov. Geomorfologicky výrazné strmé stráne porastené prevažne xerotermnými spoločenstvami s výskytom množstva vzácnych druhov rastlín a živočíchov. Veľká časť plochy bola v minulosti veľmi nevhodne zalesnená, dnes je časť porastov preriedená, zanikajúca, v časti sú podraste aspoň čiastočne zachované pôvodné spoločenstvá. 12. Kotliská. Stráň s rôznorodými spoločenstvami od pramenísk, cez mezofilné a xerotermné až po kriačinové spoločenstvá a monokultúrne drevinové spoločenstvá. 13. Hájik. Geomorfologicky ide o pokračovanie lokality č. 8, vzhľadom k blízkosti obce sú však trávobylinné porasty využívané intenzívnejšie, v minulosti čiastočne rekultivované, upravované. 14. Za baštami. Najmenej hodnotné spoločenstvá na morfologicky temer rovnakých polohách, ako západnejšie položené stráne. Do územia zasahuje severný okraj travertínovej kopy Pažica s fragmentmi spoločenstiev, charakteristických pre travertínové lokality, časť plochy je lokalitou sysľa. 15. Rybníky. Rôznorodý biotop bývalého sadu a záhrady s mezofilnými a xerotermnými spoločenstvami podrastu, ako aj časť plochy bývalých rybníkov s hydrofilnými spoločenstvami. Posudzované územie bolo zahrnuté do Regionálneho ÚSES okresu Spišská Nová Ves, ide však o materiál, ktorý je potrebné konfrontovať s inými materiálmi a reálnym stavom priamo v území. Dôkazom toho je i fakt, že uvedený materiál uvádza v katastri obce regionálne prvky ÚSES na ploche druhotných, málohodnotných lesných porastov, navyše bez reálnej nadväznosti na vymedzené jednotky priestorového rozdelenia lesa, kým cennejšie biotopy nie sú zohľadnené vôbec alebo sú zohľadnené len čiastočne a nesprávne interpretované. Podľa Generelu nadregionálneho ÚSES SR sa v posudzovanom území nenachádzajú žiadne prvky nadregionálneho významu. V zmysle Národnej ekologickej siete Slovenska NECONET zasahuje severná tretina územia do územie rozvoja prírodných prvkov s funkciou štruktúrneho prvku ekologického koridoru. Na lokálnej úrovni nebol ÚSES projektovaný, avšak na základe predbežného zhodnotenia a dlhodobého poznania územia môžeme v území situovať niektoré jeho prvky. Charakter regionálneho biocentra majú lokality č. 4, 10, 11, časť nivy Vavrincovho potoka nad obcou, ako aj časť SKUEV0107 Stráne pri Spišskom Podhradí na území katastra. Medzi miestne biocentrá môžeme zaradiť ostatné lokality. Časti potokov tvoria aj reálne biokoridory miestneho významu. Niektoré časti lesných porastov predstavujú potenciálne miestne biocentrá, pre uplatnenie ich funkcie je však potrebné zmeniť spôsob ich pestovania, ťažby a obnovy. Nehomogenita a malá ekologická stabilita časti územia na jednej strane a pomerne vysoká homogenita a ekologická stabilita na druhej strane sa prejavuje aj nedostatkom ostatných prvkov ÚSES, ako sú genofondové plochy, interakčné prvky a prvky ochrany zložiek krajiny, ku ktorým môžeme reálne zaradiť len lokality č. 14, 15 a časti lokalít č. 8, 9. Väčšia časť plochy katastra predstavuje krajinu značne unifikovanú, monotónnu, rovnorodú, relatívne chudobnú na štruktúry a biotu, bohatšia a štruktúrovanejšia je najmä v strednej časti katastra

18 severne a západne od obce. Kataster Jablonova má koeficient ekologickej stability 3,6, čo predstavuje katastrálne územie s naprostou prevahou prírodných prvkov. KES je však vypočítaný ako podiel jednotlivých typov pozemkov na ploche katastra a nehovorí nič o distribúcii týchto pozemkov a najmä nehovorí nič o ich kvalite, o zastúpení prirodzenej bioty a jej hodnotách. Z tohto hľadiska môžeme plochu katastra rozdeliť zhruba na tri časti. Severný okraj, aj keď je prevažne zalesnený, predstavuje pomerne málo stabilnú krajinu, čo vyplýva najmä z nestability druhotných lesných porastov nepôvodného drevinového zloženia. Rovnako málo stabilná je južná časť katastra, predstavujúca intenzívne využívanú poľnohospodársku krajinu s absenciou tradičných štruktúr a na ne viazané biotické zložky. Výrazne odlišná je stredná časť katastra severne a západne od obce, ktorá skutočne predstavuje vyváženú, pomerne stabilnú kultúrnu lesno-lúčnu krajinu s dostatkom prirodzených krajinárskych štruktúr a bohatstvom biotických spoločenstiev. Celkovo teda môžeme kataster obce Jablonov rozdeliť na dve odlišné časti – južne od obce predstavuje málo stabilnú kotlinovú poľnohospodársku krajinu, kým severná časť severne od obce predstavuje pomerne stabilnú lesno-lúčnu a lesnú krajinu s dostatkom štruktúr a na ne viazaných spoločenstiev prirodzenej bioty. Časť územia katastra Jablonova môže ostať z hľadiska ekologicky únosného využívania územia bez zmien, resp. je potrebné zvýšiť intenzitu využívania. Jestvujúce pasienky sú len lokálne využívané nadmerne (priehony, napájadlá, intenzívne TTP), zväčša je problém opačný, t. j. že sa veľké plochy pasienkov využívajú nedostatočne alebo vôbec. Sú v dostatočne pestrej mozaike s prirodzenými spoločenstvami, rovnako dostatočné je zastúpenie prirodzenej mimolesnej zelene. V oblasti lesného hospodárstva sú jestvujúce lesné porasty nestabilné a s ich postupným dorastaním sa bude zvyšovať ich vnútorná nestabilita, nakoľko rozvrátené, poškodené porasty sú opätovne obnovované nepôvodnými druhmi drevín, resp. preferenciou ihličnanov na úkor prirodzených, žiadúcich listnáčov. Ako vyplýva z alternatívneho ekologického výberu, len v malej časti katastra je doterajšie využitie krajiny v súlade s krajinno-ekologickými podmienkami prostredia. Využívanie lesného pôdneho fondu a plôch charakteru lesných porastov je možné zlepšiť postupnou premenou porastov na pestrejšie, ekologicky stabilnejšie a biologicky hodnotnejšie, najmä v okrajových častiach lesného pôdneho fondu, kde sú pre takýto postup predpoklady vďaka vtrúsenému výskytu vhodných drevín v borovicových a smrekových monokultúrach. Územie katastra môžeme rozčleniť z hľadiska krajinnoekologických opatrení na tri pásma. Prvé predstavuje prevažne lesnú krajinu, vhodnú na primerané hospodárske využívanie, ako aj na zachovanie nadregionálnych a regionálnych štruktúr ekologickej stability krajiny a primerané využitie pre rekreáciu, turistiku a pod. Ďalšie pásmo predstavuje rôznorodú, prevažne poľnohospodársku krajinu s roztrúsenou mimolesnou zeleňou charakteru lesných porastov, ktorá má perspektívu intenzívneho až extenzívneho hospodárskeho využitia a potenciál v oblasti rekreácie a turistiky. V celom priestore je množstvo štruktúr regionálneho a miestneho významu nevyhnutných pre zachovanie stability krajiny. Tretie pásmo predstavuje produkčnú intenzívnu poľnohospodársko-lesnú a sídelnú vidiecku krajinu s predurčením na hospodárske využitie, v malej miere na zachovanie miestnych a regionálnych prvkov stability krajiny. Zaberá časť katastra južne od obce, niekde sa prelína s druhým pásmom, resp. hranica medzi nimi je nezreteľná. 2.2 Civilizačné podmienky 2.2.1 Urbanizmus, kultúrno-historické a výtvarne hodnoty Obec je typom potočnej radovej zástavby, ktorej pôdorys sa postupne vyvíjal aj do nových ulíc, resp. pozdĺž cesty do Lúčky. Miestne časti obce: Vyšný a Nižný koniec, Hurka, Rómska osada a Mandalov. Prístup do obce je z juhu - cestou III/ 018174. Od križovatky sa odvíja samotná obec. Vstup je akcentovaný futbalovým ihriskom a areálom ZŠ. Nástup do obce je plynulý a logický – korešponduje s morfológiou terénu. Zástavbe dominuje kostol na návrší s cintorínom. Na spojnici paralelných ulíc v ťažisku obce je nákupné stredisko, škôlka, hasičská zbrojnica a Obecný dom. Verejná zeleň a športovo – rekreačné plochy nie sú výrazne zastúpené. Severne na úbočí je skupina stavebno – technicky nevyhovujúcich domov – Rómska osada. V oddelených polohách od bývania sú tri samostatné hospod. dvory Poľnohospodárskeho družstva Jablonov. Nad obcou pri Hermanovom potoku je vybudovaná vodohospodárska zdrž – chov rýb s rerkeačnou chatou. Jablonov patrí nepochybne k najstarším obciam na Spiši. Prvý krát sa spomína v listine uhorského kráľa Bela IV. z 19. 9. 1249. V nej sa uvádza ako zem „ terra Almas“ (jabloňová zem) a raz ako obec (villa)

19 Almas, ktorú daroval spišskému prepoštovi Matejovi Belov otec Ondrej II. Zničenú obec po tatárskom vpáde (1241 – 1242) dosídlil spišský prepošt nemeckými kolonistami, ktorým udelil práva mestečka. Mohli si zvoliť richtára a prísažných, ba v roku 1318 im udelil aj právo týždenných trhov. Lenže v roku 1388 sa Jablonovčania vzbúrili proti zemepánovi – spišskému prepoštovi. Preto ich kráľ Žigmund zbavil výsad a odvtedy sa Jablonov vyvíjal už iba ako poddanská dedina. Spočiatku patril spišskému prepoštovi a kapitule a koncom 18. storočia sa stal majetkom spišského biskupstva. Jablonov bol fíliou katedrálneho kostola sv. Martina na Spišskej Kapitule. Vzhľadom k jeho blízkosti k obci bol v Jablonove postavený chrám až v roku 1827. Zasvätený bol sv. Márii Magdaléne. Nie je vylúčené, že v obci stála predtým kaplnka zasvätená tejto svätici. Ináč si totiž len ťažko vysvetliť, prečo sa obraz sv. Márie Magdalény dostal do pečatného poľa obecného typária Jablonova, ktoré si obec dala vyrobiť už v roku 1788. Obyvatelia sa v histórii zaoberali poľnohospodárstvom. Po roku 1918 pracovali sezónne aj v lesoch. Štátny majetok bol založený v roku 1947 a JRD v roku 1958. Časť obyvateľov pracuje v priemyselných podnikoch na okolí. V 1. polovici 20. storočia sa tu tkalo plátno, handričkové pokrovce a paličkovali čipky. Pôsobil tu Ján Hutyra (1912 – 1978) – direkta Deér kresťanskej lásky Sv. Vincenta de Paul. Vývoj názvu obce: (1235)1249 1321 1773 1808 Almas Jabulanc Jablonow Jabloňaw; maď. Almas, Szepesalmás

Vývoj počtu obyvateľov: 1869 1900 1921 1940 1961 2004 961 818 732 959 1087 995

Obec bola súčasťou Spišskej župy, okresu Levoča kraja Košice do roku 1960, neskôr okresu Spišská Nová Ves a kraja Východoslovenského a od roku 1996 súčasťou okresu Levoča a kraja Prešovského. Pôvodné domy sú štítmi orientované na os. Stavané boli pri potoku v údolí. Z 2. polovice 19. storočia pochádzajú drevené zrubové domy, omazané a obielené, podpivničené, so sedlovými strechami, podlomenicou, kabrincom, hálkou a doskovým štítom. Hospodárske budovy sú radené v uličkových dvoroch za obytnou časťou (dom č. 48). Zástavbu z 1. polovice 20. storočia tvoria murovné trojpriestorové objekty nadväzujúce na miestny typ. Domy sú radené tak, že dva majú spoločný dvor uzavretý nízkou bránou. Medzi nasledujúcimi dvoma je úzky prechod – medzierka. Murované štítove sypance majú sedlovú strechu s tvrdou krytinou. Po roku 1945 sa na zrubových a murovaných domoch zvyšovali povaly obývacej časti, čím sa zvyšujú aj fasády domov. Nová výstavba murovaných trojpriestorových domov a domov so štvorcovým pôdorysom je budovaná aj mimo intravilánu obce. V ÚZPF SR sú evidované nasledovné NKP: - kostol Sv. Márie Magdalény (kat.) pod č. 652/0 na parc. č. 1. Je to klasicistický objekt postavený v roku 1827. Veža bola zvýšená v roku 1896. Kostol je sieňový s polkruhovým uzáverom, pristavanou sakristiou a nadstavanou vežou. Je zaklenutý konchou a pruskými klenbami. Hlavná fasáda je členená pilastrami, zakončená tympanónom s nadstavanou vežou. Bočné fasády majú lezénové orámovanie. Kazateľnica je luisézna z 1. polovice 19. storočia. Polkruhové rečnište má v strede reliéf Rozsievača, vo vrchole baldachýnu sochy anjelov, kríž a Desatoro. Organ je klasicistický z 1. polovice 19. storočia. Voľný obraz Sv. Márie Magdalény je empírovou kópiou barokovej kompozície v klasicistickom ráme zo začiatku 19. storočia. Gotický kalich je zo 14. storočia. Zo šesťlaločnej nohy vyrastá driek so šiestimi výpustkami na orechu a so širokou nálevkovitou kupou. Na výpustkách sú majuskulové písmená. - skupina sýpok – súbor pozostávajúci z pamiatkových objektov postavených koncom 19. stor., ktoré sú zapísané pod č.11441/1,2,3 na pozemkoch č. 233, 236, 237, − Dvor roľnícky pozostávajúci domu s bránou, sýpky, maštale, stodoly postavené v r. 1862 a 3 a zač. 20. stor. zapísané pod č.11460/1-4 na pozemku č. 467, − Dom ľudový a sýpka postavené v r. 1889 a koncom 19. stor. a zapísané pod č. 11440/1,2 na parc. č. 276. Hodnotnými stavbami sú aj: − kaplnka sv. Trojice, − kríže, prameniská, niektoré pôvodné dvory, kamenné ploty, - v poli sú božie muky - ľudová stavba zo začiatku 19. storočia.

20 Obci dominuje kostol a kulisa ihličnatých lesov. Obec je dobre vnímaná v cesty I/18 a Spišského hradu a naopak exkluzívne pohľady na hrad sú z priestoru Rybniky, Kopliská a Dolky.

Archeologické náleziská dokumentujú osídlenie aj zo staršieho obdobia. V katastrálnom území sú evidované viaceré archeologické lokality: - Hradisko - výšinné opevnené sídlisko asi 5 km severozápadne od obce, doposiaľ neskúmané, - Rybníček (Rybník) - juhovýchodnv okraj obce, sídlisko z neoiitu, mladšej a staršej doby bronzovej, z včasného stredoveku (9 -10. stor.) a ojedinelé nálezy z neskorého stredoveku, - Stredné hony I. - sídlisko zo staršej doby bronzovej s nálezmi rozoraných ohnísk, črepov. mazanice a štiepanej kamennej industrie, - Stredné bony II. - sídlisko z doby bronzovej a stredoveku bez možnosti bližšieho datovania, - Stredné hony III. - sídlisko z doby bronzovej, neskorej doby rímskej, včasného stredoveku (9.-10. stor.) a prelomu včasného a neskorého stredoveku (12.-13. stor.), - Za hájikom (Stredné hony) - ojedinelé nálezy z praveku (doba bronzová), - Polohy Malé hradisko, Pod lazovu horu, Pustá lúčka, Býkova hôrka. Do lazov, Ku žobráckej studni, Nižný Jasov – potencionálne archeologické lokality z indícií na základe zmienok v staršej literatúre. 2.2.2 Funkčné využitie plôch a stavebno-technický stav budov Celková výmera chotára je 2054 ha, z toho poľnohospodárska pôda tvorí 924 ha a lesy 1055 ha. Chotár je rozčlenený na poľnohospodársku a lesno – lúčnu krajinu, do ktorej je včlenené urbanizované územie obce. Sídlo je polyfunkčné s dominujúcou obytnou funkciou a so sústredením občianskeho vybavenia do dvoch polôh – začiatok zástavby a ťažisko obce. Obytná funkcia je zastúpená prevažne rodinnými domami. Pri školskom areály sú bytové domy – 3 objekty a 18 bytových jednotiek. Stavebno – technický stav je rozmanitý, prevažujú však vyhovujúce objekty. Za kultúrno - historicky hodnotné považujeme pôvodné kamenné a drevené domy. Zlý stavebno – technický stav domov je v Rómskej osade. Chýbajú tu spevnené chodníky, odpadové koše a základné vybavenie. Zámery na výstavbu domov sú v lokalite Poza zatky a Mandalov. Občianske vybavenie je optimálne rozmiestnené. Sú tu zastúpené základné druhy vybavenia. Chýbajú opatrovateľské služby pre dôchodcov. Je potrebné zlepšiť stavebno technický stav kultúrneho domu. V priestore cintorína je spracovaná projektová dokumentácia na dom smútku. Súbežne s cestou I/18 je pripravovaná diaľnica D-1 (vydané územné rozhodnutie) a pripravuje sa splašková kanalizácia s ČOV. Na a pod obcou pri Vavrincovom potoku sú nelegálne skládky odpadu. Južne od obce je vedená hranica OP 2˚ a celý chotár je v OP 3˚ prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd v Baldovciach. Južného okraja chotára sa dotýka hranica územia zapísaného v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO – Spišský hrad a pamiatky jeho okolia a celý chotár je v jeho OP. Nad obcou sú dve skupiny vodných zdrojov s pripravovaným vyhlásením dvoch OP 2˚. OP 2˚ chráni vodný zdroj pod obcou a vodné zdroje v Lúčke. Rómska osada má prameň a malý vodojem. Do európskej siete ochrany prírody NATURA 2000 sú začlenené územia – Stráne pri Spišskom Podhradí a Travertíny pri Spišskom Podhradí ( dotýkajú sa chotára ). Záverom možno zhrnúť, že obec a jej napojenie na širšiu sídelnú, dopravnú a technickú štruktúru je optimálne. Disponuje primeraným „pokojom“ pre bývanie, blízkosťou strediskovej obce a okresného sídla, zdravým lesným zázemím a bohatým kultúrno historický potenciálom.

22 3. Návrh 3.1 Širšie vzťahy a základné informácie Mikroregión Sivá brada leží na rozhraní Hornádskej kotliny a Levočských vrchov a obec Jablonov v údolí Vavrincovho potoka na sútoku s Mlynským, v nadmorskej výške 480 m. Obec je súčasťou okresu Levoča, mikroregiónu Sivá brada a širšej spádovej oblasti gravitujúcej do Sp. Podhradia a Spišského Hrhova. Je rozvinutá severne od cesty I/18 a III/018173. Z hľadiska urbanistického sú širšie vzťahy riešené a zobrazené v ZaD ÚPN – VÚC Prešovského kraja. Chotárom prechádzajú biokoridory a biocentrá miestneho významu. Sú tu zastúpené nie veľké ostrovčeky ochranných lesov. Neďaleko obce je vymedzené chránené územie európskeho významu Natura 2000 – Stráne pri Spišskom Podhradí. Celé k. ú. leží v OP prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd v Baldovciach 3° a južná časť v jej OP 2°. Južného okraja chotára sa dotýka hranica územia zapísaného v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO – Spišský hrad a pamiatky jeho okolia a celý chotár je v jeho OP. Obec je súčasťou rekreačného krajinného celku č. VIII - Stredný Spiš, II kat. s disponibilitou kultúrneho a poznávacieho turizmu v kombinácii s agroturistikou v celom podhorí Levočských vrchov a Braniska pre krátko a strednodobý CR s celoročným využitím, medzinárodného významu. Obec je v dotyku s trasou „Gotickej cesty“. Lesy spadajúce do LHC Spišské podhradie obhospodarujú Propopulo, urbárske a želiarske spoločenstvá. Poľnohospodárska veľkovýroba je koncentrovaná do Poľnohospodárskeho družstva Jablonov s troma funkčnými hospod. dvormi. Pôsobia tu aj SHR orientovaní na živočíšnu výrobu. Obytné funkcie sú prevažne usporiadané pozdĺž potoka a miestnych komunikácií. Ďalší rozvoj bude severným a východným smerom. Západne v obci Klčov je pripravovaný mohutný areál priemyselného ekoparku s bližšie nešpecifikovaným výrobným zameraním. Centrum obce nie je jednoznačne vymedzené. Tvoria ho objekty nákupného strediska s pohostinstvom a obecný dom s obecným úradom a kultúrnou sálou. Vstup do obce je akcentovaný futbalovým ihriskom. Centrálnu časť navrhujeme výhľadovo „uvolniť“ pre obecný park a nové plochy obč. vybavenia. Pod obcou navrhujeme rozšírenie obecného športovo rekreačného areálu. Komunikačne je obec napojená na ďalšie jednotky osídlenia, obč. vybavenia, výroby, rekreácie a CR cestou III/ 018174. Obcou prechádzajú značkované turistické a cykloturistické trasy. Pod obcou je pripravovaná diaľnia D-1 s estakádou a západne jej vypojenie na cestu I/18. V neďalekom Klčove sa nachádza letisko pre letecké práce v poľnohospodárstve. Leteckým úradom SR sú vyhlásené OP stanovené rozhodnutím Št. leteckej inšpekcie – 149/1984. Navrhujeme jeho dobudovanie aj pre civilné a turistické využitie. Telefónna ústredňa v Sp. Podhradí prislúcha do Reg. technického centra Východ v primárnej oblasti Spišská Nová Ves. Územie je vykryté signálom mobilných operátorov a TV signálom. Nad obcou je žiarič Orange. Obec je plynofikovaná zo STL rozvodu napojeného na RS v Spišskom Podhradí. Zásobovanie teplom je z lokálnych kotolní na báze zemného plynu. Zásobovanie pitnou vodou je z obecného vodovodu. Vodné zdroje a VDJ sú nad obcou. Rómska osada je zásobovaná samostatným vodovodným systémom – záchyt nad osadou, ktorý navrhujeme zrekonštruovať. Oplotený vodný zdroj s OP 2° pod obcou slúži pre zásobovanie VDJ pre Spišskú Kapitulu. Je dotovaný aj zdrojmi z Lúčky, ktorých potrubie je vedené pozdĺž cesty. Obec je čiastočne odkanalizovaná bez ČOV. Objekty majú žumpu alebo septik. Je pripravovaná celoobecná splašková kanalizácia s ČOV pod obcou. Toky a kanály, vrátane odvodnení pôdy sú v správe SVP – Povodie Hornádu. Nad obcou je vybudovaný rybník 3.2 Predpoklady pre rozvoj obce Rozvojový potenciál obce a jej k.ú. je daný samotnou polohou pri križovatke ciest I.,II. a III. triedy a pripravovanej diaľnice, pripravovanou úplnou technickou infraštruktúrou a rezervami na jej skapacitnenie. Potenciálom medzinárodného významu je krajinné prostredie, ale hlavne bohaté kultúrno-historické

23 a duchovné bohatstvo regiónu stredného Spiša s dominantou „Spišského hradu a pamiatok jeho okolia“ zapísaných do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Neďaleké Baldovce a Sivá brada budú oživovať kúpeľnú a liečebnú tradíciu. Mikroregión disponuje podzemnými zdrojmi geotermálnej energie, ktoré nie sú ešte využité. Obec je v gravitačnom poli investorov, nakoľko sa v neďalekom Klčove pripravujú podmienky pre priemyselný ekopark národného významu. Uvedený potenciál vytvára silný predpoklad pre rozvoj služieb, turizmu a CR na medzinárodnej úrovni a následne bývania a občianskeho vybavenia. 3.3 Urbanisticko – architektonická koncepcia funkčného a priestorového usporiadania. Základná koncepcia rozvoja obce a jej chotára vychádza z územno-technických, dopravných, krajinno-ekologických a ekonomických podmienok, demografických ambícií a stratégie ich zhodnotenia v prospech obce do roku 2020 a neskôr. Rešpektuje princípy ochrany a tvorby životného prostredia. Pre optimalizáciu rozvoja obce a jej chotára bude potrebné: 1. hľadať styčné body v sídelnej deľbe práce s ostatnými obcami mikroregiónu pre posilnenie celku stredného Spiša, 2. rešpektovať všetky vodo a prírodoochranné záujmy a kultúrno-historické hodnoty, 3. obnoviť pamiatkovo chránené objekty a vymedziť historické jadro, ako aj pamätihodnosti viažuce sa k histórii a osobnostiam obce, 4. „uvolniť“ centrum obce pre obecný park a potrebné občianské a turistické vybavenie, 5. posilniť úlohu agroturistického sídla, 6. nové rozvojové plochy bývania orientovať severne a východne od obce, 7. rozšíriť rekreačno – športovú zónu v južnej časti obce, 8. reprofilovať využitie areálu hospod. dvora č.1 s cieľom zníženia rozsahu jeho PHO, 9. vintegrovať teleso diaľnice do obrazu krajiny a zabezpečiť minimálny dopad jej prevádzky na obec. 3.3.1 Funkčné využitie a organizácia riešeného územia V rámci mikroregiónu budú Spišský Hrhov a Klčov, spolu s Nemešanmi tvoriť silný urbanizačný priestor s dominaciou obytnej, vybavenostnej a priemyselnej funkcie. Baldovce a Bugľovce budú tvoriť jeho zázemie s dominaciou bývania, rekreácie, CR a kúpeľníctva. Jablonov bude posilovať obytnú a poľnohospodársku funkciu s gravitáciou ku Spišskému Podhradiu. Demograf. prognóza obce vychádza z predpokladu stabilizácie agro výroby, predpokladu rozvoja turizmu a budúcej existencie výrobného ekoparku Brusník. Základná urbanistická koncepcia bude pozostávať z naplnenia nasledovných zásad: − Za hlavnú funkčnú a prevádzkovú os so sústredením občianského a turistického vybavenia považovať dnešné ťažisko pozdĺž potoka, − V centre obce vyčleniť prestavbovú zónu pre obecný park a občianské a turistické vybavenie − pod obcou vymedziť športovo rekreačnú zónu, ako uzáver vnútornej osi, − obytnú zónu rozvíjať v priestore okolo cintorína, − obytnú zónu pre nesolventných stavebníkov vyčleniť pri osade, − výhľadové plochy pre rodinné farmy vyčleniť severne pred vstupom do obce, − prevažne pod a rodinné farmy nad cestou, − priemyselnú výrobu a sklady sústrediť mimo obec, − pozdĺž potoka bude uchovať pôvodnú štruktúru zástavby s rozvojom miestneho ekokoridoru. Nové funkčné plochy sú vymedzené v zastavanom území, ale aj mimo neho. Rozvoj bývania je riešený využitím nezastavaných a nadmerných parciel a vymedzením nových obytných skupín rodinných domov. Územná rezerva je vymedzená východne, ale aj severne. Pod obcou je navrhovaný na rozšírenie športovo rekreačný areál s telocvičňou, šatňami, viacúčelovým ihriskom, kurtami a pod. Na mieste veľkomoravskej osady a zaniknutého feudálneho dvorca Zalužany nad Nemešanmi je navrhovaná obnova kúrie s kostolom a vytvorenie archeologického skanzenu. Ten bude prezentovať pôvodné osídlenie a prezentovať aj predpokladané nálezy počas výstavby diaľnice. Obec bude zapojená do systému poznávacieho okruhu mikroregiónu. Ten bude prepojený na ostatné trasy, ale hlavne na Spišský hrad. Jestvujúce HD navrhujeme na ponechanie. HD č. 1 navrhujeme funkčne reprofilovať v dotyku s obytnou zónou.

24 Najreprezentatívnejší bude priestor hlavnej ulice (prieťah cesty III. triedy). Niektoré obytné funkcie v ňom budú transformované na nebytové a posilní sa verejná zeleň, turistické vybavenie a pešia doprava. Cintorín sa rozšíri podľa zámeru obce. V nadvärnosti na to navrhujeme „uvolniť“ priestor pred vstupom a na severnom okraji vybudovať dom rozlúčky. Pred MŠ navrhujeme prepojeni ulíc mostným telesom. V tej súvislosti je pri ihrisku výhľadovo odčlenená plocha pre novú škôlku. 3.3.2 Zásady urbanistickej kompozície Návrh hmotovo-priestorovej štruktúry vychádza zo snahy o čo najcitlivejšie zakomponovanie nových funkcií do dlhoročne sa vyvíjajúcej zástavby obce, ako aj krajinného prostredia na novej kvalitatívnej úrovni. Osobitne dôležitým je priestor historickej zóny. Tu výška prestavieb RD nesmie prekročiť 1 – 2 podlažia a zástavba sa musí prispôsobiť pozdĺžnemu charakteru parciel. Princípy citlivosti ku krajinnej štruktúre – merítko, materiál a tvarovanie budú uplatnené pri výstavbe nových obytných skupín. Za účelom skvalitnenia obytných a rekreačných podmienok je potrebné doplniť riešené územie o prvky drobnej architektúry (zástavky autobusov, lavičky, verejné osvetlenie, odpadkové koše a pod.) 3.3.3 Ochrana pamiatok V ÚZPF SR sú evidované nasledovné NKP: - kostol Sv. Márie Magdalény (kat.) pod č. 652/0 na parc. č. 1 - skupina sýpok – súbor pozostávajúci z pamiatkových objektov postavených koncom 19. stor., ktoré sú zapísané pod č.11441/1,2,3 na pozemkoch č. 233, 236, 237, - dvor roľnícky pozostávajúci domu s bránou, sýpky, maštale, stodoly postavené v r. 1862 a 3 a zač. 20. stor. zapísané pod č.11460/1-4 na pozemku č. 467, - dom ľudový a sýpka postavené v r. 1889 a koncom 19. stor. a zapísané pod č. 11440/1,2 na parc. č. 276. Uvedené NKP sú v plnom rozsahu integrované do organizmu obce, t.j. ÚPD ju zachováva. Archeologické nálezy budú prezentované v skanzene Zalužany nad obcou Nemešany. ÚPD zachováva aj hodnotné objekty, ktoré navrhujeme za pamätihodnosti obce - kaplnka sv. Trojice, − Kríže v krajine, niektoré pôvodné domy, humná, sypance, kamenné ploty dotvárajúce poľnohospodárske osídlenie pod Spišským hradom, - v poli sú božie muky - ľudová stavba zo začiatku 19. storočia.

Vývoj obce reaguje na podmienky ochranného pásma v území Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO – Spišský hrad a pamiatky jeho okolia. Pôdorys centra je ponechaný ako historická zóna s hodnotným urbanistickým a architektonickým potenciálom. 3.4 Demografia Ako podklad slúžili štatistické údaje zo sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2001. V obci býva 995 obyvateľov, z toho 374 žien. Ekonomicky aktívnych je 420 (z toho 121 nezamestnaných), nepracujúcich dôchodcov je 229, ostatných nezávislých je 5, deti a žiaci ZŠ – 283, študenti – 34 a ostatný – 24 obyvateľov. Narodených a žijúcich v obci je 750 (z toho 374 žien). Dočasne neprítomných je 61 a dočasne prítomných je 5 obyvateľov. Prítomných obyvateľov je 939. Vysokoškolské vzdelanie má 18 a stredoškolské 195 obyvateľov. Dominuje slovenská národnosť – 937 obyvateľov. Rómov je 51 obyvateľov. Drvivá väčšina obyvateľov je rímsko-katolíckeho vierovyznania (972). Grécko-katolíckeho je 9 obyvateľov. Pri demografickej prognóze boli zohľadnené tieto faktory: − stagnujúci vývoj a starnutie obyvateľstva, − súčasný pomerne nízky podiel obyvateľstva v predproduktívnom veku, − postupný pokles pôrodnosti, − postupný, ale stály nárast podielu obyvateľstva v poproduktívnom veku − predpokladaná stabilizácia agro sektora a revolučný nárast pracovných príležitostí v ekoparku Brusník.

Prognóza výhľadového počtu obyvateľov: rok 2013 2020 počet obyvateľov 1055 1090

25 3.5 Bytový fond Súčasný bytový fond tvorí 287 b. j. a pozostáva prevažne z rodinných domov – 253 b. j. V šiestich bytových domoch je 34 b. j. Trvale obývaných je 256 bytov, z toho 222 v RD. Prevažujú troj až päťizbové byty. Priemerná obytná plocha bytu je 62,2 m2 a obložnosť 3,88 obyv./ byt. Prevažujú byty I. kategórie – 114 b.j. Trvale obývaných domov je 209 a ich priemerný vek je 38 rokov. Prevažujú tehlové. Na plyn je napojených 166 b. j., vodovod má 238 b. j. a kanalizáciu 22. Septik má 129 b. j. Ústredné kúrenie slúži 139 b. j. Kachle využíva 18 b. j. Automatickú práčku má 107 b. j., farebný televízor 212 b. j., pevný telefón 149 a osobný automobil 86 b. j. Vzhľadom na technický stav staršej zástavby sa predpokladá prirodzený úbytok: − do roku 2013 – 3 RD − do roku 2020 – 3 RD. Tento úbytok bude čiastočne kompenzovaný rekonštrukciou alebo novou výstavbou na tom istom pozemku. Priemerná obložnosť bola v roku 2001: 3,88 obyvateľov/ byt. Prognóza vychádza z nárastu počtu obyvateľov a obložnosti na 3,7 – 3,5 obyvateľov/ byt.

Riešenie potreby nových bytov: rok 2020 2013 potreba nových bytov 27 29

Bilancia územného rozvoja bytového fondu podľa ÚPD: Stav k roku 2001 256 Predpokladaný úbytok k roku 2020 0 - 3 Návrh výstavby k roku 2020 56 Spolu v roku 2020 312-309

3.6 Rozvoj ekonomických aktivít Pracovné príležitosti sú v obci zastúpené v primárnom a terciálnom sektore. Ekonomicky aktívnych je 420 obyvateľov. V poľnohospodárstve pracuje 71 obyvateľov, lesníctve 15, priemysle 79, obchode a službách 69, verejnej správe a školstve 31, zdravotníctve 20 a v ostatných službách 23 obyvateľov.

Pracovná aktivita podľa odvetví: muži ženy spolu z toho odchádza mimo obec 1. sektor 54 32 86 3 2. sektor 63 25 88 70 3. sektor 71 78 149 98 bez udania 48 49 97 10 spolu 242 184 420 181

V návrhu sa predpokladá rozvoj pracovných príležitostí najmä rozvojom služieb, stabilizáciou agro sektora a rozvojom cestovného ruchu. Údaje o stave sa dynamicky menia, avšak predpokladáme výhľadový nárast pracovných príležitostí na 300 miest.

26 3.7 Občianske vybavenie V rámci občianskeho vybavenia sa navrhuje rozvoj jednotlivých zariadení podľa výhľadových potrieb obyvateľov obce a obce Lúčka nasledovne: 3.7.1 Školské a predškolské zariadenia Dvojtriedna materská škôlka v strede obce s kuchyňou a jedálňou je umiestnená v historickej budove cirkvi a má kapacitu 50 detí. Využíva ju v súčasnosti 25 detí a zamestnáva 4-5 pracovníkov. Pozemok je dvojnásobne poddimenzovaný, avšak kapacita a prevádzka je vyhovujúca. Výhľadovo navrhujeme jej vysunutie k futbal. ihrisku. Základná škola pre 1. stupeň je 7 triedna s kapacitou 150 miest a slúži aj pre Lúčku. Súčasťou je jedáleň a malá telocvičňa. V súčasnosti ju využíva 80 žiakov. Zamestnáva 7 pracovníkov. Pozemok je dvojnásobne poddimenzovaný. Chýba ihrisko, atletická dráha a pestovateľské plochy. Prevádzka je vyhovujúca. Navrhujeme rozšírenie pozemku a bezpečné napojenie na šport. areál obce. Stredné školy sú v Levoči, Spišskej Novej Vsi a Biacovciach a ZUŠ v Spišskom Podhradí. Stav vyhovuje aj perspektívne. 3.7.2 Kultúra a osveta V Obecnom dome je vyhovujúca viacúčelová kultúrna sála s kapacitou 200 miest a kuchynkou. Obecná knižnica je dočasne umiestnená na OcÚ. Chýbajú kluby mládeže. Vyššie vybavenie je v Spišskom Podhradí a Levoči. Pri ZŠ je činný detský spevokol Adam. Chýbajúce priestory pre kluby a knižnicu navrhujeme umiestniť v jednom z neobývaných domov. NKP – sýpky a hospod. stavby navrhujeme využiť ako aglomerované obecné múzeum a infocentrum. 3.7.3 Telovýchova a šport Futbalové ihrisko je zrealizované bez soc. zázemia a využíva ho prevažne futbalový klub Družstevník Jablonov, ktorý hrá oblastnú ligu. V obci chýba širšia štruktúra športového vybavenia – tenis, resp. viacúčelové ihrisko, klzisko, telocvičňa a pod. Navrhujeme preto rozšírenie športového areálu o uvedené funkcie. Vyššie vybavenie je v Spišskom Podhradí a Levoči. 3.7.4 Zdravotníctvo V obci nie je zastúpené zdravotnícke vybavenie. Najbližším zdravotným centrom je Levoča s komplexnými službami – nemocnica s poliklinikou a SP. Podhradie s obvodným zdravotným strediskom a lekárňami. Stav bude vyhovovať perspektívne. 3.7.5 Sociálna starostlivosť V obci nie je vybudované zariadenie pre sociálnu starostlivosť. Pôsobia tu 2 komunitní pracovníci a 2 opatrovateľky. V jednom z neobývaných domov navrhujeme umiestniť Dom soc. starostlivosti s pohotovostnými lôžkami, sociálnou opaterou, klubom a jedálňou. 3.7.6 Administratíva Je zastúpená obecným úradom s počtom 4 pracovníkov, vybavený malou zasadačkou a knižnicou. Chýba ďalšia kancelária pre činnosťi úradu. Spoločný stavebný úrad a matrika je v Spišskom Podhradí. Výhľadovo navrhujeme presunúť obecný úrad do objektu terajšej MŠ. V obci je filiálny r.k. kostol spadajúci do farnosti Spišská Kapitula (Bugľovce, Baldovce, Jablonov). Stav bude vyhovovať i perspektívne. 3.7.7 Ostatné Pošta je vyhovujúca. Zamestnáva 2 pracovníčky. Výhľadovo navrhujeme jej presunutie do objektu terajšej MŠ. V obci je organizovaný Dobrovoľný hasičský zbor a Dobrovoľný verejný HZ spadajúci pod OR HaZZ Levoča. Najbližšia PS je v Behárovciach (integrovaný záchranný systém pri D-1). Stav bude vyhovovať i perspektívne. V obci pôsobí Poľovnícke združenie Jablonov, Urbárske a pozemkové spoločenstvo, Želiarska spoločnosť a Propopulo. Cintorín vyhovuje - navrhujeme jeho rozšírenie a vybudovanie domu rozlúčky. V obci sú nasledovné účelové objekty komerčných služieb: − obchodné stredisko: predajňa zmiešaného tovaru (2 prac.) a hostinec – 50 stol. (2 prac.) − predajne potravín (v bývalom RD a Obecnom úrade, 1+1 prac.). Štruktúra a kapacita služieb sa bude rozširovať úmerne návštevnosti a počtu obyvateľov.

27 3.8 Turizmus a cestovný ruch Obec je súčasťou rekreačného krajinného celku č. VIII - Stredný Spiš, II kat. s disponibilitou kultúrneho a poznávacieho turizmu v kombinácii s agroturistikou v celom podhorí Levočských vrchov a Braniska pre krátko a strednodobý CR s celoročným využitím, medzinárodného významu na báze všetkých druhov turistiky, poľovníctva, agroturistiky a pod. V samotnej obci však nie sú rozvinuté žiadne aktivity tohto druhu. Obec tanguje trasu „Gotickej cesty“. Chotárom prechádzajú turistické a cykloturistické trasy s krásnymi výhľadmi na krajinu a Spišský hrad. Navrhujeme prepojenie na regionálnu cyklotrasu Levoča – Sp. Podhradie. Ubytovacie zariadenia nie sú vybudované. Jeden objekt sa využíva pre chalupícke účely. Stravovacie kapacity sú reprezentované pohostinstvom s kapacitou 30 stoličiek. V k.ú. Lúčka sú podnikové chaty Propopulo -20 l, Lesy SR – 20 l a PVS – 15 l s vybavením. Denná rekreácia občanov sa uskutočňuje na športovo-rekreačných plochách v obci Klčov. Navrhujeme novú športovo rekreačnú plochu pod obcou. Koncom týždňová rekreácia sa uskutočňuje severne od obce Klčov (vodná nádrž a turistické trasy) a v širšom priestore Spiša. Priemerná denná návštevnosť je celoročne 50 osôb. Predpokladáme nárast návštevnosti na 100 a výhľadovo na 150 osôb. Celkovú lôžkovú kapacitu predpokladáme na hodnote 100 a stoličkovú na hodnote 150. Lôžka v obci budú na báze agropenziónov v rodinných domoch ( 10x4=40 l) a rekreačných chalupách ( 8+7x4=60 l) a stoličková kapacita formou reštaurácie, pohostinstva, kaviarne a vinárne. Obec bude súčasťou navrhovaného náučného okruhu Sivá brada sprístupňujúceho obce mikroregiónu pešo a bicyklom. Letisko navrhujeme zapojiť do aviaturistiky – lety nad hradom a Levočou. 3.9 Ekonomické aktivity Cestovný ruch je zatiaľ extenzívnou a sezónou ekonomickou aktivitou, výhľadovo však treba vytvoriť územno – technické podmienky na taký rozvoj, aby sa toto ekonomické odvetvie stalo jedným z nosných pilierov nielen obecnej, ale aj regionálnej ekonomiky. 3.9.1 Poľnohospodárska výroba a lesné hospodárstvo Dominujúcim podnikateľským subjektom je PD Jablonov s troma funkčným areálmi hospod. dvorov . Zameranie družstva je na chov hovädzieho dobytka, ošípaných a oviec, pestovanie obilnín, repky a zemiakov. Plocha ornej pôdy 425 ha . Časť z nej je odvodnená – JZ časť chotára. Celkovo zamestnáva do 45 pracovníkov. V HD -1 je chov hovädzieho dobytka – 164 ks, ošípaných 500 ks a matečník – 40 ks. V HD -2 je mechanizačné stredisko, teľatník – 130 ks. V HD -3 je chov hovädzieho dobytka – 130 ks a oviec – 500 ks. Prespektívne sa zachová charakter veľkovýroby. V obci sú dvaja SHR a ostatných, poľnohospodárstvom zaoberajúcich sa je 5. Ďalší rozvoj predpokladáme na báze súkromných fariem. Za týmto účelom sú vymedzené nové funkčné plochy nad HD č.2. LPF obhospodarujú v rámci LHC Spišské Podhradie tri spoločenstvá podľa percentuálneho zastúpenia lesov: − Propopulo - 60%, − Urbársko pozemkové spoločenstvo – 14%, − Želiarska spoločnosť- 5 % a súkromníci 21 %. V k.ú. obce prevládajú hospodárske lesy – sú mimoriadne ohrozené a prebieha tu výlučne výchovná a náhodná ťažba.. Časť z nich je ochranných. Prevládajú smrekové lesy a pasienky. V zalesnenej časti je niekoľko účelových plôch - škôlky, senníky, sklady a pod. Vývozne cesty prechádzajú obcou, čo spôsobuje prevádzkovú záťaž prevažne centrálnej zóny. Lesohospodárska činnosť zamestnáva 15 pracovníkov. Stav sa nebude meniť. 3.9.2 Priemyselná výroba a remeselné živnosti V obci nie je zastúpená priemyselná výroba a ani skladové hospodárstvo. Niektoré areály výrobných služieb a služieb sú umiestnené v RD formou živnosti (stolár, murár, auto opravár a pod.). Ich počet je približne 85. Stav sa bude meniť podľa celkovej ekonomickej základne regiónu. V Klčove sa však pripravuje priemyselný ekopark Brusník, ako investícia združenia viacerých obcí.

28 3.9.3 Komerčné služby a obchod Komerčné služby a obchod sú lokalizované v účelových zariadeniach a čiastočne v bifunkčných rodinných domoch. V obci sú tri predajne potravín s počtom 4 pracovníkov. V návrhu sa predpokladá rozvoj pracovných príležitostí najmä rozvojom služieb, sekundárnej sféry a rozvojom cestovného ruchu. Údaje o stave sa dynamicky menia, avšak predpokladáme výhľadový nárast pracovných príležitostí na 300 miest. 3.10 Zastavané územie obce Navrhovaná urbanistická hranica zastavaného územia je vedená hranicou zastavaného územia k 1. 1. 1990 a je rozšírená o navrhované plochy bývania, infraštruktúry, dopravy, výroby, turizmu a občianskeho vybavenia. 3.11 Ochranné pásma, pásma hygienickej ochrany a chránené územia 3.11.1 Ochranné pásma − prírodné zdroje minerálnych stolových vôd v Baldovciach – OP 2˚a 3˚ podľa Vyhl. MZ SR 478/ 2001 − zdrojov pitnej vody OP 1˚a 2˚ nad obcou a Osadou − cesty I. a III. triedy – cestné OP 50 a 20 m od osi vozovky v extraviláne − diaľnica 100 m od osi vozovky v extraviláne − lesné pozemky – 50 m od okraja pozemku − územie zapísané v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO – Spišský hrad a pamiatky jeho okolia. 3.11.2 Ochranné pásma zariadení technickej infraštruktúry .Pre výkon správy vodného toku a vodných stavieb: − 3 m široký nezastavaný manipulačný pás pozdĺž upravených tokov, − 6 m pozdĺž neupraveného toku. .Ochranné pásma ( v zmysle Energetického zákona) na ochranu elektroenergetických zariadení (viď grafická časť): − 4 m pre plynovody a plynovodné prípojky o menovitej svetlosti do 200 mm, − 7 m pre technologické objekty (regulačné stanice, armatúrne uzly, zariadenia protikoróznej ochrany, telekomunikačné zariadenia, zásobníky a sklady propán – butánu a pod.). Bezpečnostné pásma (v zmysle Energetického zákona) na zamedzenie alebo zmiernenie účinkov prípadných porúch alebo havárií (viď grafická časť): − 10 m pri strednotlakových plynovodoch a prípojkách na voľnom priestranstve a v nezastavanom území, − 20 m pri vysokotlakových plynovodoch a prípojkách o svetlosti do 350 mm. 3.11.3 Pásma hygienickej ochrany − cintorín – 50 m od oplotenia − ČOV – 50 m od oplotenia − bývanie, zdravotníctvo a školstvo – izofóna ekvivalentnej hladiny hluku od ciest 60 dB(A). 3.11.4 Chránené územia – funkčné obmedzenie v zmysle prísl. zákonných ustanovení − Natura 2000 SKUEV0107 Stráne pri Spišskom Podhradí – 51,64 ha – 3. st. ochrany podľa Zákona o ochrane prírody − Natura 2000 SKUEV0105 Travertíny pri Spišskom Podhradí – 232,31 ha– 3. st. ochrany podľa Zákona o ochrane prírody − ochranné lesy − ostatná príroda – celé územie leží v 1. st. ochrany podľa Zákona o ochrane prírody. 3.12 Záujmy obrany štátu, požiarna ochrana a ochrana pred povodňami Obec je zatriedená do IV. kategórie ukrytia obyvateľov v úkrytoch budovaných svojpomocne. Za týmto účelom bola prevedená analýza stavebno – technického stavu budov a identifikovanie suterénnych priestorov. Samostatná doložka CO v rozsahu ukrytia obyvateľov pred radiačným žiarením bude spracovaná po dohode s ObÚ – OKR Poprad v súlade s Vyhl. MV SR č. 297/ 1994 Z.z., 349/1998Z.z.§ 2ods.4 a 202/2002Z.z. Protipožiarna ochrana je zabezpečená OHaZZ Levoča - hasičskou stanicou Levoča a Behárovce a Dobrovoľným hasičským zborom Jablonov. Perspektívne predpokladáme začlenenie obce do integrovaného

29 systému rýchlej záchrannej služby v Behárovciach. Požaduje sa zohľadniť: - Vyhl. MV SR č. 699/2004 Z.z. o zabezpečení vodou na hasenie požiarov, - Vyhl. MV SR č. 94/2004 Z.z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb, - Vyhl. MV SR č. 94/2004 Z.z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb. MO SR nemá v k. ú. obce požiadavky na ÚPD. Ochrana pred povodňami je riešená zástavbou mimo inundované územia. 3.13 Prieskumné územia a chránené ložiská V chotári nie sú evidované. 3.14 Ochrana prírody a krajiny V posudzovanom území sú tri lesné porasty vyhlásené v kategórii ochranných lesov. Územie katastra leží v ochrannom pásme minerálnych vôd II. a III. stupňa (prakticky celé územie smerom von od hranice II. stupňa), v území sa nachádza vodný zdroj so svojim ochranným pásmom. Z hľadiska územnej ochrany prírody sa na území katastra nachádzajú časti územia európskeho významu v rámci siete Natura 2000 SKUEV0107 Stráne pri Spišskom Podhradí. Zo SKUEV0105 Travertíny pri Spišskom Podhradí do k. ú. okrajovo zasahuje navrhované rozšírenie SKUEV. Tieto územia už boli schválené vládou SR a v súčasnej dobe je zoznam území za celú SR na posudzovaní v orgánoch Európskej únie. Stráne pri Spišskom Podhradí Identifikačný kód: SKUEV0107 Katastrálne územie: Okres Levoča: Jablonov, Nemešany, Spišské Podhradie Výmera lokality: 51,64 ha Vymedzenie stupňa územnej ochrany podľa parciel a katastrálnych území: Stupeň ochrany: 3 Katastrálne územie: Jablonov Parcely: 609, 610, 612, 883, 884 Časová doba platnosti podmienok ochrany: od 1. 1. do 31. 12. každého roka Odôvodnenie návrhu ochrany: Územie je navrhované z dôvodu ochrany biotopov európskeho významu: Nížinné a podhorské kosné lúky (6510), Suchomilné travinnobylinné a krovinové porasty na vápnitom podloží (6210) a druhov európskeho významu: poniklec prostredný (Pulsatilla subslavica) a poniklec slovenský (Pulsatilla slavica). Travertíny pri Spišskom Podhradí Identifikačný kód: SKUEV0105 Katastrálne územie: Okres Levoča: Baldovce, Spišské Podhradie, Okres Spišská Nová Ves: Žehra Výmera lokality: 232,31 ha Časová doba platnosti podmienok ochrany: od 1. 1. do 31. 12. každého roka Odôvodnenie návrhu ochrany: Územie je navrhované z dôvodu ochrany biotopov európskeho významu: Slatiny s vysokým obsahom báz (7230), Karbonátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou (8210), Dubovo-hrabové lesy lipové (9170), Lipovo-javorové sutinové lesy (9180), Porasty borievky obyčajnej (5130), Nížinné a podhorské kosné lúky (6510), Suchomilné travinnobylinné a krovinové porasty na vápnitom podloží (dôležité stanovištia vstavačovitých) (6210), Dealpínske travinnobylinné porasty (6190), Lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy (91E0), Vnútrozemské slaniská a slané lúky (1340), Pionierske porasty na plytkých karbonátových a bázických substrátoch zväzu Alysso-Sedion albi (6110), Reliktné vápnomilné borovicové a smrekovcové lesy (91Q0), Nesprístupnené jaskynné útvary (8310) a druhov európskeho významu: poniklec prostredný (Pulsatilla subslavica), kosatec bezlistý uhorský (Iris aphylla subsp. hungarica), včelník rakúsky (Dracocephalum austriacum), poniklec slovenský (Pulsatilla slavica), pimprlík mokraďný (Vertigo angustior), kunka žltobruchá (Bombina variegata), syseľ pasienkový (Spermophilus citellus), netopier obyčajný (Myotis myotis), netopier ostrouchý (Myotis blythi), uchaňa čierna (Barbastella barbastellus), podkovár malý (Rhinolophus hipposideros) a podkovár veľký (Rhinolophus ferrumequinum). Južná časť katastra spadá do územia navrhovanej Chránenej krajinnej oblasti Spiš, ktorá je zároveň aj predmetom posudzovania na zaradenie do Zoznamu svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO v rámci uvažovaného rozšírenia doteraz zapísaného územia Spišský hrad a pamiatky jeho okolia

30 o Levoču a kultúrnu krajinu jej okolia. Návrh vyhlásenia CHKO je zrejme neperspektívny, ale ako zámer je stále vedený v ÚPD VÚC Prešovského samosprávneho kraja. Severná časť katastra zasahuje do navrhovaného Chráneného vtáčieho územia Levočské vrchy, ktoré však nebolo schválené vládou SR a nebolo zahrnuté do zoznamu CHVÚ Slovenska. V zmysle Vyhlášky Ministerstva ŽP SR č. 24/2003, ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny, sa na území katastra Jablonova nachádzajú mnohé chránené rastliny. Okrem nich sa v území vyskytujú aj ohrozené druhy, uvedené v Červenom zozname papraďorastov a semenných rastlín Slovenska. Okrem zákonom chránených a ohrozených rastlín sa v posudzovanom území vyskytujú viaceré druhy regionálne významných a vzácnych rastlín, zákonom nechránených, ako napr. kozinec dánsky (Astragalus danicus), k. cizrnový (A. cicer), černohlávok veľkokvetý (Prunella grandiflora), horčinka väčšia (Polygala major) alebo zanoväť biela (Chamaecytisus albus), ktorá tu má jednu z dvoch známych lokalít v regióne. Chránené a prioritné druhy živočíchov sa na území katastra taktiež nachádzajú. Okrem chránených druhov živočíchov sa z cicavcov vyskytujú ďalšie regionálne významné a vzácne druhy, ako lasica obyčajná (Mustela nivalis), kuna lesná (Martes martes), k. skalná (M. foina), jazvec lesný (Meles meles), bežnejšia je líška (Vulpes vulpes). Z ostatných druhov majú zastúpenie ešte zajac poľný (Lepus europaeus), diviak (Sus scrofa), jeleň (Cervus elaphus), srnec (Capreolus capreolus).

Z biotopov národného a európskeho významu sa v katastri Jablonova vyskytujú nasledovné: Kód Názov biotopu Kr 9 Vŕbové kroviny na zaplavovaných brehoch vôd Tr 5 Suché a dealpínske travinno-bylinné porasty Tr 7 Mezofilné lemy Br 2 Horské vodné toky a bylinná vegetácia pozdĺž ich brehov Lk 1 Nížinné a podhorské kosné lúky Lk 3 Mezofilné pasienky a spásané lúky Lk 6 Podmáčané lúky horských a podhorských oblastí Pr 2 Prameniská nížin a pahorkatín na nevápencových horninách Ls 1.3 Jaseňovo-jelšové podhorské lužné lesy Ls 4 Lipovo-javorové sutinové lesy

Poznámka: Biotopy európskeho významu sú vyznačené tučne, ostatné biotopy sú národného významu V území boli vyčlenené niektoré genofondové lokality flóry, fauny a významné biotopy ako ekologicky významné prvky. Ide o lokality: 1. Vavrincov potok. Prirodzene tečúci horský až podhorský tok s dobre vyvinutými, lokálne medzernatými brehovými porastami. Horné časti toku v lesnom prostredí sú prevažne napriamené, bez brehových porastov, resp. so sprievodnými porastmi splývajúcimi s okolitými lesnými porastmi. Dolná časť od sútoku s Hermanovým potokom je bohato meandrujúca s lokálne plošne vyvinutými brehovými porastmi charakteru lesa, splývajúcimi s okolitými drevinovými formáciami v údolí toku. 2. Hermanov potok. Pravostranný prítok Vavrincovho potoka prameniaci v oblasti lesných porastov, po ich opustení bohato meandrujúci, s dobre vyvinutými brehovými porastmi. 3. Mlynský potok. V hornej časti charakteristický zväčša napriamený lesný tok, nad sútokom s Vavrincovým potokom bohato meandrujúci podhorský potok s medzernatými brehovými porastmi. 4. Vavrincov. Komplex lesných porastov v závere dolín Vavrincovho a Hermanovho potoka na exponovanom skalnatom teréne predstavuje fragmenty až plošne ucelené plochy sutinových javorovo- lipových a jedľových lesov. 5. Hradisko. Komplex zväčša premenených lesných porastov okolo rovnomennej kóty a severovýchodne od nej, na rozdiel od ostatných druhotných lesov tejto oblasti sú podielom smrekovca výrazne ovplyvnené priľahlými časťami poľnohospodárskej krajiny Levočských vrchov. 6. Kušnica – Pod Hradiskom – Čelec – Vlčie doly – Dubový háj. Rôzne veľké plochy zväčša druhotných, premenených lesov, v ktorých sa zachovali fragmenty prirodzených lesov tejto oblasti alebo aspoň fragmenty podrastu pôvodných lesov. 7. Vetrov. Podobné porasty ako predchádzajúce, v spádovom území Mlynského potoka. 8. Jasov – Do brezia. Komplex pasienkov v údolí Hermanovho potoka a jeho ústí do Vavrincovho potoka.

31 Prirodzené, málo narušené trávobylinné spoločenstvá prevažne mezofilného charakteru sú lokálne ruderalizované alebo zarastajúce sukcesiou drevín. 9. Dúbravka – Španí háj. Komplex viac alebo menej narušených trávobylinných spoločenstiev, mezofilných až xerotermných. Sprevádzané sú pomerne chudobnými mezofilnými pasienkami s výskytom teplomilných druhov, lokálne ruderalizovanými nadmernou alebo poddimenzovanou pastvou a nevhodnými zásahmi v minulosti. Časť týchto plôch zarastá expanziou kríkov a drevín. 10. Pustá lúčka. Plocha v komplexe predchádzajúcich spoločenstiev výrazne odlišná sústerdením xerotermných spoločenstiev s výskytom veľkého počtu vzácnych a ohrozených druhov rastlín. 11. Lazov – Byková hora – Mandalov. Geomorfologicky výrazné strmé stráne porastené prevažne xerotermnými spoločenstvami s výskytom množstva vzácnych druhov rastlín a živočíchov. Veľká časť plochy bola v minulosti veľmi nevhodne zalesnená, dnes je časť porastov preriedená, zanikajúca, v časti sú podraste aspoň čiastočne zachované pôvodné spoločenstvá. 12. Kotliská. Stráň s rôznorodými spoločenstvami od pramenísk, cez mezofilné a xerotermné až po kriačinové spoločenstvá a monokultúrne drevinové spoločenstvá. 13. Hájik. Geomorfologicky ide o pokračovanie lokality č. 8, vzhľadom k blízkosti obce sú však trávobylinné porasty využívané intenzívnejšie, v minulosti čiastočne rekultivované, upravované. 14. Za baštami. Najmenej hodnotné spoločenstvá na morfologicky temer rovnakých polohách, ako západnejšie položené stráne. Do územia zasahuje severný okraj travertínovej kopy Pažica s fragmentmi spoločenstiev, charakteristických pre travertínové lokality, časť plochy je lokalitou sysľa. 15. Rybníky. Rôznorodý biotop bývalého sadu a záhrady s mezofilnými a xerotermnými spoločenstvami podrastu, ako aj časť plochy bývalých rybníkov s hydrofilnými spoločenstvami. Posudzované územie bolo zahrnuté do Regionálneho ÚSES okresu Spišská Nová Ves, ide však o materiál, ktorý je potrebné konfrontovať s inými materiálmi a reálnym stavom priamo v území. Dôkazom toho je i fakt, že uvedený materiál uvádza v katastri obce regionálne prvky ÚSES na ploche druhotných, málohodnotných lesných porastov, navyše bez reálnej nadväznosti na vymedzené jednotky priestorového rozdelenia lesa, kým cennejšie biotopy nie sú zohľadnené vôbec alebo sú zohľadnené len čiastočne a nesprávne interpretované. Podľa Generelu nadregionálneho ÚSES SR sa v posudzovanom území nenachádzajú žiadne prvky nadregionálneho významu. V zmysle Národnej ekologickej siete Slovenska NECONET zasahuje severná tretina územia do územie rozvoja prírodných prvkov s funkciou štruktúrneho prvku ekologického koridoru. Na lokálnej úrovni nebol ÚSES projektovaný, avšak na základe predbežného zhodnotenia a dlhodobého poznania územia môžeme v území situovať niektoré jeho prvky. Charakter regionálneho biocentra majú lokality č. 4, 10, 11, časť nivy Vavrincovho potoka nad obcou, ako aj časť SKUEV0107 Stráne pri Spišskom Podhradí na území katastra. Medzi miestne biocentrá môžeme zaradiť ostatné lokality. Časti potokov tvoria aj reálne biokoridory miestneho významu. Niektoré časti lesných porastov predstavujú potenciálne miestne biocentrá, pre uplatnenie ich funkcie je však potrebné zmeniť spôsob ich pestovania, ťažby a obnovy. Nehomogenita a malá ekologická stabilita časti územia na jednej strane a pomerne vysoká homogenita a ekologická stabilita na druhej strane sa prejavuje aj nedostatkom ostatných prvkov ÚSES, ako sú genofondové plochy, interakčné prvky a prvky ochrany zložiek krajiny, ku ktorým môžeme reálne zaradiť len lokality č. 14, 15 a časti lokalít č. 8, 9. Väčšia časť plochy katastra predstavuje krajinu značne unifikovanú, monotónnu, rovnorodú, relatívne chudobnú na štruktúry a biotu, bohatšia a štruktúrovanejšia je najmä v strednej časti katastra severne a západne od obce. Kataster Jablonova má koeficient ekologickej stability 3,6, čo predstavuje katastrálne územie s naprostou prevahou prírodných prvkov. KES je však vypočítaný ako podiel jednotlivých typov pozemkov na ploche katastra a nehovorí nič o distribúcii týchto pozemkov a najmä nehovorí nič o ich kvalite, o zastúpení prirodzenej bioty a jej hodnotách. Z tohto hľadiska môžeme plochu katastra rozdeliť zhruba na tri časti. Severný okraj, aj keď je prevažne zalesnený, predstavuje pomerne málo stabilnú krajinu, čo vyplýva najmä z nestability druhotných lesných porastov nepôvodného drevinového zloženia. Rovnako málo stabilná je južná časť katastra, predstavujúca intenzívne využívanú poľnohospodársku krajinu s absenciou tradičných štruktúr a na ne viazané biotické zložky. Výrazne odlišná je stredná časť katastra severne a západne od obce, ktorá skutočne predstavuje vyváženú, pomerne stabilnú kultúrnu lesno-lúčnu krajinu s dostatkom prirodzených krajinárskych štruktúr a bohatstvom biotických spoločenstiev. Celkovo teda môžeme kataster obce Jablonov rozdeliť na dve odlišné časti – južne od obce predstavuje málo stabilnú kotlinovú poľnohospodársku krajinu, kým severná časť severne od obce predstavuje pomerne stabilnú lesno-lúčnu a lesnú krajinu s dostatkom štruktúr a na ne viazaných spoločenstiev prirodzenej bioty.

32 Časť územia katastra Jablonova môže ostať z hľadiska ekologicky únosného využívania územia bez zmien, resp. je potrebné zvýšiť intenzitu využívania. Jestvujúce pasienky sú len lokálne využívané nadmerne (priehony, napájadlá, intenzívne TTP), zväčša je problém opačný, t. j. že sa veľké plochy pasienkov využívajú nedostatočne alebo vôbec. Sú v dostatočne pestrej mozaike s prirodzenými spoločenstvami, rovnako dostatočné je zastúpenie prirodzenej mimolesnej zelene. V oblasti lesného hospodárstva sú jestvujúce lesné porasty nestabilné a s ich postupným dorastaním sa bude zvyšovať ich vnútorná nestabilita, nakoľko rozvrátené, poškodené porasty sú opätovne obnovované nepôvodnými druhmi drevín, resp. preferenciou ihličnanov na úkor prirodzených, žiadúcich listnáčov. Ako vyplýva z alternatívneho ekologického výberu, len v malej časti katastra je doterajšie využitie krajiny v súlade s krajinno-ekologickými podmienkami prostredia. Využívanie lesného pôdneho fondu a plôch charakteru lesných porastov je možné zlepšiť postupnou premenou porastov na pestrejšie, ekologicky stabilnejšie a biologicky hodnotnejšie, najmä v okrajových častiach lesného pôdneho fondu, kde sú pre takýto postup predpoklady vďaka vtrúsenému výskytu vhodných drevín v borovicových a smrekových monokultúrach. Územie katastra môžeme rozčleniť z hľadiska krajinnoekologických opatrení na tri pásma. Prvé predstavuje prevažne lesnú krajinu, vhodnú na primerané hospodárske využívanie, ako aj na zachovanie nadregionálnych a regionálnych štruktúr ekologickej stability krajiny a primerané využitie pre rekreáciu, turistiku a pod. Ďalšie pásmo predstavuje rôznorodú, prevažne poľnohospodársku krajinu s roztrúsenou mimolesnou zeleňou charakteru lesných porastov, ktorá má perspektívu intenzívneho až extenzívneho hospodárskeho využitia a potenciál v oblasti rekreácie a turistiky. V celom priestore je množstvo štruktúr regionálneho a miestneho významu nevyhnutných pre zachovanie stability krajiny. Tretie pásmo predstavuje produkčnú intenzívnu poľnohospodársko-lesnú a sídelnú vidiecku krajinu s predurčením na hospodárske využitie, v malej miere na zachovanie miestnych a regionálnych prvkov stability krajiny. Zaberá časť katastra južne od obce, niekde sa prelína s druhým pásmom, resp. hranica medzi nimi je nezreteľná. Na zabezpečenie ekologickej stability a zvýšenia biodiverzity nie je potrebné vytvárať v menej stabilnej časti katastra zvláštne podmienky pre obnovu poľnohospodárskej krajiny. Minimálnym opatrením je rozčlenenie lánov oráčin výsadbou zelených drevinových pásov, pričom z hľadiska erózie nie je dôvod meniť doterajšie využitie pôdy a meniť jej kultúru. Prirodzené pasienky je potrebné udržiavať v doterajšom stave, resp. zabezpečiť intenzívnejšie využívanie kvôli primeranému odstraňovaniu biomasy. Aspoň minimálne revitalizačné opatrenia vyžaduje regulovaná časť prítoku Vavrincovho potoka – oživenie by znamenala výstavba nenáročných prehrádzok z miestneho materiálu kvôli zdržaniu vody a výsadba aspoň jednostranných brehových porastov. V oblasti lesného hospodárstva a využívania plôch drevín charakteru lesných porastov zabezpečovať postupné prebudovanie nepôvodných, neprirodzených monokultúrnych porastov na pestrejšie, rôznorodejšie. V oblasti opatrení na zlepšenie kvality životného prostredia a ochranu zdravia obyvateľstva je potrebné uskutočniť niektoré opatrenia technického charakteru (vybudovanie a dobudovanie infraštruktúry, zlepšovanie a skvalitňovanie využívania jestvujúcich energetických zdrojov), aby nedochádzalo k znečisťovaniu a znehodnocovaniu prírodných zdrojov, ktoré súvisia s ľudským zdravím. Niektoré vplyvy je však možné eliminovať relatívne nenáročnými opatreniami, ako je výsadba zelene v intraviláne. Osobitnú pozornosť je treba venovať nelegálnym skládkam odpadu. Do tejto oblasti je možné začleniť návrhy na budovanie náučných turistických trás v rámci rozvíjania nestatického cestovného ruchu, turistického a rekreačného využívania krajiny. V žiadnom prípade by však nemali byť na úkor prírodných hodnôt a ekologickej stability krajiny. Obzvlášť je treba uvažovať s technickými a biologickými opatreniami v súvislosti s plánovanou výstavbou diaľnice. Tu vidíme dva druhy problémov, ktoré vyplývajú z realizácie takého diela v slovenských podmienkach. Pri výstavbe je zničená veľká časť územia mimo vlastného telesa diaľnice, pričom sú likvidované aj krajinné štruktúry, hoci zo zahraničia je zrejmé, že pri výstavbe takejto stavby je pri dobrej organizácii práce potrebný zlomok územia oproti u nás využívaným plochám. Ďalším problémom je následné začlenenie diaľnice do krajiny a eliminácia jej nepriaznivých vplyvov, čo je často nedostatočné a nie je v súlade s prirodzeným výskytom mimolesnej zelene v území. Pri ozeleňovaní plôch okolo diaľnice treba používať výlučne pôvodné domáce druhy drevín a pestré trávne zmesi, vyhovujúce daným stanovištným podmienkam. Osobitným problémom na styku so SKUEV Travertíny pri Spišskom Podhradí je kolízia s populáciou európsky významného druhu syseľ obyčajný, ktorej časť vplyvom výstavby diaľnice zanikne a pre zvyšnú časť plochy a populácie bude treba navrhnúť, realizovať a dodržať opatrenia na podporu druhu v lokalite.

33 Pre zachovanie, udržiavanie a zvýšenie drevinovej vegetácie v obci je potrebné spracovať samostatný generel. Zeleň v obci je obnovovaná a vytváraná živelne, bez potrebného odborného zázemia. Vzhľadom na bezprostrednú blízkosť troch hospodárskych dvorov treba hlavnú pozornosť venovať návrhu a realizácii izolačnej zelene okolo a v areáloch týchto objektov. Pri ostatných typoch vegetácie je potrebné zabezpečiť ich bežné využívanie, obhospodarovanie a udržiavanie, čím sa zabezpečí zamedzenie zaburinenia plôch a rozširovanie nepôvodných inváznych druhov v prirodzených spoločenstvách v okolitej krajine. 3.15 Starostlivosť o životné prostredie Na kvalitu životného prostredia v obci pôsobia interné, ale i externé zdroje znehodnocovania ovzdušia, pôdy, podzemných a povrchových vôd, ale aj nadmerný hluk a vibrácie. Kvalita ovzdušia v obci je determinovaná týmito zdrojmi: - živočíšna výroba v zariadeniach HD PD Jablonov a SHR. PHO nie sú stanovené, avšak HD č.1 negatívne zasahuje do obytnej zóny. Navrhujeme presun zdrojov mimo ich dosahu na obytnú zónu a tým umožnenie výstavby rod. domov. Oranie, hnojenie, práškovanie a zber úrody pôsobí tak isto na kvalitu ovzdušia (prašnosť, chemická kontaminácia a pod.). V dotyku ornej pôdy s obytnou zástavbou navrhujeme výsadbu izolačnej zelene. - automobilová doprava na ceste III/018174 a čiastočne I/ 18 zasahujúca exhalátmi prevažne územie pozdĺž týchto trás. Tá však nemá preukázateľný dopad na obec. Celkovo možno hodnotiť kvalitu ovzdušia v obci ako dobrú. Južne vedená diaľnica D-1 priblíži zdroj k obci. Navrhujeme výsadbu izolačnej zelene. Znečistenie ovzdušia nepresahuje rámec NPK. Trend znečistenia bude mať klesajúci priebeh. Kvalita podzemných vôd ( čerpanie zo studní) je dobrá a nedochádza k jej znehodnocovaniu, až na divoké skládky pri tokoch. Jej kvalitu ovplyvňuje nadregionálna imisia, živočíšna veľkovýroba, hnojenie rolí a potenciálne doprava na cestách I. a III. triedy. Stav podzemných vôd sa vylepší po realizácii splaškovej kanalizácie s ČOV. Sústredená živočíšna výroba je vybavená močovkovým hospodárstvom a plánom vývozu na PP. Od r. 1997 je obec zásobovaná pitnou vodou obecným vodovodom s pripravovaným vyhlásením OP 1˚a 2° zdrojov pitnej vody ( vrátane Osady). Činnosti v obci podliehajú režimu ochrany zdrojov prírodnej minerálnej stolovej vody v Baldovciach - OP 2˚ a 3˚ ustanovením Vyhl. MZ SR 478/2001. Podľa VÚPaOP, regionálne pracovisko Banská Bystrica je pôda zaradená do kategórie A – B, t.j. rizikové pôdy – obsah rizikových látok je nad hornou hranicou prirodzeného pozadia. Lesy v k. ú. sú mimoriadne ohrozené a prebieha tu výlučne výchovná a náhodná ťažba. Odpadové hospodárstvo obce sa realizuje na princípoch POH okresu Levoča a je premietnuté do vlastného POH. Obec nemala a ani nemá vo svojom k.ú. povolenú vlastnú skládku odpadu. Odvoz, zneškodňovanie a uloženie domového odpadu zabezpečujú TS mesta Levoča na riadenú skládku Kúdelník – Sp. Nová Ves. Od 1.7. 2006 ho bude zabezpečovať Brantner – Nova. Odvoz je realizovaný 2x mesačne a separuje sa sklo, plasty, železo a papier. Biologický odpad sa nekompostuje. Separovaný zber je prevádzkovaný v špeciálnych nádobách a odvoz zabezpečuje zmluvný partner Spiš Smižany. Škodlivý odpad z KO vyváža Fekupral V. Krtíš. Separovaný odpad odovzdáva Združenie obcí Spiš - fy Vydrus Spišská Nová Ves. Kal zo septikov a žúmp si občania vyvážajú individuálne do ČOV Levoča. V roku 1998 obec vyprodukovala t KO, v roku 2000 – t a v roku 2005 – t. Účelom odpadového hospodárstva do roku 2020 bude predchádzanie vzniku odpadov a obmedzovanie ich tvorby. Ak už ale odpady vzniknú, bude ich predovšetkým treba zhodnotiť materiálovo alebo energeticky a len , keď sa to nedá, zabezpečiť ich vhodné zneškodnenie. Nakladanie s KO sa bude riadiť VZN obce. Najneskoršie do roku 2010 je potrebné podľa zákona 223/ 2001 Z. z. o odpadoch zabezpečiť úplný separovaný zber zložiek KO a ich zhodnotenie. Teoretická produkcia KO, do ktorej je zahrnutý odpad zo zariadení občianského vybavenia, cestovného ruchu a turizmu sa predpokladá na úrovni 500 t/ rok. V Klčove sa navrhuje v rámci priemyselnej zóny zberňa, triedenie a zhodnocovanie surovín. Biologický odpad bude kompostovaný v rámci odpadového hospodárstva v silážnom hospodárstve HD PD Jablonov. Odpady vznikajúce výkonom predmetu podnikania je producent povinný zhodnocovať sám, resp. treťou osobou, alebo odovzdaním osobe oprávnenej nakladať s odpadmi podľa zákona o odpadoch. V súčasnosti takéto odpady vznikajú v malých prevádzkach, kde je žiadúce využívať najlepšie na trhu dostupné technológie šetriace prírodné zdroje a zhodnocujúce vlastný odpad, ale aj odpad zo širšieho okolia. Dôležité je zavádzať technológie predchádzajúce vzniku odpadu, resp. obmedziť ich tvorbu. Zariadenia pre podnikanie vo vlastných účel. stavbách a priestoroch nesmú negatívne ovplyvňovať susedné stavby a životné prostredie.

34 Pre udržanie biodiverzity, vitality a estetiky k.ú. je navrhovaná kostra ekologickej stability zahŕňajúca miestne, regionálne a nadregionálne ekosystémy. 3.16 Verejné dopravné vybavenie 3.16.1 Širšie dopravné vzťahy Obec Jablonov je cestou III/018174 napojená na sieť ciest II. a III. triedy, ktoré sa v Spišskom Podhradí a obci Nemešany napájajú na nadradenú komunikačnú sieť, na cestu I/18. Cesta III/018174 je mimoúrovňovo križovaná s cestou I/18. Cesta I.triedy č.18 so smerom Žilina - Poprad – Košice, je zaradená do siete ciest medzinárodného významu s označením E 50. V zmysle záverov konferencie ministrov dopravy európskych krajín v Helsinkách v roku 1997 a podľa odhadu potrieb dopravnej infraštruktúry v asociovaných krajinách – projekt TINA, v trase E 50 prechádza hlavný dopravný a urbanistický koridor Bratislava-Žilina-Poprad- Prešov-Košice s lokalizáciou európskeho intermodálneho koridoru č. Va (podľa KURS 2001). Do štruktúry intermodálnych koridorov je zaradená trasa diaľnice D1, Bratislava-Žilina-Košice-Záhor štátna hranica SR/Ukrajina, ktorá je vedená v koridore trasy cesty E 50 a v koridore č. Va a jej trasa je vedená severne od obce Jablonov. 3.16.2 Charakteristika komunikačnej siete v obci Jablonov Východnou polohou zastavaného územia obce Jablonov vedie trasa cesty III. triedy č. 018174, ktorá je v susednej obci Lúčky slepo ukončená. Mimo zastavané územie obce je cesta vybudovaná kategórie C 7,5/60 a v smere na obec Lúčky je vybudovaná kategórie C 6,5/60. Cesta III/018174 v zastavanom území obce Jablonov je jednostranne obostavaná, plní funkciu zbernej komunikácie funkčnej triedy B3 a je vybudovaná kategórie MZ 6/40 (red. MZ 8/40) so šírkou vozovky 6,0m. V smere jazdy na obec Lúčky je pozdĺž komunikácie líniový pás zelene medzi oplotením rodinnej zástavby a vozovkou, po pravej strane je koryto Vavrincovho potoka. Pozdĺž komunikácie nie je vybudovaný peší chodník. Na III/018174 nie sú známe údaje o intenzite dopravy z Celoštátneho profilového sčítania. Ide o prieťah cesty zastavaným územím, na ktorom prevládajú miestne vzťahy s nízkou intenzitou dopravy. Návrh riešenia - v zastavanom území obce navrhujeme prestavať zbernú komunikáciu na kategóriu MZ 8,5/40, ide o obojsmernú komunikáciu vedenú v stiesnených pomeroch. Pozdĺž cesty navrhujeme vybudovať jednostranne peší chodník šírky 2,0 m - navrhujeme prestavať cestu III/018174 v extravilánových úsekoch na kategóriu C 7,5 /60 - zastávku SAD s označením Štátne majetky navrhujeme na ceste III/018174 pre lepšiu obsluhu územia posunúť severným smerom v smere jazdy do obce Lúčka a zastávku navrhujeme obojstranne vybaviť samostatnými zastavovacími pruhmi, pešími a čakacími priestranstvami a prístreškami pre cestujúcich pre zlepšenie kultúry cestovania 3.16.3 Miestne obslužné a prístupové komunikácie Zastavané územie obce, ktoré sa rozprestiera západne od cesty III/018174 je dopravne obsluhované cestou, ktorá je ukončená otočkou pre spoje jednej linky SAD. Táto miestna komunikácia je vybudovaná so šírkou vozovky 6,0m a v zmysle STN 73 6110 ju radíme do funkčnej triedy C2 kategórie MOK 6/40 (red.MOK 7,5/40). Pozdĺž cesty nie sú vybudované pešie chodníky. V smere jazdy od križovatky s cestou III. triedy je po ľavej strane vozovky pás líniovej zelene, po pravej strane koryto Hermanovho potoka, ktoré je pri vstupoch a vjazdoch na pozemky rodinných domov prekryté mostíkmi a pešími lávkami. Uličný priestor tejto hlavnej miestnej komunikácie v úseku od premostenia vodného toku po otočku autobusov je široký cca 12,0 m, obojstranne sú pozdĺž vozovky vybudované obojstranné plytké dláždené rigoly. Od otočky autobusov je vybudovaná západným smerom účelová poľná cesta s asfaltovým povrchom šírky cca 3,0 m, v zlom technickom stave. Ostatné komunikácie sú úzke, bez odvodnenia a bez možnosti rozšírenia, z dôvodu úzkeho uličného priestoru. Cesty je možné v zmysle STN 73 6110 zaradiť do funkčnej triedy C3 kategórie MO 3,75/30 - ide o jednopruhové cesty s obojsmernou premávkou. 5-5´- v časti zástavby s názvom Háj je sprístupnenie rodinných domov cestou so šírkou vozovky 3,0m, ktorá je vedená náročným terénom. Nie je priestorová možnosť pre rozšírenie cesty ani pre možnosť vyhnutia sa protiidúcich vozidiel. Touto cestou je sprístupnené aj poľné hnojisko a asfaltová cesta so šírkou cesty 3,0m je stykovou križovatkou napojená na cestu I/18 s možnosťou prejazdu /18 na Sivú Bradu

35 Návrh riešenia - zrekonštruovať miestnu komunikáciu v úseku od ZŠ a križovatky s III/018174 na kategóriu MO 6,5/40. V zmysle STN 73 6110 ide o dvojpruhovú miestnu komunikáciu v stiesnených podmienkach, so šírkou jazdných pruhov 2x2,75m a 2x05m bezpečnostným pruhom. Pozdĺž cesty navrhujeme jednostranne peší chodník - úsek cesty od premostenia vodného toku po obratisko autobusov navrhujeme prestavať na kategóriu MO 7,5/40 s jednostranným peším chodníkom a zastávku SAD navrhujeme obojstranne vybaviť čakacím priestorom pre cestujúcich a jednostranne prístreškom - komunikácie sprístupňujúce objekty občianskej vybavenosti, kostola a bývania severne od vodného toku navrhujeme nasledovne prestavať : - úsek od existujúceho mosta cez vodný tok za parkovisko pred nákupným strediskom a úsek od kostola a novonarhovaného mostného objektu cez vodný tok po križovatku s III/018174 prestavať na kategóriu MO 6,5/40 - tesne obostavaný úsek medzi nákupným strediskom a navrhovaným mostný objektom cez vodný tok navrhujeme ponechať v kategórii MO 3,7/40 so zjednosmernením cestnej premávky Toto riešenie je možné zrealizovať za podmienky výstavby mosta pri kostole, takto budú zokruhované komunikácie vedúce po oboch stranách vodného toku - v nových lokalitách bývania navrhujeme obslužné komunikácie v kategórii MO 7,5/40 so šírkou vozovky 6,5m a obojstrannými chodníkmi pre peších min. šírky 1,5m, v zmysle STN 73 6110. Požadovaná šírka uličného priestoru je min. 12,0m so zabezpečením rozhľadových dĺžok v križovatkách - pri slepo ukončených komunikáciách s väčšou dĺžkou ako 100 m navrhujeme v zmysle STN 73 6110 zrealizovať obratisko 3.16.4 Pešia a cyklistická doprava Pozdĺž cesty III. triedy ani pozdĺž miestnych komunikácií v obci nie sú vybudované samostatné pešie chodníky. Samostatné cyklistické trasy v katastrálnom území obce nie sú vybudované. Pohyb cyklistov a peších je po ceste III. triedy a miestnych komunikáciách. Cesty nemajú dostatočné šírkové parametre a vo väčšine prípadov nie je šírka uličného priestoru dostatočná pre výstavu samostatných peších chodníkov. Návrh riešenia Pozdĺž zbernej komunikácie, cesty III/018174 a pozdĺž hlavnej obslužnej cesty v zastavanom území Jablonova navrhujeme zrealizovať jednostranné pešie chodníky s prepojením zastávok SAD s lokalitami bývania a objektami občianskej vybavenosti. Na miestnych obslužných komunikáciách, pokiaľ to umožňuje šírka uličného priestoru navrhujeme jednostranne zrealizovať pešie chodníky min. šírky 1,5m. V nových lokalitách IBV navrhujeme min. jednostranne pešie chodníky. Miestne obslužné komunikácie sú vhodné pre cyklodopravu. 3.16.5 Statická doprava Pred objektom OÚ a potravín je rozšírená štrková plocha, kde je vytvorená možnosť parkovania pre cca 5 automobilov. Plocha je nepostačujúca, pretože parkujúce vozidlá devastujú priľahlú zeleň. Pre potreby 3 bytových domov vo východnej polohe obce je vybudovaných 6 murovaných boxových garáží. Obyvatelia parkujú na štrkom spevnených dvorových priestoroch. Tento stav a počet nevyhovuje potrebám v zmysle STN 73 6110. Iné parkovacie plochy v obci nie sú vybudované na tento účel sa využívajú miestne komunikácie a pridružený uličný priestor. Parkovanie v individuálnej bytovej zástavbe sa rieši podľa potreby na vlastnom pozemku. Návrh riešenia - pri objektoch občianskej vybavenosti a služieb návrh obecný úrad (1) – viacúčelová 15 státí rimo.kat.kostol, cintorín 25 státí nákupné stredisko exist. 15 státí - pre obyvateľov bývajúcich v troch bytových domoch pri školskom areáli, navrhujeme spracovať návrh komplexného riešenia vnútroblokového priestoru garážovanie, voľné parkovanie, prístupové cesty, plochy zelene a oddychu. Garážové státia a voľné parkoviská je potrebné navrhnúť v zmysle STN 73 6110 1 bytová jednotka /1státie

36 - garážové státia v rodinnej zástavbe nenavrhujeme tie sa budú stavať individuálne podľa potreby na vlastných pozemkoch. - pri návrhu nových podnikateľských aktivít, či pri zmene funkčného využitia už existujúcich objektov je potrebné požadovať zabezpečenie potrieb statickej dopravy v zmysle ukazovateľov STN 73 6110 na vlastnom pozemku. Takto sa zabráni parkovaniu vozidiel na verejných komunikáciách. 3.16.6 Autobusová doprava Obec Jablonov je na systém autobusovej dopravy SAD napojená 8-mimi prímestskými linkami.

Prímestská linka spoje tam / späť 704405 so smerom Levoča-Doľany-Sp.Podhradie zastávky: Jablonov rázc. 1/2 704406 so smerom Levoča-Sp.Podhradie-Bijacovce-V.Slavkov-N.Slavkov zastávky: Jablonov rázc. 3/2 704407 so smerom Levoča-Sp.Podhradie-Ordzovany-Bijacovce zastávky: Jablonov rázc. 7+2žiacke/3 704408 so smerom Levoča-Sp.Podhradie-Beharovce/Poľanovce-Dúbrava zastávky: Jablonov rázc. 2/3 704418 so smerom Sp.Podhradie.Levoča-Dravce-Poprad-V.Tatry zastávky: Jablonov rázc. 3/- 810408 so smerom Sp.N.Ves-Sp.Podhradie-Ordzovany-Bijacovce zastávky: Jablonov rázc. 4/3 810409 so smerom Sp.N.Ves-Klčov-Sp.Podhradie-Pongrácovce zastávka: Jablonov rázc. 3/3 810463 so smerom Krompachy-Jablonov-Lúčka zastávky: Sp.Podhr.Kapitula, Jablonov ŠM, pošta, č.d.89,ŠM,Lúčka na zastávke ŠM zastavuje a nepokračuje do obce 10+2žiacke/10+2žiacke do obce na otočku zachádza 8+2žiacke/9+2žiacke

Sedem spojov do obce Jablonov nezachádza, zastávka je zriadená na rázcestí, čo je vzdialenosť cca 1,0 km od prvej zastávky v obci Jablonov s názvom Štátny majetok. Za priemerný pracovný deň na tejto zastávke zastavuje 39 + 2 žiacke spoje v oboch smeroch. V zastavanom území obce Jablonov sú zriadené tri zastávky s obratiskom v západnej polohe zastavaného územia. Zastávka s názvom Štátne majetky je jednostranne označená označovníkom s osadeným prístreškom pre cestujúcich pred objektom ZŠ. Zastávka nemá vybudované samostatné zastavovacie pruhy pre linky SAD ani čakací priestor pre cestujúcich. Zastávka Pošta nie je označená a nemá osadený ani prístrešok pre cestujúcich. Zastávka Jablonov č.d.89 má jednostranne osadený prístrešok a nemá zriadené zastavovacie pruhy pre linky SAD mimo vozovku miestnej komunikácie. Návrh riešenia - zastávku SAD s označením Štátne majetky navrhujeme na ceste III/018174 pre lepšiu obsluhu územia posunúť severným smerom v smere jazdy do obce Lúčka a zastávku navrhujeme obojstranne vybaviť samostatnými zastavovacími pruhmi, pešími a čakacími priestranstvami a prístreškami pre cestujúcich pre zlepšenie kultúry cestovania - zastávku pri základnej škole navrhujeme vybaviť samostatnými zastavovacími pruhmi a čakacími priestormi pre peších - zastávku s označením č.d. 89 pri obratisku navrhujeme vybaviť čakacím priestorom pre cestujúcich 3.16.7 Ochranné pásma a hluk od automobilovej dopravy Základné cestné ochranné pásmo pre cesty III. triedy je 20m od osi komunikácie v extravilánových úsekoch, podľa vyhlášky FMD č.35 z roku 1984. Líniovým zdrojom hluku je cesta III/018174, ktorá je vo východnej polohe obce v dotyku so zastavaným územím a miestna komunikácia obsluhujúca zastavané územie obce. Východiskovým podkladom pre výpočet hluku je intenzita dopravy zo sčítania dopravy. Na týchto cestách nebolo prevedené

37 sčítanie dopravy, nie je možné vyhodnotiť vplyv hluku od automobilovej dopravy na životné prostredie. Je predpoklad, že intenzita dopravy aj v návrhovom období bude nízka vzhľadom na to, že cesta III. triedy sprístupňuje už iba koncovú obec Lúčka a ide o miestny pohyb vozidiel. Zdrojom hluku pre obec by mohla byť silne dopravne zaťažená cesta I/18 a trasa D1, ktoré z juhu tangujú zastavané územie obce. Dopravný koridor je vzdušnou vzdialenosťou cca 0,5 km od zástavby a rozprestiera sa v údolí, ktoré chráni obec pred hlukom od týchto ciest. Najvyššia prípustná hluková hladina pozdĺž základnej komunikačnej siete v obci nepresiahne hodnotu 60 dB(A), ktorú stanovuje vyhláška MZ SSR č.14/1977 Zb. 3.17 Verejné technické vybavenie 3.17.1 Zásobovanie pitnou vodou Celoobecný vodovod v Jablonove bol vybudovaný v roku 1997. Vodovod od začiatku spravuje a prevádzkuje obec. Zdrojom vody sú pramene pri Vavrincovom potoku vo vzdialenosti 1600 m od obce na dieloch Na Hore a Za Dúbravkou vo výške 560 – 635 m n. m. Spoločná výdatnosť prameňov: maximálna 2,8 l/s minimálna 1,3 l/s priemerná 2,3 l/s Voda zo zdrojov priteká do vodojemu na Pustej Lúčke vo vzdialenosti 830 m od obce vo výške 548 m n. m. Tlakové pomery: Kóta na dne vodojemu 545 mn.m. Kóta potrubia v obci - najvyššia 470 mn.m. - najnižšia 495 mn.m. Hydrostatický pretlak v potrubí v obci 50 – 75 m v.s. prevyšuje v najnižšom položenom potrubí prípustných 60 m vodného stĺpca, preto je na rozvodnom potrubí v obci osadený redukčný ventil tlaku. Tlakové pomery umožňujú zásobovanie obce v jednom tlakovom pásme 530 m n. m. odvodenom od kóty dna vodojemu 545 mn.m. Zásobovacie potrubie má profil DN 110 LPE. Rómska osada je vybavená lokálnym vodovodom. Pozostáva zo záchytnej jimky – 4 m3 a troch pramenných zdrojov z blízkeho lesa. Rozvodná sieť Potrubné rozvody v obci sú vedené po krajniciach obecných komunikácií v súčasnosti ku každej zástavbe. Potrubie má jednotný profil DN 110 z materiálu LPE položené v roku 1997, teda v súčasnosti takmer nové, je v dobrom technicko – prevádzkovom stave a umožňuje napájanie odberateľov priamo domovými prípojkami. Napojenosť a odber vody z vodovodu Terajšia napojenosť obyvateľstva na vodovod je 76%, čo je nízky ukazovateľ pod optimom 85%. Spotreba vody je veľmi nízka 80 l/osobu/deň v porovnaní s hygienicky zdôvodnenými 135 l/osobu/deň pre obmedzovanie odberov z vodovodu v dôsledku spoplatnenia. Budúcu spotrebu vody v domácnostiach vzhľadom na úspornosť predpokladáme 100 l/osobu/deň. Predpokladáme tiež, že napojenosť na vodovod dosiahne optimum 85%. Počet obyvateľstva vzrastie podľa ÚPN – O na 1090 a výhľadovo1180 osôb. Celková potreba zdrojov a výroby vody k roku 2020 je vyhodnotená vo forme bilancie zostavenej metodikou štatistického výkazu VH1 - 01.

38 Bilancia výroby a spotreby pitnej vody k roku 2020: Ukazovatele rok 2005 rok 2020 Počet obyvateľov obce 995 1090 z toho napojených na vodovod 752 76% 930 85% Voda vyrobená (tis. m3/ rok) 22 0,7 l/s 53 1,6 l/os./deň Voda fakturovaná (tis. m3/ rok) 20 48 - z toho domácnostiam (tis. m3/ rok) 19 80 l/os./deň 40 100 l/os./deň - poľnohospodárstvu (tis. m3/ rok) 0 0 - ostatným (tis. m3/ rok) 1 8 20% Voda nefaktúrovaná (tis. m3/ rok) 1 5% 5 10% Počet bytov 243 312 Počet vodomerov 209 312

Vyčíslená bilancia bude realitou za týchto podmienok: - nárastu napojenosti obyvateľstva na vodovod zo 76 na 85%, - zvýšenia spotreby vody v domácnostiach z 80 na 100 l/osobu/deň, - podstatného zvýšenia spotreby vody ostatných odberateľov, - vybavenie každého odberateľa vodomerom. Naplnením podmienok bude v obci: 3 Priemerná denná potreba výroby vody Qp = 142 m /deň = 1,6 l/s 3 Maximálna denná potreba výroby vody Qm = 227 m /deň = 2,6 l/s Maximálna hodinová potreba výroby vody qh = 2,6 x 1,8 = 5,0 l/s Posúdenie hlavných kapacít vodovodu 3 3 Potreba akumulácie V = Qm . 0,6 = 227 . 0,6 = 136 m /deň jestvujúci vodojem s obsahom 2x 100 m zabezpečí. Maximálnu dennú potrebu Qm = 2,6 l/s zdroje vody (pramene) so spoločnou výdatnosťou 2,3 l/s nevykryjú. Pre budúci nárast potreby pitnej vody bude potrebné vyhľadať prameň s minimálnou výdatnosťou 0,3 l/s. Maximálnu hodinovú potrebu qh = 5,0 l/s zásobovacie potrubie DN 110 LPE s kapacitou 12,5 l/s zabezpečí vrátane vody potrebnej na hasenie požiaru 6,7 l/s. Osada – je potrebné posúdiť kvalitu jednotlivých komponentov a na základe záverov navrhnúť technické riešenie na jeho rekonštrukciu s vytýčením OP prvého a druhého stupňa. Návrh rozšírenia rozvodov V nových lokalitách výstavby rodinných domov sú navrhnuté nové uličné vodovodné rady pripojené k jestvujúcim vodovodným rozvodom a vzájomne zokruhované tak, ako sú zakreslené na výkrese technickej vybavenosti v územnom pláne. Budovanie nových uličných vodovodných radov bude zaradené medzi verejnoprospešné stavby. 13.7.2 Odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd Odpadové vody dažďové z povrchu územia, striech a spevnených plôch v obci odtekajú priekopami a jarkami do miestneho potoka, ako recipienta všetkých povrchových vôd z celého priľahlého územia. Splaškové vody z domácností sú akumulované v prídomových žumpách, obsah ktorých po vyhnití vyváža miestne Poľnohospodárske družstvo. K návrhovému obdobiu sa naďalej počíta s voľným odtokom dažďových povrchových vôd z územia obce. Využívanie žúmp bude zrušené a nahradené splaškovou kanalizáciou. Žumpy zostanú len pri izolovaných domoch neprístupných pre kanalizáciu. Na splaškovú kanalizáciu má obec vypracovanú projektovú dokumentáciu vrátane čističky odpadových vôd (ČOV) s kapacitou pre 1000 ekvivalentných 3 obyvateľov a na Q24 = 200 m splaškových vôd denne. Kanalizačná sieť je vyprojektovaná po obecných komunikáciách v rozsahu zástavby intravilánu v čase projektovania, bude rozšírená.

39 Nárast počtu obyvateľov zvýši spotrebu pitnej vody a teda aj množstvo splaškových vôd privedených na ČOV. Posúdenie projektovej kapacity ČOV Množstvo splaškových vôd z domácností podľa bilancie spotreby pitnej vody dosiahne v roku 2020 3 3 Q24 = 142 m splaškových vôd za deň, čo vyprojektovaná ČOV s kapacitou Q24 = 200 m splaškových vôd za deň spracuje s rezervou. Návrh rozšírenia kanalizačnej siete Rozšírenie zástavby do nových lokalít podľa územného plánu vyžaduje rozšírenie kanalizačnej siete k novej zástavbe v nových lokalitách. ďalšie kanalizačné zberače sú navrhnuté pripojené na vyprojektované stoky tak, ako sú zakreslené do situačného výkresu technickej vybavenosti v územnom pláne. Rozšírenie kanalizačnej siete do nových lokalít bude zaradené medzi verejnoprospešné stavby. 3.17.3 Vodné toky a nádrže Vavrincov potok pramení na diely „Vavrincov“ 5 km severozápadne od obce vo výške 900 m n.m. pod vrchom „Krúžok“ (976 m n.m.). Tečie prirodzene vymytým korytom, miestami až hlbokými výmoľmi. Smer toku je ustálený, spevnený sprievodnou pobrežnou vegetáciou. Vodnatosť horného toku je malá, zväčšuje sa len pritekaním povrchových vôd po výdatnejších dažďoch. Stály prietok má od sútoku s Hermanovým potokom asi 1 km pred obcou. V obci pod záhradami tečie v plytkom neupravenom koryte, z ktorého sa veľké vody vylievajú do okolia. Od mosta v strede obce preteká pozdĺž hlavnej komunikácie v koryte spevnenom betónovými obkladovými tvárnicami. Koryto nestačí odviesť veľké vody, ktoré sa rozlievajú po komunikácii. Za dolným koncom obce priberá Lúčanský potok, preteká cez Rybníky, Bielidlá a popod hlavnou cestou vteká do ulíc Spišského Podhradia. V strede mesta sa spája s ďalšími potokmi a vytvárajú nový potok vtekajúci zo Spišského Podhradia pod názvom Margecianka. Na Hermanovom potoku je vybudovaná MVN za účelom rybochovným. Vavrincov potok bude upravený v rámci výstavby diaľnice v úseku priepustu pod diaľničným telesom. V miestach inundácie navrhujeme ochrannú hrádzu na Q100. 3.17.4 Energetika a energetické zariadenia Zásobovanie Jablonova elektrickou energiou zabezpečuje 7 trafostaníc, z ktorých 4 trafostanice zásobujú obec a 3 poľnohospodárske dvory. Podľa vykonaných prieskumov a rozborov, trafostanice zásobujúce obec pracujú v súčasnosti s výkonovými rezervami, ako v zaťažení, tak v množstve elektrickej práce, čo je uvedené v nasledujúcej prehľadnej tabuľke

Výsledné údaje terajšieho režimu práce trafostaníc (stav 2005). Terajšie zaťaženie Elektrická Označ. čís. Názov - miesto Výkon (kVA) práca (kWh) kVA % TS 1 Obec - stred 250 150 60 678000 TS 2 Pri škole 250 110 44 352000 TS 3 Pri kostole 250 90 36 234000 TS 7 Vyšný koniec 160 70 43 336000 Spolu 910 450 1600000 Trafostanica TS 1 je optimálne zaťažená a najviac využitá na elektrickú prácu. Trafostanice č. 2, 3, 7 sú veľmi nízko zaťažené a málo využité. Majú značné rezervy na pripájanie nových domov a objektov riešených v územnom pláne. Návrh územného plánu rieši rozvoj obce výstavbou rodinných domov a občianskej vybavenosti. Navrhnutých je 56 nových rodinných domov v dosahu trafostanice TS 3 – Pri kostole s inštalovaným výkonom 250 kVA.

40 Výpočet prírastkov zaťaženia na trafostanice Smernica SEP č. 2/ 82 určuje veľkosť merného zaťaženia na úrovni hlavných distribučných prvkov, pre plynofikovanú obec, na strane DTS – VN/ NN v hodnote 1,5 kVA/ dom. Prírastok záťaže od 56 RD x 1,5 kVA = 83 kVA 9 DNŠ x 1,0 kVA = 9 kVA Rozmiestnenie výstavby nových rodinných domov v okruhu trafostanice TS 3 zvýši jej budúcu záťaž nasledovne: Výkon Skutočná záťaž prírastok Budúca záťaž Trafostanica kVA KVA kVA % kVA % 56 RD = 83 TS 3 Kostol 250 90 36 182 73 9 DNŠ = 9

Zásobovanie navrhovanej zástavby elektrickou energiou jestvujúca trafostanica zabezpečí. Vyhodnotená budúca záťaž zvýši využitie výkonu trafostanice z 36% na 73%. Rozšírenie elektrickej rozvodnej siete: Územný plán rozširuje zástavbu obce do nových lokalít, čo si vyžiada predĺženie sekundárnych elektrických rozvodov, vrátane verejného osvetlenia na spoločných stĺpoch s elektrickými rozvodmi. Stavby rozvodov budú zaradené medzi verejnoprospešné. 3.17.5 Zásobovanie teplom Teplo potrebné pri varení, na ohrev vody a vykurovanie sa v obci zabezpečuje individuálne ako v domoch a bytoch, tak aj v občianskej vybavenosti. Najväčšia spotreba tepla je pri vykurovaní, ktorého efektívnosť závisí od tepelného zdroja a od spôsobu vykurovania. V domoch, bytoch a budovách v obci sa využívajú rôzne zdroje tepla a viaceré spôsoby vykurovania. Spôsoby vykurovania v domoch a bytoch boli zisťované pri celoštátnom sčítaní v roku 2001 aj v Jablonove s týmito výsledkami: ústredné kúrenie lokálne rok 2001 rok 2005 - na pevné palivo 6 bytov (domov) 6 bytov (domov) - na plyn 127 bytov (domov) 132 bytov (domov) - elektrické 6 bytov (domov) 6 bytov (domov) etážové kúrenie - na pevné palivo - - - na plyn 7 bytov (domov) 7 bytov(domov) - ostatné 2 byty (domy) 2 byty (domy) kachle - na pevné palivo 18 bytov (domov) 18 bytov (domov) - elektrické - - - plynové - - - ostatné 2 byty (domy) 2 byty (domy) iné 88 bytov (domov) 88 bytov (domov) Trvale obývané byty spolu 256 bytov (domov) 261 bytov (domov)

Výsledky sčítania ukazujú, že efektívne zdroje tepla na plyn a elektrinu využívajú v 139 bytoch (105 domoch + 34 b. j.) t. j. 55% bytov. Zdroje tepla na pevné palivá využívajú ešte spolu v 116 bytoch (domoch), t. j. 45% bytov, čo ukazuje na značnú ekologickú záťaž najmä na ovzduší v obci. V občianskej vybavenosti z 9 objektov v 7 využívajú elektrinu a v 2 zdroje na uhlie.

41 Terajšia spotreba palív a tepla v obci:

Ročná bilancia Palivo Teplo Počet BD – bytové domy bytov Elektr. Plyn Pevné p. RD – rodinné domy GJ GJ/byt tis.kWh tis. m3 t Obyvateľstvo BD varenie, vykurovanie 34 36 1080 32 RD varenie, vykurovanie 136 476 14280 105 varenie, vykurovanie 6 90 324 54 bojler, konvektor 52 208 748 14 varenie, vykurovanie 6 24 336 56 varenie, vykurovanie 20 50 700 35 varenie, vykurovanie 88 176 2464 28 obyvateľstvo v roku 2005 263 298 512 250 19932 75 Občianska vybavenosť OcÚ, MŠ, KD. RK, P. PZ 7 77 274 ZŠ, Jednota 2 34 476 Obč.vybavenosť spolu spotreba celkom 375 512 284 20682

Najväčšia spotreba tepla je v 136 rodinných domoch 14 280 GJ/rok získaných spaľovaním plynu. Spotreba na jeden dom 105 GJ/ rok je optimálna, zabezpečuje príjemnú pohodu v celom dome. Nízka je spotreba v bytoch v bytových domoch 32 GJ/ rok zabezpečujúca teplo len v dvoch miestnostiach. Podobne nízka je spotreba tepla v 6 rodinných domoch 54 GJ/ dom zabezpečujúca teplo len v dvoch – troch miestnostiach. Veľmi nízka spotreba tepla je rodinných domoch s vykurovaním pevným palivom. Spotreba tepla v občianskej vybavenosti je úsporná najmä v budovách s elektrickým vykurovaním v dôsledku zvyšovania cien palív. Návrh územného plánu rieši rozvoj obce, ktorý obsahuje 56 bytov v rodinných domoch a doplňujúcu občiansku vybavenosť. Vyčíslenie budúceho prírastku potreby tepla a palív v obci: Rozbor doterajšieho zásobovania obce teplom ukázal, že spotreba tepla v plynofikovaných rodinných domoch sa pohybuje okolo 100 GJ/ dom/ rok, čo bude využité pri vyčíslení prírastku potreby tepla a paliva k roku 2020.

Rozvoj teplo plyn

Obyvateľstvo 56 RD x 100 GJ/ rok 5600 GJ/ rok 150 tis. m3/ rok

Obč. vybavenosť 420 m2 x 1 GJ/ m2 420 GJ/ rok 14 tis. m3/ rok

42 Terajšia spotreba a budúca potreba palív a tepla: Palivo Teplo Počet Ročná bilancia bytov Elektr. Plyn Pevné p. GJ GJ/byt tis.kWh tis. m3 t Obyvateľstvo v roku 2005 263 298 512 250 19932 75 prírastok 56 185 5600 100 Potreba v roku 2020 319 298 697 250 25532 80 Občianska vybavenosť v roku 2005 9 77 34 720 prírastok 2 14 420 prechod z pevného paliva - 34 - 476 na plyn 16 480 Potreba v roku 2020 11 77 30 0 1144

Vyčíslená potreba tepla bude získaná prevažne zo zemného plynu. Predpokladané množstvo plynu dodá regulačná stanica v Spišskom Podhradí a distribúciu plynu v obci zabezpečí miestna sieť rozšírená do lokalít zástavby novej IBV. 3.17.6 Zásobovanie plynom Jablonov je plynofikovaný od roku 1997, kedy bol do obce privedený stredotlaký plynovod DN 110 PN 3 z mestskej plynovodnej siete Spišského Podhradia. Plynovod je vedený pozdĺž cesty Spišské Podhradie – Jablonov potrubím z materiálu lineárny polyetylén – LPE v celkovej dĺžke 1800m. Dodávku plynu do obce zabezpečuje regulačná stanica plynu VTL 40/ STL 3 bary (0,3 Mpa) s výkonom 3000 m3/ hod umiestnená na južnom okraji Spišského Podhradia. Z nej je vyvedené STL zásobovacie potrubie do mesta, kde sa rozvetvuje do ulíc a vytvára mestskú sieť uličných plynovovdov. Z ulice Slov. nár. povstania je vyvedené stredotlaké potrubie DN 110 PN 3, ako skupinová prípojka pre obce Jablonov a Lúčka. Miestne plynovody Odbočné potrubie DN 110 PE do Jablonova odstupuje od skupinovej prípojky pri areáli bývalého poľnohospodárskeho družstva a privádza plyn s nominálnym tlakom 3 bary (0,3 Mpa) na hlavnú ulicu, kde sa rozvetvuje profilmi DN 80, 60, 50 PE do bočných rozvodov po celej obci. Plynovodné potrubie je vedené pred každým domom a umožňuje priame napájanie odberateľov. Napájanie je domovou prípojkou jednotlivo, alebo pre dvojice domov cez domové regulátory plynu STL/ NTL – 3/ 1 bar každého odberateľa. Napojenosť na rozvodnú sieť Celkový počet domácností v obci je 310 z toho napojených na plynovod je 170 domácností. Rozdiel 140 domácností je doteraz nenapojených na rozvodnú sieť plynu. Plynofikovaných je 45% domácností. V občianskej vybavenosti nie je plynofikovaný ani jeden objekt. Doterajšia spotreba plynu

Vývoj odberov plynu podľa údajov SPP: rok odber (tis. m3/ rok) počet odberateľov priemer m3/ odberateľa 2003 553 173 3200 2004 435 175 2485 2005 512 170 3010

Odber plynu v ostatných rokoch podľa vývoja v tabuľke klesá. Počet odberateľov pribúdal po 1 – 2 domácnostiach, tak ako sa osamostatní niektorá zo spoločných domácností výstavbou rodinného domu. Priemerný ukazovateľ odberu klesol z 3200 na 3010 vplyvom úspornej spotreby v dôsledku zvyšovania cien plynu. Pri stanovení budúcej reálnej potreby plynu bude možné využiť reálny ukazovateľ vyhodnotený na základe doterajších odberov v daných ekonomických podmienkach a vzhľadom na úspornosť spotreby.

43 Stanovenie potreby plynu do roku 2020 Návrh územného plánu rieši rozvoj obce, ktorý obsahuje 56 bytov v rodinných domoch a primeranú občiansku vybavenosť.

Vyčíslenie budúcej potreby plynu: Rozvoj Prírastok plynu Obyvateľstvo 56 RD x 3 300 m3 185 tis. m3/ rok Obč. vybavenosť 2 objekty 12 tis. m3/ rok Spolu 208 tis. m3/ rok

Terajšia spotreba a budúca potreba plynu v obci: rok odber (tis. m3/ rok) počet odberateľov priemer m3/ odberateľa 2005 512 170 3010 obyvateľstvo 185 56 3500 obč. vybavenosť 14 2 2020 711 228 3120

Vyčíslenú budúcu potrebu plynu dodá regulačná stanica v Spišskom Podhradí a distribúciu plynu v obci zabezpečí miestna rozvodná sieť rozšírená do lokalít zástavby novej IBV. Rozšírenie rozvodného potrubia plynu v obci je navrhnuté na výkrese technickej vybavenosti územia v územnom pláne. Stavby rozvodov budú zaradené medzi verejnoprospešné. 3.17.7 Telekomunikácie Jablonov je súčasťou Regionálneho technického centra – východ v primárnej oblasti Spišská Nová Ves. Telefónni účastníci z obce sú pripojení miestnou sieťou na digitálnu ústredňu v Spišskom Podhradí po prípojnom kábli. Ústredňa je kapacitne dimenzovaná na zabezpečenie všetkých požiadaviek na jednotlivé telekomunikačné služby v pripojenom obvode.

Doterajší vývoj a budúci rozvoj služieb v obci: Vybavenosť obce 2001 2005 2020 Počet obývaných bytov spolu 256 261 317 telefón v byte 149 155 210 mobilný telefón 33 50 80 osobný počítač - OP 8 14 25 OP s internetom 3 6 12 OcÚ, ZŠ, MŠ, Jednota, PD 12 HTS 12 HTS 16 HTS

Terajší stav a budúci rozvoj telefónnej siete Telefónne rozvody v obci sú vedené vzduchom závesnými káblami na drevených podperných bodoch po krajniciach miestnych komunikácií. Podľa programu Slovak Telecomu budú rozvody v rámci rekonštrukcie uložené do zeme. Návrh územného plánu určuje koridory pre úložné káble po krajniciach miestnych komunikácií pod doterajšími vzdušnými rozvodmi. V lokalitách určených pre novú IBVsú trasy pre miestne telefónne káble určené územným plánom v krajniciach nových komunikácií. pri kabelizácii teelfónnych rozvodov súbežne ukladať rozvody kábelovej televízie.

44 Stavby rozvodov budú zaradené medzi verejnoprospešné. Územie obce je pokryté signálom mobilných operátorov Orange zo základňovej stanice Domaňovce a T-mobile zo základňovej stanice pri obci Lúčka. Poštové služby V obci je pošta, ktorá poskytuje poštové služby okrem Jablonova aj pre susednú obec Lúčka. 3.17.8 Rozhlas a televízia V obci je v prevádzke miestny rozhlas s ústredňou v budove Obecného úradu zrekonštruovaný v júli 2006. Vymenená bola ústredňa, holé vodiče FeZn nahradené závesným káblom na pôvodných oceľových stĺpoch vrátane nových reproduktorov. Do lokalít určených pre novú IBV budú rozvody miestneho rozhlasu rozšírené v náväznosti na terajšie rozvody v obci. Na území obce je dobrý príjem Slovenského rozhlasu, komerčných rozhlasových staníc aj medzinárodných vysielačov. Signály Slovenskej televízie aj komerčných televízií šíri do obce TV vykrývač na Branisku. V obci je 212 farebných TV prijímačov. Príjem TV programov je domovými anténami každého koncesionára. Využívajú sa aj parabolické antény na príjem satelitných televíznych vysielaní 3.18 Prvé poradie výstavby, prestavby, rekonštrukcie a zmeny funkčného využitia Výstavba, prestavba a rekonštrukcia obce je rozdelená do dvoch základných etáp: 1. etapa – rok 2013 2. etapa – rok 2020 Prvá etapa predstavuje realizáciu investičných zámerov vo všetkých častiach obce okrúhle pre 1055 obyvateľov a 100 návštevníkov. V 1. etape je navrhovaných 29 rodinných domov a komplexné zabezpečenie technickou infraštruktúrou, dopravou, občianskym vybavením a športovo – rekreačným vybavením. Na asanáciu a dožitie je navrhovaný jeden hospodársky objekt. 3.19 Vyhodnotenie dôsledkov stavebných a iných zámerov na PP Územný plán obce Jablonov je vypracovaný na základe schváleného Zadania pre ÚPD. Jeho samostatnou prílohou je vyhodnotenie dôsledkov stavebných a iných zámerov na PP do roku 2020. 3.19.1 Základné východiskové podklady − hranice zastavaného územia k 1. 1. 1990 ( KÚ Levoča – ROEP) − druhy pozemkov a priebeh hraníc BPEJ (ROEP) − identifikácia hydromelioračných zariadení (SVP š.p. Hydromeliorácie Bratislava, OcÚ Jablonov) − stupeň kontaminácie PP (VÚPOP, reg. pracovisko Banská Bystrica). 3.19.2 Prírodné podmienky Mikroregión Sivá brada leží na rozhraní Hornádskej kotliny a Levočských vrchov a obec v údolí Vavrincovho potoka na sútoku s Mlynským, stred v nadmorskej výške 480 m.. Najnižší bod katastra má nadmorskú výšku 440 m, najvyšší dosahuje 932 m n. m. Územie katastra leží z klimatického hľadiska v mierne teplej a mierne vlhkej oblasti so studenou zimou. Z pôdnych typov sa v oblasti katastra vyskytujú prevažne kambizeme modálne a kultizemné nasýtené a pararendziny kambizemné a kambizeme rendzinové, okrajovo aj kambizeme pseudoglejové nasýtené. Poľnohospodárska pôda v k. ú. je zaradená do 5. - 9. skupiny BPEJ a je prevažne v užívaní PD Jablonov. Podľa RP VÚPOP Banská Bystrica je kontaminovaná a zaradená do kategórie A – B, t. j. rizikové pôdy (obsah najmenej z rizikových látok prekračuje limit) – obsah týchto látok je nad hornou hranicou prirodzeného prostredia. V k.ú. obce sa nachádzajú hydromelioračné zariadenia (SVP – OZ hydromeliorácia Bratislava ). Značná časť z nich je neudržiavaná a teda nefunkčná, navyše po dobe životnosti. Lesné porasty sa rozprestierajú výlučne v severnej časti katastra, severne od Vavrincovho potoka, kde tvoria prevažne kompaktné plochy. Ide prevažne o druhotné, nepôvodné borovicové a smrekové rovnoveké, rovnorodé monokultúrne porasty, ktoré sú pestrejšie len v oblasti strží a potokov, kde sa uplatňujú listnaté dreviny, ako aj v záveroch dolín. Časť porastov vznikla delimitáciou druhotne zarastených pasienkov. V rámci katastra Jablonova je lesnatosť 51,24 %. Lesy spadajú do LHC Spišské Podhradie.

45 3.19.3 Zdôvodnenie navrhovaného urbanistického riešenia Obec je súčasťou okresu Levoča, mikroregiónu Sivá brada a širšej spádovej oblasti gravitujúcej do Sp. Podhradia. Je rozvinutá na križovatke cesty I/18 a III/018174. Chotárom prechádzajú biokoridory a biocentrá regionálneho a miestneho významu. Sú tu zastúpené nie veľké ostrovčeky ochranných lesov. Neďaleko obce je vymedzená Natura 2000 Stráne pri Spišskom Podhradí a na hranici chotára Travertíny pri Spišskom Podhradí. Celé k. ú. leží v OP prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd v Baldovciach 3° a južná časť v jeho 2° . Rozvoj obce je orientovaný najmä do využitia intravilánu – jeho intenzifikácie a v nevyhnutnom rozsahu aj mimo zastavané územie a to tak, aby sa využili nezastavané enklávy. V niektorých prípadoch je dôvodom rozšírenia zastavaného územia efektivita využitia jestvujúcich a plánovaných komunikácií a sietí a scelenie hranice zastavaného územia. 3.19.4 Vyhodnotenie Celkovo je navrhovaných 12 lokalít na záber v rozsahu 10,0667 ha pôdy (z toho záber PP 7,3692 ha) . v tejto štruktúre: - predpokladaná výmera PP mimo zastavaného územia 7,3510 ha, - predpokladaná výmera PP v zastavanom území 0,0182 ha.

46 4. Záväzná časť 4.1 Regulatívy územného rozvoja 4.1.1 Význam a funkcia obce a jej katastrálneho územia Jablonov je samostatnou administratívne – správnou obcou, gravitujúcou do Spišského Podhradia. Je súčasťou mikroregiónu Sivá brada. Susediacimi obcami sú Spišské Podhradie, Lúčka, Nemešany, Klčov, Uloža, V. Repaše a Pavľany. Záujmové územie tvoria susediace obce a ďalej Baldovce a Bugľovce. Rozvojový potenciál obce a jej k. ú. je daný samotnou polohou na križovatke ciest I. a III. triedy a pripravovanej diaľnice D1 s diaľničným vypojením na cestu I/18, pripravovanou úplnou technickou infraštruktúrou a rezervami na jej skapacitnenie. Potenciálom medzinárodného významu je krajinné prostredie, ale hlavne bohaté kultúrno-historické a duchovné bohatstvo regiónu stredného Spiša s dominantou „Spišského hradu a pamiatok jeho okolia“ zapísaného do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Obec je súčasťou rekreačného krajinného celku č. VIII - Stredný Spiš, II kat. s disponibilitou kultúrneho a poznávacieho turizmu v kombinácii s agroturistikou v celom podhorí Levočských vrchov a Braniska pre krátko a strednodobý CR s celoročným využitím, medzinárodného významu. Mikroregión disponuje podzemnými zdrojmi geotermálnej energie, ktoré nie sú ešte využité. Obec je v gravitačnom poli investorov, nakoľko sa v neďalekom Klčove pripravujú podmienky pre priemyselný ekopark národného významu. Uvedený potenciál vytvára silný predpoklad pre rozvoj služieb, turizmu a CR na medzinárodnej úrovni a následne bývania a občianskeho vybavenia. 4.1.2 Koncepcia usporiadania funkčných plôch a organizácia územia Za ucelenú organizačnú jednotku osídlenia považovať obec s troma poľnohospdárskymi dvormi. Vyvíjajúcu sa štruktúru obce doplniť o miestne a regionálne funkcie občianskeho vybavenia, športu a rekreácie, technickú infraštruktúru, dopravu a výrobu tak, aby vytvárali krajinársky harmonický celok a kooperovali s mikroregiónom a celým priestorom podhradia. Nové kapacitné funkcie bývania lokalizovať prevažne okolo cintorína a súkromné farmy pod obcou. Komplexný športovo – rekreačný areál rozvíjať pod obcou. Výhľadovo vyčleniť zástavbu v centre obce pre transformáciu na obecný park a chýbajúce občianské a turistické vybavenie. Živočíšnu výrobu na poľnohospodárskom dvore č.1 odsunúť od obytnej zóny. Potenciálne archeologické nálezy sústrediť do navrhovaného archeologického skanzenu Zalužany nad obcou Nemešany. 4.1.3 Zásady urbanistickej kompozície − zachovať prírodnú scenériu a citlivo uplatniť merítko, materiál a tvaroslovie nových objektov − udržať charakter jestvujúcej historickej zástavby - v celom rozsahu chotára doplniť drobnú architektúru – informačné tabule, kaplnky, vyhliadkové miesta, studničky, autobusové zastávky, lavičky, verejné osvetlenie a pod. 4.1.4 Zhrnutie urbanistických regulatívov Obytné územia: − plochy určené pre funkciu bývania a k nej prislúchajúce nevyhnutné zariadenia. Je členené na plochy pre bytové domy a rodinné domy, − obytné územie možno kombinovať s menšími hygienicky nezávadnými prevádzkami občianskeho vybavenia. Zmiešané územie s prevahou obytnej funkcie: − určené pre viacfunkčnosť na jednom pozemku – bývanie s občianskou vybavenosťou alebo zariadenia cestovného ruchu a turizmu, − plochy v dotyku s hlavnými kompozičnými osami (prieťah cesty I. a III. triedy). Územia pre občianske vybavenie: − určené pre čisté funkčné plochy, ktoré možno doplnkovo kombinovať s bývaním a výrobnými službami. Výrobné a skladové územia: − určené pre čisté funkčné plochy odčlenené od bývania a chránených druhov školských a predškolských stavieb.

47 Územia poľnohospodárskej výroby: − určené plochy pre poľnohospodárske činnosti (rastlinná a živočíšna výroba) odčlenené od bývania a chránených školských zariadení. Rekreačno – športové územia: − plochy určené pre bezprostredné činnosti návštevníka, spojené s oddychom, rekreáciou, športom a doplnkovými funkciami ubytovania, stravovania a služieb. 4.2 Regulatívy umiestnenia dopravného a technického vybavenia 4.2.1 Zásady rozvoja dopravy - severne od obce Jablonov chrániť koridor pre trasu diaľnice D1, Bratislava-Žilina-Košice-Záhor štátna hranica SR/Ukrajina, ktorá je vedená v koridore trasy cesty E 50 a v koridore č. Va - rešpektovať trasu cesty III/018174, ktorou je obec Jablonov napojená cestami II. a III. triedy na cestu I/18 - prestavať cestu III/018174 do obce Lúčky na kategóriu MZ 8/40, v extraviláne na kategóriu C 7,5/60 - pozdĺž cesty III/018174 zabezpečiť plochu pre vybudovanie jednostranného pešieho chodníka šírky min.2,0 m - pre zastávku SAD na ceste III/018173 s označením Štátne majetky zabezpečiť priestor pre prestavbu do navrhovanej polohy s vybudovaním samostatných zastavovacích pruhov a prístreškov pre cestujúcich - postupne prestavať a vybudovať nové prístupové komunikácie podľa verejného záujmu - zrekonštruovať miestnu komunikáciu v úseku od ZŠ a križovatky s III/018174 na kategóriu MO 6,5/40, s jednostranným peším chodníkom - úsek cesty od premostenia vodného toku po obratisko autobusov prestavať na kategóriu MO 7,5/40 s jednostranným peším - v starej časti zástavby postupne prestavať cesty na kategóriu MO 6,5/40 - v novonavrhovaných lokalitách IBV je potrebné obslužné a prístupové komunikácie realizovať v kategórii MO 7,5/40, s min. jednostranným peším chodníkom a so šírkou uličného priestoru 10 – 12,0m - pri slepo ukončených komunikáciách s väčšou dĺžkou ako 100 m zrealizovať obratisko - na úseku statickej dopravy dobudovať potrebné plochy odstavných a parkovacích miest pri objektoch existujúceho a navrhovaného občianskeho vybavenia - pri umiestňovaní podnikateľských aktivít do objektov rodinných domov zabezpečovať potrebný počet parkovacích státí na vlastnom pozemku - pre obyvateľov samostatné parkovacie a garážové plochy budovať individuálne podľa potreby na vlastnom pozemku - rešpektovať cestné ochranné pásmo v extravilánových úsekoch pre cesty III. triedy 20m od osi vozovky 4.2.2 Zásady zásobovania pitnou vodou, odkanalizovania, čistenia odpadových vôd a odvedenia povrchovej vody Pre zásobovanie obce pitnou vodou postačuje jestvujúci systém. Upraviť záchyt a VDJ nad Osadou. Pre odvedenie a čistenie splaškových vôd z obce je potrebné vybudovať splaškový kanalizačný systém so zaústením do plánovanej ČOV. Povrchové vody odvádzať prícestnými rigolmi do potokov a zo stavieb do terénu. Systém potokov, nádrží a melioračných priekop zachovať. Vybudovať ochrannú hrádzu na Vavrincovom na Q100. 4.2.3 Zásady zásobovania elektrickou energiou a telekomunikácie Pre zásobovanie obce elektrickou energiou postačia jestvujúce 4 trafostanice. Telekomunikačné spojenie bude z TÚ Spišské Podhradie pre všetkých účastníkov. Územie je pokryté signálmi mobilných operátorov a TV signálom. Miestny rozhlas bude rozšírený o kábelový TV rozvod. 4.2.4 Zásady zásobovania teplom a zemným plynom Pre zabezpečenie tepla k vykurovacím účelom a prípravu TÚV využiť lokálne a výhľadovo skupinové zariadenia na báze zemného plynu. Rozvod zabezpečiť zo STL plynovodu napojeného na RS 3000 Sp. Podhradie. Výhľadovo overiť využiteľnosť geotermálnych zdrojov.

48 4.3 Regulatívy zachovania kultúrno-historických hodnôt - zachovať podmienky ochranného pásma územia zapísaného v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO – Spišský hrad a pamiatky jeho okolia - rešpektovať podmienky ochrany národných kultúrnych pamiatok zapísaných v ÚZPF SR: - kostol Sv. Márie Magdalény (kat.) pod č. 652/0 na parc. č. 1 - skupina sýpok – súbor pozostávajúci z pamiatkových objektov postavených koncom 19. stor., ktoré sú zapísané pod č.11441/1,2,3 na pozemkoch č. 233, 236, 237, - dvor roľnícky pozostávajúci domu s bránou, sýpky, maštale, stodoly postavené v r. 1862 a 3 a zač. 20. stor. zapísané pod č.11460/1-4 na pozemku č. 467, - dom ľudový a sýpka postavené v r. 1889 a koncom 19. stor. a zapísané pod č. 11440/1,2 na parc. č. 276. − rešpektovať navrhované pamätihodnosti obce – kaplnka sv. Trojice, - kríže, prameniská, niektoré pôvodné dvory, kamenné ploty, - v poli sú božie muky - ľudová stavba zo začiatku 19. storočia. − bohaté archeologické nálezy sústrediť do archeologického skanzenu Zálužie nad Nemešanmi − zachovať a riadne užívať kultúrne pamiatky a chrániť archeologické lokality podľa osobitných predpisov − v zmysle § 37 pamiatkového zákona pri príprave stavieb a inej hospodárskej činnosti na území, kde sa predpokladá ohrozenie pamiatkových hodnôt a archeologických nálezov, je nevyhnutné vykonať záchranný výskum. O nevyhnutnosti vykonať záchranný výskum rozhoduje Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Podľa § 40, odsek 2 a 3 pamiatkového zákona a § 127 zákona č. 50/ 1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v prípade zistenia alebo narušenia archeologických nálezov mimo povoleného výskumu musí to nálezca písomne ohlásiť Krajskému pamiatkovému úradu Prešov priamo, alebo prostredníctvom obce. 4.4 Regulatívy ochrany a využitia prírodných zdrojov Rešpektovať ochranné podmienky Natura 2000 Stráne pri Sp. Podhradí. Pre zabezpečenie ekologickej stability a zvýšenia biodiverzity je potrebné chrániť a rozvíjať prvky nadregionálneho a regionálneho systému ekologickej stability a zapojiť doň tieto významné biotopy a segmenty na miestnej úrovni: 1. Vavrincov potok. Prirodzene tečúci horský až podhorský tok s dobre vyvinutými, lokálne medzernatými brehovými porastami. Horné časti toku v lesnom prostredí sú prevažne napriamené, bez brehových porastov, resp. so sprievodnými porastmi splývajúcimi s okolitými lesnými porastmi. Dolná časť od sútoku s Hermanovým potokom je bohato meandrujúca s lokálne plošne vyvinutými brehovými porastmi charakteru lesa, splývajúcimi s okolitými drevinovými formáciami v údolí toku. 2. Hermanov potok. Pravostranný prítok Vavrincovho potoka prameniaci v oblasti lesných porastov, po ich opustení bohato meandrujúci, s dobre vyvinutými brehovými porastmi. 3. Mlynský potok. V hornej časti charakteristický zväčša napriamený lesný tok, nad sútokom s Vavrincovým potokom bohato meandrujúci podhorský potok s medzernatými brehovými porastmi. 4. Vavrincov. Komplex lesných porastov v závere dolín Vavrincovho a Hermanovho potoka na exponovanom skalnatom teréne predstavuje fragmenty až plošne ucelené plochy sutinových javorovo- lipových a jedľových lesov. 5. Hradisko. Komplex zväčša premenených lesných porastov okolo rovnomennej kóty a severovýchodne od nej, na rozdiel od ostatných druhotných lesov tejto oblasti sú podielom smrekovca výrazne ovplyvnené priľahlými časťami poľnohospodárskej krajiny Levočských vrchov. 6. Kušnica – Pod Hradiskom – Čelec – Vlčie doly – Dubový háj. Rôzne veľké plochy zväčša druhotných, premenených lesov, v ktorých sa zachovali fragmenty prirodzených lesov tejto oblasti alebo aspoň fragmenty podrastu pôvodných lesov. 7. Vetrov. Podobné porasty ako predchádzajúce, v spádovom území Mlynského potoka. 8. Jasov – Do brezia. Komplex pasienkov v údolí Hermanovho potoka a jeho ústí do Vavrincovho potoka. Prirodzené, málo narušené trávobylinné spoločenstvá prevažne mezofilného charakteru sú lokálne ruderalizované alebo zarastajúce sukcesiou drevín. 9. Dúbravka – Španí háj. Komplex viac alebo menej narušených trávobylinných spoločenstiev, mezofilných až xerotermných. Sprevádzané sú pomerne chudobnými mezofilnými pasienkami s výskytom teplomilných druhov, lokálne ruderalizovanými nadmernou alebo poddimenzovanou pastvou a nevhodnými zásahmi v minulosti. Časť týchto plôch zarastá expanziou kríkov a drevín.

49 10. Pustá lúčka. Plocha v komplexe predchádzajúcich spoločenstiev výrazne odlišná sústerdením xerotermných spoločenstiev s výskytom veľkého počtu vzácnych a ohrozených druhov rastlín. 11. Lazov – Byková hora – Mandalov. Geomorfologicky výrazné strmé stráne porastené prevažne xerotermnými spoločenstvami s výskytom množstva vzácnych druhov rastlín a živočíchov. Veľká časť plochy bola v minulosti veľmi nevhodne zalesnená, dnes je časť porastov preriedená, zanikajúca, v časti sú podraste aspoň čiastočne zachované pôvodné spoločenstvá. 12. Kotliská. Stráň s rôznorodými spoločenstvami od pramenísk, cez mezofilné a xerotermné až po kriačinové spoločenstvá a monokultúrne drevinové spoločenstvá. 13. Hájik. Geomorfologicky ide o pokračovanie lokality č. 8, vzhľadom k blízkosti obce sú však trávobylinné porasty využívané intenzívnejšie, v minulosti čiastočne rekultivované, upravované. 14. Za baštami. Najmenej hodnotné spoločenstvá na morfologicky temer rovnakých polohách, ako západnejšie položené stráne. Do územia zasahuje severný okraj travertínovej kopy Pažica s fragmentmi spoločenstiev, charakteristických pre travertínové lokality, časť plochy je lokalitou sysľa. 15. Rybníky. Rôznorodý biotop bývalého sadu a záhrady s mezofilnými a xerotermnými spoločenstvami podrastu, ako aj časť plochy bývalých rybníkov s hydrofilnými spoločenstvami. Na zabezpečenie ekologickej stability je potrebné vytvárať v menej stabilnej časti katastra podmienky pre obnovu poľnohospodárskej krajiny. Minimálnym opatrením je rozčlenenie lánov oráčin výsadbou zelených drevinových pásov, pričom z hľadiska erózie nie je dôvod meniť doterajšie využitie pôdy a meniť jej kultúru. Prirodzené pasienky je potrebné udržiavať v doterajšom stave, resp. zabezpečiť intenzívnejšie využívanie kvôli primeranému odstraňovaniu biomasy. Aspoň minimálne revitalizačné opatrenia vyžaduje regulovaná časť toku Vavrincovho potoka a jeho pravostranného prítoku – oživenie by znamenala výstavba nenáročných prehrádzok z miestneho materiálu kvôli zdržaniu vody a výsadba aspoň jednostranných brehových porastov. V oblasti lesného hospodárstva a využívania plôch drevín charakteru lesných porastov zabezpečovať postupné prebudovanie nepôvodných, neprirodzených monokultúrnych porastov na pestrejšie, rôznorodejšie. Pri ozeleňovaní plôch okolo diaľnice treba používať výlučne pôvodné domáce druhy drevín a pestré trávne zmesi, vyhovujúce daným stanovištným podmienkam. Pre zachovanie, udržiavanie a zvýšenie drevinovej vegetácie v obci je potrebné spracovať samostatný generel. 4.5 Regulatívy starostlivosti o životné prostredie − rešpektovať podmienky OP 2˚a 3˚ prírodných zdrojov minerálnej stolovej vody v Baldovciach − rešpektovať podmienky OP 1˚a 2˚ zdrojov pitnej vody nad obcou a Osadou − realizovať dokonalé akustické bariéry na diaľnici D-1 v dotyku s obytnou zónou − realizovať výsadbu izolačnej zelene okolo chránených funkcií − redukovať pásmo hygienickej ochrany od hospodárskych stavieb odsunutím negatív. prevádzok od obytnej zóny − zlikvidovať a následne rekultivovať nelegálne skládky domového odpadu a sute pozdĺž potokov − starostlivosť o verejnú zeleň riešiť generelom zelene a následne špecializovaným strediskom údržby − dobudovať celoobecný vodovod a kanalizáciu s ČOV − odpady vznikajúce výkonom premetu podnikania je producent povinný zhodnocovať sám, resp. treťou osobou, alebo odovzdaním osobe oprávnenej nakladať s odpadmi podľa zák. o odpadoch č. 223/2003Z.z. V týchto prevádzkach využívať technológie šetriace prírodné zdroje, predchádzať vzniku odpadov, obmedzovať ich tvorbu a podľa možnosti zhodnocovať, alebo zneškodňovať odpady aj zo širšieho územia - zariadenia pre podnikanie vo vlastných účelových stavbách a priestoroch nesmú negatívne ovplyvňovať susedné stavby a životné prostredie - komunálny odpad - nakladanie s ním do ktorého spadajú aj zariadenia občianského vybavenia a turizmu sa bude riadiť VZN obce. Najneskôr do r. 2010 bude potrebné v obci zabezpečiť úplný separovaný zber zložiek KO – papiera, plastov, kovov, skla a biologicky rozložiteľný odpad a ich zhodnotenie; ďalej bude potrebné: − nebezpečný odpad a ostatné odpady vo výrobe, službách, zdravotníctve a školstve zbierať špecializovaným spôsobom a odovzdať oprávnenej osobe, − zber, odvoz a zneškodňovanie všetkých druhov odpadov zabezpečiť zmluvnými partnermi pri zvyšovaní separácie a ich energet. využitia.

50 4.6 Vymedzenie zastavaného územia Zastavané územie k 1.1. 1990 rozšíriť o urbanizované rozvojové plochy – obytné, výrobné, skladové, rekreačno – športové a dopravné. 4.7 Použitie PP na nepoľnohospodárske účely Rozvoj obce riešiť postupným obaľovaním sídla, resp. zástavby. V 1. etape využiť rezervy v hraniciach zastavaného územia k 1. 1. 1990 a neskôr aj mimo neho. 4.8 Vymedzenie chránených území, ochranných pásiem, pásma hygienickej ochrany 4.8.1 Ochranné pásma − prírodné zdroje minerálnych stolových vôd v Baldovciach – OP 2˚a 3˚ podľa Vyhl. MZ SR 478/ 2001 − zdrojov pitnej vody OP 1˚a 2˚ nad obcou a Osadou − cesty I. a III. triedy – cestné OP 50 a 20 m od osi vozovky v extraviláne − diaľnica 100 m od osi vozovky v extraviláne − lesné pozemky – 50 m od okraja pozemku − územie zapísané v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO – Spišský hrad a pamiatky jeho okolia. 4.8.2 Ochranné pásma zariadení technickej infraštruktúry Pre výkon správy vodného toku a vodných stavieb: − 3 m široký nezastavaný manipulačný pás pozdĺž upravených tokov − 6 m pozdĺž neupraveného toku. .Ochranné pásma ( v zmysle Energetického zákona) na ochranu elektroenergetických zariadení (viď grafická časť): − 4 m pre plynovody a plynovodné prípojky o menovitej svetlosti do 200 mm − 7 m pre technologické objekty (regulačné stanice, armatúrne uzly, zariadenia protikoróznej ochrany, telekomunikačné zariadenia, zásobníky a sklady propán – butánu a pod.). Bezpečnostné pásma (v zmysle Energetického zákona) na zamedzenie alebo zmiernenie účinkov prípadných porúch alebo havárií (viď grafická časť): − 10 m pri strednotlakových plynovodoch a prípojkách na voľnom priestranstve a v nezastavanom území − 20 m pri vysokotlakových plynovodoch a prípojkách o svetlosti do 350 mm. 4.8.3 Pásma hygienickej ochrany − cintorín – 50 m od oplotenia − ČOV – 50 m od oplotenia − bývanie, zdravotníctvo a školstvo – izofóna ekvivalentnej hladiny hluku od ciest 60 dB(A). 4.8.4 Chránené územia – funkčné obmedzenie v zmysle prísl. zákonných ustanovení − Natura 2000 SKUEV0107 Stráne pri Spišskom Podhradí – 51,64 ha – 3. st. ochrany podľa Zákona o ochrane prírody − Natura 2000 SKUEV0105 Travertíny pri Spišskom Podhradí – 232,31 ha– 3. st. ochrany podľa Zákona o ochrane prírody − ochranné lesy − ostatná príroda – celé územie leží v 1. st. ochrany podľa Zákona o ochrane prírody. 4.9 Vymedzenie verejno-prospešných stavieb 4.9.1 Verejno-prospešné stavby vyplývajúce zo ZaD ÚPN – VÚC Prešovského kraja Verejnoprospešné stavby spojené s realizáciou uvedených záväzných regulatívov sú tieto: 1. V oblasti dopravy 1.2 stavby nadradenej cestnej siete pre 1.2.1 medzinárodný cestný ťah E 50 v trase cesty I/18 Žilina - Poprad - Prešov a v trase cesty I / 68 v úseku Prešov - Košice, 1.2.4 cestu I/18 v súbehu s trasou D1 v úseku Spišský Štvrtok - Nemešany – Spišské Podhradie /nová cesta/- Behárovce - Fričovce – Prešov západ, 2.V oblasti vodného hospodárstva 2.4 pre skupinové vodovody 2.4.4 2 stavby na ochranu a revitalizáciu zdrojov minerálnych liečivých vôd a minerálnych stolových vôd

51 ako aj ich ochranné pásma. 4.9.2 Verejno-prospešné stavby vyplývajúce z ÚPN – O Jablonov 1 – ČOV 2 – rozšírenie športového areálu 3 - zastávkové niky autobusovej dopravy 4 - verejná zeleň 5 – most cez Vavrincov potok 6 – verejné priestranstvo pred cintorínom a jeho rozšírenie 7 – dom rozlúčky 8 – parkovisko, obslužná komunikácia a zeleň 9, 10, 11– koridor pre obslužnú komunikáciu chodník a zeleň 12 – rozšírenie areálu ZŠ 13 – chodník pozdĺž cesty III. triedy.

Územný plán v zmysle požiadaviek obce teda počíta vo všeobecnosti so zaradením nasledovných verejnoprospešných stavieb (v súlade s ust. § 108 staveb. zákona): verejno-prospešné zariadenia občianskej vybavenosti, verejné sociálne služby, športové plochy, všetky druhy inžinierskych sietí a zariadení (dobudovanie kanalizácie v obci, ČOV a kanalizácia v miestnych častiach), dopravné trasy, miestne komunikácie vrátane zriadenia ich ochranných pásiem podľa osobitných predpisov, vytvorenie hygienických, bezpečnostných a iných ochranných pásiem a chránených území a na zabezpečenie podmienok ich ochrany, zachovanie a riadne užívanie kultúrnej pamiatky a ochrana archeologických lokalít podľa osobitných predpisov, uskutočnenie stavieb, ktoré sú významnou investíciou podľa osobitných predpisov, za verejno-prospešné stavby sa považujú stavby určené na verejno-prospešné služby, pre verejno- technické vybavenie územia podporujúce jeho rozvoj a ochranu životného prostredia, ktoré vymedzí schvaľujúci orgán v záväznej časti územno-plánovacej dokumentácie.

Opatrenia vo verejnom záujme: a – obecné múzeum - sprístupnenie NKP b – izolačná zeleň c – výhľadové územie pre obecný park a chýbajúce turistické vybavenie d – výhľadové územie pre materskú škôlku.

4.10 Vymedzenie objektov na asanáciu a dožitie Asanovať je potrebná časť rodinného domu a 1 hospodársku stavbu pre verejno-prospešné stavby a zámery ÚPD. Na dožitie je vymedzených 1 rodinný dom a 1 hospodárska stavba. 4.11 Určenie obstarania ÚPD zóny Osada nad obcou.