Rozvojový Koncept Pre Trvaloudržateľnú Ochranu a Ekonomické Využitie Kultúrnych a Prírodných Hodnôt Okresu Snina
Total Page：16
File Type：pdf, Size：1020Kb
Rozvojový koncept pre trvaloudržateľnú ochranu a ekonomické využitie kultúrnych a prírodných hodnôt okresu Snina S finančnou podporou Výzva na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie v oblasti podpory regionálneho rozvoja Aevis n.o. | marec 2018 | verzia V02 Obsah Úvod …………………………………………………………………………………….……………. 2 Komunitný rozvoj ……………………………………………………….…………………………... 3 Lokálna ekonomika ……………………………………………………………………….……….... 14 Verejná technická infraštruktúra ………………...…………………………………….…………... 34 Ochrana prírody a krajiny …………………………………………………………………...……... 42 Lesné hospodárstvo ………………………………………………………………………….…….. 58 Poľnohospodárstvo …………………………………………………………………….…………... 74 Cestovný ruch ……………………………………………………………………………….………. 87 Inštitucionálny a ekonomický rámec pre manažment rozvoja ………………………………….. 129 Riešiteľský tím ………………………………………………………………………….……………. 138 Mapa záujmového územia ..……………………………………………………………………..… 142 Rozvojový koncept bol vypracovaný odborným riešiteľským tímom pre neziskovú organizáciu Aevis v roku 2018 1 Úvod Oblasť severovýchodného Slovenska, a osobitne okres Snina, definujú dve protichodné charakteristiky. Z pohľadu ekonomického rozvoja je dlhodobou bariérou regiónu jeho značná vzdialenosť od dominantných ekonomických centier a dopravná dostupnosť. Samotný región okresu Snina nemá silné ekonomické odvetvia, ktoré by dokázali ponúknuť dostatočný počet pracovných miest pre miestnych obyvateľov. Otvorený pracovný trh v rámci celej Európskej únie tu preto spôsobuje výrazný odliv najmä mladších vrstiev obyvateľstva, čo vytvára veľké riziká pre socioekonomickú budúcnosť regiónu. Naopak, z pohľadu prírodných, ale aj kultúrnych hodnôt je región okresu Snina výnimočný v celoeurópskom kontexte. V regióne sa nachádzajú zvyšky karpatských bukových pralesov, ktorých výnimočná hodnota bola potvrdená ich zaradením na zoznam UNESCO ako prírodné dedičstvo celosvetového významu. Dôležitý, a pre turistické využitie potenciálne veľmi atraktívny, je aj výskyt v Európe vzácnych druhov zvierat ako medveď, vlk, rys, zubor, bobor či sova dlhochvostá. Takáto kombinácia veľkých charizmatických druhov sa nachádza už len na niekoľkých miestach v celej Európe. Dôležité je tiež napojenie Národného parku Poloniny na ďalšie národné parky v Poľsku a na Ukrajine. Prepojením týchto rozľahlých chránených území sa vytvára atraktívny priestor pre návštevníkov a zároveň jedinečný priestor pre európsku divokú prírodu a jej návrat. Potenciál regiónu je možné hľadať aj v ďalších prírodných zaujímavostiach, ako je Park tmavej oblohy Poloniny, či v jeho histórii a kultúre (drevené chrámy, pamiatky prvej a druhej svetovej vojny, kultúra Rusínov a pod.). Región je zároveň strategickým zdrojom pitnej vody, ktorú prostredníctvom vodárenskej nádrže Starina poskytuje pre státisíce obyvateľov východného Slovenska vrátane Prešova a Košíc. Napriek výnimočným prírodným hodnotám je ich ochrana často vnímaná miestnymi obyvateľmi ako prekážka rozvoja. Domnievame sa, že je to spôsobené nevyužitím jej potenciálu pre rozvoj regiónu formou prírode blízkeho turizmu, ako aj nevhodnou a nedostatočnou komunikáciou v minulosti a nevhodnými obmedzeniami zo strany štátnych inštitúcií. Využitie prírodného a kultúrneho potenciálu regiónu pre jeho ekonomický rozvoj a súčasné zachovanie a zveľaďovanie prírodných hodnôt, môže byť východiskom zo socioekonomickej krízy, v ktorej sa región ako jeden z najmenej rozvinutých okresov Slovenska v súčasnosti nachádza. Tento dokument má za cieľ navrhnúť koncept rozvoja na báze využitia prírodných a kultúrnych zdrojov okresu Snina. Prináša analýzu možností rozvoja regiónu najmä na základe prírode blízkeho turizmu, ekologického poľnohospodárstva, ochrany prírody a práce s miestnou komunitou pre naštartovanie lokálnej ekonomiky. Snaží sa zadefinovať víziu v jednotlivých tematických oblastiach a hľadá možnosti realizácie z pohľadu existujúcich aktivít ako je lesníctvo a poľnohospodárstvo, ale aj predpokladov pre rozvoj, vrátane verejnej infraštruktúry, ľudského potenciálu, efektívnej ochrany prírody, marketingu a služieb. Výstupy konceptu sú navrhnuté v podobe konkrétnych pilotných projektov a riešení pre každú tematickú oblasť. Tieto návrhy vychádzajú z analytických prác na základe situačných analýz, predstavenia príkladov dobrej praxe a socioekonomických dosahov, SWOT analýzy, metódy scenárov - negatívneho, v prípade ak sa podmienky v území nezmenia a pozitívneho, ak sa zmenia tak, aby prírode blízke spôsoby hospodárenia mohli byť v regióne systematicky rozvíjané. Pokračovaním tohto konceptu bude aktívna prezentácia pilotných návrhov a riešení pre konkrétnych mienkotvorných aktérov na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, pre získanie podpory a určenie priorít. Za kľúčové považujeme získanie podpory predovšetkým od lokálnych komunít a ich aktívne zapojenie sa do riešenia regionálnej situácie. 2 Komunitný rozvoj Stručný opis aktuálneho stavu Cieľom tejto kapitoly je poukázať a iniciovať možné stimuly a aktivity, ktoré by aj vďaka miestnej komunite a jej zapojeniu mohli prispieť k rozvoju v tejto prihraničnej oblasti a dosiahnuť zlepšenie kvality života jej obyvateľov . Keďže komunitný rozvoj sa týka najmä obyvateľov územia, ich vnútornej motivácie a vnútorného potenciálu, upriamujeme pozornosť na nutnosť procesu plánovania priamo s komunitami, tzv. komunitného plánovania a pravidelnej komunikácie s miestnymi komunitami. Plán, ktorý je definovaný „zvonku“, nemusí a s veľkou pravdepodobnosťou ani nebude prijatý samotnými komunitami, a aj preto je potrebná vysoká miera ich participácie a zapojenia do plánovania rozvoja v rámci regiónu. Historické míľniky s dosahom na vývoj obyvateľstva v záujmovom území V minulosti bolo územie okresu Snina pomerne málo osídlené; jeho trvalé osídlenie sa spája až s valašskou kolonizáciou na konci 14. a začiatku 15. storočia. Osídľovanie sa začalo najmä v dolinách riek Cirocha, Ulička, Ubľanka a Pčolinka. Aj v súčasnosti je územie prirodzene územne členené práve na tieto štyri doliny. Väčší stavebný rozvoj záujmového územia nastal v 18. storočí. Okrem iného bol prezentovaný aj umeleckým rozvojom zachovaným predovšetkým v drevených chrámoch, tzv. cerkvách východného obradu. V čase hospodárskej krízy sa život v regióne rapídne zhoršil, dôsledkom čoho bolo vysťahovalectvo ľudí do zahraničia (najmä do USA a Kanady). K ďalšiemu rozvoju územia začiatkom 19. storočia prispela najmä industrializácia (najmä ťažba železnej rudy a jej spracovanie) , neskôr začiatkom 20. storočia prerušená prvou svetovou vojnou. Počas prvej svetovej vojny na území prebiehali intenzívne boje a bolo zničených veľa domov. Túto históriu dodnes pripomínajú najmä vojenské cintoríny (v Stakčíne, Hostoviciach, Príslope, Topoli, Runine, Uliči a Zboji), kde je pochovaných takmer 1 000 vojakov rakúsko-uhorskej a ruskej armády. Čiastočné hospodárske oživenie záujmového územia priniesla začiatkom 20. storočia výstavba železnice z Humenného do Stakčína, ktorá prispela k rozvoju predovšetkým drevárskeho priemyslu. Počas druhej svetovej vojny mnoho miestnych ľudí narukovalo do armády, zapojilo sa do odboja alebo ich inak zachytili vojnové udalosti, ktoré sa prehnali regiónom. Vojna priniesla hlad, biedu a choroby. Z celého okresu bolo počas vojny deportovaných 630 Židov. Po vojne sa niektorí z nich vrátili, no dnes už potomkovia pôvodnej židovskej komunity na území nežijú. Po vojne (1945 – 1947) pôsobili v širšom regióne severovýchodného Slovenska a priľahlého Poľska ozbrojené skupiny Ukrajinskej povstaleckej armády (tzv. banderovci), ktoré ďalej pokračovali v odboji nielen na Ukrajine, ale aj na tomto území. Dôsledky vojny miestni obyvatelia pociťovali aj dlhé roky po jej ukončení, keďže značná časť územia bola zamínovaná. Ukončením druhej svetovej vojny a zmenou politického systému sa región prvýkrát uzavrel smerom na východ (vznikla štátna hranica s bývalým Sovietskym zväzom ). V roku 1950 bol pre región vybudovaný strategický priemyselný strojársky podnik Vihorlat Snina, ktorý sa postupne rozvíjal až do polovice 80. rokov. V tom období v závode pracovalo 5 500 ľudí. Významnú zmenu v štruktúre osídlenia územia spôsobilo vybudovanie vodárenskej nádrže (VN) Starina v 80. rokoch minulého storočia (1981 – 1988), keď bolo vysídlených 7 obcí (Starina, Zvala, Ruské, Veľká Poľana, Ostrožnica, Smolník a Dara). Podľa oficiálnych údajov bolo vysťahovaných celkovo 3 500 obyvateľov (najmä do neďalekej Sniny a Humenného). V prípade vysídlenia tejto oblasti platí tzv. fenomén „kolektívnej pamäte“ a 1 ritualizovaného spoločného spomínania ako súčasti „živej histórie“ . Ľudia sa vracajú na miesta, kde stáli ich domy, školy, kostoly, a navštevujú cintoríny, kde majú pochovaných príbuzných. Každoročne sa v zaniknutých obciach konajú stretnutia rodákov. Pôvodní obyvatelia a ich potomkovia sú dnes aktívni najmä prostredníctvom Združenia vysídlencov vodárenskej nádrže Starina a urbárskych spoločností. Zásadný vplyv na zamestnanosť a život v regióne mali 90. roky minulého storočia, ktoré naštartovali postupný krach podniku Vihorlat Snina . Výraznú vlnu vysťahovalectva za prácou prinieslo najmä otvorenie európskeho pracovného trhu po vstupe Slovenska do EÚ (v roku 2004). Do života regiónu v neposlednom rade zasiahlo novodobé uzatvorenie sa smerov na východ vstupom do tzv. Schengenského priestoru ( schengenská hranica ). 1 https://goo.gl/pMRY8w 3 Riešené územie bolo v minulosti súčasťou historického regiónu Zemplín. V súčasnosti (od roku 1996) je v rámci územného členenia samostatným okresom Snina (predtým súčasť okresu Humenné) s výmerou 804,74 km2 . Žije v ňom 36 610 obyvateľov