Zborník vedeckých prác doktorandov, mladých vedeckých a pedagogických pracovníkov “Mladí vedci 2010“

OBYVATEĽSTVO POPRADSKEJ KOTLINY AKO ZÁKLADNÝ FAKTOR ZMIEN KRAJINNEJ ŠTRUKTÚRY

POPULATION OF THE POPRAD BASIN AS A PRIMARY FACTOR OF THE LANDSCAPE STRUCTURE CHANGES

Vladimír Solár

Katedra geografie a regionálneho rozvoja, FHPV PU v Prešove, Ul. 17. Novembra 1, 081 16 Prešov, E-mail: [email protected]

Abstract Landscape structure continuously changes according to heterogeneous factors and conditions. In the recent period, ascendent changes are mainly those changes which reflect the development of human society and its activities in the landscape. The aim of the contribution is documentation and analysis of population from the aspect of developmental trends of landscape structure in Poprad basin. When analyzing the trends of the landscape structure development as well as when predicting it, the population plays a key role.

Keywords: population, growth, Poprad basin, landscape structure

1 Úvod Príspevok je súčasťou výskumu trendov vývoja krajinnej štruktúry Popradskej kotliny v kontexte socioekonomických a prírodných podmienok. Vzhľadom k dostupnosti a informačnej báze mapových podkladov z aspektu skúmania zmien krajinnej štruktúry predmetného územia, analyzujeme aj obyvateľstvo za ostatných 220 rokov (konkrétne v siedmych časových horizontoch). V sledovanom časovom intervale dochádza k výrazným zmenám, ktoré sú determinované predovšetkým človekom a jeho aktivitami. Spoločnosť v tomto období výrazne napreduje a jej pôsobenie najmarkantnejšie odzrkadľuje meniaca sa krajinná štruktúra. Krajina ako priestor ľudského bytia zohráva existenčnú úlohu a aj preto sa mnohé vedné disciplíny, počnúc geografiou zaoberajú jej retrospektívnym výskumom. Najmä v poslednej dekáde je výskum zameraný na detailné poznanie krajiny nielen v teoretickej rovine, ale aj na vyuţitie takto získaných poznatkov v analýzach, syntézach či iných aplikačných teóriách riešiacich ochranu, manaţment a predovšetkým moţné trendy vývoja krajiny. Objasnenie vývoja obyvateľstva na predmetnom území je i v tomto kontexte nevyhnutné.

2 Teoreticko-metodologické aspekty výskumu V zmysle Feranca, Oťahela (2001) je súčasná krajina a jej štruktúra výsledkom postupných zmien pôvodnej prírodnej krajiny pod vplyvom človeka. Vývoj spoločnosti dlhodobo napreduje čím sa menia jej nároky a potreby, ktoré následne menia spôsob vyuţívania krajiny s priamym dopadom na samotnú krajinnú štruktúru. Skúmané územie je ohraničené geomorfologickou hranicou Popradskej kotliny podľa mapy geomorfologických jednotiek (Mazúr, Lukniš, 1980). Územie zaberá plochu 519,15 km² a administratívne patrí do Prešovského kraja, kde do jej vymedzeného územia zasahujú katastrálne územia týchto miest a obcí: Abrahámovce, Bušovce, Holumnica, Huncovce, Keţmarok, Kríţová Ves, Lendak, Ľubica, Malý Slavkov, Mlynčeky, Podhorany, Rakúsy, Slovenská Ves, Spišská Belá, Stará Lesná, Stráne pod Tatrami, Toporec, Tvaroţná, Veľká Lomnica, Vlková, Vojňany, Vrbov, Výborná, Ţakovce (okres Keţmarok), Batizovce, Gánovce, Gerlachov, Hozelec, Hôrka, Jánovce, Lučivná, Mengusovce, Mlynica, Nová Lesná, Poprad, Spišská Teplica, Svit, Štôla,

540 Zborník vedeckých prác doktorandov, mladých vedeckých a pedagogických pracovníkov “Mladí vedci 2010“

Štrba, Šuňava, Švábovce, Veľký Slavkov, Vysoké Tatry (okres Poprad) a Podolínec (okres Stará Ľubovňa). Z predmetných obcí sa nezaoberáme obyvateľstvom Jánoviec, pretoţe intravilán tejto obce sa nachádza mimo územia Popradskej kotliny. Obyvateľstvo je v súlade s mapovými podkladmi skúmané v siedmych časových horizontoch 1787, 1822, 1880, 1948, 1980, 2003 a 2007.

3 Vývoj obyvateľstva Akúkoľvek aktivitu človeka v krajine je potrebné z aspektu zmien krajinnej štruktúry povaţovať za významnú. Pôsobeniu ľudského spoločenstva priraďujeme určitý status následku, často bez skúmania jeho príčinnosti (Jančura, 1999). Obzvlášť narastá význam ľudských aktivít na špecifických územiach, akými sú na Slovensku kotliny, kde je pomerne značné zastúpenie obyvateľstva, nevynímajúc pritom Popradskú kotlinu. Počet obyvateľov, ktorí ţijú na určitom území, participujú na jeho vyuţívaní, výrazne ovplyvňuje krajinnú štruktúru. Človek svojim ustavičným pohybom za lovnou zverou prišiel aj do hornatých oblastí severného Slovenska v enormnej snahe zachovania vlastnej existencie a udrţania rodu. Prvé kroky človeka staršej doby kamennej (paleolitu) v Popradskej kotline nesporne reprezentuje travertínový odliatok lebky (odliatok mozgovne so zvyškom kalvy) neandertálskeho človeka z travertínovej kopy - Hrádok v Gánovciach (Novotný et al., 1991). V neolite dochádza trvalejšiemu usadzovaniu človeka a jeho aktívnemu pôsobeniu na krajinnú štruktúru. Z dlhodobého hľadiska je ďalším významným obdobím z aspektu vývoja obyvateľstva aţ 12.- 13. st., kedy na horný Spiš prichádzajú nemeckí a maďarskí kolonisti. Aj ich pôsobením vznikajú nové sídla a dochádza k zvýšenej koncentrácii obyvateľstva na tomto území. V dlhodobom vývoji sa počet obyvateľov Popradskej kotliny neustále zvyšoval a koncom 80. r. 18. st. ţilo na území Popradskej kotliny uţ 35 154 obyvateľov (Tab. 1).

Tab. 1 Obyvateľstvo Popradskej kotliny (Zdroj: Vlastný výskum, 2010) Popradská kotlina 1787 1828 1880 1948 1980 2003 2007 Počet obyvateľov 35 154 42 083 40 214 63 446 116 849 147 278 149 011

V tomto období bolo najľudnatejšie mesto Keţmarok so 4 170 obyvateľmi a naopak najmenej mali Pikovce (časť obce Abrahámovce) - 77 a Hôrka - 78 obyvateľov. Priemerná hustota obyvateľstva bola v tomto období 68 obyvateľov/km² (Tab. 3). Do r. 2007 stúpol počet obyvateľov viac ako štvornásobne na 149 011. Najľudnatejším mestom sa stal Poprad s 54 931 obyvateľmi a najmenej, 230 obyvateľov mala obec Abrahámovce. Priemerná hustota obyvateľstva sa zvýšila na 287 obyvateľov/km². V období 1787-2007 zaznamenávame pokles obyvateľstva len v štyroch obciach: Vojňany, Bušovce, Mlynica a Abrahámovce (Príloha 1).

Tab. 2 Index rastu obyvateľstva Popradskej kotliny (Zdroj: Vlastný výskum, 2010) Obdobie 1787-1828 1828-1880 1880-1948 1948-1980 1980-2003 2003-2007 Index rastu 119,71% 95,56% 157,77% 212,04% 109,47% 101,17%

V období 1787-2007 dosiahlo obyvateľstvo Popradskej kotliny index rastu 423,88%. V rámci sledovaných časových horizontov bol najvyšší index rastu - 212,04% v období 1948-1980 (Tab. 2). V jednotlivých obciach prevláda index rastu 100-200% (Mapa 1). Bez hodnoty sú obce, ktoré vznikli v priebehu skúmaného obdobia. Najvyšší index rastu spomedzi všetkých obcí dosiahlo mesto Poprad - 1468%.

541 Zborník vedeckých prác doktorandov, mladých vedeckých a pedagogických pracovníkov “Mladí vedci 2010“

Obr. 1 Index rastu obyvateľstva Popradskej kotliny v r. 1787-2007 (Zdroj: Vlastný výskum, 2010)

542 Zborník vedeckých prác doktorandov, mladých vedeckých a pedagogických pracovníkov “Mladí vedci 2010“

4 Rozmiestnenie a hustota obyvateľstva Pri hodnotení rozmiestnenia obyvateľstva sa najčastejšie pouţíva ukazovateľ všeobecnej hustoty obyvateľstva. Hustota je významná štruktúrna charakteristika kaţdej krajiny, osídleného priestoru (Mládek et al., 1993).

Tab. 3 Vývoj všeobecnej hustoty obyvateľstva (Zdroj: Vlastný výskum, 2010) Popradská kotlina 1787 1828 1880 1948 1980 2003 2007 Všeobecná hustota 68 81 77 128 227 284 287 obyvateľov/km2

V porovnaní so všeobecnou priemernou hustotou Slovenskej republiky je Popradská kotlina nadpriemerná. Spomedzi sídel dosahujú najväčšiu všeobecnú hustotu osídlenia mestá Svit (1664 obyv./km2) a Poprad (890 obyv./km2), na opačnom póle sú obce Abrahámovce a Bušovce s 35 ob./km2.

Tab. 4 Špecifické hustoty obyvateľstva a všeobecná hustotou obyvateľstva v r. 2007 (Zdroj: Vlastný výskum, 2010) Popradská kotlina Rozloha (km2) Hustota obyvateľstva/km2 Celková 519,15 287 Poľnohospodárska pôda 385,18 387 Zastavané územie 48,13 3096

Špecifické hustoty obyvateľstva selektujú špecifické plochy a špecifické skupiny obyvateľstva. Pomocou špecifických ukazovateľov moţno z porovnania vylúčiť tie plochy, ktoré sa málo vyuţívajú, príp. nevyuţívajú (Mládek et al., 1993). Informačný charakter o území nám teda poskytujú i špecifické hustoty obyvateľstva, a to konkrétne hustota obyvateľstva na km2 ornej pôdy a hustota obyvateľstva na km2 zastavanej plochy (Tab. 4). Hustota obyvateľstva na poľnohospodársku pôdu bola najvyššia v obci Lendak (1 169 ob/km2) a meste Svit (1 156 ob/km2), najniţšia v obci Bušovce (20 ob/km2). Z aspektu zastavaného územia bola najvyššia hustota obyvateľstva v Stráňach pod Tatrami (10 810 ob/km2) a najniţšia v Mlynici (1 132 ob/km2). Rozmiestnenie obyvateľstva sme skúmali prostredníctvom mapy (Mapa 2). Obyvateľstvo je v r. 1787 rovnomerné rozmiestnené na celom území Popradskej kotliny s výraznejšou koncentráciou v okolí mesta Keţmarok. Severná, zväčša zalesnená časť územia ešte nie je v tomto období osídlená. Rastom obyvateľstva sa postupne rozvíja i sídelná štruktúra a dochádza k enormnému nárastu obyvateľstva najmä v širšom centre mesta Poprad a jeho okolí. V r. 2007 z aspektu rozmiestnenia obyvateľstva uţ dominuje okolie Popradu a aţ za ním nasleduje oblasť v blízkosti Keţmarku. Treťou v poradí významnosti je územie obce Lendak. So zvyšovaním počtu obyvateľov je úzko spojený proces narastania zastavanej plochy územia. V období 1787-2007 vzrástla zastavaná plocha o 375 % a jej podiel na celkovej ploche stúpol na takmer 10 % (48,13 km2). Výrazne sa tým zmenil podiel jednotlivých skupín krajinných prvkov ako i celkový ráz krajinnej štruktúry Popradskej kotliny, keďţe predmetné obyvateľstvo ovplyvnilo a ovplyvňuje i ostatné zastúpené skupiny krajinných prvkov. V súvislosti so zaznamenanými trendmi vývoja obyvateľstva Popradskej kotliny môţeme určiť primárne a sekundárne podmienené zmeny v krajinnej štruktúre Popradskej kotliny. Nárast skupiny prvkov sídelnej štruktúry je v tomto kontexte primárnym dôsledkom vplyvu obyvateľstva na krajinnú štruktúru.

543 Zborník vedeckých prác doktorandov, mladých vedeckých a pedagogických pracovníkov “Mladí vedci 2010“

Obr. 2 Hustota a rozmiestnenie obyvateľstva Popradskej kotliny (Zdroj: Vlastný výskum, 2010)

544 Zborník vedeckých prác doktorandov, mladých vedeckých a pedagogických pracovníkov “Mladí vedci 2010“

5 Záver Vývoj obyvateľstva ovplyvňuje najmä špecifické postavenie Popradskej kotliny v rámci Slovenskej republiky. V sledovanom období dochádza k všeobecnému rozvoju ľudskej spoločnosti. S rozvojom dopravy (najmä ţelezníc) a cestovného ruchu vo Vysokých Tatrách koncom 19. storočia dochádza k výraznejšiemu zvyšovaniu počtu obyvateľov. Medzi r. 1880- 1980 vzrástol počet obyvateľov Popradskej kotliny takmer trojnásobne, pričom markantný je najmä nárast obyvateľstva v okolí Popradu. Sumárne dosiahlo v sledovanom období obyvateľstvo index rastu 423,88%. Všeobecná hustota obyvateľstva Popradskej kotliny vzrástla viac ako štvornásobne. Obyvateľstvo je rozmiestnené predovšetkým v centrálnej časti a na juhozápadnom okraji Popradskej kotliny, teda v oblasti medzi Keţmarkom a Svitom. Obyvateľstvo svojimi kaţdodennými aktivitami rozširovalo antropogénne modifikované územie na úkor okolitých krajinných štruktúr. Podiel skupiny sídelných prvkov tvoril v r. 2007 uţ takmer 10% z celkovej plochy Popradskej kotliny, čo podstatne ovplyvnilo pomerné zastúpenie ostatných skupín krajinných prvkov. Analýza obyvateľstva Popradskej kotliny potvrdila jeho významné postavenie v modifikácii krajinnej štruktúry.

Príspevok vznikol v rámci riešenia projektu: KEGA 3/7271/09 Geografické výskumné metódy a technické postupy pre oblasť výskumu regionálnych disparít a regionálneho rozvoja. Ved. projektu: prof. RNDr. Eva Michaeli, PhD.

6 Literatúra FERANEC, J., OŤAHEĽ, J. Krajinná pokrývka Slovenska (Land cover of Slovakia). Bratislava: Veda, 2001, 124 s. CHALUPECKÝ, I. Dejiny Popradu. ORIENS Košice pre mesto Poprad, 1998, 571 s., ISBN 80-88828-12-0 JANČURA, P. Development aspects of the land cover (secondary landscape structure) and their relation to the character. Ekológia (Bratislava), Vol. 19, Supplement 2, ÚKE SAV, Bratislava, 1999, s. 177-187. KROPILÁK, M., et al. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I. VEDA, SAV Bratislava, 1977, s. 528 KROPILÁK, M., et al. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II. VEDA, SAV Bratislava, 1977, s. 520 KROPILÁK, M., et al. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III. VEDA, SAV Bratislava, 1978, s. 536 MAZÚR, E., LUKNIŠ, M. Mapa geomorfologických jednotiek (1:500 000), Atlas SSR, SAV a Slovenský úrad geodézie a kartografie, Bratislava, 1980, str. 54-55 MICHAELI, E. Transformácia vyuţívania kultúrnej krajiny na príklade katastrálneho územia Jakuban za ostatných 50 rokov. Acta Facultatis Studiorum Humanitatis et Naturae Universitatis Prešoviensis, Prírodné vedy, XLIII., Folia Geographica 8, PU Prešov, 2005, s.108-115 MLÁDEK, J., et al. Región Poprad, geografické štruktúry socioekonomických aktivít, UK Bratislava, 1993, 207 s. NOVOTNÝ et al. Popradská kotlina v dávnej minulosti. Východoslovenské vydavateľstvo Košice, 1991, 66 s., ISBN: 80-234-0042-8

Recenzent: prof. RNDr. Eva Michaeli, PhD., Katedra geografie a regionálneho rozvoja, FHPV PU v Prešove, Ul. 17. Novembra 1, 081 16 Prešov, E-mail: [email protected]

545 Zborník vedeckých prác doktorandov, mladých vedeckých a pedagogických pracovníkov “Mladí vedci 2010“

Príloha 1 Tab. 5: Stav obyvateľstva Popradskej kotliny v skúmaných časových horizontoch. Počet obyvateľov Obec 1 787 1 828 1 880 1 948 1 980 2 003 2 007 Abrahámovce 206 248 193 291 241 231 230 Pikovce 77 90 54 súčasť Abrahámoviec Bušovce 589 730 530 335 404 317 313 Holumnica 731 866 765 549 641 804 851 Huncovce 1 661 2 148 1 315 1 077 1 606 2 382 2 503 Keţmarok 4 170 4 192 4 481 7 372 13 238 12 798 17 013 Kríţová Ves 375 522 548 810 1 275 1 671 1 854 Lendak 750 985 1 028 1 468 3 226 4 586 4 820 Ľubica 2 380 2 380 2 715 3 459 3 693 8 327 4 032 Malý Slavkov 316 434 315 504 639 827 918 Mlynčeky vznik v r. 1956 514 609 624 Podhorany 820 878 762 539 802 1 520 1 745 Rakúsy 659 481 659 705 1 190 2 085 2 316 Slovenská Ves 1 017 1275 980 1 081 1 643 1 796 1 816 Stráţky 329 368 361 375 súčasť Spišskej Belej Spišská Belá 1 859 2 782 2 589 3 153 5 225 6 118 6 265 Stará Lesná 508 668 604 795 762 916 968 Stráne pod Tatrami 295 377 332 324 585 1 242 1434 Toporec 911 1 177 1 071 833 1 513 1 679 1 750 Tvaroţná 481 710 666 629 600 622 638 Veľká Lomnica 1 279 1 269 1 425 1 546 2 675 3 707 3 999 Vlková 360 323 323 404 608 645 660 Vojňany 305 299 299 233 239 259 270 Vrbov 706 1 380 789 753 1 224 1 204 1 314 Výborná 376 496 538 525 547 891 964 Ţakovce 587 718 726 490 734 697 782 Batizovce 896 1 090 849 1 165 1 662 2 121 2 165 Gánovce 155 136 257 673 774 1 043 1 180 Filice 179 223 217 súčasť Gánoviec Gerlachov 325 987 474 558 664 789 813 Hozelec 227 221 191 308 690 828 824 Hôrka 78 61 567 797 1 354 1 483 1 677 Kišovce 192 238 Ondrej 186 148 súčasť Hôrky Primovce 47 79 Lučivná 472 471 627 868 585 976 1 000 Mengusovce 315 425 443 416 637 592 610 Mlynica 424 517 438 362 350 379 394 Nová Lesná 402 546 509 471 868 1 506 1 568 Poprad 773 821 1 038 9 197 38 077 55 680 54 931 Matejovce pri Poprade 631 793 941 1476 súčasť Popradu Spišská Sobota 827 825 823 súčasť Popradu Stráţe pod Tatrami 505 650 601 741 súčasť Popradu Veľká 1 006 1 490 1 173 súčasť Popradu Spišská Teplica 1 010 1 060 1 053 1285 1809 1 891 2015 Svit vznik v r. 1946 5 048 8 450 7 473 7 474 Štôla 142 178 206 320 485 545 536 Štrba 1 190 1 623 1526 1 862 3 657 3 657 3 618 Šuňava vznik v r. 1974 1 739 1 895 1940 Niţná Šuňava 505 616 747 690 súčasť Šuňavy Vyšná Šuňava 376 532 561 671 Švábovce 272 305 380 613 959 1 068 1134 Veľký Slavkov 563 644 990 861 1163 1 120 1217 Vysoké Tatry vznik v r. 1948 5 213 6478 5 122 4593 Podolínec 1709 2 140 1 535 1 601 2624 3 177 3243 Spolu 35 154 42 083 40 214 63 446 116 849 147 278 149 011 Zdroj:Vlastný výskum, 2010

546