DOCSLIB.ORG

Obyvateľstvo Popradskej Kotliny Ako Základný Faktor Zmien Krajinnej Štruktúry

Total Page：16

File Type：pdf, Size：1020Kb

Download full-text PDF Read full-text
Obyvateľstvo Popradskej Kotliny Ako Základný Faktor Zmien Krajinnej Štruktúry Zborník vedeckých prác doktorandov, mladých vedeckých a pedagogických pracovníkov “Mladí vedci 2010“ OBYVATEĽSTVO POPRADSKEJ KOTLINY AKO ZÁKLADNÝ FAKTOR ZMIEN KRAJINNEJ ŠTRUKTÚRY POPULATION OF THE POPRAD BASIN AS A PRIMARY FACTOR OF THE LANDSCAPE STRUCTURE CHANGES Vladimír Solár Katedra geografie a regionálneho rozvoja, FHPV PU v Prešove, Ul. 17. Novembra 1, 081 16 Prešov, E-mail: [email protected] Abstract Landscape structure continuously changes according to heterogeneous factors and conditions. In the recent period, ascendent changes are mainly those changes which reflect the development of human society and its activities in the landscape. The aim of the contribution is documentation and analysis of population from the aspect of developmental trends of landscape structure in Poprad basin. When analyzing the trends of the landscape structure development as well as when predicting it, the population plays a key role. Keywords: population, growth, Poprad basin, landscape structure 1 Úvod Príspevok je súčasťou výskumu trendov vývoja krajinnej štruktúry Popradskej kotliny v kontexte socioekonomických a prírodných podmienok. Vzhľadom k dostupnosti a informačnej báze mapových podkladov z aspektu skúmania zmien krajinnej štruktúry predmetného územia, analyzujeme aj obyvateľstvo za ostatných 220 rokov (konkrétne v siedmych časových horizontoch). V sledovanom časovom intervale dochádza k výrazným zmenám, ktoré sú determinované predovšetkým človekom a jeho aktivitami. Spoločnosť v tomto období výrazne napreduje a jej pôsobenie najmarkantnejšie odzrkadľuje meniaca sa krajinná štruktúra. Krajina ako priestor ľudského bytia zohráva existenčnú úlohu a aj preto sa mnohé vedné disciplíny, počnúc geografiou zaoberajú jej retrospektívnym výskumom. Najmä v poslednej dekáde je výskum zameraný na detailné poznanie krajiny nielen v teoretickej rovine, ale aj na vyuţitie takto získaných poznatkov v analýzach, syntézach či iných aplikačných teóriách riešiacich ochranu, manaţment a predovšetkým moţné trendy vývoja krajiny. Objasnenie vývoja obyvateľstva na predmetnom území je i v tomto kontexte nevyhnutné. 2 Teoreticko-metodologické aspekty výskumu V zmysle Feranca, Oťahela (2001) je súčasná krajina a jej štruktúra výsledkom postupných zmien pôvodnej prírodnej krajiny pod vplyvom človeka. Vývoj spoločnosti dlhodobo napreduje čím sa menia jej nároky a potreby, ktoré následne menia spôsob vyuţívania krajiny s priamym dopadom na samotnú krajinnú štruktúru. Skúmané územie je ohraničené geomorfologickou hranicou Popradskej kotliny podľa mapy geomorfologických jednotiek (Mazúr, Lukniš, 1980). Územie zaberá plochu 519,15 km² a administratívne patrí do Prešovského kraja, kde do jej vymedzeného územia zasahujú katastrálne územia týchto miest a obcí: Abrahámovce, Bušovce, Holumnica, Huncovce, Keţmarok, Kríţová Ves, Lendak, Ľubica, Malý Slavkov, Mlynčeky, Podhorany, Rakúsy, Slovenská Ves, Spišská Belá, Stará Lesná, Stráne pod Tatrami, Toporec, Tvaroţná, Veľká Lomnica, Vlková, Vojňany, Vrbov, Výborná, Ţakovce (okres Keţmarok), Batizovce, Gánovce, Gerlachov, Hozelec, Hôrka, Jánovce, Lučivná, Mengusovce, Mlynica, Nová Lesná, Poprad, Spišská Teplica, Svit, Štôla, 540 Zborník vedeckých prác doktorandov, mladých vedeckých a pedagogických pracovníkov “Mladí vedci 2010“ Štrba, Šuňava, Švábovce, Veľký Slavkov, Vysoké Tatry (okres Poprad) a Podolínec (okres Stará Ľubovňa). Z predmetných obcí sa nezaoberáme obyvateľstvom Jánoviec, pretoţe intravilán tejto obce sa nachádza mimo územia Popradskej kotliny. Obyvateľstvo je v súlade s mapovými podkladmi skúmané v siedmych časových horizontoch 1787, 1822, 1880, 1948, 1980, 2003 a 2007. 3 Vývoj obyvateľstva Akúkoľvek aktivitu človeka v krajine je potrebné z aspektu zmien krajinnej štruktúry povaţovať za významnú. Pôsobeniu ľudského spoločenstva priraďujeme určitý status následku, často bez skúmania jeho príčinnosti (Jančura, 1999). Obzvlášť narastá význam ľudských aktivít na špecifických územiach, akými sú na Slovensku kotliny, kde je pomerne značné zastúpenie obyvateľstva, nevynímajúc pritom Popradskú kotlinu. Počet obyvateľov, ktorí ţijú na určitom území, participujú na jeho vyuţívaní, výrazne ovplyvňuje krajinnú štruktúru. Človek svojim ustavičným pohybom za lovnou zverou prišiel aj do hornatých oblastí severného Slovenska v enormnej snahe zachovania vlastnej existencie a udrţania rodu. Prvé kroky človeka staršej doby kamennej (paleolitu) v Popradskej kotline nesporne reprezentuje travertínový odliatok lebky (odliatok mozgovne so zvyškom kalvy) neandertálskeho človeka z travertínovej kopy - Hrádok v Gánovciach (Novotný et al., 1991). V neolite dochádza trvalejšiemu usadzovaniu človeka a jeho aktívnemu pôsobeniu na krajinnú štruktúru. Z dlhodobého hľadiska je ďalším významným obdobím z aspektu vývoja obyvateľstva aţ 12.- 13. st., kedy na horný Spiš prichádzajú nemeckí a maďarskí kolonisti. Aj ich pôsobením vznikajú nové sídla a dochádza k zvýšenej koncentrácii obyvateľstva na tomto území. V dlhodobom vývoji sa počet obyvateľov Popradskej kotliny neustále zvyšoval a koncom 80. r. 18. st. ţilo na území Popradskej kotliny uţ 35 154 obyvateľov (Tab. 1). Tab. 1 Obyvateľstvo Popradskej kotliny (Zdroj: Vlastný výskum, 2010) Popradská kotlina 1787 1828 1880 1948 1980 2003 2007 Počet obyvateľov 35 154 42 083 40 214 63 446 116 849 147 278 149 011 V tomto období bolo najľudnatejšie mesto Keţmarok so 4 170 obyvateľmi a naopak najmenej mali Pikovce (časť obce Abrahámovce) - 77 a Hôrka - 78 obyvateľov. Priemerná hustota obyvateľstva bola v tomto období 68 obyvateľov/km² (Tab. 3). Do r. 2007 stúpol počet obyvateľov viac ako štvornásobne na 149 011. Najľudnatejším mestom sa stal Poprad s 54 931 obyvateľmi a najmenej, 230 obyvateľov mala obec Abrahámovce. Priemerná hustota obyvateľstva sa zvýšila na 287 obyvateľov/km². V období 1787-2007 zaznamenávame pokles obyvateľstva len v štyroch obciach: Vojňany, Bušovce, Mlynica a Abrahámovce (Príloha 1). Tab. 2 Index rastu obyvateľstva Popradskej kotliny (Zdroj: Vlastný výskum, 2010) Obdobie 1787-1828 1828-1880 1880-1948 1948-1980 1980-2003 2003-2007 Index rastu 119,71% 95,56% 157,77% 212,04% 109,47% 101,17% V období 1787-2007 dosiahlo obyvateľstvo Popradskej kotliny index rastu 423,88%. V rámci sledovaných časových horizontov bol najvyšší index rastu - 212,04% v období 1948-1980 (Tab. 2). V jednotlivých obciach prevláda index rastu 100-200% (Mapa 1). Bez hodnoty sú obce, ktoré vznikli v priebehu skúmaného obdobia. Najvyšší index rastu spomedzi všetkých obcí dosiahlo mesto Poprad - 1468%. 541 Zborník vedeckých prác doktorandov, mladých vedeckých a pedagogických pracovníkov “Mladí vedci 2010“ Obr. 1 Index rastu obyvateľstva Popradskej kotliny v r. 1787-2007 (Zdroj: Vlastný výskum, 2010) 542 Zborník vedeckých prác doktorandov, mladých vedeckých a pedagogických pracovníkov “Mladí vedci 2010“ 4 Rozmiestnenie a hustota obyvateľstva Pri hodnotení rozmiestnenia obyvateľstva sa najčastejšie pouţíva ukazovateľ všeobecnej hustoty obyvateľstva. Hustota je významná štruktúrna charakteristika kaţdej krajiny, osídleného priestoru (Mládek et al., 1993). Tab. 3 Vývoj všeobecnej hustoty obyvateľstva (Zdroj: Vlastný výskum, 2010) Popradská kotlina 1787 1828 1880 1948 1980 2003 2007 Všeobecná hustota 68 81 77 128 227 284 287 obyvateľov/km2 V porovnaní so všeobecnou priemernou hustotou Slovenskej republiky je Popradská kotlina nadpriemerná. Spomedzi sídel dosahujú najväčšiu všeobecnú hustotu osídlenia mestá Svit (1664 obyv./km2) a Poprad (890 obyv./km2), na opačnom póle sú obce Abrahámovce a Bušovce s 35 ob./km2. Tab. 4 Špecifické hustoty obyvateľstva a všeobecná hustotou obyvateľstva v r. 2007 (Zdroj: Vlastný výskum, 2010) Popradská kotlina Rozloha (km2) Hustota obyvateľstva/km2 Celková 519,15 287 Poľnohospodárska pôda 385,18 387 Zastavané územie 48,13 3096 Špecifické hustoty obyvateľstva selektujú špecifické plochy a špecifické skupiny obyvateľstva. Pomocou špecifických ukazovateľov moţno z porovnania vylúčiť tie plochy, ktoré sa málo vyuţívajú, príp. nevyuţívajú (Mládek et al., 1993). Informačný charakter o území nám teda poskytujú i špecifické hustoty obyvateľstva, a to konkrétne hustota obyvateľstva na km2 ornej pôdy a hustota obyvateľstva na km2 zastavanej plochy (Tab. 4). Hustota obyvateľstva na poľnohospodársku pôdu bola najvyššia v obci Lendak (1 169 ob/km2) a meste Svit (1 156 ob/km2), najniţšia v obci Bušovce (20 ob/km2). Z aspektu zastavaného územia bola najvyššia hustota obyvateľstva v Stráňach pod Tatrami (10 810 ob/km2) a najniţšia v Mlynici (1 132 ob/km2). Rozmiestnenie obyvateľstva sme skúmali prostredníctvom mapy (Mapa 2). Obyvateľstvo je v r. 1787 rovnomerné rozmiestnené na celom území Popradskej kotliny s výraznejšou koncentráciou v okolí mesta Keţmarok. Severná, zväčša zalesnená časť územia ešte nie je v tomto období osídlená. Rastom obyvateľstva sa postupne rozvíja i sídelná štruktúra a dochádza k enormnému nárastu obyvateľstva najmä v širšom centre mesta Poprad a jeho okolí. V r. 2007 z aspektu rozmiestnenia obyvateľstva uţ dominuje okolie Popradu a aţ za ním nasleduje oblasť v blízkosti Keţmarku. Treťou v poradí významnosti je územie obce Lendak. So zvyšovaním počtu obyvateľov je úzko spojený proces narastania zastavanej plochy územia. V období 1787-2007 vzrástla zastavaná plocha o 375 % a jej podiel na celkovej ploche stúpol na takmer 10 % (48,13 km2). Výrazne sa tým zmenil podiel jednotlivých skupín krajinných prvkov ako i celkový ráz krajinnej štruktúry Popradskej kotliny, keďţe predmetné obyvateľstvo ovplyvnilo a ovplyvňuje i ostatné zastúpené skupiny krajinných prvkov. V súvislosti
Load more

Recommended publications
  • The Population Development in the Levoča Mountains (Slovakia)
    Acta facultatis studiorum humanitatis et naturae Universitas Prešoviensis, Prírodné vedy, Folia geographica, Volume 57, 2015, No.1, FHPV PU Prešov. ISSN 1336-6157 THE POPULATION DEVELOPMENT IN THE LEVOČA MOUNTAINS (SLOVAKIA) Štefan KYŠELA1 Abstract: This article analyses the main characteristics of the demographical development and present-state in the Levoča Mountains in Slovakia. Before analysing the population, we develop an approach to determine the number of people residing in the geomorphological mesoregion of Levoča Mountains, which is the key point of this article, since many municipalities lie on the mountains border. For the purposes of the latter we consider municipalities cadastral areas and built-up areas. There are new concepts introduced into geographical terminology: CIN coefficient, COUT coefficient, IN mountains population, OUT mountains population, CORE municipality, BORDER municipality, OUTER municipality. Key words: Levoča Mountains. Population. Demographical development. People living in the mountains. New geographical concepts. INTRODUCTION Geomorphological mesoregion of the Levoča Mountains (called Levočské vrchy in Slovakia) delineated by Mazúr and Lukniš (1978) with an area of 620 km2 are located in the northwestern part of Eastern Slovakia surrounded by the towns of Levoča, Kežmarok, Stará Ľubovňa and Lipany (figure 1). They are bounded by basins in the west and south (Poprad and Hornád basin), by mountains (Branisko, Bachureň and SpišskáMagura mountains) and by intermountains (Spiš-Šariš intermontains) in the east and north. The mountains maximum width is 30.8 km and maximum height 30.0 km. The highest point is a hill called Čierna hora (1289 m) and the lowest point is the Torysa river (480 m). Half the area was the Javorina Military District (316 km2) from 1953 to 2010, which was terminated in Slovak Law on 1 January 2011 (by 455/2010 Coll.).
    [Show full text]
  • Príčiny Nezamestnanosti V Okrese Poprad
    Bankovní institut vysoká škola Praha Príčiny nezamestnanosti v okrese Poprad Diplomová práca Bc. Zuzana Micheľová 2017 Bankovní institut vysoká škola Praha Katedra financií a ekonómie Príčiny nezamestnanosti v okrese Poprad Diplomová práca Autor: Bc. Zuzana Micheľová Financie Vedúci práce: doc. Ing. Dagmar Brožová, CSc. Praha 2017 PREHLÁSENIE Prehlasujem, že som diplomovú prácu spracovala samostatne a v zozname uviedla všetku použitú literatúru. Svojím podpisom potvrdzujem, že odovzdaná elektronická podoba práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámená so skutočnosťou, že sa práca bude archivovať v knihovni BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác. V Poprade dňa 30.06.2017 Bc. Zuzana Micheľová POĎAKOVANIE Touto cestou chcem poďakovať vedúcej mojej diplomovej práce doc. Ing. Dagmar Brožovej, CSc. za podnetné a ústretové vedenie pri spracovávaní práce. Rovnako chcem poďakovať pracovníkom oddelení Služieb zamestnaností Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v okrese Poprad a v okrese Kežmarok, za ich ochotu a ústretovosť pri získavaní podkladov potrebných pre spracovanie záverečnej práce. Moja vďaka rovnako patrí respondentom, uchádzačom o zamestnanie evidovaných Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny v okrese Poprad a Kežmarok za ich ochotu pri zbere údajov potrebných k uskutočneniu výskumu záverečnej práce. Anotácia MICHEĽOVÁ, Zuzana, Bc.: Príčiny nezamestnanosti v okrese Poprad. [Diplomová práca]. Bankvní institut vysoká škola Praha. Katedra financií a ekonómie. Vedúci práce: doc. Ing. Dagmar Brožová, CSc. Rok obhajoby: 2017. Počet strán: 84. Diplomová práca sa venuje problematike príčin nezamestnanosti v okrese Poprad. Hlavným cieľom práce je analyzovať nezamestnanosť a trh práce v okrese Poprad, identifikovať faktory nezamestnanosti a ich príčiny v okrese Poprad a následne komparovať výsledky zisteného stavu s okresom Kežmarok.
    [Show full text]
  • Ročenky-2002-2004.Pdf
    Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky Správa Pieninského národného parku Červený Kláštor ROČENKA 2002 - 2004 Obsah 1. ÚVOD (DANKO) .............................................................................4 2. PIENINSKÝ NÁRODNÝ PARK.........................................................4 2.1. HISTÓRIA OCHRANY PRÍRODY V PIENINSKOM NÁRODNOM PARKU (DANKO).4 2.2. ÚZEMNÁ PÔSOBNOSŤ (KISKOVÁ)...................................................... 10 2.3. PRÁVNE POSTAVENIE (DANKOVÁ)......................................................... 10 3. OCHRANA PRÍRODY.................................................................... 13 3.1. ÚZEMNÁ OCHRANA (DANKOVÁ)....................................................... 13 3.1.1. Maloplošne chránené územia (Danková) ......................................... 14 3.2. ANORGANICKÉ JAVY...................................................................... 16 3.2.1. Geológia (Soľava) ...................................................................... 16 3.2.2. Vodné toky a vodopády (Soľava)................................................... 17 3.3. OCHRANA A VÝSKUM RASTLINSTVA.................................................. 18 3.3.1. Mapovanie travinnej vegetácie (Žlkovanová) ................................... 18 3.3.2. Mapovanie rašelinísk (Žlkovanová) ............................................... 19 3.3.3. Mapovanie inváznych druhov rastlín (Žlkovanová) ........................... 20 3.3.4. Sledovanie zmien vegetácie PIENAP-u vplyvom vodnej nádrže Czorstyn – Niedzica (Žlkovanová) .........................................................................
    [Show full text]
  • Romové Východního Slovenska
    Jihočeská univerzita v Českých Budějovicích Pedagogická fakulta Katedra geografie Bakalářská práce Romové východního Slovenska Vypracoval: Lenka Rozhoňová Vedoucí práce: doc. RNDr. Dagmar Popjaková, PhD. České Budějovice 2013 Prohlášení: Prohlašuji, že svoji bakalářskou práci jsem vypracovala samostatně pouze s použitím pramenů a literatury uvedených v seznamu citované literatury. Prohlašuji, že v souladu s § 47b zákona č. 111/1998 Sb. v platném znění souhlasím se zveřejněním své bakalářské práce, a to v nezkrácené podobě elektronickou cestou ve veřejně přístupné části databáze STAG provozované Jihočeskou univerzitou v Českých Budějovicích na jejích internetových stránkách, a to se zachováním mého autorského práva k odevzdanému textu této kvalifikační práce. Souhlasím dále s tím, aby toutéž elektronickou cestou byly v souladu s uvedeným ustanovením zákona č. 111/1998 Sb. zveřejněny posudky školitele a oponentů práce i záznam o průběhu a výsledku obhajoby kvalifikační práce. Rovněž souhlasím s porovnáním textu mé kvalifikační práce s databází kvalifikačních prací Theses.cz provozovanou Národním registrem vysokoškolských kvalifikačních prací a systémem na odhalování plagiátů. V Českých Budějovicích ………………… …………………………… Podpis Poděkování: Touto cestou bych chtěla velmi poděkovat vedoucí bakalářské práce doc. RNDr. Dagmar Popjakové, PhD. za cenné rady, připomínky, informace a především za její drahocenný čas, který mi během bakalářské práce poskytla. Dále moc děkuji p. Ing. Mgr. Pavlovi Hájkovi, pracovníkovi Českého statistického úřadu v Praze, za spolupráci při získávání dat. ROZHOŇOVÁ, L. (2013): Romové východního Slovenska. Bakalářská práce. Jihočeská univerzita v Českých Budějovicích, Pedagogická fakulta, Katedra geografie, 67 s. Anotace: Bakalářská práce se zabývá Romy východního Slovenska, konkrétně analýzou romské populace podle evidence k 31. 12. 1989 na území někdejší administrativní jednotky, Východoslovenského kraje.
    [Show full text]
  • Gabriela Pavlíková: Geografická Variabilita Životných Stratégií
    UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE PRÍRODOVEDECKÁ FAKULTA GEOGRAFICKÁ VARIABILITA ŽIVOTNÝCH STRATÉGIÍ DOMÁCNOSTÍ V OKRESE KEŽMAROK Bakalárska práca Študijný program: Geografia v administratíve Študijný odbor: 4.1.35 Geografia Školiace pracovisko: Katedra humánnej geografie a demogeografie Vedúci: Mgr. Alena Rochovská, PhD. Bratislava 2010 Gabriela Pavlíková Po ďakovanie Chcela by som po ďakova ť všetkým, ktorí mi akýmko ľvek spôsobom pomohli pri spracovaní tejto bakalárskej práce, predovšetkým vedúcej mojej bakalárskej práce Mgr. Alene Rochovskej, PhDr. za jej pomoc, cenné rady a pripomienky pri jej spracovaní. ABSTRAKT Gabriela Pavlíková: Geografická variabilita životných stratégií domácností v okrese Kežmarok Univerzita Komenského v Bratislave, Prírodovedecká fakulta, Katedra humánnej geografie a demogeografie Bakalárska práca, 63 strán, 2010 Práca podáva poh ľad na život vidieckeho obyvate ľstva, jeho priority, životný štýl a tým stratégie ľudí predovšetkým v minulosti, kedy hodnoty a spôsoby života boli ovplyv ňované predovšetkým tradíciou a odovzdávané a kontrolované z generácie na generáciu a poh ľad na životné stratégie rómskeho obyvate ľstva, ktorého spôsob života a s tým súvisiace a podmie ňujúce veci, predstavujú v sú časnosti jeden z najvážnejších problémov nielen v okrese Kežmarok, ktorý má výrazné zastúpenie tohto etnika v skladbe svojho obyvate ľstva, ale celej Slovenskej republiky. Prvá čas ť práce sa zaoberá analýzou vybraných humánno-geografických charakteristík okresu Kežmarok ( vývoj po čtu obyvate ľov, hustota za ľudnenia, celkový pohyb obyvate ľstva, štruktúra obyvate ľstva pod ľa pohlavia a veku, národnostná štruktúra, náboženská štruktúra), druhá čas ť práce je venovaná spôsobu života domácností vidieka v 20. storo čí a zmenám , ktoré nastali v súvislosti s kolektivizáciou po ľnohospodárstva. Tretia čas ť práce je venovaná rómskemu obyvate ľstvu a jeho životným podmienkam, vz ťahu k vzdelávaniu, práci a ich životným stratégiám.
    [Show full text]
  • Dotácie Poskytnuté Na Základe Bodu C.1. Uznesenia Vlády Č. 487 Z 23. 10. 2018
    Ministerstvo financií SR Dotácie poskytnuté na základe v eurách bodu C.1. uznesenia vlády č. 487 z 23. 10. 2018 IČO Príjemca dotácie Účel Dotácia 326101 obec Abrahámovce Rekonštrukcia miestnych komunikácií 4 000 326127 obec Bušovce Výmena okien a dverí obecného úradu 4 000 Výstavba chodníka pred cintorínom, oplotenie cintorína a 326135 obec Červený Kláštor parku v obci 17 000 696048 obec Havka Rekonštrukcia prístupu a oplotenia cintorína 3 000 Rekonštrukcia kuchyne a nákup vybavenia kuchyne v 326186 obec Holumnica kultúrnom dome 4 000 326216 obec Hradisko Rekonštrukcia havarijného stavu rezervoára vody v obci 5 000 Obstaranie a montáž nádrže na primárny záchyt znečistenia 326232 obec Huncovce pod rómskou osadou 7 000 326241 obec Ihľany Revitalizácia obce - II. etapa - rekonštrukcia chodníkov 16 000 696285 obec Jezersko Rekonštrukcia verejného osvetlenia a miestneho rozhlasu 5 000 326275 obec Jurské Rekonštrukcia prístupovej cesty k cintorínu 5 000 326283 mesto Kežmarok Prestavba križovatky na okružnú - sídlisko Juh 195 000 326283 mesto Kežmarok Rekonštrukcia mosta cez rieku Poprad, Ul. Nižná brána 100 000 326305 obec Krížová Ves Úprava brehov potoka 4 000 Vybudovanie bezdrôtového miestneho rozhlasu a 696293 obec Lechnica kamerového systému 17 000 31942547 obec Ľubica Rekonštrukcia strechy na futbalovom štadióne 35 000 326321 obec Lendak Rekonštrukcia mosta nad miestnym potokom Rieka 15 000 696030 obec Majere Vybudovanie infraštruktúry k individuálnej bytovej výstavbe 3 000 696277 obec Malá Franková Revitalizácia centra obce - oplotenie,
    [Show full text]
  • Ministerstvo Kultúry Slovenskej Republiky
    Príloha č. 3 Zoznam národných kultúrnych pamiatok s prioritou ochrany a obnovy k 31. 12. 2020 1) 1) Nehnuteľné národné kultúrne pamiatky číslo v obec názov ÚZPF ARCHEOLOGICKÉ PAMIATKY Blatnica hradisko Plešovica 2193/1 Bojná hradisko 142/1 Bratislava – Dúbravka archeologické nálezisko (Villa rustica) 835/1 Bratislava – Rusovce kastel Gerulata 344/1 Bratislava – Rusovce dom s hypocaustom 11422/1 Divinka hradisko výšinné (Veľký vrch) 2140/1 Dolný Kubín hradisko Trniny 302/1 archeologické nálezisko (Veľkomoravský Ducové 2525/1 dvorec) Iža kastel (rímsky vojenský tábor Leányvár) 289/1 Kláštor pod Znievom hrad 554/1-8 Kostoľany pod Tribečom hradisko Veľký Lysec 1451 Liptovský Mikuláš hradisko Rohačka 2177/1 Liptovská Sielnica hradisko výšinné Havránok - Bobrovník 2170/1-2 Lysica hrádok 2149/1 Nitra Kláštor kamaldulov 1513/1-3 Nitra hradisko Zobor 1512 Nitrianske Pravno hradisko Vyšehrad 2165 Nižná hradisko Ostražica 301/1 Očkov mohyla a pohrebisko 1289/1 Pavčina Lehota hrádok 2176/1 Pobedim Hradište 1297 Podhradie hradisko Úhrad 186 1 Zoznam vznikol v spolupráci Pamiatkového úradu Slovenskej republiky, Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a samosprávnych krajov. Predstavuje najvýznamnejšie nehnuteľné národné kultúrne pamiatky v zastúpení jednotlivých druhov, ktoré vyžadujú prioritu pri obnove vzhľadom na ich stavebno-technický stav. Zoznam je možné aktualizovať na základe výsledkov vedeckého bádania. Názvy národných kultúrnych pamiatok sú z dôvodu ich presnej identifikácie prevzaté z Ústredného zoznamu pamiatkového fondu (ďalej len „ÚZPF“),
    [Show full text]
  • Zoznam Sídiel Spoločných Obecných Úradov Zabezpečujúcich Výkon Činnosti Pre Stavebný Úrad
    Príloha č. 1 k zákonu č......Z. z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (stavebný zákon) ZOZNAM SÍDIEL SPOLOČNÝCH OBECNÝCH ÚRADOV ZABEZPEČUJÚCICH VÝKON ČINNOSTI PRE STAVEBNÝ ÚRAD 1. Bratislavský kraj Okres Stavebný úrad Spoločný obecný úrad Bratislava IV Bratislava - MČ Devínska Nová Ves Bratislava – MČ Devínska Nová Ves Bratislava - MČ Lamač Bratislava V Bratislava - MČ Petržalka Bratislava – MČ Petržalka Bratislava - MČ Čunovo Bratislava - MČ Jarovce Bratislava – MČ Rusovce Malacky Malacky Malacky Gajary Jakubov Kostolište Malé Leváre Veľké Leváre Závod Rohožník Rohožník Kuchyňa Láb Pernek Plavecké Podhradie Plavecký Mikuláš Sološnica Studienka Suchohrad Záhorská Ves Stupava Stupava Borinka Jablonové Lozorno Marianka Plavecký Štvrtok Vysoká pri Morave Zohor Pezinok Báhoň Báhoň Budmerice Jablonec Štefanová Modra Modra Častá Doľany Dubová Píla Vinosady Vištuk 1. Bratislavský kraj Okres Stavebný úrad Spoločný obecný úrad Pezinok Pezinok Pezinok Limbach Slovenský Grob Svätý Jur Šenkvice Viničné Senec Dunajská Lužná Dunajská Lužná Hamuliakovo Kalinkovo Miloslavov Most pri Bratislave Rovinka Ivanka pri Dunaji Ivanka pri Dunaji Zálesie Senec Senec Blatné Boldog Čataj Hrubá Borša Hrubý Šúr Hurbanova Ves Igram Kaplna Kostolná pri Dunaji Kráľová pri Senci Malinovo Nová Dedinka Nový Svet Reca Tomášov Tureň Veľký Biel Vlky 2. Trnavský kraj Okres Stavebný úrad Spoločný obecný úrad Dunajská Streda Dunajská Streda Dunajská Streda
    [Show full text]
  • Názov MR Štatutárny Zástupca Adresa Tel. Kontakt E- Mail Obce Patriace
    Príloha č. 1 Zoznam existujúcich združení obcí – mikroregiónov pôsobiacich na území Prešovského samosprávneho kraja Názov MR Štatutárny Adresa Tel. kontakt Obce patriace do MR zástupca E- mail Cirošský Ing. Štefan OcÚ Modra nad +421/57/779 32 42 Belá nad Cirochou, Dlhé nad Cirochou, Hažín nad mikroregión Miko Cirochou [email protected] Cirochou, Kamienka, Kamenica nad Cirochou, 067 82 Modrá nad Cirochou, Zemplínske Hámre Koškovský Ing. Ľuboslava OcÚ +421/57/775 03 95 Deda čov, Hankovce, Hrabovec nad Laborcom, mikroregión Hofericová Lackovce 37 obeclackovce@stonlin Jablo ň, Kochanovce, Koškovce, Lackovce, Ľubiša, č 066 01 Humenné e.sk Nižné Ladi kovce, Rokytov pri Humennom, ľ Slovenské Krivé, Udavské Ve opolie, Vyšné Ladi čkovce, Zbudské Dlhé Mikroregión Miroslav OcÚ Papín 148 +421/57/788 02 44 Adidovce, Čukalovce, Hostovice, Maškovce, Pčolinskej Luká č 067 33 [email protected] Nechva ľova Polianka, Nižná Jablonka, Osadné, a Udavskej doliny Parihuzovce, Papín, P čolinné, Rovné, Vyšná Jablonka, Vyšný Hrušov, Zubné OZ Ekosvinka Peter Kišiday OcÚ Obišovce +421/55/699 13 12 Šindliar, Žipov, Kojatice, Obišovce, Ví ťaz, 04481 0905 793 742 Fri čovce, Hrabkov, Hendrichovce, Žup čany, [email protected] Trebejov, Janov, Bzenov, Kva čany, Chmiňany, Radatice, Suchá Dolina, Rokycany, Daletice, Ľubovec, Klenov, Miklušovce, Bajerov, Sedlice, Ov čie, Chminianske Jakubovany, Uzovské Pek ľany, Svinia, Lažany, Jarovnice, Ren čišov, Lipovce, Kysak, Malý Šariš, Križovany, Štefanovce Sigordská Mgr. Dušan OcÚ +421/51/779 82 25 Abranovce, Kokošovce, Záborské, Zlatá Ba ňa, spolo čnos ť Dem čák Zlatá Ba ňa 71 0910 507 748 Červenica, Dulová Ves, Ruská Nová Ves, 082 52 [email protected] Teriakovce, Tuhriná, Prešov Združenie Slánske Mgr.
    [Show full text]
  • Informácia Pre Verejnosť
    INFORMÁCIA PRE VEREJNOSŤ Okresný úrad Kežmarok v súlade s § 14, ods. 1 písm. r) a § 15a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov zverejňuje informácie o zdrojoch ohrozenia, rozsahu ohrozenia, následkoch na postihnutom území, o spôsobe varovania obyvateľstva a záchranných prácach, úlohách a opatreniach a podrobnostiach o tom, kde sa dajú získať ďalšie informácie súvisiace s plánom ochrany obyvateľstva v rámci územia okresu Kežmarok. 1. Informácie o zdrojoch ohrozenia 1.1 Oblasti možného ohrozenia únikom nebezpečnej látky Vzhľadom na hospodársku charakteristiku okresu Kežmarok a rozšírený najmä potravinársky priemysel sú z hľadiska skladovaného množstva, ktoré môže spôsobiť potencionálne ohrozenie obyvateľstva pri vzniku mimoriadnej udalosti spojenej s únikom NL, najrozšírenejšie tieto nebezpečné látky: amoniak (NH3), a pohonné hmoty (automobilový benzín a nafta). Únik nebezpečných látok v dôsledku vzniku mimoriadnej udalosti v technologických zariadeniach priemyselných podnikov vyrábajúcich, skladujúcich a manipulujúcich s nebezpečnými látkami, ako aj pri preprave nebezpečných látok po cestných komunikáciách a po železnici v okrese Kežmarok považujeme za hlavné zdroje možných rizík. Tabuľka č.1 Oblasť ohrozenia – Nebezpečná Okres Zdroj ohrozenia / Obec polomer v metroch Poznámka látka (určená prevádzkovateľom) oblasť ohrozenia Tatranská mliekareň amoniak 157 m nezasahuje a.s. Kežmarok, Nad zastavané územie traťou 26, Kežmarok oblasť ohrozenia je s predpokladom Zimný štadión zasiahnutia Aréna Kežmarok amoniak 304 m aj v zastavanom Trhovište 4 , Kežmarok území mesta Kežmarok Podtatranská hydina oblasť ohrozenia a.s. Kežmarok, amoniak 482 m nezasahuje Slavkovská cesta 54, zastavané územie Kežmarok zaradený do „A“ Progress Trading a.s. registra Trebišov, pohonné kategorizácie 927 m sklad PHM Kežmarok, hmoty podnikov Slavkovská 9, Kežmarok podľa zákona č.
    [Show full text]
  • Obyvateľstvo a Sídla Popradskej Kotliny V Kontexte Zmien Krajinnej Štruktúry
    Geografické informácie 15 2011 OBYVATEĽSTVO A SÍDLA POPRADSKEJ KOTLINY V KONTEXTE ZMIEN KRAJINNEJ ŠTRUKTÚRY Vladimír Solár Abstract Landscape structure continuously changes according to heterogeneous factors and conditions. Recently the most significant are the changes reflecting development of human society and its activities in the country. The aim of the contribution is documentation and analysis of population and settlement structure from the aspect of developmental trends of landscape structure in Poprad basin. These two factors play important role for the prediction of research area from the aspect of landscape structure. Keywords: population, settlements, Poprad basin, landscape structure Úvod Príspevok je súčasťou výskumu krajinnej štruktúry Popradskej kotliny. V sledovanom časovom intervale svet i mentalita ľudí prechádza výraznými určujúcimi zmenami, determinovanými predovšetkým človekom a jeho aktivitami. Rozvoj spoločnosti v tomto období výrazne akceleruje a zmeny sú najmarkantnejšie viditeľné práve v krajine. A priori v tomto širokom spektre zmien má dôleţité postavenie práve meniaca sa krajina - krajinná štruktúra. Krajina ako základná zloţka ľudského bytia zohráva významnú úlohu a aj preto sa mnohé vedné disciplíny, počnúc geografiou zaoberajú jej retrospektívnym výskumom. Najmä v posledných decéniách je výskum zameraný na detailné poznanie krajiny nielen v teoretickej rovine, ale aj na vyuţitie takto získaných poznatkov v analýzach, syntézach či iných aplikačných teóriách riešiacich ochranu, manaţment a predovšetkým moţné trendy vývoja krajiny (Boltiţiar, Olah, 2009). Zachovanie diverzity, či ekologickej stability krajiny by malo byť predmetom záujmu človeka - spoločnosti a objasnenie jej doterajších vývojových trendov má byť prvotným impulzom k ich rozpoznaniu, porovnaniu a naplneniu v chronologickom aspekte smerom do budúcnosti. Objasnenie trendov vývoja obyvateľstva a sídelnej štruktúry je i v tomto smere nevyhnutné.
    [Show full text]
  • Názov Obce / Name of Municipality 1 1 101 528595 Bratislava
    Okres / Obec / Názov obce / Počet obyvateľov k 31.12.2012 / Population on 31st December 2012 Oblasť / Area Kraj / Region district Municipality (NUTS 2) (NUTS 3) (LAU 1) (LAU 2) Name of municipality spolu / Total muži / Males ženy / Females 1 1 101 528595 Bratislava - Staré Mesto 38 867 18 302 20 565 1 1 102 529311 Bratislava - Podunajské Biskupice 21 005 9 861 11 144 1 1 102 529320 Bratislava - Ružinov 69 664 31 518 38 146 1 1 102 529338 Bratislava - Vrakuňa 19 489 9 238 10 251 1 1 103 529346 Bratislava - Nové Mesto 36 718 16 698 20 020 1 1 103 529354 Bratislava - Rača 20 068 9 442 10 626 1 1 103 529362 Bratislava - Vajnory 5 268 2 622 2 646 1 1 104 529371 Bratislava - Devínska Nová Ves 15 769 7 687 8 082 1 1 104 529389 Bratislava - Dúbravka 32 780 15 156 17 624 1 1 104 529397 Bratislava - Karlova Ves 33 082 15 373 17 709 1 1 104 529401 Bratislava - Devín 1 147 586 561 1 1 104 529419 Bratislava - Lamač 6 803 3 108 3 695 1 1 104 529427 Bratislava - Záhorská Bystrica 3 805 1 865 1 940 1 1 105 529435 Bratislava - Čunovo 1 063 530 533 1 1 105 529443 Bratislava - Jarovce 1 566 768 798 1 1 105 529460 Bratislava - Petržalka 105 468 50 068 55 400 1 1 105 529494 Bratislava - Rusovce 3 027 1 457 1 570 1 1 106 500267 Záhorie (vojenský obvod) 176 96 80 1 1 106 504556 Malé Leváre 1 157 573 584 1 1 106 504629 Plavecké Podhradie 682 337 345 1 1 106 504637 Plavecký Mikuláš 706 355 351 1 1 106 504769 Rohožník 3 487 1 730 1 757 1 1 106 504858 Sološnica 1 561 772 789 1 1 106 504874 Studienka 1 605 797 808 1 1 106 504947 Veľké Leváre 3 557 1 747 1 810 1
    [Show full text]