Povodeň V Okrese Prešov.Pdf

ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE FAKULTA BEZPEČNOSTNÉHO INŽINIERSTVA

POVODEŇ V OKRESE PREŠOV

Bakalárska práca

Jakub Klamarčík (28900220161018)

Študijný program: Záchranné služby Študijný odbor: 8.3.6 Záchranné služby Pracovisko: Katedra požiarneho inžinierstva FBI ŽU Vedúci záverečnej práce: Ing. Michal Orinčák, PhD. Stupeň kvalifikácie: Bc.

ŽILINA 2016

ABSTRAKT

KLAMARČÍK, JAKUB: Povodeň v okrese Prešov. [Bakalárska práca]. Žilinská univerzita v Žiline. Fakulta bezpečnostného inžinierstva; Katedra požiarneho inžinierstva. Vedúci bakalárskej práce: Ing. Michal Orinčák, PhD., Žilina: FBI ŽU, 2016, 63 s. Práca je zameraná na odstránenie negatívnych javov, spojených s činnosťou dotknutých obcí pri riešení povodne a pri zabezpečení povodňových prác. Na začiatku práce sú uvedené základné pojmy, platné právne normy a charakteristika povodne. V ďalšej časti je analýza povodní od roku 2010, s uvedením negatívnych a pozitívnych zistení pri ich riešení. V závere sa zaoberá činnosťou obcí a zložiek IZS pri povodniach, uvádza ich súčasný stav a navrhuje riešenia na odstránenie zistených nedostatkov pri povodňových prácach a ich zefektívnenie. Súčasťou je aj návrh na spoločné taktické cvičenie. Kľúčové pojmy: povodeň, ochrana pred povodňami, dobrovoľný hasičský zbor, obec

ABSTRACT

KLAMARČÍK, JAKUB: Flood in district of Prešov. [Bachelor thesis]. University of Zilina. Faculty of Security Engineering; Department of Fire Engineering. Supervisor: Ing. Michal Orinčák, PhD., Žilina: FBI ŽU, 2016, 63 p. The work is aimed at eliminating negative phenomens associated with the activity of the choosen villages in dealing with floods and ensuring flood works. At the beginning of the work there are basic words applicable legal standards and characteristics of floods. The next section is an analysis of the flood from 2010, indicating the positive and negative findings in solving them. In the end, has engaged villages and IRS components in the floods, says the current situation and proposes solutions to remedy shortcomings in flood works and making them more effective. It also includes a proposal for joint tactical exercise. Key words: flood, flood protection, voluntary fire department, community

PREDHOVOR

Živelné pohromy, akými sú aj povodne tu boli od nepamäti. Spočiatku neboli pre ľudskú populáciu až takým zásadným problémom. V dôsledku populačnej explózie, rozvoja technológií, priemyslu ale aj poľnohospodárstva, však začali naberať čoraz väčší význam pre ľudstvo, ako také.

Eliminovať vznik povodní nie je možné, avšak čo môžeme urobiť je pripraviť sa na ich priebeh a následky. Rýchla reakcia a nasadenie dostatočných síl a prostriedkov môže minimalizovať škody a znížiť riziko ohrozenia ľudí a životného prostredia.

Sám som bol niekoľkokrát súčasťou odstraňovania následkov povodní, ako člen DHZ obce Šarišské Bohdanovce. Pôsobím v ňom 6 rokov a zúčastnil som sa odstraňovania škôd spôsobených lokálnou povodňou v našej obci. Na základe vlastnej skúsenosti a rozhovormi s ľuďmi, ktorí sa na povodňových prácach zúčastňovali musím povedať, že mnohokrát spolupráca medzi obcami, dobrovoľnými hasičskými zbormi a profesionálnymi hasičmi viazla. Táto skutočnosť ma viedla k napísaniu mojej práce, v ktorej sa zaoberám povodňou na Toryse v úseku Haniska pri Prešove - Seniakovce.

Bohužiaľ pri hľadaní správ z minulých rokov som narazil na veľký problém a to nedostatočná alebo chýbajúca povodňová dokumentácia v dotknutých obciach, niekde mi zase nebol umožnený prístup k týmto informáciám.

Preto som musel zmeniť postup pri riešení mojej práce. Toto zistenie mi paradoxne umožnilo pochopiť širšie súvislosti vzniknutých problémov pri povodňových prácach a to, že ak sa obec nepostaví zodpovedne k otázke ochrany pred povodňami, tak to spôsobuje problémy pri riešení povodní v čase prevencie, vzniku a jej odstraňovania.

Touto cestou by som sa chcel poďakovať za pomoc, odborné rady a usmernenia vedúcemu bakalárskej práce Ing. Michalovi Orinčákovi, PhD. Zároveň sa chcem poďakovať pracovníčkam obecného úradu v Haniske pri Prešove a v Bretejovciach, pracovníkom KR HaZZ SR a OR HaZZ SR v Prešove, konkrétne pani Ing. Lenke Hajdukovej. Poďakovanie patrí aj predsedkyni OV DPO SR v Prešove, Pani Márii Humeňanskej a vedúcemu oddelenia operačného riadenia a IZS v Prešove, Pánovi Mgr. Petrovi Koržovi. Ďakujem za ich cenné rady, informácie a sprístupnenie potrebnej dokumentácie.

ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK

CO Civilná ochrana

DHZ Dobrovoľný hasičský zbor

DPO Dobrovoľná požiarna ochrana

EÚ Európska únia

FO fyzická osoba

HaZZ Hasičský a záchranný zbor

HJ hasičské jednotky

HS hasičská stanica

IZS integrovaný záchranný systém

KR krajské riaditeľstvo

KS koordinačné stredisko

MS mimoriadna situácia

MU mimoriadna udalosť

MV Ministerstvo vnútra

MŽP Ministerstvo životného prostredia

OcÚ obecný úrad

OR okresné riaditeľstvo

OS ozbrojené sily

OV okresný výbor

PO právnická osoba

PSK Prešovský samosprávny kraj

SPA stupeň povodňovej aktivity

SR Slovenská republika

SSC Slovenská správa ciest

Z. z. zbierka zákonov

ŽP životné prostredie

ŽSR Železnice Slovenskej republiky

ZOZNAM OBRÁZKOV

Obrázok 1 Ochranná hrádza ...... 25 Obrázok 2 Spevnenie dna, opevnenie brehov koryta a stupne v koryte toku ...... 26 Obrázok 3 Mapa dotknutých obcí a vybraný úsek Torysy...... 28 Obrázok 4 Mapa povodňového ohrozenia na dotknutom území ...... 35 Obrázok 5 Mapa povodňového ohrozenia na dotknutom území ...... 35 Obrázok 6 Zaplavená príjazdová komunikácia v obci Drienov...... 35

ZOZNAM TABULIEK

Tabuľka 1 Prehľad nasadených síl pri povodniach v PSK ...... 32 Tabuľka 2 Prehľad vynaložených výdavkov PSK na povodňové práce ...... 32 Tabuľka 3 Prehľad spôsobených následkov pri povodniach v PSK ...... 32 Tabuľka 4 Prehľad síl a prostriedkov vybraných DHZ ...... 47

OBSAH

ÚVOD ...... 8

1 CIELE A METODIKA BAKALÁRSKEJ PRÁCE ...... 10

2 ZÁKLADNÉ POJMY, DEFINÍCIE A PRÁVNE PREDPISY ...... 12

2.1 Vymedzenie základných pojmov ...... 12

2.2.1 Zákon o ochrane pred povodňami ...... 14

2.2.2 Zákon o civilnej ochrane obyvateľstva ...... 17

2.2.3 Zákon o integrovanom záchrannom systéme ...... 18

2.2.4 Ostatné zákony, vyhlášky, pokyny a metodické listy ...... 19

3 POVODEŇ, JEJ ROZDELENIE A ŠPECIFIKÁ ...... 21

3.1 Charakteristika povodne ...... 21

3.2 Vznik povodní a ich rozdelenie ...... 22

3.3 Ohrozené alebo zasiahnuté územie povodňou ...... 23

3.4 Ochrana pred povodňami ...... 24

4 ROZBOR POVODNÍ NA VODNOM TOKU TORYSA ...... 27

4.1 Charakteristika územia v povodí rieky Torysa ...... 28

4.2 Charakteristika povodní od roku 2010 na vodnom toku Torysa ...... 29

4.3 Prehľad nasadených síl, výdavkov a dôsledkov povodní na Toryse ...... 31

4.4 Pozitívne a negatívne zistenia počas povodní na vodnom toku Torysa ...... 33

5 ČINNOSTI A OPATRENIA VYKONÁVANÉ POČAS POVODŇOVEJ SITUÁCIE NA TORYSE PRE VYBRATÉ OBCE 36

5.1 Povinnosti dotknutých obcí v prípade povodňovej situácie ...... 38

5.1.1 Súčasný stav ...... 40

5.1.2 Návrhy a odporúčania na zlepšenie situácie ...... 41

5.2 Činnosť OR HaZZ v Prešove pri povodniach...... 42

5.2.1 Súčasný stav ...... 43

5.2.2 Odporúčania a návrhy ...... 44

5.3 Činnosť DHZ dotknutých obcí pri povodniach ...... 44

5.3.1 Súčasný stav ...... 45

5.3.2 Odporúčania a návrhy ...... 48

5.4 Činnosť ďalších zložiek IZS ...... 48

5.4.1 Policajný zbor SR ...... 49

5.4.2 Ozbrojené sily SR ...... 49

5.5 Projekt: „Aktívne protipovodňové opatrenia“ ...... 49

5.6 Návrh taktického cvičenia pre vybraté obce, DHZ a HaZZ ...... 51

ZÁVER ...... 54

POUŽITÁ LITERATÚRA ...... 56

Príloha č. 1: Rešerš PTEÚ MV SR ...... 60

Príloha č. 2: Rešerš Univerzitnej knižnice Žilinskej univerzity ...... 62

ÚVOD

Slovenská republika má veľmi dobre rozvinutú riečnu sieť. Okrem veľkého množstva vodných tokov sa na jej území nachádza aj viacero jazier, vodných nádrží, plies a pod. Preto je pochopiteľné, že výskyt povodní je už každoročným štandardom a je potrebné sa voči nim účinne chrániť. Na úseku ochrany pred povodňami a ich riešenia, existuje veľké množstvo právnych predpisov a dokumentov. Za základný právny predpis by sme mali považovať zákon č. 7/2010 o ochrane pred povodňami v znení neskorších predpisov, z ktorého som vychádzal aj v mojej práci.

Záplavy a povodne vznikajú v dôsledku pôsobenia ničivých prírodných faktorov. Sú charakteristické druhom a priebehom vlny. Ich vznik môže byť podmienení topením sneh a ľadu alebo zrážkovou činnosťou v závislosti od ročného obdobia, eventuálne poruchou na vodnej stavbe.

Povodne každoročne spôsobujú veľké škody na majetku, životnom prostredí, technike, priemyselných technológiách a v tých horších prípadoch, aj ujmy na zdraví ľudí a straty na životoch. Ochrane pre povodňami, by sa mala venovať väčšia pozornosť a najmä zo strany obcí, by sa malo pristupovať k prevencii a riešeniu povodní zodpovednejšie.

Vo svojej práci som sa zameral na rieku Torysa v južnej časti prešovského okresu medzi obcami Haniska pri Prešove a Seniakovce. Táto spodná časť vodného toku je typická každoročnou povodňovou aktivitou. V roku 2010 dokonca povodne na Toryse prerástli, až do katastrofálnych rozmerov. Miestne DHZ a starostovia obcí sú tak rok, čo rok skúšaní pri organizácií a zabezpečení povodňových prác. Vďaka tomu je možnosť vidieť, ako sú na tieto situácie pripravení a do akej miery venujú pozornosť tejto oblasti.

Preštudovaním jednotlivých súhrnných správ z povodní od roku 2010, som zosumarizoval negatívne a pozitívne zistenia pri činnostiach obcí a zložiek IZS. Bohužiaľ, tých negatívnych bolo viac, ako dosť, najmä na úrovni povodňovej dokumentácie, avšak s využitím DHZ, na ktoré poukazujem v práci a ktorých význam vyzdvihujem, je možné väčšinu z nedostatkov eliminovať. Je však potrebné, aby si to uvedomili starostovia obcí, prejavovali väčšiu dôveru v činnosť DHZ a využili ich pomoc pri riešení povodní.

V závere práce som sa zameral na rozbor činnosti obcí a zložiek IZS a navrhol riešenia nedostatkov z predchádzajúcich povodní. Jedná sa najmä o väčšie využitie ľudských, aj materiálnych zdrojov obcí alokovaných prevažne v DHZ, aktualizáciu a doplnenie povodňovej dokumentácie a nácvik koordinácie a súčinnosti obcí, dobrovoľných hasičov a ich profesionálnych kolegov.

Z týchto skutočností vychádza aj cieľ práce. Hlavným cieľom je zlepšiť postupy a činnosti pri výskyte povodní na riešenom území, čoho výsledkom, by sa mohli zmierniť následky a znížiť povodňové škody.

Potrebné informácie a dokumenty som získaval hlavne z právnych predpisov, odbornej literatúry a osobnými konzultáciami s dotknutými stranami. Niektoré informácie a vedomosti som mal, na základe vlastnej skúsenosti pri práci v DHZ Šarišské Bohdanovce.

1 CIELE A METODIKA BAKALÁRSKEJ PRÁCE

V mojej bakalárskej práci sa zameriavam na analýzu a posúdenie činností a opatrení, vyplývajúcich z povodňovej situácie na rieke Torysa, medzi obcami Haniska pri Prešove a Bretejovce v okrese Prešov. Hlavným cieľom tejto práce je analyzovať stav pripravenosti na riešenie povodní a rozbor činností a opatrení pri povodniach, ktoré sa na tomto území vyskytli už v minulosti. V nadväznosti na analýzu a rozbor, je mojim cieľom spracovať návrh opatrení a činností vykonávaných počas povodňovej situácie na vodnom toku Torysa obcami a zložkami IZS.

V posledných piatich rokoch došlo k oživeniu jednotiek dobrovoľných hasičských zborov obcí v záplavovom území a rozsiahlej obnove ich materiálno-technického zabezpečenia. Vzhľadom k týmto udalostiam, pri návrhu prihliadam najmä na dôležitosť týchto hasičských jednotiek pri riešení povodní a odstránení zistených nedostatkov z predchádzajúcich rokov.

K dosiahnutiu hlavného cieľa som si pomohol stanovením týchto čiastkových cieľov:

 objasnenie základných pojmov a charakteristík, uvedenie ich definícií,  naštudovanie potrebnej legislatívy a teoretických východísk, pri riešení povodne,  spracovanie a analýza povodňovej dokumentácie a súhrnných správ o priebehu a následkoch povodní v dotknutých obciach na vodnom toku Torysa, za posledných 5 rokov,  spracovanie materiálno-technického zabezpečenia a personálneho obsadenia dobrovoľných hasičských zborov a hasičských jednotiek OR HaZZ v Prešove,  návrhy a odporúčania na odstránenie zistených nedostatkov pri povodniach a návrh taktického cvičenia,  využitie a činnosti hasičských jednotiek HaZZ a DHZ zasahujúcich pri povodniach.

Jedným z hlavných predpokladov pre napísanie bakalárskej práce, je oboznámenie sa s legislatívou na úseku ochrany pred povodňami a ovládanie základných pojmov.

Hľadané informácie, potrebné materiály a teoretické poznatky som získaval z odbornej literatúry, prednášok, časopisov a internetu.

Pri riešení činností a opatrení vykonávaných dotknutými obcami, bolo potrebné zoznámiť sa s informáciami zo súhrnných správ o povodniach konkrétnych obcí a s ich vypracovanými povodňovými plánmi. Časť informácií som získal, na základe osobnej konzultácie na OcÚ v Haniske pri Prešove a Bretejovciach. Zvyšné informácie som získal rozborom súhrnných správ o predchádzajúcich povodniach z dielne MŽP.

Okrem toho som absolvoval niekoľko osobných konzultácií s členmi hasičských jednotiek dobrovoľných hasičských zborov obcí a s predsedom OV DPO SR v Prešove. Tu som získaval hlavne informácie o činnosti DHZ, ich spolupráci s ostatnými zložkami IZS a na základe dokumentácie, som si spracoval tabuľkový prehľad početných stavov členov a technického vybavenia. Časť poznatkov som čerpal na základe osobnej skúsenosti a praktickej činnosti v DHZ obce Šar. Bohdanovce, ktorého členom som už šiesty rok.

Informácie o činnostiach profesionálnych hasičov a ich personálnom a materiálno- technickom vybavení, som získal po osobnej konzultácií s pracovníčkou KR HaZZ v Prešove, hasičom OR HaZZ v Prešove - HS Prešov a po konzultácií s vedúcim oddelenia operačného riadenia a IZS KR HaZZ v Prešove.

Dúfam, že moja práca bude prínosom v oblasti organizácie povodňových prác, zvýši úroveň vedenia povodňovej dokumentácie obcami a zefektívni odstraňovanie následkov tejto živelnej pohromy, najmä prostredníctvom členov hasičských jednotiek dobrovoľných hasičských zborov obcí na postihnutom území v spolupráci s profesionálnymi hasičmi.

2 ZÁKLADNÉ POJMY, DEFINÍCIE A PRÁVNE PREDPISY

V súvislosti s riešením problematiky povodní, je potrebné si vysvetliť základné pojmy a uviesť ich definície pre ich lepšie pochopenie a poznanie. Taktiež je nutné uviesť právne predpisy, ktoré sa týkajú prevencie a reakcie na krízový jav a sú jedným z predpokladov rýchleho a správneho riešenia kríz a odstraňovania jej následkov.

2.1 Vymedzenie základných pojmov

Povodeň je charakterizovaná a vymedzená viacerými špecifickými pojmami. Do jej riešenia sú zapojené rôzne orgány, štáby, komisie a záchranné zložky, ktoré využívajú špeciálne postupy a nástroje. Disponujú celým radom štandardnej a špecializovanej techniky na vykonávanie záchranných, evakuačných, lokalizačných a likvidačných prác. Pri riešení práce, je nutné vychádzať z týchto základných charakteristík a definícií.

Civilná ochrana - súhrn systémových činností, postupov, opatrení a prostriedkov uplatňovaný kompetentnými orgánmi, zložkami, organizáciami a obyvateľstvom, a ich cieľom je prevencia, ochrana a minimalizácia negatívneho pôsobenia kríz [1].

Evakuácia - je to súhrn opatrení a činností, ktorého súčasťou je príprava a odsun ohrozených ľudí, zvierat, eventuálne majetku z ohrozeného územia alebo objektu [1].

Chránené územie - územie, ktoré chráni vodná stavba pred pôsobením povodní [2].

Integrovaný záchranný systém - je to súhrn opatrení, ktorý je určený na čo najrýchlejšie vyrozumenie, aktivovanie, využívanie a koordináciu síl a prostriedkov základných a ostatných zložiek IZS pri poskytovaní potrebnej pomoci [1].

Inundačné územie - môžeme ho charakterizovať, ako územie ležiace v blízkosti vodného toku, ktoré je počas povodne zaplavované vodou z koryta rieky [3].

Kulminačný prietok - najvyšší vrcholový prietok pri prietokovej vlne [2].

Mimoriadna situácia - vymedzené ohrozenie zdravia a životov, majetku, orgánov verejnej správy v priestore a čase, spôsobené vplyvom negatívnych faktorov MU [1].

N - ročný prietok - (N-ročná voda) kulminačný prietok, ktorý je v uvažovanom profile vodného toku dosiahnutý alebo prekročený priemerne za N-rokov [2].

Ochrana pred povodňami - zaraďujeme tu činnosti, ktoré sa sústreďujú na zníženie rizika povodne na ohrozenom území, na predchádzanie záplavám a na minimalizáciu následkov povodní na životy, zdravie, majetok, kultúrne dedičstvo, atď. [3].

Ochranná hrádza - hrádza, ktorá sa buduje pozdĺž toku a slúži na ochranu dôležitých oblastí, pred vplyvom záplav a jej negatívnych dôsledkov [2].

Povodeň - je fázou hydrologického režimu vodného toku, počas ročných období sa môže opakovať a je typická náhlym, rýchlym a krátkodobým zväčšením prietokov a vodných stavov [2].

Povodňová vlna - prietoková vlna s charakterom povodne [2].

Povodňová škoda - je to škoda, ktorá vznikla v dôsledku povodne štátu, VÚC, obci alebo správcovi vodného toku [3].

Povodňový plán - dokument, ktorý má technický a organizačný charakter [3].

Povodňová záchranná služba - vykonáva široké spektrum prác a činností počas povodní, predovšetkým na vodnej ploche. Okrem iného zabezpečuje [4]:

 evakuáciu a záchranu osôb, zvierat a majetku,  odstránenie prekážok a nánosov vo vodných tokoch,  čerpanie vody zo zaplavených priestorov, potápačské práce, vyhľadávanie osôb.

Prietoková vlna - dočasné zväčšenie a nasledujúci pokles prietokov a vodných stavov vodných tokov; ak má charakter povodne, jedná sa o povodňovú vlnu [2].

Riziko - je to pravdepodobnosť vzniku MU [1].

Stupne povodňovej aktivity - popisujú mieru nebezpečenstva povodne, vyjadrenú vodnými stavmi, po prípade prietokmi v korytách vodných tokov a na vodných stavbách. Poznáme tri stupne povodňovej aktivity I. až III [3].

Varovanie - proces, kedy sú obyvatelia upozorňovaní na možné nebezpečenstvo alebo ohrozenie v dôsledku pôsobenia negatívnych účinkov krízovej situácie. Uskutočňuje sa viacerými spôsobmi [1].

Vodný tok - plynulé korytá, do ktorých je sústredený povrchový odtok vody z príslušného povodia [2].

Záchranné práce - súhrn činností, ktoré vykonávajú základné a ostatné záchranné zložky IZS pri vzniku krízových javov, určených na ochranu zdravia a životov ľudí, zvierat, ochranu majetku a ŽP.

Zaplavenie - definujeme, ako vytvorenie voľnej vodnej plochy na území, v dôsledku zvýšenia hladiny vody v nádržiach, vo vodných tokoch alebo podzemnej vody [2].

Záplavová čiara - priesečnica terénu a hladiny vody pri povodni [2].

Živelná pohroma - je charakterizovaná, ako MU vyvolaná pôsobením ničivých prírodných činiteľov, v dôsledku ktorých sa uvoľňuje nahromadená energia a hmota [1].

Povo2.2 2.2 Právne predpisy na úseku protipovodňovej ochrany

Vykonávanie prevencie na úseku ochrany pred povodňami a samotné záchranné a zabezpečovacie práce pri vzniku povodne, si vyžadujú určitú úroveň legislatívneho zabezpečenia. Do oblasti protipovodňovej ochrany zasahuje viacero právnych predpisov, ktoré vhodne určujú pôsobnosť štátnej správy, samosprávy, eventuálne záchranných zložiek alebo FO a PO. Tieto predpisy určujú postupy a činnosti pri vykonávaní, riadení a koordinácií povodňových prác a preventívnych opatrení.

Jednotlivé činnosti a úlohy kompetentných orgánov musia byť vzájomne funkčne prepojené, aby sa dosiahol, čo najvyšší efekt pri riešení situácií spojených so vznikom povodne a minimalizovali sa škody.

2.2.1 Zákon o ochrane pred povodňami

Uvedené právne normy, ale aj mnoho ďalších z rezortov obrany, dopravy, vnútra, hospodárstva, životného prostredia a zdravotníctva vytvárajú pozitívne legislatívne prostredie, ktoré umožňuje plniť funkcie tohto komplexného systému na zabezpečenie ochrany občanov, ich zdravia a majetku a ochrany ŽP pri živelných pohromách [5].

Zákon o ochrane pred povodňami č.7/2010 Z.z. v znení neskorších predpisov ustanovuje [3]:

 opatrenia na ochranu pred povodňami a s tým spojené povinnosti,  organizáciu, riadenie a plánovanie povodňovej ochrany,  práva a povinnosti orgánov štátnej správy, ochrany pred povodňami, VÚC a obcí,

 práva a povinnosti PO a FO pri ochrane pred povodňami,  zodpovednosť za porušenie povinností daných týmto zákonom.

Činnosti, ktoré sú zamerané na zníženie rizika, predchádzanie a zmiernenie následkov povodne, podľa uvedeného zákona vykonávajú [3]:

 orgány ochrany pred povodňami (ministerstvo, odbor starostlivosti o ŽP okresného úradu v sídle kraja a okresného úradu),  ostatné orgány štátnej správy a orgány územnej samosprávy,  povodňové komisie,  správcovia vodných tokov, užívatelia a vlastníci stavieb, objektov, zariadení alebo pozemkov, ktoré sú súčasťou vodného toku alebo jeho inundačného územia,  iné osoby.

V prípade vzniku povodne je každý povinný [3]:

 umožniť plynulý a neškodný odtok vody zo zasiahnutého územia alebo objektu, ktorý má v správe, vlastníctve alebo užívaní,  v prípad zistenia nebezpečenstva povodne alebo vzniku povodne, to ihneď ohlásiť na tiesňovú linku IZS, pričom KS IZS túto informáciu oznámi orgánu ochrany pred povodňami, obci a správcom vodných tokov na ohrozenom území.

Zákon o ochrane pred povodňami ukladá povinnosť správcom vodohospodársky významných vodných tokov, vypracovať nasledujúce dokumenty [3]:

1. Mapa povodňového ohrozenia  vypracúva sa pre každé územie, kde existuje možnosť vzniku povodne,  zobrazuje možné zaplavenie povodňou s nízkou (raz za 1000 rokov), strednou (raz za 100 rokov) alebo veľkou (raz za 10 rokov) pravdepodobnosťou výskytu.

2. Mapa povodňového rizika  obsahuje údaje o možných negatívnych dôsledkoch záplav spôsobených povodňami, ktoré sú vyznačené na mapách povodňového ohrozenia,  obsahuje záplavovú čiaru, počet potenciálne ohrozených ľudí, územie s možnosťou priemyselnej havárie a znečistenia a iné ohrozené územia.

3. Plán manažmentu povodňového rizika  cieľom plánu manažmentu je zameranie sa na zníženie pravdepodobnosti záplav územia pri povodniach a minimalizácia negatívnych následkov.

Zákon ďalej ukladá povinnosť vypracovať jeden z najpodstatnejších dokumentov na úseku ochrany pred povodňami, obzvlášť pre obce, a to povodňový plán. Pozostáva z povodňového plánu zabezpečovacích prác a povodňového plánu záchranných prác.

Povodňový plán zabezpečovacích prác vypracúva [3]:

 správca vodohospodársky významných tokov a drobného vodného toku,  správca produktovodu križujúceho vodný tok,  zhotoviteľ, vlastník, užívateľ alebo správca stavby, zariadenia alebo objektu, ktorý sa nachádza na vodnom toku alebo v jeho inundačnom území,  odbor starostlivosti o ŽP okres. úradu v sídle kraja a okresného úradu.

Povodňový plán záchranných prác vypracúva na základe §10 odseku (3) vyššie uvedeného zákona [3]:

 okresný úrad v sídle kraja a okresný úrad, obec,  PO a FO-P, ak ich majetok môže byť postihnutý povodňou.

Zákon o ochrane pred povodňami rozoberá aj jednotlivé stupne povodňovej aktivity a stanovuje povinnosti a opatrenia orgánom na úseku povodňovej ochrany v prípade ich vyhlásenia.

Tu je však dôležité spomenúť, že podľa § 12 rozoberaného zákona sa môže v prípade III. stupňa povodňovej aktivity a pri bezprostrednom ohrození životov ľudí, ich zdravia, majetku atď., vyhlásiť mimoriadna situácia na návrh orgánu ochrany pred povodňami. Vyhlasovanie a odvolávanie MÚ podlieha osobitnému predpisu [3].

Ochrana pred povodňami je súhrn veľkého množstva nariadení, opatrení, povinností a postupov, ktoré vykonávajú, riadia alebo zabezpečujú orgány štátnej správy, miestnej štátnej správy, územnej alebo záujmovej samosprávy, poprípade iné verejno-právne subjekty, PO alebo FO. Ide o zložitú schému vzájomne previazaných väzieb, ktoré sú v prípade vzniku povodní ale aj ich prevencie uvedené do činnosti.

Medzi orgány, ktoré riadia a zabezpečujú ochranu pred povodňami zaraďujeme [3]:

1. Ministerstvo vnútra SR  zabezpečuje riadenie a koordináciu pri vykonávaní opatrení určených na ochranu pred povodňami a zabezpečuje plnenie úloh vyplývajúcich z členstva SR v EÚ. 2. Okresný úrad v sídle kraja  zabezpečuje riadenie a koordináciu opatrení na ochranu pred povodňami na svojom území, teda na území dotknutého kraja. 3. Okresný úrad  zabezpečuje riadenie a koordináciu opatrení na ochranu pred povodňami vo svojom územnom obvode a schvaľuje povodňové plány obcí a ďalších FO a PO. 4. Povodňová komisia  ma za úlohu kontrolovať a koordinovať prípravu a plnenie úloh na úseku ochrany pred povodňami.

Medzi orgány na úseku ochrany pred povodňami ešte zaraďujeme [3]:

 KR HaZZ SR,  Regionálnu správu ciest,  VÚC,  OR HaZZ SR.

Okrem uvedených znení niektorých paragrafov sa zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení neskorších predpisov zaoberá aj ďalšími oblasťami ochrany pred povodňami.

2.2.2 Zákon o civilnej ochrane obyvateľstva

Civilnú ochranu obyvateľstva postihnutého mimoriadnou udalosťou legislatívne ošetruje zákon č. 444/2006 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.

Varovanie ohrozeného obyvateľstva sa vykonáva nasledujúcim signálmi [6]:

a) „VŠEOBECNÉ OHROZENIE“ - dvojminútový kolísavý tón sirén, ktorý sa spúšťa pri ohrození alebo pri vzniku MU, b) „OHROZENIE VODOU“ - stály šesťminútový tón sirén pri ohrození obyvateľov záplavami,

c) „KONIEC OHROZENIA“ - stály dvojminútový tón sirén, ktorý sa neopakuje a následne po odznení sa dopĺňa hovorenou informáciou.

Vyhlasovanie a odvolávanie MS sa vykonáva prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov. Po jej vyhlásení sa vykonávajú nasledujúce úlohy a opatrenia [6]:

 záchranné práce, prostredníctvom síl a prostriedkov z celého zasiahnutého územia,  evakuačné práce,  zabezpečenie núdzového zásobovania a ubytovania,  využitie základných a ostatných zložiek IZS.

Za plnenie a dodržiavanie vyššie uvedených úloh je zodpovedná vláda, ministerstvá, ústredné orgány štátnej správy, okresné úrady, samosprávne kraje, obce, PO a FO. O stave plnenia úloh CO informujú MV SR, ktoré riadi CO [6].

Každá FO má právo na včasné varovanie pred nebezpečenstvom, evakuáciu a aj ukrytie. Okrem toho má právo na informácie o spôsobe ochrany a na bezprostrednú a čo najrýchlejšiu pomoc pri ohrození života, zdravia a majetku [6].

V šiestej hlave zákona č. 444/2006 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov sa uvádzajú a stanovujú priestupky na úseku CO a pokuty pre PO a FO-P pri porušení povinnosti v CO a zneužití alebo použití prostriedkov určených pre CO, na iné účely [6].

2.2.3 Zákon o integrovanom záchrannom systéme

Úlohy a činnosti spojené so záchrannými a zabezpečovacími prácami rozoberá aj zákon č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa záchranné zložky IZS, rozdeľujú na [7]:

a) základné záchr. zložky (HaZZ, ZZS, KCHL CO, atď.), b) ostatné záchr. zložky (DHZ,VZZS, OS SR, jednotky CO, SČK, atď.), c) útvary Policajného zboru.

Medzi úlohy základných záchranných zložiek, patrí [7]:

 poskytnutie bezodkladnej pomoci v tiesni,

 vykonávanie organizačných, technických a iných opatrení určených na poskytovanie pomoci v tiesni a na tento účel sú vybavený technickými prostriedkami,  účasť na odborných prípravách.

Medzi úlohy ostatných záchranných zložiek, patrí [7]:

 poskytnutie odbornej, zdravotnej, technickej a ďalšej pomoci,  oznamovanie údajov o silách a prostriedkoch koordinačnému stredisku,  vykonávanie opatrení súvisiacich so začlenením do informačného a komunikačného systému IZS, vrátane zabezpečenia spojovacích prostriedkov a účasť na odborných prípravách.

Medzi úlohy útvarov Policajného zboru SR, patrí [7]:

 poskytnutie neodkladnej pomoci ľuďom v tiesni v rozsahu úloh PZ SR,  organizačné, technické a ďalšie opatrenia súvisiace s pôsobnosťou v IZS.

2.2.4 Ostatné zákony, vyhlášky, pokyny a metodické listy

Okrem vyššie uvedených zákonov do problematiky ochrany pred povodňami zasahujú vo väčšej, aj menšej miere iné zákony, predpisy a vyhlášky.

Zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov stanovuje úlohy a činnosti PZ SR. (napr. pri riadení premávky, zabezpečení verejného poriadku na postihnutom území a pod.).

Zákon č. 321/2002 Z. z. o Ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov stanovuje použitie OS SR aj pri riešení mimoriadnych udalostí. (odstraňovanie následkov MU, záchrana ľudských životov, letecká zdravotnícka pomoc, evakuácia a pod.)

Zákon č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov stanovuje pôsobnosť a úlohy orgánov krízového riadenia počas krízových situácií mimo vojny a vojnového stavu.

Zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov stanovuje postavenie, úlohy, organizáciu, činnosti a riadenie HaZZ.

Zákon č. 37/2014 Z. z. o Dobrovoľnej požiarnej ochrane Slovenskej republiky a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov stanovuje postavenie DPO SR, jej ciele, úlohy a finančné zabezpečenie.

Vyhláška MV SR č. 611/2006 Z. z. o hasičských jednotkách v znení neskorších predpisov stanovuje zriadenie, úlohy a činnosti hasičských jednotiek a odborných služieb.

Vyhláška MV SR č. 523/2006 Z. z. o podrobnostiach na zabezpečenie záchranných prác a organizovania jednotiek civilnej ochrany v znení neskorších predpisov, ktorou sa zabezpečujú záchranné práce a organizácia jednotiek CO.

Pokyn prezidenta Hasičského a záchranného zboru č. 4/2009 o výkone povodňovej záchrannej služby v HaZZ (poriadok povodňovej záchrannej služby) stanovuje podmienky vykonávania záchranných prác na vode, odbornú prípravu, organizačné a materiálno-technické zabezpečenie HaZZ počas povodní a iných mimoriadnych udalostí na vodnej ploche.

Metodický list č. 111 MV SR - Prezídium HaZZ, ktorý rozoberá činnosť hasičskej záchrannej služby v oblasti záchrany z vodnej hladiny.

Metodický list č. 112 MV SR - Prezídium HaZZ, ktorý rozoberá činnosť hasičskej záchrannej služby v oblasti záchrany pod vodnou hladinou.

Metodický list č. 113 MV SR - Prezídium HaZZ, ktorý rozoberá činnosť hasičskej záchrannej služby v oblasti záchrany zvierat z ohrozených oblastí po vodnej hladine.

Vyhláška MŽP SR č. 252/2010 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o predkladaní priebežných správ o povodňovej situácii a súhrnných správ o priebehu povodní, ich následkoch a vykonaných opatreniach.

Vyhláška MŽP SR č. 261/2010 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o obsahu povodňových plánov a postup ich schvaľovania.

3 POVODEŇ, JEJ ROZDELENIE A ŠPECIFIKÁ

Voda je jedným zo štyroch zemských živlov, ktorý už od nepamäti tvorí súčasť ľudského života a spoločnosti. Bez tejto životodarnej tekutiny, by sa nemohli zaobísť ľudia, živočíchy, rastlinstvo a mnohé organizmy. Okrem toho je veľmi dôležitou súčasťou mnohých technologických procesov, chemických reakcií, výrobných postupov a metód. Hádam dnes už neexistuje oblasť života, kde by sa v jednej zo svojich foriem nevyskytovala voda.

Ako sa hovorí: „voda je dobrý pomocník ale zlý pán“. Príroda nám to dokazuje rok čo rok a živelné pohromy, akými sú aj povodne, by sa dali považovať už za „tradíciu“, ktorá v niekoľkoročných intervaloch zasahuje viaceré regióny Slovenska. Vo výnimočných situáciách sa povodne v určitých regiónoch zopakujú aj niekoľkokrát do roka.

Územie Slovenska je špecifické v tom, že sa tu nachádza veľké množstvo riek, potokov, umelých nádrží a prírodných jazier. Rozvinutá riečna sieť sa rozprestiera v dolinách, kotlinách a rozsiahlych nížinách, čo zvyšuje pravdepodobnosť ovplyvňovania a zásahov do vodných tokov činnosťou človeka. Takýmito nepremyslenými a nezodpovednými zásahmi do prírodného prostredia, obzvlášť do vodných tokov a ich povodí sa zvyšuje možnosť výskytu povodne a narastajú možné škody.

Pri riešení mojej práce je dôležité vedieť, čo to vlastne povodeň je, ako by sa dala charakterizovať, ako a na základe čoho sa povodeň rozdeľuje a aké má špecifiká. Okrem toho je potrebné si uvedomovať možné následky a negatívne účinky na človeka, faunu a flóru, poprípade priemyselnú činnosť. Dostatočné vedomosti o povodniach, ich priebehu a eventuálnych komplikáciách sú spolu s informáciami o aktuálnej povodňovej situácií predpokladom pre správne a účinné nasadenie síl a prostriedkov na povodňové zabezpečovacie a záchranné práce, orgánmi na úseku ochrany pred povodňami.

3.1 Charakteristika povodne

Povodne a záplavy zaraďujeme medzi mimoriadne udalosti, konkrétne živelné pohromy, pretože ich vyvolávajú výhradne prírodné činitele. V dôsledku pôsobenia týchto prírodných síl sa uvoľňujú kumulované energie a hmoty, ktoré majú negatívny vplyv na život a zdravie ľudí, živočíchy, majetky a životné prostredie [8].

Ak povodne narastú do väčších rozmerov, či už v dôsledku kumulácie jej ničivých faktorov alebo nedostatočnej a neskorej reakcie na ňu, môžeme hovoriť už o katastrofe. Jej následky sú oveľa závažnejšie a vážne ohrozuje väčší počet obyvateľov, má vplyv na fungovanie verejnej správy, škody spôsobené povodňou a náklady spojené s odstraňovaním jej následkov výrazne narastajú a je vážne ohrozené životné prostredie v zasiahnutej oblasti [8].

V súvislosti s riešeným úsekom povodia rieky Torysa by sa dalo hovoriť o povodni z roku 2010, ako o katastrofe. Desiatky ľudí boli ohrozených a niekoľko stoviek ich bolo evakuovaných zo svojich obydlí. Zaplavené boli rozsiahle územia, verejná správa fungovala v krízovom režime, bola prerušená premávka na diaľnici D1 medzi Prešovom a Košicami a bola obmedzená doprava na železničnej trati Kysak - Prešov. Okrem zaplavených domov bolo ohrozených a zasiahnutých aj niekoľko priemyselných objektov, výrobných prevádzok a čistička odpadových vôd. Po povodni prebiehali zabezpečovacie práce ešte niekoľko dní a škody s nákladmi, boli vyčíslené na niekoľko miliónov eur.

Jednou zo základných charakteristík povodne je druh a priebeh vlny, ktorú povodeň spôsobuje [2]:

a) povodňová vlna - vzniká v dôsledku povrchového odtoku z vyššie položených miest alebo vybrežením vody z koryta rieky a je charakterizovaná objemom, kulminačným prietokom a tvarom (škody spôsobuje najmä dlhou dobou pôsobenia), b) prielomová vlna - jej vznik je podmienený haváriou vodnej stavby, prevažne sa jedná o vlny s veľkou výškou a rýchlosťou (škody spôsobuje svojou kinetickou energiou).

3.2 Vznik povodní a ich rozdelenie

Vznik a priebeh povodní je na našom území daný geografickými alebo geologickými pomermi a klimatickými podmienkami. Súvisí to s neustálou zmenou atmosférických procesov (zrážky, teploty). Dalo by sa povedať, že príčiny vzniku povodní môžeme pripisovať meteorologickými podmienkam, ktoré povodniam predchádzajú a charakter povodne, resp. jej následky závisia od geografickej polohy koryta vodného toku, od geologických pomerov a od antropogénnej činnosti [2].

Podľa príčiny vzniku, sa povodne členia na [2]:

a) snehové - prevažne na jar v dôsledku topenia snehu a dažďov, b) dažďové - v lete alebo na jeseň v dôsledku výdatných dažďov, c) ľadové - zmenšenie prietoku koryta ľadom, vzdúvanie hladiny vody ľadovými zátarasami a bariérami, d) zmiešané - kombináciu vyššie uvedených možností.

3.3 Ohrozené alebo zasiahnuté územie povodňou

Územie, ktoré môže byť ohrozené povodňou je spravidla [3]:

 územie nachádzajúce sa pri úseku vodného toku, kde sa predpokladá alebo už nastalo výrazné zvýšenie vodnej hladiny,  územie, kde je dočasne obmedzený prirodzený odtok zrážkovej vody alebo vody z topiaceho sa snehu,  územie zaplavované v dôsledku extrémnych zrážok alebo náhleho topenia sa snehu a ľadu.

Každá povodeň do istej miery zasahuje do fungovania života na zasiahnutom území a môže meniť jeho režim na kratší alebo dlhší čas. Aj keď je každé zaplavenie a povodeň svojim spôsobom jedinečná, každé územie ktoré je ňou postihnuté má určité spoločné znaky, ktoré ho charakterizujú [8]:

 zatopenie objektov, vyrazenie podzemnej vody v pivničných priestoroch, zaplavenie rozsiahlych území,  postihnutie veľkého počtu osôb, ktoré sú v šoku, zranené alebo usmrtené,  poškodenie alebo zničenie domov, priemyselných technológií a výroby,  poškodenie komunikácií, obmedzená alebo prerušená doprava,  poškodenie rozvodných a telekomunikačných sietí, prípadne zariadení,  ohrozenie veľkého počtu zvierat a narušenie prírodného prostredia,  zhoršenie hygienických podmienok, riziko infekcie a kontaminácie,  vznik sekundárnych kríz, nárast kriminality a narušenie bezpečnosti.

Na vodnom toku, kde hrozí povodeň sa vyhlasujú stupne povodňovej aktivity. Tie nám popisujú mieru nebezpečenstva povodne a sú vyjadrené určenými vodnými stavmi alebo prietokmi na vodných tokoch a vodných stavbách [3].

I. stupeň povodňovej aktivity sa vyhlasuje, ak [8]:

 sa dosiahne určený vodný stav alebo prietok a hladina má stúpajúcu tendenciu,  sa voda vylieva z koryta vodného toku alebo dosahuje brehovú čiaru pri chránenom vodnom toku ochrannou hrádzou,  je predpoklad topenia väčšieho množstva snehu a ľadu, podľa meteorologických a hydrologických predpovedí,  pri náraste hladín podzemných vôd.

II. stupeň povodňovej aktivity sa vyhlasuje, ak [8]:

 sa dosiahne určený vodný stav alebo prietok a hladina má stúpajúcu tendenciu,  hladina vodného toku dosiahne brehovú čiaru alebo sa vyleje z koryta v prípade nechráneného vodného toku,  ak cudzie predmety a ľad vo vode vytvárajú bariéry a zátarasy na vodnom toku, čím znižujú prietokový profil a hrozí vyliate vody z koryta.

III. stupeň povodňovej aktivity sa vyhlasuje, ak [8]:

 sa dosiahne určený vodný stav alebo prietok,  prietok na nechránenom vodnom toku presahuje kapacitu koryta a voda zaplavuje priľahlé územie, pričom môže spôsobiť škody,  cudzie predmety vo vode, prípadne ľady vytvorili bariéru alebo zátarasu a voda sa vylieva z koryta,  sa vyskytnú prívalové dažde extrémnej intenzity,  dôjde k zaplaveniu územia pod vodnou stavbou v dôsledku jej poruchy alebo havárie.

Mimoriadne situácie môžu vznikať v dôsledku živelných pohrôm, čiže aj povodní a dalo by sa povedať, že sú vyvrcholením povodňovej aktivity, pretože sa vyhlasujú po III. stupni povodňovej aktivity, ak sú zasiahnuté rozsiahle územia, je ohrozený život a zdravie, resp. majetok väčšieho počtu ľudí a povodňové škody sú vysoké [5].

3.4 Ochrana pred povodňami

Ochrana územia pred povodňami závisí od dôležitosti chráneného územia, jeho veľkosti a hospodárskeho významu. Chrániť územie pred povodňami sa dá úplne alebo čiastočne [2].

Ochrana sa zabezpečuje [2]:

 poľnohospodárskymi a lesníckymi opatreniami,  technickými opatreniami (úprava tokov, ochranné kanále a nádrže).

Aj na území v povodí vodného toku Torysa sa môžeme stretnúť s niekoľkými poľnohospodárskymi a lesníckymi opatreniami v priľahlých lesoch a na poliach, ktorých zámerom je spomalenie odtoku zrážok alebo topiaceho sa ľadu. Tým sa dokáže do určitej miery spomaliť nárast vodnej hladiny a prietok rieky narastá pozvoľna. Okrem toho sa na nami riešenom úseku rieky Torysa nachádza, aj ochranná pozdĺžna stavba - ochranná hrádza, ktorá chráni niektoré obce a nebezpečné prevádzky pozdĺž toku.

Účelom ochranných opatrení a stavieb, je predovšetkým [2]:

 ochrana bytovej alebo domovej zástavby, polí, lúk a pasienkov pred záplavami,  ochrana infraštruktúry a komunikácií,  zabránenie erózií a agradácií vodného toku.

Medzi úpravy tokov zaraďujeme [2]:

a) spevnenie dna koryta toku (prahy, kamenná rozprestierka na dne), b) vegetačné spevnenie brehov koryta toku (siata a zakorenená mačina, rastliny), c) nevegetačné opevnenie koryta toku (rôzna dlažba, kamenná rozprestierka alebo rovnanina, drôtoštrkové matrace), d) kombinácia vegetačných a nevegetačných opevnení (oživené typy nevegetačných opevnení, trávobetónové spevnenie, spevnenie brehu fóliou), e) stupne v koryte toku.

Obrázok 1 Ochranná hrádza [34].

Obrázok 2 Spevnenie dna, opevnenie brehov koryta a stupne v koryte toku [35].

4 ROZBOR POVODNÍ NA VODNOM TOKU TORYSA

Povodne sú v prevažnej miere nezávislé od ľudskej činnosti, resp. jeho vedomia a vôle. Pre veľkú časť SR predstavujú objektívnu hrozbu. Človek ich väčšinou nemôže predvídať ale môže prijať také opatrenia a postupy, ktoré môžu zmierniť negatívne následky povodne a minimalizovať škody [5].

Názory, že povodne sú negatívnym dôsledkom ľudskej aktivity, ktorá poškodzuje prírodu nemajú žiadnu odbornú oporu v histórií ľudstva. Povodne sú súčasťou kolobehu vody v životnom prostredí a vyskytovali sa tu od nepamäti. Problémy človeka spojené s povodňami začali až po tom, ako záplavy začali ohrozovať životy ľudí, zdravie, majetok a hospodárske činnosti [9].

Za to že povodne spoločnosti škodia, môže človek svojou vlastnou činnosťou, pretože vode zobral jej prirodzený priestor a postavil sa jej do cesty. Avšak na druhej strane bolo budovanie a rozvoj spoločnosti nevyhnutné pri vodných tokoch, pretože ako som už spomínal, človek a priemysel je závislý na dostatku vody. Zásahy ľudí do krajiny, ich spôsob hospodárenia a rozsiahla urbanizácia ovplyvnili povodňový režim [9].

Ako sa postupne formovala ľudská civilizácia a zdokonaľovali sa výrobné a technologické procesy, zvyšovalo sa aj povedomie obyčajných ľudí a záujem odborníkov o problematiku protipovodňovej ochrany a úpravy vodných tokov, pre čo najväčšie zefektívnenie ich využívania bez negatívnych dôsledkov na ľudí, zvieratá a celkovo na životné prostredie. Ale pri živelných pohromách, obzvlášť pri povodniach hrá príroda prím a vie stále prekvapiť.

Výnimkou nie je ani územie, ktorým sa zaoberám v mojej práci. Historicky zachovalé správy hovoria o veľkých povodňových vlnách z rokov 1568, 1673, 1716, 1764, 1864 a 1998. V roku 1998 dosahovala povodňová vlna dokonca výšku 4 metre [9].

Pre podmienky povodia rieky Torysa je možné uviesť tri základné cesty záplavovej vody [9]:

1. povrchovým odtokom - v dôsledku zrážok a intenzívneho topenia snehu a ľadu priteká voda po teréne zo svahov a môže dôjsť k obmedzeniu odtoku vody z územia do koryta rieky, 2. vystúpením vody z koryta vodného toku na breh - v dôsledku zvýšenia prietoku nad hranicu kapacity koryta rieky alebo po vzniku prekážky vo vodnom toku,

3. vystúpením podzemnej vody nad povrch - v dôsledku vysokého vodného stavu v okolitých vodných tokoch alebo presýtením pôdy vodou.

4.1 Charakteristika územia v povodí rieky Torysa

Torysa je rieka nachádzajúca sa na východnom Slovensku a je významným ľavostranným prítokom rieky Hornád. Pramení v Levočských vrchoch v nadmorskej výške 1080 m.n.m. V Prešove priberá najvýznamnejší prítok, potok Sekčov a tečie Košickou kotlinou na juh, s mnohými meandrami [10].

Veľkosť povodia, ktoré odvodňuje je 1349 km2. Svojou dĺžkou 129 km sa radí medzi dlhšie rieky Slovenska. Priemerný prietok vody je 8,2 m3/s a maximálny je 380 m3/s. Celé povodie Torysy môžeme hodnotiť ako vodnaté, bohaté na zrážky a s pomerne vysokým koeficientom odtoku [10].

Pre povodie rieky Torysa je charakteristický odtokový režim s maximálnymi priemernými mesačnými prietokmi v jarnom období (marec až máj) a s najmenšími priemernými mesačnými prietokmi v jesennom období (september) [11].

Úsek vodného toku Torysa, ktorým sa zaoberám vo svojej práci sa nachádza medzi obcami Haniska pri Prešove a Seniakovce. Je atypický svojim stáčaním sa okolo obcí a diaľnice a z dôvodu ostrých zákrut koryta rieky nie je možné využiť všetky formy ochrany pred povodňami úpravou toku. Vodný tok prechádza územným obvodom viacerých obcí, v smere toku: Haniska pri Prešove, Kendice a Petrovany, Drienov, Lemešany, Janovík, Bretejovce a Seniakovce.

Obrázok 3 Mapa dotknutých obcí a vybraný úsek Torysy.

Aj dopravný systém je ovplyvňovaný svojím okolím, špecifikom však je, že vznik mimoriadností v ňom, môže dostať do krízy aj iné objekty alebo systémy. Prejavom MU v doprave je narušenie prevádzky dopravných prostriedkov, poškodenie alebo zničenie ciest a pod. Tým pádom môže byť narušená funkčnosť celej dopravy [12].

Povodne výrazne narušujú infraštruktúru na veľkom území. Môžu spôsobiť dlhodobé prerušenie dopravy, pretože narušenie pozemných komunikácií je v prípade živelnej pohromy hĺbkové a zasahuje aj mosty, nadjazdy, priepusty a pod [12].

V blízkosti vodného toku Torysa prechádza viacero dopravných koridorov, pričom vodný tok aj križujú. Na dotknutom zemí sa nachádza diaľnica D1, ktorá spája Košice s hlavným mestom Slovenska, cesta prvej triedy spájajúca Košice s Prešovom a železničný koridor spájajúci Kysak s Prešovom. V prípade veľkých povodní môžu byť tieto dopravné uzly ohrozené a doprava obmedzená, čo sa potvrdilo pri povodni v roku 2010, kedy bola diaľnica D1 zaplavená a doprava prerušená.

4.2 Charakteristika povodní od roku 2010 na vodnom toku Torysa

Východ Slovenska je zaplavovaný povodňami pravidelne. Extrémne zrážky zásobujú presýtené povodia veľkým množstvom vody a to spôsobuje vybreženie vodných tokov. Svoju rolu hrá aj geologická štruktúra a geografická štruktúra územia.

Rok 2010 [13]:  bohaté a dlhodobé zrážky spôsobili v povodí rieky Torysa 50-100 ročné prietoky,  takmer na všetkých vodomerných staniciach v povodí rieky Torysa boli prekročené vodné stavy stanovené pre III. stupeň povodňovej aktivity,  dňa 4.6.2010 o 12 hod. bola vyhlásená mimoriadna situácia pre celé územie Prešovského kraja,  v postihnutých oblastiach bolo ohrozené obyvateľstvo a boli spôsobené rozsiahle škody na štátnom aj súkromnom majetku, špecifikom boli zosuvy pôdy,  v Prešovskom okrese bolo zasiahnutých 63 obcí, vrátané vyššie uvedených,  povodňové záchranné práce v obciach organizovali starostovia prostredníctvom svojich povodňových komisií a na základe spracovaných povodňových plánov,  v okrese Prešov bolo evakuovaných 989 osôb, vo väčšine prípadov išlo o krátku evakuáciu organizovanú mestami a obcami, resp. o samoevakuáciu.

Rok 2011 [14]:  rok 2011 bol výrazne pokojnejší, čo sa pripisuje stabilnejšiemu počasiu a suchu,  v Prešovskom kraji vznikla povodňová situácia v 18 obciach a mestách,  lokálne boli vyhlásené II. a III. SPA na dotknutých vodných tokoch a ich povodiach,  komplikácie vytvárali skôr prívalové dažde a prietrže mračien ako extrémna a dlhodobá zrážková činnosť,  došlo k menším škodám, zaplaveniu pivničných priestorov, zosuvom pôdy, poškodeniu menším mostov a komunikácií, zaplaveniu kanalizácie apod.

Rok 2012 [15]:  začiatok roka bol charakterizovaný vznikom ľadových zátarás na viacerých vodných tokoch, následkom čoho dochádzalo k vzdúvaniu vodných hladín a vyliatím korýt vodných tokov (prevažne okres Bardejov),  taktiež dochádzalo k zamŕzaniu priepustov pod cestnými komunikáciami,  počas leta sa vyskytlo v PSK deväť povodní,  séria lokálnych povodní sa udiala v Drienici, okres Sabinov v dôsledku intenzívnych zrážok, zaplavená bola cesta III. triedy, niekoľko pivníc a rodinných domov,  niekoľko prívalových vĺn sa prevalilo počas leta aj niektorými obcami v okrese Humenné a Stará Ľubovňa, kde zaplavili cestné komunikácie a rodinné domy a občanom zničili takmer celú úrodu.

Rok 2013 [16]:  prvá vlna povodní v roku 2013 prišla počas februára, kde krátkodobé oteplenie sprevádzané zrážkami spôsobilo zvýšenie hladiny podzemnej vody,  druhá vlna zasiahla povodie rieky Torysa v apríli a zrážková činnosť ovplyvnila hladiny riek na menších tokoch v povodí,  tretia vlna prišla v máji a zapríčinila lokálne povodne v čiastkových povodiach Hornádu a Bodroga,  posledná vlna prišla počas júna v dôsledku prívalových dažďov,  II. a III. SPA bol vyhlásený v 39 oblastiach Prešovského kraja,  obdobie povodní vrcholilo na začiatku letných prázdnin a do konca roka sa situácia upokojovala a neboli zaznamenané už žiadne povodne v PSK.

Rok 2014 [17]:  v prvom polroku sa vyhlasoval II. alebo III. stupeň povodňovej aktivity v 119 obciach PSK,  vďaka dobre organizovaným záchranným prácam pri povodniach, nikto neprišiel o život a zranili sa len dvaja ľudia, bohužiaľ uhynulo niekoľko desiatok hospodárskych zvierat,  tento rok je významný tým, že najväčšie povodňové škody utrpel PSK,  obdobie zrážok kulminovalo v júli.

Rok 2015 [18]:  počas začiatku roka sa vyskytlo viacero výrazných zrážkových činností, ani jedna však nemala dlhodobé trvanie a celoplošný rozsah,  výrazné vzostupy vodnej hladiny boli zaregistrované na vodnom toku Torysa a Laborec, kde prekročili II. stupeň povodňovej aktivity kvôli topeniu snehu,  ďalšie povodne v sledovanom období mali charakter bleskových povodní, bolo zaznamené zaplavenie niekoľkých domov a pozemných komunikácií v intraviláne obce Veľký Šariš a mesta Prešov,  posledná séria povodňových udalostí sa odohrala v okrese Bardejov, Levoča, Kežmarok a Prešov, dokonca musel byť v jednej z mestských častí v Prešove vyhlásený III. stupeň povodňovej aktivity.

4.3 Prehľad nasadených síl, výdavkov a dôsledkov povodní na vodnom toku Torysa

V prehľade nasadených síl pri povodniach môžeme vidieť enormné množstvo personálu a ľudí, ktorí sú potrební pri vykonávaní povodňových prác. Pri pohľade na súčty síl počas jednotlivých rokov vidíme, že najextrémnejšími rokmi bol rok 2010 s počtom nasadených 26 897 ľudí a rok 2014 s počtom 7 938 nasadených ľudí. Na základe tohto prehľadu sa dá povedať, že povodne si vyžadujú nasadenie veľkého počtu ľudí. Čím väčšia povodeň, tým väčšia potreba ľudí a preto treba vytvárať personálne rezervy, napr. zakladaním DHZ v obciach, kde chýbajú a rozširovaním členskej základne.

Týmto spôsobom by bolo možné ušetriť aj na výdavkoch, keďže sa jedná o dobrovoľnú činnosť bez nároku na finančné ohodnotenie a dobrovoľní hasiči túto činnosť vykonávajú nezištne.

Tabuľka 1 Prehľad nasadených síl pri povodniach v PSK (Vypracoval: autor na základe súhrnných správ z povodní za roky 2010 - 2015). Nasadené sily pri povodniach v rokoch 2010 - 2015 v Prešovskom kraji 2010 2011 2012 2013 2014 2015 Spolu FO 16 012 1813 110 948 3638 1261 23 782 Zamestnanci orgánov ochrany pred povodňami 420 15 11 13 873 231 1 563 Členovia povodňových komisií 1259 220 52 81 783 226 2 621 Členovia krízových štábov 697 48 13 54 0 0 812 Príslušníci HaZZ SR 1046 86 6 102 54 50 1 344 Príslušníci ostatných hasičských zborov 1634 174 20 106 293 302 2 529 Príslušníci PZ SR 249 35 5 18 0 0 307 Príslušníci ostatných zložiek IZS 86 5 4 0 625 302 1 022 Príslušníci OS SR 181 4 0 0 0 0 185 Zamestnanci iných zasahujúcich subjektov 2690 424 26 143 936 458 4 677 Iné pracovné sily 2623 386 18 237 736 94 4 094 Spolu 26 897 3 210 265 1 702 7 938 2 924 42 936

Podstatné sú aj následky, ktoré povodne za dané obdobie spôsobili. Pozitívny je klesajúci počet postihnutých obyvateľov povodňami a zaplavených budov.

Tabuľka 2 Prehľad vynaložených výdavkov PSK na povodňové práce (Vypracoval: autor zo súhrnných správ z povodní za obdobie 2010 - 2015). Výdavky PSK na povodňové práce v rokoch 2010 - 2015 2010 2011 2012 2013 2014 2015 Spolu Povodňové zabezpečovacie 1,5 mil. € 0,1 mil. € 8 901 € 21 323 € 37 721 € 29 799 € 1,7 mil. € práce Povodňové záchranné 8,2 mil. € 1,1 mil. € 0,2 mil. € 0,2 mil. € 3,7 mil. € 1 mil. € 14,4 mil. € práce Spolu 9,7 mil. € 1,2 mil. € 0,2 mil. € 0,2 mil. € 3,7 mil. € 1 mil. € 16,1 mil. €

Tabuľka 3 Prehľad spôsobených následkov pri povodniach v PSK (Vypracoval: autor zo súhrnných správ z povodní za obdobie 2010 - 2015).

Následky povodní v rokoch 2010 - 2015 v Prešovskom kraji 2010 2011 2012 2013 2014 2015 Spolu Postihnutí obyvatelia 12 820 332 0 403 169 115 13 839 Zaplavené bytové budovy 5901 472 121 313 885 386 8 078 Zaplavené nebytové budovy 1857 228 22 49 354 94 2 604 Zaplavené územie [ha] 36 912 576 72 835 1602 679 40 676 Zaplavené dopr. prostriedky 240 1 0 5 11 1 258 Poškodené inž. stavby [m] 86 915 43 518 8039 34 233 197 534 38 954 409 193 Evakuované zvieratá 346 40 0 0 296 0 682 Uhynuté zvieratá 593 0 0 3 84 55 735

4.4 Pozitívne a negatívne zistenia počas povodní na vodnom toku Torysa

V krízových situáciách, čiže aj v prípade povodní má efektívna organizácia veľmi veľký význam. Každá osoba, ktorá je zapracovaná do systému ochrany pred povodňami, musí mať presné a dostatočné informácie, za čo je zodpovedná, aké má povinnosti, koho riadi a komu sa zodpovedá [5].

Každá ľudská činnosť v sebe nesie istú dávku zodpovednosti. Aj samotné prevedenie, resp. neprevedenie preventívnych protipovodňových opatrení alebo povodňových prác si vyžaduje okrem zodpovednosti aj potrebné vedomosti a skúsenosti. Ich kvalita a účinnosť závisí od ľudí, ktorí ich majú na starosti. Bohužiaľ, stále sa stretávame s vedomým alebo nevedomým zanedbávaním svojich povinnosti na úseku ochrany pred povodňami.

Dôkazom sú najmä predchádzajúce povodne, ktoré naostro preverili vykonanie preventívnych opatrení a správnosť zvolených postupov pri vzniku povodne. Aj v rokoch 2010 až 2015 boli objavené viaceré pochybenia.

Negatívne zistenia [9, 19, 20]:

 zanesené, zarastené a upchaté odtokové kanály, umožnený rast bujnej vegetácie na brehoch vodných tokov,  splavovanie nánosov bahna, zeminy a piesku z priľahlých svahov,  neskoré informovanie orgánov ochrany pred povodňami starostami obcí, o povodňovej aktivite,  nedostatočné vybavenie obcí prostriedkami protipovodňovej ochrany,  nevhodné spôsoby obrábania pôdy a výsadba nevhodných plodín,  systém protipovodňovej ochrany POVAPSYS nie je stále v plnej prevádzke,  nedostatočná dokumentácia obcí na úseku ochrany pred povodňami,  čierne skládky odpadu v blízkosti vodných tokov,  v niektorých obciach neboli zamerané inundačné územia,  neposkytnutie technických prostriedkov na uvoľnenie mostného telesa, neodstránenie nánosov spod mostných telies v správe ŽSR a SSC,  inžinierske siete križujú vodné toky v miestach, o ktorých nemá správca vodného toku vedomosť,  premočený a neupravený ochranný násyp, priesaky ochrannej hrádze.

Pozitívne zistenia [9, 19, 20]:

 obmedzovanie výstavby v záplavových zónach, racionálne územné plánovanie,  školenia starostov a pracovníkov obecných úradov o úlohách obcí na úseku ochrany pred povodňami,  zvyšovanie početnosti vodných čerpadiel v dotknutých obciach, resp. v jednotkách DHZ,  zvyšovanie početnosti vodných čerpadiel v HaZZ,  postupná obnova techniky a čiastočný nárast personálnej základne DHZ,  obnova a nákup novej techniky na vykonávanie povodňových záchranných a zabezpečovacích prác,  širšie využívanie technických prostriedkov FO a PO, rastúca ochota pomáhať a spolupracovať.

Povodne počas piatich rokov preukázali, že systém protipovodňovej ochrany má v SR dobré základy, ale je potrebné neustále pracovať na jeho zdokonaľovaní.

Veľmi pozitívne hodnotím fakt, že za posledný rok prebehla rozsiahla obnova materiálno-technického zabezpečenia na úseku ochrany pred povodňami, vďaka operačnému programu „Aktívne protipovodňové opatrenia“. Tak isto sa široká verejnosť čoraz viac zaujíma o povodne a záplavy. V prípade ich vzniku ochotne pomáhajú a v rámci možností poskytujú svoje technické prostriedky.

Ďalším z radu pozitív, je začínajúca súčinnosť jednotiek HaZZ SR s jednotkami DHZ obcí. Treba si uvedomiť, že členské základne jednotlivých DHZ obcí niekoľkonásobne prevyšujú počet príslušníkov HaZZ SR. To je veľké plus v prípade priestorovo a časovo náročných zásahov pri povodniach. Okrem toho disponujú viacerými čerpadlami alebo inou protipovodňovou technikou, sú dislokovaný priamo v obci a poznajú miestne prírodné a sociálne pomery.

Bohužiaľ, na opačnej strane sú zrejmé veľké nedostatky v oblasti prevencie a úpravy korýt vodných tokov a vo vedení povodňovej dokumentácie.

Obrázok 4 Mapa povodňového ohrozenia na dotknutom území [36].

Obrázok 5 Mapa povodňového ohrozenia na dotknutom území [36].

Obrázok 6 Zaplavená príjazdová komunikácia v obci Drienov.

5 ČINNOSTI A OPATRENIA VYKONÁVANÉ POČAS POVODŇOVEJ SITUÁCIE NA TORYSE PRE VYBRATÉ OBCE

V nasledujúcej kapitole sa zaoberám činnosťami a opatreniami, ktoré vykonávajú, resp. by mali vykonávať vybraté obce. Okrem toho rozoberám aj činnosti a úlohy základných a ostatných zložiek integrovaného záchranného systému. V nadväznosti na predchádzajúci rozbor povodní vydávam odporúčania a návrhy, na odstránenie zistených nedostatkov. Hlavne poukazujem na výhody väčšieho využitia a zapojenia DHZ obcí, do povodňových prác.

Dotknuté obce pri vodnom toku Torysa:

 Haniska pri Prešove,  Ličartovce,  Petrovany (má DHZ),  Janovík,  Kendice (má DHZ),  Lemešany (má DHZ),  Drienovská Nová Ves (má DHZ),  Bretejovce (má DHZ),  Drienov (má DHZ),  Seniakovce

Opatrenia na ochranu pred povodňami sa vykonávajú v štyroch fázach [3]: a) preventívne, c) počas vzniku povodne, b) počas nebezpečenstva povodne, d) po povodni.

Zameral som sa hlavne na druhú a tretiu fázu, čiže opatrenia a činnosti počas povodňovej situácie. Medzi tieto činnosti, zaraďujeme najmä [3]:  predpovednú a hlásnu povodňovú službu, vyrozumievanie a varovanie obyvateľstva,  vykonávanie povodňových zabezpečovacích prác a záchranných prác,  vedenie potrebnej dokumentácie a evidencie o priebehu povodne, vypracúvanie priebežných správ,  ostatné opatrenia, ktoré minimalizujú negatívne následky povodne.

Povodňové zabezpečovacie práce sú určené na predchádzanie vzniku škôd. Vykonávajú sa na vodných tokoch, postihnutých a ohrozených stavbách alebo objektoch, ktoré sa nachádzajú v blízkosti vodného toku, v inundačnom území alebo sú na území ohrozenom povodňou a záplavami. Vykonávajú sa po II. a III. SPA [3].

Medzi tieto činnosti patria [3]:

 odstraňovanie cudzích telies a prekážok, obmedzujúcich plynulý odtok vody (ľadové kryhy, drevná hmota, stavebný materiál a pod.),  ochrana koryta pred poškodením a ochrana hrádzí pred vlnobitím, priesakmi a preliatím,  odvádzanie alebo prečerpávanie vôd zo zaplaveného územia, zo stavieb, objektov, pivničných priestorov a pod.,  budovanie provizórnych ochranných stavieb,  predpovedná a hlásna povodňová služba,  ďalšie činnosti spojené s odstraňovaním následkov povodní a znižovaním negatívnych dopadov na ľudí a životné prostredie.

Povodňové záchranné práce sú činnosti určené na záchranu životov ľudí, ich zdravia, majetku, kultúrneho dedičstva a životného prostredia počas nebezpečenstva, vzniku povodne a po nej, na ohrozenom a zaplavenom území. začínajú sa vykonávať od vyhlásenia III. SPA a platia až do odvolania II. SPA. Medzi tieto práce patria najmä tieto činnosti [3]:

 ochrana a záchrana majetku vrátane úrody,  zabezpečenie dočasnej dopravnej komunikácie, obzvlášť ak je daná oblasť odrezaná od okolitého sveta,  ochrana vodných zdrojov, zdrojov a rozvodov pitnej vody, ochrana energetickej a telekomunikačnej siete,  evakuácia, dezinfekcia objektov, zabezpečenie verejného poriadku,  odstraňovanie naplavenín, asanácia a zabezpečenie poškodených budov.

Počas vykonávania záchranných a zabezpečovacích prác sa môžu vyskytnúť viaceré komplikácie, na ktoré treba prihliadať a je potrebné zvoliť také postupy a vydať také rozhodnutia, aby sa znížila pravdepodobnosť ich výskytu. Ak sa komplikácie vyskytnú je nutné, čo najrýchlejšie odstrániť alebo znížiť ich vplyv na priebeh záchranných prác. Pri ich nerešpektovaní a ignorovaní sa môžu výrazne skomplikovať činnosti zasahujúcich zložiek IZS. Patrí tu [21, 22]:

a) vznik paniky u zachraňovaných osôb a zvierat, b) stiahnutie záchranára potápajúcim,

c) psychické a fyzické vyčerpanie záchranárov pri dlhotrvajúcich udalostiach, d) nebezpečenstvo zavalenia podmáčanými budovami, neprehľadná situácia o počte ľudí a zvierat v núdzi, e) neprehľadnosť situácie pod vodnou hladinou, silné vodné prúdy a víry, neznáme predmety.

5.1 Povinnosti dotknutých obcí v prípade povodňovej situácie

Obce zabezpečujú samosprávnu pôsobnosť a sú vybavené originálnymi kompetenciami. V niektorých oblastiach zabezpečujú obce výkon štátnej správy, pretože je to výhodnejšie, teda tieto kompetencie vykonávajú v mene štátu [23].

V prípade povodní sú obce jednou z prvých častí systému protipovodňovej ochrany. Je veľmi dôležité, aby si túto skutočnosť uvedomili aj pracovníci obecných úradov a aj z vlastnej iniciatívy si zlepšovali svoje poznatky v tejto oblasti. V rámci zákonov, ktoré sa dotýkajú problematiky povodní je uvedený celý rad úloh, činností a právomocí, ktoré obciam ukladajú povinnosť ich vykonávať.

Vznik povodne sa dá málokedy predpokladať, obzvlášť pri povodniach z prívalových dažďov, ktoré sa v danej oblasti vyskytujú pomerne často. Preto je veľmi dôležitá rýchla a adekvátna reakcia starostov obcí na vzniknutú situáciu.

Zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení neskorších predpisov ukladá obciam na úseku protipovodňovej ochrany, nasledujúce povinnosti [3]:  poskytnutie správcovi vodného toku alebo poverenej osobe potrebné informácie z územnoplánovacej dokumentácie a ďalšie informácie, ktoré sa využijú pri vypracovaní, prehodnocovaní a aktualizácií hodnotenia povodňového rizika,  obec zabezpečí vyznačenie všetkých záplavových čiar vyobrazených na mapách povodňového ohrozenia do svojho územného plánu,  v nadväznosti na územný plán povoľuje stavby a určuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce,  obec je povinná mať vypracovaný povodňový plán a v prípade potreby ho aktualizovať,  počas povodňovej situácie obce vyhlasujú a odvolávajú II. a III. SPA pre územie obce, na základe vlastného podnetu alebo na základe podnetu od správcu vodného toku a bezodkladne o tom informujú OÚ alebo KS IZS alebo HaZZ,

 obce upozorňujú na nebezpečenstvo povodne obce v smere prúdu vodného toku,  počas III. SPA a MS je obec povinná, až do ich odvolania predkladať priebežné správy o povodňovej situácií OÚ v Prešove.

Ďalej obce vykonávajú tieto činnosti [3]:  analyzujú a vyhodnocujú vykonávanie povodňových záchranných prác a vyčíslujú výdavky vynaložené na túto činnosť a toto vyhodnotenie predkladajú v súhrnnej správe o priebehu povodne, jej následkoch a vykonaných opatreniach do 10 pracovných dní od odvolania II. SPA okresnému úradu v Prešove,  obce zabezpečujú a vykonávajú hlásnu povodňovú službu a zriaďujú hliadkovú službu pri vyhlásení III. SPA alebo MS,  pri ničivom pôsobení povodne, môžu obce vyhlásiť MS, prostredníctvom starostu obce na základe návrhu orgánu ochrany pred povodňami,  zabezpečujú povodňové zabezpečovacie práce na základe povodňového plánu a na príkaz orgánu ochrany pred povodňami pri II. a III. SPA,  riadia záchranné práce podľa osobitného predpisu,  spolupracujú s OÚ v Prešove, s OR a KR HaZZ v Prešove a so správcami vodných tokov v katastrálnom území obce,  vyžadujú od FO pomoc a ukladajú povinnosť FO a PO vecného plnenia na zvládnutie úloh počas povodňovej situácie,  v rámci svojich možností zabezpečujú materiálno - technické vybavenie DHZ vo svojej obci potrebnými technickými prostriedkami, výstrojom a výzbrojou.

V EÚ je venovaná veľká pozornosť oblasti civilnej ochrany. Je to najmä v dôsledku vzrastajúcej konfrontácie spoločenstva ľudí so situáciami, v ktorých sú vážne ohrozovaný a treba ich riešiť v strese a pod časovým tlakom. Výnimkou nie sú ani slovenské obce, ktorým určuje pôsobnosť priamo zákon [23].

Zákon č. 444/2006 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov ukladá obciam nasledujúce povinnosti [6]:  vypracovanie plánov ochrany obyvateľstva, naštudovanie si havarijných plánov podnikov vo svojom územnom obvode,  informovanie obyvateľstva o postupe pri MU a jej priebehu,  zabezpečuje uskladnenie a výdaj materiálu CO jednotkám CO a prostriedkov osobnej ochrany obyvateľstvu obce,

 podľa nutnosti určuje použiteľné ochranné stavby na ukrývanie obyvateľstva a upravuje ich,  plánuje, vyhlasuje a zabezpečuje evakuáciu, núdzové ubytovanie a núdzové zásobovanie postihnutým obyvateľom,  vytvára jednotky CO z pomedzi obyvateľov a zabezpečuje ich odbornú prípravu,  vedie potrebnú dokumentáciu a evidenciu evakuovaných osôb.

Obec má pri vytváraní jednotiek CO nasledujúce povinnosti [24]:

 musí určovať a odvolávať osoby pôsobiace v jednotke CO,  zabezpečuje osoby pôsobiace v jednotkách CO osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami a oboznamuje ich s používaním týchto prostriedkov,  zariaďuje personálne, materiálne a priestorové podmienky na plnenie stanovených úloh,  zabezpečuje vybavenie členov CO potrebným materiálom,  vedie potrebnú dokumentáciu, ako napr. zoznam členov jednotiek CO alebo kartu CO.

Obce musia taktiež zabezpečiť núdzové zásobovanie pitnou vodou do najviac postihnutých oblastí dovozom v účelových prostriedkoch (cisterny, bandasky) a poskytovaním balených vôd (stolové, minerálne, balené pitné vody) [9].

5.1.1 Súčasný stav

Bohužiaľ, stretávame sa s takou situáciou, že samotní starostovia sú nepripravení na plnenie úloh na úseku krízového riadenia a tieto činnosti nepovažujú za dôležité a nevenujú im pozornosť [23].

Ak sa pozrieme na priebeh povodní za posledných 5 rokov v územnom obvode dotknutých obcí, tak zistíme, že stále sa vyskytli nejaké nedostatky pri riešení povodňovej situácie. Išlo predovšetkým o nedostatočné spracovanie povodňovej dokumentácie, neznalosť zákonov, zanedbanie preventívnych protipovodňových opatrení a opatrení po povodni a iné.

Pri konzultáciách na obecných úradoch som narazil na obdobný problém. Niektoré obce nedisponovali ani len povodňovými plánmi (obec Janovík).

Niektoré obce mali povodňové plány, no je potrebná ich aktualizácia, pretože boli vypracované pred 10 rokmi (obec Bretejovce). Najväčším problémom bolo nájsť súhrnné správy o predchádzajúcich povodniach, napr. v obci Bretejovce nemali žiadne. Svetlou výnimkou bola obec Haniska pri Prešove, kde mali spracovanú potrebnú povodňovú dokumentáciu za posledných 15 rokov, avšak táto obec nemala zamerané inundačné územie [19, 20, 25].

Aj tieto zistenia svedčia o dlhodobom zanedbávaní protipovodňovej dokumentácie starostami a pracovníkmi obci. Tento fakt vyznieva hrozivo, pretože dotknuté obce sú zasiahnuté povodňami spravidla každý rok.

Mohlo by sa zdať, že zanedbávanie takejto byrokracie starostami obcí nie je nebezpečné, keďže sa to stalo skôr pravidlom, ako výnimkou. Dovolím si vyvrátiť tento dojem, nakoľko pri prevencii, pri vzniku povodne a aj po povodni sa vychádza práve z týchto dokumentov, volia sa postupy povodňových prác, určuje sa výška škôd, analyzuje sa priebeh, atď.

5.1.2 Návrhy a odporúčania na zlepšenie situácie

Na úseku legislatívnej gramotnosti v oblasti protipovodňovej ochrany a vedenia povodňovej dokumentácie navrhujem častejšie školenia starostov, pracovníkov OcÚ a členov povodňových komisií obcí. Zároveň odporúčam vypracovať povodňové plány obciam, ktoré ich nemajú a odporúčam aktualizovať povodňové plány obciam, ktoré ich majú staršie ako 2 roky, najneskôr do konca kalendárneho roka 2016.

Odporúčam starostom dotknutých obcí, viesť vecnú diskusiu (prezentácie, informačné letáčiky a pod.) so svojimi občanmi v otázkach osobnej pomoci a vecného plnenia pri vykonávaní povodňových zabezpečovacích prác. Týmto krokom by sa mohlo dosiahnuť väčšie zapojenie širšej verejnosti do pomocných prác pri povodniach.

Odporúčam starostom obcí, aby vykonávali častejšie povodňové prehliadky územného obvodu obce, s dôrazom na priepusty, kanále, koryta vodných tokov, kríženie infraštruktúry s vodným tokom a čierne skládky odpadu. Prípadne odstránenie nedostatkov, by požadoval od správcov a vlastníkov príslušných objektov a území. K tejto činnosti a tak isto k odstráneniu nedostatkov, by eventuálne mohol starosta využiť hasičov DHZ obce.

Odporúčam starostom obcí zamyslieť sa nad stále rastúcou dôležitosťou dobrovoľných hasičov, ktorý sú dnes na vyššej odbornej úrovni, ako v minulosti. Navrhujem obciam, ktoré DHZ nemajú prehodnotiť tento stav a navrhujem obciam, ktoré DHZ disponujú, racionálne prehodnotiť navýšenie rozpočtu na dobrovoľnú požiarnu ochranu v obci.

5.2 Činnosť OR HaZZ v Prešove pri povodniach

OR HaZZ v Prešove riadi zásah a vykonáva povodňové záchranné práce, kým riadenie neprevezme obec, OÚ alebo OÚ v sídle kraja. Tieto práce vykonáva podľa osobitných predpisov a na základe povodňových plánov a pokynov príslušných orgánov [3].

Plní úlohu riadiaceho a informačného centra. Koordinuje činnosť hasičských jednotiek a iných záchranných zložiek pri povodniach vo viacerých obciach. Taktiež vedie evidenciu technických a materiálnych prostriedkov hasičských jednotiek na území okresu. O vzniku povodne bezodkladne informuje OÚ a KR HaZZ v Prešove a spolupracuje s ním na školeniach a odborných prípravách hasičských jednotiek [3].

Pri vzniku povodne v jednom z územných obvodov vyššie spomenutých obcí, je vyslaná na miesto zásahu hasičská jednotka OR HaZZ v Prešove na základe rozhodnutia KOS IZS v Prešove. Tieto HJ sú povinné [26]:

 vykonávať na mieste zásahu povodňové záchranné a zabezpečovacie práce,  udržiavať v stave pohotovosti svoje technické a materiálne prostriedky, podľa nebezpečenstva vzniku povodne v zásahovom obvode,  poskytovať pomoc v rámci svojich možností správcom vodných tokov a vlastníkom objektov a zariadení na ohrozenom území,  podľa potreby sa podieľajú na núdzovom zásobovaní a ubytovaní, likvidácií ohnísk nákazy.

Hasičské jednotky vykonávajú povodňové zabezpečovacie práce od vyhlásenia II. a III. SPA alebo od vyhlásenia MS, až do ich odvolania. Pri plnení svojich úloh spolupracuje so štátnymi a samosprávnymi orgánmi, PO, FO a občianskymi združeniami [27].

Prezident HaZZ SR zriaďuje odborné služby na efektívne zabezpečenie plnenia úloh. Medzi nimi je aj povodňová záchranná služba, ktorá je určená práve na zásahy spojené s povodňami [26].

Tá podlieha osobitným podmienkam vykonávania záchranných prác na základe pokynu prezidenta HaZZ č. 4/2009 o povodňovej záchrannej službe. PZS je odbornou službou HaZZ, ktorá pri povodniach vykonáva [28]:

a) prieskumnú činnosť, b) evakuáciu a záchranné práce na vodnej hladine a pod vodnou hladinou pri záplavách, haváriách a nehodách na vodnej ploche, c) pátranie po nezvestných osobách na vodnej hladine a pod ňou, d) odstraňovanie cudzích telies z vodných tokov, ktoré vytvárajú prekážky a zátarasy, e) odčerpávanie vody zo zaplavených plôch alebo budov, f) spevňovanie ochranných vodných stavieb, g) ochranu vodného toku pred znečistením.

Pri zásahu je potrebné postupovať podľa metodických listov, ktoré zahŕňajú postupy a očakávané zvláštnosti pri zásahoch v zaplavenom území. Taktiež je potrebné dbať na svoju bezpečnosť a chrániť sa pred chemickým a biologickým ohrozením. Počas dlhotrvajúcich zásahov je potrebné prihliadať na riziko fyzického a psychického vyčerpania zasahujúcich hasičov.

5.2.1 Súčasný stav

Na základe rozboru povodní z rokov 2010 - 2015 neboli zistené žiadne nedostatky pri vykonávaní povodňových prác OR HaZZ v Prešove. Asi jediným problémom bola zastaraná technika, avšak v súčasnosti je ten problém odstránení vďaka obnove techniky z projektu „Aktívne povodňové opatrenia“ [27].

Na zásahy do územných obvodov mnou vybraných obcí, z dôvodu výskytu povodne alebo záplav vyrážajú príslušníci OR HaZZ v Prešove spravidla 25 - 30 krát ročne. Dotknutú oblasť poznajú dobre a dokonca sa tam zúčastnili na niekoľkých taktických a previerkových cvičeniach [27].

Počas zásahov spolupracujú aj s DHZ niektorých obcí. Spoluprácu hodnotia pozitívne a tvrdia, že dôležitosť DHZ pri zásahoch rastie každý rok, no stále je to ďaleko od ideálu ale je v tom vidieť perspektívu. Príkladom je Česká republika, kde sú dobrovoľné hasičské zbory vysielané takmer ku každej udalosti spolu s profesionálmi, dokonca niektoré zásahy vykonávajú samostatne [29].

V súčasnosti OR HaZZ v Prešove - HS Prešov disponuje 57 príslušníkmi HaZZ, pričom na zmene ich je prítomných 19. Technické a materiálne vybavenie určené pre povodne, je pomerne rozsiahle (tabuľka č. 4). Hasiči majú široké spektrum ľahkých a ťažkých vozidiel. Nájdu sa medzi nimi aj špeciály určené do ťažko prístupného terénu. Samozrejme nemôžu chýbať vysokokapacitné ale aj malé čerpadlá, vodné člny, protipovodňové kontajnery a generátory elektriny. Od začiatku tohto roka disponujú aj autobusom [29].

Tu nastáva menší problém pri pohľade na počet príslušníkov a dostupnú techniku. Keďže sa jedná o modernú a zložitú techniku ľudia, ktorý ju obsluhujú musia mať odbornú spôsobilosť. Nie všetci môžu ovládať všetko, a preto môže nastať problém pri väčších mimoriadnych udalostiach. V takom prípade, by bolo asi problematické nasadiť všetku dostupnú techniku [29].

5.2.2 Odporúčania a návrhy

Navrhujem navýšenie počtu príslušníkov OR HaZZ v Prešove - HS Prešov a odporúčam absolvovanie taktických cvičení a previerkových cvičení zameraných na súčinnosť jednotiek HaZZ a DHZ pri vykonávaní povodňových záchranných a zabezpečovacích prácach, aspoň raz za 12 mesiacov.

5.3 Činnosť DHZ dotknutých obcí pri povodniach

Členovia DHZ obcí vykonávajú niektoré z činností v pôsobnosti príslušníkov HaZZ. Pri zabezpečovaní povodňových záchranných a zabezpečovacích prác sa môžu venovať len činnostiam, ktoré nepodliehajú odbornej spôsobilosti, resp. činnosti na ktoré majú spôsobilosť alebo oprávnenie. V tomto smere sú schopné zastúpiť činnosť HaZZ a môžu zasiahnuť skôr, pretože sú dislokované priamo v obciach, oproti jednotkám OR HaZZ v Prešove - HS Prešov, ktoré sú od dotknutých obcí vzdialené 5 - 25 km.

Počas povodňovej situácie sa zameriavajú hlavne na:  odčerpávanie vody zo zatopených priestorov a prečerpávanie vody zo zaplavených území, dvorov, záhrad späť do koryta rieky alebo do určených oblastí,  odpratávanie spadnutých stromov, čistenie zanesených komunikácií, priepustov, rigolov od nánosov bahna, zeminy a štrku,  odčerpávanie vody zo studní a ich čistenie,

 kontrolná a hliadková činnosť,  čistenie korýt potokov a iných vodných tokov,  rozvoz vody a materiálneho zabezpečenia pre obyvateľov obce alebo zasahujúcich,  pomoc pri evakuácií a odsune zranených.

Tieto činnosti sa vykonávajú od vyhlásenia II. a III. SPA alebo v prípade vyhlásenia MS [27].

Nie je to tak dávno, kedy mnoho DHZ obcí fungovalo len na papieri. Väčšia pozornosť sa tejto problematike začala venovať po opakujúcich sa väčších živelných pohromách, kedy bolo potrebné nasadenie väčšieho počtu síl a prostriedkov na ich riešenie. Tento problém riešila aj vláda SR zmenou legislatívy na úrovni DPO SR. Začali sa organizovať viaceré semináre, diskusie a prezentácie o potrebnosti a pozitívach DHZ. Tak isto začal prúdiť väčší objem peňazí do obnovy techniky jednotiek DHZ, ich výzbroje, výstroje a odborných školení, čoho výsledkom bol aj väčší záujem u ľudí o prácu v DHZ.

Postupom času si svojou činnosťou získavali rešpekt u príslušníkov HaZZ, PZ SR ale aj u širokej verejnosti. Vzrastal aj záujem u starostov jednotlivých obcí o zabezpečenie jednotiek DHZ a zapájali ich čoraz častejšie do širokého spektra obecných športových, kultúrnych ale aj technických činností.

Tento trend bol viditeľný aj počas povodní počas rokov 2010 až 2015. V roku 2010 vykazovali činnosť len pár DHZ dotknutých obcí. K istej aktivizácií členov došlo po ničivých povodniach v tomto roku. Svojím kúskom k tomu prispeli aj starostovia, ktorí sa snažili motivovať starých aj nových členov. Z roka na rok rástla členská základňa DHZ dotknutých obcí a vzrastala aj početnosť ich výjazdov [25].

5.3.1 Súčasný stav

Z pohľadu súčinnosti s jednotkami HaZZ, by sa dalo povedať, že došlo k prelomeniu ľadov. Členovia DHZ ale aj príslušníci HaZZ, čoraz viac chápu význam a potreby oboch strán pri riešení povodní. Tak isto dochádza k výmene dôležitých informácií a skúsenosti, či už počas zásahov alebo na odborných konferenciách, členských schôdzach a školeniach [29].

Je veľmi dôležité aby najmä členovia DHZ chápali postavenie HaZZ, nekomplikovali a nevykonávali činnosti, ktoré sú výhradne v pôsobnosti HaZZ a nevystavovali seba a ostatných zasahujúcich nebezpečenstvu. Pri príslušníkoch HaZZ, je zase potrebný väčší rešpekt, pochopenie a trpezlivosť pri spolupráci s dobrovoľnými hasičmi. Bohužiaľ stále sa vyskytnú problémy pri ich súčinnosti [29].

Jednotky dobrovoľných hasičov môžu byť povolané na zásah starostom obce (ich zriaďovateľom) alebo KS IZS v Prešove. Na KS IZS v Prešove majú jednotlivé DHZ zaradené v informačnom systéme. Vypracovali si mapu v programe GIS, kde majú znázornené rozloženie DHZ všetkých obcí a ich územnú pôsobnosť. Pri rozkliknutí sa im zobrazí kontakt na starostu obce a kontaktné osoby v DHZ. Okrem toho sa im zobrazia doplňujúce informácie o kategórii DHZ, na základe plošného rozmiestnenia síl a prostriedkov DPO SR a technické prostriedky zaradené do výjazdu [30].

Pre účely zabezpečenia povodňových prác môžeme okrem DHZ dotknutých obcí v blízkosti vodného toku Torysa, počítať aj s DHZ obcí v okruhu 10 km.

Dobrovoľné hasičské zbory, s ktorými je možné počítať pri povodňových prácach na dotknutom území:

 Abranovce,  Lemešany,  Brestov,  Ličartovce,  Bretejovce,  Mirkovce,  Drienov,  Petrovany,  Drienovská Nová Ves,  Prešov,  Dulová Ves,  Šarišské Bohdanovce,  Kendice,  Záborské,  Kokošovce,  Žehňa.

V tabuľke č. 4 máme uvedené početné stavy členov DHZ a ich technické vybavenie na úseku ochrany pred povodňami. Tieto údaje som spracoval na základe ročných hlásení DHZ pre OV DPO SR v Prešove a osobných konzultácií s členmi DHZ. Môžeme vidieť že v jednotlivých zboroch sa sústreďujú pomerne veľké počty dobrovoľných hasičov, ktorí by sa potenciálne dali využiť pri povodňových prácach. Nezanedbateľným je aj údaj o celkovom počte hasičských vozidiel a čerpadiel. Takéto množstvo techniky a personálu vie výrazne pomôcť pri riešení povodňovej situácie.

Tabuľka 4 Prehľad síl a prostriedkov vybraných DHZ (Vypracoval: autor na základe spracovania hlásení o činnosti DHZ za rok 2016). Prehľad síl a prostriedkov DHZ vo vybranom zásahovom obvode Počet Iné Elektro Motorová VEA DA CAS PPV PS PČ členov čerpadlo centrála píla Abranovce 28 0 1 0 0 1 0 0 0 0 Brestov 32 0 2 0 1 3 1 3 0 0 Bretejovce 55 0 1 1 0 3 0 0 0 0 Drienov 49 1 0 2 0 2 1 2 0 1 Drienovská Nová Ves 27 0 0 0 1 2 1 1 0 0 Dulová Ves 34 0 1 1 0 1 0 1 0 0 Kendice 41 0 1 0 1 2 1 1 0 0 Kokošovce 48 0 1 0 0 2 1 1 0 0 Lemešany 52 0 1 2 1 3 1 1 0 0 Ličartovce 27 0 1 0 0 1 0 1 0 0 Mirkovce 25 0 2 0 0 3 0 3 0 0 Petrovany 35 0 3 0 1 0 1 1 0 0 Prešov 41 0 1 0 0 2 1 1 1 0 Šarišské Bohdanovce 45 0 0 1 0 3 0 1 1 0 Záborské 34 0 1 0 1 2 1 0 0 0 Žehňa 22 0 1 0 0 3 0 0 1 0 Spolu 595 1 17 7 6 33 9 17 3 1

VEA - veliteľský automobil PČ - plávajúce čerpadlo DA - dopravný automobil CAS - cisternová automobilová striekačka PS - požiarna striekačka PPV - protipovodňový prívesný vozík

Obrázok 1 Protipovodňový prívesný vozík [33].

5.3.2 Odporúčania a návrhy

Veľké rezervy v množstve síl a prostriedkov DHZ a domáce prostredie, by sa dalo využiť pri zabezpečení niektorých činnosti, ktoré boli zanedbávané pri povodniach v predchádzajúcom období. Ich potenciál vidím pri:

 udržiavaní kritických odtokov, kanálov a rigolov, odstraňovanie nánosov, odpadkov a vegetácie, ktorá môže spôsobiť jej upchatie v intraviláne obce,  odstraňovaní bujnej vegetácie v koryte a na brehu rieky, v spolupráci s vlastníkmi a správcami dotknutých pozemkov,  hliadkovej a kontrolnej činnosť vodných tokov pri povodňovej aktivite, lokalizácia a následné nahlásenie čiernych skládok a stavieb v blízkosti vodného toku starostovi obce,  odčerpávaní vody z rodinných domov, záhrad a pozemkov obyvateľov obce,  znalosti špecifík územného obvodu obce a pri komunikácií s občanmi obce, ktorých mnohí z členov osobne poznajú.

Navrhujem organizovanie prezentácií a prednášok na školách a v škôlkach, poprípade organizovanie dňa otvorených dverí v hasičskej zbrojnici, aspoň raz za kalendárny rok, za účelom šírenia osvety v oblasti protipovodňovej ochrany medzi občanmi v predproduktívnom veku.

Navrhujem vykonanie taktického a previerkového cvičenia zameraného na povodňové záchranné a zabezpečovacie práce s ohľadom na súčinnosť DHZ medzi sebou a s OR HaZZ v Prešove. Cvičenia by sa mali vykonávať raz za 12 mesiacov v povodí rieky Torysa a súčasťou by mal byť aj nácvik evakuácie obyvateľov obce v najviac ohrozených oblastiach.

Odporúčam výkonným orgánom DHZ (výbor a veliteľ) zapracovať na zlepšení komunikácie so starostami obce. Tak isto odporúčam členom DHZ zúčastňovať sa na odborných prípravách zameraných na prácu s motorovou pílou, prácu vo výškach a nad voľnými hĺbkami a spojovaciu službu.

5.4 Činnosť ďalších zložiek IZS

Do povodňových prác sú zapojené aj ďalšie zložky IZS. Ich účasť a činnosti pri povodniach sú tiež dôležitou súčasťou ich riešenia a v závislosti od ich zamerania,

zabezpečujú napr. evakuáciu, ošetrovanie zranených, poskytujú prístrešie a núdzové zásobovanie, odstraňujú nánosy bahna apod.

Okrem ZZS, PZ SR a OS SR, sú často využívané aj miestne spolky Slovenského červeného kríža, jednotky CO a iné PO a FO, ktorých predmetom činnosti je ochrana ľudí a poskytovanie pomoci.

5.4.1 Policajný zbor SR

Orgány ochrany pred povodňami a dotknuté obce môžu požadovať pomoc od príslušníkov PZ SR [3].

Tí môžu na mieste udalosti plniť nasledovné úlohy [31]: a) ochrana ľudských práv a slobôd, ochrana života a zdravia postihnutých osôb, b) zabezpečenie ochrany majetku a technických prostriedkov FO a PO na postihnutom území, dodržiavanie verejného poriadku, c) zabezpečenie bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, resp. uzatvorenie ohrozených úsekov ciest, d) pátranie po nezvestných osobách a veciach.

5.4.2 Ozbrojené sily SR

Orgány ochrany pred povodňami a dotknuté obce môžu požadovať pomoc od príslušníkov OS SR [3].

Môžu ich využiť na plnenie nasledujúcich úloh [33]: a) odstraňovanie následkov a riešenie MU, b) pátranie po nezvestných osobách a záchrana ľudských životov, c) letecká zdravotnícka preprava, d) ochrana majetku, e) logistická podpora potrebná na riešenie MU.

5.5 Projekt: „Aktívne protipovodňové opatrenia“

V roku 2015 došlo k rozsiahlej obnove a doplneniu technickými prostriedkami povodňovej ochrany. Rozhodnutím zo dňa 23. marca 2015 Európska komisia schválila finančný stimul pre projekt „Aktívne protipovodňové opatrenia“ (ďalej už len „projekt“), ktorý je dielom MV SR. Celkový objem peňazí vyčlenených na tento projekt je 159 719 101,- € [33].

Cieľom projektu je zvýšiť akcieschopnosť a pripravenosť krajiny na povodne a záplavy a minimalizovať ich následky. Projekt podporuje účinnú ochranu života ľudí, ich zdravia, majetku, infraštruktúry a ŽP. Na druhej strane zvýši ochranu členov zasahujúcich zložiek a zabezpečí efektívnejšiu a rýchlejšiu reakciu na povodňovú situáciu [33].

Jednotlivé technické prostriedky a materiály boli distribuované do HaZZ SR, SVP a do 771 obcí po celom Slovensku. Na lokálnej úrovni posilnil predovšetkým DHZ obcí a zvýšil ich akcieschopnosť pri povodniach. Projekt počíta aj s výcvikom a zaškolením jednotlivých organizácií a zborov na nové technické vybavenie [33].

Zoznam druhov prerozdelených technických prostriedkov do rúk OR HaZZ v Prešove a dotknutým obciam [29]:

a) lesný a povodňový špeciál CAS TATRA 815 - 7, b) kontajner pre dlhotrvajúce zásahy s prípojným vozidlom a s elektrocentrálou (je vybavený kompletným zázemím pre hasičov - WC, sprcha, šatňa atď.), c) kontajnerový mobilný generátor (zabezpečuje el. energiu pri výpadkoch v sieti), d) automobilový nosič kontajnerov na podvozku TATRA Phoenix 8x8, s plošinovým kontajnerom a hydraulickou rukou, e) automobilový nosič kontajnerov na podvozku MB Actros 6x6, f) kontajner pre dobrovoľných záchranárov (obsahuje osobné ochranné pracovné prostriedky a technické prostriedky na vykonávanie povodňových zabezpečovacích prác laickou verejnosťou pre 150 ľudí), g) motorové kalové čerpadlo WT 30 HONDA, h) kalové čerpadlo na prívese pre prečerpávanie vody spolu s príslušenstvom (prietok 4500 l/min), i) DA 15 IVECO Daily, j) protipovodňový vozík, k) separátor ropných produktov, l) ľahký lesný a povodňový špeciál POLARIS 4x4 a 6x6, m) autobus na evakuáciu ohrozených ľudí a na prepravu záchranárov, n) dávkovač s násypníkom pre plnenie vriec, o) osobné ochranné prostriedky pre vodných a leteckých záchranárov.

Rozsiahlu obnovu vozového parku a technických prostriedkov určených na ochranu pre povodňami si záchranné zložky vyžadovali už dlhšiu dobu.

Technika, ktorou disponovali do roku 2015 vo viacerých prípadoch už dosluhovala a málokedy spĺňala požiadavky modernej doby. Ak by to bolo z pohľadu estetiky, nebol by to až taký problém. Bohužiaľ, častá poruchovosť znižovala jej spoľahlivosť a efektívnosť pri používaní a v krajnom prípade mohla ohroziť zasahujúcich alebo postihnuté osoby.

Vývoj v oblasti hasičskej techniky, čerpadiel a všeobecne v oblasti protipovodňovej ochrany neustále napreduje a je čoraz dynamickejší. Od poslednej modernizácie technológia výrazne poskočila, čo si možno povšimnúť pri porovnaní novej a doteraz slúžiacej techniky, najmä pri menších hasičských staniciach a u dobrovoľných hasičov.

Úspešné zvládnutie projektu a jeho dotiahnutie do konca hodnotím veľmi pozitívne. Vzhľadom na neustály výskyt povodní, by sa dalo povedať, že nastala nová etapa alebo éra v boji s povodňami a záplavami.

Dovolím si tvrdiť, že výsledkom bude rýchlejší zásah pri vzniku povodne, menšie povodňové škody, kratšie trvajúce obdobia zabezpečovacích prác a tým aj menšie narušenie života ako takého, v zasiahnutej oblasti. A čo je podstatné, členovia záchranných zložiek budú viac chránení a budú mať k dispozícií lepšie zázemie, čo by mohlo pozitívne ovplyvniť aj priebeh záchranných prác.

5.6 Návrh taktického cvičenia pre vybraté obce, DHZ a HaZZ

Ako som spomenul v prechádzajúcich podkapitolách, jedným z návrhov alebo odporúčaní je vykonávanie taktických cvičení na tému povodeň. Týchto cvičení by sa mali zúčastňovať starostovia dotknutých obcí, DHZ zasahujúce počas predchádzajúceho obdobia a príslušníci HaZZ v Prešove.

Predpokladaná situácia

O 06:00 ráno starosta obce Kendice vyhlásil mimoriadnu situáciu v dôsledku negatívneho vývoja predchádzajúcej povodňovej situácie. Počas obhliadky ohrozeného územia zistil, že hladina rieky Torysa dosahuje takmer celú výšku ochrannej hrádze a na viacerých úsekoch boli zistené priesaky. O týchto zisteniach ihneď informoval KS IZS v Prešove, ktoré na miesto udalosti vysiela jedno družstvo hasičov z hasičskej stanice 51

v Prešove s protipovodňovým špeciálom. Okrem toho vysiela na zásah aj vybrané DHZ obcí so všetko dostupnou protipovodňovou technikou.

Po príchode na miesto udalosti všetkých hasičských jednotiek boli nahlásené zistenia potvrdené a zasahujúci začali so záchrannými prácami.

O 06:05 starosta obce Drienov vyhlásil mimoriadnu situáciu na území obce, ktorej západná časť bola v ohrození po vyliati rieky Torysa z koryta. Voda zaplavila niekoľko záhrad, obytných budov a cestnú komunikáciu v úseku Drienov - Lemešany. Bola potrebná evakuácia 20 ľudí z ohrozeného územia. Túto informáciu predal KS IZS v Prešove, ktoré na zásah vyslalo jedno družstvo hasičov z hasičskej stanice v Prešove s protipovodňovými kontajnermi, spolu s vybranými DHZ so všetko protipovodňovou technikou. Po príchode na miesto udalosti všetkých hasičských jednotiek boli nahlásené zistenia potvrdené a zasahujúci začali so záchrannými prácami.

Námet cvičenia

Navýšenie ochrannej hrádze vodného toku Torysa v územnom obvode obce Kendice, zabezpečenie priesakov na náveternej strane hrádze a prečerpávanie vody späť do koryta rieky Torysa. Odčerpávanie vody zo zaplavených podzemných priestorov v obytných domoch a zo zaplavených záhrad v obci Drienov, ktoré ležia v blízkosti koryta rieky Torysa. Zabezpečenie evakuácie ľudí z ohrozenej oblasti a uzavretie cestnej komunikácie medzi obcami Drienov a Lemešany. Odstraňovanie následkov povodní, hlavne čistenie zanesených komunikácií, čistenie studní a území od nánosov bahna a odstraňovanie popadaných stromov.

Provizórne ochranné hrádze budú vybudované z mobilných protipovodňových bariér a odčerpávanie budú zabezpečovať všetky dostupné čerpadlá. Evakuácia a záchranné a zabezpečovacie práce budú vykonávané v západnej časti obce Drienov, v obytných domoch v blízkosti koryta rieky Torysa a na priľahlom ohrozenom území. Odstraňovanie nánosov bahna a popadaných stromov sa vykoná s dostupnou technikou na časti cestnej komunikácie medzi obcami Drienov a Lemešany.

Zúčastnené záchranné zložky na prvom zásahovom úseku (Kendice):  posádka OR HaZZ SR v Prešove,  DHZ obcí Kendice, Petrovany, Záborské, Drienovská Nová Ves, Dulová Ves, Ličartovce a DHZ mesta Prešov s dostupnou protipovodňovou technikou.

Zúčastnené záchranné zložky na druhom zásahovom úseku (Drienov):  ďalšia posádka OR HaZZ SR v Prešove,  DHZ obcí Drienov, Lemešany, Bretejovce, Šarišské Bohdanovce, Brestov, Abranovce, Žehňa, Kokošovce a Mirkovce s dostupnou protipovodňovou technikou.

Ciele cvičenia  prehĺbenie starých a získanie nových schopností a zručností spojených so zásahom pri povodniach,  precvičiť vzájomnú súčinnosť DHZ medzi sebou a s OR HaZZ SR v Prešove,  precvičiť akcieschopnosť vybraných DHZ, overiť spoľahlivosť techniky a znalosti členov pri zásahu.

6 ZÁVER

Množstvo kríz si človek spôsobuje vlastným konaním, nenásytnosťou, túžbou po moci a peniazoch, avšak vznik živelných pohrôm podmieňujú prírodné faktory, ktoré nie je možné úplne eliminovať. Preto je potrebné hľadať činnosti a postupy, ktorými by sa dali znížiť ich negatívne dopady a pripravili nás na povodne ešte skôr, ako začnú svojou ničivou silou na nás pôsobiť [5].

Jednou z mnohých úloh krízového manažmentu vo verejnej správe, je vytvárať legislatívne prostredie a materiálno-technické podmienky na prevenciu jednotlivých kríz a ich, čo najúčinnejšie riešenie [5].

Túto skutočnosť dokazuje veľké množstvo zákonov, vyhlášok, metodických listov a pokynov, ktoré sa vo väčšej alebo menšej miere zaoberajú problematikou ochrany pred povodňami.

Rozborom povodní od roku 2010 na vodnom toku Torysa bolo zistené veľké množstvo nedostatkov a neplnenie si svojich povinností, najmä zo strany starostov dotknutých obcí. Katastrofálna je úroveň vedenia povodňovej dokumentácie a znalosť tejto oblasti. Ďalšími problémami je starostlivosť o koryta riek, zanášanie výpustov a kanálov v obciach, nedostatočné mat.-tech. vybavenie protipovodňovou technikou a pod.

Našťastie mnoho zistených problémov sa dá rýchlo a účinne odstrániť. Pravidelným preškoľovaním starostov obcí by sa mala zlepšiť ich gramotnosť v oblasti ochrany pred povodňami a hrozba sankcii za neplnenie si svojich povinností, by ich mala dostatočne motivovať k tomu, aby si čo najskôr doplnili a aktualizovali chýbajúce dokumenty. Vykonávaním pravidelných prehliadok územia obce, sa dá v spolupráci s DHZ obce eliminovať prerastená vegetácia v korytách rieky a zanesené odvodňovacie kanále.

Možno si práve pri tejto činnosti starostovia uvedomia dôležitosť svojich dobrovoľných hasičov a štedrejšie podporia ich financovanie. Obrovským pozitívom je aj naplnenie projektu „Aktívne protipovodňového opatrenia“, vďaka ktorému došlo k nákupu veľkého množstva novej protipovodňovej techniky, hasičskej výstroje a výzbroje. Týmto krokom sa do veľkej miery odstránil problém so zastaranou technikou a jej nespoľahlivosťou pri zásahoch, v hasičských jednotkách.

Netreba však zabúdať, že okrem techniky je potrebné mať aj dostatočné vzdelanie a prax pri vykonávaní povodňových prác. Niet pochýb, že príslušníci HaZZ majú praxe dostatok, problematickými sa v tomto smere javia DHZ obcí. Dobrovoľní hasiči by sa mali vzdelávať a preškoľovať a každoročne absolvovať taktické cvičenie v spolupráci s príslušníkmi HaZZ. To zlepší, jednak koordináciu a súčinnosť profesionálov z dobrovoľníkmi a zároveň dostatočne pripraví členov DHZ, na prípadnú povodeň. Týmto krokom by sa zamedzilo vzniku chaosu a šíreniu dezinformácií pri zásahoch.

Dobrovoľné hasičské zbory disponujú veľkým množstvom síl a prostriedkov, ktoré sa dajú využiť na rôzne činnosti spojené s ochranou pred povodňami v čase prevencie, vzniku a odstraňovania následkov povodne. Tieto živelné pohromy sú veľmi náročne na čas a extrémne fyzicky a psychicky vyčerpávajú všetkých zasahujúcich. Faktom je, že všetky činnosti pri povodniach nezvládne pokryť HaZZ, ktorý na to nemá hlavne dostupný personál. Práve v DHZ obcí sa skrývajú rezervy potrebné na podporu HaZZ a majú veľkú perspektívu pri riešení rozsiahlych mimoriadnych udalostí.

Vo svojej práci mám vypracovaný návrh na taktické cvičenie, aký by mohlo mať námet a ktoré hasičské zbory by sa ho mali zúčastniť.

Na záver mi zostáva podotknúť, že zlepšenie aktuálneho stavu záleží najmä od starostov dotknutých obcí, do akej miery sú si vedomí svojho zanedbania na úseku ochrany pred povodňami a aký prístup zvolia pre zlepšenie tejto situácie. Dúfam, že si dôležitosť týchto problémov uvedomujú a vykonajú kroky k zlepšeniu súčasného stavu. Predsa len sa tu jedna o ochranu životov svojich občanov a to by malo byť prioritou.

Či bude cieľ mojej práce splnení, dokáže až najbližšia budúcnosť. Časť mojich návrhov je možné uplatniť do praxe, v podstate z dňa na deň a bez väčších finančných nákladov. Tie ostatné do konca roka za relatívne nízke náklady v porovnaní z povodňovými škodami, ktoré sú každý rok rátajú v desiatkach.

Pevne verím, že si moje odporúčania a návrhy osvoja ako starostovia obcí, tak aj členovia DHZ, poprípade príslušníci HaZZ.

POUŽITÁ LITERATÚRA

1. ŠIMÁK, L. 2005. Terminologický slovník krízového riadenia. Prvé vydanie. Žilina: FŠI ŽU, 2005. 44 s. ISBN 80-88829-75-5. 2. POLEDŇÁK, P. 2006. Ochrana pred povodňami. Žilina, 2006. 20 s. 3. Zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení neskorších predpisov. 4. Vyhláška č. 611/2006 Z. z. Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 20. novembra 2006 o hasičských jednotkách. 5. ŠIMÁK, L. 2015. Krízový manažment vo verejnej správe. Druhé vydanie. Žilina: Žilinská univerzita v Žiline, 2015. 259 s. ISBN 978-80-554-1165-1. 6. Zákon č. 444/2006 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov. 7. Zákon č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení neskorších predpisov. 8. POLEDŇÁK, P. 2006. Krízové situácie prírodného charakteru. Žilina, 2006. 5 s. 9. Analýza stavu protipovodňovej ochrany na území Slovenskej republiky [on line]. Elektronický portál Ministerstva životného prostredia. 2016. [cit. 2016-05-12]. Dostupné na: http://www.minzp.sk/sekcie/temy-oblasti/voda/ochrana-pred- povodnami/informacie-priebehu-nasledkoch-povodni-od-roku-2001/ 10. Torysa (rieka) [on line]. 2016. [cit. 2016-05-12]. Dostupné na: https://sk.wikipedia.org/wiki/Torysa_(rieka) 11. Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Prešov [on line]. 2010. [cit. 2016-05-12]. Dostupné na: http://www.minv.sk/swift_data/source/miestna_statna_ sprava/okres_presov/odbor_starostlivosti_o_zivotne_prostredie/ochrana_prirody/RU SES_PO_text.pdf 12. ŠIMÁK, L., DVOŘÁK, Z., MILATA, I., NOVÁK, L., SEIDL, M. 1999. Doprava v krízových situáciách. Prvé vydanie. Žilina: FŠI ŽU, 1999. 211 s. ISBN 80-88829- 53-4. 13. Správa o priebehu a následkoch povodní v období január až august 2010 [on line]. Elektronický portál Ministerstva životného prostredia. 2016 [cit. 2016-05-12]. Dostupné na: http://www.minzp.sk/files/sekcia-vod/povodne-2002-2012- informacie/sprava-o-priebehu-a-nasledkoch-povodni-v-sr-v-obdobi-januar-az- august-2010.pdf

14. Správa o priebehu a následkoch povodní, január - august 2011[on line]. Elektronický portál Ministerstva životného prostredia. 2016 [cit. 2016-05-12]. Dostupné na: http://www.minzp.sk/files/sekcia-vod/povodne-2002-2012- informacie/sprava-o-priebehu-a-nasledkoch-povodni-v-sr-v-obdobi-januar-az- august-2011.pdf 15. Správa o priebehu a následkoch povodní v období máj až august 2012 [on line]. Elektronický portál Ministerstva životného prostredia. 2016 [cit. 2016-05-12]. Dostupné na: http://www.minzp.sk/files/sekcia-vod/povodne-2002-2012- informacie/sprava-o-priebehu-a-nasledkoch-povodni-v-sr-v-obdobi-maj-az-august- 2012.pdf 16. Správa o priebehu a následkoch povodní na území Slovenskej republiky v období od septembra 2012 do júla 2013 [on line]. Elektronický portál Ministerstva životného prostredia. 2016 [cit. 2016-05-12]. Dostupné na: http://www.minzp.sk/files/sekcia- vod/povodne-2002-2012-informacie/sprava-o-priebehu-a-nasledkoch-povodni-v- obdobi-09.2012-az-07.2013.pdf 17. Správa o priebehu a následkoch povodní na území Slovenskej republiky za 1. polrok 2014 [on line]. Elektronický portál Ministerstva životného prostredia. 2016 [cit. 2016-05-12]. Dostupné na: http://www.minzp.sk/files/ sekcia-vod/povodne-2002- 2012-informacie/sprava-o-priebehu-a-nasledkoch-povodni -za-1-polrok-2014.pdf 18. Správa o priebehu a následkoch povodní na území Slovenskej republiky v období od decembra 2014 do konca júna 2015 [on line]. Elektronický portál Ministerstva životného prostredia. 2016 [cit. 2016-05-12]. Dostupné na: http://www.minzp.sk/ files/sekcia-vod/povodne-2002-2012-informacie/sprava-priebehu-nasledkoch- povodni-uzemi-sr-obdobi-12.2014-6.2015.pdf 19. HOSPODÁROVÁ, A. Obecný úrad, Haniska pri Prešove. Povodňová dokumentácia a skúsenosti s povodňovými prácami. Osobná konzultácia [2016-04-29]. 20. KOVEROVÁ, E. Obecný úrad, Bretejovce. Povodňová dokumentácia a skúsenosti s povodňovými prácami. Osobná konzultácia [2016-05-02]. 21. Metodický list č. 111 Ministerstva vnútra Slovenskej republiky - Prezídium HaZZ o činnosti hasičskej záchrannej služby - záchrana z vodnej hladiny. 22. Metodický list č. 112 Ministerstva vnútra Slovenskej republiky - Prezídium HaZZ o činnosti hasičskej záchrannej služby - záchranné práce pod vodnou hladinou.

23. ŠIMÁK, L., HORÁČEK, J., NOVÁK, L., FILIP, S., BALÁŽOVÁ, E., BARTKO, D. Analýza dopadov vykonanej reorganizácie verejnej správy na úroveň krízového riadenia v orgánoch miestnej štátnej správy a územnej samosprávy. Odborná štúdia. Žilina : FŠI ŽU, 2006. 80s. 24. Zákon č. 523/2006 Z. z. Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o podrobnostiach na zabezpečenie záchranných prác a organizovania jednotiek civilnej ochrany v znení neskorších predpisov. 25. HUMEŇANSKÁ, M. Okresný výbor dobrovoľnej požiarnej ochrany v Prešove. Činnosti dobrovoľných hasičov pri povodniach a ich personálne a technické vybavenie. Osobná konzultácia [2016-05-02]. 26. Zákon č. 315/2001 Z. z. Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o Hasičskom a záchrannom zbore Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. 27. HAJDUKOVÁ, L. Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru Slovenskej republiky v Prešove. Činnosti hasičských jednotiek pri povodniach a spolupráca s dobrovoľnými hasičmi. Osobná konzultácia [2016-05-04]. 28. Pokyn prezidenta HaZZ č. 4/2009 o výkone povodňovej záchrannej služby v Hasičskom a záchrannom zbore (poriadok povodňovej záchrannej služby). 29. SLIVKA, J. Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Prešove. Prehľad materiálneho a technického vybavenia povodňovej záchrannej služby a súhrn činností zameraných na povodne. Osobná konzultácia [2016-05-04]. 30. KORŽ, P. Koordinačné stredisko integrovaného záchranného systému v Prešove. Koordinácia a organizácia dobrovoľných a profesionálnych hasičov, ich vysielanie na výjazd a prehľad výjazdov. Osobná konzultácia [2016-05-06]. 31. Zákon č. 171/1993 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. 32. Zákon č. 321/2002 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. 33. Aktívne protipovodňové opatrenia [on line]. Elektronický portál Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. 2016 [cit. 2016-05-12]. Dostupné na: http://www.minv.sk/?aktivne-protipovodnove-opatrenia 34. Protipovodňová opatření [on line]. 2012 [cit. 2016-05-12]. Dostupné na: http://www.cs-povodne.eu/Protipovodnova-ochrana-a-povodne/Protipovodnova- opatreni

35. Pravostranný přítok Bystřice [on line]. 2012. [cit. 2016-05-12]. Dostupné na: http://www.lesycr.cz/ost57/realizovane-akce/Stranky/pravostranny-pritok-bystrice 36. Mapy povodňového ohrozenia a mapy povodňového rizika vodných tokov Slovenska. [on line]. 2012. [cit. 2016-05-12]. Dostupné na: http://mpomprsr.svp.sk/ Default.aspx?zoom=2&lat=6256101.0835661&lon=2339958.0495302&a mp;layers=Ortofotomapa

Príloha č. 1: Rešerš PTEÚ MV SR

PTEÚ október MV SR REŠERŠ 79/2015 2015

Povodeň v okrese Prešov

Objednávateľ: Jakub Klamarčík Čínska 23 040 13 Košice [email protected]

Spracovateľ rešerše: Požiarnotechnický a expertízny ústav MV SR Národné informačné stredisko Hasičského a záchranného zboru Rožňavská 11, 831 04 Bratislava Spracoval: Mgr. Soňa Pulcová, PhDr. Janka Kyrczová tel. č.: 02/4859 3543 e-mail: [email protected]

ANALYTICKÝ LIST

Rešerš z databázy: IIS NIS HaZZ (odborné články, knihy) www.sutn.gov.sk (normy) www.epi.sk (legislatíva SR) http://eur-lex.europa.eu (legislatíva EÚ)

Celkový počet záznamov: 107 Články: 53 Knihy: 21 Normy: 5 Legislatíva SR: 23 Legislatíva EÚ: 5

Jazykové vymedzenie: SJ, ČJ Časové vymedzenie: bez obmedzenia

Kategória používateľa: študent VŠ Účel rešerše: bakalárska práca

Spracované: 27.10.2015

PRÍKAZ NA VYHĽADÁVANIE

povodeň protipovodňové opatrenia činnosť HaZZ pri povodniach záplavy prietok protipovodňové vozíky súčinnosť DHZ a HaZZ

Príloha č. 2: Rešerš Univerzitnej knižnice Žilinskej univerzity

Univerzitná knižnica Žilinskej univerzity v Žiline, Vysokoškolákov 24, 011 84 Žilina, http://ukzu.uniza.sk, 513 14 64, oddelenie bibliograficko-informačné, rešeršné služby

Názov rešerše Povodeň v okrese Prešov

Zadávateľ, fakulta, Jakub Klamarčík, FBI UNIZA katedra, pracovisko Obdobie, ktoré rešerš 1970 - 2015 pokrýva Jazyk/y zaradených Slovensky, Česky dokumentov Typ/y dokumentov Knihy, články, prípadové štúdie, skriptá, prednášky

Zdroje OPaC, internet

Povodeň, povodňová vlna, protipovodňové opatrenia, Torysa, DHZ, Vyhľadávacie termíny IZS pri povodni, protipovodňová technika, záplavová oblasť

Počet záznamov, dátum 30; 14. 10. 2015 vypracovania Miriam Šeligová Spracovateľ, Meno Univerzitná knižnica ŽU,