Bankovní institut vysoká škola Praha zahraničná vysoká škola Banská Bystrica
Katedra kvantitatívnych metód a informatiky
Uplatnenie softvéru freeware a open source v malých a stredných podnikoch Application freeware and open source software in small and medium enterprises. Bakalárska práca
Autor: Jaroslav Dušek Informačné technológie
Vedúci práce: Ing. Jolana Gubalová, PhD.
Banská Bystrica Apríl 2015
Vyhlásenie
Vyhlasujem, ţe som bakalársku prácu spracoval samostatne a s pouţitím uvedenej literatú- ry.
Svojím podpisom potvrdzujem, ţe odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámený so skutočnosťou, ţe sa práca bude archivovať v kniţnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databá- zy elektronických vysokoškolských prác.
Podpis autora: V Dolnom Kubíne dňa 20.04.2015 Jaroslav Dušek
Poďakovanie
Chcem sa poďakovať svojej vedúcej bakalárskej práce Ing. Jolane Gubalovej PhD., za odbornú pomoc, cenné rady, usmernenie a ochotu pri písaní bakalárskej práce.
Anotácia
Dušek, Jaroslav: Uplatnenie softvéru freeware a open source v malých a stredných podnikoch. [Bakalárska práca]. Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Katedra kvantitatívnych metód a informatiky. Vedúci práce: Ing. Jolana Gubalová, PhD. . Rok obhajoby: 2015. Počet strán:49.
Bakalárska práca sa zaoberá moţnosťami nahradenia komerčne pouţívaného softvéru v malých alebo stredných podnikoch jeho freeware alebo open source alternatívou. Prvá kapitola je zameraná na teoretické definície základných pojmov z oblasti open source a freeware. Druhá kapitola analyzuje výhody a nevýhody dvoch alternatív k trom komerč- ne pouţívaným softvérom. Tretia kapitola prináša riešenia open source a freeware pre malý podnik.
Anotation
DUŠEK, Jaroslav: Application freeware and open source software in small and medium enterprises. [Bachelor thesis]. College of Banking in Prague, foreing university Banská Bystrica. Institute of Quantitative Methods and Computer Science. Supervisor: Ing. Jolana Gubalová, PhD. . Year of advocacy: 2015. Pages:49.
Bachelor work deals with the possibility of replacing commercial software used in small or medium sized enterprises with freeware or open source alternative. The first chapter focu- ses on theoretical definition of the basic concepts about open source and freeware. The second chapter analyzes the advantages and disandvantages of two alternatives to the three commercially used software. The third chapter provides solutions open source and freeware solutions for small enterprise.
Obsah Úvod ...... 6 1 Definícia základných pojmov ...... 7 1.1 Definícia MSP ...... 7 1.2 Čo je to softvér ...... 8 1.3 Duševné vlastníctvo ...... 8 1.4 Autorské právo na Slovensku ...... 8 1.5 Typy softvéru z pohľadu licencovania ...... 8 1.5.1 Komerčný softvér ...... 9 1.5.2 Shareware ...... 9 1.5.3 Public Domain softvér ...... 9 1.5.4 Freeware ...... 10 1.5.5 Privátny softvér ...... 10 1.5.6 Open Source ...... 10 1.5.7 License free software ...... 10 1.6 Definícia „open source software“ ...... 11 1.6.1 Open source definícia(open source definition) ...... 11 1.7 História open source ...... 12 1.8 Organizácie ktoré sa zaoberajú podporou open source softvéru ...... 13 1.9 Výhody open source softvéru ...... 15 1.10 Nevýhody open source softvéru...... 16 1.11 Open source licencie ...... 16 1.11.1 MIT licencia ...... 17 1.11.2. BSD licencie ...... 17 1.11.3 The Apache Licencia ...... 18 1.12. Cloud computing software ...... 19 1.12.1 Typy cloud computing softvéru ...... 20 1.12.2 Modely nasadenia cloud computingu ...... 21 2 Komerčný softvér a jeho open source a freeware alternatívy ...... 23 2.1 Foxit PhantomPDF ...... 23 2.1.1 Bezplatný alternatívny softvér ku Foxit PhantomPDF ...... 23
4
2.2 Microsoft Office ...... 25 2.2.1 Bezplatný alternatívny softvér ku kancelárskemu balíku Microsoft Office ...... 26 2.3 Microsoft Outlook ...... 28 2.3.1 Bezplatný alternatívny softvér ku emailovému klientovi Microsoft Outlook .... 29 3. Návrh vyuţitia open source a freeware softvéru v modelovom podniku ...... 32 3.1 Základný popis modelového podniku ...... 32 3.2 Operačný systém podniku ...... 32 3.2.1. Popis jestvujúceho stavu ...... 32 3.2.2 Inštalácia operačného systému Lubuntu ...... 34 3.2.3. Operačný systém pre potreby obchodných zástupcov ...... 36 3.2.4. Inštalácia operačného systému Slax ...... 37 3.3 Kancelársky balík vo firme ...... 38 3.3.1 Kancelársky balík Google Docs ...... 38 3.3.2 Kancelársky balík Libre Office ...... 39 3.4 Vedenie účtovníctva...... 40 3.5 Skladový informačný systém ...... 42 3.5.1. Základný opis skladu firmy ...... 42 3.5.2 Skladový informačný systém Inventory Counter ...... 42 Závery a odporúčania ...... 47 Pouţitá literatúra ...... 48
5
Úvod Ekonomická kríza, ktorá sa začala v roku 2008 má ešte stále negatívny dopad na podnikateľov. Malé a stredné podniky, ktoré chcú v tejto dobe obstáť v konkurenčnom prostredí sú nútené zniţovať náklady, aby dokázali preţiť. Jedným z riešení je nahradenie komerčného softvéru jeho open source alebo freeware alternatívou.
Cieľom práce je porovnanie komerčných softvérov a ich alternatív z radu open source alebo freeware softvérov a návrh softvérového vybavenia pre malý alebo stredný podnik s ohľadom na zníţenie nákladov pre podnik.
Práca je rozdelená do troch kapitol. V prvej kapitole sú spracované charakteristiky základných definícií predmetu práce. Druhá kapitola popisuje a porovnáva vybraný ko- merčný softvér s jeho open source alebo freeware alternatívou. Tretia kapitola rieši kon- krétny open source alebo freeware softvér, ktorý sme odporúčali pre podnik.
6
1 Definícia základných pojmov
V tejto časti budú zadefinované základné pojmy ktoré sa budú obsiahnuté v tejto bakalárskej práci.
1.1 Definícia MSP
MSP je skratka pre mikro, malé a stredné podniky ktoré zohrávajú čoraz väčšiu úlohu na slovenskom ale aj európskom trhu. Nová definícia MSP v európskej únií je vý- sledkom rozsiahlych rozhovorov medzi členskými štátmi, organizáciami, odborníkmi ale aj dvoch otvorených diskusiách na internetovom priestore. Hraničné hodnoty pre zadelenie podniku do správnej kategórie sa rozhoduje podľa troch aspektov[17, str.5]: ročná bilančná suma podniku ročný obrat počet pracovníkov
Obrázok č.1.1. Rozdelenie MSP(Zdroj: Európska komisia, 2006,str. 14)
7
1.2 Čo je to softvér Počítač je elektronické zariadenie ktoré sa skladá z dvoch základných súčasti: sof- tvéru a hardvéru. Hardvér počítača obsahuje hmotné technické komponenty ako procesor, pamäť, grafická karta a iné. Softvér na rozdiel od hardvéru je nehmotného charakteru. [8, str. 4] Softvér sa delí na dva hlavné časti: operačný systém a programový softvér. Operač- ný systém je súbor programov ktoré riadia akým spôsobom funguje počítačový systém a programový softvér je špecifický súbor naprogramovaných operácií ktoré má počítač vy- konať. [9, 5.1.2015]
1.3 Duševné vlastníctvo Právo na nehmotný majetok je najjednoduchšia definícia duševného vlastníctva. Knihy definujú duševné vlastníctvo ako pojem, ktorý popisuje rad rôznych zákonných práv z rôznych zdrojov ktoré chránia majiteľov nehmotných hodnôt vytvorených ich vlastným myšlienkovým pochodom. [4, str.5]Ľudská rasa sa postupne zlepšovala po všetkých strán- kach, ale aţ do 18. storočia myšlienky a výtvory jedincov neboli dostatočným spôsobom chránené a autori boli často krát demotivovaní pretoţe nedokázali dostatočne speňaţiť svo- ju myšlienku. Prvým aktom na ochranu duševného vlastníctva bol v roku 1710 Annin Šta- tút, prijatý parlamentom vo Veľkej Británii, ktorý ako prvý zabezpečil dostatočnú ochranu duševného vlastníctva regulovanou vládou a súdmi. [5, str.8]. V súčasnosti sa ochranou duševného vlastníctva zaoberá Svetová organizácia duševného vlastníctva(World Intellec- tual Property Organization) zaloţená v roku 1967,ktorej cieľom je podporiť spoluprácu v oblasti zníţenia duplicity patentov. [6, str.9]
1.4 Autorské právo na Slovensku Aby sa Slovenská republika prispôsobila autorskému právu v Európskej únií muse- la sa stať členom Svetovej organizácie duševného vlastníctva(WIPO) a prijať smernicu Európskeho parlamentu. Účinnosťou od 1. marca 2007 bola zákonom č.84/2007 do Slo- venského právneho poriadku prebraná smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES o vymoţiteľnosti práv duševného vlastníctva. Cieľom smernice je cez ochranu duševného vlastníctva podporiť inovácie a tvorivosť, ale tieţ rozvoj zamestnanosti a zvy- šovanie konkurencieschopnosti. [7, 5.1.2015]
1.5 Typy softvéru z pohľadu licencovania Softvér má viacero typov z právneho hľadiska ako komerčný softvér, shareware, freeware, open source a public domain.
8
1.5.1 Komerčný softvér Vzťahuje sa k softvéru, ktorý slúţi na komerčné potreby a pre prístup ku ko- merčnému softvéru sa zvyčajne vyţaduje nejaký druh platby. Komerčný softvér má uzav- retý zdrojový kód a prísne obmedzenia pre jeho pouţívanie. Neoprávnené získanie zdrojového kódu pomocou reverzného inţinierstva sa povaţuje za počítačovú kriminalitu. Existuje mnoho rôznych typov komerčného softvéru. [12, 7.1.2015]
1.5.2 Shareware Shareware je často označovaný ako skúšobná verzia, alebo demoverzia. Sharewa- re je softvér ktorý je distribuovaný zdarma na skúšku. Softvér bude obsahovať obmedzenia ktoré sú zaloţené na zníţení pohodlia, funkčnosti alebo dostupnosti. Shareware môţe byť napríklad voľný po dobu 15 dní ale môţe mať veľké mnoţstvo reklám alebo propagačné akcie, ktoré znemoţňujú plné pouţívanie softvéru. Ak by pouţívateľ chcel verziu softvéru, ktorý poskytne plnú funkčnosť a bez obmedzení, ktoré sa nachádzajú v bezplatnej verzií, bude si musieť kúpiť plnú licenciu na softvér. Shareware je distribuovaný prostredníctvom webových stránok alebo prostredníctvom voľných kompaktných diskov v časopisoch a novinách. To sa vykonáva aby sa zabránilo predaju produktu v beţných obchodoch a dáva koncovému pouţívateľovi zníţenú cenu za softvér. [10, 7.1.2015]
1.5.3 Public Domain softvér Softvér Public Domain je softvér, ktorý je bez vyhradených práv(copyrightu).Termín „public domain“ z právneho hľadiska znamená: „nechránený autorským právom“.
Vzhľadom na Bernský dohovor, kaţdý vytvorený softvér je chránený autorským zákonom. Ak chce autor softvéru sprístupniť softvér ako public domain, musí urobiť práv- ne kroky k zrieknutiu sa copyrightu na vytvorený softvér. Ak by tak neurobil softvér by bol chránený autorským právom. Public Domain softvér sa smie upravovať, meniť, kopírovať, a distribuovať bez obmedzenia. V niektorých prípadoch nemusí mať public domain softvér k dispozícií zdrojový kód. [12, 8.1.2015] Ukáţka z časti licencie ktorá sa pouţíva pri public domain : "Toto je slobodný a nezaťaţený softvér vydaný do verejnej domény.
9
Kaţdý ho môţe voľne kopírovať, modifikovať, publikovať, pouţívať, kompilovať, predať, alebo distribuovať, a to buď vo forme zdrojového kódu alebo skompilovaného do binárnej podoby na akýkoľvek účel - komerčný alebo nekomerčný. V jurisdikciách ktoré uznávajú autorské práva, autor alebo autori tohto softvéru venujú všetky autorské práva na softvér do verejnej domény s týmto vyhlásením: „My venujeme toto konanie v prospech širokej verejnosti a na úkor našich dedičov a nástupcovi. Toto odhodlanie má byť zjavný akt vzdania sa všetkých súčasných a budúcich práv na tento softvér ktorý je pod autorským právom."[14, 8.1.2015] Druhá časť public domain licencie zbavuje zodpovednosti drţiteľa autorských práv nahra- diť škody spôsobené týmto kódom.
1.5.4 Freeware Freeware sa obyčajne pouţíva pre balíčky ktoré dovoľujú šírenie, ale nie úpravy a zdrojový kód je nedostupný. Aj keď má v názve slobodný(free) nie je to slobodný sof- tvér.[13, str. 81] Je to softvér, ktorý je k dispozícii s nulovými nákladmi alebo pouţívateľ má moţnosť majiteľovi softvéru poskytnúť poplatok vo forme daru.
1.5.5 Privátny softvér Privátny softvér je softvér, ktorý bol špeciálne vyvinutý pre jedného konkrétneho pouţívateľa. Typickými pouţívateľmi, ktorí si takýto softvér nechávajú vytvoriť, sú spo- ločnosti, ktoré ho udrţiavajú a pouţívajú.[13, str. 82] Je stavaný presne na poţiadavky da- nej spoločnosti, ktorá ho ďalej neposkytuje verejnosti.
1.5.6 Open Source
Open Source softvér je softvér, ktorý je dodávaný s povolením pouţívať, kopíro- vať, distribuovať buď s úpravami alebo bez úprav zdrojového kódu. Open Source softvér je k dispozícii zadarmo pre pouţívateľov. Tento typ softvéru musí mať zdrojový kód k dispozícii pre zobrazenie.[3, 8.1.2015]
1.5.7 License free software Softvér ktorý pri publikovaní nemá vytvorenú ţiadnu licenciu. Kaţdý ho môţe ko- pírovať, meniť, pouţívať a ďalej rozmnoţovať. Oproti public domain softvéru zostáva au- torovi duševné vlastníctvo na softvér.[12, 8.1.2015]Keďţe nemá vytvorenú licenciu, autor nie je chránený v prípade, ak by tento softvér spôsobil škodu.
10
Komerčný Shareware Public domain Freeware Open source softvér softvér Zdrojový kód väčšinou uzavretý otvorený uzavretý uzavretý otvorený Slobodné šírenie je umoţnené je umoţnené softvéru
Spoplatnené poplatok za plnú funkčnosť Ochrana slobody nie vţdy
Moţnosť úpravy kódu Duševné vlastníctvo
Príklad Microsoft Winrar SQLite MSI LibreOffice programového office Afterburner vybavenia
Tabuľka č.1.1. Porovnanie pouţívaných typov softvérov[11, str. 37]
1.6 Definícia „open source software“ Open source software sa vzťahuje na softvér, ktorý je distribuovaný s myšlien- kou, ţe kód musí byť zdieľaný s ostatnými a šírený pod licenciou, ktorá spĺňa open source definíciu (open source definition).
1.6.1 Open source definícia(open source definition) Kaţdý software ktorý chce spĺňať definíciu, open source softvér" musí dodrţať desať kritérií. [3, 22.1.2015]
11
1. Licencia nesmie obmedzovať ţiadnu stranu pri predaji alebo poskytovaní softvéru ako súčasti súhrnnej softvérovej distribúcie, ktorá obsahuje programy z niekoľkých rôznych zdrojov. Licencia nesmie vyţadovať autorský honorár, ani ţiadny iný po- platok za takýto predaj. 2. Software musí zahrňovať zdrojový kód a povoliť jeho ďalšie šírenie pomocou zdro- jového kódu alebo vo forme skompilovaného softwaru. Ak nie je rozmnoţovaný spoločne so zdrojovým kódom, musí byť zabezpečený spôsob jednoduchého obsta- rania zdrojového kódu. 3. Software musí umoţňovať modifikácie a odvodené diela a nemôţe zakázať distri- buovanie upraveného softwaru pod pôvodnou licenciou. 4. Licencia môţe obmedziť modifikácie pôvodného kódu 5. Licencia nesmie diskriminovať ţiadnu osobu ani skupinu osôb. 6. Licencia nesmie nikoho obmedzovať pri vyuţití tohto programu, podľa odvetvia pôsobenia. 7. Práva spojené s programom sa musia vzťahovať na všetkých, ktorým je softvér dis- tribuovaný bez nutnosti vytvorenia dodatočnej licencie týmito stranami. 8. Práva spojené s programom nesmú závisieť na tom, ţe je program súčasťou kon- krétnej distribúcie softvéru. Ak je software extrahovaný z tejto distribúcie a pouţí- vaný alebo distribuovaný v rámci podmienok licencie softvéru, všetky strany ktorým je program redistribuovaný by mali mať rovnaké práva ako tie, ktoré sú po- skytované v súvislosti s pôvodnou distribúciou softvéru. 9. Licencia nesmie klásť obmedzenia na iný softvér, ktorý sa distribuuje spolu s licencovaným softvérom. Nemôţe zmeniť typy ostatných licencií ktoré sú dodá- vané spoločne na open source licenciu. 10. Ţiadne ustanovenie open source licencie nemôţe byť postavené na určitej techno- lógii alebo štýle rozhrania.
1.7 História open source Koncept open source softvéru nie je nový. Zdieľanie softvéru a zdrojových kódov existuje od začiatku tvorby softvéru. Na začiatku bola tvorba softvéru doménou univerzít, kde bol softvér slobodne šírený a programátori boli platení za programovanie.[15, str.79] Softvér sa nepredával. Aţ neskôr keď sa rozšíril aj do komerčného prostredia, kde spoloč- nosti začali s vývojom a distribúciou softvéru, s cieľom získať čo najväčší zisk boli vytvo-
12
rené komerčné licencie, ktoré obmedzovali pouţitie zdrojového kódu a hlavne distribúcia v binárnej forme, s ktorou sa stal zdrojový kód uzavretý. Tento prístup sa nepáčil Richardovi Stallmanovi, ktorý v roku 1985 vytvoril organizáciu Free Software Foundation. Stallman presadzoval názor, aby bol umoţnený voľný prístup k zdrojovému kód softvéru a zároveň nechcel, aby spoločnosti zneuţili slobodný softvér na komerčné účely a preto vytvoril Ge- neral Public License. Softvér, ktorý bol vydaný pod General Public License poskytoval osobám, ktoré tento softvér pouţívajú, práva týkajúce sa slobodného softvéru. Zároveň však ďalšie pouţívanie a rozmnoţovanie softvéru musí ostať pod licenciou typu General Public License.[12, 9.1.2015] Dnes patrí táto licencia medzi najpopulárnejšiu open source licenciu. Počítače potrebujú operačný systém a do 80. rokov neexistovala náhrada vo forme slobodného softvéru. Ešte pred vznikom Free Software Foundation v roku 1984 začal Richard Stallman pracovať na projekte GNU, ktorý mal za cieľ tento slobodný ope- račný systém vytvoriť. Sekundárnym cieľom Free Software Foundation bolo tento projekt financovať. Do roku 1990 mal operačný systém napísané alebo nájdené hlavné komponen- ty aţ na jednu časť. Neobsahoval najdôleţitejšiu časť systému-jadro. Doplnilo ho jadro Linux unixového typu ktoré v roku 1991 vyvinul Linus Torvalds a v roku 1992 ho vydal jako slobodný software. Kombináciou skoro kompletného systému GNU a jadra Linux vznikol operačný systém GNU/Linux.[12, 9.1.2015]Open source pojem vznikol aţ neskôr - 3. februára 1998 v Palo Auto. Dôvodom bolo aj to, ţe v angličtine je slovo free(zadarmo, slobodný) viacvýznamové. Namiesto termínu free sa dohodli na pouţívaní pojmu open source. Koncom februára vznikla organizácia Open Source Initiative(OSI), ktorej hlavnou úlohou bolo presadzovanie myšlienky open source pomocou nástroja Open Source Defini- tion.[3, 9.1.2015] Open Source Initive zároveň zmenila prístup Raymonda Stallmana, ktorý neumoţňoval komerčné pouţitie a tým diferencovali open source od slobodného softvéru.
1.8 Organizácie ktoré sa zaoberajú podporou open source softvéru
Apache Software Foundation Vytvorená v roku 1999,nezisková organizácia ktorá poskytuje organizačnú, práv- nu a finančnú podporu pre širokú škálu open source softvérových projektov. Poslanie Apa- che Software Foundation (ASF)je poskytovať softvér voľne pre verejnosť tým, ţe poskytuje sluţby a podporu pre rovnako zmýšľajúcich jednotlivcov alebo komunity. [18, 14.1.2015]
13
Linux Foundation Linux Foundation je nezisková organizácia ktorá sa zameriava na podporu rastu Linuxu. Bola zaloţená v roku 2007. Linux Foundation podporuje, chráni a štandardizuje Linux poskytovaním komplexných sluţieb, ktoré majú konkurovať uzavretým platformám. [19, 14.1.2015]
Red Hat
Spoločnosť bola zaloţená v roku 1993. Red Hat je lídrom v oblasti Enterprise Linux a je jednou z najuznávanejšou open source značkou v biznis prostredí. Má viac ako 85 kancelárií v 35 krajinách. [23, 14.1.2015]
Open Source Initiative Organizácia vznikla vo februári 1998. Zakladateľmi organizácie OSI je Bruce Pe- renson a Eric S. Raymond. OSI je nezisková organizácia ktorej cieľom je vzdelávať a ob- hajovať výhody open source softvéru. OSI je zároveň správcom Open source definície. [3, 14.1.2015]
Obrázok 1.2. Logo Open Source Initiative(Zdroj:http://opensource.org/files/garland_logo.png)
SourceForge SourceForge je zameraná na pomoc Open source projektom a za svoju existenciu pomohla viac ako 430 000 projektom. Má viac ako 3 700000 registrovaných pouţívateľov. Pomocou webovej stránky "http://sourceforge.net/" spája viac ako 41 800 000 zákazníkov s Open Source projektami a denne si zákazníci stiahnu viac ako 4 800 000 kópií softvéru .
OpenSource Magazine
OpenSource Magazine je webový magazín, ktorého zameraním je pokrývať tech- nológie súvisiace s Open source, Linux, Eclipse a iné. [21, 19.1.2015]
Ubuntu foundation Hlavným cieľom Ubuntu foundation je zabezpečiť, aby vysoko kvalitné distribú- cie slobodného a open source softvéru boli k dispozícii zadarmo na celom svete. Ubuntu
14
Foundation bola zaloţená 1. júla 2005 a začala s počiatočným finančným záväzkom v hodnote 10 000 000 amerických dolárov. [22, 19.1.2015]
1.9 Výhody open source softvéru
Zjednodušený manažment licencií
Open source softvér po získaní môţe byť inštalovaný neobmedzene a na rôznych miestach bez potreby získania ďalších licencií. Zároveň netreba riešiť iné podmienky li- cencie, lebo akonáhle je softvér open source, dodrţiava podmienky open source definície, ktorá umoţňuje pouţitie softvéru bez akéhokoľvek obmedzenia. [24, 25.1.2015]
Cena
Na trhu sa open source môţe aj predávať. Po jeho odkúpení by ho mohli vlastníci - vďaka licenčnej zmluve, poskytovať ďalej zadarmo. Preto je open source softvér dostupný bez poplatku.
Spoľahlivosť, bezpečnosť a kvalita
Otvorenosť pri vývoji open source softvéru umoţňuje, aby bol zdrojový kód zdie- ľaný, testovaný a modifikovaný v open source komunite vývojárov a pouţívateľov, ktorí dokáţu rýchlo odhaliť a opraviť jeho chyby. [24, 27.1.2015] Zároveň open source softvér väčšinou neobsahuje škodlivý zdrojový kód, vzhľadom na to, ţe je kód voľne prístupný a je pod kontrolou open source komunity.
Boj proti softvérovému pirátstvu
Väčšina softvéru je na internete dostupná zadarmo cez pirátske komunity, ktoré vyuţívajú ľudia pre ktorých je softvér cenovo nedostupný, alebo proste nie sú ochotní zaň platiť. Pirátske komunity sú len tak silné, ako mnoţstvo ľudí ktoré ich vyuţíva. Pouţitie náhrady za komerčný softvér- vo forme open source, zniţuje túto silu.
Upravovanie zdrojového kódu
Kaţdý môţe upraviť softvér podľa svojich vlastných potrieb na pouţívanie. Väčši- nou po tejto moţnosti siahajú firmy, ktoré majú na to zdroje. Otvorený kód umoţňuje ne- obmedzené mnoţstvo modifikácií alebo pridávania nových funkcií. [25, 28.1.2015]
15
1.10 Nevýhody open source softvéru
Bez záruky na budúce aktualizácie softvéru Za open source nie je nikto povinný platiť a preto nie je nikto zaviazaný produko- vať aktualizácie na pravidelnej báze. Môţe nastať situácia pri ktorej pouţívateľ sa zasekne pri starej verzií open source softvéru. Pre niektorých ľudí je ale komerčný softvér príliš veľkou záťaţou na rozpočet, tak je pre nich výhodnejšie pouţívať aj softvér bez pravidel- ných aktualizácií aj za cenu, ţe sa môţe vyskytnúť nejaký problém. [16, 29.1.2015] Firmy samozrejme majú aj moţnosť vytvárať vlastné aktualizácie, ale iba ak náklady na takýto vývoj budú niţšie ako pri pouţití komerčného softvéru.
Open source softvér je bez podpory Kaţdý kto sa rozhodne pouţívať open source softvér je to na úplne sám. Na inter- nete je k dispozícií kopec návodov na prácu s open source softvérom od komunity ale väč- šinou neexistuje ţiadna oficiálna podpora pre open source softvér. Pre pouţívateľa bez výraznejších znalostí z operačného systému Linux je prechod z beţne pouţívaného ope- račného systému Windows veľmi nároční a aj keď má moţnosť vlastniť legálne operačný softvér väčšinou siahne po pirátskej verzie zauţívaného systému Windows. [16, 29.1.2015] Pri vyskytnutí chyby v open source softvéri sa na rozdiel od komerčného softvéru nemá pouţívateľ na koho obrátiť. Jediná moţnosť ako chybu opraviť je prehľadávať komunitné fóra a ani vtedy nemá pouţívateľ istotu ţe problém dokáţe vyriešiť.
Bezpečnosť a dodatočné náklady Open source zdrojový kód je otvorený a voľne dostupný pre kaţdého, to znamená ţe prípadný útočník dokáţe jednoducho analyzovať zdrojový kód a nájsť bezpečnostnú chybu, cez ktorú môţe pouţívateľovi vytvoriť škodu na dátach. Open source softvér nie je úplne zadarmo. Ak ho chce firma pouţívať, musí dodatočné zvýšiť náklady na vyškolený personál ktorý ho bude udrţiavať v ţivotaschopnom stave.
1.11 Open source licencie Open source licencia je cesta pre majiteľa autorských práv a patentov, udeliť po- volenie pre ostatných, aby mohli slobodne vyuţívať jeho duševné vlastníctvo takým spô- sobom, aby aj majiteľ softwaru bol chránený v prípade škody spôsobenej softwarom. [2, 30.1.2015]
16
1.11.1 MIT licencia MIT licencia patrí medzi najjednoduchšie slobodné licencie. Jej názov bol odvode- ný od miesta kde bola vytvorená. Vytvorili ju v Massachusettskom technologickom inštitú- te v roku 1988.
Ukáţka z MIT licencie:
"Copyright ( c ) < rok >< drţitelia autorských práv > Týmto je udelené povolenie, bezplatne, kaţdej osobe, ktorá získa kópiu tohto softvéru a súvisiacich súborov a dokumentácie ( " Softvér " ), nakladať so Softvérom bez reštrikcií, vrátane bez obmedzenia práv na pouţívanie, kopírovanie, upravovanie, publikovanie, dis- tribuovanie, relicenciovanie alebo predaju softvéru. "[1,str.14-15]
MIT licencia začína Copyright (c)
1.11.2 BSD licencie BSD licencia je tieţ veľmi jednoduchá ako MIT. Bola vytvorená Kalifornskou uni- verzitou v Berkeley. BSD znamená: Berkeley Software Distribution. Berkeley Software Distribution je obchodná organizácia, ktorá ju vyuţila v roku 1980 pri operačnom systéme známom ako BSD UNIX. Oznámenie o autorských právach a pripočítania sú v podstate rovnaké ako tie v MIT License. Licencie by mali odráţať skutočný rok autorských práv a správny názov tvorcu.[1, str.15-16] Je veľa rôznych typov BSD licencií ale podľa open source initiative sú najpopulárnejšie verzie BSD 2-Clause a BSD 3-Clause. [3, 5.2.2015] Ukáţka z BSD 2-Clause: "Copyright ©
Redistribúcia a pouţívanie zdrojových a binárnych foriem kódu, v pôvodnom alebo upra- vovanom tvare, sú povolené za splnenia nasledovných podmienok:
17
1. Redistribúcia zdrojového kódu musí obsahovať vyššie uvedenú informáciu o autorských právach, tento zoznam podmienok a niţšie uvedené zrieknutie sa zodpovednosti. 2. Redistribúcia v binárnom tvare musí reprodukovať vyššie uvedenú informáciu o autorských právach, tento zoznam podmienok a niţšie uvedené zrieknutie sa zodpovednosti vo svojej dokumentácii a/alebo iných poskytovaných materiá- loch poskytovaných spolu s distribúciou."[1, str. 16]
Druhá časť BSD 2-Clause licencie zbavuje zodpovednosti drţiteľa autorských práv nahra- diť škody spôsobené týmto kódom. BSD 3- Clause licencia je rovnaká ako BSD 2- Clause s rozdielom, ţe namiesto dvoch podmienok obsahuje navyše jednu podmienku.
Tretia podmienka BSD 3- Clause licencie:
3. Ani meno
Druhá časť je uţ rovnaká ako pri BSD 2- Clause.
1.11.3 The Apache Licencia
Apache licencia je nástupcom BSD licencie. Rozdeľuje sa na dva hlavné typy ako je Apache licencia V 1.1, ktorá je vzorovým nástupcom BSD a neskoršia verzia Apache licencia V 2.0.ktorá ju z veľkej časti prepísala.
Apache licencia v1.1 je predĺţenou verziou BSD 2- Clause licencie. Na rozdiel od BSD 2- Clause licencie sú na začiatku autorské práva adresované The Apache Software Foundation a k dvom podmienkam pridáva ešte tri ďalšie podmienky. [1, str.17] Tri nové podmienky: 1. "Ak existuje dokumentácia pre koncového pouţívateľa ktorá je súčasťou distribúcie musí obsahovať nasledovné vyhlásenie: "Tento produkt obsahuje softvér vyvinutý spoločnosťou Apache Software Foundation(http://www.apache.org/)."
18
2. 4. Názvy "Apache" a "Apache Software Foundation" nesmie byť pouţitý k podpore alebo propagácii produktov odvodených od tohto softvéru bez predchádzajúceho písomného súhlasu. V prípade povolenia, prosím, kontaktujte [email protected]. 3. Ak existuje dokumentácia pre koncového pouţívateľa ktorá je súčasťou redistribú- cie musí obsahovať nasledovné vyhlásenie: "Tento produkt obsahuje softvér vyvi- nutý spoločnosťou Apache Software Foundation(http://www.apache.org /)."[1, str. 17-18] Apache licencia v2.0 vydaná začiatkom roka 2004 úplne prerobila Apache licenciu v 1.1. a odtrhla ju od BSD vzoru. Je aktuálne pouţívanou licenciou od Apache Software Fo- undation. Apache licencia v2.0 začína uvedením názvom licencie, rokom vydania a odkazom na jej stiahnutie z webového priestoru. Pokračuje rozdelením na 9 podmienok pre pouţitie, reprodukciu a distribúciu. Rozdeľuje sa na: 1. Definície, 2. Udelenia autor- ských práv, 3. Udelenie patentových práv, 4. Redistribúcia, 5. Návrh prínosu, 6. Ochranné známky, 7. Odopretie záruky, 8. Obmedzenie zodpovednosti, 9. Povolenie záruky alebo ďalšej zodpovednosti. Ak chce autor takúto licenciu pouţiť musí do svojej práce pridať: [1, str. 18-19]
" Autorské práva
1.12. Cloud computing software Ak by sme cloud v preloţili do slovenského jazyka, preklad tohto slova znamená oblak ale s oblakom má spoločné iba to, ţe sa ho nedokáţeme dotknúť. Cloud computing je sluţba, ktorá umoţňuje vyuţívať IT zdroje ku ktorým máme prístup pomocou internetu. Najjednoduchším príkladom je webový e-mail ktorý je beţne pouţívaný. Hlavnou výho- dou cloud sluţieb je moţnosť pristupovať k nim z rôznych zariadení s rôznym operačným
19
systémom. Stačí mať len prístup k internetu a program na prezeranie webového obsahu. Podľa National Institute od Standards and Technology(NIST) je cloud computing defino- vaný ako:
"Cloud computing je model umoţňujúci pohodlné , na poţiadanie siete umoţniť prístup k zdieľanému fondu konfigurovateľných výpočtových zdrojov(napr. sieťovej infraštrukrú- ry, serverom, úloţnému priestoru, aplikácií a sluţieb) ktoré môţu byť v krátkej dobe po- skytnuté z minimálnym úsilím manaţmentu alebo poskytovateľa sluţieb."[29, str.4]
Toto je hlavná definícia cloud computingu. Z nej sa dajú vyvodiť základné charakteristiky cloud computingu. Cloud computing nie je technológia ale model pouţívania. Cloud com- puting je dostupný na poţiadanie, prístupný na sieti, zdieľa zdroje, umoţňuje monitorovať vyuţívanie zdrojov a zdroje sa vyuţívajú efektívnejšie.[29, str. 5]
1.12.1 Typy cloud computing softvéru Cloud computing softvér sa delí na tri základné typy:
Infraštruktúra ako služba(IaaS- Infrastructure as a Service ) - najniţšia úroveň cloud computingu kedy si klient prenajíma výpočtový výkon. [27, 4.2.2015] Prí- klady pouţitia: Amazon EC2 & S3, BlueCloud, Sun(Project Caroline). Platforma ako služba(PaaS - Platform as a Service) - vyššia úroveň cloud com- putingu kde si klient prenajíma prostriedky pre vývoj a údrţbu vlastného softvé- ru.[27, 4.2.2015] Príklady pouţitia: Google app engine, Azure. Softvér ako služba(SaaS - Software as a Service)- najvyššia úroveň cloud com- putingu, kedy si klient prenajíma hardvér spolu so softvérovým vybavením.[27, 4.2.2015]
20
Príklady pouţitia: Google docs, Office Live, Gmail, .
Softvér ako Platforma ako Infraštruktúra služba(SaaS) služba(PaaS) ako služba(IaaS) • Softvér • Prostredie pre • Virtualizácia • Prostredie pre beh softvéru • Hardvér beh sofvéru • Bezpečnosť a servera • Bezpečnosť a integrácia • Uložisko Dát integrácia • Databázy • Sieťová • Databázy • Servery infraštruktúra • Servery • Virtualizácia • Virtualizácia • Hardvér • Hardvér servera Servera • Uložisko dát • Uložisko dát • Sieťová • Sieťová infraštruktúra infraštruktrúra
Obrázok č.1.3 Typy cloud computingu(Zdroj:http://cioresearchcenter.com/2010/12/107/)
1.12.2 Modely nasadenia cloud computingu Modely nasadenia cloud computingu rozdeľujú cloud computing na štyri časti pod- ľa toho ako je poskytovaný:
Súkromný cloud ( väčšinou vytvorený pre jedného zákazníka špeciálne pre jeho potreby ktorý je hlavne vyuţívaný spoločnosťami)[29, str. 12] Komunitný cloud ( vyuţívaný viac ako jednou skupinou ľudí , organizácií. Tieto organizácie spája rovnaký obor záujmu alebo bezpečnostné potreby na infraštruktú- ru)[29, str. 12] Verejný cloud (spájaný veľkým mnoţstvom uţívateľov ktorý nemajú nič spoločné poskytované spoločnosťami ako napr. Google, Amazon a iné)[29, str. 12] Hybridný cloud (kombinácia jedného alebo viacerých predchádzajúcich modelov ktoré navonok vystupujú ako jeden cloud ale sú spojená štandardmi)[29, str. 13]
21
Nasadenie cloud modelu Privátny Hybridný/Komunitný Verejný Bez Požiadavky cloud cloud cloud cloudu Začiatočné náklady Vysoké Stredné Nízke Vysoké Prevádzkové náklady Nízke Stredné Vysoké Vysoké Bezpečnosť Vysoké Stredné Nízke Vysoké Dodržiavanie ustanovení Vysoké Stredné Nízke Vysoké Kvalita služieb Vysoké Stredné Nízke Vysoké Integrácia Vysoké Stredné Nízke Vysoké Konfigurácia Stredné Stredné Nízke Vysoké Tabuľka 1.2. Nasadenie cloud modelu(Zdroj: http://gerardnico.com/)
22
2 Komerčný softvér a jeho open source a freeware alternatívy
V tejto časti sa budem venovať trom komerčne pouţívaných softvérov a ich dvoch vybratých bezplatných softvérových náhrad.
2.1 Foxit PhantomPDF
Foxit PhantomPDF profesionálny komerčný softvér na úpravu .pdf súborov od spoločnosti Foxit. Oproti konkurencií umoţnuje rýchlejšie a jednoduchšie vytváranie .pdf dokumentov. Grafický interface je veľmi podobný microsoft office grafickému dizajnu. Foxit PhantomPDF daľej umoţnuje vytvárať formuláre, moţnosti zabezpečenia(digitálny podpis, zaheslovanie dokumentu, certifikácia dokumentu, …) v pdf dokumentoch a OCR(Optické rozoznávanie znakov) funkciu.[34, 4.3.2015]
Obrázok č.2.1 Foxit PhantomPDF grafické pouţívateľské rozhranie (Zdroj: http://img.creativemark.co.uk/uploads/images/349/15349/img3File.jpg)
2.1.1 Bezplatný alternatívny softvér ku Foxit PhantomPDF AbleWord AbleWord je textový editor ktorý vie upravovať beţne pouţívané formáty doku- mentov vrátane formátu .pdf . Podporuje formátovanie, tabuľky, hlavičky a päty náhľad pred tlačou. Veľmi jednoduchý, bezplatný a intuitívny softvér.[32, 8.4.2015]
23
Výhody: Okrem úpravy .pdf formátov AbleWord podporuje aj formáty .doc, .docx, .rtf, .txt a .html. Umoţnuje konverziu z .pdf formátu na .doc formát GUI AbleWordu je intuitívne Je bezplatne dostupný pre nekomerčné aj komerčné vyuţitie Veĺmi nízke nároky na hardvér AbleWord inštalačný softvér je ľahko dostupný z webovej stránky http://www.ableword.net/downloads.html a jeho veľkosť je iba 5,08 mb
Nevýhody: Neobsahuje slovenskú jazykovú lokalizáciu Podporuje iba operačné systémy Windows8/7/Vista/XP Uzavretý zdrojový kód Môţu nastať problémy s kompatibilitou s dokumentami vytvorenými v iných word procesoroch Pri niektorých .pdf dokumentoch môţu nastať problémy z pozicovaným textu Neobsahuje pokročilé moţnosti úpravy dokumentov
Obrázok č.2.2 AbleWord grafické pouţívateľské rozhranie
Inkscape Inkscape je profesionálny grafický softvér , ktorý funguje na platformách Win- dows , Mac OS X a Linux . Inkscape má sofistikované nástroje pre kreslenie s moţnosťou
24
porovnateľných s Adobe Illustrator , CorelDRAW a Xara Xtreme . Inkscape je open source softvér ktorý umoţňuje úpravu aj .pdf dokumentov.[33, 8.4.2015] Výhody: Okrem .pdf editoru je Inkscape aj kvalitný grafický editor podobný programom ako Adobe Illustrator, Corel Draw alebo iné podobné grafické editory. Umoţnuje meniť grafický dizajn .pdf dokumentov Je bezplatne dostupný pre nekomerčné aj komerčné vyuţitie Otvorený zdrojový kód Komunitou overený a kontrolovaný softvér Viacplatformový softvér Nevýhody: Pri niektorých .pdf dokumentoch môţu nastať problémy z pozicovaným textu Môţe upravovať je len stranu .pdf dokumentu naraz Práca s Inkscape nie je intuitívna Primárne určený ako grafický editor Pri niektorých .pdf dokumentoch môţu nastať problémy z pozicovaným textu
Obrázok č.2.3 Inkscape grafické pouţívateľské rozhranie 2.2 Microsoft Office
Microsoft Office od spoločnosti Microsoft je najpouţívanejší kancelársky balík.
25
Kaţdý jeho komponent má osobitné rozhranie. Microsoft Office kancelársky balík obsa- huje komponenty ako Microsoft Word(textový editor), Microsoft Excel(tabuľkový editor), Microsoft PowerPoint(softvér na tvorbu prezentácií), Microsoft Outlook(emailový klient), Microsoft Access(databázový softvér), Microsoft OneNote(softvér na tvorbu poznámok a organizér), Microsoft Project(softvér na správu projektov), Microsoft InfoPath(softvér na tvorbu elektronických formulárov).
Obrázok č.2.4 Microsoft Outlook komponenty (Zdroj: http://www.ratseba.co.za/web2/images/stories/ms_office.png)
2.2.1 Bezplatný alternatívny softvér ku kancelárskemu balíku Microsoft Office
Apache OpenOffice Apache OpenOffice od spoločnosti Apache Software Foundation je open source kancelársky balík veľmi podobný kancelárskemu balíku Microsoft Office. Jeho rozhranie je jednotné pre všetky jeho komponenty ako Writer(Alternatíva ku Microsoft Word), Calc(Alternatíva ku Microsoft Excel), Impress(Alternatíva ku Microsoft Powerpoint), Draw(diagramy a 3D animácie), Base(Alternatíva ku Microsoft Access), Math(tvorba matematických rovníc z grafickým rozhraním).[34, 4.3.2015]
Výhody Otvorený zdrojový kód Je bezplatne dostupný pre nekomerčné aj komerčné vyuţitie
26
Viacplatformový softvér Slovenská jazyková lokalizácia Podpora VBA jazyka Uţívateľský interface podobný kancelárskemu balíku Microsoft Office Jednotné rozhranie pre všetky komponenty balíka Apache OpenOffice Dlhoročný a kontinálny vývoj odstraňuje chyby a zlepšuje jeho komponenty
Nevýhody: Primárne podporovaný formát dokumentov je .odf Problémy s kompabilitou z .doc a .docx dokumentmi vytvorenými v kancelárskom balíku microsoft office Bez technickej podpory Niţšia úroveň kontroly gramatiky ako u Microsoft Office Neobsahuje adekvátnu náhradu "Smart Art" diagramov ktoré má Microsoft Office
Obrázok č.2.5 Apache OpenOffice jednotné rozhranie
Google Docs Google Docs od spoločnosti Google je kancelársky balík ktorý funguje na princípe cloud computingu a prevádzkovaný na serveroch spoločnosti Google. Fungovanie na serveroch ho zároveň limituje v jeho funkciách. Je viacplatformový bez nutnosti inštalácie a zmeny v dokumentoch sú ukladané v reálnom čase na serveroch spoločnosti Google čo funguje ako prevencia pred ich stratov.
27
Výhody Je bezplatne dostupný pre nekomerčné aj komerčné vyuţitie Viacplatformový softvér Slovenská jazyková lokalizácia Uţívateľský interface podobný kancelárskemu balíku Microsoft Office Dokumenty sa automaticky ukladajú na google serveroch Zdielanie dokumentov a následná upráva v reálnom čase viacerými uţívateľmi Bez potreby inštalácie softvéru Prepojenie z emailovým klientom od Google Moţnosť pridania dalších addonov na zlepšienie práce z dokumentami
Nevýhody: Nutnosť internetového pripojenia Problémy s kompabilitou z .doc a .docx dokumentmi vytvorenými v kancelárskom balíku microsoft office Niţšia úroveň kontroly gramatiky ako u Microsoft Office Neobsahuje adekvátnu náhradu "Smart Art" diagramov ktoré má Microsoft Office Obsahuje menej pokročilej úpravy dokumentov ako Microsoft Office Uzavretý zdrojový kód
Obrázok č.2.6 Google docs grafické pouţívateľské rozhranie 2.3 Microsoft Outlook
Microsoft Outlook je komerčný emailový klient od spoločnosti Microsoft ktorý je súčasťou kancelárskeho balíka Microsoft office. Prvý krát bol pridaný do Microsoft
28
office 97 koncom roka 1996. Medzi jeho najsilnejšie stránky patrí bezpečnosť , moţnosť ovládania cez VBA jazyk, spoľahlivosť, jednoduchá navigácia, synchronizácia a prepojenie zo sociálnymi sieťmi.
Obrázok č.2.7 Microsoft Outlook grafické pouţívateľské rozhranie (Zdroj: http://connections.sutol.cz/blogs/outlook/resource/outlook-2013.png) 2.3.1 Bezplatný alternatívny softvér ku emailovému klientovi Microsoft Outlook
Mozzila Thunderbird Mozzila Thunderbird je emailový klient od spoločnosti Mozilla Foundation. Medzi jej hlavné znaky patrí spoľahlivosť a bezpečnosť, mnoţstvo funkcií a otvorený zdrojový kód, preloţený do tridsiatich svetových jazykov a viacplatformová funkčnosť.
Výhody: Je bezplatne dostupný pre nekomerčné aj komerčné vyuţitie Otvorený zdrojový kód Komunitou overený a kontrolovaný softvér Viacplatformový softvér Slovenská jazyková lokalizácia Moţnosť pridať dalšie funkcie cez addoni Moţnosti konverzácie cez Google talk, IRC, Facebook, Twiter, XMPP Intuitívne ovládanie
29
Nevýhody: Moţu nastať problémy pri nastavení poštového účtu(napr. pri gmail účtoch môţe google zablokovať prístup, cez nastavenia na gmail.com treba umoţniť softvéru povolenie pristupovať k účtu ) Nemoţnosť ovládať cez VBA jazyk
Obrázok č.2.8 Mozzila Thunderbird grafické pouţívateľské rozhranie (Zdroj: http://img.creativemark.co.uk/uploads/images/561/14561/img3File.jpg)
Incredimail Incredimail je emailový klient od spoločnosti Perion Network. Je zameraný na prehľadnú správu emailov. Grafické uţívateľské prostredie Incredimailu ho diferencuje od konkurenčným emailových klientov. Má široký výber rôznych uţivateľských prostredí. Okrem dizajnu uţivateľského prostredia má k dispozícií sluţby ako Photomail maker(úprava fotagrafií a grafického pozadia odosielaného mailu), Ecard(elektronická pohľadnica), Animácie, 3D efekty, a iné moţnosti na úpravu emailu. Najvačším problémom Incredimailu je okresaný obsah pri základnej verzií softvéru.[31, 5.3.2015]
Výhody: Je bezplatne dostupný pre nekomerčné aj komerčné vyuţitie Moţnosť pridať dalšie funkcie cez addoni Moţnosti konverzácie cez Facebook
30
Intuitívne ovládanie Príjemné grafické prostredie Oficiálna podpora Ochrana pred spamom
Nevýhody: Moţu nastať problémy pri nastavení poštového účtu(napr. pri gmail účtoch môţe google zablokovať prístup, cez nastavenia na gmail.com treba umoţniť softvéru povolenie pristupovať k účtu ) Nemoţnosť ovládať cez VBA jazyk Free verzia pridáva k odosielaným mailom reklamu Uzavretý kód Neobsahuje slovenskú jazykovú lokalizáciu Dostupný iba pre operačné systémy Microsoft Windows
Obrázok č.2.9 IncrediMail grafické pouţívateľské rozhranie (Zdroj:http://cache.filehippo.com/img/ex/1795__Incredimail_1.png)
31
3. Návrh využitia open source a freeware softvéru v modelovom podniku
3.1 Základný popis modelového podniku Naším modelovým podnikom je firma s predmetom podnikania: maloobchod a veľkoobchod s dlaţbou, obkladom a kúpeľňovým príslušenstvom, ktorá sídli v okresom meste a neţelá si byť menovaná. Podnik zamestnáva trinástich zamestnancov. V podniku pracuje jeden manaţér, pracovníčka logistiky, účtovníčka/personalistka, dvaja obchodní zástupcovia, štyria skladníci, pracovník reklamácie/administrátor, tri pracovníčky na predajni a vodič/pomocný skladník. Firma patrí do kategórie malý podnik. Naším cie- ľom je ušetrenie nákladov firmy nahradením beţne pouţívaného komerčného softvéru jeho open source alebo freeware alternatívou.
3.2 Operačný systém podniku
3.2.1. Popis jestvujúceho stavu Vo firme sa nachádza desať osobných počítačov a dva netbooky. Rozdelenie počí- tačov podľa pracovného zaradenia alebo oddelenia je nasledovné: jeden osobný počítač - manaţér , účtovník, pracovník logistiky, pracovník reklamá- cií, sklad firmy dva osobné počítače – predajňa firmy dva netbooky – obchodní zástupcovia firmy
Popis výkonu hardvéru vo firme : A: sedem osobných počítačov HP Compaq dc5800 : Procesor: Intel Core 2 Duo E4600 s frekvenciou 2,4 GHz Operačná pamäť: 1 GB DDR2 800 MHz Grafická karta: Integrovaná Intel Graphics Media Accelerator 3100 Pevný disk: 160 GB, 7200 RPM Operačný systém : Windows XP Monitor: SAMSUNG SyncMaster 205BW B: dva netbooky HP Mini 5101 Atom N280 Procesor: Intel Atom N280 s frekvenciou 1,66 GHz Operační pamäť: 2048 MB DDR2 533 MHz (max. 2 GB) Pevný disk: 250 GB,7200 RPM
32
Operačný systém : Windows XP
Osobné počítače v spoločnosti sú vybavené zastaraným operačným systémom Windows XP SK, pre ktorý spoločnosť Microsoft 8. apríla roku 2014 ukončila podporu. Operačné systémy Windows XP sa dajú naďalej pouţívať s bezpečnostnými rizikami a neschopnosťou pouţívať niektoré novovytvorené programy. Firma potrebuje zmeniť ope- račné systémy a zároveň zvýšiť bezpečnosť pri netbookoch, ktoré pouţívajú obchodní zástupcovia, keďţe prenášajú citlivé informácie firmy.
Pri pouţití komerčného operačného systému Windows 8.1. Pro SK s priemernou cenou vo výške 138 € by náklady firmy na nákup operačných systémov boli vo výške 1242 €. Vzhľadom na zastaranosť hardvéru vo firme pri pouţití Windows 8.1. PRO SK pre plynulý chod softvéru by bolo nevyhnutné zakúpiť nový operačný systém spolu s výkonnejším hardvérom s priemernou cenou dostačujúcich zariadení 260 € a nákup dvoch notebookov v priemernej hodnote aspoň 270 €. Cena za pouţite komerčne pouţíva- ného operačného systému by sa zvýšila z 1242 € na 2360 € (priemerná cena za nákup zís- kaná zo stránky www.heureka.sk).
Poţiadavkou na operačný systém, pri ktorom sa nebude meniť aktuálny hardvér firmy, je nízka hardvérová náročnosť a zároveň zachovanie funkcií ktoré sú nevyhnutné na vykonávanie pracovných úkonov vo firme. Riešením je operačný systém Lubuntu, ktorého cieľom je zníţiť nároky na operačný systém a zároveň zachovať funkcie populárnej linu- xovej distribúcie Ubuntu. Minimálne systémové nároky na hardvér sú :
CPU: Pentium III 800 Mhz RAM: 384 MB Hard disk space: 8 GB Lubuntu na rozdiel od Ubuntu má predinštalované grafické rozhranie podobné Windows XP. Pre dlhoročných pouţívateľov Windows XP alebo iných verzií operačného systému Windows od spoločnosti Microsoft bude prechod na operačný system na linuxovom základe menej náročný.
33
Obrázok č.3.1 Lubuntu grafické pouţívateľské rozhranie
3.2.2 Inštalácia operačného systému Lubuntu Pred inštaláciou operačného systému Lubuntu musí pouţívateľ stiahnuť iso súbor z webovej stránky https://help.ubuntu.com/community/Lubuntu/GetLubuntu. Pri osobných počítačoch starších viac ako 7 rokov nie je podpora 64 bit operačného systému. V tomto prípade je potrebné vybrať na stiahnutie 32 bitovú verziu Lubuntu. Po stiahnutí .iso súboru je potrebné stiahnuť softvér ktorý zabezpečí vypálenie dát na prenosné médium(CD alebo DVD). Jeden z takýchto programov je open source softvér infrarecorder, ktorý sa dá stiahnuť z webovej stránky tvorcu na adrese http://infrarecorder.org/?page_id=5. Lubuntu obsahuje slovenskú jazykovú lokalizáciu ktorá spolu s výberom rozloţenia klávesnice pre- bieha na začiatku inštalácie.
Obrázok č.3.2 a Obrázok č.3.3 Lubuntu výber jazyku a rozloţenie klávesnice
34
Inštalácia pokračuje výberom miesta uloţenia operačného systému a umoţňuje rozdeliť disk na viac častí, čo môţe pri rozdelení na časť s operačným systémom a časť určenú pre dáta, zjednodušiť inštaláciu operačného systému v budúcnosti, kedy nebudeme musieť zálohovať dáta ktoré sú uloţenej vo vlastnej časti.
Obrázok č.3.4 Lubuntu výber typu inštalácie
Posledné kroky sú vedené k výberu časového pásma a prihlasovacím údajom . Zadané prihlasovacie údaje budú patriť správcovi systému.
Obrázok č.3.5 Lubuntu prihlasovacie údaje
Správca systému musí po prvom spustení Lubuntu vytvoriť účet zamestnanca. Typ účtu zamestnanca bude pouţívateľ pracovného prostredia.
35
Obrázok č.3.6 Lubuntu nastavenie pouţívateľov
3.2.3. Operačný systém pre potreby obchodných zástupcov
Firma zamestnáva dvoch obchodných zástupcov ktorých pracovná pozícia vyţaduje pôsobenie mimo firmy. Naším cieľom je zabezpečiť citlivé dáta pri odcudzení alebo strate zariadenia, prípadne pri infiltrácii malvérom. Riešením je prenosný operačný systém Slax. Operačný systém Slax je moţné nainštalovať na prenosné médium (DVD, CD) alebo flas- hdisk. Ideálne riešenie je pouţiť flashdisk. Operačný systém Slax je jednoduchý a nenáročný na hardvér. Obsahuje základný softvér na prácu a pri správnom nastavení neukladá informácie pouţívateľa . Pri strate, odcudzení flashdisku alebo počítača nehrozí únik citlivých informácií. Systém na svoj chod nepotrebuje aby sa v počítači nachádzal harddisk. Po inštalácií na netbooky obchodných zástupcov bude harddisk vybratý zo zaria- denia. Netbook bez harddisku bude mať niţšiu spotrebu energie, čo zvýši dobu jeho pre- vádzky a zároveň bez flashdisku bude nepouţiteľný. Pouţitím operačného systému Slax firma nepriamo ušetri financie na nákup nového prenosného zariadenia, výmenu kompo- nentov alebo batérie.
36
Obrázok č.3.7 Slax grafické pouţívateľské prostredie
3.2.4. Inštalácia operačného systému Slax Inštalácia si vyţaduje stiahnutie inštalačných súborov na webovej stránke operač- ného systému slax na adrese https://www.slax.org/sk/download.php. Pri zariadeniach star- ších ako 7 rokov je potrebné zvoliť 32 bitový operačný systém. Operačný systém Slax je moţné stiahnuť so slovenskou jazykovou lokalizáciou. Stiahnutý súbor operačného systé- mu Slax sa môţe preniesť na flashdisk, ktorý bol zvolený na inštaláciu operačného sys- tému. Následne v zloţke slax\boot je nutné spustiť súbor bootinst.
Obrázok č.3.8 Slax inštalácia
Po úspešnej inštalácií treba vymazať na flashdisku zloţku changes. Vymazaním zloţky changes zabránime ukladaniu dodatočných dát počas fungovania operačného systému. To znamená, ţe pri kaţdom spustení sa zapne nová inštancia operačného systému. Pred spus- tením je nutné nastaviť first boot device na USB HDD. Ku základnému softvéru je moţné pridávať ďalší softvér ako napr. prehliadač Chrome, Libre Office, a iné. Moduly sú stiah-
37
nuteľné na adrese https://www.slax.org/sk/modules.php a inštalujú sa prenesením do zloţ- ky modules na flashdisku s operačným systémom Slax.
3.3 Kancelársky balík vo firme
3.3.1 Kancelársky balík Google Docs Pracovníci na predajni, logistiky a obchodní zástupcovia potrebujú prístup k aktuálnemu stavu tovaru na sklade firmy a zároveň je potrebné pracovníkom na predajni a pracovníkom logistiky umoţniť upravovať mnoţstvo tovaru pri príjme, výdaji alebo re- zervácií tovaru od zákazníkov. Riešením je cloud softvér Google Docs od spoločnosti Go- ogle. Google Docs nevyţaduje inštaláciu. Na plynulé fungovanie aplikácie potrebuje najnovšie verzie beţných internetových prehliadačov ako je Chrome, Mozilla Firefox, Sa- fari či Internet Explorer. Okrem internetového prehliadača vyţaduje registráciu na https://accounts.google.com/. Registráciou okrem moţnosti vyuţívať Google docs pouţí- vateľ získa prístup aj k dalším aplikáciám od spoločnosti Google ako napr. Gmail, Google drive, Kalendár.
Obrázok č.3.9 Google disk grafické pouţívateľské prostredie
Google docs umoţňuje zdieľať dokumenty medzi zamestnancami spoločnosti. Kaţdý za- mestnanec bude mať vlastný účet, podľa ktorého bude moţné zistiť informácie o zamestnancovi ktorý vykonával zmeny v dokumente. Hlavné dokumenty budú uloţené na účte admina, ktorý bude podľa pracovného zaradenia upravovať právomoci k danému dokumentu – napr. pracovník logistiky a na predajni potrebuje moţnosť upravovať údaje na skladovom dokumente, preto bude mať pridelené práva na upravovanie dokumentu. Obchodný zástupca potrebuje vedieť cenu a mnoţstvo na sklade, jeho práva mu umoţnia len prezerať dokument.
38
Google docs ukladá údaje o zmenách v dokumentoch, ktoré sú prístupné pre viacerých zamestnancov a umoţňuje okrem informácii o osobe, ktorá zmenu uskutočnila, aj presne zistiť čas úpravy a zmenené údaje. V prípade chyby zamestnanca je moţné vrátiť zmeny dokumentu do stavu pred uskutočnením chyby. Úpravy je moţné uskutočňovať v reálnom čase viacerými pouţívateľmi súčasne. Pre zvýšenie bezpečnosti administrátor vo firme nastaví funkciu zaslania informácie na číslo administrátora alebo manaţéra, v prípade pri- hlásenia sa pracovníka mimo zariadenia v areáli firmy. Na obr. je ukáţka zdieľania doku- mentu skladu. Pri histórii revízií je farebne označená posledná zmena ktorá bola uskutočnená z účtu pracovníčky predajne.
Obrázok č.3.10 Google docs história zmien (Zdroj: http://diditon.com/wp-content/uploads/2012/02/googledoc-revision-history-sh.jpg)
3.3.2 Kancelársky balík Libre Office Pre prácu s dokumentmi ktoré nevyţadujú zdieľanie bude na kaţdom osobnom po- čítači vo firme nainštalovaný Libre Office softvér. Libre Office je open source alternatívou k balíku Microsoft Office. V prípade komerčného riešenia nákupom deviatich balíkov Mic- rosoft Office 2013 pre podnikateľov SK s najniţšou cenou vo výške 198,79€(zdroj: http://www.heureka.sk/, 18.4.2015) by boli náklady na obstaranie boli vo výške 1789,11 €. Inštalácia Libre Office na operačnom systéme Lubuntu prebieha v prostredí: Centrum Softvéru Lubuntu v kategórií Office. V prípade operačného systému Slax je potrebné stiahnuť modul na stránke https://www.slax.org/sk/modules.php?detail=libreoffi ce&category=editors a súbor presunúť do zloţky modules na flashdisku z operačným sys- témom Slax.
39
Obrázok č.3.11 Inštalácia Libre Office
Inštalácia vyţaduje prihlasovacie údaje admina operačného systému. Zamestnanci nebudú môcť svojvoľne inštalovať softvér, čím sa zabráni infiltrácií malvérom. Inštaláciu je moţné uskutočniť aj pouţitím príkazového riadku operačného systému. Administrátor operačného systému sa musí v príkazovom riadku prihlásiť príkazom „su“ a zadaním hesla . Po prihlá- sení pouţije príkaz „sudo apt-get install libreoffice-cesta“. Systém si LibreOffice stiahne a nainštaluje.
Obrázok č.3.12 Libre Office grafické pouţívateľské prostredie
3.4 Vedenie účtovníctva
Na vedenie podvojného účtovníctva je moţné pouţiť známy a rozšírený open sour- ce program Gnucash. Inštalácia Gnucash prebieha rovnako ako pri inštalácií Libre Office v prostredí centrum softvéru Lubuntu. Gnucash má slovenskú jazykovú lokalizáciu, ale do slovenského jazyka nie je preloţený manuál, preto práca s Gnucash vyţaduje znalosť ang- lického jazyka na pokročilej úrovni od zamestnanca, ktorý má na starosti vedenie účtov- níctva. Priebeh účtovania v programe začína nastavením základnej hierarchie účtov,
40
nastavením meny a zadaním údajov o firme. Po ukončení procesu vytvorenia účtov, apli- kácia vytvorí základný strom účtov. Na obr. č.3.12 je ukáţka základného rozdelenia účtov.
Obrázok č.3.13 Základný strom účtov v Gnucash
Účtovník pomocou tlačidla Nový vytvára účty, ktoré potrebuje na zaúčtovanie transakcií v podniku. Taktieţ si môţe vytvoriť vlastnú hierarchiu a len účty ktoré sa pouţívajú pri danom podniku. Vlastné nastavenie umoţňuje účtom pridať farbu a poznámky, čo zlepšu- je prehľad a skracuje proces účtovania zamestnanca.
Obrázok č.3.14 Nastavenia účtov v Gnucash
Účtovanie poloţiek prebieha otvorením účtu v ktorom plánujeme robiť zmeny. Zadávajú sa základné informácie o účtovnej poloţke ako pri beţnom komerčnom softvéri. V poloţke prevod sa zadáva druhý účet, ktorého sa dotýka zmena bilancie na prvom účte . V prípade, ţe účet neexistuje je moţné ho vytvoriť počas účtovania poloţky.
Obrázok č.3.15 Zaúčtovaná účtovná operácia v Gnucash
41
Aplikácia ďalej obsahuje všetky základné poloţky ktoré sú potrebné pre vedenia účtovníc- tva vo firme ako napr. evidencia zákazníkov, dodávateľov a faktúr, finančné výpočty, vý- kazy a účtovný denník. Práca s programom je jednoduchá, rýchla a hlavne intuitívna.
3.5 Skladový informačný systém
3.5.1. Základný opis skladu firmy Firma aktuálne nevyuţíva skladový informačný systém. Tovar a jeho pozícia v sklade nie je nikde vedený, čo má za následok predĺţený čas vyskladnenia tovaru, ktoré- ho nepriamym následkom je aj zvýšená chybovosť pracovníkov pri väčšom nápore výda- jov zo skladu. Firma nesprávne vydaným tovarom alebo mnoţstvom stráca dobré meno a má zvýšené náklady na refundáciu za zle vydaný tovar. Firma zamestnáva štyroch sklad- níkov. Sklad ma vlastnú hierarchiu vedenia. Zo štyroch pracovníkov v priestoroch sklade firmy sú dvaja pracovníci s nadradenou pozíciou. Pod oddelenie skladu firmy patrí aj vo- dič/pomocný skladník pracujúci v sklade počas doby, pri ktorej nerozváţa objednaný to- var. Rozdelenie hierarchie v sklade je nasledovné:
vedúci oddelenia skladu firmy zástupca vedúceho skladu firmy skladník vodič/pomocný skladník
V pracovný deň sa v sklade firmy nachádza vedúci oddelenia skladu alebo jeho zástupca, jeden skladník a v čase, keď sa nerozváţa objednaný tovar vodič/ pomocný skladník.
3.5.2 Skladový informačný systém Inventory Counter Keďţe komerčné riešenie skladového systému je finančne náročné a vyţaduje si okrem softvéru aj nákladný hardvér vo forme prenosných počítačov s čítačkami čiaro- vých kódov a stanicou pre prenosné počítače. Toto riešenie je určené hlavne pre veľké podniky. Malé podniky ktoré nemajú veľký obrat skladových poloţiek alebo nemajú fi- nančné zdroje na nákup skladového systému, kde sa zaraďuje aj firma, môţu riešiť skla- dovú evidenciu pomocou freeware softvéru Inventory Counter, určenom pre operačný systém Android od spoločnosti Google. Umoţňuje vytvárať, upravovať skladové poloţky a exportovať ich do .csv formátu, ktorý je čitateľný pre tabuľkové procesory.
42
Inštalácia a hardvér potrebný pre Inventory Counter
Inventory Counter vyţaduje mobilné zariadenie s operačným systémom Android verzie 2.2 alebo novším. Mobilné zariadenie musí byť odolné voči pádom, vodotesné a pogumovaným povrchom a s displejom odolným proti poškrabaniu, a musí mať minimálne 1 GB operačnej pamäte, 8.0 Mpx digitálny fotoaparát s moţnosťou prisvietenia a quad core procesor pre plynulý chod softvéru. Inštalácia prebieha pomocou predinštalovanej apliká- cie Obchod Play, kde sa vyhľadá aplikácia Inventory Counter. Keďţe Inventory Counter neobsahuje softvér určený na čítanie čiarových alebo QR kódov, odporúčame na tento účel softvér Barcode Scanner ktorý sa musí doinštalovať taktieţ z aplikácie Obchod Play.
Obrázok č.3.16 Barcode Scanner v google play store
Obrázok č.3.17 Inventory Counter v google play store
43
Práca s Inventory Counter Inventory Counter neobsahuje slovenskú jazykovú lokalizáciu, je vytvorený iba v anglickej jazykovej lokalizácií. Pouţívateľ musí poznať základné funkcie operačného systému Android. Práca s Inventory Counter je intuitívna a rýchla . Jeho hlavné menu ob- sahuje reference alebo bar code kde musí skladník zoskenovať QR alebo čiarový kód pro- duktu. Pri skenovaní kódov sa softvér odkazuje na externý barcode scanner . Čítanie prebieha rýchlo a v prípade nezoskenovania čiarového kódu je moţné čiarový alebo QR kód zadať ručne. V description sa zadáva názov ručne alebo zoskenovaním priloţeného kódu. Pokračuje informáciami o mnoţstve (Quantity) a skladovej pozície. Obsluha môţe priloţiť fotografiu pre zjednodušenie vyhľadávania tovaru. Ak to vyţaduje situácia, môţe pridať poznámku (note) ku skladovej poloţke.
Obrázok č.3.18 Inventory Counter grafické pouţívateľské prostredie
Pre určenie miesta skladovej poloţky je moţné pouţiť aj GPS pozíciu. Pre efektívne vy- hľadávanie a inventúru je nutné, aby boli po sklade rozmiestnené QR kódy s informáciami o skladovej pozícii. QR kódy je moţné jednoducho vytvoriť s vyuţitím webových aplikácií ako napr. http://www.barcode-generator.org/, kde po zadaní údajov sa vytvorí zadaný typ kódu. Najrýchlejšie čítaným kódom je QR kód .
44
Obrázok č.3.19 Barcode generator (Zdroj: http://www.barcode-generator.org/) V prípade vyhľadávania tovaru a zálohovania skladových poloţiek prechádza pouţívateľ do poloţky list invetory. Pomocou kódu alebo názvu môţe zistiť polohu tovaru a upraviť jeho počet. Zálohovanie dát prebieha odoslaním verzie .csv na mail alebo na externé úlo- ţisko ako napr. Dropbox, Google drive, Onedrive ap.
Obrázok č.3.20 Odosielanie zálohy dát
Výstup je čitateľný v tabuľkových editoroch. Na obrázku č je ukáţka výstupu v programe Libre Office. Výstup je stručný, obsahuje údaje o čase zmeny poloţky a dá sa s ním ďalej pracovať.
45
Obrázok č.3.21 Inventory counter .csv výstup v Libre Office
46
Závery a odporúčania Slovenská ale aj globálna ekonomika ešte stále nie je v stave z predkrízových ro- kov. Freeware a open source riešenia pre malé a stredné podniky dokáţu ušetriť financie ktoré sa potom môţu pouţiť na iné účely. V bakalárskej práci som sa zaoberal alternatívou ku komerčným softvérom vo forme freeware a open source softvéru a ich implementáciou v podniku.
Open source a freeware riešenie pre daný malý podnik umoţňuje kompletné nahra- denie ich pouţívaného softvéru s vyuţitím ich doteraz pouţívaného hardvéru, čo môţe viesť k zlepšeniu hospodárskych výsledkov podniku. Podnik po implementácií tohto rieše- nia získa kontrolu a prehľad o svojom skladovom hospodárení. Predtým nepouţíval ţiadnu skladovú evidenciu, čo viedlo k spomaleniu procesu výdaja tovaru alebo chybám.
Na druhej strane, pouţitie open source alebo freeware softvéru môţe spôsobiť prob- lémy pri implementácii. Kaţdý softvér má k dispozícii, hlavne v internetovom priestore, dostatok informácií o jeho inštalácii a návod na obsluhu. Ak je takáto implementácia prob- lematická, vţdy je moţnosť vyuţiť platené sluţby špecialistu na informačné technológie, ktorý tento softvér implementuje. Riešenia formou náhrady komerčného softvéru jeho open source alebo freeware alternatívou, ktoré sú popísané v tejto bakalárskej práci by sme odporúčali iba malým podnikom, kde nie je veľké mnoţstvo operácií a procesov. Pri väč- ších podnikoch je nutné investovať do komerčných riešení.
47
Použitá literatúra [1] Andrew M. St. Laurent, Understanding Open Source and Free Software Licensing :O´Reilly Media, 2004. 224s. ISBN 978-0-596-00581-8 [2]Lawrence Rosen, Open Source Licensing: Software Freedom and Intellectual Property Law: BooksCraft, 2005. 432 s. ISBN 0-13-148797-6 [3]Open source initiative OSI. Dostupný z WWW:
48
[16]Open source disadvantages. Dostupný z WWW:< http: // blog.ecomsolutions.net / 2007 / 12 / disadvantages-of-open-source-software/> [17]Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre podnikanie a priemysel, Nová definícia malých a stredných podnikov: Európske spoločenstvo, 2006. 50 s. ISBN: 92-894-7924-8 [18]Apache foundation. Dostupný z WWW:
49