PODZEMNÁ VODA, 21(2), 2015, 63 – 82 63

CHEMICKÉ ZLOŽENIE MINERÁLNYCH VÔD DUDINIEC, SANTOVKY A SLATINY

CHEMICAL COMPOSITION OF MINERAL WATER IN DUDINCE, AND SLATINA

Natália Bačová, Zlatica Ženišová, Juraj Michalko

ABSTRACT Former mineral water springs in Dudince Spa and the Santovka Village vicinity in southern central gradually disappeared during boring works; leaving only the current dry craters. Natural curative water from well S-3 in the Dudince Village and almost identical geothermal water from well B-3A in Santovka village has Na-Ca-HCO3-Cl chemical type with essential carbon dioxide and hydrogen-sulphide gas content, and approximately 6 g·l-1 TDS. The Dudince, Santovka and Slatina mineral waters have mixed mineral composition because different mineralization processes are involved at their creation sites. They therefore have different portion of waters with the following mineralization: silicate-genic, hydrosilicate-genic, sulphate-genic, carbonate-genic and marine-genic. Mineral water discharge is bound at tectonically influenced zones in the Búr and Štiavnica streams valleys, and the number of artificial hydrogeological objects with different mineral water types in the Dudince, Santovka and Slatina discharge areas indicates dispersion of sub-surface mineral water. The proportion of different mineralization processes in final water chemical composition is documented in the Langelier-Ludwig (= Tolstichin) and Bačová graphs. The studied mineral waters are meteoric in origin; with higher content of light hydrogen and oxygen isotopes in the S-3 and B-3A water sources demonstrating colder climate conditions at the time of infiltration. These source waters’ older age is confirmed by the absence of tritium and the very low modern-carbon content.

KEY WORDS Mineral water, chemical composition of mineral water, isotopic composition of mineral water, Dudince, Santovka, Slatina

KĽÚČOVÉ SLOVÁ Minerálna voda, chemické zloženie minerálnej vody, izotopové zloženie minerálnej vody, Dudince, Santovka, Slatina

ÚVOD exportovala vo fľašiach do Ameriky a Egypta. Kúpele Prvé zmienky o využívaní liečivej vody Dudiniec (štatút kúpeľného mesta bol Dudinciam udelený siahajú až do doby prítomnosti Rimanov v území v roku 1983, v súčasnosti platí Uznesenie vlády SR (2. storočie n. l.). Liečivé účinky vody z prameňov boli č. 456/1999, Vestník MZ SR, čiastka 13) sa nachádzajú využívané už v stredoveku (liečba reumatizmu, zápalu na SV okraji Podunajskej panvy, na južnom úpätí Štiavnických vrchov a pri západnom okraji Krupinskej očí, kožných chorôb a zažívacích problémov). Na začiatku 20. storočia sa minerálna voda z Dudiniec vrchoviny. Oblasť Santovky a Dudiniec je budovaná

Ing. Natália Bačová, PhD. Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, oddelenie hydrogeológie a geotermálnej energie, Regionálne centrum, Jesenského 8, 040 01 Košice, [email protected] prof. RNDr. Zlatica Ženišová, PhD. Katedra hydrogeológie, Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave, Mlynská dolina, Ilkovičova 6, 842 15 Bratislava, [email protected] RNDr. Juraj Michalko, CSc. Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, oddelenie špeciálnych laboratórií, Mlynská dolina 1, 817 04 Bratislava, [email protected]

64 PODZEMNÁ VODA, 21(2), 2015, 63 – 82 sedimentmi neogénu – baďanskej a sebechlebskej dočasného) boli v Slatine využívané novšie zdroje formácie štiavnického stratovulkánu (vonkajšia prírodnej minerálnej vody BB-1 a BB-2 (hydrogeo- proximálna a distálna zóna; obr. 1). Horniny podložia logické vrty vyhĺbené v rámci podrobného hydro- štiavnického stratovulkánu (mezozoika a paleozoika) geologického prieskumu – Holéczyová et al., 1973). vystupujú na povrch iba v okolí Slatiny a západne Vo výseku z geologickej mapy mierky 1 : 50 000 od Santovky. (zostavenom z podkladov Konečný et al., 1998; Nagy Cieľom príspevku je prezentovať celkový pohľad na et al., 1998) sú lokalizované najvýznamnejšie hydro- chemické zloženie minerálnych vôd vyskytujúcich sa geologické objekty s minerálnou vodou (obr. 2). v tomto území – hodnotením a grafickým inter- V tabuľke 1 uvádzame hydrogeologické údaje pretovaním údajov získaných za celé obdobie o vybratých vrtoch s minerálnou vodou (Dudince, využívania zdrojov minerálnych vôd (približne od 60. Santovka, Slatina, Hokovce, Mačkáš, Horné a Dolné rokov minulého storočia až po súčasnosť). Semerovce,) a s obyčajnou podzemnou vodou (vrty s označením HIP-1 až HIP-13 – Ipeľská pahorkatina, Stručný prehľad najvýznamnejších Fecek, 1981). doteraz vykonaných prác Od roku 2014 rieši Štátny geologický ústav D. Štúra úlohu „Vyhľadávací hydrogeologický prieskum Hydrogeologickým výskumom a prieskumom štruktúry minerálnych vôd Dudince – Santovka“, minerálnych vôd oblasti sa zaoberali mnohí odborníci, v rámci ktorého sú komplexne hodnotené archívne z ktorých najvýznamnejšie poznatky priniesli práce a novozískané dáta o chemickom zložení minerálnych Hynieho (1956, 1957, 1963), Orvana et al. (1965), vôd Dudiniec, Santovky, Slatiny a ich okolia s cieľom Holéczyovej et al. (1971, 1973, 1975, 1976), detailného štúdia procesov ich formovania, Bondarenkovej a Babíkovej (1981), Bondarenkovej pravdepodobného horninového prostredia ich obehu, (1983), Bondarenkovej et al., 1984), Meliorisa a Vassa akumulácie a rozptylu. (1982), Meliorisa et al. (1986), Tkáčovej (1978, 1980),

Vandrovej (1988, 1990), Vandrovej et al. (1988, 1990,

2008, 2012), Vandrovej a Matejčekovej (1990), METODIKA Vandrovej a Štefanku (2007). Poznatky získané týmito prácami (predovšetkým tými poslednými) viedli V príspevku sú opísané chemické typy vôd podľa k výpočtu využiteľných množstiev minerálnych vôd zo klasifikácie založenej na princípe prevládajúcich iónov zdrojov v Dudinciach, Santovke a Slatine a k vypraco- – v názve sú zahrnuté ióny s obsahom vyšším ako vaniu opatrení na účinnú ochranu využívaných zdrojov 20 c∙z %. Výberový súbor dát dokumentujúci chemické (Vyhláška MZ SR č. 19/2000 Z. z.). zloženie minerálnych vôd obsahuje skompletizované V súčasnosti jediný využívaný zdroj prírodnej výsledky vyše 650 laboratórnych analýz vzoriek vôd, liečivej vody v kúpeľoch Dudince – vrt S-3 (hĺbka odobratých zo zdrojov v skúmanej oblasti. Údaje 60,6 m; otvorený úsek vrtu 52,5 – 60,0 m) bol vyhĺbený o chemickom zložení minerálnych vôd v oblasti v 50-tych rokoch 20. storočia v rámci hydrogeolo- „levickej žriedlovej línie“ boli doteraz hodnotené gického prieskumu vykonaného O. Hyniem (1956, a interpretované spravidla len v súvislosti s riešením 1957, 1963). V tomto období zanikli všetky prirodzené konkrétnych hydrogeologických úloh na lokalitách vývery minerálnej vody v Dudinciach. v určitých časových obdobiach. Aj v Santovke – Malinovci viedol prvé vrtné práce Makrochemické zloženie minerálnych vôd je Hynie. V roku 1957 tu boli vyhĺbené 3 vrty (B-1 až znázornené dvomi spôsobmi: B-3), v dôsledku čoho v okolí zaniklo veľa  grafom Langeliera-Ludwiga (Langelier, Ludwig, prirodzených výverov minerálnej vody. Vrt B-6 (hĺbka 1942), v podstate zhodným s grafom Tolstichina 42 m; otvorený úsek vrtu 27 – 42 m) – v súčasnosti (Tolstichin, 1937). Zostrojenie takéhoto grafu si využívaný zdroj prírodnej minerálnej vody v Santovke – vyžaduje vstupné údaje (hmotnostné koncentrácie bol vyhĺbený v roku 1964 (Orvan et al., 1965). V roku jednotlivých makrozložiek – Na+ + K+, Ca2+ + Mg2+, - - - 2- 1998 bol na kúpalisku v Santovke vyhĺbený nový zdroj HCO3 + CO3 , Cl + SO4 ) prepočítané na obsah termálnej minerálnej vody – vrt B-3A (hĺbka 73,4 m), v c·z % (c je molarita, z je nábojové číslo), ktorý je ktorý nahradil dovtedy využívaný vrt B-3. potom vynášaný na osi štvorcového grafu; V Slatine boli v polovici 20. storočia vaňové kúpele  grafom s logaritmickou mierkou na oboch osiach, s využívaním zdrojov Kúpeľný, Viera, Ján a Čulý. s použitím údajov z analýz vzoriek vôd vyjadrených Minerálne vody mali nestabilné kvantitatívne priamo v hmotnostných koncentráciách (Bačová, a kvalitatívne charakteristiky. Problematikou minerál- 2011), pričom na osi grafu sa vynášajú koeficienty nych vôd sa aj tu zaoberal v 60-tych rokoch minulého + + - 2+ 2+ - (Na + K )/HCO3 a (Ca + Mg )/HCO3 . storočia Hynie. V tomto období boli vyhĺbené zdroje Studňa I, Studňa II a vrt S-7. Do ukončenia prevádzky Takáto grafická interpretácia a vyhodnotenie údajov plniarenského závodu v roku 2013 (pravdepodobne o obsahu makrozložiek v minerálnych vodách poskytuje

PODZEMNÁ VODA, 21(2), 2015, 63 – 82 65 celkový obraz o chemickom zložení minerálnych vôd  dudinský – charakteristický zvýšenou teplotou, v skúmanom území a umožňuje posúdiť pravdepodobnú stabilným chemickým zložením, prítomnosťou CO2 účasť rôznych mineralizačných procesov na výslednom a H2S ( minerálne vody zo zdrojov S-3 chemickom zložení minerálnych vôd konkrétnych v Dudinciach, B-3A v Santovke a M-2 v Mačkáši – lokalít, poukazuje na rôzny podiel toho-ktorého procesu. vody typu Na-Ca-HCO3-Cl), Nemenej dôležité je pritom i hodnotenie vzťahu medzi  slatinský – charakteristický nižšou (s hĺbkou obsahmi vybratých makrozložiek vo vodách narastajúcou) teplotou, vyšším obsahom CO2 a H2S a výsledkov skúmania obsahu stabilných izotopov prítomným len sporadicky, širokým intervalom v minerálnych vodách Dudiniec, Santovky, Slatiny a ich mineralizácie vôd (minerálne vody zo zdrojov okolia. v Slatine, M-1 a M-5 v Hokovciach a S-6 v Dudinciach – vody typu Na-Ca-HCO3-Cl),  santovský – charakteristický širokým intervalom VÝSLEDKY mineralizácie vôd, vyšším obsahom CO2 – Makrochemické zloženie minerálnych vôd podobným slatinskému typu (minerálne vody zdrojov v Santovke: B-6 – chemický typ Ca-Na- Na základe chemického zloženia boli v minulosti HCO3, HG-4 – chemický typ Na-Ca-HCO3 a B-13 – minerálne vody Santovky, Dudiniec a Slatiny zaradené chemický typ Na-Ca-HCO3-Cl-SO4). k trom typom (Melioris et al., 1986; Melioris, Trnovec, 1986): Celkový obsah rozpustených látok v týchto vodách

Obr. 1 Tektonické pomery v oblasti Dudiniec a Santovky (výsek z tektonickej mapy SR, Bezák et al., 2004, upravené) Fig. 1 Dudince and Santovka tectonic settings (cut from the tectonic maps of Slovakia, Bezák et al., 2004, modified)

dosahuje hodnoty od nižších ako 1000 do 7670 g∙l-1. vysoký obsah sulfánu (zistený doteraz v rozsahu od -1 Obsah CO2 sa mení od niekoľkých desiatok do 3100 niekoľkých miligramov do 20 mg∙l . V období rokov mg∙l-1, v niektorých zdrojoch s vysokým obsahom oxidu 2014 a 2015 bol vo vodách z vrtov S-3 a B-3A zistený uhličitého (S-3 Dudince, B-3A Santovka) je súčasne aj obsah sulfánu maximálne 5,93 mg∙l-1). 66 PODZEMNÁ VODA, 21(2), 2015, 63 – 82

Makrochemické zloženie minerálnych vôd „levickej mineralizáciou z vybratých lokalít Podunajskej nížiny, žriedlovej línie“ (znázornené v Langelierovom- vody s hydrosilikátogénnou mineralizáciou z Rapoviec Ludwigovom grafe na obr. 3 hore) je pomerne (Dzúrik et al., 2007) a z lokality Vichy vo Francúzsku rozmanité. Od typických vôd s karbonátogénnou (Michard et al., 1976) a niektoré ďalšie minerálne vody mineralizáciou (vrty HBV-1, HBV-2 a HBV-3 zo Slovenska s typickou karbonátogénnou (napr. Veľká v Leviciach) cez vody zmiešaného chemického zloženia Lomnica, Stará Lesná, Lipovce), prechodnou (vody hlbšieho obehu, napr. zo zdrojov S-3, karbonátogénno-sulátogénnou (Gánovce, Bešeňová, HVD-1, HVD-2 v Dudinciach, B-13, B-3 a B-3A Baldovce) a sulfátogénnou mineralizáciou (Kremnica, v Santovke, M-2 v Mačkáši, z vrtov BB-1, BB-2, BB-3 Chalmová, Sklené Teplice). Použité sú údaje z prác: a BB-4 v Slatine) až k vodám so silikátogénnou Bondarenková, 1979; Bondarenková, Babiková, 1981; a hydrosilikátogénnou mineralizáciou (vrt HIP-9 Bondarenková, 1983; Bondarenková et al., 1984; v Kubáňove). Bondarenková et al., 1988; Čermák, Gaža, 1973; V grafe na obr. 3 hore sú znázornené výsledky Demian et al., 1991; Dobiš, 1987; Fecek, 1981; Fendek doteraz vykonaných analýz vzoriek minerálnych vôd et al., 1989; Franko et al., 1975; Franko, Michalíček, v skúmanom území. V nasledujúcom grafe (obr. 3 dole) 1975; Franko et al., 1982; Hensel et al., 1955; sú pre získanie ucelenej predstavy o chemickom zložení Holeczyová et al., 1971; Holeczyová et al., 1973; minerálnych vôd znázornené aj vody s marinogénnou Holeczyová et al., 1975; Holeczyová, Motlíková, 1976;

Obr. 2 Schematická geologická mapa územia (z podkladov Konečný et al., 1998; Nagy et al., 1998, upravené) Fig. 2 Schematic geological map of the territory (based on the maps by Konečný et al., 1998; Nagy et al., 1998, modified)

Tab. 1 Vybraté údaje o najdôležitejších objektoch s minerálnou vodou v skúmanom území VODA PODZEMNÁ Tab. 1 Selected data on the most important sites with mineral water in the studied area

Rok Hĺbka Otvorený Mineralizácia Chemický typ vody Dátum Výdatnosť Zdroj údajov, Lokalita, zdroj vody realizácie vrtu úsek vrtu Geologické údaje vody (zložky s obsahom analýzy (l·s-1) poznámka vrtu (m) (m) (mg·l-1) vyšším ako 20 c·z %) (* priemer) 0,0 − 16,0 kvartér 10 − preliv Hynie, 1963 B-3 1957 68.7 6171 Na-Ca-HCO3-Cl * 16,0 − 68,7 neogén − báden (určená využiteľná - 60. roky min. stor.) (50 preliv pôvodne uvádzaný) 45,3 − 49,3 0,0 − 16,0 kvartér využiteľné množstvo kat. B - 15,5 – B-3A 1998 73.4 5941 Na-Ca-HCO3-Cl * Vandrová a Štefanka, 2007 58,2 − 64,3 16,0 − 73,4 neogén − báden preliv (Rozh. MŽP SR č. 7601/2008-9.1) 0,0 − 9,0 kvartér B-4 1963 30 18 − 28 0,03 (s = 3,98) 3115 Ca-Na-HCO3 * Orvan et al., 1965 ,

9,0 − 30,0 tortón − sarmat 21 0,0 − 1,7 kvartér B-5 1963 29 18 − 26 0,43 (s = 2,75 m) 3634 Na-Ca-HCO3 * Orvan et al., 1965 1,7 − 29,0 tortón − sarmat ( 2

0,0 − 7,0 kvartér povolené odberné množstvo 0,5 – ),

B-6 1963 42 27,0 − 42,0 3698 Ca-Na-HCO3 * Orvan et al., 1965 2015 7,0 − 42,0 tortón − sarmat čerpanie (Rozh. č. 01184-46/2013/ŠKK) 0,0 − 4,0 kvartér Ca-HCO3-SO4 B-7 1964 40 3553 * Orvan et al., 1965 4,0 − 40,0 tortón − sarmat Na-Ca-HCO3-Cl ,

0,0 − 2,0 kvartér 63– 82 B-8 1964 31.8 6019 Na-Ca-HCO3-Cl * Orvan et al., 1965 2,0 − 31,8 tortón − sarmat Santovka II, 0,0 − 8,0 kvartér 1964 18.2 8,0 − 17,2 0,2 (s = 3,00 m) 3977 Na-Ca-HCO3 * Orvan et al., 1965 B-9 8,0 − 18,2 tortón − sarmat

Santovka Santovka 1971 − 0,0 − 2,0 kvartér B-10 57 0,8 (s = 9,52 m) 5226 Na-Ca-HCO3-Cl * Holéczyová et al., 1975 1972 2,0 − 57,0 neogén Santovka III, 0,0 − 7,5 kvartér 2983 Ca-Na-HCO3 1975 45 10,5 − 19,6 0,5 (s = 3,68 m) * Holéczyová et al., 1975 B-11 7,5 − 45,0 neogén 6106 Na-Ca-HCO3-Cl 0,0 − 3,9 kvartér B-12 1972 30 0,08 (s = 4,35 m) 4445 Na-Ca-HCO3-SO4 7.7.1972 Holéczyová et al., 1975 3,9 − 30,0 neogén 0,0 − 5,5 kvartér Na-Ca-HCO3-Cl- Holéczyová et al., 1975; B-13 1972 26** 24,0 − 26,0 1,25 (s = 7,77 m) 6688 * 5,5 − 26,0 neogén (poruchová línia) SO4 **60 m - Vandrová et al., 1980 0,0 − 8,0 kvartér B-14 1973 45 22,0 − 33,0 0,1 − preliv 5344 Na-Ca-HCO3-Cl * Holéczyová et al., 1975 8,0 − 45,0 neogén 1974 − 0,0 − 5,7 kvartér Holéczyová et al., 1975; B-15 15.7 11,2 − 15,7 2,0 (s – 6,55 m) 3428 Na-Ca-HCO3 * 1975 5,7 − 15,7 neogén Vandrová et al., 2008 Santovka IV, 0,0 − 9,5 kvartér 1972 19 15,0 − 19,0 0,4 (s = 12,00 m) 3257 Na-Ca-HCO3 * Holéczyová et al., 1975 HG-4 9,5 − 19,0 neogén 1954 Hynie, 1963 Kúpeľný 0,0 − 7,5 kvartér využiteľné množstvo kat. B 6,2 − preliv 1994 − 60.65 52,5 − 60,0 5682 Na-Ca-HCO3-Cl * (70 − 80 preliv v 60. rokoch, vrt S-3 7,5 − 60,65 neogén − báden (Rozhodnutie MŽP SR z 25. 9. 2012) 1995 9,8 v 90. rokoch min. stor.) 0,00 − 7,05 kvartér Gejzír drevený 1955 70.33 7,05 − 55,2 neogén − báden 2.6 6191 Na-Ca-HCO3-Cl * Hynie, 1963 vrt S-4 zvon 55,20 − 70,23 mezozoikum – sp. trias 67 0,00 − 15,30 kvartér Rímsky 1953 56 15,30 − 103,00 neogén − báden 2365 Na-HCO3-Cl * Hynie, 1963 vrt V-1 103,00 − 107,50 mezozoikum – sp. trias 0,0 − 10,2 kvartér vrt S-5/A 1987 70 39,0 − 65,0 10,2 − 58,4 neogén − báden 1,2 (s = 9,90 m) 4839 Na-Ca-HCO3 * Vandrová, 1988

Dudince Dudince 58,4 − 70 mezozoikum – trias (kremenec) 0,0 − 5,0 kvartér Ca-HCO3 Hynie, 1963, vrt S-6 1956 12 2440 * 5,0 − 12,0 neogén − báden (S-6/A) Vandrová et al., 1990 0,0 − 9,0 kvartér 45,0 − 57,0 využiteľné množstvo kat. B 1,2 − preliv vrt HVD-1 1989 85 9,0 − 81,0 neogén − báden 5540 Na-Ca-HCO3-Cl * Vandrová a Matejčeková, 1990 57,0 − 67,0 (Rozhodnutie MŽP SR z 25. 9. 2012) 81,0 − 85,0 mezozoikum – sp. trias 0,0 − 10,0 kvartér 53,0 − 57,0 0.1 – preliv vrt HVD-2 1990 80 10,0 − 71,0 neogén − báden 6425 Na-Ca-HCO3-Cl * Vandrová et al., 1990 62,0 – 72,0 (0,3 m nad terénom) 71,0 − 80,0 mezozoikum – sp. trias

Tab. 1 (pokračovanie) 68 Tab. 1 (to be continued) Rok Mineralizácia Dátum Hĺbka Otvorený Výdatnosť Chemický typ vody Zdroj údajov, Lokalita, zdroj vody realizácie Geologické údaje vody analýzy vrtu (m) úsek vrtu (m) (l·s-1) (> 20 c·z %) poznámka vrtu (mg·l-1) (* priemer) 0,0 − 6,0 kvartér Mačkáš 1983 490 438 − 469 6,0 − 300,0 neogén 5626 Na-Ca-HCO3-Cl * Melioris et al., 1986 M-2 300,0 − 490,0 mezozoikum 0,0 − 3,9 kvartér M-1 1980 321 150 − 220 3,9 − 12,0 neogén 5936 Na-Ca-HCO3-Cl * Melioris et al., 1986 12,0 − 220,0 paleozoikum (obal veporika) 0,0 − 5,0 kvartér 0,0012 – preliv Hokovce Hokovce M-5 1983 220 150 − 220 5,0 − 30,0 neogén 6442 Na-Ca-HCO3-Cl * Melioris et al., 1986 (0,9 m nad terénom) 30,0 − 220,0 paleozoikum (obal veporika) vrt S-7 1957 14.8 9,0 − 12,6 7,5 − 8,3 spodný trias (kremence) 1.5 2758 Na-Ca-HCO3-Cl 26.7.1964 Hynie, 1963 vrt S-II (pôv. studňa) 1957 17 12,0 − 15,0 0,8 − 1,4 3176 Na-Ca-HCO3-Cl 28.3.1964 Hynie, 1963 Holéczyová et al., 1973; vrt BB-1 1972 34.3 30,0 − 34,3 33,8 − spodný trias (kremence) 1,5 (odporučená) 4370 Na-Ca-HCO3-Cl 26.8.1979 Bondarenková et al., 1981 8,0 − kvartér pov. odb. mn. 1,5 – čerp. Holéczyová et al., 1973; vrt BB-2 1972 33.3 31,5 − 33,3 1840 Na-HCO3-Cl 30.9.1979 33,3 − neogén (R. č. 00767-026/2011) Bondarenková et al., 1981

102 − 130 102 − 130 neogén − báden PODZEMNÁVODA vrt BB-3 1983 150 1,5 (s = 4,38 m) 4735 Na-Ca-HCO3-Cl 3.7.1987 Bondarenková et al., 1984

Slatina 3 úseky 133 − 150 - spodný trias (kremence) 144 − 178 - spodný trias (kremence) vrt BB-4 1984 233 144 − 178 1,0 (s = 2,93 m) 5571 Na-Ca-HCO3-Cl 2.7.1987 Bondarenková et al., 1984 178 − 233 - perm 0,0 − 1,8 kvartér vrt BB-5 1987 60 1,8 − 8,5 neogén 0,3 (s = 11,53 m) 1279 Na-HCO3-SO4 4.11.1987 Vandrová et al., 1988 8,5 − 60,0 mezozoikum − spodný trias 0,0 − 17,0 kvartér 550 − 570 17,0 − 21,0 sarmat 0,33 (s = 88 m) 7028 Na-Mg-HCO3-Cl 23.3.1967 Dol. Semerovce, 6.1964 − 21,0 − 542,0 báden Biela, A., 1978; 1204 ŠV-8 9.1966 542,0 − 688,0 spodný trias Vass, D. et al., 1980 853 − 932 688,0 − 932,6 perm 0,33 (s = 89 m) 6926 Na-Ca-HCO3-Cl 22.4.1967 932,6 − 1203,6 st. paleozoikum (fylity) Semerovce Semerovce Hor. Semerovce, 18,0 − kvartér 1991 150 80 − 145 6,0 (s = 11,83 m) 3067 Na-Ca-HCO3 1991 Lauko, V., 1991 HS-2 150,0 − neogén 10.1974 − 7,0 − kvartér Bohunice, HIP-1 43 27,0 − 43,0 0,8 (s = 17,4 m) 304 − 386 Ca-Mg-HCO3 3.1975 Fecek, 1981 12.1974 43,0 − vrchný miocén 29,0 − 200,0 18,0 − kvartér Bátovce, HIP-2 12.1974 205 2,7 (s = 20,0 m) 504 Ca-Mg-HCO3 18.2.1975 Fecek, 1981 3 úseky 205,25 − miocén (od 195 m andezit) 24,0 – kvartér; 80,0 – vr. miocén 3,0 (s = 17,7 m) Kmeťovce, HIP-3 10.1974 80 54,0 − 76,0 423 − 427 Ca-Mg-HCO3 3. − 4.1975 Fecek, 1981 (od 67 m andezit) 3,4 (s = 31,8 m)

Drženice, HIP-4 12.1975 111 29,0 − 107,0 (5 úsekov) 3,4 – kvartér; 111,0 − panón 0,1 (s = 45,0 m) 600 Na-Ca-Mg-HCO3 26.3.1975 Fecek, 1981

Sazdice, HIP-5 12.1972 141 20,0 − 95,0 (4 úseky) 5,0 – kvartér; 141,0 − báden, sarmat 4,0 (s = 2,1 m) 755 − 791 Ca-Mg-HCO3 4.1973 Fecek, 1981 , Trhyňa () 16,0 − 155,0 11,0 - kvartér 21 1.1973 165 < 0,01 (s = 5,2 m) 1211 − 1259 Na-Ca-HCO3 1. − 2.1973 Fecek, 1981 HIP-6 5 úsekov 165,0 - báden, sarmat ( Trhyňa () HIP-7 10.1972 250 26,4 − 154,0 (7 úsekov) 1,3 – kvartér; 250,0 − báden, sarmat 4,0 (s = 2,5 m) 749 − 751 6. − 7.1973 Fecek, 1981 2 Ca-Na-HCO3 ),

30,5 − 145,6 6,0 − kvartér 2015 Dolné Semerovce HIP-8 3.1973 203 4,1 (s = 20,2 m) 693 − 698 Ca-Mg-HCO3 5.1973 Fecek, 1981 3 úseky 203,0 − báden 54,3 − 185,0 Kubáňovo HIP-9 10.1973 202 2,4 – kvartér; 202,0 − báden, sarmat 2,25 (s = 19,6 m) 955 − 1123 Na-Ca-HCO3 12.1973 Fecek, 1981 ,

5 úsekov 82 – 63 Hontianske Trsťany 58,0 − 168,0 6,0 − kvartér 5,7 (s = 6,5 m) 1. − 2.1975 205 558 − 586 Ca-Mg-HCO3 6. − 7.1977 Fecek, 1981 HIP-13 4 úseky 205,0 − báden, sarmat 5,71 (s = 6,83 m) Vysvetlivky: c – koncentrácia v mmol·l-1, z – nábojové číslo Explanations: c – Molarity, z – charge number

PODZEMNÁ VODA, 21(2), 2015, 63 – 82 69

Obr. 3 Makrochemické zloženie minerálnych vôd – Langelierov-Ludwigov graf Fig. 3 Macro-composition of mineral waters – The Langelier-Ludwig graph 70 PODZEMNÁ VODA, 21(2), 2015, 63 – 82

Obr. 4 Makrochemické zloženie minerálnych vôd – graf podľa Bačovej (2011) Fig. 4 Macro-composition of mineral waters –Bačová graph (2011)

PODZEMNÁ VODA, 21(2), 2015, 63 – 82 71

Jalč, Frličková, 1982; Klago et al., 1979; Krahulec et Horné Semerovce; v dvojstĺpcových vysvetlivkách ide o al., 1977; Lauko et al., 1991; Maťúš et al., 1994; prvých šesť riadkov). Minerálne vody Dudiniec sú Melioris et al., 1986; Melioris, 1995; Melioris, Drexler, znázornené fialovými krúžkami, Santovky tmavo- 1997; Melioris, Drexler, 2002; Orvan et al., 1965; modrými krúžkami a Slatiny oranžovými. Na obrázku 5 Orvan, Hornung, 1968; Ostrolúcky, 1979; Rapant et al., sú minerálne vody týchto troch lokalít zobrazené 1996; Rebro, et al., 1979; Stueber et al., 1998; Vandrová odlíšením vôd jednotlivých zdrojov, keďže hlavne et al., 1987; Vandrová, 1988; Vandrová 1988a; v Dudinciach a Santovke sú známe vody s veľmi Vandrová, Potyš, 1988; Vandrová et al., 1988; rozdielnym chemickým zložením. Vandrová, 1990; Vandrová, Matejčeková, 1990; Na obr. 4 je znázornené makrochemické zloženie Vandrová et al., 1990; Vandrová, 1998; Vandrová, minerálnych vôd Dudiniec, Santovky a Slatiny v grafe Sňahničanová, 1998; Vandrová, Štefanka, 2007; s logaritmickou mierkou, kam sa vynášajú koeficienty Vandrová et al., 2008; Vandrová et al., 2009; Vandrová vypočítané z hmotnostných koncentrácií. K zostrojeniu et al., 2012. V obrázkoch 3 až 8 sú zachované rovnaké takéhoto grafu potrebujeme poznať iba hmotnostné typy a farby značiek pre vody jednotlivých lokalít. koncentrácie sodíka, draslíka, vápnika, horčíka Minerálne vody „levickej žriedlovej línie“ sú zobrazené a hydrogénuhličitanov (na rozdiel od predchádzajúceho prvými jedenástimi značkami vysvetliviek (Dudince až grafu, kde je potrebné poznať obsah viacerých

Obr. 5 Makrochemické zloženie minerálnych vôd vybratých zdrojov v skúmanom území

Fig. 5 Macro-composition of mineral waters of selected objects in the investigated area 72 PODZEMNÁ VODA, 21(2), 2015, 63 – 82 makrozložiek vo vodách, aby bolo možné vypočítať ich Na základe súčasných poznatkov o minerálnych obsah v c·z %). Vody s rôznym obsahom makrozložiek vodách “levickej žriedlovej línie” a aj podľa grafického majú v grafe vymedzenú polohu, ktorá poukazuje na znázornenia údajov o obsahu makrozložiek sa nejaví dominujúce procesy formovania ich chemického opodstatneným vyčleňovanie dudinského, santovského zloženia. Najnižšie položené body zastupujú vody a slatinského typu. Dokumentujú to aj obidva spôsoby so silikátogénnou a karbonátogénnou mineralizáciou znázornenia chemického zloženia minerálnych vôd. (s najnižším celkovým obsahom rozpustených látok). V Dudinciach a v Santovke boli zistené minerálne vody Smerom hore a vľavo sa umiestňujú body zobrazujúce vyhovujúce kritériám, podľa ktorých boli vyčlenené vody so stúpajúcim podielom hydrosilikátogénnej dudinský a santovský typ, ale aj slatinský typ. mineralizácie, hore a vpravo vody s rastúcim podielom Z našich poznatkov vyplýva, že iba minerálne vody zo sulfátogénnej mineralizácie a smerom priamo hore stúpa Slatiny sa nápadne odlišujú od ostatných vyšším podiel marinogénnej mineralizácie vo vodách. Približne podielom marinogénnej zložky na výslednom + + - od hodnoty koeficienta (Na + K)/HCO3 rovnej 1 chemickom zložení. prevláda vo vodách marinogénna mineralizácia. Je Obr. 5 je detailom obrázka 4 s odlíšením evidentné, že minerálne vody Dudiniec, Santovky chemického zloženia jednotlivých zdrojov „levickej a Slatiny majú zmiešané chemické zloženie – formujúce žriedlovej línie“. Zreteľne sa prejavuje najvyšší podiel sa viacerými procesmi. Prevláda silikátogénna, marinogénnej mineralizácie vo vodách zo Slatiny hydrosilikátogénna a marinogénna mineralizácia. (chemický typ Na-Ca-HCO3-Cl), z vrtu M-5 Prejavuje sa aj karbonátogénna a sulfátogénna v Hokovciach a z vrtov ŠHT-48 a ŠHT-49 pri Veľkých mineralizácia, čo znamená, že vody obsahujú zložku Túrovciach (zlúčené obce – niekdajšie Stredné a Dolné pochádzajúcu z prostredia karbonátových hornín Túrovce) – odlíšené značkami hnedých a oranžových (so zvýšeným obsahom síranov). odtieňov.

Obr. 6 Koncentrácia hydrogénuhličitanov a chloridov v minerálnych vodách Fig. 6 Concentration of hydrogencarbonates and chlorides in mineral waters

PODZEMNÁ VODA, 21(2), 2015, 63 – 82 73

Ďalšiu skupinu tvoria vody zo zdrojov B-3 a B-3A, Rôznymi značkami sú odlíšené vody rôznych lokalít. B-8 a B-10 v Santovke, z vrtu S-3, HVD-1 a HVD-2 V smere od ľavého dolného rohu k pravému hornému v Dudinciach a z vrtu M-2 v Mačkáši. Ide o vody typu stúpa obsah oboch makrozložiek, čo vyjadruje Na-Ca-HCO3-Cl s nižším podielom marinogénnej predovšetkým hĺbku obehu minerálnej vody (hĺbku jej mineralizácie, ako majú vody predchádzajúcej skupiny. zachytenia). Vpravo hore sa umiestňujú body Treťou skupinou sú vody z vrtov B-5 a B-6 zastupujúce minerálne vody z najhlbších zdrojov (chemický typ Na-Ca-HCO3 a Ca-Na-HCO3) s urču- (s najväčšími hĺbkami otvorených úsekov vo vrtoch). júcim podielom silikátogénnej, hydrosilikátogénnej Okrem vyššie opísanej závislosti je v grafoch a karbonátogénnej mineralizácie. pozorovateľná ďalšia – nepriama lineárna – spojnica Významnú (štvrtú) skupinu tvoria vody zo zdrojov bodov zastupujúcich vody z vrtov M-1 Hokovce, M-5 B-9, B-14 a B-14A, B-15 a B-16 (prevládajúci Hokovce, BB-3 a BB-4 Slatina, ŠV-8 Dolné Semerovce. chemický typ Na-Ca-HCO3) v Santovke s relatívne Táto závislosť poukazuje na to, že čím je vyššia vyšším podielom hydrosilikátogénnej mineralizácie koncentrácia hydrogénuhličitanov v minerálnych v porovnaní s vodami predchádzajúcej skupiny. vodách, tým je nižšia koncentrácia chloridov a zároveň Zvláštne postavenie zaujíma voda z vrtu B-13 koncentrácia chloridov stúpa a koncentrácia hydrogén- v Santovke (chemický typ Na-Ca-HCO3-Cl-SO4) s vý- uhličitanov klesá v smere od severu na juh. razne vyššou marinogénnou mineralizáciou a vyšším Malé červené značky zastupujú hlavne obyčajné podielom pravdepodobne karbonátogénnej a sulfáto- podzemné vody z hydrogeologických objektov génnej mineralizácie (podielom vôd, prítomných zrejme (prameňov, studní a vrtov) ovzorkovaných v skúmanom v horninovom prostredí karbonátov hronika). území v rámci úlohy Geochemický atlas Slovenska (časť I, Podzemné vody, Rapant et al., 1996). Vzorky Koncentrácia chloridov a hydrogénuhličitanov boli odoberané prevažne zo studní, kde sa často v minerálnych vodách prejavuje antropogénne znečistenie (vyšší obsah chloridov). Informáciu o koncentrácii hydrogénuhličitanov a chloridov v skúmaných vodách podáva obr. 6.

Obr. 7 Koncentrácia chloridov a síranov v minerálnych vodách Fig. 7 Concentration of chlorides and sulphates in mineral waters

74 PODZEMNÁ VODA, 21(2), 2015, 63 – 82

Koncentrácia chloridov a síranov vody, v ktorých je významný podiel hydrosilikátogénnej v minerálnych vodách a marinogénnej mineralizácie.

Dostupné údaje o koncentrácii chloridov a síranov Obsah sodíka a vápnika v minerálnych vodách v minerálnych vodách „levickej žriedlovej línie“ sú vynesené do grafu na obr. 7. Skúmanie vzájomného Aj vzťah medzi obsahom sodíka a vápnika vzťahu medzi týmito charakteristikami chemického v minerálnych vodách (obr. 8), podobne ako vzťah zloženia vôd nám umožňuje odlíšiť vody s podielom medzi obsahom chloridov a síranov v minerálnych karbonátogénnej a sulfátogénnej mineralizácie od vôd, vodách, nám slúži k odlíšeniu vôd s prítomnou u ktorých sa takáto mineralizácia neprejavuje alebo sa karbonátogénnou a sulfátogénnou mineralizáciou od podieľa na celkovom obsahu rozpustených látok len vôd, na ktorých chemickom zložení sa takáto minimálne. Od línie, na ktorú sa ukladá väčšina bodov mineralizácia neprejavuje (určujúcimi sú znázorňujúcich vody skúmaného územia (so smerom hydrosilikátogénna a marinogénna mineralizácia). k bodom, znázorňujúcim obsah chloridov a síranov Spomedzi objektov v skúmanom území majú najvyšší v morskej vode), smerom k pravému dolnému rohu podiel marinogénnej mineralizácie vody z vrtov grafu sa zobrazujú vody so stúpajúcou prítomnosťou v Slatine, v Stredných Túrovciach (vrt ŠHT-47) karbonátogénnej a sulfátogénnej mineralizácie. a v Dolných Semerovciach (vrt ŠV-8). Potvrdzuje to aj Na opačnej strane sa nachádzajú body, zastupujúce obr. 8.

Obr. 8 Koncentrácia sodíka a vápnika v minerálnych vodách Fig. 8 Concentration of sodium and calcium in mineral waters

Stabilné izotopy v minerálnych vodách izotopy, a to jednak z hľadiska zamerania, jednak z hľadiska dostupných analytických možností. Poznatky o distribúcii izotopov v minerálnych Hoci sumarizácia doteraz získaných výsledkov a termálnych vodách v Dudinciach, Santovke, Slatine (tab. 2) takto pôsobí pomerne nesúrodo, poskytuje a okolí boli získavané od roku 1970 vo viacerých bohatý materiál. kampaniach, a to Šmejkalom et al. (1981), Frankom Všetky skúmané vody majú zrážkový (meteorický) et al. (1995) (následne publikované Frankom, 2000), pôvod. Izotopicky ochudobnená (ľahká) a prakticky Vandrovou a Štefankom (2007) a tiež počas tohto identická voda (δ18O ~ -11,3 ‰, δ2H ~ 83 ‰) je výskumu. Jednotlivé výskumy boli zamerané na rôzne

PODZEMNÁ VODA, 21(2), 2015, 63 – 82 75 prítomná v zdrojoch S-3 (a HVD-2) v Dudinciach, ako vek 28 000 rokov (S-3, HVD-2). Postupný prírastok v B-3 a B-3A v Santovke (obr. 9). Vyššie zastúpenie ťažkých izotopov O a H vo vode od zdrojov B-6, B-15 ľahkých izotopov vo vode týchto zdrojov svedčí v Santovke (δ18O ~ -10 ‰) po vodu zdroja Lacko (δ18O o chladnejšom období v čase infiltrácie, a teda o dlhšej ~ -8,65 ‰ ) formuje priamku (r2 = 0,99), ktorú možno dobe zdržania. Túto skutočnosť dokladá neprítomnosť vysvetliť ako lokálnu líniu zrážkových vôd alebo líniu trícia (S-3) a len 3 % moderného uhlíka, interpretovaná zmiešavania (obr. 9).

Obr. 9 Stabilné izotopy vodíka a kyslíka v minerálnych vodách Fig: 9 Stable isotopes of hydrogen and oxygen in mineral waters

Obr. 10 Stabilné izotopy síry a kyslíka v minerálnych vodách Fig. 10 Stable isotopes of sulfur and oxygen in mineral waters

76 Tab. 2 Izotopové zloženie termálnej a minerálnej vody vybraných zdrojov v Dudinciach a okolí (1Šmejkal et al., 1981; 2Franko et al., 1994; 3Vandrová et al., 2007; 4tento výskum) Tab. 2 Isotope composition of mineral and thermal waters in Dudince Spa and surrounds (1Šmejkal et al., 1981; 2Franko et al., 1994; 3Vandrová et al., 2007; 4this research) 34 18 2 34 18 34 2- δ SSO4 13 13 p. m. c. Vek T δ OH2O δ HH2O 2- δ SSO4 δ OSO4 δ SH2S SO4 δ CDIC δ CCO2 Dátum SO4 H2S pôvodná Lokalita Zdroj (‰) (‰) -1 -1 (‰) (‰) (‰) pôvodné (‰) (‰) (roky) odberu (mg·l ) (mg·l ) -1 (‰) p. m. c. ± (TU) citácia SMOW SMOW CDT SMOW CDT (mg·l ) PDB PDB CDT vek (±) Cerovo 2 CK-1 -11,49 13.05.1993 12,8 -13,47 4,5 0,3 24000 1 HVD-2 1970 28,9 2 HVD-2 -11,14 12.05.1993 651,4 28,9 0,28 -6,37 2,0 0,3 31000 1050 1 S-3 1970 557,0 7,00 26,4 -16,2 24,9 576,7 Dudince 1 S-3 1975 598,0 5,20 28,4 612,7 2 S-3 -11,27 12.05.1993 559,0 3,30 28,0 -13,8 27,3 568,3 -0,05 -6,61 2,9 0,3 28000 730 3 S-3 -11,26 -82,6 25.09.2007 529,0 6,23 26,0 9,09 4 S-3 -11,37 -83,1 23.07.2014 549,0 6,47 26,2 8,25 Hontianske 4 prameň -9,89 -73,8 23.07.2014 112,0 0,01 21,1 8,66 Moravce v obore Horné 2 miner. PODZEMNÁ VODA -11,82 12.05.1993 27,1 -3,15 0,6 0,3 40000 Túrovce voda 2 HBV-1 -10,72 11.05.1993 244,6 19,80 -9,15 -14,34 25,4 0,3 9900 100 Kalinčiakovo 2 HBV-2A -10,76 11.05.1993 250,0 19,40 -9,54 26,4 0,8 10000 Malé Krškany 2 HG1 -9,93 11.05.1993 13,10 -15,18 91,4 0,5 moderná 2 B-15 -10,15 12.05.1993 -2,84 -8,19 9,9 0,4 18000 300 1 B-3 1970 571,0 8,20 27,5 -12,8 25,9 594,1 1 B-3 1975 600,0 7,50 27,7 621,1 2 B-3 -11,28 12.05.1993 586,8 27,9 0,74 -4,94 2,9 0,3 28000 730 3 B-3A -11,35 -88,0 25.09.2007 553,0 3,67 26,7 9,16 -2,24 -0,97 3,8 0,3 15200 630 < 2,27 Santovka 4 B-3A -11,29 -82,4 23.07.2014 596,0 3,70 26,5 8,15 4 B-6 -9,94 -74,8 23.07.2014 365,0 0,01 9,6 7,01 2 B-6 -10,19 11.05.1993 -0,56 2,1 0,8 31000 2 B-6 -10,19 11.05.1993 4 Lacko -8,65 -66,0 23.07.2014 205,0 0,01 -8,5 5,70 -3,71 -7,02 6,3 0,4 22000 480 2 BB-1 -10,20 12.05.1993 21,5 -7,17 -11,08 27,3 0,3 9000 98 Slatina

2 ,

BB-2 -9,76 12.05.1993 163,8 5,0 -13,47 4,5 0,3 24000 21

Vysvetlivky: SMOW – (Vienna) Standard Mean Oceanic Water; CDT – Canon Diablo Troilit; PDB – Peedee belemnit; p. m. c. – percentuálny obsah moderného uhlíka, TU – tríciová jednotka ( 2

Explanations: SMOW – (Vienna) Standard Mean Oceanic Water; CDT – Canon Diablo Troilit; PDB – Peedee belemnit; p. m. c. – percent of modern carbon ), 2015

, 6 82 – 63

PODZEMNÁ VODA, 21(2), 2015, 63 – 82 77

V prospech druhej možnosti svedčí paralelný pokles vody s takýmto izotopovým zložením možno (treba) celkovej mineralizácie (tu reprezentovaná elektrickou predpokladať v širšom priestore príslušného vodivosťou, obr. 10). Jeden koncový člen v tomto sedimentačného bazéna. Niektoré aspekty týkajúce sa koncepčnom modeli predstavuje voda zdrojov S-3 pôvodu a vzájomného vzťahu minerálnych a termálnych a B-3A, druhý asi voda s podobným zložením ako vôd v širšom okolí Dudiniec sú zachytené na grafe minerálna voda zdroja Hygiea v Číži (δ18O = -6,61 ‰, závislosti δ18O a elektrickej vodivosti vody (obr. 9) δ2H = -50,6 ‰, archív autora; nezobrazené). Prítomnosť údaje použité pri tvorbe grafu sú v tab. 3.

Tab. 3 Základné charakteristiky zdrojov termálnej a minerálnej vody v Dudinciach a okolí (1 Franko et al., 1994; 2 tento výskum) Tab. 3 Basic characteristics of mineral and thermal waters in Dudince Spa and surrounds (data from 1 Franko et al., 1994; 2 this research)

Lokalita Citácia Zdroj Dátum tvody EC pH Výdatnosť Mineralizácia odberu (°C) (μS∙cm-1) (l∙s-1) (mg·l-1) Cerovo 1 CK-1 13.5.1993 21,2 283 - - - Dudince 1 HVD-2 12.5.1993 22,5 5600 - 0,1 6900 Dudince 1 S-3 12.5.1993 26,9 5210 - 9,0 6000 Dudince 2 S-3 23.7.2012 27,2 5970 6,28 - 5200 Hontianske Moravce 2 prameň v obore 23.7.2012 18,7 1939 6,63 - 1625 Horné Túrovce 1 minerálna voda 12.5.1993 13,2 3250 - - - Kalinčiakovo 1 HBV-1 11.5.1993 25,2 923 - 25,0 1000 Kalinčiakovo 1 HBV-2A 11.5.1993 25,0 955 - 11,0 1000 Malé Krškany, les 1 HG1 11.5.1993 15,9 1116 - - - Santovka 1 B-15 12.5.1993 12,1 2600 - 0,5 3200 Santovka − Malinovec 1 B-3 12.5.1993 26,0 5280 - 8,0 6300 Santovka 2 B-3A 23.7.2012 26,6 6210 6,21 - 5773 Santovka 2 B-6 23.7.2012 15,7 3250 6,35 - 3253 Santovka 1 B-6 11.5.1993 12,5 3000 - - - Santovka 1 B-6 11.5.1993 12,5 - - 0,2 3800 Santovka 2 Lacko 23.7.2012 12,0 2250 6,28 - 2379 Slatina 1 BB-1 12.5.1993 16,8 3230 - 1,5 3600 Slatina 1 BB-2 12.5.1993 15,3 1223 - 1,0 1200 Vysvetlivky: EC – elektrická vodivosť Explanations: EC – electric conduktivity

Prítomnosť redukovaných foriem síry (H2S) vo vode koncentrácie vo vode prameňa v Hontianskych niektorých zdrojov je dôsledkom činnosti Moravciach je zrejme dôsledkom prítomnosti podielu sulfátredukujúcich baktérií. Tieto prednostne využívajú vody s nízkymi koncentráciami izotopicky ľahkého kyslík z molekuly sulfátu s ľahšími izotopmi, a tak sa síranu, pravdepodobne zrážkového pôvodu. Podobný o ťažké izotopy ochudobnená (ľahká) síra prednostne jav vo vode zdrojov B-6 a Lacko zapríčiňuje iný, hromadí v produkte reakcie – vznikajúcom sulfáne pravdepodobne oxidačno-redukčný proces, alebo (Michalko, 2004). Zostatkový síran sa naopak o ťažké zmiešavanie s vodou s iným zdrojom síry. U ostatných izotopy síry (i kyslíka) obohacuje. Miera obohatenia zdrojov (nezobrazené, hodnoty v tab. 2) sa na formovaní závisí od intenzity reakcie. Rozdiel medzi okamžitým výsledného zloženia rozpusteného sulfátu okrem a pôvodným, východiskovým sulfátom (izotopové interakcie voda − hornina podieľajú i iné procesy. zloženie, koncentrácia) možno porovnať na rekonštruo- vaných hodnotách pôvodného sulfátu v tab. 2. 34 Hodnota δ SSO4 vo vode zdrojov S-3, HVD-2, B-3, DISKUSIA B-3A mierne kolíše okolo hodnoty δ34S = 27 ‰, čo je hodnota v Západných Karpatoch charakteristická pre Z poznatkov získaných doteraz hydrogeologickými morské evapority verfénskeho veku (l.c.). prieskumnými a výskumnými prácami v území vyplýva, Ochudobnenie síranu o ťažké izotopy a zníženie jeho že minerálne vody „levickej žriedlovej línie“ majú 78 PODZEMNÁ VODA, 21(2), 2015, 63 – 82 veľmi zložitý pôvod. Formujú sa miešaním vôd v minerálnych vodách aj z objektov doteraz z tohto z rôzneho horninového prostredia v rôznom pomere, hľadiska neskúmaných. Predpokladáme, že získané dáta čoho dôsledkom je veľmi rozmanité chemické zloženie významnou mierou prispejú k spresneniu doterajších vôd z existujúcich i zlikvidovaných hydrogeologických názorov. objektov. Takmer identické chemické zloženie majú Hydrogeologická štruktúra je definovaná ako vody z vrtov B-3A (Santovka), S-3 (Dudince) a M-2 štruktúrna geologická jednotka (časť geologického (Mačkáš). Aj tu sú však isté rozdiely – vo vode z vrtu priestoru), ktorá sa líši od iných častí geologického M-2 je oproti ostatným evidentne vyšší podiel priestoru spoločným uceleným a spojitým obehom hydrosilikátogénnej mineralizácie, vo vode z vrtu B-3A podzemných vôd od oblasti napájania cez oblasť je pozorovateľný (spomedzi všetkých troch) najvyšší tranzitu až po oblasť odvodnenia; jej najvýznamnejšou podiel marinogénnej mineralizácie. geometrickou charakteristikou je tvar, rozsah Na lokalitách Santovka a Dudince existovali a priestorové rozmiestnenie hydrogeologických kolek- v minulosti prirodzené vývery minerálnych vôd. V čase torov (STN 75 0111 Názvoslovie hydrogeológie). hĺbenia prvých vrtov vo výverových oblastiach týchto Hydrogeologická štruktúra minerálnych vôd lokalít v 50. a 60. rokoch minulého storočia postupne v skúmanom území – „levická žriedlová línia“ (kam všetky pramene zanikli. V súčasnosti sú na ich miestach patria aj lokality Dudince, Santovka, Slatina) – je už iba travertínové kopy s pozostatkami otvorov považovaná za komplikovanú, s viacerými samostat- (kanálov) v ich centre, ktorými v minulosti minerálna nými štruktúrami a výverovými oblasťami. Je voda prúdila z hlbších častí horninového prostredia na klasifikovaná ako otvorená s poloodkrytými a polo- povrch. K prirodzenému výveru minerálnych vôd zakrytými výverovými oblasťami. Za infiltračnú oblasť dochádzalo na významných tektonicky porušených sa považujú stredoslovenské vulkanity Krupinskej zónach (povrchových tokov Búr a Štiavnica). vrchoviny resp. Štiavnických vrchov. Predpokladá sa, Vrtné práce v Dudinciach a Santovke prebiehali aj že akumulačnou oblasťou prírodnej liečivej vody zo neskôr – v 70. a 80. rokoch minulého storočia – zdroja S-3 v Dudinciach sú vulkanicko-sedimentárne predovšetkým s cieľom získať nové zdroje minerálnych horniny medzi Dudincami a Hontianskymi Tesármi vôd. Pokles využiteľných množstiev minerálnych vôd a zvláštnu úlohu zohráva bazálne štrkové súvrstvie z existujúcich starších využívaných objektov môže byť bádenu v oblasti Dudiniec, ktoré umožňuje zvýšenú spôsobený ich zlým technickým stavom, ale aj zmenou akumuláciu minerálnej vody (Melioris et al., 1986; tlakových pomerov vo výverových oblastiach. Môžeme Vyhláška MZ SR č. 19/2000 Z. z.). to konštatovať aj na základe poznatkov z výsledkov hydrodynamických skúšok, kedy overovaná výdatnosť z väčšiny vrtov postupne klesala, napríklad v Santovke. ZÁVER Spravidla sa udávala overená (alebo odporúčaná) Zhodnotenie makrochemického zloženia minerál- výdatnosť vrtov vysoká v období bezprostredne po nych vôd „levickej žriedlovej línie“ v tomto príspevku vyhĺbení objektov, neskôr bola často podstatne nižšia. dáva možnosť uvedomiť si regionálnejšie hydro- Od čerpaného množstva závisia v niektorých prípadoch geochemické zákonitosti v skúmanom území a jeho aj kvalitatívne charakteristiky minerálnej vody – hlavne okolí. Poukazuje názorne na podobnosť a rozdiely u vôd plytšieho obehu (vrt B-6 v Santovke). Na kvalitu medzi minerálnymi vodami výverových oblastí týchto vôd môžu vplývať aj klimatické faktory Dudiniec a Santovky. Zreteľne možno vidieť príspevok (napríklad dlho trvajúce obdobia bez zrážok), ale aj silikátogénnej a hydrosilikátogénnej mineralizácie vysoký odber obyčajnej podzemnej vody. (vody formujúce sa v sedimentoch neogénu), karbonáto- Údaje z dlhodobého pozorovania využívaných génnej a sulfátogénnej mineralizácie (vody s prav- objektov minerálnych vôd v Dudinciach a Santovke depodobným pôvodom z karbonátových hornín v súčasnom období spracovávame a vyhodnocujeme, no mezozoika), a marinogénnej mineralizácie (najvyšší aj teraz je možné konštatovať, že chemické zloženie podiel bol zistený vo vodách pochádzajúcich minerálnych vôd zo zdrojov B-3A (a zlikvidovaného vrtu B-3) v Santovke a S-3 v Dudinciach sa javí ako z horninového prostredia paleozoika  permu). stabilné. Zastávame názor, že vzhľadom na zmiešané Voda v Dudinciach a Santovke (S-3, B-3A) je chemické zloženie týchto vôd, na ktorom sa podieľajú z hľadiska izotopového zloženia kyslíka a vodíka vody vody rôznych typov z rôznych horninových prostredí, a prítomného síranu prakticky identická. Pochádza zo miešaním ktorých sa formuje výsledný typ Na-Ca- zrážok chladnejšieho obdobia, o čom svedčí vysoké zastúpenie ľahkých izotopov O a H a tiež i vyššie 14C HCO3-Cl vôd (zdroje B-3A a S-3), je potrebné uvažovať o viacerých infiltračných oblastiach, transportných veky. Izotopové zloženie primárneho síranu prítomného cestách vôd k výverovej oblasti a oblastiach vo vode v týchto zdrojoch odpovedá hodnotám akumulácie. V súčasnom období sú vykonávané nové charakteristickým pre evapority spodno-stredno stanovenia obsahu stabilných izotopov O, H a S triasového mora. Na formovaní minerálnej vody v Santovke a v menších zdrojoch v okolí (Lacko) sa

PODZEMNÁ VODA, 21(2), 2015, 63 – 82 79 podieľa izotopicky ťažká voda pravdepodobne synsedi- prirodzený preliv, preto akékoľvek ovplyvnenie mentárneho pôvodu, prítomná v sedimentoch neogénu. tlakových pomerov vo výverovej oblasti Dudiniec môže Predpokladá sa podobné izotopové zloženie O a H ako spôsobiť vážne prevádzkové problémy. Z tohto dôvodu má minerálna voda v kúpeľoch Číž. je potrebné vylúčiť realizáciu ďalších vrtných prác V kúpeľoch Dudince je v súčasnosti využívaná v území v budúcnosti. prírodná liečivá voda zo zdroja S-3, pričom je na ňom

LITERATÚRA BEZÁK, V., BROSKA., I., IVANIČKA, J., REICHWALDER, P., VOZÁR, J., POLÁK, M., HAVRILA, M., MELLO, J., BIELY, A., PLAŠIENKA, D., POTFAJ, M., KONEČNÝ, V., LEXA, J., KALIČIAK, M., JANOČKO, J., PERESZLÉNYI, M., MARKO, F., MAGLAY, J., PRISTAŠ, J. 2004: Tektonická mapa Slovenskej republiky. MŽP SR – ŠGÚDŠ Bratislava. BAČOVÁ, N. 2011: Makrochemické zloženie minerálnych vôd východoslovenského úseku flyšového pásma Západných Karpát. Mineralia Slovaca. ISSN 0369-2086, 2011, roč. 43, č. 2, s. 147-156. BONDARENKOVÁ, Z. 1979: Santovka – likvidácia vrtov a hydrogeologický prieskum. Manuskript – archív ŠGÚDŠ Bratislava. BONDARENKOVÁ, Z., BABIKOVÁ, M. 1981: Slatina – vyhľadávací HGP, cieľ: zachytenie minerálnej vody v náhradnom zdroji za vrt BB-2. Manuskript – archív ŠGÚDŠ Bratislava, 41 s. BONDARENKOVÁ, Z. 1983: Hydrogeologické a hydrogeochemické poznatky z prieskumných prác v Santovke. Mineralia Slovaca, ISSN 1338-3523, 1983, roč. 15, č. 4, s. 347-361. BONDARENKOVÁ, Z., ROHÁČIKOVÁ, A., MOTLÍKOVÁ, H. 1984: Slatina – vyhľadávací HGP, cieľ: zabezpečiť zdroj minerálnej vody. Manuskript – archív ŠGÚDŠ Bratislava, 47 s. BONDARENKOVÁ, Z., KERTÉSZ, A., MICHALIČ, J., PELIKÁN, V., SOKOLA, K., VIKA, K., KRÁL, M., JANČI, J. 1988: Zlaté Klasy – Trnávka – výpočet zásob termálnej vody, stav k 31. 12. 1988. Manuskript – archív ŠGÚDŠ Bratislava, 47 s. ČERMÁK, D., GAŽA, B. 1973: Podhájska-1, záverečná správa o hlbokej termálnej studni. Manuskript – archív ŠGÚDŠ Bratislava, 13 s. DEMIAN, M., BÁRDY, J., VRÁBĽOVÁ, M. 1991: Tupá – rieka Hron, pozorovacie sondy, orientačný IG a HG prieskum. Manuskript – archív ŠGÚDŠ Bratislava. DOBIŠ, M. 1987: Vodný zdroj HNZS-1 – Závlahy pozemkov Horné Semerovce, miesto: Hokovce, podrobný HGP. Manuskript – archív ŠGÚDŠ Bratislava, 4 s. DZÚRIK, J., TOMANA, J., VASS, D. 2007: Rapovce – geotermálny vrt GTL-2, vyhľadávací HGP. Manuskript – archív ŠGÚDŠ Bratislava, 121 s. FECEK, P. 1981: Neogén Ipeľskej pahorkatiny. Manuskript – archív ŠGÚDŠ Bratislava, 164 s. FENDEK, M., BODIŠ, D., BOOROVÁ, A., FRANKO, O., JANČÍ, J., KOHÚT, M., KRÁL, M., PAPŠÍKOVÁ, M. 1989: Reinjektážny vrt GRP-1 Podhájska. Regionálna geológia Západných Karpát, GÚDŠ Bratislava, č. 24, s. 59–100. FRANKO O. 2000: Pôvod CO2, H2S a SO4 v minerálnych a termálnych vodách Západných Karpát z pohľadu stálych izotopov a horninového prostredia, Podzemná voda. ISSN 1335-1052, 2000, roč. 6, č. 2, s. 102-113. FRANKO, O., BODIŠ, D., MICHALKO, J., REMŠÍK, A., ŠIVO, A., BÁLINT, J. 1995: Geotermálna energia Slovenska, Záverečná správa za roky 1991 – 1994. Manuskript – archív ŠGÚDŠ Bratislava. FRANKO, O., GAZDA, S., MICHALÍČEK, M. 1975: Tvorba a klasifikácia minerálnych vôd Západných Karpát. Bratislava, GÚDŠ, 232 s. FRANKO, O., MICHALÍČEK, M. 1975: Štúdia o jódobrómových vodách. Manuskript – archív ŠGÚDŠ Bratislava. FRANKO, O., BODIŠ, D., BRESTENSKÁ, E., ONDREJÍČKOVÁ, A., PRIECHODSKÁ, Z., REMŠÍK, A., VASS, D. 1982: Správa o výskumnom geotermálnom vrte FGDŽ-1 Dvory nad Žitavou. Čiastková záverečná správa za rok 1982. Manuskript – archív ŠGÚDŠ Bratislava, 312 s. HENSEL, J., IGUMANOVÁ, A, NĚMEJC, J., NOVÁK, J. 1955: Balneografia Slovenska. Bratislava, SAV, 456 s. HOLÉCZYOVÁ, Z., POSPÍŠIL, Z., ZVARA, J. 1971: Santovka – rozšírenie zdrojov minerálnej vody, podrobný prieskum – I. etapa. Manuskript – archív ŠGÚDŠ Bratislava, 20 s. HOLÉCZYOVÁ, Z., GAZDA, S., POSPÍŠIL, Z. 1973: Slatina – podrobný hydrogeologický – jímací vrtný prieskum. Manuskript – archív ŠGÚDŠ Bratislava, 40 s. HOLÉCZYOVÁ, Z., MOTLÍKOVÁ, H., MUCHA, I., BAČOVÁ, Z. 1975: Santovka – rozšírenie zdrojov minerálnej vody, podrobný HGP, cieľ: overenie možnosti získať zdroj úžitkovej vody pre prevádzku plniarne. Manuskript – archív ŠGÚDŠ Bratislava, 138 s. HOLÉCZYOVÁ, Z., MOTLÍKOVÁ, H. 1976: Slatina – plniarenský závod, predbežný HGP, cieľ: získanie doplňujúceho resp. nového zdroja pitnej a úžitkovej vody. Manuskript – archív ŠGÚDŠ Bratislava, 17 s. HYNIE, O. 1956: Celkové vyhodnocení výsledků vrtních prací v lázních Dudince od jejich začátku do ukončení vrtu S-4 s návrhem plánů dalších vrtů až do konečného využití zřídel. Praha. Archív MZ SR, Bratislava. HYNIE, O. 1957: Hydrogeologický posudek o výsledku vrtného průzkumu v lázních Dudincích provedeného v r. 1957. Manuskript, Praha. HYNIE, O. 1963: Hydrogeologie ČSSR II. Minerálne vody. ČSAV, Praha, 797. 80 PODZEMNÁ VODA, 21(2), 2015, 63 – 82

JALČ, D., FRLIČKOVÁ, M. 1982: Veľké Turovce – hydrogeologický prieskum, účel: overenie možnosti zabezpečiť zdroj podzemnej vody pre svoje vinné hospodárstvo v katastrálnom území Veľkých Turoviec. Manuskript – archív ŠGÚDŠ Bratislava, 5 s. KONEČNÝ, V., LEXA, J., HALOUZKA, R., DUBLAN, L., ŠIMON, L., STOLÁR, M., NAGY, A., POLÁK, M., VOZÁR, J., HAVRILA, M., PRISTAŠ, J. 1998: Geologická mapa Štiavnických vrchov a Pohronského Inovca (Štiavnický stratovulkán). GSSR Bratislava. KRAHULEC, P., REBRO, A., UHLIARIK, J., ZEMAN, J. 1977: Minerálne vody Slovenska. Balneografia a krenografia. 1. Osveta Martin, 456 s. KLAGO, M., MATEJČEKOVÁ, E., JURDÍK, M., ŽÍDEK, L. 1979: Registrácia minerálnych a termálnych vôd – doplnky III. Manuskript – archív ŠGÚDŠ Bratislava. LANGELIER, W. F., LUDWIG, H.F. 1942: Graphical method for indicating the mineral character of natural waters. J. Am. Water Works Assoc., 34, 335–352. LAUKO, V., KOVÁCZ, T., KOSŤOV, K., ŠEVČÍK, J. 1991: Horné Semerovce – vyhodnotenie vyhľadávacieho HGP, cieľ: získanie zdroja podzemnej vody. Manuskript – archív ŠGÚDŠ Bratislava. MAŤÚŠ, J., FENDEK, M., ŠTERCZ, M., DANIEL, J., FILIP, O., ZVONÁR, J. 1994: Záverečná správa Poprad – hydrogeotermálny vrt PP-1, hydrogeologický prieskum. Manuskript – archív ŠGÚDŠ Bratislava, 57 s. MELIORIS, L., VASS, D. 1982: Hydrogeologické a geologické pomery levickej žriedelnej línie. GÚDŠ Bratislava. Západné Karpaty, sér. hydrogeológia a inž. geológia, č. 4, s. 7 – 56. MELIORIS, L., HYÁNKOVÁ, K., POSPÍŠIL, P., BÖHM, V., ČECH, F., MUCHA, I., FENDEKOVÁ, M., NÉMETHY, P., PAULÍKOVÁ, E., ŽENIŠOVÁ, Z. 1986: Dudince - Santovka - Slatina, záverečná správa, vyhľadávací HGP, cieľ: zabezpečenie ochrany a racionálneho využívania prírodných liečivých zdrojov minerálnych a termálnych vôd a prírodných zdrojov stolových minerálnych vôd (časť A, B). Manuskript – archív ŠGÚDŠ Bratislava, 100 s. MELIORIS, L., TRNOVEC, A. 1986: Levická žriedlová línia – ochranné pásma. Rešeršná správa. Archív Inšpektorátu kúpeľov a žriediel MZ SR. MELIORIS, L. 1995: Dudince – hydrogeologický prieskum. Manuskript – archív IKŽ Bratislava, 26 s. MELIORIS, L., DREXLER, V. 1997: Hydrogeologický prieskum Dudince – dlhodobá HDS na vrte HVD-1. Manuskript – archív IKŽ Bratislava, 52 s. MELIORIS, L., DREXLER, V. 2002: Sanácia, hydrogeologické zhodnotenie a zabudovanie vrtu S-5/A v Dudinciach. Manuskript – archív IKŽ Bratislava, 48 s. MICHALKO, J. 2004: Používanie údajov o izotopovom zložení síry pri interpretácii genézy podzemnej vody. Podzemná voda. ISSN 1335-1052, 2004, roč. 10, č. 1, s. 115-125. MICHARD, G., STETTLER, A., FOUILLAC, CH., OUZOUNIAN, G., MANDEVILLE, D. 1976: Subsuperficial changes in chemical composition of the thermomineral waters of Vichy basin. Geothermal implications. Geochemical Journal. ISSN 1880-5973, 1976, vol. 10, no. 3, pp. 155-161. NAGY, A., HALOUZKA, R., KONEČNÝ, V., DUBLAN, L., HAVRILA, M., LEXA, J., PRISTAŠ, J. 1998: Geologická mapa Podunajskej nížiny – východná časť. GSSR Bratislava. ORVAN, J., DOLNÍK, V;., FALTIN, M. 1965: Santovka – hydrogeologický prieskum minerálnych vôd, účel: hydrogeologické zhodnotenie postupu hĺbenia jednotlivých vrtov B-4 až B-9 čerpacími pokusmi HGP. Manuskript – archív ŠGÚDŠ Bratislava, 67 s. ORVAN, J., HORNUNG, T. 1968: Santovka II. etapa, podrobný prieskum. Manuskript – archív ŠGÚDŠ Bratislava, 29 s. OSTROLÚCKY, P. 1979: Vyhodnotenie hydrogeologického vrtu HG-2 na lokalite Horné Semerovce – materská škola. Manuskript – archív ŠGÚDŠ Bratislava. REBRO, A., KLAGO, M., MATEJČEKOVÁ, E. 1979: Registrácia minerálnych a termálnych vôd – doplnky III. Manuskript – archív ŠGÚDŠ Bratislava. RAPANT, S., VRANA, K., BODIŠ, D. 1996: Geochemický atlas Slovenska. Časť I Podzemné vody. GSSR Bratislava, 128 s. STUEBER, A. M., SALLER, A. H., ISHIDA, H. 1998: Origin, migration and mixing of brines in the Permian basin: Geochemical evidence from the eastern central basin platform, Texas. AAPG Bulletin. ISSN 0149-1423, 1998, Vol. 82, No. 9, p. 1652–1672. ŠMEJKAL, V., HLADÍKOVÁ, J., MICHALÍČEK, M., PROCHÁZKOVÁ, V. 1981: Schwefelisotopenunter-suchungen an Sulfaten der Mineralwässer im westkarpaten - Systém der ČSSR und in Westbohmen, Freib. Forsch. - II C 360, pp. 57-74. TKÁČOVÁ, H. 1978: Dudince - Slatina - geofyzikálny prieskum Levickej žriedelnej línie. Manuskript – archív ŠGÚDŠ Bratislava, 19 s. TKÁČOVÁ, H. 1980: Geofyzikálny prieskum Levickej žriedelnej línie v oblasti: Santovka – Bory – Kalinčiakovo. Manuskript – archív ŠGÚDŠ Bratislava, 33 s. TOLSTICHIN, N.I. 1937: Numeracija prirodnych vod. Probl. sov. Geol., 1937, Tom VII, No. 8. VANDROVÁ, G., MATEJČEKOVÁ, E., BUJALKA, P. 1987: Slatina – vyčistenie zdroja BB-2. Manuskript – archív ŠGÚDŠ Bratislava, 10 s. VANDROVÁ, G., POTYŠ, Z. 1988: Santovka – zhodnotenie režimu zdrojov prírodných minerálnych vôd. Manuskript – archív ŠGÚDŠ Bratislava, 58 s. VANDROVÁ, G. 1988: Dudince – zdroj minerálnej vody S-5A a likvidácia vrtu S-5. Manuskript – archív ŠGÚDŠ Bratislava. VANDROVÁ, G., MATEJČEKOVÁ, E., BUJALKA, P. 1988: Slatina – náhradný zdroj minerálnej vody, doplnkové hydrogeologické práce. Manuskript – archív ŠGÚDŠ Bratislava, 16 s. VANDROVÁ, G. 1990: Santovka – náhradný zdroj minerálnej vody HG-4/A, HGP. Manuskript – archív ŠGÚDŠ Bratislava.

PODZEMNÁ VODA, 21(2), 2015, 63 – 82 81

VANDROVÁ, G., MATEJČEKOVÁ, E. 1990: Dudince – zdroj minerálnej vody HVD-1, HGP, cieľ: Možnosť získať nový zdroj na zabezpečenie potrebnej kapacity liečivej minerálnej vody pre PLK – Dudince. Manuskript – archív ŠGÚDŠ Bratislava. VANDROVÁ, G., MATEJČEKOVÁ, E., DUDÁŠ, J. 1990: Dudince – zdroj minerálnej vody HVD-2, HGP, cieľ: Možnosť získať ďalší nový zdroj minerálnej vody na zabezpečenie potrebnej kapacity liečivej minerálnej vody pre PLK – Dudince. Manuskript – archív ŠGÚDŠ Bratislava. VANDROVÁ, G., SŇAHNIČANOVÁ, J. 1998: Santovka – exploatačný zdroj B-3A (kúpalisko). Manuskript – archív IKŽ Bratislava, 51 s. VANDROVÁ, G., ŠTEFANKA, P. 2007: Santovka – revízia exploatačných podmienok zdroja B-3A, doplnkový HGP. Manuskript – archív ŠGÚDŠ Bratislava, 64 s. VANDROVÁ, G., ŠTEFANKA, P., ČERVEŇAN, M., VEREŠOVÁ, M. 2008: Santovka – revízia exploatačných podmienok zdroja B-6 a B-15, doplnkový HGP. Manuskript – archív ŠGÚDŠ Bratislava, 71 s. VANDROVÁ, G., ŠTEFANKA, P., ČERVEŇAN, M. 2009: Bešeňová – revízia exploatačných podmienok zdroja ZGL-1 a FBe-1. Manuskript – archív ŠGÚDŠ Bratislava, 101 s. VANDROVÁ, G., ŠTEFANKA, P., CHORVATOVIČOVÁ, M. 2012: Kúpele Dudince – revízia exploatačných podmienok prírodných liečivých zdrojov S-3 a HVD-1, podrobný HGP. Manuskript – archív ŠGÚDŠ Bratislava, 101 s. Vyhláška MZ SR č. 19/2000 Z. z., ktorou sa vyhlasujú ochranné pásma prírodných liečivých zdrojov v Dudinciach a prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd v Santovke a Slatine. STN 75 0111 Názvoslovie hydrogeológie. Uznesenie vlády SR č. 456/1999 zo dňa 2. 6. 1999, Vestník MZ SR, čiastka 13.

SUMMARY Dudince Spa is located at the NW edge of the Podunajská panva Basin on the southern slope of Štiavnické vrchy Mts. and the western edge of Krupinská vrchovina hills. Both this spa and the Santovka Village area lie on Baďany and Sebechleby formation Neogene sediments of the Štiavnica stratovolcano (external proximal and distal zone, Fig. 1). Here, Mesozoic and Paleozoic Štiavnica stratovolcano basement rocks outcrop at the surface only in the Slatina Village vicinity; west of Santovka Village. Past natural mineral water outflows in the Dudince Spa and the Santovka Village vicinity gradually disappeared during boring works; leaving only the current dry craters. The most important hydrogeological objects are shown in Figure 2 which depicts a section of the 1 : 50,000 Geological map from Konečný et al. (1998) and Nagy et al. (1998). This shows hydrogeological data from selected wells containing mineral water (Dudince, Santovka, Slatina, Hokovce, Mačkáš, Horné Semerovce and Dolné Semerovce Villages), and also sources of fresh groundwater boreholes from HIP-1 to HIP-13 in the Ipeľská pahorkatina Hills (Fecek, 1981). -1 -1 Total dissolved solids in study-area mineral waters range from less than 1,000 g·l to 7,670 g·l . CO2 content changes from a few tenths to 3,100 mg·l-1, and the S-3 Dudince and B-3A Santovka sources have high content of both carbon dioxide and hydrogen sulphide; the latter’s content ranges from a few milligrams to 20 mg·l-1. Chemical water classification is based on the prevailing ions principle – the name includes ions with content higher than 20 meq %. The selected mineral water chemical composition data-set provides results from over 650 chemical analyses of water from study-area sources. The chemical composition of mineral waters is depicted here in the following two ways: (1) From the Langelier-Ludwig (1942) graph which is substantially the same as the Tolstichina-Tolstichin graph (1937). This requires construction for input data (mass concentrations of individual macro-components: Na+ + K+, 2+ 2+ - - - 2- Ca + Mg , HCO3 + CO3 , Cl + SO4 . This is recalculated to meq % content and plotted on a square graph. The macro-chemical composition of mineral waters of the “ thermal spring line” is shown on the Langelier- Ludwig graph (Fig. 3). Also illustrated at the bottom of graph are (A) waters with marine-genic mineralization from selected localities in the Podunajská nížina Lowland, (B) waters with hydrosilicate-genic mineralization from Rapovce Village (Dzúrik et al., 2007), (C) those from Vichy in France (Michard et al., 1976) and (D) other waters from Slovak areas with carbonate-genic and sulphate-genic mineralization. (2) The second method in Figure 4 shows mass concentrations on Bačová’s (2011) logarithmic graph. It illustrates macro-chemical composition of Dudince Spa and Santovka and Slatina village mineral waters; with (Na+ + + - 2+ 2+ - K )/HCO3 and (Ca + Mg )/HCO3 re-calculated coefficients plotted on the axes. The lowest points identify waters with silicate-genic and carbonate-genic mineralization; waters with the lowest TDS. Points for water with rising silicate-genic percentage are in the upper-right quadrant, rising content of sulphate-genics is in the upper- left quadrant and increasing marine-genic mineralization in carbonate-genic waters is marked perpendicularly. It is evident that Dudince, Slatina and Santovka mineral water chemical composition is mixed due to a number of processes: (1) Silicate-genic and hydrosilicate-genic mineralization generally prevail, and marine-genics prevail in + + - waters from approximately: the (Na + K )/HCO3 = 1 ratio, (2) the influence of carbonate-genic and sulphate-genic mineralization is also evident and (3) the waters contain carbonate rock components with increased sulphate content. 82 PODZEMNÁ VODA, 21(2), 2015, 63 – 82

Figure 5 illustrates the chemical composition of mineral waters from individual studied area sources. The highest percentage of marine-genic mineralization with Na-Ca-HCO3-Cl chemical constituency is in Slatina Village waters, in the M-5 well in Hokovce Village and ŠHT-48 and ŠHT-49 wells near Veľké Túrovce Village. This is evident in the marked brown and orange shades. In contrast, less marine-genic mineralization is noted in Na-Ca-HCO3-Cl-type waters in Santovka B-3, B-3A, B-8 and B-10 wells, in Mačkáš M-2 well, and from Dudince S-3, HVD-1 and HVD-2 sites. Figure 6 show that while both hydrogen carbonate and chloride content in the mineral waters increase with depth. The higher the hydrogen carbonate content in mineral waters from wells M-1 Hokovce, M-5 Hokovce, BB-3 and BB-4 Slatina, and ŠV-8 Dolné Semerovce, the lower the chloride content. It also highlights that Cl– increases and hydrogen-carbonates decrease at sources as we proceed from north to south. In addition, Figure 7 provides the relationship between chloride and sulphate content, and Figure 8 shows Na and Ca content. Both figures distinguish waters with relative carbonate-genic and sulphate-genic mineralization from those with minimal or zero content. The studied mineral waters follow the meteoric water line (Fig. 9). Here, the Dudince S-3 and Santovka B-3 and B- 3A waters have higher content of light isotopes of oxygen and hydrogen at approximately δ18O -11.3‰ and δ2H - 83‰. This indicates colder climate at the time of water infiltration and consequently longer mean residence time. This is confirmed by the absence of tritium and only approximately 3 % content of modern carbon in these waters (Tab. 2). Our linear plots in Figure 2 depict the mixing line (r2 = 1) where one end-member has depleted Dudince water and the second defines water with similar isotopic composition to water at the Hygiea Číž Spa source (δ18O = 6.61 ‰, δ2H = 50.6 ‰; not shown). The Verfenian sea sedimentary sulphate origin was estimated from sulphur isotope composition. Here, we first determined the sulphate and co-existing sulphide values, and then reconstructed 34 the S-3, HVD-2, B-3 and B-3A sources’ initial sulphate δ SSO4 value at approximately 27 ‰, Tab. 2). Macro-chemical composition studies of mineral water at the “Levice thermal spring structure” provided regional hydrogeochemical regularities in the study area and surrounds. This demonstrated similarities and differences in Dudince and Santovka mineral water discharge areas. Finally, it also differentiated the following mineral origins: (1) silicategenic and hydrosilicategenic mineralization in waters formed in Neogene sediments, (2) carbonategenic and sulphategenic mineralization in waters most likely originating in Mesozoic carbonate sediments and (3) marine-genic mineralization; with its highest percentage in waters emanating from Permian and Upper Paleozoic rocks.