HISTÓRIA VODNÉHO PÓLA NA SLOVENSKU 1919 - 2005 HISTÓRIA VODNÉHO PÓLA NA SLOVENSKU 1919 – 2OO5 OBSAH Tirá Predslov Autor:
Total Page：16
File Type：pdf, Size：1020Kb
ISBN 978-80-969668-9-9 Doc. Ing. Frantiek Jaruek CSc. a kolektív HISTÓRIA VODNÉHO PÓLA NA SLOVENSKU 1919 - 2005 HISTÓRIA VODNÉHO PÓLA NA SLOVENSKU 1919 – 2OO5 OBSAH Tirá Predslov Autor: . Ing. Frantiek Jaruek, CSc. a kolektív Úvod Recenzenti: . Ing. Viliam Illes 1. Vznik vodného póla vo svete a jeho rozírenie . 6 PaedDr. Peter Buèka, PhD. 2. Vznik vodného póla a jeho írenie na Slovensku . 7 PhDr. Igor Machajdík 1. kapitola Grafické vyhotovenie: . Peter Buèek (Artwell Design, s.r.o.) 1.1 Zväz, predsedovia, vedenie . 15 1.2 Predsedovia, zloenie vedenia . 17 1.3 Vedenie samostatného orgánu vodného póla v Èeskoslovensku a na Slovensku . 18 2. kapitola 2.1 Zaèiatky reprezentácie Slovenska . 25 2.2 Výsledky stretnutí Slovenska za uvedené obdobia . 25 2.3 Reprezentaèní tréneri . 28 3. kapitola Svetové súae 3.1 Olympijské hry . 36 3.2 Olympijské nádeje . 38 3.3 Majstrovstvá sveta . 39 3.4 Turnaje Druba . 39 3.5 Iné svetové súae . 40 3.6 Reprezentácia ÈSSR na Kube . 40 4. kapitola 4.1 Majstrovstvá Európy . 42 4.1.1 Mui . 42 4.1 2 Juniori . 43 4.1.3 Juniorky . 43 4.1.4 Kadeti . 43 4.2 Európske pohárové súae . 44 4.2.1 Pohár európskych majstrov - mui . 44 4.2.2 Pohár európskych majstrov - eny . 46 4.2.3 Pohár víazov pohárov PVP - mui . 47 4.2.4 LEN Trophy - Superpohár . 47 Vydal: . Artwell Creative, s.r.o., pre Národné portové 4.2.5 Jan De Vries - juniorský pohár . 48 centrum a Slovenský zväz vodného póla 4.2.6 Iné súae . 48 Vydavate3⁄4sky spolupracovali . Ing. Elena Malíková a Mgr. Igor Kováè 4.2.7 Dunajský pohár . 48 4.2.8 Reprezentácia na medzinárodných turnajoch . 50 Náklad: . 300 ks 5. kapitola Bratislava, 2007 5. Kluby, oddiely, miestne (regionálne) celky - úvod . 52 5.1 Majstri . 52 5.2 Kluby . 57 ISBN: 978-80-969668-9-9 5.2.1 Bratislava . 57 5.2.1.1 Zaèiatky vodného póla v Bratislave . 57 2 3 HISTÓRIA VODNÉHO PÓLA NA SLOVENSKU 1919 – 2OO5 5.2.1.2 Bar Kochba Bratislava . 57 5.2.1.3 Slovenský plavecký klub Bratislava . 61 Predslov 5.2.1.4 Lokomotíva Bratislava . 63 5.2.1.5 Slávia Univerzita Komenského, Bratislava . 64 portovej a kultúrnej verejnosti prichádza do rúk túdia o portovom 5.2.1.6 KK Karlova Ves . 69 5.2.1.7 Slovan Bratislava . 69 odvetví, ktoré dlhodobo zaujíma vedúce miesto v kolektívnom porte na 5.2.2 Trnava . 69 Slovensku. 5.2.3 Pieany . 71 5.2.4 Trenèín . 86 Sme malá krajina, ale rozsah a aktivita tisícok naich vodných pó- 5.2.5 Trenèianske Teplice . 86 5.2.6 Bytèa . 87 listov takmer po jedno storoèie predstavuje rozsiahly prínos k tomuto 5.2.7 Povaská Bystrica . 87 olympijskému portu nielen doma, ale aj v Európe i v ostatnom svete. 5.2.8 ilina . 87 5.2.9 Vrútky . 90 Chceme splati morálny dlh vïaky naim predchodcom, ktorí zasadi- 5.2.10 Nováky . 95 li a pestovali tento strom, ktorý prináa tak cenné ovocie. 5.2.11 Bojnice . 119 5.2.12 Topo3⁄4èany . 120 Dve svetové vojny a èasté politické zmeny spôsobili, e odili pracov- 5.2.13 Nitra . 126 5.2.14 Nové Zámky . 127 níci a stratili sa informácie. Prosíme o pochopenie, ak niektoré v túdii 5.2.15 Banská Bystrica . 129 nenájdete. 5.2.16 Banská tiavnica . 130 5.2.17 Komárno . 131 Oboznamujeme Vás so získanými poznatkami o naej portovej mi- 5.2.18 Preov . 135 nulosti, lebo kto nevie prezentova svoju históriu, pre svet neexistuje. 5.2.19 Koice . 142 5.2.19.1 Pokraèovatelia KAC Koic . 142 5.2.19.2 Èervená Hviezda Koice . 144 Autori 5.2.19.3 KP Koice . 157 5.2.19.4 Slávia ATU Koice . 177 5.2.19.5 ÈH Hornets Koice . 178 6. kapitola Prínos slovenských portovcov k rozvoju európskeho a svetového póla . 179 7. kapitola 7. Pravidlá a rozhodovanie . 181 7.1 Vývoj pravidiel . 181 7.2 Klasifikácia výkonu rozhodcov . 185 7.3 Medzinárodní rozhodcovia FINA a LEN . 186 7.4 Asociácia rozhodcov, A.I.A.W.P:, LEN, FINA . 186 8. Literárne pramene . 188 Doslov . 189 4 5 HISTÓRIA VODNÉHO PÓLA NA SLOVENSKU 1919 – 2OO5 2. Vznik vodného póla a jeho šírenie na Slovensku. Úvod Vznik a prvé kroky vodného póla na Slovensku boli späté s roz- 1. Vznik vodného póla vo svete a jeho rozšírenie. vojom plávania. Významným faktorom, ktorý determinoval napredovanie plaveckého portu boli plavárne. Prvé plavárne sa na Slovensku zaèali Ako väèina moderných portových hier, aj vodné pólo má kolísku stava na prelome XIX. a XX. storoèia. Výstavbu týchto plavární, podob- v Anglicku. Zaèiatkom druhej polovice XIX. storoèia, keï futbal sa stal ne ako v celom Rakúsko-Uhorsku, iniciovala vojenská správa. Preto boli u dos populárny, podnikaví Anglièania skúsili túto hru aplikova na budované predovetkým v mestách, kde bola stála vojenská posádka. podmienky vo vode. Roku 1860 nastúpila prvá jedenástka k verejnému Na Slovensku to boli Bratislava, Koice, ilina, Trenèín a niektoré ïalie stretnutiu vo vodnom póle v Londýne. O devä rokov neskôr v Anglicku posádkové mestá. Zoznam týchto kúpalísk sa nedochoval. Ich existen- zohrali prvý vodnopólový turnaj. Na tomto turnaji bol poèet hráèov ob- ciu signalizujú stavebné projekty nových kúpalísk vybudovaných v ich medzený na sedem. Záujem o hru sa rozíril aj do kótska, kde roku blízkosti. Po vzniku Èeskoslovenska sa vojenská správa vo väèine prí- 1876 Wiliam Wilson z Glasgova spracoval prvé pravidlá, pod3⁄4a ktorých padov rozhodla v blízkosti plavární, ktoré spustli poèas 1. svetovej vojny, v mustve hralo taktie sedem hráèov. Prvé majstrovstvá vo vodnom póle vybudova nové plavárne. sa uskutoènili v roku 1888 v Anglicku, kde hlavnými rivalmi boli kótske Najvýznamnejou plaváròou bol v roku 1896 v Bratislave postavený a anglické drustvá. V roku 1890 sa odohralo medzitátne stretnutie, Grössling. Vybudovanie prvej krytej plavárne na Slovensku zname- v ktorom kótsko porazilo Anglicko 4:0. V roku 1895 k týmto súperom nalo, e sa plávanie stalo celoroèným portom. Takto si nalo svoju pribudlo ete Írsko a Wales, o tri roky neskorie si merajú sily aj známe organizaènú podobu v u existujúcich portových kluboch. Prvý pla- univerzity Oxford a Cambridge. vecký odbor môeme zaregistrova u Pozsonyi Torma Egyesület (PTE) Pôvodne ve3⁄4mi primitívna technika sa zdokona3⁄4ovala. V zaèiatkoch sa - Bratislavského telocvièného spolku zaloeného v roku 1880. Ïalím sústreïovala na pohyb vo vode, hráèi ani nevedeli riadne uchopi loptu významným rodiacim sa centrom plaveckých portov boli Koice. Prvá leiacu na vode. O prihrávkach v dnenom slova zmysle nebolo moné písomná zmienka o uskutoènenom vodnopólovom zápase je zo dòa hovori. Lopta sa dvíhala zospodu (spod vody) smerom hore a cie3⁄4om 15. augusta 1911, kedy sa stretli Kassai Atletikai Club (KAC) - Koický bolo odhodi ju èo najïalej od vlastnej brány. Charakter hry bol vyslove- atletický klub s MAK- Mikolským atletickým klubom. Hostia zvíazili ne defenzívny. S postupným rozvojom hry sa mení aj jej taktika. Popred- v pomere 1:2. Vye tisíc divákov, ktorí stretnutie sledovali, odilo so né mustvá sa usilujú hra útoène. To mení celkové poòatie hry, zdoko- sklamaním po prehre. Výsledkom takýchto stretnutí bolo v roku 1914 na3⁄4uje sa loptová technika, hráèi sa zaèínajú viacej pohybova a pláva zaloenie plaveckého a vodnopólového oddielu pri KAC. Jedná sa s loptou. Rozvíjaniu útoènej hry sa prispôsobuje aj obrana. Zaèína sa z najväèou pravdepodobnosou o prvý oddiel na Slovensku, ktorý mal hra vo dvojiciach, drustvá praktizujú osobnú obranu. S rozvojom hry v názve uvedenú aj vodnopólovú portovú aktivitu. museli kráèa aj pravidlá. Ich reforma v roku 1898 prináa u moderné Skôr ako sa vodnopólový ivot rozbehol na plné obrátky, vypukla 1. poòatia (pozri kapitola Pravidlá, rozhodovanie). svetová vojna, ktorá na tyri roky preruila portový ivot v krajine. Z Anglicka sa vodné pólo írilo aj do iných krajín. V devädesiatych Po skonèení vojny a vytvorení Èeskoslovenska sa situácia z poh3⁄4adu rokoch XIX. storoèia sa dostalo do Ameriky. spoloèenského a národného vývoja zásadným spôsobom zmenila. Vy- Amerièania rozoznávali dva druhy vodného póla - hard ball polo, hru spelé èeské telovýchovné spolky a portové zväzy zaèali prenáa svoju s tvrdou loptou a soft ball polo, èie hru s mäkkou loptou, ktorá spo- pôsobnos aj na Slovensko. V praxi to znamenalo, e Èeský amatérsky èiatku bola ve3⁄4mi ob3⁄4úbená, ale jej nadmerná tvrdos zavinila jej zánik. plavecký zväz sa premenoval na Èeskoslovenský amatérsky plavecký Prvá.