ELIMINÁCIA ANTROPOGÉNNYCH VPLYVOV NA PRÍRODNÉ PROSTREDIE V CHKO CEROVÁ VRCHOVINA V LESNOM HOSPODÁRSTVE
ELMINATION OF ANTROPOGENIC IMPACTS ON THE NATURAL ENVIRONMENT IN THE PROTECTED LANDSCAPE AREA (PLA) CEROVA HIGHLANDS IN FORESTRY
Slovenská po ľnohospodárska univerzita v Nitre, Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva, Katedra krajinného plánovania a pozemkových úprav, Tulipánova 7, 949 76 Nitra, email: [email protected]
MÁNIKOVÁ JANA
ABSTRAKT
Protected Landscape Area (PLA) Cerova highlands is characterized by exceptional natural values associated with it´s formations. Cerova highlands is built and formed by sandstones and vulcanic activity and it is characterized by rugged relief. The current appearance of Cerova highlands is interaction of natural processes and human activities. The most important antropogenic impacts on the natural environment PLA Cerova highlands include: forestry, agriculture and mining. Made it all started to emerge in connection with the transition from hunting way of life to agriculture, with the building of castles and settlements. These have been the result of intensive deforestation and ecosystem changes. The most significant changes in the appearance of mining activity has left the country. More than 60 percent of PLA Cerova highland are forests and mostly commercial forests. Forestry is the most significant antropogenic human impact. Threats to existing forest communities derives mainly from intensive forest management, resulting in a reduction of the structural diversity of vegetation, planting non-native woody species and removal of dead wood. To preserve the natural environment of Cerova highlands is necessary to change the management to respect the character of many ecosystems mostly.
ÚVOD
Územie Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina bolo osídlené už v minulosti o čom sved čia aj historické pramene a diela. Nerastné bohatstvo Cerovej vrchoviny sa od minulosti využívalo v zna čnom rozsahu. Napriek zdokumentovaným poznatkom o bohatstve prírodných a krajinných hodnôt v Cerovej vrchoviny došlo k vyhláseniu ochrany tohto územia dos ť neskoro. Dôvodom pre vyhlásenie CHKO Cerová vrchovina boli mimoriadne prírodné hodnoty tohto územia, ktoré súvisia s jeho vznikom t.j. sope čná aktivita na prelome tre ťohôr a štvrtohôr s následným vyzdvihnutím územia. Sope čnou činnos ťou sa vytvorilo pohorie s jedine čnými sope čnými útvarmi a vzácnymi ekosystémami. Na územie CHKO Cerová vrchovina sa z ma ďarskej strany napája ve ľkoplošné chránené územie TK Karancs-Medves, s ktorým má asi 15 km dlhú spolo čnú hranicu.
Chránená krajinná oblas ť (CHKO) Cerová vrchovina bola vyhlásená Vyhláškou MK SSR č. 113/1989 Z.z. o vyhlásení Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina v roku 1989 na ploche 16 771,2273 ha v k.ú. Belina, Bizovo, Blhovce, Čakanovce, Čamovce, Dr ňa, Dubno, Fi ľakovo, Gemerské Dechtáre, Gemerský Jablonec, Hajná čka, Hodejov, Hodejovec, Hostice, Chrámec, Janice, Jestice, Lipovany, Nová Bašta, Petrovec, Radzovce, Stará Bašta, Šiatorská Bukovinka, Šurice, Tachty a Ve čelkov patriace do okresov Rimavská Sobota (72 %) a Lu čenec (28 %) v Banskobystrickom kraji.
CHKO Cerová vrchovina zaberá len čas ť orografického celku Cerovej vrchoviny, prevažne jej zalesnenú plochu, pri čom rešpektuje najhodnotnejšie vulkanické výtvory. Hranice CHKO boli vymedzené tak, aby sa pokia ľ to bolo možné, vyhýbali sídlam a preto do vlastného CHKO spadá len intravilán obce Šiatorská Bukovinka a Hajná čka. Bodovo sú do CHKO Cerová vrchovina pri členené prírodné výtvory Soví hrad (Prírodná pamiatka Soví hrad v obci Šurice) a Fi ľakovský hradný vrch.
Sú čas ťou CHKO Cerová vrchovina sú aj maloplošné chránené územia : Národné prírodné rezervácie – Šomoška, Pohanský hrad, Raga č, Národná prírodná pamiatka – Kostná dolina, Prírodné rezervácie - Hajná čsky hradný vrch, Ostrá skala, Steblová skala, Prírodné pamiatky – Čakanovský profil, Belinské skaly, Jalovské vrstvy, Soví hrad, Zaboda, Chránené areály – Fenek a Vinohrady.
Vo vz ťahu k ochrane prírody je charakter územia CHKO Cerová vrchovina možné pod ľa ovplyv ňovania človekom rozdeli ť nasledovne: 1. na územia človekom ve ľmi silne pozmenené orná pôda využívané lomy a kame ňolomy intenzívne lesné hospodárenie – holoruby intenzívne využívané pastviny 2. na územia človekom čiasto čne ovplyvnené – poloprírodné oblasti, s ekosystémom blízkym k ekologickej rovnováhe hospodárske lesy extenzívne využívané pasienky strže a výmole kosné lúky umelo vytvorené vodné plochy druhotné mo čaristé (mokra ďové) spolo čenstvá kroviská (degradované lúky, zarastené pastviny) 3. na územia človekom len málo alebo vôbec nezmenené skalné stepi lesostepi nevyužité trvalé trávne porasty (TTP) ochranné lesy mo čaristé biotopy blízke pôvodným
Prírodné prostredie CHKO Cerová vrchovina je už od minulosti ovplyv ňované ľudskou činnos ťou, ktorá sa na ňom zanechala svoje stopy. Najvýraznejšími vplyvmi, ktoré sa na jej charaktere - vzh ľade a ekosystéme podie ľajú sú lesné hospodárstvo, banská činnos ť a po ľnohospodárstvo.
MATERIÁL A METODIKA
Starostlivos ť o CHKO Cerová vrchovina je zabezpe čovaná Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR) Správou Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina so sídlom v Rimavskej Sobote a príslušnými úradmi životného prostredia, do ktorých územnej pôsobnosti spadá.
Legislatívnu ochranu územia zabezpe čujú: • zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, • vyhláška č. 24/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, • vyhláška č. 30/2008 Z.z., ktorou sa vyhlasuje Chránené vtá čie územie Cerová vrchovina- Porimavie, • výnos MŽP SR č. 3/2004-5.1, ktorým sa vydáva národný zoznam území európskeho významu • Smernica rady 79/409/EHS o ochrane vo ľne žijúcich vtákov, • Smernica Rady 92/43/EHS o ochrane biotopov vo ľne žijúcich živo číchov a vo ľne žijúcich rastlín. • Vyhláška MK SSR č. 113 z roku 1989 o vyhlásení CHKO Cerová vrchovina.
Výnosom MŽP SR č. 3/2004-5.1, ktorým sa vydáva národný zoznam území európskeho významu boli na území CHKO Cerová vrchovina vymedzené územia európskeho významu: SKUEV0357 Cerová vrchovina – lesné biotopy SKUEV0358 Soví hrad SKUEV0359 Dechtárske vinice SKUEV0360 Beležír SKUEV0361 Vodokáš SKUEV0362 Pieskovcové chrbty.
Medzi územia európskeho významu, ktoré sa v CHKO Cerová vrchovina nachádzajú patria: ŕ ľ 91E0* Lužné v bovo-topo ové a jelšové lesy Pionierske porasty na plytkých karbonátových a bázických substrátoch zväzu Alysso-
6110* Sedion albi
6240* Subpanónske travinnobylinné porasty
6510 Nížinné a podhorské kosné lúky ň 8150 Nespevnené silikátové skalné sutiny kolinného stup a
8220 Silikátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou č 8230 Pionierske spolo enstvá plytkých silikátových pôd
8310 Nesprístupnené jaskynné útvary
9110 Kyslomilné bukové lesy ľ 9130 Bukové a jed ové kvetnaté lesy
9180* Lipovo-javorové sutinové lesy
40A0* Xerotermné kroviny 91G0* Karpatské a panónske dubovo-hrabové lesy
91H0* Teplomilné panónske dubové lesy
91I0* Eurosibírske dubové lesy na spraši a piesku
91M0 Panónsko-balkánske cerové lesy ŕ ľ 91E0* Lužné v bovo-topo ové a jelšové lesy Pionierske porasty na plytkých karbonátových a bázických substrátoch zväzu Alysso-
6110* Sedion albi
6240* Subpanónske travinnobylinné porasty
6510 Nížinné a podhorské kosné lúky ň 8150 Nespevnené silikátové skalné sutiny kolinného stup a
8220 Silikátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou č 8230 Pionierske spolo enstvá plytkých silikátových pôd
8310 Nesprístupnené jaskynné útvary
9110 Kyslomilné bukové lesy ľ 9130 Bukové a jed ové kvetnaté lesy
9180* Lipovo-javorové sutinové lesy
40A0* Xerotermné kroviny
91G0* Karpatské a panónske dubovo-hrabové lesy
91H0* Teplomilné panónske dubové lesy
91I0* Eurosibírske dubové lesy na spraši a piesku
91M0 Panónsko-balkánske cerové lesy
Územie CHKO Cerová vrchovina je takmer úplne prekryté Chráneným vtá čím územím (CHVÚ) Cerová vrchovina-Porimavie vyhláseným vyhláškou č. 30/2008 Z.z., ktorou sa vyhlasuje Chránené vtá čie územie Cerová vrchovina-Porimavie. Vyhlásené bolo za ú čelom zabezpe čenia priaznivého stavu biotopov druhov vtákov európskeho významu a biotopov sťahovavých vtákov strakoša kolesára, rybárika rie čneho, ďat ľa prostredného, v čelárika zlatého, výrika lesného, penice jarabej, pipíšky chochlatej, prepelice po ľnej, škovránka stromového, výra skalného, v čelára lesného, krutihlava hnedého, hrdli čky po ľnej, kane mo čiarnej, bu čia čika mo čiarneho a zabezpe čenia podmienok ich prežitia a rozmnožovania.
Činnosti v chránenom území sú obmedzené druhým až piatym stup ňom ochrany. So stúpajúcim stup ňom ochrany pribúda obmedzení pre ľudské činností. Ochrana prírody a krajiny vrátane vymedzení zakázaných činností je stanovená v zákone č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. Zákon umož ňuje udelenie výnimky zo zakázanej činnosti a preto je ochrana chráneného územia len formálna. Eliminácia antropogénnych javov v chránenom území by mala by ť v prvom rade zabezpe čená legislatívne tak, že príslušné orgány ochrany prírody a krajiny budú ma ť právnu oporu v zákone v tom, aby záujmy ochrany prírody a krajiny mali vä čšiu prioritu ako ekonomické záujmy právnických a podnikate ľských subjektov. Tým by sa zabránilo vzniku nových negatívnych javov vyvolaných ľudskou činnos ťou. Z dôvodu zachovania predmetu ochrany chráneného územia by sa odstra ňovali následky už zrealizovanej ľudskej činnosti a jej dopadov s následnou revitalizáciou dotknutých lokalít.
Územie Cerovej vrchoviny je osídlené od neolitu. Osídlenia boli budované v plytkých dolinách. Rozptýlené osídlenie s rôznou intenzitou využívania bezprostredného okolia sa na tomto území zachovalo až dodnes. Spolu s prírodnými hodnotami tvorí osídlenie typický ráz krajiny v CHKO Cerová vrchovina. Vplyvom urbanizácie však dochádza k výrazným zmenám v krajine a prírodnom prostredí. K najvýznamnejším antropogénnym faktorom v Cerovej vrchovine patria: lesné hospodárstvo, banská činnos ť, po ľnohospodárstvo. Pri získavaní podkladov som vychádzala z podkladov ŠOP SR, Správy CHKO Cerová vrchovina, Obvodného úradu životného prostredia v Lu čenci, Obvodného úradu životného prostredia v Rimavskej Sobote, Obvodného lesného úradu v Lu čenci a v Rimavskej Sobote, Krajského úradu životného prostredia v Banskej Bystrici, MŽP SR t.j. z rezerva čných kníh, programov starostlivosti o les (LHP), podkladov NATURA 2000, vydaných rozhodnutiach a vyjadrení k činnostiam v CHKO Cerová vrchovina ako aj poznatkov získaných priamo v teréne.
VÝSLEDKY A DISKUSIA
Charakteristika CHKO Cerová vrchovina
Územie CHKO Cerová vrchovina patrí geomorfologicky do Matransko-slanskej oblasti. Zaberá čas ť celku Cerová vrchovina a to najmä Hajná čsku vrchovinu, Petrovskú vrchovinu a Fi ľakovskú brázdu. Najrozšírenejším horninovým typom pohoria sú pieskovce tzv. Fi ľakovského súvrstvia spodnomiocénneho veku. V centrálnej a západnej časti vystupujú aj vulkanity reprezentované andezitmi a bazaltmi. Cerová vrchovina patrí medzi najmladšie sope čné pohoria v rámci vnútrokarpatského sope čného pásma. Východná čas ť je budovaná pieskovcami a má charakter pahorkatiny až vrchoviny. Reprezentujú ju úzke chrbáty roz členené po četnými dolinkami. Svahy krátkych chrbátov dosahujú často sklony až 45 stup ňov a ich výška nepresahuje 400 m. Na modelácii reliéfu je badate ľný silný vplyv vodnej erózie, ktorá sa odráža na rôznej odolnosti rozpadavých pieskovcov a odolnejších lavíc. Vulkanický reliéf má v Cerovej vrchovine nezastupite ľný význam. Reprezentujú ho rôznorodé tvary len málo porušené a pomerne dobre zachované. Nachádzajú sa tu tabu ľové a stolové hory, vypreparované výplne sopúchov, zvyšky maarov, vypreparované úzke hrebene na lávových prúdoch, čadi čové skalné formácie, kamenné moria ako aj pseudokrasové jaskyne. Reliéf je členitý.
Geologické podložie a od neho sa odvíjajúca morfológia terénu poukazuje na zásadné odlišnosti východnej časti územia od strednej a západnej oblasti. Východná čas ť v okolí Drne, Chrámca a Janíc má pieskovcový reliéf neporušený následnou sope čnou činnos ťou, ktorej stopy sú výrazne badate ľné v oblasti Hajná čky a územia západne od nej. Tieto odlišnosti sa prejavujú z časti na vegetácii, ale z hľadiska klimatických podmienok je územie jednotné. Charakterizujú ho nízke zrážky, vysoké priemerné teploty a zna čná výparnos ť. Tieto podmienky umož ňujú existenciu rastlinných a živo číšnych druhov obývajúcich lesostepné a stepné oblasti.
Pod ľa fytogeografického členenia patrí územie CHKO Cerová vrchovina do oblasti panónskej flóry ( Pannonicum ), podoblasti pramatranskej xerotermnej flóry ( Matricum ), fytogeografického okresu Ipe ľsko-rimavská brázda. Pestré geomorfologické a pôdne pomery ovplyvnili vývoj prírodnej vegetácie. Medzi pôvodné prirodzené rastlinné spolo čenstvá patria: lesné spolo čenstvá, teplomilné spolo čenstvá skál a skalných stepí a mokra ďové spolo čenstvá. Druhové spolo čenstvá zah ŕň ajú stepné formácie vzniknuté odlesnením už ur čitým spôsobom stabilizované kroviny a spolo čenstvá okolia umelých vodných nádrží. Ovplyv ňovanie prírodného prostredia ľudskou činnos ťou
Vzh ľad Cerovej vrchoviny je dôsledkom spolupôsobenia prírodných pochodov a ľudskej činnosti. Prírodné pomery, ktoré sa v nej nachádzajú ur čili pre jej obyvate ľov hlavné oblasti využitia a to po ľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a využívanie nerastných surovín, ktoré predovšetkým formovali a ovplyv ňovali reliéf a ekosystémy. Prvé zásahy človeka do prírodných pomerov v Cerovej vrchovine súvisia so zmenou spôsobu života prechodom od lovu na po ľnohospodárstvo v období neolitu. Výroba kovov v dobe bronzovej a železnej priniesla so sebou aj rozvoj, baníctva, hutníctva a obchodu. Intenzívnejšie formovanie vzh ľadu krajiny súvisí s budovaním hradísk a opevnení (Hajna čka, Stará Bašta) asi v 11. až 13. storo čí, na ktorých výstavbu bolo použité drevo a hlina. Znamenalo to predovšetkým odles ňovanie za ú čelom získania stavebného materiálu ako aj paliva ale aj zásahy do reliéfu napr. budovanie umelých násypov a valov. Po vpáde tatárov v 13. storo čí sa za čínajú budova ť hrady z kamenia a s ich výstavbou a opev ňovaním sa pokra čuje až do konca tureckej nadvlády v 17. storo čí. V súvislosti s budovaním hradov dochádza v území k vytváraniu sídiel. Pozostatky ruín týchto hradov v sú časnosti dotvárajú typický charakter krajiny Cerovej vrchoviny. Činnos ť človeka postupne ovplyv ňovala prírodné pomery v Cerovej vrchovine. Zmena ekosystémov súvisela s rozvojom osíd ľovania a po ľnohospodárstva. Dopad na prírodné podmienky spo číval hlavne v odles ňovaní ale aj v intenzívnom vypásaní, ktorého dôsledkom bola zmena lesného porastu na lesostep najmä na južných svahoch.
K negatívnym dopadom antropogénnej činnosti na prírodné prostredie Cerovej vrchoviny patria: výmladkové hospodárstvo, vznik stepných xerotermných spolo čenstiev, na ktorých sú v sú časnosti naviazané významné biotopy xerotemných druhov rastlín ako aj živo číchov (hmyz) rozširovaním pasienkov, vznik zosuvov, výmo ľových járkov a ovplyvnenie stability pôdy odlesnením výrazne sklonových svahov, stabilizácia svahov ich spev ňovaním výsadbou agátu bieleho ( Robinia pseudoacacia ), šírenie introdukovaných druh drevín vytváranie monokultúrnych porastov, ktoré vytlá čajú pôvodné lesné spolo čenstvá, samotná výstavba hradov mala dopad na zmenu ekosystémov, vznik ruderálnych a xerotermných spolo čenstiev rastlín a živo číchov v okolí hradov, v súvislosti s využívaním nerastných surovín dochádza k intenzívnejším zásahom človeka do krajiny, ktorý predstavuje vplyv na zmenu reliéfu, dobývanie nerastných surovín zanechalo na krajine Cerovej vrchoviny nezmazate ľné zásahy a ochudobnil ju o cenné vulkanické útvary ako aj iné hodnoty ( K jedným z mála pozitívnych efektov, ktoré človek ťažbou nerastných surovín v Cerovej vrchovine mal súvisí s výstavbou hradu Šomoška, kde pri získavaní stavebného materiálu človek odkryl čadi čovú stenu so šes ťbokou st ĺpovitou odlu čnos ťou známu ako kamenný vodopád ako aj vytvorenie su ťoviska pod hradom – kamenné more. ), vznik po ľnohospodárskych družstiev mal za následok sce ľovanie po ľnohospodárskej pôdy, stratu remízok a medzí a zvyšovanie výmery poľnohospodárskej pôdy, vytváraním hospodárskych stredísk dochádza k sústreďovaniu hospodárskych zvierat (hovädzieho dobytka, ošípaných a oviec) a intenzívne vypásanie odlesnených svahov vytvára podmienky k pôdnej erózii, hospodárske dvory sa stali závažným zdrojom šírenia inváznych druhov rastlín a ich strojové parky nebezpe čenstvom pre kontamináciu pôd a podzemných vôd ropnými látkami, budovaním odvod ňovacích kanálov sa z územia postupne vytrácali pôvodné mo čiarne biotopy hoci vytvorením vodných nádrží sa vytvorili akési sekundárne mokra ďné spolo čenstvá, vplyv politicko – hospodárskych zmien - úpadok po ľnohospodárstva, znižovaním stavu hospodárskych zvierat dochádza pri nespásaní a nevykášaní pasienkov, sukcesné zarastanie pasienkom so sebou prináša zmenu charakteru biotopov, ktoré sú vzácne a pre Cerovú vrchovinu typické.
Lesné ekosystémy CHKO Cerová vrchovina
Lesy tvoria viac ako 60 % celkovej výmery CHKO Cerová vrchovina. Z výmery lesného pôdneho fondu v CHKO Cerová vrchovina predstavujú 92 % hospodárske lesy a 8 % ochranné lesy.
V hospodárskych lesoch sa hospodári v súlade s programom starostlivosti o les (bývalý lesný hospodársky plán). Napriek skuto čnosti, že porasty v maloplošných chránených územiach nie sú priamo ohrozené ťažbou dreva, v prípade realizácie ťažby v ich bezprostrednom okolí má takáto ťažba na ne negatívny vplyv. Dôsledkom takejto činnosti je zmena mikroklímy a druhového zloženia a to najmä na plošných výruboch. Ťažba je často vykonávaná až po hranicu maloplošného chráneného územia resp. jeho ochranného pásma. Okrem priameho dôsledku má ťažba dreva aj druhotný nepriaznivý vplyv - pri približovaní dreva, doprave drevnej hmoty, úprave a budovaní lesných ciest ako aj poškodenie ostávajúcich stojacich drevín. Hoci sú hospodárske lesy ur čené hlavne pre trvalú produkciu drevnej hmoty pri sú časnom zoh ľadnení požiadavky zachovania a zlepšovania ostatných funkcií lesov sú lesné porasty bohaté na druhové zloženie.
Ochranné lesy sa nachádzajú na mimoriadne nepriaznivých stanovištiach – sutiny, strže, hrebene a stráne so súvisle vystupujúcou materskou horninou a okrem toho na lokalitách s vysokou náchylnos ťou na eróziu pôdy.
Lesné porasty v CHKO Cerová vrchovina sú ovplyv ňované hospodárením v nich, ale aj náhodnými ťažbami a kalamitami. Obnova hospodárskych lesov sa uskuto čň uje prevažne umelou obnovou alebo kombinovanou obnovou. Využívanie lesného pôdneho fondu v CHKO je možné len spôsobmi, ktoré umož ňujú zachova ť krajinný ráz, rozmanitos ť prírodných javov, druhovú pestros ť a zabra ňujú šíreniu erózie a zosuvov pôdy.
Vzh ľadom na skuto čnos ť, že z celkovej výmery CHKO Cerová vrchovina zaberajú lesné porasty viac ako 60 %, z ktorých 92 % tvoria hospodárske lesy, tak lesné hospodárstvo predstavuje najvýznamnejší antropogénny vplyv človeka na jej prírodné prostredie.
Vplyv človeka na prírodné prostredie v minulosti
Využívanie lesa v Cerovej vrchovine súviselo s obývaním územia, ktorého za čiatok sa predpokladá v neolite. V dobe bronzovej potreboval človek drevo na výrobu nástrojov, ako palivové drevo a stavebný materiál. Na rozsiahlejšiu ťažbu ešte neposta čovali nástroje a preto bola realizovaná vypa ľovaním. So zdokonalením náradia vyrábaného zo železa sa rozširovalo po ľnohospodárstvo, pre ktoré sa získavali plochy na pastvy a to vypa ľovaním a vysušovaním lesov. Vzh ľad krajiny ovplyvnilo aj s ťahovanie národov. Po usídlení ma ďarských kme ňov a vzniku Ma ďarského krá ľovstva dovtedy spolo čné využívanie a vlastníctvo lesa vystriedalo spravovanie lesa krá ľovstvom za pomoci hájnikov, ktorí zabezpe čovali ochranu lesa a kontrolu nad činnos ťami realizovanými v ňom. Nemalé územia tvorili majetky rodov. Od 13. storo čia sa drevo využívalo aj k výstavbe hradov. Následne s rozvojom banskej činnosti v 14. storo čí sa výrazne zvýšili požiadavky na množstvo vy ťaženého dreva – stavebné drevo, výroba dreveného uhlia a náradia. S hodnotením lesa a jeho významu sa stretávame v 16. storo čí, kde k najcennejším patril žalu ďový les s drevinami vhodnými na ťažbu dreva a k najmenej cenným patril krovinatý les. Nároky na drevo neustále rástli a pochopenie ich významu spôsobilo, že vládnuce rody (zemepáni) obmedzili resp. zakázali poddaným vstup do častí lesov. Neustále boje o dané územie sa negatívne odrazilo aj na lesoch, ktoré boli zni čené. Stavebná a banská činnos ť tieto faktory ešte zhoršila a preto bolo potrebné úbytok lesa rieši ť. Intenzívne zásahy do lesných porastov v Cerovej vrchovine mali za dôsledok, že pôvodné dubové a dubovo-bukové lesy nahradené holými strá ňami. V polovici 19. storo čia po zrušení poddanstva bol vydaný urbársky patent, ktorý riešil problematiku vlastníctva pôdy ako aj spôsoby hospodárenia s nimi pod dozorom úradov. Zaobchádzanie s lesmi sa dostalo pod legislatívnu kontrolu od roku 1880, ke ď nadobudol ú činnos ť tzv. prvý lesný zákon, ktorý ho podriadil riadeniu ministerstva. Jeho nevýhodou bolo, že neriešil súkromné lesy. Rozloha lesov sa neustále zmenšovala. Pre jeho zastavenie sa za čalo so zales ňovaním holín. K zales ňovaniu bol použitý agát biely, ihli čnany, lipa, dub, gaštan a lieska. K opätovnému znižovaniu rozlohy lesov došlo v období Prvej svetovej vojny, kedy bolo potrebné ve ľké množstvo tvrdého dreva. V tomto období vláda poverila ministerstvo mimoriadnou ťažbou dreva spo čívajúcou v tom, že každý majite ľ lesov mal vyrúba ť dospelé stromy. V 20. storo čí prebiehalo plánované lesné hospodárenie na základe lesného zákona. V posledných desa ťro čiach sa pri hospodárení v lesoch objavili aj nové negatívne vplyvy, ktoré ovplyv ňujú charakter lesa a to: mechanizácia, rozširovanie introdukovaných druhov drevín (agát biely), zne čistenie prostredia... Lesné biotopy Cerová vrchovina patrí medzi najmladšie sope čné pohoria v Slovenskej republike. Z prírodovedeckého a krajinárskeho h ľadiska sa jedná o mimoriadne hodnotné územie, kde sa vyskytujú lesné aj nelesné ekosystémy. K najrozšírenejším lesným biotopom európskeho významu patria Dubovo-cerové lesy pokrývajúce teplejšie južné svahy. Menšie zastúpenie majú Dubovo-hrabové lesy panónske a Eurosibírske dubové lesy na spraši a piesku. Pozdĺž vodných tokov majú v dolinách zastúpenie Jase ňovo –jelšové podhorské lužné lesy. Na severných chladnejších svahoch majú svoje zastúpenie Bukové kvetnaté lesy a Kyslomilné bukové lesy. Medzi najzachovalejšie lesné ekosystémy patria prioritné biotopy európskeho významu, ktoré sa Cerovej vrchovine nachádzajú. Môžeme k nim zaradi ť Lipovo-javorové sutinové lesy a Teplomilné submediteránne dubové lesy. Ohrozenie jestvujúcich lesných spolo čenstiev vyplýva predovšetkým z: intenzívneho lesného hospodárstva, ktoré dôsledkom je znižovanie štrukturálnej rozmanitosti porastov, pestovania topograficky nepôvodných drevinových druhov, odstra ňovania starých odumierajúcich ako aj dutinových drevín ako aj všetkej odumretej drevnej hmoty z lesných porastov, inváznych a nešetrných spôsobov ťažby, približovania dreva realizované za pomoci ťažkej techniky a s tým súvisiacej degradácie pôdy. vysokého stavu raticovej zveri (hlavne muflónov).
V rámci NATURA 2000 bolo v Cerovej vrchovine uskutočň ované mapovanie biotopov európskeho významu. Centrálna (jadrová) čas ť CHKO Cerová vrchovina je tvorená navrhovanými územiami európskeho významu, ktoré sa prekrývajú s jestvujúcimi maloplošnými chránenými územiami a ich ochrannými pásmami, kde platí tretí až piaty stupe ň ochrany v zmysle ustanovení zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Na ostatnom území CHKO Cerová vrchovina platí druhý stupe ň ochrany. Zárove ň sa územie CHKO Cerová vrchovina z prevažnej časti prekrýva z Chráneným vtá čím územím Cerová vrchovina –Porimavie vyhláseným vyhláškou MŽP SR č. 30/2008 Z.z. za ú čelom zabezpe čenia priaznivého stavu biotopov druhov vtákov európskeho významu a biotopov s ťahovavých vtákov a zabezpe čenia podmienok ich prežitia a rozmnožovania.
Ochrana územia Cerovej vrchoviny vychádza zo zabezpe čenia starostlivosti o jednotlivé lokality - územia. Do piateho stup ňa ochrany sú zaradené územia s najvýznamnejšími prírodnými hodnotami – prirodzené alebo len minimálne pozmenené ekosystémy, pri ktorých ekosystémoch je cie ľom ponecha ť ich prirodzenému vývoju, uchovaniu ich samoregula čnej schopnosti a úplného vylú čenia ľudských zásahov. V lesných ekosystémoch je cie ľom ponechanie lesných porastov až po ich prechod na prirodzený les. Do štvrtého stup ňa ochrany boli navrhnuté časti najzachovanejších trávnych porastov s výskytom vzácnych a ohrozených druhov rastlín a živo číchov, ktorých existencia je závislá od zásahov človeka (napr. kuku čka vencová - Lychnis coronaria ). Na území s druhým a tretím stup ňom ochrany sa po číta s jeho hospodárskym využívaním. V lesných ekosystémoch spo číva cie ľ v zabezpe čení stanovištne vhodného drevinového zloženia, v zabezpe čení priestorovej štruktúry, v zabránení šírenia inváznych druhov a v zastúpení starých dutinových drevín, ktoré predstavujú biotop vzácnych a ohrozených druhov živo číchov. Charakteristika lesných porastov Lesné porasty v území CHKO Cerová vrchovina sa vyskytujú na ploche cca 10 265 ha. Z poh ľadu kategorizácie lesov zaberajú najvä čšiu plochu hospodárske lesy 9452 ha (92 %), ochranné lesy 812 ha (8%), lesy osobitného ur čenia sú zastúpené len v jednej lokalite. Pod ľa sú časnej právnej legislatívy je zakázaný holorubný spôsob hospodárenia a zdôraz ňuje sa význam prirodzenej obnovy lesných porastov. V súčasnosti zaužívanej praxi, ktorou sa vykonáva hospodárenie v lesných porastoch CHKO Cerová vrchovina prevažuje maloplošné podrastové hospodárenie, pri ktorom sa pri obnove lesného porastu uplat ňujú dve fázy clonného rubu, kde sa obnovné prvky realizujú v schematických tvaroch – prevažne v pásoch. Výnimku tvoria agátové porasty.
Veková štruktúra lesných porastov v CHKO Cerová vrchovina je: • holiny vek 0 rokov – 0.1 % • porasty vo veku 0-20 rokov – 17,1 % • porasty vo veku 21-40 rokov – 9,5 % • porasty vo veku 41-60 rokov – 22,2 % • porasty vo veku 61-80 rokov – 35,2 % • porasty vo veku 81-100 rokov – 14 % • porasty nad 101 rokov – 1,9 %.
Charakteristickým znakom pre lesné komplexy v Cerovej vrchovine je relatívne vysoké zastúpenie predrubných a rubných porastov. Lesné porasty do 40 rokov tvoria takmer jednu štvrtinu všetkých lesných porastov, čo je zaprí činené obnovnými ťažbami uskuto čnenými v nedávnej minulosti. Z hľadiska hospodárskeho tvaru lesa predstavujú vysokokmenné lesy 89 % a nízkokmenné lesy 11 %. Zastúpene drevín charakterizuje vysoký podiel autochtónnych drevín (4/5 z celkového podielu). V zastúpení pôvodných druhov drevín tvorí dub cerový 21 %, buk lesný 20 %, dub zimný 19 %, hrab oby čajný 17 %. Z nepôvodných drevinových druhov má najvyššie zastúpenie agát biely 14 % a borovica lesná 5 %. V posledných rokoch je evidovaný aj nárast výskytu pajase ňa žliazkatého. Rubná doba je od 40 rokov v agátových porastoch do 210 rokov v ochranných lesoch vysokého tvaru. Z abiotických škodlivých činite ľov sa ako negatívny faktor na lesných ekosystémoch najvýraznejšou mierou prejavuje sucho, ktoré poškodzuje mladé porasty. Z biotických škodlivých činite ľov sú to hubové ochorenia (napr. tracheomykóza dubov v 80-tych rokoch 20. storo čia) ako aj hmyzí škodcovia (napr. Lymantria dispar ). Svoj podiel na poškodzovaní lesov v CHKO Cerová vrchovina majú aj krádeže drevnej hmoty. Problematika starostlivosti o lesné ekosystémy sa v sú časnosti mení a dôraz sa za čína klás ť na návrat ku tradi čným pestovným metódam. Lesné biotopy európskeho a národného významu v Cerovej vrchovine sú tvorené našimi pôvodnými listnatými dreviny v 1. až 3. lesnom vegeta čnom stupni, ale v dôsledku lesného hospodárenia v nich sa môžu meni ť na odlišné lesné biotopy, ktoré majú v sebe dominantné zastúpenie introdukovaného agátu bieleho. Realizácia hlavne obnovných rubov sa v sú časnosti realizuje naj častejšie v pásoch a to tak, že aspo ň jeden okraj obnovného prvku zasahuje až po jednotku priestorového rozdelenia lesa a tak sa otvorí porast, čím sa naruší celistvos ť lesného ekosystému. Týmto sa vytvárajú obzvláš ť v druhom lesnom vegeta čnom stupni koridory pre šírenie agátu bieleho. Ak sa toto uskuto čň uje v súvislosti s krátkymi obnovnými dobami, tak sa vytvárajú podmienky pre expanzívne šírenie agátu bieleho. Ten vzh ľadom na svoje fyziologické danosti (rýchly rast, schopnos ť rozmnožovania sa generatívne aj vegetatívne – pňovou i kore ňovou výmladnos ťou) predstavuje výraznú konkurenciu pre pôvodné drevinové druhy a agát v zložení porastov za čína dominova ť, čím dochádza ku zmenám celého ekosystému ako aj ku strate pôvodnej biodiverzity. Problematika šírenia sa agátu bieleho Jedným z navrhovaných spôsoboch riešenia problematiky rozširovania agátu bieleho na úkor pôvodných drevinových druhov vychádza z fyziologických a ekologických poznatkov o ňom a to najmä zo skuto čnosti, že agát biely je výrazne svetlomilná drevina. V lesných porastoch (listnatých) sa agát vyskytuje v rôznom zastúpení. V prípade, že agát je v porastoch autochtónnych drevín zastúpený len jednotlivo alebo v izolovaných skupinkách jeho výrub sa uskutoční pod ľa zaužívaných modelov hospodárenia. Agát sa vyrúbe a pôvodné drevinové druhy sa zachovajú bez ďalšieho zásahu aspo ň na 50 rokov. Tak dôjde k zacloneniu pôdneho povrchu a tým k zhoršeniu podmienok pre rozširovanie sa a rast svetlomilného agátu. Z uvedené vyplýva, že pri výchove porastov s výskytom jednotlivo alebo v skupinkách sa vyskytujúce agátu je vhodné pri prebierke realizova ť ú čelový výber zameraný na odstránenie agátov pri čom sa to nedotkne cie ľových pôvodných druhov drevín v poraste. Pri porastoch, v ktorých má zastúpenie agát v rubnom veku je potrebné agát vy ťaži ť v prvej fáze a cie ľové dreviny zastúpené pôvodnými druhmi ponecha ť v závislosti od potreby ich zmladenia. V praxi sa to dá realizova ť ú čelovým výberom alebo aj skupinovým clonným rubom s obnovnou dobou nad 40 rokov pri tzv. jemnejšej forme podrastového hospodárskeho spôsobu. V rámci obnovy porastov v hospodárskych lesoch, kde sa vyskytuje agát nie je priaznivé z hľadiska zachovania pôvodného drevinového zloženia zaklada ť obnovné prvky od okrajov porastov, ale radšej by mala obnova postupova ť v smere od vnútra porastov ku jeho okrajom najlepšie proti smeru k porastu s vysokým zastúpením agátu. Dôležité je aj zabezpe čenie dostato čného ochrannému pásma porastu od agátového porastu, ktorý bude bez zásahu resp. by sa v ňom vykonával len ú čelový výber. V lesnom hospodárstve sa starostlivos ť zabezpe čuje prostredníctvom programu starostlivosti o les. Na jeho vyhotovovaní sa podieľajú aj orgány ochrany prírody a krajiny (krajské úrady životného prostredia), ktoré k nemu dávajú svoje vyjadrenie s námietkami a pripomienkami, ktoré majú zabezpe čova ť vyššie záujmy ochrany prírody a krajiny chránené ustanoveniami zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Prehodnotenie spôsobu hospodárenia v lesných porastoch Aj v dôsledku výrazných klimatických zmien, ktoré v poslednom období nastali (dlhé obdobia sucha, dlhodobé intenzívne zrážky) sa prehodnocuje zaužívaný spôsob hospodárenie v lesných porastoch a to tak, aby spôsoby a obnovné postupy popri hlavne produk čnej funkcii v hospodárskych lesoch zabezpe čovali aj jeho mimoproduk čné funkcie medzi inými aj poskytnutie životných podmienok pre rastliny a živočíchy. To predstavuje, že v lesoch sa bude hospodári ť výberkovým hospodárskym spôsobom s formou stromovou alebo skupinovou s účelovým výberom v skupinách poprípade v rámci podrastového hospodárstva formou skupinového clonného rubu, ale s celkovou obnovnou dobou nad 40 rokov. Zvýšenie takého spôsobu hospodárenia a obnovných postupov v lesných ekosystémoch Cerovej vrchoviny by aj spolu s opatreniami na zabránenie rozširovania sa nepôvodných drevinových druhov ako je agát biely napomohlo k udržaniu poprípade k obnoveniu priaznivého stavu lesných biotopov aj to len v rámci širšieho časového horizontu. Zmena hospodárskej situácie na Slovensku so sebou priniesla aj ďalší negatívny vplyv človeka do prírodného prostredia hlavne lesných biotopov. Hospodárenie v lesných porastoch už nie je len v rukách štátu, ale čas ť lesov sa vrátila do rúk vlastníkov týchto pozemkov (urbariáty, pozemkové spolo čenstvá, právnické a fyzické osoby). Napriek predpokladu, že vlastník pozemku by sa mal o svoj majetok stara ť čo najlepšie, ve ľmi často sa v praxi stretávame s tým, že jediná činnos ť, ktorú vlastník na lesnom poraste zabezpe čuje je výrub drevín za ú čelom získania drevnej hmoty na predaj a ako paliva pre vykurovanie. Len zriedka sa pri tejto činnosti pridržiava platnému programu starostlivosti o lesa a nerešpektuje odborného lesného hospodára. Okrem výrubu drevín nerealizuje žiadnu inú činnos ť vrátane zabezpe čenia prirodzenej alebo umelej obnovy. Osobitný problém predstavujú nelegálne výruby (krádeže drevnej hmoty), ktoré tiež nemalou mierou prispievajú k negatívnym vplyvom pôsobiacim na lesný ekosystém.
ZÁVER
Sú časné spôsoby hospodárenia v lesných porastoch majú tendenciu homogenizova ť štruktúru porastu. Dôsledkom takéhoto hospodárenia sa štruktúra porastu a jeho funkcie narúšajú. Spôsobované je to pri realizovaní obnovy lesa holorubným spôsobom obzvláš ť pri nízkej rubnej dobe, čím dochádza ku vzniku rozsiahlych plôch rovnovekého lesného porastu, aký sa prirodzene nevyskytuje a takýmto zostáva takmer 80 - 100 rokov, kým neza čne pribúda ť odumierajúcej drevnej hmoty, ktorá ho mierne diferencuje. V tomto období však pri vä čšine listnatých drevín za čína obnova takýchto porastov. Navrhované manažmentové opatrenia
Jemnejšie spôsoby hospodárenia a ich formy (výberkový hospodársky spôsob), Predlžovanie obnovnej doby, Ponechávanie stromov a drevnej hmoty v porastoch (ojedinelo stojacich stromov, skupiny stromov a ležaniny), Šetrné spôsoby sústre ďovania drevnej hmoty (kone, lanovky, ...), Zvyšovanie podielu prirodzenej obnovy, Zachova ť alebo cielene obnovi ť pôvodné druhové zloženie lesných porastov, Eliminova ť zastúpenie nepôvodných druhov drevín tak aby sa zabránilo ich šíreniu na ďalšie lokality, Optimalizova ť ekologické podmienky v bylinnej etáži (napr. presvetlenie znižovaním zápoja) z dôvodu chránených alebo ohrozených druhov rastlín, Protierózne, vodohospodárske, protilavínové, brehoochranné a protidefla čné opatrenia, Odstra ňovanie inváznych druhov rastlín, Odstra ňovanie zámerne vysadených drevín, Odstra ňovanie nepôvodných druhov drevín pri údržbe brehových porastov.
POUŽITÁ LITERATÚRA
1. Kolektív autorov, 1999, Zborník referátov seminára konaného pri príležitosti 10. výro čia vyhlásenia CHKO Cerová vrchovina, SAŽP Banská Bystrica a Správa CHKO cerová vrchovina Rimavská Sobota, s. 1-82 2. Gaál Ľ., Toporec J., Obuch J., Balázs P., Gaálová K., 1999, Návrh využívania ťažobných priestorov v CHKO Cerová vrchovina na roky 2000-2010, SAŽP Banská Bystrica, Správa CHKO Cerová vrchovina, s. 1-101 3. Kolektív autorov, 2010, Chránená krajinná oblas ť Karancs – Medves a Chránená krajinná oblas ť Cerová vrchovina, Na hranici Novohradu a Gemera, Riadite ľstvo Národného parku Bükk, s. 9-353 4. SAŽP, MŽP SR, Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2007 5. Balázs P., Vegetácia Cerovej vrchoviny, Cerová vrchovina I. pracovný seminár 3.12.1991 Rimavská Sobota, ÚŠOP–Liptovský Mikuláš–Správa CHKO Cerová vrchovina, OÚŽP – Rimavská Sobota, rkp 6. Haršáni L., Lesy chránenej oblasti Cerovej vrchoviny a východiská pre ich ochranu, Cerová vrchovina I. pracovný seminár 3.12.1991 Rimavská Sobota, ÚŠOP–Liptovský Mikuláš–Správa CHKO Cerová vrchovina, OÚŽP – Rimavská Sobota, rkp 7. Gaál Ľ., Vplyv ťažby na prírodné prostredie CHKO Cerová vrchovina, Cerová vrchovina I. pracovný seminár 3.12.1991 Rimavská Sobota, ÚŠOP–Liptovský Mikuláš–Správa CHKO Cerová vrchovina, OÚŽP – Rimavská Sobota, rkp 8. zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a súvisiacimi právnymi predpismi vydanými na ich základe, 9. vyhláška č. 24/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, 10. vyhláška č. 30/2008 Z.z., ktorou sa vyhlasuje Chránené vtá čie územie Cerová vrchovina- Porimavie, 11. výnos MŽP SR č. 3/2004-5.1, ktorým sa vydáva národný zoznam území európskeho významu 12. Vyhláška MK SSR č. 113 z roku 1989 o vyhlásení CHKO Cerová vrchovina. 13. www.sazp.sk, Desa ť rokov CHKO Cerová vrchovina 14. www.forestportal.sk 15. http://cerovka.webnode.sk/natura -2000, NATURA 2000 v CHKO Cerová vrchovina 16. www.wolf.sk, Ochrany prírody – Prišiel čas na zmenu