architektonické štúdio atrium, Letná 40, 040 01 Košice tel/fax: 055/62 315 87, [email protected] ŠUŇAVA územný plán obce
SPRIEVODNÁ SPRÁVA
S podporou / with support UzemnePlany.sk © JANUÁR200 9 Najväčší portál o územnom plánovaní, urbanizme a tvorbe krajiny
Obstarávateľ: Obec Šuňava Okres: Poprad Kraj: Prešovský Spracovateľ: Architektonické štúdio Atrium Letná 40, 04001 Košice tel./fax: 055/ 623 15 87 e-mail:[email protected] web: www.atriumstudio.sk www.UzemnePlany.sk Hlavní riešitelia: Ing. Michal Burák Ing. arch. Dušan Burák, CSc. Zodpovední riešitelia: Ing. Ladislav Pažák Bc. Milan Barlog Ing. Milan Kolesár Ing. arch. Marek Bakalár Ing. Ladislav Baran Odborne spôsobilá osoba na obstaranie ÚPD: RNDr. Eleonóra Weissová
Schvaľovacia doložka – územný plán obce Šuňava
SCHVAĽOVACÍ ORGÁN: OBECNÉ ZASTUPITEĽSTVO ŠUŇAVA STAROSTA OBCE ČÍSLO UZNESENIA: 25/2009 ŠUŇAVA DÁTUM SCHVÁLENIA: 16.04.2009 STANISLAV KUBASKÝ
PEČIATKA
1 Zoznam príloh
Grafická časť
číslo výkresu názov výkresu mierka Širšie vzťahy a návrh záujmového územia 1:50 000 1
Výkres priestorového usporiadania 1:10 000 2 a funkčného využívania katastrálneho územia obce a Výkres
ochrany prírody a tvorby krajiny Výkres priestorového usporiadania 1: 5 000 3 a funkčného využívania zastavaného územia Výkres verejného technického vybavenia: 4a 1:5 000 zásobovanie pitnou vodou, odkanalizovanie, vodné toky Výkres verejného technického vybavenia: 4b 1:5 000 zásobovanie elektrickou energiou a plynom, telekomunikácie 5 Výkres verejného dopravného vybavenia 1:5 000 6 Vyhodnotenie dôsledkov stavebných a iných zámerov na PP 1:5 000 Výkres verejnoprospešných stavieb 7 1:5 000
Textová časť
A Sprievodná správa
Návrh regulatívov územného rozvoja obce 1:40 000 B (vložené schémy záväznej časti a VPS) 1:10 000 C Vyhodnotenie dôsledkov stavebných a iných zámerov na PP
3 Obsah
A1. Základné údaje...... 7 1.1 Hlavné ciele a problémy riešené ÚPD ...... 7 1.2 Vyhodnotenie doterajšieho územného plánu ...... 7 1.3 Postup spracovania ÚPD ...... 7 1.4 Použité podklady a materiály ...... 7 1.4.1 Mapové podklady ...... 7 1.4.2 Ostatné materiály ...... 7 1.5 Charakteristika riešeného územia ...... 8 1.5.1 Prírodné podmienky ...... 8 1.5.2 Civilizačné podmienky ...... 15 A2. Riešenie územného plánu ...... 17 2.1 Vymedzenie riešeného územia a jeho geografický opis ...... 17 2.2 Väzby vyplývajúce z riešenia a záväzných častí ÚPN–VÚC Prešovský kraj v znení neskorších ZaD ...... 17 2.3 Základné demografické, sociálne a ekonomické rozvojové predpoklady obce ...... 22 2.4 Riešenie záujmového územia a širšie vzťahy dokumentujúce začlenenie obce do systému osídlenia ...... 22 2.5 Návrh urbanistickej koncepcie priestorového usporiadania ...... 23 2.6 Návrh funkčného využitia územia obce ...... 23 2.6.1 Zásady urbanistickej kompozície ...... 24 2.6.2 Ochrana pamiatok ...... 25 2.7 Návrh riešenia bývania, občianského vybavenia so sociálnou infraštruktúrou, návrh výroby a rekreácie ...... 25 2.7.1 Demografický vývoj ...... 25 2.7.2 Ekonomická aktivita a pracovné príležitosti ...... 25 2.7.3 Bytový fond ...... 26 2.7.4 Predpokladaný rozvoj ekonomických aktivít ...... 26 2.7.5 Občianske vybavenie ...... 28 2.7.6 Turizmus, cestovný ruch a rekreácia ...... 28 2.7.7 Ekonomické aktivity ...... 29 2.7.8 Prvé poradie výstavby, prestavby, rekonštrukcie a zmeny funkčného využitia ...... 29 2.8 Vymedzenie zastavaného územia obce ...... 29 2.9 Vymedzenie ochranných pásiem a chránených území podľa osobitných predpisov ...... 29 2.9.1 Ochranné pásma ...... 29 2.9.2 Ochranné pásma zariadení technickej infraštruktúry ...... 30 2.9.3 Chránené územia– funkčné obmedzenie v zmysle prísl. zákonných ustanovení ...... 30 2.10 Návrh na riešenie záujmov obrany štátu, požiarnej ochrany a ochrany pred povodňami ...... 30 2.11 Návrh ochrany prírody a tvorby krajiny, vrátane prvkov územného systému ekologickej stability a ekostabilizačných opatrení ...... 31 2.12 Návrh verejného dopravného a technického vybavenia ...... 33 2.12.1 Dopravný systém obce ...... 33 2.12.2 Energetika a telekomunikácie ...... 36 2.12.3 Vodné toky a vodné hospodárstvo ...... 42 2.13 Koncepcia starostlivosti o životné prostredie ...... 46 2.14 Vymedzenie a vyznačenie prieskumných území, chránených ložiskových a dobývacích priestorov ...... 47 2.15 Vymedzenia plôch vyžadujúcich zvýšenú ochranu ...... 47 2.16 Ochrana pôdneho fondu - vyhodnotenie dôsledkov stavebných a iných zámerov na poľnohospodárskej pôde a lesných pozemkoch ...... 47 2.17 Komplexné hodnotenie navrhovaného riešenia, najmä z hľadiska environmentálnych, ekonomických, sociálnych a územnotechnických dôsledkov ...... 47
5
Zoznam skratiek:
PSK – Prešovský samosprávny kraj BD - bytový dom CO - civilná ochrana CHKO – chránená krajinná oblasť CR - cestovný ruch ČOV – čistiareň odpadových vôd HD - hospodársky dvor HaZZ – hasičský a záchranný zbor LHC - lesný hospodársky celok LP - lesná pôda KO - komunálny odpad k.ú. - katastrálne územie NKP – národná kultúrna pamiatka OcÚ - obecný úrad OP - ochranné pásmo PP - poľnohospodárska pôda PD - poľnohospodárske družstvo POH - program odpadového hospodárstva RD - rodinný dom SAD – slovenská autobusová dporava SKUEV – Slovensko, územie európskeho významu ŠM - štátny majetok TS - trafostanica ÚPD – územnoplánovacia dokumentácia ÚPN-O - územný plán obce ÚZPF SR – ústredný zoznam pamiatkového fondu Slov. republiky VÚC - veľký územný celok VN – vysoké napätie elektrické VPS - verejnoprospešné stavby VZN – všeobecne záväzné nariadenie ZaD - zmeny a doplnky ZUŠ - základná umelecká škola ZŠ - základná škola
6 A1. Základné údaje ÚPN-O Šuňava je vypracovaný na základe schváleného Zadania - č.ú 29/2005 z 27.9.2005 a Vyhodnotenia pripomienkového konania k Návrhu ÚPD obce, s ktorými je v súlade. Dôvodom jeho obstarania je skutočnosť, že obec nemá vypracovanú ÚPD, pričom sú vyhlásené OP Národného parku Nízke Tatry, Chránenej vodohospodárskej oblasti Nízke Tatry – východ a plánované tranzitné siete prechádzajúce katastr. územím obce. Ďalším dôvodom je potreba komplexného zhodnotenia rozvoja obce a jej katastr. územia vo väzbe na ÚPN – VÚC Prešovský kraj, v znení neskorších ZaD do roku 2020 a neskôr. Tento projekt je realizovaný s finančnou podporou MVaRR SR. 1.1 Hlavné ciele a problémy riešené ÚPD Cieľom riešenia ÚPN-O je získanie koncepčného a rozvojového dokumentu s urbanistickou koncepciou, ktorá zohľadní plánované a určí nové rozvojové zámery obce a jej k.ú. a vytvorí územno- technické predpoklady pre jej trvalo udržateľný rozvoj. Hlavné ciele: - definovať postavenie obce v širšom regióne, ale aj Slovenska - vymedziť rozvojové plochy bývania, občianskej vybavenia, rekreácie a výroby v obci - posilniť turistickú úlohu obce - lokalizovať plochy verejnoprospešných stavieb. Problémy, ktoré sú riešené touto ÚPD možno charakterizovať nasledovne: - široko priestorové požiadavky stavebníkov RD, ktoré sú v rozpore s invest. možnosti obce, - prevažne súkromne využívaná „šošovku“ v centre N. Šuňavy. 1.2 Vyhodnotenie doterajšieho územného plánu Obec nemá vypracovanú ÚPD. V roku 1992 bola vypracovaná UŠ obce, ktorá poslúžila ako pomôcka pri riadení výstavby. Jej úloha sa však naplnila. 1.3 Postup spracovania ÚPD - prípravné práce (6/2005) - spracovanie Prieskumov a rozborov obce (6/2005-6/2006), - vypracovanie Zadania (8/2005), - schválenie Zadania (9/2005) - vypracovanie Návrhu ÚPN-O Šuňava (10/2007) - prerokovanie Návrhu ÚPN-O Šuňava (3/2008). 1.4 Použité podklady a materiály 1.4.1 Mapové podklady Polohopis v M 1:5 000 bol vektorizovaný z ROEP-u Šuňava a katastrálnych máp obce, doplnený z obhliadky v teréne a skenovaním ďalších podkladov. Výškopis bol vektorizovaný zo základných máp SR v M 1:10 000. Mapový podklad v M 1:10 000 bol skenovaný z tých istých máp. 1.4.2 Ostatné materiály - ZaD ÚPN-VÚC Prešovského kraja (SAŽP CKEP Prešov, 2004) - Urbanistická štúdia Šuňava (Architektonické štúdio Atrium, 1992) - Prieskumy a rozbory pre ÚPN-O Šuňava (Atrium Košice 2006), - ÚPN-O Šuňava (Architektonické štúdio Atrium, 2007) - PHaSR obce Šuňava (RR Poprad, 2004) - Program rozvoja mikroregiónu „Prameň Hornádu a Čierneho Váhu“ - Projekt kanalizácie Šuňava (Sóloprojekt Bratislava, 1992) - Projekt ČOV Šuňava (Ekospol Žilina, 1992) - Projekt rozšírenia vodovodnej siete Šuňava (STP Poprad, 1990) - PSP – výtlačné potrubie z ČS O.Ú. do VDJ Šuňava (VVaK Košice, 2002) - porealizačné zameranie plynovodu (SPP Poprad, 2006) - vydané ÚR a SP za roky 2002 – 2006.
7 1.5 Charakteristika riešeného územia 1.5.1 Prírodné podmienky Obec leží na severnom úpätí Nízkych Tatier na rozvodí Šuňavského potoka a potoka Lopušná v nadmorskej výške 835 – 880 m. Oba toky tvoria prirodzenú os obce, časť intravilánu leží na rozvodnici potokov. Údolia potokov sú charakteristické profilom širokého U, vyskytujú sa v nich slabo vyvinuté riečne terasy. Najnižší bod katastra má nadmorskú výšku 805 m v údolí potoka Lopušná, najvyšší dosahuje 1091 m n. m na kóte Jedlinská. Geomorfologické členenie katastrálneho územia Šuňavy je uvedené v nasledujúcej tabuľke. Sústava Alpsko-himalájska Podsústava Karpaty Provincia Západné Karpaty Subprovincia vnútorné Západné Karpaty Oblasť Fatransko-tatranská Celok Kozie chrbty Nízke Tatry Podtatranská kotlina Podcelok Važecký chrbát Dúbrava Kráľovohoľské Tatry Popradská kotlina Časť Priehyba Štrbská pahorkatina
Z geomorfologického hľadiska predstavuje oblasť Kozích chrbtov reliéf pedimentových podvrchovín a pahorkatín, okrajovo do katastra zasahuje na východnom okraji aj vysočinový podhôľny reliéf. Územie Nízkych Tatier nadväzuje na Kozie chrbty reliéfom pedimentových podvrchovín a pahorkatín, južný okraj predstavuje vrchovinový reliéf. Územie Popradskej kotliny predstavuje reliéf kotlinových pahorkatín. Potoky v južnej časti katastra majú tvar hlbokých V dolín bez nivy alebo so slabo vyvinutou nivou, v severnej časti tečú v úvalinovitých dolinách s nivou. Zo súčasných reliéfotvorných procesov prevládajú fluviálne a stráňové procesy, z ktorých sa vo väčšine posudzovaného územia uplatňuje silný fluviálny erózny proces so silnou hĺbkovou eróziou v horskom reliéfe, v oblasti Popradskej kotliny slabý fluviálny erózny proces v pahorkatinách s dominanciou rozovretých úvalinovitých dolín.
Začlenenie územia z hľadiska regionálneho geologického členenia je uvedené v nasledujúcej tabuľke. Oblasť Veporské pásmo Vnútrokarpatský paleogén Podoblasť kraklovská zóna Kozie chrbty (Vikartovský chrbát) Popradská kotlina
Geologický podklad je tvorený tromi hlavnými skupinami hornín. Hlavnými horninami Nízkych Tatier sú zlepence, pieskovce a pestré ílovité bridlice mladšieho paleozoika vnútorných Karpát, striedajúce sa s permskými andezitovo-bazaltovými vulkanitmi. V oblasti Kozích chrbtov prevláda pruh vrchnotriasových tmavosivých gutensteinských vápencov a wettersteinských dolomitov a skýtskych kremencov, pieskovcov, ílovito-vápenitých bridlíc a vápencov šuňavských vrstiev, ktoré prináležia mezozoiku vnútorných Karpát. Popradská kotlina je budovaná borovským súvrstvím paleogénu, tvoreným zlepencami, pieskovcami, brekciami a vápencami. Kvartérny pokryv je súvislejší len v oblasti Popradskej kotliny, tvorený je svahovinami a sutinami deluviálnych sedimentov.
Z hľadiska inžinierskogeologickej rajonizácie patrí územie do viacerých rajónov. Vl rajón efuzívnych hornín Sz rajón pieskovcovo-zlepencových hornín Rajón predkvartérnych hornín Sv rajón vápencovo-dolomitických hornín
Sf rajón flyšoidných hornín
8 Podľa hydrogeologického rajónovania ležia podzemné vody posudzovaného územia v regióne M 140. Mezozoikum časti Kozích chrbtov a MG 11. Paleozoikum a mezozoikum – melafýrová séria severovýchodných svahov Nízkych Tatier a Kozích chrbtov, okrajovo zasahuje do regiónu PQ 115. Paleogén Hornádskej a časti Popradskej kotliny, budovanom kombináciou hornín paleogénu a mezozoika. Litologická charakteristika podkladu odráža aj jeho hydrologické vlastnosti. Predmetné územie vypĺňajú v oblasti Popradskej kotliny horniny s dobrou pórovo-puklinovo priepustnosťou a veľmi nízkym zvodnením, zvyšná časť územia zasahuje do oblasti hornín s veľmi slabou puklinovo-vrstvovou priepustnosťou a nízkym zvodnením. Podľa pôvodu rozpustených látok sú podzemné vody oblasti zväčša petrogénne, karbonátogénne výrazné, v severnej časti územia sú podzemné vody fluviogénne základné, menej prechodné a zmiešané. Hladina podzemnej vody je zväčša 2 – 5, v južnej časti územia a na severnom okraji až 10 m hlboko. Vo väčšine územia je využiteľné množstvo podzemnej vody 0,20 – 0,49 l.s-1.km-2, v oblasti Popradskej kotliny od 2,00 až do 9,99 l.s-1.km-2. Povrchové vody sú odvodňované Šuňavským, Krahulčím potokom a bezmennými prítokmi Čierneho Váhu, Priečnym potokom, potokom Lopušná a samotným Hornádom, územie patrí do povodia Váhu, Popradu a Hornádu. Charakteristika režimu odtoku je uvedená v nasledujúcej tabuľke. Oblasť stredohorská Typ snehovo-dažďový Charakteristika akumulácia v mesiacoch XI – II, vysoká vodnosť III – V, najvyššie Qma IV (V
Z pôd sa v oblasti katastra Šuňavy vyskytujú prevažne kyslé až výrazne kyslé kambizeme podzolové a prevažne nasýtené kambizeme modálne, ako aj rendziny a kambizeme rendzinové, v oblasti Popradskej kotliny prevládajú pseudogleje modálne kyslé až stagnoglejové. Pôdy sú prevažne piesčito-hlinité, neskeletnaté až slabo kamenité. Poľnohospodárska pôda všeobecne je strednej, lokálne v malom rozsahu až nízkej bonity a v kategorizácii produkčnosti dosahujú nízke hodnoty (7 – 8 v 10-stupňovej stupnici s bodovými hodnotami 40 – 31 a 30 – 21 v stupnici 100 – 1). Obsah humusu v hĺbke do 25 cm je nízky (< 1,8 %), len lokálne stredný (1,8 – 2,3 %).
Z klimatického hľadiska sa územia katastra nachádza v klimatickej oblasti, ktorej charakteristika je uvedená v nasledujúcej tabuľke. Oblasť chladná (C) – júlový priemer teploty vzduchu < 16 °C Charakteristika okrsku Klimatické znaky Okrsok C1 mierne chladný, veľmi vlhký júl ≥ 12 °C až < 16 °C
Rozšírenie nelesnej drevinovej vegetácie (NDV) je v poľnohospodárskej krajine rozdelené nerovnomerne. Krajina južne od obce je z hľadiska rozšírenia NDV vo veľmi dobrom stave, severne od obce prevláda intenzifikovaná krajina s minimálnym zastúpením NDV. NDV predstavuje najmä líniovú zeleň na medziach, úvozoch a stržiach, okolo potokov, pomerne rozsiahly výskyt má aj skupinová, hlúčiková, falangovitá až plošná NDV. V porovnaní s celoslovenskými pomermi predstavuje posudzované územie krajinu s veľmi slabým zastúpením rozptýlenej stromovej zelene a veľmi dobrým až stredným zastúpením rozptýlenej krovinovej zelene. Z hľadiska drevinového zloženia prevláda najmä smrek (Picea abies), borovica (Pinus sylvestris), breza (Betula pendula), topoľ osikový (Populus tremula), v líniovej NDV sa uplatňuje najmä trnka (Prunus spinosa), ruža šípová (Rosa canina), hloh jednosemenný (Crataegus monogyna), svíb krvavý (Swida sanguinea), vŕba rakytová (Salix caprea) a krehká (S. fragilis) a baza čierna (Sambucus nigra), menej čerešňa vtáčia (Cerasus avium), vŕba sliezska (Salix silesiaca), jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia) či krušina jelšová (Frangula alnus). Brehové porasty sú zväčša tvorené vŕbou krehkou, purpurovou (Salix purpurea), jelšou sivou (Alnus incana) a čremchou (Padus avium). Hodnotným objektom je rímskotrávne porasty sú prevažne polointenzívne, viac-menej prirodzené, časť z nich je vplyvom intenzifikačných zásahov pomerne chudobná a monotónna. Výnimkou sú plochy strmších strání alebo zamokrených plôch v alúviách, kde je veľmi hodnotná xerotermná alebo močiarna vegetácia.
9 Oráčiny zaberajú časť poľnohospodárskej plochy katastra, sústredené sú najmä okolo obce a severne od nej. Časť oráčin je osiata trvalými kultúrami. Mozaikové štruktúry sa v rámci katastra vyskytujú na plochách strání a záverov dolín, kde sú medznaté svahy, ako aj na úpätí svahov Kozích chrbtov a Nízkych Tatier, kde sú pestré početné skupiny prirodzenej mimolesnej drevinovej zelene. Vodné toky a plochy. Južný okraj katastra je ohraničený riekou Čierny Váh, ktorá z územia priberá viacero bezmenných prítokov a Šuňavský a Krahulčí potok. Do severného okraja zasahuje Priečny potok, potok Lopušná a pramenná oblasť Hornádu. Bez vegetácie sú asfaltové, sčasti aj nespevnené poľné komunikácie, spevnené plochy v obci, časti dvorov pri rodinných domoch a pod. Prirodzené plochy bez vegetácie predstavujú malé plochy obnažených skál napr. v údolí Čierneho Váhu, ale aj na niektorých ďalších miestach. Vegetácia v intraviláne má tradičný charakter, je kultúrneho charakteru, značné plochy však zaberá aj synantropná vegetácia. Tvorená je predovšetkým vegetáciou úžitkových záhrad a okrasných plôch pri rodinných domoch a drevinovou vegetáciou na verejných priestranstvách.
V území boli zistené prírodné stresové (geodynamické) javy nad rámec bežných prejavov v krajine len v južnej časti, severná časť je z geodynamického hľadiska stabilná. Pôda v oblasti nie je kontaminovaná natoľko, aby bola zaradená do niektorej kategórie znečistenia. V južnej časti katastra sú podzemné a povrchové vody čisté, v severnej časti katastra sú v kategórii A1 až A3, čo znamená čisté podzemné a čisté až mierne znečistené povrchové vody, pričom najviac znečistené sú vody v severnej časti katastra v oblasti poľnohospodárskej krajiny. Vody Čierneho Váhu majú na úrovni katastra I. a II. triedu čistoty. Poľnohospodárske pôdy v území sú z hľadiska vodnej erózie zaradené do kategórie stredne silnej až silnej erózie. Z hľadiska zdravotného stavu predstavujú lesy južnej časti územia zväčša zdravé alebo veľmi slabo poškodené porasty, stredne poškodené porasty sa vyskytujú na severnom okraji, kým v oblasti Kozích vrchov, najmä na úpätiach svahov sú porasty stredne až silne poškodené. Ostatné stresové javy v území nepresahujú rámec bežnej kontaminácie. Rovnako ich zdroje nie sú nad rámec bežných zdrojov v tejto oblasti Popradskej kotliny a priľahlých pohorí. Časť územia katastra na juhovýchodnom okraji leží v povodí vodárenských tokov 73. Hornád, Bystrá, Veľká Biela voda. Západná časť katastra leží v Chránenej vodohospodárskej oblasti Nízke Tatry – východ, časť východne od nej leží v pásme hygienickej ochrany 2. stupňa podzemných vôd a v pásme hygienickej ochrany 2. a 3. stupňa povrchových vôd. Celý úsek Hornádu a Čierneho Váhu v posudzovanom území je zaradený medzi vodohospodársky významné vodné toky 98. Čierny Váh a 611. Hornád. Z hľadiska územnej ochrany prírody južná časť katastra zasahuje do územia ochranného pásma Národného parku Nízke Tatry s druhým stupňom ochrany. Na vlastnom území katastra nie sú žiadne vyhlásené objekty a územia, lokality so sústredeným výskytom druhov rastlín a živočíchov, chránených v zmysle §§ 34, 35 zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a Vyhlášky Ministerstva ŽP SR č. 24/2003, ktorou sa vykonáva zákon (ďalej len „vyhláška“) a drevín, dreviny, chránené v zmysle § 49 zákona alebo dreviny, spĺňajúce parametre na vyhlásenie takejto ochrany. V súvislosti so zákonom o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 a vyhláškou Ministerstva ŽP SR č. 24/2003, ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny boli v území vyčlenené biotopy európskeho a národného významu, ktorých plochy sú zachytené v grafickej prílohe v rámci jednotlivých ekologicky významných segmentov, rovnako boli zaznamenané druhy živočíchov a rastlín európskeho a národného významu. V zmysle Vyhlášky Ministerstva ŽP SR č. 24/2003 sa na území katastra Šuňavy nachádzajú nasledovné chránené rastlín: Vedecké meno Slovenské meno Aconitum moldavicum prilbica moldavská Cephalanthera damasonium prilbovka biela Clematis alpina plamienok alpínsky Dactylorhiza fuchsii ssp. fuchsii vstavačovec Fuchsov pravý Dactylorhiza majalis ssp. majalis vstavačovec májový pravý Epipactis palustris kruštík močiarny Gladiolus imbricatus mečík škridlicovitý Gymnadenia conopsea päťprstnica obyčajná Lycopodium clavatum plavúň obyčajný
10 Pedicularis palustris všivec močiarny Pinguicula vulgaris tučnica obyčajná Salix rosmarinifolia vŕba rozmarínolistá Poznámka: Všetky uvedené druhy sa považujú za druhy národného významu Okrem nich sa v území vyskytujú nasledovné ohrozené druhy, uvedené v Červenom zozname papraďorastov a semenných rastlín Slovenska.
Vedecké meno Slovenské meno Ohrozenie Anemone sylvestris veternica lesná LR:nt Aquilegia vulgaris orlíček obyčajný LR:nt Aster amelloides astra spišská LR:nt Gentiana cruciata horec krížatý LR:nt Lilium martagon ľalia zlatohlavá LR:nt Pilosella cymosa chlpánik vrcholíkatý LR:nt Platanthera bifolia vemenník dvojlistý VU Kategórie ohrozenosti podľa IUCN: VU – Vulnerable – zraniteľný LR – Lower Risk – menej ohrozený s podkategóriou nt – Near Threatened – takmer ohrozený
Okrem uvedených zákonom chránených a ohrozených rastlín sa v posudzovanom území vyskytujú viaceré druhy regionálne významných a vzácnych rastlín, zákonom nechránených, ako napr. černohlávok veľkokvetý (Prunella grandiflora) alebo horčinka väčšia (Polygala major). Z chránených a prioritných druhov živočíchov sa na území katastra nachádzajú nasledovné druhy. Vedecké meno Slovenské meno Crustacea kôrovce Astacus astacus rak riečny Coleoptera chrobáky Carabus auronitens bystruška zlatá Carabus cancellatus bystruška medená Meloe proscarabeus májka obyčajná Rosalia alpina fuzáč alpský Hymenoptera blanokrídlovce Bombus (všetky druhy) čmeľ Xylocopa (všetky druhy) drevár Lepidoptera motýle Parnassius mnemosyne jasoň chochlačkový Petromyzontes mihule Eudontomyzon danfordi mihuľa potiská Osteichthyes (= Pisces) ryby Cottus gobio hlaváč bieloplutvý Amphibia obojživelníky Bombina variegata kunka žltobruchá Bufo bufo ropucha bradavičnatá Bufo viridis ropucha zelená Rana temporaria skokan hnedý Salamandra salamandra salamandra škvrnitá Triturus alpestris mlok horský Triturus montandoni mlok karpatský Triturus vulgaris mlok obyčajný Reptilia plazy Anguis fragilis slepúch lámavý Lacerta agilis jašterica obyčajná Natrix natrix užovka obyčajná Vipera berus vretenica obyčajná Zootoca (=Lacerta) vivipara jašterica živorodá Aves vtáky
11 Accipiter gentilis jastrab lesný Accipiter nisus jastrab krahulec Aegithalos caudatus mlynárka dlhochvostá Aegolius funereus pôtik kapcavý Alauda arvensis škovránok poľný Anas platyrhynchos kačica divá Anthus trivialis ľabtuška lesná Aquila pomarina orol krikľavý Asio otus myšiarka ušatá Athene noctua kuvik plačlivý Bonasa bonasia jariabok hôrny Bubo bubo výr skalný Buteo buteo myšiak lesný Buteo lagopus myšiak severský Carduelis carduelis stehlík pestrý Carduelis chloris stehlík zelený Carduelis spinus stehlík čížavý Certhia familiaris kôrovník dlhoprstý Ciconia ciconia bocian biely Ciconia nigra bocian čierny Cinclus cinclus vodnár potočný Coccothraustes coccothraustes glezg hrubozobý Columba palumbus holub hrivnák Corvus corax krkavec čierny Corvus corone vrana túlavá Corvus frugilegus havran čierny Corvus monedula kavka tmavá Crex crex chrapkáč poľný Cuculus canorus kukučka jarabá Delichon urbica belorítka domová Dendrocopos major ďateľ veľký Dendrocopos medius ďateľ prostredný Dryocopus martius ďateľ čierny Emberiza citrinella strnádka žltá Erithacus rubecula slávik červienka Falco tinnunculus sokol myšiar Ficedula hypoleuca muchárik čiernohlavý Fringilla coelebs pinka lesná Galerida cristata pipíška chochlatá Garrulus glandarius sojka škriekavá Glaucidium passerinum kuvičok vrabčí Hippolais icterina sedmohlások hájový Hirundo rustica lastovička domová Jynx torquilla krutihlav hnedý Lanius excubitor strakoš sivý Loxia curvinostra krivonos smrekový Luscinia megarhynchos slávik krovinový Motacilla alba trasochvost biely Motacilla cinerea trasochvost horský Muscicapa striata muchár sivý Nucifraga caryocatactes orešnica perlovaná Parus ater sýkorka uhliarka Parus cristatus sýkorka chochlatá Parus major sýkorka bielolíca Parus montanus sýkorka čiernohlavá Passer domesticus vrabec domový Passer montanus vrabec poľný Perdix perdix jarabica poľná Pernis apivorus včelár lesný Phoenicurus ochruros žltochvost domový Phylloscopus collybita kolibkárik čipčavý Phylloscopus sibilatrix kolibkárik sykavý Phylloscopus trochiloides kolibkárik zelený Pica pica straka čiernozobá Picus viridis žlna zelená Pyrhulla pyrhulla hýľ lesný Regulus regulus králiček zlatohlavý
12 Saxicola rubetra pŕhľaviar červenkastý Saxicola torquata pŕhľaviar čiernohlavý Scolopax rusticola sluka lesná Sitta europaea brhlík lesný Streptopelia decaocto hrdlička záhradná Streptopelia turtur hrdlička poľná Strix aluco sova lesná Strix uralensis sova dlhochvostá Strurnus vulgaris škorec lesklý Sylvia atricapilla penica čiernohlavá Sylvia borin penica slávikovitá Sylvia communis penica hnedokrídla Sylvia curruca penica popolavá Troglodytes troglodytes oriešok hnedý Turdus merula drozd čierny Turdus philomenos drozd plavý Turdus pilaris drozd čvíkotavý Turdus torquatus drozd kolohrivý Tyto alba plamienka driemavá Mammalia cicavce Canis lupus vlk dravý Erinaceus concolor jež bledý Lutra lutra vydra riečna Lynx lynx rys ostrovid Muscardinus avellanarius plch lieskový Myotis myotis netopier obyčajný Mustela erminea hranostaj čiernochvostý Plecotus austriacus ucháč sivý Rhinolophus ferrumequinum podkovár veľký Rhinolophus hipposideros podkovár malý Sciurus vulgaris veverica stromová Sorex araneus piskor obyčajný Sorex minutus piskor malý Ursus arctos medveď hnedý
Poznámka: Druhy európskeho významu sú vyznačené tučne, ostatné druhy sa považujú za druhy národného významu Okrem uvedených chránených druhov živočíchov sa z cicavcov vyskytujú ďalšie regionálne významné a vzácne druhy, ako lasica obyčajná (Mustela nivalis), kuna lesná (Martes martes), k. skalná (M. foina), jazvec lesný (Meles meles), bežnejšia je líška (Vulpes vulpes). Z ostatných druhov majú zastúpenie ešte zajac poľný (Lepus europaeus), diviak (Sus scrofa), jeleň (Cervus elaphus), srnec (Capreolus capreolus).
Z biotopov národného a európskeho významu sa v katastri Šuňavy vyskytujú nasledovné. Kód Názov biotopu Mo 4 Vegetácia vysokých ostríc Pi 5 Pionierske porasty zväzu Alysso-Sedion albi na plytkých karbonátových a bázických substrátoch Tr 1 Suchomilné travinno-bylinné a krovité porasty na vápnitom substráte Tr 7 Mezofilné lemy Br 2 Horské vodné toky a bylinná vegetácia pozdĺž ich brehov Br 6 Brehové porasty deväťsilov Lk 1 Nížinné a podhorské kosné lúky Lk 3 Mezofilné pasienky a spásané lúky Ra 6 Slatiny s vysokým obsahom báz Sk 1 Karbonátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou Sk 2 Silikátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou Sk 5 Nespevnené silikátové sutiny v kolínnom stupni Sk 6 Nespevnené karbonátové skalné sutiny v montánnom až kolínnom stupni Ls 1.3 Jaseňovo-jelšové podhorské lužné lesy Ls 1.4 Jelšové horské lužné lesy
13 Ls 4 Lipovo-javorové sutinové lesy Ls 5.1 Bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy Ls 5.2 Kyslomilné bukové lesy Ls 8.0 Jedľové a jedľovo-smrekové lesy
Poznámka: Biotopy európskeho významu sú vyznačené tučne, ostatné biotopy sú národného významu
V území boli vyčlenené niektoré genofondové lokality flóry, fauny a významné biotopy ako ekologicky významné prvky s funkciou prvkov MÚSES. 1. Plošte. Prirodzené trávobylinné porasty xerotermného charakteru na výraznom reliéfe, sčasti zarastené borovicovým náletom. 2. Valtierov vrch. Rozsiahla enkláva prirodzených lúk a pasienkov xerotermného až mezofilného charakteru, čiastočne s lesnou vegetáciou, čiastočne zarastené ruderálnymi spoločenstvami. 3. Pramenisko Priečneho potoka, v minulosti narušené melioračnými prácami, v súčasnosti obnovujúce sa, s charakteristickými druhmi vlhkých lúk a pramenísk. 4. Dudniská – Košariská – Pod Skvierča. Rozsiahly komplex polointenzívnych až intenzívnych pasienkov, čiastočne narušených, rekultivovaných. Majú prevažne mezofilný charakter, najmä v severnej časti s fragmentmi xerotermnej vegetácie 5. Košariská. Komplex ochranných lesov na strmom, lokálne skalnatom reliéfe, prevažne druhotného charakteru s vtrúsenými prirodzene sa vyskytujúcimi drevinami. 6. Ponad Lopušnú. Podobný biotop ako predchádzajúci, s vyšším podielom druhotných porastov z náletu a rozsiahlejšími plochami obnažených skál s charakteristickou petrofilnou vegetáciou. 7. Lopušná vrátane Hájskeho potoka v Malej Lopušnej doline. Prirodzene tečúci podhorský potok, bohato meandrujúci, s dobre vyvinutými medzernatými brehovými porastmi. 8. Niva Lopušnej. Vyplnená je dobre vyvinutými mezofilnými až mokraďnými spoločenstvami a vŕbovými krovinami, početnými prameniskami a prechodnými slatiniskami. 9. Červenica - Dlžina. Komplex mezofilných lúk a pasienkov, značne intenzifikovaných, pomerne pestrých z hľadiska druhového zloženia a fyziognómie porastov. 10. Ostrý hrb. Výrazný reliéf porastený prevažne xerotermnou vegetáciou a roztrúsenými náletovými drevinami. 11. Záhumnie. Plocha prirodzených pasienkových spoločenstiev prevažne mezofilného charakteru s vtrúsenými teplomilnými prvkami. 12. Šuňavský potok s prítokmi. Prirodzene tečúci, bohato meandrujúci, lokálne napriamený podhorský tok s roztrúsenými až chýbajúcimi brehovými porastmi a mezofilnými až mokraďnými spoločenstvami v úzkej nive. 13. Vtáčnik – Na kút. Ochranné lesy na exponovanom reliéfe, tvorené prevažne náletovými drevinami, lokálne s vtrúsenými prirodzenými pôvodnými drevinami. 14. Stavec – Za výhon – Zadné lúky – Pod Pierecom – Žabienec. Rozsiahly komplex prevažne mezofilných lúk a pasienkov, pomerne rôznorodých, pestrých, lokálne s fragmentmi teplomilných spoločenstiev. 15. Rozsiahla strž, prevažne suchý, občasne zavodnený prítok Lopušnej, porastený pestrými rôznorodými prevažne mezofilnými spoločenstvami a drevinovými formáciami. 16. Holá. Rozsiahly pasienok, čiastočne rekultivovaný, prevažne s mezofilnými, lokálne mokraďnými spoločenstvami. 17. Dolina k mlynu. Prirodzene tečúci lesný tok, čiastočne meandrujúci, s viacerými krátkymi priamymi prítokmi, charakteristickou pobrežnou vegetáciou a fragmentmi brehových porastov. 18. Krahulčí potok. Podobný biotop ako predchádzajúci, s väčším podielom pramenísk a nivou lokálne ohraničenou extrémnym skalnatým reliéfom. 19. Hornád. Pramenná a podpramenná časť toku s charakteristickou vegetáciou v lesnom prostredí, v poľnohospodárskej krajine s medzernatými brehovými porastmi. 20. Čierny Váh s prítokmi. Prirodzene tečúca rieka, s dobre vyvinutými meandrami v pomerne širokej nive, sčasti zalesnenej, s plochami hodnotnej mokraďnej vegetácie a bohatými brehovými porastmi. 21. Brusničina – Háj. Rozsiahly komplex ochranných lesov na ostro rezanom reliéfe, lokálne s vystupujúcimi skalami. Čiastočne nepôvodné, zväčša prirodzené lesné porasty s charakteristickou vegetáciou podrastu. 22. Porasty ochranných lesov podobného charakteru ako predchádzajúci biotop. 23. Kolesárky. Nerozsiahly priestor lúčnych mezofilných spoločenstiev nad nivou Čierneho Váhu.
14 24. Barno – Makoviská. Rozsiahly komplex mezofilných lúk a pasienkov, čiastočne horského charakteru s lokálnymi mokraďmi. Podľa Generelu nadregionálneho ÚSES SR nezasahujú do územia katastra žiadne nadregionálne prvky. V zmysle Národnej ekologickej siete Slovenska NECONET zasahuje severný okraj územia do jadrového územia národného významu N25. Kozie chrbty, kým južná časť územia zasahuje do jadrového územia európskeho významu E29. Kráľovoľské Nízke Tatry. Hornád predstavuje riečny ekologický koridor národného významu n8. Celý priestor je zároveň súčasťou západokarpatského biosférického jadrového územia. Na lokálnej úrovni nebol ÚSES projektovaný, avšak na základe predbežného zhodnotenia a dlhodobého poznania územia môžeme v území situovať niektoré jeho prvky. Čierny Váh má charakter regionálneho biokoridoru. Charakter miestneho biocentra majú lokality lesných porastov, časť nivy Lopušnej, lokalita 10. Ostrý hrb a časť lokality 4., ostatné biotopy majú funkciu biokoridorov a interakčných prvkov. 1.5.2 Civilizačné podmienky 1.5.2.1 Urbanizmus, kultúrno-historické a výtvarne hodnoty Šuňava je pôdorysne typom cestnej radovej zástavby. Pôvodné domy sú z 19. storočia a boli stavané prevažne z prírodných materiálov – dreva a kameňa na vysokej podmurovke so sedlovou strechou pod tvrdou krytinou. Prevládali drevenice. Podstrešie využívali ako skladový priestor. Skupina zrubových sýpok má sedlovú šindľovú strechu. Niektoré kamenné domy mali na pôjde murovaný „sklep“ na ukrytie cenností, alebo dokumentov pred požiarmi v obci. Centrum tvorí skupina objektov OcÚ, Kultúrny dom a predajne potravín s centrálnym viacúčelovým parkom. Je umiestnené na rozhraní oboch chotárov v prirodzenom ťažisku. Futbalové ihrisko leží pod obcou, vrátane prírodného amfiteátra. Mimo zastavané územie sú tri rekreačné lokality viazaného CR a chatová lokalita Valtierová. Južne od HD obec plánuje vytvorenie novej chatovej zástavby. Krajinársky hodnotnými partiami sú: biokoridor Lopušného potoka pri PD, malebná krajina Žabienca a údolie Šuňavského potoka. Prostredníctvom turistických trás je napojenie na rekreačné priestory Vysokých Tatier, Lopušnej doliny, Vikartoviec a Liptovskej Tepličky v pokračovaní na Čertovicu a Kráľovu Hoľu. V jeho blízkosti je píla a skládka dreva. Vyšná Šuňava: Obec vznikla na území darovanom Bohumírovi z Liptova v roku 1269. Spomína sa v roku 1321. V 14. storočí vlastnili obec Szentiványiovci, ktorí ju v roku 1346 poručili kartuziánom zo Skaly útočišťa. Potom patrila Červenému kláštoru, jezuitom a napokon študijnej základine. V roku 1787 mala 43 domov a 376 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a prácou v lesoch. JRD bolo založené v roku 1958. Časť obyvateľov pracuje v priemyselných podnikoch vo Svite.
Vývoj počtu obyvateľov obce: rok 1869 1900 1940 1970 počet obyvateľov 518 660 697 847
Vývoj názvu obce: rok 1321 1398 1773 názov Schonaw, Schonau Schovna, Sunyava Wissna Sunjawa
Nižná Šuňava: Obec sa spomína v listinách už v roku 1321. Patrila cisterciátskemu opátstvu v Spišskom Štiavniku. Obyvatelia sa zaoberali chovom dobytka a prácou v lesoch. V roku 1787 mala obec 47 domov a 505 obyvateľov. V roku 1828 to bolo 85 domov a 616 obyvateľov. Počas I. ČSR si zachovala obec poľnohospodársky – pasienkársky ráz. JRD bolo založené v roku 1959. Ojedinelé doklady osídlenia z 13.- 15. st. a novoveku sú známe podľa AÚ SAV z polôh Niže dediny, Za Kováčom, Záhrady a Za Michalkom. Pôvodná stredoveká obec Hrachovisko sa čiastočne skúmala na rozhraní k.ú. Štrby a V. Šuňavy. Zo starších nálezov pochádza ojedinelý nález eneolitickej kamennej sekery. Sú evidované viaceré zaniknuté hutnícke objekty.
15 Vývoj počtu obyvateľov obce: rok 1869 1900 1930 1970 počet obyvateľov 721 749 605 785
Vývoj názvu obce: rok 1321 1398 1773 1786 1920 názov Schonaw, Schonau Schovna, Sunyava Nizna Sunjawa Dolná Szuňawa Nižná Šuňava
Obe obce boli súčasťou župy Spišskej, do roku 1960 kraja Košického a okresu Poprad, potom súčasťou kraja Východoslovenského a od roku 1996 kraja Prešovského. 1.5.2.2 Funkčné využitie plôch a stavebno-technický stav budov Chotáru dominuje poľnohospodárska krajina, v južnej a juhovýchodnej časti lesná. Rozvodnica prechádzajúca stredom Vyšnej Šuňavy odvádza vody do Čierneho a Baltského mora. Je zvýraznená Parkom dvoch morí. Sídlo je polyfunkčné s dominujúcou obytnou funkciou a sústredením občianskeho vybavenia miestneho významu pozdĺž hlavnej ulice s ťažiskom v centre obce. Je akcentované viacúčelovým centrálnym parkom s ihriskami. Vo vyšnej Šuňave je poddimenzovaný areál ZŠ a v Nižnej Šuňave areál MŠ. Pod Nižnou Šuňavou je futbalové ihrisko a prírodný amfiteáter. Plochy intenzívnej poľnohospodárskej výroby – role sú lokalizované severne, južne a západne od obce. Dva hospodárske dvory sú orientované na chov hovädzieho dobytka a v Nižnej Šuňave aj oviec. V HD N. Šuňavy je autoservis a drevovýroba. Lesné porasty spadajúce do LHC Spišská Teplica a Liptovská Teplička obhospodarujú Urbariáty, Propopula a Lesy SR. Pôsobia tu poľovnícke združenia Šuňava, Svit a Štrba. Pod obcou je píla a dočasná skládka dreva na pomerne veľkej rozlohe. Živnostníci sú rozptýlení v obci. Je tu malá výrobna betónových tvárnic a devovýroba na pozemkoch piatich rod. Domov a v areáli PD. Podľa hydro-geologických podkladov sú pod chotárom zdroje geotermálnej vody a čierne uhlie a tehliarska surovina.
Dva kostoly a rad zachovalých dreveníc spolu s archeologickým náleziskom – Hrachovisko tvoria hodnotný kultúrno – historický potenciál. Juhovýchodne od obce sú dve rekreačné lokality Žabienec a Makoviská, južne Kolesárky a severne Valterová.
16 A2. Riešenie územného plánu
2.1 Vymedzenie riešeného územia a jeho geografický opis Riešeným územím je celé administratívne územie obce Šuňava, ktoré sa člení na katastre Vyšná a Nižná Šuňava a je prezentované v M1:10 000. Podrobne je obec riešená v mierke M 1:5 000. Obec leží na severných svahoch a v juhovýchodnom cípe Popradskej kotliny, v dolinnej nive potoka Lopušná a čiastočne Šuňavského potoka. Stred obce Šuňava leží vo výške 871 m nad morom. 2.2 Väzby vyplývajúce z riešenia a záväzných častí ÚPN–VÚC Prešovský kraj v znení neskorších ZaD Na územie okresu Poprad a Prešovského kraja bol v roku 1998 spracovaný a uznesením vlády SR č. 268 v r.1998 schválený územný plán veľkého územného celku (ďalej len ÚPN – VÚC) Prešovského kraja. Záväzné časti Zmien a doplnkov ÚPN - VÚC Prešovského kraja, vyhlásených VZN č. 4/2004 PSK, vrátane verejnoprospešných stavieb sú rešpektované a zapracované do návrhu ÚPN – obce Šuňava. Jedná sa o nasledovné záväzné regulatívy a VPS územného rozvoja Prešovského kraja:
I. Záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania územia
1. V oblasti usporiadania územia, osídlenia a životného prostredia 1.1 v oblasti rozvoja nadregionálnych súvislostí a dobudovania multimodálnych koridorov, 1.1.6 formovať sídelnú štruktúru prostredníctvom regulácie priestorového usporiadania a funkčného využívania územia jednotlivých hierarchických úrovní ťažísk osídlenia, sídelných centier, rozvojových osí a vidieckych priestorov, 1.5 podporovať rozvoj priestorov - mikroregiónov mimo ťažísk osídlenia, charakterizovaných ekonomickou a demografickou depresiou a tento princíp aplikovať aj pri tvorbe subregiónov, 1.6 vytvárať priestorové podmienky pre vedenie rozhodujúcich sietí technickej infraštruktúry a rezervovať plochy pre stavby environmentálnej infraštruktúry regionálneho a nadregionálneho významu, 1.7 rešpektovať podmienky vyplývajúce zo záujmov obrany štátu v okresoch Bardejov, Humenné, Kežmarok, Levoča, Poprad, Prešov, Sabinov, Snina, Stará Ľubovňa, Stropkov, Svidník a Vranov nad Topľou, 1.8 rešpektovať poľnohospodársku pôdu a lesy ako obmedzujúci faktor urbanistického rozvoja územia, 1.9 v územnoplánovacích dokumentáciach a územnoplánovacích podkladoch obcí na území národných parkov, v ich ochranných pásmach, chránených krajinných oblastiach a v územiach patriacich do sústavy NATURA 2000, posudzovať všetky novonavrhované zóny, väčšie stavebné komplexy a ďalšie činnosti, v zmysle platnej legislatívy o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, 1.13 oblasti civilnej ochrany obyvateľstva rezervovať plochy pre zariadenia na ukrývanie obyvateľstva v prípade ohrozenia, 1.14 v oblasti rozvoja vidieckeho priestoru a vzťahu medzi mestom a vidiekom 1.14.1 zabezpečovať vyvážený rozvoj územia, najmä v horských a podhorských oblastiach v nadväznosti na definované centrá polycentrických sústav a osídlenia sídelnej štruktúry Prešovského kraja, 1.14.3 vytvárať podmienky dobrej dostupnosti vidieckych priestorov k sídelným centrám, podporovať výstavbu verejného dopravného a technického vybavenia obcí, moderných informačných technológií tak, aby vidiecke priestory vytvárali kultúrne a pracoviskovo rovnocenné prostredie voči urbánnym priestorom a dosiahnuť tak skĺbenie tradičného vidieckeho prostredia s požiadavkami na moderný spôsob života, 1.14.4 pri rozvoji vidieckych oblastí zohľadňovať ich špecifické prírodné a krajinné prostredie a pri rozvoji jednotlivých činností dbať na zamedzenie, resp. obmedzenie možných negatívnych dôsledkov činností na krajinné a životné prostredie vidieckeho priestoru, 1.14.5 zachovávať pôvodný špecifický ráz vidieckeho priestoru, vychádzať z pôvodného charakteru zástavby a historicky utvorenej okolitej krajiny; zachovať historicky utváraný typ zástavby obcí a zohľadňovať národopisné špecifiká jednotlivých regiónov, 1.15.2 v oblasti zdravotníctva 1.15.2.1 vytvárať územno – technické predpoklady na rovnakú prístupnosť a primeranú efektívnu dostupnosť zariadeniami ambulatnej a ústavnej starostlivosti a jej zameranie na prevenciu, včasnú diagnostiku a liečbu závažných ochorení, 1.15.3 v oblasti sociálnych služieb,
17 1.15.3.2 v súvislosti s predpokladaným nárastom počtu obyvateľov v poproduktívnom veku vytvárať územno – technické predpoklady pre lokalizáciu ubytovacích zariadení pre občanov v dôchodkovom veku s preferovaním zariadení rodinného a penziónového typu, 1.16 v oblasti kultúry a umenia, 1.16.1 rešpektovať typickú formu a štruktúru osídlenia charakterizujúcu jednotlivé etnokultúrne, hospodársko-sociálne a prírodno-klimatické oblasti a rešpektovať potenciál takých kultúrnohistorických a spoločenských hodnôt a javov, ktoré kontinuálne pôsobia v danom prostredí a predstavujú rozvojové impulzy kraja (etnokultúrne a spoločenské tradície, hisorické udalosti, osobnosti a artefakty na celom vymedzenom území), 1.16.2 vytvárať územnotechnické podmienky pre podporou kultúrnych zariadení v regióne ako neoddeliteľnej súčasti existujúcej infraštruktúry kultúrnych služieb obyvateľstvu, 1.16.3 vytvárať územnotechnické podmienky pre podporou zariadení zachovávajúcich a rozvíjajúcich tradičnú kultúru identickú pre subregióny, 1.17 v oblasti prírodného a kultúrneho dedičstva 1.17.1 rešpektovať kultúrnohistorické dedičstvo, predovšetkým vyhlásené kultúrne pamiatky, vyhlásené pamiatkové územia ( pamiatkové rezervácie, pamiatkové zóny a ich ochranné pásma ), pamätihodnosti a súbory navrhované na vyhlásenie v súlade so zákonom o ochrane pamiatok, 1.17.2 uplatniť a rešpektovať typovú a funkčnú profiláciu sídel mestského a malomestského charakteru a rôzne formy vidieckeho osídlenia vrátane rurálnej štruktúry v rozptyle a rešpektovať kultúrno- historické urbanistické celky, a to aj v širšom rozsahu, ako požaduje ochrana pamiatok, 1.17.3 zabezpečiť aktívnu ochranu technických pamiatok, vybraných typických remeselníckych a priemyselných objektov, 1.17.4 vytvárať podmienky na ochranu a obnovu historických objektov vo voľnej krajine ( hrady, zámky, zrúcaniny, areály kalvárií a pod.) ako historických dokumentov a výrazných kompozičných prvkov v krajinnom obraze, 1.17.5 využívanie kultúrnych pamiatok a pamiatkových území prispôsobiť ďalšie využívanie ochranným podmienkam pre jednotlivé skupiny pamiatok určených v návrhoch opatrení na ich zachovanie,
1.17.10 zachovať typickú štruktúru krajiny na území národných parkov, chránených krajinných oblastí, v pripravovaných chránených krajinných oblastiach a pri novej výstavbe usmerňovať rozvoj sídelných štruktúr vo väzbe na zachovaný historický urbanizmus a s ohľadom na prostredie jednotlivých národných kultúrnych pamiatok. Pri rekonštrukciách rešpektovať tradičnú architektúru a z hľadiska krajinotvorby limitovať štruktúru zástavby a výškové zónovanie hmôt. 1.5 podporovať rozvoj priestorov - mikroregiónov mimo ťažísk osídlenia, charakterizovaných ekonomickou a demografickou depresiou a tento princíp aplikovať aj pri tvorbe subregiónov, 1.6 vytvárať priestorové podmienky pre vedenie rozhodujúcich sietí technickej infraštruktúry a rezervovať plochy pre stavby environmentálnej infraštruktúry regionálneho a nadregionálneho významu, 1.7 rešpektovať podmienky vyplývajúce zo záujmov obrany štátu v okresoch Bardejov, Humenné, Kežmarok, Levoča, Poprad, Prešov, Sabinov, Snina, Stará Ľubovňa, Stropkov, Svidník a Vranov nad Topľou, 1.8 rešpektovať poľnohospodársku pôdu a lesy ako obmedzujúci faktor urbanistického rozvoja územia,
2 V oblasti rozvoja rekreácie a turistiky 2.1 považovať za hlavné rekreačné krajinné celky / RKC /: Bachureň, Belianske Tatry, Branisko, Busov, Čergov, Domašu, Dukla, Kozie chrbty, Levočské vrchy, Ľubické predhorie, Ľubovniansku vrchovina, Nízke Beskydy, Pieniny, Slánske vrchy, Spišskú Maguru, Východné Karpaty a Vysoké Tatry, 2.3 v obciach nachádzajúcich sa na území Tatranského národného parku, Národného parku Nízke Tatry, Národného parku Poloniny, Národného parku Slovenský raj a Pieninského národného parku sa môžu umiestňovať stavby: 2.3.1 len v hraniciach zastavaného územia vymedzeného v zmysle schváleného územného plánu obce, 2.3.2 do doby schválenia ÚPN obce sa môžu umiestňovať stavby len v hraniciach zastavaného územia ktoré boli premietnuté do odtlačkov katastrálnych máp, 2.4 vytvárať podmienky pre vznik nových komplexných stredísk CR s fakultatívnym využitím potenciálu atraktívnych priestorov, pri rešpektovaní záujmov ochrany prírody a krajiny, 2.5 zvyšovať kvalitu existujúcich stredísk cestovného ruchu na území Tatranského národného parku, Národného parku Nízkych Tatier, Národného parku Poloniny, Národného parku Slovenský raj, Pieninského národného parku a ich ochranných pásiem a na území chránených krajinných oblastí Vihorlat a Východné Karpaty: 2.5.1 zariadenia a služby prioritne umiestňovať v zastavaných územiach existujúcich stredísk cestovného ruchu. Do voľnej krajiny umiestňovať len vybavenosť, ktorá sa bezprostredne viaže na uskutočňovanie rekreačných činností závislých od prírodných daností,
18 2.5.2 návštevnosť, kapacity vybavenosti a využitie voľnej krajiny v ich okolí zosúlaďovať s požiadavkami ochrany prírody, 2.6 podporovať a prednostne rozvíjať tie druhy a formy turizmu, ktoré majú pre rozvoj v danom území najlepšie predpoklady a ktoré sú zároveň predmetom medzinárodného významu (letný a zimný horský turizmus, kultúrno-poznávací turizmus, kúpeľný turizmus, kúpeľný liečebno-rekondičný turizmus, ekoturizmus a agroturizmus), 2.10 smerňovať rozvoj funkčno-priestorového subsystému rekreácie a turizmu v súlade s Koncepciou územného rozvoja Slovenska 2001, Regionalizáciou cestovného ruchu Slovenskej republiky a Programom hospodárskeho a sociálneho rozvoja Prešovského samosprávneho kraja, 2.12 vytvárať územno-technické podmienky funkčného využitia kultúrnych pamiatok pre potreby rozvoja cestovného ruchu 2.16 v záujme zlepšovania dostupnosti centier, vytvárať územnotechnické podmienky pre realizáciu turistických ciest, 2.16.3.3 regionálne cyklotrasy a pešie turistické chodníky prepájajúce významné turistické centráregiónu: a) 007 Podtatranská cyklomagistrála
4 Ekostabilizačné opatrenia 4.3 zabezpečiť funkčnosť prvkov územného systému ekologickej stability, pri ďalšom využití a usporiadaní územia, 4.5 pozemkovými úpravami, usporiadaním pozemkového vlastníctva a užívacích pomerov v poľnohospodárskom a lesnom extraviláne podporovať výsadbu plošnej a líniovej zelene, prirodzený spôsob obnovy a revitalizáciu krajiny v prvkoch územného systému ekologickej stability, s maximálnym využitím pôvodných (domácich) druhov rastlín,
4.6 podporovať v podhorských oblastiach zmenu spôsobu využívania poľnohospodárskeho pôdneho fondu ohrozeného vodnou eróziou, 4.7 výstavbu líniových stavieb dopravy a trás technickej infraštruktúry realizovať ekologickým prepájaním nadregionálnych a regionálnych biokoridorov a biocentier, 4.9 v oblasti ochrany prírody a krajiny, 4.9.1 zabezpečiť právnu ochranu pre navrhované osobitne chránené územia a územia sústavy Natura 2000 (t. j. chránené vtáčie územia a územia európskeho významu), 4.9.3 rešpektovať prioritnú ekologickú a environmentálnu funkciu lesov s nulovým drevoprodukčným významom nachádzajúcich sa vo vyhlásených a navrhovaných osobitne chránených územiach s piatym stupňom ochrany, 4.9.6 rešpektovať v rámci ekologickej siete Slovenskej republiky začlenenie území, 4.9.6.1 medzi ťažiskové územia európskeho významu – územie NP Slovenský raj, územie CHKO Vihorlat, územie Kráľovohoľských Nízkych Tatier, územie Tatranského národného parku zahŕňajúce Západné Tatry, Vysoké Tatry, Belianske Tatry, územie NP Pieniny, územie NP Poloniny, 4.9.6.2 medzi ťažiskové územia národného významu - územie Branisko - Sľubica, územie Branisko - Smrekovica, územie Kozích chrbtov, územie zahrňujúce Spišské travertíny, časť územia Levočských vrchov - Ihlu, časť územia Levočských vrchov - Tichý potok, časť územia Čergova - Minčol, časť územia Čergova - Lysá, územie Busova - Cígeľka, časť územia CHKO Východné Karpaty v oblasti Palota - Dukla, časť územia Vihorlatu - Humenský Sokol. 4.9.7 pri hospodárskom využívaní území začlenených medzi prvky územného systému ekologickej stability uplatňovať podmienky stanovené pre 4.9.7.1 hospodárenie v lesoch na území vyhlásených a navrhovaných za osobitne chránené zabezpečiť hospodárenie v lesoch podľa platných predpisov pre lesné ekosystémy v kategóriách ochranné lesy a lesy osobitného určenia, 4.9.7.2 ochranu poľnohospodárskj pôdy pre poľnohospodárske ekosystémy v kategóriách podporujúcich a zabezpečujúcich ekologickú stabilitu územia (trvalé trávne porasty), 4.9.7.3 prispôsobovať trasovanie dopravnej a technickej infraštruktúry prvkom ekologickej siete tak, aby bola maximálne zabezpečená ich funkčnosť a homogénnosť, 4.9.7.4 eliminovať systémovými opatreniami stresové faktory pôsobiace na prvky územného systému ekologickej stability (pôsobenie priemyselných a dopravných emisií, znečisťovanie vodných tokov a pod.),
6 V oblasti vodného hospodárstva 6.1 v záujme zabezpečenia zdrojov pitnej vody, 6.1.1 využívať existujúce a zdokumentované zdroje pitnej vody s cieľom zvyšovať podiel zásobovaných obyvateľov pitnou vodou z verejných vodovodov,
19 6.1.3 zvyšovať podiel využívania úžitkovej vody pri celkovej spotrebe vody v priemysle, poľnohospodárstve, vybavenosti a pri spotrebe na bývanie, 6.1.4 zavádzať opatrenia na znižovanie strát vody,
6.2 chrániť priestory na líniové stavby, 6.2.3 v oblasti skupinových vodovodov 6.2.3.12 hlavný diaľkový privádzač pre Spišsko-popradskú vodárenskú sústavu v trase vodárenská nádrž Garajky – Šuňava – Svit – Poprad a prepojenie do Smokovcov,
6.3 rezervovať plochy a chrániť koridory (kanalizácie) 6.3.1 pre stavby kanalizácií, skupinových kanalizácií a čistiarní odpadových vôd. Prednostne realizovať kanalizačné siete v sídlach ležiacich v pásmach ochrany využívaných zdrojov pitnej vody, v ochranných pásmach minerálnych a liečivých vôd. Výstavbu kanalizačných sietí ako verejnoprospešných stavieb konkretizovať v územnom pláne obce, 6.3.2 zabezpečiť kvalitu vypúšťania vyčistených odpadových vôd v zmysle požiadaviek stanovených s vyhláškou č.491/2002 Z.z.,
6.5 vodné toky, meliorácie, nádrže 6.5.1 na tokoch, kde nie sú usporiadané odtokové pomery, komplexne revitalizovať vodné toky s protipovodňovými opatreniami, so zohľadnením ekologických záujmov a dôrazom na ochranu intravilánov obcí pred povodňami 6.5.2 na upravených úsekoch tokov vykonávať údržbu s cieľom udržiavať vybudované kapacity, 6.5.3 s cieľom zlepšiť kvalitu povrchových vôd a chrániť podzemné vody realizovať výstavbu čistiarní odpadových vôd, 6.5.4 zlepšovať vodohospodárske pomery na malých vodných tokoch v povodí zásahmi smerujúcimi k stabilizácii vodohospodárskych pomerov za extrémnych situácií počas povodní aj v období sucha, pri úpravách tokov využívať vhodné plochy na výstavbu poldrov s cieľom zachytávať povodňové prietoky, 6.5.5 zabezpečiť likvidáciu povodňových škôd z predchádzajúcich rokov a budovať primerané protipovodňové opatrenia s dôrazom na ochranu zastaveného územia miest a obcí a ochranu pred veľkými prietokmi (úpravy tokov, ochranné hrádze a poldre /. 6.5.6 venovať pozornosť úsekom bystrinných tokov v horských a podhorských oblastiach, na ktorých treba budovať prehrádzky s cieľom znížiť eróziu a zanášanie tokov pri povodňových stavoch bez narušenia biotopu, 6.5.7 vykonať protierózne opatrenia na priľahlej poľnohospodárskej pôde, 6.5.8 v rámci revitalizácie tokov zachovať priaznivé životné podmienky pre ryby, zoobentos a fytobentos, 7 V oblasti zásobovania plynom a energiou, telekomunikácie 7.3 v oblasti využívania obnoviteľných energetických zdrojov, 7.3.1 podporovať výstavbu zdrojov energie využívajúcich obnoviteľné zdroje, 7.4 v oblasti telekomunikácii a informačnej infraštruktúry 7.4.1 vytvárať podmienky na rozvoj globálnej informačnej spoločnosti na území Prešovského kraja skvalitňovaním infraštruktúry informačných systémov.
8 V oblasti hospodárstva 8.1 v oblasti hospodárstva a regionálneho rozvoja 8.1.3 diverzifikovať odvetvovú ekonomickú základňu obcí a miest, podporovať v záujme trvalej udržateľnosti malé a stredné podnikanie, 8.1.4 zabezpečovať rozvoj a skvalitnenie infraštruktúry komunikačných systémov, 8.2 v oblasti priemyslu a stavebníctva 8.2.1 pri rozvoji priemyslu a stavebníctva vychádzať z ekonomickej, sociálnej a environmentálnej únosnosti územia v súčinnosti s hodnotami a limitami kultúrno-historického potenciálu územia, historického stavebného fondu so zohľadňovaním špecifík jednotlivých subregiónov a využívať pritom predovšetkým miestne suroviny, 8.2.4 podporovať v územnom rozvoji regiónu rekonštrukciu a sanáciu existujúcich priemyselných areálov a areálov bývalých hospodárskych dvorov pre účely priemyselných parkov na základe zhodnotenia ich externých a interných lokalizačných faktorov, 8.2.6 podporovať rozvoj tradičnej remeselnej výroby, doplnkové výroby a nevýrobné činnosti podporujúce rozvoj vidieka,
8.3 v oblasti poľnohospodárstva a lesného hospodárstva
20 8.3.1 podporovať diverzifikáciu poľnohospodárskej produkcie a formy obhospodarovania pôdy na základe rôznorodosti produkčného potenciálu územia a klimatických podmienok, 8.3.3 zabezpečiť protieróznu ochranu poľnohospodárskej pôdy s využitím vegetácie v rámci riešenia projektov pozemkových úprav a agrotechnickými opatreniami zameranými na optimalizáciu štruktúry pestovaných plodín v nadväznosti na prvky územného systému ekologickej stability, 8.3.5 neproduktívne a nevyužiteľné poľnohospodárske pozemky zalesňovať a pri zalesňovaní využívať pôvodné (domáce) druhy drevín, 8.3.6 podporovať extenzívne leso-pasienkárske využívanie podhorských častí s cieľom zachovať krajinárske a ekologicky hodnotné územia s rozptýlenou vegetáciou,
8.4 8.4.5 podporovať alternatívne poľnohospodárstvo v chránených územiach, v pásmach hygienickej ochrany a v územiach začlenených do územného systému ekologickej stability, 8.3.7 podporovať doplnkové formy podnikania na báze tradičných remesiel ako využitie surovín z produkcie poľnohospodárskej a lesnej výroby vo vidieckych sídlach s voľnou pracovnou silou, s cieľom znížiť hospodársku depresiu najmä v oblastiach s vyšším stupňom ochrany prírody, 8.4 v oblasti odpadového hospodárstva 8.4.1 nakladanie s odpadmi na území kraja riešiť v súlade so schváleným aktualizovaným Programom odpadového hospodárstva SR, Prešovského kraja a jeho okresov, 8.4.2 uprednostňovať v odpadovom hospodárstve minimalizáciu odpadov, separovaný zber a zhodnocovanie odpadov s využitím ekonomických nástrojov a legislatívnych opatrení.
II. Verejnoprospešné stavby
2. V oblasti vodného hospodárstva 2.4 pre skupinové vodovody 2.4.12 hlavný diaľkový privádzač pre Spišsko-popradskú vodárenskú sústavu v trase vodárenská nádrž Garajky – Šuňava – Svit – Poprad a prepojenie do Smokovcov,
3 V oblasti zásobovania plynom a energiami, 3.2 Stavby pre zásobovanie a prenos elektrickej energie 3.2.3 rezervovať koridor v trase 220 kV vedenia č. 273 pre 400 kV vedenie Lemešany – Liptovská Mara – Medzibrod,
6 V oblasti obrany štátu a civilnej ochrany obyvateľstva 6.3 stavby civilnej ochrany obyvateľstva, 6.3.1 zariadenia na ukrývanie obyvateľstva v prípade ich ohrozenia, 6.3.2 zariadenia na signalizáciu a koordináciu činnosti v stave ohrozenia.
7 V oblasti prírodného a kultúrneho dedičstva 7.1 stavby uvedené v Ústrednom zozname pamiatok vyhlásené za Národné kultúrne pamiatky, pamiatky a ich okolie zapísané v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO a objeky súvisiace s pamiatkovo chránenými historickými parkami, ich údržbu a úpravy realizovať len so súhlasom Pamiatkového úradu,
9 V oblasti životného prostredia 9.1 stavby na ochranu pred prívalovými vodami – ochranné hrádze a úpravy vodného toku, priehrádzky, poldre a viacúčelové vodné nádrže, 9.2 stavby na účely monitorovania stavu životného prostredia.
11 V oblasti ekostabilizačných opatrení 11.1 prepojenia nadregionálnych a regionálnych biokoridorov a biocentier.
21 2.3 Základné demografické, sociálne a ekonomické rozvojové predpoklady obce Potenciál obce a katastrálneho územia pre jej rozvoj je daný samotnou polohou na ceste III. triedy, blízkosťou okresného sídla a stredísk CR vo Vysokých Tatrách. Ďalej je to komplexná infraštruktúra s dostatočnou kapacitou, dobré ekol. podmienky a disponibilita plôch pre nové funkcie. Ďalším predpokladom sú tradície a založená infraštruktúra pre uchovanie a rozvoj poľnohospodárskej výroby a výrobnej sféry na báze spracovania a finalizácie dreva a poľnohospod. produktov. Potenciálom medzinárodného významu je atraktívna a ekologicky čistá krajina, umožňujúca jej rekreačné využitie na báze sústredenej, ale aj rozptýlenej rekreácie a CR. Obec je uchovávateľom hodnôt ľudovej tradície a country. Uvedené podnety vytvárajú dobré predpoklady pre rozvoj bývania, občianskeho vybavenia, ekologickej výroby, ďalej služieb v turizme, CR, rekreácii a športe na regionálnej úrovni. Sídlo možno z hľadiska demografického charakterizovať nasledovne: - pomerne dlhodobý nárast počtu obyvateľstva, - dobrá demografická veková štruktúra, - postupná priaznivá zmena indexu vitality z dôvodu zvýšenia podielu mladšieho obyv., - postupný, ale stály nárast podielu obyvateľstva v poproduktívnom veku. Záujem o výstavbu je značný. 2.4 Riešenie záujmového územia a širšie vzťahy dokumentujúce začlenenie obce do systému osídlenia Záujmové územie tvoria katastr. územia obcí vo väzbe na riešené územie. Je to mesto Svit a obce Štrba, Lučivná, Vikartovce, Liptovská Teplička, ale aj Spišská Teplica. Je zobrazené v M1: 50 000. Obec je súčasťou mikroregiónu „Pramene“. Obec leží na severných svahoch a v juhovýchodnom cípe Popradskej kotliny, v dolinnej nive potoka Veľká Lopušná a čiastočne Šuňavského potoka. Stred obce leží vo výške 871 m nad morom. Obec Šuňava leží mimo urbanizačných osí a centier osídlenia na styku dvoch významných rekreačných oblastí – Nízkych a Vysokých Tatier. Je súčasťou okresu Poprad a samosprávneho kraja Prešov. Vzhľadom na dopravné vzťahy a prítomnosť vyššej vybavenosti a pracovných príležitostí sa obec nachádza v spádovom území miest Svit a Poprad. Okresné mesto je vzdialené 16 km a krajské mesto Prešov cca 106 km. Obec, ako administratívnu jednotku tvoria dva katastre – Vyšná a Nižná Šuňava. Pôvodne dve samostatné obce stavebne „zrástli“ v jeden sídelný útvar. Obec je súčasťou mikroregiónu „Pramene Hornádu a Čierneho Váhu“ tvoreného obcami Hravovnica, Kravany, Liptovská Teplička, Spišské Bystré, Spišský Štiavnik, Vernár, Vikartovce a Vydrník, ako aj súčasťou „Združenia tatranských a podtatranských obcí“. Väčšia časť k.ú. leží v OP vodných zdrojov II˚ - Nové okno a v CHVO Nízke Tatry – východ, ktorá je súčasne OP 3° plánovanej vodárenských nádrží Garajka a Brezová. Špecifikom je prechod rozvodnice Baltického mora (Šuňavský potok) a Čierneho mora (potok Lopušná) priečne cez centrum Vyšnej Šuňavy. Južnou časťou k.ú. prechádza hranica ochranného pásma Nízkotatranského národného parku. Podľa koncepcie rajonizácie CR obec leží v rekreačnom územnom celku V.- Kozie chrbty 1.kat., medzinárodného významu. Funkcie CR sú rozvíjané v intraviláne formou privátneho ubytovania a v extraviláne podnikovou a individuálnou chatovou rekreáciou. Geologická a hydrogeologická stavba podložia katastra umožňuje ťažbu tehliarskej suroviny a v hlbších častiach sa dá predpokladať výskyt termálnych vôd. Tieto údaje však bude potrebné overiť geologickými prieskumami. Krajinársky hodnotnými partiami sú: biokoridor Lopušného potoka pri PD, malebná krajina Žabienca a údolie Šuňavského potoka. Prostredníctvom turistických trás je napojenie na rekreačné priestory Vysokých Tatier, Lopušnej doliny, Vikartoviec a Liptovskej Tepličky v pokračovaní na Čertovicu a Kráľovu Hoľu. Osídlenie je rozvíjané pozdĺž prieťahu cesty III. triedy s ťažiskom okolo kostolov. Nové centrum je na rozhraní k.ú., ktoré navrhujeme rozšíriť do pôvodných centier Nižnej a Vyšnej Šuňavy. Poľnohospodárska výroba je sústredená do HD Vyšná a Nižná Šuňava – chov hovädzieho dobytka a oviec, ktoré sú súčasťou PD Šuňava. Lesy spadajúce do LHC Spišská Teplica a Liptovská Teplička obhospodarujú dva Urbariáty, Propopulo a Lesy SR. V k.ú. pôsobia Poľovnícke združenia Šuňava, Štrba a Propopulo.
22 Priemyselná výroba je v obci zastúpená spracovaním dreva. Pod obcou sú rozsiahle skládky dreva a píla. Vzhľadom na geologickú skladbu podložia je potenciálnym odvetvím ťažobníctvo čierneho uhlia. Katastrálnym územím obce Šuňava prechádzajú vysokonapäťové vedenia: 400 kV vedenie V 407 Liptovská Mara – Spišká Nová Ves, (podľa ÚPN-VÚC PSK je navrhované jeho zdvojenie na 2x400 kV), 220 kV vedenie V 273 Medzibrod – Lemešany (podľa ÚPN-VÚC PSK je v jestv. koridore rezervovaná trasa pre 400 kV ). Dodávka elektrickej energie pre obec je zabezpečovaná vzdušnou 22 kV prípojkou z existujúceho 22 kV vedenia č. 258 Poprad – Štrba cez 8 TS. Stav bude vyhovovať i perspektívne. Šuňava je súčasťou Regionálneho centra sieťovej infraštruktúry Poprad, napojená na digitálnu telefónnu ústredňu v obci Štrba. Zásobovanie plynom je zabezpečené cez regulačnú stanicu nad obcou a miestnymi plynovodmi. Zásobovanie pitnou vodou je z dvoch vodojemov 150 a 30 m3 cez dve tlakové pásma a rozvodov využívajúcich zdroje pitnej vody nad obcou. Vo V. Šuňave navrhujeme zvýšenie akumulácie o 70 m3. Nad obcou je plánované vedenie diaľkového rivádzača pitnej vody s VDJ a ÚV. Obec dokončuje výstavbu kanalizačnej siete a má fungujúcu ČOV , ktorá bude vyhovovať i perspektívne po znížení balastných vôd v potrubí.. Komunikačne je obec napojená na širšie územné jednotky osídlenia výroby a CR prostredníctvom ciest III. triedy č.18147 Štrba – Liptovská Teplička a č. 18148 Vyšná Šuňava – Nižná Šuňava – Štrba, ďalej lesnými a poľnými účelovými komunikáciami a turistickými trasami. 2.5 Návrh urbanistickej koncepcie priestorového usporiadania Základná koncepcia rozvoja obce a jej chotára vychádza z územno-technických, krajinno- ekologických a ekonomických podmienok, demografických ambícií a stratégie ich zhodnotenia v prospech obce, základne turizmu a celého chotára do roku 2020. Rešpektuje princípy ochrany a tvorby životného prostredia. Územie je rozčlenené na tieto priestorové jednotky: 1 – obec : základná funkčná, priestorová a prevádzková štruktúra bude orientovaná na posilnenie: - komplexného sídla vo sfére bývania, rekreácie, výroby, dopravy občianskeho vybavenia a dobudovania centier obce, - agroturistického sídla a východiska, ale aj cieľa turistických aktivít regionálnej úrovne, - regionálneho centra country a folkovej kultúry. 2 – lesno - lúčna krajina: bude voľným priestorom na báze ochrany prírody, zdrojov pitnej vody, country, agro a lesnej turistiky zapojenej do voľnej aglomerácie CR – Pramene a združenia Podtatranských obci. Jej súčasťou sú základne CR Žabienec, Makoviská, Kolesárka a Valterová. 2.6 Návrh funkčného využitia územia obce Základná funkčná skladba chotára a jeho jednotiek (obec a lesno - lúčna krajina) vychádza z optimalizácie vnútorných potrieb obce a vonkajších územno-technických, socio-ekonomických a prírodných determinantov. 1–obec: bude plniť dominantnú funkciu obytnú, vybavenostnú, športovú, agroturistickú, rekreačnú, kultúrno – propagačnú a výrobnú. Nové funkčné plochy sú vymedzené prevažne v zastavanom území, ale aj mimo, v závislosti od ich dispozícií (dopravné sprístupnenie, infraštruktúra a pod.). Koncepčné úlohy: - rešpektovať hodnotné historické a prírodné podmienky (skupiny dreveníc, stodôl, domoradí, malebnosť zástavby, merítko zástavby a pod.), - stanoviť regulačné princípy pre postupnú adaptáciu až prestavbu existujúcich rodinných domov, - nové lokality rodinných domov lokalizovať optimalizáciou kritérií dostupnosti, zásobovateľnosti vodou a odkanalizovania, ale i postupmi výstavby, ale najmä rešpekotvaním pôvodnej pozdĺžnej parcelácie, - revitalizáciu obce riešiť potvrdením jej autentičnosti, rozvojom tradícií, vlastivedných funkcií, športových a kultúrnych aktivít.
23 Formovanie základnej funkčnej skladby je teda výsledkom optimalizácie vonkajších a vnútorných územno – technických, organizačných a kultúrnych determinantov. Výsledkom je polyfunkčná štruktúra s prevahou obytnej funkcie. Celkovo je navrhovaných 126 a v rezerve 92 rodinných domov. Sústredenie nových pozemkov rodinných domov je navrhované na severnom okraji, vo väzbe na existujúcu zástavbu nových rodinných domov, pri starom cintoríne, pri HD Vyšná Šuňava a nad ČOV. Využíva sa „ladom“ ležiaca pôda, ale aj vhodnosť napojenia na siete. Všetky lokality podporujú kompaktnosť, definujú úžitkovosť centra a optimalizujú jeho dostupnosť. Prírastok nových RD si vyžiada rozšírenie siete obchodov a služieb (4 skupiny) a vytvorenie verejných priestranstiev. Ďalšie prírastky RD sú navrhované v prielukách a nadmerných záhradách. Zo severu budú domy ohraničené výsadbou krajinárskej zelene. Postupné zvyšovanie kvality bývania zasiahne i existujúce RD pozdĺž cesty, na ktoré je potrebné spracovať metodický vzor prestavby zachovávajúci pôvodný výraz, tradíciu, ale hlavne zvýšenie komfortu bývania. Základnými regulatívami sú zachovanie uličnej čiary a šírky existujúceho domu, mierne zvýšenie rímsy, zobytnenie podkrovia, aplikácia sedlovej strechy. Sýpky a drevenice navrhujeme v celej obci v maximálnej miere zachovať. Občianske vybavenie je prakticky zachované v pôvodnej štruktúre. Prírastok obchodov a služieb je závislý od podnikateľskej aktivity obyvateľov a dopytu. Okrem vyčlenených plôch ďalší prírastok je navrhovaný na pozemkoch RD. Pre účely jeho posilnenia je vymedzené centrum obce. Pozdĺž cesty III. triedy je navrhovaný jednostranný chodník so sústavou verejnej zelene. Časť domového fondu je využívaná pre rekreačné využitie – chalupy. Tento trend predpokladáme aj naďalej s cieľom vytvorenia agroturistického sídla. Za tým účelom je nutné uchovanie ucelených skupín domov, stodôl a sýpok a rozšírenie turistického vybavenia. Vzhľadom na veľmi intenzívnu obytnú zástavbu neumožňujúcu absorbovať hygienicky závadnú výrobu a služby navrhujeme odčlenený HD a naň nadväzujúce plochy, ako výrobnú zónu. HD navrhujeme na intenzifikáciu s cieľom vyššieho zhodnotenia poľnohosp. produktov. V N. Šuňave navrhujeme jeho výrobnú reprofiláciu a plochy v jeho blízkosti pre drevársku výrobu tak, aby negatívne neohrozovala obytnú zástavbu. Kompenzačná parkovacia plocha pre poriadanie festivalov v prírodnom amfiteátri je navrhovaná vo vstupnej časti HD Nížná Šuňava. Z tohto dôvodu nie je vhodné zastavať túto časť pozemku. Pod obcou je rybník, ktorý navrhujeme vyčistiť a skultivovať okolie letného amfiteátra. Južne od neho je navrhovaná rezerva pre rekreačné využitie - chaty. Pred vstupmi do obce sú navrhované plochy pre CR a rekreáciu. Vo Vyšnej Šuňave okolo penziónu a v Nižnej Šuňave, ako rezerva. Priestor medzi potokom a cestou v Nižnej je navrhovaný, ako verejný park s obč. vybavením. Priestor nad ZŠ je navrhovaný, ako rezerva pre jej rozšírenie a výstavbu parkoviska. 2 – lesno - lúčna krajina: bude plniť prírodo a vodoochrannú úlohu a spolu so sieťou turistických trás (pešie, cyklistické, lyžiarské, trasy pre jazdu koní a záprahov ), senníkov a horární bude sprístupňovať mimoriadne atraktívne krajinné prostredie. Jej prirodzenými centrami bude obec a základne CR - Žabienec, Makoviská, Kolesárka a Valterová,. Horárne nachádzajúce sa v chránenom území sa funkčne meniť nebudú. 2.6.1 Zásady urbanistickej kompozície Návrh hmotovo – priestorovej štruktúry vychádza zo snahy o čo najcitlivejšie zakomponovanie nových funkcií do dlhoročne sa vyvíjajúcej zástavby obci, ako aj krajinného prostredia na novej kvalitatívnej úrovni. Osobitne dôležitým je priestor centrálnej zóny, cintorína, ale aj skupiny pôvodných domov, sypancov a stodôl, ako odkaz ľudovej architektúry. Väčšia časť bude uchovaná. Tu výška prestavby nesmie prekročiť 1.nadzemné podl. a musí sa prispôsobiť pozdĺžnemu charakteru parciel. Novou urbanistickou štruktúrou bude severná obytná zóna, ktorá umožňuje odvážnejšie kompozície zástavby. Výnimočný bude priestor okolo penziónu vo Vyšnej Šuňave. Postupné zvyšovanie kvality bývania zasiahne i existujúce RD pozdĺž cesty, na ktoré je potrebné spracovať metodický vzor prestavby zachovávajúci pôvodný výraz, tradíciu, ale hlavne zvýšenie komfortu bývania. Základnými regulatívami sú: zachovanie uličnej čiary a šírky existujúceho domu, mierne zvýšenie rímsy, zobytnenie podkrovia a aplikácia sedlovej strechy. Princípy citlivosti ku krajinnej štruktúre – merítko, materiál budú uplatnené v reštrukturácii celej obce.
24 Za účelom skvalitnenia obytných a rekreačných podmienok je potrebné doplniť riešené územie o prvky drobnej architektúry (zastávky autobusov, lavičky, verejné osvetlenie, oddychové zóny a pod.). 2.6.2 Ochrana pamiatok V katastrálnych územiach obce sa nenachádza nehnuteľná národná kultúrna pamiatka. V Súpise Pamiatok SR sú zapísané rim. Kat. kostol klasicistický z r. 1832 vo Vyšnej a r.k. kostol neskorobarok. Z r. 1765 v Nižnej. Uvedené stavby sú v plnom rozsahu integrované do rozvoja obce, t.j. ÚPD ich ponecháva v pôvodnom stave. Okrem evidovaných kultúrnych pamiatok sa v obci nachádzajú hodnotné nehnuteľnosti ľudovej architektúry – skupiny zrubových sýpok, drevenice, božie muky, kaplnky a pod, ktoré navrhujeme ako pamätihodnosti obce a v plnom rozsahu zachovať. 2.7 Návrh riešenia bývania, občianského vybavenia so sociálnou infraštruktúrou, návrh výroby a rekreácie Ako podklad slúžili štatistické údaje zo sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2001. 2.7.1 Demografický vývoj V obci trvalo bývalo 1887 obyvateľov, z toho 947 žien. Ekonomicky aktívnych je 921 obyvateľov (z toho 153 nezamestnaných), nepracujúcich dôchodcov je 379, ostatných nezávislých je 16, deti a žiaci ZŠ – 430, študenti – 97 (z toho VŠ - 15), nezistení – 44 obyvateľov. Narodení a bývajúci v obci – 1386. Dočasne neprítomných je 147 a dočasne prítomných je 17 obyvateľov. Prítomné obyvateľstvo – 1757. Dominuje slovenská národnosť – 1843 obyvateľov. Vysokoškolské vzdelanie má 45 obyvateľov a stredoškolské s maturitou 386. Drvivá väčšina obyvateľstva je rímsko - katolíckeho vyznania – 1835 obyvateľov. Vekový priemer je 35,4 rokov. V produktívnom veku je 59,7% obyvateľov a poproduktívnom 18,7%. Porovnanie rastu počtu obyvateľov v jednotl. rokoch: r.1900 – 1409, r.1970 – 1632, r.1995 – 1860, r.2000 – 1890, r.2004 – 1910 a v r. 2005 – 1914 obyvateľov Sídlo teda možno charakterizovať nasledovne: - pomerne dlhodobý nárast počtu obyvateľstva, - dobrá demografická veková štruktúra, - postupná priaznivá zmena indexu vitality z dôvodu zvýšenia podielu mladšieho obyv., - postupný, ale stály nárast podielu obyvateľstva v poproduktívnom veku. Návrh Prognóza výhľadového vývoja obyvateľstva vychádza jednak z doterajšieho vývoja a jednak z aspektu vonkajších ekonomických faktorov, ktoré pôsobia na tendenciu vývoja obce. Je to predovšetkým: - revitalizácia poľnohospod. výroby , - rozvoj služieb (najmä cestovného ruchu) - presun bývania z miest. Na základe uvedeného sa predpokladá ďalší mierny nárast obyvateľstva. Prognóza predpokladaného počtu obyvateľov: rok 2013 2020 počet obyvateľov 2000 2200
Výhľadovo navrhujeme obytné zóny aj mimo zastavané územie a predpokladaný celkový počet do 2300 obyvateľov. 2.7.2 Ekonomická aktivita a pracovné príležitosti Pracovné príležitosti v obci sú zastúpené v primárnom a terciálnom sektore. Ekonomicky aktívnych je 921 obyvateľov (z toho 422 žien), z toho podnikateľov 26, zamestnaných 736 (z toho 371 v súkr. podniku a v družstve 49), nezistených je 157 obyvateľov. Do zamestnania mimo obec odchádza 558 obyvateľov. V poľnohospodárstve pracuje 49 obyvateľov (z toho 5 mimo obec), v lesníctve 5/3, v priemysle 316/ 279, stavebníctve 38/ 29, v doprave 42/ 26, v obchode 61/ 39, hotelierstve 51/ 37, výskume 30/ 27, vo verejnej správe 46/ 18, v školstve 35/ 15 a v zdravotníctve a sociálnych službách
25 67/ 52 obyvateľov. Pracovná aktivita podľa odvetví: z toho odchádza muži ženy spolu mimo obec 1. sektor 41 13 54 8 2. sektor 225 138 363 317 3. sektor 145 210 355 222 bez udania 88 61 149 11 spolu 499 422 921 558
V návrhu sa predpokladá rozvoj pracovných príležitostí najmä rozvojom ekologickej poľohosp. a potravinárskej výroby, služieb a rozvojom turizmu a cestovného ruchu. Údaje o stave sa dynamicky menia, avšak predpokladáme výhľadový nárast pracovných príležitostí v obci o 100 miest na celkový počet 500. 2.7.3 Bytový fond Domov je spolu 510, z toho trvale obývaných je 431. Priemerný vek objektov je 36 rokov. Prevažujú tehlové. Trvalo obývaných bytov je 437 (z toho v rodinných domoch 427 a jednom bytovom dome – 6 bytov) a neobývaných je 79 bytov (z toho 11 určených na rekreáciu). Prevažujú 3 – 5 izbové. Priemerná obytná plocha bytu je 75,3 m2 a počet obytných miestností - 4. Prevažujú byty I. kategórie – 304. Na plyn je napojených 305 bytov, na vodovod 423 a kanalizáciu 173 b. j.. Ústredné kúrenie slúži 284 b. j. (z toho na plyn 217) a kachle 46 b. j.. Automatickú práčku má 287 bytov, farebný televízor 346, pevný telefón 297, rekreačnú chatu 5, osobný automobil 144 bytov a PC 34 bytov. Na internet sú napojené 4 byty. Vzhľadom na technický stav staršej zástavby sa predpokladá prirodzený úbytok: - do roku 2013 – 3 RD - do roku 2020 – 3 RD. Tento úbytok bude čiastočne kompenzovaný rekonštrukciou, alebo novou výstavbou na tom istom pozemku. Neobývané domy sú prevažne nízkeho stavebno-technického stavu a budú využité pre chalupárenie a turizmus, resp. občianske a turist. vybavenie. Časť z nich predpokladáme na opravu a opätovne využitie pre bývanie – 15. Priemerná obložnosť bola v roku 2001: 4,22 obyvateľov/ byt. Prognóza vychádza z nárastu počtu obyvateľov a obložnosti na 3,9 – 3,5 obyvateľov/ byt. Riešenie potreby nových bytov: rok 2013 2020 potreba nových bytov 63 63
Bilancia územného rozvoja bytového fondu podľa ÚPD: Stav k roku 2001 437 Predpokladaný úbytok k roku 2020 0 - 6 Návrh výstavby k roku 2020 126 Spolu v roku 2020 563 Výhľadovo je navrhovaných 92 parciel pre RD. 2.7.4 Predpokladaný rozvoj ekonomických aktivít 2.7.4.1 Poľnohospodárska výroba Na riešenom území obhospodaruje pôdu PD Šuňava pozostávajúce z dvoch HD – Vyšná a Nižná Šuňava. PD sa zameriava na produkciu mäsa, mlieka, ovčieho syra a vlny. HD vo Vyšnej Šuňave chová 100 jalovíc (810 ks v roku 1993) a 80 dojníc (260 ks v roku 1993) a HD v Nižnej Šuňave chová 400 oviec (650 ks v roku 1993) a 130 dojníc (450 ks v roku 1993). Pre HD Nižná Šuňava bol spracovaný projekt výrobne mlieka a syra s kapacitou mil litrov za rok, ktorý sa však
26 nerealizoval. PD hospodári v oblasti rastlinnej výroby na 589 ha ornej pôdy; 3,7 ha lúk a 772 ha pasienkov. Ochranné pásmo bolo stanovené pre oba HD. Nad HD Nižná je pevné poľné hnojisko s kapacitou 5 000 m3 Pôdam dominujú kyslé až výrazne kambizeme podzolové. Pôdy sú prevažne piesčito – hlinité, neskeletnaté, až slabo kamenité, nízkej bonity (7 – 8 kvalit. skupina BPEJ). Podľa VUPaOP regionálne pracovisko Banská Bystrica sú pôdy v kat. pôd A, t. j. nekontaminované pôdy. Časť ornej pôdy je odvodnená. Ďalšiu činnosť v HD navrhujeme zosúladiť s ochrannými podmienkami OP vodných zdrojov a zámerom zvýšenia finalizácie výrobkov v HD. V riešení sa predpokladá, že časť dvora v Nižnej sa využije aj pre nepoľnohospodársku činnosť (výroba a sklady).
2.7.4.2 Lesné hospodárstvo Lesy spadajúce do LHC Spišská Teplica a Liptovská Teplička obhospodarujú dve urbárske spoločenstvá, Propopulo a Lesy SR. V lesoch sú vývozné cesty a skládky dreva. Pod obcou sú rozsiahle skládky a píla. V lesnom hospodárstve pracuje 5 -7 osôb. V katastrálnych územiach Pôsobia poľovnícke združenia Šuňava, Štrba a Propopulo. Kompaktné lesné porasty sa rozprestierajú v južnej časti katastra a v oblasti Kozích vrchov na východnom a severnom okraji katastra. Porasty sú prerušované rôzne veľkými lúčnymi enklávami, kým oblasť Popradskej kotliny severne od obce je bez lesných porastov, resp. s fragmentmi lesných porastov. Ide prevažne o smrekové a smrekovcové porasty, na severnom okraji aj borovicové, prevažne monokultúrne, rovnoveké, rovnorodé, ktoré sú hlbšie v komplexe lesov a lokálne aj na strmších svahoch, záveroch údolí vystriedané prirodzenými jedľovými a jedľovo-smrekovými lesmi, v južnej časti aj jedľobučinami. Svojim zložením a štruktúrou zväčša zodpovedajú potenciálnej prirodzenej vegetácii. Prevažná väčšina lesov je zaradená do kategórie lesov hospodárskych, ochranné lesy sa nachádzajú na rôzne veľkých plochách v oblasti Kozích vrchov i v oblasti Kráľovohoľských Tatier. Predpokladá sa stabilizácia na úseku ťažby a odvozu dreva.
2.7.4.3 Výroba, ťažba a remeselné živnosti Priemyselná výroba je zastúpená hrubou úpravou guľatiny. Pod obcou je areál píly zamestnávajúcej 5 osôb. Drevovýroba je sústredená v dvoch rod. domoch a v prenajatom objekte HD Nižná Šuňava. Zamestnávajú celkovo 8 osôb. V obci sú dva autoservisy – v areáli HD Nižná Šuňava a v objekte predajne COOP. Zamestnávajú spolu 4 osoby. Geologická skladba podložia je potenciálom pre ťažbu čierneho uhlia a tehliarskej suroviny a v jej hlbších vrstvách zdrojom geotermálnej vody. Pre podnikateľské aktivity obce v sekundárnej sfére, ale aj v sfére primárnej a terciárnej je odčlenená výrobná zóna v nadväznosti na HD Nižná. Jej poloha voči obci umožňuje širokú škálu činnostíi. HD Nižná navrhujeme na intenzifikáciu aj potravinárskymi prevádzkami s cieľom vyššieho zhodnotenia poľnohosp. produktov. Zóna je dobre dopravne sprístupniteľná a napojiteľná na elektrickú energiu, vodu a kanál. Podmienkou je rešpektovanie ochrany vodných zdrojov, prírody a ľudovej tradície. Vo všeobecnosti však ÚPD požaduje, aby výrobné prevádzky boli hygienicky nezávadné s vysokou hustotou prac. miest, optimálnou náročnosťou na siete TI a dopravné nároky.
2.7.4.4 Komerčné služby a obchod V obci je päť predajní potravín v účelových budovách a prestavaných polyfunkčných rodinných domoch. Okrem toho sú tu predajne textilu, drogérie, železiarstva a farby – laky. Služby sú zastúpené kaderníctvom, holičstvom a autoservisom. Verejné stravovanie a občerstvenie je zastúpené v troch zariadeniach – reštaurácia v KD, penzióne, disco bare a „country šmikňi“. Pre výhľadové potreby nebudú uvedené kapacity stačiť. Rozvoj komerčných služieb navrhujeme v objektoch na hlavných kompozičných osiach. Ubytovacie a stravovacie kapacity navrhujeme v autentických objektoch ľudovej architektúry a súkromných penziónoch – adaptácia objektov RD.
27 Navrhujeme intenzívnejšie využitie centrálnej zóny – nové centrum rozšírené o „šošovku v Nižnej Šuňave a centrum vo Vyšnej Šuňave - okolo kostola a požiarnej zbrojnice . Doplnkový rozvoj komerčných služieb a obchodných zariadení navrhujeme aj v rodinných domoch. 2.7.5 Občianske vybavenie V rámci občianskeho vybavenia sa navrhuje rozvoj jednotlivých zariadení podľa výhľadových potrieb obyvateľov obce nasledovne: Školské a predškolské zariadenia V obci je Materská škola s kapacitou 2 triedy v budove, ktorá nie je v majetku obce s vlastným dvorom a záhradou. Teoretická potreba sú tri triedy a veľkosť pozemku 3600 m2 (v súčasnosti 1750 m2). Navrhujeme výstavbu novej, 3 triednej MŠ v lokalite „Za bytovkou“. Základná škola 1.- 9. ročník má kapacitu 9 + 2 učební, kuchyňu s jedálňou a telocvičňu - bude vyhovovať aj vo výhľade. Pozemok je však značne poddimenzovaný (2880 m2 a potreba je 9500 m2). Chýbajúca plocha športovísk a zelene je čiastočne nahradzovaná používaním obecného parku. Výhľadovo je navrhovaná jeho čiastková kompenzácia rozšírením nad školou. Tu je navrhované aj chýbajúce parkovisko. Stredné a vysoké školy sú vo Svite a Poprade. Kultúra a osveta Kultúrny dom v strede obce s viacúčelovou kultúrno-spoločenskou sálou s kapacitou 200 – 280 miest pre rôzne spoločenské aktivity s kaviarňou s veľkou rezervou vyhovuje. Obecná knižnica je umiestnená v obecnom dome a bude vyhovovať aj perspektívne. Oba rímskokatolícke kostoly vyhovujú aj pre výhľadové obdobie. Pod obcou je vymedzený letný amfiteáter s kapacitou cca 2000 miest, ktorý navrhujeme vybaviť soc. zariadením a zázemím pre účinkujúcich. V obci sú činné kluby – folklórny, country, divadelný a kolektív mládeže STEP. Telovýchova a šport Futbalové ihrisko v Nižnej Šuňave s vybavenosťou (šatne a hygiena) a tenisový kurt v centre vyhovujú. Pre potreby obyvateľov, ale aj cestovný ruch navrhujeme ďalšie plochy pre rekreačný šport ( nad Coop). Vyššie vybavenie je vo Svite, Poprade a tatranských strediskách CR. K.ú. má vhodné podmienky pre lyžovanie - bežecké trate sú rozptýlené v krajine. Zdravotníctvo V budove Obecného domu sa nachádzajú 2 lekárske ambulancie (praktický a detský lekár). Ostatné zdravotné služby sú vo Svite, Poprade, ale aj Štrbe. Súčasný stav je vyhovujúci i výhľadovo. Sociálna starostlivosť V obci sa nenachádza žiadne zariadenie pre sociálnu starostlivosť. Najbližšie zariadenia sú vo Svite. Pre obyvateľov obce navrhujeme po výstavbe novej MŠ, v jej súčasných priestoroch Dom sociálnych služieb s kapacitou cca 10 lôžok s vývarovňou, resp výdajňou stravy a klubovňou. Administratíva V objekte Obecného úradu sa nachádzajú vyhovujúce prevádzkové priestory Obecného úradu s matrikou a kapacitou 8 pracovísk. Vyššie správne úrady sú v Štrbe, Svite a Poprade. Spoločný stavebný úrad so Štrbou má sídlo v Štrbe. Stav bude vyhovovať aj perspektívne. Rímskokatolícka fara vyhovuje. Ostatné Vo Vyšnej a Nižnej Šuňave sú cintoríny na ktorých sú novo vystavené domy smútku. Starý cintorín vo Vyšnej Šuňave sa dlhodobo nepoužíva - nachádza sa v obytnom území a je navrhovaný ako pietny park. Pošta je v budove Obecného domu a vyhovuje. Dve hasičské zbrojnice vyhovujú. Navrhujeme rozšírenie garáží. V obci sú dve urbárske spoločenstvá a poľovnícke združenie. 2.7.6 Turizmus, cestovný ruch a rekreácia Obec a jej k.ú. je súčasťou rekreačného krajinného celku Kozie chrbty medzinárodného významu. Vďaka mimoriadnym prírodným a kultúrno-historickým danostiam má predpoklady rozvoja funkcie CR priamo v obci a jej bezprostrednom okolí (Lopušná dolina, Žabienec, Makoviská, Valtierová, Kolesárka, údolie Čierného Váhu a Šuňavského potoka) so zameraním na krátkodobý pobyt celoročného charakteru s funkciami vlastivednými (národopisné parky, ľudová architektúra, folklór, remeslá, kuch. špeciality apod.) rybolovnými, poľovníckymi, športovo-rekreačnými (bežecké a turistické lyžovanie, jazda na koni, minigolf, kúpanie a pod.), chalupárskymi, agroturistickými a pod. V obci je 14 dreveníc využívaných ako rekreačné chalupy – spolu 54 l ( z toho tri sú vyňaté
28 z bytového fondu) a jeden penzión – 8 l. Niekoľko domov ponúka tzv. ubytovanie na súkromí – 20 l. Aj pre CR je k dispozícii stoličková kapacita troch občerstvovacích a stravovacích zariadení a jeden penzión – spolu 100 stoličiek. Mimo obce – lesno lúčna krajina, v tzv. rekreačnej zóne Lopušná dolina sú umiestnené dve základne CR: a - Žabienec - chata VÚCHV Svit (30 stoličiek/ 30 lôžok, vonkajší bazén, ihrisko), b - Makoviská – vyhorelá súkromná chata, - chata Kollára ( 10 lôž.) - súkromná rekreačná chata. Pri Čiernom Váhu je: c - Kolesárka – chata OcÚ Šuňava (6 lôž.) a 2 súkromné rekreačné chaty, Pri Štrbe je: d - Rekreačná lokalita Valtierová – leží v k. ú. Štrba, v časti prislúchajúcej chotáru obce Šuňava je jedna súkromná rekreačná chata a sú pripravované rekreačné chatky v počte 10 ks. Návrh Nad HD N. Šuňava je navrhovaná územná rezerva pre cestovný ruch a rekreáciu – výstavba rekreačných objektov a pri vstupoch do obce zo severu dve zóny CR. Celková odhadovaná optimálna denná návštevnosť chotára je v lete a zime 100-150, z toho pasanti 100 s predpokladom nárastu na 500/200. Pod obcou je areál letného amfiteátra so špičkovou dennou návštevnosťou 2000 osôb. Denná rekreácia občanov sa uskutočňuje na športovo-rekreačných plochách v obci – futbalové ihrisko, centrálny park a v jej rekreačnom zázemí. Koncom týždňová rekreácia sa uskutočňuje v širšom krajinnom celku a v rekreačných oblastiach okresu. Stav bude vyhovovať i perspektívne.. 2.7.7 Ekonomické aktivity Rozvoj ekonomiky obce vychádza z týchto prognóz: ♦ v poľnohospodárskej výrobe uvažovať čiastočne s veľkovýrobou a čiastočne s farmárskym hospodárením na báze rastlinnej a živočíšnej výroby (chov hovädzieho dobytka a oviec) pri zachovaní poľnohospodárskej funkcie hospod. dvorov, ♦ v lesnom hospodárstve uvažovať s tradičnou pestovateľskou a ťažobnou činnosťou; ♦ predpokladať rozvoj: ♦ služieb pre cestovný ruch na báze miestnych daností, turistiky, cykloturistiky a lyžovania, chatárenia a chalupárstva, ♦ drobnej výroby vo vlastnej obci a v HD na baze potravinárstva a drevospracovania. Cestovný ruch je zatiaľ extenzívnou a sezónou ekonomickou aktivitou, výhľadovo však ÚPD vytvára územno – technické podmienky na taký rozvoj, aby sa toto ekonomické odvetvie stalo pilierom nielen obecnej, ale aj regionálnej ekonomiky. 2.7.8 Prvé poradie výstavby, prestavby, rekonštrukcie a zmeny funkčného využitia Výstavba, prestavba a rekonštrukcia obce je rozdelená do dvoch základných etáp: 1. etapa – rok 2013, 2. etapa – rok 2020. Prvá etapa predstavuje realizáciu investičných zámerov vo všetkých častiach obce pre 2000 obyvateľov a 200 návštevníkov. V 1. etape je navrhovaných 63 bytov a komplexné zabezpečenie technickou infraštruktúrou, dopravou, občianskym a športovo – rekreačným vybavením. Prestavbu na mieste neobývaných domov navrhujeme v troch prípadoch. 2.8 Vymedzenie zastavaného územia obce Navrhovaná hranica zastaviteľnosti podľa § 139 Stav. zákona je od hranice súčasne zastavaného územia k 1. 1. 1990 rozšírená o navrhované plochy bývania, infraštruktúry, dopravy, výroby, turizmu a občianskeho vybavenia. V obci je rozšírená severne – RD a areál CR, západne a južne – RD a východne – výrobná zóna. 2.9 Vymedzenie ochranných pásiem a chránených území podľa osobitných predpisov 2.9.1 Ochranné pásma - cesty III. triedy – 20 m od osi vozovky mimo zastavané územie
29 - zdroje pitnej vody Vyšná Šuňava a Piercok – OP I˚(oplotenie) a 2˚(vyznačené) - zdroje pitnej vody mimo k. ú. - Nové okno – OP II˚ - povodie Hornádu – OP III˚ - lesné pozemky – 50 m od jeho okraja - skupinový vodovod – 6 m od okraja potrubia - OP III° plánovaných vodárenskych nádrží Garajka a Brezová - cintoríny – 50 m od oplotenia - hospodárske dvory PD – 50 až 100m od zdroja - ČOV – 50 m od oplotenia - bývanie, zdravotníctvo a školstvo – izofona ekvivalentnej hladiny hluku od ciest 60 dB(A). 2.9.2 Ochranné pásma zariadení technickej infraštruktúry - Pre výkon správy vodného toku a vodných stavieb: - 5 m široký nezastavaný manipulačný pás pozdĺž tokov a potokov (tak, ako to vyplýva z § 49 zákona – č.364/2004 Z.z. o vodách v znení neskorších predpisov). - Ochranné pásma (v zmysle Energetického zákona) na ochranu elektroenergetických zariadení (viď grafická časť), - 10 m pri napätí od 1 kV do 35 kV vrátane, v lesných priesekoch 7 m, - ochranné pásmo zaveseného káblového vedenia s napätím od 1 kV do 110 kV vrátane je 2m od krajného vodiča na každú stranu. - 25 m pri napätí 110 kV až 400 kV od krajného vodiča na každú stranu. V ochrannom pásme vonkajšieho elektrického vedenia a pod vedením je zakázané zriaďovať stavby a konštrukcie, pestovať porasty s výškou presahujúcou 3 m. - Ochranné pásma (v zmysle Energetického zákona) na ochranu plynárenských zariadení (viď grafická časť) - 4 m pre plynovody a plynovodné prípojky o menovitej svetlosti do 200 mm, - 7 m pre technologické objekty (regulačné stanice, armatúrne uzly, zariadenia protikoróznej ochrany, telekomunikačné zariadenia, zásobníky a sklady Propán-butánu a pod.) - Bezpečnostné pásma (v zmysle Energetického zákona) na zamedzenie alebo zmiernenie účinkov prípadných porúch alebo havárií (viď grafická časť) - 10 m pri strednotlakových plynovodoch a prípojkách na voľnom priestranstve a v nezastavanom území, - 20 m pri vysokotlakových plynovodoch a prípojkách o svetlosti do 350 mm. 2.9.3 Chránené územia– funkčné obmedzenie v zmysle prísl. zákonných ustanovení - Chránená vodohospodárska oblasť Nízke Tatry – východ - ochranné lesy - Národný park Nízke Tatry – OP v JZ časti chotára – 2˚ ochrany podľa Zákona o ochrane prírody - ostatná príroda – celé územie leží v 1˚ochrany podľa Zákona o ochrane prírody. 2.10 Návrh na riešenie záujmov obrany štátu, požiarnej ochrany a ochrany pred povodňami Obec je zatriedená do IV. kategórie ukrytia obyvateľov v úkrytoch budovaných svojpomocne. Za týmto účelom bola prevedená analýza stavebno-technického stavu budov a identifikovanie suterénnych priestorov. Samostatná doložka CO v rozsahu ukrytia obyvateľov pred radiačným žiarením bude spracovaná mimo ÚPD po dohode s ObÚ – OKR Poprad v súlade s Vyhl. MV SR č. 532/ 2006 Z.z. O podrobnostiach na zabezpečenie stavebnotechnických požiadaviek a technických podmienok zariadení civilnej ochrany. Protipožiarna ochrana je zabezpečená OHaZZ Poprad - hasičskou stanicou Svit a Dobrovoľným hasičským zborom Šuňava. Perspektívne predpokladáme začlenenie obce do integrovaného systému rýchlej záchrannej služby. Zabezpečiť v súlade s Vyhl.MV SR 699/2004, Zz dostatok nadzemných hydrantov (max. 200m od stavby) MOS SR nemá v k. ú. obce požiadavky na ÚPD. Ochrana pred povodňami je riešená zástavbou mimo inundovaného územia.
30 2.11 Návrh ochrany prírody a tvorby krajiny, vrátane prvkov územného systému ekologickej stability a ekostabilizačných opatrení Z hľadiska územnej ochrany prírody južná časť katastra zasahuje do územia ochranného pásma Národného parku Nízke Tatry s druhým stupňom ochrany. Na vlastnom území katastra nie sú žiadne vyhlásené objekty a územia, lokality so sústredeným výskytom druhov rastlín a živočíchov, chránených v zmysle §§ 34, 35 zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a Vyhlášky Ministerstva ŽP SR č. 24/2003, ktorou sa vykonáva zákon (ďalej len „vyhláška“) a drevín, dreviny, chránené v zmysle § 49 zákona alebo dreviny, spĺňajúce parametre na vyhlásenie takejto ochrany. V súvislosti so zákonom o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 a vyhláškou Ministerstva ŽP SR č. 24/2003, ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny boli v území vyčlenené biotopy európskeho a národného významu, ktorých plochy sú zachytené v grafickej prílohe v rámci jednotlivých ekologicky významných segmentov, rovnako boli zaznamenané druhy živočíchov a rastlín európskeho a národného významu. V zmysle Vyhlášky Ministerstva ŽP SR č. 24/2003 sa na území katastra Šuňavy nachádzajú chránené rastliny. Okrem nich sa v území vyskytujú ohrozené druhy, uvedené v Červenom zozname papraďorastov a semenných rastlín Slovenska. Okrem uvedených zákonom chránených a ohrozených rastlín sa v posudzovanom území vyskytujú viaceré druhy regionálne významných a vzácnych rastlín, zákonom nechránených, ako napr. černohlávok veľkokvetý (Prunella grandiflora) alebo horčinka väčšia (Polygala major). Okrem uvedených chránených druhov živočíchov sa z cicavcov vyskytujú ďalšie regionálne významné a vzácne druhy, ako lasica obyčajná (Mustela nivalis), kuna lesná (Martes martes), k. skalná (M. foina), jazvec lesný (Meles meles), bežnejšia je líška (Vulpes vulpes). Z ostatných druhov majú zastúpenie ešte zajac poľný (Lepus europaeus), diviak (Sus scrofa), jeleň (Cervus elaphus), srnec (Capreolus capreolus). V území boli vyčlenené niektoré genofondové lokality flóry, fauny a významné biotopy ako ekologicky významné prvky s funkciou prvkov MÚSES. 1. Plošte. Prirodzené trávobylinné porasty xerotermného charakteru na výraznom reliéfe, sčasti zarastené borovicovým náletom. 2. Valtierov vrch. Rozsiahla enkláva prirodzených lúk a pasienkov xerotermného až mezofilného charakteru, čiastočne s lesnou vegetáciou, čiastočne zarastené ruderálnymi spoločenstvami. 3. Pramenisko Priečneho potoka, v minulosti narušené melioračnými prácami, v súčasnosti obnovujúce sa, s charakteristickými druhmi vlhkých lúk a pramenísk. 4. Dudniská – Košariská - Skverčiny. Rozsiahly komplex polointenzívnych až intenzívnych pasienkov, čiastočne narušených, rekultivovaných. Majú prevažne mezofilný charakter, najmä v severnej časti s fragmentmi xerotermnej vegetácie 5. Košariská. Komplex ochranných lesov na strmom, lokálne skalnatom reliéfe, prevažne druhotného charakteru s vtrúsenými prirodzene sa vyskytujúcimi drevinami. 6. Ponad Lopušnú. Podobný biotop ako predchádzajúci, s vyšším podielom druhotných porastov z náletu a rozsiahlejšími plochami obnažených skál s charakteristickou petrofilnou vegetáciou. 7. Lopušná vrátane Hájskeho potoka v Malej Lopušnej doline. Prirodzene tečúci podhorský potok, bohato meandrujúci, s dobre vyvinutými medzernatými brehovými porastmi. 8. Niže Lopušnej. Vyplnená je dobre vyvinutými mezofilnými až mokraďnými spoločenstvami a vŕbovými krovinami, početnými prameniskami a prechodnými slatiniskami. 9. Červenica - Dlžina. Komplex mezofilných lúk a pasienkov, značne intenzifikovaných, pomerne pestrých z hľadiska druhového zloženia a fyziognómie porastov. 10. Ostrý hrb. Výrazný reliéf porastený prevažne xerotermnou vegetáciou a roztrúsenými náletovými drevinami. 11. Záhumnie. Plocha prirodzených pasienkových spoločenstiev prevažne mezofilného charakteru s vtrúsenými teplomilnými prvkami. 12. Šuňavský potok s prítokmi. Prirodzene tečúci, bohato meandrujúci, lokálne napriamený podhorský tok s roztrúsenými až chýbajúcimi brehovými porastmi a mezofilnými až mokraďnými spoločenstvami v úzkej nive. 13. Vtáčnik – Na kút. Ochranné lesy na exponovanom reliéfe, tvorené prevažne náletovými drevinami, lokálne s vtrúsenými prirodzenými pôvodnými drevinami. 14. Stavec – Za výhon – Zadné lúky – Pod Pierckom – Žabienec. Rozsiahly komplex prevažne mezofilných lúk a pasienkov, pomerne rôznorodých, pestrých, lokálne s fragmentmi teplomilných
31 spoločenstiev. 15. Rozsiahla strž, prevažne suchý, občasne zavodnený prítok Lopušnej, porastený pestrými rôznorodými prevažne mezofilnými spoločenstvami a drevinovými formáciami. 16. Holá. Rozsiahly pasienok, čiastočne rekultivovaný, prevažne s mezofilnými, lokálne mokraďnými spoločenstvami. 17. Dolina k mlynu. Prirodzene tečúci lesný tok, čiastočne meandrujúci, s viacerými krátkymi priamymi prítokmi, charakteristickou pobrežnou vegetáciou a fragmentmi brehových porastov. 18. Krahulčí potok. Podobný biotop ako predchádzajúci, s väčším podielom pramenísk a nivou lokálne ohraničenou extrémnym skalnatým reliéfom. 19. Hornád. Pramenná a podpramenná časť toku s charakteristickou vegetáciou v lesnom prostredí, v poľnohospodárskej krajine s medzernatými brehovými porastmi. 20. Čierny Váh s prítokmi. Prirodzene tečúca rieka, s dobre vyvinutými meandrami v pomerne širokej nive, sčasti zalesnenej, s plochami hodnotnej mokraďnej vegetácie a bohatými brehovými porastmi. 21. Brusničina – Háj. Rozsiahly komplex ochranných lesov na ostro rezanom reliéfe, lokálne s vystupujúcimi skalami. Čiastočne nepôvodné, zväčša prirodzené lesné porasty s charakteristickou vegetáciou podrastu. 22. Porasty ochranných lesov podobného charakteru ako predchádzajúci biotop. 23. Kolesárky. Nerozsiahly priestor lúčnych mezofilných spoločenstiev nad nivou Čierneho Váhu. 24. Barno – Makoviská. Rozsiahly komplex mezofilných lúk a pasienkov, čiastočne horského charakteru s lokálnymi mokraďmi. Podľa Generelu nadregionálneho ÚSES SR nezasahujú do územia katastra žiadne nadregionálne prvky. V zmysle Národnej ekologickej siete Slovenska NECONET zasahuje severný okraj územia do jadrového územia národného významu N25. Kozie chrbty, kým južná časť územia zasahuje do jadrového územia európskeho významu E29. Kráľovoľské Nízke Tatry. Hornád predstavuje riečny ekologický koridor národného významu n8. Celý priestor je zároveň súčasťou západokarpatského biosférického jadrového územia. Na lokálnej úrovni nebol ÚSES projektovaný, avšak na základe predbežného zhodnotenia a dlhodobého poznania územia môžeme v území situovať niektoré jeho prvky. Čierny Váh má charakter regionálneho biokoridoru. Charakter miestneho biocentra majú lokality lesných porastov, časť nivy Lopušnej, lokalita 10. Ostrý hrb a časť lokality 4., ostatné biotopy majú funkciu biokoridorov a interakčných prvkov. Časť územia katastra Šuňavy môže ostať z hľadiska ekologicky únosného využívania územia bez zmien, resp. je potrebné zvýšiť intenzitu využívania. Jestvujúce pasienky sú len lokálne využívané nadmerne (priehony, napájadlá, intenzívne TTP), zväčša je problém opačný, t. j. že sa veľké plochy pasienkov využívajú nedostatočne alebo vôbec. Sú v dostatočne pestrej mozaike s prirodzenými spoločenstvami, rovnako dostatočné je zastúpenie prirodzenej mimolesnej zelene. V oblasti lesného hospodárstva sú najmä hospodárske lesné porasty nestabilné a s ich postupným dorastaním sa bude zvyšovať ich vnútorná nestabilita, nakoľko rozvrátené, poškodené porasty sú opätovne obnovované nepôvodnými druhmi drevín, resp. preferenciou ihličnanov na úkor prirodzených, žiadúcich listnáčov. Ako vyplýva z alternatívneho ekologického výberu, vo veľkej časti katastra je doterajšie využitie krajiny v súlade s krajinno-ekologickými podmienkami prostredia. Využívanie lesného pôdneho fondu a plôch charakteru lesných porastov je možné zlepšiť postupnou premenou porastov na pestrejšie, ekologicky stabilnejšie a biologicky hodnotnejšie, najmä v okrajových častiach lesného pôdneho fondu, kde sú pre takýto postup predpoklady vďaka vtrúsenému výskytu vhodných drevín v borovicových a smrekových monokultúrach. Celá plocha katastra je rozdelená na dve rôzne časti. Zalesnená južná časť katastra a východná časť v oblasti Kozích chrbtov predstavuje homogénnu lesnú, čiastočne aj krasovú krajinu s prirodzenými, značne pozmenenými ekosystémami; vhodnú na preferovanie hospodárskych a najmä mimoprodukčných funkcií lesa. Časť poľnohospodárskej krajiny v okolí obce predstavuje lesno-lúčnu krajinu s pozmenenými ekosystémami, vhodnú na extenzívne hospodárske využitie a rozvoj rekreačno-športového potenciálu, severozápadný okraj katastra predstavuje poľnohospodársku oráčinovo-lúčnu krajinu, menej stabilnú, pomerne homogénnu, ekologicky nevyváženú, nedostatočne diverzifikovanú a biologicky chudobnú, vhodnú na poľnohospodársku produkciu, čiastočne vyžadujúcu revitalizáciu. Tento fakt odráža hodnotenie krajiny z hľadiska ekologickej stability, ktoré južnú a východnú časť územia v oblasti lesnej a lesno-lúčnej krajiny klasifikuje ako priestor ekologicky stabilný a poľnohospodársku krajinu v okolí obce ako priestor ekologicky nestabilný. Na zabezpečenie ekologickej stability a zvýšenia biodiverzity nie je potrebné vytvárať v menej stabilnej časti katastra zvláštne podmienky pre obnovu poľnohospodárskej krajiny. Minimálnym
32 opatrením je rozčlenenie lánov oráčin výsadbou zelených drevinových pásov, pričom z hľadiska erózie nie je dôvod meniť doterajšie využitie pôdy a meniť jej kultúru. Prirodzené pasienky je potrebné udržiavať v doterajšom stave, resp. zabezpečiť intenzívnejšie využívanie kvôli primeranému odstraňovaniu biomasy. Aspoň minimálne revitalizačné opatrenia vyžaduje regulovaná časť prítoku potoka Lopušná – oživenie by znamenala výstavba nenáročných prehrádzok z miestneho materiálu kvôli zdržaniu vody a výsadba aspoň jednostranných brehových porastov. V oblasti lesného hospodárstva a využívania plôch drevín charakteru lesných porastov zabezpečovať postupné prebudovanie nepôvodných, neprirodzených monokultúrnych porastov na pestrejšie, rôznorodejšie. Pre zachovanie, udržiavanie a zvýšenie drevinovej vegetácie v obci je potrebné spracovať samostatný generel. Zeleň v obci je obnovovaná a vytváraná živelne, bez potrebného odborného zázemia. Vzhľadom na bezprostrednú blízkosť dvoch hospodárskych dvorov treba hlavnú pozornosť venovať návrhu a realizácii izolačnej zelene okolo a v areáloch týchto objektov. Pri ostatných typoch vegetácie je potrebné zabezpečiť ich bežné využívanie, obhospodarovanie a udržiavanie, čím sa zabezpečí zamedzenie zaburinenia plôch a rozširovanie nepôvodných inváznych druhov v prirodzených spoločenstvách v okolitej krajine. Plochy rekr. chát a CR v jadrovom území národného významu regulovať len cez ÚPN-Z. Realizácia zásahov, ktoré môžu poškodiť, alebo zničiť biotop európskeho, alebo národného významu podlieha vydaniu súhlasu orgánu ochrany prírody a krajiny podľa §6 Zákona o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 a vyhlášky Ministerstva ŽP SR č. 24/2003 – Obv. úrad ŽP. 2.12 Návrh verejného dopravného a technického vybavenia 2.12.1 Dopravný systém obce 2.12.1.1 Širšie dopravné vzťahy Zastavané územie obce Šuňava je na nadradenú cestnú sieť napojená cestami III. triedy z troch smerov: - zo severu od obce Štrba cestou III/018147 so smerom Štrba – Liptovská Teplička, ktorá sa v Tatranskej Štrbe napája na cestu I/18: - z východu od obce Lučivná cestou III/018148 s napojením na cestu I/18 pred Svitom - z juhu od obcí Sp. Bystré, Vikartovce cestou III/06716 s napojením na cestu I/67 Poprad – Hranovnica V severnej polohe od obce Šuňava vedie trasa cesty I/18 so smerom Žilina – Poprad – Košice, ktorá je zaradená do ciest medzinárodného významu s označením E 50. V zmysle záverov konferencie ministrov dopravy európskych krajín v Helsinkách v roku 1997 a Odhad potrieb dopravnej infraštruktúry v asociovaných krajinách - projekt TINA, v trase E 50 prechádza hlavný dopravný a urbanistický koridor Bratislava-Žilina-Poprad-Prešov-Košice s lokalizáciou európskeho intermodálneho koridoru č.Va (podľa KURS 2001). Do štruktúry európskych intermodálnych koridorov je zaradená trasa diaľnice D l, Bratislava- Žilina-Košice-Záhor štátna hranica SR/Ukrajina, ktorá je vedená v trase cesty E 50 a v koridore č. Va. Na železničnú dopravu je obec napojená vo Svite. V súbehu s cestou E 50 vedie železničná trať č.180 Žilina-Poprad-Košice, ktorá je identická s medzinárodným železničným koridorom č.5. V prvej etape zvyšovania rýchlosti má byť trať rekonštruovaná na rýchlosť 160 km/h. Trasovanie trate č.180 je jednou z možností vedenia vysokorýchlostnej trate (VRT).
2.12.1.2 Charakteristika komunikačnej siete obce Cesty III/018147 a III/018148 plnia v obci funkciu zberných komunikácií, funkčnej triedy B2. Sú vybudované kategórie MZ 6/40(MZ 8,5/40). Po oboch stranách vozovky je líniová zeleň, kde sú vybudované otvorené odvodňovacie rigoly. V miestach vjazdov na pozemky rodinných domov sú rigoly prekryté rúrovými priepustami. Pozdĺž zberných komunikácií nie sú vybudované pešie chodníky. Mimo zastavané územie obce sú cesty III. triedy vybudované kategórie C 7,5. Na komunikačnej sieti riešeného územia nie sú známe údaje o intenzite dopravy z Celoštátneho profilového sčítania. Ide cesty s miestnymi prepravnými vzťahmi. Návrh - cesty III. triedy v obci Šuňava budú aj v návrhovom období plniť funkciu zberných komunikácií funkčnej triedy B 2, ktoré navrhujeme v zastavanom území prestavať na kategóriu MZ 8,5/50
33 - v extraviláne navrhujeme cesty III. triedy ponechať kategórie C 7,5/60 - v západnej polohe obce navrhujeme prestavať križovatku ciest III. triedy so zväčšením rozhľadových trojuholníkov s návrhom samostatných zastavovacích pruhov na zastávkach SAD - navrhujeme prestavba križovatky cesty III/018147 s miestnou komunikáciou vedúcou ku hospodárskemu dvoru - pozdĺž zberných komunikácií navrhujeme zrealizovať obojstranné pešie chodníky šírky min.2,0-1,5m s návrhom bezkolízneho pohybu peších vo väzbe na zariadenia hromadnej dopravy, občianskej a komerčnej vybavenosti obce - na zastávkach SAD navrhujeme obojstranne vybudovať samostatné zastavovacie pruhy pre autobusy s vybavením zastávok nástupnými a čakacími priestormi pre cestujúcich.
2.12.1.3 Ostatné miestne komunikácie Ostatné miestne komunikácie majú charakter obslužných a prístupových ciest, ktoré tvoria roštový systém. Cesty sú funkčnej triedy C2, C3, sú vybudované so šírkou vozovky 5,5 až 6,0 m, je možné ich zaradiť do kategórie MOK 5,5/40 (red. MOK 6,5/40) v zmysle STN 73 6110. C2 sú vybudované v kategórii MO 7,5/40 a C3 v kategóriách MO 6/40 (red. MO 6,5/40) v zmysle STN 73 6110. V priestore „šošovky“ v N. Šuňave je zberná komunikácia kategórie MZ 6/40(MZ 8,5/40) a miestna komunikácia v kategórie MO 6/40, funkčnej triedy C1. Pozdĺž komunikácií nie sú vybudované pešie chodníky, odvodnenie je do odvodňovacích rigolov. Návrh - v starej časti zástavby navrhujeme obslužné cesty postupne prestavať na kategóriu MO 6,5/40. V zmysle STN 73 6110 ide o obojsmernú komunikáciu vedenú v stiesnených pomeroch - v niektorých úsekoch tesnej zástavby, kde nie je možné rozšírenie uličného priestoru - v západnej polohe obce navrhujeme ponechať kategóriu ciest MOK 3,75/40. V zmysle STN 73 6110 ide o jednopruhové cesty s obojsmernou premávkou - navrhované rozšírenie plôch výrobných služieb, priemyslu, spracovania a skladovania dreva vo východnej polohe obce si vyžiada prestavbu prístupovej cesty na kategóriu MO 7,5/40 s min.jednostranným peším chodníkom šírky 2,0m - návrh plôch cestovného ruchu pri penzióne na ul.Lúčnej si vyžiada prestavbu cesty na kategóriu MO 7,5/40 s min. jednostranným peším chodníkom šírky 2,0m - v navrhovaných lokalitách rodinnej zástavby v severnej polohe obce navrhujeme obslužné a prístupové komunikácie v kategórii MO 7,5/40, s min. jednostranným peším chodníkom a so šírkou uličného priestoru 10 – 12,0m.
2.12.1.4 Pešie komunikácie Samostatné pešie chodníky a cyklistické trasy v katastrálnom území obce nie sú vybudované. Pohyb cyklistov a peších je väčšinou po miestnych komunikáciách. Pešie prepojenie obce s rekreačnou lokalitou Lopušná je prostredníctvom turistických ciest a dnešnej účelovej cesty. Značkovaná modrá turistická trasa prechádza centrom Vyšnej. Návrh Pozdĺž zberných komunikácií navrhujeme zrealizovať obojstranné pešie chodníky s prepojením lokalít bývania, športu a oddychu so zastávkami SAD a objektami občianskej vybavenosti. Na miestnych obslužných komunikáciách, pokiaľ to umožňuje šírka uličného priestoru navrhujeme aspoň jednostranne zrealizovať pešie chodníky šírky min.1,5m.
2.12.1.5 Statická doprava Pri sústredenej občianskej vybavenosti v centre obce pri domu kultúry, Obecnom úrade a objekte potravín je možné pozdĺžne parkovanie vozidiel po prístupovej komunikácii. Je potrebné navrhnúť efektívny systém parkovania. Parkovacie plochy pri ostatných objektoch občianskej vybavenosti a služieb nie sú vybudované. Na tento účel sa využívajú miestne komunikácie a pridružený uličný priestor. Parkovanie v individuálnej bytovej zástavbe sa rieši podľa potreby na vlastnom pozemku. Návrh Výpočet a návrh potrieb parkovacích statí pre objekty občianskej vybavenosti obce boli
34 navrhované v zmysle ukazovateľov STN 73 6110 pre stupeň automobilizácie 1:3,5, pri redukcii veľkosti sídelného útvaru. Kapacita/ merná jednotka návrh_____
kultúrny dom, Obecný úrad stol./4 stol./1 st. exist. park. 45 static predajňa potr., polyf.obj.,kostol exist. parkovisko 10 static, priamo z cesty, návrh 15 statí pri kostole cintorín 0,858 ha/500m2/1 st. 25 statí šport, športový areál 30 statí rekreač. areál pri rybníku 12 lôž,24 stol./2 lôž,4 stol. 35 statí
Samostatné parkovacie plochy pre zamestnancov a zákazníkov ponukových výrobných plôch pre služby výrobného charakteru, pre nezávadnú výrobu a sklady vo východnej polohe obce nenavrhujeme. Parkovanie v potrebnom počte statí v zmysle ukazovateľov STN 73 6110 si musia zabezpečiť podnikateľské subjekty na vlastnom pozemku. Pri vznikaní nových podnikateľských aktivít, či pri zmene funkčného využitia už existujúcich objektov, je taktiež potrebné požadovať zabezpečenie potrieb statickej dopravy na vlastnom pozemku, aby nedochádzalo ku parkovaniu vozidiel na miestnych komunikáciách. V ÚPN - O navrhujeme zrealizovať parkovacie plochy pri penzióne, cintoríne, ZŠ a záchytné parkovisko pri ihrisku. Pre amfiteáter je navrhovaná kompenzačná parkovacia plocha pre 230 miest vo vstupnej časti HD N. Šuňava.
2.12.1.6 Autobusová doprava Obec Šuňava je na systém autobusovej dopravy SAD napojená tromi prímestskými linkami, ktoré premávajú po zbernej komunikácii obce, po ceste III triedy Prímestská linka spoje tam / späť 706413 so smerom Poprad-Svit-Šuňava-Štrba zastávky: Šuňava, Hŕbky,pož.zbroj.,ObÚ,OC,Štrbská ul. 8+3 žiacke / 9+2žiacke 706414 so smerom Poprad-Svit-Liptovská Teplička zastávka: Šuňava, Hŕbky,pož.zbroj.,ObÚ,OC 5+1 žiacky / 3 706420 so smerom Šuňava-Štrba-Vysoké Tatry, Štrbské Pleso zastávka: Šuňava,pož.zbroj.,ObÚ,OC, Štrbská ul. 1+1 žiacky / 4
Spoje majú v obci Šuňava 5 zastávok, obec je obsluhovaná 30 + 7 žiackymi spojmi za priemerný pracovný deň v oboch smeroch. Zastávku vybavenú jednostranne prístreškom pre cestujúcich, bez samostatného zastavovacieho pruhu pre zastavovanie spojov SAD mimo jazdných pruhov cesty III. triedy. Zastávka nemá zriadený čakací priestor pre cestujúcich. Návrh - situovanie existujúcich autobusových zastávok SAD je vyhovujúce aj pre návrhové obdobie, nakoľko pešia dostupnosť na zastávky nepresahuje vzdialenosť 500m, čo je v súlade s STN 73 6110 - všetky zastávky SAD navrhujeme vybaviť samostatnými zastavovacími pruhmi, zhromažďovacími plochami a obojstranne prístreškami pre cestujúcich - protiľahlé zastávky navrhujeme umiestniť tak, aby situovanie prechodov pre chodcov z dôvodu bezpečnosti prechodu a zastavovanie liniek SAD bolo v zmysle predpisov STN. Systém navrhujeme zachovať a rozšíriť celkový počet zastávok na 6.
2.12.1.7 Hlukové hladiny, ochranné pásma Základné cestné ochranné pásmo pre cesty III. triedy je 20m od osi komunikácie v extravilánových úsekoch, podľa vyhlášky FMD č.35 z roku 1984. Líniovým zdrojom hluku sú cesty III/018147 a III/018148. Východiskovým podkladom pre výpočet hluku je intenzita dopravy zo sčítania dopravy. Na ceste III. triedy nebolo prevedené sčítanie dopravy, nie je teda možné vyhodnotiť vplyv hluku od automobilovej dopravy na životné prostredie. Je však predpoklad, že intenzita dopravy je nízka nakoľko ide o miestny pohyb vozidiel. Najvyššia prípustná hluková hladina pozdĺž základnej komunikačnej siete nepresiahne hodnotu 60 dB(A), ktorú stanovuje vyhláška MZ SSR č.14/1977 Zb.
35 2.12.2 Energetika a telekomunikácie 2.12.2.1 Energetika a energetické zariadenia Katastrálnym územím obce Šuňava prechádzajú vysokonapäťové VVN a VN vedenia: 400 kV vedenie V 407 Liptovská Mara – Spišská Nová Ves (podľa ÚPN VÚC PSK je navrhované jeho zdvojenie na 2x400 kV), 220 kV vedenie V 273 Medzibrod – Lipt. Mara – Lemešany (podľa ÚPN VÚC PSK je v jestv. koridore rezervovaná trasa pre 400 kV ), 22kV vedenie V 525 Poprad – Štrba. Vedenia sú zakreslené na mape širších vzťahov s vyznačením ich ochranných pásiem, ako vecné bremená verejno prospešných stavieb na pozemkoch v danom území. Šuňava je pripojená na 22 kV vedenie č. 525 vyvedené zo 110/ 22 KV ES Poprad. Pripojenie je realizované skupinovou prípojkou z lán 3x50 mm2 vedených na drevených podperných bodoch s betónovými pätkami, ktorá napája distribučné trafostanice (DTS). Distribúciu elektriny na celom území obce zabezpečuje 8 DTS, z ktorých 7 slúži pre samotnú obec a jedna pre rekreačnú lokalitu „Žabienec“. Zoznam a údaje DTS.
označ. druh, výkon zaťaženie využitie názov, miesto majetok čís. typ (kVA) (kWh/rok) % kVA TS 1 PD - dolné 2 stĺp 250 VSE 53,6 134 nemerané TS 2 Hrbky stĺp 400 VSE 33,0 132 nemerané TS 3 Kaplička mrež. 400 VSE 55,3 221 nemerané TS 4 Cintorín mrež. 400 VSE 79,0 316 nemerané TS 5 PD - horné mrež. 250 VSE 58,2 145 nemerané TS 6 Škola mrež. 250 VSE 78,5 196 nemerané TS 7 ČOV kiosk 630 VSE 38,0 240 nemerané 2580 54 1384 TS 8 Žabienec stĺp 100 VSE 20 20 nemerané
Celkový inštalovaný výkon trafostaníc 2580 kVA pre 445 obývaných bytov dáva podielový výkon 5,8 kVA/ byt, čo je veľmi vysoký ukazovateľ. Smernica č.2/ 82 koncernu SEP počíta s podielovým výkonom 1,5 kVA/ byt v plynofikovanej obci. Prebytok výkonu predstavuje značnú rezervu pre napájanie ďalších budúcich domov a objektov podľa návrhu územného plánu. Stav primárnych vedení. Skupinová prípojka vysokého napätia prichádza k TS 4 – Kaplička, kde sa rozdelí do primárneho okružného vedenia okolo Vyšnej aj Nižnej Šuňavy, od ktorého odbočujú prípojky k jednotlivým trafostaniciam rozmiestneným pri obvode obce. Stav sekundárnych rozvodov v obci. Sekundárne vývody NN z trafostaníc sú realizované nadzemnými vedeniami na betónových podperných bodoch. Rozvody do ulíc tvoria lúčovitú sieť rozvetvením vývodov do priľahlých ulíc. Vývody sú holými vodičmi aj závesnými káblami, aj úložným káblom v zemi. Rozvody sú vedené po okraji komunikácií. Prípojky k odberateľom sú zo stĺpov závesnými káblami. Na koncoch dlhých vývodov sa prejavovali úbytky napätia prekračujúce prípustné odchýlky od NN. Preto boli vývody z TS 2 a TS 5 posilnené káblami tak, že sieť zabezpečuje prúd bez prerušení v potrebnom množstve i napätí.
36 Doterajší odber a spotreba elektriny v obci 2004 2005
ročné odbery odber priemer odber priemer počet OM počet OM tis.kWh kWh/OM tis.kWh kWh/OM
MOO – maloodber obyvateľstva D1 stand. mini 32 74 433 47 95 495 D3 stand. maxi 333 137 2431 338 149 2270 D2 Aku. mini 3 3 1000 7 12 580 D4 Aku. maxi 949 239 3970 883 237 3720 D7 Komplet 25A 176 23 7660 191 23 8300 Komplet 35A 172 17 10100 170 15 10600 Komplet 50A 480 22 21800 515 23 22400 Komplet 63A 73 2 36500 37 1 37000 Spolu 2218 517 4300 2188 555 3950 MOP – maloodber podnikov, organizácii a obchod C1 6 61000 1 517 C3 53 77580 56 13 4300 C5 199 633200 177 6 29500 C2 2 21000 - - - C4 179 920000 96 6 16000 C6 - - - 99 5 19800 C11 48 148000 41 1 41000 C10 35 2 5 2 Spolu 492 33 474 34 Celkom 2740 550 4980 2662 589 4530
Rozbor ukazuje veľký podiel dvojtarifov napriek plynofikácii obce. Vyše 50% domácností využíva elektrinu na ohrev TÚV aj vykurovanie. Avšak priemerný odber v rámci celej obce medziročne klesol i pri náraste počtu odberateľov, pretože poklesli priemerné odbery väčšiny obyvateľov v skupinách D1 – D4 vplyvom úspornej spotreby v dôsledku zvyšovania cien elektriny. Podobne poklesli priemerné odbery aj v občianskej vybavenosti u všetkých odberateľov. Trend úspornosti v spotrebe elektrickej energie sa prejavuje ako trvalý, s ktorým bude nutné počítať pri riešení zásobovania obce elektrickou energiou v návrhu územného plánu. Návrh Návrh územného plánu rieši rozvoj obce k roku 2020 o 108 nových rodinných domov rozdelených do 5 lokalít v intraviláne obce. Počet nových domov v každej lokalite bude pripojených na najbližšiu trafostanicu. Prírastok zaťaženia sa stanoví podľa elektrizačnej smernice č. 2/82 koncernu SEZ a stanoví sa spôsob jeho krytia v nasledujúcej tabuľke:
37 Lokalita Poč. domov Podielové Zaťaženie kVA Spôsob krytia TS – kVA pôv. nové kVA/dom nové pôv. spolu % záťaže pri PD horné
TS 5 – 250 43 1,5 65 145 210 84 pripojiť na TS 5 pri Kapličke
TS 3 – 400 37 1,5 56 225 281 70 pripojiť na TS 3 na Hrbky
TS 2 – 400 34 1,5 51 132 183 45 pripojiť na TS 2 pri PD dolné
TS 1 – 250 12 1,5 18 134 152 61 pripojiť na TS 1 Spolu 1300kVA 126 1,5 190 636 826 63 37% rezerva TS
Budúce zaťaženie 826 kVA k roku 2020 daná sieť spoľahlivo pokryje terajším inštalovaným výkonom DTS 1300 kVA. Budúca potreba elektriny 126 nových rodinných domov sa stanoví s ohľadom na vykurovanie plynom a podľa trendu úspornej spotreby elektriny v množstve 2200 kWh/dom/rok. - Prírastok potreby pre nové domy 126 x 2200 = 277 200 kWh/rok - Doterajšia spotreba obyvateľstva v obci 2 218 000 kWh/rok - Nárast spotreby obyvateľstva v obci MOO 2020 2 595 200 kWh/rok Občianska vybavenosť v obci bude plynofikovaná, čím sa znížia doterajšie množstvá odobratej elektriny aj v skupine MOP. Návrh úprav rozvodnej siete v obci Navrhovaná nová zástavba v obci bude zapojená do rozvodnej siete NN predĺžením vedení z priľahlých ulíc. Vedenia budú realizované z lán FeAl profilov 70, 50, 35 mm2, vonkajšie na betónových podperných bodoch tak ako v priľahlých uliciach. Vedenie 22 kV prípojky k trafostanici TS 5 pri PD horné koliduje s parcelami budúcej zástavby rodinných domov. Preloženie riešiť zlanením izolovanými VN vodičmi na spoločných podperných bodoch s NN vedením tak, ako je vyznačené na výkrese technickej vybavenosti ÚPN – O. Verejné osvetlenie Večerné a nočné osvetlenie komunikácií a verejných priestorov je zabezpečené výbojkovými svietidlami výložníkového typu. Svietidlá sú upevnené na stĺpoch elektrickej rozvodnej siete vrátane napájacieho vedenia z vodičov AlFe 6 prierezu 16 mm2. Ovládanie osvetlenia je centrálne časovým spínačom. Počet svietidiel postačuje neosvetlených kritických miest v obci niet. Objekty a zariadenia v lesno – lúčnej krajine sú zásobované pitnou vodou zo studní a prameňov. Stav bude zachovaný ja výhľadovo.
2.12.2.2 Zásobovanie teplom Teplo potrebné pri varení, vykurovaní a ohreve vody v Šuňave sa zabezpečuje individuálne, ako v bytovej zástavbe, tak v občianskej vybavenosti. Najväčšia spotreba tepla je pri vykurovaní, ktorého efektívnosť závisí od tepelného zdroja a spôsobu vykurovania. V rodinných domoch a budovách v obci sa využívajú rôzne zdroje tepla a viaceré spôsoby vykurovania. Spôsoby vykurovania v domoch a bytoch boli zisťované pri celoštátnom sčítaní obyvateľstva, domov a bytov v roku 2001 aj v Šuňave s týmito výsledkami: ústredné kúrenie lokálne (v dome): na pevné palivo 30 domov na plyn 217 domov elektrické 30 domov etážové kúrenie (v byte) na pevné palivo 4 byty na plyn 56 bytov ostatné 3 byty kachle na pevné palivo 46 bytov
38 elektrické, plynové - ostatné 1 iné 50 bytov spolu 437 bytov (domov)
Absolútne prevažovalo ústredné kúrenie spolu s etážovým kúrením celkom v 340 bytoch (domoch). Kachle a iné vykurovanie je spolu v 97 bytoch (domoch). Z palív prevažoval plyn v 273 bytoch (domoch), elektrické vykurovanie majú v 30 bytoch (domoch), pevné palivo využívali v 34 bytoch (domoch), v kachliach pevné palivo v 46 bytoch (domoch), iné a ostatné vykurovanie v 54 bytoch (domoch). Zistený stav vykazuje prevahu moderného efektívneho a ekologického spôsobu vykurovania v obci, dosiahnutého širokým uplatňovaním účinných zdrojov tepla na spaľovanie zemného plynu a na elektrinu. Terajšia spotreba palív a tepla v obci počet elektr. plyn pev. palivo teplo spotrebitelia 3 bytov tis.kWh tis.m t GJ GJ/ byt obyvatelia BD – varenie, vykur., TÚV 16 6 9 340 34 RD – varenie, vykurovanie 314 970 29 000 92 - varenie, vykurovanie 71 104 3 150 45 - varenie, TÚV 35 100 20 960 27 - varenie, TÚV, žiariče 239 883 100 6 660 28 - varenie a vykurovanie 62 913 3 270 53 - varenie a ÚK 30 60 120 1 980 66 - varenie, kachle, TÚV 101 20 150 2 600 26 Spolu 437 1 976 1194 270 47 960 110 občianska vybavenosť vykurovanie - objekty 6 84 504 vykurovanie – odberné miesta 31 474 1 700 Spolu 2 204 Ročná spotreba tepla v obci celkom 50 164
Najväčšia spotreba tepla je v 273 rodinných domoch využívajúcich zemný plyn so spotrebou 92 GJ/ dom, čo zabezpečuje žiadúcu tepelnú pohodu v celom dome. Nízka je priemerná spotreba tepla v domoch s elektrickým vykurovaním 53 GJ/dom a s ÚK na pevné palivo 66 GJ/ dom. Obyvatelia zrejme doplňujú chýbajúce teplo z iných palív. Najnižšia spotreba tepla je v tradičných domoch s kachľami a pecami 26 GJ/dom, ktorá stačí na vykurovanie 1 – 2 miestností ako je v dedinských domoch zvykom. Spotreba tepla v občianskej vybavenosti (MŠ, ZŠ, OcÚ) využívajúcej plyn a elektrinu je primeraná vybavenosti sídla. Návrh Budúca potreba palív a tepla Návrh územného plánu rieši rozvoj obce, ktorý obsahuje 108 nových rodinných domov. Nové domy budú vykurované plynom. Prírastok potreby plynu je vyčíslený v predošlej kapitole v množstve 367 200 m3. Celková budúca potreba palív a tepla je bilancovaná v prehľadnej tabuľkovej forme.
39 Palivo Teplo Počet Ročná bilancia Elektr. Plyn Pevné p. bytov GJ GJ/byt tis. kWh tis. m3 t Obyvateľstvo Spotreba v roku 2005 437 1 976 1 194 270 47 960 110 prírastok domov 108 367 - 1 101 102 Bilancia k roku 2020 545 1 976 1 561 270 49 061
Občianska vybavenosť Bilancia v roku 2006 474 84 2 204 prírastok - - - Bilancia k roku 2020 474 84 2 204
Potreba palív a tepla k roku 2020 2 450 1645 51 265
Potreba palív a tepla k roku 2020 vzrastie oproti roku 2005 len málo a bude zabezpečovaná infraštruktúrou vybudovanou v obci. Zásobovanie teplom bude aj v budúcnosti individuálne. Postupne sa presadia efektívne spôsoby vykurovania a nové zdroje tepla na tradičné palivá (drevo, plyn, elektrina), alebo alternatívne (bioplyn, teplogenerátory) a tiež solárne generátory elektriny. Zámer sa bude týkať aj odčlenených objektov v lesno – lúčnej krajine. Cieľom modernizácie bude znižovanie spotreby palív pri dosahovaní optimálnej tepelnej pohody v bytoch a domoch v obci a objektoch obč. vybavenia a CR.
2.12.2.3 Zásobovanie plynom Šuňava je plynofikovaná od roku 1998. Zdrojom plynu je diaľkový VTL plynovod DN 300 PN 40 vedený do Tatranskej Štrby od Drienovskej Novej Vsi pri Prešove. Obec je napojená na VTL plynovod prípojkou DN 100 PN 40 dĺžky 3,6 km. Prípojka odbočuje od VTL prípojky pre obec Štrbu a vedená je do Nižnej Šuňavy k regulačnej stanici umiestnenej na severnom okraji obce na rohu Mierovej a Jánovej ulice. Regulačná stanica je kontajnerového typu s výkonom 1200 m3/hod. Miestne plynovody v Šuňave Potrubné rozvody plynu sú vybudované do všetkých ulíc po okrajoch miestnych komunikácií a umožňujú pripojenie každého domu prípojkou. Menovitý tlak plynu v uličných rozvodoch je 3 bary. Pripojenie je cez domové regulátory plynu STL/NTL – 3/1 bar. Stav miestnej siete, ako novej je dobrý, zásobuje odberateľov nepretržite bez výpadkov v potrebnom množstve a tlaku. Odber plynu v obci Celkový počet trvale obývaných bytov v súčasnosti je 460 bytov (domov), z toho plyn zo siete má 378 bytov (domov). Rozdiel 82 bytov (domov) sa doteraz na miestnu sieť plynovodov nepripojilo. Počet cenzovaných domácností v obci je 588 z čoho odoberalo plyn 380 domácností, rozdiel 208 domácností predstavuje počet potencionálnych odberateľov plynu v obci. Z občianskej vybavenosti obce sú na miestne plynovody pripojené budovy: Obecný úrad, ZŠ, MŠ, Kultúrny dom, Nákupné stredisko Jednota, Pohostinstvo, Potraviny, Ihrisko – šatne, Hasičské zbrojnice. Doterajší vývoj spotreby plynu v obci obyvateľstvo občianska vybavenosť odbery v roku tis. m3 počet m3/odber tis. m3 počet m3/odber 2003 1 294 367 3 560 89 9 9 900 2004 1 076 379 2 840 86 9 9 550
40 2005 1 203 378 3 180 84 9 9 330
Spotreba plynu je ustálená, lebo ďalší odberatelia sa na plynovodnú sieť nepripájajú. Vyhodnotený priemerný ročný odber na jedného odberateľa okolo 3000 m3/rok je nízky oproti 4400 m3/rok, na ktoré je rozvodná sieť dimenzovaná. Ukazuje sa, že plynovodná sieť v obci má výkonové rezervy, ktoré bude možné využiť pri napojovaní novej zástavby riešenej v návrhu ÚPN - obce. Návrh Budúca potreba plynu Potreba plynu sa stanoví s prihliadnutím na doterajší vývoj spotreby plynu v obci. Priemerné ročné odbery plynu na jedného odberateľa vykazujú medziročne klesajúcu tendenciu. Reálne možno predpokladať, že odbery domácností v obci sa ustália na ekonomicky únosnej úrovni 3400 m3/dom/rok. Návrh územného plánu rieši výstavbu 126 nových rodinných domov, čo značí taký istý počet nových odberateľov plynu. Stanovíme prírastok potreby plynu k doterajšej spotrebe: Hodinová potreba: - doterajšia potreba obce 378 x 1,3 m3/hod = 501 m3/hod - budúca potreba nových domov 126 x 1,5 m3/hod = 189 m3/hod spolu = 690 m3/hod Ročná potreba plynu: - doterajšia ročná spotreba 378 x 3 325 m3/hod = 1 287 000 m3/hod - spotreba nových domov 126 x 3 400 m3/hod = 428 400 m3/hod spolu = 1 715 400 m3/hod Vyhodnotenú hodinovú potrebu 690 m3/hod a ročnú potrebu 1 715 400 m3/hod zabezpečí jestvujúca regulačná stanica plynu v obci s výkonom 1 200 m3/hod.
2.12.2.4 Telekomunikácie a miestny rozhlas Telekomunikácie Obec Šuňava je súčasťou Regionálneho technického centra ST – východ v primárnej oblasti Poprad. Telefónni účastníci v obci sú pripojení miestnou telefónnou sieťou cez pripojovací kábel na ústredňu v Štrbe. Ústredňa v Štrbe je kapacitne dimenzovaná na zabezpečenie požiadaviek na jednotlivé telekomunikačné služby vo svojom obvode. Vybavenosť Šuňavy telekomunikačnými zariadeniami bola zisťovaná pri celoštátnom sčítaní v roku 2001 s týmito výsledkami: rok 2001 rok 2006 návrh 2020 Počet trvalo obývaných bytov 437 443 650 telefón v byte 297 bytov 300 bytov 410 bytov mobilný telefón 59 bytov 900 osôb 1600 osôb osobný počítač 34 bytov 70 bytov 300 bytov osobný počítač s internetom 4 byty 126 bytov 350 bytov Obecný úrad, škola, obchody, pohost., pošta,ČOV 12 HTS 12 HTS 14 HTS
Terajší stav telefónnej siete Telefónne rozvody v obci sú vedené závesnými káblami na drevených podperných bodoch po krajniciach miestnych komunikácií. Rozvodná sieť pokrýva celú obec a umožňuje pripojenie každého domu priamo prípojkami. Prípojky sú privedené závesnými káblami jednotlivo, alebo viac prípojok z jedného stĺpa pomocou združovacieho zariadenia PCM. Závesná sieť a prípojky križujúce cestu tvoria „pavučinovú“ sieť nad komunikáciami, káble majú previsy a kazia vzhľad obce. Plánuje sa ich uloženie do zeme. Za týmto účelom budú vyhradené krajnice miestnych komunikácií pod terajšími rozvodmi.
41 Signály mobilných telefónov šíria v okolí i do obce dve základové stanice siete GSM. T- mobile na západnom svahu Výhon a Orange na kopci Patria. Poštové služby v obci zabezpečuje poštová služobňa umiestnená v budove Obecného úradu. Rozhlas a televízia V obci je v prevádzke miestny rozhlas s ústredňou v budove Obecného úradu. Rozvody sú z vodičov FeZn na oceľových stĺpoch, na ktorých sú upevnené aj reproduktory. Počuteľnosť rozhlasu v každej časti obce je dobrá. Verejnoprávny Slovenský rozhlas má v obci dobrý príjem na všetkých frekvenciách. Podobne je možný príjem aj komerčných vysielačov. Signály Slovenskej televízie aj komerčných televízií prichádzajú do obce z TV zariadenia na Kráľovej holi. Na príjem TV programov je vybudovaný úložný káblový rozvod s centrálou v Obecnom úrade. Funguje miestne informačné vysielanie. V súčasnosti je pripojených 300 domácností, čo z celkového počtu 450 domácností predstavuje 70%. Rozdiel 150 domácností využíva individuálne domové antény. Vyskytujú sa aj parabolické antény na príjem TV signálov zo satelitov.
2.12.3 Vodné toky a vodné hospodárstvo 2.12.3.1 Vodné toky Katastrálnym územím Šuňavy prechádza hlavná európska rozvodnica Baltského mora (rieka Poprad) a Čierneho mora (rieka Váh). Riešené územie patrí k povodiam dvoch riek. Časť Nižná Šuňava patrí k povodiu rieky Poprad, časť Vyšná Šuňava k povodiu Váhu. Výšková poloha územia na rozvodí spôsobuje, že na území obce vody pramenia, odtekajú ako malé potoky a spájajú sa vo väčšie potoky až mimo územia obce. Významnejší potok Lopušná vzniká vo východnej časti obce sútokom troch bezmenných potokov (miestne názvy Piercok, Malá Lopušná a Jarok). Potok Lopušná má dĺžku 6 km, preteká Lopušnou dolinou v ustálenom výmoľovom koryte a ústi do rieky Poprad spolu s potokom Mlynica na okraji Svitu. Potok je vodnatý po celý rok, nevysychá. Je rybárskym revírom pstruha potočného. Odvádza okrem povrchových vôd aj vyčistené odpadové vody z ČOV Šuňavy. Šuňavský potok vzniká z prameniska – mokrade na severnom svahu nad Vyšnou Šuňavou. Preteká západným okrajom obce v upravenom spevnenom koryte. Mimo obec tečie v dĺžke 5 km v prírodnom vymytom koryte a ústi do Čierneho Váhu. Potok je málo vodnatý v suchom počasí vysychá. Odvádza len povrchové dažďové vody. Prehradením potoka Piercok na východnom okraji obce pri hospodárskom dvore bývalé JRD vznikol rybník ako zdroj úžitkovej vody. V strede Nižnej Šuňavy je na svahu výdatný prameň zachytený v akumulačnej nádrži požiarnej vody, z ktorej odtok nazvaný Rinvička, slúži ako úžitková voda obyvateľom obce. Návrh Južne nad zastavaným územím je sú navrhované priekopy na odvedenie dažďových vôd. Výhľadovo je navrhovaná ľavostranná ochranná hrádza pozdĺž jarku nad ČOV.
2.12.3.2 Vodné hospodárstvo Zásobovanie pitnou vodou Šuňava má od roku 1980 vybudovaný celoobecný vodovod, ktorý je v správe Podtatranskej vodárenskej spoločnosti a.s. Poprad. Zdrojom pitnej vody sú pramene na kopci nad južným okrajom obce. Hlavným zdrojom je prameň Piercok s výdatnosťou 2,3 – 6,0 l/s a vedľajším prameň Vyšná Šuňava s výdatnosťou 1,0 – 2,3 l/s. Zdroje pokrývajú potrebu pitnej vody v obci. Zásobovanie obce je v dvoch tlakových pásmach. Prvé tlakové pásmo (Nižná Šuňava) je zásobované z vodojemu s obsahom 2x75 m3 s kótou dna 887,5 m n. m. Prameň je vzdialený 550m od vodojemu vo výške 895 m n. m. Druhé tlakové pásmo (V.Šuňava) zásobované z prameňa V.Šuňava má vodojem s obsahom 30m3 a kótou dna 901 m n. m. vybudovaný pri prameni. Je dotovaný aj cez ČS z prameňa nad OcÚ. Tlakové pomery: Kóta dna vodojemu Nižná Šuňava 887,5 m n. m. Kóta terénu v zástavbe - najvyššia 853,0 m n. m.
42 - najnižšia 836,0 m n. m. Rozdiel kót 34,5 – 51,5 m v. s.
Kóta dna vodojemu Vyšná Šuňava 901,0 m n. m. Kóta terénu v zástavbe - najvyššia 873,0 m n. m. - najnižšia 860,0 m n. m. Rozdiel kót 28 – 41 m v. s.
Zistené rozdiely kót, t.j. tlakové výšky vodného stĺpca (hydrostatický tlak) umožňujú gravitačné zásobovanie oboch častí obce. Občasný nedostatok vody sa javí v uliciach Okružná a Štrbská vo Vyš. Šuňave. Príčinou je malá výdatnosť prameňa v suchom období a malý obsah vodojemu 30 m3, ktorý sa pri maximálnom odbere vody v suchom období rýchlo vyprázdni. Pristúpilo sa k doplňovaniu vodojemu z potrubia Nižnej Šuňavy v dobe maximálneho odberu. Čerpacia stanica je v podzemnej komore na námestí pred obecným úradom. Vodovodná sieť v obci Z vodojemu 2x75m3 na Piercoku je vyvedené zásobovacie potrubie DN 150 dĺžky 700m na nižný koniec, kde sa rozvetvuje do dvoch potrubí DN 100 pozdĺž ulice SNP k domoradiu po obidvoch stranách cesty, až po vyšný koniec obce. Od tohto potrubia odbočujú zásobovacie potrubia DN 100, 110, 90, 80 a 60 do bočných ulíc. Vyšná časť obce (Vyšná Šuňava) je šupátkovým uzáverom oddelená od nižnej časti (Nižná Šuňava) z dôvodu vytvorenia dvoch tlakových pásiem a prečerpávania vody do vodojemu Vyšnej Šuňavy. Z vodojemu 30m3 je vyvedené zásobovacie potrubie DN 100 dĺžky 500 ku okraju obce, kde sa nevhodne redukuje do DN 80 dĺžky 70 m po hlavnú ulicu SNP. Po ulici SNP, aj po ostatných uliciach má potrubie profil DN 100. Nevhodné škrtenie prívodu DN 80 v dĺžke 70 m spôsobuje značnú stratu tlaku v potrubí v uliciach Okružná a Štrbská. Ostatná sieť je vyhovujúca. Napojenie odberateľov je z uličných vodovodov priamo domovými prípojkami. Z celkového počtu 510 domov vodovodnú prípojku má 498 domov, z ktorých vodomer má 412 domov. Podľa uvedeného 12 domov nemá prípojku a 86 nemá vodomer, z čoho je 79 domov neobývaných. Doterajší vývoj spotreby pitnej vody v obci Ukazovatele 1995 2000 2004 2005 Počet obyvateľov v obci 1860 1890 1910 1914 - z toho napojených 1800 1817 1844 1868 Voda vyrobená (tis. m3/l.s-1) 132 / 4,2 99/ 3,1 92/ 2,9 92/ 2,9 Voda fakturovaná (tis. m3) 64 77 53 59 - pre domácnosti (tis. m3/l o deň) 42 / 64 59/ 89 43/ 64 48/ 72 - poľnohospodárstvo (tis. m3) +6 14 - 8 - ostatní (tis. m3) 6 4 10 3 Voda nefakturovaná (tis. m3) 68 / 52% 22 / 22% 39/ 43% 34/ 37%
Štatistika vykazuje vysokú napojenosť obyvateľstva obce na verejný vodovod. Vykazuje, ale nízky podiel spotreby (fakturácie) vyrobenej vody a teda vysoký podiel vody nefaktúrovanej (stratenej vody), čo upozorňuje na nedobrý stav potrubia v rozvodnej sieti. Nízka je spotreba obyvateľstva. Oproti hygienicky odôvodneným 135 l/ osobu/ deň je spotreba v priemere len 72 l/ osobu/ deň. obyvatelia šetria vodou, znižujú odber vody v dôsledku zdražovania. Terajšia spotreba a potreba výroby vody v obci: 3 3 Priemerná ročná spotreba (fakturácia) Qp = 59000 m /rok = 152 m /deň = 1,9 l/s 3 3 Priemerná ročná potreba výroby vody Qv = 92000 m /rok = 250 m /deň = 2,2 l/s 3 Maximálna denná potreba výroby vody Qm = 250 x 1,6 = 405 m /deň = 3,5 l/s Maximálna hodinová potreba výroby vody Qh = Qm x kh = 3,5 x 1,8 = 6,3 l/s Posúdenie hlavných kapacít vodovodu: Pramenné zdroje vody so spoločnou výdatnosťou 3,3 až 8,3 l/s pokryjú terajšiu maximálnu dennú potrebu výroby vody 3,5 l/s.
43 Dané vodojemy 2x75m3 a 30m3 so spoločným objemom 180m3 nepokrývajú terajšiu potrebu 3 akumulácie min. 60% Qm= 405 x 0,6 = 243 m . Zásobovacie potrubie DN 150 zabezpečuje terajšiu maximálnu hodinovú potrebu 6,3 l/s s veľkou rezervou.
Návrh Budúca potreba pitnej vody: Potrebu pitnej vody stanovuje úprava MP – SR č. 477/ 2000 Zb. a Vyhláška MŽP č. 684/ 2006 Zb pre budovy s lokálnou prípravou teplej úžitkovej vody a vaňovým kúpeľom v množstve 135 l/osobu/deň. Budúci počet obyvateľstva sa predpokladá v počte 2200 osôb bývajúcich v obci, z ktorých 97% bude zásobovaných z verejného vodovodu. - Potreba vody obyvateľstva: 2 200 x 135 x 0,97 = 288 090 l/deň Poľnohospodársky dvor odoberá pitnú vodu z verejného vodovodu v obci. Celková bilancia k roku 2020: Potreba obyvateľstva 288 090 l/deň Potreba poľnohospodárstva 8% 23 050 l/deň Potreba ostatných 16% 46 090 l/deň Straty vody 17% 48 970 l/deň Potreba výroby a dodávky vody 406 200 l/deň
Priemerná denná potreba Qp = 406 200 l/deň = 4,7 l/s 3 Maximálna denná potreba Qm = 406 200 x 1,6 = 650 m /deň = 7,5 l/s Maximálna hodinová potreba Qh = Qm x 1,8 = 7,5 x 1,8 = 13,5 l/s Posúdenie hlavných kapacít vodovodu: - Zdroje vody so spoločnou výdatnosťou 3,3 – 8,3 l/s v bezdažď. období by nepokryli Qm = 7,5 l/s. 3 3 - Vodojemy 2 x 75 + 30 m by nepokryli nutný objem V = 60% Qm = 650 x 0,6 = 390 m /deň. - Zásobovacie potrubie DN 150 s kapacitou 12 l/s by nepriviedlo 13,5 l/s. Vykonaný výpočet podľa vyhlášky vlády dáva nereálne vysokú potreby potnej vody. Vypočítané množstvá vody by vyžadovali vyhľadať ďalší zdroj pitnej vody, rekonštrukciu zásobovacieho potrubia DN 150 na väčší profil a zväčšenie vodojemov na objem 390 m3/deň. Úprava z roku 2000, ako aj najnovšia vyhláška MŽP nereagujú na chovanie sa odberateľov pitnej vody v zmenených ekonomických podmienkach. Ako ukázali prieskumy, v ostatnom desaťročí odbery obyvateľstva, ako najväčšieho odberateľa, zostávajú veľmi nízke. Obyvatelia šetria vodou, znižujú odbery z vodovodu v dôsledku jej zdražovania. Trend úpornosti postupne nadobúda trvalý charakter, ktorý pri prognóze budúcej potreby nemožno ignorovať. Reálnejšiu potrebu vody dáva vývojová krivka pravdepodobného trendu budúcich odberov. Vychádzame z doterajších odberov domácností a terajší špecifický odber v obci 54 l/osobu/deň zvyšujeme do budúcna na 75 l/osobu/deň. Z budúceho počtu 2200 obyvateľov bude 97% t.j. 2130 napojených na vodovod a potreba pitnej vody bude 2130 x 75 = 159 750 l/deň. Celkovú budúcu potrebu výroby vody stanovíme bilančnou metódou v porovnávateľnej tabuľkovej forme. Terajšia spotreba a budúca potreba pitnej vody:
44 Ročné odbery 2006 Ukazovateľ 2020 Ukazovateľ Počet obyvateľov 1920 2200 z toho napojených na vodovod 1872 97% 2130 97% Voda vyrobená (m3) 98000 268 m3/deň 106000 290 m3/deň Voda fakturovaná (m3) 59000 161 m3/deň 88000 241 m3/deň z toho domácnosti (m3) 37000 54 l/osobu/deň 58300 75 l/osobu/deň z toho poľnohospodárstvo (m3) 7000 9700 z toho ostatní (m3) 15000 20000 Voda nefakturovaná (m3) 39000 107 m3/deň 18000 49 m3/deň Straty vody % 40% 17%
Vybilancovaná potreba vody vychádza z predpokladov: - 97%-nej napojenosti obyvateľstva na vodovod, - zvýšenia spotreby vody v domácnostiach v obci na 75 l/osobu/deň, - zvýšenia spotreby ostatných odberateľov v obci, - zníženia strát vody zo 40% na 20%. Realizáciou uvedených predpokladov sa dosiahne: - priemerná denná potreba výroby vody Qp = 290 000 l/deň = 3,3 l/s 3 - maximálna denná potreba výroby vody Qm = 290 x 1,6 = 464 m /deň = 5,4 l/s - maximálna hodinová potreba dodávky vody Qh = Qm x 1,8 = 5,4 x 1,8 = 9,7 l/s Posúdenie hlavných kapacít vodovodu: 1. Zdroje vody so spoločnou výdatnosťou 3,3 – 8,3 l/s pokryjú Qm = 5,4 l/s. 3 3 2. Vodojemy 2 x 75 + 30 m nepokryjú nutný objem V = 60% Qm = 464 x 0,6 = 280 m . 3. Zásobovacie potrubie DN 150 s kapacitou 12 l/s privedie Qh = 9,7 l/s. Návrh úprav vodovodu: Navrhovaná nová zástavba bude napojená do rozvodnej siete vody predĺžením potrubia z priľahlých ulíc, tak ako je vyznačené na výkrese technickej vybavenosti ÚPN – O. Potrubie bude profilu DN 100 podľa požiadaviek požiarnej bezpečnosti. Nevhodný úsek potrubia DN 80 v dĺžke 70 m redukujúci zásobovacie potrubie DN 100 z vodojemu vo Vyšnej Šuňave, sa navrhuje vymeniť na profil DN 100. Potrubie DN 60 v uliciach Okružná a Štrbská sa navrhuje vymeniť za DN 100 nakoľko nevyhovuje požiarnej bezpečnosti. Navrhuje sa rozšírenie VDJ vo V. Šuňave a zväčšenie objemu akumulácie o 100 m3. Pri jestv. VDJ je plánovaný nový VDJ s úpravňou vody pre hlavný diaľkový privádzač Spišsko-popradskej vodárenskej sústavy v trase: vodárenská nádrž Garajky – Šuňava – Svit – Poprad a prepojenie do Smokovcov. Objekty a zariadenia v lesno–lúčnej krajine sú zásobované pitnou vodou zo studní a prameňov. Stav bude zachovaný ja výhľadovo.
Odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd Odvádzanie odpadových vôd dažďových a splaškových vôd z domácností je oddelené. Dažďové vody odtekajú priekopami vedľa komunikácií do miestneho potoka. V juhozápadnej zastavanej časti obce sa povrchové vody zbiehajú v úžľabine. Zberná priekopa prebieha cez dvorové časti pozemkov a cez námestie pred Obecným úradom je prevedená do potrubia vyústeného do priekopy tvoriacej miestny potok. Splaškové vody z domácností sú v značnom počte ešte akumulované v prídomových žumpách, ktoré sa periodicky vyvážajú do miestnej čističky odpadových vôd. Vybudovaná je splašková kanalizácia v celkovej dĺžke 7 559,5m (z toho tlaková 570 m). Potrubie DN 300 PVC je položené pozdĺž komunikácií po celom území obce. Od kostola sv. Mikuláša vo Vyšnej Šuňave sa splašky prečerpávajú jednou prečerpávacou stanicou do zberača v Nižnej Šuňave. Kanalizácia je zaústená do ČOV na dolnom konci Nižnej Šuňavy. Bola vybudovanej v roku 1995. Podľa aktuálnych údajov obecného úradu bola zistená nasledovná hygienická vybavenosť
45 obce: prípojka na kanalizáciu 478 domov 1 870 osôb v bytoch septik (žumpa) 24 domov 53 osôb v bytoch splachovací záchod 478 domov 1870 osôb v bytoch kúpeľňa či sprcha 478 domov 1 870 osôb v bytoch
Produkcia splaškovej vody podľa spotreby pitnej vody v obci v roku 2005: Od 1382 osôb = 36 318 m3/rok = 27 239 m3/rok Priemerný odtok z ČOV podľa merania: = 125 500 m3/rok = 141 264 m3/rok Rozdiel predstavuje balastné vody vnikajúce do kanalizácie: = 89 182 m3/rok = 114 025 m3/rok.
Balastné vody vnikajú do kanalizácie jednak priesakom spodných vôd a jednak za dažďov cez netesnú, či poškodenú kanalizáciu. Obec ako prevádzkovateľ ČOV stojí pred náročnou úlohou vyhľadať a utesniť miesta vnikania balastných vôd do kanalizácie. Návrh Odkanalizovanie navrhovanej zástavby v obci: Navrhovaná zástavba rodinných domov na nových okrajových lokalitách bude odkanalizovaná novými uličnými stokami a v prielukách v zástavbe obce priamym napojením prípojkami do jestvujúcich uličných stok, tak ako je navrhnuté na výkrese technickej infraštruktúry územia. Spádové pomery terénu umožňujú gravitačný odtok vôd samospádom do uličných stok a cez kmeňovú stoku do čističky odpadových vôd (ČOV). Zaťaženie ČOV k roku 2020: Budúce zaťaženie ČOV stanovíme podľa potreby pitnej vody vyhodnotenej v predošlej kapitole podľa reálneho trendu jej spotreby: 3 - priemerné denné splašky Q24 = 290 m /deň 3 - maximálne denné splašky Qm = 464 m /deň - priemerná koncentrácia splaškov v obci podľa doteraz odoberaných vzoriek: BSK5 = 210 mg/l CHSK5 = 380 mg/l NL = 240 mg/l Projektovaná kapacita ČOV: 2000 EO 3 Q24 = 250 m /deň 3 Qmax = 1000 m /deň Projektové koncentrácie: BSK5 = 210 mg/l CHSK5 = 380 mg/l NL = 240 mg/l Vzájomné porovnanie údajov preukazuje, že jestvujúca ČOV svojou kapacitou pokryje aj zaťaženie v roku 2020, za podmienky podstatného zníženia prítoku balastných vôd. Objekty a zariadenia v lesno – lúčnej krajine sú zabezpečované žumpami a septikmi. Vzhľadom na stav ochrany spodných vôd navrhujeme ich prestavbu na malé ČOV. 2.13 Koncepcia starostlivosti o životné prostredie Na kvalitu životného prostredia v obci pôsobia interné, ale aj externé zdroje. Šuňava si vďaka svojej polohe mimo priamych intenzívnych civilizačných vplyvov zachovala relatívne hodnotné životné prostredie. Z externých zdrojov, ktoré majú sprostredkovaný vplyv na kvalitu ovzdušia je to hlavne chemický závod vo Svite. Z vnútorných zdrojov negatívne pôsobiacich na životné prostredie je potrebné uviesť nasledovné: a. hospodárske dvory PD Šuňava v Nižnej a Vyšnej Šuňave ovplyvňujú kvalitu: - ovzdušia – hnojenie a orba rolí, ustajnenie HD a oviec (do 100 m OP), - podzemných vôd – močovkové hospodárstvo, hnojenie ornej pôdy, - pôdy (erózia) – pasenie HD a oviec. b. cintoríny a ČOV s PHO 50 m, c. cestná doprava – prieťah cesty III/ 018148 v úzkych uličných profiloch ohrozuje fyzicky a psychicky, ako aj hlukom a exhalátmi – obyvateľstvo v obytnej zóne a v školských stavbách, d. povrchová voda (počas prudkých dažďov) vzhľadom na geologickú stavbu podložia nie je schopná
46 vsakovať a preto ohrozuje zástavbu. Produkcia odpadov je evidovaná vo výrobnej sfére a službách. Riadi sa POH okresu a obce. Odvoz komunálneho odpadu (vrátane čistenie verejných priestranstiev) zabezpečuje obec Šuňava na riadenú skládku Úsvit v Žakovciach. Tento je ukladaný do kuka nádob a 1 x týždenne vyvážaný. Separovaný zber a jeho triedenie – sklo, plasty, papier, kovy a nebezp. odpad zabezpečujú TS Svit. Kompostovanie obec nezabezpečuje, ale TS Svit pripravujú novú spoločnú lokalitu. Celkovo možno hodnotiť stav životného prostredia ako dobrý, až nadštandartný, dávajúci predpoklady pre ďalší rozvoj obce. 2.14 Vymedzenie a vyznačenie prieskumných území, chránených ložiskových a dobývacích priestorov Nie sú v k. ú zastúpené. 2.15 Vymedzenia plôch vyžadujúcich zvýšenú ochranu Nie sú v k.ú. obce zastúpené. 2.16 Ochrana pôdneho fondu - vyhodnotenie dôsledkov stavebných a iných zámerov na poľnohospodárskej pôde a lesných pozemkoch Základné východiskové podklady: hranice súčasne zastavaného územia k 1. 1. 1990, druhy pozemkov a BPEJ (ROEP Šuňava), odvodenia (SVP, odštepný závod hydromeliorácie Bratislava) a kontaminácie PP (VÚPOP – reg. pracovisko Banská Bystrica). Pôda v k. ú. je zaradená do 6-9. kvalitatívnej skupiny BPEJ. Z pôd sa v oblasti katastra Šuňavy vyskytujú prevažne kyslé až výrazne kyslé kambizeme podzolové a prevažne nasýtené kambizeme modálne, ako aj rendziny a kambizeme rendzinové, v oblasti Popradskej kotliny prevládajú pseudogleje modálne kyslé až stagnoglejové. Pôdy sú prevažne piesčito-hlinité, neskeletnaté až slabo kamenité. Poľnohospodárska pôda všeobecne je strednej, lokálne v malom rozsahu až nízkej bonity a v kategorizácii produkčnosti dosahujú nízke hodnoty (7 – 8 v 10-stupňovej stupnici s bodovými hodnotami 40 – 31 a 30 – 21 v stupnici 100 – 1). Obsah humusu v hĺbke do 25 cm je nízky (< 1,8 %), len lokálne stredný (1,8 – 2,3 %). Hydromelioračné stavby v správe SVP, sa v k. ú. nachádzajú severne od obce. Detailné odvodnenia poľ. pozemkov neznámej kvality sú vo vlastníctve PD Šuňava. Podľa VÚPaP je pôda z hľadiska kontaminácie zaradená do kategórie pod A – nekontaminované pôdy (obsah všetkých hodnotených rizikových látok je pod limitom). ÚPD rieši rozvoj obce do roku 2020 a to postupným obaľovaním zastavaného územia. V 1. etape sa budú využívať rezervy v hraniciach zastavaného územia a neskôr aj mimo neho. Zastavané územie bude teda max. využité. Celkovo je navrhovaných na záber pôdy 24 lokalít v rozsahu 22,6687 ha, z toho v zastavanom území 8,7644 ha. Poľnohospodárskej pôdy je 20,9332 ha. Záber lesných pozemkov nie je navrhovaný. 2.17 Komplexné hodnotenie navrhovaného riešenia, najmä z hľadiska environmentálnych, ekonomických, sociálnych a územnotechnických dôsledkov Navrhovaná urbanistická koncepcia celého k.ú. tvorí vyvážený celok. Ďalší rozvoj obce je prevažne postavený na zhodnocovaní funkčných plôch. Nové obytné plochy dotvárajú malebný charakter obce s cieľom uchovať jej harmonický vzťah k prírode. Potenciál obce a katastrálneho územia pre jej rozvoj je daný samotnou polohou na ceste III. triedy, blízkosťou okresného sídla a stredísk CR vo Vysokých Tatrách. Ďalej je to komplexná infraštruktúra s dostatočnou kapacitou, dobré ekologické podmienky a disponibilita plôch pre nové funkcie. Ďalším predpokladom sú tradície a založená infraštruktúra pre uchovanie a rozvoj poľnohospodárskej výroby a výrobnej sféry na báze spracovania a finalizácie dreva a poľnohospod. produktov. Potenciálom medzinárodného významu je atraktívna a ekologicky čistá krajina, umožňujúca jej rekreačné využitie na báze sústredenej, ale aj rozptýlenej rekreácie a CR. Obec je uchovávateľom hodnôt ľudovej tradície a country. Uvedené podnety vytvárajú dobré predpoklady pre rozvoj bývania, občianskeho vybavenia, ekologickej výroby, ďalej služieb v turizme, CR, rekreácii a športe na regionálnej úrovni.
47