S podporou / with support UzemnePlany.sk Najväčší portál o územnom plánovaní, urbanizme a tvorbe krajiny
architektonické štúdio atrium adresa: Letná 40, 040 01 Košice, Slovensko, tel/fax: 055/62 315 87 www.atrium studio.sk, e-mail: architekti@atrium studio.sk MARHAŇ územný plán obce prieskumy a rozbory
SPRIEVODNÁ SPRÁVA
© máj20 11
Obstarávateľ: Obec Marhaň Okres: Bardejov Kraj: Prešovský
Spracovateľ: Architektonické štúdio Atrium Letná 40, 040 01 Košice, tel: 055/ 62 315 87 e-mail: [email protected] web: www.atriumstudio.sk www.UzemnePlany.sk Zodpovední riešitelia: Ing. arch. Dušan Burák, CSc. Ing. Ladislav Pažák Mgr. Milan Barlog Ing. Milan Kolesár Ing. Marek Dubiel Ing. Michal Burák Ing. Ing.arch. Marek Bakalár
Odborne spôsobilá osoba na obstaranie ÚPD: Ing. arch. Anna Soročinová
1 Obsah: 1. Úvod ...... 5 2. Vymedzenie skúmaného a záujmového územia ...... 5 3. Použité podklady a materiály ...... 5 3.1 Mapové podklady ...... 5 3.2 Ostatné materiály ...... 5 4. Rozbor širších vzťahov ...... 5 5. Prírodné podmienky ...... 6 6. Civilizačné podmienky ...... 17 6.1 Urbanizmus, kultúrno-historické a výtvarne hodnoty ...... 17 6.2 Funkčné využitie plôch ...... 18 7. Obyvateľstvo, zamestnanosť, bytový fond ...... 19 7.1 Obyvateľstvo ...... 19 7.3 Domový a bytový fond ...... 22 8. Sociálna infraštruktúra a občianska vybavenosť ...... 23 9. Turizmus a rekreácia ...... 24 10. Ekonomické aktivity ...... 24 10.1 Poľnohospodárska výroba a lesné hospodárstvo ...... 24 10.2 Ťažba, priemyselná výroba a remeselné činnosti ...... 25 11. Doprava ...... 25 11.1 Širšie dopravné vzťahy ...... 25 11.3 Železničná doprava ...... 27 11.4 Charakteristika komunikačnej siete ...... 27 11.5 Pešia, cyklistická a netradičná doprava ...... 29 11.6 Statická doprava ...... 29 11.7 Osobná hromadná doprava ...... 29 11.8 Ochranné pásma a hluk od cestnej dopravy ...... 29 12. Vodné hospodárstvo ...... 30 12.1 Zásobovanie pitnou vodou ...... 30 12.2 Odvádzanie a zneškodňovanie odpadových vôd ...... 30 12.3 Vodné toky a nádrže ...... 31 13. Zásobovanie elektrickou energiou ...... 31 Verejné osvetlenie ...... 33 14. Zásobovanie plynom a teplom ...... 33 14.1 Zásobovanie plynom ...... 33 14.2 Zásobovanie teplom ...... 34 15. Spoje a telekomunikačné zariadenia ...... 35 16. Životné prostredie ...... 37 17. Ochranné pásma a chránené územia ...... 38 17.1 Chránené územia – funkčné obmedzenie využitia v zmysle príslušných zákonných ustanovení 38 17.2 Ochranné pásma ...... 38 17.3 Ochranné pásma zariadení technickej infraštruktúry ...... 38 18. Zhodnotenie stavu a vytýčenie úloh ...... 39
3 Zoznam skratiek:
PSK – Prešovský samosprávny kraj PK - Prešovský kraj BD - bytový dom CO - civilná ochrana CHKO – chránená krajinná oblasť CR - cestovný ruch ČOV – čistiareň odpadových vôd HD - hospodársky dvor HaZZ – hasičský a záchranný zbor LHC - lesný hospodársky celok LP - lesná pôda KO - komunálny odpad k.ú. - katastrálne územie NKP – národná kultúrna pamiatka OcÚ - obecný úrad OP - ochranné pásmo PP - poľnohospodárska pôda PD - poľnohospodárske družstvo POH - program odpadového hospodárstva RD - rodinný dom SAD – slovenská autobusová doprava ŠM - štátny majetok TS - trafostanica ÚPD – územnoplánovacia dokumentácia ÚPN-O - územný plán obce ÚZPF SR – ústredný zoznam pamiatkového fondu Slov. republiky UŠ – urbanistická štúdia VÚC - veľký územný celok VN – vysoké napätie elektrické VPS - verejnoprospešné stavby VZN – všeobecne záväzné nariadenie ZaD - zmeny a doplnky ZUŠ - základná umelecká škola ZŠ - základná škola
4 1. Úvod Prieskumy a rozbory pre ÚPN–O Marhaň spolu s obcami vytvárajúcimi časť mikroregiónu Stredná Topľa – Dubinné, Kučín, Kurima, Marhaň, Nemcovce, Porúbka, ako aj Hrabovec a Cernina sú spracované na základe zmluvy o dielo. Dôvodom obstarania ÚPD sú neaktuálne UŠ sídla a obytnej skupiny z r.1990 - 96, ako aj absencia ÚPD mikroregiónu, pričom do k.ú. obce zasahuje OP II° povrchového vodárenského zdroja toku Topľa v profile nad Giraltovcami a OP II° vnútorné a obcou prechádza významná regionálna cesta III. tr. Do k.ú. zasahuje pripravovaná sústava skupinového vodovodu. Ďalším dôvodom obstarania je potreba komplexného zhodnotenia rozvoja obce, jej k.ú. a mikroregiónu vo väzbe na ÚPN – VÚC Prešovský kraj a následných ZaD do roku 2025 a neskôr. Záujem o výstavbu je značný, chýba však aktuálny nástroj na jej riadenie. 2. Vymedzenie skúmaného a záujmového územia Skúmané územie je vymedzené katastrálnou hranicou obce a je prezentované v M 1:50 000 a 10 000. Podrobne je obec skúmaná v mierke M 1: 5 000 (2 500). Záujmové územie tvoria obce mikroregiónu – Porúbka, Kučín, ďalšie obce Vyšný Kručov, Harhaj, Lascov a v okrese Stropkov obce Štefurov a Kalnište. 3. Použité podklady a materiály 3.1 Mapové podklady Polohopis v M 1: 5 000 (2 500) bol vektorizovaný z ROEP-u a katastrálnych máp obce, doplnený z obhliadky v teréne a skenovaním ďalších podkladov. Výškopis bol vektorizovaný zo základných máp ČSSR z r. 1984 v M 1:10 000. Mapový podklad v M 1:10 000 bol skenovaný z tých istých máp. 3.2 Ostatné materiály − ÚPN-VÚC Prešovský kraj v znení neskorších ZaD - 1998, 2004 a 2009 (SAŽP CKEP Prešov), − UŠ Marhaň (ÚHA okresu Bardejov, 1990) − Marha UŠ (Urbdem bardejov, 1996) − vydané ÚR a SP od r. 2010. 4. Rozbor širších vzťahov Obec Marhaň leží v údolí rieky Topľa na jej ľavom brehu v nadmorskej výške 190 – 240 m. Najnižší bod katastra má nadmorskú výšku 185 m v nive Tople, najvyšší dosahuje výšku 400 m n. m. na východnom okraji katastra. Z hľadiska geomorfologického členenia katastrálneho územia, obce Kučín patrí do oblasti Nízke Beskydy, celku Ondavská vrchovina a časti Kurimská brázda. Katastrálne územie má rozlohu 1 039 ha. Východná a severná časť k.ú. je zalesnená. Rieka Topľa je vodohospodársky významným vodným tokom. Kataster je súčasťou ochranného II. stupňa povrchového vodárenského zdroja toku Topľa v profile nad Giraltovcami, ktoré prebieha jeho východným okrajom a OP II° vnútorné - južnou časťou katastra. Západne a severne od obce sú identifikované zosuvné územia. Časť z nich zasahuje do zastavaného úzenia – okolo ev. kostola. Z hľadiska územnej ochrany prírody do územia nezasahuje žiadne chránené územie národného alebo európskeho významu. Rieka Topľa je navrhovaným územím európskeho významu v rámci tzv. B-etapy území Natura 2000. Územie obce a mikroregiónu sa nachádza v okrese Bardejov. Tzv. bardejovské ťažisko - Bardejov a jeho spádové územie, ako ťažisko osídlenia nadregionálneho až celoštátneho významu je ekonomickým a turistickým centrom regiónu s väzbou Košice – Prešov - pohraničné a cezhraničné regióny. Od Bardejova je vzdialená 30 km a Giraltoviec cca 8 km. Obec je súčasťou mikroregiónu Stredná Topľa. Prirodzene gravituje do obce Kurima, kde je vyššie obč. vybavenie a pracovné príležitosti. Podľa Regionalizácie cestovného ruchu v Slovenskej republike (MH SR, 2005) je obec súčasťou Šarišského regiónu cestovného ruchu a podľa ÚPD VÚC súčasťou rekreačného krajinného celku č.XII Busov. Obec je prirodzeným nástupným bodom do Ondavskej vrchoviny. Okolité lesy sú aj poľovníckym revírom.
5 Skupinová cestná dedina je rozvinutá pozdĺž ciest III. tr. a miestnych komunikácií. Na ich križovaní je sústredené obč. vybavenie. Jeho fragmenty sú rovnomerne rozložené v osi ciest – ZŠ so šport. areálom severne, ev. kostol a cintorín východne, r.k kostol a MŠ južne a futbalové ihrisko západne pri Topli. Poľnohospod. dvory s priemyselnými prevádzkami sú lokalizované pod obcou, na jej južnom okraji. Na západnom okraji pri Topli je bývalý mlyn. V obci podniká PD ORAGRO – V, s.r.o. Marhaň. Jeho poľnohospodárska produkcia je zameraná tak na rastlinnú výrobu, ako aj chov hovädzieho dobytka. Lesy spadajú do LHC Giraltovce a Okrúhle. Väčšina z nich je zaradená do kategórie lesov hospodárskych a časť tvoria lesy ochranné. Lesy sú v správe urbárskej spoločnosti - Združenia vlastníkov lesov a podniku Lesy SR, š.p. Priemyselná výroba je v obci zastúpená stavebnými prevádzkami, spracovaním dreva, pílou, obuvníctvom a zámočníctvom. Obec je zásobovaná elektrickou energiou 22 kV odbočkami z pimárneho VN vedenia č. 29 Bardejov – Giraltovce. Na uvedenú linku je pripojených 6 ks transformovní, ako aj obce v smere Vyšný Kručov. Obec je súčasťou Regionálneho technického centra – východ Slovak Telecomu v primárnej oblasti 054 Bardejov. Celé územie je pokryté signálom mobilných operátorov Orange a T- mobile. Obec je plynofikovaná z vlastnej regulačnej stanice plynu RS 1200 a to STL plynovodom, na ktorý sú napojené obce v smere Vyšný Kručov. Obec nemá vybudovaný verejný vodovod. Zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou je individuálne z vlastných zdrojov vody. Obec nemá vybudovanú splaškovú kanalizáciu ani ČOV. Odpadové vody z domácností – splašky, sú odvedené do prídomových žúmp, kde vyhnívajú a po čase sa vyvážajú na polia. Podobne sú vybavené aj verejné budovy. Komunikačne je obec napojená na širšie územné jednotky osídlenia, výroby a CR prostredníctvom ciest III/ 556005, 556006 a 545020, ďalej lesnými a poľnými účelovými komunikáciami a turistickými trasami. V ÚPN VÚC PK je navrhovaná odbočka preložky cesty III/ 556006 pri rybníkoch. 5. Prírodné podmienky Obec Marhaň leží v údolí rieky Topľa na jej ľavom brehu v nadmorskej výške 190 – 240 m. Najnižší bod katastra má nadmorskú výšku 185 m v nive Tople, najvyšší dosahuje výšku 400 m n. m. na východnom okraji katastra. Geomorfologické členenie katastrálneho územia obce Marhaň je uvedené v nasledujúcej tabuľke. Časť Kurimská brázda zasahuje do severného okraja katastra.
Sústava Alpsko-himalájska Podsústava Karpaty Provincia Východné Karpaty Subprovincia vonkajšie Východné Karpaty Oblasť Nízke Beskydy Celok Ondavská vrchovina Časť Kurimská brázda
Z geomorfologického hľadiska predstavuje územie reliéf pedimentových podvrchovín a pahorkatín. Z hľadiska morfologicko-morfometrického členenia predstavuje územie stredne členitú vrchovinu, niva Tople nerozčlenenú rovinu, okrajovo do územia zasahuje aj stredne členitá pahorkatina. Územie leží zväčša na riečnych terasách vysokých, do západného okraja zasahujú fosílne agradačné valy. Zo súčasných reliéfotvorných procesov prevládajú fluviálne a stráňové procesy, z ktorých sa v posudzovanom území uplatňuje v nive Tople akumulačno-erózny proces a vo zvyšnej časti územia stredne silný fluviálny erózny proces so stredne silným pohybom hmôt po svahoch, vytváraním zovretejších úvalinovitých dolín až plytšie rezaných V dolín vo vrchovinách a vyšších pahorkatinách.
6 Začlenenie územia z hľadiska regionálneho geologického členenia je uvedené v nasledujúcej tabuľke. Oblasť flyšové pásmo Podoblasť čergovsko-beskydský flyš Jednotka východobystrický flyš
Geologický podklad je tvorený horninami kriedy a paleogénu vonkajších Karpát, z ktorých sa v území striedajú pieskovce, ílovce, tvoriace tenkovrstvený flyš, červené ílovce (belovežské súvrstvie, „pestré“ vrstvy) paleocénu – vrchného eocénu s drobovými a arkózovými pieskovcami, ílovcami (kýčerské vrstvy, babohorské a makovické pieskovce) stredného eocénu – priabónu a vápnitými ílovcami, siltovcami, pieskovcami, sklzovými telesami (malcovské a raciborské súvrstvie) priabónu – oligocénu. Najvrchnejšie kvartérne útvary v časti územia predstavujú ostané bližšie geneticky nerozlíšené sedimenty, predstavujúce nečlenené predkvartérne podložie s nepravidelným pokryvom bližšie nerozlíšených svahovín a sutín, západnú časť územia pokrývajú hlinité, hlinito-piesčité, hlinito-kamenité, piesčito-kamenité až balvanovité svahoviny deluviálnych sedimentov vcelku a nivu Tople vypĺňajú fluviálne sedimenty tvorené prevažne nivnými humóznymi hlinami alebo hlinito-piesčitými až štrkovito-piesčitými hlinami dolinných nív. Z hľadiska inžinierskogeologickej rajonizácie leží územie v rajóne Sf – flyšoidných hornín, patriacom medzi rajóny predkvartérnych hornín, údolie Tople je vyplnené kvartérnymi údolnými riečnymi náplavmi a na ne nadväzujúcimi deluviálnymi sedimentmi.
Región karpatského flyšu Subregión vonkajších Karpát F rajón údolných riečnych náplavov kvartérnych hornín Rajón D rajón deluviálnych sedimentov predkvartérnych hornín Sf rajón flyšoidných hornín
Podľa hydrogeologického rajónovania ležia podzemné vody posudzovaného územia v regióne PQ 110 Paleogén Nízkych Beskýd v povodí Tople s prevažne puklinovou priepustnosťou, budovanom horninami kvartéru a paleogénu. Litologická charakteristika podkladu odráža aj jeho hydrologické vlastnosti. Predmetné územie vypĺňajú v nive Tople štrky a piesky, vo zvyšnej časti územia ílovce. Prietočnosť a hydrogeologická produktivita je v mierna (T = 1.10-4 – 1.10-3 m2.s-1) až vysoká (T = 1.10-3 – 1.10-2 m2.s-1). Hladina podzemnej vody je zväčša 2 – 5 m hlboko. V území sú využiteľné zásoby podzemnej vody v nive Tople 2,00 – 4,99 l.s-1.km-2, vo zvyšnej časti územia 0,2 – 0,49 l.s-1.km-2. Priemerná, maximálna a minimálna ročná a dlhodobá hladina podzemných vôd za rok 2003 v najbližšej lokalite v hydrogeologickom regióne Paleogén Nízkych Beskýd v povodí Tople v pozorovacej sieti SHMÚ Marhaň, sledovanej od roku 1970 a jej zmena v porovnaní s dlhodobým priemerom je uvedená v nasl. tabuľke.
Priemerná ročná hladina (m n. m.) 188.06 Zmena priemernej ročnej hladiny v porovnaní s dlhodobým 0,999946828308609 priemerom (%) Dlhodobá priemerná hladina (m n. m.) 188.07 Maximálna výška hladiny v danom roku (m n. m.) 213.87 Dlhodobá maximálna výška hladiny v danom roku (m n. m.) 216,25 Minimálna výška hladiny v danom roku (m n. m.) 213.34 Dlhodobá minimálna výška hladiny v danom roku (m n. m.) 213.95
Povrchové vody sú odvodňované riekou Topľa. Územie patrí do povodia Bodrogu a hlavného
7 povodia Dunaja. Charakteristika režimu odtoku v rámci katastra je uvedená v nasledujúcej tabuľke.
Územie katastra Rieka Topľa Oblasť vrchovinno-nížinná vrchovinno-nížinná Typ dažďovo-snehový dažďovo-snehový akumulácia v mesiacoch XII – II, akumulácia v mesiacoch XII – II, Základná vysoká vodnosť III – IV, najvyššie Qma vysoká vodnosť III – IV, najvyššie Qma hydrologická III (IV > II), najnižšie Qma IX III (IV > II), najnižšie Qma IV charakteristika a výrazné podružné zvýšenie vodnosti a výrazné podružné zvýšenie vodnosti koncom jesene a začiatkom zimy koncom jesene a začiatkom zimy
Kvantitatívne ukazovatele toku Topľa sú známe z vodomernej stanice SHMÚ Marhaň v popisovanom území. Priemerný ročný prietok a priemerné mesačné prietoky za rok 2008 sú uvedené v nasledujúcej tabuľke.
Priemerný ročný prietok Qr (m3.s-1) 6,098 Maximálny kulminačný prietok Qmax.hod (m3.s-1) 186,500 Minimálny priemerný denný prietok Qmin.d (m3.s-1) 1,221 Priemerný prietok Qm I. (m3.s-1 ) 4,868 Priemerný prietok Qm II. (m3.s-1 ) 6,538 Priemerný prietok Qm III. (m3.s-1 ) 8,669 Priemerný prietok Qm IV. (m3.s-1 ) 6,627 Priemerný prietok Qm V. (m3.s-1 ) 4,498 Priemerný prietok Qm VI. (m3.s-1 ) 2,335 Priemerný prietok Qm VII. (m3.s-1 ) 16,860 Priemerný prietok Qm VIII. (m3.s-1 ) 5,245 Priemerný prietok Qm IX. (m3.s-1 ) 3,302 Priemerný prietok Qm X. (m3.s-1 ) 4,787 Priemerný prietok Qm XI. (m3.s-1 ) 2,824 Priemerný prietok Qm XII. (m3.s-1 ) 6,357
Z pôd sa v katastri vyskytujú kambizeme, pseudogleje a fluvizeme. Kambizeme sú pseudoglejové, zo zvetralín pieskovcovo-ílovcových hornín (flyš) a kambizeme pseudoglejové nasýtené, sprievodné pseudogleje modálne a kultizemné, lokálne gleje, zo zvetralín rôznych hornín, pseudogleje nasýtené z polygenetických hlín, sprievodné čiernice glejové prekryté, v údolí Tople fluvizeme kultizemné, sprievodné fluvizeme glejové, modálne a kultizemné ľahké, z nekarbonátových aluviálnych sedimentov. Pôdy sú prevažne hlinité až piesčito-hlinité, neskeletnaté až slabo kamenité (0 – 20 %). Poľnohospodárska pôda všeobecne je nízkej až strednej bonity a v kategorizácii produkčnosti dosahuje nižšie až stredné hodnoty [3, 4, 5, 6, 7, 8 a 10 v 10-stupňovej stupnici s bodovými hodnotami 80 – 71, 70 – 61, 60 – 51, 50 – 41, 40 – 31, 30 – 21 a 10 – 1 (neprodukčné pôdy) v stupnici 100 – 1]. Obsah humusu v hĺbke do 25 cm je prevažne stredný (1,8 – 2,3 %), lokálne nízky (< 1,8 %). Pôdna reakcia je slabo (pH 6,0 – 6,5) až silno kyslá (pH 5,0 – 5,5).
Z klimatického hľadiska sa územie katastra nachádza v klimatickej oblasti, ktorej charakteristika je uvedená v nasledujúcej tabuľke teplá (T) – priemerne 50 a viac letných dní (LD) za rok (s denným maximom teploty Oblasť vzduchu ≥ 25 °C)
8 Charakteristika okrsku Klimatické znaky Okrsok T7 mierne teplý, vlhký, júl > 16 °C, LD do 50, Končekov index vrchovinový zavlaženia 60 až 120, prevažne 500 m n. m.
Podľa systému triedenia krajinnej pokrývky vytvorenej aplikáciou údajov CORINE land cover sa súčasná krajinná štruktúra územia katastra obce Marhaň člení podľa nasledovnej tabuľky.
Triedy krajinnej pokrývky urbanizované a priemyselné areály sídelná zástavba orná pôda poľnohospodárske areály lúky a pasienky heterogénne poľnohospodárske areály zmiešané lesy lesné a poloprírodné areály listnaté lesy kroviny alebo prirodzené lúky
Lesné porasty sú v území sústredené ako kompaktné až roztrúsené plochy v severnej a východnej časti katastra v oblasti pahorkatiny a na terasách na okraji nivy Tople. Na súvislé lesné porasty na viacerých miestach rozsiahle zarastené plochy charakteru lesa. Charakter lesa majú lokálne aj početné porasty drevín na stržiach a tokoch, najmä okolo ľavostranných prítokov Tople a okolo Tople samotnej. V drevinovom zložení dominuje buk, menej hrab. Dub zimný a letný sa vyskytujú v závislosti od expozície, zastúpenie má aj borovica, vtrúsene sa vyskytuje smrek a smrekovec. Z listnáčov má ďalej výrazné zastúpenie breza, osika, menej čerešňa vtáčia, javor poľný a ďalšie dreviny. Rozšírenie nelesnej drevinovej vegetácie (NDV) je v poľnohospodárskej krajine rozdelené rovnomerne. Celkovo možno konštatovať, že poľnohospodárska krajina je z hľadiska rozšírenia NDV v priaznivom stave, nakoľko oráčiny sa vyskytujú len v nive Tople a sú v dostatočnej mozaike s plochami TTP a NDV. NDV predstavuje najmä líniovú zeleň okolo úvozov, ciest a potokov. Z hľadiska drevinového zloženia dominujú listnaté dreviny ako breza (Betula pendula), topoľ osikový (Populus tremula), vŕba rakytová (Salix caprea), hrab (Carpinus betulus), baza čierna (Sambucus nigra), menej čerešňa vtáčia (Cerasus avium), lipa malolistá (Tilia cordata), dub letný (Quercus robur), javor mliečny (Acer platanoides), javor poľný (Acer campestre), v líniovej NDV sa uplatňuje aj trnka (Prunus spinosa), ruža šípová (Rosa canina), hloh jednosemenný (Crataegus monogyna), svíb krvavý (Swida sanguinea). Brehové porasty sú zväčša tvorené vŕbou krehkou (Salix fragilis), purpurovou (Salix purpurea), jelšou lepkavou (Alnus glutinosa), jelšou sivou (Alnus incana) a čremchou (Padus avium). Obmedzene sa vyskytuje nepôvodný invázny agát biely (Robinia pseudoacacia). Súčasťou NDV sú aj nekompaktné, preriedené aleje drevín okolo cesty v katastri. Trvalé trávne porasty sú zastúpené v prevažnej miere, sú prevažne polointenzívne, z malej časti prirodzené, väčšia časť je vplyvom intenzifikačných zásahov pomerne chudobná a monotónna, časť degraduje vplyvom obmedzenia obhospodarovania buď zarastaním krovinami a drevinami alebo ruderálnymi spoločenstvami a spoločenstvami inváznych rastlín. Na plochách strmších strání, úvozov, strží alebo zamokrených plôch v alúviách sú fragmenty hodnotnejšej xerotermnej alebo močiarnej vegetácie, no aj tá je závislá od spôsobu hospodárenia. Oráčiny zaberajú malú časť poľnohospodárskej plochy katastra, sú prevažne veľkoblokové a sústredené výlučne do nivy Tople. Časť oráčin je osiata trvalými kultúrami, časť v okolí obce je využívaná formou záhumienkov jednotlivcami ako malobloková orná pôda. Typické mozaikové štruktúry sa v rámci katastra nevyskytujú. Vodné toky a plochy. Osou územia je rieka Topľa, ktorá v území priberá ľavostranné prítoky. Na severnom okraji katastra Lužiansky potok, pretekajúci obcou, ktorý v území priberá viac výrazných bohato vetvených bezmenných prítokov, a na území celého katastra viac bezmenných rôzne dlhých prítokov. Pri Lužianskom potoku pod obcou nad sútokom s Topľou je vybudovaná sústava dvoch rybníkov.
9 Bez vegetácie sú asfaltové, sčasti aj nespevnené poľné komunikácie, spevnené plochy v obci, časti dvorov pri rodinných domoch a pod. Vegetácia v intraviláne má tradičný charakter, je kultúrneho charakteru, značné plochy zaberá aj synantropná vegetácia. Tvorená je predovšetkým vegetáciou úžitkových záhrad a okrasných plôch pri rodinných domoch a drevinovou vegetáciou na verejných priestranstvách. Drevinová vegetácia v obci má kultúrny charakter, prevládajú v nej úžitkové druhy. Prieskumy a rozbory životného prostredia vrátane prieskumov a rozborov ochrany prírody a krajiny V území boli zistené početné prírodné stresové (geodynamické) javy nad rámec bežných prejavov v krajine v podobe rozsiahlych zosuvov flyšového podložia. Bodové zosuvy a celé zosuvné územia sú sústredené najmä na svahoch údolia Tople a na južnom okraji k.ú. Územie je silne náchylné na zosúvanie. Antropogénne podmienené stresové javy sú líniového a plošného charakteru. Z líniových prvkov je v území niekoľko vetiev 22 kV vedenia. Územím prechádza komunikácia II. triedy Bardejov – Giraltovce, spevnená komunikácia mimo cesty II. triedy spája aj Marhaň s Kučínom, nie je však prejazdná v celej dĺžke a vytváraním paralelných častí komunikácie po priľahlej poľnohospodárskej pôde je táto poškodzovaná. -3 Priemerná ročná koncentrácia NO2 je 10 – 15 µg.m . Priemerná ročná depozícia N (NO, NO2) je 600 -2 -3 – 700 mg.m . Priemerná ročná koncentrácia SO2 je 10 – 15 µg.m . Priemerná ročná depozícia S (SO2 a sírany) je 1 500 – 2 000 mg.m-2. Ide o hodnoty v dolnej časti stupnice. So znečistením ovzdušia najviac súvisí poškodenie vegetácie exhalátmi, ktoré je plošného charakteru a prejavuje sa na poškodení lesných porastov. Z hľadiska zdravotného stavu predstavuje najväčšia časť drevinovej vegetácie a lesných porastov v území veľmi slabo poškodené (defoliácia 11 – 20 %) alebo porasty slabo (21 – 30 %) poškodené. Malá časť je zdravých (defoliácia 0 – 10 %), stredne (31 – 40 %) až silno poškodených (> 40 %).
Úroveň znečistenia podzemných vôd je prevažne nízka (0,1 – 1,0 Cd), v údolí Tople stredná (1,1 – 3,0 Cd). Stupeň znečistenia riečnych sedimentov je nízky (0,0 Cd). V rokoch 1998 – 1999 dosahovali vody rieky Topľa na území katastra v jednotlivých skupinách ukazovateľov triedy znečistenia uvedené v nasledujúcej tabuľke.
Skupina ukazovateľov Trieda znečistenia kyslíkový režim II. čistá mikrobiologické ukazovatele V. veľmi silne znečistená biologické ukazovatele III. znečistená mikropolutanty III. znečistená základné fyzikálno-chemické ukazovatele III. znečistená nutrienty II. čistá
Radónové riziko v celom území je nízke. Aktuálna vodná erózia je vo väčšej časti územia žiadna alebo nepatrná až slabá, v území východne od Tople je lokálne stredne silná, silná až veľmi silná. Náchylnosť územia na zosúvanie je silná. V území boli identifikované lokálne skládky odpadu okolo Tople, cesty II. triedy a v širšom okolí obce, ako aj okolo miestnej komunikácie do Kučína. Tiež boli zistené plochy výskytu inváznych druhov rastlín (zlatobyľ obrovská, kanadská, netýkavka malokvetá, netýkavka žliazkatá, slnečnica hľuznatá, falópia japonská, ježatec laločnatý a ďalšie ruderálne druhy) najmä okolo Tople. Lokálne je niva Tople poškodzovaná živelnou ťažbou štrku. Ostatné stresové javy v území nepresahujú rámec bežnej kontaminácie, rovnako ich zdroje nie sú nad rámec bežných zdrojov v tejto oblasti. V rámci územného systému stresových faktorov (ÚSSF) celé územie leží mimo jadra ÚSSF. V rámci areálov ÚSSF leží územie katastra v antropogénnych areáloch s vybranými stresovými faktormi svahové procesy a vodná erózia. V rámci línií ÚSSF predstavuje rieka Topľa silne znečistený vodný tok. V rámci environmentálnej regionalizácie SR sa kataster obce Marhaň nachádza mimo zaťažených
10 oblastí, v oblasti prostredia mierne narušeného, vyhovujúceho až vysokej kvality. V rámci environmentálnych regiónov Slovenska leží v regióne 1. (najvyššej) environmentálnej kvality – Ondavskom. Rieka Topľa je vodohospodársky významným vodným tokom, kataster obce leží v povodí tohto vodárenského toku. Kataster je súčasťou pásma hygienickej ochrany podzemných vôd 2. stupňa, ktorého okraj prebieha východným okrajom katastra, v rovnakom rozsahu do územia zasahuje navrhované ochranné pásmo zdrojov pitných vôd 2. stupňa. Z hľadiska územnej ochrany prírody do územia nezasahuje žiadne chránené územie národného alebo európskeho významu. Rieka Topľa je navrhovaným územím európskeho významu v rámci tzv. B-etapy území Natura 2000, ktorých právna ochrana nebola zatiaľ právne legalizovaná. V súvislosti so zákonom NR SR č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) a vyhláškou Ministerstva ŽP SR č. 24/2003, ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) boli v území vyčlenené biotopy európskeho a národného významu, ktorých plochy sú zachytené v grafickej prílohe v rámci jednotlivých ekologicky významných segmentov, rovnako boli zaznamenané druhy živočíchov a rastlín európskeho a národného významu.
V zmysle vyhlášky sa na území katastra obce Marhaň nachádzajú nasledovné chránené rastlín. Vedecké meno Slovenské meno Aconitum moldavicum prilbica moldavská Cephalanthera damasonium prilbovka biela Dactylorhiza majalis ssp. majalis vstavačovec májový pravý Gymnadenia conopsea päťprstnica obyčajná Hippochaete variegata prasličkovka pestrá Lycopodium clavatum plavúň obyčajný Pedicularis palustris všivec močiarny Poznámka: Druh sa považuje za druh národného významu.
Okrem nich sa v území vyskytujú nasledovné ohrozené druhy, uvedené v Červenom zozname papraďorastov a semenných rastlín Slovenska Vedecké meno Slovenské meno Ohrozenie Centaurium erythraea zemežlč obyčajná LR:nt Epipactis helleborine kruštík širokolistý LR:nt Gentiana cruciata horec krížatý LR:nt Gentianella ciliata horec brvitý LR:nt Myricaria germanica myrikovka nemecká VU Pilosella cymosa chlpánik vrcholíkatý LR:nt Platanthera bifolia vemenník dvojlistý VU Kategórie ohrozenosti podľa IUCN: VU – Vulnerable – zraniteľný LR – Lower Risk – menej ohrozený; s podkategóriou nt – Near Threatened – takmer ohrozený
Z chránených a prioritných druhov živočíchov sa na území katastra nachádzajú nasledovné druhy. Vedecké meno Slovenské meno Gastropoda ulitníky Vertigo (=Vertilla) angustior pimprlík mokraďný Coleoptera chrobáky
11 Carabus variolosus bystruška potočná Meloe proscarabeus májka obyčajná Hymenoptera blanokrídlovce Bombus (všetky druhy) čmeľ Lepidoptera motýle Iphiclides podalirius vidlochvost ovocný Petromyzontes mihule Eudontomyzon danfordi mihuľa potiská Osteichthyes (=Pisces) ryby Alburnoides bipunctatus ploska pásavá Gobio kessleri hrúz Kesslerov Sabanejewia balcanica pĺž vrchovský Zingel streber kolok vretenovitý Amphibia obojživelníky Bombina variegata kunka žltobruchá Bufo bufo ropucha bradavičnatá Bufo viridis ropucha zelená Hyla arborea rosnička zelená Rana dalmatina skokan štíhly Rana kl. esculenta skokan zelený Rana temporaria skokan hnedý Salamandra salamandra salamandra škvrnitá Triturus vulgaris mlok bodkovaný Reptilia plazy Anguis fragilis slepúch lámavý Lacerta agilis jašterica obyčajná Natrix natrix užovka obyčajná Natrix tessellata užovka fŕkaná Aves vtáky Accipiter gentilis jastrab lesný Accipiter nisus jastrab krahulec Acrocephalus palustris trsteniarik spevavý Actitis hypoleucos kalužiačik riečny Alauda arvensis škovránok poľný Alcedo atthis rybárik riečny Anas platyrhynchos kačica divá Anthus trivialis ľabtuška lesná Aquila pomarina orol krikľavý Ardea cinerea volavka popolavá Asio otus myšiarka ušatá Buteo buteo myšiak lesný Buteo lagopus myšiak severský Carduelis carduelis stehlík pestrý
12 Carduelis chloris stehlík zelený Carduelis spinus stehlík čížavý Ciconia ciconia bocian biely Cinclus cinclus vodnár potočný Coccothraustes coccothraustes glezg hrubozobý Columba oenas holub plúžik Corvus corax krkavec čierny Corvus corone vrana túlavá Corvus frugilegus havran čierny Corvus monedula kavka tmavá Crex crex chrapkáč poľný Cuculus canorus kukučka jarabá Delichon urbica belorítka domová Dendrocopos leucotos ďateľ bielochrbtý Dendrocopos major ďateľ veľký Dendrocopos medius ďateľ prostredný Dendrocopos syriacus ďateľ hnedkavý Emberiza citrinella strnádka žltá Erithacus rubecula slávik červienka Falco tinnunculus sokol myšiar Ficedula hypoleuca muchárik čiernohlavý Fringilla coelebs pinka lesná Galerida cristata pipíška chochlatá Garrulus glandarius sojka škriekavá Hippolais icterina sedmohlások hájový Hirundo rustica lastovička domová Charadrius dubius kulík riečny Jynx torquilla krutihlav hnedý Lanius minor strakoš kolesár Motacilla alba trasochvost biely Parus major sýkorka bielolíca Parus montanus sýkorka čiernohlavá Passer domesticus vrabec domový Passer montanus vrabec poľný Perdix perdix jarabica poľná Pernis apivorus včelár lesný Phoenicurus ochruros žltochvost domový Phylloscopus collybita kolibkárik čipčavý Phylloscopus sibilatrix kolibkárik sykavý Phylloscopus trochiloides kolibkárik zelený Pica pica straka čiernozobá Picus viridis žlna zelená Pyrhulla pyrhulla hýľ lesný
13 Saxicola rubetra pŕhľaviar červenkastý Saxicola torquata pŕhľaviar čiernohlavý Sitta europaea brhlík lesný Streptopelia decaocto hrdlička záhradná Streptopelia turtur hrdlička poľná Strix aluco sova lesná Strix uralensis sova dlhochvostá Strurnus vulgaris škorec lesklý Sylvia atricapilla penica čiernohlavá Sylvia borin penica slávikovitá Sylvia communis penica hnedokrídla Sylvia curruca penica popolavá Troglodytes troglodytes oriešok hnedý Turdus merula drozd čierny Turdus philomenos drozd plavý Turdus pilaris drozd čvíkotavý Tyto alba plamienka driemavá Mammalia cicavce Canis lupus vlk dravý Crocidura leucodon bielozúbka bielobruchá Erinaceus concolor jež bledý Lutra lutra vydra riečna Muscardinus avellanarius plch lieskový Myotis bechsteini netopier veľkouchý Myotis myotis netopier obyčajný Mustela erminea hranostaj čiernochvostý Neomys fodiens dulovnica väčšia Plecotus austriacus ucháč sivý Rhinolophus hipposideros podkovár malý Sciurus vulgaris veverica stromová Sorex araneus piskor obyčajný Sorex minutus piskor malý Poznámka: Druhy európskeho významu sú vyznačené tučne, ostatné druhy sa považujú za druhy národného významu Okrem uvedených chránených druhov živočíchov sa z cicavcov vyskytujú ďalšie regionálne významné a vzácne druhy, ako lasica obyčajná (Mustela nivalis), kuna lesná (Martes martes), kuna skalná (Martes foina), jazvec lesný (Meles meles), bežnejšia je líška (Vulpes vulpes). Z ostatných druhov majú zastúpenie zajac poľný (Lepus europaeus), diviak, jeleň (Cervus elaphus), srnec (Capreolus capreolus).
Z biotopov národného a európskeho významu sa v katastri obce Marhaň vyskytujú nasledovné kód Názov biotopu Tr 7 Mezofilné lemy Br 6 Brehové porasty deväťsilov Lk 1 Nížinné a podhorské kosné lúky
14 Lk 3 Mezofilné pasienky a spásané lúky Lk 5 Vysokobylinné porasty na vlhkých lúkach Lk 6 Podmáčané lúky horských a podhorských oblastí Pr 2 Prameniská nížin a pahorkatín na nevápencových horninách Ls 1.3 Jaseňovo-jelšové podhorské lužné lesy Ls 2.1 Dubovo-hrabové lesy karpatské Ls 4 Lipovo-javorové sutinové lesy Ls 5.1 Bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy Ls 5.2 Kyslomilné bukové lesy Poznámka: Biotopy európskeho významu sú vyznačené tučne, ostatné biotopy sú národného významu
V území boli vyčlenené niektoré genofondové lokality flóry, fauny a významné biotopy ako ekologicky významné prvk:. 1. Topľa s prítokmi. Výbežok rozsiahlejšieho lesného komplexu. Do značnej miery prirodzené, prevažne dubové lesy sú lokálne znehodnotené výskytom agáta, najmä v okrajových lemových spoločenstvách. V podraste sa vyskytujú fragmenty pôvodných spoločenstiev. 2. Lužinský (Marhaňský) potok. Prirodzene tečúci podhorský tok, bohato meandrujúci, s bohatými sprievodnými brehovými porastmi. V území priberá aj rovnako významné bohato vetvené ľavostranné bezmenné prítoky a krátky pravostranný prítok. Na potoku je vybudovaná sústava dvoch rybníkov. 3. Lúky v nive Tople. Pomerne intenzívne, čiastočne premenené lúčne porasty, ktorých význam je zvýraznený vzhľadom k tomu, že niva Tople je v širokom krajinnom segmente rozoraná. 4. Marhaňská hora. Komplex prevažne borovicových porastov s bukom, hrabom, brezou, lipou a ďalšími drevinami, ktoré majú v podraste aspekt pôvodných bukových a bukovo-hrabových porastov. 5. Lužinská hora. Komplex starých prevažne borovicových porastov na aluviálnej terase Tople s bukom, hrabom, dubom letným, brezou, lipou, jaseňom, jelšou a ďalšími drevinami, ktoré majú v podraste aspekt pôvodných bukových a bukovo-hrabových porastov. 6. Kršňava – Lužianka. Komplex prirodzených bukových a bukovo-hrabových porastov s brezou, jelšou, borovicou. 7. Pod úvozom – Paľova dolina. Malé plochy neintenzifikovaných trávobylinných porastov, extenzívne obhospodarovaných až opustených, zarastajúcich krovinami a náletovými drevinami. 8. Osičiny – Behanov – Uhliská – Krupšica. Rozsiahly komplex rôznorodých porastov, vo vyšších polohách prevažne bukových a bukovo-hrabových, v nižších polohách na strmších svahov s podielom borovice a prímesou smrekovca, brezy, duba zimného, lokálne aj jelše. 9. Slatina. Bukové a bukovo-hrabové porasty s prímesou brezy, borovice a smrekovca. 10. Dubina – Na Stričež. Zmes rôznorodých lesných porastov a porastov náletových drevín na strmých svahoch a úvozoch charakteru lesa, zložením a štruktúrou podobných oficiálnym lesným porastov. Prevláda v nich buk, dub, hrab a borovica. 11. Stráň. Plochy trávobylinných porastov medzi porastmi predchádzajúceho biotopu menej výrazne porastené drevinovou vegetáciou, najmä krovinami. 12. Mikolovica. Lesné porasty a porasty charakteru lesa v závere výraznej doliny prítoku Tople. Prevažne bukové a borovicové porasty s prímesou hraba, brezy, osiky, jelše lepkavej a ďalších drevín.
Podľa Generelu nadregionálneho ÚSES SR nezasahuje do územia katastra žiaden plošný alebo líniový prvok. Podľa Národnej ekologickej siete Slovenska NECONET zasahuje do východnej časti katastra územie rozvoja prírodných prvkov s funkciou štruktúrneho prvku ekologického koridoru, rieka Topľa predstavuje riečny ekologický koridor národného významu. V zmysle regionálneho ÚSES predstavuje rieka Topľa regionálny biokoridor. Na lokálnej úrovni nebol ÚSES projektovaný, avšak na základe predbežného zhodnotenia územia môžeme v území situovať niektoré jeho prvky. Charakter miestneho biocentra majú plochy lokalít 4., 5., 6., 8., 9., 10. a 12., ako aj veľká časť brehových porastov Tople, všetky prítoky Tople
15 a ďalšie toky majú funkciu miestnych biokoridorov, funkciu interakčného prvku majú plochy č. 3, 7 a 11. Územie katastra obce Marhaň môže ostať z hľadiska ekologicky únosného využívania územia zväčša bez zmien, nakoľko ide o relatívne malý výsek krajiny v rámci širšieho segmentu mimo katastra. Oráčinová časť je zväčša nedostatočne rozčlenená jestvujúcimi štruktúrami mimolesnej drevinovej zelene, ide však o relatívne malú plochy v rámci katastra, ktorá je v mozaike s dostatočne členitými plochami s dostatkom mimolesnej drevinovej vegetácie. Výsadbu drevinových pásov navrhujeme okolo jestvujúceho areálu PD, aby došlo k utlmeniu negatívnych vplyvov (hlučnosť, prašnosť, znečistenie ovzdušia) a k izolácii obce od tejto štruktúry, dosadbu jestvujúcej alejovej výsadby navrhujeme aj okolo ciest vrátane miestnej komunikácie Kučín – Marhaň. Jestvujúce pasienky sú podstatne väčšieho rozsahu ako oráčiny. Sú prevažne druhotné, v dostatočnej mozaike s prirodzenými spoločenstvami, rovnako dostatočné je zastúpenie prirodzenej mimolesnej zelene. Ako vyplýva z alternatívneho ekologického výberu, v prevažnej časti katastra je doterajšie využitie krajiny v súlade s krajinno-ekologickými podmienkami prostredia. Celá plocha katastra je rozdelená na dve časti. Severná a východná časť katastra predstavuje homogénnu prevažne lesnú až lesno-lúčnu krajinu s prirodzenými a čiastočne pozmenenými ekosystémami, vhodnú na extenzívne hospodárske využitie a rekreačnú funkciu, zvyšná časť predstavuje intenzívne až extenzívne využívanú leso-lúčno-oráčinovú krajinu, vhodnú na rozvoj a intenzívne hospodárske využitie. Ekologická kvalita priestorovej štruktúry v zmysle GNÚSES je na území katastra veľmi priaznivá, prevažná časť katastra predstavuje v relatívnom vyjadrení ekologickej stability podľa prvkov súčasnej krajinnej štruktúry priestor ekologicky stredne stabilný, SV a východný okraj je stabilný. Koeficient ekologickej kvality katastrálneho územia, čo je ukazovateľ podielu ekologicky kvalitných plôch, je 0,61 – 0,8 v škále 0 – 1,0. V zmysle ÚPN-VÚC predstavuje územie katastra priestor ekologicky nadštandardný. Podiel ekologicky kvalitnej plochy na obyvateľa je v rámci katastra v rozpätí 5 001 – 10 000 m2.obyv.-1. Vzhľadom k tomu, že kataster predstavuje relatívne malý výsek širšieho krajinného segmentu, na zabezpečenie ekologickej stability a zvýšenia biodiverzity nie je potrebné vytvárať zvláštne podmienky pre obnovu poľnohospodárskej krajiny. Prirodzené pasienky treba udržiavať v doterajšom stave, resp. zabezpečiť intenzívnejšie využívanie kvôli primeranému odstraňovaniu biomasy. V okolí obce treba zabezpečiť odstránenie skládok odpadu a zamedziť ich ďalšej tvorbe. Z hľadiska ochrany prírody a krajiny nie sú potrebné špeciálne opatrenia. Jestvujúce prvky ÚSES nevyžadujú legislatívnu ochranu, nakoľko nepredstavujú najhodnotnejšie časti prírody. Celkovo treba v území dodržiavať obmedzenia v najnižšom prvom stupni ochrany, v ktorom sa podľa § 12 zákona uplatňujú ustanovenia všeobecnej ochrany prírody a starostlivosti o krajinu podľa druhej časti zákona. Ide o základné práva a povinnosti pri všeobecnej ochrane prírody a starostlivosti o krajinu, všeobecnú ochranu rastlín a živočíchov, ochranu biotopov, ochranu prirodzeného druhového zloženia ekosystémov a preventívne a nápravné opatrenia orgánu ochrany prírody. V zmysle § 3 ods. 1 zákona je každý povinný chrániť prírodu a krajinu pred ohrozovaním, poškodením a ničením a starať sa podľa svojich možností o jej zložky a prvky na účel ich zachovania a ochrany, zlepšovania stavu životného prostredia a vytvárania a udržiavania územného systému ekologickej stability. Podľa ods. 2 významný krajinný prvok (čo sú v podstate všetky vymedzené biotopy v území) možno užívať len takým spôsobom, aby nebol narušený jeho stav a nedošlo k ohrozeniu alebo oslabeniu jeho ekostabilizačnej funkcie. Pre hospodárenie a využívanie krajiny platia v území obmedzenia, vyplývajúce zo zákona. V jeho zmysle na území Slovenskej republiky, ktorému sa neposkytuje územná ochrana okrem chráneného vtáčieho územia, platí prvý stupeň ochrany, podľa ktorého sa v zmysle § 6, 7, 8 zákona upravuje zásah do biotopu európskeho významu alebo biotopu národného významu spôsobom, ktorým sa môže biotop poškodiť alebo zničiť, ako aj rozširovanie nepôvodných druhov rastlín a živočíchov za hranicami zastavaného územia obce. Konkrétne navrhované činnosti v území, súvisiace s poľnohospodárstvom, vyplývajú aj z ustanovenia § 7 zákona o ochrane prirodzeného druhového zloženia ekosystémov, ktorá podľa ods. 1 zahŕňa reguláciu zámerného rozširovania nepôvodných druhov za hranicami zastavaného územia obce, sledovanie výskytu, veľkosti populácií a spôsobu šírenia nepôvodných druhov a najmä odstraňovanie nepôvodných druhov, ktoré sa samovoľne šíria a vytláčajú pôvodné druhy z ich prirodzených biotopov a znižujú biologickú rozmanitosť (invázne druhy). V zmysle ods. 4 § 7 je vlastník (správca, nájomca) povinný odstraňovať invázne druhy zo svojho pozemku a o pozemok sa starať takým spôsobom, aby zamedzil opätovnému šíreniu inváznych druhov, a to na náklady pôvodcu ich šírenia, ak je známy, inak na
16 náklady štátu. V území sa v zmysle vyhlášky nachádzajú z inváznych druhov rastlín pohánkovec japonský (Fallopia japonica), zlatobyľ kanadská (Solidago canadensis) a zlatobyľ obrovská (Solidago gigantea), z ktorých sa pohánkovec odporúča ničiť kombináciou mechanických a chemických spôsobov a obe zlatobyle mechanickým spôsobom ničenia, najmä pastvou hovädzieho dobytka a oviec a vytrhávaním a vykopávaním jednotlivých rastlín, chemickým i kombinovaným spôsobom ničenia. Pre zachovanie, udržiavanie a zvýšenie drevinovej vegetácie v obci treba spracovať samostatný generel (dokument starostlivosti o dreviny). Zeleň v obci je obnovovaná a vytváraná živelne, bez potrebného odborného zázemia. Pri ostatných typoch vegetácie je potrebné zabezpečiť ich bežné využívanie, obhospodarovanie a udržiavanie, čím sa zabezpečí zamedzenie zaburinenia plôch a rozširovanie nepôvodných inváznych druhov v prirodzených spoločenstvách v okolitej krajine. 6. Civilizačné podmienky 6.1 Urbanizmus, kultúrno-historické a výtvarne hodnoty Obec Marhaň sa rozprestiera v juhozápadnej časti Nízkych Beskýd, v povodí rieky Topľa. Osidlenie v priestore obce je datované koncom neolitu a začiatkom doby bronzovej – skupina východoslovenských mohýľ (hromadný nález bronzov z mladšej doby bronzovej). Vyvinula sa na mieste staršej obce. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1277 ako Margan, neskôr ako Margonya (1286), Marhaňa (1808), Marhaň (1927). Dlhé roky patrilo marhaňské panstvo rodu Dessewffy. Obec patrila skupine zemanov - od roku 1299 drienovským Abovcom, od polovice 15. do konca 16. stor. postupne panstvo patrilo šľachticom zo Sečoviec, Šemše, Vernerovcom, Báthoryovcom, Šošovcom a Bornemisovcom, v 18. -20. storočí Dessewffyovcov. Panstvu Marhaň patrili obce Brezov a Lascov. Pavel Dessewffy dal postaviť v lese dvojpodlažný kaštieľ s kanalizáciou. Nepodarilo sa ho však dokončiť. Najznámejším z rodu bol Aristid – honvedsky generál, ktorého telesné pozostatky boli dovezené do tunajšej hrobky. V roku 1427 mala obec 27 port, v roku 1787 mala 48 domov a 456 obyvateľov, v roku 1828 mala 66 domov a 495 obyvateľov. Ako početní želiari sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka, boli známi šindliari, pokrývači a košikári. V polovici 19. storočia tu bolo veľké vysťahovalectvo. Za I. ČSR pracovala väčšina obyvateľstva na miestnom veľkostatku a na píle. Do roku 1945 tu bol liehovar, do roku 1952 mlyn, v ktorom sa pripravovali krmivá pre okolité JRD. JRD bolo založené v roku 1965 a zlúčené s JRD Lascov a Vyšný Kručov. Časť obyvateľov pracovalo v priemyselných podnikoch v Bardejove, Giraltovciach a Košiciach. Erb obce odzrkadľuje jej poľnohospodársky charakter a tradíciu v chove rýb v miestnych rybníkoch. V súčasnosti tu žije takmer 1000 obyvateľov. Obec spravuje základnú školu a materskú školu. Sú tu dostatočné možnosti kultúrneho ako aj športového vyžitia. V poslednom období svedčí o kvalite života v obci i rast počtu novostavieb v časti Groškovo. Obec sa vyvíjala prirodzene bez usmerňovania zástavby na jestvujúcich vlastníckych parcelách pozdĺž hlavnej komunikácie a vedľajších ciest. Základným urbanistickým prvkom je typický rodinný dom regionálneho charakteru. V katastri obce sa nachádzajú tieto doposiaľ známe archeologické lokality: 1. neznáma lokalita v údolí potoka Čelesin – bronzový depot zo zbierky grófa P. Dessewffyho z doby bronzovej až halštatskej 2. les Marhanka – medzi kótami 307–314 – reťazec 13 mohylových násypov – pohrebisko Kultúry východoslovenských mohýl z neskorej doby kamennej – eneolitu; – medzi kótami 314–425 – ďalšia skupina 32 tak isto datovaných mohylových násypov 3. Severo–severovýchodne od obce, medzi kótami 314 a 425 – na hrebeni vrchu boli zistené mohylové násypy Kultúry východoslovenských mohýl z neskorej doby kamennej – eneolitu 4. Poloha Čapľanky, severne od obce – sídliskové nález z neskorého stredoveku (14. –15. stor.) 5. Poloha Lysá hor, kóta 331,2 – nálezisko štiepenej kamennej industrie z praveku 6. Poloha Les Krupšica – nálezisko viac ako 40 mohylových násypov Kultúry východoslovenských mohýl z neskorej doby kamennej – eneolitu
17 7. Poloha Osičná – kóta 420,0 – v okolí kopca i na jeho vrchole zistených spolu 10 mohylových násypov z neskorej doby kamennej – eneolitu (Kultúry východoslovenských mohýl) 8. Poloha Krivá, kóta 255,0 – 250 m severovýchodne od kopca je evidované nálezisko zo staršej až neskorej doby kamennej. V Marhani sa nachádzajú dva kostoly. Rímskokatolícky stojí v Marhani od roku 1921. Z priestorových dôvodov sa však začalo v roku 1991 so stavbou nového kostola. Vďaka horlivosti veriacich, ktorí stavali Boží chrám takmer svojpomocne, mohla byť vykonaná konsegrácia v roku 1996. V tom istom roku sa ukončili i rekonštrukčné práce na evanjelickom kostole, ktorý pochádza z roku 1803. K svetským pamiatkam obce patrí zrenovovaný klasicistický kaštieľ. V Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR, register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok sú evidované nasledovné NKP: - Mohylník, č.1846 - Krypta rod. Desewffy; č.4147 - Kaštieľ a park; č.222.
Vývoj počtu obyvateľstva: Rok Počet obyvateľov 1787 456 1828 495 1970 720 1980 792 1991 874 2001 904 2009 978
Do roku 1918 obec administratívne patrila do Šarišskej stolice, po roku 1960 do okresu Bardejov a Východoslovenského kraja. V súčasnosti je obec časťou okresu Bardejov a kraja Prešovského. 6.2 Funkčné využitie plôch Východná a severná časť k.ú. je zalesnená. Jeho údolná časť je typickou poľnohospod. krajinou. Tu hranicu k.ú. ohraničuje Topľa s biokoridorom. Pri sútoku s Lužiansky potokom je rozvinuté zastavané územie obce. Západne a severne od neho sú identifikované zosuvné územia. Časť z nich zasahuje do zastavaného úzenia – okolo ev. kostola. Rieka Topľa je vodohospodársky významným vodným tokom. Kataster je súčasťou ochranného II. stupňa povrchového vodárenského zdroja toku Topľa v profile nad Giraltovcami, ktoré prebieha jeho východným okrajom a OP II° vnútorné - južnou časťou katastra. Západne a severne od obce sú identifikované zosuvné územia. Časť z nich zasahuje do zastavaného úzenia – okolo ev. kostola. Rieka Topľa je navrhovaným územím európskeho významu v rámci území Natura 2000. Skupinová cestná dedina je rozvinutá pozdĺž ciest III. tr. a miestnych komunikácií. Na ich križovaní je sústredené obč. vybavenie – obecný dom, MŠ, nákupné stredisko, menšie obchody, kaštieľ. V hlavných osiach sú lokalizované nasledovne: - južná (kostol a MŠ); východná (kostol); severná (ZŠ so šport. areálom); západná (športový areál. Poľnohospod. dvory a z nich odčlenenými priemyselnými prevádzkami sú lokalizované pod obcou, na jej južnom a západnom okraji. Na západnom okraji pri Topli je bývalý mlyn. V obci podniká ORAGRO Oravské Veselé, prev. Marhaň. Jeho poľnohospodárska produkcia je zameraná tak na rastlinnú výrobu, ako aj chov hovädzieho dobytka. Psobí aj v v obci Harhaj, Koprivnica a V. Kručov. Hydinárska farma Marhaň je lokalizovaná pri STS. Rybníkové hospodárstvo prevádzkuje M0 SRZ Giraltovce a spadá pod SRZ Žilina. Rybársky revír Topľa je vymedzený od Dubinné po Mičakovce. Lesy spadajú do LHC Giraltovce a Okrúhle. Väčšina z nich je zaradená do kategórie lesov
18 hospodárskych a časť do lesov ochranných. Lesy sú v správe urbárskej spoločnosti - Združenia vlastníkov lesov a Lesy SR, š.p. V okolitých lesoch pôsobí poľovnícke združenie Dujava so sídlom v obci. Priemyselná výroba je v obci zastúpená stavebnými prevádzkami, pílou a spracovaním dreva - fy Gaja plus s.r.o., Pilex JM s.r.o.; obuvníctvom - fy Kaiser s.r.o a zámočníctvom. Obec je zásobovaná elektrickou energiou 22 kV odbočkami z pimárneho VN vedenia č. 29 Bardejov – Giraltovce. Na uvedenú linku je pripojených 6 ks transformovní, ako aj obce v smere Vyšný Kručov. Obec je súčasťou Regionálneho technického centra – východ Slovak Telecomu v primárnej oblasti 054 Bardejov. Celé územie je pokryté signálom mobilných operátorov Orange a T- mobile. Obec je plynofikovaná z vlastnej regulačnej stanice plynu RS 1200 a to STL plynovodom, na ktorý sú napojené obce v smere Vyšný Kručov. Obec Marhaň nemá vybudovaný verejný vodovod. Zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou je individuálne z vlastných zdrojov vody. Obec nemá vybudovanú splaškovú kanalizáciu ani ČOV. Odpadové vody z domácností – splašky, sú odvedené do prídomových žúmp, kde vyhnívajú a po čase sa vyvážajú na polia. Podobne sú vybavené aj verejné budovy. Komunikačne je obec napojená na širšie územné jednotky osídlenia, výroby a CR prostredníctvom ciest III/ 556005, 556006 a 545020, ďalej lesnými a poľnými účelovými komunikáciami a turistickými trasami. V ÚPN VÚC PK je navrhovaná odbočka preložky cesty III/ 556006 pri rybníkoch. Do k.ú. zasahuje letisko pre práce v poľnohospodárstve Kurima a jeho OP. Stavebnotechnický stav budov je rozmanitý, prevažujú však objekty vyhovujúce. 7. Obyvateľstvo, zamestnanosť, bytový fond 7.1 Obyvateľstvo Rozbor demografických charakteristík je spracovaný na základe celoštátnych sčítaní ľudí, domov a bytov (r. 1970, 1980, 1991 a 2001). Údaje z posledného sčítania v roku 2001 sú podľa Štatistického úradu SR – Krajská správa Prešov.
Kategória obce Priemerný ročný prírastok obyvateľstva rýchlo rastúca nad + 5 % pomaly rastúca + 2 – + 5 % stagnujúca - 2 – + 2 % regresívna pod - 2 %
Údaje o vekovej štruktúre obyvateľstva sú hodnotené v troch základných vekových skupinách: - predproduktívny vek 0 – 14 rokov - produktívny vek muži 15 – 59 rokov, ženy 15 – 54 rokov - poproduktívny vek muži 60 a viac rokov, ženy 55 a viac rokov.
Zmenšovanie podielu mladšej populácie a zvyšovanie podielu starších vekových skupín obyvateľstva ( zhoršenie vekovej štruktúry obyvateľstva) môže mať za následok pokles reprodukčných schopností populácie. Pomer predproduktívnej a poproduktívnej zložky obyvateľstva, označený ako index vitality, môže okrem iného vypovedať aj o populačných možnostiach vo výhľade.
Podľa dosiahnutej hodnoty indexu vitality sa obyvateľstvo zaraďuje do 6-tich typov populácie: Hodnota indexu vitality Typ populácie Nad 300 veľmi progresívna ( rýchlo rastúca ) 201 – 300 progresívna ( rastúca ) 151 – 200 stabilizovaná rastúca 121 – 150 stabilizovaná 101 – 120 stagnujúca Menej ako 100 regresívna ( ubúdajúca )
Stav a vývoj obyvateľstva K 31.12.2009 žilo v obci Marhaň 978 obyvateľov, čo predstavuje 2,93 % z celkového počtu
19 obyvateľov okresu Bardejov. Ženy tvorili 50,72 %. Celková rozloha katastrálneho územia obce je 1 039,60 ha, priemerná hustota osídlenia 93 obyvateľov na 1 km2.
Retrospektívny vývoj počtu obyvateľov v rokoch 1970 – 2008 Rok sčítania 1970 1980 1991 2001 2008 Počet obyvateľov 720 792 874 904 964 Prírastok obyvateľov + 72 + 82 + 30 + 60 Index rastu 110,00 110,35 103,43 106,64 ∅ ročný prírastok + 1,00 % + 0,94 % + 0,34 % + 0,95 % Zdroj: ŠÚ SR, vlastné výpočty
Podľa dynamiky pohybu obyvateľstva obec Marhaň zaznamenala v rokoch 1970 - 2008 neustály nárast počtu obyvateľov, čo svedčí o priaznivom demografickom vývoji obce. Priemerné ročné prírastky sa pohybovali v hodnotách od + 0,34 % do + 1,00 %. Obec sa zaradila do kategórie stagnujúceho sídla. Špecifickou skupinou obyvateľstva, ktorá sa výraznou mierou podieľa na priaznivom demografickom vývoji obce je rómska národnostná menšia. Podľa SODB 2001 tvorila až 9,85 % obyvateľstva, pričom sa k tejto národnosti vo väčšine nehlásia.
Vývoj vekovej štruktúry obyvateľstva v období rokov 1991 – 2008 Počet obyvateľov Rok Vekové skupiny Index Spolu vitality predproduktívny produktívny poproduktívny 1991 874 262 498 114 229,82 % 100,00 29,98 56,98 13,04 2001 903 186 581 136 136,76 % 100,00 20,60 64,34 15,06 2008 964 207 596 161 128,57 % 100,00 21,47 61,83 16,70 Zdroj: ŠÚ SR, vlastné výpočty
Významnou demografickou charakteristikou každej populácie je jej vekové zloženie, v ktorom sa odrážajú výsledky demografických procesov z minulosti a zároveň ide o základ budúceho demografického vývoja. Pri pohľade na vekovú štruktúru obyvateľstva v obci Marhaň môžeme konštatovať, že dynamika starnutia populácie sa zrýchľuje. Podiel detskej zložky v roku 1991 tvoril 29,98 %, v roku 2008 to bolo len 21,47 % (pokles o – 8,51 %). Stále však priaznivo prevyšuje predproduktívne obyvateľstvo nad poproduktívnym. Index vitality mal v roku 1991 hodnotu 230, čo je progresívny (rastúci) typ populácie. V roku 2008 dosiahol 128,57 bodu, čo populáciu zaradilo medzi stabilizovanú. Podľa údajov zo SODB v roku 2001 bol priemerný vek obyvateľov obce 33,8 rokov. Podľa vzdelanostnej štruktúry a najvyššieho ukončeného stupňa školského vzdelania má základné vzdelanie ukončených 24,55 %, učňovské a stredné bez maturity 26,11 %, stredné učňovské, odborné a všeobecné s maturitou 23,45 % a vysokoškolské 3,54 % obyvateľstva. Z náboženského vyznania prevláda rímskokatolícka cirkev (79,53 %), nasleduje evanjelická cirkev augsburského vyznania (16,81 %) a gréckokatolícka cirkev (3,20 %). Podľa národnostnej štruktúry obyvateľstva žilo v obci Marhaň 89,82 % obyvateľov slovenskej národnosti, 9,84 % obyvateľstva rómskej. Ostatné národnosti (česká, rusínska) sa podieľajú na celkovom počte obyvateľstva podielom menším ako 1%. Návrh Prešovský kraj ako územný celok vznikol v roku 1996, od tohto roku možno podrobnejšie sledovať vývoj obyvateľstva, jeho počet, pohyb a štruktúry. Počet obyvateľov v kraji v období rokov 1996 – 2006 nepretržite stúpal. Dôležitou charakteristikou vekového zloženia obyvateľstva Prešovského kraja je populačné starnutie, ktoré sa postupne zrýchľuje. Špecifickou skupinou obyvateľstva je obyvateľstvo rómskej národnosti, ktoré sa vo väčšine nehlási k svojej národnosti. Podľa výsledkov sčítania obyvateľstva
20 žilo v Prešovskom kraji 4,0 % obyvateľstva rómskej národnosti. Podľa výsledkov sociografického mapovania žije v Prešovskom kraji až 10,8 % obyvateľov v rómskych osídleniach. Podľa ÚPN VÚC Prešovský kraj, Zmeny a doplnky 2009 z hľadiska predpokladaného vývoja obyvateľstva v okresoch Prešovského kraja patrí okres Bardejov do skupiny okresov Prešovského kraja s predpokl. nárastom počtu obyvateľstva, kde miera ročného rastu sa odhaduje na + 0,36 % (2025/2010). Pri prognóze obyvateľov do roku 2025 v obci Marhaň sa vychádzalo z doterajšieho priaznivého demografického vývoja v okrese Bardejov, celkového pohybu obyvateľstva a využitím exponenciálnej funkcie, ktorá vychádza z teoretických úvah o stabilnej populácii. Predpokladaná miera rastu populácie (celkový pohyb obyvateľstva) je 15 ‰ za rok. V zmysle Prognózy vývoja obyvateľstva v okresoch SR do roku 2025 (Výskumné demografické centrum INFOSTAT Bratislava 2008) a doterajšieho vývoja obyvateľstva možno očakávať nasledovný demografický vývoj obce:
Prognóza vývoja počtu obyvateľov do roku 2025 rok 2001 2009 2010 2015 2020 2025 Marhaň 904 978 993 1 067 1 147 1 233
Pre porovnanie uvádzame prognózu demografického vývoja za okres Bardejov a za Prešovský kraj (Prognózy vývoja obyvateľstva v okresoch SR do roku 2025, INFOSTAT Bratislava 2008): Okres Bardejov: 2010 - 2015 úbytok + 274 obyvateľov 2015 – 2020 úbytok + 421 obyvateľov 2020 - 2025 úbytok + 256 obyvateľov 2010 – 2025 prírastok celkom (+ 0,83 ‰/rok) + 951 obyvateľov Prešovský kraj (NUTS 2): 2010 - 2015 prírastok + 11 010 obyvateľov 2015 – 2020 prírastok + 10 757 obyvateľov 2020 - 2025 prírastok + 8 119 obyvateľov 2010 - 2025 prírastok spolu (+ 2,47 ‰/rok) + 29 886 obyvateľov.
7.2 Ekonomická aktivita, zamestnanosť a pracovné príležitosti Vývoj počtu ekonomicky aktívnych obyvateľov a ich podielu na celkovom počte obyvateľov má klesajúcu tendenciu. Ide o postupné prejavovanie sa starnutia obyvateľstva a posun početnejších skupín do vyššieho veku. Podľa ÚPN VÚC Prešovského kraja, Zmeny a doplnky 2009, v okrese Bardejov bol v roku 2006 podiel ekonomicky aktívnych obyvateľov 46,2 % z celkového počtu obyvateľov, čo je na úrovni priemeru Prešovského kraja. Podľa SODB 2001 z celkového počtu 904 obyvateľov obce tvorilo 478 ekonomicky aktívnych osôb, čo predstavuje 52,88 % (okres Bardejov 48,20 %). Z toho ženy tvorili 55,65 %. Nezamestnaných ekonomicky aktívnych bolo 171 osôb, pracujúcich 281 obyvateľov obce. Z hospodárskych odvetví najviac osôb pracovalo v priemyselnej výrobe (106) a stavebníctve (52), nasledoval veľkoobchode a maloobchode (38), ostatné verejné, sociálne a osobné služby (34). Za prácou mimo obec odchádzalo 167 pracujúcich. Najväčší podiel ekonomicky aktívnych obyvateľov odchádzajúcich do zamestnania bol v oblasti priemyselnej výroby a stavebníctva.
Ekonomická aktivita a zamestnanosť v roku 2001 (SODB 2001) Počet ekonomicky aktívnych Počet nezamestnaných osôb Počet % % Obec obyvateľov z celkového počtu z ekonomicky celkom celkom celkom obyvateľov aktívnych obyvateľov Marhaň 904 478 52,88 171 35,77 Zdroj: ŠÚ SR, vlastné výpočty
Podľa štatistických sledovaní ÚPSVaR okres Bardejov vykazoval v mesiaci október 18,72 %-nú
21 mieru evidovanej nezamestnanosti. V samotnej obci Marhaň bolo v tomto období evidovaných 127 uchádzačov o zamestnanie. Ak použijeme údaj EAO zo SODB 2001, miera evidovanej nezamestnanosti pre obec (odhad) by sa mala pohybovať na hranici 26,57 %. Údaje sú za október 2010 uvedené podľa ÚPSVaR. Na základe „Prognózy vývoja obyvateľov v okresoch SR do roku 2025“ môžeme očakávať pre navrhované obdobie územného plánu - rok 2025 nárast poproduktívnej zložky populácie. Podľa už spomenutej prognózy za okres Bardejov v roku 2010 bol index starnutia 62,29, v roku 2025 sa predpokladá jeho zvýšenie na 100,27. Prognóza priemerného veku bola v roku 2010 v okrese Bardejov 36,72, pre rok 2025 sa predpokladá zvýšenie na 40,63. Kým prirodzený prírastok v prognózovanom období v roku 2010 a 2025 má kladné hodnoty. Migračné saldo je záporné počas celého prognózovaného obdobia. S týmito ukazovateľmi súvisí aj vývoj ekonomicky aktívneho obyv. - bude dochádzať k jeho postupnému znižovaniu. 7.3 Domový a bytový fond Domový a bytový fond sa podrobne sleduje počas sčítania obyvateľstva, domov a bytov. V roku 2001 bolo v obci spolu 194 domov, z čoho trvale obývaných bolo 179, t.j. 92,27 %. Z toho 175 rodinných domov, 3 bytové domy a 1 bývanie v inej budove. Počet bytov dosiahol v roku 2001 hodnotu 211, z toho trvale obývaných bolo 196 (92,89 %) a to 177 v rodinných domoch, 18 bytov v bytových domoch a jeden byt v inej budove. V obci je 15 neobývaných rodinných domov. Vývoj počtu trvale obývaných bytov v rokoch 1970 – 2001 Rok sčítania 1970 1980 1991 2001 Počet trvale obývaných bytov 155 164 179 196 Prírastok bytov + 9 + 15 + 17 Počet bytov/1 000 obyv. 215,28 207,07 204,81 216,81 Okres Bardejov 207,75 236,32 255,15 250,47 Prešovský kraj 218,08 245,94 267,45 263,71 SR 370,0 353,50 Zdroj: ŠÚ SR, vlastné výpočty
Doterajší vývoj bytov v obci zaznamenal najväčší prírastok po roku 1980 (+ 15) a po roku 1991 (+17 ). Počet trvale obývaných bytov na 1000 obyvateľov ako aj počet obyvateľov na jeden byt (obložnosť) v rokoch 1970 až 2001 boli nepriaznivo pod úrovňou okresného aj krajského priemeru.
Vývoj obložnosti v rokoch 1970 - 2001 Rok sčítania 1970 1980 1991 2001 Obložnosť (obyv./ byt) 4,65 4,83 4,88 4,61 Okres Bardejov 4,81 4,23 3,92 3,99 Prešovský kraj 4,59 4,07 3,74 3,79 SR 2,83 Zdroj: ŠÚ SR, vlastné výpočty
Priemerný vek rodinných domov bol 34 rokov, bytových domov 31 rokov. Postavené sú prevažne z materiálov kameň a tehla. Priemerný počet osôb na jeden byt bol v roku 2001 na úrovni 4,61, priemerný počet m2 obyt. plochy na 1 osobu dosiahol hodnotu 17,4 m2. Priemerný počet obyt. miestností na byt je 4,31.
Trvale obývané byty podľa obdobia výstavby 1899 a 1900- 1920- 1946- 1971- 1981- 1991- Obec spolu nezistené 1919 1945 1970 1980 1990 2001 Marhaň 9 1 9 89 47 30 11 196 % 4,59 0,51 4,59 45,41 23,98 15,31 5,61 100,00 Zdroj: ŠÚ SR, vlastné výpočty
Z uvedeného prehľadu o dobe výstavby možno konštatovať, že po roku 1946 do roku 1980 bol najväčší nárast bytovej výstavby až 136 rodinných domov (69,39 %), po roku 1991 dochádza postupne k znižovaniu bytovej výstavby. Obec po roku 1996 zaznamenáva 5 novopostavených rodinných domov.
22 Vo vzťahu k prognóze vývoja obyvateľstva a potrebám rozvoja bytovej výstavby v obci je potrebné sa zamerať na obnovu jestvujúceho bytového fondu, zvýšenie jeho kvality a modernizáciu. Rozvoj bývania navrhnúť tak, aby v roku 2025 pri predpokl. zvýšení počtu obyv. na 1 233 boli dosiahnuté tieto ukazovatele: - počet obyvateľov na jeden byt 3,60, - počet bytov na 1 000 obyvateľov 277,80, čo sú odporúčané hodnoty pre okres Bardejov v roku 2025 (ÚPN-VÚC Prešovský kraj, Zmeny a doplnky 2009). To znamená pre predpokladaný nárast obyvateľov o 255 do roku 2025 (od roku 2009) je potrebných cca 71 bytov (RD). Ak by sme chceli dosiahnuť ukazovateľ obložnosti 3,60 pre celkový počet obyvateľov 1 233 v roku 2025 je potrebné navrhnúť a pripraviť územie pre výstavbu nových bytov a rekonštrukciu jestvujúceho bytového fondu (zníženie súčasnej obložnosti 4,61) na celkový počet cca 343 bytových jednotiek (RD) v obci. 8. Sociálna infraštruktúra a občianska vybavenosť Do skupiny sociálnej infraštruktúry patria zariadenia školstva, a výchovy, zdravotníctva, kultúry a osvety, telovýchovy a športu. Občiansku vybavenosť členíme do dvoch kategórií – komerčná infraštruktúra (maloobchodná sieť, ubytovanie a stravovanie, služby nevýrobné, služby výrobné a opravárenské) a ostatná infraštruktúra (administratíva a verejná správa a iné). Štruktúra a kapacity sociálneho i občianskeho vybavenia zodpovedajú v súčasnosti potrebe obyvateľov. Zastúpenie kategórií sociálnej infraštruktúry a občianskej vybavenosti v skúmanom území (k.ú.) obce dokumentuje nasledujúci prehľad. 8.1 Sociálna infraštruktúra školstvo a výchova V obci samostatný objekt dvojtriednej materskej školy s celodennou prevádzkou, ktorú navštevuje 31 detí a má 3 pedagogických a 2 nepedagogických pracovníkov. MŠ má vlastnú kuchyňu a výdajňu stravy. Kapacita predškolského zariadenia je postačujúca. Do predškolského zariadenia dochádzajú aj deti z obce Vyšný Kručov. Objekt je po čiastočnej rekonštrukcii vo vyhovujúcom stave. Základná škola Marhaň je štátna škola s právnou subjektivitou. Sídli v obci v dvoch komplexoch, vzdialených od seba asi 1 km. V staršom komplexe sú ročníky 1.-4. a v novšom komplexe sú ročníky 5.-9. Základná škola je I. a II. stupňa s 1. – 9.ročníkmi, ktorú navštevuje 420 detí z obce ako aj z 11 okolitých spádových obcí, ktorí dochádzajú do školy autobusmi. Škola zamestnáva 25 pedagogických pracovníkov. Škola má odborné učebne fyziky a chémie, práce s počítačom, prírodopisu, dielňu na kov, dielňu na drevo a telocvičňu. V minulosti bola škola známa keramickou tvorbou (keramika rod.Tomečkovcov). Od roku 1989 je škola známa počítačovou činnosťou. Pracuje sa predovšetkým v predmetoch práca s počítačom, fyzika, výtvarná výchova a technická výchova. Má vlastnú kuchyňu so školskou jedálňou, ktorá má 3 zamestnancov. Objekt spolu s telocvičňou je po komplexnej rekonštrukcii. Najbližšie stredné školstvo je v Bardejove a Giraltovciach, kde sú aj ZUŠ. zdravotníctvo a sociálna starostlivosť V obci nie je žiadne zdravotnícke zariadenie. Za týmito službami musia dochádzať obyvatelia do obce Kurima, kde je poskytovaná všeobecná zdravotná starostlivosť pre dospelých a deti (praktický lekár, pediater, stomatológ). Najbližšia nemocnica, pohotovostná služba a rýchla zdravotnícka pomoc je v okresnom meste Bardejov. Občanom chýba lekáreň, za touto službou musia cestovať do obce Kurima a do väčších miest. Najbližšia nemocnica, pohotovostná služba a rýchla zdravotnícka pomoc je v okresnom meste Bardejov. V obci sa nenachádza žiadne zariadenie sociálnych služieb a služieb pre dôchodcov. Najbližšie je v Bardejove. kultúra, osveta a cirkev V samostatnom objekte je obecný úrad spolu s kultúrnou sálou s kapacitou 200 stoličiek. Súčasťou je vybavená kuchyňa. Obecná knižnica eviduje cca 2 000 knižných jednotiek. V obci sú zastúpené aj organizácie Únie žien Slovenska, Matice Slovenskej a OZ Občan a miestna správa, ktoré zastrešujú aktivity v zmysle svojich celoslovenských stanov. Funguje tu aj dobrovoľný hasičský zbor. Rímskokatolícky kostol stojí v Marhani od roku 1921. Z priestorových dôvodov sa však začalo v roku 1991 so stavbou nového kostola, konsegrácia bola vykonaná v roku 1996, je zasvätený sv. Michalovi. V tom istom roku sa ukončili i rekonštrukčné práce na evanjelickom kostole klasicistickom z rokov 1811 - 1821, ktorý bol prestavaný zo starej modlitebne. K svetským pamiatkam obce patrí zrenovovaný klasicistický kaštieľ z 1. tretiny 19. storočia a kaplnka neoklasicistická z roku 1890.
23 Dom smútku s kapacitou 50 stoličiek je v objekte bývalého rímskokatolíckeho kostola. Nad obcou je zriadený cintorín. Jeho veľkosť vyhovuje. Najbližší kostol pre gréckokatolícku cirkev je v Šašovej, Kožanoch a Ortuťovej. telovýchova a šport V obci sa nachádza športový areál, ktorý pozostáva z futbalového ihriska so šatňami a hygienickým zázemím. Je vo vyhovujúcom stave. Vedľa neho je viacúčelové ihrisko. Stred obce krášlia tri rybníky, ktoré patria Slovenskému rybárskemu zväzu a slúžia nielen na rekreačné účely, ale aj k chov rýb. 8.2 Občianska vybavenosť komerčná infraštruktúra maloobchod V obci sa nachádzajú tieto maloobchodné prevádzky: - potraviny, v staršom RD, - CBA potraviny, v objekte bývalej Jednoty, - 2 x textil, v RD a v objekte OcÚ, - 2 x pohostinstvo, v budove kaštieľa a v budove Jednoty. ubytovanie a stravovanie V obci sa nenachádzajú ubytovacie ani stravovacie zariadenia. služby nevýrobné Nevýrobné služby poskytuje jedno kaderníctvo, v RD. služby výrobné a opravárenské V obci je evidovaná prevádzka opravy áut a PD ORAGRO – V, s.r.o. Marhaň s počtom 29 zamestnancov. ostatná infraštruktúra - administratíva, verejná správa V obci sa nachádza objekt, v ktorom sídli obecný úrad. Zamestnáva 3 pracovníkov, 1 koordinátorku pre rómske menšiny. Bankové a poštové služby pošta poskytuje s 3 pracovníkmi. Na území obce sa nachádza cintorín s domom smútku s kapacitou 50 stoličiek. Pri kostole je evanjelický farský úrad. Požiarna zbrojnica pri obecnom úrade je v dobrom stavebno-technickom stave. DHZ má 17 členov. Sídlo rím.kat. farského úradu je v obci Kurima, sídlo farského úradu evanjelickej cirkvi augsburského vyznania je v Hankovciach a gréckokatolíckej cirkvi je v Ortuťovej. 9. Turizmus a rekreácia Obec Marhaň sa nachádza v Nízkych Beskydách, v Ondavskej vrchovine, v doline rieky Topľa. Podľa Regionalizácie cestovného ruchu v Slovenskej republike (Ministerstvo hospodárstva, 2005) je obec Marhaň súčasťou Šarišského regiónu cestovného ruchu. V k. ú. obce sa nenachádzajú žiadne ubytovacie zariadenia, turistické resp. rekreačné areály a lokality. Ďalej sa tu taktiež nenachádzajú žiadne miestne resp. regionálne turistické trasy a cyklotrasy. K. ú. obce predstavuje územie s priaznivými prírodnými podmienkami na celoročnú turistiku. Poloha obce umožňuje skombinovať návštevu Nízkych Beskýd s možnosťou využitia turistických trás, ktoré sú vhodné na rodinné výlety, spoznávanie krás okolitej prírody počas celého roka. Rieka Topľa, vodné nádrže a rybníky v okolitých obciach sú výbornou príležitosťou na rybárčenie. Lesy poskytujú výbornú príležitosť na hubárčenie. Okolie obce poskytuje možnosti pre rozvoj zimnej rekreácie a športov, letnej horskej a náučnej turistiky a cykloturistiky, ako aj možnosti poľovníctva (PHSR Mikroregiónu Stredná Topľa, 2006). V samotnej obci je cca 15 neobývaných domov, z ktorých 5 sa využíva na individ. rekreáciu. Celkovo obec a jej okolie disponuje cca 20 funkčnými lôžkamii. V špičke dominuje pasantská návštevnosť a pohybuje sa od 50 do 100 osôb. Priemerná denná návštevnosť je odhadovaná na 20 osôb v lete a 5 v zime. Denná rekreácia občanov sa uskutočňuje na športových plochách v obci – ihriská, prechádzkové trasy pozdĺž Tople a nad obcou. Koncom týždňová rekreácia sa uskutočňuje v širšom priestore regiónu. 10. Ekonomické aktivity Štruktúra a kapacita ekonomických aktivít je úmerná potenciálu obce. Dominuje terciálny sektor, u ktorého je predpoklad nárastu. Perspektíva bude vo využití prírodného a kultúrno-historického potenciálu v prospech turizmu a CR. 10.1 Poľnohospodárska výroba a lesné hospodárstvo Poľnohospodárstvo prešlo v posledných rokoch náročným a zložitým procesom transformácie a
24 privatizácie, ktorého cieľom bolo predovšetkým vyrovnanie majetkovoprávnych vzťahov a postupný prechod na trhovú ekonomiku. V obci podniká poľnohospodársky subjekt PD ORAGRO – V, s.r.o. Marhaň. Poľnohospodárska produkcia tohto subjektu je zameraná tak na rastlinnú výrobu, kde prevažuje produkcia obilnín (pšenica, jačmeň, ovos) a krmovín (ďatelina, kukurica, jarné strukovinovo-obilninové miešanky), ako aj chov hovädzieho dobytka (výroba mlieka) (Obecný úrad Marhaň, 2010). Podľa Štatistického úradu SR sa k roku 2009 v k. ú. obce nachádzajú poľnohospodárske pôdy (PP) o rozlohe 507 ha, z toho orná pôda tvorí 261 ha, záhrady 20 ha a trvalé trávne porasty 227 ha. V k. ú obce sa nenachádzajú žiadne vinice, chmeľnice a ovocné sady. Podiel PP z celkovej rozlohy k. ú. obce je 49 %. Z pôdnych typov sa v k. ú. obce nachádzajú kambizeme modálne a kultizemné nasýtené zo zvetralín pieskovcovo-ílovcovitých hornín, pseudogleje nasýtené z polygenetických hlín, kambizeme pseudoglejové kyslé zo zvetralín rôznych typov hornín a fluvizeme kultizemné z nekarbonátových aluviálnych sedimentov. Pôdy sú piesčito-hlinité až hlinité neskeletnaté až slabo kamenité (obsah skeletu do hĺbky 0,6 m je 0 – 20 %). Obsah humusu v hĺbke do 25 cm je stredný (1,8 – 2,3 %) až vysoký (> 2,3 %). Pôdna reakcia prechádza od slabo kyslej vo východnej časti k. ú. obce až po stredne kyslú v západnej časti k. ú obce. Priepustnosť a retenčná schopnosť je stredná. Pôdy k. ú. obce sú prevažne stredne náchylné na acidifikáciu, pričom v severnej južnej časti k. ú. obce sú náchylné na acidifikáciu. Odolnosť pôd proti kompakcii je slabá až stredná (v severovýchodnej časti k. ú. obce). Index poľnohospodárskeho potenciálu je nízky, pohybuje v rozmedzí 21 – 30 (Atlas krajiny SR, 2002). Podľa skupín BPEJ (bonitovaná pôdno-ekologická jednotka - klasifikačný a identifikačný údaj vyjadrujúci kvalitu a hodnotu produkčno-ekologického potenciálu poľnohospodárskej pôdy na danom stanovišti) sa v k. ú . obce nachádzajú pôdy strednej (pôdy zaradené do 5. až 7. kvalitatívnej skupiny BPEJ) a nižšej kvality (pôdy zaradené do 8. až 9. kvalitatívnej skupiny BPEJ). Osobitne chránené PP zaradené do 1. až 4. kvalitatívnej skupiny BPEJ sa v k. ú. obce nenachádzajú (www.podnemapy.sk). Časť pôd v južnej časti obce je odvodnená. Odvodnenia sú nejasnej kvality. Podľa Štatistického úradu SR lesné pozemky zaberajú k roku 2009 spolu 436 ha, čo predstavuje 42 % z celkovej rozlohy k. ú. obce. Z lesných porastov prevládajú dubovo-hrabové lesy, pričom v západnej časti k. ú. obce sa nachádzajú jelšové lesy a vo východnej časti k. ú. obce bukové lesy. Svojím zložením a štruktúrou lesné porastu zodpovedajú prirodzenej lesnej vegetácii. Lesy v k. ú. obce sú zaradené do kategórie lesov hospodárskych. Sú v správe urbárskej spoločnosti - Združenia vlastníkov lesov a fy Lesy SR. Lesy sú prenajímané Poľovníckemu združeniu Dujava. V lesoch prevláda srnčia a diviačia zver. 10.2 Ťažba, priemyselná výroba a remeselné činnosti V k. ú. obce Marhaň je evidované 1 ložisko nevyhradeného nerastu – tehliarskej suroviny. Ložisko je v správe ŠGÚDŠ Bratislava a v súčasnosti sa neťaží. V k. ú. obce nenachádzajú žiadne iné dobývacie priestory, chránené ložiskové územia, resp. prieskumné územia (www.geology.sk). Priemyselná základňa nemá v obci tradíciu a ani hlboké korene. Priemyselná výroba je v obci zastúpená stavebnými prevádzkami, pílou a spracovaním dreva - fy Gaja plus s.r.o., Pilex JM s.r.o.; obuvníctvom - fy Kaiser s.r.o a zámočníctvom. Obyvatelia, vzdelaní v technických profesiách dochádzaú za prácou v priemysle prevažne do okolitých väčších miest. V obci sú evidované malé podnikateľské subjekty, ktoré sa zaoberajú remeselnou činnosťou. 11. Doprava 11.1 Širšie dopravné vzťahy Riešené územie časti mikroregiónu Strená Topľa sa nachádza v okrese Bardejov. Mesto Bardejov a jeho spádové územie, ako ťažisko osídlenia nadregionálneho až celoštátneho významu, tzv. bardejovské ťažisko, je ekonomickým a turistickým centromregiónu s väzbou Košicko-Prešovské, pohraničné a cezhraničné regióny. Cestné komunikácie pretínajúce štátnu hranicu s Poľskou republikou sú v zmysle ÚPN VÚC Prešovského kraja v okrese Bardejov nasledovné: - Becherov-Konieczna súčasný stav: cestný na ceste II/545, osobná doprava a nákladná doprava do 7,5 t celkovej hmotnosti, bez TIR, návrh: cestný - rekonštrukcia cesty II/545 v úseku Becherov - Zborov, osobná doprava - Kurov – Muszynka
25 súčasný stav: cestný na ceste III/5445, osobná doprava a nákladná doprava do 7,5 t celkovej hmotnosti, návrh: cestný na ceste III/5445, osobná doprava a nákladná doprava do 7,5 t celkovej hmotnosti, TIR doprava na úrovni prihraničnej spolupráce s Malopoľským vojvodstvom, - Nižná Polianka-Oźenna súčasný stav: prihraničný styk, príjazd po nevyhovujúcej ceste III/55724 t.č. v rekonštrukcii, peší, bicykle, motocykle do 50 cm3, konské povozy, návrh : prihraničný styk, príjazd po rekonštruovanej ceste III/55724, osobná doprava a nákladná doprava do 7,5 t celkovej hmotnosti bez TIR, - Stebnícka Huta-Blechnarka-Wysowa súčasný stav: prihraničný styk, príjazd po nevyhovujúcej lesnej ceste, v koncovej polohe len peší a cyklisti, návrh : prihraničný styk, nové cestné prepojenie v plnom rozsahu, osobná doprava a nákladná doprava do 7,5 t celkovej hmotnosti, bez TIR. - Regetovka-Regetow- peši, bicyklom, lyžami, - Cigeľka-Wysowa Zdrój- peši, bicyklom.
Základná komunikačná sieť okresu Bardejov: V zmysle ÚPN VÚC Prešovského kraja zmeny a doplnky 2009 je nadradená cestná sieť charakterizovaná nasledovne: - severo južná cesta I/73, E-371, so smerom Prešov - Lipníky - Vyšný Komárnik ako súčasť multimodálneho koridoru s pracovným názvom „ Pobaltský koridor“ ( v úseku Rzeszow-V. Komárnik-Bardejov-Prešov-hr. MR s názvom Via Carpatia) vedeným v línii PR (Lublin – Rzeszów) – Prešov – Košice – MR ( Miskolc – Debrecen) – koridor č.IV Constanca/Istanbul a v jeho rámci cestné prepojenie ako rýchlostná komunikácia R4 v línii Rzeszów –Vyšný Komárnik – Prešov – Košice – Milhosť – Miskolc v koridore európskej cesty E/371,E50 a cesty I/18. Návrh komunikácie R4 je v súlade s KÚRS 2001 s Novým projektom výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, schváleným uznesením vlády SR č. 162/ 2001, doplnený uznesením vlády č. 1084 zo dňa 19.12.2007 a č. 882 zo dňa 3.12.2008, súčasne je to schválený doplnkový koridor TINA( TEN-T ) s medzinárodnými trasami E371, E50a E71. - cesta I/77 Obručné - Tarnov - Bardejov (obchvat centra) - Nižná Polianka - smer Svidník je súčasťou cestnej komunikácie v prihraničnom ČR/SR/PR západovýchodne orientovanom cestnom koridore celoštátneho významu na území krajov Žilina a Prešov v línii Spišská Stará Ves – Stará Ľubovňa – Bardejov – Svidník – Medzilaborce – Palota. - cesta II/545 Kapušany – Demjata – Bardejov má nadregionálny význam s napojením na cestu I/18 a navrhovanú rýchlostnú komunikáciu R4 medzi Kapušanmi a Ladou. Zvýšená atraktivita cesty II/545 je vyvolaná uvažovanými aktivitami v rámci cezhraničnej spolupráce Bardejov – Krynica - Nowy Sacz a prípravou priem. parku Prešov – Grófske, Riešené územie mikroregiónu Stredná Topľa je na nadradenú cestnú sieť napojené cestami III. triedy: - III/556005 so smerom Bardejov - Bardejovská Nová Ves - Kučin - Marhaň –Giraltovce, ktorá sa severne v Bardejovskej Novej Vsi napája na cestu I/77 a južne sa napája na cestu I/73, - III/545020 a III/545006 sosmerom Marhaň – Koprivnica – N.,V. Raslavice sa západne na cestu II/545, - III/557028 so smerom Zborov, Smilno – Cernina – Šarišský Štiavnik, ktorá sa severne v obci Smirno napája na cetu I/77, južne sa napája na cestu I/73.
V zmysle ÚPN VÚC Prešovského kraja zmeny a doplnky 2009 je cesta III/556005 v úseku Bardejovská Nová Ves - Kučin - Marhaň - Giraltovce z dôvodu očakávaného rozvoja osídlenia, ale hlavne turisticko-rekreačnej dopravy v smere Nowy Sacz (kúpele Krynica) - Bardejov - Bardejovské kúpele - Giraltovce - smer Domaša, prípadne Zemplínska Šírava, navrhované previesť formou homogenizácie na cestu II. triedy. Cesta vyžaduje preložky kritických úsekov prieťahov sídiel Dubinné, Kurima, Kučín, Brezov a v meste Giraltovce. Na cestách III. triedy v skúmanom území mikroregiónu Stredná Topľa sú známe údaje o intenzite dopravy z Celoštátneho profilového sčítania z roku 2005. Samostatne bolo vyhodnotené sčítanie dopravy pre
26 intrevilánové a extravilánové úseky ciest. Zaťaženie sčítacích úsekov pre rok 2010 bolo napočítané pomocou priemerných výhľadových koeficientov nárastu jednotlivých druhov dopravy.
Údaje boli zostavené do tabuľky: skutočné vozidlá / 24 hod sčítací úsek cesty rok vozidlá %nákl. aut. nákl. aut. osobné aut. motocykle spolu III/556005-02980 2005 159 868 3 1030 15,44% Bardejov-Hrabovec- Dubinné 2010 167 920 3 1090 15,32% III/556005-02990 2005 141 655 3 799 17,65% Dubinné-Kurima- Kučín 2010 148 694 3 845 17,51%
III/556007-02997 2005 156 566 1 723 21,58% Kučín-Nemcovce- Porúbka 2010 164 600 1 765 21,44%
III/556006-02996 2005 161 661 3 825 19,52% Porúbka-Marhaň 2010 169 700 3 872 19,38% III/556005-03010 2005 119 454 1 574 20,73% Marhaň-Lascov- Giraltovce 2010 125 481 1 607 20,60%
III/545020-04750 2005 201 328 5 534 37,64% Marhaň-Koprivnica % 2010 211 348 5 564 37,41%
11.2 Letecká doprava Nie je v obci zastúpená. Najbližšie osobné letisko je v Košiciach. 11.3 Železničná doprava Nie je v obci zastúpená. Najbližšia trať so stanicou je v Bardejove. 11.4 Charakteristika komunikačnej siete Základná komunikačná sieť Na nadradenú cestnú sieť je obec Marhaň napojená cetami III. triedy, ktoré sa stykovou križovatkou tvaru „T“ križujú v centre obce: - južne sa miestne komunikácie napájajú cestou III/556005 v Giraltovciach na cestu I/73. Cesta III/556005 je v extraviláne vybudovaná kategórie C 7,5/60. V intraviláne obce cesta plní funkciu zbernej komunikácie funkčnej triedy B2, radíme ju do kategórie MZ 8,0/50. Pozdĺž komunikácie je jednostranne vybudovaný dláždený chodník pre peších, - severne sa cestou III/556006 a cestami III/556007, 556005 obec napája na komunikačnú sieť mesta Bardejov. V obci cesta plní funkciu zbernej komunikácie funkčnej triedy B2 a je vybudovaná kategórie MZ 8,0/50. V úseku z centra obce od nákupného strediska do severnej časti obce je jednostranne vybudovaný peší chodník šírky cca 1,0m, - východne sa obec cestou III/545020 napája sieťou ciest III. triedy na cestu I/77 so smerom Bardejov-Kapušany. Cesta v obci plní funkciu zbernej komunikácie funkčnej triedy B2, je vybudovaná s nedostatočnou šírkou vozovky radíme ju do redukovanej kategórie nevyhovujúcej pre zberné cesty - MZ 6,5/50 (red.MZ 8,0/50).
27
V obci boli pri Celoštátnom dopravnom sčítaní v roku 2005 na cestách III triedy určené tri sčítacie úseky č. 02996, 03010 a 04750. Intenzita dopravy pre rok 2010 bola napočítaná pomocou výhľadových koeficientov nárastu dopravy VÚC PO, ktoré boli spracované SSC pre cesty III. triedy.
Hodnoty dopravnej záťaže sú uvedené v tabuľke: skutočné vozidlá / 24 hod sčítací úsek cesty rok vozidlá %nákl. aut. nákl. aut. osobné aut. motocykle spolu
III/556006-02996 2005 161 661 3 825 19,52% Porúbka-Marhaň 2010 169 700 3 872 19,38% III/556005-03010 2005 119 454 1 574 20,73% Marhaň-Lascov- Giraltovce 2010 125 481 1 607 20,60% III/545020-04750 2005 201 328 5 534 37,64% Marhaň-Koprivnica % 2010 211 348 5 564 37,41%
Charakteristika ostatnej obslužnej komunikačnej siete obce: Zástavba rodinných domov a občianskej vybavenosti vystavaná severovýchodne od zberných komunikácií je dopravne sprístupnená systémom obslužných komunikácií, ktoré sú zokruhované a doplnené slepo ukončenými ulicami: - okruh miestnych komunikácií v trase od križovatky ciest III. triedy s obslužnou komunikáciou pri obchodnom centre Jednota vedie ku kostolu, zástavbou IBV, okruh sprístupňuje športový areál, areál ZŠ a spätne sa napája na cestu III/556006. Cesty tohto okruhu radíme do funkčnej triedy C2. Úsek okruhu od Jednoty po zástavbu východne od kaštieľa je vybudovaný kategórie MO 6,5/40, s jednostranným chodníkom pre peších ku kaštieľu. Ďalší úsek okruhu je vybudovaný redukovanej kategórie MO 5/40(red.MO 6,5/40). Pozdĺž komunikácií sú vybudované hlboké otvorené odvodňovacie rigoly, nie sú vybudované chodníky. Uličný priestor je dostatočne široký pre prestavbu ciest na kategóriu MO 6,5/40 - v zmysle STN 73 6110 ide o dvojpruhovú miestnu komunikáciu so šírkou vozovky 5,5m. - okruhy novej zástavby IBV v severnej polohe obce sú v troch napojovacích bodoch napojené na cestu III/556006. Okruhy dopravne sprístupňujú tri bytové domy, kde je väčší pohyb vozidiel ako v zástavbe IBV a vozovka komunikácie má nevyhovujúcu šírku cca 3,0m. Ostatné úseky okruhov sú vybudované redukovanej šírky MO 5/40(red. MO 6,5/40). Pozdĺž ciest nie sú vybudované chdníky, sú vybudované hlboké odvodňovacie rigoly. Slepo ukončené ulice radíme do funkčnej triedy C3 a sú vybudované kategórie MO 3,75/30 - v zmysle STN 73 6110 ide o jednopruhové cesty s obojsmernou premávkou. Pozdĺž komunikácií nie sú vybudované pešie chodníky pre peší pohyb sa využíva vozovka a pridružený uličný priestor. Povrch ciest je odvodnený do otvorených odvodňovacích rigolov. Na komunikačnej sieti v obci boli prieskumom zistené bodové a líniové dopravné závady:
1 v centre obce pri obchodnom centre Jednota je v križovatke ciest III. triedy a miestnej komunikácie zriadená sústredená parkovacia plocha, na ktorej je potrebné definovať plochu parkoviska a výjazdy na komunikácie. Na parkovisku je potrebné vodorovným dopravným značením zorganizovať systém radenia vozidiel v zmysle STN 73 6110 2 na autobusových zastávkach nie sú vybudované samostatné zastavovacie pruhy ani čakacie a výstupné priestory pre cestujúcich, 1-1´ pozdĺž zbernej komunikácie nie je zrealizovaný peší chodník, dochádza ku kolízii medzi pešou a automobilovou dopravou, 2-2´ obslužná komunikácia sprístupňujúca bytové domy v severovýchodnej polohe obce má
28 nevyhovujúce šírkové parametre pre obojsmernú premávku, 3-3´ obslužná komunikácia sprístupňujúca cintorín je úzka s malým polomerom smerového oblúka s nebezpečným pozdĺžnym stúpaním nivelety, vedľa hlbokého odvodňovacieho rigola. 11.5 Pešia, cyklistická a netradičná doprava Pozdĺž zberných komunikácií je čiastočne po úsekoch vybudovaný jednostranne chodník pre peších. Pozdĺž miestnych obslužných ciest nie sú vybudované samostatné pešie chodníky. Pre peší pohyb sú využívané komunikácie, na krorých je nízka intenzita dopravy. 11.6 Statická doprava Pre potreby občianskej vybavenosti sú v obci zriadené tieto parkovacie plochy: - sústredená parkovacia plocha v centre obce pri nákupnom stredisku, kaštieli, výrobni a obecnom úrade je parkovisko o možnosti zaparkovania pre cca 30 automobilov. Parkovisko má neusporiadaný systém radenia motorových vozidiel, - samostatná parkovacia plocha pri obecnom úrade a kultúrnom dome, parkovisko o kapacite 10 státí - parkovisko pri kostole o kapacite 4 státia - parkovisko pri cintoríne o kapacite 5 státí.
Iné parkovacie plochy pre potreby občianskej vybavenosti nie sú zriadené, parkuje sa pozdĺž ciest a na plochách zelene uličného priestoru. V serozápadnej polohe obce sú vybudované tri bytové domy. Súčasťou jedného bytového domu je 6 garáží. Ostatné bytové domy nemajú garáže, vozidlá parkujú na spevnených plochách a obslužných komunikáciách. Obyvatelia bývajúci v rodinnej zástavbe si stavajú garážové státia podľa potreby na parcelách pozemkov alebo sú súčasťou domov V ÚPN je potrebné navrhnúť kapacity parkovacích státí v zmysle ukazovateľov STN 73 6110. 11.7 Osobná hromadná doprava Obec je na sieť pravidelnej verejnej autobusovej dopravy SAD napojená prostredníctvom šiestich prímestských liniek, ktoré premávajú po cestách III triedy.
Prímestská linka spoje tam / späť 701404 so smerom Bardejov-Kožany-Giraltovce zastávky: Bardejov-Porúbka-Marhaň č.d.121, rázc.Koprivnica, STS,Lascov 11/10 701406 so smerom Bardejov-Poliakovce-Porúbka-Marhaň-Giraltovce zastávky: Bardejov - Marhaň č.d.121, rázc.Koprivnica, Lascov 2/2 713405 so smerom Vranov n/T-Giraltovce-Bardejovké kúpele zastávky: Lascov,Marhaň razc.Koprivnica,Hartaj 1/1 712454 so smerom Giraltovce-Kochanovce-Stuľany-Raslavice zastávky: Giraltovce-Marhaň STS,rázc.Koprivnica,č.d.121,Hartaj 3/3 712455 so smerom Giraltovce-Marhaň-Vyšný Kručov-Lopúchov-Raslavice zastávky: Giraltovce-Marhaň STS,rázc.Koprivnica, ZŠ,Hartaj 7/6+2 žiacke 712456 so smerom Giraltovce-Vyšná Voľa-Bardejov zastávky:Lascov,Marhaň razc.Koprivnica,č.d.121 1/0+6 žiac.
Obojstranné autobusové zastávky na zberných komunikáciách nemajú vybudované samostatné zastavovacie pruhy. Autobusy zastavujú priamo v jazdnom pruhu vozovky a sú prekážkou v plynulosti cestnej premávky. Uličné priestory sú dostatočnej šírky na ich realizáciu. Zastávky sú jednostranne vybavené prístreškami pre cestujúcich. Autobusová zastávka s názvom ZŠ je označená iba označovníkom a križovatka miestnych komunikácií s cestou III/556006 slúži ako obratisko pre školské spoje. Dochádzková vzdialenosť na zastávky nie je väčšia ako 500 m čo je v súlade s STN 73 6110. 11.8 Ochranné pásma a hluk od cestnej dopravy Podľa vyhlášky č.549/2007 Z.z. je ochranné pásmo: - pre cesty III. triedy je 20 m od osi komunikácie v extravilánových úsekoch
29 - pre miestne komunikácie I. a II. triedy 15 metrov od osi vozovky. Líniovým zdrojom hluku od automobilovej dopravy v obci je cesta III. triedy. Východiskovým podkladom pre výpočet hluku bola intenzita dopravy na rok 2010, zloženie dopravného prúdu a sklonové pomery nivelety komunikácie. Výpočet hluku bol prevedený podľa "Metodických pokynov SK-VTIR" z roku 1984, v miere podrobnosti pre ÚPN. Výpočet predstavuje hladinu hluku bez redukcií možných odrazov, pevných prekážok a pod.
Sčítací úsek, n podiel Faktofy Veličina Zákl. hlad. hlad.dB (m) číslo úseku sk.v/h NA % F3 = 1,0 X Laeq (dBA) 60dB(A) III/556006-02996 F1=2,10 51 19,4% 131 61,2 10,6 Porúbka-Marhaň F2=1,22 III/556005-03010 F1=2,20 Marhaň-Lascov- 35 20,6% 94 59,7 - F2=1,22 Giraltovce III/545020-04750 F1=3,50 Marhaň- 32 37,4% 137 61,4 11,5 F2=1,22 Koprivnica
Pre obytné útvary stanovuje vyhláška Vyhl. MZ SR č. 549/2007 Z.z.. najvyššie prípustnú hodnotu ekvivalentnej hladiny hluku vo vonkajšom priestore pozdĺž zákl. komunikačnej siete max. LAeq 65 dB(A). 12. Vodné hospodárstvo 12.1 Zásobovanie pitnou vodou Obec Marhaň nemá vybudovaný verejný vodovod. Zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou je individuálne z vlastných zdrojov vody. Ako zdroje vody slúžia prídomové studne vybavené čerpadlami na dopravu vody do bytov. Vybavenosť obcí zariadeniami na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou bolo zisťované v rámci celoštátneho sčítania obyvateľstva, domov a bytov v roku 2001 aj v Marhani s týmito výsledkami: rok 2001 rok 2009 Trvalo obývané byty 196 bytov 204 bytov z toho s vodovodom v byte 176 bytov 184 bytov mimo bytu - - bez vodovodu 16 domov 16 domov nezistené 4 domy 4 domy
Výsledky ukazujú, že vodovod zo studne až do bytu bol privedený v 176 domoch. Bez vodovodu mali studňu v 16 domoch. Zdroj vody nebol zistený v 4 domoch. Voda v studniach nevyhovuje požiadavkám normy na pitnú vodu a v suchých obdobiach nepostačuje. Obecný úrad s KD, MŠ, ZŠ, kostol, obchod a výrobňa (Kaiser) sú zásobované vodou taktiež z vlastných studní. Vlastný vodovod má hospodársky dvor PD využívaný terajším nájomcom, prevádzkovateľom dvora. Obec do budúcna počíta s napojením na plánovaný verejný vodovod Giraltovce – Bardejov s pitnou vodou z VN Starina. 12.2 Odvádzanie a zneškodňovanie odpadových vôd Odpadové vody z územia obce sú odvádzané a zneškodňované oddelene podľa ich pôvodu. Povrchové vody atmosferického pôvodu zo striech, dvorov, komunikácií a priľahlého terénu voľne odtekajú priekopami vedľa komunikácií do Lužianského potoka pretekajúceho obcou. Odpadové vody z domácností – splašky, sú odvedené do prídomových žúmp, kde vyhnívajú a po čase sa vyvážajú na polia. Podobne sú vybavené aj verejné budovy. Hygienická vybavenosť obce Marhaň bola zisťovaná pri poslednom celoštátnom sčítaní obyvateľstva, domov a bytov v roku 2001 s týmito výsledkami:
30 rok 2001 rok 2009 Počet domov v obci 194 domov 202 domov − z toho obývaných 176 domov 184 domov − prípojka na kanalizáciu - - − septik (žumpa) 172 domov 180 domov − so splachovacím záchodom 149 domov 157 domov − s kúpeľňou, sprchou 176 domov 184 domov
Výsledky sčítania ukazujú, že v roku 2001 žumpu nemali 4 domy, 27 domov nemalo splachovací záchod a kúpeľňa alebo sprchovací kút mali všetky domy. Terajší stav je zmenený o novopostavené domy. Podstatné zmeny zabezpečí len riešenie kanalizácie a čističky odpadových vôd, ktoré budú zakreslené v návrhu územného plánu. 12.3 Vodné toky a nádrže Katastrálne územie obce Marhaň leží v základnom povodí Tople, ktoré je súčasťou povodia Ondavy a hlavného povodia Bodrogu. Riešeným územím preteká Lužiansky potok, ktorý vzniká v severovýchodnom cípe katastra, 4 km od obce, za horou Kršňava, pod lesnou stráňou Lužianka. Tečie cez severnú časť obce a ústi do Tople na západnom okraji obce. Potok bol v minulosti upravený v dĺžke 800 m od mosta na ceste po ústie do Tople. Pri Lužianskom potoku na západnom okraji obce je vybudovaná sústava troch rybníkov napájaných z potoka. Rybníky patria Slovenskému rybárskemu zväzu. Využívajú sa na chov rýb a na rekreáciu. Topľa tečie západnou hranicou katastra v ustálenom koryte stabilizovanom pobrežnou vegetáciou. Je evidovaná v zozname MŽP SR č. 211/ 2005 Zb. ako vodohospodársky významný tok. Ľavostranný bezmenný prítok, pri juhovýchodnej hranici katastra, bol upravený v dĺžke 805m za účelom odvodnenia pozemkov. Topľu, potoky aj ich prítoky spravuje Slovenský vodohospodársky podnik povodie Bodrogu a Hornádu Košice. Toky nemajú dostatočnú kapacitu na odvedenie prietoku Q100 ročnej veľkej vody. Pre výkon správy bude, podľa zákona, ponechaný voľný pás pozemku pozdĺž brehov rieky Topľa šírky 10 m a pozdĺž potokov 5 m široký. V južnej časti obce je vedený melioračný kanál zaústený do Tople..
Odtokové pomery Svahovité územie katastra vytvára značné spádové pomery pre prudký odtok povrchových vôd a pri ich odvádzaní z územia budú žiadúce opatrenia na zadržiavanie odtoku v území a na zachytávanie plávajúcich nečistôt v záujme kvality vody v recipiente. Katastrálne územie obce Marhaň sa nachádza v ochrannom pásme II. stupňa Tople ako povrchového vodárenského zdroja pre Giraltovce. Obmedzenia a zákazy podľa zákona č. 364/ 2004 (vodný zákon) a opatrenia podľa rozhodnutia ONV – OPLVH v Bardejove č. 285/ 85 – 33 zo dňa 29. 10. 1985 sú rešpektované. 13. Zásobovanie elektrickou energiou Katastrom obce Marhaň prechádzajú nasledovné vysokonapäťové (VN) nadzemné vedenia: − 22 kV vedenie VN 229 Bardejov – Giraltovce, − 22 kV prípojky k trafostaniciam. Vedenia sú zakreslené v územnom pláne obce, vrátane ochranných pásiem, zaberajúcich pásy územia v šírke 21 m, ako trvalé bremeno verejnoprospešných objektov na pozemkoch vlastníkov v k.ú. obce. Obec je zásobovaná elektrickou energiou z VN vedenia č. 229 napájaného zo 110/ 22 kV ES Bardejov s možnosťou záskoku zo 110/ 22 kV ES Svidník. Distribúciu elektriny na riešenom území zabezpečujú trafostanice (DTS) v počte 6, z ktorých 5 DTS zásobuje obec a 1 TS hospodársky dvor PD.
31 Zoznam distribučných trafostaníc: číslo DTS miesto typ výkon TS 0063-0001 Pri ihrisku 2,5 – stĺp. 400 kVA TS 0063-0002 Pri PD 4 – stĺp. 250 kVA TS 0063-0003 Pri ZŠ 2 – stĺp. 160 kVA TS 0063-0004 Pri OcÚ 2 – stĺp. 250 kVA TS 0063-0005 Nová IBV PTS – mrež. 160 kVA TS 0063-0006 Areál PD - cudzia 2,5 – stĺp. 250 kVA
Maloodber obyvateľov zabezpečujú trafostanice TS 01 - 05 so spoločným výkonom 1 220 kVA, čo pre 221 napojených domov dáva podielový výkon 5,5 kVA/ dom. Smernica č. 2/ 82 určuje primeraný výkon pre plynofikované obce vo výške 1,5 kVA/ dom. Podľa uvedeného, porovnanie podielového výkonu ukazuje, že inštalovaný 1 220 kV transformačný výkon má rezervy na napájanie ďalšej novej zástavby v obci. Stav rozvodnej siete NN Rozvodná sieť v obci bola rekonštruovaná vrátane domových prípojok. Sieť po rekonštrukcii pracuje spoľahlivo, bez väčších úbytkov napätia. Rozvody sú vonkajšie na betónových stĺpoch. Vodiče sú realizované z lán AlFe vyvedené z DTS pozdĺž komunikácií. Vývody idú do každej ulice aj skupine domov. Domy sú pripájané zo stĺpov káblovými prípojkami bezpečnými na skrat. Odbery elektriny sú cez elektromery v domoch a na každom odbernom mieste. Doterajší vývoj odberov elektriny v obci MOO – maloodber obyvateľstvo MOP – maloodber podnikov a živnostníkov OM – odberné miesto 2006 Typ. tar. El. práca (kWh) Z toho VT Z toho NT Poč. OM kWh/OM MOO 642 064,00 559 117,00 82 947,00 217 2 957 MOP 331 274,00 220 479,00 110 795,00 25 13 251 VO 83 463,87 67 492,32 15 971,55 1 VO 1 362,10 1 361,04 1,06 1 VO 31 582,70 23 942,22 7 640,48 1 VO 9 077,31 8 808,07 269,24 1 1 098 823,98 881 199,65 217 624,33 246 2007 Typ. tar. El. práca (kWh) Z toho VT Z toho NT Poč. OM kWh/OM MOO 646 726,00 563 297,00 83 557,00 219 2 953 MOP 184 932,00 161 255,00 23 677,00 23 8 040 VO 70 826,55 58 310,07 12 516,48 1 VO 6 225,38 6 221,14 4,24 1 VO 24 283,54 19 140,42 5 143,12 1 VO 7 164,54 6 819,51 345,03 1 940 286,01 815 043,14 125 242,87 246
32 2008 Typ. tar. El. práca (kWh) Z toho VT Z toho NT Poč. OM kWh/OM MOO 637 726,00 556 880,00 80 846,00 221 2 885 MOP 218 438,00 167 012,00 51 426,00 24 9 101 VO 64 507,89 58 300,53 6 207,36 1 VO 6 969,50 6 969,50 0,00 1 VO 29 674,70 26 776,66 2 898,04 1 VO 6 363,18 6 169,73 193,45 1
Prehľad vykazuje pokles odberov obyvateľstva MOO v celkovom objeme (kWh) aj v ukazovateli na jedno odberné miesto (kWh/OM). Obec je plynofikovaná a elektrina sa využíva len na svietenie a domáce elektrospotrebiče. Odbery v NT sa využívajú pre bojlery v kúpeľniach na ohrev vody. Odbery občianskej vybavenosti MOP poklesli v dôsledku nárastu cien elektriny. Údaje a ukazovatele budú využité pre stanovenie budúcej potreby elektriny v návrhu ÚPN-O. Verejné osvetlenie Večerné a nočné osvetlenie obce je svietidlami výložníkového typu so žiarivkami. Upevnenie svietidiel je na stĺpoch elektrickej rozvodnej siete, vrátane napájacieho vedenia. Počet svietidiel postačuje. Osvetlenie komunikácií a verejného priestranstva je primerané. Neosvetlených kritických miest v obci niet. Ovládanie osvetlenia je centrálne časovým spínačom. 14. Zásobovanie plynom a teplom 14.1 Zásobovanie plynom Obec Marhaň je plynofikovaná od roku 1996, kedy boli v obci kolaudované uličné plynovody a napojení prví odberatelia plynu. Zásobovanie obce zabezpečuje regulačná stanica plynu RS 1 200 m3/ hod, pri ihrisku. Regulačná stanica je napojená na VTL distribučný plynovod DN 200 PN 0,4 MPa Giraltovce – Bardejov, prípojkou DN 100 PN 0,4 MPa. Miestna distribučná sieť: Od regulačnej stanice je vedená STL distribučná sieť s PN do 300 kPa a NTL distribučná sieť s PN do 2,1 kPa. Miestna distribučná sieť je budovaná z materiálu OCL. Rozvody idú pozdĺž miestnych komunikácií a umožňujú priame napojenie domov prípojkami. Odber plynu je cez domový regulátor plynu STL/ NTL každého odberateľa. Ulice NTL majú uličný regulátor plynu na začiatku úseku. Napojenosť a odber plynu Podľa celoštátneho sčítania obyvateľstva, domov a bytov v roku 2001 bolo na plynovodnú sieť napojených 159 domov, čo z celkového počtu 196 domov činilo 81% pričom 139 domov plynom aj kúrilo a 20 domov plynom len varilo. Na sieť neboli napojených 40 domov. V súčasnosti z 205 domov je na plyn napojených 171 domov a nenapojených zostáva ešte 34 domov.
Doterajší vývoj odberov plynu obyvateľstvo obč. vybavenosť Rok odber počet priemer odber počet priemer tis.m3 odber. m3/odber tis.m3 odber. m3/odber 2001 348 151 2 310 49 5 9 760 2006 366 171 2 140 51 6 8 500 2007 307 170 1 805 59 6 9 833 2008 301 171 1 760 47 6 7 833
33
Počet odberateľov plynu stagnuje. Obec má potenciál rastu počtu odberateľov v počte 34 nenapojených domácností. Spotreba plynu obyvateľstvom klesá, ako v celkovom množstve, tak v priemere na jedného obyvateľa. V domácnostiach šetria plynom v dôsledku jeho zdražovania. Odbery v občianskej vybavenosti klesajú podobne ako u obyvateľstva. V obci je jeden veľkoodberateľ, ktorého odber plynu stagnuje na nízkej úrovni 48 – 50 tis. m3/rok. 14.2 Zásobovanie teplom Teplo potrebné pri varení, na ohrev vody a na vykurovanie sa v obci zabezpečuje individuálne, ako v domoch a bytoch, tak aj v objektoch občianskej vybavenosti. Najväčšia spotreba tepla je pri vykurovaní, ktorého efektívnosť závisí od spôsobu vykurovania a od tepelného zdroja. V domoch, bytoch a budovách v obci sa využívajú rôzne zdroje tepla a viaceré spôsoby vykurovania. Spôsoby vykurovania boli zisťované pri celoštátnom sčítaní obyvateľstva, domov a bytov v roku 2001 aj v obci Marhaň s týmito výsledkami: rok 2001 rok 2009 Ústredné kúrenie lokálne − kotle na pevné palivo 6 6 − kotle na plyn 119 125 − kotle elektrické 2 2 Etážové kúrenie − pevné palivo - - − na plyn 17 17 − ostatné - - Kachle − na pevné palivo 22 22 − elektrické - - − plynové 3 3 − ostané - - Iné vykurovanie 27 27 Trvale obývané domy spolu 196 202
Výsledky ukazujú, že efektívne kotle ústredného a etážového kúrenia na plyn v obci využíva 145 domácností. Ostatných 55 domácností využíva pevné palivo a 2 domy majú elektrické ÚK. Elektrinu využíva rad domácností najmä na ohrev vody v kúpeľňiach.
Terajšia spotreba palív a tepla v obci Počet Palivo Teplo Ročná spotreba domác elektr. plyn pevn. pal. spolu GJ/byt ností tis. kWh tis. m3 t GJ Obyvateľstvo BD – varenie, ohrev vody, plyn 17 17 510 30 - varenie, ohrev vody, plyn 20 3 98 5 RD – varenie, kúrenie, plyn 153 281 9 230 60 RD – varenie, kúrenie, elektr. 2 32 116 58 BD – varenie, kúrenie, pev. pal. 6 15 210 35 RD – varenie, kúrenie, pev. pal. 22 44 616 28 RD – varenie, kúrenie, iné 27 42 594 22 Bojler, konvektor, elektr. 46 49 184 4 spolu 202 81 301 101 11 558
34 Občianska vybavenosť OcÚ, KD 4 5 3 117 MŠ 1 4 2 76 ZŠ stará 1 2 15 475 ZŠ nová 1 4 22 715 Pošta 1 3 12 Kaštieľ 15 20 Kostol r.k. 1 2 8 Kostol ev. 1 4 16 Dom nádeje 1 1 4 Nákupné stredisko 1 3 2 72 Reštaurácia 1 3 3 79 Dom služieb 1 4 16 Obchody, živnosti 9 21 77 Spolu 24 61 47 2 387 Celkom 142 348 101 13 945
Rozbor v tabuľke vykazuje ročnú spotrebu tepla obyvateľstvom v rozmedzí 22 – 60 GJ na jeden byt resp. dom. Najväčšia spotreba tepla je z plynu v rodinných domoch 60 GJ/ dom/ rok, ktorá zabezpečuje teplo v 2 – 3 izbách, ale nedosahuje spotrebu 100 GJ, ktorá zabezpečí tepelnú pohodu v celom dome. Nižšia je spotreba tepla v domoch s kachľami a pecami a najnižšia spotreba 22 GJ/ dom je z dreva, ktorá zabezpečí teplo v 1 – 2 miestnostiach, ako je to na vidieku zvykom. Spotreba tepla v objektoch OV vykurovaných plynom je primeraná veľkosti objektov. Údaje získané rozborom budú východiskové pre stanovenie budúceho zásobovania obce teplom. 15. Spoje a telekomunikačné zariadenia Obec Marhaň je súčasťou Regionálneho technického centra – východ Slovak Telecomu v primárnej oblasti 054 Bardejov. Telefónni účastníci v obci sú pripojené na miestnu automatickú ústredňu (ATU) miestnou sieťou. Ústredňa je kapacitne dimenzovaná na zabezpečenie všetkých požiadaviek na jednotlivé telekomunikačné služby v danom obvode. Vybavenosť domácností telekomunikačnými zariadeniami bola zisťovaná pri poslednom celoštátnom sčítaní obyvateľstva, domov a bytov v roku 2001 aj v Marhani s týmito výsledkami: rok 2001 rok 2009 Počet trvale obývaných bytov 176 bytov 182 bytov − telefón v byte 154 bytov 160 bytov − mobilný telefón 24 bytov 460 obyvateľov − osobný počítač 6 bytov 60 bytov − OP s internetom 1 byt 50 bytov Telefóny OcÚ, obch. prevádzky 3 HTS 4 HTS Terajší stav telefónnej siete Telefónne rozvody v obci sú vedené závesnými káblami na drevených podperných bodoch po krajniciach miestnych komunikácií. Rozvodná sieť pokrýva celú obec a umožňuje pripojenie každého domu priamo prípojkou. Prípojky sú prevedené jednotlivo, alebo viac prípojok z jedného stĺpa, pomocou združovacieho zariadenia PCM. Podľa programu telekomunikácií majú byť vonkajšie závesné káble uložené do zeme. Za týmto účelom budú v územnom pláne rezervované koridory po okrajoch komunikácií v trasách terajších závesných káblov, vrátane trasy pripojovacieho kábla obce.
35 Mobilné telefóny Signálmi mobilných telefónov je územie obce pokryté zo základňových staníc: − pre Orange aj Slovak T-com pri obci Vyšný Kručov. Slovenská pošta Poštové služby pre obec Marhaň zabezpečuje miestny poštový úrad. Rozhlas a televízia Obec má v prevádzke miestny rozhlas s ústredňou v budove Obecného úradu. Rozvodná sieť pokrýva celú obec. Vedenie je z holých vodičov na vlastných oceľových stĺpoch, na ktorých sú upevnené aj reproduktory. Rozvody idú pozdĺž komunikácií. Počuteľnosť rozhlasu v celej obci je dobrá. Slovenský rozhlas na území obce má dobrý príjem na všetkých vlnách a frekvenciách. Možný je príjem komerčných domácich aj zahraničných vysielačov. Signály Slovenskej televízie aj komerčných televízií zabezpečuje TV vysielač Dubník v okrese Prešov. Príjem TV programov je individuálnymi anténami jednotlivých koncesionárov. Pribúdajú aj individuálne parabolické domové antény na príjem digitálnych televíznych programov zo satelitov.
Ochranné a a bezpečnostné pásma Ochranné pásma Ochranné pásmo rozvodného vodovodného potrubia je 2 m od vonkajšieho okraja potrubia horizontálne na obe strany. Ochranné pásmo výtlačných a zásobovacích vodovodov je 4 m od vonkajšieho okraja potrubia horizontálne na obe strany. V ochrannom pásme vodovodného potrubia je možné robiť akúkoľvek stavebnú činnosť len so súhlasom správcu vodovodu. Po výstavbe kanalizácie navrhujeme v zmysle §15 ods. 2 písm. b) zákona č.442/ 2002 Z. z. určiť pozdĺž kanalizačného potrubia ochranné pásmo vymedzené najmenšou vodorovnou vzdialenosťou od vonkajšieho pôdorysného okraja potrubia na obidve strany 2,5 m. Podrobná špecifikácia činností zakázaných v ochrannom pásme verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie - viď § 19 uvedeného zák. Zákon 656/2004 Z.z. § 36 ,o energetike a o zmene niektorých zákonov stanovuje: Na ochranu zariadení elektrizačnej sústavy sa zriaďujú ochranné pásma. Ochranné pásmo je priestor v bezprostrednej blízkosti zariadenia elektrizačnej sústavy, ktorý je určený na zabezpečenie spoľahlivej a plynulej prevádzky a na zabezpečenie ochrany života a zdravia osôb a majetku. Ochranné pásmo vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia je vymedzené zvislými rovinami po oboch stranách vedenia vo vodorovnej vzdialenosti meranej kolmo na vedenie od krajného vodiča. Táto vzdialenosť je pri napätí: a) od 1 kV do 35 kV vrátane 1. pre vodiče bez izolácie 10 m; v súvislých lesných priesekoch 7 m, 2. pre vodiče so základnou izoláciou 4 m; v súvislých lesných priesekoch 2 m, 3. pre zavesené káblové vedenie 1 m, b) od 220 kV do 400 kV vrátane 25 m. Ochranné pásmo vonkajšieho podzemného elektrického vedenia je vymedzené zvislými rovinami po oboch stranách krajných káblov vedenia vo vodorovnej vzdialenosti meranej kolmo na toto vedenie od krajného kábla. Táto vzdialenosť je a) 1 m pri napätí do 110 kV vrátane vedenia riadiacej regulačnej a zabezpečovacej techniky, Podrobná špecifikácia činností zakázaných v ochrannom pásme vonkajšieho nadzemného (podzemného ) elektrického vedenia a nad ( pod ) týmto elektrickým vedením - viď § 36 uvedeného zákona. Výnimky z ochranných pásiem môže v odôvodnených prípadoch povoliť stavebný úrad na základe stanoviska prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo distribučnej sústavy. ochranné pásmo zaveseného káblového vedenia s napätím od 1 kV do 110 kV vrátane je 2m od krajného vodiča na každú stranu. V ochrannom pásme vonkajšieho elektrického vedenia a pod vedením je zakázané zriaďovať stavby a konštrukcie, pestovať porasty s výškou presahujúcou 3 m. Vo vzdialenosti presahujúcej 5 m od krajného vodiča vzdušného vedenia je možné porasty pestovať do takej výšky, aby sa pri páde nemohli dotknúť vodiča elektrického vedenia, uskladňovať ľahko horľavé alebo výbušné látky, vykonávať iné činnosti, pri ktorých by mohla byť ohrozená bezpečnosť osôb a majetku, prípadne pri ktorých by sa mohlo poškodiť elektrické vedenie alebo ohroziť bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky. Zákon 656/2004 Z.z. § 56 ,o energetike a o zmene niektorých zákonov s účinnosťou od 1.1.2005 stanovuje ochranné pásma a bezpečnostné pásma. Ochranné pásma sa zriaďujú na ochranu plynárenských
36 zariadení a priamych plynovodov. Ochranné pásmo na účely tohto zákona je priestor v bezprostrednej blízkosti priameho plynovodu alebo plynárenského zariadenia vymedzený vodorovnou vzdialenosťou od osi priameho plynovodu alebo od pôdorysu technologickej časti plynárenského zariadenia meraný kolmo na os plynovodu alebo na hranu pôdorysu technologickej časti plynárenského zariadenia. Vzdialenosť na každú stranu od osi plynovodu alebo od pôdorysu technologickej časti plynárenského zariadenia je a) 4 m pre plynovod s menovitou svetlosťou do 200 mm, e) 1m pre plynovod, ktorým sa rozvádza plyn na zastav.území obce s prev. tlakom nižším ako 0, 4 MPa, f) 8m pre technologické objekty.
Technologické objekty na účely zákona sú regulačné stanice, filtračné stanice, armatúrne uzly, zariadenia protikoróznej ochrany a telekomunikačné zariadenia. Bezpečnostné pásma Bezpečnostné pásmo je určené na zabránenie porúch alebo havárií na plynárenských zariadeniach alebo na zmiernenie ich dopadov a na ochranu života, zdravia a majetku osôb. Bezpečnostným pásmom na účely tohto zákona sa rozumie priestor vymedzený vodorovnou vzdialenosťou od osi plynovodu alebo od pôdorysu plynárenského zariadenia meraný kolmo na os alebo na pôdorys. Vzdialenosť na každú stranu od osi plynovodu alebo od pôdorysu plynárenského zariadenia je a) 300 m pri plynovodoch s tlakom nad 4 MPa s menovitou svetlosťou nad 500 mm, Pri plynovodoch s tlakom nižším ako 0, 4 MPa, ak sa nimi rozvádza plyn v súvislej zástavbe, bezpečnostné pásma určí v súlade s technickými požiadavkami prevádzkovateľ distribučnej siete. 16. Životné prostredie Kvalita ovzdušia sa odvíja od interných a externých zdrojov znečisťovania ovzdušia. V k. ú. obce sa nenachádzajú žiadne významné stacionárne zdroje znečisťovania ovzdušia a taktiež tu nie je vymedzená oblasť riadenia kvality ovzdušia. Na priaznivú kvalitu ovzdušia vplýva aj plynofikácia obce. Za najvýznamnejší zdroj znečisťovania ovzdušia možno považovať premávku po miestnych komunikáciách. Podľa údajov z Národného emisného informačného systému (NEIS) boli za rok 2009, v okrese Bardejov, priemerné ročné koncentrácie tuhých znečisťujúcich látok (TZL) - 2,250 t, oxidov síry ako SO2 - 4,978 t, oxidov dusíka ako NO2 – 17,602 t a oxidu uhoľnatého CO – 14,002 t. K. ú obce Marhaň patrí do čiastkového povodia rieky Bodrog (číslo hydrologického poradia 4-30), do základného povodia rieky Topľa (číslo hydrologického poradia 4-30-09-001). Podľa Vodného plánu SR (2009) je chemický stav útvarov povrchových vôd v k. ú. obce dobrý, pričom ekologický stav útvarov povrchových vôd je dobrý až priemerný. Do k. ú. obce zasahuje kvartérny útvar podzemných vôd SK1001300P (Medzizrnové podzemné vody kvartérnych náplavov Tople oblasti povodia Bodrog), ktorého chemický stav a kvantitatívny stav je dobrý. Využiteľné množstvá pozemných vôd sú v rozmedzí od 0,50 – 0,99 l/s.km-2 až do 1,00 – 4,99 l/s.km-2. V obci sa nenachádza žiadny významný zdroj znečisťovania povrchových a podzemných vôd. Bodový zdroj znečisťovania (dusíkaté hnojivá) predstavuje poľnohospodárske družstvo. Podľa Štatistického úradu SR (údaje k 31.12.2008) obec nemá vybudovaný obecný vodovod, nemá vybudovanú kanalizáciu a ani nie je pripojená na čistiareň odpadových vôd. Odpadové vody z domácností sú zachytávané v technicky nevyhovujúcich žumpách, ktoré nezodpovedajú príslušným normám na vodotesnosť. Odpadové vody sú často odvádzané aj bez prečistenia do miestneho vodného toku, čím je ohrozená kvalita ako povrchových tak aj podzemných vôd. Podľa Vodného plánu SR (2009) sa v k. ú. obce nachádza chránená oblasť určená pre odber pitnej vody a to povodie vodárenského toku Topľa. Podzemné vodárenské zdroje majú stanovené pásmo hygienickej ochrany 2. stupňa podzemných vôd a povrchové vody pásmo hygienickej ochrany 2. a 3. stupňa na ochranu výdatnosti, kvality a zdravotnej bezchybnosti povrchovej vody. Rieka Topľa sa niekoľkokrát v roku vylieva z koryta. Odstraňovanie škôd počas povodní a po povodni na brehu rieky Tople vykonáva správca toku – Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. Správa povodia Bodrogu a škody spôsobené na území (majetku) obce odstraňuje obec (PHSR Mikroregiónu). V k. ú. obce sa nenachádza žiadny zdroj geotermálnych a minerálnych vôd (www.geology.sk). V prípade plošnej kontaminácie pôd, sú pôdy v k. ú. obce Marhaň v súlade s rozhodnutím MP SR č. 531/1994-540 relatívne čisté, nekontaminované. To znamená, že koncentrácie rizikových prvkov ako Ba, Cr, Mo, Ni, V sú pod referenčnou hodnotou (Atlas krajiny SR, 2002). V k. ú. obce sa nenachádzajú žiadne verifikované environmentálne záťaže ani poddolované územia a nie sú tu evidované žiadne zdroje
37 prírodného žiarenia ani extrémne anomálie magnetického poľa zeme. Ohrozenosť poľnohospodárskych pôd veternou eróziou je v k. ú. obce minimálna. Ohrozenosť poľnohospodárskych pôd vodnou eróziou je stredná až silná v južnej časti k. ú. obce. V k. ú. obce nie je zaznamenaná intenzívna výmoľová erózia (Atlas krajiny SR, 2002). Celé k. ú. obce patrí medzi územia vykazujúce výraznú predispozíciu k vzniku svahových pohybov (plazenie, zasúvanie, stekanie, rútenie). V strednej a južnej časti k. ú. obce sa nachádzajú zóny so značným výskytom svahových pohybov. Tieto javy sú predovšetkým dôsledkom geologickej stavby územia. K. ú. obce sa nachádza v oblasti flyšového pásma, ktoré tvoria ílovce, pieskovce, siltovce, slieňovce. Na základe odvodenej mapy radónového rizika (www.geology.sk) sa celé k. ú. obce nachádza v oblasti nízkeho radónového rizika. Primárnym producentom hluku je automobilová doprava. Najvyššia prípustná hodnota ekvivalentnej hladiny hluku vo vonkajšom priestore pozdĺž základnej komunikačnej siete pre obytné útvary podľa vyhlášky MZ SR č. 549/2007 Z.z. nie je prekročená. Produkcia odpadov je evidovaná v bývaní a službách. V obci je zavedený separovaný zber odpadov. Odvoz triedeného odpadu, bielej a čiernej techniky zabezpečuje Mestský podnik služieb Giraltovce. V obci sa nenachádza funkčná skládka odpadov. Problémové zložky komunálneho odpadu sú odstraňované následným odpredajom oprávnenej spoločnosti na základe zmluvy. Všeobecný odvoz odpadu je zabezpečený zmluvne prostredníctvom obecného úradu Šarišské Čierne, ktorý zabezpečuje odvoz odpadu na skládku Hertník – Bartošovce (PHSR Mikroregiónu Stredná Topľa, 2006). 17. Ochranné pásma a chránené územia 17.1 Chránené územia – funkčné obmedzenie využitia v zmysle príslušných zákonných ustanovení − ochranné lesy − bývanie a školské zariadenia – príslušná izofona ekvivalentnej hladiny hluku od ciest – 40-60 dB(A) zabezpečujúca akustický komfort podľa Vyhl. MZ SR č. 549/2007 Z.z. − príroda – celé územie leží v 1.a 2.st. ochrany podľa Zákona o ochrane prírody. 17.2 Ochranné pásma - II° povrchového vodárenského zdroja toku Topľa v profile nad Giraltovcami (väčšia časť k.ú.) - II° povrchového vodárenského zdroja toku Topľa vnútorné v profile nad Giraltovcami (južná časť k.ú.) - evidované archeologické lokality - poľnohospod. dvor – 100 m od objektov živočíšnej výroby - lesné pozemky – 50 m od okraja porastu - cintorín – 50 m od okraja pozemku - cesty III. triedy – 20 m od osi vozovky mimo zastavané územie - miestne komunikácie I. a II. triedy - 15 metrov od osi vozovky 17.3 Ochranné pásma zariadení technickej infraštruktúry Pre výkon správy vodného toku a vodných stavieb: - 5 m široký nezastavaný manipulačný pás pozdĺž upravených tokov ( § 49 vodného zákona a § 17 zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách) - 10 m pozdĺž neupraveného toku Ochranné pásma (v zmysle Energetického zákona) na ochranu elektro energetických zariadení - 10 m pri napätí od 1 kV do 35 kV vrátane, v lesných priesekoch 7 m, - ochranné pásmo zaveseného káblového vedenia s napätím od 1 kV do 110 kV vrátane je 2m od krajného vodiča na každú stranu. - 20 m pri napätí 110 kV a 400 kV od krajného vodiča na každú stranu. V ochrannom pásme vonkajšieho elektrického vedenia a pod vedením je zakázané zriaďovať stavby a konštrukcie, pestovať porasty s výškou presahujúcou 3 m. Ochranné pásma (v zmysle Energetického zákona) na ochranu plynárenských zariadení - 4 m pre plynovody a plynovodné prípojky o menovitej svetlosti do 200 mm, - 7 m pre technologické objekty (regulačné stanice, armatúrne uzly, zariadenia protikoróznej ochrany, telekomunikačné zariadenia, zásobníky a sklady Propán-butánu a pod.) Bezpečnostné pásma (v zmysle Energetického zákona 656/2004) na zamedzenie alebo zmiernenie účinkov prípadných porúch alebo havárií (viď grafická časť)
38 - 10 m pri strednotlak. plynovodoch a prípojkách na voľnom priestranstve a v nezastavanom území 18. Zhodnotenie stavu a vytýčenie úloh Na základe prieskumov a rozborov možno konštatovať, že obec a jej celé k.ú. má predpoklady pre ďalší komplexný rozvoj. Tzv. bardejovské ťažisko - Bardejov a jeho spádové územie, ako ťažisko osídlenia nadregionálneho až celoštátneho významu je ekonomickým a turistickým centrom regiónu s väzbou Košice – Prešov - pohraničné a cezhraničné regióny. Územie obce a mikroregiónu sa nachádza v okrese Bardejov. Tzv. bardejovské ťažisko - Bardejov a jeho spádové územie, ako ťažisko osídlenia nadregionálneho až celoštátneho významu je ekonomickým a turistickým centrom regiónu s väzbou Košice – Prešov - pohraničné a cezhraničné regióny. Od Bardejova je vzdialená 30 km a Giraltoviec cca 8 km. Obec je súčasťou mikroregiónu Stredná Topľa. Prirodzene gravituje do obce Giraltoviec, kde je vyššie obč. vybavenie a pracovné príležitosti. Podľa Regionalizácie cestovného ruchu v Slovenskej republike (MH SR, 2005) je obec súčasťou Šarišského regiónu cestovného ruchu a podľa ÚPD VÚC súčasťou rekreačného krajinného celku č.XII Busov. Obec je prirodzeným nástupným bodom do Ondavskej vrchoviny. Okolité lesy sú aj poľovníckym revírom. Rieka Topľa je vodohospodársky významným vodným tokom. Kataster je súčasťou ochranného II. stupňa povrchového vodárenského zdroja toku Topľa v profile nad Giraltovcami, ktoré prebieha jeho východným okrajom a OP II° vnútorné - južnou časťou katastra. Západne a severne od obce sú identifikované zosuvné územia. Časť z nich zasahuje do zastavaného úzenia – okolo ev. kostola. Z hľadiska územnej ochrany prírody do územia nezasahuje žiadne chránené územie národného alebo európskeho významu. Rieka Topľa je navrhovaným územím európskeho významu území Natura 2000. Uvedený potenciál vytvára predpoklad pre rozvoj služieb, turizmu a CR na regionálnej úrovni a následne bývania a občianskeho vybavenia. Pre optimálny rozvoj obce a jej k.ú bude potrebné: − hľadať styčné body v sídelnej a rekreačnej deľbe práce s ostatnými obcami mikroregiónu a strediskami CR a kúpeľnístva, ako aj s mestom Giraltovce − pre výstavbu RD využiť v rámci zastavaného územia obce prieluky a nadmerné záhrady − intenzifikovať využitie areálu HD nezávadnými výrobnými funkciami, − navrhnúť a obnoviť pamätihodnosti obce − posilniť úlohu rekreačnej obce a východiska na potenciálne turistické trasy − riešiť celoobecné zásobovanie pitnou vodou a odkanalizovanie splaškových vôd.
39 ŠIRŠIE VZŤAHY A NÁVRH ZÁUJMOVÉHO ÚZEMIA (ZaD ÚPN 2009 - VÚC PREŠOVSKÉHO KRAJA) M 1:50 000 VÝKRES ČÍSLO 1