India Brihadíšvarov Chrám V Thanjávúre – India

Súbor pamiatok v Pattadkale – India Brihadíšvarov chrám v Thanjávúre – India .

......

Historické pamiatky Thatta – Pakistan . Súbor pamiatok v Hampi – India

obalka 2-2008.indd 1 5. 6. 2008 16:22:16 Z obsahu

4 Udialo sa

6 Podpora environmentálnych projektov z fondov Európskej únie

8 Operačný program Životné prostredie pre Súťaž environmentálnych projektov škôl zlepšenie stavu environmentu Slovenska Slovenská agentúra životného prostredia v Banskej Bystrici pravidelne od roku 14 Programy nadnárodnej spolupráce na podporu 2005 na jeseň nového školského roka vyhlasuje súťaž o najlepší environmentálny projekt organizovaný školou. Odborná porota doteraz posúdila 517 projektov kolektívov mater- životného prostredia ských, základných a stredných škôl. Cieľom súťaže je propagácia a podpora projektov škôl smerom k trvalo udržateľné- 17 Navštívte Regionálne environmentálne mu rozvoju, zvýšenie záujmu žiakov a pedagógov o svoju školu a jej životné prostredie, rozvíjanie spolupráce a podnietenie záujmu o aktívne riešenie problémov miestnej ko- poradenské a informačné strediská munity a regiónu. Do súťaže sa môžu prihlásiť kolektívy zložené zo žiakov a pedagógov, prípadne ne- 18 Program LIFE a LIFE+ pedagogických pracovníkov škôl, zástupcov miestnych samospráv a združení v troch súťažných kategóriách: materské školy, základné školy, stredné školy. 21 Prostriedky Environmentálneho fondu sú pre Po uzavretí súťaže zasadá odborná porota, ktorá v každej súťažnej kategórii určí rok 2008 rozdelené absolútneho víťaza - teda jednu školu, ktorá získava finančnú podporu na realizáciu svojho projektu vo výške 50 000 slovenských korún. Spolu to predstavuje 150 000 slovenských korún, ktoré sú rozdelené medzi tri školy. V každej súťažnej kategórii 22 GEF a ďalšie možnosti financovania ďalšie kolektívy umiestnené na prvých miestach získavajú hodnotné knižné publikácie environmentálnych projektov na využitie vo vyučovacom procese. V prvom ročníku v roku 2005 sa do súťaže zapojili kolektívy z 80 materských škôl, 24 Najväčší počet filmov a krajín v histórii 93 základných škôl a 46 stredných, spolu 219 škôl. Držiteľmi finančnej podpory na realizáciu navrhnutých projektov sa stali: Materská škola Bitúnkova, Nové Zámky - projekt Envirofilmu Environmentálna náučná lokalita JAZIERKO; Základná škola, Župkov – projekt Záchrana lesných studničiek a obnova Partizánskeho lesa na Vtáčniku; Súkromná stredná umelecká 27 Prvá medzinárodná konferencia o znečistených škola, Košice – projekt Krídla nad mestom. územiach v Bratislave Do druhého ročníka v roku 2006 sa do súťaže zapojilo 77 materských škôl, 84 základných škôl a 31 stredných škôl, spolu 192 škôl. Víťazmi sa stali: Materská ško- la Čs. brigády, Liptovský Mikuláš – projekt Príbeh vody; Základná škola, Mojmírovce – projekt 28 Silné esá odpadového hospodárstva na výstave Environmentálna výchova v bábkovom divadle; Združená stredná škola chemická, Nováky v Banskej Bystrici – projekt Modelové školské jazierko na čistenie odpadových vôd. V treťom ročníku v roku 2007 porota hodnotila projekty z 37 materských škôl, 57 30 Hlavnými aktérmi Ekoroku s Nestlé sú deti základných škôl a 12 stredných škôl, spolu 106 projektov. Nositeľmi poslania súťaže sa stali: Materská škola, Lúčky – projekt Škôlka v škôlke, Základná škola, Telgárt – projekt Školský z Prievidze náučný chodník Telgárt, Spojená škola, Bardejov – projekt Putovanie Envirokrajinou. V prílohe na strane 26 – 27 vám ponúkame stručné vyhodnotenie víťazných projek- 32 Historické základy environmentalizmu tov 2. ročníka, ktoré sa zrealizovali v roku 2007, ako aj zámery a očakávania vložené a environmentálneho práva (XXV.) do projektov 3. ročníka, ktoré sa realizujú tomto roku (2008). Posúďte sami úspešnosť a zmysluplnosť podporených školských environmentálnych aktivít. Aktuálne informá- cie o súťaži aj o ocenených projektoch nájdete na stránke Slovenskej agentúry život- Plus Príloha ného prostredia (www.sazp.sk). Jana Šimonovičová Na obálke: Letecký pohľad na komplex spoločností CONTINENTAL MATADOR SAŽP – CPEP Banská Bystrica RUBBER, s. r. o., CONTINENTAL MATADOR TRUCK TIRES, s. r. o., ContiTECH Dopravné pásy, s. r. o., ContiMACHINERY, s. r. o, v Púchove.

Enviromagazín – časopis o tvorbe a ochrane životného prostredia, XIII. ročník, dru- hé číslo, máj 2008, vydáva Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky a Slovenská agentúra životného prostredia, www.enviromagazin.sk. Adresa redakcie: SAŽP, Tajovského 28, P.O.B. 252, 975 90 Banská Bystrica, tel./fax: 048/4230694, e-mail: [email protected]. Zodpovedná redaktorka: Bc. Dana Reindlová, redaktorka: Mgr. Alena Kostúriková, predseda redakč- nej rady: RNDr. Jozef Klinda, členovia: Ing. Emília Boďová, RNDr. Peter Bohuš, Ing. Ľuboš Čillag, RNDr. Zita Izakovičová, RNDr. Vlasta Jánová, Ing. Pavel Jech, prof. RNDr. Mária Kozová, CSc., Ing. Zuzana Lieskovská, Ing. Ľuboslav Mika, Mgr. Pavlína Mišíková, Ing. Marta Slámková, doc. Ing. Stanislav Štofko, CSc. Nakladateľ: EM DESIGN, Zvolen. Písomné objednávky prijíma redakcia, cena 20 Sk. Celoročné predplatné (6 čísel) 120 Sk. Reg. MK SR č.1459/96, ISSN 1335-1877. Nevyžiadané materiály redakcia nevracia. Vytlačené na ekologickom papieri Magnostar. Výrobca má certifikovaný EMS podľa medzinárodnej normy ISO 14001. Papier spĺňa environmentálne kritériá nordického ekolabelingového systému podľa verzie 1.4. Je ocenený nordickou Ocenený pracovný tím projektu Putovanie Envirokrajinou Spojenej školy v Bardejove environmentálnou značkou Biela labuť. s manažérkou súťaže ProEnviro Janou Šimonovičovou

2 ENVIROMAGAZÍN 2/2008

2-2008.indd 2 5. 6. 2008 15:09:57 Slovo na úvod

Využime jedinečnú historickú príležitosť zlepšiť životné prostredie Slovenska

Vážení čitatelia,

dostáva sa vám do rúk vydanie nášho rezortného prostriedkov ako v minulom období - 1 800 000 000 časopisu, ktorého nosnou témou je ekonomická pod- eur spolu z Kohézneho fondu a Európskeho fondu re- pora rozvoja starostlivosti o životné prostredie. Naším gionálneho rozvoja (ERDF). K tejto sume je zo štátneho hlavným cieľom je poskytnúť vám dostatok informácií o rozpočtu alokovaná suma 317 647 059 eur. Na prvý možnostiach, ktoré prináša Operačný program Životné pohľad je to veľký objem finančných prostriedkov, kto- prostredie ako programový dokument Slovenskej repub- rý však určite nebude stačiť pre uspokojenie všetkých liky pre čerpanie pomoci z Európskej únie pre sektor potrieb. životného prostredia na roky 2007 - 2013. Okrem týchto prostriedkov ministerstvo zabezpečuje Máme za sebou skrátené programové obdobie rokov koordináciu, monitoring a v niektorých prípadoch aj pria- 2004 - 2006. Určite si ešte spomínate na správy v mé- mo implementáciu ďalších finančných nástrojov zahra- diách, v ktorých odznievala kritika Slovenskej republiky, ničnej pomoci, ako sú Program OSN - Global Environment že nie je schopná vyčerpať finančné prostriedky posky- Facility, PHARE/Transaction facility (Prechodný fond), tnuté EÚ v plnej výške, že nemáme dostatok odborní- finančný nástroj pre životné prostredie LIFE+, nadnárod- kov, kvalitné projekty... Do nového programového obdo- ná spolupráca v rámci operačných programov Stredná bia sme vstúpili bohatší o skúsenosti a pripravení niesť Európa a Juhovýchodná Európa, finančný mechanizmus zodpovednosť za samostatný operačný program. Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) a Nórsky finančný mechanizmus, Švajčiarsky finančný mecha- Programové obdobie 2007 - 2013 je pre Slovensko nizmus... prvým úplným programovým obdobím. Operačný program Životné prostredie vychádza z výsledkov po- Viaceré aktivity Operačného programu Životné pro- drobnej analýzy súčasnej situácie v sektore životného stredie sa dopĺňajú aj s aktivitami programov iných prostredia. Na jej základe sú určené priority financova- rezortov, ktoré sú financované z ERDF, napríklad s nia: integrovaná ochrana a racionálne využívanie vôd, Operačným programom Konkurencieschopnosť a hos- oblasť ochrany pred povodňami, ochrana ovzdušia podársky rast, ktorý riadi Ministerstvo hospodárstva a minimalizácia nepriaznivých vplyvov zmeny klímy, SR, Regionálnym operačným programom v gescii odpadové hospodárstvo, ochrana a regenerácia prírod- Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR alebo ného prostredia a krajiny. Všetko sú to oblasti, ktorým s aktivitami Programu rozvoja vidieka, ktorý je financo- treba venovať mimoriadnu pozornosť, ale aj investovať vaný zo zdrojov Európskeho poľnohospodárskeho fondu nemalé finančné prostriedky. Najlepšie by o tom vedeli pre rozvoj vidieka (EAFRD). rozprávať primátori a starostovia našich miest a obcí. Tí presne vedia, kde sú environmentálne problémy ich Vážení priatelia, primátori a starostovia, podnikate- regiónu. Žiaľ, na ich riešenie nikdy nemali dostatok fi- lia, aktivisti mimovládnych organizácií a všetci, ktorým nančných prostriedkov. životné prostredie nie je ľahostajné, využime spolu je- dinečnú historickú príležitosť zlepšiť životné prostredie V rámci Operačného programu Životné prostredie tejto nádhernej krajiny a zvýšiť konkurencieschopnosť je na projekty k dispozícii väčšie množstvo finančných každého jedného regiónu!

Ing. arch. Jaroslav Izák minister životného prostredia Slovenskej republiky

2/2008 ENVIROMAGAZÍN 3

2-2008.indd 3 5. 6. 2008 15:10:00 Udialo sa

28. a 29. februára 2008 Spoločný výjazd ministra životného prostredia SR Jaroslava Izáka a ministerky pô- dohospodárstva SR Zdenky Kramplovej do Vysokých Tatier. Predstavitelia oboch rezortov diskutovali o opatreniach, ktoré treba realizovať na zvládnutie kalamity pod- kôrneho hmyzu v TANAP-e.

17. - 20. apríla 2008 V rámci piatich jarných výstavných podujatí Gardenia, Bonsai Slovakia, Enviro, Domexpo a Mladý tvorca sa prezentovalo aj Ministerstvo životného prostredia SR. Expozícia ministerstva bola tento rok zameraná monotematicky - na protipovodňové opatrenia. Tešil nás záujem návštevníkov.

Marec 2008 19. apríla V marci sa minister životného prostredia SR Jaroslav Izák zúčastnil medzinárodnej 2008 konferencie o obnoviteľných zdrojoch energie WIREC 2008 vo Washingtone. Nosnou Aj napriek tomu, že témou konferencie bol environmentálny a ekonomický prínos obnoviteľných zdrojov dážď nám robil „spo- energie vo svete. ločnosť“ počas celého dňa, ľudia nelenili a zapojili sa do zbierania odpadkov, ktoré sa povaľujú okolo ciest v našich obciach. Do akcie, ktorú 19. apríla 2008 zorganizoval Mikroregión Rimava a Rimavica pri príležitosti Dňa Zeme, sa zapojilo spolu viac ako 140 dobrovoľníkov z 12 obcí Mikroregiónu Rimava a Rimavica, ktorí vyzbierali viac ako 300 vriec odpadu. Viac sa dočítate v prílohe na s. 30.

1. apríla 2008 Dvestopäťdesiat základných škôl a osemročných gymnázií z celého Slovenska sa zapojilo do výtvarnej súťaže na tému bocian čierny. Výstavu najkrajších obrázkov (z celkového počtu 2 400), spojenú s podujatím ku Svetovému dňu vtáctva pripravilo Ministerstvo životného prostredia SR v spolupráci so Slovenskou ornitologickou spo- ločnosťou/BirdLife. 22. apríla 2008 Návštevníkom Ministerstva životného prostredia SR sa po vstupe do budovy nasky- tol naozaj netradičný pohľad. Átrium seriózneho štátneho úradu sa v tento deň zmenilo na „pekáreň, mlyn, ateliér a krajčírsku dielničku“. Svetový deň Zeme sme oslávili s deťmi zo Základnej školy Matky Alexie a s vôňou chleba... Tvorivé dielne pripravili pracovníci Slovenského banského múzea z Banskej Štiavnice. Deti drvili zrno na kamen- nom mlate, mleli na žarnove a nakoniec si každý sám vymiesil vlastný chlebík. K deťom sa pridal aj minister životného prostredia SR Jaroslav Izák. Chlieb, ktorý zamiesili spolu s tretiakom Jarkom Šifrom, si po upečení spravodlivo rozdelili na presnú polovicu. Deti potom ešte spolu upiekli koláč – zemeguľu. ENVIROMAGAZÍN 2/2008

2-2008.indd 4 5. 6. 2008 15:10:31 Udialo sa

22. apríla 16. mája 2008 2008 Minister životného prostredia SR Jaroslav Izák odovzdáva hlavnú cenu XIV. roč- Študenti 2. ročníka ka- níka Envirofilmu. Za tvorcov švajčiarskeho filmu Greina - režiséra Villi Hermanna tedry Environmentálneho a kameramana Hansa Sturma cenu prevzal Andrej Kvasna, predseda Európskeho manažérstva FPV UMB v klubu na Slovensku. O Envirofilme sa dočítate viac na s. 24 – 26. B. Bystrici pripravili pre deti akciu s názvom Deň Zeme – Naše Slovensko. Najväčší úspech mal stánok Flóra Slovenska, kde sa deti oboznámili aj s liečivými rastlinami. Viac sa dočítate v prílohe na s. 29.

22. apríla 2008

Deň Zeme v Suchej nad Parnou sa začal netradične výsadbou piatich mladých líp pred obecným úradom. Obec sa týmto oficiálne zapojila do Trnavskej ekologickej iniciatívy: Mladé stromy pre Slovensko. Výzva vznikla z podnetu predsedu Trnavského samosprávneho kraja Ing. Tibora Mikuša v októbri 2006. Je určená zamestnancom miestnej a regionálnej samosprávy a štát- nej správy, aby každoročne za každého zamestnanca vysadili jeden mladý strom. (Foto: Zita Izakovičová) Viac sa dočítate v prílohe na s. 28 – 29.

15. mája 2008 Súčasťou konferencie Environmentálna vhodnosť a bezpečnosť produktov v Banskej Bystrici bolo aj slávnostné udelenie environmentálnych značiek produktom, ktoré splnili prísne kritériá. Národnú environmentálnu značku Environmentálne vhodný produkt si z rúk ministra životného prostredia SR Jaroslava Izáka prevzali zástupcovia firiem KRONOSPAN SK Prešov, HAPPY END Pezinok a MaMaison Bratislava. Po prvýkrát na Slovensku sa udeľovala aj európska environmentálna značka Európsky kvet. Tú zís- kala spoločnosť MaMaison Bratislava za svoje uby- tovacie služby, rešpektu- júce ochranu životného prostredia. Certifikátom Slovenskej agentúry život- ného prostredia boli oce- 22. mája 2008 nené spoločnosti SILICON Dva diametrálne odlišné spôsoby nakladania s odpadom – tak by sa dali porovnať sk- Dobšiná a V.O.D.S. Košice. ládka odpadu v Zohore a divoká skládka v Devínskej Novej Vsi. Obe navštívili v rámci (Foto: Jozef Klinda) projektu Vyčistime si Slovensko minister životného prostredia SR Jaroslav Izák a zástupcovia Greenpeace. Do likvidácie skládky v Devínskej Novej Vsi sa osobne zapojil aj minister. 26. mája 2008 V nádhernom prostredí Národnej prírodnej rezervácie Morské oko v CHKO Vihorlat prevzal zástupca Ministerstva životného prostredia SR RNDr. Jozef Klinda z rúk veľvyslanca JUDr. Jána Varša, riaditeľa odboru pre OSN a odborové organizácie OSN Ministerstva zahraničných vecí SR a zástupcu Stálej komisie UNESCO pri MZV SR, certifikát o zápise Karpatských bukových pralesov do Zoznamu svetového dedičstva. Viac v budúcom čísle.

Dvojstranu pripravila: Dana Reindlová 2/2008 ENVIROMAGAZÍN

2-2008.indd 5 5. 6. 2008 15:11:07 Fondy EÚ

Podpora environmentálnych projektov z fondov Európskej únie MŽP SR v rámci opatrenia 2.1 Zlepšenie a rozvoj infraštruktúry na ochranu a racionálne využí- vanie vôd podporilo projekty zamerané napr. na výstavbu vodovodov, kanalizácií a ČOV a realizáciu protipovodňových aktivít. Tieto aktivity priniesli jednoznačné zlepšenie kvality života do obcí a miest v podobe kvalitnej pitnej vody, čistenia odpadovej vody, a tým zníženia zaťaženia miestnych tokov a zvý- šenia ochrany majetku a životov občanov v prípade povodní. V rámci opatrenia 2.2 Zlepšenie a rozvoj infraštruktúry na ochranu ovzdušia MŽP SR podporilo napríklad projekty inštalácie od- lučovačov prachu v podnikoch alebo zme- nu palivovej základne z uhlia na biomasu (inštaláciou kotlov na biomasu namiesto kotlov na plyn) v podnikoch alebo obecných objektoch (napr. ZŠ, obecný úrad, materská škola a pod.), alebo napríklad aj projekt komplexného systému zásobovania teplom v obecných objektoch vo viacerých obciach na báze biomasy – štiepky, uskutočnením ktorého sa zmenila palivová základňa z uhlia na lokálny zdroj – biomasu. Okrem zníženia emisií základných znečisťujúcich látok a skleníkových plynov priniesli tieto projekty aj úsporu nákladov obciam na vykurovanie objektov a podporili využite lokálneho zdroja Vodovod v Pohronskej Polhore bol vybudovaný s podporou EÚ (foto: archív MŽP SR) energie – biomasy alebo aj slnečnej energie. So vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie v Ministerstvo životného prostredia vyhlásilo výzvy na V rámci opatrenia 2.3 Zlepšenie a rozvoj infraštruktúry roku 2004 sa vytvorili podmienky pre využívanie finan- predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok odpadového hospodárstva MŽP podporilo napríklad projekty čnej pomoci zo štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu v rámci Priority 2 Environmentálna infraštruktúra ešte uzatvárania a rekultivácie skládok odpadu, ale hlavne a ďalších finančných mechanizmov Európskej únie, za- v priebehu roka 2004. Ako prvú zverejnilo výzvu na projekty, ktoré zavádzali technológie na separáciu, zber meraných na tvorbu a ochranu životného prostredia v predkladanie projektov v opatrení 2.1 dňa 22. 3. 2004, a zhodnocovanie rôznych druhov odpadov, napr. elektro- skrátenom programovom období v rokoch 2004 – 2006 následne boli dňa 30. 6. 2004 zverejnené výzvy na nického odpadu, stavebného odpadu, opotrebovaných a následne v programovom období 2007 – 2013. predkladanie projektov v opatreniach 2.2, 2.3 a 2.4. Od pneumatík, biologicky rozložiteľného komunálneho odpa- týchto dátumov mohli oprávnení žiadatelia predkladať du, plastového odpadu a pod. I. Programové obdobie 2004 – 2006 svoje žiadosti o nenávratný finančný príspevok podľa V rámci opatrenia 2.4 Ochrana, zlepšenie a regenerácia Európska komisia schválila Operačný program zamerania projektu (pozri tab. č. 1a, príloha, s. 5). prírodného prostredia boli podporené projekty na záchranu Základná infraštruktúra (OP ZI) dňa 18. decembra 2003, K 14. marcu 2008 bolo z ERDF schválených celkovo ohrozených druhov živočíchov, rekonštrukcie areálov na- ktorý rozpracúva ciele Národného rozvojového plánu pre 189 žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného šich sprístupnených jaskýň, vyčistenie jaskýň od odpadov roky 2004 – 2006 pre oblasť dopravnej, environmentál- príspevku v celkovej výške 5 415 926 571 SKK, z toho rôzneho druhu, ale aj propagačné aktivity a aktivity zame- nej a lokálnej infraštruktúry. OP ZI vymedzuje oblasti pre zo zdrojov EÚ vo výške 3 812 944 208 SKK a zo zdro- rané na technické dovybavenie pracovísk Štátnej ochrany čerpanie finančnej pomoci zo štrukturálnych fondov EÚ, jov štátneho rozpočtu vo výške 1 602 982 364 SKK v prírody SR, ktoré svojím štandardom značne zaostáva za a to priamo z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF). nasledujúcom rozdelení podľa opatrení: 65 žiadostí o ostatnými krajinami. Zoznam všetkých projektov podpo- MŽP SR bolo v tomto období sprostredkovateľským nenávratný finančný príspevok v rámci opatrenia 2.1., rených v rámci OP ZI, priority 2 Environmentálna infra- orgánom pod riadiacim orgánom (Ministerstvo výstav- 35 žiadostí o nenávratný finančný príspevok v rámci štruktúra je prístupný širokej verejnosti a zverejnený na by a regionálneho rozvoja SR) pre OP ZI pre Prioritu 2 opatrenia 2.2., 63 žiadostí o nenávratný finančný prís- internetovej stránke MŽP SR www.enviro.gov.sk. Environmentálna infraštruktúra, ktorá je jednou z jeho pevok v rámci opatrenia 2.3., 26 žiadostí o nenávratný Počas obdobia rokov 2000 - 2006 bola Slovensku troch priorít. Každá priorita je rozdelená do viacerých finančný príspevok v rámci opatrenia 2.4 (pozri tab. č. poskytovaná tiež pomoc Európskeho spoločenstva v opatrení, v prípade priority 2 sú to nasledujúce opatre- 1b, príloha, s. 5). rámci podporného programu ISPA (Instrument for Structural nia: V súčasnosti je tento rozpočet už z väčšej časti roz- Policies for Pre-Accession, Nástroj štrukturálnych politík 2.1 Zlepšenie a rozvoj infraštruktúry na ochranu a delený medzi žiadateľov a do konca roka 2008 musia pre predvstupové obdobie). Poskytnutá podpora bola za- racionálne využívanie vôd, všetky schválené projekty skončiť realizáciu tak, aby bol meraná na dosiahnutie súladu s finančne najnáročnejšími 2.2 Zlepšenie a rozvoj infraštruktúry na ochranu ovz- rozpočet na roky 2004 – 2008 podľa stanovených pravi- smernicami v oblasti životného prostredia. Tento program dušia, diel minutý. Všetky zložky MŽP SR intenzívne pracujú v podporil 22 veľkých projektov v oblasti budovania envi- 2.3 Zlepšenie a rozvoj infraštruktúry odpadového spolupráci so žiadateľmi, aby projekty čo najrýchlejšie na- ronmentálnej infraštruktúry v celkovej sume 317 815 978 hospodárstva, predovali a finančne boli ukončené do konca roka 2008. eur. Zoznam schválených projektov v rámci programu 2.4 Ochrana, zlepšenie a regenerácia prírodného pro- Realizácia schválených projektov bola zameraná na tieto ISPA uvádza tab. č. 2 (pozri tab. č. 2, príloha, s. 5 - 6). stredia. aktivity: V roku 2004 v súvislosti so vstupom Slovenska do ENVIROMAGAZÍN 2/2008

2-2008.indd 6 5. 6. 2008 15:11:25 Ekonomická podpora

Európskej únie Slovenská republika prestala byť oprávne- priemyselných stavieb, komerčných areálov alebo frek- byť iba doplnkové k prostriedkom národným, čím sa mys- ným žiadateľom pre program ISPA, čím došlo k skráteniu ventovaných dopravných koridorov, informačné kampane lia nielen štátne prostriedky, ale aj súkromné. programovacieho obdobia a čerpanie prostriedkov pokra- o význame dosiahnutia dobrej kvality ovzdušia a rôzne V súvislosti s týmito skutočnosťami je potrebné na čovalo v rámci nástupníckeho Kohézneho fondu. Kohézny potrebné analýzy a štúdie pôvodu a rozptylu znečisťujú- tomto mieste upozorniť potenciálnych žiadateľov, že ak fond poskytol financovanie 7 projektov zameraných cich látok a štúdie hodnotenia podielov zdrojov na zne- nebolo možné uspokojiť ich požiadavky v rámci OP ZI na infraštruktúru v životnom prostredí v celkovej sume čistení ovzdušia. ani v rámci OP ŽP existujú aj ďalšie zdroje pomoci, o kto- 251 377 207 eur (pozri tab. č. 3, príloha, s. 6). V tejto prioritnej osi budú aj v tomto období podporené rých sa môžu dozvedieť na stránke MŽP SR www.envi- Ďalším finančným nástrojom Európskeho spoločen- projekty na využitie obnoviteľných zdrojov energie, ale ro.gov.sk a pojednávajú o nich aj ďalšie články v tomto stva bol Program Iniciatívy Spoločenstva INTERREG IIIB čo je nové, tieto projekty môžu zahŕňať aj opatrenia na vydaní Enviromagazínu. Ide napr. o: operačné progra- CADSES. V rámci tohto programu bolo v programovom zníženie energetických strát budov (napr. zatepľovanie my cieľa Európska územná spolupráca 2007 - 2013 období schválených celkovo 40 projektov zameraných na fasád, výmena okien, tepelnej izolácie rozvodov a pod.). Operačný program Stredná Európa a Operačný program nadnárodnú spoluprácu v oblasti priestorového rozvoja. Zmena palivovej základne na obnoviteľné zdroje energie Juhovýchodná Európa, finančný nástroj pre životné pro- Do týchto projektov bolo zapojených 59 partnerov zo SR, sa oproti minulému obdobiu môže realizovať aj v kom- stredie LIFE+, finančný mechanizmus Európskeho hos- ktorým bolo poskytnuté spolufinancovanie z Európskeho binácii s kogeneráciou alebo v kombinácii s výstavbou podárskeho priestoru (EHP) a Nórsky finančný mechaniz- fondu regionálneho rozvoja v celkovej výške 3 856 190 a modernizáciou primárnych a diaľkových rozvodov pre mus, Švajčiarsky finančný mechanizmus, iniciatíva GEF eur. systémy centrálneho zásobovania teplom. Ďalšou novou (Global Environmental Facility) a v neposlednom rade aj aktivitou, sú projekty inštalácie tepelných čerpadiel za iné operačné programy riadené inými ministerstvami. II. Programové obdobie 2007 – 2013 účelom náhrady produkcie tepla a teplej vody z neobno- Na záver krátke zhodnotenie: V minulom období MŽP V novom programovom období 2007 – 2013 je MŽP viteľných zdrojov energie. Ďalšia skupina aktivít obsahuje SR prispelo prostredníctvom využitia fondov k výraznému SR riadiacim orgánom pre Operačný program Životné napr. projekty na skvalitňovanie monitorovania, inventa- zlepšeniu infraštruktúry na ochranu životného prostredia prostredie (OP ŽP). Na základe skúseností získaných z rizácie a projekcií emisií skleníkových plynov a príprava a potvrdil sa predpoklad, že záujem o tieto investície predchádzajúceho obdobia, ale aj z obdobia predvstu- programov vzdelávania a zvyšovania verejného povedo- prevyšuje ich možnosti. V novom programovom období pových fondov, MŽP SR pripravilo v spolupráci s ďalší- mia v oblasti zmeny klímy. je cieľom MŽP SR pokračovať v budovaní potrebnej en- mi rezortnými organizáciami OP ŽP, ktorý určuje oblasti V Prioritnej osi č. 4: Odpadové hospodárstvo, budú podporené vironmentálnej infraštruktúry, bez ktorej nie je ochrana podpory pre programové obdobie 2007 – 2013. Keďže projekty podobného charakteru ako v minulosti, ale budú životného prostredia možná a na základe skúseností z mi- schvaľovanie OP ŽP prebiehalo dlhšie ako sa očakávalo, podporené zariadenia na zhodnocovanie odpadov v iných nulého obdobia nasmerovať nemalé, aj keď obmedzené OP ŽP bol schválený až 8. 11. 2007. Prvé výzvy začalo oblastiach ako doteraz, napr. odpadov zo šatstva, jedlých finančné prostriedky tam, kde je to najnutnejšie a zároveň MŽP SR zverejňovať začiatkom roka 2008 (18. 1. 2008). olejov a tukov, hliníkové obaly, batérie a pod. Pribudli akaj najefektívnejšie. Výzvy sú na rozdiel od minulého obdobia uzatvorené, tak- tivity na zneškodnenie nebezpečných odpadov, napr. zo Ing. Katarína Šašková že ich bude vyhlásených niekoľko počas každého roka a zdravotníctva alebo pesticídov, vrátane POPs a PCB, a generálna riaditeľka sekcie environmentálnych budú vyhlásené iba na obdobie troch mesiacov. Žiadatelia úplne novou oblasťou je podpora projektov odstraňovania programov a projektov preto musia pravidelne sledovať internetovú stránku MŽP environmentálnych záťaží. MŽP SR SR www.enviro.gov.sk alebo pre OP ŽP špeciálne vytvo- V Prioritnej osi 5 Ochrana a regenerácia prírodného prostre- renú webovú stránku www.opzp.sk, na ktorej budú výzvy dia a krajiny sa bude MŽP počas celého obdobia zverejňované. SR zameriavať hlavne na Operačný program Životné prostredie je členený na 5 priorit- podporu tvorby a realizácie ných osí a tie sa ďalej členia na operačné ciele a skupiny programov starostlivosti a aktivít. V rámci OP ŽP budú podporené tie isté oblasti ako záchrany o chránené územia v minulom období, ale okrem toho ešte pribudli ďalšie ob- a druhy rastlín a živočíchov, lasti, ktoré je nevyhnutné podporiť pre dosiahnutie zlepše- ale pribudli hlavne aktivity nia ochrany životného prostredia. na zvyšovanie povedomia Napríklad v Prioritnej osi 1: Integrovaná ochrana a racionálne verejnosti o NATURA 2000 využívanie vôd bude MŽP SR okrem výstavby vodovodov, a jej ochrane a aktivity na kanalizácií a ČOV podporovať aj projekty na monitorova- zlepšenie vzťahov medzi nie a hodnotenie stavu povrchových a podzemných vôd vlastníkmi pôdy, správcami v zmysle požiadaviek EÚ a budovanie a rekonštrukciu a užívateľmi území v rámci monitorovacích objektov. chránených oblastí a organi- Prioritná os 2: Ochrana pred povodňami obsahuje okrem záciami ochrany prírody. možnosti podpory klasických protipovodňových opatre- V súčasnom období je k ní, ako je napr. úprava brehovej línie aj nové možnosti, dispozícii väčšie množstvo napríklad technické a biotechnické opatrenia v povodí finančných prostriedkov spomaľujúce odtok vôd z povodia, výstavbu retenčných na projekty ako v minulom nádrží, budovanie poldrov, ale aj tvorbu plánov manaž- období, t. j. 1 800 000 000 mentu povodňových rizík. eur spolu z KF a ERDF plus V Prioritnej osi 3: Ochrana ovzdušia a minimalizácia nepriazni- k tejto sume je zo štátneho vých vplyvov zmeny klímy došlo k najväčšiemu rozrôzneniu rozpočtu alokovaná suma aktivít oproti minulému obdobiu. V tejto skupine budú 317 647 059 eur. Na prvý okrem tých typov projektov, ktoré boli podporené v mi- pohľad je to veľký balík, kto- nulosti, financované aj opatrenia: na znižovanie emisií rý však vzhľadom najmä na prchavých organických látok (VOC) v regulovaných vý- veľké rezervy hlavne v oblas- robkoch a v zariadeniach, kde sa látky obsahujúce VOC ti výstavby kanalizácií a ČOV používajú, aktivity na zníženie emisií znečisťujúcich látok nepostačuje pre uspokojenie z verejnej dopravy v oblastiach vyžadujúcich osobitnú všetkých potrieb Slovenska. ochranu ovzdušia, nákup čistiacej techniky (postrekové Podľa pravidiel Európskej cisterny, čistiace vozy) pozemných komunikácií, výsadba únie to ani tak byť nemá, Priemyselný park Kechnec na spracovanie opotrebovaných pneumatík a gumy vybudovaný a regenerácia izolačnej zelene oddeľujúcej zástavbu od pretože prostriedky EÚ majú s podporou EÚ (foto: archív SAŽP)

2/2008 ENVIROMAGAZÍN

2-2008.indd 7 5. 6. 2008 15:11:29 Ekonomická podpora EÚ Operačný program Životné prostredie pre zlepšenie stavu environmentu Slovenska

• Energetická politika Slovenskej republiky, • Koncepcia využívania obnoviteľných zdrojov energie, • Koncepcia využitia poľnohospodárskej a lesníckej biomasy na energetické účely, • Program odpadového hospodárstva SR na roky 2006 – 2010, • Investičná stratégia odstraňovania environmentál- nych záťaží, • Národná stratégia ochrany biodiverzity na Slovensku, • Koncepcia ochrany prírody a krajiny, • Informačná a komunikačná stratégia pre tvorbu sústavy NATURA 2000 na roky 2004 – 2010. Prioritné osi OP ŽP Prioritná os 1: Integrovaná ochrana a racionálne využívanie vôd Špecifickým cieľom prioritnej osi 1 je znižovanie znečistenia vôd a zvýšenie kvality života obyvateľstva SR dobudovaním a skvalitnením infraštruktúry vodného hospodárstva SR v zmysle právnych predpisov EÚ a SR. Všetky aktivity, ktoré sú súčasťou tejto prioritnej osi, sa II. zasadnutie Monitorovacieho výboru pre Operačný program Životné prostredie 7. mája 2008 viedol štátny tajomník Jaroslav Jaduš, uskutočňujú v kontexte integrovaného manažmentu po- za účasti zástupcov orgánov štátnej správy, regionálnej a miestnej samosprávy, MVO, sociálno-ekonomických partnerov a zástupcov EK vodí a smerujú k dosiahnutiu dobrého ekologického a (Sabine Bourdy a Andrea Hlavatá), foto: archív MŽP SR chemického stavu vôd, ako aj vyhovujúceho bilančného stavu vôd v rámci povodia. Operačný program Životné prostredie (OP ŽP) pred- gramového obdobia 2007 - 2013 a povedie k potrebe Fond: Kohézny fond stavuje programový dokument Slovenskej republiky pre zabezpečenia ich finančne náročnej implementácie. Oprávnené územie: Celé územie SR čerpanie pomoci z fondov Európskej únie pre sektor Špecifický cieľ prioritnej osi 1 bude napĺňaný realizá- životného prostredia na roky 2007 – 2013. Štruktúra Strategický rámec OP ŽP ciou aktivít v rámci 3 špecifických cieľov: materiálu a obsahová náplň jednotlivých kapitol vychá- Stratégia OP ŽP vytvára podmienky pre konver- Operačný cieľ 1.1 Zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou z dza z nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla genciu SR k priemeru EÚ – 15 v oblasti environmen- verejných vodovodov 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o tálnej infraštruktúry a ochrany životného prostredia. V rámci tohto cieľa ide o zabezpečenie prístupu čo Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom so- Zároveň významnou mierou prispieva k tomu, aby sa možno najväčšieho počtu obyvateľov k pitnej vode a ciálnom fonde a Kohéznom fonde, a ktorým sa zrušuje celková konvergencia ekonomiky SR k priemeru EÚ zabezpečenie obslužnosti územia pitnou vodou z ve- nariadenie (ES) č. 1260/1999 (ďalej len „všeobecné na- – 15 uskutočňovala cestou trvalo udržateľného rozvoja. rejného vodovodu v dostatočnej kvalite a kvantite. Pri riadenie“). OP ŽP je financovaný spoločne z Európskeho Prepojenie medzi strategickou úrovňou, ktorú predstavu- riešení tejto problematiky sa bude vychádzať z týchto fondu regionálneho rozvoja (ERDF) a Kohézneho fondu je OP ŽP a projektovou úrovňou, zabezpečuje Programový koncepčných dokumentov - Plánu rozvoja verejných vo- (KF). manuál Operačného programu Životné prostredie (pozri dovodov a verejných kanalizácií pre územie SR, jednot- Tento operačný program bol schválený rozhodnu- www.opzp.sk), ktorý obsahuje podrobnejšie rozpracova- livých plánov rozvoja kraja a VÚC, Plánu manažmentu tím Európskej komisie K(2007)5500 z 8. 11. 2007, nie operačného programu na úroveň opatrení z hľadiska povodí, resp. Vodného plánu Slovenska. ktorým sa prijíma Operačný program Životné prostre- ich obsahu, ako aj finančného plánovania. Stratégia OP Skupiny aktivít: die pre pomoc Spoločenstva z ERDF a KF v rámci ŽP zároveň rešpektuje aj základné zásady štátnej envi- I. skupina: Výstavba a rozšírenie obecných verejných cieľa Konvergencia v regiónoch Slovenskej republiky ronmentálnej politiky. vodovodov len v prípadoch súbežnej výstavby verejnej (2007SK161PO 002). Globálnym cieľom OP ŽP je zlep- Medzi strategické dokumenty SR v oblasti životného kanalizácie (t. j. v jednej ryhe) podľa skupiny oprávne- šenie stavu životného prostredia a racionálneho využíva- prostredia patria: ných aktivít operačného cieľa 1.2 „Odvádzanie a čiste- nia zdrojov prostredníctvom dobudovania a skvalitnenia • Stratégia, zásady a priority štátnej environmentál- nie komunálnych odpadových vôd v zmysle záväzkov environmentálnej infraštruktúry SR v zmysle predpisov nej politiky, SR voči EÚ“. EÚ a SR a posilnenie efektívnosti environmentálnej • Národný environmentálny akčný program, II. skupina: Dobudovanie, rozšírenie, resp. zvýšenie zložky trvalo udržateľného rozvoja. Globálny cieľ bude • Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja, kapacity vybudovaných vodárenských sústav (def. napĺňaný realizáciou aktivít v rámci 6 prioritných osí • Koncepcia územného rozvoja Slovenska, vodárenská sústava – technicko-plánovací názov pre programu. • Koncepcia vodohospodárskej politiky SR do roku zdroj vody a sústavu skupinových vodovodov, prípadne OP ŽP vychádza z výsledkov analýzy súčasnej envi- 2015, oblastný vodovod, spravidla s veľkou kapacitou, zabez- ronmentálnej situácie v SR, požiadaviek vyplývajúcich z • Plán rozvoja verejných vodovodov a verejných ka- pečujúci zásobovanie rozsiahlej územnej oblasti pitnou environmentálneho acquis, vrátane prechodných období nalizácií pre územie SR, vodou; oblastný vodovod – skupinový vodovod alebo stanovených pre SR v Zmluve o pristúpení k Európskej • Národný program SR pre vykonávanie smernice sústava vodovodov zásobujúcich pitnou vodou spra- únii, platných právnych predpisov EÚ a medzinárod- Rady č. 91/271/EHS, vidla veľký počet spotrebísk na území presahujúcom ných dohovorov v oblasti životného prostredia, ako aj • Stratégia pre implementáciu Rámcovej smernice o obvykle aj rozsah okresu) a dobudovanie verejných legislatívnych opatrení EÚ pripravovaných v súčasnosti vode v Slovenskej republike, vodovodov v ich preukázanom bilančnom dosahu (t. j. (návrhy nových smerníc a nariadení v oblasti životného • Program protipovodňovej ochrany SR do roku v preukázaní potrieb vody a zdrojov vody v rámci celej prostredia), ktorých prijatie sa očakáva v priebehu pro- 2010, vodárenskej sústavy) za účelom zabezpečenia dodávky ENVIROMAGAZÍN 2/2008

2-2008.indd 8 5. 6. 2008 15:11:30 Operačné programy

pitnej vody z verejného vodovodu v dostatočnej kvantite B) ďalšie oprávnené aktivity: a/alebo odstránenia zdravotného rizika vyplývajúceho z V. skupina: Výstavba čis- nedostatočnej kvality vody z individuálnych zdrojov. tiarní odpadových vôd v prípa- Oprávnení prijímatelia: verejný sektor, súkromný sektor doch, keď už je dobudovaná Operačný cieľ 1.2 Odvádzanie a čistenie komunálnych odpado- minimálne na 80 % (celej vých vôd v zmysle záväzkov SR voči EÚ predmetnej aglomerácie) a Tento cieľ je zameraný na zvýšenie počtu obyvateľov prevádzkovaná stoková sieť žijúcich v domoch pripojených na verejnú kanalizáciu a v aglomeráciách do 2 000 EO obslužnosti územia vo vzťahu k odvádzaniu a čisteniu podľa Plánu rozvoja verejných komunálnych odpadových vôd ako základnej environ- vodovodov a verejných kana- mentálnej službe vodného hospodárstva v súlade so lizácií pre územie SR, jednot- záväzkami SR voči EÚ. livých plánov rozvoja krajov, Skupiny aktivít: Plánu manažmentu povodí a A) podľa Národného programu SR pre vykonávanie Vodného plánu Slovenska; smernice Rady 91/271/EHS, ktorý vychádza z Plánu VI. skupina: Výstavba rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií pre stokovej siete a ČOV v aglo- Likvidácia odpadu z priepastí Slovenského a Važeckého krasu s pomocou EÚ (foto: archív SAŽP) územie Slovenskej republiky, jednotlivých plánov rozvo- meráciách do 2 000 EO v prípade projektov zamera- verejného zdravotníctva. Tieto údaje budú posudzova- ja krajov, Plánu manažmentu povodí a Vodného plánu ných na realizáciu opatrení, ktoré uložili orgány štátnej né a porovnávané aj s údajmi, ktoré MŽP SR zasielajú Slovenska v nasledujúcom prioritnom poradí: vodnej správy rozhodnutím (podľa zákona č. 364/2004 vlastníci infraštruktúry v rámci poskytovania údajov o I. skupina: Výstavba, rozšírenie a zvýšenie kapacity o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o majetkovej a prevádzkovej evidencii o objektoch a zaria- stokových sietí, výstavba, rozšírenie a zvýšenie kapaci- priestupkoch v znení neskorších predpisov) a smerujú deniach verejného vodovodu a verejnej kanalizácii v sú- ty čistiarní odpadových vôd a odstraňovanie nutrientov k zamedzeniu závažného ohrozenia kvality a kvantity lade s § 15 ods. 6 a § 16 ods. 6 zákona č. 442/2002 Z. v aglomeráciách nad 150 000 EO (def. EO – množstvo podzemných vôd a povrchových vôd tak, aby nebolo z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a biologicky odstrániteľného organického znečistenia ohrozené ich využívanie. Podpora pre danú skupinu o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii vyjadreného hodnotou ukazovateľa BSkch5, ktorá je oprávnených aktivít môže byť poskytnutá v prípadoch, v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ekvivalentná znečisteniu produkovaného 60 g BSk5 za ak doteraz uložené opatrenia orgánom štátnej vodnej ustanoveniami vyhlášky MŽP SR č. 605/2005 Z. z. Pre jeden deň jedným obyvateľom); správy (pozri § 21 a 26 zákona č. 364/2004 Z. z. o uvedené situácie je potrebné okrem vývoja zhoršovania II. skupina: Výstavba, rozšírenie a zvýšenie kapacity vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o prie- kvality vôd doplniť aj stanovisko orgánu štátnej vodnej stokových sietí, výstavba, rozšírenie a zvýšenie kapaci- stupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) správy (pozri § 28 ods.1 zákona č. 364/2004 Z. z. o ty čistiarní odpadových vôd, a odstraňovanie nutrientov nie sú účinné. Túto skutočnosť je potrebné preukázať vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o prie- v aglomeráciách od 15 000 EO do 150 000 EO; postupným zhoršovaním kvality využívaných vodáren- stupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon), III. skupina: Výstavba, rozšírenie a zvýšenie kapacity ských zdrojov (ktoré slúžia na hromadné zásobovanie že pri nerealizácii navrhovanej stavby dôjde k závažné- stokových sietí, výstavba, rozšírenie a zvýšenie kapaci- obyvateľstva pitnou vodou) podľa platnej legislatívy mu ohrozeniu kvality jestvujúceho vodárenského zdroja ty čistiarní odpadových vôd, a odstraňovanie nutrientov (pozri § 17 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpo- využívaného na hromadné zásobovanie obyvateľstva v aglomeráciách od 10 000 EO do 15 000 EO; re a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení nie- pitnou vodou verejným vodovodom. IV. skupina: Výstavba, rozšírenie a zvýšenie kapacity ktorých zákonov; nariadenie vlády SR č. 354/2006 Z. Finančná podpora sa poskytne len na projekty určené stokových sietí, výstavba, rozšírenie a zvýšenie kapaci- z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na pre aglomerácie, ktoré sú v súlade s Národným progra- ty čistiarní odpadových vôd v aglomeráciách od 2 000 ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľud- mom SR pre vykonávanie smernice Rady 91/271/EHS EO do 10 000 EO; skú spotrebu) a sú evidované na regionálnych úradoch o čistení komunálnych odpadových vôd (zoznam týchto aglomerácií je uvedený v prílohe č. 1 vyššie spomenu- tého Programového manuálu OP ŽP, www.opzp.sk), ktorý vychádza z Plánu rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií pre územie SR, okrem skupiny aktivít V. a VI. Finančná podpora bude poskytnutá iba projektom, ktoré riešia odvádzanie odpadových vôd v rámci aglo- merácie (aglomerácie z prílohy č. 1 programového ma- nuálu), a to za podmienky, že: a) zabezpečujú pripojenie na verejnú kanalizáciu 85 % a viac existujúcich producentov odpadových vôd (podľa Národného programu SR pre vykonávanie smernice Rady 91/271/EHS) alebo minimálne 80 % existujú- cich producentov v prípadoch, keď napojenosť nad 85 % je vzhľadom na zložitosť technického riešenia a jeho finančnú náročnosť, pri zohľadnení miestnych podmienok, ekonomicky neefektívna a zároveň b) ČOV je v súlade so smernicou Rady 91/271/EHS a nariadením vlády SR č. 296/2005 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na kvalitu a kvantitatívne ciele povrchových vôd a limitné hodnoty ukazovateľov zne- čistenia odpadových vôd a osobitných vôd. Operačný cieľ 1.3 Zabezpečenie primeraného sledovania a hodnotenia stavu povrchových vôd a podzemných vôd Skupiny aktivít: I. skupina: Monitorovanie a hodnotenie stavu povr- Stabilizácia koryta Studeného potoka v Habovke pomocou EÚ (foto: archív SAŽP) chových vôd v zmysle požiadaviek EÚ,

2/2008 ENVIROMAGAZÍN

2-2008.indd 9 5. 6. 2008 15:11:32 Ekonomická podpora EÚ

II. skupina: Monitorovanie a hodnotenie stavu po- povodňami, predovšetkým dzemných vôd v zmysle požiadaviek EÚ, III. skupina: straty na životoch, ujmy na Budovanie a rekonštrukcia monitorovacích objektov. zdraví a majetku občanov, Prioritná os 2: je súčasťou komplexného Ochrana pred povodňami Programu protipovodňovej Špecifický cieľ: Zabezpečenie komplexnej ochrany úze- ochrany Slovenskej republiky mia SR pred povodňami do roku 2010 a je zakotvený Všeobecným legislatívnym rámcom pre vykonávanie i v Koncepcii vodohospodár- aktivít v oblasti ochrany pred povodňami je smernica skej politiky SR do roku 2015. Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES, ktorou sa POVAPSYS umožní vydávať stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva hydrologické predpovede v v oblasti vodnej politiky (rámcová smernica o vode). cca 100 predpovedných pro- Táto smernica stanovuje požiadavku vypracovať integ- filoch, ako aj varovania a vý- rované plány manažmentu povodí, s cieľom dosiahnuť strahy upozorňujúce na nebez- a udržať dobrý ekologický a chemický stav vôd a dobrý pečenstvo vzniku povodní pre stav povodia ako celku. S týmto cieľom sa v rámci povo- ohrozené územia alebo vodný dí vykonávajú aj opatrenia na ochranu pred povodňami, tok na celom úseku toku. a teda tvoria súčasť ich integrovaného manažmentu. Skupiny aktivít: Kotoľňa so spaľovaním biomasy v Strečne (foto: archív SAŽP) Fond: Kohézny fond I. skupina: Dobudovanie a prevádzka POVAPSYS Oprávnené územie: Celé územie SR Prioritná os 3: Ochrana ovzdušia a Jedným z dôvodov zaradenia tohto operačného cieľa Operačný cieľ 2.1 Preventívne opatrenia na ochranu pred po- minimalizácia nepriaznivých vplyvov do prioritnej osi je potreba plnenia prijatých medziná- vodňami zmeny klímy rodných záväzkov v oblasti znižovania emisií skleníko- Prioritou SR je výrazne znížiť škody spôsobené po- Špecifický cieľ: Znižovanie emisií základných a ostat- vých plynov. Ďalším dôvodom sú aktivity (inventarizácia vodňami realizáciou preventívnych opatrení na ochranu ných znečisťujúcich látok, minimalizácia nepriaznivých a projekcia emisií skleníkových plynov) spojené s trans- pred povodňami, obmedziť ľudskou činnosťou spôsobe- vplyvov zmeny klímy, vrátane podpory obnoviteľ- pozíciou a implementáciou smernice 2004/101/ES, kto- né nepriaznivé vplyvy na odtokové pomery v povodiach ných zdrojov energie v súlade s legislatívou EÚ a SR. rou sa mení a dopĺňa smernica 2003/87/ES o vytvorení a navrátiť prirodzenú schopnosť akumulácie vody revi- Špecifický cieľ prioritnej osi je zameraný na zabezpe- systému obchodovania s kvótami emisií skleníkových talizáciou povodí. Zvýšením úrovne ochrany pred povod- čenie dôslednej implementácie smerníc EÚ v oblasti plynov v rámci Spoločenstva s ohľadom na projektové ňami sa vytvoria lepšie podmienky pre hospodársky a kvality ovzdušia. Zároveň bol stanovený s ohľadom na mechanizmy Kjótskeho protokolu. sociálny rozvoj oblastí ohrozovaných a postihovaných ciele Tematickej stratégie o znečistení ovzdušia, ktorých Skupiny aktivít: povodňami. splnenie bude do roku 2020 hlavnou prioritou ochrany I. skupina: Znižovanie emisií skleníkových plynov Skupiny aktivít: ovzdušia v SR. spolu so znižovaním emisií základných znečisťujúcich I. skupina: Preventívne opatrenia na ochranu pred po- Fond: Európsky fond regionálneho rozvoja látok v oblasti výroby tepla, vrátane zmeny palivovej vodňami v súlade s Programom protipovodňovej ochra- Oprávnené územie: Celé územie SR s výnimkou základne energetických zdrojov v prospech využívania ny SR do roku 2010, Plánmi manažmentu povodí, resp. Bratislavského kraja obnoviteľných zdrojov, Vodným plánom Slovenska, vrátane vypracovania plá- Operačný cieľ 3.1 Ochrana ovzdušia II. skupina: Štúdie dopadov klimatických zmien nov manažmentu povodí a Vodného plánu Slovenska, Dôvodom stanovenia tohto cieľa je predovšetkým po- na zložky životného prostredia, vrátane analýzy eko- najmä: treba dosiahnutia dobrej kvality ovzdušia na území SR, nomických nákladov; skvalitňovanie monitorovania, II. skupina: Opatrenia vyplývajúce zo smernice pri ktorej nebude dochádzať k prekračovaniu limitných inventarizácie a projekcií emisií; programy na podporu Európskeho parlamentu a Rady o hodnotení a manaž- hodnôt určených znečisťujúcich látok. Ďalším dôvodom vzdelávania a zvyšovania verejného povedomia, analýza mente povodňových rizík, vrátane plánov manažmentu je potreba napĺňania záverov Tematickej stratégie o zne- nástrojov na podporu horizontálnej spolupráce v oblasti povodňových rizík. čistení ovzdušia a požiadavky na dodržanie určených zmeny klímy a propagácia výsledkov aktivít. Operačný cieľ 2.2 Vybudovanie povodňového varovného a pred- národných emisných stropov, ktoré vyplývajú z legisla- Prioritná os 4: Odpadové hospodárstvo povedného systému tívy EÚ, ale aj z medzinárodných dohovorov. Špecifický cieľ: Dobudovanie infraštruktúry odpadové- Povodňový varovný a predpovedný systém Skupiny aktivít: ho hospodárstva SR v zmysle právnych predpisov EÚ (POVAPSYS), ktorého cieľom je vyvinúť nástroje umož- I. skupina: Znižovanie emisií základných a ostatných a SR, znižovanie a eliminácia negatívnych vplyvov envi- ňujúce prostredníctvom hydrologických predpovedí, znečisťujúcich látok v ovzduší najmä tuhých znečisťu- ronmentálnych záťaží a skládok odpadov na zdravie ľudí

varovaní a výstrah výraznejšie znížiť škody spôsobené júcich látok (PM10, PM2,5), SO2, NOX, benzén, VOC, NH3, a ekosystémy. Obsah a ciele prioritnej osi 4 vyplývajú ťažkých kovov a PAH, z hierarchie cieľov v oblasti odpadového hospodárstva II. skupina: Zníženie emisií SR zakotvenej v koncepčných dokumentoch EÚ a SR znečisťujúcich látok z verejnej (Program odpadového hospodárstva SR) a zároveň re- dopravy prioritne v oblas- špektujú prechodné obdobia a iné termínované požia- tiach vyžadujúcich osobitnú davky vyplývajúce z legislatívy EÚ, ktorých plnenie je ochranu ovzdušia, pre SR záväzné. III. skupina: Riešenie kvali- Fond: Kohézny fond ty ovzdušia a skvalitňovanie a Oprávnené územie: Celé územie SR odborná podpora monitorova- Operačný cieľ 4.1 Podpora aktivít v oblasti separovaného zberu nia emisií a kvality ovzdušia odpadov podľa požiadaviek EÚ, ako aj Tento cieľ je zameraný na zvýšenie podielu vysepa- skvalitnenie Národného emis- rovaných odpadov. ného informačného systému Skupiny aktivít: (NEIS). I. skupina: Zavádzanie nových a zefektívňovanie jes- Operačný cieľ 3.2 Minimalizácia tvujúcich systémov separovaného zberu komunálneho nepriaznivých vplyvov zmeny klímy, odpadu na základe vytvorenia koncepčných východísk Rekonštrukcia a rozšírenie čističky odpadových vôd má pozitívny vplyv na životné prostredie vrátane podpory obnoviteľných separovaného zberu, v chránenom území Prírodnej pamiatky rieky Myjava (foto: archív MŽP SR) zdrojov energie II. skupina: Dotrieďovanie vyseparovaných zložiek 10 ENVIROMAGAZÍN 2/2008

2-2008.indd 10 5. 6. 2008 15:11:42 Operačné programy

z komunálneho odpadu a zmesového komunálneho od- III. skupina: Dobudovanie informačného systému en- Operačný cieľ 5.2 Zlepšenie infraštruktúry ochrany prírody padu. vironmentálnych záťaží. a krajiny prostredníctvom budovania a rozvoja zariadení ochrany Operačný cieľ 4.2 Podpora aktivít na zhodnocovanie odpadov Operačný cieľ 4.5 Uzatváranie a rekultivácia skládok odpadov prírody a krajiny, vrátane zavedenia monitorovacích systémov za Tento cieľ je zameraný na zvýšenie množstva zhod- Tento cieľ je zameraný na skládky odpadov, ktoré sú účelom plnenia národných a medzinárodných záväzkov nocovaných odpadov. Zákon o odpadoch definuje alebo boli prevádzkované na základe súhlasu na pre- Implementáciu predpisov na ochranu prírody a kra- zhodnocovanie odpadov ako činnosti vedúce k využitiu vádzkovanie skládky odpadov podľa súčasne platného jiny, vrátane chránených druhov a chránených území, fyzikálnych, chemických alebo biologických vlastností zákona o odpadoch alebo na základe rozhodnutí podľa zabezpečujú orgány štátnej správy ochrany prírody odpadov. Z hľadiska spôsobu využitia pôvodných vlast- starších právnych predpisov. a krajiny v spolupráci s odbornými organizáciami s ností odpadov má prioritu materiálové zhodnocovanie Skupiny aktivít: celoslovenskou pôsobnosťou (najmä Štátna ochrana odpadov. I. skupina: Uzatváranie a rekultiváciu skládok odpadov prírody SR, Správa slovenských jaskýň, ZOO Bojnice Skupiny aktivít: Prioritná os 5: Ochrana a regenerácia a Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva). I. skupina: Úprava vyseparovaných zložiek odpadov prírodného prostredia a krajiny Práve odborné organizácie ochrany prírody budú mať pred ich zhodnotením alebo environmentálne vhodným Špecifický cieľ: Dobudovanie sústavy chránených úze- zásadné postavenie v plnení uvedených úloh. Plnenie zneškodnením, mí NATURA 2000 a infraštruktúry ochrany prírody SR náročných úloh v oblasti prípravy dokumentov starostli- II. skupina: Zhodnocovanie odpadov, vrátane ich me- v zmysle právnych predpisov EÚ a SR. Špecifický cieľ vosti, ako aj monitoringu a reportingu, ktoré priamo vy- chanicko-biologickej alebo termickej úpravy, prioritnej osi vyplýva z potreby implementácie environ- plývajú z právnych predpisov EÚ, si vyžaduje posilnenie III. skupina: Zvýšenie miery recyklácie podporou mentálneho acquis v oblasti ochrany prírody a krajiny odborných organizácií ochrany prírody a krajiny, vrátane nových alebo zvýšenie kvality výstupných produktov s prioritným zameraním na právne predpisy EÚ, z kto- ich priestorového a materiálneho vybavenia. Potreba re- dobudovaním existujúcich BAT technológií v oblasti rých vychádza budovanie sústavy NATURA 2000, a konštrukcie/výstavby jednotlivých zariadení a objektov zhodnocovania odpadov, to: smernica Rady 1979/409/EHS z 2. apríla 1979 o správ národných parkov a chránených krajinných ob- IV. skupina: Podpora aktivít zameraných na energe- ochrane voľne žijúceho vtáctva v platnom znení (ďalej lastí (administratívne budovy, terénne stanice) vyplýva tické zhodnocovanie odpadov. len „smernica o vtákoch“) a smernica Rady 1992/43/ taktiež z programov starostlivosti o chránené územia, Operačný cieľ 4.3 Nakladanie s nebezpečnými odpadmi spôso- EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov v rámci ktorých je jedným z opatrení na systematické bom priaznivým pre životné prostredie a voľne žijúcich živočíchov v platnom znení. (ďalej len zabezpečenie manažmentu, výskumu a monitoringu v Tento cieľ je zameraný na zabezpečenie nakladania „smernica o biotopoch“). Špecifický cieľ prioritnej osi chránených územiach. s nebezpečnými odpadmi environmentálne vhodným taktiež okrajovo súvisí so smernicou Rady 1999/ES z Skupiny aktivít: spôsobom prioritne pre vybrané druhy nebezpečných 29. marca 1999 o chove voľne žijúcich živočíchov v I. skupina: Výstavba a rekonštrukcia budov alebo inej odpadov. K jeho dosiahnutiu prispeje najmä zefektív- zoologických záhradách. infraštruktúry oprávnených organizácií, vrátane výkupu nenie systému separovaného zberu v zariadeniach Fond: Európsky fond regionálneho rozvoja pozemkov a ďalších aktivít; nakladajúcich s odpadom zo zdravotnej a veterinárnej Oprávnené územie: Celé územie SR s výnimkou II. skupina: Výstavba a rekonštrukcia náučných chod- starostlivosti vedúce k stabilizácii a zníženiu množstva Bratislavského kraja níkov a náučných lokalít, objektov a zariadení na povr- produkovaného nebezpečného odpadu, zabezpečenie Operačný cieľ 5.1 Zabezpečenie priaznivého stavu biotopov chu i v podzemí na ochranu jaskýň a na sprístupňovanie využívania zariadení na úpravu odpadu zo zdravotnej a druhov prostredníctvom vypracovania a realizácie programov jaskýň ako náučných lokalít; a veterinárnej starostlivosti za účelom odstránenia jeho starostlivosti o chránené územia, vrátane území NATURA 2000 III. skupina: Vybavenie budov alebo inej infraštruktú- nebezpečných vlastností, zabezpečenie environmen- a programov záchrany pre kriticky ohrozené druhy rastlín, živočí- ry oprávnených organizácií, vrátane zariadení na infor- tálne vhodného zneškodnenia prestárlych pesticídov, chov a území, vrátane realizácie monitoringu druhov a biotopov mačné a propagačné činnosti, a ďalších aktivít; vrátane POPs pesticídov na území SR pri uplatnení Operačný cieľ je zameraný na dosiahnutie alebo IV. skupina: Monitoring významných charakteristic- BAT/BEP (najlepšej dostupnej technológie/najlepšej en- zachovanie priaznivého stavu druhov a biotopov eu- kých čŕt krajiny; vironmentálnej praxe) a zabezpečenie environmentálne rópskeho významu, najmä prostredníctvom sústavy V. skupina: Vypracovanie dokumentácií ochrany, ob- vhodného zneškodnenia PCB na území SR pri uplatnení NATURA 2000. Pre jeho splnenie je potrebné poznanie novy a tvorby krajiny a realizácia opatrení pre udržanie BAT/BEP. súčasného stavu druhov a biotopov, správne určenie typického rázu. Skupiny aktivít: opatrení vedúcich k priaznivému stavu, ich realizácia a Operačný cieľ 5.3 Zlepšenie informovanosti a environmentál- I. skupina: Znižovanie nebezpečných vlastností od- systematický monitoring. Doplnkom ochrany druhov na neho povedomia verejnosti, vrátane posilnenia spolupráce a komu- padov na základe zodpovedajúcich koncepčných vý- mieste (in situ) je ochrana ex situ (v špecializovaných nikácie so zainteresovanými skupinami chodísk, zariadeniach). Základnou podmienkou realizácie opatrení ochra- II. skupina: Nakladanie s nebezpečnými odpadmi, Skupiny aktivít: ny prírody je dostatočné environmentálne povedomie vrátane výstavby a rekonštrukcie zariadení s cieľom I. skupina: Vypracovanie zhodnotenia a zneškodnenia nebezpečných odpadov dokumentov starostlivosti, environmentálne vhodným spôsobom, II. skupina: Realizácia III. skupina: Environmentálne vhodné zneškodnenie schválených dokumentov sta- prestárlych pesticídov, vrátane POPs a PCB. rostlivosti, Operačný cieľ 4.4 Riešenie problematiky environmentálnych III. skupina: Vytvorenie infor- záťaží, vrátane ich odstraňovania mačného systému monitoringu Hlavné predpoklady, ktorých zabezpečenie je ne- biotopov a druhov (európskeho vyhnutné pre dosiahnutie tohto cieľa, spočívajú vo a národného významu), vráta- vytvorení právneho rámca problematiky environmen- ne technického zabezpečenia tálnych záťaží, vo vykonaní dôslednej inventarizácie na evidenciu, spracovanie a environmentálnych záťaží na Slovensku, vo vybudovaní sprístupňovanie údajov, informačného systému environmentálnych záťaží, v sta- IV. skupina: Realizácia mo- novení kritérií pre prioritizáciu environmentálnych záťaží nitoringu aktuálneho stavu vo vzťahu k potrebe ich sanácie. a trendov biotopov a druhov Skupiny aktivít: (európskeho a národného výz- I. skupina: Monitorovanie a prieskum environmentál- namu), vrátane spracovania nych záťaží a spracovanie rizikových analýz, údajov a ich ďalšieho využitia, II. skupina: Sanácia najrizikovejších environmentál- V. skupina: Vypracovanie nych záťaží, metodických materiálov. Rekonštrukcia teplárne v Košiciach s pomocou EÚ (foto: archív SAŽP) 2/2008 ENVIROMAGAZÍN 11

2-2008.indd 11 5. 6. 2008 15:11:43 Ekonomická podpora EÚ

verejnosti a podpora zo strany vlastníkov a užívateľov prioritných osí 3 a 5 je oprávneným územím pre všetky kapacít v týchto oblastiach; dotknutých pozemkov. Rovnako aj realizácia cieľov prioritné osi celé územie Slovenska. Pre prioritné osi • zabezpečuje koordináciu procesov riadenia a im- smernice o biotopoch, ktorými sú predchádzať zhoršo- 3 a 5, nakoľko sú spolufinancované z ERDF, je opráv- plementácie operačných programov v súlade so vaniu stavu biotopov a druhov, ako aj rušeniu druhov (čl. neným územím celé územie Slovenska s výnimkou Systémom riadenia ŠF a KF; 6.2. smernice o biotopoch) a zabezpečiť ich priaznivý Bratislavského kraja. • metodicky usmerňuje subjekty zapojené do riade- stav, nie je možná bez súčinnosti s vlastníkmi/užívateľ- nia a implementácie operačných programov; Prioritné osi OP ŽP a príslušný zahraničný zdroj financovania mi pozemkov v chránených územiach, ako širokou verej- • zodpovedá za vývoj, prevádzku a údržbu ITMS; Názov prioritnej osi OP ŽP Zdroj financovania nosťou a zlepšenia ich environmentálneho povedomia. • plní funkciu RO pre OP Technická pomoc. Pre naplnenie cieľov smernice o vtákoch a smernice o Prioritná os 1: Integrovaná ochra- KF Riadiaci orgán je národný, regionálny alebo miestny biotopoch je zároveň potrebné zlepšiť informovanosť o na a racionálne využívanie vôd verejný orgán alebo súkromný orgán určený členským územiach NATURA 2000 a druhoch európskeho význa- štátom, ktorý je zodpovedný za riadenie operačného Prioritná os 2: Ochrana pred KF mu. Povinnosť podporovať výchovu a všeobecnú infor- programu. Riadiaci orgán je menovaný pre každý ope- povodňami movanosť o potrebe chrániť druhy voľne žijúcich živočí- račný program. V podmienkach SR určuje jednotlivé chov a voľne rastúcich rastlín a ich biotopy vyplýva aj z Prioritná os 3: Ochrana ovzdušia ERDF riadiace orgány vláda SR. Riadiaci orgán operačného čl. 22. c) smernice o biotopoch. a minimalizácia nepriaznivých programu predstavuje operačnú úroveň systému riade- Skupiny aktivít: vplyvov zmeny klímy nia NSRR. Pri riadení operačného programu postupuje I. skupina: Vytvorenie kontinuálneho systému vzde- Prioritná os 4: Odpadové KF RO v súlade s metodickými pokynmi CKO a metodický- lávania v oblasti ochrany prírody a krajiny, príprava a hospodárstvo mi pokynmi certifikačného orgánu a orgánu auditu v realizácia tematických vzdelávacích programov pre jed- príslušných oblastiach. Na základe uznesenia vlády SR Prioritná os 5: Ochrana ERDF notlivé cieľové skupiny; č. 832 z 8. októbra 2006 je riadiacim orgánom pre OP a regenerácia prírodného II. skupina: Vytvorenie systému pre zosúladenie zá- ŽP Ministerstvo životného prostredia SR. V súlade s čl. prostredia a krajiny ujmov ochrany prírody so záujmami vlastníkov, správ- 60 všeobecného nariadenia je RO zodpovedný za riade- cov a užívateľov územia, vrátane prípravy dokumentov Prioritná os 6: Technická pomoc KF nie a vykonávanie OP ŽP v súlade so zásadou riadneho (napr. regionálne a lokálne štúdie trvalo udržateľného finančného riadenia, najmä za: rozvoja), zakladanie regionálnych rád pre trvalo udrža- Inštitucionálny rámec OP ŽP • vypracovanie operačného programu; teľný rozvoj, informačné a vzdelávacie podujatia pre MŽP SR bolo v zmysle uznesenia vlády SR č. • spolufinancovanie operačného programu zo štát- vlastníkov pozemkov v chránených územiach; 457/2006 a uznesenia vlády SR č. 832/2006 menova- neho rozpočtu; III. skupina: Príprava a realizácia informačných podu- né riadiacim orgánom (RO) pre OP ŽP, ktorý nesie cel- • usmerňovanie prijímateľov; jatí pre odbornú a laickú verejnosť; kovú zodpovednosť za systém riadenia a implementácie • hodnotenie operačného programu v súlade s IV. skupina: Príprava a vydanie materiálov na infor- pomoci poskytovanej z ERDF a KF. RO je orgán určený písm. e) uvedeného článku; movanie, propagáciu, riešenie aktuálnych problémov; členským štátom na základe článku 59 (1) všeobecné- • monitorovanie operačného programu, vedenie V. skupina: Sústreďovanie informácií a ich sprístupňo- ho nariadenia, ktorý zodpovedá za riadenie a vykonáva- Monitorovacieho výboru pre OP ŽP v súlade s vanie verejnosti, Európskej komisii a iným medzinárod- nie programu v súlade s predpismi EÚ a v súlade s in- písm. h) uvedeného článku, vypracovanie vý- ným a národným inštitúciám; štitucionálnymi, právnymi a finančnými systémami SR. ročnej a záverečnej správy o implementácii, ich VI. skupina: Zavedenie programov smerujúcich k Pri riadení operačného programu postupuje RO v súlade predloženie monitorovaciemu výboru a Európskej praktickej starostlivosti o krajinu do života vidieckeho s metodickými pokynmi centrálneho koordinačného or- komisii v súlade s písm. i) uvedeného článku; obyvateľstva. gánu a metodickými pokynmi certifikačného orgánu a • publicitu o pomoci z EÚ a informovanie verejnosti Prioritná os 6: Technická pomoc orgánu auditu v príslušných oblastiach. o fondoch z EÚ v súlade s článkom 69 všeobec- Špecifickým cieľom prioritnej osi Technická pomoc Centrálny koordinačný orgán pre operačné prog- ného nariadenia; je zabezpečenie efektívneho procesu riadenia a im- ramy v rámci Národného strategického referenčného • zber a zaznamenávanie údajov potrebných na plementácie OP ŽP v súlade s nárokmi kladenými na rámca (NSRR) je hlavný orgán SR zodpovedný za účin- finančné riadenie, monitorovanie, preverovanie, administratívne štruktúry zodpovedné za realizáciu né riadenie a čerpanie štrukturálnych fondov (ŠF) a KF, audity a hodnotenie v elektronickej podobe; operačného programu, a to prostredníctvom podpory s cieľom zabezpečiť koordináciu procesov riadenia ŠF • archiváciu a dostupnosť dokumentov v súlade s prípravných, riadiacich, monitorovacích, hodnotiacich, a KF v SR. V podmienkach SR je centrálnym koordi- článkom 90 všeobecného nariadenia; informačných a kontrolných aktivít týkajúcich sa OP načným orgánom Ministerstvo výstavby a regionálneho • prijímanie, výber a schvaľovanie projektov prijíma- ŽP spolu s aktivitami slúžiacimi na posilnenie admini- rozvoja SR. teľov v súlade s kritériami hodnotenia a výberu stratívnych kapacít, ktoré zabezpečujú programovanie, Na základe uznesenia vlá- riadenie, implementáciu, finančné riadenie, hodnotenie dy SR č. 832 z 8. októbra a monitorovanie, kontrolu a audit OP ŽP. 2006, Ministerstvo výstavby Fond: Kohézny fond a regionálneho rozvoja SR Oprávnené územie: Celé územie SR ako centrálny koordinačný or- Operačný cieľ 6.1 Technická pomoc gán pre operačné programy Technická pomoc je osobitnou prioritnou osou OP ŽP, v Národnom strategickom ktorej účelom je podporovať realizáciu ostatných priorit- referenčnom rámci SR na ných osí a aktivít uvedených v operačnom programe. roky 2007 – 2013 (CKO) za- Efektívna implementácia operačného programu závisí bezpečuje strategickú úroveň od schopnosti orgánov, ktoré sú zapojené do implemen- systému riadenia NSRR. V tácie vykonávať svoje funkcie v súlade s povinnosťami tejto súvislosti vykonáva CKO vyplývajúcimi z nariadení ES. v oblasti riadenia pomoci zo Skupiny aktivít: ŠF a KF najmä tieto funkcie: Skupina I. Príprava a vykonávanie, monitorovanie a • na úrovni NSRR zabez- kontrola a audit; pečuje programovanie, Skupina II. Hodnotenie a štúdie, informovanie a pub- monitorovanie, hodno- licita. tenie, publicitu a infor- Zahraničné zdroje financovania predstavujú: Kohézny movanosť a vzdeláva- Ekologizácia tepelného zdroja s využitím spaľovania biomasy vo Zvolenskej teplárenskej, a. s., fond a Európsky fond regionálneho rozvoja. S výnimkou nie administratívnych (foto: archív SAŽP) 12 ENVIROMAGAZÍN 2/2008

2-2008.indd 12 5. 6. 2008 15:11:43 Operačné programy

projektov schválenými monitorovacím výborom a programové obdobie 2007 – 2013; Operačný cieľ 3.1 Ochrana ovzdušia zabezpečenie dodržiavania uplatniteľných pred- • úpravy systému finančných a informačných tokov Prioritná os 4: Odpadové hospodárstvo pisov Spoločenstva a vnútroštátnych predpisov v rámci Operačného programu Cezhraničnej spo- Operačný cieľ 4.3 Nakladanie s nebezpečnými od- počas celého obdobia vykonávania operačného lupráce Slovenská republika – Česká republika na padmi spôsobom priaznivým pre životné prostredie; programu tak, ako sa požaduje v písm. a) uve- programové obdobie 2007 – 2013; Operačný cieľ 4.4 Riešenie problematiky environmentál- deného článku; • predkladania analýzy poskytnutých a zúčtova- nych záťaží, vrátane ich odstraňovania; Operačný cieľ • uzatváranie zmlúv s prijímateľmi o poskytnutí ne- ných zálohových platieb a sledovania poskytnutia 4.5 Uzatváranie a rekultivácia skládok odpadov návratného finančného príspevku; a zúčtovávania zálohových platieb v rámci projek- Prioritná os 5: Ochrana a regenerácia prírodného prostredia • overenie spolufinancovania jednotlivých projektov tu prijímateľa. a krajiny zo zdrojov prijímateľa a z ostatných národných Cieľom je zabezpečiť efektívny systém finančného Operačný cieľ 5.1 Zabezpečenie priaznivého stavu zdrojov; riadenia ŠF a KF v súlade s platnými právnymi pred- biotopov a druhov prostredníctvom vypracovania a • overenie dodania spolufinancovaných produktov pismi Európskych spoločenstiev a Slovenskej republiky. realizácie programov starostlivosti o chránené územia, a služieb a overenie skutočne vynaložených vý- Systém finančného riadenia je základným predpokla- vrátane území NATURA 2000 a programov záchrany davkov a ich súladu s predpismi Spoločenstva a dom poskytovania finančných prostriedkov ES pre spo- pre kriticky ohrozené druhy rastlín, živočíchov a území, vnútroštátnymi predpismi podľa odseku b) uve- ločné programy, ktoré sú realizované v rámci ŠF a KF. vrátane realizácie monitoringu druhov a biotopov; deného článku; V prípade, ak Slovenská republika vstúpi do Operačný cieľ 5.2 Zlepšenie infraštruktúry ochrany • zabezpečenie vedenia samostatného účtovného Európskej menovej únie, nevyčerpaná suma nenávrat- prírody a krajiny prostredníctvom budovania a rozvoja systému prijímateľmi a inými orgánmi zapojený- ného finančného príspevku ku dňu vstupu bude pre- zariadení ochrany prírody a krajiny, vrátane zavedenia mi do implementácie; počítaná zo slovenských korún na euro. Pri tomto pre- monitorovacích systémov za účelom plnenia národných • zabezpečenie, aby certifikačný orgán dostal na počte bude použitý konverzný kurz, ktorý v súvislosti a medzinárodných záväzkov; účely certifikácie všetky potrebné informácie o so zavedením eura v SR bude stanovený sekundárnym Operačný cieľ 5.3 Zlepšenie informovanosti a en- postupoch a overeniach vykonaných v súvislosti právnym aktom ES. Tento dokument sa nevzťahuje na vironmentálneho povedomia verejnosti, vrátane posil- s výdavkami; ostatné procesy riadenia, ktoré sú metodicky upravené nenia spolupráce a komunikácie so zainteresovanými • poskytovanie EK informácií, ktoré jej umožnia po- Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR v skupinami. súdiť veľké projekty. Systéme riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho Ministerstvo životného prostredia SR zvolilo formu Výkon funkcie Riadiaceho orgánu OP ŽP na MŽP SR fondu na programové obdobie 2007 – 2013, resp. na „uzavretých výziev“, tzn. projekty bude možné podá- zabezpečuje sekcia environmentálnych programov a projektov. následnú finančnú kontrolu a audit. vať v rámci každej výzvy 3 mesiace od jej vyhlásenia. Jednotlivé činnosti riadiaceho orgánu OP ŽP vykonávajú Slovenská republika bude čerpať v rámci tohto ope- Oprávnenými prijímateľmi pre uvedené výzvy sú subjek- jej nasledovné organizačné zložky: odbor programov, račného programu finančnú pomoc z fondov Európskej ty sektora verejnej správy. odbor administrácie a prípravy projektov, odbor imple- únie v celkovej výške 1,8 miliardy eur. V prepočte to II. kolo výziev mentácie projektov. Riadiaci orgán OP ŽP nesie celkovú predstavuje zhruba 60 miliárd korún, spolu s účasťou Dňa 22. 5. 2008 boli vyhlásené Výzvy na predkladanie žiadostí zodpovednosť za systém riadenia a implementácie po- štátneho rozpočtu ide o zhruba 65 miliárd korún. o nenávratný finančný príspevok v rámci OP ŽP v tejto štruktúre: moci z ERDF a KF poskytovanej v rámci Finančná alokácia OP ŽP. Riadiaci orgán bude vykonávať Prioritná os EÚ zdroje/fond Národné zdroje Orientačné rozdelenie národných celkom Miera svoje úlohy v plnom rozsahu v súlade s zdrojov kofinancovania inštitucionálnymi, právnymi a finančnými systémami SR. Národné Súkromné Miesta prvého kontaktu: Regionálne infor- 1. 915 643 065 / KF 161 584 071 161 584 071 0 1 077 227 136 0,85 mačné a poradenské strediská – REPIS – www.repis.sk (pozri článok na s. 17). 2. 120 000 000 / KF 21 176 471 21 176 471 0 141 176 471 0,85 Všetky aktuálne informácie a relevantné 3. 180 000 000 / ERDF 31 764 706 31 764 706 0 211 764 706 0,85 dokumenty sú dostupné na www.opzp. 4. 485 000 000 / KF 85 588 235 85 588 235 0 570 588 235 0,85 sk. Finančný rámec OP ŽP 5. 50 756 935 / ERFD 8 957 106 8 957 106 0 59 714 041 0,85 V programovom období 2007 - 2013 6. 48 600 000 / KF 8 576 470 8 576 470 0 57 176 470 0,85 Ministerstvo životného prostredia SR za- bezpečuje čerpanie finančných prostried- celkom 1 800 000 000 317 647 059 317 647 059 0 2 117 647 059 0,85 kov zo ŠF a KF v rámci programového Výzva OPŽP-PO3-08-2 Prioritná os 3: Ochrana ovzdu- dokumentu OP ŽP. Implementácia OP ŽP šia a minimalizácia nepriaznivých vplyvov zmeny klímy Jedným z nevyhnutných predpokladov plynulej reali- Výzvy na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspe- Operačný cieľ 3.1 Ochrana ovzdušia (skupina aktivít I. zácie programov a projektov financovaných zo ŠF a KF vok: Ministerstvo životného prostredia SR ako riadiaci or- a III.); je existencia systému finančného riadenia na národnej gán pre OP ŽP zverejnilo dňa 18. januára 2008 prvé výzvy Výzva OPŽP-PO3-08-3 Prioritná os 3: Ochrana ovzdu- úrovni s jasne zadefinovanými postupmi a zodpovednos- na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok, šia a minimalizácia nepriaznivých vplyvov zmeny klímy ťami jednotlivých orgánov. dátum ich uzávierky bol 18. apríla 2008. Dňa 18. 1. 2008 Operačný cieľ 3.1 Ochrana ovzdušia (skupina aktivít Systém finančného riadenia ŠF a KF na programové bolo zverejnených 5 výziev: II.); obdobie 2007 – 2013 verzia 2.0 bol schválený ministrom Prioritná os 1: Integrovaná ochrana a racionálne využívanie Výzva OPŽP-PO4-08-2 Prioritná os 4: Odpadové hos- financií SR dňa 12. júna 2007 a platnosť nadobudol dňa vôd podárstvo Operačný cieľ 4.1 Podpora aktivít v oblasti 1. júla 2007. Operačný cieľ 1.3 Zabezpečenie primeraného sledo- separovaného zberu; Úpravy v Systéme finančného riadenia ŠF a KF na vania a hodnotenia stavu povrchových vôd a podzem- Výzva OPŽP-PO4-08-4 Prioritná os 4: Odpadové hos- programové obdobie 2007 – 2013, verzie 2.1 sa týkajú ných vôd podárstvo Operačný cieľ 4.3 Nakladanie s nebezpečnými najmä: Prioritná os 2: Ochrana pred povodňami odpadmi spôsobom priaznivým pre životné prostredie. • zapracovania zmien vyplývajúcich z uznesenia vlády Operačný cieľ 2.1 Preventívne opatrenia na ochranu Mgr. Roderik Klinda, riaditeľ odboru programov sekcie environ- SR č. 1035 zo dňa 5. decembra 2007 k Postupom pred povodňami mentálnych programov a projektov pre audit štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu Prioritná os 3: Ochrana ovzdušia a minimalizácia nepriaznivých Mgr. Viera Vilinovičová, Mgr. Mário Selecký, odbor programov a Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo na vplyvov zmeny klímy MŽP SR

2/2008 ENVIROMAGAZÍN 13

2-2008.indd 13 5. 6. 2008 15:11:44 Podpora EÚ Programy nadnárodnej spolupráce na podporu životného prostredia

vom období 2004 - 2006 prebehli na základe rozhodnutia riadiaceho výboru štyri nadnárodné výzvy na predkladanie projektov a výzva na rozšírenie projektov. Prvá nadnárodná výzva bola vyhlásená 15. 6. 2002 a uzavretá 31. 7. 2002. V rámci tejto výzvy bolo schvá- lených 34 projektov, z toho 3 projekty s účasťou 10 slovenských partnerov. Druhá nadnárodná výzva bola vyhlásená 14. 4. 2003 a uzavretá 17. 6. 2003. V rámci tejto výzvy bolo schvá- lených 39 projektov, z toho 10 projektov s účasťou 13 slovenských projektových partnerov. Účasť sloven- ských projektových partnerov v oboch výzvach, ktoré sa uskutočnili ešte pred vstupom SR do EÚ, bola limito- vaná najmä tým, že slovenskí projektoví partneri nemali možnosť čerpať prostriedky z ERDF, ani zo štátneho roz- počtu formou národného spolufinancovania a podieľali sa na projektoch iba vlastnými zdrojmi. Po vstupe nových členských štátov do EÚ bola 17. 9. 2004 vyhlásená a 5. 11. 2004 uzavretá nadnárodná výzva na rozšírenie projektov, ktorá sa týkala projektových partnerov z nových členských štátov EÚ, zapojených do projektov schválených v prvých dvoch výzvach (celko- MŽP SR zorganizovalo v Bratislave v marci a v máji 2008 národné informačný deň k programom európskej nadnárodnej spolupráce, vo 73 projektov). Projektoví partneri z nových členských ktorého sa zúčastnili zástupcovia potenciálnych projektových partnerov, orgánov štátnej správy, miestnej samosprávy, mimovládnych štátov EÚ tak dostali možnosť retrospektívne požiadať organizácií, ako aj partneri zo zahraničia o finančné prostriedky z ERDF, posilniť svoju finančnú Jedným z cieľov, na ktoré je v programovom období a informačnej spoločnosti; účasť v projektoch a participovať na nich ako rovnocen- 2007 – 2013 zameraná podpora z fondov EÚ, je cieľ • priorita 3 Podpora a manažment rozvoja krajiny, prírodné- ní finanční partneri. Zároveň tiež dostali možnosť rozšíriť Európska územná spolupráca. Tento cieľ bol do európ- ho a kultúrneho dedičstva: opatrenia 3.1. Ochrana a rozvoj svoje aktivity v rámci projektu. V rámci tejto výzvy bolo skej politiky súdržnosti začlenený ako pokračovanie kultúrneho dedičstva, 3.2. Ochrana a rozvoj prírodného predložených celkovo 32 projektov, z toho 9 projektov s programov, ktoré sa v programovom období 2004 dedičstva, 3.3. Ochrana a rozvoj krajiny; účasťou 13 slovenských projektových partnerov, pričom – 2006 realizovali v rámci Iniciatívy Európskeho spo- • priorita 4 Ochrana životného prostredia, manažment zdrojov všetky boli schválené. ločenstva INTERREG III. Táto iniciatíva mala tri hlavné a prevencia rizík: opatrenia 4.1. Podpora ochrany život- V rámci tretej a štvrtej výzvy na predkladanie pro- zamerania: A – cezhraničná spolupráca, B – nadnárod- ného prostredia a manažmentu zdrojov, 4.2. Podpora jektov už slovenskí projektoví partneri ako plnoprávni ná (transnacionálna) spolupráca a C – interregionálna manažmentu rizík a predchádzanie katastrofám a 4.3. členovia programu mali možnosť čerpať finančné pros- spolupráca. Podpora integrovaného manažmentu vôd a prevencia triedky z ERDF. Tretia nadnárodná výzva na predkladanie Program Iniciatívy Spoločenstva pred záplavami. projektov bola vyhlásená 8. 11. 2004 a uzavretá 14. 1. INTERREG IIIB CADSES (2004 – 2006) Vzhľadom na nadnárodný charakter Programu 2005. V rámci tretej výzvy bolo schválených spolu 21 Vo vzťahu k Iniciatíve Európskeho spoločenstva Iniciatívy Spoločenstva INTERREG IIIB CADSES aj jeho projektov, z toho 8 projektov s účasťou 10 slovenských INTERREG III Ministerstvo životného prostredia SR zod- celkové riadenie zabezpečovali subjekty na nadnárodnej projektových partnerov. Štvrtá nadnárodná výzva na predpovedalo na národnej úrovni za realizáciu zamerania B úrovni. Funkciu riadiaceho orgánu a platobného orgánu kladanie projektov bola vyhlásená 26. 9. 2005 a bola a v programovom období 2004 - 2006 plnilo funkciu vykonávalo talianske Ministerstvo pre infraštruktúru so uzavretá 7. 11. 2005, pričom v jej rámci bolo schvále- národného orgánu Programu Iniciatívy Spoločenstva sídlom v Ríme. ných celkovo 40 projektov, z toho 19 projektov s účas- INTERREG IIIB CADSES, ktorého cieľom bolo posilnenie Projekty sa pripravili a implementovali na báze par- ťou 26 slovenských projektových partnerov. nadnárodnej spolupráce v stredoeurópskom, jadran- tnerstva, a teda pozostávali zo súboru aktivít realizova- Stručná bilancia skom, podunajskom a juhovýchodoeurópskom priestore ných partnermi z jednotlivých krajín, resp. regiónov v Celkovo bolo v rámci Programu Iniciatívy (odvodením z jeho názvu Central, Adriatic, Danubian, rámci územia programu. Projektoví partneri sídliaci na Spoločenstva INTERREG IIIB CADSES v programovom South – Eastern European Space vznikla skratka územiach spadajúcich pod cieľ 1 (v prípade SR projekto- období 2004 – 2006 schválených 40 projektov s účas- CADSES). Tento program bol neskôr doplnený o ciele ví partneri z regiónov NUTS II západné Slovensko, stred- ťou slovenských projektových partnerov. Do týchto pro- Nástroja Nové susedstvo, ktorého predmetom podpory né Slovensko a východné Slovensko) mali možnosť zís- jektov sa zapojilo spolu 59 partnerov zo SR. Celková boli tieto priority a opatrenia: kať spolufinancovanie z Európskeho fondu regionálneho výška financovania z ERDF schváleného slovenským priorita 1 Podpora trvalo udržateľného rozvoja a sociálnej a rozvoja (ERDF) vo výške 75 % celkových oprávnených projektovým partnerom predstavuje 3 856 189,75 eur ekonomickej súdržnosti: opatrenia 1.1. Podpora spoločných výdavkov na nimi vykonávané aktivity v rámci projek- a celková výška národného spolufinancovania 2 364 stratégií územného rozvoja a realizačných opatrení, 1.2. tu, projektoví partneri sídliaci na územiach spadajú- 887,25 eur, čo je spolu 6 221 077 eur. Formovanie rozvoja miest, podpora urbánnych štruk- cich pod cieľ 2 (v prípade SR sídliaci v regióne NUTS V rámci národného spolufinancovania mali slovenskí túr a spolupráce, 1.3. Podpora rozvoja vidieka, 1.4. II Bratislavský kraj) vo výške 50 % výdavkov. Zvyšné projektoví partneri s výnimkou súkromných podnikateľ- Priestorové/územné dopady imigrácie; prostriedky (vo výške minimálne 5 % celkových opráv- ských subjektov možnosť predložiť žiadosť o poskyt- • priorita 2 Efektívne a trvalo udržateľné dopravné systé- nených výdavkov) si projektoví partneri zabezpečovali z nutie nenávratného finančného príspevku zo štátneho my, prístup k informačnej spoločnosti – opatrenia 2.1. Rozvoj národných zdrojov, pričom zároveň mali možnosť získať rozpočtu. V rozpočtovej kapitole MŽP SR bolo na spo- efektívnych dopravných systémov zohľadňujúcich trvalo spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu. lufinancovanie aktivít slovenských projektových partne- udržateľný rozvoj a 2.2. Zlepšenie prístupu k poznatkom Počas implementácie tohto programu v programo- rov zapojených do projektov schválených v rámci tohto

14 ENVIROMAGAZÍN 2/2008

2-2008.indd 14 5. 6. 2008 15:11:45 Medzinárodná spolupráca

programu vyčlenených cca 75 miliónov Sk. • Operačný program Juhovýchodná Európa – rozhodnutím cov všetkých partnerských štátov zapojených do prog- Účasť SR v programoch nadnárodnej spolupráce v rámci cieľa komisie K(2007) 6590 z 20/XII/2007, ktorým sa prijíma ramu. Po schválení operačných programov Európskou Európska územná spolupráca v programovom období 2007 - 2013 operačný program „Sout-East Europe“. komisiou sa začiatkom roka 2008 uskutočnili ich prvé V programovom období 2007 – 2013 sa programy Oba tieto programové dokumenty sú vypracované zasadnutia. nadnárodnej spolupráce – rovnako ako programy ce- v anglickom jazyku, ktorý je oficiálnym pracovným ja- Na národnej úrovni riadenie oboch programov nadnárod- zhraničnej spolupráce a programy medziregionálnej zykom oboch programov nadnárodnej spolupráce a ich nej spolupráce zabezpečuje Ministerstvo životného prostredia spolupráce – realizujú už nie v rámci samostatného platné znenie je sprístupnené na internetovej stránke SR. MŽP SR vykonáva v súlade s bodom A.2 uznesenia nástroja, akým v období 2000 – 2006 bola Iniciatíva MŽP SR: www.enviro.gov.sk (v časti Možnosti financo- vlády SR č. 1005 zo 6. decembra 2006 funkciu národné- Spoločenstva INTERREG, ale priamo prostredníctvom vania projektov), a aj na internetovej stránke OP Stredná ho orgánu pre operačné programy v rámci cieľa Európska jedného z cieľov európskej politiky súdržnosti (tzv. ko- Európa: www.central2013.eu a internetovej stránke OP územná spolupráca – nadnárodná spolupráca. MŽP SR héznej politiky) - cieľa Európska územná spolupráca. Juhovýchodná Európa: www.southeast-europe.net/en. zároveň zodpovedá za plnenie úloh kontaktného miesta pre Potreba začlenenia tohto cieľa do kohéznej politiky Prioritné osi oboch operačných programov sú navr- každý program, ktoré zabezpečuje najmä informovanie Európskeho spoločenstva je zdôraznená aj v dokumen- hnuté v súlade s čl. 6 ods. 2) nariadenia Európskeho a podporu projektových partnerov zo SR. Z hľadiska te Kohézna politika na podporu rastu a zamestnanosti: parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 o Európskom organizačnej štruktúry MŽP SR sa kontaktné miesta na- Strategické usmernenia Spoločenstva na roky 2007 fonde regionálneho rozvoja a sú zamerané na tieto štyri chádzajú na odbore programov, ktorý je súčasťou sekcie – 2013 (oznámenie Komisie KOM(2005)299 z 5. 7. hlavné oblasti: environmentálnych programov a projektov. 2005), ktorý je základným rámcom pre čerpanie pomo- • Inovácie: vytváranie a rozvoj vedeckých a technolo- MŽP SR taktiež zabezpečuje výkon kontroly prvej úrovne ci z fondov EÚ v programovom období 2007 – 2013. gických sietí a skvalitnenie regionálnych kapacít v oblas- a overovanie výdavkov pre projektových partnerov zo SR (vrátane V súlade s týmto dokumentom je cieľom programov ti vedeckého a technologického rozvoja a inovačných vystavenia Vyhlásenia o overení výdavkov „Certification nadnárodnej spolupráce posilniť a zlepšiť súčinnosť kapacít v prípadoch, kde priamo prispievajú k vyvážené- of expenditures“). Za výkon týchto činností zodpovedá všetkých členských štátov v záležitostiach strategickej mu ekonomickému rozvoju nadnárodných oblastí; odbor implementácie projektov, ktorému poskytuje sú- dôležitosti, jednou z ktorých je tiež zlepšenie kvality a • Životné prostredie: vodné hospodárstvo, energetická činnosť tiež odbor financovania a platieb projektov. Oba zabezpečenie ochrany životného prostredia. Podpora by efektívnosť, prevencia rizík a činnosti na ochranu život- uvedené odbory patria do sekcie environmentálnych sa mala zamerať jednak na činnosti smerujúce k zdo- ného prostredia s jasným nadnárodným rozmerom; programov a projektov. konaleniu fyzického prepojenia území (prostredníctvom • Zlepšenie dostupnosti: činnosti na podporu skvalitne- Analogicky ako v programovom období 2004 – 2006 infraštruktúry), ako aj na vytváranie „nehmotných“ spo- nia a prístupu k dopravným a telekomunikačným služ- MŽP SR zabezpečí tiež vytvorenie spoločnej národnej ko- jení (sietí, transfer poznatkov a skúseností medzi región- bám v prípadoch, kde majú jasný nadnárodný rozmer; misie pre programy nadnárodnej spolupráce, ktorej členmi mi a partnerskými štátmi). • Udržateľný urbánny rozvoj: posilnenie polycentrického budú zástupcovia ústredných orgánov štátnej správy, Programy nadnárodnej spolupráce sa realizujú v rám- rozvoja na nadnárodnej, národnej a regionálnej úrovni regionálnej a miestnej samosprávy a MVO. Jej hlavnou ci územne vymedzených oblastí/priestorov, v ktorých (pozri tab. č. 1 a 2, príloha, s. 7). úlohou bude posudzovanie projektov s účasťou projek- je potrebné zvýšiť hospodársku a sociálnu integráciu V rámci OP Stredná Európa boli vypracované aj tových partnerov zo SR a usmerňovanie činnosti zá- a súdržnosť. Priestor CADSES (stredoeurópsky, jadran- ďalšie riadiace dokumenty – príručka pre žiadateľa stupcov SR v nadnárodných monitorovacích výboroch ský, podunajský a juhovýchodoeurópsky priestor) bol z („Application manual“), žiadosť o poskytnutie NFP oboch programov nadnárodnej spolupráce. dôvodu jeho veľkého územného rozsahu a rôznorodosti, („Application form“), zmluva o poskytnutí NFP („Subsidy Typy oprávnených aktivít ale najmä kvôli z toho vyplývajúcej komplikovanosti a contract“) a pravidlá pre poskytovanie štátnej pomoci a oprávnených prijímateľov zníženej efektívnosti riadenia, rozdelený na dve časti. (štátna pomoc bude poskytovaná podľa pravidla „de V rámci oboch programov nadnárodnej spolupráce Na základe toho z pôvodne jedného programu nadná- minimis“). V rámci OP Juhovýchodná Európa boli vy- sú podporované predovšetkým projekty neinvestičného cha- rodnej spolupráce (Program Iniciatívy Spoločenstva pracované dokumenty k prvej výzve napr. (Programový rakteru, najmä: INTERREGIIIB CADSES) vznikli v programovom období manuál „SEE Programme Manual 1st Call“, Príručka - spoločné nadnárodné stratégie, štúdie a plánovacie 2007 - 2013 dva samostatné programy nadnárodnej pre žiadateľa „SEE EoI Applicant‘s Guidelines“ a iné). V aktivity, spolupráce, do ktorých je SR zapojená, a to: Operačný rámci tohto OP proces prípravy riadiacich dokumentov - vytváranie a uplatňovanie spoločných nástrojov program Juhovýchodná Európa a Operačný program Stredná ešte stále prebieha. Okrem vyššie uvedených dokumen- rozvoja (spoločných riešení v oblasti inovácií, ochrany Európa. tov bude vypracovaný ešte implementačný manuál a životného prostredia, predchádzania environmentálnym Operačný program Stredná Európa zahŕňa územie ale- manuál technickej pomoci. rizikám, využívania obnoviteľných zdrojov energie, roz- bo časť územia 9 krajín, a to ôsmich členských štátov Riadiace štruktúry programov voja dopravy a informačno-komunikačných technológií, EÚ (Nemecko, Rakúsko, Taliansko, Poľsko, ČR, SR, nadnárodnej spolupráce rozvoja regiónov), Maďarsko a Slovinsko) a západnú pohraničnú oblasť Vzhľadom na nadnárodný charakter týchto progra- - vytváranie spoločných štruktúr riadenia a uplatňova- Ukrajiny. Operačný program Juhovýchodná Európa zahŕňa úze- mov sú do ich riadenia zapojené subjekty (orgány) na nie spoločných postupov riadenia, mie alebo časť územia 16 krajín, a to ôsmich členských nadnárodnej, ako aj na národnej úrovni. Na nadnárodnej - pilotné činnosti, pilotné a demonštratívne projekty s štátov EÚ (Rakúsko, Taliansko, Grécko, Bulharsko, úrovni sú hlavnými štruktúrami riadiaci orgán, certifikačný nadnárodným rozmerom (ak sú založené na nadnárod- Rumunsko, SR, Maďarsko a Slovinsko), Albánska, orgán, spoločný technický sekretariát, monitorovací výbor a orgán ných koncepciách alebo stratégiách), Bosny a Hercegoviny, Chorvátska, Macedónska, Srbska, auditu. - prípravné štúdie pre realizáciu investícií nadnárodné- Čiernej hory, Moldavska a časť územia Ukrajiny. V prípade V prípade OP Stredná Európa za výkon funkcií riadiaceho ho charakteru (napr. dopravných sietí) – štúdie uskutoč- oboch programov nadnárodnej spolupráce je na podporu opráv- orgánu zodpovedá Rakúsko – mesto Viedeň (magistrát niteľnosti, štúdie vplyvov na životné prostredie), pričom nené celé územie SR, t. j. do oboch programov sa môžu mesta), ktoré taktiež zabezpečuje výkon funkcií certifi- v rámci všetkých uvedených aktivít je zároveň možné aj zapojiť projektoví partneri z celej SR. kačného orgánu, zodpovedného za realizáciu platieb z financovanie investícií malého rozsahu (napr. informačné a Základné programové dokumenty ERDF. Na magistráte mesta Viedeň sa zároveň nachá- inovačné centrá nadnárodného významu) alebo pilotné- Vláda SR schválila návrhy oboch operačných progra- dza aj spoločný technický sekretariát programu. ho charakteru. mov uznesením č. 592 zo 4. júla 2007. V prípade OP Juhovýchodná Európa výkon funkcie riadia- Oprávnenými žiadateľmi/projektovými partnermi sú subjekty Oba operačné programy, do ktorých je SR zapojená v ceho orgánu zabezpečuje Maďarsko – Národná rozvojová verejného sektora (orgány štátnej správy, regionálnej a rámci cieľa Európska územná spolupráca – nadnárodná agentúra Maďarska so sídlom v Budapešti, kde pôsobí miestnej samosprávy, rozpočtové a príspevkové organi- spolupráca, boli v decembri 2007 schválené Európskou komi- aj spoločný technický sekretariát programu. Za výkon zácie vrátane vysokých škôl a výskumných inštitúcií), siou, a to: funkcie certifikačného orgánu zodpovedá Ministerstvo ako aj súkromného sektora (vrátane združení, rozvojo- • Operačný program Stredná Európa - rozhodnutím komi- financií Maďarska. vých agentúr, neziskových organizácií, podnikateľských sie K(2007) 5817 z 03/XII/2007, ktorým sa prijíma ope- V rámci každého z programov bol vytvorený nadná- subjektov). Pre OP Juhovýchodná Európa sú oprávnené račný program „Central Europe“, rodný monitorovací výbor, ktorý pozostáva zo zástup- len subjekty, ktoré boli založené vo verejnom záujme 2/2008 ENVIROMAGAZÍN 15

2-2008.indd 15 5. 6. 2008 15:11:45 Informačné kancelárie

bez komerčného charakteru a tie, ktoré si zabezpečia kladanie projektov (vypracovaných na základe projekto- dostupnosti cezhraničného územia a životného pro- spolufinancovanie výlučne z verejných zdrojov. vých zámerov odporučených na ďalšie rozpracovanie). stredia; Celkový finančný rámec programov V rámci OP Stredná Európa prebehla 1. výzva na predkladanie • Programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika a spôsob financovania projektových projektov, ktorá bola vyhlásená 3. marca 2008 s termínom ukon- – Rakúsko ako súčasť Prioritnej osi 2. Dostupnosť a partnerov čenia 14. apríla 2008. trvalo udržateľný rozvoj; Celková finančná alokácia pre SR pre oba programy nadná- V tejto súvislosti Ministerstvo životného prostredia • Programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – rodnej spolupráce na obdobie 2007 - 2013 predstavuje SR zorganizovalo 18. marca 2008 v Bratislave Národný Poľsko ako súčasť Prioritnej osi 1. Rozvoj cezhraničnej 19,793 milióna eur z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, t. informačný deň programu nadnárodnej spolupráce infraštruktúry, oblasti podpory 1.2. Environmentálna j. pre každý z programov 9,896 milióna eur. Táto alokácia Stredná Európa, ktorého sa zúčastnilo viac než 80 zá- infraštruktúra; pre SR má indikatívny charakter (predstavuje „príspe- stupcov potenciálnych projektových partnerov, orgánov • Programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika vok“ SR do celkového rozpočtu programu), keďže roz- štátnej správy, miestnej samosprávy, mimovládnych – Maďarsko ako súčasť Prioritnej osi 2. Životné prostre- počet je v rámci programov nadnárodnej spolupráce organizácií, ako aj zástupca spoločného technického die, ochrana prírody a dostupnosť; vytvorený pre program ako celok (v členení podľa jed- sekretariátu vo Viedni. • Spoločného operačného programu Nástroja európskeho notlivých prioritných osí, a nie podľa členských štátov), 2. výzva na predkladanie projektov je plánovaná na koniec roka susedstva a partnerstva Maďarsko – Slovensko – Rumunsko bez rozlíšenia alokácií pre jednotlivé štáty. 2008 (november). – Ukrajina - ako súčasť Prioritnej osi 2. Zlepšenie kvali- Miera spolufinancovania z ERDF pre projektových partne- V rámci OP Juhovýchodná Európa bola 1. výzva vyhlásená 5. ty životného prostredia. rov zo SR predstavuje 85 % celkových oprávnených vý- mája 2008. Výzvy v rámci tohto programu majú dvojk- Detailné informácie o týchto programoch cezhranič- davkov na nimi uskutočňované aktivity v rámci projektu. rokový charakter, pričom prvým krokom je predloženie nej spolupráce sú sprístupnené na internetovej stránke V porovnaní s predchádzajúcim programovým obdobím je teda tzv. projektového zámeru („Expression of Interest“). MVRR SR: www.build.gov.sk (v časti Regionálny roz- miera spolufinancovania z ERDF (ktorá v r. 2004 - 2006 pred- Projektoví partneri majú možnosť predložiť projektový voj a programy EÚ). stavovala 75 % pre projektových partnerov sídliacich na zámer prostredníctvom vedúceho partnera projektu v Napokon nemožno opomenúť ani posledný z prog- územiach spadajúcich pod cieľ 1 a 50 % na územiach termíne do 13. júna 2008. Po vyhodnotení projektových ramov implementovaných v SR v rámci cieľa Európska spadajúcich pod cieľ 2) nielen vyššia, ale aj jednotná (t. j. zámerov bude v priebehu septembra – októbra 2008 prebie- územná spolupráca, ktorým je Program interregionálnej 85 %-ná) pre projektových partnerov na celom území SR, nezávisle hať druhý krok výzvy – predloženie komplexných projek- spolupráce INTERREG IVC. Funkciu národného orgánu od ich sídla. tohto programu v SR vykonáva Ministerstvo Povinnosťou projektového partnera je zabezpe- hospodárstva SR. Jednou z troch hlav- čiť si zvyšnú časť finančných prostriedkov vo výške ných prioritných osí programu je Prioritná 15 % celkových oprávnených výdavkov na ním os 2. Životné prostredie a prevencia voči uskutočňované aktivity v rámci projektu. rizikám, ktorej hlavnými operačnými cieľ- Riadenie nadnárodných projektov, ako mi sú: aj financovanie projektových partnerov, - vypracovanie plánov a opatrení na ktorí sú do nich zapojení, sa uskutočňuje prevenciu a riešenie prírodných a techno- prostredníctvom vedúceho partnera projektu. logických rizík; Finančné prostriedky z ERDF sú sloven- - zvyšovanie kvality trvalo udržateľných ským projektovým partnerom poskytova- vodohospodárskych aktivít; né prostredníctvom vedúcich partnerov - podpora rozvoja trvalo udržateľných príslušných projektov, a to po podpísaní aktivít odpadového hospodárstva a pre- zmluvy o poskytnutí nenávratného finan- chodu na recyklujúcu spoločnosť; čného príspevku z ERDF medzi vedúcim - podpora rozvoja akcií súvisiacich s partnerom projektu a nadnárodným riadia- biodiverzitou a ochranou prírodného dedič- cim orgánom („Subsidy Contract“). Mapa územia operačného programu krajín strednej Európy stva, najmä v lokalitách NATURA 2000, a Financovanie projektových partnerov sa uskutočňu- podpora rozvoja aktivít trvalo udržateľné- je výlučne systémom refundácie už vynaložených výdavkov. tových žiadostí. V súvislosti s vyhlásením tejto výzvy sa ho pobrežného hospodárstva; MŽP SR – odbor implementácie projektov v spolupráci 21. 5. 2008 uskutočnil Národný informačný deň progra- - podpora energetickej efektívnosti a rozvoja obnovi- s odborom financovania a platieb projektov vykonáva mu nadnárodnej spolupráce Juhovýchodná Európa, kto- teľných energií, ako aj lepšie koordinovaných účinných overovanie výdavkov pre všetkých slovenských projek- rý zorganizovalo Ministerstvo životného prostredia SR za systémov hospodárenia s energiou a podpory trvalo tových partnerov a vystavuje im prehlásenie o overení, účasti zástupcu Spoločného technického sekretariátu v udržateľnej dopravy; ktoré predkladajú vedúcemu partnerovi projektu. Platobný Budapešti. - zvyšovanie atraktívnosti územia s cieľom podporiť orgán vypláca prostriedky ERDF vedúcemu partnerovi projektu Detailné informácie o výzvach na predkladanie pro- sociálno-ekonomických rozvoj a trvalo udržateľný ces- ako konečnému prijímateľovi. jektov budú k dispozícii na vyššie spomenutých inter- tovný ruch ochranou kultúrneho dedičstva a krajiny. Vedúci partner je zodpovedný za prerozdelenie financií z ERDF netových stránkach MŽP SR, OP Stredná Európa a OP Podrobné informácie o Programe interregionálnej medzi partnerov projektu, a to na základe zmluvy uzavretej Juhovýchodná Európa. spolupráce INTERREG IVC sú k dispozícii na interne- medzi vedúcim partnerom a partnermi projektu Pre úplnosť je taktiež potrebné dodať, že aktivity v tovej stránke MH SR: www.economy.gov.sk (v časti Vyhlasovanie výziev na predkladanie oblasti životného prostredia sú v rámci cieľa Európska Európska únia a jej fondy). projektov územná spolupráca podporované nielen prostredníctvom Zlepšenie kvality životného prostredia, riadenie Výzvy na predkladanie projektov budú v prípade programov nadnárodnej spolupráce, ale vo veľkej miere vodných zdrojov, zníženie znečistenia ovzdušia a zvý- oboch programov nadnárodnej spolupráce vyhlasova- taktiež prostredníctvom programov cezhraničnej spolupráce. šenie energetickej efektívnosti, predchádzanie rizikám né najmenej jedenkrát ročne. V závislosti od priebehu Národným orgánom (a v prípade programu cezhraničnej a ochrana prírodného dedičstva sú bezosporu jasnými implementácie programu a na základe rozhodnutia nad- spolupráce s Českou republikou aj riadiacim orgánom) príkladmi výziev, ktoré si vyžadujú koncentrovaný a národného monitorovacieho výboru môžu mať výzvy ur- programov cezhraničnej spolupráce v SR je Ministerstvo integrovaný prístup, a preto je podpora aktivít v ob- čené hlavné tematické zameranie na úrovni prioritných výstavby a regionálneho rozvoja SR. Aktivity v oblasti lasti životného prostredia jednou z priorít programov v osí alebo oblastí podpory. V programovom období 2007 životného prostredia a environmentálnej infraštruktúry rámci cieľa Európska územná spolupráca. – 2013 sa zároveň uvažuje aj o využití tzv. dvojstup- sú zahrnuté do všetkých programov cezhraničnej spolu- ňového výberového procesu, prvým krokom ktorého je práce, pričom v rámci: PhDr. Miroslava Hrušková, CSc. vyhlásenie výzvy na predkladanie projektových zámerov • Programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika MŽP SR, sekcia environmentálnych programov a projektov, a ich výber a druhým krokom vyhlásenie výzvy na pred- – Česká republika ako súčasť Prioritnej osi 2. Rozvoj odbor programov 16 ENVIROMAGAZÍN 2/2008

2-2008.indd 16 5. 6. 2008 15:11:45 Informačné kancelárie Navštívte Regionálne environmentálne poradenské a informačné strediská

o čerpanie prostriedkov má záujem o aktuálne informácie v rámci Operačného zo ŠF EÚ a pomoc pri programu Životné prostredie, o výzvach, základných do- príprave projektov za- kumentoch, informačných podujatiach organizovaných meraných na riešenie MŽP SR a REPIS, ale aj iné, ktoré majú pomôcť potenciál- problémov životného nym žiadateľom zorientovať sa v zložitej a ťažko prehľad- prostredia. Ďalej zabez- nej spleti informácií. pečujú organizáciu rôz- Webová stránka disponuje podkladmi z odbornej, nych akcií, ku ktorým správnej, ale aj investičnej a finančnej oblasti, ponúka patria konferencie, in- prístup k základným informáciám prostredníctvom schém formačné dni, semináre a názorných príkladov, prístup k interaktívnemu zoznamu a workshopy. legislatívy a strategických dokumentov z oblasti život- Zabezpečujú tiež ného prostredia. Ponúka tiež možnosť registrácie, ktorá distribúciu a poskytujú prináša výhody pre registrovaných užívateľov v úzkej základné informačné prepojenosti na kancelárie REPIS a informácie, ktorými materiály, ktoré infor- pracovníci týchto kancelárií disponujú. Ponúka teda kom- mujú najmä o nových plexný systém vyhľadávania zameraný na riešenie otá- prvkoch, podmienkach zok a problémov konkrétnych projektov. a pravidlách čerpania Zameranie kancelárií REPIS: nenávratných finan- • informačná činnosť (poskytovanie základných informá- Ekonomický námestník SAŽP Ing. Ivan Kapitáň, vedúci odboru riadenia REPIS Mgr. Peter Javorský čných príspevkov v prog- cií o OP ŽP), (prví sediaci zľava) a kolektív pracovníkov REPIS ramovom období 2007 • základné poradenstvo (poskytovanie konkrétnych do- Sieť kancelárií Regionálnych environmentálnych poradenských - 2013. Tieto majú prispieť k zvýšenej informovanosti kumentov, formulárov, tlačív ap.), a informačných stredísk (REPIS) bola zriadená v priebehu mi- širokej verejnosti a motivovať potenciálnych žiadateľov k • konzultačná činnosť pri príprave konkrétnych projektov (v nulého programového obdobia 2004 - 2006 Ministerstvom využívaniu finančných prostriedkov zo štrukturálnych fon- kanceláriách, ale aj v jednotlivých regiónoch u po- životného prostredia SR (MŽP SR) v spolupráci so Slovenskou agentú- dov Európskej únie (napr. príručky pre konečných prijíma- tencionálnych žiadateľov), rou životného prostredia (SAŽP) v rámci projektu „Vybudovanie teľov, programový manuál, informačné letáky, brožúry o • vzdelávacia činnosť prostredníctvom konferencií, technickej a informačnej infraštruktúry pre implementáciu úspešných projektoch a i.). • školenia a semináre priamo v regióne (informačné dni, KAP MŽP SR na regionálnej úrovni“. Prioritným poslaním projektových konzultantov je prvotné writers semináre), Postupne bolo vybudovaných a sprístupnených 10 nasmerovanie a orientácia potenciálneho žiadateľa o • práca v regiónoch (pomoc pri identifikovaní projekto- kancelárií REPIS v 7 krajoch SR, a to v mestách Banská nenávratný finančný príspevok, poskytovanie základných vých zámerov). Bystrica, Prešov, Košice, Banská Štiavnica, Prievidza, informácií o cieľoch, prioritách, oprávnených aktivitách a Kancelárie REPIS sú v programovom období 2007 Žilina, Nitra, Poprad, Trnava a Rimavská Sobota, kto- žiadateľoch, ale aj špecifických informácií dotýkajúcich sa - 2013 profilované ako miesta primárneho kontaktu pre ré tvoria vzájomne prepojenú, odborne koordinovanú priamo konkrétnych projektových zámerov a v spolupráci všetkých záujemcov o informácie ohľadom Operačného poradenskú sieť. Založením týchto kancelárii sa vytvoril s miestnou a regionálnou samosprávou a inými poten- programu Životné prostredie, pretože pracovníci priestor pre efektívnu a systematickú podporu prípra- ciálnymi prijímateľmi pomoci (napr. mikroregiónmi), ktorí Ministerstva životného prostredia SR (ktoré je v novom vy a implementácie projektov pre čerpanie finančných plánujú podať žiadosť o nenávratný finančný príspevok programovom období riadiacim orgánom) neposkytujú prostriedkov zo štrukturálnych fondov (ŠF) s prioritným na jednotlivé opatrenia Operačného programu Životné osobné konzultácie. (Pozn. red.: Adresár kancelárií REPIS zameraním na riešenie problémov v oblasti životného pro- prostredie, pomôcť pri identifikovaní jednotlivých projek- nájdete v prílohe na s. 17.) stredia v jednotlivých regiónoch Slovenska. tových zámerov. Ing. Viera Madajová REPIS Prievidza, Ing. Marián Štiasny, Je potrebné využiť pozitívne a efektívne skúsenosti Pracovníci poradenskej siete REPIS sa pravidelne zú- Ing. Adriana Svitaňová-Krajčíová REPIS Banská Bystrica získané z predchádzajúceho obdobia a vďaka zázemiu častňujú rôznych školení a seminárov, čím a odbornosti pracovníkov kancelárií REPIS je možné neustále zlepšujú svoje poznatky a vedo- zabezpečiť odovzdávanie a využívanie nadobudnutých mosti v oblasti prípravy projektov a úzko skúseností, ale aj osvojenie si nových prvkov v systéme. spolupracujú s odborníkmi Ministerstva Zameriavajú sa na neustále skvalitňovanie celého proce- životného prostredia SR. su poskytovania a sprístupňovania kvalifikovaných, pres- Informácie nájdete aj na webovom por- ných a aktuálnych informácií o procese získania a čerpa- táli www.repis.sk, ktorého snahou je prispieť nia dotácií v rámci Operačného programu Životné prostredie. k maximálnemu a efektívnemu využitiu Aj v tomto programovom období pracovníci kancelárií ponúkaných príležitostí na riešenie prob- REPIS ponúkajú relevantné informácie potenciálnym žia- lémov a záväzkov prostredníctvom ľah- dateľom pomoci a širokej verejnosti. Sú to predovšetkým kej a prehľadnej orientácie v základných zástupcovia miestnej a regionálnej samosprávy, regionál- dokumentoch, formulároch, príručkách a nych združení, verejnej a štátnej správy na úseku životné- tlačivách. ho prostredia, ale aj súkromní podnikatelia pôsobiaci na Na tejto webovej stránke sú prístupné poli odpadového hospodárstva, ochrany ovzdušia, ochra- informácie o činnosti kancelárií REPIS a ny a racionálneho využívania vôd. ponúkaných službách a predovšetkým naj- Projektoví konzultanti poskytujú poradenstvo formou novšie informácie o možnostiach čerpania mailových, telefonických, ako aj osobných konzultácií prostriedkov zo ŠF EÚ v oblasti životného v kanceláriách alebo priamo v regióne u potenciálnych prostredia v programovom období 2007 – žiadateľov, zamerané na základnú orientáciu záujemcov 2013. Je určená pre širokú verejnosť, ktorá

2/2008 ENVIROMAGAZÍN 1

2-2008.indd 17 5. 6. 2008 15:11:47 Podpora EÚ Program LIFE a LIFE+

Hlavným cieľom finančného Stručné informácie o projektoch nákup a dlhodobý prenájom prírodne hodnotných a za- nástroja Spoločenstva pre život- Ochrana orla kráľovského v slovenskej časti Karpatskej kotliny chovaných území vo výmere 330 ha, za účelom ochrany né prostredie - programu LIFE je podporovať aktivity, Jeden z najúspešnejších slovenských LIFE projektov prírody a lesného hospodárenia, ktoré bude rešpektovať ktoré majú pozitívny vplyv na životné prostredie a pris- realizovala mimovládna organizácia Ochrana dravcov vzácne prírodné hodnoty. Vybrané územia budú slúžiť aj pievať tak k implementácii, aktualizácii a rozvoju envi- Slovenska v spolupráci so ŠOP SR a Západoslovenskou ako praktické ukážky racionálneho trvalo udržateľného ronmentálnej politiky a legislatívy Spoločenstva. energetikou a v bilaterálnej spolupráci s maďarskou lesného hospodárenia pre odborných lesných hospodá- organizáciou MME rov alebo iných expertov z oblasti lesného hospodár- – Birdlife. stva. Experti budú tieto územia dlhodobo monitorovať Cieľom projektu a porovnávať s okolitými lesnými porastmi, v ktorých boli viaceré aspekty sa bude hospodáriť bežným spôsobom, takže projekt ochrany populácie bude odborným prínosom aj pre ochranu prírody a lesné orla kráľovského a dl- hospodárenie vo všeobecnosti. K ochrane lužných lesov hodobá ochrana tohto prispela aj eliminácia inváznych drevín na rozlohe 431 globálne ohrozeného ha, rozšírenie Prírodnej rezervácie Gajc, vyhlásenie PR druhu. Medzi úspeš- Starý háj a podanie návrhov na vyhlásenie ďalších pia- né aktivity projektu tich maloplošných chránených území. patrilo mapovanie Ochrana diverzity prírodného prostredia v NP Slovenský raj výskytu orlov a vy- Projekt realizuje Správa Národného parku Slovenský tváranie ochranných raj v spolupráci s Daphne – Inštitútom aplikovanej eko- zón okolo hniezd, lógie, Lesníckym výskumným ústavom, Slovenským zakrúžkovanie 130 skautingom a obcami v regióne Slovenského raja. mláďat, očipovanie Cieľom projektu je ochrana a zlepšenie stavu biotopov 114 mláďat, analý- NP Slovenský raj prostredníctvom prípravy programu zy DNA a stráženie starostlivosti o územie európskeho významu a ďalších hniezd. Pri monito- aktivít v spolupráci s partnermi a ostatnými zaintere- ringu populácie bola sovanými stranami v regióne. Počas projektu sa zatiaľ Otvorenie náučného chodníka v Šúri (foto: Katarína Linkešová) využitá rádiová a podarilo zrekonštruovať turistické chodníky v rokline V rámci EÚ prebiehal program LIFE od roku 1992 do satelitná telemetria. Pre zvýšenie bezpečnosti hniezde- Suchá Belá, obnoviť viac ako 900 ha vzácnych lúčnych roku 2005 a spolufinancoval aktivity v troch podprog- nia pracovníci do korún stromov upevnili 45 nových spoločenstiev a v spolupráci s lesníkmi zabezpečiť ramoch: LIFE Príroda (Nature), LIFE Životné prostredie prútených hniezdnych podložiek. Medzi najväčšie hroz- ochranu lesných porastov pred podkôrnym hmyzom. (Environment), LIFE Tretie krajiny (Third countries). by pre veľkých dravých vtákov, a medzi nimi aj orla Počas letnej sezóny každoročne funguje skautská ran- Počas tohto obdobia bolo Európskou komisiou (EK) fi- kráľovského, patria nechránené vodorovné konzoly 22 gerská služba, ktorej členovia sú k dispozícii turistom nančne podporených 2 751 projektov v celkovej sume kV elektrických vedení, ktorými je naša krajina husto a návštevníkom a zároveň zbierajú potrebné informácie 1,8 miliardy eur. posiata. Jednou z popredných aktivít projektu bol moni- pre vypracovanie manažmentových dokumentov. Podprogram LIFE Príroda sa zameriaval na aktivity toring úmrtnosti vtákov pod týmito vedeniami a násled- Ochrana dropa fúzatého na Slovensku ochrany prírody, nevyhnutných pre zachovanie alebo né ošetrenie najproblémovejších trás v rozsahu 851 km. Projekt vypracovaný Štátnou ochranou prírody SR v záchranu prírodných biotopov a zachovanie priaznivého Počas projektu boli v spolupráci s výrobcom vyvinuté aj spolupráci so Slovenskou ornitologickou spoločnosťou/ stavu populácií druhov rastlín a živočíchov. Tým pri- nové typy konzol, ktoré sa postupne začali inštalovať na Birdilfe Slovensko a Ochranou dravcov na Slovensku spieval k implementácii smernice o vtákoch a smernice nové trasy elektrických vedení. bol EK hodnotený ako tretí najlepší z celkového počtu o biotopoch, čiže k zavádzaniu Európskej siete chráne- Obnova vodného režimu v prírodnej rezervácii Šúrske močiare ných území NATURA 2000. Zameraním podprogramu Prijímateľ projektu Asociácia priemyslu a ochrany prí- LIFE Životné prostredie bola podpora pilotných demon- rody v spolupráci s partnermi realizoval projekt, ktorého štračných projektov s cieľom preklenúť medzeru medzi hlavným cieľom projektu bola obnova vodného režimu výskumom a vývojom a uvedením výsledkov výskumu v rezervácii Šúrske močiare a dosiahnutie priaznivého do praxe a na trh, nie výskum samotný. Okrem toho boli stavu ochrany vzácnych mokraďových spoločenstiev podporované inovatívne projekty, pričom inovácia navr- slatinného jelšového lesa. V rámci projektu sa mala hovanej technológie, metód a prístupov k problematike uskutočniť rekonštrukcia vodohospodárskych objektov, bola chápaná v celoeurópskom meradle. ktoré zabezpečujú dostatočný prívod vody do rezervá- Program LIFE na Slovensku cie. Okrem prípravy informačných a vzdelávacích ma- Slovenská republika na programe LIFE participuje teriálov bol v rezervácii vybudovaný aj náučný chodník od roku 2002 a jej účasť sa považuje za veľmi úspešnú. pre verejnosť. Vzhľadom na neočakávané ťažkosti však Doteraz bolo v rámci oboch komponentov schválených neboli počas trvania projektu zrealizované hlavné inves- spolu 11 projektov s celkovým rozpočtom 13 718 193 tičné aktivity, čiže samotná obnova vodného režimu NPR eur, z čoho príspevok z programu LIFE činí sumu Šúr. Úprava Fanglovského potoka, čistenie Blahútovho 5 994 084 eur (pozri, tab. č. 1 a 2, príloha, s. 8). Monitoring kanála a menšie úpravy v iných častiach rezervácie sú programu aj projektov zabezpečuje EK. Priebežné a finančné postupne realizované od začiatku roka 2008. správy o realizácii projektov zasiela príjemca grantu LIFE Ochrana a manažment dunajských lužných lesov priamo EK. Na kontrole projektov na mieste sa zúčastňujú Bratislavské regionálne ochranárske združenie v samotní pracovníci EK - technickí a finanční experti a zá- spolupráci s rakúskym Nationalpark Donauauen a stupcovia externých monitorovacích tímov. Na kontroly Správou CHKO Dunajské Luhy realizovalo unikátny pro- projektov na mieste môžu byť prizvaní aj zástupcovia jekt záchrany cenných lužných lesov v slovenskej časti K ochrane dunajských lužných lesov prispievajú aj prírodné národného orgánu pre LIFE (MŽP SR). povodia Dunaja. Najvýznamnejšou aktivitou projektu bol rezervácie (foto: Katarína Linkešová)

18 ENVIROMAGAZÍN 2/2008

2-2008.indd 18 5. 6. 2008 15:11:57 Finančné nástroje

Ochrana CHVÚ Senné a Medzibodrožie na Slovensku mentálneho hodnotenia. V dvoch vybraných mestách Správa CHKO Latorica, Slovenská ornitologická spo- bola odskúšaná inovatívna metodika ekologickej stopy ločnosť/Birdlife Slovensko a miestne obce spolupracujú a v dvoch ďalších autori realizovali pilotný projekt na na projekte záchrany jedného z najväčších nížinných overenie možností zmiernenia klimatických zmien a glo- mokraďných území na Slovensku. Ich hlavným spoloč- bálneho otepľovania. ným cieľom je obnoviť priaznivý stav ochrany hniez- Program LIFE+ diacich a migrujúcich vtákov v CHVÚ Senné a CHVÚ Pokračovaním úspešného programu LIFE je program Medzibodrožie. Opatrenia v projekte zahŕňajú vypra- LIFE+. Pre obdobie 2007 - 2013 sa rozdeľovanie pros- covanie programov starostlivosti, opravy vodohospo- triedkov z tohto komunitárneho programu riadi nariade- dárskych zariadení, výkupy pozemkov v CHVÚ Senné, ním Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 614/2007 o vytvorenie hniezdnych a potravných biotopov pre vtáky, finančnom nástroji pre životné prostredie (LIFE+) z 23. vybudovanie infraštruktúry pre návštevníkov (pozorova- mája 2007. teľňa, náučné tabule a pod.). Nariadenie sa rodilo veľmi ťažko a zdĺhavo. Celý pro- Integrovaná logistika pre využívanie energie z biomasy ces prípravy nariadenia trval viac ako tri roky, počas Hlavnými cieľmi projektu združenia Biomasa bolo ktorých prebiehali intenzívne rokovania a zasadnutia vytvorenie udržateľného trhu pre využívanie energie z pracovnej skupiny. Nakoniec je nariadenie kompromis- biomasy na vykurovanie na Slovensku, znižovanie emi- ným riešením prijateľným pre všetky členské štáty. sií tvoriacich skleníkový efekt a propagácia využívania Nariadenie stanovuje tri hlavné komponenty, v kto- obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku. Realizátori rých je možné požiadať o prostriedky. Sú to: Príroda postavili továreň na výrobu drevných peliet v Kysuckom a Biodiverzita, Environmentálna politika a riadenie, NP Slovenský raj sa zatiaľ podarilo okrem iného opraviť turistické Lieskovci a zároveň zrekonštruovali 42 kotlov z fosíl- Informácie a komunikácia. Oblasť Environmentálna chodníky v rokline Suchá Belá (foto: Katarína Linkešová) nych palív na pelety, a to najmä na školách i iných verej- politika a riadenie sa rozdeľuje na široké spektrum po- ných budovách v regióne severozápadného Slovenska. doblastí, z ktorých môžeme spomenúť aspoň základné: 183 projektov podaných všetkými krajinami EÚ v roku Projekt prináša komplexné riešenie pre zavedenie a roz- zmena klímy, ochrana vôd, ochrana pôdy, mestské 2005. Všetky aktivity projektu sú zamerané na záchra- šírenie vykurovania drevnou biomasou a pre vytvorenie prostredie, problematika hluku, chemikálie, životné pro- nu populácie dropa fúzatého, globálne ohrozeného dru- trhu s drevnými peletami na Slovensku. Rieši výrobu stredie a zdravie, prírodné zdroje a odpady, monitoring hu. Jedným z jeho posledných pravidelných hniezdisk aj spotrebu peliet ako jeden integrovaný celok. Tento a ochrana lesov, inovácie, strategické prístupy, riadenie v Európe je Chránené vtáčie územie Sysľovské polia, projekt bol v roku 2006 ocenený cenou Energy Globe životného prostredia a podpora mimovládnych organizá- ktoré zároveň slúži aj ako zimovisko a zhromaždisko pre Award (Svetové ocenenie za trvalo udržateľný rozvoj), cií. Tieto oblasti sú podrobnejšie rozdelené v prílohe č. viac ako 10 % stredoeurópskej populácie dropa fúzaté- ktorá je najprestížnejším a najuznávanejším ocenením v 2 tohto nariadenia. ho. Počas projektu prebieha výkup a prenájom pozem- oblasti životného prostredia. Zameranie nástroja LIFE+ kov, vypracovanie programu starostlivosti, prikrmovanie Udržateľný rozvoj miest a zmiernenie negatívnych vplyvov Úlohou nástroja LIFE+ nie je poskytovať podporu na v zimnom období a kontrola predátorov napádajúcich klimatických zmien na kvalitu života a stav životného prostredia akýkoľvek projekt, ale špecifickú podporu pri tvorbe a bezbranné mláďatá v hniezdach na zemi. Bohatú paletu v mestách implementácii environmentálnej politiky a legislatívy aktivít realizujú pracovníci aj v oblasti práce s verejnos- Projekt realizovaný Regionálnym environmentálnym Spoločenstva v oblasti životného prostredia, predovšet- ťou a najmä s deťmi v lokálnych školách. Keďže projek- centrom si dal za cieľ vytvoriť sieť miest smerujúcich k kým cieľov 6. akčného environmentálneho programu a tové územie sa nachádza v mieste stretávania hraníc s trvalo udržateľnému rozvoju. Počas projektu bolo vybra- z neho vyplývajúcich tematických stratégií a projektov Rakúskom a Maďarskom, nevyhnutná je aj medzinárod- ných 10 miest, ktoré boli vyhodnotené prostredníctvom s európskou pridanou hodnotou. Všetky projekty, ktoré ná koordinácia ochrany a monitoringu dropa fúzatého s ukazovateľov trvalo udržateľného rozvoja, pre dve mes- chcú v silnej konkurencii s projektmi z ostatných člen- partnermi v oboch krajinách. tá boli vypracované plány hospodárskeho a sociálneho ských štátov uspieť, musia presne identifikovať problém, Obnova mokradí Záhorskej nížiny a Obnova a manažment bio- rozvoja a pre ostatné je k dispozícii nová príručka na riešiť ho komplexne, a musí byť v projekte zaručené, že topov piesočných dún na území Vojenského výcvikového priestoru vypracovanie PHSR s aplikáciou strategického environ- po skončení projektu budú jeho výsledky používané aj Záhorie Obidva tieto projekty realizujú v partnerstve organi- zácie Bratislavské regionálne ochranárske združenie, Správa CHKO Záhorie a Vojenský technický a skúšobný ústav Záhorie na území Vojenského obvodu Záhorie. Cieľom prvého z nich je obnova vodného režimu a priaznivého stavu mokraďných lesných biotopov v 8 územiach európskeho významu. Na lokalitách sa usku- točňujú revitalizačné opatrenia - obnova vodného režimu mokradí, zlepšenie podmienok pre ohrozené druhy rast- lín a živočíchov, vybudovanie rybovodu na rieke Rudave pri Veľkých Levároch a obnova druhovo bohatých nížin- ných lúk v alúviu Rudavy. Pre každú projektovú lokalitu je spracovaný program starostlivosti. Ďalšie aktivity sú zamerané na zvýšenie informovanosti verejnosti o význame ochrany mokradí na Záhorí. Druhý projekt sa naopak zameriava na suché piesočné biotopy na panón- skych vnútrozemských dunách a suchých vresoviskách, ktoré sa tu nachádzajú najmä vďaka aktívnej vojenskej činnosti. Jedným z najdôležitejších aspektov oboch projektov je hlavne posilnenie spolupráce medzi armádou a inšti- túciami ochrany prírody v oblasti manažmentu chráne- ných území vo vojenských výcvikových oblastiach. Kriticky ohrozený drop fúzatý (foto: Ján Chobot)

2/2008 ENVIROMAGAZÍN 19

2-2008.indd 19 5. 6. 2008 15:12:28 Podpora EÚ

naďalej. Zároveň to musí byť projekt, ktorý spĺňa tzv. Rozpočet programu na roky 2007 princíp komplementarity. Tento princíp definuje článok – 2013 a indikatívne ročné alokácie č. 10 nariadenia, v ktorom sa hovorí: ,,LIFE+ nemôže fi- Celkový rozpočet programu nancovať opatrenia, ktoré spadajú pod kritériá oprávne- na roky 2007 – 2013 je 2,143 nosti financovania alebo získania pomoci z iných finan- miliardy eur, z toho je mini- čných nástrojov Spoločenstva.“ To znamená, že projekt, málne 78 % určených priamo ktorý je možné financovať z iného finančného nástroja na financovanie projektov. dostupného v danom členskom štáte, má byť financova- Minimálne 50 % je určených na ný prednostne z toho finančného nástroja. LIFE+ by mal projekty v komponente: Príroda financovať iba tie projekty, ktoré nie sú oprávnené na a Biodiverzita. Maximálne 22 % financovanie z iných fondov. Teda by mal byť iba dopln- z celkového rozpočtu môže EK kovým fondom. Pre tieto účely si musí žiadateľ preveriť, minúť na operačné náklady DG či jeho projekt alebo niektorú z aktivít nie je možné finan- Environment, zložky EK, ktorá covať z iných nástrojov Spoločenstva, u nás hlavne z administruje celý program. fondov ERDF a KF, ktoré sú reprezentované operačnými Každý členský štát má z cel- programami (pozri tab. č. 3, príloha, s. 8 - 9). kového rozpočtu pridelenú indi- Oprávnení žiadatelia a výzvy na predkladanie projektov katívnu alokáciu na každý rok Aj keď je program otvorený akémukoľvek žiada- v období 2007 - 2013. Alokácia Obnova mokradí Záhorskej nížiny (foto: Katarína Linkešová) teľovi z verejného alebo súkromného sektora alebo pre Slovensko v roku 2007 bola 2,857 miliónov eur. vo výške maximálne 50 %. V prípade projektov, ktoré z tretieho sektora, nástroj má presne dané pravid- Každý budúci rok sa bude suma mierne zvyšovať a bude generujú príjem, nástroj Life+ poskytuje príspevok iba lá, ktoré znamenajú, že nie je možné podať v rámci dosahovať až 4 milióny eur ročne. Indikatívna alokácia vo výške 30 % nákladov, takže si žiadateľ musí z vlast- programu LIFE+ akýkoľvek projekt. Pre podrobné znamená, že ak žiadatelia zo Slovenska predložia projek- ných alebo iných zdrojov zabezpečiť až 70 % celkových poznanie pravidiel je potrebné si preštudovať všetky ty, ktoré budú kvalitné a budú pokrývať danú alokáciu, oprávnených nákladov. dokumenty zverejnené k výzvam. Naposledy boli bude táto alokácia pridelená prednostne slovenským Výzvy na predkladanie projektov zverejnené dokumenty k výzve z roku 2007. Tieto projektom. Ak slovenské projekty nebudú kvalitné, Výzvy na predkladanie projektov budú zverejnené na dokumenty sú uvedené na stránke MŽP (http://www. môže byť táto alokácia rozdelená pre projekty z iných webových stránkach EK aj MŽP SR. Najbližšia výzva enviro.gov.sk/servlets/page/868?c_id=5574), aj na štátov, ktoré boli lepšie. Naopak, ak slovenské projekty bude podľa predbežného plánu vyhlásená asi v polovici oficiálnej stránke EK (http://ec.europa.eu/environ- budú veľmi dobre pripravené a projektov z iných štátov júla 2008. ment/life/index.htm). bude menej alebo nebudú také kvalitné, je možné, že Posledná výzva na predloženie projektov bola vyhlá- slovenské projekty môžu vybo- sená 15. 9. 2007 a projekty boli podľa harmonogramu jovať pre Slovensko aj vyššiu najprv predložené na MŽP SR 30. 11. 2007, a potom alokáciu na úkor nejakého iné- boli do 15. 1. 2008 odoslané so stanoviskom MŽP SR ho členského štátu. Teda veľmi do EK. Celkovo bolo prijatých 10 projektov, 2 projekty dobré projekty slovenských žia- žiadatelia stiahli a do EK bolo predložených 8 projektov dateľov majú veľké šance zís- s celkovými nákladmi 12 831 212 eur a s požadovanou kať aj viac ako len indikatívnu výškou príspevku celkovo 6 280 039 eur. Táto suma alokáciu pre Slovensko. predstavovala viac ako dvojnásobok indikatívnej ročnej Výška príspevku LIFE+ a kofinan- alokácie. covanie V súčasnosti EK podané projekty vyhodnocuje. Slovenské projekty boli v mi- Konečné stanovisko, ktoré projekty budú financované nulosti veľmi úspešné. V oblas- z nástroja LIFE+ z výzvy za rok 2007, bude prijaté v ti ochrany prírody a biodiverzity júli 2008 na zasadnutí Výboru LIFE+. Podľa podobného bolo schválených asi 80 % z harmonogramu bude prebiehať prijímanie projektov aj v predložených projektov. Preto ďalšom období. dúfame, že tak tomu bude aj na- Mgr. Silvia Halková, Mgr. Katarína Linkešová ďalej a žiadateľov neodradí fakt, MŽP SR, sekcia environmentálnych programov a projektov, Senné – jedno z najväčších nížinných mokraďových území na Slovensku (foto: Katarína Linkešová) že MŽP SR nemá momentálne odbor programov Zdroj informácií možnosť poskytovať kofinanco- Webová stránka EK obsahuje aj ďalšie veľmi vanie pre projekty LIFE+ zo štát- užitočné informácie pre potenciálnych žiadateľov neho rozpočtu. Žiadateľ si preto napr.: informácie o zrealizovaných projektoch, in- musí zabezpečiť kofinancovanie z formácie o najčastejších chybách pri finančnom iných ako komunitárnych zdrojov, riadení projektu, za ktoré EK musela uznať náklady v závislosti od projektu vo výške za neoprávnené, sú tam publikované aj nové bro- 25 – 50 %. Ak je to napr. projekt žúry, letáky a iné publikácie o projektoch LIFE a riešiaci problematiku územia ale- o ich výsledkoch a pod. Informácie o slovenských bo niektorého prioritného druhu projektoch si môžu slovenskí žiadatelia nájsť aj na vtáka NATURA 2000 (vyplýva- internetovej stránke MŽP SR (http://www.enviro. júcich zo smernice o vtákoch gov.sk/servlets/page/868?c_id=5500) alebo sa 79/409/EEC), je možné získať osobne obrátiť na Národné kontaktné miesto PRE LIFE+ financovanie EK vo výške až 75 na Ministerstve životného prostredia SR, v sekcii %. Ak sa projekt týka všeobecne environmentálnych programov a projektov - odbo- ochrany biodiverzity mimo území re programov, a kontaktnými osobami sú: Mgr. NATURA 2000 alebo inej oblasti, Silvia Halková, tel: 02/59562400, silvia.halko- napr. ochrany pred klimatickými [email protected] a Mgr. Katarína Linkešová, tel: zmenami, odpadového hospodár- Prezentácia združenia Biomasa na Informačnom seminári k spusteniu programu LIFE+ 02/59562664; [email protected]. stva, je možné získať príspevok v Bratislave v júni 2007 (foto: archív MŽP SR)

20 ENVIROMAGAZÍN 2/2008

2-2008.indd 20 5. 6. 2008 15:12:40 Environmentálny fond Prostriedky Environmentálneho fondu sú pre rok 2008 rozdelené

Environmentálny fond je štátny fond bez príspevkov dotácia 6 000 000 zo štátneho rozpočtu. Zdroje príjmu fondu vyplývajúce Sk, protipovodňové z poplatkov za znečisťovanie životného prostredia a z opatrenia: 17 akcií, pokút za porušovanie platných legislatívnych predpisov dotácie 52 000 000 je možné poskytnúť formou dotácií a úverov právnickým Sk; a fyzickým osobám na základe predložených písomných • rozvoj odpadového hospo- žiadostí, vrátane povinných príloh k žiadostiam. dárstva, 58 akcií, dotá- Prehľad žiadostí cie 147 980 000 Sk, Pre rok 2008 sa posúdilo celkom 1 890 žiadostí s po- rozvoj odpadového žadovanou dotáciou vo výške 10,696 137 833 miliárd hospodárstva – mi- Sk., z toho do týchto oblastí: moriadne závažné • ochrana ovzdušia a ozónovej vrstvy Zeme, 301 žiadostí environmentálne situ- na 411 164 963 Sk; ácie: 1 akcia, dotácia • ochrana a využívanie vôd, spolu 961 žiadostí na 11 776 418 Sk; 8 172 626 597 Sk; z toho ČOV a kanalizácie: 608 • ochrana prírody a kraji- V apríli t. r. sa v Piešťanoch uskutočnilo 7. stretnutie k workshopom Rady Európy pre implementáciu žiadostí na 5 725 033 672 Sk, vodovody: 292 ny, 14 akcií, dotácie Európskeho dohovoru o krajine podporené Environmentálnym fondom (foto: Martin Lakanda) žiadostí na 2 055 077 790 Sk, protipovodňové 20 800 000 Sk; opatrenia: 61 žiadostí na 392 515 135 Sk; • environmentálna výchova, vzdelávanie a propagácia, 37 204 288 830 mil. Sk, z toho bolo 1 060 žiadostí obcí a • rozvoj odpadového hospodárstva, 470 žiadostí na akcií, dotácie 29 768 000 Sk; environmentálna 96 žiadostí mikroregiónov. 1 650 017 417 Sk; výchova, vzdelávanie a propagácia - mimoriadne Z predložených žiadostí bolo vyradených 170, ktoré • ochrana prírody a krajiny, 34 žiadostí na128 488 863 závažné environmentálne situácie: 1 akcia, dotá- nesplnili formálne kritériá v zmysle metodického usmer- Sk; cia 950 000 Sk; nenia a na posudzovanie bolo vymenovanej komisii • environmentálna výchova, vzdelávanie a propagácia,19 žia- • prieskum, výskum a vývoj zameraný na zisťovanie a predložených 986 žiadostí. Komisia spracovala návrh na dostí na 142 017 519 Sk. zlepšenie stavu životného prostredia, 10 akcií, dotá- poskytnutie dotácií na 203 akcií vo výške 25 miliónov Sk, Okrem týchto žiadostí bolo na Environmentálny fond cie 46 900 000 Sk; ktoré minister životného prostredia podpísal. doručených po termíne 31. 10. 2007 ešte 74 žiadostí, • havárie, 2 akcie, dotácie 3 221 638 Sk; Podpora právnických osôb ktoré sme žiadateľom vrátili späť. Spolu 448 akcií, dotácie celkom 1 311 178 056 Sk Podporu z Environmentálneho fondu je možné okrem Žiadatelia v termíne do 31. 10. 2007 predložili na Program obnovy dediny dotácií poskytnúť aj formou úveru s 1 % úrokovou sadz- Environmentálny fond ešte ďalších 97 žiadostí s požado- Minister životného prostredia rozhodol, že z pros- bou, s dobou splácania maximálne 15 rokov pri 130 % vanou čiastkou dotácie do výšky 432 413 680 Sk, ktoré triedkov Environmentálneho fondu bude pre rok 2008 zálohu, prednostne nehnuteľného majetku. sme museli vyradiť z dôvodu chýbajúcich dokladov k poskytnutých 25 miliónov Sk pre Program obnovy dediny. V roku 2008 bolo doteraz požadovaných 5 úve- žiadosti, ktoré žiadatelia v stanovenom termíne, ktorý Žiadosti o prostriedky na Program obnovy dediny boli rov v celkovej výške 150,762 030 miliónov Sk. Rada im určil Environmentálny fond, nedoručili. predložené do 31. 10. 2007 pre rok 2008. V tomto Environmentálneho fondu predložila ministrovi životné- Predložené kompletné žiadosti posudzovali pracov- termíne bolo prijatých 1 156 žiadostí s požiadavkou na ho prostredia na schválenie 4 úvery v celkovej výške níci Environmentálneho fondu, odborní pracovní- 120,762 030 miliónov Sk po posúdení Dexia bankou, a. ci MŽP SR a členovia menovaných komisií pre s., Slovensko a odborných útvarov MŽP SR takto: jednotlivé oblasti na posudzovanie žiadostí a k • 2 úvery vo výške 67,0 mil. Sk do oblasti ochrany ich posúdeniu boli priradené štatistické údaje ovzdušia, (chorobnosť, nezamestnanosť, celkový stav život- • 1 úver vo výške 22,762 030 mil. Sk do oblasti ného prostredia v regiónoch), čo zoradilo všetky ochrany vôd, projekty podľa bodového hodnotenia do určitého • 1 úver vo výške 31,0 mil. Sk do oblasti odpadov. poradia naliehavosti riešenia ekologických prob- Jedna žiadosť o úver vo výške 30,0 mil. Sk nebola za- lémov v rámci Slovenskej republiky. Tieto údaje tiaľ schválená, nakoľko na odporúčanie Dexie banky, boli predložené Rade Environmentálneho fondu a. s., Slovensko je potrebné doložiť ďalšie požadované (poradný orgán ministra životného prostredia). doklady. Záver Dotácie v roku 2008 Záverom konštatujeme, že prostriedky pre podporu for- Na základe návrhu Rady Environmentálneho mou dotácie, ktoré predpokladáme ako zdroj príjmu roku fondu minister životného prostredia rozhodol o 2008, sú už rozdelené. Tí, ktorí sa rozhodnú požiadať o poskytnutí dotácií takto: dotáciu pre rok 2009, môžu svoju žiadosť predložiť do • ochrana ovzdušia a ozónovej vrstvy Zeme, počet 31. 10. 2008 (žiadosť v tomto termíne musí byť doručená akcií 66, dotácie 83 756 000 Sk; na Environmentálnom fonde). O podporu formou úveru • ochrana a využívanie vôd spolu 259 akcií, dotá- môžu záujemci predložiť žiadosť kedykoľvek, keď zistia, cie 966 026 000 Sk, z toho ČOV a kanali- že potrebujú prostriedky na riešenie environmentálnych zácie: 172 akcií, dotácie 678 320 000 Sk, problémov či už v obci alebo vo výrobnom podniku. ČOV a kanalizácie - mimoriadne závažné Všetky informácie, vrátane tlačív, sú zverejnené na webovej environmentálne situácie: 1 akcia, dotácia stránke Environmentálneho fondu - www.envirofond.sk. Tlačivá 1 428 000 Sk, vodovody: 66 akcií, dotácie pre rok 2009 zverejní Environmentálny fond na jeho stránke do 220 850 000 Sk, vodovody – mimoriadne 10. ročník veľtrhu environmentálnych výučbových programov SIŠKA tiež 30. 6. 2008. závažné environmentálne situácie: 1 akcia, podporil Environmentálny fond (foto: Katarína Kosková) RNDr. Daniela Kobetičová riaditeľka Environmentálneho fondu 2/2008 ENVIROMAGAZÍN 21

2-2008.indd 21 5. 6. 2008 15:12:54 Európsky hospodársky priestor GEF a ďalšie možnosti financovania environmentálnych projektov

Podpora environmentálnych projektov prostredníctvom GEF Global Environmental Facility (GEF) je nezávislá fi- nančná organizácia spadajúca pod Organizáciu Spojených národov, ktorá poskytuje granty roz- vojovým krajinám na projekty ochrany životného prostredia a podporu udržateľného života v miestnych komunitách. Hlavným zameraním GEF sú od jeho vzniku v roku 1991 oblasti ochrany biodiverzity, degradácie pôdy, ochrany ozónovej vrstvy, zmiernenia dopadov klimatických zmien, spoločný manažment povodí riek a medzinárodných vôd a manažment perzistentných organických látok. V období od 1. 7. 2006 do 30. 6. 2010 sa pre ini- ciatívu Global Environment Facility začalo nové programové obdobie (GEF 4), v ktorom sa prioritné oblasti zužujú na klimatické zmeny a biodiverzitu. Iniciatíva GEF je primárne určená pre rozvojové krajiny celého sveta a v súčasnom období sa venuje aj krajinám s prechodnou ekonomikou (stredná a Regulácia potokov v obci Nižný Slavkov - Slavkovský potok a Čierny močiar (podporené z Finančného mechanizmu EHP), východná Európa, vrátane Slovenska). GEF pracuje foto: archív Úradu vlády SR s niekoľkými implementačnými agentúrami. Pre Finančný mechanizmus EHP/Nórsky • Technická pomoc súvisiaca s implementáciou acquis strednú a východnú Európu je to UNDP s kancelá- finančný mechanizmus communautaire riou v Bratislave a UNEP s kanceláriou v Nairobi. Súčasne so vstupom do Európskej únie sa Kým prvých šesť prioritných oblastí je podporova- Realizácii projektov po celom svete napomáhajú Slovenská republika stala členom Európskeho hos- ných z Finančného mechanizmu EHP aj z Nórskeho partnerské realizačné agentúry, ktorých je sedem: podárskeho priestoru - EHP (European Economic finančného mechanizmu, posledné tri prioritné oblas- UNIDO, FAO, IFAD, EBRD, Africká rozvojová banka, Area, skratka EEA), do ktorého patria aj krajiny ti sú podporované výlučne z Nórskeho finančného Ázijská rozvojová banka a Interamerická rozvojová Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO). Na mechanizmu. Okrem prioritných oblastí boli určené banka. základe dohody medzi EÚ a krajinami EZVO Nórske aj fondy, ktoré by mali slúžiť na pokrytie špecifických Výzvy na predkladanie projektov vypisuje im- kráľovstvo, Island a Lichtenštajnsko poskytnú v ob- oblastí formou blokových grantov. Sú to nasledujúce plementačná agentúra GEF na svojej internetovej dobí od 1. mája 2004 do 30. apríla 2009 Slovenskej fondy: stránke. Záujemcovia o grant na základe týchto in- republike a ďalším štátom finančnú pomoc. Počas • Fond pre mimovládne organizácie formácií podávajú námety na riešene environmen- obdobia piatich rokov bude SR poskytnutá pomoc • Fond technickej pomoci pre implementáciu fi- tálnych problémov niektorej z implementačných v celkovej výške 67 mil. eur. V tejto súvislosti bolo nančných mechanizmov agentúr GEF. Táto po predbežnom posúdení signali- potrebné vytvoriť aj určitý nevyhnutný právny základ • Fond výskumu zuje navrhovateľovi, či je možné z finančných pros- poskytovania finančnej pomoci. Podpisom memo- • Fond na podporu spolupráce medzi školami/šti- triedkov GEF dopracovať projektový dokument do ránd o porozumení začiatkom roka 2005 sa vytvorili pendiá podoby, v ktorej môže byť predložený na schvále- dva samostatné finančné mechanizmy, a to Finančný • Fond počiatočného kapitálu nie. Schvaľovacia procedúra GEF je relatívne dlhá, mechanizmus EHP (FM EHP) a Nórsky finančný me- • Fond know-how - vytvorený len z Nórskeho fi- pretože sa k projektovému návrhu vyjadrujú všetky chanizmus (NFM). Cieľom tejto pomoci je prispieť k nančného mechanizmu členské krajiny. Projektový námet po odsúhlasení zmierneniu hospodárskych a sociálnych rozdielov v Národným kontaktným bodom pre implementáciu Radou GEF sa dostane do Pipeline GEF (zoznam Európskom hospodárskom priestore prostredníctvom FM EHP a NFM v SR sa stal Úrad vlády SR, pričom všetkých odsúhlasených projektov), následne je grantov na investičné a rozvojové projekty v týchto zodpovednosť za celkovú administratívnu koordi- zaradený do Work Programme GEF na príslušný prioritných oblastiach: náciu a použitie prostriedkov bola zverená odboru kalendárny rok a čaká na finančné prostriedky a • Ochrana životného prostredia - skvalitnenie a rozvíja- riadenia a implementácie finančných mechanizmov. začiatok realizácie. Súčasťou realizačnej etapy nie infraštruktúry pre ochranu vôd a vodné hos- Platobným orgánom pre tieto finančné mechanizmy projektu je vytvorenie riadiaceho orgánu, ktorého podárstvo, zlepšenie kvality ovzdušia a zníženie je Ministerstvo financií SR. súčasťou sú aj pracovníci odborných útvarov a or- skleníkových plynov na Slovensku, skvalitnenie Za riadenie Finančného mechanizmu EHP zodpo- ganizácií MŽP SR. Riadiaci orgán počas realizácie odpadového hospodárstva na samosprávnej vedá Výbor pre Finančný mechanizmus EHP. Za ria- projektu zodpovedá za pravidelný monitoring a po- úrovni, zníženie starých environmentálnych zá- denie Nórskeho finančného mechanizmu zodpovedá dávanie správ, prípadne za riešenie neočakávaných ťaží životného prostredia a bezpečné nakladanie Ministerstvo zahraničných vecí Nórskeho kráľovstva. problémov ako aj za dohľad nad finančnými tokmi. s nimi, zníženie straty biodiverzity a zachovanie Tieto inštitúcie zároveň schvaľujú poskytovanie finan- Slovenská republika využíva finančné prostried- prirodzených biotopov čných prostriedkov konečným prijímateľom v prípade ky z GEF od roku 1994. Doteraz bolo schválených • Podpora trvalo udržateľného rozvoja individuálnych projektov a v prípade blokových gran- 12 projektov s grantmi v celkovej sume 22,46 • Zachovanie európskeho kultúrneho dedičstva tov schvaľujú sprostredkovateľov pre blokový grant. milióna dolárov, z ktorých sú už tri ukončené. • Rozvoj ľudských zdrojov Úrad pre finančný mechanizmus (ÚFM) so sídlom Slovenské organizácie ďalej participujú v štrnás- • Zdravie a starostlivosť o deti v Bruseli zodpovedá za každodennú realizáciu finan- tich medzinárodných projektoch a dva ďalšie pro- • Výskum čného mechanizmu EHP a Nórskeho finančného me- jekty sú momentálne v príprave (pozri tab. č. 1, • Zavedenie schengenského acquis, posilnenie súdnictva chanizmu a slúži ako kontaktný bod pre prijímateľské príloha, s. 9 - 10). • Regionálna politika a cezhraničné aktivity štáty. 22 ENVIROMAGAZÍN 2/2008

2-2008.indd 22 5. 6. 2008 15:12:56 Finančné mechanizmy

Čerpanie prostriedkov z finančných mechanizmov vyplýva Švajčiarskej konfederácii záväzok vyjadriť cie a výskumné inštitúcie a verejno-súkromné par- sa na Slovensku realizuje týmito formami pomoci: formou peňažného príspevku podporu voči EÚ, oso- tnerstvá. • Individuálny projekt je ekonomicky nedeliteľný bitne jej novým členským štátom. Tento príspevok Územná oprávnenosť súbor prác s jasne identifikovaným cieľom. bude poskytnutý pod názvom Švajčiarsky finančný Na predkladanie žiadostí o získanie finančného Môže obsahovať jeden alebo viac podprojektov. mechanizmus (ŠFM), vytvárajúc nové možnosti fi- príspevku budú oprávnené subjekty z celého územia Minimálna výška príspevku zo zdrojov finan- nančnej podpory vo forme nenávratných grantov pre Slovenska, uprednostnené však budú ekonomicky čných mechanizmov je 250 tis. eur. 10 nových členských krajín, ktoré k EÚ pristúpili dňa a sociálne znevýhodnené a najzaostalejšie regióny • Blokové granty sú fondy vytvorené s jasne defino- 1. mája 2004. Finančný príspevok predstavuje kom- SR, teda Košický samosprávny kraj a Prešovský vaným účelom, z ktorých je možné poskytnúť penzáciu za výhody, ktoré Švajčiarsko získa prístu- samosprávny kraj. Pri posudzovaní žiadostí sa bude finančnú pomoc jednotlivcom, organizáciám pom na trh rozšírenej EÚ. Švajčiarska konfederácia prihliadať na prínos projektu z hľadiska redukcie eko- alebo inštitúciám. Blokové granty sú zamera- sa tak zaväzuje poskytnúť na obdobie piatich rokov nomických a sociálnych disparít v rámci SR. né na pomoc pri implementácii projektov, kde finančné zdroje vo výške 1 miliardy švajčiarskych Národný kontaktný bod konečný užívateľ je príliš malý na to, aby jeho frankov, čo je približne 616 mil. euro. Podľa distri- Národným kontaktným bodom v SR pre Švajčiarsky projekt bol z hľadiska efektívnosti nákladov ad- bučného kľúča je pre Slovenskú republiku alokovaný finančný mechanizmus je Úrad vlády SR, odbor ria- ministrovaný na individuálnej báze. objem finančných prostriedkov vo výške 66 866 000 denia a implementácie finančných mechanizmov. Prehľad uskutočnených výziev švajčiarskych frankov, teda približne 41 mil. euro. Národný kontaktný bod bude zodpovedať za celko- • Výzva pre sprostredkovateľov blokových gran- Švajčiarsky finančný mechanizmus sa bude riadiť vú koordináciu implementácie ŠFM v SR. Bude plniť tov (Trvalo udržateľný rozvoj, Výskum, Fond na princípmi transparentnosti, sociálnej inklúzie, rovnos- funkciu kontaktného bodu medzi príjemcami pomoci podporu spolupráce medzi školami/ štipendiá) ti príležitostí pre mužov a ženy, trvalo udržateľného a Švajčiarskou konfederáciou ako subjektom opráv- – január 2005 – uzavretá rozvoja, subsidiarity a decentralizácie, angažovanosti neným na finálne posudzovanie projektov a ich finan- • Výzva na individuálne projekty pre žiadateľov z všetkých zainteresovaných strán. covanie. Do zodpovednosti Národného kontaktného verejného a tretieho sektora – december 2005 Doterajší vývoj realizácie ŠFM v rámci celej EÚ sa bodu bude tiež patriť vyhlasovanie výziev na predkla- – uzavretá dá vyjadriť v nasledujúcich krokoch: danie projektov, ich posudzovanie, odporúčanie pro- • Výzva na prípravu individuálnych projektov • 27. február 2006 – podpis Memoranda o po- jektov na schválenie a kontrola realizácie projektov. pre verejný sektor a mimovládne organizácie z rozumení medzi Švajčiarskou konfederáciou a Prioritné oblasti Fondu počiatočného kapitálu – júl 2007 – uzav- EÚ o sprístupnení prostriedkov ŠFM desiatim Hlavným cieľom aktivít podporovaných zo ŠFM retá novým členom EÚ, prijatým 1. mája 2004, je znižovanie ekonomických a sociálnych disparít v • Výzva na individuálne projekty pre žiadateľov • 24. marca 2006 – schválenie spolkového záko- rámci územia EÚ a zabezpečenie zásady trvalo udrža- zo súkromného sektora – november 2007 na o spolupráci s východnou Európou švajčiar- teľného rozvoja v týchto prioritných oblastiach: – uzavretá skym parlamentom, • Bezpečnosť, stabilita a podpora reforiem • Blokový grant pre oblasť trvalo udržateľného • 26. novembra 2006 – schválenie spolkového • Životné prostredie a infraštruktúra rozvoja – Podpora environmentálnych mimo- zákona o spolupráci s východnou Európou švaj- • Súkromný sektor vládnych organizácií – sprostredkovateľ nadá- čiarskymi obyvateľmi v celoštátnom referende. • Ľudský a sociálny rozvoj cia Ekopolis – január 2008 – uzavretá Na základe týchto udalostí sa v januári 2007 pri- • Osobitné alokácie Dňa 23. 4. 2008 bola Úradom vlády SR ako stúpilo k bilaterálnym medzinárodným rokovaniam Každá prioritná oblasť bola v zmysle materiá- Národným kontaktným bodom zverejnená výzva medzi Švajčiarskou konfederáciou a Slovenskou lu „Návrh na uzavretie Rámcovej dohody medzi na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný republikou o podobe zmluvy, ktorá umožní imple- Švajčiarskou federálnou radou a vládou Slovenskej príspevok na podprojekt v rámci Blokového grantu mentáciu Švajčiarskeho finančného mechanizmu v republiky o implementácii programu švajčiarsko- Modernizácia verejného osvetlenia pre žiadateľov zo Slovenskej republike. slovenskej spolupráce na zníženie hospodárskych sektora územnej samosprávy (obce a nimi riadené Rokovania boli úspešne ukončené a dňa 20. 12. a sociálnych rozdielov v rámci rozšírenej Európskej rozpočtové a príspevkové organizácie) a dňa 5. 5. 2007 došlo v Berne k podpisu Rámcovej doho- únie“, schválenom uznesením vlády SR č. 960 zo 7. 2008 bola zverejnená výzva na predkladanie žiados- dy medzi Švajčiarskou federálnou radou a vládou novembra 2007 rozšírená špecifikovaním relevant- tí o nenávratný finančný príspevok na individuálny Slovenskej republiky o implementácii programu švaj- ných podoblastí, pre ktoré sa bude príspevok zo ŠFM projekt pre žiadateľov zo sektora verejnej správy a čiarsko-slovenskej spolupráce na zníženie hospodár- vzťahovať (pozri tab. č. 2, príloha, s. 10). Osobitné mimovládnych organizácií. skych a sociálnych rozdielov v rámci rozšírenej EÚ. alokácie – Blokový grant vo výške 3 000 mil. CHF, Záujemcovia majú možnosť získať relevantné in- Dohoda bola podpísaná prezidentkou Švajčiarskej s cieľom podporovať prispievanie občianskej spoloč- formácie na webovej stránke www.eeagrants.sk. konfederácie Micheline Calmy-Rayovou a ministerkou nosti k hospodárskej a sociálnej súdržnosti, ktoré Švajčiarsky finančný mechanizmus národného hospodárstva Švajčiarskej konfederácie predstavujú dôležitý faktor rozvoja a participácie. Hoci Švajčiarska konfederácia nie je členským Doris Leuthardovou na švajčiarskej strane a podpred- K typom oprávnených projektov budú patriť bloko- štátom Európskej únie, jej členstvo v Európskom sedom vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európ- vé granty pre občiansku spoločnosť/mimovládne hospodárskom priestore jej umožňuje prístup na jed- ske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušanom organizácie, prispievajúce najmä k poskytovaniu notný bezbariérový vnútorný trh EÚ. Z tohto dôvodu Čaplovičom na slovenskej strane. sociálnych služieb, ako aj environmentálnym otázkam, Formy pomoci umožňujúce posilnenie organizačných kapacít (pozri tab. Jednotlivé formy pomoci sú stanovené č. 3, príloha, s. 10). Plán zverejňovania výziev bude Švajčiarskou spolkovou radou a budú zrealizo- uverejnený na webovej stránke www.sfm.vlada.gov.sk v vané predpísanou formu čerpania prostriedkov najbližšom období. zo ŠFM. Projektové návrhy sa majú realizovať Kontakt – Národný kontaktný bod pre Švajčiarsky finan- ako: individuálne projekty; čiastočne blokové čný mechanizmus: Úrad vlády SR, sekcia riadenia a granty; a technická asistencia. implementácie zahraničnej finančnej pomoci, odbor Subjekty oprávnené predkladať projekty riadenia a implementácie finančných mechanizmov, Predkladať žiadosti o poskytnutie nenávrat- Námestie slobody 1, 813 70 Bratislava, tel. +4212 ného príspevku zo ŠFM budú oprávnené orgány 5729 5516, fax +4212 5443 0056, e-mail: sfm@vla- verejného a súkromného sektora, ako aj mimo- da.gov.sk, www.eeagrants.sk, www.sfm.vlada.gov.sk vládne a neziskové organizácie s právnou sub- Mgr. Tatiana Bednáriková, Mgr. Peter Kuna Revitalizácia toku Myjava v intraviláne mesta Myjava (podporené jektivitou, fungujúce vo verejnom záujme. Ďalej MŽP SR, sekcie environmentálnych programov a projektov, z Finančného mechanizmu EHP), foto: archív Úradu vlády SR národné, regionálne a mieste orgány, vzdeláva- odbor programov 2/2008 ENVIROMAGAZÍN 23

2-2008.indd 23 5. 6. 2008 15:12:56 Medzinárodné festivaly Najväčší počet filmov a krajín v histórii Envirofilmu Filmová štatistika Ceny Envirofilmu 2008 Tento rok filmári z 32 kra- Hlavnú cenu festivalu Envirofilm 2008 získal švaj- jín sveta zaslali do súťaže čiarsky film Greina režiséra Villi Hermanna (kamera 165 filmov. Je to najväčší Hans Stürm). Porota pri tomto filme ocenila pozoru- počet filmov a krajín v histórii hodný a mnohovrstevný spôsob zobrazenia neľahkého festivalu. Najviac filmov pri- života človeka v horách. Film nás zavedie do Greiny vo hlásili slovenskí filmári – 37, Švajčiarskych Alpách, na rozľahlú planinu, ktorá spája autori z Nemecka zaslali 33 Ticino a Grigioni. Pre pastiera Giovanni Boggini to bude filmov, z Čiech 13 filmov, z posledný rok výroby syra a masla tradičným spôsobom, Francúzska 11 a z Talianska v kotle, pod ktorým kúri drevom. Výrobu musí moderni- 10 filmov. Po 6 filmov prišlo zovať podľa európskych noriem... z Maďarska, Španielska a V kategórii A zvíťazil film Odpad či poklad (réžia Indie. Veľká Británia prihlásila Joshka Wessels, Holandsko) – netypicky vtipný pohľad 5 filmov, Holandsko, Poľsko a na iba zdanlivo bezvýznamný problém, kam s ľudskými Dánsko po 4 filmy. Po 2 filmy a zvieracími exkrementami. Ozdobou Envirofilmu sú už tradične deti... Fínsko, Kanada, Ekvádor, Švajčiarsko, V dňoch 12. – 17. mája 2008 sa v Banskej Bystrici, Bulharsko. Jedným filmom sa na fes- Banskej Štiavnici, Kremnici a Zvolene konal XIV. roč- tivale prezentovali Rakúsko, Grécko, ník medzinárodného festivalu filmov o životnom pro- Singapur, Nový Zéland, Belgicko, stredí Envirofilm 2008, ktorého vyhlasovateľom je Island, Brazília, Arménsko, Irán, Srbsko, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, USA, Taiwan, Chorvátsko, Izrael, Bosna organizátorom Slovenská agentúra životného prostredia a Hercegovina a jeden film bol v ra- Banská Bystrica. Tento rok, pre veľký záujem divákov kúsko-slovenskej koprodukcii. Po prvý a vysokú kvalitu súťažných filmov, sa festival rozšíril o raz sa na festivale zúčastnili filmári z jeden deň. Hneď v prvý festivalový deň (12. mája) si di- Ekvádora, Singapuru, Nového Zélandu, váci mohli pozrieť 11 súťažných filmov, medzi nimi aj iz- Brazílie a Taiwanu. raelský film Stena smrti, súčasťou ktorého bola beseda Medzinárodná filmová porota v s jeho autorom Yossi Weisslerom, ako aj slovenský film zložení Jan Gogola (ČR) – predseda Kým sa skončí táto noc (1965) z archívu Slovenského poroty, Ferenc Varga (Maďarsko), filmového ústavu. Kateřina Javorská (Slovensko), Ferenc Varga pozdravuje účastníkov festivalu Envirofilm. Od jeho začiatku je každý rok Andrzej Traczykowski členom medzinárodnej poroty (Poľsko), Daniel Coche (Francúzsko), MariaGrazia Príbehy ľudí z buša francúzskeho režiséra Pierra Cicardi (Taliansko) a Yossi Manna (kamera Sabine Trensz), ktorý bol jedným z Weissler (Izrael) zasadala v dňoch hostí tohtoročného festivalu, porota najvyššie ohodno- 9. – 12. mája 2008 a hodnotila 54 filmov tila v najsilnejšie obsadenej kategórii B – dokumentárne vybraných predvýberovou komisiou. filmy. Pierre Mann vo svojom filme prináša výnimočné Spolu do štrnástich ročníkov festi- svedectvo o prírodných ľuďoch v africkom buši, v srdci valu filmári z ce- púšte Kalahari. lého sveta zaslali 1 402 filmov. Hlavná cena Envirofilmu tri razy putovala do Indie (1999 – Vôľa Príbehy ľudí z buša francúzskeho filmára Pierra Manna svojím výnimočným svedectvom obetovať sa, 2002 o prírodných ľuďoch v africkom buši zaujali porotu aj divákov – Sloboda...! a 2006 Slávnostné otvorenie Envirofilmu 2008 sa konalo v - Dáždnik), dva razy utorok 13. mája, za účasti štátneho tajomníka MŽP SR, do Dánska (1997 – Páchnuci hrniec riaditeľa festivalu Jaroslava Jaduša, členov medzinárod- s rybami, 2007 – Ničiaca dohoda) a nej festivalovej poroty, zástupcov festivalových miest a dva razy zostala doma, na Slovensku ďalších hostí. „Pocity z filmu Stena smrti po mnohých (2000 – Arktické topenie ľadovcov dňoch vo mne znovu zažali akýsi stav duchovného pre- zväčšuje hladinu vody v moriach, 2001 citnutia. Je to príbeh plný trpkých a drsných scén, ktoré – Tajomné Mamberamo). Po jednom sa končia mnohorakými podobami smrti. Zakaždým raze hlavnú cenu získali Španielsko však aj po takejto kataklizme svitne nové ráno a začína (1995 – Bocian biely), Švédsko (1996 sa nový život. A to je dôležité. Je to výzva, aby sme - Sofrosyne), Holandsko (1998 – Vojna urobili niečo pre tento svet. Verím, že každý divák si na mravcov), Poľsko (2003 – Zobákom Envirofilme nájde film, ktorý na neho silno zapôsobí a a pazúrom), Česká republika (2004 Do Knihy slovenských rekordov bude zapísaná guľa z hliníkových fólií, ktorú počas fes- donúti ho premýšľať,“ povedal Jaroslav Jaduš a oficiál- – Myslenie vody) a Maďarsko (2005 tivalu vygúľali deti z banskobystrických škôl. Rekordná guľa mala hmotnosť viac ako ne otvoril festival. – Nové Eldorádo). 20 kg a priemer vyše 60 cm

24 ENVIROMAGAZÍN 2/2008

2-2008.indd 24 5. 6. 2008 15:13:06 Envirofilm

Kremnice film Mier s tuleňmi (Miroslav Novák, ČR). ako aj sponzori, ktorí venovali ceny do súťaže. Cenu Ako najlepší film propagujúci cestovný ruch si Cenu environmentálnej nadácie Ch. B. Parksovej (pobyt v det- predsedu BBSK z Envirofilmu 2008 odnáša americký skom potápačskom tábore) piatim mladým výtvarníkom film Stuha piesku (réžia John Grabowska). osobne odovzdal prezident nadácie Bill Parks. Výstava Detská porota zasadala v stredu 14. mája a vyberala z ôs- mich filmov. Najviac hlasov od detí dostal izraelský film Stena smrti autorov Yossi Weisslera a Moshe Alperta, len o jeden hlas menej získal rakúsko-slovenský film Vysoké Tatry – divočina zamrznutá v čase (réžia Pavol Barabáš, kamera Tomáš Hulík). Cenu Rádia Regina za excelent- né spracovanie zvuku vo filme, ktorú tiež udeľujú deti, dostal nemecký film Nákladiak Balduin (réžia Matthias Omonsky, kamera Uli Leuven). Ceny autorom ví- Aj tento rok Steve Lichtag, tatko Príroda a Bill Parks navštívili a svojou prítomnosťou potešili a ťazných filmov v piatok 16. mája rozveselili choré deti v banskobystrickej nemocnici a po prvý raz tam priviedli so sebou Yossi na Zvolenskom zámku slávnost- Weisslera z Izraela a Daniela Coche z Francúzska. Deti a ich učiteľky im venovali milé darčeky, ne odovzdali minister životného ktoré samy vyrobili Účastníci XII. konferencie Krajina – človek – kultúra rokovali prostredia SR Jaroslav Izák, o novom pohľade na starostlivosť o krajinu v rámci implemen- riaditeľ festivalu, štátny tajom- tácie Európskeho dohovoru o krajine a Karpatského dohovoru. ník MŽP SR Jaroslav Jaduš a primátori festivalových Zelený svet 2008 opäť zažiarila všetkými farbami a jej Konferencia sa uskutočnila na pôde Univerzity Mateja Bela v miest. nová koncepcia, zdôrazňujúca potrebu voľného a čisté- Banskej Bystrici Zelený svet ho priestoru pre život, pre hlboké nadýchnutie sa, prí- V XIII. ročníku Medzinárodnej jemne prekvapila. súťaže detskej výtvarnej tvo- Svetová premiéra rivosti Zelený svet, ktorý sa Domorodý horský národ Akha žijúci na území zlatého niesol v znamení motta Život trojuholníka (Thajsko, Laos, Barma) sa absurdne stáva pre budúcnosť, porota v zložení obeťou rozvojových programov západných civilizácií. Miroslav Cipár, František Tomík, Český študent Tomáš sa opakovane do týchto oblas- Tomáš Čepek a Ladislav Vojtuš tí vracia, aby kmeňu Akha pomohol. Za dramatických vyberala z 3 825 prihlásených okolností je však donútený túto oblasť opustiť a prináša umeleckých prác od 3 410 tak otrasné svedectvá o humanitárnej katastrofe, ktorá mladých autorov vo veku od tento národ likviduje... 3 do 18 rokov zo Slovenska, To je v krátkosti obsah filmu Zajatci bieleho boha, Lotyšska, Poľska, Českej re- ktorý na Envirofilme v svetovej premiére uviedli jeho publiky, Srbska, Rumunska, autori Steve Lichtag (réžia, scenár) a Tomáš Ryška Bieloruska a Číny. Porota ude- (scenár, kamera). Film aj beseda, ktorá po ňom nasledo- lila spolu 43 cien. Hlavná cena vala, vyvolali mimoriadnu pozornosť a záujem divákov. Je to vlastne skutočný príbeh mladého českého štu- Beseda a autogramiáda s prírodovedcom, spisovateľom, kresliarom, fotografom a veľmi úspeš- Zelený svet 2008 putuje do denta antropológie Tomáša Ryšku, ktorý filmom spre- ným popularizátorom ochrany slovenskej prírody Miroslavom Sanigom a jeho hosťom lesníkom Poľska. Deväťročná Joanna vádza. Tomáš je hlavnou postavou filmu a je to jeho a ochranárom Júliusom Burkovským sa stretla s veľkým záujmom Brozdowska z Torunu ju získala za kresbu Ekologický dopravný osobný príbeh a pritom príbeh týkajúci sa nás všetkých. Cenu za najlepší film v kategórii C si odnáša fran- prostriedok. V jednotlivých kate- Steve Lichtag poznamenal, že pri nakrúcaní tohto filmu cúzsky film Bacterialand (réžia Thierry Berrod, kamera góriách boli udelené po tri Quincy Russell, Jean-Piere Rivalain) a v kategórii D ceny bez poradia, porota zvíťazilo Ticho slovenských autorov Jany Sadloňovej a ďalej udelila zvláštne ceny Róberta Rajchla (kamera Vladimír Ruppeldt ml.). za invenčné spracovanie V kategórii amatérskych filmov porota hodnotila témy, za originálne poňatie sedem filmov, z toho štyri slovenské. Cenu za najlepší témy súťaže vo fotografii, amatérsky film získali Krídla Mira Sanigu (réžia Pavol cenu za grafiku, aj cenu Baláž, Vladimír Bobáľ). za najlepšiu prácu zo za- Ďalej bola udelená Cena riaditeľa festivalu najlepšie- hraničnej kolekcie a Cenu mu filmu slovenského režiséra – Neznáma Antarktída Rádia Regina za najsilnej- (réžia Pavol Barabáš). Mimoriadnu cenu udelil riadi- šie stvárnenie témy život teľ festivalu filmu Zajatci bieleho boha režiséra Steve pre budúcnosť vo výtvar- Lichtaga (ČR) ako filmu s najkritickejším posolstvom. nom diele. Ceny víťazom Cenu primátora Banskej Bystrice získala Santiho magic- odovzdal riaditeľ festivalu ká flauta (Francesca Molo, Švajčiarsko), Cenu primátora Envirofilm Jaroslav Jaduš, Banskej Štiavnice film Aleje ako súčasť našej krajiny námestník generálneho (Ljuba Václavová, ČR), Cenu primátora Zvolena film riaditeľa SAŽP Ľuboš Veľká radosť najmenších. V kategórii materské školy si tento rok zo Zeleného sveta odniesli ceny Liliana Keď prší (Jakob Gottschau, Dánsko) a Cenu primátora Čillag, členovia poroty, Pomothyová a Petra Papašová z Topoľčian a Laura Arpašová z Kežmarku 2/2008 25

2-2008.indd 25 5. 6. 2008 15:13:14 Medzinárodné festivaly

Steve Lichtaga na Envirofilme. že Envirofilm, rovnako ako po minulé roky, si latku Prvou bol Tanec modrých anjelov kvality udržal vysoko a návštevníci mu zachovali v roku 2004. vernosť vo všetkých festivalových mestách. Vysoko Sprievodné podujatia ohodnotila úroveň súťažných filmov aj medzinárod- Do Knihy slovenských rekordov ná porota. „Všetky víťazné filmy boli na úrovni,“ bude zapísaná guľa z hliníkových povedal predseda poroty Jan Gogola. „Tento ročník fólií, ktorú počas festivalu v prie- bol ešte lepší, ako vlaňajší, a to som si myslel, že behu viac ako troch hodín vygúľali minulý rok, čo sa kvality filmov týka, nič neprekoná. deti z bansko- bystrických škôl. Fólie na guľu od decembra minu- lého roku zbieralo takmer 4 300 žia- kov z dvanástich základných škôl. Komisár Knihy s l o v e n s k ý c h Slávnostný ceremoniál odovzdávania cien Envirofilmu 2008 sa už tradične konal na Zvolenskom rekordov Igor zámku, kde všetkých prítomných privítal a pozdravil minister životného prostredia Slovenskej Svitok potvrdil republiky Jaroslav Izák hmotnosť rekord- nej gule – viac ako 20 kg a vyše Účastníci besedy k filmu 11. hodina – zľava Ján M. Barica, Kateřina Javorská, Juraj 60 cm priemer. Rizman a Jaroslav Jaduš Návštevníci Envirofilmu 2008 sa mohli stretnúť s osobnosťami ako sú slovenský dokumentarista Pavol Barabáš, izraelský filmový producent a tvorca Yossi Weissler, francúzsky dokumentarista Pierre Mann, český filmár Steve Lichtag, herec Marián Labuda a ďalší. Uskutočnila sa beseda s príro- dovedcom Miroslavom Sanigom. Americký film s ekologickou temati- Hosťom prvého festivalového večera bol slovenský herec kou 11. hodina sprevádzala beseda, Marián Labuda ktorej sa zúčastnili Jaroslav Jaduš strávil za kamerou „nula“ hodín. O to viac si ich však MŽP SR, Juraj Rizman Greenpeace, odsedel v strižni. „Tie hodiny sa nedajú ani spočítať a Milan Lapin UK, Ján M. Barica ani ich nepočítam. Táto téma ma natoľko pohltila, že sa Kanada (v súčasnosti Jihočeská jej neviem zbaviť aj keby som chcel. A sú tam momenty, Univerzita, České Budějovice). na ktoré by som naozaj rád zabudol. Žiaľ, nedá sa, tak Na konferencii Environmentálna Film Neznáma Antarktída získal Cenu riaditeľa festivalu najlepšiemu filmu slovenského to v živote chodí.“ vhodnosť a bezpečnosť produk- režiséra. Na snímke autor Pavol Barabáš s riaditeľom festivalu Jaroslavom Jadušom Zajatci bieleho boha boli druhou svetovou premiérou tov zameranej na environmentálne označovanie produktov bola slávnostne Oceňujem naj- udelená prvá európska environmentál- mä rozmanitosť na značka Európsky kvet Rezidenčnému dokumentov, a hotelu MaMaison Rezidencia Šulekova, čo je dôležité, Bratislava, s. r. o., a štyri národné environ- do popredia sa mentálne značky Environmentálne vhodný dostáva ekológia produkt. Účastníci XII. konferencie Krajina človeka, jeho du- – človek – kultúra rokovali o novom po- cha.“ hľade na starostlivosť o krajinu v rámci Štrnásty roč- implementácie Európskeho dohovoru o kra- ník Envirofilmu jine a Karpatského dohovoru. Filmári aj v ukončila tra- tomto roku navštívili choré deti v Detskej dičná prehliad- fakultnej nemocnici v banskobystrickej ka ocenených Rooseveltovej nemocnici. Steve Lichtag, f e s t i v a l o v ý c h Izraelský filmový producent Yossi Yossi Weissler, Bill Parks a Daniel Coche filmov v sobotu Weissler s radosťou prijal pozvanie do deťom premietali filmy, besedovali s nimi a 17. mája dopo- medzinárodnej filmovej poroty a rád rozdávali darčeky. ludnia v Kinosále sa tiež s návštevníkmi festivalu podelil V štyroch festivalových mestách bolo od- Múzea SNP v o svoje zážitky z filmovania drsnej ale premietaných viac ako sto filmov, súťaž- Banskej Bystrici. krásnej izraelskej prírody. Jeho film Po zhliadnutí filmu Zajatci bieleho boha sa riaditeľ festivalu rozhodol udeliť ných aj nesúťažných, festival sprevádzalo Stena smrti získal Cenu detskej poroty a mu Mimoriadnu cenu za film s najkritickejším posolstvom. Cenu prevzali autori dvadsať výstav. Riaditeľ festivalu Jaroslav Anna Gudzová ako povedal, je to prvé ocenenie od detí, filmu Tomáš Ryška a Steve Lichtag Jaduš v jeho závere vyzdvihol skutočnosť, Foto: Michal Svítok ktoré za svoje filmy dostal

26 ENVIROMAGAZÍN 2/2008

2-2008.indd 26 5. 6. 2008 15:13:33 Medzinárodné konferencie Prvá medzinárodná konferencia o znečistených územiach v Bratislave Slovenská republika prostredníctvom Ministerstva život- Tretí deň konferencie bude zameraný na problema- ného prostredia SR, ktoré je zodpovedné za manažment tiku PCB a na predstavenie programu Organizácie environmentálnych záťaží, podnikla významné kroky pre Spojených národov pre priemyselný rozvoj (United systémové riešenie problematiky. Pripravený je návrh Nations Industrial Development Organization - UNIDO) Medzinárodná konferencia pod zákona o environmentálnych záťažiach a vykonávacia pre znečistené územia. Hlavný dôraz v rámci tohto dňa názvom Znečistené územia sa vyhláška k tomuto zákonu, do konca roka 2008 bude konferencie bude kladený na predstavenie niektorých uskutoční v dňoch 16. – 18. júna ukončená systematická identifikácia environmentálnych technológií pre deštrukciu perzistentných organických 2008 po prvýkrát na Slovensku, záťaží Slovenskej republiky. Na schválenie sú pripravené látok (POPs, vrátane PCB) zo znečistených zemín, príp. v Štátnom geologickom ústa- ďalšie projekty, ktoré by mali riešenie problematiky po- sedimentov. ve Dionýza Štúra v Bratislave. sunúť smerom dopredu, napr. Atlas sanačných metód, Osobitná časť tretieho dňa konferencie bude veno- Konferencia je špeciálne zameraná Regionálne štúdie dopadov environmentálnych záťaží na vaná v súčasnosti na Slovensku jednému z najväčších na problematiku riešenia kontami- životné prostredie, Informačný systém environmentálnych problémov, a to kontaminácii prostredia PCB, vrátane novaných území u nás a vo svete záťaží a iné. hodnotenia jeho vplyvov na ľudskú populáciu východ- a za základný cieľ si kladie vytvo- Tieto aktivity významne pomôžu naplniť ciele ného Slovenska. riť vhodnú platformu pre stretnutie Investičnej stratégie odstraňovania environmentálnych zá- Posterová sekcia, pozostávajúca z viac ako dvadsiatich odborníkov a prezentovanie ich ťaží, ktorá bola schválená v roku 2005, a zároveň pripra- prezentácií, bude širokospektrálna, zameraná na rôzne vedeckých a praktických skúsenosti v danej oblasti. viť základnú východiskovú platformu pre implementáciu okruhy problémov v danej oblasti, od popisu existujú- Organizátori smerníc a tematických stratégií Európskej únie. Ide najmä cich databáz kontaminovaných lokalít vo vybraných Konferencia je organizovaná pod záštitou Ministerstva o smernicu EP a Rady č. 2004/35/ES o environmentál- krajinách (napr. Česká republika, Turecko, Chorvátsko), životného prostredia Slovenskej republiky a Ministerstva nej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environ- zistených monitorovaných kontaminácií v ovzduší, životného prostredia Českej republiky, hlavnými organi- mentálnych škôd (v súčasnosti už v SR platný zákon č. pôde, podzemných vodách, sedimentoch a biote, až po zátormi sú Ekotoxikologické centrum Bratislava, s. r. o., 359/2007 Z. z. o prevencii a náprave environmentálnych komerčné softvérové produkty slúžiace na hodnotenie a GEOtest Brno, a. s., spoluorganizátormi sú Slovenská škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov), smerni- dlhodobých vplyvov chemických látok na životné pro- agentúra životného prostredia, Štátny geologický ústav ce EP a Rady č. 2006/21/ES o nakladaní s odpadom z stredie. Dionýza Štúra, Výskumný ústav pôdoznalectva o ťažobného priemyslu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Medzinárodná iniciatíva ochrany pôdy, Univerzita Komenského a Organizácia 2004/35/ES, rámcovej smernice o vode, smernice EP a Organizátori konferencie sa týmto podujatím formál- Spojených národov pre priemyselný rozvoj (UNIDO). Rady č. 2006/118/ES o ochrane podzemných vôd pred ne pripájajú k iniciatíve Organizácie Spojených národov znečistením a zhoršením kvality, návrhu rámcovej smer- Téma konferencie v New Yorku, ktorá rok 2008 vyhlásila za Medzinárodný nice o ochrane pôdy a ďalších strategických medzinárod- Konferencia sa bude zaoberať problematikou konta- rok planéty Zem. Je to iniciatíva celosvetovej organizá- ných a národných dokumentov, akými sú napr. Tematická minovaných území a environmentálnych záťaží, ktoré cie Medzinárodnej únie geovied (IUGS). Popri riešení stratégia pre ochranu pôd (Thematic Strategy for Soil predstavujú problém nielen pre členské štáty Európskej mnohých vedeckých projektov, cieľom tejto iniciatívy Protection), Šiesty environmentálny akčný program (Sixth únie, ale aj pre množstvo ďalších krajín vo svete. je najmä popularizácia geovied a šírenie osvety medzi Environmental Action Programme), Národná stratégia Nosnou časťou konferencie bude problematika súčasnej ľuďmi, aby sa znížil dopad geologických rizík, akými sú trvalo udržateľného rozvoja SR, Environmentálny akčný a pripravovanej legislatívy, nových stratégií a programov napríklad prírodné katastrofy. program SR, Akčný plán pre životné prostredie a zdravie riešenia problematiky v blízkej budúcnosti. (Pozn. red.: V prílohe na s. 18 až 23 nájdete príspevky, obyvateľov Slovenskej republiky III, Programy sociálneho ktoré odznejú na medzinárodnej konferencii Znečistené Program konferencie a hospodárskeho rozvoja samosprávnych krajov. územia v Bratislave v dňoch 16. – 18. júna 2008.) Prvý deň konferencie je zameraný na stratégiu a Druhý deň konferencie je zameraný na vedu, výskum a legislatívu riešenia kontaminovaných lokalít na úrov- vývoj a na konkrétne prípadové štúdie z oblasti kontami- RNDr. Vlasta Jánová ni Európskej únie a jednotlivých členských štátov, na novaných území v Európe. Za Slovenskú republiku bude Ministerstvo životného prostredia SR, sekcia geológie používané metodiky inventarizácie a hodnotenia rizika, napríklad predstavená súčasná situácia kontaminácie a prírodných zdrojov používané spôsoby určovania zodpovednosti za kon- okolia Žiaru nad Hronom, odkalisko Poša. Prezentované tamináciu z minulosti a tiež na možnosti financovania budú rôzne typy kontaminovaných území z národných a medzinárodných p o u ž í v a n ý c h zdrojov. remediačných Z prezentácií zástupcov Európskej komisie (DG metód a tech- Environment), Európskej environmentálnej agentúry nológií a ich vy- (EEA) a Spoločného výskumného centra (JRC) sa do- užiteľnosť, príp. zvieme viac o tematickej stratégii EÚ na ochranu pôdy účinnosť pri od- a o podporách environmentálnych politík v Európe so straňovaní polu- zameraním na kontaminované územia. tantov zo zemín a Zároveň počas prvého dňa konferencie vystúpia od- podzemných vôd, borníci z viacerých európskych ministerstiev životného ako aj modelova- prostredia, environmentálnych agentúr a odborných nie transportných organizácií z Českej republiky, Maďarska, Rakúska, a transformač- Nemecka, Talianska, aby sa podelili so skúsenosťami ných procesov v tejto oblasti v ich krajinách. Zástupcovia Ministerstva kontaminantov v životného prostredia Slovenskej republiky budú prezen- podzemnej vode tovať aktuálnu situáciu a stratégiu riešenia environmen- a horninovom tálnych záťaží na Slovensku. Pre ilustráciu uvádzame, že prostredí. foto: RNDr. Tomáš Lánczos

2/2008 ENVIROMAGAZÍN 27

2-2008.indd 27 5. 6. 2008 15:13:34 Výstavy

Silné esá odpadového hospodárstva na výstave v Banskej Bystrici Zberom a separáciou sa z odpadu stáva surovina Štvrtý ročník Výstavy recyklácie a zhodnocovania odpadov R.I.S., v tejto súvislosti uviedla, že ktorá otvorila brány v poslednej aprílovej dekáde, uká- ZMOS sa zapojil do akcie a do zal, že vývoj v odpadovom hospodárstve na Slovensku budúcnosti bude presadzovať nestagnuje. Obraz o tom si mohol návštevník urobiť na v novele zákona, aby vlastník prezentáciách vystavovateľov (vyše 80 subjektov) a na pozemku zodpovedal za to, čo odborných podujatiach k najviac diskutovaným témam je na ňom uložené. Zatiaľ sa súčasnosti. Organizátorov potešil najmä záujem mladej s tým borí samospráva a na generácie, u ktorej sa problematika triedenia odpadov vlastné náklady likviduje ta- stáva postupne návykovou súčasťou každodenného kéto skládky. Čierne skládky života. Poďme sa teda pozrieť, čo najväčšie podujatie vznikajú často pod „rúškom svojho druhu na Slovensku prinieslo a čím oslovilo od- tmy“ a nie je ľahké ich vznik bornú, ale aj laickú verejnosť. ustrážiť. Systém by sa podľa nej mal nastaviť tak, aby obce a ich občania mali motiváciu odpad separovať a ak ho nie- kto vyvezie voľne do chotára, nemal by zostať v anonymite. Z tlačovej konferencie Recyklačného fondu na výstave R.I.S v B. Bystrici A len súhlasiť možno s jej ná- zorom, že Slovensko by nebolo treba čistiť, keby sme biopaliva, povedzme z čistiarní odpadových vôd. Ako boli dôslední a začali od seba, ako naložiť s odpadom. zdôraznila, budeme sa musieť naučiť organické látky V súčasnosti sa dôraz kladie na zintenzívnenie separo- z komunálneho odpadu separovať a využívať ich. Ale vania, pričom rozhodujúcim je dátum 1. január 2010, zanedbateľnou nie je ani otázka nášho zdravia a hodno- odkedy budú musieť obce a mestá povinne separovať tenie rizík z tohto pohľadu. A ako zdôraznila, komplex- 5 zložiek komunálneho odpadu. Na Slovensku je v pre- né hodnotenia týchto technológií, či už kompostovania, vádzke 160 riadených skládok a ich prevažnú časť tvo- spaľovania alebo metanizácie, by mohli dať odpoveď rí odpad, ktorý nie je nebezpečný. Avšak od 1. januára na otázku o ich prijateľnosti voči životnému prostrediu. 2009 bude možné na Slovensku prevádzkovať len tie, Aj keď sú namieste obavy, že rozhodujúce slovo budú ktoré budú vyhovovať smernici EÚ o skládkach. To zna- mať napokon predsa len peniaze. mená, že tie, ktoré nesplnia kritériá právnych predpisov Posledná cesta ojazdených vozidiel odpadového hospodárstva, budú zatvorené, zrekulti- Problematika autovrakov dnes už nie je na Slovensku vované a následne monitorované. Nie sú však obavy, problémom, akým bol ešte v nedávnej minulosti. Počet aby aj po roku 2008 neboli u nás kapacitné možnosti spracovaných vozidiel dosiahol v minulom roku už skládkovania odpadov dostatočné. vyše 28 tisíc kusov a medziročne sa zvýšil o viac ako So zberom papiera máme na Slovensku najväčšie skúsenosti Vážnou úlohou, ktorú bude v najbližšej dobe odpado- 10 tisíc autovrakov. Treba tiež pripomenúť, že ešte v vé hospodárstvo riešiť, je vytvorenie stratégie komplex- roku 2004 to bolo len 723 recyklovaných vozidiel. V Už tradične mal na výstave svoje miesto Recyklačný ného systému zberu a zhodnocovania biologicky roz- každom prípade pomohla zmena legislatívy, ale aj pod- fond, pod taktovkou ktorého vznikli na Slovensku mno- ložiteľných odpadov. Pôjde o obmedzenie ich objemu pora projektov spracovateľských prevádzok zo strany hé spoločnosti zaoberajúce sa zberom a zhodnocova- na skládkach v prospech zhodnocovania. Samospráva Recyklačného fondu. Napríklad v Hliníku nad Hronom ním odpadov. V mestách a obciach infraštruktúru zberu signalizuje, že obce a mestá budú mať s tým dosť veľký v krátkom čase vyrástol závod na spracovanie oceľo- a zhodnocovania odpadov spolufinancuje bezkonku- problém. Napríklad, ako sa vôbec bude dať tento druh vého šrotu a starých vozidiel. Jeho moderná a veľmi renčne najväčšou mierou. Sú to dotácie na projekty odpadu zozbierať a zatiaľ si nevie predstaviť ani finan- výkonná technológia dokáže auto doslova zomlieť za a príspevky za separované druhy odpadov. Ako však čnú náročnosť toho celého, alebo sa obáva, že to bez minútu a len 20 minút stačí na to, aby linka zbavila povedal na stretnutí s novinármi riaditeľ fondu Ing. Ján zadefinovania ministerstvom urobí živelne. Niektoré od- vozidlo nebezpečných kvapalín a vyseparovala kovo- Líška, cieľ zapojiť do separovaného zberu odpadu všet- povede na podobné otázky zazneli tiež na sprievodnej vé a nekovové časti. Srdcom linky je shredder, jeho ky obce je síce reálny, ale je k tomu potrebná aj zmena konferencii. Napríklad doc. Ing. legislatívy, ktorá umožní viac podporovať separovaný Dagmar Samešová, PhD., z TÚ., zber. Tak, aby bol aj finančne atraktívny. Slovensko povo Zvolene vo svojom vystúpení trebuje surovinové zdroje a získať ich môže zvýšeným upriamila pozornosť účastníkov podielom separácie odpadov. Z vlaňajších 134 tisíc ton na metódy hodnotenia environ- ročne na jeden milión ton v roku 2015. mentálnej prijateľnosti jednotli- Prísnejší meter na skládky vých spôsobov zneškodňovania Na diskusných fórach podujatia bola častou té- mikrobiálne rozložiteľných odpa- mou likvidácia tzv. čiernych skládok, s ktorými má dov. Ako povedala, proti využitiu zlé skúsenosti nejedna obec a mesto. Nie je ľahké biomasy na energetické účely sa odhadnúť koľko ich je na celom Slovensku. Združenie zdvihla dosť veľká vlna odporu, miest a obcí Slovenska (ZMOS) predpokladá 7 tisíc aby aspoň poľnohospodárske nelegálnych úložísk a aspoň ich časť by sa mala zlik- plodiny neboli takto využívané, vidovať počas jarnej kampane Ministerstva životného pretože veľká časť sveta stále prostredia SR a Greenpeace Vyčistime si Slovensko. hladuje. Súčasné smery vývoja Podpredsedníčka ZMOS-u a zároveň podpredsedníčka umožňujú biomasu komposto- Správnej rady Recyklačného fondu Viera Krakovská vať, alebo využiť aj na výrobu 28 ENVIROMAGAZÍN 2/2008

2-2008.indd 28 5. 6. 2008 15:13:55 Výstavy

výroba trvala v Taliansku 14 mesiacov a montáž ďalšie štyri, ale životnosť zariadenia by mala byť najmenej TIP - TOP EKOmóda v Púchove 20 rokov. Závod je v skúšobnej prevádzke, mesačne spracuje 10 tisíc ton šrotu a 1 500 autovrakov za sa tvorí špičková dámska móda pre domáci a zahraničný rok. Prirodzene, jeho kapacity pokiaľ ide o autovraky trh. Modely dvorných dám, kráľovien, egyptskej Kleopatry, sú ďaleko vyššie, ale obmedzuje ich ponuka vozidiel antického Rímana, ale aj pračloveka, by mohli dopĺňať vhodných na recykláciu. Odhaduje sa, že ročne vzniká interiér nejedného múzea alebo kultúrnej pamiatky. Krása na Slovensku okolo 25 tisíc autovrakov a dá sa pred- modelov zatienila kvalitu použitého materiálu. pokladať, že rastom životnej úrovne a kúpyschopnosti obyvateľstva, toto číslo porastie. Celkom inú technológiu na recykláciu starých vozidiel uplatňujú v prevádzke ZSNP Recykling v Žiari nad Hronom, ktorú vybudovali v priestoroch bývalej kysličnikárne tamojšieho výrobcu hliníka. Vozidlo, ktoré príde na recykláciu, rozoberajú ručne na jednot- Pre pracovníkov Obvodného úradu životného prostredia livé komponenty, ako sú železné a farebné kovy, sklo, v Považskej Bystrici je už samozrejmosťou zúčastňovať sa guma, plasty a textil. Na každú z nich je zabezpečený a najmä organizovať rôzne environmentálne podujatia so odbyt, avšak plasty chce firma zhodnocovať dokonca školskými zariadeniami a mimovládnymi organizáciami. A finalizáciou do nových výrobkov. Zapojením okolitých tak koncom februára sa zhostili úlohy porotcov na tretej obcí, využitím nimi zozbieraných plastov, plánuje spra- celookresnej prehliadke TIP - TOP EKOmóda, ktorej hlav- covať ročne 1 500 ton tejto suroviny. Z nej vyrobia ným organizátorom bolo Centrum voľného času Včielka v plotové, ale aj zatrávňovacie dielce. V prípade, že plas- Púchove, v spolupráci s mestom Púchov. tu zo zberu bude viac a bude mať aj prijateľnú cenu, bude sa dať kapacita spracovania zdvihnúť až na 4 500 ton ročne. Textil z recyklácie autovrakov zatiaľ končí na skládke, ale niektoré signály už naznačujú, že by sa mohla recyklovať aspoň jeho časť. Oleje, a tých je v každom vozidle neúrekom, smerujú do ban- Nemožno nespomenúť nápady hendikepovaných čle- skobystrického Detoxu, hliník zostáva v miestnej hlini- nov centra Hniezdočko z Púchova, ktorí svojimi modelmi a kárni, a takto je postarané aj o pneumatiky a kovy. Na prejavom značne emotívne zapôsobili i na samotnú porotu. svoje si napokon prídu aj majitelia starších vozidiel, Kreativita modelov oslnila tak odbornú porotu, ako aj všet- pre ktorých sú určené niektoré zachovanejšie časti z kých účastníkov módnej prehliadky. Ako zapôsobila táto recyklovaného autovraku. akcia na mňa, zamestnanca úradu životného prostredia? Miera návratnosti papiera stúpa Moja odpoveď: Veľmi pozitívne. Veď nakoniec naša mládež Naše postrehy z výstavy a prezentácie spracovate- už od tých najmenších sa musela popasovať s pojmom ľov odpadov by sme mohli ukončiť pri zberovom pa- odpad, zamyslieť sa nad tým, ako ho možno využiť, ako s pieri. Niekde pri tomto segmente sa v podstate aj kedy- ním nakladať, ako neublížiť našej krásnej prírode. Výsledok si začínal celý proces zužitkovania odpadov u nás. So bol fantastický, za čo tiež patrí vďaka pedagógom, ktorí zberom papiera máme možno najbohatšie skúsenosti, dokázali veľmi efektívne využiť aj tvorivú časť výuky na o čom svedčí aj pokrok, ktorý sa podarilo postupne zvýšenie ekologického myslenia našej mladej generácie. dosiahnuť na tomto poli. Kým ešte začiatkom tohto Verím, že ľahostajnosť, nedbalosť, nevedomosť vo vzťahu tisícročia museli spracovatelia zberový papier do- k životnému prostrediu jej bude cudzia. viezť aj zo zahraničia, v súčasnosti je situácia opačná, Ing. Mária Potočková vďaka aktivitám v separovanom zbere možno časť z vedúca odboru starostlivosti o životné prostredie domáceho zberu dokonca exportovať. Naopak, dováža OÚ ŽP Považská Bystrica sa len papier, ktorý sa na Slovensku nevyrába a ani ne- používa. Podľa informácií zo stánku Zväzu celulózovo- Módna prehliadka sa uskutočnila v rámci realizácie papierenského priemyslu SR sa u nás vlani vyzbieralo projektu Ekologicky v odpadovom hospodárstve, a preto 257 tisíc ton a papierne spracovali 206 tisíc ton. Miera na zhotovenie modelov boli použité rôzne druhy odpadov návratnosti, teda podiel vyzbieraného papiera k spot- ako plasty, papier, textílie, ale aj suché, prírodné materiá- rebovanému, dosiahol u nás 53,9 percenta. Možnosti ly. O tohtoročný ročník módnej prehliadky prejavili veľký v tomto smere siahajú niekde k úrovni 80 percent a to záujem materské školy, malotriedne základné školy, zdru- je zrejme maximálna hranica. Jednoducho preto, že nie žené stredné školy, ktorých žiaci tvorili modely z odpadu všetky druhy papiera a produkty z neho sa recyklujú, na tému Z rozprávky do rozprávky a Ďalekohľadom do napríklad knihy, ktoré zostávajú v knižniciach, alebo histórie. dokumenty v archívoch. Zberový papier sa v našich Ťažko opísať vytvorené vydarené kreácie z odpadu a podmienkach využíva ako základná surovina na vý- ešte ťažšie bolo hodnotiť. Búrlivým potleskom boli oce- robu lepenky a hygienických papierov. Mnohí ľudia si nené všetky modely. Predvádzacie mólo Domu kultúry v však ešte stále neuvedomujú, že odpad tohto druhu Púchove spestrila Dažďová kvapka, Čertík-Bertík, Slnečný treba naozaj separovať. Ako povedal manažér recyklá- deň, Rytier, Kráľovná a princezná, Večernica, Včielka Mája, cie papiera Smurfit Kappa Štúrovo Ing. Ladislav Veres, Štupláčik, Novinový škriatok, modely najmenších účast- mladú generáciu treba vychovávať tak, aby rozmýšľala níkov módnej prehliadky. Žiaci vyšších ročníkov, v rámci ekologicky a v tomto duchu firma orientuje svoju pre- témy Ďalekohľadom do histórie, predviedli svoj umelecký zentačnú kampaň prednostne do škôl. talent v modeloch individuálneho a kolektívneho spracova- Peter Farárik nia odpadov do podoby dobových kostýmov, kde využili Foto: autor zbytky textílií. Nečudo, veď práve v púchovskej Makyte 2/2008 ENVIROMAGAZÍN 29

2-2008.indd 29 5. 6. 2008 15:14:25 Environmentálna výchova Hlavnými aktérmi Ekoroku s Nestlé sú deti z Prievidze

Deň Zeme v Prievidzi Námestie Slobody v Prievidzi bolo v ten piatkový deň zrazu ako vymaľované. Ožilo pestrofarebnými improvizo- vanými stánkami detí, ktoré pri príležitosti Dňa Zeme pred- stavili svoje hravé ekologické aktivity. Stalo sa tak v rámci záverečného vyhodnotenia projektu Ekorok s Nestlé, ktorý takýmto spôsobom uzatvoril svoj už 5. ročník.

O projekte Projekt trval od novembra 2007 do 18. apríla tohto roka Záverečná prezentácia výsledkov a jeho cieľom bolo zábavnou a pútavou formou vzbudiť u Na záverečnom hodnotení jednotlivé školy prezento- najmladšej generácii záujem o životné prostredie. Zúčastnili vali, čím všetkým sa zaoberali počas realizácie projektu. sa ho žiaci ôsmich základných a dvoch materských škôl v Náhodní okoloidúci sa pristavovali pri ich paneloch s tema- zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Prievidze, ktoré je orga- tikou životného prostredia a deti im ochotne vysvetľovali, nizátorom podujatia na základe zmluvného vzťahu a finan- čo všetko chceli prostredníctvom svojich výtvarných dielok čnej podpory spoločnosti Nestlé. povedať. Boli tam makety škôl a deťmi vysnívaný areál z odpadových materiálov, stromy z papiera a plastu, a malé dielka z farebných uzáverov PET fliaš. Pri jednom zo stán- kov skupina dievčat zo Základnej školy P. J. Šafárika, Eva, Simona a Adriana, už po niekoľkýkrát vysvetľovali návštev- níkom, s čím sa ich škola zapojila do projektu. Hovorili, že na technickej výchove modelovali školu ako by mala vyze- rať, vrátane oddychového areálu, z odpadov. Pomohli tiež pri úprave okolia školy, vyčistili brehy miestneho toku a vlani nazbierali vyše 20 ton papiera. Všetky zúčastnené školy však spolu zozbierali až 153 ton papiera a viac ako 12 ton PET fliaš. Pre názornosť, výrobcovia hygienického papiera uvádzajú, že spracovaním jednej tony zberového papiera sa ušetria tri tony dreva. A ak pôjdeme v týchto výpočtoch a prirovnaniach ďalej, dozvieme sa, že ich zásluhou len v rámci tohto projektu sa ušetrilo asi 460 ton dreva, ktoré by bolo inak potrebné použiť na výrobu buničiny. Predstavuje to zhruba 109 dospelých stromov vo veku od 60 až 80 rokov, ktoré by rástli na ploche okolo 3,7 hektára.

30 ENVIROMAGAZÍN 2/2008

2-2008.indd 30 5. 6. 2008 15:15:19 Deň Zeme

Ekorok 2008 Tento ročník Ekoroka mal dve časti. Prvej, pod názvom Ekorok s Nestlé Slovensko, sa zúčastnilo 4 255 žiakov z ôs- mich základných škôl. Druhú časť s názvom Za krajší areál materskej školy hravým spôsobom absolvovalo zhruba 200 detí dvoch materských škôl. V rámci aktivity Smeti preč sa deti snažili obnoviť a udržiavať školský areál. O svojich aktivitách vydali EKO-spravodajcov a už tradičným ožive- ním akcie bolo pravé EKO-karaoke. Prostredníctvom piesní žiaci vyjadrili svoj vzťah k životnému prostrediu a zdravému životnému štýlu. Na motívy známych piesní vymysleli za pomoci svojich pedagógov texty s témou ochrany životné- ho prostredia. Najúspešnejšími boli pesničky Rodný kraj, Ži a nechaj žiť, Dážď, Zranená príroda a, samozrejme, spolu s nimi aj ich interpreti. Za zberové aktivity sa víťazom stala Základná škola Energetikov, kde na jedného žiaka nazbierali vyše 61 kg papiera a 5,31 kg PET fliaš.

Úspešná spolupráca Projekt Ekorok s Nestlé je príkladom dlhodobo úspešnej spolupráce mesta a potravinárskej spoločnosti pri riešení spoločensky dôležitej úlohy, akou je životné prostredie. Primátor Prievidze Ing. Ján Bodnár o ňom povedal, že pri- náša dlhodobý efekt. Deti si vytvárajú potrebné návyky a svoje postoje v tomto smere prenášajú aj do svojich rodín. Zdôraznil, že spolupráca na zlepšovaní životného prostredia je spoločným cieľom a prejavom zodpovednosti voči regiónu. Spoločnosť Nestlé podporila základné aj materské školy čiastkou v sume po stotisíc korún. Ako povedal jej konateľ Ing. Jaroslav Kollár, Nestlé má švajčiarske korene, pričom Švajčiari majú pozitívny vzťah k zdravému životnému štýlu a niečo podobné by táto spoločnosť chcela prebudiť aj u mládeži na hornej Nitre, kde pôsobí jej závod. Peter Farárik Foto: autor

2/2008 ENVIROMAGAZÍN 31

2-2008.indd 31 5. 6. 2008 15:16:19 Environmentalistika Historické základy environmentalizmu a environmentálneho práva (XXV.)

„Neosvojuj si obyčaj, ktorá sa odchyľuje od zvyklostí Germánmi Julblock. Saturnália, ako spomienka na Zlatý kého Santa Clausa, v roku 1773 prvý raz uvedeného v tvojej krajiny.“ vek ľudstva, keď vládol svetu boh sejby a poľnohospo- americkej tlači. Pravdepodobne pod vplyvom holandských (verš 70 z Poučenia z papyrusu Insinger, okolo 300 prnl., ulože- dárstva Saturnus (podľa sero = siatie), končili Larentaliami - kolonistov v Novom Amsterdame (New Yorku) prevzal ného v múzeu v Leidene) oslavami plodnosti Bohyne matky (Acca Larentia), ktorou na seba vlastnosti severského nebeského vykonávateľa bola neviestka Larenta, matka bôžikov spravodlivosti Thora (anglosaského Thunora, germán- Lárov - ochrancov vnútorného i vonkaj- skeho Donara, keltského Taranosa/Turana, laponského šieho environmentu (domácností i polí), Horagellesa), syna matky zeme Fjördyn/Jörd, preháňajú- prenesene dojka zakladateľov Ríma ceho sa po nebi vo voze ťahanom capmi (inde v kočiari - Romula a Réma asi v roku 753 prnl. ťahanom koňmi, na severe v saniach ťahaných sobmi). Počas Saturnálií sa 18. decembra usku- Sv. Mikuláš prevzal v Európe v 10. storočí viac vlastnosti točnili oslavy pôvodne keltskej patrón- Ódina/Wodena. Postupne sa ujala jeho dobročinnosť, pri- ky koní - bohyne Epona (ako Eponalia), čom posudzoval správanie ľudí, najmä detí, aj vo vzťahu k 19. decembra bohyne Ops (ako Opalia; tiež environmentu – vo Veľkej Británii ako Father Christmas, vo 9. decembra) a 21. decembra slávnosti Francúzsku Papa Noel, v Taliansku Babo Natale, v Nórsku bohyne zimného slnovratu Angerona/ Julenissen, vo Švédsku Julttomten, vo Fínsku Joulupukki, Diva (ako Angeronalia/Divalia, ktoré treba v Portugalsku Pai Natel, V Peru Papa Pére a v Holandsku odlíšiť v čase splnu od indických kvázi Sinter Klaas (kvázi Santa Claus). Mikulášske sprievody vianočných pohyblivých sviatkov sve- zakázal v Rakúsko-Uhorsku cisár Jozef II. bez väčšieho tiel – víťazstva nad temnotou Díwálí na úspechu. Týždeň pred nimi 30. novembra na sv. Ondreja sa počesť Lakšmí, resp. Deepawálí, napr. tiež dlho tradovalo odháňanie zlých duchov, trasenie plo- od 27. do 30. októbra 2008, tradova- tov, liatie olova, vinšovanie v medvedích maskách a uvá- ných vyše 5000 rokov). Deň najdlhšej dzalo: „Keď sú na Ondreja kvapky na stromoch, bude veľa noci, ktorý sa považoval aj za Sviatok ovocia“ alebo „Sneh čo na Ondreja spadol, dlho leží, až na lesov, sa veštilo liatím olova, zakáľalo Gregora do potoka beží.“ Na Blízkom východe sa počas a hovorilo „Na Toma, seď doma“ alebo 7. - 13. dňa islamského posvätného mesiaca Zú-l-hidždža „Na sv. Tomáša najdlhšia noc naša“. Po (v decembri 2007) koná púť (hadždž/hidždža) do saud- posune kalendára totiž pripadol na ten- skoarabskej Mekky, spojená s obchádzaním (Tawáf) to deň aj sviatok sv. Tomáša apoštola, okolo Kaaby a sedemkrát prebehnutím (Sa´j) po určenej zabitého kopijou a pochovaného v indic- trase (Mas´a´) medzi kopcami As Safá a Al Marwa na kom Mylapore pri Madráse (roku 1969 počesť Hagar, ktorá hľadala pre syna (praotca Arabov presunutý na 3. júla). Samotný Štedrý deň Ismaela/Ismá´ila) prameň/studňu (Zamzam). Pôvodným starí Slovania nazývali podľa najkratšie- bohom posvätnej Kaaby, ktorú údajne vystaval praotec ho dňa Kračún (od slova krátky alebo Adam po vyhnaní z raja, bol však staroarabský Hubal. neskoršie od slova creatio = stvorenie/ Ten obkolesený modlami podľa počtu dní spočiatku per- zrodenie); odvodene od neho Rumuni sonifikoval Alláha. Na Muhammadov príkaz ponechali s Krăčun, Bielorusi Koročun, Maďari prechodom na islam pri vyschnutej studni v strede Kaaby Stefano de Verona: Klaňanie mágov (1435) v galérii Brera (Milano) Karácsony. V tento deň sa nesmelo bo- len jeho sochu. Po výstupe na planinu Arafát prechádza Zimný slnovrat (21./22. decembra, pôvodne podľa ju- sou nohou znesvätiť zem, dvere sa natierali cesnakom, (19. - 21. decembra 2007) cca 2 mil. pútnikov do doliny liánskeho kalendára 25./26. decembra; na južnej pologuli kropili a vykiadzali sa obydlia a stajne. Na oblievanie ľudí Miná na miesto prvého stretnutia Abraháma/Ibrahima, 20./21. júna), predstavoval sviatok vo väčšine krajín. a statku sa ráno brala voda z potoka, ktorej zvyšok sa Ismaela a Hagar so satanom za účelom jeho kameňova- Napríklad počas najkratšieho dňa (bruma/brevissima) vylieval pod ovocné stromy, aby na jar zakvitli. Po starých nia vo forme stĺpa siedmimi kameňmi (počas tohto aktu v sa konali grécke Dionýzove Brumalia (Bacchove rímske/ obetiach pretrval zvyk udobrovania ohňa, vody a vetra roku 2004 ušliapali 251 pútnikov a v roku 2006 až 345 byzantské presunuli na 24. novembra). V decembri si omrvinkami z jedla, alebo „oferovanie Ježiškovi“ jabĺčok pútnikov; v roku 1997 požiar v stanovom tábore usmrtil v Grécku v rámci sviatku Malé Asclepieia uctili očistných a iných potravín pred jasličkami. Počas sviatkov sa zvon- 343 ľudí). Najdôležitejší trojdňový Veľký sviatok obeto- bohov Asclepia, Apollona a Hygieiu (Veľké Asclepieia cami, zastrašovacími maskami a tancom zaháňala zima a vania Íd al-kabír/Íd al-adhá/Íd al-kurbán sa začína až na 10. 8. Elapheboliona v Epidaure) a v rámci trojnočného koledovalo (z lat. calendae a gr. kalandai). Masky a tanec deň, keď veriaci obetujú cca 700 tis. oviec a 20 tis. kusov sviatku Heracleia Heracla Triespera (nezamieňať s letným charakterizujú dodnes vzťah k environmentu u mnohých dobytka a tiav (mäso poskytnú chudobe). Túto lokálnu sviatkom Heracleia Kynosargous - 10. Metageitniona). Po národov, najmä Ázie, Afriky, Ameriky a Oceánie (napríklad environmentálnu situáciu nemožno považovať za nepod- rímskych naturalistických Faunaliách boha prírody Fauna havajský tanec Hula-hula znázorňuje spojenie nebeského statnú, lebo ovplyvnila environment od Pyrenejského po- (5. decembra) začali 17. decembra výstredné Saturnalia boha dažďa Lono s bohyňou vegetácie Laka). Maskované lostrova cez bývalé turecké panstvo (aj na Slovensku s je- (17. - 23. decembra) v sprievode s vozom boha Saturna, ťa- postavy (anjeli, čerti...) sprevádzajú 5. - 6. decembra aj sv. diným sandžakom so sídlom vo Fiľakove) až po Indonéziu haným pozláteným prasaťom (neskôr známe ako „vianoč- Mikuláša (cca 270 - 350 n. l.), pôvodne biskupa v lykij- a newyorské dvojičky. 12. decembra si Aztékovia uctili né zlaté prasiatko“ pre šťastie), nadväzujúcim na prastaré skom Myre (dnes tureckej Dembre), patróna námorníkov Coatlicue a Tonantzina, v Iráne Mazdaisti/Zoroastrici/ animistické kulty kanca a plodnosti prasnice. Tento deň a detí (nesúvisí s Mikulášom z Antiochie a jeho prívržen- Parsovia Sviatok ohňa a Bahaisti sviatok Masa´íl. Nočné sa aj u Slovanov spájal so zabitím, obetovaním a jede- cami Mikulášovcami/Nicolaitmi, obdobou neskorších falofórie sa uskutočňovali v decembri (26. Poseideônu) ním prasaťa a obsypávaním ovsom pre zaistenie úrody, Adamitov, ktorí sa snažili o kompromis s nekresťanskou medzi Athénami a Eleusiou pri oslave ovocia, prvej ochut- ako sviatok Ovseň/Govseň/Useň. Keďže sa obchádzalo s vierou a presadzovali cestu k spaseniu častým pohlavným návky a fermentácie nového vína Halôa/Haloia s obetova- božským dieťaťom, Srbi ho pomenovali aj Božić. K zvy- stykom). V Rusku sa jeho ekvivalentom stal Dedo Mráz/ ním Démétér Halôa, Dionýsovi, Persephóne a Poseidonovi kom patrilo tiež nosenie a pálenie starého kmeňa/pole- Ded Moroz sídliaci v drevenom paláci vo Veľkom Usťugu; Phytalmios. Falofórie do Eleusie charakterizovali v na/klátika nazývaného Srbmi badnjak, Bulharmi badnik, v Arménsku Dzmer Papik, ktorý viac pripomína americ- decembri (okolo 15. Poseideôna) aj grécke dvojdňové

32 ENVIROMAGAZÍN 2/2008

2-2008.indd 32 5. 6. 2008 15:16:23 Environmentalistika

riacu konjunkciu Jupitera a koniec sanice.“ Predjarné dni pred znovuzrodením a sláv- Saturna (podľa Babylončanov nosťami plodnosti/úrodnosti sa aj iné národy venovali a Grékov hviezdy Židov v kon- zbližovaniu, očiste environmentu a pôstu. Rímska oslava junkcii, znamenajúcich narode- svornosti, láskavosti, priateľstva a harmonického vzťahu nie kráľa/mesiáša a predzvesť so všetkým Concordia pripadla na 16. januára (keď „na sv. šťastia - nádeje, kým kométy Marcela zima lezie do tela“) a sviatok živých, odstraňova- boli symbolom nešťastia) v nia rozporov a disharmónie na 22. februára (Caristia/Cara súhvezdí Rýb už 29. mája, Cognatio), neskoršie u kresťanov ako Deň antiochijského Stolca 3. októbra a 4. decembra roku sv. Petra, načas preložený na 18. januára ako Sviatok rímske- 7 prnl., potvrdenej roku 1925 ho stolca sv. Petra (Cathedra Petri). Keď v tento deň mrzlo, Paulom Schnabelom na kli- ľudia verili, že mráz potrvá 40 dní (v južných regiónoch len nopisnej tabuľke zo Sipparu. 14 dní). Po sviatku Felecitas sa v rámci Fornakálií slávili Až okolo roku 680 ich sv. 24. - 26. januára Paganalia (Sementivae). Na sviatok súhvez- Caesarius Arleský označil za dia Pec (Fornax), keď končili Fornacalia (17. februára) sa troch kráľov, ktorých v 9. sto- venovala v Ríme starostlivosť plodinám (napr. figám), ob- ročí pomenovali. Malo by ísť o dobne ako v Athénach počas februárovej slávnosti Diasia Fiľakovský hrad – sídlo jediného tureckého sandžaku na Slovensku arménskeho mystika Gašpara (23. Anthesteriona) na počesť láskavého Dia Meilikhia, (Strážcu-Nosiča pokladu), ba- ktorému obetovali domáce zvieratá alebo chudobnejší Malé/Vidiecke Dionysia (Dionysia ta kat´agrous) spojené s bylonského, resp. arabského kráľa Balát-čar-ussura/hebr. ich napodobeniny z cesta. Diovi Meilikhios pripadol aj ochutnávkou vína. 8. Poseideônu im predchádzali Poseidea. Béltšáccára/Baltazára (Baal ochraňuj kráľa) a Melchiora/ sviatok Pompaia a Diovi Maimaktos sviatok Maimakteria v Koncom decembra na pôvodnom environmentálnom zá- Melichera/Melichara (Kráľa svetla), podľa ezoterikov o novembri (15. a 20. dňa mesiaca Maimakterion); Diovi klade Židia oslavujú sviatok Chanukah/Svätenie (napr. od maharadžu Ramu nazvaného Cham-el-chior (Videl som Soterovi vo februári sviatok Soteria (5. Anthesteriona) a 22. - 29. decembra 2008/5769) už ako spomienku na Boha). Pokrstení Slovania cesnakom a svätenou vodou Diovi Boulasios spolu s Athenou Boulaia letný novoročný víťazstvo Makabejčanov/Hasmonejovcov nad gréc- vyznačili na dvere tri kríže a zároveň podľa pohanských sviatok Eiseteria (1. Hekatombaiona). Diovi zasvätili Gréci kymi Seleukovcami roku 165 prnl., ale aj na opätovné zvykov pofŕkali všetky stavby za účelom ochrany pred aj Plerosia (5. Poseidôna). Na veselý sviatok boha Termina vysvätenie Jeruzalemského chrámu a v ňom na zázrak bleskami pohanského Perúna. Tomuto hlavnému bohovi Terminalia (23. februára) Rimania venovali pozornosť osemdňového horenia kahanca (dodnes ho symbolizuje obetovali ich predkovia 40 dní po zimnom slnovrate na medziam a hraniciam (územným štruktúram). Pastieri sedemramenný svietnik). V čase slnovratu v Mezopotámii Hromnice, keď si neskoršie ich pokrstení potomkovia dá- 15. februára v Ríme vykonávali očistu počas sviatku oslavovali vyše 3000 rokov starý environmentálny svia- vali posvätiť hromničnú sviečku (hromničku) zapaľovanú Lupercalia, ktorého patrónom bol boh Faunus/Lupercus. tok Zagmuk/Sacaea, v Iráne vyše 2000 rokov starý sviatok v jarných a letných mesiacoch počas búrok ako ochranu Patrili k deväťdňovým sviatkom Parentalia (13. - 21. febru- Yaldā/Sabe Celle alebo zoroastrijský Deygān s oslavou slneč- pred Perúnovým bleskom. Tento starý environmentálny ára) tak, ako aj Quirinalia (17. februára). Parentalia začali ného Mithru, v Indočíne Tōji alebo vietnamský Dōngzhi, v sviatok možno stotožniť 1. - 2. februára s tradičnou kelt- orgiastickými oslavami Iuno Februa a končili slávnosťou Pakistane kalašský Choimus/Chaomos, židovský Tekufah skou slávnosťou ohňa Imbolg/Imbolc/Oimelc ako Dňom Brigit/ Feralia. 21. apríla si pastieri uctili bohyňu krmovín, stád a Tevet/Tekufot, na Srí Lanke Sanghamitta, v Kurdistane Seva Bride - Brigantia spojenou s očistou (prenesene Hromnice; pasienkov Palés. Na jej sviatok Palilia/Parilia sa čistili domy, Zistanē, v Sarmatii Kaleda, v Mali dogonský Goru, v USA v Grécku Malé eleusínske mystériá). Vtedy vznešená kelt- chlievy a dvory, očistným dymom vyháňal statok, pastieri hopiovský Soyal/Soyalangwul, na Bahamách a Jamajke ská bohyňa múdrosti a ohňa, svastikou označovaná dcéra zdobili salaše, očisťovali sa kropením posvätnou vodou a Junkanoo, v Mexiku mayský Wayeb/Uayeb, v Peru slnečný najvyššieho Dagdu, medzi slnovratom a rovnodennosťou preskakovaním horiacej slamy (vtedy sa celoštátne pripo- Inti Raymi (pôvodne s centrálnou svätyňou v Cuzcu, od zhadzovala zimné šaty a tešila sa na jar (v rámci chris- menul aj Deň založenia Ríma). Každoročne asi od roku roku 1572 nahradenou katolíckym kostolom). V Laponsku tianizácie ju stotožnili so sv. Brigitou Írskou asi z rokov 238 prnl. trvali od 28. apríla do 3.mája Floralia – roztopašné zaviedli sviatok Saamov Beiwe, v Škótsku Hogmanay, vo 451 - 525, ktorú v Írsku považovali za pôrodnú babu Wallese Meán Geimhridh/Grinstad, v Írsku La´an Dreoilén/ Panny Márie). Znázorňovali ju ako slamenú bábiku, Wren Day, v Germánii Perchta/Hertha/Bertha. V Lotyšsku do ktorej vkladali orechy ako znak mužskej plod- 24. decembra na sviatok Ziemassvēthi pripadajú narodeniny nosti. V roku 494 pápež sv. Gelasius I. hromničný nebeského stvoriteľa Dievsa (litevského Dievasa, starop- 2. február označil za Sviatok očisty sv. Panny Márie, ktorá ruského Deiwsa), od 13. storočia ako kresťanského Boha. sa podrobila Mojžišovmu zákonu očisťovania obeto- Írska bohyňa Rhiannon porodila božského syna Prydera, vaním dvoch hrdličiek v chráme (v Anglicku sviatok maloázijská Kybelé Deoiusa, egyptská Isis slnečného žien Wiwes´ Fiest Day). Zahŕňal aj Predstavenie Ježiša Hóra a podobne. V Japonsku sa v tento deň konala šinto- v chráme/Uvedenie Pána do chrámu v Jeruzaleme. istická celebrácia slnečnej Amaterasu-ōmi-kami a v Sýrii (Candlemas). Išlo o aplikáciu tradičnej očisty žien Ašterté (v Kanaane Athtart). Anglosasi a Germáni začali obetovaním štyridsať dní po pôrode, počas ktorých oslavovať viacdňový sviatok Yule/Joel/Jul/Jól/Joulu/Geul boli vylúčené z kultu ako nečisté. V Egypte vtedy (druidský sviatok ohňa Alban arthuan) so stromčekom (19. Pamenota/Amun-Ra/Rekehnedjesa/kopt. alebo vencom, cezmínou a imelom. Išlo tiež o severský Phamenotha) oslavovali narodenie bohyne Nut. V sviatok Freyra a Freyje (27. decembra jej narodeniny a Indii na prelome januára a februára podľa Rgvéd 10. januára jej ďalší sviatok), ako aj slnečného Baldra. uskutočňuje dodnes stará deväťdňová nespútaná Tomuto sviatku predchádzali oslavy jeho otca Ódina, an- jarná slávnosť Saraswati Puja, resp. Vasant Pančámi. glosaského praotca a boha krbu Inga a starej germánskej Vo védsko-brahmánskej dobe rituál plodnosti bohyne zeme Erdy, známe počas zimného slnovratu (Yule) Ašvamédha spojený s „obetovaním vládcovho ako Matka noci (Modranicht/Modranect/Midvinterblot/ koňa“ Varunovi a Djausovi vykonávala panovníčka. Mitwinternacht; škandinávsky Disablot). Severské slávnosti Slovania tieto dni nazývali Sretenie (stretnutie zimy Yuletide končili 6. januára na Trojkráľový večer, keď kresťania s letom; neskoršie). Magická očista sa uskutočňo- „chodili s hviezdou“ a pripomínali si 2 - 8 mudrcov/má- vala šibačkou a nosením sviečok. Hovorievalo sa: gov z Východu. Títo prišli do Palestíny asi z Mezopotámie „Keď svieti slnko na Hromnice, bude hojnosť žita i alebo Arménska, Kommagény a Edessy, pričom navštívili pšenice; keď na Hromnice zo striech tečie, zima sa judejského kráľa - Idumejčana Herodesa, kvôli Hviezde dlho povlečie.“ Odporúčalo sa: ,,Na Hromnice vezmi Sandro Botticelli: Primavera - alegória jari s Florou/Chlóris (1477) mágov z 29. júla 7 prnl. alebo skôr pre trojnásobnú žia- si dve kabanice.“ Po nich platilo: „Prešli Hromnice, v galérii Uffizi (Florencia) 2/2008 ENVIROMAGAZÍN 33

2-2008.indd 33 5. 6. 2008 15:16:34 Environmentalistika

slávnosti bohyne kvetov, plodnosti, neviestok a úrodnos- tva, strihali ovce a konala posledná zábava pred pôstnym nia si popola na hlavu alebo začiernenia tváre sadzou s pri- ti Flóry (gr. Chlóris), spojené s ohadzovaním semenami Adventom (zakazovaná napríklad už roku 922 cirkevnou pomenutím si Sennej matičky (Déméter) počas pohyblivé- pre plodnosť (ako dnes pri svadbách) a rozdávaním ero- synodou v Aachene). Predpovedalo sa: „Katarína na ľade ho sviatku medzi februárom a marcom - Popolcovej/Škaredej tických medailónikov. V Ríme uskutočňovali vo februári – Vianoce na blate“ (tiež opačne) alebo konštatovalo: stredy - Popolca (napr. 6. februára 2008), kedy začal Veľký očistu (februa), ktorú reprezentovali tri ochrankyne žien „Katarína má pekné meno, ale studené veno,“ resp. „Na štyridsaťdenný pôst (Quadragésima). So slovami „Prach - Iunony a hlavná bohyňa matka Iuno/panenská Juno sv. Katarínu schováme sa pod perinu.“ Verilo sa, že túto si a na prach sa obrátiš“ vtedy poznačil kresťanský kňaz Virginiesis/kapitolská Juno Capitolina ako ekvivalent noc lietajú a škodia strigy. Čarodejnice vládli v noci z 12. na čelá veriacich popolom z ratolestí vlaňajšej Kvetnej nede- etruskej Uno a gréckej Héry. Zabezpečenie potomstva 13. decembra (na sv. Luciu/Malé Yule), v Grécku zasvätenej le. Vtedy končili aj priadky, trvajúce od polovice októbra umožňovalo ženám v patriarchálnej spoločnosti raz za šty- najmä Démétér (pozri sviatok Halôa), v Galii Belisame a vo predchádzajúceho roku, ktoré napríklad v Štítniku zakáza- ri roky 29. februára požiadať mužov o ruku (dodnes naprík- Švédsku Kráľovne noci. Očistnú pôsobnosť mala 14. febru- la evanjelická synoda roku 1591 a v Ľupči mestská rada v lad v Škótsku). V podstate išlo o „ekologické“ právo, resp. ára aj severská a germánska bohyňa Rind/Rinda/Rindr, rokoch 1567 a 1579. Predchádzali mu na rozhraní januára snahu na oplodnenie, tak ako aj pri rôznych „ženských“ matka hrdinského Váli, splodeného s Ódinom. Tento Deň a februára sviatok Deviatnik (Septuagésima), pripadajúci na sviatkoch. Veľký sviatok matiek - matrón Matronalia na po- lásky a harmonizácie spájal rôzne národy a náboženstvá. predpôstnu deviatu nedeľu pred Veľkou nocou a od 6. ja- česť najvyššej bohyne Iuno (Matrona/Lucina = Svetluša) Neskoršie pripadol sv. Valentínovi, ktorého roku 270 sťali nuára roztopašné Fašiangy (odvodené od slova fasching pripadol na 1. marca, keď muži obdarúvali ženy (obdoba na príkaz cisára Claudia Gothica. Pri komercializácii sviatku alebo faseln = prospievať/plodiť/byť mnohodetný) s pred- Medzinárodného dňa žien 8. marca). Nadviazal na archaic- sv. Valentína si na jeho pôvodný pohanský environmentál- pôstnym večerom Fastnacht a následným karnevalom kú marcovú grécku slávnosť Elaphebolia (6. Elapheboliona) no-sociálny základ už asi nikto nespomenie. Platí však: (odlúčenie od mäsa/carne vale/mjasopust/masopust od na počesť Artemis Elaphebolos. Týmto sviatkom sa po- „Na sv. Valentína zamrzne aj kolo z mlyna“; pri klimatic- roku 1341), resp. roztopašným hlučným prechádzaním dobali 11. júna Matralia – sviatok staro- obcami (charivari) charakteristickým italickej bohyne dospievajúcich dievčat, šibačkami, mazaním popolom, maška- prvorodičiek a denného svetla Mater rádami (býčími - turoňovými, medvedí- Matuta (pranostiky tento deň uvádzali: mi, vlčími, konskými, capími hlavami...) „Na sv. Barnabáša búrky často strašia“ na zahnanie démonov tmy, tancami a alebo „Ak prší na sv. Barnabáša, padajú koledami. Pochovávala sa basa, cho- hrozná do koša,“ predtým 8. júna na Deň dilo sa s „klátikom“ alebo vynášala rímskej bohyne Mens a na sv. Medarda slamená falická figurína „umrevca“. známa „Medardova kvapka štyridsať Pohanskú fašiangovú maškarádu za- dní kvapká“). Do roku 380 boli súčas- kázali napríklad Muránske artikuly z ťou sviatkov Vestalia (7. - 15. júna) na roku 1585. Mestskú radu v Košiciach počesť bohyne ohňa, domáceho krbu žiadali o takýto zákaz v roku 1636 a chleba Vesty, ktorých sa zúčastňovali evanjelici. Koncom februára sa takto vo Vestiných chrámoch len vestálky roztopašne správali aj severoameric- (Vestine panny/Virgines vestales; Sväté kí Indiáni počas Ononhouarouri. V Indii panny/Virgines sanctae) a vydaté ženy. vtedy obdobne slávili 10 dní okolo jar- Tie po Iupiterovom sviatku Poplifugia ného marcového splnu (napr. 21./22. (5. júla) na sviatok Nonae Caprotinae marca 2008) sviatok farieb Hólí, keď (7. júla), zasvätený Iuono Caprotina, sa ľudia polievajú zafarbenou vodou. obetovali kozu. Rituál vykonávali pod Predchádza mu oslava plodnosti falic- samčím figovníkom obyčajným (Ficus kého Šivu s druhou ženou – tmavšou carica) s nejedlými tzv. kaprifigami, Párvatí/Mahádéví ako Matkou svetla, pričom používali ich šťavu a šľahali nazývaný Maha Šivaratri (napr. 6. mar- sa jeho konármi kvôli očiste a novej ca 2008). Gréci si v marci v mesiaci plodnosti (9. júla Caprotinia). V Athénach Elaphebolion počas sviatku mlieka a 12. deň dvanásteho mesiaca medu Galaxia (15. deň) uctili bohyňu Skirophorion na sviatok bielych sl- Rheu a počas sviatku Pandia boha Dia nečníkov Skira/Skiraphoria Grékyne za Pandia (17. deň). Koncom marca sa účelom zabezpečenia plodnosti obe- Tizian: Venuša a Adonis (1553) v galérii Prado (Madrid) uskutočňovala jarná oslava boha lásky tovali Athéne, Démétér, Persephone Era (Eroteia - 4. Mounykhion) a Apollona a Poseidonovi Phytalmios hodením prasiatka alebo psa kých zmenách už menej 24. februára pranostika: „Sv. Matej Delphinio s Artemis (Delphinia/Iketeria - 6. Mounykhiona/ spolu s obetnými koláčmi faloidného tvaru do krasovej ľady láme, ak ich nachodí; ak ich nenájde, tak ich naro- Munichia) s procesiou panien. Začiatkom apríla nasledo- priepasti ako vaginálneho symbolu Zeme; začiatkom júna bí“ alebo 27. februára „Keď je mráz na sv. Gabriela, žatva vali archaické jarné Démétéreia (13. Mounykhiona) a po oslávili Athenine Arrephoria (3. - 5. Skirophoriona). Rimanky bude veselá.“ Väčšiu pravdepodobnosť majú pranostiky z nich Artemidine sviatky Mounykhia/Munichia a Brabroneia si vyprosovali plodnosť aj z 3. na 4. decembra u Dobrej bohy- 20. januára (Deň starých/veľkých matiek) - „Na sv. Fabiána (16. - 17. Mounykhiona), keď bohyni upiekli tortu so ni žien a plodnosti - Bona Dea (s utajeným menom Damia a sv. Šebastiána miazga v stromoch býva hore hnaná,“ sviečkami. Aztékovia počas krátkeho pôstu v mesiaci v spojení s Faunom v podobe hada), ktorej pomáhali kňaž- prípadne zo 6. februára - „Sv. Dorota na sneh bohatá.“ Tozoztonli (24. marca - 12. apríla) obetovali božstvu zeme ky bylinkárky a liečiteľky – damiatrix (tiež 3. - 4. mája). Germáni 21. februára (na rímske Feralia) zhotovovali ohni- Coatlicue/Hadej sukni a božstvu dažďa Tlalokovi; počas Vtedy si uctili aj Kybelé, Ceres a Rheu. Neskoršie tento vé kotúče a slnečné kolesá a na Wodanových kopcoch dlhého pôstu v mesiaci Huei Tozozli (13. apríla – 2. mája) sviatok preniesli na sv. Barboru, stotožnenú aj s Pallas zapaľovali ohne. Išlo o Wodanove slávnosti ohňa/slnka s božstvu kukurice – starému Chicomecóatlovi a novému Athénou a Minervou, patrónku kalifornského mesta Santa následným sviatkom zosnulých, počas ktorého pohostili Centeótlovi. Barbara (jej sviatok roku 1969 cirkev potlačila, obdobne ich vracajúce sa duše - revenantov. Verili pritom v prevtele- „Zachcelo sa vznešenému nebu zem objať, a zem ako sviatok sv. Juraja 24. apríla, sv. Krištofa 28. júla, sv. nie duše - znovuzrodenie/reinkarnáciu ako mnohé národy zahorela láskou a túžbou po spojení s ním, dážď dole z Filomény...). V jej deň („O sv. Barbore líhava sneh na dvo- a náboženstvá na svete. Spochybnil ju však byzantský neba padajúci oplodňuje zem, a to rodí zvieratám potra- re“) dávali dievčatá vetvičky z ovocných stromov do vázy, cisár Iustinianus I. Veľký/Justinián, keď roku 543 v proti- vu a ľuďom chlieb.“ aby do Vianoc rozkvitli na znamenie ich vydaja do roka. pápežskom ťažení zvolal synodu, ktorá pod jeho vplyvom (o spojení Urána a Gáie Aischylos, 525 - 456 prnl.: Hiketides/ Niekedy sa takéto púčkovanie konárikov začalo Stridžími odmietla Órigenovo učenie o znovuzrodení. Symbolické Prosebnice - Danaovny) dňami už 25. novembra na sv. Katarínu, keď sa končila pas- spojenie s predkami a so zemou preukazoval zvyk sypa- RNDr. Jozef Klinda 34 ENVIROMAGAZÍN 2/2008

2-2008.indd 34 5. 6. 2008 15:16:40 India – Brihadíšvarov chrám v Thanjávúre India – Súbor pamiatok v Pattadkale

Brihadíšvarov chrám v Tandžavúre pochádza z obdobia vlády Čólovcov Súbor pamiatok v Pattadkale tvorí 9 hinduistických chrámov najkrajších uká- (Chola 850 – 1270). Z neho riadili južnú Indiu v 10. – 14. storočí. Lokalita zahŕňa žok architektonického drávidského štýlu z obdobia Čálukjovcov/Chalukyovcov hlavný chrám umiestnený v strede veľkého nádvoria a vyzdobený množstvom (543 – 757). Z viacerých kamenných chrámov vyniká najmä Virupakšov/ významných malieb a sôch. Okolo neho postavili malé svätyne. Spolu predsta- Virupakshov chrám, ktorý zasvätili Šivovi. Ide o najväčší a najvýznamnejší vujú unikátnu formu chrámovej architektúry v južnej Indii. Celý komplex ohra- chrám postavený v drávidskom štýle. Charakterizuje ho trojstupňová pyramí- dili vnútornými poschodovými múrmi, ktoré obklopujú ďalšie vonkajšie múry. dová strecha a bohatstvo skulptúr, znázorňujúcich výjavy zo sankristických Vnútorný a vonkajší komplex ešte ohradili veľkým tehlovým opevnením a vod- indických eposov Ramájana a Mahábbbarata. Nechýbajú sochy slonov, levov a nou priekopou. Na výstavbu chrámu použili 80 tonové žulové bloky a čiastočne Šivovho býka Nandina. Chrám dala postaviť v roku 740 kráľovná Lokamahadevi tehly. Dve bohato sochársky zdobené chrámové veže majú pyramidálny tvar a na oslavu víťazstva jej manžela nad kráľmi južných krajín. k vrcholu s monolitom cibuľovitého tvaru dosahujú výšku 60,95 m. Ich trinásť Ďalším architektonickým skvostom tohto posvätného pútnického mesta je stupňov tvorí rímsy. Celý chrám dosahuje výšku 72 m a zdobia ho skulptúry, Papanáthov chrám z konca 7. storočia. Postavili ho v severnom indoárijskom ktoré často znázorňujú boha Šivu v podobe strašného Bhairava. Umeleckú úro- štýle. Má typickú rebrovú vežu (šikharu) v podobe včelieho úľa a vo vnútri mo- veň dosahujú aj nástenné maľby svedčiace o majstrovstve čólovských maliarov. hutné piliere. Bohatá sochárska výzdoba znázorňujúca milencov, hudobníkov a Objavili ich v roku 1930 pod vrstvou malieb z 15. – 17. storočia. Znázorňujú Šivu tanečníkov zvyšuje jeho umeleckú hodnotu. Chrám Jambulinga/Džambúlinga ako Yógadakšinámúrtiho, ktorý sa pozerá na tanec nebeských tanečníc – apsár, dali postaviť Čálukjovci z Véndží v 8. storočí. Charakterizuje ho zakrivená stre- v okolí s bôžikmi, hudobníkmi a výjavmi zo života Šivu. cha, ktorá sa skladá z ríms. Za bohato zdobenou pyramidálnou bránou stojí najskôr pavilón s druhou naj- Z ďalších chrámov možno spomenúť Kasivisvesvara, Galaganatha, väčšou sochou býka Nandina v Indii. Zhotovili ho z čierneho kameňa a dosahuje Sangamesvara (699 – 733) a Mallikarjuna (733 – 744). Džinistický chrám už dĺžku 6 m, výšku 3 m a hmotnosť 25 ton. Medzi skulptúrami chrámu upúta pochádza z 9. storočia, z obdobia vlády dynastie Rashtrakutovcov. Pattadkal, 4 m vysoký lingam. Nasleduje stĺpová sieň, veľká zhromažďovacia sieň a vima- slúžiaci pre kráľovské korunovácie, predstavuje vrchol eklektického umenia, kto- na. Celý komplex pripomína pevnosť. Postavili ho okolo roku 1011. Súčasťou ré v 7. a 8. storočí harmonicky spojilo architektonické formy severnej a južnej chrámového areálu je archeologické múzeum. Za areálom vybudovali bazén Indie. Nadväzuje na staršie hinduistické pamiatky v susednej lokalite Aihole zo Sivaganga, spojený s Veľkým kanálom. Celkove v Tandžavúre postavili Čólovci 4. – 6. storočia. V blízkej západnej lokalite Badami sprístupnili viaceré jaskynné 74 chrámov. chrámy, ktoré sa však nevyrovnajú Ajante alebo Ellore. Brihadíšvarov chrám v Thanjávúre je súčasťou SD od roku 1987 (Paríž). Súbor pamiatok v Pattadkale je súčasťou SD od roku 1987 (Paríž).

India – Súbor pamiatok v Hampi Pakistan – Historické pamiatky Thatta

Hampi bolo pôvodne hinduistickým kráľovským mestom Vidžajanagar. Jeho Thatta tvorí obrovský cintorín (nekropolu) stoviek kamenných hrobiek rumoviská na ploche asi 20 km2 vystupujú zo skalného reliéfu Dakkhinskej plo- alebo mohýl na plochom kopci a na nive rieky Indus (neďaleko jej ústia do šiny južne od rieky Tungabhadra. Dnes „Mesto pokoja mŕtvych duší“ rozkvitalo Arabského mora) ruiny starého mesta, v ktorom sa domy stavali z tehál v 14. – 15. storočí počas vlády dynastie Vidžajanagar, ktorá šírila hinduistickú alebo otesaných kvádrov pieskovca a tufu. Jednotlivé celky tohto kom- vieru a jej kultúru. Po porážke a sťatí kráľa Rámarádžu v roku 1656 mohame- plexu, spojené cestami, obkolesujú múry. V strede viacerých častí nekro- dánmi, mesto spustlo. Ukážky drávidskej kultúry sa však zachovali na množ- poly stoja mauzóleá zdobené glazovanou keramikou, tvoriace arabesky. Ornamentalistika sa sústredila najmä na priečelia s kýlovými oblúkmi vcho- stve opustených chrámov, palácov, kúpeľov a pavilónov s bohatou sochárskou dov. Kupolové zastrešenie nad hlavnými sieňami vyniká nad rovinatou kra- výzdobou. jinou s riedkou vegetáciou. Mauzóleá a ostatné hrobky pochádzajú najmä Chrámy a pevnosť pochádzajú z rokov 1377 – 1576. Z nich vyniká chrám z obdobia vlády Veľkých Mogullov/Mughalov turkomongolského pôvodu, Pampapatisvámi so stupňovitou pyramídovou vežou. Skulptúry bohato zdobia ktorí vládli v Indii v rokoch 1526 – 1858. Nekropolu však využívali od kráľovský chrám Hazára Rámačandra a mohutnú predsieň svätyne Pattabhiráma 14. storočia príslušníci dynastií Sammah, Argun a Tarkhan. Do nekropoly umiestnenej za múrmi kráľovského komplexu. Neďaleko Kráľovniných kúpeľov (364 ha) pochovávali premiérov, ministrov, správcov území a miest, kňazov, v kráľovskom paláci stál vyrezávaný kráľovský trón. Stĺpy svätyne Hazára básnikov, generálov a iné významné osobnosti. Najkrajšie mauzóleá posta- Rámačandra zdobia skulptúry ako prejav sochárskeho umenia Drávidov. Vľavo vili na vyvýšenine Makli. od nej stojí palác dvorných dám Zenána. V jednej z viacerých sloních stajní Priľahlé mesto sa stalo v rokoch 1352 – 1739 univerzitným strediskom zriadili menšie archeologické múzeum. Ukážkou indosaracénskeho umenia je vzdelávania, obchodu, umenia a vojenstva. Väčšinu významnejších budov Lotosový pavilón. Blízko neho v menšom chráme boha Šivu z vody vystupuje v tomto hlavnom meste Sindu vyzdobili farebnou glazovanou keramikou, mohutný monolitický lingam. Jedinečným príkladom sochárskeho umenia je pri tvoriacou arabeskové ornamenty. Za najvýraznejšiu stavbu celého územia rieke postavený chrám Vittala s 56 zdobenými stĺpmi, ktorý sa stal vzorom zaradeného do svetového kultúrneho dedičstva sa pokladá mešita Jamia výzdoby ostatných drávidských kostolov južnej Indie. (Dagbir), umiestnená do ohradeného areálu, prístupného cez veľkú kovovú V opevnenom kráľovskom centre na kopci sa nachádza ešte Horný Virupakšov bránu. Mešitu dal v rokoch 1644 – 1647 postaviť Veľký Mogul Shah Jahan chrám a chrám Malyavanta Raghunatha. V dolnom posvätnom centre Hampi (1628 – 1658). Ide o významnú ukážku islamskej architektúry s vynika- Bazaar, bližšie pri rieke, stojí Dolný Virupakšov chrám, monolitický Chrám slo- júcou akustikou a kaligrafickou výzdobou. V nekropole vyniká napríklad nieho boha Ganéša a múrom obostavaný južný Chrám Krišnu. hrobka Jam Nizamuddina. Súbor pamiatok v Hampi je súčasťou SD od roku 1986 (Paríž). Historické pamiatky Thatta sú súčasťou SD od roku 1981 (Sydney).

Spracoval: Jozef Klinda

2-2008.indd 35 5. 6. 2008 15:16:40 PRÍLOHA

VZDELÁVANIE

FRODOVA CESTA šie a zimy studenšie a vegetačná sezóna kratšia. Asi na 3. Slatinné jelšiny sú mokrade s charakteristickou drevinou – jelšou Kapitola XXXV. 1/3 územia, kde sa pestujú obilniny, poklesli úrody o lepkavou (v horskom stupni ju vystrieda jelša sivá). Uveďte lokalitu na 20 – 50 %. Podunajskej nížine, ktorá je typickým príkladom slatinných jelšín: Rozloha katastrofou postihnutého Aralského regiónu a) Niva Moravy Cesta poznania (4. časť) je približne 700 000 km2, to znamená 14-krát rozloha b) Šúr pri Svätom Jure Mokrade (II.) Slovenska. Vysychaním jazera je postihnutých odhadom c) Vršatecké bralo až 58 miliónov ľudí. A všetko toto začalo úmyslom človeka „rozkázať vet- 4. Vysokobylinná smrečina – pásmo lesa typické prítomnosťou Milí mladí priatelia, ru, dažďu, riekam...“ Preto strážme vodu v mokradiach. širokolistých horských bylín nájdeme najčastejšie v priehlbinách, pozrime sa na mokrade, ekosystém, z pohľadu vody: úžľabinách, na plochách, cez ktoré občas preteká voda, v širokých až 97,4 - 97,5 % vody je v oceánoch a moriach ako Vaše listy, kresby, fotografie… očakávam do 10. júla na adre- dolinách pod skalnými stenami a všade tam, kde majú dobré pod- slaná voda, z ostávajúcich cca 2,4 - 2,5 % sladkej vody se: ENVIROMAGAZÍN, ,,Frodova cesta”, Tajovského 28, 975 90 mienky vlhkomilné druhy. Najviac je ich: je 69,5 % viazaných v ľadovcoch a v permafroste, 30,1 Banská Bystrica a) vo vyšších polohách % tvoria zásoby podzemnej vody, povrchová a zrážková Obálku označte: ,,Prísne tajné! Len pre Froda”. b) v nížinách voda tvorí iba 0,4 % (to znamená 0,01 % z celkové- Majte sa krásne! c) v oblastiach horských ľadovcov ho množstva vody). Z tejto vody je 67,4 % viazaných v jazerách, 12,2 % v pôde, 9,5 % v atmosfére, 8,5% v Frodo z Liptovského Mikuláša 5. Viete, pre ktoré typy mokradí sú charakteristické tieto rast- mokradiach, 1,6 % v riekach a 0,8 % v biomase (GEO- hobitia diera pod Kopcom č. 72584/IV liny? 4, 2007). a) tučnica alpínska Vody členíme na atmosférické, resp. zrážkové, povr- Vyskúšajte si svoje vedomosti b) ostrica ježatá chové a podzemné. Podzemné vody sa dopĺňajú preni- c) pečeňovník trojlaločný kaním vody pôdou a priepustnými horninami a sýtia aj povrchové vody (podzemné a pôdne vody súhrnne na- 6. Ako sú rastliny lužného lesa prispôsobené voči záplavám? zývame podpovrchové). Relatívne dostupné vodné zá- a) na pokožke sa im vytvára vosková soby však predstavujú iba 0,014 % celkového množstva vrstva vody ako vlhkosť pôdy, využiteľná podzemná voda, b) niektoré využívajú dýchacie korene, vodná para a zrážky, vodné toky, jazerá, vodné nádrže. ktoré im pomáhajú vysporiadať sa s dl- Našťastie, uvedené vodné zdroje sa dokážu obnovovať, hotrvajúcim obdobím nedostatku kyslíka samočistiť, recyklovať a distribuovať prostredníctvom c) majú hrubšiu pokožku vodného cyklu. Ukážkou environmentálnej katastrofy, degradácie 7. Vyber z možností tú charakteristiku, ktorá nie je typická pre ekosystému, spôsobenej neuváženým poľnohospodár- jelšu lepkavú: skym využívaním krajiny sa stalo vysychanie Aralského a) druh odolný voči mrazu, citlivý na sucho jazera. Pred rokom 1960 toto jazero obsahovalo štvrtý b) druh obývajúci prameniská najväčší objem sladkej vody na svete. Všetko zmenili c) na jej koreňoch môžeme nájsť huby odbery obrovských objemov vody z jeho hlavných prí- aktinomycéty, ktoré rastlinu zásobujú tokov – riek Amudarja a Syrdarja na zavlažovanie bavl- dusíkatými látkami níkových a ryžových plantáží. Išlo o najväčší zásah do Ilustračná kresba: Silvia Redlingerová d) vytvára doskovité (barlovité) korene, hydrologických pomerov na svete – zavlažovací kanál aby získala stabilitu v rozbahnenej pôde má dĺžku 1 300 km. Následkom tohto zásahu sa plocha jazera za 40 ro- 8. Medzi mäsožravé rastliny obývajúce niektoré mokrade patrí: kov zmenšila o 75 % pôvodnej rozlohy a objem vody III. časť - rastliny mokradí a) rosička okrúhlolistá klesol o 90 %. Slanosť vody sa zvýšila štvornásobne, z b) žaburinka hrbatá 10 g/l v roku 1965 na 40 - 50 g/l v roku 2000. Zásadná 1. Krovinné vrbiny, ako typ mokradí, zohrávajú úlohu pri spevňovaní c) močiarka riečna zmena ekologických podmienok viedla k strate zásob pôdy na mladých riečnych naplaveninách, urýchľujú sedimentáciu rýb (niektoré druhy stratili schopnosť rozmnožovať sa a zabraňujú vodnej erózii. Tento typ porastu môžeme nájsť v blíz- 9. Spoločenstvá ostríc, nachádzajúce sa v blízkosti vodných tokov, v jazere už v 70. rokoch) a k likvidácii rybárskeho prie- kosti starých vodných nádrží, bývalých riečnych meandrov a korýt, mŕvych ramien a v zníženinách, sú unikátne produkciou biomasy, myslu, ktorý kedysi zamestnával viac ako 60 tisíc ľudí. odrezaných ramien, ktoré postupne zarastajú vegetáciou. Stano- ktorá za priaznivých podmienok dosahuje až úroveň produkcie bio- Po dne kedysi veľkého jazera sa domorodci dopravu- vištia sú ovplyvňované vysokou hladinou podzemnej vody alebo masy v tropickom dažďovom pralese. Tropický prales vytvorí na jú na ťavách, rozširuje sa nová púšť Aral-kum. Rybárske stagnujúcou povrchovou vodou. Dochádza tu k tvorbe rašeliny. Na štvorcový meter: lode dnes „kotvia“ v slanom piesku púšte aj cez sto kilo- kyslejších miestach s nižším obsahom živín sa dobre darí rašelin- a) 3 – 4 kg rastlinnej hmoty za rok metrov od pobrežia. Vetry tento slaný piesok roznášajú níkom, ktoré miestami tvoria súvislú pokrývku. Podmienky v tomto b) 1 – 2 kg rastlinnej hmoty za rok až do 300 km vzdialenosti, čo má negatívne environ- type biotopu teda sú: c) 2 – 3 kg rastlinnej hmoty za rok mentálne vplyvy na biotu, aj na poľnohospodársku pôdu a) nadbytok podzemnej alebo povrchovej a dokonca zvyšuje rýchlosť roztápania himalájskych ľa- vody a nedostatok kyslíka 10. Rastliny, ktoré rastú na trvalo alebo sezónne zaplavených dovcov. b) nedostatok podzemnej alebo povrchovej miestach, alebo tam, kde je pôda zamokrená, voláme: Spolu s umieraním Aralského jazera degradujú aj vody, nedostatok kyslíka a) hydrofyty obrovské plochy okolitej krajiny, ktorej ekosystémy čelia c) nedostatok podzemnej alebo povrchovej b) hygrofyty nedostatku vody. Napr. rozloha priľahlých mokradí, ktoré vody, nadbytok kyslíka c) hydrofóby kedysi zaberali 550 tisíc ha sa zmenšila viac ako 20-krat 2. Čo je to vlastne rašelina? a vyschlo aj ďalších 50 jazier v povodí. Z niekdajšieho a) plocha zarastená rašelinníkmi 11. Mokrade veľmi účinne odstraňujú z vody živiny, predovšetkým bohatstva druhov cicavcov a vtákov ostala iba polovica. b) druh umelého hnojina dusík a fosfor, a tým zabraňujú ich nadmernému hromadeniu. Rastúca V dôsledku intenzívnych závlah je aj zasolená väčšina c) odumretá rastlinná hmota, ak obsahuje vegetácia využíva odobraté živiny z vody na stavbu svojho tela. Ako zavlažovanej pôdy. Zdroje podzemnej vody sú kontami- viac ako 50 % spáliteľných organických sa nazýva proces, ktorý súvisí so zvýšeným obsahom organických nované agrochemikáliami – a podzemná voda je dnes látok v sušine látok a v konečnom dôsledku s hnilobnými procesmi a nedostatkom hlavným zdrojom vodných zásob v oblasti. Vysychanie kyslíka v tomto type prostredia? Aralského jazera zmenilo klímu územia – letá sú teplej- 2/2008 ENVIROMAGAZÍN 1

ppriloha02_2008.inddriloha02_2008.indd 1 33.6.2008.6.2008 15:32:1215:32:12 PRÍLOHA

a) eutanázia 4. K živočíchom, ktoré sú viazané na vodu, a ktorých život bez vody vodných rastlinách bez toho, aby sa ponorili. K takýmto druhom b) eutrofizácia nie je možný, patria aj obojživelníky. Spolu s plazmi sú neoddeliteľnou vtákov patrí: c) eutrofia súčasťou mokradných ekosystémov. Medzi obojživelníky nepatrí a) bučiačik močiarny a) salamandra škvrnitá b) drop fúzatý 12. V oblastiach rašelinovej kosodreviny sa vyskytujú zaujímavé b) hrabavka škvrnitá c) čajka sivá rastlinné druhy. Jeden z nich, ľudovo nazývaný šialenica, je ty- c) jašterica živorodá pický nie práve najpríjemnejšími pocitmi po zjedení plodov. Viete, 12. Podľa spôsobu života, lovu potravy a pod. môžeme vodné a na o ktorom druhu je reč? 5. Obojživelníky sa rozmnožujú vajíčkami, ktoré väčšinou znášajú vodu viazané vtáky rozdeliť do niekoľkých skupín. Jednu skupinu a) brusnica barinná do vody. Tu sa potom vyvíjajú aj larvy, napr. žubrienky žiab, ktoré tvoria druhy dobre a ľahko lietajúce, ktoré sa z výšky vrhajú do b) kľukva močiarna prekonávajú po určitom čase vývoja premenu na dospelého živočícha. vody za korisťou, najčastejšie rybami. Sú to mnohé morské druhy, c) brusnica divná Celý tento proces premeny sa nazýva: ako pelikán morský, suly, morské čajky a pod. Podobne lovia aj a) ontogenéza naše druhy, ako napríklad: 13. V močiaroch, na vlhkých lúkách, od nížin po alpínsky stupeň b) metamorfóza a) vodnár potočný rastie praslička močiarna. Je typická tým, že: c) metagenéza b) volavka popolavá a) je jedlá c) rybárik riečny b) je liečivá 6. Keďže vplyvom človeka dochádza k vážnemu poškodzovaniu vod- c) je jedovatá ných ekosystémov, obojživelníky sa ocitli vo vážnom ohrození. Ohro- 13. V močaristých a trstinou zarastených lokalitách juhovýchodného zené a vzácne druhy živočíchov sú zahrnuté v Červenej knihe, kde sú Slovenska môžeme od apríla do augusta vidieť u nás zriedkavo hniez- 14. Zakrúžkuj to, čo je správne: rozdelené do niekoľkých kategórií. Z nasledujúcich druhov vyberte diacu kaňu močiarnu. Kaňa močiarna je väčšia ako ostatné kane. a) lekno biele je vodná rastlina so silným ten, ktorý je zaradený do kategórie kriticky ohrozených druhov: Samec je hnedý, na hlave a spodnej strane tela bledší, dolnú polovicu plazivým podzemkom a) skokan hnedý krídel a chvost má sivé, konce krídel sú čierne. Samica je tmavohne- b) lekno biele sa podobá leknici b) mlok karpatský dá, na brade, hrdle, čele, temene a záhlaví okrová. Žije v Európe, v c) lekno biele má vyvinutý iba jeden kvetný obal c) ropucha zelená Afrike, Ázii a Austrálii. Obýva močiare a vlhké lúky. Hniezdi: d) lekno biele nemá prílistky a) v korunách stromov 7. Vyberte správne tvrdenie: b) na zemi 15. Ramsarský dohovor – dohovor o mokradiach majúcich medziná- a) ropucha bradavičnatá je charakteristic- c) na skalách rodný význam predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva, bol podpí- ká žltým pásikom od temena až po kloaku saný v roku 1971. Poskytuje rámec pre medzinárodnú spoluprácu b) ropucha bradavičnatá má oválne telo 14. V lesoch blízko vôd možno nájsť najväčšieho dravca vyskytujú- pri ochrane a rozumnom využívaní mokradí. Napíš aspoň 6 lokalít, a hladkú zelenú kožu, ktorá je zrnitá len ceho sa u nás – orliaka morského. V minulosti pravidelne hniezdil v ktoré sú v rámci SR zaradené do tohto dohovoru: na bruchu lužných lesoch Podunajskej nížiny. V súčasnosti už ako hniezdič nie c) ropucha bradavičnatá má krátku je u nás známy. Jednotlivé nehniezdiace jedince sa vzácne objavujú 16. Pôdy mokradí sú zamokrené, s vysokým obsahom živín, najmä a zaokrúhlenú hlavu, koža je hnedá na Podunajskej nížine. Charakteristickým znakom, ktorým sa odlišuje nitrátov, ktoré sú sem prenášané: s tmavými škvrnami od ostatných orlov, je: a) záplavami d) ropucha bradavičnatá má zavalité telo, a) klinovitý chvost b) poľnohospodárskou činnosťou za očami má zoskupené jedové žľazy b) chocholík na hlave c) priemyselnou činnosťou c) vejárovitý chvost 8. Z jednej vetvy obojživelníkov sa začali vyvíjať plazy. Základom sa IV. časť - živočíchy mokradí stalo zrohovatenie pokožky, ktorá chránila živočícha pred stratou 15. Pohľadov na vzťah medzi cicavcami a mokraďami je mnoho. teploty. Tým sa plazy odpútali od vodného prostredia a mohli obsadiť Niektoré cicavce využívajú mokrade ako oddychové miesta, ale nie 1. Hmyz je druhovo najbohatšou triedou živočíchov. Postupne nové miesta na súši, kde by obojživelníky neprežili. Napriek tomu, že sú na ne viazané. Sú aj také druhy, ktoré takmer celý svoj život obsadil všetky biotopy, osídlil vodné prostredie, súš i mokrade. Vo sa plazy vyčlenili z vodného prostredia, mnohé druhy obývajú vodné trávia v mokradiach. K takýmto druhom patrí: vode sa hmyz vyskytuje v rôznych štádiách vývinu. Pri niektorých ekosystémy. Medzi takéto druhy patrí aj: a) piskor lesný druhoch sú to len larvy, pri iných druhoch prežijú larvy aj dospelé a) užovka obojková b) dulovnica väčšia jedince (imága) väčšinu času vo vode. Z nasledujúcich možností b) jašterica múrová c) lasica myšožravá vyberte tie druhy, ktoré vo vode žijú iba v štádiu larvy: c) slepúch lámavý a) podenky, potočníky, chvostoskoky 16. Z našich cicavcov najdokonalejšie prispôsobená životu vo vo- b) vážky, bzdochy, chrobáky 9. Najvzácnejším plazom našich vôd je korytnačka močiarna. Hlavu de je vydra riečna. Na brehoch riek si buduje nory s niekoľkými c) pošvatky, vodnárky, dvojkrídlovce má pokrytú súvislou vrstvou rohoviny, kužeľovitý chvost, na prstoch s východmi pod vodou. Dokáže prekonať aj 30 km vzdialenosť po plávacími blanami má pazúriky. Samce majú dúhovku hnedú, samičky suchu medzi povodiami. Na týchto potulkách prechodne osídľuje aj 2. Podenky predstavujú veľmi známu skupinu hmyzu, ktorý často a mláďatá žltú. Patrí medzi kriticky ohrozené živočíchy. V strednej líščie a jazvečie nory. Živí sa najmä rybami, ale aj rakmi, hmyzom vidíme popri vodách. Obsadzujú rôzne typy vodných stanovíšť od Európe sa vyskytuje ostrovčekovito. U nás sa vyskytuje aj: a drobnými stavovcami. Od iných lasicovitých šeliem žijúcich u nás pomaly tečúcich vôd až po horské, dravé bystriny. Zvyčajne sa a) na Východoslovenskej nížine ju môžeme rozoznať aj podľa: združujú na dne, kde si niektoré druhy vyhrabávajú chodbičky a b) v Nízkych Tatrách a) plávacej blany medzi prstami živia sa organickým odpadom. Dajú sa ľahko rozoznať od iných c) v Slovenskom krase b) žltej škvrny pod hrdlom druhov podľa: c) čierno sfarbeného konca chvosta a) veľkej sploštenej hlavy s obrovskými 10. Najhojnejším plazom mokradí je užovka obojková (Natrix na- hryzadlami trix). Má vajcovitú hlavu oddelenú od tela zúžením. Štíhle telo plynulé 17. Brodeniu v mokradnej vegetácii a rýchlemu a vytrvalému behu je b) krídel, ktoré sú rozprestrené aj v pokoji prechádza do chvosta a je pokryté výrazne kýlovitými šupinami. Od dobre prispôsobený los mokraďový. Je to nápadne veľký kopytník na a dvom-trom štetom na konci bruška ostatných užoviek ju rozoznáme podľa: vysokých nohách s pomerne krátkym krkom a previsnutým pyskom. c) dvom príveskom na konci bruška a) kresby v tvare písmena V na tyle Celkové sfarbenie je sivohnedé až čiernohnedé, iba nohy do dvoch b) dvoch žltých škvŕn s čiernou obrubou tretín sú belasé. Samec má na hlave: 3. Komáre, muchy a ovady patria medzi najznámejšie druhy hmyzu, za hlavou a) krátke, na konci háčikovité parohy ktoré žijú v okolí vody. Druhý pár krídel týchto druhov sa premenil c) bielych štítkov na hornej pere b) masívne hnedočierne zahnuté rohy na kyvadielka, ktoré zabezpečujú rovnováhu pri lete. Tieto a mnoho c) lopatovité alebo vetvovité, pri pohľade ďalších druhov patria medzi: 11. Životu vo vode alebo v jej blízkosti sa veľmi dobre prispôsobili spredu takmer vodorovne nasadené parohy a) dvojkrídlovce vtáky, pričom adaptácia na vodné prostredie sa prejavuje predo- b) chrobáky všetkým na stavbe tela a tvare jeho jednotlivých častí. Mnohé druhy 18. Životu vo vode sa cicavce prispôsobili rôznymi spôsobmi. Naprí- c) pošvatky vtákov, ktoré obývajú porasty vodnej a mokradnej vegetácie, majú klad plávanie vo vode je veľmi namáhavé, najmä v prúdiacej vode veľmi dlhé prsty, ktoré im uľahčujú najmä pohyb po plávajúcich potokov a riek. Na pohyb vo vode cicavce využívajú svoj prispôsobený

2 ENVIROMAGAZÍN 2/2008

ppriloha02_2008.inddriloha02_2008.indd 2 33.6.2008.6.2008 15:32:2215:32:22 PRÍLOHA

chvost. Dulovnice ho využívajú hlavne pri kormidlovaní. Na spod- c) plotici červenookej (Rutilus rutilus) c) bociana bieleho nej strane majú rad pevných a hustých bŕv. Pripomína chvostovú plutvu rýb. Ondatra pižmová má takéto brvy tak na spodnej, ako aj 6. Pozdĺž pobrežnej čiary sa vytvárajú zóny s rôznym typom 15. Od skorej jari začínajú nádherné zásnubné lety dravcov. Vo na vrchnej strane chvosta. Typický, a síce silne sploštený chvost vegetácie. Na bahnitých nánosoch dna a brehov sú to hlavne po- februári možno pozorovať jastraby veľké. Majú pomerne dlhý chvost bez hustých bŕv má: rasty horčiaka prieprového. Rozšírené sú husté a vysoké porasty a krátke krídla. V ostatné časti roka nie sú jastraby také nápadné, a) hraboš mokraďový chrastnice trsteníkovitej, ktorá sa podobá trsti, ďalej rastliny, ktorá vidíme ich len krátko preletieť ponad stromy alebo kríky. Základ b) hryzec vodný obsahuje kyselinu mravčiu, a preto pri dotyku vyvoláva nepríjemné potravy jastraba veľkého tvoria: c) bobor vodný pálenie. Rastlina sa volá: a) vtáky a) pŕhľava dvojdomá b) zdochliny 19. Veľmi veľké, až dvojmetrové kopce – hniezda z rastlinného ma- b) rožkatec ponorený c) blanokrídklovce teriálu – si pri brehoch stavajú ondatry pižmové, pričom tieto stavby c) zlatobyľ obrovská – hrady – využívajú aj niekoľko rokov. Tu oddychujú. Okrem toho sta- 16. Vo februári začínajú svoj tok aj sovy. Našou najrozšírenejšou vajú aj zimné hrady, hrady pre rýchly úkryt v prípade nebezpečenstva 7. Na hladine rieky Moravy možno vidieť mnoho druhov vodného vtác- lesnou sovou je: a hrady ako potravné stanovištia. Ondatra pižmová pochádza: tva, napríklad lysky čierne, potápky malé. Medzi vodné vtáky, ktoré sú a) kuvik plačlivý a) z Afriky našimi zimnými hosťami zo severu (u nás trávia iba zimu), patrí: b) myšiarka ušatá b) z Ameriky a) pinka lesná c) sova lesná c) z Austrálie b) čajka smejivá c) hlaholka obyčajná 17. V lese možno okrem rôznych druhov vtákov vidieť aj mnohé druhy 20. Každý organizmus má v prírode svoj význam, svoju funkciu. cicavcov. Žltá škvrna pod hrdlom, dlhé a zahnuté pazúry, nočný živo- Všetky potrebujú pre svoj život získať energiu, ktorá sa dá získať 8. Okrem vodnej hladiny si musíme všímať aj brehy, aby našej po- čích, živí sa najmä hrabošmi vevericami, hmyzom a lesnými plodmi. jedine z prostredia. Vytvára sa sieť vzájomných vzťahov, ktorými sú zornosti neušla napríklad volavka popolavá. Má bledosivé sfarbenie, Má veľmi vzácnu kožušinu. To je charakteristika: jednotlivé organizmy poprepájané. Vznikajú tzv. potravové vzťahy, konce krídel, pozdĺžny pás na hrdle a predĺžené perá za okom sú a) kuny lesnej ktorými sú poprepájané jednotlivé organizmy, druhy či skupiny orga- čierne. Zdrojom potravy volavky popolavej je voda, avšak hniezde- b) vydry riečnej nizmov. Sled potravových stupňov (primárni producenti – konzumenti ním je viazaná na: c) líšky hrdzavej – dekompozítori) sa nazýva: a) stromové zárasty a) reťazová reakcia b) tŕstie 18. V apríli a v máji prilietajú typické dravce našich luhov – haje, b) potravový reťazec c) skaly a síce hojnejšia haja tmavá a vzácnejšia haja červená. Oba druhy c) energetický reťazec hniezdia v lesoch rieky Moravy. Od ostatných dravcov ich odlišuje: 9. Ak voda klesne a objavia sa štrková nánosy s hlinou, nájdeme na a) operenie nôh až po prsty V. časť - Niva Moravy nich pobehovať drobné vtáky s dlhými nohami a zobákmi, ktorými b) vidlicovito vykrojený chvost „skúmajú“ bahno. Týmto druhom vtákom hovoríme: c) biela škvrna na lopatkách 1. Územie rieky Moravy, teda územie rozprestierajúce sa v a) bahniaky priestore od sútoku Moravy a Dunaja až po sútok Moravy a Dyje, b) brodivce 19. Na bahnitom brehu rieky nás môžu zaujať stopy po činnosti je súčasťou: c) zúbkozobce ondatry, hryzcov či iných drobných cicavcov. Ohryzy na stromoch a) CHKO Malé Karpaty či pováľané stromy prezrádzajú prítomnosť: b) CHKO Záhorie 10. V apríli za podvečerného šera máme možnosť pozorovať najtajnej- a) lasice myšožravej c) CHKO Dunajské luhy ších obyvateľov Záhoria – netopiere. Netopiere zaraďujeme medzi: b) bobra vodného a) vtáky c) mačky divej 2. Rieka Morava významne ovplyvňuje a formuje ráz Záhorskej b) cicavce nížiny. Rieka Morava pramení: c) obojživelníky 20. Pri Morave stretneme dva druhy ropúch: ropuchu bradavičnatú a a) pod Kralickým Sněžníkom na severnej ropuchu zelenú. Najtajuplnejším druhom obojživelníkov, ktorého tiež Morave 11. Sprievodcom menších i väčších tokov je lužný les – mäkký a stretneme pri rieke a prítomnosť ktorého prezrádzajú nápadné veľké b) v Záhorskej Vsi tvrdý. Byliny mäkkého luhu možno charakterizovať ako vlhkomilné a žubrienky (dosahujú veľkosť pingpongovej loptičky), je: c) vo Vysokej pri Morave obľubujúce vysoký obsah živín v pôde. Možno tu nájsť druhy ako hor- a) ropucha krátkonohá čiak prieporný, kostihoj lekársky, ostružina ožina, ako aj ,,prítulnú“ b) kunka červenobruchá 3. Ako každá rieka aj tok Moravy si nezadržateľne razí svoju rastlinu, ktorá sa prilepí a už sa jej len ťažko zbavíme. Je to: c) hrabavka škvrnitá cestu krajinou, ktorú modeluje prostredníctvom troch základných a) baza čierna činností – vymieľaním (eróziou), presúvaním (transportom) a ukla- b) chmeľ obyčajný Ak si všimneme tvar zreničky tohto obojživelníka, daním, čiže: c) lipkavec obyčajný na rozdiel od všetkých ostatných žiab je zvislá ako u a) aktiváciou mačky. b) adaptáciou 12. Kým lístie nevytvára zelené šero, môžeme veľmi dobre vidieť c) akumuláciou zvieratá, ktoré obývajú stromy. Na jar sa hlasom prezrádzajú ďatle. VI. časť – Šúr Možno ich vidieť na kmeni stromu ako si hľadajú potravu. Naším 4. Prúdiaca voda v rieke má veľkú silu, ktorá znemožňuje rastlinám najväčším ďatlom je: 1. Do ktorej kategórie chránených území (mimochodom je jedným uchytiť sa v nej. Výnimku tvorí len ojedinelý výskyt niektorých dru- a) ďateľ veľký z najstarších na Slovensku, bolo vyhlásené už v roku 1952) patrí hov, medzi ktoré patrí aj druh, ktorý sa považuje za bioindikátora b) ďateľ (tesár) čierny Šúr? znečistených vôd, teda jeho zvýšený výskyt poukazuje na znečiste- c) žlna zelená a) prírodná rezervácia nie vody. Ide o: b) národná prírodná rezervácia a) chrastnicu trsteníkovitú 13. Ak sa popozeráme po konároch, našu pozornosť upúta malý, c) štátna prírodná rezervácia b) červenavca hrebenatého hlučný vtáčik, ktorý pobehuje po kmeni dolu hlavou. Hniezdi v du- c) pŕhľavu dvojdomú tinách stromov. Ide o: 2. Čo je to Ramsarský dohovor už z predchádzajúcich kôl viete. Do a) brhlíka lesného Svetového zoznamu mokradí medzinárodného významu, ktoré sú 5. Rieka Morava patrí počtom druhov medzi najbohatšie eu- b) orieška hnedého podľa tejto dohody chránené, Šúr: rópske rieky. Podľa posledných štúdií najbežnejšími zástupcami sú c) kúdeľníčku lužnú a) je zapísaný hrúz obyčajný, belička obyčajná, karas striebristý, mrena obyčajná, b) nie je zapísaný ako aj druh typický tým, že má červenú alebo oranžovú dúhovku oka. 14. V starších lesoch môžeme natrafiť na hniezda dravých vtákov, c) bude čoskoro zapísaný Je to striebristá ryba so sivozeleným chrbtom. Reč je o: alebo hniezda: a) kolkovi väčšom (Zingel zingel) a) lyžičiara bieleho 3. Rezervácia sa nachádza iba niekoľko kilometrov od Bratislavy. b) jalcovi maloústom (Leuciscus leuciscus) b) bociana čierneho Na území ktorých obcí (v katastri ktorých obcí) leží?

2/2008 ENVIROMAGAZÍN 3

ppriloha02_2008.inddriloha02_2008.indd 3 33.6.2008.6.2008 15:32:2215:32:22 PRÍLOHA

a) Pezinok b) kuvik plačlivý b) bielej b) Slovenský Grob c) myšiarka močiarna c) modrej c) Svätý Jur 7. V minulosti bol prechod lesom možný iba na člne, pretože bol 11. Súčasťou šúrskej rezervácie je aj úplne rozdielne územie. 4. K zraniteľným druhom vtákov patrí holub plúžik. Je to jediný z holu- väčšiu časť roka pod vodou. Nachádzalo sa tu významné neresis- V tesnej blízkosti mokrade sa nachádza plocha teplomilnej vege- bovcov, ktorý si hniezdo buduje v dutinách bútľavých stromov. Holuby ko šťúk. (Traduje sa, že ich po poklese hladiny chodili ľudia loviť tácie so skupinkami stromov a krovín. Niektoré z tunajších dubov svoje mláďatá sprvu kŕmia ,,vtáčím mliekom“, ktoré sa tvorí: vidlami.) Pri nedostatku potravy rastú mladé šťuky nerovnomerne. dosahujú vek až 300 rokov. Ako sa toto miesto nazýva? a) v hrvoli Menšie sa potom často stávajú korisťou väčších. Ako sa tento jav, a) Panónska lúka b) v žalúdku keď sa požierajú jedince rovnakého druhu, nazýva? b) Osada Háj c) v ústnej dutine a) vnútrodruhová konzumácia c) Panónsky háj b) kanibalizmus 5. V mokraďových porastoch, ale aj na okolitých lúkách a poliach c) kolektivizmus 12. Žije tu aj jeden z našich najväčších chrobákov, roháč obyčajný. loví hraboše, myši, obojživelníky, plazy, ale i vodné vtáky a hmyz Čo je hlavnou príčinou jeho miznutia z našej prírody? kaňa močiarna. Obvykle hniezdi na zemi v porastoch rákosín. Ak sa V dôsledku odvodnenia šúrskeho močiara sa na a) rozsiahle používanie pesticídov ti podarí správne vylúštiť osemsmerovku, nebude pre teba problém území rezervácie v súčasnosti už ryby prakticky ne- v poľnohospodárstve napísať meno jednej jej príbuznej. vyskytujú. b) „teší“ sa mimoriadnej pozornosti vášnivých zberateľov hmyzu včelárik, čajka, pomorník, orešnica, kôrovník, drop, 8. Zaujímavý spôsob odstrašovania používa ďalšia žaba. Jej chrbát c) ubúda starých, práchnivejúcich dubov, krkavec, kavka, orliak, orol, sokol, kulík, výr, sova, žlna, má nenápadné maskovacie sivozelené sfarbenie. V prípade vyruše- na ktoré je viazaný vlha, hýľ, labuť nia zaujme zvláštny postoj. Zdvihne hlavu, chrbát silno prehne, nohy zloží nad hlavu a takto na výstrahu ukáže svoje krikľavo sfarbené 13. V tejto lokalite teplomilných rastlín rastie aj hríb kráľovský. Výborná jedlá huba, nanešťastie zapísaná v Červenom zozname KSKŽORLI AK brucho (niekedy sa dokonca prevráti na chrbát a na nepriateľa vytrčí brucho celé). Vieš, o ktorú žabu ide? ako kriticky ohrozený druh. Čo je najdôležitejšou činnosťou húb AOŇÍ LRAPOÔ a) ropucha zelená v prírode? KKPCLNOOAR b) hrabavka škvrnitá a) napomáhanie pri výžive vyšších rastlín c) kunka červenobruchá (žijú na ich korienkoch a svojimi I OAELUALCO vláknami nahrádzajú koreňové vlásky) RLVVTÁKYI V 9. Ozdobou flóry šúrskej mokrade je vzácny ustupujúci vstavač b) odstraňovanie mŕtvych tiel a zvyškov močiarny, druh z čeľade vstavačovitých. Vyskytuje sa na zamok- organizmov ÁŤLAKHÝĽNN rených lúkach a pasienkoch, ktoré sa nachádzajú takmer pozdĺž c) produkcia antibiotík (napr. penicilín) LUHKAAVÁŠÍ celého okraja jelšového lesa. Iný názov pre vstavače je: a) ľalie 14. Toto cenné a významné územie si vyžaduje mimoriadnu sta- EBARAVOSEK b) astry rostlivosť. V záujme čo najdokonalejšej ochrany je potrebné prijať ČAJ KAÝPORD c) orchidey a dodržiavať viaceré opatrenia. Ktorý z nasledujúcich problémov je v rezervácii Šúr najpálčivejší a jeho vyriešenie má pre územie VLKÍ NROMOP 10. Na zamokrených lúkach rastie tiež trváca bylina rastúca až zásadný význam? do výšky jedného metra, králik neskorý. Vzhľadom na znížený a) spôsob čistenia žúmp v chatovej osade Háj 6. K vzácnym a zriedkavým hniezdičom v šúrskej rezervácii patrí aj počet jeho lokalít patrí medzi kriticky ohrozené druhy. V Šúri má b) pokračovať v budovaní náhradných sova strednej veľkosti, ktorá si na rozdiel od ostatných sov buduje po zničení (rozoraní) pôvodných plôch umelo posilnenú populáciu. biotopov pre obojživelníky hniezdo na zemi v tráve alebo v trstine. Je to: Akej farby sú kvety králika neskorého? c) obnovenie vodného režimu územia a) výr skalný a) červenej Ad: Vyskúšajte si svoje vedomosti (Enviromagazín, 2008, roč. 13, č. 1, príloha, s. 1 – 4), Cesta poznania (3. časť), Mokrade (I.)

Správne riešenia 19. b) 20 ton dusíka a 2 tony fosforu I. časť 20. c) Ramsarský dohovor 1. b) pramenisko, vlhký pasienok, rúbanisko 21. a) sialitizácia 2. a) 2 metre 22. b) opadanka 3. a) močiarny systém 23. a) glej 4. b) sa musí pôda, ktorá sa s veľkými nákladmi odvodňovala, s ešte väčšími ná- 24. b) reducentov kladmi zavlažovať 25. c) 200 rokov 5. c) biodiverzita II. časť 6. b) eutrofizácii 1. a) sú impregnované (lignínom, kutínom, suberínom) 7. c) vodné živočíchy nestačia konzumovať premnožené sinice a riasy a zvýšené 2. b) prijímať živiny celým povrchom tela (najmä listami) množstvo kyslíka sa spotrebúva pri procesoch hnitia ich odumretých tiel 3. a) rýchlo obsadia vyčistené stanovištia (rýchle rozmnožovanie a zabratie priestoru) 8. a) používanie bezfosfátových pracích práškov 4. a) dýchacie korene 9. c) fotosyntéza 5. a) rozmnožovanie 10. b) zregulovanie tokov človekom 6. b) s hubou (symbióza s aktinomycétou – Actinomycetes spp.) 11. c) erózia 7. c) oligotrofné, mezotrofné, eutrofné 12. a) invázne druhy 8. c) aerenchým 13. c) žalude 9. b) zazemňovanie 14. c) pakorienok, pabyľka, palístky 10. b) trpasličie formy (brezy, smreky, vŕby) 15. a) trojbokými plnými steblami bez kolienok 11. a) barlovité alebo doskovité korene 16. Pesticídy je súhrnné označenie pre prostriedky používané na ničenie burín 12. a) mäsožravé (rosička, tučnica, bublinatka) (herbicídy), hmyzu (insekticídy) a húb (fungicídy). Pri zakrúžkovaní ktorej- 13. b) kostrčnej žľazy koľvek možnosti zarátame 1 bod 14. a – 3, b – 2, c – 4, d – 1, e – 5 17. b) monokultúry 15. c) vodnár potočný 18. b) vegetatívne rozmnožovanie 16. a) teploty 4 ENVIROMAGAZÍN 2/2008

ppriloha02_2008.inddriloha02_2008.indd 4 33.6.2008.6.2008 15:32:2315:32:23 PRÍLOHA

PRÍLOHY K ČLÁNKOM Podpora environmentálnych projektov z fondov Európskej únie (príloha k článku na s. 6 – 7)

Tab. č. 1a: OPZI Alokácia prostriedkov zo ŠF a ŠR na roky 2004 - 2006 Priorita/ opatrenie OPZI - Alokácia prostriedkov zo ŠF a ŠR na roky 2004 - 2006

Celkom (v EUR) EÚ - ERDF (v EUR) Štátny rozpočet (v EUR) Opatrenie 2.1 58 293 438,00 46 021 135,00 12 272 303,00 (Voda) Opatrenie 2.2 33 559 668,00 22 835 345,00 10 724 323,00 (Ovzdušie) Opatrenie 2.3 32 317 893,00 22 870 561,00 9 447 332,00 (Odpady) Opatrenie 2.4 7 626 854,00 5 720 141,00 1 906 713,00 (Ochrana prírody) Spolu Priorita 2 131 797 853,00 97 447 182,00 34 350 671,00

Tab. č. 1b: Schválené ERDF projekty k 14. marcu 2008 OPZI – P2 Schválené projekty Finančná čiastka z ER- Finančná čiastka zo ŠR Spolu (v SKK) Opatrenie DF (v SKK) (v SKK) 2.1 Zlepšenie a rozvoj infraštruk- 65 1 825 125 821 525 846 331 2 350 972 151 túry na ochranu a racionálne vy- užívanie vôd 2.2 Zlepšenie a rozvoj infraštruk- 35 887 701 505 601 394 915 1 489 096 420 túry na ochranu ovzdušia 2.3 Zlepšenie a rozvoj infraštruk- 63 875 560 078 400 888 850 1 276 448 928 túry odpadového hospodárstva 2.4 Ochrana, zlepšenie a rege- 26 224 556 804 74 852 268 299 409 072 nerácia prírodného prostredia Spolu 189 3 812 944 208 1 602 982 364 5 415 926 571

Tab. č. 2: Schválené ISPA projekty Schválené projekty Celkové oprávnené náklady schválené na projekt (v EUR) Názov EÚ - ISPA Štátny rozpočet Konečný prijímateľ Spolu 1. Pravobrežná čistiareň odpadových vôd 3 968 366 992 091,5 2 976 274,5 7 936 732 v Trenčíne 2. Rozšírenie čistiarne odpadových vôd 5 177 100 2 588 550 2 588 550 10 354 200 mestskej aglomerácie v Nitre 3. Sústava odkanalizovania a čistenia od- 22 734 334 11 367 166,75 11 367 166,75 45 468 667 padových vôd, Banská Bystrica 4. Nakladanie s odpadovými vodami v 4 021 850 2 010 925 2 010 925 8 043 700 meste Komárno 5. Rekonštrukcia a rozšírenie čistiarne 5 483 525 2 741 762,5 2 741 762,5 10 967 050 odpadových vôd vo Zvolene 6. Odkanalizovanie a čistenie odpadových 6 024 881 3 073 919 3 196 875,76 12 295 676 vôd v Martine a regióne Dolný Turiec 7. Zabezpečenie zásobovania južnej časti 19 600 000 7 000 000 1 400 000 28 000 000 okresu Veľký Krtíš pitnou vodou 8. Zásobovanie pitnou vodou a odkanali- 16 527 000 5 902 500 1 180 500 23 610 000 zovanie juhovýchodného Zemplína

2/2008 ENVIROMAGAZÍN 5

ppriloha02_2008.inddriloha02_2008.indd 5 33.6.2008.6.2008 15:32:2315:32:23 PRÍLOHA

9. Zlepšenie životného prostredia v ob- 5 260 000 2 630 000 2 630 000 10 520 000 lasti Liptova 10. Čistiareň odpadových vôd a kanalizač- 6 150 000 3 075 000 3 075 000 12 300 000 ný systém v Považskej Bystrici 11. Žilina - intenzifikácia čistiarne odpado- 9 804 000 4 902 000 4 902 000 19 608 000 vých vôd a rozšírenie kanalizácie 12. Systém odkanalizovania a čistenie od- 14 387 961 5 328 874,5 1 598 662,35 21 315 498 padových vôd v meste Šaľa a priľahlom regióne 13. Systém odkanalizovania a čistenie od- 7 974 200 3 067 000 1 226 800 12 268 000 padových vôd v meste Humenné a v regióne Horný Zemplín 14. Čistiareň odpadových vôd a odkanali- 10 193 517 4 808 262,5 4 231 271 19 233 050 zovanie Trnavského regiónu 15. Košice - kanalizácia a čistenie odpa- 9 697 617 4 848 808,5 4 848 808,5 19 395 234 dových vôd 16. Dostavba ČOV Poprad - Matejovce 13 163 175 4 875 250 1 462 575 19 501 000 17. Piešťany - rekonštrukcia kanalizácie a 6 437 294 2 926 042,75 2 340 834,2 11 704 171 čistiareň odpadových vôd 18. Žilina - rekonštrukcia a rozšírenie tep- 9 000 000 0 3 000 000 12 000 000 lárne 19. Odborná pomoc MŽP pri príprave a 961 500 320 500 0 1 282 000 implementácii environmentálnych in- vestičných projektov 20. Odborná pomoc slovenským regionál- 4 300 000 0 0 4 300 000 nym vodárenským spoločnostiam 21. Odborná pomoc pre prípravu priorit- 789 750 263 250 0 1 053 000 ných protipovodňových opatrení v Slo- venskej republike 22. Odborná pomoc pre prípravu projektov 4 995 000 1 665 000 0 6 660 000 Kohézneho fondu vo vodnom sektore Spolu 186 651 069 74 386 903 56 778 006 317 815 978 Tab. č. 3: Schválené projekty KF Schválené projekty Celkové oprávnené náklady schválené na projekt (v EUR) Názov EÚ - KF Štátny rozpočet Konečný prijímateľ Spolu 1. Dodávka pitnej vody a odkanalizovanie 43 471 200 7 607 460 3 260 340 54 339 000 Horných Kysúc

2. Prešov - Pitná voda a kanalizácia v po- 40 566 608 6 084 992 4 056 660 50 708 260 vodí rieky Torysy

3. Vranov - Pitná voda a kanalizácia v po- 34 020 640 5 103 096 3 402 064 42 525 800 vodí rieky Tople

4. Povodie Váhu a Dunaja - Odvedenie a 15 373 150 6 622 280 1 655 570 23 651 000 čistenie odpadových vôd a zásobovanie pitnou vodou - aglomerácia Šamorín 5. Povodie Váhu a Dunaja - Odvedenie a 19 126 250 7 944 750 2 354 000 29 425 000 čistenie odpadových vôd a zásobovanie pitnou vodou - aglomerácia Galanta 6. Zásobovanie vodou a kanalizácia orav- 16 565 989 1 948 940 974 470 19 489 399 ského regiónu, etapa 1

7. Bratislavská protipovodňová ochrana 26 552 936 3 123 875 1 561 937 31 238 748

Spolu 195 676 773 38 435 393 17 265 041 251 377 207

6 ENVIROMAGAZÍN 2/2008

ppriloha02_2008.inddriloha02_2008.indd 6 33.6.2008.6.2008 15:32:2315:32:23 PRÍLOHA

Programy nadnárodnej spolupráce na podporu životného prostredia (príloha k článku na s. 14 - 16)

Tab. č. 1 Prioritné osi a oblasti podpory v rámci Operačného programu Stredná Európa Prioritná os 1: Prioritná os 2: Prioritná os 3: Prioritná os 4: Uľahčenie inovácií Zlepšenie dostupnosti strednej Zodpovedné využívanie Zvýšenie konkurencieschop- v strednej Európe Európy i v rámci nej životného prostredia nosti a atraktívnosti miest a re- giónov 1.1 2.1 3.1 4.1 Posilnenie rámcových podmienok Zlepšenie prepojenosti strednej Rozvoj kvalitného životného prostre- Rozvoj polycentrických sídelných pre inovácie Európy dia starostlivosťou o prírodné zdroje štruktúr a územná spolupráca a dedičstvo 1.2 2.2 3.2 4.2 Budovanie kapacít pre šírenie a Rozvoj spolupráce v multimodálnej Zníženie rizík vplyvov prírodných a Riešenie územných vplyvov demo- uplatňovanie inovácií logistike antropogénnych nebezpečenstiev grafických a sociálnych zmien na rozvoj miest a regionálny rozvoj 1.3 2.3 3.3 4.3 Urýchľovanie rozvoja poznatkov Presadzovanie trvalo udržateľnej a Podpora využívania obnoviteľných Využívanie kultúrnych zdrojov pre bezpečnej mobility zdrojov energie a zvýšenie energe- zatraktívnenie miest a regiónov tickej účinnosti 2.4 3.4 Informačno-komunikačné techno- Podpora environmentálne priazni- lógie a alternatívne riešenia posil- vých technológií a aktivít ňovania prístupuI Prioritnou osou č. 5 je technická pomoc.

Tab. č. 2 Prioritné osi a oblasti podpory v rámci Operačného programu Juhovýchodná Európa Prioritná os 1: Prioritná os 2: Prioritná os 3: Prioritná os 4: Uľahčenie inovácií a podnika- Ochrana a zlepšenie životného Zlepšenie dostupnosti Rozvoj nadnárodných synergií nia prostredia pre oblasti udržateľného rastu

1.1 2.1 3.1 4.1 Rozvoj technologických a inovač- Zlepšenie integrovaného vodného Zlepšenie koordinácie pri podpo- Riešenie najdôležitejších problé- ných sietí v špecifických hospodárstva a protipovodňová re, plánovaní a prevádzkovaní pri- mov ovplyvňujúcich mestské a re- oblastiach prevencia márnych a sekundárnych doprav- gionálne systémy sídiel ných sietí 1.2 2.2 3.2 4.2 Rozvoj priaznivého prostredia pre Zlepšenie prevencie environmen- Rozvoj stratégií na vyriešenie Podpora vyváženej vzorky atraktív- inovačné podnikanie tálnych rizík „digitálneho rozdelenia“ nych a dostupných oblastí rastu

1.3 2.3 3.3 4.3 Zlepšenie rámcových podmienok a Podpora spolupráce pri riadení Zlepšenie rámcových podmienok Podpora využívania kultúrnych hod- vytváranie ciest pre inovácie prírodných zdrojov a chránených pre multimodálne platformy nôt pre rozvoj oblastí

2.4 Podpora efektívneho využívania energie a zdrojov

Prioritnou osou č. 5 je technická pomoc.

2/2008 ENVIROMAGAZÍN 7

ppriloha02_2008.inddriloha02_2008.indd 7 33.6.2008.6.2008 15:32:2315:32:23 PRÍLOHA

Program LIFE a LIFE+ (príloha k článku na s. 18 - 20)

Tab. č. 1 Schválené projekty LIFE - Príroda Názov projektu Prijímateľ Rok schválenia Celkový rozpočet v Príspevok EK v EUR EUR Ochrana orla kráľovského v slovenskej časti Ochrana dravcov Slo- 2003 492 000 369 000 Karpát venska

Ochrana a manažment dunajských lužných Bratislavské regionál- 2003 570 000 370 500 lesov ne ochranárske zdru- ženie Obnova vodného režimu v prírodnej rezervácii Asociácia priemyslu a 2003 400 000 300 000 Šúrske močiare ochrany prírody

Ochrana diverzity prírodného prostredia v NP ŠOP SR 2004 500 244 250 122 Slovenský raj

Ochrana dropa fúzatého na Slovensku ŠOP SR 2005 2 040 000 1 500 000

Obnova mokradí Záhorskej nížiny ŠOP SR 2005 624 000 312 000

Obnova a manažment biotopov piesočných Vojenský technický a 2006 1 538 438 1 076 900 dún na území Vojenského výcvikového priesto- skúšobný ústav Zá- ru Záhorie horie Ochrana CHVÚ Senné a Medzibodrožie na ŠOP SR 2006 1 325 556 662 778 Slovensku

Spolu 7 490 238 4 841 300

Tab. č. 2 Schválené projekty LIFE - Životné prostredie Názov projektu Prijímateľ Rok schválenia Celkový rozpočet v Príspevok EK v EUR EUR Integrovaný prístup pre využívanie Biomasa – združenie 2003 5 732 998 1 011 900 energie získavanej z biomasy právnických osôb

Trvalo udržateľný rozvoj miest a zni- REC Slovensko 2004 355 739 170 945 žovanie dopadov klimatických zmien na kvalitu života v mestách a mestské prostredie Spolu 6 088 737 1 182 845

Tab. č. 3 Prehľad operačných programov

Operačný program Rezort Webová stránka Kontakty Regionálny operačný program MVRR SR www.ropka.sk Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja www.land.gov.sk SR, Agentúra na podporu regionálneho rozvoja, odbor realizácie programov regionálneho rozvoja, oddelenie riadenia programov (Prievozská 2/B, 825 25 Bratislava 26) Životné prostredie MŽP SR www.opzp.sk Regionálne environmentálne poradenské a infor- mačné strediská (REPIS) kontakty na www.opzp. sk, MŽP SR (Ing. Bronislav Michalčák, bronislav. [email protected])

8 ENVIROMAGAZÍN 2/2008

ppriloha02_2008.inddriloha02_2008.indd 8 33.6.2008.6.2008 15:32:2315:32:23 PRÍLOHA

Informatizácia spoločnosti ÚV SR www.roopis.vlada.gov.sk/index. Úrad vlády Slovenskej republiky, Riadiaci orgán php?ID=2756 pre Operačný program Informatizácia spoloč- nosti (RO OPIS) (Štefánikova 2, 813 70 Bratislava), tel.: 02/57 295 510, kontaktná osoba: Marta Toma- šovičová - manažérka pre informovanosť a publicitu, e-mail: [email protected] Konkurencieschopnosť a hospodár- MH SR www.economy.gov.sk/index/ Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a ob- sky rast go.php?id=2600&lang=sk chodu (Martinčekova 17, 821 01 Bratislava, e-mail: [email protected], tel.: 02/58 260 224,02/58 260 www.sea.gov.sk/strukturalne_ 420, 02/58 260 421, fax: 02/58 260 109) fondy/index.htm Slovenská energetická a inovačná agentúra (www.siea.gov.sk, bližšie informácie môžete získať www.hospodarstvo.gov.sk v regionálnych pobočkách agentúry) Slovenská agentúra pre rozvoj cestovného www.sario.sk ruchu (Dr. V. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, e-mail: [email protected], +421 2 50 700 801, 821, +421 2 55 571 654, www.sacr.sk) Vzdelávanie MŠ SR www.asfeu.sk/aktuality/aktua- Agentúra Ministerstva školstva SR pre štruktu- lity/ rálne fondy EÚ (Kancelária generálneho riaditeľa, Hanulova 5/B, 841 01 Bratislava, tel: +421 (2)692 52 296, e-mail: [email protected]) Zamestnanosť a sociálna inklúzia MPSVR SR www.esf.gov.sk/esf/index.php?- Sociálna implementačná agentúra (Špitálska 6, SMC=1 816 43 Bratislava, tel. - 02/5975 3513, fax. - 02/ 5975 3523, e-mail: [email protected]) Regionálne poradenské centrá pre Európsky sociálny fond (RPC ESF) poskytujú na regionál- nej úrovni poradensko-konzultačné služby súvisia- ce s ESF Bratislavský kraj MVRR SR www.build.gov.sk/mvrrsr/index. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja php?id=1&lang=sk&cat=304 SR, Agentúra na podporu regionálneho rozvoja, odbor realizácie programov regionálneho rozvoja, oddelenie riadenia programov (Prievozská 2/B, 825 25 Bratislava 26) Plán rozvoja vidieka MP SR www.apa.sk/index.php?start&na- Pôdospodárska platobná agentúra - regionálne vID=132 pracoviská, www.apa.sk/index.php?navID=118 Rybné hospodárstvo SR MP SR www.apa.sk/index.php?start&na- Pôdospodárska platobná agentúra - regionálne vID=132 pracoviská, www.apa.sk/index.php?navID=118

GEF a ďalšie možnosti financovania environmentálnych projektov (príloha k článku na s. 22 - 23)

Tab. č. 1 Prehľad projektov podporených GEF: Projekt Oblasť GEF grant Celkové náklady mil. USD Ochrana biodiverzity biodiverzita 2,300 3,17

Stratégie na ochranu biodiverzity, akčný plán a národná správa biodiverzita 0,077 0,077

Lúky strednej Európy - ochrana a trvalo udržateľné využívanie biodiverzita 0,750 1,102

Ochrana, obnova a rozumné využívanie vápenatých slatín na Slovensku biodiverzita 1,000 2,463

Podpora implementácie Národného rámca biologickej bezpečnosti pre biodiverzita 0,466 0,605 Slovensko

Zníženie emisií skleníkových plynov prostredníctvom využívania energie z zmena klímy 0,999 8,343 biomasy na severozápadnom Slovensku

Odstraňovanie bariér rekonštrukcie verejného osvetlenia na Slovensku zmena klímy 0,995 3,203

2/2008 ENVIROMAGAZÍN 9

ppriloha02_2008.inddriloha02_2008.indd 9 33.6.2008.6.2008 15:32:2315:32:23 PRÍLOHA

Národné hodnotenie pre rozvoj kapacít pre globálny environmentálny ma- viac oblastí 0,200 0,22 nažment

Integrácia princípov a praktík ekologického manažmentu do krajinného a viac oblastí 0,995 4,345 vodohospodárskeho manažmentu na Východoslovenskej nížine

Eliminácia častíc ničiacich ozónovú vrstvu pri výrobe domácich chladni- ozónová vrstva 3,500 5,953 čiek a mrazničiek

Počiatočná pomoc Slovenskej republike pri plnení záväzkov vyplývajúcich zo POPs 0,475 0,475 Štokholmského dohovoru o perzistentných organických látkach (POPs)

Počiatočná pomoc Slovenskej republike pri plnení záväzkov, vyplývajú- POPs 10,704 20,778 cich zo Štokholmského dohovoru o perzistentných organických látkach (POPs) Spolu 22,461 50,734

Švajčiarsky finančný mechanizmus Tab. č. 2 V prioritnej oblasti 2. Životné prostredie a infraštruktúra ide o tieto podoblasti: 2. Životné prostredie a infraštruktúra Číslo Oblasti zamerania Prístup, ciele a oprávnené projekty Indikatívna finanč- ná alokácia (v milió- noch CHF) 4 Obnova a modernizácia Individuálny projektový prístup s nasledujúcim cieľom: 19 500 základnej infraštruktúry Zlepšenie služieb komunálnej infraštruktúry, aby sa zvýšila životná a skvalitnenie životného úroveň a podporil hospodársky rozvoj. prostredia Minimálne 30 % alokovanej sumy v tejto oblasti zamerania má byť použitých pre projekty v oblasti geografického zamerania. Typy oprávnených projektov: Projekty s minimálnou hodnotou 3 000 000,00 CHF (tri milióny švajčiarskych frankov) v oblasti: • trvalo udržateľné vodné hospodárstvo a hospodárstvo odpa- dových vôd, zamerané predovšetkým na čistenie komunálnych odpadových vôd. Projekty s minimálnou hodnotou 2 000 000,00 CHF (dva milióny švajčiarskych frankov) v oblasti: • odpadové hospodárstvo: nakladanie s komunálnym odpadom a zneškodňovanie nebezpečného odpadu. 5 Ochrana prírody Individuálny projektový prístup s týmto cieľom: 5 000 Ochrana prírodných zdrojov a fungujúcich ekosystémov trvalo udržateľným spôsobom Typy oprávnených projektov: • ochrana a regenerácia prírodného životného prostredia a krajiny najmä v geografickej oblasti zamerania, s osobitnou pozornosťou zameranou na sústavu NATURA 2000 a Karpat- ský dohovor, • monitoring a výskum lesných ekosystémov (zlepšenie prístro- jového a iného technického vybavenia).

Tab. č. 3 Prehľad indikatívnych alokácii Usmernenia k financovaniu Indikatívna finančná alokácie (miliónov CHF) 1. Bezpečnosť, stabilita a podpora reforiem 15,000 2. Životné prostredie a infraštruktúra 24,500 3. Súkromný sektor 4,000 4. Ľudský a sociálny rozvoj 6,000 5. Osobitné alokácie 7,650 6. Ešte nepridelené 9,716 Indikatívne alokácie celkom 66,866

10 ENVIROMAGAZÍN 2/2008

ppriloha02_2008.inddriloha02_2008.indd 1010 33.6.2008.6.2008 15:32:2315:32:23 PRÍLOHA

INÉ OPERAČNÉ PROGRAMY Možnosti financovania projektov zameraných na ochranu životného prostredia v rámci ďalších operačných programov

Operačný program Životné prostredie (OP ŽP) pred- 1080/2006, t. j. obnova fyzického životného prostredia • projekty zvyšovania konkurencieschopnosti MSP stavuje hlavný zdroj prostriedkov pre aktivity zamerané – obnova spoločných častí a spoločných zariadení byto- prostredníctvom zavádzania metód riadenia kvality na ochranu životného prostredia a jeho zlepšovanie, ale vých domov, zlepšovanie energetickej účinnosti budov, (normy ISO 9000 a ISO 14000) a zavádzania EMAS vzhľadom na obmedzený objem finančných prostriedkov rekonštrukcia a modernizácia napojení stavieb na inži- • podpora predcertifikačného, certifikačného, ako aj nie je a ani nemôže byť jediným finančným zdrojom. nierske siete v zmysle stavebného zákona recertifikačného procesu súvisiaceho so zavedením Finančné potreby vyčíslené pre ochranu životného 1.1.2. samostatne dopytovo orientované projekty re- systémov kvality, podpora nákupu patentu, licencie prostredia sú viacnásobne vyššie, ako je rozpočet OP generácie sídiel zamerané na obnovu a rozvoj fyzického alebo úhrada ekvivalentných nákladov na získavanie ŽP. Z toho dôvodu OP ŽP objektívne nemôže podporovať životného prostredia sídel Bratislavského kraja. nových výsledkov výskumu a vývoja (aj v oblasti en- všetky potrebné aktivity a uspokojiť každého žiadateľa Podporované aktivity sú: vironmentálnych technológií). o prostriedky. Preto by mali žiadatelia svoju pozornosť • úprava verejných priestranstiev, vrátane ihrísk Oprávnení prijímatelia: malí a strední podnikatelia obrátiť aj na iné zdroje financovania (a nielen štátne) a • úprava prvkov verejnej zelene, rekonštrukcia mostov hľadať spôsoby ako svoj projekt prispôsobiť tak, aby požia- a lávok davky iných programov ich predkladaný projekt splnil. V • rekonštrukcia verejných osvetlení Regionálny operačný program (MVRR) niektorých prípadoch to znamená napr. začať spoluprácu 1.1.3. zachovanie a obnova prírodného dedičstva a s miestnou samosprávou, v iných s miestnymi podnika- podpora cyklistických trás s cieľom rozvoja cestovného Webová stránka: www.ropka.sk alebo www.land. teľmi, alebo zahrnúť do projektu znevýhodnené skupiny ruchu, vrátane území NATURA 2000 - je to skupina aktivít gov.sk obyvateľstva a pod. zameraná na vytvorenie podmienok na využitie prírodných Kontakt: Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Tento článok podáva iba stručný výber informácií z lokalít a sídel pre zodpovedajúce formy cestovného ruchu SR, Agentúra na podporu regionálneho rozvoja, odbor rea- vybraných schválených operačných programov, ktorý by prostredníctvom projektov zameraných na: lizácie programov regionálneho rozvoja, oddelenie riadenia mal pomôcť čitateľovi sa zorientovať v pestrom spektre • budovanie a obnovu turistických trás programov, Prievozská 2/B, 825 25 Bratislava 26 možností. Pre programové obdobie 2007 – 2013 bolo • budovanie a rekonštrukcie náučných chodníkov v rámci Národného strategického referenčného rámca • budovanie a obnovu cyklistických trás v sídlach s Prioritná os 1 – Infraštruktúra vzdelávania, opatre- (NSRR) pre financovanie rôznych oblastí schválených 11 podmienkou ich napojenia na existujúce cyklistické nie 1.1 Infraštruktúra vzdelávania, skupina aktivít: re- operačných programov. Z týchto jedenástich operačných trasy mimo sídiel konštrukcia, rozširovanie a modernizácia existujúcich programov sa 7 zameriava aj na oblasti súvisiace so zlep- Oprávnení prijímatelia: sídla Bratislavského kraja, v zariadení šovaním životného prostredia a jeho ochrany. Jedným z niektorých aktivitách aj združenia miest a obcí založené Podporované aktivity sú napr.: podpora intervencií do nich je, samozrejme, OP ŽP, ktorému sa dostatočne venujú v zmysle zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení stavebných objektov základných škôl v póloch rastu a iné články v tomto vydaní Enviromagazínu. alebo Bratislavský samosprávny kraj všeobecných stredných škôl a špeciálnych typov škôl. Ministerstvo pôdohospodárstva SR pripravilo dva Intervencie musia zohľadňovať trvalú udržateľnosť život- dokumenty, ktoré sú financované z dvoch fondov - z Prioritná os 2 – Vedomostná ekonomika, opatrenie 2.1 ného prostredia a zameriavať sa na znižovanie energe- Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo (EFF) a z Eu- Inovácie a technologické transfery, skupiny aktivít: tickej náročnosti budov (realizácia opatrení na zlepšenie rópskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka tepelno-izolačných vlastností konštrukcií najmä obnova (EAFRD/EPFRV): sú to Operačný program Rybné hospo- 2.1.1 Podpora tvorby a zavádzania inovácií a technologic- obvodového plášťa, oprava a výmena strešného plášťa, dárstvo a Program rozvoj vidieka, ktorých podporované kých transferov v malých alebo stredných podnikoch (MSP) výmena vykurovacích kotlov a telies a vnútorných rozvo- aktivity vo veľkej miere súvisia s ochranou životného Podporované aktivity sú napr. štúdie technickej reali- dov, klimatizačného zariadenia, inštalovanie solárnych prostredia. Tento článok ponúka krátky výber opatrení zovateľnosti, projekty v oblasti priemyselného výskumu a panelov a pod.). a aktivít z týchto dokumentov, ktoré súvisia s ochranou experimentálneho vývoja (zameraného na environmentál- životného prostredia. ne vhodnejšie technológie), podpora pilotných projektov Prioritná os 2 – Infraštruktúra sociálnych služieb, so- a programov na implementáciu nových technológií na ciálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately, opatrenie 2.1 Operačný program Bratislavský kraj využívanie energie z obnoviteľných zdrojov. Infraštruktúry sociálnych služieb, sociálnoprávnej ochra- (OP BK) – MVRR 2.1.2 Podpora zavádzania a využívania progresívnych ny a sociálnej kurately, skupina aktivít: rekonštrukcia, technológií v MSP rozširovanie a modernizácia existujúcich zariadení Webová stránka: http://www.build.gov.sk/mvrrsr/in- Ide o projekty zavádzania progresívnych technológií a Podporované aktivity sú napr.: intervencie do staveb- dex.php?id=1&lang=sk&cat=304 poznatkov do MSP s cieľom zníženia energetickej a ma- ných objektov zamerané na odstránenie nevyhovujúceho Kontakt: Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja teriálovej náročnosti, výstavba zariadení produkujúcich stavebno-technického stavu, podpora aktivít na odstráne- SR, Agentúra na podporu regionálneho rozvoja, odbor rea- energiu z obnoviteľných zdrojov, najmä malých vodných nie nevyhovujúcich podmienok pre imobilných užívateľov lizácie programov regionálneho rozvoja, oddelenie riadenia elektrární, zariadení na energetické využitie biomasy, bio- a zníženie vysokej energetickej náročnosti prevádzky bu- programov, Prievozská 2/B, 825 25 Bratislava 26 plynu, zariadení na výrobu biopalív, tepelných čerpadiel, dov, podobne ako v prioritnej osi 1. Zameranie: Operačný program Bratislavský kraj je ktorých chladiaci systém nesmie obsahovať tzv. tvrdé zameraný na podporu aktivít iba v Bratislavskom kraji. freóny, zariadení na využitie slnečnej energie, geotermál- Prioritná os 3 – Posilnenie kultúrneho potenciálu re- Keďže z OP ŽP nie je možné v dvoch z piatich prioritnej energie a veternej energie. giónov a infraštruktúra cestovného ruchu, Opatrenie 3.1 ných osí (prioritná os 3 Ochrana ovzdušia a minimalizá- 2.1.3 Podpora projektov zavádzania inovatívnych Posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov, Opatrenie 3.2 cia nepriaznivých vplyvov zmeny klímy a prioritná os 5: technológií v MSP Podpora a rozvoj infraštruktúry cestovného ruchu Ochrana a regenerácia prírodného prostredia a krajiny) Ide o projekty zamerané na predchádzanie vzniku Podporované aktivity sú: intervencie do stavebných podporovať projekty uskutočňované na území Bratislav- znečistenia ovzdušia alebo zníženia emisií do ovzdušia objektov zamerané na odstránenie nevyhovujúceho sta- ského kraja, je možné na podporu niektorých z nich vy- z jestvujúcich zdrojov znečisťovania, podpora projektov vebno-technického stavu (mestské knižnice, galérie, mú- užiť práve OP BK. zavádzania progresívnych technológií umožňujúcich zeá), zníženie vysokej energetickej náročnosti prevádzky znižovanie emisií v MSP, projektov zavádzania inovatív- budov s ohľadom na špecifiká nehnuteľných kultúrnych Prioritná os 1 – Infraštruktúra, opatrenie 1.1 Rege- nych technologických procesov obmedzujúcich využitie pamiatok, podpora kultúrno-poznávacích trás a podpora nerácia sídiel, skupiny aktivít: organických rozpúšťadiel (napr. vodou riediteľné farby, mestského kultúrneho turizmu v oblastiach zadefinova- laky a lepidlá). ných ako územia s medzinárodným a národným význa- 1.1.1. príprava a realizácia integrovaných stratégií 2.1.4 Získavanie a ochrana duševného vlastníctva, mom a územia v regióne vyššej kategórie, podpora do- rozvoja mestských oblastí vo vybraných oblastiach mes- zavádzanie systémov riadenia kvality plnkových aktivít zameraných na propagáciu regiónov a ta Bratislava v zmysle článku 8 nariadenia o ERDF č. Ide o tieto aktivity: stredísk cestovného ruchu, podpora verejnej infraštruktúry

2/2008 ENVIROMAGAZÍN 11

ppriloha02_2008.inddriloha02_2008.indd 1111 33.6.2008.6.2008 15:32:2315:32:23 PRÍLOHA

cestovného ruchu (parkoviská, cyklotrasy, orientačné ta- Oprávnení prijímatelia: fyzické alebo právnické osoby rozvod tepla (napr. zlepšenie izolácie potrubných roz- bule, chodníky, verejné sociálne zariadenia, odpočívadlá, oprávnené na podnikanie podľa § 2 ods. 2 Obchodného vodov, zavádzanie systémov na sledovanie úniku tepla, lyžiarske bežecké trasy a pod.). zákonníka, registrované na území SR rekonštrukcia odovzdávajúcich staníc tepla a iné). Oprávnení prijímatelia: fyzické alebo právnické osoby Prioritná os 4 – Regenerácia sídel, Opatrenie 4.1 Rege- Opatrenie 1.3 Podpora inovačných aktivít v podni- oprávnené na podnikanie podľa § 2 ods. 2 Obchodného nerácia sídel, opatrenie 4.2 Infraštruktúry nekomerčných koch zákonníka, registrované na území SR záchranných služieb V rámci tohto opatrenia sú podporované napríklad Podporované aktivity: integrované stratégie rozvoja tieto aktivity, ktoré môžu mať dosah na zlepšenie život- Opatrenie 2.2 Budovanie a modernizácia verejného mestských oblastí, intervencie realizované v súvislosti ného prostredia: osvetlenia pre mestá a obce a poskytovanie poradenstva v s obnovou fyzického životného prostredia v obciach bez • podpora v priemysle zameraná na systematické oblasti energetických úspor podporuje tieto aktivity: štatútu mesta so separovanými a segregovanými rómsky- získavanie nových poznatkov a ich praktické využitie • aktivity spojené s budovaním a modernizáciou verej- mi osídleniami, úprava verejných priestranstiev a prvkov pri vývoji nových výrobkov, procesov, technologických ného osvetlenia pre obce a mestá (verejný sektor), zelene, výstavba a rekonštrukcia verejných osvetlení, postupov a zariadení alebo služieb alebo pri podstat- • individuálny projekt na podporu osvety poskytovanej výstavba a rekonštrukcia chodníkov a cyklistických trás, nom zdokonalení existujúcich výrobkov, procesov, SIEA v rámci efektívneho využívania energií a využí- rekonštrukcia mostov a lávok, úprava a regulácia povodí v technologických postupov a zariadení alebo služieb vania obnoviteľných zdrojov energie, vrátane zvýšenia zastavaných územiach obcí a miest výlučne v nadväznosti (vrátane špecializovaného poradenstva pri vypracová- informovanosti širokej verejnosti. na realizáciu iných investičných aktivít, opodstatnená re- vaní dokumentácie kvality v procese riadenia kvality, Oprávnení prijímatelia: obec založená v zmysle zákona konštrukcia inžinierskych sietí (vodovodov a kanalizácií) a pri implementácii systémov manažérstva kvality), č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších to výlučne v nadväznosti na realizáciu iných investičných • podpora inovácií v priemysle a službách, usmerne- predpisov (obec a mesto), v oblasti podpory osvety – SEIA aktivít, obnova bytových domov – zvyšovanie energetickej nie výsledkov výrobného výskumu do plánu, projektu, (Slovenská energetická a inovačná agentúra) hospodárnosti budov, zvyšovanie energetickej hospodár- úpravy alebo návrhu nového, zmeneného alebo vylep- nosti budov záchrannej služby a doplnenie materiálno- šeného výrobku, postupu alebo služby, určených na Prioritná os 3 – Cestovný ruch, Opatrenie 3.1 Podpora technického vybavenia o výkonné čerpadlá a ostatné predaj alebo prenájom a ich systematické využívanie podnikateľských aktivít v cestovnom ruchu príslušenstvo povodňovej záchrannej služby. pri výrobe materiálov, zariadení, systémov, metód a Medzi podporovanými aktivitami sú: Oprávnení prijímatelia: postupov. Výstupom tohto procesu môže byť aj zhoto- • podpora budovania mikroinfraštruktúry k strediskám a) obce a mestá založené v zmysle zákona č. 369/1990 venie prvého nekomerčného prototypu a jeho overenie cestovného ruchu, t. j. najmä mikroinfraštruktúry, ktorá Zb. o obecnom zriadení, (vrátane výroby skúšobných stavov); analýza uskutoč- sama o sebe neprodukuje zisk (parkoviská, inžinierske b) mestské časti v zmysle zákona č. 401/1990 v niteľnosti, tvorba konštrukčnej dokumentácie, vrátane siete, verejné sociálne zariadenia, odpočívadlá, orien- meste Košice, zakúpenia výpočtových a konštrukčných hardvérov a tačné tabule a pod.), c) vyššie územné celky založené v zmysle zákona softvérov na riadenie dát, Oprávnení prijímatelia: fyzické alebo právnické osoby č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných • príprava a budovanie systémov manažérstva kvality oprávnené na podnikanie podľa § 2 ods. 2 Obchodného celkov, a externého predcertifikačného a certifikačného proce- zákonníka, registrované na území SR, ktoré plánujú reali- d) orgány ústrednej štátnej správy ako zriaďovateľ su súvisiaceho so zavádzaním systému manažérstva zovať jednotlivé druhy oprávnených projektov múzeí podľa zákona č. 523/2004 Zb., kvality (projekty zamerané na zavádzanie systémov e) nepodnikateľský súkromný sektor – neziskové or- manažérstva kvality v súlade s medzinárodnými nor- Operačný program Vzdelávanie (MŠ SR) ganizácie, občianske združenia, cirkvi mami ISO 9000, ISO 14000, EMAS, VDA, BS, QS, Správnej výrobnej praxe, Správnej laboratórnej praxe, Webová stránka: http://www.asfeu.sk/aktuality/ak- Operačný program Konkurencieschopnosť HACCP a ISO/TS 16 949, prípadne ďalších systémov, tuality/ a hopodársky rast (MH SR) ktoré zvyšujú konkurencieschopnosť podnikateľov v Kontakt: Agentúra Ministerstva školstva SR pre štruktu- podporovaných oblastiach), rálne fondy EÚ, kancelária generálneho riaditeľa, Hanulova Webové stránky: www.hospodarstvo.gov.sk a www. • podpora predcertifikačného auditu pre overenie 5/B, 841 01 Bratislava, tel.: +421 (2)692 52 296, osobne: sario.sk. stavu, v akom sa podnik nachádza po príprave, t. j. v kancelárii generálneho riaditeľa v pracovných dňoch od Kontakty: Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a po absolvovaní školení, odborného poradenstva a 9.00 – 15.30 hod., e-mail: [email protected] obchodu, Martinčekova 17, 821 01 Bratislava, e-mail: konzultáciách. [email protected], tel.: 02/58 260 224,02/58 260 420, Oprávnení prijímatelia: fyzické alebo právnické osoby Prioritná os č. 1 – Reforma systému vzdelávania a 02/58 260 421, fax: 02/58 260 109, oprávnené na podnikanie podľa § 2 ods. 2 Obchodného odbornej prípravy, Opatrenie č. 1.1 Premena tradičnej Slovenská energetická a inovačná agentúra, www. zákonníka, registrované na území SR školy na modernú siea.gov.sk, ďalšie informácie môžete získať v regionál- Podpodované skupiny aktivít, ktoré môžu zahŕňať aj nych pobočkách, Prioritná os 2 Energetika, Opatrenie 2.1 Zvyšovanie environmentálne vzdelávanie: Slovenská agentúra pre rozvoj cestovného ruchu, energetickej efektívnosti na strane výroby aj spotreby a - podpora reformy a rozvoj všeobecného a odborného www.sacr.sk, Dr. V. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, zavádzanie progresívnych technológií v energetike vzdelávania na ZŠ a SŠ, e-mail: [email protected], tel.: +421 2 50 700 801, 821, Podporovanými aktivitami súvisiacimi s problematikou - podpora prípravy učiteľov a ďalšieho vzdelávania +421 2 55 571 654 životného prostredia sú: pedagogických zamestnancov. • úspory energie vo všetkých oblastiach priemyslu a A v nich sa môžu realizovať aktivity: Prioritná os 1 – Inovácie a rast konkurencieschop- služieb, vrátane izolácie stavebných objektov za účelom • tvorba a využitie nových učebných materiálov pre nosti, Opatrenie 1.1 Inovácie a technologické transfery, zlepšenia ich tepelno-technických vlastností, výchovno-vzdelávací proces, podopatrenie 1.1.1. Podpora zavádzania inovácií a tech- • vysokoúčinná kombinovaná výroba elektriny a • podpora navrhovania a zavádzania netradičných nologických transferov tepla, foriem vyučovania (napr. projektové, blokové, modu- V rámci tohto opatrenia sú podporované tieto aktivi- • využívanie obnoviteľných energetických zdrojov, tzn. lové), ty, ktoré majú dosah na zníženie znečistenia životného výstavba, modernizácia alebo rekonštrukcia: malých • inovácia pedagogickej dokumentácie, učebníc, učeb- prostredia: vodných elektrární, zariadení na energetické využitie ných textov, učebných pomôcok a príručiek smerom k • aktivity zamerané na modernizáciu strojov, prístrojov biomasy, bioplynu, zariadení na výrobu biopalív a bio- rozvoju a overovaniu kľúčových kompetencií, aplikácia a zariadení, vybavenie skúšobní a technológií s cieľom plynu, zariadení na využitie slnečnej energie, zariadení nových foriem a metód vzdelávania smerom k potre- zvýšenia konkurencieschopnosti a pridanej hodnoty, na využitie geotermálnej energie, bám trhu práce, vrátane nevyhnutného hardvéru a softvéru, • rekonštrukcia a modernizácia existujúcich energe- • zavádzanie cieľov a princípov trvalo udržateľného • aktivity zamerané na modernizáciu strojov, prístrojov tických zdrojov na báze fosílnych palív za účelom zvý- rozvoja do obsahu vzdelávania a implementácia stra- a zariadení, s cieľom znižovania a odstraňovania nega- šenia účinnosti zariadení alebo za účelom využívania tégie informatizácie regionálneho školstva. tívnych vplyvov priemyslu a služieb na životné prostre- obnoviteľných zdrojov energie, die, vrátane nevyhnutného hardvéru a softvéru. • rekonštrukcia existujúcich tepelných zariadení na Opatrenie č. 1.2 Vysoké školy a výskum a vývoj ako 12 ENVIROMAGAZÍN 2/2008

ppriloha02_2008.inddriloha02_2008.indd 1212 33.6.2008.6.2008 15:32:2315:32:23 PRÍLOHA

motory rozvoja vedomostnej spoločnosti Tu sú podporované rovnaké aktivity ako v priorite 1, mestnanie, Tieto typy aktivít sa dajú využiť aj na podporu envi- avšak iba v tomto prípade ide o aktivity pre Bratislavský • podpora prijímania a udržania v zamestnaní znevý- ronmentálneho vzdelávania a environmentálneho výsku- kraj. Každá z podporovaných aktivít môže zahŕňať aj prvok hodnených uchádzačov o zamestnanie, mu a vývoja: environmentálneho vzdelávania. • podpora udržania v zamestnaní zamestnancov s • rozvoj inovatívnych foriem vzdelávania, racionalizá- nízkymi mzdami, cia a skvalitnenie študijných programov VŠ, vrátane Opatrenie 4.2 Zvyšovanie konkurencieschopnosti Brati- • podpora uchádzačov o zamestnanie, vrátane ob- podpory kariérového poradenstva, slavského kraja prostredníctvom rozvoja vysokoškolského čanov so zdravotným postihnutím pri začatí prevádz- • podpora rozvoja ľudských zdrojov vo výskume a a ďalšieho vzdelávania kovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej vývoji, Podporované aktivity, ktoré môžu byť využité na projek- činnosti a podpora tvorby nových pracovných miest • podpora aktívnej spolupráce VŠ a súkromného sek- ty podpory environmentálneho vzdelávania na školách: formou samozamestnania a zamestnávania zo strany tora pri tvorbe nových študijných odborov a programov • rozvoj inovatívnych foriem vzdelávania, racionalizá- samostatne zárobkovo činných osôb, malých zamest- a pri procese výučby, cia a skvalitnenie študijných programov VŠ, vrátane návateľov a stredných zamestnávateľov s dôrazom na • zvýšenie zapojenia VŠ a ostatných organizácií vý- podpory aktívnej spolupráce VŠ a súkromného sekto- znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, skumu a vývoja do medzinárodnej spolupráce a sietí ra pri tvorbe nových študijných odborov a programov • podpora vytvárania a udržania pracovných miest vývoja a inovácií a pri procese výučby, ako aj zefektívnenie správy a pre znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie v Konkrétne aktivity: manažmentu VŠ, sociálnom podniku, • podpora zvýšenia záujmu o štúdium matematiky,- • podpora rozvoja ľudských zdrojov vo výskume a • podpora začlenenia znevýhodnených uchádzačov o prírodných vied, informatiky a ostatných technických vývoji, zamestnanie na trh práce formou lokálneho, regionál- študijných odborov, • zvýšenie zapojenia VŠ a ostatných organizácií vý- neho, národného alebo pilotného projektu, • príprava nových študijných materiálov a zavádza- skumu a vývoja do medzinárodnej spolupráce a sietí • podpora overovania nových aktívnych opatrení na nie nových metód do výučby technických študijných vývoja a inovácií. trhu práce formou pilotných projektov. programov tak, aby sa stali atraktívnymi a zaujíma-vými Oprávnení prijímatelia pre všetky opatrenia sú s pre mladých ľudí, menšími odchýlkami medzi jednotlivými opatreniami Opatrenie č. 1.2 Podpora tvorby a udržania pracovných • programy popularizácie vedy, tieto skupiny: miest prostredníctvom zvýšenia adaptability pracovníkov, • vytváranie študijných programov vo svetovom ja- Verejný sektor: priamo riadené organizácie Minister- podnikov a podpory podnikania zyku, ktoré podporujú medzinárodnú spoluprácu a stva školstva SR, regionálna a miestna štátna správa a Medzi podporovanými aktivitami na trhu práce aj v mobilitu akademickej obce, samospráva, štátne základné školy, štátne stredné školy, environmentálnaj oblasti sú: • projekty na rozvoj profesionálneho rastu vyso- verejné vysoké školy, štátne vysoké školy, štátne špeciál- • podpora vytvárania školiacich centier pre tvorbu koškolských učiteľov zamerané na zvýšenie kvality ne školy, štátne vzdelávacie inštitúcie, školské zariadenia, pracovných miest, inovatívne podnikanie a podnikanie vzdelávania, rozpočtové a príspevkové organizácie štátu, rozpočtové a na základe transferu poznatkov, • vytvorenie nástrojov zabezpečenia kvality vysoko príspevkové organizácie VÚC, obcí (vrátane základných • podpora integrovaného prístupu k tvorbe pracovných školského vzdelávania prostredníctvom ďalších metód a stredných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí, resp. miest v regiónoch, ako evalvácia, audit a benchmarking (pred-metov, štu- VÚC), ústredné orgány štátnej správy, štátna správa v • podpora tvorby pracovných miest v malých pod- dijných programov alebo inštitúcií). školstve, základné umelecké školy nikoch, predovšetkým začínajúcich podnikov formou Súkromný sektor mimo schém štátnej pomoci: profe- poradenstva, odborných konzultácií a školení, najmä Prioritná os 2 – Ďalšie vzdelávanie ako nástroj roz- sijné organizácie, zamestnávateľské zväzy, asociácie a pre začatie podnikania a služieb, voja ľudských zdrojov, Opatrenie 2.1 Podpora ďalšieho komory, účelové zariadenia cirkví a náboženských spo- • školenia a tréningy pre podporu tvorby nových pra- vzdelávania ločností, zriaďovatelia cirkevných a súkromných škôl, covných miest formou samozamestnania a zamest- Rámcové aktivity, ktoré môžu zahŕňať aj environmen- mimovládne organizácie, inštitúcie súkromného sektora návania zo strany samostatne zárobkovo činných tálne vzdelávanie, sú: pôsobiace v systéme poradenstva, mikro, malé a stred- osôb a MSP, 2.1.1 Zvyšovanie kvality ďalšieho vzdelávania né podniky, veľké podniky, cirkevné a súkromné školy • podpora tvorby pracovných miest v MSP predo- 2.1.2 Rozvoj ľudských zdrojov v ďalšom vzdelávaní (vrátane špeciálnych), súkromné vysoké školy, súkrom- všetkým formou poradenstva, odborných konzultácií 2.1.3 Podpora učiacich sa regiónov a vytvárania né vzdelávacie inštitúcie, cirkevné a súkromné školské a pod., sietí v ďalšom vzdelávaní zariadenia, fyzické alebo právnické osoby • podpora overovania nových opatrení na trhu práce 2.1.4 Podpora ďalšieho vzdelávania v jednotlivých formou pilotných projektov, sektoroch Operačný program Zamestnanosť a sociál- • podpora rozvoja podnikania žien prostredníctvom 2.1.5 Uľahčenie prístupu k ďalšiemu vzdelávaniu na inklúzia (MPSVR SR) vzdelávania žien a zakladania spoločných podporných 2.1.6 Podpora diverzifikácie foriem financovania centier pre ženy podnikateľky, ďalšieho vzdelávania Webová stránka: www.sia.gov.sk • podpora tvorby a udržania pracovných miest za- 2.1.7 Rozvoj kľúčových kompetencií prostredníc- Kontakt: Sociálna implementačná agentúra, Špitálska mestnávateľmi najmä podporou pri vytváraní sociál- tvom ďalšieho vzdelávania 6, 816 43 Bratislava, tel. 02/5975 3513, fax. 02/ 5975 nych podnikov, aktivačných podnikov a družstiev pre 2.1.8 Zlepšenie priechodnosti medzi sektormi 3523, e-mail: [email protected] znevýhodnené osoby. a úrovňami formálneho, neformálneho a infor- málneho vzdelávania Prioritná os č. 1 – Podpora rastu zamestnanosti, Prioritná os č. 2 – Podpora sociálnej inklúzie, Opat- Opatrenie č. 1.1 Podpora programov v oblasti podpory renie č. 2.1 Podpora sociálnej inklúzie osôb ohrozených Prioritná os č. 3 – Podpora vzdelávania osôb s osobi- zamestnanosti a riešenia nezamestnanosti a dlhodobej sociálnym vylúčením alebo sociálne vylúčených prostred- tými vzdelávacími potrebami, Opatrenie č. 3.1 Zvyšova- nezamestnanosti níctvom rozvoja služieb starostlivosti s osobitným zrete- nie vzdelanostnej úrovne príslušníkov marginalizovaných Podporovanými aktivitami, ktoré môžu byť zamerané ľom na marginalizované rómske komunity rómskych komunít aj na vytvornie miest súvisiacich s ochranou životného Tieto aktivity môžu mať aj aspekt pestovania vzťahu k Podporované aktivity v tomto opatrení môžu zahŕňať aj prostredia sú: životnému prostrediu, v ktorom komunity žijú: environmentálne vzdelávanie týchto komunít. • podpora vzdelávania a prípravy pre trh práce uchá- • aktivity zamerané na prevenciu a elimináciu násilia Opatrenie č. 3.2 Zvyšovanie vzdelanostnej úrovne osôb dzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie ako bariéry vstupu a udržania sa na trhu práce - ak- s osobitými vzdelávacími potrebami alebo zamestnancov, tivity zamerané na vytvorenie systémového riešenia Vzdelávacie aktivity pre tieto skupiny obyvateľstva • podpora prípravy na pracovné uplatnenie občana so a komplexného prístupu a systémovú podporu pre- môžu zahŕňať aj environmentálne vzdelávanie. zdravotným postihnutím, vencie a eliminácie násilia – napr. cez vzťah k prírode • podpora zapracovania znevýhodnených uchádzačov eliminovať násilie, Prioritná os 4 – Moderné vzdelávanie pre vedomostnú o zamestnanie u poskytovateľov zapracovania, • aktivity zamerané na podporu komunitnej práce a spoločnosť pre Bratislavský kraj, Opatrenie č. 4.1 Preme- • podpora tvorby dlhodobo udržateľných pracov- na vyvolanie a podporovanie zmeny v rámci miestnych na tradičnej školy na modernú pre Bratislavský kraj ných miest pre znevýhodnených uchádzačov o za- spoločenstiev a senzibilizačné aktivity – komunitná prá- 2/2008 ENVIROMAGAZÍN 13

ppriloha02_2008.inddriloha02_2008.indd 1313 33.6.2008.6.2008 15:32:2415:32:24 PRÍLOHA

ca v znevýhodnených, lokalitách a marginalizovaných resp. inštitúcie uskutočňujúce výskum a vývoj zriadené výrobných prevádzok, odbytových centier (napr. pre- rómskych komunitách, ústrednými orgánmi štátnej správy, štátne vysoké školy kladísk), skladov, vrátane prístupových ciest, • programy svojpomoci miestnych spoločenstiev a (vrátane technologických inkubátorov vysokých škôl a • obstaranie, rekonštrukcia a modernizácia zariadení, podpora a rozvoj dobrovoľníctva/svojpomoci, vedecko-technologických parkov vysokých škôl) strojov, prístrojov a technológií, spracovateľských a • lokálne partnerstvá a koordinácie aktivít partnerov Súkromný sektor: fyzické a právnické osoby podnika- výrobných kapacít vrátane obilných síl, síl mlynských v oblasti sociálnej inklúzie, júce podľa obchodného a živnostenského zákona, profe- výrobkov a výrobní kŕmnych zmesí, ako aj skladov • podpora komunitnej práce v znevýhodnených sijné organizácie, asociácie a komory, súkromné vysoké produktov po spracovaní, vrátane investícií spojených skupinách, lokalitách a marginalizovaných rómskych školy (vrátane technologických inkubátorov vysokých so spracovaním a využívaním obnoviteľných zdrojov komunitách, škôl a vedecko-technologických parkov vysokých škôl), energie (s výnimkou vodnej, veternej a solárnej ener- • aktivity zamerané na svojpomocnosť miestnych mimovládne organizácie výskumu a vývoja gie), spoločenstiev a podpora a rozvoj dobrovoľníctva/ • výstavba, rekonštrukcia a modernizácia objektov svojpomoci, Program rozvoja vidieka SR 2007 – 2013 výrobných prevádzok, vrátane prístupových ciest; • aktivity zamerané na komunitné plánovanie a ko- (MP SR) obstaranie, rekonštrukcia a modernizácia strojov a munitný rozvoj. technológií na prvotné spracovanie surového dreva, Webová stránka: http://www.apa.sk/index.php?star- t. j. na činnosti pred priemyselným spracovaním dre- Prioritná os č. 3 – Podpora rastu zamestnanosti a so- t&navID=132 va (pridružená drevárska prvovýroba), spracovanie ciálnej inklúzie a budovanie kapacít v Bratislavskom kraji Kontakt: Pôdospodárska platobná agentúra, regionál- nedrevných lesných produktov (napr. zariadenia na SK je zameraná na podobné aktivity ako v prioritách 1 a 2, ne pracoviská (adresy - pozri http://www.apa.sk/index. sušenie lesných bylín, zariadenia na pozberové spra- ale v Bratislavskom kraji. Pre environmentálne zameranie php?navID=118) covanie lesných plodov a pod.) a na spracovanie a aktivít sa môžu využiť napríklad tieto skupiny aktivít: V tomto operačnom programe sa v podstate väčšina využívanie obnoviteľných zdrojov energie (s výnimkou • podpora začlenenia znevýhodnených uchádzačov o opatrení a aktivít dá realizovať aj environmentálnym spô- vodnej, veternej a solárnej energie), strojov a zariadení zamestnanie na trhu práce formou lokálneho, regionál- sobom. Z nich sú uvedené v tomto článku iba vybrané na výrobu biomasy. neho, národného alebo pilotného projektu, aktivity. Oprávnení prijímatelia: • overovanie nových aktívnych opatrení na trhu práce • v prípade spracovania poľnohospodárskych pro- formou pilotných projektov. Os 1 – Zvýšenie konkurencieschopnosti sektora poľ- duktov: fyzické a právnické osoby (mikropodniky, ma- Oprávnení prijímatelia: č. 369/1990 Zb. o obecnom nohospodárstva a lesného hospodárstva, Opatrenie: Mo- lé a stredné podniky v zmysle odporúčania Komisie zriadení, združenia miest a obcí, založené v súlade so dernizácia fariem 2003/361/ES) podnikajúce v oblasti spracovania pro- zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, Ob- Okrem iných aktivít v tomto opatrení budú podporo- duktov poľnohospodárskej prvovýroby (okrem rybích čianskym zákonníkom č. 40/1966 Zb. v znení neskor- vané napr.: produktov), ších predpisov a v súlade s Obchodným zákonníkom • zvyšovanie počtu fariem s modernými budovami, • v prípade spracovania lesných produktov: č. 513/1991 Zb., VÚC a úrady samosprávneho kraja, novými technológiami a technickými zariadeniami s a) fyzické a právnické osoby (mikropodniky v zmysle inštitúcie verejnej správy, verejné organizácie, univer- úspornou spotrebou energie, odporúčania Komisie 2003/361/ES), obhospodarujúce zity a vysoké školy, všetky školy, výskumné pracoviská, • výstavby, rekonštrukcie a modernizácie objektov lesy vo vlastníctve: súkromných vlastníkov a ich združení, vzdelávacie inštitúcie, občianske združenia v súlade so poľnohospodárskej výroby, vrátane skladovacích obcí a ich združení, cirkvi, ktorej majetok možno podľa zákonom SNR č. 83/1990 o združovaní občanov, nadácie priestorov; právneho poriadku SR považovať za súkromný, pokiaľ založené v súlade so zákonom NR SR č. 34/2002 Z. z. o • nákup technických zariadení na bezpečné usklad- ide o jeho správu a nakladanie s ním, nadáciách, neinvestičné fondy, založené v súlade so záko- nenie a spracovanie odpadovej vody a biologického b) fyzické a právnické osoby (mikropodniky v zmysle nom NR SR č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch, odpadu (výstavba hnojísk, uskladňovacích nádrží alebo odporúčania Komisie 2003/361/ES), poskytujúce služby neziskové organizácie, založené v súlade so zákonom NR žúmp), v lesníctve a ťažbe dreva za predpokladu poskytovania SR č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách; za- • modernizácia čerpacích staníc pohonných hmôt a týchto služieb len subjektom uvedeným v bode a) mestnávatelia - fyzické alebo právnické osoby oprávnené mazadiel v hospodárskych dvoroch výlučne pre potreby na podnikanie v zmysle zákona SNR č. 513/1991 Z. z. poľnohospodárskeho podniku, Opatrenie: Infraštruktúra týkajúca sa rozvoja a adaptá- v znení neskorších predpisov. • aktivity na využitie obnoviteľných zdrojov energie s cie poľnohospodárstva a lesného hospodárstva výnimkou veternej, vodnej a solárnej energie za pod- Oprávnené činnosti: Operačný program Výskum a vývoj (MŠ SR) mienky, že prevažnú časť vyrobenej energie spotrebuje • spracovanie operátu obvodu projektu pozemkových konečný prijímateľ vo vlastnom podniku, úprav, Webová stránka: http://asfeu.sk/operacny-program- • aktivity na zriadenie a využívanie geotermálneho • spracovanie návrhu registra pôvodného stavu so vyskum-a-vyvoj/op-vyskum-a-vyvoj/ vrtu vrátane rozvodov za podmienky, že viac ako stanovením hodnoty pozemkov a porastov na nich, Kontakt: Agentúra Ministerstva školstva SR pre štruk- 50 % vyrobenej energie žiadateľ využije pre vlastnú • spracovanie návrhu miestneho územného systému turálne fondy EÚ, Hanulova 5/B, 841 01 Bratislava, tel. poľnohospodársku výrobu, ekologickej stability na účely pozemkových úprav, 02/692 52 296, e-mail: [email protected] • aktivity na výstavbu čistiarní odpadových vôd pre • spracovanie všeobecných zásad funkčného uspo- Vo všetkých prioritných osiach sa dajú pripraviť pro- potreby podniku, riadania územia v obvode pozemkových úprav, jekty zamerané na vedu a výskum v oblasti životného • Aktivity na spracovanie biomasy pre technické a • vytýčenie a označenie lomových bodov hraníc no- prostredia: energetické využitie, vých pozemkov v teréne, Prioritná os 1 – Infraštruktúra výskumu a vývoja • náklady na založenie porastov rýchlo rastúcich dre- • spracovanie rozdeľovacieho plánu vo forme geomet- Prioritná os 2 – Podpora výskumu a vývoja vín. rického plánu alebo vo forme obnovy operátu katastra Prioritná os 3 – Infraštruktúra výskumu a vývoja Oprávnení prijímatelia: fyzické a právnické osoby pod- nehnuteľností novým mapovaním. v Bratislavskom kraji nikajúce v poľnohospodárskej prvovýrobe Oprávnení prijímatelia: obvodné pozemkové úrady Prioritná os 4 – Podpora výskumu a vývoja v Bra- zodpovedné za pozemkové úpravy, Mininsterstvo pôdo- tislavskom kraji Opatrenie: Pridávanie hodnoty do poľnohospodárskych hospodárstva SR Prioritná os 5 – Infraštruktúra vysokých škôl produktov a produktov lesného hospodárstva Podporovanými aktivitami sú: Opatrenie: Zvýšenie hospodárskej hodnoty lesov Oprávnení prijímatelia: • výstavba, rekonštrukcia a modernizácia technológií • obstaranie strojov a zariadení pre obnovu lesa, vý- Verejný sektor: verejné vysoké školy (vrátane technolo- na ochranu životného prostredia (spracovanie odpadu chovu a ošetrovanie mladých lesných porastov, ťažbu, gických inkubátorov vysokých škôl a vedecko-technologic- a čistenie odpadových vôd atď.), sústreďovanie, manipuláciu, nakladanie a odvoz dreva, kých parkov vysokých škôl), verejnoprávne ustanovizne • zlepšenie prezentácie a prípravy produktov, podpora zber nedrevných produktov lesa, ochranu lesa, vráta- a inštitúcie uskutočňujúce výskum a vývoj, regionálna a lepšieho využitia alebo eliminácie vedľajších produktov ne protipožiarnej ochrany s obmedzením na špeciálne miestna samospráva, regionálna a miestna štátna sprá- alebo odpadu, zariadenia, va, Slovenská akadémia vied a jej ústavy, organizácie, • výstavba, rekonštrukcia a modernizácia objektov • výstavba, dostavba a rekonštrukcia ostatných 14 ENVIROMAGAZÍN 2/2008

ppriloha02_2008.inddriloha02_2008.indd 1414 33.6.2008.6.2008 15:32:2415:32:24 PRÍLOHA

zariadení priamo slúžiacich lesníckej prevádzke (napr. cích a manipulačných zariadení pre zvieratá alebo pre zabezpečenie stability a ochrany územia poškodeného sklady lesného reprodukčného materiálu, manipulačno- uskladňovanie hnoja. Podobne ako pri audite firiem vodnou eróziou, zosunmi pôdy, záplavami. expedičné sklady, budovy a zariadenia manipulačno- sa zavedie správna prax a evidencia overená exter- Oprávnení prijímatelia: vlastník alebo nájomca poľno- expedičných skladov), vrátane lesných ciest. nými odborníkmi. hospodárskej pôdy; združenie vlastníkov alebo nájomcov Oprávnení prijímatelia: fyzické a právnické osoby ob- Oprávnení prijímatelia: fyzické a právnické osoby pôdy s právnou subjektivitou hospodarujúce lesy vo vlastníctve — súkromní vlastníci a pôsobiace v poľnohospodárskej prvovýrobe a lesnom ich združenia, obce a ich združenia, cirkev hospodárstve Opatrenie: Platby NATURA 2000 – lesná pôda Cieľom opatrenia je pomôcť súkromným vlastníkom Opatrenie: Odborné vzdelávanie a informačné Os 2 – Zlepšenie životného prostredia a krajiny lesov a ich združeniam pri riešení špecifického znevý- aktivity Opatrenia zamerané na trvalo udržateľné využívanie hodnenia vyplývajúceho z implementácie smerníc pre Toto opatrenie je zamerané na podporu ďalšieho poľnohospodárskej pôdy: sústavu NATURA 2000 (5. stupeň ochrany) a zabezpe- vzdelávania a informačných činností pre farmárov a Opatrenie: Platby za znevýhodnené prírodné podmienky čiť obhospodarovanie lesných pôd na územiach NATURA lesníkov v oblasti opatrení a systémov hospodárenia v horských oblastiach a platby v ostatných znevýhodne- 2000 – spadajúcich do 5. stupňa územnej ochrany podľa šetrných k životnému prostrediu (napr. ekologické ných oblastiach podmienok stanovených pre podporu. poľnohospodárstvo, agro-environmentálne opatre- Cieľom opatrenia je zabezpečiť pokračovanie poľnohos- Oprávnení prijímatelia: súkromní vlastníci lesov a ich nia), hospodárenie na územiach s vysokou prírodnou podárstva v znevýhodnených oblastiach prostredníctvom združenia s právnou subjektivitou hodnotou, rozvoji dobrých životných podmienok hos- zachovania a podpory udržateľných systémov hospodáre- podárskych zvierat. nia, ktoré rešpektujú ochranu životného prostredia a cha- Opatrenie: Lesnícko-environmentálne platby Vzdelávacie aktivity (napr. semináre, kurzy, škole- rakter krajiny prostredníctvom aktivít zameraných na: Cieľom opatrenia je realizovať lesnícke výrobné nia) môžu byť tematicky zamerané na: • zachovávanie a podporu udržateľných systémov postupy zlučiteľné s ochranou a zlepšením životného • nové technológie z oblasti poľnohospodárstva, hospodárenia, ktoré rešpektujú ochranu životného prostredia, ktoré sú nad rámec príslušných povinných potravinárstva a lesného hospodárstva, prostredia a charakter krajiny, noriem, prostredníctvom zlepšenia biodiverzity lesov, • poznatky z oblasti zvyšovania kvality hospodá- • zabezpečenie primeraných príjmov poľnohospodá- ochrany vtáčích území a zachovania lesných ekosys- renia výroby, výrobkov a bezpečnosti potravín, rov a prispenie k stabilizácii vidieckej populácie, témov s vysokou prírodnou hodnotou. • prenos a využívanie poznatkov a výsledkov • zamedzenie vyľudňovaniu vidieckych oblastí Podpora by mala poskytovať súkromným vlastní- výskumu do pôdohospodárskej praxe (napr. tech- Oprávnení prijímatelia: fyzické a právnické osoby pod- kom lesov a ich združeniam úhradu straty príjmu a nologické inovácie výrobných systémov, rozvoj nikajúce v poľnohospodárskej prvovýrobe dodatočných nákladov, ktoré vyplývajú z dobrovoľne biotechnológií), prijatých príslušných záväzkov. Podpora osobitných • trvalo udržateľný manažment prírodných zdro- Opatrenie: Platby v rámci sústavy Natura 2000 a plat- metód manažmentu lesníckych činností je smerova- jov, by súvisiace so smernicou 2000/60/es: ná hlavne do oblastí NATURA 2000, s cieľom chrániť • poznatky z dodržiavania krížového plnenia - platby v rámci sústavy NATURA 2000 na poľnohos- prírodné prostredie a krajinu, hlavne biodiverzitu a (cross compliance), podárskej pôde, územia s vysokou prírodnou hodnotou. • využívanie výrobných postupov kompatibilných - platby súvisiace s rámcovou smernicou 2000/60/ES Oprávnení prijímatelia: súkromní vlastníci lesov, s obhospodarovaním a udržiavaním prírodnej kra- o vodnej politike ich združenia s právnou subjektivitou a fyzické a jiny a environmentu, Cieľom opatrenia je pomôcť poľnohospodárom pri právnické osoby hospodáriace v lesoch súkromných • tvorba nových vzdelávacích programov, riešení špecifického znevýhodnenia vyplývajúceho z im- vlastníkov alebo ich združení • krátkodobé kurzy, školenia a tréningy na získa- plementácie smerníc pre sústavu NATURA 2000 (4. a 5. nie potrebných vedomostí a zručností, stupeň ochrany) a rámcovej smernice pre vodnú politiku Opatrenie: Obnova potenciálu lesného hospodár- • konferencie a semináre, prostredníctvom trvalo udržateľného využívania poľno- stva a zavedenie preventívnych opatrení • televízne a rozhlasové kampane (ako sú napr. hospodárskych území s vysokou prírodnou hodnotou a Oprávnené aktivity: propagačné a informačné kampane na podporu ochranou a zlepšením stavu vodných zdrojov. • realizácia projektov ozdravných opatrení v le- kvality a bezpečnosti potravín, mediálne aktivity, Oprávnení prijímatelia: fyzické a právnické osoby pod- soch poškodených biotickými a abiotickými a an- besedy, talk shows) a pod. nikajúce v poľnohospodárskej prvovýrobe tropogénnymi škodlivými prírodnými činiteľmi, Oprávnení prijímatelia: inštitúcie, pôsobiace v • obnova lesných porastov, ochrana, ošetrovanie oblasti vedy, výskumu a ďalšieho vzdelávania a v Opatrenie: Agroenvironmentálne platby a výchova lesov v lesoch poškodených biotickými predmete svojej činnosti majú vzdelávacie aktivity Cieľom opatrenia je realizovať poľnohospodárske a abiotickými a antropogénnymi škodlivými čini- alebo poskytovanie informačných aktivít (štátne, výrobné postupy zlučiteľné s ochranou a zlepšením ži- teľmi, príspevkové, rozpočtové, verejnoprávne, neziskové votného prostredia, krajiny, prírodných zdrojov, ktoré • výstavba, dostavba, prestavba a rekonštrukcia organizácie, občianske a záujmové združenia, pro- sú nad rámec príslušných povinných noriem. Konkrétne lesných ciest v rámci protipožiarnych a ozdravných fesijné komory) budú podporované: opatrení; výstavba, rekonštrukcia, opravy a údržba • postupy šetrné k životnému prostrediu: integrovaná protipožiarnych nádrží; Opatrenie: Využívanie poradenských služieb produkcia a ekologické poľnohospodárstvo, • budovanie protipožiarnych pásov a priesekov; Cieľom tohto opatrenia je pomôcť poľnohospodá- • pôdoochranné opatrenia - ochrana proti erózii na ich čistenie a údržba. rom, vlastníkom a obhospodarovateľom lesov lepšie ornej pôde, vo vinohradoch a v ovocinárstve, zatráv- Oprávnení prijímatelia: fyzické a právnické osoby riadiť svoje podniky, predovšetkým z hľadiska udr- ňovanie ornej pôdy, obhospodarujúce lesy vo vlastníctve: súkromných žateľnosti v ekologickom zmysle slova. Predmetom • zachovanie biodiverzity - ochrana biotopov polo- vlastníkov a ich združení, obcí a ich združení, cirkvi, poľnohospodárskeho poradenstva nie je zavádzanie prírodných a prírodných trávnych porastov, ochrana ktorej majetok možno podľa právneho poriadku SR nových noriem, ale podobne, ako v prípade auditu, biotopov druhov vtákov, chov a udržanie ohrozených považovať za súkromný, pokiaľ ide o jeho správu a individuálne posúdenie správnosti hospodárenia pod- druhov zvierat. nakladanie s ním a štátu niku, v tomto prípade však predovšetkým z hľadiska Oprávnení prijímatelia: fyzické a právnické osoby pod- zákonných požiadaviek na riadenie (statutory mana- nikajúce v poľnohospodárskej prvovýrobe OS 3 – Kvalita života vo vidieckych oblastiach a diver- gement requirements), dobrých poľnohospodárskych zifikácia vidieckeho hospodárstva a environmentálnych podmienok. Poskytnuté pora- Opatrenia zamerané na trvalo udržateľné využívanie Opatrenie: denstvo môže napríklad zahŕňať evidenciu pohybu lesnej pôdy: - Diverzifikácia smerom k nepoľnohospodárskym čin- materiálu týkajúcu sa osív, vrátane ich ošetrenia, Opatrenie: Prvé zalesnenie poľnohospodárskej pôdy nostiam, aplikácie umelých hnojív (množstvá a čas), výnosov, Cieľom opatrenia je posilniť ekologickú stabilitu krajiny - Podpora činností v oblasti vidieckeho cestovného skladovania plodín a pozberovej úpravy, predanej pro- a prispieť k zlepšeniu stavu životného prostredia a biodi- ruchu dukcie, rotácie plodín, prípravkov na ochranu rastlín, verzity pri udržateľnej využiteľnosti zdrojov vidieka. Upred- Oprávnené činnosti, napr.: krmív, liečenia, veterinárneho ošetrenia, ustajňova- nostniť zalesňovanie orných pôd zmiešanými drevinami • výstavba, rekonštrukcia a modernizácia rekreačných 2/2008 ENVIROMAGAZÍN 15

ppriloha02_2008.inddriloha02_2008.indd 1515 33.6.2008.6.2008 15:32:2415:32:24 PRÍLOHA

a ubytovacích zariadení s kapacitou 11 - 40 lôžok – sta- níctvom: Aktivita 2: Výstavba nových produkčných zariadení vebné investície, investície do vnútorného vybavenia, • zlepšenia stavu vodovodných a kanalizačných Aktivita 3: Výstavba malých predajní umožňujúcich zariadenia a technológií, vrátane zriadenia pripojenia systémov, chovateľom úpravu a predaj produktov na internet, • realizovania ďalších aktivít súvisiacich so zlepše- akvakultúry • výstavba, rekonštrukcia a modernizácia výrobných ním životných podmienok vidieckeho obyvateľstva Aktivita 4: Celoživotné vzdelávanie - Vzdelávacie a predajných objektov (pri rekonštrukcii a modernizácii, (rekreačné zóny, amfiteátre, tržnice, autobusové aktivity (semináre, kurzy, školenia) zame- vrátane technológií) a nákup strojov, technológií a za- zastávky, cyklotrasy, parky, lávky a pod.). rané na získavanie a prehlbovanie vedomos- riadení pre: doplnkovú výrobu nepoľnohospodárskeho Oprávnení prijímatelia: obce nezaradené do pólov tí a zručností v oblasti akvakultúry charakteru, vrátane využívania obnoviteľných zdrojov rastu s výnimkou dohodnutého počtu obcí zahŕňajúcich a informačné aktivity (semináre, konferen- energie, ďalej zriadenie geotermálneho vrtu a jeho rómske osídlenia cie) s prínosom pre prax využívanie, vrátane rozvodov s výnimkou veternej, vodnej a solárnej energie za podmienky, že pre- Os 4 – Realizácia prístupu Leader Opatrenie 2.2 Investície do spracovania a uvá- važnú časť vyrobenej energie konečný prijímateľ Opatrenie: Implementácia integrovaných stratégií dzania na trh nespotrebuje vo vlastnom podniku, rozvoja územia Sledované ciele: • výroba a spracovanie tradičných materiálov a - Vykonávanie projektov spolupráce, • zefektívnenie využitia existujúcej spracovateľskej výrobkov (napr. tkanie ľanového plátna a následná - Chod miestnej akčnej skupiny kapacity, výroba národných (ľudových) krojov atď., Cieľom osi je zlepšenie kvality života vo vidieckych • zlepšenie pracovných a hygienických podmienok • výstavba, rekonštrukcia a modernizácia ag- oblastiach a zlepšenie ekonomickej príležitosti a soci- alebo kvality produktov, roturistických zariadení, vrátane hygienických, álnych podmienok vidieckeho obyvateľstva. Tento cieľ • zníženie negatívnych vplyvov na životné prostre- ekologických a rekondičných objektov slúžiacich sa bude napĺňať predovšetkým prostredníctvom realizá- die, na rozvoj turistických činností (napr. kryté bazé- cie stratégie podporovaného územia prostredníctvom • zavádzanie nových technológií alebo vývoj ino- ny, fitnesscentrá, masážne a solárne zariadenia, projektov jednotlivých žiadateľov pri uplatnení metódy vačných výrobných metód sociálne zariadenia, čističky odpadových vôd a a princípov Leader. Podporované aktivity: pod.), Oprávnení prijímatelia: miestna akčná skupina, Aktivita 1: Technické vybavenie a modernizácia • výstavba, rekonštrukcia a modernizácia areálov ktorá je vybraná riadiacim orgánom na implementá- existujúcich spracovateľských jednotiek vytvárajúcich podmienky na rozvoj rekreačných a ciu integrovanej stratégie rozvoja územia a ktorá mu- Aktivita 2: Celoživotné vzdelávanie - Vzdelávacie relaxačných činností (turistické chodníky, jazdec- sí mať právnu formu: občianske združenie – v zmysle aktivity (semináre, kurzy, školenia) zamera- tvo, rybárstvo, poľovníctvo, pltníctvo, cykloturis- zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení né na získavanie a prehlbovanie vedomostí tika, vodné športy, zimné športy, sauna, bazén, neskorších predpisov a zručností v oblasti spracovania produktov detské ihrisko a pod.). rybolovu a akvakultúry a informačné aktivi- Oprávnení prijímatelia: právnické a fyzické osoby Operačný program Rybné hospodárstvo SR ty (konferencie, semináre) s prínosom podnikajúce v oblasti poľnohospodárstva, ktorých (MP SR) pre prax. podiel ročných tržieb/príjmov z poľnohospodárskej prvovýroby na celkových tržbách/príjmoch predsta- Webová stránka: http://www.apa.sk/index.php?star- Os 3 – Opatrenia spoločného záujmu vuje 30 %, t&navID=132 Aktivity podporované v rámci osi 3 majú prispieť k Cestovný ruch – aj právnické osoby združujúce Kontakt: Pôdospodárska platobná agentúra, regio- dosiahnutiu nasledujúcich cieľov: subjekty pôsobiace v oblasti vidieckeho cestovné- nálne pracoviská – adresy tu: http://www.apa.sk/in- 1. podpora spolupráce jednotlivých subjektov v ho ruchu dex.php?navID=118 sektore a zabezpečenie jeho stability, 2. podpora a rozvoj trhu v rámci sektora rybného Opatrenie: Vzdelávanie a informovanie Os 2 – Akvakultúra, spracovanie a uvádzanie pro- hospodárstva. Cieľom opatrenia je poskytovanie potrebných vedo- duktov rybolovu a akvakultúry na trh mostí, zručností a informácií pre: Aktivity podporované v rámci osi 2 prispievajú k Opatrenie 3.2 Podpora a rozvoj nových trhov • zlepšenie komunikácie a propagácie vo vidieckom dosiahnutiu nasledujúcich cieľov: Sledované ciele: priestore, • modernizácia, inovácia a reštrukturalizácia ak- • informovanosť spotrebiteľa, • poradenstvo v oblasti celoživotného vzdeláva- vakultúry, • podpora konzumácie rýb a ich propagácia, nia, • zvýšenie konkurencieschopnosti podnikov spra- • poznanie úrovní a zvyklostí konzumácie rýb, ako • trvalú udržateľnosť životného prostredia, tradičné cujúcich produkty rybolovu a akvakultúry s dôrazom aj reálnej situácie a perspektív trhu s produktmi ry- vidiecke postupy, remeslá a kvalitné lokálne výrob- na podporu spracovania domácej produkcie, bolovu a akvakultúry, ky, • skvalitnenie ľudského potenciálu prostredníc- • získavanie nových trhov mimo územia Spoločen- • realizáciu zámerov obcí v záujme svojho rozvoja tvom celoživotného vzdelávania v oblasti rybného stva s cieľom zatraktívnenia vidieckeho priestoru a zvý- hospodárstva. Podporované aktivity: šenia kvality života na vidieku, Aktivita 1: Realizácia národných propagačných • zástupcov obcí v rámci aktivít zameraných na Opatrenie 2.1 Investície do akvakultúry kampaní pre produkty rybolovu a akvakultúry udržateľnosť a renováciu kultúrnej, prírodnej krajiny Sledované ciele: Aktivita 2: Vykonávanie prieskumov trhu v rámci a rozvoj obcí. • zavedenie akvakultúrnych metód, ktoré eliminujú Spoločenstva Oprávnení prijímatelia: inštitúcie, pôsobiace v oblas- negatívne účinky na životné prostredie v porovnaní Aktivita 3: Vykonávanie trhových štúdií a prie- ti poskytovania vzdelávacích a informačných služieb s bežnou praxou v odvetví akvakultúry, skumov pre predaj produktov Spoločenstva (štátne, príspevkové, rozpočtové, verejnoprávne, ne- • podpora tradičných akvakultúrnych činností dô- v tretích krajinách. ziskové organizácie, občianske a záujmové združenia, ležitých pre zachovanie a vývoj hospodárskych i Oprávnení prijímatelia v jednotlivých prioritných profesijné komory) sociálnych štruktúr a životného prostredia, osiach: • podpora priamej lokálnej distribúcie výstavbou Os 2: fyzické a právnické osoby zaoberajúce sa akva- Opatrenie: Obnova a rozvoj obcí, občianskej vyba- malých predajní na farme, kultúrou, fyzické a právnické osoby podnikajúce v oblasti venosti a služieb (základné služby pre vidiecke oby- • ochrana chovov pred chránenými rybožravými spracovania produktov rybolovu a akvakultúry, vateľstvo, obnova a rozvoj obcí) predátormi. Os 3: organizácie výrobcov uznané MP SR v zmysle Cieľom opatrenia je zlepšenie základných služieb a Podporované aktivity: nariadenia Rady (ES) č. 104/2000, Ministerstvo pôdo- rozvoj investícií, a tým zabezpečenie vyššej atraktivity Aktivita 1: Rozšírenie, rekonštrukcia, technické hospodárstva SR. vidieckych oblastí, zlepšenie kvality života vo vidiec- vybavenie a modernizácia existujúcich Mgr. Silvia Halková kych oblastiach. produkčných zariadení, odbahňovanie MŽP SR, sekcia environmentálnych programov Tento cieľ sa bude napĺňať predovšetkým prostred- rybničných plôch a projektov, odbor programov 16 ENVIROMAGAZÍN 2/2008

ppriloha02_2008.inddriloha02_2008.indd 1616 33.6.2008.6.2008 15:32:2515:32:25 PRÍLOHA

Navštívte Regionálne environmentálne poradenské a informačné strediská SAŽP (príloha k článku na s. 17) Adresár kancelárií Regionálnych environmentálnych poradenských a informačných stredísk (REPIS) meno: Ing. Elena Kaločová meno: Ing. Martina Pihuličová adresa: Dolný val 20, 012 06 Žilina adresa: Tajovského 10, 040 01 Košice telefón: 041/ 56 20 704, 041/ 507 09 27 telefón: 055/ 6253 240 mobil: 0907 824 255 mobil: 0915 595 043 e-mail: [email protected] e-mail: [email protected]

REPIS Trnava: REPIS Prievidza: meno: RNDr. Alexandra Hlúbiková meno: Ing. Viera Madajová adresa: Pažitná 84, 917 01 Trnava adresa: Dlhá 3, 971 01 Prievidza telefón: 033/ 59 07 817 telefón: 046/5425093 046/ 51 99 722 mobil: 0907 858 705 mobil: 0907 858 615 e-mail: [email protected] e-mail: [email protected]

REPIS Banská Bystrica: meno: Mgr. Jana Lenghartová meno: Ing. Juraj Málik meno: Ing. Adriana Svitaňová-Krajčíová adresa: Pažitná 84, 917 01 Trnava adresa: Dlhá 3, 971 01 Prievidza adresa: Tajovského 28, 975 90 Banská Bystrica telefón: 033/ 59 07 817 telefón: 046/ 51 99 714 telefón: 048/ 43 74 186, 048/ 41 35 211 e-mail: [email protected] e-mail: [email protected] mobil: 0918 878 086 e-mail: [email protected] REPIS Banská Štiavnica: REPIS Rimavská Sobota: meno: Zuzana Chladna meno: Ing. Milan Gembický meno: Ing. Marian Štiasny adresa: Kammerhofská 26, 96 900 Banská Štiavnica adresa: Svätoplukova 40, 979 01 Rim. Sobota adresa: Tajovskeho 28, 975 90 Banská Bystrica telefón: 045/69 49 522; 045/ 69 20 681 telefón: 047/ 56 21 419 telefon: 048/ 43 74 186, 048/ 41 35 211 mobil: 0918 878 084 e-mail: [email protected] mobil: 0907 907 223 e-mail: [email protected] e-mail: [email protected] meno: Ing. Želmíra Ružičková meno: RNDr. Marian Skaviniak adresa: Svätoplukova 40, 979 01 Rim. Sobota REPIS Nitra: adresa: Kammerhofská 26, 96 900 Banská Štiavnica telefón: 047/ 56 21 419 meno: Ing. Katarína Béresová telefón: 045/69 49 522; 045/ 69 20 681 mobil: 0907 823 190 adresa: Ďurkova 19, 949 01 Nitra mobil: 0918 878 085 e-mail: [email protected] telefón: 037/ 65 55 534; 037/ 652 41 89 e-mail: [email protected] mobil: 0905 314 427 REPIS Poprad: e-mail: [email protected] REPIS Prešov: meno: Eva Ivanova meno: Ing. Martin Kundra adresa: Sobotské námestie 62, Poprad - Spišská Sobota meno: Ing. Ľudmila Števicová adresa: Sabinovská 3, 080 01 Prešov telefón: 052/ 478 16 14 adresa: Ďurkova 19, 949 01 Nitra telefón: 051/ 74 80 124 e-mail: [email protected] telefón: 037/ 65 55 533; 037/ 652 41 89 mobil: 0907 831 733 mobil: 0915 576 290 e-mail: [email protected] meno: Mgr. Alexandra Salajova e-mail: [email protected] adresa: Sobotské námestie 62, Poprad - Spišská Sobota meno: Mgr. Anna Tkáčová telefón: 052/ 478 16 14 meno: Ing. Mária Chňapeková adresa: Sabinovská 3, 080 01 Prešov mobil: 0907 858 655 adresa: Ďurkova 19, 949 01 Nitra telefón: 051/ 74 80 124 e-mail: [email protected] telefón: 037/ 652 41 89 mobil: 0907 824 144 e-mail: [email protected] e-mail: [email protected]

REPIS Žilina: REPIS Košice: Vedúci odboru riadenia REPIS meno: Ing. Alena Kovaľová meno: Mgr. Alena Kučeravcová meno: Mgr. Peter Javorský adresa: Dolný val 20, 012 06 Žilina adresa: Tajovského 10, 040 01 Košice adresa: Sabinovská 3, 08001 Prešov telefón: 041/56 20 704, 041/507 09 26 telefón: 055/625 55 67 telefón: 051/ 74 80 115 fax: 051/ 74 80 118 mobil: 0907 850 138 mobil: 0907 850 133 mobil: 0907 850 131 e-mail: [email protected] e-mail: [email protected] e-mail: [email protected] GRANTOVÉ PROGRAMY ji, nasleduje Košický a Nitriansky kraj – po 6 projektov, Trenčian- celej aleje a výsadbou potrebných mladých drevín na miestach, Program Ľudia pre stromy sky kraj – 5 projektov, Žilinský a Trnavský kraj – po 3 projekty. kde doteraz zeleň chýba úplne,“ povedal programový manažér Po dvoch projektoch odporučila Správna rada nadácie podporiť v Nadácie Ekopolis Milan Hronec. „Okrem výberu vhodných druhov Zeleňou ožije 34 slovenských miest Bratislavskom a Prešovskom kraji. O podporu prejavili opäť naj- drevín určených na výsadbu bola dôležitým kritériom pri výbere Sumou vyše 1,4 milióna korún podporila Nadácia Ekopolis 34 väčší záujem obecné úrady a školy. Do súťaže sa zapojili aj viaceré podporených projektov miera dobrovoľnej účasti občanov a spo- najlepších projektov v 3. ročníku grantového programu Ľudia pre mimovládne organizácie a neformálne skupiny občanov. lupráca ostatných partnerov na lokálnej úrovni.“ stromy, ktorého generálnym partnerom je Skupina Skanska v SR. „Oproti minulým rokom sa výrazne zvýšil počet projektov za- Program Ľudia pre stromy podporuje výsadbu prirodzených, O podporu sa uchádzalo 282 žiadateľov z celého Slovenska. Na meraných na ošetrovanie starých stromov. Táto skutočnosť nás vhodných druhov drevín, skrášlenie krajiny zeleňou, ktorá zvy- svoje projekty požadovali sumu vyše 18,8 milióna korún. Cieľom priviedla k myšlienke, posudzovať v budúcnosti tieto dva základné šuje estetickú hodnotu územia, rovnako i záchranu vzácnych programu je zvýšiť záujem ľudí o svoje okolie a zlepšiť životné typy projektov, revitalizácia existujúcej a výsadba novej zelene, od- stromov, obnovu parkov, výsadbu zelene v okolí škôl, vo verej- prostredie výsadbou vhodných drevín alebo ich záchranou. delene. Je veľmi ťažké, keď sa pri posudzovaní projektov musíte ných záhradách a zveľaďovanie zelených plôch (www.ekopolis. Najviac podporených projektov – 7, je v Banskobystrickom kra- rozhodnúť medzi ošetrím starého majestátneho stromu, prípadne sk/ludiaprestromy a www.skanska.sk). 2/2008 ENVIROMAGAZÍN 17

ppriloha02_2008.inddriloha02_2008.indd 1717 33.6.2008.6.2008 15:32:2515:32:25 PRÍLOHA

MEDZINÁRODNÉ KONFERENCIE ZNEČISTENÉ ÚZEMIA, Bratislava 2008 (príloha k článku na s. 27) Možnosti programu UNIDO pre kontaminované územia Dohovor nológií; zvýšiť informovanosť verejnosti o zdravotných a ako sú Ghana, Nigéria, Maroko, Tanzánia, Keňa, Sloven- Štokholmský dohovor označil 12 chemikálií identifi- environmentálnych dopadoch kontaminovaných lokalít. sko, Kyrgyzstan, Tadžikistan, India, Čína, Uruguaj a Mexi- kovaných ako perzistentné organické polutanty (POPs), Pri vytváraní kapacít pre vládu a súkromné inštitúcie ko. Sociálno-ekonomické otázky území znečistených POPs ktorými sú hlavne pesticídy a iné neúmyselné emisie podporuje UNIDO vládu a jej agentúry zamerané na ochra- látkami a vedecké parametre s nimi spájané sú globálne produkované niektorými typmi priemyslu. Doteraz podpí- nu životného prostredia uzákoniť metodiku a predpisy zahrnuté v diverzite poľnohospodárskeho podnebia v tých- salo a/alebo ratifikovalo dohovor 154 krajín, čím vstúpil špeciálne prispôsobené pre integráciu problematiky kon- to krajinách. UNIDO má sieť globálnych inštitúcií, akými sú do platnosti v máji 2004. Z tohto dôvodu je to právne taminovaných oblastí do oblasti používanej na zvýšenie centrá čistejšej produkcie, centrá pre podporu investícií a záväzný dohovor, rozsahom globálny a pokrývajúci mno- hodnoty remediovanej pôdy pre hospodárske alebo obytné technológií, odborné a poradenské organizácie a tiež regi- hé zložky životného prostredia (ovzdušie, voda, pôda, účely. Očakáva sa preto, že súkromný sektor by vstúpil do onálne BAT a BEP fóra vo východnej a juhovýchodnej Ázii sedimenty). Dohovor označil ako prioritu elimináciu hry a poskytol investičné príležitosti, ktoré by mohli zvýšiť a krajinách východnej Európy, Kaukazu a centrálnej Ázie. POPs látok, čím vyzýva okamžite konať za účelom vyho- angažovanosť spoločnosti v aktivitách zameraných na re- Technológie, akých sa dožadujú tieto inštitúcie sú rozmani- vieť požiadavkám dohovoru. mediácie pôd. Paralelne s budovaním národných kapacít té – od tých na jednoduchú kontrolu znečistenia území až Dohovor je pod vedením zákonodarného orgánu, kto- poskytuje UNIDO nástroje pre implementáciu plánovaných po in situ remediáciu a nakladanie so sedimentmi, ktoré rým je zasadnutie zmluvných strán dohovoru (Conferen- aktivít vytváraním prístupnosti k informáciám o rôznych ty- predstavujú výzvu pre vývojárov, dodávateľov a predajcov ce of the parties – COP). Rozhodnutia a implementácia poch remediačných technológií. V takejto forme by to malo technológií. Tieto výzvy sú prevzaté UNIDO ako príležitosti v rámci dohovoru je pod dohľadom Globálneho environ- byť uverejnené na UNIDO webovej stránke - s databázou pre členské štáty Štokholmského dohovoru v ich rozličnej mentálneho fondu (GEF) ako finančného nástroja, ktorý expertov GEF agentúr pracujúcich v tejto oblasti, s on-line sociálno-ekonomickej situácii. UNIDO napomáha uvedeniu tak zvyšuje hodnotu aktivít pre zosúladenie záväzkov vlád databázou fyzikálnych, chemických a biologických vlast- BAT/BEP pomocou technickej pomoci rozvojovým kraji- a súkromného sektora. GEF má niekoľko implementujú- ností látok, zmesí a zložiek životného prostredia. Takáto nám a krajinám s tranzitnou ekonomikou. cich a výkonných agentúr (Svetová banka, UNDP, UNEP, podpora prispeje k tomu, aby boli dôležité rozhodnutia UNIDO, FAO, IFAD a Regionálna africká, ázijská, európska prijaté na odstránenie rizík, prípadne na ich zmiernenie. Záver a juhoamerická banka). Na základe svojich komparatív- Prvotné skúsenosti s realizáciou so sebou prinesú adap- Štokholmský dohovor o perzistentných organických nych výhod tieto agentúry pomáhajú krajinám realizovať táciu lokálnych klimatických podmienok znečistených látkach považuje kontaminované územia za oblasť, v programové a projektové aktivity, vybudovať národné lokalít s ohľadom na dostupné kapacity ľudských zdro- ktorej je potrebné okamžite konať. GEF ako finančný kapacity v oblasti ľudských zdrojov a inštitucionálnych jov, v zmysle výkonu prác spojených so vzorkovaním a nástroj dohovoru financuje projekty POPs, vrátane kon- kapacít pre výkon týchto povinností. Komparatívnou analýzami potrebných pre určenie zdroja, cesty a smeru taminovaných území. Transfer remediačných technológií výhodou UNIDO sú činnosti v rámci technickej pomoci a pohybu receptora znečisťujúcej látky. sa nachádza medzi komparatívnymi výhodami UNIDO, čo budovanie kapacít, vrátane environmentálne vhodného Uvedený prístup - regulačne a trhovo založené úsilie sa odrazilo na portfóliu projektov, ktoré sa touto problema- manažmentu zastaralých POPs zásob, zavádzanie BAT/ je založené na kampani pre informovanie verejnosti, kto- tikou zaoberajú a ktoré poskytujú vynikajúce príležitosti BEP v priemyselnom sektore popísanom v článku 5, časti rá sa zameriava na potrebu ochrany zdravia a životného pre verejnosť i súkromný sektor. II a III prílohy C dohovoru, manažmentu kontaminovaných prostredia prostredníctvom využitia najlepších postupov území, demonštrácie technológií a ich alternatív, vývoja pri remediácii, pomocou ktorých by sa tak bolo možné Referencie: a implementácie národných implementačných plánov vyhnúť vstupu znečisťujúcich látok do potravného reťaz- • Text Štokholmského dohovoru - www.pops.int (NIP). ca. Rôzne prípady neracionálneho používania pesticídov, • UNIDO GEF – správa o vývoji nevhodného skladovania agrochemikálií a nevhodné po- • Webová stránka GEF o schválených projektoch UNIDO program pre kontaminované územia stupy zneškodňovania, ako je otvorené spaľovanie alebo www.thegef.org Politika a programy UNIDO majú podporiť udržateľnosť nekontrolované skládkovanie, môžu viesť k haváriám, • UNIDO web stránka s portfóliom práve prebieha- aktivít dohovoru po tom, čo bolo vykonané odstránenie akými môže byť presakovanie znečisťujúcich látok a vy- júcich projektov www.unido.org/pops POPs zásob, hlavne identifikáciou, klasifikáciou a remedi- lúhovanie do pôdy a do zdrojov podzemnej vody. Aspekty áciou kontaminovaných území, o ktorých sa predpokladá, toxikológie spolu s ekotoxikologickými a získanie vedecké- Mohamed Eisa že by mohli súvisieť s nesprávnym skladovaním zásob. ho dôkazu o existencii ovplyvňovania populácie a komunít, Organizácia spojených národov pre priemyselný rozvoj Program má tri hlavné zložky: vytvorenie kapacít vo vláde silne poukazujú na potrebu šírenia týchto informácií pre (United Nations Industrial Development Organisation - UNIDO) a súkromnom sektore zaoberajúcom sa čistejšími prevádz- širšiu verejnosť, nielen pre úzky okruh ľudí. Viedeň kami; poskytnúť priestor pre transfer remediačných tech- Súčasné portfólio projektov UNIDO zahŕňa také krajiny,

V dňoch 24. až 26. septembra 2008 sa po druhýkrát uskutoční v kongresovom výstavnom centre Ferrara Fiere vo Ferrare v Taliansku medzinárodný veľtrh zameraný na remediácie kontaminovaných území. Odborná výstava pod názvom RemTech Expo 2008 - Remediation Technologies, ktorá poskytne veľkú výstavnú plochu pre domácich a zahraničných záujemcov pre danú oblasť, si kladie za cieľ umožniť odborníkom zo štátneho aj privátneho sektoru výmenu skúsenosti a ich prezentáciu v oblasti riešenia kontaminovaných lokalít a za hlavné nosné témy považuje manažment zberu dát a monitoring životného prostredia, remediácie zamerané na odstraňovanie nebezpečného azbestu, problematiku skládok odpadov a prezentáciu vhodných sanačných technológií. Súčasťou výstavy bude aj odborný vedecký program, ktorý sa bude zameriavať na problematiku manažmentu kontaminovaných lokalít s dôrazom na trvaloudržateľný rozvoj. Nosnými témami konferencie 24. 9. 2008 bude charakterizácia kontaminovaných lokalít a toxikológia životného prostredia. Medzinárodná konferencia v dňoch 25. až 26. júna 2008 pod názvom Remediačné technológie pre podzemnú vodu a pôdu sa bude viac orientovať na problematiku rizikových analýz, kontaminovaných sedimentov, európských normatívov pre skládky odpadov, problematiku azbestu pri demolizáciách, problémov tzv. zelených a hnedých plôch a prezentáciu prípadových štúdií zameraných na uvedené okruhy. V prípade záujmu je možné nájsť viac informácií na oficiálnej webovej stránke www.remtechexpo.com.

18 ENVIROMAGAZÍN 2/2008

ppriloha02_2008.inddriloha02_2008.indd 1818 33.6.2008.6.2008 15:32:2515:32:25 PRÍLOHA

Program OSN na podporu nespaľovacích technológií pre deštrukciu POPs

V máji 2001 bol prijatý tzv. Štokholmský dohovor Primárnym cieľom projektu je dodávka nespaľovacieho zaria- a kontaminácie územia vzhľadom na dostupnosť deš- OSN o perzistentných organických látkach, ktorý zavä- denia vysokej technickej úrovne na zneškodnenie chlórovaných trukčnej jednotky v mieste znečistenia. zuje signatárov prijať opatrenia na elimináciu zdrojov 12 znečisťujúcich látok, menovite polychlórovaných bifenylov V rámci projektu bude formou grantu dodaná: chemických látok patriacich do skupiny perzistentných a chlórovaných pesticídov v Slovenskej republike, pričom • technologická jednotka pre zneškodnenie PCB organických látok (POPs). Ide o obmedzenie výroby a demonštračná fáza zahŕňa zneškodnenie iniciačného a súčasne použitia, využívania technologických zariadení obsahu- množstva (2 500 ton PCB odpadov a kontaminovaných • zariadenie na extrakciu PCB z pevných matríc, júcich POPs a zamedzenia emisií POPs vznikajúcich v zariadení). Trvanie projektu spolu s prípravou a postde- akými sú sedimenty a pôdy. rámci definovaných priemyselných odvetví. Medzi per- monštračnými aktivitami je 6 rokov. Jej využitie sa predpokladá v rokoch 2008 – 2010 zistentné organické látky patria chlórované pesticídy ako Projekt sa realizuje v spolupráci štátneho a súkromné- prednostne na zneškodňovanie PCB odpadov a vyra- napríklad DDT, aldrín, dieldrín, toxafén, priemyselné che- ho sektora, pričom Slovenská republika zabezpečuje spo- dených zariadení s obsahom PCB. Následne v rokoch mikálie akými sú polychlórované bifenyly a hexachlór- lufinancovanie zacielené na podporu realizácie projektu, 2011 až 2015 na zneškodňovanie PCB koncentrátu zo benzén a znečisťujúce látky – dioxíny a furány. prípravu staveniska a inštaláciu zariadenia, prevádzku znečistených sedimentov a pôd. V procese prijímania tohto dohovoru bola odsúhla- zariadenia, aktivity súvisiace s dekontamináciou území sená finančná pomoc rozvojovým krajinám a krajinám a ďalšie. Dekontaminácia území nie je priamo predme- Postup pri výbere nespaľovacej s tranzitnou ekonomikou pre podporu realizácie aktivít tom projektu, avšak deštrukčné zariadenie a následne aj deštrukčnej technológie vedúcich k vypracovaniu národných realizačných plánov extrakčná jednotka vytvárajú predpoklad pre vyčistenie Výber nespaľovacej deštrukčnej jednotky sa riadi POPs. Financovaním príslušných projektov bola povere- kontaminovaných území. Vo februári 2006 bol schválený zásadnými kritériami, ktoré boli vypracované na podnet ná organizácia Global Environment Facility (GEF), ktorá v rade GEF projektový dokument. financujúcej organizácie GEF a zahŕňa požiadavky akými finančné toky zabezpečuje prostredníctvom implemen- V zhode s projektovým dokumentom bola zostavená sú technologická vyspelosť, uzavretý systém, vysoká tačných agentúr. projektová rada, ktorá sa oficiálne stretla po prvýkrát 9. deštrukčná efektivita a ďalšie. Predmetná problematika je riešená aj v Dohovore apríla 2006 na pôde Ministerstva životného prostredia V októbri 2003 sa konalo stretnutie GEF Vedeckej EHK OSN a súčasne je riešená viacerými smernicami SR a začala tak praktickú realizáciu projektu na Slo- a technickej poradnej skupiny - STAP. Dokumenty z Európskej únie. Zatiaľ čo globálny dohovor OSN dáva vensku. Jej druhé stretnutie sa uskutočnilo 23. októbra tohto stretnutia je možné nájsť na internetovej adrese: krajinám čas do roku 2025 na ukončenie používania PCB 2007. Zápisy z oboch stretnutí projektovej rady spolu s http://stapgef.unep.org/activities/stapmeetings/docu- zariadení, pre členské štáty EÚ, okrem iných povinností, ďalšími informáciami nájdete na stránke projektu: www. ment.2005-12-07.6887530170. vyplýva zabezpečiť ukončenie použitia a bezpečné zneš- non-combustion.sk. 27. novembra 2006 sa uskutočnil seminár na tému kodnenie všetkých zásob PCB do roku 2010. Pre odbornú problematiku nespaľovacích technoló- Súčasný stav vývoja nespaľovacích technológií pre Slovenská republika je jednou z krajín, kde sa realizo- gií, problematiku dekontaminácie znečistených území a zneškodňovanie POPs látok. 29. novembra 2006 sa vala výroba spomínaných nebezpečných látok – meno- extrakčných techník, tvorbu a pripomienkovanie tech- konala prehliadka miesta pre umiestnenie nespaľovacej vite polychlórovaných bifenylov (PCB). V tejto súvislosti nických materiálov vytvorených v rámci projektu bola jednotky v areáli podniku Chemko, a. s., Strážske. Na Slovenská republika zabezpečuje bezpečné zneškodnenie zostavená vedecká rada projektu. Vedecká rada pro- prehliadke sa zúčastnili zástupcovia všetkých prihlá- PCB odpadov a zariadení spolu so zásobami z výroby jektu sa skladá zo slovenských odborníkov z odborných sených firiem. Možnosť prehliadky miesta pre umiest- a rovnako aj riešenie vážneho znečistenia životného a vedeckých inštitúcií, akými sú Slovenský hydrometeo- nenie deštrukčnej jednotky bolo taktiež pre zástupcov prostredia. Z týchto dôvodov sa Slovenská republika za- rologický ústav, Výskumný ústav vodného hospodárstva, samospráv, ako aj ostatných predstaviteľov štátnych a pojila do globálneho programu „Preukázanie vhodnosti a Výskumný ústav potravinársky, Slovenská zdravotnícka verejných inštitúcií. Dňa 8. 5. 2007 bola zverejnená odstránenie bariér, ktoré bránia uplatneniu a efektívnej univerzita, Slovenská technická univerzita a ďalšie. Ve- tendrová dokumentácia na webovej stránke projektu, implementácii dostupných nespaľovacích technológií pre deckú radu projektu zostavuje projektový manažér na stránke UNDP a UNIDO súčasne so zverejnením tendra deštrukciu perzistentných organických látok (POPs)“. základe poverenia projektovej rady. v systéme OSN, v ktorom je registrovaných viac než Okrem Slovenska sa obdobné projekty realizujú na Filipí- Dôležitou odbornou poradnou bázou projektu, ale aj 10 000 firiem. nach, Číne a posledným takýmto pilotným projektom by programu nespaľovacích technológií je technická porad- Tendrová dokumentácia bola súčasne priamo rozo- sa malo zabezpečiť zneškodnenie POPs látok v niektorej ná skupina (Technical Advisory Group (TAG)), ktorá má slaná firmám, ktoré prejavili záujem o účasť v tendri z afrických krajín. významnú úlohu pri definovaní podmienok pre výber na dodávku nespaľovacej technológie pre predmetný Projekt na Slovensku je súčasťou globálneho programu nespaľovacích technológií a vyhodnocovaní technických projekt. a je zameraný primárne na pomoc pri zneškodnení PCB ponúk. TAG je tvorený zástupcami organizácií OSN a zá- Výber vhodných technológií sa uskutočnil v dvoch zásob a iných POPs odpadov v nespaľovacej deštrukčnej stupcom poradného orgánu GEF spolu so zástupcami za krokoch. Najprv odborná komisia (TAG) v dňoch 10. - 14. jednotke, ktorej dodávka je predmetom grantu. Z hľadiska zúčastnené krajiny (za Slovensko predstaviteľ MŽP SR 7. 2007 na pôde UNIDO vyhodnotila technické ponuky efektívnosti projektu je súčasťou riešenia aj zabezpeče- a súkromného sektora). Technická poradná skupina sa a uskutočnila výber tých, ktoré splnili technické kritériá nie technických podmienok (nákup extrakčnej jednotky) stretla v júli 2007 pri vyhodnocovaní technických ponúk podľa dokumentácie k výberovému konaniu. pre zneškodnenie kontaminovaných sedimentov a pôd. Z pre slovenský projekt a vypracovala odporúčanie pre Na základe prvého kroku kontraktačná jednotka otvo- grantu bude možné čiastočne pokryť investičné náklady výber nespaľovacej technológie. Keďže projekt je sú- rila 21. 8. 2007 finančné ponuky a zoradila technicky na extrakčnú jednotku pre odstránenie PCB látok z vysoko časťou globálneho POPs programu, v rámci manažmen- vyhovujúce ponuky podľa ponúknutej ceny. UNIDO ná- kontaminovaných zemín a sedimentov. tu projektu budú realizované aj stretnutia programovej sledne začalo rokovať o kontrakte s firmou, ktorá splnila poradnej rady (Programme Advisory Committee - PAC). technické požiadavky a ponúkla najnižšiu cenu. Ide o demonštračný projekt Členmi programovej rady sú najmä zástupcovia agentúr V tendri zvíťazilo konzorcium tvorené firmou Intech Implementujúcou agentúrou je UNDP (United Nations Organizácie Spojených národov a aj zástupcovia krajín (SR) a Kinetrics (Kanada). Kontrakt o dodávke techno- Development Programme) a výkonnou agentúrou pre pro- zúčastnených v programe, Filipín a Číny. Projekt pre Fi- lógie bol podpísaný oboma zmluvnými stranami začiat- jekt je UNIDO (United Nations Industrial Development Or- lipíny bol schválený radou GEF v októbri. kom februára 2008. Harmonogram prác predpokladá ganization). Slovenskými partnermi sú: Ministerstvo život- inštaláciu zariadenia a jeho spustenie do prevádzky v ného prostredia SR, Konzorcium verejného sektora (Košic- Zameranie projektu na Slovensku roku 2009. ký samosprávny kraj, mesto Michalovce, mesto Strážske a Realizácia projektu pre nespaľovacie technológie Slovenský vodohospodársky podnik). Súkromný sektor je pozitívne ovplyvní riešenie PCB problému v Slovenskej PaedDr. Martin Murín reprezentovaný Združením pre zneškodnenie PCB tvorený republike z hľadiska celkových zásob PCB zariadení a Slovenský hydrometeorologický ústav podnikom Chemko, a. s., a jeho dcérskou spoločnosťou odpadov, ktoré musia byť zneškodnené do konca roku Bratislava Ekologické služby, s. r. o., a spoločnosťou zaoberajúcou 2010, ako to vyplýva z príslušnej legislatívy Európskej e-mail: [email protected] sa manažmentom odpadov Dekonta, s. r. o. únie a rovnako riešenie starej environmentálnej záťaže www.non-combustion.sk

2/2008 ENVIROMAGAZÍN 19

ppriloha02_2008.inddriloha02_2008.indd 1919 33.6.2008.6.2008 15:32:2515:32:25 PRÍLOHA

Vplyv environmentálnej expozície PCB na zdravie ľudí na východnom Slovensku

ťažké stanoviť prognózu ďalšieho vývoja, hlavne z dô- Polychlórované bifenyly (PCB) patria do skupiny organochlórovaných látok. Sú to vysoko vodu ďalšej možnej expozície hluku počas dospieva- perzistentné lipofilné zlúčeniny, ktoré sa prirodzene v životnom prostredí nevyskytujú, ale sú nia a možnej ďalšej expozície ototoxickým zlúčeninám výsledkom priemyselnej činnosti človeka. Ľahko prechádzajú placentárnou bariérou a sú vy- (napr. niektoré rozpúšťadlá, antibiotiká, chemotera- lučované do materského mlieka. PCB vstupujú do životného prostredia ako zmesi obsahujúce peutiká, pesticídy). Deti s najvyššou PCB expozíciou rôzne kongenéry a kontaminanty, ako napríklad polychlórované dibenzofurány (PCDF) a po- mali zvýšený prah počutia pri nízkych frekvenciách lychlórované dibenzodioxíny (PCDD) (Agency for Toxic Substances and Disease Registry: Toxi- zvuku a amplitúdy tranzientných otoakustických emi- cological profile for PCBs. ATSDR 2000; 948 s.). sií (TEOAE) boli znížené (Trnovec a kol: Exposure to polychlorinated biphenyls and hearing impairment in V okrese Michalovce na východnom Slovensku Epidemiol. 2008 Feb 20, PMID: 18285840). children. Environ Toxicol Pharmacol 2008, 25:193- prebiehala v závode Chemko Strážske v rokoch 1959 V regióne východného Slovenska sme uskutoč- 187). Vysoké koncentrácie PCB boli u detí ďalej spo- – 1984 intenzívna priemyselná produkcia PCB (pod nili viacero epidemiologických štúdií zameraných jené s vyšším výskytom poškodenia zubnej skloviny názvom Delor, Delotherm a Hydelor); celkovo bolo na zhodnotenie environmentálnej expozície ľudskej trvalého chrupu (Jan j a kol: Developmental dental vyprodukovaných až 22 000 ton PCB. Pre nedosta- populácie PCB a na vplyv tejto expozície na zdravot- defects in children exposed to PCBs in eastern Slo- točné opatrenia pri ochrane životného prostredia ný stav obyvateľstva. Priemerná koncentrácia sumy vakia. Chemosphere 2007, 67:S350-4); tento vplyv voda z odpadového kanála závodu odtekala priamo PCB vo vzorkách krvného séra dospelej populácie budeme ďalej sledovať u detí predškolského veku do rieky Laborec a následne sa kontaminovalo celé žijúcej v okresoch Stropkov/Svidník a Michalovce so zameraním na vývoj a kvalitu mliečneho chrupu. jeho povodie. Aj keď bola výroba PCB ukončená v dosahovala 1 955 ng/g lipidov (medián 1 065 ng/g Zistili sme významný vzťah medzi expozíciou PCB a 80. rokoch, ich rezíduá sa stále nachádzajú v zlož- lipidov). Pritom hodnoty > 1 000 ng PCB/g lipidov poklesom výkonu detí vo vybraných psychologických kách životného prostredia. Kočan a kol. (1994) zistili, séra charakterizujú dospelú populáciu o veľkosti cca. testoch (Šovčíková E a kol: Neurobehavioral obser- že koncentrácie PCB v ľudskom sére boli v regióne 250 000, ktorá žije v oblasti približne 50 x 30 km vation and hearing impairment in children at school Michalovce 3 — 4-krát vyššie, v porovnaní s inými okolo zdroja kontaminácie PCB. age in Eastern Slovakia. Organohalogen compounds regiónmi Slovenska (Kočan A a kol: Levels of PCBs Koncentrácie vo vzorkách krvi detí v školskom 2004, 66:3565 –3572). and some organochlorine pesticides in the human veku žijúcich v tej istej oblasti boli 321 ng/g lipidov Nakoľko PCB prestupujú cez placentu do tela plodu, population of selected areas of the Slovak Republic. (medián) a 528 ng/g lipidov (priemer). Pri opakova- expozícia vyvíjajúceho sa plodu závisí od predchádza- I. Blood. Chemosphere 1994; 29:2315-25). Navyše, nom vyšetrení detí po štyroch rokoch sme zistili, že júcej expozície matky. Vyššia prenatálna expozícia PCB kontaminácia vzoriek ovzdušia, povrchovej vody, síce u väčšiny z detí hladiny PCB v krvi poklesli, ale v našej kohorte novorodencov (N=1136) bola spojená pôdy, sedimentov, hydiny a lovnej zveri v oblasti Mi- u 20 % detí nastal nárast koncentrácie PCB, čo doka- s menším objemom týmusu, čo môže mať za následok chalovce bola vyššia pre všetky vzorky v porovnaní s zuje, že expozícia PCB pokračuje aj v súčasnosti. poškodenie vývoja imunitného systému, nakoľko týmus kontrolným regiónom (Kočan A a kol: Environmental Uvedená úroveň PCB expozície bola spojená so je miestom vývoja, diferenciácie a dozrievania lymfocy- contamination with polychlorinated biphenyls in the širokým spektrom negatívnych vplyvov na zdravotný tov (Park et al: Prenatal PCB exposure and thymus size area of their former manufacture in Slovakia. Chemo- stav obyvateľstva východného Slovenska. U dospelej at birth in neonates in eastern Slovakia. Environ. Hlth. sphere 2001; 43: 595-600). populácie sme zistili závislosť medzi koncentráciou Perspect., 2008, 1116:104-9). Negatívny vplyv expo- V súčasnosti je východné Slovensko, a najmä okres PCB v krvi a poškodením štruktúry a funkcie štítnej zície PCB na imunitný systém sa prejavil aj redukciou Michalovce, známy ako jedna z oblastí s najvyšším žľazy, vrátane zväčšeného objemu a zvýšenej hypo- produkcie protilátok a v zmenách počtov lymfocytov, stupňom znečistenia PCB na svete. Nakoľko PCB sa echogenicity tkaniva a narušenia hladiny tyroxínu. následkom čoho sa môže vyvinúť vyššia citlivosť voči bioakumulujú v potravinovom reťazci, environmentál- Jedinci s vysokou PCB expozíciou mali porušený infekciám v neskoršom živote. na expozícia ľudí PCB sa uskutočňuje hlavne prostred- metabolizmus glukózy, vrátane hodnôt glykémie Napriek postupnému pomalému poklesu expozície níctvom potravy, a to potravinami živočíšneho pôvodu nalačno a výsledkov orálneho glukózo-tolerančného obyvateľstva východného Slovenska PCB sme potvrdili, s vyšším obsahom tuku, ako sú napr. ryby, vajcia, testu (oGTT). U našich dobrovoľníkov sme zistili zvý- že aj súčasná úroveň ich environmentálnej PCB expo- masť, bravčové mäso, hydina a pod. Štúdie uskutoč- šené hladiny anti-TPO (autoprotilátky proti enzýmu zície je dostatočná na vyvolanie negatívnych zdravot- nené na východnom Slovensku zistili, že ľudia, ktorí tyroperoxidáza), protilátok proti TSH receptorom a ných následkov, či už ako výsledok celoživotnej expo- konzumovali produkty z domácich chovov, teda zo anti-GAD protilátok (protilátky proti enzýmu produko- zície u dospelej populácie, alebo expozície prenatálnej, zvierat chovaných v prostredí znečistenom PCB, mali vanému Langerhansovými bunkami pankreasu), čo resp. skorej postnatálnej v detskej populácii. vyššie koncentrácie PCB v krvi v porovnaní s ľuďmi, naznačuje možnosť rozvoja autoimunitných procesov ktorí konzumovali potraviny hlavne z veľkoobchodov v budúcnosti. Hladiny vybraných nádorových marke- Ľubica Palkovičová, Eva Šovčíková, Anton Kočan, (Chovancová J a kol: PCDDs, PCDF, and dioxin-like rov (karcinoembryonálny antigén, alfa-fetoproteín a Tomáš Trnovec PCBs in food of animal origin (Slovakia). Chemosphe- b2-mikroglobulín) boli mierne zvýšené u subjektov s Vedeckovýskumná základňa Slovenskej zdravotníckej re 2005, 61:1305-1311; Sonneborn D a kol: Serum najvyššími koncentráciami PCB v krvi. univerzity Bratislava PCB concentrations in relation to locally produced U detí školského veku sme zistili subklinické, ale e-mail: [email protected] food items in eastern Slovakia. J Expo Sci Environ diagnostikovateľné poškodenie sluchu, pri ktorom je

Potreba ďalšieho výskumu kontaminovaných pôd Slovenska

Kontaminované pôdy cudzorodými a jedovatými a Černobyle na Ukrajine v roku 1986 sa na našom a to ako pri jej ťažbe, tak aj po haváriach ropovodov. látkmi sú svetovou, ale aj lokálnou hrozbou, ktorá území zaznamenali zvýšené obsahy rádionuklidov. V tejto súvislosti predstavujú menšie nebezpečenstvo ohrozuje zdravie bioty a škodí životnému a prírod- Nemáme taktiež problémy so smrteľným účinkom aj nadmerné obsahy dusičnanov v pôde, kompakcia a nému prostrediu. Na rozdiel od znečistených pôd pesticídov, ktoré postihli ľudí po haváriach fabrík na infekcia pôdy a iné environmentálne pohromy. často inertným materiálom škodliviny totižto vstupu- výrobu agrochemikálií v Sevese v Taliansku v roku Cieľom príspevku je poukázať na niektoré doteraz jú prostredníctvom vody, rastlín a prachu do potra- 1976 a v Bhopále v Indii v roku 1984. Protikladom neriešené problémy kontaminovaných pôd na Sloven- vového reťazca alebo priamo do živého organizmu. týchto lokálnych, životu nebezpečných kontaminova- sku, najmä v súvislosti s pripravovanou rámcovou Následky sú postupné a zhubné, ale aj rýchle a smr- ných prírodných areálov, sú vo svete známe aj intoxi- smernicou EÚ na ochranu pôdy (COM 2002/179). teľné. Najnebezpečnejšie je rádioaktívne žiarenie. Na- kované pôdy chemickými prvkami a látkami, spravidla Zameriame sa len na významné lokality, s vynecha- šťastie na našom území nie sú evidované nebezpečné organického pôvodu, ktorých vplyv na zdravie orga- ním príležitostných, drobných a sezónnych znečistení lokality, aj keď po haváriach atómových elektrární nizmov je výrazne menej nebezpečný a spravidla len životného a prírodného prostredia spôsobených zá- v Jaslovských Bohuniciach pri Trnave v roku 1976 chvíľkový. Spomenieme najmä účinok ropy na pôdu, plavami, haváriami a nedodržiavaním hygienických

20 ENVIROMAGAZÍN 2/2008

ppriloha02_2008.inddriloha02_2008.indd 2020 33.6.2008.6.2008 15:32:2515:32:25 PRÍLOHA

a pracovných predpisov. Z celkového počtu zná- tehly. Absencia zachytávania prachu prevrátila v mi- Návrhy na výskumné riešenie problematiky mych najohrozenejších oblastí Slovenska s pôdami nulosti stovky hektárov na mesačnú krajinu. Územie V prípade implementácie pripravovanej Rámcovej kontaminovanými rizikovými chemickými prvkami je dostatočne podrobne preskúmané. Viaceré štúdie smernice EÚ o ochrane pôdy budú sa musieť presne zdôvodníme osobitne, cielenejšie a stručne potrebu a asanačné pokusy neboli zatiaľ úspešné. identifikovať znečistené pôdy, vyriešiť príčiny a dô- ďalšieho výskumu len v niektorých problémových a 6. Štiavnické vrchy. Antropicky zvýraznená geo- sledky kontaminácie a vypracovať program náprav- nedoriešených znečistených areáloch. chemická anomália prejavujúca sa čiastočne asa- ných opatrení. Očakáva sa, že do 25 rokov od prija- Oblasti kontaminovaných pôd na Slovensku novanými haldami hlušiny predchádzajúcej inten- tia smernice sa musia všetky plochy takto ošetriť a Podľa najnovších údajov Bieleka (2008) sa od- zívnej baníckej činnosti v Banskej Štiavnici a okolí. naviac aj asanovať. Prednostné zameranie výskumu haduje rozsah znečistenia pôd SR na 150 000 ha, Znečistenie rizikovými prvkami Pb, Zn, As a Cd. V treba orientovať na problémy a do areálov stručne z čoho asi 30 000 ha nadlimitne. Presné údaje ne- súčasnosti pokračuje znečistenie pôd banskými vo- charakterizovaných v tejto časti príspevku. poznáme aj preto, že pre limitné hodnoty sú smero- dami a povrchovou ťažbou kremenca. Viaceré štúdie Žiarska kotlina. Treba preskúmať vplyv rôzneho datné dva legislatívne normatívy, a to rozhodnutie nevyústili zatiaľ do účinných opatrení. obsahu fluóru v pôde na väčšinu poľnohospodárskych Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 531/1994 7. Košická kotlina. Železiarne a hute US Steel spra- plodín, ako aj možnosti paliatívneho alebo remediál- – 540 a zákon č. 220/2004 o ochrane a využívaní cúvajú železnú rudu dovážanú z Ukrajiny. Produkuje neho očistenia pôd. Stredný Spiš, Rudňany. poľnohospodárskych pôd SR. Nie je to nič neobvyklé, exhaláty SO2 a NOx navyše tiež Cu, Mn a Pb. Študoval Navrhnúť spôsoby asaná- nakoľko aj v jednotlivých štátoch EÚ sú rôznorodé sa ich obsah v pôdach a experimentálne aj účinok cie pôd znečistených Hg a As, najmä s ohľadom na limity pre škodlivé chemické prvky a látky v pôde. na poľnohospodárske plodiny. V neďalekej obci Ťa- ich vplyv na lesné porasty. Doterajší najkomplexnejší prieskum znečistenia hanovce v minulosti pracovali magnezitové závody Stredný Gemer. Ľubeník, Jelšava. Doriešiť asaná- našich pôd predstavuje geochemický prieskum z ro- produkujúce exhaláty Mg. Rozsah znečistenia pôd ciu územia s prihliadnutím na prednostné zabránenie kov 1995 až 1999. V pôde sa stanovilo 36 chemic- je neznámy. rozširovania magnezitového úletu veternou eróziou na kých prvkov s hustotou jeden odber pôdnej vzorky 8. Bratislava a okolie. Exhaláty s rizikovými che- trávne porasty a poľnohospodárske plodiny. 2 Štiavnické vrchy. na 10 km . Výsledky sú uverejnené v Geochemickom mickými prvkami a zlúčeninami Pb, Cu, SO2 a NOx Navrhujeme detailnejšie špecifi- atlase SR (Čurlík, Šefčík 1999). Ďalším zdrojom sú produkujú najmä chemické závody Slovnaft, Istro- kovať staré a nové záťaže s vypracovaním programu výsledky monitorovania vlastností pôd od roku 1995. chem a Závody technického skla. Znečistené pôdy nápravných opatrení, vrátane smerníc využívania Doteraz boli publikované údaje dvoch cyklov (Linkeš sa vyskytujú najmä v okolí Slovnaftu a Istrochem. jednotlivých pozemkov. a kol. 1997, Kobza a kol. 2002). V tomto roku sa Nedávno bola vypracovaná a publikovaná podrob- Dolný Váh, Sereď. Vypracovať plány na odstrá- pripravujú do tlače výsledky tretieho cyklu. Okrem ná štúdia o kontaminácii pôd Bratislavy s návrhmi nenie hlušiny z Niklového závodu, aj s prípadným toho existuje celý rad štúdií jednotlivých kontami- opatrení na ich elimináciu. V Pezinku pri Bratislave predajom do zahraničia, v súľade s výskumom jeho novaných areálov na Slovensku. bola baňa na antimón, pričom hlušina znečisťuje negatívneho pôsobenia na okolie. Podľa Bedrnu (2002) na Slovensku môžeme vy- pôdu najmä As. Presný rozsah a najmä dosah na Horná Nitra, Nováky. Výskumne rozpracovať smer- členiť 12 najohrozenejších oblastí s pôdami kontamino- pestovanie rastlín je neznámy. nice využívania jednotlivých pozemkov v súvislosti vanými rizikovými chemickými prvkami a látkami. 9. Dolný Váh. Areál sa vyznačuje chemickým závo- s ich kontamináciou úletami As. Preveriť účinok pre- 1. Žiarská kotlina, Pohronie. Hlinikáreň v Žiari nad dom Duslo Šaľa a bývalým závodom Niklová huta krytia pôdy znečistenej As na jeho príjem poľnohos- Hronom produkovala v zvýšenej miere emisie F, As, v Seredi. Toxicky na okolie pôsobí najmä skládka podárskymi plodinami, najmä s ohľadom na skládku

Pb, Cd a SO2. Aj po výraznom znížení až eliminovaní lúženca ako odpadu vyťaženej suroviny dovážanej popolčeka v Zemianskych Kostolanoch. emisií zostal v pôde nadlimitný F a čiastočne aj As. z Albánska pre Niklovú huť s obsahom Ni, Cr, Co a Stredný Zemplín, Strážske. Zdokumentovať dô- Tento pochádza aj z vylúhovania hlušiny po spra- ďalšími ťažkými kovmi. Hlušina je čiastočne zakrytá sledky kontaminácie životného prostredia nebezpeč- covaní suroviny. Vypracované boli minimálne dve trávnym porastom. Predstavuje ale stále „ekologickú ným PCB a výskumne riešiť možnosti eliminácie ich rozsiahle štúdie podrobne hodnotiace kontamináciu bombu“ pre svoje okolie. úniku do okolia. pôd územia a naviac prebieha monitorovanie konta- 10. Horná Nitra. Chemické závody a elektrárne Kysuce, Horná Orava, Tatry. Detailnejšie upresniť minovaných pôd. V mestečku Nová Baňa sa preja- Nováky, ktoré spracúvajú hnedé uhlie s vysokým rozsah kontaminácie pôd a trávneho porastu nadli- vuje stará banská činnosť s hlušinou obsahujúcou obsahom As ohrozujú pôdu nielen exhalátmi, ale aj mitným Cd a Pb a najmä ich vplyv na zdravotný stav Pb, Cu, Zn a Hg. Prebiehalo termické spracovanie skládkou vodou nahromadeného popolčeka. Tento vysokohorských živočíchov. bazaltu a pracoval aj závod na výrobu technického sa v minulosti už raz rozlial po okolí. Pôda sa asa- Okrem toho treba detailne preskúmať kontamino- skla s emisiami Cd a As. Rozsah znečistenia nezná- novala vrstvou nekontaminovanej zeminy. Rozsah vané oblasti, v ktorých nie je doteraz známy rozsah my. vplyvu plynných exhalátov na pôdu nebol v tejto znečistenia. Naviac treba uložiť výskumu rozpraco- 2. Dolná Orava. Ferozliatinové závody v Istebnom oblasti podrobne študovaný. vať harmonogram riešenia problematiky, s ohľadom spracúvajú kovový šrot a produkujú plynné a tuhé 11. Stredný Zemplín. V trojuholníku Vranov (tepelná na pripravovanú Rámcovú smernicu EÚ o ochrane exhaláty obsahujúce rizikové prvky: Cr, Mn, W, Ti, elektráreň, drevospracujúci priemysel), Strážske a pôdy. Zr, Ni, Pb, Cd, Bi a Co. V pôde sa zistili najmä vyš- Humenné (chemický priemysel) pôsobí okrem nebez- Záver šie obsahy mobilného CrVI. Znečistené územie nie pečných organických polutantov v podobe PCB aj Na Slovensku je dostatočne preskúmaných 12

je presne preskúmané a vyhodnotené. zvýšený obsah SO2 a NOx v ovzduší. V minulosti boli oblastí s kontaminovanými pôdami. Tieto majú spra- 3. Stredný Spiš. Ťažobno-opravárenský komplex zaznamenané miestne environmentálne katastrofy vidla geochemický charakter. Aj napriek sústavnému Kovohuty Krompachy spolu so železnorudnými ba- najmä v spojitosti s PCB. monitoringu stupňa kontaminácie pôd, existujú nerie- ňami Rudňany sú zdrojom rizikových prvkov: Hg, 12. Kysuce, Horná Orava, Tatry. Z oblasti Ostravy v šené problémy. Spomenieme len tie najvýznamnejšie: Cr, Zn, Sb, As, Cu a Cd. Činnosťou baní, pražiarne Českej republike a Katovíc v Poľsku prinášajú vý- rozsah nebezpečnosti pôsobenia kontaminovaných a úpravovne železnej rudy a v minulosti aj ortute chodné vetry atmosférické zrážky s vyšším obsa- pôd na zdravie ľudí v oblasti miest Banská Štiavnica, je v okolí Rudnian a Markušoviec hlušina a pôdy s hom rizikových chemických prvkov a látok. Okrem Sereď, Nováky, Rudňany a Strážske; účinok rôzneho

vysokým obsahom rizikových prvkov, najmä Hg, As kyslých dažďov s SO2 a NOx to sú najmä ťažké obsahu fluóru v pôde na úrody poľnohospodárskych a Cu. Vplyv na biotu sa študuje, ale v značne obme- kovy Pb a Cd. Tieto boli lokálne zaznamenané v plodín v okolí Žiaru nad Hronom; ohrozenie zdravia dzenom rozsahu. pôdnych vzorkách z vysokohorských polôh tráv- zvierat kontamináciou trávnych porastov v oblasti 4. Severovýchodný Gemer. Rožňava a Nižná Slaná s nych porastov. Podrobnejší rozsah kontaminácie Nízkych, Vysokých Tatier a Stredného Gemera v okolí baňami a úpravovňami železných rúd, z ktorých pre- pôd nie je známy. sídiel Jelšava a Ľubeník. Treba vypracovať opatrenia vládal arzenopyrit má pôdy najmä s nadmerným As. Ako sme sa mohli presvedčiť, viac ako polovica na remediáciu pôd a smernice k využívaniu pozem- Pri Rožňave aj Pb. Územie je nedostatočne podrobne kontaminovaných pôd v SR má svoj pôvod v ge- kov. environmentálne prebádané. ochemických anomáliach, spojených s intenzívnou Zoltán Bedrna 5. Stredný Gemer. Povodie rieky Muráň s baňami banskou činnosťou v minulých storočiach. Podrobný Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského na magnezit a mastenec je známe ich tepelným prieskum kontaminovaných pôd nie je v mnohých Bratislava spracovaním v Ľubeníku a Jelšave na žiaruvzdorné prípadoch k dispozícii. e-mail: [email protected] 2/2008 ENVIROMAGAZÍN 21

ppriloha02_2008.inddriloha02_2008.indd 2121 33.6.2008.6.2008 15:32:2515:32:25 PRÍLOHA

Uhlík v pôde: skutočnosti a očakávania

Uhlík – tento najdôležitejší biogénny prvok, staveb- Najväčšie množstvá uhlíka sú alokované predo- tára našich pôd uvoľní do ovzdušia asi 4,2 t C-CO2. Z

ný materiál v živej (ale aj v neživej) prírode a energe- všetkým v pôdach južných území Slovenska so spo- celého územia to predstavuje 10 061 tisíc ton C-CO2 tický zdroj pre výkon funkcií prírody – je základným radickým výskytom aj v stredných a severnejších (emisie z priemyslu sú okolo 42 000 tisíc ton).

princípom života na našej planéte. Umožňuje život polohách. Emitované množstvá CO2 z pôdy, sú kompenzované ako nositeľ základných biologických a biochemických mechanizmami asimilácie vzdušného CO a následne aj Tab. č. 1 Obsahy C (%) v pôdach SR (Bielek, 1998) 2 podstát, ale súčasne aj v odvodených súvislostiach, a jeho inkorporáciou do uhlíkového „poolu“ pôd. Existuje to najmä v ľudskej komunite, ktorá stále viac asistuje podzoly typické až kambizemné: 2,88 však mnoho dôkazov o tom, že táto kompenzácia ne- prirodzeným premenám a kolobehom uhlíka v prírode, s gleje: 3,07 musí byť vždy v rovnováhe, čo sa obyčajne prejavuje cieľom získať lepšie ekonomické a sociálne podmienky znižovaním obsahu uhlíka v pôde. Veľmi často k tomu regozeme arenické: 2,16 pre svoj život. Pojem uhlíková ekonomika je dnes vše- dochádza pod vplyvom človeka a to najmä v dôsledku obecne známy a reálny vo všetkých pozitívnych, ale aj čiernice: 2,14 nesprávneho využívania pôd. Najznámejšia je v tejto negatívnych súvislostiach súčasného sveta. rendziny: 2,06 súvislosti masívne uskutočnená konverzia prírodných Terajšie ekonomické, ale aj ekologické obavy vyplý- stanovíšť na poľnohospodársku krajinu, čo je obyčajne černozeme: 1,51 vajúce z využívania uhlíkových zdrojov motivujú odbor- silno doprevádzané znižovaním obsahu uhlíka v pôde níkov, ale aj laickú verejnosť k aktivitám, ktoré sa stali fluvizeme: 1,71 a vegetácii a jeho prechodom do atmosféry (vo forme

prioritnými, pretože ide o kvalitu života, ale aj o život kambizeme: 1,77 CO2). Tieto mechanizmy sú dnes už spoľahlivo popí- ako taký. Odborne sa preniká prakticky do všetkých pseudogleje: 2,01 sané a všeobecne známe. Uskutočňujú sa napríklad foriem existencie a funkcií uhlíka v prírode, s cieľom pri konverzii lúčnych ekosystémov na ornú pôdu, keď nájsť riešenia na zmiernenie doterajších negatívnych luvizeme: 1,35 tieto straty môžu predstavovať až 30 % z pôvodného trendov, ale aj s úmyslom začať nové perspektívne hnedozeme: 1,27 obsahu uhlíka (Janzen a kol., 1998). Pri konverzii lesa aktivity na podporu pozitívneho vývoja vo využívaní na poľnohospodársky využívané plochy sú tieto straty a regenerácii uhlíkových zdrojov v prírode. Z údajov o obsahoch uhlíka v pôdach Európy vyplý- vyššie. Od roku 1850 do roku 1998 spomínané zmeny Obsahy uhlíka v hlavných zložkách prírody sú va, že naše pôdy sa nachádzajú niekde na prechode vo využívaní krajiny uvoľnili približne 136 ± 55 Pg C všeobecne známe. Dominantným zdrojom uhlíka v te- medzi južnými na uhlík deficitnými pôdami a severnými do atmosféry (IPCC, 2000). Približne dve tretiny majú restriálnych ekosystémoch je pôda. Množstvá uhlíka pôdami bohatšími na uhlík. pôvod vo vegetácii a zvyšok pochádza z pôdy. v pôdach sveta sa odhadujú na 1 500 – 2 000 Pg C Obsahy uhlíka v hlavných zložkách prírody sa vzá-

Graf č. 1 Emisie CO2 z pôdy v závislosti na jej (1 Petagram = 1015 g). Atmosféra Zeme obsahuje asi jomne udržujú v relatívne stálych hmotnostných pome- produkčnom potenciáli (Bielek, 1997) 760 Pg C. Terestriálna biota, najmä vegetácia, obsa- roch a to už tisíce rokov. Súčasne však platí, že zásoby uhlíka v zložkách prírodného prostredia sú v neustálych kolobehoch, teda presúvajú sa medzi zložkami príro- dy v relatívne veľkých množstvách (obr. 1). Čistý ročný presun uhlíka z pôdno-vegetačného komplexu do ovzdušia a späť sa odhaduje na 60 Pg C (IPCC, 2000), čo je menej, ako sa presúva medzi moriami a atmo- sférou (90 Pg C). Všeobecne platí, že každý hektár pôdy sa na kolobehu uhlíka v príro- de podieľa s preukazne významnými kvantitami. Z našich mnohoročných Obr. 1 Globálne cykly uhlíka (Pg C za rok) podľa IPCC, 2000 meraní vyplýva, že ročne môže z 1 ha pôdy emitovať do ovzdušia

huje okolo 500 Pg C, a to najmä v lesoch, kde sa ho 3 - 5 ton C-CO2 a to v závislosti od pôdnej jednotky a, nachádza viac ako polovica z celkovej zásoby uhlíka samozrejme, od spôsobu jej využívania (tab. 2). Z grafu K významnej akcelerácii prechodu uhlíka z pôdy vo vegetácii. Najväčšie množstvá C sa nachádzajú v č. 1 vyplýva, že so zvyšovaním produkčného potenciálu do ovzdušia dochádza aj pri odvodňovaní pôd či

moriach a oceánoch (39 000 Pg C), avšak vzhľadom pôd sa čisté emisie CO2 do ovzdušia znižujú. Zdá sa, že celých území. Je experimentálne dokázané, že toto na prostredie je tento uhlík menej aktívny. kvalitnejšie (produkčnejšie) pôdy majú akýsi úspornejší opatrenie vyvoláva znižovanie obsahu uhlíka v pôde Pôdne prostredie je nepochybne najdôležitejším režim premien uhlíka vo svojom prostredí. až na polovicu jeho pôvodných množstiev (Novák a náleziskom uhlíka v prírode a to hlavne preto, lebo je V priemere (vážený priemer podľa zastúpenia pôd- Zlatušková, 2000). K stratám uhlíka z pôdy prispieva dynamicky najaktívnejšie a tým aj najdominantnejšie nych typov na našom území) sa ročne z jedného hek- aj vysoká intenzita ich obrábania, intenzívne hnojenie, v existujúcich kolobehoch uhlíka v prírode. Súčasne Tabuľka č. 2 Bilancie strát uhlíka (C-CO ) z pôd SR do ovzdušia (Bielek, 1998) v sebe zahrňuje rozhodujúce regulačné mechanizmy 2 primárne ovplyvňujúce nielen formy a obsahy uhlíka v pôde, ale aj jeho výskyt v iných zložkách prírody. Z týchto dôvodov je poznanie o premenách a pohyboch uhlíka v pôde kľúčovou podmienkou pre pochopenie, ale aj manažovanie uhlíkových režimov v prírode a to v širokých súvislostiach jeho pôsobenia. Obsah a kvalita uhlíkových zlúčenín v pôde závisí od mnohých faktorov nezávislo pôsobiacich v príro- de, ale aj od spôsobu využívania pôdy. V súčasnom období pedogenézy je obsah uhlíka v poľnohospo- dárskych pôdach Slovenska skôr na uspokojivej ako na dobrej úrovni. Zjednodušene to môže vyplynúť z prehľadu v tab. 1:

22 ENVIROMAGAZÍN 2/2008

ppriloha02_2008.inddriloha02_2008.indd 2222 33.6.2008.6.2008 15:32:2515:32:25 PRÍLOHA

nedostatočné hnojenie organickými hnojivami, chyby neho ekosystému (sek- Tab. č. 3 Potenciály ročnej sekvestrácie uhlíka v t CO2 na ha za rok (Gumbert, 2002) v osevných postupoch, ale aj iné nevhodné spôsoby vestrácia uhlíka). nulové obrábanie 1,42 využívania pôdy. Z týchto postupov je minimálne obrábanie < 1,42 S ešte väčšími presunmi uhlíka (najmä CO2) do nepochybne najatraktívnej- ovzdušia sa stretávame pri priemyselných aktivitách šia sekvestrácia uhlíka do zakonzervovanie pôdy < 1,42 človeka a najmä pri spaľovaní fosílnych palív. V roku pôdy. Neobmedzuje eko- hlboko koreniace rastliny 2,27 1900 takto prichádzalo do ovzdušia 0,6 Pg C ročne, nomický rast, ale naopak, v súčasnosti je to takmer 7 Pg C ročne (graf č. 2). Z zvyšuje výkonnosť poľno- hospodárske hnojivá 1,38 prezentovaného grafu súčasne vyplýva, že poľnohos- hospodárstva. Nehrozí mož- rastlinné zvyšky 2,54 podárske obohacovanie ovzdušia o CO2 predstavuje nými ekologickými násled- až jednu tretinu priemyselného obohacovania. Všetko kami, ale naopak, stabilizuje kaly 0,95 to dospelo k tomu, že stáročia stabilizované obsahy ekosystémy. Jednoducho komposty 1,38 CO v ovzduší od 180 do 280 ppmv (IGBP, 2001) ponúka vhodné riešenia, 2 extenzifikácia 1,98 zistené analýzami ľadovcov, dosiahli v uplynulých ktoré sme však schopní dekádach hodnoty 370 ppmv a rastú v priemere o zatiaľ uskutočňovať skôr organické poľnohospodárstvo 1,90 1,5 ppmv ročne. pasívnou ako aktívnou tech- konverzia orných pôd na lesy 2,27 Ekologické dopady obohacovania ovzdušia o CO nickou a technologickou 2 konverzia orných pôd na lúky 7,03 sú znepokojujúce, a to najmä v súvislosti s globálnou podporou. klimatickou zmenou, ktorá dolieha na mnohé odvetvia Už v roku 1996 Cole konverzia lúk na orné pôdy - 3,66 ekonomického a najmä ekosociálneho stavu našej pla- odhadol, že 22 - 44 Pg C konverzia trvalých plodín na orné pôdy - 3,66 néty. Spomalenie rastu CO v ovzduší možno docieliť môže byť na našej plané- 2 konverzia lesov na orné pôdy - 7,0 tromi najdôležitejšími spôsobmi: te sequestrovaných v naj- absencia hlbokej orby 5,0 • redukciou CO2 emisií pri spaľovaní fosílnych bližších 50. rokoch (0,4 zdrojov energie, – 0,8 Pg C ročne) a to obnova mokradí 17 • zvyšovaním podielu biopalív ako zdrojov energie rekonverziou poľnohos- (CO je recyklované), podársky využívaných pôd, zúrodnením degradova- 2 teľné pozitívne efekty pri využívaní pôdy, pri stabilizá- • naviazaním vzdušného CO do pôdy a terestriál- ných pôd a zlepšením metód poľnohospodárskeho 2 cii ekosystémov a ochrane prírody a podobne. využívania pôdy. Pre EÚ – 15 Gumbert v Vykonanie opatrení na národných a medzinárodných Graf č. 2 Historický vývoj emisií CO2 do ovzdušia (Houghton a Hackler, 2001; Marland et al., 2001) roku 2002 odhadol potenciál sekvestrácie úrovniach je akútne a priechodné. Zdá sa, že k aktívne- na 60 - 70 Mt CO2 ročne. Naviac, prezentoval mu znižovaniu obsahov CO2 v ovzduší opatreniami na (tab. 3) potenciály sekvestrácie pre mnohé jeho sekvestráciu do pôdy nechýbajú ani odborné a ani špecifické v poľnohospodárstve využiteľné finančné možnosti. techniky a technológie, čím vypracoval akýsi V odborných súvislostiach je potrebné vypracovať návod na to, ako postupovať v snahe dosiah- a na vysokej úrovni schváliť národnú stratégiu využitia nuť už spomínané odhady. potenciálov pôdy a poľnohospodárstva (najmä) na zni- Náklady spojené s opatreniami na zvýšenie žovanie emisií CO do ovzdušia a na podporu sekves- sekvestrácie uhlíka z ovzdušia do pôdy sú 2 trácie CO2 z ovzdušia do pôdy. V otázkach financovania malé v porovnaní s technickými opatreniami implementácie tohto programu treba využiť opatrenia na znižovanie emisií CO z priemyslu a ener- 2 agroenvironmentálnych programov. getiky. Odhaduje sa, že tieto náklady môžu prof. RNDr. Pavol Bielek, DrSc. predstavovať 10 - 25 USD (Cole), resp. 20 Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy eur (Gumbert) na 1 t sequestrovaného uhlíka. Bratislava Súčasne však vznikajú potenciálne nevyčísli- BLOKOVÉ GRANTY 17 miliónov korún pre osem enviroprojektov Takmer 17 miliónov korún rozdelila Nadácia Ekopolis ôs- tovskom Mikuláši a v obciach napojených na separovaný Bratislava chce realizáciou projektu Ochrana biodiverzity v mim mimovládnym organizáciám z Blokového grantu Pod- zber odpadov. územiach NATURA 2000, prostredníctvom implementácie pora environmentálnych organizácií pre udržateľný rozvoj Cieľom podprojektu OZ Za matku Zem z Bratislavy, s ná- smerníc EÚ, zabezpečiť priaznivý stav ochrany výberových (EMVO-TUR). Grant je financovaný z Finančného mechanizmu zvom Slovenská klimatická koalícia, je znížiť emisie sklení- druhov vo vybraných chránených vtáčích územiach, ako aj Európskeho hospodárskeho priestoru, Nórskeho finančného kových plynov na Slovensku prostredníctvom šírenia osvety, zvyšovanie informovanosti cieľových skupín. Projekt bol pod- mechanizmu a štátneho rozpočtu SR. Je zameraný na zvý- presadzovaním účinných mechanizmov a koordináciou čin- porený sumou vyše 2, 08 mil. korún. šenie účasti mimovládnych organizácií na riešení problémov, nosti klimatickej koalície slovenských MVO. Na projekt získali Manažment lesov s vysokou ochranárskou hodnotou je ktoré súvisia s ochranou životného prostredia a udržateľným vyše 2,02 mil. korún. názov projektu, na ktorý získal A-projekt, n. o., z Liptovského životom na Slovensku. Na projekt Alternatívne riešenia pre ochranu a oživenie po- Hrádku 2, 89 mil. korún. Prispeje ním k zachovaniu biodiverzi- Program potrvá tri roky, počas ktorých nadácia v rámci vodia získalo OZ SOSNA Košice vyše 3,23 mil. korún. Jeho re- ty a zabezpečeniu ochrany najcennejších lesných biotopov a troch výziev rozdelí vyše 2 miliónov eur. O nenávratný fi- alizáciou chcú zlepšiť stav strednej časti povodia Hornádu. zároveň podporí vhodné obhospodarovanie lesov zahrnutých nančný príspevok sa v rámci prvej výzvy blokového grantu Holistická environmentálna výchova je názov projektu, na do siete NATURA 2000. uchádzalo 29 organizácií. Druhú výzvu plánuje nadácia zve- ktorý získalo Centrum environmentálnej a etickej výchovy Projekt DAPHNE – Inštitútu aplikovanej ekológie z Brati- rejniť v júni tohto roku. ŽIVICA Bratislava 3, 24 mil. korún. Cieľom projektu je vytvo- slavy s názvom Praktická ekovýchova pre materské školy Podporené projekty sú zamerané na ochranu biodiverzity renie inšpiratívneho a fungujúceho modelu environmentálnej – Tvoríme model udržateľnej krajiny bol podporený sumou a prírodných biotopov, znižovanie emisií skleníkových plynov, holistickej výchovy, ktorý vychádza z duchovného rozvoja a vyše 722 tisíc korún. Jeho cieľom je podpora environmen- skvalitnenie odpadového hospodárstva, zlepšovanie stavu po- environmentálnej zodpovednosti. tálnej výchovy v materských školách. Súčasťou projektu vodia, presadzovanie biopotravín do škôl, ale aj na moderné Centrum environmentálnych aktivít v Trenčíne na projekt je aj vytvorenie zaujímavej výchovnej pomôcky – modelu postupy v environmentálnej výchove a vzdelávaní. Biopotraviny do škôl získalo 1,18 mil. korún. Jeho cieľom je zdravej krajiny so zapojením detí materských škôl do pro- Prehľad podporených podprojektov odstránenie bariér pri obstarávaní biopotravín pre školské cesu jej tvorby. OZ TATRY z Liptovského Mikuláša získalo vyše 1,38 mil. jedálne a presadenie témy ekologického poľnohospodárstva Kvalitu žiadostí hodnotili odborní poradcovia pre jednotlivé korún na projekt Neseparujte sa! Separujte s nami, ktorým do vyučovania na základných a stredných školách. oblasti podpory a hodnotiaca komisia, ktorá vydala odporúča- chcú skvalitniť systém odpadového hospodárstva v Lip- Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko nie správnej rade nadácie (www.ekopolis.sk/emvo). 2/2008 ENVIROMAGAZÍN 23

ppriloha02_2008.inddriloha02_2008.indd 2323 33.6.2008.6.2008 15:32:2615:32:26 PRÍLOHA

SLOVENSKÁ INŠPEKCIA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA Podiel porušenia právnych predpisov sa znížil aj vlani

Pre Slovenskú inšpekciu životného prostredia (SIŽP) bol rok 2007 šestnásty v jej činnosti. Uzatvorila ho s doteraz najvyšším počtom vykonaných kontrol, avšak pochváliť sa môže aj rozhodujúcimi kvalitatívnymi ukazovateľmi. Sú to výsledky náročného trendu, ktorý uplatňuje SIŽP vo svojej činnosti v ostatných rokoch pod vedením generálneho riaditeľa RNDr. Ota Hornáka.

Prejdime na konkrétne čísla. SIŽP vykonala v minulom ochrany vôd, ktorí tiež uložili najvyššiu sumu pokút - celko- znečisťujúcich látok Za porušenie právnych predpisov roku 4 154 kontrol, pričom porušenie právnych predpisov ve 12 678 921 Sk. Porušenie právnych predpisov zistili pri uložili 100 pokút vo výške 2 564 000 Sk a 85 opatrení na zistila pri 1 224 kontrolách. Je to 29,5 percenta z celkového 361 kontrolách, čo znamená podiel približne 22 percent z nápravu nedostatkov. počtu kontrol a o 4 percentá menej ako v roku 2006. To vykonaných kontrol. Najvyššiu pokutu, 250 000 tisíc Sk, uložili spoločnosti svedčí o neustále sa zvyšujúcej účinnosti práce inšpekcie Inšpektori vykonali 1 567 kontrol dodržiavania zákona o Energetika v Bratislave, prevádzka Strážske, za spaľovanie a zásluhou nej o pozitívnom trende v ochrane životného vodách, 59 kontrol dodržiavania zákona o prevencii závaž- polykónu ako paliva bez súhlasu orgánu ochrany ovzdušia. prostredia. V prvých rokoch činnosti inšpekcie dosahoval ných priemyselných havárií, ako aj 11 kontrol dodržiavania Pokutu 240 000 Sk dostala spoločnosť Smrečina Hofatex totiž v niektorých oblastiach životného prostredia podiel zákona o chemických látkach a chemických prípravkoch. v Banskej Bystrici za nevykonanie periodického merania porušenia právnych predpisov až 70 percent. Schválili tiež 728 havarijných plánov. emisií, nedodržiavanie určených všeobecných podmienok Generálny riaditeľ SIŽP RNDr. Oto Hornák považuje za Okrem iného zaregistrovali 157 prípadov mimoriadne- prevádzkovania, za 2,4-násobné prekročenie emisného jeden z najvýznamnejších úspechov inšpekcie v minulom ho zhoršenia vôd, čo je o šesť viac ako v roku 2006. Na limitu oxidu uhoľnatého a prevádzku v rozpore s platnou roku, že sa úspešne vyrovnala s mimoriadne náročnou po- ich vzniku sa v najväčšej miere podieľali opäť ropné látky. dokumentáciou. Treťou najvyššou bola pokuta 130 000 Sk vinnosťou Európskej únie vydať do 30. októbra integrované Každoročne pribúda prípadov mimoriadneho zhoršenia vôd spoločnosti SJT v Moldave nad Bodvou za to, že do sta- povolenia pre činnosť všetkých prevádzok, na ktoré sa vzťa- spôsobených dopravou a prepravou. Vlani ich bolo 50, čo noveného termínu nesplnila povinnosť dodržiavať určené huje zákon o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania je o 12 viac ako v roku 2006. všeobecné podmienky prevádzkovania. životného prostredia. Do uvedeného termínu vydala vyše Vykonali 218 kontrol zameraných na nakladanie s vodami Meracie skupiny uskutočnili vlani 48 meraní emisií 800 integrovaných povolení, čo znamená zásadný obrat v a prevádzku a účinnosť čistiarní odpadových vôd. Porušenie znečisťujúcich látok na veľkých a stredných zdrojoch systéme riadenia výrobných činností z hľadiska ochrany zákona zistili až v 111 prípadoch (50,9 percenta), pričom 17 znečisťovania, pričom porušenie zákona o ovzduší zistili u životného prostredia. Namiesto množstva rôznych povole- subjektov vypúšťalo odpadové vody bez povolenia orgánu jedenástich prevádzkovateľov, čo je pri rovnakom počte ní, ktoré donedávna vydávali pre niekoľko oblastí životného štátnej vodnej správy. Nepotešili ani vlaňajšie výsledky kon- meraní dvojnásobne viac ako v roku 2006. prostredia rôzne orgány, vydáva teraz SIŽP pre príslušné troly zaobchádzania s nebezpečnými látkami, pretože z 208 Emisné limity prekročili v spoločnostiach PFA Lozorno, prevádzky jedno úplné a prehľadné integrované povolenie. kontrolovaných subjektov ich 124 (59,6 percenta) porušilo Slovenská drevárska spoločnosť Kráľova Lehota, Tatra ná- Prínos pre prevádzkovateľov je v tom, že ich partnerom je zákonné ustanovenia na ochranu akosti vôd. Inšpektori na- bytkáreň Martin, Intocast Slovakia Košice - Šaca, Smreči- len jeden orgán štátnej správy v životnom prostredí. Tento príklad zistili, že zo 188 kontrolovaných žúmp na skladova- na Hofatex Banská Bystrica, Rettenmeier Polomka Timber, systém zároveň umožňuje inšpekcii posúdiť prevádzku nie hospodárskych hnojív a zachytávanie silážnych štiav iba Bukocel Hencovce, Zlievareň SEZ Krompachy, Tom Term komplexne a určiť také opatrenia, ktoré budú minimalizovať tri vyhovovali právnym predpisom na ochranu vôd. Medzev, Sanas Sabinov a Palma - Agro Sečovce. negatívne vplyvy jej činnosti na životné prostredie. Najlepšie dopadlo 11 kontrol dodržiavania zákona o che- Inšpektori ochrany ovzdušia kontrolovali vlani tiež kvalitu Za porušenie právnych predpisov uložili inšpektori v mických látkach a chemických prípravkoch, pri ktorých sa pohonných látok. Na 171 čerpacích staniciach odobrali 184 minulom roku 1 113 pokút v celkovej výške 29 726 021 nezistilo žiadne porušenie právnych predpisov, ako aj kontro- vzoriek automobilového benzínu, 152 vzoriek motorovej Sk. Najvyššiu pokutu, 800 000 Sk, dostala spoločnosť ly dodržiavania zákona o prevencii závažných priemyselných nafty a 12 vzoriek LPG (skvapalneného ropného plynu). SlovZink v Košeci, okres Ilava, pokutu 500 000 Sk uložili havárií, pri ktorých z 59 kontrolovaných subjektov zistili Nedodržanie limitných hodnôt zistili v ôsmich vzorkách Podielnickému družstvu Dunaj v Bratislave - Rusovciach, inšpektori porušenie zákona iba v piatich prípadoch. benzínu a v troch vzorkách LPG. 400 000 Sk spoločnosti Baravin vo Veľkej Bare a 300 Inšpektori uložili v minulom roku najvyššiu pokutu, Vykonali tiež 28 kontrol dodržiavania zákona o ochrane 000 Sk spoločnosti Brantner SOBA v Senci. O tom, za čo 800 000 Sk, spoločnosti SlovZink v Košeci, okres Ilava, ozónovej vrstvy Zeme, a to najmä u podnikateľov, ktorí pre- tieto pokuty dostali i o ďalších pokutách sa podrobnejšie za nesplnenie oznamovacej povinnosti podľa zákona o che- dávajú tzv. regulované látky poškodzujúce ozónovú vrstvu, zmienime pri podrobnejšom oboznámení sa s činosťou jed- mických látkach a chemických prípravkoch. Išlo o kontrolu alebo ich sami používajú pri oprave chladiacich, mraziacich notlivých útvarov inšpekcie. vykonanú ešte v roku 2006, pri ktorej sa zistilo, že táto a klimatizačných zariadení. Porušenie zákona zistili u dvoch Ešte predtým však treba zdôrazniť, že všetky uložené spoločnosť neaktualizovala údaje o existujúcich chemických podnikateľov. pokuty sú príjmom Environmentálneho fondu, resp. štát- látkach uvádzaných na trh. Spoločnosť Slovenský hodváb V minulom roku začali inšpektori vykonávať tiež kontroly neho rozpočtu a spätne sa vracajú do oblasti životného v Senici musela zaplatiť 280 000 Sk a Tatramat v Poprade emisií prchavých organických zlúčenín unikajúcich pri použí- prostredia. Kontrolnú činnosť však inšpekcia neobmedzuje 257 143 Sk za nedovolené vypúšťanie odpadových vôd a vaní organických rozpúšťadiel v regulovaných výrobkoch. len na sankčné postihy, ale kontroly vníma predovšetkým spoločnosť Enzo - Veronika - Ves v Dežericiach, okres Bá- U podnikateľov, ktorí vyrábajú alebo dovážajú tieto vý- ako prostriedok na zvyšovanie environmentálnej disciplíny novce nad Bebravou, 210 000 Sk za nedovolené vypúšťanie robky (napríklad farby, laky a výrobky na povrchovú úpravu podnikateľských subjektov a fyzických osôb. vôd z povrchového odtoku a porušenie povinností pri zaob- motorových vozidiel), vykonali spolu 20 kontrol, pri ktorých O zvyšovaní environmentálneho vedomia verejnosti chádzaní s nebezpečnými látkami. Za porušenie povinností odobrali 124 vzoriek. Pri 16 vzorkách zistili nedodržanie svedčí nárast podnetov, ktoré prichádzajú na inšpekciu. pri zaobchádzaní s týmito látkami dostala pokutu 200 000 hraničných hodnôt pre maximálny obsah prchavých orga- Inšpektori ich prešetrujú prednostne. Vlani prijali od obča- Sk tiež spoločnosť VIJOFEL mäsovýroba v Bartošovciach v nických zlúčenín a obaly s tromi vzorkami neboli označené nov, mimovládnych organizácií, podnikateľských subjektov, okrese Bardejov. Rovnakú sumu museli zaplatiť aj spoloč- podľa predpisov. Za tieto porušenia inšpektori uložili vlani colných úradov, polície, orgánov štátnej a verejnej správy, nosti Sweedwood Slovakia v Malackách a Nafta v Gbeloch dve pokuty v celkovej výške 25 000 Sk a ďalšie uložia po ako aj od anonymných pisateľov 716 podnetov, pričom za mimoriadne zhoršenie vôd. ukončení príslušných správnych konaní, ktoré sa preniesli riešili aj 38 podnetov z roku 2006. Porušenie zákona zistili do tohto roka. pri 288 podnetoch. Ovzdušie Pozrime sa teraz na vlaňajšiu bilanciu SIŽP podľa jednot- Inšpektori ochrany ovzdušia vykonali v minulom roku Odpadové hospodárstvo livých zložiek ochrany životného prostredia. 442 kontrol, pričom porušenie právnych predpisov zistili Inšpektori odpadového hospodárstva vykonali v minu- pri 137 kontrolách, čo je 31 percent z vykonaných kontrol. lom roku 920 kontrol. Porušenie právnych predpisov zistili Voda Kontrolovali dodržiavanie ustanovení zákona o ochrane pri 399 kontrolách, čo znamená podiel 43,4 percenta. Najviac kontrol spomedzi šiestich odborných útvarov ovzdušia a zákona o ochrane ozónovej vrstvy Zeme, pri- Oproti roku 2006 je tento ukazovateľ priaznivejší až o 8,5 inšpekcie,1 637, vykonali v minulom roku práve inšpektori čom vykonávali inšpekčné kontroly a kontrolné merania percenta.

24 ENVIROMAGAZÍN 2/2008

ppriloha02_2008.inddriloha02_2008.indd 2424 33.6.2008.6.2008 15:32:2815:32:28 PRÍLOHA

Najviac kontrol, 296, vykonali u pôvodcov odpadu. Sú- V minulom roku vykonali jeho inšpektori celkove 655 kon- nevyskytujú geneticky modifikované akváriové ryby Danio stredili sa pri nich najmä na kontrolu nakladania s nebez- trol. Porušenie právnych predpisov zistili pri 295 z nich, čo rerio. Na celom Slovensku uskutočnili až 99 takýchto kon- pečným odpadom. Porušenie zákona o odpadoch zistili pri je 45 percent z celkového počtu kontrol. Previnilcom uložili trol, pričom ryby kontrolovali vizuálne a preverili tiež do- 139 kontrolách, čo je približne 47 percent z celkového počtu 216 pokút v súhrnnej výške 3 227 100 Sk. kumentáciu o ich pôvode. Podozrivé druhy skontrolovali kontrol vykonaných u pôvodcov odpadu. V rámci týchto Porušovanie zákona o ochrane prírody a krajiny sa týka- použitím svetla príslušnej vlnovej dĺžky, pri ktorej sa produkt kontrol skontrolovali napríklad aj 12 zdravotníckych zaria- lo zásahov do lesných porastov v rámci lesohospodárskej transgénu najčastejšie prejavuje. Predajcovia a ich rybky dení, pričom v 8 z nich zistili porušenie zákona. Vykonali činnosti, nedodržiavania podmienok rozhodnutí vydaných vyšli z kontrol takmer s úplne čistým štítom, pretože poru- tiež 30 kontrol u držiteľov polychlórovaných bifenylov a 24 na výrub drevín, zásahov do vodných tokov, neplnenia šenie zákona o GMO zistili iba v jednom prípade. Kontroly kontrol možnej existencie prípravkov na ochranu rastlín v povinností pri odstraňovaní tzv. inváznych druhov rastlín, využili aj na to, aby vedúcich predajní a ich zamestnancov poľnohospodárskych podnikoch ako odpadu. Obidva druhy nepovoleného vjazdu motorových vozidiel do chránených informovali o právnych predpisoch regulujúcich používanie týchto kontrol dopadli pomerne priaznivo. území a nedodržania podmienok pri pasení hospodárskych geneticky modifikovaných organizmov. Najvyšší podiel porušenia právnych predpisov, takmer zvierat v prírode. Porušenie zákona o GMO však zistili v troch prípadoch 80 percent, zistili pri kontrolách výrobcov a dovozcov Pri kontrole dodržiavania zákona o ochrane druhov voľ- v uzavretých priestoroch. Konkrétne išlo o nedostatky pri vybraných komodít. Išlo napríklad o dovozcov výrobkov ne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou posudzovaní rizika geneticky modifikovaných organizmov z viacvrstvových kombinovaných materiálov, plastov, pa- obchodu s nimi bolo najzávažnejším nedostatkom nepreu- a pri vedení príslušnej dokumentácie. Pozitívne je, že použí- piera, skla a výrobkov balených v týchto materiáloch, či o kázanie pôvodu držaných exemplárov živočíchov. Z tohto vatelia GMO aktívne spolupracujú s inšpektormi biologickej dovozcov olejov, batérií a pneumatík. Medzi ich prehrešky dôvodu došlo v jednom prípade aj k ich zhabaniu. Stalo sa bezpečnosti na uskutočňovaní preventívnych opatrení, vďa- najčastejšie patrilo neohlasovanie ustanovených údajov z tak v Stropkove v zariadení mesta FAUNA centrum voľného ka čomu sa porušenie zákona vyskytuje iba ojedinele a bez evidencie Recyklačnému fondu a príslušnému obvodné- času a išlo o päť korytnačiek písmenkových ozdobných, jed- negatívnych následkov na životnom prostredí. mu úradu životného prostredia, nezaplatenie príspevkov nu korytnačku stepnú, dvoch leguánov zelených a jedného Pri 130 kontrolách dodržiavania zákona o enviroznačke, do Recyklačného fondu vôbec alebo neskoro, prípadne v rysa ostrovida, o ktorých neviedli evidenciu a nepreukázali v rámci ktorých inšpektori skontrolovali 14 rôznych výrob- nesprávnej výške a nezaregistrovanie sa v Recyklačnom ich pôvod v súlade s ustanoveniami zákona CITES. Boli kových skupín v 215 predajniach, nákupných strediskách fonde, resp. až po určenom termíne. odovzdané Zoologickej záhrade v Bojniciach, ktorú ustano- a na iných miestach, zistili dve porušenia zákona. V obi- Takmer dvojtretinový podiel porušenia právnych predpi- vilo Ministerstvo životného prostredia SR ako zariadenie na dvoch prípadoch išlo o neoprávnené používanie národnej sov zistili pri kontrole prevádzkovateľov zariadení na zber od- prijímanie zhabaných druhov živých exemplárov živočíchov environmentálnej značky Environmentálne vhodný výrobok padu a približne 60-percentný pri nakladaní s komunálnym a zároveň má aj oprávnenie na vykonávanie rehabilitácie po zániku platnosti zmluvy. odpadom a drobným stavebným odpadom v obciach. poranených živočíchov. Inšpektori prešetrovali vlani aj dva podnety mimovládnej Inšpektori odpadového hospodárstva výrazne zvýšili v mi- Inšpektori ochrany prírody a krajiny uložili vlani najvyššiu organizácie Greenpeace. Prvý sa týkal preverenia nových nulom roku kontroly cezhraničnej prepravy odpadu. Skontro- pokutu, pol milióna korún, Podielnickému družstvu Dunaj informácií o geneticky modifikovanej kukurici MON 810, lovali pri nich 8 086 nákladných automobilov, čo je takmer v Bratislave - Rusovciach za to, že rozoraním trávnych po- druhý o kukurici MON 863. Ani v jednom prípade nezistili štvornásobne viac ako v roku 2006. Z nich prepravovalo rastov v poškodilo biotop chránených živočíchov dropa porušenie zákona o GMO. odpad 40, pričom 9 prepravcov vykonávalo túto prepravu fúzatého a sokola červenonohého, čím porušilo zákon o nezákonne, pretože na dovoz odpadu na naše územie nemali ochrane prírody a krajiny. Prípad má v súčasnosti súdne po- Integrované povoľovanie potrebný súhlas Ministerstva životného prostredia SR. Na kračovanie a až do jeho skončenia platí pôvodné rozhodnutie a kontrola zásah inšpektorov títo dopravcovia v preprave nepokračovali inšpekcie. Spoločnosť BioEkoTerm v Závadke nad Hronom SIŽP je nielen odborný kontrolný orgán, ktorý vykoná- a odpad bol vrátený do krajiny odoslania. Takto sa skončil aj dostala pokutu 250 000 za to, že bez súhlasu orgánu ochra- va štátny dozor a ukladá pokuty v životnom prostredí, ale známy prípad dvoch kamiónov s celkovým množstvom 80 ny prírody vyrúbala 174 stromov v katastrálnom území obce vykonáva tiež miestnu štátnu správu v oblasti integrovanej ton nezákonne prepravovaného odpadu z Rakúska. Badín. Tretiu najvyššiu pokutu, 160 000 Sk, uložili inšpektori prevencie a kontroly znečisťovania životného prostredia. Za porušenie zákona o odpadoch a iných právnych spoločnosti Marianum - Pohrebníctvo mesta Bratislavy za Zákonom č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a predpisov uložili inšpektori 430 pokút v celkovej výške to, že tiež bez súhlasu orgánu ochrany prírody vyrúbala 57 kontrole znečisťovania životného prostredia (zákon o IP- 9 813 000 Sk. stromov v areáli Ružinovského cintorína. Všetky uložené KZ) dostala inšpekcia aj povoľovacie kompetencie, v rámci Spoločnosť Baravin vo Veľkej Bare, objekt starého mlyna pokuty sú príjmom Environmentálneho fondu a spätne sa ktorých vydáva integrované povolenia na činnosť všetkých v katastrálnom území Čeľovce v okrese Trebišov, ako držiteľ vracajú do oblasti životného prostredia. prevádzok v chemickom priemysle a od určitej kapacity odpadu neumožnila inšpekcii výkon kontroly, za čo jej bola Inšpektori ochrany prírody a krajiny prešetrovali v minu- tiež prevádzok v oblasti energetiky, výroby a spracovania uložená pokuta 400 000 Sk. Spoločnosť Brantner Slovakia lom roku aj 236 rôznych podnetov, z ktorých najviac bolo kovov, spracovania nerastov, nakladania s odpadom, ale aj v Bratislave musela zaplatiť 200 000 Sk zasa za to, že ako od občanov a mimovládnych organizácií. Najčastejšie žiadali pre niektoré ďalšie odvetvia. prevádzkovateľ zberného dvora vykonávala túto činnosť v v nich prešetrenie výrubu drevín alebo poukazovali na ich O tom, čo na tomto poli inšpekcia vykonala v minulom rozpore s udeleným súhlasom. Obecnému podniku služieb poškodzovanie. Väčšina podnetov bola opodstatnených. roku, sme sa podrobnejšie zmienili už v úvode tohto článku. v Petrovanoch v okrese Prešov uložili pokutu 155 000 Sk K tomu treba ešte dodať, že popri vydaní vyše 800 integro- za neplnenie základných povinností prevádzkovateľa sklád- Biologická bezpečnosť vaných povolení vykonávajú inšpektori tiež kontroly plnenia ky odpadu. Pokutu po 150 000 Sk dostali tri spoločnosti. Jedným z najmladších odborných útvarov inšpekcie je podmienok týchto povolení. Vlani ich uskutočnili 209, pri- Queen v Nedede v okrese Šaľa, za to, že neplnila základné útvar biologickej bezpečnosti. Vykonáva štátny dozor nad čom porušenie právnych predpisov zistili v 26 prípadoch, povinnosti pôvodcu odpadu vo vzťahu k vyprodukovanému používaním genetických technológií (GT) a geneticky modi- čo je 12,4 percenta z celkového počtu vykonaných kon- odpadu a za ukladanie odpadu na nedovolenom mieste, fikovaných organizmov (GMO), ako aj kontrolu environmen- trol. Za porušenie zákona uložili 19 pokút v celkovej výške za takéto ukladanie odpadu ju dostala aj spoločnosť Sta- tálneho označovania výrobkov. 1 440 000 Sk. pros v Piešťanoch a do tretice Lidl Slovenská republika, v. Inšpektori uskutočnili v minulom roku 291 kontrol. Za nedodržanie podmienok integrovaného povolenia o. s., Nemšová za neplnenie povinností dovozcu vybraných Väčšinu,161 kontrol, zamerali na dodržiavanie povinností uložili najvyššiu pokutu, 300 000 Sk, spoločnosti Brantner komodít. Bučine DDD vo Zvolene uložili pokutu 115 000 používateľov genetických technológií a geneticky modifiko- SOBA v Senci, 250 000 Sk musela zaplatiť spoločnosť OLO Sk za neplnenie povinností prevádzkovateľa zariadenia na vaných organizmov. Z nich 130 vykonali na poliach a 31 v v Bratislave, 200 000 Sk Ekologické služby v Strážskom a zhodnocovanie odpadu, ako aj za odmietnutie umožniť vý- uzavretých priestoroch. Ďalších 130 kontrol uskutočnili v 100 000 Sk Bukocel v Hencovciach. Spoločnosti CORTIZO kon štátneho dozoru. oblasti environmentálneho označovania výrobkov. Je pote- SLOVAKIA v Novej Bani uložili pokutu 120 000 Sk za usku- šiteľné, že z celkového počtu 291 kontrol zistili porušenie točnenie prístavby k stavebnému objektu a stavebné úpravy Príroda a krajina zákona len v 6 prípadoch. jestvujúceho objektu bez stavebného povolenia. Jedným zo šiestich odborných útvarov SIŽP je útvar in- Na poliach odobrali 94 vzoriek kukurice a repky. Ich Štátny rozpočet obohatila SIŽP aj o správne poplatky za špekcie ochrany prírody a krajiny. Kontroluje dodržiavanie laboratórnou analýzou, zameranou na stanovenie trans- podanie žiadosti o vydanie integrovaného povolenia, ktoré zákona o ochrane prírody a krajiny, ale aj zákona o ochrane génneho genetického materiálu, sa nezistila prítomnosť vlani vybrali v celkovej sume 4 100 400 Sk. druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín nepovoleného transgénu. reguláciou obchodu s nimi (zákon CITES) a s ním súvisia- Aj vlani pokračovali inšpektori v kontrolách u predajcov Michal Štefánek cich nariadení Európskej únie. akváriových rýb a akváriových potrieb, či sa v ich sortimente 2/2008 ENVIROMAGAZÍN 25

ppriloha02_2008.inddriloha02_2008.indd 2525 33.6.2008.6.2008 15:32:2815:32:28 PRÍLOHA

ENVIRONMENTÁLNA VÝCHOVA

PROENVIRO – SÚŤAŽ ENVIRONMENTÁLNYCH PROJEKTOV ŠKÔL Ocenené projekty za rok 2006 a 2007 Pedagogický projekt Príbeh vody vám chceme porozprávať, ako to všetko začalo. vých problémov, týkajúcich sa ochrany vôd v riekach a Pedagogický projekt Príbeh vody sme realizovali V októbri 2006 sa naša škola zapojila do 2. ročníka jazerách. Problémom eutrofizácie vôd sme sa zaoberali v v Materskej škole Čs. brigády 2 v Liptovskom Mikuláši celoslovenskej súťaže ProEnviro s projektom Environ- rámci programu Sokrates i v individuálnych odborných s triedou 5 až 6-ročných detí. Na spracovanie projektu mentálna výchova v bábkovom divadle. Táto téma zau- prácach. sme si vybrali tému voda, pretože naše mestské deti ne- jala porotu natoľko, že z 88 podaných projektov udelila Nápad sa zrodil v brainstormingovej diskusii environ- poznajú život prírody v okolí potoka a sám potok (voda) 1. cenu – diplom a sumu 50 000 Sk práve našej škole. mentálneho krúžku. Učitelia a študenti sa inšpirovali blíz- pre ne predstavuje zdroj prekvapení, tajomstiev, ale aj A potom všetko nabralo rýchle obrátky. Založili sme si kymi Košskými mokraďami, ktoré fungujú ako prírodná možného nebezpečenstva. bábkové divadielko, nazvali sme ho EKOŽRÚTIK. Pani čistiareň odpadovej vody. Keďže k chémii a biológii ne- Prostredníctvom projektu sme sa snažili deťom ponúk- riaditeľka PaedDr. Eva Lužáková nám poskytla voľnú majú ďaleko, rozhodli sa overiť, či biogénne prvky (najmä nuť atraktívne pedagogicko-didaktické aktivity (nakrútili triedu, z ktorej sme si vlastnoručne urobili bábkohereckú fosfor a dusík), ktoré zhoršujú kvalitu vody a spôsobujú sme vlastný film o vode), ktoré boli zamerané na bádanie ekodielňu. Pomáhal nám aj nadšený starosta obce pán eutrofizáciu, nemožno odstrániť pomocou aquatických a experimentovanie (skúmanie potoka, pokusy a experi- Imrich Kováč. Tu sme pod vedením pani učiteľky PaedDr. rastlín. Prvé pokusy realizovali v modelových akváriách mentovanie s vodou, štúdium zvierat, katalogizácia a ďal- Kataríny Kúdelovej šili bábky, maľovali kulisy a vyrábali s veľmi sľubnými výsledkami. Fotometrické stanovenia šie), využívanie verbálnej reči so zámerom vyjadrovania rekvizity z druhotného materiálu, ktorý by inak skončil v fosfátov ukázali, že zelené riasy, žaburinka menšia a bah- vlastných myšlienok a skúseností s poznatkami o prírode kontajneroch. Najviac nás bavilo nacvičovanie. Stretávali nička močiarna dokážu za dva pekné slnečné dni spotre- (scenár k filmu, beseda v múzeu, s rybárom, exkurzie do sme sa po vyučovaní a popri vážnej práci hercov sme si bovať pomerne slušnú porciu fosfátov. Nasledovali ďalšie ČOV, chovnej stanice rýb, rozprávanie o tom, prečo je voda užili aj veľa vtipkovania. Hráme o nebezpečných čiernych merania a dlhodobé pokusy a napokon rozhodnutie overiť potrebná), regulovanie vlastného správania a vplývanie skládkach, o ľuďoch, ktorí pália odpad na záhradách, ale- si fungovanie takéhoto energeticky nenáročného čistenia na správanie ostatných stimulovaním základov environ- bo inak ohrozujú našu Zem. Snažíme sa ukázať, že my sa odpadovej vody (napríklad z prania) na väčšom modeli. V mentálneho konania a cítenia (kolobeh vody, zvuky vody, chceme v prírode správať rozumne a máme snahu učiť študentskom tíme, ktorý sa na riešení podieľal, boli najak- voda nie je smetisko a podobne), prezentovanie osobne to aj ostatných. tívnejší štvrtáci Patrik Antal a Jaroslav Čekan. prežitej reality a jej vyjadrenie prostredníctvom symbolic- Cena ProEnviro 2006, ktorú naša škola v súťaži o naj- kých možností (aktivity: Vyrábame maketu rybníka, Ako lepší projekt organizovaný školou získala, nám umožnila zvieratká čistili rybník, Príbeh kvapôčky). jazierko v areáli školy skutočne aj postaviť. V zimných V projekte sme zohľadnili obsah a jeho procesuálne mesiacoch obaja študenti dokončili laboratórne sledova- spracúvanie deťmi. Deti boli centrom realizácie projektu. nia akváriových modelov a vypočítali optimálnu veľkosť My, dospelí, sme preberali rolu podporovateľa aktívnosti jazierka. Spísali serióznu správu o výsledkoch svojej prá- a angažovanosti detí, odborných konzultantov a organi- ce. Zapojili sa s ňou do súťaže Stredoškolskej odbornej zátorov exkurzií, zabezpečovali sme dostatok materiálu, činnosti a získali ďalší úspech, keď zvíťazili v celoštátnej nepriamo, ale zámerne sme napomáhali v postupe reali- Väčšinou hráme divadielka spolužiakom našej školy. prehliadke SOČ. zácie projektu. Deti spolurozhodovali o spôsobe realizá- Naším najväčším úspechom bolo vystúpenie pred plnou Tešili sme sa na jar a na stavbu jazierka. Ako to už cie projektu, samé poskytovali nápady a návrhy, čím nás sálou dospelých divákov počas X. ročníka Veľtrhu envi- býva, nešlo všetko celkom hladko: najprv sa pri výkopo- neraz prekvapili. ronmentálnych výučbových programov ŠIŠKA na Teplom vých prácach „podarilo“ poškodiť telekomunikačný kábel, Ako sa nám to podarilo, môžete vidieť vo filme Príbeh Vrchu v októbri 2007, organizovaným Slovenskou agen- o ktorom sme nevedeli. Neskôr sme zistili, že dekoračný vody, ktorý deti prezentovali rodičom, zamestnancom i túrou životného prostredia v Banskej Bystrici (presne tou, kameň, ktorý sme si na jazierko nechali priviezť, počas deťom z ostatných tried materskej školy. Myslíme si, že ktorá nám dala prvotnú inšpiráciu). Ale tiež pre občanov jedného víkendu nenápadne zmenil majiteľa. Napriek najlepším ukazovateľom úspešnosti boli samotné deti – ak- Mojmíroviec vo februári 2008. všetkému sme začiatkom septembra tohto školského tivita, záujem, nové spôsobilosti, schopnosť kooperovať, Aké sú naše ďalšie plány a sny? Napríklad zúčastniť roku mohli konštatovať, že v areáli školy pribudol zau- argumentovať, vysvetľovať primerane ich veku. sa jarnej prehliadky bábkových divadielok Detský javisko- jímavý objekt. Aké sú naše vlastné chyby, skúsenosti s projektom a vý sen v Šali, hrať pre deti materských škôl a poslancov Výchovné pôsobenie začal realizačný tím prakticky odporúčania pre prax? Je potrebné vždy dostatočne dobre okolitých obcí atď. atď. atď. Sme však v prvom rade žiaci okamžite, pretože časť žiakov školy sa s existenciou zvážiť možné riziká práce v prírodnom prostredí (do ryb- 2., 4., 5. a 6. ročníka, preto sa musíme najskôr učiť. Tak jazierka vyrovnávala po svojom: niektorí mali dojem, že níka „našťastie“ spadla pani učiteľka), časovú náročnosť dovidenia na niektorom z našich predstavení! je určené na kúpanie, iní, že na preteky v hádzaní mincí. spracovania nahrávok pre prípravu filmu. Pri spracovaní Žiaci Základnej školy v Mojmírovciach Trpezlivým vysvetľovaním sme dosiahli, že sa jazierko projektu sme si neoverili realizovateľnosť niektorých ak- účastníci projektu - bábkoherci stalo akceptovanou súčasťou priestoru pred školou. Po tivít (do areálu ČOV nás nechceli pustiť s „tak malými“ odmrznutí sme stihli jazierko vyčistiť. V priebehu apríla deťmi). Do projektu sa nám nepodarilo zapojiť viac rodičov Modelové jazierko sa chystáme odobrať a vysadiť vzorky rastlín z mokradí. a získať si ich pre užšiu spoluprácu. V súvislosti so stále naliehavejšou potrebou ochrany Naším cieľom je, aby jazierko spĺňalo tri funkcie: (1) ako Na záver by sme chceli poďakovať SAŽP za možnosť životného prostredia stojí pred školami i ďalšími inštitúcia- pomôcka pri vyučovaní predmetu biológia – ekológia a zrealizovať tento projekt. Keďže projekt bol úspešný a mi neľahká úloha: vychovať mladých ľudí, ktorí pochopia (2) ako experimentálny objekt, na ktorom by sme si medzi deťmi obľúbený, plánujeme ho využívať v praxi aj nevyhnutnosť a osvoja si zásady kultúrneho environmen- mohli overiť, či biogénne prvky, ktoré sa s odpadovými naďalej. Už teraz sa naň tešia terajší predškoláci z našej tálneho správania sa. Zásady, ktoré nevychádzajú ani tak vodami dostávajú do životného prostredia, možno odstrá- materskej školy. A nám ostáva veriť, že deti budú tieto z naučených sloganov a fráz, ale z hlbšieho pochopenia niť resorpciou aquatickými rastlinami, a (3) v neposled- skúsenosti integrovať do svojho života ako dobrovoľný javov, dejov a z autentických zážitkov. Lebo, ako povedal nom rade ako prvok prispievajúci k estetizácii prostredia záväzok. ktosi múdry: „Ak mi niečo povieš, zabudnem. Ak mi to uká- našej školy. Mgr. Miroslava Erhardtová žeš, zapamätám si to, ale ak to urobím sám, pochopím.“ Ing. Elena Kulichová koordinátorka projektu Projektová činnosť je významným podnetom pri implan- koordinátorka projektu tovaní zážitkového vyučovania a výchovného pôsobenia Bábkoherci z Mojmíroviec aj v oblasti environmentálnej výchovy. Škôlka v škôlke Dovoľte nám predstaviť sa! Sme bábkoherci zo Základ- Keď sme na Združenej strednej škole v Novákoch Obec Lúčky je úzko spätá s prírodou. Leží v obkolese- nej školy v Mojmírovciach a veľmi radi sa hráme. Úplne hľadali inšpiráciu na školský environmentálny projekt, ní nádhernej prírody a nad dedinou sa vypína majestátny najradšej hráme bábkové hry podľa vlastných ekoscená- vychádzali sme z dlhoročných poznatkov a skúseností, vrch Choč. Aj samotný emblém našej Materskej školy v rov. A ešte sa aj veľmi radi chválime, keď je čím. Preto ktoré žiaci a učitelia školy nadobudli pri riešení čiastko- Lúčkach (deti, prameň, vrcholy Choča, strom) poukazuje

26 ENVIROMAGAZÍN 2/2008

ppriloha02_2008.inddriloha02_2008.indd 2626 33.6.2008.6.2008 15:32:2815:32:28 PRÍLOHA

na to, ako úzko sme spätí s prírodou, ktorá obklopuje na- na prvom mieste. Lesoochranárska škola 2007 zameranej na ochranu pri- šu obec a materskú školu. Deti už od útleho veku učíme Riešiteľský tím pozostáva z učiteľov a žiakov Základnej rodzených lesných ekosystémov v krajine. prírodu poznávať, obdivovať a starať sa o ňu. Snažíme sa školy v Telgárte, zástupcov Pozemkového spoločenstva v Hlavným cieľom projektu je zvýšenie efektívnosti o to pomocou rôznych aktivít, hier, piesní a tancov. Telgárte, zamestnancov Lesného závodu Červená Skala environmentálnej výchovy v okrese Bardejov. Nakoľko Privítali sme iniciatívu mamičky nášho dieťaťa, Ing. – Štátne lesy Beňuš, pracovníkov Obvodného úradu – Od- skúsenosti riešiteľov poukazujú na to, že informácie Petry Mihokovej, ktorá nás presvedčila, aby sme svoju boru životného prostredia v Brezne, správy Národného získavané v rámci environmentálnej výchovy sú často prácu zviditeľnili a prihlásili sa do súťaže, ktorú organi- parku Nízke Tatry a Krajského úradu životného prostredia krát memorované, bez možnosti spätnej väzby. Ďalej zuje Slovenská agentúra životného prostredia. Je až ne- v Banskej Bystrici. konštatujú, že niektoré aktivity sa realizujú jednorázovo, uveriteľné, že sme dokázali spojiť naše spoločné úsilie a Hlavnou náplňou projektu je vybudovanie náučného napríklad len v rámci významných príležitostí, alebo tema- súťaž sme vyhrali. chodníka a osadenie desiatich náučných tabúľ so za- ticky zameraných dní. V okrese Bardejov chýba efektívna Deti sa radovali z prinesených darčekov (knihy, encyk- meraním na Meandre Hrona, biotop mokradí a slatín, spolupráca škôl a odborných inštitúcií v oblasti environ- lopédie, mapy) a tešia sa na to, ako budú spoločne s pani monokultúru smrekového lesa, pralesový typ, vápence mentálnej výchovy. učiteľkami a rodičmi sadiť a starať sa o stromčeky, ako gemerského pásma, Štátnu prírodnú rezerváciu Hnilec- Podstata projektu spočíva vo výrobe putovných infor- aj na ďalšie naplánované aktivity projektu. Jeho hlavným ká jelšina, výškové stupne rastlinstva a rastlinstvo lúk mačných tabúľ a ich následnom zapožičiavaní záujem- zámerom je rozvíjať v deťoch environmentálne cítenie a a pasienkov. com. Nimi môžu byť nielen školy, ale aj ďalšie odborné a zodpovednosť za svoje správanie voči prírode. Hlavný V najbližších mesiacoch plánujeme osadiť desať in- vzdelávacie inštitúcie (SAŽP, strediská environmentálnej cieľ projektu je cez zmyslové vnímanie a praktické ukáž- formačných tabúľ, vypracovať textového sprievodcu, výchovy, centrá voľného času a iné). Obsahovú náplň ta- ky v prírode naučiť deti, aký veľký význam má STROM pripraviť žiackych sprievodcov, poskytovať lektorov na búľ tvoria vybrané témy v súlade s učebnými osnovami v ich živote. Projekt obsahuje rôzne druhy aktivít, jedny prednášky a besedy, každoročne usporiadať súťaže pre environmentálnej výchovy pre základné a stredné školy. sú bežne zahrnuté vo výtvarnej, dramatickej či hudobnej žiakov Základnej školy Telgárt. Sú nimi: Voda v krajine, Pôda a jej význam, Prečo práve zložke výchovy a sú prevádzkované počas celého škol- Obec Telgárt sa nachádza na rozhraní Národného par- les?, Kyslé dažde a skleníkový efekt, Ozónová vrstva ského roku, iné sú špeciálne zamerané na danú tému ku Muránska planina a Nízke Tatry. Jej najbližšie okolie Zeme, Alternatívne zdroje energie, Ochrana biodiverzity projektu v podobe besedy s odborníkmi, premietania spadá do ochranného pásma oboch spomínaných území a v okrese Bardejov a Stav životného prostredia v okrese diapozitívov, návštevy fotografickej výstavy, exkurzie v do chotára obce zasahuje aj ochranné pásmo Národného Bardejov. lesnej škôlke, karnevalu a mnohé iné. Na konci školské- parku Slovenský raj. Je vyhľadávaným miestom pre orga- Uvedené témy budú spracované prehľadne, komplexne ho roku chceme spolu s rodičmi detí vysadiť sadenice nizovanie škôl v prírode, školských výletov, individuálnu a primerane veku cieľovej skupiny, ktorou sú žiaci druhé- malých stromčekov na rúbaniská v našej doline. Projekt aj organizovanú turistiku. Vybudovaním školského náuč- ho stupňa základných škôl v okrese Bardejov. Súčasne ukončíme malou výstavou výtvarných prác detí a kultúr- ného chodníka chceme osloviť okolité základné školy aj s putovnými tabuľami budú jednotlivým záujemcom dis- nym programom v rámci Dolnoliptovských folklórnych návštevníkov, ktorí prichádzajú do našej obce. tribuované úlohy a zadania zamerané na uvedené témy. slávností pod Chočom. Mgr. Ivan Citterberg Najúspešnejší riešitelia úloh budú ocenení zaujímavými Naše poďakovanie patrí Ing. Petre Mihokovej za jej ná- koordinátor projektu vecnými cenami. Výhoda putovných tabúľ bude spo- pad, podporu a hlavne za vypracovanie projektu. Tešíme čívať v ich využiteľnosti nielen počas vyučovania (ako sa na ďalšiu spoluprácu nielen s ňou, ale aj s ostatnými Putovanie Envirokrajinou didaktická pomôcka), ale aj v mimoškolskej činnosti. rodičmi, ktorí prinesú nové nápady a poznatky a pomôžu Pod týmto tajomným názvom sa ukrýva projektový zá- Informačné materiály budú spracované tak, aby ich bolo nám pri ich zrealizovaní. mer s environmentálnym zameraním. Riešiteľský tím pro- možné aktualizovať a dopĺňať podľa potreby aj po ukon- Margita Sekanová jektu predstavujú Ing. Iveta Michalovová, Ing. Andrej Švec čení projektu. Riaditeľka Materskej školy Lúčky s kolektívom a žiaci študijného odboru Životné prostredie Spojenej Riešitelia projektu očakávajú, že jeho realizovaním sa školy, Štefánikova 64, v Bardejove. Táto škola je jedinou v prispeje k formovaniu environmentálneho vedomia cieľo- Školský náučný chodník Telgárt Prešovskom kraji, ktorá umožňuje štúdium v spomenutom vých skupín, účastníkov projektu ako aj širokej verejnos- Základná škola Telgárt sa v novembri 2007 zapojila odbore. Jeho študenti aktívne využívajú svoje vedomosti ti. Zároveň sa napomôže k vytváraniu takých postojov, do súťaže o najlepší environmentálny projekt. Prihlásili a zručnosti získané v rámci odborných predmetov, zapája- ktoré budú viesť k tvorbe a ochrane životného prostredia sme sa s projektom Školský náučný chodník, ktorého ním sa do mimoškolských aktivít. To, že environmentálna aj v budúcnosti. cieľom je vypestovať u žiakov trvalý, pozitívny vzťah k výchova má na škole významné postavenie, dokazujú aj prírode, k uvedomelej ochrane prírody a k ekologickému úspechy dosiahnuté v tejto oblasti. Jedným z nich je aj Ing. Andrej Švec, Ing. Iveta Michalovová mysleniu. V konkurencii 57 základných škôl sa umiestnil minuloročné prvé miesto školy v celoslovenskej súťaži riešitelia projektu VÝZNAMNÉ ENVIRONMENTÁLNE DNI Deň vody na jednej základnej škole v Považskej Bystrici Už slávny Leonardo da Vinci kedysi povedal: „Vode 2008 na tejto základnej škole spoločensko-vzdelávacie záujmom počúvali prednášku pracovníčky štátnej vodnej bola daná čarovná moc byť miazgou života na Zemi“. podujatie pod názvom Deň vody. Program podujatia bol správy Ing. Daniely Benčovej taktiež na tému Voda, vod- Áno, je to naozaj veľká pravda, že bez vody by život na veľmi pestrý a nabitý rozmanitými aktivitami. Hneď ráno né zdroje v okrese Považská Bystrica a ich ochrana. Po Zemi neexistoval, ba dá sa povedať, že voda je dokonca si v školskom rozhlase žiaci vypočuli pútavé rozhlasové prednáške nasledovalo premietanie videofilmu, ako inak tvorca života. Veď podľa evolučnej teórie prvé formy ži- pásmo, v ktorom im na úvod stručne pripomenul históriu opäť s témou vody. vých organizmov vznikli a rozvíjali sa práve vo vodnom a vznik tohto pamätného dňa prednosta Obvodného úra- Okrem týchto vzdelávacích aktivít bola žiakom da- prostredí, pričom aj suchozemské organizmy vodu naďalej du životného prostredia v Považskej Bystrici Ing. Pavel ná možnosť vyjadriť to, čo pre nich znamená voda aj nevyhnutne potrebujú pre svoju existenciu. Na jedinečný Petrík. S viacerými zaujímavými príspevkami a básňami prostredníctvom výtvarných prác. Na záver dňa preto a nenahraditeľný význam vody upozornila aj Organizácia program podujatia obohatili aj samotní žiaci školy. Žiaci odborná komisia vyhodnotila túto výtvarnú súťaž. V kate- spojených národov v novembri 1992 na samite Zeme v 3. ročníka sa potom vybrali na exkurziu do Domaniže na górii výtvarných prác žiakov I. stupňa sa na prvých troch Riu de Janeiro, kde bola prijatá rezolúcia, ktorou sa 22. vodný zdroj Čertova skala. Tam mali možnosť na vlastné miestach umiestnili Martina Dúbravková zo 4. A, Sabina marec stal Svetovým dňom vody. Odvtedy si ľudia na oči vidieť ako prýšti krištáľovočistá podzemná voda pria- Marošová z 3. B a Simona Mituníková z 3. A. Spomedzi celom svete pravidelne každý rok pripomínajú rôznymi mo zo skaly na zemský povrch a ako je ďalej cez zber- prác žiakov II. stupňa komisiu najviac zaujal výkres Ka- akciami, konferenciami, seminármi a výstavami dôležitosť ný kanál vedená do záchytnej nádrže, z ktorej je potom taríny Chúpekovej a Ivony Brigantovej z 9. A, na druhom ochrany vody a jej zdrojov. potrubným systémom transportovaná až do Považskej mieste sa umiestnila Michaela Pastorková z 9. A a tretie Inšpirovaní touto myšlienkou sa pracovníci Obvodného Bystrice. Medzitým ich spolužiaci zo 4. A a 5. A absolvo- miesto obsadila Lenka Rolincová z 9. A. Autori najlepších úradu životného prostredia v Považskej Bystrici rozhodli vali zaujímavú vedomostnú ekologickú súťaž a v škole si prác boli odmenení vecnými cenami. Treba ešte dodať, že v spolupráci so Stranou zelených a Základnou školou vypočuli prednášku Ing. Eriky Jendrišákovej o najvzácnej- vode sa deti tejto školy nevenovali len tento jeden deň, ale SNP v Považskej Bystrici zorganizovať dňa 19. marca šej tekutine na svete. Podobne aj žiaci 7. a 8. ročníka so prakticky celý týždeň, či už na vyučovaní alebo doma, z

2/2008 ENVIROMAGAZÍN 27

ppriloha02_2008.inddriloha02_2008.indd 2727 33.6.2008.6.2008 15:32:2815:32:28 PRÍLOHA

kníh a internetu získavali informácie o význame a potrebe význam vody, ale aj ostatných zložiek životného ochrany a šetrného zaobchádzania s touto životodar- vody pre ľudí i prírodu. prostredia a potreba ich ochrany. Veď získané po- nou tekutinou. Je potešiteľné konštatovať, že na Slovensku poznatky a pozitívny vzťah k ekológii iste zúročia v Ing. Branislav Palík stupne pribúdajú školy, kde sa aj takýmito podnetný- ďalších rokoch a svojím správaním budú príkladom i Obvodný úrad životného prostredia Považská Bystrica mi aktivitami dostáva do povedomia detí obrovský pre tých, ktorí ešte možno celkom nedocenili potrebu [email protected]

Deň Zeme v Suchej nad Parnou

22. apríl je už tradične celosvetovým Dňom Zeme. Je ovzdušia, vody, pôdy, úbytok ozónovej vrstvy, kyslý dážď, opakovania tém vo viacerých predmetoch, napr. proble- to deň, kedy by sme sa mali pozastaviť nad tým čo pre skleníkový efekt, spotreba energie, odpad, urbanizácia, matika globálnych problémov je zaradená v prírodopise, ňu robíme, či ju vhodne využívame a či sa ju dostatočne populačná explózia. Obsah minima je podrobnejšie špecifi- zemepise, chémii a pod. Na druhej strane je tu riziko, že snažíme chrániť. V tento deň sa organizuje po celom sve- kovaný pre I. (základné školy) a II. stupeň (stredné školy). témy v učebných osnovách sú zadefinované veľmi vše- te množstvo podujatí venovaných ochrane našej planéty Témy minima sú orientované problémovo – sústreďujú obecne a môže sa stať, že budú minimalizované, možno Zem. Do týchto aktivít zameraných na ochranu a tvorbu sa na približovanie ekologických a environmentálnych aj vypustené. Tieto témy zväčša tvoria okrajové časti životného prostredia sa zapojil aj Ústav krajinnej ekológie problémov, nehľadajú sa ich príčiny a zdroje. Pomerne predmetov, do ktorých sú zaradené, a ich podanie vždy SAV, ktorý v spolupráci s Trnavským samosprávnym kra- značná časť je venovaná globálnym problémom - úbytok závisí od odbornej vzdelanosti pedagóga. jom, Farským a Obecným úradom v Suchej nad Parnou ozónovej vrstvy, kyslý dážď, skleníkový efekt, spotreba • Zadefinované environmentálne témy v rámci en- zorganizoval 22. apríla 2007 Deň Zeme v obci Suchá energie, populačná explózia a pod. vironmentálneho minima, ako aj témy obsiahnuté v nad Parnou. Cieľom podujatia bolo nenásilnou, zábavnou Problémom je aj preferencia didaktických metód zame- predmetoch základných a stredných škôl, sú zamerané formou priblížiť širokej verejnosti problematiku životného raných na verbálne získavanie poznatkov pred tvorivými predovšetkým na skúmanie čiastkových tém trvalej udr- prostredia a aktivizovať ju do ochrany a tvorby svojho prístupmi. Učitelia nemajú dostatok vhodných didaktic- žateľnosti, absentuje určité prepojenie a celostný pohľad životného prostredia v mieste bydliska. kých pomôcok a didaktického materiálu pre realizáciu na problematiku trvalej udržateľnosti, slabšie sú zastúpe- Deň Zeme sa začal netradične výsadbou piatich mla- environmentálnej výchovy. Charakter environmentálnej né aj témy zamerané na skúmanie vzťahov a procesov dých líp pred obecným úradom. Obec sa týmto oficiálne výchovy si vyžaduje aplikáciu tvorivejších metód. V sú- prebiehajúcich v krajine (reliéf-klíma-pôda-vegetácia a zapojila do Trnavskej ekologickej iniciatívy: Mladé stromy časnosti, v období školskej reformy je vhodná príležitosť pod.), ako aj sociálne témy, ako sú hodnotové orientácie, pre Slovensko. Výzva vznikla z podnetu predsedu Trnav- uvedené problémy eliminovať. Práve riešeniu týchto prob- životné hodnoty, environmentálne vedomie, ekonomické ského samosprávneho kraja Ing. Tibora Mikuša v októbri lémov bol venovaný tento workshop. a sociálne úžitky ekosystémov a pod. Hoci tieto témy sú 2006. Je určená zamestnancom miestnej a regionálnej V roku 2006 bola v SR vypracovaná nová koncepcia obsiahnuté v niektorých predmetoch, často sú to nepo- samosprávy a štátnej správy, aby každoročne za každé- environmentálnej výchovy a vzdelávania na všetkých stup- vinné a voliteľné predmety, takže nie je istota, že tieto ho zamestnanca vysadili jeden mladý strom. Deň Zeme ňoch škôl v SR a v systéme celoživotného vzdelávania, poznatky a zručnosti si osvoja všetci žiaci. Problémom nasledovne pozostával z troch základných častí: ktorá bola schválená v júni 2006 ministrom školstva SR. je aj fakt, že témy sú v predmetoch zadefinované, veľmi Koncepcia za kľúčový faktor environmentálnej výchovy všeobecne a pomerne široko, ale nie je im vyhradený 1. Odborného seminára Environmentálna výchova v a vzdelávania považuje výchovu a vzdelávanie k trvalo dostatočný časový priestor (počet hodín). zmysle trvalo udržateľného rozvoja, cieľom bolo roz- udržateľnému rozvoju. Nová koncepcia stanovuje štyri • V rámci environmentálnej výchovy sa v osnovách vinutie odbornej tvorivej diskusie k environmentálnej základné priority: (1) prijatie filozofie, cieľov a stratégií jednotlivých predmetov venuje pozornosť skôr ochrane výchove v zmysle koncepcie trvalo udržateľného roz- k implementácii výchovy k trvalo udržateľnému rozvoju prírody a globálnym problémom Zeme, menej poznania voja v súlade s novou koncepciou environmentálnej (2) zvýšenie kvality edukácie v oblasti environmentálnej ich príčin, pochopenia možností ich riešenia a pod. Pre výchovy a akčného plánu, ako aj v zmysle novej pri- výchovy, (3) inovácia environmentálnej výchovy a (4) roz- bežného človeka sú globálne environmentálne problémy pravovanej kurikulárnej transformácie. V súčasnosti šírenie Koncepcie environmentálnej výchovy a vzdelávania často veľmi vzdialené, abstraktné a veľmi nepochopiteľ- na území SR prebieha transformácia školskej výchovy z r. 1997 o aspekt výchovy k trvalo udržateľnému rozvoju né. Prezentácia následkov globálnych environmentálnych a vzdelávania, ktorá dáva veľkú príležitosť pre rozvoj (Hilbert, 2007). Následne bol vypracovaný Akčný plán k problémov v rôznych médiách u bežného človeka skôr vy- environmentálnej výchovy, ale na druhej strane pri ne- výchove a vzdelávaniu k trvalo udržateľnému rozvoju. voláva pocit bezmocnosti ovplyvniť možnosť ich riešenia, vhodnej aplikácii kurikulárnej transformácii je tu veľké Jeho snahou je aj premietnutie výchovy a vzdelávania k čo následne skĺzava do nezáujmu obyvateľstva venovať riziko potlačenia environmentálnej výchovy na okraj trvalo udržateľnému rozvoju do kurikulárnej transformá- sa problematike životného prostredia. Nezáujem a apatia výchovy a vzdelávania. cie. Okruhy kurikulárnej transformácie v oblasti životné- u žiakov môže byť umocňovaná aj preferenciou metód Environmentálna výchova patrí k všeobecno-vzdeláva- ho prostredia sú zadefinované veľmi všeobecne, bližšie podporujúcich verbálne vzdelávanie. Tvorivé metódy sa cím predmetom. Je základom formovania environmentál- budú rozpracované v rámci učebných osnov a učebných aplikujú pomerne zriedkavo. neho vedomia a vo veľkej miere ovplyvňuje aj správanie plánov. Za pozitívum kurikulárnej transformácie možno • Učebné osnovy sú postavené tak, že ide predo- sa človeka v krajine. Environmentálnu výchovu v SR ne- považovať aplikáciu nových nástrojov na efektívnu výcho- všetkým o získavanie teoretických poznatkov, často bez možno hodnotiť pozitívne, nakoľko nie je systematicky vu a vzdelávanie – orientácia na život, aplikácia nových nadväznosti na pochopenie reálnych problémov svojho zadefinovaná, často prebieha len na báze dobrovoľnosti progresívnych didaktických metód, zvýšenie kompetencií bezprostredného životného prostredia. Žiaci sa o mnohých a zanietenosti pedagógov. školám a pod. Na jednej strane bude možnosť efektívneho javoch a procesoch prebiehajúcich v krajine dozvedajú len Environmentálne poznatky žiaci získavajú počas vyu- zakomponovania environmentálnej výchovy a vzdelávania z učebnicového opisu, bez možnosti sledovania týchto čovania jednotlivých predmetov, najmä biológie, geografie v rámci jednotlivých škôl v rámci slobodného rozhodova- javov a procesov priamo v krajine. a čiastočne aj ekológie na stredných školách, prírodopisu, nia o nepovinnej časti tvorby učebných plánov a osnov. • Neustále pretrváva preferencia didaktických metód chémie, fyziky, etiky, občianskej a náboženskej výchovy Na druhej strane táto voľnosť môže spôsobiť vytlačenie zameraných na verbálne získavanie poznatkov pred tvo- na základných školách. Tým, že environmentálna výchova environmentálnej výchovy na okraj výchovy a vzdelávania rivými prístupmi a nedostatok vhodných motivujúcich je rozptýlená vo viacerých predmetoch je tu riziko opako- v tej-ktorej škole. Bude to závisieť vo veľkej miere od envi- didaktických pomôcok na realizáciu environmentálnej vania sa niektorých tém, naopak na druhej strane hrozí, ronmentálnej vyspelosti pedagógov danej školy. výchovy. že niektoré témy sa spomenú len okrajovo. Ministerstvo Z workshopu vyplynuli tieto závery: • Bolo by veľkým prínosom „roztrúsené“ informácie školstva Slovenskej republiky v roku 1996 zadefinovalo • Environmentálna výchova nie je postavená na v jednotlivých predmetoch spracovať a zosystematizovať v rámci učebných osnov pre základné školy a stredné systematickom základe. Poznatky sa získavajú v rámci do jednotného celku a ten ďalej rozpracovať v logickej školy environmentálne minimum, ktoré by si mali žiaci viacerých predmetov, hoci takmer všetky témy trvalo postupnosti tak, aby téma trvalo udržateľného rozvoja osvojiť počas školskej dochádzky. Tieto poznatky by si udržateľného rozvoja sú obsiahnuté v súbore predme- bola vyčerpávajúco obsiahnutá vo vyučovacom procese žiaci mali osvojiť v rámci výuky viacerých predmetov. tov, problémom je avšak často koordinácia medzi jed- v rôznych predmetoch a hlavne bola žiakom zrozumi- Environmentálne minimum obsahuje nasledovné témy: notlivými predmetmi. Každý predmet je vyučovaný iným teľná, názorná a obsahovala nielen vzdelávacie ale aj zachovanie biodiverzity, odlesňovanie, erózia pôdy, ra- učiteľom, čo sťažuje túto koordináciu a systematizáciu výchovné prvky. cionálne využívanie prírodných zdrojov, znečisťovanie environmentálnej výchovy. Na jednej strane je tu riziko • Environmentálna výchova v zmysle koncepcie trvalo

28 ENVIROMAGAZÍN 2/2008

ppriloha02_2008.inddriloha02_2008.indd 2828 33.6.2008.6.2008 15:32:2815:32:28 PRÍLOHA

udržateľného rozvoja musí byť orientovaná na skúmanie Madunice (okres Hlohovec), ZŠ Špačince (okres Trna- Trnava Ing. Ľudovít Daučo, podpredsedníčka SAV PhDr. vzťahu spoločnosť a prostredie. Výchovno-vyučovací pro- va), ZŠ Lehnice (okres Dunajská Streda) a domáca Viera Rosová, predseda Komisie pre životné prostredie ces musí smerovať k tomu, aby sa žiaci naučili chápať ZŠ Suchá nad Parnou. Celkovo sa do súťaží zapojilo 35 SAV Ing. Peter Javorský, CSc., rektor Univerzity sv. Cyrila krajinu ako zdroj trvalo udržateľného života na Zemi, ve- detí. Pohár predsedu Trnavského samosprávneho kraja a Metoda prof. RNDr. Eduard Kostolanský, CSc., dekan deli aplikovať získané vedomosti a zručnosti v reálnom si odnieslo víťazné družstvo Základná škola Jablonica. Prírodovedeckej fakulty UCM v Trnave doc. Ľudovít Po- živote, v ochrane a tvorbe životného prostredia a vedeli Druhé miesto patrilo domácim – žiakom Základnej školy lívka, CSc., prednosta Krajského úradu v Trnave Ľubomír dôsledne presadzovať koncepciu trvalo udržateľného v Suchej nad Parnou a tretie žiakom Základnej školy Antal, starosta obce Suchá nad Parnou František Oboril, rozvoja v reálnej praxi. Jána Hollého z Maduníc. správca Farského úradu v Suchej nad Parnou Mgr. Peter Cibira a pod. 2. Tvorivé dielne a Ekosúťaže – táto časť programu bola 3. Súťaž Moja dedina – podujatie bolo spojené aj s vo- Podujatie bolo ukončené priateľským futbalovým zá- určená žiakom základných škôl, kde hlavným cieľom pred vyhlásenou súťažou Moja dedina, v rámci ktorej pasom medzi miestnymi športovcami a ekológmi, po bolo pútavou, hravou formou priblížiť najmladšej ge- obyvatelia mohli rôznymi formami – fotografia, esej, ktorom nasledovali individuálne rozhovory a zábava pri nerácii aktuálne environmentálne témy, ako sú klima- kresba, video a pod. prezentovať svoj pohľad na obec, tónoch rezkej ľudovej muziky spojená s ochutnávkou tické zmeny, ozónova diera, ochrana zložiek prostredia v ktorej žijú. Organizátori vychádzali z myšlienky, že vní- miestnych špecialít. – voda, pôda, ovzdušie a pod. Súťaže predstavovali mavo pozerať okolo seba je začiatkom tvorby a ochrany Deň Zeme v Suchej nad Parnou predstavoval jednu z hlavný prostriedok ako deťom rozviť ich znalosti o svojho bezprostredného životného prostredia. nenásilných foriem formovania environmentálneho vedo- prírode a životnom prostredí. Súťaž prebiehala medzi O tom, že ochrana a tvorba životného prostredia je mia rôznych skupín verejnosti a dúfame, že bude vhodnou školami reprezentujúcimi jednotlivé okresy Trnavského aktuálna a dôležitá téma, svedčila nielen bohatá účasť inšpiráciou aj pre ostatné obce. samosprávneho kraja. V rámci ekosúťaží boli zastú- verejnosti, ale aj zastúpenie významných predstaviteľov Podujatie bolo súčasťou riešenia projektu APVV LPP- pené nasledovné školy: ZŠ Jablonica (okres Senica), štátnej správy a samosprávy na podujatí – poslanec 0346-06 Festival krajiny ZŠ Veľké Kostolany (okres Piešťany), ZŠ Jána Hollého NR SR prof. RNDr. László Miklós DrSc., zástupca TTSK Zita Izakovičová

Deň Zeme 2008 v Detve Najviac akcií v meste Detva na Deň Zeme bolo prá- filmu, dostali úlohu po projekcii v skupinkách vypracovať dzie, nepôvodné rastliny, ktoré sem rozšíril človek kvôli ve tento rok. Pribudlo veľa nových, ešte zaujímavejších kvíz. Na záver bolo spoločné vyhodnotenie a diskusia. svojmu úžitku. Tie sa potom začali šíriť tak intenzívne, aktivít, hlavne v samotnej prírode. Prečo by sme si mali Druhá časť, ktorá bola na 4. ZŠ, pozostávala najprv že ohrozujú naše pôvodné druhy rastlín. Jedinou účinnou každoročne pripomínať tento sviatok? Pracovníčka Darina z premietania vybraných kvalitných ekofilmov pre roč- metódou je ich postupná likvidácia, ale najprv musíme Šuleková z Centra voľného času v Detve, ktoré organi- níky 2. stupňa, a potom nasledovali ekologické aktivity zmapovať ich výskyt. Medzi takéto rastliny patrí aj agát zovalo tieto akcie, povedala: „Naším cieľom je upozorniť v prírode na troch rozličných miestach. Dve miesta sa biely (Robinia pseudoacacia L.), veľmi známa drevina zo širokú verejnosť na to, aby si všetci ľudia vytvorili vzťah k nachádzajú v lokalite Voliarky, medzi Detvou a obcou Kri- Severnej Ameriky. Mapovali sme dve lokality: Námestie nášmu zelenému bohatstvu (lesom, lúkam), priestranstvu váň. Tretím miestom bol Školský náučný chodník pri ústí SNP v starej časti Detvy a Krpeľný vŕšok v časti sídlis- v okolí, kde žijeme.“ Detvianskeho potoka (ŠNCH). Ten je súčasťou intravilánu ka. Vďaka patrí všetkým, ktorí sa do osláv Dňa Zeme v Akcie boli určené pre žiakov základných, stredných mesta Detva, má dĺžku 2 km, 8 zastávok, je obojsmerný Detve zapojili. škôl a verejnosť. Konali sa buď v centre voľného času, na a okružný. Žiaci 5., 6. a 8. ročníka ho celý prešli, vypočuli Ukončením tohto programu sa ekologické akcie v základných školách alebo priamo v prírode. Keďže akcií si odborný výklad a popritom vyzbierali asi 20 veľkých meste Detva nekončia. Pri príležitosti Svetového dňa ži- bolo viacej, museli sa rozdeliť na obdobie 3 týždňov (16. vriec odpadkov. votného prostredia (5. jún) a 10. výročia ŠNCH (29. jún) – 28. apríla). Zúčastnili sa ich tieto ZŠ: 1. ZŠ (Kukučínova Premietanie ekofilmov pre verejnosť bolo obsahom sa chystajú ďalšie zaujímavé podujatia na tomto náučnom 480/6, Detva), 2. ZŠ (Štúrova ul. 12, Detva) a 4. ZŠ J. J. tretej časti. Musíme s ľútosťou konštatovať, že o túto chodníku, na ktoré pozývame širokú i odbornú verejnosť Thurzu (A. Bernoláka 20, Detva). aktivitu bol zo všetkých aktivít najmenší záujem. Okrem a zástupcov mesta Detva. Viac informácií získate na Akcie pozostávali zo štyroch častí. Prvou časťou bolo školského krúžku ochrancov prírody z 1. ZŠ sa prišiel na www.mladizeleni.sk. premietanie ekofilmu Slová rieky (Francúzsko) na základ- filmy pozrieť len jediný človek. No tí, čo prišli, neoľutova- ných školách počas hodín prírodopisu, etickej výchovy a li. Poslednou aktivitou bolo mapovanie inváznych rastlín Marián Nevolný pestovateľských prác. Aby žiaci lepšie chápali význam žiakmi 5. ročníka (1. ZŠ, 2. ZŠ). Invázne rastliny sú cu- člen Mladých zelených

Deň Zeme v réžii študentov

Oslavy Dňa Zeme sa konajú od 22. apríla 1970 dnes Naše Slovensko Nádoby boli farebne rozlíšené presne tak isto, ako sú fa- už v 184 krajinách na rôznych miestach sveta. Je to Študenti 2. ročníka Katedry environmentálneho mana- rebne oddelené kontajnery. Cieľ hry spočíval v poučení deň, kedy by sme si aspoň raz do roka mali pripo- žérstva zorganizovali akciu s názvom Deň Zeme – Naše detí o správnosti a potrebe separovania odpadu. V tom- menúť svoju závislosť na cenných daroch, ktoré nám Slovensko v parku J. G. Tajovského. Akcie sa zúčastnilo to stánku sa okrem spomínanej akcie deti oboznámili s naša modrá planéta poskytuje. Zároveň by sme si mali 41 žiakov 4. ročníka Základnej školy na Bakossovej ulici. liečivými rastlinami, naučili sa spoznávať rastliny podľa uvedomiť, že zemské zdroje nie sú nevyčerpateľné a Program bol zameraný na vedomosti a zručnosti žiaka listov a dreviny podľa pripravených odrezkov, na ktorých rovnováha všetkého živého na tejto planéte je vzácna, prvého stupňa základnej školy. Pripravené boli 4 stano- si vyskúšali aj počítanie letopočtov. V poslednom stánku obdivuhodná a veľmi krehká. Tento deň je príležitosťou, vištia: živočíšstvo, rastlinstvo, vodstvo a horniny, infor- s názvom Vodstvo a horniny mali možnosť žiaci podľa vy- aby sa ľudia zastavili a zamysleli, ako sa oni sami cho- mačný stánok. Informačný stánok sa zameral na širšiu stavených hornín a minerálov vidieť pestrosť našej prírody. vajú k prírode. Na túto skutočnosť nezabudli ani štu- verejnosť, kde sa návštevníci mohli dozvedieť o súčas- Deti zaujalo nielen maľovanie na kamienky, ale aj pokusy denti Univerzity Mateja Bela, Fakulty prírodných vied, ných globálnych problémoch a ich možných riešeniach. s vodou, ktoré si mohli vyskúšať. Nakoniec sa mohli pre- Katedry environmentálneho manažérstva v Banskej V ďalších stanovištiach študenti pripravili rôzne súťaže a svedčiť, aké rôzne využitie majú plasty, pretože z plasto- Bystrici. V rámci svojich možností a vo vlastnej réžii hry prispôsobené na spoznávanie rastlinstva, živočíšstva vých fliaš poskladali dlhého draka. Za svoje dobré výkony usporiadali 22. apríla 2008 v Banskej Bystrici podu- a nerastného bohatstva Slovenska. Súťaže sa realizovali boli odmeňovaní. Po skončení súťaže sme vyhodnocovali jatia pre širokú verejnosť. Študenti druhého ročníka rôznou formou. Niektoré si vyžadovali vedomosti žiakov, tých najlepších žiakov, ktorí preukázali nadpriemerné ve- environmentálneho manažérstva múzejných zariadení iné zas ich schopnosti a zručnosti. domosti. Vďaka sponzorom sme mohli odmeniť piatich sa zamerali na spoznávanie Slovenska v parku J. G. V stánku Fauna Slovenska deti priraďovali názvy zvie- najšikovnejších štvrtákov. Ďalších troch sme odmenili za Tajovského. Tretí ročník tohto študijného odboru v Stre- rat k ich stopám, vytvárali potravový reťazec, zo zvuko- najkrajší výkres, ktorý deti kreslili na tému Deň Zeme. Ne- doslovenskom múzeu, v priestoroch Tihanyiovského vých nahrávok spoznávali našich vtáčich spevavcov a i. hodnotila sa len estetická stránka, ale aj samotný nápad kaštieľa si ako nosnú tému svojho programu zvolili Asi najväčší úspech v stánku Flóra Slovenska mala súťaž a spracovanie na danú tému. Boli sme veľmi prekvapení ekosystémy Zeme. Ako správne separovať odpad? Úlohou detí bolo správne veľkým záujmom detí, ich vedomosťami a chuťou naučiť rozdeliť rozličné druhy odpadov do pripravených nádob. sa niečo nové. Už teraz sa tešíme na ďalší rok, kedy sa

2/2008 ENVIROMAGAZÍN 29

ppriloha02_2008.inddriloha02_2008.indd 2929 33.6.2008.6.2008 15:32:2815:32:28 PRÍLOHA

budeme snažiť znova priniesť a odovzdať naše vedomosti upozorňovali na problémy, ktoré sú charakteristické pre jedného stanovišťa, deti dostávali odmeny vo forme cuk- mladým nadšencom a milovníkom prírody. daný ekosystém. Prednášajúci stručne charakterizova- roviniek a suvenírov. Pri odchode z kaštieľa sa ešte zasta- li ekosystém, aby zaujali pozornosť detí, snažili sa ich vovali pri hre s názvom Človeče nehnevaj sa!, kde súťažili Ekosystémy Zeme vtiahnuť do diania sprievodnými akciami a jednoduchými o vecné ceny, ktoré poskytli najmä sponzori podujatia. O Naším cieľom bolo oboznámiť deti predškolského otázkami. Medzi deťmi sme spozorovali veľké vedomostné program prejavili záujem aj náhodní návštevníci, čo bolo veku a na prvom stupni ZŠ s významnými ekosystémami, rozdiely, čo sa prejavilo aj na ich aktivite. Prezentované pre nás veľmi príjemným prekvapením a zároveň aj mo- ktoré tvoria našu Zem a vyžadujú si veľkú pozornosť z stanovištia okrem teoretickej časti obsahovali aj rôzne tivujúcim faktorom na ďalší rok. Týmto sa chceme poďa- ochranárskeho hľadiska. Na to, aby naša zemeguľa fun- hry pre deti, ako napríklad skladanie tematických puzzle, kovať Tihanyiovskému kaštieľu za poskytnuté priestory a govala tak, ako má, potrebuje k tomu všetky svoje časti hádanky, určovanie čo je pre ekosystém charakteristické sponzorom podujatia za financie, ktoré boli využité najmä vo vyváženom stave. Program pozostával zo štyroch a naopak, čo je pre neho škodlivé. pri nákupe vecných cien pre deti. stanovíšť: ekosystém lesov, ekosystém púšti a saván, Počas presunu jednotlivými stanovišťami si návštevníci Obidve podujatia sa stretli s úspechom verejnosti. ekosystém morí a ekosystém polárnych oblastí, prostred- mohli prezrieť aj sprievodnú výstavu fotografií prác štu- níctvom ktorých sme oboznamovali deti s charakteristic- dentov (Marek Rakovský, Jana Pavlovicová, Ján Šuvay) Študenti FPV UMB, Katedry environmentálneho kým faunistickým a floristickým zastúpením a rovnako na tému Krajina verzus mesto. Po absolvovaní každého manažérstva v Banskej Bystrici Čistili sme obce od odpadkov Aj napriek tomu, že dážď nám robil „spoločnosť“ počas celého dňa, ľudia nelenili a Greenpeace Vyčistime si Slovensko (viac na www.sosplanetazem.sk), ku ktorej sa ako zapojili sa do zbierania odpadkov, ktoré sa povaľujú okolo ciest v našich obciach. Do Mikroregión Rimava a Rimavica pripájame. Týmto podujatím, samozrejme, naša snaha akcie, ktorú 19. apríla 2008 zorganizoval Mikroregión Rimava a Rimavica pri príležitosti vyčistiť okolie ciest nekončí, pretože vo viacerých obciach sa bude zvyšný odpad zbie- svetového Dňa Zeme, sa zapojilo spolu viac ako 140 dobrovoľníkov z 12 obcí Mikroregi- rať priebežne počas týždňa. ónu Rimava a Rimavica, ktorí spolu vyzbierali viac ako 300 vriec odpadu. Naše veľké poďakovanie patrí všetkým ľuďom, ktorí sa do zberu odpadu zapojili i Po aktívnej práci sa väčšina dobrovoľníkov z obcí mikroregiónu stretla v Hrachove pri všetkým, ktorí sa starali o priebeh podujatia a zabezpečenie občerstvenia pre dobrovoľní- guľáši a malom občerstvení. Hoci sa nám kvôli nepriaznivému počasiu podarilo vyčistiť kov. Za podporu a spoluprácu pri podujatí ďakujeme Regionálnej správe ciest Rimavská len časť toho, čo sme si naplánovali, s priebehom akcie, aj s účasťou ľudí boli staros- Sobota za zvoz odpadu, Technickým službám mesta Hnúšťa za uskladnenie odpadu, tovia všetkých obcí spokojní. firme Brantner Gemer, s r. o., Rimavská Sobota a Okresnému riaditeľstvu Policajného Množstvo vyzbieraného odpadu, hoci ešte nie všetkého, svedčí o bezohľadnosti a zboru v Rimavskej Sobote. ľahostajnosti niektorých ľudí k životnému prostrediu. O to viac nás teší, že charakter tejto akcie úzko súvisí s výzvou Ministerstva životného prostredia SR a organizácie Mirka Kubaliaková SÚŤAŽE Začal sa 3. ročník súťaže Ekológia v objektíve Jedna fotografia môže povedať viac ako tisíc slov. Sym- Súťaž bude hodnotená v dvoch kategóriách: od 10 Janka Dulayová, vedúca oddelenia styku s verejnosťou. bolicky 22. apríla, na Deň Zeme, odštartoval na Slovensku do 18 rokov a nad 18 rokov. Každý súťažiaci môže pri- Fotografii, ktorá najlepšie vystihne danú tému, bude už tretí ročník fotografickej súťaže Ekológia v objektíve. hlásiť najviac 9 fotografií. Fotografie treba spolu s pri- udelená hlavná cena Grand Prix. Bude ňou finančná od- Prihlásiť sa do nej môžu amatérski aj profesionálni foto- hláškou poslať poštou, prípadne e-mailom, najneskôr do mena vo výške 30 000 Sk. Pre víťazov v oboch kategó- grafovia a poslať svoje fotografické práce korešpondujúce 16. septembra 2008. Ďalšie informácie sú na www.eko- riách sú okrem toho pripravené ceny v celkovej hodnote s aktuálnou témou Vedou proti klimatickej zmene. Rov- logiavobjektive.sk. Na tejto stránke bude po prihlásení 120 000 Sk, napríklad možnosť prezentácie fotografií nako ako v predchádzajúcich ročníkoch je organizátorom prebiehať aj verejné hlasovanie, na základe ktorého bude víťazného fotografa v časopise DiGi Revue, účasť na ví- súťaže spoločnosť Bayer, ktorá každoročne celosvetovo víťaznej snímke udelená Cena internetu. kendovom fotografickom workshope s Pavlom Breierom a investuje do spoločensky zodpovedných projektov viac O víťazoch bude rozhodovať porota zložená z odborní- poukážky na fotografické služby v spoločnosti CeWe Color ako 50 miliónov eur. kov na obe oblasti – vedu i fotografiu. Pozvanie do poroty v celkovej hodnote 10 000 Sk. V októbri sa v priestoroch Cieľom projektu Ekológia v objektíve je prostredníc- prijali aj meteorológ a klimatológ Prof. RNDr. Milan Lapin, Slovenského národného divadla bude konať vernisáž vý- tvom unikátnych snímok alarmovať zodpovednosť ľudí Csc., z Katedry astronómie, fyziky Zeme a meteorológie stavy prác finalistov spojená s odovzdaním cien. Výstava a ukázať vplyv nadmernej spotreby energie na prírodu, FMFI UK Bratislava, spevák a fotograf Peter Nagy, za UNEP sa po skončení presunie do ďalších slovenských miest, život a zmeny podnebia. riaditeľ REC Ing. Vladimír Hudek, CSc., a za MŽP SR Ing. Prešova a Zvolena Na skládky nie sme krátki! V polovici minulého roka Občianske združenie TATRY obecných novinách (Liesek) a reakcie v Oravsku (Zu- nelegálnych skládok odpadov. Sklamal ich však prístup vyhlásilo 2. ročník celoslovenskej súťaže pre základné a berec). Študenti zriadili na internetovej stránke školy obce. V jarnom období chcú nadviazať spoluprácu s ak- stredné školy Na skládky nie sme krátki! Súťaž je zame- priestor pre prezentáciu témy (http://www.gymts.sk/ tívnymi dôchodcami z Jednoty dôchodcov Bobrov a s raná na monitoring výskytu environmentálnych záťaží v skladky). Od prvého decembra minulého roku začali v rybármi z miestnej organizácie, aby spojili svoje sily pri krajine a ich odstraňovanie, ako aj na osvetovo-propagač- škole triediť odpad. riešení zaznamenanej situácie. né aktivity s vplyvom na verejnosť. Súťaž je realizovaná Zelená Materská škola Slniečko v Nových Zámkoch: ZŠ v Čimhovej: Žiaci školy metódou od domu k domu v rámci kampane OZ TATRY Toky nie sú stoky! Deti zmapovali skládky vo svojom okolí a upozornili na rozniesli 150 letáčikov o separovaní odpadu, založení Do súťaže sa prihlásilo 45 základných a stredných ne Mestský úrad v Nových Zámkoch a obvodný úrad kompostoviska a pod. K problematike správnej separácie škôl z celého Slovenska a dokonca aj jedna materská životného prostredia. Do miestnych novín Castrum odpadov pripravili 2 relácie do miestneho rozhlasu. Našli škola. Tieto školy spolu navštevuje viac ako 16 tisíc Novum napísali Otvorený list nie len pre malých, ale 2 nelegálne skládky, ktoré budú odstránené. žiakov. Školy si zvolili rôzne metódy práce. Niektoré z aj veľkých. ZŠ vo Vojčiciach: Okrem mapovania nelegálnych nich predstavujeme. ZŠ s MŠ v Havaji: V jesenných a zimných mesiacoch skládok žiaci realizovali infostánky k triedeniu odpadov Gymnázium v Tvrdošíne: Do súťaže sa aktívne za- uskutočnili monitoring nelegálnych skládok odpadov v aj kampaň Zachráňme minerálky vo vratných obaloch, pojilo 27 študentov, 2 pedagógovia a 7 rodičov. Pri te- okolí obcí (Havaj, Makovce, Staškovce, Vladiča, Vare- rozniesli letáky v obciach Vojčice a Milhostov atď. rénnom mapovaní strávili 101 osobohodín. Na zistené chovce, Repejov, Oľka, Malá Poľana a Miková). Mapo- Ako z tohto krátkeho prehľadu vidieť, aktivity mladých skládky upozornili v regionálnych novinách Orava, kde vanie a odstraňovanie nelegálnych skládok odpadov ľudí sú nielen v súlade s učebnými osnovami environ- vyšli 2 články a v Oravsku, ktoré je vydávané v náklade spracujú v rámci biologickej olympiády do správy, kto- mentálnej výchovy pre základné a stredné školy (tzv. 31 000 ks a je bezplatne distribuované do domácností, rá bude prezentovaná v okresnej súťaži a v okresných environmentálne minimum), ale v mnohých prípadoch v ktorom publikovali 5 článkov. Na základe podnetov v novinách Spektrum. prekračujú hranicu formálneho vyučovania, predstavujú regionálnych novinách vychádzali následne aj články v ZŠ a MŠ v Bobrove: Počas minitoringu našli žiaci 5 spôsob aktívneho využívania voľného času, vychovávajú

30 ENVIROMAGAZÍN 2/2008

ppriloha02_2008.inddriloha02_2008.indd 3030 33.6.2008.6.2008 15:32:2915:32:29 PRÍLOHA

detí k občianskej angažovanosti a k dobrovoľníctvu. Súťaž je realizovaná prostredníctvom finančnej podpory je všetkým základným školám v Liptovskom Mikuláši, v Vyhodnotenie súťaže Na skládky nie sme krátki! je z Blokového grantu Podpora environmentálnych organizá- ktorých triedený zber zabezpečujú VPS Liptovský Mikuláš. naplánované na koniec júna a OZ TATRY pripravuje už cií pre udržateľný rozvoj (EMVO-TUR), ktorý je financovaný Okrem toho, že v školskom prostredí sa žiaci v praktickej 3. ročník súťaže, tentoraz pod názvom Neseparujte sa! z Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho forme oboznámia s triedením jednej zložky komunálneho Separujte s nami, so zameraním predovšetkým na akti- spoločenstva, Nórskeho finančného mechanizmu a štát- odpadu, každá zúčastnená škola získa za vyzbierané oba- vity zvyšujúce mieru separovania tuhých komunálnych neho rozpočtu SR a finančnej podpory od Nadácie pre ly finančnú odmenu (min. 500 Sk) a diplom potvrdzujúci odpadov v školách a v miestnych komunitách. deti Slovenska z Fondu Hodina deťom. Grantový program účasť v súťaži podpísaný primátorom mesta Jánom Bl- Separujte s Hugom Neseparujte sa! Separujte s nami finančne podporil Trust cháčom. Tri školy, ktoré vyzbierajú najväčšie množstvo Občianske združenie TATRY vyhlasuje 3. ročník ce- for Civil Society in Central & Eastern Europe. (Informá- viacvrstvových kombinovaných obalov pripadajúcich na loslovenskej súťaže kolektívov stredných, základných a cie o súťaži a prihlášku získate, keď napíšete na e-mail: jedného žiaka, získajú DVD prehrávač. materských škôl, ako aj neformálnych skupín pozostáva- [email protected]) Odberateľom vyzbieraného materiálu je firma Kuruc júcich z členov vo veku od 4 do 19 rokov, pod názvom Tetrapaková liga odštartovala – Company, s. r. o., Veľké Lovce, ktorá z neho vyrába zá- Separujte s Hugom a s podtitulom Neseparujte sa! V októbri minulého roku OZ TATRY a mesto Liptovský kladný výrobok - dosku TETRA K. Ako uvádza výrobca, Separujte s nami. Cieľom súťaže je realizácia osveto- Mikuláš podpísali Memorandum o spoločnom postupe, materiál sa dá využiť pre dočasné a trvalé výplne otvorov vo-propagačných, praktických a represívnych aktivít s porozumení, neobchádzaní, zabezpečení vzájomnej spo- na stavbe, pri výstavbe dočasných ľahkých stavieb a prí- vplyvom na verejnosť, ktorých výsledkom bude zvyšova- lupráce a vymedzení vzájomných práv a povinností. Cie- streškov, aj ako materiál na ochranu pred mechanickým nie miery separácie komunálnych odpadov v miestnych ľom memoranda bolo písomne zadefinovať vzťah medzi poškodením či ochranu pred hlukom a pod. komunitách a environmentálne prijateľné nakladanie s občianskym združením a mestom a taktiež oblasti vzájom- Mgr. Rudolf Pado, OZ TATRY nebezpečnými a objemnými odpadmi, predchádzanie nej spolupráce pri ochrane a tvorbe životného prostredia, vzniku nelegálnych skládok odpadov a odstraňovanie realizácii výchovno-vzdelávacích aktivít a pod. Súčasťou existujúcich, vytváranie neformálnych vzťahov medzi aktivít kampane Neseparujte sa! Separujte s nami je aj Kto vyhral nositeľmi aktivít a štátnou správou, samosprávou, mi- pilotný ročník Tetrapakovej ligy na znižovanie množstva Dažďový les movládnymi organizáciami a pod. viacvrstvových kombinovaných obalov z mlieka, džúsov a Viac ako 500 unikátnych fotografií živočíchov Termín realizácie aktivít je od 1. septembra 2008 do niektorých druhov vína, ukladaných na skládku komunál- a rastlín ponúka nádherná publikácia Dažďový les, 31. mája 2009, kolektívy sa môžu prihlasovať priebežne nych odpadov vo Veternej Porube prípadne odhodených o ktorú ste mohli súťažiť v prvom tohtoročnom En- do 15. novembra 2008. Súťaž je prepojená s rovnomen- do voľnej prírody. Tieto obaly sa síce dlhodobo zbierajú aj viromagazíne. Toto „fotografické safari“ fotografa ným grantovým programom, ktorého uzávierka je 31. prostredníctvom rozmiestnených kontajnerov na separova- Thomasa Marenta, ktoré je oslavou fascinujúceho júla 2008. Všetky školy zapojené do súťaže dostanú ný zber, prenesenie problematiky na školy však smeruje správania a neuveriteľnej pestrosti živočíchov a špeciálny diplom. Šesť škôl s najlepšími praktickými k zvýšeniu miery separácie a k dosiahnutiu výrazného rastlín dažďového lesa, vyhráva Ján Kolár z Nitry. výsledkami dostane knižný dar (2 x 6 tisíc Sk, 2 x 4 výchovno-vzdelávacieho efektu. Tetrapaková liga odštar- Výhercu sme vyžrebovali spomedzi tých súťažia- tisíc Sk a 2 x 2 tisíc Sk). tovala 1. apríla a končí 27. novembra tohto roku. Určená cich, ktorí na otázku odpovedali, že stromárka zla- tožltá je neslávne známa tým, že už po jej dotyku INFOSERVIS človek zomiera. Výhercovi blahoželáme!

Projekt Jar ožíva 9. ročník Korešpondenčnej Vlak a Tatry aj pre vás Projekt Jar ožíva (Spring Alive) je založený na jedno- školy ekológie Zaujímavé dobrodružstvo môžete v týchto dňoch – a duchom pozorovaní vtáctva. Vďaka deťom a dospelým po Deviaty ročník Korešpondenčnej školy ekológie (KŠE), až do 31. augusta 2008, zažiť na výlete do Vysokých celej Európe môžeme každý rok sledovať návrat nášho ktorý bol venovaný téme lesa, sa skončil. Zapojilo sa Tatier. Zakúpením lístka Vlak a Tatry z ktorejkoľvek že- sťahovavého vtáctva. Jediné, čo je potrebné spraviť, je do neho 867 žiakov z 82 základných a stredných škôl lezničnej stanice na Slovensku do staníc Štrba, Poprad odoslať dotazník o pozorovaní prvých jarných navrátil- z celého Slovenska. Certifikát úspešného absolventa – Tatry, Tatranská Lomnica alebo Starý Smokovec získate cov. Byť súčasťou tohto pozorovania je veľmi jednodu- získalo 570 žiakov zo 72 škôl. Dobrovoľníci opravili 3 viac, ako si viete predstaviť. Pretože v cene je zahrnutý ché a zábavné. 593 riešení úloh, na čo potrebovali viac ako 900 hodín nielen spiatočný cestovný lístok vlakom odkiaľkoľvek do Zaujímajú nás vaše prvé pozorovania lastovičiek, dobrovoľníckeho času. Vysokých Tatier. V čase platnosti tento lístok poskytuje aj dážďovníkov, kukučiek a bocianov. Analýzou výsledkov Ďalší, už 10. ročník KŠE, do ktorého sa základné neobmedzené cestovanie električkou alebo zubačkou po sledujeme každý rok príchod jari a hľadáme, v ktorom školy môžu prihlásiť do 30. júna a stredné školy do 20. Vysokých Tatrách. Navyše ako bonus si k cestovnému týždni bolo pozorovaných najviac vracajúcich sa vtákov. septembra 2008, je venovaný téme Chránené krajinné lístku môžete vybrať jednu z týchto možností: spiatočný Tieto vedomosti nám pomáhajú spoznať priebeh vtáčieho oblastí v SR a NATURA 2000 (prihlášky požiadajte na lístok na pozemnú lanovku zo Starého Smokovca na Hre- sťahovania v Európe (viac na www.springalive.net). e-mail: [email protected]). bienok a vstup do letného funparku (jeden letný tubing je v cene), spiatočný lístok na kabínkovú lanovku z Tat- Prihláste sa do projektu Riečne hliadky ranskej Lomnice na Skalnaté Pleso, lístok na jednu jazdu kabínkovou lanovkou z Tatranskej Lomnice na Skalnaté BISEL Máte chuť založiť si vo svojom kraji, meste, obci Rieč- Pleso a jednu jazdu pozemnou lanovkou z Hrebienka do Zaujíma vás, či v okolí svojej školy máte čistý alebo ne hliadky? Informácie o tom, ako fungujú, nájdete na Starého Smokovca (v prípade záujmu o túru zo Skalna- znečistený vodný tok? Prihláste sa do projektu BISEL Slo- www.sosna.sk. tého Plesa na Hrebienok - alebo opačne), spiatočný lístok venskej agentúry životného prostredia. Prihlásiť sa môžu na sedačkovú lanovku zo Štrbského Plesa na Solisko, ce- vedúci výchovno-vzdelávacích skupín žiakov a študen- Lesnícky náučný chodník lodenný vstup do AquaCity Poprad v mesiaci jún, alebo tov základných a stredných škôl, výchovno-vzdelávacie Pri príležitosti Dňa Zeme a Lesníckych dní 2008 vstup do AquaCity Poprad v júli a auguste (na tri hodiny). pracoviská v rezortoch školstva, životného prostredia, košickí lesníci otvorili Lesnícky náučný chodník. Trasa Ako sme už uviedli, cena cestovného lístok pre jedného pôdohospodárstva a kultúry, ekocentrá v EMVO a pod. chodníka vedie po Starej bankovskej ceste a má dĺžku účastníka akcie Vlak a Tatry je len 200 korún, vrátane Zaregistrujte sa online na: http://www.sazp.sk/bisel/, vy- 2 km. Sedem panelov prístupným spôsobom informuje jednej z uvedených atrakcií! Ponuka viac ako výhodná a plňte registračný formulár, a my vás budeme informovať návštevníkov lesa o základných princípoch fungovania ideálna najmä pre školské výlety. Minimálny počet žiakov o pripravovaných školeniach, na ktorých vám zdarma lesa a predstavujú metódy a význam práce lesníkov. Prí- a študentov v skupine je 10, max. vo veku do 19 rokov poskytneme potrebné informácie a pomôcky na odber jemná trasa, ktorú využívajú turisti aj cykloturisti vedie (vrátane) a jeden dospelý vedúci. Skupina 20 účastníkov vodných bezstavovcov tak, aby ste v projekte mohli v tieni lesa s pestrým drevinovým zložením. Atmosféru má nárok na jedného sprievodcu, ktorý má ponuku bez- pracovať samostatne. Nezaváhajte, zásoby pomôcok a dotvárajú pramene s pitnou vodou a rekonštruovaná platne. (V prípade záujmu väčšej skupiny kontaktujte Ing. určovacích kľúčov sú limitované. kaplnka sv. Jána Nepomuckého. (http://www.kosice. Dalibora Holúbka – tel.: 0911 105 799, ďalšie informácie sk/article.asp?id=3182) na www.slovakrail.sk, tel. č. 18188).

2/2008 ENVIROMAGAZÍN 31

ppriloha02_2008.inddriloha02_2008.indd 3131 33.6.2008.6.2008 15:32:2915:32:29 PRÍLOHA

KNIHY Deepak Chopra Dr. Siegfried Schlett Angelika Throllová a Jürgen Wolff Buddha – Príbeh osvietenia 100 najdôležitejších potravín Úspešný rok v záhrade Deepak Chopra je význam- Správnym stravovaním Toto je naozaj spoľahlivý ným šíriteľom východnej filo- neposilňujeme iba imunitný sprievodca pre každého zá- zofie v západnom svete a zá- systém, ale predchádzame hradkára. Príručka, z ktorej roveň aj autorom bestsellerov, aj mnohým chorobám. Autor sa dozviete, čo treba po ce- z ktorých sa predali milióny tejto knihy, ortomolekulárny lý rok, mesiac po mesiaci, v výtlačkov. V tejto knihe oživuje lekár Siegfried Schlett, sa záhrade urobiť. Dočítate sa v príbeh Buddhu v pútavom prí- pri výbere potravín opieral o nej o všetkom, čo kvitne od behu o mladom princovi, ktorý najnovšie poznatky výsku- jari do zimy, ako udržiavať sa vzdal dedičstva, aby objavil mu a vybral sto naozaj naj- trávnik, nájdete tu inšpirácie svoje skutočné poslanie. Je to dôležitejších potravín, ktoré na kvetinové nádhery na bal- príbeh plný búrlivých a strhu- poskytnú duševné aj telesné kóne a terase, aj návod, ako júcich udalostí plných lásky a zdravie do vysokého veku. V knihe nájdete charakteristiku si vo vlastnej záhrade vypestovať čerstvé bylinky. vášne, vrážd a strát, bojov a potravín – ako pôsobia živiny v našom organizme, dozviete Táto príručka vám každý mesiac poradí, čo treba v zá- porážok. „Buddha bol takým istým smrteľníkom ako vy a ja, sa všetko, čo v súčasnosti musíme vedieť o kvalite potravín hrade robiť a ponúka prehľad 480 najkrajších záhradných ibaže dosiahol osvietenie a povzniesol sa na úroveň nesmrteľ- aj to, ktoré potravy pri ktorých chorobách účinkujú preven- rastlín. Tiež sa dočítate, akú pozornosť musíme venovať ného. Zázrakom je, že sa tam dostal nasledujúc svoje srdce, tívne a liečia. Napríklad hrušky nalaďujú pozitívne, podpo- ružiam a trvalkám, nájdete tu aj prehľad skalničiek, cibu- také ľudské a rovnako zraniteľné ako to moje i vaše,“ hovorí rujú srdce a krvný obeh a najmä u pacientov s vysokým ľovín, hľuzovín a letničiek, samozrejme, nechýba prehľad autor Deepak Chopra. Buddha dodnes fascinuje a inšpiruje krvným tlakom by mali byť pravidelne na jedálnom lístku. vhodných hnojív. Aj bylinky majú v knihe svoj priestor. milióny ľudí na celom svete. Poznanie životnej cesty tohto Zdravotným plus napríklad hovädzieho mäsa nie je iba to, Jednoducho, táto príručka vám každý mesiac poradí, čo duchovného vodcu má za cieľ priviesť k pochopeniu pravej že je na čele dodávateľov železa, ale obsahuje aj veľa zinku, treba v záhrade robiť a ponúka prehľad 480 najkrajších podstaty života aj nás samých. čo je ideálne pre krvotvorbu a imunitný systém. záhradných rastlín. (Ikar 2008) (Ikar 2008) (Ikar 2008) KRÍŽOVKA

To čo práve nehľadáš, nájdeš hocikedy. Toto je tajnička prvého tohtoročného čísla Enviromagazínu. Spomedzi správnych riešiteľov sme vyžrebovali týchto výhercov: Tibor Medve, Rúbanisko II/70, Lučenec, Ľubomír Poliak, Jakobyho 13, Košice a Miroslav Švolík, č. d. 373, Kozárovce. Výhercom srdečne blahoželáme. Ďalšie zaujímavé publikácie čakajú na troch správnych lúštiteľov tejto krížovky. Vaše odpovede čakáme v redakcii do 10. júla 2008. 32 ENVIROMAGAZÍN 2/2008

ppriloha02_2008.inddriloha02_2008.indd 3232 33.6.2008.6.2008 15:32:2915:32:29