Martina Dzanová Médiá a text 6
Fenomén girl power v popkultúre
Martina Dzanová
Kľúčové slová populárna kultúra – masová kultúra – girl power – feminizmus – postfeminizmus – konštruktivizmus
Anotácia Cieľom príspevku je predstaviť a prezentovať fenomén girl power a spôsob zobrazovania žien v populárnej kultúre a dešifrovať a interpretovať zmeny a vývin modelu girl power od jeho začiatkov až po súčasnosť a zhodnotiť, či súčasný spôsob prezentácie girl power zodpovedá feministickému diskurzu. Model girl power, ktorý primárne zobrazuje ženu ako rovnocennú „protivníčku“ k mužským akčným hrdinom prináša posolstvo sociálne, feministické, politické aj kultúrne.
ÚVOD ALEBO KEĎ KATE STRETLA KIM
Čítala som príspevok (Hamilton, 2014) o vojvodkyni z Cambridge, ktorá je podľa autorky textu „iba manželka a matka“, čím sa mediálne a v kombinácii s ováciami šíri nevhodný príklad a vzor nielen pre jej dcéru, ale pre všetky dcéry a deti na svete. Zamyslela som sa. Kate Middleton a jej tzv. princess business je pre mňa osobne rovnako feministická záležitosť ako na mainstream smerujúca mediálna prezentácia (pozadia) Kim Kardashian: obe si ten svoj biznis vybrali samy – či už za indikátor považujeme romantické „yes, I do“ v bielych šatách v Buckinghamskom paláci alebo polonahé fotky na súkromnom účte na Instagrame. Pretože to majú všetky tie feminizmy spoločné: možnosť z/voliť si a právo vyžadovať následnú akceptáciu vlastného rozhodnutia na všetkých frontoch. Zaujíma ma, kedy konečne prestane mediálne preferované čítanie feministiek ako radikálnych osôb (nutne) presadzujúcich vlastné politické/spoločenské/ekonomické/kultúrne a i. presvedčenie. Čo je nefeministické na materstve, manželstve či na zarábaní si vlastným telom? Prečo je nefeministické byť ticho, keď žena nemá čo povedať alebo jednoducho nechce rozprávať? Kým spoločným menovateľom feminizmov je podľa výkladových slovníkov a rôznych teoretikov najrôznejších feministických smerov boj proti útlaku, netlačia konkrétne feminizmy na ženy práve svojimi vlastnými predstavami o tom, aké by ženy byť nemali? Kedy sa z možností stali povinnosti? Naozaj začneme feminizmy mystifikovať hlučným krikom a považovať za spoločenské performancie? Aký vplyv má na chápanie feminizmov populárny popkultúrny model girl power a nie je ten správny čas presunúť sa z rozvášnenej a wannabe strong, free & cool girl power k stabilnej a vznešenej woman power? Pokúsim sa zamyslieť v predkladanom príspevku.
GIRL POWER PRICHÁDZA
Girl power (sila dievčat/žien) predstavuje kultúrny (a z feministického hľadiska aj sociálny) fenomén 90. rokov 20. storočia a začiatku 21. storočia, ktorý definuje ženu ako rovnocennú protivníčku k mužským akčným hrdinom. Sociálne posolstvo girl power apelovalo na mladé dievčatá, dospievajúce a dospelé ženy, aby si uvedomili a využívali svoje možnosti a rovnako zdôrazňovalo význam silného a lojálneho priateľstva medzi ženami- spojenkyňami. V popkultúre tento koncept najvýraznejšie demonštrovala britská dievčenská hudobná kapela Spice Girls, na pilieroch ktorej sa zrodili predstaviteľky tretej vlny feminizmu ako Ally McBeal, Carrie Bradshaw či Bridget Jones.
26 Martina Dzanová Médiá a text 6
Korene girl power možno identifikovať v jednom z feministických prúdov – anarchofeminizme. Anarchofeminizmus spája myšlienky anarchizmu a radikálneho feminizmu. Cieľom hnutia je oslobodenie sa žien spod štátu a kapitalizmu riadeného patriarchátom vo falocentrickej spoločnosti. Prívrženkyne anarchofeminizmu sa označovali ako riot grrrls (výtržníčky) a na scénu nastupujú ako feministické undergroundové hnutie, ktoré prezentuje svoje názory na ženu a politiku prostredníctvom hudby (hardcore punk/grunge) či vlastných fanzinov. Predstaviteľky hnutia dekonštruovali vtedajší obraz ženy – mužom sa chceli vyrovnať vo všetkom, nielen v hudbe: boli vulgárne, nadmerne užívali alkohol a drogy, v oblasti sexu vystupovali ako dominantné. Ich svetonázor vyjadrovalo heslo party and protest! (zabávaj sa a protestuj!). Riot grrrls priniesli aj vlastný pohľad na módu: S. de Beauvior v Druhom pohlaví (1968) hovorí o tom, že ženská móda a preferovaná vizualita je prostriedkom demonštrácie mužskej sily (napr. podpätky či dlhé, úzke sukne – znemožňujú rýchly útek; dlhé vlasy uľahčujú mužovi manipuláciu s hlavou ženy); riot grrrls súhlasia. Kathleen Hanna (1991) v Manifeste riot grrrls uvádza:
„PRETOŽE vieme, že život je viac než len fyzické prežitie, a sme si úplne vedomé toho, že punk-rocková myšlienka ´môžeš robiť všetko, čo len chceš´, je zásadná pre blížiacu sa grrrl rockovú revolúciu, tú revolúciu, ktorá chce chrániť psychický a kultúrny život dievčat a žien, nech sú kdekoľvek, a to tak, ako to chcú ony samy, nie my.“
Riot grrrls môžu nielen robiť všetko, čo chcú, ale aj tak vyzerať – sympatizantky a prívrženkyne búrali mýtus ženskosti, resp. mýtus krásy v patriarchálnom zmysle:
„expresívna a agresívna hra a spev deformovali výzor dievčensky krásnej bábiky s blond vlasmi a v hodvábnych šatočkách na obraz kinderwhore (detská štetka, pozn. M.Dz.) Podobný účel plnili piercing, tetovanie, vtedy ešte nie také populárne topánky Doc Martens s oceľovou špicou, a vytvárali tak imidž vulgárneho a zlého dievčatka“ (Mádelová, 2008).
Anarchofeministky módne ovplyvnil grunge a jeho DIY (Do It Yourself – urob si sám) kultúra – tá kritizuje konzumný štýl života produkovaný masovou kultúrou a ponúka alternatívu vo forme vlastnej výroby požadovaného produktu.
(POST)FEMINISTICKÉ MOMENTY V POPULÁRNEJ KULTÚRE
Začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia sa na periférii populárnej kultúry objavujú hardcore punkové ženské hudobné kapely Sleater-Kinney, Huggy Bear a z pohľadu feminizmu revolučná ženská punková formácia Bikini Kill, ktorej členky a priaznivci sa identifikovali s myšlienkami anarchofeminizmu (Semigran, 2015). Anarchofeministky módne ovplyvnil grunge a jeho DIY kultúra kritizujúca konzumný životný štýl produkovaný masovou kultúrou a ponúkajúca alternatívu vo forme vlastnej výroby požadovaného produktu. Umelkyne prostredníctvom svojich textov informujú o feminizmoch tretej vlny a snažia sa o narúšanie patriarchálnych preferencií nielen v hudbe, ale aj v spoločnosti – napr. vydávaním vlastných fanzinov, ktoré nepodliehajú žiadnym mediálnym inštitúciám a organizáciám. Pojem girl power sa prvýkrát objavil vo fanzine kapely Bikini Kill. Neskôr začali na girl power odkazovať hudobné texty nezávislých a punkových ženských kapiel. Najvýraznejšie implementovala podstatu girl power do kultúry londýnska dievčenská formácia Mint Juleps, ktorá v roku 1987 vydala skladbu s názvom Girl to the Power of 6:
27 Martina Dzanová Médiá a text 6 každá z členiek kapely predstavovala iný typ osobnosti. Všetky osobnosti spájala myšlienka jednoty, vernosti a posilnenia sily žien vo svete mužov, ktorá nebola podmienená rovnakým výzorom všetkých žien na svete – práve naopak. Rovnaký model bol použitý pri formovaní kapely Spice Girls – každá členka kapely (vizuálne) predstavovala iný typ ženy. V polovici deväťdesiatych rokov minulého storočia je leitmotív girl power zbavený otvorených politických vyhlásení a zasadený do masovo populárnejšieho hudobného žánru a v hudobných rebríčkoch rozhlasových a televíznych hitparádach sa začínajú objavovať ženy-rockerky. Alanis Morrissette vydala v roku 1995 album Jagged Little Pill, z ktorého sa predalo viac ako ako 33 miliónov kópií po celom svete (Wikipedia, 2017). Album dosiahol viaceré úspechy v hudobných rebríčkoch. Svetoznámy hudobný časopis s dlhoročnou tradíciou Rolling Stone album umiestnil na 327. miesto v zozname 500 najlepších albumov všetkých čias (The 500 Greatest Albums of All Time) a na číslo 31 v zozname Ženy v rockovej oblasti; okrem toho získal album niekoľko dalších významných ocenení a uznaní. Morrissete získala pozornosť masových médií a mainstreamu z viacerých dôvodov: mladá žena, ktorá sa objavila v žánri typickom prevažne pre mužov a spievala texty búrajúce stereotypy o submisívnych a podriadených ženách pohybujúcich sa v súkromnej sfére rodiny a společensky prijateľnej práce. Žena explicitne reflektujúca svoje pocity pôsobila revolučne a upútala pozornosť mužov aj žien: ženy sa s Morrissete identifikovali a vytvorili širokú fanúšikovskú základňu. Revoltujúca interpretka doplnila obľúbený hudobný štýl známy svojou nezávislosťou a nekonvenčenosťou o pocity a myšlienky ženy, ktorá odmietla byť nešťastná z dôvodu nenaplnenia očakávaní spoločnosti. Hudobní kritici a žurnalisti zaradili umelkyňu do sexistickej škatuľky angry young women (rozhnevané mladé ženy) (Pareles, 1996). Rozhnevané mladé ženy (ďalej RMŽ) sú podľa rockových textov sebavedomé, silné a odvážne; nedovolia mužom (ani mužom konkrétnym, ani mužom podieľajúcim sa na patriarcháte), aby svojimi vyjadreniami a činmi narušili ich sebavedomie; sú sexuálne explicitné a svoje telo považujú za svoj vlastný majetok; po rozchodoch neanalyzujú svoje nedostatky a zlyhania, ale pripravujú sa na ďalšie vzťahy rôznych charakterov; sú znechutené klamstvami mužov zaobchádzajúcich so ženami ako s kusmi mäsa a odmietajú niesť vinu za nespokojnosť mužov v spoločnosti. Idea skupiny RMŽ je artikuláciou odporu byť definovaná len v súvislosti s mužmi – identita ženy nie je závislá od (výhradne spoločensky prípustnej) interakcie s mužmi. Hnev RMŽ (Kes, 2016) nie je pubertálnym alebo adolescentným štádiom; neorientuje sa na konvenčnú politiku a negeneralizuje svetové problémy; hnev RMŽ je metaforou osobného vyjadrenia vlastnej hodnoty a identity. RMŽ odmietajú akúkoľvek formu závislosti od mužov a vysmievajú sa tvrdeniam deklarujúcim ich identifikáciu s mužmi – identifikovať sa ako muž by bolo pre umelkyne pokrytecké. Girl power v prezentácii mainstreamových umelkýň predstavuje artikuláciu osobnostnej integrity vo svete podriadenom a ovládanom mužmi. Prostredníctvom Alanis Morissette sa v populárnej kultúre objavil nový archetyp ženy: chytrá a neohrozená žena bez zábran, ktorá pomenúva veci priamo bez ohľadu na spoločenské a politické konvencie; aj napriek nepríjemným skúsenostiam s mužmi a kritikou spoločnosti stále húževnatá a životaschopná; hrdá a neortodoxná a nesúca v sebe oba princípy – mužský aj ženský. Novovytvorený model ženy-umelkyne sa legitimizoval v mainstreame populárnej kultúry. Neskôr sa objavila Gwen Stefani so svojimi punk-rockovými vokálmi a špecifickým nekonvenčným módnym vkusom ako jedna z prvých ženských lídrov v kapele No Doubt. Rovnako ako album Jagged Little Pill je aj album od No Doubt s názvom Tragic Kingdom považovaný za jeden z najlepších albumov všetkých čias. Dnes je Gwen Stefani sólovou umelkyňou s vlastným radom módneho oblečenia a doplnkov a hodnotí výkony súťažiacich v speváckych súťažiach. Morissete svojou hudbou a prezentáciou vpustila do hudobného
28 Martina Dzanová Médiá a text 6 biznisu ďalšie silné ženy hrávajúce a žijúce rock 'n' roll – od Fiony Apple cez Tracy Bonham, Meredith Brooks až po Garbage. Ženské hrdinky sa po revolúcii Alanis Morissette začali objavovať vo všetkých typoch masových médií – od rozhlasu cez tlač až do televízie. V deväťdesiatych rokoch vzniká nová generácia žien-komičiek, ktoré začali dominovať v populárnom televíznom estrádnom programe Saturday Night Live (Semigran, 2015). V programe sa objavili umelkyne, ako Molly Shannon, Ana Gasteyer, Cheri Oteri, Rachel Dratch, Sarah Silverman, Julia Sweeney, Janeane Garofola, Jan Hooks, Nancy Walls a Ellen Cleghorne. Dokonca vznikajú sitcomy, v ktorých dominujú ženy, ako napríklad Murphy Brown a Roseanne. Okrem toho, že ženy sa postupne dostali od humoru v rodinných programoch a seriáloch, ovládli aj akčné seriály v ktorých vystupovali ako neohrozené akčné hrdinky vo svetovo populárnych seriáloch, ako Buffy Vampire Slayer a Xena: Warrior Princess. Komerčný úspech žien-hlavných hrdiniek motivoval režisérov hollywoodských filmov k sfilmovaniu (dovtedy nekonvenčných) príbehov o svete žien, sile priateľstva, rodiny a lásky, čím (niekedy) dochádzalo k narúšaniu gendrových stereotypov, napríklad vo filmoch Thelma & Louise, Fried Green Tomatoes, Waiting to Exhale, A League of Their Own, The Joy Luck Club – to je len niekoľko filmov, ktoré upútali divákov pred takmer tridsiatimi rokmi svojimi feministickými vyhláseniami a leitmotívom prítomnej girl power. Feminizmus sa prejavoval aj v literatúre: Eve Enslerová napísala v roku 1996 prevratnú hru Monológy vagíny o ženskom pohľade na témy, ako je pohlavie, gender a láska. Z rovnomennej knihy sa stal popkultúrny fenomén.
MÝTUS SPICE GIRRRRRL POWER
V prípade Spice Girls funguje girl power ako odkaz na postfeministické tvrdenia, podľa ktorých sa zmyselný, ženský vzhľad nemusí vzájomne vylučovať s rovnosťou medzi pohlaviami; ženy môžu/nemusia vyzerať feminínne a byť rovnocenné s mužmi. Niektoré feministky napriek tomu obviňovali členky Spice Girls z povrchnej marketingovej taktiky a vyjadrili znepokojenie z vplyvu stereotypného zobrazovania konfigurácie vizuálna prezentácia/osobnosť na mládež – báli sa vzniku stereotypných konštelácií, ako napr. výzor školáčky v krátkych šatách pripomínajúcich školskú uniformuje symbolizuje nevinnosť a pod. Z kultúrneho hľadiska priniesli Spice Girls do popkultúry dovtedy ignorovaný imidž žien- bojovníčok (Wiliams, 2011). Každá z členiek Spice Girls zastupovala svojím výzorom a správaním jednu zo spoločensky žiaducich noriem (archetypov) ženskosti:
- Baby Spice Emma Bunton reprezentovala okrem infantilnosti a nevinnosti aj podradenosť a cnostnú povahu, ktorá bola od žien ako podradeného pohlavia očakávaná, - Ginger Spice Geri Halliwell bola modelovým príkladom éterickej zvodkyne s ryšavými vlasmi v oblečení zdôrazňujúcom pohlavné znaky – predstavovala typ ženy, ktorá svoju sexualitu považuje za nástroj na získanie všetkého, - Sporty Spice Melanie Chisholm podporovala zdravý životný štýl a zároveň prostredníctvom športu zhmotňovala odhodlanosť, vytrvalosť a silu, ktorú žena musí mať, - Posh Spice Victoria Adams bola obrazom divy, ideálnej dámy, ktorá je moderná, trendová a aj prostredníctvom svojho komerčno-materialistického prístupu k sebe a svetu rešpektuje a šíri model dobovo preferovanej a očakávanej ženskej krásy hraničiaci s mýtom krásy,
29 Martina Dzanová Médiá a text 6
- Scary Spice Melanie Brown zastupovala myšlienky o neskrotných a divokých ženách a predstavy, že väčšina žien sú existencie späté s matkou prírodou, nepredvídateľné a ťažko čitateľné.
Členky Spice Girls spoločne ako celok komodifikovali ideu dokonalej ženy. Popkultúra kapelu adorovala a jej formálne aj obsahové znaky reprezentovala ako feministický akt odstránenia rodových a spoločenských stereotypov, pretože každá z dievčat reprezentovala ideál, no identita ako fluidná konštrukcia umožňuje podľa príležitosti medzi jednotlivými ideami prepínať a aktivovať situačne žiaduce silné stránky – geniálny marketing. S myšlienkou ideálnej ženy sa objavil feminizmami kritizovaný mediálne šírený spoločenský tlak na ženy, aby sa zaradili do predpísaných identít a napĺňali očakávane stereotypy. J. Taft vo svojej eseji Girl Power Politics: Pop-Culture Barriers and Organisational Resistance (2010) predstavuje 4 významy a pohľady na model girl power v súvislosti s kapelou Spice Girls. Taft nepovažuje za feministický ani jeden z modelov.
Antifeministické chápanie. Taft označuje Spice Girls z feministického pohľadu za veľmi diskutované promotérky feminizmu. Popularita kapely sa využíva ako nástroj uplatňovania patriarchálnej politiky. Taft upozorňuje, že samotné členky kapely sa od feminizmu dištancujú aj vo svojej vlastnej knihe o vzniku kapely: girl power nie je modelom a spôsobom zobrazovania žien v postfeminizme, ale novým prúdom a smerom vedúcim k oslobodeniu žien, ktorý feminizmus ani nezahŕňa, ani nepodporuje, ale girl power feminizmus nahrádza. Prezentácia potreby nahradiť feminizmus iným – modernejším, akčnejším a príťažlivejším prístupom – vytvára s feminizmom negatívne konotácie, preto girl power nemožno chápať ako feministické vyjadrenie. Prejavy členiek hudobnej kapely Spice girls podľa Taft implikujú, že girl power je nový a jemnejší, viac formálny ako obsahový a aktívny spôsob vyjadrenia osobných a politických preferencií ako feminizmus. Girl power šírenú prostredníctvom Spice Girls je nutné vnímať kriticky a nefeministicky, pretože nepodporuje feminizmus ako politické hnutie; neposúva ho na nový level; neslúži na moderné vyjadrenie dobových potrieb a očakávaní žien, ale vystupuje ako náhrada feministického hnutia a z označenia „feminizmus“ sa stáva vulgarizmus. Postfeministické chápanie. V súvislosti s predchádzajúcim bodom Taft uvádza, že potreba existencie nového hnutia predznamenáva naplnenie hnutia predchádzajúceho: feminizmus je prostredníctvom vyjadrení girl power zbytočný, pretože dosiahol svoje ciele a naplnil tým svoj význam – ženy nepotrebujú feminizmus preto, lebo požadovaná rovnosť medzi pohlaviami existuje. Girl power je vyjadrením snáh o získanie nadvlády nad mužmi; cieľom girl power je politická dominancia žien vo svete. Chápanie individuálnej sily. Tento prístup nadväzuje na postfeministické chápanie girl power: politické zmeny považuje za zbytočné, pretože stav v spoločnosti je výhodný pre všetky skupiny ľudí bez ohľadu na pohlavie, gender, rasu, vzdelanie, či svetonázor. Prostredníctvom chápania individuálnej sily sa objavujú snahy opísať situáciu vo svete ako vládu elít, ktoré sa vyhýbajú sexizmu, rasizmu, triednym bojom a predpísanej heteronormativite. Médiá a reklamy cielia na dievčatá a ženy, aby diskurz girl power chápali ako spôsob, ktorým sa reflektuje ich individualizmus a osobná zodpovednosť za vlastné rozhodnutia, čím dochádza k zjavnému ignorovaniu sociálnych systémov, inštitúcií a organizácií podliehajúcich skrytému patriarchátu – mocenské vzťahy sú skryté a/alebo ignorované, pretože články a reklamy v dievčenských časopisoch, populárne piesne a hrdinky zo seriálov tvrdia, že dievčatá môžu byť kýmkoľvek. Komzumno-komerčné chápanie. Taft píše, že marketéri úspešne predávajú ideu girl power s cieľom vytvárať ďalšie generácie „poslušných dievčatiek“: ženstvo sa mení v komoditu a zo žien sa stávajú konzumenti.
30 Martina Dzanová Médiá a text 6
ZÁVER
Girl power predstavuje spôsob zobrazovania žien v populárnej kultúre, ktorý sa objavil v súvislosti s treťou vlnou feministického hnutia, tzv. postfeminizmu, v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Začiatky modelu sa objavujú na periférii populárnej kultúry prostredníctvom punkových a hardcorových ženských hudobných kapiel, ktorých členky vzchádzali z anarchofeminizmu a štýlu grunge. V mainstreame sa girl power začala presadzovať v polovici deväťdesiatych rokov v súvislosti s kultovým albumom Jagged Little Pill od rockovej speváčky Alanis Morrissette a neskôr aj hudobnej kapely No Doubt s frontmankou Gwen Steffani. Girl power demonštroval nový archetyp ženy v populárnej kultúre: chytrá, drzá, priama a nekonvenčná neohrozená žena, ktorej hodnota ani identita nie je závislá od mužov a patriarchálne nastavenej spoločnosti. Populárna kultúra často aplikuje model girl power na populárnu dievčenskú kapelu Spice Girls, Niektoré feministické teórie však tento prístup kritizujú a spájanie formy a obsahu Spice Girls a pôvodného posolstva girl power založeného na hnutí riot grrrls odmietajú a považujú za nefeministickú a uvádzajú, že zo základného politického odkazu ostala iba pre mainstream príťažlivá forma.
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV
DE BEAUVOIROVÁ, S. (1968): Druhé pohlavie. Bratislava: Obzor. DĚD, M. – HAJDÁKOVÁ, I.: Kdo shoří v módním pekle? In Nový Prostor. [Cit. 2016-11- 10] Dostupné na internete:
31 Martina Dzanová Médiá a text 6
< http://cs.wikipedia.org/wiki/Fanzin> WIKIPEDIA – The Free Encyclopedia. (2017) Jagged Little Pill. [Cit. 2017-12-07]. Dostupné na internete: < https://en.wikipedia.org/wiki/Jagged_Little_Pill > WILLIAMS, Z. (2011): Feminism in the 21st century. [Cit. 2017-13-07] Dostupné na internete: ˂https://www.theguardian.com/books/2011/jun/24/feminism-21st-century- zoe-williams˃
Girl Power and Popular Culture
Keywords popular culture – mainstream – post-feminism – girl power
Annotation This paper introduces and presents the phenomenon of girl power and methods of women portrayals in popular culture and to decode and interpret the changes and development of a model girl power and to assess, whether the current method of presentation corresponds with the girl power feminist discourse. A girl power model, which primarily shows a woman as equivalent of “the enemy” to male action hero brings social, feminist, political and cultural messages.
Martina Dzanová (1989) v roku 2013 úspešne ukončila magisterské štúdium v odbore masmediálne štúdiá a interné doktorandské štúdium v odbore všeobecná jazykoveda na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove. Téma jej dizertačnej práce bola Jazyk módy na fashion blogoch, ktorej súčasťou bola semiotická analýza módneho jazyka ako spôsobu sociálneho správania sa blogerov na popkultúrnej komunikačnej platforme v prostredí web 2.0. Z odborného hľadiska sa venuje popkultúre, vizuálnej kultúre, feminizmu a feministickej verzii histórie žien, tzv. herstory.
Mgr. Martina Dzanová, PhD. Inštitút slovakistiky a mediálnych štúdií FF PU v Prešove Ul. 17. novembra č.1 080 01 Prešov [email protected]
32