VYSOKÁ ŠKOLA HOTELOVÁ V PRAHE 8, SPOL. S.R.O.

Ivana Minarská Možnosti rozvoja cestovného ruchu v okrese Svidník

Bakalárska práca

2017

Možnosti rozvoja cestovného ruchu v okrese Svidník

Bakalárska práca

Ivana Minarská

Vysoká škola hotelová v Prahe 8, spol. s.r.o.

katedra Hotelierstva

Študijný odbor: Hotelierstvo Vedúci bakalárskej práce: Ing. Pavel Attl, Ph.D. Dátum odovzdania bakalárskej práce: 27.04.2017 Dátum obhajoby bakalárskej práce: jún 2017 E-mail: [email protected]

Praha 2017

Bachelor’s dissertation Possibilities for tourism development in the district Svidnik

Ivana Minarská

The Institute of Hospitality Management in Prague 8, Ltd.

Department of Hotel Management

Major: Hotel Management Thesis Advisor: Ing. Pavel Attl, Ph.D. Date of submission: 2017-04-27 Date of thesis defense: june 2017 E-mail: [email protected]

Prague 2017

Čestne prehlásenie

Prehlasujem,

že som bakalársku prácu na tému Možnosti rozvoja cestovného ruchu v okrese Svidník, spracovala samostatne a všetku použitú literatúru a ďalšie podkladové materiály, ktoré som použila, uvádzam v použitých zdrojoch a že zviazaná a elektronická podoba práce je zhodná.

V súlade s § 47b zákona č. 111/1998 Sb., o vysokých školách v platnom znení súhlasím zo zverejneným svojej bakalárskej práce, a to v neskrátenej forme, v elektronickej podobe vo verejne prístupnej databáze Vysokej škole hotelovej v Prahe 8, spol. s.r.o.

...... Ivana Minarská

V Prahe, dňa 27.04.2017

Toto miesto by som rada využila na poďakovanie vedúcemu mojej bakalárskej práce pánovi Ing. Pavlovi Attlovvi, Ph.D., za vedenie mojej bakalárskej práce, jeho ochotu pri vzájomnej spolupráci, cenné rady a informácie, ktoré mi boli oporou v priebehu celého spracovania bakalárskej práce.

Ďalej by som chcela poďakovať primátorovi meste Svidník Ing. Jánovi Holodňákovi, za jeho spoluprácu, záujem a množstvo poskytnutých rád, informácii, bez ktorých by som sa v mojej bakalárskej práci nezaobišla.

Abstrakt Minarská, Ivana. Možnosti rozvoja cestovného ruchu v okrese Svidník [Bakalárska práca] Vysoká škola hotelová . Praha: 2017. Počet strán 62

Táto práca je zameraná na rozvoj cestovného ruchu v okrese Svidník a na jeho možnosti. Cieľom práce je zhodnotenie súčasného stavu rozvoja cestovného ruchu v okrese Svidník, ako aj nájdenie možnosti ďalšieho rozvoja cestovného ruchu v okrese. V súčasnej dobe nie sú niektoré predpoklady cestovného ruchu dostatočné využívané, a ja na základe ich významu pre cestovný ruch predkladám návrhy, aby sa tento stav zmenil k lepšiemu. Zameriavam sa na popis kultúrno historických pamiatok, ktoré sa v danej lokalite nachádzajú, ich využitie pre cestovný ruch a na možnosti rekreácie. Následne zhodnotím návštevnosť v okrese Svidník, počet ubytovacích kapacít, návštevnosť podľa krajiny pôvodu. Tieto štatistiky spracujem do grafov a tabuliek a podrobne zhodnotím.

V záverečnej časti mojej práce predkladám návrhy, ktoré by mohli zlepšiť cestovný ruchu v okrese Svidník a mohli by pomôcť zlepšiť aktuálnu situáciu. Zvolený cieľ bakalárskej práce sa mi podarilo naplniť. Odporúčania v návrhovej časti tejto práce sú návodom, ako zvýšiť turistický záujem o okres Svidník.

Kľúčové slová: cestovný ruch, okres Svidník, zhodnotenie, návštevnosť, kultúrno historické pamiatky, zlepšenie, rozvoj CR, možnosti.

Abstract Minarská, Ivana. Possibilities for tourism development in the district Svidnik [Bachelor’s dissertation] The Institute of Hospitality Management in Prague 8, Ltd. Prague 2017. Number of pages 62

This work is focused on the development of tourism in the district Svidnik and its possibilities. The aim of the work is to evaluate the current state of development as well as finding opportunities for further development of tourism in this district. Currently, there are some assumptions of tourism, which are underused on the basis of their importance for tourism. I would like to submit that proposals to this situation has changed in better way. Focusing on describing the cultural and historical monuments that are located in the area and opportunities for recreation. Consequently, the traffic in the district Svidnik and accommodation is more available as well as traffic by country of origin. These statistics are processed into graphs and charts and detailed evaluation.

In the final part of my bachelor thesis there are proposals which would improve the tourism in the district Svidnik that could help to improve the current situation. In Selected target thesis I was able to meet. The recommendation, which are selected in the design of this thesis are instructions to increase tourist interest in the district Svidnik.

Key words: tourism, district Svidnik, evaluation, visit, cultural and historical monuments, improvement, tourism development, options

Obsah Zoznam grafov, ilustrácii a tabuliek ...... 10 Zoznam použitých skratiek ...... 11 Úvod ...... 12 1 Teoreticko – metologická časť ...... 14 1.1 Vysvetlenie pojmu cestovný ruch ...... 14 1.1.1 História cestovného ruchu ...... 15 1.1.2 Druhy cestovného ruchu ...... 15 1.1.3 Formy cestovného ruchu ...... 17 1.1.4 Základné pojmy ...... 17 1.1.5 Predpoklady cestovného ruchu...... 19 1.2 Okres Svidník ...... 20 1.3 Mesto Svidník ...... 21 1.3.1 Z histórie Svidníka ...... 22 1.3.2 Prírodné pomery okolia Svidník ...... 23 1.3.3 Geológia ...... 23 1.3.4 Klimatické podmienky ...... 24 1.3.5 Vodstvo a vodné pomery ...... 24 1.3.6 Rieky ...... 24 1.3.7 Živočíšstvo a Rastlinstvo ...... 25 1.3.8 Poľnohospodárstvo ...... 26 1.3.9 Obyvateľstvo ...... 26 1.3.10 Rusíni ...... 28 2 Analytická časť ...... 31 2.1 Základné informácie o cestovnom ruchu v okrese Svidník ...... 31 2.2 Duklianske bojisko a Expozícia Svidník ...... 31 2.2.1 Karpatsko – Duklianska operácia ...... 31 2.2.2 Dukelské bojisko a pamätník na Dukle ...... 33 2.2.3 Pamätník červenej armády vo Svidníku ...... 36 2.2.4 Vojenské múzeum Svidník ...... 36 2.2.5 Socha Armádneho Generála Ludvika Svodobu ...... 37 2.3 Múzeum ukrajinskej kultúry vo Svidníku ...... 38 2.3.1 Galéria Dezidéra Millyho ...... 39 2.3.2 Skanzen vo Svidníku ...... 39

2.3.3 Drevené sakrálne stavby ...... 40 2.4 Rekreácia v okrese Svidník ...... 42 Lyžiarsky areál MAKOVICA a Lyžiarske stredisko MEDVEDIE ...... 42 Vodný svet Svidník ...... 44 Hvezdáreň Roztoky ...... 46 2.5 Návštevnosť v okrese Svidník od roku 2005 do roku 2015 ...... 48 3 Návrhová časť ...... 54 Záver ...... 56 Zoznam použitej literatúry ...... 58 Internetové zdroje ...... 60 Prílohy ...... 61

Zoznam grafov, ilustrácii a tabuliek Graf č. 1 Etnické zloženie obyvateľstva v roku 2015 ...... 27

Graf č. 2 Náboženské zloženie obyvateľstva v roku 2015 ...... 27

Graf č. 3 Počet návštevníkov Lyžiarského areálu MAKOVICA ...... 44

Graf č. 4 Počet návštevníkov Lyžiarského strediska MEDVEDIE ...... 44

Graf č. 5 Počet návštevníkov Vodného sveta vo Svidníku ...... 46

Graf č. 6 Počet návštevníkov Hvezdárne Roztoky ...... 47

Graf č. 7 Počet návštevníkov za obdobie 2005 - 2015 ...... 48

Graf č. 8 Počty domácich a zahraničných návštevníkov ...... 49

Graf č. 9 Celkový počet návštevníkov v jednotlivých mesiacoch s využitím ubytovacích zariadený v roku 2015 ...... 52

Graf č. 10 Celkový počet návštevníkov v jednotlivých mesiacoch s využitím ubytovacích zariadený v roku 2014 ...... 52

Graf č. 11 Celkový počet návštevníkov v jednotlivých mesiacoch s využitím ubytovacích zariadený v roku 2013 ...... 53

Obrázok č. 1 Predpoklady cestovného ruchu ...... 20

Obrázok č. 2 Mesto Svidník ...... 21

Obrázok č. 3 Dukelské bojisko a pamätník na Dukle ...... 33

Obrázok č. 4 Vstup do údolia smrti ...... 35

Obrázok č. 5 Pohľad z hora na Svidnícky skanzen ...... 40

Tabuľka č. 1 Počet obyvateľov mesta Svidník od 1869 do 1940 ...... 28

Tabuľka č. 2 Návštevníci okresu Svidník podľa krajiny pôvodu ...... 50-51

Tabuľka č. 3Počet ubytovacích zariadení s počtami lôžok v sledovanom období 2005 – 2015 ...... 51

Zoznam použitých skratiek apod. - a podobne atď. - a tak ďalej

CR - cestovný ruch

č. – číslo

ČSR - Československá republika ha. - hektárov

MUK - Múzeum ukrajinskej kultúry napr. – napríklad

SACR - Svetová agentúra pre cestovný ruch

SNM - Slovenské národné múzeum

SNP - Slovenské národné povstanie

SR - Slovenská republika tzv. - takzvaný

UNESCO - United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization (Organizácia Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru)

UNWTO - United Nations World Tourism Organization (Svetová turistická organizácia)

WTTC - World Travel and Tourism Council ( Svetová rada cestovného ruchu)

WTO - World Tourism Organization ( Svetová organizácia cestovného ruchu)

ZSSR - zväz sovietskych socialistických republík

Úvod Témou mojej bakalárskej práce je preskúmanie možnosti rozvoja cestovného ruchu v okrese Svidník. Pri výbere tejto témy som mala viacero dôvodov. Jedným z nich je, že som sa chcela venovať mojej rodnej zemi Slovenskej republike. Naša krajina je veľmi zaujímavá a atraktívna z pohľadu cestovného ruchu. Má krásnu prírodu, bohatú históriu, kultúru, veľa zaujímavých pamiatok a výhodnú geografickú polohu. Vo svojej práci sa nebudem venovať známym mestám a miestam, ktoré majú dobré rozvinutý cestovný ruch. Zameriam sa na mesto Svidník a jeho okolie. Prečo práve mesto Svidník a jeho okres? Pochádza odtiaľ moja rodina, tieto miesta často navštevujem a veľmi dobré ich poznám. To je druhý dôvod výberu témy mojej bakalárskej práce. Ďalším dôvodom sú možnosti, ktoré okres Svidník má a ktoré nie sú plne využité. Tu sa odohrávala naša minulosť, kde naši predkovia bojovali za lepší život v II. svetovej vojne. Karpatsko – Duklianska operácia bola významným medzníkom v histórii našej krajiny a zakonzervované pozostatky a pamätníky sú jedinečné a zaujímavé. Ďalšie zaujímavosti ako sú drevené kostolíky jedinečné svojho druhu, rusínske festivaly, možnosti turistiky, kúpania a zimného lyžovania, môžu prilákať turistov a tak zlepšiť cestovný ruch.

Hlavným cieľom mojej bakalárskej práce je zhodnotiť súčasný stav rozvoja cestovného ruchu v okrese Svidník a nájsť možnosti ďalšieho rozvoja cestového ruchu v okrese.

Stanovila som si tri hypotézy, ktoré v záverečnej časti bakalárskej práce zhodnotím. Sú to nasledujúce hypotézy:

Hypotéza 1

Návštevnosť okresu Svidník má rastúcu tendenciu.

Hypotéza 2

Kapacity ubytovania pre návštevníkov Svidníckeho okresu sú vyhovujúce.

Hypotéza 3

Najviac návštevníkov v okrese Svidník tvoria poľskí turisti.

Bakalársku prácu som rozdelila na tri hlavné časti:1. Teoreticko – metodologická, 2. Analytická, 3. Návrhová.

12

Prvú teoretickú časť som rozdelila na dve kapitoly. V prvej kapitole vysvetlím pojem cestovný ruch. Ďalej spomeniem históriu, formy a druhy cestovného ruchu a základné pojmy, ktoré sa v cestovnom ruchu používajú. V druhej kapitole sa zaoberám mestom Svidník, jeho okresom, geografickou polohou, prírodnými podmienkami, počtami a etnickým zložením obyvateľstva. Osobitne sa venujem „rusínom“, ktorí majú v tomto kraji bohaté zastúpenie, kultúru a históriu.

V druhej analytickej časti spomeniem základné informácie o cestovnom ruchu v okrese Svidník. Potom vysvetlím čo bola Karpatsko – Duklianska operácia, prečo vznikla a aké mala dôsledky. Následne sa budem venovať kultúrno historickým pamiatkam, múzeám, ktoré sa v danej oblasti nachádzajú. Patria sem Pamätník červenej armády, Dukelské bojisko a pamätník na Dukle, Socha armádneho generála Ludvika Svobodu, Vojenské múzeum, Skanzen vo Svidníku, Drevené sakrálne stavby atď. Taktiež spomeniem rekreáciu v danej oblasti ako napr. Vodný svet vo Svidníku, Lyžiarske stredisko Medvedie, Lyžiarsky areál Makovica, cyklotrasy a Hvezdáreň Roztoky. Následne zhodnotím návštevnosť v okrese Svidník, počet ubytovacích kapacít, návštevnosť podľa krajiny pôvodu. Tieto štatistiky spracujem do grafov a tabuliek.

V poslednej tretej návrhovej časti zhodnotím celú situáciu ohľadom cestovného ruchu v okrese Svidník. K zisteniam, ktoré boli vyhodnotené v druhej časti mojej práce ako nedostatky, poskytnem niekoľko návrhov na ich zlepšenie, pričom sa zameriam na možnosti zvýšenia ubytovacích kapacít regiónu, čo by podľa môjho názoru malo za následok zotrvanie návštevníkov v danom regióne dlhší čas a mohlo by tiež prilákať nových. Následne po vypracovaní bakalárskej práce som dohodnutá na stretnutí s primátorom meste Svidník, kde ho chcem informovať o mojich zisteniach a návrhoch, ktoré by pomohli zlepšiť existujúci stav v cestovnom ruchu. Dohodnutá som aj s informačnými centrami a Podduklianským osvetovým centrom pre ktoré vypracujem návrhy a odporúčania.

Vedecké metódy, ktoré som vo svojej práci použila sú: analýza, komparácia, syntéza, deskripcia, dedukcia.

13

1 Teoreticko – metologická časť

1.1 Vysvetlenie pojmu cestovný ruch

Definícia cestovného ruchu je veľmi rôznorodá a má veľa podôb, ale podstata je vždy rovnaká. Pri vymedzení podstaty cestovného ruchu existujú viaceré prístupy, a to prírodné vedy (geografia, ekológia), spoločenské vedy (ekonómia, psychológia, pedagogika, sociológia), a medicína.

„Cestovný ruch je krátkodobý presun ľudí na iné miesta, ako sú miesta ich obvyklého pobytu , za účelom pre nich príjemnej činnosti.“ (Horner, 2003, s. 53)

Cestovný ruch je činnosť osoby cestujúcej na prechodnú dobu1 do miesta mimo ich bežného životného prostredia2, a to na dobu kratšiu ako je stanovená pričom hlavní účel ich cesty je iný, ako vykonávanie zárobkovej činnosti3 v navštívenom mieste.“(Beránek a kolektiv,2013, s. 15) Cestovný ruch môžeme chápať ako zhromažďovanie činností ktorých zámerom je uspokojiť potreby, ktoré súvisia s pobytom ale aj s cestovaním osôb, zvyčajne v ich voľnom čase a mimo ich trvalého bydliska. Vždy ide o spotrebnú formu, ktorú môžeme charakterizovať ako uspokojenie svojich špecifických potrieb behom cestovania a pobytu mimo svojho bydliska, pri využívaní svojho voľného času (výnimku tvoria služobné cesty). Taktiež ho môžeme chápať ako ucelený teoretický systém, alebo ako turizmológia teda teória cestovného ruchu, či ako hospodárska činnosť ktorá je spojená s produkciou, predajom a spotrebou statkov a služieb cestovného ruchu návštevníkmi, a tiež aj študijná disciplína a odbor vysokoškolského štúdia.

„Cestovný ruch v najužšom zmysle je pohyb osôb, ktoré sa dočasne vzďaľujú z miesta svojho trvalého pobytu, aby pobývali inde za účelom uspokojenia svojich životných či kultúrnych potrieb alebo osobných prianí najrôznejšieho druhu ako spotrebiteľ hospodárskych či kultúrnych statkov.“ (Nejdl, 2011, s. 17-18)

1 Je u medzinárodného cestovného ruchu považované 1 rok, u domáceho potom 6 mesiacov

2 Je chápané trvalé bydlisko, ale v podstate sa môže jednať o akékoľvek miesto, kde sa osoba bežne vyskytuje

3 Je chápaná ako činnosť, ktorá je založená na trvalom či prechodnom pracovnom pomere, takže ak je napríklad pracovník vyslaný do zahraničia na služobnú cestu, spadá podľa tejto definície medzi účastníkov cestovného ruchu

14

1.1.1 História cestovného ruchu

Za začiatok cestovného ruchu a cestovania môžeme považovať 17. a 18. storočie, pričom cestovný ruch ako ho poznáme v súčasnosti, sa začal rozvíjať až v 19. storočí.

Medzi hlavné podmienky patria:

 slobodný pohyb

 fondy voľného času

 vhodné disponibilné prostriedky

 potrebné infraštruktúry

V druhej polovici 20. storočia dostáva cestovný ruch svetovú podobu. V rovnakom čase nastáva na zemi úspešný rozvoj cestovného ruchu najmä v rozvinutých krajinách. Cestovný ruch sa stáva pre obyvateľov rozvinutých krajín súčasťou ich životného štýlu a taktiež súčasťou ich živobytia.

1.1.2 Druhy cestovného ruchu

„Vyjadruje účel (motív) cestovania a prechodného pobytu návštevníka v cieľovom mieste. “ (Gučík a kolektív, 2006, s. 39)

Medzi základne druhy zaraďujeme:

1. Rekreačný cestovný ruch – je orientovaný hlavne na oddych a rekreačné aktivity, pri ktorých sa obnoví psychika a taktiež fyzická stránka života. Predovšetkým ide o pobyt v prírode, športovú činnosť či návštevu kultúrnych pamiatok.

2. Tematický cestovný ruch – môžeme ho zaradiť ako súčasť rekreačného cestovného ruchu. Ide hlavne o individuálne požiadavky cestovateľov napr. chcú vidieť vo Francúzsku Asterix, alebo v Anglicku školu Rockford či v Dánsku Legoland. Jedná sa o krátkodobé zážitky.

3. Kúpeľný cestovný ruch – „druh cestovného ruchu zameraný na zdravotno – preventívne a liečebné činnosti pod odborným dohľadom vo voľnom čase. Podmienkou jeho rozvoja je existencia prírodného liečivého zdroja (prírodné liečivé vody, plyny emanácie, peloidy a klíma), ktorý ovplyvňuje zameranie kúpeľnej liečby. Kúpeľnou liečbou sa sleduje prevencia chorôb, zlepšenie

15

zdravotného stavu, a tým aj znižovanie práceneschopnosti obyvateľstva.“ (Gučík a kolektív, 2006, s.86)

4. Športový a dobrodružný cestovný ruch – jedná sa o druh cestovného ruchu pri ktorom sa vykonáva športová činnosť, pri ktorej sa zabávame ale taktiež nás napĺňa. V letom období sa tento druh cestovného ruchu, môže vykonávať týmito športmi napr. wakeboarding, rafting, cyklistika, camping a horská turistika. V zimnom období to môžu byť športy ako napr. sánkovanie, bobovanie, snowbording či lyžovanie. V súčasnosti k ním môžeme zaradiť aj extrémne športy.

5. Zdravotný cestovný ruch – „druh cestovného ruchu, ktorý sa začal presadzovať v deväťdesiatych rokoch 20.storočia ako prejav rastúceho zdravotného uvedomenia obyvateľstva vo vyspelých krajinách a jeho snahy preventívne ovplyvňovať svoje zdravie. Trendom konca 20.storočia sa stala pohoda, starostlivosť o telo a krásu (wellness, fitnes, beauty). Produkty zdravotného cestovného ruchu ponúkajú jednak kúpeľné podniky rozširovaním svojej ponuky, a jednak hotely v rekreačných cieľových miestach.“ (Gučík a kolektív, 2006, s.209)

6. Kongresový cestovný ruch – tento druh cestovného ruchu vznikol hlavne z dôvodu nepretržitého organizovania seminárov, konferencií a výstav. Účastníci tohto cestovného ruchu sa od ostatných líšia tým, že sa jedná o businessmanov ktorí majú veľmi vysoké príjmy. Ubytovaní sú v kongresových centrách, kde sú časťou aj kongresové služby.

7. Poľovnícky cestovný ruch – je zložený zo športového cestovného ruchu a z rekreačného cestovného ruchu, ale považujeme ho za samostatný druh. Môžeme sem zaradiť aj rybársky cestovný ruch. Pri účasti na tomto druhu cestovného ruchu sa musia brať do úvahy zákony, týkajúce sa ochrany prírody.

8. Kultúrny cestovný ruch – „druh cestovného ruchu, predstavujúci rozličné spôsoby uspokojovania duchovných potrieb ľudí, ktorí sú motivovaní možnosťou poznávania kultúrneho dedičstva, kultúry a spôsobu života rezidentov navštívených cieľových miest, možnosťami zábavy a rozptýlenia. V praxi má podobu návštev múzeí, galérií, kultúrnych pamätihodností, archeologických nálezísk, hudobných, divadelných a filmových festivalov, výstav, spoločenských a náboženských podujatí.“ (Gučík, 2006, s.84)

16

9. Náboženský cestovný ruch – „súčasť kultúrneho cestovného ruchu spojená s tradíciami svetových náboženstiev. Jeho najčastejší prejavom sú púte, pre ktoré sú charakteristické znaky – účastníci púte, náboženský akt a pútnické miesto. Pútnickým (kultovým) miestom môže byť mesto, obec, osada alebo krajinný prvok (svätá hora, svätá rieka a p.). Náboženský cestovný ruch sa líši od kultúrneho cestovného ruchu náboženskými motívmi a odmietaním označenia jeho účastníkov ako turistov.“ (Gučík a kolektív, 2006, s.109)

1.1.3 Formy cestovného ruchu

Formy cestovného ruchu vyjadrujú rôzne príčiny a následne ich dôsledky, ktoré súvisia s cestovaním a pobytom turistu na cudzom mieste.

Formy môžeme rozdeliť nasledovne:

1. Podľa ročného obdobia – sezónny, mimosezónny, celoročný

2. Podľa veku návštevníkov – mládežnícky, rodinný, seniorský

3. Podľa počtu účastníkov – individuálny, kolektívny, masový, ekologický

4. Podľa geografického hľadiska – regionálny, národný, zahraničný, vnútorný, medzinárodný

5. Podľa spôsobu organizovania – organizovaný a individuálny

6. Podľa použitia dopravného prostriedku – letecký, mototuristika, železničný a lodný

7. Z hľadiska dynamiky – putovný a pobytový

8. Podľa sociologického hľadiska – sociálny, etnický, návštevy príbuzných a priateľov

9. Podľa prevažujúceho miesta pobytu – horský, vidiecky, mestský, prímorský, prímestský

1.1.4 Základné pojmy

Turista – turistom môžeme nazvať návštevníka, ktorý navštívil inú krajinu a strávil v nej aspoň jednu noc, avšak návšteva netrvá dlhšie ako jeden rok. A turisti sú ubytovaní buď v hromadnom ubytovacom zariadení alebo v individuálnom ubytovacom zariadení.

17

Návštevník – jedná sa o osobu, ktorá v medzinárodnom cestovnom ruchu cestuje do odlišnej krajiny, ako má svoje trvalé bydlisko, mimo svojho zvyčajného prostredia a na kratšiu dobu ako 12 mesiacov, pričom do navštívenej krajiny nejde za zárobkov činnosťou. Čo sa týka domáceho cestovného ruchu tak je to osoba, ktorá v danej krajine trvalo býva a cieľ jeho cesty je iné miesto ako trvalé bydlisko. Avšak dĺžka pobytu na tom mieste neprekračuje šesť mesiacov a účelom cesty nie je zárobková činnosť.

Rezident – je to obyvateľ ktorý v štáte žije stále. V domácom cestovnom ruchu takto označujeme osobu ktorá žije v danej krajine aspoň 6 po sebe nasledujúcich mesiacov pred príchodom na iné miesto a to na kratšiu dobu ako 6 mesiacov. A v medzinárodnom cestovnom ruchu je rezidentom obyvateľ ktorý v danej krajine žije minimálne jeden rok a pred príchodom do inej krajiny na kratšiu dobu ako jeden rok.

Výletník – výletníka môžeme nazvať ako jednodňového návštevníka. Aj v domácom aj v medzinárodnom cestovnom ruchu môžeme považovať za výletníka návštevníka, ktorý cestuje na iné miesto či do inej krajiny, ako je jeho trvalé bydlisko na dobu kratšiu ako 24 hodín, bez prenocovania v danej krajine či mieste a nevykonáva zárobkovú činnosť. „V domácom cestovnom ruchu ide o osobu - návštevníka, ktorý navštevuje určité miesto, ale neprenocuje v žiadnom ubytovacom zariadení.“(Palatková, Zichová, 2011, s.25)

Produkt cestovného ruchu – produktom cestovného ruchu rozumieme všetko čo môžeme dostať na trhu cestovného ruchu, teda celkový súhrn zážitkov ktoré vedia uspokojiť návštevníkov. Nemôžeme ho vidieť a ani merať. Je to komplex služieb, kde sa ponúka cieľové miesto – primárna ponuka a sekundárna ponuka teda inštitúcie a podniky cestovného ruchu.

Svetová organizácia cestovného ruchu –WTO (World Tourism Organization). Založená bola 1. októbra 1974 a sídli v španielskom Madride. Patrí medzi najdôležitejšiu svetovú organizáciu cestovného ruchu a taktiež patrí medzi ústredných predstaviteľov záujmov v medzinárodnom cestovnom ruchu, je na vládnej úrovni a je oficiálny orgán cestovného ruchu. Má štatút OSN, tzn. spolupracuje s orgánmi OSN v potrebných veciach ohľadom cestovného ruchu. Činnosťou WTO sú výskumy, štatistiky cestovného ruchu ako napr. trhový výskum cestovného ruchu, plánovaná výstavba a následná organizácia prevádzok cestovného ruchu, výskumy zamestnanosti v cestovnom ruchu atď.

18

Svetová rada cestovného ruchu – WTTC ( World Travel and Tourism Council). Sídli v Anglicku v meste Londýn a zaraďujeme ju ako medzinárodnú mimovládnu organizáciu a tvorí súhrn mimovládnych organizácii ako sú železnice, letecké a lodné spoločnosti, siete hotelov, požičovne áut a podiely na trhu ktoré sú rozhodujúce. Svetová rada cestovného ruchu má za cieľ presvedčiť vlády členských štátov o význame cestovného ruchu z ekonomického hľadiska, pri zohľadňovaní potrieb rozvoja, tvorby legislatívy, dohliadať na činnosť leteckých a dopravných spoločností tak, aby sa udržal rozvoj, zlepšila infraštruktúru v Európskej únie a to hlavne v doprave. Zlepšila sa bezpečnosť systémov v leteckej doprave, aby sa odstránili bariéry v medzinárodnom cestovaní a taktiež, aby sa liberalizovali predpisy o cestovaní a colnom vybavení.

Slovenská agentúra pre cestovný ruch – používaná skratka SACR, je príspevková organizácia na propagáciu a marketing cestovného ruchu. Bola založená v roku 1995 Ministerstvom hospodárstva a sídli v Banskej Bystrici. Agentúra ma zastúpenie aj v zahraničí a to v nasledujúcich krajinách: Česká republika – Praha, Poľsko – Varšava, Holandsko – Amsterdam, Rusko – Moskva, Rakúsko – Viedeň a Nemecko – Berlín. Hlavnou úlohou agentúry je pomoc pri rozvoji cestovného ruchu, rešpektovať ciele hospodárskej prosperity Slovenskej republiky a ochranu kvality života a ochranu životného prostredia. Činnosť agentúry je financovaná z vlastnej činnosti a taktiež aj z príspevkov zakladateľských rozpočtov.

1.1.5 Predpoklady cestovného ruchu

„Súhrn prírodných a antropogených aspektov vrátane ich mnohoúrovňových väzieb, ktoré vytvárajú predpoklady pri realizácii cestovného ruchu“ ( Zelenka, Pásková, 2012, s.23)

Predpoklady CR môžeme rozdeliť na realizačné, selektívne a lokalizačné.

19

Obrázok č.1; Predpoklady cestovného ruchu

Predpoklady CR Realizačné Selektívne Lokalizačné

Materiálno - technické Demografické Prírodné

Komunikačné Personálne Kultúrno - Municipálne

Ekologické

Selektívne

Politické

Administratívne

Sociologické

Urbanizačné Zdroj: Vlastné spracovanie na základe dát od Zelenky a Páskovej

1.2 Okres Svidník

Rozloha svidníckeho okresu je 549,78 km² a nachádza sa v Prešovskom kraji. Je rozložený v lone prírody Nízkych Beskýd medzi Laboreckou a Ondavskou vrchovinou. Počet obyvateľov Svidníckeho okresu je 32 941 k 31.12.2015 a hustota je 59,92 obyv./km²

Celý okres Svidník je pretiahnutý v smere sever – juh, zatiaľ čo územie severnej časti je niekoľkokrát širšie ako južné územie. Na severnej hranici okresu sa nachádza štátna hranica s Poľskou republikou.

Vo svidníckom okrese sa nachádzajú 2 mesta Svidník a Giraltovce a 66 obcí ( Belejovce, Cernina, Dobroslava, Fijaš, Hrabovčík, Kalnište, Kobylnice, Krajná Bystrá, Krajné Čierno, Kurimka, Lužany pri Topli, Mestisko, Mlynárovce, Nižný Komárnik, Nová Polianka, Pstriná, Rovné, Stročín, Šarbov, Štefurov, Vápeník, Vyšný Komárnik, Železník, Beňadikovce, Cigla, Dubová, Hunkovce, Kapišová, Korejovce, Krajná Poľana, Kružlová, Ladomirová, Matovce, Mičakovce, Nižná Jedľová, Nižný Mirošov, Okrúhle, Radoma, Roztoky, Svidnička, Šarišský Štiavnik, Vagrinec, Vyšná Jedľová, Vyšný Mirošov, Želmanovce, Bodružal, Dlhoňa, Dukovce, Havranec, Jurkova Voľa, Kečkovce, Kračúnovce, Krajná Porúbka, Kuková, Lúčka, Medvedie, Miroľa, Nižná Pisaná, Nižný Orlík, Príkra, Rakovčík, Soboš, Šemetkovce, Valkovce, Vyšná Pisaná, Vyšný Orlík).

Bližšie sa budem venovať samotnému mestu Svidník, kde rozoberiem históriu, geografickú polohu, rozloženie obyvateľstva atď. 20

1.3 Mesto Svidník

Známe podduklianské okresné mesto Svidník, ktoré sa nachádza uprostred krásnej prírody, na severovýchodnom Slovensku, na sútoku dvoch riek Ladomirky a Ondavy, medzi malebnými vŕškami Nízkych Beskýd.

Turistom neponúka honosné stavebné pamiatky, ale významnými dejinami nabitú históriu. Celá oblasť podduklianského kraja, od mesta Svidník po národný pamätník na Dukle, je miestom historických hrdinských bojov sovietskych a československých jednotiek v Karpatsko – Duklianskej operácii počas II. svetovej vojny.

Obrázok č. 2 Mesto Svidník

Zdroj: http://stare.obce.info/slovensko/presovsky-kraj/okres-svidnik/svidnik/ecard-mesto- svidnik Nie náhodou sa práve na duklianskom bojisku urobila definitívna bodka za neradostným životom obyvateľov podduklianského mestečka a písali sa prvé stránky novej histórie Svidníka. Mesto a okolie sa po oslobodení spamätalo z rán, vyrástlo , skrásnelo a radostne víta nových návštevníkov.

„Okresným mestom bol viackrát, naposledy od roku 1968, keď vznikol odčlením od okresu Bardejov. Terajší erb mesto prijalo v roku 1987.“ (Gojdič, 2012, s.2)

Erb mesta Svidník znázorňuje Pamätník Česko – Slovenského armádneho zboru, ktorý sa nachádza v obci Vyšný Komárnik/ Dukla.

21

1.3.1 Z histórie Svidníka

„Názov mesta je odvodený od slova svida, v slovenčine svíb, svíbový listnatý porast, ktorý tu prevládal.“ (Gojdič, 2012, s.2)

„Najstarší zápis o meste Svidník pochádza z roku 1357. V niektorých listinách sa uvádza aj záznam z roku 1355, resp. 1334. V druhej polovici 14. storočia viedla z podunajskej oblasti cez Svidník do Poľska dôležitá obchodná, takzvaná jantárová cesta.“ (Švorc a kolektív, 2005, s. 9)

„V polovici 18. storočia vzrástol význam mesta Svidník a stal sa sídlom tretieho okresu Makovického panstva. Jeho majetky vlastnili Erdődyovci a Szirmaiovci. Svidník bol neskôr aj sídlom slúžnovského okresu.“ (Mikita a kolektív, 2003, s.28)

19. storočie bolo voči miestnemu obyvateľstvu veľmi kruté, po neúrodných rokoch vypukla medzi obyvateľmi cholera. Hlavnou príčinou vysťahovania na Dolnú zem a do zámoria bola veľká bieda a zlé hospodárske podmienky.

Nepriaznivá situácia sa ešte zhoršila v období I. svetovej vojny, kedy jednotky cisársko – kráľovskej armády pri ústupe podpálili Svidník.

Po I. svetovej vojne okres Svidník patril medzi najchudobnejšie v republike. Miestny obyvatelia v tomto povojnovom období sa živili košikárstvom, podomovým predajom a drobnými činnosťami, ktoré boli ich obživou. Bohužiaľ na obživu im to nepostačovalo a práve preto okres Svidník postihla ďalšia vysťahovalecká vlna.

Máloktorá dedina alebo mesto zažilo tak veľa vojnových hrôz v I. , tak aj v II. svetovej vojne, ako práve mesto Svidník a jeho okolie. Mesto Svidník a Dukla sa natrvalo stali symbolom obetí II. svetovej vojny.

Historické boje z konca II. svetovej vojny pripomína Pamätník Sovietskej armády a Vojenské múzeum vo Svidníku ako aj rozsiahly prírodný areál Pamätník Československej armády na Dukle, ktorý bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

„Povojnové obdobie znamená pre svidnícky región intenzívny rozvoj. Samotné mesto Svidník sa zmenilo na nepoznanie. Postavilo sa mnoho objektov občianskej vybavenosti, rodinných domov, bytov ale aj významných priemyselných závodov. Spriemyselnenie znamenalo pre tu žijúce obyvateľstvo fakt, že jeho celoživotným údelom už nie je len práca na poli a v lesoch. Výstavba odevných závodov, strojárskych závodov potravinárskeho 22

priemyslu, viacerých podnikov miestneho významu a zariadení služieb urýchlili rast mestečka. Vybudovali sa nové školy a moderná nemocnica, nesúca meno čestného občana Svidníka, armádneho generála Ludvíka Svodobu.“ (Svidník, História meste Svidník [online]. [cit. 2017-04-04]. Dostupné na internete: http://www.saris.eu.sk/svidnik/sk/historia.html

1.3.2 Prírodné pomery okolia Svidník

Okres Svidník je rozložený v severovýchodnej časti Východoslovenského kraja, v Ondavskej vrchovine pod Nízkymi Beskydami. Územie tejto časti kraja netvorí geograficky uzavretý celok. „Jeho povrch tvoria pahorkatiny a pohoria s priemernou nadmorskou výškou 400 m n. m. Medzi pahorkatinami sú rozložené plytké údolia s potokmi, cestami a osadami.“ (Mindoš, 1969, s.6)

„Samotný Svidník má dosť výhodnú klimatickú polohu, leží 220 m n. m. Okolité vrchy dosahujú 500 metrov. Masív Čierna hora, ktorá tvorí dlhé a úzke pohorie na pravom brehu Ondavy od Svidníka k Zborovu, najvyšším bodom dosahuje 670 m n. m. Vo výške 503 m n. m. na severe od Svidníka leží Dukelský priesmyk ale aj Svidnícke sedlo.“ (Švorc a kolektív, 2005, s.9)

1.3.3 Geológia

Celá oblasť okolia Svidníka patrí do pieskovcovitého – flyšového horstva Karpát. V minulosti bola taktiež oblasť známa nerastným bohatstvom ale aj minerálnymi vodami:

 Vyšný Komárnik – nafta

 Nižná Pisaná – uhlie

 Vyšná Pisaná a Dobroslava – minerálna (uhličitá) voda

 Dubová – minerálna voda s väčším percentom jódu, sírovodíka a soli

 Krajná Bystrá – železná ruda.

 Šarišský Štiavnik – minerálne pramene

23

1.3.4 Klimatické podmienky

Podnebie v oblasti je ovplyvňované nadmorskou výškou a patrí medzi vnútrozemské. Čo sa týka priemerných ročných teplôt tak sa pohybujú od 6 – 7 º C a v duklianskom priesmyku aj nižšie. Medzi najteplejšie mesiace v roku môžeme považovať júl – august, vtedy sa teplota pohybuje okolo 20 – 25 º C.

„Množstvo zrážok charakterizuje oblasť Svidníka ako mierne vlhkú a chladnejšiu ( priemer od 700 do 800 mm). Najviac zrážok spadne v letných mesiacoch v júni a júli a potom ešte na jeseň v októbri a novembri. “ (Mindoš, 1969, s.5-6)

V zimnom období v horských kotlinách sú časté tepelné inverzie – na dne kotliny tuhé mrazy a na svahoch pohorí teplo napr. Čierna hora alebo Dukliansky priesmyk. Ročný počet dní so snehovou prikrývkou je cca od 80 do 100 dní v roku. Maximálna snehová prikrývka v severnej časti Svidníckeho okresu je 80 cm. Na ostatnom území okresu 40 cm.

1.3.5 Vodstvo a vodné pomery

Celý okres Svidník patrí do povodia Tisy. „Rieky pretekajú zovretými údoliami, čo vytvára pomerne dobré podmienky pre dosiaľ nevyužité energetické zdroje. Po oslobodení roku 1945 bola projektovaná na Ondave pri Svidníku priehrada, projekt sa nerealizoval pre priepustnosť bočných vrstiev.“ (Mindoš, 1969, s.6)

Veľkú hydrocentrálu na dolnom toku Ondavy pri Veľkej Domaši stavali v 60. rokoch minulého storočia. Vo februári 1962 bol začiatok stavby a ukončená bola v decembri 1967.

1.3.6 Rieky

Rieka Ondava pramení na južných svahoch Nízkych Beskýd. Väčšími prítokmi Ondavy z ľavej strany sú Ladomirka, Chotčianka, Oľka a Ondavka. Z pravej strany priberá svoj najväčší prítok Topľu.

Rieka Ladomirka pramení vo Svidníckom sedle vo výške 455 metrov, tesne pri hranici s Poľskom, v Nízkych Beskydách v západnej časti Laboreckej vrchoviny. Poniže obce Nižný Komárnik sa do nej vlieva potok Šivarná, prameniaci juhovýchodne nad Príkrou, na území chránenej karpatskej oblasti Východným Karpát. V Krajnej Poľane z ľavej strany priberá riečku Bodružalík.

24

1.3.7 Živočíšstvo a Rastlinstvo

Ondavská vrchovina, patriaca do karpatskej oblasti, v severovýchodnej časti sa charakterizuje najmä vo vyšších polohách krásnymi bukovými a jedľovými lesmi a taktiež horskými pastvinami.

Čo sa týka rastlinstva tak sa vyznačuje bohatými druhmi ako napr: zvonček karpatský, kostrava karpatská, králik okrúhlolistý, ostropysk karpatský, prvosienka karpatská – patria medzi najznámejšie druhy.

„Osobitnú zmienku si zasluhujú lesy, ktoré pokrývajú skoro polovicu celkovej plochy. Len svidnícky Lesný závod obhospodaruje 15 827 ha lesa. Prevahu majú bukové lesy, 11% z celkovej výmery predstavujú ihličnaté lesy. Ostatné sú miešané (roztrúsená breza, hrab, lieska, borievka, jelša. dub, javor, jaseň a brest). V duklianskom priesmyku, v katastri obcí Vyšný a Nižný Komárnik sa udržiava prales, z ktorého v budúcnosti vznikne prírodná rezervácia pre štúdium zákonitostí lesného života.“ (Mindoš, 1969, s.7)

Rozloha poľovníckeho revíra je veľmi chudobná oblasť na výskyt zopár druhov poľovnej zvery a to srnca, jeleňa a do istej miery aj diviaka. Príčina je tá, že v danej oblasti taktiež žijú vlky a rysy, ktorí značne ničia tento druh poľovnej zvery. Vo veľmi malej miere v oblasti Dranca a Banísk (prírodné rezervácie v oblasti obce Nižný Komárnik), tu žije diviačia zver. Pracovníci Výskumnej lesnej prevádzky pri Komárniku v októbri roku 1963 našli čerstvé stopy medveďa, ktorého v tejto časti doteraz nespozorovali. Z ďalších živočíchov, ktoré v tejto oblasti žijú prechodne, sú mačkovité šelmy a to najmä divé mačky a rysy, ale taktiež tu môžeme naraziť aj na kunu lesnú a skalnú, tchora obyčajného, lasicu a jazveca. Ďalšou skupinou ktorá je zastúpená v tejto oblasti sú psovité šelmy a to najmä vlk ale taktiež aj líška obyčajná. Čo sa týka cicavcov tak tie tvoria početnú skupinu a to najmä zajac, veverička, potkan, syseľ, hraboš poľný a myš domáca.

Významnú zložku tvorí vtáctvo stále aj prelietavé. Vo veľkom množstve sa vyskytujú plazy ale aj obojživelníky ako napr: skokan zelený, ropucha, mlok či rosnička zelená, ktorá je skôr raritou. Na území sa tiež nachádzajú hady najviac užovka alebo vretenica obyčajná. A z plazov sú to najčastejšie vyskytuje jašterica hnedá, prudká a zelená.

25

1.3.8 Poľnohospodárstvo

Oblasť okolia Svidníka má charakter zemiakársko – pastvinársky. „Vyše dve pätiny celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy zaberajú pôdy kyslé s vyššou hladinou spodnej vody, stredne až ťažko ílovité nevhodné pre pestovanie chlebového obilia, najmä pšenice.“ (Mindoš, 1969, s.8)

Pozdĺž vodných tokov sa v obmedzenom množstve vyskytujú ľahké piesočnaté pôdy. Lúky a pasienky v celej oblasti zaberajú až 60% poľnohospodárskej pôdy, a práve preto vytvárajú priam priaznivé podmienky pri zvýšení výroby objemových krmív či chovu hovädzieho dobytka ale taktiež aj pri chove oviec ako doplnkového odvetia živočíšnej výroby.

Klimatické pomery oblasti (aj napriek tomu, že kraj patrí medzi chladnejšie) vytvárajú dobré podmienky pri pestovaní ovocia, najmä jabloní, sliviek, čerešní, višní a v letných mesiacoch tiež hrušiek. V južnej časti sa v malom množstve darí bobuľovitému ovociu ako egrešu či ríbezliam. Veľká škoda je, že tieto priaznivé podmienky pre ovocinárstvo sa doteraz naplno nevyužili. V celej oblasti sa nachádzajú okrem záhrad aj vhodné plochy pre vysádzanie ovocných stromov, najmä popri poľných cestách, vodných tokov, na stráňach.

1.3.9 Obyvateľstvo

V tejto kapitole sa zameriam na etnické a náboženské zloženie obyvateľstva a na počet obyvateľov v minulosti a súčasnosti. Tieto údaje sú zobrazené v grafoch a tabuľke.

V grafe č. 1 je znázornené etnické zloženie obyvateľov v danej oblasti v roku 2015. Je tu šesť národností s tým, že najviac prevláda národnosť slovenská, za ňou národnosť rusínska, ku ktorej sa hlási čo raz viac obyvateľov okresu, ďalej sú to Rómovia a v menšom zložení sú to Ukrajinci, Maďari a Poliaci.

26

Graf č.1 Etnické zloženie obyvateľstva v roku 2015

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe dát od Švorca a Derfiňáka

V grafe č.2 je znázornené náboženské zloženie obyvateľstva v roku 2015. Ako je z grafu vidieť, tak najväčšie zástúpenie tvoria greckokatolíci, po nich nasledujú pravoslávni a rímskokatolícky veriaci. Vyše 5% obyvateľov sú bez vyznania. Najmänej zastupenú sú evanjelicky veriaci.

Graf č. 2 Náboženské zloženie obyvateľstva v roku 2015

Zdorj: Vlastné spracovanie na základe dát od Švorca a Derfiňáka

V nasledujúcej tabuľke si môžete prehľadne pozrieť, ako sa menil počet obyvateľov v rokoch 1869 do roku 1940, keď sa mesto Svidník delilo na dve samostatné obce Vyšný a Nižný Svidník. Je tu taktiež vidieť, že priaznivejšie sa vyvíjal Vyšný Svidník, ktorému obyvateľstvo rokmi pribúdalo, pričom v Nižnom Svidníku obyvateľstvo aj ubúdalo. 27

Tabuľka 1: Počet obyvateľov od roku 1869 do roku 1940 1869 1880 1890 1900 1910 1921 1930 1940

Vyšný 461 541 511 745 685 623 668 867 Svidník obyva obyva obyva obyva obyva obyva obyva obyva teľov teľov teľov teľov teľov teľov teľov teľov Nižný 302 332 357 390 309 256 339 358 Svidník obyva obyva obyva obyva obyva obyva obyva obyva teľov teľov teľov teľov teľov teľov teľov teľov Zdroj: Vlastné spracovanie na základe dát od Mindoša

V roku 1944 prišlo k zlúčeniu obidvoch obci a vzniklo mesto Svidník. V roku 1944 malo mesto 1037 obyvateľov. V roku 1961 to bolo 2039 obyvateľov, a v roku 1970 mal Svidník 3518 obyvateľov.

Posledné sčítanie obyvateľstva bolo 31.12.2015 mal Svidník 11 289 obyvateľov a hustota 558, 86 obyvateľstva na km².

1.3.10 Rusíni

„Rusíni nikdy nemali vo svojich dejinách vlastný štátny útvar, ich politické dejiny sú úzko spojené s dejinami štátnych útvarov, ktorých súčasťou bolo nimi obývané územie, s Uhorským kráľovstvom, Sedmohradským kniežatstvom, s Habsburskou monarchiou, Maďarskou republikou, Československou republikou, Maďarským kráľovstvom, Sovietskym zväzom a Ukrajinou. Podkarpatskí Rusíni prežívali spolu so všetkými národmi tohto regiónu zložité, búrlivé a často protirečivé dejiny.“ (Pop, 2010, s.5)

Rusíni už niekoľko storočí sú súčasťou pôvodného obyvateľstva regiónu po celej dĺžke severných a južných svahov severných Karpát. Toto územie je v dnešnej dobe časťou štyroch štátov a to: oblasť Marmarošská – Slovensko a Rumunsko, oblasť Zakarpatská – Ukrajina a Poľsko – najmä lemkovský región na juhovýchode krajiny.

Viac ako trinásť storočí osídľujú karpatskí Rusíni stredoeurópske územie pozdĺž Karpatských svahov. Vo víre dejín Rusínov, ktoré sa stále vynárajú a taktiež nesú zo sebou určitý kód. Je to hlavne v ich existencii ktorá je na rozhraní medzi západnou civilizáciou a svetom byzantskej kultúry. Dnešní Rusíni sú roztrúsení prevažne na území siedmych európskych slovanských štátov. Sú to tieto nasledujúce štáty: Slovensko, Poľsko, Chorvátsko, Maďarsko, Ukrajina, Srbsko, Rumunsko. Avšak v žiadnom z týchto štátov sa im nepodarilo dodnes dosiahnuť vlastné administratívne vyčlenené územie.

28

Zo slovanských kmeňov, ktoré sa v 6. až 7. storočí v karpatskom území zmiešali s Bielymi Chorvátmi sa spolu s inými slovanskými národmi vyvinulo aj rusínske etniku. Rusínov na naše územie pravdepodobne priniesli solúnski vierozvestovia Cyril a Metod, ktorí putovali na Veľkú Moravu, predpokladajú historici. Uhorské kráľovstvo v 11. storočí získalo rusínske dediny a usadlosti v oblasti Zemplínskej, Šarišskej, Užskej a Spišskej župy, presne v rovnakom čase získali lemkovských Rusínov na sever od Karpát Poľského kráľovstva.

V 16. storočí sa územie karpatských Rusínov stalo frontovou líniou protihabsburských povstaní uhorskej šľachty a turecko – rakúskych vojen. V roku 1646 prišla kríza v katolíckej cirkvi a taktiež reformácia či protireformácia, ktorá zasiahla aj rusínsku pravoslávnu cirkev a to mala za následok zjednotenie s cirkvou katolíckou.

„Vlastné politické dejiny Rusínov začínajú v dobe rusínskeho národného obrodenia v 19. storočí. Dejinami podkarpatských Rusínov sa zaoberá nielen rusínska historiografia, ale tiež maďarská, rakúska, ruská, česká, slovenská, sovietska a ukrajinská. Úvahy maďarských, rakúskych, českých a slovenských historikov o tom, že Rusíni sú súčasťou stredoeurópskych dejín sú logické. Na druhej strane dnešná beletrizovaná, nadmieru spolitizovaná a nacionalistická ukrajinská historiografia neuznáva Rusínov ani ako svojbytný národ, ani samostatnosť dejín.“ (Pop, 2010, s.5)

Koncom I. svetovej vojny sa rozpadlo Rakúsko – Uhorsko a to malo za následok, že celý karpatský priestor, ktorý bol obývaný rusínskym obyvateľstvom sa ocitol v troch štátoch a to v: Československu, Poľsku a Rumunsku. Vytvorenie karpatorusínskej autonómnej oblasti o ktorú sa snažili Rusíni už predtým, avšak ju vnímali ako legitímna požiadavka svojbytného národa, napríklad v Maďarsku to znamenalo vznik tzv. Rus´kej krajiny. S tým však Rusíni nesúhlasili. V revolučnom období zmien na konci I. svetovej vojny, kedy už väčšina národov mali štátotvorné a národnokultúrne požiadavky, Rusínom chýbal jednotný politický program na Uhorskom území. Keď sa Podkarpatská Rus začlenila do Československej republiky, bol na príčine viac menej vonkajší vplyv, a to hlavne rokovanie amerických Rusínov s T.G. Masarykom a výsledkom bola Parížska mierová konferencia, ako vnútorného vývoja v krajine, zdôrazňuje historik profesor Ferdinand Uličný.

V roku 1948 po komunistickom prevrate tzv. víťaznom februári, sa v Československu a taktiež v Zakarpatskej oblasti sovietskej Ukrajiny, začína prudká ukrajinizácia Rusínov. 29

Veľkou tragédiou bolo presídľovanie vyše 12 400 východoslovenských Rusínov na územie ukrajinskej Volyne. V Československej republike sa začiatkom 50. rokov postupne z verejného života na základe nariadenia vlády stráca pomenovanie Rusín a Rusínska národnosť. Úrady prenasledovali tých občanov, ktorí sa aj napriek zákazu ďalej hlásili k rusínskej národnosti a boli nútení sa hlásiť k národnosti ukrajinskej, inak im hrozila povojnová deportácia do ZSSR – toto málo za príčinu, že sa tak dramatický znížili počty Rusínov. Rovnako im štát zakázal aj cirkev gréckokatolícku, ktorú vnímali ako hlavnú podporu v republike.

Obnovenie Rusínskej národnosti na Slovensku znova prišlo až v roku 1989. Veľmi významným krokom bola kodifikácia rusínskeho spisovného jazyka v roku 1995, a to malo za následok novší vývoj najmä v rusínskej kultúre, literatúre alebo aj v médiách. Čo sa však znova nepodarilo obnoviť je rusínske školstvo. V rokoch 1991 až 2015 pravidelne prebiehalo sčítanie obyvateľstva a to potvrdilo, že sa k rusínskej národnosti dobrovoľne hlási čoraz viac ľudí. „Podobne sú na tom aj Rusínski obyvatelia v Maďarsku, Poľsku a Rumunsku. Avšak veľkú výnimku tvorí Ukrajina, kde sa rusínska národnosť ešte oficiálne neuznala aj napriek postupnej demokratizácii spoločnosti“.(Združenie inteligencie Rusínov Slovenska, 2014 s. 43)

Rusíni na Slovensku taktiež riešili najdôležitejšiu stránku a to ich spisovný literárny jazyk. Rusíni žijú na rozhraní západoslovanského a východoslovanského jazykového areálu. V bežnej komunikácii však viac menej využívajú miestne nárečie. Pri rozvoji všetkých národnostných menšín je veľmi dôležité mať vzťah k vlastným tradíciám, kultúre a jazyku. Keď sa používa jazyk národnostnej menšiny tak prichádza k zasahovaniu do viacerých oblastí spoločenského života. Čo sa týka veriacich tak touto významnou oblasťou je ich liturgický jazyk. V dávnej ale aj v nedávnej minulosti Rusínov zohrávalo osobitú úlohu náboženstvo a cirkev a nevzdali sa jej dodnes.

30

2 Analytická časť 2.1 Základné informácie o cestovnom ruchu v okrese Svidník Cestovný ruch tvorí podstatnú zložku národného hospodárstva, je príležitosťou na rozvoj podnikateľského prostredia a vytváranie nových pracovných miest, budovanie infraštruktúry čo v konečnom dôsledku má vplyv na zvyšovanie životnej úrovne obyvateľstva.

V okrese Svidník sú pre záujemcov o kultúrne a historické pamiatky k dispozícií viaceré možnosti, podľa ktorých sa vie turista zorientovať a naplánovať cestu tak, aby navštívil miesta o ktoré má záujme. Dobrou inštitúciou je nedávno otvorené informačné centrum Dukla destination n.o. Ďalšou možnosťou je Infocentrum. Obe tieto informačné centrá poskytujú návštevníkom kompletné informácie o meste a jeho okolí, možnostiach ubytovania a stravovania majú k dispozícii brožúrky, turistické mapy a suveníry. Na verejných priestranstvách sú umiestnené orientačné mapy a pútače, ktoré si zaslúžia kritiku, nakoľko orientácia podľa nich je komplikovaná, nedostatočná a zastaralá. Mesto Svidník a každá obec v okrese má svoju internetovú stránku, kde sú zverejnené informácie pre bežného turistu. Dobré sú označené športové areály (kúpanie a lyžovanie),turistické chodníčky a cyklotrasy.

2.2 Duklianske bojisko a Expozícia Svidník 2.2.1 Karpatsko – Duklianska operácia „Na sever od okresného mesta Svidník, na priestore 2 000 km², bola jedna z najvýznamnejších vojenských operácii II. svetovej vojny, Karpatsko – Duklianska operácia.“ (Nehera, 1982, s.8)

„Ako súčasť východokarpatskej operácie širšieho frontového rozsahu mala veľký operačný význam. Cez dukliansky priesmyk viedla najkratšia cesta na územie Československa a Maďarska, do tyla nepriateľského zoskupenia na Balkáne.“ (Husárová a kolektív, 1989, s.63)

Karpatsko – Duklianska operácia sa odohrávala na jeseň roku 1944 na severovýchode Slovenska. Jej hlavným cieľom bolo spojenie povstaleckých síl SNP so sovietskymi armádami. Môžeme ju vnímať ako najväčšiu horskú bitku II. svetovej vojny.

Východokarpatská operácia Červenej armády mala hlavný cieľ a to prekročenie karpatského masívu smerom „do Maďarska a na Slovensko na pomoc Slovenskému 31

národnému povstaniu. Mala dve časti – Karpatsko-Užhorodskú a Karpatsko-dukliansku. Strategicky najdôležitejšou bola Karpatsko-duklianska operácia, ktorú uskutočnila 38. Armáda 1. ukrajinského frontu pod velením generálplukovníka K. S. Moskalenka a pravé krídlo 1. gardovej armády 4. ukrajinského frontu pod velením generálplukovníka A. A. Grečka. Do toho zoskupenia boli zaradené aj vojská 1. československého armádneho zboru pod velením armádneho generála Ludvíka Svobodu.“ (Švorc, 2005, s.36)

Operácia mala vojenský význam, ale hlavne mala politický charakter. „Útočiť cez Karpaty bolo síce z vojenského hľadiska nevýhodné, ale z politického hľadiska to bolo nevyhnutné. Tým politickým hľadiskom bola potreba internacionálnej pomoci Slovenskému národnému povstaniu. Preto sovietske politické a vojenské vedenie rozhodlo uskutočniť vojenskú operáciu na pomoc Povstaniu tou najbližšou cestou.“ ( Husárová a kolektív, 1989, s. 63)

Karpatsko – Duklianska operácia sa neskončila úspechom. V danej oblasti kde prebiehala operácia boli veľmi nepriaznivé podmienky a do istej miery bola plytvaním na ľudských životoch ale aj materiálnych síl ZSSR. Už od začiatku bola predurčená na neúspech. „Táto operácia nemá čo do rozsahu a významu bojov a počtu strát v československých štátnych i národných dejinách obdobu – sovietske vojská mali tu viac ako 84 000 padlých, ranených a nezvestných, 1.čs. armády zbor stratil viac ako 6 000 bojovníkov, nemecké straty predstavovali vyše 54 000 bojovníkov - a právom jej patrí čestné miesto v našej vojenskej histórii. Preto je potrebné v pamäti národa zachovať tieto najväčšie boje za slobodu nášho ľudu.“ (Rodák a kolektív, 2006, s.6)

V bojoch na Dukle došlo k stratám nielen na ľudských životoch a pohnutých ľudských osudoch, ale bolo tu zničených veľa budov, rodinných domov, vojenskej techniky a pohroma zasiahla aj okolitú prírodu. Z danej oblasti boli obyvatelia evakuovaní a trvalo dlhé obdobie, kým sa z tejto katastrofy spamätávali.

32

2.2.2 Dukelské bojisko a pamätník na Dukle Obrázok č. 3 Výhľad na Dukelské bojisko a pamätník na Dukle

Zdroj: http://www.autogyro.cz/r0c187/Vylet-Polsko-Solina/

Pamätník na Dukle je súčasťou Vojenského prírodného múzea a je zaradený medzi národné kultúrne pamiatky venované historickým udalostiam, ktoré sa odohrávali na danom území počas II. svetovej vojny. Nájsť ho môžeme v katastri obce Vyšný Komárnik, pri hraniciach s Poľskom, vzdialený približne 18 km od Svidníka. Areál slúži ako pocta všetkým padlým vojakom na tomto území a pozostáva z Pamätníka Československého armádneho zboru, Pamätník Rozpuknuté srdce, Alej Hrdinov Dukly, vyhliadková veža, vojenské prírodné múzeum a údolie smrti.

Pamätník Československého armádneho zboru bol vybudovaný Československou vládou v roku 1949. Jeho autorom je architekt Ing. Jozef Grus a umiestený bol do priestoru kde sa odohrávala Karpatsko – Duklianska operácia. Týmto spôsobom bol vzdaný hold padlým vojakom Prvého československého armádneho zboru, ktorý položili život pri tejto operácii. Súčasťou pamätníka je aj vojenské pohrebisko, kde je pochovaných okolo 565 padlých príslušníkov Prvého československého armádneho zboru.

Pamätník pozostáva z vysokého pylónu (ozdobný štvoruholníkový stĺp na výzdobu vchodu do budovy) a kolumbáriom (stavba s výklenkami na ukladanie popolníc s pozostatkami zomrelých) a je vysoký 28 m. Pamätník bol v roku 1964 doplnený o bronzovú sochu s názvom „Žalujem – matka ďakuje sovietskemu vojakovi za oslobodenie a zároveň žaluje fašizmus za príkoria a utrpenie, ktoré spôsobil“. (Rodák a kolektív, 2006, s.5) Autorom sochy je umelec Ján Kulich. 33

Na cestičke, ktorá vedie k pamätníku nájdeme bronzové tabule, kde sú vygravírované mená 1 265 príslušníkov Prvého československé armádneho zboru, ktorí padli na tomto území počas Karpatsko – Duklianskej operácie.

Alej Hrdinov Dukly sa nachádza v severovýchodnej časti Pamätníka na Dukle a bola vytvorená v roku 1981. Sú tu umiestnené kamenno–žulové busty 15. hrdinov Československej republiky a Sovietskeho zväzu, ktorí sa aktívne zúčastnili Karpatsko – Duklianskej operácie.

200 metrov od hranice s Poľskom je postavený pamätník Rozpuknuté srdce, ktorý je venovaný československému generálovi Jaroslavovi Vedrala – Sázavskému, ktorý na tomto mieste tragicky zahynul 6. októbra 1944. Auto s generálom nabehlo na mínu, zahynuli aj vodič a osobný strážca.

Vyhliadková veža je postavená na mieste, kde predtým stála pôvodná drevená pozorovateľňa armádneho generála Ludvíka Svobodu. Nachádza sa blízko štátnej hranice s Poľskom. Terajšia veža bola postavená v roku 1974, jej výška je 52 metrov a je postavená v nadmorskej výške 550 metrov. Pri vstupe do veže nájdeme „ audiovizuálne zariadenie, ktoré umožňuje návštevníkom získať podrobnejšie informácie o Karpatsko – Duklianskej operácii. Z plošiny je výhľad na duklianske bojisko na poľskej aj slovenskej strane. V interiéri rozhľadne je inštalovaná lipová ratolesť – symbol slovanskej vzájomnosti a zároveň označenie československej generálskej vojenskej hodnosti“. (Švorc, 2005, s.43)

Vojenské prírodné múzeum je súčasťou areálu Duklianskeho bojiska a rozprestiera sa od obce Kapišová až po Slovensko – Poľské hranice, prechod Dukla. Rozložené je na ploche okolo 20-tych kilometrov a nájdeme tu vyše 49 originálnych vojenských exponátov. V roku 1959 bolo vojenské prírodné múzeum sprístupnené pre verejnosť. V areáli múzea nájdeme originálnu vojenskú techniku ako (tanky, lietadla, delá, kanóny), ktoré pozostávajú z viacerých znefunkčnených, avšak udržiavaných exponátov vojenskej obrnenej techniky, umiestnených na rôznych miestach v danom priestore spôsobom, ktorý má pripomínať reálny postup armády. Ďalej v prírodnom múzeu môžeme nájsť aj „bunkre jednotiek 1. Československého zboru v ZSSR i veliteľské stanovište veliteľa 3. Československej brigády, z ktorého velitelia zabezpečovali ďalšiu útočnú akciu na slovenskom území po prekročení hraníc.“ (Rodák a kolektív, 2006, s.6)

34

Údolie smrti Obrázok č. 4 Vstup do údolia smrti

Zdroj: https://presov.korzar.sme.sk/c/20262921/spomienka-na-urputne-boje-takto-to- vyzera-v-udoli-smrti.html

Údolie smrti sa rozprestiera medzi obcami Kapišová, Kružlová, Nižná a Vyšná Pisaná. Údolie dostalo názov podľa najväčšej tankovej bitky, ktorá sa konala v rámci Karpatsko – Duklianskej operácie. Od 25. do 27. októbra 1944 sa tu odohrávali veľmi ťažké tankové boje sovietskych jednotiek, keď prekročili československé hranice. Sovietske jednotky na tomto území používali silné delostrelecké a protitankové delá, pancierové päste a ťažké tanky typu Tiger. Pri tejto vojenskej operácii boli veľké straty na ľudských životov ale aj vojenskej technike na obidvoch stranách avšak napokon sa podarilo 12. garde tankovej brigády zlomiť odpor nepriateľa. Celé údolie smrti bolo zamínované protitankovými a protipechotnými mínami. Ešte aj v dnešnej dobe pretrváva na niektorých odľahlých miestach bojiska nebezpečenstvo kontaktu so stratenou aktívnou vojenskej muníciou. Miestni obyvateľa veľmi neradi spomínajú na toto obdobie, pretože „celým údolím tiekla ľudská krv a nie voda“.

Pred vstupom do údolia smrti nájdeme na kamennom podstavci originálne dva vojenské exponáty. Ide o tanky typu sovietsky tank T-34 a nemecký fašistický tank PZ-4 Panther, spôsob ich umiestnenie je, že sovietsky tank svojimi pásmi ničí ten fašistický tank. Ide o skutočnú ideu boja, pri ktorom sovietsky tank víťazí.

35

2.2.3 Pamätník červenej armády vo Svidníku Vo Svidníku môžeme nájsť národnú kultúrnu pamiatku, majestátny mramorový pamätník Červenej armády. Odhalený bol pri 10. výročí Karpatsko – Duklianskej operácii 3. októbra 1954. Pomník je vysoký 37 metrov. Na jeho vrchole je umiestená päťramenná hviezda, ktorá meria 3,5 metra. Autormi sú architekti z Čiech Ján Krumprecht, Ing. Karel Lodr a Václav Šedivý. „Čelné steny ohrady pamätníka symbolizujú Slovenské národné povstanie a príchod Červenej armády. Na pravej strane pamätníka nájdeme reliéf Partizánskej hliadky Slovenského národného povstania a po ľavej strane je umiestnené súsošie Útok Sovietskej armády.“ (Husárová a kolektív, 1989, s.64)

Oproti širokému schodisku je umiestnená bronzová socha sovietskeho seržanta, ktorá symbolizuje čestnú stráž a vzdáva hold padlým vojakom. Výška sochy je 4 metra a autori sú Ján Hana a Jaroslav Bartoš. Po bokoch pod sochou seržanta sú umiestnené mramorové lipové vence.

Na pamätníku môžeme nájsť pieskovcové sochy Stretnutie od Jana Hana a Smelý pohľad do budúcnosti od Františka Gibalu. Štvorcový piedestál pamätníka zdobia veľké mramorové reliéfy: Zdvihnutie zástavy na slávu víťazstva 9.mája 1945, ľudia vítajú svojich sovietskych osloboditeľov, Zvítanie partizánov so Sovietskou armádou a Dedina víta sovietskych vojakov.

Pri stene pamätníka na zadnej strane môžeme nájsť symbolické mramorové hroby padlých vojakov. Nájdeme tu pochovaných príslušníkov sovietskej pechoty, tankistov, letcov a delostrelcov. Na jednotlivých hroboch sú vytesané symboly, ktoré slúžia ako rozlišovací znak jednotlivých druhov sovietskych zbraní. Celkom je tu pochovaných okolo 9 000 sovietskych vojakov.

2.2.4 Vojenské múzeum Svidník Vzniklo v roku 1965 ale pre verejnosť bolo otvorené až 4.10.1969 na 25.vyročie Karpatsko – Duklianskej operácie. Od roku 1994 patrí múzeum pod Vojenský historický ústav v Bratislave. Najskôr múzeum nieslo názov Dukelské múzeum.

Hlavnou úlohou múzea je prezentovanie dejín vojenstva vďaka inštalovaním expozíciám. Expozície dokumentujú vojenské dejiny na východe Slovenska, konkrétne I. a II. svetovú vojnu. V múzeu nájdeme okolo 20 tisíc exponátov s tohto obdobia. Múzeum má exponáty v interiéri ale aj v exteriéri. V interiéri sú umiestnené zbrane, vojnová technika, uniformy, 36

motorky, vojenská dokumentácie a spisy, denníky vojakov atď. V exteriér múzea sa nachádza za múzeom a nájdeme tam originálne tanky, delá, kanóny a lietadlo.

2.2.5 Socha Armádneho Generála Ludvika Svodobu Na hlavnej ulici vo Svidníku môžete nájsť od 80. rokov 20. storočia bronzovú sochu Armádneho Generála Ludvika Svodobu., je zobrazený v majestátnej póze, ktorý zacieľuje svoj pohľad “v ústrety budúcnosti“. Autorom sochy je umelec Ján Kulicha. Autor sochu zobrazuje veľmi realisticky. Napríklad jeho vojnový plášť spolu s výložkami na ramenách sú prepracované do detailu a pôsobia ako kedy viali vo vetre. Táto socha je skvost medzi bronzovými plastikami Slovenského výtvarného umenia. Pod sochou na podstavci na bronzovej doske sa nachádza podpis Generála Ludvika Svodobu.

Kto bol Ludvik Svoboda? Bol to československý politik a generál, ktorý velil počas II. svetovej vojny 1. československému armádnemu zboru. V rokoch 1945 – 1950 bol povojnovým ministrom národnej obrany. Ludvik Svoboda bol aj prezidentom Československej socialistickej republiky od roku 1968 – 1975. Obyvatelia duklianskeho kraja, najmä povojnová generácia, s úctou a pietou spomínajú na Ludvika Svobodu. Dal postaviť prvú drevenú nemocnicu vo Svidníku.

Využitie pre cestovný ruch

Samotný priestor vojenského prírodného múzea, ktoré sa tiahne od rázcestia obce Kapišová až po hraničný prechod na Dukle, pozostáva z viacerých znefunkčnených, avšak udržiavaných exponátov vojenskej obrnenej techniky, umiestnených na rôznych miestach v danom priestore spôsobom, ktorý má pripomínať reálny postup armády. Tento priestor zvykne bývať využívaný v mesiaci október pre podujatie, rekonštrukcie bojov Karpatsko – Duklianskej operácie, ktorá tu prebiehala. Tieto boje sa konajú každý rok na inom mieste v priestore Duklianskeho bojiska.

Pamiatka ponúka návštevníkom možnosť navštíviť autentické miesta bojiska, pričom rozmiestnenie jednotlivých historických exponátov, ktoré sa nachádzajú po celom priestore údolia v značnej vzdialenosti, poskytuje príležitosť pre absolvovanie menšej túry v prostredí prírody východného Slovenska. Počas rekonštrukcie bojov zase prináša nadšencom vojenskej historickej techniky ale aj bežnému návštevníkovi, jedinečný zážitok v podobe predstavenia zobrazujúceho nielen samotné bojové operácie ale aj bežný vojenský život v tej dobe.

37

Pamätník na Dukle a Pamätník červenej armády vo Svidníku sa využívajú na spomienkové slávnosti pri výročiach Karpatsko – Duklianskej operácie. Tieto slávnosti sa konajú v mesiaci október. Spomienkových slávnosti sa zúčastňujú vojnový veteráni (ktorý bojovali v Karpatsko – Duklianskej operácii), rodiny padlých vojakov, prezident, premiér a minister obrany Slovenskej republiky a ďalší politici, nadšený zvedavci, primátori okolitých miest a obcí, generáli a vojaci. Súčasťou slávnosti je kladenie vencov na počesť padlých vojakov, príhovor prezidenta a premiéra SR, udeľovanie pamätných medaily vojnovým veteránom a obciam.

Súčasťou týchto pietnych spomienok je aj kladenie vencov na sochu armádneho generála Ludvika Svobodu, ktorá sa nachádza vo Svidníku. Týchto všetkých spomienkových slávnosti sa zúčastňuje aj dcéra Ludvika Svodobu Zoe Klusáková – Svobodová.

Vojenské múzeum vo Svidníku pri príležitostiach spomienkových slávnosti na Pamätníkoch a rekonštrukcie bojov v priestoroch Dukelského bojiska v mesiaci október otvára svoje brány, pre návštevníkov pod názvom „Deň otvorených dverí“. V interiéri a exteriéri si návštevníci môžu pozrieť vojnovú techniku, oblečenie, vojenské spisy a materiály a pod. Vstup do múzea je zadarmo.

Tieto body, ktoré som spomenula vyššie sú lákadlom, pre turistov, aby daný okres navštívili a zažili niečo zaujímavé, netradičné a náučné.

2.3 Múzeum ukrajinskej kultúry vo Svidníku

Múzeum ukrajinskej kultúry bolo založené v roku 1956 v Prešove. Následne v roku 1964 bolo premiestnené do Svidníka. Múzeum ukrajinskej kultúry patrí pod Slovenské národné múzeum. Je jediným svojho druhu na Slovensku. Už celých 50 rokov sa zhromažďujú historické exponáty a doklady o Rusínoch – Ukrajincoch z oblasti severovýchodného Slovenska. Múzeum sa rozdeľuje na tri expozície. Prvá expozícia je kultúrno – historická, kde sú zdokumentované základne kultúrno – historické etapy obyvateľstva, politický a sociálny vývoj. Ďalej v múzeum nájdeme aj archeologické nálezy (napr. mamutí kel a zub, stredoveké nádoby a písomné informácie o jednotlivých obciach a ich vzniku, dokumenty a ukážky o duchovnej kultúre a literárneho úsilia Rusínov – Ukrajincov na Slovensku).

38

2.3.1 Galéria Dezidéra Millyho Druhou expozíciou múzea ukrajinskej kultúry je Galéria Dezidéra Millyho. Sídli v barokovom kaštieli z 18. storočia. V priestoroch galérie nájdeme ľudovú a profesionálnu výtvarnú tvorbu umelcov rusínskeho pôvodu, zo začiatku 16. storočia až po súčasnosť. Umiestnené sú tam aj diela národného umelca Dezidéra Millyho, po ktorom je aj galéria pomenovaná. Profesor Dezidér Milly bol slovenský pedagóg, maliar, grafik a predstaviteľ výtvarného umenia Rusínov na Slovensku. Získal ocenenie ako národný umelec v Československu.

2.3.2 Skanzen vo Svidníku Treťou expozíciou múzea ukrajinskej kultúry je svidnícky skanzen. Je to súhrnná národopisná expozícia v prírode, patrí SNM a MUK a nachádza sa na ploche 10-tych hektárov, je umiestnených 50 objektov. Pre verejnosť bol skanzen sprístupnený v roku 1982 a predstavuje podmienky ako žili obyvatelia v Nízkych Beskydách Slovenska. V skanzene nájdeme originálne pamiatky ľudovej architektúry.

V skanzene môžeme nájsť obytné domy, ktorých je 11. Sú zariadené pôvodným ľudovým nábytkom, domácim inventárom tradičným náradím. Ďalej sa tam nachádzajú hospodárske budovy ako stodoly, pivnice, chlievy, sýpky, senníky a studne. Z technických a hospodárskych budov sú to vodný a veterný mlyn a vodná pílu z 19. a zo začiatku 20. storočia. Tieto stavby „sú umiestené pozdĺž potoka, kde sú všetky nevyhnutné podmienky pre demonštrovanie ich činností. Stavby všeobecného prospechu zastupuje škola, požiarna zbrojnica, krčma a vozáreň, dedinský obchod, kováčska dielňa a trhovisko.“ (Mikita a kolektív, 2003, s.29)

„Komplex usadlostí vzájomne pospájaných komunikačnou sieťou, doplnený agro a zoo expozíciou, vytvárajú vhodnú príležitosť na celkové poznanie života a kultúry tejto národnostnej menšiny, ako aj na oddych v atraktívnom prostredí tradičnej rusínsko – ukrajinskej dediny s možnosťou občerstvenia vo furmanskej krčme.“ (Mikita a kolektív, 2003, s. 30)

39

Obrázok č. 5 Pohľad z hora na Svidnícky skanzen

Zdroj:http://www.saris.eu.sk/sk/muzea/index.php?option=com_datsogallery&Itemid=2&fu nc=detail&catid=29&id=271

Vo Svidníckom skanzene okrem spomenutých objektov nájdeme tiež aj Cerkev z Novej Polianky. Cerkev je vo vnútri bohato vyzdobená ikonami. Postavili ju v roku 1766 a zasvätili ju svätej Paraskieve. Následne v roku 1961 bola Cerkev rozobraná a v roku 1986 bola prevezená do svidníckeho skanzenu, kde bola podľa pôvodných dokumentov nanovo postavená. Cerkev je usporiadaná tak, aby sa zvýraznil princíp Svätej Trojice. Orientovaná je v smere východ – západ vychádzajúcej z bohoslužobné aktu. Od roku 1993 sa v Cerkvi konajú bohoslužby, krstiny a svadobné obrady.

V súčasnosti je skanzen živou dedinou, kde o jej chod sa stará niekoľko rodín žijúcich v tradičných domoch. V celom areáli sa voľne pohybujú kravy, sliepky, husi, kozy a na políčkach sa pestuje tradičné plodiny.

2.3.3 Drevené sakrálne stavby Drevené kostolíky sa nachádzajú na severovýchode Slovenska v okresoch Svidník, Bardejov, Snina a Stará Ľubovňa. Ja sa budem venovať iba drevených kostolíkom vo svidníckom okrese. V okrese môžeme nájsť 11 zachovaných skvostov ľudovej architektúry. Nachádzajú sa v nasledujúcich obciach: Bodružal, Dobroslava, Hunkovce, Korejovce, Krajné Čierno, Ladomirová, Miroľa, Nižný Komárnik, Potoky, Príkra, Šemetkovce, Svidník – Skanzen. Drevené kostolíky v Bodružali a v Ladomirovej, sú zapísane aj v zozname UNESCO. „Väčšina drevených kostolíkov pochádza zo 17. a 18.

40

storočia. Mnoho týchto pamiatok bolo zničených v rokoch prvej a druhej svetovej vojny.“ ( Holent a kolektív, 1998, s.3)

Drevené kostolíky sú zaradené ako národné kultúrne pamiatky a to vďaka ich originalite, technicko – umeleckému riešeniu a taktiež spoločenskému významu a dominantnému postaveniu. Sú umiestnené na vyšších niekedy až ťažko prístupných miestach a nachádzajú sa na svojom pôvodnom mieste. „Sú to väčšinou objekty východného obradu (gréckokatolícke), v ktorých sa doteraz konajú náboženské obrady.“ (Mikita a kolektív, 2003, s. 52)

„Aj v susedných regiónoch v Podkarpatskom a Malapoľskom vojvodstve sa zachovalo veľa drevených gréckokatolíckych i pravoslávnych cerkví po Lemkoch obývajúcich územie Nízkych Beskýd, ktorí boli v roku 1947 presídlení do západnej časti Poľska.“ (Mikita a kolektív, 2005, s.10)

Drevené kostolíky sú špecifické svojou umeleckou výzdobou, zachovanými ozdobnými kupolami, zakončením striech do tvaru kužeľovitého alebo pyramidálneho. Na vežiach nájdeme barokové makovičky ktoré sú zakončené železnými krížmi.

Vnútro kostolíkov je vyzdobené zachovanými originálnymi ikonostasami, čo sú drevené steny s maľovanými obrazmi, ktoré predeľujú oltár od zvyšnej časti kostola. Interiér chrámov bol dekorovaný nástropnými a nástennými maľbami, ktoré vychádzajú z evanjelií. „Charakteristické je prísne usporiadanie ikon, ich vopred určený počet a kompozícia námetov. V umeleckej syntéze spája v sebe architektúru, maľbu a dekoratívnu drevorezbu.„ (Mikita a kolektív, 2003, s.52)

Využitie pre cestovný ruch

Múzeum ukrajinskej kultúry okrem trvalo vystavených exponátov, ktoré sa v budove nachádzajú a sú dostupné kedykoľvek v roku s odborným výkladom pracovníkov, alebo aj samostatne podľa priania. Každého štvrť roka múzeum pripravuje pre svojich návštevníkov tematické výstavy. Tieto tematické výstavy sú zamerané na tradície a zvyky daného regiónu. V priestoroch múzea prebiehajú tieto tematické výstavy: Veľká noc a Vianoce u Rusínov ( priblíženie tradícii počas veľkej noci a počas Vianoc. Od prípravy jedál, stolovania, prípravy veľkonočného košíka a náboženskými obradmi atď.), Výstava kraslíc a Kraslica pre milovaného ( prezentovanie všetkých druhov kraslíc, ktoré sa v danom okrese vyrábajú už stáročia, pozorovanie výroby kraslíc a možnosť namaľovania 41

vlastnej kraslice), Drevené chrámy ( výstava makiet drevených chrámov na severovýchodnom Slovensku. Tieto makety sú vyrobené na základe originálnych drevených sakrálnych stavieb) atď.

Expozíciou múzea ukrajinskej kultúry je Galéria Dezidéra Millyho. Galéria ponúka návštevníkom ľudovú a výtvarnú umeleckú tvorbu rusínskych umelcov.

Ďalšou expozíciou múzea ukrajinskej kultúry je Svidnícky skanzen. Vo svidníckom skanzene sa pravidelne konajú spoločenské podujatia ako napr. Dni remesiel a ľudových tradícií ( spojené s ukážkami výroby a spracovania dreva, prútia atď. Spojená s výstavou ovocia, zeleniny a včelárskych produktov, ďalej nesúťažnej prehliadky domácich zvierat a hydiny). Medzinárodné majstrovstvá vo varení piroh, Slávnosti kultúry Rusínov – Ukrajincov, Novoročná sánkovačka a Rusínsky nový rok v skanzene . V skanzene sa bežne konajú aj tradičné ľudové svadby, veľkonočné a vianočné zvyky, krstiny, priadky a detské hry.

Drevené sakrálne stavby zaraďujeme medzi najcennejšie kultúrne a duchovné pamiatky, ktoré nájdeme iba na území Slovenskej a Poľskej republiky. Unikátnymi sú najmä technológiou, akou ich postavili, všetok materiál bol z dreva a bez použitia jediného klinca. Pre návštevníkov sú pripravené v drevených chrámoch pravidelné bohoslužby počas celého roka ako aj vianočné a veľkonočné zvyky a tradície. Bohoslužby sú v staroslovenčine alebo v slovenčine. Tieto skvosty láka aj veriacich ale aj neveriacich návštevníkov.

2.4 Rekreácia v okrese Svidník

V tejto časti sa budem venovať rekreácii v okrese Svidník. Kde spomeniem dve lyžiarske strediská MAKOVIA a MEDVEDIE, Vodný svet vo Svidníku a Hvezdáreň v Roztokoch. Nakoniec zhodnotím návštevnosť za roky 2005 – 2015.

Lyžiarsky areál MAKOVICA a Lyžiarske stredisko MEDVEDIE Lyžiarsky areál MAKOVICA

Je vzdialený 17 km od mesta Svidník v smere na Bardejov. Nachádza sa v obci Nižná Polianka. Lyžiarske stredisko MAKOVICA je situované v oblasti Horného Šariša v lone prekrásnej prírody Nízkych Beskýd. Areál je ľahko dostupný a nachádza v nadmorskej výške od 458 – 648 m.n.m. Stredisko disponuje 2 vlekmi a jednou zjazdovkou, ktorá je

42

dlhá 950m (stredná obťažnosť). Nevýhoda strediska je, že nedisponuje umelým zasnežovaním.

Lyžiarske stredisko MEDVEDIE

21 km od Svidníka leží rázovitá obec Medvedie, ktorá disponuje lyžiarskym strediskom MEDVEDIE. Nachádza sa v malebnej prírode Nízkych Beskýd a otvorené bolo v roku 1998. V areáli si môžete zalyžovať na 3 zjazdovkách, ktoré sú rozdelené pre začiatočníkov s dĺžkou 200m, mierne pokročilých s dĺžkou 400m, a pokročilých s dĺžkou 600m ( s prevýšením 130m). Lyžiarske stredisko taktiež ako lyžiarsky areál Makovica nedisponujú umelým zasnežovaním.

Využitie možnosti cestovného ruchu

Obe lyžiarske strediska majú dobre využitý cestovný ruch. Každoročne ich bránami prejde čo raz viacej návštevníkov. Či už domácich alebo zahraničných. Lyžiarske strediska sú obľúbene aj u miestnych obyvateľov. O svoje areály sa pravidelne starajú a udržiavajú. Výhodou lyžiarskeho strediska MEDVEDIE je, že priamo pod svahom sa nachádza Hotel Medved v ktorom sa návštevníci môžu počas zimnej dovolenky ubytovať. Miestne školy sem pravidelne chodia na lyžiarske výcviky. Žiaľ lyžiarsky areál MAKOVICA tuto možnosť neponúka. Ale aj napriek tomu sa mu darí prilákať návštevníkov do svojho areálu. Lyžiarske stredisko MEDVEDIE ale aj lyžiarsky areál MAKOVICA pravidelne organizujú lyžiarske a snowboardove súťaže, uvítania zimy, rozlúčka zo zimou atď.

Medzi silné mesiace v oboch lyžiarskych strediskách patria december, január, február a začiatok marca. Keďže lyžiarsky areál MAKOVICA a lyžiarske stredisko MEDVEDIE nedisponuje umelým zasnežovaným, tak sa musia spoliehať iba na prírodný sneh.

Návštevnosť Lyžiarskeho areálu MAKOVICA a Lyžiarskeho strediska MEDVEDIE Grafoch č. 3 a č. 4 sú znázornené počty návštevníkov lyžiarskeho areálu MAKOVICA a lyžiarskeho strediska MEDVEDIE. Ako môžeme vidieť v grafoch tak počty návštevníkov v obidvoch grafoch majú rastúcu tendenciu. Kým v roku 2005 si prišlo do Lyžiarskeho areálu MAKOVICA zalyžovať 435 návštevníkov, tak v roku 2015 to už bolo 2 000 návštevníkov. V lyžiarskom stredisku MEDVEDIE to bolo v roku 2005 567 návštevníkov, a v roku 2015 to už bolo 2 567.

43

Graf č. 3 Počet návštevníkov Lyžiarskeho areálu MAKOVICA

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe dát Lyžiarskeho areálu MAKOVICA Graf č. 4 Počet návštevníkov Lyžiarskeho strediska MEDVEDIE

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe dát Lyžiarskeho strediska MEDVEDIE

Vodný svet Svidník Vodný svet /Aquaruthenia vznikol na bývalom mestskom kúpalisku. K zmene a prestavbe došlo v roku 2001. Vodný svet v súčasnosti disponuje 8 bazénmi (relaxačný, masážny, plavecký, dojazdový bazén pre detskú šmýkačku, bazén s umelými vlnami, detský bazén s mini šmýkačkou, oddychový bazén, krytý bazén s teplou vodou a vodnými atrakciami). V areáli vodného sveta nájdeme aj tobogan, trampolíny a možnosť si zašportovať (plážový volejbal, tenis). Deťom sú k dispozícii motocykle, preliezky, autíčka, atď.

V roku 2015 bolo Vodnému svetu/Aquaruthenii udelená cena Najlepší v cestovnom ruchu v Prešovskom kraji kategória Produkt cestovného ruchu. 44

Využitie možnosti cestovného ruchu

Vodný svet/ Aquaruthenia má veľmi dobre rozvinutý cestovný ruch. Vyžitie je celoročné. Návštevníci tu nájdu sauny, wellness, Inhalatorium – oddychová miestnosť, Kneippovú vodnú cestu, 8 bazénov (relaxačný, masážny, plavecký, dojazdový bazén pre detskú šmykľavku , bazén s umelými vlnami, detský bazén s mini šmykľavkou, oddychový bazén, krytý bazén s teplou vodou a vodnými atrakciami), dva tobogany ( kamikadze a slimák). V letných mesiacoch niekoľko krát do dňa sa organizuje vo vonkajších bazénoch aquagym pre dospelých a aquadisco pre deti. Ďalej tu návštevníci môžu nájsť aj možnosti športového vyžitia ( volejbal - dve plážové ihriská, ping pong, futbal, trampolíny). Pre deti je pripravený animačný program a detské ihrisko. Vo vodnom svete sa v roku 2017 chystajú postaviť hotel, ktorý by pomohol udržať návštevníkov dlhší čas ako jeden deň. Tým pádom zabrániť „ jednodňovej turistike“.

Návštevnosť Vodného sveta za obdobie 2005 – 2015 Graf č. 5 zobrazuje návštevnosť Vodného sveta/ Aquaruthenii za sledované obdobie od roku 2005 do roku 2015. Ako je vidieť z grafu tak vodný svet zaznamenal prudký nárast návštevníkov. Kým v roku 2005 prešlo bránami Vodného sveta 5 080 návštevníkov v roku 2015 to bolo už 60 000 návštevníkov. Čo predstavuje obrovský nárast návštevnosti. Každým rokom pribúdalo viac a viac návštevníkov. Dôvodom takého to rýchleho nárastu návštevnosti je fakt, že Vodný svet každoročne vylepšuje svoj areál. V roku 2015 pribudli v areáli vnútorné bazény, čo znamená celoročnú prevádzku Vodného sveta. A tým pádom aj nárast návštevnosti.

Najviac návštevníkov tvoria Poľský turisti, ktorý do Vodného sveta chodia na tzv. jednodňové výlety. Kde ich ráno privezú, celý deň sú vo Vodnom svete a večer ich zase odvezú naspäť. Nasledujú domáci návštevníci potom Česi, Ukrajinci, Nemci atď.

45

Graf č. 5 Počet návštevníkov Vodného sveta vo Svidníku

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe dát Vodného Sveta vo Svidníku

Hvezdáreň Roztoky Hvezdáreň sa nachádza v obci Roztoky v nadmorskej výške 430 m, ktorá je vzdialená od Svidníka 17 km na západ. Budova hvezdárne sa nachádza približne jeden kilometer za obcou Roztoky. Postavená bola v roku 1928 a je zrubová pamiatková dvojpodlažná stavba, má celoročnú prevádzku. V roku 2000 prešla rozsiahlou rekonštrukciou a turistom ponúka večerné pozorovanie hviezd, krátkodobé a dlhodobé pobyty.

„V kupole s priemerom 4,5 m je ďalekohľad CASSEGRAIN 300 mm. Slúži na pozorovanie premenných hviezd a asteroidov. Pozorovania sú spojené s odbornými prednáškami.“(Cuper, Cocuľová, 2003, s.13-14)

V jej okolí môžeme nájsť nádhernú prírodu ale aj unikátne astronomické a astroklimatické podmienky, ktoré zaručujú ten pravý pohľad na vesmír. Hvezdáreň ponúka ubytovanie pre 40 osôb, stravovanie ale aj prednáškové sály a tenisové kurty.

Využitie možnosti cestovného ruchu

Hlavným cieľom hvezdárne je popularizácia astronómie ako vedy prostredníctvom kultúrno – výchovných a vzdelávacích podujatí organizovaných pre verejnosť, odborno – pozorovateľská činnosť a budovanie materiálno – technickej základne organizácie.

Celoročne sa tu organizuje okolo 97 akcií ako napr. školské exkurzie, expedície, prednášky spojené s pozorovaným oblohy, pozorovanie oblohy pre verejnosť a astronomické súťaže. Každým rokom pribúda počet ľudí ktorý navštívia hvezdáreň. Hlavnou príčinou je dobrá 46

propagácia hvezdárne na rôznych akciách súvisiacich s astronómiou a príbuznými odvetviami, ale aj v televízii a rozhlase. V roku 2017 sa chcú zamerať na „astroturistov“ a to spustením ďalších pozorovacích programov, ako je napr. spektroskopické pozorovanie meteorov (umožňuje určiť aj zloženie meteoru). Ďalej by chceli vybudovať ďalšiu pozorovateľňu, ktorá by slúžila najmä astrofotografom, pretože v dnešnej dobe, ktorá je plná techniky, nemajú dostatok miesta na realizáciu. Astronomické pracovisko v Roztokoch je už dlhodobo prezentované ako jedno z najtmavších pozorovacích miest na Slovensku, čo dokazujú aj posledné merania svetelného znečistenia, preto by sme chceli v roku 2017 na pracovisku nainštalovať aj stály merač svetelného znečistenia.

Zvyšovať záujem o svoje pracovisko plánujú aj organizovaním rôznych expedícií, ktoré súvisia s astronómiou, ako sú napr. astrofotografia, pozorovanie meteorov, cykloroztoky a pod.

Návštevnosť Hvezdárne Roztoky 2005 – 2015

Návštevnosť v Hvezdárne Roztoky má rastúcu tendenciu. Kým v roku 2005 prišlo do hvezdárne 888 návštevníkov v roku 2015 to už bolo 3 200. Do hvezdárne si každý rok nájde cestu viacej návštevníkov. Domáci návštevníci prevažujú nad tými zahraničnými. Zo zahraničných prevažujú Poliaci, Česi. Ukrajinci atď.

Graf č. 6 Počet návštevníkov Hvezdárne Roztoky

Zdroj: Vlastné spracovanie dát na základe Hvezdárne Roztoky

47

2.5 Návštevnosť v okrese Svidník od roku 2005 do roku 2015

Tempo rastu cestovného ruchu v okrese Svidník za vybrané obdobie 2005 až 2015 zaznamenal v jednotlivých rokoch priaznivý vývoj. Táto charakteristika je odvodená zo štatistiky návštevnosti z ktorej vyplýva, že za prvých päť rokov zisťovania predstavuje nárast turistov 39 %, za ďalších päť rokov je to 43 % a za celé sledované obdobie vidíme 100% zvýšenie návštevnosti. Ako z uvedeného vyplýva, záujem o daný región je viditeľný ale z hľadiska ekonomického rastu nie je dostačujúci. Podľa získaných informácií primátora mesta Svidník tvoria príjmy z cestovného ruchu do mestskej pokladnice iba 5 % z celkových príjmov. Na jednej strane vidíme rast návštevnosti, avšak sú to tzv. jednodňoví turisti, ktorí nevyužijú ubytovacie ani stravovacie zariadenia a tým znižujú očakávaný príjem z cestovného ruchu.

Graf č. 7 znázorňuje návštevnosť v okrese Svidník v rozmedzí rokov 2005 – 2015. Ako môžeme vidieť tak návštevnosť v okrese má rastúcu tendenciu. Kým v roku 2005 navštívilo Svidník a priľahlé obce 1926 návštevníkov, tak o 10 rokov neskôr v roku 2015 to bolo už 3858 návštevníkov. To má za následok, že cestovnému ruchu za začína dariť aj v tejto lokalite.

Graf č. 7 Počet návštevníkov za obdobie 2005 – 2015

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe dát Štatistického úradu Slovenskej republike. Štatistický úrad v Prešove; Počet návštevníkov v okrese od roku 2005 – 2015 V grafe č. 8 je uvedený počet domácich a zahraničných návštevníkov v okrese Svidník od roku 2005 do roku 2015.

48

Nepriaznivý vývoj návštevnosti vidíme u zahraničných turistov, kde v priebehu desiatich rokov sa podiel zahraničných turistov voči domácim znížil zo 115% na 10%. Kým domáci turisti zvyšovali svoj podiel návštevnosti priamoúmene (trojnásobný nárast oproti roku 2005), takou istou líniou ale smerom nadol, bolo zníženie zahraničných turistov, s výnimkou rokov 2005 a 2008. V skutočnosti zahraničných turistov môže byť aj viac, avšak tí, pri už spomínanej tzv. jednodňovej turistike nemajú byť kde zaregistrovaní pre štatistické zisťovanie.

Graf č. 8 Počty domácich a zahraničných návštevníkov

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe dát Štatistického úradu Slovenskej republike. Štatistický úrad v Prešove; Počet domácich a zahraničných návštevníkov v okrese od roku 2005 – 2015

Zaujímavou štatistikou je sledovanie vývoja návštevnosti podľa jednotlivých krajín zo zahraničia. Keďže okres Svidník hraničí s Poľskom a je hlavným cestným ťahom do tejto krajiny, tak najviac zahraničných turistov je práve z Poľska. Za sledované obdobie rokov 2005 až 2015 bol vývoj návštevnosti nerovnomrný. Dôvod návštevnosti poliakov v rokoch 2005 až 2013 bol predovšetkým v obchodnej turistike. V posledných dvoch sledovaných rokoch nastal zvrat, kede vidíme nárast o cca 14 percentuálnych bodov v porovnaní s rokom 2005. Tento priaznivý vývoj ovplyvnilo rozšírenie vodného sveta „Aquaruthenia“, kde boli dobudované vnútorné bazény, sauny a ďalšie atrakcie, čo malo vplyv aj na zmenu dôvodu návštevnosti.

Druhou najväčšou skupinou sú Česi. Poda získaných informácií z Infocentra vo Svidníku sú českí turisti tí, ktorí zostávajú v kraji viac dní a využívajú služby ubytovania

49

a stravovania. Percento návštevnosti je každým rokom iné, pohybuje sa v rozpätí 15% - 37% a nie je známe, čo ovplyvňuje jeho vývoj.

Ukrajinských turistov môžeme z časti spájať aj s prácovnými príležitosťami, ktoré využívajú v závodoch textilného a strojárenského priemyslu. Trend návštevnosti je v posledných dvoch rokoch klesajúci.

Významnou udalosťou pre nemcov bola obnova vojenského cintorína v Hunkovciach (pochovaní su tu nemeckí vojaci padlí v II.svetovej vojne) v roku 1994 a jeho 20 výročie, ktoré pripadlo na rok 2014. Je to rok, kde je vidieť zvýšené percento návštevnosti. Títo turusti v prevažnej miere majú záujem o hroby padlých príbuzných ako aj historické pamiatky z II. svetovej vojny.

U maďarských občanov je za sledované obdobie vývoj rovnomerný, ktorý sa pohybuje v rozpäti 1% - 6%. Sú to návštevníci, ktorí predovšetkým využívajú lyžiarské strediská vo forme školských lyžiarskych zájazdov.

Ostatné štáty zisťovania sa podieľajú jednotlivo v rozpätí 0% - 12% a ich vývoj nie je pravidelný a je zložité vytvoriť k tomu analýzu. Samostatnú skupinu tvoria občania ostatných krajín, ktoré v uvedenej štatistike nie sú biližšie špecifikované. Pri súhrnnom pohľade na tieto dve skupiny môžem konštatovať, že percento návštevnosti nie je zanedbateľné a pohybuje sa v rozpätí 6% - 41%. Najväčší nárast bol zaznamený v roku 2011 41% a v posledných štyroch rokoch ma klesajúcu tendenciu cca o 20 percentuálnych bodov.

V tabulke č.2 si môžete pozrieť detailne návštevnosť v jednotlivých rokoch a podľa krajiny pôvodu.

Tabuľka č. 2 Návštevníci okresu Svidník podľa krajiny povôdu Krajina/ Rok 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 Poľsko 26% 42% 30% 37% 39% 30% 25% 14% 14% 40% 41% Česká republika 24% 28% 36% 36% 29% 22% 19% 37% 15% 15% 22% Ukrajina 5% 19% 12% 8% 20% 12% 18% 11% 33% 5% 9% Nemecko 5% 1% 12% 3% 4% 14% x x 1% 14% 5% Maďarsko 6% 2% 4% 6% x 6% x x 1% 5% 5% Litva 4% x 1% x x x x 3% x x x Rakúsko 4% x 1% x x x x x 1% 1% 2% Taliansko x 2% x x x 3% 3% x 1% 3% x Srbsko x x x 3% x 6% 4% x 12% 1% 1% Rusko x x x x x x x 12% 3% 3% x

50

Veľká Británia x x x x x x 5% x x 1% x Bielorusko x x x x 2% x x x 1% 1% x Chorvátsko x x x x x x 11% x x 1% x Izrael x x x 3% x x x x x 1% x Grécko x x x x 1% x x x x x x Rumunsko x x x x 3% x x x x 4% x Bosna a Hercegovina x x x x x x x 4% x 1% x Spojené štáty americké x 2% x x x x x x x 1% x Ostatné 26% 4% 4% 4% 2% 7% 15% 15% 15% 3% 15% Zdroj: Vlastné spracovanie na základe dát Štatistického úradu Slovenskej republike od roku 2005 – 2015. Štatistický úrad v Prešove; Podiel zahraničných návštevníkov vo Svidníckom okrese, podľa krajiny trvalého pobytu

Veľa možností ubytovania pre náročného turistu v okrese Svidnik nie je. Nachádzajú sa tu dva hotely nižšieho štandardu. Ostatné tvoria tri penzióny v okolitých dedinách a školský internát v meste Svidník. Počet lôžok v priemere ccca 400 je k dispozícii v priebehu celého roka. Pri akciach masového charakteru, ktoré sa konajú pravidelne 4x v roku, je s ubytovaním v tejto lokalite veľký problém a nie sú využité ani alternatívne možností ubytovania na súkromí, ktoré by pomohli zlepšiť túto situáciu.

V tabuľke č. 3 je uvedený počet ubytovacích zariadený spolu s počtami lôžok medzi rokmi 2005 až 2015 a ako sa menili.

Tabuľka č.3 Počet ubytovacích zariadení s počtami lôžok od roku 2005 do roku 2015

Rok 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 počet ubytovacích zariadení 4 4 4 6 5 5 9 8 8 6 6 počet lôžok 304 356 348 488 394 428 424 510 488 500 484 Zdroj: Vlastné spracovanie dát podľa Štatistického uradu Slovenskej republike od roku 2005 – 2015. Štatistický úrad v Prešove; Počet ubytovacích zariadení s počtami lôžok cestovného ruchu v okrese Svidník

Pri porovnávaní počtu turistov, ktorí navštívili okres Svidník v rokoch 2013 až 2015 boli ubytovacie kapacity využité v priemere na 73 %, čo je z hľadiska ekonomického prínosu dostatočne efektívne. Najnavštevovanejšie mesiace sú jún, kedy sa v meste Svidník konajú dva rusínske festivaly. Potom sú tu letné mesiace júl a august, počas ktorých okres Svidník navštívia turisti počas letných prázdnin. V mesiaci október je v priestoroch Údolia smrti rekontštrukcia bojov Karpatsko – Duklianskej operácie. 51

V grafoch č. 9, č. 10, č. 11sú uvedené počty návštevníkov s počtami návštevníkov, ktorý v okrese Svidník boli ubytovaný. Sú tu analyzované roky 2015, 2014 a 2013.

Graf č. 9 Celkový počet návštevníkov v jednotlivých mesiacoch s využitím ubytovacích zariadení v roku 2015

Zdroj: Vlastné spracovanie dát podľa Štatistického uradu Slovenskej republike od roku 2005 – 2015. Štatistický úrad v Prešove; Počet ubytovacích zariadení s počtami lôžok cestovného ruchu v okrese Svidník Graf č. 10 Celkový počet návštevníkov v jednotlivých mesiacoch s využitím ubytovacích zariadení 2014

Zdroj: Vlastné spracovanie dát podľa Štatistického uradu Slovenskej republike od roku 2005 – 2015. Štatistický úrad v Prešove; Počet ubytovacích zariadení s počtami lôžok cestovného ruchu v okrese Svidník

52

Graf č. 11 Celkový počet návštevníkov v jednotlivých mesiacoch s využitím ubytovacích zariadení 2013

Zdroj: Vlastné spracovanie dát podľa Štatistického uradu Slovenskej republike od roku 2013 – 2015. Štatistický úrad v Prešove; Počet ubytovaných návštevníkov v okrese Svidník.

53

3 Návrhová časť

Podľa vykonaných analýz, ktorými sa zaoberám v predchádzajúcej časti vyplýva, že cestovný ruch v okrese Svidník má určité medzery, nedostatky ale má aj potenciál, ktorý nie je plne využitý. V tejto časti mojej bakalárskej práce sa budem venovať návrhom, ktoré môžu tento stav zmeniť k lepšiemu a prilákať viac turistov a súčasne by mohli byť inšpiráciou pre okruh ľudí, ktorí sa v oblasti cestovného ruchu pohybujú.

Návrhy na zlepšenie

1) Zvýšiť kvalifikáciu zamestnancov v cestovnom ruchu – navrhujem pravidelné preškoľovanie, vzdelávanie a motivovanie zamestnancov pracujúcich v hoteloch a ubytovacích zariadeniach, reštauráciách, múzeách, informačných a kultúrnych centrách a pod. Títo zamestnanci by pri návšteve ich zariadenia mali odporučiť ďalšie miesta, ktoré by turista nemal prehliadnuť. Toto by mala byť vzájomná spolupráca medzi jednotlivými inštitúciami. Tento bod je veľmi dôležitý, pre správne fungovanie cestovného ruchu a pre spokojnosť zákazníka.

2) Zvýšiť spokojnosť turistov s ponúkanými službami – navrhujem zlepšenie kvality poskytovaných služieb a ich rozšírenie v hoteloch, reštauráciách, múzeách a rekreačných zariadeniach. Ich zlepšenie sa dá dosiahnuť napr. dotazníkmi, knihy prianí a sťažnosti. Kvalitne poskytnutá služba je neplatenou reklamou a môže zvýšiť záujem o daný región.

3) Zlepšiť a udržiavať kvalitu infraštruktúry – navrhujem zlepšiť dostupnosť a skvalitnenie dopravných služieb, t.j. rozšírenie autobusovej prepravy osôb, možnosti zapožičiavania áut. Najdôležitejšou súčasťou infraštruktúry sú kvalitné cesty, ktoré v danej oblasti je potrebné dostavať a pravidelne udržiavať.

4) Rekonštruovanie a udržiavanie kultúrnych pamiatok – navrhujem revitalizovať zanedbané kultúrne pamiatky. Využiť všetky možnosti štátnych a medzinárodných dotácií na udržanie, zveľadenie a obnovenie pamiatok Pravidelne čistiť okolie pamiatok a turistických miest. Vytvárať občianske združenia zamerané na konkrétnu obnovu a udržiavanie pamiatky. Jednou z možností financovania takýchto združení je cez 2% príspevky z daní.

54

5) Vylepšiť označenie pamiatok, zvýšiť počet informačných a orientačných tabúľ – navrhujem umiestniť informačné tabule a označenie pamiatok na viditeľných miestach a v dostatočnom množstve tak, aby sa každý návštevník vedel bezproblémovo podľa nich orientovať. Kvalitné pamiatky sú bezvýznamné pokiaľ ich návštevníci nedokážu nájsť.

6) Vybudovanie privátov rekonštrukciou starých rodinných domov – navrhujem existujúci problém s ubytovaním riešiť v rodinných domoch, ktoré sú v súčasnosti poloprázdne a nevyužité. Poniektoré rodinné domy by na daný účel potrebovali rekonštrukcie. Tu by mohli využiť štátne dotácie. .

7) Zlepšenie marketingovej propagácie okresu Svidník – navrhujem cez televízne a rozhlasové vysielania pripraviť vzdelávacie a tematické programy, reklamné spoty prípadne natočiť seriál na zaujímavých miestach v okrese. Využiť na to aj noviny a časopisy, či už cez uverejnenie reklamy, alebo priamymi rozhovormi so zaujímavými ľuďmi z oblasti.

8) Vytvorenie tematických pobytov – navrhujem ponúknuť cestovným kanceláriám a agentúram tematické pobyty (viď príloha č.1).

55

Záver

Bakalárka práca sa zaoberá témou Možnosti rozvoja cestovného ruchu v okrese Svidník. Cieľom práce bolo zhodnotenie stavu rozvoja cestovného ruchu v okrese Svidník a nájdenie možnosti ďalšieho rozvoja cestovného ruchu v okrese.

Bakalárka práca sa opierala o tri hypotézy:

Hypotéza 1

Návštevnosť okresu Svidník má rastúcu tendenciu.

Hypotéza 2

Kapacity ubytovania pre návštevníkov Svidníckeho okresu sú vyhovujúce.

Hypotéza 3

Najviac návštevníkov v okrese Svidník tvoria poľskí turisti.

Prvá hypotéza sa potvrdila v rámci analytickej časti, a to v subkapitole Návštevnosť v okrese Svidník medzi rokmi 2005 – 2015, ktorá je spracovaná do grafov. V prvom grafe sa skúma celková návštevnosť. V ďalšom grafe je skúmaná návštevnosť, ktorá je rozdelená na domácich a zahraničných návštevníkov. Pri tomto skúmaný som zistila zaujímavý fakt, že návštevnosť v okrese Svidník má rastúcu tendenciu, ale pritom rastie počet domácich návštevníkov, ale počet zahraničných návštevníkov klesá.

Druhá hypotéza ktorá znie Kapacity ubytovania pre návštevníkov Svidníckeho okresu sú vyhovujúce, sa zaoberá ubytovacími kapacitami a ich využívaním v sledovanom období 2005 – 2015. Pri spracovaní štatistík sa mi hypotéza potvrdila. Avšak ubytovacie kapacity sú v súčasnosti a pri aktuálnom počte návštevníkov, ktorý v okrese aj prespia vyhovujúce. Ale do budúcna, ak záujem vzrastie o daný región už nebudú postačujúce.

Tretia hypotéza Najviac návštevníkov v okrese Svidník tvoria poľskí turisti sa mi taktiež potvrdila. V skúmaných rokoch od 2005 do 2015 to boli práve Poľský turisti, ktorý najviac navštevovali daný región. Síce v rokoch 2012 a 2013, nastal prepad Poľských turistov ale v roku 2014 zase nastal nárast. Pre prehľadnejšie videnie si to môžete pozrieť v tabuľke, kde sú uvedené aj iné krajiny.

56

V teoretickej časti som vysvetlila pojem cestovný ruch. Spomenula som históriu cestovného ruchu, základné pojmy ktoré sa v cestovnom ruchu používajú, druhy a formy cestovného ruchu. Ďalej som sa venovala popisu samotného okresu a meste Svidník.

V analytickej časti som najskôr spomenula základné informácie o cestovnom ruchu vo Svidníckom okrese. Na začiatku som vysvetlila čo bola Karpatsko – Duklianska operácia, miesto kde sa odohrávala Dukelské bojisko súčasťou je Pamätník na Dukle a Údolie smrti. Potom som sa začala venovať kultúrno historickým pamiatkam. Prvou spomenutou pamiatkou bol Pamätník Červenej Armády vo Svidníku, Vojenské múzeum vo Svidníku, Socha armádneho generála Ludvíka Svodobu, Múzeum ukrajinskej kultúry vo Svidníku, súčasťou je Galéria Dezidera Millyho a Skanzen vo Svidníku a nakoniec spomeniem Drevené sakrálne stavby, ktoré sa v danom okrese nachádzajú. V tejto kapitole spomeniem aj možnosti rekreácie v okrese. Následne zhodnotím pamiatky, múzea, galérie a rekreáciu ako sú využívane pre cestovný ruch. Ako posledné v kapitole budem pracovať zo štatistikami. Štatistiky sú spracované do grafov a tabuliek, ktoré sú následne vyhodnotené.

V poslednej časti moje práce sa zaoberám návrhmi, ktoré môžu zlepšiť cestovný ruch v okrese Svidník. Návrhy sa týkajú konkrétnych bodov, ktoré môžu dopomôcť k zvýšeniu počtu návštevníkov. Tieto moje návrhy som konzultovala s primátorom mesta Svidník a s inštitúciami, ktoré sa zaoberajú cestovným ruchom v okrese. Návrhy sa im pozdávali a povedali mi, že porozmýšľajú nad niektorými bodmi. Lebo ako mi bolo povedané, tak im veľmi záleží na tom, aby mesto Svidník a jeho okres bolo navštevovanejšie.

Na záver by som chcela spomenúť, že Svidnícky okres má obrovský potenciál, ale miestny obyvatelia ho bohužiaľ nevedia využiť vo svoj prospech. Preto aj táto práca, by ich mohla motivovať k zlepšeniu aktuálneho stavu, aký je v súčasnosti v okrese. Je vidieť, že návštevníci o daný okres majú záujem, ale je treba poukázať na nedostatky, ktoré sa v okrese nachádzajú a dbať na ich odstránení, aby do budúcna do okresu zavítala viacej návštevníkov ako je to doteraz.

57

Zoznam použitej literatúry [1] Beránek, J. Ekonomika cestovního ruchu. Praha: mag CONSULTING, 2013. 293 s. ISBN 9788086724461 [2] Cuper, L., Cocuľová, M. Mikroregión Beskyd. prvé vydanie. Prešov: Cuper, 2003, 96 s. ISBN 80-88890-29-2 [3] Gojdič, P. a kol. Svidník. prvé vydanie. Prešov: Dino, 1996, 70 s. ISBN 80-85575-13-2 [4] Gučík, M. a kol. Cestovný ruch Hotelierstvo Pohostinstvo Výkladový slovník. prvé vydanie, Bratislava: Mlade léta s.r.o., 2006, 216 s. ISBN 80-10-00360-3 [5] Husárová, H. a kol. Okres Svidník. prvé vydanie, Košice: Východoslovenské vydavateľstvo v Košiciach, 1989, 256 s. ISBN 80-85174-80-4 [6] Holent, P. Svidník. prvé vydanie. Bardejov: Fotopress, 2012, 96 s. ISBN 978-80-89577- 00-2 [7] HORNER S.; SWARBROOKE J. Cestovní ruch, ubytování a stravovaní, využití volného času. Praha: Grada Publishing, 2003. 486 s. ISBN 80-247-0202-9 [8] Ignác, P. Vyšná Pisaná v premenách doby. druhé vydanie. Svidník: Obecný úrad Vyšná Pisaná, 2002, 52 s. ISBN 80-968589-7-1 [9] Kolektív pracovníkov RRA Svidník. Drevené kostolíky v okolí Svidníka. prvé vydanie. Svidník: Regionálna rozvojová agentúra Svidník, 1998, 27 s. ISBN 80-967898-2-1 [10] Mikita, M. a kol. Cestovný ruch v Slovensko – Poľskom pohraničí Prešovský kraj. prvé vydanie. Svidník: Regionálna rozvojová agentúra Svidník, 2005, 33 s. ISBN 80- 967898-7-2 [11] Mikita, M. a kol. Turistický informátor Horného Šariša. prvé vydanie. Svidník: Regional Development Agency Svidník, 2003, 112 s. ISBN 80-967898-6-4 [12] Mindoš, I. Svidník a okolie. prvé vydanie. Košice: Šport, 1969, 64 s. [13] Nehera, O. Východné Slovensko. tretie vydanie. Martin: Osveta, 1982, 196 s. ISBN 70-007-82 [14] NEJDL, K. Management destinace cestovního ruchu. Praha: Wolters Kluwer, 2011. 204 s. ISBN 978-80-7357-673-8. [15] PALATKOVÁ, M. a ZICHOVÁ, J. Ekonomika turismu: turismus České republiky : vymezení a fungování trhu turismu, přístupy k hodnocení významu a vlivu turismu, charakteristika turismu České republiky. první vydáni. Praha: Grada, 2011. ISBN 8024737485. [16] Pop, I. Malé dejiny Rusínov. prvé vydanie. Bratislava: Združenie Inteligencie Rusínov Slovenska, 2010, 140 s. ISBN 978-80-970354-4-0 [17] Rodák, J. a kol. Prírodné dukelské bojisko. prvé vydanie. Kapišová: ADIN, s.r.o., 2006, 32 s. ISBN 80-89244-12-2

58

[18] Švorc, P. a kol. Svidník v premenách času. prvé vydanie. Prešov: Dino, 2005, 112 s. ISBN 80-967898-2-1 [19] ZELENKA J.; PÁSKOVÁ M. Výkladový slovník cestovního ruchu, Praha: Linde, 2012.768 s. ISBN 978-80-7201-880-2 [20] Združenie inteligencie Rusínov Slovenska. Zachráňme rusínsky jazyk pred zánikom, Košice: Beki Design, s.r.o., 2014. 66 s. ISBN 978-80-971779-3-5

59

Internetové zdroje [21] Aquaruthenia. aquaruthenia.sk [on line]. 2017 [vid. 2017-04-10]. Dostupné z: http://www.aquaruthenia.sk/o-nas-pribeh/

[22] Drevené kostolíky na východnom Slovensku. ephoto.sk [on line]. 2017 [vid. 2017-03- 13]. Dostupné z: https://www.ephoto.sk/photopointy/photopointy-sk/presovsky- kraj/drevene-kostoliky-na-vychodnom-slovensku/

[23] Dukelské bojisko a pamätník na Dukle. autogyro.cz [on line]. 2017 [vid. 2017-03-28]. Dostupné z: http://www.autogyro.cz/r0c187/Vylet-Polsko-Solina/

[24] Hvezdáreň Roztoky. roztoky.sk [on line]. 2017 [vid. 2017-04-14]. Dostupné z: http://www.roztoky.sk/navstevnik.html

[25] Karpatsko – duklianska operácia. klubvtn.info.sk [on line]. 2017 [vid. 2017-03-24]. Dostupné z: http://www.klubvtn.info/info_120.htm

[26] Lyžiarsky areál MAKOVICA. makovica.sk [on line]. 2017 [vid. 2017-04-14]. Dostupné z: http://www.makovica.sk/

[27] Lyžiarske stredisko MEDVEDIE. skimedvedie.sk [on line]. 2017 [vid. 2017-04-14]. Dostupné z: http://www.skimedvedie.sk/-o-stredisku

[28] Mesto Svidník informačný portál mesta a okolia, Ludvik Svoboda. svidník.sk [on line]. 2017 [vid. 2017-04-14]. Dostupné z: http://www.svidnik.sk/navstevnik/cestni- obcania/ludvik-svoboda/

[29] Mesto Svidník informačný portál mesta a okolia. svidnik.sk [on line]. 2017 [vid. 2017-03-14]. Dostupné z: http://www.svidnik.sk/vseobecne-informacie/

[30] Mesto Svidník, stare.obce.info.sk [on line]. 2017 [vid. 2017-04-15]. Dostupné z: http://stare.obce.info/slovensko/presovsky-kraj/okres-svidnik/svidnik/ecard-mesto-svidnik

[31] Nirvana Autogyro – Výlet Polsko, Solina. autogyro.cz [on line]. 2017 [vid. 2017-04- 21]. Dostupné z: autogyro.cz http://www.autogyro.cz/r0c187/Vylet-Polsko-Solina/

[32] Skanzen Svidník, saris.eu.sk [on line]. 2017 [vid. 2017-04-15]. Dosputné z: http://www.saris.eu.sk/sk/muzea/index.php?option=com_datsogallery&Itemid=2&func=de tail&catid=29&id=271

[33] Slovenské národné múzeum – Múzeum ukrajinskej kultúry. snm.sk [on line]. 2017 [vid. 2017-04-03]. Dostupné z: http://www.snm.sk/?muzeum-ukrajinskej-kultury-sidlo-a- dalsie-objekty-muzea

[34] Údolie smrti. presov.korzar.sme.sk [on line]. 2017 [vid. 2017-04-15]. Dostupné z: https://presov.korzar.sme.sk/c/20262921/spomienka-na-urputne-boje-takto-to-vyzera-v- udoli-smrti.html

[35] Vojenský historický ústav – Vojenské múzeum Svidník. vhu.sk [on line]. 2017 [vid. 2017-04-13]. Dostupné z: http://www.vhu.sk/muzejne-oddelenie-svidnik/

60

Prílohy Príloha č. 1 Tematické pobyty Víkendové pobyty: Ubytovanie v lone prírody v dedinkách (Kružlová, Nižná a Vyšná Pisaná v starých hlinených domoch a v skanzene vo Svidníku, alternatíva v rodinných domoch v okolí mesta Svidník – podľa priania klienta.

1. deň: Po stopách Karpatsko – duklianskej operácie (prehliadka vojenského múzea, Pamätníka vo Svidníku a na Dukle, Vyhliadková veža). Na jeseň spojená s rekonštrukciou bojov Karpatsko – duklianskej operácie. V letnom období kultúrne leto vo Svidníku, Rusínsky festival, Festival Rusínsko – Ukrajinskej kultúry.

2. deň: Kúpanie na prírodnom kúpalisku Nižná Polianska alebo vo vodnom svete vo Svidníku – v letnom období. V zimnom období – lyžovanie Nižná Polianka (Lyžiarsky areál Makovica) alebo Medvedie (Lyžiarske stredisko Medvedie).

5 dnový pobyt : Ubytovanie v lone prírody v dedinkách (Kružlova, Nižná a Vyšná Pisaná v starých hlinených domoch, prípadne v hoteli vo Svidníku) – podľa priania klienta.

1. deň: Po stopách Karpatsko – duklianskej operácie (prehliadka vojenského múzea, Pamätníka vo Svidníku a na Dukle, Vyhliadková veža). Na jeseň spojená s rekonštrukciou bojov Karpatsko – duklianskej operácie. Leto: Galéria Dezidéra Millyho

2. deň: Cyklotúra zo Svidníka (námestia) na vrch Rohuľa (20km). Heslo: Trošku si zašportovať a spoznať krásu prírody v Nízkych Beskydách. Na vrchu Rohuľa bude piknik spojený s opekačkou.

3. deň: Svidnícky skanzen V jeseni spojené s Dňami ľudových tradícii a s Medzinárodnými majstrovstvami vo verení piroh. Cez leto rusínske slávnosti, slávnosti Rusínov – Ukrajincov Slovenska, Kultúrne leto ( Dni Svidníka). v dopoludňajších hodinách a vo večerných hodinách Hvezdáreň Roztoky- pozorovanie nočnej oblohy (ubytovanie bude zaistené priamo vo hvezdárni).

4. deň: Celodenný výlet po drevených kostolíkoch.

5. deň: Jazda na koni poprípade povoz, (pre tých ktorým sa nebude chcieť ísť na koni bude pripravený povoz), na vrch Stavok (pri hraniciach s Poľskom). Jazda krásnym 61

lesom a obhliadka prírody. Na vrchu Stavok sa nachádza vyhliadková veža z ktorej je prekrásny výhľad do Poľska a na Vysoké Tatry.

Špeciálna ponuka:

 Silvester a Nový rok na svahu: Lyžiarske stredisko Medvedie, ubytovanie neďaleko svahu, príďte si užiť Silvester a Nový rok v lone prekrásnej prírody Nízkych Beskýd.

 Veľká noc vo Svidníckom skanzene: Príďte si užiť tak trochu inak Veľkú noc. Veľkú noc plnú tradícii a zvykov. Zažite pravú veľkonočnú oblievačku, svätenie pásky (svätenie košíkov plných jedál). Ubytovanie priamo v Skanzene.

62