Rozhovor: N. Hržková : Na Slo- vensku vyzerala „normalizácia“ na pohōad veōmi humánne / Jazz: Kapitoly z dejín jazzového klavíra VII. McCoy Tyner, Rozhovor: 2009 2,16 € ‹ 65,- Sk J. Abercrombie / Hudobné diva- 10 ROČNÍK XLI dlo: Hry o Márii B. Martinĝ

História: Georg Friedrich Händel 1685–1759

obalka mont.indd 2-3 18. 11. 2009 0:30:55 obalka mont.indd 4-5 18. 11. 2009 0:31:06 OBSAH

Editorial Obsah

Vážení žitatelia, Spravodajstvo, koncerty,y, festivalfestivalyy Slovenská  lharmónia, Symfonickýký orchester Slovenského rozhlasu, ŠKO Žilina, v novembri si na Slovensku N. Hržková RRevúckeevúvúckeúckke auaugustovégustovéustové kokoncerty,koncertyoncn errty rrozhovor ozhovor s prof.rof MMilanomili aanom TTurkovTurkoviurko iſoomm – sstr.tr. 2 pripomíname 20 rokov od pádu Železnej opony. MiniproMinipropro l Dôvodov na oslavu nie je Máriaáriaáia PoruPorub Po b žinováiniáová – str.str.r. 5 veōa. „V slovníku nielen propagandistov a agitátorov Folklóro ó a demagógov, ale tzv. RudolfRudolf PPatrnatrnžiakiaak – píšíšħalkáralkáár z TeTerchovejrchoh vev j – str.str. 9 reprezentantov spoložnosti chýbajú opä základné pojmy G. F. Händel ħ Rozhovorozhovo o a kategórie ōudskej existencie, Chcem vytvori podmienkyky pre trvalýý rast kvalityy – rozhovor s novýmvý riadite om ako dobrožinnosħ, empatia, ħ ō solidarita; žesħ a svedomie – ŠKO Žilina Vladimírom ŠalaŠalagomg o dôstojnosti a slušnosti ani Naa Slovensku vyzerala „normalizácia“ na pohōad veōmi humánne – rozhovorozhovor nehovoriac,“ stanovil už v roku s mumuzikologiuziikkoolol gi žkkouou pprof.rof. NNaaŵou HHrržkokkovouvov u E. SSczepaczepe aņskaska - LaLangeng – sstr.tr. 1100 1995 v predhovore ku knihe

Hudba a pravda nelichotivú J. Abercombie HistóriaHistórió a diagnózu „novej“ spoložnosti Il Caro Sassone – G. F. Händelädl v TliTaliansTalianskuk P. Zají ajjíížek – sstr.tr. 14 skladateō Roman Berger. Pragmatizmus, skepsa, rezignácia, sebaōútosħ, Hudobnéob é divadlodivadld ad o pokrivené hodnoty a zlé medziōudské vzħahy sú HryHry o MMáriiáriii bebezz kukulísulíís a kkostýmovostýmov P. UUngernger – str.str. 1717 ešte stále v mnohých prípadoch dozvukmi obdobia Bravoavov pre BoccanegruBoccanBoccaneBoccanegrg u – str.str. 1818 pred rokom 1989, ktoré bolo fatálnym i pre hudbu. O normalizácii, požas ktorej režim nižil Zahrania žiiee ōudí, o „ostrovoch slobody“, akými boli v Poōsku Ostravskéravskév é dnyy 200920 2 09 – sstr.tr. 1199 Varšavská jeseŅ a na Slovensku Smolenické BerlinererlineriFti Festspiele Festspielp semináre, si môžete prežítaħ v rozhovore Zürich:Züüürich:rich: MojžišM ojžiš v mmaská askážoch,oochch faraónfa araón pri pri sps sporásporákuporáákuk – str.str. 2222 s muzikologižkou profesorkou Naŵou Hržkovou, Drážážŵany:y:: Verdi v SemperovSemperovej ej oopereoperp jednou zo zakladajúcich osobností festivalu ÚtržkyÚtržÚ ržkyžkky notového tvého éh papapieraap piera iera alebo Kto bol Walter KaufmaKaufmann? A.A. SchindlerSchindleri – str.str. 24 Melos-Étos. Nádej, že prekonanie tejto spoloženskej traumy JazzJazz nebude trva biblických 40 rokov, dávajú ħ Kapitolypitolyit l z ddejínej jíí j jazzovéhového éh klklavklavíra í VII. – McCoyy TyTynerTyne M. TóTóthóth – str.str. 2626 projekty mladých hudobníkov. Napríklad tých, IvanIvan PPoledooledŅákák (1931–2009) (19311931–2 2009)009) / JJesennýesenn ý jjazzazz ktorí v Slovenskom rozhlase uviedli zažiatkom Pohodaohoda JJohna Abercrombieho Abercrombiehi októbra kompozíciu Mira Tótha Pašie Štefana H. „Kultúra je ‚Ariadnina niħ, uržujúca smer k Transcendencii,“ píše tiež vo svojej knihe Roman V zrkadle žasu...asu... Berger. Musíme sa ju snažiħ sledovaħ. violonviolonilo oonželistaeli sts ta Richardic a d VaVandVandradra L.. DohnalováDohnaloo allováá – str.str. 332

Príjemné žítanie praje źo ppoožúvúva...a... Andrej Šuba Patríciaat ící ia ElElexováEleexová – sstr.tr.r. 3355

RecenzieRecenzice e – str. 3366

Kam/kedy,m/kedy, InformácInformácieie – str. 4040

Hudobný život • Vychádza v Hudobnom centre, Michalská 10, 815 36 Bratislava Distribúcia a marketing: Rút Veselová (tel: +421 2 59204846, fax: +421 2 59204842, [email protected]) • Adresa redak- Zapísané v zozname periodickej tlaže MK SR pod ev. žíslom EV 3605/09 cie: Michalská 10, 815 36 Bratislava 1, www.hudobnyzivot.sk • Gra cký návrh: Peter BeŅo • Tlaž: Patria I., spol. s.r.o. Redakžná rada: Boris Lenko, Alžbeta Rajterová, Igor Wasserberger, Vladimír Zvara • Rozširuje: Slovenská pošta, a.s., Mediaprint-Kapa a súkromní distributéri • Objednávky na predplatné prijíma každá Šéfredaktor: Andrej Šuba – Spravodajstvo, História (tel: +421 2 59204845, 0905 643 926, pošta a doružovateō Slovenskej pošty, alebo e-mail: [email protected] • Objednávky do zahranižia vybavuje Slovenská [email protected]) pošta, a.s., Stredisko predplatného tlaže, Uzbecká 4, P.O.BOX 164 , 820 14 Bratislava 214, e-mail: zahranicna.tlac@slposta. Redakcia: Robert KoláĶ – Spravodajstvo, Skladba mesiaca, Recenzie CD, DVD, knihy (kolar@ sk Objednávky na predplatné prijíma aj redakcia asopisu. Používanie novinových zásielok povolené RPPBA Pošta 12, hc.sk) Peter Moty ka – Jazz, Minipro l, o po úva ([email protected]) ž ž ź ž d a 23. 9. 1993, . 102/03. • Indexové íslo 49215. ISSN 13 35 41 40 • Obálka: L. Raj anová • Výtvarná spolupráca: Externá redakžná spolupráca: Andrea Serežinová – Hudobné divadlo, Zahranižie Ņ ž ž ž Jazykové redaktorky: Dorota Balcarová, Eva Planková Lenka Rajžanová • Názory a postoje vyjadrené v uverejnených textoch nie sú stanoviskom redakcie. Redakcia si vyhrad- zuje právo redakžne upravovaħ a krátiħ objednané i neobjednané rukopisy. Texty akceptujeme len v elektronickej podobe. • Vyhōadávaħ v dátach uverejnených v tomto žísle môžete na adrese www.siac.sk

1

obsah.indd 1 17. 11. 2009 23:32:02 REAKCIE

Bratislavský chlapženský zbor (zbormajsterka Magdaléna RovŅáková) spoluúžinkoval 20. 9. AD HŽ 9/2009: javovala sa u neho neistota v presved- zúžastnil, i keŵ by bol možno jediným v Hamburgu pred dvojtisícovým Štátna  lharmónia Košice – 40 rokov hudby žení o správnosti vlastných názorov, uchádzažom. Pravdou však je, že k re- auditóriom v Brittenovom Vojnovom zažalo mu to v ožiach orchestra uberaħ gulérnemu konkurzu na post koncert- rekviem spolu s Hamburger Vážená redakcia, na autorite s žím boli samozrejme spo- ného majstra v štátnom orchestri, kde Symphoniker a so sólistami, medzi rád by som zareagoval na žlánok jené ŵaōšie negatíva jeho pôsobenia. Po by bolo normálne, že šancu dostanú aj ktorými bol i slávny britský tenorista Lýdie Urbanžíkovej, ktorý napísala odchode L. Slováka získal R. Zimmer iní uchádzaži a miesto získa najlepší z John Mark Ainsley. Dielo naštudoval pri príležitosti 40. výrožia založenia (na požudovanie mnohých) post šéfdi- nich, nikdy nedošlo. [...] Jeú rey Tate, nový šéfdirigent orches- orchestra Štátnej filharmónie v Koši- rigenta. Okrem iného to bola i „z núdze tra. Nemecká kritika opísala výkon ciach. Autorka, ktorá vyštudovala de- cnosħ.“ Predovšetkým to však bol jeden Súhlasiħ možno s tým, že v histórii slovenského zboru ako „krištáōovo jiny hudby, vie sama najlepšie, akou z viacerých omylov v živote ŠfK a trval ŠfK sa striedali víħazstvá s porážkami. žistý a presný“. dôležitou je pre históriu presnosħ a dlhých 5 rokov. R. Zimmer nebol na Nemožno však porážky vyhlasovaħ (hž) pravdivosħ – najmä v detailoch, od tento post zrelý vtedy, nedorástol naŅ za svetlé momenty a úspechy. Vŵa- ktorých sa neskôr môže mnohé od- ani nikdy potom. źomu autorka v tom- ka tomu, že patriotmi orchestra sme Bratislavské gitarové kvarteto víjaħ. Je pre mŅa preto nepochopi- to kontexte hovorí „posun v interpre- boli všetci, ktorí sme ho zakladali a (M. Slobodník, M. Tomašoviž, teōné, že sú v žlánku „nepresnosti“, tažných nárokoch na orchester“, tomu iste i mnohí z tých, ktorí prišli neskôr R. Krajžová, M. Krajžo) sa v októbri ktorých sa dopúšħajú ōudia nein- pamätníci z pódia hovoria v lepšom (a teda nielen tí, ktorí vŵaka svojim predstavilo na koncertoch v nemec- formovaní alebo tí, ktorí z rôznych prípade žalostná stagnácia. Prežudes- dnešným postom dostávajú priestor v kom Wuntsorfe a v Hannoveri. Medzi dôvodov majú problémy povedaħ, ne potom vyznieva priradenie Zimmera médiách a pri každej príležitosti to o predvedenými dielami bola i Sonata že „žierne je žierne a biele je biele“. k menám JiĶího Bůlohlávka a Stanislava sebe opakujú), vedeli sme i po poráž- da camera Ladislava Kupkoviža. V žlánku sa píše, že zásluhou riaditeōa Macuru. O pánovi Koutníkovi si tiež kach vstaħ a pustiħ sa opäħ s chuħou (hž) Júliusa Kleina bol zápas o Dom ume- nemyslím, že niežo niekam posunul, do práce. Napriek tomu sa neviem ani nia ako stále sídlo ŠfK, dovedený do ale to je už môj súkromný názor... dnes mlžky preniesħ ponad vyhlásenia, Uplynulý mesiac oslávila významné úspešného konca. Záleží samozrej- ktoré za svetlé momenty oznažujú aj životné jubileum klaviristka Helena me na uhle pohōadu. Z toho môjho, Ukážkou prerábania histórie je i žasħ, oné omyly a zlyhania, pretože sa jed- Gáú orová (1914). Študovala na ak vezmeme do úvahy detail, že celá kde pani Urbanžíková tvrdí, že sa mu- ná o úželové dezinformácie a pokusy Mestskej hudobnej a organovej kauza sa k dnešnému dŅu ešte stále zikológ a prvý riaditeō ŠfK Dr. źížek so o prispôsobenie histórie kohosi pred- škole v Bratislave u Š. Németha- nachádza na súde, sa mi tvrdenie šéfdirigentom B. Režuchom a prvým stavám... Ak pripustíme tento spôsob Šamorínskeho, na Lisztovej akadémii p. Urbanžíkovej javí ako dezinfor- koncertným majstrom Karolom Pet- deformovania histórie, hoci len v zdan- v Budapešti a súkromne u B. Bartóka. mácia. Ak sa však raz stane, žomu róczim podujali postaviħ nové teleso na livo zanedbateōných detailoch už dnes, Medzi jej umeleckých partnerov patri- mnohí chceme veriħ, že Dom ume- základe konkurzov s vysokými nárokmi kým ešte žijú pamätníci, žo tomuto li Németh-Šamorínsky, Z. Hrabussay, nia definitívne pripadne ŠfK, bude na hrážske schopnosti. Páni źížek a Re- trendu zabráni v budúcnosti, keŵ tu už V. Kelly, M. Jurkoviž, V. Šimžisko, M. napriek tomu diskutabilné hovoriħ o žucha áno, pán Petróczi bohužiaō nie. nebude nikto z nich a bude sa možné Telecký a J. Alexander, spolupraco- zásluhách p. Kleina. Jeho „zásluhou“, Keŵ sa zažali konkurzy do formujúceho opieraħ len o takéto dezinterpretácie vala s dirigentmi ako ʼn. Rajter alebo okrem iných zúžastnených, bude telesa, p. Petróczi pri tom vôbec nebol. skutožnosti? Aj preto je dôležité, aby B. Režucha. Ako pedagogižka na totiž hlavne, že to trvalo tak dlho. Ani ako hráž, ktorý by mal záujem o ab- tí, ktorí sa na akejkoōvek úrovni touto Hudobnej škole pre Slovensko i asis- Skutožnou zásluhou by bolo, keby solvovanie konkurzu, ani ako ten, kto problematikou zaoberajú, dbali pre- tentka, neskôr docentka na VŠMU razantnými a premyslenými krokmi by chcel niežo postaviħ. Na post prvého dovšetkým na maximálnu korektnosħ patrila medzi významných propagáto- získal budovu pre ŠfK už v prvých koncertného majstra sa požítalo s Pav- svojich vyjadrení. rov hudby svojich pedagógov i sloven- rokoch riaditeōovania a dokázal, žo lom Farkašom, ktorý bol žlenom komi- skej tvorby, ktorú uvádzala koncertne sa nepodarilo jeho piatim predchod- sie na konkurzoch v Bratislave a v Koši- Ernest LATZKO, zakladajúci a bývalý i na nahrávkach. com. Žiaō, doteraz potreboval takmer ciach. Ponúkaný post nakoniec neprijal dlhorožný žlen orchestra ŠfK „Jej umelecké pôsobenie (1930 toōko žasu (18 rokov) ako všetci jeho a žakalo sa na iného kandidáta. Keŵže – 2003) obsiahlo život troch gene- predchodcovia dokopy. Nevidím pre- sa v januári 1969 prevádzka orches- Text bol redakžne skrátený. rácií. Do vysokého veku si udržala to dôvod na jeho oslavu. Ak je získa- tra naplno rozbehla, niekto si na prvú schopnosħ podávaħ vynikajúce nie niežoho dôležité pre ŵaōšiu exis- stoližku musel sadnúħ. Preto bola do- umelecké výkony. Bola spoōahlivou a tenciu, takpovediac bytie ži nebytie žasne ponúknutá K. Petróczimu, vtedy AD HŽ 9/2009: vyhōadávanou oprou a inšpirátorkou štátnej inštitúcie, stáva sa prioritnou koncertnému majstrovi Orchestra źes- Dve výrožia a jeden koniec. Rozho- výkonov svojich partnerov. Jej prejav povinnosħou predovšetkým hlavného koslovenského rozhlasu v Košiciach. vor s Danielom Matejom. sa opieral o absolútny sluch, nezlyhá- štatutárneho zástupcu. [...] Podotýkam, že bez konkurzu, žím je vajúcu pamäħ, vzácnu pohotovosħ a de iure tento post stále neobsadený. Vážená redakcia, intenzívny osobnostný vklad,“ napísal V žlánku je i pasáž, kde autorka Intenzita hōadania kvalitného hráža v rozhovore s Danielom Matejom sa o umelkyni V. źížik. Viac si môžete hovorí, že bývalý šéfdirigent ŠfK na tento post žasom poōavila. [...] Po objavila dezinformácia, podōa ktorej prežítaħ na www.hudobnyzivot.sk Richard Zimmer patrí k tým, ktorí dlhej dobe, keŵ už zažalo byħ jasné, že som vo svojej knižnej publikácii Slo- sa prižinili o posun v interpretaž- do Košíc zrejme nikto iný nepríde, zor- venské hudobné alternatívy (Nitra: ných nárokoch na orchester. Keby ganizovalo sa pre p. Petrócziho sólové FF UKF, 2006) napísal, že jeho akti- 5. novembra zomrel hudobný to napísal niekto, kto sa na pôde ŠfK vystúpenie v Bratislave, ktoré mu bolo vity „sa tožili okolo hudby, ktorá bola skladateō Ivan Konežný (1939, Lipt. ocitol raz alebo dvakrát, dalo by sa potom zapožítané ako akt na zlegalizo- pseudodisidentská“. Niž také sa v nej Mikuláš). Medzi jeho užiteōov patrili to ospravedlniħ. Pani Urbanžíková vanie jeho postu koncertného majstra nenachádza – v jej úvode uvádzam, A. Oženáš, A. Moyzes, D. Kardoš je však v Košiciach doma a dôver- ŠfK. Z dnešného pohōadu je proble- bez toho, aby bol niekto menovaný, (kompozícia) a K. Schimpl (dirigo- ne pozná prostredie. Prežo teda? matické nájsħ logiku tejto veci, pretože že niektorí z aktérov tzv. alternatívnej vanie). Pôsobil na univerzitách v R. Zimmer ukonžil štúdium na VŠMU po vtedajšom źeskoslovensku „behalo“ hudobnej scény u nás sa po roku 1989 Trnave, Nitre i na Konzervatóriu v v Bratislave roku 1982. Hneŵ po dosħ lepších huslistov ako p. Petróczi „zažali štylizovaħ do úlohy ‚pseudodisi- Bratislave. Jeho dielo, pozostávajúce ukonžení bol angažovaný ako druhý – navyše lákadlom pre „cezpoōných“ dentov’“ (str. 14) s odkazom na termi- takmer výlužne z orchestrálnych dirigent ŠfK, ktorému v tom žase (napr. žeských hudobníkov) bola v nologickú výpožižku od Vladimíra Go- skladieb, obsahuje kompozície pre šéfoval jeho strýko, národný umelec ŠfK možnosħ získania štátnych bytov. dára (pozri jeho Rozhovory a úvahy, klavír, malé komorné obsadenia i or- Ladislav Slovák. Jeho zažiatožnícke Môžeme sa samozrejme opýtaħ, prežo Bratislava: AEPress, 2006). Vo svojich chestrálne diela so zreteōným klasici- nedostatky orchester toleroval a mal vtedy ŠfK nemala na tento post vypí- textoch ani jeden z nás žiadnu hudbu stickým idiómom, ktorý konfrontuje pre ne pochopenie. Keŵ však ani po saný konkurz, oznam, ktorý by visel vo adjektívom „pseudodisidentská“ ne- s technikami súžasnej hudby. žase nedochádzalo k zlepšeniu jeho všetkých relevantných inštitúciách a ak oznažil. (www.hc.sk) pripravenosti v rôznych oblastiach to tak bolo, prežo sa nikdy neuskutož- dirigentského umenia, naopak, pre- nil a prežo sa ani p. Petróczi nikdy ne- Július FUJAK

2 10 2009

spravodajstvo_reakcie.indd 2 17. 11. 2009 21:53:38 spravodajstvo_reakcie.indd 3 17. 11. 2009 21:55:10 SPRAVODAJSTVO, KONCERTY

Premiéra, Slovenská  lharmónia „na ōudovú nôtu“ ktorá bola zároveŅ derniérou Mimoriadny koncert 61. koncert- ōudové inšpirácie, a tých, ktorí hōadali cia ako majestátny pomník pamiatke Zažiatkom októbra sa na pódiu nej sezóny (25. 9.) v historickej bu- iné tvorivé cesty... skladateōa. Štúdia ž. 5 v Slovenskom roz- dove SND postavil pred posluchážov Napríklad v Moyzesových skladbách Výrazne omladený orchester SF a Spe- hlase zišlo 60 hudobníkov, aby viaceré otázky súvisiace s využívaním Nad vatrou s valaškami, zbojnícky vácky zbor mesta Bratislavy s dirigen- uviedli Pašie Štefana H. ōudovej hudby v dielach slovenských tanec op. 44/1 alebo Po robote pri tom R. Štúrom interpretovali všetky skladateōov. V širších súvislostiach aj muzike op. 44/4 cítiħ zreteōný prejav diela s veōkým entuziazmom, muzikál- Všetko sa zažalo ešte u Ilju Zeljenku, v dielach všetkých umelcov, ktorí sa skladateōovho symfonického cítenia ne a presvedživo. u ktorého skladateō a saxofonista vybrali smerom, kde je vždy tak trochu (výrazná evolužná práca s detailom, Igor BERGER Miro Tóth (študent kompozície prítomné nebezpeženstvo potlážania prepracovaná inštrumentácia, spája- u Jevgenija Iršaia) absolvoval ži absencie vlastnej kreativity. Veōké nie komornej hravosti a symfonickej niekoōko súkromných hodín. V príklady z minulosti (Bartók, Janážek, majestátnosti, vedomé a tvorivé vy- Zeljenkových Hrách pre 13 spevákov Enescu, ale i SuchoŅ) ukazujú, že tvo- božovanie z melodickej kresby ōudovej (1968) by sa dali hōadaħ ozveny práce rivé využívanie ōudových inšpirácií nie piesne atŵ.). V Cikkerovej Hviezdnatej jeho posledného žiaka, keby klasik je len eklekticizmom, ale môže byħ in- noci ži Dupáku op. 31 ž. 1 z roku 1950 zároveŅ nepovedal: „Som presved- dividuálnou a originálnou umeleckou sú žitateōné výrazné hudobno-dra- žený, že názvy v hudobných dielach cestou. matické až scénické myslenie, žasová sú navyše. Zaväzujú poslucháža k Recenzia koncertu (Slovenská fil- i tvorivá príbuznosħ s operou Juro výkladu, ktorý ho mýli v abstrakt- harmónia, dirigent Rastislav Štúr, Jánošík. Do iného sveta patrí tvorba nom umení, akým je hudba.” Tóth Spevácky zbor mesta Bratislavy, Stražinu. Pri ōane, źiržianka, Goral- hudbu za abstraktnú nepovažuje. zbormajster Ladislav Holásek) sa však ská zima, Sviatok na Zemplíne, Chlieb Spracovávava kultúrne i spoloženské týka iných sfér, pretože diela, ktoré náš každodenný alebo Nevesta hôō sú fenomény, spája ōudí z rôznych scén sa objavili v dramaturgii, boli úzko evidentným zotrvávaním v polohách a založil niekoōko súborov, s ktorými späté so SʼnUK-om a Lúžnicou, kde štylizovaného folklóru, kompozižno- testuje svoje nápady. Vo Frutti di bol štylizovaný folklór (choreografic- aranžérskou prácou pripomínajú bo- Mare sa stretávajú mladí hudobníci s ky, scénicky i hudobne) programovou hato kolorované ōudové hudobné ob- klasickým vzdelaním s experimentá- koncepciou týchto súborov. Štylizácia rázky. Evidentne tu nejde o hōadanie tormi s elektronikou. Ich úlohou je ( i je samozrejme legitímnym umeleckým základných elementov ōudového preja- s využitím vídžejingu) stvárniħ zadané prostriedkom, nikdy by však nemala vu, ide skôr o prebásnenie, vytváranie témy. Boli nimi napríklad Kresánkova úplne prekryħ žistý a autentický ōudo- poetických nálad a hravosħ. Tonalita, Hudobný život alebo ikona vý prejav. V programovej skladbe mi- Tvorbu M. źoreja (1971) bohužiaō popkultúry Rocky. Musica falsa et moriadneho koncertu sa objavili diela príliš nepoznám, preto je ħažké vy-  cta je orchester improvizujúci live Alexandra Moyzesa, Jána Cikkera, jadriħ sa k premiére jeho diela bez podōa dirigenta (momentálne sklada- Svetozára Stražinu a Martina źoreja kontextu. Upútala ma tklivá a nalie- teōa Mareka Piažeka). Obsadenie sa (premiéra skladby Hommage à Stra- havo sa opakujúca kantiléna, v de- radikálne nemení, väžší dôraz je na žina), ukazujúce rozdielny prístup tailoch jemne varírovaná, tvrdošijné akustický zvuk. skladateōov. Takých, ktorí v symfonic- ostinato (s výnimkou malého komor- R. Štúr ưfoto: Nachtigall ArtistsƲ Súbory sa postavili na spoložné kej a opernej tvorbe dokázali uplatniħ ného vyboženia) a záverežná gradá- pódium už vlani - tiež v Slovenskom rozhlase, na objednávku festivalu Anasoft Litera (odvážne diela pre- miéruje literárna akcia!). Doplnil ich Slávnostný koncert Symfonického orchestra spevácky zbor Technik. Oratórium 929 miliónov však nevyznelo tak Slovenského rozhlasu kompaktne ako Pašie Štefana H, kde skladateō rozšíril obsadenie o Slávnostný koncert Symfonického strednej žasti. Inšpiráciou mu bola mo- spoložnosti zachovaħ SOSR pri živote. metalovú skupinu, improvizátorov orchestra Slovenského rozhlasu (1. 10.) ravská hudba, jej fragmenty a „skratko- Záver koncertu patril Symfónii ž. 7 s hlasom a elektronikou a recitátora. vo Veōkom koncertnom štúdiu otvorila vité“ väzby pretavené do koncertantnej op. 50 Alexandra Moyzesa. Moja cesta Ako podklad libreta poslúžili dialógy krátkym príhovorom generálna riadi- hravosti dychových nástrojov. Orches- k Moyzesovej hudbe bola v minulosti z parlamentu pri odvolávaní ministra teōka Slovenského rozhlasu Miloslava ter spolu s dirigentom zvládli dielo pro- poznažená odmietaním. Teraz som si spravodlivosti Štefana Harabina. Zemková. Pripomenula 80. výrožie zalo- fesionálne. Rovnako možno hodnotiħ pri požúvaní 7. symfónie uvedomil, že Tóth realitu nápadito aplikoval na ženia nášho najstaršieho orchestrálneho aj výkon v Koncerte pre flautu, husle „skrat“ vo vnímaní tejto hudby bol vo formu pašií - kritiku médií zmenil telesa a vyjadrila nádej, že nezanikne, a orchester Bohuslava Martinĝ, ktorý mne. Dnes musím priznaħ, že azda naj- na biblické muženie, zo získania ako tomu nasvedžovala pomerne nedáv- kladie vysoké nároky na sólistov (SoŅa krajšie a „najslovenskejšie“ Pastorále postu na najvyššom súde urobil na minulosħ. Dirigent Mario Košik sa Urbanižová – flauta, Robert Marežek a Largo sa nachádzajú v tomto diele. nanebovstúpenie. Požas hodiny zneli predstavil s omladeným telesom Ouver- – husle), orchester i dirigenta. Martinĝ Kým u SuchoŅa obdivujem konzek- nakomponované plochy (krásny cho- turou Festivou od Mirka Krajžiho. Sláv- v diele preferuje koncertantnosħ v ne- ventnosħ modálneho myslenia vo verti- rál), piesŅové formy, ale i veōa voōnej nostný charakter hudby bol evidentný oklasickej podobe, no zhustená faktúra kálnych i horizontálnych tvaroch, Moy- improvizácie. Na kombináciu hlasov, najmä v úvodnej a záverežnej žasti diela, si od interpretov i posluchážov vyžadu- zesova hudba pôsobí skôr „klasicky“ akustických nástrojov a elektronikou zatiaō žo v strednej prechádzala hudba je maximálnu koncentráciu: myšlienko- tonálne. Ak Moyzes využíva modalitu, u nás stále nie sme zvyknutí, tak rozmanitými náladami v snahe priniesħ vé zvraty sú prudké, premostenia nálad vychádza najmä z melodickej štruktú- ako na miešanie postupov klasickej výrazový kontrast. Hudobná rež sklada- prekvapivé. „Paralelnú“ koncertantnosħ ry ōudových piesní, jeho harmonické hudby s inými žánrami. Nie vždy to teōa neprekrožila hranice jasne identifi- nástrojov orchester neupokojuje, skôr a inštrumentažné postupy sú ħažiskovo funguje, v tomto prípade však áno. kovateōnej a bezprostredne pôsobiacej naopak. Napriek tomu ostala (neo)kla- dedižstvom romantického a neoroman- Škoda, že premiéra bola asi i dernié- slávnostnosti. sická transparentnosħ i pri tejto „zahus- tického hudobného myslenia. Aj vŵaka rou. Kvôli nárožnosti obsadenia, ale Oslavnosħ Chvály zeme Hanuša Doman- tenej“ procesuálnosti žitateōná. Bola naštudovaniu tohto diela, venovaného i nechuti autora opakovaħ dvakrát to ského vychádzala z iných myšlienkových to zaħažkávacia skúška pre orchester, pamiatke tragicky zosnulej dcéry skla- isté. Skladbu by však malo odvysielaħ koreŅov. V úvodnej a záverežnej žasti dirigenta i sólistov, ktorí svoju úlohu dateōa, budem hōadaħ nové cesty k jeho Rádio Devín. mala v sebe hudba istú zdržanlivosħ, zvládli znamenite. ZároveŅ potvrdilo hudbe. snahu neodpútaħ sa, „nevzlietnuħ“, Do- opodstatnenosħ existencie tohto telesa, Igor BERGER Oliver REHÁK manský naplno rozohral orchester až v samozrejme za predpokladu záujmu

3

spravodajstvo_reakcie.indd 3 17. 11. 2009 21:55:10 SPRAVODAJSTVO, KONCERTY

Poliaci pod pyramídou Skvelí umelci, mizerná organizá- o koncertoch vôbec vedelo. Osobne slovenskej tvorby... Na záver svojho veōmi zaujal, nasledovali vynikajúco cia – tak by sa dal vystihnúħ môj dojem som sa o týchto „dobre utajených“ programu zaradili mladé Poōky dnes podané úryvky z Gogoō-suity Alfreda z dvoch koncertov poōských umelcov akciách dozvedel v podstate náhodou už klasické dielo kvartetovej literatúry Schnittkeho. Koziarz a Brylewski túto usporiadaných Poōským inštitútom a až na poslednú chvíōu. ŷalšou ve- 20. storožia, kvarteto Black Angels grotesknú, atmosférou absurdity na- v Bratislave v spolupráci so Slovenským cou je forma prezentácie, ktorú zvolil Georgea Crumba. Netradižné techniky bitú hudbu zahrali doslova s chuħou rozhlasom 3. a 7. októbra v Malom rozhlas najmä v prípade druhého kon- hry na slážikových nástrojoch, hru na a myslím, že aj nepožetné publikum sa koncertnom štúdiu SRo. Dve zosku- certu, keŵ na tých zopár návštevníkov tamtamoch a vodou naplnených pohá- výborne zabávalo. Pri Ligetiho Troch penia mladých hudobníkov – Wrocɉaw žakal zjavne narýchlo spísaný a vytla- roch, výkriky a šepoty, ktoré toto dielo kusoch pre dva klavíry mi trochu chý- Modern Quartet a Briliantpianato žený program s nehoráznymi chybami zahķŅa, predviedli v žiernom odeté balo dôraznejšie odlíšenie jednotlivých Piano Duo – na vysokej úrovni prezen- v názvoch diel. interpretky znamenito – suverénne, dynamických vrstiev a väžšia zvuková tovali súžasné interpretažné umenie Výkony umelcov už našħastie zapô- bez zaváhania a s presvedživým vý- farebnosħ, žo bolo spôsobené skôr po- našich severných susedov. Program sobili príjemnejšie. Štyri mladé dámy razom. Priznám sa, že som toto dielo užitými nástrojmi a trochu aj akustikou bol v oboch prípadoch nanajvýš zaují- z Wrocɋaw Modern Quartet na úvod videl (nestaží ho „len“ požuħ) prvýkrát rozhlasového štúdia než interpretom. mavý, pozostával výlužne z diel sklada- predniesli Slážikové kvarteto ž. 2 op. a teší ma, že práve takto. Som však rád, že u nás toto dielo zno- teōov 20. storožia, dokonca v prevaž- 64 s podtitulom Quasi una fantasia Dvojica mladých klaviristov vystu- va zaznelo naživo. Na záver si Poliaci nej miere išlo o žijúcich autorov, škoda od H. M. Góreckého. V tomto rozmer- pujúca pod názvom Briliantpianato zvolili skladbu mladého holandského len, že musel byħ predvedený pred nom a nárožnom diele sa síce nevyhli Piano Duo (Natalia Koziarz, Daniel autora Mayka Nasa s názvom Digit#2, nepatrnou hķstkou ōudí. Interpretov niekoōkým menším zakolísaniam v in- Brylewski) minulý rok získala prvé v ktorej preukázali vynikajúcu koor- síce mohlo tešiħ, že ich výkony môžu tonácii a súhre, no celok pôsobil vy- miesto vo svojej kategórii na krakov- dináciu nielen v hre na klavíri (obaja zapôsobiħ na širší okruh posluchážov vážene; zvlášħ sympatické boli pokora skej International Contemporary Mu- hrali na jednom nástroji), ale aj pri prostredníctvom rozhlasového éteru, a odovzdanosħ, s akou ku Góreckého sic Competition a zdá sa, že celkom vytlieskavaní rôznych rytmických pat- no i tak, hraħ pred takmer prázdnou hudbe pristupovali. Okrem toho ma oprávnene. Ich koncert okrem tech- ternov striedajúcich klavírne klastre. sálou nie je zrejme veōmi motivujúce... príjemne prekvapil zvuk kvarteta, nickej pripravenosti, výbornej súhry So zvyšujúcim sa tempom a rytmickou Hlavný podiel viny nesú jednoznažne osobitne pekný tón violy a violonžela. a bezprostredného vystupovania oko- hustotou sa stupŅoval aj nevšedný di- organizátori, pretože podcenili propa- S podobnou odovzdanosħou prednies- reneného zmyslom pre humor preu- vácky zážitok. Spontánna radosħ z hry gáciu. Verím, že už samotné mená skla- li aj Päħ serenád Milana Nováka, hoci, kázal aj cit umelcov pre dramaturgiu. a vtip korunovali predstavenie, ktoré dateōov ako Górecki, Crumb, Schnittke úprimne, nie je mi celkom jasné, pre- Sonoristicko-minimalistickú kompozí- si jednoznažne zaslúžilo väžšiu pozor- a Ligeti by malé štúdio dokázali napl- žo siahli práve po tomto diele, keŵ už ciu Garden’s Gates Szabolcsa Eszté- nosħ... niħ vcelku úctyhodne, pravda, ak by sa chceli do programu zaradiħ aj niežo zo nyiho, ktorej subtílny zvukový svet ma Robert KOLÁij Vypožujte si, ako hrá Concentus Musicus Wien... Vzájomný rešpekt a hlbšie porozumenie medzi interpretmi snažiacimi sa približovaħ posluchážom starú hudbu historicky použeným spô- sobom a medzi hudobníkmi držiacimi sa nešpecializovaného ži „romantického“ prístupu. To je želanie, ktoré vyslovil fagotista Milan Tur- koviſ, viedenský pedagóg, dirigent a sólista v súvislosti so zámermi Stredoeurópskej hudobnej akadémie (MEMA) v Poprade (3.—7. 10.), ktorú zastrešil renomovaný pražský festival Struny podzimu.

Pripravil: Petr VEBER/MEMA

Akú dôležitosħ pripisujete roz- Veríte tomu, že dva protikladné V žom vlastne spožívajú prížiny hra na nich bola o niežo ōahšia ako na dielu medzi súžasným a pôvodnými tábory môžu v európskom hudobnom premien ladenia v priebehu storoží? pôvodných modeloch. Platí to najmä historickými ladeniami z hōadiska živote nájsħ niekedy spoložnú rež? pre drevené a plechové dychové ná- poslucháža? Je ich mnoho. Tak napríklad názor, že vyš- stroje. Všeobecná odpoveŵ je obtiažna a šie ladenie znamená brilantnejší výkon. Až tak dôležité to nie je. Viac to súvisí v konkrétnych prípadoch som získal Ale dôvodom je tiež nedisciplinovanosħ s technickými parametrami dobových rozdielne skúsenosti. Veōmi žasto sa pri ladení. Starý viedenský vtip znie: Lep- nástrojov, ktoré jednoducho hrali niž- ale stáva, že „moderní“ hráži polemi- šie pĶíliš vysoko ako falošne. šie. Ale problematika ladenia má jeden zujú s tými, ktorí sa držia historickej pridružený efekt – nižšie ladenie je po- praxe, ale zároveŅ mlžky preberajú Keŵ sa obzriete na uplynulých tridsaħ hodlnejšie pre spevákov. To však poslu- ich zistenia. Platí to najmä o veōkých rokov, žo je podōa vášho názoru hlavným cháža nemusí zaujímaħ, ak samozrejme sólistoch. výsledkom hnutia starej hudby? nedisponuje absolútnym sluchom. źo by ste odkázali uznávaným hu- To je na celý román! Ale snáŵ aspoŅ jeden źo má byħ hlavným výsledkom dobníkom, ktorí na adresu hrážov po- príklad: dnes hráme Vivaldiho a Haydna živej konfrontácie dvoch rozdielnych užívajúcich dobové nástroje vyhlasujú, tak, že je jednoznažne zrejmá ich veōkosħ. prístupov k interpretácii starej hud- že to robia len preto, že neboli schopní by? hraħ na najvyššej úrovni na moderných Kde sa nachádzajú hranice pre pou- nástrojoch? žitie moderných nástrojov v historicky Poukázaħ na zvukové rozdiely medzi použenej interpretácii? konkrétnymi nástrojmi pochádza- Povedal by som: „Vypožujte si, ako hrá júcimi z rôznych storoží. Ak sa nám Concentus Musicus Wien, Minkow- Moja skúsenosħ hovorí, že u Beethovena. podarí naplniħ náš zámer, potom by ského Musiciens de Louvre, súbor The sa malo tiež ukázaħ, že použenosħ v in- English Concert a ŵalší a položte si Aké sú rozdiely medzi dobovými ná- terpretažnej praxi záleží nielen od voō- otázku, ži by ste dokázali hraħ s väžšou strojmi a ich kópiami? by nástrojov, ale i od informovanosti dokonalosħou.“ Ani by som pri tom ne- M. Turkoviſ ưfoto: archív MEMAƲ hudobníkov. používal slovo krása. Niektoré kópie sú vyrábané tak, aby

4 10 2009

spravodajstvo_reakcie.indd 4 17. 11. 2009 21:58:59 Miniprofil.indd 3 17. 11. 2009 21:15:53 MINIPROFIL

minipro l

źo rozhodlo o tom, že sa dnes venuješ opere? túžbou je spolupracovaħ Spev som jednoducho milovala a nevedela som s dobrým tímom, nech je si predstaviħ, že budem robiħ niežo iné. Môj to kdekoōvek. Mám sa veōa otec bol dlhé roky organistom v kostole a ako žo užiħ, takže nad tým, kde malá som spievala v zbore, ktorý viedol. Tam by som rada spievala, ne- som prekonávala i prvé boje s trémou. K tomu mám odvahu premýšōaħ. „ozajstnému“ spievaniu som sa dostala na ZUŠ, Nerada by som preskožila potom to už išlo prirodzene; po nejakých spe- prvé schodíky a stratila váckych súħažiach na ZUŠ prišiel DeŅ otvore- pôdu pod nohami. Radšej ných dverí na žilinskom konzervatóriu, kde som sa pohybujem pomaly, ale zatúžila študovaħ. Trošku o tom rozhodla aj ab- isto a možno sa raz dopra- sencia matematiky... (Smiech.) cujem k svojmu vnútor- nému „olympu“, ktorý je, Na prestížnej súħaži Hans Gabor Belvedere našħastie, veōmi  exibilný. si nedávno získala 3. miesto. źo ožakávaš od Ale aby som neznela príliš tohto úspechu? seriózne, budem úprimná Toto ocenenie ma nesmierne potešilo a zároveŅ [foto: archív M. Porubžinovej] – keŵ mi zavolajú z Covent prekvapilo. Úspešne som absolvovala nejednu Garden, poviem, že idem. súħaž, ale takéto konkrétne ocenenie prišlo až (Smiech.) teraz. Možno aj na základe toho beriem úspech (1979) triezvo. Je to zároveŅ ocenenie všetkých ōudí, MÁRIA PORUBźINOVÁ Máš recept ako sa vyhnúħ ktorí sa mi dlhé roky venujú, takže to vnímam indispozícii? Zriekaš sa i ako zadosħužinenie pre nich. Pre mŅa bude tá niežoho kvôli hlasu? súħaž naozajstným úspechom vtedy, keŵ vyjdú soprán Cielene nie, práve naopak všetky ponuky, ktoré po nej prišli, a budem môcħ – snažím sa nebyħ „rozmaz- robiħ naŵalej to, žo ma nesmierne baví. Štúdiá: 1993–1995 Konzervatórium v Žiline (A. Kubížek), naná“ a nevyhōadávaħ ste- 1995–2000 Cirkevné konzervatórium v Bratislave (D. Livorová), rilné prostredie. Divadlo Zúžastníš sa ešte v budúcnosti speváckych 2001–2006 VŠMU v Bratislave (Z. Livorová) takým vôbec nie je a zväžša súħaží? sa pohybujeme v prašnom Radšej by som sa už venovala príjemnejšiemu Majstrovské kurzy: Piešħany – M. Hajóssyová (1998), prostredí. Mám pocit, že javiskovému stresu a ten súħažný prenechala Medzinárodná letná akadémia Praha – ViedeŅ – Budapešħ – žijem ako každý iný zdravý mladším „kolegynkám“. Našħastie som vo veku, v N. Kniplová (2004, ViedeŅ), Medzinárodné majstrovské kurzy žlovek. Ale ak mám pred- ktorom konžia limity väžšiny prestížnych súħaží, P. Dvorského JaromůĶice nad Rokytnou – P. Dvorský (2006), sa len niežo spomenúħ, aj keŵ nejaké predsa len ostali. Koncom augus- Piešħany – Z. Livorová (2007, 2008) nerada sa zdržiavam na ta som sa zúžastnila na medzinárodnej súħaži klimatizovaných miestach. Competizione dell‘opera, kde som získala prvú Súħaže: Medzinárodná spevácka súħaž M. Schneidra-Trnavského, To môjmu hlasu naozaj nie- cenu a dokonca i Cenu publika. Principiálne ide Trnava – Cena Hudobného fondu (2000), Medzinárodná spevácka kedy prekáža. o podobný typ súħaže ako Belvedere, na túto však súħaž Montserrat Caballé, Zaragoza, Španielsko –  nalistka prichádza ešte väžší požet agentov a intendantov (2008), Medzinárodná spevácka súħaž Hans Gabor Belvedere, źo ħa žaká v najbližšej bu- a je zameraná výlužne na taliansky repertoár. ViedeŅ, Rakúsko – 3. cena (2009), Medzinárodná spevácka súħaž dúcnosti? Competizione dell‘opera, Drážŵany, Nemecko – 1. cena, Cena Teším sa na Simona Boc- Ožakávaš zvýšenie mediálneho záujmu? publika (2009) canegru v Banskej Bystrici. Myslím si, že opera je tak trochu v tieni me- V novembri mám niekoōko diálneho diania. Cez to všetko vnímam nadmie- Spolupráca: pravidelná koncertná žinnosħ (Slovensko, źeská koncertov na Slovensku ru pozitívne, keŵ sa médiá zaujímajú aj o tento republika, Poōsko, Rakúsko, Taliansko; od 1998), Janážkovo a vo Viedni, kde budem žáner. źi by sa mi pážilo, že by bol záujem aj divadlo Brno – Rusalka, Rusalka (2005), Štátna opera Banská prvýkrát spievaħ v Beetho- o moju osobu, to je už iná vec. O prehnaný záu- Bystrica – Suor Angelica, Suor Angelica (2007), SND Bratislava – venovej 9. symfónii. Potom jem médií však zatiaō strach nemám. (Smiech.) Katrena, KrútŅava (2008), MaĶenka, Predaná nevesta (2009) odchádzam na dva mesia- ce opäħ do Nemecka, kde Za veōkými opernými menami stojí vždy silná má agentúra záujem o speváka a nestrží ho len „do priehradky“ budem robiħ menej známu agentúra. Je dnes možné existovaħ vo svete medzi sto ŵalších, má to význam. Agenti sa starajú o termíny, zmlu- operu Salvatore Rosa. Me- opery bez agenta? vy, celkový komfort speváka, ktorý sa tak môže sústrediħ na svoju dzitým sa uržite objavím Absolútne nie. Dokonca ani predspievania do prácu a obe strany sú nakoniec spokojné. S agentúrami mám zatiaō na doskách SND v Preda- väžších operných domov sa nedajú absolvovaħ dobré skúsenosti, požula som, samozrejme, aj o negatívach. Je to nej neveste a ŵalej sa snáŵ bez agentúry. Je to na jednej strane diskriminá- ako v bežnom živote; všetko funguje pokiaō sú v poriadku medziōud- podaria aj plány, ktoré sú cia spevákov, ale pri takom požte záujemcov by ské vzħahy. Dôležitá je komunikácia. zatiaō len v obrysoch... veōké divadlá nerobili niž iné, len predspievania. Výberom agentúr sa to prirodzene eliminuje. Vysnívaná postava? Vysnívané javisko? Pripravila Každý má na to svoj názor. Myslím si, že pokiaō Bude to znieħ zvláštne, ale nemám ani jedno, ani druhé. Mojou Janka KUBANDOVÁ

5

Miniprofil.indd 3 17. 11. 2009 21:15:53 SPRAVODAJSTVO, ROZHOVOR

Rozhovor Chcem vytvoriħ podmienky pre trvalý rast kvality So Štátnym komorným orchestrom Žilina je spätý celý život, pôsobil v Ņom na viacerých postoch. Od apríla 2009 je jeho riaditeōom. O svojich víziách a cieōoch hovorí Vladimír Šalaga.

Pripravila: Lýdia DOHNALOVÁ

Poznáte inštitúciu i orchester zblíz- orchestrom, zvlášħ v období hospodárskej Dramaturgia je determinovaná ko- Výhodou Žiliny je azda aj to, že je ka, preto uržite vstupujete na post ria- krízy. Dôležitou podmienkou sú aj strhujú- morným obsadením... Máte aj „dvorných“ to menšie mesto, je tu stabilná vrstva diteōa s jasnou predstavou o smerovaní ce výkony a najmä vypredané sály. Možno autorov. Mienite perspektívne zasahovaħ inteligencie a publika, vyhōadávajúceho inštitúcie... preto nás opakovane pozývajú do prestíž- do štruktúry dramaturgickej skladby? umenie. Má tiež konzervatórium, ktoré Pracujem v orchestri dlho, patrím medzi nych sál, ktoré si hostí vyberajú naozaj sta- Základ repertoáru komorného orchestra by malo byħ centrom záujmu o hudbu. zakladajúcich žlenov. Zažínal som ako rostlivo (napr. Concertgebouw Amsterdam, asi zostane ešte dlho bez zásadných zmien. Konzervatórium má uržite významný hráž, potom som bol manažérom pre za- Musikverein ViedeŅ, Konzerthaus Berlin, Budú sa zvyšovaħ nároky na dokonalú a prí- podiel na dobrej návštevnosti koncertov. hranižie... Viem preto dosħ presne, žo ma Gasteig Mníchov, Mozarteum Salzburg, padne „použenú“ interpretáciu starej hudby. To, že sme v malom meste a ponuka kul- žaká. Už v minulosti sme väžšinu problé- Metropolitan Hall Tokyo). Nebude to však stažiħ. Našich návštevníkov túrneho vyžitia tu nie je veōká, robí naše mov riešili spolu s mojím predchodcom. dnes oslovujú médiá. V tejto konkurencii nie koncerty vzácnejšími. Ak uvedieme napr. Jozef Búda ma vedome pripravoval na Zakladajúcim šéfdirigentom ŠKO je ōahké prilákaħ a uspokojiħ posluchážov. Ur- operu, ktorá sa na našom pódiu objaví prevzatie funkcie, mal som teda dosħ bol Eduard Fischer, ktorý vymodeloval žite už nebude stažiħ opakovanie klasických naozaj zriedka, je vždy vypredaná. Sme žasu spoznaħ inštitúciu zo všetkých strán. teleso „na svoj obraz“. Jeho predstava sa programov bez zaujímavého interpreta alebo radi, že je tu hlad po kultúre. Vieme o Hlavným cieōom je dostaħ ŠKO Žilina me- nezmazateōne vpísala do charakteristík sú- lákavej skladby. U mladých posluchážov mo- mestách, ktoré sú požtom obyvateōov dzi svetovú špižku, žo znamená vytvoriħ boru. ŠKO je momentálne bez dirigenta. mentálne víħazí internet s obrovskou ponukou porovnateōné so Žilinou, ale záujem o podmienky pre trvalý rast kvality. Krát- Mienite túto dosħ vážnu otázku v blízkej a veōmi pohodlným a lacným prístupom. Ak vážnu hudbu je slabší. Myslím si, že plná kodobé ciele sú skôr technického rázu: budúcnosti riešiħ? zateká strecha, na fasáde Domu umenia Uržite. Šéfdirigent je pre udržanie umelec- Fatra (kultúrnej pamiatky) sa rozpadáva kej úrovne orchestra veōmi dôležitý. Hōadá- V. Šalaga ưfoto: archív ŠKO ŽilinaƲ výzdoba, opravu si vyžaduje i interiér me všestrannú osobnosħ, ktorá by po každej budovy. Financie sa nehōadajú ōahko. stránke vedela orchestru pomôcħ. Máme už Našħastie nám ministerstvo kultúry pri- tipy, no nechceme sa unáhliħ. Pri zakladaní sōúbilo pomoc. orchestra sme mali šħastie. Prvý šéfdirigent, pán Eduard Fischer, vedel, ako vybudovaħ ŠKO vznikol pred 35 rokmi. V so- nový orchester. Vekový priemer hrážov bol cializme bola kultúra reprezentatívnym 24 rokov, väžšinou to boli žerství absolventi artiklom, o žom svedží aj veōkoryso konzervatórií a vysokých škôl. Všetci prišli s koncipovaný interiér Domu umenia túžbou hraħ v dobrom orchestri. Boli ochot- Fatra. Dnes budova chátra, orchester ní urobiħ pre tento cieō veōa, a preto mohol a jeho chod by tiež iste potrebovali viac šéfdirigent nastaviħ nároky naozaj vysoko.  nancií. Postažuje štátna dotácia? Podarilo sa mu vytvoriħ súdržný kolektív Ministerstvo kultúry robí uržite maxi- s veōkým zápalom pre spoložné muzicíro- mum pre to, aby sme mohli prežiħ, no vanie. Toto nadšenie zostalo v orchestri žasħ prostriedkov na existenciu si musíme dodnes. zarobiħ sami. Okrem tržby z predaja vstu- peniek prenajímame priestory, nahráva- Dirigovanie komorného orchestra je chceme úspešne konkurovaħ, musia byħ naše sála v Žiline je tiež zásluhou orchestra, me CD, snažíme sa zarobiħ v zahraniží, špeci cké nárokmi na transparentný zvuk programy jedinežné. Našħastie internet ani te- ktorý si vytvoril stále publikum. Mnohých hōadáme sponzorov. Usilujeme sa tiež a rýchlosħ reakcií hrážov... levízia nedokážu preniesħ do obývažky reálnu návštevníkov poznám osobne a viem, že získaħ prostriedky z európskych fondov. Chcem, aby sa na našom pódiu striedali len prítomnosħ umelca ani autentickú atmosféru našimi pravidelnými posluchážmi sa stali Trikrát sa nám to už podarilo. vynikajúci dirigenti, žo je aj cesta k zvyšova- koncertnej sály. Televízny divák nemôže prežiħ po nevšednom zážitku na náhodne nav- niu kvality. Hōadáme dirigentov, akí dokážu napätie spolu s umelcom a ostatnými divákmi, štívenom koncerte. ŠKO je mobilné a kvalitné teleso, pracovaħ s komorným orchestrom a pozýva- ani spontánne nadšenie po dobrom výkone. preto je v zahraniží vyhōadávaný. Ešte me ich k programom, na ktoré sú odborníci. Aby sa tieto spontánne pocity dostavili, musí- So žilinským orchestrom neraz ako manažér pre zahranižie ste nadvia- Je málo „univerzálnych“ dirigentov. Mnohí me hōadaħ nové, netradižné programy, dialóg s vystúpili sólisti, ktorí doslova vyrazili zali veōa kontaktov, žo dokumentujú sa špecializujú na to, žo majú najradšej, a to publikom, presahy s inými hudobnými žánra- svojou kvalitou dych... opakované „hosħovažky“ kvalitných zvyžajne robia najlepšie. mi a ostatnými oblasħami umenia: kombináciu Zbytožne by sa snažil dirigent i orches- dirigentov i sólistov... hudby, hovoreného slova,  lmovej projekcie, ter, ak by bol slabý sólista. Nikomu by sa V minulom režime sme nesmeli nadväzo- Ako nadväzujete kontakty s dirigent- tanca, baletu a iných umeleckých foriem. koncert nepážil. S výberom dobrých só- vaħ v zahraniží priame kontakty, bolo to mi? Takéto spojenie oslovuje širšie publikum, listov nám žasto pomáhajú dirigenti. Ak výsadou monopolnej štátnej agentúry. Hudobný svet je malý. Tých najlepších väž- umocŅuje výpoveŵ autora, zvyšuje umelecký ich požiada známy dirigent, neodmietnu Po zmene sme rozbehli vlastnú agentúr- šinou poznáme. S niektorými sa spojíme úžinok a citový zážitok z koncertu. Nie sú to a žasto súhlasia i s našimi skromnejšími nu žinnosħ a dnes spolupracujeme so 60 na základe odporúžaní iných orchestrov, len túžby, mnohé kombinácie umeleckých podmienkami. Viacerí sa do Žiliny radi agentúrami na celom svete. inokedy nám dirigenta „ponúkne“ agentú- druhov sme už overili v praxi a poznáme ich vracajú, lebo cítia dobrú atmosféru na Máte pravdu, menší orchester je lacnej- ra. Obžas sa stane, že dirigent nedosahuje úžinok. Návštevnosħ našich koncertov doma pódiu a srdežné prijatie publika. ší, zmestí sa aj na menšie pódium a jeho kvality orchestra, ale je veōmi šikovný v mar- i v zahraniží je v súžasnej dobe veōmi dobrá. programová ponuka je stále dosħ široká. ketingu a nájde si cestu za dirigentský pult. Mnohé sú beznádejne vypredané, musíme Mali by ste nejakú špeciálnu po- Ak k tomu ponúkneme ešte vysokú ume- Veōa ponúk prichádza aj poštou a cez inter- ich reprízovaħ a aj u ostatných sa návštevnosħ žiadavku na zmenu v chode inštitúcie, leckú kvalitu, spoōahlivosħ a atraktívnych net. Medzi nimi sa dobrí nachádzajú veōmi pohybuje nad 80%. Ak sa nebudeme usilovaħ, orchestra? sólistov, máme istú výhodu oproti veōkým zriedka. My uprednostŅujeme kvalitu. návštevnosħ sa zhorší. Mojím želaním je skutožne dostaħ orches-

6 10 2009

spravodajstvo_reakcie.indd 6 17. 11. 2009 21:59:32 spravodajstvo_reakcie.indd 7 17. 11. 2009 21:59:48 SPRAVODAJSTVO, ROZHOVOR

ter do prvej ligy. Aj keŵ súžasné výkony je to naše. Výmena informácií, získavanie mesiacov (od 2. 7. 2007 do 24. 10. 2008), reátom úžinkovanie so zúžastnenými orchestra na svetových pódiách sú vyni- skúseností od iných orchestrov v iných zúžastnilo sa Ņom 5 orchestrov z 5 európ- orchestrami. Zo súħaže mladých diri- kajúce, stále je žo zlepšovaħ. Na hudbu, krajinách je dobrá cesta, no vyžaduje isté skych krajín (Orchestre de Picardie, Jena- gentov chceme vyberaħ tých najlepších, ktorá je základom nášho repertoára, by investície. Jednou z dobrých foriem sú pro- er Philharmonie, ŠKO Žilina, Krakovská aby dostali príležitosħ. sme potrebovali viac slážikových nástro- jekty s podporou Európskej únie, umožŅu-  lharmónia a Symfonický orchester RTV jov. ʼnahšie by sa nám darilo dosiahnuħ júce plánovaħ spoložné aktivity, návštevy, Slovenia). Pokražovali sme v aktivitách z Spomínaná „miniúnia“ sa mi vidí zvukové vyváženie medzi slážikovou a výmeny hrážov, vytváranie nových diel a predošlého projektu a pridali nové: me- ako nesmierne oživujúci faktor, súvisia- dychovou sekciou. mnoho iného. Môže to pomôcħ hrážom, dzikultúrny dialóg — spoložné projekty or- ci s trendmi Európskej únie... Problém nie je v požte záujemcov-hrá- manažmentu, aby vedeli vzájomne ko- chestrov z rôzneho kultúrneho prostredia, Aj z pohōadu riadiacej funkcie je veōmi žov, ale žiaō, vo  nanciách. Chcem tiež munikovaħ, spolupracovaħ. Ako príklad kultúrne výmeny — výmeny komorných užitožná, pretože ak niekto z nás narazí zlepšiħ nástrojové vybavenie. Dokonalý uvediem nasledovnú situáciu: aby naši súborov pôsobiacich v orchestroch. Zdô- na „neriešiteōné“ problémy, vie, že má ko- zvuk sa dá vytvoriħ len na kvalitných hráži zistili, ako hrajú Francúzi francúzsku razŅujeme mobilitu hudobníkov a hudby, legov-priateōov, ktorí sú schopní a ochot- nástrojoch. hudbu a ako tam prebieha príprava, pošle- cirkuláciu hrážov, skladieb a skladateōov... ní pomôcħ. Zvyžajne si mailujeme, ak má Patriħ medzi špižkové orchestre bude me ich na stáž do francúzskeho orchestra. V roku 2008 sme podali tretiu žiadosħ o ktokoōvek problém, predostrie ho part- znamenaħ aj neustály záujem o orchester Zúžastnia sa na skúškach i koncertoch podporu z EÚ, ktorú nám Európska ko- nerom a zaružene sa vždy nájde riešenie. zo strany agentúr a publika. Preto bude a prinesú si skúsenosti, ktoré nezískajú misia opäħ schválila. V projekte s názvom Vznikla tak rodina, ktorá si pomáha a musieħ dokonale fungovaħ aj propagácia v škole ani v našom orchestri. Zúžastnené An Orchestra Network for Europe — ONE spolupracuje. Myslím, že o to by malo v orchestra. krajiny sa pravidelne stretávajú, vymieŅajú step further máme teraz aj medzinárodnú Európskej únii ísħ. Mojou najdôležitejšou úlohou bude si skúsenosti a ak má niekto problém, vždy interpretažnú súħaž sólistov do 18 rokov, zabezpežiħ podmienky, aby sa to všetko sa nájde niekto, kto nájde riešenie. V tejto integráciu víħazov Medzinárodnej dirigent- Tento „model“ bol spontánny? mohlo uskutožniħ a aby celá inštitúcia chvíli realizujeme v tomto duchu už tretí skej súħaže Grzegorza Fitelberga v Katovi- Pôvodný impulz vyšiel z francúzskeho mohla podávaħ maximálne výkony. projekt. ciach, chceme zapojiħ nových partnerov Orchestre de Picardie z Amiens, ktorý z źeska, Bulharska a Malty a zintenzívniħ mal družobné kontakty a vzħahy s  l- ŠKO je všeobecne považovaný za Ako boli tie doterajšie koncipované? spoluprácu v oblasti archivácie notových harmóniou v Jene, keŵ zistili, že si „majú „priateōský“ súbor – umelecké teleso Prvý sa volal ONE an Orchestra Network materiálov a fondov. žo povedaħ“. Z podnetu EÚ únie prišiel s atmosférou, ōudským  uidom... for Europe (november 2005—október Podobné aktivity by neboli možné, keby návrh rozšíriħ a vytvoriħ väžšie projekty. Súdržnosħ súboru vznikla v prvých 2006). Bolo v Ņom 5 európskych orches- sme nemali podporu z Európskej komisie. Obrátili sa preto na podobne orientova- rokoch existencie a hráži sa ju snažia trov z 5 krajín: Orchestre de Picardie (Fran- Výborným nápadom je aj to, že si orchestre né telesá, teda aj na nás, a tak sme vytvo- udržaħ. V priateōskej atmosfére sa prí- cúzsko), Jenaer Philharmonie (Nemecko), objednávajú kompozície priamo od autorov, rili rodinu piatich orchestrov... jemnejšie pracuje a dosahujú lepšie vý- Štátny komorný orchester Žilina, Tapiola napríklad skladba ʼnubice źekovskej bola sledky. Dobrá nálada a priateōské vzħahy Sinfonietta (Fínsko) a Komorný orchester napísaná pre naše obsadenie, náš orchester, imponujú aj novým prichádzajúcim žle- Riga (Lotyšsko). Hlavnými aktivitami pro- uviedli sme ju vo Francúzsku. Pripojili sa aj Vladimír Šalaga (1950) – absolvoval nom, ktorí sa zvyžajne rýchlo „rodinnej“ jektu boli mobilita umelcov (výmeny or- ŵalšie zúžastnené orchestre a „štafetovite“ štúdium hry na fagote na Konzer- atmosfére prispôsobia. Tlak na psychiku chestrálnych hrážov, skladateōov, sólistov, si ju podávali ... vatóriu v Žiline a na VŠMU v Bra- je uržite menší, ak hráži nestriehnu na dirigentov), mobilita tvorby (objednávky tislave, stal sa absolútnym víħazom chybu kolegu, ale sa na pódiu navzájom nových skladieb skladateōov zúžastnených Znie to priam idealisticky a verejnosħ interpretažnej súħaže VŠMU, Súħaže podporujú, inšpirujú a stimulujú k dob- krajín a ich distribúcia v rámci projektu), o tom nevie... SHF a i. Pôsobil ako sólista i ako žlen rým výkonom. Aj pre hosħujúcich umel- spolupráca orchestrov (výmeny, spoložné Najbližšie hodláme vytvoriħ „európsku“ komorných súborov (Dychové kvinte- cov je takáto spolupráca príjemnejšia. projekty, turné s uvádzaním vlastnej tvor- kompozíciu. Každú žasħ by vytvoril iný to ŠKO, Armonia slovacca, Barokové by), workshopy (stretnutia manažmentov, skladateō z inej krajiny. Skladatelia by sa kvarteto). Bol 23 rokov 1. fagotistom ŠKO je angažovaný do atraktív- hudobníkov, stretnutia so skladateōmi, mali stretnúħ a po konzultáciách podōa v ŠKO Žilina, na rovnakom poste pô- nych kooperácií, o ktorých však málo- výmeny skúseností). Projekt bol úspešný, svojich predstáv vytvoriħ žasħ, ktorá by sobil i v Cairo Symphony Orchestra. kto vie... preto sme po jeho skonžení podali novú participovala zatiaō v pracovnom názve Osemnásħ rokov pôsobil v ŠKO ako Už v žase otvorenia hraníc sme sa snažili žiadosħ a opäħ bola Európskou komisiou symfónie Mont Blanc. Potom by sme ju manažér pre zahranižie. Od 30. 4. nájsħ odpovede na otázky, ktoré nám tu schválená. Nový projekt mal názov ONE všetky orchestre uvádzali po celej Európe. 2009 je riaditeōom Štátneho komorné- nik nevedel zodpovedaħ. Verili sme, že – an Orchestra Network for Europe, a Chceme pomôcħ aj v usporiadaní súħaže ho orchestra Žilina. ich nájdeme u podobných telies, akým new dimension. Rozplánovaný bol na 16 mladých interpretov, ktorá by zaružila lau-

Štátny komorný orchester Žilina Pútavou dramaturgiou zaujal otvárací niniho tému Il Carnevale di Venezia s prí- Koncert bol zasvätený Židovskému Novému histórie Žiliny, oslávili hudbou jeho priami koncert 36. sezóny ŠKO Žilina (17. 9.). Cha- valom bizarných, miestami až „púħových“ roku, tiež 85. výrožiu narodenia a 5. výrožiu nasledovníci, žlenovia dynastie hudobníkov, rizmatický dirigent Misha Katz, ktorý s ŠKO adižne koncipovaných epizódach, ktoré po- úmrtia zakladajúceho riaditeōa ŠKO Jána huslista František,  autista Ján, žembalistka vystúpil už niekoōkokrát, tradižne vyvoláva tvrdili jeho neobyžajnú virtuozitu. A dirigent Figuru, žo re ektovala i dramaturgia kon- ʼnubica Figurovci v Bachovom Brandenbur- veōký záujem publika. Sympatický umelec opäħ žaroval, okúzōoval svojou originalitou. certu. Úvodná Proko evova Ouvertura na skom koncerte ž. 5. D dur BWV 1050. Bola sa od tejto sezóny stal jedným zo stálych Orchestrálne sprievody v prvej žasti kon- židovské témy patrí do kategórie skladieb, to oslava hudby:  exibilný zvuk orchestra hosħujúcich dirigentov. O tom, že Katz je certu boli diskrétne, rešpektujúce pozíciu ktoré nesklamú: pevná kontúra nasýtená ponechával efektný priestor muzicírujúcim kompetentným sprievodcom rôznymi štýl- a priestor sólistu. Hummelovu Predohru hudbou s židovskými intonáciami vytvorila súrodencom. Najmä husle s  autou viedli mi, sme sa presvedžili aj tentoraz v programe B dur ukázal Katz ako pôvabnú a vkusnú pôsobivé entrée vežera. Ani nie tak origi- dokonalý dialóg a vzájmne sa motivovali. z diel Schuberta, J. N. Hummela a Mozarta. prskavku a v závere vežera predviedol exce- nalitou skladby, ako skôr faktom, že autor, Z trojice mierne vyžnievala žembalistka, Sólistom bol skvelý violista Michael Kugel, lentnú podobu Mozartovej Symfónie ž. 39 101-rožný Elliott Carter je stále žinný, zau- ktorá v nárožnej kadencii podōahla agogickej pôvodom z Ruska. Umelec fascinoval už Es dur KV 543. Radosħ z tvorenia, elegancia, jala Elégia pre slážikový orchester. Korekt- svojvôli. Beethovenova Symfónia ž. 1 C dur v úvode v skvostnej interpretácii Schuber- sugestívna sila gesta, neomylné pointovanie ná rétorika s barberovským echom zaznela op. 21 je vŵažným terénom, na ktorom trans- tovej Sonaty Arpeggione, pod ktorej verziu fráz – to všetko boli „prihrávky“, na ktoré v rovnako korektnom naštudovaní s presne parentne vyniknú prednosti orchestrov. V po- so slážikovým orchestrom sa sám podpísal. orchester ochotne a s potešením reagoval. nažrtnutými líniami urženými pragmatickým daní ŠKO a v naštudovaní H. Bordowitzom Krásny sonórny tón, neomylná technická Bol to nezabudnuteōný Mozart a tiež jeden lídrom. Ten niž nepokazil, ale ani nerozžiaril zaznela ako žistý nižím „neskalený“ hudobný výbava, senzitívna muzikalita a schopnosħ z hviezdnych žilinských vežerov v Dome osobitým vkladom. Nie beethovenovský tvar. V konežnom dôsledku mi však chýbali preniknúħ k podstate diela – to boli kvality, umenia Fatra. záver programu, ale záver prvej žasti kon- iskra, osobnostný prínos, tvorivá nadstavba. ktorými M. Kugel zanechal hlboký zážitok. ŷalším septembrovým hosħom v Žiline bol certu znamenal jednoznažnú programovú Napriek tomu možno koncert oznažiħ ako Ten ešte umocnil v brilantnej exhibícii svojho Harvey Bordowitz (24. 9.), „jeden z naj- kulmináciu. Pamiatku Jána Figuru, ktorý sa vydarené stretnutie s Hudbou. majstrovstva, vlastných variáciách na Paga- obsadzovanejších izraelských dirigentov“. nezmazateōne zapísal do (nielen) kultúrnej Lýdia DOHNALOVÁ

7

spravodajstvo_reakcie.indd 7 17. 11. 2009 21:59:48 SPRAVODAJSTVO, FESTIVALY

Septembrový záver Revúckych augustových koncertov 3. rožník festivalu klasickej hudby, 3. a 4. septembra, Quirinus n. o., Revúca Po skonžení festivalu Revúcke augus- Vyvrcholením bolo slávnostné podpísanie certy. Tento rok sa na Ņom predstavilo trio festivalu bol barokový súbor Dolce Aú etto tové koncerty, ktorého súžasħou bolo i zmluvy o spolupráci gymnázií. DvojdŅové basetových rohov Lotz trio (Róbert a Ronald z Cirkevného konzervatória v Opave (22. 8.), medzinárodné stretnutie zástupcov prvých podujatie (3. 9.—4. 9.) zavķšil vežerný kon- Šebestovci a Andreas Fink) s programom z ktorý sa predstavil v Lubeníku. gymnázií Slovenska, Maŵarska a Poōska, re- cert v kostole v Jelšave. Úžinkoval na Ņom diel Juraja Družeckého a Mozarta (2. 8.). Kon- Revúcky festival svedží nielen o vzdelanosti zonoval vo mne okrem príjemných zážitkov nemecký Johann Strauss Orchester Coburg cert 9. 8. v Muránskej Dlhej Lúke bol venovaný a vysokej úrovni kultúry na Gemeri, ale po- i Kukužínov citát: „Revúca! Kto vysloví tvoje s dirigentkou Bettinou Schmittovou. Ako 200. výrožiu Haydnovho úmrtia. V interpretá- tvrdzuje i známu pravdu, že úspešná práca meno a zostal by pritom chladný?“ Predsta- sólistka sa predstavila slovenská koloratúrna cii Petra Guōasa na Ņom zazneli na kladivko- v oblasti kultúry závisí od osobností a ich lásky vitelia neziskovej organizácie pri Rímskoka- sopranistka Andrea źajová. Vysoká návštev- vom klavíri skladby Beethovena a Hummela k umeniu, hudbe a histórii. tolíckej cirkvi v Revúcej Quirinus a hlavne nosħ, vynikajúca akustika a profesionálna dedikované Haydnovi. Zahranižným hosħom Lýdia URBANźÍKOVÁ umelecký riaditeō festivalu Andrej Štafura úroveŅ produkcie budú ešte dlho rezonovaħ dokázali v žase, keŵ médiá zahltili správy v spomienkach publika. Výnimožný bol aj o nevraživosti medzi Maŵarmi a Slovákmi, program. Na úvod zaznela Meditácia na sta- vytvoriħ atmosféru vzájomnej úcty, kultúr- rožeský chorál „Svatý Václave“ Josefa Suka, nej spolupráce a spoznávania spoložnej ktorú vystriedala Sonáta pre slážiky v starom minulosti našich národov. Úžastníci si mohli slohu Mira Bázlika. Vŵaka zreteōnému vede- prehliadnuħ evanjelický kostol v Revúcej niu polyfonických hlasov, dynamike a pôso- s nádherne reštaurovaným interiérom, za- bivej agogike bola skladba i po rokoch stále chovanými nápismi v starožeštine a bohatou rovnako zaujímavá. Nasledujúce Mozartovo knižnicou s rukopismi od 16. storožia. Verni- moteto Exsultate jubilate vyznelo aj vŵaka sáž výstavy Stredoveká nástenná maōba na vynikajúcemu výkonu sólistky veōkolepo. Slovensku zaujala množstvom fresiek v kos- źajovej hlas sa v chrámovej akustike niesol, toloch na našom a maŵarskom území v okolí v koloratúrach pôsobila uvoōnene a upútala dnešných hraníc. Kunsthistorižka Edita štýlovým predvedením ozdôb. V orchestri Kušnierová priblížila výstavu Pamiatkového vynikali najmä hoboje, violonželo a violy, les- úradu SR, spomenula pamiatky z Gemera, né rohy mohli podaħ spoōahlivejší výkon. Na najnovší objav z tvorby Majtra Pavla z Le- záver zaznela Symfónia ž. 40 g mol KV 550. vože, ktorý sa zachoval v ranogotickom Pomerne vysoké tempo zvládal orchester sku- rímskokatolíckom kostole v Chyžnom, tožne virtuózne. I ŵalšie žasti symfónie uká- informovala tiež o prekvapivom zistení, že zali, že prednosħami dirigentky sú presnosħ, v kostolíku v Dobšinej sa okrem „anjelskej premyslená dynamika a štýlovosħ. hudby“ a hudobníkov na freske nachádza aj Slávnostný vežer bol súžasne záverežným A. źajová a Johann Strauss Orchester Coburg ưfoto: archív festivaluƲ vyobrazenie Hildegardy von Bingen. koncertom festivalu Revúcke augustové kon-

8 10 2009

spravodajstvo_reakcie.indd 8 18. 11. 2009 0:12:53 folklor.indd 3 17. 11. 2009 22:05:46 FOLKLÓR

Rudolf Patrnžiak — píšħalkár z Terchovej

Organizátor kultúrnych podujatí, režisér, scenárista, spevák, multiinštrumentalista a dirigent sa narodil 26. 2. 1959 v Terchovej. R. Patrnžiak ako dirigent ưfoto: M. KosecƲ Hudobné nadanie zdedil po otcovi Vincentovi Patrnžiakovi, bažovi a majstrovi vo výrobe ov- žiarskych výrobkov a popritom výbornom spe- vákovi i píšħalkárovi (mal koncovú bezdierkovú píšħalku vlastnej výroby z liesky, neskôr z bazy), ktorý v období socializácie dediny, kedy užitelia nemohli byħ organistami, vyskúšal hru na píšħa- lovom organe a žoskoro si ju osvojil. Ako prvý organista terchovského rodu (1947–1970) si vyslúžil veōkú úctu. Syn Rudolf sa tiež venoval hre na píšħalke a organe a v Detskom folklórnom súbore pri ZDŠ v Terchovej upútal svojím spevom, tan- com i hrou na píšħalke. Získal viacero cien na detských súħažiach. Na Konzervatóriu v Žiline študoval spev a hru na klavíri (1974–1980), popritom spieval v Žilinskom miešanom zbore pod vedením Antona Kállaya. Po ab- solutóriu ho prilákal Slovenský ōudový ume- lecký kolektív, kde spieval v zmiešanom zbore (1980–1982), hral na píšħalke, fujare, heligón- ke a v terchovskej slážikovej trojke. Pôsobenie v SʼnUK-u ho podnietilo k tvorivému mysleniu a dramaturgickej i scénickej tvorbe. Po svadbe R. Patrnžiak s otcom ưfoto: archív R. PatrnžiakaƲ v roku 1982 sa rozhodol vrátiħ do Terchovej, aby sa spolu s manželkou Jankou Cingeōo- vou (prvá terchovská primáška, spevážka a organistka) mohol venovaħ tradižnej kultúre. Stal sa pracovníkom Miestneho kultúrneho strediska v Terchovej a zároveŅ aj umeleckým a organizažným vedúcim dedinskej folklórnej skupiny Terchová. Zažal pre Ņu vytváraħ scénic- ké programy so zreteōom na hudobno-spevné i tanežné špeci ká a terchovské kroje. Tvorivý nepokoj ho priviedol k pokusu vytvoriħ Terchovskú píšħalovú muziku. S píšħalkárom Dušanom Holíkom (študentom na Konzer- vatóriu v Žiline) oslovili žilinského výrobcu ōudových dychových nástrojov Martina Pso- tu na výrobu troch osobitných píšħal. Prvá, koncovka, bola ladená do d1 a mala funkciu melodického nástroja, ŵalej dvojažka zložená z dvoch koncoviek s ladením: prvá píšħala cis1 (s jednou dierkou, ktorá sa prikrýva palcom a umožŅuje preladenie píšħaly na d1) druhá bola ladená na e1 (s možnosħou preladenia na  s1) – kontrová a tretia, basová, hrubšia, dlhšia a s dvomi dierkami. Je ladená na a, pri odkrytí dierok na d1. Dvojažka i basová píšħalka boli prvými svojho druhu v slovenskej píšħalkovej tradícii. Spožiatku trojžlenná skupina sa ža- zitu Muchovcov prýštiacu z osobitostí terchov- kou z Terchovej na koncertoch na Slovensku i (2007) v novej budove opery SND v Bratislave som rozšírila na píšħalkovú päħku, žím vzniklo ských melódií, lydickej tonality, svojbytného v źesku. s približne 120 úžinkujúcimi. Vrcholom aktivít zoskupenie, ktoré obsadením a funkciou jed- harmonického i rytmického cítenia. Absolvovali S manželkou založil prevažne z mladých hu- R. Patrnžiaka sú od roku 1990 každorožné notlivých nástrojov tvorí pendant k tradižnej spolu množstvo vystúpení na Slovensku, ale aj dobníkov (o. i. syn Rudolf – huslista, dcéra Zu- Cyrilometodské dni v Terchovej spájajúce du- terchovskej slážikovej hudbe. Pribudli šesħdier- v zahraniží a realizovali nahrávky pre Slovenský zana – klaviristka a spevážka) tzv. Obývažkový chovný a národný fenomén s profesionálnym ková píšħalka (ako 2. husle) a ŵalšia dvojažka rozhlas, Slovenský  lm a Slovenskú televíziu. orchester (1999). Rudolf Patrnžiak sa ako i ōudovým umením. S úsilím R. Patrnžiaka sa (ako vyššia kontra) s tónom a. Objednávky na V úlohe sólistu-inštrumentalistu a speváka sa dirigent i hráž tohto komorného terchovského spájajú aj kultúrne podujatia ako rockový festi- píšħalkovú muziku zažali prichádzaħ z mnohých Rudolf Patrnžiak prezentoval i na multiplej- orchestra venuje aj sakrálnej hudbe. val Terchovský budzogáŅ, poōovnícke slávnosti folklórnych súborov. bekovej nahrávke Na svitaní v spracovaní Je dirigentom 30 – 40 žlenného Terchovského Hubertove dni a i. Požas Folklórneho festivalu Od roku 1990 pôsobí Rudolf Patrnžiak aj Jaroslava StráŅavského, ktorá v súħaži Grand symfonického orchestra doplneného o spe- Jánošíkove dni Terchová 2009 bola na návrh v terchovskej päħžlennej ʼnudovej hudbe bratov Prix Svetozára Stražinu (2000) získala jednu z vákov a spevážky. Od roku 2000 pravidelne Spolku hudobného folklóru pri SHÚ udelená Muchovcov ako basiar, píšħalkár, fujarista, hráž prvých cien, ako aj hlavnú cenu Grand Prix. úžinkujú na Folklórnom festivale Jánošíkove R. Patrnžiakovi Pocta generálneho riaditeōa na zvonkohre z ovžích zvoncov i spevák. Jeho Ako autor slovenskej žasti programu pre Ar- dni v Terchovej. NOC za rozvoj hudobného folklóru i v medzi- hra na basižke s dvomi strunami z baraních mádny súbor Alexandrovci z Moskvy (2007) Umelecké aj organizažné schopnosti Rudolfa národnom kontexte. žriev (ladenie d – G) výrazne podporuje virtuo- R. Patrnžiak úžinkoval spolu s veōkou muzi- Patrnžiaka potvrdili i Terchovské Vianoce Ondrej DEMO

9

folklor.indd 3 17. 11. 2009 22:05:46 ROZHOVOR

Na Slovensku vyzerala „normalizácia“ na pohōad veōmi humánne s prof. Naŵou Hržkovou hovorí Elčbieta Szczepaņska-Lange

Zdá sa mi, že si bola v Poōsku odjakživa. Ale po ma voviedol Stefan JarociÊski. Jeho fotograě a, Lissu. Aj u vás, podobne ako u nás, bola vtedy prvýkrát si sa tuším objavila v Inštitúte umenia Poō- vystrihnutá z nekrológu v Ruchu muzycznom, snaha odsunúz, pod˜a sovietskeho vzoru, muzi- skej akadémie vied ako štipendistka... stále visí nad mojím písacím stolom. Bol a zo- kológiu z univerzity. KeÉ sme o tom rozprávali, ... ako asistentka na odbore muzikológia Uni- stal pre mËa vzorom písania o hudbe – zaují- drobná profesorka Lissa dala obe ruky hore (asi verzity Komenského v Bratislave a tiež ako mavo, pre ˜udí. To je stále aktuálne, zvlášz dnes, chcela vyzeraz vyššia) a povedala: „KeÈ prídu, hudobný kritik spätý s avantgardou. Už v roku keÉ muzikológia Âasto býva „umením pre ume- ˜ahnem si do dverí a ak budú chciez vojsz, tak iba 1967 som napísala prácu o po˜skej hudbe (vyšla nie“. Vodil ma po hudobnom oddelení tamojšej cez moju m¹tvolu.“ ako skriptá) a prvýkrát vyvolala škandál, v tom Akadémie vied a predstavoval vetou, ktorá sa Samozrejme, že som chodila aj na Varšavskú Âase ešte len taký malý. Vtedajší šéf nášho od- rozprávala ako anekdota: „To je Nadia, z Bra- jeseË a písala kritiky – do príchodu „spojen- boru chodil do vydavate˜stva meniz môj text a ja tislavy, oni tam pozerajú rakúsku televíziu.“ cov“. SpoÂiatku súkromne, neskôr na po- zasa potichu gumovaz jeho zmeny. (Železná opona bola asi 20 minút cesty od môj- zvanie festivalu a potom opäz až koncom 80. Do po˜ského akademického muzikologického ho domu.) Mieczysawa Tomaszewského som rokov. Vtedajší riadite˜ Teatru Wielkiego Sa- prostredia, v ktorom sa dodnes cítim doma, spoznala ove˜a neskôr. Pamätám sa na Zoě u tanowski ma tiež pozýval na svoje (pre mËa

10 10 2009

rozhovor.indd 2 17. 11. 2009 23:23:29 rozhovor.indd 3 17. 11. 2009 23:23:46 ROZHOVOR

ve˜mi zaujímavé) operné festivaly. Pamätám priate˜ z Prahy, neskôr preslávený profesor A to je typické pre celú tú normalizáciu. Nešlo sa na predvedenie PrsteÊa Niebelungovho a a odborník na socialistický realizmus v Ham- o žiadne idey, iba o kariéry, o peniaze. A tak je generála Jaruzelského vo foyer. Ve˜kými zá- burgskom muzikologickom inštitúte, Vla- to vlastne dodnes. „Nežný“ postup voÂi úplne žitkami pre mËa boli obrovský chopinovský dimír Karbusický, ho považoval za unikátny nemorálnym ˜uÉom doviedol napokon postup- kongres vo Varšave a tiež intímnejšie, no ve˜- dokument. Na Slovensku sme boli originálni. ne do pekla chaosu aj hudobné prostredie. Po mi zaujímavé „tomaszewskovské“ sympóziá V štátnom archíve sa zachoval dokument z tej Nežnej revolúcii neboli ani formálne rehabili- v Krakove. Ešte minulý rok som bola úÂastní- doby o politickom „oÂistení“ Zväzu. Vyhodili tácie prenasledovaných. Museli sme sa nanovo kom osláv a sympózia k 120. výroÂiu fascinu- ma tiež z redakcie Hudobného života a Sloven- „predieraz“ – silou osobnosti, tvorbou – a ešte júcej Akademie muzycznej (a 75. narodenín skej hudby (tá bola celkom zlikvidovaná). nás za to nenávideli. Pretože nás bolo „iba nie- jej dlhoroÂného rektora Krzysztofa Penderec- ko˜ko“. kého) s typickým vznešeným Tomaszewského Rok 1968 bol fatálny aj pre nás. Komunisti sa Na Slovensku totiž „normalizácia“ vyzerala názvom Posolstvo pravdy a krásy v hudbe. Od vysporiadali s akademickým prostredím (a nielen na poh˜ad ve˜mi humánne: vyškrtnutých bolo prvého „revoluÂného“ sympózia Melos-Étos s ním), lenže tu pod heslom boja s tzv. kozmopoli- „len“ 10 osôb. Z toho dve sa akosi dokázali v roku 1991 nevynechal ani jedno, držal etickú tizmom, žo bolo ešte podporené antisemitizmom. s novými vládcami dohodnúz a ten zvyšok boli úroveË. Vo svojej poslednej knihe Hudba 20. Tiež spaci kovali búriacich sa študentov, ktorí ˜udia mladí, nekompromisní, Âistí a nemali sa storoÁia (2) mu Éakujem za nezištnú podporu. protestovali proti sovietskej intervencii u vás. Naše ako brániz. Zo skladate˜ov to boli Ilja Zeljen- MËa i slovenskej hudby. vojsko – žo si taktne zamlžala – sa totiž na nej zú- ka, Roman Berger, Juraj Hatrík, Juraj Pospíšil, Výjazdy do Po˜ska boli pre mËa nevyhnutným žastnilo. Ale aby sme sa vrátili k tvojmu „dekrétu“, Peter Kolman. Kolman sa angažoval aj v záleži- „hltom vo˜nosti“; žila som z toho potom celý ten zaváŅa ortodoxným stalinizmom. tostiach obrany ˜udských práv, takže napokon rok. KeÉ to nebolo možné, myslela som si, že sa Na Slovensku nastúpil Husák a zaÂal sa ve˜mi musel opustiz Slovensko a ešte sa vyplatiz ob- zadusím. silný prosovietsky kurz. UskutoÂnili sa dva rovskou sumou. Uchytil sa ako redaktor v Uni- zjazdy Zväzu skladate˜ov. Prvý, v roku 1969, versal Edition, ale jeho hudbu nehrali. Teraz źo si pamätáš zo svojich prvých „Jesení“? bol revoltou proti sovietskej invázii. Tajom- dochádza znova domov, do vlasti. Už ho síce Spomínam si na premiéry neskorších po˜ských níkmi Zväzu ešte boli Ilja Zeljenka a Roman nesleduje tajná polícia, ale nevie sa vynadiviz, „ve˜kých“: Tri poémy Lutosawského, skvelé Berger – ako za DubÂeka. Na druhom zjazde, ako je možné, že v Spolku skladate˜ov v Hudob- sonoristické partitúry Pendereckého, šokujúco v roku 1971, sa na Âelo postavil zrazu niekto, nej únii i v Hudobnom fonde dodnes sedí Âlo- jednoduchú skladbu Góreckého Euntes Ibant et o kom by to nik nebol predpokladal – Oto vek, ktorý ho niÂil. Flebant. Pamätám si samozrejme happeningy, Ferenczy. Ve˜mi schopný teoretik, dokonca Tí, Âo boli v Âase invázie za hranicou a nevrátili na ktorých sa publikum (Kde sú tie Âasy!) doká- v medzivojnovom období ve˜mi „revoluÂný“, sa, boli odsúdení za nelegálne opustenie repub- zalo ešte búriz. Pamätám si aj provokácie, ako napr. Water Music Cagea, kde pod˜a obrovskej dvojmetrovej partitúry interpret 20 minút vyzu- kával na klaviatúre nejaké dva tóny, v prestáv- kach zapínal rádio a prelieval vodu z pohára do pohára. Náhodou natraě l na valÂík Na krás- nom modrom Dunaji a publikum zaÂalo nadše- ne tlieskaz. Živo sa reagovalo aj na jednoducho nevydarené skladby.

Napríklad? ... keÉ dirigent Markowski dirigoval akúsi pri- mitívnu kompozíciu zo zvukových blokov. Boli vždy na dvoch a dvoch stranách partitúry. Inter- preti vždy naraz prevracali noty, Âo bolo ve˜mi komické, a tak to išlo asi 20 minút. Prevraca- nie nôt, hranie, prevracanie nôt... Najprv bol smiech, neskôr Âoraz hlasnejšie tlieskanie, až napokon orchester už nemohol hraz. Markow- ski sa obrátil k publiku a ukázal tri prsty, akoby chcel povedaz: „Vydržte! Už iba tri strany.“ „JeseË“ bola pre mËa inštitucionalizovanou záchranou súÂasnej hudby, východným pen- dantom Darmstadtu. Bol zázrak, že sa to poda- N. Hržková a M. Tomaszewski na Sympóziu Melos-Étos 2007 [foto: archív N. H.] rilo. A spôsobilo, že súÂasná hudba išla aj inou cestou. Vytvorila som si teóriu „dvoch hudieb“, Západu a Východu, a myslím, že je oprávnená. ktorý sa ako prvý zasadil za neoklasicizmus liky a automaticky vymazaní z hudobnej kul- Dá sa doložiz aj z vtedajšej muzikologickej reĜ e- a za prelomenie prežitých kompoziÂných do- túry. V oě ciálnych muzikologických prácach xie (Kresánek kontra Eggebrecht – zjednodu- giem. Spravili ho Âlenom Ústredného výboru, sú ešte v roku 1988 oznaÂovaní za „negatívne šene emocionálne, spontánne, homeostatické najvyššieho orgánu strany a jeho nieko˜ko osobnosti“. Bol to predovšetkým Laco Kup- oproti racionálnemu, teoretickému, dejinotvor- priemerných skladieb sa v porovnaní s inými koviÂ, zakladate˜ presláveného súboru Hudba nému). oceËovalo v autorskom zväze nieko˜konásob- dneška, enfant terrible Novej hudby, tvorca ným koeě cientom. happeningov a Smolenických seminárov. Stal źo si robila po sovietskej invázii? Kde si praco- sa profesorom skladby v Hannoveri. Peter Fal- vala? Takže dôvod metamorfózy bol prízemný. Ale tin, mladý teoretik avantgardy, neskorší profe- Najprv ma vyškrtli zo Zväzu skladate˜ov, vzh˜a- ħažko bolo možné žakaħ niežo iné. Idea komunizmu sor vo Frankfurte, zomrel tesne pred dlho oÂa- dom na moje „nesprávne estetické názory“. už bola skompromitovaná, prakticky nik v Ņu už kávaným príchodom do vlasti, nieko˜ko mesia- Tak to bolo napísané v mojom „dekréte“. Môj neveril. cov pred Nežnou revolúciou.

11

rozhovor.indd 3 17. 11. 2009 23:23:46 ROZHOVOR

O žo vlastne išlo? na zámku. Prichádzala elita zo Západu: Carl Ako si si poradila materiálne? Mala si prácu? Myslím, že z ˜udského h˜adiska najmä o závisz Dahlhaus, H. P. Reinecke, Dieter de la Motte, Áno, na Filozoě ckej fakulte Univerzity Komen- a prestíž. Zeljenka, Berger, Kolman (ktorý spre- Ulrich Dibelius, Mauricio Kagel, Vinko Glo- ského. Strana tu samozrejme spravila Âistku. vádzkoval elektronické štúdio v Slovenskom bokar, ¢esi a v roku 1969, keÉ už u nás boli Z odboru muzikológie sme tam boli pred tribu- rozhlase, najlepšie vo východnom bloku), Parík, cudzie vojská, sa zjavil György Ligeti. Z Polia- nálom traja: Miroslav Filip, Eugen SuchoË a ja. Malovec, Sixta, Beneš, Salva, to boli ˜udia, kto- kov si spomínam na Góreckého s profesorom SuchoËa vytlaÂili do penzie, Filipovi, ktorý bol rí dostávali ceny ISCM, hrali sa aj vo Varšave. Szabelským a Michala Bristigera. Do zbierky vtedy už teoretikom a estetikom s medzinárod- Už v roku 1967 tu zaznel Zeljenkov OsvienÁim anekdot pribudol rozhovor nejakého novinára ným renomé, znemožnili akéko˜vek zahraniÂné a Kolmanovo Monumento per sei milioni. Bola s už tradiÂne m¿kvym starým pánom profeso- kontakty. Upadol do depresie a stratil vieru. to po každej stránke ve˜mi silná skupina, ktorá rom Szabelským. KeÉ sa ho opýtali, ako hod- Pamätám si ako dnes na jeho slová pri našom mala medzinárodný ohlas, organizaÂné schop- notí tieto semináre, odvetil: „To je dobré, že poslednom rozhovore, deË pred jeho samo- nosti, preto ich bolo treba celkom odstrániz. Smolenice sú v Smoleniciach.“ Ale konali sa len vraždou: „PresvedÁil som sa, že dobro je mäkké, Prakticky celé 70. roky sa vôbec nehrali. „Lete- li“ kantáty s partizánskou tematikou, skladby venované strane. Skúšala som napísaz Âláno- Âek o Ĝ autovom kvartete Jozefa Sixtu. Postavi- lo to do pozoru celý Zväz skladate˜ov, zvolávali sa schôdze; tvrdili, že Sixta je formalista a ja z neho robím Brahmsa. ¢o sa mËa týka, vlastne som ani nevedela, pre- Âo ma vyškrtli. Bola som ve˜mi mladá a ani nie taká dôležitá. Ktosi hovoril, že sa to robilo pod- ˜a Âuchu: vedeli, kým budú môcz manipulovaz a kým nie. Zeljenka a Berger, korí boli skladate˜mi z po- volania a neboli zamestnaní, ostali úplne bez prostriedkov na živobytie. Bolo to aj ˜udsky ponižujúce. Roman Berger si v núdzi chcel požiÂaz sto korún od etablovaného (tiež ešte mladého) skladate˜a a ten sa naËho díval s opo- vrhnutím. źasħ úžastníkov Baranovských stretnutí: J. Sixta, N. Hržková, ʼn. Chalupka, I. Zeljenka, E. Fischerová-MatrvoŅová, J. Beneš, vzadu V. Bokes a I. Marton, [foto archív N. H.] Až asi pol roka pre Iljovou smrzou som sa ho (pri našom poslednom rozhovore) opýtala, ako sa vlastne dostal „naspäz“ a stal sa takmer oě - ciálnym autorom. Predtým akosi na to neprišla trikrát, v rokoch 1968, 1969 a 1970, posledné ústupÁivé a že nemá šancu. Zlo je agresívne, zlo reÂ. Je to tiež absurdná historka. Vo vrcholnej už bez KupkoviÂa. zvízazí.“ Na druhý deË vyskoÂil z okna. kríze, keÉ už nevedel, Âo si poÂaz, sa vybral MËa nevyhodili, Âo ma dosz prekvapilo. V kád- k ministrovi Válkovi, ktorý ho napodiv prijal. Ich hosħom bol aj György Ligeti... rovacej komisii sedela celá garnitúra funkcioná- Povedal mu, že uvažuje o emigrácii, lebo nevie KeÉ prišiel Ligeti do Smoleníc, robila som s ním rov s hlavným ideológom Pezlárom na Âele, úpl- ni iné, ako písaz noty a jeho talentovanú dcéru rozhovor. Odvtedy, Âo emigroval, bol prvýkrát ne ako na nejakej schôdzi Ústredného výboru. nechcú prijaz na vysokú školu. Vtedy vraj Vá- na východnej strane železnej opony. Všade oko- Dávali mi nejaké otázky a ja niÂ. Myslela som si lek bez slova zdvihol telefón, nechal sa spojiz lo už huÂali tanky a on predsa pricestoval do v duchu, nebudem predsa robiz zo seba idiota. s riadite˜om vtedajšieho Slovenského hudob- Smoleníc, potom nasadol do taxíka a išiel 100 VeÉ hádam nezomrieme. No a nechali ma. ného fondu a povedal mu jednu vetu: „Vyplazte kilometrov do nášho vtedajšieho príšerného pa- súdruhovi Zeljenkovi 30 tisíc korún.“ To sa aj nelákového bytu na periférii Bratislavy. Rozho- Mala si už vtedy doktorát? okamžite stalo a odvtedy Ilja nemal už žiadne vor s Ligetim trval celú noc. Obaja sme rovnako Doktorát som ešte stihla získaz v roku 1969. Ale problémy. nenávideli komunizmus. On od detstva nemal Éalšie postupy už boli torpédované. Až v roku Pravda, dôvod, že strana koncom 70. rokov za- domov, jeho rodina sa stále musela niekam pre- 1989 som urobila habilitáciu a získala riadnu Âala už „pripúšzaz“ aj týchto autorov (a stali sa síd˜ovaz, nakoniec väšina zahynula v koncen- (nie tú komunistickú, menovaciu) docentúru znova kandidátmi Zväzu), bol aj iný, so „širo- trákoch. Z komunistického MaÉarska utiekol a potom profesúru na Masarykovej univerzite kým frontom“ sa donekoneÂna nedalo vystaÂiz. so ženou bez niÂoho a doslova peši. Povedal mi, v Brne. Prvýkrát v živote som tu zažila skutoÂnú že sa už nechce nikde nastálo usídliz a že nechce akademickú pôdu a zaujímavú vedeckú disku- Povedz niežo o Smoleniciach... ni vlastniz. Všetko, Âo zarobil, rozdával na rôzne siu. Mám menovanie s podpisom Václava Havla To bolo nieÂo ako slovenský Darmstadt. Blíz- š˜achetné ciele, pomáhal ˜uÉom. Bol jednodu- a riadnu univerzitnú profesúru z muzikológie. kosz Viedne, ˜ahký prístup k rakúskemu rádiu cho skvelým, neobvyklým, nekonvenÂným Âlo- a tiež osobné kontakty, napríklad podpora slo- vekom. Povedal mi, že by som mala emigrovaz, A ako sa stalo, že ti vtedy stranícky tribunál preu- venskej avantgardy riadite˜om Universal Edi- lebo komunizmus bude trvaz veÂne a ja som taký kázal kresħanské milosrdenstvo? tion Alfredom Schleem, to všetko sa priÂinilo na typ, že ma zniÂia. Tiež ma presviedÂal, že mám Ove˜a neskôr som narazila na vtedajšieho zaÂiatku 60. rokov o explóziu mladej hudby a jej vziaz dcéru a vycestovaz, že on mi dá peniaze dekana, ktorý predsedal kádrovacej komisii. obrátenie sa k novým prúdom. Možno dokonca a bude mi pomáhaz, kým sa nejako neuchytím. Otvorene som sa ho opýtala, preÂo ma vlastne silnejšiemu než v tom istom období v Po˜sku. Stihla som ho ešte navštíviz vo Viedni, tam sku- nevyhodili. A on na to: „KeÈ mne sa tak páÁilo, Lenže vy ste mali Varšavskú jeseË... toÂne v jeho byte nebolo vôbec ni (neskôr v Ham- že ste tam vtedy sedeli ako sī nga!“. Vtedy som Skupina Faltina, Kolmana, KupkoviÂa, Zel- burgu to bolo rovnaké), iba klavír, tvrdá poste˜ si pomyslela, že Âlovek sa vždy musí zachovaz jenku, Paríka tiež chcela maz takýto festival a na podlahe noty a knižky. PustovËa. Ligeti ma v súlade s vnútorným presvedÂením. a keÉ sa to nepodarilo, urobili trojdËové se- znovu nahováral na emigráciu. Ale keÉ som sa A v súlade s touto zásadou som potom neraz mináre v Smoleniciach. Boli podobné ako vrátila do Bratislavy, situácia sa nato˜ko zhoršila, nahlas hovorila, Âo si myslím. A keÉ už sa blížil Hudobné stretnutia v Baranove, tiež sa konali že výjazd už vôbec neprichádzal do úvahy. ten „soft november“ 1989, vtedajší tajomník

12 10 2009

rozhovor.indd 4 17. 11. 2009 23:26:18 rozhovor.indd 5 17. 11. 2009 23:27:05 ROZHOVOR

Zväzu skladate˜ov si ma zavolal a povedal: „Vy Zväz riadili z pozadia sekretári, stranícke nuly, nia dverí, do organizovania. V jednej chvíli vždy hovoríte, Áo si myslíte. Nechceli by ste neja- plukovníci ŠtB... A to je ten obrovský rozdiel sme chceli urobiz to, Âo iní robili 20 rokov. kú funkciu? Lebo ja by som pre vás mal nejaké medzi Slovenskom a Po˜skom, u vás nieÂo také Celkom altruisticky, vôbec sme nemysleli na zaujímavé ponuky.“ ako skladate˜-komunista neexistovalo. Z váž- akúko˜vek reciprocitu. Založili sme festival nych skladate˜ov u vás nikto nebol zradcom. Melos-Étos a všetci sme boli sponzormi, hoci A ako to bolo s tvojím výjazdom do Baranova sme sami ve˜a nemali. Volala som do zahrani- v roku 1976 v žase normalizácie? Prešiel ti hladko? „Zrada“ je dosħ silné slovo, no aj u nás pred- Âia z domáceho telefónu každých päz minút; Z Baranova sa stala aféra. Boli sme vyškrtnutí, sa vzniklo niekoōko kantát o Stalinovi, hoci je ale ni by som nedokázala bez pomoci legen- nemali sme ni robiz, nikde sme sa nemali hý- pravda, že žiadna nebola z pera vážnejšieho dárnej tajomníÂky Varšavskej jesene Joly Bi- baz. A my sme v tom Âase, celá skupina, odišli do skladateōa. Masové piesne, kantáty „na požesħ“ liÊskej a Ligetiho tajomníÂky Louisy Duches- Baranova, kde sa konal koncert slovenskej hud- však písali aj tí najvýznamnejší. Takže pred- neauovej. Na zaÂiatku sme nemali žiadne kon- by. Sixta dirigoval svoje Dychové kvinteto, Eva sa len existovala tá „panegyrická hudba“, ako takty, telefónne Âísla, adresy. Známy búrlivák,

Myslím,ím že „prekliata“ prekliata“ generáciag 60. 60 rokov mala len dva „oddychové oddychovéy žasy“:y tých ý necelých ý 10 rokov okolo Praž Praž- skej jarij a zhruba toōko po Nežnejej revolúcii. Ich skladbyy z obdobia „normalizácie“ sú dnes praktickyy neznáme a je tam nejednaej cenná ppartitúra.

Fischerová-MartvoËová hrala 2. klavírnu soná- to kedysi delikátnym spôsobom nazval Mie- klavirista Bulva, zmobilizoval nemeckých ban- tu Bergera, Stanislav Zamborský Sonátu Juraja czysɉaw Tomaszewski. Panufnik je typickým, ale károv a zohnal nám milión korún. Peter Važan Beneša. V diskusii som potom hovorila o sloven- nie jediným príkladom. Zaujímavé sú najnovšie s Igorom ValentoviÂom spávali na Michalskej skej hudbe. A po návrate nás vyzvali na raport do archívne výskumy britského muzikológa Adriana a vo dne, v noci písali prvý programový bulletin. Zväzu skladate˜ov. Thomasa. Ibaže písanie panegyrických skladieb Ilja napríklad lietal za „ctihodnoszami“ a potre- sa dosħ skoro skonžilo. Komunizmus trval, ale od bovali sme až podporu biskupa, aby pán Michal- Ale veŵ ste už neboli žlenmi! skladateōov strana prestala vynucovaħ tento druh ko mohol hraz otvárací koncert v Blumentále. Neboli a ani sme nemuseli ísz, ale tá výzva spolupráce. Dala im prakticky plnú tvorivú slobodu Bol tam taký nával, že polovica ˜udí zostala na znela dosz hrozivo. Okrem toho, ja sa nevyhý- a znažnú voōnosħ v medzinárodných kontaktoch. ulici – ako na mnohých Éalších Melosoch. Ivan bam konfrontáciám, tak som išla. Za stolom No, u nás to teda zašlo ove˜a Éalej. A tiež kým Marton mi pred zaÂiatkom festivalu s úzkoszou sedel slovutný Zdenko Mikula, ale na moje na Slovensku inštitúcie dusili individuality, v oÂiach hovoril: „A Áo keÈ nikto nepríde?“ vystúpenie v Baranove sa špeciálne vypytovali u vás s nimi spolupracovali. KeÉ sa len pozrie- A keÉ sa to zaÂalo valiz, to bolo nieÂo úžasné. ostatných. Ilja Zeljenka povedal: „Neviem, Áo me, Âo vydávalo PWM (Polskie wydawnictwo Spravili sme humoristický program, Pavol hovorila HrÁková, lebo hovorila po po˜sky.“ Od muzyczne) – všetky závažné diela! A keÉže Smolík inscenoval absurdné kritiky z 50. ro- tajomníka Mestského výboru strany, toho, Âo prostredie bolo malé, podarilo sa ho znásilniz. kov, Ilja improvizoval vzostupy a pády revolú- sedel pri Âistkách, prišiel príkaz, že mám byz cií. Chceli sme sa s komunizmom rozlúÂiz so okamžite prepustená z univerzity. Ale môj vte- A oveōa dlhšie to trvalo, vlastne až do neskorých smiechom, to je najlepší liek. dajší šéf katedry, estetik Vladimír Brožík (ako 80. rokov, s prestávkou požas „Pražskej jari“. Ligeti prišiel rovno zo sanatória, vlakom, po- jeden z mála hneÉ po Nežej revolúcii položil Myslím, že „prekliata“ generácia 60. rokov dopieral sa paliÂkou. Potom prednášal v Moy- svoju funkciu v SAV a žil zabudnutý niekde na mala len dva „oddychové Âasy“: tých necelých zesovej sieni o svojich klavírnych etudách dedine) mi povedal, že mám napísaz správu 10 rokov okolo Pražskej jari a zhruba to˜ko a už vtedy slávny Pierre Laurent-Aimard hral z výjazdu do Baranova a akosi ma ubránil. ¢i to po Nežnej revolúcii. Ich skladby z obdobia zadarmo! (Jeho agenta Wernera išlo rozdrapiz bolo náhodou, alebo zo sympatie, neviem... „normalizácie“ sú dnes prakticky neznáme od zlosti.) To boli Âasy... a je tam nejedna cenná partitúra. Dnes táto Melos bol od zaÂiatku myslený pre ve˜ké publi- Skúšal okrem tvojho šéfa katedry aj Eugen Su- generácia vymiera. Na vrchole tvorivých síl kum. Získal ohlas v zahraniÂí, v nemeckej, ra- choŅ spraviħ niežo v tejto záležitosti? zomreli Malovec, Salva, Parík, Beneš, Sixta, kúskej, slovinskej a tiež po˜skej mienkotvornej Jan StÄszewski, vtedy predseda vášho Zväzu 13. júla 2007 zomrel Ilja Zeljenka. Ich sklad- tlaÂi. Býva spájaný so slovenskou hudbou. A to skladate˜ov, prišiel za nás – na moje prosby – by, vrchol slovenskej skladate˜skej tvorby, po- vÉaka Âlánkom a nespoÂetným rozhlasovým intervenovaz do nášho Zväzu, ale zbytoÂne... maly miznú z koncertnej prevádzky. Možno reportážam (najmä v Nemecku a Po˜sku) kriti- Od Jana sme sa neskôr dozvedeli, že SuchoË, iba živiz nádej, že publikum sa presýti eklek- kov a muzikológov, ktorí prichádzali a dodnes ktorého už vtedy zasa spravili predsedom Zvä- tickou postmodernistickou (sÂasti komerÂ- prichádzajú na tento festival a sympózium do zu, aby si zachránili medzinárodnú reputáciu, v nou) banalitou alebo tzv. experimentálnou Âi Bratislavy. rozhovore všetko zaprel, akoby prenasledovania pluralitnou hudbou. alebo nepríjemnosti vôbec neboli opodstatnené. (prevzaté, v autorsky modiě kovanej a skrátenej ver- Myslím, že SuchoË o tom všetkom ani nevedel. Hovorme ešte chvíōu o „Melose“... zii, z Âasopisu Ruch muzyczny r. LI, Â. 2 a 3, 21. de- Bol ě gúrkou, strúhal formu, kým v skutoÂnosti KeÉ prišla revolúcia, vrhli sme sa do otvára- cembra 2006 a 4. januára 2007)

Prof. PhDr. Naŵa Hržková, Csc., ako pedagóg Venuje sa predovšetkým problematike hudby 20. zborníkoch a publikáciách. Je spoluzakladateō- pôsobila na Katedre hudobnej vedy Filozo ckej storožia a slovenskej hudby, taktiež oblasti hudobnej kou medzinárodného festivalu súžasnej hudby fakulty Univerzity Komenského (1962–2004), kritiky. Väžšie monogra cké práce: Hudobná kriti- Melos-Étos a muzikologického sympózia v jeho potom v Centre výskumu HTF VŠMU v Brati- ka a hodnotenie (Opus, Bratislava 1986), Tradícia, rámci. V súžasnosti ako autorka, resp. editorka slave (2004–2008). V rokoch 1968–71 pôsobila modernosħ a slovenská hudobná kultúra (Litera, vydáva syntetické knižné monogra e v cykle De- aj ako redaktorka žasopisu Slovenská hudba a Bratislava 1996). Prednášala na viacerých zahra- jiny hudby v žeskom a slovenskom jazyku (Ikar Hudobný život. Po vstupe vojsk bola pre „ne- nižných univerzitách (Varšava, Krakov, Hamburg, Bratislava a Euromedia Praha), z ktorých zatiaō správne estetické názory” vyškrtnutá zo Zväzu Vilnius a ŵ.) a medzinárodných sympóziách (Brno, vyšli 4 diely: I. Stredovek, II. Renesancia, III. slovenských skladateōov, s mnohorožným záka- Ljubljana, Varšava, Krakov, Vilnius, Katowice), pub- Barok, VI. Hudba 20.storožia (1) a VI. Hudba zom publikažnej žinnosti. likovala rad štúdií v prestížnych medzinárodných 20.storožia (2).

13

rozhovor.indd 5 17. 11. 2009 23:27:05 HISTÓRIA

Hommage à Händel Il caro Sassone Georg Friedrich Händel (1685–1759) v Taliansku

Peter ZAJÍźEK

Hoci nemeckí hudobní géniovia mali nadanie pre- Dielo žiadneho z ve kých hudobníkov baroka nie je taviz cudzie myšlienky a formy do syntézy, predsa ō je vzácne nájsz medzi nimi taký ve˜ký objektiviz- azda také problematické zade novaħ ako tvorbu Geor- mus v uchopení štýlu, také „odosobnenie“, ktoré ga Friedricha Händla. Napriek tomu, že svoj štýl ovlá- je Händlovým poznávacím znamením. Za znaÂnú Âasz tohto objektivizmu bol skladate˜ zaviazaný Ta- dal majstrovsky omnoho skôr ako Johann Sebastian liansku, kde prežil nieko˜ko rokov svojej mladosti Bach, nikdy sa k žiadnej umeleckej forme nepripútal. a umeleckého vyzrievania. Nikto iný zo skladate˜ov, Hktorí neboli Talianmi, sa nedostal tak blízko homér- Je takmer nemožné zistiħ u neho premyslený vývoj skemu géniu Stredozemného mora ako Händel. – jeho umenie vzniká z náhodných impulzov, odráža Florencia v sebe národ, žas, ži dokonca módu, prijíma vplyvy z iných štýlov, pokojne berie za svoje cudzie myšlienky. Na Apeninskom polostrove, na pôdu ktorého vstúpil Georg Friedrich Händel prvýkrát na jeseË roku 1706, vládla v tom Âase atmosféra nepokoja a politickej nestability. Tento stav bol výsled- kom ambícií Eugena Savojského i odvekých územných záujmov Španielska, Francúzska a Rakúska. Z významných kultúrnych centier na severe prežívala toto búrlivé obdobie v urÂitej nezá- vislosti len Florencia pod vládou Mediciovcov. VÉaka priate˜stvu Händla a Giana Gastona Mediciho (1671–1737) sa môžeme do- mnievaz, že mesto bolo prvou skladate˜ovou zastávkou v Talian- sku. Toskánsky korunný princ Ferdinando, starší brat Giana Gas- tona, sa dobre vyznal v hudbe a miloval operu. Istý Âas bol v úz- kom kontakte s Alessandrom Scarlattim (1660–1725), s ktorým sa však tesne pred Händlovým príchodom nepohodol. O tom, Âo presne Händel vo Florencii robil, neexistujú žiadne informácie. JeseË a zima roku 1706 sú bielym miestom v jeho životopise.

Rím

V denníku rímskeho kronikára Francesca Valesia Diario di Roma je pri dátume 14. január 1707 zapísaná táto správa: „Do nášho mesta prišiel Sas (Sassone), vynikajúci Áembalista a skladate˜. Dnes preukázal svoju šikovnosz v hre na organe v kostole S. Gio- vanni in Laterano, kde vzbudil všeobecný údiv.“ Je pravdepodob- né, že Händel prišiel do Ríma ešte pred spomínaným dátumom. Nádherné zhudobnenie Žalmu 109/110 Dixit Dominus, dokon- Âené v apríli roku 1707, je prvou doloženou Händlovou rímskou duchovnou skladbou, pravdepodobne zaÂatou ešte vo Florencii. Vzh˜adom na svoju popularitu a umelecké renomé mal Händel v Ríme prístup k najvýznamnejším mecénom umenia, v ktorých palácoch sa konali tzv. Accademiae degli Arcadi, stretnutia aris- tokracie a umelcov. NajÂastejšie boli u mladého kardinála Piet- ra Ottoboniho, no konali sa i u kardinála Pamphiliho, markíza Ruspoliho alebo kardinála Colonnu. Domáce koncerty u Otto- boniho viedol jeho dôverný priate˜, huslista Arcangelo Corelli (1653–1713). Návštevníci tu však mohli stretnúz aj Alessandra Scarlattiho, Benedetta Marcella (1686–1737) alebo Bernarda Pasquiniho (1637–1710). Händla nemohli v Âase jeho pobytu v Taliansku prijaz za právoplatného Âlena Arkádie, pretože ešte nedosiahol predpísaný vek 24 rokov. Je pravdepodobné, že skla- date˜ sa tu zblížil s Corellim, ktorého vplyv cítiz v Händlovej in- G. F. Händel ưfoto: archívƲ štrumentálnej hudbe. Vplyv Scarlattiho hudobného myslenia je zase zrejmý z Händlových vokálnych diel. Z tohto obdobia po-

14 10 2009

historia.indd 2 18. 11. 2009 0:14:45 historia.indd 3 17. 11. 2009 23:10:47 HISTÓRIA

chádza aj príhoda, údajne spôsobená uvedením Händlovho diela Il triomfo del Tempo. Corelli sa szažoval na obtiažnosz urÂitých Georg Friedrich Händel pasáží predohry, ktoré sa mu napriek Händlovmu vysvet˜ovaniu nedarilo zahraz. Napokon mu Händel zobral husle a problema- 23. 2. 1685 Halle –14. 4. 1759 Londýn tickú pasáž zahral. Skormútený Corelli údajne poznamenal: „Ale – narodil sa v rodine lekára, absolvoval latinskú školu, hudbu ho uÂil môj milý Sas, táto hudba je vo francúzskom štýle, ktorému ja ne- organista Friedrich Wilhelm Zachow rozumiem.“ Neskôr Händel nahradil ouvertúru sinfoniou pod˜a – popri štúdiu práva pôsobil v Halle ako organista talianskej módy. Od mája do októbra 1707 sa Händel evidentne 1703 – Händel odchádza do Hamburgu, kde úÂinkuje v opere ako hus- venoval komponovaniu kantát pre markíza Francesca Ruspoliho, lista, neskôr Âembalista, spolu s Johannom Matthesonom navštevuje u ktorého býval a tešil sa jeho obdivu a priazni. Mnohé z týchto Dietricha Buxtehudeho diel zazneli v paláci Bonelli na námestí Piazza dei Ss. Apostoli pri 1706–1710 – cesty po Taliansku (viac v Âlánku P. ZajíÂka) tzv. „konverzáciách“ (conversazioni), konajúcich sa vždy v nede- 1710 – Händel získava miesto kapelníka v dvore kurě rsta v Hannoveri ˜u odpoludnia. 1711 – úspech opery Rinaldo v Londýne Händlov rímsky pobyt prerušila cesta do Florencie, kde sa na je- 1712 – Händel sa natrvalo usádza v Anglicku seË roku 1707 zúÂastnil premiéry svojej prvej opery neskôr na- 1713 – vznik Utrechtského Te Deum zvanej Rodrigo. Ve˜ká Âasz partitúry tohto diela je bohužia˜ ne- 1714 – hannoverský kurě rst sa stáva anglickým krá˜om Georgom I., zvestná. Do Ríma sa Händel vracia opäz vo februári 1708 a usídli Händel pre neho neskôr komponuje Vodnú hudbu sa opäz u Ruspoliho. Ôsmeho apríla 1708 bolo v paláci Bonelli 1717–1720 – Händel žije na zámku Vojvodu z Chandosu: vznikajú uvedené nové, nadherne inštrumentované Händlovo oratórium Chandos Anthems a prvé anglické oratórium Esther, tiež prepracovanie La Resurrezione (Zmºtvychvstanie) na text Carla Sigismonda Aci and Galatea z tal. obdobia Capeceho. Politická klíma sa náhle dramatizuje a Händel sa pre 1719–1728 – vznik Royal Academy of Music, obdobie operných úspe- istotu chystá na odchod. KeÉ pápež Kliment necháva zamurovaz chov: opery seria Radamisto, Ottone, Flavio, Tamerlano, Giulio Cesare, rímske brány, Éalej neÂaká a „opúšza krásne kvitnúce záhrady ti- Tolomeo... berské, drahé múry, milované bralá“, ako to zhudobnil vo svojej 1728–1741 – oratórium Deborah, opera Xerxes, Óda na sv. Cecíliu kantáte Partenza di G. B. HWV 168. 1728 – bankrot Royal Academy pod vplyvom úspechu Žobráckej opery 1737 – Händel dostáva záchvat mºtvice, absolvuje lieÂenie v Aachene 1741–1751 – vznik oratória Mesiáš, po 40 operách sa Händel Tipy na požúvanie: zameriava na oratóriá, ktoré mu opäz prinášajú slávu: Samson, Semele, Joseph, Hercules, Judas Maccabeus, Susanna, Theodora, Händel Jephta, The Triumph of Time and Truth, prepracovanie diela z ta- Dixit Dominus lianskeho obdobia; organové koncerty Laudate pueri Dominum 1743 – Dettingenské Te Deum, pri príležitosti vízazstva Georga II. Musica vocalis nad Francúzmi Musica aeterna 1749 – Hudba k ohÊostroju, pri príležitosti uzavretia mieru v Aa- (um. vedúci P. Zajížek) chene Branislav Kostka 1757– skladate˜ stráca zrak Musica Tyrnaviensis 2006 1759 – Händel zomiera ako vážená osobnosz, je pochovaný vo Westministerskom opátstve Ambiciózny projekt sloven- (red) ských hudobníkov pod taktov- kou Branislava Kostku, inicio- vaný trnavským zborom Musi- ca vocalis, obsahuje Händlove Neapol zhudobnenia dvojice Žalmov 112 a 109, ktoré vznikli požas skladate- ōovho pobytu v Taliansku. Ako sólisti na nahrávke úžinkujú Kamila Za- Napriek politickej nestabilite, spôsobenej nekoneÂnými spormi jížková, Helga Varga Bachová, Martina Masaryková, Petra Noskaiová, o španielske dediÂstvo, sa Händlovým novým útoÂiskom stáva Andrej Rapant a Jaroslav Pehal. Neapol. Za svoje uplatnenie mohol skladate˜ vÉaÂiz predo- Treba požuħ. všetkým kardinálovi Vincenzovi Grimanimu, ktorý bol v Neapole v roku 1708 dosadený za miestokrá˜a. Za najzávaž- Handel nejšie neapolské dielo je považovaná Serenata á 3 Aci, Gala- Italian cantatas tea a Polifemo HWV 72, dokonÂená 16. júna 1708, ktorá bola Magdalena Kožená súÂaszou svadobných osláv vojvodu z Alvity. Ide o typickú Les Musiciens du Louvre pastiersku hru, kde postava divokého obra Polifema upútava Marc Minkowski svojím nároÂným partom (napr. skokmi z a1 nadol na ve˜ké Deutsche Grammophon 2000 D). Part bol pravdepodobne komponovaný pre fenomenál- neho Giuseppeho Boschiho. Dej sa tu nerozvíja do pátosu Stretnutie žeskej opernej divy opery seria a vykres˜uje aktérov hry pomerne plasticky. s francúzskym žarodejníkom zo Od polovice mája 1708 je Händel opäz hoszom markíza sveta starej hudby a jeho fasci- Ruspoliho v Ríme, neskôr odchádza, ale ich vzzahy ostávajú nujúcim ansámblom naladeným živé. V tomto Âase je už dvadsaztriroÂný Händel oslavovaný na a1=392 Hz. Disk obsahuje ako bájny Orfeus. trojicu kantát Delirio amoroso HWV 99, La Lucrezia HWV 145 a Tra le fi amme HWV 170. Virtuózna, Autor je umeleckým vedúcim súboru Musica aeterna. Koncerty súboru Mu- farebná a strhujúca hudba. sica aeterna a hostí z cyklu Stará hudba 2009 – Hommage à Händel, z ktoré- (aj) ho pochádza aj uverejnený text, sa uskutoÂnia 17. 11., 1. 12. a 15. 12. v Pál- fyho paláci na Zámockej ulici v Bratislave. Viac informácií možno nájsz na www.musicaeterna.sk

15

historia.indd 3 17. 11. 2009 23:10:47 str 16.indd 2 17. 11. 2009 15:58:32 hudobne divadlo.indd 1 17. 11. 2009 23:01:56 HUDOBNÉ DIVADLO

Hry o Márii bez kulís a kostýmov B. Martinĝ: Hry o Márii / dirigent: J. Kyzlink / zbormajster: P. Procházka / koncertné uvedenie / Opera SND, premiéra 9. októbra

Zámer pripomenúz si polstoroÂnicu úmrtia potrebného pre dramatický text. Ide pritom bolo potrebné nielen obal a vrstvy pod ním, Bohuslava MartinÒ oživením jeho operného o kompozíciu, ojedinelú nielen v Âeskej lite- ale aj jadro. To znamená, že dirigent Jaroslav odkazu bol už v zárodku hodný pochvaly. Ne- ratúre, ktorá aj formálne búra operné klišé Kyzlink sa popri tvarovaní globálnej zvukovej pochybne ide o autora, voÂi ktorému sme na a vo˜ne pracuje s hudobnými a výrazovými podoby predlohy musel sústrediz na vypointo- Slovensku a hlavne v Bratislave dlžníkmi. VeÉ prostriedkami. Využíva sólový hlas, vokálne vanie ě lozoě ckej podstaty jednotlivých opier. na prvej scéne od uvedenia Julietty uplynuli kvarteto, hovorené slovo, tanec (ten sme si Musel „dopovedaz“ aj to, Âo neprítomnosz ja- dve desazroÂia a od nezabudnute˜ných Gréc- museli domysliez), štylizuje ˜udové divadlo, viskovej zložky utajila. Navyše, pracoval s or- kych pašií presne raz to˜ko. Pred návratmi k poéziu, epiku. A téma – ako napokon vo chestrom symfonického rozmeru, s ve˜kým a dvom najznámejším titulom uprednostnila všetkých operách Bohuslava MartinÒ – ne- Âleneným zborom, detským speváckym zbo- dramaturgia Opery SND prvolezecký výber smierne zaujímavá. V prípade Hier o Márii rom (Pressburg Singers pod vedením Janky celoveÂernej tetralógie Hry o Márii. Opäz dob- možno námet vnímaz religiózne aj univerzál- Rychlej) a sólistami. Podarilo sa mu však zmo- rý bod, keby... ne. Odvíja sa od stredovekých dramatických bilizovaz sily kolektívnych telies, podnietiz nie- Keby Hry o Márii zazneli tak, ako ich autor scén vyvierajúcich z biblie, avšak dogmu len snahu o precíznosz, ale aj preniesz na súbor skomponoval, tak ako pôvodne zamýš˜al aj skladate˜ prekraÂuje apokryfnou slobodou tvorivý zápal. Kyzlink dokáže inšpirovaz, má Âitate˜né gestá a pokia˜ sa stretne s partitúrou, ktorú bytostne cíti, vie podaz skvelý výkon. Prepracovane vyzneli lyrické, transparentné Hry o Márii sa na pódiu Opery SND objavili len v koncertnej podobe ưfoto: C. BachratýƲ miesta komornejšieho rukopisu, kontrastujú- ce so širokými inštrumentálnymi plochami a s Âaszami folklórne podma˜ovanými. Na dno rezerv siahol aj operný zbor SND, pripravený Pavlom Procházkom. Hoci jeho umiestne- nie v h¿bke pódia trocha limitovalo zvuk v sile a farbe (najmä pri poÂutí z prízemia), s roz- siahlym a technicky nároÂným partom sa vy- rovnal ve˜mi Âestne. Milo pôsobila aj skupinka detských hlasov. Z jedenástich vokálnych sólistov (plus jeden Âinoherec) niektorí vystupujú vo viacerých ro- lách, priÂom závažné party sú najmä v oboch párnych operách. V Mariken z Nimègue bola typovo priliehavou a hlasovo sviežou titul- nou hrdinkou Katarína Štúrová. Intenzívne stvárnenou postavou Diabla, najmä fareb- noszou a prieraznoszou tónu aj v barytónovej polohe, zaujal Gustáv BeláÁek. Ich rovnocen- ným spoluhráÂom v hovorenej role Principála bol v boÂnej lóži umiestnený, bez pátosu inter- pretujúci a s kontextom partitúry stotožnený Boris Farkaš. Objavil sa aj ako Komentátor operný súbor. Teda scénicky. Namiesto toho myslenia a spätoszou s Âeskou (moravskou) v Sestre Paskaline, kde v dramatickej skratke sme sa doÂkali koncertnej verzie ako vynúte- ˜udovou poéziou. Zo štyroch samostatných príbehu dominoval temnejšie sfarbený a emo- nej náhrady za plnohodnotnú formu. Dôvo- opier má prvá a tretia (Panny múdre a pan- tívny soprán Adriany Kohútkovej. Z Éalších dom bol údajne škrt vo ě nanciách. Verme-ne- ny pochabé a Narodenie Pána) ráz úvodov treba spomenúz zvuÂný mezzosoprán Denisy verme, azda sa pri väšom úsilí dalo nájsz isté Âi prológov k dvom dominantným dielam. Hamarovej (vo všetkých štyroch dieloch), riešenie spôsobom „euroinjekcie“, prípadne Sú nimi Mariken z Nimègue, uzatvárajúca barytón Jána ©urÁa a alt Kataríny Srokovej. posunom nasledujúcej premiéry o mesiac prvú polovicu veÂera a závereÂná Sestra Divák mal k dispozícii útly, no obsahovo fun- neskôr (do nového kalendárneho roka, kto- Paskalina. Mariánskou témou prepojené, dovaný bulletin z pera dramaturga Slavomíra rý je saturovaný z nového rozpoÂtu) uchovaz avšak kontrastné, sú jednotlivé Âasti. Sym- Jakubeka, v ktorom azda mohlo byz aj libreto autentický obraz diela. Zvykli sme si však, že bolizujú rôzne polohy ženstva – múdrosz aj opery. Premiérové uvedenie sa stretlo s ve˜mi v našej opere sa dianie odvíja väšmi od toho, márnivosz, hriešnosz i láskyplnosz, schop- pozitívnym ohlasom publika v nie celkom ako sa Âo nedá... nosz pokánia aj obetovania sa. Aj hudobná zaplnenej historickej budove Opery SND. Našzastie, divák dostal za menej peËazí as- poetika sa mení. Z velebnej vážnosti úvodu Koncertná verzia „odsúdila“ Hry o Márii na poË viac muziky. Partitúra zaznela nahá, bez prechádza do komediálnych až jarmoÂných krátky život troch veÂerov. BudúcoroÂného zábalu do kulís a kostýmov, bez vizuálneho farieb, aby sa cez statickejšie ˜udové pasto- 120. výroÂia narodenia Bohuslava MartinÒ sa výkladu jej obsahu. Má to svoje pozitíva, aj rále dostala k dramaticky vyklenutej legende zrejme nedoÂkajú. Natíska sa teda otázka, Âi riziká. Výhodou je, že pozornosz diváka je o zažkom osude sestry Paskaliny. bolo predložené koncertné riešenie skutoÂne skoncentrovaná výluÂne na hudobný vnem, Pre bratislavský súbor neznamenalo naštudo- ekonomickejšie... mankom absencia divadelného rozmeru, vanie Hier o Márii ˜ahký oriešok. Rozlúsknuz Pavel UNGER

17

hudobne divadlo.indd 1 17. 11. 2009 23:01:56 HUDOBNÉ DIVADLO

Bravo pre Boccanegru G. Verdi: Simon Boccanegra / réžia: L. Adamik / hudobné naštudovanie: I. Bulla / scéna: M. David / kostýmy: J. Hausknechtová / Štátna opera Banská Bystrica, premiéra 16. októbra

Po˜ského režiséra so slovenskými koreËmi prechádzali ním všetky vzbury a intrigy, ale Âera! Amélia Aleny Vacíkovej potrebuje ešte a zaujímavou umeleckou biograě ou nepozva- na vrchole osobných aj spoloÂenských mét dozriez. Platí to aj pre výkon Michala Hýrošša, li do Banskej Bystrice naslepo, ale po dlhom „š˜achetný politik“ neoÂakávane pod˜ahol ktorého Adorno miestami pripomínal až Âase znamenal pre Štátnu operu divadelnú zradcom z najbližšieho okolia. Záver opery školský výkon. S bufóznou farbou spievajúci „full trefu“. Ostrie˜aný divadelník Laco Ada- bol „súdnou“ demonštráciou príbehu strát Igor Strojin bol snaživým Adornom, ale úro- mik sa postavil k realizácii bez predsudkov a nálezov, doplnený neuverite˜ne prekombi- veË kolegov nedosiahol. V postavách spiklen- a k spolupráci si prizval Âeských výtvarných novanou súhrou náhod, naznaÂujúcich ab- cov – Paola a Pietra – bol rozhodne herecky umelcov. Z bulletinu sa o nich divák nedozvie surditu síl osudu. aj spevácky agresívnejší Šimon Svitok, než niÂ, webová databáza poskytne dostatoÂné Zo sólistických výkonov spievalo v excelent- Martin PopoviÁ. Impozantný Âlen zboru informácie o ich doterajších nonkonform- nej forme na druhej premiére trio Zoltán Marián Hadraba bol na rozdiel od Igora ných úspechoch. RealizaÂné trio Laco Ada- Vongrey, Jozef Benci a Gabriela Kopperová. Lacku neprehliadnute˜ný a akceptovate˜ný. mik–Mila David–Jana Hausknechtová Herecky aj spevácky sa zaskvel Zoltán Von- V naštudovaní dôsledný, vo výraze miestami naplno rozdúchalo pahrebu historického grey, jeho sýty, dramatický barytón znel hro- zaostávajúci, ale dôsledne rozkrývajúci Ver- príbehu dychom novodobej realizácie. Fa- zivo, sk˜úÂene, ale aj milujúco. Bravo! Zatie- diho nezvyÂajnú partitúru – to bol dirigent rebným videním ponúkli strhujúce politické aj milostné divadlo, v revoluÂnej symbolike sloboda–rovnosz–bratstvo miestami evoku- júce slávne Tri farby Krzysztofa Kieslowské- Z. Vongrey, M. Popoviž a G. Kopperová ưfoto: J. LomnickýƲ ho. V Adamikovom farebnom svete symbolov sa aktuálne preskupovali a úÂelovo „prefar- bovali“ spoloÂensky nezmierite˜né frakcie, predstavujúce ústredný konĜ ikt politického operného thrilleru. Farby a svetlá boli domi- nantným inscenaÂným prvkom. Prológ, prvé dejstvo a záver (scénicky aj koncepÂne kvázi epilóg) boli skvelou ukážkou režisérovho majstrovstva kompozície ve˜kých obrazov, ale aj mizanscén. V šerosvite prológu, pri odkrytom horizonte a s využitím perfektnej kombinácie tvrdého aj mäkkého svietenia, dosiahol autentický efekt konšpirácie poli- tického prevratu Âiernych plášzov. Emotívne silná bola scéna Fiescovho nešzastia a ná- sledného stretnutia s Boccanegrom. Fiesco, odetý v Âiernom ženskom (!) kostýme, ho posiela ku katafalku svojej dcéry, kde v polo- odetej a skrvavenej mºtvole spoznáva Bocca- negra svoju milenku. V tej chvíli divák dešif- ruje dôvod šokujúceho Fiescovho kostýmu. Kontrastne melancholicky pôsobilo modré 1. dejstvo. Javisko rozdelila spustená stena s výrezom ve˜kého okna a s videoprojekciou morského pobrežia. Predelením vznikol priestor dvoch svetov: Amélia súÂasnosti a minulosti. Minulosz prežívala prostredníc- tvom detskej dablérky a kvarteta vychováva- teliek. Technikou ě lmového strihu sa postavy po javisku posúvali a zastavovali ako ě lmové nil aj populárneho Martina Babjaka, ktorý Igor Bulla. Boccanegra nie je hitom, je však klipy z detstva do dospelosti. Dospelá Amélia bol mäkkší vo výraze, herecky šarmantnejší, operou, kde už naplno cítiz neskorého talian- sa stala symbolom zmierenia nezmierite˜ných ale vokálne nedotiahnutý. Spevácky žiaril skeho majstra. Boccanegra je zároveË ve˜kým vrstiev. V mene lásky k nej dokážu Boccane- aj Jozef Benci. Jeho sonórny bas znel vy- historickým plátnom s autentickým príbe- gra aj Adorno nájsz kompromisné riešenia. rovnane a suverénne vo všetkých polohách hom a postavami. Ak sa inscenátorom podarí Paradoxne – Âervené revoluÂné 2. dejstvo a registroch. Spevácky rehabilitoval Fiesca nájsz k nemu správny inscenaÂný k˜úÂ, ktorý bolo v kontexte nielen stagnujúcim, ale mies- Ivana Zvaríka. Krehká Gabriela Koppero- vyrieši aj dejovú komplikovanosz, potom pad- tami aranžérsky naivným. Bojové nájazdy s vá oÂarila hereckou prirodzenoszou a jej dra- ne aj posledná prekážka, ktorá operu radí do Âervenými sekerkami a drevenými palicami matický soprán nemal žiadny technický ani kategórie menej hrávaných verdioviek. A to na chví˜u dehonestovali inak prepracova- výrazový problém. Znel suverénne v kanta- sa banskobystrickému opernému kolektívu nú Adamikovu kompozíciu. Titulný hrdina bilných oblúkoch a presvedÂivo v dramatic- tentokrát podarilo. bol v nej dobre uzemneným hromozvodom: ky exponovaných výstupoch. Bola divou ve- Mária GLOCKOVÁ

18 10 2009

hudobne divadlo.indd 2 17. 11. 2009 23:02:13 zahranicie.indd 3 17. 11. 2009 22:53:26 ZAHRANIČIE

Ostravské dny 2009 5. rožník festivalu novej hudby Ostravské dny (21.–29. augusta) si v priebehu niekoōkých dní na svoje konto pripísal 16 výnimožných koncertov. Odznelo takmer 90 skladieb, z toho bolo 30 svetových premiér. Vynikajúci hudobníci z celého sveta dokázali požas krátkeho obdobia nacvižiħ a uviesħ obrovský, no najmä nárožný repertoár. lavný organizátor, Petr Kotík, pozval svetových dirigentov Petra Runde- Jedna zo sólistiek Ostravských dní — C. Wild ưfoto: archív festivaluƲ Hla a Rolanda Kluttiga, ktorí sa ujali orchestrov Ostravská banda a JanáÁkova ī lharmónia Ostrava. Dirigentskej paliÂky sa chopili aj OndÐej Vrabec a Petr Kotík. Tra- diÂnú spoluprácu potvrdili Canticum Ostra- va so zbormajstrom Yuriim Galatenkom. Na festivale v Ostrave sa po prvýkrát predstavili Phosphor Ensemble z Berlína, Quasars En- semble z Bratislavy Âi svetoznáma Amadinda Percussion Group z Budapešti. Nechýbali ani vynikajúci sólisti: Joseph Kubera, Daan Vandewalle, Hana Kotková, Claire Wild, Katalin Károlyi a É. Úspešné premiéry mali na festivale rotterdamský DoelenKwartet, Fi- šer Quartet z Prahy a novozaložený O.B.S.Q (Ostrava Band String Quartet), pozostávajúci z Âlenov Ostravskej bandy. Ostravská ban- da bola založená roku 2005 ako rezidenÂný orchester Ostravských dní. Jej Âlenovia sú vynikajúcimi hráÂmi z Európy a USA, špecia- listami na interpretáciu hudby 20. storoÂia. te˜ov i študentské diela boli zaradené do kon- ako trpaslík vo vesmírnej opustenej lodi s gi- Orchester vystupuje aj na samostatných kon- certov, ktoré sa konali v Dome kultúry mesta gantickými súÂiastkami. Niblockova hudba certoch, naposledy v máji t. r. v Alice Tully Hall Ostrava, na JanáÂkovom konzervatóriu, Galé- využíva dlhé držané tóny nástrojov, tie navrs- v New Yorku. rii výtvarného umenia v Ostrave, v Kostole sv. tvuje v mikrotonálnych vzdialenostiach, Âím SúÂaszou festivalu, respektíve jeho neod- Václava, ale aj v netradiÂných priestoroch ako sa vytvárajú rytmické vibrácie, meniace svoju myslite˜nou zložkou je aj workshop Inštitút Vítkovice – vysoké pece Âi klub Parník. alikvotnú štruktúru. Projekcia multimediál- Ostravské dny (10. 8. – 30. 8.). Tento rok sem Prvý koncert sa konal 21. 8. v Dolnej oblasti neho newyorského skladate˜a skonÂila krátko prišlo 34 študentov-skladate˜ov z celého sveta. železiarní Vítkovice, ktoré sú od roku 2002 pred polnocou a zanechala neopakovate˜ný Mohli naÂerpaz nové skúsenosti a konfron- vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku. zmyslový pocit. tovaz sa so svetovými špiÂkami a uznávaný- Každý, kto prišiel na koncert, musel maz zá- ©alší koncert patril elektronickej hudbe. Na mi skladate˜mi ako Christian Wolff, Richard žitok nielen z netypickej mikrotonálnej hudby programe desazhodinového maratónu, ktorý Ayres, Elliott Sharp, Phill Niblock, Bernhard Philla Niblocka a videoprojekcie, ktorú použí- pripravil Martin Klimeš, sa zúÂastnili mno- Lang, Michael Schumacher, Rebecca Sanders va ku každému svojmu dielu, ale aj z ohromu- hí hudobníci a zoskupenia, ako Black Hole Âi Philip Thomas. Mnohé z diel týchto sklada- júcich priestorov strojární, kde sa Âlovek cíti Factory, Boot, Duo Heinz, Napalmed, Peter Graham, Ivan Palacký a É. Otvárací koncert bol až tretí v poradí, v nede˜u 23. 8. Celý program bol znamenitý. Nadmieru nároÂný bol Koncert pre Ĭ autu a orchester od Mortona Feldmana. Flauty sa ujal sám organi- zátor festivalu, dirigent, skladate˜ a pôvodne Ĝ autista, Petr Kotík, ktorý potvrdil svoju hu- dobnú všestrannosz. JanáÁkova ī lharmónia zvládla vÉaka profesionálnemu nadh˜adu di- rigenta Petra Rundela túto takmer nehrate˜nú skladbu, hoci na Ëu mala ve˜mi krátky Âas. Skladba neznie virtuózne, vnútorné Âlenenie je ale rytmicky komplikované. Sólový part sa v taktoch nezhoduje s dirigentom, podobne aj v orchestri sa vyskytujú metricky nezávislé skupiny. Feldman tu využíva intonaÂné roz- diely medzi prirodzenými Ĝ ažoletmi nástrojov a temperovaným ladením. Berúc do úvahy všetky spomínané skutoÂnosti, je naozaj vzác- noszou poÂuz túto skladbu naživo. Okrem Feld- P. Rundel za pultom Janážkovej  lharmónie Ostrava ưfoto: archív festivaluƲ manovho koncertu boli do programu zaradené ve˜mi pôsobivé skladby mladých skladate˜ov:

19

zahranicie.indd 3 17. 11. 2009 22:53:26 ZAHRANIČIE

Jakuba Polaczyka, Rafaela Nassifa (úÂastníci Rihm, popredná svetová huslistka Hana Kot- ktorí si vydobyli uznanie a rešpekt ako inter- kurzov) a Michala Rataja. Vrcholom veÂera ková a Ostravská banda. preti hudby 20. a 21. storoÂia. Pri interpretácii bolo dielo No. 30 (NONcerto pre orchester, V úvode koncertu s názvom NoÂné sóla sa Nocturnes od Taylan Susam predviedol širo- violonÁelo a vysoký soprán) od Richarda Ayre- predstavil jeden z hlavných predstavite˜ov kú paletu farieb a schopnosz dostaz z nástroja sa, ktorý bol prítomný na skúškach orchestra experimentálnej hudby v New Yorku, skla- rôznorodé jemné náladové odtienky. Podobné a sólistov a zároveË viedol kompoziÂný kurz date˜, producent a multiinštrumentalista postavenie má už vyše tridsaz rokov Joseph v rámci Inštitútu Ostravské dny. Taktovky sa Elliot Sharp, ktorý zahral na osemstrunovej Kubera, ktorý spolupracoval s takým legenda- ujal Roland Kluttig, na violonÂele hral Slovák gitarobase vlastné improvizácie, spracúvané mi ako John Cage, Morton Feldman, La Monte Andrej Gál a sopránový part bravúrne zvládla Claire Wild z Ve˜kej Británie. Skladate˜ poËal dielo prinajmenšom parodicky, ak nie satiric- ky, Âo bolo vidiez od samého zaÂiatku aj na re- akciách publika. V sále bolo poÂuz smiech a vi- diez úsmevy na tvárach, a to vÉaka parodicky transformovanej „vážnej hudbe“ v orchestrál- nych a sólových partoch. Vynikajúci slovenský violonÂelista ukázal, že vie nielen hraz na svo- jom nástroji, ale hravo zvládne aj rolu herca. Do „škripotu“ violonÂela vyludzoval „nazlos- tené“ zvuky, a rovnako sa aj tváril. Sopranist- ka nezávisle od jeho partu spievala najvyššie možné tóny do megafónu a provokatívne na- znaÂovala svoje hlasové kvality. Druhá Âasz mala erotický náboj, v kadencii zaÂal violon- Âelista dokonca spievaz akoby v panike. Roku 2003 bolo dielu udelené najvyššie holandské ocenenie, Vermeulenova cena, a kvality diela potvrdil aj jeho nesmierny úspech v Ostrave. Slovenský violonželista A. Gál ưfoto: archív festivaluƲ ©alší koncert zaÂal unikátnou skladbou od klasika modernej vážnej hudby, Charlesa Ive- sa. Jedno z jeho najhranejších diel The Un- v poÂítaÂi a s hardwarovými delayami. Iným Young Âi Robert Ashley. Boli mu udelené rôz- answered Question z roku 1906 by sme zažko druhom práce so zvukom sa zaoberal tubista ne ocenenia a venované mnohé diela. Jedno prirovnali k inému dielu – zvláštne napätie vy- a skladate˜ Robin Hayward, v ktorého rukách z nich predviedol aj na tomto koncerte – vyše tvárajú tri odlišné skupiny: jemné harmonické sa nástroj stal zdrojom šumov, mikrointer- hodinovú skladbu Dreams of Pearl od Michae- sláÂikové akordy (ktoré hrali na chodbe ved˜a valov, rytmických dunení a klopkaní. Ve˜mi la Byrona. koncertnej sály, viedol ich dirigent O. Vrabec), pôsobivá bola skladba od Roderika de Mana NetradiÂný alternatívny koncert zaznel v klube disonantné vstupy Ĝ áut (umiestnené na pódiu Ecoute, écoute! pre basový klarinet (Jacques Parník. Program bol zmesou odlišných štýlov s dirigentom P. Kotíkom) a sólová trúbka (hra- Dubois) a elektroniku. Už spomenutá hus˜o- a samotné prostredie prispelo k uvo˜nenej at- júca z balkóna v sále) pripomínajúca spievané vá virtuózka Hana Kotková zahrala nároÂnú mosfére. Úvod patril skladbe Disseminate pre otázky. Nádherná spletitosz lahodných súzvu- skladbu Pierra Bouléza Anthémes 1. Na kon- tubu, pozaunu a lesný roh od Phila Niblocka. kov, disonancií a zvuku trúbky vyvolali nostal- certe sa ako sólisti predstavili klaviristi Daan Vo˜ná improvizácia študentov a brnianskeho gický pocit spojený s jemnými zimomriavka- Vandewalle a Joseph Kubera. Daan Vande- skladate˜a Petra Grahama odhalila schopnosti mi. ©alej sa predstavili skladatelia: Ravi Kit- walle sa zameriava nielen na klasický klavírny jednotlivých hráÂov. Zvuk fujary Zdenka Ber- tapa, Daniel Iglesia, Diego Soifer, Wolfgang repertoár, ale je jedným z mála klaviristov, gera oÂaril všetkých prítomných, ktorí na dlhé

Preto bolo s napätím ožakávané vystúpenie Kráōov- hudobníkov už pri vstupe na pódium a stupŅoval sa Berlín ského Concertgebouw Orchestra z Amsterdamu s do príchodu dirigenta, po každej skladbe a na konci Berliner Festspiele – Musikfest Marissom Jansonsom. Nekonežný aplauz privítal koncertu dosiahol div nie juhoamerické dimenzie. Na programe bol Ritual Od 3. do 21. septembra sa v Berlíne konal už Alfreda Schnittkeho,

5. rožník hudobného festivalu v rámci Berliner Hviezda Berlínskych slávností G. Dudamel ưfoto: © Kai BienertƲ skomponovaný k 40. Festspiele, na ktorom vystúpilo 28 sólistov, 3 výrožiu oslobodenia zbory, 4 ansámbly a 14 orchestrov. Popri Chica- Belehradu, Haydnova go Symphony Orchestra tu hosħovali orchestre z „Vojenská“ symfónia Londýna, Freiburgu, Bambergu, Birminghamu, a Šostakovižova 10. Rigy ži z Viedne. Samozrejme, nechýbali ani symfónia – hudobné domáci  lharmonici so svojím šéfom, Simonom vysporiadanie sa s Rattlom. érou Stalina. Aj prí- Dramaturgicky sa program tožil okolo osy davok bol od Šosta- Šostakoviž–Xenakis–Haydn. Zahájenie bolo pre- koviža, z opery Vi- nechané Stockhausenovým Hymnám, elektro- diecka Lady Macbeth. nickej a konkrétnej hudbe z rokov 1966/1967. Bernard Haitink za Festival je však najmä prehliadkou aktuálneho pultom Chicagskych top zoznamu svetovej orchestrálnej špižky. symfonikov zase kon-

20 10 2009

zahranicie.indd 4 17. 11. 2009 22:53:48 zahranicie.indd 5 17. 11. 2009 22:54:16 ZAHRANIČIE

minúty zabudli, že držia v ruke pohárik s vínom la „Chin“ Pampilla a Cassandry Millerovej. Âi iným nápojom. Šum v klube utíchol a do ticha V premiére zaznela skladba Christiana Wolffa Fanúšikovia a návštevníci New York City sa niesol osirelý spev fujary. Ten vystriedal spev Rhapsody for 3 Orchestras, skomponovaná Opera prijali s radosħou informáciu, že po balkánskeho hudobníka Ivicu LovrenÁeca, práve pre festival. Zážitkom bolo vidiez tri rekonštrukcii budovy v Lincolnovom centre uteÂenca z Bosny, ktorý sa usídlil v Prahe a po menšie orchestre, vzájomne sediace k sebe bude z divadelnej sály odstránený systém strate zamestnania sa živí spevom. Jeho zvlášt- chrbtom (v podstate aj k publiku), a to z dô- umelej ampli kácie hlasov. Systém mikrofó- ny nariekavý prejav, sprevádzaný drnkacím vodu, aby traja dirigenti na seba dobre videli. nov a reproduktorov bol inštalovaný r. 1999. nástrojom šagrija, navodil atmosféru Blízkeho Perlou programu bol Ligetiho Klavírny kon- Sálu totiž od zažiatku využíval aj New York City východu. Po Ëom prišla na scénu skupina Ko- cert, ktorý, podobne ako Feldmanov Flautový Ballet, kvôli ktorému tu namontovali systém istinen, s dominujúcim mladým skladate˜om, koncert (Âo sa týka dirigovania), zvládne len tlmenia krokov. Operná prevádzka si však gitaristom a spevákom Františkom Chalo- ve˜mi málo klaviristov na svete. Svoje maj- prirodzene vyžiadala opažný akustický efekt upkom. Vysoký a zjavom neprehliadnute˜ný strovstvo tu potvrdil belgický klavirista Daan a opera postupne pristupovala k rôznym akus- skladate˜ vyžaroval zvláštne Ĝ uidum, ktoré sa Vandewalle. Pri poh˜ade do klavírnej (aj or- tickým úpravám. 5. novembra sa otvorí sezóna zrkadlilo aj v jeho originálnych piesËach. Jed- chestrálnej) partitúry sa totiž naozaj zdá, že v zrekonštruovanej budove a v sále, v ktorej no z jeho orchestrálnych diel, Nakloniz si ne- dielo je nehrate˜né. Rytmické ě gúry jednotli- budú akustiku vylepšovaħ už len nové božné besá, uviedli v rámci festivalu. Nakoniec John vých hlasov sa kombinujú tak, že posluchá akustické steny a stoližky, špeciálne dizajnova- Eckhardt roztancoval publikum do neskorej má dojem zrých˜ovania Âi spoma˜ovania, né proti absorbcii zvuku. Umelá ampli kácia noci spojením prednatoÂeného zvukového ma- ktoré sa v skutoÂnosti nedeje. Ostravská ban- prirodzeného akustického zvuku je „verejným teriálu a živej basgitarovej interpretácie. da a klavirista nacviÂovali skladbu takmer 2 tajomstvom“ viacerých koncertných a operných Už tradiÂne, ve˜ké ovácie zožala Amadinda týždne, Âo sa odzrkadlilo aj na bravúrnom domov, prižom väžšina fanúšikov o týchto Percussion Group z Budapešti, ktorá si ten- predvedení, ocenenom neutíchajúcim po- zvukových vylepšeniach ani netuší... tokrát pripravila k˜úÂové diela Johna Cagea tleskom publika. „¢erešniÂkou na torte“ bolo as, arstjournal.com a Györgya Ligetiho. Nápadité boli aj diela monumentálne dielo Edgara Varèsa Amé- Zoltána Vácziho a Auréla Hollóa, prinášajúce riques v špiÂkovej interpretácii JanáÂkovej Napriek tomu, že od premiéry Verdiho Otella zvuky pralesa, spevov a tancov domorodých ě lharmónie a Rolanda Kluttiga. Kompozícia uplynulo už viac než sto rokov a operný svet kmeËov Âi vtipné využitie nehudobných ná- udivuje nielen 120-Âlenným obsadením, ale aj spoznal viacerých špižkových interpretov strojov pri hre (panvice, rôzne palice, alebo hudobnou prepracovanoszou. Je priam neu- tmavej pleti, na britských ostrovoch sa ešte rytmické prášenie koberca). Vrcholným Âíslom verite˜né, že vzniklo už pred 90 rokmi... neobjavila inscenácia, v ktorej by hlavnú rolu bolo dielo Síppal, dobbal, nádihegeduvel od Festival a Inštitút Ostravské dny sa z roÂní- stvárnil žernošský spevák. Štatistiky sa zmenia G. Ligetiho, interpretované speváÂkou Kata- ka k roÂníku rozrastajú kvalitatívne i kvan- v decembri tohto roku, keŵ opera v Birmingha- lin Károlyiovou, ktorej je dielo venované. titatívne. VÉaka podpore mesta, sponzorom me uvedie inscenáciu režiséra Grahama V posledný deË festivalu odzneli dva koncer- a darcom je tu možné poÂuz nie bežne prí- Vicka s Otellom v podaní Ronalda Samma, ty. Prvý sa uskutoÂnil v reprezentatívnej sále stupné diela. PoÂas celého festivalu boli prí- narodeného v Trinidade. Otello sa teda nebude JanáÂkovho konzervatória. Niesol názov Last tomní domáci novinári ale aj kritici popred- musieħ „prefarbovaħ“ – na rozdiel od Jaga. Call (Posledná výzva) a bol zameraný najmä ných Âasopisov z New Yorku, Los Angeles, „Kuriozitou“ obsadenia inscenácie bude totiž na uvedenie diel študentov Inštitútu. Interpre- z Londýna a vydavatelia. Najväšia zásluha ŵalší žernošský spevák, Keel Watson, v úlohe tácia v podaní Âlenov Ostravskej bandy mala však patrí nielen hudobníkom, ale najmä ōstivého belocha... napriek krátkosti Âasu na naštudovanie a „zo- hlavným organizátorom – Petrovi Kotíkovi, as, artsjournal.com hranie“ profesionálne parametre. Najviac Renáte Spisarovej, Kristýne Zelinskej, Lucii zarezonovali diela Evana Antonellisa, Kevina Šteifovej a Éalším, ktorí s plným nasadením Slovenský hobojista Ivan Danko, v súžasnosti Walkera a našich slovenských skladate˜ov: a perfektnou organizáciou pripravili aj vo pôsobiaci ako prvý sólo hráž v orchestri stutt- Petra FerenÂíka a Pavla BizoËa. svetovom meradle vysoko hodnotenú hu- gartskej Štátnej opery, zvíħazil na medziná- ZávereÂný koncert v Dome kultúry uviedol dobnú udalosz. rodnej súħaži Huga Kaudera v New Haven výborné študentské orchestrálne diela Pab- Zuzana BIŠźÁKOVÁ (USA). Súħaž je zameraná na propagáciu diela Huga Kaudera (1888–1972) a každý rok po- skytuje priestor iným nástrojom, resp. komor- frontoval posledné symfónie Šostakoviža a Mozar- boli Berlínski  lharmonici cenení v ére Karajana. ným zoskupeniam. Tohto roku mohli súħažiħ ta. Miestny Konzerthausorchester pod taktovkou V prvej polovici vežera zahral sólista Tim Hugh hobojisti, klarinetisti a  autisti. Na koncerte Lothara Zagroska sa predstavil v suite z Janážkovej Violonželový koncert ž. 1 op. 1923 od Borisa Tiš- víħazov (12. 9.) zaznela v podaní Ivana Danka opery Z mķtveho domu (v aranžmáne Františka Jíl- ženka v Šostakovižovom prepracovaní pre dychy, svetová premiéra Kauderovho Koncertu pre ka) a v spolupráci s majstrovskými zbormi z Lotyšska bicie nástroje, harmónium a slážiky. Výnimožnú hoboj a slážikový orchester z r. 1928. Víħazstvo predviedol aj skladateōov Otženáš, kantátu Figure londýnsku hudobnú kultúru reprezentovali aj slovenského hobojistu je pozoruhodné aj pre- humaine Francisa Poulenca a skladbu Nekuia od BBC Symphony Orchestra (D. Robertson), to, že tvorba skladateōa moravského pôvodu Iannisa Xenakisa. London Philharmonic Orchestra (K. Masur) sa stala pred žasom jeho srdcovou záležitosħou „Rising superstar“ na dirigentskom nebi Gustavo a Philharmonia Orchestra (V. Ashkenazy). Na – r. 2008 založil Hugo Kauder Trio v ojedinelej Dudamel dirigoval Berlínskych  lharmonikov v záver festivalu zaznela aj komorná hudba: kvar- zostave hoboj–viola–klavír (s R. Lakatosom a skladbe Glorious Percussion pre ansámbel bicích teto Pellegrini uviedlo na bene žnom koncerte L. Fanžovižom), s ktorým uvádza a objavuje nástrojov a orchester z r. 2008 od So e Gubai- pre Amnesty International Janážka, Haydna a diela zabudnutého autora. dulinovej, v prítomnosti autorky, a 12. symfóniu Nona. Súħaž Huga Kaudera vyhlasuje každý rok D. Šostakoviža. Nežakaným vrcholom festivalu sa Berliner Festspiele Musikfest se bezpežne Spoložnosħ Huga Kaudera v New Haven však stal koncert London Symphony Orchestra a etabloval v 1. lige hudobných festivalov. Požuħ (Hugo Kauder Society, www.hugokauder.org) dirigenta Valerija Gergieva. Neuveriteōne citlivým takú plejádu hudobnej elity je možné snáŵ už len pre hudobníkov do 35 rokov. Víħazi získavajú spôsobom prepracovaná Šostakovižova 11. symfó- v Londýne.  nanžnú odmenu a možnosħ úžinkovaħ na nia demonštrovala okrem perfektného intelektuálne- koncerte v New Yorku. ho zvládnutia nárožnej partitúry aj kvality, pre ktoré Petr VAŠÍźEK as, artsjournal.com

21

zahranicie.indd 5 17. 11. 2009 22:54:16 ZAHRANIČIE

Zürich Mojžiš v maskážoch, faraón pri sporáku

Zürišský Opernhaus, dielo architektov Fellne- milostné. Rozmanité kultúry, civilizácie, teroriz- v maskáÂoch, druhý s uš˜achtilou farbou hlasu, štý- ra a Helmera, útulný a predsa kapacitou kresiel mus – a všetko sa zaÂína na burze. V hale plnej po- lovo uhladený holohlavý bohá v obleku. Vokálne sa takmer raz tak ve˜ký operný dom ako SND, je prí- ÂítaÂov, so svetelnou tabu˜ou a grafmi o stave akcií, plnými výškami zablysol aj Javier Camarena ako zažlivý hlavne repertoárovou ponukou. Silnými sleduje „biznisman“ Faraón so svojím synom vývoj Osiride. Eva Mei (Elcia) bola v koloratúrach pres- osobnoszami na vedúcich pozíciách súboru sa to situácie. Zmena nálady v hudbe evokuje pozitívny ná a vo ě nálnej árii dramatická, Sen Guo vybavila priam hemží. Generálnym intendantom je Alexan- vývoj ě nanÂného trhu a na javisku zavládne ta- Amalteu vrúcnym sopránom. der Pereira, po jeho odchode na Âelo Salzburského neÂný pohyb. K realistickej poetike vedie réžia aj Zatia˜ Âo Mojžiš v Egypte sa stal plnokrvným di- festivalu roku 2011 ho vystrieda Andreas Homoki. interiérové obrazy: raz je to byt Osirida so spálËou vadlom, nepretržito pútajúcim pozornosz, ¢ajkov- Dnešným šéfdirigentom je Daniele Gatti, budúcim a televízorom, raz sála s biliardovým stolom, inoke- ského Eugen Onegin Âasz auditória skôr uspával. hudobným riadite˜om Fabio Luisi. V októbri, na za- dy kuchyËa Faraóna, kde v župane pripravuje sebe Obnovená produkcia z roku 2004 v réžii Grischu Âiatku sezóny uviedli v Zürichu raritný titul bel can- a synovi praženicu, alebo hotelová izba ako miesto Asagaroffa – najmä v konfrontácii s Âerstvejšími ta, Rossiniho Mojžiša v Egypte. V sérii predstavení úkrytu unesenej Elcie. Prvý pokus o útek Židov javiskovými verziami – zažko obstojí. ZaÂína až prí- sa striedal s obnoveným ¢ajkovského Eugenom z Egypta situovali inscenátori priamo pod kašíro- liš konfekÂne, idyla ruského vidieka s elektrickými Oneginom. vané lietadlo, drámu chvíle okorenili Mojžišom za- st¿pmi, popisnými rekvizitami a ma˜ovaným hori- Neprekvapilo, že súbor mal guráž popasovaz sa ložený bombový výbuch, bitka Âi stre˜ba. Nemenej zontom sa síce neskôr mení, v náznakoch „moder- s Rossiniho „neapolskou“ operou, v minulosti som zaujímavé výjavy sa odohrávali v podzemnej garáži nizuje“, no stále to nie je divadlo, ktoré ide k drama- bol svedkom toho, keÉ zdolávali jeho Semiramis na kapote auta (stretnutie Mojžiša s Faraónom), tickému jadru. Ani Gremin na invalidnom vozíku,

E. Schrott ako Mojžiš v zürišskej inscenácii Rossiniho opery ưfoto: I. HöhnƲ

Âi drámy Belliniho (Pirát) a Donizettiho (Maria v banketovej sále (pomsta zhora a vykrvácaní hos- ani taneÂný symbol smrti, sprevádzajúci Onegina, Stuarda). Nešlo teda o neprebádanú pôdu, hoci tia), priÂom scéna prechodu Židov cez ¢ervené neprekypujú nadmernou dávkou invenÂnosti. Mojžiš v Zürichu nezaznel 171 rokov. Ten dnešný more bola strhujúcou bodkou. Triky videotechniky Málo drámy z predstavenia išlo aj na vrub dirigenta. je výsostne súÂasný a zároveË zmysluplný. Aj keÉ zmenili javisko na more, umožËujúce exodus ute- V poËatí Vladimíra Fedosejeva prevládli ve˜mi po- dráma, opierajúca sa o biblický námet a okorene- Âencov a pohlcujúce prenasledovate˜ov. Prežil len malé tempá, tvarujúce vskutku „lyrické scény“. Až ná ˜úbostnou vrstvou, paradoxne obÂas provoko- Faraón, stojaci v závere zoÂi-voÂi Mojžišovi. Každý v druhej polovici veÂera dráma pozvo˜na gradovala. vala úsmev. Strojcom tohto nabitého hudobného na opaÂnom brehu. Obsadenie tiež nebolo ideálne. Jediným objavom divadla je belgicko-francúzsky režisérsky tandem Rossiniovský punc dodal veÂeru renomovaný bol mladý ruský barytonista Alexey Markov v titul- Moshe Leiser a Patrice Caurier, spolupracujúci taliansky dirigent Paolo Carignani. Akurátny nej úlohe, ktorého tmavý a objemný barytón v závere s výtvarníkmi Christianom Fenouillatom (scéna) v tempách, agogike, inšpirujúci sólistov, precíz- dominoval. Tatiana Malin Harteliusovej disponuje a Agostinom Cavalcom (kostýmy). Upriamili sa ny v orchestrálnom vypracovaní. Dve ústredné kultivovaným, poetikou výrazu skôr mozartovským na druhú neapolskú verziu z roku 1819 (Mojžiš má postavy Mojžiša a Faraóna stvárnili skvelí basba- sopránom. Neve˜mi farebný a forsírovaný tenor tiež svoje parížske úpravy), ktorá obsahuje aj do- rytonisti Erwin Schrott a Michele Pertusi. Sú to Mariusa Brenciua neobohatil proě l Lenského, komponovanú famóznu modlitbu. Inscenátori úpl- odlišné typy, kontrastné charaktery a s inscenaÂ- z hraníc priemeru sa nevymanili ani Liliana Nikite- ne opustili historický priestor a dianie adaptovali ným konceptom sa ideálne stotožnili. Prvý z nich anu (O˜ga) a Pavel Daniluk (Gremin). na konĜ ikty dneška. Politicko-kultúrne, religiózne, dramaticky razantný, rebelský, nepatetický mladík Pavel UNGER

22 10 2009

zahranicie.indd 2 17. 11. 2009 22:56:49 zahranicie.indd 3 17. 11. 2009 22:57:03 ZAHRANIČIE

68-rožný Plácido Domingo spôsobil senzáciu Drážŵany vo svete operných fanúšikov. Tí pricestovali 24. októbra z celej Európy na berlínske Verdi v Semperovej opere predstavenie Verdiho opery Simon Boccanegra. Jeden z „troch tenorov“ sa tu totiž predstavil Pre zameranie nemeckej opery je dosz ne- v Španielsku, zasadenie deja do minulosti ne- v titulnej úlohe ako barytonista. „Premena“ zvyklé, že v jej repertoári ě guruje naraz via- bolo konkrétne, ale dýchalo historizmom. Dominga na barytonistu bola už dlhšie verejne cero talianskych opier jedného skladate˜a. Inscenácia opery La traviata bola spoÂiatku avizovaná, spevák, ktorý vlastne kedysi zažínal A už vôbec nie je zvykom uvádzaz ich pre- vizuálnym šokom. V tejto opere je však insce- ako barytonista, chcel Boccanegrom symbolicky mierovo jednu po druhej. Napriek tomu sa v nátorom viac ako v iných tituloch prenechaná zakonžiħ kariéru. Zdá sa však, že sa mu to drážÉanskej Semperovej opere momentálne vo˜ná ruka, stvárnenie sujetu na scéne nie je nepodarí. Berlínska premiéra zažila frenetický hrajú tri najpopulárnejšie Verdiho diela, kto- „dané zákonom“. Sám Verdi mal možnosz pri úspech a Plácido Domingo má kalendár ré sa dostali na program medzi júnom 2008 a vzniku diela posunúz dej do minulusti, nako- naplnený na najbližších 5 rokov. Ako tenorista októbrom 2009: Rigoletto,Trubadúr a La tra- niec však operu ukotvil vo svojej a Dumasovej i barytonista... viata. Ak si uvedomíme, že Trubadúr, ktorého dobe (opera vznikla v rokoch 1852–1853). as, artsjournal.com považoval Verdi za svoje najlepšie dielo, bol v Ale už na prvom uvedení v Teatro La Fenice vo tomto opernom stánku do roku 1945 uvedený Verdiho réžii bol dej posuntý (Âi vrátený) do iba dvakrát, možno súÂasný dramaturgický roku 1700. DrážÉanská najnovšia incenácia je Pravdepodobne najvyššiu sumu v histórii stav považovaz za Âosi mimoriadne. V júni zrkadlom našej doby. Vychádza z talianského zaplatil za husle neznámy ruský milionár, ktorý minulého roku premierovaný Rigoletto sa stal názvu, ktorý môžeme vo˜ne preložiz ako „pad- zažiatkom októbra získal jeden z nástrojov takou vydarenou inscenáciou, že je súÂaszou nutá“. Kurtizána Violetta a jej generácia z uli- Guarneriho del Gesù. Husle známe ako „ex- kultúrnej turistiky. ce stvárËujú súÂasnú spoloÂnosz, drsný svet Kochanski“ zmenili majiteōa za 10 miliónov dolárov. Rozlúžil sa s nimi huslista Aaron Rosand, ktorý na nich hral viac ako 50 rokov, R. Nelsen ako drážŵanská Violetta ưfoto: © M. CreutzigerƲ splácal ich viac ako 10 rokov a dlhý žas odolával iným huslistom, ktorí od neho chceli nástroj kúpiħ. as, artsjournal.com

Mníchovskú kultúrnu obec rozdeōuje projekt na stavbu novej koncertnej siene, ktorá by mala slúžiħ najmä Symfonickému orchestru Bavorského rozhlasu na žele s Marissom Jansonsom. Mesto využíva koncertnú sieŅ, známu ako Philharmonie, postavenú v 80. rokoch. Hráva v nej Mníchovská  lharmónia, no sálu od zažiatku sprevádzajú veōké akustické problémy. Verejnosħ je rozdelená v názore, ži nákladne rekonštruovaħ Philharmonie, alebo sa pustiħ do kontroverzného projektu novej stavby, ktorá by prepojila historickú budovu Marstall s hypermodernou, sklobetónovou prístavbou. Kauza postavila proti sebe nielen dva hlavné mníchovské orchestre, ale aj ich šéfov – M. Jansonsa a Christiana Thielemanna. as, nytimes.com

V priebehu nieko˜kých dní som koncom sep- drog, oscilujúci medzi nádhernými valÂíkmi, bezchybného zboru a hoszujúcimi sólistami. tembra a zaÂiatkom októbra navštívila 10. neszastnou láskou a životu nebezpeÂnými si- Z tých sa zaskveli najmä postavy Alfreda Ger- reprízu Trubadúra a premiéru a 3. predstave- tuáciami, konÂiacimi smrzou hlavnej postavy. monta stvárneného zo Soulu pochádzajúcim nie opery La traviata. Predstavenia dirigoval Frank Philipp Schlößmann stvárnil javisko Wookyungom Kimom, jeho otca Giorga Ger- Fabio Luisi, autor hudobného naštudovania v duchu Verdiho partitúry, kde niet ani jedi- monta v podaní Roberta Servileho a postava všetkých troch titulov. Desiata repríza Truba- nej noty Âi slova navyše. PoÂas celého trvania Violetty. Pre ochorenie pôvodne plánovanej dúra zniesla všetky premiérové kritériá, bolo opery sa na Âiernom pozadí posúva obrovská Olesye Golovnevovej ju stvárnila mladá Ame- to predstavenie pre oÂi i uši. Spevácky domino- Âervená zvlnená plocha, pripomínajúca ple- riÂanka Rebecca Nelsen. V Âasto škrtávanej vala hlasovo mimoriadne zaujímavá Azucena chovú strechu, ktorá sa posúva hlavne zvis- ve˜kej závereÂnej árii, ktorú dirigent v tomto v stvárnení Andrey Ulbrichovej. Dramatický lým a vodorovným smerom, na scéne stojí prípade z diela nevyÂlenil, sa jej hlasový a výra- dej, popretkávaný sólami, ansámblovkami a jedno jediné Âervené kreslo. Pre túto operu zový potenciál zaskvel v plnej miere. Operu La zbormi, plynul ako koberec utkaný z jednej a skutoÂne nezvyklú scénu kompenzovala réžia traviata sa v Semperovej opere oplatí vidiez i tej istej priadze, ktorého farby menil precíz- Andreasa Homokiho. On rozhýbal zdan- poÂuz. V orchestrálnej jame hrá Staatskapelle ne a muzikálne hrajúci orchester. Trubadúr livo jednotvárny a stoický obraz svetelnými Dresden, ktorá bola Âasopisom Echo Klassik bol na scénu postavený v obrazoch, vyvolá- efektami (Fabio Antoci), ale hlavne „živým“ vyznamená titulom Orchester roka 2009. vajúcich vo˜né asociácie s obÂianskou vojnou materiálom domáceho hlasovo a herecky Agata SCHINDLER

23

zahranicie.indd 3 17. 11. 2009 22:57:03 ZAHRANIČIE ROZHOVOR

Útržky notového papiera alebo Kto bol Walter Kaufmann?

S Walterom Kaufmannom (1907– 1984) som sa „zoznámila“ r. 1995 v jednom nemeckom archíve. Encyklopedické heslá o Ņom prezrádzali veōmi málo. No už na základe prvých vybádaných informácií sa mi zdal taký zaujímavý, že som kvôli nemu podnikla takmer cestu okolo sveta. Dnes zabudnutý Walter Kaufmann bol hudobným multitalentom: etnomuzikológom, skladateōom, dirigentom, libretistom, profesorom klasickej hudobnej vedy a ovládal hru na viacerých hudob- ných nástrojoch. Keby jeho životná a umelecká púħ nebola bývala skutožnosħou, bola by napínavým románom. Od požiatku našej „známosti“ sme si tykali a viedli  ktívne rozhovory. Tu je jeden z nich...

Kde a kedy zaÁal tvoj vzzah k hudbe? S Berlínom sa spája nieko˜ko zaujímavých univerzite u profesorov Paula Nettla a Gustava Bec- Narodil som sa v dobre situovanej nemecky ho- epizód tvojho rozvíjajúceho sa umeleckého ži- kinga. V Prahe som býval pohodlne, na Staromest- voriacej rodine v Karlových Varoch. Do sveta vota... skom námestí u matky Franza Kafku. Spoznal som hudby ma zasvätil strýko Moritz Kaufmann, kro- V berlínskej Charlottenburger Oper som krátkodo- celú kafkovskú rodinu, s Kafkovou neterou Gerty nikár hudobného života mesta, a starý otec, ktorý bo pôsobil ako „malý“ asistent u dirigenta Bruna sme chodievali do divadla. Vtedy mi ani nenapadlo, opravoval hudobné nástroje. Na mestských kon- Waltera. Zaskakoval som zaËho, korepetoval, cho- že raz bude mojou manželkou. Oženil som sa s Ëou certoch som sa s tamojším vynikajúcim orches- dil som mu kupovaz raËajky... Dostal som od neho na dia˜ku, keÉ som bol už v Bombaji. Iba tak moh- trom predstavil ako skladate˜ la bez problémov vycestovaz z a dirigent už v ranej mladosti, Prahy za mnou a preÂkaz v Indii tam som zaÂal spolupracovaz s celý Âas nacizmu. V dome pani klaviristkou Edith Krausovou, Kafkovej som nadviazal zná- s ktorou ma napokon spájalo mosz s celým radom nových celoživotné priate˜stvo. pozoruhodných ˜udí, napr. s Maxom Brodom Âi s Franzom Študentom na Vysokej hu- Werfelom. dobnej škole v Berlíne si sa stal r. 1926 až po prvých di- Max Brod r. 1933 napísal, rigentských a skladate˜ských že sa tvoje diela vyznaÁujú debutoch... exotikou, že si Gauginom Áno, aj keÉ do Berlína ma ro- mladej pražskej skladate˜skej diÂia pôvodne poslali študovaz generácie... právo. No pri prvej neohláse- V tom Âase som mal za sebou nej návšteve môj otec zistil, už celý rad diel, Brod si odo že nie som imatrikulovaný na mËa vyžiadal niektoré parti- univerzite, ale na vysokej hu- túry. Patrili k nim napríklad dobnej škole. Kedže som nebol Hudba pre klavír a sláÁikový ochotný zmeniz smer štúdia, orchester, predohra ku komé- zatrhol mi síce priate˜sky no dii Dorin, sláÂikové kvarteto, 5 konzekventne mesaÂnú pod- orchestrálnych kusov, kantáta poru. Zo dËa na deË som sa Stromy Galície, Fantastická ocitol odkázaný sám na seba. suita, päzÂaszové orchestrálne Pomoc som našiel v spoloÂ- dielo Praha, Tripelfúga pre dva nosti jedného architekta a ma- klavíre a Éalšie klavírne sklad- liara – bývali sme v ich ateliéri by. Viaceré z týchto diel boli v zime a Âasto o hlade. Svetlý- uvedené v nemeckom vysielaní mi bodmi boli moje návštevy pražského rozhlasu. Tam som u Alberta Einsteina, ktorý mal sám Âasto pôsobil ako dirigent krásnu dcéru a ja som u nich a klavirista. Od mladosti ma Âasto muzicíroval. A dobre stoloval... aj odporúÂanie na miesto 2. dirigenta v Brémach, mimoriadne zaujímalo hudobné divadlo, v Chebe ktoré však bolo zle platené a ja som ho odmietol. som krátko v divadle aj pôsobil, skomponoval som Ako si spomínaš na svojich pedagógov? Prijal som výhodné miesto vo ě lmových ateliéroch viacero hudobno-dramatických diel. K nim patrila Štúdium v majstrovskej triede vynikajúceho uÂi- pri Berlíne, kde som pre Ralfa Benatzkého kompo- aj opereta Biela bohyÊa, odohrávajúca sa na troch te˜a, novátora Franza Schrekera, som si vysoko noval, robil orchestrálne úpravy a dirigoval. kontinentoch – v Európe, Indii a v USA – teda na cenil, ale mojou skrytou túžbou bolo dostaz sa raz kontinentoch, na ktorých sa napokon odohral aj do Ameriky. Bol som presvedÂený, že mojím sku- Takže si pracoval pre iných? Ako to ale vy- môj vlastný život. Túto operetu som si však nevá- toÂným nadaním je písaz „melodickú“ ě lmovú zeralo s tvojou vlastnou tvorbou? VeÈ pod˜a žil, spolu s libretistom sme uvádzacie práva dobre hudbu. Moja mimoriadna úcta patrila inému uÂi- spisovate˜ky Mimi Gossbergovej si v tom Áase predali, Âo viedlo v mojom živote k neÂakanému te˜ovi, Curtovi Sachsovi. Tento nesmierne vzde- vyzahoval z každého vrecka popísané útržky no- zvratu. laný vedec ma nauÂil zoradiz si myšlienky skôr, tového papiera... než nieÂo napíšem, a nabádal ma intenzívne sa Áno, stále mi napadalo Âosi, Âo som si musel hneÉ Dostávame sa zrejme k tvojmu indickému zaujímaz aj o hudbu a hudobné nástroje ©aleké- zapísaz. Moje skladby boli medziÂasom opäz uve- pobytu... ho východu. Tá hudba sa mi však zdala cudzia a dené v Karlových Varoch, ale i v Berlíne, Vroclavi Politické udalosti zaÂiatku 30. rokov náhle prerušili nezrozumite˜ná, domieval som sa, že chyba je vo Âi vo Viedni. R. 1931 uviedla ¢eská ě lharmónia v všetky moje plány. V r. 1933 a 1934 sa Praha stala mne, že jedinou cestou, ako ju môžem spoznaz, pražskom Obecnom dome premiéru mojej Sym- útoÂiskom nemeckých emigrantov pred Hitlerom. by mohla byz študijná cesta za Ëou... fónie v klasickom štýle. Ale v tom Âase som bol už Ja som pochádzal zo židovskej rodiny, situáciu som študentom hudobnej vedy na pražskej Nemeckej si zanalyzoval a na jar 1934 som sa rozhodol z Prahy

24 7-8 2009

zahranicie_rozhovor.indd 2 17. 11. 2009 22:59:16 zahranicie_rozhovor.indd 3 17. 11. 2009 22:59:33 ZAHRANIČIE ROZHOVOR

odísz. MedziÂasom odovzdanú dizertaÂnú prácu na okolo seba ešte viac intríg a malé vyhliadky na lep- poslucháÂov. K sólistom, s ktorými som spolupra- tému Inštrumentácia Gustava Mahlera som si od šiu budúcnosz. Pre rozhlas som ve˜a komponoval, coval, patrili vtedy 23-roÂný Glenn Gould, Ricardo ordinária Gustava Beckinga vyžiadal späz. Nebol vytvoril som preË aj znelku... Odnoposoff, Szymon Goldberg, Rudolf Firkušný som ochotný prevziaz doktorský titul z rúk nacistu. a mnohí Éalší. Už v druhej sezóne sa mi podarilo KeÉ som sa dozvedel, že o štyri dni odchádza loÉ z Jazzový hudobník Micky Correa mi r. 1996 uzavriez zmluvu s Canadian Broadcasting Corpo- Benátok do Bombaja, s tažkým srdcom som sa tele- prezradil, že túto znelku vysiela rozhlas podnes, ration, takže odvtedy naše koncerty zaznievali live v fonicky rozlúÂil s nešzastnými rodiÂmi v Karlových a nikomu by nenapadlo, že jej autorom nie je rozhlasových prijímaÂoch Kanady a USA. Varoch. Z honoráru za predané práva operety Biela Ind. Na tvoju hudobnú reÁ mala indická hudba bohyÊa som si kúpil spiatoÂný cestovný lístok a na zrejme znaÁný vplyv... Rozhlasový prenos Brucknerovej 7. symfónie jar 1934 som dorazil do Indie. S tým, že spiatoÂný Áno, moja hudobná re vtedy skutoÂne „zindiÂte- pod tvojou taktovkou vraj poÁuli a obdivovali takí lístok nepoužijem, som nepoÂítal. V Bombaji som la“. Už aj preto, že som spolupracoval s ve˜kými, dirigenti ako William Steinberg Ái Heinz Unger. Âoskoro našiel domov vo vile Rewa House, s nád- vtedy populárnymi indickými ě lmovými spoloÂ- Žil si spoloÁensky naplno, mal si umelecké a ve- herným výh˜adom na more. Po pár dËoch som sa noszami, ktoré kryli i Âasz mojich výdavkov. Film decké úspechy, r. 1955 ti bol udelený titul Doctor rozhodol, že v Indii predbežne zostanem a politicky bol v Indii obrovskou spoloÂenskou udaloszou. honoris causa, ale spokojný životný prístav si na- zvrátenej Európe som ukázal chrbát. šiel hádam až po r. 1957 v USA. Tvoji kolegovia K tvojmu pobytu v Indii patria i choroby, spomínajú, že si bol nadaním obdarený peda- Mal si 27 rokov, bol si jediným akademicky prekonal si maláriu, týfus a iné infekcie. Rok góg... vzdelaným hudobníkom spomedzi asi 2000 až 1945 mohol tvoju situáciu emigranta zmeniz. Napriek tomu, že som mal už po päzdesiatke a v 3000 európskych emigrantov v Indii, ktorí tam Nepomýš˜al si na návrat do Prahy? Kanade som nieÂo dosiahol, chcel som zmenu. preÁkali Áas nacizmu. Ako si sa zorientoval v PoÂas vojnových rokov som stratil kontakt s mno- V Bloomingtone, v USA, som takmer prestal kom- cudzej kultúre? hými priate˜mi, známymi i rodinou. BuÉ ušli do ponovaz, rád som vyuÂoval na univerzite a koneÂne HneÉ po príchode som zistil, že tam neexistovalo exilu alebo boli odvleÂení do koncentraÂných tá- som zúroÂil svoj pobyt v Indii. Dlhé roky som ticho žiadne divadlo, ani iné kultúrne zariadenia podob- borov, z ktorých sa nevrátili. Snažil som sa dostaz sedel a namáhavo písal knihy. Koncom 70. rokov né tým európskym. Musel som si vytvoriz vlastný do Prahy na univerzitu ako pedagóg teórie a dejín som dokonÂil prvú a poslednú knihu v mojej mater- hudobný svet. Aj klavír sa vyrovnával v Indii s pod- orientálnej hudby, ale moje predstavy sa nesplni- Âine, v nemÂine. V súvislosti s depresiami a vyÂer- nebím horšie ako Âlovek... Krátko po príchode som li. R. 1946 som navždy opustil Indiu, ktorá ma so paním som však v tom Âase musel navštíviz lekára. založil The Bombay Chamber Music Society, kde všetkými kladmi a zápormi pritúlila na dlhých 12 KeÉ som sa mu priznal, že som nemal 24 rokov do- som hrával o. i. s otcom Zubina Mehtu. Na prvom rokov. Pokúsil som sa usadiz v Londýne, kde bol o volenku, skoro spadol zo stoliÂky. Nariadil mi zme- koncerte odzneli DvoÑákove Dumky – v Indii vôbec mËa záujem. Ale príležitostné dirigovanie v BBC, nu života a vzduchu, rôzne tabletky, pokoj, pomalý po prvýkrát. Koncert sa uskutoÂnil v súkromnom kde poÂas mojich indických rokov odzneli moje pohyb a pomalý život... dome, vraj na najlepšom bombajskom klavíri. Ale aj dve symfónie, a kompoziÂná Âinnosz pre Arthur ten bol beznádejne rozladený a sotva fungoval jeden Rank Films ma neuspokojovali. Takmer dve tretiny života si strávil ako emi- kláves... Napriek tomu sme už prvý rok uskutoÂnili grant, v neustálom h˜adaní. Našiel si napokon vyše 60 koncertov. Aj ako skladate˜ som sa musel Putoval si Èalej, tentokrát na americký kon- životné šzastie? prispôsobiz novým podmienkam – týkalo sa to vy- tinent. Po roku v kanadskom Halifaxe si sa r. Odpoviem citátom Erwina Chagraffa: „Vyvandro- užitia nástrojov a hráÂskych schopností. Mnohé 1948 stal šéfdirigentom novozaloženého The vanie je vždy amputáciou, ktorá môže zachrániz moje nové diela, predovšetkým pre sláÂikové ná- Winnipeg Symphony Orchestra, v meste, kto- život, ale Âlovek ostane navždy mrzákom.“ stroje, prezrádzali skôr obmedzenie ako inšpiráciu. ré vzniklo iba pred 74 rokmi a nemalo takmer Ale vznikli aj iné kompozície. Napríklad do Prahy žiadne kultúrne zázemie. Po dlhých rokoch 40- ©akujem za úprimný rozhovor, som poslal „Indický“ klavírny koncert, v rozhlase stupÊových horúÁav si sa usadil v oblasti, kde Agata SCHINDLER ho premierovala Edith Kraus. Bola zázraÂným panujú až 40-stupÊové mrazy. Nebol to opäz diezazom, ako najmladšia Schnabelova študentka šok? PreÁo si zakladal svoju absolvovala vysokú hudobnú školu v Berlíne. So novú existenciu práve tam? Walter Kaufmann sa narodil vznikom Protektorátu sa jej oě ciálna nádejná karié- Z 30 záujemcov o miesto šéf- 1. apríla 1907 v Karlových Va- ra v Prahe ukonÂila, paradoxné „pokraÂovanie“ na- dirigenta boli na ponúknuté roch, kompozíciu študoval v šla v terezínskom gete, kde Edith takmer 300-krát miesto vybraní dvaja, obaja Berlíne, hudobnú vedu v Prahe. koncertovala. Z tohto pekla vyšla našzastie živá... emigranti z Európy. Jedným z V r. 1934 až 1946 žil v Bombaji Kontakty s Prahou a možnosti uvádzania mojich nich som bol ja a miesto som s manželou Gerty, neterou Fran- diel však aj v mojom prípade zmarila politická situá- dostal preto, lebo som akcep- za Kafku. R. 1946 pôsobil ako cia, od r. 1938 bolo uvádzanie mojich diel zakázané. toval o nieko˜ko tisíc dolárov dirigent a skladateō v Londýne. V Indii som ve˜a Âasu venoval výskumu indickej menší roÂný plat než požadoval Odtiaō sa presħahoval do Kana- hudby, podnikol som kvôli tomu dobrodružné a dirigent Heinz Unger, ktorý bol dy, kde hlavne v meste Winni- nebezpeÂné cesty po rôznych regiónoch. Výsledok do r. 1933 dirigentom Berlín- peg rozvinul svoje dirigentské tejto zberate˜skej Âinnosti sa neskôr stal prameËom skych ě lharmonikov. schopnosti. Svoju životnú púħ pre vznik mojich siedmich rozsiahlych knižných skonžil ako profesor klasickej publikácií. Rukopis tej najrozsiahlejšej, The Art- PoÁas deviatich rokov pô- hudobnej vedy v USA, na uni- verzite v Bloomingtone, v štáte Music of Hindustan, som dokonÂil r. 1944 v Bom- sobenia v tomto orchestri si Walter Kaufmann koncom 20. rokov Illinois. Zomrel pred 25 rokmi, baji. Nemyslel som si, že to raz niekto preÂíta... absolvoval vyše 100 koncertov min. storožia. [foto: archív autorky] s vlastnou dramaturgiou. Ne- 8. septembra 1984. Zanechal po sebe nieko ko stovák ko- Muzicírovaz na brehu Indického oceánu bol si však akademicky škole- ō a skúmaz indickú hudbu, to ešte neznamená ným dirigentom... morných, symfonických a hudobnodramatických zarobiz si na živobytie. Z Áoho ste s manželkou To je fakt, ale napriek tomu sa mi podarilo predviesz diel, z ktorých iba zlomok vyšiel tlažou. Siedmimi žili? nároÂné orchestrálne diela klasickej hudobnej li- obsiahlymi knižnými publikáciami z oblasti etno- Gerty vyuÂovala fruncúzštinu na jednej škole, ja teratúry a uviesz celý rad diel mladých kanadských muzikológie sa zaradil medzi popredných znalcov som sa stal riadite˜om oddelenia európskej hudby skladate˜ov. Zaviedol som tiež koncerty pre mlá- orientálnej hudby. v All India Radio. Mal som slušný plat, ve˜a práce, dež, ktoré si každý rok vypoÂulo viac ako 10 000

25

zahranicie_rozhovor.indd 3 17. 11. 2009 22:59:33 JAZZ

McCoy Tyner [foto: G. Martin]

Kapitoly z dejín jazzového klavíra VII. McCoy Tyner Miro TÓTH

„Viete,Viete,iete,itte, nemám ááijtijddhhá pomenovaniava i pre mojeoj j stupnice;stu t i; jednoducho j hrám.hrám hrám.“ “ 1 Odmietavýdmietavýittavývý ýýí prístup ít k analyzovaniu llyz i vlastnejvlvlastn l tej j hryry vtipne odôvodŅuje filadelfskýký rodák McCoyoy TynTyner týmtým, že kebyby s ním zažal, znamenalo by to jjeho hrážskyky koniec.konie Možno aj vŵaka tomu klavirista, pozmeŅujujúci dejinyej ny jazzuj v slávnom kvartete JohnaJo Coltrana už takmer piate desaħ- rožie, stále aktívne koncertuje a vydvydáva albumy.my.

lfred McCoy Tyner (1938) z najrešpektovanejších a najnapodobovanej- Farmerom, ako 22-roÂný zaÂal ovplyvËovaz zaÂal hraz na klavíri až v 13 ších majstrov jazzového klavíra. V Tynerovom samotné jazzové dianie. HneÉ prvý album My rokoch, Âo je na rozbeh kariéry prípade dokonca nemožno hovoriz ani o tech- Favorite Things (Atlantic Records 1961) nové- koncertného umelca pomerne nických obmedzeniach zapríÂinených neskor- ho kvarteta Johna Coltrana, súÂaszou ktorého neskoro. Nebolo to však ne- šou klavírnou edukáciou. Už ako tínedžer hrá- Tyner bol, sa stal rešpektovanou nahrávkou A skoro na to, aby sa stal jedným val v „prvej lige“ s Bennym Golsonom a Artom nielen v jazzovej komunite. 26 10 2009

jazz_komplet.indd 2 17. 11. 2009 22:41:12 jazz_komplet.indd 3 17. 11. 2009 22:41:33 JAZZ

PoÁiatoÁný impulz: Inception 60. a 70. rokov. Dôležitým medzníkom, ktorý ho Áo chcú povedaz sólisti,“ alebo „pochybujem, že predznamenal, bolo úÂinkovanie v legendárnom sa hráÁi vzájomne poÁuli.“ 5 Na pozadí vo˜ného Už skladba Inception z rovnomenného debutové- kvartete jeho uÂite˜a2 Johna Coltrana na zaÂiatku vrstvenia tónových zhlukov nebol Tyner schopný ho albumu (Impulse! 1962) ukazuje Tynera ako 60. rokov. formulovaz svoj prejav; dodnes mu je blízky skôr lídra tria s kontrabasistom Artom Davisom a bu- tónovo konkrétny, tonálne upevnený a rytmicky beníkom Elvinom Jonesom v plnom nasadení. Coltrane v živote Tynera preh˜adný spôsob hry. Sám preto nenahral žiadnu Na príklade konkrétnej skladby pozorujeme jeho freejazzovú skladbu. Tyner sa vo svojom neskor- hudobné myslenie v rovine výstavby a štýlových KeÉ sedemnászroÂný Tyner stretol v polovici 50. šom smerovaní vybral odlišnou cestou k post-bo- obmien vo vnútri jedinej kompozície. Inception rokov Johna Coltrana (1926–1967), svojimi tí- povému, modálnemu alebo k svojsky perkusívne- je ranou nahrávkou, v súvislosti s ktorou možno nedžerskými oÂami videl obdivovaného hrdinu3, mu prejavu dodnes ukotvenému v harmonickej hovoriz o vyrovnávaní sa s vplyvom Buda Powella ktorého dovtedy poznal len z nahrávok Milesa tonálnosti. Napriek tomu hovorí o Coltranovi ako (1924–1966) a o akomsi sústredení sa na prepra- Davisa. Netušil, že približne o päz rokov bude o svojom uÂite˜ovi a to, že s ním mal možnosz hraz, covanie formy i textúry klavírnej hry. Tynerovmu s Coltranom, bubeníkom Elvinom Jonesom považuje za životné šzastie.6 Tyner býva Âasto koncentrovanému výkonu pravdepodobne dopo- a kontrabasistom Jimmym Garrisonom pôsobiz považovaný za pokraÂovate˜a Coltranových ideí. mohlo aj oslobodenie sa od sprevádzania domi- v jednom z najvplyvnejších kvartet jazzovej histó- nantného saxofonistu Johna Coltrana, s ktorým rie. Tyner spoznal Coltrana poÂas náboženského v tom období hrával. Z textu venovanému Budovi sviatku, ktorý tenorsaxofonista slávil vo Filadelě i Powellovi (HŽ 6/2009) vieme, že tento bebopový spolu s mamou. Hoci Coltrane vyrastal v rodine klavirista nebol schopný kvôli vlastným psychiat- kreszanského kazate˜a (starý otec z matkinej rickým a drogovo-alkoholovým excesom rozví- strany), v roku 1957 konvertoval podobne ako jaz model moderného klavírneho tria. Úloha sa mladý Tyner na islam. O úlohe spirituality v hud- tak preniesla na nasledujúcu generáciu hráÂov. be hovoril Coltrane aj pri príležitosti nahrávania Powell zadeě noval klavírnu textúru, ktorá ožíva- jedného z najúspešnejších albumov jazzovej la v rukách jeho nástupcov novým a zaujímavým histórie A Love Supreme (Impulse! 1965), ktorý spôsobom. O modernom klavírnom triu však pokladal za „spirituálne vyjadrenie vyznania, možno z mnohých aspektov hovoriz až od nástu- poznania a bytia“4. Svojou vierou v transcenden- pu Billa Evansa (HŽ 7-8/2009). tálny rozmer hudby (chápal ju ako posolstvo), Tynerovu skladbu Inception sledujeme z viacerých rozširoval jej tradiÂné vnímanie aj mimo rovín zá- aspektov: zo širšieho h˜adiska môžeme povedaz, bavnej alebo absolútnej. Tento poh˜ad odzrkad- že ide o jednoliaty, pre Tynera charakteristický ˜ujú nahrávky z obdobia spomínaného kvarteta

prejav. Podrobnejší poh˜ad na jednotlivé choru- (1961–1965) až do Coltranovej smrti zapríÂine- Tyner a Coltrane [foto: archív] sy improvizácie prezrádza rôznorodosz a viac- nej rakovinou v roku 1967. Pokia˜ sa sústreÉuje- vrstvovosz štýlových presahov vo vnútri sóla. Badaz v Ëom prvky bebopových Nemal záujem prerász svojho uÂite˜a fráz (Pr. 1, takty 12–14), ale aj prekom- v rovine transcendentálnej, ale osobitým ponovaného „locked hands“ štýlu Reda štýlom spracovaz jeho hudobné myš- Garlanda (1923–1984) a akordických lienky. Tyner si poÂas celého života ctí substitúcií (Pr. 2, takty 145–147), ktoré Coltrana, ale pokraÂuje vlastnou cestou. sa v siedmom choruse objavia v rovna- Svoj novátorský melodicko-stupnicový kom znení celkovo trikrát. Výrazne cítiz Príklad ž. 1: McCoy Tyner: Inception, album Inception (Impulse! 1962), spôsob hry Coltrane rozvinul ešte pred trans. M. Tyner aj vplyv swingového rytmu (Pr. 3, takty príchodom Tynera. K jeho preh¿beniu 121–122); na jeho dvojtaktovej fráze je vystavaný celý šiesty chorus skladby Pokia˜ sledujeme výstavbu sóla, Tyne- rovo rozvrhnutie deviatich chorusov je doslova uÂebnicové. Vrchol gradácie nastáva v šiestom z nich, presne v dvoch tretinách nahrávky. ProporÂne rozvrhnu- Príklad ž. 3: McCoy Tyner: Inception, trans. tá je aj trojica obmien v klavírnej textúre. Príklad ž. 2: McCoy Tyner: Inception, trans. M. Tyner V prvých piatich chorusoch Tyner pred- M. Tyner) vádza post-bopovú melodickú virtuozi- tu pravej ruky sprevádzanú obÂasnými prírazmi me len na slávnu suitu A Love Supreme, otvára dochádza až v kvartete práve vÉaka „uÂËovi“, kto- ˜avej (väšinou odvodenými od rytmického cha- sa pred nami nieko˜ko zaujímavých momentov, rý dokázal prostredníctvom klavíra daz jeho ide- rakteru témy). Šiesty chorus neÂakane „zahustí“ poukazujúcich na zmeny odohrávajúce sa v jazze ám charakteristickú harmonickú textúru. Možno nemenným rytmom (Pr. 3), nasledujúci siedmy a tohto obdobia. Suita ponúka štyri odlišné štýlové povedaz, že žiak sa priamo podie˜al na formova- ôsmy gradujú akordickými substitúciami a troji- roviny, ktoré sa rozvíjajú v jednotlivých Âastiach: ní nového jazyka. V prípade Coltrana a Tynera cou krátkych vsuviek – breakov bubeníka Elvina od modálnej Acknowledgement podporovanej takmer nastal moment, kedy sa vzzah uÂite˜-žiak Jonesa. Posledný chorus je súhrnom bebopo- charakteristickým „tynerovským vírením“ – vý- pretavil do roviny vzájomného obohacovania sa. vej virtuozity, akordických výmen a Tynerovej raznou rytmickou ě guráciou, cez post-bopovú Dokazuje to plejáda viacerých úspešných a vplyv- štvortaktovej kadencie. Tynerova pohotovosz Resolution s pestrými akordickými zmenami, ných nahrávok kvarteta. Okrem spomínaných a nadh˜ad pri výstavbe sóla napovedajú o osobi- freejazzovú Pursuance k závereÂnému uzavretiu urÂite za zmienku stoja koncertné albumy Live! tom prístupe k výslednému zvuku celého zosku- v podobe baladického Psalm. Odchod Tynera at the Village Vanguard (Impulse! 1961), Live penia. Je prekvapujúce, že tento umelec dokázal z kvarteta v roku 1965 bol podmienený práve at Birdland (Impulse! 1963), štúdiové The John už v mladom veku ponúknuz presvedÂivý a zrelý Coltranovým smerovaním k freejazzovejšiemu Coltrane Quartet Plays (Impulse! 1965) ako aj štýl s precíznym vypracovaním detailov. Napriek konceptu hry, ako vykres˜uje skladba Pursuance. dvojica baladických albumov Ballads (Impulse! kvalitám tejto ranej nahrávky sa charakteristický Tento štýl nebol Tynerovi nikdy blízky: „Všetko Áo 1962) a v spolupráci so spevákom John Coltrane „tynerovský zvuk“ naplno rozvinie až na prelome som poÁul bol iba hluk (...), nerozumel som tomu, and Johnny Hartman (Impulse! 1963).

27

jazz_komplet.indd 3 17. 11. 2009 22:41:33 JAZZ

Nálepka post-bopera kú líniu zloženú z triolových a šestnástinových ě gurácií Tyner má dodnes na svojom konte takmer se- v pravej a variaÂný rytmický demdesiat sólových albumov. Obrovskej mo- sprievod v ˜avej ruke. zaike, ktorá ešte nie je po polstoroÂí aktívneho Najdominantnejšou Tyne- pôsobenia uzavretá, sa na tomto obmedze- rovou Ârtou je rytmika. Do nom priestore nemožno vyÂerpávajúco veno- klavírnej hry vnáša a rozvíja Príklad ž.6: McCoy Tyner: The Greeting, album The Greeting (Milestone 1978, trans. M. Tyner) vaz. Môžeme sa však pozriez na to, ako si tento perkusívne afroamerické prv- umelec razil cestu osobitého prejavu od prelo- ky, ktoré v iných súvislostiach mu 60. a 70. rokov. V Âasoch nástupu fusion a nachádzame v 30. rokoch u stále silných tendencií freejazzu dostáva Tyner Duka Ellingtona. Ako vidíme nálepku post-bopového hráÂa.7 Zjednodušu- na príklade zo skladby The júcim kritériom, ktoré ho láka „škatu˜kovaz“ Greeting z rovnomenného do konzervatívnej polohy, sú niekedy „klasi- albumu (Milestone 1978, Pr. cistické“ tendencie prieh˜adnej symetrickosti 6, takty 65–67), striedajúce vystavanej na pozadí rytmickej pravidelnosti. sa akordy (tiež emancipované Aj v porovnaní so súÂasnými post-bebopovými intervalom kvarty) deklarujú Príklad ž.7: McCoy Tyner: Lush Life, album Supertrios (Milestone 1977, trans. M. Tyner) hráÂmi je Tyner vÉaka svojmu osobitému štýlu dominantný pravidelný ryt- znaÂne moderný. Príkladom je jeho prvý sólový album The Âasným poh˜adom, z priekopníckych prvkov Real McCoy (Blue Note 1967) v jeho hre sa dnes stali zaužívané postupy. nahraný po odchode od Johna Tyner mal výrazný vplyv na mnohé osobnosti Coltrana, konkrétne prieh˜ad- jazzového klavíra. Napríklad v mnohých sólo- nosz vo výstavbe témy Passion vých koncertoch Keitha Jarretta (1945), kto- Dance (Pr. 4, takty 5–8), vyu- rými sa preslávil v 70. rokoch, budeme môcz pozorovaz, ako sa spomínaný perkusívno-va- žívajúcej kombináciu „tyne- Príklad ž. 4: McCoy Tyner: Passion Dance, album The Real McCoy rovsky“ príznaÂných kvarto- (Blue Note 1967, trans. M. Tyner) riaÂný spôsob hry etabloval do výstavby nie- vých a terciových intervalov. ko˜kých desiatok minút trvajúcich vo˜ných U Tynera sa objavujú obzvlášz improvizácii. kvartové kombinácie nielen v melodike, ale aj vo výstavbe Autor je doktorandom v ÚHV v Bratislave sprievodných akordov (Pr. 5, takty 51–52) vytvárajúcich Poznámky: 1. cit.: KEKRSTRA, L.: Interview with McCoy známy „tynerovský sound“. Tyner, 2005. In: http://www.jazzcenter.org/in- Zvolený príklad poukazuje na dex.htm?http://www.jazzcenter.org/tyner/inter- polyrytmickú prácu, v ktorej Príklad ž. 5: McCoy Tyner: Passion Dance (trans. M. Tyner) view_2005.htm do opozície stavia melodic- 2. tamže 3. tamže micko-perkusívny prejav. Hoci dominancia 4. cit.: WARD, C. W.: Jazz, A History of America´s rytmickej zložky nie je v jazzovej hre novinkou, Music. New York: Alfred A. Knof 2000, s. 436. Tyner je priekopníkom vo využívaní rôznoro- 5. tamže, str. 440. dých rytmických kombinácií. Nie je mu cudzia 6. In: KEKRSTRA, L.: Interview with McCoy Tyner, 2005. In: http://www.jazzcenter.org/index.htm?http:// poloha oslobodenia sa od lineárnej melodiky www.jazzcenter.org/tyner/interview_2005.htm s využitím klavíra takmer v polohe bicieho 7. In: ‚McCoy Tyner‘, Wikipedia, The Free Ency- nástroja. Charakteristickými pre jeho hru sú clopedia, [Internet] rytmický sprievod a akcentované akordy s ná- sledným tremolom na zažkej dobe (Pr. 7, takty Literatúra: 101–103). GRIDLEY, M. C.: Jazz Style, History and Analysis. Tyner je nesmierne invenÂným skladate˜om New Jersey: Pearson Prentice Hill 2006. a výborným aranžérom, ktorý na svojich al- KEKRSTRA, L.: Interview with McCoy Tyner, 2005. bumoch interpretuje zväša vlastné skladby. In: http://www.jazzcenter.org/index.htm?http:// www.jazzcenter.org/tyner/interview_2005.htm Spolupracovalo s ním ve˜ké množstvo hudob- OWENS, T.: Bebop. The Music and its Players. New níkov, no jeho stabilným spoluhráÂom je už York: Oxford University Press 1995. od 70. rokov altsaxofonista a sopránsaxofo- SADIE,S.: The New Grove Dictionary of Music and Mu- nista Gary Bartz (1940). Nie je ˜ahké vyberaz sicians, Second edition, Volume 25 (ex. ed. Tyrrell, J.), z množstva Tynerových albumov. Pozoruhod- New York: GROVE, Oxford University Press 2002. ným príkladom kompoziÂného majstrovstva WARD, C. W.: Jazz, A History of America´s Music. je Inner Voices (Milestone 1977), charakterovo New York: Alfred A. Knof 2000. pestrofarebná nahrávka kombinujúca orches- trálne obsadenie s malým vokálnym zborom. InvenÂné aranžmány pozostávajú z troch sekcií: zborovej, bigbandovej a klavírneho tria. Je za- ujímavé a zároveË zábavné poÂúvaz spievané Tynerove témy a ich umné zaÂleËovanie do [foto: archív] komplikovanej štruktúry spomínaných sekcií. Pokia˜ nazeráme na hru McCoya Tynera sú-

28 10 2009

jazz_komplet.indd 4 17. 11. 2009 22:41:56 jazz.indd 3 17. 11. 2009 22:26:45 JAZZ

Ivan PoledŅák (1931–2009) Vo veku nedožitých 78 rokov zomrel 5. októbra 2009 prof. PhDr. Ivan PoledŅák, DrSc., pôsobiaci na Katedre muzikológie Filozo cké fakulty Univerzity Palackého v Olomouci.

slovníku. Od 70. rokov bol vedeckým pracovní- hudby v 80. rokoch, Úvod do problematiky hudby kom v Ústave pro hudební vÆdu ¢SAV (neskôr jazzového okruhu (2000) je naopak preh˜adne Ústav pro teorii a dÆjiny umÆní ¢SAV), v rokoch koncipovaným uÂebným textom. Najrozsiahlej- 1990–1997 bol jeho riadite˜om. šou a najvýznamnejšou prácou v tejto oblasti sa Ivan PoledËák patril k najvýznamnejším Âeským stala štvorzväzková Encyklopedie jazzu a moderní odborníkom v oblasti hudobnej estetiky, hudob- populární hudby (1980–1990, v spolupráci s A. nej psychológie, hudobnej semiotiky, teórie a de- Matznerom, I. Wasserbergerom a kol.), rozsahom jín populárnej hudby a jazzu, priÂom tejto hudbe a koncepciou ojedinelá publikácia aj v medzinárod- bola venovaná znaÂná Âasz jeho vedeckej, popu- nom kontexte. Ivan PoledËák patril k redakÂnému larizaÂnej ako aj organizaÂnej Âinnosti. Už v 60. okruhu unikátneho elektronického projektu ¢es- rokoch bol v Hudebních rozhledech externým ký hudební slovník osob a institucí (http://www. redaktorom novozriadenej rubriky venovanej po- ceskyhudebnislovnik.cz/slovnik/), bol autorom pulárnej hudbe, založil a viedol (1962–1972) prvý sprievodných textov ku gramofónovým platniam stály pražský jazzklub Reduta, na pôde ktorého (antológia ¢eský jazz 1920–1960), publikoval vo pôsobili viaceré významné zoskupenia (SHQ, viacerých periodikách (Divadelní noviny, Hudba Reduta kvintet, Apollo; vzniklo tu i Divadlo Járy a škola, Jazz bulletin, Melodie, Opus musicum, Cimrmana). Jeho Kapitolky o jazzu (1961) pri- Slovenská hudba). Intenzívne boli jeho odborné I. PoledŅák ưfoto: archívƲ niesli po knihe E. F. Buriana Jazz (1928) prvý kontakty so zahraniÂím (International Society pokus o preh˜adné informaÂné spracovanie danej for Music Education, International Association Ivan PoledËák (31. 12. 1931 Velké MeziÑíÂí) ab- oblasti, podrobnejším exkurzom bola hudobno- for the Study of Popular Music), poÂas stáže na solvoval po gymnaziálnych štúdiách v TrenÂíne historiograě cká monograě a ¢eskoslovenský jazz. Pennsylvánskej univerzite vo Filadelě i prednášal a Liberci hudobnú vedu a estetiku na Masaryko- Minulost a pÐítomnost (1967, s L. DorÒžkom). o hudobnej semiotike a dejinách Âeského jazzu. Za vÆ univerzitÆ v Brne, v roku 1968 získal doktorát MnÅ všechno dvakrát aneb o JiÐím Stivínovi (1989) svoju vedeckú, publikaÂnú a organizaÂnú Âinnosz na UniverzitÆ KarlovÆ v Prahe. Už poÂas štúdií sa bola prvou biograě ou žijúceho Âeského jazzmana, získal viacero ocenení rektora Univerzity Palacké- venoval publicistickej a lexikograě ckej Âinnosti, Sondami do rocku a popu (1992, s I. Cafourkom) ho v Olomouci. pracoval v redakcii ¢eskoslovenského hudebního zmapoval PoledËák situáciu na scéne populárnej (mot)

2007. Po prvýkrát k nám zavíta so živelnou oslavou bude klavirista Paweɉ Kaczmarczyk, ktorý sa vŵaka Jesenný jazz svojho jazzrockového zoskupenia Return to Forever, projektu Audiofeeling stal novou tvárou prestížneho Aj v novom storoží jazzu sú vrchole tejto hudby s ktorým brázdil v 70. rokoch svetové pódiá. źlenmi nemeckého vydavateōstva ACT Music. Mimoriad- osobnosti, ktoré vyrastali po boku tých najväž- jeho nového tria Power of Three budú ako za žias Re- nym hosħom festivalu bude Leszek Močdčer, jedna ších – napríklad legendárneho trubkára Milesa turn to Forever bubeník Lenny White a virtuózny bas- z najvýraznejších klavírnych ikon súžasnosti. Ume- Davisa. Dvojicu jeho prestížnych „uženíkov“ mô- gitarista/kontrabasista Stanley Clarke. Nemožno po- leckú, ale aj posluchážsku odozvu zaznamenal jeho žeme porovnaħ požas novembrových koncertov chybovaħ, že oba novembrové koncerty cyklu Hviezdy sólový projekt Piano (2000) alebo trojica albumov ich zoskupení v bratislavskej Incheba Expo Aréne svetového jazzu budú „návratom do vežnosti“! tria s kontrabasistom Larsom Danielssonom a per- (10. 11./11. 11.). Kvarteto saxofonistu Waynea cusionistom Zoharom Frescom. Niekoōkonásobný Shortera, vôbec najžiadanejšia ustálená formácia Pozoruhodnú koncepciu prináša aj košický festival jazzman roka a najlepší jazzový klavirista podōa ma- súžasnej jazzovej scény, sa na Slovensku predstaví Jazz FOR SAle organizovaný Obžianskym združením gazínu Jazz Forum sa v Košiciach predstaví sólovým prvýkrát. Jeho líder stál pri prelomových Daviso- Forsa. Jeho 19. rožník (7. 11./14. 11./21. 11.2009) recitálom. V triu amerického klaviristu Dana Tep- vých projektoch a v 70. rokoch založil jazzrockovú prináša požas troch sobotŅajších vežerov dvanásħ fera bude poōské „farby“ hájiħ vyhōadávaný tandem formáciu Weather Report, ktorá sa svojím kultovým koncertov interpretov z krajín V4. V posledných ro- Ɉukasz Ċyta/Michaɉ Baraņski. Tepfer, absolvent statusom vyrovnala rockovým koch festival v slovenskej pre- New England Conservatory v Bostone a absolútny kapelám. źlenmi Shorterovho miére predstavil zaujímavých víħaz súħaže sólových klaviristov na Montreux Jazz akustického kvarteta sú feno- umelcov, ktorí sa etablovali aj Festival 2006, nahral pred niekoōkými mesiacmi al- menálny bubeník Brian Blade, mimo domovskej scény (Anna bum s legendárnym saxofonistom Leem Konitzom kontrabasista John Patitucci a Maria Jopek, Leszek Močdčer, (Duos with Lee). pôvodom panamský klavirista Grzegorz Karnas). K pozoru- Slovensko budú v rámci Jazz FOR SAle 2009 zastu- Danilo Pérez. hodným poōským zoskupeniam povaħ napríklad Griglák & Vizváry Bass Project aktuálneho rožníka patrí kvin- alebo AMC Trio so švédskym gitaristom Ulfom Vynikajúci americký klavirista teto vedené tenorsaxofonistom Wakeniusom. Uvidíme, ži sa prešovskému triu po- Chick Corea presedlal pod Grzegorzom Piotrowskim. darí obhájiħ vynikajúci album Soul of the Mountain vplyvom trúbkového revolucio- Líder považovaný za jedného z vydaný pod krídlami vydavateōstva Hevhetia (recen- nára na elektrický klavír. Corea najprogresívnejších hudobníkov zia v HŽ 1-2/2009). Aj jazzoví puristi ohķŅajúci nos sa na Slovensku predstavil kon- mladej jazzovej generácie igno- nad mäkkosħou a spevnosħou ich tém však musia com 80. rokov v dialógu s vib- ruje žánrové obmedzenia a pred- uznaħ, že predkladaný koncept s prvotriednym gita- kladá spontánnos vychádzajúcu ristom funguje dokonale. rafonistom Garym Burtonom W. Shorter ưfoto: archívƲ ħ a na sólovom recitále v roku z muzikality. Sekundovaħ mu (mot)

29

jazz.indd 3 17. 11. 2009 22:26:45 JAZZ

Pohoda Johna Abercrombieho Pripravil Peter MOTYźKA Originalita a novátorstvo sršiace z nekonvenžných projektov amerického gitaristu Johna Abercrombieho (1944) výrazne upevnili jeho pozíciu na vrchole gitarového ōadovca medzi spolužiakmi z prestížnej bostonskej Berklee College of Music (Mick Goodrick, Pat Metheny, Bill Frisell, Mike Stern). Napriek badateōnej únave po vyžerpávajúcom dvojtýždŅovom turné s žeskými hudobníkmi si fúzatý „deduško s gitarou“ našiel niekoōko minút na rozhovor.

V súvislosti s koncertom vášho tria v rámci Brati- rom je okrem záznamu jeho tria aj jeho fotogra a Komunikácia v rámci trojice rovnocenných ná- slavských jazzových dní 1987 spomínajú pamät- z bratislavského koncertu.) Tie žasy sú dávno za strojov bola v 70. a neskôr v 90. rokoch aj ideou níci novátorskú zvukovosħ. Ako hodnotíte obdo- nami a gitarový syntezátor som odvtedy nevytiahol zoskupenia Gateway s kontrabasistom Davom bie estetických ideálov 80. rokov? zo skrine. (Smiech.) Hollandom a bubeníkom Jackom DeJohnettom.

J. Abercrombie [foto: P. Španko]

Moje trio s kontrabasistom Marcom Johnsonom a Nakoōko ovplyvnili nové zvukové možnosti ná- Ako sa tieto zoskupenia líšili? bubeníkom Petrom Erskinom prechádzalo v tých stroja vaše hudobné myslenie? Gateway bolo iným typom triovej kapely s diamet- žasoch obdobím experimentovania a hōadania. Roland G 707 ste sotva mohli vnímaħ ako obyžajnú rálne odlišnou  lozo ou a komunikáciou. Pokiaō Už predtým som vyhōadával nepoznané zvukové elektrickú gitaru, ani s ním nebolo možné praco- sme v období s Erskinom a Johnsonom predo- priestory, preskúmaval nové technické možnosti a vaħ týmto spôsobom. V istom zmysle bol len pro- všetkým experimentovali so zvukom, Gateway štruktúry. Bola to pre mŅa výzva aj žo sa týka expe- totypom vynovenej gitary, na podobnom princípe bolo návratom do „normálu“. Aj keŵ neviem, ži rimentov s novým hudobným nástrojom. Gitarový ako klávesové syntezátory. Tomuto nástroju ste sa pojem normál nevyznieva v kontexte tejto kapely syntetizér Roland G 707 bol nástrojovým hybri- museli prispôsobiħ a naužiħ sa obsluhovaħ ovláda- príliš obyžajne. Gateway som osobne pociħoval ako dom, ktorý v mojom prípade výrazne poznamenal nia, ktoré nie vždy fungovali podōa vašich pred- skutožne otvorené a slobodné hranie. Otvorenosħ uržitú etapu môjho života a môjho hudobného stáv alebo manuálu. Nástroj mal viacero techno- nechýbala samozrejme ani ŵalšiemu triu; s Erski- myslenia. Požas niekoōkorožného obdobia, v kto- logických nedostatkov – niektoré tóny zaznievali nom a Johnsonom sme predsa len väžšmi využívali rom som skúšal, žo všetko je pomocou tohto nové- milisekundy po reálnom odohraní; pri sólovej hre groovy, ktoré nás posúvali k rockovej hudbe. Pokiaō ho nástroja možné vyjadriħ, som získal diametrálne to nebol problém, no pri pódiovej komunikácii toto môžem nazvaħ fúziou, Gateway oznažím za nový pohōad nielen na gitarovú hru ako takú, ale na so spoluhrážmi to dokázalo narobiħ slušnú pase- „wide-open jazz trio“. hudbu vôbec. Na výslednej podobe toho, žo vtedy ku. Napriek tomu bolo možné s nástrojom robiħ odznelo aj na bratislavskom koncerte, mali obrov- divy, predovšetkým žo sa zvukových a výrazových Aká je budúcnosħ kapely Gateway, ktorej žlenovia ský podiel aj moji spoluhráži. (John si medzitým inovácii týka. Pokiaō poznáte nahrávky môjho tria sú lídrami úspešných vlastných formácií? s údivom prezerá LP sampler z BJD 1987, na kto- z tých žias, viete, o žom hovorím. Je pravdou, že v súžasnosti žije každý z nás pod-

30 10 2009

jazz_komplet.indd 6 17. 11. 2009 22:48:46 jazz_komplet.indd 7 17. 11. 2009 22:49:10 JAZZ

statne inými kapelami a projektmi. Napriek tomu spôsob obživy. Nevstupujem do akýchkoōvek pro- listom Markom Feldmanom a bubeníkom Joeym verím, že sa triu podarí úspešný comeback, podob- jektov; prinajmenšom mi nesmú byħ cudzie hudob- Baronom funguje už desaħ rokov, len dlhorožného ne ako na albumoch Homecoming a In the Moment ne. Naopak Robertova hudba a jeho kompozižné kontrabasistu Marca Johnsona vystriedala mladá v polovici 90. rokov. Naša hudba prechádzala myslenie mi nesmierne vyhovujú. Spoznali sme sa posila Thomas Morgan. Na jeseŅ budeme koncer- v priebehu desaħroží podstatnými zmenami. Mož- prostredníctvom Miroslava a už krátko po našom tovaħ doma a potom v Európe. Na naše spoložné no jediné, žo ostane nemenné, bude názov a obsa- stretnutí mi Robert predložil nápad o spoložnom pohodové hranie sa teším viac ako na žokoōvek denie. (Smiech.) albume. S nahrávaním som súhlasil okamžite, trva- v poslednom období. lo však dva roky, kým sa nám podarilo vyraziħ spolu Ako spomínate na spoluprácu s žeskými kontra- na turné. basistami Miroslavom Vitoušom a Georgeom Mrazom? Ako ste vnímali interakciu so spoluhrážmi v štú- Obaja sú prvotriednymi hrážmi, predovšetkým diu požas nahrávania albumu Tales a na pódiu? s Georgom som hrával požas rôznych období; už Oproti nahrávke sme sme sa ako kapela posu- koncom 70. rokov sme mali kapelu s klaviristom nuli diametrálne inde. Štúdiová práca prebehla Richardom Beirachom. Z môjho pohōadu je George pomerne rýchlo. Bolo to naše prvé spoložné hra- najlepším kontrabasistom na svete! Neuveriteōne nie, preto je samozrejmé, že sme sa len vzájomne vynikajúca je jeho hra ži už pizzicato alebo arco, „oħukávali“. Po dvoch týždŅoch strávených nielen nehovoriac o jeho energickom walking base. Miro- na pódiu, ale aj v zákulisí a na cestách, o sebe slav je odlišným typom hráža: jeho hra je jedinežná, vieme omnoho viac ako ōudsky, tak muzikantsky. ōahko rozpoznateōná, podobne ako projekty, ktoré Uržitý druh intimity medzi nami prechádza zá- autorsky vedie – napríklad nedávny Remembering konite do hudby, ktorá sa na rozdiel od albumu Weather Report. S Miroslavom sme hrávali spolu stáva skutožnou. John Abercrombie Quartet: Wait Till You See Her (ECM/distribúcia DIVYD)

Desaħ rokov trvajúce Abercrombieho hu- dobné partnerstvo s huslistom Markom Feldmanom vyústilo do mnohých spoluprác a je zaujímavé sledovaħ jeho vývojovú líniu od prekomponovaného sexteta Open Land (1998) k experimentálnejším albumom Cat’n’Mouse (2000) a Class Trip (2003) po väžšmi zomknutý The Third Quartet (2006). Ustálené obsadenie Abercrombieho súžasného kvarteta prechádza na novinke Wait Till You See Her zmenou, keŵ dlho- rožného kontrabasistu Marca Johnsona na- hrádza o niekoōko generácií mladší Thomas Morgan. Album môžeme na prvé požutie oznažiħ rov- nako za zvukovo delikátny aj jednotvárny, vkusne elegantný aj príliš uhladený, premýš- [foto: P. Španko] ōavo hŎbavý aj povrchný. Napriek protichod- nosti elementov si zasluhuje Abercrombieho projekt pozornosħ tým, ako jeho tvorca so v duu a pred niekoōkými rokmi sme takto vystu- Aký je váš pocit zo spoložného turné zahķŅajú- skúsenosħou umného muža prepája slobodne povali aj v rámci koncertného cyklu na Pražskom ceho päħ žeských, dvojicu britských a slovenský improvizujúci priestor s komorným ansám- hrade. Je ojedinelým typom hudobníka a dúfam, že koncert? blom takmer prináležiacim do sveta klasickej spolu zažijeme ešte mnoho hudobných aj ōudských Som unavený – nie z hudby, ale z vecí, ktoré musíte hudby. Netradižnému nástrojovému obsa- interakcií. ako hudobník na cestách preskákaħ. Je to nekon- deniu (gitara – husle – kontrabas – bicie) žiaci kruh: zajtra odchádzam domov do Spojených nemožno uprieħ progresivitu, na strane dru- Po Vitoušovi a Mrazovi vás požiadal o spolu- štátov, no po troch týždŅoch sa opäħ vraciam do hej boli lídrovmu naturelu bližšie projekty, prácu ŵalší z žeských kontrabasistov – Robert Európy, kde budem na viacerých miestach spolu- v rámci ktorých vynikala tónová „špinavosħ“ Balzar. Akým spôsobom vstupujete do podob- pracovaħ na rozližných projektoch. V Poōsku pri- jeho vizionársky modelovaných gitarových ných projektov? pravujeme sériu koncertov s gitaristom Marekom zvukov a spontaneita jeho spoluhrážov. Aj Rád skúšam iné veci a spolupracujem s novými ōuŵ- Dyktom, s ktorým sme v duu nahrali album Cradle keŵ nemožno povedaħ, že by nahrávke s im- mi, žo vyplýva z mojej povahy. Pomerne rýchlo sa of Light, v Nemecku hrám s bubeníkom Adamom pulzívnym bubeníkom Joeym Baronom chý- dokážem vtesnaħ do rôznorodých nástrojových ale- Nussbaumom a organistom Garym Versacem, bal esprit. Introvertnosħ Feldmanových sól bo personálnych kombinácií; zrejme preto o mne následne vediem workshop v Grazi, dva týždne síce zvukomalebne retušuje expresívnejšie hovoria, že som dobrým sidemanom. Mnohí jazzoví strávim hraním v Škótsku s britským saxofonis- momenty, niektoré však líder svojou pozíciou hudobníci sa nedokážu otvoriħ smerom k svojim pó- tom Julianom Argüellesom... Mám pokražovaħ? sónického mága dokáže uchrániħ (sférická diovým partnerom, žo podvedome prenášajú aj do (Smiech.) Chic of Araby). Škoda, že koncepciu narúša svojej hry. Samozrejme milujem chvíle, keŵ stojím jediná téma nepochádzajúca z Abercrobmie- na pódiu s vlastnou kapelou a uržujem koncepciu Máte popritom žas na vlastné projekty? ho dielne, sacharínová Wait Till You See Her hudby, ktorú hráme. Hranie s inými kapelami má Nedávno som s mojím „domovským“ kvartetom na- autorov Rogersa – Harta. tiež niekoōko dôvodov: prvým je výzva žosi dokázaħ hral album Wait Till You See Her, ktorý vychádza (mot) a tým prozaickejším, ktorý prezrádza málokto, je v mníchovskom vydavateōstve ECM. Projekt s hus-

31

jazz_komplet.indd 7 17. 11. 2009 22:49:10 V ZRKADLE ČASU

V zrkadle žasu Richard Vandra

Pripravila Lýdia DOHNALOVÁ

Patrí medzi umelcov, ktorí v zahraniží zvestovali dobrú správu o slovenskej hudbe. S touto misiou prešiel takmer celý svet. Sólista, komorný i orchestrálny hráž, pedagóg, Slovák žijúci v Španielsku, violonželista Richard Vandra.

Nedávno ste ohlásili koniec hudobných ak- tivít. Vzhōadom na vašu umeleckú minulosħ sa R. Vandra foto: archív R. Vandru mi táto skutožnosħ zdá s vami takmer nezluži- ư Ʋ teōná... V Španielsku sa ide do dôchodku v 65 ro- koch. V dvoch krásnych listoch mi zamest- návatelia (symfonický orchester a konzer- vatórium) jemne naznaÂili, že je Âas skonÂiz. Dôchodok nie je vírus, Âaká to všetkých. Po- sledné roky som bol v takmer nepretržitom pracovnom nasadení - orchester, škola, só- lové i komorné koncerty... Prišiel Âas bilan- covaz, spomínaz. Hudba ma robila šzastným a prostredníctvom nástroja som toto šzastie mohol rozdávaz. Technická zdatnosz by mala byz len prostriedkom na tlmoÂnie skladate˜ových myšlienok. ViolonÂelistov, ktorí zahajú sláÂikom sprava do˜ava a späz, je ve˜a. „Nafukovanie“ tónu, hysterické vib- rato, ukazovanie „trpiacej tváre“ mi nikdy nebolo blízke. Otec i profesor na konzerva- tóriu likvidovali u mËa všetky pokusy o ma- nieru už v zárodku. dostával mimoriadne hodiny. Získaval som niku som študoval u asistenta Karla Kraf- Talent je sila, ktorá sa derie na povrch. Po- ocenenia na celoštátnych súzažiach, Âo ma ku, skladby u neho. Jeho vyuÂovací systém trebuje však impulzy a vedenie... motivovalo a chuz do práce rástla. Profe- nebol príliš pravidelný. Pamätam si, že na KeÉ išla mladšia sestra na príjmaÂky do hu- sor ma vyzbrojil vynikajúcou technikou, lektúru DvoÑákovho Koncertu mi doprial dobnej školy v Trnave, rodiÂia ma zobrali nosným tónom, už poÂas školy som naštu- dosz Âasu, potom som mal ale trojhodinové so sebou (aby som vraj medzitým nepod- doval k˜úÂové koncertné opusy. Niekedy lekcie päz dní za sebou. Sledoval precíznosz pálil dom). Mal som vtedy už desaz rokov. ma musel brzdiz, dávajúc prednosz kvalite fráz a prácu pravej ruky pri tvorení tónu. KeÉ sa po poslednom žiakovi otvorili dvere, pred kvantitou. Absolvoval som vo ve˜kej Vyžadoval tónovú fantáziu a nechával frázy vstúpil som a skúšku urobil. Sestra bola na sále Reduty Schumannovým Koncertom opakovaz, až kým nebol výsledok definitív- listine Âakajúcich, mËa vzali. Mal som ale so sprievodom školského orchestra, diri- ny. Všetko bolo neuverite˜ne dynamické: na výber len menej frekventované nástro- goval prof. Kornel Schimpl. Odkedy som do troch mesiacov som musel predviesz je. Medzi organom a violonÂelom vybral poÂul hraz v Bratislave slávneho Andrého dielo prvý raz na seminári. Dôležitá bola otec violonÂelo. PožiÂal od priate˜a nástroj Navarru, stal sa mojím idolom a vzorom. pravidelná príprava s klaviristom. Denne a zaÂal som sa s ním zoznamovaz. Po pol NekoneÂne som obdivoval jeho prirodzenú som cviÂil, ko˜ko sa dalo. Hral som všade roku prípravky usúdili, že mám talent. No techniku v službách prekrásneho spevného – v predsieni, na chodbe i na toalete. V 3. nebola to zo zaÂiatku žiadna sláva. Všetko a nosného tónu. Túžba spoznaz tajomstvá roÂníku profesor zomrel, školu som dokon- sa obrátilo, keÉ prišiel nový uÂite˜, Miloslav francúzskej violonÂelovej školy vo mne Âil pod vedením Krafku. Moji pedagógovia Klán z Prahy. Otec mi na jeho odporúÂa- rástla, až som sa rozhodol napísaz do Prahy ma vyzbrojili tak, že som potom s vlastným nie kúpil nový nástroj a ja som od hrdosti prof. Bohušovi Heranovi (bol žiakom prof. názorom dokázal naštudovaz hociktoré die- rástol. Dostal som chuz cviÂiz, ve˜a som G. Hekinga na parížskom Konzervatóriu) lo. V roku 1968 som vyhral violonÂelovú vystupoval, hudba sa pre mËa stala dôleži- a požiadaz ho o „audienciu”. H˜adajúc jeho súzaž v Prahe, v roku 1969 získal 4. cenu tou. KeÉ som na celoslovenskej súzaži hu- adresu som v Prahe zablúdil. Neprivítal ma v Utrechte (Duo Vandra – Zamborský). Za dobných škôl v roku 1957 získal 3. miesto, s v˜údnou tvárou. ZaÂal sa usmievaz až po úspešnú suzaž som dostal ako „bonus“ se- uÂite˜ nám poradil požiadaz o názor profe- Bachovej 4. suite a Schumannovi. Povedal mester, tak som mohol študovaz rok navyše. sora VeÂerného. Posledné dva roÂníky som mi, Âo si mám pripraviz na prijímaÂky. KeÉ Brnianski skladatelia (Miloš ŠtÆdroË, Milo- kontrahoval a prijali ma do prípravného som sa opýtal, aké etudy budem hraz, pove- slav Ištvan, František Emmert) mi venovali roÂníka na bratislavské Konzervatórium. dal: „DvoÐákov Koncert, ten je za päzdesiat skladby, ktoré som premiéroval. Po prvej Gustáv VeÂerný mi bol druhým otcom, sta- etúd...” Zadal mi ešte Boccheriniho, Be- úspešnej rozhlasovej nahrávke som sa do- rostlivým a prísnym. Ve˜a som vystupoval, ethovenove sonáty a 5. suitu Bacha. Tech- stal do priazne a ve˜a nahrával (Fauré, Ra-

32 10 2009

zrkadlo casu.indd 2 18. 11. 2009 0:17:38 zrkadlo casu.indd 3 18. 11. 2009 0:19:07 V ZRKADLE ČASU

vel, Nin, Kodály, Ištvan, Emmert, ŠtÆdroË, Vyslúžili ste si prívlastok „najscestovanejší nie je francúzske mesto, kde by som nehral, MartinÒ, Boismortier, Beethoven, JanáÂek, želista”... vrátane najslávnejších sál Paríža (Cortot, tiež Vivaldi, Stamic, koncerty s orchestrom, Vždy som obdivoval ˜udí, ktorí cestovali a Pleyel, Gaveau). Súbor mal obsadenie ako Hummelove klavírne triá, Mendelssohn). závidel spolužiakom, ktorí už niekde boli. Warchalovci, uviedol som s nimi koncerty Až do osemnástich rokov som nevytiahol Couperina, Vivaldiho, Boccheriniho, Hayd- Pamätám si vás aj ako žlena komorných zo- z republiky nohu. Moja prvá „zahraniÂ- na, Vivaldiho a mnoho koncertantných par- skupení... ná” cesta viedla do Budapešti na kongres tov barokovej talianskej, no najmä francúz- Komorná hudba bola od zaÂiatku mojím UNESCO, kde sme hrali s komorným or- skej hudby. koníÂkom. PriúÂal som sa od osobností ako chestrom. Potom akoby sa roztrhlo vrece: Ján Pragant, Adolf Sýkora alebo už spomí- za necelé tri roky som precestoval takmer Pôsobenie vo Warchalovom orchestri v žase naný Krafka z JanáÂkovho kvarteta. Už na celú Európu, ZSSR, následne USA, Južnú jeho raketového vzostupu bolo pre vás uržite hudobnej škole som hral v klavírnom triu, Ameriku, arabský svet, Japonsko. Išlo o dobrou školou. Následne ste prešli do francúz- na konzervatóriu som prešiel rôznymi for- cesty s violonÂelom... Bolo by zaujímavé skeho ansámblu s podobným obsadením, no máciami a okrem komorných orchestrov spoÂítaz všetky koncerty, cesty, lety. (Na- uržite s odlišnou estetikou. Dokázali by ste ich som úÂinkoval vo viacerých zoskupeniach príklad juhoamerické turné v roku 1973 porovnaħ? s variabilným obsadením a rôznou štýlo- trvalo necelých päz mesiacov a urobili sme U Warchala bola typická rytmická precíz- vou a repertoárovou orientáciou. S klavír- okolo sedemdesiat letov.) Priatelia ma upo- nosz spojená so zvukovou kultúrou, hlavne nym Triom Istropolitanum som koncerto- zorËovali, aby som si dal pozor a nestretol v v talianskom štýle (Vivaldi, Corelli), Mo- val takmer 20 rokov, posledných 10 rokov nejakom lietadle sám seba... (Smiech.) zartovi a Âeskej klasike. Bola to pre mËa hrávam s Bilbao trio (klarinet, violonÂelo, škola profesionalizmu najvyššieho kalibru, klavír). Kedysi nevládol vo svete „kult” in- Vaše profesionálne pôsobenie možno roz- bez ktorej by som nebol tak ˜ahko obstál. terpretaÂných kurzov a existujúce boli pre deliħ na štyri etapy... Prax mi prišla vhod a znalosz repertoáru mËa finanÂne neprístupné. Využíval som Prvou bolo Francúzsko (1971–1976), na- – akoby som našiel. Francúzsky orchester preto každú príležitosz nechaz si poradiz od sledoval Kuvajt (1977–1981), ŠKO Žilina zdôrazËoval tónovú, interpretaÂnú, orna- ve˜kých majstrov. Môj obzor obohatili klavi- (1984–1985) a Španielsko. Po dvojroÂnom mentickú stránku, zachádzal do ve˜kých risti Jaroslav Smýkal, Michal Karin, Rudolf pôsobení v SKO a po roÂnej ašpirantúre na detailov, Âo sa týkalo jednotného vibrata Macudzinski, neskôr Laurence Boulay, v JAMU som dostal ponuku na konkurz do až prehnanej unifikácie fráz a používania Paríži, kde som vnikol do tajomstiev fran- francúzskeho komorného orchestra En- fantázie pri reprodukcii notového textu. cúzskej ornamentiky, Âembalista Cristian semble instrumental Andrée Colson v To- Všetci huslisti mali vynikajúcu techniku Carpentier. S dirigentom Richardom Týn- urs. Konkurzy sa konali v Londýne, Paríži pravej ruky, bolo sa Âomu uÂiz. Repertoá- skym som konzultoval a korepetoval pred a Prahe. „Vyhral som si“ miesto sólo Âelistu rová orientácia bola diametrálne odlišná každým koncertom, keÉ som hral DvoÑáka. a pôsobil tam šesz rokov. S týmto orches- od Warchalovcov. Do Francúzska som Posvätné pre mËa ostanú slová dirigentov trom som hral ako sólista po celom svete išiel tiež s nádejou kontaktovaz Andrého –udovíta Rajtera a ZdeËka Bílka, keÉ som asi šeszdesiatkrát. Orchester nemal vlastnú Navarru. Tá najmä po mojom liste rástla. hrával toto dielo so Slovenskou filharmó- sálu (vlastnil nahrávacie štúdio), a preto sa Vtedy vo Viedni, v nemeckom Detmole a niou... muselo na každý koncert cestovaz. SnáÉ v Paríži. Bolo preto zažké dohodnúz sa na

Využovanie je u mŅa vždy o empatii a individuálnom prístupe, o dialógu medzi mnou a žiakom ako osobnosħou, o vytváraní priestoru pre jeho názory, videnie, tvorivosħ pri štúdiu a výbere hudobných diel, o nebazírovaní na detailoch, ktoré v konežnom dôsledku nevedú jednoznažne k cieōu, o hōadaní cesty...

termínoch. Nieko˜ko privátnych hodín a jeho priate˜ské správanie však boli pre mËa R. Vandra ako pedagóg. ưfoto: archív R. VandruƲ mimoriadne cenné. Dostal som povolenie asistovaz na jeho hodinách na konzervató- riu, pokia˜ mi to Âas dovolil. Jeho hodina bola ako desaz iných, nieko˜kými slovami upresnil, zmenil, poradil. Každou sklad- bou akoby rozprával príbeh. Spomínam si na Respighiho Adagio con variazioni, najskôr ho verbálne komentoval, a potom pod˜a toho hral. –utujem len, že to netr- valo dlhšie, pretože po nieÂo viac než roku som sa pre koncertné povinnosti musel týchto zážitkov vzdaz. Ale pred vystúpe- ním mi vždy prebehlo hlavou, Âo povedal o intonácii, tvorení a nosnosti tónu... Stretol som ho ešte nieko˜kokrát, išiel som ho po- zdraviz po jeho koncertoch vo Francúzsku i v Prahe. KeÉ som ho videl naposledy roku 1982 na Pražskej jari, mal už 72 rokov. Ale koncertoval dlhšie – listujúc programový bulletin v talianskom Roverete, kde sme v roku 1984 hrali s klavírnym triom, som si všimol, že o mesiac mal ve˜k ý recit ál...

33

zrkadlo casu.indd 3 18. 11. 2009 0:19:07 V ZRKADLE ČASU

Kuvajtský Higher Institute of Music bol štátna, pod vedením baskickej vlády. V roku posledy v New Yorku. Všetky naše stretnutia zrejme o niežom úplne inom... 1992 mi udelili titul profesora. boli srdeÂné, akoby sme sa priatelili celý život. Tam som išiel uÂiz. Bolo to obdobie, kedy Nemôžem obísz Âelistu Milánskeho tria Roc- som mal najviac Âasu na violonÂelo. Pride- Súžasħou vašej pedagogickej žinnosti boli aj ca Filippiniho, vlastníka vzácneho nástroja lili mi 14 žiakov, z tých bolo 4 Âi 5 talentov. interpretažné kurzy. Antonia Stradivariho z roku 1710 nazvaného VyuÂoval som päz dní v týždni po tri hodiny, Viedol som ich po celom Španielsku (1987– „Baron Rothschild“. Mal som Âesz si na Ëom zvyšok Âasu som mohol venovaz štúdiu, Âo sa 1999). Vychoval som ve˜a Âelistov, mnohí zahraz. Pre mËa dôležité a vzácne bolo dlho- mi predtým ani potom už nepodarilo. Nie- z nich študovali a študujú v európskych roÂné priate˜stvo so slovensko-francúzskym ko˜ko zo žiakov dostalo po štyroch rokoch centrách, jeden z nich sa dostal do ě nále medailistom Villiamom Schifferom. Obdivo- štipendium v USA. Ministerstvo informácií prestížnej medzinárodnej súzaže v mi ponúklo spolu s egyptským dirigentom a DrážÉanoch, iní pôsobia ako Âleno- muzikológom Dr. Sisim prácu v kuvajtskej via, vedúci skupiny v rôznych špa- televízii. Pripravovali sme každý týždeË tzv. nielskych orchestroch, ve˜a z nich Hudobný slovník, rozprávanie o hudbe, ná- uÂí. Moja trieda komornej hry bola strojoch, skladate˜och a hudobných termí- ob˜úbená a dosiahla pekné výsledky noch. Tento edukaÂný program sa stal ve˜mi (napr. Klavírne trio vyhralo dvakrát populárnym. Z Kuvajtu sme odleteli s triom 1. cenu, Cenu o najlepšiu interpre- dvakrát na koncertné turné – do Moskvy, táciu španielskej hudby). Mal som Rigy, Gomelu a tiež na festival do Francúz- žiakov z celej krajiny, mnohí peda- ska, dostali sme od emira pozvanie úÂinko- gógovia mi posielali najlepších od- vaz na slávnostnom koncerte pri príležitosti chovancov (klaviristov, huslistov, 20. výroÂia štátu v kuvajtskom Hubara cen- violistov, Âelistov, klarinetistov). tre. Myslím, že mám tak trochu zásluhu na tom, že v Kuvajte, kde som tiež Âasto nahrá- Do výbavy skúseností hudobníka- val, znela aspoË hodinu týždenne i klasická pedagóga patrí úžasħ v porotách inter- hudba. pretažných súħaží. ZaÂal som ve˜mi skoro, do porôt ma Potom prišlo „medzipristátie“ na Sloven- brával už profesor Heran. Dvakrát sku. som bol na jeho súzaži v Ústí nad Kým som odišiel do Španielska, koncerto- Orlicí, rovnako v porote Beetho- val som ako sólista i komorný hráÂ. Spo- venovej súzaže v Hradci u Opavy, lupracoval som s ŠKO Žilina ako pozvaný viackrát v porotách pre výber ta- koncertný majster, úÂinkoval som s nimi na lentov a štipendistov v Španielsku, všetkých turné po Európe, ako sólista asi v roku 1993 na súzaži sláÂikových 35-krát. –udská i tvorivá atmosféra v tomto kvartet v nemeckom Bubenreuthe telese je mimoriadne motivujúca, jedineÂ- a minulý rok som predsedal porote ná. Našiel som tu vzácne priate˜stvá a vždy, medzinárodnej súzaže komornej keÉ môžem, sa do Žiliny rád vraciam... h r y v Sa n S e bas t i a ne .

Pobyt v Španielsku je zatiaō najdlhší a po- Už ste spomínali osobnosti, ktoré sledný... priamo ovplyvnili váš umelecký svet. R. Vandra ưfoto: archív R. VandruƲ Do Bilbaa som prišiel s úmyslom ostaz rok, no Do styku ste však prišli s množstvom som tam už 23 rokov. Tu som toho stihol asi ŵalších... najviac: striedal som aktivity v orchestri (Bil- Priatelil som sa so Sašom VeÂtomovom, hus- val som jeho tvorbu, hral som na vernisážach bao symfonický orchester), vyuÂovanie a só- listom Antonínom Moravcom, tiež s pražský- jeho expozícií v Paríži, Bratislave, Smoleni- lovú i komornú hru, Âo vyžaduje železné zdra- mi profesormi Viktorom MouÂkom, mohol ciach, Trnave. Venoval mi bronzovú medailu vie. S orchestrom som ako sólista predviedol by som menovaz Éalších. Zo svetových osob- s mojím portrétom. koncerty Stamica, DvoÑáka, Boccheriniho, ností na mËa silne zapôsobili Pavarotti, sym- Haydna, DvoÑákove skladby Klid lesa, Rondo patický RostropoviÂ, vždy usmiaty Âelista Pokúsili by ste sa na záver o bilanciu vašich a premiéru skladby Musica para cello y orches- Lynn Harrell, ve˜mi som obdivoval trubkára aktivít? tra. Rafaela Castru, ktorú mi autor venoval. Mauricea Andréeho. V roku 1988 sme pozva- Ako sólista som s rôznymi orchestrami odo- Miesto sólistu a koncertného majstra violon- li do Marbelle na majstrovské kurzy vtedy 70- hral približne 200 koncertov, 150 komor- Âelovej skupiny vyžaduje ve˜kú pripravenosz, roÂného Antonia Janigra. Moje stretnutie s ných koncertov s triom, množstvo sólových trpezlivosz, diplomaciu, hlavne pri príprave ním bolo ako sen: ve˜ký Janigro, ktorého som recitálov, vystúpení ako súÂasz komorných smykov, prstokladov, frázovania. od mladosti obdivoval stál predo mnou... Ne- formácií, koncertov s komornými orches- zabudnute˜ným bolo pre mËa stretnutie s le- trami príležitostných produkcií. To je však Dobrý koncertný umelec nemusí byħ dob- gendárnym Pablom Casalsom. Na juhoame- vskutku len „letmé” ohliadnutie... rý pedagóg a vice versa. Myslím, že výsledky rickom turné sme hrali na festivale v Portori- oboch aktivít sú u vás vzácne vyrovnané. ku, kde v tom Âase 96-roÂný majster dirigoval Moja pedagogická Âinnosz zaÂala okolo svoj posledný koncert. Zahral som si na jeho Richard Vandra vlastní vzácne violonželá z roku 1975, najskôr externe na Konzervató- nástrojoch. Onedlho, pokraÂujúc v turné v dielne Helmuta Illnera (model Guarnerius, riu v KromÆÑíži, zároveË na VŠMU, potom kolumbijskej Bogote, som sa dozvedel, že zo- model MontagŅana), hrá slážikmi Rudolfa prišiel Kuvajt. V Španielsku som uÂil na mrel. Bolo to 22. októbra 1973. ¢asto spomí- Neudorfera. Okrem LP nahrávok pre OPUS viacerých školách, ale nakoniec som dostal nam na mojich priate˜ov z Juilliard kvarteta, vydal 3 CD s dielami Boismotiera, Schuman- v roku1987 miesto na sláÂikovom oddelení s ktorými som sa zoznámil v Prahe a odvtedy na, Kodálya, Nina, Ištvána, Martinĝ, Emmerta (violonÂelo, komorná hra) na Conservato- sme sa „nechtiac“ stretli v Tours, v Brazílii, a ŠtůdroŅa. rio superior J. C. Arriaga v Bilbau. Škola je v lietadle zo São Paula do Montevidea, na-

34 10 2009

zrkadlo casu.indd 4 17. 11. 2009 22:22:29 co pocuva.indd 3 17. 11. 2009 22:09:51 ČO POČÚVA

žo požúva... Patrícia Elexová prekladateōka VV rodine mi z žasu na žas niekto ti“ až po vedomé nadväzovanie pripomenie, že som sa vraj najprv na naše (toōkokrát „opōuvané“) naužila spievaħ a až potom hovo- „slovenské, slovanské, indoeu- riħ. Spievala som takmer nepre- rópske, všeōudské a všebytostné stajne. Doma, cestou do škôlky korene“. Viem však aj, že deti, a aj vo vlaku, ktorým sme cho- ktoré ju zažujú, sa ihneŵ roz- dievali k starým rodižom. Neod- tancujú a izbové rastliny pri nej povedala som ani na pozdrav, ani rozkvitajú... na otázky, len som spievala... (Asi Maok. Vždy, keŵ si na jeho meno na tom niežo bude, lebo tie naj- spomeniem, pre seba dodám staršie pesnižky, ktoré poznám, „Dobrodej“. Niektorí ho mož- sa mi ešte vždy vynárajú v detsky no poznajú ako autora  lmovej skomolenej podobe: „A ja som hudby ži približne 15 vlastných sa vlasklesklamala...“) Vyrastala (a ako to u slobodymilovných som teda s ōudovými pesnižkami. býva, v bežnej distribúcii nedo- No s dospievaním som – tak ako, stupných) albumov. To je však žiaō, väžšina z nás – dospievala iba žasopriestorový výžnelok a zažala požúvaħ. hudobného univerza, v ktorom prebýva a z ktorého sa k nám No áno, AC/DC. Požúvala som jeho prostredníctvom prelieva- ich takmer denne, celé roky. jú žarovne znejúce lepšie svety: Ešte aj v žase ranej dospelosti, „Rozplažte sa, moje oži, krása je keŵ som sa ustavižne samej seba vo svete, žo sa toží...“ pýtala, prežo robím to, žo robím, A ešte Arvo Pärt. Priezražná a prežo chcem to, žo chcem... žírožistosħ. Trblietavé výšiny. Odpoveŵ na otázku prežo AC/DC A stud po nich hmataħ ħažkopád- mám dnes skondenzovanú do nymi slovami... krátkej formulácie „lebo autenti- ʼnudský svet má takú podobu, cita a bytostné nasadenie“ alebo akú mu v každom momente jeho ešte kratšie „poctivosħ“. źosi existencie dávame my, ōudia. v dnešnom svete také vzácne, že Niekedy sa neustrážim a haluci- kapele naozaj stažia povestné tri [foto: S. Sternmullerová] nujem o tom, ako by asi vyzeral, akordy, za ktoré sa jej kritici už keby sme ho všetci utvárali tak 35 rokov vysmievajú, na zabez- ako tí, ktorých hudbu požú- peženie „nepochopiteōnej vernosti a oddanosti už – je tiež súžasħou hudobného prejavu ŽiariSlava a s ním spriaznených vam... tretej generácie publika“. V žom sa ich „poctivosħ“ Bytostí, pohybujúcich sa za okrajom o ciálnych hudobných i iných prejavuje? Že hrajú a spievajú výlužne o tom, žím scén. Sami svoju hudbu nazývajú novodrevná: drevná v zmysle prírodná Patrícia Elexová sa venuje žijú a na žo umierajú – ako ich niekdajší spevák a pôvodná, nová v zmysle podôb a tém, aktuálnych tu a teraz. Drevné prekladaniu filozofických Bon Scott? Že v ére videoklipov celé roky odmietali sú nástroje – korýtkové husle, koncovky, fujary a „basfujary“ ži poloza- textov z nemžiny. Vo vydava- akýkoōvek obrazový sprievod svojej hudby okrem budnuté bubny doby –, niektoré melódie a hudobné postupy. Nové sú, teōstve Kalligram publikovala koncertných záznamov? Že ako jedna z mála kapiel predovšetkým, texty. Vedomý preklady diel K. Jaspersa „nevypredávajú“ svoje pesnižky prostredníctvom si sily slova, ako dnes nemno- (Malá škola  lozo ckého iTunes a že nikdy nevydali kompiláciu typu Best Of? hí, ŽiariSlav do nich nevkladá myslenia, Rozum a existen- Že keŵ na pražskom koncerte v marci tohto roku niž, žo by si žlovek neželal, aby cia, Šifry transcendencie), viac než 60-rožnému spevákovi Brianovi Johnsono- sa naplnilo. Naopak: „Jazvy ti I. Kanta (Základy metafyziky vi zažal zlyhávaħ hlas, tak s nepoōavujúcim nasade- pridajú, žo samoōúbi nemajú, mravov), A. Schopenhauera ním a žilami na krku koncert aspoŅ „dorapoval“ ži ani tisíc chmár ħa nevyženie (Metafyzika pohlavnej lásky, „dodeklamoval“, no ani na chvíōu sa neznížil k imi- z raja...“ A tiež: „Nech sa stratí O kráse a umení), R. Steinera tovaniu prostredníctvom playbacku? Nech je to hmla, žo zraky múti...“ (źi nie (Filozo a slobody) a vo vyda- akokoōvek, poctivosħ, táto „posledná cnosħ“, ktorú práve k tomu nabáda i Beatrice vateōstve Petrus Zadné scho- podōa Jaspersa nespochybŅujú ani najradikálnejší Danteho v prvom speve Raja, dy  lozo e W. Weischedela. spochybŅovatelia všetkých hodnôt Kierkegaard keŵ mu hovorí: „Ty menej by si Prekladá tiež texty súžasných a Nietzsche, je bytostnou súžasħou nielen drsnej žasol a v ožiach by si videnie mal nemeckých rozprávkarov (R. a priamožiarej hudby AC/DC. priame, keby si klamnú predsta- Kübler, C. Funke), z ktorých Obohatená o duchovný náboj, oduševnený prednes vu z nich striasol...“) Viem, žo niektoré vyšli vo vydavateōstve a majstrovské ovládanie vlastnoružne vyrobených všetko by sa dalo ŽiariSlavovej Slovart. nástrojov – a vŵaka tomu divotvorná a životodarná hudbe vyžítaħ, od „neškolenos-

35

co pocuva.indd 3 17. 11. 2009 22:09:51 RECENZIE

(v pozitívnom zmysle) bolo vibrato Hudební vydavatelství Naxos originálu dokázal potlažit vlastní klasika a celkové zvláštne zafarbenie lesného pĶedstavuje již druhý díl edice or- skladatelské „ego“. rohu (Petr Duda). Takýto spôsob hry chestrálních suit oper Leoše Janážka. A ještů jedna poznámka: Janážek dnes sotva požuħ... TĶídílná edice zahrnuje suity z šesti nebývá považován za symfonika, Mikeš z hor, skomponovaný taktiež Janážkových oper: Její pastorkyŅa a nýbrž za hudebního dramatika. Jeho na Burešove texty, nahrávku uzatvára. Výlety pánů Broužkovy (Vol. 1), Káħa žistů orchestrální dílo je nevelké A uzatvára aj Spevy z Vysožiny, teda Kabanová a Vůc Makropulos (Vol. 2) (pĶipomeŅme známou Symfoniettu súbor kantát Martinĝ skomponova- a PĶíhody Lišky Bystroušky a Z mrt- ži orchestrální rapsodii Taras Bul- ných podōa Burešových textových vého domu (Vol. 3). Naxos tak nabízí ba). PĶestože je jeho instrumentace predlôh, ktoré tvoria (s výnimkou orchestrální zpracování všech Janáž- jednou z nejpozoruhodnůjších, bývá Romance z pampelišek) obsah tohto kových oper kromů Šárky, Požátku zastínůna skladatelovými silnými hu- CD. To, žo som pri Studánkách vnímal románu a Osudu. debnů dramatickými námůty ži prací a obdivoval ako pokoj a vyrovnanosħ, Nahrávka na první pohled neupoutá se způvnými hlasy, založené na jeho sa tu mení skôr na jednotvárnosħ a ne- snad nižím. Potenciálního posluchaže nápůvkové teorii. Breiner smůĶuje Martinĝ výraznosħ. Kantáta pre takmer totožné nezaujme nepĶíliš zajímavá gra ka naši pozornost k Janážkovmu or- Otvírání studánek vokálno-inštrumentálne obsadenie bookletu a milovníky Janážkových chestru a dostává jeho operní dílo na Legenda z dýmu ako Otvírání studánek je tým postih- oper odradí jejich „pouhé“ orches- koncertní jevištů. V tom spožívá jeho bramborové nati nutá aj z povahy samotného hudob- trální zpracování bez způvu. Chtůjí hlavní zásluha. Mikeš z hor ného materiálu, ktorý už nedosahuje se dojmout krutým osudem Jenĝfy, Veronika VEJVODOVÁ Sólisti; Kühnov miešaný naliehavosħ Otvírání studánek. Záve- slyšet své oblíbené „árie“ a pokochat zbor, režný chorál je síce silný a výrazný, nie se skvostnými půveckými výkony. Pavel Kühn som si však istý, ži to staží na udržanie U janážkovské diskogra e totiž ne- Jazz Supraphon 2009 pozornosti poslucháža. bývá zvykem poslouchat orchestrální Celkovo na tejto interpretácii oce- žásti oper, vyjma operních pĶedeher a Nahrávka kantát Bohuslava Martinĝ Ņujem predovšetkým uvoōnenejší, suity z opery PĶíhody lišky Bystrouš- odkrýva jednu z charakteristických prirodzenejší spôsob spevu, ktorý ky, která bývá hrána dosti žasto. štýlových vrstiev jeho diela, ako to kantátam dodáva ōahkosħ a nádych Pokud se ale posluchaž-milovník výstižne pomenoval skladateōov živo- nestrojenej ōudovosti. Milovníkov Janážka na booklet nahrávky zadívá topisec Jaroslav Mihule. Je to vrstva Martinĝ však nepoteší fakt, že ide pozornůji, zjistí, že se jedná o docela odkazujúca na domov, folklór rodnej doslova o „reprint“ CD z roku 1991 výjimežný janážkovský požin. Podí- Vysožiny, je to akýsi „návrat ku kore- a samotné nahrávky sú dokonca vejme se pĶedevším na autora suit a Ņom“, ktorý žasovo spadá do obdobia ešte o tri roky staršie. Ani po vyše 20 dirigenta v jedné osobů. Je jím Peter posledných rokov skladateōovho živo- rokoch tak v našich podmienkach (a Breiner, slovenský hudební skladatel, ta. Otvírání studánek pre ženský zbor, pokiaō viem aj minimálne v európ- klavírista a dirigent, který znovu a soprán, alt, barytón, dvoje huslí, violu, skom meradle) nevzniká alternatíva zcela novů prostudoval Janážkovy Tomasz Staņko Quintet klavír a recitátora bolo aj v niekdajšom k interpretácii kantát Bohuslava operní partitury a vytvoĶil k nim suity Dark Eyes źeskoslovensku takmer okamžite po Martinĝ, hoci sa tu ponúkal ideálny tak, aby co nejvíce zachoval podobu ECM 2009/distribúcia prvom uvedení oslavované. Na tomto priestor na súhrnné vydanie buŵ originálu. PĶitom zpracoval nůkteré DIVYD CD zaznieva v interpretácii, evokujúcej kompletných Spevov z Vysožiny, nejen žistů orchestrální žásti, ale folklór len do tej miery, do akej je alebo aspoŅ výberu z jeho význam- také způvní hlasy vklínil do zvuku V apríli tohto roku nahral Tomasz nositeōom lyrizmu a zvláštne láskavej nejších kantát. Aký je teda môj orchestru. Tak si posluchaž mĝže Staņko ŵalší album pre vydava- nostalgie charakterizujúcej sklada- celkový dojem z tohto „nového“ CD? vychutnat nůkteré způvní dialogy z pr- teōstvo ECM, s ktorým ho spája teōov „stesk po domovů“, tak typický Nová fōaša, staré víno... vního důjství opery Káħa Kabanová dlhorožná spolupráca. Legendárny práve pre posledné roky jeho tvorby. Alexander PLATZNER (Kabanicha: „Je žas, Tichone; Vida, poōský trubkár – ako jeden z mála Studánky sú krásne citlivé, možno chvástala jsi se.“) nebo Vůc Makro- jazzových trubkárov z východného až detsky naivné... Prúd hudby sa tu pulos (zde jsou všechny žásti suity u bloku celosvetovo uznávaný už za nevalí tak nástojživo ako na nahrávke Janážka pĝvodnů zpívané). hlbokého komunizmu – sa na Ņom Supraphonu z 2. polovice 50. rokov Interpretem novů zpracovaných predstavil po boku svojho najnovšie- (taktiež s Kühnovým zborom) vyzdvi- Janážkových suit je New Zealand ho zoskupenia. Fakt, že jeho kvinteto hujúcej práve folklorizujúci charakter Symphony Orchestra, který diriguje tvoria mladí, no už skúsení hudob- kantáty, žo zrejme súvisí s dobovými Peter Breiner. Orchestr hraje velmi níci zo severských krajín (dvaja Fíni interpretažnými tendenciami. Tu však pĶesnů a nahrávka pĶekvapí zvuko- a dvaja Dáni), ale aj štýlová orien- jednoznažne víħazia intimita, láskavosħ vou kvalitou. Místy lze pozorovat tácia predchádzajúcich jazzových a vyrovnanosħ výrazu. romantizující snahy ve zpĝsobu albumov vydaných pod hlavižkou Pokražovaním spolupráce dvoch vedení orchestru, mnohdy se dirigent ECM, a napokon aj samotný názov rodákov z Vysožiny – Bohuslava Mar- pĶiklání k pomalejším tempĝm, než je albumu, mnoho napovedajú o jeho tinĝ a básnika Miloslava Bureša – je Leoš Janážek u Janážka obvyklé. PĶesto se jedná o hudobnom obsahu. Otvorene pri- už menej známa Legenda z dýmu Orchestral Suites from the velmi kvalitní interpretažní výkon jak znávam, že ono pre ECM charakte- bramborové nati, z ktorej sa intimita Operas Vol. 2 ze strany dirigenta, tak orchestru. ristické temné ladenie – žo do zvuku výrazu už akosi vytráca. Rušila ma Káħa Kabanová. Nejvíc lze na nahrávce ocenit napros- i povahy kompozícií – mi nie vždy tu vzájomná nevyrovnanosħ vokálnej The Makropulos Aú air to novů zpracované orchestrální suity ulahodilo. Prípad Dark Eyes je však a inštrumentálnej zložky. Vokálne hlasy New Zealand Symphony ze šesti Janážkových oper. V tomto iný. Staņkova hra ma jednoducho sú na viacerých miestach prehlušované Orchestra ohledu se jedná o zcela výjimežný „chytila“ hneŵ od zažiatku a napriek nástrojmi (zobcová  auta, klarinet, Peter Breiner hudební požin, který do dnešní doby prevažujúcej meditatívnosti a osti- lesný roh, klavír a akordeón). Najmä Vesa-Matti Leppanen, husle nemůl obdoby. Breiner se tak pĶedsta- nátnosti hudby pochádzajúcej z jeho zobcová  auta a akordeón sú miestami NAXOS 2009/distribúcia vuje jako vynikající aranžér, který v co skladateōského pera vždy bez problé- až príliš prierazné. Veōmi prekvapujúce DIVYD nejvůtší snaze zachovat pĝvodnost mov zaujala moju pozornosħ.

36 10 2009

recenzie.indd 2 17. 11. 2009 22:07:33 recenzie.indd 3 17. 11. 2009 22:07:48 RECENZIE

K Staņkovým hlavným devízam znaħ ŵalšiu jazzrockovú gitarovú ŵalej. Jedným z nich je DVD Eugen patrí unikátne zafarbenie tónu, legendu – Erica Johnsona, ktorý k SuchoŅ v kontexte doby a kultúry z v súžasnosti zrejme do veōkej miery Sternovmu lyrizmu pridáva svoju produkcie Hudobného centra. determinované tým, že v 90. rokoch typicky precítenú vzletnú melodiku. Stoštyridsaħminútový medailón po- prišiel o zuby a musel sa na trúbke Škoda, že Johnson pôsobí sebaistej- Ņali tvorcovia ako koláž zlomových naužiħ hraħ znova, s protézami. šie na vlastných nahrávkach. momentov skladateōovho života Možno práve to jeho tónu dodáva Skladba Reach je z úplne iného a tvorby, zatraktívnenú množstvom mäkkosħ a akoby zamatový povrch, súdka. Sternov dlhorožný spolu- fotografického materiálu z rodin- žím vzdialene pripomína Cheta hráž, Kamerunžan Richard Bona v ného archívu a audiovizuálnych Bakera. S týmto vrúcnym, ōahkým tomto West African groove pred- ukážok z fondov Slovenskej televí- šelestom podfarbeným zvukom sa viedol obdivuhodnú virtuozitu a zie. Sprevádza ju odborne vysoko spája aj Staņkov hrážsky prejav, Mike Stern nenapodobiteōné línie v speve i na erudovaný komentár štyroch ktorý je introvertný, meditatívny, Big Neighborhood svojom nástroji. V nasledujúcich diskutujúcich. Pri okrúhlom stole sa no v rozhodujúcich momentoch mu Heads Up 2009/distribúcia skladbách sa predstavuje vychá- stretli autorka scenára, muzikolo- nechýba potrebná intenzita. V tom- DIVYD dzajúca hviezda, kontrabasistka gižka a pedagogižka Naŵa Hržková, to zmysle mi je Staņko omnoho a spevážka Esperanza Spalding. skladateōova dcéra, muzikologižka bližší ako napr. plejáda súžasných Najnovší opus gitaristu Mika Ster- V spojení so Sternovým zmyslom Danica Štilichová, hudobný sklada- amerických trubkárov s dokonalým na s názvom Big Neighborhood je pre melodickosħ balád tak vynikajú teō, autor rekonštrukcie pôvodnej tónom a neprekonateōnou technic- po vydarenej nahrávke Who Let nádherné kompozície Song For verzie KrútŅavy Vladimír Bokes kou zružnosħou (Marsalis, Payton, the Cats Out? (2006) jeho druhým Pepper a Bird Blue s ožarujúcim a organový virtuóz, SuchoŅov osob- Blanchard...) – napriek tomu, že albumom vydaným pod hlavižkou Esperanziným hlasom. ný priateō, Ferdinand Klinda. ich umenie obdivujem. V jeho hre vydavateōstva Heads Up. Do akej miery je však možné hovo- Dokument otvára kapitola Prvé do- chýba sklon k virtuóznej exhibícii, Spolupráca s hudobníkmi ako riħ o rutine Sternových technicky tyky a prvé diela, venovaná rokom k bezmyšlienkovitému predvádzaniu Billy Cobham, Miles Davis, Jaco dokonalých, ba až takmer steril- SuchoŅovej mladosti. Zoznamu- techniky. Presne, ako sám hovorí, Pastorius, David Sanborn ži bratia ných bebopových sólach (napr. jeme sa s jeho ranými skladbami, hraħ treba len to, žo je dôležité. Breckerovci, požas najvýraznejšej v bebopovo ladenej Coupe de plnými mladíckej radosti zo života Práve túto kvalitu vyzdvihuje album periódy fusion music v 80. rokoch Ville), nechávam na posúdenie jeho (Pochod pezinského športového Dark Eyes. Na temnom, zastretom 20. storožia, preduržila tohto fanúšikom. Album uzatvára „mon- klubu), i s dielami skomponova- pozadí, akoby bol vrhnutý jediný velikána jazzovej gitary k multižán- kovská“ skladba Hope You Don‘t nými v žase štúdií u Frica Kafendu kužeō svetla na to najpodstatnej- rovému hudobnému vyjadrovaniu Mind, ktorá svojou nostalgiou a Vítůzslava Nováka. Miesto v spo- šie – hru Tomasza Staņka. Ostatní prekražujúcemu hranice rocku, akoby poukazovala na uzavretú mienkach patrí tiež SuchoŅovmu žlenovia kvinteta ostávajú po celý groovu, funku, straight ahead jaz- kapitolu predchádzajúcej jazzovej priateōovi, kritikovi Ivanovi Ballovi, žas v úzadí; niž tu neodvádza pozor- zu a žerpajúcemu z vplyvov latino epochy. iniciátorovi a propagátorovi via- nosħ od hlavného aktéra hudobného hudby ži africkej a blízkovýchodnej Mike Stern prichádza s množstvom cerých jeho diel. diania. Výraznejšie sa presadzuje len hudby. Big Neighborhood je jas- pestrej a nekompromisnej hudby Prvými vrcholmi vykryštalizovanej klavirista Alexi Tuomarila, nie však ným dôkazom Sternovho poníma- plnej rocku, funku, bebopu a mo- hudobnej reži skladateōa, syntetizu- do takej miery, aby mohol byħ pokla- nia hudby bez hraníc a žánrových derného fusion. Každý z jeho spo- júcej folklórne prvky a vplyvy mo- daný za druhého sólistu. Prítomnosħ obmedzení. luhrážov prináša svoj osobitý vklad, dernej západoeurópskej hudby, boli basgitary Andersa Christensena Pestré obsadenie spoluhrážov na žím sa dotvára skvelá mozaika, Žalm zeme podkarpatskej a Ba- je žasto takmer nebadateōná; jeho tejto nahrávke – sú medzi nimi ktorá je akoby odrazom súžasnej ladická suita. Pozadie ich vzniku polohu neraz pokrývajú hlboké tóny napr. Bob Franceschini, Randy scény moderného jazzu. i kompozižné osobitosti približuje klavíra. Zvuk kapely vynikajúco Brecker, John Medeski, Esperanza Miro ZÁHRADNÍK kapitola Baladická suita a Žalm. dotvára svojou kultivovanou, takmer Spalding, Chris Minh Doky, Dave V kapitole nazvanej V krútŅave ambientnou hrou gitarista Jakob Weckl a ŵalší – sōubuje zaujímavé doby sa zoznamujeme so SuchoŅo- Bro. Filozo a albumu je jasne de - vzájomné interakcie. Ešte zaujíma- DVD vým najslávnejším dielom, sloven- novaná, výsledkom žoho je ucelený, vejšia je prítomnosħ hudobníkov, skou národnou operou KrútŅava. myšlienkovo koncentrovaný prúd ktorých zázemie sa nachádza mimo Autori sa neuspokojili s primárne kvalitnej hudby. scény fusion music. Nasledovník edukatívnym rozmerom dokumen- Album predstavuje Staņka aj ako zappovského odkazu a mág rocko- tu — namiesto všeobecne známych tvorcu zaujímavých a výrazných tém, vej gitary Steve Vai je veōmi príjem- faktov ponúkajú nové momenty, z ktorých ma oslovili hneŵ úvodná ným oživením vysokého štandardu, ktoré priniesla rekonštrukcia pô- So Nice, temne pulzujúce Terminal 7 ktorý predvádzajú priatelia ži vodnej verzie diela. Jej autor Vladi- a zvlášħ Grand Central, titulná Dark hudobní „susedia“ Mika Sterna. mír Bokes približuje ħažiskové roz- Eyes of Martha Hirsch inšpirovaná Titulná skladba Big Neighborhood diely medzi SuchoŅom posväteným maōbou Oskara Kokoschku, ale otvára bránu do sveta fusion ener- originálom a verziou vynútenou aj Samba Nova, reminiscencia na gickým zemitým groovom s jasným dobou. Zmeny sa popri prepólovaní brazílske turné kvinteta, ži elegická odkazom na štýl Jimiho Hendrixa. morálneho vyznenia dejovej línie Dirge For Europe, ktorej klavírny Hudobná komunikácia Sterna so Eugen SuchoŅ dotkli predovšetkým rámcujúcich sprievod pripomína Billa Evansa Stevom Vaiom je plná iskry a uvoō- V kontexte doby a kultúry postáv Básnika a Dvojníka. Pri vo Flamenco Sketches na Kind of nenosti, spontánnosħ improvizácie DVD video Bokesovom rozbore, podoprenom Blue. Všetky sú skvele posadené na sa pretavuje takmer do klubového Hudobné centrum 2009 ukážkami z prelomovej banskobys- rozsah a zafarbenie tónu Staņkovej jamu, v ktorom hráži neberú ohōad trickej inscenácie (2008, hudobné trúbky, všetky spontánne vychádzajú na štúdiovú uhladenosħ... Veōmi Rok 2008, venovaný 100. výrožiu naštudovanie Marián Vach, réžia z povahy jeho hry. Dark Eyes vrelo podobne graduje aj ich spoložná narodenia Eugena SuchoŅa, je už Roman Polák), si divák uvedomí, odporúžam každému milovníkovi improvizácia v Moroccan Roll. síce za nami, no benefity z široko akému nebezpeženstvu sa v pred- jazzovej trúbky. V skladbách 6th Street a Long koncipovaného a kvalitne priprave- vežer procesov 50. rokov vystavil Robert KOLÁij Time Gone môžeme ōahko rozo- ného projektu pretrvávajú aj na- skladateō, ktorý na javisku prostred-

37

recenzie.indd 3 17. 11. 2009 22:07:48 RECENZIE

níctvom vizionárskeho monológu pedagogickým a organizátorským života na východnom Slovensku, Básnika meditoval o nemožnosti aktivitám skladateōa, ktorý si vždy kniha ŵalšia kniha. Za svoje predošlé dielo zmeniħ žosi v tejto krajine. Škoda, uvedomoval nutnosħ výchovy Postavenie violy da gamba v kan- že popri hutnom rozbore neostal interpreta a laického i odborného tátach Johanna Sebastiana Bacha priestor pre nažrtnutie ōudského percipienta. (Prešov, Súzvuk 2006) získal autor rozmeru SuchoŅovej osobnej i ume- Dokument uzatvára Post scrip- Cenu rektora Prešovskej univerzity leckej tragédie, ktorú tak sugestívne tum venované Storožnici Eugena v odbore spoloženských vied a stal a emocionálne približujú žlánky SuchoŅa. Ako konštatuje jeho sa laureátom Ceny Sebastian 2009, Ferdinanda Klindu publikované dcéra, v žase iniciovania projektu ktorú za prínos v šírení odkazu J. S. v Hudobnom živote a v Kultúre. sa skladateōovým blízkym ani Bacha na Slovensku udeōuje obžian- Kapitola Obdobie „temna“ – 50. nesnívalo, v akom rozsahu sa ho ske združenie Ars Ante Portas. roky je zasvätená komponovaniu podarí realizovaħ. Za najväžší Najnovšie muzikologické dielo veōkej historickej fresky Svätopluk; prínos považuje skutožnosħ, že K. MedŅanského je venované nasledujúce obdobie sa nesie v SuchoŅa objavila mladá generácia komornej tvorbe popredného, no znamení etablovania „národného interpretov, posluchážov a teoreti- Karol MedŅanský neprávom zabúdaného predstaviteōa tvorcu“. Eugen SuchoŅ so sympa- kov. A práve mladej generácii môže Komorná tvorba Mikuláša slovenskej hudby z prelomu 19. tiami zareagoval na avantgardné tento materiál vysokej edukatívnej Moyzesa a 20. storožia — Mikuláša Moyzesa, tendencie mladej generácie Šiestimi hodnoty atraktívnou, zrozumiteō- Prešovská univerzita rodáka zo Zvolenskej Slatiny, ktorý skladbami pre slážiky. Tu sa zažína nou, a predsa dostatožne nárožnou v Prešove 2008 36 rokov pôsobil v Prešove. Okrem kapitola s názvom 60. až 80. roky. formou priblížiħ majstra SuchoŅa. požetnej zborovej tvorby, viacerých V období normalizácie sa SuchoŅ Ak sa dá dokumentu niežo vytknúħ, Ak hovoríme o vydávaní literatúry kantát, balád, Malej vrchovskej sym- vrátil k „svojmu“ národnému štý- je to fakt, že popri informažnej o hudbe na Slovensku v súžasnosti, fónie a predohry Naše Slovensko je lu. Jeho Symfonickú fantáziu na nasýtenosti a vzácnom kontex- nemôžeme obísħ aktivity, ktoré vy- umelecký odkaz Moyzesa – otca naj- tému B-A-C-H komentujú úžastníci tuálnom vnímaní skladateōovej víjajú regionálne inštitúcie. Jednou vyššie cenený v štyroch slážikových okrúhleho stola ako „vyrovnávanie tvorby neostalo trošku viac miesta z nich je aj Prešovská univerzita, kvartetách a dvoch komorných sa s traumou z augusta 1968, utie- pre SuchoŅa — žloveka. źloveka, konkrétne Fakulta humanitných dielach pre dychové nástroje. kanie sa k trvalej hodnote v žase ktorý si najmä v prípade KrútŅavy a prírodných vied. Tu vyšla Karo- Autor monogra e v úvodnej kapi- opätovného rozbíjania hodnôt“ uvedomoval zodpovednosħ za svoje lovi MedŅanskému, odbornému tole cituje výstižnú charakteristiku (Naŵa Hržková), ži „dielo plné milované dieħa, a ktorý po celý život asistentovi Katedry hudobnej M. Moyzesa z knihy Ladislava Bur- hlbokej hudobnej symboliky“ niesol kríž bolesti za kompromisy, výchovy FHPV PU, violonželistovi, lasa Slovenská hudobná moderna (Ferdinand Klinda). ku ktorým bol donútený. violistovi a komornému hrážovi, (Bratislava, Obzor 1983): „Jeho Posledná kapitolka sa venuje Michaela MOJŽIŠOVÁ ako aj organizátorovi hudobného dielo možno oznažiħ za žasovo Brilliant Classics – komplety klasickej hudby v špižkovej interpretácii za výhodné ceny

Beethoven – Klavírne sonáty Beethoven – Symfónie (komplet) Mahler – Symfónie (komplet) Mendelssohn – Symfónie (komplet) (komplet) 5 CD PieseŅ o Zemi Symfónie pre slážiky 9 CD Royal Concertgebouw Orchestra, 15 CD 7 CD Friedrich Gulda, klavír Wolfgang Sawallisch Radio-Sinfonie-Orchester Frankfurt, New Philharmonia Orchestra, 36,50 € 20,00 € Eliahu Inbal Wolfgang Sawallisch 59,90 € 26,50 €

www.harmoniamundi.com www.musicnet.sk

DIVYD s.r.o. HUMMEL MUSIC shop Klobužnícka 2, Bratislava 02/54433888 [email protected]

recenzie.indd 4 17. 11. 2009 22:08:05 recenzie.indd 5 17. 11. 2009 22:08:22 RECENZIE

bezprostredne predchádzajúce ná- „nutkaniu“ Alexandra Moyzesa, iste zaujímavé venovaħ sa celkovej stup slovenskej hudobnej moderny. profesionálne vzdelaného skladate- aktivite Prešovského hudobného Mikuláš Moyzes, ako vidieħ z jeho ōa, upravovaħ drobné skvosty otca spolku – SÚZVUK, ktorého ini- povojnovej skladateōskej práce, bol na vlastný obraz. Na vyše 160 stra- ciátorom a vedúcou osobnosħou mentálne najviac spôsobilý reagovaħ nách žitateō sleduje genézu, analýzu je František Matúš.) Františkovi novými štýlovými podnetmi na vývoj a umeleckú výpoveŵ Moyzesovho Matúšovi je monogra a o komornej slovenskej hudby. Zdá sa však, že 1. slážikového kvarteta D dur tvorbe Mikuláša Moyzesa dediko- uržité technické strnutie i generažná (1916—1926), 2. slážikového kvar- vaná. Jeho slovami možno ukonžiħ pozícia mu bránili v tom, aby sa teta a mol (1929), 3. slážikového i toto „komorné“ upozornenie na stal priekopníkom a príslušníkom kvarteta fis mol (1931—1932) titul z vydavateōstva Prešovskej Sting moderny...“ Toto hodnotenie a 4. slážikového kvarteta G dur univerzity, ktorý pozoruhodne If On A Winter‘s Night... bolo iba jedným z podnetov pre (1943), poslednej skladby M. Moy- reprezentuje univerzitu i autora, Anglické ōudové piesne, Henry napísanie monogra e. V práci sa zesa vôbec. Pre dychové nástroje nielen výborného hudobníka a znal- Purcell,Franz Schubert, J. S. Bach autor opieral aj o výsledky staršieho napísal Mikuláš Moyzes Dychové ca barokovej literatúry, ale aj muzi- CD + DVD alebo Vinyl výskumu Zdenky Bokesovej, ktorá sexteto As dur (1934) a Dychové kológa a hudobného teoretika: „To, Deutsche Grammophon 2009 roku 1955 napísala a vydala štúdiu kvinteto F dur (1935). Aj tieto diela žo v poslednom žase uzrelo svetlo Mikuláš Moyzes – klasik slovenskej sú podrobené štrukturálno-estetic- sveta [z odkazu M. Moyzesa – T. hudby (Hudobnovedné štúdie, kej analýze K. MedŅanského, ktorý U.], t. j. sakrálne zbory a 2. slážiko- Bratislava, SAV 1955). Impulzom si všíma najmä vplyv hudobnej vé kvarteto a mol, je hodné obdivu pre MedŅanského bola tiež aktivita histórie, kontrapunktické postupy, a vyvoláva otázku (mimochodom Prešovského hudobného spolku – ōudový element a meditatívno-bala- vyslovenú v zahraniží), ži slovenská SÚZVUK, odkrývajúceho a vedecky dický prvok v týchto dielach. hudba v prvej tretine 20. storožia je hodnotiaceho (konferenciami, pub- Komornému odkazu skladateōa sa až taká bohatá na skladateōov, že likažnou a vydavateōskou žinnosħou) MedŅanský venoval už predtým si dovolí nevšímaħ umelecké kvality, najmä osobnosti, udalosti a odkaz v rámci publikažnej aktivity spolku ktorými tvorba Mikuláša Moyzesa skladateōov východoslovenského SÚZVUK. V knihe však svoje po- nesporne disponuje.“ Cecilia Bartoli regiónu. Autor našiel v kvartetách znanie rozšíril a prehŎbil. (Bolo by Terézia URSÍNYOVÁ Sacri cium a kvintetách M. Moyzesa Árie kastrátov zo 17. až 19. dostatožný priestor na storožia. žiastkové prehodnotenie (N. Porpora, A. Caldara, F. Araia, jeho komorného diela. L. Vinci ...) Cieōom monogra e bolo 2CD nielen zosumarizovaħ a DECCA 2009 prehŎbiħ poznatky o ko- mornej tvorbe skladateōa, ale aj znovu upozorniħ na jej kvality a zasadiħ ju do kontextu slovenskej aj európskej hudby. V po- slednom žase sa vo svete oživujú a uvádzajú diela „kleinmeistrov“, existujú celé koncertné cykly venované zaujímavým, menej frekventovaným Friedrich Gulda skladateōom. Také sa The Complete Gulda Mozart vyskytujú aj u nás, ale Tapes žiaō, väžšinou nie z odka- klavírne sonáty W. A. Mozarta zu slovenských autorov... 6 CD Navyše Moyzesove Deutsche Grammophon 2009 komorné skladby existujú pre záujemcov iba v tzv. xerokópiach, sú teda bez MUSIC FORUM možnosti širšieho uvede- Palackého 2, 811 02 Bratislava nia do hudobného života. tel.: 02/5443 0998 Moyzesovská monogra- otváracie hodiny: fia Karola MedŅanského Pondelok-Piatok: poskytuje jednak dôklad- 10:00-13:00, 14:00-18:00, ný harmonický a formo- Sobota: 09:00-13:00 vo-štrukturálny rozbor štyroch slážikových kvartet a dvoch dycho- vých komorných diel, ale tiež estetické hodnotenie týchto skladieb. Vyzdvi- huje pôvodný originálny charakter opusov, najmä tých, ktoré nepodōahli 39

recenzie.indd 5 17. 11. 2009 22:08:22 KAM / KEDY

Ne 27. 12. Ne 13.12. ʼn. Ludha, tenor kam / kedy Dóm sv. Martina Vianožné usmievanky G. Ho Shin, bas Zahranižné konferencie SKO, E. Danel Vianožné matiné s folklórnym súborom Collegium Technicum, K. Petróczi Bratislava Adoremus, D. Bill Stavbárik Händel, Haydn Medzinárodné hudobné sympózium Ad Una Corda, M. Šipoš D. Šedová, umelecká vedúca a mo- Österreichisch – tschechische Opera a Balet SND Corelli, Ryba, Vianožné koledy derovanie Infoservis Oddelenia Musikbeziehungen seit 1918 / Ra- dokumentácie a informatiky kúsko-žeské vzħahy v oblasti hudby nová budova Slovenský rozhlas St 16.12. – Št 17.12. – Pi 18.12. – od roku 1918 Ne 22.11. DeŅ otvorených dverí So 19.12. Zahranižné festivaly 17.6. – 19.6. 2010 St 25.11. Puccini: Madama Butter y Pi 20.11. ŠKO, P. Breiner ViedeŅ, Rakúsko Št 26.11. Smetana: Predaná nevesta SOSR, M. Majkút M. Zvolánek, trúbka Mládežnícke koncerty Capricccio Rakouská spoležnost pro soužasnou Ne 29.11. Smetana: Predaná nevesta Slávnostný koncert k 20. výrožiu L. Knoteková, soprán 2009/2010 hudbu St 2.12. Mozart: źarovná  auta Nežnej revolúcie Cantica Collegium Musicum Martin, 27. 11. 2009 – 23. 4. 2010 Sympozium se bude vůnovat nej- Št 3.12. Mozart: źarovná  auta Bella, Beethoven Š. Sedlický Brahmsova sála, Gesellschaft der rĝznůjším aspektĝm v oblasti hudeb- So 5.12. Mozart: źarovná  auta Piazzolla, Breiner, Händel Musikfreunde, ViedeŅ, Rakúsko ních kontaktĝ obou státĝ (vžetnů Ne 6.12. źajkovskij, Nault: Luskážik Po 30.11. Koncertný cyklus pre mládež. dnešního Slovenska) po rozpadu Ut 8.12. źajkovskij, Nault: Luskážik SOSR, Ch. Olivieri-Munroe Banská Bystrica Info: [email protected], habsburgské monarchie, pĶižemž St 9.12. źajkovskij, Nault: Luskážik Moyzes [email protected], dĝraz bude kladen na soužasnost Št 10.12. Verdi: La Traviata Štátna opera www.musikverein.at (od roku 1950). Pi 11.12. Puccini: Madama Butter y Ut 8.12. Št 19.11. Verdi: Simon Boccanegra Ne 13.12. Smetana: Predaná nevesta Európska hudobná akadémia Bratisla- Ut 24.11. SuchoŅ: KrútŅava Koncertný cyklus Allegretto Badatele a pamůtníky, kteĶí mají Ut 15.12. Mozart: źarovná  auta va–Schengen Št 26.11. Verdi: La traviata 2009/2010 zájem na sympoziu referovat, pro- St 16.12. źajkovskij, Nault: Luskážik Koncert víħazov medzinárodných súħaží So 28.11. Loewe–Lerner: My Fair 21. 11. 2009 – 18. 4. 2010 síme o zaslání tématického námůtu Št 17.12. SuchoŅ: Svätopluk I. Danko, hoboj – 1. cena na Hugo Lady Brahmsova sála, Gesellschaft der vžetnů krátkého shrnutí obsahu Pi 18.12. źajkovskij, Nault: Luskážik Kauer Competition, New Haven Ut 01.12. Stravinskij: Vták ohnivák, Musikfreunde, ViedeŅ, Rakúsko pĶíspůvku (max. 3000 znakĝ) a So 19.12. Haydn: Opustený ostrov Orbis Trio – 3. cena na Internationaler Petruška Koncertný cyklus pre deti a ich rodižov. o pĶiložení stružného životopisu. So 19.12. źajkovskij, Nault: Luskážik, Kammermusikwettbewerb, Hamburg Pi 11.12. Strauss ml.: Indigo Info: [email protected], Délka pĶíspůvku v nůmeckém Ne 20.12. źajkovskij, Nault: Luskážik Kauder, Slavický So 12.12. Strauss ml.: Indigo [email protected], www. nebo anglickém jazyce by nemůla Ut 15.12. Puccini: Bohéma musikverein.at pĶekrožit 25 minut. Námůt a shrnutí historická budova St 16.12. Št 17.12. Verdi: Simon Boccanegra mohou být zaslány i v jazyce žes- So 12.12. Radažovský, Holováž, León: SOSR, A. Kokoš Zahranižné súħaže kém. O výbůru pĶíspůvkĝ rozhodnou Bolero a viac... Detský spevácky zbor SRo Košice organizátoĶi. Ne 13.12. Voci da Camera Spevácky zbor Lúžnica, E. Matúšová Medzinárodná hudobná súħaž ARD St 16.12. Donizetti: Lucrezia Borgia Spevácky zbor Technik, I. Viskupová Štátne divadlo Košice Mníchov 2010 Uzávierka prihlášok: 30.11. 2009 na E. Šušková, soprán Pi 20.11. Kocáb, Šoth: Odysseus 22. 8. – 10. 9. 2010 adrese ÖGZM, Baumannstraße 8–10, Slovenská filharmónia Kupkoviž, Bella, Haydn So 21.11. Thomas: Charleyho teta Mníchov, Nemecko 1031 Wien alebo [email protected] Pi 27.11. Donizetti: Lucia di Lammer- Kategória:  auta, violonželo, lesný roh, Ut 24.11. Hudobné centrum moor – premiéra klavírne duo Medzinárodný kongres Chopin 1810 Koncertná sieŅ Dvorana So 28.11. Donizetti: Lucia di Lam- Vekový limit: nar. medzi 1981 – 1993 – 2010, Idey, Interpretácie a Vplyvy A. Dudášová, soprán Nedeōné matiné v Mirbachovom mermoor Uzávierka prihlášok: 30. 4. 2010 25. 2. – 1. 3. 2010 Varšava, Poōsko M. Krajžo, gitara paláci, 10.30 St 2.12. Donizetti: Lucia di Lammermoor Info: [email protected], Info: [email protected], mwasowski@ Sor, García Lorca, Moreno-Torroba, Pi 4.12. Mozart: Don Giovanni – www.ard-musikwettbewerb.de nifc.pl, www.nifc.pl Duarte, Villa-Lobos, Falla Ne 22.11. derniéra M. Valent, husle Ne 6.12. źajkovskij: Luskážik Medzinárodná hudobná súħaž Ut 8.12. D. Valentová, husle Po 7.12. źajkovskij: Luskážik Jeunesses Bukurešħ 2010 Koncertná sieŅ Dvorana P. Vrbinžík, viola Po 7.12. Kalmán:źardášová princezná 7. – 13. 5. 2010 Riaditeō Štátneho komorného M. Zwiebel, husle J. Kováž, violonželo Ut 8.12. Kalmán: źardášová princezná Bukurešħ, Rumunsko orchestra Žilina I. Buú a, klavír Solamente Naturali So 12.12. Donizetti: Lucia di Lam- Kategória: klavír vypisuje konkurz na miesta Beethoven, Enescu, Proko ev Zmeškal mermoor Vekový limit: do 10, 14, 18, 30 rokov zástupca koncertného majstra Koncert sa koná pri príležitosti 250. Ne 13.12. Bázlik: Polepetko Uzávierka: 1. 3. 2010 huslí Št 10.12. – Pi 11.12. výrožia narodenia Mikuláša Zmeškala Po 14.12. Bázlik: Polepetko Informácie: oü [email protected], tutti hráž v skupine huslí Historická budova SND St 16.12. źajkovskij: Eugen Onegin www.jmEvents.ro vedúci skupiny viol SF, P. Altrichter Ne 29.11. Pi 18.12. Šoth, Mistríková: M. R. tutti hráž v skupine viol J. Simon, klavír E. Garajová, mezzosoprán Štefánik – premiéra Medzinárodná klavírna súħaž Ales- Weber, Beethoven, Rimskij-Korsakov P. Pažický, klavír So 19.12. Vianožný koncert sandro Casagrande 2010 Konkurz sa uskutožní 18. DvoĶák, Janážek, KĶižka, Martinĝ Ne 20.12. Šoth, Mistríková: M. R. 26. 5. – 6. 6. 2010 januára 2010 (pondelok) o Ne 13.12. Štefánik Terni, Taliansko 15.00 hod. v sále Domu umenia Koncertná sieŅ Dvorana Bratislava Vekový limit: nar. medzi 1. 1. 1980 – Fatra v Žiline. SKO, E. Danel Štátna filharmónia Košice 31. 12. 1994 Haydn, Kupkoviž, DvoĶák Pi 11.12. Vstupný poplatok: 80 EUR Požadované vzdelanie: absolutó- Medzinárodné Vianoce v Bratislave Št 3.12. Uzávierka: 1. 3. 2010 rium konzervatória alebo VŠ Št 17.12. – Pi 18.12. – So 19.12. Veōký evanjelický kostol, 19.00. ŠfK, P. Gatto Info: fondazionecasagrande@gmail. Uchádzaži si pripravia: Historická budova SND Mládežnícky zbor ECHO, O. Šaray E. DĶízgová-Jirušová, soprán com, www.concorsocasagrande.org - klasický koncert (pomalá a Vianožné koncerty J. Šimonoviž, umelecké slovo O. Klein, tenor rýchla žasħ vrátane kadencií) SF, L. Svárovský Smetana, DvoĶák, Mozart, Puccini Medzinárodná súħaž hudobných - 1 žasħ sólovej partity alebo Slovenský  lharmonický zbor, B. Juha- Žilina osobností Alexander Tansman 2010 sonáty J. S. Bacha (husle aj viola) Ņáková Pi 18.12. 1. – 3. 10, 19. 11. 2010 alebo Regera (viola) Bratislavský chlapženský zbor, Štátny komorný orchester Žilina Vianožné koncerty pre mládež Ɋodď, Poōsko - romantický koncert – rýchla M. RovŅáková ŠfK, Z. Muller Kategória: skladba a. pre inštrumentál- žasħ (netýka sa uchádzažov na H. Lednárová, soprán Št 26.11. – Pi 27.11. B. ŠuŅavská, organ ny súbor od 14 nástrojov – symfonický miesta tutti hrážov) L. Drahošová, mezzosoprán 35. výrožie ŠKO Žilina Händel, źajkovskij orchester, b. pre vyššie uvedený súbor - orchestrálne sóla – zoznam sól M. Kovážová, alt ŠKO, O. Dohnányi a inštrumentálne sólo alebo vokálne uchádzažom oznámime (netýka M. Serediž, tenor M. Lapšanský, klavír Ne 20.12. sólo sa uchádzažov na miesta tutti P. Remenár, barytón M. Porubžinová, soprán Mimoriadny Vianožný koncert pre bez vekového obmedzenia hrážov) Saint-Saëns, Vianožné koledy M. Babjak, barytón rodiny s deħmi Poplatok: 50 EUR źajkovskij, Cikker ŠfK, Z. Muller Uzávierka: 5. 9. 2010 Uzávierka prihlášok: štvrtok Ne 20.12. Košický spevácky zbor užiteōov, M. Info: [email protected], 14. januára 2010 Kostol Cirkvi Bratskej Št 3.12. – Pi 4.12. Potokár [email protected], SKO, E. Danel ŠKO, Ch. Pollack S. Dubanová, soprán www.tansman.lodz.pl Slobodným uchádzažom mož- Adoremus, D. Bill V. Groiss, soprán G. Hubnerová, alt nosħ poskytnutia ubytovania. Ad Una Corda, M. Šipoš M. Heim, tenor M. Mikuš, bas Medzinárodná zborová súħaž Milten- Corelli, Ryba, Vianožné koledy I. Ma-Zach, soprán źajkovskij, VoĶíšek, Ryba berg 2010 Prihlášky s CV zasielajte poštou E. Kumpfmüller, mezzosoprán 8. – 12. 7. 2010 alebo e-mailom na adresu: Ut 22.12. žlenovia Konservatorium Wien-Priva- Po 21.12. – Ut 22.12. Miltenberg, Bavorsko, Nemecko ŠKO Žilina, Dolný Val 47, 011 Koncertná sieŅ Dvorana tuniversität Vianožný koncert Úžastnícky poplatok: 200 EUR 28 Žilina, Solamente naturali, M. Valent Strauss ml. ŠfK, Z. Muller Uzávierka prihlášok: 15. 12. 2009 e-mail: e [email protected] Vianožné pastorely zo Slovenska koncertné uvedenie opery BohyŅa B. ŠuŅavská, organ Info: [email protected], Czermak, Gabryel, Reirhart, Bajan, múdrosti – obnovená svetová premiéra S. Dubanová, soprán www.chorwettbewerb-miltenberg.de, Martos, Illavsky, Wozary, Zrunek G. Hubnerová, alt www.vocalensemble-moemlingen.de

40 10 2009

obalkaKam mont.indd kedy.indd 4-5 2 17. 11. 2009 13:44:52 18. 11. 2009 0:31:06 obalka mont.indd 4-5 18. 11. 2009 0:31:06 obalka mont.indd 2-3 18. 11. 2009 0:30:55