Sfdliskovy Vyvoj Kosic a Okolia V 10.-13. Storotf
Total Page:16
File Type:pdf, Size:1020Kb
Sfdliskovy vyvoj KoSic a okolia v 10.-13. storotf DUSAN CAPLOVIC Historicky a sidliskov^ vyvoj (10. —13. storoSi) mal v tomto regiöne — oblasti* vo svojom konkretnom casovo-priestorovom vymedzeni, väeobecne platne" zäkonitosti, ale aj vlastne" Specifikä — zvläStnosti. Präve pri Studiu dejin osidlenia v obdobi pociat- kov nasich närodnych dejin mä primärny vyznam nielen mnozstvo ziskanych archeo- logickych pramenov, ale najmä ich vypovedacia schopnosi! v komparäcii i v konfron- täcii s pramenmi jazykovej povahy a pisomneho charakteru. Pripadne" izolovane po- sudzovanie takto ziskanych pramenov möze mal! len odvodeny a sücasne relativny vyznam pri rie§eni Specifickych problömov politickych dejin, tak ako poukäzal A. Ruttkay (1985, s. 142). Z uvedenych dövodov si ani tento prispevok nekladie za ko- necn^ ciel rieSif tieto probtemy. Sleduje — v konecnom dösledku — prispiet" k prehlbe- niu poznania v podstate najmenej preskümanej kapitoly naSich dejin, a to v süvislosti s historickym vyvojom v celom stredoeuröpskom prostredi po zäniku Velkej Moravy. Jedna z ciest pri Studiu dne§n6ho üzemia Slovenska v obdobi vcasn£ho a vrcholndho stredoveku sa ja vi v spresnovani poznatkov nielen o Charaktere, ale aj o rozsahu, hustote siöUisk, najmä vsak o pricinäch a dösledkoch zmien, ktor£ sa prirodzene odrä- zali vo vyvoji sidliskovej struktüry. Tento der ovplyvnil aj naSe metodicke* postupy pri mapovani, Studiu a interpretacii sidliskoväho vyvoja v oblasti b^val£ho Abovsk£ho komitatu. Intenzita osidlenia sa predovSetkym viazala k vodnym tokom (Hornäd, Torysa> Ida, Olsava, Bodva) a k ich pravobreznym a favobreznym pritokom, dalej k ürodnej nizine a iste i k existencii boharych nerastnych zdrojov v blizkom Slovenskom rudo- hori. Spominane' relativne dobre prirodne" podmienky a existujüca cestnä sied, zvIaSt* vyznamnä obchodnä cesta vedüca povodim Hornädu a Torysy (komunikäcia juh— —sever), vyrazne ovplyvnovali tvärniacu sa stredoveku sidliskovü Strukturu. Pre poznanie spominan6ho vyvoja malo svoj nepopieratelny vyznam aj staräie vcasnostredoveke osidlenie v 6.-9. storocX K najstarSim pamiatkam, ktore" mözeme interpretovaf ako vcasnoslovanske" (6. —prvä pol. 7. storocia), radime ojedinele" nälezy zo sidlisk v katastroch obci Budimir, Koäicky Klecenov, Blazice, Ni£nä MySIa, najmä vSak sidliskovü objekty na pravobreznej terase Hornädu v katastri Sebastoviec a jeho lavobreiia v KoSiciach — 6ast Kapustniky. DoterajSie poznatky svedcia o skutocnosti, ie sidliskovä ätruktüra v 6. storoci nadväzovala na sidliStnohistoricky vyvoj z konca prvej polovice prv^ho tisicrocia pod severovychodnym horskym oblükom Karpät. Intenzita v£asnostredovek6ho osidlenia v priebehu 7.-8. storocia narastak a tento zakonity proces sa odrazil i v tomto geografickom priestore. Dokazujü to zisten6 otvorene* agrärne sidliskä v katastroch obci KoSice-Barca, Myslava, KoSice-Kräsna nad Hornädom, Polov, Saca, KoSice-Sebastovce, ktore* sa nachädzajü v povodi Hornä du, Idy a Myslavskdho potoka (obr. 1) a vytvärajü sidelny prstenec pod severnejSie polozenym horskym masivom Slovensk6ho rudohoria. Sidliskovä Struktura vcasno- stredovekych sidlisk sa formovala v tesnej blizkosti spominanych vodn^ch tokov v po- 71 10 km j LEGENDA < h hrodok, hrad (13 - 15. stor.) O si'dlisko ( 6.- Ul stor.) 4- dedinske feudalne neopevnene sidlo (13.- 15.stor.) 0 si'dlisko ( 7- t. stor.) 4 klastor (11.- U.stor.) « si'dllsko ( 9. - 10. stor.) A pohreblsko ( 7.- 8./ 9.stor.) • si'dlisko (11- 13. stor.) A rodove pohreblsko ( 10.stor.) • hrodisko ( 9- 11. stor.) f**^ brod cei Hornad Obr. 1. Struktur« oiüdlenla „KolickeJ kotliny** v 6.—15. ttoroCL 74 lohäch v katastroch obci Blazice, Bohdanovce, Buzica, Cestice, Cecejovce, Üurdo- sik, Öurkov, HraiSovik, Bociar, Sokolany — obe dediny sücast! obce Hutniky, dalej Janik, KalSa, Kosickö Olsany, Nizny Lanec, P6der, Perin — casc" Chym, RakoS, Hozhanovce, Trstene pri Horndde, Velkä Ida, VySna Kamenica, VySny Caj a Zdana. Na zaklade dökladnej analyzy topografickej situäcie pozostävali tieto vcasnostredove- M (slovienske) sidliskä zväöäa z menäich osäd rolnicko-chovatelskelio charakteru s nepravidelne rozptylenymi obydliami a hospodarskymi objektmi. Preväina väcsina tychto sidlisk (7.-9. storocie) bola situovanä na mierne vyvyäenych riecnych tera- •säch v prostredi süstavne meandrujücich ramien vodnych tokov (obr. 1). Oblasf doln£ho „Pohornädia" patrf k najvychodnejSim na üzemi dnesneho Slo- venska, kde prenikla avarskä etnicka zlozka. Dokazujü to objaven6 a preskümanä pohrebiskä v Kosiciach-Barci (7.-8. storocie), Kosiciach-Sebastovciach (8. az za- ciatok 9. storocia), Valalikoch-Vsechsvätych a v Hranicnej pri Hornäde-Kechnec {8. az zaciatok 9. storocia). Doterajsie vysledky archeologickeho vyskumu v uvedenom casovopriestorovom vymedzeni (7.-9. stor.) svedcia, ze jeden z prüdov avarskej ilozky, ktory prenikol koncom 7. a v priebehu 8. storocia povodim Hornadu, postupne splynul s domacim prostredim a najneskdr na pociatku resp. v prvej Stvrtine 9. sto- xocia sa slovienizoval. V priebehu poslednej tretiny 9. storocia — v obdobi expanzionistickej politiky Svätopluka sa aj täto oblasd stala döleütou sücasfou Velkej Moravy, najmä v spoji- tosti s citelnymi pohybmi madarskych kmefiov na vychod od Tisy a Dunaja. Predpo- kladom tychto vyraznych zmien — aj v tomto regiöne — musela byt! organizovand spolocnosf s vyspelym hospodarskym zäzemfm a prirodzene aj duchovnou kultürou. O politickom a üzemnoprävnom vyvoji sledovanej oblasti by mohla priniest! hlbsie poznatky topografia a nasledn£ spresnenie lokalizacie polohy Hradovä-Varhely v ka- tastri obce Sena, z ktorej pochädzajü nalezy vcasnostredovekej keramiky z 9. —10. storocia (Archiv AÜ SAV £. 380/54; Pastor 1955, s. 134; Lamiova—Bänesz 1962, s. 222). Uvedenü polohu niektori bädatelia davajü do süvislosti s abovskym starym hradom „Abaovär" (Varsik 1964, s. 327). Na niektorych starsich mapäch je mozn£ sie doval! zachyteny priebeh valov, ktor£ sü uz v sücasnosti znicenä novodobou zästav- bou. Nadalej zostäva otazne, ci tüto polohu je moznd späjaf so starsim slovanskym — slovienskym hospodarsko-sprävnym sidlom z poslednej tretiny 9. a zaciatku 10. sto- rocia. So slovienskym, pravdepodobne refugialnym hradiskom, sa späja v tejto oblasti aj poloha Breh—Klästornä hura v katastri Kosice-Kräsna nad Hornädom (Polla 1980, s. 175). Vysinne" slovienske sidlisko (Polla 1986, s. 38) malo strategicky v^znam, ktory vyplyval predovSetkym z geografickej polohy, vyvyseneho miesta nad terasami Hornadu s prehladom do jeho poriecia na juh. Ako sme uz uviedli rieka Hornad bola uz v priebehu 7.-8. storocia dölezitym splavnym komunikacnym tokom, o com svedci aj nalez Casti dreven6ho Clna — monoxilu, vydlabanöho do kmeöa jel§e (Caploviö— —GaSaj—Olexa 1978, s. 64) datovanlho rddiokarbönovou metödou C 14 do 7.-8. storodia (za informäciu cTakujem PhDr. D. Galajovi z Vychodoslovensköho müzea v RoSiciach). Existenciu brodu v tejto casti mean'drujüceho toku Hornädu - juho- zäpadne od dneSn^ho intravilänu obce, dovolujü predpokladat! dal§ie nalezy z koryta rieky: me£ zäpadoeuröpskeho pövodu datovany do druhej polovice 10.—11. storocia (Baxa 1974, s. 60 -62; Ruttkay 1975, s. 152; Slivka 1976; PoUa 1980, s. 171-173) a jednosecnä zeleznä äabla z 8.-9. storocia (Caploviö—GaSaj—Olexa 1978, s. 64). Zänik Velkej Moravy sa i v tejto oblasti prejavil ako dösledok dezintegraineho procesu, rozSlenenia jedn6ho organizacn6ho üzemn^ho celku na mensie sideln^ jed- notky. Patrila k nim aj oblasf v povodi Hornadu s pravdepodobnym lokaönym posunom starSieho centra Abaöväru do znämej a v sücasnosti skumanej polohy Aba- ujväf (obr. 2), administrativnosprdvneho strediska — komitätneho hradu novoformu- jüceho sa krälovsk^ho komitätu Novum Castrum. Präve üzemie Abovskej stolice tvo- 75 rilo pocnüc 11. storoÜm a£ do druhej polovice 13. storoäa jadio veIk6ho kx£Iovsk6ho komitatu „comitatus Novi Castri" (2udel 1984, s. 27). Konrinuitu sldliskoveho vyvoja je motn6 sledovat od 9. do 13. storoäa s posunom jednotlivych sidlisk v ramcd mikroregiönov a mezoregjönov (obr. 1). Sledovaf ju mözeme v katastroch obd KoSice-Barca, Koiice-Krasna nad Hornadom, Polov (archcologicky lokalizovanü polohu späjame v pisomnych pramenoch uvädzanou stredovekou dedinou Gard), RoSice-Saca, Kolice-Sebastovce, Budimir, Buzica, Cestice, Cana, CeCejovce, Drienovec, Ge£a, Herlany (archeologicky lokalizovanü polohu späjame v pisomnych pramenoch spomfnanou stredovekou dedinou Puch), HraSovÜc, Nilna Hutka, Komarovce, KoSick6 OfSany, Mokrance, Ntäna MysTa, Nizny^ Lanec, Peder, ReSice, Sefia, Valaliky-Buzice, VeTka Ida, Vysna Kamenica, 2arnov a Zdana. Ku koncu 11. storoüa mozno hranicu postupu — nie vSak len vy- ABOVSKA STOLICA §ARISSKA STOLICA \ ' • l • | 1 J.4ltrfany\ B*0v.c4<0SlCEMo-Kr(r k. Pofo\ (ratna n.H \ . A_ Bohdanovce / w I °" jÄtfoldava_r».EÜ />Hanl»l£J fcSkdroi ^> - I-, • // Gftrv * ui Garadnao/ fcAmaddvdr / Sdrvdr/fc Vlftzoly1 IRcgdcvdr* / / teoldogkd . / f Komldftkao T Ferro^ Erdohdrvdtl o i 10 km A O tidtiikd 5 klditory \ hradltkdj hrddky, hrady Obr. 2. AbowkA • tolles v 11.—13, «torofil (oblms« Koiic • okolla). 76 lucne madarskeiio osidlenia — stanovif ciarou Plesivec—Moldava—Trebiäov. Pocnüc 12. storocim vyraznejsie prenikio do „Kosickej kotliny" madarske: osidlenie, pri- lodzene povodlm Hornadu ai po Barcu, üdolim Bodvy po Moldavu a Torysy po Ko§ick6 OlSany (Varsik 1977, s. 182-183; Marsina 1984, s. 54). Sidliskove" zmeny v 12.—13. storoci boli taktiez podmienene aj historickou sku- tocnosfou, ze p6du, ktora patrila kralovskemu hradu Abaujvar a bola obräbanä jo- bagionmi hradu, davajü uhorski panovnici