Download V PDF Formáte
Total Page:16
File Type:pdf, Size:1020Kb
INFORMAČNÁ DATABÁZA OKRESU REVÚCA ZA ROK 2010 1. HISTÓRIA HISTORICKÝ VÝVOJ Okres Revúca je situovaný v najvýchodnejšej polohe Banskobystrického kraja. V severnej časti hrebeň horstva Kohút tvorí čiastočne jeho východnú hranicu, ktorá sa ďalej vinie v údolnej polohe vodného toku Muráň. Táto hranica je zároveň aj krajskou hranicou. Okres Revúca susedí s okresmi Rožňava, Brezno, Rimavská Sobota a s Maďarskou republikou. Južnou časťou okresu prechádza južná rozvojová sídelná os, spájajúca ťažiská celoštátneho a nadregionálneho významu, Bratislava, Lučenec, Rimavská Sobota, Tornaľa, Rožňava a Košice. Počtom obyv. patrí okres Revúca v rámci kraja Banská Bystrica na 8. miesto. Najväčšie sústredenie obyv. je v priem. zóne Revúca –Lubeník -Jelšava. Územie okresu patrí do orografickej podsústavy Karpát, do provincie Západné Karpaty a subprovincie Vnútorné Západné Karpaty. Podľa geomorfologického členenia Slovenskej republiky zasahujú na územie okresu dve geomorfologické oblasti – Slovenské Rudohorie a Lučensko – košická zníženina. V 14. storočí príchodom západných kolonistov sa v Muránskej doline rozšírila remeselná výroba. Kolonizácia na valašskom práve mala veľký význam nielen pre osídľovanie územia, ale aj pre začiatky remesiel a domáckej výroby. Centrom regiónu stredný Gemer je mesto Revúca. Prvýkrát sa sídlo na tomto území písomne spomína v roku 1357 pod názvom Nagy Reucze /Veľká Revúca/. V ďalších obdobiach sa uvádza pod názvami Rewcze, Noghrewche, Rausenbach, alias Rewcze, Rewutza Maior, Welka Rewucza a od roku 1920 Revúca. Revúca patrila šľachtickej rodine Ilsvai a od roku 1557 panstvu hradu Muráň. V 15. storočí patrila medzi najľudnatejšie osady Gemera. V roku 1556 prvým veľkým nájazdom do Muránskej doliny vyrabovali a vypálili Revúcu Osmanské vojská. Gemer je názov historického komitátu, stolice a župy Uhorska. Gemersko-malohontská župa, ktorá vznikla zlúčením Gemeru a Malohontu, existovala v rokoch 1786-1790, 1802-1918 v Uhorsku, v rokoch 1938-1945 v Maďarsku. V rokoch 1918-1923 existovala rovnomenná župa v Československu, ale len v rozsahu čs. štátneho územia. Gemerská župa susedila so Zvolenskou, Liptovskou, Spišskou, Turnianskou, Novohradskou a Malohontskou župou, ktoré dnes ležia prevažne na Slovensku, ako aj s s Boršodskou a Hevešskou župou ležiacimi dnes v Maďarsku. Gemersko-malohontská župa susedila so Zvolenskou, Liptovskou, Spišskou, (od konca 19. storočia) Abovsko-turnianskou, 1 Novohradskou, Boršodskou a Hevešskou župou. Južná hranica Gemersko-malohontskej župy zodpovedá približne dnešnej hranici medzi Slovenskom a Maďarskom, severná hranica išla po hrebeni Nízkych Tatier. Západná hranica odpovedá približne hranici okresu Rimavská Sobota a východná okresu Rožňava. Rozloha župy bola v r. 1910 4289 km². Centrom Gemerskej stolice bol hrad Gemer (odtiaľ je odvodený aj názov stolice). Stoličné zhromaždenia sa konali v mestečku Gemer. Od roku 1578 šľachta snemovala na hrade. Od začiatku 18. storočia sa stoličným centrom stal Plešivec, no keďže i napriek tomu zostal skôr malou dedinou ako mestom, centrum stolice bolo po spojení s Malohontom v rokoch 1786-1790 prenesené do Rimavskej Soboty. Po r. 1790 opäť Plešivec, keďže Malohont sa znova spojil s Hontom a aj po ich opätovnom spojení r. 1802 ním zostal až do konca feudalizmu. Potom sa Rimavská Sobota opäť stala centrom Gemersko-malohontskej župy. Gemerský komitát sa oddelil najneskôr koncom 12. storočia od Turnianskeho kráľovského komitátu. Územie okolo Heľpy, ktoré by malo skôr patriť do Zvolenskej stolice sa stalo súčasťou Gemera ešte ako neosídlená časť panstva hradu Muráň. Na konci 13. storočia sa Gemerský komitát zmenil na zemiansku stolicu (rovnako ako ostatné komitáty v Uhorsku). Gemer sa nikdy nestal súčasťou Osmanskej ríše, no od druhej polovice 16. storočia až do oslobodenia Jágra r. 1687 bol poplatný fiľakovskému a od r. 1596 jagerskému sandžaku. Gemer sa delil na štyri slúžnovské okresy. V r. 1786-1790 a od r. 1802 bol spojený s Malohontom do Gemersko-Malohontskej stolice. Malohont bol súčasťou Hontianskej stolice, no nesusedil s ňou. Po spojení s Gemerom sa Malohont stal piatim slúžnovským okresom. V r. 1918 (potvrdené Trianonskou zmluvou r. 1920) sa väčšina územia Gemerskej župy stala súčasťou Česko-Slovenska, okrem malej časti okolo mesta Putnok, ktorá sa stala súčasťou Boršodsko-gemersko-malohontskej župy (Borsod-Gömör-Kishont), v súčasnosti je súčasťou Boršodsko-abovsko-zemplínskej župy (Boršod-Abov-Zemplín). Gemersko-Malohontská župa trvala do 31.12.1922, od 01.01.1923 do r. 1928 sa stala súčasťou Zvolenskej (Rimavská Sobota) a Podtatranskej (Rožňava) župy. V súčasnosti je Gemer rozdelený medzi Banskobystrický a Košický kraj, malé časti (napr. i dedina Vernár) zasahujú alebo sú súčasťou Prešovského kraja. Počas 2. svetovej vojny bola väčšina územia župy okupovaná Maďarskom a župa Gemer- Malohont bola obnovená. Po vojne sa región stal opäť súčasťou Československa. Pre územie Gemera bolo príznačné jeho etnické rozdelenie na severnú slovenskú a južnú maďarskú časť. Toto sa nezmenilo ani vznikom Československa a Slovenska. Etnická hranica prebieha v 20. storočí približne po spojnici miest Rimavská Sobota a Rožňava. Okresným mestom okresu je mesto Revúca, ktoré má bohatú históriu. Koniec 16. a začiatok 17. storočia priniesol pre obyvateľov Revúcej prospešné zmeny. Z tohto obdobia je známa rukopisná kniha Protocolon Rimanovianum (cirkevné zápisnice). 3. mája 1808 bola podpísaná zakladajúca listina novej spoločnosti, ktorá prijala názov Muránska únia. Stala sa tak prvou účastinnou spoločnosťou podnikajúcou v železiarstve. Hospodárske výsledky Únie boli veľmi dobré a už od roku 1812 mesto dostávalo z podnikania dividendy. Ďalšie medzníky, ktoré sa zapísali do histórie mesta, boli v päťdesiatych rokoch 19. storočia. V roku 1854 sa Revúca stala ochozným (okresným) mestom. Vtedy mal Revúcky okres vyše 2 tridsaťtisíc obyvateľov. Okresným mestom ostala Revúca veľmi krátky čas, iba 13 rokov, lebo v roku 1867 hlavnoslúžnovský úrad preložili z Revúcej do Jelšavy. Revúca bola v 60. rokoch 19. storočia priemyselným, politickým a kultúrnym centrom hornej – slovenskej časti Gemera. Od druhej polovice 19. storočia sa Revúca stáva centrom slovenského národného a kultúrneho života. Revúcky cirkevný konvent konaný 23. februára 1862 myšlienku založenia slovenského ev. a. v. gymnázia potvrdil. V samotnom meste, ktoré od 1. januára 1920 zmenilo svoj názov z Veľkej Revúcej na Revúcu, neboli žiadne pracovné príležitosti. Revúca bola v minulosti jedno z významných stredísk národného života. V 19. storočí v nej vzniklo aj Prvé slovenské gymnázium, ktoré bolo prvou skutočne slovenskou školou tohto druhu. Československo bolo v období pred 2.sv. vojnou vydané napospas tlaku a útokom hitlerovského Nemecka. Československá republika bola oklieštená približne o tretinu územia a takmer o päť miliónov obyvateľov. Reakčné Maďarsko získalo takzvanou viedenskou arbitrážou z 2. novembra 1938 okrem Zakarpatskej Ukrajiny aj južné oblasti Slovenska. Tak mu pripadla časť Revúckeho okresu, čím sa Muránska dolina predelila hranicou pri magnezitke Teplá Voda (SMZ Jelšava) na dve časti. Jelšavu a magnezitku obsadila maďarská armáda. V dôsledku agresivity Nemecka sa vytvorila Slovenská republika, ktorá prijala svoju ústavu 21. júla 1939. Okres Revúca patrí do regiónu Gemer, ktorý bol v 19. storočí považovaný za hospodársky najvyspelejšiu časť Uhorska. Najviac bola rozvinutá ťažba nerastných surovín, hutníctvo a remeslá, a to v centrálnej časti tohto regiónu, v priestore sídiel Muráňa, Revúcej, Jelšavy, Ratkovej, Slavošoviec a Štítnika. Vznikom vyšších územných celkov v roku 2001, postupným presunom kompetencií štátu na samosprávu a reorganizáciou štátnej správy dňom 1. 1. 2004 zanikol Okresný úrad v Revúcej a stáva sa z neho vysunuté pracovisko novovzniknutého Obvodného úradu v Rimavskej Sobote Terajší okres Revúca vznikol 24. 7. 1996 zlúčením 23 obcí okresu Rožňava a 19 obcí okresu Rimavská Sobota a začlenil sa do kraja Banská Bystrica. V okresnom meste zriadený Okresný úrad, Okresný súd, Okresná prokuratúra a Okresná vojenská správa a v roku 1997 aj Okresné veliteľstvo PZ SR. Následne je zriadený Daňový úrad a NÚP - Okresný úrad práce v Revúcej. Sociálna poisťovňa, pobočka v Rožňave a Štátny okresný archív v Rožňave. Policajný zbor má svoje obvody, kde sú zriadené stanice PZ SR. V okrese v obci Lubeník a meste Tornaľa sú aj colné správy. Ruší Okresná vojenská správa a Okresné veliteľstvo PZ SR presunom do Rimavskej Soboty. Vzniká Okresný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Revúcej. Predpoklady na postupný rozvoj a nárast mestských sídel majú Revúca, Jelšava aj Tornaľa. Za pomoci úradu pre stratégiu a rozvoj má okres nádej na vstup investorov do podnikateľskej sféry aj v okrajových častiach okresu s perspektívou vytvárania malých a stredných podnikov, dobudovanie infraštruktúry a prepojenia na medzinárodné diaľničné koridory Bratislava -Prešov a južný ťah Bratislava -Košice. 3 HISTORICKÉ PAMIATKY Revúca vstúpila do povedomia s viac ako poltisícročnou železiarskou históriou a aktivitami v strednom školstve a v spolkovom živote.. Najsvetlejším majákom sa stalo Slovenské evanjelické gymnázium augsburského vyznania , ktoré otvorilo bránu pre študentov dňa 16.9.1862, takmer rok pred vznikom Matice slovenskej. Bolo jedinou úplnou strednou školou v celej histórii Slovákov / až do roku 1918/, kde sa vo všetkých predmetoch vyučovalo a od roku 1868 aj maturovalo v slovenskom jazyku. Prvé slovenské gymnázium v Revúcej existovalo 12 rokov. Trvalé miesto v dejinách slovenského školstva majú ďalšie dve revúcke