DOCSLIB.ORG

Download V PDF Formáte

Total Page：16

File Type：pdf, Size：1020Kb

Download full-text PDF Read full-text
Download V PDF Formáte INFORMAČNÁ DATABÁZA OKRESU REVÚCA ZA ROK 2010 1. HISTÓRIA HISTORICKÝ VÝVOJ Okres Revúca je situovaný v najvýchodnejšej polohe Banskobystrického kraja. V severnej časti hrebeň horstva Kohút tvorí čiastočne jeho východnú hranicu, ktorá sa ďalej vinie v údolnej polohe vodného toku Muráň. Táto hranica je zároveň aj krajskou hranicou. Okres Revúca susedí s okresmi Rožňava, Brezno, Rimavská Sobota a s Maďarskou republikou. Južnou časťou okresu prechádza južná rozvojová sídelná os, spájajúca ťažiská celoštátneho a nadregionálneho významu, Bratislava, Lučenec, Rimavská Sobota, Tornaľa, Rožňava a Košice. Počtom obyv. patrí okres Revúca v rámci kraja Banská Bystrica na 8. miesto. Najväčšie sústredenie obyv. je v priem. zóne Revúca –Lubeník -Jelšava. Územie okresu patrí do orografickej podsústavy Karpát, do provincie Západné Karpaty a subprovincie Vnútorné Západné Karpaty. Podľa geomorfologického členenia Slovenskej republiky zasahujú na územie okresu dve geomorfologické oblasti – Slovenské Rudohorie a Lučensko – košická zníženina. V 14. storočí príchodom západných kolonistov sa v Muránskej doline rozšírila remeselná výroba. Kolonizácia na valašskom práve mala veľký význam nielen pre osídľovanie územia, ale aj pre začiatky remesiel a domáckej výroby. Centrom regiónu stredný Gemer je mesto Revúca. Prvýkrát sa sídlo na tomto území písomne spomína v roku 1357 pod názvom Nagy Reucze /Veľká Revúca/. V ďalších obdobiach sa uvádza pod názvami Rewcze, Noghrewche, Rausenbach, alias Rewcze, Rewutza Maior, Welka Rewucza a od roku 1920 Revúca. Revúca patrila šľachtickej rodine Ilsvai a od roku 1557 panstvu hradu Muráň. V 15. storočí patrila medzi najľudnatejšie osady Gemera. V roku 1556 prvým veľkým nájazdom do Muránskej doliny vyrabovali a vypálili Revúcu Osmanské vojská. Gemer je názov historického komitátu, stolice a župy Uhorska. Gemersko-malohontská župa, ktorá vznikla zlúčením Gemeru a Malohontu, existovala v rokoch 1786-1790, 1802-1918 v Uhorsku, v rokoch 1938-1945 v Maďarsku. V rokoch 1918-1923 existovala rovnomenná župa v Československu, ale len v rozsahu čs. štátneho územia. Gemerská župa susedila so Zvolenskou, Liptovskou, Spišskou, Turnianskou, Novohradskou a Malohontskou župou, ktoré dnes ležia prevažne na Slovensku, ako aj s s Boršodskou a Hevešskou župou ležiacimi dnes v Maďarsku. Gemersko-malohontská župa susedila so Zvolenskou, Liptovskou, Spišskou, (od konca 19. storočia) Abovsko-turnianskou, 1 Novohradskou, Boršodskou a Hevešskou župou. Južná hranica Gemersko-malohontskej župy zodpovedá približne dnešnej hranici medzi Slovenskom a Maďarskom, severná hranica išla po hrebeni Nízkych Tatier. Západná hranica odpovedá približne hranici okresu Rimavská Sobota a východná okresu Rožňava. Rozloha župy bola v r. 1910 4289 km². Centrom Gemerskej stolice bol hrad Gemer (odtiaľ je odvodený aj názov stolice). Stoličné zhromaždenia sa konali v mestečku Gemer. Od roku 1578 šľachta snemovala na hrade. Od začiatku 18. storočia sa stoličným centrom stal Plešivec, no keďže i napriek tomu zostal skôr malou dedinou ako mestom, centrum stolice bolo po spojení s Malohontom v rokoch 1786-1790 prenesené do Rimavskej Soboty. Po r. 1790 opäť Plešivec, keďže Malohont sa znova spojil s Hontom a aj po ich opätovnom spojení r. 1802 ním zostal až do konca feudalizmu. Potom sa Rimavská Sobota opäť stala centrom Gemersko-malohontskej župy. Gemerský komitát sa oddelil najneskôr koncom 12. storočia od Turnianskeho kráľovského komitátu. Územie okolo Heľpy, ktoré by malo skôr patriť do Zvolenskej stolice sa stalo súčasťou Gemera ešte ako neosídlená časť panstva hradu Muráň. Na konci 13. storočia sa Gemerský komitát zmenil na zemiansku stolicu (rovnako ako ostatné komitáty v Uhorsku). Gemer sa nikdy nestal súčasťou Osmanskej ríše, no od druhej polovice 16. storočia až do oslobodenia Jágra r. 1687 bol poplatný fiľakovskému a od r. 1596 jagerskému sandžaku. Gemer sa delil na štyri slúžnovské okresy. V r. 1786-1790 a od r. 1802 bol spojený s Malohontom do Gemersko-Malohontskej stolice. Malohont bol súčasťou Hontianskej stolice, no nesusedil s ňou. Po spojení s Gemerom sa Malohont stal piatim slúžnovským okresom. V r. 1918 (potvrdené Trianonskou zmluvou r. 1920) sa väčšina územia Gemerskej župy stala súčasťou Česko-Slovenska, okrem malej časti okolo mesta Putnok, ktorá sa stala súčasťou Boršodsko-gemersko-malohontskej župy (Borsod-Gömör-Kishont), v súčasnosti je súčasťou Boršodsko-abovsko-zemplínskej župy (Boršod-Abov-Zemplín). Gemersko-Malohontská župa trvala do 31.12.1922, od 01.01.1923 do r. 1928 sa stala súčasťou Zvolenskej (Rimavská Sobota) a Podtatranskej (Rožňava) župy. V súčasnosti je Gemer rozdelený medzi Banskobystrický a Košický kraj, malé časti (napr. i dedina Vernár) zasahujú alebo sú súčasťou Prešovského kraja. Počas 2. svetovej vojny bola väčšina územia župy okupovaná Maďarskom a župa Gemer- Malohont bola obnovená. Po vojne sa región stal opäť súčasťou Československa. Pre územie Gemera bolo príznačné jeho etnické rozdelenie na severnú slovenskú a južnú maďarskú časť. Toto sa nezmenilo ani vznikom Československa a Slovenska. Etnická hranica prebieha v 20. storočí približne po spojnici miest Rimavská Sobota a Rožňava. Okresným mestom okresu je mesto Revúca, ktoré má bohatú históriu. Koniec 16. a začiatok 17. storočia priniesol pre obyvateľov Revúcej prospešné zmeny. Z tohto obdobia je známa rukopisná kniha Protocolon Rimanovianum (cirkevné zápisnice). 3. mája 1808 bola podpísaná zakladajúca listina novej spoločnosti, ktorá prijala názov Muránska únia. Stala sa tak prvou účastinnou spoločnosťou podnikajúcou v železiarstve. Hospodárske výsledky Únie boli veľmi dobré a už od roku 1812 mesto dostávalo z podnikania dividendy. Ďalšie medzníky, ktoré sa zapísali do histórie mesta, boli v päťdesiatych rokoch 19. storočia. V roku 1854 sa Revúca stala ochozným (okresným) mestom. Vtedy mal Revúcky okres vyše 2 tridsaťtisíc obyvateľov. Okresným mestom ostala Revúca veľmi krátky čas, iba 13 rokov, lebo v roku 1867 hlavnoslúžnovský úrad preložili z Revúcej do Jelšavy. Revúca bola v 60. rokoch 19. storočia priemyselným, politickým a kultúrnym centrom hornej – slovenskej časti Gemera. Od druhej polovice 19. storočia sa Revúca stáva centrom slovenského národného a kultúrneho života. Revúcky cirkevný konvent konaný 23. februára 1862 myšlienku založenia slovenského ev. a. v. gymnázia potvrdil. V samotnom meste, ktoré od 1. januára 1920 zmenilo svoj názov z Veľkej Revúcej na Revúcu, neboli žiadne pracovné príležitosti. Revúca bola v minulosti jedno z významných stredísk národného života. V 19. storočí v nej vzniklo aj Prvé slovenské gymnázium, ktoré bolo prvou skutočne slovenskou školou tohto druhu. Československo bolo v období pred 2.sv. vojnou vydané napospas tlaku a útokom hitlerovského Nemecka. Československá republika bola oklieštená približne o tretinu územia a takmer o päť miliónov obyvateľov. Reakčné Maďarsko získalo takzvanou viedenskou arbitrážou z 2. novembra 1938 okrem Zakarpatskej Ukrajiny aj južné oblasti Slovenska. Tak mu pripadla časť Revúckeho okresu, čím sa Muránska dolina predelila hranicou pri magnezitke Teplá Voda (SMZ Jelšava) na dve časti. Jelšavu a magnezitku obsadila maďarská armáda. V dôsledku agresivity Nemecka sa vytvorila Slovenská republika, ktorá prijala svoju ústavu 21. júla 1939. Okres Revúca patrí do regiónu Gemer, ktorý bol v 19. storočí považovaný za hospodársky najvyspelejšiu časť Uhorska. Najviac bola rozvinutá ťažba nerastných surovín, hutníctvo a remeslá, a to v centrálnej časti tohto regiónu, v priestore sídiel Muráňa, Revúcej, Jelšavy, Ratkovej, Slavošoviec a Štítnika. Vznikom vyšších územných celkov v roku 2001, postupným presunom kompetencií štátu na samosprávu a reorganizáciou štátnej správy dňom 1. 1. 2004 zanikol Okresný úrad v Revúcej a stáva sa z neho vysunuté pracovisko novovzniknutého Obvodného úradu v Rimavskej Sobote Terajší okres Revúca vznikol 24. 7. 1996 zlúčením 23 obcí okresu Rožňava a 19 obcí okresu Rimavská Sobota a začlenil sa do kraja Banská Bystrica. V okresnom meste zriadený Okresný úrad, Okresný súd, Okresná prokuratúra a Okresná vojenská správa a v roku 1997 aj Okresné veliteľstvo PZ SR. Následne je zriadený Daňový úrad a NÚP - Okresný úrad práce v Revúcej. Sociálna poisťovňa, pobočka v Rožňave a Štátny okresný archív v Rožňave. Policajný zbor má svoje obvody, kde sú zriadené stanice PZ SR. V okrese v obci Lubeník a meste Tornaľa sú aj colné správy. Ruší Okresná vojenská správa a Okresné veliteľstvo PZ SR presunom do Rimavskej Soboty. Vzniká Okresný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Revúcej. Predpoklady na postupný rozvoj a nárast mestských sídel majú Revúca, Jelšava aj Tornaľa. Za pomoci úradu pre stratégiu a rozvoj má okres nádej na vstup investorov do podnikateľskej sféry aj v okrajových častiach okresu s perspektívou vytvárania malých a stredných podnikov, dobudovanie infraštruktúry a prepojenia na medzinárodné diaľničné koridory Bratislava -Prešov a južný ťah Bratislava -Košice. 3 HISTORICKÉ PAMIATKY Revúca vstúpila do povedomia s viac ako poltisícročnou železiarskou históriou a aktivitami v strednom školstve a v spolkovom živote.. Najsvetlejším majákom sa stalo Slovenské evanjelické gymnázium augsburského vyznania , ktoré otvorilo bránu pre študentov dňa 16.9.1862, takmer rok pred vznikom Matice slovenskej. Bolo jedinou úplnou strednou školou v celej histórii Slovákov / až do roku 1918/, kde sa vo všetkých predmetoch vyučovalo a od roku 1868 aj maturovalo v slovenskom jazyku. Prvé slovenské gymnázium v Revúcej existovalo 12 rokov. Trvalé miesto v dejinách slovenského školstva majú ďalšie dve revúcke
Load more

Recommended publications
  • Informačná Databáza Okresu Revúca
    INFORMAČNÁ DATABÁZA OKRESU REVÚCA 1. HISTÓRIA HISTORICKÝ VÝVOJ Okres Revúca je situovaný v najvýchodnejšej polohe Banskobystrického kraja. V severnej časti hrebeň horstva Kohút tvorí čiastočne jeho východnú hranicu, ktorá sa ďalej vinie v údolnej polohe vodného toku Muráň. Táto hranica je zároveň aj krajskou hranicou. Okres Revúca susedí s okresmi Rožňava, Brezno, Rimavská Sobota a s Maďarskou republikou. Južnou časťou okresu prechádza južná rozvojová sídelná os, spájajúca ťažiská celoštátneho a nadregionálneho významu, Bratislava, Lučenec, Rimavská Sobota, Tornaľa, Rožňava a Košice. Počtom obyv. patrí okres Revúca v rámci kraja Banská Bystrica na 8. miesto. Najväčšie sústredenie obyv. je v priem. zóne Revúca –Lubeník -Jelšava. Územie okresu patrí do orografickej podsústavy Karpát, do provincie Západné Karpaty a subprovincie Vnútorné Západné Karpaty. Podľa geomorfologického členenia Slovenskej republiky zasahujú na územie okresu dve geomorfologické oblasti – Slovenské Rudohorie a Lučensko – košická zníženina. V 14. storočí príchodom západných kolonistov sa v Muránskej doline rozšírila remeselná výroba. Kolonizácia na valašskom práve mala veľký význam nielen pre osídľovanie územia, ale aj pre začiatky remesiel a domáckej výroby. Centrom regiónu stredný Gemer je mesto Revúca. Prvýkrát sa sídlo na tomto území písomne spomína v roku 1357 pod názvom Nagy Reucze /Veľká Revúca/. V ďalších obdobiach sa uvádza pod názvami Rewcze, Noghrewche, Rausenbach, alias Rewcze, Rewutza Maior, Welka Rewucza a od roku 1920 Revúca. Revúca patrila šľachtickej rodine Ilsvai a od roku 1557 panstvu hradu Muráň. V 15. storočí patrila medzi najľudnatejšie osady Gemera. V roku 1556 prvým veľkým nájazdom do Muránskej doliny vyrabovali a vypálili Revúcu Osmanské vojská. Gemer je názov historického komitátu, stolice a župy Uhorska. Gemersko-malohontská župa, ktorá vznikla zlúčením Gemeru a Malohontu, existovala v rokoch 1786-1790 1802-1918 v Uhorsku, v rokoch 1938(?)-1945 v Maďarsku.
    [Show full text]
  • Predbežné Hodnotenie Povodňového Rizika V Čiastkovom Povodí Slanej – Aktualizácia 2018
    MINISTERSTVO ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY Implementácia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES z 23. októbra 2007 o hodnotení a manažmente povodňových rizík Predbežné hodnotenie povodňového rizika v čiastkovom povodí Slanej – aktualizácia 2018 December 2018 Predbežné hodnotenie povodňového rizika v čiastkovom povodí Slanej 2 OBSAH ZOZNAM PRÍLOH ........................................................................................................................ 5 ZOZNAM MÁP ............................................................................................................................. 5 1. ÚVOD ................................................................................................................................ 6 1.1. Povodeň a povodňové riziko ....................................................................................... 7 1.2. Územné rozdelenie predbežného hodnotenia povodňového rizika v Slovenskej republike a jeho začlenenie do medzinárodných povodí ....................................................... 9 2. OPIS ČIASTKOVÉHO POVODIA BODVY .............................................................. 11 2.1. Medzinárodné povodie Dunaja .................................................................................. 11 2.2. Geografické vymedzenie čiastkového povodia Slanej .............................................. 12 2.2.1 Približné vymedzenie čiastkového povodia Slanej na území Slovenska ........... 13 2.2.2 Opis ohraničenia čiastkového povodia Slanej na území Slovenska
    [Show full text]
  • Taxes (Tax Levy) ^ Number Income Index Municipality A
    9/29/2021 Maps, analysis and statistics on the economic and productive system Levels of employment and unemployment, disposable income, consumption by product category and segmentation of enterprises by economic sector Skip Navigation Links SLOVACCHIA / Banskobystrický kraj / Province of Okres Revúca / Hrlica Powered by Page 1 L'azienda Contatti Login Urbistat on Linkedin Adminstat logo DEMOGRAPHY ECONOMY RANKINGS SEARCH SLOVACCHIA Municipalities Powered by Page 2 Chvalová Stroll up beside >> L'azienda Contatti Login Urbistat on Linkedin Lubeník AdminstatChyzné logo DEMOGRAPHY ECONOMY RANKINGS SEARCH Magnezitovce Drzkovce SLOVACCHIA Mokrá Lúka Gemer Murán Gemerská Ves Muránska Dlhá Gemerské Lúka Teplice Muránska Huta Gemerský Sad Muránska Hrlica Lehota Hucín Muránska Jelsava Zdychava Kamenany Nandraz Leváre Otrocok Levkuska Ploské, okres Licince Revúca Polina Prihradzany Rákos, okres Revúca Rasice Ratková Ratkovské Bystré Revúca Revúcka Lehota Rybník, okres Revúca Sása, okres Revúca Sirk Sivetice Skeresovo Tornala Turcok Visnové, okres Revúca Ziar, okres Powered by Page 3 Revúca L'azienda Contatti Login Urbistat on Linkedin Provinces Adminstat logo DEMOGRAPHY ECONOMY RANKINGS SEARCH OKRES BANSKÁSLOVACCHIAOKRES BYSTRICA LUCENEC OKRES BANSKÁ OKRES POLTÁR STIAVNICA OKRES OKRES BREZNO REVÚCA OKRES DETVA OKRES OKRES RIMAVSKÁ KRUPINA SOBOTA OKRES VELKÝ KRTÍS OKRES ZARNOVICA OKRES ZIAR NAD HRONOM OKRES ZVOLEN Regions Banskobystrický Nitriansky kraj kraj Prešovský kraj Bratislavský kraj Trenčiansky kraj Košický kraj Trnavský kraj Žilinský kraj Municipality of Hrlica ^ Available Income = Income - Taxes (tax levy) ^ Number Income Index Municipality A = (Income A / Middle IncomeSLOVAKIA) * 100 Address Contacts Slovacchia AdminStat 41124 Via M. Vellani +39 059 8395229 Demography AdminStat is designed by Marchi, 20 Urbistat. Every data are +39 059 8395230 Economy Modena, Italy constatly updated to give [email protected] Rankings P.IVA 03466110362 the best socio-economic Powered by Page 4 information in territory.
    [Show full text]
  • Zoznam Obsluhovaných Miest
    CenníkZoznam služieb obsluhovaných miest MedzinárodnáVnútroštátnaDPD 10:00, DPD 12:00, Sobotňajšie prepravapreprava doručenie DPD CLASSIC - Zóna Mena 1kg 3kg 5kg 10kg 15kg 20kg 25kg 31,5kg 1 € 11,95 14,60 17,45 19,90 21,60 23,25 24,90 26,55 ROZSAH PSČ ROZSAH SOBOTŇAJŠIE DORUČENIE PSČ ROZSAH SOBOTŇAJŠIE DORUČENIE OBEC DPD 10:00 DPD 12:00 OBEC DPD 10:00 DPD 12:00 Abelov2 Mlyn € 96623 22,2596623 N27,40 N N32,20 Baďan 36,50 40,65 9697544,5096975 47,45N N N49,80 Ábelová 98513 98513 N A N Bádice 95146 95146 A A N 01803 01803 97632 97632 Abovce3 € 30,85 N38,35 N N46,15 Badín 52,95 59,10 64,55 68,70A A N72,70 Abovce 98044 98044 N A N Badžgoňovci 02352 02352 N N N Abrahám 92545 92545 N N N Bagov 98031 98031 N A N Abrahámovce4 € 05972 37,5005972 N47,80 N N57,45 Bahno 66,05 73,85 0180380,6501803 86,80N A N91,60 Abrahámovce 08643 08643 N N N Báhoň 90084 90084 N N N Abramová5 € 03822 65,7003822 N82,00 N N97,40 Bahylovci102,95 109,10 96225114,5596225 118,70N N N122,70 Abranovce 08252 08252 N N N Bachárovci 90615 90615 N N N Abrošov laz 96241 96241 N N N Bachroňovci 01362 01362 N N N Adamcov6 štál € 96642 80,0096642 N107,00N N127,00 Bajany159,00 207,00 07254238,0007254 283,00N N N325,00 Adamka 98507 98507 N N N Bajcarovci 92211 92211 N N N Adamovce7 € 91305 93,0091305 N140,00A N175,00 Bajč 236,00 304,00 94654345,0094654 407,00N A N459,00 Adamovce 01803 01803 N N N Bajerov 08241 08241 N N N Adamovci 02304 02304 N N N Bajerovce 08273 08273 N N N € 117,00 150,00 197,00 268,00 347,00 418,00 486,00 545,00 Adamovské8 Kochanovce 91305 91305 N A N Bajka 93551
    [Show full text]
  • Akčný Plán Rozvoja Okresu Revúca
    Akčný plán rozvoja okresu Revúca OBSAH I Analýza nepriaznivého hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho stavu okresu Revúca .. 3 II Zhodnotenie rozvojového potenciálu okresu Revúca ................................................................. 12 III Východiská Akčného plánu rozvoja okresu .............................................................................. 13 IV. Návrhy opatrení a úloh na zabezpečenie realizácie a plnenia Akčného plánu ........................ 17 A. Systémové opatrenia na realizáciu Akčného plánu na úrovni okresu ................................... 19 B. Rozvoj miestnej ekonomiky vrátane vybudovania podpornej infraštruktúry ........................ 21 C. Rozvoj ľudských zdrojov a zvyšovanie kvalifikácie nezamestnaných .................................. 28 D. Rozvoj sociálnej ekonomiky a sociálnych služieb ................................................................ 35 E. Vytvorenie podmienok pre zlepšenie stavu ostatnej infraštruktúry ....................................... 41 F. Systémové opatrenia na realizáciu Akčného plánu na úrovni Banskobystrického samosprávneho kraja .................................................................................................................. 45 G. Systémové opatrenia na realizáciu Akčného plánu na úrovni ústrednej štátnej správy ........ 45 V. Spôsoby a zdroje financovania Akčného plánu, časový harmonogram .................................... 46 VI. Monitorovanie a hodnotenie Akčného plánu ..........................................................................
    [Show full text]
  • Register Odborne Spôsobilých Osôb V Roku 2019
    Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Rimavskej Sobote Sama Tomášika 14, 979 01 Rimavská Sobota REGISTER ODBORNE SPÔSOBILÝCH OSÔB na vykonávanie epidemiologicky závažných činností podľa § 15 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (registrácia od 1.1.2019) Číslo Por. Priezvisko, meno, titul Dátum osvedčeni Činnosť číslo Trvalé bydlisko Platnosť do a BÁLINTOVÁ Marcela 14.02.2019 A/ pri výrobe, manipulácii a uvádzaní 1 Sládkovičova 226/57 doba neurčitá 2019/00101 do obehu potravín a pokrmov 980 55 Klenovec BOLČO Roman 14.02.2019 A/ pri výrobe, manipulácii a uvádzaní 2 Ožďany 183 doba neurčitá 2019/00169 do obehu potravín a pokrmov 98011 Ožďany CZINK Zdenka 14.02.2019 pri výrobe, manipulácii a uvádzaní 3 Dražice 35 doba neurčitá A/2019/0017 do obehu potravín a pokrmov 980 23 Dražice FIĽO Jozef 14.02.2019 A/ pri výrobe, manipulácii a uvádzaní 4 K. Mikszátha 302/71 doba neurčitá 2019/00005 do obehu potravín a pokrmov 979 01 Rimavská Sobota GUBČO Richard 14.02.2019 A/ pri výrobe, manipulácii a uvádzaní 5 Veľké Teriakovce 2 doba neurčitá 2019/00018 do obehu potravín a pokrmov 980 51 Veľké Teriakovce HRICOVÍNYOVÁ Petra, Mgr. 14.02.2019 A/ pri výrobe, manipulácii a uvádzaní 6 Gen. Goliana 55/4 doba neurčitá 2019/00006 do obehu potravín a pokrmov 050 01 Revúca JENS Jana 14.02.2019 A/ pri výrobe, manipulácii a uvádzaní 7 Partizánska 224 doba neurčitá 2019/00201 do obehu potravín a pokrmov 981 01 Hnúšťa KOCHANOVÁ Zdenka 14.02.2019 A/ pri výrobe, manipulácii a uvádzaní 8 Jána Švermu 460/12 doba neurčitá 2019/00002 do obehu potravín a pokrmov 980 55 Klenovec KOLESÁR Rastislav 14.02.2019 A/ pri výrobe, manipulácii a uvádzaní 9 Mládeže 790 doba neurčitá 2019/00202 do obehu potravín a pokrmov 981 01 Hnúšťa LUKÁCS Zoltán 14.02.2019 A/ pri výrobe, manipulácii a uvádzaní 10 Číž 86 doba neurčitá 2019/00136 do obehu potravín a pokrmov 980 43 Číž MOJŽIŠOVÁ Štefánia 14.02.2019 A/ pri výrobe, manipulácii a uvádzaní 11 T.
    [Show full text]
  • Commission Implementing Decision
    28.12.2020 EN Offi cial Jour nal of the European Union L 436/39 COMMISSION IMPLEMENTING DECISION (EU) 2020/2241 of 23 December 2020 amending the Annex to Implementing Decision 2014/709/EU concerning animal health control measures relating to African swine fever in certain Member States (notified under document C(2020) 9626) (Text with EEA relevance) THE EUROPEAN COMMISSION, Having regard to the Treaty on the Functioning of the European Union, Having regard to Council Directive 89/662/EEC of 11 December 1989 concerning veterinary checks in intra-Community trade with a view to the completion of the internal market (1), and in particular Article 9(4) thereof, Having regard to Council Directive 90/425/EEC of 26 June 1990 concerning veterinary checks applicable in intra-Union trade in certain live animals and products with a view to the completion of the internal market (2), and in particular Article 10(4) thereof, Having regard to Council Directive 2002/99/EC of 16 December 2002 laying down the animal health rules governing the production, processing, distribution and introduction of products of animal origin for human consumption (3), and in particular Article 4(3) thereof, Whereas: (1) Commission Implementing Decision 2014/709/EU (4) lays down animal health control measures in relation to African swine fever in certain Member States, where there have been confirmed cases of that disease in domestic or feral pigs (the Member States concerned). The Annex to that Implementing Decision demarcates and lists certain areas of the Member States concerned in Parts I to IV thereof, differentiated by the level of risk based on the epidemiological situation as regards that disease.
    [Show full text]
  • Zákon Č. 582/2004 Z. Z. O Miestnych Daniach a Miestnom Poplatku Za Komunálne Odpady a Drobné Stavebné Odpady
    ÚPLNÉ ZNENIE ZÁKONA č. 582/2004 Z. z. O MIESTNYCH DANIACH A MIESTNOM POPLATKU ZA KOMUNÁLNE ODPADY A DROBNÉ STAVEBNÉ ODPADY Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady Zmena:733/2004 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2005 Zmena:747/2004 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2005 Zmena:171/2005 Z. z. s účinnosťou od 01.05.2005 Zmena:517/2005 Z. z. s účinnosťou od 01.12.2005 Zmena:120/2006 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2007 Zmena:460/2007 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2008 Zmena:538/2007 Z. z. s účinnosťou od 01.12.2007 Zmena:465/2008 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2009 Zmena:535/2008 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2009 Zmena:467/2009 Z. z. s účinnosťou od 01.12.2009 Zmena:527/2010 Z. z. s účinnosťou od 29.12.2010 Zmena:406/2011 Z. z. s účinnosťou od 01.12.2011 Zmena:548/2011 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2012 Zmena:68/2012 Z. z. s účinnosťou od 01.07.2012 Zmena:460/2011 Z. z. s účinnosťou od 01.12.2012 Zmena:286/2012 Z. z. s účinnosťou od 01.12.2012 Zmena:343/2012 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2013 Zmena:347/2013 Z. z. s účinnosťou od 01.12.2013 Zmena:484/2013 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2014 Zmena:268/2014 Z. z. s účinnosťou od 15.10.2014 Zmena:333/2014 Z.
    [Show full text]
  • 2020/1780 of 27 November 2020 Amending the Annex To
    L 399/12 EN Offi cial Jour nal of the European Union 30.11.2020 COMMISSION IMPLEMENTING DECISION (EU) 2020/1780 of 27 November 2020 amending the Annex to Implementing Decision 2014/709/EU concerning animal health control measures relating to African swine fever in certain Member States (notified under document C(2020) 8541) (Text with EEA relevance) THE EUROPEAN COMMISSION, Having regard to the Treaty on the Functioning of the European Union, Having regard to Council Directive 89/662/EEC of 11 December 1989 concerning veterinary checks in intra-Community trade with a view to the completion of the internal market (1), and in particular Article 9(4) thereof, Having regard to Council Directive 90/425/EEC of 26 June 1990 concerning veterinary checks applicable in intra-Union trade in certain live animals and products with a view to the completion of the internal market (2), and in particular Article 10(4) thereof, Having regard to Council Directive 2002/99/EC of 16 December 2002 laying down the animal health rules governing the production, processing, distribution and introduction of products of animal origin for human consumption (3), and in particular Article 4(3) thereof, Whereas: (1) Commission Implementing Decision 2014/709/EU (4) lays down animal health control measures in relation to African swine fever in certain Member States, where there have been confirmed cases of that disease in domestic or feral pigs (the Member States concerned). The Annex to that Implementing Decision demarcates and lists certain areas of the Member States concerned in Parts I to IV thereof, differentiated by the level of risk based on the epidemiological situation as regards that disease.
    [Show full text]
  • Propagacny SG.Pdf
    Stredný Gemer leží v centrálnej časti historického regiónu Gemer, na hraniciach stredného a východného Slovenska. Pokrýva územie od južných hraníc Muránskej planiny až po severné hranice katastra mesta Tornaľa. Hlavnou osou územia je rieka Muráň. Juhozápadnú časť regiónu pretína rieka Turiec. Prevažná časť je tvorená obcami okresu Revúca. Charakteristický je svojou rozmanitosťou od údolných riečnych nív až po husté lesy stredných horských polôh bohaté na zverinu či hubárske lokality. Pre turistov región ponúka veľmi dobré podmienky najmä na pešiu turistiku a cykloturistiku. Nájdete tu viacero lovných a chovných rybní- kov, unikátne historické a technické pamiatky alebo miestne múzeá. V stratených dedinkách objavíte množstvo pripomienok čarovnej gemerskej vidieckej architektúry, kaštieľov, kúrií, vzác- nych kostolíkov, ale najmä pokoj, pohodu a romantiku zašlých čias. Pohoda v Ratkovskom Bystrom (1) Romantický kostolík v Levkuške (4) Tradičná architektúra v Ratkovskej Suchej (2) Oddychové miesto a kostolík v obci Žiar (5) Romantický kostolík v obci Višňové (3) Rybník „Lovnica“ -- Gemerské Teplice (6) Stredný Gemer kedysi patril k najbohatším a najvyspelejším regiónom Uhorska. Pôvodne poľnohospodársky región však svoj najväčší rozkvet a rozmach zaznamenal v súvislosti s rozvojom baníctva a hutníctva. Na tomto nerastnom a obchod- nom základe sa tu počas obdobia stredoveku zrodilo kultúrne bohatstvo, ktoré svojim významom a kvalitou ďaleko presahuje rámec regiónu. Živú obchodnú výmenu sprevádzal prílev umelcov dobre oboznámených s tvorbou takých centier umenia, akými boli Florencia, Siena a Benátky. Región sa pýši výnimočnými gotickými pamiatkami (Gotická cesta) charakteristickými najmä jedinečným stredovekým nástenným maliar- stvom. Nájdete tu rozsiahle maliarske cykly v štýle talianskeho trecen- ta v kostolíkoch v Chyžnom alebo Rákoši a zatiaľ neodkryté maľby dostupné iba vo väčších sondách v kostolíkoch v Kameňanoch, Rybní- ku či Šiveticiach.
    [Show full text]
  • Kráľová 1 Banská
    Kód regiónu Názov regiónu Obec Časť obce Typ obce Kraj Okres Počet ks BB00101 Banská Bystrica - Kráľová 1 Banská Bystrica Radvaň mesto Banskobystrický Banská Bystrica 1 100 BB00102 Banská Bystrica - Kráľová 2 Banská Bystrica Radvaň mesto Banskobystrický Banská Bystrica 1 040 BB00103 Banská Bystrica - Kráľová 3 Banská Bystrica Radvaň mesto Banskobystrický Banská Bystrica 740 BB00104 Banská Bystrica - Radvaň 1 Banská Bystrica Radvaň mesto Banskobystrický Banská Bystrica 680 BB00105 Banská Bystrica - Radvaň 2 Banská Bystrica Radvaň mesto Banskobystrický Banská Bystrica 580 BB00106 Banská Bystrica - Fončorda 1 Banská Bystrica Radvaň mesto Banskobystrický Banská Bystrica 980 BB00107 Banská Bystrica - Fončorda 2 Banská Bystrica Radvaň mesto Banskobystrický Banská Bystrica 760 BB00108 Banská Bystrica - Fončorda 3 Banská Bystrica Radvaň mesto Banskobystrický Banská Bystrica 1 260 BB00109 Banská Bystrica - Fončorda 4 Banská Bystrica Radvaň mesto Banskobystrický Banská Bystrica 1 270 BB00110 Banská Bystrica - Fončorda 5 Banská Bystrica Radvaň mesto Banskobystrický Banská Bystrica 1 160 BB00111 Banská Bystrica - Fončorda 6 Banská Bystrica Radvaň mesto Banskobystrický Banská Bystrica 1 420 BB00112 Banská Bystrica - Fončorda 7 Banská Bystrica Radvaň mesto Banskobystrický Banská Bystrica 900 BB00113 Banská Bystrica - Fončorda 8 Banská Bystrica Radvaň mesto Banskobystrický Banská Bystrica 750 BB00114 Banská Bystrica - Fončorda 9 Banská Bystrica Radvaň mesto Banskobystrický Banská Bystrica 910 BB00115 Banská Bystrica - Nad plážou Banská Bystrica Banská
    [Show full text]
  • Strategic Document for Digital Growth and Next Generation Access Infrastructure (2014 – 2020)
    Strategic Document for Digital Growth and Next Generation Access Infrastructure (2014 – 2020) Table of Contents Table of Contents 1 Executive summary 3 2 Issues addressed under this strategy 8 2.1 Digital economy as a way towards growth 8 2.2 Development of digital economy in Slovakia 11 2.3 Structure of the document 13 3 Situation and trends in information society in the world compared to Slovakia. 15 3.1 Benchmarking of selected information society indicators 15 3.1.1 Digital growth 16 3.1.2 Access infrastructure 20 3.2 Approaches taken by individual countries 24 3.2.1 Identification, authentication and authorisation 24 3.2.2 Registers 29 3.2.3 Communication infrastructure 31 3.2.4 Data repositories and computing power 34 3.2.5 Investment models for broadband deployment 40 3.3 What are the trends in the information society development 43 3.3.1 Analysing strategic documents of advanced countries 43 3.3.2 Digital Agenda for Europe 50 4 Operational Programme Information Society 53 4.1 Results of the Operational Programme Information Society 53 4.2 Progress in information society development in Slovakia 54 4.3 Lessons learned from the 2007-2013 period 56 4.3.1 Information society development 56 4.3.2 Improving broadband internet access 57 5 SWOT analysis and recommendations for Slovakia 59 5.1 SWOT analysis 59 5.1.1 Strengths 59 5.1.2 Weaknesses 61 5.1.3 Opportunities 64 5.1.4 Threats 66 5.1.5 Information sources used for SWOT analysis 68 5.2 Summary of recommendations 69 5.2.1 Conceptual layer 69 5.2.2 Presentation layer 70 5.2.3 Platform
    [Show full text]