Projekt pozemkových úprav SAZDICE
1. Etapa
VYPRACOVANIE ÚVODNÝCH PODKLADOV K PROJEKTU POZEMKOVÝCH ÚPRAV
VŠEOBECNÉ ZÁSADY FUNKČNÉHO USPORIADANIA ÚZEMIA V OBVODE PROJEKTU POZEMKOVÝCH ÚPRAV
Technická správa
„ Tento projekt je spolufinancovaný ES “
PROJEKT POZEMKOVÝCH ÚPRAV V K.Ú. SAZDICE
VŠEOBECNÉ ZÁSADY FUNKČNÉHO USPORIADANIA ÚZEMIA V OBVODE PROJEKTU POZEMKOVÝCH ÚPRAV
Technická správa
Vypracovali: RNDr. Peter Mederly Ing. Vladimír Kartusek Ing. Jozef Ben čo RNDr. Ľuboš Halada, CSc. Ing. Jozef Krautschneider RNDr. O ľga Mederlyová Tatiana Vl čková Ján Pekárik
Nitra, január 2009 Všeobecné zásady funk čného usporiadania územia – k.ú. Sazdice
OBSAH
ÚVOD ...... 5
1. POPIS PRÍRODNÝCH POMEROV...... 7 1.1. Horninové prostredie a reliéf...... 7 1.2. Ovzdušie a vodstvo...... 8 1.3. Pôdy...... 9 1.4. Biota – vegetácia a živo číšstvo ...... 13 1.5. Krajinná štruktúra (využitie územia) a jej vývoj...... 16 2. SÚ ČASNÝ STAV VEREJNÝCH A SPOLO ČNÝCH ZARIADENÍ A OPATRENÍ (SOCIÁLNO- EKONOMICKÉ POMERY)...... 20 2.1. Dopravné pomery...... 20 2.2. Vodohospodárske a hydromeliora čné pomery...... 23 2.3. Erózia pôdy a protierózna ochrana ...... 24 2.4. Po ľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo...... 27 2.5. Ostatné nepo ľnohospodárske zariadenia a opatrenia ...... 28 2.6. Ekológia a životné prostredie...... 28 3. NÁVRH SPOLO ČNÝCH A VEREJNÝCH ZARIADENÍ A OPATRENÍ...... 32 3.1. Návrh cestnej siete ...... 32 3.2. Vodohospodárske a hydroekologické návrhy...... 35 3.3. Protierózne a pôdoochranné opatrenia ...... 37 3.4. Návrh po ľnohospodárskeho a lesohospodárskeho využívania územia ...... 38 3.5. Návrh nepo ľnohospodárskeho využívania územia...... 42 3.6. Návrhy na zlepšenie ekologickej kvality krajiny a kvality životného prostredia ...... 43 4. STAV UŽÍVACÍCH POMEROV ...... 55
5. VPLYV OPATRENÍ OBMEDZUJÚCICH PO ĽNOHOSPODÁRSKE VYUŽÍVANIE POZEMKOV ...... 57
6. BILANCIA PLÔCH VEREJNÝCH A SPOLO ČNÝCH ZARIADENÍ A OPATRENÍ ...... 59 6.1. Bilancia výmery navrhovaných verejných a spoločných zariadení a opatrení...... 59 6.2. Celková bilancia vplyvu navrhovaných opatrení...... 61 7. NÁVRH FUNK ČNÉHO USPORIADANIA ÚZEMIA...... 64
POUŽITÁ LITERATÚRA ...... 84
FOTOPRÍLOHA...... 87
3 ENVI-GEOS s.r.o. Nitra , REGIO PLÁN Nitra
Zoznam tabuliek v texte
Tabu ľka č. 1 – Rozšírenie bonitovaných pôdnoekologických jednotiek v k.ú. Sazdice ...... 10 Tabu ľka č. 2 – Zastúpenie druhov pozemkov pod ľa evidencie katastra nehnute ľností – stav KN-C ...... 17 Tabu ľka č. 3 – Sú časná krajinná štruktúra územia ...... 17 Tabu ľka č. 4 – Preh ľad ú čelových ciest v území obvodu PPÚ Sazdice ...... 21 Tabu ľka č. 5 – Návrh cestnej siete v území obvodu PPÚ Sazdice ...... 33 Tabu ľka č. 6 – Plochy navrhované na delimitáciu do lesnej pôdy...... 40 Tabu ľka č. 7 – Preh ľad prvkov MÚSES v k.ú. Sazdice ...... 49 Tabu ľka č. 8 – Navrhované zmeny priestorovej štruktúry krajiny v obvode PPÚ Sazdice ...... 60 Tabu ľka č. 9 – Plošná bilancia spolo čných a verejných zariadení a opatrení v obvode PPÚ...... 60 Tabu ľka č. 10 – Koeficient ekologickej stability pre obvod PPÚ Sazdice ...... 62 Tabu ľka č. 11 – Hodnotenie depresných plôch v obvode PPÚ Sazdice...... 63 Tabu ľka č. 12 – Návrh funk čného usporiadania územia...... 66
Zoznam ú čelových máp v prílohe
Účelová mapa č. 1a Bonitované pôdno-ekologické jednotky 1 : 20 000 Účelová mapa č. 1b Pôdna mapa 1 : 20 000 Účelová mapa č. 2a Krajinná štruktúra územia - parcely UO a eviden čný stav C-KN 1 : 20 000 Účelová mapa č. 2b Krajinná štruktúra územia – sú časný stav 1 : 20 000 Účelová mapa č. 2c Krajinná štruktúra územia – návrhový stav 1 : 20 000 Účelová mapa č. 3a Dopravné pomery – sú časný stav 1 : 20 000 Účelová mapa č. 3b Dopravné pomery– návrhový stav 1 : 20 000 Účelová mapa č. 4a Vodohospodárske a hydroekologické pomery – sú časný stav 1 : 20 000 Účelová mapa č. 4b Vodohospodárske a hydroekologické pomery – návrhový stav 1 : 20 000 Účelová mapa č. 5a Erózia a protierózne opatrenia – sú časný stav 1 : 20 000 Účelová mapa č. 5b Erózia a protierózne opatrenia – návrhový stav 1 : 20 000 Účelová mapa č. 6a Nepo ľnohospodárske zariadenia a opatrenia – sú časný stav 1 : 20 000 Účelová mapa č. 6b Nepo ľnohospodárske zariadenia a opatrenia – návrhový stav 1 : 20 000 Účelová mapa č. 7a Ekológia, ochrana prírody a krajiny – sú časný stav 1 : 20 000 Účelová mapa č. 7b Ekológia, ochrana prírody a krajiny – návrhový stav 1 : 20 000 Účelová mapa č. 8 Stav užívacích pomerov 1 : 20 000 Účelová mapa č. 9 Ekologická stabilita územia 1 : 30 000 Účelová mapa č. 10 Hodnotenie depresných plôch 1 : 30 000
Mapové prílohy dokumentácie
Návrh funk čného usporiadania územia 1 : 5 000 Preh ľadná situácia existujúcich a navrhnutých spolo čných zariadení a opatrení a verejných zariadení a opatrení 1 : 10 000
4 Všeobecné zásady funk čného usporiadania územia – k.ú. Sazdice
ÚVOD
Dokumentácia všeobecných zásad funk čného usporiadania územia v obvode projektu pozemkových úprav Sazdice predstavuje podklad pre ďalšie etapy projektu – najmä zásady pre umiestnenie nových pozemkov a plán verejných a spolo čných zariadení a opatrení. Vo všeobecných zásadách je navrhovaný spôsob funk čného využívania územia v obvode projektu pozemkových úprav pre vymedzené bloky, ako aj opatrenia na zabezpe čenie vhodného po ľnohospodárskeho využívania krajiny – hydrologické, protierózne, biologické, ekologické, organiza čné opatrenia. Návrh všeobecných zásad vychádza najmä: • z analýzy vstupných informácií o vlastnostiach prvkov krajiny, po ľnohospodárskej činnosti, vlastníckych a užívacích vz ťahov a zámerov • z kategorizácie a stavu dopravných systémov nachádzajúcich sa v záujmovom území • z posúdenia stavu a funk čnosti jestvujúcich vodohospodárskych a hydromelioračných zariadení • z posúdenia druhov erózie a jestvujúcich protieróznych opatrení na lokalitách ohrozených vodnou a veternou eróziou • zo syntézy pre tvorbu, charakteristiku a klasifikáciu homogénnych priestorových areálov • z interpretácie pre stanovenie vhodnosti funk čných vlastností krajiny pomocou limitov • z propozície pre stanovenie zásad a regulatívov priestorového usporiadania prípustného, obmedzeného a funk čného využívania územia v obvode PPÚ (územné dokumentácie). Pre spracovanie všeobecných zásad boli použité nasledovné hlavné podklady: • výsledky ú čelového mapovania polohopisu v obvode projektu pozemkových úprav • výsledky ú čelového mapovania výškopisu v obvode projektu pozemkových úprav • podrobná ortofotomapa katastrálneho územia • výsledky aktualizácie máp BPEJ s ocenením pozemkov a porastov • údaje registra pôvodného stavu • dokumentácia vybudovaných hydromeliora čných a zúrod ňovacích opatrení, • pásma hygienickej ochrany a technické pásma • digitálny model terénu spracovaný pre potreby PPÚ • údaje o plánovanom spôsobe nakladania s pozemkami (zámery užívate ľov a vlastníkov pôdy) • územný plán regiónu, Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce, konzultácie na Obecnom úrade Sazdice • nároky na zábery pôdy, pásma hygienickej ochrany a technické pásma • iné odborné podklady (geológia, pedológia, hydrológia a meteorológia, biota a ochrana prírody, socioekonomické pomery), spracované v dokumentácii „Miestny územný systém ekologickej stability“ pre k.ú. Sazdice. Obec Sazdice je situovaná v Nitrianskom kraji, v južnej časti okresu Levice. Výmera katastrálneho územia obce je 1823,41 ha, obvod pozemkových úprav bol vymedzený v celkovej výmere 1781,71 ha, čo predstavuje 97,7 % výmery katastrálneho územia. Z obvodu PPÚ bol vy ňatý len intravilán obce. K.ú. Sazdice susedí s nasledovnými katastrami: Demandice (sever), Dolné Semerovce (sv.), Vyškovce nad Ip ľom (východ), Kubá ňovo (juh), Ve ľký Pesek (západ), Dolné Zbrojníky, Horné Zbrojníky (sz.). Z geografického h ľadiska leží kataster obce v Podunajskej nížine, v oddieli Ipe ľská pahorkatina, pododdiele Santovská pahorkatina. V obci žije v sú časnosti 485 obyvate ľov. Preh ľadná situácia znázor ňuje širšie vz ťahy posudzovaného územia v mierke 1:50.000.
5 ENVI-GEOS s.r.o. Nitra , REGIO PLÁN Nitra
6 Všeobecné zásady funk čného usporiadania územia – k.ú. Sazdice
1. POPIS PRÍRODNÝCH POMEROV
V nasledovných kapitolách uvádzame popis prírodných pomerov riešeného územia obce Sazdice a jeho okolia – jednotlivé zložky prostredia sú podrobnejšie popísané a hodnotené v dokumentácii Miestneho územného systému ekologickej stability k.ú. Sazdice.
1.1. H ORNINOVÉ PROSTREDIE A RELIÉF Pod ľa regionálneho geologického členenia SR (Vass a kol. 1988) leží katastrálne územie obce Sazdice v oblasti Vnútrohorské panvy a kotliny , podoblasti Podunajská panva , okrsku Trnavsko-dubnická panva , podokrsku Želiezovská priehlbina . V k.ú. Sazdice sa vyskytujú nasledovné typy geologického substrátu - tufitické piesky a pieskovce, prachovité piesky až prachy s ílovitou prímesou (neogén - spodný až stredný sarmat) - prevažne pies čité až prachovité sedimenty - striedanie piesčitých a prachovitých vrstiev s obsahom vulkanického materiálu. Najviac zastúpený typ geologického podložia, ktorý je však na zna čnej časti územia prekrytý delúviami. V území sú mapované najmä v sv. časti na plošinách a stredne strmých až strmších svahoch - vápnité a tufitické íly s polohami tufitov a tufov (neogén - spodný až stredný sarmat) – rozpadavé sivé až zelenosivé s ľudnaté sedimenty ba ďanského súvrstvia, miestami so zvýšeným obsahom pies čitých častíc. Na povrch vystupujú najmä na strmých svahoch a v zárezoch eróznych rýh, ostrov čekovito v rôznych polohách západnej časti územia. - polygenetické deluviálne svahové hliny (rôzne obdobia kvartéru) – ílovito-hlinité svahové sedimenty, miestami zasutené, s úlomkami hornín vulkanického pôvodu. Mapované sú prakticky v celej západnej časti územia, kde prekrývajú predchádzajúce dve jednotky. - eluviálno-deluviálne hliny (rôzne obdobia kvartéru) – sedimenty svahov a plochých chrbtov, mapované v jz. časti územia (Sedlárova dolina - Sedlárovo). - eolické vápnité spraše (mladší pleistocén – würm) – rozsiahle pokryvy eolických prachových až pies čitých sedimentov (svetložlté až hrdzavožlté sedimenty premenlivej zrnitosti). V území sú mapované na rozsiahlych plochách najmä vo východnej časti územia, na menšej ploche sú mapované aj v jz. časti územia. - fluviálne štrky a pies čité štrky prekryté mladšími sprašovými sedimentmi (pleistocén – mindel- riss) – terasové sedimenty stredných a vyšších terás Ip ľa v oblasti Dlhé – Dlhé diely. Tvorené sú opracovanými valúnmi rôzneho horninového zloženia v nadloží s pokryvmi spraší. - deluviálno-fluviálne sedimenty (mladý pleistocén – holocén) – ílovité, hlinité až pieso čnato-hlinité podsvahové sedimenty úvalinovitých údolí v rôznych častiach územia. - proluviálne sedimenty ((mladý pleistocén – holocén) – pieso čnato-hlinité až ílovito-hlinité zmiešané sedimenty s obsahom skeletu - ide o sedimenty plochých náplavových kuže ľov na prechode pahorkatiny do nivy Ip ľa a Búru. - fluviálne nivné sedimenty (holocén) –holocénne hliny až íly, vyvinuté na nivách Ip ľa, Búru a Jelšovky. Prevažujú ílovité hliny až íly, stredne priepustné až nepriepustné. Pod ľa inžinierskogeologickej klasifikácie Matulu a kol. (1969) patrí posudzované územie do regiónu neogénnych tektonických vkleslín, oblasti vnútrokarpatských nížin (Podunajská nížina). Na základe STN 73 0036 leží širšie územie v seizmickej oblasti 5o MSK. Pod ľa geomorfologického členenia Slovenska (Mazúr, Lukniš in Atlas SSR 1980) patrí posudzované územie do Podunajskej nížiny, jej celku Podunajská pahorkatina a oddielu Ipe ľská pahorkatina (pododdiel Santovská pahorkatina).
7 ENVI-GEOS s.r.o. Nitra , REGIO PLÁN Nitra
Reliéf územia obce Sazdice je podmienený substrátovými pomermi. Na vä čšine územia prevažuje stredne členitý pahorkatinný reliéf s hladko modelovanými chrbtami a svahmi, s nadmorskou výškou 130-250 m. Strmšie svahy sú viazané na výstupy pestrého neogénneho podložia, miernejšie svahy zasa na kvartérne sprašové a deluviálne sedimenty. V jv. časti územia je vyvinutý málo členený reliéf zvlnenej roviny rie čnej nivy a terás Ip ľa s nadmorskou výškou 118-135 m. V území je možné vymedzi ť tieto základné typy reliéfu: − zvlnená rovina na fluviálnych a fluviálno-eolických sedimentoch – patrí sem okraj fluviálnej nivy a nivnej terasy Ip ľa v južnej časti územia a fluviálna niva potoka Búr v centrálnej časti katastra, − stredne členená pahorkatina prevažne na kvartérnych sedimentoch – patrí sem východná čas ť katastrálneho územia, tvorená miernymi až stredne strmými svahmi Ipe ľskej pahorkatiny, členenými periglaciálnymi úvalinami, − členitá pahorkatina až podvrchovina na neogénnych sedimentoch a ich delúviách – patrí sem západná čas ť územia medzi údoliami Jelšovky a Búru, budovaná najmä pestrými neogénnymi horninami vulkanického a sedimentárneho pôvodu a ich delúviami. Sklonitos ť reliéfu je vyjadrovaná tzv. izoklínami – izo čiarami rovnakého sklonu reliéfu v smere spádových kriviek. Ide o najvýznamnejší morfometrický parameter, ktorý je podmie ňujúci pre vznik a intenzitu svahových procesov, ale ur čuje aj využite ľnos ť územia z hľadiska pôdohospodárstva. Sklonitos ť sme vyjadrili v intervaloch 0-0,5 0, 0,5-1o, 1-3o, 3-7o, 7-12 o, 12-17 o a 17-25 o. V k.ú. Sazdice je vzh ľadom k pomerne ve ľkej členitosti územia aj zna čná priestorová diferenciácia sklonitosti reliéfu. Na nivách Ip ľa, Búru a Jelšovky, ako aj v údoliach a na pahorkatinných chrbtoch prevažuje rovinný až málo sklonitý reliéf (sklonitos ť do 3 o), na pahorkatinných svahov prevažnú mierne až stredne strmé svahy (kategórie 3-7o a 7-12 o). Na svahoch pokrytých delúviami s častými výstupmi neogénneho podložia je sklonitos ť reliéfu v kategóriách strmších až strmých svahov (kategórie 12-17 o, 17- 25 o). Na malých plochách v členitej pahorkatine sa vyskytujú aj ve ľmi strmé svahy so sklonitos ťou nad 25 o.
1.2. O VZDUŠIE A VODSTVO
Klíma Celkovú charakteristiku klímy, najmä z h ľadiska teplotných a zrážkových pomerov s prihliadnutím na vlahovú bilanciu a slne čný svit vyjadrujú tzv. klimatické oblasti (Kon ček in Atlas SSR 1980, Atlas krajiny SR, 2002). K.ú. Sazdice patrí do teplej klimatickej oblasti, a to jej teplého suchého okrsku, s miernou zimou a dlhším slne čným svitom. Okrsok je charakterizovaný teplou nížinnou klímou s dlhým až ve ľmi dlhým, teplým a suchým letom, krátkou, mierne teplou, suchou až ve ľmi suchou zimou s ve ľmi krátkym trvaním snehovej pokrývky. Priemerné ro čné teploty v území sa pohybujú v rozpätí 9,5-9,8 oC. Najteplejším mesiacom je júl (19,4-19,8 oC), najchladnejším január (-2,0 až –2,5 oC). Priemerná teplota vegeta čného obdobia sa pohybuje v rozpätí 16,0-17,0 oC. Priemerný ro čný úhrn zrážok je 500-550 mm (vo vyšších polohách do 600 mm), vo vegeta čnom období je to 300-330 mm. Najviac zrážok spadne v mesiacoch máj - august, najmenej v mesiacoch január – marec a v septembri. Celkovo patrí oblas ť medzi zrážkovo vysoko deficitné územia - celkový ro čný vlahový deficit je 150-200 mm, vo vegeta čnom období je to však cca 300 mm. Snehová pokrývka leží v území priemerne 20- 30 dní do roka. Prevládajúcou zložkou vetra takmer vo všetkých ro čných obdobiach vo východnej časti Podunajskej nížiny (stanica Nový Tekov) je severozápad a západ (ich podiel predstavuje celoro čne 16 a 13 % pozorovaní). Ďalšími častými smermi vetrov sú V a SV, naopak najmenej časté sú J, JV a JZ vetry. V zime je
8 Všeobecné zásady funk čného usporiadania územia – k.ú. Sazdice
mimoriadne vysoký podiel východných vetrov (až 19 %). Oblas ť je charakteristická aj pomerne vysokým podielom bezvetria (priemerne v 32 % meraní).
Povrchové vody Katastrálne územie obce Sazdice patrí do povodia rieky Ipe ľ (Dolný Ipe ľ - číslo hydrologického poradia 4- 24-03). Priamo katastrálnym územím pretekajú dva stále vodné toky – Jelšovka a Búr. Jelšovka je pravostranným prítokom Ip ľa (ústi do neho v Ipe ľskom Sokolci). Je to tok III. rádu s celkovou dĺžkou 17,9 km a plochou povodia 47,8 km 2. Odvod ňuje čas ť Ipe ľskej pahorkatiny, te čie od Hontianskej Vrbice severojužným smerom. Jelšovka te čie okrajom k.ú. Sazdice (v blízkosti západnej hranice k.ú.) v dĺžke 4,1 km. Na konci k.ú. Sazdice má Jelšovka d ĺžku 8,5 km a plochu povodia 22 km 2. Búr je pravostranným prítokom Ip ľa, je tokom III. rádu s dĺžkou 24,4 km a plochou povodia 97,6 km 2. Rovnako ako Jelšovka odvod ňuje svahy Ipe ľskej pahorkatiny. Pramení severne od Brhloviec, te čie cez Santovku, Demandice, Sazdice a východne od Kubá ňova ústi do Ip ľa. Búr preteká centrálnou čas ťou k.ú. Sazdice v dĺžke 4,4 km – rozde ľuje územia na západnú a východnú čas ť. Pri Sazdiciach má Búr d ĺžku 19 km a plochu povodia 88,3 km 2. Umiestnená je tu vodomerná stanica. Miestne vodné toky majú daž ďovo-snehový režim odtoku s maximálnymi stavmi v marci až za čiatkom apríla, s vysokými prietokmi aj v mesiacoch február a apríl. Jesenné podružné maximum je málo výrazné. Najnižšie prietoky sú v septembri, nízke stavy sú v období júl – október. Koeficient odtoku z územia je cca 0,2-0,3, špecifický odtok dosahuje len 4-6 l.s -1.km -2. Dlhodobý priemerný ro čný prietok Ip ľa vo Vyškovciach nad Ip ľom je 20,8 m 3.s -1, najvyššie prietoky dosahuje v marci, najnižšie v júli až októbri. Dlhodobý priemerný prietok potoka Búr je 0,30 m 3.s -1. Potok Jelšovka nie je hydrologicky sledovaný.
Podzemné vody Katastrálne územie obce Sazdice patrí pod ľa hydrogeologickej rajonizácie územia Slovenska (Šuba a kol. 1989) na rozhranie dvoch hydrogeologických rajónov - N 061 Neogén strednej a južnej časti Ipe ľskej pahorkatiny a QN 091 Kvartér Ip ľa. Ve ľká vä čšina územia patrí do prvého rajónu, do druhého patrí len jv. okraj územia. V rajóne neogénu je horninové prostredie hydrogeologicky málo priaznivé – prevládajú menej priepustné sedimenty (spraše, prachy a íly) nad priepustnejšími sedimentmi (fluviálne štrky, neogénne piesky a pieskovce). Územie je zrážkovo deficitné, bez predpokladov vytvorenia prame ňov a zásob vody v plytkejších vrstvách. Zvodnené vrstvy sú viazané na hlbšie piesky až štrky (artézske vody). Podzemné vody s vo ľnou hladinou sa vyskytujú len v údoliach (Jelšovka, Búr), avšak zásoby vôd sú malé. Rajón kvartéru Ip ľa je hydrogeologicky ove ľa významnejší. Kolektorom podzemnej vody sú štrkopies čité náplavy rieky Ipe ľ, ktorých hrúbka v území dosahuje 6-10 m a z h ľadiska priepustnosti sú priaznivé. Výdatnos ť vrtov v okolitých katastroch dosahuje 4-5 l.s -1. Menej významným kolektorom vôd sú aj štrkopies čité vrstvy ipe ľských terás, vody však skôr prestupujú do nivy Ip ľa. Pod ľa režimu patria podzemné vody širšieho územia do prvého výškového stup ňa (do 450-600 m n.m.), s najvyššími stavmi hladiny podzemných vôd a výdatnosťami prame ňov koncom marca a za čiatkom apríla, minimálnymi stavmi v septembri až novembri. V rámci posudzovaného územia sa nenachádzajú využívané vodné zdroje ani vymedzené pásma hygienickej ochrany vodných zdrojov.
1.3. P ÔDY
Charakteristika aktualizovaných BPEJ Vlastnosti a kvalita po ľnohospodárskych pôd sú pre potreby projektu pozemkových úprav vyhodnocované pomocou aktualizovaných bonitovaných pôdnoekologických jednotiek BPEJ (Džatko a kol. 1976,
9 ENVI-GEOS s.r.o. Nitra , REGIO PLÁN Nitra
Linkeš a kol. 1996), ktoré sú zárove ň podkladom pre vyhodnotenie ceny po ľnohospodárskej pôdy a pozemkov. Ochranu po ľnohospodárskej pôdy v SR ustanovuje Zákon o ochrane a využívaní po ľnohospodárskej pôdy č. 220/2004. Pod ľa § 12, ods. 2 zákona je pri nepo ľnohospodárskom využití potrebné chráni ť po ľnohospodársku pôdu zaradenú pod ľa kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky do prvej až štvrtej kvalitatívnej skupiny. Plošné rozšírenie hlavných pôdnych jednotiek v rámci k.ú. Sazdice pod ľa aktualizácie BPEJ realizovanej v úvodnej etape projektu pozemkových úprav je uvedené v tabu ľke č. 1 , v účelovej mape č. 1a je znázornený priestorový výskyt aktualizovaných jednotiek BPEJ. Najviac zastúpenými pôdami v území sú pod ľa mapovania BPEJ hnedozeme , ktoré zaberajú spolu 38,6 % územia (704,7 ha - 55 % po ľnohospodárskej pôdy). Zo subtypov sa vyskytujú najmä hnedozeme modálne, menej luvizemné a pseudoglejové. Ďalšími pôdami sú regozeme (mapované spolu s hnedozemami erodovanými), ktoré zaberajú spolu 226,8 ha pôdy (12,4 % územia, 17,6 % po ľnohospodárskej pôdy). Fluvizeme sú zastúpené na 149,1 ha (8,2 % územia, 11,6 % po ľnohospodárskej pôdy) – prevažujú fluvizeme glejové, menej sú zastúpené fluvizeme modálne. Na vä čších plochách sú mapované ešte kambizeme (subtypy modálne a pseudoglejové) – 106,2 ha (5,8 % územia, 8,2 % po ľnohospodárskej pôdy). Menej zastúpenými pôdami sú rendziny (70,0 ha) a prechodné pôdy charakteru luvizemí až pseudoglejov (32,1 ha). Nepo ľnohospodárska pôda je v k.ú. Sazdice mapovaná celkovo na 29,3 % plochy katastra (534,5 ha), pri čom sem patria najmä lesné pôdy (471 ha – 25,8 %), menej antropogénne pôdy (zastavané územia 54 ha – 3,0 %) a neplodné plochy (9 ha – 0,5 %).
Tabu ľka č. 1 – Rozšírenie bonitovaných pôdnoekologických jednotiek v k.ú. Sazdice
Trieda % 7-m. kód BPEJ Charakteristika pôdy Ha kvality územia fluvizeme modálne na fluviálnych sedimentoch, hlboké, piesočnaté, 0105001 bezskeletnaté 6 4,1 0,2 fluvizeme modálne na fluviálnych sedimentoch, hlboké, hlinité až piesočnato 0106002 hlinité, bezskeletnaté 2 7,2 0,4 0111002 fluvizeme glejové na fluviálnych sedimentoch, hlboké, hlinité, bezskeletnaté 3 9,4 0,5 fluvizeme glejové na fluviálnych sedimentoch, hlboké, ílovito hlinité, 0112003 bezskeletnaté 5 52,3 2,9 fluvizeme glejové až pelické na fluviálnych sedimentoch, hlboké, ílovité, 0113004 bezskeletnaté 6 76,2 4,2 0144002,0144202, 0144302 hnedozeme modálne na sprašiach, hlboké, hlinité, bezskeletnaté 3 135,7 7,4 0145002,0145202, hnedozeme modálne až luvizemné na sprašových hlinách, hlboké, hlinité, 0145502 bezskeletnaté 4 155,5 8,5 0146003,0146203, 0146403 hnedozeme na sprašových hlinách, hlboké, ílovito hlinité, bezskeletnaté 3-5 166,7 9,1 0147202,0147402, regozeme a hnedozeme erodované na sprašiach, stredne hlboké až plytké, 0147502, 0147505 hlinité, bezskeletnaté 6 147,5 8,1 0150002,0150202, hnedozeme pseudoglejové na sprašových a polygénnych hlinách, hlboké, 0150302, 0150502 hlinité, bezskeletnaté 4-5 131,6 7,2 0151003,0151203, 0151303,0151403, hnedozeme pseudoglejové na sprašových a polygénnych hlinách, hlboké, 0151503 ílovito hlinité, bezskeletnaté 5-6 115,2 6,3 0152202,0152302, hnedozeme erodované na polygénnych hlinách a regozeme na neogénnych 0152402 sedimentoch, stredne hlboké, hlinité, bezskeletnaté 5-6 35,4 1,9 hnedozeme erodované na polygénnych hlinách a regozeme na neogénnych 0153403 sedimentoch, stredne hlboké, ílovito hlinité, bezskeletnaté 6 9,0 0,5 hnedozeme erodované až regozeme na rôznych substrátoch, na výrazných svahoch, hlinité až ílovito hlinité, plytké až stredne hlboké, bezskeletnaté až 0154672,0154673 málo skeletnaté 8 34,9 1,9 pseudogleje modálne na sprašových a polygénnych hlinách, hlboké, ílovito 0157403,0157503 hlinité, bezskeletnaté 6 26,0 1,4
10 Všeobecné zásady funk čného usporiadania územia – k.ú. Sazdice
Trieda % 7-m. kód BPEJ Charakteristika pôdy Ha kvality územia luvizeme pseudoglejové až pseudogleje erodované, na výrazných svahoch, 0158673,0158773 plytké až stredne hlboké, ílovito hlinité, slabo až stredne skeletnaté 8 6,1 0,3 kambizeme modálne až luvizemné na svahových hlinách, stredne hlboké, 0165512 hlinité, málo skeletnaté 6 7,8 0,4 0171205,0171215, kambizeme pseudoglejové na svahových hlinách, hlboké až stredne hlboké, 0171415, 0171515 piesočnato hlinité, bezskeletnaté až málo skeletnaté 6 86,9 4,8 kambizeme na rôznych substrátoch, na výrazných svahoch, plytké až stredne 0183672 hlboké, hlinité, málo až stredne skeletnaté 9 11,6 0,6 0187213,0187403, 0187413,0287445, rendziny modálne až kambizemné, na vápencoch a dolomitoch, stredne 0287545 hlboké, hlinité, málo skeletnaté 7 64,1 3,5 rendziny modálne na výrazných svahoch, plytké až stredne hlboké, hlinité, 0192672,0192772 slabo až stredne skeletnaté 9 5,9 0,3 I intravilán obce 54,4 3,0 L lesné pôdy 471,3 25,8 V ostatné a neplodné plochy 8,7 0,5 Spolu 1823,4 100,0
Hodnotenie vlastností pôd na základe pôdneho prieskumu Po čas prieskumných prác v rámci spracovania dokumentácie MÚSES pre k.ú. Sazdice bol realizovaný dopl ňujúci pôdny prieskum (október-november 2008). Celkovo bolo na ploche obvodu PPÚ mimo lesnej pôdy vyv ŕtaných 362 sond (priemerne 1 sonda na 3,6 ha po ľnohospodárskej pôdy) a odobratých 57 vzoriek pôdy. Hodnotené boli základné pedologické charakteristiky (pôdny subtyp, zrnitos ť pôdy, h ĺbka pôdneho profilu, obsah skeletu), osobitne boli analyzované pôdne vzorky (zrnitostné zloženie, obsah organického uhlíka a výpo čet množstva humusu (Katedra pedológie a geológie FAPZ SPÚ Nitra). Podrobné výsledky pedologického prieskumu sú uvedené v dokumentácii MÚSES, v ďalšom texte uvádzame súhrnné hodnotenie kvality pôd v rámci obvodu PPÚ Sazdice, ktoré je dôležité najmä pre poznanie relatívnej kvality pôdy v území a ktoré by malo by ť zoh ľad ňované v ďalších etapách projektu (vy čle ňovanie nových pozemkov). Základné pôdne jednotky územia sú znázornené v účelovej mape č. 1b . Pôvodný pôdny kryt v posudzovanom území bol relatívne homogénny, s prevahou pôd hnedozemného typu (najmä v menej členitej časti pahorkatiny), s menším zastúpením kambizemí, regozemí a pseudoglejov v členitejšej pahorkatine a s prevahou fluvizemí v nivných polohách. Najmä dôsledkom intenzívneho po ľnohospodárskeho využívania územia a sprievodného pôsobenia vodnej erózie sa čas ť hnedozemí v pahorkatine zmenila na regozeme. Celkovo najviac zastúpeným pôdnym typom v území sú hnedozeme (HM) . Sú to pôdy teplej a mierne suchej až mierne vlhkej klimatickej oblasti. Pôvodne v území dominovali, v sú časnosti sme ich zmapovali na 39 % územia (713,5 ha). Hnedozeme tvoria pôdny kryt aj na časti lesného územia. V území sme mapovali nasledovné subtypy hnedozemí: − hnedozeme modálne – typické hnedozeme s vyvinutým hlbokým iluviálnym horizontom, hlboké, prevažne hlinité (menej ílovito-hlinité), vä čšinou bezskeletnaté. V území sú pomerne rozšírené (zaberajú 149,6 ha – 8,2 % územia). Vyskytujú sa mozaikovito v rôznych častiach katastra, najmä však v menej členitej pahorkatine na východe územia. V podsvahových a údolných polohách pahorkatiny sme mapovali akumulovanú formu hnedozemí (vyskytujú sa na ploche 26,8 ha). − hnedozeme pseudoglejové – vyskytujú sa na menšej výmere v nieko ľkých lokalitách (na chrbtoch pahorkatiny najmä v západnej časti územia) s výskytom málo priepustného ílovitého podložia. Ide o stredne hlboké až hlboké, hlinité až ílovito-hlinité pôdy, s malým obsahom skeletu. Mapovali sme ich na výmere 49,8 ha (2,7 %).
11 ENVI-GEOS s.r.o. Nitra , REGIO PLÁN Nitra
− hnedozeme erodované – najrozšírenejší pôdny subtyp v území, ktorý vznikol eróziou pôvodných hnedozemí na stredne strmých až strmších svahoch pahorkatiny v rôznych častiach katastra. V členitejších polohách môže ís ť o pôvodné pôdy. Sú to pôdy stredne hlboké, vä čšinou hlinité (menej ílovito-hlinité), miestami s výskytom skeletu – v území sme ich mapovali na výmere až 489,4 ha (26,7 %). Z tejto výmery je približne štvrtina pôd (111,9 ha – 6,1 %) už na rozhraní k regozemiam (plytký až stredne hlboký profil). Druhým najrozšírenejším pôdnym typom v území sú regozeme (RM) . Typické sú plytkým až stredne hlbokým profilom, zvä čša sú prachovité, bezskeletnaté. V území vznikli väčšinou eróziou pôvodných hnedozemí najmä na strmších svahov pahorkatiny v rôznych častiach katastra. Tvoria pôdny kryt aj na časti zalesnených plôch. Pôvodne sa tieto pôdy vyskytovali len na svahoch budovaných neogénnymi sedimentmi s prímesou vulkanického materiálu. Regozeme sme v území dokumentovali na 243,9 ha (13,4 % výmery). Prevažne ide o plytké, menej stredne hlboké pôdy, hlinité, s malým obsahom skeletu. Na fluviálnej nive Ip ľa, Búru a Jelšovky sú vyvinuté hydromorfné pôdy - fluvizeme a gleje. Fluvizeme (FM) sú pôdy recentných aluviálnych nív s vysokou hladinou podzemnej vody, často s periodickými záplavami. V k.ú. Sazdice sme mapovali dva subtypy fluvizemí – modálne a glejové, ktoré spolu zaberajú 131,9 ha (7,2 % územia). - fluvizeme modálne sú vä čšinou hlboké pôdy dobrej kvality - v území Sazdíc sa však nachádzajú vä čšinou ako stredne hlboké, hlinité až pieso čnato-hlinité fluvizeme s menším obsahom skeletu, a to na okraji nivy Búru severne a východne od obce. Ich výmera je pomerne malá (14,4 ha – 0,8 %). - fluvizeme glejové sú zastúpené na podstatne vä čšej ploche nív vodných tokov. Ide o stredne hlboké až hlboké, vä čšinou ílovito-hlinité až ílovité pôdy (menej hlinité), so znakmi glejového procesu v podorni čí a nepriepustným ílovitým podložím. Mapovali sme ich na ploche 81,5 ha (4,5 %). Na ploche 36,0 ha (2,0 %) sme mapovali prechodné pôdy medzi fluvizemami a glejmi. Na malých plochách sme mapovali aj výskyt glejových pôd (3,1 ha – 0,2 %). Gleje (GL) vznikli ako dôsledok dlhodobého ovplyv ňovania pôdneho profilu vysokou hladinou podzemnej vody. V území sme ich mapovali v menších zamokrených údolných polohách a na časti nivy Jelšovky. Kambizeme (KM ) sú tzv. hnedé lesné pôdy, ktoré patria k najrozšírenejším pôdnym typom na území Slovenska. V území sme mapovali dva subtypy kambizemí: - kambizeme pseudoglejové (67,5 ha – 3,7 %) - plytké až stredne hlboké, málo skeletnaté pôdy, hlinité až ílovito-hlinité. Mapovali sme ich vo vyšších pahorkatinných polohách v lokalitách Drien čina – Dlhé diely, Sinište, Ve ľká dolina, Dlhá tabla. - kambizeme modálne (59,0 ha - 3,2 %) – mapovali sme ich v západnej časti územia v lokalitách Ve ľká hora – Malá Morda, Nový vrch, Starý vrch, Urbárske pasienky. Ide o plytké až stredne hlboké pôdy, málo až stredne skeletnaté, hlinité až ílovito-hlinité, na malej ploche v oblasti Urbárskych pasienkov až hlinito-pieso čnaté. Kambizeme tvoria pôdny kryt aj v členitejšej časti zalesneného územia. Pseudogleje (PG) sú pôdy s vyvinutým mramorovaným pseudoglejovým horizontom, ktorý je dôsledkom dlhodobého povrchového zamokrovania pôd. Vä čšinou sú po ľnohospodársky využívané, avšak ich vodný režim je nepriaznivý a úrodnos ť je znížená. V území obce Sazdice sme pseudogleje mapovali na výmere 46,1 ha (2,5 %) v západnej a južnej časti územia – nachádzajú sa najmä v plošinných polohách v lokalitách Ve ľká dolina, Dlhá tabla, Sedlárovo, nad Urbárskymi pasienkami. V k.ú. Sazdice sú zastúpené aj človekom pretvorené kultúrne pôdy - kultizeme (KT). Sú to pôdy na prirodzených substrátoch, ale s úplne pozmenenými vlastnos ťami (prevažne kultiváciou po čas po ľnohospodárskeho využívania). Patria sem pôdy záhrad, vinohradov, ovocných sadov a podobne - v posudzovanom území sa viažu na záhrady v intraviláne obce a čiasto čne na vinohrady a sady na svahoch pahorkatiny. Celkovo sme kultizeme vymedzili na ploche 25,3 ha (1,4 % územia). Pomerne ve ľkú výmeru zaberajú aj nevyvinuté a neplodné pôdy (približne 89 ha – 4,9 % územia). Patria sem lokality neplodných plôch (eróznych rýh a zárezov), medzí, pozemkov ú čelových a štátnych ciest,
12 Všeobecné zásady funk čného usporiadania územia – k.ú. Sazdice
zárezov a pozemkov vodných tokov, ako aj človekom vytvorené umelé pôdy na nepôvodných substrátoch (zastavané plochy a dvory) - antrozeme (AN) .
1.4. B IOTA – VEGETÁCIA A ŽIVO ČÍŠSTVO
Biogeografické za členenie územia a rekonštruovaná prirodzená vegetácia Pod ľa fytogeografického členenia Slovenska (Futák, in Atlas SSR 1980) patrí širšie záujmové územie do oblasti panónskej flóry, fytogeografického okresu Podunajská nížina . Toto za členenie znamená, že v druhovom zložení vegetácie i živo číšstva prevládajú teplo- a suchomilné druhy, vä čšinou panónskeho pôvodu. Rekonštruovaná prirodzená vegetácia katastrálneho územia obce Sazdice je tvorená viacerými jednotkami – priamo v katastrálnom území boli mapované jednotky lužné lesy nížinné, dubovo-hrabové lesy panónske a dubovo-cerové lesy. V zóne dubovo-cerových lesov sa ostrov čekovito vyskytujú aj dubové xerotermofilné lesy ponticko-panónske. Lužné lesy nížinné (U) predstavujú vlhkomilné a mezohygrofilné lesy, rastúce na aluviálnych naplaveninách pozd ĺž vodných tokov, patriace do podzväzu Ulmenion . Zo stromov bývajú zastúpené jase ň štíhly, dub letný, brest hrabolistý, javor po ľný, čremcha strapcovitá a dreviny mäkkých lužných lesov. V krovinnom poschodí sú to svíb krvavý, zob vtá čí, bršlen európsky, hloh. Bylinný podrast je druhovo relatívne bohatý. Jednotka bola mapovaná na nive vodného toku Búr. Dubovo-hrabové lesy panónske (Cr) - spolo čenstvá dubovo-hrabových lesov v najteplejších oblastiach Slovenska alebo v teplejších kotlinách a dolinách, kde má klíma zvýšenú kontinentalitu. V stromovom poschodí dominuje dub letný, častý je dub sivastý, javor po ľný, javor mlie čny, trvalo sa vyskytuje aj javor tatársky. Bežné sú bresty, lipa malolistá, hrab obyčajný, jase ň štíhly a jase ň úzkolistý. Krovinné poschodie je dobre vyvinuté. Častá jednotka, rozšírená v nižších častiach svahov. Dubovo-cerové lesy (Qc) – do tejto jednotky sú zaradené xerotermofilné dubové lesy na alkalických podložiach. Pôdy sú sezónne vysychavé, ťažké, mierne kyslé až kyslé. Dominantou v týchto porastoch je dub cerový, ďalej sa vyskytujú dub žltkastý, dub sivozelený, niekedy aj dub zimný, dub letný a javor po ľný. Krovinné poschodie býva pomerne bohaté, tvorené najmä druhmi zob vtá čí, drie ň oby čajný, svíb krvavý, slivka trnková, ruža galská, rešetliak pre čis ťujúci, hloh oby čajný. Vä čšina týchto lesov bola premenená na polia s náro čnejšími kultúrami, vinice a sady. Jednotka bola v území mapovaná v horných častiach svahov a na chrbtoch. Dubové xerotermofilné lesy ponticko-panónske (AQ) sa vyvíjajú na černozemiach, na prechode hnedozemí k černozemiam a na hnedozemiach na spraši. Floristicky sú bohaté so submediteránnymi druhmi a druhmi lesostepného charakteru. Prevládajú dub sivozelený a dub jadranský, častý je dub cerový. Z ďalších drevín sa vyskytujú dub mnohoplodý, dub letný, brest menší, javor po ľný. V krovinnom poschodí sú to druhy rodu ruža, vtá čí zob, trnka oby čajná, rešetliak pre čis ťujúci, drie ň, zemolez oby čajný a kalina oby čajná. V území sa jednotka vyskytuje ostrov čekovito v teplých polohách hornej časti svahov a chrbtov východne od obce.
Reálna vegetácia Reálna vegetácia katastrálneho územia je výrazne odlišná od pôvodnej, rekonštruovanej. Katastrálne územie v sú časnosti predstavuje intenzívne využívanú po ľnohospodársko-lesnú krajinu, pri čom v štruktúre krajiny celkovo prevažuje ve ľkobloková orná pôda. Terénny prieskum katastrálneho územia bol vykonaný v mesiacoch september a október 2008. V ďalšom texte podávame charakteristiku vegetácie hlavných typov biotopov, vyskytujúcich sa v území. Brehové porasty vodných tokov sú významným typom mimolesnej drevinnej vegetácie. V území sa vyskytujú najmä na nive vodných tokov Búr a Jelšovka. Drevinné brehové porasty sú vä čšinou dobre vyvinuté v prípade vodného toku Jelšovka, vodný tok Búr má síce slabšiu pokryvnos ť stromového
13 ENVI-GEOS s.r.o. Nitra , REGIO PLÁN Nitra
a krovinného poschodia, ale má druhovo bohaté, prevažne prirodzené bylinné poschodie. Vä čšinu zapojených porastov možno klasifikova ť ako fragmenty lužných lesov, patriace do biotopu európskeho významu 91E0 Lužné v ŕbovo- topo ľové a jelšové lesy (pod ľa národnej klasifikácie Ls1.1 a Ls1.3). V stromovom poschodí sú tu časté v ŕba biela ( Salix alba ), v ŕba krehká ( Salix fragilis ) a ich kríženec Salix x rubens , miestami sa vyskytuje aj jelša lepkavá (Alnus glutinosa). Primiešané bývajú topo ľ čierny ( Populus nigra ), topo ľ sivý ( Populus x canescens ) a slivka gu ľatoplodá ( Prunus insititia ). V krovinnom poschodí sú časté v ŕba popolavá ( Salix cinerea), slivka trnková ( Prunus spinosa ), hloh jednosemenný ( Crataegus monogyna agg.), ruža šípová ( Rosa canina agg.), ako aj liany chme ľ oby čajný ( Humulus lupulus ) a povoja plotná ( Calystegia sepium ). V bylinnom poschodí sa najviac uplat ňujú p ŕhľava dvojdomá ( Urtica dioica ), kostihoj lekársky ( Symphytum officinale ), štetka lesná ( Dipsacus fullonum ), iskerník plazivý ( Ranunculus repens ), vrbica v ŕbolistá ( Lythrum salicaria ), trs ť oby čajná ( Phragmites australis ), kosatec žltý (Iris pseudacorus ), v ŕbovka chlpatá (Epilobium hirsutum ), konopá č oby čajný ( Eupatorium cannabinum ) a pýr plazivý ( Elytrigia repens ). Z ohrozených druhov tu rastie berla vzpriamená (Berula erecta ) a krti čník tô ňomilný ( Scrophularia umbrosa ), na okrajoch porastov aj mlie čnik prútnatý ( Tithymalus tommasinianus ). Do týchto porastov prenikajú aj nepôvodné, invázne druhy javorovec jase ňolistý (Negundo aceroides ), agát biely ( Robinia pseudoacacia ) a taxóny z okruhu astry novobelgickej ( Aster novi-belgii agg.). Zriedkavejšie sa vyskytujú porasty s dominanciou kultivarov euroamerických topo ľov (Populus x canadensis ). Lesné porasty územia môžeme rozdeli ť na dva výrazné typy: dubovo-cerové a agátové lesy. Dubovo-cerové lesy majú prevažne prirodzenú štruktúru a druhové zloženie všetkých poschodí, patria do biotopu európskeho významu 91M0 Dubovo-cerové lesy. V stromovom poschodí prevažuje dub cerový (Quercus cerris ), primiešané bývajú ďalšie druhy dubov, najmä dub zimný ( Q. petraea ) a dub mnohoplodý (Q. polycarpa ), ako aj javor po ľný ( Acer campestre ). V krovinnom poschodí sú časté hloh jednosemenný (Crataegus monogyna agg.), slivka trnková ( Prunus spinosa ) a ruža šípová ( Rosa canina agg .), pomerne často sa vyskytujú aj baza čierna ( Sambucus nigra ) a zob vtá čí ( Ligustrum vulgare ). V bylinnom poschodí sú naj častejšími druhmi mlie čnik chvojkový ( Tithymalus cyparissias ), pakost smrad ľavý ( Geranium rober tianum) a cesna čka lekárska ( Alliaria petiolata ). Agátové porasty sú charakteristické dominanciou agáta bieleho ( Robinia pseudaccacia ) v stromovom i krovinnom poschodí. V stromovom poschodí bývajú naj častejšie primiešané dub cerový (Quercus cerris ) a slivka gu ľatoplodá ( Prunus insititia ). Z krovín sú naj častejšie baza čierna ( Sambucus nigra ), hloh jednosemenný ( Crataegus monogyna agg.), slivka trnková ( Prunus spinosa ) a ruža šípová ( Rosa canina agg .). V bylinnom poschodí sú časté druhy p ŕhľava dvojdomá ( Urtica dioica ), balota čierna ( Ballota nigra ), stoklas jalový ( Bromus sterilis ), mrvica lesná ( Brachypodium sylvaticum ), kuklík mestský ( Geum urbanum ), lastovi čník vä čší (Chelidonium majus), cesna čka lekárska ( Alliaria petiolata ) a pýr plazivý (Elytrigia repens ). Lužné lesy sa s výnimkou jedného menšieho jelšového lužného lesa v území zachovali iba vo forme brehových porastov vodných tokov, ich charakteristika je uvedená vyššie. Plošné porasty drevín vä čšinou predstavujú pokro čilé štádiá zarastania opustených plôch. V stromovom poschodí sa v týchto porastoch uplat ňuje najmä agát biely ( Robinia pseudaccacia ), primiešaná býva slivka gu ľatoplodá ( Prunus insititia ) a dub cerový ( Quercus cerris ). Z krovín sú to slivka trnková ( Prunus spinosa ), ruža šípová ( Rosa canina agg.), hloh jednosemenný ( Crataegus monogyna agg.) a baza čierna (Sambucus nigra) . V bylinnom poschodí sú časté pŕhľava dvojdomá ( Urtica dioica ), balota čierna ( Ballota nigra ), kuklík mestský ( Geum urbanum ), lastovi čník vä čší (Chelidonium majus) a baza chabzdová (Sambucus ebulus). Remízky a skupinky drevín. V území sa vyskytujú aj remízky – plošne malé zapojené porasty drevín. Majú rôznorodé druhové zloženie. Naj častejším druhom v stromovom poschodí je agát biely ( Robinia pseudaccacia ), v krovinnom slivka trnková ( Prunus spinosa ), pomerne často sa vyskytuje aj ruža šípová (Rosa canina agg .). V bylinnom poschodí sú časté druhy pýr plazivý ( Elytrigia repens ) a pŕhľava dvojdomá ( Urtica dioica ). Sady a záhrady. V území sa vyskytujú najmä v členitom teréne v blízkosti intravilánu obce. Vä čšinou ide o mozaiky vinohradov, sadov a polí čok alebo ide o opustené sady, príp. úhory po iných kultúrach. Pre stromové poschodie takýchto porastov sú typické orech krá ľovský ( Juglans regia ), jablo ň domáca ( Malus
14 Všeobecné zásady funk čného usporiadania územia – k.ú. Sazdice
sylvatica ) a slivka domáca ( Prunus domestica ). Krovinné poschodie je vä čšinou slabšie vyvinuté, naj častejšia je slivka trnková ( Prunus spinosa ). V bylinnom poschodí sa najviac uplat ňujú repík lekársky (Agrimonia eupatoria ), smlz kroviskový (Calamagrostis epigejos ) a pýr plazivý ( Elytrigia repens ). Medze sú významným typom mimolesnej drevinnej vegetácie. V záujmovom území ich môžeme rozdeli ť na tri skupiny: agátové medze, medze ovocných drevín a krovinaté medze. V území sa vyskytujú aj medze s dominanciou duba cerového (Quercus cerris ) a brestové medze. Agátové medze sú v území naj častejšie, sú typické dominanciou agáta bieleho ( Robinia pseudaccacia ), v stromovom poschodí sa miestami uplat ňujú aj orech krá ľovský ( Juglans regia ), slivka gu ľatoplodá (Prunus insititia ) a dub cerový (Quercus cerris ). V krovinnom poschodí je popri agáte častá aj slivka trnková ( Prunus spinosa ), baza čierna ( Sambucus nigra ), ruža šípová ( Rosa canina agg.) a hloh jednosemenný ( Crataegus monogyna agg.). Pre bylinné poschodie sú typické druhy balota čierna ( Ballota nigra ), stoklas jalový ( Bromus sterilis ), pýr plazivý ( Elytrigia repens ), baza chabzdová (Sambucus ebulus) a p ŕhľava dvojdomá ( Urtica dioica ). Medze ovocných drevín sú v území dos ť zriedkavé. Dominujú v nich ovocné dreviny, najmä orech krá ľovský ( Juglans regia ) a čereš ňa vtá čia ( Cerasus avium ). V krovinnom poschodí sú časté ruža šípová (Rosa canina agg.), slivka trnková ( Prunus spinosa ), baza čierna ( Sambucus nigra ), a gledí čia trojt ŕň ová (Gleditsia triacanthos ), v bylinnom poschodí pýr plazivý ( Elytrigia repens ), balota čierna ( Ballota nigra ), pŕhľava dvojdomá ( Urtica dioica ) a druhy rodu ďatelina ( Trifoliumn sp. div .). Z inváznych druhov preniká na tieto stanovištia agát biely ( Robinia pseudaccacia ). Krovinaté medze nemajú vyvinuté stromové poschodie a pokryvnos ť krovinného poschodia je tiež zvy čajne nižšia. Z krov sú naj častejšie slivka trnková ( Prunus spinosa ), ruža šípová ( Rosa canina agg.) a hloh jednosemenný ( Crataegus monogyna agg.). V bylinnom poschodí sa uplat ňujú najmä repík lekársky (Agrimonia eupatoria ), palina oby čajná ( Artemisia vulgaris ), čakanka oby čajná ( Cichorium intybus ), pichlia č ro ľný ( Cirsium arvense ), pýr plazivý ( Elytrigia repens ) a p ŕhľava dvojdomá ( Urtica dioica ). Teplomilné trávobylinné porasty sú mimoriadne významným typom biotopov záujmového územia. Vä čšinou sú opustené, v minulosti boli využívané ako pasienky a čas ť z nich patrí do európsky významného typu biotopu 6250 Panónske travinno-bylinné porasty na spraši. Ke ďže zna čné plochy sú opustené, zarastajú drevinami a to najmä druhmi hloh jednosemenný ( Crataegus monogyna agg.), slivka trnková ( Prunus spinosa ), ruža šípová ( Rosa canina agg .), slivka gu ľatoplodá ( Prunus insititia ) a agát biely ( Robinia pseudaccacia ). Bylinné poschodie máva prirodzený charakter, s hojným výskytom teplomilných druhov. K typickým druhom patria repík lekársky ( Agrimonia eupatoria ), psin ček tenu čký (Agrostis capillaris ), rebrí ček oby čajný ( Achillea millefolium agg.), smlz kroviskový ( Calamagrostis epigejos ), krasovlas oby čajný ( Carlina vulagris ), jesienka oby čajná ( Colchicum autumnale ), pýr plazivý (Elytrigia repens ), kotú č po ľný ( Eryngium campestre ), kosá čik oby čajný ( Falcaria vulgaris ), kostrava žliabkatá ( Festuca rupicola ), jahoda trávnicová ( Fragaria viridis ), lipkavec syridlový ( Galium verum ), ľubovníík bodkovaný ( Hypericum perforatum ), pyštek oby čajný ( Linaria vulagris ), skorocel prostredný (Plantago media ), lipnica úzkolistá ( Poa angustifolia ), ďatelina ro ľná ( Trifolium arvense ) a mlie čnik chvojkový ( Tithymalus cyparisias ). V týchto porastoch sa vyskytujú aj ohrozené druhy zbehov ček chijský (Chamaepitys chia ), zemežl č menšia ( Centaurium erythraea ), hlavinka sedmohradská ( Cephalaria transsylvanica ) a mlie čnik prútnatý ( Tithymalus tommasinianus ). Negatívom je prenikanie inváznych druhov do týchto porastov, ide o druhy agát biely (Robinia pseudaccacia ), glejovka americká ( Asclepias syriaca ), turanec kanadský ( Conyza canadensis ). Lúky a pasienky. Ako bolo spomenuté vyššie, vä čšina porastov lúk a pasienkov územia je opustených a postupne zarastá drevinami. Zostalo iba nieko ľko využívaných porastov, napr. lokalita č. 27. Ve ľký význam má aj protipovod ňová hrádza vodného toku Búr, ktorá je čiasto čne kosená a predstavuje náhradné stanovište pre zna čný po čet lú čnych druhov . Mozaiky sadov, vinohradov, lúk a ornej pôdy. Významný a v území pomerne rozšírený typ, vyskytujúci sa najmä v členitom teréne v blízkosti intravilánu obce (lokality Starý vrch a Nový vrch). Vä čšinou ide o mozaiky vinohradov, sadov, polí čok a opustených plôch alebo ide o opustené sady, príp. úhory po iných kultúrach. V stromovom poschodí sú najhojnejšie zastúpené ovocné dreviny orech krá ľovský ( Juglans regia ), slivka domáca ( Prunus domestica ), jablo ň domáca ( Malus domestica ), slivka gu ľatoplodá (Prunus
15 ENVI-GEOS s.r.o. Nitra , REGIO PLÁN Nitra
insititia ), čereš ňa vtá čia ( Cerasus avium ) a brosky ňa oby čajná ( Persica vulgaris ), z ďalších drevín sú to javor po ľný ( Acer campestre ), dub cerový ( Quercus cerris ) a nepôvodný agát biely ( Robinia pseudoaccacia ). Krovinné poschodie býva slabšie vyvinuté, najhojnejšími druhmi sú slivka trnková (Prunus spinosa ) a ruža šípová ( Rosa canina agg.), pomerne často sa vyskytuje aj vini č hroznorodý ( Vitis vinifera ). Bylinné poschodie má prevažne prirodzené zloženie so zvýšeným zastúpením teplomilných druhov. K najhojnejšie sa vyskytujúcim druhom patria repík lekársky ( Agrimonia eupatoria ), psin ček tenu čký ( Agrostis capillaris ), rebrí ček oby čajný ( Achillea millefolium agg.), smlz kroviskový (Calamagrostis epigejos ), krasovlas oby čajný ( Carlina vulgaris ), pýr plazivý ( Elytrigia repens ) a lipkavec syridlový ( Galium verum ). V týchto porastoch sa vyskytujú aj ohrozené druhy zemežl č menšia (Centaurium erythraea ) a klin ček kopcový ( Dianthus collinus ).
Živo číšstvo – charakteristika fauny stavovcov Územie obce Sazdice patrí zo zoogeografického h ľadiska do eurosibírskej podoblasti palearktickej oblasti, provincie stepí a lesostepí. Z refúgií tre ťohornej fauny ležiacich na území mediteránnej podoblasti (ponticko-mediteránne sekundárne centrum) sa tu rozšírili aj viaceré teplomilné druhy a druhy z provincie listnatých lesov. Pre potreby projektu pozemkových úprav bol v mesiacoch jún – október 2008 (spolu 5 celod ňových návštev) realizovaný prieskum vybraných tried stavovcov (obojživelníkov, plazov, vtákov a cicavcov) v k.ú. Sazdice. Hodnotených bolo celkovo 7 lokalít, resp. prevládajúcich typov biotopov: potok Jelšovka, potok Búr, lesný komplex Malá Morda, lesný komplex Ve ľká Morda, vo ľne roztrúsené lesíky, vinice, ovocné sady a záhrady, agrocenózy. Po čas prieskumu bolo v území zaznamenaných 115 druhov stavovcov. Z nich najpo četnejšími boli vtáky (78 druhov), najmä rad vrabcotvaré (Passeriformes, 50 druhov). Ostatných 11 radov bolo zastúpených 1 až 8 druhmi. Cicavcov sme tu zistili 26 druhov - najpočetnejšími boli rady myšotvarých (Rodentia, 8 druhov) a šelmotvarých (Carnivora, 6 druhov). Ostatných 5 radov bolo zastúpených 1 až 4 druhmi. Z obojživelníkov bolo v území zaznamenaných 7 druhov (6,1%) a z plazov 4 druhy (3,5%). K pravidelným až často sa vyskytujúcim druhom, ktoré boli zistené takmer na všetkých lokalitách skúmaného územia patrili jašterica bystrá ( Lacerta agilis ), drozd čierny ( Turdus merula ), sýkorka bielolíca (Parus major ) a škorec lesklý ( Sturnus vulgaris ). Bežne (tj. na 3 až 5 lokalitách) sa tu vyskytovalo 50 druhov (43,5%) a vzácne (tj. na 1 až 2 lokalitách) 61 druhov (53%). Prevládajúci typ po ľných a lesných biotopov v katastrálnom území obce odzrkad ľuje aj samotné zastúpenie stavovcov. Najpo četnejšie sú tu zastúpené lesné (64 spécií, 55,7%) a po ľné druhy stavovcov (30 spécií, 26,1%), kým vodné druhy sú vzácnejšie (14 spécií, 12,2%). Synantropných druhov bolo 7 (6,1%). Z ekosozologického (vertebratologického) h ľadiska k najvýznamnejším lokalitám územia patria lesné komplexy Malá a Ve ľká Morda, ktoré plnia i úlohu dôležitého regionálneho biocentra v predmetnom území pre lesné druhy stavovcov. K významným patria i vo ľne roztrúsené lesíky vo východnej a južnej časti územia, ktoré majú funkciu interak čných prvkov a biocentier na lokálnej úrovni. Ostatné lokality/biotopy sú menej významné. Z nich však potoky Jelšovka a Búr predstavujú regionálne biokoridory pre vodné ako i terestrické druhy stavovcov.
1.5. K RAJINNÁ ŠTRUKTÚRA (VYUŽITIE ÚZEMIA ) A JEJ VÝVOJ Krajinná štruktúra – SKŠ (sú časná, druhotná krajinná štruktúra, využitie zeme) je tvorená súborom prvkov, ktoré človek ovplyvnil, čiasto čne alebo úplne pozmenil, resp. novo vytvoril ako umelé prvky krajiny. Základné prvky SKŠ tvorí lesná vegetácia, nelesná drevinová vegetácia, trvalé trávne porasty, orná pôda a trvalé po ľnohospodárske kultúry, vodné toky a plochy, sídelné a technické prvky (antropogénne prvky). Vývoj krajinnej štruktúry je možné hodnoti ť na základe porovnania máp krajinnej štruktúry z rôznych časových období. Pre potreby pozemkových úprav sú vhodné nasledovné porovnania:
16 Všeobecné zásady funk čného usporiadania územia – k.ú. Sazdice
− historická (pôvodná) krajinná štruktúra – zobrazenie stavu pred kolektivizáciou po ľnohospodárstva (obdobie pred r. 1950, možné je použi ť aj historické mapy z tzv. vojenského mapovania v 18. a 19. storo čí), − sú časná krajinná štruktúra – zobrazenie aktuálneho stavu (po čas mapovania polohopisu pre projekt pozemkových úprav), − navrhovaná krajinná štruktúra – zobrazenie stavu po realizácii návrhov projektu pozemkových úprav (je predmetom návrhovej časti dokumentácie). Pôvodnú krajinnú štruktúru pre k.ú. Sazdice sme vyhodnotili na základe dvoch podkladov z Katastra nehnute ľností – mapy ur čeného operátu (UO) a katastrálnej mapy (stav registra C-KN). Zobrazená je v účelovej mape č. 2a . Parcely pod ľa mapy ur čeného operátu zobrazujú pôvodné vlastnícke vz ťahy v území - rozdrobenos ť územia z hľadiska jeho pôvodného vlastníctva. Pred kolektivizáciou bolo vlastníctvo ur čujúce aj z hľadiska užívania po ľnohospodárskych pozemkov. Mapa pod ľa registra C-KN zobrazuje eviden čný stav parciel pod ľa registra C katastra nehnute ľností, ktorý je pre ocenenie pozemkov v rámci projektu pozemkových úprav vä čšinou ur čujúci. Eviden čný stav druhov pozemkov v k.ú. Sazdice a v území obvodu PÚ pod ľa údajov Správy katastra je uvedený v tabu ľke č. 2 .
Tabu ľka č. 2 – Zastúpenie druhov pozemkov pod ľa evidencie katastra nehnute ľností – stav KN-C
Katastrálne územie Územie obvodu PPÚ Druh pozemku Ha % Ha % lesná pôda 365,72 20,1 365,61 20,5 orná pôda 1015,87 55,7 1010,19 56,7 trvalé trávne porasty 305,80 16,8 304,38 17,1 záhrady, ovocné sady a vinohrady 51,45 2,8 39,65 2,2 zastavané plochy 59,35 3,3 37,77 2,1 vodné plochy 10,80 0,6 10,73 0,6 ostatné plochy 14,41 0,8 13,38 0,8 Spolu 1823,41 100,0 1781,71 100,0
Sú časná krajinná štruktúra (SKŠ) katastrálneho územia Sazdice bola hodnotená na základe aktuálnych podkladov (ortofotomapa, ú čelové polohopisné zameranie územia obvodu PPÚ) a terénneho prieskumu v mesiacoch september – november 2008. Znázornená je v účelovej mape č. 2b. Plošné vyhodnotenie sú časného zastúpenia jednotlivých kategórií SKŠ pre posudzované územie je uvedené v tabu ľke č. 3 .
Tabu ľka č. 3 – Sú časná krajinná štruktúra územia
Katastrálne územie Územie obvodu PPÚ Kategória SKŠ Ha % Ha % lesné porasty 469,85 25,8 469,85 26,4 orná pôda 1086,88 59,6 1083,54 60,8 trvalé trávne porasty a bylinné úhory 101,61 5,6 101,61 5,7 záhrady, ovocné sady a vinohrady 80,24 4,4 56,39 3,2 zastavané plochy a areály 19,75 1,1 8,03 0,5 vodné plochy a toky 17,29 0,9 17,11 1,0 ostatné plochy (vrátane mimolesnej drev. vegetácie) 47,79 2,6 45,18 2,5 Spolu 1823,41 100,00 1781,71 100,00
17 ENVI-GEOS s.r.o. Nitra , REGIO PLÁN Nitra
Po ľnohospodárska pôda v k.ú. Sazdice zaberá pod ľa aktuálneho zamerania a terénneho prieskumu územia 69,6 % výmery (1268,7 ha), v rámci obvodu PPÚ je podiel prakticky rovnaký (1241,5 ha – 69,7 %). Po ľnohospodársky využívané pozemky prevažujú najmä vo východnej časti územia, pri čom dominuje orná pôda. Zastúpenie trvalých trávnych porastov je pomerne malé (menej ako 6 % územia), zastúpené aj sú trvalé kultúry (záhrady a vinohrady) – tvoria 4,4 % rozlohy katastrálneho územia. Pod ľa eviden čného stavu pôdy (register KN-C) je zastúpenie po ľnohospodárskej pôdy v rámci územia obvodu pozemkových úprav ešte vyššie ako je reálny stav. Eviden čná výmera po ľnohospodárskej pôdy v k.ú. Sazdice je 1373,1 ha (75,3 % územia), v obvode PPÚ je to 1354,2 ha (76,0 %) – oproti skutočnosti je eviden čne vä čšie zastúpenie trvalých trávnych porastov, naopak menší je podiel ornej pôdy a trvalých kultúr. V rámci k.ú. Sazdice je zastúpenie lesných porastov vzh ľadom k polohe katastra v nížine vysoké – v území sa lesné porasty nachádzajú na výmere až 469,9 ha (25,8 % výmery k.ú., 26,4 % výmery obvodu PPÚ). Eviden čná výmera lesných pozemkov v k.ú. je menšia – 365,7 ha (20,1 % výmery k.ú., 20,5 % výmery obvodu PPÚ). Lesné pozemky sú obhospodarované Lesmi SR, urbárskym spolo čenstvom a súkromnými vlastníkmi. V k.ú. Sazdice je zastúpenie vodných prvkov krajinnej štruktúry ve ľmi malé. Celková výmera vodných plôch (vodné toky vrátane brehov a brehových porastov) dosahuje v katastrálnom území 17,3 ha (0,9 % výmery), v obvode PPÚ 17,1 ha (1,0 % výmery). Eviden čná výmera vodných plôch v katastrálnom území je ešte menšia – 0,6 % (10,8 ha v k.ú. a 10,7 ha v území obvodu PPÚ). Medzi zastavané plochy v k.ú. Sazdice patria cestné komunikácie, objekty po ľnohospodárskej výroby a technické objekty, ako aj obytné objekty a v obci aj objekty ob čianskej vybavenosti. Celková výmera zastavaných plôch v k.ú. je 19,8 ha (1,1 % výmery), v obvode PPÚ je to len 8,0 ha (0,5 %). Eviden čná výmera zastavaných plôch v k.ú. je podstatne vä čšia – 59,3 ha (3,3 %), v obvode PPÚ je to 37,8 ha (2,1 %). Medzi ostatné plochy patria rôzne neplodné a nevyužívané plochy prírodného a antropogénneho pôvodu, zaradili sme sem aj nespevnené ú čelové cesty. Celková výmera takýchto plôch v k.ú. Sazdice dosahuje 24,0 ha (1,3,0 % výmery), z čoho v obvode PPÚ je 21,3 ha (1,2 % výmery). Evidenčná výmera ostatných plôch v k.ú. je menšia – 14,4 ha (0,8 % výmery), v rámci obvodu PPÚ je to 13,4 ha (0,8 % výmery). Mimolesná drevinná vegetácia , resp. dlhodobo nevyužívané trvalé trávne porasty s vysokým podielom drevín zaberajú 23,8 ha (1,3 % výmery k.ú. aj obvodu PPÚ), pri čom eviden čne ide vä čšinou o trvalé trávne porasty alebo ornú pôdu, čas ť je zaradená medzi ostatné plochy. Navrhovaná krajinná štruktúra územia vychádza u posúdenia sú časného stavu prírodných javov a procesov v území a kvality životného prostredia (dokumentácia MÚSES), z konzultácií so zástupcami obce, hlavných užívate ľov pozemkov a predstavenstva projektu pozemkových úprav v k.ú. Sazdice. Podrobný návrh funk čného využívania územia je uvedený v kapitole 7 a vo forme alternatívneho plánu VZFUÚ (mapová príloha dokumentácie v mierke 1 : 5 000). Plán rozde ľuje územie na ucelené bloky so stanovením spôsobu ich využitia (v odôvodnených prípadoch vo viacerých alternatívach). Zjednodušená forma navrhovanej štruktúry územia (návrh evidencie pozemkov) je znázornená v účelovej mape č. 2c . Z porovnania pôvodnej, sú časnej a návrhovej krajinnej štruktúry v celom katastrálnom území Sazdice (v rámci kapitoly 6.1. sú porovnávané zmeny len pre obvod PPÚ) vyplývajú nasledovné závery: - výmera lesnej pôdy by sa mala vzh ľadom k eviden čnému stavu zvýši ť. Do LPF budú delimitované tzv. biele plochy – vä čšie plošné porasty drevín v sú časnosti evidované ako TTP alebo ostatné plochy. Výh ľadový stav lesných pozemkov je prakticky totožný s reálnym stavom a predstavuje nárast vzh ľadom k eviden čnému stavu o 104 ha. - výmera po ľnohospodárskej pôdy v katastrálnom území by sa mala v návrhovom stave pomerne výrazne zníži ť (o 134 ha vzh ľadom k eviden čnému stavu a 30 ha vzh ľadom k sú časnému stavu), čo je dané delimitáciou plôch do lesnej pôdy a návrhom nových pozemkov ostatných plôch. Navrhovaný je výrazný úbytok ornej pôdy (o 272 ha vzh ľadom k eviden čnému stavu a až o 343 ha vzh ľadom k sú časnému stavu) a naopak nárast trvalých trávnych porastov (o 142 ha vzh ľadom k eviden čnému stavu, až o 346 ha vzh ľadom k sú časnému stavu). Výmera trvalých po ľnohospodárskych kultúr sa vzh ľadom k
18 Všeobecné zásady funk čného usporiadania územia – k.ú. Sazdice
eviden čnému stavu zmení len minimálne (úbytok o 4 ha), vzhľadom k sú časnému stavu je navrhovaný úbytok o 33 ha (prevod do TTP). - výmera ostatných druhov pozemkov (zastavané plochy, vodné plochy, ostatné plochy) by sa mala v návrhovom stave zvýši ť cca o 30 ha. Nárast je daný návrhom nových pozemkov ú čelových ciest a ekostabiliza čnej vegetácie.
19 ENVI-GEOS s.r.o. Nitra , REGIO PLÁN Nitra
2. SÚ ČASNÝ STAV VEREJNÝCH A SPOLO ČNÝCH ZARIADENÍ A OPATRENÍ (SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ POMERY)
Hlavnými podkladmi pre charakteristiku ľudských činností a ich dôsledkov sú územnoplánovacia dokumentácia regiónu (ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja – AUREX Bratislava 1998, aktualizácia 2004), Správa o stave životného prostredia Nitrianskeho kraja (SAŽP Nitra, 2003), Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce, ako aj konzultácie na obecnom úrade a podklady poskytnuté obcou. Využité boli aj vlastné poznatky o území, získané po čas podrobného terénneho prieskumu a mapovania sú časnej krajinnej štruktúry. Verejné zariadenia a opatrenia slúžia obyvate ľom obce riešeného územia a patria sem zariadenia na rekreáciu, športové zariadenia, zariadenia na dodávku pitnej vody, čistenie odpadových vôd, skládky tuhého komunálneho odpadu, prípadne ďalšie verejné zariadenia a opatrenia. Spolo čné zariadenia a opatrenia slúžia vlastníkom pozemkov v obvode pozemkových úprav a patria sem cestné komunikácie, protierózne opatrenia, opatrenia na ochranu životného prostredia, vodohospodárske opatrenia a ďalšie spolo čné zariadenia a opatrenia. V nasledujúcich kapitolách charakterizujeme sú časný stav verejných a spolo čných zariadení a opatrení (v širšom zmysle sociálno-ekonomických pomerov územia) v nasledovnom členení: - dopravné pomery - vodohospodárske a hydromeliora čné pomery - protierózna ochrana - po ľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo (vrátane ú čelových po ľnohospodárskych a lesohospodárskych zariadení) - ostatné nepo ľnohospodárske zariadenia a opatrenia (bývanie a vybavenos ť obce, výrobné aktivity, technická infraštruktúra a odpadové hospodárstvo, na zariadenia na agroturistiku, cestový ruch a rekreáciu) - ekológia a životné prostredie (ekologické opatrenia, ekologická stabilita, ochrana prírody a prírodných zdrojov, krajinotvorba) Jednotlivé sociálno-ekonomické prvky a faktory sú dokumentované v účelových mapách.
2.1. D OPRAVNÉ POMERY Verejná dopravná sie ť prechádzajúca územím (štátne cesty) je nadradeného významu a slúži všetkých obyvate ľom. Ú čelové komunikácie (poľné a lesné cesty) so súvisiacimi stavbami v rámci obvodu pozemkových úprav slúžia na sprístupnenie pozemkov a patria medzi spolo čné zariadenia a opatrenia. Sú časný stav dopravných zariadení a opatrení je znázornený v účelovej mape č. 3a . Katastrálnym územím obce Sazdice prechádzajú dve štátne cesty, v území sa nachádzajú ú čelové cesty prevažne nespevnené. Cesta II. triedy č. 564 Tlma če - Levice – Štúrovo prechádza naprie č k.ú. Sazdice severojužným smerom a prepája obec so susednými obcami Demandice a Kubáňovo. Cesta slúži na regionálnu a miestnu dopravu, intenzita dopravy je nízka (menej ako 1000 vozidiel za 24 hodín), cesta nepredstavuje významnejší zdroj za ťaženia životného prostredia. D ĺžka úseku cesty cez k.ú. Sazdice je 2050 m, z toho v obvode PPÚ je 1835 m.
20 Všeobecné zásady funk čného usporiadania územia – k.ú. Sazdice
Cesta III. triedy č. 510008 Sazdice - Šahy vychádza z obce Sazdice a smeruje do Šiah, kde sa napája na medzinárodnú cestu I/66. Spája obec aj s Vyškovcami nad Ip ľom. Intenzita dopravy je ešte nižšia ako v prípade cesty II/564 (pod ľa s čítania dopravy z r. 2005 nedosahovala ani 100 vozidiel za 24 hodín). D ĺžka úseku cesty cez k.ú. Sazdice je 2465 m, z toho v obvode PPÚ je 2360 m. Štátne cesty sú využívané aj na presun po ľnohospodárskej techniky a sú časne sprístup ňujú výjazdmi aj okolité pozemky. Poloha ciest je stabilizovaná, nevyžadujú úpravu. Pozemky ciest boli upresnené na základe detailného zamerania územia po dohode so správcom komunikácií (Slovenská správa ciest). Miestne komunikácie v obci sú vä čšinou asfaltové, napojené sú na štátne cesty. Cesty v intraviláne sú situované mimo obvodu pozemkových úprav, obmedzene sú využívané aj na presun po ľnohospodárskej a lesnej techniky. D ĺžka miestnych komunikácií v intraviláne obce je 2990 m. Účelové cesty v riešenom území vytvárajú sie ť prístupových komunikácií rôznej kategórie a kvality. Vä čšinou ide o nespevnené, prašné po ľnohospodárske komunikácie, v menšej miere sú čiasto čne spevnené (vysypané štrkom). Tieto cesty nesp ĺň ajú parametre ú čelových komunikácií (ide o do časné komunikácie bez stabilizovanej polohy a v nevyhovujúcom stave), aj ke ď zabezpe čujú prístup na vä čšinu sú časných po ľnohospodárskych a lesných pozemkov. Na území obvodu PPÚ Sazdice sme na základe zamerania a prieskumu v teréne vymedzili 42 úsekov účelových ciest – po ľnohospodárskych komunikácií, lesných ciest a nieko ľko kratších prístupových ciest v lokalitách maloblokových pozemkov (Starý vrch a Nový vrch). Celková d ĺžka ú čelových ciest na území obvodu PPÚ dosahuje 34.835 m, z toho je 27.780 m poľnohospodárskych komunikácií, 5605 m lesných ciest a 1450 m prístupových ciest v lokalitách maloblokových pozemkov. Sumárny preh ľad ú čelových ciest v území je uvedený v tabu ľke č. 4 , cesty sú znázornené v účelovej mape č. 3a .
Tabu ľka č. 4 – Preh ľad ú čelových ciest v území obvodu PPÚ Sazdice
Dĺžka Cesta Popis cesty (m) Hlavná ú čelová nespevnená cesta v západnej časti územia. vychádza z okraja obce, vedie údolím v lokalite Kantorské, vychádza na plošinu pahorkatiny a ďalej vedie južným smerom cez C 1 4035 Dlhú tablu ponad Sedlárovu dolinu, kde schádza do údolia Jelšovky a pokra čuje k majeru Agáta. Poloha cesty je stabilizovaná, kvalita nevyhovujúca, po čas daž ďov sú niektoré úseky nezjazdné Účelová nespevnená cesta z k.ú. Dolné Zbrojníky - prechádza cez potok Jelšovka, vedie jeho údolím v lokalite Ve ľká dolina . Stá ča sa do doliny v lokalite Ve ľká hora, kde kon čí. Ďalej C 2 1520 pokra čujú len ko ľaje na okraji po ľnohospodárskych pozemkov (ob časné prepojenie až na cestu C 1). Poloha cesty čiasto čne stabilizovaná, kvalita nevyhovujúca. Čas ť cesty je zamokrená. Účelová nespevnená cesta z cesty C 2 - výjazd z doliny Jelšovky na po ľnohospodárske pozemky C 3 195 v lokalite Ve ľká dolina. Nestabilizovaná poloha, nevyhovujúca kvalita. Účelová nespevnená cesta z cesty C 2 - výjazd z doliny Ve ľkej hory k bý valému majeru Paula a C 4 na okolité pozemky. Sezónne prepojenie do lokality Veľká tabla. Nestabilizovaná poloha, 340 nevyhovujúca kvalita. Účelová lesná cesta vedúca z cesty C 1 na lesné pozemky v lokalitách Studená dolina a C 5 Sedlárova dolina. Čiasto čne s pevnená, časti úsekov ťažko prejazdné najmä v mokrom období. 2690 Poloha stabilizovaná, kvalita čiasto čne vyhovujúca. Účelová cesta slúžiaca najmä na zvážanie dreva z lesných pozemkov v lokalite Studená dolina. C 6 1205 Prepája cesty C 1 a C 5. Poloha nestabilizovaná, kvalita nevyhovujúca. Účelová lesná cesta vedúca cez lesné pozemky a ich okrajom v lokalitách Studená dolina a C 7 Ve ľká Morda. Prepája cesty C 1 a C 21. Čas ť cesty využívaná ob časne, čas ť nevyužívaná a 1575 ťažko prejazdná. Poloha cesty nestabilizovaná, kvalita nevyhovujúca. Kratšia ú čelová cesta z cesty C 1 na lesné pozemky v lokalite Malá Morda. Poloha čiasto čne C 8 330 stabilizovaná, Kvalita nevyhovujúca. Účelová lesná cesta okrajom lesných pozemkov v lokalite Malá Morda. Poloha ces ty C 9 1340 stabilizovaná, kvalita čiasto čne vyhovujúca
21 ENVI-GEOS s.r.o. Nitra , REGIO PLÁN Nitra
Dĺžka Cesta Popis cesty (m) Krátka ú čelová prístupová cesta z cesty C 1 na maloblokové pozemky v lokalite pod Ve ľkou C 10 230 Mordou. Poloha cesty nestabilizovaná, kvalita nevyhovujúca. Krátka panelová prístupová cesta z cest y C 1 k bývalému ov čínu (sú časnej skládke) v lokalite C 11 135 Kantorské. Poloha stabilizovaná, kvalita čiasto čne vyhovujúca. Účelová nespevnená cesta na rozhraní lesných pozemkov a maloblokových pozemkov v lokalite C 12 Nový vrch. Vychádza z cesty C 14, pokra čuje lesnou cestou C 9. Poloha cesty stabilizovaná, 1125 kvalita čiasto čne vyhovujúca. Za čiato čná čas ť cesty je strmá, ťažko prejazdná. Účelová prístupová cesta z okraja obce na maloblokové pozemky v lokalite Nový vrch, napája sa C 13 290 na cestu C 12. Cesta ťažko prejazdná, zarastená. Účelová nespevnená cesta z obce na po ľnohospodárske pozemky v lokalitách Horné a Dolné Kantorské a ďalej na lesné pozemky za Malou Mordou, pokra čuje do k.ú. Demandice. Poloha C 14 1595 cesty čiasto čne stabilizovaná, kvalita ne vyhovujúca. Kratšie úseky sú ťažko prejazdné najmä v mokrom období. Účelová prístupová cesta z cesty C 14 na maloblokové pozemky v lokalite Nový vrch. Cesta je C 15 140 zarastená a ťažko prejazdná. Do časná prístupová cesta z cesty C 14 na po ľno hospodárske pozemky v lokalite Horné C 16 700 Kantorské. Nestabilizovaná poloha, nevyhovujúca kvalita. Do časná prístupová cesta z cesty C 14 na po ľnohospodárske pozemky v lokalite Dolné C 17 415 Kantorské. Nestabilizovaná poloha, nevyhovujúca kvalita. Účelová čiasto čne spevnená cesta z okraja obce na hranicu s k.ú. Demandice, kde pokra čuje na C 18 štátnu cestu II/564. Stará hradská - v sú časnosti ťažko prejazdná a zarastená, s nevyhovujúcou 205 kvalitou. Účelová nespevnená cesta z obce na maloblokové poz emky v lokalite Starý vrch a na po ľnohospodárske pozemky v lokalite Nad vinohradmi. Poloha čiasto čne stabilizovaná, C 19 1230 nevyhovujúca kvalita. Prvá čas ť cesty je strmá a ťažko prejazdná, závere čný úsek je zarastený krovinami a neprejazdný. Účelová pr epojovacia cesta v lokalite nad Pustým, vedie medzi cestami C 19 a C 21. Vä čšina C 20 525 úseku je zarastená (okraj lesa, medza) a neprejazdná. Účelová nespevnená cesta zo štátnej cesty II/564 - vedie naprie č jz. čas ťou územia, kde zabezpe čuje prístup na vä čšinu okolitých pozemkov. Zabezpe čuje aj zvážanie dreva z rozsiahlej C 21 2240 oblasti. Poloha čiasto čne stabilizovaná, kvalita nevyhovujúca. Časti cesty sú ťažko prejazdné (ve ľký sklon, ko ľaje), miestami za mokrého po časia neprejazdná. Účelová čiasto čne spevnená cesta z cesty C 21 cez areál Galago ňáš na po ľnohospodárske C 22 600 pozemky v lokalite Sedlárovo. Poloha čiasto čne stabilizovaná, kvalita čiasto čne vyhovujúca. Účelová nespevnená cesta - zvyšok starej cesty na hranici s k.ú. Kubá ňovo. Obtiažne prejazdná, C 23 410 nevyhovujúca kvalita, chýbajúce prepojenie Účelová nespevnená cesta z cesty C 21 na po ľnohospodárske pozemky v lokalite za Sedlárovou C 24 dolinou. Poloha cesty čiasto čne stabilizovaná, kvalita nevyhovujúca - cesta je zarastená, ťažko 355 prejazdná. Účelová nespevnená okružná cesta v lokalite Starý vrch - zabezpe čuje prístup na čas ť maloblokových pozemkov a na okolité po ľnohospodárske pozemky, slúži aj na zvážanie dreva. C 25 1310 Napája sa na cestu C 19. Poloha čiasto čne stabilizovaná, kvalita nevyhovujúca - cesta je ťažko prejazdná (ve ľký sklon, ko ľaje), po čas mokrého obdobia neprejazdná. Nespevnená prístupová cesta z cesty C 25 na maloblokové pozemky v lokalite Starý vrch. C 26 355 Stabilizovaná poloha, kvalita čiasto čne vyhovujúca. Nespevnená prístupová cesta z cesty C 25 na maloblokové pozemky v lokalite Starý vrch. C 27 235 Stabilizovaná poloha, kvalita čiasto čne vyhovujúca. Krátka nespevnená prístupová cesta z cesty C 25 na maloblokové pozemky v lokalite Starý vrch. C 28 85 Stabilizovaná poloha, kvalita čiasto čne vyhovujúca. Nespevnená prístupová cesta z cesty C 25 na maloblokové pozemky v lokalite Starý vrch. C 29 265 Stabilizovaná poloha, kvalita čiasto čne vyhovujúca.
22 Všeobecné zásady funk čného usporiadania územia – k.ú. Sazdice
Dĺžka Cesta Popis cesty (m) Krátka nespevnená prístupová cesta z cesty C 25 na malobl okové pozemky v lokalite Starý vrch. C 30 80 Stabilizovaná poloha, kvalita čiasto čne vyhovujúca. Účelová nespevnená cesta - prepojenie štátnej cesty II/564 s cestou C 25 cez súkromné C 31 100 pozemky pod Starým vrchom. Nestabilizovaná poloha, nevyhovujúca kvalita - ťažko prejazdná. Účelová nespevnená cesta z cesty II/564 k potoku Búr. Zabezpe čuje prístup na pozemky v C 32 120 lokalite Majerské. Čiasto čne stabilizovaná poloha, kvalita nevyhovujúca. Krátka prístupová cesty z cesty III/510008 k potoku Búr. Nestabilizovaná poloha, kvalita C 33 60 čiasto čne vyhovujúca. Účelová nespevnená cesta z cesty III/510008 na po ľnohospodárske pozemky v lokalite Dlhé a k C 34 285 meliora čnému kanálu. Čiasto čne stabilizovaná poloha, kvalita čiasto čne vyhovujúca. Účelová nespevnená cesta zo štátnej cesty III/510008 k areálu bývalého ŠM. Zabezpe čuje C 35 prístup na maloblokové polia a okolité pozemky v lokalite Hrachový kopec. Stabilizovaná poloha, 915 čiasto čne vyhovujúca kvalita. Účelová nespevnená cesta zo štátnej cesty II/564 okolo ihriska a areálu bývalého ŠM na po ľnohospodárske pozemky v rozsiahlej oblasti Sinište - Líš čí hon - Dlhé diely - Cerové. C 36 2495 Významná cesta obsluhujúca celú sv. čas ť katastra. Poloha čiasto čne stabilizovaná, kvalita nevyhovujúca. Účelo vá nespevnená cesta zo štátnej cesty III/510008 do lokality Veterný dvor. Zabezpe čuje C 37 prístup na pozemky v rozsiahlej oblasti Nad Ve ľkou cestou - Široké - Bánova stud ňa - Veterný 1800 dvor. Stabilizovaná poloha, nevyhovujúca kvalita. Krátka prístupov á cesta zo štátnej cesty III/510008 na pozemky za osadou Ivánka. Čiasto čne C 38 175 stabilizovaná poloha, nevyhovujúca kvalita. Účelová nespevnená cesta zo štátnej cesty III/510008 po hranici s k.ú. Vyškovce nad Ip ľom do C 39 lokality Nová strá ň. Zabezpe čuje prístup na pozemky v lokalitách Nemecké zeme - Nová strá ň. 930 Čiasto čne stabilizovaná poloha, nevyhovujúca kvalita. Účelová nespevnená cesta zo štátnej cesty III/510008 do lokality Dlhé diely. Zabezpe čuje prístup C 40 815 na okolité po ľnohospodárske pozemky. Stabilizovaná poloha, nevyhovujúca kvalita. Účelová nespevnená cesta z cesty C 40 na rozhraní pozemkov v lokalitách Dlhé diely - Dolná C 41 640 lúka popri bývalej pieskovni. Čiasto čne stabilizovaná poloha, nevyhovujúca kvalita. Účelová nespevnen á cesta zo štátnej cesty III/510008 na pozemky v dočasnom užívaní na C 42 745 hranici s k.ú. Vyškovce nad Ip ľom. Čiasto čne stabilizovaná poloha, nevyhovujúca kvalita.
2.2. V ODOHOSPODÁRSKE A HYDROMELIORA ČNÉ POMERY Vodohospodárske opatrenia zabezpe čujú krajinu pred prívalovými vodami a podmá čaním a zabezpe čujú zdroj vody na krytie vlahového deficitu (nádrže, poldre, odvodnenia a závlahy). Na území obvodu PÚ patria medzi verejné zariadenia a opatrenia (môžu slúži ť všetkým obyvate ľom obce, často majú aj ekologický a rekrea čný význam). Ide najmä o úpravy vodných tokov a hydromeliora čné zariadenia. Vodohospodársky a hydroekologicky významné prvky územia sú znázornené v účelovej mape č. 4a . Vodné toky Katastrálne územie obce Sazdice patrí do povodia Dolného Ip ľa (číslo hydrologického poradia 4-24-03). Rieka bola regulovaná v 70.-80. rokoch 20. storo čia. Priamo katastrálnym územím pretekajú dva stále vodné toky – Jelšovka a Búr. Správcom vodných tokov je Slovenský vodohospodársky podnik š.p. Žilina, Správa dolného Hrona a dolného Ip ľa. Jelšovka je pravostranným prítokom Ip ľa. Je to tok III. rádu s celkovou d ĺžkou 17,9 km a plochou povodia 47,8 km 2. Na konci k.ú. Sazdice má Jelšovka d ĺžku 8,5 km a plochu povodia 22 km 2. Vodný tok te čie v blízkosti západnej hranice k.ú. Sazdice v dĺžke 4,1 km.
23 ENVI-GEOS s.r.o. Nitra , REGIO PLÁN Nitra
Búr je pravostranným prítokom Ip ľa, je tokom III. rádu s dĺžkou 24,4 km a plochou povodia 97,6 km 2. Búr preteká centrálnou čas ťou k.ú. Sazdice v dĺžke 4,4 km. Pri Sazdiciach má Búr d ĺžku 19 km a plochu povodia 88,3 km 2. Umiestnená je tu vodomerná stanica. Dlhodobý priemerný prietok potoka Búr je 0,30 m3.s -1. V území je evidovaný aj drobný vodný tok Sazdický potok , ktorý je len ob časným tokom ústiacim do potoka Búr pod obcou Sazdice. Vodné zdroje V rámci širšieho okolia posudzovaného územia sa nenachádzajú žiadne vodné zdroje. Obec Sazdice je zásobovaná domovými stud ňami z miestnych vodných zdrojov. Zdroje podzemných vôd sa nachádzajú v alúviách riek Hron a Ipe ľ. Hydromeliora čné stavby V k.ú. Sazdice boli v minulosti realizované hydromeliora čné stavby v súvislosti s úpravami vodných tokov. Ide o nasledovné lokality: − odvodnenie pozemkov v lokalitách Dlhé diely - Dolná lúka – odvodnenie podzemnou drenážou so zaústením do Ip ľa a Búru, ktoré by mala by ť v správe užívate ľa pozemkov. Odvodnenie je čiasto čne funk čné. − odvodnenie pozemkov lokalite pri Jelšovke - odvodnenie pozemkov v okolí potoka formou podzemnej drenáže. Drenáž by mala by ť v správe užívate ľa pozemkov. Odvodnenie je čiasto čne funk čné. Hydroekologicky významné krajinné prvky Medzi významné vodné a mokra ďné prvky v k.ú. Sazdice je možné zaradi ť: − ekosystém potoka Búr – najmä južne od obce Sazdice. Hoci ide o upravený vodný tok, pomerne dobre je zachovaná litorálna bylinná vegetácia s výskytom pôvodných druhov rastlín, − niva potoka Jelšovka v západnej časti územia – upravený vodný tok s brehovými porastami, v niektorých úsekoch sa zachovali zvyšky mokra ďných spolo čenstiev, − fragmenty mokra ďných lúk s výskytom ohrozených druhov rastlín v lokalite Dolné lúky, − jelšový lužný lesík na nive Búru.
2.3. E RÓZIA PÔDY A PROTIERÓZNA OCHRANA Erózia pôdy má negatívne dôsledky na vlastnosti pôdneho krytu – spôsobuje celkovú fyzikálnu a biologickú degradáciu pôdy spo čívajúcu v strate vrchnej najúrodnejšej vrstvy pôdy, úbytku humusu, organickej hmoty a rastlinných živín, znižuje rozsah biologického oživenia pôdy a jej celkovú produk čnú schopnos ť (úrodnos ť). Sprievodnými vplyvmi sú napr. zanášanie a eutrofizácia vodných tokov a nádrží, zvýšenie skeletnatosti pôdy, zmeny zrnitosti pôdy, zhoršenie jej obrábate ľnosti. Vodná erózia patrí v podmienkach Slovenska medzi najrozšírenejšie procesy degradácie pôdy. Postihuje prakticky dve tretiny územia - najmä pahorkatiny, kotliny, horské a podhorské polohy. Silnou a extrémnou vodnou eróziou je ohrozených 35 % po ľnohospodárskeho pôdneho fondu (Jambor, Ilavská, 1998). Veternou eróziou sú intenzívnejšie postihované odlesnené územia v teplej suchej klimatickej oblasti so silnými vetrami, podmienkou je slabá ochrana pôdy vegeta čným krytom (územia využívané ako orná pôda). Územie obce Sazdice patrí medzi stredne náchylné na výskyt vodnej erózie – územie je postihované plošnou aj výmo ľovou formou erózie.
24 Všeobecné zásady funk čného usporiadania územia – k.ú. Sazdice
Náchylnos ť územia na vodnú eróziu Potenciálna vodná erózia v k.ú. Sazdice bola hodnotená pod ľa tzv. univerzálnej rovnice výpo čtu priemernej dlhodobej straty pôdy z erózie (USLE) amerických autorov Wischmeiera a Smitha (1978) v tvare G = R. K . L . S .C . P, kde G - celková teoretická strata pôdy v t.ha -1.rok -1, R - faktor erózneho ú činku daž ďa, K - faktor náchylnosti pôdy na eróziu, L - faktor d ĺžky svahu, S - faktor sklonu svahu, C - faktor ochranného vplyvu vegetácie, P - faktor ú činnosti protieróznych opatrení
Pre potreby projektu pozemkových úprav sme vyhodnotili potenciálnu náchylnos ť a aktuálnu ohrozenos ť územia vodnou eróziou s použitím uvedenej rovnice a aktuálnych podkladov – údajov z pôdneho prieskumu, sklonitosti reliéfu, d ĺžky svahu, sú časnej krajinnej štruktúry. Použili sme nasledovné hodnoty jednotlivých faktorov: − Faktor R - priemerná hodnota erózneho faktora R = 25 pre celé územie − Faktor K – vyjadrený pre pôdne subtypy ur čené na základe pôdneho prieskumu: 0,30 – fluvizeme, gleje, akumulované pôdy, 0,35 – luvizeme, pseudogleje, kambizeme pseudoglejové, 0,40 – kambizeme modálne, 0,50 – hnedozeme pseudoglejové, 0,52 – hnedozeme modálne, 0,55 – hnedozeme erodované, 0,60 – regozeme. − Faktor L – pod ľa intervalov d ĺžky svahu v rozpätí 1,50 (d ĺžka svahu 0-100 m) až 6,55 (neprerušená dĺžka svahu 900-1000 m). − Faktor S – pod ľa intervalov sklonitosti reliéfu v rozpätí od (0-0,5 o) až po 24,40 (nad 25 o). − Faktor C – pod ľa mapy krajinnej štruktúry: lesné porasty, zapojené porasty drevín, trávne porasty z vä čšej časti zarastené drevinami (C=0,002), lúky a pasienky, zatrávnené sady (C=0,020), orná pôda a záhumienky (C=0,45), záhrady, ovocné sady a vinohrady (C=0,20), spevnené a zastavané plochy, cesty, po ľné cesty (C=0 - nehodnotené). − Faktor P – hodnota 1,0 pre celé územie (absencia protieróznych opatrení).
Potenciálnu eróznu ohrozenos ť územia sme ur čovali pre potreby porovnania jednotlivých abiokomplexov z h ľadiska ich náchylnosti na vodnú eróziu a výpo čet abiotickej stability územia. Vypo čítali sme ju na základe zjednodušeného modelu výpo čtu modifikáciou základnej rovnice straty pôdy do podoby G = 53,25.K.S pri čom sme uvažovali nasledovné konštanty: R = 25 (uvedené je vyššie), L = 2,13 (uvažujeme s teoretickou neprerušenou d ĺžkou svahu 100 m), P = 1 (uvažujeme s absenciou protieróznych opatrení) a C = 1 (uvažujeme teoreticky s kypreným čiernym úhorom - pôdou bez vegeta čného pokryvu). Týmto vzorcom sme vyjadrili náchylnos ť stanoviš ťa (segmentu krajiny s d ĺžkou svahu 100 m, nepokrytého vegetáciou) na vodnú eróziu, ktorá závisí na hodnotách sklonitosti reliéfu a náchylnosti pôd na vodnú eróziu. Takto je možné vzájomné porovnanie všetkých krajinných segmentov. Potenciálnu vodnú eróziu pôdy sme vyjadrili v týchto kategóriách: − nepatrná (Gabs = 0 až 4 t.ha -1.rok -1) a malá (Gabs = 4 až 15 t.ha -1.rok -1) – tieto kategórie sú typické pre údolné a plošinaté polohy – prvá kategória sa vyskytuje sa najmä na nivách vodných tokov, druhá v menších údoliach, náplavových kuže ľoch a na plošinách pahorkatiny, − pomerne malá (Gabs = 15 až 40 t.ha -1.rok -1) – kategória zaberá pomerne ve ľké plochy v rôznych častiach územia – rozšírená je najmä na miernych a stredne strmých svahoch pahorkatiny. Najvä čšie plochy zaberá táto kategória vo východnej časti územia, − priemerná (Gabs = 40 až 80 t.ha -1.rok -1) – táto kategória sa vyskytuje najmä v západnej časti územia na stredne strmých svahoch, vo východnej časti zaberá len malé lokality po obvode predchádzajúcej kategórie,
25 ENVI-GEOS s.r.o. Nitra , REGIO PLÁN Nitra
− pomerne ve ľká (Gabs = 80 až 120 t.ha -1.rok -1) – kategória sa vyskytuje na strmších svahoch pahorkatiny, najmä v jej západnej časti. Vo východnej časti sem patria svahy pri ľahlé k výmo ľom a eróznym ryhám, - ve ľká (Gabs = 120 až 200 t.ha -1.rok -1) a ve ľmi ve ľká (Gabs = nad 200 t.ha -1.rok -1) - tieto kategórie sa vyskytujú na menších plochách strmých svahov pahorkatiny najmä v západnej časti územia (vo východnej časti len v eróznych ryhách). Aktuálnu hodnotu eróznej ohrozenosti pôdy sme vypo čítali pod ľa univerzálnej rovnice straty pôdy po zoh ľadnení aktuálneho využitia územia a neprerušenej d ĺžky svahov. Výsledkom výpo čtu je hodnota vyjadrujúca priemernú dlhodobú stratu pôdy vodnou eróziou pri sú časnom využívaní územia, ktorú sme vyjadrili v šiestich základných stup ňoch: - nepatrná (do 1 t.ha -1.rok -1) - táto kategória erózie je v území najviac zastúpená – vyskytuje sa na nivách Jelšovky a Búru, ale najmä na vä čších plochách lesných porastov a mimolesnej drevinnej vegetácie - ochranným faktorom je tu vegeta čný kryt. Zriedkavo sa vyskytuje aj v plošinných polohách pahorkatiny (územia nenáchylné na eróziu). - malá (1-4 t.ha -1.rok -1) - táto kategória erózie sa vyskytuje v rôznych častiach územia na plošinách, miernych svahoch a úpätiach pahorkatiny využívaných ako orná pôda (najmä vo východnej časti katastra). V týchto polohách nie je potrebné uvažova ť s protieróznymi opatreniami. Patria sem však aj niektoré ve ľmi strmé svahy, ktoré sú napriek trvalému vegeta čnému krytu náchylné na erózne procesy (napr. erózne ryhy a svahy nad 25 o sklonitosti). - pomerne malá (4-10 t.ha -1.rok -1) - táto kategória erózie je v území zastúpená na pomerne ve ľkých plochách najmä vo východnej časti územia na pozemkoch ornej pôdy. Typická je pre stredne strmé svahy s dostato čnou svahovou d ĺžkou, resp. horné časti strmších svahov. Pre plytké pôdy ide už o nadlimitnú hodnotu eróznej straty pôdy, preto je vhodné navrhova ť v týchto polohách protierózne opatrenia. - stredná (10-30 t.ha -1.rok -1) - táto kategória je v území zastúpená na ve ľkých plochách v rôznych častiach katastra – jednak v rôznych polohách využívaných ako orná pôda, ale aj na strmých svahoch využívaných ako trvalé kultúry (vinohrady). Erózna strata pôdy je nadlimitná aj pre stredne hlboké pôdy – protierózne opatrenia sú v týchto polohách preto potrebné. - pomerne ve ľká (30-80 t.ha -1.rok -1) - táto kategória erózie sa vyskytuje len na pozemkoch využívaných ako orná pôda – predpokladom je sklonitos ť viac ako 7 o a dostato čná d ĺžka svahu. Takéto polohy sa nachádzajú najmä vo východnej časti územia, v západnej časti sú zastúpené na menších plochách. V takomto území sú prejavy erózie už zrejmé (plošný splach, vytváranie eróznych rýh). Protierózne opatrenia sú v týchto polohách potrebné (hodnota erózie je limitná aj pre hlboké pôdy) – potrebné je skrátenie d ĺžky svahov vhodným členením pozemkov, v strmších polohách sú potrebné aj iné opatrenia – vhodnou alternatívou je zatrávnenie pozemkov. - ve ľká až ve ľmi ve ľká (80-150 t .ha -1.rok -1 a nad 150 t .ha -1.rok -1) - tieto kategórie sa vyskytujú v nadväznosti na predchádzajúcu kategóriu erózie, avšak na menších plochách. Protierózne opatrenia sú nevyhnutné, vhodná je aj zmena kultúry (TTP, sady, záhrady). Priestorové rozmiestnenie vybraných kategórií potenciálnej a aktuálnej vodnej erózie pôdy je znázornené v účelovej mape č. 5a . Náchylnos ť územia na zosuvné procesy a výmo ľovú eróziu Zosuvné procesy sú v regióne Podunajskej nížiny ve ľmi zriedkavé a vyskytujú sa skôr v potenciálnej podobe. Predpokladom ich výskytu je nepriepustné podložie neogénnych sedimentov s vyvinutým zvetralinovým pláš ťom, ktorého stabilita je narúšaná (zamokrenie, vonkajší zásah). Aktívne prejavy zosuvnej činnosti sa v posudzovanom území nevyskytujú. Lokality potenciálne náchylné na zosuvné procesy sa nachádzajú v západnej časti územia – na strmých svahoch budovaných ílovitými neogénnymi horninami (pás strmých svahov nad nivou Jelšovky a strmé svahy v okolí intravilánu obce nad nivou potoka Búr). Faktormi možnej aktivácie zosuvov v týchto polohách sú najmä klimatické vplyvy.
26 Všeobecné zásady funk čného usporiadania územia – k.ú. Sazdice
Výmo ľová erózia je geodynamickým javom poškodzujúcim pôdny kryt a reliéf a sťažujúcim hospodárske využívanie územia. Výmole a erózne ryhy sú mladé formy reliéfu, ktoré vznikajú jednak v záveroch úvalinovitých dolín v dôsledku spätnej erózie ob časných tokov, jednak na strmých svahoch pokrytých delúviami ako výsledok erózneho pôsobenia vodného toku po čas intenzívnych daž ďov. Výmo ľová erózia a bo čná erózia vodných tokov môžu by ť zárove ň jedným z podmie ňujúcich faktorov vzniku a pôsobenia zosuvných procesov. V k.ú. Sazdice sú prejavy výmo ľovej erózie pomerne rozšírené - viazané sú na erózne ryhy na strmších pahorkatinných svahoch, budovaných delúviami a neogénnymi horninami. Vyskytujú sa v dvoch typoch územia – v západnej časti na zvetralinách neogénnych sedimentov prevažne vulkanického pôvodu a vo východnej časti na kvartérnych sprašiach a svahových hlinách.
Vybudované zariadenia a opatrenia V sú časnosti nie sú na území obvodu PPÚ Sazdice vybudované žiadne zariadenia a opatrenia, ktoré by mali protierózny ú činok.
2.4. P OĽNOHOSPODÁRSTVO A LESNÉ HOSPODÁRSTVO Vä čšina územia obvodu PPÚ Sazdice je po ľnohospodársky využívaná (približne 70 % územia). V území hospodári viacero vä čších užívate ľov po ľnohospodárskej pôdy (bližšie v kapitole 4 ). V štruktúre po ľnohospodárskej pôdy v území dominuje orná pôda . V území obvodu PPÚ je zastúpená na výmere 1083,5 ha (60,8 %). Zastúpené sú najmä ve ľkoblokové polia, maloblokové polia (záhumienky) sú situované v blízkosti intravilánu obce.
Zastúpenie trvalých trávnych porastov v riešenom území je pomerne malé – v obvode PPÚ je to 101,6 ha (5,7 %). Prevažujú intenzívne a extenzívne TTP najmä v západnej časti územia, ktoré čiasto čne vznikli zatrávnením bývalých pozemkov ornej pôdy. Čas ť plochy zaberajú aj bylinné úhory a nevyužívané TTP v rôznom štádiu zarastania drevinami – v území zaberajú výmeru cca 64 ha. Zastúpenie trvalých po ľnohospodárskych kultúr je v území primerané – vyskytujú sa tu vinohrady, sady aj záhrady. V obvode PPÚ zaberajú 56,4 ha (3,2 %). Záhrady sú viazané najmä na intravilán obce, vinohrady a menšie sady na lokality Starý vrch a Nový vrch. Čas ť trvalých kultúr je v sú časnosti nevyužívaná.
Zastúpenie lesných pozemkov v území je vzh ľadom k polohe katastra v nížine vysoké – lesné porasty sa v k.ú. Sazdice nachádzajú na výmere až 469,9 ha (26,4 % výmery obvodu PPÚ). Eviden čná výmera lesných pozemkov v k.ú. je menšia – 365,7 ha (20,5 % výmery obvodu PPÚ). Lesné porasty v obvode PPÚ sú kategorizované prevažne ako hospodárske lesy s dominujúcou produk čnou funkciou, čiasto čne aj ako ochranné lesy (18,7 ha). Ve ľkú výmeru zaberajú tzv. biele plochy, ktoré budú delimitované do lesnej pôdy (71,6 ha). Lesné pozemky sú obhospodarované Lesmi SR, urbárskym spolo čenstvom Sazdice a Kubá ňovo a viacerými súkromnými vlastníkmi. V obvode PPÚ Sazdice sa nachádzajú nasledovné ú čelové zariadenia po ľnohospodárstva: − hospodársky dvor bývalého ŠM Šahy – rozsiahly areál pri štátnej ceste II/564. V sú časnosti je využívaná čas ť areálu súkromne hospodáriacimi ro ľníkmi (vrátane chovu koní), čas ť areálu je opustená a čiasto čne zbúraná, − hospodársky areál p. Cmarka – pasienky na okraji obce Sazdice s chovom cudzokrajných zvierat (pštrosy, nandu, emu, vietnamské prasce), − bývalý hospodársky dvor Galago ňáš (Sedlárovo) – areál v jz. časti územia so zvyškami objektov živo číšnej výroby (chov dobytka) – objekty sú devastované a areál je opustený, − bývalé hospodárske objekty (maštale) v západnej časti územia v lokalitách Paula a Kantorské sú opustené a v dezolátnom stave (zbúraniská),
27 ENVI-GEOS s.r.o. Nitra , REGIO PLÁN Nitra
− v intraviláne obce sú situované menšie hospodárske objekty súkromne hospodáriacich ro ľníkov. Účelové zariadenia lesného hospodárstva sa v území nenachádzajú – v rámci lesných pozemkov je vy členených nieko ľko plôch, slúžiacich na usklad ňovanie a manipuláciu s drevom.
2.5. O STATNÉ NEPO ĽNOHOSPODÁRSKE ZARIADENIA A OPATRENIA Medzi ostatné nepo ľnohospodárske zaradenia a opatrenia, ktoré je potrebné zoh ľad ňova ť v procese pozemkových úprav, patria najmä verejné zariadenia a opatrenia charakteru vybavenosti obce, rekrea čných a športových zariadení, zariadení na dodávku pitnej vody a čistenia odpadových vôd, ostatnej technickej infraštruktúry, ale aj zámery na obytnú výstavbu a výrobné aktivity v území. Hlavné nepo ľnohospodárske plochy a areály v území a technická infraštruktúra obce sú znázornené v rámci účelovej mapy č. 6a .
Bývanie a vybavenos ť obce Obec Sazdice je historickou prícestnou dedinou so sústredenou zástavbou rodinných domov popri obecných komunikáciách. Nachádzajú sa tu len základné objekty vybavenosti – obecný úrad, kultúrny dom, cintorín, rímsko-katolícky a evanjelický kostol, predajne potravín, ihrisko. Vä čšinu plôch v intraviláne zaberajú súkromné záhrady a sady. V obci žije v sú časnosti 485 obyvate ľov. V obci Sazdice sú zachované len dva sakrálne kultúrno-historické objekty: - pôvodne gotický rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša (koniec 13. storo čia), prestavaný v 15. storo čí. Zachované sú tu gotické nástenné ma ľby. - evanjelický kostol z r. 1886.
Výrobné aktivity V k.ú. Sazdice nie sú v sú časnosti rozvinuté rozsiahlejšie výrobné aktivity – nenachádzajú sa tu prakticky žiadne výrobné areály priemyselného charakteru, rozvinutá je najmä po ľnohospodárska a lesná výroba. V obci sú situované len drobné výrobné prevádzky – po ľnohospodárske objekty a súkromné dielne.
Technická infraštruktúra Vybavenos ť obce Sazdice z hľadiska technickej infraštruktúry je nedostato čná: - obec je zásobovaná elektrickou energiou z VN liniek 22 kV prostredníctvom transforma čnej stanice, - obec nie je plynofikovaná , - obec nie je odkanalizovaná a nemá vybudovaný verejný vodovod - zásobovanie obyvate ľstva vodou je realizované len z miestnych zdrojov (domových studní).
Zariadenia na agroturistiku, cestovný ruch a rekreáciu Rekrea čné využitie územia obce Sazdice je minimálne – v súčasnosti sa v území nenachádzajú žiadne verejné rekrea čné objekty ani zariadenia cestovného ruchu. Rekrea čný potenciál obce je možno vidie ť najmä v oblasti cykloturistiky, agroturistiky a po ľovníctva, v sú časnosti je však nevyužívaný.
2.6. E KOLÓGIA A ŽIVOTNÉ PROSTREDIE Ekologické opatrenia a opatrenia na zlepšenie stavu životného prostredia spo čívajú v zlepšení podmienok biodiverzity krajiny a ekologickej stability územia. Patria sem návrhy územného systému ekologickej
28 Všeobecné zásady funk čného usporiadania územia – k.ú. Sazdice
stability (biocentrá, biokoridory, interak čné prvky, iné ekologicky významné prvky), návrhy na ochranu prírody a prírodných zdrojov, v širšom zmysle krajinotvorba. Kvalita životného prostredia v k.ú. Sazdice je podrobne hodnotená v dokumentácii MÚSES z viacerých hľadísk – negatívne faktory životného prostredia, za ťaženie a ohrozenie krajiny antropogénnymi činnos ťami, klasifikácia ekologickej stability územia. V nasledovnom texte uvádzame najdôležitejšie výsledky hodnotenia s dôrazom na ekologickú kvalitu a biodiverzitu územia.
Ochrana prírody a krajiny V k.ú. obce Sazdice a jeho bezprostrednom okolí ani v susedných katastrálnych územiach nie sú vyhlásené žiadne územia chránené pod ľa Zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny . Najbližšie chránené územia sa nachádzajú vo vzdialenosti 7-8 km od obce Sazdice – sú to: PR Hlohy ňa (k.ú. Malý Pesek, výmera 2,54 ha, rok vyhlásenia 1982), CHA Santovský park (k.ú. Santovka, výmera 4,99 ha, rok vyhlásenia 1984), CHA Hornosemerovský park (k.ú. Horné Semerovce, výmera 11,88 ha, rok vyhlásenia 1984), CHA Krá ľovi čova slatina (k.ú. Horné Semerovce, výmera 0,26 ha, rok vyhlásenia 2000). Do širšieho okolia posudzovaného územia zasahuje jedna lokalita siete NATURA2000 (územia európskeho významu SKUEV a chránené vtá čie územia CHVU) - SKUEV0129 Cerovina (k.ú. Mikula, Šalov, Trhy ňa, Želiezovce, výmera 342,24 ha, poloha 7-10 km jz. od obce Sazdice) – výskyt významných biotopov xerotermných krovín, lužných lesov, dubových a dubovo-hrabových lesov. V širšom okolí (do 10 km od obce Sazdice) sú situované viaceré navrhované územia európskeho významu (v štádiu návrhu, o ich územnej ochrane ešte nebolo rozhodnuté) - SKUEV0614 Vyškovecká dubina (k.ú. Vyškovce nad Ip ľom, výmera 17,6 ha), SKUEV0613 Šomoš (k.ú. Vyškovce nad Ip ľom, výmera 40,2 ha), SKUEV0612 Vraní vrch (k.ú. Dolné Semerovce, výmera 15,0 ha), SKUEV0611 Ma čkáš (k.ú. Santovka, Hokovce, výmera 212,2 ha). V širšom okolí k.ú. Sazdice sa nachádzajú nasledovné chránené stromy - Santovská lipa (k.ú. Santovka) a Platany javorolisté v parku (k.ú. Kuku čínov).
Nadregionálny a regionálny ÚSES - biocentrá a biokoridory V rámci Generelu nadregionálneho ÚSES (Húsenicová a kol. 1991) neboli v riešenom území k.ú. Sazdice a jeho okolí vymedzené žiadne biocentrá ani biokoridory nadregionálneho významu. Prvky územného systému ekologickej stability regionálnej úrovne boli pre záujmové územie a jeho okolie vy členené v rámci regionálneho ÚSES okresu Levice (prevzali sme ich z ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja). V k.ú. Sazdice a v jeho okolí boli vymedzené nasledovné prvky ÚSES nadregionálneho alebo regionálneho významu: − nadregionálny biokoridor Ipe ľ – hydrický biokoridor vedúci nivou rieky Ipe ľ. Biokoridor nie je vymedzený priamo v k.ú. Sazdice – vedie v susedných k.ú. Vyškovce nad Ip ľom a Kubá ňovo, cca 1100 m od južnej hranice k.ú. Sazdice, − potenciálne regionálne biocentrum v lokalite Ve ľká Morda – Studená dolina – rozsiahly komplex lesných porastov a po ľnohospodárskych pozemkov v jz. časti k.ú. Sazdice a severnej časti k.ú. Kubá ňovo. Výmera vymedzeného biocentra v k.ú. Sazdice je 364 ha, − regionálne biocentrum v lokalite Malá Morda – lesný komplex s prevahou dubín a výskytom agátin v severnej časti k.ú. Sazdice a v k.ú. Demandice. Výmera vymedzeného biocentra v k.ú. Sazdice je 73 ha, − potenciálne regionálne biocentrum v lokalite Vraní vrch – lesný komplex cerových dubín a agátin v sv. časti k.ú. Sazdice a v k.ú. Demandice, Dolné Semerovce a Vyškovce nad Ip ľom. Výmera vymedzeného biocentra v k.ú. Sazdice je 18 ha, − potenciálne regionálne biocentrum v lokalite Pežer ňa - lesný komplex cerových dubín a agátin v susedstve sz. cípu k.ú. Sazdice (k.ú. Horné a Dolné Zbrojníky),
29 ENVI-GEOS s.r.o. Nitra , REGIO PLÁN Nitra
− regionálny biokoridor Jelšovka – hydrický biokoridor vedúci nivou potoka Jelšovka na hranici k.ú. Sazdice, Horné a Dolné Zbrojníky a Ve ľký Pesek. Upravený vodný tok s vyvinutými brehovými porastami, d ĺžka na západnej hranici k.ú. Sazdice cca 4,1 km, výmera v k.ú. dosahuje 38 ha, − regionálny biokoridor Malá Morda – Vraní vrch. Navrhované prepojenie regionálnych biocentier, vedené cez po ľnohospodárske pozemky a líniové porasty v k.ú. Sazdice a Demandice. Výmera vymedzeného biokoridoru v k.ú. Sazdice je 4 ha.
Významné druhy rastlín a živo číchov a ekologicky významné segmenty krajiny ( významné biotopy) Po čas terénneho biotického prieskumu k.ú. Sazdice boli zistené viaceré významné druhy rastlín a živo číchov. V území boli pod ľa vyhlášky MŽP SR č. 579/2008 zistené štyri chránené druhy rastlín: klin ček kopcový ( Dianthus collinus ), hlavinka sedmohradská ( Cephalaria transsylvanica ), plamienok celistvolistý (Clematis integrifolia ) a dub sivý ( Quercus pedunculiflora ). Žiaden zo zistených druhov rastlín nie je zaradený medzi druhy európskeho významu. Medzi druhy národného významu patria všetky chránené druhy. V zozname ohrozených druhov rastlín Slovenska (Feráková et al., 2001) sú v kategórii „ohrozené“ (EN) zaradené klin ček kopcový ( Dianthus collinus ) a žltuška lesklá ( Thalictrum lucidum ); v kategórii „zranite ľné (VU) berla vzpriamená ( Berula erecta ), plamienok celistvolistý ( Clematis integrifolia ) a dub sivý ( Quercus pedunculiflora ) a v kategórii „menej ohrozené (LR:nt) zemežl č menšia ( Centaurium erythraea ), hlavinka sedmohradská ( Cephalaria transsylvanica ), zbehov ček chijský ( Chamaepitys chia ) a krti čník tô ňomilný ( Scrophularia umbrosa ). Mlie čnik prútnatý ( Tithymalus tommasinianus ) je zaradený do kategórie „nedostatok údajov“ (DD). Do zoznamu druhov živo číchov európskeho významu zistených po čas zoologického prieskumu v území patrí 17 druhov z celkového po čtu 115 (14,8 % zistených druhov) - z obojživelníkov sú to kunka červenobruchá ( Bombina bombina ), ropucha zelená ( Buffo viridis ), rosni čka zelená ( Hyla arborea ) a skokan štíhly ( Rana dalmatina ), z plazov jašterica bystrá ( Lacerta agilis ) a jašterica zelená ( Lacerta viridis ), z vtákov sú to bocian biely ( Ciconia ciconia ), rybárik rie čny ( Alcedo atthis ), žlna sivá ( Picus canus ), tesár čierny ( Dryocopus martius ), ďate ľ hnedkavý ( Dendrocopos syriacus ), ďate ľ prostredný (Dendrocopos medius ), strakoš červenochrbtý ( Lanius collurio ) a z cicavcov podkovár krpatý (Rhinolophus hipposideros ), netopier ve ľký ( Myotis myotis ), netopier hrdzavý ( Nyctalus noctula ) a p ĺšik lieskový ( Muscardinus avellanarius ). Druhy živo číchov národného významu sa v území vyskytujú bežne. V r. 2008 sme tu po čas prieskumu dokumentovali 82 (71,3%) druhov stavovcov národného významu, hlavne z triedy vtákov. Ich výskyt sa viaže predovšetkým na lesné a po ľné biotopy. Medzi druhy stavovcov národného významu zistených v k.ú. Sazdice patria všetky druhy prirodzene sa vyskytujúcich vtákov (okrem 7 druhov európskeho významu ide o ostatných 71 zistených druhov vtákov v území), 6 druhov cicavcov: jež východoeurópsky ( Erinaceus concolor ), piskor oby čajný (Sorex araneus ), piskor malý ( Sorex minutus ), hranostaj čiernochvostý (Mustela erminea ), plch ve ľký ( Glis glis ) a veverica lesná ( Sciurus vulgaris ), 3 druhy obojživelníkov: mlok mo čiarny ( Triturus vulgaris ), ropucha bradavi čnatá ( Bufo bufo ) a skokan zelený ( Rana esculenta ) a 2 druhy plazov: slepúch lámavý ( Anguis fragilis ) a užovka obojková ( Natrix natrix ). V území bolo vymedzených až 6 typov biotopov európskeho významu – Lk1 Nížinné a podhorské kosné lúky, Lk8 Aluviálne lúky zväzu Cnidion venosi, Ls1.1, Ls1.3 Vŕbovo-topo ľové nížinné lužné lesy a jase ňovo-jelšové podhorské lužné lesy, Ls 3.2 Teplomilné ponticko-panónske dubové lesy na spraši a piesku, Ls 3.4 Dubovo-cerové lesy, Tr3 Panónske travinno-bylinné porasty na spraši. Okrem týchto biotopov boli v území boli vymedzená aj 2 biotopy národného významu - Lk10 Vegetácia vysokých ostríc a Tr6 Teplomilné lemy.
30 Všeobecné zásady funk čného usporiadania územia – k.ú. Sazdice
Ekologicky významné segmenty krajiny sú tvorené ekosystémami s relatívne vyššou ekologickou stabilitou, resp. v nich tieto ekosystémy prevažujú. Vyzna čujú sa trvalos ťou bioty a ekologickými podmienkami umož ňujúcimi existenciu druhov prirodzeného genofondu krajiny (Hrn čiarová, Izakovi čová a kol. 2000). V zmysle zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny môžeme za ekologicky významné segmenty krajiny považova ť biotopy národného a európskeho významu, sprostredkovane aj všetky prvky kostry ÚSES (biocentrá, biokoridory, interak čné prvky) a iné významné krajinné prvky (v zmysle zákona ide o také časti územia, ktoré utvárajú charakteristický vzh ľad krajiny alebo prispievajú k jej ekologickej stabilite). Všetky ekologicky významné segmenty krajiny boli začlenené medzi prvky kostry ÚSES (popísané sú v kapitole 3.6 ). Existujúce bioticky významné územia sú znázornené v účelovej mape č. 7a . Zachované kultúrno-historické formy využívania krajiny Medzi tradi čné formy využívania krajiny s krajinárskou a kultúrno-historickou hodnotou v podmienkach nížinnej krajiny je možné považova ť najmä mozaikové štruktúry trvalých po ľnohospodárskych kultúr a mimolesnej drevinnej vegetácie – napr. maloplošné vinohrady a ovocné sady, úzkopásové polia a lúky s výskytom drevín. Zastúpenie maloplošných mozaikových po ľnohospodárskych štruktúr (úzkopásové záhrady, sady a vinohrady) v území sa viaže na lokality maloplošných viníc, záhrad a úzkopásových polí čok mimo intravilánu – ide o lokality Starý vrch a Nový vrch. Negatívom je postupné opúš ťanie súkromných pozemkov a ich zarastanie agátom.
31 ENVI-GEOS s.r.o. Nitra , REGIO PLÁN Nitra
3. NÁVRH SPOLO ČNÝCH A VEREJNÝCH ZARIADENÍ A OPATRENÍ
3.1. N ÁVRH CESTNEJ SIETE Sú časný stav cestnej siete v k.ú. Sazdice je uvedený v kapitole 2.1 . Cez územie prechádzajú dve štátne cesty (cesta II. triedy č. 564 a III. triedy č. 510008), miestne komunikácie v intraviláne (mimo obvodu PPÚ) a sie ť ú čelových ciest – po ľnohospodárske ú čelové komunikácie, lesné cesty a prístupové cesty na maloblokové pozemky. D ĺžka ú čelových ciest na území obvodu PPÚ dosahuje pod ľa mapovania územia v r. 2008 spolu 34.835 m. V rámci návrhu funk čného usporiadania pozemkov boli na území obvodu PÚ navrhované viaceré nové účelové cesty tak, aby bol zabezpe čený prístup na všetky bloky po ľnohospodárskych a lesných pozemkov. Základná kostra ú čelových ciest bola navrhovaná ako jednopruhové hlavné po ľné cesty s výhyb ňami kategórie P 4,0/30 (spevnené ú čelové cesty). Prístupové cesty k jednotlivým blokom pozemkov sú navrhované ako nespevnené prístupové jednopruhové cesty kategórie P 3,0/30. Jedna cesta je navrhovaná ako dvojpruhová hlavná po ľná cesta kategórie P 6,0/40. Cestná sie ť (presné trasovanie a šírkové usporiadanie) bude ďalej riešená v rámci Plánu spolo čných a verejných zariadení a opatrení v obvode projektu PPÚ. Na napojenie ú čelových ciest a v obmedzenej miere aj na prístup k pozemkom budú využívané aj na ďalej štátne cesty: cesta II/564 – d ĺžka cesty v obvode PPÚ je 1835 m, poloha a pozemok cesty sú stabilizované. Na cestu sú napojené viaceré navrhované ú čelové cesty – US 6, US 7, US 8, US 9, US 10, US 13, UN 25. cesta III/510008 – d ĺžka v obvode PPÚ je 2360 m, poloha a pozemok cesty sú stabilizované. Na cestu sú napojené viaceré navrhované ú čelové cesty – US 10, US 11, US 12, US 13, UN 31, UN 33, UN 34, UN 36, UN 37, UN 38. Uvedené cesty sú vo vlastníctve VÚC Nitrianskeho samosprávneho kraja, správcom cesty je Slovenská správa ciest Levice. Navrhovaná sie ť ú čelových ciest v rámci územia obvodu pozemkových úprav Sazdice pozostáva zo 14 úsekov spevnených resp. čiasto čne spevnených ú čelových ciest (US 1-US 14) d ĺžky 26.360 m a 40 nespevnených ú čelových ciest (UN 1-UN 40) v dĺžke 27.465 m. Spevnené cesty by mali by ť projektované a vybudované v rámci projektu pozemkových úprav, v prípade nespevnených ciest vä čšinou posta čuje vymedzenie samostatných prístupových pozemkov, v rámci ktorých by boli v budúcnosti v prípade potreby účelové cesty zriadené. V obvode PPÚ Sazdice je predpokladaná výmera celkového záberu plôch na ú čelové cesty a prístupové pozemky cca 26,0 ha (z toho 24,8 ha mimo lesnej pôdy), pri čom sú časná výmera ciest v území nie je stabilizovaná predstavuje cca 13,5 ha. V prípade spevnených ciest predpokladáme priemernú šírku záberu pôdy 5,5-6,0 m, v prípade nespevnených prístupových ciest 3,5-4 m. Stru čný popis navrhovanej cestnej siete je uvedený v tabu ľke č. 5 , cesty sú znázornené v účelovej mape č. 3b .
32 Všeobecné zásady funk čného usporiadania územia – k.ú. Sazdice
Tabu ľka č. 5 – Návrh cestnej siete v území obvodu PPÚ Sazdice
Cesta Dĺžka Popis cesty Hlavné prístupové cesty (návrhová kategória P 4,0/30) Navrhovaná stabilizácia a spevnenie existujúcej cesty C 1 – tvorí hlavnú komunika čnú os západnej časti územia. Vedie od obce Sazdice cez lokality Kantorské, Dlhá tabla, nad Sedlárovou dolinou a schádza do údolia Jelšovky k majeru Agáta. Napája sa na ňu viacej existujúcich a navrhovaných po ľnohospodárskych a lesných ciest – US 1a, US 2, US 3, UN 6, US1 3235 UN 7, UN 12. Krátka odbo čka z cesty US 1 – existujúca panelová prístupová cesta C 11 k bývalému ov čínu US1a 135 (sú časnej skládke) v lokalite Kantorské. Navrhované prepojenie cesty C1 s údolím Jelšovky a ďalej do k.ú. Dolné a Horné Zbrojníky. Na časti trasy je existujúca nespevnená cesta C2, čas ť trasy je navrhovaná (štrkový podklad cesty). Cesta sprístup ňuje pozemky v lokalitách Ve ľká hora – Ve ľká dolina, napájajú sa na ňu US2 2400 nespevnené cesty UN 8, UN 9, UN 10, UN 11. Navrhovaná stabilizácia trasy a spevnenie (asfaltový povrch) existujúcej lesnej cesty C 5 – prístupovej cesty na lesné pozemky v lokalitách Studená dolina a Sedlárova dolina. Na cestu sa US3 2785 napája cesta UN 14. Navrhovaná stabilizácia trasy a spevnenie (štrkový podklad) existujúcej ú čelovej cesty C 14 – sprístup ňuje po ľnohospodárske pozemky v lokalitách Horné a Dolné Kantorské a lesné pozemky za Malou Mordou. Cesta pokra čuje do k.ú. Demandice. Napájajú sa na ňu ú čelové cesty US 5, US4 1595 UN 3, UN 4. Navrhovaná stabilizácia trasy a spevnenie (štrkový podklad) existujúcej ú čelovej cesty C 13 a časti cesty C 12. Okružná cesta z obce okolo vinohradov a záhrad Nový vrch na cestu US 4, US5 835 sprístup ňuje maloblokové pozemky. Napája sa na ňu cesta UN 5. Navrhovaná spevnená asfaltová cesta – prepojenie severnej časti obce s cestou II/564. Cesta vychádza z existujúcej miestnej komunikácie, mostom prechádza cez Búr a využíva čas ť cesty C US6 420 18. Vä čšina trasy je navrhovaná ako nová cesta. Navrhovaná stabilizácia trasy a spevnenie (asfaltový povrch) existujúcich ciest C 19, C 20 a C 21. Okružná cesta z okraja intravilánu obce jv. čas ťou katastra na štátnu cestu II/564, na ktorú sa napája na hranici s k.ú. Kubá ňovo. Významná dopravná os t ejto časti územia, napájajú sa na ňu cesty US 7a, US 8, UN 16, UN 17, UN 18, UN 19. Cesta sprístup ňuje po ľnohospodárske a lesné pozemky v lokalitách Starý vrch, Nad Hlbokou dolinou, Pusté, Sedlárovo, Urbárske US7 3735 pasienky. Stabilizácia a spevnenie podkladu časti existujúcej cesty C 22 v lokalite majera Galago ňáš. Vychádza z cesty US 7, sprístup ňuje po ľnohospodárske pozemky v okolí Sedlárova. Napája sa US7a 360 na ňu cesta UN 15. Navrhovaná stabilizácia trasy a spevnenie (asfaltový povrch) existujúcej cesty C 25 v lokalite Starý vrch. Cesta je napojená na cestu US 7, zabezpe čuje prístup na čas ť maloblokových pozemkov a na okolité po ľnohospodárske pozemky. Napájajú sa na ňu prístupové cesty UN 20, US8 1305 UN 21, UN 23, UN 24. Úprava a spevnenie (štrkový podklad) existujúcej ú čelovej cesty na hranici s k.ú. Demandice. Cesta slúži na prístup k lesným pozemkom v lokalite nad Siniš ťom a Drien čina. Vä čšina cesty je US9 215 v k.ú. Demandice. Navrhovaná stabilizácia trasy a spevnenie (asfaltový povrch) existujúcich ciest C 36 a C 37. Okružná cesta vedená z cesty II/564 sv. čas ťou katastra, napája sa na cestu III/510008. Čas ť trasy je navrhovaná ako nová cesta. Významná dopravná os sv. časti územia, napájajú sa na ňu cesty US 10a, US 11, UN 26, UN 28, UN 29, UN 29a, UN 30. Cesta sprístup ňuje po ľnohospodárske a lesné pozemky v lokalitách Sinište, Dlhé diely, Cerové, Líš čí hon, Široké, US10 4435 Bánova stud ňa, Nad Ve ľkou cestou. Úprava časti existujúcej cesty C 37 (štrkový podklad) – vedie z cesty US 10 do k.ú. Vyškovce US10a 200 nad Ip ľom. Navrhovaná stabilizácia trasy a spevnenie (asfaltový povrch) existujúcej cesty C 35 v lokalite pod Hrachovým kopcom. Cesta prepája štátnu cestu III/510008 s cestou US 10 a areálom bývalého US11 910 ŠM. Sprístup ňuje okolité po ľnohospodárske pozemky. Navrhovaná úprava existujúcej cesty C 34 (štrkový podklad) a jej pokra čovanie v lokalite Dlhé. Cesta vedie zo štátnej cesty III/510008 a napája sa na cestu US 13. Sprístup ňuje US12 835 po ľnohospodárske pozemky v lokalite Dlhé a pozemky popri potoku Búr. Navrhovaná spevnená cesta (štrkový podklad) zo štátnej cesty II/564 cez potok Búr, okrajom katastra medzi lokality Dlhé diely a Dolná lúka s napojením na cestu III/510008 na hranici s k.ú. Vyškovce nad Ip ľom. Na časti trasy sú existujúce cesty C 31, C 41 a C 42. Cesta sprístup ňuje US13 2630 po ľnohospodárske pozemky v rozsiahlej oblasti jv. časti katastra. US14 330 Navrhovaná spevnená asfaltová cesta – prepojenie ulice pri areáli bývalého ŠM na cestu US 6.
33 ENVI-GEOS s.r.o. Nitra , REGIO PLÁN Nitra
Cesta Dĺžka Popis cesty Sprístup ňuje okolité maloblokové pozemky ornej pôdy. Ved ľajšie prístupové cesty (návrhová kategória P 3,0/30) Navrhovaná ú čelová po ľnohospodárska cesta z miestnej komunikácie a cesty US 6 na kraji obce Sazdice pozd ĺž potoka Búr na hranice s k.ú. Demandice. Cesta sprístup ňuje p oľnohospodárske UN1 1265 pozemky v lokalitách Malinovisko a Dolné Kantorské. Napájajú sa na ňu cesty UN 2 a UN 3. Navrhovaná ú čelová po ľnohospodárska cesta – prepojenie ciest US 4 a UN 1 na okraji obce UN2 200 v lokalite Malinovisko. Navrhovaná ú čelová poľnohospodárska cesta – vychádza z cesty UN 1, križuje cestu US 4 a kon čí na hranici lesa. Cesta sprístup ňuje po ľnohospodárske pozemky v lokalitách Dolné UN3 855 a Horné Kantorské. Navrhovaná ú čelová po ľnohospodárska cesta vedená v lokalite Horné Kantorské súbežne UN4 980 s cestou US 4. Sprístup ňuje okolité po ľnohospodárske pozemky. Čas ť existujúcej po ľnej cesty C 12 a lesná cesta C 9. Napája sa na cestu US 5, sprístup ňuje maloblokové pozemky v lokalite Nový vrch a lesné pozemky v lokalite Malá Morda. Čas ť cesty UN5 1930 ostane sú čas ťou lesných pozemkov. Napája sa na ňu cesta UN 9. Navrhovaná stabilizácia existujúcej cesty C10. Sprístup ňuje maloblokové po ľnohospodárske UN6 230 pozemky na okraji obce v lokalite Kantorské. Navrhovaná nespevnená cesta v lo kalite Kantorské, vedená cez pozemky pasienkov. Prepojenie cesty US 1 s lesnými cestami v lokalite Studená dolina (UN 13, UN 14). Sprístup ňuje okolité UN7 585 po ľnohospodárske a lesné pozemky. Čas ť existujúcej cesty C 8 – krátka prístupová cesta z cesty US 2 na lesné pozemky v lokalite UN8 190 Malá Morda. Navrhovaná ú čelová po ľnohospodárska cesta v lokalite pod Malou Mordou – prepojenie ciest US UN9 530 2 a UN 5. Sprístup ňuje okolité po ľnohospodárske a lesné pozemky. Navrhovaná ú čelová po ľnohospodárska cesta – vychádza z cesty US 2 a sprístup ňuje UN10 675 po ľnohospodárske pozemky v lokalite nad Ve ľkou dolinou. Navrhovaná ú čelová po ľnohospodárska cesta v doline Jelšovky – vychádza z cesty US 2, UN11 300 sprístup ňuje po ľnohospodárske pozemky v sz. cípe k.ú. Sazdice. Navrhovaná ú čelová cesta v lokalite Dlhá tabla – prepojenie ciest US 1 a US 2. Na časti trasy je UN12 1040 existujúca cesta C 4. Cesta sprístup ňuje okolité po ľnohospodárske pozemky. Navrhovaná stabilizácia a úprava existujúcej cesty C 7. Cesta vedie cez lesné pozemky a ich okrajom v lokalitách Studená dolina a Ve ľká Morda. Sprístup ňuje okolité po ľnohospodárske a lesné pozemky. Napája sa na ňu lesná cesta UN 14. Čas ť cesty ostane sú čas ťou lesných UN13 1580 pozemkov. Navrhovaná stabilizácia existujúcej lesnej cesty C 6 – prepojenie ciest US 3 a UN 13. Cesta sprístup ňuje lesné pozemky v lokalite Studená dolina. C esta ostane sú čas ťou lesných UN14 610 pozemkov. Navrhovaná ú čelová cesta v lokalite Sedlárovo a nad Sedlárovou dolinou. Vychádza od m ajeru Galago ňáš z cesty US 7a, vedie k hranici katastra a popri nej k okraju lesa nad Sedlárovou UN15 1810 dolinou. Sprístup ňuje okolité po ľnohospodárske a lesné pozemky. Čas ť existujúcej cesty C 22 – krátka prístupová cesta na po ľnohospodárske pozemky v lokalite UN15a 110 Sedlárovo. Navrhovaná krátka prístupová cesta z cesty US 7 na po ľnohospodárske pozemky ak lesu južne UN16 180 od majera Galago ňáš. Navrhovaná stabilizácia existujúcej cesty C 24 – vychádza z cesty US 7 a vedie na UN17 355 po ľnohospodárske pozemky a k lesu v lokalite Urbárske pasienky. Navrhovaná ú čelová cesta z cesty US 7 na po ľnohospodárske a lesné pozemky v lokalitách UN18 640 Urbárske pasienky, Kvetnica a Pusté. Navrhovaná ú čelová cesta – vychádza z cesty US 7, vedie do lokality za Ve ľkou Mordou nad UN19 520 obcou Sazdice. Sprístup ňuje okolité po ľnohospodárske a lesné pozemky. UN20 455 Prístupová cesta na maloblokové pozemky v lokalite Starý vrch – čas ť existujúcej cesty C 26. UN21 550 Prístupová cesta na maloblokové pozemky v lokalite Starý vrch – existujúce cesty C 26 a C 29. UN22 235 Prístupová cesta na maloblokové pozemky v lokalite Starý vrch – existujúca cesta C 27. UN23 85 Krátka prístupová cesta na maloblokové pozemky v lokalite Starý vrch – existujúca cesta C 28. UN24 80 Krátka prístupová cesta na maloblokové pozemky v lokalite Starý vrch – existujúca cesta C 30. Navrhovaná ú čelová cesta – prepojenie štátnej cesty II/564 s cestou US 8 v lokalite nad UN25 335 Majerským. Navrhovaná ú čelová cesta vedúca z cesty US 10 na po ľnohospodárske pozemky v lokalite UN26 640 Sinište. Cesta je prepojená s cestou US 9 na hranici s k.ú. Demandice.
34 Všeobecné zásady funk čného usporiadania územia – k.ú. Sazdice
Cesta Dĺžka Popis cesty Navrhovaná ú čelová cesta – vychádza z cesty US 9 na hranici s k.ú. Demandice a vedie sv. okrajom katastra, kon čí na hranici lesa pod Drien činou. Cesta sprístup ňuje po ľnohospodárske UN27 1415 a lesné pozemky v lokalitách Sinište, Dlhé diely a Drienčina. Navrhovaná ú čelová cesta – prepojenie ciest US 10 a UN 27 v lokalite Dlhé diely. Sprístup ňuje UN28 390 okolité po ľnohospodárske pozemky. Navrhovaná ú čelová cesta – prepojenie cesty US 10 s k.ú. Vyškovce nad Ip ľom a Demandice – UN29 230 cesta vedie do susedných k.ú. UN29a 65 Navrhovaná krátka prístupová cesta z cesty US 10 na okraj lesa pod Drien činou. UN30 375 Navrhovaná ú čelová cesta z cesty US 10 na po ľnohospodárske pozemky v lokalite Široké. Navrhovaná ú čelová cesta z cesty III/510008 na po ľnohospodárske pozemky v lokalite Hrachový UN31 880 kopec, Široké a Nad ve ľkou cestou. Navrhovaná ú čelová cesta z cesty UN 32 na po ľnohospodárske pozemky v lokalite Hrachový UN32 605 kopec. Navrhovaná ú čelová cesta z cesty III/510008 popri os ade Ivánka na po ľnohospodárske pozemky UN33 750 v lokalitách Nemecké zeme a Nová strá ň. Za čiato čný úsek je vedený na sú časnej ceste C 38. Navrhovaná stabilizácia existujúcej cesty C 39 na hranici s k.ú. Vyškovce nad Ip ľom – cesta vychádza z cesty III/510008 a zabezpe čuje prístup na po ľnohospodárske pozemky v lokalitách UN34 1655 Nemecké zeme a Nová strá ň. Navrhovaná ú čelová cesta popri potoku Búr – vychádza z cesty III/510008 a napája sa na cestu UN35 935 US 13. Sprístup ňuje po ľnohospodárske pozemky v lokalite Majerské. UN36 155 Navrhovaná krátka prístupová cesta na po ľnohospodárske pozemky popri ceste III/510008. Navrhovaná ú čelová cesta na po ľnohospodárske pozemky v lokalite Dlhé. Cesta vychádza UN37 1035 z cesty III/510008, vedie popri ob časnému potoku a napája sa na cestu US 12. Navrhovaná stabilizácia existujúcej cesty C 40 – zabezpe čuje prístup na po ľnohospodárske UN38 815 pozemky v lokalite Dlhé diely. Krátka prístupová cesta k potoku Búr v lokalite Dlhá lúka – stabilizácia časti existujúcej cesty C UN38a 145 41. Navrhovaná stabilizácia existujúcej cesty C 42 na hranici s k.ú. Vyškovce nad Ip ľom – UN39 580 zabezpe čuje prístup na po ľnohospodárske pozemky v lokalite Dolná lúka. Navrhovaná ú čelová cesta na po ľnohospodárske pozemky za potokom Búr na hranici s k.ú. UN40 470 Kubá ňovo.
3.2. V ODOHOSPODÁRSKE A HYDROEKOLOGICKÉ NÁVRHY
Vodné hospodárstvo – správa a údržba vodných tokov Vodné toky a meliora čné kanále v území sú v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p. Žilina. Vodné toky Jelšovka a Búr sú upravené a zabezpe čujú základnú ochranu územia pred povod ňami – nie sú preto potrebné ich úpravy. Hydromeliora čné zariadenia – závlahy a odvodnenia V k.ú. Sazdice boli vybudované odvod ňovacie stavby na nivách vodných tokov (najmä popri potoku Búr). Vybudovaná bola rozsiahla podzemná drenáž, ktorá je v sú časnosti čiasto čne funk čná. Napriek lokálnemu zamokreniu častí údolí v rámci uvedených stavieb nenavrhujeme rekonštrukciu drenáže ani vybudovanie nových odvod ňovacích zariadení – dôvodom je celkový vlahový deficit v území. Na zamokrených lokalitách je navrhované zatrávnenie, resp. zriadenie miestnych biocentier a plošných interak čných prvkov charakteru porastov lužných drevín. Ochrana územia pred povod ňami Ohrozenie územia povod ňami (záplavami) v prípade k.ú. Sazdice nehrozí vzh ľadom k úprave a ohrádzovaniu potoka Búr. Ur čité problémy v území môžu spôsobova ť prívalové dažde , ktoré pri sú časnom stave využívania vyvolávajú zrýchlenú eróziu pôdy v pahorkatinnom území katastra. Technické vodohospodárske opatrenia za ú čelom ochrany pred vodnou eróziou a ú činkami svahových vôd však nie sú
35 ENVI-GEOS s.r.o. Nitra , REGIO PLÁN Nitra
v území potrebné - z dôvodu zníženia ú činkov prívalových vôd a vodnej erózie pôdy navrhujeme realizáciu protieróznych opatrení (bližšie v nasledujúcej kapitole). Ochranný ú činok by malo ma ť najmä zmenšenie výmery pozemkov ornej pôdy a výsadba trvalej vegetácie v krajine (protierózne medze, zasakovacie pásy).
Hydroekologické návrhy – renaturácia vodných tokov a obnova vodného režimu v území Sú časný hydroekologický stav územia v k.ú. Sazdice najmä z hľadiska plnenia hlavných hydroekologických funkcií krajiny a jej prvkov je nevyhovujúci - vyplýva to najmä z intenzívneho po ľnohospodárskeho využitia územia, regulácie vodných tokov a s tým súvisiaceho poklesu hladiny podzemnej vody v území. Kým v minulosti bolo údolie rieky Ipe ľ a dolná čas ť údolia Búru charakteristické množstvom ramien a bezodtokých depresií, v sú časnosti už takéto miesta v území prakticky nie sú. Úpravou vodných tokov a súvisiacimi meliora čnými a rekultiva čnými opatreniami sa síce zvýšila po ľnohospodárska produktivita územia, avšak za cenu zníženia diverzity krajiny, kvality ekosystémov vodných tokov a narušenia prirodzeného režimu obehu vody v krajine. Celkovo prišlo k zrýchleniu odtoku vôd z územia, k strate prirodzených interak čných väzieb vodných a pri ľahlých ekosystémov, ako aj k drénovaniu podzemnej vody zah ĺbenými korytami upravených alebo skanalizovaných vodných tokov a k následnému vysušovaniu krajiny. Sprievodnými negatívnymi javmi ovplyvnenia hospodárskej činnosti sú aj zne čistenie vody, devastácia brehov a ich zne čistenie odpadmi, zhoršenie samo čistiacich i iných autoregula čných procesov upravených úsekov tokov z dôvodu odstra ňovania turbulentnosti prúdenia vody v korytách, ako aj zhoršenie životných podmienok pre biotu. Z uvedených dôvodov by bola vhodná realizácia nápravných a renatura čných opatrení, ktoré by aspo ň čiasto čne mohli zmierni ť sú časný nepriaznivý stav. Princípy renaturácie vodných ekosystémov sú rozpracované najmä v zahrani čnej literatúre (napr. Petersen, Petersen, Lacoursiére, 1992), návrh metodiky revitalizácie vodných tokov bol vypracovaný aj v SR (Gemeran a kol. 2000). Hlavným princípom pri ovplyvňovaní odtokových pomerov vodných tokov by malo by ť zadržiavanie vody v tokoch a v ich nivách prirodzenými a prírode blízkymi prostriedkami (posil ňovanie reten čnej schopnosti ekosystémov, zvyšovanie hydraulickej drsnosti korýt), ktoré sú z dlhodobého h ľadiska ekologicky i ekonomicky najefektívnejšie (minimum nákladov na údržbu a iných vkladov dodatkovej energie). Pre prípadné nové investi čné zámery úprav tokov je vhodné používanie metodiky vychádzajúcej z predpokladu neustáleného prúdenia vody v korytách, ktorá je v súlade s ekologickými kritériami a umož ňuje minimalizova ť investi čné vstupy. Opatrenia na revitalizáciu a zvýšenie ekologickej stability vodných tokov územia sú nasledovné: − najjednoduchším opatrením, ktoré je možno realizovať v rámci pozemkových úprav, je doplnenie porastu drevín na pozemky popri brehoch vodných tokov. Potrebné je používa ť pôvodné druhy drevín - najmä v ŕba biela ( Salix alba ), v ŕba krehká ( Salix fragilis ), topo ľ sivý ( Populus x canescens ), topo ľ čierny ( Populus nigra ), čremcha strapcovitá ( Padus avium ), z krovín v ŕba purpurová ( Salix purpurea ), v ŕba trojty činková ( Salix triandra ), svíb krvavý ( Swida sanguinea ), rešetliak pre čis ťujúci ( Rhamnus catharticus ), bršlen európsky ( Euonymus europaea ), kalina oby čajná ( Viburnum opulus ), krušina jelšová ( Frangula alnus ). Toto opatrenie je vhodné na niektorých úsekoch potokov Jelšovka a Búr, pri čom výsadbu je vhodné orientova ť mimo vlastného koryta a vnútornej strany brehov (aby nebola obmedzená údržba a čistenie toku). − ďalším vhodným opatrením je vytvorenie nárazníkového pásu trvalých trávnych porastov popri Jelšovke a popri Búru (v úseku nad obcou a popri obci Sazdice). Tento pás by mohol by ť využitý pre realizáciu ďalších prípadných opatrení – je tu možné v budúcnosti realizova ť rozšírenie porastu drevín či už priamou výsadbou alebo ponechaním širšieho pásu sukcesii (šírka trávneho porastu by mala by ť minimálne 5 m). V prípade potoka Búr pod obcou je šírka medzihrádzového priestoru vodného toku dostato čná. − v prípade reálneho zabezpe čenia finan čných prostriedkov na celkovú revitalizáciu potokov Jelšovka a Búr je možná realizácia ďalších revitaliza čných opatrení – napr. zošikmenie (zníženie sklonu) brehov, zvä čšenie plochy pre mokra ďnú a brehovú vegetáciu, vytváranie zákrut na toku, vytváranie plošných mokradí rôznej ve ľkosti popri toku a pod. Revitaliza čné opatrenia je
36 Všeobecné zásady funk čného usporiadania územia – k.ú. Sazdice
možné realizova ť najmä na tých úsekoch, kde nie je v sú časnosti vyvinutý dostato čný drevinný porast. Opatrenie však už presahuje rámec pozemkových úprav. − z hľadiska funkcií biokoridorov vodných tokov je dôležité zachova ť brehové porasty, vylú čiť vyh ŕň anie a bagrovanie dna a obmedzi ť aplikáciu chemických hnojív a ochranných postrekov v okolitých agrocenózach. Hydroekologické opatrenia vyžadujú detailnú projektovú prípravu a sú finan čne náro čné. V sú časnej dobe narážajú aj na iné problémy – okrem majetkovoprávnych problémov je to najmä nesúhlas správcov vodných tokov s realizáciou týchto opatrení - preto je reálne v rámci realizácie pozemkových úprav vytvori ť hlavné predpoklady pre budúcu renaturáciu vodných tokov v území – vymedzenie (rozšírenie) pozemkov vodných tokov a vykonanie základnej údržby v rámci spolo čných zariadení a opatrení. Vodohospodárske a hydroekologické návrhy a opatrenia sú znázornené v účelovej mape č. 4b .
3.3. P ROTIERÓZNE A PÔDOOCHRANNÉ OPATRENIA Protierózne opatrenia slúžia na ochranu pôdy pred účinkami vodnej a veternej erózie, okrem samotných opatrení (zatrávnenia, zalesnenia, vetrolamy, vsakovacie pásy) sem patria aj niektoré technické stavby a objekty (terasy, prehrádzky, prielohy a pod.). Patria medzi spolo čné zariadenia a opatrenia, avšak majú často ove ľa vä čší dosah na celkovú ekologickú kvalitu a stabilitu krajiny. Pri posúdení potreby realizácie protieróznych opatrení v k.ú. Sazdice sme vychádzali z výpo čtu potenciálnej vodnej erózie v území a z hodnôt prípustnej straty pôdy vodnou eróziou. Pri stanovení limitných hodnôt sa vychádzalo z potreby dlhodobého zachovania úrodnosti pôdy najmä pre po ľnohospodárske využívanie. Prípustné hodnoty odnosu pôdy vodnou eróziou boli upravené Zákonom č. 220/2004 Z.z. o ochrane po ľnohospodárskej pôdy, kde v Prílohe č. 1 sú uvedené nasledovné limitné hodnoty: • plytké pôdy (do 30 cm) – 4 t.ha -1.rok -1 • stredne hlboké pôdy (30-60 cm) – 10 t.ha -1.rok -1 • hlboké pôdy (60-90 cm) – 30 t.ha -1.rok -1 • ve ľmi hlboké pôdy (nad 90 cm) – 40 t.ha -1.rok -1. Realizáciu protieróznych opatrení je potrebné navrhova ť v tých prípadoch, kedy hodnota potenciálnej erodovate ľnosti pôdy pre ornú pôdu presahuje prípustnú hodnotu odnosu pôdy. K takýmto prípadom dochádza v k.ú. Sazdice na pomerne ve ľkých plochách (stredne strmé a strmšie svahy pahorkatiny využívané najmä ako orná pôda). Protierózne opatrenia by mali by ť navrhované tak, aby pri kontrolnom výpo čte eróznej straty pôdy nebola prekro čená limitná hodnota potenciálnej vodnej erózie. Základom možných protieróznych opatrení v území sú organiza čné opatrenia – predovšetkým úprava ve ľkosti a tvaru pozemkov. Takáto úprava by mala zoh ľad ňova ť pevné hranice v krajine (cesty, porasty vegetácie), konfiguráciu terénu (sklonitos ť a dĺžku svahu) a mala by zabezpe čiť dosiahnutie prípustnej hodnoty erózie pôdy. Úprava ve ľkosti a tvaru pozemkov z dôvodov protieróznej ochrany je potrebná vo viacerých lokalitách – navrhujeme ju prakticky vo všetkých častiach územia, najmä však východne od údolia Búru. V sú časnosti dĺžka svahu niektorých pozemkov v tejto časti presahuje 600-800 m a ich výmera je viac ako 40-50 ha. Členi ť po ľnohospodárske pozemky je pritom pri strednej hodnote sklonitosti územia (7-12 o) vhodné v prípadoch, kde d ĺžka svahu presahuje 250-300 m a výmera jednotlivých blokov ornej pôdy by nemala v pahorkatinnom území presiahnu ť 20-25 ha. Výber osevných postupov a spôsob striedania plodín sú ďalšími možnými protieróznymi opatreniami. Na plochách erózne ohrozených je vhodné používa ť protierózne osevné postupy – a to v závislosti na intenzite potenciálnej erózie. Možné sú viaceré kategórie protieróznych osevných postupov - napr. osevný postup s vylú čením pestovania silážnej kukurice bez mul čovania povrchu pôdy a medziplodiny (možno ho použi ť
37 ENVI-GEOS s.r.o. Nitra , REGIO PLÁN Nitra
na erózne slabo až stredne ohrozenej ornej pôde), resp. osevný postup s vylú čením pestovania kukurice (na erózne stredne až silno ohrozenej pôde). Účinný je aj ďalší spôsob protieróznej ochrany – pásové striedanie plodín . V rámci tohto striedania môžu by ť na erózne silno ohrozenej pôde uplatnené aj protierózne osevné postupy. Návrh konkrétneho postupu a navrhovaná šírka pásov vychádza z výpo čtu prípustnej d ĺžky svahov v návrhových areáloch. Posledným typom vhodných agrotechnických opatrení je ochranné zatrávnenie , ktoré sa používa na ochranu erózne ve ľmi silno ohrozenej pôdy. Niektoré navrhované pozemky so silnou náchylnos ťou na vodnú eróziu a prejavmi aktuálnej erózie pôdy preto odporú čame alternatívne využíva ť ako trvalé trávne porasty, resp. prednostne na pestovanie viacro čných krmovín na ornej pôde. Ako opatrenie na spomalenie povrchového odtoku z erózne ohrozeného územia je možné využi ť aj zatrávnenie údolnice. Okrem organiza čných opatrení je možné použi ť aj agrotechnické opatrenia , ktoré spo čívajú v používaní vhodného spôsobu obhospodarovania pôdy. Základným opatrením, ktoré je vhodné použi ť v území, je vrstevnicové obrábanie pôdy. Možné je aj využitie tzv. bezorbových technológií (výsev do ochrannej plodiny, resp. strniska), prípadne mul čovanie povrchu pôdy. Technické protierózne opatrenia (terénne urovnávky, terasovanie, prielohy, priekopy, protierózne nádrže a i.) nie sú v území špeciálne navrhované. V zna čnej miere však navrhujeme kombinované opatrenie, ktoré do tejto kategórie čiasto čne patrí - vä čšinu pozemkov postihnutých vodnou eróziou navrhujeme členi ť formou realizácie protieróznych medzí – zatrávnených pásov vo forme protierózneho prielohu, kombinovaného s výsadbou drevinnej vegetácie. Spolo čný návrh ekostabiliza čných a protieróznych opatrení je riešený v ďalšej etape projektu pozemkových úprav – v Pláne spolo čných a verejných zariadení a opatrení. Pozemky s navrhovanými protieróznymi opatreniami sú znázornené v účelovej mape č. 5b .
3.4. N ÁVRH PO ĽNOHOSPODÁRSKEHO A LESOHOSPODÁRSKEHO VYUŽÍVANIA ÚZEMIA V rámci tejto kapitoly je uvedený výsledný návrh štruktúry po ľnohospodárskeho a lesohospodárskeho využívania územia v území obvodu PPÚ Sazdice vrátane zoh ľadnenia ostatných požiadaviek a potrieb v území (prípadné vymedzenie verejných a spolo čných zariadení a opatrení). Pri návrhu priestorovej štruktúry územia boli do úvahy boli brané najmä nasledovné kritériá: − vymedzenie plôch pre po ľnohospodárstvo - návrh na funk čnú delimitáciu po ľnohospodárskej pôdy - ornej pôdy, trvalých trávnych porastov, trvalých kultúr − vymedzenie plôch pre lesné hospodárstvo – hospodárske lesy, ochranné a účelové lesy − vymedzenie ú čelových plôch pre po ľnohospodárstvo (výrobné strediská, hospodárske a mechaniza čné strediská) a lesné hospodárstvo (napr. lesné škôlky, lesné skládky a pod.) − rozhrani čenie po ľnohospodárskej a lesnej pôdy - posúdenie vhodnosti sú časného stavu, posúdenie vhodnosti ponechania plôch zarastených samonáletom na po ľnohospodárske alebo lesné ú čely, návrh zmien medzi po ľnohospodárskymi a lesnými pozemkami. Návrh priestorovej štruktúry po ľnohospodárskej a lesnej pôdy bol zapracovaný do mapy návrhu funk čného usporiadania územia v mierke 1:5 000, ktorý je hlavnou mapovou prílohou tejto dokumentácie. V zjednodušenej forme je znázornený aj v účelovej mape č. 2c .
Po ľnohospodárstvo Po ľnohospodárstvo je v k.ú. Sazdice prevažujúcou hospodárskou aktivitou – po ľnohospodárske pozemky zaberajú 70 % výmery územia. Sú časná ekologická kvalita po ľnohospodárskej krajiny však nie je na časti
38 Všeobecné zásady funk čného usporiadania územia – k.ú. Sazdice
územia uspokojivá. Vo východnej časti katastra prevažujú ve ľkoblokové polia, ve ľké plochy územia boli meliorované, nadmerné bolo používanie chemických látok. Zmeny vo využívaní územia, ktoré nastali po r. 1990 čiasto čne smerujú k zlepšeniu ekologickej kvality územia – ide najmä o zníženie intenzity používania agrochemikálií, vä čšie zastúpenie maloblokovo využívaných pozemkov, zlepšenie podmienok pre živo číšstvo v krajine. Prišlo však aj k takým zmenám, ktoré sú z h ľadiska kvality životného prostredia negatívne – napr. zarastanie pomerne ve ľkých plôch bývalých trávnych porastov a zvýšenie intenzity využívania lesných porastov. Úlohou návrhov projektu pozemkových úprav by mala by ť optimalizácia po ľnohospodárskej krajiny tak, aby sa stabilizovala hranica medzi po ľnohospodárskou pôdou a lesným pôdnym fondom a aby sa dosiahlo environmentálne vhodné obhospodarovanie po ľnohospodárskej pôdy. Za týmto ú čelom je vhodné dodržiava ť nasledovné regulatívy po ľnohospodárskej činnosti v území: - zabezpe čenie environmentálne vhodného usporiadania po ľnohospodárskych pozemkov - zmena priestorovej štruktúry po ľnohospodárskej pôdy pod ľa návrhov projektu pozemkových úprav (návrh funk čného usporiadania územia), - zvýšenie výmery využívaných trvalých trávnych porastov v území - realizova ť zatrávnenie niektorých pozemkov ornej pôdy, obnovi ť využívanie opustených trávnych porastov, - aplikovanie protieróznych opatrení na ornej pôde, - obnova využívania mozaikových plôch vinohradov, záhrad a polí čok v lokalitách Starý vrch a Nový vrch, resp. zmena ich štruktúry v prospech trvalých trávnych porastov, - zachovanie vybraných porastov mimolesnej drevinnej vegetácie a výsadba nových porastov, starostlivos ť o tieto porasty v rámci spolo čných zariadení a opatrení. Živo číšstvo v po ľnohospodárskej krajine je ohrozované predovšetkým činnos ťou spojenou s nadmerným hnojením a používaním agrochemikálií. Ako významný sa javí aj nedostatok remízok, medzí a úhorov najmä v jv. časti katastra. Za ú čelom ochrany po ľných biotopov živo číšstva je potrebné usmernenie po ľnohospodárskej činnosti v území a obmedzenie aplikácie rodenticídov, pesticídov a chemických hnojív, zachovanie a úprava medzí, remíz a rozptýlenej drevinovej vegetácie. Potrebné je aj zvýšenie pestrosti pestovaných kultúrnych plodín.
Lesné hospodárstvo Lesné hospodárstvo je v prípade k.ú. Sazdice pomerne významné – lesný pôdny fond zaberá pod ľa eviden čného stavu cca 20,5 % územia, ďalších 4,3 % územia zaberajú tzv. biele plochy. V území sú zastúpené najmä hospodárske porasty, obmedzene aj ochranné lesy. Sú časná ekologická stabilita a biotická hodnota lesných porastov je na vä čšina územia nízka, čo je dané nevyhovujúcim drevinovým zložením, vekovou a priestorovou štruktúrou lesných porastov. Prvoradým cie ľom lesného hospodárstva je trvalé udržanie vlastností lesného ekosystému, čo by malo by ť dosiahnuté predovšetkým tzv. prírode blízkym lesným hospodárstvom. Je to stratégia obhospodarovania lesa, pri ktorej sa les chápe ako ekosystém, pri čom tento využívaním ekologických zákonitostí bude tak utváraný, že jeho spolo čensky závažné funkcie (produkcia drevnej suroviny, ochranný ú činok, rekreácia) budú trvalo plnené (Korpe ľ, Saniga 1995). Prírode blízky lesný porast by mal by ť nerovnoveký, tvorený pôvodnými drevinami. Spravidla sa vyzna čuje hlú čkovitou až ostrovkovitou, t.j. nepravidelne stup ňovitou, prípadne viacvrstvovou výstavbou. Prírode blízky les predstavuje zdôvodnenú, stanoveným cie ľom primeranú syntézu ekologických a ekonomických aspektov. Za ú čelom zlepšenia ekologickej stability a zvýšenia biotickej významnosti lesných porastov je v nížinných oblastiach vhodné dodržiava ť nasledovné všeobecné opatrenia: − podpora prirodzeného druhového zloženia lesných biotopov a postupná rekonštrukcia zmenených porastov (v prípade k.ú. Sazdice je to vä čšina lesných porastov), − podstatné obmedzenie používania clonného rubu, prednostné používanie ú čelového výberu po čas ťažby v lesných porastoch
39 ENVI-GEOS s.r.o. Nitra , REGIO PLÁN Nitra
− výrazné obmedzenie lesohospodárskej činnosti v hniezdnom období ( ťažba, približovanie, doprava dreva a zales ňovacie práce), − ponechávanie stromov a drevnej hmoty v porastoch - hniezdne a dutinové stromy, podiel ležaniny. Podrobné návrhy a plány lesného hospodárenia, rešpektované a realizované lesohospodárskymi subjektami, sú úlohou špecializovanej lesníckej organizácie (lesné hospodárske plány pre riešené územie sú platné do r. 2010 - LHC Levice, resp. 2015 – LHC Šahy). Je však vhodné, aby lesné hospodárske plány zoh ľad ňovali vyššie uvedené zásady a aby sa hospodárenie v lesoch v záujmovom území postupne stalo prírode blízkym. Základným návrhom pre nepôvodné lesné porasty je postupná zmena drevinového zloženia - odstra ňovanie agátu a ďalších nepôvodných druhov a ich náhrada za pôvodné druhy. Cie ľom by malo by ť postupné dosiahnutie cie ľového drevinového zloženia tak, aby výh ľadové drevinové zloženie lesných porastov zodpovedalo prirodzenému. Ke ďže ide o pomerne náro čnú úlohu, v prvej etape obnovy prirodzeného drevinového zloženia je možné sústredi ť sa na porasty v biocentrách, obnovované porasty, mladiny a porasty s malým podielom nepôvodných drevín. Takéto návrhy sú sú čas ťou dokumentácie MÚSES. Pri obnove lesného hospodárskeho plánu by bolo potrebné definova ť cie ľové drevinové zloženie na základe mapovaných lesných typov a ich hospodárskych súborov – cie ľové drevinové zloženie by sa malo blíži ť prirodzenému a pôvodné druhy drevín by mali by ť preferované. Nevyhovujúca je súčasná situácia, ke ď je navrhnuté cie ľové zloženie so 100 % podielom agáta aj pre niektoré porasty, v ktorých majú v sú časnosti významné zastúpenie pôvodné druhy alebo dokonca pôvodné druhy prevládajú (údaje boli prevzaté z elaborátu ocenenia lesných porastov pre potreby PPÚ). Okrem zmeny cie ľového drevinového zloženia nepôvodných lesných porastov navrhujeme aj pred ĺženie rubnej doby porastov a vo výh ľade výrazné zvýšenie podielu porastov nad 80 rokov. Rubná doba porastov s prevahou dubov a cera by sa mala pohybova ť nad 100 rokov – tento princíp je potrebné uplat ňova ť pre existujúce lesné porasty s prevažne prirodzeným drevinovým zložením, ale aj tie porasty, ktoré sa budú zaklada ť v rámci obnovy lesných porastov. K zníženiu fragmentácie lesných porastov by mala prispie ť zmena spôsobu obnovy a vyššie uvedené preferovanie ú čelového výberu, predovšetkým v biocentrách. Niektoré lesné porasty navrhujeme preradi ť do kategórie ochranných lesov z dôvodu nepriaznivých terénnych podmienok (tvorba eróznych rýh) a potreby ochrany proti erózii, lesné porasty v údolí (lužné lesy) by mali by ť kategorizované ako lesy osobitného ur čenia .
Delimitácia pozemkov do lesnej pôdy V rámci obvodu PPÚ Sazdice bol posúdený stav lokalít mimo lesnej pôdy, ktoré sp ĺň ajú kritériá na za členenie do lesných pozemkov. V území bolo takto vymedzených 25 lokalít, ktoré boli v rámci pozemkových úprav posudzované z hľadiska delimitácie do lesnej pôdy. Ich výmera dosahuje spolu 76,1 ha, z čoho 74,34 ha je navrhovaných na delimitáciu. Vä čšinou ide o pozemky evidované ako trvalé trávne porasty, menej ako orná pôda resp. iné kultúry. Sumarizácia pozemkov je uvedená v tabu ľke č. 6 (plochy s návrhom delimitácie do lesnej pôdy sú znázornené v účelovej mape č. 2c ).
Tabu ľka č. 6 – Plochy navrhované na delimitáciu do lesnej pôdy
Druh pozemku Ozna č. Dielec Výmera (pod ľa C-KN) Sú časný charakter pozemku Navrhované využitie 1 N 20 0,0758 ttp, voda plošný porast pri potoku les osobitného ur čenia 2 N 11 1,4289 ttp zarastený pasienok ochranný les 3 N 21 12,6510 ttp zarastený pasienok hospodársky les / TTP 4 N 12 1,7138 ttp plošný porast charakteru lesa hospodársky les 5 N 10 1,3071 ttp plošný porast charakteru lesa hospodársky les 6 N 13 1,6743 ttp, orná pôda plošný porast charakteru lesa hospodársky les 7 N 9 2,3485 ttp plošný porast charakteru lesa hospodársky les 8 N 19 2,7210 orná pôda mladý porast - okraje lesa hospodársky les
40 Všeobecné zásady funk čného usporiadania územia – k.ú. Sazdice
Druh pozemku Ozna č. Dielec Výmera (pod ľa C-KN) Sú časný charakter pozemku Navrhované využitie 9 N 8 1,8002 vinice, záhrady zarastené vinice ochranný les 10 N 8 0,4488 ttp zarastené vinice a lúky ochranný les 11 N 8 1,2891 ttp zarastené vinice a lúky hospodársky les / TTP 12 N 7 0,4583 zastav. plocha opustený areál s náletom TTP / ostatná 13 N 5 2,3720 ttp plošný porast charakteru lesa ochranný les 14 N 6 0,6849 ttp plošný porast charakteru lesa hospodársky les 15 N 4 1,0315 ttp plošný porast charakteru lesa hospodársky les 16 N 2 10,7617 ttp plošný porast charakteru lesa ochranný les 17 N 1 15,5664 ttp plošný porast charakteru lesa ochranný les 18 N 3 2,7184 ttp plošný porast charakteru lesa hospodársky les 19 N 18 0,9732 orná pôda plošný porast charakteru lesa les osobitného ur čenia 20 N 14 3,2920 orná pôda zarastený svahový výmo ľ ochranný les 21 N 14 0,8278 orná pôda plošný porast na svahu ochranný les 22 N 15 2,4229 ttp, orná pôda zarastené bývalé záhrady hospodársky les 23 N 16 3,3136 ttp zarastený svahový výmo ľ ochranný les 24 N 16 1,1304 orná pôda zarastený pasienok ochranný les / TTP 25 N 17 3,0766 ttp, orná pôda plošný porast na svahu ochranný les
Účelové po ľnohospodárske a lesohospodárske zariadenia V rámci projektu pozemkových úprav navrhujeme vy členenie jedného účelového po ľnohospodárskeho zariadenia s charakterom verejných zariadení a opatrení: − bývalý majer Kantorské – opustený pozemok bývalého hospodárskeho objektu s rozsiahlou skládkou odpadu. V rámci projektu PPÚ prejde pozemok do vlastníctva obce. Navrhovaná je rekultivácia skládky, úprava pozemku a následné spracovanie projektu na ďalšie využitie – vhodné je agroturistické zariadenie, prípadne objekt drobnej živo číšnej výroby Ostatné existujúce pozemky so sú časnou alebo minulou funkciou ú čelových po ľnohospodárskych zariadení budú riešené nasledovným spôsobom: − hospodársky dvor bývalého ŠM Šahy – areál pri štátnej ceste II/564. Čas ť areálu je využívaná na po ľnohospodárske ú čely, čas ť na iné ú čely, čas ť areálu je opustená so zbúranými objektmi. V rámci projektu PPÚ bude realizované vysporiadanie vlastníctva k pozemkom (vyžaduje to však dohodu nájomcov so sú časnými vlastníkmi pozemkov). Ďalšie využívanie areálu bude v kompetencii nových vlastníkov – areál je vhodný na výrobné aktivity nezávadného charakteru a menej náro čnú po ľnohospodársku výrobu (so stanovením hygienických limitov), prípadne je vhodné aj na agroturistické využitie. − hospodársky areál p. Cmarka – pasienky na okraji obce Sazdice s chovom cudzokrajných zvierat. V rámci projektu PPÚ bude vysporiadané vlastníctvo pozemkov, predpokladá sa ďalšie využitie na živo číšnu výrobu (so stanovením hygienických limitov s oh ľadom na blízkos ť obytných objektov) a agroturistiku, − bývalý hospodársky dvor Galago ňáš (Sedlárovo) – opustený a devastovaný areál v jz. časti územia. V rámci projektu PPÚ bude realizované vysporiadanie vlastníctva k pozemkom. Ako ďalšie využitie je navrhované extenzívne obhospodarovanie trávnych porastov a ovocného sadu, vhodné je aj prípadné agroturistické využitie. − bývalý majer Paula – opustený pozemok so zvyškami stavieb. V rámci projektu PPÚ bude realizované vysporiadanie vlastníctva k pozemkom. Ako ďalšie využitie je navrhované extenzívne obhospodarovanie trávnych porastov.
41 ENVI-GEOS s.r.o. Nitra , REGIO PLÁN Nitra
Účelové zaradenia lesného hospodárstva v území nenavrhujeme. Na manipuláciu s drevom slúžia do časné skládky a manipula čné plochy v rámci lesného pôdneho fondu a trvalých trávnych porastov.
3.5. N ÁVRH NEPO ĽNOHOSPODÁRSKEHO VYUŽÍVANIA ÚZEMIA Obec Sazdice leží v Nitrianskom kraji, v južnej časti okresu Levice. Pre územie je platná nadradená územnoplánovacia dokumentácia ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja – spracovaná bola v r. 1998 a aktualizovaná v r. 2004 (AUREX Bratislava). V rámci územného plánu regiónu nie sú priamo v k.ú. Sazdice a jeho najbližšom okolí navrhované žiadne nové aktivity ani verejno-prospešné zámery. Územie leží mimo významných sídelných jadier a nadregionálne a regionálne významných rozvojových osí. Obec Sazdice je sú čas ťou regiónu Dolné Pohronie a Poiplie , v rámci ktorého bolo založených nieko ľko mikroregiónov. Sazdice nemajú spracovaný územný plán obce, spracovaný majú Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja (Regionálna rozvojová agentúra Ipe ľ, Wollent a kol. 2004). Dokument obsahuje analytickú čas ť (Profil obce), strategickú čas ť (Strategická vízia, SWOT analýza) a návrhovú čas ť (hlavné rozvojové oblasti, rozvoj základnej infraštruktúry). Hlavnými rozvojovými oblas ťami obce pod ľa PHSR sú: − rozvoj cestovného ruchu – hlavné rozvojové oblasti: peší turizmus, vidiecky turizmus, cyklistický turizmus a po ľovnícky turizmus, − rozvoj po ľnohospodárstva – hlavné rozvojové oblasti: pestovanie obilnín, pestovanie zeleniny a ovocia, pestovanie lie čivých rastlín, chov hovädzieho dobytka, chov ošípaných a chov hydiny, − rozvoj základnej infraštruktúry – hlavné ciele: technická infraštruktúra (vybudovanie kanalizácie a ČOV, vybudovanie vodovodu, obnova obecných komunikácií, chodníkov, plynofikácia, obnova verejného osvetlenia, oprava verejného rozhlasu, rekonštrukcia verejných budov), životné prostredie (odstránenie skládok, zazele ňovanie obce, udržiavanie údržby, poriadku a čistoty v obci), sociálna oblas ť a zdravotníctvo (zriadenie klubu dôchodcov, rozšírenie opatrovate ľskej služby), školstvo a duchovný rozvoj, kultúra a šport (starostlivos ť o športoviská, výstavba kurtov, zriadenie klubu mládeže, rozvíjanie kultúrnej činnosti...).
Na základe dokumentu PHSR a stanoviska obecného zastupite ľstva sú v obci Sazdice plánované nasledovné rozvojové zámery (znázornené sú v účelovej mape č. 6b ): Lokalita A – ihrisko. Lokalita obecného ihriska na nevysporiadaných pozemkoch. Výmera 0,99 ha. Riešenie v rámci projektu PPÚ: obecné ihrisko je klasifikované ako verejné zariadenie – pozemok bude vlastnícky vysporiadaný a prejde do vlastníctva obce Sazdice. Lokalita B – zóna drobnej výroby medzi areálom ŠM a ihriskom. Sú časný stav – orná pôda. Výmera 2,10 ha. Riešenie v rámci projektu PPÚ: vlastnícke riešenie pozemkov v lokalite bude dohodnuté v rámci etapy PPÚ „Zásady pre umiestnenie nových pozemkov“ (v prípade dohody s vä čšinou pôvodných vlastníkov je možné prevedenie pozemkov do vlastníctva obce). Realizácia zámeru bude už na vlastnícky vysporiadaných pozemkoch. V rámci návrhu funk čného usporiadania územia je v lokalite navrhované do časné po ľnohospodárske využitie. Lokalita C – navrhovaná výstavba rodinných domov severne od intravilánu medzi potokom Búr a navrhovanou ú čelovou cestou. Výmera 1,95 ha. Sú časný stav – orná pôda. Riešenie v rámci projektu PPÚ: vlastnícke riešenie pozemkov v lokalite bude dohodnuté v rámci etapy PPÚ „Zásady pre umiestnenie nových pozemkov“ (pravdepodobné je prednostné umiestnenie pôvodných vlastníkov). Realizácia zámeru bude už na vlastnícky vysporiadaných pozemkoch. V rámci návrhu funk čného usporiadania územia je v lokalite navrhované do časné po ľnohospodárske využitie.
42 Všeobecné zásady funk čného usporiadania územia – k.ú. Sazdice
Zámer realizácie veterného parku Vyškovce – Sazdice Spolo čnos ť Alfa Wind SK, s.r.o. v r. 2008 doru čila 22.10.2008 na MŽP SR zámer na zriadenie a prevádzku veterného parku v k.ú. obcí Sazdice a Vyškovce nad Ip ľom. Posudzované sú dva varianty – 12 resp. 15 veterných elektrární situovaných v sv. časti k.ú. Sazdice a sz. časti k.ú. Vyškovce nad Ip ľom. Navrhovaná je technológia Vestas V 90, alternatívne Enercom E 82, ktorá predpokladá umiestnenie trojlistových elektrární s výškou stožiara 78 (resp. 80) m, priemerom rotora 82 (resp. 85) m a menovitým výkonom 2,0 MW. Veterný park bude v prípade realizácie napojený na verejnú komunika čnú sie ť a na elektrickú rozvodnú sie ť SR. Zámer bol konzultovaný so zástupcami obcí a podpísaná bola predbežná dohoda o spolupráci. Riešenie v rámci projektu PPÚ: zámer nie je v rozpore s projektom PPÚ – v prípade jeho realizácie bude potrebné rešpektova ť výsledky rozpracovaného projektu PÚ (najmä navrhované spolo čné a verejné zariadenia a opatrenia - najmä cestné komunikácie a ekostabiliza čné opatrenia). Pozemky pre umiestnenie jednotlivých veterných elektrární budú vymedzené po dohode s investorom.
Okrem vyššie uvedených lokalít sa v rámci obvodu PPÚ Sazdice nachádzajú aj nasledovné pozemky, ktoré nemajú po ľnohospodársku a lesohospodársku funkciu: − ostatné plochy s ekostabiliza čnou funkciou - plošné porasty drevín mimo LPF, líniové porasty - drevinné medze, − vodné toky a plochy - upravené vodné toky, brehy vodných tokov a brehové porasty, − dopravné prvky - štátne cesty a miestne komunikácie, ú čelové cesty spevnené, ú čelové cesty nespevnené − zastavané a ostatné plochy - plochy individuálnej zástavby, záhrady pri rodinných domoch, ihrisko, spevnené plochy, technické objekty, po ľnohospodárske objekty. Tieto pozemky sú vymedzené a popísané v rámci Plánu VZFUÚ ( kapitola 7 ) a znázornené v mapovej prílohe v mierke 1 : 5 000. Ich vä čšia čas ť patrí do spolo čných a verejných zariadení a opatrení, čas ť je umiestnená na súkromných pozemkoch.
3.6. N ÁVRHY NA ZLEPŠENIE EKOLOGICKEJ KVALITY KRAJINY A KVALITY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA
Ochrana prírody a krajiny Katastrálne územie obce Sazdice leží v 1. stupni ochrany prírody a krajiny. V celom území je potrebné zabezpe čiť dodržiavanie všeobecnej, územnej a druhovej ochrany prírody a krajiny a ochrany drevín. Podmienky ochrany a povinnosti ur čené zákonom sa týkajú najmä vlastníkov a užívate ľov príslušných pozemkov. Štátnu správu ochrany prírody vykonávajú príslušné orgány (Obvodný a Krajský úrad životného prostredia), v oblasti ochrany drevín je orgánom ochrany prírody obec, prípadne OÚŽP. Najdôležitejšie povinnosti a zásady všeobecnej, územnej a druhovej ochrany prírody a krajiny a ochrany drevín sú uvedené v dokumentácii MÚSES pre ú čely pozemkových úprav. Pre zabezpe čenie zlepšenia ekologickej kvality krajiny a životného prostredia je potrebné uvedené povinnosti dodržiava ť, rovnako tak realizova ť opatrenia a návrhy MÚSES, ktoré vo viacerých prípadoch majú integrovaný charakter.
Návrh územného systému ekologickej stability Územný systém ekologickej stability (ÚSES) je v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny taká celopriestorová štruktúra navzájom prepojených ekosystémov, ich zložiek a prvkov, ktorá
43 ENVI-GEOS s.r.o. Nitra , REGIO PLÁN Nitra
zabezpe čuje rozmanitos ť podmienok a foriem života v krajine. Základ tohto systému predstavujú biocentrá, biokoridory a interak čné prvky nadregionálneho, regionálneho alebo miestneho významu. Prvky ÚSES boli vymedzené v dokumentácii Miestny územný systém ekologickej stability pre k.ú. Sazdice. Prvky ÚSES by mali v návrhovom až výh ľadovom období vytvori ť súvislú sie ť bioticky pozitívne pôsobiacich prvkov v krajine tak, aby vzdialenos ť medzi jednotlivými prvkami siete bola čo možno najmenšia. V dokumentácii je uvedený popis vymedzených prvkov ÚSES vrátane predbežnej špecifikácie potrebných opatrení na zlepšenie ich stavu, resp. postupu na zakladanie nových prvkov ÚSES. Čas ť prvkov MÚSES sa nachádza mimo obvodu PPÚ, z hľadiska širších vz ťahov je však ich realizácia potrebná. V nasledovnom texte a v tabu ľke č.7 uvádzame stru čný opis vymedzených prvkov ÚSES – graficky sú znázornené v účelovej mape č. 7b . Podrobnejší popis prvkov je uvedený v dokumentácii MÚSES. V k.ú. Sazdice sme vymedzili: − 1 biocentrum regionálneho významu, 2 biocentrá regionálneho významu navrhované, 7 existujúcich a 7 navrhovaných biocentier miestneho významu, − 4 biokoridory regionálneho významu, 4 navrhované biokoridory regionálneho významu, 20 biokoridorov miestneho významu a 19 navrhovaných biokoridorov miestneho významu, − 19 plošných interak čných prvkov, 6 navrhovaných plošných interak čných prvkov, 16 líniových interak čných prvkov, 51 navrhovaných líniových interak čných prvkov.
Biocentrá regionálneho významu RBC 1 Drien čina. Lesné biocentrum na hranici katastra. Prevažná čas ť biocentra má prirodzené druhové zloženie. V stromovom poschodí prevláda dub cerový, primiešaných je viacero iných druhov dubov. V niektorých častiach biocentra sa vyskytuje aj agát biely. V krovinnom poschodí je popri cere naj častejší hloh jednosemenný a ruža šípová. Bylinné poschodie má prevažne prirodzené zloženie.
Biocentrá regionálneho významu navrhované RBC-N 1 Studená dolina – Ve ľká Morda. Navrhované biocentrum je tvorené lesnými porastami, z prevažnej časti zmenenými na porasty s dominanciou nepôvodných druhov, najmä agáta bieleho, vyskytujú sa však aj porasty s prevahou orecha čierneho a porasty, v ktorých má pomerne výrazné zastúpenie nepôvodná borovica čierna. Táto čas ť biocentra je druhovo chudobná, vyžaduje rekonštrukciu a zmenu druhového zloženia. Niektoré časti navrhovaného biocentra majú relatívne prirodzené druhové zloženie, v ich stromovom poschodí prevažuje dub cerový, časté sú aj ďalšie druhy dubov, najmä dub mnohoplodý. V krovinnom poschodí sú časté javor po ľný, slivka trnková, dub cerový, ruža šípová. RBC-N 2 Malá Morda. Navrhované biocentrum je tvorené lesnými porastami, čiasto čne leží v susednom katastri Demandice. Prevažnú čas ť navrhovaného biocentra tvoria čisto agátové porasty alebo porasty s prevahou agáta. Menšie zastúpenie majú ďalšie nepôvodné druhy dub červený, borovica čierna a orech čierny. Vyskytujú sa však aj porasty s relatívne prirodzeným zložením, v nich prevažuje v stromovom poschodí dub cerový, časté sú aj dub zimný, hloh jednosemenný a agát biely. V krovinnom poschodí sú časté hloh jednosemenný a slivka trnková.
Biocentrá miestneho významu MBC 1 Pod Malou Mordou. Záver údolia s teplomilnými trávobylinnými spolo čenstvami a širokým porastom drevín v údolí. Lokalita v sú časnosti nevyužívaná, zarastá drevinami. V stromovom poschodí sú naj častejšie dub cerový a agát biely, v krovinnom poschodí sa uplat ňujú najmä ruža šípová, hloh jednosemenný a slivka trnková. MBC 2 Kohútí kopec. Lesné biocentrum, staršie porasty majú prevažne prirodzené drevinové zloženie, v mladších porastoch prevláda agát biely. V porastoch s prirodzenejším zložením prevláda v stromovom poschodí dub cerový, časté sú aj niektoré iné druhy dubov.
44 Všeobecné zásady funk čného usporiadania územia – k.ú. Sazdice
MBC 3 Ve ľké Kl čovisko. Lesný porast, iba malá čas ť biocentra sa nachádza v záujmovom území, ve ľká vä čšina jeho plochy leží v susednom k.ú. Kubá ňovo. V časti biocentra, ležiacom v k.ú. Sazdice prevláda agát biely, menšie zastúpenie má dub cerový. MBC 4 Starý vrch. Mozaikovito využívané územie s pestrom štruktúrou. Zastúpené sú extenzívne vinohrady, teplomilné travobylinné porasty, úzkopásové polí čka, sady, úhory týchto jednotiek, medze s porastami drevín a menší lesík. Zna čná diverzita stanovíš ť podmienila aj vysokú biodiverzitu lokality. Zo sú naj častejšie agát biely a orech krá ľovský, z krovín ruža šípová, slivka trnková a svíb krvavý Pozornos ť si zaslúži aj výskyt javora tatárskeho. MBC 5 Pod Dlhými dielmi. Biocentrum má dve časti – lesný porast a úhor po pasienku. V lesnom poraste dominuje agát biely v stromovom a baza čierna v krovinnom poschodí. Trávobylinný úhor má prirodzený charakter, s výskytom viacerých teplomilných druhov. MBC 6 Pod Ereslényho horou. Lesné biocentrum na hranici záujmového územia. V stromovom poschodí dominuje dub cerový, v krovinnom poschodí slivka trnková, častá je aj baza čierna. MBC 7 Lesík Za Búrom. Lužný lesík na nive vodného toku Búr. V stromovom poschodí výrazne prevláda jelša lepkavá, v krovinnom poschodí baza čierna.
Navrhované biocentrá miestneho významu MBC-N 1 Vl čie jamy. Lesné biocentrum s výrazne zmeneným drevinným zložením. V stromovom poschodí prevláda agát biely, v krovinnom poschodí sú časté aj slivka trnková a jase ň štíhly. MBC-N 2 Pusté. Biocentrum má prevažne charakter lesa, menej sú zastúpené úhory trávobylinných porastov. V lesnej časti v stromovom poschodí prevláda agát biely, často je primiešaná aj slivka gu ľatoplodá. V krovinnom poschodí sa popri agáte najviac uplat ňuje ruža šípová. MBC-N 3 Kvetnica. Navrhované biocentrum zasahuje do záujmového územia iba okrajovo, vä čšina biocentra leží v susednom k.ú. Kubá ňovo. Ide o agátový porast, stromové poschodie tvorí takmer výlu čne agát biely. MBC-N 4 Horné Kantorské. Novonavrhované biocentrum, na vä čšine jeho plochy je v sú časnosti orná pôda, menšiu čas ť tvoria menšie izolované porasty drevín. V stromovom poschodí týchto porastov prevláda agát biely, v krovinnom poschodí slivka trnková. MBC-N 5 Pod Veterným dvorom. Navrhované biocentrum prevažne lesného charakteru, na menšej časti sa nachádza trávobylinný úhor. V stromovom poschodí lesných porastov vysoko prevláda agát biely. V krovinnom poschodí sú okrem hlohu časté aj baza čierna, slivka trnková a ruža šípová. Trávobylinný úhor má prirodzené druhové zloženie s výrazným podielom teplomilných druhov. MBC-N 6 Nová stráň. V území navrhovaného biocentra prevažujú lesné porasty, čas ť biocentra predstavujú trávobylinné porasty v pokro čilom štádiu zarastania drevinami. V lesných porastoch dominuje v stromovom poschodí agát biely, v krovinnom poschodí je pomerne častá aj slivka trnková. Na ploche zarastajúceho úhoru rastú v stromovom poschodí najmä ovocné dreviny, v krovinnom poschodí prevláda baza čierna, časté sú aj slivka trnková a agát biely. MBC-N 7 Pieskov ňa. Navrhované biocentrum tvorí agátový lesík a zruderalizovaná plocha pred ním. V lesíku bol v stromovom poschodí zistený iba agát biely, v krovinnom poschodí je okrem agáta častá aj baza čierna a slivka trnková.
Biokoridory regionálneho významu RBK 1 Údolie Jelšovky. Biokoridor, prebiehajúci celou západnou hranicou záujmového územia, zah ŕň ajúci okrem vodného toku Jelšovka a jeho brehových porastov aj ďalšie ekosystémy na nive a svahoch terasy. Biokoridor spája RBC-N1 a MBC2 s biocentrami mimo záujmového územia. Brehové porasty sú prevažne dobre vyvinuté, striedajú sa úseky s vysokou pokryvnos ťou drevinných poschodí s úsekmi bez drevinného porastu, čo zvyšuje diverzitu habitatov a tým aj druhovú diverzitu. V brehových porastoch v stromovom poschodí prevládajú v ŕby – v ŕba biela, v. krehká a ich kríženec, v krovinnom poschodí sú to najmä slivka trnková, hloh jednosemenný, ruža šípová, chme ľ oby čajný a povoja plotná,
45 ENVI-GEOS s.r.o. Nitra , REGIO PLÁN Nitra
miestami aj v ŕba popolavá. Bylinné poschodie je druhovo bohaté, má prirodzený charakter. Zna čná čas ť trávobylinných porastov na svahoch terasy vodného toku je nevyužívaná a zarastá krovinami, najmä druhmi slivka trnková, hloh jednosemenný a ruža šípová. Bylinné poschodie má prirodzený charakter, je druhovo bohaté, s výrazným zastúpením teplomilných druhov. Lesné porasty majú prevažne prirodzený charakter, najhojnejším druhom je dub cerový. RBK 2 Jelšovka - Malá Morda – Kantorské. Biokoridor prepája RBC-N2 Malá Morda s RBK1 Jelšovka a RBK3 Búr. Úsek Jelšovka – Malá Morda je tvorený lesným porastom, v ktorom dominuje dub cerový, menšie zastúpenie majú ďalšie druhy dubov a agát biely. Druhá čas ť biokoridoru (Kantorské) má menší stupe ň prirodzenosti – prevažuje agát, dub cerový je primiešaný. RBK 3 Búr. Biokoridor, viazaný na nivu vodného toku Búr. Vodný tok je v celej d ĺžke ohrádzovaný, medzihrádzový priestor je pomerne ve ľký, hrádze sú čiasto čne kosené. Brehové porasty majú nízku pokryvnos ť stromového a krovinného poschodia, bylinné poschodie je dobre vyvinuté, druhovo bohaté, má prirodzený charakter. Zo stromov sa naj častejšie vyskytujú v ŕba krehká a vŕba biela, menej jelša lepkavá. K častým druhom v krovinnom poschodí patria chme ľ oby čajný, slivka trnková a v ŕba popolavá. RBK 4 Drien čina – Sinište. Biokoridor na hranici záujmového územia a čiasto čne v susednom k.ú. Demandice, spájajúci RBC1 Drien čina s RBK3 Búr. Biokoridor tvoria lesné porasty, ktoré majú prevažne prirodzený charakter. Z drevín prevažuje dub cerový, primiešané sú ďalšie druhy dubov borovica lesná a javor horský. Pomerne zna čné zastúpenie majú aj nepôvodné druhy dubov – najmä dub červený.
Navrhované biokoridory regionálneho významu RBK-N 1 Malinovisko. Novonavrhovaný biokoridor, spájajúci BRK2 a RBK3. V sú časnosti je plocha nevyužívaná. RBK-N 2 Nad Sazdicami. Biokoridor, spájajúci RBC-N1 Studená dolina – Ve ľká Morda s MBC4 Starý vrch. Prevažnú čas ť biokoridoru tvoria lesné porasty na strmom svahu nad obcou Sazdice. Ide o čisto agátové porasty. RBK-N 3 Nad Majerským. Navrhovaný biokoridor spája MBC4 Starý vrch a MBC-N3 Kvetnica. Ide prevažne o lesný porast, stromové poschodie je takmer výlu čne tvorené agátom bielym. V dolnej časti biocentra sa nachádzajú zvyšky teplomilných trávobylinných porastov s relatívne prirodzeným druhovým zložením. RBK-N 4 Majerské. Novonavrhovaný biokoridor, spájajúci MBC-N3 Kvetnica s RBK3 Búr. Na malej časti plochy navrhovaného biokoridoru je krátka medza, zvyšok je orná pôda. V medzi prevažuje krovinné poschodie, tvorené najmä druhmi agát biely a slivka trnková.
Biokoridory miestneho významu MBK 1 Ve ľká dolina. Biokoridor, spájajúci RBC-N2 Malá Morda a RBK1 Jelšovka. Biokoridor vedie údolím, na časti d ĺžky je vyvinutý drevinný líniový porast. V stromovom poschodí prevláda agát biely, v krovinnom poschodí slivka trnková a časté sú aj hloh jednosemenný a ruža šípová. MBK 2 Medza pod Malou Mordou. Biokoridor, viazaný na líniový porast drevín spájajúci RBC-N2 Malá Morda s MBK3 Pod Ve ľkou horou. V stromovom poschodí bol zistený iba agát biely, tento druh prevláda aj v krovinnom poschodí, v ktorom je pomerne častý aj hloh jednosemenný. MBK 3 Pod Ve ľkou horou. Biokoridor, spájajúci MBC 1 Pod Malou Mordou s RBK1 Jelšovka. Biokoridor vedie údolím, na celej d ĺžke je vyvinutý pomerne široký drevinný líniový porast, nachádza sa tu aj plošný lesík. V stromovom poschodí prevláda agát biely, v krovinnom slivka trnková, častý je aj chme ľ oby čajný. MBK 4 Medza Ve ľká hora. Biokoridor, viazaný na líniový porast drevín spájajúci RBC-N1 Studená dolina – Ve ľká Morda s RBK1 Jelšovka. V stromovom i krovinnom poschodí prevláda agát biely.
46 Všeobecné zásady funk čného usporiadania územia – k.ú. Sazdice
MBK 5 Nad Kantorským. Biokoridor, viazaný na líniový porast drevín spájajúci RBC-N1 Studená dolina – Ve ľká Morda a RBC-N2 Malá Morda. V stromovom i krovinnom poschodí prevláda agát biely, v krovinnom poschodí je častá aj slivka trnková. MBK 6 Kantorské. Biokoridor, spájajúci RBC-N1 Studená dolina – Ve ľká Morda prostredníctvom ďalších miestnych biokoridorov s RBC-N2 Malá Morda a RBK1 Jelšovka. Ide o široký porast lesného charakteru. V SZ časti biokoridoru prevažuje dub, primiešaný je agát biely a niektoré ďalšie dreviny. V JV časti biokoridoru úplne dominuje agát. MBK 7 Urbárske pasienky. Biokoridor, spájajúci MBC-N2 Pusté s MBC-N3 Kvetnica. Biokoridor je tvorený čiasto čne lesnými porastami a čiasto čne opustenými teplomilnými trávobylinnými porastami. Lesná čas ť je čisto agátový porast, v krovinnom poschodí sa uplat ňujú aj slivka trnková a hloh jednosemenný. Trávobylinné porasty sú druhovo mimoriadne bohaté, majú prirodzený charakter a vysoký biologický význam. Zarastajú krovinami, najmä druhmi slivka trnková, ruža šípová a hloh jednosemenný. MBK 8 Za urbárskymi pasienkami. Biokoridor, spájajúci MBC-N1 Vl čie jamy s MBC-N3 Kvetnica. Ide o medzu a čas ť lesného porastu. V medzi prevažuje agát biely, v lesnom poraste je primiešaný. V medzi je v krovinnom poschodí hojná slivka trnková. MBK 9 Pred Pustým. Biokoridor, spájajúci MBC-N2 Pusté s RBK-N3 Nad Majerským. Biokoridor je tvorený lesným porastom. V stromovom poschodí prevláda agát biely, v krovinnom poschodí je častá aj ruža šípová a baza čierna. MBK 10 Za Kantorským. Biokoridor, viazaný na široký líniový porast drevín spájajúci RBC-N2 Malá Morda s RBK3 Búr. V stromovom poschodí prevláda dub cerový, v krovinnom poschodí hloh jednosemenný, časté sú aj slivka trnková a ruža šípová. MBK 11 Na hranici. Biokoridor, viazaný na líniový porast drevín spájajúci MBC v susednom katastri Demandice a RBK 4 Drien čina-Sinište s RBK3 Búr. V stromovom poschodí prevláda agát biely, v krovinnom poschodí dominuje slivka trnková, časté sú aj bršlen európsky, chme ľ oby čajný a baza čierna. MBK 12 Sinište. Biokoridor, viazaný na široký líniový porast drevín vo výmole, spájajúci MBC 5 Pod Dlhými dielmi s RBK 4 Drien čina-Sinište. V stromovom i krovinnom poschodí prevláda agát biely, v krovinnom poschodí je častá aj baza čierna. MBK 13 Pod Ereslényho horou. Biokoridor, viazaný na líniový porast drevín spájajúci RBC1 Drien čina s MBC6 Pod Ereslényho horou. V stromovom poschodí prevláda agát biely, primiešaný je aj dub cerový. V krovinnom poschodí prevláda slivka trnková, častá je aj ruža šípová a agát biely. MBK 14 Nad Veterným dvorom. Biokoridor, viazaný na líniový porast drevín spájajúci MBC6 Pod Ereslényho horou prostredníctvom ďalších biokoridorov s MBC-N5 Pod Veterným dvorom. V stromovom poschodí prevláda agát biely, častá je aj slivka domáca. V krovinnom poschodí sú časté ruža šípová, baza čierna a agát biely. MBK 15 Veterný dvor. Biokoridor, viazaný na plošný porast drevín spájajúci MBC-N5 Pod Veterným dvorom. prostredníctvom ďalších biokoridorov s MBC6 Pod Ereslényho horou. V stromovom poschodí prevláda slivka gu ľatoplodá, v krovinnom poschodí sú časté aj slivka trnková, ruža šípová a baza čierna. MBK 16 Pod Veterným dvorom. Biokoridor, viazaný na líniový porast drevín v údolí , spájajúci MBC- N5 Pod Veterným dvorom s RBC3 Búr. V stromovom poschodí prevláda agát biely, v krovinnom poschodí baza čierna, časté sú aj hloh jednosemenný a agát biely. MBK 17 Bánova stud ňa. Biokoridor, viazaný na plošné porasty drevín, spájajúce MBC-N6 Nová strá ň s MBC6 Pod Ereslényho horou a biocentrami v susednom k.ú. Vyškovce nad Ip ľom. V stromovom poschodí prevláda agát biely, v krovinnom poschodí baza čierna, časté sú aj hloh jednosemenný a agát biely. MBK 18 Nová stráň – Dlhé diely. Biokoridor, viazaný na líniový porast drevín v údolí, spájajúci MBC- N6 Nová strá ň s RBC3 Búr. V stromovom poschodí prevláda agát biely, v krovinnom poschodí baza čierna a agát biely. MBK 19 Dlhé diely. Biokoridor, viazaný na líniový porast drevín v údolí, spájajúci MBC-N6 Nová strá ň s RBC3 Búr. V hornej časti je porast drevín široký, zapojený, v stromovom poschodí prevláda agát biely,
47 ENVI-GEOS s.r.o. Nitra , REGIO PLÁN Nitra
častý je aj jase ň štíhly. V krovinnom poschodí dominuje baza čierna, časté sú aj slivka trnková, agát biely a orgován oby čajný. Dolná čas ť biokoridoru má slabo vyvinuté drevinné porasty, zo stromov sú naj častejšie topo ľ čierny a v ŕba krehká. V krovinnom poschodí sú časté slivka trnková, ruža šípová a baza čierna. MBK 20 Dolná lúka. Biokoridor, viazaný na líniový porast drevín na medzi, spája IPP-N6 s RBK3 Búr. V stromovom poschodí prevláda v ŕba krehká, v krovinnom poschodí sú časté slivka trnková, rešetliak pre čis ťujúci a ruža šípová. Druhovo bohaté a vysoko hodnotné je bylinné poschodie s výskytom fragmentu aluviálnych lúk zväzu Cnidion venosi a výskytom ohrozených druhov rastlín.
Navrhované biokoridory miestneho významu MBK-N 1 Pod Ve ľkou horou. Navrhovaný biokoridor spája MBC1 Pod Malou Mordou s MBK2 a MBK3. Biokoridor vedie údolím, v trase je roztrúsený porast drevín - stromové poschodie je slabo vyvinuté, v krovinnom sú časté druhy slivka trnková, hloh jednosemenný a ruža šípová. MBK-N 2 Ve ľká hora. Navrhovaný biokoridor spája MBK4 Medza Ve ľká hora s IPP3 Pasienky nad údolím Jelšovky a RBK1 Jelšovka. V trase biokoridoru je ve ľmi slabo vyvinutý porast drevín. MBK-N 3 Za Kohútím kopcom. Navrhovaný biokoridor spája RBC-N1 Studená dolina – Ve ľká Morda s MBC2 Kohútí kopec. V súčasnosti koridor neexistuje, na lokalite je ve ľkobloková orná pôda. MBK-N 4 Nad Kantorským. Navrhovaný biokoridor spája RBC-N1 Studená dolina – Ve ľká Morda s MBK6 Kantorské. Biokoridor vedie popri po ľnej ceste, v sú časnosti tu nie je porast drevín. MBK-N 5 Za Ve ľkým Kl čoviskom. Navrhovaný biokoridor spája MBC3 Ve ľké Kl čovisko a MBC-N1 Vl čie jamy. V trase biokoridoru sa nachádzajú krátke medze a solitéry. V krovinnom poschodí prevláda slivka trnková, častá je aj ruža šípová. MBK-N 6 Medza. Navrhovaný biokoridor spája RBC-N1 Studená dolina – Ve ľká Morda s MBK-N4 Ve ľké Kl čovisko a jeho prostredníctvom s MBC3 Ve ľké Kl čovisko a MBC-N1 Vl čie jamy. V sú časnosti biokoridor neexistuje. MBK-N 7 Studená dolina – Sedlárovo. Navrhovaný biokoridor spája RBC-N1 Studená dolina – Ve ľká Morda s MBC-N1 Vl čie jamy. V sú časnosti biokoridor neexistuje, na lokalite je orná pôda.. MBK-N 8 Pod Sedlárovom. Navrhovaný biokoridor spája MBC-N1 Vl čie jamy s MBC-N2 Pusté. V trase biokoridoru je okraj plošného porastu drevín a medza s roztrúseným porastom drevín. V stromovom poschodí je naj častejší agát biely, častá je aj slivka gu ľatoplodá. V krovinnom poschodí je naj častejším druhom slivka trnková. MBK-N 9 Za vinicami. Navrhovaný biokoridor spája RBC-N1 Studená dolina – Ve ľká Morda s MBC-N2 Pusté a MBC4 Starý vrch. V trase biokoridoru sa nachádza nezapojená medza a skupinka drevín. V medzi v stromovom poschodí je naj častejší agát biely, v krovinnom poschodí prevláda ruža šípová, častá je aj slivka trnková. MBK-N 10 K Pustému. Navrhovaný biokoridor spája MBC-N2 Pusté s RBK-N3 Nad Majerským a MBC4 Starý vrch. Biokoridor je viazaný na líniový porast drevín. V stromovom poschodí prevláda agát biely, v krovinnom poschodí sú časté aj hloh jednosemenný a ruža šípová. MBK-N 11 Horné Kantorské. Navrhovaný biokoridor spája RBC-N2 Malá Morda a RBK2 Jelšovka- Malá Morda-Kantorské s MBC-N4 Horné Kantorské a MBK10 Za Kantorským. Novonavrhovaný biokoridor, v jeho trase je v sú časnosti po ľná cesta a orná pôda. MBK-N 12 Malá Morda – Búr. Navrhovaný biokoridor spája RBC-N2 Malá Morda s MBC-N4 Horné Kantorské a RBK3 Búr. Novonavrhovaný biokoridor. MBK-N 13 Za Búrom. Navrhovaný biokoridor spája RBK3 Búr s MBK11 Na hranici. Na vä čšine d ĺžky je navrhovaný biokoridor viazaný na líniový porast drevín. Stromové poschodie je slabo vyvinuté, vyskytuje sa v ňom slivka domáca. V krovinnom poschodí prevláda slivka trnková, časté sú aj bršlen európsky, chme ľ oby čajný a ruža šípová.
48 Všeobecné zásady funk čného usporiadania územia – k.ú. Sazdice
MBK-N 14 K Sinišťu. Navrhovaný biokoridor spája MBC5 Pod Dlhými dielmi a MBK12 Sinište s RBK4 Drien čina-Sinište. Novonavrhovaný biokoridor, v jeho trase je v sú časnosti orná pôda. MBK-N 15 Pod Sinišťom. Navrhovaný biokoridor spája MBK12 Sinište a MBK-N17 Za družstvom. Na časti lokality biokoridor vedie okrajom areálu po ľnohospodárskeho družstva, líniovým porastom drevín. V stromovom poschodí prevláda kultivar euroamerických topo ľov, častá je aj slivka gu ľatoplodá. MBK-N 16 Nad Veterným dvorom. Navrhovaný biokoridor spája MBK15 Veterný dvor a MBK 17. Novonavrhovaný biokoridor, vedie popri po ľnej ceste. MBK-N 17 Za družstvom. Navrhovaný biokoridor spája MBK16 Pod Veterným dvorom s RBK3 Búr. Biokoridor vedie zruderalizovaným neúžitkom a popri kanále. Stromové poschodie je slabo vyvinuté, iba v spodnej časti sa nachádza porast v ŕb. V krovinnom poschodí prevláda slivka trnková, časté sú aj baza čierna a slivka gu ľatoplodá. MBK-N 18 Búr - Dolná lúka. Navrhovaný biokoridor spája RBK3 Búr s MBC-N7 Pieskov ňa a MBK- N19 Dolná lúka. Biokoridor vedie popri po ľnej ceste, v sú časnosti tu nie je porast drevín. MBK-N 19 Dolná lúka. Navrhovaný biokoridor spája IPP-N6 a MBK 20 Dolná lúka s MBK-N 18 Búr - Dolná lúka. Biokoridor je naviazaný na medze s líniovými porastami drevín – v stromovom poschodí prevládajú agát biely a kultivar euroamerických topo ľov, v krovinnom poschodí je to popri agáte aj baza čierna.
Tabu ľka č. 7 – Preh ľad prvkov MÚSES v k.ú. Sazdice
Výmera Kód Popis prvku MÚSES Obvod K.ú. PPÚ Biocentrá regionálneho významu Drien čina - komplex lesných porastov v sv. časti k.ú. Sazdice ( časti BC v k.ú. RBC 1 Demandice a Dolné Semerovce 14,146 14,146 Biocentrá regionálneho významu navrhované Studená dolina – Ve ľká Morda – komplex lesných porastov v jz. časti územia RBC-N 1 (čas ť BC prechádza do k.ú. Kubá ňovo) 168,443 168,443 Malá Morda – komplex lesných porastov v sz. časti územia ( čas ť BC prechádza RBC-N 2 do k.ú. Demandice) 78,772 78,772 Biocentrá miestneho významu MBC 1 Pod Malou Mordou 4,019 4,019 MBC 2 Kohúti kopec 18,217 18,217 MBC 3 Ve ľké Kl čovisko 0,644 0,644 MBC 4 Starý vrch 19,110 19,096 MBC 5 Pod Dlhými dielmi 3,825 3,825 MBC 6 Pod Ereslényho horou 1,459 1,459 MBC 7 Lesík za Búrom 0,973 0,973 Biocentrá miestneho významu navrhované MBC-N 1 Vl čie jamy 21,291 21,291 MBC-N 2 Pusté 44,473 44,473 MBC-N 3 Kvetnica 2,920 2,920 MBC-N 4 Horné Kantorské 1,199 1,199 MBC-N 5 Pod Veterným dvorom 9,227 9,227 MBC-N 6 Nová strá ň 5,846 5,846 MBC-N 7 Pieskov ňa 0,688 0,688 Biokoridory regionálneho významu RBK1 Jelšovka – upravený potok, niva a svahy nad údolím potoka 53,604 53,604 RBK 2 Jelšovka – Malá Morda – Kantorské - lesné porasty 3,216 3,216 RBK 3 Búr – upravený potok 11,768 11,763
49 ENVI-GEOS s.r.o. Nitra , REGIO PLÁN Nitra
Výmera Kód Popis prvku MÚSES Obvod K.ú. PPÚ RBK 4 Drien čina – Sinište – lesné porasty 10,183 10,183 Biokoridory regionálneho významu navrhované RBK-N 1 Malinovisko – navrhované prepojenie biocentier širokou medzou 0,513 0,513 RBK-N 2 Nad Sazdicami 15,953 15,953 RBK-N 3 Nad Majerským 20,365 20,365 RBK-N 4 Majerské 0,061 0,061 Biokoridory miestneho významu MBK 1 Ve ľká dolina 1,467 1,467 MBK 2 Medza pod Malou Mordou 0,485 0,485 MBK 3 Pod Ve ľkou horou 2,188 2,188 MBK 4 Medza Ve ľká hora 1,358 1,358 MBK 5 Nad Kantorským 0,430 0,430 MBK 6 Kantorské 5,856 5,856 MBK 7 Urbárske pasienky 7,062 7,062 MBK 8 Za urbárskymi pasienkami 0,139 0,139 MBK 9 Pred Pustým 1,876 1,876 MBK 10 Za Kantorským 0,941 0,941 MBK 11 Na hranici 0,282 0,282 MBK 12 Sinište 3,297 3,297 MBK 13 Pod Ereslényho horou 0,208 0,208 MBK 14 Nad Veterným dvorom 0,064 0,064 MBK 15 Veterný dvor 2,419 2,419 MBK 16 Pod Veterným dvorom 1,778 1,778 MBK 17 Bánova stud ňa 2,953 2,953 MBK 18 Nová strá ň – Dlhé diely 1,904 1,904 MBK 19 Dlhé diely 2,828 2,828 MBK 20 Dolná lúka 0,341 0,341 Biokoridory miestneho významu navrhované MBK-N 1 Pod Ve ľkou horou 0,295 0,295 MBK-N 2 Ve ľká hora 0,069 0,069 MBK-N 3 Za Kohútím kopcom 0,222 0,222 MBK-N 4 Nad Kantorským 0,031 0,031 MBK-N 5 Za Ve ľkým Kl čoviskom 0,275 0,275 MBK-N 6 Medza 0,065 0,065 MBK-N 7 Studená dolina - Sedlárovo 0,273 0,273 MBK-N 8 Pod Sedlárovom 0,373 0,373 MBK-N 9 Za vinicami 0,696 0,696 MBK-N 10 K Pustému 0,104 0,104 MBK-N 11 Horné Kantorské 0,543 0,543 MBK-N 12 Mala Morda - Búr 0,779 0,779 MBK-N 13 Za Búrom 0,150 0,150 MBK-N 14 K Siniš ťu 0,130 0,130 MBK-N 15 Pod Siniš ťom 0,620 0,620 MBK-N 16 Nad Veterným dvorom 0,167 0,167 MBK-N 17 Za družstvom 1,300 1,300 MBK-N 18 Búr - Dolná lúka 0,777 0,777 MBK-N 19 Dolná lúka 0,754 0,754
50 Všeobecné zásady funk čného usporiadania územia – k.ú. Sazdice
Výmera Kód Popis prvku MÚSES Obvod K.ú. PPÚ Plošné interak čné prvky IPP 1 Opustený pasienok nad Ve ľkou dolinou (lokalita prieskumu vegetácie č. 8) 1,992 1,992 IPP 2 Opustený pasienok v lokalite Malá Morda 2,284 2,284 IPP 3 Opustené pasienky nad údolím Jelšovky (lokalita prieskumu vegetácie č. 21) 1,421 1,421 IPP 4 Remízka pod Ve ľkou horou (lokalita prieskumu vegetácie č. 24) 0,328 0,328 IPP 5 Opustený pasienok nad Kantorským (lokalita prieskumu vegetácie č. 28) 0,684 0,684 IPP 6 Opustený pasienok za Kohútím kopcom (lokalita prieskumu vegetácie č. 96) 5,065 5,065 IPP 7 Sedlárovo - opustené pasienky a sady (lokality prieskumu vegetácie č. 55,56) 4,517 4,517 Urbárske pasienky - opustené a zarastajúce TTP (lokality prieskumu vegetácie IPP 8 č. 46, 75) 9,027 9,027 IPP 9 Pasienky pod Starým vrchom (lokalita prieskumu vegetácie č. 81) 5,470 5,470 IPP 10 Cintorín a sady v obci 1,564 0,000 IPP 11 Par čík v obci 0,418 0,000 Kantorské pasienky - opustené a čiasto čne zarastajúce svahy (lokality IPP 12 prieskumu vegetácie č. 29-30, 34-36) 36,749 36,749 Opustený zarastajúci svah za Novým vrchom (lokalita prieskumu vegetácie č. IPP 13 31) 3,059 3,059 Nový vrch - vä čšinou opustené mozaiky viníc, záhrad a polí čok (lokality IPP 14 prieskumu vegetácie č. 33, 37, 44-45) 24,862 24,812 Kanálik a opustený sad popri ú čelovej ceste (lokalita prieskumu vegetácie č. IPP 15 124) 0,179 0,171 IPP 16 Remízka nad Veterným dvorom (lokalita prieskumu vegetácie č. 109) 0,369 0,369 IPP 17 Trávny porast s drevinami za obecným ihriskom 0,413 0,413 IPP 18 Plošný porast drevín pod Novou strá ňou (lokalita prieskumu vegetácie č. 103) 1,998 1,998 IPP 19 Lú čny úhor na okraji osady Ivánka 0,610 0,610 Plošné interak čné prvky navrhované IPP-N 1 Navrhovaná skupinka drevín na križovaní po ľných ciest 0,338 0,338 IPP-N 2 Navrhovaná skupinka drevín pri potoku Búr 0,219 0,219 IPP-N 3 Navrhovaná skupinka drevín na križovaní po ľných ciest 0,248 0,248 IPP-N 4 Navrhovaná skupinka drevín pri kanále 0,142 0,142 IPP-N 5 Navrhovaná skupinka drevín na križovaní medzí 0,194 0,194 IPP-N 6 Navrhovaná skupinka drevín pri kanále 0,247 0,247 Interak čné prvky líniové IPL 1 Medza v údolí (lokalita prieskumu vegetácie č. 25) 0,178 0,178 IPL 2 Medza v plytkom údolí ( čas ť lokality prieskumu vegetácie č. 24) 0,053 0,053 IPL 3 Medza pri Ve ľkej hore ( čas ť lokality prieskumu vegetácie č. 23) 0,104 0,104 IPL 4 Medza za Ve ľkou horou (lokalita prieskumu vegetácie č. 22) 0,156 0,156 IPL 5 Krátka medza pri Jelšovke (lokalita prieskumu vegetácie č. 93) 0,024 0,024 Dreviny popri ú čelovej ceste nad Sedlárovom (lokalita prieskumu vegetácie č. IPL 6 59) 0,540 0,540 IPL 7 Okraj lesa - úvoz v lokalite Za vinicami 0,182 0,182 IPL 8 Medza v lokalite Za vinicami (lokalita prieskumu vegetácie č. 62) 0,238 0,238 Medza popri ú čelovej ceste nad Starým vrchom ( čas ť lokality prieskumu IPL 9 vegetácie č. 64) 0,096 0,096 Alej a dreviny popri štátnej ceste do Kubá ňova (lokalita prieskumu vegetácie č. IPL 10 79) 0,976 0,976 IPL 11 Kanálik z obce do potoka Búr (lokalita prieskumu vegetácie č. 122) 0,117 0,054 IPL 12 Kanál s drevinami v obci 0,111 0,063 IPL 13 Aleje a dreviny na okraji areálu ŠM (lokalita prieskumu vegetácie č. 121) 0,351 0,351 IPL 14 Okraj výmo ľa v lokalite Nová strá ň ( čas ť lokality prieskumu vegetácie č. 104) 0,220 0,220 IPL 15 Aleje popri ceste do Vyškoviec (lokality prieskumu vegetácie č. 84, 87) 3,427 3,427
51 ENVI-GEOS s.r.o. Nitra , REGIO PLÁN Nitra
Výmera Kód Popis prvku MÚSES Obvod K.ú. PPÚ IPL 16 Medza na okraji osady Ivánka 0,080 0,080 Interak čné prvky líniové navrhované IPL-N 1 Navrhovaná protierózna medza 0,288 0,288 IPL-N 2 Navrhovaná protierózna medza 0,307 0,307 IPL-N 3 Navrhovaná protierózna medza 0,188 0,188 IPL-N 4 Navrhovaná medza popri ú čelovej ceste 0,060 0,060 IPL-N 5 Navrhovaná medza popri ú čelovej ceste 0,073 0,073 IPL-N 6 Navrhovaná medza na rozhraní pozemkov 0,297 0,297 IPL-N 7 Navrhovaná medza na rozhraní pozemkov 0,030 0,030 IPL-N 8 Navrhovaná medza na rozhraní pozemkov 0,082 0,082 IPL-N 9 Navrhovaná medza popri ú čelovej ceste 0,204 0,204 IPL-N 10 Navrhovaná medza popri ú čelovej ceste 0,078 0,078 IPL-N 11 Navrhovaná medza popri ú čelovej ceste 0,248 0,248 IPL-N 12 Navrhovaná medza popri ú čelovej ceste 0,352 0,352 IPL-N 13 Navrhovaná medza na rozhraní pozemkov 0,056 0,056 IPL-N 14 Navrhovaná medza na rozhraní pozemkov 0,123 0,123 IPL-N 15 Navrhovaná protierózna medza 0,228 0,228 IPL-N 16 Navrhovaná protierózna medza 0,304 0,304 IPL-N 17 Navrhovaná alej popri štátnej ceste do Demandíc 0,095 0,095 IPL-N 18 Navrhovaná alej na okraji areálu ŠM 0,225 0,225 IPL-N 19 Navrhovaná protierózna medza 0,130 0,130 IPL-N 20 Navrhovaná protierózna medza 0,522 0,522 IPL-N 21 Navrhovaná medza popri ú čelovej ceste 1,045 1,045 IPL-N 22 Navrhovaná medza na rozhraní pozemkov 0,043 0,043 IPL-N 23 Navrhovaná protierózna medza 0,509 0,509 IPL-N 24 Navrhovaná protierózna medza 0,300 0,300 IPL-N 25 Navrhovaná medza na rozhraní pozemkov 0,036 0,036 IPL-N 26 Navrhovaná medza na rozhraní pozemkov 0,151 0,151 IPL-N 27 Navrhovaná medza popri ú čelovej ceste 0,252 0,252 IPL-N 28 Navrhovaná protierózna medza 0,203 0,203 IPL-N 29 Navrhovaná medza na rozhraní pozemkov 0,241 0,241 IPL-N 30 Navrhovaná medza popri ú čelovej ceste 0,655 0,655 IPL-N 31 Navrhovaná medza popri ú čelovej ceste 0,223 0,223 IPL-N 32 Navrhovaná medza popri ú čelovej ceste 0,225 0,225 IPL-N 33 Navrhovaná protierózna medza 0,339 0,339 IPL-N 34 Navrhovaná medza popri ú čelovej ceste 0,528 0,528 IPL-N 35 Navrhovaná medza na rozhraní pozemkov 0,045 0,045 IPL-N 36 Navrhovaná protierózna medza 0,339 0,339 IPL-N 37 Navrhovaná protierózna medza 0,544 0,544 IPL-N 38 Navrhovaná protierózna medza 0,284 0,284 IPL-N 39 Navrhovaná protierózna medza 0,365 0,365 IPL-N 40 Navrhovaná medza na rozhraní pozemkov 0,022 0,022 IPL-N 41 Navrhovaná protierózna medza 0,244 0,244 IPL-N 42 Navrhovaná protierózna medza 0,245 0,245 IPL-N 43 Navrhovaná medza popri ú čelovej ceste na hranici k.ú. 0,001 0,001 IPL-N 44 Navrhovaná protierózna medza 0,284 0,284 IPL-N 45 Navrhovaná medza popri ú čelovej ceste na hranici k.ú. 0,162 0,162
52 Všeobecné zásady funk čného usporiadania územia – k.ú. Sazdice
Výmera Kód Popis prvku MÚSES Obvod K.ú. PPÚ IPL-N 46 Navrhovaná medza na rozhraní pozemkov 0,194 0,194 IPL-N 47 Navrhovaná protierózna medza 0,419 0,419 IPL-N 48 Navrhovaná protierózna medza 0,641 0,641 IPL-N 49 Navrhovaná medza na rozhraní pozemkov 0,361 0,361 IPL-N 50 Navrhovaná medza popri ú čelovej ceste 0,400 0,400 IPL-N 51 Navrhovaná medza na rozhraní pozemkov 0,420 0,420
Ostatné ekologické a krajinnotvorné opatrenia Ekologické opatrenia a opatrenia na ochranu životného prostredia majú integrovaný charakter, sú spravidla viacú čelové – okrem základnej biologickej a ekologickej funkcie sp ĺň ajú napr. pôdoochrannú, hygienickú, estetickú, prípadne hydroekologickú funkciu. Preto aj viaceré opatrenia navrhované v predchádzajúcich kapitolách je možno zaradi ť medzi ekologické opatrenia – najmä hydroekologické, protierózne opatrenia, ale aj návrh funk čného využívania územia (ve ľkos ť a tvar pozemkov, delimitácia pôdy). Medzi ďalšie vhodné ekologické a krajinnotvorné opatrenia patria: - doplnenie a rozšírenie porastov drevín a zlepšenie priestorovej štruktúry porastov - výsadba nových drevinných porastov - kosenie trávobylinných porastov - nahrádzanie nepôvodných, najmä inváznych druhov drevín domácimi druhmi. Základným prvkom kvalitného prírodného prostredia v po ľnohospodárskej krajine je mimolesná drevinná vegetácia. Táto plní v krajine viacero funkcií. Popri produk čnej sú to predovšetkým pôdoochranná, reten čná, izola čná a refugiálna (tieto porasty často slúžia ako refúgium pôvodných druhov organizmov v intenzívne po ľnohospodársky využívanej krajine). Preto realizácia nových prvkov vegetácie a rekonštrukcia existujúcich porastov by mala sp ĺň ať ur čité kvalitatívne parametre. Lokality mimolesnej drevinnej vegetácie sa takmer všetky stanú sú čas ťou kostry MÚSES, budú zaradené medzi verejné zariadenia a opatrenia a starostlivosť o ne prejde na obec. Uvedené opatrenia je preto vhodné chápa ť ako základný rámec starostlivosti o prvky mimolesnej vegetácie. Pri dop ĺň aní existujúcich a výsadbe nových porastov drevín treba vytvára ť druhovo zmiešané porasty s použitím pôvodných druhov drevín. Na vä čšine územia (na mezofilných a suchších stanovištiach) sú to najmä dub cerový ( Quercus cerris ), dub letný ( Quercus robur ), dub zimný ( Quercus petraea ), dub sivozelený ( Quercus pedunculiflora ), hrab oby čajný ( Carpinus betulus ), javor po ľný ( Acer campestre ), javor tatársky ( Acer tataricum ), brest hrabolistý ( Ulmus minor ), lipa malolistá ( Tilia cordata ), jase ň štíhly (Fraxinus excelsior ). Z krovín je možné použi ť druhy slivka trnková ( Prunus spinosa ), zob vtá čí (Ligustrum vulgare ), bršlen európsky ( Euonymus europaeus ),svíb krvavý ( Swida sanguinea ), druhy rodu hloh ( Crataegus monogyna agg., C. laevigata agg.), rešetliak pre čis ťujúci ( Rhamnus catharticus ) a i. Pre vlhšie stanovištia (nivy vodných tokov, údolné porasty) odporú čame použi ť najmä tieto druhy: v ŕba biela ( Salix alba ), v ŕba krehká ( Salix fragilis ), v ŕba rakytová ( Salix caprea ), topoľ osikový ( Populus tremula ), topo ľ sivý ( Populus x canescens ), topo ľ čierny ( Populus nigra ), jelša lepkavá ( Alnus glutinosa ), čremcha strapcovitá ( Padus avium ), jase ň štíhly ( Fraxinus excelsior ), brest hrabolistý ( Ulmus minor ), javor po ľný ( Acer campestre ), z krovín v ŕba purpurová ( Salix purpurea ), v ŕba trojty činková ( Salix triandra ), svíb krvavý ( Swida sanguinea ), rešetliak pre čis ťujúci ( Rhamnus catharticus ), bršlen európsky ( Euonymus europaeus ), druhy rodu hloh ( Crataegus monogyna agg., C. laevigata agg.), kalina oby čajná ( Viburnum opulus ), krušina jelšová ( Frangula alnus ). Cenným je zvyšok vlhkých lúk na nive rieky Ipe ľ v blízkosti potoka Búr (lokalita prieskumu vegetácie č. 99). Ke ďže zvyšok týchto porastov sa zachoval iba v rozšírenej časti medze a vyskytuje sa tu viacero
53 ENVI-GEOS s.r.o. Nitra , REGIO PLÁN Nitra
ohrozených druhov, odporú čame založi ť v susedstve lú čny porast a extenzívne ho využíva ť - kosi ť raz ro čne v neskorom lete. V území je viacero pomerne rozsiahlych opustených teplomilných trávobylinných porastov, ktoré sa často už nachádzajú v rôznom štádiu zarastania drevinami. Je tu potenciál pre založenie pasienkového hospodárstva a extenzívne využitie týchto porastov, ktoré by bolo významným prínosom pre ochranu biodiverzity záujmového územia. Alternatívnym možným opatrením je využitie týchto plôch ako kosné lúky. Ke ďže sa v území vyskytuje viacero inváznych a agresívnych druhov drevín, ktoré predstavujú akútne nebezpe čenstvo pre zvyšky pôvodnej vegetácie, viacero opatrení je zameraných na elimináciu týchto druhov a ich nahrádzanie pôvodnými druhmi. Najviac rozšírený z nich je agát biely ( Robinia pseudoacacia ). Agát je ve ľmi vitálny, má bohatú kore ňovú výmladnos ť a odstráni ť ho z porastov nie je jednoduchou a ani jednorazovou záležitos ťou. Zvýšenú pozornos ť treba venova ť javorovcu jaseňolistému (Negundo aceroides ), ktorý preniká najmä na vlhšie stanovištia a na mnohých lokalitách vytvára monodominantné porasty. V sú časnosti predstavuje najvä čšiu hrozbu pre pôvodnú vegetáciu týchto stanovíš ť. Ďalšími drevinami, ktoré treba z územia odstra ňova ť, sú pajase ň žliazkatý ( Ailanthus altissima ), kustovnica cudzia ( Lycium barbarum ). Pozornos ť treba venova ť aj nepôvodným a inváznym druhom bylín, najmä astrám z okruhu astry novobelgickej ( Aster novi-belgii agg .), glejovke americkej (Asclepias syriaca), ambrózii palinolistej ( Ambrosia artemisifolia ) a slne čnici h ľuznatej ( Helianthus tuberosus ).
54 Všeobecné zásady funk čného usporiadania územia – k.ú. Sazdice
4. STAV UŽÍVACÍCH POMEROV
Sú časné užívanie pozemkov v rámci obvodu PPÚ Sazdice sme vyhodnotili na základe podkladov predstavenstva projektu pozemkových úprav a zástupcov obce Sazdice. Údaje sa vz ťahujú k r. 2008. Po ľnohospodársky využívané pozemky v rámci obvodu PPÚ Sazdice zaberajú 1134 ha (63,7 % výmery) - po ľnohospodárstvo je prevažujúcim spôsobom využívania územia. Prevažujúci spôsob využívania je pestovanie plodín na ornej pôde. Na po ľnohospodárskej pôde hospodári pomerne ve ľa subjektov – od vä čších po ľnohospodárskych podnikov charakteru družstiev až po samostatne hospodáriacich ro ľníkov. Najviac pôdy v území, takmer 30 % obhospodarovanej pôdy užíva samostatne hospodáriaci ro ľník (SHR) Rózsa - Šahy (331 ha). Ide o pozemky ornej pôdy v rôznych častiach územia. Vä čšiu výmeru po ľnohospodárskej pôdy v území (nad 50 ha) obhospodarujú nasledovné subjekty: Agroland Ipe ľ Šahy ( 113 ha), PVO s.r.o. Levice (88 ha), SHR Borka – Sazdice (85 ha), SHR Kollár – Demandice (63 ha), SHR Kürthy – Vyškovce (60 ha). K stredne ve ľkým užívate ľom po ľnohospodárskej pôdy v území (20-50 ha) patria: SHR Budá č – Sazdice (43 ha), DAN AGRO Šurany (43 ha), SHR Kajas – Demandice (42 ha), Po ľnohospodárske družstvo Zbrojníky (38 ha), SHR Škre čko – Sazdice (28 ha), SHR Baka – Sazdice (27 ha), SHR Krško – Sazdice (15 ha) a SHR Hegedüs – Sazdice (12 ha). K malým užívate ľom po ľnohospodárskej pôdy (do 10 ha) patria súkromne hospodáriaci ro ľníci: Gulyas, Debrovský a Korenek, Kiss, Lachký, Soja, Bakal, Cmarko, Lachká. Ostatní drobní užívatelia po ľnohospodárskej pôdy obhospodarujú v obvode PPÚ spolu 88,5 ha po ľnohospodárskej pôdy. Ide najmä o maloplošné pozemky ornej pôdy a záhrady na okraji intravilánu obce a o vinice, záhrady a ornú pôdu v lokalitách Starý vrch a Nový vrch. Opustené pozemky po ľnohospodárskej pôdy v území zaberajú pomerne ve ľké plochy – až 110,5 ha (6,2 % obvodu PPÚ). Ide najmä o nevyužívané trvalé trávne porasty – bývalé pasienky v západnej časti katastra, pomerne ve ľké plochy však zaberajú aj nevyužívané vinohrady a záhrady v lokalitách Starý vrch a Nový vrch.
Lesný pôdny fond a iné lesné plochy sú v obvode PPÚ Sazdice zastúpené na výmere 469,9 ha (26,4 % územia). Ich obhospodarovanie sa mení – pôvodný dominantný užívate ľ lesov Lesy SR, š.p. postupne odovzdáva čas ť lesov do užívania viacerým subjektom. Pod ľa údajov obce a predstavite ľov urbárskeho spolo čenstva sú lesné porasty užívané nasledovným spôsobom (r. 2008): - približne 199 ha (42,3 % výmery lesných pozemkov) obhospodarujú Lesy SR, š.p. – Lesná správa Levice a Šahy. Ide najmä o lesné komplexy v lokalitách za Dlhou tablou, v oblasti Studená dolina – Ve ľká Morda, v Sedlárovej doline a o menšie plochy v lokalitách Malá Morda, Veterný dvor, - Urbárske pozemkové spolo čenstvo Sazdice obhospodaruje cca 94 ha lesov (20,0 %)– najmä v oblastiach Malá Morda – Horné Kantorské, Sinište – Drien čina a o lesy nad obcou, - p. Budá č (Sazdice) užíva cca 53 ha lesa (11,3 %) v lokalitách Studená dolina, pod Dlhou tablou a Malá Morda, - p. Krivá ň (Sazdice?) užíva cca 35 ha lesa (7,5 %) v oblasti pod Sedlárovom – Pusté, - Pozemkové spolo čenstvo Berto čka (Kubá ňovo) užíva cca 12 ha lesa (2,6 %) v oblasti Sedlárova dolina.
55 ENVI-GEOS s.r.o. Nitra , REGIO PLÁN Nitra
Tzv. biele plochy nie sú oficiálne užívané žiadnym subjektom, budú však vä čšinou delimitované do lesnej pôdy. Výmera týchto plôch a ostatných nevyužívaných plôch na lesných pozemkoch dosahuje 77 ha (16,3 % výmery lesných pozemkov).
Ostatné pozemky s mimoproduk čnou funkciou tvoria v rámci obvodu PPÚ Sazdice celkovo 67 ha (3,8 %). Patria sem: − vodné toky – vä čšinou v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku - spolu cca 17 ha, − cestné pozemky - štátne cesty a okolité pozemky v správe Slovenskej správy ciest a ú čelové cesty využívané najmä užívate ľmi po ľnohospodárskych pozemkov, ale aj ob čanmi obce - spolu zaberajú cca 13 ha, − mimolesná drevinná vegetácia v krajine – zaberá výmeru 21 ha − ostatné pozemky – zastavané, ostatné a neplodné plochy – zaberajú výmeru 16 ha.
Stav užívacích pomerov v území je znázornený v účelovej mape č. 8 .
56 Všeobecné zásady funk čného usporiadania územia – k.ú. Sazdice
5. VPLYV OPATRENÍ OBMEDZUJÚCICH PO ĽNOHOSPODÁRSKE VYUŽÍVANIE POZEMKOV
V kapitolách 3.1-3.6 dokumentácie je uvedený systém návrhov smerujúcich k vytvoreniu optimálnej štruktúry krajiny v území obvodu pozemkových úprav a k návrhu opatrení na zlepšenie ekologického stavu krajiny a zabezpe čenie ostatných požiadaviek a nárokov v území. Čas ť navrhovaných verejných a spolo čných zariadení a opatrení slúži priamo na zlepšenie podmienok pre po ľnohospodársku výrobu (dopravná sie ť, priestorové rozmiestnenie pozemkov), čas ť nepriamo (vodohospodárske opatrenia, protierózne opatrenia) a niektoré zariadenia a opatrenia majú z hľadiska po ľnohospodárstva skôr obmedzujúci charakter (najmä nepo ľnohospodárske opatrenia a zariadenia, čiasto čne hydroekologické opatrenia a ekologické zariadenia a opatrenia). V nasledovnom texte špecifikujeme predpokladaný vplyv zariadení a opatrení obmedzujúcich po ľnohospodárske využívanie pozemkov.
Cestná sie ť v rámci obvodu pozemkových úprav V rámci územia obvodu pozemkových úprav Sazdice je navrhované zriadenie nových ú čelových ciest a úprava viacerých existujúcich ciest. Výh ľadová sie ť ú čelových ciest pozostáva zo 14 úsekov spevnených resp. čiasto čne spevnených ú čelových ciest (US 1-US 14) d ĺžky 26.360 m a 40 nespevnených ú čelových ciest (UN 1-UN 40) v dĺžke 27.465 m. Celková navrhovaná d ĺžka cestnej siete a prístupových pozemkov v rámci obvodu PPÚ mimo štátnych ciest je 53,8 km. V prípade spevnených ciest predpokladáme priemernú šírku záberu pôdy 5,5-6,0 m, v prípade nespevnených prístupových ciest 3,5-4 m. Celkový záber plôch pre cestné pozemky bude predstavova ť približne 26,0 ha. Cestné pozemky by mali by ť eviden čne vedené ako zastavané plochy (spevnené cesty), resp. ostatné plochy (nespevnené cesty a prístupové pozemky). Čas ť ciest (cca 1,2 ha) by mala by ť eviden čne vedená ako lesné pozemky. Pozemky ú čelových ciest by mali by ť vo vlastníctve obce Sazdice a budú zaradené medzi spolo čné zariadenia a opatrenia. Na pozemky ú čelových ciest zaradených do spolo čných zariadení a opatrení bolo v obvode PPÚ vymedzených 24,80 ha pôdy. Okrem ú čelových ciest prechádzajú cez v k.ú. Sazdice dve štátne cesty – II/564 a III/510008. Výmera pozemkov ciest a okolitých pozemkov vo vlastníctve Nitrianskeho samosprávneho kraja a v správe SSC je 6,14 ha.
Hydroekologické a vodohospodárske opatrenia Navrhovaná výmera pozemkov vodných tokov v území obvodu PPÚ Sazdice je celkovo 17,85 ha. Pozemky vodných tokov Búr a Jelšovka sú vlastníctvom štátu, vodné toky sú v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku š.p. Žilina. Okrem toho sa v území nachádzajú tri krátke úseky miestnych kanálov s výmerou pozemkov 0,44 ha (navrhujeme obecné vlastníctvo pozemkov). V dokumentácii sú aj navrhované ďalšie opatrenia na zlepšenie stavu existujúcich vodných tokov . Tieto opatrenia majú vä čšinou charakter zmeny štruktúry územia v rámci sú časných nepo ľnohospodárskych plôch (ostatné plochy, vodné plochy), čiasto čne sú situované na sú časnej po ľnohospodárskej pôde (rozšírenie pozemkov vodných plôch). Prípadné zábery pôdy sú zahrnuté medzi ekologické opatrenia.
Protierózne a pôdoochranné opatrenia V rámci dokumentácie sú navrhované viaceré opatrenia na ochranu pôdy pred ú činkami vodnej erózie. Tieto návrhy majú vä čšinou organiza čný a agrotechnický charakter, nepredstavujú plošný záber pôdy na
57 ENVI-GEOS s.r.o. Nitra , REGIO PLÁN Nitra
nepo ľnohospodárske ú čely. Záber pôdy na výsadbu vegetácie protierózneho charakteru (najmä protierózne medze) je vyhodnotený v rámci ekologických opatrení.
Nepo ľnohospodárske zariadenia a opatrenia Rozvoj bývania (rozšírenie intravilánu) je špecifikovaný na základe stanoviska Obecného zastupite ľstva v 1 lokalite v blízkosti intravilánu (lokalita C). Do obvodu PPÚ zasahuje vo výmere 1,95 ha. Rozvoj rekreácie a športu je uvažovaný v lokalite obecného ihriska (rozvojová lokalita A) – výmera pozemku je 1,0 ha. Pozemok ihriska bol zaradený medzi verejné zariadenie a opatrenie. Rozvoj podnikate ľských aktivít výrobného charakteru je uvažovaný v jednej lokalite medzi areálom bývalého ŠM a obecným ihriskom (lokalita B). Výmera lokality je 2,10 ha. Plocha verejného zariadenia Kantorské – na pozemku bývalého majeru Kantorské so sú časnou skládkou odpadu je navrhovaná rekultivácia skládky, úprava pozemku a následné využitie napr. ako agroturistické zariadenie, prípadne objekt drobnej živo číšnej výroby. Pozemok vo výmere 0,32 ha bol zaradený medzi verejné zariadenie a opatrenie. Potrebné zábery pôdy pre plánované zámery budú riešené po čas územnej prípravy stavby - z hľadiska procesnosti pozemkových úprav nepredstavujú limity využitia územia. V rámci riešenia návrhu nových pozemkov by mali by ť v týchto lokalitách rešpektované predovšetkým požiadavky sú časných vlastníkov pozemkov.
Ekologické zariadenia a opatrenia V rámci obvodu PPÚ sú existujúce a navrhované nasledovné hlavné ekologické zariadenia a opatrenia s obmedzením po ľnohospodárskej resp. lesohospodárskej výroby: - existujúce a navrhované biocentrá – 1 biocentrum regionálneho významu, 2 biocentrá regionálneho významu navrhované, 7 existujúcich a 7 navrhovaných biocentier miestneho významu. Celková výmera biocentier v území obvodu PPÚ dosahuje 395,2 ha, - existujúce a navrhované biokoridory - 4 biokoridory regionálneho významu, 4 navrhované biokoridory regionálneho významu, 20 biokoridorov miestneho významu a 19 navrhovaných biokoridorov miestneho významu. Celková výmera biokoridorov v obvode PPÚ dosahuje 161,2 ha, - plošné interak čné prvky – v území je vymedzených 19 existujúcich a 6 navrhovaných plošných interak čných prvkov výmery 100,4 ha, - líniové interak čné prvky – v území je vymedzených 16 existujúcich a 51 navrhovaných líniových interak čných prvkov v celkovej výmere 20,3 ha. Obmedzenie po ľnohospodárskej výroby v lokalitách ur čených na plnenie ekologických funkcií je dané prekategorizáciou častí pozemkov na pozemky mimo po ľnohospodárskej a lesnej pôdy – najmä ostatné plochy s ekologickou funkciou a vodné plochy (celková výmera takýchto plôch v území je 60,7 ha). Vä čšina plôch by mala prejs ť do vlastníctva obce, ktorá by mala zárove ň zabezpe čiť starostlivos ť o tieto plochy. Vä čšinou ide o založenie porastu drevín a jeho údržbu, na časti plôch pravidelné kosenie. Čas ť plôch najmä s funkciou verejných zariadení (vodné toky) bude vo vlastníctve štátu. Na štátnych pozemkoch budú zriadené aj prvky ÚSES s regionálnou funkciou (regionálne biokoridory, čas ť regionálnych biocentier) a prvky na cestných pozemkoch. Čas ť interak čných prvkov by mohla by ť zriadená aj na pozemkoch súkromných vlastníkov. Na plnenie ekologických funkcií v obvode PPÚ Sazdice je v rámci spolo čných zariadení a opatrení vymedzených celkovo 39,3 ha pôdy, ktorá bude kategorizovaná ako ostatné plochy s ekostabiliza čnou funkciou, v obmedzenom rozsahu ako vodné plochy.
58 Všeobecné zásady funk čného usporiadania územia – k.ú. Sazdice
6. BILANCIA PLÔCH VEREJNÝCH A SPOLO ČNÝCH ZARIADENÍ A OPATRENÍ
6.1. B ILANCIA VÝMERY NAVRHOVANÝCH VEREJNÝCH A SPOLO ČNÝCH ZARIADENÍ A OPATRENÍ Realizácia návrhov a opatrení MÚSES a VZFUÚ v rámci procesu pozemkových úprav bude ma ť významný dopad na priestorovú štruktúru krajiny v k.ú. Sazdice, spo čívajúci najmä v novom usporiadaní pozemkov a funk čnom využívaní územia. V tabu ľke č. 8 je uvedený preh ľad zmien priestorovej štruktúry krajiny v obvode projektu pozemkových úprav – porovnanie navrhovanej štruktúry územia s historickým stavom (vojenské mapovanie územia z r. 1842), eviden čným stavom KN-C a reálnym stavom územia pod ľa terénneho prieskumu. Z tabu ľky vyplývajú nasledovné závery: - výmera lesnej pôdy by sa mala vzh ľadom k eviden čnému stavu zvýši ť. Do LPF by mali by ť delimitované viaceré tzv. biele plochy – vä čšie plošné porasty drevín v sú časnosti evidované ako TTP alebo ostatné plochy. V porovnaní s historickou krajinnou štruktúrou však ide o podstatne nižšiu výmeru lesa. Predpokladaný nárast lesných pozemkov vzh ľadom k eviden čnému stavu predstavuje 104 ha a je prakticky totožný s reálnym stavom. - výmera po ľnohospodárskej pôdy by sa mala vzh ľadom k sú časnému aj eviden čnému stavu zníži ť (o 142,0 ha vzh ľadom k eviden čnému stavu a 29,4 ha vzh ľadom k sú časnému stavu) – je to dané rozsiahlou delimitáciou plôch do lesnej pôdy a návrhom nových pozemkov ostatných plôch (ochranná vegetácia a cestné pozemky). Z hľadiska po ľnohospodárskych kultúr je najvýznamnejšou zmenou výrazný navrhovaný výrazný úbytok ornej pôdy (o 269,3 ha vzh ľadom k eviden čnému stavu a až o 342,6 ha vzh ľadom k sú časnému stavu) a naopak nárast trvalých trávnych porastov (o 143,3 ha vzh ľadom k eviden čnému stavu, až o 346,1 ha vzh ľadom k sú časnému stavu). Výmera trvalých kultúr sa vzh ľadom k eviden čnému stavu zníži o 16,1 ha a vzh ľadom k sú časnému stavu o 32,8 ha (prevod do TTP). Pri porovnaní s historickou krajinnou štruktúrou by mala by ť návrhová výmera po ľnohospodárskej pôdy vyššia približne o 160 ha. - výmera ostatných druhov pozemkov (zastavané plochy, vodné plochy, ostatné plochy) by sa mala vzh ľadom k eviden čnému aj sú časnému stavu zvýši ť – o 38,2 resp. 29,8 ha. Nárast je daný najmä návrhom nových pozemkov (ú čelové cesty, ekostabiliza čná vegetácia). Vzh ľadom k sú časnému stavu by mala narás ť výmera všetkých týchto kategórií, vzh ľadom k eviden čnému stavu by mala výraznejšie vzrás ť výmera ostatných plôch (o 50,0 ha), naopak poklesnú ť výmera zastavaných plôch (o 19,3 ha).
Hodnoty uvedené v tabu ľke č. 8 predstavujú výh ľadový stav v prípade realizovania návrhov všeobecných zásad funk čného usporiadania územia. Ke ďže výsledkom dokumentácie VZFUÚ je alternatívny plán, ktorý pripúš ťa alternatívne návrhy využívania jednotlivých blokov v území, predpokladáme, že v ďalších etapách riešenia projektu pozemkových úprav môže dôjs ť k zmenám výmer jednotlivých kultúr. Predložený a hodnotený návrh VZFUÚ predstavuje z environmentálneho h ľadiska alternatívu využívania územia, ktorá je žiadúca najmä z dôvodu zvýšenia ekologickej kvality a stability krajiny.
59 ENVI-GEOS s.r.o. Nitra , REGIO PLÁN Nitra
Tabu ľka č. 8 – Navrhované zmeny priestorovej štruktúry krajiny v obvode PPÚ Sazdice
Historický stav Porovnanie Sú časný Návrhový Návrh - Návrh - skut. Kultúra HKŠ KN-C stav stav KN-C stav lesná pôda 710,80 365,61 469,85 469,43 103,83 -0,42 po ľnohospodárska pôda spolu 1052,15 1354,22 1241,54 1212,189 -142,03 -29,35 z toho: orná pôda 879,60 1010,19 1083,54 740,90 -269,29 -342,64 sady a záhrady 19,60 39,65 56,39 23,56 -16,09 -32,82 trvalé trávne porasty 152,95 304,38 101,61 447,72 143,34 346,11 ostatná pôda spolu 18,76 61,88 70,32 100,09 38,21 29,77 z toho: vodné plochy 8,15 10,73 17,11 18,29 7,56 1,18 ostatné plochy 10,26 13,38 45,18 63,33 49,95 18,14 zastavané plochy 0,35 37,77 8,03 18,48 -19,30 10,44 Spolu 1781,71 1781,71 1781,71 1781,71 0,00 0,00
V tabu ľke č. 9 uvádzame sumarizáciu plôch vybraných verejných a spolo čných zariadení a opatrení, ktorá sú navrhované v rámci všeobecných zásad funk čného usporiadania územia a ktoré sú ďalej rozpracované v ďalšej etape riešenia – v rámci Plánu verejných a spolo čných zariadení a opatrení. Ide o najmä o tieto základné typy zariadení a opatrení: - Účelové cesty – existujúce a navrhované ú čelové spevnené a nespevnené cesty, ktoré budú evidované ako zastavané plochy (spevnené cesty), resp. ostatné plochy (nespevnené cesty) a ich pozemky budú vo vlastníctve obce, - Pozemky s ekostabiliza čnou funkciou – existujúce a navrhované ekostabiliza čné prvky (mimo po ľnohospodárskej a lesnej pôdy), ktoré budú evidované najmä ako ostatné plochy s ekostabiliza čnou funkciou ( čiasto čne ako vodné plochy) a ich pozemky budú vo vlastníctve obce, - Vodné plochy – vodohospodárske zariadenia a opatrenia – existujúce vodné toky s návrhom úpravy ich pozemkov.
Tabu ľka č. 9 – Plošná bilancia spolo čných a verejných zariadení a opatrení v obvode PPÚ
Predpok. Popis zariadenia a opatrenia Predpokladaný evidenčný stav vlastníctvo Výmera (ha) pozemkov Účelové cesty (mimo pozemkov štátnych ciest) spevnené účelové cesty zastavané plochy obec 12,80 nespevnené účelové cesty ostatné plochy obec 12,00 Pozemky s ekostabilizačnou funkciou mimolesná drevinná plošná a líniová vegetácia ostatné plochy s ekostabilizačnou obec 18,30 existujúca funkciou ostatné plochy s ekostabilizačnou obec navrhovaná 20,50 funkciou pozemky malých vodných tokov vodné plochy obec 0,40 Verejné zariadenia a opatrenia navrhované obecné pozemky verejných obec ostatné plochy 1,30 zariadení Štátne pozemky s funkciou verejných a spoločných zariadení a opatrení Cestné pozemky (štátne cesty) zastavané plochy štát 6,20 Pozemky vodných tokov vodné plochy štát 17,80 Predbežná výmera pozemkov určených pre verejné a spoločné funkcie v obvode PPÚ spolu 89,30
60 Všeobecné zásady funk čného usporiadania územia – k.ú. Sazdice
Z tabu ľky vyplýva, že celková plocha pozemkov ur čených pre verejné a spolo čné funkcie v rámci obvodu PPÚ Sazdice bude v prípade realizácie návrhov VZFUÚ a Plánu verejných a spolo čných zariadení a opatrení cca 89,30 ha. Vä čšina týchto plôch je už existujúca – ide o vodohospodárske zariadenia, porasty mimolesnej drevinnej vegetácie, štátne cesty a existujúce ú čelové cesty. Výmera novo navrhovaných spolo čných zariadení a opatrení (ú čelové cesty a ekostabiliza čné opatrenia) je cca 32,0 ha . Z porovnania eviden čných výmer, sú časného stavu územia a výmery pozemkov pod ľa návrhu VZFUÚ (tabu ľka č. 8 ) vychádza skuto čná výmera po ľnohospodárskej pôdy potrebná na zábery pozemkov pre cestnú sie ť, vodohospodárske a ekostabiliza čné opatrenia, ktorá predstavuje 38,2 ha vzh ľadom k eviden čnému stavu pozemkov (ide o rozdiel návrhového a eviden čného stavu vo výmerách plôch mimo po ľnohospodárskej a lesnej pôdy). Ostatné navrhované zariadenia a opatrenia, ktoré nemajú priamy vplyv na využívanie územia a majú charakter odporú čaní, sú zapracované do Plánu funk čného usporiadania územia a nie je potrebné ich ďalej rozpracova ť v rámci projektu. Do potrebného záberu nie sú zahrnuté tie plochy, ktoré sú sú čas ťou kostry MÚSES a patria tak medzi ekostabiliza čné opatrenia, avšak budú na ďalej využívané v rámci po ľnohospodárskeho a lesného pôdneho fondu (lesné pozemky, trvalé trávne porasty, sady a vinohrady). Na realizáciu verejných a spolo čných zariadení a opatrení bude použitá pôda vo vlastníctve štátu (vodné toky, štátne cesty, prvky ÚSES na regionálnej úrovni), obce a jednotlivých vlastníkov (ú čelové cesty, ekostabilizačné opatrenia). Skuto čný podiel výmery jednotlivých vlastníkov pôdy na verejných a spolo čných zariadeniach a opatreniach bude ur čený v etape projektu „Zásady pre umiestnenie nových pozemkov“.
6.2. C ELKOVÁ BILANCIA VPLYVU NAVRHOVANÝCH OPATRENÍ Celkovú bilanciu vplyvu navrhovaných opatrení na ekologickú kvalitu a stabilitu vyhodnocujeme na základe dvoch ukazovate ľov – koeficientu ekologickej stability a zastúpenia tzv. depresných plôch.
Koeficient ekologickej stability (KES) KES vyjadruje sprostredkovane stupe ň prirodzenosti územia na základe kvality (hodnota krajinnoekologickej významnosti) a kvantity (plošná výmera) jednotlivých prvkov sú časnej krajinnej štruktúry v konkrétnom katastrálnom území. Požívajú sa viaceré postupy výpo čtu KES (napr. pod ľa Míchal 1985, Miklós a kol. 1986, Izakovi čová, Kartusek a kol., 1991 a i.). KES v podstate odráža vzájomný pomer negatívnych a pozitívnych krajinných prvkov. Za pozitívne krajinné prvky sú považované ekosystémy zodpovedajúce prírodným a poloprírodným podmienkam a to lesné porasty, TTP - lúky a pasienky, prirodzené vodné toky, plochy verejnej zelene a pod. K negatívnym krajinným prvkom sú zara ďované umelo vytvorené, prípadne pozmenené plochy a objekty ako sú orná pôda, ťažobné priestory, zastavané územia, technické plochy, smetiská at ď. KES však poskytuje len orienta čnú informáciu o ekologickej kvalite priestorovej štruktúry krajiny, nemožno ho považova ť za hodnotenie biologickej alebo ekologickej kvality územia. Sú časná krajinná štruktúra katastrálneho územia a územia obvodu PPÚ Sazdice bola vyhodnotená na základe podrobného mapovania aktuálneho stavu krajinnej štruktúry a biotického hodnotenia významnosti aktuálnej vegetácie. Pre hodnotenie KES boli použité dva postupy - pod ľa Miklósa (1986) a v zmysle metodických pokynov pre vypracovanie projektov regionálnych a miestnych ÚSES (Hrn čiarová, Izakovi čová a kol. 2000).
61 ENVI-GEOS s.r.o. Nitra , REGIO PLÁN Nitra
Miklós (1986) prira ďuje jednotlivým kultúram (formám využitia krajiny) váhové koeficienty ekologickej významnosti. Najvyššiu hodnotu váhového koeficientu majú plochy lesných porastov – 1, najnižšiu majú zastavané plochy – 0. Táto klasifikácia je takmer totožná s metódou KES 3 , ako ich uvádza a porovnáva Teke ľ (in Repá ň ed. 2002). Vzorec pre výpo čet KES je nasledovný: pa( * kpn) KES = P kde pa = výmera jednotlivých formy využitia krajiny kpn = koeficient ekologickej významnosti formy využitia krajiny P = výmera katastrálneho územia kpn pre jednotlivé kategórie využitia zeme: pole – 0,14; lúky – 0,62; pasienky – 0,68; záhrady – 0,50; ovocné sady – 0,30; lesy – 1,00; vodné plochy – 0,79; ostatné – 0,14, zastavané plochy – 0,00. V citovanej práci nie je stanovená interpreta čná stupnica kategórií KES, pre potreby projektu používame preto jednoduchú pä ťstup ňovú škálu (pod ľa Petrovi č 2005): 1 - výrazne nestabilizovaná krajina (KES do 0.20) 2 - nestabilizovaná krajina (KES 0.20 - 0.40) 3 - čiasto čne stabilizovaná krajina (KES 0.40 - 0.60) 4 - stabilizovaná krajina (KES 0.60 - 0.80) 5 - výrazne stabilizovaná krajina (KES 0.80 - 1.00). Pre katastrálne územie a obvod PÚ Sazdice sme vyhodnotili aj relatívny stupe ň ekologickej stability (krajinnoekologickej významnosti) krajiny na základe hodnotenia ich biotickej významnosti v nasledovnej pä ťstup ňovej škále pod ľa metodiky ÚSES (Hrn čiarová a kol. 2000): 1 – ve ľmi nízka ekologická stabilita 2 – nízka ekologická stabilita 3 – stredná ekologická stabilita 4 – vysoká ekologická stabilita 5 – ve ľmi vysoká ekologická stabilita.
Cie ľom projektu pozemkových úprav je pod ľa zadania dosiahnutie stup ňa ekologickej stability minimálne na úrovni 3 (stredný stupe ň ekologickej stability). Ide o formálne kritérium – preto sa domnievame, že dôležitejšie ako dosiahnutie stanovenej hodnoty ES je dokumentova ť zlepšenie celkovej situácie ekologickej kvality a stability územia formou realizácie konkrétnych opatrení. Sú časná a výh ľadová hodnota KES na základe obidvoch metód je vyhodnotená v tabu ľke č. 10 , priestorová analýza stup ňa ekologickej stability územia je znázornená v účelovej mape č. 9 .
Tabu ľka č. 10 – Koeficient ekologickej stability pre obvod PPÚ Sazdice
Koeficient ekologickej stability A Charakteristika súčasného B Charakteristika návrhového stavu stavu KES podľa Miklósa (1986) 0,43 čiastočne stabilizovaná krajina 0,53 čiastočne stabilizovaná krajina KES podľa Hrnčiarovej a kol. 2,59 nízky až stredný stupeň ES 2,97 stredný stupeň ES (2000)
A – sú časný stav, B – po realizácii opatrení projektu pozemkových úprav
Na základe uvedených hodnôt je zrejmé, že sú časná ekologická stabilita územia obvodu PPÚ Sazdice je pomerne nízka (pod ľa KES 1986 čiasto čne stabilizovaná krajina, nízky až stredný stupe ň ekologickej stability pod ľa KES 2000). Po realizácii návrhov MÚSES a VZFUÚ by sa ekologická stabilita územia mala zvýši ť a dosiahnu ť stredný stupe ň ekologickej stability. Obidvomi metódami bolo dokumentované zlepšenie sú časného stavu ekologickej stability územia po realizácii opatrení pozemkových úprav.
62 Všeobecné zásady funk čného usporiadania územia – k.ú. Sazdice
Depresné plochy Metodika ur čovania tzv. depresných plôch je založená na predpoklade, že každý ekologicky významný prvok v krajine má ur čitý dosah vplyvu. Grafickým vyjadrením dosahu vplyvu všetkých bioticky významných prvkov sa potom zostaví mapa, v ktorej sa vyjadria priestory v dosahu vplyvu a priestory mimo dosahu vplyvu (tzv. depresné plochy). Dosah pozitívneho vplyvu je možné pod ľa Teke ľa (in Repá ň ed. 2002) ur čiť výpo čtom alebo graficky ako závislos ť ve ľkosti a koeficientu významnosti daného prvku. Pre ú čely projektu pozemkových úprav sme dosah jednotlivých ekologicky významných prvkov ur čovali odborným odhadom na základe významnosti daného prvku – a to od 150-200 m (líniový interak čný prvok) až po 500 m (regionálne biocentrum). Na mape sme potom vyjadrili stav depresných plôch v rámci obvodu PPÚ Sazdice pre sú časný stav a návrhový stav (po realizácii navrhovaných opatrení MÚSES a VZFUÚ). Priestorová analýza depresných plôch je znázornená v účelovej mape č. 10 , výsledky sú uvedené v tabu ľke č. 11 .
Tabu ľka č. 11 – Hodnotenie depresných plôch v obvode PPÚ Sazdice
Výmera (ha) Depresné plochy (ha) % depres. plôch Sú časný stav 1781,71 175,15 9,8 Návrhový stav 1781,71 0,00 0,0
Z analýzy návrhov využívania územia vyplýva, že ich realizáciou by sa „saturovanos ť“ územia bioticky významnými prvkami zlepšila - sú časný podiel depresných plôch 9,8 % v rámci katastrálneho územia by sa znížil prakticky na nulu. Znamená to zlepšenie podmienok pre výskyt živo číšstva v po ľnohospodárskej krajine. Pri hodnotení „depresných plôch“ je potrebné zobra ť do úvahy, že ide len o schému, ktorá nie je teoreticky podložená nie v praxi overená – podobne ako je tomu v prípade koeficientov ekologickej stability. Výsledky je preto potrebné bra ť len ako orienta čné porovnanie stavu pred realizáciou a po realizácii navrhovaných opatrení.
63 ENVI-GEOS s.r.o. Nitra , REGIO PLÁN Nitra
7. NÁVRH FUNK ČNÉHO USPORIADANIA ÚZEMIA
Grafickým výsledkom dokumentácie všeobecných zásad funk čného usporiadania územia je mapa „Návrh funk čného usporiadania územia“ (Plán všeobecných zásad funk čného usporiadania územia), v ktorej sú zoh ľadnené všetky realizované hodnotenia podmie ňujúce návrh racionálneho a ekologicky priaznivého usporiadania pôdy v obvode pozemkových úprav – najmä návrh cestnej siete, delimitáciu pôdy, protieróznu ochranu pôdy, vodohospodárske a hydroekologické opatrenia, biologické a ekologické limity a opatrenia, ako aj iné prípadné legislatívne limity a obmedzenia. Plán VZFUÚ predstavuje funk čnú delimitáciu územia obvodu pozemkových úprav, ktorá rozde ľuje územie na ucelené bloky so stanovením spôsobu ich využitia (v odôvodnených prípadoch vo viacerých alternatívach). Plán predbežne ur čuje zásady využívania jednotlivých blokov územia so zoh ľadnením všetkých vyššie uvedených kritérií a limitov využívania územia. Hlavným podkladom pre tvorbu plánu boli realizované hodnotenia a návrhy v rámci dokumentácie MÚSES (Miestny územný systém ekologickej stability – vrátane hlavnej návrhovej mapy MÚSES), požiadavky subjektov obhospodarujúcich po ľnohospodárske a lesné pozemky v riešenom území, ako aj konzultácie s predstavenstvom projektu pozemkových úprav a obce Sazdice. Plán VZFUÚ pre obvod pozemkových úprav Sazdice je vyhotovený v mierke 1:5.000. Jednotlivé plochy (bloky) sú na mape vymedzené hranicami a ur čené sú poradovým číslom. V tabu ľke č. 12 sú jednotlivé bloky charakterizované odporú čaným spôsobom využívania. V obvode PPÚ Sazdice sú navrhované nasledovné kategórie odporú čaného funk čného využitia územia: Bloky s prioritným po ľnohospodárskym využívaním − O1 – orná pôda ve ľkobloková – bloky ornej pôdy, navrhované na intenzívne po ľné hospodárenie. Najkvalitnejšie pôdy v menej členitých polohách. V niektorých polohách sú navrhované alternatívne ako intenzívne TTP (O1/T1), − O1p - orná pôda ve ľkobloková, s potrebou realizácie protieróznych opatrení (protierózne osevné postupy a pásové striedanie plodín) – plochy navrhované na využívanie ako intenzívne polia, avšak vzh ľadom na ohrozenie pôd vodnou eróziou je potrebná realizácia protieróznych opatrení. V niektorých polohách je navrhované alternatívne zatrávnenie ( O1p / T1 ), − O2 - orná pôda malobloková – menšie bloky ornej pôdy a polohy v blízkosti intravilánu obce s predpokladom maloblokového využívania, − T1 – intenzívne trvalé trávne porasty – plochy navrhované na využívanie ako intenzívne TTP – lúky a pasienky navrhované z dôvodu zhoršených pôdnych a reliéfových podmienok (plytší pôdny profil, obsah skeletu, svahovitos ť, resp. zamokrenie). Alternatívne je navrhované využitie niektorých pozemkov ako orná pôda - viacro čné krmoviny, maloblokové polia ( T1/O1, T1/O1p, T1/O2 ). Bloky s po ľnohospodárskym využívaním a ekostabiliza čnou funkciou − S2 – ovocné sady extenzívne – maloblokové ovocné sady, popri produk čnej funkcii majú aj významnú ekostabiliza čnú funkciu, − S5 – mozaika maloblokových vinohradov, sadov, záhrad a polí čok – maloplošné pozemky v lokalitách Starý vrch a Nový vrch, navrhované sú na tradi čné využívanie (niektoré sú v sú časnosti opustené), − T2 – extenzívne trvalé trávne porasty s menším podielom drevín (5-20 %) - pozemky TTP s navrhovaným stredne intenzívnym obhospodarovaním, s ponechaním malého podielu drevín (skupinky stromov a krovín). Niektoré plochy sú alternatívne navrhované na ovocné sady (T2/S5), resp. na prevod do lesných pozemkov (T2/L2), − T3 – extenzívne trvalé trávne porasty s vyšším podielom drevín (20-50 %) – pozemky TTP s extenzívnym obhospodarovaním – ob časným prepásaním resp. kosením, s významným podielom
64 Všeobecné zásady funk čného usporiadania územia – k.ú. Sazdice
drevinnej vegetácie. Niektoré plochy sú navrhované na prevod do lesných pozemkov (T3/L1), resp. na ostatné plochy s ekostabiliza čnou funkciou (T3/M1). Bloky lesných pozemkov − L1 – hospodárske lesy – plochy lesného pôdneho fondu, hospodárske lesy. Obhospodarovanie pod ľa platných lesných hospodárskych plánov so zoh ľadnením odporú čaní MÚSES. Jedna plocha je alternatívne navrhovaná ako extenzívne TTP (L1/T3), − L2 – ochranné lesy – navrhované plochy ochranných lesov s pôdoochrannou funkciou. Obhospodarovanie pod ľa platného lesného hospodárskeho plánu so zoh ľadnením odporú čaní MÚSES. Jedna plocha je alternatívne navrhovaná ako mimolesná vegetácia (L2/M1), − L3 – lesy osobitného ur čenia – lesy v údoliach vodných tokov, navrhované na osobitný spôsob hospodárenia (ochrana spolo čenstiev lužného lesa, zachovanie vodného režimu). Pozemky s ekostabiliza čnou funkciou − M1 - plošné porasty drevín mimo LPF – plochy s významnou ekostabiliza čnou a biologickou funkciou – vä čšinou ide o plošné interak čné prvky v po ľnohospodárskej krajine. Jedna plocha je alternatívne navrhovaná ako extenzívne TTP (M1/T3), − M2 – skupinky drevín, solitéry – obdobné prvky ako predchádzajúca kategória – len menšej výmery, − M5 – líniové porasty (medze) - významný typ ekosystému s hygienickou a ekostabiliza čnou funkciou. Okrem existujúcich prvkov sú viaceré novo navrhované na rozhraní pozemkov a popri po ľných cestách, − M5A – medze a porasty v údoliach s významnou protieróznou funkciou - obdobný typ, vä čšinou vä čšej šírky a s významnou ochrannou funkciou, − M7 – aleje popri cestách - bylinné porasty popri cestách s výsadbou drevín, vä čšinou sú sú čas ťou cestných pozemkov. Pozemky ú čelových ciest − C2 – ú čelové cesty spevnené – navrhované spevnené a čiasto čne spevnené cesty – ich ú čelom je sprístupnenie hlavných častí katastrálneho územia, − C3 – ú čelové cesty nespevnené – navrhované cesty slúžiace na sprístupnenie jednotlivých pozemkov (môžu by ť vymedzené len ako prístupové pozemky, bez potreby budovania cesty). Pozemky s funkciou verejných zariadení a opatrení − C1 – štátne cesty – existujúce cesty II. a III. triedy – II/564 a III/510008, − V2 – upravené vodné toky. Patria sem vodné toky v území (Jelšovka, Búr, menšie kanále) a ich medzihrádzové priestory. Ostatné pozemky − Z1 – zástavba rodinných domov a dvorov - plochy individuálnej zástavby, − Z2 – záhrady pri rodinných domoch - súkromné záhrady, sady a záhumienky − Z2A – stavebné objekty v krajine - vä čšinou vinohradnícke dom čeky, − Z3 – areál obecného ihriska, − Z5 – technické objekty v krajine, − Z6 - po ľnohospodárske objekty, − Z7 – dvory technických a po ľnohospodárskych areálov, vo ľné plochy v areáloch (Z7A).
Návrh funk čného usporiadania územia v rámci dokumentácie VZFUÚ je hlavným podkladom pre ďalšie etapy pozemkových úprav – najmä „Plán verejných a spolo čných zariadení a opatrení“ a „Zásady pre umiestnenie nových pozemkov“. V týchto etapách je potrebné navrhované funk čné usporiadanie
65 ENVI-GEOS s.r.o. Nitra , REGIO PLÁN Nitra
upres ňova ť na základe podrobnejších poznatkov, ako aj pripomienok a požiadaviek užívate ľov a vlastníkov pozemkov v obvode pozemkových úprav. Podrobný zoznam všetkých plôch (blokov) v riešenom území obvodu PPÚ Sazdice s uvedením ich kategorizácie, odporú čanej funkcie, druhu pozemku, predpokladaného vlastníka pozemku a v prípade po ľnohospodárskych pozemkov aj limitujúcich faktorov využívania je uvedený v tabu ľke č. 12 .
Tabu ľka č. 12 – Návrh funk čného usporiadania územia
CISLO BLOK PLOCHA NAVRH DRP VLASTN. LIMITY VYUŽÍVANIA 1 PROJ_POL 7,8073 O1/T1 2 / 7 súkromní ílovité pôdy, zamokrenie 2 PROJ_LES 12,4352 L1/T3 10 / 7 súkromní 3 PROJ_POL 5,3183 O1P/T1 2 / 7 súkromní stredne hlboký pôdny profil, oglejenie 4 SPOL_ZAR_E 0,5822 M1 15 obec 5 SPOL_ZAR_E 0,0997 M1 15 obec 6 PROJ_POL 0,5881 T2 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 7 PROJ_POL 0,2761 T2 7 súkromní 8 PROJ_POL 0,0341 M2 15 súkromní 9 PROJ_POL 3,2814 T2 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu stredne hlboký pôdny profil, stredný obsah 10 PROJ_POL 14,0083 T1/O1P 7 / 2 súkromní skeletu 11 PROJ_POL 6,6146 O1P 2 súkromní stredne hlboký pôdny profil, oglejenie 12 SPOL_ZAR_E 0,1780 M5 15 obec 13 SPOL_ZAR_E 0,2803 M1 15 obec 14 SPOL_ZAR_E 0,0302 M5 15 obec 15 SPOL_ZAR_E 0,1761 M5 15 obec 16 PROJ_POL 2,1666 T2 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 17 PROJ_POL 7,9752 O1P/T1 2 / 7 súkromní obsah skeletu 18 SPOL_ZAR_C 0,0855 C2 13 obec 19 SPOL_ZAR_C 0,3311 C3 14 obec 20 SPOL_ZAR_C 0,4144 C3 14 obec 21 SPOL_ZAR_C 0,2606 C3 14 obec 22 PROJ_LES 0,5355 C3 14 súkromní 23 SPOL_ZAR_C 0,4982 C3 14 obec 24 SPOL_ZAR_C 0,2099 C3 14 obec 25 SPOL_ZAR_C 0,6433 C2 13 obec 26 SPOL_ZAR_C 0,0716 C3 14 obec 27 SPOL_ZAR_C 0,3033 C3 14 obec 28 SPOL_ZAR_C 1,0914 C2 13 obec 29 SPOL_ZAR_C 0,3035 C3 14 obec 30 SPOL_ZAR_C 0,2852 C3 14 obec 31 PROJ_LES 0,3254 C3 14 súkromní 32 SPOL_ZAR_C 0,2999 C2 13 obec 33 SPOL_ZAR_C 0,2071 C3 14 obec 34 SPOL_ZAR_C 0,1032 C3 14 obec 35 SPOL_ZAR_C 0,0281 C3 14 obec 36 SPOL_ZAR_C 0,2428 C3 14 obec 37 SPOL_ZAR_C 0,1208 C3 14 obec 38 SPOL_ZAR_C 0,0064 C3 14 obec 39 SPOL_ZAR_C 0,0318 C3 14 obec 40 SPOL_ZAR_C 0,1333 C3 14 obec 41 SPOL_ZAR_C 2,0326 C2 13 obec 42 SPOL_ZAR_C 0,1419 C3 14 obec 43 SPOL_ZAR_C 0,1477 C3 14 obec
66 Všeobecné zásady funk čného usporiadania územia – k.ú. Sazdice
CISLO BLOK PLOCHA NAVRH DRP VLASTN. LIMITY VYUŽÍVANIA 44 SPOL_ZAR_C 0,0861 C3 14 obec 45 SPOL_ZAR_C 0,0479 C2 13 obec 46 SPOL_ZAR_C 0,1447 C2 13 obec 47 VER_ZAR 0,8183 C1 13 štát 48 SPOL_ZAR_C 0,0982 C3 14 obec 49 SPOL_ZAR_C 0,1172 C2 13 obec 50 SPOL_ZAR_C 0,1510 C3 14 obec 51 SPOL_ZAR_C 0,1940 C3 14 obec 52 SPOL_ZAR_C 0,1981 C3 14 obec 53 SPOL_ZAR_C 0,1886 C3 14 obec 54 SPOL_ZAR_C 0,0126 C3 14 obec 55 SPOL_ZAR_C 0,1572 C3 14 obec 56 SPOL_ZAR_C 0,0277 C3 14 obec 57 SPOL_ZAR_C 0,0919 C3 14 obec 58 SPOL_ZAR_C 1,4155 C2 13 obec 59 SPOL_ZAR_C 0,4568 C2 13 obec 60 VER_ZAR 1,8175 C1 13 štát 61 SPOL_ZAR_C 0,0362 C3 14 obec 62 SPOL_ZAR_C 0,3561 C3 14 obec 63 SPOL_ZAR_C 0,2436 C3 14 obec 64 SPOL_ZAR_C 0,2998 C3 14 obec 65 SPOL_ZAR_C 1,0917 C2 13 obec 66 SPOL_ZAR_C 0,0567 C3 14 obec 67 SPOL_ZAR_C 0,0040 C3 14 obec 68 SPOL_ZAR_C 0,3290 C2 13 obec 69 SPOL_ZAR_C 0,4093 C3 14 obec 70 SPOL_ZAR_C 0,3234 C3 14 obec 71 SPOL_ZAR_C 0,0571 C3 14 obec 72 SPOL_ZAR_C 0,2358 C3 14 obec 73 SPOL_ZAR_C 0,1885 C3 14 obec 74 PROJ_POL 17,7442 O1/T1 2 / 7 súkromní ílovité pôdy, zamokrenie 75 PROJ_POL 7,5893 O1/T1 2 / 7 súkromní ílovité pôdy, zamokrenie 76 PROJ_POL 14,9380 O1/T1 2 / 7 súkromní ílovité pôdy, zamokrenie 77 PROJ_POL 17,2372 O1/T1 2 / 7 súkromní ílovité pôdy, zamokrenie 78 SPOL_ZAR_E 0,1495 M2 15 obec 79 SPOL_ZAR_E 0,2471 M2 15 obec 80 SPOL_ZAR_E 0,1913 M5 15 obec 81 SPOL_ZAR_E 0,2476 M5 15 obec 82 SPOL_ZAR_E 0,4203 M5 15 obec 83 SPOL_ZAR_E 0,1410 M5A 15 obec 84 SPOL_ZAR_E 0,2932 M5A 15 obec 85 SPOL_ZAR_E 0,3442 M5A 15 obec 86 SPOL_ZAR_E 0,1336 M7 15 obec 87 SPOL_ZAR_E 0,1309 M7 15 obec 88 SPOL_ZAR_E 0,1357 M7 15 obec 89 SPOL_ZAR_E 0,1769 M5 15 obec 90 SPOL_ZAR_E 0,2558 M5 15 obec 91 SPOL_ZAR_E 0,2088 M5 15 obec 92 SPOL_ZAR_E 0,0905 M5 15 obec 93 SPOL_ZAR_E 0,1944 M2 15 obec 94 SPOL_ZAR_E 0,6863 M1 15 obec 95 VER_ZAR 0,2558 M7 15 štát
67 ENVI-GEOS s.r.o. Nitra , REGIO PLÁN Nitra
CISLO BLOK PLOCHA NAVRH DRP VLASTN. LIMITY VYUŽÍVANIA 96 VER_ZAR 0,0789 M7 15 štát 97 VER_ZAR 0,0555 M7 15 štát 98 VER_ZAR 0,1887 M7 15 štát 99 VER_ZAR 0,1312 M7 15 štát 100 VER_ZAR 0,3487 M7 15 štát 101 VER_ZAR 0,3407 M7 15 štát 102 VER_ZAR 0,1369 M7 15 štát 103 VER_ZAR 0,1277 M7 15 štát 104 VER_ZAR 0,0790 M7 15 štát 105 VER_ZAR 0,0245 M7 15 štát 106 VER_ZAR 0,1228 M7 15 štát 107 VER_ZAR 0,1592 M7 15 štát 108 VER_ZAR 0,1975 M7 15 štát 109 VER_ZAR 0,2461 M7 15 štát 110 VER_ZAR 0,0805 M7 15 štát 111 VER_ZAR 0,0178 M7 15 štát 112 SPOL_ZAR_C 0,1483 C2 13 obec 113 VER_ZAR 0,6598 C1 13 štát 114 VER_ZAR 0,1368 M7 15 štát 115 SPOL_ZAR_E 0,0146 M7 15 obec 116 VER_ZAR 0,0302 M7 15 štát 117 VER_ZAR 0,0517 M7 15 štát 118 SPOL_ZAR_E 0,1235 M5 15 obec 119 SPOL_ZAR_E 0,1944 M5 15 obec 120 SPOL_ZAR_E 0,1622 M7 15 obec 121 SPOL_ZAR_E 0,2567 M5 15 obec 122 SPOL_ZAR_E 0,1578 M5 15 obec 123 SPOL_ZAR_E 0,2149 M5 15 obec 124 PROJ_POL 0,0215 M5 15 súkromní 125 SPOL_ZAR_E 0,2880 M5 15 obec 126 SPOL_ZAR_E 0,2433 M5 15 obec 127 SPOL_ZAR_E 0,0868 M7 15 obec 128 SPOL_ZAR_E 0,0804 M7 15 obec 129 SPOL_ZAR_E 0,0186 M7 15 obec 130 SPOL_ZAR_E 0,2535 M7 15 obec 131 SPOL_ZAR_E 0,2451 M5 15 obec 132 SPOL_ZAR_E 0,1226 M5 15 obec 133 SPOL_ZAR_E 0,1626 M5 15 obec 134 SPOL_ZAR_E 0,2004 M5 15 obec 135 SPOL_ZAR_E 0,2105 M7 15 obec 136 SPOL_ZAR_E 0,2634 M7 15 obec 137 SPOL_ZAR_E 0,2523 M7 15 obec 138 SPOL_ZAR_E 0,1127 M5 15 obec 139 SPOL_ZAR_E 0,1278 M5 15 obec 140 SPOL_ZAR_E 0,2034 M5 15 obec 141 SPOL_ZAR_E 0,1318 M5 15 obec 142 SPOL_ZAR_E 0,1526 M5A 15 obec 143 SPOL_ZAR_E 0,1379 M5 15 obec 144 SPOL_ZAR_E 0,0358 M5 15 obec 145 SPOL_ZAR_E 0,0301 M5 15 obec 146 SPOL_ZAR_E 0,3454 M5 15 obec 147 SPOL_ZAR_E 0,1541 M5 15 obec
68 Všeobecné zásady funk čného usporiadania územia – k.ú. Sazdice
CISLO BLOK PLOCHA NAVRH DRP VLASTN. LIMITY VYUŽÍVANIA 148 SPOL_ZAR_E 0,3207 M5 15 obec 149 SPOL_ZAR_E 0,2021 M5 15 obec 150 SPOL_ZAR_E 0,3392 M5 15 obec 151 SPOL_ZAR_E 0,2036 M7 15 obec 152 SPOL_ZAR_E 0,2250 M7 15 obec 153 SPOL_ZAR_E 0,1391 M2 15 obec 154 SPOL_ZAR_E 0,1104 M2 15 obec 155 SPOL_ZAR_E 0,5281 M7 15 obec 156 SPOL_ZAR_E 0,3191 M5A 15 obec 157 SPOL_ZAR_E 0,1336 M5A 15 obec 158 SPOL_ZAR_E 0,1670 M5A 15 obec 159 SPOL_ZAR_E 0,1298 M5 15 obec 160 SPOL_ZAR_E 0,0408 M7 15 obec 161 SPOL_ZAR_E 0,1614 M7 15 obec 162 SPOL_ZAR_E 0,1877 M7 15 obec 163 SPOL_ZAR_E 0,1560 M7 15 obec 164 SPOL_ZAR_E 0,0430 M5 15 obec 165 SPOL_ZAR_E 0,1640 M5 15 obec 166 SPOL_ZAR_E 0,3603 M7 15 obec 167 SPOL_ZAR_E 0,1400 M7 15 obec 168 SPOL_ZAR_E 0,1300 M5A 15 obec 169 SPOL_ZAR_E 0,3695 M2 15 obec 170 PROJ_LES 0,0911 M5A 15 súkromní 171 SPOL_ZAR_E 0,1160 M5A 15 obec 172 PROJ_LES 0,0645 M5A 15 súkromní 173 SPOL_ZAR_E 0,0145 M5A 15 obec 174 SPOL_ZAR_E 0,1418 M2 15 obec 175 PROJ_LES 0,9732 L3 10 súkromní 176 SPOL_ZAR_E 0,0461 M5A 15 obec 177 SPOL_ZAR_V 0,3348 V2 11 obec 178 PROJ_POL 0,2247 M5A 15 súkromní 179 VER_ZAR 3,5822 V2 11 štát 180 VER_ZAR 0,7082 V2 11 štát 181 SPOL_ZAR_V 0,0767 V2 11 obec 182 SPOL_ZAR_E 0,1425 M5A 15 obec 183 SPOL_ZAR_E 0,3998 M5A 15 obec 184 SPOL_ZAR_E 0,4333 M5A 15 obec 185 SPOL_ZAR_E 0,1911 M5A 15 obec 186 SPOL_ZAR_E 0,1549 M5A 15 obec 187 SPOL_ZAR_E 0,2977 M5A 15 obec 188 SPOL_ZAR_E 0,5045 M5A 15 obec 189 SPOL_ZAR_E 0,1082 M5 15 obec 190 SPOL_ZAR_E 0,1231 M5 15 obec 191 SPOL_ZAR_E 0,1672 M5 15 obec 192 SPOL_ZAR_E 0,1373 M5 15 obec 193 SPOL_ZAR_E 0,3091 M2 15 obec 194 SPOL_ZAR_E 0,1153 M2 15 obec 195 SPOL_ZAR_V 0,0218 V2 11 obec 196 SPOL_ZAR_E 0,0270 M7 15 obec 197 SPOL_ZAR_E 0,0201 M7 15 obec 198 SPOL_ZAR_C 0,0039 C3 14 obec 199 SPOL_ZAR_E 0,1512 M7 15 obec
69 ENVI-GEOS s.r.o. Nitra , REGIO PLÁN Nitra
CISLO BLOK PLOCHA NAVRH DRP VLASTN. LIMITY VYUŽÍVANIA 200 SPOL_ZAR_E 0,1708 M7 15 obec 201 SPOL_ZAR_C 0,0520 C2 13 obec 202 SPOL_ZAR_E 0,0602 M5A 15 obec 203 SPOL_ZAR_E 0,0285 M5A 15 obec 204 SPOL_ZAR_E 0,2952 M5A 15 obec 205 SPOL_ZAR_E 0,4853 M5A 15 obec 206 SPOL_ZAR_E 0,0728 M5 15 obec 207 SPOL_ZAR_E 0,1877 M5 15 obec 208 SPOL_ZAR_E 0,3069 M5 15 obec 209 SPOL_ZAR_E 0,2879 M5 15 obec 210 SPOL_ZAR_C 0,0633 C3 14 obec 211 SPOL_ZAR_C 0,0083 C2 13 obec 212 SPOL_ZAR_C 0,1313 C3 14 obec 213 PROJ_POL 0,1474 T1 7 súkromní 214 PROJ_POL 0,0407 T1 7 súkromní glejové pôdy 215 SPOL_ZAR_E 0,6174 M1 15 obec 216 PROJ_POL 3,3735 T3 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 217 PROJ_POL 0,6843 T2 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 218 SPOL_ZAR_E 0,1937 M5 15 obec 219 SPOL_ZAR_E 0,0816 M5 15 obec 220 SPOL_ZAR_E 0,3220 M5A 15 obec 221 SPOL_ZAR_E 0,1082 M5A 15 obec 222 SPOL_ZAR_E 0,0312 M5A 15 obec 223 SPOL_ZAR_E 1,3587 M5A 15 obec 224 SPOL_ZAR_E 0,1037 M5A 15 obec 225 SPOL_ZAR_E 0,0695 M5A 15 obec 226 SPOL_ZAR_E 0,1567 M7 15 obec 227 SPOL_ZAR_E 0,2041 M7 15 obec 228 SPOL_ZAR_E 0,0784 M7 15 obec 229 SPOL_ZAR_E 0,1167 M2 15 obec 230 SPOL_ZAR_E 0,0699 M2 15 obec 231 SPOL_ZAR_E 0,0875 M2 15 obec 232 SPOL_ZAR_E 0,2479 M7 15 obec 233 SPOL_ZAR_E 0,2220 M5A 15 obec 234 SPOL_ZAR_E 0,0557 M5 15 obec 235 SPOL_ZAR_E 0,3522 M7 15 obec 236 SPOL_ZAR_E 0,1664 M5A 15 obec 237 SPOL_ZAR_E 0,0622 M5A 15 obec 238 SPOL_ZAR_E 0,0596 M5A 15 obec 239 SPOL_ZAR_E 0,0515 M5A 15 obec 240 SPOL_ZAR_C 0,2427 C3 14 obec 241 SPOL_ZAR_E 0,2771 M5A 15 obec 242 SPOL_ZAR_E 0,1389 M5A 15 obec 243 SPOL_ZAR_E 0,1527 M7 15 obec 244 SPOL_ZAR_E 0,3049 M7 15 obec 245 SPOL_ZAR_E 0,1889 M7 15 obec 246 SPOL_ZAR_E 0,0763 M5A 15 obec 247 SPOL_ZAR_E 0,2447 M5 15 obec 248 SPOL_ZAR_E 0,0676 M7 15 obec 249 SPOL_ZAR_E 0,1998 M5A 15 obec 250 SPOL_ZAR_E 0,2325 M5A 15 obec 251 PROJ_LES 1,0314 L1 10 súkromní
70 Všeobecné zásady funk čného usporiadania územia – k.ú. Sazdice
CISLO BLOK PLOCHA NAVRH DRP VLASTN. LIMITY VYUŽÍVANIA 252 PROJ_POL 7,7936 T2 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 253 PROJ_POL 0,6634 T1 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 254 PROJ_POL 0,2089 T2 7 súkromní stredne hlboký pôdny profil 255 PROJ_POL 0,9370 T2 7 súkromní stredne hlboký pôdny profil 256 PROJ_POL 3,7734 O1/T1 2 / 7 súkromní stredne hlboký pôdny profil 257 PROJ_POL 0,7269 O1/T1 2 / 7 súkromní stredne hlboký pôdny profil 258 PROJ_POL 0,1816 T2 7 súkromní stredne hlboký pôdny profil 259 PROJ_POL 1,5309 T1/O1 7 / 2 súkromní stredne hlboký pôdny profil stredne hlboký pôdny profil, stredný obsah 260 PROJ_POL 2,1675 T2 7 súkromní skeletu 261 PROJ_POL 1,0964 T2 7 súkromní stredne hlboký pôdny profil 262 PROJ_POL 2,9558 T2 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 263 PROJ_POL 5,2362 O1 2 súkromní 264 PROJ_POL 3,3921 T1 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 265 PROJ_POL 5,5330 T1 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 266 PROJ_POL 3,9454 O1P/T1 2 / 7 súkromní stredne hlboký pôdny profil 267 PROJ_POL 0,3903 T2 7 súkromní oglejenie 268 PROJ_POL 0,3625 T1 7 súkromní stredne hlboký pôdny profil, obsah skeletu 269 PROJ_POL 5,0085 O1P/T1 2 / 7 súkromní stredne hlboký pôdny profil, oglejenie 270 PROJ_POL 0,6275 T1 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 271 PROJ_POL 0,4841 T1 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 272 PROJ_POL 2,7123 O1P/T1 2 / 7 súkromní stredne hlboký pôdny profil, oglejenie 273 PROJ_POL 6,3462 O1P 2 súkromní 274 PROJ_POL 1,2044 O1 2 súkromní 275 PROJ_POL 2,4779 O1 2 súkromní 276 PROJ_POL 4,1946 O1P/T1 2 / 7 súkromní stredne hlboký pôdny profil, oglejenie 277 PROJ_POL 4,9209 T1 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 278 PROJ_POL 5,9590 T1/O1P 7 / 2 súkromní plytký pôdny profil, oglejenie 279 PROJ_POL 1,9039 T1/O1P 7 / 2 súkromní plytký pôdny profil, oglejenie 280 PROJ_POL 7,8173 O1P/T1 2 / 7 súkromní stredne hlboký pôdny profil, obsah skeletu 281 PROJ_POL 9,5072 O1P 2 súkromní 282 PROJ_POL 9,8705 O1P 2 súkromní 283 PROJ_POL 6,9875 O1P 2 súkromní stredne hlboký pôdny profil, oglejenie 284 PROJ_POL 4,6266 O1P/T1 2 / 7 súkromní stredne hlboký pôdny profil, oglejenie 285 PROJ_POL 2,9980 O1P/T1 2 / 7 súkromní stredne hlboký pôdny profil, oglejenie 286 PROJ_POL 8,0586 T1/O1P 7 / 2 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 287 PROJ_POL 3,2254 O1P 2 súkromní stredne hlboký pôdny profil, oglejenie 288 PROJ_POL 4,3273 O1P 2 súkromní stredne hlboký pôdny profil 289 PROJ_POL 7,6931 O1P/T1 2 / 7 súkromní stredne hlboký pôdny profil 290 PROJ_POL 3,8343 T1/O1P 7 / 2 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 291 PROJ_POL 10,9731 O1P 2 súkromní 292 PROJ_POL 2,3138 O1P 2 súkromní 293 PROJ_POL 8,3512 O1P 2 súkromní 294 PROJ_POL 8,0102 O1 2 súkromní oglejenie 295 PROJ_POL 8,1424 O1P 2 súkromní oglejenie 296 PROJ_POL 3,2838 T1 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 297 PROJ_POL 9,6724 O1P 2 súkromní 298 PROJ_POL 9,3320 O1P 2 súkromní 299 PROJ_POL 1,8588 T1 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu stredne hlboký pôdny profil, stredný obsah 300 PROJ_POL 3,7328 T1/O1P 7 / 2 súkromní skeletu 301 PROJ_POL 4,7337 T1 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 302 PROJ_POL 3,3128 T1/O1P 7 / 2 súkromní plytký pôdny profil, oglejenie
71 ENVI-GEOS s.r.o. Nitra , REGIO PLÁN Nitra
CISLO BLOK PLOCHA NAVRH DRP VLASTN. LIMITY VYUŽÍVANIA 303 PROJ_POL 8,3292 O1P 2 súkromní stredne hlboký pôdny profil, oglejenie 304 PROJ_POL 8,3539 O1P 2 súkromní oglejenie 305 PROJ_POL 3,2637 O1P 2 súkromní stredne hlboký pôdny profil, oglejenie 306 PROJ_POL 5,8417 O1P 2 súkromní 307 PROJ_POL 4,0175 O1P 2 súkromní 308 PROJ_POL 0,7442 O1P 2 súkromní 309 PROJ_POL 1,8410 O1P/T1 2 / 7 súkromní stredne hlboký pôdny profil 310 PROJ_POL 2,5974 T1/O1P 7 / 2 súkromní stredne hlboký pôdny profil, obsah skeletu 311 PROJ_POL 5,8381 T1/O1P 7 / 2 súkromní stredne hlboký pôdny profil, obsah skeletu 312 PROJ_POL 1,1638 T1/O1P 7 / 2 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 313 PROJ_POL 2,8988 T1 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 314 PROJ_POL 1,4303 T1 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 315 PROJ_POL 1,8910 T1 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 316 PROJ_POL 1,6898 O1P/T1 2 / 7 súkromní obsah skeletu 317 PROJ_POL 1,2318 O1P/T1 2 / 7 súkromní obsah skeletu 318 PROJ_POL 6,0957 O1P 2 súkromní 319 PROJ_POL 1,8969 O1P 2 súkromní 320 PROJ_POL 1,2978 T1 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 321 PROJ_POL 2,2843 T2 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu stredne hlboký pôdny profil, stredný obsah 322 PROJ_POL 2,2022 T1/O1P 7 / 2 súkromní skeletu 323 PROJ_POL 4,6822 T1/O1P 7 / 2 súkromní stredne hlboký pôdny profil, obsah skeletu 324 PROJ_POL 4,7507 T1/O1P 7 / 2 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 325 PROJ_POL 5,8094 T1/O1P 7 / 2 súkromní stredne hlboký pôdny profil, obsah skeletu 326 PROJ_POL 3,3387 T1 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 327 PROJ_POL 4,6734 T1/O1P 7 / 2 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 328 PROJ_POL 5,0666 T1 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 329 PROJ_POL 3,6992 O1P 2 súkromní stredne hlboký pôdny profil 330 PROJ_POL 7,6275 O1P 2 súkromní 331 PROJ_POL 13,8434 O1P 2 súkromní stredne hlboký pôdny profil 332 PROJ_POL 2,2760 O1P 2 súkromní stredne hlboký pôdny profil 333 PROJ_POL 1,2224 O1/T1 2 / 7 súkromní 334 PROJ_POL 5,5120 O1/T1 2 / 7 súkromní 335 PROJ_POL 3,8281 O1/T1 2 / 7 súkromní 336 PROJ_POL 8,5732 T1 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 337 PROJ_POL 0,7863 O2 2 súkromní glejové pôdy 338 PROJ_POL 1,4632 O2 2 súkromní 339 PROJ_POL 3,5889 O2 2 súkromní glejové pôdy 340 PROJ_POL 0,9578 O1/T1 2 / 7 súkromní 341 PROJ_POL 1,9516 O2 2 súkromní 342 PROJ_POL 2,8985 O1P 2 súkromní stredne hlboký pôdny profil 343 SPOL_ZAR_C 0,2555 C3 14 obec 344 PROJ_POL 4,0495 O1P 2 súkromní 345 PROJ_POL 5,8034 O1 2 súkromní 346 PROJ_POL 3,2503 T1/O1P 7 / 2 súkromní stredne hlboký pôdny profil, obsah skeletu 347 PROJ_POL 2,4942 T1/O1P 7 / 2 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 348 PROJ_POL 2,4029 T1/O1P 7 / 2 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 349 PROJ_POL 9,5159 T1/O1P 7 / 2 súkromní stredne hlboký pôdny profil, obsah skeletu 350 PROJ_POL 3,5549 O1P 2 súkromní 351 PROJ_POL 6,3040 O1P 2 súkromní 352 PROJ_POL 4,5741 O1P 2 súkromní 353 PROJ_POL 2,4609 O1P 2 súkromní
72 Všeobecné zásady funk čného usporiadania územia – k.ú. Sazdice
CISLO BLOK PLOCHA NAVRH DRP VLASTN. LIMITY VYUŽÍVANIA 354 PROJ_POL 8,0735 O1P 2 súkromní stredne hlboký pôdny profil 355 PROJ_POL 6,3088 O1P 2 súkromní 356 PROJ_POL 3,8382 O1P 2 súkromní 357 PROJ_POL 3,0398 O1P 2 súkromní 358 PROJ_POL 3,9070 O1P/T1 2 / 7 súkromní 359 PROJ_POL 9,6371 O1P/T1 2 / 7 súkromní 360 PROJ_POL 1,9210 T1/O1P 7 / 2 súkromní stredne hlboký pôdny profil, obsah skeletu 361 PROJ_POL 4,9003 T1/O1P 7 / 2 súkromní stredne hlboký pôdny profil, obsah skeletu 362 PROJ_POL 10,3773 T1/O1P 7 / 2 súkromní stredne hlboký pôdny profil, obsah skeletu 363 PROJ_POL 4,3285 T1 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 364 PROJ_POL 2,6413 T1/O1P 7 / 2 súkromní stredne hlboký pôdny profil, obsah skeletu 365 PROJ_POL 3,4412 T1 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 366 PROJ_POL 4,1353 T1 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 367 PROJ_POL 2,3946 T1 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 368 PROJ_POL 1,8698 T1 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 369 PROJ_POL 2,1222 T1 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 370 PROJ_POL 1,2024 T1 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 371 PROJ_POL 1,9325 T1 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 372 PROJ_POL 3,0971 O1P 2 súkromní 373 PROJ_POL 2,4307 O1P 2 súkromní 374 PROJ_POL 2,1308 O1P 2 súkromní 375 PROJ_POL 3,2094 O1P 2 súkromní stredne hlboký pôdny profil 376 PROJ_POL 2,4298 O1P 2 súkromní stredne hlboký pôdny profil 377 PROJ_POL 8,5208 T1/O1P 7 / 2 súkromní stredne hlboký pôdny profil, obsah skeletu 378 PROJ_POL 3,7071 O1 2 súkromní stredne hlboký pôdny profil 379 PROJ_POL 3,7864 O1 2 súkromní 380 PROJ_POL 0,4394 T1 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 381 PROJ_POL 3,7908 T1/O1P 7 / 2 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 382 PROJ_POL 2,1336 O1P/T1 2 / 7 súkromní stredne hlboký pôdny profil, obsah skeletu 383 SPOL_ZAR_E 0,3438 M5 15 obec 384 SPOL_ZAR_E 0,3392 M5 15 obec 385 SPOL_ZAR_C 0,9005 C2 13 obec 386 SPOL_ZAR_C 0,1441 C3 14 obec 387 PROJ_POL 2,1140 T1 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 388 PROJ_POL 8,2278 O1P 2 súkromní 389 PROJ_POL 3,3137 O1P 2 súkromní 390 PROJ_POL 8,0360 O1P 2 súkromní 391 PROJ_POL 11,0341 O1P 2 súkromní 392 PROJ_POL 4,1021 O1P/T1 2 / 7 súkromní stredne hlboký pôdny profil 393 PROJ_POL 10,6395 O1P/T1 2 / 7 súkromní stredne hlboký pôdny profil 394 PROJ_POL 9,7225 O1P 2 súkromní stredne hlboký pôdny profil 395 PROJ_POL 6,4419 O1P 2 súkromní 396 PROJ_POL 7,4553 O1P 2 súkromní 397 PROJ_POL 9,3579 O1P/T1 2 / 7 súkromní stredne hlboký pôdny profil, obsah skeletu 398 PROJ_POL 6,4645 O1P/T1 2 / 7 súkromní 399 PROJ_POL 11,7296 O1P/T1 2 / 7 súkromní stredne hlboký pôdny profil, obsah skeletu 400 PROJ_POL 6,4689 T1/O1P 7 / 2 súkromní stredne hlboký pôdny profil 401 PROJ_POL 11,7420 T1 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 402 PROJ_POL 2,6079 T1 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 403 PROJ_POL 2,2147 T1 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 404 PROJ_POL 7,4333 O1P/T1 2 / 7 súkromní stredne hlboký pôdny profil 405 PROJ_POL 7,5923 T1/O1P 7 / 2 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu
73 ENVI-GEOS s.r.o. Nitra , REGIO PLÁN Nitra
CISLO BLOK PLOCHA NAVRH DRP VLASTN. LIMITY VYUŽÍVANIA 406 PROJ_POL 6,3013 O1P/T1 2 / 7 súkromní stredne hlboký pôdny profil 407 PROJ_POL 6,1401 T1/O1P 7 / 2 súkromní plytký pôdny profil 408 PROJ_POL 9,5950 O1P 2 súkromní 409 PROJ_POL 5,8494 O1P 2 súkromní 410 PROJ_POL 4,8617 T1/O1P 7 / 2 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 411 PROJ_POL 2,4252 T1/O1P 7 / 2 súkromní stredne hlboký pôdny profil 412 PROJ_POL 8,5282 O1P 2 súkromní 413 PROJ_POL 7,7122 O1P 2 súkromní 414 PROJ_POL 6,4976 O1P/T1 2 / 7 súkromní stredne hlboký pôdny profil 415 PROJ_POL 4,9009 O1P/T1 2 / 7 súkromní 416 PROJ_POL 8,6475 O1P/T1 2 / 7 súkromní 417 PROJ_POL 10,7031 O1P 2 súkromní 418 PROJ_POL 13,3690 O1P/T1 2 / 7 súkromní stredne hlboký pôdny profil 419 PROJ_POL 7,4100 O1P 2 súkromní 420 PROJ_POL 5,5752 T1/O1P 7 / 2 súkromní plytký pôdny profil 421 PROJ_POL 10,3059 T1/O1P 7 / 2 súkromní stredne hlboký pôdny profil 422 PROJ_POL 2,8513 T1/O1P 7 / 2 súkromní stredne hlboký pôdny profil 423 PROJ_POL 6,5732 T1 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 424 PROJ_POL 3,2142 T1 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 425 PROJ_POL 7,8962 T1/O1P 7 / 2 súkromní stredne hlboký pôdny profil 426 PROJ_POL 9,3294 T1/O1P 7 / 2 súkromní stredne hlboký pôdny profil, obsah skeletu 427 PROJ_POL 0,4420 T2 7 súkromní 428 VER_ZAR_O 0,9714 Z3 14 obec stredne hlboký pôdny profil, stredný obsah 429 PROJ_POL 2,1061 T1/O2 7 / 2 súkromní skeletu 430 PROJ_POL 8,1435 O1/T1 2 / 7 súkromní 431 PROJ_POL 6,6414 O1/T1 2 / 7 súkromní 432 PROJ_POL 1,8798 O1/T1 2 / 7 súkromní 433 PROJ_POL 5,7456 O1/T1 2 / 7 súkromní 434 PROJ_POL 5,2904 O1/T1 2 / 7 súkromní 435 PROJ_POL 3,1718 O1/T1 2 / 7 súkromní 436 PROJ_POL 2,6463 O1/T1 2 / 7 súkromní 437 PROJ_POL 3,8423 O1P/T1 2 / 7 súkromní stredne hlboký pôdny profil, obsah skeletu 438 PROJ_POL 6,3905 O1P/T1 2 / 7 súkromní stredne hlboký pôdny profil, obsah skeletu 439 PROJ_POL 7,7593 O1P/T1 2 / 7 súkromní stredne hlboký pôdny profil, obsah skeletu 440 PROJ_POL 5,0754 O1P 2 súkromní 441 PROJ_POL 3,7906 T1/O1P 7 / 2 súkromní plytký pôdny profil 442 PROJ_POL 10,2511 T1 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 443 PROJ_POL 0,6709 O1/T1 2 / 7 súkromní stredne hlboký pôdny profil, obsah skeletu 444 PROJ_POL 2,1878 O1/T1 2 / 7 súkromní 445 PROJ_POL 7,0338 O1P/T1 2 / 7 súkromní 446 PROJ_POL 7,1455 O1P/T1 2 / 7 súkromní stredne hlboký pôdny profil 447 PROJ_POL 9,4283 O1P/T1 2 / 7 súkromní stredne hlboký pôdny profil 448 PROJ_POL 7,5906 O1P 2 súkromní 449 PROJ_POL 0,1450 O2 2 súkromní 450 PROJ_POL 9,9925 O1 2 súkromní 451 PROJ_POL 6,0424 O1 2 súkromní 452 PROJ_POL 4,5999 O1P 2 súkromní stredne hlboký pôdny profil 453 PROJ_POL 5,7724 T1/O1P 7 / 2 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 454 PROJ_POL 2,9775 T1/O1P 7 / 2 súkromní stredne hlboký pôdny profil, obsah skeletu 455 PROJ_POL 3,2834 T1/O1P 7 / 2 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 456 PROJ_POL 1,7203 T1 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu
74 Všeobecné zásady funk čného usporiadania územia – k.ú. Sazdice
CISLO BLOK PLOCHA NAVRH DRP VLASTN. LIMITY VYUŽÍVANIA 457 PROJ_POL 0,9248 O1/T1 2 / 7 súkromní 458 PROJ_POL 2,6371 T1/O1 7 / 2 súkromní ílovité pôdy, zamokrenie 459 PROJ_POL 3,1617 T1/O1 7 / 2 súkromní ílovité pôdy, zamokrenie 460 PROJ_POL 5,2339 T2 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 461 PROJ_POL 0,9598 T2 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 462 PROJ_POL 1,7463 T2 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 463 PROJ_POL 0,3052 T2 7 súkromní stredne hlboký pôdny profil, obsah skeletu 464 PROJ_POL 1,5874 T2 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 465 PROJ_POL 0,3401 O2 2 súkromní glejové pôdy 466 PROJ_POL 0,7343 T1 7 súkromní stredne hlboký pôdny profil, obsah skeletu 467 PROJ_POL 2,4321 T1 7 súkromní stredne hlboký pôdny profil, obsah skeletu 468 PROJ_POL 0,2926 T2 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 469 PROJ_POL 1,6539 T2 7 súkromní stredne hlboký pôdny profil, obsah skeletu 470 PROJ_POL 0,0172 T2 7 súkromní obsah skeletu 471 PROJ_POL 2,0545 T2 7 súkromní stredne hlboký pôdny profil, obsah skeletu 472 PROJ_POL 0,1226 T2 7 súkromní stredne hlboký pôdny profil, obsah skeletu 473 PROJ_POL 4,9191 T2 7 súkromní stredne hlboký pôdny profil, obsah skeletu 474 PROJ_POL 1,1679 T1 7 súkromní stredne hlboký pôdny profil, obsah skeletu 475 PROJ_POL 10,3011 T1 7 súkromní stredne hlboký pôdny profil, obsah skeletu 476 PROJ_POL 3,6832 T1 7 súkromní stredne hlboký pôdny profil, obsah skeletu 477 SPOL_ZAR_E 0,2102 M5A 15 obec 478 PROJ_POL 0,4322 T1/O2 7 / 2 súkromní stredne hlboký pôdny profil, obsah skeletu 479 PROJ_POL 0,4824 T1/O2 7 / 2 súkromní obsah skeletu 480 PROJ_POL 0,1510 T1/O2 7 / 2 súkromní 481 PROJ_POL 0,2260 T1 7 súkromní stredne hlboký pôdny profil, obsah skeletu 482 PROJ_POL 0,2029 T1 7 súkromní stredne hlboký pôdny profil, obsah skeletu 483 PROJ_POL 0,1587 T1 7 súkromní stredne hlboký pôdny profil, obsah skeletu 484 PROJ_POL 0,3266 O2 2 súkromní 485 PROJ_POL 0,4110 T1/O2 7 / 2 súkromní stredne hlboký pôdny profil, obsah skeletu 486 PROJ_POL 0,1743 T1 7 súkromní stredne hlboký pôdny profil, obsah skeletu 487 SPOL_ZAR_E 0,0403 M7 15 obec 488 PROJ_POL 0,3257 T2 7 súkromní stredne hlboký pôdny profil, obsah skeletu 489 PROJ_POL 7,7752 O1 2 súkromní 490 PROJ_POL 0,6569 T1 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 491 PROJ_POL 0,6871 T1 7 súkromní navážky 492 PROJ_POL 0,4693 T1 7 súkromní glejové pôdy 493 PROJ_POL 0,2288 T1 7 súkromní glejové pôdy 494 PROJ_POL 0,0509 T1 7 súkromní glejové pôdy 495 PROJ_POL 0,0938 T1 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 496 PROJ_POL 0,0134 T1 7 súkromní glejové pôdy 497 PROJ_POL 0,4487 T1 7 súkromní glejové pôdy 498 PROJ_POL 0,5429 T1 7 súkromní 499 SPOL_ZAR_C 2,1569 C2 13 obec 500 SPOL_ZAR_E 1,5068 M1 15 obec 501 VER_ZAR 0,0046 V2 11 štát 502 PROJ_POL 0,2071 T1 7 súkromní 503 PROJ_POL 0,3288 T1 7 súkromní 504 PROJ_POL 0,6311 T1 7 súkromní stredne hlboký pôdny profil, obsah skeletu 505 PROJ_POL 0,6296 T1 7 súkromní glejové pôdy 506 PROJ_POL 0,6718 T2 7 súkromní glejové pôdy 507 PROJ_POL 0,1606 T1 7 súkromní 508 PROJ_POL 2,0179 T1/O1 7 / 2 súkromní
75 ENVI-GEOS s.r.o. Nitra , REGIO PLÁN Nitra
CISLO BLOK PLOCHA NAVRH DRP VLASTN. LIMITY VYUŽÍVANIA 509 PROJ_POL 2,5054 O1/T1 2 / 7 súkromní 510 PROJ_POL 0,1125 T1 7 súkromní 511 VER_ZAR 0,7389 V2 11 štát 512 VER_ZAR 2,7309 V2 11 štát 513 VER_ZAR 0,0854 V2 11 štát 514 SPOL_ZAR_E 0,0539 M2 15 obec 515 PROJ_POL 0,0208 M2 15 súkromní 516 PROJ_POL 0,0213 M2 15 súkromní 517 SPOL_ZAR_E 0,2010 M2 15 obec 518 PROJ_POL 0,1798 T2 7 súkromní glejové pôdy 519 PROJ_POL 0,7501 T2 7 súkromní navážky stredne hlboký pôdny profil, stredný obsah 520 PROJ_POL 0,3691 T2 7 súkromní skeletu 521 PROJ_POL 5,0662 T2 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 522 INE 0,8734 Z6 14 súkromní 523 INE 0,2014 Z6 14 súkromní 524 PROJ_POL 1,0155 T2 7 súkromní 525 PROJ_POL 0,8590 T2 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 526 PROJ_POL 1,2521 S2 4 / 5 súkromní plytký pôdny profil 527 PROJ_POL 0,1196 T2 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 528 PROJ_POL 0,5065 T1 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 529 PROJ_POL 0,0640 S5 4 / 5 súkromní 530 PROJ_POL 0,6740 T1 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 531 PROJ_POL 0,1941 T1 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 532 PROJ_POL 0,0960 O2 2 súkromní 533 PROJ_POL 0,0529 T1 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 534 PROJ_POL 0,9793 T1 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 535 PROJ_LES 0,4040 L2 10 súkromní 536 SPOL_ZAR_E 0,3788 M1 15 obec 537 SPOL_ZAR_E 0,0269 M5A 15 obec 538 SPOL_ZAR_E 0,0981 M5A 15 obec 539 SPOL_ZAR_E 0,3728 M5A 15 obec 540 PROJ_POL 0,2225 T1 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 541 PROJ_POL 0,3812 T1 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu stredne hlboký pôdny profil, stredný obsah 542 PROJ_POL 0,2624 T1 7 súkromní skeletu stredne hlboký pôdny profil, stredný obsah 543 PROJ_POL 0,9063 T1 7 súkromní skeletu 544 SPOL_ZAR_C 0,0270 C3 14 obec 545 SPOL_ZAR_E 0,2788 M5A 15 obec 546 SPOL_ZAR_E 0,0959 M5A 15 obec 547 PROJ_POL 0,8349 T2/S5 7 / 4 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu stredne hlboký pôdny profil, stredný obsah 548 PROJ_POL 0,2644 T2/S5 7 / 4 súkromní skeletu 549 PROJ_POL 1,0657 S5 4 / 5 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 550 PROJ_POL 0,6689 S5 4 / 5 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 551 PROJ_POL 0,4462 S5 4 / 5 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 552 PROJ_POL 0,0676 S5 4 / 5 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 553 PROJ_POL 0,6469 S5 4 / 5 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 554 PROJ_POL 0,5224 T2/S5 7 / 4 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 555 PROJ_POL 0,2268 T2/S5 7 / 4 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 556 PROJ_POL 1,0267 S5 4 / 5 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 557 PROJ_POL 0,2833 S5 4 / 5 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu
76 Všeobecné zásady funk čného usporiadania územia – k.ú. Sazdice
CISLO BLOK PLOCHA NAVRH DRP VLASTN. LIMITY VYUŽÍVANIA 558 PROJ_POL 0,0910 S5 4 / 5 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 559 PROJ_LES 0,0885 L1 10 súkromní 560 PROJ_POL 0,0292 S5 4 / 5 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 561 SUKR 0,0007 Z2A 13 súkromní 562 SUKR 0,0020 Z2A 13 súkromní 563 SUKR 0,0012 Z2A 13 súkromní 564 SUKR 0,0009 Z2A 13 súkromní 565 PROJ_POL 1,0040 S5 4 / 5 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 566 PROJ_POL 0,3201 S5 4 / 5 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 567 PROJ_POL 0,6189 S5 4 / 5 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 568 PROJ_POL 0,2278 S5 4 / 5 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 569 PROJ_POL 0,1749 S5 4 / 5 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 570 PROJ_POL 0,4757 S5 4 / 5 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 571 PROJ_POL 0,3052 S5 4 / 5 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 572 PROJ_POL 0,1471 S5 4 / 5 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 573 PROJ_POL 0,4618 S5 4 / 5 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 574 SPOL_ZAR_E 0,0762 M5 15 obec 575 SPOL_ZAR_E 1,1717 M1/T3 15 / 7 obec 576 PROJ_POL 0,3762 T3/M1 7 / 15 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 577 PROJ_LES 0,4427 L1 10 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 578 PROJ_POL 0,1076 T2/S5 7 / 4 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 579 PROJ_POL 0,2370 T2/S5 7 / 4 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 580 PROJ_POL 0,1932 T2 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 581 SPOL_ZAR_C 0,0175 C3 14 obec 582 SPOL_ZAR_C 0,0054 C3 14 obec 583 PROJ_POL 0,3153 T1 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 584 PROJ_POL 0,1427 M2 15 súkromní 585 PROJ_POL 2,8333 T3 7 súkromní stredne hlboký pôdny profil, obsah skeletu 586 PROJ_POL 0,4190 T2 7 súkromní obsah skeletu 587 VER_ZAR_O 0,3131 Z6 14 obec smetisko - rekultivácia 588 PROJ_POL 0,6096 O2 2 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 589 PROJ_POL 1,4425 O2 2 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 590 PROJ_POL 0,1509 O2 2 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 591 PROJ_POL 0,1323 O2 2 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 592 PROJ_POL 0,5457 O2 2 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 593 PROJ_POL 0,5957 T1 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 594 PROJ_POL 0,1994 T1 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 595 PROJ_POL 3,7502 S5 4 / 5 súkromní stredne hlboký pôdny profil, obsah skeletu 596 PROJ_POL 4,4142 T2/S5 7 / 4 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 597 PROJ_POL 0,6872 T3/M1 7 / 15 súkromní stredne hlboký pôdny profil, obsah skeletu 598 PROJ_POL 0,2546 T1 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 599 PROJ_POL 0,3506 T1 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 600 PROJ_POL 0,6606 T1 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 601 PROJ_POL 0,2125 S5 4 / 5 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 602 PROJ_POL 0,9326 T1/S5 7 / 4 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 603 PROJ_POL 0,0067 T2 7 súkromní stredne hlboký pôdny profil 604 PROJ_POL 0,0106 T2 7 súkromní stredne hlboký pôdny profil 605 PROJ_POL 1,9687 S5 4 / 5 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 606 PROJ_POL 4,3294 S5 4 / 5 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 607 PROJ_POL 0,4159 T1/O2 7 / 2 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 608 PROJ_POL 1,3946 S5 4 / 5 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 609 SPOL_ZAR_E 0,1889 M5A 15 obec
77 ENVI-GEOS s.r.o. Nitra , REGIO PLÁN Nitra
CISLO BLOK PLOCHA NAVRH DRP VLASTN. LIMITY VYUŽÍVANIA 610 PROJ_POL 0,0604 T2 7 súkromní 611 PROJ_POL 0,4212 T1/O2 7 / 2 súkromní stredne hlboký pôdny profil, obsah skeletu 612 PROJ_POL 0,0965 M5 15 súkromní 613 PROJ_LES 1,5093 L1 10 súkromní 614 PROJ_LES 2,9546 L1 10 súkromní 615 PROJ_LES 12,4105 L1 10 súkromní 616 PROJ_LES 1,6649 L1 10 súkromní 617 PROJ_LES 2,6533 L1 10 súkromní 618 PROJ_LES 12,3226 L1 10 súkromní 619 PROJ_LES 2,6261 L1 10 súkromní 620 PROJ_LES 0,1802 L1 10 súkromní 621 PROJ_LES 5,8027 L1 10 súkromní 622 PROJ_LES 12,6604 L1 10 súkromní 623 PROJ_LES 1,4472 L1 10 súkromní 624 PROJ_LES 2,0882 L1 10 súkromní 625 PROJ_LES 1,6493 L1 10 súkromní 626 PROJ_LES 1,1534 L1 10 súkromní 627 PROJ_LES 0,1537 L1 10 súkromní 628 PROJ_LES 2,3485 L1 10 súkromní 629 PROJ_LES 2,2414 L2 10 súkromní 630 PROJ_LES 0,4647 L2 10 súkromní 631 PROJ_LES 3,2013 L1 10 súkromní 632 PROJ_LES 2,6543 L2 10 súkromní 633 PROJ_LES 1,4289 L1 10 súkromní 634 PROJ_LES 4,3568 L1 10 súkromní 635 PROJ_LES 5,6149 L2 10 súkromní 636 PROJ_LES 4,1043 L1 10 súkromní 637 PROJ_LES 7,0892 L1 10 súkromní 638 PROJ_LES 4,4694 L1 10 súkromní 639 PROJ_LES 1,5551 L1 10 súkromní 640 PROJ_LES 5,0159 L1 10 súkromní 641 PROJ_LES 1,5966 L2 10 súkromní 642 PROJ_LES 6,2874 L2 10 súkromní 643 PROJ_POL 0,0749 T2 7 súkromní oglejenie 644 PROJ_LES 6,5647 L1 10 súkromní 645 PROJ_LES 2,6093 L1 10 súkromní 646 PROJ_LES 5,1751 L1 10 súkromní 647 PROJ_LES 0,3286 L1 10 súkromní 648 PROJ_LES 3,6393 L3 10 súkromní 649 PROJ_LES 1,2778 L3 10 súkromní 650 PROJ_LES 9,0649 L1 10 súkromní 651 PROJ_LES 4,7004 L1 10 súkromní 652 PROJ_LES 5,2191 L1 10 súkromní 653 PROJ_LES 3,6503 L1 10 súkromní 654 PROJ_LES 5,8960 L1 10 súkromní 655 PROJ_LES 3,6448 L1 10 súkromní 656 PROJ_LES 5,6575 L1 10 súkromní 657 PROJ_LES 4,3321 L1 10 súkromní 658 PROJ_LES 4,1528 L1 10 súkromní 659 PROJ_LES 7,2119 L1 10 súkromní 660 PROJ_LES 3,6890 L1 10 súkromní 661 PROJ_LES 4,6353 L1 10 súkromní
78 Všeobecné zásady funk čného usporiadania územia – k.ú. Sazdice
CISLO BLOK PLOCHA NAVRH DRP VLASTN. LIMITY VYUŽÍVANIA 662 PROJ_LES 6,6687 L1 10 súkromní 663 PROJ_LES 4,6141 L1 10 súkromní 664 PROJ_LES 4,3831 L1 10 súkromní 665 PROJ_LES 12,0857 L1 10 súkromní 666 PROJ_LES 8,2863 L1 10 súkromní 667 PROJ_LES 9,3405 L1 10 súkromní 668 PROJ_LES 7,1718 L1 10 súkromní 669 PROJ_LES 1,7574 L1 10 súkromní 670 PROJ_LES 4,1131 L1 10 súkromní 671 PROJ_LES 2,9556 L1 10 súkromní 672 PROJ_LES 1,3596 L1 10 súkromní 673 PROJ_LES 0,6442 L1 10 súkromní 674 PROJ_LES 10,8101 L1 10 súkromní 675 PROJ_LES 2,4816 L1 10 súkromní 676 PROJ_LES 6,6691 L1 10 súkromní 677 PROJ_LES 1,4191 L1 10 súkromní 678 PROJ_LES 2,3720 L2 10 súkromní 679 PROJ_LES 0,6849 L1 10 súkromní 680 PROJ_LES 2,7186 L1 10 súkromní 681 PROJ_LES 4,4496 L1 10 súkromní 682 PROJ_LES 1,8781 L1 10 súkromní 683 PROJ_LES 1,8694 L1 10 súkromní 684 PROJ_LES 5,9389 L2 10 súkromní 685 PROJ_LES 0,2283 L1 10 súkromní 686 PROJ_LES 6,1520 L2 10 súkromní 687 PROJ_LES 2,1846 L2 10 súkromní 688 PROJ_LES 2,3969 L2 10 súkromní 689 PROJ_LES 1,5097 L1 10 súkromní 690 PROJ_LES 3,7415 L2 10 súkromní 691 PROJ_LES 10,7531 L2 10 súkromní 692 PROJ_LES 0,5693 L2 10 súkromní 693 PROJ_LES 0,1337 L1 10 súkromní 694 PROJ_LES 2,3386 L2 10 súkromní 695 PROJ_LES 13,1716 L2 10 súkromní 696 PROJ_POL 0,0447 T2 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 697 PROJ_POL 0,1589 T2 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 698 PROJ_POL 0,1906 T2 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 699 SPOL_ZAR_E 0,1429 M5A 15 obec 700 SPOL_ZAR_E 0,0050 M5A 15 obec 701 PROJ_LES 0,3607 L2 10 súkromní 702 PROJ_LES 1,2967 L2 10 súkromní 703 PROJ_LES 0,2105 L2 10 súkromní 704 PROJ_LES 1,4900 L2 10 súkromní 705 PROJ_LES 9,8690 L2 10 súkromní 706 PROJ_LES 0,4760 L2 10 súkromní 707 PROJ_LES 2,3006 L1 10 súkromní 708 PROJ_LES 0,0870 L1 10 súkromní 709 PROJ_POL 0,0575 T2 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 710 PROJ_LES 5,8229 L2 10 súkromní 711 PROJ_LES 2,9189 L2 10 súkromní 712 PROJ_LES 11,6560 L2 10 súkromní 713 PROJ_LES 0,7830 L2 10 súkromní
79 ENVI-GEOS s.r.o. Nitra , REGIO PLÁN Nitra
CISLO BLOK PLOCHA NAVRH DRP VLASTN. LIMITY VYUŽÍVANIA 714 SPOL_ZAR_E 0,0409 M5A 15 obec 715 PROJ_LES 1,6091 L1 10 súkromní 716 PROJ_LES 0,7783 L1 10 súkromní 717 PROJ_LES 1,2291 L1 10 súkromní 718 PROJ_LES 0,8885 L1 10 súkromní 719 PROJ_LES 1,6697 L1 10 súkromní 720 PROJ_LES 1,8898 L1 10 súkromní 721 PROJ_LES 0,8523 L1 10 súkromní 722 PROJ_LES 1,9329 L1 10 súkromní 723 PROJ_LES 2,1017 L1 10 súkromní 724 PROJ_LES 2,5027 L1 10 súkromní 725 PROJ_LES 4,0318 L1 10 súkromní 726 PROJ_LES 0,9157 L1 10 súkromní 727 PROJ_LES 0,4809 L1 10 súkromní 728 PROJ_LES 0,9392 L1 10 súkromní 729 PROJ_LES 1,0003 L1 10 súkromní 730 PROJ_LES 1,5030 L1 10 súkromní 731 PROJ_POL 0,0851 T2 7 súkromní 732 PROJ_LES 3,2920 L2 10 súkromní 733 PROJ_LES 0,8278 L2 10 súkromní 734 PROJ_POL 2,9968 T2 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 735 PROJ_LES 2,4172 L1 10 súkromní 736 PROJ_LES 5,9304 L2 10 súkromní 737 PROJ_LES 0,5663 L2 10 súkromní 738 PROJ_LES 1,1288 L1 10 súkromní 739 SPOL_ZAR_E 0,9189 M5A 15 obec 740 SPOL_ZAR_E 0,0249 M2 15 obec 741 SPOL_ZAR_E 0,0070 M2 15 obec 742 PROJ_LES 1,4587 L2 10 súkromní 743 PROJ_LES 1,8481 L2 10 súkromní 744 PROJ_LES 0,6520 L2 10 súkromní 745 PROJ_LES 6,0503 L2 10 súkromní 746 PROJ_LES 3,0766 L2 10 súkromní 747 PROJ_POL 0,1699 T2/L2 7 / 10 súkromní plytký pôdny profil 748 SPOL_ZAR_E 0,1877 M7 15 obec 749 PROJ_LES 1,9103 L2 10 súkromní 750 PROJ_POL 0,0485 T2 7 súkromní 751 VER_ZAR 0,1607 V2 11 štát 752 SPOL_ZAR_E 0,0611 M5A 15 obec 753 VER_ZAR 5,1433 V2 11 štát 754 PROJ_POL 1,0406 T2 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 755 PROJ_POL 0,3163 T2 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 756 PROJ_POL 2,1985 T2 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 757 PROJ_POL 1,5065 T3 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 758 PROJ_POL 1,4319 T3 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 759 PROJ_POL 0,4998 T3 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 760 PROJ_POL 1,0652 T3 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 761 PROJ_LES 3,3791 L2 10 súkromní stredne hlboký pôdny profil, stredný obsah 762 PROJ_POL 1,7770 T2 7 súkromní skeletu 763 PROJ_POL 0,0954 T2 7 súkromní glejové pôdy 764 SPOL_ZAR_E 0,3913 M2/T3 15 / 7 obec
80 Všeobecné zásady funk čného usporiadania územia – k.ú. Sazdice
CISLO BLOK PLOCHA NAVRH DRP VLASTN. LIMITY VYUŽÍVANIA 765 SPOL_ZAR_E 0,5567 M2 15 obec 766 SPOL_ZAR_E 0,1743 M7 15 obec 767 SPOL_ZAR_C 0,0681 C3 14 obec 768 SPOL_ZAR_E 0,0183 M5A 15 obec 769 PROJ_POL 6,9227 T1/O1P 7 / 2 súkromní stredne hlboký pôdny profil, obsah skeletu 770 PROJ_LES 9,0817 L1 10 súkromní 771 INE 0,0038 Z5 13 súkromní 772 SPOL_ZAR_E 0,0174 M5 15 obec 773 SPOL_ZAR_E 0,0032 M5A 15 obec 774 PROJ_POL 0,0180 T2 7 súkromní 775 SPOL_ZAR_E 0,2599 M5A 15 obec 776 SUKR 0,1544 Z2 5 súkromní 777 PROJ_POL 0,0439 O2 2 súkromní 778 SUKR 0,0137 Z1 13 súkromní 779 SUKR 0,0221 Z2 5 súkromní 780 SPOL_ZAR_C 0,5718 C3 14 obec 781 PROJ_LES 3,3792 L2 10 súkromní 782 PROJ_LES 1,1226 L2 10 súkromní 783 SUKR 0,0157 Z1 13 súkromní 784 SUKR 0,0156 Z1 13 súkromní 785 SUKR 0,0081 Z1 13 súkromní 786 SUKR 0,0105 Z1 13 súkromní 787 SUKR 0,0123 Z1 13 súkromní 788 SUKR 0,0117 Z1 13 súkromní 789 SUKR 0,0207 Z1 13 súkromní 790 SUKR 0,0047 Z1 13 súkromní 791 SUKR 0,0058 Z1 13 súkromní 792 SUKR 0,1592 Z2 5 súkromní 793 INE 0,0083 Z5 13 súkromní 794 PROJ_POL 0,0512 T2 7 súkromní 795 PROJ_POL 0,6089 T2 7 súkromní plytký pôdny profil 796 SUKR 0,2343 Z2 5 súkromní 797 SUKR 0,0798 Z2 5 súkromní 798 SUKR 0,1729 Z2 5 súkromní 799 SUKR 0,5256 Z2 5 súkromní 800 SUKR 0,1407 Z2 5 súkromní 801 SUKR 0,2954 Z2 5 súkromní 802 INE 0,0238 Z6 13 súkromní 803 INE 0,0580 Z6 13 súkromní 804 INE 0,0695 Z6 13 súkromní 805 INE 0,0908 Z6 13 súkromní 806 INE 0,0862 Z6 13 súkromní 807 INE 0,1075 Z6 13 súkromní 808 INE 0,1538 Z6 13 súkromní 809 INE 0,0993 Z6 13 súkromní 810 INE 0,0978 Z6 13 súkromní 811 INE 0,0280 Z6 13 súkromní 812 INE 0,0478 Z6 13 súkromní 813 INE 0,0223 Z6 13 súkromní 814 INE 0,5423 Z7 13 súkromní 815 INE 0,1778 Z7A 14 súkromní 816 INE 1,6888 Z7A 14 súkromní
81 ENVI-GEOS s.r.o. Nitra , REGIO PLÁN Nitra
CISLO BLOK PLOCHA NAVRH DRP VLASTN. LIMITY VYUŽÍVANIA 817 INE 0,8569 Z7A 14 súkromní 818 INE 3,3883 Z7A 14 súkromní 819 INE 0,6990 Z7A 14 súkromní 820 INE 0,4987 Z7A 14 súkromní 821 INE 0,2623 Z7A 14 súkromní 822 INE 1,1298 Z7A 14 súkromní 823 INE 0,0925 Z7A 14 súkromní 824 INE 1,6509 Z7 13 súkromní 825 INE 0,0065 Z6 13 súkromní 826 VER_ZAR 0,0249 M7 15 štát 827 SUKR 0,0148 Z1 13 súkromní 828 SUKR 0,0192 Z1 13 súkromní 829 SUKR 0,0115 Z2 5 súkromní 830 SUKR 0,0744 Z2 5 súkromní 831 SUKR 0,0352 Z2 5 súkromní 832 SUKR 0,1048 Z2 5 súkromní 833 SUKR 0,0671 Z2 5 súkromní 834 SUKR 0,0906 Z1 13 súkromní 835 PROJ_LES 0,0403 L2 10 súkromní 836 INE 0,0041 Z5 13 súkromní 837 SUKR 0,0396 Z2 5 súkromní 838 SUKR 0,0808 Z2 5 súkromní 839 SUKR 0,0548 Z2 5 súkromní 840 SUKR 0,0443 Z2 5 súkromní 841 PROJ_POL 0,0093 T2 7 súkromní 842 PROJ_POL 0,0062 T2 7 súkromní 843 SUKR 0,0440 Z2 5 súkromní 844 SUKR 0,0332 Z2 5 súkromní 845 SUKR 0,0025 Z1 13 súkromní 846 SUKR 0,0110 Z1 13 súkromní 847 SUKR 0,0304 Z2 5 súkromní 848 SUKR 0,0051 Z2 5 súkromní 849 SUKR 0,0194 Z2 5 súkromní 850 PROJ_LES 0,1784 L2/M1 10 / 15 súkromní 851 SPOL_ZAR_E 0,0245 M5 15 obec 852 VER_ZAR 0,0166 V2 11 štát 853 SPOL_ZAR_C 0,5085 C3 14 obec 854 VER_ZAR 3,1268 V2 11 štát 855 PROJ_POL 0,0213 T1 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 856 SUKR 0,0053 Z2 5 súkromní 857 SUKR 0,0097 Z2 5 súkromní 858 SPOL_ZAR_C 0,3446 C3 14 obec 859 SPOL_ZAR_E 0,0979 M5A 15 obec 860 SPOL_ZAR_E 0,1126 M5A 15 obec 861 SPOL_ZAR_E 1,0209 M5A 15 obec 862 SPOL_ZAR_E 0,1381 M2 15 obec 863 SPOL_ZAR_E 0,4036 M2 15 obec 864 SPOL_ZAR_E 0,2859 M2 15 obec 865 SPOL_ZAR_E 0,0916 M5A 15 obec 866 SPOL_ZAR_E 0,0937 M5A 15 obec 867 SPOL_ZAR_E 0,0227 M5A 15 obec 868 SPOL_ZAR_E 0,0550 M5 15 obec
82 Všeobecné zásady funk čného usporiadania územia – k.ú. Sazdice
CISLO BLOK PLOCHA NAVRH DRP VLASTN. LIMITY VYUŽÍVANIA 869 SPOL_ZAR_E 0,0095 M5 15 obec 870 SPOL_ZAR_E 0,2069 M5A 15 obec 871 SPOL_ZAR_E 0,0948 M5A 15 obec 872 PROJ_LES 1,2905 T3/L1 10 / 7 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 873 PROJ_LES 0,4466 L2 10 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 874 PROJ_POL 0,1259 M2 15 súkromní 875 PROJ_POL 0,0682 S5 4 / 5 súkromní plytký pôdny profil, obsah skeletu 876 SPOL_ZAR_E 0,2001 M2 15 obec 877 PROJ_LES 0,0794 L2 10 súkromní 878 VER_ZAR 1,5568 V2 11 štát 879 SPOL_ZAR_C 0,2329 C3 14 obec 880 PROJ_LES 0,2599 C3 14 súkromní 881 PROJ_LES 0,0234 C3 14 súkromní 882 SPOL_ZAR_C 0,7968 C2 13 obec 883 SUKR 0,0185 Z2 5 súkromní 884 SPOL_ZAR_C 0,1602 C2 13 obec 885 PROJ_POL 5,0280 O1P 2 súkromní stredne hlboký pôdny profil 886 PROJ_POL 0,9483 O1P 2 súkromní stredne hlboký pôdny profil 887 SPOL_ZAR_C 0,6600 C3 14 obec 888 SPOL_ZAR_E 0,5918 M5 15 obec 889 SPOL_ZAR_C 0,0796 C3 14 obec 890 SPOL_ZAR_C 0,0414 C3 14 obec 891 SPOL_ZAR_E 0,0533 M5A 15 obec
Legenda: CISLO – poradové číslo bloku (zhodné s mapovou prílohou Návrh funk čného usporiadania územia 1 : 5.000) BLOK – kategorizácia bloku: PROJ_POL – projektové bloky ur čené na po ľnohospodárske využívanie PROJ_LES – projektové bloky ur čené na lesohospodárske využívanie SPOL_ZAR_C – bloky zaradené do spolo čných zariadení a opatrení (ú čelové cesty) SPOL_ZAR_E – bloky zaradené do spolo čných zariadení a opatrení (ekostabiliza čné zariadenia a opatrenia) SPOL_ZAR_V – bloky zaradené do spolo čných zariadení a opatrení (vodohospodárske zariadenia a opatrenia) VER_ZAR - bloky zaradené do verejných zariadení a opatrení (cestné pozemky, vodohospodárske zariadenia a opatrenia) VER_ZAR_O – bloky ur čené ako obecné verejné zariadenia SUKR – súkromné pozemky (domy, záhrady) INE – iné pozemky (budovy a plochy v rámci technických a po ľnohospodárskych areálov) PLOCHA – výmera projektového bloku NAVRH – navrhované využívanie projektového bloku resp. pozemku (pod ľa kategorizácie v kapitole 7) DRP – navrhovaná kategorizácia pozemkov v projektovom bloku: 2 orná pôda, 4 – vinohrady, 5 – záhrady, 6 – ovocné sady, 7 – ttp, 10 – lesné pozemky, 11 – vodné plochy, 13 – zastavané plochy, 14 – ostatné plochy, 15 – ostatné plochy s ekostabiliza čnou funkciou VLASTNIK – predpokladaní vlastníci pozemkov v projektovom bloku – obec, štát, súkromní vlastníci LIMITY – limity po ľnohospodárskeho využívania projektového bloku.
83 ENVI-GEOS s.r.o. Nitra , REGIO PLÁN Nitra
POUŽITÁ LITERATÚRA
Alena, F., 1986: Stanovenie straty pôdy erozívnym splachom pre navrhovanie protierozívnych opatrení. Metodická pomôcka, ŠMS Bratislava. Alena, F., 1991: Protierózna ochrana na ornej pôde. Metodická pomôcka, ŠMS Bratislava. Anonymus, 1970: Hydrologické pom ěry ČSSR - díl III. HMÚ Praha Anonymus, 1980: Atlas SSR. Veda Bratislava Atlas krajiny Slovenskej republiky. 1. vydanie (2002) . MŽP SR, Bratislava, SAŽP, B. Bystrica, 344 p. Anonymus, 1992: Uznesenie Vlády Slovenskej republiky k návrhu Generelu nadregionálneho systému ekologickej stability Slovenskej republiky. - Bratislava, 13 pp. Anonymus, 1993: Metodické pokyny na vypracovanie dokumentov územného systému ekologickej stability. - Ministerstvo životného prostredia SR, Bratislava Antal, J., Špánik F., a kol., 1999: Hydrológia po ľnohospodárskej krajiny. SPU Nitra. 250 s. Baruš, V., Oliva, O. (ed.)1992a: Fauna ČSFR - Obojživelníci. Academia Praha. Baruš, V., Oliva, O., 1992b: Fauna ČSFR – Plazi. Academia Praha Bodiš, D., Rapant, S., 1999: Geochemický atlas Slovenskej republiky čas ť VI: Rie čne sedimenty. Ministerstvo životného prostredia SR, Geologická služba SR, Bratislava, 145 s. Čepelák, J., 1980: Živo číšne regióny. - In: kol.: Atlas SSR. Veda, Bratislava: 93 Červenka, M. a kol., 1986: Slovenské botanické názvoslovie. - Príroda, Bratislava, 517 pp. Čurlík, J., Šef čík, P., 1999: Geochemický atlas Slovenskej republiky čas ť V: Pôdy. Ministerstvo životného prostredia SR, Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy, Bratislava. Danko, Š., Darolová, A., Krištín A. (eds) 2002: Rozšírenie vtákov na Slovensku. Veda, Bratislava. Dostál, J., Červenka, M., 1991: Ve ľký k ľúč na ur čovanie vyšších rastlín. - Slovenské pedagogické nakladate ľstvo, Bratislava, 1567 pp. Feráková, V., Maglocký, Š., Marhold, K., 2001: Červený zoznam papra ďorastov a semenných rastlín Slovenska. – Ochrana prírody 20: 44-77. Fiala, K. a kol., 1999: Záväzné metódy rozborov pôd. Čiastkový monitorovací systém – pôda. VÚPOP, Bratislava, 142 pp. Formann, R.T.T., Godron, M., 1993: Krajinná ekologie. Academia, Praha, 583 pp. Fulajtár, E., Janský, L., 2001: Vodná erózia pôdy a protierózna ochrana. VÚPOP Bratislava, 308 pp. Futák, J. , 1980: Fytogeografické členenie. In: kol.: Atlas SSR. Veda, Bratislava. Gemeran, D. a kol., 2000: Metodický postup (zásady) revitalizácie malých vodných tokov. Bratislava, 27 pp. Holý, M., 1978: Protierozní ochrana. SNTL Praha. Hraško, J., Bedrna, Z., 1988: Aplikované pôdoznalectvo. Príroda, Bratislava. Hrdina, V., Kostovský, D. a kol., 1998: Územný plán VÚC Nitrianskeho kraja. AUREX, s.r.o., Bratislava, 457 pp. Hrdina, V. a kol., 2004: Územný plán VÚC Nitrianskeho kraja – zmeny a doplnky. AUREX, s.r.o., Bratislava, Úrad nitrianskeho samosprávneho kraja, 71 pp. Hrn čiarová, T., Izakovi čová, Z. a kol., 2000: Metodické pokyny na vypracovanie projektov regionálnych ÚSES a miestnych ÚSES. Združenie Krajina 21, MŽP SR, 120 pp. + prílohy.
84 Všeobecné zásady funk čného usporiadania územia – k.ú. Sazdice
Húsenicová,J, a kol., 1991: Generel nadregionálneho územného systému ekologickej stability- 1. koncept. Urbion Bratislava. Chomjak, P., a kol., 2003: Metodický postup spracovania krajinno-ekologického plánu regiónu. SAŽP, CKP, Prešov, 27 pp. + prílohy. Jambor, P., Ilavská, B., 1998: Metodika protierózneho obrábania pôdy. VÚPÚ Bratislava. Jan čura, T., a kol., 1994: Manuál k metodike ÚSES. I.-V. diel. - SAŽP, Banská Bystrica Jane ček, M. a kol., 1992: Ochrana zem ědělské p ůdy p řed erozí. Metodika ÚVTIZ č. 5/1992, Praha. Klinda, J., Lieskovská, Z. (eds.).: Správy o stave životného prostredia Slovenskej republiky - roky 1994-2006. MŽP SR, Bratislava Korpe ľ, Š., Saniga, M., 1995: Prírode blízke pestovanie lesa. - Ústav pre výchovu a vzdelávanie pracovníkov LVH SR, Zvolen, 158 pp. Krištín, A., Kocian, Ľ., Rác, P., 2001: Červený (ekosozologický) zoznam vtákov ( Aves ) Slovenska. - Ochrana prírody 20, Supplement: 150-153 Kullman, E., 1988: Základné hydrogeologické mapy ČSSR, mierka 1:200 000. GÚDŠ Bratislava. Linkeš, V., Pestún, V., Džatko, M., 1996: Príru čka pre používanie máp bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek. Výskumný ústav pôdnej úrodnosti, Bratislava, 103 pp. Löw, J. a kol., 1995: Rukov ěť projektanta místního ÚSES. Agroprojekt, Brno, 124 pp. Maglocký, Š., 1983: Zoznam vyhynutých, endemických a ohrozených taxónov flóry Slovenska. Biológia, Bratislava, 38,9, p. 825-852. Maglocký, Š., Feráková, V., 1993: Red list of ferns and flowering plants (Pteridophyta and Spermatophyta) of the flora of Slovakia. - Biológia, Bratislava, 48, 4: 361-385 Marhold, K., Hindák, F. (eds.), 1998: Zoznam vyšších a nižších rastlín flóry Slovenska. Veda, Bratislava, 687 pp. Matula, M., a kol., 1989: Atlas inžinierskoogeologických máp SSR. - Slovenská kartografia, Bratislava Michalko, J. a kol., (1986): Geobotanická mapa ČSSR. Slovenská socialistická republika. Veda, Bratislava. Miklós, L., a kol., 1990: Ekologický generel ozelenenia po ľnohospodárskej krajiny SR. I. čas ť - krajinnoekologické podmienky. - Ekologická štúdia. ÚKE SAV, Bratislava, 150 pp. Miklós, L., Izakovi čová, Z., 1997: Krajina ako geosystém. - Veda, vydavate ľstvo SAV, Bratislava, 152 pp. Nagy, A. a kol. 1988: Vysvetlivky ku geologickej mape východnej časti Podunajskej nížiny 1:50.000. GÚDŠ Bratislava. Pasák, V., 1984: Ochrana p ůdy p řed erozí. SZN Praha. Pasák, V., Jane ček, M., Šabata, M., 1983: Ochrana zem ědělské p ůdy p řed erozí. Metodika ÚVTIZ č. 11/1983, Praha. Petersen, R.C., Petersen, L.B.-M., Lacoursiere, J. (1992): A Building-block Model for Stream Restoration. – In: Boon, P.J., Calow, P., Peets, G.E. (eds.): River Conservation and Management. J. Wiley & Sons, New York, p. 293- 309 Petrovi č, F., 2005: Vývoj krajiny v oblasti štálového osídlenia Pohronského Inovca a Tríbe ča. ÚKE SAV, Bratislava, 209 pp. Rapant, S., Vrana, K., Bodiš, D., 1996: Geochemický atlas Slovenska čas ť I: Podzemné vody. Ministerstvo životného prostredia SR sekcia Geológie a prírodných zdrojov, Geologická služba SR, Bratislava, 127 s. Repá ň, P. (ed.), 2002: Dištan čné vzdelávanie pre projektantov pozemkových úprav. U čebné texty, 2. diel. Bratislava, MP SR, Komora geodetov a kartografov, 281 pp. Ruži čka, M., Miklós, L., 1982: Landscape-ecological planning (LANDEP) in the process of territorial planning. - Ekológia ( ČSSR) 1, 3: 297-312
85 ENVI-GEOS s.r.o. Nitra , REGIO PLÁN Nitra
Ruži čková, H. a kol., 1996: Biotopy Slovenska. Príru čka k mapovaniu a katalóg biotopov. 2. prepracované vydanie. - Ústav krajinnej ekológie SAV, Bratislava, 192 pp. SAŽP, 2003: Správa o stave životného prostredia Nitrianskeho kraja k roku 2002. SAŽP, Centrum pre revitalizáciu za ťažených oblastí, stredisko Nitra. 185 pp. Sochá ň, P. a kol., 2008: Veterný park Vyškovce – Sazdice. Zámer pod ľa Zákona NR SR č. 24/2006 Z.z.. ENVIS s.r.o., Bratislava, 103 pp. Stanová, V., Valachovi č, M. (eds.), 2002: Katalóg biotopov Slovenska. – Daphne, Bratislava, 225 pp. Šály, R. a kol., 2000: Morfogenetický klasifika čný systém pôd Slovenska. - VÚPOP, Bratislava Wollent, J. a kol., 2004: Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Sazdice. Regionálna rozvojová agentúra Ipe ľ – Hron, Šahy. Šuba, J. a kol., 1984: Hydrogeologická rajonizácia Slovenska. Hydrofond, SHMÚ Bratislava. Vass, D. a kol., 1988: Regionálne geologické členenie Západných Karpát a severných výbežkov Panónskej panvy na území ČSSR. SGÚ, GÚDŠ, Bratislava Vaškovský, I., 1977: Kvartér Slovenska. - GÚDŠ, Bratislava Zachar, D., 1970: Erózia pôdy. Veda, SAV, Bratislava. Žiak, D., Urban, P., 2001a: Červený (ekosozologický) zoznam cicavcov ( Mammalia ) Slovenska. - Ochrana prírody 20, Supplement: 154-156.
86 Všeobecné zásady funk čného usporiadania územia – k.ú. Sazdice
FOTOPRÍLOHA
87