SLOVENSKÁ PO ĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA

2119014

NAKLADANIE S KOMUNÁLNYM ODPADOM SO ZAMERANÍM NA SEPAROVANÝ ZBER V OKRESE STROPKOV

2010 Ľubica Kapová, Bc.

SLOVENSKÁ PO ĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA

NAKLADANIE S KOMUNÁLNYM ODPADOM SO ZAMERANÍM NA SEPAROVANÝ ZBER V OKRESE STROPKOV

Diplomová práca

Študijný program: Environmentálne manažérstvo Študijný odbor: 4.3.3. Environmentálny manažment Školiace pracovisko: Katedra ekológie Školite ľ: Mgr. Marián Kotrla, PhD.

Nitra 2010 Ľubica Kapová, Bc.

1

ČESTNÉ VYHLÁSENIE

Podpísaná Bc. Ľubica Kapová vyhlasujem, že som závere čnú prácu na tému „Nakladanie s komunálnym odpadom so zameraním na separovaný zber v okrese Stropkov“ vypracovala samostatne s použitím uvedenej literatúry. Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak hore uvedené údaje nie sú pravdivé.

Nitra ...... podpis autora DP

2

PO ĎAKOVANIE

Chcela by som sa po ďakova ť môjmu školite ľovi Mgr. Mariánovi Kotrlovi, PhD. za čas, ktorý mi venoval, za odbornú pomoc, cenné rady a ukázanie správneho smeru pri písaní mojej diplomovej práce

Nitra ...... podpis autora DP

3 ABSTRAKT

Diplomová práca prináša informácie z odpadového hospodárstva, o systémoch nakladania a zneškod ňovania odpadov na Slovensku, tiež opisuje prí činy a dôsledky hromadenia odpadu, a negatívne dopady nakladania s odpadmi na životné prostredie. Hlavným cie ľom diplomovej práce je analýza sú časného stavu odpadového hospodárstva v okrese Stropkov v rámci projektu SEZOD, analýza nakladania s komunálnym odpadom na tomto území so zameraním na separovaný zber komunálneho odpadu a návrhy na zefektívnenie sú časného stavu. Parciálnym cie ľom práce je návrh zapojenia obcí Brusnica a Havaj do tohto programu separácie. Na vypracovanie tejto práce boli potrebné podklady a materiály o sú časnom nakladaní s odpadom v okrese Stropkov, o produkcii komunálneho odpadu a taktiež informácie o prebiehajúcom systéme separovaného zberu v meste Stropkov a 24 obciach. Dôležité boli aj podklady o sú časnom odpadovom hospodárstve v obciach Brusnica a Havaj, pre ktoré sa navrhoval systém separácie. Pre spracovanie týchto údajov sme využili metódu analýzy, komparácie, syntézy a štatistickú metódu. Výsledky práce podávajú informácie o tom, že z 42 obcí okresu nemá zavedený systém separovania 18 obcí, z toho 5 obcí by separova ť malo, pretože sa jedná o vä čšie obce a zárove ň sa nachádzajú vo zvozovej oblasti. Na základe toho sme vypracovala návrhy pre zavedenie separovania v obciach Brusnica a Havaj. Vo výsledkoch práce je zhodnotený sú časný stav už separujúcich obcí a podaný návrh na zefektívnenie tohto systému.

Kľúčové slova: komunálny odpad, nakladanie s odpadom, odpady, separovaný zber , zneškod ňovanie odpadov.

4 ABSTRACT

The thesis presents information of waste management about systems for handling and disposal wastes in Slovakia, also describes the causes and consequences of the accumulation of waste and negative impacts of waste disposal on the environment. The main objective of this thesis is an analysis systems of current waste management in the Stropkov district, analysis of municipal waste management in the territory, focusing on the separate collection of municipal waste and proposals to improve the current situation. Partial objective of this thesis is the involvement of municipalities in which the separation not begin, to the separation program. The development of this work have been necessary informations and materials of the current waste management in the Stropkov district, the production of municipal waste and also information on the current separate collection system in the city Stropkov and 24 municipalities. Important were also documents of the current waste management in the municipalities of Brusnica and Havaj, for which was the separation system proposed. For processing of these data, I used the method of analysis, comparison, synthesis, and statistical method. The results give information, that from the 42 municipalities in the district is 18 municipalities not in system of separation, five municipalities would in program od waste separation, because they are a larger communites located in the waste disposal area. On this basis, I make proposals for the introduction of separation in the villages Brusnica and Havaj. In the results of this work is evaluated the current status of already connected municipalities and proposal to streamline the system.

Key words: municipal waste, waste management, waste, separate collection, waste disposal.

5 OBSAH

Zoznam skratiek a zna čiek...... 8 Úvod ...... 9 1 Preh ľad o sú časnom stave riešenej problematiky ...... 11 1.1 Pojem a význam životného prostredia...... 11 1.2 Trvalo udržate ľný rozvoj...... 11 1.3 Odpad ...... 13 1.3.1 Prí činy hromadenia odpadu ...... 13 1.3.2 Klasifikácia odpadov ...... 14 1.3.3 Komunálny odpad...... 15 1.3.4 Zložky separovaného komunálneho odpadu...... 16 1.4 Nakladanie s odpadmi ...... 18 1.4.1 Skládkovanie odpadu ...... 18 1.4.2 Spa ľovanie odpadov...... 19 1.4.3 Separovaný zber...... 20 1.4.4 Recyklácia ...... 21 1.4.5 Máloodpadové a bezodpadové technológie ...... 21 1.4.6 Negatívne dopady nakladania s odpadmi na životné prostredie ...... 22 1.4.7 Koncepcia nulového odpadu ...... 23 1.5 Odpadové hospodárstvo v SR a EÚ...... 24 2 Cie ľ práce ...... 28 3.1 Vymedzenie územia...... 29 3.2 Spôsob získavania údajov a ich zdroje, pracovné postupy...... 29 3.3 Použité metódy, vyhodnotenia a interpretácia výsledkov...... 30 4 Výsledky práce ...... 31 4.1 Fyzicko - geografická analýza územia...... 31 4.2 Socio-ekonomická analýza územia ...... 32 4.3 Sú časný stav odpadového hospodárstva v okrese Stropkov ...... 37 4.3.1 Produkcia komunálneho odpadu v okrese...... 37 4.3.2 Nakladanie s komunálnym odpadom v okrese Stropkov...... 40 4.3.3 Separovaný zber v okrese Stropkov...... 41 4.4 Analýza systému zhromaž ďovania a zberu odpadov v rámci projektu SEZOD. 41

6

4.4.1 Rozšírenie projektu SEZOD o projekt NOVOO ...... 45 4.5 Sú časný stav nakladania s odpadmi v obciach Brusnica a Havaj ...... 46 4.5.1 Negatíva sú časného nakladania s odpadmi v obciach Brusnica a Havaj..... 48 4.5.2 Návrh zlepšenia sú časného nakladania s odpadmi v obciach Brusnica a Havaj...... 48 4.5.3 Environmentálne prínosy separovania zberu ...... 50 5 Návrhy na využitie výsledkov ...... 52 6 Záver ...... 54 7 Použitá literatúra ...... 56 Prílohy...... 60

7 Zoznam skratiek a zna čiek

BD – bytové domy BRO – biologicky rozložite ľný odpad HDP – hrubý domáci produkt IBV – individuálna bytová výstavba KO – komunálny odpad OH – odpadové hospodárstvo POH SR – Program odpadového hospodárstva SR VKM – viackombinovaný materiál

8 ÚVOD

Tým že sa v posledných rokoch zvýšila životná úroveň, a spolo čnos ť sa snaží otvára ť svetových trhom, prinieslo so sebou aj zvýšenú produkciu odpadov, predovšetkým odpadov z obalov, ktorých nepreberné množstvo a rozmanitos ť dos ť výrazne ovplyvnili objem produkovaných odpadov. Tradi čné klasické obalové materiály v SR ako sú papier, železné plechovky, sklenené f ľaše boli doplnené alebo nahradené novými obalovými materiálmi ako napríklad viacvrstvové kombinované materiály, plastové f ľaše, hliníkové plechovky, polystyrénové formy a pod. Tie patria síce medzi „ ľahšie“ materiály, ale svojím objemom prie čia klasické obaly a dos ť výrazne a rýchlo zap ĺň ajú skládky odpadov, respektíve zap ĺň ajú zberné nádoby. Zavádzaním nových technológií, využívaním nových materiálov na výrobu stále novších a novších druhov výrobkov, zvyšovanie životnej úrovne na princípe zvyšujúcej sa spotreby – tak to všetko prináša so sebou nepriaznivý dopad na životné prostredie a to v podobe neustále sa zvyšujúceho množstva odpadov. Produkované odpady často krát obsahujú také zložky, ktoré tvoria ve ľký potenciál druhotných materiálov alebo druhotných surovín, taktiež potenciál energie a prírodných zložiek (kompostu). Samozrejme nemôžu by ť v zmiešanej forme, ale v podobe separovaných, roztriedených odpadov – vyseparovaných upotrebite ľných zložiek zo zmesových odpadov. Separácia odpadov sa v Slovenskej republike za posledných desa ť rokov stala zažitým pojmom, ktorý si postupom času nachádza svoje miesto vo všetkých regiónoch Slovenska. Tým, že sa bude plošne realizova ť systém separovaného zberu odpadov v celej SR sa umožní pozdvihnutie kultúrnej úrovne jednotlivých regiónov a tak sa ešte viacej zatraktívnia krásy Slovenska pre turistický ruch a cestovný ruch. Aby k tomu došlo, a aby sa tieto upotrebite ľné zložky dali znovu opätovne alebo druhotne využi ť, je potrebné vytvorenie podmienok na ich oddelený zber, a to bezprostredne na mieste, kde tieto odpady vznikajú, čiže u pôvodcov týchto odpadov, ktorými sú obyvatelia, organizácie a podniky. Postupným zavádzaním systémov separovaného zberu zmesových odpadov v SR boli vyprodukované pilotné projekty odskúšané v praxi a ktorých postupné koncep čné rozvíjanie a rozširovanie je vhodné použi ť ako nejaké vzorové riešenie pre ostatné oblasti a regióny Slovenskej republiky.

9 Tým, že sa prijala nová legislatíva v oblasti odpadového hospodárstva, ktorá je kompatibilná s legislatívou Európskej únie bol za pôvodcu odpadov ustanovený každý obyvate ľ ako fyzická osoba a každý podnikate ľ ako právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená k podnikaniu. Sú časne bola každej samospráve ur čená povinnos ť, aby vytvorila podmienky na také nakladanie s odpadmi na území miest a obcí, ktoré zaistí plnenie ú čelu Programu odpadového hospodárstva Slovenskej republiky a zárove ň s tým ustanovené právo obcí vybera ť miestne poplatky, ktoré sa budú používa ť pre financovanie systému nakladania s odpadmi.

10 1 PREH ĽAD O SÚ ČASNOM STAVE RIEŠENEJ PROBLEMATIKY

1.1 Pojem a význam životného prostredia Životné prostredie sa chápe rôzne, preto nejestvuje všeobecne platná definícia. Termín životného prostredia človeka vymedzili viacerí zahrani ční a domáci autori. Najznámejšia je definícia nórskeho biológa Wika, ktorú už v roku 1967 prijala organizácia UNESCO. Pod ľa Wika je životné prostredie „ čas ť sveta (univerza), s ktorou je človek vo vzájomnej interakcii, t. j. ktorú používa, ovplyv ňuje a ktorej sa prispôsobuje.“ V zákone č. 17/1992 Z. z. o životnom prostredí sa uvádza, že ŽP je všetko, čo vytvára prirodzené podmienky existencie organizmov, v čítane človeka a je predpokladom ich ďalšieho vývoja. ŽP v najširšom zmysle slova, ako uvádza Noskovi č a kol. (2007), je také prostredie, ktoré poskytuje podmienky pre základné prejavy a biologické funkcie živého organizmu. Je to vonkajší svet organizmov, s ktorým majú vzájomné vz ťahy (interakcie). Každý organizmus má svoje prostredie, bez ktorého nemôže existova ť. V tomto prostredí vznikol, vyvíja sa a rozmnožuje. Životné prostredie je v dnešnej dobe za ťažované mnohými negatívnymi vplyvmi, medzi ktoré patrí predovšetkým produkcia odpadov. Odpad, ktorý vznikne pri činením človeka, nemá žiadneho odberate ľa, ktorý by vedel tento odpad spracova ť v súlade s prírodou a využíva ť ho ďalej pre seba. To je ten podstatný rozdiel medzi odpadmi, ktoré si vytvára príroda sama, a ktoré vie bez problémov spracova ť a odpadmi, ktoré vytvorila ľudská spolo čnos ť.

1.2 Trvalo udržate ľný rozvoj V roku 1987 bola vypracovaná najviac akceptovaná definícia TUR, ktorá je uvedená v správa Svetovej komisie pre ŽP a rozvoj „Naša spolo čná budúcnos ť“ pod vedením Gro Harlem Brundtlandovej: „trvalo udržate ľným rozvojom sa ozna čuje rozvoj uspokojujúci potreby sú časných generácií bez ohrozenia schopnosti uspokojovania potrieb budúcich generácií“ (Demo, Hronec, Tóthová, 2007).

11 V oblasti odpadového hospodárstva sa pod pojmom TUR rozumie akási priorita ako predchádza ť a taktiež obmedzova ť vznik odpadov, po prípade ako tieto už vzniknuté odpady využíva ť. Odpady akéhoko ľvek skupenstva zamorujú našu planétu a pomaly vytvárajú prostredie nevhodné pre život. Je čas zamyslie ť sa nad každou vyhodenou plechovkou či obalom zo šampónu. Vyhodením do odpadového koša sa za čína ich cesta do nášho organizmu. Z koša putujú na skládky komunálneho odpadu, v relatívne lepšom prípade do spa ľovne odpadu. Skládky zaberajú pôdu využite ľnú napr. pre po ľnohospodárstvo, horšie je, že priesakmi škodlivých látok kontaminujú podzemné vody i pôdu a v širšom okolí. Nachádzajú sa v blízkostí polí, aj tam, kde rastie pšenica, či iná obilnina (Bozpo, 2010). Sú časná spolo čnos ť sa denne zbavuje nekone čného množstva rôznych obalov, prepraviek, starého nábytku, áut, strojov at ď.. Čas ť predmetov po zakopaní do zeme zhnije, no niektoré, najmä umelé hmoty, nie. Ak sa nenájde prostriedok na ich likvidáciu, budú sa zhromaž ďova ť v čoraz vä čšom množstve a zne čistia planétu na stovky rokov. Dôsledok ve ľkého rastu odpadov je aj vznik neorganizovaných divokých skládok. Takéto obzvláš ť ohrozujú prírodu, pretože odpad nie je triedený z h ľadiska nebezpe čnosti, ale všetko je na jednej hromade. Často v oblasti takýchto skládok dochádza k premnoženiu škodcov (Globálne ekologické problémy, 2010). Zloženie odpadov sa drasticky zmenilo. Už to nie sú len organické odpady s ich smradom a nebezpe čenstvom epidémie cholery, alebo moru. Dnes je odpad chemický mix z úplne nových, čiasto čne vysoko jedovatých látok, ktoré nebudú ani za stáro čia odbúrané. Je to jemné, nevidite ľné rozde ľovanie škodlivých látok a jedov na nášho životného prostredia, vôd, vzduchu, pôdy a do potravy, ktorá dnes ohrozuje životy ľudí. Bohužia ľ vidite ľne lepšie fungujúce spracovanie odpadov nesie čiasto čne vinu na tom, že problém neriešime od skuto čného kore ňa – odpad nenecha ť vôbec vzniknú ť (Giba, Sklenár, 1994). Pod ľa výskumu Európskej únie každý Európan vyprodukuje približne jeden kilogram odpadu denne. Slovensko dobieha EÚ aj v produkcii odpadov. V roku 2004 každý ob čan na Slovensku, vrátane detí vyprodukoval 294 kg odpadu. Z celkového množstva 1 400 000 ton sa až 86 percent skládkovalo. Na porovnanie - v Rakúsku sa skládkovalo len 7,7 percenta nespracovaného odpadu z domácností. Komunálny odpad teda predstavuje ve ľkú zá ťaž pre životné prostredie. Celosvetovo sa zavádzajú procesy pri riešení tejto otázky. Jedná sa o triedenie odpadu, recykláciu, mechanicko – biologické spracovanie, či spa ľovanie. Spa ľovanie v klasických spa ľovniach pomáha redukova ť

12 množstvo odpadu, ale napriek tomu asi 30 percent nebezpe čnej škvary a popola musí by ť ukladaných na skládke (Industriemagazin, 2009).

1.3 Odpad Odpadom je hnute ľná vec, ktorej sa jej držite ľ zbavuje, chce sa jej zbavi ť, alebo je v súlade s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi povinný sa jej zbavi ť uvádza zákon o odpadoch č. 223/2001 Z. z. v § 2 ods. 1. Tılgyessy, Piatrik (1984) definujú odpad ako látku, ktorú ďalej nemôžeme alebo z ekonomických dôvodov nechceme využi ť. Taktiež ho definujú ako nepotrebný produkt ľudskej činnosti v danom čase a da ňou za blahobyt. Odpad je človekom vyrobená vec, ktorá je v danom čase a mieste, vo svojom aktuálnom stave a štruktúre pre vlastníka neužito čná, alebo je výstupom, ktorý nemá majite ľa a nemá žiadny ú čel (Pongrácz, 2004). Odpad je teda vo všeobecnosti nepotrebný materiál pochádzajúci z priemyselných procesov alebo ide o odpady z domácnosti, odpady vznikajúce pri činnosti obce a pri údržbe verejnej zelene (komunálny odpad). Niektorými svojimi vlastnos ťami môže ma ť pri nevhodnom nakladaní (zber, preprava, zhodnocovanie a zneškod ňovanie odpadov) nepriaznivý vplyv na ľudské zdravie alebo životné prostredie (Hrádok, 2009).

1.3.1 Prí činy hromadenia odpadu Prí činou pribúdania odpadov je hlavne vzostup priemyselnej výroby, rozširovanie miest a masové používanie plastov, teda materiálov ktoré nie sme schopní 100%-ne zužitkova ť, ale ani bezo zvyšku zlikvidova ť. Pre porovnanie, v roku 1950 pripadalo na jedného človeka 0,5mł odpadkov. Po dvadsiatich rokoch už trikrát to ľko 1,5 mł odpadkov na človeka. Problémom je aj nezáujem niektorých firiem či krajín o výrobu bezodpadovými technológiami, či následnú likvidáciu vzniknutých odpadov. Dôležitý je len zisk a dopad na životné prostredie ich nezaujíma. Odstra ňovanie odpadu sú pre nich neziskové investície. Rezervy sú aj v legislatívach jednotlivých štátov, ktoré by mali dohliada ť a usmer ňova ť produkciu, či likvidáciu odpadov (Globálne ekologické problémy, 2010).

13 Hronec, O. - Tóth, J. - Tomáš, J. (2002) hovoria, že zvyšovanie množstva odpadov spôsobuje predovšetkým: - rast populácie, - zvyšovanie osobnej spotreby, - úrove ň technológie spolo čenskej výroby. V produkcii odpadov pod ľa klasifikácie ekonomických činností SK NACE je už tradi čne najvä čším producentom odpadov priemysel, ktorý sa na celkovej produkcii odpadov podie ľa cca 65 %, za ním nasleduje stavebníctvo s 13 % podielom a významným producentom odpadu je s 8 %-ným podielom po ľnohospodárstvo, resp. s 5 %-ným podielom obchodné služby. Je potrebné upozorni ť, že do celkového množstva odpadov vzniknutých pod ľa klasifikácie ekonomických činností nie je zahrnutý komunálny odpad. V roku 2008 bolo v SR zhodnotených 5 157 389 t odpadov (bez komunálneho odpadu), čo predstavuje cca 53 % z celkového množstva odpadov (bez komunálneho odpadu) umiestnených na trh. Oproti minulému roku je to nárast o cca 48 %. Najvä čším podielom, cca 35 % z celkového množstva zhodnotených odpadov, sa na zhodnocovaní odpadov podie ľala činnos ť R5 - recyklácia alebo spätné získavanie iných anorganických materiálov. Pomerne významnou mierou sa na zhodnocovaní odpadov podie ľali aj činnosti R10 - úprava pôdy za ú čelom dosiahnutia prínosov pre po ľnohospodárstvo alebo pre zlepšenie životného prostredia s cca 15 %-ným podielom, R4 - recyklácia alebo spätné získavanie kovov a kovových zlú čenín s cca 13 %-ným podielom a R3 - recyklácia alebo spätné získavanie organických látok, ktoré nie sú používané ako rozpúš ťadlá (vrátane kompostovania a iných biologických transforma čných procesov) s cca 11 %-ným podielom (Správa o stave ŽP, 2008).

1.3.2 Klasifikácia odpadov Pod ľa zákona 223/2001 Z. z. sa odpady členia: 1. Odpad z výroby alebo spotreby, ktorý nie je v ďalších bodoch bližšie špecifikovaný. 2. Výrobky, ktoré nezodpovedajú požadovanej akosti. 3. Výrobky po záru čnej lehote. 4. Rozliate, stratené alebo inou nehodou znehodnotené materiály vrátane materiálov, zariadení a pod., ktoré boli v dôsledku nehody zne čistené. 5. Plánovanými činnos ťami zne čistené alebo znehodnotené materiály (napr. odpad po čistiacich operáciách, obalové materiály, kontajnery). 6. Nepoužite ľné sú čiastky (napr. vyradené batérie, vy čerpané katalyzátory).

14 7. Látky, ktoré stratili požadované vlastnosti (napr. zne čistené kyseliny, zne čistené rozpúš ťadlá, vy čerpané temperovacie soli). 8. Odpad z priemyselných procesov (napr. strusky, destila čné zvyšky). 9. Odpad z procesov znižujúcich zne čis ťovanie (napr. kaly zo skrubrov, prach z vysáva čov, použité filtre). 10. Odpad z obrábania a tvarovania (napr. triesky zo sústruženia, okuje z valcovania). 11. Odpad z ťažby a spracovania surovín (napr. banský odpad, kaly z ťažby ropy). 12. Znehodnotené materiály (napr. oleje zne čistené polychlorovanými bifenylmi). 13. Akéko ľvek materiály, látky alebo výrobky, ktorých používanie zákon zakazuje. 14. Výrobky, pre ktoré už držite ľ nemá upotrebenie (napr. vyradené predmety z po ľnohospodárstva, domácností, kancelárií, obchodov). 15. Zne čistené materiály, látky alebo výrobky, ktoré pochádzajú z nápravných činností týkajúcich sa pôdy. 16. Akéko ľvek materiály, látky alebo výrobky, ktoré nie sú obsiahnuté vo vyššie uvedených bodoch. Odpady sa ďalej môžu deli ť aj pod ľa miesta vzniku. A to na odpady komunálne, priemyselné a energetické. Priemyselné odpady sa líšia od komunálnych odpadov množstvom a zložením. Komunálne odpady sa vyzna čujú ve ľkou rôznorodos ťou. Priemyselné odpady sú špecifické pre každý závod, tvoria ve ľmi pestrú zmes najrôznejších látok, od neškodných až po vysoko toxické. Energetické odpady sú také, ktorých trvalý nárast výroby energie za ťažuje životné prostredie, pretože zna čná čas ť energie sa na Slovensku vyrába spa ľovaním (Soldán, 2005).

1.3.3 Komunálny odpad Komunálne odpady tvoria 3 skupiny odpadov: a) odpad z domácností vznikajúci pri činností fyzických osôb, pri čom za tento odpad sa považuje aj odpad z nehnute ľností slúžiaci fyzickým osobám na individuálnu rekreáciu a z garáži, b) odpad podobných vlastností a zloženia ako pod ľa písmena a), ktorého pôvodcom je každá právnická osoba, alebo fyzická osoba – podnikate ľ, okrem odpadov, vznikajúcich pri bezprostrednom výkone činností tvoriacich predmet podnikania, alebo činnosti tejto osoby,

15 c) odpady vznikajúce v obci pri čistení verejných komunikácií a priestranstiev, ktoré sú majetkom obce, alebo v správe obce a taktiež pri údržbe verejnej zelene vrátane parkov a cintorínov a ďalšej zelene na pozemkoch, fyzických osôb a ob čianskych združení (Gašparíková, Gojdi čová ,Gallovi č, 2004). Tuhý komunálny odpad tvoria látky tuhého a polotuhého skupenstva organického a anorganického pôvodu vznikajúceho činnos ťou človeka v domácnostiach, službách, ob čianskej a technickej vybavenosti a administratíve at ď., v mestách a obciach. Komunálne odpady sú v podmienkach SR najmenšou položkou v bilancii tuhých odpadov, ale problematika ich využitia a odstra ňovania je technicky a organiza čne osobitne významná (Janoško , Piatrik , Giba, 1998 ). Pod ľa Štatistického úradu ŠÚ SR vzniklo v roku 2004 celkom 1 475 123 t komunálnych odpadov KO, čo zodpovedá priemerne 274 kg/rok na 1 obyvate ľa. Tento indikátor odpadového hospodárstva sa v období rokov 2001 – 2004 pohybuje v intervale od 274 kg – 297 kg/rok na jedného obyvate ľa, a je teda približne na rovnakej úrovni.

1.3.4 Zložky separovaného komunálneho odpadu Papier predstavuje významnú zložku komunálneho odpadu. Jeho separovaním sa získava ve ľmi dôležitá druhotná surovina. Použitím zberového papiera pri výrobe sa šetrí primárna surovina (drevo) a neprodukujú sa ekologicky problematické chemické látky potrebné na rozklad drevnej hmoty na celulózu a šetrí sa energia. Dá sa použi ť na výrobu obalových a toaletných papierov a kartónov a papiera, ktorý nevyžaduje ve ľmi vysokú kvalitu (ŠÚ SR, 2009). V posledných rokoch možno sledova ť stále rastúce množstvo papiera v odpadoch. Je to dôsledok rozvíjajúcej sa výroby a rastúceho využitia papiera, predovšetkým vplyvom zna čného rozšírenia papierových obalov v obchode a zvyšovaním výroby polygrafického priemyslu (Nesvadba, Velek 1983). Separovaný papier sa hádže do modrého kontajnera. Pod pojmom bioodpad rozumieme biologicky rozložite ľný komunálny odpad. Bioodpad je každý odpad tvorený organickými látkami rastlinného a živo číšneho pôvodu. Tento odpad pochádza z chovu domácich zvierat, pestovania po ľnohospodárskych produktov a v menšej miere i z domácnosti (Pado, 2009). Z celosvetového h ľadiska sú arabské štáty centrom biologického spracovania komunálneho odpadu. Tendencie sú rastúce. Dôvodom je ve ľká potreba prostriedkov na vylepšovanie kvality pôdy. Postupy využívané vo vä čšine zariadení odpovedajú postupom

16 používaných v Európe, zariadenia sú však vä čšinou jednoduchšie a robustnejšie. Celkom je v tejto oblasti inštalovaná kompostovacia technika s kapacitou 1 mil. ton ro čne (Odpady, 9/98). Bioodpad je sám o sebe vo vä čšine prípadov neškodná látka, ale jeho zmiešavaním s ostatnými druhmi odpadu prispieva k zvýšeniu škodlivých a nekontrolovate ľných reakcií na skládkach a v spa ľovniach (Mo ňok, 2007). Pod ľa zákona NR SR č. 223/2001 Z. z. o odpadoch, sa zakazuje „zneškod ňova ť (spa ľova ť, skládkova ť) biologicky rozložite ľný odpad zo záhrad a z parkov vrátane odpadu z cintorínov a z ďalšej zelene na pozemkoch právnických osôb a ob čianskych združení, ak sú sú čas ťou komunálneho odpadu.“ Sklo je prírodný obalový materiál, zdravotne neškodný. Môže sa recyklova ť neustále na rozdiel od papiera či plastu u ktorých je to obmedzené. Existuje viacero druhov skla, ktorých výroba závisí od toho, na aké výrobky sa budú používa ť. Sklo je ve ľmi odolné. Či už vo či rôznym zmenám po časia, chemikáliám, a je plynotesné. Na rozdiel od ostatných zložiek komunálneho odpadu sa sklo zbiera do dvoch farebne odlíšených kontajnerov, bieleho a zeleného. Do bieleho kontajnera patrí iba bezfarebné sklo a do zeleného kontajnera zelené, hnedé a inak farebné sklo a taktiež tabu ľové sklo (Kršková, 2008). Plasty sú ľahko tvarovate ľné, dajú sa z nich vytiahnu ť tenké fólie alebo ich použi ť na výrobu predmetov bežnej spotreby. Sú najnovšími materiálmi, ktoré sa používajú na obaly a balenia. Druhá polovica 20. storo čia sa dá charakterizova ť ako éra plastov. Obklopujú nás všade a ich ú činkami - cez vzduch, vodu a potraviny – ovplyv ňujú (zne čis ťujú) pracovné a životné prostredie a nepriaznivo vplývajú na ľudský organizmus (Separuj odpad, 2008). Plasty triedime do žltého kontajnera a následne putujú do dotrie ďovacej linky, kde sa plastový odpad ďalej upravuje, triedi a lisuje a potom putuje k ďalej recyklácií. Každá zložka sa zvláš ť drví a potom sa vyperie v takzvanej prá čke, v ktorej sa vymyjú zvyšky potravín, nápojov a množstvo ďalších ne čistôt. Základom toho, aby sa z plastového odpadu stala druhotná surovina, je kvalitné triedenie ( Ďuríková, 2008).

17 1.4 Nakladanie s odpadmi Nakladanie s odpadmi je zber odpadov, preprava odpadov, zhodnocovanie odpadov a zneškod ňovanie odpadov vrátane starostlivosti o miesto zneškodnenia. Zneškod ňovanie odpadov je také nakladanie s odpadmi, ktoré nespôsobuje poškodzovanie životného prostredia alebo ohrozovanie zdravia ľudí. Existuje viacero možností zneškod ňovania odpadov. Medzi hlavné, resp. najpoužívanejšie patria: skládkovanie, spa ľovanie, skladovanie, a znovuvyužívanie odpadov (Ústredný portál verejnej správy Slovenskej republiky, 2010).

1.4.1 Skládkovanie odpadu Skládkovanie odpadov je ukladanie odpadov na skládku odpadov. Skládka odpadov je miesto so zariadením na zneškod ňovanie odpadov, kde sa odpady trvalo ukladajú na povrchu zeme, alebo do zeme (Ústredný portál verejnej správy Slovenskej republiky, 2010). František Šopinec hovorí, že v sú časnosti prevádzkované skládky odpadov nie sú smetiská, ako si možno vä čšina ob čanov mysli, ale ekologické stavby, ktoré minimalizujú negatívny vplyv uloženého odpadu na životné prostredie. Odpady možno skládkova ť iba po úprave, okrem inertného odpadu a odpadu, ktorého úprava nie je technický možná alebo nezabezpe čí zníženie množstva odpadov, ani nezamedzí ohrozeniu zdravia ľudí alebo životného prostredia. Po prevzatí sa odpad ukladá po vrstvách, zhut ňuje sa a prekrýva. Na Slovensku sa doteraz prevádzkovalo okolo 160 skládok odpadov. Eviduje sa približne 6000 – 8000 nepovolených, takzvaných čiernych skládok odpadu. Vä čšinou komunálny odpad je naj častejšie nelegálne odkladaný v blízkosti vodných tokov, v kame ňolomoch, na okrajoch po ľných ciest alebo pri hnojiskách (Enviromagazín, 2/2005). Sprísnené podmienky pre skládky vyplynuli zo vstupu Slovenska do EÚ a transpozície európskej smernice o skládkach odpadu. Európske spolo čenstvo vyvíja na členské štáty tlak oh ľadne postupného zatvárania skládok a obmedzovania ich po čtu, ke ďže sú časné moderné odpadové hospodárstvo stavia skládkovanie odpadov na posledné miesto. Ak chceli prevádzky chemického priemyslu, medzi ktoré patria aj skládky, pokra čova ť vo výrobe, museli do 30. októbra 2007 získa ť integrované povolenia týkajúce sa ochrany ovzdušia, vôd a odpadového hospodárstva. Na Slovensku sa 15. júla 2009 uzatvorilo a následne zakonzervovalo 39 skládok odpadov nesp ĺň ajúcich podmienky

18 stanovené zákonom o odpadoch a európskou legislatívou na úseku odpadového hospodárstva. Tieto skládky sa budú monitorova ť 30 až 50 rokov (Dnes, 2010).

1.4.2 Spa ľovanie odpadov Spa ľovanie v spa ľovniach odpadov je častý spôsob likvidácie odpadov najmä vo vyspelých krajinách. Pri spa ľovaní dochádza k zmenšeniu množstva odpadu až o 80 – 95% (Biospotrebite ľ, 2009). Spa ľovanie je odporú čané smernicami EÚ ako jedna z metód zneškod ňovania odpadov, ktorá pri dodržaní ur čitých podmienok vyhovuje prísnym požiadavkám na ochranu životného prostredia. V Slovenskej republike sú legislatívne požiadavky na prevádzku spa ľovacích zariadení v sú časnosti upravené všeobecne záväznými predpismi ochrany ovzdušia a odpadového hospodárstva. K spa ľovaniu odpadov vydalo MŽP SR usmernenie, ktorým sú upravené podmienky pre odsúhlasenie využitia niektorých druhov odpadov ako paliva v kotolniach. V zmysle tohto usmernenia je možné teda spa ľova ť odpady aj v iných zariadeniach, ako iba v spa ľovniach odpadov. V týchto zariadeniach dochádza práve k energetickému využitiu odpadov (Vestník MŽP SR, 1995). Vzh ľadom na investi čnú a prevádzkovú náro čnos ť, ktorá vyplýva zo zabezpe čenia ekologických podmienok spa ľovania odpadov, je potrebné sa na tento proces pozera ť ako na ekologické opatrenie realizované, pre potreby nakladania s odpadmi (MŽP SR, 1996). K výhodám spa ľovania odpadov patrí fakt, že sa výrazne zmenšuje tuhého odpadu uloženého na skládky, čas ť nebezpe čných látok sa po čas horenia odstráni alebo zachytí v účinných filtra čných zariadeniach, pri horení sa uvo ľň uje teplo , ktoré sa môže využi ť na vykurovanie alebo na výrobu elektrickej energie. K nevýhodám spa ľovania odpadov patri skuto čnos ť, že v prípade nedokonalého čistenia vznikajúcich splodín sa dostávajú nebezpe čné plyny do ovzdušia a spôsobujú zne čis ťovanie životného prostredia. Vybudovanie kvalitnej, životne prostredie neza ťažujúcej spa ľovne je ve ľmi drahé a je často dotované štátnymi financiami z daní ob čanov (Biospotrebite ľ, 2009). Nový trend energetického zužitkovania komunálneho odpadu predstavuje jeho spa ľovanie v existujúcich elektrár ňach a teplár ňach, v ktorých sa energia získava spa ľovaním uhlia. V dôsledku zna čných rozmerov pôvodného kúreniska je dlhý čas zdržania plynov v spa ľovacom priestore priaznivý na elimináciu škodlivých látok v spalinách. Z hľadiska vplyvov spa ľovania na životné prostredie by takto bolo možné spo ľahlivo spa ľova ť i odpad, ktorý je problematický spálite ľný v spa ľovni, napr. drevný

19 odpad z použitých impregnovaných drevných odpadov s ve ľkým podielom naftalénu a iných polycyklických uh ľovodíkov a iný (Hölter, 1997). Skladovanie odpadov je zhromaž ďovanie odpadov pred niektorou z činností zhodnocovanie odpadov alebo zneškod ňovania odpadov, za skladovanie odpadov sa nepovažuje ich zhromaž ďovanie pred zberom odpadov na mieste ich vzniku (Ústredný portál verejnej správy Slovenskej republiky, 2010). Zhodnocovanie odpadov sú činnosti vedúce k využitiu fyzikálnych, chemických alebo biologických vlastnosti odpadov. Poznáme materiálové a energetické zhodnocovanie odpadov. Na Slovensku sa v posledných rokoch zaznamenal pokrok v oblasti zhodnocovania a recyklácie odpadu. Rozvinul sa recykla čný priemysel a vytvorili sa finan čné zdroje na jeho podporu. V roku 2006 bolo v SR vyprodukovaných celkovo 18,9 milióna ton odpadov, z toho 1,6 milióna ton tvoril komunálny odpad, 0,6 milióna ton nebezpe čný odpad a 16, 6 milióna ton tvoril ostatný odpad. Z celkového množstva vyprodukovaného odpadu bolo zhodnotených 5,6 milióna ton odpadov (Bozpo, 2010).

1.4.3 Separovaný zber Mo ňok (2005): „Význam triedeného zberu druhotných surovín asi nie je potrebné zvláš ť zdôraz ňova ť. Ekonomický prínos sa prejaví úsporami nákladov na odvážanie odpadov a ich skládkovanie (spa ľovanie), pred ĺžením životnosti skládok, zo širšieho hľadiska podstatnou úsporou energie vo výrobe a znížením nárokov na suroviny. Z celospolo čenského h ľadiska je však ove ľa významnejší prínos ekologický, obmedzením množstva spa ľovaného a skládkovaného odpadu dôjde k zmenšeniu nebezpe čenstva kontaminácie podzemných a povrchových vôd, pôdy aj ovzdušia v okolí týchto zariadení a k šetreniu nenahradite ľných zdrojov prvotných surovín. Treba však zdôrazniť, že triedený zber odpadov nerieši problém s odpadmi, no v sú časnosti je nevyhnutný. Trvalo udržate ľná hierarchia hovorí jasne.

1. minimalizuj, 2. znovu používaj, 3. recykluj

Separovaný zber vlastne znamená, že po oddelení ešte využite ľných odpadov je možné ich znova použi ť vo výrobnom procese a tak od ľah čiť Zem od splodím, ktoré vznikajú spa ľovaním a hromadením odpadov na skládkach (Javorský, 2005).

20 1.4.4 Recyklácia Recykláciu možno v najširšom zmysle slova definova ť ako opätovné použitie akéhoko ľvek materiálu (Andruch, 2000). Recyklácia je postup vrátenia odpadu do výrobného cyklu na výrobu spolo čensky požadovaného výrobku s cie ľom šetrenia primárnych surovinových zdrojov (Galovič, 2001). Ak sa vec nedá znovu používa ť, mala by sa recyklovaním vyrobi ť znova. Oproti likvidácii ušetrí prírodné zdroje, energiu, zníži množstvo odpadu. Štúdie ukázali, že recykláciou materiálov sa ušetrí 3 – 5 násobne viacej energie ako môžeme získa ť spa ľovaním. Nesmieme však zabudnú ť, že recyklácia za čína triedením odpadov na jednotlivé zložky – vytriedime zvláš ť papier, sklo, jednotlivé kovy, plasty a čas ť nebezpe čných odpadov. Tie potom dáme do farebných kontajnerov pre ne ur čených, alebo ich zanesieme do výkupní. Odtia ľ putujú do papierní, sklární, železiarní...kde ich použijú ako surovinu na výrobu nových výrobkov (Fáziková, 1995). Recyklovanie je pod ľa vä čšiny odborníkov funk čne náro čné. Napriek tomu, že sa ove ľa viac recykluje v Európe ako na Slovensku, ve ľa zozbieraných surovín nakoniec kon čí v spa ľovni. Separovaný zber je viac menej neúspešný, chýba tradícia, disciplína, vz ťah k hygiene a zabezpečenie je finan čne náro čné (Za čková a kol., 2002). Komisár Stavros Dimas , zodpovedný za životné prostredie, povedal: Náš prístup k odpadom musíme modernizova ť, potrebujeme nové politiky odpadovej prevencie a musíme vytvori ť spo ľahlivý trh recyklácie.

1.4.5 Máloodpadové a bezodpadové technológie Pokia ľ riešime problém recyklácie odpadu spä ť do výroby za vzniku nového produktu spravidla nejde o bezodpadovú, ale máloodpadové technológiu, kde „málo“ je dané minimálne nevyhnutným množstvom energie skuto čne spotrebovanej na to, aby sa odpad využil znova. Bezodpadové technológie nie je teda možné chápa ť ako technológie na produkcii užito čných výrobkov z odpadov iných technológií bez oh ľadu na ich hodnotu alebo vynaložené náklady. Zatia ľ čo pri máloodpadových technológiách sa jedná o vysoký stupe ň využitia surovín a podstatné zníženie spracovate ľského odpadu, pri bezodpadových technológiách sú vytvárané uzavreté technologické cykly, v rámci ktorých sa odpady recyklujú a vracajú sa spätne do výroby. Ve ľmi dôležitým faktorom pri návrhu bezodpadových technológií je i množstvo potrebnej energie. Ide o to, že výroba energie je spojená s využívaním obmedzených prírodných zdrojov a vo vä čšine prípadov so

21 zne čis ťovaním jednotlivých zložiek životného prostredia. Sú čas ťou bezodpadových technológií musí by ť i doprava, distribúcia výrobkov a možnosti ich používania (Ku čera, 1989).

1.4.6 Negatívne dopady nakladania s odpadmi na životné prostredie Jedným z najzjavnejších príznakov krízy, v ktorom sa ocitol náš vz ťah k životnému prostrediu planéty, je záplava odpadkov, ktorá sa valí z našich miest a tovární . Naša „spolo čnos ť na jedno použitie“ je založená na predpoklade, že nám nekone čné prírodné zdroje dovolia produkova ť nekone čné množstvo tovarov a bezodné smetiská (pozemské aj oceánske) nám umožnia zbavova ť sa nekone čného prúdu odpadov. Práve sa však v tomto prúde za číname topi ť. Príliš dlho sme sa spoliehali na staré príslovie „zíde z očí, zíde z mysle“. Za čínajú nám chýba ť metódy pre takú likvidáciu odpadov, aby nám z očí i z mysle skuto čne zišli (Gore, 1994). Nedodržiavaním odpadovej hierarchie spôsobujeme: • škody z hromadenia odpadu (zne čis ťovanie pôdy, vôd, ovzdušia zo skládok a spa ľovní – ani moderné technológie, tesnenia alebo filtre nedokážu zabráni ť úniku nebezpe čných látok, ktoré sa v našich odpadoch nachádzajú: tiež zaberanie a devastácia krajiny), • vy čerpávanie prírodných zdrojov a plytvanie energiou, • zbyto čné vyhadzovanie našich a obecných pe ňazí. (Slodi čák, 2008) Základné negatíva skládok odpadov • únik priesakových vôd - ťažké kovy (Zn, Ni, Pb, Cu, Cd, at ď.), syntetické organické zlúčeniny (napr. trichlóretylén, dichlórmetán, terrachlórmetán, vinylchlorid, tetrachlóretylén, trichlórmetán), aromatické uh ľovodíky ropného pôvodu (benzén, toulén, xyleny), chlorované aromatické uh ľovodíky (napr. chlórfenoly, chlórbenzeny, pentachlórfenol), dusikaté aromatické uh ľovodíky (napr.nitrotoulény, nitrofenoly ), • reakcie vnútri skládok a vznik skládkového plynu, • ob ťažujúce vplyvy skládky na obyvate ľov (výpary, zapáchajúce látky, lokálne požiare hlodavce, zne čistenie prostredia a pod.), • poškodzovanie miestnych druhov zvierat, rastlín a krajinno – ekologického vzh ľadu krajiny.

22 • produkcia metánu a oxidu uhli čitého prispievajú k tvorbe skleníkového efektu Základné negatíva spa ľovní odpadov • nenávratné ni čenie druhotných surovín a plytvanie prírodnými zdrojmi, • zne čistenie vôd (výtoky z filtra čných zariadení na čistenie plynov a chladiaca voda), • spa ľovne menia heterogénny materiál rôznych fyzikálno – chemických vlastností na homogénny toxický odpad (Pado, 2009).

1.4.7 Koncepcia nulového odpadu Pojem „nulový odpad“ má pôvod v japonskej priemyselnej koncepcii „absolútne kvalitného manažmentu“, ktorá si stanovila za svoj cie ľ „nulovú chybu“. Napr. Toshiba – znížila po čet chýb na jednu milióntinu. Systém nakladania s odpadmi, ktorý sa snaží o elimináciu skládok a spa ľovní ako dvoch najmenej vhodných technológií (Odpad jako surovina, 2009). Pod pojmom „nulový odpad“ sa nemyslí zníženie tvorby všetkých odpadov na nulu - to v spolo čnosti zameranej na spotrebu nie je možné. Myslí sa tým eliminácia sú časného spôsobu zneškod ňovania odpadov (na skládkach a v spa ľovniach) na nulu, alebo maximálne priblíženie sa k tomuto cie ľu. “Odpady” – druhotné suroviny - ktoré vznikajú, by mali by ť opätovne vrátené na trh (napr. v ďaka recyklácii), alebo do prírody (biologický rozklad - kompostovanie a pod.). Koncepcia smerovania k nulovému odpadu nie je technológiou nakladania s odpadmi. Je to forma odpadového hospodárstva bez klasických skládok a spa ľovní, ktorá systémovými zmenami predchádza vzniku odpadu, minimalizuje jeho množstvo a toxicitu, výrobky maximálne používa, opravuje a pokia ľ to už nie je možné, recykluje ich. Koncepcia zah ŕň a celý komplex systematických krokov na dosiahnutie dlhodobého cie ľa - produkcie minimálneho množstva odpadu zneškod ňovaného skládkovaním. Naša štátna environmentálna politika prostredníctvom už platnej legislatívy tiež sleduje víziu smerovania k nulovému odpadu. Dosia ľ bolo prijatých už nieko ľko rozhodujúcich opatrení, ktoré pozitívne ovplyv ňujú šetrné nakladanie s odpadmi, resp. zabezpe čujú predchádzanie ich vzniku (Mo ňok, Pláni čka, 2005). Napríklad: - zodpovednos ť výrobcov a dovozcov za výrobky po uplynutí ich životnosti, - novela zákona o poplatkoch za uloženie odpadov na skládkach,

23 - zákaz zneškod ňovania biologicky rozložite ľných odpadov zo záhrad, z údržby verejnej zelene, parkov a cintorínov na skládkach od 1. 1. 2006, - možnos ť zakladania obecných – komunitných kompostovísk do 10 t biologicky rozložite ľného odpadu bez súhlasu príslušných orgánov štátnej správy, - povinnos ť zavies ť separovaný zber papiera, plastov, skla a kovov od 1. 1. 2010 (Mo ňok, Pláni čka, 2005). Princípy koncepcie – záležitos ť svedomia a citu Predchádzajme vzniku odpadov. Predovšetkým musíme prehodnoti ť mieru vlastnej spotreby. Bez ko ľkých nakúpených vecí by sme sa mohli zaobís ť. Snažme sa nekupova ť tovary balené v nezmyselnom po čte nevratných obalov. Uprednost ňujme nákupy tovaru vo vratných obaloch. Na nákupy cho ďme zásadne s vlastnými trvácnymi taškami. Odmietajme jednorazové plastové tašky pri nákupoch v hypermarketoch. Kupujme trvácne výrobky s predpokladom ich vyššej životnosti. Biologicky rozložite ľný odpad zhodnocujme priamo v mieste jeho vzniku, a tam sa ho snažme i využi ť - vo vlastných záhradách, na obecných či komunitných kompostoviskách. Opätovne využívajme, čo sa využiť dá. Centrá opätovného využívania by mali fungova ť v každej obci či meste. Ak sú veci ešte použite ľné, ur čite nájdu cestu k majite ľovi, ktorý ich rád prijme. Trie ďme odpad s cie ľom jeho následného zhodnotenia. V súlade s princípmi trvalo udržate ľného nakladania s odpadmi sa snažme prednostne zabezpe čova ť materiálové zhodnocovanie odpadov pred energetickým. Takmer 85 % zložiek komunálneho odpadu možno umiestni ť na trhu s recyklovate ľnými komoditami. Prekážky na realizáciu separovaného zberu v sú časnosti nejestvujú (Markusová, 2005).

1.5 Odpadové hospodárstvo v SR a EÚ Odpadové hospodárstvo Slovenskej republiky sa považuje za jeden z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich environmentálnych sektorov a v dôsledku zákona 223/2001 Z. z. o odpadoch, ktorý nadobudol ú činnos ť 1. júla 2001, podlieha mnohým zmenám. Transpozícia právnych predpisov EU týkajúcich sa odpadového hospodárstva dosiahla úplný súlad v roku 2005. Priority odpadového hospodárstva sú definované v Programe odpadového hospodárstva (POH) Slovenskej republiky (november 2005) s výh ľadom na rok 2010 (Jurík, 2006).

POH SR na roky 2006 – 2010 je základným koncep čným dokumentom pre nakladanie s odpadmi na území našej republiky, ktorý nadväzuje na POH SR do roku

24 2005. Program je vypracovaný v súlade s Metodickým pokynom Európskej komisie o spracovaní o spracovaní plánov odpadového hospodárstva a rešpektuje a rozpracováva základné princípy a hierarchiu odpadového hospodárstva deklarovanú v zákone č. 223/2001 Z. z. o odpadoch. Je roz členený na 5 základných častí, ktorými sú: aktuálny stav odpadového hospodárstva SR, záväzná čas ť, smerná čas ť, financovanie a rozpo čet a prílohy.

V prvej časti Charakteristika aktuálneho stavu OH sa na jednej strane nachádzajú informácie o území SR, územno – správnom členení, organizácií štátnej správy v OH, obyvate ľstve a na strane druhej sa tam nachádza preh ľad sú časného stavu nakladania s odpadmi. Záväzná čas ť POH SR je strategickým smerovaním odpadového hospodárstva SR na nasledujúce vytý čené obdobie. Do záväznej časti POH SR sú premietnuté princípy riadenia odpadového hospodárstva a smerníc EÚ. Táto čas ť je členená na jednotlivé prúdy odpadov v členení na komodity a kategórie odpadov, ktoré obsahujú ciele a opatrenia pre dosiahnutie ú čelu odpadového hospodárstva a zabezpe čenie pokroku v tejto oblasti. Smerná čas ť obsahuje zámery na vybudovanie zariadení nadregionálneho významu. Tú sú zhrnuté základné priority priemyselnej a komunálnej sféry (zavádzanie recykla čných technológií odpadov do praxe, ktoré sa v podmienkach SR uplat ňujú v nedostato čnej miere a dobudovanie chýbajúcich kapacít na zhodnocovanie odpadov, zavádzanie BAT technológií, optimalizácia spa ľovní odpadov na nebezpe čné odpady, orientácia na integrované systémy nakladania s odpadmi uplat ňované na regionálnej a nadregionálnej úrovni, zlepšovanie technickej vybavenosti miest a obci pre separáciu odpadov, zvýšenie efektívnosti zberových systémov, technicko- organiza čné doriešenie systému zberu nebezpe čných zložiek komunálnych odpadov). V časti Financovanie sa riešia finan čné zdroje, ktoré budú k dispozícii pre investovanie v odpadovom hospodárstve (POH SR, 2006-2010).

Realizácia cie ľov OH v SR predpokladá použitie finan čných prostriedkov z viacerých zdrojov, ktorými sú:

• postupové fondy EÚ (Kohézny fond, štrukturálne fondy) • Recykla čný fond (neštátny zdroj) • Environmentálny fond (štátny zdroj) • súkromné finan čné zdroje (domáce a zahrani čné)

25 Rímska zmluva v znení Jednotného európskeho aktu zara ďuje environmentálnu politiku medzi oficiálne politiky Európskeho spolo čenstva a prira ďuje jej tri ciele: 1.zachova ť, chráni ť a zlepšova ť kvalitu životného prostredia; 2.prispieva ť k ochrane ľudského zdravia; 3.zabezpe čiť rozvážne a racionálne využívanie prírodných zdrojov. Európske spolo čenstvo musí zamera ť svoju pozornos ť na prevenciu vzniku odpadov pred úvahami o jeho (znovu)využití a spôsobe jeho kone čného zneškodnenia. V každom prípade však základným princípom aktivity Spolo čenstva musí by ť predchádzanie vzniku odpadu a zníženie jeho množstva a škodlivosti. Špecifikácia nakladania s odpadom pod ľa jeho zdroja ukazuje, že priemerne, vo vä čšine členských štátov je 60 % domového odpadu skládkovaných, 33 % spa ľovaných a iba 7 % kompostovaných, avšak cez 60 % priemyselného odpadu a 95 % po ľnohospodárskeho odpadu je znova použitých (Jurík, 2006). Rámcová smernica Rady z 15. júla 1975 o odpade (75/442/EHS) a Smernica Rady z 18. marca 1991, ktorou sa dop ĺň a smernica č. 75/442/EHS o odpade (91/156/EHS) Základným cie ľom obsahu smernice je: - zníži ť odpady tak, že sa zredukuje ich množstvo a škodlivý obsah - zhodnocovanie odpadu (recyklácia) alebo jeho znovupoužitie - odstra ňovanie odpadu až po jeho zodpovedajúcom biochemickom, termickom alebo chemicko-fyzikálnom spracovaní. Na dosiahnutie cie ľov smernice je potrebné, aby každý členský štát mal vypracovaný Plán odpadového hospodárstva. Členské štáty vykonajú príslušné kroky na podporu predchádzania vzniku, recyklácie a spracovania odpadov, získavania surovín a prípadne energie z týchto odpadov a akéhoko ľvek ďalšieho procesu opätovného využitia odpadu. Členské štáty vykonajú nevyhnutné opatrenia na zaistenie toho, aby odpad bol zneškod ňovaný bez ohrozenia ľudského zdravia a poškodenia životného prostredia, najmä: - bez rizika pre vodu, vzduch, pôdu a rastliny a zvieratá; - bez ob ťažovania okolia hlukom alebo zápachmi; - bez nepriaznivého vplyvu na krajinu alebo miesta, ktoré sú predmetom zvláštneho záujmu. Smernica o skládkovaní (1999/31/ES) z 26. apríla 1999 Celkový cie ľ smernice bol vyjadrený nasledovnými úlohami: - prostredníctvom prísnych prevádzkových a technických požiadaviek na odpad a skládky, ustanovi ť opatrenia, postupy a pokyny pre prechádzanie alebo obmedzovanie, pokia ľ je to

26 možné, negatívnych vplyvov na životné prostredie, najmä zne čis ťovania povrchových vôd, podzemných vôd, pôdy a ovzdušia a globálneho životného prostredia, vrátane skleníkového efektu, ako aj akéhoko ľvek rizika pre zdravie ľudí, ktoré by skládka odpadu mohla predstavova ť po čas celého svojho životného cyklu - v súvislosti s technickými charakteristikami skládok obsahuje táto smernica príslušné technické požiadavky pre tie skládky, na ktoré sa vz ťahuje smernica 96/61/ES, s cie ľom vypracova ť konkrétne podmienky všeobecných požiadaviek uvedenej smernice. Príslušné požiadavky smernice 96/61/ES sa považujú za splnené, ak sú splnené požiadavky tejto smernice. Smernica o obaloch a odpadoch z obalov (94/62/EHS) zverejnená v úradnom vestníku L 365 zo d ňa 31.12.1994

Smernica 94/62/ES je prostriedkom pre implementáciu komunitárnej f stratégie pre nakladanie s odpadmi z obalov. Jej zámerom je harmonizovať v rámci Únie opatrenia k nakladaniu s odpadmi z obalov, ktoré boli prijaté na úrovni jednotlivých štátov, minimalizova ť dopady na životné prostredie a zárove ň sa vyhnú ť prekážkam obchodu v rámci Európskej únii. Smernica sa dotýka všetkých druhov obalov, nezávisle na tom, sú použité v priemysle, obchode, v správe, službách, v domácnostiach alebo hocikde inde, nezávisle aj od ich materiálu. Štáty majú za povinnos ť prija ť opatrenia na zníženie množstva používaných odpadov a odpadov z obalov a tiež podporova ť systémy umož ňujúce opätovné použitie obalov. Konkrétne ciele boli stanovené pre rok 2001, od ktorého musí by ť 50 - 65 % obalového odpadu znovu využité, 25 - 45 % recyklované, pri čom toto percento recyklácie musí u každého obalového materiálu tvori ť minimálne 15%. Smernica kladie najzákladnejšie požiadavky na zloženie, znovupoužite ľnos ť, alebo zhodnotenie obalov, resp. odpadov z obalov. Všetky materiály obalov musia by ť identifikovate ľné pomocou ozna čenia. Pomoc pri rozhodovaní o druhu a materiále obalu má poda ť vytvorenie informa čného systému (databanky). Všetci používatelia obalov budú tiež informovaný v požadovanom rozsahu o hospodárení s obalmi a odpadmi z obalov. Hlavnou prioritou smernice je predchádzanie vzniku odpadov z obalov. Možnos ť opätovného použitia, recyklácia alebo iné formy obnovy a využitia sú rovnako dôležité.

27 2 CIE Ľ PRÁCE

Hlavným cie ľom predloženej diplomovej práce „Nakladanie s komunálnym odpadom so zameraním na separovaný zber v okrese Stropkov“ je analýza sú časného stavu odpadového hospodárstva v okrese Stropkov v rámci projektu SEZOD, analýza nakladania s komunálnym odpadom na tomto území so zameraním na separovaný zber komunálneho odpadu a návrhy na zefektívnenie sú časného stavu. Parciálnym cieľom práce je návrh zapojenia obcí Brusnica a Havaj do tohto programu separácie.

28 3 MATERÁL A METODIKA PRÁCE

3.1 Vymedzenie územia Okres Stropkov sa nachádza v severovýchodnej časti slovenskej republiky v priestore horného Zemplína a Šariša (obr. 1) Bezprostredne susedí s okresmi Svidník, Medzilaborce a Vranov nad Top ľou. Čas ť severnej hranice okresu tvorí štátna hranica s Po ľskou republikou o d ĺžke dvoch kilometrov. Najvyšším bodom okolia je chrbát Ba ňa, s nadmorskou výškou 526 m, najnižší bod leží v Stropkove v nadmorskej výške 198 m. n .m.

Obrázok 1: Okres Stropkov Zdroj: http://images.google.sk/images?hl=sk&q=okres+Stropkov&sa=N&tab=li, 2010- 03-06)

3.2 Spôsob získavania údajov a ich zdroje, pracovné postupy Údaje a informácie pre vypracovanie mojej diplomovej práce boli získavané z odbornej literatúry, z právnych predpisov oh ľadom odpadového hospodárstva, z internetových zdrojov, z Plánov odpadového hospodárstva SR a okresu Stropkov. Podklady k vypracovaniu sme získavali taktiež aj osobnými stretnutiami na obvodnom úrade životného prostredia, osobným stretnutím so starostami dotknutých obcí a osobnou komunikáciou s pánom Štelmákom, ktorý je vedúci strediska odpadového hospodárstva, dopravy a služieb vo firme m. p. SLUŽBA, ktorá zabezpe čuje zber a úpravu vyseparovaných komunálnych odpadov v okrese Stropkov a následne je zodpovedná za ich ďalšie odovzdanie zhodnocovate ľom daných komodít.

29 Po nazbieraní a preštudovaní literatúry súvisiacej s danou problematikou nami zvolenej témy sa stanovil cie ľ práce na ktorého dosiahnutie sme si zvolili nasledovné pracovné postupy: - spracovanie informácií z dostupnej literatúry, - spracovanie informácií poskytnutých starostami obcí, - charakterizácia odpadového hospodárstva v okrese Stropkov - získanie dostupných informácií o stave komunálneho odpadu okresu Stropkov, produkcií odpadov v obciach Brusnica a Havaj, informácie o nakladaní s komunálnym odpadom a o sú časnom stave separácie odpadov v danom území,

3.3 Použité metódy, vyhodnotenia a interpretácia výsledkov Na spracovanie diplomovej práce sme využívali výpo čtovú techniku a to konkrétne programy MS Word a MS Excel. Taktiež sme využili metódy:

♦ Metódu analýzy : rozklad základných javov a poznatkov, ktoré sa získali. Umož ňuje rozobra ť celok na menšie časti, alebo prvky. Tento postup od ur čitého celku k častiam dáva možnos ť lepšie spozna ť všeobecný poh ľad na danú problematiku, ♦ Metóda komparácie : táto metóda je založená na vzájomnom porovnávaní jednotlivých javov a procesov a napomáha k ur čeniu ich spolo čných a rozdielnych stránok, ♦ Metóda syntézy : táto metóda nadväzuje na analýzu a komparáciu, umož ňuje získa ť teoretické závery spájaním čiastkových systémov, ♦ Štatistické metódy : používané predovšetkým pri spracovávaní podkladových materiálov do tabuliek a grafov.

30 4 VÝSLEDKY PRÁCE

4.1 Fyzicko - geografická analýza územia Z geomorfologického h ľadiska je územie Stropkova sú čas ťou Nízkych Beskýd, ich celku - Ondavskej vrchoviny. Reliéf Nízkych Beskýd je typicky flyšový. Rôzna odolnos ť flyšových hornín podmie ňuje vznik mierne až stredne zvlneného reliéfu územia. Ondavská vrchovina sa vyzna čuje dos ť nepravidelným striedaním chrbtov, kratších masívov a zníženín. Erózno-denuda čné procesy najmä v málo odolnom ílovcovom súvrství vymodelovali menšie kotliny a brázdy, ktoré sú zvýraznené mladými tektonickými poruchami. Jednou z nich je Stropkovská brázda, rozprestierajúca sa v okolí Stropkova. Širšie okolie Stropkova má akumula čný rie čny reliéf s nepatrným uplatnením litológie. Pri tvorbe reliéfu v údolnej nive a pri ľahlých svahoch sa uplat ňujú akumula čno-erózne procesy. Pod ich vplyvom sa v okolí mesta vyskytujú svahové pohyby (Stropkov, 2009). Z h ľadiska geologickej stavby sa Stropkov nachádza vo vonkajšom karpatskom flyšovom pásme. V okolí mesta vystupujú na povrch horniny tre ťohôr a štvrtohôr. V údolnej nive Ondavy a Chot čianky sú horniny tre ťohôr prekryté rie čnymi a svahovými usadeninami štvrtohôr. Na úpätí východných svahov južne od mesta a v údolí Chot čianky sa nachádzajú hlinité a kamenité sedimenty. Ich hrúbka priemerne nepresahuje 5-8 m. 21 Západnú čas ť údolia Ondavy v šírke 50-100m tvorí druhá terasa mladších štvrtohôr. Budovaná je pies čitými štrkmi, ktoré dosahujú hrúbku 2 až 5 metrov. Ostatná čas ť údolia Ondavy je vyplnená rie čnymi štrkmi, štrkmi s hlinitou a pies čitou prímesou a hlinami. Z tre ťohorných hornín majú pre prúdenie a akumuláciu podzemnej vody v okolí mesta zásadný význam súvrstvia s pieskovcovým alebo hruborytmickým zložením, zvä čša v pieskovcovom vývoji. Patria sem makovické pieskovce ra čianskej jednotky. Tieto súvrstvia sa vyzna čujú puklinovou priepustnos ťou (Be ňko a kolektív, 1994). Z h ľadiska klímy územie Stropkova a jeho okolia patrí do teplej, mierne vlhkej klimatickej oblasti s chladnou zimou. Klíma je teplá, horská s miernou intenzitou teplôt, vlhká až ve ľmi vlhká. Prevláda tu západné až severozápadne prúdenie vzduchu. Priemerná ro čná teplota je 9,5°C. Priemerný relatívny slne čný svit je 40- 42 dní v roku. Najvä čší slne čný svit je v júli. Priemerný po čet jasných dní v roku je 50, zamra čených 158, zrážkových 165, veterných (nad 11m/s) 14, so snežením 53. Hydrologickou osou regiónu je rieka Ondava. Pramení na severe pri obci Ondavka a te čie na juh. Po 146,5km sa vlieva do Bodrogu a ten do Tisy (Cichý – Dugas, 1990).

31 V zmysle klasifikácie tried čistoty vodných tokov má Ondava a Chot čianka druhú triedu čistoty. Južne od Stropkove je na Ondave vybudovaná akumula čná nádrž Ve ľká Domaša. Jej hlavnou úlohou je vyrovnáva ť prietoky vody v Ondave pod priehradou zachytávaním ve ľkých vôd po čas jarného topenia snehu. Plocha Ve ľkej Domaše má rozlohu 1442 ha, je dlhá 15km a maximálna šírka je 2km (Be ňko a kol., 1994). Z celkového množstva využite ľných zdrojov podzemných vôd (93,70 l. s-1), sa využíva 30 l. s-1 a odoberá 24,49 l. s-1. V okrese sa nachádza aj významné vodohospodárske dielo – vodná nádrž Ve ľká Domaša, ktorá upravuje odtokové pomery na Ondave a je zásobár ňou vody pre po ľnohospodárstvo a priemysel (Porubský, 1991). Rastlinstvo v tomto území má stredoeurópsky charakter. V lesných spolo čenstvách sú najrozšírenejšie rôzne typy bukových lesných porastov. V nižších polohách sú ojedinele zastúpené dubovo-hrabové lesné porasty. V horskom stupni vzdialenejšej Laboreckej vrchoviny sú zastúpené i ihli čnaté lesy s prevládajúcim zastúpením smreka oby čajného. Nelesné ekosystémy reprezentuje široká škála rastlinných spolo čenstiev skál a sutín, pramenísk, slatín, rašelinísk, mo čiarov, lúk a pasienkov. V alúviách riek sa ešte niekde zachovali mezofilné lúky. Rastlinné spolo čenstvá sú zastúpené druhmi ako ostrica chlpatá, hviezdica ve ľkokvetá, veternica hájna a kostihoj h ľuznatý. Pod ľa členenia územia Slovenska na živo číšne regióny patrí územie okresu Stropkov do Východokarpatskej provincie. Na vä čších potokoch žije vydra rie čna (Krušinec). (EIA – zámer pre rozšírenie skládky odpadov Chot ča, okres Stropkov, 2008).

4.2 Socio-ekonomická analýza územia Štatistický úrad Slovenskej republiky udáva, že okres Stropkov mal k 31. 12. 2008 po čet obyvate ľov 20 737. Z toho 50,4% žien. Tvorí ho 43 obcí, jeho celková rozloha je 389 km 2 a hustota za ľudnenia 54 ob./km².

32 Graf 1: Osídlenos ť obcí okresu Stropkov v roku 2008

45% 40% 35% 30% 25% 20% 15% 10% 5% 0% do 100 obyvate ľov od 101 - 200 od 201 - 500 od 501 - 1000 od 1001 - 11000 obyvate ľov obyvate ľov obyvate ľov obyvate ľov

Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie, 2009

Z celkového po čtu obcí v celom okrese je 17 obcí s po čtom obyvate ľov od 201 – do 500 obyvate ľov, čo predstavuje najvä čšie percento a to je 39,5%. Do 100 obyvate ľov má 10 obcí, čo predstavuje 23,3%. Z grafu 1 je vidie ť, že najvä čší po čet obyvate ľov je sústredených v okresnom meste Stropkov, čo predstavuje 10 851 obyvate ľov. V tabuľkách č. 1. a č. 2 sme porovnávali vývoj obyvate ľstva v okrese Stropkov za roky 2008 a 2009. V roku 2008 sa narodilo 222 osôb, pri čom zomrelo 197. Ich rozdiel nám udáva prirodzený prírastok, to činí 25 osôb. Úbytok obyvate ľstva znázor ňuje ukazovate ľ migra čný prírastok, ktorý je v zápornej hodnote, to znamená, že z okresu emigrovalo 44 osôb. Dôležité je však, že v tomto roku hovoríme o celkovom úbytku obyvate ľstva, a to 21 osôb. V roku 2009 sa narodilo o nepatrne malé množstvo viac obyvate ľov a zomrelo zase menej osôb oproti minulého roku. Prirodzený prírastok predstavuje 35 osôb. Taktiež v danom roku emigrovalo menej ľudí, no napriek tomu ešte stále hovoríme o celkovom úbytku obyvate ľstva, v tomto prípade len 9 osôb. V obidvoch prípadoch môžeme zhodnoti ť, že obyvate ľstvo v okrese Stropkov kleslo. Ve ľkú úlohu zohráva migra čný prírastok. Kebyže ľudia to ľko necestovali do zahrani čia za prácou, alebo z iných dôvodov, na mesto by to vplývalo pozitívne a vtedy by sme mohli poveda ť že vývoj obyvate ľstva rástol v danom okrese.

33 Tabu ľka 1: Základné charakteristiky vývoja obyvate ľstva okresu Stropkov 2008 Živonarodení 222 Zomrelí 197 Prirodzený prírastok (- úbytok) 25 Migra čný prírastok -46 Celkový prírastok (- úbytok) -21 Zdroj: interné štatistické údaje Úradu sociálnych vecí a rodiny v Stropkove

Tabu ľka 2: Základné charakteristiky vývoja obyvate ľstva okresu Stropkov 2009 Živonarodení 225 Zomrelí 190 Prirodzený prírastok (- úbytok) 35 Migra čný prírastok -44 Celkový prírastok (-úbytok) -9 Zdroj: interné štatistické údaje Úradu sociálnych vecí a rodiny v Stropkove

Nezamestnanos ť

K 31. decembru 2009 dosiahla evidovaná miera nezamestnanosti v okrese Stropkov 17,82%. Oproti záveru roka 2008 bol zaznamenaný medziro čný nárast 5%. V rámci 79 okresov Slovenska bol Stropkov okresom s dvadsiatou druhou najvyššou nezamestnanos ťou. Stav po čtu nezamestnaných v okrese kulminoval v mesiacoch august, september a október, kedy presiahla hranicu 18 %, pri čom v septembri predstavovala 18,46 %. Nárast nezamestnanosti bol spôsobený krízou a v našom okre se sa na negatívnych štatistikách najviac prejavilo hromadné prepúš ťanie v Tesle Stropkov. Treba však poveda ť, že napriek ohlásenému prepúš ťaniu 161 zamestnancov prišlo v tomto podniku reálne o prácu 63 ľudí. V sú časnosti je v Tesle zamestnaných 715 ľudí (Novák, 2010).

Po ľnohospodárstvo patrí v okrese medzi ve ľmi dôležitý sektor. V okrese sú zastúpené prevažne trvalé trávne porasty a v menšej miere sú to úrodné pôdy.

Na základe údajov z tabu ľky č. 3 môžeme konštatova ť, že v okrese sa nenachádzajú žiadne chme ľnice ani vinice. Výmera ornej pôdy mala od roku 2006 až do roku 2009 klesajúci charakter a to z dôvodu výstavby alebo ťažby, ktorá bola v tom čase v okrese

34 realizovaná. Výmera lesných pozemkov sa postupne zvä čšovala, a to hlavne v roku 2009. Tento prírastok bol spôsobený odstra ňovaním dielov parciel.

Tabu ľka 3: Vývoj jednotlivých druhov pozemkov po ľnohospodárskej pôdy a lesných pozemkov za roky 2006 - 2010 (v hektároch) Druh pozemku Orná Ovocné Lesné Stav pôda Chme ľnice Vinice Záhrady sady TTP Po ľnoh.pôda pozemky 1.1.2006 3961 0 0 370 36 11442 15810 18940 1.1.2007 3961 0 0 368 36 11441 15860 18943 1.1.2008 3881 0 0 367 37 11520 15805 18946 1.1.2009 3890 0 0 367 37 11519 15813 18946 1.1.2010 4024 0 0 367 33 11344 15738 18986

Zdroj: Obvodný pozemkový úrad, vlastné spracovanie, 2010

Základ po ľnohospodárskej výroby tvorí hlavne živo číšna a rastlinná výroba a to konkrétne chov dobytka, oviec, ošípaných a hydiny. V celom okrese sa nachádza 10 družstiev, zvyšok je tvorený samostatne hospodáriacimi ro ľníkmi, a 6 s. r. o. Najviac pestovanou plodinou sú zemiaky, ja čme ň, raž, pšenica a taktiež krmoviny ako sú k ŕmna repa a ďatelina. Priemysel v okrese je málo rozvinutý, pretože v okrese nemá dlhé pôsobenie. Najvýznamnejší priemyselný závod v Stropkove je Tesla a.s. Je to firma s dlhoro čnou tradíciou výroby telekomunika čných zariadení a široko diverzifikovanou výrobou elektrotechnických, elektronických a ďalších produktov, s rozsiahlou a vyspelou technologickou základ ňou. Firma má zavedené budovanie systému kvality v súlade s ISO 9001 a ISO 14 001. V elektrotechnickom odvetví pôsobí v okrese firma Repro Elektronik Slovakia, s. r. o., ktorá sa zameriava na kompletizáciu konektorov, káblových zväzkov, elektrických a elektronických zariadení, výrobu, montáž, opravu výrobkov a zariadení spotrebnej elektroniky, frézarské, sústružnícke a zámo čnícke práce. Hlavným predstavite ľom strojárskeho priemyslu je závod spolo čnosti Kovo-Sipox, a.s., Bánovce nad Bebravou. Spolo čnos ť je zameraná na strojársku výrobu. Ďalšou výrobnou firmou je STROPTEL Stropkov, ktorá v regióne pôsobí už nieko ľko rokov. Ide o perspektívny a moderný podnik, ktorého hlavnou výrobnou

35 činnos ťou je výroba transformátorov. Čo sa týka malého a stredného podnikania, v okrese je registrovaných celkom 943 podnikate ľských subjektov s platným živnostenským oprávnením, z toho 802 fyzických osôb, 141 právnických osôb (Stropkov, 2010)

Okres Stropkov je predur čený na rozvoj turistiky, vidieckej turistiky a cestovného ruchu. Práve preto v koncepcii rozvoja okresu je prioritou rozvoj cestovného ruchu. K najsilnejším stránkam okresu patrí atraktivita prírodného prostredia a klimatické pomery, nezne čistená príroda nepostihnutá priemyselnými škodlivinami, bohatá flóra a množstvo zveri. V regióne sa nachádza aj množstvo zaujímavých historických a kultúrnych pamiatok. Na dobrej úrovni je aj poskytovanie športovo rekrea čných služieb. Ťažiskom letnej rekreácie je rekrea čné stredisko Valkov pri rekrea čnej nádrži Domaša, ktoré poskytuje návštevníkom okrem možnosti oddychu i príležitosti k rekrea čnému športovaniu. K dominujúcim patria vodné športy a športový rybolov. Po čas letnej turistickej sezóny oblas ť Valkova navštívi cca 400 tis. návštevníkov. Pre rekrea čnú oblas ť Valkov je typické, že vä čšinu návštevníkov tvoria jednod ňoví návštevníci a návštevníci s ubytovaním využívajú vo ve ľkej miere súkromné chaty, podnikové zariadenia, stany a karavany, a nie zariadenia sledované štatisticky. V rekrea čnej oblasti Valkov sa nachádza 219 chatových zariadení fyzických osôb s kapacitou 896 lôžok a 51 rekrea čných zariadení s ubytovacou kapacitou 1 076 lôžok. Na podporu cestovného ruchu pri rekrea čnej nádrži Domaša vzniklo Regionálne združenie Ve ľká Domaša. Cie ľom združenia je zlepši ť situáciu okolo Domaše, hlavne v oblasti infraštruktúry, čo je základný predpoklad na oživenie a rozvoj CR. Najvyšší po čet návštevníkov - turistov pricestovalo do okresu z Po ľska a Ukrajiny. Ide hlavne o turistické cesty v zimnom období - lyžovanie a v lete - pobyty v rekrea čnej oblasti Domaša - Valkov. Po čet návštevníkov z cudziny v porovnaní s predošlými rokmi klesá. Je to zaprí činené nízkou úrov ňou ubytovacích a stravovacích zariadení, o poskytovaných službách nehovoriac (Stropkov, 2009 ).

Infraštruktúra v okrese Stropkov je na pomerne slabej úrovni. Hlavná os okresom vedie v koridore cesty I/15 v severojužnom smere, v úseku Stro čín (napojenie na I/73, R4, E371) - Stropkov - Turany nad Ondavou – pozd ĺž východného brehu vodnej nádrže Ve ľká Domaša – Sedliská. Cesta má dôležitý medziokresný význam s pomerne silným za ťažením medzi mestami Stropkov a Svidník a nadregionálny význam vo väzbe na cestu I/79 Vranov nad Top ľou Z h ľadiska rozvoja rekreácie a cestovného ruchu v priestore vodnej nádrže Ve ľká Domaša je cesta hlavnou prístupovou trasou zo severu najmä pre potencionálnu

36 klientelu z Po ľska, čo umocní realizácia severojužného rýchlostného cestného prepojenia R4.

4.3 Sú časný stav odpadového hospodárstva v okrese Stropkov

4.3.1 Produkcia komunálneho odpadu v okrese Komunálny odpad je tvorený odpadom z domácnosti, priamym odpadom z komunálnych zariadení, tuhými odpadmi z verejných priestranstiev, tuhými odpadmi z rekrea čných stredísk a inými odpadmi z oblasti komunálneho hospodárstva.

Graf 2: Vývoj vzniku KO za roky 1996 - 2005

25000

20000

15000

10000 množstvo (t) množstvo

5000

0 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 Rok

Zdroj: POH Stropkov do roku 2005, vlastné spracovanie, 2010

Z grafu č. 2 je vidie ť, že produkcia komunálneho odpadu v okrese Stropkov má rastúcu tendenciu, až na výchylky v niektorých rokoch 1997 a 2001), ktoré sú spôsobené nerovnomerným stúpaním životnej úrovne v okrese, ktorú majú na svedomí celoslovenské výkyvy v ekonomike. I ke ď celkové HDP Slovenska má rastúcu tendenciu, vysoká inflácia v týchto rokoch spôsobila nižšiu kúpyschopnos ť domácnosti, čo sa prejavilo zníženou produkciou komunálneho odpadu.

37 Graf 3: Porovnanie množstva KO na celkovej produkcii odpadu

120000

100000

80000

60000

40000 P množstvo (t) množstvo 20000

0 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 Rok Produkcia KO Celková produkcia odpadu

Zdroj: POH Stropkov do roku 2005, vlastné spracovanie, 2010

Graf č. 3 znázor ňuje podiel komunálneho odpadu na celkovej produkcii odpadu v okrese Stropkov. Celková produkcia odpadu má klesajúcu tendenciu, ktorá súvisí predovšetkým so znižovaním odpadu v priemysle. Klesanie odpadu v priemysle je tak markantné, že krivka celkového odpadu klesá napriek rastúcemu množstvu komunálneho odpadu

Graf 4: Zloženie komunálneho odpadu za rok 2008

0,30% 2,10% 7% Biologický rozložite ľné odpady 9% Ostatný odpad

Odpady z papiera 46% 12% Odpady zo skla

Odpady z plastov

Nebezpe čné zložky

Kovy

23,60%

Zdroj: OÚ ŽP, vlastné spracovanie, 2010

38 Graf č. 4 nám podáva informácie o zložení komunálneho odpadu v uvedenom roku 2008. Na území je najviac produkovaný biologický rozložite ľný odpad, ktorý tvorí 46% z celkového množstva odpadu. Plasty tvoria 7% z celkového množstva. Hoci to nie je až taká vysoká hodnota, tento druh odpadu je kvôli svojej skladbe, ve ľkému objemu a ťažkej rozložite ľnosti ve ľmi za ťažuje životné prostredie . Odpady zo skla predstavujú 9%. Tieto odpady sa radia „k naj čistejšiemu odpadu“, pretože sa dajú roztavi ť a následne opätovne použi ť. Odpad z papiera tvorí 12%. Kovy a nebezpe čné zložky tvoria dokopy zanedbate ľných 2,4%. Zvyšok odpadu čiže 23,6% predstavuje bližšie nešpecifikovaný odpad.

Graf 5: Porovnanie zloženia komunálneho odpadu za roky 2000, 2004, 2008.

Kovové odpady Nebezpe čné zložky Odpady z plastov 2000 Odpady zo skla 2004 Odpady z papiera 2008 Zvyšok Biologicky rozložite ľné odpady

0,0% 10,0% 20,0% 30,0% 40,0% 50,0%

Zdroj: OÚ ŽP, vlastné spracovanie, 2009

Graf č. 5 ukazuje rozdiely v zložení komunálneho odpadu. za roky. Množstvo jednotlivých zložiek prešlo od roku 2000 vývojom. Rozdiely sú jasne badate ľné predovšetkým pri neidentifikovaných odpadoch. Túto zmenu vyvolalo hlavne používanie iných obalových materiálov, ktoré sa dajú zaradi ť do zvyšných kategórií, preto je ich separovanie jednoduchšie. Produkcia biologicky rozložite ľných odpadov percentuálne rastie, čo pozitívne vplýva na životné prostredie.

39 4.3.2 Nakladanie s komunálnym odpadom v okrese Stropkov V záujmovom území sú odpady zneškod ňované skládkovaním. V okrese Stropkov je 42 obcí a jedno mesto. Mesto a tieto obce majú možnos ť odpady zneškod ňova ť na území okresu Stropkov, ale aj na skládkach nachádzajúcich sa v susedných okresoch Svidník, Vranov nad Top ľou a Medzilaborce. V júli 2009 ukon čila svoju životnos ť II. kazeta skládky v katastri obce Chot ča. Túto skládku prevádzkuje na základe rozhodnutia Okresného úradu Stropkov, odboru životného prostredia SLUŽBA mestský podnik Stropkov, ktorý realizuje aj komplexný systém nakladania s odpadmi na území mesta. V sú časnosti zabezpe čuje zber a zneškod ňovanie komunálnych odpadov a zárove ň má uzatvorené zmluvy na odber druhotných surovín z nasledujúcich miest a obcí: Ba ňa, Brezni čka, Bukovce, Gribov, Chot ča, Jakušovce, Kolbovce, Korunková, Kožuchovce, Kru čov, Krušinec, Malá Po ľana, Mi ňovce, Nižná Olšava, Olšavka, Potô čky, So ľník, Staškovce, Stropkov, Šandal, Varechovce, Ve ľkrop, Vislava, Vojtovce, Vyšná Olšava,). V marci 2008 bol vypracovaný projekt pre rozšírenie tejto skládky „Skládka Chot ča rozšírenie kapacity skládky“. Ú čelom zámeru bolo rozšírenie už jestvujúcej I. kazety skládky pre nie nebezpe čný odpad. Plánuje sa kompletná dostavba celej skládky, ktorá bude pozostáva ť z troch sekcií, ktoré budú ma ť využite ľnú kapacitu približne 129 500m³ a životnos ť celej skládky by mala by ť približne 18 rokov (Skládka Chot ča – rozšírenie kapacity skládky, 2008). V sú časnosti sa komunálny odpad z okresu Stropkov do časne likviduje v Hol číkovciach (okres Vranov nad Top ľou). Na území sa nachádza tiež nieko ľko nelegálnych „ čiernych“ skládok. Predovšetkým v blízkosti rieky Ondava a na niektorých lokalitách v blízkosti lesa a cintorína. Tento nie moc priaznivý stav je následkom zlej ekonomickej situácie mesta a obcí, pretože miestne poplatky ani z ďaleka nepokrývajú náklady na likvidovanie odpadu. Povinnos ťou každej obce je dvakrát do roka umiestni ť ve ľkokapacitný kontajner, aby ob čania mali možnos ť zbavi ť sa nežiaduceho odpadu. Faktom je, že za jeden de ň sa celý tento kontajner naplní a odvezie pre č aj ke ď je známe, že odpad vzniká po čas celého roka. Ľudia potom tento odpad nemajú kam uloži ť, tak ho ukladajú vo ľne do prírody a takto vznikajú potom čierne skládky. Obce by si mali uvedomi ť, že je efektívnejšie zabezpe čiť si dokonalejší spôsob ako tento odpad likvidova ť v porovnaní s vynaložením nákladov na odstra ňovanie nelegálnych skládok.

40 4.3.3 Separovaný zber v okrese Stropkov Separovaný zber odpadu v meste a okolitých obciach prebieha už od roku 2007. Percentuálna napojenos ť obcí na separáciu odpadu je približne 62%. Zvyšné obce v stropkovskom okrese nemajú zavedený systém separovaného zberu. Ide o tieto obce: Bystrá, Breznica, Brusnica, Bžany, Havaj, Kriš ľovce, Lomné, Makovce, Miková, Mrázovce, Potoky, Tisinec, Tokajík, Turany nad Ondavou, Vyšné Hrabovce, a Vladi ča. Tieto obce môžeme rozdeli ť do dvoch skupín. Prvá skupina sú obce, ktoré by mali ma ť zavedený separovaný zber, a to že ho nemajú, je predovšetkým chyba kompetentných ľudí v obci. sú to: Havaj, Breznica, Brusnica, Tisinec, Turany nad Ondavou. Druhú skupinu tvoria obce, ktorých po čet obyvate ľov je menší ako sto, a z tohto dôvodu je zavádzanie separovaného zberu neú čelné. Sú to: Bystrá, Bžany, Kriš ľovce, Lomné, Makovce, Miková, Mrázovce, Potoky, Tokajík, Vyšné Hrabovce, a Vladi ča.

4.4 Analýza systému zhromaž ďovania a zberu odpadov v rámci projektu SEZOD

Návrh projektu bol podaný v septembri v roku 2004. Projekt rátal so za čatím separovania v druhej polovici v roku 2006. Reálne sa separácia za čala v prvom kvartáli v roku 2007. Plán rátal s účas ťou 26 obcí, reálne je momentálne v projekte zapojených 24 obcí (z toho 8 obcí, ktoré v pôvodnom pláne nefigurovali). Separovaný zber bol podporený v rámci opera čného programu Životné prostredie a mesto Stropkov na ň získalo nenávratný finan čný príspevok vo výške 756 tisíc eur. Spoluú čas ť samosprávy tvorí ďalších necelých 40 tisíc eur, čo predstavuje 5% . V tabu ľke č. 4 sú uvedené množstevné ciele za región Stropkov do roku 2015. Z odhadu urobeného odborníkmi projektu SEZOD vyplýva, že rátajú so stúpajúcou tendenciou vä čšiny vyseparovaných komodít. Tieto majú medziro čne stúpajúcu tendenciu. Výnimku tvoria sklo a VKM u ktorých sa predpokladá stagnácia. Stagnácia separovaného množstva skla je spôsobená znižovaním jeho používania výrobcami. Sklo je ve ľakrát nahradzované novými materiálmi, ktoré sú pre výrobcov lacnejšie. Prognóza tiež hovorí o stagnácií VKM za roky 2011 – 2015. S touto predpove ďou sa nestotož ňujem, pretože moje výskumy a moje skúsenosti oh ľadom tejto komodity hovoria o stúpajúcom trende. Tým, že sa stáva táto komodita stále častejšou, s toho vyplýva predpoklad separovania vä čšieho množstva v závislosti od stúpajúceho roku.

41 Tabuľka 4: Množstevné ciele za región Stropkov do roku 2015

Región mesta Stropkov a 24 obcí dotknutého regiónu v tonách / rok Komodita 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015

Sklo 118 132 132 132 132 132 132 Papier 110 120 130 131 132 133 135 Plasty 50 54 60 62 64 66 69 VKM 7 8 9 9 9 9 9 Kovové obaly 20 23 26 28 30 32 34 Textil 1 3 5 7 8 9 10 Kovy 1 3 6 8 9 10 11 Pneumatiky 10 15 18 20 25 28 34 Jedlé oleje 1 2 3 4 5 6 7 BRO domácnosti, IBV - RD 150 200 250 300 350 450 550 BRO domácnosti, KBV - BD 50 70 100 120 180 220 262 Ostatné komodity spolu 468 630 739 821 944 1095 1253 Zdroj: SLUŽBA, mestský podnik Stropkov, 2010

Graf 6: Vývoj vyseparovaných zložiek odpadu

1400 1200 1000 800 600

Množstvo (t) Množstvo 400 200 0 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 Rok

Zdroj: m. p. SLUŽBA Stropkov, vlastné spracovanie, 2010

Graf č. 6 poukazuje na rastúcu tendenciu vyseparovaných oddelite ľných zložiek odpadu. Čo je pozitívne, pretože zvyšujúce sa množstvo vyseparovaných zložiek odpadu znamená zníženie množstva zmesového komunálneho odpadu, ktorý putuje na skládky.

42 Životnos ť skládky sa tým predlžuje, čo predstavuje environmentálny prínos, pretože nie je potrebné budovanie nových kaziet skládky. Samotný popis separovania a zberu odpadov V sú časnosti sú vytvorené podmienky pre separáciu: • skla • plastov • papiera • viac vrstvových kombinovaných odpadov • kovových odpadov Zber je realizovaný formou rozmiestnenia farebne rozlíšených zberných nádob 110l (1100l) kuka nádoby pri bytových jednotkách a farebne odlíšených zberných vriec pri rodinných domoch. Systémový zber surovín je zabezpe čovaný: • Donáškovým spôsobom – bytové jednotky (bytovky, paneláky) 1. na verejných priestranstvách pri bytových domoch – bytovkách (BD) sú vytvorené zberné miesta – stanovištia, na ktorých sú umiestnené zberné kontajnery. Tieto stanovištia sú vytvorené ako pevné vybetónované plochy, rozmerov 100 x 400 x 10cm 2. na vytvorených stanovištiach sú umiestnené zberné nádoby – špeciálne maloobjemové kontajnery („zvony“) o objeme 1000 – 1300 litrov, vo farbách komodity: a) sklo a kovové obaly – zeleno – sivé kontajnery b) plasty - žlté kontajnery c) papier a VKM – modré kontajnery 3. zberné miesta sú vytvorené spravidla ved ľa klasických zberných nádob, ur čených na zhromaž ďovanie zmesových komunálnych odpadov, vyprodukovaných obyvate ľmi danej lokality BD. Po četnos ť zberných miest je spravidla 1 zberné miesto na 70 – 150 domácnosti BD. 4. Obyvatelia BD si vo svojich domácnostiach vytvorili vlastný systém zhromaž ďovania vybraných druhotných surovín ( či už do krabíc alebo opotrebovaných plastových tašiek....) a pod ľa potreby takto zhromaždené suroviny zo svojich domácnosti donesú do farebne odlíšených zberných nádob (m. p. Služba Stropkov)

43 • Odberom od organizácií 1. donáškový spôsob je využívaný aj v mestských organizáciách (MsOr). Je vytvorené 1 zberné miesto pre dané zariadenie 2. pracovníci, ktorí sú poverení upratovaním priestorov, sú povinní zabezpe čiť vyprázdnenie zaplnených zberných vriec do špeciálnych zberných kontajnerov, ktoré sú umiestnené pri budove 3. pre zber od niektorých organizácií sa využívajú aj sú časné ve ľkoobjemové kontajnery • Odberom od domu – rodinné domy 1. domácnosti v RD vlastnia farebne odlíšené plastové jednorazové vrecia, rôzneho objemu a to zeleno - sivé s objemom 70 litrov ur čené na sklo a kovové obaly s hrúbkou 0,7 micr. žlté s objemom 120 litrov ur čené na plasty s hrúbkou 0,4 micr a modré s objemom 100 litrov ur čené na papier s hrúbkou 0,6 micr. 2. každý obyvate ľ RD si vytvoril vlastný priestor pre umiestnenie vriec a to bu ď v pivnici, v kôlni, pri bránach domov a pod. 3. každá domácnos ť má zberový kalendár, v ktorom sú vyzna čené dni, po čas ktorých je zabezpe čovaný odber daného druhu suroviny – čiže vreic jednej farby. 4. zaplnené vrece s druhotnou surovinou vyloží každá domácnos ť daného RD pred bránkou v de ň, ktorý je ozna čený v kalendári 5. odber je vykonávaný výmenným spôsobom a to tak, že pracovníci odbernej služby automaticky vymenia plné vrecia za prázdne • Výkupom v zbernom dvore V zbernom dvore je zabezpe čovaná stála služba, ktorá cez prevádzkové hodiny odoberie vyseparované zložky odpadov od obyvate ľov výkupom v hotovosti. Dovážané suroviny sa vážia a ukladajú do príslušného zásobníka. Interval vývozu plastov z pred bytových a domových jednotiek je raz za mesiac t. j raz za 4 týždne. Papier sa vyváža raz za 5 týžd ňov a sklo spolu s kovovými obalmi raz za 6 týžd ňov. Zber týchto surovín, ktoré sú oddelene zhromaždené obyvate ľmi sa zabezpe čuje špeciálnym vozidlom s hákovým naklada čom a hydraulickou rukou. Vozidlo má lineárne lisovacie zariadenie na zber plastov, VKM a papiera. Nadstavby sa používajú a vymie ňajú za základe toho, ktorá surovina sa bude z daného miesta odobera ť. Do všetkých obcí v okrese zapojených do separovaného zberu je každoro čne dodané približne 33753 vriec na sklo a kovové obaly, na plasty je to okolo 32663 vriec a na papier plus VKM je to 34843 farebne odlíšených vriec. V meste Stropkov je

44 rozmiestnených 21 kontajnerov na sklo a kovové obaly, 21 kontajnerov na plasty a 21 kontajnerov na papier a VKM. Z rodinných domov je každoro čne odobratých 5450 vriec na sklo a kovové obaly, 6540 vriec na plasty a 4360 vriec na papier a VKM. Dokopy to činí ro čne 39 203 farebne odlíšených vriec a čo sa špeciálnych zberných kontajnerov na separáciu týka tak je to 90 zberných nádob (m. p. Služba). Rozloženie komodít odpadu v meste a na dedinách je diametrálne odlišné, čo zobrazuje tabu ľka č. 5. Kým v obciach sa najviac vriec spotrebovalo na papier, v meste sa najviac vriec spotrebovalo na plasty. To sved čí o rozdielnom životnom štýle na dedine a v meste.

Tabu ľka 5 : Stav kontajnerov a vriec v meste a obciach Vrecia Druh komodity Kontajnery v obciach Vrecia v meste Vrecia spolu

Sklo a kovové obaly 21 33753 5450 39203 Papier a VKM 21 34843 4360 39203 Plasty 21 32663 6540 39203 Zdroj: projekt SEZOD, vlastné spracovanie, 2010

4.4.1 Rozšírenie projektu SEZOD o projekt NOVOO Projekt NOVOO je vyvrcholením úsilia obvodného úradu životného prostredia a mesta Stropkov. Tento projekt navrhuje riešenie pre separovaný zber ur čených nebezpe čných odpadov a tiež ve ľkoobjemových odpadov. Tento zber je podporený Recykla čným fondom, a navrhuje ďalšie varianty manipulácie, usklad ňovania a zabezpe čenia zhodnotenia týchto odpadov. Realizácia tohto projektu je zabezpe čovaná prostredníctvom oprávnenej organizácie – podniku Služba Stropkov. Projekt vznikol ako náhrada, pretože predchádzajúci stav v oblasti zberu tohto odpadu nekorešpondoval s platnými legislatívnymi opatreniami ako sú: - obce musia zabezpe čova ť prednostne zber nebezpe čných odpadov oddelene od ostaných komunálnych odpadov, - zákaz zneškod ňova ť nebezpe čné odpad na skládke odpadov na nie nebezpe čné odpady, - zákaz zneškod ňova ť pneumatiky skládkovaním.

45 V projekte NOVOO sa jedná o tieto druhy odpadov: • batérie (vrátane prenosných batérií) • elektroodpad (vrátane žiariviek) • pneumatiky • oleje • staré vozidlá – autovraky (zber na ur čené parkovisko). Odber nebezpe čných odpadov bude zabezpe čený minimálne dvakrát ro čne v zberových okruhoch priebežným zberom do mobilného skladu nebezpe čných odpadov, odberom NO a pneumatík v Regionálnom stredisku zberu separovaných odpadov. Odber je uskuto čň ovaný v zmysle platnej legislatívy od mestských a obecných obyvate ľov, ďalej od mestom a obcami riadených organizácií a iných podnikate ľských organizácií pod ľa ich potreby vo forme intenzívneho systému zberu jednotlivých komodít tak, aby bolo možné odovzda ť ich na materiálové zhodnotenie a tým sa spolupodieľať na naplnení cie ľov POH SR a Komoditných programov RF . Obce financujú zabezpe čovanie systému z miestnych poplatkov za nakladanie s odpadmi na území obcí. Finan čná náro čnos ť projektu je celkom 134 958 eur bez DPH, platcom DPH je žiadate ľ. Vlastné zdroje tvoria 9% z celkových nákladov projektu (OÚ ŽP).

4.5 Sú časný stav nakladania s odpadmi v obciach Brusnica a Havaj

Graf 7: Preh ľad obcí Brusnica a Havaj

450 413 400 351 350 300 250 200 149,1 129,5 150 103 112 100 0,369 0,361 50 0 Po čet Po čet domov Vyprodukovaný Vyprodukovaný obyvate ľov odpad (t/rok) odpad na 1 Brusnica obyvate ľa (t/rok) Havaj

Zdroj: Obecný úrad, vlastné spracovanie, 2010

46 Graf č. 7 nám poskytuje preh ľad o základných údajoch obcí Brusnica a Havaj. V obci Brusnica žije v sú časnosti 351 obyvate ľov. Po čet domov v obci je 103. Produkcia odpadu v obci je 129,5 ton ro čne. V obci Havaj žije 413 obyvate ľov s po čtom domov 112. Produkcia odpadu je 149,1 ton za rok.

Graf 8: Zloženie KO v obciach Brusnica a Havaj

0,3% 2,1% 6,7% Biologický rozložite ľné 7,5% odpady Ostatný odpad

8,6% Odpady z papiera 49,5% Odpady zo skla

Odpady z plastov

Nebezpe čné zložky 25,3%

Zdroj: Obecný úrad, vlastné spracovanie, 2010

V obciach Brusnica a Havaj má najvä čšie zastúpenie BRO (49,5%), čo je o 3,5% viac ako je celookresný priemer. Je to spôsobené predovšetkým tým, že ľudia na dedine sú viac v kontakte s prírodou a preto majú viacej prírodných produktov. Tým vzniká aj viac prírodného odpadu. Taktiež vä čšie zastúpenie oproti priemeru v okrese má ostatný odpad (o 1,7%). To je spôsobené predovšetkým domovou výstavbou a domovými úpravami, pri ktorých tento odpad vzniká (Graf 8). Obe obce nie sú zapojené do systému separovaného zberu a preto sa odpad odváža na skládku odpadov. Zvoz odpadu v týchto obciach prebieha nasledovne: obce si zakúpia v mestskom podniku SLUŽBA Stropkov samolepiace známky. Tieto známky sa potom lepia na kontajnery a predstavujú poplatok za odvoz komunálneho odpadu. Známky sa menia každý polrok a sú farebne odlíšené. Známky si zakúpi a nalepí každá domácnos ť samostatne. Odpad sa odváža raz za 2 týždne. Z obcí sa mesa čne vyvezie približne 23,5 ton odpadu, ktorý je následne zneškodnený na skládke. Poplatok za uloženie odpadu na skládku a následné spracovanie činí 40 eur na jednu tonu.

47 4.5.1 Negatíva sú časného nakladania s odpadmi v obciach Brusnica a Havaj Ke ďže všetok odpad vyprodukovaný obcami kon čí na skládke odpadov, vplýva to negatívne na životné prostredie. V momentálnej situácií, ke ď sa každý snaží zníži ť skládkovanie na minimum, predstavuje táto forma zneškod ňovania odpadov najzastaranejší a najmenej vhodný spôsob likvidácie odpadov. Tiež je tento spôsob pre obyvate ľov obcí finan čne náro čnejší ako by to bolo pri separovanom zbere. Pri separovanom zbere sú síce vyššie po čiato čné náklady, ale z dlhodobého h ľadiska je to ekonomicky výhodnejšie. Tento zber je podporovaný rôznymi fondmi (Recykla čný fond, Štrukturálne fondy EÚ), ktoré pokryjú vä čšiu čas ť nákladov na realizáciu separovaného zberu odpadov.

4.5.2 Návrh zlepšenia sú časného nakladania s odpadmi v obciach Brusnica a Havaj Cie ľom návrhu na zlepšenie sú časného stavu nakladania s odpadmi v obciach je pozdvihnú ť sú časný stav, aby bol adekvátny k ostatným obciam okresu, ktoré sú do separovania zapojené. Po obhliadnutí situácie som dospela k záveru, že obce by sa jednozna čne mali sta ť sú čas ťou programu separovania do ktorého spadá mesto Stropkov spolu s 24 obcami. Tento projekt sa volá „ SEZOD – Separovaný zber a zberný dvor vyseparovaných odpadov pre mesto Stropkov a 24 obcí.“. Tomuto projektu sa budem venova ť v ďalšej kapitole. Je potrebné si uvedomi ť, že systém separovaného zberu je možné realizova ť efektívne a trvalo udržate ľne iba vo vä čšom regióne, ktorý tvorí dostato čný potenciál na využitie kapacity finan čne náro čných techník a technológií, ktoré sú nevyhnutné na zabezpe čenie kvalitnej suroviny ur čenej na odpredaj kone čným zhodnocovate ľom. Z toho vyplýva, že to, aby sa tieto obce zapojili do projektu separovaného zberu je žiaduce nielen pre obce samotné, ale aj pre zvyšné obce a mesto Stropkov, ktoré sú už v tomto projekte zakomponované. Na základe získaných informácii by som navrhovala rieši ť situáciu nasledovne: • ke ďže obce sú tvorené výhradne rodinnými domami, najefektívnejšie bude zavies ť vrecový systém separácie, • domácnostiam v rodinných domoch budú pridelené farebne odlíšené plastové jednorazové vrecia, rôzneho objemu a to zelene a sivé s objemom 70 litrov ur čené na sklo a kovové obaly. žlté s objemom 120 litrov ur čené na plasty a modré s objemom 100 litrov ur čené na papier

48 • každá domácnos ť dostane zberový kalendár, v ktorom budú vyzna čené dni, po čas ktorých je zabezpe čovaný odber daného druhu suroviny – čiže vriec jednej farby, taktiež tieto kalendáre budú obsahova ť pokyny a rady ako správne separova ť, • zaplnené vrece s druhotnou surovinou vyloží každá domácnos ť daného RD pred bránku RD v de ň, ktorý je ozna čený v kalendári • odber bude vykonávaný výmenným spôsobom a to tak, že pracovníci odbernej služby automaticky vymenia plné vrecia za prázdne • interval zberu a výmeny zberných vriec spred domových jednotiek bude taktiež odlišný a bude závisie ť od druhu odpadu a farby vriec. Zelené a sivé vrecia čiže sklo a kovové odpady navrhujem zbiera ť každých 6 týžd ňov, žlté vrecia s obsahom plastov a PET fliaš raz za 4 týždne, a papier v modrých vreciach raz za 5 týžd ňov, • zorganizovanie verejného mítingu pre všetkých obyvate ľov spojeného s rozdávaním vriec, zberových kalendárov a osvetou, • osveta spo číva v oboznámení ob čanov so systémom separovania a ich motivovaním k triedeniu odpadov, • aktívne zapojenie žiakov základných škôl do separácie • organizova ť rôzne sú ťaže a osvety na týchto základných školách, • pristavenie kontajnera na ve ľkoobjemný odpad na dobu jedného týžd ňa dva krát do roka, • v rámci osvety odporu čiť obyvate ľom obcí zriadi ť si vo svojich záhradách vlastné kompostovisko. Navrhujem, aby obce vypracovali projekt, ktorý by nadväzoval na už existujúci projekt „SEZOD – Separovaný zber a Zberný dvor vyseparovaných odpadov pre mesto Stropkov a 24 obcí“ a týmto projektom požiadali Recykla čný fond o finan čné prostriedky. Z týchto prostriedkov by sa zaplatili okrem iného aj zberné vrecia, ktorých po čty pre obce Brusnica a Havaj zobrazuje tabu ľka č. 6.

49 Tabu ľka 6: Množstevný preh ľad vriec pre obce Brusnica a Havaj Po čet vriec pre obec Po čet vriec pre obec Komodita Farba vriec Brusnica na 1 rok Havaj na 1 rok

Sklo zelené 290 330 Papier a VKM modré 300 345 Plasty žlté 450 500 Kovové obaly sivé 103 112 Zdroj: vlastné spracovanie, 2010

V prípade, ak týmto obciam nebudú z Recykla čného fondu finan čné prostriedky poskytnuté, môžu sa uchýli ť ku krajnému riešeniu. Jedným z krajných riešení môže by ť dohoda s mestským podnikom SLUŽBA Stropkov, ktorý je prevádzkovate ľom zberného dvora a zberných kontajnerov, aby poskytol každej z dedín zberné kontajnery na spomenuté komodity. Tieto kontajnery budú umiestnené na vopred ur čenom mieste v blízkosti centra obce. Vyprázd ňovanie týchto kontajnerov bude prebieha ť pod ľa potreby. Po čet týchto kontajnerov bude ur čený koeficientom so skúsenosti z iných obcí už zapojených v separovanom zbere.

4.5.3 Environmentálne prínosy separovania zberu Zabezpe čenie separovaného zberu má jednozna čný vplyv na životné prostredie okresu Stropkov. Pozitívom je, že pre rôzne odpady, ktoré sú v sú časnosti zneškod ňované na skládkach odpadov sa separovaním zabezpe čuje zhodnotenie odpadov formou materiálového alebo energetického využitia. Nielenže sa zníži množstvo komunálneho odpadu, ukladaného bez akéhoko ľvek využitia na skládky odpadov, ale hlavne sa zabezpe čí využitie potenciálu odpadov ako druhotnej suroviny. Tým sa racionálnym spôsobom šetria primárne surovinové zdroje. Zložky životného prostredia, ktoré sú pozitívne ovplyv ňované realizáciou separovaného zberu v okrese Stropkov: Voda: úbytok využitia primárnych surovín pre spracovanie spôsobí zníženie spotreby technologickej vody v každom výrobnom procese. Realizáciou separovaného zberu a prepravy v uzatvorenom priestore sa predíde aj náhodným úletom, ľahších materiálov do okolia a zne čisteniu vodných tokov.

50 Pôda: ke ď sa zníži objem odpadov, ukladaných na skládky, ušetrí sa tak priestor pre pred ĺženie životnosti skládky, a tým pádom sa ušetria nové plochy na výstavby nových skládok. Ovzdušie: pri zneškod ňovaní odpadov spa ľovaním dochádza k úniku nebezpe čných látok do ovzdušia. Ke ď sa budú prednostne materiálovo zhodnocova ť vyseparované druhy odpadov tak sa takému to problému predíde z dôvodu zníženia množstva odpadov zneškod ňovaných spa ľovaním. Životné prostredie (živá príroda): využívaním recyklovaných výrobkov dochádza k úspore základných surovín, to znamená, že sa znižujú nároky na ťažbu surovín a tým sa priaznivo ovplyv ňuje príroda a ekosystémy. Zhodnocovaním odpadov sa predchádza aj prípadným verejných zne čisteniam, ktoré pôsobia v živej prírode dos ť neesteticky a taktiež sa nimi narúša prirodzený vzh ľad krajiny.

51 5 Návrhy na využitie výsledkov

Pre existujúci systém separácie v rámci projektu SEZOD v meste Stropkov a separujúcich obcí navrhujem pre zefektívnenie tieto zmeny:

Zmena systému kumulovaného zberu Je potrebné zmeni ť systém kumulovaného zberu dvoch surovín do jedného zberného kontajnera. Momentálny systém nevyužíva celý potenciál separovania ako takého a tiež nezabezpe čuje maximálne zisky pre prevádzkovate ľa, pretože odde ľovanie dvoch komodít je finan čne nákladnejšie. Preto chcem zavies ť do obehu ďalšiu nádobu, ktorá bude ur čená pre komoditu kovové obaly a kovy. Kovy sa doteraz separujú spolo čne so sklom. Po mojej úprave by sa dané komodity separovali oddelene. Na sklo by ostala zelená nádoba a pre kovy a kovové obaly by sa zaviedla sivá nádoba. V obciach sa za čnú rozdáva ť a používa ť sivé vrecia

Doplnenie zberu o zber textilu a šatstva Aj ke ď táto komodita z hľadiska množstva nepatrí medzi najpo četnejšie tak tvorí problematickú zložku ukladanú na skládku. Z hľadiska rozložite ľnosti sa dlho rozkladá a je dobre hor ľavá, čím sa podie ľa na vzniku samovo ľných požiarov na skládkach. Preto ju navrhujem separova ť ako osobitnú komoditu. Existujúce zberné miesta navrhujem doplni ť o novú zbernú nádobu a to fialovej farby. Po čet týchto nádob bude 21 s intervalom odvozu trikrát ro čne, alebo pod ľa potreby. V prípade rodinných domov navrhujem interval odberu plných vriec na pol roka. Textil a šatstvo tvorí približne 1% z celkového vyprodukovaného množstva komunálnych odpadov v okrese Stropkov, čo predstavuje okolo 92,4 ton. Pod ľa odhadu sa za prvý rok vyseparuje okolo 42%, čo predstavuje 38,8 ton.

Separácia jedlých odpadových olejov Čo sa tohto odpadu týka, u vä čšiny domácnosti to funguje tak, že ho bu ď vylievajú priamo do kanalizácie, alebo ho zlievajú osobitne do fliaš, a tie neskôr vhadzujú do kontajnerov na zmesový komunálny odpad. Takéto spôsoby nakladania s týmto druhom odpadu majú za následok v prvom prípade zne čis ťovanie vodných zdrojov a v druhom prípade zne čis ťovanie pôdy, pretože na skládkach, kam sa tieto oleje usklad ňujú môže dôjs ť k ich úniku do pôdy. Ke ďže sú to karcinogény ich prítomnos ť v pôde a vo vode je

52 zdraviu škodlivá. Tento problém by som riešila nasledovne. Zriadi ť a umiestni ť zberné nádoby výhradne len na túto komoditu, aby ju ob čania vylievali do nich a nie do kanalizácie. Olej sa potom odvezie do firiem, ktoré zabezpe čia jeho úpravu a spracovanie.

Zavedenie separácie do škôl Vraví sa: “ Čo sa za mlada nau číš, v starobe akoby si našiel“. Preto je ve ľmi dôležité a ú činné, za čať separova ť aj v školách. V okrese Stropkov doteraz neprebieha žiaden projekt separácie, do ktorého by boli zapojené aj školy. Navrhujem preto zabezpe čiť v celom regióne v školách stojany na zberné vrecia spolu s vrecami, ktoré sa umiestnia v budovách škôl. K budovám umiestnim špeciálne zberné kontajnery na vhadzovanie vyseparovaných surovín z vriec. Tiež by bolo prínosom to, keby u čitelia raz za 3 mesiace po čnúc za čiatkom školského roka vyhradili jednu hodinu cez vyu čovanie tejto problematike. De ťom by sa takto od mali čka vštepovalo environmentálne cítenie. Navrhovala by som to formou sú ťaži, filmov zameraných na separáciu a rôznych hier.

Zavies ť systém zberu a separovania biologicky rozložite ľného odpadu Pod ľa zákona o odpadoch č. 223/2001 Z. z. je od 1. januára 2006 zakázané biologicky rozložite ľný odpad vhadzova ť do kuka nádoby a skládkova ť. Na základe toho navrhujem, aby si obyvatelia RD zriadili vo vlastných záhradách malé kompostárne. Podnikom a školám budú pridelené ve ľké kompostéry. Domácnostiam budú pridelené aj vrecia na bio odpad Pod ľa údajov z obvodného úradu životného prostredia v Stropkove predstavuje BRO 46% z celkového množstva KO. Zriadením kompostárni by sa mohlo dosiahnu ť aspo ň 50% vytriedených druhotných surovín z KO. Tam, kde je to možné, zhodnocova ť BRO priamo na mieste jeho vzniku. Ide predovšetkým o záhradky, školské jedálne, všetky druhy vývarovní at ď. Obyvatelia bytových jednotiek nemajú také možnosti tento odpad separova ť. Vä čšinou nemajú priestor na skladovanie vreca na bio odpad. A tiež, pokia ľ nemajú možnos ť roztriedi ť biologicky odpad hne ď, zmiešajú ho s ostatným zmesovým odpadom. Jedno z riešení je, aby každá domácnos ť mala dva smetné koše, z toho jeden na BRO. Ale reálne si myslím, že to tak robi ť nikto nebude. Preto momentálne nevidím spôsob, ako navrhnú ť efektívne separovanie BRO pre domácnosti bytových jednotiek.

53 6 Záver

Na základe stanoveného cie ľa, ktorým bolo zapojenie obcí Brusnica a Havaj do separácie, zhodnotenie doterajšieho stavu separácie v okrese Stropkov a návrhy na zefektívnenie tohto stavu, som dospela k týmto výsledkom: • rastúca tendencia KO v okrese Stropkov až na výchylky v niektorých rokoch 1997 a 2001), ktoré sú spôsobené nerovnomerným stúpaním životnej úrovne v okrese, ktorú majú na svedomí celoslovenské výkyvy v ekonomike, • v okrese je najviac produkovaný BRO čo predstavuje 46%, papier tvor12%, odpady zo skla tvoria 9%, plasty 7%, kovy zanedbate ľných 2,4% a zvyšok 23,6%, • zo 42 obcí okresu nemá zavedený systém separovania 18 obcí, z toho 5 obcí by separova ť malo, pretože sa jedná o vä čšie obce a zárove ň sa nachádzajú vo zvozovej oblasti, • návrh na zapojenie obcí Brusnica a Havaj do separovania, • systém separovaného zberu je možné realizova ť efektívne a trvalo udržate ľne iba vo vä čšom regióne, • pre vybrané obce zavies ť vrecový systém separácie, domácnostiam v RD prideli ť farebne odlíšené jednorazové vrecia pre papier, sklo a plasty, • zhodnotenie prebiehajúceho projektu SEZOD - Separovaný zber a Zberný dvor vyseparovaných odpadov pre mesto Stropkov a 24 obcí“, • rozšírenie projektu SEZOD o projekt NOVOO, • návrh zmeny systému kumulovaného zberu (oddelené separovanie komodity skla od kovových obalov a kovov, zavedenie nových zberných nádob a vriec sivej farby), • návrh na doplnenie separovaného zberu textilu a šatstva (zavedenie nových zberných nádob fialovej farby, ktorých po čet bude 21 pre mesto Stropkov, pre RD fialové vrecia), • návrh separácie jedlých odpadových olejov a tým zníženie obsahu karcinogénov v pôde a vo vode, • za ú čelom environmentálnej osvety u detí a zvýšenie po čtu obyvate ľov zapájajúcich sa do separácie zavies ť separovaný zber na školách,

54 • rozšírenie separácie o BRO, pridelenie ve ľkých kompostérov podnikom a školám, odporu čiť obyvate ľom RD zriadenie malej kompostárne vo svojich záhradách, pridelenie bio vriec.

55 7 Použitá literatúra

1. Analýza sociálno-ekonomickej situácie okresov Bardejov, Svidník a Stropkov a návrhy na zlepšenie v sociálnej a hospodárskej oblasti [online ] [cit. 2010.03.23].Dostupné na internete: 2. ANDRUCH, V. – FLORIÁN, K. – MATHETNY, M.- TEREK, J. 2000. Chémia životného prostredia. Prešov: Prešovská univerzita, 2000. 145 s. ISBN 80-88885- 84-1. 3. BE ŇKO, J. a kol. 1994. Stropkov . Martin : Neografia, 1994. 319 s. ISBN 80- 901392-5-6. 4. PADO, R., 2007 Spa ľovanie odpadov [online] [cit. 2010-04-04]. Dostupné na internete: 5. KOLEKTÍV AUTOROV, 2010. Odpady [online] [cit. 2010-02-15]. Dostupné na internete: 6. BRUNDTLAND, G. H. 1987. Our Commom Future. Oxford University Press. Oxford . 7. CICHÝ, J. – DUGAS, D. 1990. Ondavské premeny . Košice : Východoslovenské vydavate ľstvo, 1990. 96 s. ISBN 80-85174-66-9. 8. DEMO, M. – HRONEC, O. – TÓTHOVÁ M. a kol. 2007. Udržate ľný rozvoj . 1.vyd. Nitra : SPU, 2007. 440 s. ISBN 978-80-8069-826-3. 9. KOLEKTÍV AUTOROV, 2009. Funk čných skládok na Slovensku ubudne . [online] [cit. 2010-02-15]. Dostupné na internete: 10. ĎURÍKOVÁ, E. 2008. Hodnotenie stavu odpadového hospodárstva v okrese Komárno a návrh opatrení na jeho zlepšenie : bakalárska práca. Nitra. 2008. 50 s. 11. EIA - zámer pre rozšírenie skládky odpadov Chot ča, okres Stropkov . [online] [cit. 2010-03-22]. Dostupné na internete: . 12. FÁZIKOVÁ, M. a i. 1995. Ekonomika životného prostredia . 1995. Nitra: VŠP. 1995. 68 s. ISBN 80-7137-248-x.

56 13. GAŠPARÍKOVÁ, B. – GOIDI ČOVÁ, M. - GALLOVI Č, P. 2004. Odpadové hospodárstvo Slovenskej republiky po vstupe do EÚ . 1. Vyd. Bratislava: Epos, 2004, 783 s. ISBN 80-8057-610-6. 14. GIBA, M. – SKLENÁR, Š. 1994. Skladovanie a využitie odpadov v krajine . Nitra: SPU. 1994. ISBN 80-7137-163-7. 15. KOLEKTÍV AUTOROV, 2010. Odpady. [online] [cit. 2010-04-05]. Dostupné na internete: 16. HÖLTER, H. 1997. Kohle-Müll - Systemtechnik, Grundsatzüberlegungen zur energetischen Nutzung . Gliwice,1997. 17. KOLEKTÍV AUTOROV,2009. Vypa ľovanie a odpady . [online] [cit. 2010-02.12]. Dostupné na internete: < http://hradok.webgarden.cz/vypalovanie-a-odpady > 18. HRONEC, O. – TÓTH, J. – TOMÁŠ, J. 2002. Cudzorodé látky a ich riziká , 1. vyd. Košice: HARLEWUIN QUALITY, 2002, 174 s. ISBN 80-968824-0-6. 19. KOLEKTÍV AUTOROV, 2009. Die energetische Verwertung . [online] [cit. 2009.12.15]. Dostupné na internete: 20. Interné materiály mestského podniku SLUŽBA v Stropkove, 2010 21. Interné štatistické údaje Úradu sociálnych vecí a rodiny v Stropkove, 2010 22. JANOŠKO, I. – PIATRIK, M. – GIBA, M. 1998. Ekologické aspekty komunálnej techniky . Nitra: SPU. 1998. 114 s. ISBN 80-8069-228-9. 23. JURÍK, Ľ – TÁTOŠOVÁ, L. 2006. Krajinné inžinierstvo a právo . Nitra: SPU. 2006. 123 s. ISBN 80-8069-708-6. 24. Klinda, J. – Lieskovská, Z. 2008. Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2008 . 1. vyd. Bratislava: MŽP SR. 2008. 308 s. ISBN 978-80- 88833-53-6. 25. KŇAZEOVÁ, K. Energetické zhodnocovanie odpadov : bakalárska práca. Nitra. 2008. 41 s. 26. KRŠKOVÁ, L. 2008. Sú časný stav nakladania s odpadmi v obci Zázrivá a perspektív jeho riešenia do budúcnosti : bakalárska práca. Nitra. 2008. 51 s. 27. KU ČERA, J. 1989. Využití biotechnológií v pr ůmyslu . Československá v ědecká spole čnost, Státní komise pro v ědeckotechnický a investi ční rozvoj. 1989.

57 28. KUDI Č, R. 2010. Vývoj jednotlivých druhov pozemkov po ľnohospodárskej pôdy a lesných pozemkov od roku 2006 . [elektronická pošta]. Správa pre: Ľubica KAPOVÁ. 2010.01.12 [cit. 2010.01.12.] Osobná komunikácia. 29. MARKUSOVÁ, I. Spolo čnos ť pre rozvoj ekologického povedomia Palárikovo , 2009 [online] [cit. 2009.12.15]. Dostupné na internete: 30. MO ŇOK, B. 2007. Komunitné kompostovanie : Príru čka pre komunitné spolo čenstvá . Košice 2007. 55s. 31. MO ŇOK, B. – PLÁNI ČKA, R. 2005. Odpady – príru čka o znižovaní vzniku a triedenom zbere komunálnych odpadov. Priatelia Zeme, Košice 2005. ISBN 80- 967972-4-7. 32. Národný environmentálny ak čný program, MŽP SR. Vydavate ľstvo EKOPRES, Bratislava, 1996 33. NESVADA, J. – VELEK, K. 1983. Tuhé odpady . Praha: SNTL, 1983. 312 s. 34. NOSKOVI Č, J. a kol. 2007. Ochrana a tvorba životného prostredia . 3. vyd. Nitra: SPU, 2007. 152 s. ISBN 978-80-8069-978-9. 35. NOVÁK, P . Miera nezamestnanosti v uplynulom roku vzrástla o 5%. In elektronický časopis Spektrum. [online] [cit. 2010-04-05]. Dostupné na internete : < http://www.espektrum.sk/index.php?text=2177-miera-nezamestnanosti-v- uplynulom-roku-vzrastla-o-5> 36. HAVEL, M., 2009 Ekologicky p říznivé nakládání s komunálním odpadem . [online] [cit. 2009-11-13]. Dostupné na internete: 37. PADO, R., 2007 Surovina alebo hrozba? [online] [cit. 2009-12.06]. Dostupné na internete: 38. PONGRÁCZ, E. 2004. Je trvalé ud řítelné hospodárství záležitostí definice? In: Odpadové fórum, 2004. č. 2. ISBN 1212-7779. 39. KOLEKTÍV AUTOROV, 2008 Plasty. [online] [cit. 2009-11-13]. Dostupné na internete: 40. SLODI ČÁK, T. Koncepcia smerovania k nulovému odpadu: bakalárska práca. Nitra. 2008. 52 str.

58 41. SOLDÁN, M. 2005. Ekologické nakladanie s materiálmi a odpadmi . Bratislava: STU, 2005, 103 s. ISBN 80-227-223-5. 42. Mesto Stropkov . [online] [cit. 2009-11-13]. Dostupné na internete: 43. ŠMELKOVÁ, E. – TESLÍK, P., 2009 Rizikové faktory v životnom prostredí: Bilancia separovaného zberu komunálneho odpadu . [online] [cit. 2009-11-13]. Dostupné na internete: 44. ŠOPINEC, F. 2005. Skládkovanie- stále najpoužívanejší spôsob zneškod ňovania odpadu. In: Enviromagazín. Ro č. 10. č. 2. 2005 . s. 10 – 13 45. TESLA Stropkov, a.s . [online] [cit. 2009-11-13]. Dostupné na internete: 46. TÖLGEYSSY, J. – PIATRIK, M. 1984. Odpad – surovina budúcnosti . Bratislava: Obzor, 1984. 724 s. 47. KOLEKTÍV AUTOROV, 2009 Nakladanie s odpadmi . [online]. [cit. 2009-12-04]. Dostupné na internete: 48. Vestník MŽP SR. Ro č. 1995, čiastka 6 49. Veverka, Lešinský, 2009 Kritický stav ekonomiky separácia na Slovensku . [online] [cit. 2009-11-11]. Dostupné na internete: 50. VZN Fi ľakovo. [online] [cit. 2010-04-05]. Dostupné na internete: 51. Zákon č. 17/1992 o životnom prostredí a o zmene a doplnení niektorých zákonov 52. Zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

59

Prílohy

60 Pri cintoríne v Stropkove V blízkosti rybníka pri obci Obec Chot ča Bokša

Foto 1: „ Čierne“ skládky Kapová Ľubica, 2010

Foto 2: Lis na separovaný odpad s dopravníkom Kapová Ľubica, 2010

Foto 3: Vyseparovaný odpad Kapová Ľubica, 2010

61

Foto 4: Zberné nádoby pre plasty, sklo a papier Kapová Ľubica, 2010

Foto 5: Skládka odpadov v k. ú. Chot ča Kapová Ľubica, 2010

62