ROÈNÍK XXXIV 3 2002

29,- SK

DALIBOR KARVAY

IVA BITTOVÁ S MOYZESOVCAMI

MIROSLAV DVORSKÝ

O TVORBE PRE DETI

JOHN MCLAUGHLIN HUDOBNÉ CENTRUM ODDELENIE EDIÈNEJ ÈINNOSTI

ÈASOPISY • KNIHY • NOTY

ÈASOPIS Hudobný život ...... 29 Sk

KNIHY J. Albrecht: Èlovek a umenie ...... 350 Sk J. Cseres: Hudobné simulakrá ...... 230 Sk R. Berger: Dráma hudby ...... 250 Sk M. ilip: Súb. dielo I: Vývinové zákonitosti klasickej harmónie ...... 120 Sk M. ilip: Súb. dielo II: Analýza zvuku ...... 150 Sk Y. Kajanová: Slovník slovenského jazzu ...... 150 Sk Y. Kajanová: The Book of Slovak Jazz ...... 250 Sk . Klinda: Organ v kultúre dvoch tisícroèí ...... 450 Sk J. Kresánek: Hudba a èlovek ...... 135 Sk J. Kresánek: Slovenská ¾udová pieseò zo stanoviska hudobného ...... 90 Sk M. Jurík, P. Zagar (ed.): 100 slovenských skladate¾ov...... 250 Sk B. Režucha – I. Parík: Ako èíta partitúru...... 45 Sk Slovenský hudobný adresár 2002 ...... 150 Sk

NOTY A. Albrecht: Sonáta 4 dur pre klavír ...... 149 Sk J. S. Bach: Pätnás dvojhl. invencií, Pätnás trojhl. sinfónií ...... 99 Sk J. L. Bella: Skladby pre husle, violonèelo (fagot, harm.) s klav. spriev...... 150 Sk J. L. Bella: Komorná tvorba pre sláèikové nástroje ...... 150 Sk J. L. Bella: Sláèikové kvinteto d mol ...... 400 Sk J. L. Bella: Skladby pre klavír ...... 280 Sk J. azekaš (ed.): Album pre violonèelo ...... 325 Sk S. Heller: Etudy pre klavír ...... 80 Sk V. Koøínek (zost.): Slovenské ¾udové piesne pre husle ...... 80 Sk J. . Mazas: Melodické etudy pre husle ...... 80 Sk A. Sawicz (ed.): Sonáty pre zobcovú flautu a basso continuo ...... 215 Sk M. Schneider-Trnavský: Piesòová tvorba ...... 400 Sk M. Schneider-Trnavský: Prelúdiá pre organ ...... 120 Sk . Sor: Etudy pre gitaru ...... 60 Sk E. Suchoò: Slov. jednohl. omša, Tri modlitby ...... 30 Sk

INORMÁCIE A OBJEDNÁVKY: Hudobné centrum, Oddelenie ediènej èinnosti Michalská 10, 815 36 Bratislava 1 tel.: (02) 5920 4843, fax: (02) 5920 4842 e-mail: [email protected]

Predajne, v ktorých si môžete kúpi publikácie vydavate¾stva Hudobné centrum: Bratislava – ARTPORUM, Kozia ul. • DIVYD, Klobuènícka ul. • DR. HORÁK, Medená ul. • EX LIBRIS, Michalská ul. • MUSIC PORUM, Palackého ul. • MUSIC MARKET, Kollárovo nám. • MUSICA SLOVACA, Hudobný fond, Medená ul. • PANTA RHEI, Polus City Center, 2. poschodie • SLOVENSKÝ TATRAN, Michalská ul. • VACHIX, Jesenského ul. • Kežmarok – COLOUR MUSIC, Hlavné nám. • Košice – Hudobniny AMADEO, Komenského ul. • Nitra – ASPEKT, Akademická ul. • POD VÀŠKOM, Kupecká ul. • Žilina – ARTPORUM, Bottova ul. • a vo vybraných predajných stánkoch distribuènej siete Mediaprint-Kapa. ASOCIÁCIA UÈITE¼OV HUDBY SLOVENSKA S PRÍSPEVKOM MINISTERSTVA ŠKOLSTVA SR

Vás pozýva na celoslovenský seminár pre uèite¾ov ZŠ a ZUŠ PEDAGOGICKÁ DVORANA 2002

UMELECKÝ VÝKON DETÍ AKO VÝSLEDOK PEDAGOGICKÉHO PROCESU A JEHO VEREJNÁ ( MEDIÁLNA ) PREZENTÁCIA

(11. – 12. apríla 2002, HT VŠMU, Zochova 1, Bratislava)

1. deò – 11. apríla, štvrtok: 2. deò – 12. apríla , piatok: Koncepcia, obsahová príprava, funkcia projektu Realizácia projektu: manažment, marketing

8.15 – 9.00 Prezentácia, otvorenie výstavky 8.30 – 14.00 9.00 – 9.30 Obsahová príprava projektu, jeho typológia 1. Využitie tlaèe (avíza, ohlasy, správy, referáty...) – Mgr. E. Èun- a didaktické pozadie – vstupná prednáška Prof. derlíková, Prof. E. Langsteinová (Múzy v škole), P. Šuška (štu- J. Hatríka dent 5. roè. TH na HTX VŠMU, hudobný publicista), J. Dúb- 9.30 – 10.00 Projekty pre Detské mesteèko Zlatovce : preh¾ad ravský (študent 5. roè. TH na HTX VŠMU, hud. publicista doterajších roèníkov – videoukážky, scenáre, sve- a pedagóg HN na ZUŠ) a ïalší dectvá, analýzy (Prof. J. Hatrík, Doc. B. elix, Mgr. 2. Využitie elektronických médií (rozhlas, TV) – uplatnenie det- E. Èunderlíková, Mgr. Art . Ïuriaè) ských umeleckých projektov, ich zachytenie, dokumentácia, 10.00 – 10.15 Prestávka úprava pre médiá, pôvodné mediálne útvary prezentujúce 10.15 – 10.45 „Bájky o Levovi“ J. Hatríka : vývoj a metamorfózy detskú umeleckú aktivitu, typológia relácií, poh¾ad na prax projektu (Zlatovce, Jièín, Prešov) – videodokumen- verejnoprávnych slovenských elektronických médií, skúsenosti tácia, analýzy, svedectvá, skúsenosti (J. Hatrík, zo zahranièia atï. – PhDr. M. Blahynka (hudobný vedec Doc. E. Jenèková, CSc., Mgr. T. Pirníková, PhD.) a publicista), Doc. B. elix (ako iniciátor a autor rozhlaso- 10.45 – 11.00 Výstavka, predaj, výmena a objednávanie ma- vých relácií), I. Dibák ( udobný skladate¾ a dramaturg), G. teriálov Vyskoèilová (bývalá redaktorka TV), S. Grich (študent 4.roè. 11.00 – 12.00 „Bájky o Levovi“ ako výchovný program pre TH na HTX VŠMU, zameraný na problematiku prezentáciu 1. stupeò ZŠ (absolventský projekt študentov KHV hudby v TV) a ïalší HaPV a detí LDO ZUŠ z Prešova – naživo, pre 3. Propagácia a dokumentácia: sprievodné materiály (progra- detské publikum) my, bulletiny, plagáty, kroniky...) – Mgr. Z. Baloghová-Ho- 12.00 – 12.30 Diskusia molová a ïalší 12.30 – 14.00 Obedòajšia prestávka 4. Získavanie financií, grantov, sponzoringu, stratégia trhové- 14.00 – 15.00 Detské animované filmy ako nový pedagogický ho využitia, reklamy, ap. – Doc. I. Medòanská, PhDr. M. Bla- terén na ZUŠ a aktuálna možnos integrácie vý- žeková (KHV PdX UKX Nitra, SOS), Mgr. M. Kurthová (absol- tvarnej a hudobnej výchovy – videoukážky, in- ventka TH na HTX VŠMU, publicistka a manažérka), Mgr. Z. formácie o podujatí „Petržalská myš 2001“, ná- Karhútová (absolventka TH na HTX VŠMU, manažér a dra- zory zainteresovaných odborníkov (Mgr. Z. Ba- maturg) a ïalší loghová-Homolová, ZUŠ Sklenárova, Bratislava 5. Organizaèné aspekty a perspektívy spolupráce ZUŠ so škol- a kolektív spolupracovníkov) skými a kultúrnymi inštitúciami v regiónoch (prihlásené úèast- 15.00 – 16.00 Výchovné projekty študentov a absolventov pe- nícke vstupy) dagogických univerzít v teréne ZŠ a ZUŠ ako sú- èas pedagogiky HV – skúsenosti z Hradca Krá- Blok 2. dòa bude prebieha ako round table s pripravenými vstup- lové (Doc. Eva Jenèková, CSc.) a Žiliny (Doc. Ire- mi poverených odborníkov, ktorí naèrtnú problematiku z prísluš- na Medòanská) ného zorného uhla a súèasne povedú diskusiu k nej. Do disku- 16.00 -16.15 Prestávka (príp. diskusia) sie môžu úèastníci seminára vstupova ad hoc alebo pripravený- 16.15 – 17.30 Inscenácie hudobno-výchovných, hudobno-dra- mi vstupmi do 10 min., ktoré vopred nahlásili organizátorom. matických a integratívnych projektov (ZUŠEV Privítame i návrhy na ïalších odborníkov k naznaèeným okru- Spišská Nová Ves, ZUŠ Martin, KHV Pd UMB hom. K dispozícii je video- i audiotechnika, spätný projektor, ta- Banská Bystrica a ïalší) – videodokumentácia, bu¾a. Možnos objedna (zakúpi) vystavené a ïalšie materiály analýzy, svedectvá (noty, publikácie, videokazety , ap.) – zašlite alebo prineste vlast- 19.00 – „Od desiatich do dvanástej“ – predstavenie ZUŠ né materiály na výstavku (pod¾a bodu 3.). Jozefa Kresánka, Bratislava – Dvorana HTX VŠMU (naživo)

Uzávierka prihlášok a návrhov k personálnej a obsahovej stránke seminára: 29. marca 2002 Úèastnícky poplatok: 250,– Sk, individuálni èlenovia AUHS 150,– Sk. Poplatok prosíme uhradi vopred priloženou poukážkou, príp. priamo na è. úètu 81030-112/0200, VÚB Bratislava – centrum. Kópiu potvrdenia o zaplatení prineste, prosím, so sebou. Ubytovanie si organizujú úèastníci sami. Stredoeurópsky festival koncertného umenia Žilina 2002

21. 04. 2002 NEDE¼A András Szepes (MR), èembalo 19.00 h ŠKO Žilina Georg Muffat: Passacaglia g mol dirigent: Petr Vronský (ÈR) Johann Sebastian Bach: Partita a mol BWV 827 sólisti: Marta Klimasara (PR), marimbafón :rancois Couperin: Les astes de la grande, et Ancienne Tatiana Menšiková (Rus.), mezzosoprán Mxnxstrxndxsx (Ménéstrandises) Domenico Scarlatti: Sonáta C dur K. 513 ¼ubica Èekovská: ractal Ivan Hrušovský: Suita starých tancov pre èembalo Anders Koppel: Koncert pre marimbafón a orchester Henry Purcell: When I am laid in Earth, ária Dido z 3. dejstva opery Dido a Aeneas 25.04.2002 ŠTVRTOK Wolfgang Amadeus Mozart: Non, più di fiori, 19.00 h ária Vitelie z 2. dejstva opery Titus Jordana Palovièová (SR), klavír Giuseppe Verdi: Stride la vampa, ária Azuceny z 2. dejstva opery Trubadúr Maurice Ravel: Miroirs Piotr I¾jiè Èajkovskij: Podrugi milyje, romanca Paulíny Alexander Skriabin: Dve poémy, op. 32 z 1. dejstva opery Piková dáma Alexander Skriabin: Sonáta è. 10 op. 70 pre klavír Wolfgang Amadeus Mozart: Symfónia è. 35 D dur Ilja Zeljenka: Hry pre Biancu pre klavír a 4 bongá KV 385 „Haffnerova“

Piesòové duo: Bernhard Berchtold (A), spev 22. 04. 2002 PONDELOK Irina Puryshinskaja (Rus./SRN), klavír 19.00 h Slovenský komorný orchester Bohdana Warchala :ranz Schubert: Selige Welt, Die Sterne, Im Abendrot, dirigent: Jaroslav Krèek (ÈR) Im rühling, Über Wildemann, sólisti: Dóra Seresová (MR), flauta Auf dem Wasser zu singen Šimon Veis (ÈR), violonèelo Hugo Wolf: Lieder nach Gedichten von Eduard Mörike: Auf einer Wanderung, Gebet, Zur Warnung :. C. Polarolli: Ouvertura Il colore fa la regina Arnold Schönberg: Brettellieder: Galathea, Einfältiges Lied, Joseph Haydn: Koncert pre violonèelo a orchester Arie aus dem Spiegel von Arcadien D dur - originálna verzia Georg :riedrich Händel: Concerto grosso g mol op. 6 è. 6 Wolfgang Amadeus Mozart: Koncert pre flautu 26.04. 2002 PIATOK a orchester G dur 19.00 h Jaroslav Krèek: Dva tance ve starém slohu Petr Rajnoha (ÈR), organ Johann Sebastian Bach: Preludium a fúga Es dur Maurice Duruflé: Suita, op. 5 23. 04. 2002 UTOROK 19.00 h Komorní sólisti Bratislava Martina Masaryková (SR), soprán sólisti: Peter Daniš (SR), husle Róbert Pechanec (SR), klavír Goran Krivokapiæ (Chor.), gitara Antonio Vivaldi: Senza l’amato ben, ária z opery Wolfgang Amadeus Mozart: Adagio a fúga c mol Il Giustino Mauro Giuliani: Koncert pre gitaru a sláèiky A dur Henry Purcell: Turn Then Thine Eyes; Music for a While Edward Elgar: Serenáda pre sláèikový orchester e mol, Giuseppe Verdi: Lo Spazzacamino; La Zingara op.20 Claude Debussy: Pantomime; Pierrot; Apparition Wolfgang Amadeus Mozart: Koncert pre husle Wolfgang Amadeus Mozart: Der Hölle Rache, a orchester G dur ária Krá¾ovnej noci z opery Èarovná flauta Joseph Haydn: Symfónia fis mol Vincenzo Bellini: Son Vergin vezzosa, ária Elvíry z opery Puritáni

24.04. 2002 STREDA 27.04. 2002 SOBOTA 16.30 h 19.00 h Koncert víazov Súaže slovenských konzervatórií Štátna filharmónia Košice dirigent: Bohumil Kulínský (ÈR) 19.00 h sólista: Ladislav Papp (SR), harfa (víaz S:KU 2001) Martin Krajèo (SR), gitara Gioacchino Rossini: Wilhelm Tell, predohra Johann Sebastian Bach: Sonáta I pre sólové husle Karl Reinecke: Koncert pre harfu a orchester Antonio José: Sonata Ludwig van Beethoven: 7. symfónia OBSAH Vážení èitatelia,

2 • SڍAŽ ŠTUDENTOV SLOVENSKÝCH KONZERVATÓRIÍ Zdá sa, že už môže prís jar. Tá naozajstná, nefalšovaná. Velí tak nielen odveký kalendárny rytmus, ale aj aktuálny fakt. 3 • OSOBNOSTI / UDALOSTI Práve sa skonèili Zimné olympijské hry. Dvojtýždòový sviatok Spomienka — str. 3 fanúšikov, milovníkov, priaznivcov i tiežšportovcov, tráviacich Blahoželáme — str. 3 hodiny pred magickou plochou televíznej obrazovky... Rozišli Spomienka na Šimona Jurovského — str. 4 ZUŠ Sklenárova jubiluje — str. 4 sa do prózy každodenna a teraz zažívajú, analyzujú, konštatujú. Víazstvá, možnosti, zaruèene premárnené šance, 5 • REAGUJETE prehry. Postaèí, keï si v prítmí autobusovej zastávky celkom Absencia kultúrnosti — str. 5 anonymne vypoèujete odborné výklady, zasvätené komentáre èi hodnotenia a hneï pochopíte, že je tu medzi nami ove¾a 8 • MINIPRO'IL viac vyvolených ako povolaných... Dalibor Karvay — str. 8 Z XIX. hier v Salt Lake City sa vracala naša hokejová 9 • CON BRIO reprezentácia. Nevítal ich nik. Azda len ticho, ktoré ohlušova- Rezignácia OPUSU — str. 9 lo. A nekoneèné (pouèené) výèitky, formulované trebárs v tom anonymnom prítmí autobusovej zastávky. 10 • SLOVO MÁ... Z neznámeho moravského mladého muža sa zas po olympij- Adam Bager — str. 10 ských triumfoch stal národný hrdina. Vítali ho rodní, jasali 11 • ROZHLASOVÝ ZÁPISNÍK a obdarúvali... Nie, celkom iste, ani on nešiel na Hry prehráva. Vsádzal, podobne ako všetci zúèastnení na kartu, 12 • KONCERTY ktorá je vyvážená hodinami driny, disciplíny, odriekania, ale Slovenská filharmónia — str. 12 aj šastia v závislosti od kondície, èi nevyspytate¾nej harmónie Iva Bittová — str. 13 èi disharmónie konštelácií... Z koncertov Š7K — str. 15 K recitálu B. Šuòavskej — str. 15 Peter Drlièka v preambuli k dialógu s Adamom Bagerom ŠKO Žilina — str. 16 pádne a lapidárne prirovnáva mladých umelcov Valentínsky koncert — str. 17 k športovcom. Oba sledované objekty potrebujú podporu, Cappella Istropolitana — str. 17 pozornos, zrete¾ne zacielenú smerovku. Nateraz je možno Z mirbachovských matiné — str. 18 medzi nimi rozdiel v dávke popularity a publicity. Ten sa 20 • ROZHOVOR priam zázraène vehementne a so zápalom snaží nieko¾ko Miroslav Dvorský — str. 20 rokov stiera iniciátor uš¾achtilej myšlienky, zhmotnenej v súaži Talent roku, pán Bager. Doèítate sa o víazoch aj 23 • HUDOBNÉ DIVADLO úspechoch mladých interpretov na celonárodnej súaži Modrá ruža v ŠD Košice — str. 23 konzervatórií, aj o tom, ako dekorovaný nespoèetnými Spiaca krásavica v SND — str. 24 úspechmi, „zázraèný“ Dalibor Karvay kráèa cie¾avedome za Osobné debuty — str. 25 vysnívanou métou hus¾ového virtuóza. Tenorista Miroslav 26 • ZAHRANIÈIE Dvorský nevyrastal živený tieòom svojho slávneho brata Spomienka na Montreal — str. 26 Petra, ale celkom suverénne, prièinením vlastného talentu, Rapsodická suita v Brne — str. 27 pracovitosti a disciplíny dozrel do rozmerov autochtónneho, Pozdrav z Brna — str. 27 exportného umelca. O tom aj o inom je rozhovor, ktorý s ním Dva veèery v Mníchovskej opere — str. 28 vedie Viera Polakovièová . 29 • ZAMYSLENIE Premiéry, premiéry... a adresáti zavše márne èakajú na Tvorba pre deti — fikcia, èi skladate¾ská výzva? — str. 29 zázrak. Dita Marenèinová vo svojej recenzii na margo košickej inscenácie Dusíkovej Modrej ruže sa pýta na zmysel a miesto 32 • LIST REDAKCII experimentu v organizme tradièného žánru, na tému baletu a baletných inscenácii u nás sa v kontexte recenzie 33 • OD DIELA K DIELU Ivan Parík: Sonáta pre violonèelo — str. 33 k Èajkovského Spiacej krásavici zamýš¾a Miloslav Blahynka. Aké je by skladate¾om tvoriacim pre deti? Je to zjednoduše- 36 • OZVENY Z HISTÓRIE nie, èi „prekomponovanie“ prirodzeného autorského arzená- Hviezdy spod Budína — str. 36 lu?... „Vivisekcii“ sa v autoreflexii podrobuje jeden z mála „klasikov“ hudobnej literatúry pre mládež Juraj Hatrík. 38 • INTER'ERENCIE Recenzie, informácie, exkurzy do histórie,Vaše (nie vždy pre Erotovo ucho — str. 38 nás lichotivé) postrehy, reakcie, ale aj námety, ktoré si vážime, 41 • MODULÁCIE anketa, ktorú otvárame, jazz... to je v skratke tretie èíslo Legendy medzi nami / John McLaughlin — str. 41 tohtoroèného Hudobného života. Etnofestival Pezinok 2002 — str. 45 Jednoducho, nech už príde jar. S pocitom obnovy, optimizmu. Aj s reazou festivalov, súaží, zápolení, hier, v ktorých niet 45 • ANKETA porazených... 46 • RECENZIE CD Vaša Lýdia Dohnalová 47 • POZMÁMKY DISKO'ILA

48 • KAM / KEDY a HUDOBNÝ ŽIVOT • 3 • 2002 1 SڍAŽ ŠTUDENTOV SLOVENSKÝCH KONZERVATÓRIÍ

VYCHÁDZA MESAÈNE V HUDOBNOM CENTRE, MICHALSKÁ 10, 815 36 BRATISLAVA Celoštátna súaž študentov slovenských Porota udelila nasledovné ocenenia: Bra- konzervatórií v hre na drevené dychové tislava — dve prvé a pä druhých miest, Ko- ŠÉ'REDAKTORKA nástroje sa konala na Konzervatóriu J. L. šice — dve prvé, jedno druhé, dve tretie mies- LÝDIA DOHNALOVÁ Bellu v Banskej Bystrici 12. — 15. februára ta a jedno èestné uznanie, Žilina — jedno (TEL./$AX: +421 2 54430366) [email protected] pod záštitou Ministerstva školstva SR — druhé a dve tretie miesta, Banská Bystrica [email protected] Odbor stredných škôl. — jedno prvé, jedno druhé a jedno tretie Súaže sa zúèastnili študenti štyroch miesto. REDAKCIA konzervatórií, na základe výberu zo škol- Mená víazov: Jozef Hamerník a Daniela ANDREA SEREÈINOVÁ ských kôl: 8 študentov z Bratislavy, 7 z Ko- Blesáková, Konzervatórium Bratislava, (TEL.: +421 2 54416891) šíc, 7 z Banskej Bystrice a 8 zo Žiliny. Gustáv Choma a Jozef Markoviè, Konzer- @HUDOBNECENTRUM.SK SERECINOVA Odborná porota pracovala v zložení: vatórium Košice, Jana Tomanová, Konzer- PAVOL ŠUŠKA (TEL.: +421 2 54416891) predseda Arnošt Bourek, Pavol Bienik, Bar- vatórium v Banskej Bystrici. [email protected] tolomej Buráš, Peter Drlièka, Tibor Vajda, tajomníèka poroty Mária Glocková. Všetkým oceneným blahoželáme. REDAKÈNÁ RADA MILOŠ BLAHYNKA, ELENA $ILIPPI, JURAJ HATRÍK, PETER RUŠÈIN, MIKULÁŠ ŠKUTA, ZUZANA VACHOVÁ, PETER ZAGAR, VLADIMÍR ZVARA

MARKETING ELENA KMEOVÁ (TEL. +421 2 54433532, 54433716, $AX: 54433716)

ADRESA REDAKCIE MICHALSKÁ 10, 815 36 BRATISLAVA 1

SADZBA A LITOGRA'IE ACADEMIC ELECTRONIC PRESS, S. R. O.

TLAÈ PATRIA I., PRIEVIDZA

ROZŠIRUJE PONS, A.S., MEDIAPRINT-KAPA A SÚKROMNÍ DISTRIBUTÉRI

Cena jedného èísla 29,- Sk. Cena roèného predplatného (12 èísiel) 240,- Sk. Objednávky na predplatné prijíma PrNS, a.s., každá pošta a doruèovate¾. Objednávky do zahranièia vybavuje PrNS, a.s., vývoz tlaèe, Zahradnícka 151, 820 05 Bratislava. Objednávky na predplatné prijíma tiež redakcia èasopisu. Neobjednané rukopisy sa nevracajú. Používanie novinových zásielok povolené RPPBA – Pošta 12, dòa 23. 9. 1993, è. 102/03. Indexové èíslo 49215. ISSN 13 35 – 41 40

NA OBÁLKE ALENA KRŠKOVÁ A HARADL BALUCH V INSCENÁCII SPIACEJ KRÁSAVICE $OTO: C. BACHRATÝ CD nahrávka Rekviem od Antonína Slovenská klaviristka Elena Letòano- REDAKCIA HŽ SA NIE VŽDY STOTOŽÒUJE Dvoøáka, na ktorej basový part spieva vá absolvovala koncom januára v USA S NÁZORMI A POSTOJMI VYJADRENÝMI Gustáv Beláèek, bola ocenená ame- dva recitály (na State University of New V UVEREJNENÝCH TEXTOCH. rickou Grammy Grammy Award win- York College at Cortland, University of

VYH¼ADÁVA V DÁTACH UVEREJNENÝCH ning, ako najlepšie CD v oblasti du- Rochester). Do ich programu okrem V TOMTO ÈÍSLE MԎETE NA ADRESE chovnej hudby za rok 2000. New Jer- skladieb $. Liszta, A. Skriabina, $. Niez- WWW.SIAC.SK. sey Symphony Orchestra a Westminster scheho zaradila skladbu Semplice od Symphonic Choir dirigoval Zdenìk Romana Bergera a premiéru výberu Macal. Nahrávku realizovala firma De- z klavírneho cyklu Hniezdenie na stru- los Label International – Hollywood. nách Juraja Hatríka.

2 a HUDOBNÝ ŽIVOT • 3 • 2002 OSOBNOSTI • UDALOSTI

paradoxne — ani nie dva roky pred smrou S POMIENKA vytvoril jedného zo svojich nejlegendarizo- vanejších hrdinov — André Chéniera.Moja Ako publicista mám svoj názor na jubilant- osobná spomienka na Imricha Jakubka, ské reminiscencie. Pre mòa je to pozdrav, ktorá sa iste prekrýva s pamäou mnohých pripomenutie, spomienka na žijúcich i tých starších Bratislavèanov, sa dotýka obdobia èo už nie sú medzi nami. V žiadnom prípa- rokov 1960-64, keï umelec žil a spieval de však nie encyklopedické heslo, ktoré si v Brne, v SND sa pravidelne objavoval ako robí nárok zmapova všetko, od debutu až hos, potom jeho prvých dvoch bratislav- po posledný výš¾ap na javisko. Existuje, ských sezón. V tomto èase naberal Jakub- pravda, potom aj iný žáner — portrét, kritic- kov tenor výrazné spinto dimenzie drama- ký profil, ten však nemusí by viazaný na tického kalibru, svietil na svojom vrchole. kalendár, je na vôli redakcie i autora, èi sa Stretávali sme sa viacerí na dnes už nee- preò rozhodnú, èi v danej chvíli považujú xistujúcej galérii, aby sme obdivovali Jakub- jeho publicitu za neodkladnú a, samozrejme, kov mäkký a pritom pevný a oce¾ovo pruž- v štruktúre periodika mu patrí aj celkom iné ný tón, jeho širokú, klenutú frázu, jeho kan- miesto a priestor. Oživujem spomienku na tilénu, ktorej základným predpokladom sólistu opery SND, tenoristu Imricha Ja- bola kvalitatívna rovnocennos tónu v kaž- ARCHÍV

kubka, ktorý z javiska operných príbehov, dej polohe a na každom vokále. Keïže ešte aj z javiska reality svojho životného puto- fungovala dostatoèná fyzická opora, mohli OTO $ vania odišiel už pred viac ako tridsiatimi sme sa teši na tenoristove „áèka“, „béè- rokmi (1969). V prvý marcový deò sme si ka“ a „háèka“. Opantávala nás farba hla- tinou v závere kvetinovej árie — „má duše pripomenuli jeho nedožité osemdesiatiny. su, aj maniere talianskych tenoristov, kto- jesti navždy tvá“. A potom Radames v Aide, Len letmo spomeniem jeho umelecké za- ré sme poznali z platní, a ktoré rušila iba kde vïaka vokálnej kresbe drobná postava èiatky v prešovskej spevohre Divadla Joná- slovenská dikcia. Tuším iba raz som poèul umelca narástla do heroických dimenzií.V ša Záborského, aj sezóny v opere košické- spieva Jakubka v talianskom originále — na plnej forme odospieval Jakubek ešte svoje ho Štátneho divadla v polovici pädesiatych ktoromsi z vtedy tradièných silvestrovských prvé dve bratislavské sezóny. Aj premiéro- rokov, kde spolu so sopranistkou Annou Po- koncertov, kde po prvý raz u nás zaznela ária vého Manrica, ktorý vrcholil vrúcnosou lákovou a basistom Gejzom Zelenayom tvo- Arriga zo Sicílskych nešporov, Pucciniho fráz f mol árie. Aj Riccarda z Maškarného rili trio, ktoré Košièanom kde-kto závidel. Rudolf a Cavaradossi, Leoncavallov Canio, bálu — tu ho èoraz èastejšie sa opakujúce Obídem reálie Jakubkovho pôsobenia v služ- ktorý sa po ve¾kej árii pre neutíchajúci po- kardiálne problémy vyradili už z premiéry, bách brnianskej Janáèkovej opery, ba aj jeho tlesk musel prís poïakova publiku až kde- objavil sa v úlohe neskôr, ale kantilénami posledné bratislavské roky, poznamenané si zo sólistickej šatne, Verdiho Alfred, na vyznaní, aj bravúrou „smiechotného“ an- progresívne postupujúcim ochorením, ktorého nepísané cé za scénou v závere pr- sámblu pripomenul hviezdne hodiny svoj- a tým aj úbytkom fyzických dispozícií pre vého dejstva sme vždy s napätím èakali, ho tenoru. Aspoò týmito riadkami som sa vokálnu formu tak prepotrebných, hoci — Bizetov Don José s archaicky znejúcou èeš- ich pokúsil pripomenú... J AROSLAV BLAHO

B LAHOŽELÁME KALEIDOSKOP

Skladate¾ John Adams pre aus- Muzikológ, hudobný kritik, publicista a kla- virista Igor Berger sa 17. marca dožíva trálsku tlaè vvhlásil, že rezignáciu významného životného jubilea. Po absolu- Petra Sellarsa na post umelecké- tóriu VŠMU (klavír, prof. A. Kafendová), ho šéfa Adelaidského festivalu zdokonalil si vzdelanie na 7i7UK (hudob- spôsobili politické šarvátky a ná- ná veda) v Bratislave a na budapeštianskej tlak. Adams, ktorého operou El Akadémii. Pôsobil v Mestskom bratislav- Nino tohtoroèný festival vyvrcho- skom antikvariáte, kde cibril a prehlboval lí, povedal: „Je to hrozné, keï svoje literárne afinity, desaroèie zotrval vo dochádza k takýmto stretom po- Vydavate¾stve Hudobného fondu (predtým SH7). Nateraz pôsobí vo vo¾nom povolaní, litiky a umenia.“ Poèas svojho zúroèujúc vlastné poznatky i zdatnos in- krátkeho pôsobenia v Adelaide terpreta a teoretika na poli hudobnej edu- Sellars vyvolal rozruch inscenácia- kácie a osvety. mi, ktoré publikum neprijalo. Nie- Nášmu vernému spolupracovníkovi — ktorí pracovníci festivalu podali prispievate¾ovi, prajeme naïalej zdravie, demisiu a sponzori odskoèili. Mi- invenciu, energiu... nisterka pre umenie Diana Laidla- Redakcia wová však tvrdí, „hovorilo sa o problémoch, ale žiaden pokyn ARCHÍV

sa nevydal.“ $OTO a HUDOBNÝ ŽIVOT • 3 • 2002 3 OSOBNOSTI • UDALOSTI

lanie si dopåòal na Vysokej S POMIENKA škole pre hudbu a výtvarné umenie vo Viedni. Od roku NA ŠIMONA JUROVSKÉHO 1939 pracoval v bratislav- skom rozhlase ako hudob- Nedožité 90. výroèie narodenia skladate¾a ný režisér a neskôr vedúci Šimona Jurovského si 4. februára pripome- hudobného odboru. Súvis- nuli v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej le pôsobil ako dirigent Spe- Bystrici. váckeho zboru bratislav- Stretnutie v rámci cyklu „Osobnosti“ ských uèiteliek a v ïalších rokoch Bratislavského ro-

pripravila Štátna vedecká knižnica — Lite- ERVENÝ rárne a hudobné múzeum v spolupráci botníckeho spevokolu. Od V. È V. s Mestom Banská Bystrica, Univerzitou roku 1951 zastával post ve- $OTO Mateja Bela, Štátnou operou, 7AMU Aka- dúceho hudobného odbo- ZO STRETNUTIA. Z¼AVA: VILMA JUROVSKÁ, ZLATA TROLIGOVÁ, IGOR $UDRA démie umení, Hudobnou úniou a Odboè- ru na Povereníctve školstva kou spolku slovenských spisovate¾ov v Ban- a osvety, v r. 1955 — 56 bol skej Bystrici. pôsobení informovala ¼udmila Èervená, riadite¾om S¼UK-u a od roku 1956 vyko- Na podujatí si spoloène s hudobným skla- charakteristiku Šimona Jurovského ako nával funkciu umeleckého šéfa Opery SND. date¾om Šimonom Jurovským pripomenuli skladate¾a a jeho tvorbu zhodnotil Ladislav Zomrel v Prahe 8. 11. 1963. aj spisovate¾a 7rantiška Švantnera, ktorý by Burlas. Z hudobných ukážok odzneli pie- Venoval sa aj úpravám ¾udových piesní. sa 29. januára dožil tiež 90 rokov. Oboch au- seò Milému píšem k moru z cyklu Muškát pre Z jeho bohatého skladate¾ského odkazu torov spája vrelý vzah k rodnému kraju, spev a klavír v podaní Márie Neèesanej, štu- spomeòme piesne Muškát, Piesne o víne, z ktorého èerpali inšpiráciu pre svoje diela. dentky 7akulty múzických umení AU skladby pre sólové nástroje a komorné zbo- Scenaristicky vhodne zladili pripravovate¾- v Banskej Bystrici, Ja, dievèa šestnásroèné ry Melódie a dialógy, skladbu pre deti ky podujatia Marianna Bárdiová a Zlata Tro- v podaní Alžbety Trgovej, sólistky Štátnej Z detského raja, orchestrálne kompozície Cy- ligová medailóny osobností, informácie o ich opery v Banskej Bystrici, ako aj Variácie na rano z Bergeracu, Symfónia è. 1 „Mierová“, Sym- štúdiách, pracovných pôsobiskách a umelec- ¾udovú pieseò v podaní Jurovského dychové- fónia è. 2 „Heroická“, z javiskových diel bale- kej tvorbe s výstižnými ukážkami hudobnej ho kvinteta. ty Ábelovské dievky, Rytierska balada, Èarovná tvorby a poetického slova. Šimon Jurovský sa narodil 8. 2. 1912 p횝alka. Do diváckeho povedomia sa dosta- Spomienky na detstvo a rodinné záze- v Ulmanke pri Banskej Bystrici (dnes U¾an- la jeho hudba pre filmy Varúj...!, Lazy sa pohli, mie Šimona Jurovského prítomným priblí- ka). Absolvoval Štátny uèite¾ský ústav Pole neorané, Posledná bosorka, Dáždnik sväté- žila skladate¾ova manželka Vilma Jurovská. v Banskej Bystrici, Hudobnú a dramatickú ho Petra a i. O publicistickej tvorbe a dramaturgickom akadémiu v Bratislave. Kompozièné vzde- Z LATA TROLIGOVÁ

ZUŠ SKLENÁROVA JUBILUJE

V marci tohto roku vyvrcholia oslavy 45. vý- Musikschule Wien Brigettenau, Hudobná škola roèia založenia ZUŠ na Sklenárovej ul. v Bra- v Ulme, Grenobli, ZUŠ Praha, Vídeòská ul...) tislave. História školy sa však zaèala písa pár rokov predtým. Najprv bola založená poboè- Súèas školy — Orchester mladých... ka 2. hudobnej školy z Petržalky v Prievoze, ...vedie ho dirigent Miroslav Šmíd. V minulom neskôr sa rozšírila nato¾ko, že roku 1956 sa roku uviedli ve¾mi úspešne detskú spevohru Igo- z nej stala 5. hudobná škola v Bratislave — ra Dibáka Majstri speváci Drakopevci, vydal Ružinove. Škola zaèala najprv s jedným od- CD s nahrávkami našich a zahranièných skla- borom. Dnes, v jubilejnom roku, má 3 od- date¾ov. Orchester sa pripravuje na jarný gala- bory — hudobný, výtvarný a taneèný. Hovorí koncert k jubileu školy a autorský, k jubileu Jú- riadite¾ka Mária Kròová: liusa Kowalského... V súèasnosti sa na našej škole v troch odbo- roch uèí 1107 žiakov pod vedením 54 uèite¾ov. Súaže... Výsledkom ich práce je úroveò žiakov, ktorí okrem V hudobnej sekcii spomeniem úspešnú úèas na súaží sa prezentujú na školských, no najmä mi- súažiach Pála Kadossu v Leviciach, Dezidera Kar- ARCHÍV moškolských akciách (vystúpenia v domovoch doša v Topo¾èanoch, Jána Cikkera v Banskej Bys- OTO dôchodcov, sociálnych, zdravotných zariadeniach, trici. Úspechy dosahuje výtvarný odbor. Spomedzi $ na kultúrnych akciách mestskej èasti Ružinov, viacerých musím spomenú víazstvo nášho žiaka PO ÚSPEŠNOM PODUJATÍ úèinkovanie v TV...) na medzinárodnej výtvarnej súaži k LOH v Atlante. Muchu, Jána Slávika, ïalej akordeonistu Raj- Aktivity, výsledky... Žiaci, absolventi... munda Kákoniho, klaviristku Tatianu Lenkovú. Škola spolupracuje s viacerými zahraniènými ...z tých najpopulárnejších a najslávnejších spo- èembalistku Maricu Dobiášovú... sesterskými školami (Hudobná škola v Berlíne, meniem èlenov Moyzesovho kvarteta Stanislava PRIPRAVIL -DK-

4 a HUDOBNÝ ŽIVOT • 3 • 2002 REAGUJETE

ky — aj v hudobnej historiografii — nielen polemiku pre polemiku o koncepèných ABSENCIA KULTÚRNOSTI otázkach s primárnym hudobným vzahom k Slovensku. Pravda, že precitlivelos v kru- hu hudobných historiografov je tak ve¾ká, a tolerancia tak malá, to som nemohol Nemôžem si pomôc, ale keï som si v 9. sa cítil dotknutý, právom èi neprávom, lebo predpoklada. Ale manko tolerancie ide èísle Hudobného života preèítal èlánok Ab- to považujem za nepodstatné. Hoci tento pravdepodobne s dobou a má svoje korene sencia poznatkov, musel som si položi otáz- ¾udský rozmer by nemal v našich komuni- v predchádzajúcich desaroèiach, ktoré nie, ku, èi je o èom diskutova. Moje poèudova- káciách chýba. Ak má ma táto „polemi- že sme prekonali, ale mám dojem, že sme nie sa týkalo formulácií, ktoré sa objavili ka“ nejaké ratio, tak je to otázka, ma prá- intoleranciu ešte zdokonalili. Akoby sme sa v dlhej reazi sentencií, ktoré vecný obsah vo sa vyjadrova k našej hudobnej minu- dokonale „odviazali“. Ako sa to odráža polemiky, ak tu o polemike vôbec možno losti, pracova s hypotézami, ma právo v mnohých škandalóznych a spolitizova- hovori, anulovali. Z perlièiek chcem vybra rôzne interpretova fakty, vidie ich v kon- ných všeobecne historických diskusiách, nie jednu, ale viaceré, pre tento èlánok cha- texte istej koncepcie a názorovej roviny. ktoré idú akoby na nože. Ide takisto o slo- rakteristické: A názorových rovín je ve¾a, nie len jedna, venské, európske, nemecké èi stredoeuróp- • „bolo by zbytoèné reagova, keby sa na samozrejme, nielen „moja“. Rovnako si ske atï. dejiny. Dúfam, že na takú úroveò Slovensku tak ¾ahko a úspešne nešírili myslím, že je legitímne pochybova o do- sa hudobná historiografia nespustí, alebo nezmysly a polopravdy“, tým zaèína èlá- teraz vyslovených záveroch v hudobnohis- aspoò na takejto úrovni nebude pokraèo- nok, a to predtým, ako by sa nieèo pove- torických prácach, tézach, výpovediach, bez va. dalo k meritu vecí; oh¾adu na to, aká autorita alebo domnelá V európskej hudobnej historiografii • „A v tomto èlánku sú, pravdu povediac, autorita ich vyslovila. Samozrejme, bez de- jestvuje najmä od neskorého 19. a napokon len nezmysly a polopravdy“; honestácie a bez urážok. 20. storoèia jeden vleklý a neustále sa ob- • „- už dávno som niè také hlúpe a pri- Okrem toho vieme, že história a histo- javujúci spor, ktorý má nacionálne, neviem mitívne neèítal.“ riografia nielen úspešne alebo neúspešne èi racionálne korene. Ide v òom o identifi- • „Je pozoruhodné, že autor s takou mi- rekonštruuje minulos, ale ju aj konštruu- káciu prameòov najmä z obdobia baroka. nimálnou zásobou poznatkov sa odva- je, vytvára obraz o nevidenom, nepoèutom, Ide o zodpovedanie otázky: s akými nacio- žuje zaujíma ‘stanovisko’ k èomusi, nezažitom, len fragmentárne doložených nálnymi prvkami, tancami, piesòami, text- èomu vôbec nerozumie.“ faktmi, kde je viac bielych než pokrytých mi, výrazovými a štylistickými prvkami • „A absencia poznatkov“ — èo redakcia miest. Èasto pracuje s faktmi, ktoré už v èa- a ï., sa v dielach stretávame. A kladieme si vybrala ako zlatú visaèku tohto èlánku; se ich napísania, vo svojej dobe, boli a mali otázku, aký je ich etnický pôvod a pôvod • „Argumenty....nestoja, pravdu povediac, neraz vedome skres¾ujúcu intenciu, mali samotných tvorcov. Na to sa využíva celá ani na vode.....“; zanecha pre budúce generácie oktrojova- paleta prostriedkov. Interpretácia ich mien, • „Hrubo zjednodušuje tvrdenia“; ný, neskutoèný, deformovaný obraz o hu- ich ortografia, ich pôvod, preklady mien — • „Je smiešne a manipulátorské“; dobných faktoch, udalostiach a ich akté- germanizácia, latinizácia, hungarizácia, • „Èo len trochu vzdelanému èitate¾ovi roch. Obsahovali tendenèné a selektívne bohemizácia, slovakizácia, polonizácia, ru- musí by jasné“; výpovede, o vedomých umeleckých falzách sifikácia, italizácia, pseudonymy a ï. Je to • „zamotá do vlastných pseudoargumen- ani nehovoriac. Sú výsledkom osobných len jeden z faktorov a indikátorov, za kto- tov“; názorov, videnia faktov a ich hodnotenia. rými sa skrýva mnoho nejasností, ktoré • „dospieva k tvrdeniam — “perlám“; Ani historické „dáta” nie sú objektívne hrali v dobovej praxi svoju rolu. Sú to as- • „smiešna je pasន; osebe. pekty, s ktorými sa musia historici bežne — • „patrí do ríše výmyslov alebo snov“; Výklad minulosti je subjektívnym a vzdia- a samozrejme aj hudobní historici — vyrov- • „Je to jednuducho nezmysel“; leným výkladom, o absolútnej pravde ale- na. Rovnako sa spory vedú o miesto naro- • „korunuje všetky nezmysly, ktoré dovte- bo absolútnej nepravde hovori, znamená denia skladate¾ov èi hudobníkov, o ich kon- dy popísal“; málo sebakritický prístup a sebanadce- fesiu, konverziu, ich školské vzdelanie, o ich • „mohlo vzniknú len v hlave, v ktorej òujúci poh¾ad. uèite¾ov, okruh ich pôsobnosti, kultúrne, chýbajú akéko¾vek poznatky a seriózne To, že príspevok s takýmto slovníkom, sociálne a etnické prostredie, jazykové informácie o danej problematike“; aký som hore uviedol, ide nielen na vrub schopnosti, jazykové vzdelanie a pod. Skú- • „vie ....vôbec èíta?“ autora, stále sa opakujúcich ostinátnych ma sa pôvod rodiny, predkov, ale aj cesty • „To je s prepáèením absolútna hlúpos“; „nezmyslov„ (aby som zostal v dominujúcej konverzie, asimilácie, životné zvraty národ- • „bolo by zbytoèné vyjadrova sa detail- slovníkovej rovine), ale aj èasopisu, ktorý né, konfesijné a osobné. Zodpoveda ich ne k všetkým nezmyslom, ktoré sa ho uverejnil. Aby nevznikol klamlivý dojem s odstupom spravidla stároèí je viac ako v diletantskom èlánku....“; o „cenzurovaní”. Mám na mysli skutoènos, otázne, a je to èasto boj s veternými mlyn- • „..autor vôbec nevie, o èom hovorí!“ že úroveò kultúry èasopisu je výsledkom mi — o miere istoty takých záverov a kon- • „diletantský èlánok„.. kultúry písania, spôsobu, ako sa jeho auto- štatovaní ani nehovoriac. Preto sa uchy¾u- Táto séria citátov dáva málo zmyslu. Je- ri vyrovnávajú s odborným a vecným slov- jeme v rámci istých „koncepcií„ k nacio- diný zmysel vidím v tom, že polemika, dis- níkom, ako sa vyrovnávajú s faktmi, ako nálnym alebo šovinistickým výkladom. Prá- kusia a vecné pertraktovanie otázok našej prezentujú svoj názor, prípadne ako reagu- ve 16.-18. storoèie bolo a je osobite bohaté hudobnej historiografie dostala riadny ko- jú v kritickom dialógu. Obráme sa k fak- na tieto problémy. Súvisia s neustálymi his- panec. Aj sa mi zdá, že spôsob, akým je ten- tom. torickými premenami štátnymi, etnickými to èlánok napísaný, sa podobá na objedna- Keï som preèítal tento èlánok ešte pred a konfesijnými, ktoré boli najmä v strednej nú odstrelovú literatúru. jeho uverejnením, videl som v òom dva as- Európe na programe dòa. Následkami boli Nemienim vôbec spomína mená, kto, pekty hodné jeho zverejnenia: Rozhýba vysahovalectvo, vyhnanie, migraèné pohy- komu, koho atï., kto sa preèo urážal, alebo bezpochyby stojaté vody vedeckej polemi- by jednotlivcov, rodín a celých komunít, a aj a HUDOBNÝ ŽIVOT • 3 • 2002 5 REAGUJETE masový exodus a exulantské osudy — ako klad èesko-nemecké a èesko-rakúske spo- kého nacionalizmu po prvej svetovej vojne, je to napokon bežné aj v 20. storoèí a trvá ry o tzv. èeskú emigráciu, aj s otázkou, z aké- pozná už len heslo Bockshorn, a Capricor- podnes. Boli spojené aj s nevyhnutným, ho prostredia prišli. Pochádzali z nemec- nus len ako odkazové heslo. Ešte aj E. L. existenène rýchlym a neraz prevratným sa kých, „sudetských“ jazykových oblastí, èi Gerber z roku 1822 pozná heslo „Capricor- prispôsobením novému prostrediu. Bola to z èeského prostredia a pod. Ako a èi sa zme- nus oder Bokshorn“ (str. 633). K otázke èasto otázka prežitia. Tam, kde bolo mul- nili, kým sa cítili by,èi vydávali v novom pôvodu sa tu nechcem vyjadrova, len ešte tietnické prostredie, sociálne a národne di- prostredí èi už v Taliansku, v Bavorsku, treba uvies, že Žerèice sú rodiskom S. Ca- ferencované spoloèenstvo, ale aj komple- v Rakúsku, vo pfalzkom Mannheime, v Pa- pricorna, z exulantskej rodiny, ktorej pôvod mentárne spolužitie, sa tieto otázky ažšie ríži, v Neapoli, v Sanktpeterburgu, Rusku je doposia¾ neznámy. Aj Rybariè píše v hesle rozpletajú než v homogénnom socio-kul- a pod. Otvorenou zostáva otázka ich zaèle- Slovenského biografického slovníka (Mar- túrnom prostredí, alebo v takom, kde štát- nenia do príslušných dejín hudby, jedných tin 1986) podmienene: „Pravdepodobne na doktrína o takú neustále usilovala, so èi viacerých. syn exulantského protestantského duchov- všetkými svojimi mocenskými nástrojmi. Druhý aspekt, ktorý sa týka hudby 16. ného, kt. rodina žila asi v Sliezsku.“ (str. Èím viac bolo spoloèenstvo, v ktorom sa a 17. storoèia, je balík ešte komplikovanej- 364). Teda pôvod Capricorna je až doposia¾ skladatelia a ich hudba pohybovali, mikro- ší a vzahuje sa na konfesionalitu tvorcov. otázkou otvorenou. Je to jeden z posled- štrukturované, tým márnejšie sú snahy Tá zohrávala najmä u hudobníkov dôležitú ných èlánkov R. Rybarièa k tejto osobnosti. o ich „definitívne“ a jednoznaèné objasne- úlohu. Ich „zamestnávate¾om“ bola prevaž- Tak ako meno s jeho latinskou verziou, nie. Je to neraz temporálny proces, v kto- ne cirkev, chrám a všetky s tým spojené tak aj rodinný pôvod je predmetom pole- rom skladate¾ nieko¾kokrát „zmenil“ svo- povinnosti a nutnos konformne plni litur- miky. Nechcem opakova argumenty, ktoré je postoje, prièom hrali úlohu pôvod, pros- gické a mimoliturgické požiadavky duchov- sa vzahujú na používanie latinèiny na Slo- tredie a prispôsobovanie sa, a tým aj miera nej hudby, aj s ich konfesionálne-nacionál- vensku, jej dåžku a intenzitu. Protiargu- jeho integrovanosti alebo vylúèenosti z pros- nym obsahom. Aj so všetkými štýlovými menty, ktoré majú v tomto smere vyvráti tredí, v ktorom žil a pôsobil. Už z toho je- konzekvenciami, èo nás z h¾adiska tvorby dôsledky, ktoré sa možno vzahujú na Ca- diného dôvodu je zrejmé, že také osobnosti zaujíma ove¾a viac. pricorna, sú ve¾mi rôznorodé a majú mimo- neboli raz navždy urèené. Najmä medzi su- Vráme sa však k predmetu sporu, ku riadne dubiózny charakter. Autor èlánku sednými štátmi, èi národnými spoloèen- Capricornovi èi k Bockshornovi. K otázke „Absencia poznatkov“ pracuje s historicky stvami sú také spory obvyklé. Johannes „slovenského“ skladate¾a 17. storoèia. Tu neprípustnými prostriedkami. To, èo sa Brahms je rovnako považovaný za Nemca, treba hneï poveda, že slovenskos tohto vzahuje azda na prvú polovicu 17. storoèia a ako taký je aj v nemeckých dejinách hud- skladate¾a nie je vynálezom autora, vraj na Slovensku a v Èechách, dokladá a „vyvra- by plne integrovaný. Rovnako by bolo ne- s „absenciou poznatkov“, ale autora, resp. cia“ menami a skladate¾mi, ktorí žili o 3-4 myslite¾né, aby sa rakúske dejiny hudby spoluautora hesla o Capricornovi v MGG. generácie skôr v inom kultúrnom prostre- vzdali jeho plného zaèlenenia do hudby ra- Pravda, aj s ve¾mi pochybným geografic- dí. Zväèša to boli renesanèní skladatelia, kúsko-uhorskej monarchie, alebo do kým názvoslovým miesta narodenia do u ktorých mala latinèina celkom iné pole dnešného zvyškového Rakúska. Napokon Schertitz (Serèice, Tschechien), názvy, kto- a okruh regionálnej, kultúrnej a konfesijnej podobný kuriózny prípad máme s W. A. ré urèite nikto nenájde v normálnom geo- pôsobnosti. Jan Campanus-Vodòanský už Mozartom, vychádzajúc nielen z pôvodu grafickom slovníku (lebo tam sú len Žerèi- bol màtvy, keï sa Capricornus narodil, rov- jeho otca, ale aj z miesta jeho narodenia, ce). To je napokon nielen problém MGG, nako Jiøí Richnovský, o Praetoriusovi, Vul- keïže Salzburg vtedy nepatril do Rakúska, ale aj autorov hesla, ktorí sú pod ním pod- piusovi a ï. nehovoriac. Schütz, starší sú- aj keï sa Mozart neskoršie presahoval do písaní. Ešte k problému Jean-Luc-Gestera, bežník Capricorna, sa zriedkavo písal Sag- Viedne, teda do centra — multietnickej — ktorý hovorí o „grand musicien slovaque“, gittarius, neporovnate¾ne inakšie ako Ca- monarchie, a aj keï jeho cesty a desaroèia teda nie „grand musicien de Slovaquie“, pricornus, ktorý sa konzekventne držal trvajúca fluktuácia takmer po celej Európe ako to hovorieval v slovenèine R. Rybariè svojho mena, na rozdiel od Jiøího Meceliu- našli v jeho hudbe plné vyjadrenie. Samo- a ïalší naši hudobní historici. Dalo by sa sa, u ktorého poznáme poltucta menných zrejme, zdá sa, že je to smiešna a nepod- teda poveda, že výèitka „absentujúcich variant — ako Melcl, Metzl, Melzel, Meltze- statná otázka. Pre pochopenie hudby, jej poznatkov“, „nezmyslov“ atï., by sa mala lius, Motzel a ï. S takou mennou ekvilibris- vnútorných štýlových premien hrajú také- vzahova na spoluautora tohto hesla tikou sa u Capricorna nestretáme. Napokon, to faktory objasòujúcu úlohu. Rovnako z MGG, ktorý èlánok takého obsahu pred- ak sa spomínajú Jacobus Handl-Gallus, môžeme v strednej Európe ako charakte- niesol na konferencii na Slovensku,a tu ho Petelius, Händl, Hähnel, Jean Lecoque atï., ristický príklad spomenú 7ranza, 7erencza aj uverejnil. O Jean-Luc Gesterovi treba žili takmer o jedno storoèie skôr ako autor, èi 7rantiška Liszta so svojimi jazykovými azda aj poveda, že nie je len najlepším znal- o ktorého nám ide. „Latinské“ argumenty danosami alebo „polyglotickosou“, za èo com Carpricorna, ale je aj vlastníkom azda uvedené v polemike sú ranou pod pás. La- sa z èasu na èas vydával, a ako sa vníma najväèšieho archívu dokumentov k tejto pre tinizované mená boli ïaleko závažnejšími jeho hudba, ako ju kto interpretuje a kam nás tak dôležitej osobnosti, ale aj znalca faktormi než prostá „humanistická móda“, sa zaraïuje. To, èo v 18. a 19. storoèí mož- nacionálnej èi šovinistickej politiky, ako sa ako sa tu kvalifikuje. Boli výrazom univer- no zdanlivo „¾ahko“ vystopova a analyzo- praktizovala po stároèia v Alsasku. Podrob- zalizácie, „artizácie“ dobovej umeleckej pro- va, je v staršej hudbe prevažne neriešite¾- nejšie sa venova tejto otázke presahuje dukcie, ktorá ïaleko presahovala prosté ným problémom, lebo etnické aspekty ne- zámer môjho èlánku. K tzv. Riemannovmu mená. Bola vo svojej dobe aj demonštratív- stáli v popredí, ako tomu bolo neskoršie, slovníku treba ešte uvies skutoènos, že nym sa priznaním, alebo popretím svojho a ako ich zo svojho neskoršie nacionálne po- v jeho vlastných vydaniach sa drží mena pôvodu, alebo aj istou formou nobilizácie, znaèeného poh¾adu napokon interpretovala Capricornus, Bockshorn je len doplnkom akéhosi povýšenia sa tak, ako to prostredie hudobná historiografia. (tak je to aj v jeho francúzskom vydaní). vyžadovalo, alebo bolo na prospech sklada- Pre niektoré oblasti hudobného dejepi- Prvé vydanie po Riemannovej smrti, od te¾a. Dôvody boli mnohoraké. Boli výrazom sectva sú to po desaroèia prebiehajúce spo- editora Alfreda Einsteina (z roku 1922), doby a chápania umenia, a najmä jej nosi- ry. Medzi stále pretrvávajúce patria naprí- v rámci znovu sa prebúdzajúceho nemec- te¾ov. Preto „konštatovanie“, že argumen-

6 a HUDOBNÝ ŽIVOT • 3 • 2002 REAGUJETE tácia súvisiaca s menom „patrí do ríše vý- v Sliezsku a Nemecku opä krátkodobý prí- skom kontexte skres¾uje historické fakty myslov alebo snov“, neznie z úst uèeného chod do Viedne, ale dlhoroèné pôsobenie a ich charakteristiku. Èím skôr sa aj hudob- historika dobre. v Bratislave, jeho ženba atï., svedèia o jeho ní historici budú vedie, vedome èi neve- Zjednodušova religióznu problematiku, istej kultúrno-geografickej afinite k tomuto dome, zbavi tohto ideologického závoja, akoby nesúvisela s etnicitou, kultúrnou priestoru. ktorý zaha¾uje naše dejepisné teórie, tým a jazykovou tradíciou, je rovnako naivné ako Ešte k jednej stránke èlánku sa chcem lepšie. Rovnako sa v akejsi ideologickej nerealistické. Že oblasti, národné skupiny vráti, a to k vehementnej apologetike slo- hmle ešte stále pohybujú naše dejinné väz- majú v každej dobe aj svoje religiózne pre- venskej hudobnej historiografie. Vypoèíta- by s rakúskou a nemeckou kultúrou. Dlho ferencie, sa bezpochyby vzahovalo aj na vanie jej pozitív, úspechov atï. Myslím, že podceòované, dnes nadmieru vyzdvihova- Capricorna a na prostredie, v ktorom vyras- to ani R. Rybariè ani jeho kolegovia nepo- né a podporované. Parciálne ideologické tal a pôsobil. Že celé 16. a 17. storoèie je trebujú. Veï práce, monografie, nové syn- interpretácie „európske“, národné, také, dobou permanentného sahovania národov, tézy, sympoziálne zborníky, štúdie, èlánky, ktoré stavajú na iluzionistických citových najmä stredoeurópskych, pod tlakom os- archívne, dokumentaèné práce, edície no- polohách austrofílie, hungarofílie alebo manskej ríše, a to aj bez konfesionálnych tové, zvukové, spolupráca s médiami a ï., bohemofílie, aj s ich nosite¾mi, s riadnou dôvodov, je nepochybné. A odôvodòova dosiahli za posledných 10 rokov (ale aj pred- dávkou šovinizmu èi iných ideologických tento proces len dobou pobelohorskou tým) takého rozmachu, že prelomili mno- premís, nikdy nie sú a ani nebudú na pro- a tým, že na Slovensku sa až po roku 1670 hé bariéry, ktoré po desaroèia bránili roz- spech objektívneho videnia európskych his- zaèal exodus, je výklad rovnako selektívny voju tohto pre nás dôležitého odboru. To, torických procesov a postavenia umelec- a úèelový ako predchádzajúce. Tlak na Slo- že sa podmienky za posledné 2-3 roky pod- kých osobností v nich. K tomu, žia¾, èlánok vensku bol nielen konfesionálny, ale dran- statne zhoršili, o tom tu nechcem hovori, „Absencia znalosti„ neprispel, ani faktmi, covanie, nièenie, plienenie boli na Sloven- ani túto situáciu analyzova. Na tom, sa- ani „tónom“, ani spôsobom zastrašovania sku po celé 16. a 17. storoèie každodennou mozrejme, nemajú „zásluhu“ ani podiel len kritických hlasov na adresu našej hudob- záležitosou, a to väèšie než kdeko¾vek inde. hudobní historici. Je to výsledok celkové- nej historiografie. Raz to boli Turci, potom ich žoldnierske ho hospodárskeho, sociálneho, kultúrneho Nech mi je dovolený len malý dodatok. vojská alebo žoldnieri, vojská habsburgov- a politického regresu. To, èo takpovediac Èlánok „absencia poznatkov“ nesie charak- ské, nizozemské, talianske, èeské, ale aj iné, v materiálno-technickom zmysle možno aj ter akejsi osobnej likvidácie, spochybnenia ktoré ožobraèovali rovnako mestá ako de- keï ažko, tak predsa len prekona, je zaa- osoby a jej názorov ve¾mi selektovanými diny, fary, hrady, vrchnosti svetské i duchov- žené mnohými ideologicky antikvovanými argumentmi. Ak sa to týka èloveka, ktorý né. Že po roku 1670 nastali špecifické kon- predstavami. Jedna, ktorá stále straší v na- bol 20 rokov mimo Slovenska a otvára prob- fesijné podmienky, ktoré tento exodus ešte šej spoloènosti, to je téza a zaostávaní Slo- lémy, ktoré sa mu zdajú by nedostatoène zintenzívnili, je nepochybné. Keï k tomu venska v jeho historickom vývine, z poh¾a- zodpovedané, a na ktoré h¾adá odpoveï, by pripoèítame aj permanentné povstania, du európskeho. Èo osobitne pre 16. a 17. mal ma na to plné právo. To by malo by a tak povediac aj vnútrokrajinnú obèiansku storoèie vôbec neplatí. Nechcem a ani sa normálne. A s právom mýli sa, aj s právom vojnu, v ktorej sa tradiènej domácej nobili- nemôžem na tomto mieste zaobera eko- rôzne interpretova fakty. Bez toho, aby sa te odobrali majetky a „dali“ ako odmeny nomickým a kultúrnym vývojom vtedajšie- stal predmetom škandalizácie. rodinám verným habsburgovskej dynastii, ho Slovenska. Je to neustále omie¾aná téza, V nedávnej dobe, ak sa právom alebo niet sa èomu divi, že exodus narastal. Ten- slúžiaca na skrotenie slovenskej kultúry neprávom niekto podrobil kritike, bol poli- to proces mal rozmer mocenský, konfesij- a kultúrnej pospolitosti. Je to lož, ktorá stále ticky, morálne a existenène odbavený. Me- ný a nacionálny. Ale použi to ako argu- opakovaná, sa našastie nestáva „pravdou“. noslov za posledných 20 rokov by bol aj ment, akoby predtým k takému exulant- Ak to len niekomu nevyhovuje. z muzikantskej obce dlhý. Obávam sa, aby skému pohybu zo Slovenska neprišlo, alebo Slovenské dejiny, a aj hudobné dejiny, po sme opä neskonèili tak, aby sme z kritiky vari ani nemohlo prís, je viac ako pochyb- stároèia a aj dnes ešte stále kolportované a diskusie urobili nástroj prestíže, akéhosi né a argumentaène neobstojí. Nechcem tzv. ako súèas „maïarských“ dejín, sú perma- monopolu pravdy, jedinej a nespochybnite¾- „hypotetické“ odchody ani príchody Capri- nentným historickým falzifikátom. Rovna- nej pravdy. Táto „polemika“ takúto trpkú corna na Slovensko alebo do Uhorska pre- ko selektívne zdôrazòovaná spolupatriènos príchu vo mne zanecháva. ceni ani podceni. Jeho štúdium v Öden- èesko-slovenských dejín vedie k strate tej burgu, len nieko¾ko málo kilometrov od vnútornej genézy v interpretovaní sloven- OSKÁR ELSCHEK habsbursko-osmanských hraníc, po štúdiu ských dejín, ktorá aj v tomto stredoeuróp-

KALEIDOSKOP

V meste Kürten neïaleko Kolína sa uskutoènia sa aj muzikologické prednášky 3. Medzinárodný festival mládeže uskutoèní v dòoch 27. júla – 4. augusta s analýzami Stockhausenových kompozí- Jolgorio en Querétaro sa bude ko- 5. roèník skladate¾ských a interpre- cií. Úèastníci kurzov budú ma vystúpenia na 14. – 24. marca v mexickom štáte taèných kurzov, venovaných dielu Karl- na koncertoch, najlepšie interpretácie Querétaro. Jeho cie¾om je podpora heinza Stockhausena, ktorý v mesteèku Stockhausenových diel získajú finanèné všestranného rozvoja mladých ¾udí. žije od r. 1965 Program seminárov bu- ocenenie. Kurzov sa môže zúèastni aký- Organizátori festivalu poskytnú dú tvori majstrovské kurzy renomova- ko¾vek záujemca po zaplatení poplatku, priestor na prezentáciu mladých ných interpretov, samotný autor bude jediným obmedzením je kapacita vo¾ných umelcov na hlavných námestiach, na kompozièných seminároch predná- miest. Prihlási sa možno do 30. júna na uliciach, vo významných galériách ša o svojom diele Der Kinderfänger, adrese www.stockhausen.org. a divadlách štátu.

a HUDOBNÝ ŽIVOT • 3 • 2002 7 OSOBNOSTI • UDALOSTI

MINIPROIL HŽ • DALIBOR KARVAY • HUSLE

— narodený 24. júla 1985 v Martine cvièím denne aj osem hodín — chodím na — štúdium: od troch rokov pod vedením otca; koncerty významných hus¾ových virtuózov v rokoch 1992 — l999 bol mimoriadnym a pochopite¾ne aj na koncerty mojich spo- študentom Konzervatória v Žiline (prof. lužiakov Juliana Rachlina, Nikolaia Znai- Bohuslav Urban); súbežne študoval ako dera, Lídie Baichovej. Samozrejme, ak mi mimoriadny talent v triede doc. Jindøicha èas a peòaženka dovolia, sledujem aj iných Pazderu na AMU v Prahe; v rokoch 1995 — inštrumentalistov a spevákov. Okrem Vied- 1998 bol poslucháèom najprv v prípravke ne študujem aj na Univerzite múzických a neskôr v hus¾ovej triede prof. Joszefa umení v Grazi. Štúdium je ve¾mi nároèné. Sivu na Hochschule für Musik und darstel- Znamená to pre mòa cvièi, cvièi, cvièi... lende Kunst vo Viedni; od septembra 1999 Od minulého roka som študentom aj slo- študuje na Konzervatóriu vo Viedni a v venskej školy, teoretické predmety by som Grazi chcel absolvova na Konzervatóriu v Žiline. — súaže: Medzinárodná Kociánova hus¾ová súaž v Ústí nad Orlicí (1992 1.cena ako Štúdium je bezplatné, alebo študu- druhý najmladší víaz v histórii); Medzi- a AŠUT jete na základe štipendia? národná výberová súaž v argentínskej Cor- $. L $. dobe (1996 1. cena v kategórii do 13 ro- Štúdium je síce bezplatné, ale samotný po- kov); laureát Detského hudobného festi- $OTO byt je finanène tak nároèný, že neby spon- valu Jána Cikkera v Banskej Bystrici Mala sa tam objavi aj patrièná drzos. Naj- zora, ktorým je spoloènos EuroTel Brati- — interpretaèné kurzy: Medzinárodný kurz prv ma však hus¾ová škola môjho profeso- slava, moji rodièia by mi pobyt nemohli Piešany (1994, prof. Eduard Graè) ra uèila vies každý prst pri hre na urèité v žiadnom prípade hradi. — koncerty so slovenskými a zahraniènými miesto. Dôležité. Aby som sa dokonale obo- telesami: prvé recitály v slovenských mes- známil s možnosami prstov, ahal som slá- a Koncom minulého roka ste koncer- tách Vrútky, Žilina, Banská Bystrica; v roku èik spoèiatku iba na prázdnych strunách. tovali v Berlíne a v Moskve. Aké sú 1994 koncert v Redute so Slovenskou fil- Tieto „hodiny“ trvali nieko¾ko mesiacov. vaše dojmy a skúsenosti z týchto vy- harmóniou, predniesol Haydnov koncert G Bolo to pre mòa ve¾mi nároèné. Denne som stúpení? Pri akej príležitosti sa usku- dur pod taktovkou Ondreja Lenárda; celo- cvièil nieko¾ko hodín — iba na prázdnych toènili? veèerný recitál v rámci BHS v Mirbacho- strunách... V Berlíne som najprv vystúpil s Danielom vom paláci s klaviristom Danielom Bura- Buranovským v Slovenskom inštitúte. Dru- novským (1994); otvárací koncert 24. roè- a Nie je jednoduché dosta sa k reno- hý berlínsky koncert bol pod názvom Vi- níka akademického roka hudobnej spoloè- movanému pedagógovi. Aká bola vaša segrád in Berlin, úèinkovali na òom umelci nosti Claudia Monteverdiho v Ríme cesta do triedy prof. Kuschnira? z Maïarska, Po¾ska, Èiech a Slovenska. Tu (1994); koncert s ŠKO Žilina a Štátnou fil- Už dlhšie som mal informácie, že prof. sme uviedli W. Lutoslawského Subito, N. Pa- harmóniou Košice (1995); koncert na me- Kuschnir má vynikajúce výsledky. Dosta sa ganiniho Cantabile a Capriccio a mol a sklad- dzinárodnom festivale Talentinum v Zlíne k nemu mi pomohol renomovaný klaviris- bu 7. Waxmanna Carmen-Phantasie. Mali s 7ilharmóniou Bohuslava Martinù (1996); ta a pedagóg Daniel Buranovský, s ktorým sme ve¾ký úspech a museli sme pred tak- koncert poèas BHS s United Philharmonic spolupracujem už osem rokov. Ohlásil ma mer tisíc poslucháèmi pridáva. V Moskve Orchestra Vienna, predniesol Wieniawske- a objednal na konzultáciu do Viedne. Po som vystúpil na pozvanie Borisa Kuschni- ho koncert d mol; v roku 1997 absolvoval dohovore som sa profesorovi predstavil svo- ra. Koncert sa konal na poèes nedožitých koncertné turné v Nemecku, Rakúsku, Viet- jou hrou a on sa rozhodol prija ma do trie- devädesiatych narodenín pedagóga môj- name, Švajèiarsku, Holandsku, Grécku, dy. ho profesora, Borisa V. Belenkova, v Èajkov- Rusku a Èeskej republike; ského sále moskovského Konzervatória. — nahrávky: CD 1996 (Opus, realizované v Sro v Bratislave) Tartini, Kreisler, Paganini, Su- a Aký je vᚠprofesor? Pred koncertom som mal ve¾ký rešpekt. Už choò, Kocián, Burlas, Sarasate, Haydn Vynikajúci. Ako pedagóg, aj ako huslista. len pomyslenie, že v tejto sále koncertovali s klaviristom Danielom Buranovským Pochopite¾ne, aj ako èlovek. Je ve¾mi ústre- takí velikáni ako David Oistrach èi Leonid a SKO pod vedením Bohdana Warchala tový, keï mám hodinu, venuje sa mi Kogan,bol zväzujúci. V prvej èasti koncer- — ocenenia: Nadácia Slovensko vo svete — s plným nasadením. Iba poèas krátkych tu vystupovali domáci huslisti, laureáti vý- svet na Slovensku mu udelila v roku 1994 prestávok sa správa niekedy ako môj otec. znamných medzinárodných súaží Michail cenu Osobnos roka. Keï vidí, že vládzem, že nie som unavený, Cinman a Alexej Bruni. V druhej èasti som ➤ venuje sa mi až do neskorých hodín, ba aj vystúpil s klaviristom Jurijom Smirnovom. a Už tri roky študujete pod vedením cez prázdniny. Obdivujem jeho húževna- Hrali sme Lutoslawského Subito a Waxma- nového pedagóga. Aké boli prvé hodi- tos, energiu a oddanos pedagogickej prá- novu Carmen-Phantasie. Na záver vystúpilo ny a stretnutia s týmto významným ci. Cítim, že pod jeho vedením som urobil Brahmsovo trio z Viedne, v ktorom úèinko- ruským pedagógom a huslistom? znaèný pokrok. vali spolu s èelistom Orfeom Mantoccinim Keï som nastúpil do triedy prof. Kuschni- klavirista Jurij Smirnov a môj profesor. ra, zaèal som od zaèiatku. Najprv sme ve¾- a Môžete priblíži štúdium v Rakúsku? V oboch mestách som sa stretol s vyspelým mi dôkladne prerábali postavenie rúk, arti- Viedeò je kultúrne a umelecky ve¾mi bo- a nároèným publikom. Vedelo oceni tech- kuláciu prstov. Uèil som sa hra ove¾a tem- haté mesto, život je tam ve¾mi pestrý. Ak nickú úroveò i celkový prednes. Najviac ma peramentnejšie a zvukovo ve¾kolepejšie. mám èas — a toho je ve¾mi málo, pretože teší, že s úrovòou mojej hry bol spokojný

8 a HUDOBNÝ ŽIVOT • 3 • 2002 vedia, že nejde o spievajúcich inštalatérov, CON BRIO o holandský emigraèný zákon alebo boxér- sky match. Dobre by vyznela aj veta: To je „sila“- na „maškaráku“ bola „pikovka“ a „ zhýralec“. Baletní umelci tancujú v „la- butiom“, èo je pravdepodobne jazero od ruského romantika. Keï valèík a „cis mol“, REZIGNÁCIA OPUSU tak urèite je to Chopinov sladkobô¾ny val- èík. „Na krásnom modrom“ bez názvu rie- NA VLASTNÝ NÁZOV ky staèí poveda, keï je reè o Straussovom valèíku. Aj vyznavaèi filmovej hudby vedia, že „štyri roèné“ sú Vivaldiho „obdobia“. Ak sa povie „šab¾ový“ — hneï viete, že je to Nie, toto nie je nostalgická spomienka na tanec z Chaèaturianovho baletu Gajane, nie sublimáciu slovenského vydavate¾stva, zná- nezvládnutá spoloèenská situácia. Ak by meho pod názvom OPUS. Opus — ako ozna- ešte niekto skomponoval nejaké „bolero“, èenie hudobného diela — nadobúda v èa- nepredstihol by Ravelovu pozíciu, ktorý túto sopriestore aktívnej muzikantskej praxe taneènú formu preslávil ako prvý. Ani „ob- sympatickú èrtu, ktorú by som pre túto prí- rázky“ z akejko¾vek výstavy by už nemohli ležitos nazvala: zdomácnenie a zároveò prevzia Musorgského predkupné právo na akési poèloveèenie technických pomenova- toto oznaèenie (Kartinky). „Pstruh“ v pies- ní na odlíšenie jednej sonáty èi symfónie òovej literatúre nie je kulinársky recept, ale od druhej. Názvoslovné premeny sa týkajú slávna pieseò, a Bartókov „princ“ aj „man- rovnako tóninových oznaèení ako aj progra- darín“ sa zaobídu bez prívlastkov „drevený mových, èasto literárne ve¾mi košatých po- a „zázraèný“. Ak na koncerte hrali „sväte- menovaní. Prirodzenú potrebu veci preme- nie,“ urèite to nebola sakrálna udalos, ale nováva, ktorá sa rozvíja vždy len v uzavre- Stravinského oslava jari atï. ... Vo vyme- tých profesionálnych spoloèenstvách a na novávaní ïalších variantov môžete pokra- rôznych úrovniach s odlišnou dávkou fan- èova sami pod¾a vlastnej praxe. tázie — pozná každá vyprofilovaná profesij- Èo viac si môže skladate¾ žela? Pravdu- ná oblas, hudobnícku nevynímajúc. Prax povediac, v každom jednotlivom prípade ide smeruje ku skratkám a výstižným oznaèe- o skladby, o hodnote ktorých nemožno po- niam inak zdlhavých názvov hudobných chybova a ktoré sú neustále živé (aj žive- opusov — 1. z èisto praktických dôvodov, né) na pódiách. V každej novej generácii — 2. ako výsledok muzikantského zmyslu interpretov vstanú noví bojovníci za ich in- pre humor. terpretaènú reinkarnáciu a tak im vskutku Na neprebádanom teréne môj pokus „päka“ alebo „c molka“ a to prosím jeho nehrozí, žeby ich názvy zapadli prachom o výber najtypickejších slangových názvov, Osudovej symfónii. Jednej jeho sonáte sa v koncertnom molochu. Ba verím tomu, že skratiek, prešmyèiek urèite zlyhá na nezna- poeticky dvorí oznaèením: „mondšajnka“. aj ich slangové prívlastky sa budú v ïalších losti celej problematiky. Tak ako skladby, aj Každý laik pri poèutí tóniny „be mol“ spo- desaroèiach meni zároveò s vkusom mu- mená skladate¾ov, interpretov i oznaèenia zornie, lebo èo, keï ide o „Èajkováka“ a jeho zikantov a poslucháèov. Ja sama vnímam hudobných nástrojov majú svoje prezývky. legendárny klavírny koncert? O inom vio- aj pozitívnu stránku tohto javu — niet nad Preto sa obmedzím na tóninové, formové lonèelovom koncerte staèí poveda: „Dvoøá- osobnú skúsenos s konkrétnou skladbou. èi programové názvy skladieb. kov h mol“, alebo „Dvoøákova d mol“ a za- V štádiu osvojovania si hudobného diela je Ani toto obmedzenie mi neu¾ahèuje si- svätenci hneï vedia, že je reè o Novosvet- každý akt spriaznenosti vítaný. Èítaním tuáciu, lebo neviem, kde zaèa. Naisto viem, skej symfónii. Operní priaznivci si u¾ahèujú partitúry a verejnou produkciou sa nároè- že takýmto slovným spojeniam by ste po- komunikáciu spomínaním Mozartovej „7i- ný akt zavàši. Zaèína sa pri názve: naprí- rozumeli: Bachov „Brandenburák“, Beetho- garky“ èi „kozi“. Speváci spievajú v Smeta- klad, pri „bayerke“. venova „deviatka“ èi „d molka“ (9. symf.), novej „Predanke“. Ak v opernom foyeri za- Beethovenova „šestka“ — èiže Pastorálna chytíte reè o „majstersingroch“, „Holanïa- MEŠKA PUŠKÁŠOVÁ symfónia, tiež sa vravieva Beethovenova novi“ alebo „ringu“ verte, že „operáci“

môj profesor. Je to povzbudenie do ïalšie- absolvoval na Konzervatóriu J. L. Bellu znie neuverite¾ne, ale moje odhodlanie by ho štúdia. v Banskej Bystrici. Momentálne študuje na virtuózom v pravom zmysle slova sa pomaly Akadémii umení, kde na Hudobnej fakul- napåòa odvtedy, èo som po prvýkrát mal a Na nieko¾kých koncertoch sa na pla- te študuje husle v triede Jely Špitkovej, v rukách nádherný nástroj — husle. Ani raz gátoch objavilo aj meno vášho brata ktorá pôsobí súèasne pedagogicky aj vo som o tejto vo¾be a rozhodnutí nezapochy- Róberta... Viedni. boval. Preto chcem ís ïalej za svojím cie- Je skvelý nielen ako môj brat, ale aj ako ¾om. hus¾ový partner. Každú chví¾u, ktorú sme a Vaše najbližšie plány... spolu, trávime nad notami, poèúvame na- Naplno sa venova štúdiu. Viem, že husle P RIPRAVILA MÁRIA GLOCKOVÁ hrávky, vzájomne sa inšpirujeme. Róbert nikdy nezavesím na klinec. Možno to bude a HUDOBNÝ ŽIVOT • 3 • 2002 9 ich uèite¾ov môžeme oslovi mladých hu- SLOVO MÁ ... dobníkov v Èeskej i Slovenskej republike. Obzvl᚝ kolegovia z bratislavského Konzer- vatória, ako Peter Èerman, Peter Drlièka a Viktor Vavro prispeli v prvých rokoch, keï sme súaž rozbiehali, cennými radami. Z poradcov sa stali priatelia, a sme radi, že tento rok opä môžeme organizova prvé ADAM BAGER, kolo súaže na pôde bratislavského Konzer- vatória. prezident LLP Group, zakladate¾ súaže Talent roku a Bol som pri zrode prvého roèníka sú- aže, sledoval som ju aktívne i pasívne poèas jej štvorroènej existencie. Zare- gistroval som mnohé zmeny oproti pôvodnej koncepcii. Mohli by ste nám O zmysle existencie súaží v ume- o nich nieèo poveda? leckom školstve polemizujú pedagógo- Áno, urobili sme nieko¾ko zmien. Nikdy via a hudobná verejnos už roky, naj- predtým som nemal skúsenosti s organizo- mä s oh¾adom na diskutabilnú prob- vaním súaže, museli sme nájs spôsob, ako lematiku dotýkajúcu sa ich objektivity. ju zatraktívni pre úèastníkov a uèite¾ov. Napriek všetkým argumentom pre V prvom kole máme odbornú porotu a vo- i proti mi napadá jediná odpoveï. Zru- pred urèený repertoár. V každom kole ude- ši alebo neorganizova súaže pre ¾ujeme viacero cien (vrátane ceny divákov mladé talenty by malo taký istý dopad, vo finále). Základ však zostáva nezmene- ako zobra zaèínajúcim športovcom ný. Snažíme sa, aby sa súažiaci cítili uvo¾- príležitos mera si sily, odpozorováva nene a neformálne, aby každé vystúpenie techniky a štýly, a v koneènom dôsled- bolo ozajstným potešením pre nich a pre ku — dosta sa do povedomia odbornej porotu. i laickej verejnosti Súaže pre základ- V súaži máme zastúpené široké spek- né umelecké školstvo , ktoré dlhé roky trum hudobných nástrojov, ako napríklad zastrešovalo ministerstvo školstva, na- klavír, èembalo, harfu alebo gitaru, dycho- hradili menšie regionálne súaže. Na vé nástroje... Ak sa niekto opýta, ako môže ich èele stojí Cikkerov hudobný festi- porota porovnáva gitaru s tubou, odpoviem val v Banskej Bystrici, ktorý chce vzia vždy to isté. Hodnotíme hudobníkov, umel- ➤ pod svoje krídla prezentáciu inštru- cov a nie hudobné nástroje. ARCHÍV mentalistov z celého Slovenska, tak- a Môžete nám nieèo poveda o štruk- mer na všetky hudobné nástroje. $OTO túre úèastníkov a krivke záujmu o vašu V èase, keï súaž ministerstva škol- súaž. Viem, že tento rok je rekordná stva pre konzervatóriá na Slovensku Keï som sa roku 1987 presahoval do úèas. zápasí s akútnym nedostatkom finan- strednej Európy, stratil som bezprostredný Prvého kola sa zúèastní 199 hudobníkov (v cií a funguje na princípe dilemy buï kontakt s hudbou. V súèasnosti je spoloè- Prahe, Brne a Bratislave), z nich 48 Slová- zruši súaž, alebo obmedzi poèet nos LLP Group (ktorú som založil roku kov a 151 Èechov, z toho 125 mužov a 74 úèastníkov, zaèína si na Slovensku zís- 1992) prosperujúcou stredoeurópskou fir- žien. Priemerný vek súažiacich je 21 ro- kava èoraz väèší kredit súaž Talent mou, a tak som pocítil, že je èas znovu sa kov. Zúèastní sa 19 klaviristov, 85 hráèov roku. vráti k mojej najväèšej zá¾ube — hudbe. na strunových, 44 dychových nástrojoch O tom, ako možno v dnešných, pre Pre mladého èloveka ži a študova v inej a 51 na drevených dychových nástrojoch. Slovensko ažkých èasoch robi a preèo krajine znamená neocenite¾né skúsenosti. Zo všetkých súažiacich približne 24 (6 to treba robi, som sa porozprával Preto som sa rozhodol zorganizova súaž z každej kategórie) postúpi do druhého s anglickým podnikate¾om, milovní- a víaza súaže odmeni jednoroèným štu- kola, ktoré bude v Prahe 23. a 24. februára. kom umenia, mecenášom a v nepo- dijným pobytom v Londýne. Štyria z nich sa stretnú vo finále v Obecnom slednom rade výborným amatérskym a Ako sa vám darí technicky a finanè- dome (21. marca) a budú hra koncert so hobojistom, prezidentom LLP Group ne zabezpeèova tento nároèný pro- Symfonickým orchestrom Èeského rozhla- a zakladate¾om súaže Talent roku jekt? su pod vedením Leoša Svárovského. Víaza Adamom Bagerom. Väèšinu organizaèných prác zabezpeèuje- urèí medzinárodná porota. me sami, prièom nám v znaènej miere po- a Ako je na tom Slovensko z poh¾adu a Mohli by ste našej verejnosti prezra- máhajú finanèní sponzori Pricewaterhou- úspešnosti, kto na vás urobil najväèší di, èo vás priviedlo na myšlienku zor- se Coopers, Lovells a Microsoft. Vypoèujem dojem? ganizova u nás súaž, ktorú ste nazva- si každého zo súažiacich (tohto roku sa ich Dvaja z troch víazov Talentu roka boli Slo- li Talent roku? prihlásilo 200), je to nároèné, ale èlovek si váci. Michal Sahel vyhral prvý roèník sú- Hudba je mojím koníèkom, pôvodne chcel dokáže nájs èas na svoje zá¾uby. aže v roku 1999. Tretím víazom sa stala som by hobojistom. Keï som žil v Londý- a Spolupracujete pri organizovaní sú- Jordana Palovièová, ktorá vyhrala v minulo- ne, hrával som nieko¾kokrát do týždòa aže so školami èi inými inštitúciami? roènom finále a nateraz študuje na Royal v amatérskych orchestroch a komorných Školy a konzervatóriá nám znaène pomá- College of Music v Londýne. Poèína si tam skupinách. hajú pri profilovaní súaže, prostredníctvom ve¾mi dobre. Dostala príležitos hra s Col-

10 a HUDOBNÝ ŽIVOT • 3 • 2002 MÉDIÁ

ROZHLASOVÝ ZÁPISNÍK

ger, ktorý na prelome rokov 1992/93 absol- Vargas, Marcela — Bruno Caproni, Mu- BOHÉMA voval návštevu štyroch predstavení v MET settu — Ainhoa Artetaová. Predstavenie — o. i. aj „prenášanej“ Bohémy. V rozhovore dirigoval Marco Almiriato. CEZ SATELIT s autorom sprievodného textu Jaroslavom Zásluhu na priamych prenosoch z MET Blahom sme sa od Pavla Ungera, ktorý po- má — ako sme sa dozvedeli — od roku 1940 Veèer 16. februára (od 19.30 do 22.30 h) chodil ve¾a svetoznámych operných domov americká spoloènos Texaco, ktorá ako prvú ponúkol Slovenský rozhlas na stanici De- a festivalov, dozvedeli detaily o výtvarno-re- ponúkla z MET Mozartovu Vigarovu svadbu... vín zážitok zo satelitného prenosu predsta- žisérskom štýle 7. Zeffirelliho, ktorý svojím Bohému — podobne ako iné prenosy — sledo- venia Pucciniho opery Bohéma v Metro- stvárnením Bohémy (ale aj iných operných vali cez satelit poslucháèi v Kanade, Japon- politnej opere v New Yorku. Išlo o popo- diel) ovplyvnil na dlhé roky nielen MET, ale sku, na Novom Zélande, v Európe a na ïal- ludòajšie predstavenie (èasový posun medzi aj ïalšie svetoznáme operné stánky (La Sca- ších kontinentoch. Inscenáciu uvádzal zná- New Yorkom a Slovenskom je 6 hodín). la, Staatsoper a i.). my americký komentátor Peter Allen. Zásluhou modernej techniky zažili tisícky Samotná inscenácia Bohémy v MET je U nás, ako sme už povedali, nám dieo milovníkov operného umenia atmosféru dávnejšieho dáta — premiéru mala roku a interpretov priblížil operný znalec Jaro- vzrušujúceho predstavenia v najväèšom 1981 v už spomínanej réžii a výtvarnom slav Blaho, ktorý vyplnil prestávku po 2. (3800 miest) a najdrahšom opernom dome stvárnení Dranca Zeffirelliho. Stále sa a 3. dejstve struènou históriou Bohémy, ako na svete. Za satelitný prenos bol zo Sloven- obnovujúcu silu v hudobne precízne, štý- aj vzácnymi ukážkami najslávnejších inter- ského rozhlasu zodpovedný redaktor a re- lovo a s espritom naštudovanej opere (or- pretov tejto krásnej opery, pouèenými po- žisér prenosu Slavomír Jakubek a sate- chester) dodávajú vždy iní speváci. Ako to známkami a úvahami o diele, jej špeci- litný operátor Ján Jamrich, resp. ïalší už v MET býva, staršia inscenácia máva svo- fikách, resp. rozhovorom s hosom veèera zainteresovaní zvukoví technici. je obnovené premiéry — najmä vïaka mla- Pavlom Ungeron. Od oboch operných kri- MET od roku 1966 sídli v jednej z ôsmich dým interpretom. Tentoraz spievala Mimi tikov sme si vypoèuli dokonca pohotové budov Lincoln Centra. O tomto stánku ume- èílska sopranistka už medzinárodného re- hodnotenie sólistov — treba poveda, že ve¾- nia povedal poslucháèom ve¾a zaujímavého nomé Cristina Gallardo Domasová, Ru- (v dvoch prestávkach prenosu) Pavol Un- dolfa známy mexický tenorista Ramon POKRAÈOVANIE NA STR. 32

lege Orchestra a zúèastní sa aj na festivale kariéru. Jordana tiež nadchýòa svojimi a Mohli by ste nám, pán Bager, pre- v Cheltenhame. úspechmi. zradi nieèo o vás, i to — aká bola vaša Do finále sa dostali aj ïalší dvaja Slová- Samozrejme, rád by som pomohol viac muzikantská pú? ci — klavirista Ladislav 7anèoviè, ktorý sa semifinalistom a finalistom získa príleži- Študoval som filozofiu a psychológiu na zúèastní súaže aj tohto roku a mladý ta- tos hra na koncertoch v tomto regióne Oxfordskej univerzite a potom som sa váž- lentovaný flautista Jozef Hamerník a v zahranièí, žia¾, v súèasnosti sú môj èas ne zaoberal myšlienkou sta sa profesionál- Som v kontakte aj s ostatnými súažia- a zdroje limitované. nym hudobníkom. Silnou stránkou vzdelá- cimi, ako s Matejom Drlièkom, ktorý štu- a Pripravujete pre ïalšie roèníky ne- vacieho systému v Anglicku je, že podporu- duje vo 7rancúzsku. Pamätám si jeho ne- jaké výrazné zmeny v organizácii sú- je široké spektrum zá¾ub a talenty. Mnoho zabudnute¾ný hudobný výkon v Beriovej aže a v získavaní ešte väèšieho poètu profesionálnych hudobníkov študovalo na skladbe Sequenza pre sólo klarinet. súažiacich? univerzite ademické a nie vždy hudobné a Ko¾ko výrazných talentov v štvor- Nie, myslím si, že súèasná štruktúra je vy- predmety. Uvedomil som si však, že nemám roènej existencii súaže sa vám poda- hovujúca, hoci by som rád získal viac slo- odvahu a ani potrebný talent, aby som sa stal rilo objavi, môžete spomenú aspoò venských úèastníkov. Pokia¾ to financie profesionálnym hudobníkom. Chví¾u som niektorých? umožnia, chcel by som súaž rozšíri pracoval na okraji hudobného sveta a potom Je ich ve¾mi ve¾a. Ako sa súaž stáva èoraz o Maïarsko a Balkán. v BBC Radio 3, ktoré sa venuje klasickej známejšou, èoraz viac študentov sa prihla- a Aký máte k¾úè pri zostavovaní me- hudbe. Potreboval som však viac intelek- suje a zvyšuje sa úroveò. Je mi ¾úto, že ne- dzinárodnej poroty? tuálnej stimulácie a programovanie som môžeme ma viac víazov. Èo sa týka mien, Spolieham sa na našich poradcov v Èeskej považoval za viac kreatívne a stimulujúce musíme to necha na porotu. republike (ako Ivan Klanský a Libor Nováèek) než administratívu v umení. Stal som sa a Máte spätné informácie o tom, ako a v Londýne (Jill White a Janet Ritterman). programátorom a konzultantom a v súèas- sa odráža úspech vo vašej súaži na a V dejinách hudby mecenáši vždy zo- nosti som podnikate¾om. Nikdy som však ïalšej umeleckej dráhe súažiacich? hrávali významnú úlohu. Objavili mno- nestratil zá¾ubu vo filozofii, hudbe a umení. Áno, som v kontakte s Janou Novákovou ho talentov, ktoré by sa bez ich pomo- Stále hrám pravidelne na hoboji. (víazka z roku 2000) a Jordanou Palovièo- ci nemohli rozvíja. S ich èinnosou sa vou (víazka z roku 2001). Jana získala na- spája aj ve¾a dohadov a èasto je zaha- Ïakujem za vaše slová a želám vám, vyše štvorroèné štipendium od Royal Col- lená rúškom vzrušujúceho tajomstva. aby vaše skutky a predstavy na poli lege of Music v Londýne. Súaž trošku zme- Ako ste sa dopracovali k myšlienke udržiavania umeleckého ohòa horeli nila jej život, ale jej talent je taký nevšedný, pomáha mladým umelcom? èoraz väèším plameòom. že predpokladám, že má pred sebou ve¾kú Jednoducho sa mi to páèi. PRIPRAVIL PETER DRLIÈKA a HUDOBNÝ ŽIVOT • 3 • 2002 11 KONCERTY

Historická interpretácia nie je na našich presne, èisto, svižne, priam v astronomic- sadenie hráèov orchestra spåòalo všetky symfonických pódiách štandardom. Špeci- kých tempách. Vzápätí vystúpil na pódium požiadavky interpretácie koncertantnej fický zvuk, ktorý proklamuje, sa úplne od- T. Larcher, distingvovaný mladý muž, kto- hudby klasicizmu a odklonilo sa od rutiny, lišuje od pompéznosti romantického emo- rý si vybral koncert, patriaci k Mozartovým na akú sme v rámci hlavného abonentné- cionálneho prejavu. K¾úèové diela Mozar- najsubtílnejším. Po poèiatoènej váhavosti až ho cyklu zvyknutí: všetky kontrabasy ta èi Beethovena, navyše pre mnohých až „naškrobenosti“ prejavu vstúpil do Mozar- a violonèelá boli v¾avo pod tympanmi, od- notoricky známe a opoèúvané, sa tak ne- tovho sveta znalý všetkého, èo historická kia¾ sa niesli hlboké basové tóny cez dy- stávajú atraktívnou dramaturgickou ponu- intepretácia vyžaduje: ¾ahkos, drobná prs- chové nástroje (vzadu) až po trúbky. Pred kou. Tieto predpoklady spåòali aj tituly abo- tová brilancia, minimálny kontrast v dyna- nimi bola „diera“, slúžiaca na dozvuk. Husle nentného koncertu 1. februára v Koncert- mike a agogike, presné dodržiavanie frázo- a violy boli rozmiestnené rovnomerne po nej sieni Slovenskej filharmónie: Mozartova vania, úsporné využitie pedálu atï. Exce- celej prednej èasti pódia. Nepátrala som po predohra Vigarova svadba, jeho posledný kla- lentná bola najmä pomalá 2. èas, kde tom, èo, resp. kto bol príèinou tejto pozitív- vírny koncert a Beethovenova Eroica. Inter- dokázal v rozmedzí pp až mf vymodelova nej zmeny, urèite si však Slovenská filhar- pretmi boli Slovenská filharmónia a rakúski jemnú romancu, vyh¾ada všetky „charak- mónia týmto skutkom vylepšila imidž. Aj hostia: dirigent Georg Schmöhe a klavi- terové“ vlastnosti hudby. Orchester neza- Beethovenova Eroica pod rukami G. Schmö- rista Thomas Larcher. znamenal žiaden rytmický èi iný „lapsus“. heho nebola preromantizovaná, ale v duchu Z akého omylu nás však vyviedli hneï Skrátka, Mozart, aký má by... interpretaènej logiky klasicizmu bola zvu- prvé tóny koncertu! Kým sme sa stihli zo- Priznám sa, že až v druhej èasti koncer- kovo striedmym, na malých plochách kon- rientova, 7igarova svadba už doslova „od- tu som si naplno uvedomila a všimla hlav- trastujúcim a hráèmi perfektne zvládnutým frèala“ pod rukami dirigenta. Orchester hral nú príèinu tejto novej kvality — zvuku. Roz- hudobným skvostom. A LEXANDRA SCHMIDTOVÁ

Do dramaturgie filharmonických koncertov s jemne sarkastickým vtipom, s pôvabom tempe, naplnené múdrou rezignáciou a ob- sa dostáva logika. 14. februára ponúkla pripomínajúcim klasicizmus s ¾ahkosou. èasnými výbuchmi hnevu (Pieseò osudu). návštevníkom Mozarta a Prokofieva — v jed- 7ilharmónia a Keuschnig tu odviedli zna- Táto heslovitá charakteristika je potrebná nom prípade zbarokizovaný, v druhom menitú prácu. Subtílna súhra nástrojov na dokreslenie ve¾kosti interpretaèných zmodernizovaný klasicizmus — a štyri úch- a ich skupín znela presvedèivo a farebne výstrah. Keuschnig však nedopustil, aby vatné vokálno-inštrumentálne výtvory Jo- vypointovane, dirigent dosiahol, že sa ten- skladby skåzli do polohy ažkopádnej, ma- hannesa Brahmsa. Ešte viac ma ale potešil to rozkošný kúsok nestratil v spleti inštru- jestátnej nudy. Nasadzoval svižnejšie tem- fakt, že v bulletine sa tak objavili textové mentácie a najviac bolo poèu nástroje, kto- pá, jasne a zrozumite¾ne staval hudobné predlohy všetkých Brahmsových skladieb, ré sú najdôležitejšie. Skladbe nechýbala oblúky, tok emócií a myšlienok držal pev- a to v nemeckom origináli aj v slovenskom razantnos, švih, zomknutos a urèitá gra- ne v rukách. Hoci k expresívnej vrúcnosti preklade. (Spev sudièiek dokonca v Hviez- cióznos. Keuschnig volil o èosi opatrnejšie a éterickej preduchovnenosti výrazu mal doslavovom vzácnom prebásnení.) tempá, vsadil na istotu a rozvahu, frázoval Keuschnig relatívne ïaleko, jeho prístup Za dirigentský pult sa postavil opä ume- prirodzene, jasnými gestami získal „pria- k dielam bol vysoko zodpovedný, bezo- lec z blízkeho okolia, skúsený Peter Keu- zeò“ a disciplínu hráèov a na konci mi bolo zvyšku sa s nimi identifikoval a sklonil sa schnig z Viedne. Menej frekventované aj ¾úto, že Prokofievova Klasická trvá tak pred nimi. Treba pochváli Slovenský fil- kompozície a neomylný štýlový cit Keu- krátko... harmonický zbor pod vedením Jana schniga priniesli dobrú, až ve¾mi dobrú V druhej polovici ovládlo Redutu zahå- Rozehnala. Svojej úlohy sa zhostil perfekt- hudobnú kvalitu veèera. K Mozartovmu bené hudobné filozofovanie o koneèných ne, intonaène èisto, vyvážene a s obvyklou Adagiu a fúge c mol KV 546 možno ma há- veciach èloveka. Presnejšie, Schiller, Goethe dravosou. Nesklamala ani jediná sólistka dam najviac prednesových námietok a tý- a Hölderlin a ich básnické tematizovanie koncertu, Marta Beòaèková, v Altovej rap- kajú sa predovšetkým málo pregnantnej utrpenia ¾udí, blaženosti, arogancie bohov sódii: jej hlboko precítený dialóg s mužským artikulácie (ide predsa o barokovú reminis- a smrti v dôstojnom hudobnom rúchu Né- zborom podal ïalšie svedectvo o vysokých cenciu) a mdlej polyfónii hudobného tka- nií, Piesne osudu, Altovej rapsódie a Spevu su- vokálnych a umeleckých kvalitách tejto niva. Keuschnig však už v tejto krátkej dièiek. Ide o najvýznamnejšie Brahmsove umelkyne. skladbe dal vedie, že je spo¾ahlivý profesio- skladby tohto druhu — okrem Nemeckého Naozaj vydarená, anticko-klasicisticko- nál s istou rukou a nadh¾adom. Prokofie- rekviem — a nahrávajú sa aj na CD zväèša romantická, èiže univerzálna hudobnopoe- vova Klasická symfónia je interpretaène na- pospolu. Sú to trudnomyse¾né, reflexívne tická seansa. Kiežby ich u nás bolo èo naj- ozaj nároèná. Orchester a jeho „velite¾“ sa diela s mnohými delikátnymi výrazovými viac. musia popasova s priezraènosou faktúry, a náladovými nuansami, zväèša v pomalom T OMÁŠ HORKAY

12 a HUDOBNÝ ŽIVOT • 3 • 2002 KONCERTY

ti, že Bittová je vo svojej koži. Jej improvi- zácia, plná etnického korenia, ktorej nechý- bali zvukové efekty nástroja i hlasu, bola spontánna a zároveò logická svojou výstav- Iva Bittová bou — v nej sa akoby špirálovito vracali te- matické úseky poèas toho, ako Bittová nie- S MOYZESOVCAMI ko¾kokrát kruhovito obehla pódium doko- la. Zmenu nálady bolo cíti aj v publiku, ktoré Bittovej umenie oceòovalo èoraz viac a badate¾ne silnejším potleskom. Vidie a poèu naživo spieva Ivu Bittovú — Kameòom úrazu Janáèka, ako aj celého Po Improvizaci nasledovala prekompono- to je udalos, ktorú si nemožno necha ujs. koncertu, bolo jeho ozvuèenie (resp. „ne- vaná verzia skladby D隝 když zpívá na text Speváèka, huslistka, skladate¾ka, hereèka ozvuèenie“). Iva Bittová používa hrudný Karla Davida pre hlas a sláèikové kvarteto, — to sú oznaèenia, s ktorými sa meno tejto hlasový register, prirodzený pre folkovú èi napísaná pôvodne iba pre hlas a husle. Vy- všestranne kreatívnej šarmantnej dámy etnickú hudbu. Poèas štúdia herectva na darená skladba Moyzesovcom „sedela“, spája. Jej prejav sa stal vyh¾adávaný v cen- Konzervatóriu v Brne získala základné zna- a tak sa pomaly mohli zaèa vynára z tieòa trách hudobnej avantgardy už od zaèiatku losti z hlasovej techniky, ktoré však nemá ich doterajšieho pôsobenia v úlohe sprie- jej kariéry, èi už v rámci dua s bývalým man- nato¾ko osvojené, aby mohla bezpeène spie- vodného „dekóra“ speváèky. želom, hráèom na bicie nástroje Pavlom va klasickú hudbu. Už pri tónoch okolo g1, Podobne i v skladbe Winds dostali Moy- 7ajtom, èi v spojení so skupinou Dunaj, ale- ktoré sú pre òu ako altovú speváèku vyšší- zesovci príležitos prejavi sa ako kreatívni bo ako sólovej umelkyne. Dnes je známa mi tónmi, prechádza do prirodzeného fal- sólisti, keï im Bittová v úsekoch improvi- a uznávaná nielen doma, ale aj v zahranièí. zetu, kde jej hlasu bez klasickej techniky zaèného charakteru zverila rolu, pripomí- Pochádza z rómskej muzikantskej rodiny, chýba potrebný zvuk a znelos. Pri speve na najúcu pohybmi nástrojov a mimikou tvá- ktorá sa èasto sahovala z Moravy na Slo- mikrofón sa dá tento problém po¾ahky od- re hercov inštrumentálneho divadla. (Die- vensko a spä — tieto korene sú dôležité tak stráni, avšak bez mikrofónu vzniká závaž- lo má viacero verzií, na koncerte zaznelo pre òu, ako aj pre jej nemenej slávnu ses- ný problém. Tak tomu bolo aj poèas kon- v úprave pre hlas a sláèikové kvarteto od tru, speváèku Idu Kelarovú, v utvorení ich certu vo ve¾kej sále Reduty, kde bol Bitto- Petra Zagara.) hlbokého vzahu k moravskému a rómske- vej hlas èasto prekrytý dobre znejúcim Nasledujúce Quatuor pour Cora pre hlas mu folklóru, ako aj folku. Moyzesovým kvartetom — poslucháèi v zad- a sláèikové kvarteto možno oznaèi archi- ných radoch mali iste vážne percepèné tektúrou, invenciou a spracovaním za zá- KOKETOVANIE problémy. važné kompozièné dielo Ivy Bittovej. Sklad- Po Janáèkovi nasledovala premiéra Uspá- S KLASICKOU HUDBOU ba má 4 èasti — Larghetto, Skoèná, Tanec, Závìr vaniek pre ženský hlas a sláèikové kvarteto — a je venovaná pamiatke avantgardného Iva Bittová sa predstavila v rámci abonent- (2002) od Vladimíra Godára. Celý cyklus violonèelistu Toma Coru. ného koncertu v Koncertnej sieni Sloven- (Hojda, hojda; Hajaj, belaj; Beliže mi, beli; Usni- Nálada kompozície však nie je vážna, ale skej filharmónie (5. februára) spolu s Moy- že mi, usni) sa teda niesol v jednej výrazovej od¾ahèená — Moyzesovci ukázali, že rovna- zesovým kvartetom s nevšedným progra- rovine s minimálnym kontrastom. Godár ko ako pre klasickú hudbu majú zmysel mom, ktorý vzbudzoval záujem u publika, vsadil na krásu melódií samotných uspáva- i pre rock èi world music. Postmoderná tvoreného odborníkmi ako z klasickej, tak niek, ktoré len jemne a úsporne náladovo hudba, spájajúca rôzne žánre a štýly, mala i populárnej hudobnej brandže. podporil vo faktúre sláèikového kvarteta. v ich podaní potrebnú energiu a vtip. Aj Koncert otvorila skladba Arvo Pärta Úplne to staèilo a znovu sa potvrdilo, že Bittová sa cítila ako ryba vo vode. Hráèi mali Summa vo verzii z roku 1991 pre sláèikové menej znamená viac. Premiéra sa stretla predpísané rôzne hlasové zvukomalebné kvarteto, ktorá je jednou z prvých Pärtových s úspechom, èomu nemohlo zabráni ani efekty, ktorých úèinok bol tak silný, že ho skladieb z konca 70. rokov napísaných prin- interpretaèné zaváhanie v Hajaj, belaj. nedokázal zvládnu ani violonèelista Ján cípom tintinnabuli. Na Godárove Uspávanky vhodne nadvia- Slávik. Jeho spontánny výbuch smiechu Summa poslúžila ako vhodná introduk- zala Ukoliebavka z cyklu Dedinské scény (1924/ spôsobil podobnú reazovú reakciu v publi- cia pre príchod speváèky do nasledujúcej, 26) od Bélu Bartóka, v úprave pre hlas ku, takže v sále vznikla fantastická atmo- tiež Pärtovej skladby Es sang vor langen Ja- a sláèikové kvarteto od Vladimíra Godára. sféra. hren pre alt, husle a violu (1984) na text Pä piesní z tohto cyklu, medzi nimi aj Uko- Záver koncertu patril skladbe Hopáhop Clemensa von Brentano. Bittovej prirodze- liebavka, vychádza zo slovenských ¾udových tálitá pre sláèikové kvarteto (1998), ktorá ný hrudný hlas pekne zapadal do Pärtovej piesní. Stáli by za pozornos slovenských vznikla na podnet amerického súboru Kro- „zvonkovej“ hudby. interpretov, pretože sú prekrásne! Iva Bit- nos Quartet. Dielo, vychádzajúce z rómskej Prvým závažnejším bodom programu bol tová však opä potvrdila, že na interpretá- sláèikovej hudby a detských riekaniek, takis- piesòový cyklus Leoša Janáèka Moravská li- ciu klasickej hudby jednoducho nestaèí. to využívalo v niektorých úsekoch hlasové dová poesie v písních (1892 — 1901) v úprave Bartók bol pre òu príliš ažký — ako po tech- efekty hráèov kvarteta — Ján Slávik opä bo- pre hlas a sláèikové kvarteto od Vladimíra nickej, tak aj po intonaènej stránke. doval, keï rozosmial ešte aj svojich kolegov Godára. Bittová si Janáèka zaspievala tak, z kvarteta. I keï dielo bolo vhodnou bodkou ako to cítila, èo mohlo znaène pobúri kon- PO POMYSELNEJ PAUZE za vydareným koncertom, dramaturgická zervatívnych priaznivcov Janáèkovej hud- VO SVOJEJ KOŽI gradácia programu sa trochu oslabila, pre- by. Jej prirodzený hlasový prejav bol však tože skladba bola príliš rozsiahla. na tomto mieste úplne adekvátny, pretože Na tomto mieste by sa hodila v programe Nadšené bratislavské publikum Ivu Bit- Janáèkov cyklus tvoria iba úpravy ¾udových koncertu pauza, nako¾ko ïalšia èas kon- tovú s Moyzesovým kvartetom nechcelo na piesní, ktoré dnes vo ve¾kej miere robia certu sa niesla v úplne inej nálade a všetky záver pusti z pódia, a tak umelci pridali skladatelia folku. Z desiatich piesní vynik- nasledujúce skladby pochádzali z pera Ivy ešte raz Janáèkovu Zahrádeèku. Koncert bol la najmä Zahrádeèka, kde sa Bittová v každej Bittovej. výborným dramaturgickým oživením fil- slohe pohrávala s inými výrazovými nu- Druhú èas programu otvorila Improvi- harmonických abonentných cyklov. ansami svojho prejavu. zace Ivy Bittovej na husliach. Hneï bolo cí- P AVOL ŠUŠKA a HUDOBNÝ ŽIVOT • 3 • 2002 13 KONCERTY

Petr Altrichter je v poslednom èase èas- Marc Rizzi predstavil ako ve¾ký virtuóz, Jeho interpretácii chýbalo viac vnútornej tým hosom Slovenskej filharmónie. Neèu- s perfektnou intonáciou, suverénnou isto- gradácie, vzletu, „ahu na bránu“, priamo- do, veï Brno je iba na skok, navyše šéfdiri- tou a dávkou agogickej vo¾nosti v lyricky èiarosti. Slovenská filharmónia sprevádza- gent brnianskych filharmonikov patrí k di- prežitej a farebne odtieòovanej pomalej èas- la diferencovane a vyvážene — vynikajúco rigentskej elite našich susedov. ti. Máme však ešte v relatívne èerstvej pa- prepracované sprievody patria k umelecké- Dramaturgická skladba koncertu 7. a 8. mäti ozaj strhujúce výkony viacerých rus- mu profilu P. Altrichtera, hoci v tomto prí- februára bola beznádejne konzervatívna, pade ani on príliš neprispel k vybièovaniu opierajúca sa o tisíckrát poèuté a osvedèené intenzity hudobného spádu. kúsky. Práve tam je najažšie nadchnú, Po prestávke mal žiari heroický jas Bee- prinies do hudobnej interpretácie nieèo thovenovej Siedmej symfónie. Stalo sa, no zas nové, objavné, prekvapujúce. Aktérom ve- len èiastoène. Dirigentov prístup sa blížil èera, myslím, sa to ve¾mi nepodarilo. Pri- k prívlastku „akademický“, nuž ale v prípa- tom tak dirigent ako sólista podali vysoko de Beethovenových najväèších opusov sa mi profesionálny, oduševnený a suverénny vý- to oznaèenie nevidí znevažujúce. Altrich- kon. Programová krivka veèera sa odvíjala ter opä preukázal kvantum profesionality, netradiène, odzadu: od Wagnera cez Èaj- rýchle èasti sršali dynamizmom a celá sym- kovského až k Beethovenovi. fónia smerovala k priblíženiu podstaty hu- Predohru k Tannhäuserovi zaèal Altrich- dobnej výpovede, avšak s nedostatkom po- ter pietnym a sugestívnym stvárnením cho- ézie (najmä v lyricky roztúženej pomalej rálu pútnikov, ktorý aj v monumentálnych èasti) a kreatívnej invencie. 7inále síce ex- polohách bol plný vzruchu. Zmyselne dráž- taticky hýrilo, ale chýbalo mi detailnejšie divá stránka tohto jedineèného hudobné- pointovanie mikroštruktúry, èo ostatne platí ho artefaktu hudobnej erotiky však ostala PETR ALTRICHTER o celej skladbe. Altrichter rozmýš¾al skôr vo trochu v úzadí. Neviem z akého dôvodu, no ve¾kých zvukových blokoch, než evoluène- Altrichter volil pomerne pomalé tempá kých huslistov, aj tu v Bratislave, a v porov- dramaticky. Poèuli sme racionálneho Be- a gradaèné krivky chromatických orgií brz- naní s nimi Rizzi, akoko¾vek v bulletine ethovena s pevnými kontúrami celku, dobre dil; logika a rozvaha prevážili nad sponta- ospevovaný, neobstál na jednotku. A opät frázovaného, adekvátny orchestrálny vý- neitou a oslobodenými citmi. — mal smolu, že sa chcel prezentova práve kon, no s deficitom fantázie a farieb. Koncert sa odvíjal v týchto intenciách aj s Èajkovským, ktorého mnohí hudobní fa- naïalej. V Èajkovského Hus¾ovom koncerte sa núšikovia a huslisti poznajú už odzadu. T OMÁŠ HORKAY

KALEIDOSKOP

Švédsku hudobnú cenu Polar, ktorá má radí. Pred nimi túto poctu získala iba Nová smernica Európskeho parlamentu by snahu by ekvivalentom Nobelovej speváèka Joni Mitchellová. mohla vyhna niektoré skladby z koncert- ceny v oblasti hudby, získali hudobná Cenu Polar odovzdá èerstvým nosite¾- ných siení. Pod¾a smernice maximálna prí- skladate¾ka Sofia Gubajdulinová kám 27. mája v Štokholme švédsky pustná úroveò hluku poèas koncertu je a juhoafrická speváèka Miriam Ma- krá¾ Karol XVI. Gustaf. Zo známych hu- 83dB. Nad touto hranicou musia pracovní- kebová. dobníkov òou boli v minulosti ocene- ci používa sluchové ochranné prostriedky. V desaroènej histórii ceny, ktorú na ní napríklad Isaac Stern, Mstislav To by znamenalo, že Wagnerov Súmrak podporu rozvoja hudobných žánrov Rostropoviè, Bob Dylan, Ray Charles, bohov, finále Beethovenovej Deviatej èi Ver- založil dnes už zosnulý manažér legen- Bruce Springsteen, Elton John, Paul diho Rekviem by sa pre hluènos nesmeli dárnej švédskej skupiny ABBA Stikkan McCartney. hra. Odborníci na bezpeènos práce sa Andersson, sú tohtoroèné laureátky vyjadrili, že táto smernica znemožní uvá- druhou a treou ocenenou ženou v po- (sme-ld) dzanie vážnej hudby.

14 a HUDOBNÝ ŽIVOT • 3 • 2002 KONCERTY

by Koncert pre husle a orchester D dur, op. 6 N. Paganiniho so sólistom, èeským huslis- Z KONCERTOV Š'K tom Pavlom Eretom. Jeho hráèsky prejav striedal úseky rôznej kvality: do detailov prepracované, muzikantsky zaujímavé, ryt- micky i technicky precízne, na druhej stra- Sústredený a pôsobivý výkon orchestra Š7, trom Š7 plnou mierou prispelo naštudova- ne intonaène nedotiahnuté. I pri všetkých výborná sólistka a precízna práca dirigenta nie J. Swobodom. Orchester znel v expono- kladoch jeho hry nebol to vrchol koncertu boli výraznými znakmi koncertu 17. janu- vaných úsekoch vyrovnane, zanieteným a prijate¾ný výsledný tvar potrebuje u só- ára. Symfónia è. 5 B dur Krá¾ovná J. Haydna výkonom oslovil publikum, ktoré nadšene listu èas na dopracovanie. Uvedenie Symfó- je eklatantným príkladom motivickej prá- prijalo a ocenilo jeho výkon. nie è. 1 C dur, op. 21 L. van Beethovena sved- ce a pôsobivej inštrumentácie. Po¾ský diri- Dramaturgická stavba posledného janu- èí o tom, že orchester i dirigent majú sklad- gent Jerzy Swoboda viedol orchester ¾ah- árového koncertu (24. 1.) uprednostnila bu zažitú. Práca šéfdirigenta Koutníka ko, akcentujúc melodickú líniu. Výsledný klasicisticko — romantický repertoár, keï ovplyvòuje zvukový obraz orchestra ako cel- tón orchestra bol prijate¾ný: jemný, znejú- pôvodne plánovaná Rossiniana O. Respighi- ku, tvorenie zvukových proporcií medzi ná- ci vyrovnane vo všetkých polohách. Dirigent ho bola nahradená Beethovenovou prvou strojovými skupinami. Ideálom dirigenta je bol poèas celého koncertu vo vynikajúcej symfóniou. Natíska sa otázka, èi nie je po- zvuková vyváženos, sústreïuje sa na slá- forme, všetky skladby ovládal bezpeène trebné vyvarova sa prehnaného opatrníc- èikové nástroje, vyžaduje od nich mäkký tón a z jeho istoty bola èitate¾ná predchádza- tva a istej priemernosti, do ktorej upadá a v skupine dychových nástrojov dáva pred- júca príprava, na výkone vnútorné sústre- všetko, èo nemá silu k neustálemu obno- nos prirodzenej farbe pred efektným les- denie. Sólistkou Koncertu pre flautu a orchester vovaniu tvorivej fantázie a potencie. Tvori kom. Dirigent vypracoval symfóniu v detai- è. 1 G dur KV 313 od W. A. Mozarta bola a sníva môže nielen èlovek, ale aj inštitú- loch, dôsledne sledoval melodickú líniu jed- rakúska flautistka Ulrika H. Antonová. cia v ktoromko¾vek štádiu svojho života, èi notlivých èastí. Vyznaèovala sa plastickým Jej výkon reflektoval výrazové napätie aj vy- existencie. Úvodom koncertu odznela pre- a transparentným zvukom, kde sa všetky rovnaný meditatívny pokoj (pomalá èas), dohra k opere Norma V. Belliniho. Tomᚠkvality orchestra, precízne vyrovnané vo príkladne, s ¾ahkosou a výrazovou ener- Koutník uviedol dielo v primerane volených všetkých skupinách a hrajúcich s výrazovou giou zahrala všetky brilantné pasáže. Zara- tempách, bezpeène zafixovaných rytmicky. a zvukovou kultúrou, mohli uplatni v celej denie Symfónie in C Igora Stravinského bolo Vcelku to bolo poòatie tradièné, èo však svojej šírke. šastným dramaturgickým èinom a k jej neznamená, že nudné, no ani zvl᚝ objav- úspešnému prvému predvedeniu orches- né. Skutoèným „ahákom“ koncertu mal Š TE$AN ÈURILLA

mornᓠ— jedine vo Ve¾kej bráne kyjevskej za- znel „plný organ“: ešte aj v prídavku (drob- NOVÁ ETAPA ná Bachova skladba) hrala piano — iný by sa bol blysol so záverom vo fortissime. Celý program hrala spamäti a bez zakolísania, ALEBO OJEDINELÝ ZJAV? navyše bez prestávky (fenomenálna pa- mä). Má výbornú klavírnu techniku, tak- (k recitálu Bernadetty Šuòavskej) že ako prvá zo slovenských organistov sa mohla odváži presvedèivo realizova vlast- nú transkripciu, a to rozsiahleho a poslu- Nový cyklus Organové koncerty pod cháèsky vïaèného diela. Neprekvapilo by Pyramídou otvorila 20. januára naša do- ma, keby sa po èase prihlásila aj ako skla- teraz najúspešnejšia mladá organistka, štu- date¾ka (len aby nenapodobnila módne, dujúca t.è. vo 7reiburgu. Už ako poslucháè- odstrašujúce vzory). Vynára sa preto otáz- ka VŠMU získala rad medzinárodných sú- ka, èi tu máme hovori o „exhibicionizme“ ažných víazstiev a ocenení, bolo by teda alebo ide o triezve uvedomenie si, že pri zrejme zbytoèné rozobera jej nespochyb- existencii (celosvetovo) stoviek organistov nite¾né kvality — ove¾a zaujímavejšie je po- — virtuózov musí každý ïalší adept prís kúsi sa zaradi ju do kontextu nášho dnes s nieèím novým, osobitným. už rozvinutého organového umenia. Umel- A kontext s naším organovým umením? kyòa je nesmierne ambiciózna (najradšej B. Šuòavská postavila latku nesmierne vyso- by vystupovala aj týždenne), a to sa preja- ko. Uvidíme, èi to pomôže stimulova rast vuje aj v istom druhu exhibicionizmu (vie- mladých a prispeje k ïalšiemu zvýšeniu úrov- me, že všetci slávni interpreti — najmä diri- ne tohto odboru — alebo táto výnimoèná genti, speváci atï. boli a sú trochu „exhibi- umelkyòa zostane u nás ojedinelým zjavom. cionisti“). U Šuòavskej sa to neprejavuje vo ve¾kolepých gestách (vystupuje až prehna- (Ešte poznámka: údaj pri koncertoch VSTUP ne skromne), skôr v odmietaní konvencií VO¼NÝ je niekedy, žia¾, pochopite¾ný — prizná- a v celkom osobitnom prístupe k programu: va, že umelec potrebuje publikum, nie naopak. namiesto vžitej praxe (Bach, romantika, Ako hudobníka ma to však hlboko uráža. Na trochu moderny) si program zostavuje cel- koncerte, kde je prakticky plná obrovská sála, kom vo¾ne, tentoraz to boli M.Duruflé (Pre- stráca táto ponižujúca poznámka zmysel.) ARCHÍV

lúdium a fúga), M. Dupré (Dve skice) a Mu- sorgskij (Kartinky). Jej registrácia bola „ko- OTO L ADISLAV DӊA $ a HUDOBNÝ ŽIVOT • 3 • 2002 15 KONCERTY

slovenská organistka Marianna Gazdíko- vá, absolventka VŠMU. Organ v Händlo- vých koncertoch nemá úlohu výluène só- ŠKO listickú, ide predovšetkým o zapísané im- provizácie, ktoré boli ve¾mi populárne už v èase svojho vzniku. Interpretka potvrdila svoju muzikalitu, schopnos zaujímavo Žilina a kontrastne registrova èistú hudbu, oslo- vujúcu poslucháèov aj mimo chrámov, kde krá¾ovský nástroj zaznieva najèastejšie. Áriu Ombra mai fu z Händlovej opery Xerxes 28. koncertná sezóna Štátneho komorné- zaspieval ïalší úspešný absolvent žilinské- ho orchestra v Žiline pokraèuje v roku 2002 ho Konzervatória, tenorista Pavol Bršlík. mnohými lákavými titulmi a menami pú- Napriek mladému veku sa môže pýši zau- tavých interpretov. Prvá polovica novoroè- jímavými úspechmi nielen na Sloven- ného koncertu niesla sa v duchu známych sku. Nateraz študuje na VŠMU pod peda- Štyroch roèných období A. Vivaldiho, kde sa gogickým vedením Magdalény Blahušiako- ako sólista predstavil nemecký huslista ru- vej. Úspech zožala aj ária Pie Jesu od munského pôvodu Juliu Bertok. Interpre- Andrewa Lloyda Webbera, ktorá rozšírila tácia skladieb tohto typu vyžaduje koncen- žánrovú paletu koncertu. Ako pozitívum tráciu, disciplínu a mieru v otázkach štýlu. treba hodnoti snahu oslovi aj menej ná- Poslucháè, ktorý bol odchovaný na hudob- roèného poslucháèa. V druhej èasti koncer- nej predstave Bohdana Warchala, bol mož- tu súbor Archi di Slovakia pod umelec- no sklamaný. Publikum však poteší každá kým vedením Drantiška Diguru uviedol známa melódia. Juliu Bertok sa ako inter- ritornel pre dvoje huslí a sláèiky Máte radi pret prejavil originálnym poòatím diela, Vivaldiho? od Ladislava Kupkovièa. Skladba ktoré bolo dozaista iné, než na aké som vznikla roku 2000 a toho istého roku mala v barokovej hudbe zvyknutá. Predpokla- premiéru v Taliansku. Je dôkazom autorov- dám však, že jeho interpretaèné kvality sa ho obdivu najplodnejšieho skladate¾a ta- v inom type hudby rozvíjajú naplno a bez lianskeho baroka a schopnosti melodicky kompromisov. Druhá polovica koncertu sa sa samostatne vyjadri a zauja hudobnou ARCHÍV niesla v znamení nedávnych osláv nového formou. Holberg Suite, op. 40 od Eduarda OTO roku: dirigent Christian Pollack bez prob- $ Hagerupa Griega sa niesla v znamení po- lémov, vïaka od¾ahèenému žánru valèíkov MARIANNA GAZDÍKOVÁ prevažne z dielne Straussovcov, navodil prí- jemnú atmosféru. Omnoho viac zaujal abonentný koncert ŠKO 24. januára, kde sa predstavila nová generácia interpretov. Dirigentského postu sa s plnou vážnosou zhostil mladý talen- tovaný dirigent Mario Košik. Obecenstvu predstavil orchestrálnu suitu Náhrobok Cou- perinov od Mauricea Ravela. Interpretácia vynikala zvukovou pestrosou, rytmickou a výrazovou diferencovanosou. V 2. koncerte pre klavír a orchester B dur, op. 19 od Ludwi- ga van Beethovena si Žilinèania vypoèuli svojho bývalého študenta Konzervatória z klavírnej triedy Dariny Švárnej, nateraz poslucháèa AMU v Prahe v triede Mariána Lapšanského, Mateja Árendárika. Pre- svedèil vysokou profesionalitou, zrelosou a úplným pochopením diela. Žilinské pub- likum si „svojho“ klaviristu váži a je len po- tešujúce, že mladý interpret dostáva pravi-

delne priestor v dramaturgii žilinských kon- ARCHÍV

certov. V druhej polovici koncertu zaznela OTO Symfónia è. 95 c mol Josepha Haydna, kde $ ARCHI DI SLOVAKIA orchester podal kvalitný výkon, opä potvr- dzujúci pevnú ruku dirigenta a jeho schop- nosti. hráè s kultivovaným tónom a širokým rozumenia pre severskú hudbu s nádychom Ïalší z abonentných koncertov ŠKO Ži- spektrom vyjadrovacích prostriedkov pre- nórskeho folklóru. Archi di Slovakia po- lina (31. januára) uviedol súbor Archi di zentoval prvý violonèelista ŠKO Pavol Šim- tvrdili svoju skvelú interpretaènú úroveò Slovakia so sólistami. Najprv s príznaènou èík. Koncert d mol è.10, op. 7/4 pre organ a cit pre plastické stvárnenie rozmanitých ¾ahkosou a intonaènou èistotou zaznela a sláèiky od Georga 7riedricha Händla zna- hudobných štýlov. Sonáta è. 1 G dur pre sláèiky od Gioacchina menal príjemné osvieženie nielen v oblasti Rossiniho, kde sa ako vynikajúci komorný dramaturgie. Predstavila sa v òom mladá MARTA GÁBOROVÁ

16 a HUDOBNÝ ŽIVOT • 3 • 2002 KONCERTY

Higano predniesla cyklus s ve¾kým zmys- lom pre jeho komornú intimitu, plastické Valentínsky farbenie tónu a jemné tieòovanie dynami- ky. Za dirigentským pultom stál umelec, ktorého kariéra sa dosia¾ úspešne vyvíjala na poli inštrumentálnom. Eugen Prochác, KONCERT známy violonèelista, zamenil nástroj za tak- tovku po prvýkrát pred širokou verejnos- POD PYRAMÍDOU ou, takže jeho debut sprevádzala istá dáv- ka opatrnosti. Tá trocha limitovala možnos hlbšieho rozkrývania výrazových detailov. V druhej èasti veèera však umelcova muzi- Bol to nesporne vynaliezavý a vo vzahu kalita a suma technických dispozícií celkom k publiku ústretový krok, da každému nepostaèovali na dostatoèné vyprofilovanie z cyklu koncertov Symfonického orches- známych skladieb, 1. suity „L’Arlésienne“ od tra Slovenského rozhlasu tematický Georgesa Bizeta a Ravelovho Bolera. punc. Úèinnos tejto návnady potvrdila na- Bizet si nárokuje ve¾kú dávku zvukovej posledy výborná návštevnos tzv. Valentín- imaginácie, fantázie v kolorovaní orches- skeho koncertu, naèasovaného presne na trálneho detailu, ale i razantnos a lesk cel- veèer rovnomenného, u nás èerstvo zako- kového ahu. Na ešte rafinovanejšom prin- reneného sviatku. cípe je vystavané Bolero. Pokia¾ dirigentovi Dramaturgia, jemne motivovaná témou nie je daná schopnos dávkova dynamic- dòa, postavila ako úvodné èíslo symfonic- kú, emocionálnu a predovšetkým rytmic- kú štúdiu Hudba žene, op. 74, od Alexandra kú hladinu s presnosou lekárnických váh, Moyzesa. Lyrická nálada skladby, jej elegic- interpretácia stráca podstatný zmysel. Bo- ký podtón, ako aj vo¾ne gradujúce vnútor- ORVÁT lero neznesie približnos, jeho zdanlivá jed- né napätie, znamenali vhodnú štartovaciu H $. noduchos èi monotónnos je zradná. Ces- plochu veèera. Príjemným prekvapením $OTO ta k apoteotickému finále musí by kon- NAO HIGANO A EUGEN PROCHÁC a dramaturgickým osviežením bolo zarade- cepène nespochybnite¾ná. Pre Eugena Pro- nie cyklu troch piesní na èínske texty pre cháca, ktorý po ceste k dirigentskej kariére soprán a orchester Kouzelné noci od Bohu- atmosféru, melancholický opar skombino- iba kráèa, sa ukázali by dané èísla príliš slava Martinù. Hoci ide o opus skladate¾o- va s vynaliezavým koloritom inštrumentá- riskantnými. Vycítili to tiež rozhlasoví sym- vej mladosti, dokazuje nezvyèajnú schop- cie a priam étericky vies sólový hlas. Na fonici, ktorých výkon ani zïaleka nedosia- nos vytvára rafinovanými prostriedkami Slovensku žijúca japonská sopranistka Nao hol obvyklý štandard. P AVEL UNGER

va jeho najslávnejšie klavírne opusy. Je už CAPPELLA ISTROPOLITANA plné virtuozity i duchovnej noblesy. Palovi- èová predstavila obe zložky koncertu s mla- distvou dravosou a poetickosou. Škoda len ...AJ SO SÚÈASNOU HUDBOU nadmerných romantizujúcich agogických vlnení v kadenciách l. a 3. èasti, niekedy aj prepedalizovania... Dravé tempo, ktoré só- Komorný orchester mesta Bratislavy Cap- te¾, ktorý akoby osamotený prežíval premié- listka urèila istým úsekom krajných èastí, pella Istropolitana uviedol 27. januára rové i popremiérové vzrušenie, oslovil prí- neustriehol s orchestrom ani koncertný v Primaciálnom paláci svoj tretí koncert tej- tomných svojou naliehavou hudobnou re- majster, akoko¾vek hral nielen nástrojom to sezóny, tentoraz pod vedením huslistu èou. Hoci niektoré nové diela vyvolávajú roz- ale i „telom“. Palovièová zaujala (okrem ne- Mariana Gašpara, od roku 1999 koncert- paky, Haluškova skladba nás okamžite vtiah- pochybnej brilancie) najmä citlivým nará- ného majstra Wiener Kammerphilharmo- la do svojho hudobného procesu, ladeného baním s plastikou tónu, jeho dynamickým nie. Tento bratislavský odchovanec J. Paz- v meditatívno — introspektívnej nálade. Kon- modelovaním. Je to umelkyòa plná entu- deru a J. Kopelmana (vo Viedni tiež Hoch- cert zrkadlí vnútro håbavého èloveka, ktorý ziazmu, ktorá v budúcnosti urèite ešte ve¾a schule für Musik und darstellende Kunst) zrejme nepatrí k bojovníkom avantgardy, vyrozpráva o odkaze majstrov — aj keï mož- pripravuje so spomínaným viedenským or- skôr k jej prehodnocovate¾om, zato už no trochu pokojnejšie než tentoraz. chestrom v apríli koncertné turné do Juž- s vlastným autografom. Päèasová kompo- Na záver hudobného popoludnia, kto- nej Ameriky (tiež ako sólista). zícia úèinne strieda tempové, náladové rého sponzorom bol už tradiène Slovnaft Ako prvá zaznela premiéra skladby sú- a stavebné kontrasty v pevnej forme, (a tentokrát tiež Centrum súèasného ume- èasného slovenského skladate¾a Milana s výreènými témami. Skladba takmer nezná- nia), zaznelo Brahmsovo Kvinteto è. 2, op. Halušku — Koncert pre sláèikový orchester. Pár meho skladate¾a okamžite zarezonovala 111. Oduševnená, emocionálne predestino- informácií v bulletine je iste málo na pozna- v poslucháèoch preplnenej „Zrkadlovky“. Èo vaná hudba vrcholného romantika priam nie celistvej osobnosti skladate¾a. O to zve- viac si môže umelec pria? povzniesla poslucháèov do nadpozemských davejšie sme sa zapoèúvali do skladby, kto- Program koncertu CI zatraktívnilo vystú- výšin. Tu sa orchester CI a mladý koncert- rú s oduševnením, muzikantskou is- penie mladej slovenskej klaviristky Jorda- ný majster prezentovali na najvyššej ume- krou, maximálnou profesionálnou zodpo- ny Palovièovej. Talentovaná umelkyòa si leckej úrovni. Spievali, tvorili, žili, dýchali, vednosou a technickým vypracovaním vybrala na prezentáciu Koncert pre klavír muzicírovali... Predviedli hudbu so živým detailov „hustej“ partitúry naštudovala Cap- a orchester A dur KV 414 od W. A. Mozarta. pulzom a tlèúcim srdcom. pella Istropolitana. Zjavom plachý sklada- Dielo 25-roèného skladate¾a predznamená- TERÉZIA URSÍNYOVÁ a HUDOBNÝ ŽIVOT • 3 • 2002 17 KONCERTY

Umenie ovláda svoj nástroj (znaèky Monzino) má dôsledne pod kontrolou. Hrá Z mirbachovských nenútene, bez pátosu, s oduševnením, s tvo- rivou iskrou. Plným priehrštím rozdávala krásu hudby. Èím najviac zaimponovala, nebolo plné odovzdanie sa hudbe; z jej in- terpretácie bolo cíti sústavnú prácu na brú- MATINÉsení detailov, technickú zdatnos, príklad- nú intonáciu a sústredené vedenie línií. Umelkyòa dospela ku príkladnému vyvá- ženiu rovnováhy medzi tvorivou Slovenské klavírne duo v zlo- inšpiráciou, hlbokým citom žení Peter Pažický — Aleš So- a nadh¾adom nad výstavbou. lárik dostalo príležitos predsta- Koncepcia budovaných plôch vi sa 27. januára na nede¾nom niesla punc výraznej osobnosti, matiné. Pažického talent zdobí dôkladne uváženého suverénne- rad domácich i zahranièných sú- ho tvarovania. Mladí umelci ažných trofejí. Nateraz vyuèuje zvyknú prekypova tvorivým na konzervatóriu, vystupuje ako elánom a niekedy sa nechajú komorný hráè, je uznávaným só- strhnú prehnaným tvorivým listom. So Solárikom spolupra- temperamentom. V hre Cattari- cujú vo dvojici už vyše 15 rokov, no sme však takého momenty od roku 1995 pod názvom Slo- nepostrehli. Dokázala úèinne venské klavírne duo. Úspešne sa rozlíši kontrastné témy u Brahm- predstavili na prehliadkach tvor- sa (Sonáta è. 1 e mol, op. 38), zo- by, na festivaloch (napr. BHS) súladi citovú viacpólovos Schu- i v zahranièí, premiérovali do- manna (úprava Vantazijných ku- máce opusy. sov, op. 73, pôvodne skompono- ažiskom mirbachovského vaných pre klarinet) do presved- programu bola sólistická prezen- èivo vyznievajúceho hudobného tácia Petra Pažického. Kom- prúdu. Našla pochopenie a prie- pletne uviedol obidve série men- nik aj do sveta osobitej filozofie, ších klavírnych skladieb Leoša dravosti a výbuchov vášne Dmi- Janáèka, známych pod názvom trija Šostakovièa (Sonáta d mol, Po zarostlém chodníèku. Preniknú op. 40). do podstaty autorovho zámeru Spoluprácu jej umeleckého vyžaduje od interpeta zmysel pre partnera, klaviristu Ivana Gaja- drobnokresbu, bohatú zásobu na — komorného hráèa par ex- tvorivej fantázie na vyjadrenie cellence — možno ohodnoti na smútku, melanchólie i vášnivej výbornú s hviezdièkou. Nebude dramatickosti. Tieto stupne nos- ARENCINOVÁ prehnané tvrdenie, že obaja talgie prenikajú aj do radostnej- umelci sa navzájom inšpirovali K. M K.

ších, idylicky rozospievaných, OTO a v koneènom tvare línií sa našli. $ náladovo vyrovnanejších èastí. Priestorom koncertnej siene sa ri- CARMELA CATTARINO Možno i preto si na tento hudob- nula krásna hudba, priam ideál- ný klenot málokto trúfa. V kon- ne modelovaná aj èo do vzahu texte interpretaèného umenia sa v reper- klasicistickému romantikovi zdôrazòoval k akustickým danostiam priestoru. toári klaviristov ako celok nevyskytuje èas- celistvos a klasické èrty. Inak povedané: Urèite každý, kto má rád krásnu hudbu, to. Už z tohto zorného uhla je naštudova- svoj tvorivý vklad dokázali vtesna do rie- neo¾utoval, že prišiel a odchádzal spokoj- nie Janáèkovho osobitého kaleidoskopu èiša pomerne skromne zvlòovanej agogi- ný. chvályhodným poèinom. Pažického inter- ky. Z tohto prístupu sa vymklo závereèné pretácia je jedným z výstupov jeho dokto- Allegretto, v ktorom uprednostnili virtuózne *** randského štúdia na VŠMU. Jeho školite¾, zdôrazòovanie taneèného spádu. Ïalšie nede¾né matiné v Mirbachu (10. Marián Lapšanský, je uznávaný janáèkov- februára) sa nieslo v znamení životného ský interpret, a zrejme má svoj podiel i na * * * jubilea osobne prítomného skladate¾a, or- presvedèivej Pažického interpretácii. Violonèelistka Carmela Cattarino po ganizátora a pedagóga Júliusa Kowalské- Tieto i ïalšie postrehy zámerne nepou- štúdiách v Bratislave (7ilipoviè, Podhoran- ho. Egon Krák v úvodnom príhovore vy- kazujú na nepomer produkovaného zvuku ský) navštevovala ešte Sibéliovu akadémiu zdvihol jubilantove zásluhy, ohlas jeho ak- voèi akustickým danostiam koncertného v Helsinkách v triede Viktórie Yaglingovej tivít, kde významný podiel patrí inštruktív- priestoru. Menej otvorený nástroj by zrej- (1997 — 2001), na medzinárodných inter- nej tvorbe. Množstvo skladieb, vrátane me do znaènej miery pri dynamických vr- pretaèných kurzoch spolupracovala s viace- detskej opery, je priamo úmerné dožitému choloch a vo vášnivých vypätiach zreduko- rými svetoznámymi osobnosami, zbierala veku, úctyhodným devädesiatinám. Dra- val prehluènenie sály. trofeje na medzinárodných súažiach. maturgia podujatia sa zamerala na Kowal- Slovenské klavírne duo v kompletnej Všetko, èo získala, a nie je toho málo, ského komornú tvorbu. Naše reflektovanie zostave vystúpilo až na záver koncertu so a kam vo svojom umeleckom vývoji dospe- sa odvíja dvojakým smerom: jednak sme Sonátou B dur, op. 30, D 617 pre štvorruèný la, prezentovala na nede¾nom matiné 3. sa snažili z tohto, predsa len obmedzeného klavír od 7ranza Schuberta. Ich prístup ku februára. výberu, vyabstrahova niektoré spoloèné

18 a HUDOBNÝ ŽIVOT • 3 • 2002 KONCERTY

èrty jeho kompoziènej reèi; na druhej stra- nalo prokofievovský neoklasicizmus. Inter- sledovali celistvos diela ako prioritu, záro- ne charakterizova a hodnoti interpretaè- pretky zdôrazòovali spád hudobného toku veò však dávali dôraz na vyniknutie fareb- né prístupy. a dokázali vykresli aj úèinnú pastorálnu nosti nástrojov. Majú pekný tón, spolu hrajú Rozptyl rokov vzniku jednotlivých skla- náladu. v profesionálnej pohode, a tak výsledkom dieb bol pomerne úzky (1968-1987), èo re- Nemalý úspech zožala Vantázia piccola pre je neobyèajná zvuková mozaika. Interpre- prezentuje obdobie autorovej vrcholnej flautu a klavír v iskrivom podaní Tomáša tujú plní dynamiky, života a elánu, pomalé aktivity. Aj tak sme pozorovali pestros Jánošíka (flauta) a Márie Heinzovej (kla- èasti precítene. V Mozartovom Allegre a variabilnos výrazových prostriedkov. Za- vír). Bohatá nápaditos hudby (tu na po- z Adagia a Allegra KV 594 (úprava) nasadili registrovali sme zá¾ubu v impresionisticky merne krátkej ploche) s náhlymi zvratmi dokonca až hranièné tempo technických sfarbených tónoch, pravda, v kombinácii nálady a charakteru získala od interpretov možností. Zvládli to však bez zaváhania. s novšími kompoziènými postupmi, vráta- presvedèivý tvar. Okrem Mozarta predviedli aj úpravu predo- ne širšie ponímanej tonality. Kowalského Program šastne vygradovalo Concertino hry k opere Semiramis G. Rossiniho a tri diela hudobná reè je nápaditá. V každej skladbe pre kontrabas a klavír, ktoré existuje aj uplynulého storoèia — už originály, kompo- nachádzame množstvo rozlièných, kontras- v orchestrálnej verzii. Jeho línie sa odvíjali nované pre takéto komorné zoskupenie: I. tujúcich motívov, z ktorých nie všetky majú — viac ako v ostatných skladbách — z rozví- Hurník — Esercizi, J. Ibert — Deux mouvements formotvorný význam. A v tejto „mozaiko- jania motívov. Klavír dopåòal vedúcu kan- a J. 7rancaix — Quatuor. Upokojujúci zvuk vitosti“ tkvie aj interpretaèný problém: tilénu sóla ostinátnymi figúrami èi akordic- drevených dychových nástrojov navodil schopnos da túto invenciu do logického kými priznávkami. Autor, pochopite¾ne, príjemnú nede¾nú atmosféru. vzahu. Nezdalo sa, že by nám v týchto kladie dôraz na koncertujúce sólo. Rozme- skladbách vyšli v ústrety nejaké výraznej- ry èastí sú únosné, pravda, istá mozaikovi- ALEXANDRA SCHMIDTOVÁ šie mimohudobné asociácie. Pôsobili pre- tos — pod¾a nás dominantná èrta Kowal- dovšetkým ako absolútna hudba. Kowalski ského štýlu — sa vyskytuje aj tu. KALEIDOSKOP s ob¾ubou používa — najmä v rýchlejších èastiach — rytmicky výrazné motívy tocca- VLADIMÍR È͎IK Klavirista a dirigent Daniel Barenboim sa tovitého charakteru, virtuózne pasáže ne- pokúsil obnovi palestínsko-izraelský dia- raz gradované i na dlhšej ploche. Viac sa *** lóg hudbou. Usporiadal koncert v pales- snaží zapôsobi energickým ahom hudby Nede¾né mirbachovské predpoludnie 17. tínskom autonómnom meste Ramalláh na než dojíma meditáciou. Azda práve preto februára bolo ve¾mi príjemné. Hodinový západnom brehu Jordánu. Toto rozhod- v kontexte podujatia oèarilo najmä kontra- program pripravilo kvarteto drevených dy- nutie vzbudilo v Izraeli nevô¾u. „Neverím, basové sólo strednej èasti Concertina pre chových nástrojov I DIATI. Sú to prví hrá- že sa dá tunajší konflikt rieši vojensky. Myslím, že všetci, kto máme možnos, kontrabas a klavír v podaní Radoslava èi Symfonického orchestra slovenského roz- musíme sa pokúsi obnovi izraelsko-pa- a Dany Šašinovcov. hlasu v Bratislave, s ktorým pôsobia už nie- lestínske rozhovory,” povedal. V programe odzneli dva klavírne opusy ko¾ko rokov: Vìra Rašková — flauta, Michal Barenboim vlani spôsobil v Izraeli rozruch — na úvod dve èasti z Troch invencií pre kla- Šintál — hoboj, Peter Maurer — klarinet, Sta- rozhodnutím zaradi na program koncer- vír sólo v disciplinovanom a technicky zdat- nislav Bicák — fagot (zároveò umelecký ve- tu, ktorý dirigoval, okrem iných aj diela Ri- nom podaní Daniely Kardošovej a Suita pre dúci súboru). Komorný súbor založili na charda Wagnera. Jeho rozhodnutie pova- štvorruèný klavír v interpretácii Klavírneho základe spoloèného umeleckého záujmu. žovali za neetické najmä voèi osobám, kto- dua Dezidera Kardoša (Daniela Kardo- Drevené dychové nástroje majú jedineè- ré prežili holokaust. Za nevhodné považuje šová — Tatiana Lenková). V pastorálnej stred- ný zvuk a ich krása takto vynikne ove¾a riadite¾ jeruzalemskej poboèky Wiesentha- nej èasti (Intermezzo. Allegretto) sme pocítili viac, ako vo ve¾kom symfonickom orches- lovho strediska Efraim Zuroff tiež Baren- akoby inšpiráciu folklórom. 7inále Suity svo- tri. Ak sa spoja do komorného zoskupenia, boimovo súèasné rozhodnutie vystúpi jím spádom, groteskným rytmickým mo- úspech je už vopred zaruèený. I 7IATI ten- v Ramalláhu. „Dokazuje to necitlivos voèi torizmom s náhlymi dynamickými vzruch- to predpoklad svojou hrou potvrdili. Poèu, Izraelèanom, ktorí tu žijú,” tvrdí. mi až výbuchmi na miniplochách pripomí- že sú výborní sóloví muzikanti. V kvartete

a HUDOBNÝ ŽIVOT • 3 • 2002 19 ROZHOVOR Miroslav Dvorský

JEHO VZOROM JE ŠPANIELSKY TENORISTA ALREDO KRAUS, ÈAS V ZAHRANIÈÍ VYUŽÍVA AJ NA NÁVŠTEVU KONCERTOV – POÈAS SVOJHO NEDÁVNEHO HOSOVANIA V BERLÍNE VENOVAL ŠTYRI VEÈERY KONCERTNEJ VERZII KOMPLETNÉHO PRSTEÒA NIBELUNGOV OD RICHARDA WAGNERA, KTORÝ UVIEDOL CLAUDIO ABBADO. O UMENÍ A ŽIVOTE ZHOVÁRAME SA S TENORISTOM MIROSLAVOM DVORSKÝM, ABSOLVENTOM KONZERVATÓRIA A VŠMU V BRATISLAVE.

a Vrátili ste sa po dvoch mesia- s geniálnou hudbou bol takto po- coch z Berlína, kde ste úèinko- chopený scénický tvar obrovským vali v Nemeckej opere v zaují- zážitkom, i keï mne staèí, keï die- mavej inscenácii Verdiho Rek- lo poèujem „èisté“, nezávislé od viem. hereckej akcie. Bol som aj v rozpa- Bola to inscenácia ve¾mi žiadané- koch, pretože som oèakával katar- ho nemeckého režiséra Achima ziu. V momente, keï spieva soprán 7reyera, ktorý má špecifický ruko- „libera me Domine“, dielo konèí. pis, dirigoval známy Michael Boder. Ostatné ostáva na nás. Tá prosba Jeho poòatie sa odlišovalo od toho, v hudbe však vyznieva inak, nachá- aké som poznal u talianskych diri- dza riešenie, je tu nádej, dominuje gentov, napríklad 7abia Luisiho ale- sila ticha, sila nieko¾kých fascinu- bo Riccarda Chaylliho. Nemecká júcich sekúnd, ktoré ponúkajú interpretácia, na rozdiel od expre- predstavu záveru, na javisku však sívnejšej talianskej, je prísnejšia... vyvrcholenie neprichádza, záhada Napríklad v dynamickom zmysle — ostáva... v prechode z pianissima do cres- a S akým ohlasom sa dielo cenda, fortissima a opaène. Lyric- stretlo u publika? ké pasáže ostávajú v piáne, ale sú Ve¾mi pozitívnym. Je to staggiono- emocionálne intenzívnejšie. Dej za- vé predstavenie, ktoré odznie nie- ujímavej inscenácie sa odohrával ko¾kokrát za sebou, a potom sa zase na troch rôznych úrovniach. Prvá dlhšie nehrá. V týchto typoch diva- bola vo výške javiska, v prvom plá- diel to takto funguje. V novembri ne sa pohyboval tenorista, ktorého odznelo šeskrát, v marci bude ïal- rolu som spieval. Bol som zamas- ších šes predstavení. kovaný, do pol pása natretý na bie- a Stvárnili ste jednu zo štyroch

lo, vyzeral som ako busta. Cez oèi OLNÁR k¾úèových postáv. Mali ste som mal èierne pásky, stál som ako- možnos zasiahnu do réžie? by v komíne, ktorý ma zakrýval M A. Režisér oèakával nejaké námety od OTO skoro do výšky pàs. Najažšie bolo $ sólistov, ale jeho predstava bola v tomto úzkom ståpe stᝠnepohnu- taká silná, že koncepcia sa nedala te, bez pohybu vydrža 90 minút... Samozrejme, všetci, vrátane zmeni. Prišiel som na posledných desa dní, èo bolo výnimoène zboru, sme spievali spamäti. Na pozadí scény bola stena z èierneho neskoro, pretože predstavenie pripravovali celých šes týždòov. Moja tylu, za òou sedeli na troch stupòoch èlenovia zboru a keï zaèali úloha však bola relatívne jednoduchá, takže to staèilo. Bol som spieva, zasvietili svetlá. Zbor sa po zošikmenej strieške pohyboval Einsamer (osamotený), ktorý stojí na jedinom mieste poèas celej z¾ava doprava, podobne ako sólisti a ve¾ká taneèná skupina. Kaž- skladby. Bolo to nároèné, napriek tomu režisér chcel, aby som si- dý z taneèníkov predstavoval ¾udský charakter alebo vlastnos. muloval spievanie. Kvôli maskovaniu však tento efekt nebol do- V druhom pláne sa pohybovali basista a mezzosopranistka. Basis- statoène èitate¾ný. Ïalšie otázky sa týkali vizáže, ale aj ideového ta niesol na chrbte skelet èloveka. Lebka mala nad¾uské rozmery, výkladu: uvažoval som, èi nemôžem robi Jána Krstite¾a alebo zvnútra bola nasvietená, èo pôsobilo ve¾mi sugestívne. Mezzosop- Krista, keïže však spievam Kriste eleison, nebolo to reálne a logické. ranistka predstavovala smr, vyzerala ako diablica. Ïalšia rovina Celý kontext diela bol nadèasový, moderný, priklonili sme sa bola o dva metre vyššie. Najvyššie a v úzadí sa pohybovala sopra- k apokalyptickej vízii, v èom sme sa napokon s režisérom zhodli. nistka s podobou anjela. Telom zakrývala taneèníka nesúceho ob- Dalo sa dobre spolupracova v zmysle vystavania charakterov; re- rovský meè, èo jej prepožièiavalo podobu archanjela Gabriela. Boli žisér bol vïaèný za každý nápad... tam ïalšie mýtické postavy... ¼udské a nad¾udské kreatúry pred- a Prichádzate do hotových premiér, inscenácií, kde domi- stavovali život, smr, ale aj vykúpenie. Všetkým prenikala základ- nuje režijné divadlo. Do akých situácií sa dostávate? ná myšlienka o posmrtnom živote, o plynutí èasu. Režisér Achim Inscenácie sú èasto postavené pod¾a zámeru režiséra, ktorý je 7reyer bol zároveò scénografom a autorom kostýmov. V spojitosti mnoho ráz prieraznejší ako príbeh predlohy. Ak je to dôsledok istej

20 a HUDOBNÝ ŽIVOT • 3 • 2002 extrémnosti, absurdnosti, vtedy je ve¾mi ažké s režisérom pole- Hosoval som v rozpracovanej inscenácii, ktorú som nikdy pred- mizova. On má svoju predstavu, ktorá nie je totožná s ideou skla- tým nevidel. Nemohol som robi niè. Stále viac rastie vo mne pre- date¾a a libretistu. Som presvedèený o tom, že keby som niekomu svedèenie, že to takto nie je v poriadku. Dnes, keï zapneme televí- celkom nezainteresovanému ukázal èo len obraz z celku, nespo- ziu, rozhlas, všade sa pozeráme na násilie, terorizmus, strašné voj- znal by, o ktorú operu ide. V prípade Aidy èi Trubadúra to považu- nové scény, aj v kinách sa premietajú väèšinou akèné filmy, èlovek jem priam za trestuhodné. Niekedy sa stáva, že v zahranièí vstú- tomu jednoducho nevie uniknú. Rád by som zašiel do divadla, pim do hotovej inscenácie, ktorá je vytvorená tak komplikovane, ktoré je ilúziou krásneho rozprávkového sveta, pekných okamihov že ten, kto jej chce porozumie, potrebuje výklad. Spieval som na- z histórie, myslím, že nám to chýba. príklad v Norimbergu Traviatu, do ktorej ma prizvali dva dni pred a Ktoré z umeleckých stretnutí vám pomohlo udrža si nad- predstavením. Scéna vyzerala ako po výbuchu bomby, všetko bolo šenie a pocit šastia z hudby? v ruinách, na javisku bola jediná krivá stolièka, okolo ktorej sa všet- Každého umelca formujú ve¾ké osobnosti, s ktorými sa stretáva. ko odohrávalo. Postupne sa ruiny zmenšovali, všetko bolo èoraz Mal som šastie spolupracova s dirigentom Riccardom Chayllim. väèšmi rozložené, èo malo evokova rozklad spoloènosti. V posled- Je to úžasný èlovek, nároèný na svoje okolie, no hlavne na seba. nom milostnom duete predstiera tenorista totálne nadrogované- Priznám sa, až po èase som sa dozvedel, že pri výbere do Verdiho ho, padne na zem, plazí sa k Violette, obaja spievajú, tancujú ako Rekviem som bol v poradí až piatym tenoristom, štyroch predtým opití, potácajú sa, všetko je absolútne nelogické... alebo v strette si vypoèul a poslal domov. Skúšky boli zmysluplné a tvorivé. Išlo po árii si má Alfred obliec na seba štyri fraky... Keï som sa pýtal o šes kocertov v Miláne. Rekviem je pre talianskych hudobných režisérky na dôvod, povedala, že ide o vytvorenie obrazu pokrytca fanúšikov priam posvätné. Tvrdia, že je to najväšèia Verdiho opera, s nieko¾kými tvárami. Uznal som urèitú logiku, ale ohradil som po ktorej nasledujú všetky ostatné. Rád spomeniem napríklad di- sa, že to nezodpovedá môjmu charakteru a od zámeru upustila. rigenta Marcela Viottiho, èi inscenáciu Bohémy, ktorú dirigoval vy- V inscenácii boli len tri normálne tváre — Germont, Violetta a Alfred, nikajúci Roberto Rizzi Drignoli, neskôr Daniel Oren... ostatní boli ako zo sci-fi filmu: ženy vyzerali ako rozpadávajúce sa a Zažila som vás na koncerte v parížskom Divadle Champs príšery... Verdi by to — Elysées tiež vo Ver- všetko neschválil a ja diho Rekviem, kde vy- schva¾ujem, že by to nikajúco spoluúèin- neschválil. Èasto sa mi koval Slovenský fil- stáva, že ma zavolajú harmonický zbor. Na narýchlo, kedy stihnem tomto koncerte sa odspieva iba nejakú zúèastnil francúzsky skúšku. Vtedy nemožno premiér Lionel Jo- niè robi, ani polemizo- spin... va. V zásade sa snažím ...a v sólistickom kvarte- robi všetko pod¾a pred- te spievali sopranistka stáv a pokynov režiséra, Grace Bumbreyová, ba- aby som nezmiatol ko- sista Simon Estez, sym- legov sólistov. Ak skúša- fonický orchester diri- me novú inscenáciu goval Jean-Claude Cas- a vidím, že režijné poky- sadessus. Bol to ve¾ký ny narúšajú javiskové zážitok. Teším sa na no- vzahy, snažím sa opa- vú inscenáciu Simona trne ovplyvni dianie. Boccanegru, ktorú bude a S kým sa vám z h¾a- túto sezónu dirigova ARCHÍV diska réžie dobre spo- Claudio Abbado vo 7lo-

lupracovalo? $OTO rencii. Je to osobnos, Spomeniem napríklad M. DVORSKÝ AKO RODOL$O V V BERLÍNSKEJ INSCENÁCII BOHÉMY R. 2001 v blízkosti ktorej èlovek Viedenskú štátnu operu pociuje silu a náboj , a Nabucco Güntera Kre- ktoré vyžaruje. Dostal mera. I napriek situáciám, v ktorých došlo ku kontraverzii, sme sa som ponuku na spoluprácu so skvelým dirigentom Riccardom napokon dohovorili. Asi to súvisí aj s tým, že mojimi kolegami boli Muttim v milánskej La Scale, avšak termínovo mi to kolidovalo špièkový taliansky barytonista Leo Nucci a basista Giacomo Prestia. s už podpísanými zmluvami. Škoda, že nasledujúce dva roky bude Nucci na jednej skúške povedal, že musíme zabudnú na Nabucca La Scala pre rekonštrukciu zatvorená, hra sa bude v obrovskom a predstavi si, že robíme nejakú kriminálku. Navrhol, aby sme novom modernom divadle. prestali dáva do súvislosti vzahy ako ich poznáme z libreta a réžia a Zo zdravotných dôvodov ste museli odriec ve¾mi atrak- nás nebude dráždi. Režisér narážku pochopil. Výsledok je medzi- tívne ponuky. Vlani to bolo dokonca japonské turné s Vie- tým známy. Predstavenie malo ve¾ký úspech najmä z h¾adiska scé- denskou štátnou operou a s Editou Gruberovou. Prezrádza nického, 7abio Luisi excelentne dirigoval, réžia však bola vypíska- to, že ste disciplinovaný a dbáte o hlasovú hygienu. Ako ná: „divadlo“ to nebolo zlé, horizont však nebol dos dobre dotiah- strážite svoje zdravie a hlas? nutý, všetky vzahy neboli také, ako majú v Nabuccovi by. Ale o tom Všetci si želáme by zdraví, ma tú najlepšiu výkonnostnú formu, je opera. Som za urèitý pokrok, ale keï idem do divadla na Sha- ale vždy sa to nedá, i keï sa ako snažíme. Dodržujem urèitú živo- kespeara, túžim ho vidie inscenovaného klasicky, èo najbližšie tosprávu: všetko viac-menej podriaïujem spievaniu. Neznamená k autentickej shakespearovskej dobe. V divadle mám rád urèitý to, že sa obmedzujem. Napriek tomu, že som spevák, správam sa obraz, èas, svet, v ktorom chcem tých pár hodín preži. Inú skúse- tak, ako všetci ostatní, no, samozrejme, vždy s oh¾adom na to, èo nos mám z inscenácie Nabucca s režisérom Konwitschnym ma èaká. Je ve¾a komponentov, ktoré musím vedie zoh¾adni v Semperoper v Drážïanoch. Dej zasadil do vojnového konfliktu. a prispôsobi tomu môj súkromný život, aktivity. Chcem, samo- Po prvej ve¾kej scéne Zachariáša príde Nabucco na obrnenom zrejme, trávi èas s rodinou, demi, mám aj povinnos v súvislosti transportéri a na javisko naskáèu vojaci v helmách. Demonštruje s pozíciou prezidenta nadácie Memory... Ponuky však, našastie, obrovské násilie s použitím naturalizmov a brutálnych výjavov. prichádzajú s predstihom nieko¾kých mesiacov, rokov. Mám pod- a HUDOBNÝ ŽIVOT • 3 • 2002 21 písané zmluvy na roky 2004 — 2005, na budúci rok už mám takmer Snažím sa systematicky budova si repertoár. Z postáv Verdiho opier plný kalendár. S termínmi poèítam, vnútorne sa pripravujem, aby spievam momentálne Rigoletta a Alfreda, Simona Boccanegru, Is- som bol vo chvíli premiéry v plnej forme. Prirovnal by som to maela, Pucciniho Rodolfa. Mimoriadne rád spievam túto rolu, pre- k vrcholovému športu. Ibaže na rozdiel od športovcov my nemô- tože je to príbeh, ktorý èloveka strhne. Vyhovuje mi Jeník v Predanej žeme odís do hôr, ale do ve¾kého rušného mesta, plného smogu, neveste, rád mám Princa v Rusalke, nehovoriac už ani o krásnej tam musíme tým najèistejším hlasom odskúša, povedzme šes postave Lenského v Eugenovi Oneginovi. Samozrejme, musím spo- týždòov skúšok, a zvládnu premiérový stres. Málokedy sa totiž sta- menú vïaèný tenorový part 7austa v Gounodovej opere Vaust ne, že po premiére príde kritik a hodnotí repertoárové predstave- a Margaréta. Nedávno som túto rolu spieval v Nemeckej opere nie. Možno iba vtedy, keï ide o ve¾ké divadlo a do inscenácie vstu- v Berlíne. pujú známe spevácke osobnosti. Hodnotená je premiéra, ale záleží a Aký je vᚠvzah so SND, máte zmluvy na konkrétne pred- mi na každom predstavení. Spevák èasto odspieva v jednom mes- stavenia? te a ïalší deò musí odletie do ïalšieho mesta. Stalo sa mi, naprí- Som sólistom opery. Môj pracovný vzah je ve¾mi dobrý, dohovorí- klad, pred Vianocami: po predstavení berlínskej Bohémy v Štátnej me si termín predstavení, mám dôvod si za tento postoj vedenie opere som na druhý deò skoro ráno letel do Paríža, o 11 h som mal opery váži: akceptuje moje dlhodobo podpísané zmluvy a h¾adá dvojhodinovú skúšku, potom ansámblovú skúšku na Dvoøákovo termíny, kedy môžem spieva v Bratislave. Rekviem, od 15 h do 17 h skúšku sólistov a od 20 h do 23 h skúšku a V ktorých predstaveniach SND sa cítite najlepšie? s orchestrom a zborom. Ïalší deò bola generálka, potom koncer- V inscenáciách SND som sa cítil vždy ve¾mi dobre. Napríklad ty... Takýto program je nároèný na èas, fyzickú kondíciu a pokia¾ v úžasnom 7austovi režiséra Jozefa Bednárika. Jeho nápady sa stre- sólista nie je zdatný, tli s nasadením a zarezo- musí uváži „preriede- novali v oduševnení só- nie“ programu, aby mal listov. Vyhovovali mi ori- dos priestoru a èasu na ginalita a novátorstvo regeneráciu, oddych. v porovnaní s klasickým a Vᚠrepertoár do- ponímaním predošlej in- zrieva. Prešli ste ly- scenácie 7austa. Ve¾mi rickými rolami, po- pekne je inscenovaná Bo- stupne sa vám otvá- héma, škoda že sa už ne- rajú možnosti v ob- hrá Rusalka a Simon Boc- lasti dramatickejších canegra, inscenácie, kto- úloh. Ktoré vás èaka- ré som mal rád. Predaná jú a ku ktorým by ste nevesta je poòatá klasic- sa rád prepracovali? ky, má kolorit, ktorý jej Z nových titulov to bude sluší a neprekáža mi. Madame Butterfly v Sem- a Na javisku akoby ste peropera v Drážïanoch, žili ten pravý život. Aký v septembri premiéra máte vzah ku koncert- Janáèkovej opery Osud nej hudbe, k piesòo- v Národnom divadle vému repertoáru? ARCHÍV v Prahe. Je to krásna ažisko mojej práce je OTO

opera, kde si tenor nao- $ na opernej scéne, ale zaj zaspieva. Projekt je SLÁVNOSTNÝ VEÈER TENORISTOV PRE $. CORELLIHO. Z¼AVA: J. CURA, N. GEDDA, P. SEI$$ERT ve¾mi rád koncertujem v èesko-španielskej ko- A M. DVORSKÝ v oratoriálnych dielach, produkcii, preto bude aj s piesòami. Piesòová inscenácia najprv v Pra- tvorba dovo¾uje bližší he a vzápätí v Teatro Real Madrid. Predbežne pôjde o osem pred- kontakt s poslucháèom, umelec môže intímnejšie vyjadri pocity, stavení, ale záujem prejavil aj známy medzinárodný festival v Edin- svoje vnútro cez texty piesní. Nechcem predbieha udalosti, ale burghu a opera v San 7ranciscu. Novinkou je pre mòa Glagolská h¾adáme termín na koncert takého typu na Slovensku. omša, ktorú som doteraz nespieval. V brnianskom divadle budem a Ste prezidentom nadácie Memory. To tiež reflektuje vᚠvo ve¾konoènom období spieva v Pucciniho krásnej Messa di gloria. zápal pre veci, ktoré majú hlboký duchovný zmysel... K mojím túžbam patrí postava Lacu v Janáèkovej Její postorkyni. Oslovil ma priate¾ prof.Michal Novák, ktorý roky pracuje na vý- Laca pre mòa predstavuje jednu z najkrajších rolí èeského reper- skume Alzheimerovej choroby. V Cambridgi urobil ve¾ký krok do- toáru, a to nielen po hudobnej stránke, ale aj z h¾adiska psycholo- predu, zistil, èo spôsobuje túto nemoc. Nie som lekár, preto o tom gických charakteristík. 7ascinuje ma plastickos tejto roly. Onedl- nemôžem hovori. Chcem však pomáha, a myslím, že keby sa kaž- ho zaènem študova Verdiho Luisu Miller, Macduffa z Macbetha a pre dý z nás nejakým spôsobom snažil pomôc týmto ¾uïom, alebo operu vo 7lorencii postavu Radamesa v Aide, Dona Carlosa... Ro- iným trpiacim, život by mal väèší zmysel. Nadácia Memory fungu- boty ma èaká dos. Jedna ponuka je pre mòa umelecky lukratív- je z peòazí grantov, ktoré dostal prof. Novák na svoje vedecké pro- na: nároèné dielo Hectora Berlioza Benvenuto Cellini. Vyžaduje si, jekty, a vïaka dobrým sponzorom, ktorí príležitostne pomáhajú. aby sa umelec intenzívne zaoberal francúzštinou, pretože je tam Aj ich zásluhou sme otvorili poradenskú ambulanciu, pripravuje- ve¾a hovoreného textu. Obrovské dielo, èo sa týka rozsahu me brožúry pre tých, ktorí sa o chorých starajú. Choroba, i keï sa a dôležitosti tenorového partu. Projekt pripravuje Gewandhaus nedá vylieèi, dá sa u¾ahèi jej priebeh. Pravdaže, nadácia dopåòa v Lipsku vrátane verejnej nahrávky CD. Treba však ma èas na po- sociálnu sféru. Od mestskej èasti Petržalka sme dostali do správy kojné štúdium, nemožno pracova na pochode. Preto som ešte jednu materskú školu. Momentálne je v prestavbe, aby sme mohli zmluvu na túto rolu nepodpísal. vybudova denné sanatórium pre ¾udí postihnutých chorobou. Pod a Je obdivuhodné, ako ste sa od pôvabne nemotorného Ne- dozorom zdravotníckeho personálu tam budú môc strávi nieko¾- morina, ktorého dodnes spievate na scéne SND, cez za¾ú- ko hodín, absolvova špeciálny rehabilitaèný program, budujeme bencov Rodolfa a Alfreda prepracovali k takému nároèné- tam pamäové fitnescentrum... mu repertoáru... P RIPRAVILA VIERA POLAKOVIÈOVÁ

22 a HUDOBNÝ ŽIVOT • 3 • 2002 HUDOBNÉ DIVADLO Neubližujme hudbe... a nielen Dusíkovej Poznámky k inscenácii operety Modrá ruža v ŠD Košice

Gejza Dusík — Pavol Braxatoris: Modrá ruža. Opereta v 3 dejstvách. Prvá Sone Petrillovej (Jeanetta) absentoval širší melodický oblúk, premiéra 18. 1. 2002 v Košiciach hudobné frázy narúšali protihudobné nádychy, chýbala hudobná dikcia. Nie je to dos na to, aby takýto experiment „èinohernej Obsadenie inscenácie operety Modrá ruža, ktorú uviedlo ŠD operety“ každý hudobník zamietol? v Košiciach, ako to býva samozrejmým zvykom, je alternované. Aj napriek tomu, že režisér Polák vsadil na vizualizáciu inscenácie V Košiciach boli alternácie v tejto operete vyriešené naozaj neob- (akcie na toèni, resp. živé obrazy na toèni, dobré osvetlenie) a na he- vykle. Jedno obsadenie, ktoré dostalo príležitos na prvej premié- recké akcie hercov ako jej hýbate¾ov, že mladokomickej, podobne ako re, bolo výluène èinoherné, v tom druhom (nie je zahrnuté do týchto aj starokomickej dvojici nechýbala vtipnos, že vizualizácia inscenácie poznámok) dostali priestor okrem èinohercov aj speváci ŠD, resp. bola realizovaná v spolupráci so scénografom Jánom Zavarským hostia. Èinoherný model operety, pod ktorý sa podpísali režisér a.h. na jeho vzdušnej scéne, kostymérkou Nadeždou Šimunovou Roman Polák a dirigent Karol Kevický (operetu hudobne na- a.h. (kostýmy situovala do 30. rokov) a Ondrejom Šothom, choreo- študoval, dirigoval aj prvú premiéru), považujem za neopodstat- grafom taneèných výstupov baletu a èlenov zboru, že to všetko robí nený experiment, najmä v divadle, kde funguje kompletný operný túto inscenáciu pestrou, profesionálne nemožno prija tvar operety, súbor. Opereta prežila viacero kríz, pravda, vždy v iných spoloèen- kde hudba a spev sú na ved¾ajšej ko¾aji. Škrtmi taneèných sekvencií sko-kultúrnych súvislostiach. Aj keï sa v sú- v duetách mladokomickej dvojice, kreatívne èasnosti nekomponuje, klasické diela tohto hranej M. Soltészom a S. Petrillovou, sa insce- stále ob¾úbeného hudobnodramatického žán- nátori zbavili ïalšieho „grifu“ operety, na ktorý ru naïalej žijú a inscenujú ich renomované èaká obecenstvo podobne, ako v opere na só- operetné scény v celej Európe. Operetu rov- listovo „vysoké“ c. O to väèší priestor dostal nako milujú Rakúšania, Nemci, Slováci, Ma- balet (ako celok). Jeho èlenovia tanèili choreo- ïari, Èesi... Každý ctite¾ operety si rád „zgust- grafické intermezzá O. Šotha, ale viackrát na ne“ na svojmu srdcu milých evergreenoch hudbu iných autorov, bez zjavnej súvislosti a melódiách a za samozrejmos považuje, že s Dusíkovou hudbou. Tancovalo sa na hudbu ich interpretujú v profesionálnom speváckom 7. Chopina, J. Offenbacha (kankán!), E. Kál- balení nielen operetné, ale èasto aj operné mána, ba zaznelo aj nieko¾ko taktov Svätenia hviezdy. To len potvrdzuje, aké privilegované jari I. Stravinského, ale aj ïalšie rytmy popu- miesto prináleží v operete — tejto dcére a vnuè- lárnej hudby (ale nie Dusíkovej). Divák však ke opery — spevu a hudbe. Dusíkova Modrá o dôvodoch hudobných „úletov“ nie je infor- ruža nie je ve¾koopereta. Považujeme ju však movaný — a v bulletine ani èiarka. za slovenskú klasiku, ktorú ctí najmä kvalit- V starokomickej dvojici Caniche — Madame ná hudba a piesne. Napriek zdaniu nie sú až Denise zúroèil svoje viacroèné pôsobenie také jednoduché. Dramaturgická štruktúro- v prešovskej spevohre Róbert Šudík dynamic- vanos hovorí jasnou reèou o bežnom, vše- kými výstupmi, ktorým nahrávala Beáta Dro- obecne rozšírenom operetnom modeli, kam tárová. Dobre sa darilo Jozefovi Úradníkovi ARCHÍV poèítame aj spevácky nároèné vstupné pies- v postave inžiniera Lenoira. V ïalších úlohách OTO ne primadon — v Modrej ruži je to Silvia, ktorú $ hrali Dušan Skokan (Policajný prefekt), Ma- hrala Adriana Ballová. Pripomínam, že úlo- ADRIANA BALLOVÁ AKO SILVIA A PETER RAŠEV rián Kleis a. h. (Jean), vtipná dvojica Stani- hu Silvie spievali kedysi najlepšie slovenské AKO EDMONT DUVAL slav Pitoòák (Markíz), Dávid Úradník (Ba- sólistky — Mária Kišonová — Hubová (roku rón) a Štefan Hundža (Policajt). 1939), Gizela Veclová (1943, potom v Košiciach 1946), Elena Kitt- Hudba Dusíkovej operety ukrýva v sebe tempovú rafinovanos, narová (1966 na Novej scéne), Eva Šmáliková (1964 v opere ŠD i keï nie do tej miery ako ve¾ké operety J. Straussa, E. Kálmána, 7. v Košiciach), Helena Horváthová (1976 v spevohre DJZ v Prešove Lehára... V hudobnom naštudovaní Karola Kevického ostala táto v prepracovanej verzii tejto operety). Aby mohla A. Ballová zaspie- príznaèná èrta v úzadí interpretácie, intonaène však bol orchester va Silviin part, podobne ako aj ostatní èinoherci svoje úlohy, boli vyrovnaný. piesne a hudba Dusíkovej operety transponované do nižších po- Opereta Modrá ruža je na javisku ŠD po tretí raz. Po prvé ju in- lôh. Tak prišli milovníci kvalitného operetného spevu a hudby na scenovala opera v roku 1946, druhý raz roku 1964 (v réžii Kornela prvej premiére o žiarivos a zvukovú rozkošatenos, akú obsahuje Hájka) sa stala ve¾kým hitom: pri priemernej návštevnosti dosiahla originálny hudobný zápis. V prejave hereèky A. Ballovej (Silvia), 70 repríz! Ako sa udomácni súèasná inscenácia, ukáže èas. Neub- ale aj v speve (a parlandovaní) ïalších hercov — Petra Raševa a. ližujme však experimentmi hudbe, spevu, ani skladate¾om. h. (Edmond Duval), Michala Soltésza (7ilip Plafón), èiastoène DITA MARENÈINOVÁ a HUDOBNÝ ŽIVOT • 3 • 2002 23 HUDOBNÉ DIVADLO Ku koreòom baletnej klasiky Spiaca krásavica v Balete SND

Èajkovského Spiaca krásavica patrí k ažiskovým titulom baletu 19. a pohybom opojeného tanca smerovala interpretka èoraz k zrelšie- storoèia. Dielo malo premiéru v roku 1890 a od tých èias si ús- mu, brilantnému, vysoko štylizovanému prejavu, v ktorom sa zraèi- pešne razí cestu svetom. V Slovenskom národnom divadle ho uvied- li vysoké parametre jej baletného umenia. I jej partner, Jozef Do- li v rokoch 1942, 1957 a 1968. Terajšia inscenácia je teda štvrtá. linský ml., stvárnil princa ako hrdinu, ktorý prechádza význam- Balet vznikol v blízkosti Piatej symfónie a opery Piková dáma. Nedo- ným vývojom smerom k ¾udskej skúsenosti, zrelosti a pochopeniu minuje v òom expresivita a filozofický rozmer týchto diel. Je ná- sily lásky. Princa Désiré stelesnil s ve¾kým nasadením, efektnou vir- vratom ku klasickej rozprávke, ktorá v balete tých èias dominova- tuozitou, plnokrvne, ale i s nehou, hravosou, s pochopením prin- la. Hlavnou èrtou Èajkovského hudobného stvárnenia predlohy je covho h¾adaèstva. Postavy Krá¾a, Krá¾ovnej a Ceremoniára stvárnili pôvab. Spiaca krásavica je priam predurèená na klasický spôsob Andrej Milo, Simona Bartošková a Vladimír Kotrbanec. choreografického stvárnenia, hoci v réžii si možno predstavi nové, Dirigent Martin Mázik naštudoval balet zodpovedne, Èajkovské- modernejšie prvky. Èajkovskij v Spiacej krásavici spája pôvab s gra- ho hudba mala plasticitu a vzlet, drobné zakolísania v súhre nena- cióznosou, s rozprávkovým èarom, k majestátu krá¾ovského dvo- rušili celkovo priaznivý dojem. Scéna Josefa Jelínka je jednodu- ra ako kontrast hudobne zobrazuje bukolické ¾udové tance, atmo- chá, vzdušná a priestorná, obsahuje kus francúzskej výtvarnej poe- sféru po¾ovaèky v lese a romantické blúdenie. Predovšetkým je však tiky (Èajkovskij chcel dielom oslávi dobré vzahy medzi 7ran- balet rozprávkou zobrazujúcou cúzskom a Ruskom), v lesných zápas dobra a zla. O tom svedèí, a prírodných výstupoch prináša napríklad, kontrast hudby cha- nanajvýš jednoduché zobrazenie rakterizujúcej zlú vílu Carabos- prostredia, pripomínajúce ja- se a dobrú vílu Orgován (správ- ponské akvarely. Charakter jed- nejšie by bolo preloži názov po- notlivých prostredí sa mení po- stavy Orgovánový kvet). mocou ma¾ovaných horizontov. Najnovšia inscenácia v SND Kostýmy toho istého autora sú sa vracia do 19. storoèia. V cho- tradièné, rozprávkovo-historizu- reografii vychádzajúcej z kon- júce, divadelne efektné a rešpek- cepcie slávneho francúzskeho tujú dobovú symboliku farieb. taneèníka a choreografa Mariu- Èajkovského trojdejstvový sa Petipu, ktorý pripravil sveto- balet inscenovali v dvoch èas- vú premiéru Spiacej krásavice tiach. Tým sa, pochopite¾ne, v Sanktpeterburgu v roku 1890, ACHRATÝ zmenila tektonika celku. Sám

balet naštudovali hosujúci C. B autor o tomto diele tvrdil: „Ne- OTO

ruský choreograf Bachram M. $ treba meni ani notu. Veï aj ba- Juldašev a Jozef Dolinský st. let je symfónia.“ Na druhej stra- Inscenácia Spiacej krásavice teda ožila v intenciách slávnej baletnej ne sa podarilo touto úpravou organickejšie zaèleni do celku bale- a choreografickej tradície, umožòujúcej taneèníkom predvies ve¾kú tu tretie dejstvo, ktoré s podstatou základného konfliktu diela súvisí dávku majstrovstva, virtuozity, ale i schopnos charakterovo vie- len ve¾mi vo¾ne a zobrazuje atmosféru krá¾ovskej svadby so sle- rohodne stvárni svoje roly. To mnohí využili v maximálnej miere. dom vtipných a zábavných baletných výstupov. Hneï v prológu sa èrtá svár medzi vílou Carabosse a vílou Orgo- Nová inscenácia Spiacej krásavice umožní návštevníkom divadla ván. Zlú vílu stvárnil expresívnym taneèným gestom Juraj Vasi- návrat ku koreòom klasického ruského baletu. Vyniká celistvos- lenko, dobrú vílu Lucia Macíková, ktorá dala svojej postave nie- ou, jednotným choreografickým štýlom, gracióznosou. V zdôraz- len obdivuhodnú dávku technickej precíznosti a taneènej virtuo- není hlavného myšlienkového posolstva Èajkovkij i jeho interpreti zity, ale i potrebné významové parametre — éterickos, dobrotivos, jednoznaène dávajú najavo svoj príklon k životu. Nièivá sila tu jemnos, gracióznos. Celkove z jej kreácie vyžarovala nepokojná, vystupuje ako doèasná, prekonate¾ná. Vyústenie baletu vyznieva smutná neha, príznaèná pre Èajkovského videnie hrdiniek tohto ako oslava víazstva lásky a dobra, túto ideu najsilnejšie v balete typu. I ostatné víly, ktoré síce nemajú v balete tak významný ideo- stelesòuje víla Orgován. Pritom je etické posolstvo baletu organic- vý zástoj ako víla Orgován, boli naštudované precízne a s entuzi- ky spojené s fantazijným, rozprávkovým rámcom diela. Spiaca krá- azmom. Pripomeòme, napríklad, pikantnú charakterokresbu ja- savica bude ma nepochybne v SND svojho diváka. Pri poh¾ade na ponskej taneènice T. Nomurovej, alebo vyváženos a decentnos celkovú koncepciu baletnej sezóny 2001/2002 sa však natískajú umeleckého prejavu Viktórie Šimonèíkovej. otázky, èi jedna premiéra v celej sezóne nie je málo a èi by reperto- Výsostne nároèné sú party princeznej Aurory a princa Désiré. árová dominanta, spoèívajúca na klasických baletných tituloch, Nikoleta Stehlíková stvárnila princeznú najprv ako mladistvo ra- nemala by vyvážená moderným baletom, alebo projektom z oblasti dostnú a uvo¾nenú dievèinu a potom vykreslila jej vývoj k dozrieva- moderného tanca? (Recenzovaná je druhá premiéra inscenácie Spia- júcej, noblesnej mladej žene. Od detsky šantivého, bezstarostného cej krásavice.) MILOSLAV BLAHYNKA

24 a HUDOBNÝ ŽIVOT • 3 • 2002 HUDOBNÉ DIVADLO Osobné debuty v Opere SND

KVALITA OPERNÉHO SÚBORU BY SA dirigentským pultom sa obmedzil na NEMALA MERA IBA ÚROVÒOU PREMIÉRO- submisný orchestrálny sprievod, bez am- VÝCH VEÈEROV. U NÁS VŠAK VÝLUÈNE TIE bície da partitúre osobnostný punc. SÚ OBJEKTOM RECENZENTOV, PRIÈOM Inscenácia Mozartovej Èarovnej flauty REPRÍZY A V ICH RÁMCI OSOBNÉ DEBUTY pochádza z roku l986 a vïaka obnoveniu V ROLÁCH, OSTÁVAJÚ NEPOVŠIMNUTÉ. roku 1997 je vari najstarším èíslom re- TENTO DE%ICIT IN%ORMOVANOSTI pertoáru Opery SND. Ide však o divácky DOPADÁ ROVNAKO NA ÚKOR VEREJNOSTI, stále aktuálny titul, èo dokázala do po- AKO AJ DIVADLA. PRÁVE NERAZ sledného miesta obsadená ostatná febru- V „BEŽNÝCH“ PREDSTAVENIACH MOŽNO árová repríza. Zaujímavé na nej bolo ob- POSTRETNڍ VYŠŠIU KVALITU NEŽ novené sólistické obsadenie. Najväèšmi NA PREMIÉRACH. potešil Oto Klein ako Tamino. Mladý te- norista, rozvíjajúci svoj talent paralelne na bratislavskej a budapeštianskej scéne, zaujal príjemne sfarbeným, technicky Poèas uplynulého mesiaca osviežila Ope- spo¾ahlivo vedeným a v polohách vyrov- ra SND svoje dva repertoárové tituly no- naným lyrickým hlasom, ktorý výborne vými protagonistami. Verdiho Traviata korešponduje s mozartovským interpre- síce za desaroèie svojej javiskovej exis- taèným štýlom. Chápem ambície Jura- tencie stratila takmer všetky režijné poin- ja Petra presadi sa v tzv. prvom odbore.

ty, ostáva však vhodnou parketou na de- ARCHÍV K štúdiu roly Sarastra pristupoval zod-

monštrovanie prichádzajúcich talentov OTO povedne, no charakter jeho hlasu, bas- a ich individuálnych schopností. Pred  barytónový timbre, menšia jadrnos tónu ANDREA DANKOVÁ svojou zahraniènou prezentáciou v titul- v strednej a absencia zvuènosti v hlbokej nej role (vo Verdiho rodisku Bussete, polohe ho v danom parte znaène limitu- v Zeffirelliho réžii a pod Domingovou taktovkou) Andrea Dan- jú. Paminou navštíveného veèera bola pražská sopranistka Simo- ková obliekla po prvýkrát kostým Violetty pre domácim publikom. na Procházková, ktorá prekvapila tmavou farbou materiálu, vý- Mladá umelkyòa má za sebou skúsenosti s mladodramatickými razovým a dynamickým prepracovaním roly. Subretný soprán Jany verdiovskými partmi (Amelia v Simonovi Boccanegrovi, Desdemo- Juríèkovej je síce požiadavkám dramatickej koloratúry vzdiale- na, Luisa Miller), prièom tentokrát sa — väèšmi než v Luise Miller — ný, Krá¾ovnú noci však vïaka solídnej technike ozdobného spevu sa musela vyrovna aj s koloratúrnymi nárokmi 1. dejstva. Hlav- tónovo — ak keï nie bezchybne — napåòa. Hnacím motorom režijne nou devízou Dankovej Traviaty je nevšedne pôsobivá, tmavá a sýta monotónneho predstavenia bol Svätopluk Malachovský ako Pa- farba materiálu, ktorý má pevný fundament v strednej a hlbokej pageno. Škoda, že ruka v ruke s jeho podmanivým hereckým pre- polohe. Je dobré, že tieto danosti ju nezvádzajú predèasne do dra- javom nekráèa i vokálna kresba partu, trpiaca obèas na menšiu matických vôd a speváèka ide cestou nároènejšou, cestou cizelo- prieraznos tónu. Z nového obsadenia menších postáv spomeniem vania technickej virtuozity, tvarovania dynamiky a výrazu. Hoci Petru Nôtovú ako subretne vhodnú Papagenu a Mareka Hru- ozdoby a pohyblivé úseky má technicky pod kontrolou, árii Sempre banta ako technicky a intonaène pomerne labilného Hovorcu za- libera a vlastne celému l.dejstvu trocha chýbala výrazové klenba, svätencov. Rastislav Štúr viedol predstavenie s koncepène èita- èo pod doh¾adom skúsených dirigentov už zrejme vyriešila. Poènúc te¾ným nadh¾adom, škoda len, že v orchestri sa objavovali zbytoè- 2.dejstvom Dankovej hrdinka naberala vskutku impozantný dra- né približnosti v súhre. matický rozmer. Tón znel vo¾ne, mal lesk vo forte i vrúcnych pia- Potreba mapova prevádzku bratislavskej opery i vo „všedné“ nissimách, frázovanie zodpovedalo štýlovým požiadavkám, vokál- dni je nespochybnite¾ná. Nazdávam sa, že pre špecializované hu- no-výrazový vývoj úèinne gradoval. Exkluzívneho partnera mala dobné periodikum je to priam povinnos. Na druhej strane, komu- v Miroslavovi Dvorskom, tenoristovi èoraz vyaženejšom na eu- nikácia vedenia divadla, resp.tlaèového oddelenia, nie je vo vza- rópskych scénach, ktorý v Alfredovi demonštroval farebne tmavší, hu s píšucimi recenzentmi dos ústretová. „Doprosovanie sa“ vstu- kantilénový a v polohách vyvážený, stále však skôr lyrický tenor. pu na vytipované reprízy (novinárske lístky sú urèené len na pre- Timbrom výborne ladil s partnerkou, obaja vnímajú verdiovské frá- miéry) a státie na schodoch 2.balkóna s pokojnými pracovnými zovanie nielen „remeselne“, ale aj emotívne. Ján Ïurèo v role podmienkami recenzenta nemajú niè spoloèné. Azda raz si to uve- Germonta umelecky rastie, jeho piána sú èoraz mäkšie a obsaž- domia i v Opere SND. nejšie, no vo forte jeho tón stráca farbu a lesk. Pavol Selecký za P AVEL UNGER

V predchádzajúcom èísle Hudobného života, v rubrike SLOVO MÁ... nedopatrením vypadlo meno autorky, ktorá viedla rozhovor s riadite¾om SOZA dr. Petrom Klimentom. Je òou Alena Èierna, ktorej sa týmto, ako aj všetkým èitate¾om, ospravedlòujeme.

Redakcia

a HUDOBNÝ ŽIVOT • 3 • 2002 25 ZAHRANIÈIE Spomienka na hudobnú jeseò v Montreale

Americký kontinent na jeseò minulého ro- ïalších aktivít — to je bilancia tohto neohro- gent), Emanuel Ax (klavír), Ben Heppner ka žil tragédiou z 11. septembra, èo vo ve¾- zeného montrealského majstra taktovky. (tenor), Marta Argerichová, huslista a diri- kej miere poznaèilo i hudobný život centrál- Vlastní ho majú radi a sú mu vïaèní za po- gent Pinchas Zukerman, vynikajúci trubkár nych miest krajiny, programy rozhlasu i te- núkaný program, v ktorom preòho príznaè- Paul Merkelo, dirigent David Zinman, hus- levízie. Ale možno práve dôsledky takejto ne dominuje francúzska hudba. Ale zaují- listka Sarah Chang, klavirista Marc André tragédie aktivizovali vnímavých hudobní- ma sa aj o operné opusy, ktoré v koncertných Hamelin a desiatky ïalších. kov poriada benefièné koncerty. Najmä verziách prezentujú na pódiu Ve¾kej koncert- I keï som Dutoita videla a poèula dirigo- v New Yorku, znásobované silným emotív- nej sály. Tá je, žia¾, akusticky znaène nevy- va nieko¾kokrát, tentoraz ma skôr zaujali nym nábojom, zanechali najsilnejšie ume- vážená, èo poznamenáva umelecký zážitok koncerty mimo ve¾kého hudobného centra, lecké zážitky. K nim patrilo vystúpenie sú- najmä Európanom, ktorí rástli na ideálnych kde mi akustika siene uberá z plnohodnot- èasnej hviezdy na oblohe hudobnej ného umeleckého zážitku. To, èo Ameriky — huslistu Joshua Bella som poèula (Ax, Argerich, Lortier, s Bernsteinovou hudbou. Program Vonk...), si radšej „zopakujem“ v televízii uvádzala skladate¾ova z nahrávok. Pre mòa boli zaujíma- dcéra, autorom úpravy Bernsteino- vé organové koncerty na McGill vých muzikálov, najmä West Side Univerzite v Pollack Concert Hall Story, bol W. D. Brohn a J. Corig- s neobvyklou hodinou zaèiatku lian hus¾ových prepisov. Tento vý- o 12.15. Cez poludòajšiu prestávku nimoèný mladý huslista ich prežia- pedagógovia i študenti všetkých fa- ril hlbokým muzikálnym precíte- kúlt tohto gigantického univerzitné- ním, vyrastajúcim z vynikajúcej ho komplexu majú možnos relaxo- brilantnej virtuóznej techniky. Ïal- va pri hudbe študentov, pedagógov ším výnimoèným Bellovým preja- èi hostí v tejto architektonicky zau- vom bol spoloèný recitál s Anny So- jímavej, organovému zvuku uspôso- phie Mutterovou. A do tretice spo- benej (tlmenej drevom) koncertnej meniem hus¾ového mága Niguela sieni. Popri nezhasínajúcej stálici Kennedyho v úlohe šoumena, ale francúzskej organovej interpretácie i håbavého interpreta starých i ro- Marie Claire Alaineovej, ktorá vie- mantických autorov. Operné hviez- dla na fakulte majstrovské kurzy dy prispeli rovnakou mierou, tra- a potom realizovala nieko¾ko kon- gédiou raneným srdciam sa priho- certov na škole i v meste, poèula vorili interpretáciou najdojímavej- som viacerých študentov, èo mi do- ARCHÍV

ších operných árií. Boli to síce všetko tváralo atmosféru kanadského ume-

zážitky sprostredkované, ale oboj- OTO leckého života, vo ve¾kej miere ko- stranne intenzívne prežívané. Spo- CHARLES DUTOIT relujúcou s prekrásnou, ale tvrdou loènosti a vydavate¾stvá okamžite kanadskou prírodou a mentalitou. distribuovali CD s náhravkami Je to svet hudby, ktorého korene sa z týchto podujatí. A tak zafixovaný zážitok akustických parametroch, napríklad chrá- nestabilizovali na báze bohatej umeleckej si možno priblíži a sprítomni aj po rokoch. mov. Dutoit si potrpí i na efektnú adjustá- histórie a tradície európskeho typu. Vyvíja- Montreal sa pýšil skutoène bohatou hu- ciu. V bulletine tejto sezóny èítame: Beetho- jú sa z vlastných skúseností a poznania, dobnou jeseòou. Neraz sa mi zdalo, že in- ven Testival, Grand Concerts, Gala Concerts, i keï Európa je im ve¾kým vzorom. Men- terpreti hrajú pre vlastné potešenie. Týka Air Canada´s Musical Gateways, Musical talita tejto krajiny dos ažko dokáže precí- sa to najmä dní koncom týždòa, kedy sa Sundays, Metro Symphonique Matinées ti nuansy håbavej senzibility európskeho v centre mesta uskutoènila v jeden deò vyše a mnohé ïalšie, poèas Vianoc a Ve¾kej noci kontinentu, ide svojou cestou za cieleným desiatka profesionálnych podujatí. To všet- koncerty v bazilike Notre Dame, kde naprí- umeleckým rozmachom. ko zaznamenal komplexný bulletin La Sce- klad v Dvoøákovom Rekviem vystúpia aj K hudobnému dianiu dnes patria i pre- na Musicale. Väèšinou išlo o komorné kon- naše sólistky Eva Jenisová a Jolana Togašo- dajne so zvukovými nosièmi. Ich obrovské certy èi recitály domácich i zahranièných vá, samozrejme, pod taktovkou Ch. Dutoi- priestory a stovky nahrávok z celého sveta, umelcov, medzi ktorými pred Vianocami ta. V jesennej ponuke koncertov bol veno- ochota a záujem konzultantov v predaj- nechýbala ani slovenská speváèka Eva Bla- vaný ve¾ký priestor ruskej hudbe v tema- niach, sú na vysokej, u nás ešte nepozna- hová. tických celkoch Šostakoviè a revolúcia, nej úrovni. Obratom dokážu zabezpeèi ešte Hudobný riadite¾ Orchestre Sympho- Magická Rus, Hommage à Ïagilev atï. horúce nahrávky. A tak sa mi dostali do rúk nique de Montréal, Charles Dutoit, už dvad- V množstve podujatí vyskytnú sa aj profilo- ešte celkom èerstvé nosièe, avizované roz- sa rokov pripravuje svojmu mestu ve¾kole- vé koncerty z tvorby autorov minulých sto- hlasom. Konkurencia francúzskeho a an- pé hudobné produkcie. Poèas sezóny v do- roèí (Beethoven, Brahms, Mahler), ale aj glického vysielania poskytuje poslucháèom movskej koncertnej sieni, v lete v prekrásnej autorský veèer súèasníka Johna Adamsa a ï. možnos výberu hudby rôznych žánrov, dru- katedrále Notre Dame. Tri — štyri koncerty Z interpretov popri domácich hviezdach typu hov a spracovaní. mesaène s domácim orchestrom a nieko¾ko Louis Lortier (dnes už aj klavitrista a diri- E TELA ÈÁRSKA

26 a HUDOBNÝ ŽIVOT • 3 • 2002 ZAHRANIÈIE Brnianska premiéra Rapsodickej suity

V koncertných cykloch Štátnej filharmónie Suchoòovo poòatie rapsodickosti na part h¾ad, umožòujúci dotváranie detailov, plas- Brno sa v tejto sezóne našiel priestor pre slo- klaviristu. ticita a hudobné zobrazenie Suchoòovho venskú hudbu. Okrem brnianskej premiéry Brnianske uvedenie Rapsodickej suity ma- umeleckého a intelektuálneho posolstva Suchoòovej Rapsodickej suity pre klavír a or- lo pozitívne i diskutabilné èrty. K pozitívam Rapsodickej suity. Ak na jednej strane znel kla- chester na abonentných koncertoch zaznejú patrilo, že orchester i dirigent venovali ná- vír s bezobsažnou silou, na druhej sa v ly- Holoubkove piesne a Hrušovského zborové roènej Suchoòovej skladbe maximálnu po- rických a reflexívnych miestach našli tech- kompozície. V rámci koncertu Malého sym- zornos. Martin Sieghart kreoval dielo v apart- nické problémy. Významu a zmyslu Sucho- fonického cyklu uviedol orchester Štátnej nej zvukovosti, ktorá tým mala jemne fareb- òovho diela by rozhodne prospelo viac fa- filharmónie Brno s rakúskym dirigentom né, ako aj rapsodicky zvlenené a dynamicky rebného dotvárania. Takisto vypointova- Martinom Sieghartom a klaviristom Ma- prudko kontrastne vystavané plochy. Diri- nie hudobných myšlienok a fráz, hoci èasto riánom Lapšanským Suchoòovu skladbu, gent pochopil, že východiská Suchoòovho torzovitých a úseèných, by mohlo prinies ktorá sa svojím celkovým rámcom i formou hudobného myslenia sa spájajú s modalitou. v sólovom parte obsažnejšiu koncepciu. Pre- približuje klavírnemu koncertu. Zároveò však celkový tvar a kompozièné rie- to ako najväèší prínos brnianskeho premié- Znalec Suchoòovho diela Igor Vajda cha- šenie diela odrážajú rozporuplnos postave- rového uvedenia Rapsodickej suity hodnotím rakterizoval expresivitu Rapsodickej suity ako nia èloveka v modernom svete. Preto polo- fakt, že zahranièný orchester a zahranièný oscilujúcu medzi kraskovskou nostalgiou hy takmer barbarskej sily, ale aj dialóg me- dirigent obohatili svoj repertoár o k¾úèové a grotesknosou (tá je v Suchoòovej tvorbe dzi homofónnymi a kontrapunkticky rieše- dielo slovenskej hudby 20. storoèia. pomerne ojedinelá). Vzájomné striedanie nými úsekmi a polohy, v ktorých sa odráža Rapsodická suita zaznela v susedstve týchto dvoch výrazových polôh je najpozo- moderná expresivita, nadväzujúca na kom- Straussovej symfonickej básne Don Juan, op. ruhodnejšia èrta diela. Vystihnutie tejto pozièné postupy medzivojnových hudob- 20 a Èajkovského Symfónie è. 6 h mol, op. oscilácie predpokladá od interpretov mimo- ných avantgárd, zneli hudobne logicky 74. Väèšie pochopenie preukázal rakúsky riadny vklad. Rapsodickos Rapsodickej suity a organicky. S touto koncepciou kontrasto- dirigent Èajkovského „Patetickej“, ktorá za- sa nezakladá na baladických a melancho- val výkon klaviristu. Pohyboval sa iba znela v tektonicky súdržnej koncepcii, bez lických èrtách, ale na prudkých hudobných v dvoch polohách — v robustnej sile mohut- prehnaného romantického sentimentu, ale kontrastoch, ktoré sa týkajú všetkých pa- ného fortissima a v sivom dynamickom prie- s citlivým pochopením obsahu jednotlivých rametrov hudobnej reèi — dynamiky, rytmi- mere. Sólista hral Suchoòovu skladbu s oèa- èastí. Oproti tomu jednoliaty dynamický ky, farby, harmonického i tektonického prie- mi urputne upretými na notový záznam. oblúk Straussovej symfonickej básne trpel behu kompozície. Špeciálne nároky kladie V dôsledku toho interpretácii chýbali nad- kazmi v súhre aj intonácii sláèikovej sekcie. M ILOSLAV BLAHYNKA

JAMU je do znaènej miery zásluha Otakara Pozdrav z Brna Trhlíka. Aj Štátna filharmónia Brno, pre ktorú jubilant ve¾a urobil, si ho dôstojne uctila. Venovala mu tretí abonentný koncert Ve¾- Klub moravských skladatelù (KMS) si osemnás rokov šéfdirigentom Janáèkovej kého symfonického cyklu. Program bol zo- v tomto roku pripomína dve jubileá. Zalo- filharmónie v Ostrave, nieko¾ko sezón šéf- stavený s osobitným dôrazom na skladby žený bol roku 1922 — jeho prvým predse- dirigentom SOSR, dirigoval mnoho európ- autora, ktorý je jubilantovi obzvl᚝ blízky dom bol Leoš Janáèek. Roku 1948 ako sa- skych a mimoeurópskych orchestrov. O tom a má v jeho repertoári výsadné postavenie. mostatná organizácia zanikol a zaèlenil sa všetkom hovorili jubilant a moderátor. Blat- Je ním Leoš Janáèek a Trhlík je považova- do Zväzu èeskoslovenských skladate¾ov, ný vysoko hodnotil pedagogickú prácu ju- ný za autentického interpreta jeho diela. roku 1992 získal právnu subjektivitu bilanta na JAMU, kde je vedúcim Katedry Program koncertu bol ladený slovansky. v rámci Asociace èeských hudebních umìl- dirigovania. Vychoval ve¾a významných di- Premiérovo odznel Proglas od známeho br- cù a vìdcù — teda 80 rokov od vzniku a 10 rigentov, medzi nimi aj práve nastupujúce- nianskeho skladate¾a Zdeòka Pololánika, rokov od obnovenia èinnosti. ho šéfa brnianskej filharmónie Petra Al- od Leoša Janáèka Lašské tance a kantáta Na KMS je aktívna inštitúcia. Poriada kon- trichtera, ako aj terajšieho šéfdirigenta Soláni èarták, Harnasie od Karola Szymanow- certy s dôrazom na premiéry z tvorby mo- SOSR Charlesa Olivieri — Munroea. Stúpa- ského a Borodinove Polovecké tance. ravských a sliezskych autorov, prednášky, júci poèet zahranièných študentov na A. K. konferencie, spolupracuje s umeleckými školami všetkých stupòov, zaznamenáva ju- KALEIDOSKOP bileá svojich èlenov, poriada s nimi besedy. KMS uskutoènil 21. januára besedu s diri- Na základe úspešnej minuloroènej let- rom Orfeon Donostierra zo San Sebastia- gentom Dr. Otakarom Trhlíkom, ktorý nej spolupráce nad projektom CD na- nu a pod taktovkou dirigenta Juana Oco- sa 19. januára dožil 80 rokov. Na príjem- hrávky piesní na texty starých baskických na vo vypredaných sálach španielskych nom podujatí sa zúèastnila elita brnianske- majstrov sa 23. až 28. januára uskutoè- miest San Sebastian, Vitoria a Bilbao za- ho hudobného diania, fundovane a vtipne nilo netradièné koncertné turné Symfo- zneli baskické piesne, ktoré skompono- ju viedol skladate¾ Pavel Blatný: v struènom nického orchestra Slovenského rozhlasu val sám sólista. Prvý koncert v San Se- príhovore zhodnotil jubilantovu dirigentskú v Španielsku. V spolupráci so španielskym bastiane snímala aj baskická TV spoloè- a pedagogickú èinnos. Trhlík bol spoluza- sólistom Gontzalom Mendibilom, zbo- nos. kladate¾om Štátnej filharmónie Brno, a HUDOBNÝ ŽIVOT • 3 • 2002 27 ZAHRANIÈIE

prejavila i vo formovaní fráz a oslabila cel- kový dramatický náboj kreácie. Paolo Ga- vanelli bol solídnym, tónovo trocha málo elegantným Lescautom a Karl Helm uro- DVA VEÈERY bil z Geronta charakterovú štúdiu nebezpeè- V MNÍCHOVSKEJ ŠTÁTNEJ OPERE ného starca, prièom jeho spevácky vklad bol už nepatrný. Na rozdiel od réžie, ktorá urèite vyvolá ostrú polemiku, bez diskusie ostáva skvelé LESK A BIEDA MANON hudobné naštudovanie 8abia Luisiho. S or- chestrom Mníchovskej štátnej opery vy- Mníchovská štátna opera uviedla v januári kreslil mnohofarebnos a náruživos pucci- druhú premiéru sezóny 2001/2002, Manon niovskej partitúry, s ve¾kým citom pre at- Lescaut Giacoma Pucciniho. Prvé úspešné mosféru jednotlivých situácií modeloval dielo talianskeho veristického skladate¾a nie dynamiku, tempá a výrazové kontrasty. Ta- je v tomto divadle èastým hosom, išlo iba bio Luisi vždy prísne sleduje vokálnu líniu o tretie naštudovanie s 20-roèným odstu- a pre sólistov je inšpiratívnym partnerom. pom od ostatnej inscenácie. Vedenie diva- dla ponúklo režisérsky post Andreasovi CAESAR V R͊I DINOSAUROV Homokimu, dezignovanému šéfrežisérovi berlínskej Komickej opery (od budúcej se- Baroková opera sa v ostatnom èase teší ve¾- zóny) , ktorého tvorivú optiku si Mníchov- kému záujmu verejnosti. Obzvl᚝ nesmier- èania overili v produkciách Idomenea a — aj ne košatý divadelný odkaz Georga Triedri- naším èasopisom recenzovanej — Arabelly. cha Händla prežíva vo svete renesanciu. Pucciniho látku pochopil Andreas Ho- Mníchovská štátna opera patrí k jej význam- moki opä svojsky. A do istej miery zjedno- ným dejiskám. Odštartovala ju pred nece- dušene. Sústredil sa výluène na príbeh ¾ú- lými ôsmimi rokmi práve inscenácia opery bostného páru, na vývoj jeho vzahu, na Giulio Cesare in Egitto, ktorá svojím nekon- osobnú drámu krásnej mladej ženy, ktorej venèným javiskovým tvarom vyvolala roz- spoloèenský i osobný vzostup a pád moti- poruplné reakcie. Èasou kritiky oznaèova- G. . HÄNDEL: GIULIO CESARE IN EGITTO vovala túžba po blahobyte. Abstrahujúc ná za škandalóznu, je dnes priam kultovým rozmanitos prostredí sa tak celá dejová os èíslom repertoáru. Po Júliovi Caesarovi na- odvíjala od ústrednej témy, odvodenej od sledoval Xerxes, Ariodante, Rinaldo, Acis moci peòazí a postavenia, ale tiež od rôz- a Galatea a okrem Händla ponúka mníchov- nych podôb lásky. Poènúc pravou, cez vy- ský súbor z tzv. starej hudby aj tituly Mon- poèítanú až po predajnú. Aby výpoveï bola teverdiho a Purcella. èo najkompaktnejšia, režisér spojil štyri Otázku, akým k¾úèom pristúpi k „zdi- dejstvá do jedného celku, takže predstave- vadelneniu“ diel z polovice 18.storoèia, ako nie sa hrá v dvojhodinovom bloku, bez pre- ich zatraktívni dnešnému záujemcovi, vy- stávky. Hlavných hrdinov obklopovala riešili v tamojšej Štátnej opere jednoznaè- takmer anonymná „veèerná divadelná spo- ne. Odmietli tabuizova historický rámec loènos“, odetá do èierno-bielych civilných predlohy, odmietli striktne dodržiava zá- kostýmov. Tá je na jednej strane svedkom konitosti opery serie, odmietli akceptova a komentátorom tragédie, na druhej vysie- PUCCINI: MANON LESCAUT oratoriálny ráz partitúry. Pozvali anglické- la provokujúce impulzy v podobe ponúka- ho režiséra Richarda Jonesa, umelca júcich sa potenciálnych milencov rôzneho aprobovaného v èinohernom i muzikálo- veku. Niet konkrétneho èasového urèenia, drámy prenies na protagonistov. Výluène na vom žánri a dali mu vo¾nú ruku. A Jones fyzická krása ako prostriedok ku kariére sú ich typológii a charakterokresbe stála dvoj- so svojím výtvarníkom Nigelom Lowerym rovnaké dnes, ako pred 250 rokmi. hodinová lyrická tragédia. Neustály pohyb narábal s predlohou vskutku vo¾ne. Nie Na scéne nenájdeme niè okrem mohut- po schodoch situáciu sólistom urèite neu- však v rozpore s hudbou. Dej z Egypta roku ného schodiska a obèas sa objavujúceho ¾ahèil. Civilné kostýmy boli v zhode s Ho- 48 p.n.l. vyòal z dobového èasopriestoru honosného lustra. Výprava Wolfganga mokiho výkladom, nazdávam sa však, že nie a presadil ho do nadèasu. Nad historizujú- Gussmanna až nápadito kopíruje Wernic- príliš šastný — vzh¾adom na kyprejšie pro- cim libretom sa pousmial a nenásilne ho keho javiskový tvar Verdiho Sicílskych nešpo- porcie hlavnej hrdinky — bol strih Manoni- okorenil humorom, siahajúcim až po paro- rov vo Viedenskej štátnej opere z roku 1998. ných šiat v 1. dejstve. Titulnú rolu stvárnila dizujúce zvelièenie. V krajine dinosaurov sa ➤ Nemenné javisko, vybavené jediným sym- americká sopranistka Kallen Esperianová, kombinujú neporovnate¾né symboly, s po- bolom, strmými schodmi ako dráhy pre ktorá poòala najmä dramatickú dimenziu svätnými znakmi sa zaobchádza bez rešpek- spoloèenský vzostup a opaèným smerom charakteru s ve¾kou výrazovou presvedèivos- tu, emócie sa ironizujú a predsa výraz in- i pád, muselo nahradi štyri úplne rozma- ou. Hoci réžia plne vyažila jej hereckú ka- scenácie nepoburuje. Naopak, siahodlhé nité dejiská opery. Samozrejme, tento limit, pacitu, umelkyòa bola rovnako sústredená scény (predstavenie trvá 4 hodiny) plynú navyše v nadväznosti na charakter Puccini- na vokálny výraz a do svojho partu vložila dynamicky, pútajú nápaditosou, v divá- ho hudby, bol prekonate¾ný len s ve¾kou príažlivú, mladodramaticky sýtu farbu hla- koch vyvolávajú uvo¾nenie aj úsmev. Nie iba dávkou fantázie. Réžia si príliš nepomohla su. Sergej Larin (Des Grieux) z vokálneho scéna èasto mení svoj vzh¾ad a farebnú vý- ani obèasným rozohrávaním pred spuste- h¾adiska príliš neoslnil. V úlohe nato¾ko ex- bavu, ale aj kostýmy svojou iracionálnos- nou oponou, èi vysvietením h¾adiska. ponovanej vo vysokej polohe sa prejavili jeho ou zapadajú do tohto projektu. Asi je zby- Andreas Homoki tým, že odmietol ilustra- technické nedostatky, vedúce k úbytku tó- toèné popisova všetky detaily, mohlo by to tívnu výtvarnú zložku, musel celú archu nového lesku a špièky. Krátkos dychu sa vies k dojmu štýlovej nesúrodosti. Para-

28 a HUDOBNÝ ŽIVOT • 3 • 2002 ZAMYSLENIE Tvorba pre deti — fikcia, èi skladate¾ská výzva? (Príspevok k problematike morfogenézy skladate¾skej osobnosti)

Viacerí, èo sa zaoberáme písaním umelec- ráciách a prínose pre hudobnú výchovu, štádií svojej intelektulálnej a kreatívnej ini- kej, nekomerènej hudby, už dlhšie cítime, vyjadril, že nieèo také ako „tvorba pre deti“ ciácie, èasto podliehajú ilúzii, že našli „svoj že èas a doba z nás postupne robia „vymie- nejestvuje; posledný, kto azda tento žáner svet“, „svoje miesto“ a cítia potrebu aj au- rajúci druh“...Súèasná autentická hudob- dokázal naplni, bol J.S.Bach, trocha Mo- toritatívne presadzova „ to svoje“. Bývajú ná tvorba (vrátane väèšej èasti hudby 20. zart a možno ešte Schumann, a dos. Na- netolerantní, zásadoví, apodiktickí. Umåk- storoèia) sa v bežnej koncertnej prevádzke zdávam sa, že tento názor je modelový a dô- lo v nich „diea“ — nielen ako individuálna takmer nevyskytuje, nenahráva sa pre roz- sledky, ktoré z neho plynú, sa nemalou mie- zložka vlastnej skúsenosti a pamäti, ale aj hlas, vôbec sa neobjavuje v TV. Obèas za- rou podie¾ajú na kríze statusu i perspektív ako archeopsychická štruktúra, ktorá s neo- znieva na špecializovaných festivaloch, kto- súèasného skladate¾a umeleckej hudby. Rád psychickým „dospelým“ a exteropsychic- ré si skladate¾ské a dramaturgické „lobby“ by som preto nad ním chví¾u polemicky kým „rodièom“ tvorí pod¾a Erica Berneho, vyznaèkovali ako priestor len pre to, èo ony uvažoval... autora u nás známeho najmä z vtipnej považujú za dobré a aktuálne. „Chceš, aby Eugen Tink v knihe Hra ako obraz sveta a múdrej knižky Ako sa ¾udia hrajú, triádu a hrali ? — Založ si festival !“, povedal mi spomína ¾udskú schopnos graduality, stup- stavov (úrovní) ega. Tým, že sa neustále raz mladý kolega-skladate¾. Raz — ale òovania bytia. Na princípe hry, ktorá sa roz- hráme, èiže cez roly a prenosy realizujeme o tridsa rokov mladší — som už podobnú víja v celom ontogenetickom priestore vý- túto triádu v interaktívnom priestore kon- situáciu zažil: normalizaèný zákaz na pre- voja ¾udského jedinca, zakladá presvedèe- taktov s inými, rovnako štruktúrovanými lome šesdesiatych a v prvej polovici sedem- nie, že práve tento pohyb vpred, rozširova- jedincami, uvádzame jej vrstvy do syner- desiatych rokov niektorých skladate¾ov nie vnútorného priestoru chápania a cítenia gickej jednoty...Diea je pod¾a tohto ame- (vrátane mòa) zablokoval tak dôkladne, že sú potrebné na to, aby tento jedinec dosia- rického psychológa najcennejšou súèasou im nemohla zaznie ani nota. hol vyššie úrovne prežívania a postojov, aby ¾udskej osobnosti. Dodáva nášmu životu Ja som sa v tej zlej dobe úplne intuitív- transcendoval k duchovnej aktivite. Ed- presne to, èo naozaj v reálnom živote po- ne obrátil k deom, k náhradným formám mund Husserl v Karteziánskych meditáciách skytuje diea: rados, pôvab, tvorivos, ini- hudobnej pedagogiky — k uvádzaniu a pri- hovorí o „špekulatívnom rozvrhu“ v zrkad- ciatívu. bližovaniu hudby pre deti a mládež. Inštruk- lení bytia, ktorý vychádza z „prirodzeného Táto zložka ega je podstatným základom tívnu tvorbu — ako sa zvyèajne nazývala postoja“ a intencionálne smeruje cez prak- ¾udskej schopnosti empatie. Nazdávam sa, a dodnes nazýva — som ale písal od zaèiat- tickú skúsenos k transcendentnému po- že súèasná umelecká hudba, aspoò v európ- ku svojej samostatnej skladate¾skej èinnos- znaniu, k evidenciám sveta, ktoré sa nie- skom priestore, do znaènej miery túto ti. Vždy som to považoval za podnetné len ukladajú vo vedomí, ale „rozsvecujú, schopnos stratila a práve výnimky, kde to a pocioval ako bytostne potrebné... Už ako rozžiarujú a rozširujú bytie v sebe“. Sú tak neplatí, sú zo záhadných dôvodov v od- èlovek s dlhoroènou a tým ve¾mi rozvetve- bytostným základom, podmienkou mysle- borných kruhoch marginalizované. Sklada- nou a rôznorodou kompoziènou skúsenos- nia...Umožòujú aj umeleckú tvorbu. Tým- te¾ sa dostal do vzduchoprázdna, kde jeho ou som sa u kolegu a priate¾a-skladate¾a to vývojom prechádza teda aj umelecký špekulatívna aktivita — inak zaiste jedno stretol s prekvapujúcim postojom k tejto, dá tvorca...Zdá sa mi prekonaný a mojej skú- z „krídiel“, ktorými sa tvorca odlepuje „od sa poveda charakteristickej èrte svojej senosti rozhodne nezodpovedajúci taký zeme“ — nemá oporu, nemá „vzduch“. Màt- osobnosti: pod¾a neho by sa mi to malo za- model tejto intencionality, ktorý lineárne vo, neužitoène visí ako príaž a clona pred káza, pretože keby som nebol kompono- smeruje k neustále vyšším a dokonalejším vnútorným zrakom umelca. Považujem to, val pre deti, mohol som sa sta ove¾a zaují- stavom vedomia, prièom tie, cez ktoré pre- mimochodom, aj za dôsledok toho, že do- mavejším a kvalitnejším skladate¾om. Ten šiel, považuje len za akési „lešenie“, ktoré teraz praktizovaná pedagogika kompozície istý odborník sa v inej súvislosti, pri aka- treba po zavàšení stavby zbúra. Títo bez- pestuje v adeptovi falošnú predstavu o role, demickej rozprave o skladate¾ských inšpi- nádejní „dospelí“, odstrihnutí od „nižších“ cez ktorú sa „kompozièná hra“ môže pre- ➤

doxne, práve v nej je zakódovaný štýl in- S operným orchestrom citlivo muzicíruje, Katariny Karneusovej (Sesto) a tmavší, scenácie. Štýl, ktorý možno zavrhnú, no ma¾uje jemné nuansy dynamiky a tempa, sýty materiál Patricie Bardonovej (Cor- rovnako sa ním nadchnú. Osem rokov ži- stráži štýlovú èistotu inštrumentalistov nelia). Azda najväèší úspech zožala — a za- vota mníchovského Júlia Caesara svedèí pre i vokalistov. Je to síce Händel na moderných slúžene — predstavite¾ka Cleopatry, Susan druhú alternatívu. nástrojoch, no s vernou hudobnou poeti- Grittonová, ktorej zvonivý a zároveò za- Zatia¾ èo s javiskovou výpoveïou mož- kou. Výborné je tiež obsadenie. Ann Mur- matovo mäkký hlas doslova oèaril. Avšak no experimentova, hudba tento princíp rayová je slohovo a technicky bezúhonným celý ansámbel, vrátane dvoch kontrateno- neumožòuje. Mníchovèania sú si vedomí Caesarom, ktorému k ideálnosti chýba len ristov, splnil kritériá händlovskej interpre- nevyhnutnosti udržiava inscenáciu v sto- trocha sýtejšia hlboká poloha. Tú v plnej trácie bezo zvyšku. percentnej hudobnej presnosti, ktorú zaru- miere poskytujú dva ïalšie mezzosoprány èuje dirigentské vedenie Ivora Boltona. — uš¾achtilý, štíhlo vedený, zamatový hlas P AVEL UNGER a HUDOBNÝ ŽIVOT • 3 • 2002 29 ZAMYSLENIE javova a nadobúda zmysel. Pýcha a sub- knižky pre deti, divadlo a filmy pre deti, dicky dávkovaná a roztriedená, ale vôòa jektivizmus sprevádzajú falošný pocit vý- detská kresba a ma¾ba a jej vzah k ar- kreativity a tým aj „ve¾kej hudby“ je — až luènosti (musím by za každú cenu inakší, chaickým, „detským“ vrstvám umeleckých na výnimky — beznádejne stratená... musím prekona minulos ap.). Diktát ne- prejavov èloveka neobyèajne plodne ovplyv- Dá sa vytýèi akýsi „zlatý stred“ medzi ustále sa meniacich estetických a technolo- nila tvorbu významných, autentických týmito pólmi? Azda by sme zaò mohli po- gických východísk v 20. storoèí vytvoril moderných tvorcov. A nikto si nemyslí, že važova to, èo robili pre deti Èajkovskij, priam Babylónsku vežu individuálnych štý- je to nežiaduce, èi retardujúce. Majkapar, Satie, Prokofiev, u nás Suchoò, lov a technológií. Dodnes mladých sklada- Možno onen kontroverzný názor „pod urèite by som si trúfol pripoji sem aj nie- te¾ov na konci školy a zaèiatku samostat- hladinou“ pripúša, že diea treba oslovi, ko¾ko svojich vecí, najmä klavírne cykly nej kariéry èaká táto dilema: naplni sta- ale musí to by zvrchované, umelecky kom- Krajinou Šastného princa I a II... Aj táto vovskú hrdos nezávislým, neopakovate¾- plexné, že písa pre deti neznamená z¾avo- hudba zostáva autentickou tvorbou, ale ným, a preto už vopred akoby odióznym va z nárokov, a preto je dobrý výsledok vždy niektorých aspektov sa vedome zrieka. Po- postojom (vo¾ne si spomínam na údajný vlastne „len“ normálnou hudbou, ktorú tláèa, prípadne reguluje inteligibilitu, ana- Mallarmého výrok: „Netrápil som sa tak netreba špecifikova a redukova na detské- lytický aspekt — východisko h¾adá v sen- dlho so svojím výtvorom len preto, aby ma ho príjemcu, lebo patrí všetkým...S tým zibilite, celostnom pocite, silnom , jedno- hneï niekto pochopil...“), alebo sa „pre- možno súhlasi, ale nie je to až také jedno- znaènom geste a obraze, za ktorým sa ale da“, prispôsobi masovej subkultúre, rekla- duché.Ak sa v umelcovi nezachoval a nie je skrýva presný didaktický zámer. Tým vy- me, svetu imidžizmu a predstierania toho, pestovaný onen „kus dieaa“, ktorý Nie- chádza v ústrety typickému detskému syn- èo je „žiadané“, èo signalizujú èoraz poèet- tzsche videl v každom „správnom mužovi“, kretizmu — až po vek ranej prepubescen- nejšie a rafinovanejšie „peoplemetre“? nemôže by schopný umelecky oslovi die- cie, do 8 — 10 roka života dieaa (uvádzam Nevidím iné východisko ako zmeni túto a tak, ako to dokázali napr. A.de Saint pod¾a knihy Václava Pøíhodu Ontogeneze lid- fatálnu situáciu práve kompletizáciou Ber- Exupéry v Malom princovi, B. Nìmcová ské psychiky), kedy vníma svet ako plynulý, neho triády. Podmraèený „schoenbergo- v Babièke, M. Twain v Tomovi Sawyerovi, živý, dynamický celok. Nevýhodou je, sa- vec“, ktorý vo svojom úzkom kruhu poci- L.Carroll v Alenke..., E. de Amicis v Srdci, mozrejme, urèitá rozmazanos, nerozlíše- uje poslanie „udržiava oheò“ skutoèné- Andersen v rozprávkach atï., atï. Nie ná- nos takéhoto vnímania, deficit v evidencii ho, poctivého skladate¾ského úsilia, chráni hodou som nemenoval ani jedno hudobné prvkov a vzahov...Pre mnohých ¾udí aj ho pred náporom iných, „nezodpovedných“ dielo, hoci, pravdaže, je ich plno: hudby, v dospelosti zostáva toto nedostatoène re- „neprofesionálnych“, „šlendriánskych“ ktorá je deom prístupná ako recipientom, flektované a roztriedené vnímanie obrazov, pseudotvorcov, je vlastne oným „rodièom“, hudby, v ktorej skladate¾ská hrová (i hravá) ich základnej gestiky „koneènou stanicou“, ktorého rolová potencialita sa môže zrkad- stratégia a výrazový potenciál rešpektujú a neznamená to, že posolstvo hudby k nim li buï v sektárskej vernosti kompozièné- zákonitosti detskej psychiky a jej limity. vôbec nedolieha... mu „grálu“, alebo v puerilistickom (termín Lebo limity tu — bez diskusie — sú. Podrobne spracúva túto problematiku Johana Huizinga) vzdore a odmietaní, pri- Nemôžem sa v tomto krátkom texte a typologicky triedi skladate¾ský odkaz de- èom sa „uprázdnené“ miesto po zvrhnutej podrobne venova vývojovej psychológii, no om doktorandská práca Tatjany Pirníkovej autorite ihneï zapåòa inou (napríklad Joh- už vopred tvrdím, že jej nedostatoèná, prí- Skladate¾ské inšpirácie a impulzy v hudobnej pe- nom Cageom). Èlovek, ktorý vie, ako na to, padne povrchná znalos prekáža každému dagogike (HTT VŠMU, 2001), ktorá vznikla aby mal úspech, aby dostal grant, aby sa tvorcovi rovnako, ak nie ešte viac, ako ne- pod mojím vedením a sumarizuje aj moje dostal do sveta, na festivaly, do médií, èi už znalos remesla. Patrí totiž k nemu (k re- kompozièno-pedagogické skúsenosti. robí pokleslú „pop“ verziu, alebo prísne mo- meslu) vedie, koho mám v dieati pred se- Psychologicky relevantný skladate¾ský mentálne a lokalizovane verziu „imidžistic- bou (a v sebe), aký je tu potenciál. Vo svo- postoj v tvorbe pre deti musí rešpektova aj kú“, to je prispôsobivý, pragmatický „do- jich textoch pre potreby výchovy a vzdelá- detský konkretizmus. Východiskom ob- spelý“. Je síce pravda, že — ako vraví Berne vania uèite¾ov hudby na 1. stupni základ- razov, metafor a alegórií musí by deom — bez neho by sa tí dvaja ostatní („rodiè“ nej školy, ktoré vyšli pre potreby nitrianskej dostupná skúsenos, inak stratia kognitív- a „diea“) navzájom povraždili, treba však Pedagogickej fakulty pod názvom Drahokam ny potenciál. Diea skôr vníma rovnakos doda, že aj tento „dospelácky skelet“, hudby I, spomínam dve krajnosti a zjedno- a podobnos než rozdiely a mierne, rafino- umožòujúci preži a adaptova sa, by sa dušenia, ktoré sa v postoji k dieau vysky- vane odstupòované kontrasty : diplastia je zmenil na hrdzavú a ošarpanú, skrátka zby- tujú u pedagógov. Absolútne rovnako to vo vývoji ¾udskej psychiky geneticky „niž- toènú štruktúru, keby nemal tých druhých platí aj pre tvorcov inštruktívnej hudby. Vo¾- šie“ ako dichotómia. Skladate¾ pre deti sa dvoch...A práve vrstvu „dieaa“ považujem ne zacitujem: jedna krajnos vníma diea nevyhne ani prezentizmu a topizmu, kto- za základný zdroj tvorby, jej zrozumite¾nosti ako anjelskú, mystickú bytos, symbol stra- ré vymedzujú detský èasopriestor a chránia pre iných, ale aj stratégie jej prirodzeného teného raja èistoty — druhá ho berie ako ho pred zbytoèným psychickým preažova- spoloèenského presadenia sa... predmet tvrdej pedagogickej aktivity, nepo- ním.Odmenou za „ochranný obal“ bez- Kritici, ktorí so znepokojením sledujú, písaný list papiera, èi dokonca pokusné prostrednej prítomnosti a redukovaného ako sa tvorbou pre deti „zahadzujem“ a „zne- morèa, trpaslièiu zmenšeninu dospelého, na priestoru je neobyèajná sila a sviežos ak- hodnocujem“, si neuvedomujú, že kontakt ktorej môže všelièo skúša a modelova (ko- tuálneho zážitku. Skladate¾ pre deti, ktorý s detskou psychikou cez kompozièné gesto niec citátu). má aj pedagogické ambície, môže aj prepa- a štruktúru pestujem ako záchranu, ako lie- Nazdávam sa, že preferovanie prvej kraj- rovaním úryvkov hudby, pôvodne deom èebnú kúru, aby ma nepostihli fantomatic- nosti v hudbe vedie k dielam, ktoré zvyk- neurèenej (ja tomu hovorím „percepèná ké predstavy o mojej skladate¾skej role. Je neme oznaèova ako „o deoch, ale nie pre vzorka“), upozoròova na silu detailu, kon- to tréning ducha v situácii, ktorá — pravda- deti“. Aby sme boli transparentní a zostali centrovanej emocionality hudobného obra- že — kladie odpor a nie je jednoznaène prí- doma, spomeniem napríklad klavírny cyk- zu. Do istej miery sa toto obmedzenie pre- stupná a jasná. Názory typu, že tvorba pre lus Jána Cikkera Èo mi deti rozprávali, ale javuje tým, že diea nie je schopné reago- deti neexistuje, zabúdajú na to, že ¾udská kladiem sem aj Schumannove Detské scény va na evolúciu materiálu, jeho pomalú kultúra vyprodukovala v gravitaènom poli — aspoò väèšinu èastí. Druhú krajnos pred- premenu, na dlhšie prípravy centrálnych detskej psychiky množstvo artefaktov, kto- stavuje nekoneèný rad tzv. pedagogickej li- úèinkov a významových akcentov ap. Ja ré celkom jednoducho odporujú tejto fun- teratúry „kleinmeistrov“, kde vládne síce som tento problém zvykol pedagogicky, ale damentalisticko-rodièovskej tenzii; máme preh¾adná, transparentná schéma, meto- aj vo vlastných projektoch (najmä scénic-

30 a HUDOBNÝ ŽIVOT • 3 • 2002 ZAMYSLENIE kých) rieši na princípe tzv. participácie, èi Zosobòujúci dynamizmus, fyziognó- ka). Využitie antropomorfizmu, antropo- komplementárnej detskej èinnosti: vyextra- mia detí vychádzajú v ústrety hudbe, kto- fugálneho princípu metaforizácie v teréne hovaný, èasto redundantný prvok z faktúry rá vo svojej podstate modeluje živé proce- hudby pre deti je ve¾kou školou základných (javiskového diania) som zveril dieau (de- sy, jej homomorfnos s rozvíjajúcim sa emoèných úèinkov hudby, afektov, rétoric- om) na simultánnu realizáciu so znením a vnútorne funkèným organizmom.Táto kých figúr ap. Skladatelia hudby 20. storo- pôvodnej hudby... metaforika je nosná dokonca v teréne „se- èia túto oblas znaène podcenili a ona je Ve¾kým protivníkom, ale aj spojencom rióznej“ hudobnej teórie a vedy — v hudob- ažisková nielen v hudbe pre deti. Pamätám skladate¾a pre deti, je detský egocentriz- nej pedagogike je najplodnejšou a najpres- sa, ako slávny Luigi Nono po premiére svo- mus . Ak ho vhodne rozvíjame, môže pô- nejšou cestou k podstate hudobnej tekto- jej ve¾kej vokálno-symfonickej skladby v Bra- sobi smerom k sebavedomiu, sebauvedo- niky a formy. Rast zo semienka, aplikovaný tislave (názov si nepamätám) v osobnom movaniu...Táto stránka detskej psychiky pedagogicky, mi dal ve¾a aj ako skladate¾o- rozhovore so skupinkou nás, vtedy mladých skladate¾ov, priznal, že prostriedky v nej použité by nebol schopný simplifikova tak, aby vyhovel zákonitostiam detského vníma- nia bez straty „štýlovej informácie“...Som toho názoru, že možnos simplifikácie skla- date¾ského systému bez straty jeho identi- ty je akousi „skúškou správnosti“, ktorú by mal podstúpi každý skladate¾. Unika re- cipientovej „kontrole“ tým, že sofistikujem a komplikujem kompoziènú štruktúru, za- nechávajúc za sebou „ nepouèeného, ergo hlúpeho, nepripraveného, pohodlného ap.“ poslucháèa, je pomerne ¾ahké. A je to v ur- èitom zmysle podvod a sebaklam. Ak onen, na zaèiatku mojej úvahy spomínaný kritic- ký kolega berie v teréne „neexistujúcej tvor- by pre deti“ na milos Bacha, Mozarta èi Schumanna, priznáva predovšetkým prá- ve toto: schopnos na rôznej úrovni (v inom komunikaènom kanáli) hovori vždy tým istým jazykom a o tom istom, èiže o sebe. Psychológia komunikácie tomu hovorí kon- gruentnos (súhlasnos). O toto som sa celý svoj skladate¾ský život usiloval a stále usilujem: aby moja „dospelᓠa „rodièov- skᓠvrstva psychiky neboli pri výpovedi inkongruentné s hrovým inštinktom a det- skou archetypálnou databázou, ale naopak: aby z nej výdatne èerpali. Spomínaný E. Berne v tejto súvislosti hovorí o tzv. krížo- vých prenosoch: situáciách, kedy „rodiè“, „dospelý“ èi „diea“ v iniciátorovi prenosu (v našej predstave je to skladate¾) smeruje krížom cez oèakávania a reflexy recipienta (diea, vnímajúce alebo realizujúce sklada- te¾ovu hudbu). Tento prenos je spravidla kontraproduktívny. Neškodný, ale súèasne neplodný je tzv. jednoduchý doplnkový pre- nos: ja pouèujem a diea poslúcha. Ak ne- poslúcha, búri sa v òom jeho rodiaci sa do- spelý — a to je vlastne dobré, hoci komuni- káciu to v tej chvíli ruší. Najkrajší a najplod- nejší je pod¾a Berneho (a aj pre nᚠmodel „skladate¾ — diea „) tzv. druhotný prenos, keï komunikuje naraz viacero úrovní ega. dáva netušený rozmer všetkým skladate¾- vi a ovplyvnil môj spôsob rozvíjania mate- Až potom je to naozaj aktívny kontakt. ským projektom, ktoré poèítajú s improvi- riálu v „dospelých“ skladbách. Teda nielen V našom prípade býva ideálne, ak dospelý záciou, dotváraním vlastnej myšlienky. Mi- v tvorbe pre deti platí, že je to základná, i diea v skladate¾ovi komunikuje v simul- mochodom, tzv. „hudba detí“, teda to, èo centrálna predstava, vedúca k „živej hud- tánnych doplnkových prenosoch so zodpo- sa z detskej kreativity uvo¾òuje cez aktív- be“ (Roman Berger). vedajúcimi štruktúrami v detskom reci- nu fluenciu a flexibilitu v rámci hry a vymý- Personifikáciu ako silnú dispozíciu pientovi: teda — ako pripomína andersenov- š¾ania samotných detí, je bohatým zdrojom detskej psychiky som neraz využil ako pe- ský znalec, prekladate¾ E. Trynta — nielen skladate¾ských nápadov a èasto to pripomí- dagóg i skladate¾, napr.v cykle rozprávok uplatòovanie „dieaa v èloveku“, ale aj reš- na najmä hudbu 20. storoèia, užívajúcu tzv. o siedmich Trpaslúšikoch (sedem tónov dia- pektovanie „èloveka v dieati“... Nieèo také malú aleatoriku, sonoristiku, mobilné blo- toniky) alebo v andersenovsky inšpirovanej sa podarilo nemnohým skladate¾om: chce ky ap. alegórii o 12 cínových vojaèikoch (chromati- to totiž prepracovaný systém, nestaèí „okúz- a HUDOBNÝ ŽIVOT • 3 • 2002 31 ZAMYSLENIE

¾ovanie“, musí tu by od zaèiatku prítom- ný model inteligibilizácie bazálnej senzibi- lity dieaa, intelektualizácie fantáziou LIST REDAKCII HUDOBNÉHO ŽIVOTA a predstavivosou v spontánnom kontakte získaných zážitkov. Bartókov Mikrokozmos, možno Suchoòove Obrázky zo Slovenska, Ka- Vážená redakcia, medzi ktorými sa nachádza aj v kontexte leidoskop, Hindemithov Ludus tonalis, ale aj ideí Orfea 2001 pozoruhodná skladba Trip- priamo didakticky nedeklarované sklada- kedysi som, uvažujúc nad údajnou absen- tychon, ktorá je prvou slovenskou seriálnou te¾sko-výchovné výkony v sériách skladieb ciou dejín u Slovákov, napísal vetu: „Slo- skladbou (1957). a cyklov, napr. u Prokofieva, v Šostakovièo- váci dejiny majú, ale pamä im funguje po- Ako obyèajne — všetko je inak. Uvádza- vých dvoch klavírnych koncertoch, v Rave- slabšie.“ Slováci si dosia¾ nestihli uvedomi nie diel druhej viedenskej školy na koncer- lovi (Moja matka hus...). Opä tu pripomí- význam pamäti pre étos a dynamiku spo- toch na Slovensku je nepochybne zásluž- nam Pirníkovej doktorandskú prácu, kde je loènosti, a tak namiesto tvorby pamäti nou èinnosou. Ja sám som poèas štúdia na o tomto probléme viac informácií (pozri uprednostòujú táranie, ktoré ve¾mi výhod- Konzervatóriu v rokoch 1971-1975 (a teda vyššie). ne prispôsobuje historické fakty aktuálnym poèas najtvrdšej normalizácie a za riadite- Mohol by som na tomto mieste zaèa potrebám. Na tvorbu harmónie medzi vy- ¾ovania povestného stalinistu Zdenka No- rozpráva o svojom vlastnom vývoji a spô- slovenými slovami a skutoènosou netreba váèka) najmenej desakrát koncertne uvie- soboch kompozièného kontaktu s detským potom vynaloži nijakú námahu, staèí po- dol klavírne diela Schönberga, Berga svetom, s detským interpretom. Som pre- pusti uzdu táraciemu pudu. i Weberna. Ich tvorba profilovala aj drama- svedèený, že vstup do tohto vzahu mi vy- Pavol Šuška vo svojej recenzii festivalu turgiu Slovenskej filharmónie za èias dr. svetlil ve¾a otázok, ktoré som musel rieši VŠMU Orfeus 2001 napísal, že tu ako finá- Mokrého. Typicky slovenský paradox pred- ako skladate¾ „dospelej“ hudby. Deti ma le festivalu odznela slovenská premiéra Slá- stavuje skutoènos, že druhá viedenská ško- uèili a uèia triedi nápady, h¾ada prirodze- èikového tria, op. 20 Antona Weberna (HŽ la celkom zmizla zo slovenských pódií v po- né, sebe vlastné riešenia, vyhýba sa inte- 2002/1, s. 16) — dielo predviedli èlenky Al- slednom desaroèí, a teda práve vtedy, keï lektuálskemu snobizmu, ktorý tak èasto brechtovho kvarteta, rozhovor s ktorými je vznikli špecializované festivaly Novej hud- blokuje spontánnos skladate¾ov a ženie ich uvedený zasa na inom mieste èasopisu. by, ktorých dramaturgie sa zmocnili odda- do „papierových“ projektov. Schopnos dvo- Vznikol tak neuverite¾ný, no typicky sloven- ní stúpenci Schönbergovho kompozièného jitého doplnkového prenosu, ktorú som ský paradox. Je totiž pravdou, že Weberno- a etického odkazu. V doterajšej dramatur- v súvislosti s Berneho názormi pripomenul, vo Sláèikové trio na Slovensku odpremiéro- gii festivalov Melosu-Étosu môžeme pomo- vlastne zjednocuje sociálnu a psychologickú valo roku 1957 trio KAT — Ladislav Kupko- cou mikroskopu nájs Webernových Pä úroveò kontaktu s demi (beriem ich de- viè, Ján Albrecht a Miroslav Tilip (áno, je skladieb pre sláèikové kvarteto, ktoré kedysi klaratívne ako partnera, ale súèasne viem, to ten Hanzi, po ktorom je pomenované Peter Važan zachránil pred neutíchajúcimi že som v kontakte s detským svetom a reš- spomínané kvarteto). Slovenská premiéra iniciatívami prof. Hrèkovej. pektujem to). Je to pod¾a mòa základná vý- sa teda konala o 44 rokov skôr. Nejde mi tu Anglická premiéra Webernovho Sláèiko- bava tvorcu, ktorý má ambíciu komuniko- len o zabudnutý koncert, ale o skutoènos, vého tria sa skonèila v momente, keï èelista va so svojím poslucháèom, a to nielen det- že práve vstup tvorby a ideí druhej vieden- vstal a prítomnému publiku povedal pa- ským...Tým, že som ju h¾adal, že ju pestu- skej školy do slovenského hudobného ži- mätnú vetu: „I can not play this thing.“ Pa- jem, sa pod¾a vlastného pocitu a pres- vota bol spojený s týmto súborom, ktorý vol Šuška sa postaral aj o slovenskú story — vedèenia nespreneverujem sebe ako v tejto dobe celkom bez pudu sebazáchovy v súvislosti s touto skladbou si nielenže pri- skladate¾ovi, ale naopak, nútim svoje dis- odpremiéroval ideologicky celkom nežiadu- spôsobuje dejiny (vôbec netuším preèo), ale pozície, aby sa koncentrovali okolo jadra ce diela Schönberga a Weberna. Pre tento aj jeho hodnotenie interpretácie diela pred- mojej existencie. Som možno niekomu súbor však vznikla aj skladba Petra Kolma- stavuje („jeho naštudovanie bolo trochu smiešny, èi málo presvedèivý, málo moder- na (Sláèikové trio) a predovšetkým posledné neisté“) onô íreèité slovenské táranie. ný, ale spätná väzba na detský fenomén mi komorné kompozície Alexandra Albrechta, V LADIMÍR GODÁR do znaènej miery zaisuje, že nemôžem predstiera, že som niekým iným ako tým, kým naozaj som... Je to neustála výzva, lebo táto oèista a — áno — aj redukcia sa nedejú R OZHLASOVÝ ZÁPISNÍK – POKRAÈOVANIE ZO STR. 11 automaticky: vyžadujú neustálu kontrolu a vklad energie. Nezakrývam, že sprievod- ným znakom takto zvolenej skladate¾skej priamy prenos z La Scaly (Verdiho Otel- dráhy je urèitá depersonalizácia, rezigná- lo), 25. 5. t. r. sa pripravuje prenos z pa- BOHÉMA rížskej Opéry Bastille (Wagner: Blúdiaci cia na dominantné Ego: skladate¾ tohto typu sa akoby „stráca“ v druhých, prestáva Holanïan) a v pláne sú aj prenosy z festi- mu záleža na tom, aby sa odlišoval, aby CEZ SATELIT valu vo Tlorencii (Verdi: Simone Boccane- prekvapoval, aby bol úzkostlivo „up to da- gra — s Miroslavom Dvorským ako Ador- te“... A práve toto je možno námet do dis- mi výstižné. Autorsky i redakène bola re- nom) a i. kusie, ak by sme raz hovorili o tom, èo to lácia pripravená priam vzorovo — i vïaka Hudobná redakcia Slovenského rozhla- vlastne — by v súèasnej dobe skladate¾om Jaroslavovi Blahovi, z ktorého priam vy- su robí pri propagácii operných hodnôt — — znamená a vyžaduje. Dosia¾ na to vo svo- žaruje nadšenie a erudícia, èo cíti z každé- najmä interpretaèných — ve¾mi ve¾a. Ško- jej branži nevidím ani dos úprimnosti, ani ho jeho slova. da, že dnes niet dostatok financií na to, dos odvahy... Slovenský rozhlas si dovolí luxus pria- èo bolo kedysi tiež jej špecifikom: na na- meho prenosu z MET raz roène — okrem hrávanie a propagáciu slovenských oper-

BRATISLAVA DECEMBER 2001 – JANUÁR 2002 toho robí ešte priame prenosy (3-4 za ných diel. Ale také sú èasy... J URAJ HATRÍK opernú sezónu) z ve¾kých európskych di- vadiel: 7. decembra m. r. sme tak poèuli T ERÉZIA URSÍNYOVÁ

32 a HUDOBNÝ ŽIVOT • 3 • 2002 OD DIELA K DIELU 100 ROKOV HUDBY NA SLOVENSKU Ivan Parík Sonáta pre violonèelo

¼ubomír Chalupka

Zo skupiny skladate¾ov, ktorí sa na prelome 50. a 60. rokov v ranom ciu dielom A. Weberna. Parík sa prirodzene vyrovnal nielen štádiu svojho individuálneho formovania zaujímali o podnety, obo- s dôslednou atonalitou, ale prijal aj kompoziènú disciplínu a novo hacujúce a v mnohom aj negujúce východiská a normy domácej pôsobiacu poetiku stíšenia, zámlk, náznakovosti, jemnosti, cha- kompoziènej výchovy, sa (popri P. Kolmanovi a L. Kupkovièovi) rakteristickú pre tvorbu tohto príslušníka rakúskeho expresioniz- najkonzekventnejšie, s perspektívou definitívnej platnosti vyhra- mu. òoval tvorivý profil Ivana Paríka (nar. 1936 v Bratislave). Už Táto inšpirovanos sa potvrdila aj v cykle Piesne o padajúcom lístí v skladbách z èias štúdia — Hudbe pre štyri sláèikové nástroje (ktorou pre klavír, ktorý vznikol v roku skladate¾ovho ukonèenia vysoko- roku 1958 ukonèil v triede Andreja Oèenáša Konzervatórium), Troch školských štúdií (1962). Lyricky kreovaná expresívna drobnokres- skladbách pre klavír (1960), Epitafe pre tri nástroje (1961) — je prí- ba, zaostrenie pozornosti na detail a prijatie fragmentárnosti ako tomný Paríkov odmietavý postoj voèi prostriedku odmietnutia tradiènej evo- romantizujúcej mnohovravnosti a pá- luènosti a základu aditívnej tektoniky tosu, inklinácia ku komornému preja- tvoria podstatu Paríkovej imaginácie. vu ako vhodnému médiu cizelovania Považoval za vhodné uplatni v slo- pevne naèrtnutých tvarov a kontroly venskej hudobnej tvorbe dovtedy málo ich rozvíjania. Parík ve¾mi citlivo evi- zužitkované podnety z impresionizmu doval urèitý akademizmus až chlad prí- na farebnú diferenciáciu klavírneho pravy na kompoziènú profesiu v triede zvuku, na vo¾bu asymetricky kontúro- Alexandra Moyzesa na VŠMU, podstat- vanej melodickej línie, zbavenej moti- né impulzy pre vlastnú tvorivú orien- vických jadier, a výsostne sónicky pro- táciu a ¾udské dozrievanie získaval jektovanej akordiky, dynamiky, tempa kontaktom s hodnotami hudby po- a registrácie. Inšpirácia prírodným mo- predných osobností 20. storoèia (Bar- tívom (v tom èase tiež vznikla Pieseò tóka, Stravinského, Hindemitha, De- o vysokom strome pre violonèelo a klavír) bussyho, Weberna), ktoré inicioval pe- a k nej prislúchajúce vizuálno-pohybo- dagóg teoretických predmetov na škole vé a zvukomalebné asociácie sa neob- Oto Terenczy, ako aj neoficiálna atmo- javili náhodne, ale boli dôsledkom Pa- sféra vzdelávania v umeleckom dome ríkovho intenzívneho vzahu k výtvar- Alexandra Albrechta. Viac ako vecné nému umeniu. Zmysel pre ostré tieòo- prostredie neoklasicizmu na báze roz- vanie kontrastov, dôsledná atonalita šírenej tonality a modality (Tri skladby) podriadená vo¾nej aplikácii dodekafo- mu vyhovoval smer zmocòovania sa nickej techniky, prièom striktnos in- hudby ako zvukovo-farebného umenia, tervalových vzahov ustupuje (podob- ARCHÍV schopného sugerova subtílne nálady ne ako v piesòovom diptychu) fareb- OTO prostriedkami náznaku, symbolu, vy-  nosti detailov. Roku 1962 skladate¾ na- váženosou sugestívneho opájania sa písal aj Sonátu pre flautu, ktorou otvoril pôsobivosou hudobných elementov a racionálnej regulácie vza- vo¾ný rad sólových sonát pre rôzne nástroje. V tejto iniciálnej kom- hov medzi tónmi. O rozhodnosti pre vo¾bu tejto orientácie svedèia pozícii prehåbil delikátnos komorného zvuku, prièom názov „so- Dve piesne na texty starých japonských básnikov pre soprán a komorný náta“ sa viaže k inovácii pôvodnej etymológie historického typu súbor (1959), skladba, ktorá vznikla v druhom roku Paríkových inštrumentálnej hudby — „sonare“ ako dôraz na špecifickú kvalitu vysokoškolských štúdií a niet v nej ani stopy po nadväznosti na znejúcich nástrojov. Línia flautového monológu zodpovedá v zmysle domácu tradíciu piesòového žánru. Výber orientálnej poetickej aditívnej tektoniky otvorenému sledu variácií zvukovo-pohybových predlohy, charakteristickej koncentrovanou formou výpovede, fragmentov, vo¾ne rozvíjajúcich úvodné jadro a v závere sa k nemu úspornosou a výrazovou jasnosou, viedla mladého skladate¾a navracajúcich. Hoci Parík použil v Sonáte pre flautu tradiènú met- k vo¾be adekvátnych hudobných prostriedkov. Nekonvenèná in- rickú notáciu, taktové èiary neohranièujú ucelené metrické jed- štrumentaèná zostava (husle, klarinet, gitara a bicie) zabezpeèila notky, ale majú interpretovi u¾ahèova orientáciu. V ïalších impresívnu a decentnú farebnú výslednicu, rovnako nekonvenè- skladbách tento tradièný zápis už nenachádzame. né vedenie vokálneho partu disponujúceho ve¾kými intervalový- V Citáciách pre miešaný zbor (1964) využil Parík nieko¾ko afo- mi skokmi (najmä ve¾kou septimou) poukazujú na silnú inšpirá- ristických výrokov predstavite¾ov výtvarnej avantgardy 20. storo- a HUDOBNÝ ŽIVOT • 3 • 2002 33 OD DIELA K DIELU

èia (Braque, Klee, Chiriac) ako základ pre sónicky modelovanú šením súvislejšieho toku èi negáciou znenia, ale pôsobia ako èini- zborovú faktúru, ktorej grafický výzor vytvára analógie k výtvar- te¾ expresie, dovo¾ujúci z psychologického h¾adiska výstižnejšie nému prejavu (vzah línie sólových partov voèi plošnému zaznie- poslucháèsky postihnú individualitu zvolených fragmentov, sle- vaniu mnohohlasu, rozptyl tónov do priestoru, zmeny hlasitosti). dova pôsobivos ich farebných, pohybových a priestorových kva- Hudba pre troch (flauta, hoboj, klarinet, 1964) je založená na roz- lít. manitosti konfrontácie troch hlasov, na kontraste danom aj výbe- Celok primárne sónicky projektovanej Sonáty možno na prvý rom intervalov a nuansovaním dynamiky (znovu zacielenou na poh¾ad a poèutie postihnú ako mozaiku èiastkových nápadov. anológie s výtvarnými objektmi). Opierajú sa o efekt kontrastu medzi úzkoambitovým priestorom Tragmentalizáciu súvislého toku Parík uplatòoval viacerými lineárneho pohybu a väèšími intervalovými reláciami, zabezpeèu- spôsobmi — pauzou, spoma¾ovaním pohybu a rozptylom tónov do júcimi rozptyl tónov do priestoru. Postupné zmršovanie a rozširo- priestoru. Sústredenos na detailné vypracovanie zvukového pro- vanie ambitu koreluje s druhou rovinou kontrastov, regulovaním filu vybraných fragmentov pokraèuje v Sonáte pre klavír (1966). hustoty pohybu postupným zrých¾ovaním, alebo spoma¾ovaním Spôsoby artikulácie klavírneho zvuku, uplatnené v cykle Piesne sledu tónových impulzov, èasto na repetovaných tónoch. Zmeny o padajúcom lístí — dynamické tieòovanie, poòatie vertikálneho tvaru vertikálnej hustoty sa dosahujú aj akordickou hrou, sprostredku- ako zvukovej siluety — sa v klavírnej Sonáte ešte vyostrili dôslednej- júcou v tektonickom priebehu miesta vzruchu a gradácie. Charak- šou nivelizáciou melodickej línie, zhustením pohybu, aforickosou teristickým zdrojom kontrastov Paríkových partitúr je oblas hla- a menej impresívnou stavbou akordov. Hoci Parík obe sonáty kom- sitosti, v nej sa uplatòujú reliéfny, náhly kontrast, ale aj úseky za- ponoval v záujme obnaženia špecifických a nekonvenèných fareb- ložené na postupnom zosi¾òovaní a zoslabovaní zvuku. Možnosti no-zvukových dispozícií nástroja, nesiahol v nich k extrémom — takto dosahované znovu poukazujú na skladate¾ovu afinitu k vý- variabilita sonoristického základu sa viaže prednostne na kontras- tvarnému umeniu — už v cykle Piesne o padajúcom lístí sa vyskytol ty dynamiky a rozmanitú pohybovú profiláciu intervalovo konštru- predpis dosiahnu zmenou dynamiky efekt postupného približo- ovaných melodických fragmentov. V ïalšej z radu Sonát, urèenej vania a vzïa¾ovania zvuku, asociujúci perspektívu výtvarného ob- jektu. Body a línie, kontinuita a prerušovanie, rozmanitá håbka zvukového priestoru sú ïalšími faktormi Paríkom sledovanej sy- Príklad 1 nestézie vizuálneho a akustického umenia. V Sonáte pre violonèelo k týmto možnostiam pristúpila aj dôslednejšia práca so sonoristic- kými dispozíciami hry na sláèikovom nástroji. Východiskovú opo- ru v tónovosti skladate¾ porušoval štyrmi spôsobmi: rozkmitaním pevnej výšky (široké vibráto), skreslením (sul ponticello), artiku- laèno-farebnou variáciou (pizzicato, con sordino) a znejasnením kontúr (glissando). V èasovom priestore 6 a pol minútovej Sonáty sa využilo 55 frag- mentov, odèlenených rôzne dlhými pauzami. Táto rozmanitos umožòuje pri analýze štrukturálno-farebných detailov konštato- va združovanie fragmentov do tektonicky relevantných úsekov, zabezpeèujúcich nielen efekt jednoduchého striedania jednotlivých fragmentov a ich registráciu na základe odlišnosti, ale aj hlbší tek- tonický zámer budovania napätia, tieòovania expresívnych vzru- chov, momentov gradácie a napokon i návratnosti. Podobne ako v predchádzajúcich skladbách, poèínajúc Flautovou sonátou, mož- no aj v Sonáte sledova nielen náznaky, ale aj zrete¾nejšie kontúry opakovania dôležitých sónických kvalít, zabezpeèujúcich oporu v aditívnom slede a sugerujúcich kontúry tradiènej trojdielnej for- my s expoziènými, evoluènými a reprízovými úsekmi. Afinita k sonátovej forme sa pritom realizuje výluène na pôde sonoristiky. sláèikovému nástroju — violonèelu, skladate¾ zrete¾nejšie rozšíril Už úvodné fragmenty dovo¾ujú popri zvukovo-artikulaèných paletu sonoristických prostriedkov. Novým zdrojom individualizá- (široké vibráto, glissando), priestorových (úzky a široký ambitus), cie fragmentov sa stal artikulaèný èinite¾, napriek tomu, že práve rozsahových (dlhší a kratší tónový objem) a dynamických rozdie- v 60. rokoch sa pestovala doslova exhibícia rozmanitých netradiè- loch — PR. 1 — vníma aj proces postupného rozširovania tónového ných spôsobov rozozvuèania nástroja, vyvolaná v nemalej miere skupenstva od troj- èi štvortónoveho fragmentu až do vyèerpania technickou pripravenosou interpretov realizova neobvyklé náro- všetkých 12 tónov, prièom sa rozširuje aj ambitus. Jednou z kon- ky (inšpirátorom violonèelových skladieb tohto typu, prezentova- štruktívnych konštánt je iniciálny štvortónový fragment, využíva- ných napr. na festivale Varšavská jeseò, bol v sledovanom období júci v rozsahu malej tercie jej intervaly, ale tiež intervaly ve¾kej se- nemecký violonèelista Siegfried Palm), nesiahol Parík v Sonáte k ta- kundy a malej sekundy (urèitý variant kryptogramu B-A-C-H). kým artikulaèným požiadavkám (napr. hra za kobylkou, rozozvu- Sprostredkuje zároveò aj moment symetrie (pohyb rámcujú dlhé èanie korpusu, hýrenie glissandami a flažoletmi), ktoré by popreli tóny), inak u Paríka pomerne vzácny. Pre aditívne projektovanú tónovos ako podstatné a dostaèujúce východisko pre „sonare“. tektoniku je napokon priliehavý otvorený a nepravidelne modelo- V tomto zmysle boli aj predchádzajúce kompozície zo sonátového vaný tónový profil èiastkových jednotiek. radu, urèené flaute, resp. klavíru, skôr striedme, než rozihrané sme- Ak sme viac ráz spomenuli elementy kontrastného tvarovania rom k až bezuzdnému využívaniu èo najširšieho a netradièného sledu fragmentov, upozoròujúce na Paríkov vzah k výtvarnému artikulaèného arzenálu. umeniu, napríklad úryvok z druhého dielu Sonáty — PR. è. 2 —, kde Oporným nápadom Paríkovej predstavy muzicírovania na vy- postupný rozptyl tónov do priestoru sprevádza graficky zazname- branom nástroji sa stal pestovaný typ aditívnej tektoniky, zamera- nané ritardando a decrescendo, svedèí to zároveò o precíznosti nej na diferencované nuansy následných fragmentov, v zmysle ich kontúrovania detailov, „zodpovednosti“ skladate¾a za zvolenú po- porovnávania. Z h¾adiska charakteru jednotlivých segmentov zá- hybovú alebo artikulaènú zmenu, kedy aj v ametricky uvo¾nenom važnejšiu funkciu než v predchádzajúcich kompozíciách zastupu- zápise vládne poriadok a relatívna presnos. Tak ako zostal Parík jú vo violonèelovej Sonáte pauzy, nie sú len bežnou cezúrou, preru- pri rozširovaní palety sonoristiky v podstate na pôde tónovosti, ani

34 a HUDOBNÝ ŽIVOT • 3 • 2002 OD DIELA K DIELU v oblasti grafického záznamu svojich skladieb nesiahol k metóde Sonáta-kánon pre violonèelo a magnetofónový pás ako súèas kon- tzv. grafickej hudby (napr. partitúr Logothetisa, Busottiho, èi slo- centrovaného a zákonitého záujmu skladate¾a o túto oblas tvori- venskej hudobnej tvorbe patriacim záznamom nápadov Paríkovho vosti) i orchestrálnych kompozícií zo sklonku 60. rokov. V nich rovesníka L. Kupkovièa). Partitúry jeho skladieb, hoci aj vizuálne (Hudba k baletu, Introdukcia k Haydnovej symfónii è. 102 B dur) sa pôsobivé, nesledovali zámer by zaujímavým výstavným objektom, v podstate podèiarkli základné atribúty Paríkovej introvertnej kon- ale podnetom pre diferencovanú, sonoristicky tieòovanú interpre- cepcie naplno otvorenej invenènosti v priestore sonickosti štruk- táciu. Aj vznik Sonáty pre violonèelo motivovalo interpretaèné ume- túry a tektoniky, v priestore, v tom èase v slovenskej hudobnej tvor- nie Jozefa Sikoru. be novo preverovanom.

Príklad 2 Pramene: Ivan PARÍK: Sonáta pre violonèelo — partitúra. Opus, Bratislava 1976; na- hrávka: Jozef Sikora, LP Opus 9110 0706, Bratislava 1980

Literatúra: LÉBL, V. — MOKRÝ, L.: O souèasném stavu nových skladebních smìrù u nás. In: Nové cesty hudby I (Zborník štúdií), Supraphon, Praha 1964, s. 11-30 TALTIN, P.: New Music in Slovakia. In: Slovenská hudba, 11, 1967, è. 8, s. 343-347 MOKRÝ, L.: Hudba na Slovensku. In: Èeskoslovenská vlastivìda IX, Umìní, zv. 3 Hudba, Horizont, Praha 1971 KLIMO, Š.: Hudba k baletu Ivana Paríka. In: Slovenská hudba, 15, 1971, è. 1, s. 37-38 DONOVALOVÁ, V.: Súzvuk hudby s poéziou. In: Hudobný život, 10, 1978, è. 9, s. 5 MARTINÁKOVÁ, Z.: Nad dielom Ivana Paríka. In: Hudobný život, 16, 1984, è. 9, s. 4 MARTINÁKOVÁ, Z.: K pädesiatke Ivana Paríka. In: Hudobný život, 18, 1986, Dôraz na individualizovaný fragment ako podstatu kompoziè- è. 16, s. 4 ného zámeru, môže evokova z h¾adiska tradiène predstavovanej CHALUPKA, ¼.: K vývoju slovesnkej hudobnej avantgardy. In: Hudobný život, 27, motivicko-evoluènej formy skicovitý a študijný charakter Paríko- 1995, è. 20-21, s. 11 vej kompozície, kde, ako konštatovala kritika, pri premiére violon- MARTINÁKOVÁ, Z.: K jubileu Ivana Paríka. In: Hudobný život, 28, 1996, è. èelovej Sonáty „sa nepodarilo jemné tvarové nuansy skåbi do zmys- 15, s. 4 luplných vzahov“ (J. Hatrík v Slovenskej hudbe, 1968, è.9-10, s. GODÁROVÁ, K.: Ivan Parík. In: 100 slovenských skladate¾ov. NHC, Bratislava 1998, s. 222-225 434). Parík však vlastnej predstave jednoty tvaru, pohybu a sonickej ld.: Stretnutie na staronový spôsob. In: Hudobný život, 30, 1998, è. 16, s. 2 jedineènosti veril, pretože ho jednak inšpirovala k pokraèovaniu CHALUPKA, ¼.: Avantgarda ´60. In: Slovenská hudba, 26, 2000, è. 1-2, viacerých takto modelovaných sonátových monológov (do roku s. 59-105 1975 vznikli ešte sonáty pre hoboj, klarinet, trúbku, fagot a husle, BREJKA R.: Jubilujúci Ivan Parík. In: Hudobný život, 33, 2001, è. 6, s. 7 neskôr pre violu), ale aj k jej sonicko zvukovej adaptácii pre pod- DOHNALOVÁ, L.: Hudba ako krehká výpoveï. In: Slovenská hudba, 27, 2001, mienky elektroakustického štúdia (roku 1971 tu vznikla verzia è. 1, s. 87-91

Slovenský rozhlas, Rádio Regina Bratislava WORLD MUSIC? – JAZZ? Mýtna 1, P.O.Box 55, 81755 Bratislava tel.: 5727 3750-9, 5727 3764, fax: 5249 5585 Poèúvajte relácie trojice VKV 104,4 MHz SV 792 kHz Vlado Šmidke – Igor Krempaský – Karol Navrkal

Pondelok – Piatok Sobota každý piatok o 23.00 h Rádiobudík 5.00 h Hudobné pozdravy 14.05 h Rádiotrh práce 8.35 h Bratislavská revue 9.30 h HVIEZDA 'M Hudobné pozdravy 11.05 h Spektrum 15.05 h Nede¾a 100,3 MHz (Bratislava) – 88,8 MHz Ozveny dòa 17.30 h Hudobné pozdravy 14.05 h (Nitra) – 97,6 MHz (Banská Bystrica) – Zo zlatého fondu 20.05 h Kultúrna revue 9.30 h 98,8 MHz (Liptovský Mikuláš) Noèná galaxia ¼udia z križovatiek 9.00 h (po.-štv.) 22.30 h Ozveny dòa 17.30 h www.musicmarket.sk

KALEIDOSKOP

V Londýne boli po prvý krát udelené Ceny world music 2001 Inovátor: Manu Chao (rancúzsko) tretím programom britskej rozhlasovej stanice BBC Radio 3. Afrika: Djelimady Tounkara (Mali) 12-èlennú medzinárodnú jury tvorili uznávaní odborníci (hu- Ázia/Pacifik: Yat-Kha (Ruská federácia) dobní publicisti, novinári a umelci) vyberaní BBC 3 a jej part- Amerika (zahròujúc Karibik): Orlando „Cachaito” López (Kuba) nerskými organizáciami. Nominácie na ceny navrhovala me- Európa/blízky Východ: Taraf de Haidouks (Rumunsko) Kríže- dzinárodná organizácia WOMEX, ktorá každoroène organi- nie hraníc: Nitin Sawhney (Ve¾ká Británia) zuje festivaly a ve¾trhy world music. Ceny boli udelené v de- Cena poslucháèov: Afro Celt Sound System viatich kategóriách: Cena kritikov: Baaba Mal (Senegal): album Missing You Objav: Susheela Raman (Ve¾ká Británia) (Mi Yeewnii); vydavate¾stvo Palm Pictures a HUDOBNÝ ŽIVOT • 3 • 2002 35 OZVENY Z HISTÓRIE

Aj napriek mrazivým spojeniam, panujú- cim po roku 1918 na spojnici Hradèany — Budín, prvá maïarská operná speváèka hosovala v medzivojnovej opere SND už roku 1922 (E. Sándorová ako Violetta HVIEZDY z Traviatty a trojpostava v Hoffmannových poviedkach). Pravda, to najkvalitnejšie spod Budína s maïarským pasom prichádzalo k nám cez Viedeò, kam sa ešte stále hrnuli prakticky všetky vokálne talenty bývalej roz¾ahlej monarchie ako do jedného z najväèších sve- Pre absenciu diel v repertoári SND (niektoré èan Hermann Gallos (Jeník) a pražský ro- tových operných centier. V 20. a 30. rokoch sa tam neobjavili dodnes) nemohli sme sa dák Karl Norbert — Novotný (Kecal). O pár prišli takto na naše javisko piati maïarskí zoznámi s Némethovej Normou, Giocon- týždòov neskôr si však 22-roèná mezzosop- speváci, patriaci k absolútnej špièke. Ak dou èi Brunnhildou z tretieho dielu tetra- ranistka svojou exportnou Carmen absolút- však èasté vystúpenia sopránovej divy Má- lógie, do ktorej ju roku 1933 — experimen- ne podmanila bratislavské publikum — za- rie Némethovej patria do faktografické- tálne — obsadil Clemens Kraus. ujímavým materiálom nevšedného timbru ho arzenálu vari každej zmienky o histórii Némethovej soprán a dramatický výraz, s hlbokými tónmi, hereckým temperamen- opery SND a ak na „ohnivú“ Rossette umocòovaný výraznou gestikou a mimikou, tom, štíhlou, pružnou postavou, výrazný- Andayovú èi Sándora Svéda, každým có- obdivovali v Scale, rímskej i parížskej ope- mi oká¾mi, erotickým èarom. Žiaèka sláv- lom š¾achtica (hlasom, vystupovaním i tým re. Pravda, ani ona sa nevyhla sklamaniam. nej Mahlerovej viedenskej mezzodivy Char- neodmyslite¾ným „de“ pred priezviskom), Keï v novembri 1934 pripravoval Toscani- les Cahiérovej sa na javisku budapeštian- nostalgicky spomínajú poslední žijúci sved- ni vo Viedni Verdiho Rekviem na pamiatku skej opery ocitla už ako 17-roèná, o rok kovia tejto éry — o veèeroch skvostného kancelára Dollfussa, zavraždeného fašista- s Carmen pobláznila opernú Viedeò a o mozartovského tenoristu Kolomana Pa- mi, svojrázny Toscanini prekvapil celé au- ïalší rok už podpísala s Tranzom Schalkom takyho a o dvoch hosovaniach Margit ditórium už po nieko¾kých taktoch: „Un sólistickú zmluvu. Takmer súbežne zaèali Bokorovej sa vie len ve¾mi málo. Akosi sa altro soprano, direttore“ — „Iný soprán, pán jej pravidelné letné pobyty na salzburskom vytratili zo spomienok pamätníkov. Zrejme riadite¾!“ Primadona zamdlela a nahradila festivale, kde postupne spievala Dorabellu, sa na javisku nestretli s Jankom Blahom a z ju jej bezvýznamná krajanka Anna Báthy- Cherubina, Orfea, Brangänu a Tatimu v Obe- h¾adiska ich nesledoval Štefan Hoza — títo ová. Kolektívnym neúspechom bola aj vie- ronovi — vo Viedni k týmto postavám okrem naši tenoristi sú totiž v oblasti predvojno- denská premiéra Hubayovej Anny Kareniny, Carmen pridala aj Amneris, Azucenu, Pre- vej histórie slovenskej opery dodnes jedi- v ktorej Némethová vytvárala ústrednú ziosillu, Quickly, princa Orlofského — po ným zdrojom informácií (!) postavu. Aj tak plných dvadsa rokov pat- vojne charakterové partie Anniny v Gavalie- * * * rila k ozdobám Viedenskej štátnej opery. De- rovi, Adelaidy v Arabelle, Magdalény v Maj- Rodinné väzby a spomienka na školské butovala v Budapešti roku 1923, niektoré stroch spevákoch, madame Tlory v Menottiho roky priviedli zrejme Máriu Némethovú, pramene uvádzajú, že ako Verdiho Amelia, Médiu èi Klytaimnestru z Elektry, s ktorou sa rodáèku z Körmendu, k pravidelným ná- iné uvádzajú úlohu Sulamit z Goldmarko- roku 1961, hlasovo absolútne svieža, roz- vratom (s výnimkou frontových rokov) — vej Krá¾ovnej zo Sáby. Jej viedenský debut lúèila s viedenským obecenstvom. Spieva- veï v rozpätí rokov 1926 — 1948 to boli viac o rok neskôr nebol jednoznaèný, a tak sa la na ve¾kých talianskych scénach, v Paríži, než dva tucty vystúpení. Predstavila sa vo pustila do štúdia najprv v Milane u Gian- Londýne, Buenos Aires. V 30. rokoch sa do svojich profilových úlohách: ako Leonora niny Russovej, potom v Neapole u Ternan- Bratislavy vrátila so svojou stále ešte ve¾mi z Trubadúra, Amélia, Aida, Santuzza, Rachel da de Luciu, a už v októbri 1926 spolu s Po- mladou Carmen a ako Amneris v sólistickej z Halévyho Židovky, ktorá vtedy takmer ne- liakom Kiepurom žiarila v druhej premiére zostave èlenov Viedenskej štátnej opery — schádzala z bratislavského plagátu, neskôr Turandot vo Viedenskej štátnej opere. Prvý Èešky Zikovej (Aida), Bulhara Mazaroffa aj ako Senta. Sviatkom bola jej Tosca a naj- premiérový veèer patril Lotte Lehmanno- (Radames), brnianskeho Nemca Jergera mä Turandot (s oboma roku 1931 triumfo- vej a Leovi Slezakovi. Nemeckej sopranist- (Amonasro). vala v Covent Garden), kde uplatnila svoju ke však terén verizmu nebol celkom vlast- * * * mimoriadne znelú vysokú polohu, trium- ný a hviezda vyše 50-roèného Slezaka sa tiež Dva bratislavské veèery s Kolomanom fálne sa nesúcu nad orchestrom a ve¾kými už klonila k západu — a tak prvá viedenská Patakym (Cavaradossi, 1927; Hoffmann, ansámblami. O tejto Turandot Ivan Ballo Turandot, to je v historickej pamäti Né- 1931) viažu sa k prvým viedenským sezó- v Slovenskom denníku (17. 12. 1931) na- methová s Kiepurom! Rovnako ako sa roz- nam tohto elegantného a štýlového teno- písal: „Znova nás uchvátil nádherný hlas chádzajú údaje o partii jej operného debu- ristu, ktorý bol od roku 1926 až do nástupu Márie Némethovej, hlas úžasného rozpätia tu, lexikóny uvádzajú aj rôzne dátumy jej fašizmu sólistom Viedenskej štátnej opery a intenzity, schopný najprudkejších akcen- narodenia. Prihováram sa za dátum publi- a vychýreným predstavite¾om mozartov- tov dramatických a étericky ¾ahkých v pa- kovaný v materiáloch viedenského Divadel- ských postáv, ale aj modelovým talianskym sážach lyrických, znova nás uchvátilo jej ného múzea — 13. marec 1892. V týchto spevákom v Gavalierovi s ružou. Uš¾achtilá ve¾korysé umenie herecké... I riadite¾ Dra- dòoch si teda pripomíname 110. výroèie farba materiálu, štíhla línia vedenia tónu, šar celý žiaril, blažene a blahosklonne sa narodenia slávnej maïarskej sopranistky vzorové legato, plastická fráza, výrazová usmieval búrlivému potlesku nadšencov, (zomrela 28. decembra 1967). noblesa. Také boli Patakyho mozartovské ktorí znova a znova vyvolávali vzácneho * * * kreácie na prvých roèníkoch festivalov v Glyn- hosa.“ Ale Ballo si tiež povzdychol, preèo „Liebling“ nielen maïarskej èasti brati- debourne aj v salzburských festivalových sa Némethová v Bratislave nepredstavila vo slavského operného obecenstva, Piroška naštudovaniach, ktoré vyvrcholili v lete svojich úlohách z inej repertoárovej oblas- (Rossette) Andayová (1903 — 1977) vstú- 1936 Beethovenovým Tlorestanom pod ve- ti: ako Donna Anna, ktorú nieko¾ko rokov pila po prvý raz na javisko SND celkom ne- dením Artura Toscaniniho. Taký bol Pata- po sebe stváròovala vo festivalovom Salz- nápadne ako Ludmila v Predanej neveste (9. kyho Hüon z Oberona v milánskej Scale burgu, ako Krá¾ovná noci (Constanzu pred- 2. 1925), kde v triu hlavných postáv domi- (1940), takí boli jeho spinto hrdinovia, kto- stavila aspoò áriou na koncerte), ako Mar- novali skúsenejší viedenskí sólisti: Maïar- rých poèas vojnových rokov vytváral na tha v Nížine, ako interpretka straussovská. ka z Pécsu Telicie Hüni — Mihacsek, Vieden- amerických javiskách, najmä v argentín-

36 a HUDOBNÝ ŽIVOT • 3 • 2002 OZVENY Z HISTÓRIE skom Teatro Colon (Verdiho Vojvoda, Alfre- ve¾kej konkurentky Etelky Gersterovej, ro- do, Riccardo, Alvaro, Radames, Pucciniho dáèky z Košíc, a Destinnovej berlínskeho Des Grieux, Rodolfo, Cavaradossi, Mascag- partnera v barytónových úlohách — Dezi- niho Turiddu). Po vojne sa venoval pedago- dera Zádora, ktorý sa narodil v Hornej Kru- gickej èinnosti (Santiago de Chile) a zomrel pej. Ak by sme sa povàtali v archívoch v Hollywoode roku 1964, dva roky pred se- a mali aj kus šastia, možno by sme toto demdesiatinami. kvarteto „regionálnych“ predchodcov na- * * * šich súèasných operných hviezd mohli Staèili dve predstavenia — Rigoletto a Tos- obohati o ïalšie zvuèné meno. Pod¾a le- ca — a mladý maïarský barytonista získal xikónov sa totiž sopranistka Margit Bo- si Bratislavèanov, aj uznanie kritiky. Ale- korová (1906 — 1949) narodila v maïar- xander Svéd (1906 — 1979) vystúpil v Bra- skom Losonci, èo by mohol by novohrad- tislave roku 1935. Vtedy bol ešte èlenom bu- ský Luèenec! Napokon, dodnes sa v týchto ARCHÍV dapeštianskej Štátnej opery (debutoval ro- lexikónoch ako rodisko Rose Pauly uvádza OTO ku 1928 ako Luna z Trubadúra), mal však  Eperjés (Ungarn)... už za sebou talianske štúdiá u dvoch legiend KOLOMAN VON PATAKY Po umeleckých zaèiatkoch v Budapešti barytónového odboru — Sammarca i Strac- zakotvila Bokorová v slávnom ansámbli ciariho — a už-už v ruke zmluvu s operou na Tritza Buscha v Drážïanoch a tu bola v júli Ringu, ktorej èlenom sa stal o rok neskôr. 1933 v chlapèenskom kostýme Zdenky jed- Svojím hutným, pevným, nosným a tma- nou z hrdiniek ve¾kej straussovskej pre- vým barytónom s ažkým kovom vysokých miéry — Arabelly. Ako rasovo nežiaduca vy- tónov oèaril dunajskú metropolu nielen menila vzápätí polabskú metropolu za v partiách verdiovských a veristických, ale podunajskú, a neskôr, po hitlerovskom patril napríklad aj k protagonistom Salm- „Anšluse“ Rakúska, za americké operné hoferovej mondénnej opery Dáma v sne. Je divadlá, prièom sólistkou Metropolitan to tak trochu Pucciniho Lastovièka „po dvad- opery bola až do svojho predèasného od- siatich rokoch“. Láska, trojuholník, rozvod, chodu. happyend, snová dimenzia, prostredie Azú- V SND 30. rokov sme Bokorovú videli rového pobrežia a alpskej exotiky. Hlavnú v dos netypických úlohách: ako Saffi hrdinku stváròovala — v tých rokoch aj v Bra- v Straussovom Cigánskom barónovi (1936) ARCHÍV tislave známa exkluzívna diva — Vera Schwar- a ako Pani Tluthovú v Nicolaiovych Veselých OTO zová, popri nej a Svédovi bol tretím hrdi-  paniach z Windsoru (1937). Pod¾a Ballovej nom príbehu slovenský tenorista Imrich MÁRIA NÉMETHOVÁ recenzie v Slovenskom denníku (14. 5. 1936) Godin. Svéd pobudol vo Viedni èosi vyše Bokorová sa predstavila v Straussovej kla- troch rokov — èo ale za ten èas stihol! Jeho sickej operete ako „speváèka lahodného kariéra bola priam eruptívna: obdivovala ho sladkého sopránu skvelej kultúry, spieva- Viedeò, presadil sa na salzburskom festi- júca tak muzikálne a s takým vybraným HILDE KONETZNI vale preòho dos netypickými partiami — vkusom, hrajúca tak temperamentne, pri najprv Lysiartom z Weberovej Euryanthe, tom však tak noblesne, prežiarujúca svoj potom Wolframom z Tannhäusera. Tri roky výkon takým neodolate¾ným osobným kúz- po sebe žiaril ako barytónový protagonista lom, že naraz zaujala a znova a znova str- festivalu Maggio musicale Tiorentino, zá- hávala obecenstvo k nadšenému potlesku.“ roveò zotrvával na doskách Scaly a na jar Bolo to v období, keï Bokorovej nohaviè- 1940 s Rossiniho Viliamom Tellom triumfo- kové kreácie Octaviana a Cherubina, ale aj val v rímskej opere, pripomínajúc všetkým rozšafná Blondchen žiarili na javisku let- svojho legendárneho uèite¾a Riccarda Strac- ného Salzburgu a keï Viedeò hovorila o jej ciariho. Potom sa pobral za oceán a v MET šarmantnej a temperamentnej Conception ARCHÍV pobudol plných desa rokov, úspešne sa bo- z Ravelovej Španielskej hodinky. OTO

riac s protežovanou americkou konkuren-  Hviezdièky, ktoré sa nesmelo zatrblieta- ciou, akú predstavovali barytonistu Tibbett ALEXANDER SVÉD li nad Budínom a ktorých plný lesk sa prud- a Valentino a mladá dvojica Warren — Mer- ko odrážal od hladiny dávno už nie krásne- rill. V MET debutoval 2. decembra 1940 v Maš- ho a modrého Dunaja v bývalej metropole karnom bále po boku historických zjavov hranièné umelecké pobyty. Všetko to však ve¾kej ríše. Dve z nich (Némethová a An- Zinky Milanovovej a Jussiho Björlinga. už boli iba reminiscencie na úžasnú deká- dayová) si Viedeò vyvolili za svoj druhý Americká kritika obdivovala „voce robus- du rokov 1935 — 1945, kedy mu operný svet domov — pre Patakyho, Svéda a Bokorovú to“, aký vraj v týchto priestoroch neznel od priam ležal pri nohách. A práve z tých ro- bola iba prechodnou štáciou. Mená týchto èias Tita Ruffa! V polovici 40. rokov stála kov a v brilantnej forme si ho pamätajú starí piatich maïarských spevákov dnešnej ge- Svédova hviezda v zenite. Aj keï jeho pre- Bratislavèania. nerácii operných priaznivcov už ve¾a neho- ferovanými hrdinami boli Rigoletto, Ger- * * * voria. Pravdou je, že v rokoch pred druhou mont, Renato, Simone Boccanegra, Mac- Pred nieko¾kými rokmi podarilo sa mi svetovou vojnou patrili vo svojich odboroch beth, Amonasro, Scarpia, Tonio — nezasta- do nášho operného povedomia prinavrá- medzi absolútnu špièku, èo napokon doka- vil sa ani pred Wagnerom (Amfortas, Tel- ti prešovskú rodáèku Rose Pauly, výni- zujú historické zvukové snímky. Ich mená ramund) a jeho tmavý materiál mu umož- moèný zjav medzivojnových javísk, pod¾a na plagáte opery SND sú výraznou vizitkou nil zmocni sa aj Hansa Sachsa. V povojno- Richarda Straussa jeho najlepšiu Elektru! umeleckého kvasu a orientácie našej prvej vých rokoch vrátil sa do Budapešti, spieval Ocitla sa tak v spoloènosti belliniovskej scény v jej rokoch dávnominulých. titulný part v Klempererovom naštudova- primadony tretej generaènej vlny Aglaie ní Dona Giovanniho, vycestúval na dlhšie za- Orgényovej z Rimavskej Soboty, Pattiovej J AROSLAV BLAHO a HUDOBNÝ ŽIVOT • 3 • 2002 37 INTER'ERENCIEINTER'ERENCIE

ERÓTOVE UCHO

Peter Roháè

Sluchové vnemy jestvujú výluène v èase: preto je celou podstatou hudby vymeriavanie èasu, na èom spoèíva jednak kvalita èi výška tónov prostredníctvom vibrácií, jednak ich kvantita èi trvanie prostredníctvom taktu. Zrakové vnemy oproti tomu prevládajú v priestore, sekun- dárne však — prostredníctvom svojho trvania — aj v èase. Zrak je zmysel pozorovacieho rozvažovania, sluch zmysel rozumu, ktorý myslí a vníma. (...) Zrak je aktívny, sluch pasívny zmysel. (...) Vyložene pasívnou povahou sluchu sa vysvet¾uje tiež tak prenikavý, tak bez- prostredný, tak nepochybný úèinok hudby na ducha (...) Práve kvôli aktívnej povahe je zrakový zmysel u prenasledujúcich zvierat, teda šeliem výnimoène ostrý a naopak pasívny zmysel, sluch, je najviac vyvinutý u zvierat prenasledovaných, utekajúcich, bojazlivých (...). ARTHUR SCHOPENHAUER: Svet ako vô¾a a predstava

...a kto rozmnožuje poznanie, rozmnožuje boles. KAZATE¼: 1, 18

„SVET JE MOJA PREDSTAVA“ — TO JE PRAVDA, KTORÁ PLATÍ O KAŽDEJ ŽIVEJ A POZNÁVAJÚCEJ BYTOSTI, AVŠAK JEDINE ÈLOVEK SI JU MԎE RETLEXÍVNE A ABSTRAKTNE UVEDOMI.1 AK BY SA AJ MLADUÈKÝ SCHOPENHAUER V OSTATNOM BIZARNE MÝLIL, V UVEDENEJ MAXIME PRIBL͎IL CHARAKTER A POVAHU JESTVOVANIA ZMYSLOV. NIÈ TAK NEZVÁDZA NAŠU PREDSTAVIVOS A NEVYTVÁRA ILÚZIU O INOM SVETE AKO PRÁVE JEHO INTERPRETÁCIA CEZ ZMYSLY. NIÈ NEPRINÁŠA TO¼KÚ ORGAZMICKÚ BLAŽENOS AKO DETAILNÉ, HLBOKÉ VNÍMANIE A ÚPRIMNÉ PREŽÍVANIE KRÁSY. TEDA TAKMER NIÈ: TESNE PRED EPILEP- TICKÝM ZÁCHVATOM ÚDAJNE PRICHÁDZA NA OKAMIH POCIT INTENZÍVNEJ BLAŽENOSTI, PRESAHUJÚCEJ AKÝKO¼VEK POZEMSKÝ POCIT. HNEÏ ZA NÍM VŠAK NASLEDUJE ZÁCHVAT. ELEKTRICKÁ BÚRKA V MOZGU A MILOSRDNÉ BEZVEDOMIE. VŠETKO ŽIVÉ, OD VÍRUSOV PO ÈLOVEKA, JE NÚTENÉ K INTERAKCII SO SVOJÍM OKOLÍM NA MOLEKULÁRNEJ ÚROVNI A K INTERPRETÁCII TÝCHTO PODNETOV A VNEMOV. POKIA¼ VÍRUSU STAÈÍ NA PREŽITIE SCHOPNOS SPRÁVNE ROZPOZNA PRÍTOMNOS NIEKO¼KÝCH TAKTOROV, KTORÉ MU DÁVAJÚ ISTÚ PREDSTAVU O MOMENTÁLNYCH VLASTNOSTIACH PROSTREDIA, BAKTÉRIA UŽ NA KOMUNIKÁCIU S OKOLITÝM SVETOM VYUŽÍVA POMERNE KOMPLIKOVANÝ APARÁT, POTOM ÈO I LEN POVRCHNÝ POH¼AD NA BUNKOVÚ SIGNALIZÁCIU U EUKARYOTICKÝCH ORGANIZMOV VYVOLÁVA PRITLMENÝ ÚDIV A NETLMENÚ BOLES HLAVY. NAPRIEK ROZMANITOSTI ŽIVOTNÝCH ŠTÝLOV A STRATÉGIÍ, MOLEKULÁRNE MECHANIZMY, VYUŽÍVANÉ ORGANIZMAMI NA KOMUNIKÁCIU SO ZVYŠKOM SVETA, SÚ SI OVE¼A PODOBNEJŠIE, NEŽ BY SA MOHLO ZDA POD¼A ROZDIELNOSTI STUPÒA INTERPRETÁCIE PODNETOV. PODSTATNÚ ÈAS SVOJICH MYŠLIENOK VENUJEME ODÔVODÒOVANIU TOHO, ÈO SME CÍTILI, VIDELI, ÈOHO, PRÍPADNE KOHO SME SA DOTÝKALI, ÈO SME POÈULI... VYTVÁRAJÚC SI TAK SVOJU INDIVIDUÁLNU PREDSTAVU, SVOJ VLASTNÝ A NEOPAKOVATE¼NÝ SAKRÁLNY SVET. SVOJ SVET AKO SVOJU PREDSTAVU.

ADAM ALEBO EVA? delenie medzi ¾avú a pravú mozgovú hemisféru ako aj pohlavný dimorfizmus niektorých kognitívnych schopností — teda ich roz- Odlišnos ¾udského druhu je daná uvedomením si vnímania. Mo- delenie medzi Adama a Evu2. Kým v ¾avej hemisfére je lokalizova- lekulárne interakcie ako základ komunikácie nás spájajú s pôvod- ná schopnos používa jazykovú syntax, abstrakciu èísla, analyzo- ným prebiotickým svetom, so svetom chemických látok — molekúl va, logicky vyvodzova a lineárne myslie, v pravej hemisfére sa a makromolekúl — odkia¾ sa zrodil život. Evoluènou silou vyhnaní nachádzajú holistické centrum, schopnosti imaginácie, trojrozmer- z raja nevedomia sme sa ocitli v prostredí, kde, ako sa zdá, prevlá- nej predstavivosti a umeleckej tvorivosti. dajú vzahy na inej úrovni — sociálnej. Pre hierarchické rozvrstve- nie vnímania však zostala urèujúca práve démokritovská úroveò, DEUS EX MACHINA: ktorá ovplyvòuje naše vedomie, a to omnoho dôraznejšie, než sme ochotní pripusti. 17ß-HYDROXYANDROST-4-ÉN-3-ÓN, I. Kognitívne schopnosti èloveka majú povahu geneticko-behavi- Poèas druhého trimestra vnútromaternicového vývoja plodov muž- orálnu, s premenlivou mierou vplyvu biologickej èi kultúrnej zlož- ského pohlavia dochádza k vyluèovaniu ve¾mi vysokých koncen- ky. Dávno známou je lateralita kognitívnych schopností, ich roz- trácií testosterónu (17ß-Hydroxyandrost-4-én-3-ón), pohlavného

38 a HUDOBNÝ ŽIVOT • 3 • 2002 INTER'ERENCIE hormónu, ktorý poèas adolescencie vplýva na maskulínny fenoty- oxytocínom) ovplyvòuje aj sociálne správanie, mieru agresivity pový prejav nosite¾ov Y chromozómu. Pozoruhodná je skutoènos, a dominancie u živoèíchov.12 Experimenty, pri ktorých boli jedinci že koncentrácie testosterónu z neskorej fázy dospievania sú po- obidvoch pohlaví vystavení úèinku rôznych druhov hudby (od gre- rovnate¾né s koncentráciami práve poèas ve¾mi kritického obdo- goriánskeho chorálu, cez jazz až po Mozartovu Sonátu D dur pre bia formovania mozgových štruktúr v prenatálnom období. Uva- dva klavíre KV 448) a pri ktorých im bola meraná hladina slinné- žuje sa o tom, že práve poèas tohto obdobia dochádza aj k urèeniu ho testosterónu pred a po vypoèutí skladieb, viedli k zisteniu, že predpokladov niektorých špecifických kognitívnych schopností, u mužov hladina pohlavného hormónu klesla, kým u žien stúp- vrátane priestorovej orientácie, ktorá zohráva zrejme podstatnú la.13 Uvedený jav súvisel s vypoèutím ob¾úbeného druhu hudby.14 úlohu pri rozvinutí hudobných aktivít. Od narodenia po zaèiatok Vychádzajúc z uvedených indícií by bolo možné predpoklada dospievania sú hladiny pohlavných hormónov ve¾mi nízke, teda úlohu hudby v skorých štádiách ¾udskej evolúcie ako komplikova- orientácia v priestore by bola odrazom pôsobenia testosterónu na ného mechanizmu, umožòujúceho okrem zrejmých erotických prenatálny mozog a až poèas druhého maxima koncentrácie tes- podôb aj dôležité regulovanie sociálnych vzahov v rámci skupiny tosterónu (teda v období dospievania) by pod jeho vplyvom do- lovcov a zberaèov. Recepcia hudby zrejme tlmila agresívne prejavy chádzalo k vyzrievaniu kognitívnych schopností. Existujú štúdie, správania sa v skupine tým, že znižovala hladinu testosterónu, èo ktoré potvrdili vplyv testosterónu na priestorovú predstavivos, pri- sa prejavilo v potlaèení individuálnej agresivity a väèšej sociálnej èom sa zistila negatívna závislos u mužov a pozitívna u žien.3 To súdržnosti kmeòa. Androgýnia sa v nadväznosti na spomenuté štú- znamená, že èím nižšia koncentrácia testosterónu u mužov, tým die javí ako výrazná èrta umelcov, u ktorých je nutná vysoká miera lepšia priestorová predstavivos a opaè- priestorovej predstavivosti, najmä ne u žien. Pravdepodobne teda jest- však u ¾udí aktívne sa podie¾ajúcich vuje akási optimálna hladina testos- na abstrahovaní notového zápisu do terónu, zodpovedajúca primeranej hudobného celku, na tvorivej práci miere istých kognitívnych schopnos- s hudobnou syntaxou.15 tí, ktorá sa pohybuje na nižších fyzi- Ontogenéza hudobných aktivít ologických hladinách u mužov a vyš- teda zrejme prebieha už poèas vnút- ších u žien a je spojená s vyvinutím romaternicového obdobia, a to vo schopnosti mentálnej rotácie a prie- forme interakcie medzi potenciálny- storovej predstavivosti. Tyziologické mi mozgovými štruktúrami a pohlav- predpoklady vyzrievania mozgu v sú- nými hormónmi, ktorých vplyv spo- vislosti s pohlavnými hormónmi, naj- lu s komplexom sociálnych a kultúr- mä jeho pravej hemisféry, nie sú je- nych parametrov umožòuje vznik dinými (aj keï môžu by determinu- a rozvinutie kompozièných a inštru- júce), ich úèinok prebieha zrejme mentálnych predispozícií. Prevahu simultánne s kultúrnymi vplyvmi, no jedincov mužského pohlavia v po- sú takmer jediné, ktoré sa dajú exakt- merne útlom rade skladate¾ov (diri- ne skúma, aj keï ve¾akrát s proti- gentov) možno s istými rozpakmi chodnými výsledkami. Napriek to- vníma ako empirické podopretie fak- mu, veda si opatrne odhrýza z jablka tov. Plod ženského pohlavia je len a tak predostiera nieko¾ko faktov, v extrémnych a nezvyklých prípa- ktoré navzájom vytvárajú komple- doch vystavený vyššej než fyziologic- mentárne súvislosti. kej hodnote testosterónu, a keï sa tak stane, pravdepodobne sa abnor- málne rozvinú inak nepreferované ADAM AJ EVA: E. MUNCH: AMOR A PSYCHÉ mozgové štruktúry a (im) prislúcha- 17ß-HYDROXYANDROST júce kognitívne schopnosti v rozpore -4-ÉN-3-ÓN, II. s ich pozorovanou lateralizáciou a pohlavným dimorfizmom. Psycho- Tak ako existuje variabilita na úrovni génov èi organizmov, podob- fyziologická androgýnia teda predpokladá raný a hlboký úèinok ná rôznorodos je aj vlastnosou ¾udského mozgu a jeho vnútor- biochemických faktorov, ktorého sprievodným javom je aj slas ného usporiadania. To, èo odlišuje hudobne aktívnych ¾udí od z hudobnej aktivity. No s pohlavnými hormónmi je spojené celé zvyšku populácie, nie je len schopnos komponova alebo hra na spektrum priamych èi nepriamych vplyvov na prenatálne formo- hudobnom nástroji, sú to aj odlišná mozgová štruktúra, hormo- vanie psychologických charakteristík, z ktorých mnohé svojim no- nálne a imunologické parametre. Nájdené rozdiely spoèívajú v an- site¾om spôsobujú okrem slasti aj duševné i fyzické trýznenie drogýnnej koncentrácii testosterónu, vysokej hladine ACTH (ad- a boles... renokortikotropný hormón) a v zväèšenej anteriórnej èasti corpus Aj keï sú k dispozícii experimentálne dáta, nemožno ich abso- callosum (štruktúra spájajúca obidve hemisféry).4, 5 Jedinci s opti- lutizova a preceòova, ich interpretácia môže by do istej miery málnou hladinou testosterónu, s aktívnym hudobným správaním špekulatívna, a o samotnej podstate spomínaných javov jestvujú a s rozvinutou priestorovou orientáciou tvoria identickú skupinu.6 stále len matné predstavy. V súvislosti s hudbou však možno usu- Hudobné správanie minimalizuje pohlavné rozdiely v hladinách dzova o kauzálnych vzahoch a synergickom efekte biologicky ak- testosterónu a skladatelia obidvoch pohlaví sú fyziologicky vyso- tívnych látok na mozog. O alchýmii, mystériom podobnej tej stre- ko androgýnni, prièom lateralizácia kognitívnych schopností sa vy- dovekej, no v tomto prípade premieòajúcej zhluky neurónov na skytuje výluène u kontrolných objektov (jedincov bez priameho hudobný mozog — cerebrae musicalis. vzahu k skúmanému fenoménu), a to bez rozdielu pohlavia, a nie je pozorovaná u hudobne aktívnych jedincov — skladate¾ov a inter- LA GUERRE DU 'EU ALEBO ZRODENIE HUDBY pretov.7, 8, 9 Navyše, testosterón vplýva aj na libido, a to rozdielne v závislosti od pohlavia: muži s nízkou hladinou testosterónu majú Z DUCHA TRAGÉDIE nižšie libido a ženy s jeho vysokou hladinou preukazujú aj väèšiu Poèas fylogenézy ¾udského druhu sa v òom zuš¾achovali a rozvíjali libidinálnu kapacitu.10, 11 Testosterón (spolu s ïalším hormónom schopnosti, ktoré mu zabezpeèili adaptáciu na vnímaný svet. Zmys- a HUDOBNÝ ŽIVOT • 3 • 2002 39 INTER'ERENCIE ly sa stali chatrným svetielkom v oceáne tmy a ticha. Rýchlos pre- nemusíme, no zvádzame urputné boje o jeho interpretáciu, nosu informácie rozhodovala o prežití alebo zahynutí. Bunky vo o charakter a povahu umenia a hudby s tým, že tento zápas sa stáva vnútornom uchu èloveka, toho veène bojazlivého a ustráchaného priam prométeovským úsilím. živoèícha, sú schopné prenies príslušný stimul za pár mikrose- Svet zmyslov nám však odkrýva len nepatrnú èas z vnímania, kúnd, naproti tomu u fotoreceptorov a èuchových neurónov pod- poèujeme len úzky okruh frekvencií, vidíme len výrez zo spektra net vyvolá odozvu až po nieko¾kých desiatkach èi stovkách milise- žiarení, naše chuové a èuchové bunky rozpoznávajú len stried- kúnd.16 Tyzikálne je hudba zvuk a zvuk je vlnenie. Centrálna dog- my rozsah modalít. V obdivuhodnej súèinnosti nám poskytujú ma, ktorá však platí len v uvedenom smere. (Nie každé vlnenie je podnety, bez ktorých by sa nᚠživot ocitol vo vákuu, ich objave- zvukom a nie každý zvuk je hudbou, aj keï posledný zo vzahov sa nie sa v evolúcii je dejinným zvratom, od ktorého sme sa síce prevažne v 20. storoèí stal námetom na spochybnenie, a to podstatne vzdialili na èasovej osi, ale ktorého pôvodná podoba s heroickým úsilím a vytrvalosou.) V prehistorických dobách, kedy v našom druhu pretrvala. Hudba ako adaptaèný artefakt by mohla ešte len dochádzalo k tvarovaniu našej „¾udskosti“ a k nespoèet- by v tesnom spojení s androgýniou, a toto spojenie má pravde- ným bojom o oheò, hudba svojou povahou modulovala pnutia podobne ve¾mi skorý poèiatok a urèuje odlišnos hudobných pre- a stabilizovala sociálne vzahy a okrem Charlesom Darwinom pred- javov od ostatných ¾udských aktivít, ako i psychofyziologickú povedanej signalizaènej funkcie pri zvádzaní bola vysoko úèelná aj odlišnos uspôsobenia tvorcov hudby. Že múzy oblažujú nebom poèas zvýrazòovania èi zjemòovania barbarských udalostí v živote je len èasou pravdy... èloveka. Ceremonialita — vojny, bakchanálie — a jej výrazná súvis- V antickej mytológii sa zmyselná túžba oznaèuje ako erós, los s recepciou hudby predstavuje zrejme neskorý paleolitný re- v orfickej interpretácii je to dvojpohlavná bytos, ktorú Platón likt, vyvolávajúci fyziologické i psychologické zmeny, ktoré sú v Hostine vykres¾uje ústami Sokrata ako spirituálneho daimona — s hudobným zážitkom spojené od jeho objavenia sa v evolúcii a v potomka Pora (Východisko) a Pénie (Bieda), posla medzi zemou tradícii našich dávnych predkov. a nebom, medzi ¾uïmi a bohmi. Pod¾a iných prameòov sa erós stal Odkedy témou života bol boj o oheò, prešli už veky, posúvajúce dôvodom tragédie veène zvedavej psyché, personifikovanej pred- nás evoluèným mechanizmom do doby, v ktorej už o oheò bojova stavy duše.

POZNÁMKY 5 Hassler, M. – Gupta, D. – Wollmann, H.: Tes- 11 Kemper, T.: Social structure and testosterone. 1 Schopenhauer, A.: Die Welt als Wille und Vor- tosterone, estradiol, ACTH and musical, spa- Rutgers University Press, New Brunswick, NJ stellung I. Brockhaus, Leipzig 1819. tial and verbal performance. In: International 12 Carter, S.C.: Oxytocine and sexual behavior. 2 Geschwind, N. – Galaburda, A. M.: Cerebral Journal of Neuroscience, 65(1-4): 45-60, In: Neuroscience and Behavior Rewiev, 16: lateralization. Biological mechanisms, asso- 1992. 131-144, 1992. ciations, and pathology: I. A hypothesis and 6 Hassler, M.: Creative musical behavior and 13 ukui, H.: Music and testosterone. A new hy- a program for research. In: Archives of Neu- sex hormones: musical talent and spatial abi- pothesis for the origin and function of music. rology, 42(5): 428-59, 1985, Cerebral late- lity in the two sexes. In: Psychoneuroendocri- In: Annals of New York Academy of Sciences; ralization. Biological mechanisms, associati- nology, 17(1): 55-70, 1992. Vol.930: 448-51, 2001 Námietka voèi spô- ons, and pathology: II. A hypothesis and 7 Hassler, M.: Testosterone and artistic talents. sobu realizácie experimentu môže by opod- a program for research. In: Archives of Neu- In: International Journal of Neuroscience; stanená, keïže niektoré žánre populárnej hud- rology; 42(6): 521-52, 1985, Cerebral late- 56(1-4): 25-38, 1991. by – heavy metal, rock – pravdepodobne zvy- ralization. Biological mechanisms, associati- 8 Hassler, M.: Testosterone and musical talent. šujú hladinu testosterónu, a tým aj agresivitu. ons, and pathology: III. A hypothesis and In: Experimental Clinical Endocrinology; 98(2): 14 V štatisticky významnej vzorke, kopírujúcej vše- a program for research. In: Archives of Neu- 89-98, 1991. obecné preferencie populácie, to bol pop, jazz rology; 42(7): 634-54, 1985. 9 Hassler M.: *unctional cerebral asymmetries a príbuzné populárne žánre. 3 Hampson, E. – Kimura, D.: Sex differences and and cognitive abilities in musicians, painters, 15 Štúdie o vzahu medzi testosterónom a hudob- hormonal influences on cognitive functions in and controls. In: Brain and Cognition; 13(1): nou aktivitou ignorovali spevákov. humans. In: Behavioral Endocrinology, MIT 1-17, 1990. 16 Hudspeth, A. J. – Konishi, M.: Auditory neu- Press Cambridge.1992. 10 Alexander, G. M., et al.: Androgen-behavior roscience: development, transduction, and in- 4 Hassler M.: Music medicine: A neurobiological correlations in hypogonadal men and eugo- tegration. In: Proceedings of the National Aca- approach. In: Neuroendocrinological Letters, nadal men. In: Hormones and Behavior, 31: demy of Sciences of the USA, 24; 97(22): 21(2): 101-106, 2000. 110-119, 1997. 11690-1, 2000.

• V minulom èísle (HŽ 2002/2) sme nedopatrením uviedli nesprávny názov èlánku Petra Roháèa v tejto rubrike. Správny názov znie: Druhý list z Aldebaranu. K biológii hudby – niè pre biológov... • V poznámke èíslo 11 vypadli indexy, odkazujúce na poznámky 13, 14, 15. (11 Menej agresívnu analógiu aj keï sofistikovanejšiu, predstavuje evoluèný pôvod lineárnych mitochondriálnych genómov, ktorý aj napriek vynechaniu v tomto prípade irelevantných detailov, môže pôsobi repelentne – niè pre hudobníkov! Analýza sekvencie príslušného génu kódujúceho mtTBP (mitochondrial telomere- binding protein) izolovaného z mitochondrií istého druhu eukaryotického organizmu (kvasinky), priniesla zaujímavý poznatok, že mtTBP je homologický k nešpecifickým jednovláknovú DNA viažúcim proteínom – SSB (single-stranded DNA binding)13, 14. Evidentná sekvenèná príbuznos mtTBP s prokaryotickými a mitochondriálnymi SSB proteínmi naznaèuje, že mtTBP by mohol predstavova príklad evoluènej adaptácie pôvodne sekvenène nešpecifického mitochondriál- neho SSB proteínu na faktor, ktorý špecificky rozpoznáva a chráni jednoreazcové úseky mitochondriálnej teloméry. Duálna úloha, ktorú môže zohráva mtTBP je príkladom evoluènej adaptácie a la bricolage.15 Evolúcia z mnohých relevantných dôvodov preferovala využitie „starého“ proteínu na „novú“ funkciu.) OPRAVA

Scriptorium Musicum, spol. s r. o. hudobné vydavate¾stvo sadzba nôt

40 a HUDOBNÝ ŽIVOT • 3 • 2002

○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○ ○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○

70. ROKY SÚ V HISTÓRII JAZZU ASCINUJÚCIM OBDOBÍM, CHARAKTERIZO-

modulácie VANÝM OTVORENOSOU VOÈI HUDBE RÔZNYCH PROVENIENCIÍ. JOHN ○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○ JAZZ • WORLD MUSIC • 'OLKLÓR • ... MCLAUGHLIN JE PRIAM SYNONYMOM PRE USION, SO VŠETKÝMI DYCH VYRÁŽA- JÚCIMI VÝSLEDKAMI (I OBMEDZENIAMI), KTORÉ TÁTO ÉRA PRINIESLA. L E G ENDY M E DZI NAM I

chybne Miles Davis, ktorý k vytvoreniu tohto prúdu smeroval ako- by z opaèného konca. Najprv ho fascinovala dobová (60. roky) atmosféra oèarenia populárnou kultúrou, potom sa zaèal zaobe- ra hudbou Jimiho Hendrixa a iných protagonistov rockovej scé- ny, ktorých jazzmani považovali za nieèo pod ich úrovòou.

IGOR J WASSERBERGER OHN MCLAUGHLIN O rôznych zákulisných aspektoch aj o hudobných východiskách fusion máme autentické svedectvo v podobe Davisovej autobio- grafie, ktorá vyšla aj v èeskom preklade v slovenskom vydavate¾- stve (Miles Davis a Quincy Troupe: Miles. Autobiografie. Silber- HUDBA PRE ŠTADIÓNY man, Bratislava 2000). Na str. 273 Davis o. i. konštatuje: „V tý dobì mi zaèalo docházet, že vìtšina rockovejch muzikantù o muzice Bratislavské jazzové dni boli pred sedemnástimi rokmi (1985) ne- vùbec nic neví. Nestudovali ji, nedokázali hrát rùzný styly, a dokonce všednou udalosou pre hudbu, spájajúcu priaznivcov jazzu i roc- se ani nebaví o tom jak se ètou partitury. Byli ale populární ku. V PKO vystúpili dve formácie, eliminujúce rozdiely oboch ty- a prodávali hromadu desek, protože poskytovali publiku urèitej pov obecenstva: Stanley Clarke so skupinou a John McLaughlin zvuk, to, co chtìli slyšet. Takže jsem si øekl, že když to dokážou oni, (v duete s kontrabasistom Jonasom Hell- oslovit všechny ty lidi a prodat jim tolik de- borgom). Nadšenie publika smerovalo sek, aniž by vlastnì vùbec vìdìli, co dìla- k obdobiu, keï èasto komplikovaný, ná- jí, tak já že to dokážu taky, ale líp. Vždycky roèný prejav v preplnených športových se mi totiž líbilo hrát ve velkejch halách, halách svetových metropol prijímali davy, než v malejch noèních klubech. Nejenže a ktorý bol už v onom roku 1985 minu- se tak dá vydìlat víc penìz a hrajete pøed losou. Stanley Clarke predviedol to, èo víc lidma, ale není to takovej opruz, jako poèetná rocková èas obecenstva oèaká- když musíte hrát po tìch zakouøenejch vala: elektrický sound a funky feeling, bližší noèních klubech.“ rocku než jazzu. Na druhej strane ovácie pre McLaughlina patrili slávnemu menu CESTA KU DAVISOVI a niekdajším nahrávkam Mahavishnu Or- chestra. McLaughlinov podmanivý lyriz- Davisove výroky treba bra s istou rezer- mus, akustický sound, brilantné striedanie vou – jeho rétorika je niekedy v rozpore rôznych gitarových techník a postupov, s èinmi. Týka sa to napríklad až rasistic- názvuky indickej hudby boli nasmerované kých (protibelošských) verbálnych výpadov. na menšinový typ vnímavého poslucháèa. Pritom len èo poèul McLaughlina, neváhal Èiastoène si to môžeme overi aj s odstu- a hneï mu ponúkol spoluprácu. Dokon- pom: nahrávky z uvedeného roèníka vy- ca McLaughlin – ešte ako málo známy An- dal Opus na dvojplatòovom sampleri (LP) Bratislava Jazz Days 85 glièan – sa stal jeho blízkym osobným priate¾om a najdôležitejším (duo John McLaughlina je tu predstavené v desaminútovej na- umeleckým partnerom pri profilovaní prelomových projektov In hrávke Hellborgovej skladby *ace). A Silent Way a Bitches Brew. Nepredbiehajme však udalosti. Každopádne, tento koncert pripomenul, ako výrazne fusion po- John McLaughlin nedávno oslávil 60. narodeniny (nar. 4. ja- znamenala ïalší vývoj zaèiatkom 70. rokov, keï oslabla úèinnos nuára 1942 v mesteèku Kirk Sandall, Yorkshire) a jeho hudobné experimentov hudby tzv. tretieho prúdu (ako syntézy vznikajúcej zaèiatky sú spojené s anglickou bluesovou, rockovou a jazzovou priraïovaním). usion ukázala, aké možnosti ponúkajú zvnútra scénou. Už z toho cítime, že vo Ve¾kej Británii malo striedanie idúce prepojenia jazzu, rocku, hudby rôznych etník a tiež artifici- a spájanie rôznych typov populárnej hudby a jazzu svoju tradíciu, álnej hudby. Bola to prelomová doba konèiacej éry moderného a vïaka tomuto backgroundu boli mnohí anglickí (a tiež európ- jazzu (a zároveò zaèiatok postmoderny). Po predchádzajúcom dy- ski, resp. mimoamerickí) hudobníci po prepuknutí konjunktúry fu- namickom období, v ktorom sa utvárali nové normy jazzovej es- sion na nový druh eklekticizmu výborne pripravení. tetiky, znamenalo toto upokojenie predpoklad pre kvalitatívne pre- Rôznorodos záujmov bola pre McLaughlina charakteristická håbenie už existujúcich výrazových prostriedkov a predovšetkým – už v detstve a všetky podnety postupne rozviedol do bravúrnej táto éra sa stala dobou eklekticizmu a prepojení. podoby. Na gitare zaèal hra ako jedenásroèný, jeho prvými idol- Nové poòatie hudobných syntéz môžeme vystopova z rôznych mi boli èernošskí bluesmani a ve¾ký vplyv mal naò Django Rein-

zdrojov, každopádne v užšom zmysle slova je otcom fusion nepo- hradt, ako aj iní jazzoví gitaristi. V ïalšom období nasledovalo ○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○modulácie a HUDOBNÝ ŽIVOT • 3 • 2002 41 ○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○ oèarenie svetom flamenca a klasickej španielskej Mahavishnu Orchestra tvorilo zaujímavé spo- gitary: poèúval a študoval hru Jiliana Breama, loèenstvo ¾udí. Jediným Amerièanom bol huslista Andrésa Segoviu, Carlosa Montoyu, ako aj na- Jerry Goodman, a aj ten sa do skupiny dostal ako hrávky španielskeho folklóru. Po príchode do Lon- náhrada za rancúza Jeana Luca Pontyho, ktorý dýna roku 1961 sa zaèlenil medzi miestnu nastu- nebol vo¾ný (jeho èas v Mahavishnu Orchestra pri- pujúcu špièku. Prvou skupinou, s ktorou nahrával šiel po rozpadnutí prvého obsadenia). Basový gi- (1963), bolo kvarteto organistu Grahama Bonda tarista Rick Laird pochádza z Írska, ale hudobnú (rytmickú sekciu tvorili Jack Bruce a Ginger Baker) kariéru zaèal na Novom Zélande. Hudobne naj- a jeho meno nachádzame aj na nahrávkach Geor- dôležitejšími partnermi (a ukázalo sa, že nenahra- gie amea, Marianne aithfullovej, Davida Bowie- dite¾nými) boli bubeník Billy Cobham, ktorý po- ho, Herman‘s Hermit, Los Bravos a dokonca roku chádza z Panamy a Jan Hammer. Ten sa k Johnovi 1964 nahrával aj s Rolling Stones (Metamorpho- McLaughlinovi dostal vïaka niekdajšiemu spolu- sis, Decca). V tom období hrával jazz len v kluboch hráèovi z pražského Junior Tria – Miroslavovi Vituo- a až v roku 1969 nahral prvú jazzovú LP s vlastným šovi. Tu na chví¾u odboème – a to spä do roku kvartetom (John Surman – bs., Brian Odges – b., 1969, keï John McLaughlin participoval spolu Tony Oxley – dr.). Nahrávky z Extrapolation sú po- s ïalšími hviezdami davisovského okruhu (Herbie važované za mí¾nik v histórii anglického jazzu. Tu Hancock, Joe Henderson, Jack Dejohnette) na Vi- prezentované prepojenie prvkov free jazzu a rocko- toušovej fenomenálnej LP Infinite Search (neskôr vého soundu nadobudlo novú aktuálnos o dvadsa premenovanej na Mountain In The Clouds, Atlan- rokov neskôr, keï album vyšiel v remixovanej po- tic). Pri tejto príležitosti Vitouš informoval McLaugh- dobe na CD. Recenzenti konštatovali, že koncept lina o Hammerovej hudbe (ten v tom èase sprevá- hry na elektrickej gitare, pripisovaný Methenymu dzal Sarah Vaughanovú). Nasledujúci rok sa Ham- a Scofieldovi, predznamenal McLaughlin ešte pred mer a McLaughlin schádzali pri neformálnom svojím príchodom do Spojených štátov. muzicírovaní a stali sa z nich hudobne spriaznené Americké angažmán Johna McLaughlina priš- duše. Ich partnerstvo však nevydržalo intenzívny lo ešte skôr, než sa jeho prvá LP ocitla na pultoch. úspech prvých dvoch LP (The Inner Mouting *lame McLaughlinov slávny priate¾ a spoluhráè, kontra- a Birds Of *ire) a v skupine vypukli nezhody. basista Dave Holland, prehral súkromné nahráv- Práve Hammer sa na vrchole konjunktúry – roku ky ich spoloèného muzicírovania bubeníkovi To- 1973 (keï skupina vyhrávala všetky jazzové an- nymu Williamsovi, ktorý v tom èase opustil Milesa kety a Birds of *ire sa dokonca ocitla na èele celo- Davisa a zakladal vlastnú formáciu Liftime. Wil- americkej hitparády pop music) – viackrát kriticky liams reagoval ve¾mi pozitívne: ponúkol McLaugh- vyslovil k situácii v kapele. Hudobnou stránkou bol linovi angažmán a ïalšími èlenmi kvarteta sa stali síce nadšený, no prekážali mu obchodné vzahy. Jack Bruce a organista Larry Young. Celá konšte- Oprávnene sa cítil by prinajmenej spoluautorom lácia tak pripomínala niekdajšie zaèiatky v skupine viacerých skladieb, ktoré boli šírené pod McLaugh- Grahama Bonda (vrátane jazzrockového zamera- linovým menom a za ktoré nezískal ani skladate¾- nia), ale na inej kvalitatívnej úrovni. Každopádne, ský kredit ani finanènú odmenu (až na skladbu prvý dvojplatòový album v uvedenom obsadení Sister Andrea, ktorá jednoznaène patrila Hamme- (Emergency, Polydor 1969) mal fenomenálny rovi a ktorá bola jedným z najväèších hitov formá- úspech a dodnes vychádza v CD reedíciách. Wil- cie). Tento pocit viedol roku 1973 k rozpadu pô- liams predstavil McLaughlina aj Milesovi Daviso- vodného obsadenia Mahavishnu Orchestra, kto- vi, ktorý ho pozval na nahrávanie dvoch už spo- rého hudba je – okrem uvedených LP – zazname- mínaných prelomových albumov In A Silent Way naná aj na dvoch ïalších tituloch. Zdanlivou bod- a Bitches Brew (tu mu Davis venoval skladbu, na- kou za èinnosou formácie boli live nahrávky zvanú John McLaughlin). Zapoèatá spolupráca pokraèovala aj na z newyorského koncertu na albume Between Nothingness and Eter- ïalších projektoch až do konca Davisovho pôsobenia (podrob- nity a pomerne nedávno (roku 2000) boli pri práci na remixe Birds nejšie pozri diskografia). Of *ire objavené predtým neuverejnené nahrávky Mahavishnu Orchestra z roku 1973. Vyšli pod názvom The Lost Trident Ses- MAHAVISHNU ORCHESTRA sions.

John McLaughlin vo viacerých rozhovoroch zdôrazòuje, že poèas INDICKÉ MYSTÉRIUM – AMERICKÁ PRAGMATICKOS úèinkovania u Davisa plne akceptoval a ïalej rozvíjal jeho spô- sob hudobného myslenia, zároveò si však pripravil vlastný kon- V období komerèného úspechu a osobnostných animozít vrcholi- cept. Nové zoskupenie zostavil zo vtedy ešte málo známych hu- lo McLaughlinovo priam fanatické (a pritom dobovo módne) vži- dobníkov a pre svoje predstavy získal aj podporu v Columbia Re- tie sa do sveta mystiky a meditácie. Pred fotografmi pózoval so cords. Okrem hudby sa v tom èase zaèal zaujíma aj o indické záhadným úsmevom, s nadpozemským pokojom hovoril o svojom umenie a filozofiu, èo mu údajne pomohlo najs vnútorné uspo- údele posla, ktorý sprostredkuje všeobjímajúcu tvorivú silu vše- kojenie a vyrovnanie. Jeho guru sa stal bengálsky mystik Sri Chim- mohúceho: „Hudobník plní zvláštne poslanie: poèúva, pre iných noy, ktorý mu ako svojmu nasledovate¾ovi dal meno Mahavishnu ¾udí je maliarom, ktorý z palety zvukov zachycuje svoje myšlienky (v preklade „sila a spravodlivos“). a city o svete a vesmíre.“ V rámci tejto rétoriky nebol žiaden priestor Úspech novej formácie – Mahavishnu Orchestra – predstavu- pre skutoènos, že Mahavishnu Orchestra je podnik s obrovským je dodnes jedineèný fenomén v histórii hudby jazzovej oblasti, a to obratom, ktorý sa rozpadol zvnútra. napriek tomu, že v 80. rokoch silneli tendencie vytlaèi fusion mimo Úspešná formula Mahavishnu Orchestra spoèívala v prelínaní rámca „èistého“ jazzu, smerom k populárnej kultúre (kam pod¾a a rôznorodom mixe viacerých prvkov. Prvým dojmom bol vypätý

intenzity ohlasu a štruktúry jeho obdivovate¾ov nepochybne patrí). (až ohlušujúci) elektrický zvuk, ïalej rytmy hardrockovej konven- modulácie ○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○ 42 a HUDOBNÝ ŽIVOT • 3 • 2002 ○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○ cie, strhujúce sóla v závratnej rýchlosti, príležitostne neobvyklé divovate¾mi jeho produkcie. Bil risell napríklad spomína, že rých- orientálne nepárne metrá a ostinata s názvukmi indickej hudby. los gitarových behov a výrazová sila McLaughlina mali naò stresu- Na tento model najúspešnejšie nadviazali Billy Cobham a Jan júci efekt a vážne rozmýš¾al, že hru na tomto nástroji zanechá. Hammer v rámci LP, ktorá vyšla pod Cobhamovým menom (Spec- Shakti až do svojho rozpadnutia (roku 1978) nahrali tri albumy trum, Atlantic 1973) a v danej línii Hammer pokraèoval aj na a Mc Laughlin v neskorších rokoch s jej èlenmi príležitostne spolu- niektorých vlastných LP; napríklad The *irst Seven Days (Nempe- pracoval. Pod názvom Shakti zaèal opä úèinkova od roku 1997, ror 1975) a Oh, Yeah (Nemperor 1976). prièom existencia skupiny presahuje až do súèasnosti, a to John McLaughlin zostavil nový Mahavishnu Orchestra v máji v rozšírenom a pozmenenom obsadení. 1974. Mal jedenás èlenov, ale – až na jednu výnimku – noví hu- dobníci nedosahovali úroveò pôvodného obsadenia. Tou výnim- SPOJENÉ SILY GITARISTOV kou bol Jean Luc Ponty. Ukázalo sa, že McLaughlin si ho vyhliadol správne a spoloène sa prièinili o fascinujúce momenty. Ich atypic- Roku 1978 John McLaughlin opä upozornil na inovatívne mož- kou nahrávkou je LP Apocalypse (Columbia 1974). Zaujímavé je, nosti elektrickej gitary na albume Electric Guitarist (gitarový synte- že album produkoval samotný George Martin a Mahavishnu Or- zátor a i.). Zvláštnosou albumu je jeho sumarizaèný charakter; chestra tu spojil postupy fusion a tretieho prúdu (v spolupráci všetky skladby – až na závereèný štandard My *oolish Heart (ktorý s Londýnskym symfonickým orchestrom: dirigent Michael Tilson hrá sám) – sú pôvodné novinky a každá v inom obsadení pripo- Thomas). Jean Luc Ponty však èoskoro skupinu opustil – tiež kvôli mína urèité McLaughlinovo obdobie. V prípade reminiscencie na tantiémom. So skupinou sa rozlúèil na ïalšom (a poslednom) al- Mahavishnu Orchestra è.1 si opä zahral s Jerry Goodmanom bume druhého Mahavishnu Orchestra, ktorým bol Visions Of The a Billy Cobhamom, je tu aj spomienka na Liftime (s Jackom Bru- Emerald Beyond (Columbia 1975). Myšlienkovým obsahom ceom a Tonym Williamsom) a v rôznorodých obmenách prezen- vznešeného názvu je metafora o drahokame, ktorého každá plôška tuje ïalšie osobnosti davisovského okruhu (Chick Corea, Stanley žiari iným svetlom a to symbolizuje mnohostrannos ponúkanej Clarke, Jack DeJohnette a mnohí iní). hudby. Tretie – zatia¾ posledné – vydanie Mahavishnu Orchestra je Po elektrickom vyboèení (pripomeòme predovšetkým ïalšiu sku- situované do rokov 1984 – 1987 a bolo priaznivo (ale nie vý- pinu One Truth Band a jej LP Electric Dreams, 1979), zaèiatok 80. nimoène) prijaté vïaka nostalgii za pôvodnou formáciou. Tu rokov prebehol v spojení síl troch gitaristov. Táto akustická fusion McLaughlin prezentoval mená ako Jonas Hellborg, Mitchell or- neskôr prekonala u obecenstva všetky oèakávania a McLaughlin man (keyb.), Bill Evans (funky saxofonista so skúsenosou u Davisa) i jeho dvaja spoluhráèi dosiahli státisícové predaje zvukových no- a kratší èas dokonca Billy Cobham (ktorého vystriedal Danny sièov, naplnené haly a štadióny, preberali cenu Grammy a iné pocty Gottlieb). – teda všetky prejavy úspechu, ktorý predtým charakterizoval Ma- havishnu Orchestra. SHAKTI: KRÁSA A SILA Celý projekt vznikol nenápadne: McLaughlin, ktorý aj v minulosti s ob¾ubou vyh¾adával partnerstvo s inými gitaristami (jednou V druhej polovici 70. rokov sa John McLaughlin z konštánt jeho diskografie sú spoloèné nahrávky zmenil ako èlovek i hudobník. Rozišiel sa so svo- s Carlosom Santanom a Larrym Coryelom), pri- jím guru, rozviedol sa s manželkou, skoncoval s as- šiel s nápadom spojenia dvoch osobností zo sféry ketickým spôsobom života a roku 1975 sa preso- jazzrocku s majstrom španielskeho flamenca. Prvé val z USA do Európy (najprv žil v Paríži a neskôr obsadenie tejto „flamenco fusion“ vzniklo už roku v Monaku). Zaujímavé však je, že práve v období, 1979, keï trio koncertovalo v obsadení: John Mc- keï zmenil rétoriku aj indický vzh¾ad spä k civi- Laughlin, Larry Coryell a Paco de Lucia. Kým však lizmu, jeho hudba naplnila niekdajšie ideály. Mys- došlo k nahrávaniu, Coryella vystriedal Al DiMeo- líme na unikátne zoskupenie Shakti (t.j. krása la a ukázalo sa, že táto zmena bola správna. Al- a sila), do ktorého pribral indického hus¾ového vir- bum *riday Night In San *rancisco (1980) vyvolal tuóza Lakshiminarayama Shankara – synovca si- odozvu, opakujúcu sa pri každom obnovenom taristu Raviho Shankara (ktorý výrazne ovplyvnil úèinkovaní tria (ich zatia¾ posledné CD je z roku novú podobu McLaughlinovej hudby). Ïalšími 1996). majstrami indickej hudby v Shakti boli Zakir Hus- sain (tabla), T. S. Vinayakaram (ghatam) a Ramnad JAZZOVÁ TRADÍCIA V. Rhaghavan (mrindangam). Už dåžka nezapa- mätate¾ných mien, exotickos neznámych nástro- Uplynulé dve dekády pôsobenia Johna McLaughli- jov, ako aj niekedy atypická dåžka skladieb nazna- na prebehli väèšinou v zmysle nadväzovania na èujú, že v tomto prípade McLaughlin nepoèítal predchádzajúce úspechy: pretrvávanie spoluprá- s masovým úspechom. Nová hudba (tvoriaca spolu ce s Milesom Davisom až do roku 1991, obnovo- so skupinou Oregon prehistóriu world music) mala vanie Shakti, Mahavishnu Orchestra a tria s Di- podporu mladých vzdelancov (predovšetkým na Meolom a Luciom. Novým momentom v jeho karié- univerzitách) a obrovskú publicitu aj v mimohudob- re je vzah k symfonickej hudbe: komponuje kon- ných intelektuálnych periodikách. Najnápadnejšou certy pre gitaru a symfonický orchester (ktoré ako vonkajšou zmenou bol McLaughlinov prechod na oživenie repertoáru uvádzajú rôzne telesá) a z èasu zvláštny akustický nástroj. Ak v Mahavishnu Or- na èas spoluúèinkuje na komorných projektoch chestra dominovala McLaughlinova dvojpražcová klaviristky a svojej dlhoroènej životnej partnerky elektrická gitara (12 strún na hornom pražci a šes Katii Labeque. na dolnom), v Shakti používal špeciálne zostrojenú Ïalším charakteristickým znakom nového ob- akustickú 13-strunovú gitaru (hybrid medzi indic- dobia McLaughlina je prehåbenie záujmu o main- kými strunovými nástrojmi a španielskou gitarou), streamový jazz a iné polohy jazzovej tradície. Roku na ktorej dosiahol až neuverite¾nú technickú brilant- 1985 nahrával hudbu k filmu Round Midnight (vy-

nos. Práve kolegovia-gitaristi boli nadšenými ob- šiel jednak soundtrack a pod menom Dextera Gor- ○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○modulácie a HUDOBNÝ ŽIVOT • 3 • 2002 43 ○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○ dona aj vo filme nepoužité nahrávky). Nekonvenène zaujímavá je Coltranea. K interpretácii skladieb spojených s touto osobnosou, Laughlinova pocta klaviristovi Billovi Evansovi na albume Time ktorá na McLaughlinov hudobný i spirituálny vývoj mala rozhodu- Remembered (1993), kde evansovský repertoár interpretoval vo júci vplyv, sa pridal aj bubeník Elvin Jones. vlastnej úprave so sprievodom kvarteta klasických gitaristov (Ai- John McLaughlin žije v posledných rokoch v ústraní a nekom- ghetta Quartet). Ïalšou polohou je úèinkovanie s vlastným akus- promisne hrá hudbu, ktorá vyhovuje jeho naturelu a ktorú v danom tickým triom: najèastejšie v obsadení: Dominique DiPiazza – b. období vnútorne potrebuje prezentova. Napriek tomu, že jeho a Trilok Gurtu – perc. (nahrali o. i. vynikajúci album Que Alegría, schopnosti gitaristu a umelca sú stále všestranne impozantné, 1991). Tak ako od zaèiatku svojho pôsobenia, aj v poslednej de- v jazzových anketách sa umiestòuje na nižších prieèkach tabuliek káde vyh¾adáva John McLaughlin možnos hra s hammond or- (medzi 5. a 10. miestom) a stáva sa, že ho predbiehajú jeho epi- ganom. Od r. 1993 spolupracuje s Joey Derancescom (ich spo- góni. Ak bol teda v 70. rokoch mclaughlinovský kult možno pre- loèné trio má názov The *ree Spirits). Doterajším vrcholom ich hnaný, dnešné postavenie neodzrkad¾uje jeho naozajstný príspe- spolupráce je CD After The Rain (1994), venované pamiatke Johna vok k vývoju nielen jazzovej akustickej i elektrickej gitary.

J OHN MCL AUGHLIN • DISKOGRA'IA

Jednotlivé tituly radíme pod¾a èasu ich vzniku. 1974 1986 Uvádzame tiež dôležitejšie tituly, ktoré McLau- Mahavishnu Orchestra: Apocalypse (Columbia); Mahavishnu Orchestra: Adventures In Radio- ghlin nahral s inými leadermi. Preto na za- Mahavishnu Orchestra: Visions of the Emerald land (Verve); Zakir Hussain: Making Music èiatku uvádzame meno leadra alebo názov Beyond (Columbia). (ECM). skupiny, potom názov albumu. Vynechávame single, kompiláty a pirátske vydania (bootleg). 1975 1987 Stanley Clarke: Journey to Love (Nemperor); Danny Gottlieb: Aquamarine (Atlantic). 1969 Shakti with John McLaughlin (Columbia); Ma- John McLaughlin: Extrapolation (Polydor); Mi- havishnu Orchestra: Inner Worlds (Columbia). 1988 les Davis: In A Silent Way (Columbia); Tony John McLaughlin: The Mediterranean Concer- Williams Liftime: Emergency (2 LP, Polydor); 1976 to (CBS); Katia & Marielle Labeque: Songs Miles Davis: Bitches Brew (2 LP Columbia) – Stanley Clarke: School Days (Nemperor); Shak- rom West Side Story (CBS). kompletné vydanie titulu: The Complete Bit- ti: Handful of Beauty (Columbia). ches Brew (4 CD Columbia); Wane Shorter: 1989 Super Nova (Blue Note); Miroslav Vitouš: Infi- 1977 John McLaughlin: Trio Live At The Royal esti- nite Search (reedícia s názvom Mountain In Shakti: Natural Elements (Columbia); John Mc- val Hall (JMT). Clouds, Atlantic); Miles Davis: Big un (Co- Laughlin: Electric Guitarist (Columbia). lumbia). 1991 1978 John McLaughlin: Que Alegría (Verve). 1970 John McLaughlin & One Truth Band: Electric Liftime: Turn It Over (Polydor); Miles Davis: Live Dreams (Columbia). 1993 Evil (2 LP, Columbia); Miles Davis: A Tribute to John McLaughlin: Time Remembered (Verve); Jack Johnson (Columbia); Miles Davis: Direc- 1980 ree Spirits featuring John McLaughlin: Tokyo tions (2 LP, Columbia); John McLaughlin: De- Al DiMeola – John McLaughlin – Paco de Lucia: Live (Verve). votion (Douglas); John Surman and John Lau- riday Night In San rancisco (Columbia). ghlin: Where ortune Smiles (Ariola); Miles Da- 1994 vis: Get Up With It ( 2 LP, Columbia); Joe 1981 John McLaughlin: After The Rain (Verve). arrell: Song Of the Wind (Philips); Larry Co- John McLaughlin: Belo Horizonte (Warner ryell: Spaces (Vanguard); Miroslav Vitouš: Pur- Brothers). 1995 ple (Epic); Wayne Shorter: Moto Grosso eio John McLaughlin: The Promise (Verve). (Blue Note). 1982 John McLaughlin: Music Spoken Here (Warner 1996 1971 Brothers); John McLaughlin – Paco de Lucia – Sting: ragile (2 CD, Kiss); Paco de Lucia – Al Carla Bley: Escalator Over The Hill (3 LP, Al DiMeola: Passion, Grace and ire (Colum- DiMeola – John McLaughlin: The Guitar Trio JCOA); John McLaughlin: My Goal‘s Beyond bia): Katia Labeque: Gladrags (Pathe Marco- (Verve). (Douglas); Mahavishnu Orchestra: The Inner ni). Mouting lame (Columbia). 1997 1983 John McLaughlin: The Heart of Things (Ver- 1972 John McLaughlin – Al DiMeola – Paco de Lucia: ve); Remember Shakti Miles Davis: On the Corner (Columbia); Ma- Live (2 CD, Columbia). (2 CD, Verve); havishnu Orchestra: Birds of ire (Columbia); Carlos Santana: Love, Devotion, Surrender 1984 1998 (Columbia); James Taylor: One Man Dog Miles Davis You´re Under Arrest (Columbia). John McLaughlin: The Heart of Things Live In (Warner Brothers); Carlos Santana: Welcome Paris (Verve). (Columbia). 1985 Miles Davis: Aura (CBS); Round Midnight 1999 1973 Soundtrack (Columbia); Dexter Gordon: The Remember Shakti: The Believer (Verve). Mahavishnu Orchestra: The Lost Trident Ses- other side of Round Midnight (Blue Note); sions (vydané 2001, CBS – Sony); Mahavish- John McLaughlin Duo: Bratislava Jazz Days 2001 nu Orchestra: Between Nothingness and Eter- (2 LP, Opus). John McLaughlin: Remember Shakti. Saturday

nity (Columbia). Night In Bombay (Verve). modulácie ○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○ 44 a HUDOBNÝ ŽIVOT • 3 • 2002 ○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○

ktorý bol vrcholom podujatia – napokon väèšina publika navštívi- la festival práve kvôli nemu. Koncert mal oproti minulému roku výrazne pokojnejšiu, ko- mornejšiu atmosféru – pre niekoho to mohlo by sklamaním, pre iných zase naopak. Je potešením, že v dnešnej uponáh¾anej dobe ETNO ESTIVAL dokážu mladí ¾udia poèúva pokojnú hudbu, ktorá umožòuje hlb- šie sa zapoèúva a premýš¾a nad problémami. Medzinárodný program koncertu tvorili vystúpenia troch for- PEZINOK 2002 mácií. Ako prvá vystúpila štvorèlenná skupina No Stamps Band z Bratislavy s jemnou fúziou smooth jazzu a etno. Jej vystúpenie bolo príjemným otvorením koncertu. Po nej nastúpila èeská spe- váèka Zuzana Navarová s èasou skupiny KOA – akordeonis- tom Máriom Bihárim a gitaristom Omarom Khaouajom. Chýbala ETNOESTIVAL V PEZINKU SA MEDZI MILOVNÍKMI PODOBNÝCH jej teda rytmika, hudbe to však neprekážalo, až na absenciu ba- PODUJATÍ STÁVA POJMOM. UŽ MINULÝ PILOTNÝ ROÈNÍK SA sov. Baladické i temperamentné piesne z ich nového albumu Bar- STRETOL S OBROVSKOU NÁVŠTEVNOSOU. AJ KEÏ MAL LEN vy všecky (2001, Indies Rec.), v ktorom sa spája latinskoamerická MINIMÁLNU PROPAGÁCIU, „ÚSTNE PODANIE“ DOKÁZALO UROBI hudba s prvkami folku i folklóru, dokázali zauja emotívnym pre- javom jemne precíteného prednesu speváèky aj hudobníkov. ZÁZRAKY. DRUHÝ ROÈNÍK, KTORÝ SA USKUTOÈNIL 16. EBRUÁRA, Dramaturgickým objavom programu bolo vystúpenie maïar- UŽ LEPŠIE SPROPAGOVANÝ, A TAK SA V PREDIMENZOVANOM BOL skej formácie Korai Öröm, existujúcej takmer 10 rokov – akejsi KULTÚRNOM CENTRE V PEZINKU ZIŠLO OKOLO 800 PREVAŽNE maïarskej obdoby legendárnych Ozric Tentacles. Poèetná skupi- MLADÝCH NÁVŠTEVNÍKOV ZO VŠETKÝCH KÚTOV SLOVENSKA. na, s bohato zastúpenými bicími nástrojmi a perkusiami (doplne- ná dvoma dídžejmi), priniesla na Etnofestival hudbu, ktorá svojím charakterom pripomínala akýsi multikultúrny rituál premiešaný rôz- Organizátorom festivalu je obèianske združenie Pezinské rozpráv- nymi žánrami: od techno, cez space rock až po etno. I keï kové divadlo (PRD), ktoré dokázalo, napriek problémom skladbám trochu chýbala nápaditos v témach i spracovaní, ka- s financiami, pripravi kvalitný program. Ideu spolunažívania bez pela bola perfektne technicky pripravená a zohratá. Z poèiatoènej rasových, etnických èi náboženských predsudkov tlmoèí Etnofesti- „rituálnej“ atmosféry postupne v sále vznikla výborná taneèná val predovšetkým prostredníctvom filmových projekcií a prednášok. nálada, ktorá pokraèovala i poèas nasledujúcej after party, vede- Aj keï Etnofestival nie je zameraný primárne na hudbu, jeho po- nej dídžejmi z Korai Öröm. zícia na hudobnej scéne je dôležitá, keïže koncerty world music Etnofestival sa teda skonèil zábavou – mnohých návštevníkov sú na Slovensku zriedkavé. Tým, že sa festival uskutoèòuje v tesnej však trápilo, že v programe bol venovaný príliš malý priestor hud- blízkosti hlavného mesta, ktorému podobná udalos chýba ako be (koncert sa zaèal až po deviatej hodine). Ani priestory Kultúr- so¾, sa jeho význam ešte zväèšuje. neho centra kapacitne nestaèili pre všetkých záujemcov. Organi- Celodenný nahustený program tvorili projekcie zahranièných zátori festival neplánujú presunú mimo pezinského regiónu, pre- dokumentárnych filmov s etnickou tematikou (v spolupráci tože ho práve prostredníctvom Etnofestivalu hodlajú zvidite¾ni. s obèianskym združením Èlovek v ohrození), rozprávanie cesto- Trvanie festivalu sa však perspektívne asi rozšíri na dva dni, a tak vate¾ov s premietaním diapozitívov, výstavy fotografií, improvizo- sa možno ujde viac miesta aj hudbe. vaná èajovòa s hudbou a veèerný koncert s lákavým programom, PAVOL ŠUŠKA

Èo vás v poslednom èase zaujalo, resp. pobúrilo?

Iris Szeghy, skladate¾ka: Súvislosti medzi jeho hudbou a hudobným, resp. životným odkazom Potešil ma pekný èlánok Vladimíra Bokesa v januáro- Milesa Davisa sa mi h¾adajú ažko. Pritom viem o viacerých sloven- vom èísle Hudobného života, zhliadnutie Rossiniho Po- ských hudobníkoch mladšej generácie, ktorí nadväzujú na Davisov polušky v Budapeštianskej opere, nové CD s Andrea- odkaz (dokonca aj o trubkárovi...) a som si istý, že by ich nahrávka som Schollom, ktoré som dostala od priate¾a, moje „ob- potešila zainteresovaného fanúšika – èitate¾a tejto zaujímavej knihy. javenie“ Bratislavského gitarového kvarteta, publikácia skrátenej verzie mojej dizertaènej práce v najnovšej Slo- Jozef Lupták, violoèelista venskej hudbe. Celkom slušná hudobná žatva, nie? Pred pár dòami som sa vrátil z Londýna. Toto mesto, v ktorom som kedysi strávil študijne dlhší èas, ma znovu a znovu inšpiruje: na Dušan Húšèava, jazzový skladate¾, aranžér a saxofo- jednej strane tu nájdete neskutoènú dynamiku a životný „drive“, na nista druhej strane úžasnú slušnos, oh¾aduplnos až konzervatívnos v Obèas si vymieòam so svojimi žiakmi cédéèka – takto medzi¾udských vzahoch. Tieto hodnoty mi neuverite¾ne imponujú. sa dozviem, èo sa im momentálne páèi, kam smerujú Londýn má pre mòa ako mesto špeciálnu „vôòu“ – esenciu života. vo svojich predstavách... Nedávno som sa pri tejto prí- Èi už sedím v kaviarni na èaji, alebo u priate¾ov na veèeri, èi sa ležitosti dostal k CD remixu platne Milesa Davisa Kind prechádzam po Hyde Parku, Oxford Street, po výstavách v Tate of Blue. Naposledy som ju poèul v 60. rokoch a teraz Modern Gallery alebo poèúvam niektorý z desiatky ponúknutých ma to zvl᚝ potešilo, pretože znovu èítam Davisovu au- koncertov. Ako napríklad koncert s klaviristom Murray Perahia, kde tobiografiu, ktorá u nás vyšla pred dvomi rokmi. Je to hral Schuberta, Haydna a Beethovena v Royal estival Hall, èi Ta- pre mòa stále inšpirujúce, spolu s nahrávkou sa ¾ahšie beou Zimmermanovou, hrajúcou Ligetiho v taj istej sále... Staèilo vynárajú mnohé súvislosti. Nedá mi však pri tejto príle- by tak málo na to, aby aj Bratislava mala v malej mierke podobnú žitosti nespomenú cédéèko, ktoré bolo priložené k spo- farebnos a dynamiku, slušnos i oh¾aduplnos ... a tak isto boha- mínanej knihe. (Šeban – Rózsa – Buntaj: Kamakura) tos a rados z hudby.

ANKETA ○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○modulácie a HUDOBNÝ ŽIVOT • 3 • 2002 45 a a a a a – VRELO ODPORÚÈAME a a a a – VÝBORNÉ RECENZIE CD a a a – DOBRÉ a a – PODPRIEMERNÉ a – ZABUDNITE NA TO

GIOACHINO ROSSINI: Pražský komorný zbor vedený JÁN LEVOSLAV BELLA: Regera, no v menej drsnejšej LA CENERENTOLA Lubomírom Mátlom. Rizziho STRING QUARTET, 'ANTASIA – „bellovskej“ podobe. Vladimír S. Ganassi, J. D. Florez, koncepcia nesie punc absolútnej SONATA 'OR ORGAN Rusó hrá na organe v košickom B. Pratico, R. de Candia, štýlovej èistoty, má nesmierne Košice Quartet, Vladimír Rusó Dome umenia a vhodne tlmoèí E. Morozova, N. Ulivieri. úèinný, v ansámbloch tempovo OPUS 91 2673-2 tento odkaz pre prítomnos. Orchestra del Teatro comunale vygradovaný ah, prièom Rusó dôkladne „registruje“, di Bologna, Carlo Rizzi dirigentovi neunikli žiadne ve¾koryso frázuje a buduje Rossini Opera estival fondazione výrazové detaily predlohy. presvedèivé tektonické celky. 2001, 10033/1 S bolonským operným orchestrom Kritické poznámky oh¾adom neostal niè dlžný vari ani jednej tohto cédeèka sa týkajú bukletu, notièke partitúry, všetky nástrojo- v ktorom nie sú uvedené vé skupiny hrajú precízne, dispozície organa použitého pre v širokej dynamickej škále, prièom nahrávku, ani erudovaný text ani závratný rytmus brióznych s kompetentnými informáciami pasáží neprináša najmenšie o tvorivom odkaze J. L. Bellu technické problémy. a nahratých dielach. Pozoruhodné, zväèša mladé, je T OMÁŠ HORKAY sólistické obsadenie. Sonia a a Ganassiová vkladá do titulnej postavy svoj krásne sfarbený, Nie príliš rozsiahla diskografia vrúcny, kovovo lesklý mezzosop- nášho prvého profesionálneho rán. Znie jednoliato v polohách, hudobného skladate¾a sa Rossiniovský operný festival pracuje s dynamickými rozšírila o ïalší titul. Nahrávky INÉ ÈASY v skladate¾ovom rodisku Pesare a výrazovými nuansami, jej vznikli pred dvadsiatimi rokmi EVA KAMRLOVÁ – ORGAN poèas svojich 22 roèníkov sa koloratúrna technika (špecifické a v digitálnej podobe CD ich Olivier Messiaen: L’Ascension; Flor nielenže stal garantom renesan- „delenie“ tónov) zodpovedá OPUS vydal vlani. V podaní Peeters: Modale Suite; Jean Langlais: cie zabudnutých diel autora (v najprísnejším kritériám Košického kvarteta a Vladimíra Suite Française rokoch 1980 — 2001 bolo len zo rossiniovskej interpretácie. Juan Rusó si môžeme tak vychutna Diskant 2001, DK 0066-2 131 žánru opera seria inscenovaných Diego Tlorez (Don Ramiro), dnes dve sláèikové kvartetá cca 15 titulov), ale je tiež azda najvyh¾adávanejší bel a najznámejšiu Bellovu organo- producentom CD kompletov, cantový tenor, si vo vysoko vú skladbu. pochádzajúcich z vlastnej tvorivej položenom parte poèína Podnetná je predovšetkým dielne. Umožòuje tak širokému suverénne, žiadna poloha mu konfrontácia dvoch sláèikových okruhu záujemcov priblíži nie je nedostupná, tón žiari kvartet e mol a c mol, ktoré atmosféru a umeleckú úroveò slneènou farbou, leskom, je vznikli s 10-roèným odstupom podujatia, súèasne však tiež pohyblivý i lyricky plastický. (1871 — 1881). Do oèí bijúci je uvies ich do problematiky Bruno Pratico (Don Magnifico) rozdiel v majstrovstve kompoziè- kritických revízií Rossiniho opier, dokáže svojím ¾ahkým basbary- ného tvarovania. Kým vïaka ktorým — pod muzikologic- tónom vyspieva všetky noty v skoršom, tzv. Uhorskom kvartete kým doh¾adom najrenomovanej- a ozdoby aj v najzávratnejšom nachádzame nedostatky ších odborníkov — ožívajú tempe a svoj prejav vypointova v tematickom a harmonickom partitúry v originálnych verziách. do výrazu, vyvolávajúceho rozvíjaní a kontraste hudobného Najnovšou nahrávkou, zrodenou spontánny úsmev publika. prúdu, Kvarteto c mol je zaujíma- pod hlavièkou Rossini Opera Neèudo, že už roky je pravidel- vejšie, dramatickejšie, originál- Prioritou organistky Evy Testivalu, je La Cenerentola ným predstavite¾om buffo nejšie, myšlienky i nálady sú Kamrlovej je muzikalita. Ona (Popoluška), brilantná komická postáv pesarského festivalu. jasne vystavané a kontrastne urèovala rukopis jej umeleckej opera, skomponovaná Príjemným osviežením snímky polarizované. Tretia èas dráhy. Je to dar, avšak bez v skladate¾ových 25. rokoch. je mäkký koloratúrny soprán pripomína trochu kreatívneho modelovania by I napriek údaju o veku, je v poradí Jekateriny Morozovej, nachádza- Brahmsa, štvrtá Beethovena, nebola mohla realizova desiatky dvadsiatou Rossiniho operou júci v otvorenej árii Clorindy sem-tam prebleskne i Wagner, partitúr hudby všetkých èias. a teda zrelou partitúrou, perfektne vïaènú prezentaènú plochu. Schubert a iní romantici. Bella Každú poznaèila vlastnou adaptovanou na situácie Roberto de Candia spieva má však ïaleko od epigónstva. identitou. Neboli to lacné efekty, a charaktery postáv. Dobová Dandiniho korektne, v delených Košické kvarteto zvládlo ku ktorým láka tento široko- interpretaèná prax pozná viacero tónoch nie však celkom interpretáciu na rovnako skvelej, spektrálny nástroj. V každom variácií, niektoré èísla sa menili, brilantne. Tarebne noblesný majstrovskej úrovni. Bellove autorovi spoznávala príbuzenské ba zopár (medzi nimi i zvyèajne basbarytón Nicolu Ulivieriho kvartetá sú v ich podaní svižné, muzikantské ladenia nehraná ária Clorindy spred (Alidoro), podobne ako i Sonia zvukovo vyvážené, kultivované v harmonickom precítení. záveru) nepochádza z pera Prinaová (Tisbe), svojimi a výrazovo odstupòované. A práve muzikalitou sa dostávala Rossiniho, ale spolutvorcu prvého výkonmi zodpovedajú vysokému Vycibrené nuansy sa snúbia do håbok poznania duševných rímskeho uvedenia Lucu štandardu nahrávky. Vynecha s energickým ahom koncíznosti záchvevov tvorcu. Sama sa Agoliniho. Najnovší CD komplet nemožno ani Pražský komorný celku. stávala touto filozofickou La Cenerentoly je živým záznamom zbor, pripravený Lubomírom Fantázia — sonáta d mol pre organ analýzou spolutvorcom hraného pesarských festivalových Mátlom, ktorý je každoroènou obohacuje kvartetový repertoár diela. predstavení z augusta 2000. Za oporou festivalových produkcií albumu. Kontrast akordických I keï stará hudba tvorí akýsi dirigentským pultom stál Carlo v rossiniovskom Pesare. blokov s pomalým lyrickým cantus firmus každého umelca, Rizzi, hral orchester Teatro P AVEL UNGER rozjímaním akoby z dia¾ky predsa len ïalšie „poschodia“ comunale di Bologna, spieval a a a a a reflektoval organový štýl Maxa tvorivých realizácií Evy Kamrlo-

46 a HUDOBNÝ ŽIVOT • 3 • 2002 RECENZIE CD vej sa uberali viac k hudbe POZNÁMKY DISKO'ILA súèasnej, resp. hudbe 20. losti našlo Klavírne trio A dur, op. trio è. 1 H dur, op.8, Klavírne trio storoèia. Skladby, ktoré jej posth., ktoré sa však nevyskytuje è. 2 C dur, op.87 (Decca 421152- dedikovali slovenskí skladatelia, èasto v nahrávacích katalógoch 2), Klavírne trio è. 3 c mol, op.101 jej poskytli priestor na sebareali- a nefiguruje ani v tejto nahrávke (Decca 425423-2). J. Suk tu záciu i slobodu v kreatívnom so Sukovým triom.) Nahrávka so ešte nahral komplet troch dotváraní. Boli to obrazy Sukovým triom je ve¾mi kultivo- Brahmsových hus¾ových sonát vnímavej hudobníèky, s bohatou vaná, po všetkých stránkach a Scherzo c mol a violonèelista J. farebnou paletou a úctou vyrovnaná a je len samozrejmé, že Starker Sonátu è. 2 F dur, op. 99. k hodnotám, prežiarené sa nesie v znamení dominantné- Žia¾, skvelý americký klavirista a obohatené iskrou vlastného ho umeleckého a estetického Julius Katchen (hral aj interpretaèného dotyku. vplyvu osobnosti Josefa Suka. v Bratislave) zomrel v Paríži Esprit, farebné a zvukové Adekvátne s ním spolupracuje roku 1969 a spolupráca hýrenie v skladbách francúz- skvelý klavirista Jan Panenka. jedineèného komorného skych majstrov minulého Violonèelo Josefa Chuchra zoskupenia sa pretrhla. Buïme storoèia oslovili svojím hravým dokonale ladí s partnermi, hoci vïaèní, že sa podarilo realizova èarom tvorivé cítenie Evy v jeho prípade by som si vedel aspoò túto nahrávku. Katchen Kamrlovej. predstavi zamatovejší timbre nahral pre Deccu aj kompletné Tak vzniklo nové profilové CD „MOJE“ èela, to je už však otázka kvality klavírne dielo J. Brahmsa, z tvorby O. Messiaena, T. nástroja. Ak spomínam zvuk èela, vrátane jeho oboch gigantic- Peetersa a J. Langlaisa. Ak BRAHMSOVE TRIÁ tak v tomto smere na inej kých klavírnych koncertov. autorka textu bukletu Barbora Ako konzervatorista som sa nahrávke Tria H dur, Mysím si, že Vajnerová odporúèa túto dostal ku gramoplatni op. 8 (A. Previn — neexistuje mnoho nahrávku ako „cestu Supraphonu (SUA 10147), na klavír, V. Mullová — interpretov, ktorým k introspekcii, uvo¾neniu, ktorej bola nahrávka husle, H. Schiff — sa pošastilo príjemný doplnok života Brahmsovho prvého diela pre violonèelo, Philips viackrát nahra poslucháèa“, s jej názorom komorné obsadenie — Klavírneho 44213-2) dominuje Brahmsove klavírne možno súhlasi. Dramaturgický tria H dur, op. 8 v interpretácii poèas celej vstupnej triá, dokonca výber zodpovedá muzikantské- Pražského tria (T. Rauch, B. témy práve violonèelo v rozdielnom mu i ¾udskému portrétu Bìlèík a T. Smetana) a táto Heinricha Schiffa. zložení. Výnimkou organistky Evy Kamrlovej, ktorá hudba si ma podmanila na celý Mám naporúdzi je Josef Suk, do každého diela vložila svoj život. Popri Dvoøákovi tak i nahrávku troch ktorému sa darí by „umelecký osud“. Ten je v mojom hudobnom vnútri gigantov: A. Rubinste- v každej „verzii“ èitate¾ný v konštantnej bazálnej zaujíma popredné miesto práve ina, H. Szeringa a P. trochu iným. a východiskovej rovine tvorba Johannesa Brahmsa. Je Tourniera, no ich Na záver by som u všetkých autorov menej známym faktom, že prejav sa vzïaluje od chcel spomenú v gregoriánskom chorále. Stava Brahms toto svoje mladícke ideálnej komornej ïalšiu súbornú na òom dokážu iba umelci, ktorí dielo zrevidoval ako starnúci súhry. Na môj vkus je nahrávku klavír- sú schopní meditova a pretavi majster po 35. rokoch a upravil zvuk huslí a violonèela nych trií Brahmsa, v sebe dobro i zlo do pozitívneho ho do dnes známej podoby. príliš ostrý a vôbec vrátane málo obrazu duchovnej krásy. Portrét Prepracované sú všetky èasti celá nahrávka sa nesie známeho a zriedka Evy Kamrlovej je úprimnou okrem druhej èasti, Scherza, v znamení dominan- hraného Tria A dur, spoveïou umeleckej duše, ktoré Brahms ponechal cie silných osobností. op. posth. Nahráv- h¾adajúcej celý život poznanie v pôvodnom znení. Kompletnú Klavírne trio è. 3, c mol ku vydala firma krásy v èloveku i v umení. To je nahrávku Brahmsových op. 101 znie Teldec Classic 8573- tá najhodnotnejšia ¾udská klavírnych trií vydala firma v interpretácii 87792-2 (Warner i umelecká devíza... ARTE NOVA aj s originálnou „Sukovcov“ dokonale, Music) roku 2001 Iné èasy... èlovek hlbokého verziou prvého Tria H dur, op. 8 v skvelom tempe ako reedíciu ducha však zostáva ten istý. Iba z r. 1854 (74321378532). a celkový baladický nahrávok z rokov sa obohatil novým poznaním. Skladbu nahralo nemecké charakter tohto diela 1989 a 1990. Grafické riešenie obálky klavírne trio Trio Opus 8 (názov (napriek heroickému Exceluje tu ešte s použitím motívu diela Henriho telesa vznikol poèas štúdia vstupu v prvej èasti) stále mladé Matissa: Návrh na omšové rúcho uvedeného diela). sa im darí stvárni nemecké Trio a senzitívny sprievodný text Nedávno vydala firma bezkonkurenène. Do druhej èasti Tontenay z Hamburgu vystihujú atmosféru i umelecké Supraphon v edícii ARCHIV Presto non assai sa jednoducho (W. Harden — klavír, M. Mücke väzby, nasmerované reedíciu kompletnej nahrávky musíte zamilova... Opä možno — husle, N. Schmidt — violonèe- k francúzskemu výrazu. Škoda, klavírnych trií, doplnenú o Trio Supraphonu vyslovi kompliment. lo). Ich interpretácia je že ho v plnej miere nemohol Es dur, op. 40 pre klavír, lesný Aj keï: privítal by som podrobnej- premyslená, vypracovaná do naplni organ Rieger-Kloss op. roh a husle v interpretácii ší a bohatší sprievodný text. najmenších detailov 3605/III/42 z roku 1988 v Dome legendárneho Sukovho tria (J. Chcel by som upozorni aj na inú a vyznaèuje sa nadh¾adom umenia Tatra v Žiline. Úspešne Panenka, J. Suk a J. Chuchro). nahrávku. V júli 1968 sa firme i mladíckym elánom. Brahmsov ho dotvoril nahrávací tím Sólový part lesného rohu v Triu Decca podaril husársky kúsok. posmrtný opus je pre mòa Trantišek Poul — Václav Trkal. op. 40 hrá dnes už tiež legenda Nahrali takmer „jedným dychom“ ve¾mi objavným dielom, ktoré Vznikol ïalší kvalitný opus Zdenìk Tylšar (Supraphon všetky tri klavírne triá v zložení: J. si zaslúži, aby žilo na pódiách. firmy Diskant. 3542-2112). (Apropo, po smrti Katchen — klavír, J. Suk — husle E TELA ÈÁRSKA J. Brahmsa sa v jeho pozosta- a J. Starker — violonèelo. Klavírne J URAJ ALEXANDER a a a a a a HUDOBNÝ ŽIVOT • 3 • 2002 47 KAM KEDY • MAREC – APRÍL 2002

St 10. 4. Beatles J. N. Hummel, A. Moyzes, C. M. Weber BRATISLAVA Št 11. 4. Cigáni idú do neba Ne 14. 4. HC so Spolkom slov. skladate¾ov ŽILINA Pi 12. 4. Cigáni idú do neba Z tvorby slovenských skladate¾ov OPERA A BALET SND ŠKO ŽILINA So 13. 4. Cigáni idú do neba S. Hochel, D. Martinèek, I. Szeghy, L. Burlas So 16. 3. M. Dubovský: Tajomný k¾úè Ne 14. 4. Klietka bláznov Ne. 21. 4. HC so Spolkom konc. umelcov Št 14. 3. DU -atra P. I. Èajkovskij: Spiaca krásavica Po 15. 4. Klietka bláznov Vladimír Èuchran, Rajmund Kákoni, akordeón Klavírny recitál Mariána Lapšanského Po 18. 3. W. A. Mozart: Don Giovanni J. Hatrík, M. Novák, V. Didi, J. Vajo R. Schumann, M. de %alla, I. Albeniz Ut 19. 3. G. Verdi: Luisa Miller Št 21. 3., Pi 22. 3. DU -atra SLOVENSKÁ =ILHARMÓNIA Ve¾konoèné koncerty St 20. 3. Zvonár z Notre Dame MKS BRATISLAVA Št 21. 3. G. Verdi: Don Carlos St 20. 3. KS S- ŠKO, Žilinský miešaný zbor, Petr Vronský, Pi 22. 3. G. Verdi: Nabucco Symfonický orchester Konzervatória Ut 19. 3. Konc. sieò Klarisky dirigent, Štefan Sedlický, zbormajster, So 23. 3. T. -rešo: Narodil sa chrobáèik v Bratislave, Július Karaba, dirigent Diplomový koncert Eugen Prochác, violonè., Nao Higano, G. Verdi: -alstaff -. Mendelssohn-Bartholdy, -. Schubert Lucia Dundeková, husle soprán, Xenia Constantinides, alt Ut 26. 3. G. Puccini: Bohéma Št 21. 3., Pi 22. 3. KS S- Valéria Kellyová, klavír L. A. Koželuh, A. Dvoøák, P. Sarasate, St 27. 3. G. Bizet: Carmen S-, Vladimír Verbickij, dirigent, Alexander C. %ranck, S. Prokofiev, P. de Sarasate, A. Vivaldi Št 28. 3. P. I. Èajkovskij: Labutie jazero Ivaškin, violonè. L. Janáèek Št 4. 4. DU -atra Pi 29. 3. G. Verdi: Nabucco R. Schumann, D. Šostakoviè St 20. 3. Zrkadl. sieò Primac. paláca ŠKO Žilina s podporou Ve¾vyslanectva Špan. So 30. 3. B. Smetana: Predaná nevesta Št 28. 3. KS S- Absolventský recitál Krá¾ovstva Ut 2. 4. W. A. Mozart: Don Giovanni Ve¾konoèný koncert M. -abianová, mezzosoprán, M. Špaèková, ŠKO, Juan Luiz Pérez, dirigent, Vladimír St 3. 4. A. Thomas: Hamlet S-, S-Z, Ralf Weikert, dirigent, Jan Rozehnal, soprán Èuchran, akordeón, -rantišek -igura, husle, Št 4. 4. G. Verdi: La Traviata zbormajster Róbert Pechanec, klavír Pavel -ischer, husle Pi 5. 4. Galaveèer Baletu SND I. Stravinskij, L. Cherubini J. S. Bach, G. %. Händel, G. Rossini, G. Bizet, J. Podprocký, J. S. Bach a ï. So 6. 4. P. I. Èajkovskij: Spiaca krásavica So 6. 4. KS S- J. Massenet a ï. Ne 7. 4. DU -atra Po 8. 4. W. A. Mozart: Èarovná flauta S-, Rastislav Štúr, dirigent Št 21. 3. Konc. sieò Klarisky Nede¾né matiné pre deti a rodièov Ut 9. 4. G. Bizet: Carmen J. Haydn, B. Britten Ve¾konoèný gospelový koncert Ako sa hudba vybrala do prírody St 10. 4. S. Prokofiev: Romeo a Júlia Ut 9. 4. -oyer S- Zuzana Suchánková, Erich B. Procházka, Q Jana Tarinová scenár a moderovanie Št 11. 4. J. Strauss: Noc v Benátkach Musica aeterna, Peter Zajíèek, umel. vedúci, Stanislava Herka Pi 12. 4. Zvonár z Notre Dame Kamila Zajíèková, Riccardo Minasi, sólisti So 23. 3. Zrkadl. sieò Primac. paláca So 13. 4. G. Verdi: Aida P. A. Locatelli, %. B. Conti, %. M. Veracini, Komorný orchester Academia VŠMU Po 15. 4. G. Verdi: Aida %. Geminiani, A. Lotti a ï. Vedie Vladimír Harvan, Ivan Gajan, klavír, BANSKÁ BYSTRICA Št 11. 4., Pi 12. 4. KS S- Monika -abianová, spev ŠTÁTNA OPERA BANSKÁ BYSTRICA S-, Peter -eranec, dirigent, Vladislav Brunner, J. Haydn, W. A. Mozart, J. S. Bach NOVÁ SCÉNA flauta Pi 15. 3., So 16. 3. C. M. Weber: Èarostrelec Pi 15. 3. Balada o zlodejovi koní alebo cigáni G. Rossini, %. Benda, W. A. Mozart (1. a 2. premiéra) idú do neba Ut 19. 3. -. Loewe – A. J. Lerner: My -air Lady Št 21. 3. Klietka bláznov KOŠICE HUDOBNÉ CENTRUM St 20. 3. Hudobný veèer Róberta a Dalibora Pi 22. 3., So 23. 3., Ne 24. 3. Klietka ŠTÁTNE DIVADLO KOŠICE Karvayovcov bláznov (premiéry) Mirbachov palác, Bratislava Št 21. 3. B. Smetana: Predaná nevesta St 13. 3. G. Dusík – P. Braxatoris: Modrá ruža Po 25. 3. Klietka bláznov Zaè. 10.30 h Ne 24. 3. Hudba majstrov Št 14. 3. G. Dusík – P. Braxatoris: Modrá ruža Ut 26. 3. Klietka bláznov Ne 17. 3. HC so Spolkom konc. umelcov Inšpirácia na ve¾konoèné zamyslenie Št 14. 3. G. Verdi: La Traviata St 27. 3. Klietka bláznov TomᚠNemec, klavír Komorný orchester ŠO, I. Bulla, dirigent, M. Pi 15. 3. P. I. Èajkovskij: Labutie jazero Št 28. 3. Šiesti v pyžame J. Haydn, I. Zeljenka (premiéra), %. Liszt Tomanová, A. Trgová, sólistky Ut 19. 3. O. Nedbal – N. Bodnár: Z rozprávky Ut 2. 4. Klietka bláznov Ne 24. 3. Barokové kvarteto Žilina G. Pergolesi, A. Panufnik, G. %. Händel, do rozprávky St 3. 4. Klietka bláznov Ján -igura, flauta, umelecký vedúci S. Stamitz, J. Egry a ï. St 20. 3. Pink -loyd, V rytme Št 4. 4. Klietka bláznov B. -igurová, èembalo, klavír, V. -igurová, Po 25. 3. J. Pauer: -erdo mravec Pi 22. 3. Pink -loyd, V rytme Pi 5. 4. Niekto to rád horúce violonè., I. Lukáèová, soprán Ut 26. 3. C. M. Weber: Èarostrelec Pi 22. 3 G. Rossini: Barbier zo Sevilly So 6. 4. Niekto to rád horúce J. S. Bach, %. M. Veracini, A. Stradella, G. %. Hän- Komorný orchester Konzervatória J. L. Bellu, X. Ne 24. 3. O. Nedbal – N. Bodnár: Z rozprávky Ne 7. 4. Cigáni idú do neba del, G. Ph. Telemann, M. Schneider-Trnavský Gaiblová, klav. sprievod, I. Vlach, dirigent Po 8. 4. Šiesti v pyžame Ne 7. 4. Moyzesovo kvarteto, Branislav do rozprávky Ut 9. 4. Beatles Dugoviè, klarinet Ut 26. 3. G. Dusík – P. Braxatoris: Modrá ruža St 27. 3. G. Verdi: Trubadúr SLOVENSKÝ ROZHLAS – ÚHT AÈ INZERCIA • INZERCIA Po 8. 4. Konc. štúdio Slov. rozhl. ŠTÁTNA =ILHARMÓNIA KOŠICE Big Band Èeského rozhlasu, -elix Slováèek, KONKURZ dirigent, Petra Janù, Radka -išarová, spev Št 14. 3. Dom umenia Št 11. 4. Konc. štúdio Slov. rozhl. Generálny riadite¾ Slovenského národného divadla v Bratislave vypisu- Š-K, TomᚠKoutník, dirigent, Barnabᚠje konkurz na obsadenie vo¾ných miest v orchestri Opery SND: Talianske inšpirácie Kelemen, husle, Jozef Lupták, violonè. SOSR, Charles Olivieri-Munroe, dirigent, Viktor – tutti hráè v skupine violonèiel C. Donizetti, W. Lutoslawski, J. Brahms Šimèisko, husle – II. flautista Pi 22. 3. Dóm sv. Alžbety P. I. Èajkovskij, O. Respighi, S. Prokofiev Organový koncert v spolupráci s -ranc. Podmienkou prijatia je absolutórium konzervatória, VŠMU, JAMU, AMU. Ut 16. 4. Konc. štúdio Slov. rozhl. Konkurz sa bude kona 10. 4. 2002 o 9.00 h v skúšobni orchestra Opery alianciou, Košice Koncert k život. Jubileu M. Šmída SND, Gorkého è.2, 815 86 Bratislava. Písomné prihlášky s krátkym Catherine Dagois, spev, Edgar Teufel, organ O¾uN a jeho hostia životopisom posielajte na adresu Opery SND do 9. 4. 2002. J. S. Bach, G. B. Pergolesi, A. Dvoøák, Miroslav Šmíd, dirigent, D.Lašèiaková, spev G. Rossini, G. %. Händel, G. Verdi a ï.

48 a HUDOBNÝ ŽIVOT • 3 • 2002