HRHOV Územný Plán Obce

UzemnePlany.sk komplexný portál o územnom plánovaní, urbanizme a tvorbe krajiny

architektonické štúdio atrium adresa: Letná 40, 040 01 Košice, Slovensko, tel/fax: 055/62 315 87 www.atrium studio.sk, e-mail: architekti@atrium studio.sk HRHOV územný plán obce

Sprievodná správa

Obstarávateľ: Obec Hrhov Okres: Rožňava Kraj: Košický Spracovateľ: Architektonické štúdio ATRIUM Letná 40, 04001 Košice tel./fax: 055/ 62 31 587 e-mail: [email protected] web: www.atrium-archstudio.sk www.UzemnePlany.sk Hlavný riešiteľ: Ing. arch. Dušan Burák, CSc. Zodpovední riešitelia: Ing. arch. Marek Bakalár Mgr. Milan Barlog Ing. Juraj Jochmann Ing. Milan Kolesár Ing. Michal Burák Ing. Ladislav Baran Odborne spôsobilá osoba na obstaranie ÚPD: Ing. Ján Nárožný, Ing. arch. Anna Soročinová

Schvaľovacia doložka – Územný plán obce Hrhov

SCHVAĽOVACÍ ORGÁN: OBECNÉ ZASTUPITEĽSTVO HRHOV STAROSTA ČÍSLO UZNESENIA:...... OBCE DÁTUM SCHVÁLENIA: ...... HRHOV: ČÍSLO VZN:...... ING. SZEPESI ARPÁD PEČIATKA

Zoznam príloh

Grafická časť

číslo výkresu názov výkresu mierka 1 Širšie vzťahy a návrh záujmového územia 1:50 000 Výkres priestorového usporiadania 2 1:15 000 a funkčného využívania katastrálneho územia Výkres priestorového usporiadania 1:5 000 3 a funkčného využívania zastavaného územia Výkres verejného technického vybavenia: 4a zásobovanie pitnou vodou, odkanalizovanie, vodné toky 1:5 000 Výkres verejného technického vybavenia: 4b 1:5 000 zásobovanie elektrickou energiou a plynom, telekomunikácie 5 Výkres verejného dopravného vybavenia 1:5 000 6 Vyhodnotenie dôsledkov stavebných a iných zámerov na PP 1:5 000 7 Výkres verejnoprospešných stavieb 1:5 000

8 Výkres ochrany prírody a tvorby krajiny 1:25 000

Textová časť

Sprievodná správa a Záväzná časť - návrh regulatívov územného rozvoja obce b (vložené schémy záväznej časti a verejnoprospešných stavieb) c Vyhodnotenie dôsledkov stavebných a iných zámerov na PP

3 Obsah A1. Základné údaje...... 7 1.1 Hlavné ciele a problémy riešené ÚPD ...... 7 1.2 Vyhodnotenie doterajšieho územného plánu ...... 7 1.3 Údaje o súlade riešenia so Zadaním a postup spracovania ÚPD ...... 7 1.4 Charakteristika riešeného územia ...... 8 1.4.1 Prírodné podmienky ...... 8 1.4.2 Civilizačné podmienky...... 20 A2. Riešenie územného plánu ...... 22 2.1 Vymedzenie riešeného územia a jeho geografický opis ...... 22 2.2 Väzby vyplývajúce z riešenia a záväzných častí územného plánu regiónu ...... 22 2.3 Základné demografické, sociálne a ekonomické rozvojové predpoklady obce ...... 24 2.4 Riešenie záujmového územia a širšie vzťahy dokumentujúce začlenenie obce do systému osídlenia ...... 24 2.5 Návrh urbanistickej koncepcie priestorového usporiadania ...... 25 2.6 Návrh funkčného využitia územia obce ...... 25 2.7 Návrh riešenia bývania, občianskeho vybavenia so sociálnou infraštruktúrou, návrh výroby a rekreácie ...... 27 2.7.1 Demografický vývoj ...... 27 2.7.2 Ekonomická aktivita a pracovné príležitosti ...... 27 2.7.3 Bytový fond ...... 28 2.7.4 Predpokladaný rozvoj ekonomických aktivít ...... 28 2.7.5 Občianske vybavenie ...... 29 2.7.6 Turizmus, cestovný ruch a rekreácia ...... 30 2.7.7 Prvé poradie výstavby, prestavby, rekonštrukcie a zmeny funkčného využitia ...... 31 2.8 Vymedzenie zastavaného územia obce ...... 31 2.9 Vymedzenie ochranných pásiem a chránených území podľa osobitných predpisov ...... 31 2.9.1 Ochranné pásma ...... 31 2.9.2 Ochranné pásma zariadení technickej infraštruktúry ...... 31 2.9.3 Chránené územia – funkčné obmedzenie v zmysle prísl. zákonných ustanovení ...... 32 2.10 Návrh na riešenie záujmov obrany štátu, požiarnej ochrany a ochrany pred povodňami ...... 32 2.11 Návrh ochrany prírody a tvorby krajiny, vrátane prvkov územného systému ekologickej stability a ekostabilizačných opatrení ...... 32 2.12 Návrh verejného dopravného a technického vybavenia ...... 35 2.12.1 Dopravný systém obce ...... 35 A. Širšie dopravné vzťahy ...... 35 B. Charakteristika a návrh základnej komunikačnej siete v obci ...... 36 C. Charakteristika a návrh ostatnej komunikačnej siete ...... 37 D. Pešia a cyklistická doprava ...... 37 E. Statická doprava...... 37 F. Osobná hromadná doprava ...... 38 G. Ochranné pásma a hluk od automobilovej a železničnej dopravy ...... 39 2.12.2 Vodné toky a vodné hospodárstvo ...... 40 A. Zásobovanie pitnou vodou ...... 40 C. Vodné toky a odtokové pomery ...... 44 2.12.3 Zásobovanie elektrickou energiou ...... 45 2.12.4 Zásobovanie plynom a teplom ...... 48 A. Zásobovanie plynom ...... 48 B. Zásobovanie teplom...... 49 2.12.5 Telekomunikácie, rozhlas, televízia ...... 50 2.13 Koncepcia starostlivosti o životné prostredie ...... 51 2.14 Vymedzenie a vyznačenie prieskumných území, chránených ložiskových a dobývacích priestorov ...... 51 2.15 Vymedzenia plôch vyžadujúcich zvýšenú ochranu ...... 52 2.16 Ochrana pôdneho fondu - vyhodnotenie dôsledkov stavebných a iných zámerov na poľnohospodárskej pôde a lesných pozemkoch ...... 52

5 2.16.1 Poľnohospodárska pôda ...... 52 2.16.2 Lesné pozemky ...... 53 2.17 Komplexné hodnotenie navrhovaného riešenia, najmä z hľadiska environmentálnych, ekonomických, sociálnych a územnotechnických dôsledkov ...... 53

Zoznam skratiek:

KSK – Košický samosprávny kraj BD - bytový dom CO - civilná ochrana CHKO – chránená krajinná oblasť CR - cestovný ruch ČOV – čistiareň odpadových vôd HD - hospodársky dvor HaZZ – hasičský a záchranný zbor LHC - lesný hospodársky celok LP - lesná pôda KO - komunálny odpad k.ú. - katastrálne územie NKP – národná kultúrna pamiatka OcÚ - obecný úrad OP - ochranné pásmo PP - poľnohospodárska pôda PD - poľnohospodárske družstvo POH - program odpadového hospodárstva RD - rodinný dom SAD – slovenská autobusová doprava SKUEV – Slovensko, územie európskeho významu ŠM - štátny majetok TS - trafostanica ÚPD – územnoplánovacia dokumentácia ÚPN-O - územný plán obce ÚZPF SR – ústredný zoznam pamiatkového fondu Slov. republiky VÚC - veľký územný celok VN – vysoké napätie elektrické VPS - verejnoprospešné stavby VZN – všeobecne záväzné nariadenie ZaD - zmeny a doplnky ZUŠ - základná umelecká škola ZŠ - základná škola

6 A1. Základné údaje ÚPN-O Hrhov je vypracovaný na základe schváleného Zadania a Vyhodnotenia pripomienkového konania k Návrhu ÚPD, s ktorými je v súlade. Dôvodom obstarania je skutočnosť, že obec nemá vypracovanú ÚPD, pričom k.ú. prechádzajú hranice NP Slovenský kras, CHVÚ Slovenský kras, Natura 2000, CHVO Horný vrch, tranzitné a medzištátne produktovody a je pripravovaná rýchlostná cesta R2. Ďalším dôvodom je potreba komplexného zhodnotenia rozvoja obce a jej chotára vo väzbe na ZaD ÚPN – VÚC Košického kraja do roku 2020 a neskôr. Projekt finančne podporilo MVaRR SR. 1.1 Hlavné ciele a problémy riešené ÚPD Cieľom riešenia ÚPN-O je získanie koncepčného a rozvojového dokumentu s urbanistickou štruktúrou, ktorá zohľadní plánované a určí nové rozvojové zámery obce a jej k.ú., ako aj mikroregiónu a vytvorí územno – technické predpoklady pre ich trvalo udržateľný rozvoj. ÚPD bude komplexne riešiť funkčné využívanie a priestorové usporiadanie územia, koncepciu verejnej dopravy, technickej infraštruktúry vrátane problematiky životného prostredia, ochrany prírody a krajiny a ekologickej stability územia celého katastrálneho územia obce. Problémy, ktoré sú riešené touto ÚPD možno charakterizovať nasledovne: - individuálne odstraňovanie splaškov - absencia regulácie zástavby v obci - značná časť k.ú. je obsadená podzemnými vedeniami plynovodov, ropovodu a vzdušných vedení VN 400,110 a 22kV, ktoré neumožňujú jeho plnohodnotné využitie - nevyužívanie priestranstiev okolo vodnej plochy pre rekreačné účely - využitie a ochrana pamätihodností obce. 1.2 Vyhodnotenie doterajšieho územného plánu Obec nemá vypracovanú ÚPD. 1.3 Údaje o súlade riešenia so Zadaním a postup spracovania ÚPD 1.3.1 Chronológia spracovania a prerokovania jednotl. etáp ÚPD: - vypracovanie Prieskumov a rozborov pre ÚPN obce (Atrium Košice, 2003) - vypracovanie a prerokovanie Zadania pre spracovanie Návrhu ÚPN obce (2003 -2004) - schválenie Zadania (č.u.04-29 –03-04/OZ z 29.03.2004) - preschválenie Zadania z dôvodu doplnenia zadania o záväzné regulatívy, vyplývajúce zo zmien a doplnkov nadradenej územnoplánovacej dokumentácie ÚPN VÚC Košický kraj 2004 (č.u.04-34 – 05-04/OZ z 31.05.2004) - vypracovanie Návrhu ÚPN obce (Atrium Košice, 2006) - prerokovanie Návrhu ÚPN-O a Vyhodnotenie pripomienok k nemu (6 a 8/2008). Prípravné práce a obstarávanie ÚPD sa začalo pred účinnosťou zákona NR SR č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na ŽP.

1.3.2 Zhodnotenie súladu riešenia so Zadaním Riešenie ÚPD je v súlade so schváleným Zadaním.

1.3.3 Zdôvodnenie prípadného spracovania doplňujúcich prieskumov a rozborov Spracovanie ÚPD si nevyžadovalo doplnenie prieskumov a rozborov.

1.3.4 Súpis použitých podkladov a materiálov Mapové podklady Polohopis v M 1: 5 000 (2 500) bol vektorizovaný z ROEP-u Bukovec a katastrálnych máp obce, doplnený z obhliadky v teréne a skenovaním ďalších podkladov. Výškopis bol vektorizovaný zo základných máp SR a ČSFR v M 1:10 000 z roku 1987 a 1999. Mapový podklad v M 1:10 000(15 000) bol skenovaný z tých istých máp.

7 Ostatné materiály - ÚPN-VÚC Košický kraj v znení neskorších ZaD (Urbi Košice, 2004) - Prieskumy a rozbory obce Hrhov (Atrium Košice, 2003) - Zadanie pre spracovanie Návrhu ÚPN obce Hrhov (obec Hrhov, 2003) - Návrh ÚPN obce Hrhov (Atrium Košice, 2006) - PD SP podnikateľské aktivity OcÚ (Jutka Prešov, 2003) - PD výroba lokalitných vín v Hrhove (Potravinoprojekt Ba, 1980) - porealizačné zameranie plynu ( SPP, Poprad, 2006) - POH obce Hrhov (obec Hrhov, 2002) - vydané územné rozhodnutia a stavebné povolenia od r. 2006. 1.4 Charakteristika riešeného územia Územie k. ú. obce Hrhov sa rozprestiera v údolí riečky Turňa. Z južnej strany je kataster ohraničený slovensko-maďarskou štátnou hranicou. Z nej na východnom okraji vybieha hranica k. ú. smerom na sever pred kótou 460 m n. m. a prebieha cez kóty 431 a 215 m n. m. na cez Turňu, celé jej údolie, štátnu cestu Moldava – Jablonov nad Turňou až po železnicu, kde sa láme a smerom na východ prebieha až po štátnu cestu, od ktorej prebieha opäť smerom na sever a severozápad poza kótu Hradisko (334 m n. m.) a cez kótu 413 až ku kóte Čertova diera (794 m n. m.), pri ktorej sa zatáča smerom na západ a juhozápad a výrazným hrebeňom po okraji planiny prebieha cez kóty 802, Kresadlo (880), 758, 741 a 731 m n. m. po kótu Zajačia brána (743 m n. m.), od ktorej sa láme na juh, prebieha cez svah planiny, údolie Turne a Pavlovský vrch (611 m n. m.) a kóty 507 a 525 m n. m. na štátnu hranicu. Posudzované územie leží v regióne, v ktorom bolo spracovaných viacero územno- plánovacích a ochranárskych dokumentov (Regionálny územný systém ekologickej stability, Generel nadregionálneho ÚSES, VÚC), ktoré však boli spracovateľovi dostupné len čiastočne, ďalej geologická mapa Slovenského krasu, monografia CHKO-BR Slovenský kras a odborné správy v časopisoch. Podklady o území boli tiež spracovávané z čiastkovo dostupných mapových podkladov VÚC, podkladov NECONET a všeobecných podkladov o území Slovenska v tejto jeho časti. 1.4.1 Prírodné podmienky A. Krajinnoekologická analýza Abiotické zložky Reliéf Katastrálne územie Hrhova leží z hľadiska geomorfologického členenia v celku Slovenský kras, patriacom do oblasti Slovenské rudohorie. Oblasť je súčasťou subprovincie Vnútorné Západné Karpaty provincie Západné Karpaty podsústavy Karpaty. Celok Slovenský kras sa na území katastra člení na tri oddiely – severný okraj k. ú. spadá do oddielu Horný vrch, južná okraj do oddielu Dolný vrch a stredná časť – údolie riečky Turňa – do oddielu Turnianska kotlina. Z hľadiska energie reliéfu niva Turne predstavuje rovný až mierne zvlnený reliéf, na ktorý v oblasti Turnianskej kotliny nadväzuje silne zvlnený až mierne rezaný reliéf. V oblasti Dolného vrchu sa uplatňuje stredne rezaný reliéf a v oblasti Horného vrchu veľmi hlboko rezaný reliéf. Horizontálna členitosť reliéfu je v prevažnej časti katastra v stupni 0,5 – 1,25 km/km2, na severnom okraji sa uplatňuje stupeň 1,25 – 1,75 km/km2. Z hľadiska odolnosti hornín sú horniny v oblasti Turnianskej kotliny zaradené do IV. (najnižšieho) stupňa odolnosti, pričom ide prevažne o komplexy súvislých fluviálnych pokrovov, v okrajových častiach katastra v oblasti Horného a Dolného vrchu sú horniny v I. (najvyššom) stupni odolnosti – prevažne komplexy masívnych vápencov a dolomitov, miestami karbonatické zlepence. Z hľadiska morfoštruktúry patrí celé územie do morfoštruktúry Vnútorných Západných Karpát. Predstavuje semimasívnu morfoštruktúru Slovenského rudohoria a v rámci nej oblasti Horného a Dolného vrchu semimasívny mierne vyklenutý blok, kým oblasť Turnianskej kotliny predstavuje negatívnu kotlinovú morfoštruktúru. Zo súčasných reliéfotvorných procesov prevládajú v oblasti Turnianskej kotliny fluviálne a stráňové procesy, z ktorých sa v nive Turne uplatňuje fluviálny akumulačno-erózny proces a vo zvyšnej časti kotliny slabý fluviálny erózny proces s miernym pohybom svahových hmôt v pahorkatinách s dominanciou rozovretých úvalinovitých dolín. Oblasť Horného a Dolného vrchu leží v oblasti rozpúšťacích a kombinovaných procesov, z ktorých sa uplatňuje krasový proces s tvorbou čisto krasových foriem a s úplným zastúpením krasových foriem. Z geomorfologického hľadiska predstavuje niva Turne reliéf rovín a nív, zvyšná časť kotliny reliéf

8 kotlinových pahorkatín. Kotlina je od okolitého reliéfu ohraničená morfologicky výraznými stráňami na tektonických poruchách, tvorenými svahovinami s prevahou hlín, na jej okrajoch a vo východnej časti sú zachovalé zvyšky riečnych terás, lokálne sa vyskytujú holocénne náplavové kužele a krasové a nekrasové pramene. Na okraji kotliny na úpätiach Horného a Dolného vrchu sa nachádzajú štruktúrne tvrdoše na nekrasových horninách a horninách meliatskej série a na ne nadväzujúce štruktúrne plošiny a sedlá medzi tvrdošmi a stráňami planín, v oblasti obce travertínová kopa. Oblasť Horného a Dolného vrchu má vrchovinový reliéf a reliéf krasových planín, v rámci ktorých sa vyskytuje množstvo morfologických tvarov a foriem (jaskyne, priepasti, krasové jamy, pozdĺžne krasové depresie na tektonických líniách, najmä v oblasti Dolného vrchu krasové chrbty a kopy tvoriace pôvodnú úroveň stredohorského zarovnania povrchu a krasové kopy vystupujúce nad túto úroveň; ďalej morfologicky viac či menej výrazné vŕšky vystupujúce z krasových a rázsochovitých chrbtov, krasové chrbty a kopy, vápencové stráne bralné až kolmostenné a strmé so sklonom vyše 30o, na okrajoch katastra na úpätí Horného vrchu aj stráne planín na nekrasových horninách; periglaciálne úvaliny a výmole, suché a polosuché periglaciálne doliny, svahové ryhy a žľaby na vápencových stráňach planín, krasové pramene). Reliéf je dotváraný antropogénnymi formami – opustenými lomami a rybníkmi. Priemerná sklonitosť územia sa v oblasti Turnianskej kotliny pohybuje na východnom okraji v rozmedzí 0 – 2° a 2 – 6° vo zvyšku územia, južne od nej je územie so sklonitosťou 6 – 14° a severne od nej územie so sklonitosťou 14 – 24°. Horniny Horninové podložie je odrazom lokalizácie katastra. Údolie Turne a dolných úsekov prítokov je vyplnené kvartérnymi holocénnymi fluviálnymi sedimentmi – v nive Turne sú hlinito-piesočnaté, ílovité, v nivách potokov štrkovité, štrkovito-piesčité. Z holocénnych sedimentov sú ešte lokálne zastúpené proluviálne sedimenty v oblasti Veľkého Paklanu hlinité a hlinito-piesčité a severne od Hrhovských rybníkov hlinito-štrkovité, v nive Turne a v oblasti Hrhovských rybníkov organické sedimenty – slatiny. Zvyšná časť územia Turnianskej kotliny je vyplnená pleistocénnymi deluviálno- eolickými sedimentmi würmu, tvorenými sprašovými hlinami a sprašami, severne od rybníkov proluviálnymi sedimentmi rozsiahlejších náplavových kužeľov, tvorenými štrkmi a zahlinenými piesčitými štrkmi. Na okrajoch kotliny sa vyskytujú súvislé pokryvy pleistocénno-holocénnych deluviálnych sedimentov – prevažne hlinitých s úlomkami hornín, na ktoré nadväzujú hlinito-kamenité a kamenité. V nich sa lokálne najmä na severnom okraji hojne vyskytujú ronové a osypové kužele deluviálno-proluviálnych (koluviálnych) sedimentov. Severovýchodne od obce sa ostrovčekovite vyskytujú pliocénno-pleistocénne deluviálne sedimenty, tvorené spevnenými sutinami (brekcie a zlepence), miestami štrkmi. Kvartér je v území zastúpený ešte holocénnymi a pleistocénnymi (ris/vürm) prevažne kompaktnými travertínmi v strednej časti obce. Terciér je po oboch stranách Turnianskej kotliny zastúpený rifovými a lagunárnymi (ladin – kordevol) triasovými wettersteinskými vápencami, patriace k fácii karbonátovej platformy, ktoré budujú podstatnú časť krasového územia. Z tejto skupiny vápencov sa na okraji planiny severovýchodne od obce vyskytujú ešte steinalmské vápence (anis: bityn – pelsón – ilýr), guttensteinské dolomity a guttensteinské vápence (najvyšší spat – anis: egej – bityn), ako aj bridlice, slienité vápence, vápence sinských vrstiev (vrchný namal – spodný a stredný spat) a pestré pieskovce a bridlice bodvasilašských vrstiev (spodný skýt: griesbach – spodný namal) verfénskeho súvrstvia (skýt) svahovej a panvovej fácie triasu. Oblasť Veľkého Paklanu a severovýchodný okraj katastra sú budované triasovými sinskými vrstvami (skýt: ? namal – spat) turnaika – turnianskeho príkrovu a príkrovu Slovenskej skaly. Najvrchnejšie kvartérne útvary predstavujú v nive Turne holocénne fluviálno-mokraďové sedimenty s organickou prímesou, časť pokrývajú holocénne fluviálno-nivné sedimenty. Zvyšnú časť územia pokrývajú nesúvislé plytké stráňové a podstráňové sedimenty (elúvia – delúvia) na prevažne masívnych mezozoických karbonatických horninách s intenzívnymi krasovými procesmi, okrajovo aj plošinové a stráňové sedimenty polygénneho pôvodu (hlinité, hlinito-ílovité až hlinito-skeletnaté) prevažne würmu. Z hľadiska inžinierskogeologickej rajonizácie leží posudzované územie v oblasti jadrových stredohorí regiónu jadrových pohorí. Horniny v oblasti Turnianskej kotliny sú zatriedené v triede B – štrkovité zeminy a v triede B + C + D – striedanie nesúdržných a súdržných zemín,. V oblasti Horného a Dolného vrchu sú horniny v triede A1 + A2 – skalné a poloskalné horniny. Z hľadiska litogenetickej klasifikácie ide v prípade Turnianskej kotliny o pokryvné útvary – štvrtohorné sedimenty (>5 m) riečne – v dne dolín, tvorené piesčitými štrkmi (zväčša s hlinitým pokryvom), v časti územia periglaciálny kužeľ, tvorený piesčito-hlinitými štrkmi, pieskami a hlinami, okrajovo aj štrky, piesky a íly zväčša štrkovito-piesčitých predštvrtohorných sedimentov, v oblasti

9 Dolného a Horného vrchu sú to karbonátové sedimenty predštrvrtohorného podkladu – vápence a slieňovce, okrajovo aj masívne a slabo zbridličnatené metamorfity – epikonglomeráty. Povrchové a podzemné vody Litologická charakteristika podkladu odráža aj jeho hydrologické vlastnosti. Nivu Turne vypĺňajú kvartérne piesky a štrky nivných území s veľmi dobrou až dobrou pórovou priepustnosťou a vysokým zvodnením, zvyšnú časť Turnianskej kotliny spodnotriasové horniny, ktoré majú veľmi slabú puklinovo-vrstvovú priepustnosť a nízke zvodnenie. Oblasť Horného a Dolného vrchu tvoria horniny staršieho mezozoika (trias, jura) s prevahou vápencov a dolomitov, ktoré majú veľmi dobrú až dobrú puklinovo-krasovú priepustnosť a veľmi vysoké zvodnenie. Vo časti katastra v oblasti Horného a Dolného vrchu patrí podzemná voda k typu dopĺňanému iba zo zrážok – pohoria, v nive Turne je podzemná voda dopĺňaná 70 % z riek a ich prítokov – nivy. Podľa pôvodu rozpustených látok sú podzemné vody oblasti Turnianskej kotliny petrogénne, karbonátogénne a silikátovo-karbonátogénne, -1 Ca – Mg – Na – HCO3 – SO4 chemického zloženia, s mineralizáciou 300 – 500 ml.l v piesčito- štrkových sedimentoch s medzizrnovou priepustnosťou, v bezprostrednom okolí Turne sú podzemné vody fluviogénne prechodné a zmiešané, vo fluviálnych sedimentoch dnovej výplne s medzizrnovou priepustnosťou. V oblasti Horného a Dolného vrchu je podzemná voda petrogénna, karbonátogénna -1 výrazná, Ca – Mg – HCO3 chemického zloženia, s mineralizáciou 250 – 500 ml.l vo vápencovo- dolomitických kolektoroch mezozoika s puklinovou a puklinovo-krasovou priepustnosťou. Hladina podzemnej vody je zväčša <2 až 2 – 5 m hlboko. Z hľadiska hustoty riečnej siete leží veľká časť územia katastra v stupni dĺžky tokov 0 – 100 m/km2, údolie Turne od rybníkov smerom na západ leží v stupni 1500 – 2000 m/km2. Z hľadiska režimu odtoku patrí územie do oblasti vrchovinno-nížinnej s typom režimu dažďovo-snehovým. Pôdy Z pôdnych typov sa v oblasti katastra Hrhova vyskytujú v nive Turne v oblasti Turnianskej kotliny fluvizeme glejové, typické, lokálne aj psefitické zo skupiny pôd nivných, lokálne sa vyskytuje aj kambizem pseudoglejová zo skupiny hnedých pôd a glej typický zo skupiny pôd hydromorfných. V oblasti planín Horného a Dolného vrchu sa vyskytujú rankre typické, kambizemné, rendziny typické, litycké, kambizemné, sutinové a rubefikované zo skupiny pôd melanických, lokálne aj litozem typická karbonátová zo skupiny pôd iniciálnych. Z pôdnych druhov sa vyskytujú pôdy štrkovité, kamenité a stredné (hlinité). Ako pôdotvorný substrát majú uvedené pôdy v oblasti Turnianskej kotliny fluviálne aluviálne sedimenty – hliny, íly a zmiešané (nad 35 % hrubozrnných úlomkov), lokálne terasové sedimenty zmiešané (nad 35 % hrubozrnných úlomkov), v malej miere polygenetické a sprašoidné sedimenty – hliny, v oblasti Horného a Dolného vrchu sú výlučne sedimentárne horniny chemogénne a biochemické – vápence a dolomity. Klíma Z hľadiska oslnenia reliéfu sa vyskytujú v území prakticky všetky kombinácie, pričom napr. pri veľkých sklonoch prevládajú vhodnejšie kombinácie (prevažne južné expozície). Stredná časť územia katastra leží z klimatického hľadiska v teplom, mierne vlhkom okrsku teplej oblasti s chladnou zimou, severný a juhozápadný okraj katastra zasahuje do mierne teplej oblasti a jej mierne teplého, mierne vlhkého vrchovinového okrsku. V súlade s tým sa v území striedajú dva klimatogeografické typy – v strednej časti územia je typ mierne teplej kotlinovej klímy s veľkou inverziou teplôt, mierne suchej až vlhkej, severná a časť a juhozápadný okraj patrí do oblasti mierne teplej horskej klímy s malou inverziou teplôt, vlhkej až veľmi vlhkej. Súčasná krajinná štruktúra Lesná vegetácia V posudzovanom území lesné porasty pokrývajú veľkú časť Horného vrchu a prakticky celý Dolný vrch. Ide o súvislé lesné porasty, rozčlenené lesnými cestami a malými lúčkami. Južné svahy sú porastené riedkymi dubinami, v ktorých na mnohých miestach prevažujú kríkové formácie. Hlbšie v oblasti planín a na severnom okraji Dolného vrchu prevládajú vysokokmenné dubiny s prímesou ďalších lesných drevín (hrab, buk, javor mliečny, horský, čerešňa vtáčia, brest). Na planine Dolného vrchu boli na viacerých miestach pôvodne pasienky so solitérnymi dubmi, tieto plochy sú v súčasnej dobe zaradené do lesných porastov a majú charakter riedkolesia. Nelesná drevinová vegetácia V strednej časti územia v oblasti nivy Turne je slabo zastúpená, dostatočne priestorovo a druhovo štruktúrovaná mimolesná zeleň je najmä na úpätí Horného a Dolného vrchu. Porasty krovín na krajinárskych štruktúrach v poľnohospodárskej krajine sú tvorené trnkou, hlohom, bazou čiernou,

10 ružou šípovou, zobom vtáčím, agátom, vŕbou rakytovou. Na stržiach tokov a vlhkejších štruktúrach k nim pristupuje vŕba krehká, purpurová, a sivá, jaseň, dráč, bršlen európsky, kalina a ďalšie druhy. V nive Turne napriek jej regulácii sú dobre vyvinuté brehové porasty, ktoré majú najmä na styku s ďalšími krajinárskymi štruktúrami charakter lužného lesa. Na viacerých miestach kotliny je mimolesná zeleň tvorená výlučne umelo vysadenými nepôvodnými monokultúrnymi alejami klonov euroamerických topoľov, len lokálne sa v ich podraste nachádzajú vŕbové kroviny, tvorené vŕbou krehkou a purpurovou, vtrúsene s osikou a jelšou lepkavou. V oblasti teplomilných krovín na svahoch Horného vrchu prevláda svíb drieňový a krvavý, plamienok plotný, čerešňa mahalebková, skalník čiernoplodý, trnka, tavoľníky, ruže, hlohy a ďalšie teplomilné kroviny. Na severne orientovaných svahoch úpätia Dolného vrchu sú tieto kroviny ochudobnené o charakteristické teplomilné druhy. V rámci celoslovenských pomerov predstavuje západná časť posudzovaného územia krajinu s veľmi slabým a východná časť s dobrým zastúpením rozptýlenej stromovej zelene, ako aj krajinu so stredným zastúpením krovín. Z krovín sa striedajú teplomilné trnkové kroviny s mezofilnými trnkovými krovinami a trnkovými lieštinami, z krovinových vrbín sa v území vyskytujú nížinné a pahorkatinné vrbiny, na severovýchodnej časti územia podhorské vrbiny. Trvalé trávne porasty Trvalé trávne porasty sú v intenzívne využívanej poľnohospodárskej krajine zväčša intenzifikované, premenené, mimo tohto priestoru sú neudržiavané, zarastajú náletmi drevín a strácajú svoj pôvodný charakter. Lokálne sú udržiavané aj malé enklávy lúk a pasienkov uprostred komplexov zarastajúcich trávnych porastov, tie sú však zväčša príliš intenzifikované a premenené. Z prirodzených trávnych porastov sú najlepšie udržiavané fragmenty lúk v dolnej časti nivy Turne, ako aj xerotermné pasienky v oblasti Veľkého Paklanu. Lokálne sa nachádzajú prameniská, malé plochy slatinísk, v nive Turne aj rozsiahlejšie plochy vysokobylinných močiarnych spoločenstiev. V stredných častiach svahov na úpätí súvislých porastov drevín (napr. na lokalite Krížne cesty). sa lokálne zachovali živné a xerotermné pasienky v málo pozmenenej forme. Orná pôda a trvalé kultúry Veľkú časť poľnohospodárskeho pôdneho fondu v oblasti Turnianskej kotliny tvoria orné pôdy. Veľká časť oráčin bola v minulosti scelená do veľkých blokov, z ktorých bola odstránená mimolesná zeleň. Rozoraná bola aj veľká časť pôvodných viníc, časť plôch ich pôvodného rozšírenia bola premenená na pasienky. Mozaikové štruktúry Dobre vyvinuté mozaikové štruktúry lúk, pasienkov a mimolesnej drevinovej vegetácie sa vyskytujú na južnom úpätí Horného a severnom úpätí Dolného vrchu. Vodné toky a plochy Osou územia je riečka Turňa, ktorá preteká južným okrajom nivy, z oboch strán v území priberá niekoľko prítokov. Ide o neprirodzene tečúce, kanalizované kotlinové toky s chudobnou až dobrou sprievodnou zeleňou brehových porastov, resp. topoľovými monokultúrnymi alejami. V hornej časti toku Turne je súbežne s ňou vedený kanalizovaný prítok, ktorý je vyústený do napájacieho kanála pre Hrhovské rybníky. Tieto sa nachádzajú na južnom okraji obce a predstavujú rozľahlú sústavu dvoch rybníkov. Prvky bez vegetácie Tu patria plochy, kde absentuje vegetácia z dôvodu neprimeraných ľudských zásahov (napr. priehony dobytka), ale aj prirodzene obnažené plochy skál na extrémnych stanovištiach či recentné travertíny v obci. Sídelné a technické prvky (antropogénne prvky) • priemyselné a dobývacie objekty V posudzovanom území sa v súčasnosti nenachádzajú nenachádzajú. • energovody a produktovody Okrajmi Turnianskej kotliny sú v území vedené 400 a 110 kV elektrické vedenia, 22 kV elektrické vedenia sú situované v širšom okolí obce, menšie vedenia lokálneho charakteru vrátane transformátorov sú v obci. Územím Turnianskej kotliny sú vedené dve vetvy VTL plynovodu. • dopravné objekty a línie Územím je vedená štátna cesta I/50 (Košice) Moldava nad Bodvou – Rožňava, ktorá pretína územie vo východo-západnom smere v severnej tretine územia, pričom prechádza južným okrajom obce. Súbežne s ňou severne od nej je situovaná jednokoľajná neelektrifikovaná železničná trať, obchádzajúca obec zo severu. V obci sú okrem toho komunikácie miestneho charakteru, miestne

11 komunikácie do poľnohospodárskych objektov na severnom okraji Dolného vrchu a na lokalitu Vyšné vinice. • poľnohospodárske objekty V území sa na východnom okraji obce nachádza rozsiahly areál poľnohospodárskeho družstva. • lesohospodárske a vodohospodárske objekty V posudzovanom území sa nachádza niekoľko lesných ciest a skladov. V širšom okolí obce je niekoľko prameňov, na severnom okraji obce je zachytená vyvieračka. • obytné a administratívne plochy Všetky obytné a administratívne objekty sú sústredené na ploche intravilánu obce • sídelná vegetácia Vegetácia v intraviláne má tradičný charakter, je kultúrneho charakteru, značné plochy však zaberá aj synantropná vegetácia. • rekreačno-oddychové, športové a kultúrno-historické objekty V území sa mimo intravilánu obce nenachádzajú vyhradené rekreačno-oddychové a športové objekty. Územím je vedený značkovaný turistický chodník. Z obce vychádza žlto značkovaný chodník svahom a planinou Horného vrchu do Zádielskej doliny. Z kultúrno-historických objektov sa v obci nachádza kostol v gotickom slohu z r. 1500, ktorý bol v prvej polovici 19. stor. upravený, vnútorné zariadenie má z 18. a 19. stor. a renesančný obranný múr zo 17. stor., ako aj kostol v klasicistickom slohu z r. 1785, obnovený v r. 1846. Oba kostoly sú štátom chránenou kultúrnou pamiatkou. Technickou pamiatkou je vodný mlyn, pozostávajúci z obytnej a výrobnej časti. Niektoré domy v obci si zachovali pôvodný stavebný charakter. Ochrana krajiny a významné krajinárske a ekologické štruktúry Chránené územia prírody a lokality • územná ochrana prírody V posudzovanom území sa v súčasnej dobe nachádzajú viaceré plochy alebo objekty, chránené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „zákon“). Ide o Prírodnú rezerváciu Zemné Hradisko, vyhlásenú Vyhláškou Ministerstva životného prostredia SR č. 83/1993 na výmere 55,95 ha, z toho v k. ú. Hrhov sa nachádza 22,98 ha. Okrem nej je v katastri množstvo nevyhlásených prírodných pamiatok – jaskýň a priepastí, ktoré sú chránené v zmysle zákona. Len v oblasti Dolného vrchu je v súčasnosti evidovaných 65 jaskýň a 208 priepastí (vrátane maďarského územia), ďalšie jaskyne sú v južných svahoch Horného vrchu. Do tejto kategórie spadá aj vodopád na travertínovej kaskáde v obci. Veľká časť katastra leží na území Národného parku Slovenský kras, vyhláseného nariadením vlády SR z 13. 2. 2002, ako aj jeho ochranného pásma. Plocha Dolného vrchu na južnom okraji katastra je zahrnutá do územia európskeho významu v rámci siete Natura 2000 ako SKUEV0341 Dolný vrch s 3. stupňom ochrany, severný okraj katastra je zahrnutý do územia siete Natura 2000 ako SKUEV0356 Horný vrch s 3. a 4. stupňom ochrany. Medzi územia európskeho významu patrí aj chránené vtáčie územie 31. Slovenský kras, ktoré pokrýva celé územie katastra s výnimkou obce a úzkeho dopravného koridoru štátnej cesty a železnice. Tieto územia už boli schválené vládou SR a v súčasnej dobe je zoznam území za celú SR na posudzovaní v orgánoch Európskej únie. Dolný vrch Identifikačný kód: SKUEV0341 Katastrálne územie: Okres Rožňava: Hrhov, Jablonov nad Turňou Výmera lokality: 1528,09 ha Vymedzenie stupňa územnej ochrany podľa parciel a katastrálnych území: Stupeň ochrany: 3 Katastrálne územie: Hrhov Parcely: 1946/1, 1946/5, 1947, 1948/1 Časová doba platnosti podmienok ochrany: od 1. 1. do 31. 12. každého roka Odôvodnenie návrhu ochrany: Územie je navrhované z dôvodu ochrany biotopov európskeho významu: Nesprístupnené jaskynné útvary (8310), Suchomilné travinnobylinné a krovinové porasty na vápnitom podloží (6210), Teplomilné panónske dubové lesy (91H0), Lipovo-javorové sutinové lesy (9180), Vápnomilné bukové lesy (9150), Bukové a jedľové kvetnaté lesy (9130), Nížinné a podhorské kosné lúky (6510) a druhov európskeho významu: peniažtek slovenský (Thlaspi jankae), poniklec

12 veľkokvetý (Pulsatilla grandis), rys ostrovid (Lynx lynx), vlk dravý (Canis lupus), netopier obyčajný (Myotis myotis), netopier brvitý (Myotis emarginatus), netopier pobrežný (Myotis dasycneme), uchaňa čierna (Barbastella barbastellus), podkovár malý (Rhinolophus hipposideros) a podkovár veľký (Rhinolophus ferrumequinum).

Horný vrch Identifikačný kód: SKUEV0356 Katastrálne územie: Okres Košice – okolie: Hačava, Háj, Turňa nad Bodvou, Dvorníky, Zádiel, Rožňava: Bôrka, Hrhov, Jablonov nad Turňou Výmera lokality: 5861,39 ha Vymedzenie stupňov územnej ochrany podľa parciel a katastrálnych území: Stupeň ochrany: 3 Katastrálne územie: Hrhov Parcely: 1933/1, 1933/2, 1933/3, 2000/1, 2002/1/1-časť, 2002/1/2, 2002/2, 2002/3, 2002/4 Stupeň ochrany: 4 Katastrálne územie: Hrhov Parcely: 2058/2, 2059/1 Časová doba platnosti podmienok ochrany: od 1. 1. do 31. 12. každého roka Odôvodnenie návrhu ochrany: Územie je navrhované z dôvodu ochrany biotopov európskeho významu: Karpatské a panónske dubovo-hrabové lesy (91G0), Nížinné a podhorské kosné lúky (6510), Vlhkomilné vysokobylinné lemové spoločenstvá na poriečnych nivách od nížin do alpínskeho stupňa (6430), Subpanónske travinnobylinné porasty (6240), Pionierske porasty na plytkých karbonátových a bázických substrátoch zväzu Alysso-Sedion albi (6110), Teplomilné panónske dubové lesy (91H0), Lipovo-javorové sutinové lesy (9180), Vápnomilné bukové lesy (9150), Bukové a jedľové kvetnaté lesy (9130), Kyslomilné bukové lesy (9110), Nesprístupnené jaskynné útvary (8310), Karbonátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou (8210), Nespevnené karbonátové skalné sutiny montánneho až kolinného stupňa (8160), Suchomilné travinnobylinné a krovinové porasty na vápnitom podloží (dôležité stanovištia vstavačovitých) (6210), Dealpínske travinnobylinné porasty (6190) a druhov európskeho významu: črievičník papučkový (Cypripedium calceolus), kosatec bezlistý uhorský (Iris aphylla subsp. hungarica), včelník rakúsky (Dracocephalum austriacum), hadinec červený (Echium russicum), rumenica turnianska (Onosma tornensis), cyklámen fatranský (Cyclamen fatrense), peniažtek slovenský (Thlaspi jankae), poniklec prostredný (Pulsatilla subslavica), poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis), poniklec otvorený (Pulsatilla patens), fúzač alpský (Rosalia alpina), roháč obyčajný (Lucanus cervus), spriadač kostihojový (Callimorpha quadripunctaria), sadlerianka panónska (Sadleriana pannonica), kunka žltobruchá (Bombina variegata), rys ostrovid (Lynx lynx), vlk dravý (Canis lupus), syseľ pasienkový (Spermophilus citellus), netopier obyčajný (Myotis myotis), netopier brvitý (Myotis emarginatus), netopier pobrežný (Myotis dasycneme), netopier ostrouchý (Myotis blythi), netopier veľkouchý (Myotis bechsteini), lietavec sťahovavý (Miniopterus schreibersii), uchaňa čierna (Barbastella barbastellus), podkovár malý (Rhinolophus hipposideros), podkovár veľký (Rhinolophus ferrumequinum) a podkovár južný (Rhinolophus euryale). 31. Slovenský kras Katastrálne územie: Okres Košice okolie: Hačava, Jasov, Moldava nad Bodvou, Turňa nad Bodvou, Včeláre, Zádiel, Háj, Medzev, Hosťovce, Debraď, Drienovec, Dvorníky nad Turňou, Okres Revúca: Nováčany v Gemeri, Šafárikovo, Okres Rožňava: Honce, Rožňavské Bystré, Drnava, Rakovnica, Kováčová pri Hrhove, Lúčka pri Hrhove, Bôrka, Plešivec, Brzotín, Kružná, Jovice, Lipovník pri Rožňave, Krásnohorská Dlhá Lúka, Kunova Teplica, Hrhov, Jablonov nad Turňou, Štítnik, Pašková, Slavec, Hrušov nad Turňou, Silica, Silická Jablonica, Gemerská Hôrka, Vidová, Silická Brezová, Ardovo, Dlhá Ves, Kečovo, Čoltovo Výmera lokality: 40 616 ha Odôvodnenie návrhu ochrany: Slovenský kras je jedným z piatich najvýznamnejších území na Slovensku pre hniezdenie druhov penica jarabá (Sylvia nisoria), lelek lesný (Caprimulgus europaeus), škovránok stromový (Lullula arborea), skaliar pestrý (Monticola saxatilis) a chriašteľ bodkovaný (Porzana porzana). Pravidelne tu hniezdi viac ako 1 % národnej populácie druhov orol krikľavý (Aquila pomarina), bučiak trsťový (Botaurus stellaris), výr skalný (Bubo bubo), bocian čierny (Ciconia nigra), hadiar krátkoprstý (Circaetus gallicus), kaňa močiarna (Circus aeruginosus), ďateľ bielochrbtý (Dendrocopos leucotos),

13 ďateľ prostredný (Dendrocopos medius), ďateľ čierny (Dryocopus martius), sokol rároh (Falco cherrug), sokol sťahovavý (Falco peregrinus), muchárik bielokrký (Ficedula albicollis), muchárik červenohrdlý (Ficedula parva), strakoš červenochrbtý (Lanius collurio), včelár lesný (Pernis apivorus), žlna sivá (Picus canus), sova dlhochvostá (Strix uralensis), prepelica poľná (Coturnix coturnix), krutihlav hnedý (Jynx torquilla) a výrik lesný (Otus scops).

Zastúpenie druhov: priemerný počet kritériové splnené druh hniezdiacich párov druhy kritérium Sylvia nisoria 600 • K1 Caprimulgus europaeus 140 • K1 Lullula arborea 70 • K1 Monticola saxatilis 8•K1 Porzana porzana 2•K1 Aquila pomarina 8>1 % Botaurus stellaris 2>1 % Bubo bubo 12 >1 % Ciconia nigra 9>1 % Circaetus gallicus 2>1 % Circus aeruginosus 4>1 % Dendrocopos leucotos 110 >1 % Dendrocopos medius 250 >1 % Dryocopus martius 80 >1 % Falco cherrug 2>1 % Falco peregrinus 2>1 % Ficedula albicollis 3000 >1 % Ficedula parva 225 >1 % Lanius collurio 1000 >1 % Pernis apivorus 25 >1 % Picus canus 50 >1 % Strix uralensis 38 >1 % Coturnix coturnix 110 >1 % Jynx torquilla 250 >1 % Otus scops 4>1 % Aegolius funereus 1 Alauda arvensis 400 Alcedo atthis 5 Aquila heliaca 1 Aythya nyroca 1 Bonasa bonasia 100 Crex crex 35 Dendrocopos syriacus 12 Galerida cristata 5 Glaucidium passerinum 10 Ixobrychus minutus 1 Muscicapa striata 300 Phoenicurus phoenicurus 50 Saxicola torquata 150 Streptopelia turtur 80

• chránené druhy (druhová ochrana) V území sa nachádzajú lokality s výskytom viacerých druhov rastlín, chránených v zmysle §§ 34, 35 zákona a Vyhlášky Ministerstva ŽP SR č. 24/2003 v znení vyhlášky MŽP SR č. 492/2006 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o ochrane prírody a krajiny. Tieto druhy sa vyskytujú sústredene v niektorých biotopoch a roztrúsene v celej severnej a južnej časti katastra. U živočíchov je situácia trocha odlišná,

14 nakoľko ich sústredený výskyt nie je viazaný len na prirodzené, nenarušené biotopy. Vymenovanie všetkých druhov však presahuje rozsah tohto posudzovania. Najvýznamnejšími z tohto hľadiska sú lokality Horný a Dolný vrch, ktoré predstavujú pomerne prirodzené spoločenstvá na veľkej časti katastra, ako aj lokalita Hrhovské rybníky uprostred odprírodnenej, nivelizovanej krajiny Turnianskej kotliny, ktorá ma napriek svojmu antropogénnemu pôvodu nadregionálny význam najmä ako stanovište mnohých druhov vtákov. Známe a zistené lokálne i hromadné výskyty či migračné trasy jednotlivých druhov boli brané pre potreby tohto hodnotenia do úvahy. Výskyt chránených nerastov a skamenelín v území nie je známy. • ochrana drevín V území sa nenachádzajú stromy, chránené v zmysle § 34 zákona. • chránené územia podľa medzinárodných dohovorov Hrhovské rybníky ako medzinárodne významná mokraď sú zahrnuté medzi lokality, navrhované na ochranu v zmysle Dohovoru o mokradiach. Národný park Slovenský kras je súčasne aj biosférickou rezerváciou ako súčasť projektu UNESCO MaB (Človek a biosféra). • územné systémy ekologickej stability (ÚSES) Obec nemá spracovaný miestny ÚSES. Základná osnova takého materiálu – ekologická kostra krajiny – bola spracovaná v rámci tohto posudzovania. V zmysle príslušného regionálneho ÚSES sa v posudzovanom území nachádza regionálny biokoridor prebiehajúci údolím Turne a regionálne biocentrá s jadrami Hrhovský amfiteáter a Dolný vrch. RÚSES tieto priestory definuje ako navrhované, hoci zároveň konštatuje ich reálny význam a funkciu. Okrem toho navrhuje nadregionálne biocentrum s jadrom Hrhovské rybníky a nadregionálny biokoridor, prebiehajúci cez Horný vrch smerom na Zádielsku planinu, hoci totožný reálny nadregionálny biokoridor, okrajovo zasahujúci do posudzovaného územia, je vedený v zmysle Generelu nadregionálneho ÚSES SR. Okrem neho sa v území nenachádzajú žiadne nadregionálne prvky, Hrhovské rybníky sú uvedené v kategórii ostatné chránené územia nadregionálneho významu, hoci nejde o vyhlásené chránené územie. V zmysle NECONET je územie Horného a Dolného vrchu súčasťou jadrového územia európskeho významu E4c. Slovenský kras – Silická planina a zvyšná časť katastra leží v území rozvoja prírodných prvkov s hlavnou funkciou ochrany jadrového územia. Prírodné zdroje • ochrana lesných zdrojov Všetky lesy v území sú zaradené do kategórie ochranných lesov. • ochrana vodných zdrojov V území sa nachádza viacero vodných zdrojov vrátane vodojemu, avšak nemajú vyhlásenú legislatívnu ochranu. Zalesnená severná časť katastra leží v chránenej vodohospodárskej oblasti Slovenský kras. • ochrana prírodných liečivých zdrojov V území sa nenachádzajú. • ochrana prírodných liečebných kúpeľov a klimatických podmienok priaznivých na liečenie V území sa nenachádzajú. • ochrana pôdnych zdrojov V území sa nenachádzajú. • ochrana dochovávaných genofondových zdrojov V území sa nenachádzajú. • ochrana nerastného bohatstva V území sa nenachádzajú žiadne plochy ochrany nerastného bohatstva. Pamiatkový fond a významné krajinné štruktúry • pamiatkový fond, významné historické štruktúry, iné krajinárske štruktúry V území sa nachádzajú v obci obydlia s pôvodnou architektúrou, za prírodnú panorámu môžeme považovať v katastri pohľad na tzv. Hrhovský amfiteáter, čo je oblúk Horného vrchu severne od obce a viacero pohľadov na Hrhovské rybníky, za solitérnu prírodnú dominantu možno považovať Holubiu skalu. Ekologicky významné segmenty V území boli v zmysle RÚSES ako najvýznamnejšie genofondové plochy charakterizované

15 plochy 41. CHKO (NP) Slovenský kras, 71. Ochranné pásmo CHKO (NP) Slovenský kras, 74. Hrhovský vodopád (navrhovaný CHPV/PP), 89. Hrhovské rybníky (navrhovaná ŠPR/PR), 90. Hrhovský amfiteáter (navrhovaná ŠPR/PR), 114: Dolný vrch (priestor kategórie C POOP), 124. Turnianska dolina (priestor kategórie G POOP) a 126. Zemné hradisko (ŠPR/PP). Priestory 90. a 114. boli vymedzené napriek tomu, že sú súčasťou priestoru 41. Tieto územia boli brané do úvahy, spolu s nimi boli vyčlenené nasledovné genofondové lokality flóry, fauny a významné biotopy.

1. Horný vrch. Južné svahy jednej z planín Slovenského krasu s charakteristickou krasovou morfológiou, ohraničené morfologicky výraznými rozsiahlymi skalnými útvarmi okraja planiny, porastené riedkymi dubinami, zväčša však krovinovými formáciami s výskytom celého radu vzácnych a chránených druhov rastlín a živočíchov. Súčasťou lokality je aj navrhovaná Prírodná rezervácia Hrhovský amfiteáter. 2. Petrov laz. Nezrekultivovaná časť lúk a pasienkov na úpätí Horného vrchu na východnom okraji katastra, ktoré v súčasnosti zarastajú sukcesnými štádiami drevinových formácií zväčša nepôvodných náletových drevín (borovica, agát), lokálne extenzívne využívané, s výskytom vzácnych druhov rastlín na voľnejších plochách. 3. Hradisko. Plocha PR Zemné hradisko a priľahlý úzky lem krovinových spoločenstiev a trvalých trávnych porastov. V podraste dubového lesa a krovinových formácií sa vyskytujú hodnotné rastlinné spoločenstvá a na ne viazané spoločenstvá živočíchov, najmä bezstavovcov. 4. Pasienky na južnom úpätí Horného vrchu. Okrajová časť pasienkov na úpätí Horného vrchu, ktorá nebola rekultivovaná. Rastlinné spoločenstvá hostia celý rad vzácnych a chránených druhov rastlín a živočíchov, ohrozené sú najmä zarastaním náletovými drevinami a čiastočne aj zaburiňovaním. 5. Veterník – Palota. Pomerne strmé svahy na úpätí Horného vrchu, porastené xerotermnými rastlinnými spoločenstvami a rôznymi štádiami sukcesie náletových drevín, najmä borovice, agátu, ale aj ďalších prirodzených drevín (napr. svíb). Na ploche absentuje obhospodarovanie a zrejme ju očakáva rovnaký osud, ako lokalitu Petrov laz, nakoľko už dnes je západný okraj lokality porastený súvislými porastami krovín a drevín, čím sa znižuje hodnota lokality a nastáva výrazný posun v spektre vyskytujúcich sa druhov rastlín a živočíchov. 6. Hrhovská vyvieračka a vodopád. Výrazné geo- a hydromorfologické útvary prepojené podhorským potokom nad reguláciou v obci. Tok má lokálne dobre vyvinuté brehové porasty v meandrujúcom koryte. 7. Nižné kapustnice. Zamokrené plochy, nadväzujúce na rybníky južne od cesty. Dobre vyvinuté vlhkomilné trávobylinné spoločenstvá a prevažne vŕbové kroviny. 8. Hrhovské rybníky. Sústava dvoch nerovnako veľkých rybníkov s rozsiahlymi plochami plytkých pobrežných vôd a rastlinných spoločenstiev na ne viazaných, významných najmä ako biotop vodného a na vodu viazaného vtáctva. 9. Turňa. Regulovaný tok, ktorý má vplyvom prírodných procesov prirodzený charakter. V jeho koryte, nive a lokálne aj širšom okolí sa vyskytujú pomerne stabilizované mokraďné spoločenstvá a druhotné brehové porasty a formácie vŕb, jelší a ďalších vlhkomilných drevín. 10. Veľký Paklan. Pomerne hodnotné teplomilné pasienkové spoločenstvá, lokálne zarastené a pomerne intenzívne zarastajúce náletovými drevinami, ktoré majú na plochách charakteru lesa prirodzené drevinové zloženie a hodnotné spoločenstvá podrastu. 11. Krížne cesty. Pasienky na južnom úpätí Dolného vrchu, okolo Turne lokálne zamokrené, zväčša však živného až xerotermného charakteru. 12. Dolný vrch. Časť planiny a severné svahy jednej z planín Slovenského krasu na hranici s Maďarskom. Výrazný geomorfologický útvar s charakteristickou krasovou morfológiou, ohraničený morfologicky výraznými rozsiahlymi skalnými útvarmi okraja planiny, porastený riedkymi dubinami, na svahoch aj kompaktnými lesnými porastmi, zväčša však krovinovými formáciami s výskytom celého radu vzácnych a chránených druhov rastlín a živočíchov. Stresové javy a zdroje Prírodné stresové javy (geodynamické javy) • vertikálne pohyby povrchu Väčšia časť územia katastra leží v oblasti recentného klesania zemskej kôry o 1 mm za rok,

16 severovýchodný okraj katastra leží v oblasti zdvíhania zemskej kôry do 1 mm za rok. V posudzovanom území sú línie kvartérnych i predkvartérnych overených i predpokladaných tektonických porúch – zlomov, prešmykov a presunových línií. Sústredené sú najmä na rozhraní medzi Horným a Dolným vrchom a Turnianskou kotlinou. Poruchy nie sú spojené s výraznými vertikálnymi pohybmi. • zemetrasenia, erózno-akumulačné javy V posudzovanom území sú nerozsiahle aktívne erózne ryhy a rokliny najmä vo svahoch Horného vrchu, ktorý leží v oblasti intenzívnej výmoľovej erózie. • svahové pohyby Nevyskytujú sa nad rámec prirodzeného pohybu hmôt po svahoch. Územie leží z hľadiska potenciálnych svahových zosuvov v oblasti prvého rádu, v ktorej potenciálne nestabilné tvary tvaru mezozosunov a lokálne aj makrozosunov zaberajú veľké, často súvislé plochy. • krasové javy V oblasti Horného i Dolného vrchu sú početné krasové javy, ktoré boli uvedené v popise reliéfu. Ide najmä o priepasti, jaskyne a krasové jamy. • zmeny objemu, štruktúry a zloženia hornín V území sa nenachádzajú. • rádioaktivita V území sa nevyskytuje nad bežný rámec prirodzenej rádioaktivity prostredia. Územie sa nachádza v oblasti nízkeho radónového rizika. • anomálie geofyzikálnych polí V území neboli zaznamenané. Sekundárne stresové javy • kontaminácia horninového prostredia V posudzovanom území nebola zistená nad mieru bežného antropogénneho znečistenia. • znečistenie ovzdušia Hoci sa územie nachádza v blízkosti imisného areálu Turne nad Bodvou, nebolo v ňom zistené nadlimitné znečistenie ovzdušia. Cementáreň v Turni patrila v polovici deväťdesiatych rokov minulého storočia medzi 60 najväčších producentov znečisťujúcich látok na Slovensku a svojou emisiou 1273,187 t/rok sa podieľala na celkovom znečistení ovzdušia v SR podielom 0,24 %. • zaťaženie prostredia pachom a hlukom Zaťaženia pachom a hlukom môžu byť vzhľadom k vzdialenostiam a veľkostiam hospodárskych objektov a intenzite premávky motorových vozidiel nadlimitné. • kontaminácia pôdy V území nebola zistená nad bežný rámec antropogénneho znečistenia. Územie časti katastra vo východnej časti Dolného vrchu a Turnianskej kotliny leží v oblasti mierne kontaminovanej pôdy v kategórii A, A1, v ktorej obsah ekologicky toxických prvkov nepresahuje fónový obsah v prostredí. V tomto území bol zistený obsah mierne prevyšujúci hygienickú normu obsahu Pb nad 65 ppm a Cd nad 0,8 ppm. V celom katastri je udávaný obsah Cd v povrchovom horizonte pôd v ppm (mg.kg) je 0,6 – 0,3, obsah olova 20 – 30 ppm, čo sú údaje v strednej a hornej časti stupnice kontaminácie. • znečistenie vôd Vzhľadom k intenzívnemu poľnohospodárskemu využitiu a kanalizácii prevažnej časti tokov je v oblasti silné znečistenie podzemných a povrchových vôd. • poškodenie vegetácie V území bolo zistené ovplyvnenie vegetácie exhalátmi zo zdroja v Turni nad Bodvou. Prejavuje sa v značnej časti územia ojedinelými nekrózami na veľmi citlivých rastlinách a malou intercepciou imisií na listoch a kmeňoch, pričom tento prejav je badateľný aj mimo plošne vymedzenej oblasti okolo štátnej cesty I/50. Zdroje sekundárnych stresových javov • zdroje znečistenia ovzdušia Okrem emisií z prevádzky v Turni nad Bodvou k znečisteniu ovzdušia prispieva automobilová doprava vrátane automobilov, pracujúcich v poľnohospodárskej prevádzke, resp. lokálne zdroje znečistenia.

17 • zdroje znečistenia vôd K zdrojom znečistenia vôd patrí jednoznačne poľnohospodárska prevádzka, v menšej miere k nemu prispieva automobilová a železničná premávka a lokálne zdroje v obci. • zdroje hluku a pod. Okrem zdrojov hluku z dopravy vrátane poľnohospodárskej prevádzky nie sú v území významné zdroje. Úsek štátnej cesty v území je zaradený medzi najvýznamnejšie z hľadiska hlukového zaťaženia v bývalom okrese Rožňava. Pásma hygienickej ochrany (PHO) technických objektov • PHO priemyselných a skladovacích areálov V území sa nenachádzajú. • bezpečnostné zóny v okolí elektrárni V území sa nenachádzajú. • PHO skládok odpadov V území sa nenachádzajú. • PHO čistiarní odpadových vôd V území sa nenachádza. • PHO poľnohospodárskych areálov PHO nie je vymedzené, stanovené je obvyklým spôsobom ako kruhový priemet dosahu zápachu. • ochranné pásma vojenských objektov a vojenské ochranné zóny V území sa nenachádzajú. • ochranné pásma líniových technických prvkov V území sa nachádzajú len dopravné línie, ropovody a elektrovody, ktoré majú stanovené všeobecné ochranné pásma. B. Krajinnoekologická syntéza Syntéza abiotického komplexu (ABK) Z hľadiska abiotických komplexov stredná časť posudzovaného územia leží v ABK rovinového akumulačného reliéfu proluviálno-mokraďového a mimo nív tokov proluviálneho na polygenetických sedimentoch slabo spevnených až sypkých štruktúr morfotektonickej depresie až pahorkatinového akumulačno-erózneho reliéfu rovnakých štruktúr na severnom okraji Turnianskej kotliny. Severnú a južnú časť k. ú. tvorí ABK erózno-denudačného reliéfu na príkrovovo-vrásových karbonátových štruktúrach semimasívnej vrásovo-kryhovej štruktúry, pričom severný okraj planiny Dolného vrchu predstavuje fluviálne rezaný rázsochový vrchovinový a oblasť Horného vrchu hornatinový reliéf a zvyšná časť planiny Dolného vrchu planačný krasový reliéf krasovej (náhornej) planiny. Syntéza súčasnej krajinnej štruktúry (SKŠ) Jednotlivé prvky SKŠ boli v rámci syntézy združené do obsahovo rovnakých štruktúr a použité pri tvorbe krajinno-ekologických komplexov. Typy krajinnoekologických komplexov KEK predstavujú homogénne priestorové areály v predmetnom území, ktoré bolo rozčlenené do nasledovných typov KEK: I. krasová planinová lesná krajina s dostatočným zastúpením ekostabilizačných prvkov a prirodzeným drevinovým zložením II. krasová lesno-lúčna krajina s dostatočným zastúpením ekostabilizačných prvkov a mimolesnej zelene III. krasová sídelná vidiecka krajina s prevažujúcou poľnohospodárskou funkciou a s dostatočným zastúpením produkčnej, ochrannej a izolačnej zelene IV. kotlinová oráčinovo-lúčna krajina s dostatočným zastúpením ekostabilizačných prvkov a mimolesnej zelene V. kotlinová oráčinová krajina s nedostatočným zastúpením ekostabilizačných prvkov a nedostatočným podielom mimolesnej zelene

18 VI. kotlinová krajina s rybníkmi, dostatočným zastúpením ekostabilizačných prvkov a dostatočným podielom mimolesnej zelene VII. kotlinová sídelná vidiecka krajina s prevažujúcou obytnou funkciou a s priemerným zastúpením produkčnej, ochrannej a izolačnej zelene VIII. kotlinová sídelná vidiecka krajina s prevažujúcou poľnohospodárskou funkciou a s nedostatočným zastúpením produkčnej, ochrannej a izolačnej zelene C. Krajinnoekologická interpretácia Estetické vnímanie krajiny Z hľadiska estetického vnímania krajiny, ktoré je veľmi rozporuplným pojmom kvôli značnej subjektivite, je ako estetická vnímaná krajina v KEK I., II., III., IV. a VI., KEK VII. môže byť vnímaný ako estetický typ krajiny, ostatné KEK môžeme označiť ako krajinu málo estetickú. Environmentálne problémy Vzhľadom k záujmom ochrany krajiny sa v posudzovanom území vyskytujú závažné konflikty s existujúcimi stresovými javmi a zdrojmi, čo konštatuje už RÚSES a v súčasnej dobe sa tento konflikt prehĺbil aj vzhľadom k celoplošnému zvýšeniu stupňa ochrany prírody a krajiny vyhlásením Slovenského krasu za národný park.. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že v stabilných, krajinársky a biologicky hodnotnejších KEK znižuje ich hodnotu veľmi lokálne monokultúrnosť porastov drevín s nepriaznivým účinkom na prostredie, v KEK s nízkou ekologickou stabilitou a malou biologickou hodnotou sa pridružujú ďalšie environmentálne problémy, najmä znečisťovanie vôd, ovzdušia a hluk. D. Krajinnoekologické hodnotenie Navrhované činnosti a využívanie V posudzovaných častiach krajiny je okrem návrhov na rozšírenie intravilánu navrhovaná výstavba vysokorýchlostnej železničnej trate v južnej časti. Na území vedľajšieho okresu je v relevantných dokumentoch uvedený návrh variantu diaľnice, ktorý by mal prechádzať aj posudzovaným územím, avšak vo VÚC Košického kraja je uvedená len železnica. Podľa KÚRS 2000 je územím údolia Turne vedený koridor systému TINA. Súčasné využitie krajiny je pre užívateľov vyhovujúce, nie je však úplne v súlade s krajinno-ekologickými limitmi a optimálnym využívaním zdrojov. Environmentálne limity Abiotické limity Abiotické prostredie nie je v katastri Hrhova limitujúcim pre súčasné využitie krajiny či jeho optimalizáciu. Limity súčasnej krajinnej štruktúry Súčasná krajinná štruktúra je do istej miery limitujúca, nakoľko krajina je najmä v strednej časti katastra málo členená, veľkobloková, intenzívne premenená, čo spôsobuje výrazné environmentálne problémy. Z tohto hľadiska je potrebné pamätať na dostatočnú tvorbu nových štruktúr, resp. štruktúr na ochranu životného prostredia pri plánovaných zásahoch. Výrazným problémom je existencia rozsiahlej plochy rybníkov na ploche potenciálneho dopravného koridoru bez výraznejších možností obchvatu. Limity vyplývajúce z ochrany krajiny Limity v tejto oblasti vychádzajú z platnej legislatívy a obmedzení v nej uvedených. Aj keď vyhlásenie národného parku nebolo zo strany vlastníkov a užívateľov lesa privítané pozitívne, aj príklad zalesnenej časti katastra Hrhova ukazuje, že tieto názory nie sú opodstatnené, nakoľko ide výlučne o ochranné lesy na extrémnych stanovištiach. 1.4.2 Civilizačné podmienky A. Urbanizmus, kultúrno-historické a výtvarne hodnoty Obec je typom hromadnej cestnej dediny, ktorej pôdorys formovala i výrazná geomorfológia terénu. Najzložitejšia štruktúra ulíc je v centrálnej zóne, kde sa nachádza aj väčšina objektov občianského vybavenia. Tu sa zachovali aj najhodnotnejšie domy. Obci dominujú oba kostoly a línia železničnej trate. Obec sa rozvinula zo starej kráľovskej osady s hospodárskym dvorom na uskladňovanie dávok

19 z panstva Turňa. Spomína sa 1263, ako obec so zákupným právom. R. 1345 dostal časť majetkov - zem Teplicu pod vrchom Veľký hrad - Ján z Meheša. Koncom 14. stor. patrila obec Bebekovcom a od 2. pol. 16. stor. iným zemepánom. R. 1427 mala 48 port, 1715 31, 1720 41 domácností, z toho 12 zem., 1828 187 domov a 1414 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a chovom oviec, ovocinárstvom a vinohradníctvom. Za I. ČSR bola typickou poľnohospodárskou obcou. V r. 1938-45 bola pripojená k Maďarsku. Oslobodzovacie boje trvali od 18. 12. 1944 do 21. 1. 1945. JRD bolo založené r. 1952. R. 1950-53 tu vybudovali rybník na 280 ha ploche. Časť obyvateľov pracuje v priemyselných podnikoch v Košiciach, Včelároch, Moldave a Rožňave. Vývoj názvu obce: 1263 Gurgeu, 1345 Gergew, 1920 Hrbov, 1927 Hrhov; maď. Görgő. Vývoj počtu obyvateľov: 1869 – 1217, 1880 – 1063, 1890 – 1061, 1900 – 1103, 1910 – 1056, 1921 – 971, 1930 – 1134, 1940 -1204, 1948 – 1142, 1961 – 1288, 1970 – 1233. Obec patrila do župy Abovsko-turnianskej, do okresu Rožňava a kraja Košice do r. 1960 a potom do Východoslovenského kraja a okresu Rožňava. V súčasnosti patrí do okresu Rožňava a Košického samosprávneho kraja. V ÚZPF SR sú evidované nasledovné Národné kultúrne pamiatky: Evidenčné číslo Názov Parcelné číslo

495/1 – 2 Kostol rímsko-katolícky 1 sv. Jána Krstiteľa s opevnením 10117/0 Kaplnka pri kostole 2 2405/0 Kostol reformovanej cirkvi 222/1 2406/0 Mlyn vodný 685

Bližšie údaje o chránených Národných kultúrnych pamiatkach: Kostol rímsko-katolícky, sv. Jána Krstiteľa s opevnením, pôv. got., postavený na starších základoch r. 1500. R. 1814-1815 bol rozšírený a klasicisticky upravený a r. 1846 opatrený novou vežou. Postupným predĺžením stavby v osi vznikla dlhá loď, ktorá má širšiu západnú a užšiu východnú časť zaklenutú 2 a 2 pruskými klenbami. K užšej časti lode sa pripojuje valeno klenuté presbytérium s rovným uzáverom. Na severnej strane pristavaná valeno klenutá sakristia. Predstavaná veža na západnom priečelí je s klasicistickou úpravou na spôsob gemerského klasicizmu. Západný portál z lode do neskorogotic. veže je bohato profilovaný kamenným ostením, s dvoma oblými prútmi z čias okolo r. 1500. Na pravej strane lode je got. náhrobný kameň s reliéfnym erbom Bebekovcov a kolopisom z r. 1381. Malá neskorobaroková plastika sv. Jána Nep. je z r. 1780 a monštrancia a kalich klasicist. z obdobia okolo r. 1800. V kostole sa nachádza náhrobná doska Juraja II. Bebeka, zakladateľa kláštora v Plešivci, ktorý tu bol pochovaný. Doska z ružového mramoru s reliéfnym erbom Bebekovcov a kolopisom s datovaním 1381, vzťahujúcim sa pravdepodobne na založenie kláštora je v súčasnosti zabudovaná do piliera v staršej časti kostola. Kaplnka pri kostole. Drobná architektúra polkruhového pôdorysu s otvorenou nikou zaklenutou konchou s otvorom ukončeným lomeným oblúkom. V kaplnke na murovanom podstavci situovaná neskorobaroková drevená polychromovaná drevorezba Sv, Ján Nepomucký z roku 1780 v tradičnom ľudovom prevedení. Otvorený vstup bol v roku 1997 uzavretý novodobou železnou mrežou a kaplnka bola obnovená. Po stranách otvoru na fasáde štylizované pilastre ukončené krížmi. Strecha sedlová na jednej strane ukončená štítom v závere prechádza do kužeľa, krytina plechová. Kostol reformovanej cirkvi. Klasicistická stavba postavená v r. 1785. Po požiari v r. 1846 prestavaná na spôsob tolerančných chrámov. Pozdĺžny sieňový priestor s rovným uzáverom zaklenutý štyrmi poliami pruskej klenby do pásov, ktoré prechádzajú cez rímsu do štvorcových pilierov. V interiéri dva protestantské chóry. K východnému múru neskôr pristavaná vstupná predsieň štvorcového pôdorysu ukončená štítom. Fasády členené lizénovými rámami, okná so segmentovým záklenkom bez rámovania. Mlyn vodný. Vodný mlyn z 2. pol. 19. stor. Objekt murovaný z kameňa, obdĺžnikového pôdorysu so sedlovou strechou s dreveným štítom. K mlynu je kolmo pristavaná obytná časť pozostávajúca z prízemného dvojpriestorového murovaného domu na obdĺžnikovom pôdoryse. Okolo domu obieha z dvoch strán drevený stĺpový podstienok s vyrezávanými parapetnými doskami a hornou mriežkou.

20 Z podstienka prístupná aj výrobná časť mlyna. Fasády zdobené štukovým rámovaním okien s výzdobou v tvare vetvy s lístkami nad oknami a s prstencovým vlysom v parapete. V drevenom štíte výzorník v tvare kríža so sviečkami po stranách. V súčasnosti je technické zariadenie úplne zlikvidované. V katastri obce Hrhov sú evidované nasledujúce archeologické náleziská: 1. Povalová jaskyňa – stredovek 2. Jaskyňa Oltárová diera – pravek 3. Jaskyňa Ženská diera (Asszony Lyuk) – pravek 4. Oltárna jaskyňa – stredovek, novovek 5. Trať Turná n/Bodvou – Rožňava – paleolit, pilinská kultúra – d. bronzová 6. Hradíšte – doba bronzová – sídlisko 7. Bocskorkó barlang – stredovek (12. – 13. st.) 8. Kopec – východne od rybníka – d. rímska?, d. hradištná? – sídlisko 9. Palota – ojedinelý stredoveký nález.

Predmetom ochrany na uvedených archeologických náleziskách sú terénne nálezové situácie. To znamená, že ak má obec , resp. iný stavebník záujem vykonávať stavebnú činnosť na uvedených archeologických náleziskách je, podľa § 41 odsek 4 pamiatkového zákona, nutné v [územnom konaní požiadať o stanovisko Krajský pamiatkový úrad Košice, ktorý v zmysle § 37 pamiatkového zákona podá podnet na rozhodnutie o záchrannom výskume na Pamiatkový úrad Slovenskej Republiky. Keďže v katastri obce boli vhodné podmienky na prehistorické a historické osídlenie, je pravdepodobné, že archeologické nálezy sa nachádzajú aj v iných polohách. Preto je potrebné pred realizáciou stavebných (výkopových) prác väčšieho rozsahu a v prípade líniových stavieb vyžiadať si stanovisko Krajského pamiatkového úradu Košice (pamiatkový zákon § 37 a § 41 odsek 4). Územná ochrana: V katastri obce nie sú pamiatkovo chránené územia ani ochranné pásma národných kultúrnych pamiatok. Zachovalo sa tu však viacero pôvodných roľníckych usadlostí, murovaných domov radených vedľa seba do hlbokých dvorov. Domy majú väčšinou stĺpový podstienok, hodnotné fasády a murované štíty zdobené náročnou štukatúrou. Sú doplnené mnohými pôvodnými remeselnými, najmä drevenými detailami. Zvláštnosťou Hrhova sú pivnice na víno vydlabané v tufovej skale. Stará vinohradnícka tradícia obce je dodnes živá. Z objektov ľudovej architektúry môže obec v spolupráci s KPÚ Košice, pracovisko Rožňava, vytypovať vhodné objekty a chrániť ich podľa § 14 Zákona č. 49/2002 Z.z.,ako pamätihodnosti obce. B. Funkčné využitie plôch a stavebno-technický stav budov K.ú. je rozčlenené na lesnú, vodnú a poľnohospodársku krajinu, do ktorej je amfiteatrálne umiestnené urbanizované územie obce. Pozostáva zo samotnej obce a pomerne rozsiahleho areálu poľnohosp. dvora. Západne je odčlenená rekreačná vinohradnícka osada a južne komplex rybníkov. Sídlo je polyfunkčné s dominujúcim bývaním a sústredením občianskeho vybavenia miestneho významu v jeho strede. Niektoré opustené domy sa využívajú na chalupárenie. Celková štruktúra vytvára s prírodnými prvkami – vodopád, skalné bralá harmonický celok. Hlavnou funkčnou a prevádzkovo – kompozičnou osou je koridor bývalej št. cesty. Priečne je vedená prírodno – duchovná os severo – južná a prepájajúca Horný a Dolný vrch. Značná časť k.ú. je obsadená podzemnými vedeniami plynovodov, ropovodu a vzdušných vedení VN 400,110 a 22kV, ktoré neumožňujú jeho plnohodnotné využitie. Obec je dopravne napojená na cestu I/50 troma ramenami – z toho dve sú cesty III.tr. Severne sa kľukatí jednokoľajná železničná trať č. 160 Košice – Zvolen. Obytná funkcia je zastúpená prevažne rodinnými domami. Výnimkou sú tri bytové domy HD. Stavebno-technický stav je rozmanitý, prevažujú však vyhovujúce a rekonštrukcie schopné bjekty. Plochy intenzívnej poľnohospodárskej výroby sú lokalizované okolo obce a v areáli HD Agreko, vhodne lokalizovaného východne od obytnej zástavby. Najkvalitnejšia pôda je v južnej časti chotára. Časť z nej je odvodnená, dnes už nefunkčnými melioráciami. Areál rybničného hospodárstva nadväzuje na Hrhovské rybníky. Vinohradnícka osada bola založená na výhodne exponovaných pozemkoch. Je prístupná účelovou cestou napojenou na I/50. Na niektorých parcelách sú vybudované chatky. Východne v lok. Petrov laz je 6 rekr. chatiek a pri rybníku chata poľovníckeho združenia Hrhov. Pod obcou, súbežne s cestou I/50 je pripravovaná rýchlostná cesta R2.

21 A2. Riešenie územného plánu

2.1 Vymedzenie riešeného územia a jeho geografický opis Katastrálne územie obce veľkosti 3 607 ha sa rozprestiera v údolí riečky Turňa. Katastrálne územie Hrhova leží z hľadiska geomorfologického členenia v celku Slovenský kras, patriacom do oblasti Slovenské rudohorie. Obec je súčasťou okresu Rožňava a mikroregiónu Slovenský kras. Z východu susedí s okresom Košice - okolie a z juhu je ohraničená štátnou hranicou s MR. 2.2 Väzby vyplývajúce z riešenia a záväzných častí územného plánu regiónu V zmysle § 31 stavebného zákona schválilo zastupiteľstvo KSK na územie Košického kraja, vrátane okresu Rožňava ÚPN-VÚC Košický kraj – Zmeny a doplnky dňa 30.8.2004. V rozsahu týchto záväzných častí vyhlásených nariadením schvaľujúceho orgánu sú záväzné aj pre spracovanie územného plánu obce Hrhov. Návrh ÚPN – obce Hrhov je v súlade so záväznou časťou Územného plánu veľkého územného celku Košický kraj v znení neskorších zmien a doplnkov. Pre vypracovanie Územného plánu obce Hrhov vyplývajú tieto záväzné regulatívy:

I. Záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania územia 1. Vytvárať podmienky pre rovnovážny rozvoj osídlenia, ekonomiky, sociálnej a technickej infraštruktúry a ochranu životného prostredia kraja. 2. V oblasti osídlenia, usporiadania územia a sídelnej štruktúry 2.6 formovať sídelnú štruktúru na regionálnej úrovni prostredníctvom regulácie priestorového usporiadania a funkčného využívania územia jednotlivých hierarchických úrovní ťažísk osídlenia, centier osídlenia, rozvojových osí a vidieckych priestorov, 2.10 podporovať nástrojmi územného rozvoja diverzifikáciu ekonomickej základne ťažísk osídlenia pri využívaní špecifických daností a podmienok jednotlivých území, 2.15 vytvárať podmienky pre budovanie rozvojových osí v záujme tvorby vyváženej hierarchizovanej sídelnej štruktúry, 2.15.1 podporovať ako rozvojové osi prvého stupňa; - zvolensko – juhoslovenskú rozvojovú os Zvolen – Lučenec – Rimavská Sobota – Rožňava – Košice (územie ležiace v Košickom kraji), 2.17 vytvárať podmienky pre rovnovážny vzťah urbánnych a rurálnych území a integráciu funkčných vzťahov mesta a vidieka, 2.18 podporovať rozvoj vidieckeho osídlenia s cieľom vytvárania rovnocenných životných podmienok obyvateľov a zachovania vidieckej (rurálnej) krajiny ako rovnocenného typu sídelnej štruktúry, 2.19 zachovávať špecifický ráz vidieckeho priestoru a pri rozvoji vidieckeho osídlenia zohľadňovať špecifické prírodné, krajinné a architektonickopriestorové prostredie, 3. V oblasti sociálnej infraštruktúry 3.7. vytvárať podmienky pre rozširovanie siete zariadení sociálnej pomoci a sociálnych služieb pre občanov odkázaných na sociálnu pomoc a občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, 3.9. chrániť najcennejšie územia a objekty nehnuteľných kultúrnych a archeologických pamiatok, a to hlavne národné kultúrne pamiatky, spišský historický komplex, mestskú pamiatkovú rezerváciu Košice a územia vyhlásené alebo navrhované za pamiatkové zóny. 4. V oblasti rozvoja rekreácie, kúpeľníctva a turistiky 4.1. považovať priestory Zemplínska Šírava, Slovenský raj, Slovenský kras, Domica - Aggtelek, Betliar - Rožňava - Krásnohorské Podhradie, Jasov a okolie, Košice a okolie, Krompachy - Plejsy a Spišský kultúrno-historický komplex za priestory rekreácie a turistiky medzinárodného významu a vytvoriť územno-technické a dopravné podmienky na ich ďalší rozvoj, 4.5. považovať rekreačné priestory v južnej prihraničnej oblasti kraja susediacej s Maďarskou republikou (Domica - Aggtelek, Zemplínske vrchy - Sátoraljaújhely) za územia spoločného záujmu v oblasti turistiky a cestovného ruchu, ktoré budú vymedzené medzinárodnou dohodou, 4.6. rešpektovať poslanie národných parkov, považovať národné parky za národné dedičstvo a usmerňovať rozvoj na území národných parkov a ich ochranných pásiem s cieľom zachovať ich krajinný ráz, pričom;

22 4.6.3. vytvárať podmienky na prednostné vybavenie technickou infraštruktúrou, 5. V oblasti usporiadania územia z hľadiska ekológie, ochrany prírody, ochrany kultúrnych pamiatok a ochrany pôdneho fondu 5.2. zabezpečiť funkčnosť nadregionálnych a regionálnych biocentier a biokoridorov pri ďalšom funkčnom využití a usporiadaní územia, uprednostniť realizáciu ekologických premostení regionálnych biokoridorov a biocentier pri výstavbe líniových stavieb; prispôsobiť vedenie trás dopravnej a technickej infraštruktúry tak, aby sa netrieštil komplex lesov, 5.4. rešpektovať kultúrne dedičstvo, predovšetkým chránením najcennejších objektov a súbory objektov s ich ochrannými pásmami: - územia lokalít zapísaných v Zozname svetového kultúrneho dedičstva, - územia pamiatkových rezervácií a pamiatkových zón a ich ochranné pásma, - objekty svetového prírodného dedičstva v území - jaskyne, - územia historických jadier miest a obcí, - známe lokality archeologických nálezísk, - národné kultúrne pamiatky, ich súbory a areály a ich ochranné pásma, - územia miest a obcí, kde je zachytený historický stavebný fond, ako aj časti rozptýleného osídlenia, - novodobé urbanistické a architektonické diela, - areály architektonických diel s ich dotvárajúcim prírodným prostredím, - historické technické diela, 6. V oblasti rozvoja nadradenej dopravnej infraštruktúry 6.3. rešpektovať dopravné siete a zariadenia alokované v trasách doplnkových koridorov TINA; železničné prepojenia: - Lučenec – Košice, 6.4. rešpektovať dopravné siete (cestné komunikácie) zaradené podľa európskych dohôd (AGR, AGC, AGTC); - Rimavská Sobota – Košice, 6.10. chrániť koridor pre rýchlostnú cestu R2 hranica kraja – Rožňava – Košice (v úseku cez horský priechod Soroška tunelový variant) s prepojením na diaľnicu D1, 6.18. v oblasti rozvoja železničnej dopravy chrániť priestory pre 6.18.3. železničný dopravný koridor južného magistrálneho ťahu v úseku (Rimavská Sobota) - Plešivec - Rožňava - Moldava nad Bodvou - Košice na zdvojkoľajnenie a elektrifikáciu, 6.18.4. územnú rezervu pre trasu vysokorýchlostnej trate Bratislava - Zvolen -Košice - hranica s Ukrajinou, 7. V oblasti rozvoja nadradenej technickej infraštruktúry 7.11. prednostne realizovať rekonštrukciu alebo výstavbu kanalizácií a čistiarní odpadových vôd v sídlach 7.11.2 s vybudovaným vodovodom, 7.11.4 nachádzajúcich sa v chránených vodohospodárskych oblastiach, 7.13. vytvárať priaznivé podmienky pre intenzívnejšie využívanie obnoviteľných a druhotných zdrojov energie ako lokálnych doplnkových zdrojov k systémovej energetike a pre intenzívnejšie využívanie distribuovanej výroby elektriny v zmysle smerníc EU, 7.15.7. vedenie 2 x 400 kV Moldava nad Bodvou – Maďarská republika, 7.16. chrániť koridor pre výstavbu zdrojového plynovodu súbežne s trasou medzištátneho plynovodu Bratstvo územím okresov Michalovce, Trebišov, Košice - okolie a Rožňava, 8. V oblasti hospodárstva 8.3. dosiahnuť trvalú udržateľnosť hospodárskeho a sociálneho rozvoja regiónov v kraji, 8.4. stabilizovať a revitalizovať poľnohospodárstvo diferencovane podľa poľnohospodárskych produkčných oblastí s prihliadnutím na chránené územia prírody a na existujúci funkčný územný systém ekologickej stability, 8.5. podporovať alternatívne poľnohospodárstvo v chránených územiach prírody a v pásmach hygienickej ochrany vodných zdrojov.

II. Verejnoprospešné stavby 1. Cestná doprava 1.3. rýchlostná cesta R2 hranica kraja – Rožňava – Košice (v úseku cez horský priechod Soroška tunelový variant) s prepojením na diaľnicu D1 a súvisiace súbežné cesty, 1.5. cesty I. triedy, ich preložky, rekonštrukcie a úpravy vrátane ich prieťahov v základnej komunikačnej sieti miest 1.5.1. cesta I/50 v úseku (Zvolen) hranica kraja - Rožňava - Košice s na

23 diaľnicu D1, vrátane plánovaných mimoúrovňových dopravných uzlov prepojením a úsek Košice - Michalovce - Vyšné Nemecké (hraničný priechod na Ukrajinu), vrátane obchvatu obce Vyšné Nemecké, 2. Železničná doprava 2.3 zdvojkoľajnenie a elektrifikácia južného magistrálneho ťahu v úseku (Rimavská Sobota) - Plešivec - Rožňava - Moldava nad Bodvou - Košice, (obce Hrhov sa týka len elektrifikácia) 2.4. stavba vysokorýchlostnej trate Bratislava - Zvolen - Košice - hranica s Ukrajinou, 5. Nadradená technická infraštruktúra 5.7. stavby zariadení zabezpečujúcich zásobovanie elektrickou energiou 5.7.7. vedenie 2 x 400 kV Moldava nad Bodvou – Maďarská republika, 5.8. stavba zdrojového plynovodu súbežne s trasou medzištátneho plynovodu Bratstvo územím okresov Michalovce, Trebišov, Košice - okolie a Rožňava, 2.3 Základné demografické, sociálne a ekonomické rozvojové predpoklady obce Počet obyvateľov vykazuje v priebehu desaťročí stagnujúci trend vývoja. Vo výhľade sa predpokladá mierne stúpajúci trend, predovšetkým vďaka kvalite životného prostredia, rekreačnému a výrobnému potenciálu. Rozvojový potenciál obce a jej k.ú. je daný samotnou polohou na ceste I/50 a plánovanej rýchlostnej ceste R2, železničnou zastávkou a pripravovanou úplnou technickou infraštruktúrou. Potenciálom medzinárodného významu je krajinné prostredie - prítomnosť Národného parku, Chráneného vtáčieho územia Slovenský kras a európskej siete ochrany prírody Natura 2000 - Horný a Dolný vrch. Výnimočné sú kultúrno-historické hodnoty a vinohradnícke tradície obce a regiónu. Chotár disponuje množstvom jaskýň vhodných na speleoturistiku a speleoliečbu. Extrémne svahy sa využívajú na paraglajding. Uvedené vytvára silný predpoklad pre rozvoj služieb, turizmu a CR na medzinárodnej úrovni. Ďalším predpokladom je možnosť rozvoja nezávadnej výroby, skladov, dopravných služieb a následne bývania a občianskeho vybavenia. 2.4 Riešenie záujmového územia a širšie vzťahy dokumentujúce začlenenie obce do systému osídlenia Záujmové územie tvoria katastr. územia obcí vo väzbe na riešené územie. Sú to Jablonov nad Turňou a Dvorníky - Včeláre a ďalej Bôrka, Lúčka a Kováčová. Z juhu susedí s MR. Je súčasťou okresu Rožňava. Vzhľadom na rovnakú vzdialenosť k pracovným príležitostiam v Rožňave a Moldave nad Bodvou je spádovosť obce dvojstranná. Podľa pôvodnej koncepcie urbanizácie SR patrila obec do spádového územie obce Jablonov nad Turňou. Táto spádovosť sa čiastočne zachovala na úseku zariadení občianskej vybavenosti. Z hľadiska urbanistického sú širšie vzťahy riešené a zobrazené v ZaD ÚPN – VÚC Košického kraja. Veľká časť katastra leží na území Národného parku Slovenský kras, ako aj jeho ochranného pásma. NP je súčasne aj biosférickou rezerváciou – projekt UNESCO MaB. Väčšia časť územia je súčasťou pripravovaného Chráneného vtáčieho územia Slovenský kras. Východne je vymedzená Prírodná rezervácia Zemné Hradisko. Okrem nej je v katastri množstvo nevyhlásených prírodných pamiatok – jaskýň a priepastí, ktoré sú chránené v zmysle zákona. Do tejto kategórie spadá aj vodopád na travertínovej kaskáde v obci. Do európskej siete ochrany prírody Natura 2000 sú zahrnuté: Horný vrch – SKUEV 0356 a Dolný vrch – SKUEV 0341. Severná časť leží v Chránenej vodohospodárskej oblasti Horný vrch. Severné časti chotára ležia i v OP I a II° viacerých zdrojov pitnej vody. Hrhovské rybníky sú chránenou rybnou oblasťou. Chránené územia prekrývajú biokoridory a biocentrá európskeho, nadregionálneho, regionálneho a miestneho významu. V obci sú kultúrno – historisky hodnotné stavby, z ktorých štyri sú Národné kultúrne pamiatky zapísané v ÚZPF SR. Obec je súčasťou rekreačného územného celku III Slovenský kras s disponibilitou pre krátko a strednodobý CR s celoročným využitím medzinárodného významu na báze všetkých druhov turistiky, vlastivedy, poľovníctva, agroturistiky, vinohradníctva, spelológie a speleoliečby. Obec je na trase pripravovaného medzinárodného poznávacieho mototuristického okruhu Plešivec –Turňa n/ Bodvou. Za tým účelom navrhujeme sprístupnenie vinných pivníc, uchovanie historického jadra a rekreačno – športové sprístupnenie rybníkov. Neďaleko je rozsiahla vinohradnícka osada Vinice a na Pustom poli niekoľko rekr. chát.

24 Lesy spadajúce do LHC Jablonov obhospodarujú dve spoločenstvá. Poľnohospodárska veľkovýroba je koncentrovaná v HD Agreko Hrhov. Pôdu užíva i PD Nová Bodva. V obci je niekoľko SHR orientovaných na rastlinnú výrobu. Fy Esox Iňačovce zabezpečuje chov kaprov v chovných Hrhovských rybníkoch. Areál poľnohospodárskeho dvora navrhujeme na reštrukturalizáciu s možnosťou funkčného využitia jeho časti aj pre nepoľnohospodársku činnosť. Vo výhľade treba naďalej uvažovať s rastlinou a živočíšnou výrobou (v rybníkoch aj s produkciou kaprov). V nadväznosti na mimoúrovňovú križovatku navrhujeme plochy pre údržbu R2, služby motoristom, sklady a pod. Obytné funkcie sú usporiadané vstevnicovo pozdĺž miestnych komunikácií. Ďalší rozvoj bude západným a prevažne východným smerom. Občianske vybavenie je sústredené v dvoch polohách – v centre obce a pri ceste 1.triedy. Pod obcou sa navrhuje obecný športovo rekreačný areál, rozšírenie školského pozemku a výhľadové plochy pre vyššie vybavenie - pri rybníku odpočívadlo s motorestom. Komunikačne je obec napojená na ďalšie jednotky osídlenia, obč. vybavenia, výroby, rekreácie a CR cestami I/50, III/ 050251 a 050165. Pod obcou je pripravovaná rýchlostná cesta R2 s mimoúrovňovou križovatkou v susedných obciach.. Železničná trať č.160 Košice – Zvolen zo zastávkou a vykládkou je plánovaná na zdvojkoľajnenie a elektrifikáciu. Výhľadová trasa VRT je vedená južne pod rybníkmi. K. ú. obce prechádzajú VVN elektr. vedenia 110 kV: č. 6202 , 6741 a 6742 – dvojité a VVN 400 kV č. 427, ktoré sa plánuje na zdvojenie. Dodávka elektrickej energie pre riešenú obec je zabezpečovaná vzdušnými 22 kV prípojkami z existujúceho 22 kV vzdušného vedenia č.223. Telefónna ústredňa v Jablonove n/ Turňou prislúcha do Reg. technického centra Východ v primárnej oblasti Rožňava. Územie je vykryté signálom mobilných operátorov – žiarič pri trati a slabým TV signálom. Obec je plynofikovaná zo STL a NTL rozvodu napojeného na RS 1200 v obci. Tá je napojená na MŠP VVTL plynovod Bratstvo. Súbežne je vedená trasa ropovodu Družba. Južne pod rybníkmi je vedený tranzitný plynovod. Zásoboavanie teplom je z lokálnych kotolní na báze zemného plynu. Zásobovanie pitnou vodou je z verejného vodovodného systému. Nad obcou je prameň a vodojem. Splašky sú odvádzané do žúmp a septikov. Navrhujeme vybudovať splašk. kanalizáciu s ČOV. Toky a kanály v k.ú. sú v správe SVP – Povodie Hornádu. 2.5 Návrh urbanistickej koncepcie priestorového usporiadania Základná koncepcia rozvoja obce a jej chotára vychádza z územno-technických, dopravných, krajinno-ekologických a ekonomických podmienok, demografických ambícií a stratégie ich zhodnotenia v prospech obce do roku 2020 a neskôr. Rešpektuje princípy ochrany a tvorby životného prostredia. Pre optimalizáciu rozvoja obce a jej chotára bude potrebné: - hľadať styčné body v sídelnej deľbe práce s ostatnými obcami mikroregiónu pre posilnenie Abovsko - turnianského celku, - rešpektovať všetky prírodo a vodo ochranné záujmy a kultúrno-historické hodnoty, - obnoviť pamiatkovo chránené objekty a vymedziť historické jadro, ako aj pamätihodnosti viažuce sa k histórii a osobnostiam obce, - posilniť úlohu agroturistického sídla, - nové rozvojové plochy bývania a OV orientovať západne a východne od obce, - sprístupniť rybníky aj pre rekreačno – športové aktivity, - vymedziť novú parkovú a oddychovú zónu v severnej časti obce, - integrovať plánované rozšírenie telesa železnice do obrazu krajiny a zabezpečiť minimálny dopad jej prevádzky na obec, - reprofilovať využitie časti areálu hospod. dvora ekologicky nezávadnými skladovými a výrobnými činnosťami. 2.6 Návrh funkčného využitia územia obce Základná urbanistická koncepcia pozostáva z nasledovných zásad: - regionálnu os so sústredením vyššieho občianskeho vybavenia rozvíjať pozdĺž cesty I..triedy

25 v troch dopravných ramenách - uchovať pôvodnú urbanistickú štruktúru a „kľudovú“ pozíciu obce - obytnú zónu rozvíjať prevažne na východnom a západnom okraji obce - občianske vybavenie prednostne lokalizovať do priečnej severo – južnej vybavenostnej, rekreačnej a duchovnej osi prepájajúcej Horný a Dolný vrch s ťažiskom v centre obce - nad obcou vymedziť verejný park, ako uzáver tejto osi - rybníky čiastočne sprístupniť pre rekreáciu a šport - nezávadnú výrobu a sklady sústrediť v HD, pri križovatke a pozdĺž cesty. Územie je rozčlenené na tieto organizačné jednotky: A - obec s poľnohospodárskym dvorom – polyfunkčná zástavba s dominanciou bývania a nezávadnej výroby B – rybníky – krajinársky útvar s doplnkovou funkciou chovu rýb a rekreácie C – vinohradnícka osada Vinice – tradičná rekreačno - produkčná zóna súkromných vinohradov. A – obec Nové funkčné plochy sú vymedzené v zastavanom území, ale aj mimo neho. Rozvoj bývania je riešený využitím nezastavaných a nadmerných parciel ( 30 RD) a vymedzením nových obytných skupín rodinných domov ( 37 RD). Územná rezerva je vymedzená severne, východne a južne (57 RD + 12 bj. v BD). Pri nástupných ramenách do obce (v koordinácii s prepravcami médií) sú navrhované ponukové plochy pre vyššie obč. vybavenie. Na križovatkách v obci sú navrhované polyfunkčné objekty ( bývanie a OV v jednom objekte). Na západnom okraji obce je navrhovaný prírodný amfiteáter osadený vo verejnej zeleni, ktorý bude súčasťou rekonštrukcie a revitalizácie verejných priestorov centra obce. V nadväznosti na cintorín je navrhovaný park a verejná zeleň. Pod obcou je navrhované rozšírenie športového a výhľadovo školského areálu. Centrálny priestor obce (nad kostolom, os potoka) je navrhovaný ako historická zóna ľudovej architektúry s možnosťou využitia pre turizmus - tu bude zachovaná pôvodná zástavba – objekty budú zrekonštruované a budú slúžiť turizmu a CR. Jestvujúci HD je extenzívne využívaný. Navrhujeme jeho intenzifikáciu a východnú časť aj pre nepoľnohospodárske účely – napr. spracovanie potravín, skladové hospodárstvo, ekovýrobu a nezávadný priemysel. B – rybníky Relatívne pasívne využitie tohto priestoru je navrhované na oživenie rybárskym motorestom s odpočívadlom na R2, sprístupnenie rybníkov pre rekreačné a športové využitie a sprístupnenie chodníka k Dolnému vrchu. C - vinohradnícka osada Vinice Rozsiahla rekreačno - vinohradnícka zóna sa rozprestiera na k.ú. Hrhova a Jablonova n/Turňou. Je sprístupnená účelovými cestami napojenými na I/50. Približne v strede je železničná zastávka Jablonov. Stav bude vyhovujúci aj výhľadovo. Predpokladáme výstavbu vinohradníckych domčekov v počte 30, spevnenie účelovej cesty a technicky doriešiť jej napojenie na cestu I/50. 2.6.1. Zásady urbanistickej kompozície Návrh hmotovo - priestorovej štruktúry vychádza zo snahy o čo najcitlivejšie zakomponovanie nových funkcií do dlhoročne sa vyvíjajúcej zástavby obce, ako aj krajinného prostredia na novej kvalitatívnej úrovni. Princípy citlivosti ku krajinnej štruktúre – merítko, materiál a tvarovanie budú uplatnené vo vinohradníckej osade a v zásahu do osobitne dôležitého priestoru historickej zóny. Tu bude zachovaná pôvodná zástavba – objekty budú zrekonštruované a budú slúžiť turizmu a CR. Výška RD v ostatnej časti obce nesmie prekročiť 2 podlažia a zástavba sa musí prispôsobiť pozdĺžnemu charakteru parciel. Moderné kompozície budú uplatnené v priestore medzi obcou a cestou. Za účelom skvalitnenia obytných a rekreačných podmienok je potrebné doplniť riešené zemie o prvky drobnej architektúry (zástavky autobusov, lavičky, verejné osvetlenie, odpadkové koše a pod). 2.6.2. Ochrana pamiatok Národné kultúrne pamiatky zapísané do ÚZPF SR - rímsko-katolícky kostol sv. Jána Krstiteľa s opevnením, kaplnka pri kostole, kostol reformovanej cirkvi a mlyn vodný sú v plnom rozsahu integrované do organizmu obce, t.j. ÚPD ju zachováva.

26 Archeologické nálezy budú prezentované v obecnom skanzene v rámci historickej zóny nad vodopádom. Jej pôdorys je ponechaný ako historická stopa s hodnotným urbanistickým a architektonickým potenciálom. ÚPD zachováva aj hodnotné objekty, ktoré navrhujeme podľa § 14 Zákona č. 49/2002 Z.z. odst. 4 zaradiť do zoznamu pamätihodnosti obce - zachovalé sú viaceré pôvodne roľnícke usadlosti, murované domy radené vedľa seba do hlbokých dvorov /domy majú väčšinou stĺpový podstienok, hodnotné fasády a murované štíty zdobené náročnou štukatúrou, sú doplnené mnohými pôvodnými remeselnými, najmä drevenými detailami/, bývalú chladiareň a pod. Zvláštnosťou Hrhova sú pivnice na víno vydlabané v tufovej skale. Stará vinohradnícka tradícia obce je dodnes živá. Všetky uvedené stavby a objekty sú v plnom rozsahu integrované do rozvoja obce, t.j. ÚPD ich ponecháva v pôvodnom stave. Historické jadro s úplným zachovaním pôvodnej urbanistickej štruktúry je navrhované na ochranu. 2.7 Návrh riešenia bývania, občianskeho vybavenia so sociálnou infraštruktúrou, návrh výroby a rekreácie Ako podklad slúžili štatistické údaje zo sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2001. 2.7.1 Demografický vývoj V obci býva 1219 obyvateľov, z toho 627 žien. Ekonomicky aktívnych je 576 obyvateľov (z toho 204 nezamestnaných), nepracujúcich dôchodcov je 295, ostatných nezávislých je 10, detí a žiakov ZŠ – 243, študentov – 57 a ostatných nezávislých – 10. Narodených a bývajúcich v obci je 901. Dočasne neprítomných je 40 a dočasne prítomných 13. Prítomné obyvateľstvo – 1192. Maďarskej národnosti je 1198 a slovenskej národnosti 111 obyv. Vysokoškolské vzdelanie má 27 a stredoškolské 570 obyvateľov. Podľa náboženskej príslušnosti patrí 623 obyv. ku reformovanej kresťanskej a 543 obyvateľov ku rimo-katolíckej cirkvi. Priemerný vek je 37,7 rokov. Sídlo má z hľadiska dynamiky obyvateľstva patrí medzi sídla s ustálenými demografickými vzťahmi ako dokumentuje i nasledujúca tabuľka:

Rok Počet obyvateľov 1869 1217 1900 1103 1930 1134 1961 1288 1991 1186 2001 1219 Návrh Prognóza výhľadového počtu obyvateľov pri navrhovanej obložnosti 3,3: rok 2015 2020 počet obyvateľov 1300 1400

Pri demografickej prognóze boli zohľadnené tieto faktory: - výhodná sídelná poloha a kvalita životného prostredia - stagnujúci vývoj a starnutie obyvateľstva, - súčasný pomerne nízky podiel obyvateľstva v predproduktívnom veku, - postupný, ale stály nárast podielu obyvateľstva v poproduktívnom veku. 2.7.2 Ekonomická aktivita a pracovné príležitosti Pracovné príležitosti v obci sú zastúpené v primárnom a terciárnom sektore- 220. Ekonomicky aktívnych je 576, z toho podnikateľov 30, zamestnaných 451 ( z toho 174 v št. podniku, 167 v súkr. podniku a v družstve 72) a ostatných 93. Do zamestnania mimo obec odchádza 232 obyv.. V poľnohospodárstve pracuje 94 obyvateľov, v lesníctve 3, chove rýb 3, ťažbe nerastov 27, v priemysle 92, rozvode energie 22 a stavebníctve 12, v doprave 38, v obchode 56, verejnej správe 48, v školstve 33 a zdravotníctve 31 obyvateľov.

27 Pracovná aktivita podľa odvetví: z toho odchádza muži ženy spolu mimo obec 1. sektor 59 41 100 7 2. sektor 109 45 154 103 3. sektor 100 137 237 100 bez udania 42 43 85 12 spolu 310 266 576 232

Návrh V návrhu sa predpokladá rozvoj pracovných príležitostí najmä rozvojom služieb, sekundárnej sféry a rozvojom turizmu a cestovného ruchu. Údaje o stave sa dynamicky menia, avšak predpokladáme výhľadový nárast pracovných príležitostí v obci o 100 miest. 2.7.3 Bytový fond Súčasný bytový fond tvorí 415 bytov a pozostáva prevažne z rodinných domov – 393 a 18 bytov v bytových domoch. Trvale obývaných bytov je 358 - prevažujú 3 a 5 izbové a byty I. kategórie – 221. Priemerná obytná plocha je 69,9 m2 a obložnosť – 3,39 osoby/ byt. Trvale obývaných domov je 337 a ich priemerný vek je 38 rokov. Prevažujú tehlové domy. 56 domov je neobývaných. Na plyn je napojených 301, na vodovod 332 a septik 303 bytov. Ústredné kúrenie slúži 253 bytom ( z toho 238 na plyn). Kachle využíva 38 bytov. Automatickú práčku má 165 bytov, farebný televízor 292, pevný telefón 233 a osobný automobil 180 bytov. Návrh Vzhľadom na technický stav staršej zástavby sa predpokladá prirodzený úbytok: - do roku 2015 – 1 RD - do roku 2020 – 1 RD. Tento úbytok bude čiastočne kompenzovaný rekonštrukciou alebo novou výstavbou na tom istom pozemku. Neobývané domy sú prevažne nízkeho stavebno-technického stavu a budú využité pre chalupárenie a turizmus. Priemerná obložnosť bola v roku 2001: 3,4 obyvateľov/ byt. Prognóza vychádza z nárastu počtu obyvateľov a obložnosti na 3,3 obyvateľov/ byt.

Riešenie potreby nových bytov: rok 2015 2020 potreba nových bytov 30 37

Bilancia územného rozvoja bytového fondu podľa ÚPD: Stav k roku 2001 358 Predpokladaný úbytok k roku 2020 0 - 2 Návrh výstavby k roku 2020 67 Spolu v roku 2020 425

Výhľadovo je navrhovaných cca 57 parciel pre RD a jeden BD pre 12 bj. 2.7.4 Predpokladaný rozvoj ekonomických aktivít Pracovné príležitosti v obci sú zastúpené v primárnom a terciárnom sektore- 220. Ekonomicky aktívnych je 576, z toho podnikateľov 30, zamestnaných 451 ( z toho 174 v št. podniku, 167 v súkr. podniku a v družstve 72) a ostatných 93. Do zamestnania mimo obec odchádza 232 obyv. V návrhu sa predpokladá rozvoj pracovných príležitostí najmä rozvojom služieb, sekundárnej sféry a rozvojom turizmu a cestovného ruchu. Údaje o stave sa dynamicky menia, avšak predpokladáme výhľadový nárast pracovných príležitostí v obci o 100 miest.

28 A. Poľnohospodárska výroba Podnikateľskými subjektami v poľnohospodárskej výrobe sú: ♦ AGREKO s.r.o. Hrhov – 100 ks HD, rastlinná výroba, 10 zamestnancov ♦ PD Nová Bodva, Turnianska Nová Ves – obhospodaruje pôdu v chotári, ♦ PD a PPD Hrhov sú v likvidácií, ♦ ESOX – Ing. Janošov Ľudovít, Iňačovce – rybničné hospodárstvo, 3+10 zamestnancov. Okrem toho je v obci 7 SHR zameraných na rastlinnú výrobu. Návrh Vo výhľade navrhujeme rozvoj poľnohospod. výroby vo všetkých oblastiach. V živočíšnej výrobe navrhujeme tieto maximálne stavy hospodárskych zvierat: ♦ hovädzí dobytok 300 ks, ♦ ošípané 300 ks. Areál poľnohospodárskeho dvora navrhujeme na reštrukturalizáciu a intenzifikáciu s možnosťou funkčného využitia časti areálu aj pre nepoľnohospodársku činnosť. B. Lesné hospodárstvo Lesy spadajúce do LHC Jablonov LZ Rožňava obhospodarujú Pozemkové spoločenstvo Hrhova, Združenie vlastníkov súkromných lesných pozemkov Hrhov. Všetky lesy v k.ú. sú ochranné. Pre ekonomiku obce však neznamená podstatnejší prínos. V sezóne zamestnáva brigádnicky 5 osôb. Vývozné cesty sa obce nedotýkajú. V chotári sa nepredpokladajú žiadne zariadenia pre lesné hospodárstvo. Stav sa nebude meniť. C. Výroba, ťažba, služby a remeselné živnosti Výrobné prevádzky v obci majú iba charakter živnostenského podnikania (pálenica, stavebnístvo , stolárstvo a pod). Celkovo je v obci 30 živnostníkov. Pre rozvoj výrobnej a skladovacej činnosti navrhujeme vyčleniť časť poľnohospodárskeho dvora, ako aj výhľadové plochy medzi obcou a cestou. D. Komerčné služby a obchod Komerčné služby a obchod sú lokalizované v účelových budovách, resp. bifunkčných rodinných domoch. Účelovými stavbami pre obchod sú: ♦ budova obchodu s miešaným tovarom a hostincom, ♦ bývalé nákupné stredisko Jednoty, ♦ prevádzková budova obce (spoločne s Poštou). Ďalšími prevádzkami sú predajne ovocia – zeleniny, zmiešaného tovaru, krčma a pod. Rozvoj komerčných služieb navrhujeme v budove obecného domu a v bifunkčných rodinných domoch. Rozvoj služieb bude viazaný na rozvoj turizmu a CR. 2.7.5 Občianske vybavenie V rámci občianskeho vybavenia sa navrhuje rozvoj jednotlivých zariadení podľa výhľadových potrieb obyvateľov a návštevníkov obce nasledovne: Školské a predškolské zariadenia MŠ s kuchyňou (slúži aj pre ZŠ, zamestnancov a dôchodcov), telocvičňou a ihriskom o kapacite 2 tried (navštevuje 38 detí) a veľkosti pozemku 0.22 ha vyhovuje aj perspektívne. Zamestnáva 8 pracovníkov. Trojtriedna ZŠ je určená pre 1.stupeň (zmiešané jazykové vyučovanie; jedna trieda slovenská). Navštevuje ju 38 žiakov a vyhovuje vrátane veľkosti pozemku. Pri ZŠ funguje družina. Systém zamestnáva 8 pracovníkov. Navrhujeme rozšírenie pozemku a výstavbu telocvične. 2.stupeň je zabezpečený na ZŠ v obci Jablonov, Rožňave a Turnianskom Podhradí (celkovo 40 žiakov). V obci je ZUŠ – vysunuté pracovisko Rožňava s odborom klavír (10 žiakov) a ďalšie odbory sú v Rožňave. V Rožňave je aj stredné školstvo. Stav bude vyhovovať aj perspektívne. Kultúra a osveta V obci sa nachádza vyhovujúci kultúrny dom poskytnutý reformovanou cirkvou s viacúčelovou kultúrnou sálou a javiskom pre 150 návštevníkov. Nedávno sa dokončila predná časť rozostavaného objektu kultúrneho domu pre účely OcÚ, obecnej knižnice a obchodov. Navrhujeme tu aj infocentrum a využitie pre kluby mladých. Zadná časť podlieha skaze a je predpoklad, že

29 projektovaná kapacita 600 miest sa nezrealizuje. Na západnom okraji obce je navrhovaný prírodný amfiteáter s kapacitou 1 000 miest. Rímsko – katolícky kostol, ako aj kostol reformovanej kresťanskej cirkvi budú vyhovovať aj perspektívne. V súčasnosti je r.k. farský úrad v bývalom objekte OcÚ. Telovýchova a šport Pre športovú činnosť obyvateľstva je k dispozícii vyhovujúca plocha futbalového ihriska s objektom sociálnej vybavenosti. Areál navrhujeme rozšíriť o plochy pre atletiku, malé loptové ihriská a tréningové plochy. Vyššie vybavenie je v Rožňave a Moldave n/B. Rybníky navrhujeme sprístupniť pre člnkovanie a športový rybolov. Zdravotníctvo V obci sa nachádza zdravotné stredisko s 3 ambulanciami, v ktorých ordinujú praktický a detský lekár a stomatológ. Najbližším zdravotným centrom je Rožňava a najbližšia lekáreň je v Jablonove. Stav bude vyhovovať perspektívne. Sociálna starostlivosť Nie je vybudované zariadenie tohto druhu. Pôsobí tu opatrovateľská služba – 4. Školská jedáleň ponúka obedy dôchodcom. Navrhujem dom sociálnych služieb s pohotovostným ubytovaním o kapacite 10 – 15 lôžok so stravovaním a sociál. opaterou využitím neobývaného objektu pri kostole. Administratíva Administratívne priestory Obecného úradu o kapacite 3 pracovísk sa v súčasnosti nachádzajú v čiastočne dokončenom Obecnom dome a zamestnáva 4 pracovníkov. Okrem troch kancelárií je tu obradná miestnosť – 50 miest, zasadačka – 42 stol., sklad CO a pod. Spoločný stavebný úrad je v Rožňave. Administratívna budova PD je nefunkčná. Navrhujeme jej využitie aj pre iné účely. Ostatné V obci pôsobí DHZ Hrhov s počtom 10 členov. Požiarna zbrojnica o kapacite 2 garáží vyhovuje. Je vybavená jednoduchou nevyhovujúcou technikou. Pošta sa nachádza v budove v majetku obce a vyhovuje. Navrhujeme jej presun do Obecného domu. Cintorín s Domom poslednej rozlúčky (40 stol., 2 CHZDS) čo do veľkosti vyhovuje. Komerčné služby a obchod: budova obchodu s miešaným tovarom a hostincom, bývalé nákupné stredisko Jednoty, prevádzková budova obce (spoločne s Poštou), obecný dom – ovocie, zelenina, kvety, zmiešaný tovar. Štruktúra a kapacita služieb sa bude rozširovať úmerne návštevnosti a počtu obyvateľov. 2.7.6 Turizmus, cestovný ruch a rekreácia Obec je súčasťou rekreačného územného celku III Slovenský kras s disponibilitou pre krátko a strednodobý CR s celoročným využitím medzinárodného významu na báze všetkých druhov turistiky, vlastivedy, poľovníctva, agroturistiky, vinohradníctva, spelológie a speleoliečby. Obec je na trase pripravovaného medzinárodného poznávacieho mototuristického okruhu Plešivec –Turňa n/ Bodvou. Za tým účelom navrhujeme sprístupnenie vinných pivníc, uchovanie historického jadra a rekreačno – športové sprístupnenie rybníkov - športový rybolov, člnkovanie. V areáli rybníkov vedľa plánovanej rýchlostnej cesty R2 navrhujeme viacfunkčné stravovacie a obslužno-rekreačné zariadenie pre motoristov. Chotárom prechádzajú turistické a cykloturistické trasy. Obec považujeme za východisko do prístupných častí NP Slovenský kras. Turistické chodníky do územia národného parku navrhujeme zosúladiť s návštevným poriadkom NP Slovenský kras a náučným chodníkom. Centrálny priestor obce (nad kostolom, os potoka) navrhujeme riešiť, ako atraktívnu plochu s možnosťou využitia pre turizmus - tu bude zachovaná pôvodná zástavba a urbanist. štruktúra – objekty budú zrekonštruované a budú slúžiť turizmu a CR. Okolie vodopádu a vyvieračky navrhujeme, ako oddychovo - rekreačné územie s atraktívnymi vinnými pivnicami, rázovitými reštauráciami a ubytovaním v pôvodných objektoch. Rozsiahla rekreačno - vinohradnícka zóna Vinice (103 stavieb, toho cca 50 vinohrad. domčekov – prevažne Hrhovčania) sa rozprestiera na k.ú. Hrhova a Jablonova n/Turňou. Predpokladáme ďalšiu výstavbu vinohradníckych domčekov v počte 30 a sprístupnenie osady v rámci poznávacieho okruhu obce.

30 Vo voľnej krajine v lok. Petrov Laz sú 4 rekreačné chaty a pod Hradiskom dve. Počet sa výhľadovo nebude meniť. Ubytovacie zariadenia v obci nie sú vybudované. 10 bývalých RD sa využíva pre chalupícke účely. Navrhujeme ďalších 20 chalúp a 40 lôžok v skanzene. Stravovacie kapacity sú reprezentované pohostinstvom s kapacitou 30 stoličiek. Navrhujeme motorest a vinné pivnice, kaviarne a rázovité reštaurácie v počte 100 stoličiek. Priemerná denná návštevnosť je v lete 300 a v zime 50 osôb. Predpokladáme nárast návštevnosti na 500 v lete a v zime 100 osôb a výhľadovo na 600/150 osôb. Denná rekreácia občanov sa uskutočňuje na športovo-rekreačných plochách v obci. Navrhujeme novú športovo rekreačnú plochu nad obcou. Koncom týždňová rekreácia sa uskutočňuje severne od obce a v širšom priestore regiónu. 2.7.7 Prvé poradie výstavby, prestavby, rekonštrukcie a zmeny funkčného využitia Výstavba, prestavba a rekonštrukcia obce je rozdelená do dvoch základných etáp: 1. etapa – rok 2015, 2. etapa – rok 2020. Prvá etapa predstavuje realizáciu investičných zámerov vo všetkých častiach obce okrúhle pre 1300 obyvateľov a 400/100 návštevníkov. V 1. etape je navrhovaných 37 bytov a komplexné zabezpečenie technickou infraštruktúrou, dopravou, občianskym vybavením a športovo – rekreačným vybavením, a asanácia dvoch hospodárskych objektov. Prestavbu na mieste odhadujeme pre tri RD. 2.8 Vymedzenie zastavaného územia obce Navrhovaná hranica zastaviteľnosti územia podľa §139 Stav. zákona je vedená od hranice zastavaného územia k 1. 1. 1990 okrajom navrhovaných plôch bývania, infraštruktúry, dopravy, výroby, turizmu a občianskeho vybavenia. V obci je rozšírená západne okrajom navrhovanej zástavby RD a amfiteátra, južne okrajom navrhovaného rozšírenia šport. areálu a východne okrajom navrhovanej zástavby RD. 2.9 Vymedzenie ochranných pásiem a chránených území podľa osobitných predpisov 2.9.1 Ochranné pásma - rýchlostná cesta R2 - cestné OP 100 m od osi priľahlého jazdného pásu - cesty I. a III. triedy – cestné OP 50 a 20 m od osi vozovky mimo zastavané územie - miestne komunikácie I. a II. triedy - 15 metrov od osi vozovky - pri celoštátnej dráhe - 60 m od osi krajnej koľaje, najmenej - 30 m od hranice obvodu dráhy - lesné pozemky – 50 m od okraja pozemku - Národný park Slovenský kras - prírodná rezervácia Zemné Hradisko – 100 m po obvode jej hranice - zdroje pitnej vody – OP I°, II° (oplotený areál a vytýčené územie v krajine) - ropovod Družba – 300 m od osi potrubia - medzinárodný a tranzitný plynovod – 50 m od osi potrubia - cintorín – 50 m od oplotenia - ČOV – 50 m od oplotenia - poľnohospod. dvor – 200 m od zdroja - bývanie, zdravotníctvo a školstvo – izofóna ekvivalentnej hladiny hluku od ciest 60dB(A). 2.9.2 Ochranné pásma zariadení technickej infraštruktúry - Pre výkon správy vodného toku a vodných stavieb: - 3 m široký nezastavaný manipulačný pás pozdĺž upravených tokov ( § 47 vodného zákona a § 17 zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách) - 6 m pozdĺž neupraveného toku ( tak, ako to vyplýva z § 49 vodného zákona). - Ochranné pásma (v zmysle Energetického zákona č.656/2004 Z.z.) na ochranu elektroenergetických zariadení (viď grafická časť), - 10 m pri napätí od 1 kV do 35 kV vrátane, v lesných priesekoch 7 m, - ochranné pásmo zaveseného káblového vedenia s napätím od 1 kV do 110 kV vrátane je 2m od krajného vodiča na každú stranu. - 25 m pri napätí 110 kV až 400 kV od krajného vodiča na každú stranu. V ochrannom pásme vonkajšieho elektrického vedenia a pod vedením je zakázané zriaďovať stavby a

31 konštrukcie, pestovať porasty s výškou presahujúcou 3 m. - Ochranné pásma (v zmysle Energetického zákona) na ochranu plynárenských zariadení (viď grafická časť) - 4 m pre plynovody a plynovodné prípojky o menovitej svetlosti do 200 mm, - 7 m pre technologické objekty (regulačné stanice, armatúrne uzly, zariadenia protikoróznej ochrany, telekomunikačné zariadenia, zásobníky a sklady Propán-butánu a pod.), - 50 m pre plynovod s menovitou svetlosťou nad 700 mm. - Bezpečnostné pásma (v zmysle Energetického zákona) na zamedzenie, alebo zmiernenie účinkov prípadných porúch alebo havárií (viď grafická časť) - 10 m pri strednotlakových plynovodoch a prípojkách na voľnom priestranstve a v nezastavanom území, - 20 m pri vysokotlakových plynovodoch a prípojkách o menovitej svetlosti do 350 mm, - 300 m pri plynovodoch s tlakom nad 4 MPa s menovitou svetlosťou nad 500 mm. - Ochranné pásma (v zmysle Energetického zákona) na ochranu ropovodu - 300 m pri potrubí ropovodu s menovitou svetlosťou 500 – 700 mm. 2.9.3 Chránené územia – funkčné obmedzenie v zmysle prísl. zákonných ustanovení - Národný park Slovenský kras - Chránená vodohospodárska oblasť Horný vrch - chránená rybná oblasť Hrhovské rybníky - Prírodná rezervácia Zemné hradisko - Prírodné pamiatky: jaskyne, priepasti, travertínova kaskáda v Hrhove - Natura 2000: SKUEV0341 Dolný vrch – 3. st. ochrany podľa Zákona o ochrane prírody a krajiny SKUEV0356 Horný vrch – 3., 4. st. ochrany podľa zákona CHVÚ 31. Slovenský kras – 4., 3., 2. a 1. st. ochrany podľa zákona - ochranné lesy - Chránené ložiskové územie „Včeláre I – sialitická surovina“ (čiastočne zasahuje do k.ú.) - ostatná príroda – celé územie leží v 1.stupni ochrany podľa Zák. o ochrane prírody. 2.10 Návrh na riešenie záujmov obrany štátu, požiarnej ochrany a ochrany pred povodňami Obec je zatriedená do IV. kategórie ukrytia obyvateľov v úkrytoch budovaných svojpomocne. Za týmto účelom bola prevedená analýza stavebno – technického stavu budov a identifikovanie suterénnych priestorov. Samostatná doložka CO v rozsahu ukrytia obyvateľov pred radiačným žiarením bude spracovaná po dohode s ObÚ – OKR Poprad v súlade s Vyhl. MV SR č. 297/ 1994 Z.z., 349/1998Z.z.§ 2ods.4 a 202/2002Z.z. Protipožiarna ochrana je zabezpečená OHaZZ Rožňava - hasičskou stanicou Moldava n/Bodvou a Dobrovoľným hasičským zborom Hrhov. Perspektívne predpokladáme začlenenie obce do integrovaného systému rýchlej záchrannej služby. Požaduje sa zohľadniť: - Vyhl. MV SR č. 699/2004 Z.z. o zabezpečení vodou na hasenie požiarov, - Vyhl. MV SR č. 94/2004 Z.z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb, - Vyhl. MV SR č. 94/2004 Z.z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb. MO SR nemá v k. ú. obce požiadavky na ÚPD. Ochrana pred povodňami je riešená zástavbou mimo inundované územia. 2.11 Návrh ochrany prírody a tvorby krajiny, vrátane prvkov územného systému ekologickej stability a ekostabilizačných opatrení V riešenom území sa v súčasnej dobe nachádzajú viaceré plochy alebo objekty, chránené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „zákon“). Ide o Prírodnú rezerváciu Zemné Hradisko, vyhlásenú Vyhláškou Ministerstva životného prostredia SR č. 83/1993 na výmere 55,95 ha, z toho v k. ú. Hrhov sa nachádza 22,98 ha. Okrem nej je v katastri množstvo nevyhlásených prírodných pamiatok – jaskýň a priepastí, ktoré sú chránené v zmysle zákona. Len v oblasti Dolného vrchu je v súčasnosti evidovaných 65 jaskýň a 208 priepastí (vrátane maďarského územia), ďalšie jaskyne sú v južných svahoch Horného vrchu. Do tejto kategórie spadá aj vodopád na travertínovej kaskáde v obci. Veľká časť katastra leží na území Národného parku Slovenský kras, vyhláseného nariadením vlády SR z 13. 2. 2002, ako aj jeho ochranného pásma.

32 Plocha Dolného vrchu na južnom okraji katastra je zahrnutá do územia európskeho významu v rámci siete Natura 2000 ako SKUEV0341 Dolný vrch s 3. stupňom ochrany, severný okraj katastra je zahrnutý do územia siete Natura 2000 ako SKUEV0356 Horný vrch s 3. a 4. stupňom ochrany. Medzi územia európskeho významu patrí aj chránené vtáčie územie 31. Slovenský kras, ktoré pokrýva celé územie katastra s výnimkou obce a úzkeho dopravného koridoru štátnej cesty a železnice. Tieto územia už boli schválené vládou SR a v súčasnej dobe je zoznam území za celú SR na posudzovaní v orgánoch Európskej únie. Dolný vrch Identifikačný kód: SKUEV0341 Katastrálne územie: Okres Rožňava: Hrhov, Jablonov nad Turňou Výmera lokality: 1528,09 ha Vymedzenie stupňa územnej ochrany podľa parciel a katastrálnych území: Stupeň ochrany: 3 Katastrálne územie: Hrhov Horný vrch Identifikačný kód: SKUEV0356 Katastrálne územie: Okres Košice – okolie: Hačava, Háj, Turňa nad Bodvou, Dvorníky, Zádiel, Rožňava: Bôrka, Hrhov, Jablonov nad Turňou Výmera lokality: 5861,39 ha Vymedzenie stupňov územnej ochrany podľa parciel a katastrálnych území: Stupeň ochrany: 3 Katastrálne územie: Hrhov 31. Slovenský kras Katastrálne územie: Okres Košice okolie: Hačava, Jasov, Moldava nad Bodvou, Turňa nad Bodvou, Včeláre, Zádiel, Háj, Medzev, Hosťovce, Debraď, Drienovec, Dvorníky nad Turňou, Okres Revúca: Nováčany v Gemeri, Šafárikovo, Okres Rožňava: Honce, Rožňavské Bystré, Drnava, Rakovnica, Kováčová pri Hrhove, Lúčka pri Hrhove, Bôrka, Plešivec, Brzotín, Kružná, Jovice, Lipovník pri Rožňave, Krásnohorská Dlhá Lúka, Kunova Teplica, Hrhov, Jablonov nad Turňou, Štítnik, Pašková, Slavec, Hrušov nad Turňou, Silica, Silická Jablonica, Gemerská Hôrka, Vidová, Silická Brezová, Ardovo, Dlhá Ves, Kečovo, Čoltovo Výmera lokality: 40 616 ha • chránené druhy (druhová ochrana) V území sa nachádzajú lokality s výskytom viacerých druhov rastlín, chránených v zmysle §§ 34, 35 zákona a Vyhlášky Ministerstva ŽP SR č. 24/2003 v znení vyhlášky MŽP SR č. 492/2006 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o ochrane prírody a krajiny. Tieto druhy sa vyskytujú sústredene v niektorých biotopoch a roztrúsene v celej severnej a južnej časti katastra. U živočíchov je situácia trocha odlišná, nakoľko ich sústredený výskyt nie je viazaný len na prirodzené, nenarušené biotopy. Vymenovanie všetkých druhov však presahuje rozsah tohto posudzovania. Najvýznamnejšími z tohto hľadiska sú lokality Horný a Dolný vrch, ktoré predstavujú pomerne prirodzené spoločenstvá na veľkej časti katastra, ako aj lokalita Hrhovské rybníky uprostred odprírodnenej, nivelizovanej krajiny Turnianskej kotliny, ktorá ma napriek svojmu antropogénnemu pôvodu nadregionálny význam najmä ako stanovište mnohých druhov vtákov. Známe a zistené lokálne i hromadné výskyty či migračné trasy jednotlivých druhov boli brané pre potreby tohto hodnotenia do úvahy. Výskyt chránených nerastov a skamenelín v území nie je známy. • chránené územia podľa medzinárodných dohovorov Hrhovské rybníky ako medzinárodne významná mokraď sú zahrnuté medzi lokality, navrhované na ochranu v zmysle Dohovoru o mokradiach. Národný park Slovenský kras je súčasne aj biosférickou rezerváciou ako súčasť projektu UNESCO MaB (Človek a biosféra). • územné systémy ekologickej stability (ÚSES) Základná osnova – ekologická kostra krajiny – bola spracovaná v rámci tejto ÚPD. V zmysle príslušného regionálneho ÚSES sa v posudzovanom území nachádza regionálny biokoridor prebiehajúci údolím Turne a regionálne biocentrá s jadrami Hrhovský amfiteáter a Dolný vrch. RÚSES tieto priestory definuje ako navrhované, hoci zároveň konštatuje ich reálny význam a funkciu. Okrem toho navrhuje nadregionálne biocentrum s jadrom Hrhovské rybníky a nadregionálny biokoridor, prebiehajúci cez Horný vrch smerom na Zádielsku planinu, hoci totožný reálny nadregionálny biokoridor, okrajovo zasahujúci do posudzovaného územia, je vedený v zmysle

33 Generelu nadregionálneho ÚSES SR. Okrem neho sa v území nenachádzajú žiadne nadregionálne prvky, Hrhovské rybníky sú uvedené v kategórii ostatné chránené územia nadregionálneho významu, hoci nejde o vyhlásené chránené územie. V zmysle NECONET je územie Horného a Dolného vrchu súčasťou jadrového územia európskeho významu E4c. Slovenský kras – Silická planina a zvyšná časť katastra leží v území rozvoja prírodných prvkov s hlavnou funkciou ochrany jadrového územia.

Ekologicky významné segmenty V území boli v zmysle RÚSES ako najvýznamnejšie genofondové plochy charakterizované plochy 41. CHKO (NP) Slovenský kras, 71. Ochranné pásmo CHKO (NP) Slovenský kras, 74. Hrhovský vodopád (navrhovaný CHPV/PP), 89. Hrhovské rybníky (navrhovaná ŠPR/PR), 90. Hrhovský amfiteáter (navrhovaná ŠPR/PR), 114: Dolný vrch (priestor kategórie C POOP), 124. Turnianska dolina (priestor kategórie G POOP) a 126. Zemné hradisko (ŠPR/PP). Priestory 90. a 114. boli vymedzené napriek tomu, že sú súčasťou priestoru 41. Tieto územia boli brané do úvahy, spolu s nimi boli vyčlenené nasledovné genofondové lokality flóry, fauny a významné biotopy. 1. Horný vrch. Južné svahy jednej z planín Slovenského krasu s charakteristickou krasovou morfológiou, ohraničené morfologicky výraznými rozsiahlymi skalnými útvarmi okraja planiny, porastené riedkymi dubinami, zväčša však krovinovými formáciami s výskytom celého radu vzácnych a chránených druhov rastlín a živočíchov. Súčasťou lokality je aj navrhovaná Prírodná rezervácia Hrhovský amfiteáter. 2. Petrov laz. Nezrekultivovaná časť lúk a pasienkov na úpätí Horného vrchu na východnom okraji katastra, ktoré v súčasnosti zarastajú sukcesnými štádiami drevinových formácií zväčša nepôvodných náletových drevín (borovica, agát), lokálne extenzívne využívané, s výskytom vzácnych druhov rastlín na voľnejších plochách. 3. Hradisko. Plocha PR Zemné hradisko a priľahlý úzky lem krovinových spoločenstiev a trvalých trávnych porastov. V podraste dubového lesa a krovinových formácií sa vyskytujú hodnotné rastlinné spoločenstvá a na ne viazané spoločenstvá živočíchov, najmä bezstavovcov. 4. Pasienky na južnom úpätí Horného vrchu. Okrajová časť pasienkov na úpätí Horného vrchu, ktorá nebola rekultivovaná. Rastlinné spoločenstvá hostia celý rad vzácnych a chránených druhov rastlín a živočíchov, ohrozené sú najmä zarastaním náletovými drevinami a čiastočne aj zaburiňovaním. 5. Veterník – Palota. Pomerne strmé svahy na úpätí Horného vrchu, porastené xerotermnými rastlinnými spoločenstvami a rôznymi štádiami sukcesie náletových drevín, najmä borovice, agátu, ale aj ďalších prirodzených drevín (napr. svíb). Na ploche absentuje obhospodarovanie a zrejme ju očakáva rovnaký osud, ako lokalitu Petrov laz, nakoľko už dnes je západný okraj lokality porastený súvislými porastami krovín a drevín, čím sa znižuje hodnota lokality a nastáva výrazný posun v spektre vyskytujúcich sa druhov rastlín a živočíchov. 6. Hrhovská vyvieračka a vodopád. Výrazné geo- a hydromorfologické útvary prepojené podhorským potokom nad reguláciou v obci. Tok má lokálne dobre vyvinuté brehové porasty v meandrujúcom koryte. 7. Nižné kapustnice. Zamokrené plochy, nadväzujúce na rybníky južne od cesty. Dobre vyvinuté vlhkomilné trávobylinné spoločenstvá a prevažne vŕbové kroviny. 8. Hrhovské rybníky. Sústava dvoch nerovnako veľkých rybníkov s rozsiahlymi plochami plytkých pobrežných vôd a rastlinných spoločenstiev na ne viazaných, významných najmä ako biotop vodného a na vodu viazaného vtáctva. 9. Turňa. Regulovaný tok, ktorý má vplyvom prírodných procesov prirodzený charakter. V jeho koryte, nive a lokálne aj širšom okolí sa vyskytujú pomerne stabilizované mokraďné spoločenstvá a druhotné brehové porasty a formácie vŕb, jelší a ďalších vlhkomilných drevín. 10. Veľký Paklan. Pomerne hodnotné teplomilné pasienkové spoločenstvá, lokálne zarastené a pomerne intenzívne zarastajúce náletovými drevinami, ktoré majú na plochách charakteru lesa prirodzené drevinové zloženie a hodnotné spoločenstvá podrastu. 11. Krížne cesty. Pasienky na južnom úpätí Dolného vrchu, okolo Turne lokálne zamokrené, zväčša však živného až xerotermného charakteru. 12. Dolný vrch. Časť planiny a severné svahy jednej z planín Slovenského krasu na hranici s Maďarskom. Výrazný geomorfologický útvar s charakteristickou krasovou morfológiou, ohraničený

34 morfologicky výraznými rozsiahlymi skalnými útvarmi okraja planiny, porastený riedkymi dubinami, na svahoch aj kompaktnými lesnými porastmi, zväčša však krovinovými formáciami s výskytom celého radu vzácnych a chránených druhov rastlín a živočíchov.

Ako vyplýva z alternatívneho ekologického výberu, len v malej časti katastra je doterajšie využitie krajiny v súlade s krajinno-ekologickými podmienkami prostredia. Využívanie lesného pôdneho fondu a plôch charakteru lesných porastov je možné zlepšiť postupnou premenou porastov na pestrejšie, ekologicky stabilnejšie a biologicky hodnotnejšie, najmä v okrajových častiach lesného pôdneho fondu, kde sú pre takýto postup predpoklady vďaka vtrúsenému výskytu vhodných drevín v borovicových a smrekových monokultúrach. Na zabezpečenie ekologickej stability a zvýšenia biodiverzity nie je potrebné vytvárať v menej stabilnej časti katastra zvláštne podmienky pre obnovu poľnohospodárskej krajiny. Minimálnym opatrením je rozčlenenie lánov oráčin výsadbou zelených drevinových pásov, pričom z hľadiska erózie nie je dôvod meniť doterajšie využitie pôdy a meniť jej kultúru. Prirodzené pasienky je potrebné udržiavať v doterajšom stave, resp. zabezpečiť intenzívnejšie využívanie kvôli primeranému odstraňovaniu biomasy. V oblasti lesného hospodárstva a využívania plôch drevín charakteru lesných porastov zabezpečovať postupné prebudovanie nepôvodných, neprirodzených monokultúrnych porastov na pestrejšie, rôznorodejšie. Pri realizácii zámerov územného plánu nesmie dôjsť k žiadnemu poškodeniu lesných pozemkov, lesných porastov a ani jednotlivých stromov, zároveň sa musia dodržať ustanovenia § 5 zákona NR SR č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov, ktorý ustanovuje zásady ochrany lesných pozemkov, Obzvlášť je treba uvažovať s technickými a biologickými opatreniami v súvislosti s plánovanou výstavbou rýchlostnej cesty R2. Tu vidíme dva druhy problémov, ktoré vyplývajú z realizácie takého diela v slovenských podmienkach. Pri výstavbe je zničená veľká časť územia mimo vlastného telesa cesty, pričom sú likvidované aj krajinné štruktúry, hoci zo zahraničia je zrejmé, že pri výstavbe takejto stavby je pri dobrej organizácii práce potrebný zlomok územia oproti u nás využívaným plochám. Ďalším problémom je následné začlenenie cesty do krajiny a eliminácia jej nepriaznivých vplyvov, čo je často nedostatočné a nie je v súlade s prirodzeným výskytom mimolesnej zelene v území. Pri ozeleňovaní plôch okolo treba používať výlučne pôvodné domáce druhy drevín a pestré trávne zmesi, vyhovujúce daným stanovištným podmienkam. Pre zachovanie, udržiavanie a zvýšenie drevinovej vegetácie v obci je potrebné spracovať samostatný generel. Zeleň v obci je obnovovaná a vytváraná živelne, bez potrebného odborného zázemia. Pri ostatných typoch vegetácie je potrebné zabezpečiť ich bežné využívanie, obhospodarovanie a udržiavanie, čím sa zabezpečí zamedzenie zaburinenia plôch a rozširovanie nepôvodných inváznych druhov v prirodzených spoločenstvách v okolitej krajine. 2.12 Návrh verejného dopravného a technického vybavenia 2.12.1 Dopravný systém obce A. Širšie dopravné vzťahy Cestná doprava Zastavané územie obce Hrhov je z južnej strany tangované cestou I/50, ktorá v komunikačnom systéme cestnej dopravy SR je medzinárodnou dopravnou trasou E 571 so smerom Bratislava-Nitra- Zvolen-Lučenec-Rožňava-Košice. Celoštátny nadregionálny význam tejto komunikácie už v súčasnosti vyžaduje zabezpečiť rýchle a kapacitné prepojenie dvoch hlavných centier republiky Bratislava - Košice. Prestavba komunikácie je podľa ÚP VÚC Košický kraj navrhovaná v základnej kategórii R-22,5/100. Pre trasu rýchlostnej cesty R2 v úseku Tornaľa – Košické Olšany bola spracovaná Dopravno- technická štúdia a v r. 2004 Východisková environmentálna štúdia. Odporúčaný najoptimálnejší variant v priamom dotyku s riešeným územím obce Hrhov je vedenie R2 v súbehu s cestou I/50. Cesta I/50 s existujúcou kategóriou cesty C-11,5, bude plniť funkciu sprievodnej cesty ku rýchlostnej ceste. Návrh Pre celkové riešenie vedenia R2 a súbežnej cesty I/50 je pre sprístupnenie celého spádového územia obce Hrhov a priestoru Včeláre, Dvorníky výhodné viesť sprievodnú cestu I/50 severne od trasy rýchlostnej cesty so situovaním mimoúrovňovej križovatky na R2 východne od Hrhova.

35 Na ceste I/50 sú známe údaje o intenzite dopravy z Celoštátneho profilového sčítania z roku 1995, 2000 a 2005. Výhľadové zaťaženie komunikácie bolo napočítané pomocou priemerných výhľadových koeficientov nárastu jednotlivých druhov dopravy v skladbe dopravného prúdu pre cesty I. triedy. ______sčítací úsek cesty rok skutočné vozidlá / 24 hod nákl.aut. osobné aut. motocykle vozidlá spolu %nákl.aut. ______

I/50, 00578 1995 1 129 2 883 9 4 021 28,1% 2000 1 561 3 518 5 5 084 30,7% 2005 2 347 3 976 14 6 337 37,1% výhľad 2015 3 005 7 395 25 10 425 28,8% ______

Zo sčítania a výhľadového zaťaženia dopravy vyplýva, že cesta I/50 je silne dopravne zaťažená a je potrebná výstavba kapacitnej rýchlostnej cesty R2 v kategórii R 22,5/100 s vylúčením bodových a líniových závad výstavbou obchvatov mimo zastavané územia miest a obcí s vytvorením bezkolíznych mimoúrovňových dopravných uzlov. Železničná doprava Zastavané územie obce Hrhov je zo severnej strany tangované železničnou traťou č.160 Košice - Zvolen. Táto trať je neelektrifikovaná, je celoštátneho významu a spoluvytvára s traťou Košice - Žilina západo-východnú dopravnú os košického kraja. Je pripravovaná k zaradeniu do dohody AGTC. Na trati je potrebná v prvom rade jej elektrifikácia a dostavba druhej traťovej koľaje, čo presiahne návrhové obdobie. Podľa ÚPN VÚC Košického kraja je rozpracovaná štúdia vysokorýchlostných tratí v SR (VRT), v smere západ-východ a je potrebné výhľadovo sledovať južný koridor VRT v trase Bratislava-Zvolen-(Plešivec)-Košice-št.hranica s Ukrajinou. Trasa VRT tanguje riešené územie južne od trasy cesty I/50 a je ponechávaná územná rezerva pre túto dvojkoľajnú elektrifikovanú trať vedúcu na samostatnom telese s navrhovanými parametrami pre rýchlosť 270 km/h, v zmysle ÚPN VÚC košického kraja. B. Charakteristika a návrh základnej komunikačnej siete v obci Územie obce je na cestu I. triedy napojené v troch napojovacích bodoch cestami III. triedy : - III/ 050251, so smerom do centra obce - III/ 050165, so smerom na železničnú stanicu Dopravné napojenie v západnej polohe zastavaného územia má v križovaní s cestou I/50 nepostačujúce dĺžky rozhľadových polí pri výjazde, a nepostačujúce parametre zakružovacích oblúkov. Cesta III/050251 vedie centrom obce a plní funkciu zbernej komunikácie funkčnej triedy B-2, je vybudovaná kategórie MZ 6/40 (reduk.MZ 8/40) so šírkou vozovky 6,0 m bez samostatných peších chodníkov. Odvodňovací rigol je vybudovaný jednostranný v krátkom úseku tejto komunikácie. V južnej časti obce v úseku cesty od I/50 po požiarnu zbrojnicu je komunikácia nepostačujúcej šírky cca 5,0m a v časti zástavby je tesná obostavanosť vozovky. Po zbernej komunikácii je vedená linka SAD, čo v tomto zúženom uličnom priestore je líniovou závadou a kolíziou s pešími. Nebezpečný je pohyb žiakov do areálu ZŠ, ako aj pohyb cestujúcich na zastávku SAD - v južnej časti obce. Vo východnej polohe zastavaného územia obce sa na cestu I/50 napája stykovou križovatkou bez samostatných zaraďovacích pruhov okrem cesty III/050251 aj cesta III/050165 so smerom ku železničnej stanici. Cesta plní funkciu obslužnej komunikácie funkčnej triedy C1 a je vybudovaná kategórie MOK 5/40 (reduk.MOK 7,5/40). Návrh - cestu I/50, ktorá bude v návrhovom období plniť funkciu sprievodnej cesty ku rýchlostnej ceste navrhujeme situovať severne od R2. Na I/50 navrhujeme napojiť komunikačnú sieť obce v troch napojovacích bodoch v dnešných polohách s výstavbou križovatiek so samostatnými zaraďovacími a vypojovacími pruhmi - na sprievodnej ceste I/50 navrhujeme ponechať zastávky SAD v dnešnej polohe s výstavbou samostatných zaraďovacích pruhov

36 - cesta III/050251 bude aj v navrhovom období plniť funkciu zbernej komunikácie funkčnej triedy B2 a navrhujeme ju prestavať na kategóriu MZ 8/40, v extraviláne navrhujeme prestavať cestu na kategóriu C 7,5/70 - cestu III/050165 smerujúca na železničnú stanicu navrhujeme prestavať na kategóriu MOK 7,5/40 - pozdĺž zbernej komunikácie navhujeme vybudovať samostatné pešie chodníky min. šírky 2,0m s návrhom bezkolízneho pohybu peších vo väzbe na zariadenia hromadnej dopravy, občianskej a komerčnej vybavenosti obce - zastávka SAD na ceste III/050251 pri ÚNZ nemá zriadený zastavovací pruh pre linky SAD nakoľko je umiestnená v stiesnených podmienkach. Z tohto dôvodu navrhujeme premiestniť zastávku do polohy so širším uličným piestorom, kde je možné zrealizovať nástupné plochy pre peších - na všetkých zastávkach SAD navrhujeme vybudovať samostatné zastavovacie pruhy. C. Charakteristika a návrh ostatnej komunikačnej siete Ostatné miestne komunikácie majú charakter obslužných a prístupových komunikácií, ktoré sú obojsmernej premávky s nepostačujúcou šírkou vozovky 4,0 - 5,0 m a sú v zlom technickom stave. V mnohých úsekoch miestnych komunikácií je šírka uličného priestoru postačujúcich parametrov pre možnosť rozšírenia vozovky na šírku 6,0m s jednostranným peším chodníkom. Táto možnosť je vytvorená v západnej časti obce, kde je územie s novou individuálnou bytovou zástavbou. Dopravné napojenie týchto komunikácií do starej časti zástavby v centrálnej polohe obce je však do úzkych tesne zastavaných lievikov so šírkami vozovky max.3,0-4,0m, čo v mnohých prípadoch nie je postačujúce ani na prejazd vozidla jednosmernou komunikáciou. Návrh - z dôvodu stiesnených pomerov v starej centrálnej časti zástavby a náročnej konfigurácii terénu na uliciach navrhujeme prestavať cesty na kategóriu MOK 3,75/40. V zmysle STN 73 6110 ide o jednopruhovú obojsmernú komunikáciu s krajnicami a výhybňami pri rozšírení vjazdov do dvorov rodinných domov. Z dôvodu zabezpečenia bezpečnosti cestnej premávky navrhujeme zjednosmernenie dopravy na týchto uliciach - v západnej polohe obce v novo založenej lokalite rodinnej zástavby navrhujeme prestavať komunikácie na kategóriu MO 7,5/40 s obojstranným peším chodníkom nakoľko to šírka uličného priestoru umožňuje - v križovatkách komunikácií je potrebné zabezpečiť dĺžky rozhľadových pásiem - v nových lokalitách a v lokalitách územných rezerv pre rodinnú zástavbu navrhujeme obslužné komunikácie funkčnej triedy C2 v kategórii MO 7,5/40 so šírkou vozovky 6,5m a obojstrannými chodníkmi pre peších min. šírky 1,5m, v zmysle STN 73 6110. Požadovaná šírka uličného priestoru je min. 12,0 m pre umiestnenie komunikácií, chodníkov, odvodňovacích rigolov a uloženie podzemných inžinierskych sietí do plôch líniovej zelene - pre obsluhu územia južne od navrhovanej trasy rýchlostnej cesty R2 navrhujeme obslužnú komunikáciu kategórie MOK 3,75/40 pre dopravné sprístupnenie chráneného areálu Hrhovské rybníky a čistiareň odpadových vôd D. Pešia a cyklistická doprava V obci nie sú vybudované samostatné pešie chodníky ani pozdĺž zbernej komunikmácie. Samostatné cyklistické trasy v katastrálnom území obce nie sú vybudované. Pohyb cyklistov a peších je po ceste III. triedy a miestnych komunikáciách. Návrh - pozdĺž cesty III/050251 navrhujeme obojstranne vybudovať peší chodník šírky min.2,0m s návrhom bezkolízneho pohybu peších vo väzbe na zastávky hromadnej dopravy, občianskej vybavenosti a bývania - navrhujeme jednostranne vybudovať peší chodník ku železničnej stanici - na pešie prepojenie Hrhovských rybníkov s obytnou zónou navrhujeme vrámci stavby výstavby R2 vybudovať peší nadchod nad telesom rýchlostnej cesty od autobusových zastávok na I/50 - na miestnych obslužných komunikáciách, pokiaľ to umožňuje šírka uličného priestoru navrhujeme jednostranne zrealizovať pešie chodníky min. šírky 1,5m. V nových lokalitách IBV navrhujeme min. jednostranne pešie chodníky. E. Statická doprava V obci sú vybudované tieto samostatné parkovacie plochy :

37 - pri objekte Obecného úradu je zriadená asfaltová plocha pre 6 kolmých parkovacích státí a do svahu s výjazdom na túto spevnenú asfaltovú plochu je orientovaný výjazd z 5 garážových boxov - na ploche severne od objektu Jednota je parkovisko so štrkovým povrchom pre cca 8 vozidiel - pred ihriskom nachádzajúcim sa v juhovýchodnej časti obce je vytvorená štrková plocha pre možnosť parkovania cca 10 vozidiel - pri vstupnej rampe do areálu hospodárskeho dvora je spevnená štrková plocha pre parkovanie cca 20 vozidiel Iné parkoviská na území obce nie sú vybudované na tento účel sa využívajú komunikácie a k nim priľahlá líniová zdevastovaná zeleň. Parkovanie a garážovanie pre tri bytové domy, ktoré sú postavené pri hospodárskom dvore nie je vyriešené. Návrh Výpočet a návrh potrieb parkovacích státí pre objekty občianskej vybavenosti obce boli navrhované v zmysle ukazovateľov STN 73 6110 pre stupeň automobilizácie 1:3,5, pri redukcii veľkosti sídelného útvaru v súčinnosti s deľbou dopravnej práce 25:75 (podiel individuálnej dopravy : ostatnej doprave-hromadnej, pešej, cyklistickej ): - návrh parkovacích státí pre potreby občianskej vybavenosti: - dom sociálnej starostlivosti, 10 lôžok (2 lôž./1státie) 5 státí – zastupiteľ. - obecný úrad, kult.dom, 200 stol.(10stol./1státie) (12st) 20 státí – zastupiteľ. - kostol reformovanej cirkvi 100 návšt.(10 návšt/1st.) 10 státí – zastupiteľ. - kult.dom reform. cirkvi 150 stol.(10stol/1státie) 15 státí – zastupiteľ. - r.k. kostol sv. Jána Krstiteľa 100 návšt.(10návšt/1státie) 11 státí - cintorín, 1,55 ha (500m2/1státie) 10 státí - ponuková plocha na motorest 100 stol.(4stol/1státie) 30 státí + 5 bus

- existujúce parkovacie státia v obci majú štrkový povrch, navrhujeme úpravu spevnenia plôch asfaltom alebo dláždením povrchu - parkovanie a garážovanie pri rodinných domoch si riešia obyvatelia individuálne na vlastných pozemkoch - pri návrhu nových podnikateľských aktivít v navrhovaných areáloch nezávadnej výroby, ponukových plôch pre vyššiu občiansku vybavenosť, či pri zmene funkčného využitia už existujúcich objektov je potrebné požadovať zabezpečenie potrieb statickej dopravy v zmysle ukazovateľov STN 73 6110 na vlastnom pozemku. Takto sa zabráni parkovaniu vozidiel na verejných komunikáciách. F. Osobná hromadná doprava Železničná osobná doprava V riešenom území obce Hrhov je železničná trať vedená na vysokých násypoch s premosteniami cez poľné cesty. Vzhľadom na konfiguráciu terénu a vedenie trasy je železničná stanica umiestnená na východnom okraji zastavaného územia vo vzdialenosti cca 1,5 km od centra obce. Táto nepriaznivá dostupnosť znevýhodňuje využívanie železničnej dopravy oproti silnej paralelne vedenej autobusovej doprave, ktorá je vedená centrom obce. Železničnou stanicou Hrhov prejde za priemerný pracovný deň 8 rýchlikových vlakov bez zastavenia a 13 vlakov v oboch smeroch za priemerný pracovný deň na stanici zastavuje. V špičkovej hodine prejdú stanicou 3 rýchliky a osobné vlaky a 2 nákladné vlaky. Tieto údaje o intenzite železničnej dopravy sú podkladom pre výpočet hlučnosti, ktorou je zasahovaná zástavba obce vplyvom tohto druhu dopravy. Autobusová hromadná doprava Obec Hrhov je na sieť autobusovej hromadnej dopravy napojená troma diaľkovými a dvoma prímestskými linkami. Diaľkové autobusové linky majú zriadené zastávky na ceste I/50 s názvom zastávka Hrhov št. rybárstvo. Na zastavovanie autobusových spojov sú zriadené samostatné zastavovacie pruhy na úkor núdzového pruhu na ceste I/50. diaľkové linky so smerom počet spojov tam/späť 608502 Muráň-Rožňava-Košice-Vranov n/T.-Humenné 1/2 spojov/deň 707501 Prešov-Košice-Rožňava-Lučenec-Banská Bystrica 1/1 spojov/deň 808503 Dobšiná-Rožňava-Košice-Prešov-Bardejov 9/8 spojov/deň, 1pár zachádza na zastávky v obci

38 prímestské linky so smerom 802454 Košice-Moldava n./Bodvou-Dvorníky-Včeláre/Jablonov nad Turňou-Silická Jablonica 7/6 + 2 žiacke spoje/deň 808433 Rožňava-Silická Jablonica- Turňa nad Bodvou 5/6 + 2 žiacke spoje/deň

V zastavanom území obce sú zriadené tieto zastávky - Hrhov ÚNZ, Jednota, št. rybárstvo. Zastávky sú jednostranne vybavené prístreškami pre cestujúcich. Zastávka Jednota je zriadená v centre obce a vzhľadom na veľký vyasfaltovaný priestor je možnosť zastavovať autobusy mimo jazdných pruhov komunikácie. Zastávka ÚNZ nemá zriadený zastavovací pruh pre spoje SAD a vzhľadom na stiesnený uličný priestor, do ktorého sú situované zastávky nie je možné vytvoriť ani zhromažďovací priestor pre cestujúcich, čo je vážna dopravná závada. Za priemerný pracovný deň je obec z miestnych zastávok obsluhovaná 30 spojmi SAD. Spojmi SAD nie je obsluhovaná železničná stanica, čo považujeme za nedostatok z dôvodu veľkej vzdialenosti žel. stanice od centra obce. Návrh - na sprievodnej ceste I/50 navrhujeme ponechať zastávky SAD v dnešnej polohe s výstavbou samostatných zaraďovacích pruhov - zastávka SAD na ceste III/050251 pri ÚNZ nemá zriadený zastavovací pruh pre linky SAD nakoľko je umiestnená v stiesnených podmienkach. Z tohto dôvodu navrhujeme premiestniť zastávku do polohy so širším uličným piestorom, kde je možné zrealizovať nástupné plochy pre peších - situovanie autobusových zastávok je pre zástavbu obce vyhovujúca aj pre návrhové obdobie. Pešia dostupnosť na zastávky nepresiahne vzdialenosť 500m, čo je v súlade s STN 73 6110 - v priestore zastávok navrhujeme vybudovať samostatné zastavovacie pruhy pre autobusy, s vybudovaním čakacích priestorov a osadením prístreškov pre cestujúcich obojstranne G. Ochranné pásma a hluk od automobilovej a železničnej dopravy Základné cestné ochranné pásmo pre rýchlostné komunikácie je 100 m od osi priľahlého jazdného pásu, pre cesty I. triedy je 50 m, a pre cesty III. triedy je 20 m od osi komunikácií v extravilánových úsekov a miestne komunikácie I. a II. triedy - 15 metrov od osi vozovky podľa vyhlášky FMD č.35 z roku 1984. Ochranné pásmo pri celoštátnej dráhe je 60 m od osi krajnej koľaje, najmenej však 30 m od hranice obvodu dráhy. Za hlavný líniový zdroj hluku od automobilovej dopravy považujeme cestu I/50, ktorá tanguje zastavané územie obce z južnej strany a je silne dopravne zaťažená. Východzím podkladom pre výpočet hluku bola výhľadová intenzita dopravy na rok 2015, zloženie dopravného prúdu a sklonové pomery nivelety komunikácie. Výpočet hluku bol prevedený podľa "Metodických pokynov SK-VTIR" z roku 1984, v miere podrobnosti pre ÚPN-Z. Výpočet hluku predstavuje hladinu hluku bez redukcií možných odrazov, pevných prekážok a pod. Výpočet hluku pre rok 2020 : n = 606 skutočných vozidiel /h % NA = 28,8 % Faktory F1 = 4,58 F2 = 1,106 F3 = 1,0 pomocná veličina X = 3 070 Základná ekvivalentná hladina hluku LAeq = 74,87 dB(A) hladina hluku 70 dB(A) bude dosiahnutá vo vzdialenosti 25,7 m 65 dB(A) 76,0 m 60 dB(A) 199 m Výpočet hluku od železničnej dopravy, ktorá tanguje riešené územie obce Hrhov zo severnej strany : m = 5 vlakov/h Faktory F4 = 1,0 F5 = 1,02 F6 = 1,06 pomocná veličina X = 755 Základná ekvivalentná hladina hluku LAeq = 68,8 dB(A)

39 Pre bývanie, zdravotnícke a školské zariadenia stanovuje vyhláška Vyhl. MZ SR č. 549/2007 Z.z. najvyššie prípustnú hodnotu ekvivalentnej hladiny hluku vo vonkajšom priestore pozdĺž základnej komunikačnej siete max. LAeq 60 dB(A). Táto hodnota hluku bude dosiahnutá vo vzdialenosti 199 m od komunikácie. Z výpočtu vyplýva, že pri predpokladanej intenzite dopravy na ceste I/50 nebude v r. 2020 zastavané územie obce zasahované nadmerným hlukom od automobilovej dopravy. Hluková hladine 60 dB(A) od železničnej dopravy bude dosahovaná vo vzdialenosti 60 m od osi trate. Vzhľadom na to, že železničná trať je situovaná vo svahu nad obytnou zástavbou hluk sa rozlieha po údolí s čiastočným odrazom od severného svahu, ktorý je vzhľadom na charakter horninového podkladu málo pokrytý porastom, a teda nemá hlukovo pohltivé účinky. Pri zvyšovaní dopravnej záťaže na železničnej trati je potrebné navrhnúť protihlukové opatrenia. 2.12.2 Vodné toky a vodné hospodárstvo A. Zásobovanie pitnou vodou Hrhov v súčasnosti má vodovodnou sieťou pokrytú takmer celú obec, z toho vyplýva, že veľká väčšina nehnuteľností je napojená na verejnú vodovodnú sieť. Vodovod bol uvedený do prevádzky v šesťdesiatych rokoch minulého storočia a jeho účelom je zabezpečiť plynulé zásobovanie obce Hrhov pitnou vodou. V intraviláne obce sa nachádzajú 2 zdroje pitnej vody v lokalite pri cintoríne, ktoré slúžia len pre obec Hrhov a napojený je aj areál bývalého PD. Výdatnosť zdrojov je kolísavá a pohybuje sa v rozmedzí od 4 – 10 l/s. Zdroje: prameň Hlava a vrt RHV. Projektovaná kapacita zdrojov je 9,8 l/s, odoberané množstvo v súčasnosti ( r. 2001 ) bolo cca 2,16 l/s. Na zabezpečenie ochrany vodného zdroja č. 2 je zriadené PHO 1.stupňa –. Okolo tohto ochranného pásma je vyhlásené PHO 2 stupňa ktoré zabezpečí ochranu výdatnosti, akosti a zdravotnej nezávadnosti zdroja pred ohrozením zo vzdialenejších miest. Je určené predovšetkým na ochranu pred mikrobiálnym znečistením, znečistením toxickými látkami, látkami ovplyvňujúcimi senzorické vlastnosti vody a látkami inak škodlivými. Jestvujúcim vodojemom o objeme 100 m3 - oplotený ( 500 m2 ) ktorý sa nachádza v blízkosti pod železničnou traťou je obec a jej jednotliví odberatelia gravitačne napojená.Podľa údajov VVaK, OZ Revúca, v predchádzajúcom sledovanom období ( rok 2001 ), bola nasledovná štruktúra odberu: Voda fakturovaná : 68 000 m3/rok 7,8 m3/hod Z toho: - obyvateľstvo 34 000 m3/rok 3,9 m3/hod - poľnohospodárstvo 30 000 m3/rok 3,4 m3/hod - ostatní 4 000 m3/rok

Súčasná kapacita zdrojov pitnej vody postačuje aj pre výhľadové obdobie do roku 2020. V budúcnosti je nevyhnutné uvažovať s rekonštrukciou záchytu prameňa a prestavbou čerpacej stanice. V určitom obvode je potrebné riešiť rekonštrukciu rozvodnej siete v obci v dĺžke cca 300 m z dôvodu nevyhovujúceho materiálu a profilov na potrubí. Na uvedenom vodovode je vysoká poruchovosť následkom netesností potrubia a korózie, čo prispieva k stratám v trubnej sieti. Výhľadovo je potrebné uvažovať s výmenou starých vodovodných prípojok ( materiál oceľ ) za prípojky z materiálu PE, príp. PVC. Zásobovanie z vodných zdrojov: Z vodných zdrojov je prostredníctvom čerpacej stanice voda dopravovaná do vodojemu 100 m3, ktorý je umiestnený severozápadne nad obcou Hrhov. Tento vodojem gravitačne zásobuje vodou obec. Potreba vody pre určitú časť obyvateľstva ktoré z rôznych dôvodov nie je napojená na obecný vodovod, je zabezpečovaná z vlastných vodných zdrojov – studní a verejnej studne. Vo väčšine vodných zdrojov – studní voda podľa rozborov hygienickým normám nevyhovuje.

40 TAB. č. 1 ZDROJE PITNEJ VODY P.č Lokalita Názov Výdatnosť l/s Typ PHO Poznámka zdroja vodného (ha) Využitie zdroja % PROJ MIN MAX 1“ 2“ 3“ Hrhov prameň prameň Hlava Hrhov vrt vrt RHV Spolu 9,8 2,16 22

TAB. č. 2 OBJEKTY ZÁSOBOVACIEHO SYSTÉMU P. Úpravňa vody Vodojem Čerpacia Vyrovnávacia č stanica nádrž Počet Kapac. Počet Obsah Krytie Počet Kapac Počet ks Obsah ks l/s ks m3 % Qm ks ita l/s m3 - - 1 100 100 1 - -

TAB. č. 3 Bilancia Zdrojov a potrieb pitnej vody - stav P.č Názov Lokalita Počet Počet Celková Bilancia Poznámka vodovodu obyvateľov zásobovaných potreba l/s obyvateľov vodovod Hrhov 1 180 1060 cca 2,2 9,8 Kapacita Hrhov zdrojov postačuje

Návrh Zásobovanie pitnou vodou obce Hrhov ponechávame aj pre návrhové obdobie k roku 2020 s podmienkou rozšírenia jestvujúcej vodovodnej siete v zmysle urbanistickej koncepcie. Jestvujúci vodovodný systém – obecný vodovod zabezpečí dodávku pitnej vody pre všetkých obyvateľov obce. Na systém zásobovania pitnou vodou bude napojená väčšina nehnuteľnosti v obci včítane občianskej vybavenosti a iných odberateľov. Rozvodnú sieť (navrhovanú) odporúčame podľa možností uložiť pozdĺž jestvujúcich komunikácií prevažne v súbehu s inými sieťami. Sieť je kombinovaná - zaokruhovaná a vetvená s možnosťou zaokruhovania pri ďalšom rozvoji obce. Navrhujeme v obci vybudovať sieť vonkajších požiarnych hydrantov v zmysle STN 73 08 73 každých 120 m, a to aj v novonavrhovaných lokalitách.

Potreba vody do roku 2020: 1.Obyvateľstvo: Výhľadová potreba vody je stanovená v zmysle „ Úprav Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 477/99-810 „ z 29. februára 2000 na výpočet potreby vody pri navrhovaní vodovodných a kanalizačných zariadení a posudzovaní výdatnosti vodných zdrojov. Podľa demografických údajov získaných na základe prieskumu a podľa údajov Obecného úradu bola určená celková potreba vody pre návrhové obdobie 2015. Potreba vody pre bytový fond : max. počet obyvateľov 1400 A. špecifická potreba pitnej vody - 145 l/os/deň, (uvažuje sa pre byty ústredne vykurované s ústrednou prípravou teplej vody a vaňovým kúpeľom - 70 % bytového fondu) B. špecifická potreba pitnej vody - 135 l/os/deň, (uvažuje sa pre byty s lokálnym ohrevom teplej vody a vaňovým kúpeľom - 20 % bytového fondu) C. špecifická potreba pitnej vody - 100 l/os/deň, (ostatné byty pripojené na vodovod so sprchovacím kútom - 10 % bytového fondu) Qp = (1400 x 145) x 0,7 + (1400 x 135) x 0,2 + (1400 x 100) x 0,1 3 Qp = 142 100 l/d + 37 800 l/d + 14 000 l/d = 193 900 l/d = 193,9 m /d = 2,24 l/s. 2.Občianska a technická vybavenosť: špecifická potreba pitnej vody - 25 l/o/deň pre obce s počtom obyvateľov do 5 000

41 3 Qp = 1400 x 25 l/d = 35 000 l/d = 35,0 m /d Qp = 0,40 l/s 3.Iní odberatelia ( výroba, živnosti, remeselné služby ) predpokladaný odber: 3 Qp = 7 500 l/d = 7,5 m /d = 0,09 l/s 4.Celková potreba vody: 3 3 Qp = 236 400 l/d = 236,40 m /d = 3,21 m /h = 2,74 l/s 3 Qm = Qp x kd = 2,74 x 1,6 = 4,37 l/s = 378 240 l/d = 378,24 m /d 3 Qh = Qm x kh = 4,37 x 1,8 = 7,87 l/s = 679 622 l/d = 679,62 m /d kde: Qp = celková priemerná denná potreba vody Qm = maximálna denná potreba vody Qh = maximálna hodinová potreba vody

Výpočet stálej zásoby vody pre požiarne účely: Predpokladaná doba trvania požiaru sú 3 hod, celková potreba požiarnej vody pri bytovej výstavbe do 3.NP je 6,7 l/s. 5. Potrebná zásoba požiarnej vody je: V = 6,72 l/s x 3 x 3600 = 72 360 l = 72,36 m3 Odpočet z objemu – prítok vody za 3 hod. pri predpokladanom výkone čerpadiel 3,0 l/s. ( 3600 x 3 x 3,0 ) = 32 400 l = 32,4 m3 3 Vpož = 72,36 – 32,4 = 39,96 m Doba plnenia vodojemu pri predpokladanom prítoku 3,0 l/s. Doba = 39 960 : ( 3600 x 3,0 ) = 3,7 hod. = 3 h 42 min = menšie než 36 h - STN 73 08 73

Výpočet potrebnej akumulácie: V zmysle platných noriem odporúčaná veľkosť vodojemu sa pohybuje v rozmedzí 60 až 100 % z Qm. 3 Qm = 4,37 l/s = 378 240 l/d = 378,24 m /d V = 378,24 m3/d x 0,6 = 226,94 m3/d

Zásobovanie sídla so zástavbou na základe urbanistického riešenia bude jestvujúcim a navrhovaným vodovodom v jednom tlakovom pásme. V prípade ďalšieho urbanistického rozvoja obce mimo nadmorské výšky súčasného rozvodu je nutné navrhnúť samostatné tlakové pásmo. Ako už bolo uvedené na akumuláciu vody v súčasnosti slúži vodojem v Hrhove - 100 m3. Súčasná kapacita vodojemu nebude dosahovať normou odporúčané minimum 60 % Qm , t.j. predpokladaných 226,94 m3/d. Odporúčame rozšíriť súčasnú kapacitu VDJ na 250 m3, vybudovaním ďalšej akumulačnej nádrže. Zdržanie vody vo VDJ bude menej než 24 hodín. Prívod vody z VDJ a rozvod po spotrebisku je realizovaný vodovodnou sieťou PVC a LPe DN 40 – 125. Po technickej aj objemovej stránke navrhované riešenie bude vyhovujúce aj výhľadovo ako zásobáreň pitnej vody.

B. Odvádzanie a zneškodňovanie odpadových vôd Obec nemá vybudovanú vlastnú kanalizačnú sieť. Dažďové vody odtekajú voľne po teréne, z ciest cez jarky a čiastočné kanály do potoka . Splašky z domov sú voľne vypúšťané, resp. odvedené do žúmp, ktoré vo väčšine prípadov nie sú dokonale izolované, takže dochádza k znečisťovaniu podzemných vôd a tým aj k zhoršovaniu životného prostredia. Hospodársky dvor má vybudovanú vnútroareálovú kanalizáciu s odkanalizovaním do vlastných žúmp. V obci navrhujeme vybudovať splaškovú gravitačnú kanalizáciu, resp. niektoré úseky čiastočne tlakovou kanalizáciou z materiálu PVC so zaústením do vlastnej ČOV. Trasu kanalizácie situovať tak, aby viedla podľa možností v obecných komunikáciách , asfaltových chodníkoch a verejných priestranstvách. TAB. č. 1 Odvádzanie odpadových vôd Počet obyvateľov Počet obyv. napojených Druh kanalizácie na kan. ( % )

42 jednotná delená dažďová splašková m3/d mg/l 1180 ------

Návrh Navrhujeme v obci dobudovať splaškovú kanalizačnú sieť, ktorá by zabezpečila odvedenie splaškových vôd do ČOV. ČOV bude vlastná, len pre potreby obce a situovaná bude s prihliadnutím na ochranné pásmo tak, aby nebola príliš vzdialená od spotrebiska. V návrhu ÚPN obce sa uvažuje s napojením všetkých domov a objektov technickej a občianskej vybavenosti na verejnú kanalizáciu. Potrubie splaškovej kanalizácie je dimenzované na dvojnásobok maximálneho prietoku. Pri malých množstvách budú použité minimálne prípustné svetlosti potrubia podľa použitého materiálu, teda kanalizačná sieť bude PVC DN 300. Trasovanie kanalizácie je dané terajšou a navrhovanou zástavbou a sklonom terénu v krajniciach ulíc, resp. v ich polovici v súlade s normami STN 73 60 05 a STN 73 67 01. Pri štátnej ceste bude kanalizačné potrubie uložené mimo cestného telesa. Vo väčšej časti povedie v súbehu s vodovodným potrubím. Stoková sieť je navrhnutá ako delená, ktorá odvádza výlučne splaškové vody od obyvateľstva. Výškové usporiadanie terénu v obci Hrhov neumožňuje gravitačné odvedenie splaškových vôd zo všetkých častí obce do navrhovanej ČOV. Z toho dôvodu bude potrebné na stokovej sieti navrhnúť aj tlakovú kanalizáciu. Dimenzia potrubia bude navrhnutá tak, aby bola zabezpečená min. rýchlosť prúdenia 0,7 ms-1. Trasa jednotlivých stôk je z priestorových dôvodov vedená v prevažnej časti v krajnici miestnych komunikácií súbežne s rozvodom vody a plynu. Na odkanalizovanie rodinných domov navrhovanej zástavby budú vybudované kanalizačné prípojky k stavebným parcelám, ukončené typovými revíznymi šachtami. Ako materiál budú použité tiež kanalizačné rúry korugované PVC-U, DN 200 mm hrdlové, ukončené typovými revíznymi šachtami. Tieto budú situované za hranicami stavebných pozemkov. Do týchto šachiet budú zaústené kanalizačné prípojky od jednotlivých rodinných domov. Výstavba splaškovej kanalizácie sa bude uskutočňovať od zaústenia do ČOV proti spádu. Pre sprevádzkovanie stokovej siete je potrebné zrušiť existujúce žumpy a septiky. Odpadové vody je potrebné zaústiť do navrhovaných domových revíznych šachiet. Ochranné pásmo ČOV je 50 m od najbližšieho obydlia. Kvalita vyčistených odpadových vôd musí spĺňať limity požadované Nariadením vlády č. 491/2002 Z.z. a jej príloh č.1a2, ktorým sa stanovujú ukazovatele prípustného stupňa znečistenia vôd. Dažďové vody sú odvádzané samostatným systémom ( rigolmi, priekopami, voľný odtok ). V rámci protipovodňovej ochrany odporúčame riešiť odvedenie povrchových vôd do potoka z danej lokality povrchovými rigolmi okolo komunikácií a pozdĺž pozemkov. ÚPD rieši iba schematické situovanie rigolov. Pre realizáciu je potrebné spracovať podrobnejšiu dokumentáciu s polohopisným a výškopisným zameraním.

Čistiareň odpadových vôd Realizácia stavby si vyžiada dočasný a trvalý záber PPF, v súlade s § 7 zákona SNR č 71/1992 Zb. Vzhľadom na vysoký rozpočtový náklad predmetnej stavby sa predpokladá postupné budovanie splaškovej kanalizácie. Aby sa dosiahol vysoký stupeň účinnosti čistenia odpadových vôd navrhujeme výstavbu ČOV rozdeliť na dve etapy. Takéto riešenie umožní uvedenie ČOV do prevádzky už pri napojení cca 150 obyvateľov obce. Vyčistená odpadová voda bude gravitačne odtekať kanalizačným potrubím do merného objektu a následne do recipientu. Vyprodukovaný prebytočný kal sa bude prečerpávať do kalojemu, kde sa bude zahusťovať a akumulovať. Produkovaný kal je biologicky stabilizovaný dobre manipulovateľný a môže byť využitý na poľnohospodárske účely. Spracovanie produkovaného kalu sa riadi príslušnými ustanoveniami vyhlášky MŽP SR 283 / 2001 Z.z, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch. V súlade s STN 46 5735 „ Priemyselné komposty “ sa uvažuje o použití takýchto kalov ako substrátov na výrobu priemyselných hnojív, ktoré je možné ďalej využívať ako organické hnojivá. Priama aplikácia stabilizovaného kalu do poľnohospodárskych pôd sa riadi ustanoveniami zákona NR SR č. 188 / 2003 Z.z., ktorý v § 4 definuje podmienky aplikácie čistiarenského kalu do poľnohospodárskej alebo lesnej pôdy. Na základe uvedených skutočností je možné produkovaný aeróbne stabilizovaný kal ďalej likvidovať resp. spracovávať. - Odvozom na inú ČOV s kalovým hospodárstvom , na základe uzatvorenej zmluvy. - Odvozom na ďalšie spracovanie, na základe rozborov v súlade s STN 46 5735 a uzatvorenej zmluvy.

43 - Využitím na poľnohospodárske účely na základe uzatvorenej zmluvy s poľnohospodárskym družstvom v súlade s horeuvedenými ustanoveniami o podmienkach aplikácie kalu do pôdy. Čistenie odpadových vôd sa bude vykonávať v mechanicko – biologickej čistiarni odpadových vôd. V súčasnosti sa na trhu nachádza viacero výrobcov, ktorí ponúkajú široký sortiment čistiarní odpadových vôd. Vybraný typ ČOV musí byť certifikovaný a musí byť schválený Ministerstvom zdravotníctva SR. Ochrana ČOV pred vysokými vodami je zabezpečená výškovým osadením navrhovanej ČOV tak, aby ani počas vysokých vodných stavov v recipiente nedochádzalo zaplaveniu ČOV. To sa dosiahne výškovým osadením odtoku ČOV nad úroveň Q100 s rezervou 0,5 m. Vzhľadom na výškové usporiadanie recipientu a okolitého terénu je navrhovaná ČOV umiestnená v násype. Výpočet množstva splaškových vôd rok 2015 a ich znečistenie: Množstvo splaškových odpadových vôd je zhodné s vypočítanou priemernou potrebou pitnej vody za sekundu Qps = 0,89 l/s. Množstvo splaškových vôd: 3 3 Qps = 236 400 l/d = 236,40 m /d = 3,21 m /h = 2,74 l/s 3 Qm = Qp x kd = 2,74 x 1,6 = 4,37 l/s = 378 240 l/d = 378,24 m /d 3 Qh = Qm x kh = 4,37 x 1,8 = 7,87 l/s = 679 622 l/d = 679,62 m /d Ročné množstvo vyčistenej vody: 3 Qročné = Qps x 365 dní = 236,40 x 365 = 86 286 m /rok Pri posudzovaní minimálnych a maximálnych odtokov splaškových vôd sa použili koeficienty kd a kh podľa tab.č.1 STN 73 67 01 - Stokové siete a kanalizačné prípojky, resp. STN 75 6401 Čistiarne odpadových vôd pre viac ako 500 EO. Kvalita vody po zmiešaní v toku spĺňa prípustný stupeň znečistenia povrchovej vody pri 355 dňovom prietoku podľa prílohy č. 1 k nariadeniu vlády č. 491/2002 Z.z.

Ochranné pásma : Po výstavbe kanalizácie žiadame v zmysle §15 ods. 2 písm. b) zákona č.442/ 2002 Z. z. určiť pozdĺž kanalizačného potrubia ochranné pásmo vymedzené najmenšou vodorovnou vzdialenosťou od vonkajšieho pôdorysného okraja vodovodného potrubia na obidve strany 2,5 m. C. Vodné toky a odtokové pomery Katastrálnym územím a územím obce Hrhov preteká vodný tok Fej - prirodzené koryto s kapacitou cca Q20 - Q50, ďalej čiastočne upraveným korytom vodohospodársky významný tok Turňa, bezmenný ľavostranný prítok Turne – č. 049 (zaústenie v rkm 8,6), pravostranný prítok Turne – č. 056 (zaústenie v rkm 12,0) a pravostranný prítok toku č. 056 (v rkm 0,5), ktoré sú v správe SVP š.p. OZ Povodie Bodrogu a Hornádu. Tok Fej od miesta križovania s cestou I./50 (smer Košice - Rožňava) po prameň toku nad sídelnou časťou obce nie je upravený. V období zvýšených prietokov v úseku južne od obce po cestu I/50 spôsobuje vzhľadom na konfiguráciu daného terénu pravidelné záplavy priľahlého územia. Povodeň v roku 1999 spôsobila, že bolo zaplavených 6 záhrad. Čistota vody odpovedá požiadavkám na povrchové toky. Prietokové pomery sú vyhovujúce aj napriek kolísavosti povrchového odtoku z dôvodu nízkej lesnatosti povodia. Usudzujeme, že tok je vhodný ako recipient pre vypúšťanie splaškov z ČOV. S ohľadom na hydrologické údaje najmä N – ročné vody odporúčame prehodnotiť úpravu toku a adekvátne novým poznatkom navrhnúť prípadné technické opatrenia pre zvýšenie zabezpečenosti ochrany územia proti povodňovým situáciám. Tieto budú odporučené medzi verejnoprospešné stavby. Pod obcou sú dva rybníky. Nížinná časť chotára je ťažko odvodniteľná a preto je vybudovaná sústava odvodňovacích kanálov a plošných odvodnení. Cez to všetko sú niektoré zóny ornej pôdy zaplavované. Podľa § 45 Zákona č. 364/2004 Z.z. (vodný zákon), správca vodného toku môže pri výkone správy vodného toku a správy vodných stavieb, alebo zariadení užívať pobrežné pozemky, z toho dôvodu pre potreby prevádzky a údržby zachovať manipulačný pás pozdĺž tokov. Pozdĺž upraveného úseku toku ponechať 5 m široký nezastavaný pás a územnú rezervu pozdĺž neupraveného toku min 10,0 m pre potreby údržby toku, resp. vybudovať komunikáciu s doprovodnou zeleňou. Návrh Mimo zastavaných území sa zabezpečujú úpravy tokov spravidla na prietok Q20-ročnej vody.

44 Všeobecne sú úpravy zamerané, vzhľadom k zvýšeným hodnotám max. prietokov, na neškodné odvádzanie veľkých vôd, pričom v hornej časti hlavných povodí, ktoré prináležia Košickému kraju, úpravy smerujú k zabezpečeniu ochrany zastavaného územia sídla, k zlepšeniu nevyhovujúcich smerových pomerov a k stabilizácii koryta mimo zastavané územie. Pri úpravách mimo zastavané územie treba v maximálnej miere zachovávať existujúcu trasu koryta a stabilnú časť priečneho profilu. Trasu toku skracovať len vo vínimočných prípadoch a odstavené meandre nezasypávať. V čo najväčšej miere zachovať pôvodné brehové porasty. Pre dosiahnutie potrebnej prietokovej kapacity (minimálne na Q20-ročnú vodu) využívať odsunuté hrádze, ktoré nemusia presne kopírovať trasu toku. Podrobne sú navrhované úpravy tokov uvedené vo vodohospodárskych plánoch povodia. V rámci odvádzania dážďových vôd a vôd z povrchového splachu je potrebné realizovať opatrenia na zadržanie „pridaného odtoku“ v území tak, aby odtok z daného územia do recipientu nebol zvýšený voči stavu pred realizáciou prípadnej navrhovanej zástavby a aby nebola zhoršená kvalita vody v recipiente. Na toku Fej v dotyku s obytnou zástavbou je navrhovaná ochranná hrádza na Q100.

Základy protipovodňovej ochrany: Veľké vody – povodne sú prírodné javy. Premenlivosť prietokov v toku je prirodzenou vlastnosťou. Extrémne vysoké vodné stavy sa vyskytujú, keď intenzívne zrážky sú veľkopriestorové, dopadajú na pôdu, ktorá buď vzhľadom na predchádzajúce zrážky alebo v dôsledku mrazu resp. zámrzu ďalšie zrážky nemôže zadržať. Východiskovým bodom je zrušenie nepriaznivých vplyvov na odtokové pomery v povodí. Ide predovšetkým o navrátenie prirodzenej schopnosti akumulácie vody revitalizáciou povodí. Opatrenia programu protipovodňovej ochrany musia viesť k obnoveniu funkcií, ktoré súvisia so zadržiavaním vody, čím sa zlepší aquatický a terestrický životný priestor všeobecne a osobitne pre nížinný tok. Niektoré opatrenia skrátili čas priebehu povodňových vĺn, zvýšili ich výšku a objem. Medzi takého opatrenia patrí úprava riek, budovanie hrádzí a vzdúvacích zariadení, a likvidácia lesov. Napríklad pri úprave riek (pri zúžení alebo spevnení koryta) sa skrátila dĺžka riek a tým sa zväčšil sklon, a bývalé inundačné územia už nie sú súčasťou „prirodzeného“ režimu toku.

2.12.3 Zásobovanie elektrickou energiou K. ú. obce prechádzajú VVN elektr. vedenia 110 kV: č. 6202 , 6741 a 6742 – dvojité a VVN 400 kV č. 427, ktoré plánuje SEPS na zdvojenie. Dodávka elektrickej energie pre riešenú obec je zabezpečovaná vzdušnými 22 kV prípojkami z existujúceho 22 kV vzdušného vedenia č.223. VN linka je napájaná z ES 110/22 kV Rožňava. Na uvedenú linku je prostredníctvom vonkajších 22 kV prípojok pripojených 5 ks 22/0,4 kV transformovní, zásobujúcich súčasnú bytovú, priemyselnú a poľnohospodársku zástavbu. Dodávka elektrickej energie pre jednotlivých odberateľov v obci je vykonávaná verejným NN káblovým a vzdušným rozvodom na betónových a v menšej miere aj drevených stožiaroch v blízkosti verejných komunikácií. Vedenie tvorí zokruhovanú sieť s výbežkami pre vzdialenejšie lokality obce. Sieť pri súčasnom odbere pracuje spoľahlivo a dodáva potrebný príkon bez väčších úbytkov napätia. Verejné osvetlenie tvoria výbojkové svietidlá upevnené na výložníkoch a stĺpoch sekundárnej siete. Najväčším odberateľom je obyvateľstvo, využívajúce energiu pre svetlo a domáce spotrebiče.

TAB. č. 1 Elektrické stanice ( transformovne ) VVN/VN Názov lokality a kV Celk. inšt. výkon v Správca Poznámka miesto MVA ES Rožňava 110/22 VEZ RZ Košice -

TAB. č. 2 Vzdušné vedenie VVN Názov trasy kV Číslo vedenia Poznámka od-do Správca Prevedenie jednod., dvojité (J,D) Rožňava - 22 223 VEZ RZ J Hrhov Košice

45 TAB. č.3 Zoznam 22 kV/0,4 kV transformačných staníc - distribučné Miesto, Inšt. výkon v Napáj. 22 kV Rok Poznámka lokalita kVA vedenie výstavby Správca - Škola 250 223 VEZ RZ Košice Kap. využit. 76,3 TS1 % - Juhozápad 250 223 VEZ RZ Košice Kap. využit. 35,4 TS2 % - pri PD 160 223 VEZ RZ Košice Kap. využit. 97,4 TS3 % - Severozápad 250 223 VEZ RZ Košice Kap. využit. 59,2 TS4 % - PD 250 223 Mimo VEZ RZ stĺpová TS5 Košice - Rybári 250 223 Mimo VEZ RZ stĺpová TS6 Košice SPOLU 910 223 VEZ RZ Košice

V dohľadnej dobe správca sietí neuvažuje žiadnu rekonštrukciu VN, NN vedení a TS, nakoľko stav siete je vyhovujúci po rekonštrukcii a zahustení novej trafostanice. Zahustenie trafostanice – podľa potreby sa zváži v návrhu ÚPD – pri nedostatočnej výkonovej kapacite siete, resp. veľkom úbytku napätia vo vedení NN. Výpočet potreby elektrickej energie je vykonaný v zmysle pravidiel pre elektrizačnú sústavu č.2/82 a dodatkov z roku 1990. V zmysle tab. 3. citovaných pravidiel v riešenom území do roku 2015 stanovujeme tri stupne elektrizácie: - A s merným zaťažením 1,7 kVA/b.j. na vývodoch NN a 1,5 kVA/b.j. na DTS pre 75 % rodinných domov v čom je zahrnuté osvetlenie, používanie drobných el. spotrebičov; - B2 s merným zaťažením 3 kVA/b.j. na vývodoch NN a 2,6 kVA/b.j.na DTS pre 15 % RD, v čom je zahrnutý stupeň B1 + príprava TÚV elektrickou energiou; - C1 s merným zaťažením 7 kVA/b.j. na vývodoch NN a 6,5 kVA/b.j.na DTS pre 10 % RD, v čom je zahrnutý stupeň B2 + vykurovanie el. energiou zmiešané (priame a akumul.); - Potreba elektrickej energie pre vybavenosť sa podieľa na maxime zaťaženia obytného súboru asi 20 % v špičke u kategórií A a B1, u kategórie B2 asi 30 % a u kategórie C1 asi 40 %; - V zmysle uvedeného merné zaťaženie v kategórii - A bude 2,04 kVA/b.j. na vývodoch NN a 1,8 kVA/b.j. na DTS - B2 s merným zaťažením 4,03 kVA/b.j. na vývodoch NN a 3,51 kVA/b.j. na DTS a - C1 s merným zaťažením 9,80 kVA/b.j. na vývodoch NN a 9,10 kVA/b.j. na DTS

Bytový fond a občianska vybavenosť: Pre 425 b.j. do roku 2015 vrátane občianskej vybavenosti potreba elektrickej energie bude: Sbnrdov = Sbrd .nrd . 0,75 = 1,80 x 425 x 0,75 = 574 kVA Sbnrdov = Sbrd .nrd . 0,15 = 3,51 x 425 x 0,15 = 224 kVA Sbnrdov = Sbrd .nrd . 0,10 = 9,10 x 425 x 0,10 = 387 kVA ------S p o l u 1185 kVA

Pre ČOV – celkový inštalovaný príkon SČOV 60 kVA Výroba, podnikateľská sféra, účelové org.: SVUP = 50 kVA

SMAX = Sbn + SVUP + SČOV + straty 1315 kVA

Podiel 1 bytu na súčasnom maximálnom príkone vrátane komunálnej spotreby je vypočítaný podľa : Ss celkom 1315

46 Sn = ------= ------= 3.09 kW/b.j. n 425

Výpočet distribučných 22/0,4 kV transformovní: Pri 85 %nom zaťažení inštalovaný výkon DTS bude:

Výpočtový počet transformačných staníc VN/NN s výkonom do 400 kVA zaťažených na 85 % je : S celk. 1315 NcDTS = ------= ------= 3,95 = 4 ks. s.cos fí.0,85 333

Návrh Odber elektrickej energie sa skladá z potrieb rodinných domov, občianskej vybavenosti a podnikateľských aktivít. Súčasný nainštalovaný výkon bude vyhovovať aj pre výhľadové potreby elektrickej energie. Pre zabezpečenie pokrytia nehnuteľností elektrickou energiou v navrhovaných lokalitách navrhujeme: - Pri navrhovaní nových a rekonštrukcii existujúcich 22 kV elektrických vedení je tieto nutné riešiť - uložením káblov v zemi, namiesto vzdušným vedením. - vybudovať sekundárnu sieť kabelovým vedením (viď grafickú časť) podľa urbanistického návrhu; - v prípade nárastu spotreby el. energie ( pri realizácii výstavby v zmysle urb. návrhu ) rekonštruovať transformačné stanice T1-4 a osadiť transformátormi o výkone do 400 kVA; - výmenu nepostačujúceho prierezu vodičov podľa potreby; - v lokalitách navrhovanej výstavby osadiť na výložníkoch a stĺpoch sekundárneho vedenia upevnené výbojkové svietidlá vonkajšieho osvetlenia komunikácií. - uvedené stavby budú zaradené ako verejnoprospešné;

Ochranné pásma : Zákon 656/2004 Z.z. § 36 ,o energetike a o zmene niektorých zákonov s účinnosťou od 1.1.2005 stanovuje: Na ochranu zariadení elektrizačnej sústavy sa zriaďujú ochranné pásma. Ochranné pásmo je priestor v bezprostrednej blízkosti zariadenia elektrizačnej sústavy, ktorý je určený na zabezpečenie spoľahlivej a plynulej prevádzky a na zabezpečenie ochrany života a zdravia osôb a majetku. Ochranné pásmo vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia je vymedzené zvislými rovinami po oboch stranách vedenia vo vodorovnej vzdialenosti meranej kolmo na vedenie od krajného vodiča. Táto vzdialenosť je pri napätí: a) od 1 kV do 35 kV vrátane 1. pre vodiče bez izolácie 10 m; v súvislých lesných priesekoch 7 m, 2. pre vodiče so základnou izoláciou 4 m; v súvislých lesných priesekoch 2 m, 3. pre zavesené káblové vedenie 1 m, b) od 220 kV do 400 kV vrátane 25 m, Ochranné pásmo vonkajšieho podzemného elektrického vedenia je vymedzené zvislými rovinami po oboch stranách krajných káblov vedenia vo vodorovnej vzdialenosti meranej kolmo na toto vedenie od krajného kábla. Táto vzdialenosť je a) 1 m pri napätí do 110 kV vrátane vedenia riadiacej regulačnej a zabezpečovacej techniky, Podrobná špecifikácia činností zakázaných v ochrannom pásme vonkajšieho nadzemného (podzemného ) elektrického vedenia a nad ( pod ) týmto elektrickým vedením - viď § 36 uvedeného zákona. Výnimky z ochranných pásiem môže v odôvodnených prípadoch povoliť stavebný úrad na základe stanoviska prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo distribučnej sústavy. ochranné pásmo zaveseného káblového vedenia s napätím od 1 kV do 110 kV vrátane je 2m od krajného vodiča na každú stranu. V ochrannom pásme vonkajšieho elektrického vedenia a pod vedením je zakázané zriaďovať stavby a konštrukcie, pestovať porasty s výškou presahujúcou 3 m. Vo vzdialenosti presahujúcej 5 m od krajného vodiča vzdušného vedenia je možné porasty pestovať do takej výšky, aby sa pri páde nemohli dotknúť vodiča elektrického vedenia, uskladňovať ľahko horľavé alebo výbušné látky, vykonávať iné činnosti, pri ktorých by mohla byť ohrozená bezpečnosť osôb a majetku, prípadne pri

47 ktorých by sa mohlo poškodiť elektrické vedenie alebo ohroziť bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky. 2.12.4 Zásobovanie plynom a teplom Súbežne s Medzištátnym plynovodom Bratstvo je vedený 2x ropovod Družba (vrátane niektorých zariadení ako AŠ, SKAO) a južne od rybníkov tranzitné plynovody VVTL 3xDN1200 a 1xDN1400. A. Zásobovanie plynom Obec je plynofikovaná a napojená je VTL prípojkou DN 80, PN 64 MPa na jestvujúci VTL MŠP (plynovod) Bratstvo DN 700, PN 64 MPa cez RS 1 203/2/1 - 463 VTL/STL. Miestna sieť je vytvorená kombináciou STL a NTL plynovodov. Po obci sú jednotlivé vetvy plynovodu vedené v zeleni, resp. krajnici cesty, čiastočne v miestnej komunikácii, pričom plynovod v niekoľkých prípadoch križuje komunikáciu pomocou pretláčania. Uvedený stav plynofikácie bude vyhovujúci i pre návrhové obdobie, z ktorého sa bude odvíjať i rozvoj plynofikácie pre novonavrhované objekty RD, OV a podnikateľské subjekty v obci.

TAB. č. 1 Prehľad jestvujúcich regulačných staníc (RS) VTL/STL Por.č. Lokalizácia RS Výkon ( m3/h ) Typ Správca Poznámka 1 Juhovýchodný 1200 1203/2/1- SPP Poprad Obec Hrhov je okraj obce – pri 463 napojený z ihrisku VVTL plynovodu DN 700 PN 64,

Údaje o obyvateľstve a bytovom fonde Základné údaje o súčasnom a výhľadovom stave obyvateľstva a bytového fondu vychádzajú z prognózy, použitej pre predmetný územný plán. Uvažuje sa s 90 % - nou plynofikáciou RD a a zariadení občianskej vybavenosti.

Rok 2 0 1 5

Počet Obyv. Bytov RD 1 400 425

Štruktúra spotreby plynu v RD Hod. a ročná potreba plynu Nm3/hod tis. m3/rok Príprava jedál – varenie 0,15 x 425 x 0,9 = 57,4 150x425x0,9 = 57,4 Príprava TÚV 0,20 x 425 x 0,9 = 76,5 400x425x0,9 = 153,0 Vykurovanie rodinných (RD) 1,15 x 425 x 0,9 = 439,9 3850x425x0,9 = 1 472,6 Spolu RD: 1,50 x 425 x 0,9 = 573,8 4400x425x0,9 = 1 683,0

Ostatní odberatelia 85,7 m3/h 178,3 tis. m3/rok Obec Hrhov 659,5 m3/h 1 861,3 tis. m3/rok

Pre stanovenie odberu množstva plynu boli použité Smernice GR SPP, ako aj údaje OcÚ v Hrhove. Miestne plynovody sú navrhované tak, aby boli schopné zabezpečiť dodávku plynu aj pri zvýšenom náraste spotreby než je uvažovaný. Návrh Súčasný inštalovaný výkon RS je1200 m3/h. Uvedený stav bude vyhovovať i pre návrhové obdobie a aj výhľad. V novonavrhovaných častiach RD, i pre plochy urbanistickej rezervy vybudovať STL rozvod plynu v nadväznosti na jestvujúci rozvod s domovými prípojkami a regulátormi plynu STL/NTL. Pri riešení dodržať ustanovenia STN 386413, 386415, 386441, 42, 43 ; STN 733050, 73. Dodržať ochranné pásma v zmysle Energetického zák. 70/98 Z.z. Vybudovať STL rozvody plynu pre plynofikáciu príp. kotolní na tuhé palivo.

48 Ochranné pásma Zákon 656/2004 Z.z. § 56 ,o energetike a o zmene niektorých zákonov s účinnosťou od 1.1.2005 stanovuje ochranné pásma a bezpečnostné pásma. Ochranné pásma sa zriaďujú na ochranu plynárenských zariadení a priamych plynovodov. Ochranné pásmo na účely tohto zákona je priestor v bezprostrednej blízkosti priameho plynovodu alebo plynárenského zariadenia vymedzený vodorovnou vzdialenosťou od osi priameho plynovodu alebo od pôdorysu technologickej časti plynárenského zariadenia meraný kolmo na os plynovodu alebo na hranu pôdorysu technologickej časti plynárenského zariadenia. Vzdialenosť na každú stranu od osi plynovodu alebo od pôdorysu technologickej časti plynárenského zariadenia je a) 4 m pre plynovod s menovitou svetlosťou do 200 mm, b) 50 m pre plynovod s menovitou svetlosťou nad 700 mm, e) 1m pre plynovod, ktorým sa rozvádza plyn na zastavanom území obce s prev. tlakom nižším ako 0, 4 MPa, f) 8m pre technologické objekty. Technologické objekty na účely zákona sú regulačné stanice, filtračné stanice, armatúrne uzly, zariadenia protikoróznej ochrany a telekomunikačné zariadenia.

Bezpečnostné pásma Bezpečnostné pásmo je určené na zabránenie porúch alebo havárií na plynárenských zariadeniach alebo na zmiernenie ich dopadov a na ochranu života, zdravia a majetku osôb. Bezpečnostným pásmom na účely tohto zákona sa rozumie priestor vymedzený vodorovnou vzdialenosťou od osi plynovodu alebo od pôdorysu plynárenského zariadenia meraný kolmo na os alebo na pôdorys. Vzdialenosť na každú stranu od osi plynovodu alebo od pôdorysu plynárenského zariadenia je a) 300 m pri plynovodoch s tlakom nad 4 MPa s menovitou svetlosťou nad 500 mm, Pri plynovodoch s tlakom nižším ako 0, 4 MPa, ak sa nimi rozvádza plyn v súvislej zástavbe, bezpečnostné pásma určí v súlade s technickými požiadavkami prevádzkovateľ distribučnej siete. B. Zásobovanie teplom V riešenej obci je odber a dodávka tepla len z lokálnych tepelných zariadení na báze spaľovania plynných palív a v malej miere elektrickou energiou. - RD a časť BD je zásobovaná pre vykurovanie a prípravu TÚV väčšinou z vlastných zdrojov tepla a to kotolne, príp. etážové vykurovanie na báze zemného plynu ; - Prevažná časť OV je zásobovaná pre vykurovanie a prípravu TÚV väčšinou z domových a blokových kotolní na báze zemného plynu; - Menšia časť objektov OV ako zdroj tepla využíva elektrické akumulačné pece a na prípravu TÚV el. prietokové ohrievače; - Centrálne zásobovanie teplom na báze plynných palív sú zásobované miestne priem. podniky z vlastných kotolní. Vyrobená para sa používa na technologické účely; Plynofikácia obce veľkou mierou prispela k doriešeniu situácie v zásobovaní teplom. Po komplexnej plynofikácii obce došlo k úplnej zmene používaných tuhých palív v prospech ušľachtilých palív čo je nesporne prínosom v prospech zlepšenia ŽP. Návrh Súčasný stav v zásobovaní teplom navrhujeme ponechať. Predpokladáme komplexnú zmenu štruktúry používaných palív v prospech ušľachtilých palív. Vykurovanie novonavrhovaných objektov OV, poľnohospodárstva, podnikateľských aktivít a aktivít v smere rekreačnej vybavenosti bude na báze spaľovania zemného plynu. Jednotlivé odbery pri rozširovaných objektoch budú kryté z rezerv vlastných kotolní, prípadne ich rozšírením a zväčšením ich kapacity. Celkovú spotrebu tepla pre ÚK a prípravu TÚV do roku 2015 stanovujeme pre vonkajšiu tepelnú oblasť – 18 0 C s tepelným príkonom 9,045 kW (t)/ b.j. u BD a 10,7 kW (t)/ b.j. u RD. Pre vybavenosť budeme uvažovať s potrebou 20 % z potrieb pre byty všeobecne. Bilancia potreby tepla : Pre 425 b.j. do roku 2015 v RD, tepelný príkon bude: QB RD = 425 x 10,7 = 4548 kW (t) QVYB = 4548 x 0,2 = 910 kW (t) QSPOLU = = 5 458 kW (t)

Ročná potreba tepla :

49 - Bytový fond - 3,6 x 4548 x 2 000 = 32,75 TJ/rok - Vybavenosť sídla - 3,6 x 910 x 1 600 = 5,25 TJ/rok - Spolu QROK - = 38,00 TJ/rok

Potrebný príkon pre RD a OV bude pokrytý zo stávajúcich zdrojov tepla. Realizácia prípadných nových kotolní, resp. rekonštrukcia jestvujúcich kotolní má byť v časovom súlade s termínmi realizácie príslušných objektov. 2.12.5 Telekomunikácie, rozhlas, televízia Hrhov je súčasťou Centra sieťovej infraštruktúry Rožňava a MTO Hrhov. Telefónny účastníci obce sú pripojení na digitálnu ústredňu Hrhov, ktorá je umiestnená v budove č. 361 v priestoroch prenajatých od OcÚ Hrhov. Spôsob pripojenia tlf. účastníkov ani umiestnenie ústredne správca neplánuje zmeniť. Miestne rozvody sú tvorené prevažne vzdušným vedením do všetkých ulíc na drevených podperných stĺpoch. Domové prípojky sú realizované obdobne vzdušným vedením. Miestnu sieť je potrebné rozšíriť z pohľadu súčasného stavu aj z hľadiska návrhu. Súbežne s obcou prechádzajú DOK a OOK (oblastný optický kábel. Novorealizované siete odporúčame pokladať len formou kábelových vedení a na telekomunikačnú sieť napojiť účastníkov s nevybavenými žiadosťami. Postupnú kabelizáciu miestnej vzdušnej tlf. siete realizovať v nadväznosti na existujúce rozvody a v súčinnosti s programom telekomunikácií Návrh V rámci novej výstavby sa telekomunikačné rozvody prevedú úložnými kábelmi s vazelínovou zábranou proti vlhkosti typu TCEPKPFLE s priemerom žíl plynúcich z útlmového plánu. Trasy navrhnúť s ohľadom na ostatné inžinierske siete v zmysle platnej priestorovej normy Telefónnu sieť v novonavrhovaných lokalitách sústrediť do jedného sústreďovacieho bodu s umiestnením na pozemku cca 4 m2 s prístupom z verejnej komunikácie. Bytové stanice sú dimenzované na navrhnutú telefonizáciu, t.j. 2 páry na byt a pri nebytových staniciach podľa požiadaviek zákazníkov 2 až 3 násobok dopytu v čase prípravy výstavby telefónnej siete. Bilancia potreby HTS - potreba prípojok v sídle k roku 2015 : Pre 425 bytových jednotiek 425 HTS vybavenosť 30 % z bytového fondu 128 HTS Priemysel, podnikateľské subjekty 2 HTS poľnohospodárstvo 2 HTS urbanistická rezerva 3 HTS C e l k o m 560 HTS

K návrhovému roku 2015 odporúčame vykonať nasledovné opatrenia: - dobudovať jestvujúcu miestnu sieť na uvažovanú kapacitu HTS, s 10 % káblovou rezervou; - jestvujúca telefónna sieť je realizovaná v prevažnej miere nevyhovujúcim vzdušným vedením, bude potrebné uvažovať s jej rekonštrukciou a rozšírením na rozvody káblové, uložené v zemi; - v prípade kabelizácie telefónneho rozvodu súbežne ukladať vodiče pre rozvod káblovej televízie; - podľa požiadaviek obce a odporučenia Slov. telekomunikácií dobudovať sieť VTA v obci; - územie sa nachádza v pásme pokrytia sieťami mobilných operátorov Orange a T – com.

Miestny rozhlas v obci je prevedený vzdušne na konzolách. Stožiare sú oceľové, do výšky 7.5 m nad zemou. Reproduktory prevažne 6 a 12 W sú rozmiestnené tak, aby nevznikali zázneje. Vedenie je na oboch koncoch chránené proti podpätiu bleskoistkami. Z hľadiska funkčnosti bude plne vyhovovať aj v ďalšom období až do času, pokiaľ odovzdávanie informácií v obci nebude na báze miestnej výmeny informácií z centra na Obecnom úrade. Územie je pokryté TV signálom verejnoprávnej STV 1 a 2 aj signálom komerčných TV staníc. Príjem je domovými anténami jednotlivých koncesionárov. Sporadicky sa vyskytujú i antény satelitného príjmu.

50 Návrh V miestach novonavrhovanej zástavby v prípade potreby osadiť ďalšie reproduktory. 2.13 Koncepcia starostlivosti o životné prostredie Na kvalitu životného prostredia v obci pôsobia interné ale i externé zdroje znehodnocovania ovzdušia, pôdy, podzemných a povrchových vôd, ale aj nadmerný hluk a vibrácie. Kvalita ovzdušia v obci je determinovaná týmito zdrojmi: - živočíšnou výrobou v zariadeniach HD Agreko Hrhov. PHO je stanovené ÚPD na 200m a zasahuje do obytnej zóny. V súčasnosti sa vzhľadom na charakter výroby neprejavuje tak výrazne. Z pôvodnej kapacity sa využíva len časť – chov 100 ks hov. dobytka. Perspektívne navrhujeme odsun objektov od obytnej zástavby. Oranie, hnojenie, práškovanie a zber úrody pôsobí tak isto na kvalitu ovzdušia (prašnosť, chemická kontaminácia a pod.). - automobilovou dopravou na ceste I/ 50 zasahujúcou exhalátmi prevažne územie mimo zastavaného územia obce. Trasu rýchlostnej cesty R2 navrhujeme južne od cesty I/50 a tým sa odsunie hluk od ešte ďalej. - ťažbou vápenca v neďalekom lome – k.ú. Včeláre. Znečistenie ovzdušia nepresahuje rámec NPK. Trend znečistenia bude mať klesajúci priebeh. Kvalita podzemných vôd je ovplyvňovaná vyššie spomenutými zdrojmi. V riečnych sedimentoch je zachytený nadlimitný výskyt Cd a Pb. Ten je spôsobený divokými skládkami, nadregionálnou imisiou, živočíšnou výrobou, hnojením rolí a dopravou na ceste I.triedy. Stav podzemných vôd sa upraví po realizácii splaškovej kanalizácie a ČOV. Zdroje pitnej vody nad obcou sú chránené OP I˚a II°, ako aj hranicou CHVO Horný vrch. Sústredená živočíšna výroba si vyžaduje močovkové hospodárstvo a plán vývozu na PP. Činnosti v obci podliehajú režimu ochrany zdrojov pitnej vody - OP 1˚, 2˚. Podľa VÚPaOP, regionálne pracovisko Banská Bystrica je pôda zaradená do kategórie pod A, t.j. nekontaminované pôdy – obsah rizikových látok je pod limitom A, A1. Všetky lesy v k. ú. sú v kategórii ochranné. Odpadové hospodárstvo obce sa realizuje na princípoch POH okresu Rožňava a je premietnuté do vlastného POH. Obec nemala a ani nemá vo svojom k.ú. povolenú vlastnú skládku odpadu. Odvoz, zneškodňovanie a uloženie domového odpadu zabezpečuj Fura, sro Košice na riadenú skládku Štítnik. Odvoz je realizovaný 2x mesačne a separuje sa v špeciálnych nádobách - sklo, plasty, železo a papier. Biologický odpad sa kompostuje individuálne. Škodlivý a nebezpečný odpad odváža Fura. Kal zo septikov a žúmp si občania vyvážajú individuálne do ČOV Turnianská n/ Ves. Účelom odpadového hospodárstva do roku 2015 bude predchádzanie vzniku odpadov a obmedzovanie ich tvorby. Ak už ale odpady vzniknú, bude ich predovšetkým treba zhodnotiť materiálovo alebo energeticky a len , keď sa to nedá, zabezpečiť ich vhodné zneškodnenie. Nakladanie s KO sa bude riadiť VZN obce. Najneskoršie do roku 2010 je potrebné podľa zákona 223/ 2001 Z. z. o odpadoch zabezpečiť úplný separovaný zber zložiek KO a ich zhodnotenie. Teoretická produkcia KO, do ktorej je zahrnutý odpad zo zariadení občianského vybavenia, cestovného ruchu a turizmu, sa predpokladá na úrovni 500 t/ rok. V rámci intenzifikáie HD navrhujeme zberňu, triedenie a zhodnocovanie surovín. Biologický odpad bude kompostovaný v rámci odpadového hospodárstva v silážnom hospodárstve HD. Odpady vznikajúce výkonom predmetu podnikania je producent povinný zhodnocovať sám, resp. treťou osobou, alebo odovzdaním osobe oprávnenej nakladať s odpadmi podľa zákona o odpadoch. V súčasnosti takéto odpady vznikajú v malých prevádzkach, kde je žiadúce využívať najlepšie na trhu dostupné technológie šetriace prírodné zdroje a zhodnocujúce vlastný odpad, ale aj odpad zo širšieho okolia. Dôležité je zavádzať technológie predchádzajúce vzniku odpadu, resp. obmedziť ich tvorbu. Zariadenia pre podnikanie vo vlastných účel. stavbách a priestoroch nesmú negatívne ovplyvňovať susedné stavby a životné prostredie. Nelegálne skládky odpadov navrhujeme na likvidáciu a rekultiváciu. Pre udržanie biodiverzity, vitality a estetiky k.ú. je navrhovaná kostra ekologickej stability zahŕňajúca miestne, regionálne a nadregionálne ekosystémy. 2.14 Vymedzenie a vyznačenie prieskumných území, chránených ložiskových a dobývacích priestorov Do katastrálneho územia obce Hrhov zasahuje chránené ložiskové územie „Včeláre I – sialitická surovina“ (Východoslovenské stavebné hmoty, a.s., Turňa nad Bodvou).

51 V zmysle § 19 banského zákona povolenie stavieb a zariadení v chránenom ložiskovom území, ktoré nesúvisia s dobývaním, môže vydať orgán, príslušný na povoľovanie stavieb a zariadení, len so súhlasom obvodného banského úradu. V katastrálnom území obce Hrhov sú evidované výhradné ložiská „286 – Hrhov – Včeláre, vápenec vysokopercentný“ a „739 – Hrhov, slieň“. V katastrálnom území obce Hrhov sú zaregistrované zosuvy, ktoré sú v ÚPD zohľadnené. 2.15 Vymedzenia plôch vyžadujúcich zvýšenú ochranu Pôvodná skupina domov nad vodopádom. 2.16 Ochrana pôdneho fondu - vyhodnotenie dôsledkov stavebných a iných zámerov na poľnohospodárskej pôde a lesných pozemkoch 2.16.1 Poľnohospodárska pôda Základné východiskové podklady: - hranice zastavaného územia k 1. 1. 1990 ( KÚ Rožňava – ROEP) - druhy pozemkov a priebeh hraníc BPEJ (ROEP) - identifikácia hydromelioračných zariadení (SVP š.p. Hydromeliorácie Bratislava, OcÚ Hrhov) - stupeň kontaminácie PP (VÚPOP, reg. pracovisko Banská Bystrica). Prírodné podmienky Územie k. ú. obce Hrhov sa rozprestiera v údolí riečky Turňa. Z južnej strany je kataster ohraničený slovensko-maďarskou štátnou hranicou. Veľká časť katastra leží na území Národného parku Slovenský kras, ako aj jeho ochranného pásma. NP je súčasne aj biosférickou rezerváciou – projekt UNESCO MaB. Väčšia časť územia je súčasťou Chráneného vtáčieho územia Slovenský kras. Do európskej siete ochrany prírody Natura 2000 sú zahrnuté: Horný vrch – SKUEV 0356 a Dolný vrch – SKUEV 0341. Severná časť leží v Chránenej vodohospodárskej oblasti Horný vrch. Severné časti chotára ležia v OP 1 a 2° viacerých zdrojov pitnej vody. Hrhovské rybníky sú chránenou rybnou oblasťou. Chránené územia prekrývajú biokoridory a biocentrá európskeho, nadregionálneho, regionálneho a miestneho významu. V obci sú kultúrno – historisky hodnotné stavby, z ktorých štyri sú Národné kultúrne pamiatky zapísané v ÚZPF SR. Z pôdnych typov sa v oblasti katastra Hrhova vyskytujú v nive Turne v oblasti Turnianskej kotliny fluvizeme glejové, typické, lokálne aj psefitické zo skupiny pôd nivných, lokálne sa vyskytuje aj kambizem pseudoglejová zo skupiny hnedých pôd a glej typický zo skupiny pôd hydromorfných. Poľnohospodárska pôda v k. ú. je zaradená do 6. - 9. skupiny BPEJ a je prevažne v užívaní AGREKO s.r.o. Hrhov, PD Nová Bodva, HD Turnianska Nová Ves a SHR. Podľa VÚPaOP, regionálne pracovisko Banská Bystrica je pôda zaradená do kategórie pod A, t.j. nekontaminované pôdy – obsah rizikových látok je pod limitom A, A1. V k.ú. obce sa nenachádzajú hydromelioračné zariadenia v správe š.p. Hydromeliorácie Bratislava. Zdôvodnenie navrhovaného urbanistického riešenia Rozvojový potenciál obce a jej k.ú. je daný samotnou polohou na ceste I/50 a plánovanej rýchlostnej ceste R2 s mimoúrovňovou križovatkou, železničnou zastávkou, pripravovanou úplnou technickou infraštruktúrou a rezervami na jej skapacitnenie. Potenciálom medzinárodného významu je krajinné prostredie. Výnimočné sú kultúrno-historické hodnoty a vinohradnícke tradície obce a regiónu. Chotár disponuje množstvom jaskýň vhodných na speleoturistiku a speleoliečbu. Extrémne svahy sa využívajú na paraglajding.Uvedený potenciál vytvára silný predpoklad pre rozvoj služieb, turizmu a CR na medzinárodnej úrovni. Ďalším predpokladom je rozvoj skladov, nezávadnej výroby a dopravných služieb a následne bývania a občianskeho vybavenia. Záber vychádza z potrieb rozvoja a požiadaviek obce a je orientovaný najmä na využitie intravilánu – jeho intenzifikácie a v nevyhnutnom rozsahu aj mimo zastavané územie a to tak, aby sa využili nezastavané enklávy. V niektorých prípadoch je dôvodom rozšírenia zastavaného územia efektivita využitia jestvujúcich a plánovaných komunikácií a sietí a scelenie hranice zastavaného územia. Vyhodnotenie Celkovo je navrhovaných 12 lokalít na záber pôdy v rozsahu 17,7364 ha pôdy (z toho

52 záber PP 16,4875 ha) v tejto štruktúre: - predpokladaná výmera PP mimo zastavaného územia 11,0582 ha, - predpokladaná výmera PP v zastavanom území 5,4293 ha. 2.16.2 Lesné pozemky Lesy spadajúce do LHC Jablonov obhospodarujú dve urbárske spoločenstvá a Lesy SR, š.p. Všetky sú ochranné. Lesné pozemky nie sú navrhované na záber. 2.17 Komplexné hodnotenie navrhovaného riešenia, najmä z hľadiska environmentálnych, ekonomických, sociálnych a územnotechnických dôsledkov Navrhovaná urbanistická koncepcia celého k.ú. tvorí vyvážený celok. Ďalší rozvoj obce je postavený prevažne na skompaktňovaní zastavaného územia a zhodnocovaní jestv. funkčných plôch. Nové obytné plochy dotvárajú malebný charakter obce s cieľom uchovať jej harmonický vzťah k prírode. Na základe návrhu možno konštatovať, že obec a jej celý chotár má predpoklady pre ďalší komplexný rozvoj. Dôvodom je zachovalé a príťažlivé prírodné prostredie, rozvinutý CR, blízkosť krajského sídla a prihraničného pásma s MR, komplexná infraštruktúra s dostatočnou kapacitou, dobré mikroklimatické podmienky a disponibilita plôch pre nové obytné funkcie. Rozvojový potenciál obce a jej k.ú. je daný samotnou polohou na ceste I/50 a plánovanej rýchlostnej ceste R2 s mimoúrovňovou križovatkou, železničnou zastávkou, pripravovanou úplnou technickou infraštruktúrou a rezervami na jej skapacitnenie. Potenciálom medzinárodného významu je krajinné prostredie - prítomnosť Národného parku, pripravovaného Chráneného vtáčieho územia Slovenský kras a prvky európskej siete ochrany prírody Natura 2000 - Horný a Dolný vrch. Výnimočné sú kultúrno-historické hodnoty a vinohradnícke tradície obce a regiónu. Chotár disponuje množstvom jaskýň vhodných na speleoturistiku a speleoliečbu. Extrémne svahy sa využívajú na paraglajding. Uvedené vytvára silný predpoklad pre rozvoj služieb, turizmu a CR na medzinárodnej úrovni. Ďalším predpokladom je možnosť rozvoja nezávadnej výroby, logistiky a dopravných služieb, skladových funkcií a následne bývania a občianskeho vybavenia.