Slovenská Poľnohospodárska Univerzita V Nitre Fakulta Ekonomiky a Manažmentu 2120457

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU 2120457

VPLYV PODNIKATEĽSKÉHO PROSTREDIA NA VÝVOJ NEZAMESTNANOSTI V OKRESE VEĽKÝ KRTÍŠ

2010 Judita Šramková, Bc. SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

VPLYV PODNIKATEĽSKÉHO PROSTREDIA NA VÝVOJ NEZAMESTNANOSTI V OKRESE VEĽKÝ KRTÍŠ

Diplomová práca

Študijný program : Ekonomika podniku

Študijný odbor : 3.3.16. Ekonomika a manažment podniku

Školiace pracovisko : Katedra marketingu

Školiteľ : prof. Ing. Mária Hambalková, CSc.

Konzultant: prof. Ing. Mária Hambalková, CSc.

Nitra 2010 Judita Šramková, Bc.

Čestné vyhlásenie

Podpísaná Judita Šramková vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému „Vplyv podnikateľského prostredia na vývoj nezamestnanosti v okrese Veľký Krtíš“ vypracovala samostatne s použitím uvedenej literatúry. Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.

V Nitre, 15. apríla 2010 Judita Šramková

Poďakovanie

Touto cestou vyslovujem poďakovanie pani prof. Ing. Márii Hambalkovej, CSc. za pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej diplomovej práce. Abstrakt

Fenomén nezamestnanosti je v mnohých krajinách súčasného sveta dobre známy. Je jedným z najzávažnejších, ak nie vôbec najzávažnejší problém, s ktorým sa musí naša spoločnosť vyrovnať. V moderných industriálnych spoločnostiach sa už dlhé roky venujú tejto problematike. Veľká pozornosť je tomuto problému venovaná aj v EÚ. Aj keď sa fenoménom nezamestnanosti ekonómovia zaoberajú už takmer dve storočia, do nášho života vstúpil pomerne nedávno. Veľmi skoro sa z neho stal spoločenský jav a sociálny problém s ďalekosiahlými dôsledkami. Boj s ňou je už dlhodobejšie jednou z najväčších úloh transformačného procesu. Hlavným cieľom diplomovej práce bolo zhodnotiť vplyv podnikateľského prostredia na vývoj nezamestnanosti v okrese Veľký Krtíš, preniknúť hlbšie do tohto spoločensky nežiaduceho javu a načrtnúť možné spôsoby riešenia. V teoretickej časti práce bola pozornosť venovaná posúdeniu najmä problémovým oblastiam, ako sú vývojové tendencie nezamestnanosti v SR, nezamestnanosť ako príčina regionálnej nerovnováhy, charakteristike nezamestnanosti a jej členeniu a v neposlednom rade aj politike zamestnanosti a vývoju nezamestnanosti v SR. V praktickej časti tejto práce bolo našou úlohou analyzovať a zhodnotiť situáciu na trhu práce, ako aj vývoj nezamestnanosti v okrese Veľký Krtíš. Situácia v oblasti nezamestnanosti v okrese bola analyzovaná za obdobie rokov 2005 – 2009. V závere boli špecifikované množné riešenia nezamestnanosti, východiská tohto problému a boli ponúknuté aj ďalšie návrhy na riešenie znižovania nezamestnanosti. Z pohľadu budúceho vývoja sa nepredpokladá zníženie vývoja nezamestnanosti, nakoľko súčasná demografická štruktúra vytvára nepriaznivé predpoklady. Príčinou je nepriaznivá situácia v meste, ako aj v okolitom regióne. Zlepšiť situáciu by umožnilo vyriešenie cestnej dopravnej dostupnosti a dobudovania infraštruktúry, čím by sa vytvorili predpoklady pre príchod možných domácich i zahraničných investorov.

Kľúčové slová :  nezamestnanosť  podnikateľské prostredie  Európska únia  sociálny problém Abstract

The phenomenon of unemployment is well-known in many countries of the modern world. It is one of the most serious problems, or maybe the most serious problem, that our society must deal with. In modern industrial societies and in the EU specialists have paid a lot of attention to this issue. Despite the fact that the economists have tried to find a solution for unemployment for more than two centuries, it has entered our lives only recently. It became a social phenomenon and a social problem very soon and with far-reaching consequences. The fight against it has been one of the greatest tasks of the transformation process. The main aim of this diploma work is to evaluate the influence of the business environment on the development of unemployment in the Veľký Krtíš Direct, to get deeper into this socially undersirable phenomenon and to outline its possible solutions. In the theoretical part of the work we pay attention to such problem areas as the development tendencies of unemployment in the Slovak Republic, the unemployment as the cause of regional instability, the description and the division of unemployment and last but not least also the unemployment policy and the development of unemployment in the Slovak Republic. In the practical part we analyze and evaluate the situation in the job market as well as the development of unemployment in the Veľký Krtíš District. We analyze the period of the years 2005 -2009. In the last part of the work we specify the possible solutions of unemployment, the starting points of this problem and there are also other suggestions of how to lower the rate of unemployment. In the future we do not expect lower unemployment because the current demographic situation creates unfavourable conditions for it. The reason is the unfavourable situation in the town as well as in the nearby region. The situation could be solved by building better roads and by creating better infrastructure that would create conditions for the arrival of domestic and also of foreign investors.

Key words :  unemployment  business environment  the European Union  social problem Obsah

Obsah ...... 7 Zoznam skratiek a značiek ...... 9 Úvod ...... 10 1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky ...... 12 1.1 Vývojové tendencie nezamestnanosti v Slovenskej republike...... 12 1.2 Nezamestnanosť ako príčina regionálnej nerovnováhy...... 18 1.3 Charakteristika nezamestnanosti a jej členenie...... 20 1.4 Politika zamestnanosti...... 23 1.5 Vývoj nezamestnanosti v Slovenskej republike...... 25 2 Cieľ práce ...... 29 3 Metodika práce ...... 30 4 Výsledky práce ...... 33 4.1 Základné charakteristiky okresu Veľký Krtíš...... 33 4.2 Demografické a sociálne predpoklady okresu ...... 34 4.3 Ekonomické predpoklady okresu...... 37 4.4 Vývoj nezamestnanosti v okrese Veľký Krtíš...... 45 4.4.1 Štruktúra UoZ podľa najvyššieho dosiahnutého stupňa vzdelania ...... 48 4.4.2 Štruktúra UoZ podľa dĺžky zotrvania v evidencii ...... 49 4.4.3 Štruktúra UoZ podľa vekových kategórií...... 51 4.4.4 Štruktúra UoZ podľa KZAM posledného zamestnania ...... 52 4.4.5 Porovnanie miery nezamestnanosti...... 54 4.5 Globálna finančná a hospodárska kríza...... 56 4.5.1 Dopady hospodárskej krízy na trh práce a zamestnanosť...... 57 4.6 Politika trhu práce v okrese Veľký Krtíš...... 59 4.6.1 Aktívna politika trhu práce...... 60 4.6.2 Pasívna politika trhu práce...... 63 4.7 Možné riešenia a opatrenia na znižovanie nezamestnanosti...... 65 4.7.1 Možné riešenia na znižovanie nezamestnanosti...... 65 4.7.2 Možné riešenia nezamestnanosti v súvislosti s finančnou a hospodárskou krízou...... 66 4.7.3 Opatrenia na znižovanie nezamestnanosti v okrese Veľký Krtíš...... 67 5 Záver a návrh na využitie poznatkov ...... 68 6 Zoznam použitej literatúry ...... 72 7 Prílohy ...... 75

Zoznam skratiek a značiek

APTP - aktívna politika trhu práce a.s. - akciová spoločnosť BSK - Banskobystrický samosprávny kraj CR - cestovný ruch EAO - ekonomicky aktívne obyvateľstvo EÚ - Európska únia ESF - Európsky sociálny fond FO - Fyzická osoba HDP - hrubý domáci produkt HN - hmotná núdza ILO - Medzinárodná organizácia práce KZAM - klasifikácia zamestnaní MsÚ - Mestský úrad MSVaR - Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny NP - Národný projekt NÚP - Národný úrad práce OR - Obchodný register PO - Právnická osoba PPTP - pasívna politika trhu práce SOU - stredné odborné učilište SHR - Samostatne hospodáriaci roľník SR - Slovenská republika s.r.o. - spoločnosť s ručením obmedzeným SWOT - Strenght, Weaknesses, Opporunities, Threats (analýza silných a slabých stránok, príležitostí a ohrození) ŠÚ - Štatistický úrad t. j. - to jest UoZ - uchádzač o zamestnanie ÚPSVaR - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny VK - Veľký Krtíš VÚC - Vyšší územný celok VZPS - Výberové zistenie pracovných síl

Úvod

Slovensko ako jedna z krajín európskeho spoločenstva v súčasnosti prechádza zložitou cestou ekonomických a sociálnych reforiem, ktorých riešenie je pri existujúcich spoločenských problémov o to ťažšie. Jedným z hlavných problémov je práve vysoká miera nezamestnanosti spôsobená celosvetovou hospodárskou a finančnou krízou, sprevádzaná nízkou tvorbou pracovných miest a rušením už existujúcich miest. Slovo nezamestnanosť bolo až do konca roku 1989 takmer neznámym pojmom. Tento problém vyústil do popredia až po revolúcii v roku 1989, čo prirodzene súvisí so spoločenskými zmenami, kedy dochádza k objaveniu sa nových aspektov života spoločnosti. Nezamestnanosť je jav, ktorý sprevádza ľudstvo od čias, keď vznikli civilizované spoločnosti a od čias deľby práce. V jednotlivých obdobiach jej existencia sa jej pripisovala rôzna, menšia či väčšia pozornosť. Sú obdobia, keď si každá trhová ekonomika musí poradiť s problémami nezamestnanosti. Tento problém sa môže stať osobitne akútnym v spoločnostiach postupujúcich ťažký prechod od centrálne, štátom riadenej ekonomiky k systému slobodného trhu. Krajiny strednej a východnej Európy, ako aj Slovensko sú postihnuté jedným najzávažnejším ekonomickým a sociálnym problémom, a tým je práve nezamestnanosť. Každý desiaty občan v Európskej únii márne hľadá prácu. I keď boli v krajinách Európskej únii vytvorené milióny pracovných miest, milióny ľudí stále nie sú schopní prácu si nájsť. Nezamestnanosť na Slovensku má výrazný ekonomický, sociálny a politický rozmer, ale i regionálne špecifiká. Slovensko je charakteristické regionálnou diferenciou, ktorá vedie k nerovnováhe sociálno-ekonomického rozvoja regiónov. Preto je problém nezamestnanosti v niektorých regiónoch Slovenska aktuálnou témou pre politikou a ekonómov, nakoľko jej miera dosahuje alarmujúci stav. Neriešenie tohto problému ako celku by znamenalo ohrozenie kontinuity spoločenského vývoja. Súčasná hospodárska situácia na Slovensku je nositeľom viacerých nepriaznivých faktorov. Nezamestnanosť je v súčasnosti nielen na Slovensku, ale na celom svete živo diskutovanou témou. Súčasná finančná a hospodárska kríza negatívne ovplyvňuje vývoj nezamestnanosti na Slovensku. Veľký úbytok pracovných miest je vo všetkých oblastiach hospodárstva. Neprejde azda ani jeden deň, aby podniky nehlásili obmedzovanie výroby alebo hromadné prepúšťanie. Snaha o vytvorenie nových pracovných príležitostí, ako aj snaha o zmenšenie ťarchy nezamestnanosti, je vážnym ekonomickým, ale aj sociálnym problémom. Nie je prehnané tvrdiť, že svet je v kríze. Ľudstvo je konfrontované s najťažšou

a najzložitejšou ekonomickou krízou vo svojej histórii. My občania žijúci v jednotlivých štátoch sveta, krízu pociťujeme vtedy, ak sa bezprostredne týka nás samých a našich rodín. Svet je rozdelený nielen hranicami a svetadielmi, ale aj istotou a nezamestnanosťou. Nezamestnanosť je momentálne veľmi závažným problémom a hlavne v niektorých oblastiach narastá do neúnosnej miery. Má negatívne účinky hlavne na prežívanie nezamestnaného a má veľmi veľký dopad na finančnú situáciu, životný štýl a životnú úroveň nezamestnaného a jeho rodinu. Pre človeka je to veľmi ťažké obdobie a každý sa s tým vyrovnáva po svojom. Niekto to zvládne lepšie, no na niektorých má nezamestnanosť veľmi drvivé účinky. Myslíme si, že je potrebné sa venovať tejto problematike v celej jej šírke a nepodceňovať jej spoločenský dopad. A práve preto sa v práci zameriavame na naliehavejší problém súčasného vývoja trhu práce – nezamestnanosti. Táto práca má priblížiť situáciu v regióne Veľký Krtíš, podať základný prehľad o stave nezamestnanosti, na existenciu rôznych prístupov k analýze a hľadaniu riešenia problému nezamestnanosti mladých ľudí a nezamestnanosti všeobecne a v konečnom dôsledku poslúžiť ako zdroj pre ďalšie štúdium v tejto oblasti. Krajiny s ekonomikou a sociálnymi programami na vysokej úrovni sa zaoberajú nezamestnanosťou s nesmierne veľkou pozornosťou a snažia sa riešiť všetky problémy, ktoré vyplývajú z nezamestnanosti. Pri riešení otázkou zostáva, aký stupeň miery nezamestnanosti sa považuje za prijateľný, aby sa nevyvolala sociálno-ekonomická nerovnováha. Aj keď sa štát snaží nezamestnanosť znížiť a nezamestnaných podporiť aspoň nejakou finančnou podporou, musíme si uvedomiť, že iba hmotný základ nestačí. Nezamestnanosť možno označiť za jeden z najdôležitejších problémov trhových ekonomík v súčasnosti. Úsilie vlád o vytvorenie nových pracovných príležitostí, ako aj snaha zmenšiť ťarchu nezamestnanosti je prioritou každého štátu pre dosiahnutie plnej zamestnanosti.

1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky

1.1 Vývojové tendencie nezamestnanosti v Slovenskej republike

Pod vplyvom spoločensko-politických zmien sa v tranzitívnych ekonomikách objavuje viacero nových problémov, ktoré vyžadujú riešenie teóriou a praktickou hospodárskou politikou. Jedným z nich je aj nezamestnanosť. Nezamestnanosť je opakujúcim sa problémom v mnohých častiach sveta, často s vážnymi a deštrukčnými ekonomickými a sociálnymi dôsledkami pre jednotlivca a spoločnosť. Ako spoločenský jav sa stal súčasťou nášho každodenného života. Boj s ňou je už dlhodobejšie jednou z najväčších úloh každého štátu. Mnoho predstaviteľov ekonomických škôl však došlo k záveru, že nezamestnanosť je neoddeliteľný jav v ekonomike, pričom jej rozsah je ovplyvňovaný vývojom ekonomiky.

Podľa KVAPILOVEJ, E. (2002) je nezamestnanosť problém, ktorý sa začal otvorene prejavovať na Slovensku už v roku 1990. Kým v roku 1990 bola nezamestnanosť ešte pod 5 %, v roku 1993 dosiahla úroveň 14,4 % a prakticky až po rok 2000 sa nedostala pod hranicu 10 %, čím sa zaradila medzi krajiny s vysokou mierou nezamestnanosti. Nárast nezamestnanosti súvisí predovšetkým s transformáciou príkazovej ekonomiky na trhovú ekonomiku. Podľa Kvapilovej je potrebné a dôležité, aby sa politika zamestnanosti stala jedným z hlavných cieľov sociálnej, ako aj ekonomickej politiky štátu. ČUTKOVÁ, Z. (2009) uvádza, že trh práce Slovenskej republiky po dlhom období zložitého vývoja, sprevádzaného reštrukturalizáciou hospodárstva, hromadným uvoľňovaním pracovníkov, nízkou tvorbou pracovných miest, poklesom zamestnanosti a vysokou úrovňou nezamestnanosti, vstúpil po roku 2004 do novej etapy svojho vývoja. Pre túto etapu bola príznačná vysoká dynamika tvorby pracovných miest, rast zamestnanosti a klesajúca úroveň nezamestnanosti. Popri uvedených pozitívnych tendenciách rozpor medzi dopytom po práci a ponukou práce bol jedným z najväčších problémov slovenského trhu práce. Podľa MACHLICU, G. – ŠILANA, J. (2009) zhoršovanie vývoja reálnej ekonomiky a prepad zahraničného dopytu sa s časovým posunom začal prejavovať aj na slovenskom trhu práce. Údaje za prvý kvartál 2009 ukazujú prudké zhoršovanie situácie, očakávame prepad zamestnanosti o 3,2 % a v roku 2010 o 1,5 %. Negatívne ekonomické prognózy vývoja naznačujú pretrvávanie poklesu zamestnanosti v medzikvartálnom vyjadrení počas celého

roka 2009. Stagnáciu až obnovu mierneho rastu zamestnanosti očakávame v druhej polovici roku 2010. GABRIELOVÁ, H. (2005) uvádza, že postupné približovanie hospodárskej úrovne Slovenska a životnej úrovne jeho obyvateľstva k vyspelým ekonomikám EÚ predstavuje azda najvýznamnejšiu hospodársko-strategickú úlohu v celej jeho doterajšej histórii. Štruktúra zamestnanosti v slovenskej ekonomike sa ešte stále dosť odlišuje od priemeru v EÚ. Základnou črtou týchto rozdielov je menej rozvinutý sektor služieb na jednej strane a vyššia viazanosť pracovných síl v spracovateľskom priemysle v ostatných odvetviach na strane druhej. Podľa OKÁLIHO, I. (2007) vývoj nezamestnanosti je ovplyvnený aj silnou regionálnou dimenziou, ktorá sa prejavuje v rozdielnosti medzi hospodársky najsilnejšími a hospodársky najslabšími krajmi. Hlavnou príčinou rozdielov medzi krajmi sú najmä odlišné podmienky pre vznik nových pracovných miest. Na hospodársky rozvoj jednotlivých regiónov diferencovane vplýva i prílev zahraničných investícií. BUCHTA, S. – ŠTULRAJTER, Z. (2007) uvádzajú, že sociálno-ekonomický vývoj na Slovensku je charakteristický prehlbujúcou sa diferenciáciou medzi mestskými a vidieckymi okresmi v oblasti demografickej štruktúry obyvateľstva, zamestnanosti, nezamestnanosti, úrovne miezd a podnikateľských aktivít. Demografická štruktúra na vidieku v porovnaní s mestskými regiónmi sa vyznačovala rastom podielu obyvateľstva v produktívnom veku, zvýšením indexu starnutia a nepriaznivým indexom ekonomického zaťaženia. Zamestnanosť vo vidieckych regiónoch klesala rýchlejším tempom ako v mestských regiónoch. Z pohľadu nezamestnanosti existujú v SR značné regionálne rozdiely. Najhoršie sú postihnuté regióny východného a juhu stredného Slovenska, charakteristické nerozvinutou ekonomickou infraštruktúrou, nižšou úrovňou vzdelanosti, zánikom veľkých priemyselných zamestnávateľov a vysokým podielom poľnohospodárskeho obyvateľstva. MARTINCOVÁ, M. (2005) charakterizuje nezamestnanosť ako jeden z najvýznamnejších problémov, pretože spravidla vždy sprevádza vývoj trhového hospodárstva a súčasne je javom, ktorý prináša negatívne ekonomické a sociálne dôsledky. Nezamestnanosť označuje nielen za veľmi vážny ekonomický a sociálny problém, ale aj za veľmi vážny politický problém. V reálnej ekonomike sa spája s nástupom recesie ako jeden z jej najzávažnejších dôsledkov. Recesiu najčastejšie spôsobuje jeden z nasledujúcich faktorov :  menová politika ( reštriktívna alebo inflačná ),

 rast inflácie spôsobenej vonkajšími faktormi ako je zvýšenie cien ropy a vysoké dovozné ceny,  nízka úroveň investícií a relatívne zmenšenie výrobnej základne,  nízka úroveň produktivity a konkurenčná neschopnosť priemyslu. Nezamestnanosť je centrálnym problém moderných spoločností zdôrazňujú SAMUELSON, P. – NORDHAUS, W. D. (2000). Keď je vysoká, zdroje sa nevyužívajú a dôchodky obyvateľov klesajú. Pod pojmom nezamestnanosť sa rozumie zväčša nedobrovoľné a dlhotrvajúce prerušenie práce. Na trhu práce sa štát najlepšie uplatňuje, ak sa naň snaží dostať ako hráč. Najvýznamnejším vkladom štátu do riešenia problémov nezamestnaných nie sú finančné injekcie, ale vytvorenie podmienok pre normálne podnikanie. Vysoká nezamestnanosť je symptómom mrhania, pretože počas recesie, keď je nezamestnanosť vysoká, ekonomika nevyrába toľko, koľko by mohla. Straty počas období vysokej nezamestnanosti sú najväčšie doložené straty v modernej ekonomike. Podľa URAMOVEJ, M. (2005) je nezamestnanosť dynamická kategória, ktorá sa mení v rôznych časových obdobiach nielen v závislosti od ekonomického rozvoja tej ktorej krajiny, ale aj od zmien v ďalších oblastiach spoločností. Pozitívne trendy vývoja ekonomiky Slovenska v posledných rokoch sú dôležitou, ale nie postačujúcou podmienkou riešenia problému nezamestnanosti, ktorý obmedzuje rast ekonomiky, brzdí jej výkonnosť a ovplyvňuje úroveň uspokojovania potrieb obyvateľstva. WOLFOVÁ, D. (2007) uvádza, že nezamestnanosť sa definuje ako rezerva ľudí nad špecifický vek, ktorí sú bez práce, sú ľahko dostupní na zapojenie sa do práce a hľadajú prácu počas zákonom určenej doby. Všetky tri podmienky musia byť splnené, aby bol niekto pokladaný za nezamestnaného. SOJKA, M. – KONEČNÝ, B. (2004) uvádzajú, že nezamestnanosť na jednej strane predstavuje stratu statkov a služieb, ktoré mohli byť nezamestnanými vyrobené. Súčasťou straty sú aj dávky v nezamestnanosti, ktoré na jednej strane vytvárajú podmienky pre to, aby nezamestnanosť bola znesiteľnejšia, avšak na druhej strane zaťažujú štátny rozpočet. Podľa BUJŇÁKA, V. (2003) je nezamestnanosť vážnym ekonomickým problémom v krajinách s vyspelou trhovou ekonomikou. Tak, ako nemožno problém nezamestnanosti vyriešiť s definitívnou platnosťou, nemožno ho vyriešiť zo dňa na deň. MRMUSOVÁ, V. (2007) zdôrazňuje, že vysoká nezamestnanosť je najzávažnejší ekonomický a sociálny problém pre takmer všetky členské štáty EÚ. Každý desiaty občan márne hľadá prácu. I keď boli v EÚ vytvorené miliónov pracovných miest, milióny ľudí stále nie sú schopní prácu nájsť. Najviac k tomuto celkovému nedostatku pracovných miest majú

niektoré skupiny obyvateľov zvláštne problémy na trhu práce, ktoré vedú k ich dlhodobej nezamestnanosti. Patria sem najmä nekvalifikované osoby, mladí ľudia, starší ľudia, ženy a príslušníci etnických skupín. Pod vysokou nezamestnanosťou sa podľa PAUKOVIČA, V. (2007) podpísali predovšetkým špecifické problémy trhu práce a celkové štrukturálne problémy ekonomiky, spôsobené regionálnymi rozdielmi, nízkou platenou prácou, vysokým daňovým a odvodovým zaťažením a s ním súvisiace nelegálne zamestnávanie. Príčinami vzniku a pretrvávania vysokej nezamestnanosti sú najmä problémy spôsobené rigiditou trhu práce, nízkou úrovňou vzdelania, nevhodnou kvalifikačnou štruktúrou a diskrimináciou v prístupe na trh práce. RIEVAJOVÁ, E. (2006) konštatuje, že v poslednom období sa do centra pozornosti i vo vyspelých trhových ekonomikách dostáva problém dlhodobej nezamestnanosti. Dlhodobá nezamestnanosť sa v súčasnosti nielen podstatne rozšírila, ale stala sa i ťažko zvládnuteľným sociálno-politickým problémom s multiplikačným efektom dĺžky nezamestnanosti. Podľa POLIAKOVEJ, M. (2008) problémom ostávajú dlhodobo nezamestnaní. Práca predstavuje pre jedinca dôležitú podmienku jeho dôstojnej existencie, poskytuje mu nielen materiálny úžitok, ale aj pocit sebarealizácie a spoločenskej užitočnosti. Uplatnenie človeka na trhu práce je však podmienené faktormi, ktoré pozitívne alebo negatívne ovplyvňujú schopnosť zaradiť sa do pracovného pomeru. KLÍMA, J. (2006) zdôrazňuje, že dlhodobá nezamestnanosť vedie k strate kvalifikácie. Nezamestnaní mladí ľudia nezískavajú potrebné pracovné návyky a pracovnú prípravu a neskôr sú pre potenciálnych zamestnávateľov nevyhovujúci. Podľa MAREŠA, P. (2002) sa dlhodobá nezamestnanosť nielen značne rozšírila, ale sa stáva i obtiažnym sociálno-politickým problémom. Všeobecne povedané : čím dlhšie sú ľudia nezamestnaní, tým menšiu nádej majú nájsť si opäť prácu. Dlhodobá nezamestnanosť najviac postihuje : nekvalifikovanú pracovnú silu, príslušníkov etnických skupín, mladistvých a starších nezamestnaných, ktorí majú väčšie ťažkosti znova sa zaradiť do nového zamestnania. Podľa MARTINCOVEJ, M. (2005) príčinou nezamestnanosti v SR nie sú len špecifické štrukturálne problémy trhu práce, ale celkové štruktúrne problémy ekonomiky – najmä problémy podnikového a bankového sektora. Konštatuje, že nezamestnanosť na Slovensku nie je len dôsledkom chybnej hospodárskej politiky či nesprávnej politiky trhu práce. Má oveľa hlbšie príčiny. Nezamestnanosť v SR sa vyznačuje :  alarmujúcou nezamestnanosťou mladých ľudí,  vysokou nezamestnanosťou osôb s nízkou kvalifikáciou,

 pretrvávajúcou vysokou dlhodobou nezamestnanosťou,  prehlbovaním regionálnych rozdielov v miere nezamestnanosti. POLONSKÝ, D. – PILLÁROVÁ, Z. (2002) uvádzajú, že hlavná príčina nezamestnanosti v SR spočíva v poklese dynamiky rastu a v následnom úpadku hospodárstva krajiny. Vývoj nezamestnanosti v SR je ovplyvnený najmä :  nízkou tvorbou pracovných miest,  nízkou mobilitou pracovnej sily,  obmedzenými možnosťami použitia nástrojov a zlým vynaložením prostriedkov na aktívnu politiku trhu práce,  rozmachom tzv. čierneho trhu práce. KOZELOVÁ, D. (2005) konštatuje, že príčiny nezamestnanosti sú ovplyvniteľné hospodárskou politikou, politikou zamestnanosti a sociálnou politikou. Pri skúmaní dôsledkov nezamestnanosti je potrebné brať do úvahy viaceré aspekty. Z pohľadu ekonomického ide o využívanie potenciálu pracovnej sily, čo prináša zníženie HDP na jednej strane a náklady spoločnosti na príspevky v nezamestnanosti na strane druhej. Zo sociálneho hľadiska je nezamestnané obyvateľstvo nútené využívať znížený objem finančných prostriedkov, prehlbujú sa medziregionálne mzdové disparity a dochádza k poklesu životnej úrovne obyvateľstva. VINCÚR, P. (2007) konštatuje, že nezamestnanosť sa stala v posledných rokoch postrachom pre viaceré krajiny sveta. Slovensko zaraďuje medzi postihnuté štáty. Zistil, že prevažná časť ekonomík sa snaží o zmierňovanie sociálnych dopadov pri vysokej miere nezamestnanosti a to hlavne vo vyspelejších štátoch sveta. Snahou ekonomík je brzdenie vplyvu nezamestnanosti na sociálnu situáciu vlastnej ekonomiky. Väčšiu zaangažovanosť štátu k riešeniu problému nezamestnanosti poznamenáva MERIČKO, M. (2000), ktorý aplikuje na väčšiu integráciu štátu do ekonomiky a zaujímavejšie investičné stimuly. Opiera sa o názory mnohých keynesovsky orientovaných ekonómov, ktorí by vysokú nezamestnanosť riešili prostredníctvom štátnych výdavkov na výstavbu diaľničných úsekov, výstavby bytov alebo do rozvojových impulzov. Podľa KARÁSZA, P. (2009) sa dôsledky globálnej ekonomickej krízy v plnej miere prejavili aj na trhu práce. Tempo poklesu nezamestnanosti zaznamenané v priebehu 1 štvrťroku 2009 patrí medzi najvyššie v povojnovej histórii tak v USA, ako aj eurozóne. Napriek pozitívnym signálom, treba rátať s masívnym nárastom nezamestnanosti, v rámci ktorej bude rásť dlhodobá nezamestnanosť. Znamená to nesmierne dôležitú skutočnosť ak zoberieme do úvahy všetky dôsledky, ktoré vyššia miera nezamestnanosti prináša. Z pohľadu

národohospodárskeho, pôjde najmä o zníženie potenciálnej produkcie a zvýšenie nákladov tak na stabilný hospodársky rast, ako aj na zabezpečenie potrebnej sociálno-ekonomickej kohézie. Najväčšie problémy tohto charakteru možno očakávať v krajinách s najvyšším prírastkom nezamestnanosti a s vysokou úrovňou dlhodobej nezamestnanosti. SIHELSKÝ, J. (2010) uvádza, že súčasná recesia mala a stále má značný vplyv na trhy práce v EÚ a zapríčinila zvýšenie nezamestnanosti. V niektorých členských štátoch zatiaľ nedošlo k veľkej strate pracovných miest vďaka uplatňovaniu špecifických faktorov, ktoré ovplyvnili skladbu hospodárstva, finančné inštitúcie i podnikateľské prostredie. Napriek dobrej odolnosti trhov práce sa však očakáva, že Európa v období 2009 – 2010 stratí viac ako 7 miliónov pracovných miest a nezamestnanosť by mohla dosiahnuť viac ako 10 %. Keďže zamestnanosť reaguje na hospodárske podmienky oneskorene, podmienky na trhu práce sa budú určitý čas naďalej zhoršovať, a to aj po oživovaní hospodárstva. KVETAN, V. – RADVANSKÝ, M. (2009) konštatujú, že prognózovanie budúceho vývoja ekonomiky SR je výrazne poznačené súčasným vývojom globálnej hospodárskej krízy. Vývoj na trhu práce bude poznamenaný znižovaním dopytu po práci z dôvodu poklesu dopytu najmä po produkcii priemyselných výrobkov zo zahraničia, čo bude mať za následok postupné znižovanie výkonov jednotlivých druhov služieb a ďalší pokles zamestnanosti. Opatrenia, ktorými sa vláda snaží o udržanie zamestnanosti budú efektívne iba sčasti. Na základe prognózy by tak priemyselná zamestnanosť v roku 2009 mala poklesnúť o takmer 25 000 zamestnancov, čo je v relatívnom vyjadrení pokles o viac ako 1 %. Pri predpokladoch o stabilnej miere rastu ekonomicky aktívneho obyvateľstva ako aj pri predpokladoch vrátenia sa občanov SR pracujúcich v zahraničí by sa miera nezamestnanosti mala zvýšiť na 11 %, čo predstavuje medziročný nárast o takmer 40 000 nezamestnaných. Týmto sa môže celkový počet nezamestnaných v ekonomike SR dostať opäť k číslu 300 000. V nasledujúcom období by mal byť tento výrazný pokles vystriedaný miernym rastom. PEET, J. (2009) upozorňuje, že Európu bude v roku 2010 obchádzať prízrak : nie komunizmus, ale návrat k masovej nezamestnanosti. Počas roka sa ekonomiky budú pomaly ozdravovať. No nezamestnanosť je notoricky oneskorený indikátor. Predpokladá sa, že miera nezamestnanosti sa vyšplhá na povojnovú úroveň 10 %, respektíve 57 miliónov nezamestnaných v rámci členských štátov. Rastúcou nezamestnanosťou budú najprv a najviac trpieť mladí, ženy a etnické menšiny. Najdôležitejším opatrením proti nezamestnanosti je rekvalifikácia či ďalšie opatrenia garantujúce prepusteným kontakt s trhom práce tak, aby sa na ňom rýchlo mohli uplatniť po ekonomickom oživení.

1.2 Nezamestnanosť ako príčina regionálnej nerovnováhy

Problematika regionálneho rozvoja patrí medzi najzávažnejšie problémy súčasnej slovenskej spoločnosti. Slovensko charakterizujú výrazné regionálne rozdiely, a tak sa táto problematika dostáva do popredia nielen v rovine politikov a hľadania možností ich riešenia, ale i ako odborný problém. Regionálne nerovnosti na Slovensku patria do skupiny najväčších nerovností v rámci EÚ a ich zmenšovanie je jednou z hlavných úloh súčasnej regionálnej politiky Slovenskej republiky.

HUTTMANOVÁ, E. – CHOVANCOVÁ, J. (2009) zdôrazňujú, že regióny na Slovensku vykazujú v súčasnosti rôzny stupeň ekonomicko-sociálneho rozvoja a rastu. Regionálne disparity sa prejavujú nielen vo vzťahu Slovenska k ostatným krajinám EÚ, ale aj v rámci Slovenska, kde majú silný endogénny charakter. Ich prejavy zaznamenávame v širokej škále, tak v regiónoch rozvinutých, ale predovšetkým v regiónoch problémových, či ohrozených, ktorých zmenené podmienky pre život obyvateľstva sa prejavujú v mnohých dimenziách. Zmeny v regiónoch súvisia najčastejšie s nasledovnými faktormi :  ekonomickými aktivitami kumulovaným v regióne, pričom ako negatívny fenomén nemusia pôsobiť len kumulované ekonomické činnosti v regióne, ale naopak aj chýbajúce hospodárske činnosti, ktorých absencia vplýva tak na hospodárstvo, ale aj na sociálnu stránku rozvoja daného regiónu,  obyvateľstvom a demografickým vývojom, jeho štruktúrou z rôznych hľadísk,  stavom, dostupnosťou a kvalitou infraštruktúry, pričom v súčasnosti sa ako rozhodujúci faktor javí jej kvalita, dostupnosť a dobudovanosť technickej infraštruktúry,  a v neposlednom rade ide aj o aspekt prírodných zdrojov a kvality životného prostredia, ktoré priamo ovplyvňuje kvalitu života. Podľa BELAJOVEJ, A. – FÁZIKOVEJ, M. (2005) môže koncentrácia regionálnych problémov viesť k vzniku regiónov s vysokou nezamestnanosťou, s nízkou hospodárskou výkonnosťou. Za regionálnu nerovnováhu v krajine je zodpovedných viacero faktorov, ktoré možno rozdeliť do 2 skupín :  primárne faktory – relatívna nízka mobilita pracovnej sily, nízka mobilita kapitálu, geografické faktory, ekonomická štruktúra  sekundárne faktory – externé ekonomické efekty, demografická situácia, rigidita nákladov a cien, sťahujúci a rozširujúci efekt

IVANOVÁ, E. – MASÁROVÁ, J. (2008) zdôrazňujú, že Slovenská republika a ďalšie členské štáty EÚ sú charakteristické výraznými rozdielmi v ekonomickej úrovni svojich regiónov. Zmierňovanie regionálnych disparít patrí medzi hlavné ciele vlád krajín EÚ. Avšak plnenie týchto cieľov je prinajmenšom rozporuplné, pretože mnohé krajiny na základe rozsiahlych analýz zistili, že naďalej dochádza k prehlbovaniu regionálnych rozdielov. Odstraňovanie disparít v rozvoji regiónov SR je jedným zo základných krokov ako postupne splniť tento cieľ. GAJDOŠ, P. (2008) tvrdí, že hlavným dôvodom vzniku a prehlbovania regionálnych rozdielov sú rozdielne možnosti regiónov prispôsobiť sa požiadavkám ekonomickej a sociálnej transformácie, adaptovať sa na nové rozvojové podmienky. Podľa RAJČÁKOVEJ, E. (2005) hlavnými dôvodmi, ktoré spôsobujú prehlbovanie regionálnych disparít a problémov v oblasti regionálneho rozvoja v podmienkach Slovenska sú :  kvalitatívne a kvantitatívne zmeny v rámci transformačného procesu ekonomického a sociálneho prostredia spolu so zvolenými nástrojmi vedú k prehlbovaniu regionálnych disparít, ako dôsledku zmien v makro a mikroekonomickej oblasti (odvetvová a sektorová transformácia ekonomiky, vstup zahraničného kapitálu, rozvoj malého a stredného podnikania),  zhoršenie demografickej situácie so znakmi starnutia obyvateľstva a regionálne diferencovanou štruktúrou obyvateľstva s nepriaznivým stavom najmä v regiónoch južného a východného Slovenska,  prehlbujúca sa diferenciácia v miere nezamestnanosti a zhoršovanie negatívnych charakteristík regionálnych trhov práce (nevyrovnaná bilancia na regionálnych trhoch práce, zvyšovanie podielu dlhodobo nezamestnaných),  prehlbovanie sociálnej polarizácie spoločnosti (rastúci podiel obyvateľstva s nízkymi príjmami a profilovanie tzv. regiónov chudoby).

NIŽŇANSKÝ, V. (2007) konštatuje, že riešenie regionálnych disparít je možné riešiť komplexnou politikou založenou na endogénnom rozvoji regiónu, ktorej základným nástrojom sú opatrenia zabezpečujúce flexibilitu trhu práce a fiškálna decentralizácia, ktorá nie je okamžitým riešením, ale vytvára podmienky pre dlhodobý rozvoj.

1.3 Charakteristika nezamestnanosti a jej členenie

Jedným z najdôležitejších problémov súčasnej ekonomiky je nezamestnanosť. Nezamestnanosť má viacero definícií, ale ich podstata je približne rovnaká. Nezamestnanosť predstavuje jeden z najzávažnejších problémov, ktorý zasahuje do takmer všetkých stránok života nielen nezamestnaného jednotlivca, ale aj jeho blízkych a v konečnom dôsledku sa týka nielen tých, ktorí musia denne riešiť problémy v rámci obmedzených možností svojho statusu a ich blízkych, ale pociťuje to aj spoločnosť ako celok. V minulosti pojem ″ byť zamestnaný ″ bol pokladaný za samozrejmú súčasť života, v niektorých prípadoch dokonca ako nutné zlo, ktorému je potrebné sa podriadiť. Až reálne pocítenie dôsledkov, ktoré spôsobuje nezamestnanosť, zmenilo zmýšľanie ľudí a ich rebríček hodnôt, v ktorom zamestnanie zastáva jedno z popredných miest. V súčasnosti je takmer každé rozhodnutie človeka konfrontované s možnosťou straty zamestnania. Realizácia mnohých plánov je nevyhnutne spojená s predpokladom základných životných istôt, o ktoré nezamestnaný človek automaticky prichádza. Niekto sa v pozícii nezamestnaného ocitne z objektívnych dôvodov, ale vyvíja potom maximálne úsilie, aby bol v radoch nezamestnaných čo najkratšie, na druhej strane sú ľudia, ktorým vyhovuje bezprácne dostávať štátne dávky. Niektorí ľudia sú často dobrovoľne donútení rozšíriť rady nezamestnaných a pomerne dlho v nich zotrvávať, v dôsledku neschopnosti zosúladiť pracovný život s ostatnými stránkami života. V súčasnosti už nikto nemôže povedať, že jeho sa tento problém netýka. Dnes možno ešte nie, ale zajtra, o týždeň, o pár rokov sa v pozícii nezamestnaného môže ocitnúť každý. Existencia jedného pracovného miesta je ovplyvňovaná existenciou iných pracovných miest. S cieľom boja s nezamestnanosťou sa neustále prijíma veľké množstvo opatrení. (PAUKOVIČ, V. – HOLOVČÁKOVÁ, L., 2008)

Kto sú nezamestnaní Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že nezamestnaný je vlastne každý človek, ktorý nepracuje resp. nemá zamestnanie. Toto porovnanie je však mierne zavádzajúce. Nie všetci, ktorí nemajú zamestnanie totiž musia byť považovaní za nezamestnaných. Ľudia, ktorí denne pracujú v zamestnaní prejavujú aktívny prístup k práci a preto ich môžeme považovať sa pracovne aktívnych – to sú ľudia zamestnaní. Najvýstižnejšie možno za nezamestnaných považovať osoby práceneschopné, ktoré proti svojej vôli stratili prácu, resp. osoby, ktoré hoci prácu hľadajú, nemôže zamestnanie nájsť. Niekedy je nezamestnanosť

čiastočná, prejavujúca sa tak, že nezamestnaná osoba nepracuje plne počas celého pracovného času.

Členenie nezamestnanosti

Nezamestnanosť sa pri objasňovaní štruktúry súčasných trhov práce môže vyskytovať vo viacerých formách. Vo všeobecnosti možno rozlíšiť nezamestnanosť podľa príčin jej vzniku a podľa dĺžky trvania. Na základe tohto členenia vznikajú aj návrhy na riešenie problému nezamestnanosti.

Nezamestnanosť podľa príčin jej vzniku Frikčná nezamestnanosť Označuje sa aj ako prirodzená. Vzniká ako dôsledok pohybu ľudí medzi regiónmi, pracovnými príležitosťami alebo rôznymi etapami životného cyklu. Frikčne nezamestnaní často menia miesta alebo hľadajú lepšie miesta, často sú označovaní ako dobrovoľne nezamestnaní. Skúsenosti vo vyspelých krajinách naznačujú, že nezamestnanosť mladých ľudí je do značnej miery frikčná, t. j. predstavuje hľadanie miesta a zmeny, ktorú sú pre mladých ľudí potrebné, aby zistili svoje osobné schopnosti a naučili sa pracovať. Tento typ nezamestnanosti je charakteristický krátkou epizódou. Štrukturálna nezamestnanosť Predstavuje takú formu nezamestnanosti, keď ponuka práce predstavuje určitý druh a dopyt po tomto druhu práce v danom regióne nie je. Vyznačuje sa dvomi znakmi, a to vysoký počet neobsadených pracovných miest a na strane druhej vysoký počet nezamestnaných. Keďže dopyt rastie len po určitom druhu práce a ponuka iného druhu práce klesá, riešením štrukturálnej nezamestnanosti je vo využití rekvalifikačných programov. Ohrozené sú najmä menej flexibilné skupiny obyvateľstva, ktoré sú menej schopné prispôsobiť sa požadovanej štruktúre nových pracovný miest. Cyklická nezamestnanosť Súvisí s cyklickou fluktuáciou ekonomiky, t.j. rozdielom medzi skutočnou a prirodzenou mierou nezamestnanosti, kedy skutočná miera nezamestnanosti je nad prirodzenou mierou nezamestnanosti. Vyplýva z hospodárskych kríz a patrí medzi najzávažnejšie. Je zapríčinená nízkym dopytom po pracovných silách.

Dobrovoľná nezamestnanosť Vzniká v prípade, keď určitá časť pracovných síl nechce pri určitých mzdových podmienkach pracovať. Pracovné miesta existujú, ale pri zohľadnení mzdy nie je o ne záujem. Dobrovoľne nezamestnaní pracovníci môžu pred prácou pri danej úrovni miezd uprednostniť voľný čas, štúdium alebo iné činnosti. V niektorých štátoch sa dobrovoľná nezamestnanosť objavuje, kde podpory v nezamestnanosti sú dostatočne vysoké na zabezpečenie istého životného štandardu. Je veľa dôvodov prečo sa ľudia dobrovoľne rozhodujú nepracovať za dané mzdové sadzby. Skutočnosťou je, že moderná ekonomika pohybujúca sa na vrchole svojej produktivity môže vytvárať značný rozsah nezamestnanosti. To len potvrdzuje skutočnosť, že konkurenčné trhy reagujú na efektívnosť, ale nereagujú voči spravodlivosti. Nedobrovoľná nezamestnanosť Vyjadruje stav v ekonomike, keď počet voľných pracovných síl je absolútne väčší než počet voľných pracovných miest. Táto ekonomická porucha sa vyznačuje vyššou mzdovou sadzbou na trhu práce. Mzdy v skutočnosti nie sú pružné, neprispôsobujú sa aktuálnemu stavu na trhu práce a nevyčisťujú tento trh. Základnou príčinou nedobrovoľnej nezamestnanosti je regulovaný charakter miezd.

Nezamestnanosť podľa dĺžky trvania Z hľadiska dĺžky trvania rozlišujeme tieto druhy nezamestnanosti :  krátkodobá – v dĺžke trvania od 0 – 6 mesiacov  strednodobá – v dĺžke trvania od 6 – 12 mesiacov  dlhodobá – v dĺžke trvania viac ako 12 mesiacov

Z hľadiska súčasného vývoja nezamestnateľnosti niektorých skupín obyvateľstva, vystáva ako dlhodobý a ťažko riešiteľný problém dlhodobá nezamestnanosť. Najväčším problémom pre spoločnosť je práve dlhotrvajúca nezamestnanosť, ktorá vo svete vykazuje stúpajúci trend. Dlhodobá nezamestnanosť sa v súčasnosti nielen rozšírila, ale stala sa i ťažko zvládnuteľným sociálno-politickým problémom. Všeobecne sa dá povedať, že čím dlhšie sú ľudia bez zamestnania, tým menšiu nádej majú znova sa zamestnať. Dlhodobo nezamestnaní sú veľmi ťažko umiestniteľní na trhu práce. S dĺžkou nezamestnanosti sa ich šanca a schopnosti zamestnať sa neustále znižuje. Navyše je tu skupina tvorená mladou generáciou dlhodobo nezamestnaných, ktorí nikdy nepracovali a u ktorých práca v ich hodnotovom systéme nezohráva žiadnu rolu. Dlhodobá nezamestnanosť so sebou prináša aj veľa iných problémov a ťažkostí, ako stratu pracovných

návykov a kvalifikácie, sociálne izolácie, alkoholizmus, drogy a podobne. Taktiež vzniká osobná, ale i ekonomická neistota, vytráca sa zmysel života. Dlhodobá nezamestnanosť všeobecne najviac postihuje marginalizované skupiny obyvateľstva, ako sú nekvalifikovaná pracovná sila, málo flexibilná pracovná sila, ženy s malými deťmi, etnické skupiny, zdravotne postihnutí občania, absolventi, starší nezamestnaní a iní. Riešenie problému dlhodobej nezamestnanosti sa musí stať prioritou nielen hospodárskej, ale predovšetkým sociálnej politiky, pretože bariéry zamestnanosti postupom času narastajú. Dôležitým faktorom na jej eliminovanie sú i zahraničné investície, najmä využívanie Európskych sociálnych fondov.

1.4 Politika zamestnanosti

Politiku zamestnanosti môžeme vymedziť ako súbor opatrení, ktorými sú spoluvytvárané podmienky pre dynamickú rovnováhu na trhu práce a pre efektívne využitie pracovnej sily. Je spravidla výsledkom úsilia štátu, zamestnávateľov a odborov. Usiluje sa o harmonizáciu ponuky a dopytu na trhu práce, o spružnenie mechanizmov pôsobiacich medzi nimi. Politika zamestnanosti predstavuje aj cieľavedomé regulovanie zamestnanosti, v ktorom vláda a zamestnávatelia zabezpečujú financovanie štátnych a podnikových programov zamestnanosti a vytvárajú priestor na uskutočnenie ostatných podnikateľských aktivít. V súčasnej dobe má vo vyspelých krajinách nezastupiteľné miesto.

Politika zamestnanosti sa orientuje predovšetkým na tieto aktivity :  podporuje vytváranie nových pracovných miest a pracovných príležitostí, poskytuje finančné podpory na nové pracovné miesta zamestnávateľom, začínajúcim podnikateľom a podporuje aj verejnoprospešné práce,  zameriava sa na zvýšenie adaptability pracovných síl, na rast štrukturálnej nezamestnanosti stavia požiadavku adaptability a mobility veľmi kategoricky, politika zamestnanosti k nej prispieva organizovaním a podporou rozmanitých rekvalifikačných programov,  zameriava sa aj na rozvoj infraštruktúry trhu práce prostredníctvom siete špecializovaných inštitúcií a zabezpečuje aj dokonalejšiu informovanosť o voľných pracovných miestach.

Politika zamestnanosti patrí medzi tie oblasti, na ktoré je najviac sústredená pozornosť nielen politikov a vlád, ale všetkých občanov, celej spoločnosti. Nezamestnanosť, jeden z najhorších javov modernej spoločnosti, predstavuje problém, s ktorým sa viac či menej, ale rozhodne stále zaoberajú vlády krajín na celom svete.

Aktívna politika zamestnanosti Neopomenuteľným prostriedkom riešenia nezamestnanosti je práve aktívna politika zamestnanosti. Cieľom aktívnej politiky zamestnanosti je posilniť a skvalitniť sprostredkovateľskú činnosť, zvýšiť výkonnosť a efektívnosť uplatňovania evidovaných nezamestnaných pri súčasnom posilnení aktívneho vyhľadávania voľných pracovných miest. Aktívna politika zamestnanosti neumožňuje a ani reálne nemôže riešiť problém nezamestnanosti, umožňuje však zmierniť najvýraznejšie regionálne disproporcie. Obsahom aktívnej politiky zamestnanosti sú najmä opatrenia zamerané na rozšírenie možností nezamestnaných uplatniť sa na trhu práce, ale aj na pomoc zamestnaným pri hľadaní si novej pracovnej pozície. Aktívne opatrenia sú zacielené na znevýhodnených nezamestnaných, najmä na dlhodobo nezamestnané osoby, občanom so zdravotným postihnutím, starších občanov, ženy po materskej dovolenke, absolventov škôl.

Nástroje aktívnej politiky zamestnanosti možno rozdeliť do 2 skupín :  nástroje na podporu zamestnateľnosti (poradenstvo, vzdelávanie pre trh práce, opatrenia na udržanie a obnovu pracovných miest, ako aj opatrenia a programy celoštátneho charakteru v oblasti poskytovania poradenstva na voľbu povolania a výber zamestnania),  nástroje na podporu zamestnanosti (podpora vytvárania pracovných miest pre znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, podpora zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím a podpora samozamestnania).

Pasívna politika zamestnanosti Pasívna politika tvorí druhú dôležitú súčasť celkového prístupu k riešeniu problému nezamestnanosti. Rozumie sa ňou náhrada strateného pracovného príjmu, či už formou dávky v nezamestnanosti v rámci poistného systému, hradenie poistných dávok alebo podpora v hmotnej núdzi zo systému sociálnej pomoci. Jej úlohou je zmierňovať dôsledky a dopady nezamestnanosti na životnú úroveň nezamestnaných. Pasívna politika zamestnanosti pomáha nezamestnaným najmä v ich zložitej

sociálno-ekonomickej situácii formou finančnej podpory, ktorá je plnením nahrádzajúcim stratu príjmov zo zamestnania. Hlavnou úlohou pasívnej politiky zamestnanosti je sprostredkovanie zamestnania, ide hlavne o vyhľadávanie a ponúkanie vhodného zamestnania nezamestnanému občanovi hľadajúcemu zamestnanie, vyplácanie podpory v nezamestnanosti a odvodov do zdravotných poisťovní a sociálnej poisťovne za evidovaných nezamestnaných. Súčasťou opatrení pasívnej politiky zamestnanosti sú :  systém štátnej pomoci spadajúci do systému štátnej sociálnej pomoci  systém poistenia v nezamestnanosti v systéme podpôr v nezamestnanosti

1.5 Vývoj nezamestnanosti v Slovenskej republike

Nezamestnanosť na Slovensku má výrazný ekonomický, sociálny a politický rozmer, ale i regionálne, sociálno-ekologické, kultúrne, etnické i generačné špecifiká. Neriešenie tohto problému ako celku vy znamenalo ohrozenie kontinuity spoločenského vývoja.

Transformácia slovenskej ekonomiky prešla zásadnými kvantitatívnymi a kvalitatívnymi zmenami, ktoré mali viac alebo menej nepriaznivý dopad na zamestnanosť a podstatným spôsobom zmenila jej vnútornú i vonkajšiu situáciu a mala závažné dôsledky aj na zvyšovanie miery nezamestnanosti. Slovenská ekonomika prechádzala v posledných rokoch veľkými ekonomickými i politickými zmenami, ktoré sú sprevádzané i určitými sociálnymi otrasmi. Najzávažnejším sociálnym a ekonomickým problémom je práve nezamestnanosť, reprezentuje stratenú hodnotu celej ekonomiky a vo svojej otvorenej podobe sa začala plne prejavovať až po roku 1989. Ekonómovia obdobie transformácie slovenskej ekonomiky z hľadiska vývoja nezamestnanosti rozdeľujú na 3 obdobia : Prvé obdobie rastu nezamestnanosti, ide o roky 1990 a 1991. Toto obdobie je charakteristické prudkým zvýšením frikčnej nezamestnanosti a tiež štrukturálnej nezamestnanosti, ako aj nezamestnanosti v dôsledku nedostatočného agregátneho dopytu sprevádzaného prudkým poklesom voľných pracovných miest. Druhé obdobie rastu nezamestnanosti je charakteristické postupom stabilizácie slovenskej ekonomiky. Miera nezamestnanosti sa v rokoch 1992 a 1993 postupne zvyšovala a v roku 1994 dosiahla mieru 14,6 %. V priebehu rokov 1995 a 1996 sa postupne znižovala pomocou vládou realizovaných verejnoprospešných prác a sprísnením kritérií evidencie

nezamestnaných na úradoch práce. V roku 1998 opäť začala miera nezamestnanosti na Slovensku stúpať z 12,9 % z roku 1997 sa vyšplhala na úroveň 15,6 %. Tretie obdobie rastu nezamestnanosti je poznačené celkovým poklesom výkonnosti slovenskej ekonomiky, problémami súvisiacimi s výraznými prejavmi makroekonomickej nerovnováhy a pretrvávajúcimi problémami v mikrosfére. V priebehu roka 1999 došlo k výraznému zvýšeniu miery nezamestnanosti až na úroveň 19,2 %. Príčinou vysokej miery nezamestnanosti v SR v 90-tych rokoch boli predovšetkým špecifické štrukturálne problémy trhu práce a celkové štrukturálne problémy ekonomiky a to :  Regionálne rozdiely v nezamestnanosti a nízka mobilita pracovnej sily, ktoré spôsobovali predovšetkým prehrievanie trhu práce, v smere dopytu po pracovnej sile, v niektorých regiónoch s nízkou mierou nezamestnanosti. Na druhej strane viaceré regióny zdedili vďaka predchádzajúcej monoindustriálnej štruktúre veľmi špecifický profil vzdelania a kvalifikácie, ťažko adaptovateľný na nové pomery.  Nízka platená práca, nevyvolávala vďaka platnému sociálnemu systému a nákladmi súvisiacimi najmä s dochádzkou do zamestnania, záujem prijať takúto prácu. Systém demotivoval najmä tých, ktorí boli schopní na trhu práce získať len nízky príjem, ktorý bol blízky úrovni sociálnych dávok.  Vysoké daňové a odvodové zaťaženie. Pri vysokom daňovom a odvodovom zaťažení vznikal veľký rozdiel medzi nákladmi zamestnávateľa na zamestnanca a čistým príjmom zamestnanca. Tento rozdiel pôsobil negatívne na zamestnávanie najmä v súčinnosti so systémom sociálneho zabezpečenia.  Tzv. " šedá ekonomika ", z nej vyplývajúce " zamestnávanie na čierno " a ich slabá kontrola. Výrazné rozdiely medzi evidovanou a zisťovanou nezamestnanosťou, ale aj iné indikátory ukazovali na to, že významná časť registrovaných nezamestnaných pracovala v šedej zóne ekonomiky a to nielen na Slovensku, ale vo významnej miere i v zahraničí.

V priebehu roka 2000 síce nezamestnanosť poklesla na úroveň 18,6 % vplyvom zavedenia tzv. verejnoprospešných prác, ale začiatkom roka 2001 opäť stúpla na 19,20 %. Zmena trendu vo vývoji nezamestnanosti nastala po roku 2002, keď miera nezamestnanosti poklesla na úroveň 18,5 %. V nasledujúcich rokoch mala miera nezamestnanosti klesajúci trend. Situácia na trhu práce sa začala meniť v roku 2008, nezamestnanosť v tomto roku stúpla rýchlejším tempom, prepúšťanie v dôsledku hospodárskej krízy ohlásilo viacero firiem.

Vypuknutie hospodárskej a finančnej krízy v závere roka 2008 malo vážny dosah na náš pracovný trh. Každoročné lámanie historických rekordov poklesu miery nezamestnanosti sa stalo na nejaký čas minulosťou. Miera nezamestnanosti v prvom štvrťroku vzrástla na 10,5 %, pričom v poslednom kvartáli roku 2008 sa podiel ľudí bez práce znížil na dlhoročné minimum 8,7 %. Počet nezamestnaných sa v prvom štvrťroku zvýšil v porovnaní s posledným štvrťrokom 2008 z 234 000 osôb na 281 000. Miera nezamestnanosti na Slovensku dosiahla úroveň 8,4 %. Koncom roka 2009 miera nezamestnanosti dosiahla úroveň 12,66 % v dôsledku hospodárskej krízy, čo predstavuje takmer 380 000 osôb bez práce (spomedzi štátov EÚ je to tretia najvyššia miera nezamestnanosti).

Vývoj miery nezamestnanosti Tabuľka 1

Počet evidovaných Miera Miera Rok nezamestnaných nezamestnanosti nezamestnanosti v SR v tis. v SR v % v regióne v %

2005 427,5 16,20 25,58 2006 353,4 13,30 21,56 2007 291,9 11,00 19,49 2008 248,6 8,40 19,06 2009 379,5 12,66 24,02 Zdroj : Štatistický úrad SR, február 2010

Vývoj nezamestnanosti v SR v jednotlivých rokoch Graf 1

20,00% 18,00% 16,00% 14,00% 12,00% 10,00% 8,00% 6,00% 4,00% 2,00% 0,00% 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009

Zdroj : Štatistický úrad SR, február 2010

Výrazným špecifikom vývoja nezamestnanosti v podmienkach SR sú regionálne diferencie medzi mierou nezamestnanosti v jednotlivých regiónoch Slovenska. Najnižšia je nezamestnanosť tradične v hlavnom meste. Najvyššia mieru nezamestnanosti majú regióny na juhu a východe republiky (viď obrázok 1). Dôvodov môže byť viacero. Za jeden z nich považujeme nízky prílev investícií do niektorých regiónov. Samozrejme, investori si vyberajú miesto autonómne, spravidla s dobrou infraštruktúrou, a to je ďalší problém. Investície totiž prúdia do krajiny po diaľniciach a železničných koridoroch. Tie sú zatiaľ vybudované najmä v západnej časti krajiny. Vláda preto bude musieť vyvinúť také úsilie, aby dobudovala kvalitnú infraštruktúru aj v ostatných regiónoch. Pri snahe o fiškálnu reštrikciu to však nebude jednoduché. Čiastočným riešením môže byť spolufinancovanie týchto projektov z fondov EÚ. Regionálne rozdiely v nezamestnanosti a nízka mobilita pracovnej sily patria medzi najdôležitejšie štrukturálne problémy trhu práce na Slovensku.

Členenie Slovenskej republiky Obrázok 1

Zdroj : www.vasaeuropa.sk

Problém vysokej miery nezamestnanosti je jedným z hlavných štrukturálnych problémov ekonomiky Slovenska. Prognózy ďalšieho vývoja nezamestnanosti nesľubujú podstatné zlepšenia. Trvanie krízy je stále veľkou neznámou. Akým smerom sa bude situácia na Slovensku uberať, nevie jednoznačne povedať nikto. Podľa niektorých ekonómov je úplné dno už za nami, podľa iných nás ešte len čaká.

2 Cieľ práce

Spoločnosti na celom svete sa v súčasnosti stretávajú jedným z najdôležitejších problémov súčasnej ekonomiky, ktorým je práve nezamestnanosť. Problematika nezamestnanosti a problémy s ňou spojené sú už od doby jej vzniku dôvodom mnohých otázok a diskusií. Nezamestnanosť je témou zaujímavou, rozporuplnou a v súčasnosti stále aktuálnou. Je charakteristická svojou regionálnou diferencovanosťou vznikajúcou v dôsledku rozličných špecifík a odlišností jednotlivých územných celkov. Nezamestnanosť a jej prolongované trvanie v značnej miere prispievajú k regionálnej diferencii a vytláčaniu niektorých regiónov na okraj ekonomického a sociálneho vývoja. Keďže každý región je špecifický svojimi odlišnosťami, analýza daných riešení predstavuje príliš široký okruh. Pozornosť bola preto zameraná na okres Veľký Krtíš, ktorý patrí medzi jeden zo slabšie rozvinutých regiónov. Cieľom predkladanej práce je kvantifikovať vplyv podnikateľského prostredia na nezamestnanosť v okrese Veľký Krtíš, preniknúť hlbšie do tohto spoločensky nežiaduceho javu a načrtnúť možné spôsoby riešenia. Pre splnenie hlavného cieľa sú formulované nasledovné čiastkové ciele :  uviesť základné charakteristiky okresu Veľký Krtíš,  priblížiť demografické, sociálne a ekonomické predpoklady okresu,  analyzovať rozhodujúcich zamestnávateľov v okrese,  zhodnotiť a analyzovať vývoj nezamestnanosti,  predložiť SWOT – analýzu rozvoja okresu,  analyzovať politiku trhu práce a jej nástroje pôsobiace na trhu práce,  charakterizovať globálnu finančnú a hospodársku krízu a hodnotiť jej dopady na trhu práce a zamestnanosť,  poukázať na možné riešenia nezamestnanosti, na návrhy a opatrenia na jej znižovanie.

V teoretickej časti diplomovej práce je venovaná pozornosť posúdeniu najmä týmto problémovým oblastiam :  vývojovým tendenciám nezamestnanosti v SR,  nezamestnanosti ako príčiny regionálnej nerovnováhy,  charakteristike nezamestnanosti a jej členeniu,  politike zamestnanosti a vývoju nezamestnanosti v SR.

3 Metodika práce

Na dosiahnutie vytýčených cieľov sa v diplomovej práci využil nasledovný metodický aparát. V prvej časti diplomovej práce " v prehľade o riešenej problematiky " sa vyzdvihli názory domácich i zahraničných autorov v súvislosti s existujúcim problémom nezamestnanosti, jej teoretickými charakteristikami, príčinami a názormi, v ktorej jednotliví ekonómovia prezentovali svoje postoje k tejto problematike. Tu bolo naším cieľom definovať základné pojmy súvisiace s nezamestnanosťou, klasifikovať nezamestnanosť a nezamestnaných. Táto časť je venovaná aj politike zamestnanosti a jej cieľom, ako aj zhodnoteniu vývoja nezamestnanosti v Slovenskej republike. Naplnenie cieľa sledujeme v 4 časti diplomovej práce. Táto časť predstavuje zároveň aj praktickú časť. V rámci nej bolo našou úlohou analyzovať a zhodnotiť situáciu na trhu práce, ako aj vývoj nezamestnanosti v okrese Veľký Krtíš. Situáciu v oblasti nezamestnanosti v danom okrese sme analyzovali za obdobie rokov 2005 – 2009. Konečným rokom je rok 2009. Vo svojom závere nám totiž priniesol mnohé negatíva, krízy, ktorých následky pocítime aj v roku 2010. Bol to rok náročný a postavil pred nás do budúcnosti množstvo nových náročných úloh a výziev. V závere boli špecifikované možné riešenia nezamestnanosti, východiská tohto problému, ako sú vytvorenie nových pracovných príležitostí v okrese a boli ponúknuté aj ďalšie návrhy na riešenie znižovania nezamestnanosti. Vychádzajúc z cieľa diplomovej práce je metodický postup rozdelený na niekoľko častí :  získavanie, zhromažďovanie údajov a následná selekcia tých najpodstatnejších a najaktuálnejších k požadovanej téme,  konzultácie rozpracovanej práce na ÚPSVaR vo Veľkom Krtíši,  vypracovanie prehľadu o súčasnom stave riešenej problematiky,  analýza vyselektovaných informačných prameňov,  prieskum, analýza a zhodnotenie dosiahnutých výsledkov,  záver práce s návrhom na využitie poznatkov.

Pre výpočet miery nezamestnanosti sa použil vzorec :

počet evidovaných nezamestnaných Miera nezamestnanosti = –––––––––––––––––––––––––––––––– * 100 počet ekonomicky aktívnych obyvateľov

Počet evidovaných nezamestnaných predstavuje počet občanov hľadajúcich si zamestnanie a sú zaradení do evidencie nezamestnaných na Úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny po podaní písomnej žiadosti o sprostredkovanie zamestnania, ktorí bezprostredne po ponuke voľného pracovného miesta môžu nastúpiť do pracovného pomeru. Počet ekonomicky aktívnych obyvateľov predstavujú ľudia, ktorí majú zamestnanie alebo sú nezamestnaní, ale si prácu aktívne hľadajú alebo sa budú môcť po dočasnom uvoľnení do práce vrátiť.

Pri realizácii diplomovej práce sa použili rôzne metódy získania potrebných informácií na objasnenie problematiky. Základnou metódou však bola metóda prieskumná, na základe ktorej sme získali bázické informácie o samotnej miere a štruktúre nezamestnanosti a o jej priebehu v okrese Veľký Krtíš. Ďalšou metódou bola metóda porovnávacia. Použitím porovnávacej metódy sa skúmali údaje z hľadiska vecného i časového a v neposlednom rade aj metóda analýzy – SWOT analýza. Pri spracovaní nadobudnutých informácií sa informácie triedili a zároveň aj analyzovali. V Slovenskej republike už niekoľko rokov existujú dva oficiálne metodické prístupy k meraniu nezamestnanosti :  Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) pri sledovaní nezamestnanosti vychádza z evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie. Na základe toho, ako rýchlo môže UoZ nastúpiť do práce, rozdeľuje nezamestnaných na evidovaných a na disponibilných. Podľa toho rozdelenia vykazuje registrovanú a disponibilnú (evidovanú) mieru nezamestnanosti. ÚPSVaR zverejňuje mieru nezamestnanosti pravidelne mesačne.  Štatistický úrad Slovenskej republiky zisťuje mieru nezamestnanosti prostredníctvom výberových zisťovaní pracovných síl (VZPS). VZPS je priebežným monitorovaním pracovných síl na základe priameho zisťovania vo vybraných domácnostiach. Zisťuje sa metodikou, ktorá vychádza z odporúčaní Medzinárodnej organizácie práce (ILO)

a je v súlade s normami európskeho štatistického úradu EUROSTAT. Štatistický úrad publikuje mieru nezamestnanosti štvrťročne.

Objektom výskumu v práci bol okres Veľký Krtíš, ktorý má problémy s vysokou mierou nezamestnanosti. V súčasnosti okres patrí k tzv. chudobnému juhu a prudko zaostáva sa ostatnými regiónmi, čo sa prejavuje aj na percentuálnych hodnotách nezamestnanosti okresu, ktorá je v dnešnej dobe najvyššia spomedzi všetkých okresov. Bohatým zdrojom informácií pri spracovaní diplomovej práce boli interné materiály ÚPSVaR, hlavne ročné regionálne analýzy a informačné zdroje Štatistického úradu SR. Využili sa tiež aj ďalšie dostupné informácie, získané z rozhovorov s pracovníkmi ÚPSVaR a propagačné letáky, odborný časopis Sociálna politika a zamestnanosť. Mnoho informácií sa čerpalo z odborných článkov a štatistických prehľadov. K všeobecnému rozhľadu nepochybne prispelo aj sledovanie problematiky v médiách a ekonomických reláciách.

4 Výsledky práce

4.1 Základné charakteristiky okresu Veľký Krtíš

Okres Veľký Krtíš vypĺňa juhozápadnú časť stredu Slovenska, Banskobystrického kraja. V jeho strede, na svahoch Krupinskej planiny, ktorá postupne splýva s Ipeľskou kotlinou, leží sídlo okresu, mesto Veľký Krtíš. Poloha mesta Veľký Krtíš je z komunikačného hľadiska výhodná. Na juhu susedí s Maďarskou republikou, na východe s okresom Lučenec, na severe s okresmi Detva, Zvolen a Krupina a na západe s okresom Levice (príloha 1). Okres sa rozprestiera z juhu v priestore vymedzenou riekou Ipeľ, ktorá súčasne tvorí štátnu hranicu s Maďarskou republikou, čo je významné z hľadiska možných pracovných príležitostí v zahraničí, ako aj pre spoločné podnikanie a zahraničný turizmus a zo severu Krupinskou planinou. Mesto Veľký Krtíš je v súčasnej dobe zároveň aj sídlom okresu Veľký Krtíš.

Okres Veľký Krtíš Obrázok 2

Zdroj : Vyšší územný celok (VÚC), Banská Bystrica, február 2010

Svojou rozlohou 849 km2 patrí medzi stredne veľké okresy, s počtom obyvateľom 45 898 patrí medzi menej ľudnaté okresy v Slovenskej republike. Územím preteká rieka Ipeľ

so svojimi prítokmi Tuhárskym a Krivánskym potokom, v povodí ktorej sa nachádza najúrodnejšia pôda a vhodné podmienky pre obnovu poľnohospodárskej výroby. Erb mesta symbolizuje hlavné tradičné zamestnanie obyvateľstva – baníctvo, poľnohospodárstvo. V zelenom štíte, v centrálnej časti poľa sú dve prekrížené banícke kladivka čiernej farby, po stránkach obklopené dvoma zlatými obilnými klasmi so skríženými byľami v päte štítu.

4.2 Demografické a sociálne predpoklady okresu

Demografické predpoklady okresu vymedzujú základný rámec pre rozvoj a podporu ľudských zdrojov. Populácia, jej skladba a základné trendy na jednej strane určujú hranice výkonnosti krajiny, kým na strane druhej majú priamu väzbu na vývoj potenciálnej pracovnej sily. V okrese Veľký Krtíš žije podľa posledného sčítania obyvateľstva 45 898 obyvateľov. Hustota osídlenia je 55,6 obyvateľov na km2 oproti hustote 109,9 obyvateľov na km2 v rámci Slovenska je polovičná. V okrese je 71 obcí, z toho 2 mestá Veľký Krtíš a Modrý Kameň. Najväčšími vidieckymi obcami sú Vinica a Bušince s počtom obyvateľov nad 1400. Podrobný zoznam obcí tvorí príloha 2.

Obyvateľstvo nemožno považovať za statický element, ale naopak vyznačuje sa silnou dynamikou jeho počtu, štruktúrou, priestorovým rozložením a ďalších znakov. Počet obyvateľov sa od roku 2005 výrazne nemení, stále osciluje okolo 46 000, zaznamenávame len nepravidelný trend nevýrazných výkyvov. Počet obyvateľov v okrese predstavuje 45 898, z toho 22 252 mužov a 23 646 žien, v percentuálnom vyjadrení 48,48 % mužov a 51,52 % žien.

Základná charakteristika okresu k 31. 12. 2009 Tabuľka 2

Počet Hustota Počet Okres obyvateľov osídlenia na Počet obcí Počet miest obyvateľov celkom km2 v meste Veľký Krtíš 45 898 55,6 71 2 13 880 Zdroj : Štatistický úrad SR, údaje k 31.12.2009

Veková štruktúra obyvateľstva

Vekovú štruktúru obyvateľstva okresu môžeme charakterizovať ako silne starnúcu, čo je špecifickou črtou hlavne tu žijúcej maďarskej menšiny, ktorej zastúpenie v štruktúre obyvateľstva je vysoké. Podiel obyvateľov v predproduktívnom veku v roku 2009 bol 14,61 %, v produktívnom veku 63,87 % a v poproduktívnom 21,52 %. Podľa priemerného veku obyvateľstva okres vykazuje zlé hodnoty, hodnota tohto ukazovateľa svedčí v silnej váhe obyvateľov v produktívnom veku. Priemerný vek obyvateľstva okresu je 39,08 rokov, kým celoštátny priemer tohto ukazovateľa je 36,1 rokov.

Veková štruktúra obyvateľstva v okrese Graf 2

14,61% preproduktívny 147,26% 63,87% produktívny

podproduktívny 21,52% priemerný

39,08% index starnutia

Zdroj : Interné materiály ÚPSVaR v Veľký Krtíš, február 2010

Národnostná štruktúra obyvateľstva

Občanov slovenskej národnosti tu žije 86,9 % a najpočetnejšiu národnostnú menšinu tvoria občania maďarskej národnosti. V poradí druhou najpočetnejšou je rómska národnosť, ku ktorej sa prihlásilo viac ako 2 % obyvateľov. Tento údaj nemá skutočnú vypovedaciu hodnotu. Vlastným prieskumom sme zistili, že v skutočnosti žije v okrese Veľký Krtíš 29 % obyvateľov rómskeho etnika. Ku českej národnosti sa prihlásilo len nepatrné množstvo obyvateľov. Príčina vysokého zastúpenia Rómov v okrese pramení z minulosti, keď mesto bolo banským mestom a bol dostatok pracovných príležitostí v bani hlavne pre Rómov. Dnes má okres vysokú mieru nezamestnanosti, nedostatok pracovných miest a z toho vyplývajúce lacné ceny bytov a služieb. Tento moment motivuje ďalších Rómov ku kúpe lacnejšieho

bývania a dochádza k hromadnému sťahovaniu ďalších rodín hlavne z východného Slovenska.

Národnostná štruktúra obyvateľov v okrese Graf 3

slovenská maďarská rómska česká ukrajinská poľská nezistená

Zdroj : Interné materiály ÚPSVaR vo Veľký Krtíši, február 2010 a vlastné prepočty

Sociálne predpoklady okresu

Okres Veľký Krtíš patrí k okresom s najnižšou výškou príjmov v Banskobystrickom kraji a tiež aj na Slovensku. Priemerná nominálna mesačná mzda v okrese dosiahla k 31.12.2009 hodnotu 546,47 € (16 463,- Sk), čo je v porovnaní s ostatnými okresmi najnižšia na Slovensku a radí sa na tretie miesto v Banskobystrickom kraji. V porovnaní s rokom 2008 vzrástla o 24,4 € (735,08 Sk). V rámci Banskobystrického kraja zaznamenali najnižšiu priemernú nominálnu mesačnú mzdu aj v okresoch Rimavská Sobota a Poltár. Na Slovensku sa priemerná nominálna mesačná mzda zamestnancov pohybuje na úrovni 722,85 € (21 766,- Sk). V priemere za rok 2009 dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda zamestnancov v informačných a komunikačných činnostiach 1 541,91 € (46 452,- Sk), v priemysle 751,27 € (22 633,- Sk) a vo vybraných trhových službách 736, 85 € (22 198,- Sk). Najnižšia mzda naďalej pretrváva v ubytovacích 526,86 € (15 872,- Sk) a v stravovacích službách 341,16 € (10 278,- Sk).

Vývoj priemernej mesačnej mzdy v okrese Graf 4

2009

2008

roky 2007 2006

2005

0 100 200 300 400 500 600 priemerná nominálna mesačná mzda

Zdroj : Štatistický úrad SR, február 2010

4.3 Ekonomické predpoklady okresu

Poloha mesta a pracovné príležitosti v jeho okolí nie sú priaznivé. V súčasnosti okres patrí k tzv. chudobnému juhu a prudko zaostáva sa ostatnými regiónmi, čo sa prejavuje aj na percentuálnych hodnotách nezamestnanosti okresu, ktorá je v dnešnej dobe najvyššia spomedzi všetkých okresov. Príčinou je slabá infraštruktúra, nevýhodné postavenie okresu a slabá surovinová základňa, ale zdá sa, že okresu Veľký Krtíš, ktoré bolo doposiaľ pre investorov neatraktívne, svitá na lepšie časy. Výrobu by tento rok mali začať 2 zahraničné firmy, pričom by mali zamestnať približne 200 ľudí. V štádiu spustenia skúšobnej výroby je závod belgickej nábytkárskej spoločnosti Concorde. V závode sa budú šiť poťahy na čalúnený nábytok, ktorý firma vyrába v ďalšom slovenskom závode, ktorý už niekoľko rokov stojí v obci Tupá v okrese Levice. Produkcia je určená prevažne pre spoločnosť IKEA. Hlavným priemyselným centrom okresu je mesto Veľký Krtíš. Hlavnými odvetviami a piliermi zamestnanosti v okrese sú odvetvia terciárneho sektora (obchod a služby), vďaka širokej škály hypermarketov (Billa, Hypernova, Lidl), podiel je tvorený 58,70 %. V sekundárnom sektore (priemysel a stavebníctvo) je to 31 %. Najnižšie zastúpenie v okrese má primárny sektor (poľnohospodárstvo a lesníctvo) 6,59 %.

Priemysel V minulosti v regióne mala najvýznamnejšie postavenie len ťažba hnedého uhlia v bani Dolina, ale aj tá v súčasnosti stratila význam z dôvodu vyťaženia surovinového bohatstva. V posledných rokoch došlo k útlmu ťažby hnedého uhlia, kde strategický zamestnávateľ Baňa Dolina zamestnával takmer každého obyvateľa mesta. V súčasnom období je Baňa Dolina, a. s. v útlmovom režime a zamestnáva už len 100 osôb, ktoré postupne do roku 2011 stratia 37

svoju prácu. V súčasnosti je baníctvo už len minulosťou mesta, čoho dôsledkom je vysoká miera nezamestnanosti a nepriaznivá situácia v meste. Baňa pomaly, ale isto dožíva. Dominantné postavenie v okrese má potravinársky priemysel. Hlavných zamestnávateľov v potravinárskom priemysle v okrese reprezentujú spoločnosti ERCE, s.r.o. so 120 zamestnancami, ktorej hlavnou činnosťou je výroba cestovín, ako aj ručné a poloautomatické balenie cestovín, pekáreň TIWA, s.r.o. zaoberajúca sa pekárskou a cukrárskou výrobou, zamestnáva približne 80 zamestnancov a vinársky závod AGRO- MOVINO, a. s. ktorého náplňou je výroba stolových a kabinetných vín so sídlom vo Veľkom Krtíši s počtom zamestnancov 110. Zástupcom drevospracujúceho priemyslu na území mesta sú predovšetkým firmy AXIS, s.r.o. so sídlom vo Veľkom Krtíši, ktorá zamestnáva takmer 100 zamestnancov a firma ELPO, s.r.o. Spoločnosť ELPO sa zaoberá výrobou a predajom nábytku. Takmer 99 % produkcie vyváža na zahraničný trh. Počet zamestnaných klesol od roku 2008 z 90 na menej ako 50 v dôsledku hospodárskej krízy. Drevospracujúci priemysel zaznamenáva rozvoj najmä v poslednom desaťročí. Majoritný podiel má zákazková, nábytkárska výroba a spracovanie drevnej hmoty (výroby dosiek, europaliet). Medzi najvýznamnejšie strojárske podniky patrí firma LIAZ, s.r.o. zaoberajúca sa výrobou náhradných dielov LIAZ s takmer 35 zamestnancami, IKOA TECHNOLOGY, s.r.o. (tepelné spracovanie kovov) s 20 zamestnancami. Medzi rýchlo sa rozvíjajúce podniky patrí TECHNOGYM E.E., s.r.o. (výroba posilňovacích strojov a rehabilitačných zariadení), ktorý k súčasným 250 zamestnancom plánuje zamestnať ďalších 100. V okrese Veľký Krtíš dôležitým reprezentantom je práve textilný priemysel. Textilný priemysel bol dlhé roky reprezentovaný firmou PAZZ, s.r.o. zamestnávajúcou 280 zamestnancov oproti roku 2007, kedy sa jej počet pohyboval okolo 500. Priemysel je zastúpený firmou PAZZ, ktorej hlavným predmetom činnosti je výroba šatstva. Firma je v súčasnosti jedným z najsilnejších zamestnávateľom v okrese, ktorá zamestnáva takmer 300 obyvateľov, z toho zväčša ženy.

Stavebníctvo Stavebníctvo zaznamenalo zvýšenie nárastu tržieb. Najväčšími stavebnými firmami v okrese sú :  J-STAV, a. s.  MIVIS, s. r. o.

Malé a rodinné podnikanie Sieť malého a stredného podnikania je dostatočne vyvinutá, keďže sa firmy zväčša orientujú na oblasť služieb a maloobchodu. Trh je však už nasýtený, pretože v regióne je vplyvom nízkych miezd slabá kúpna sila obyvateľstva. Útlm zaznamenáva maloobchod s potravinami, pretože do regiónu expandovali silné obchodné siete (Billa, M-Market, Lidl). Podnikatelia nie sú schopní vytvárať rovnako priaznivé ceny vzhľadom na vyššie prevádzkové náklady. Remeselnícka výroba a cestovný ruch (agroturistika) nemajú v regióne tradíciu. Región nie je dostatočne zviditeľnený, nereprezentujú sa jeho klady (kultúrne a prírodné dedičstvo).

Poľnohospodárstvo Poľnohospodárstvom sa zaoberá len malá časť obyvateľov ako samostatne hospodáriaci roľníci na vidieku a niekoľko družstiev ako AGRO družstvo, s.r.o. Bušince, AGROPEX, s.r.o., AGRO družstvo Príbelce, hoci podmienky na pestovanie rastlín a chov hovädzieho dobytka sú dobré, keďže v minulosti bol región považovaný za poľnohospodársky. Rastlinná výroba sa sústreďuje na pestovanie obilnín, kŕmnych plodín, cukrovej repy, zemiakov a viniča. Z obilnín má najväčší podiel pšenica, potom jačmeň a kukurica. Tou najvýznamnejšou plodinou, ktorá má v okrese stále významnejšie postavenie je hrozno. Priaznivé podmienky sú pre rozvoj vinohradníctva a ovocných sadov, ktoré sa v súčasnosti začínajú rozvíjať. Tento smer podnikania má na území regiónu svoju tradíciu aj prírodné danosti. Intenzívnym rozvojom vinohradníctva vzniknú pracovné príležitosti a vytvorí sa priestor pre ďalšie činnosti – spracovanie a predaj. Perspektívna sa javí oblasť alternatívneho poľnohospodárstva – pestovanie bio produktov a bio vína. Prioritou živočíšnej výroby je chov hovädzieho dobytka a ošípaných. Najväčší chovateľ hydiny v rámci okresu je firmy AGROVITAL Veľké Straciny a Drugda Bušince.

Súčasná vlna hromadného prepúšťania zatiaľ nezasiahla tak výrazne okres Veľký Krtíš ako iné okresy na juhu stredného Slovenska, kde je dlhodobo najvyššia miera nezamestnanosti. Väčšie prepúšťanie zatiaľ nehrozí. Podľa riaditeľa odboru služieb zamestnanosti na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši v okrese ani nie je nijaký významný či väčší zamestnávateľ. Asi 250 ľudí pracuje v priemyselnom parku v Malom Krtíši, tam však investor vyrábajúci zariadenia do fitnescentier nedávno dostaval novú výrobnú halu a v súčasnosti skôr prijíma nových zamestnancov.

V okrese vždy prevládala zamestnanosť žien (56 % z celkového počtu zamestnancov) nad zamestnanosťou mužov. Je to spôsobené aj tým, že v odvetviach ako je školstvo, zdravotníctvo, verejná správa sa až na 78 – 80 % umiestňujú ženy.

Školstvo a vzdelávanie Úroveň vzdelávania v okrese Veľký Krtíš je pomerne slabá v porovnaní napríklad s mestom Lučenec. V skladbe jednotlivých druhov vzdelania vo vysokoškolskom prevláda univerzitné, inžinierske a magisterské vzdelanie. Tento stav vytvára dobrý konkurenčný predpoklad pre socio-ekonomický rozvoj okresu. Najvyšší podiel vo vzdelanostnej štruktúre obyvateľstva majú občania s učňovským vzdelaním, čo sa javí v porovnaní s inými viac rozvinutými regiónmi výhodou pre vytvorenie pracovných miest s potrebou nižšieho stupňa kvalifikácie. V okrese je dostatočná sieť materských, základných a stredných škôl. Celkovú situáciu v oblasti školstva a vzdelávania možno hodnotiť ako priemernú. V súčasnosti v okrese je v prevádzke 18 základných škôl. Z plne organizovaných škôl sú 7 v meste Veľký Krtíš, 2 v meste Modrý Kameň a ostatné na vidieku. Ďalej sa v meste Veľký Krtíš nachádzajú 4 stredné odborné učilištia a 1 gymnázium. Stav stredného a odborného učilištia je v okrese uspokojivý. Okrem Gymnázia majú všetky stredné školy problém s umiestnením absolventov na trhu práce. Vzhľadom na nulový počet pracovných miest v okrese je ťažké prispôsobiť vzdelávací systém stredných škôl dopytu trhu práce. Základná jazyková znalosť je u mladej generácie a práce končiacich absolventov dobrá. Stredná generácia a staršia generácia nemá ani základné jazykové znalosti vo svetových jazykoch. Výhodou obyvateľov regiónu je znalosť maďarského jazyka, čo je možné využiť pri rozvoji cezhraničnej spolupráce. Inštitúciami zaoberajúcimi sa celoživotným vzdelávaním je Akadémia vzdelávania, ktorá sa zaoberá zvýšením kvalifikácie v oblasti cudzích jazykov, výpočtovej techniky a ostatných smeroch. Centrum prvého kontaktu pre podnikateľov realizuje rekvalifikačný kurz na získanie komplexných znalostí a zručností z oblasti podnikania a sociálnej práce s dôrazom na rómsku komunitu.

Zdravotná a sociálna starostlivosť Zdravotnú starostlivosť zabezpečuje predovšetkým Nemocnica s poliklinikou vo Veľkom Krtíši, zaradená medzi nemocnice neziskových organizácií II. typu s počtom lôžok 201. V porovnaní s celoslovenským štandardom 7,9 lôžok na 1000 obyvateľov okresu VK s hodnotou 5,8 lôžka sa nachádza hlboko pod priemerom Slovenska. Sieť zdravotného

zariadenia je dobre rozmiestnená a vyhovuje potrebám občanov. Chýbajúca odborná starostlivosť je sústredená v susednom meste Lučenec. V okrese sú zriadené samostatné ambulancie praktického lekára, z toho pre dospelých 9, pre deti 12, pre stomatológa 8 a pre gynekológa 4. V okrese je zriadený aj domov dôchodcov, ktorý má 144 lôžok. Tvorí základnú jednotku nepretržitej starostlivosti o seniorov. Od 01.01.2003 je v pôsobnosti Mestského úradu vo Veľkom Krtíši zriadená opatrovateľská služba. Jej úlohou je poskytovanie nasledovných služieb za úhradu – nevyhnutné životné úkony, nevyhnutné práce v domácnosti a v neposlednom rade formy zabezpečovania kontaktu so spoločenským prostredím.

Cestovný ruch Územie regiónu je totožné s krtíšskou podoblasťou juhoslovenskej podoblasti cestovného ruchu. Patrí medzi podoblasti IV. kategórie. Cestovný ruch tu má oblastný význam. Z hľadiska vybavenia službami cestovného ruchu je región zaostalým. Na 1 000 obyvateľov pripadajú iba 4 lôžka vo voľnom cestovnom ruchu oproti priemeru za Slovensko, ktorý predstavuje až 11 lôžok na 1 000 obyvateľov. Nízky je počet pracovníkov pracujúcich v oblasti cestovného ruchu. Hlavná príčina takéhoto stavu je v nevyužití vnútorného potenciálu, slabej propagácii, ale predovšetkým v dopravnej izolovanosti územia. Cestovný ruch sa v tomto území realizuje prevažne v podobe pohybového cestovného ruchu viazaného hlavne na letnú sezónu, pričom hlavné druhy aktivít sú kúpanie, cykloturistika, športové aktivity. Atraktivity, ktoré môžu v najväčšej miere ovplyvniť cestovný ruch regiónu sú vinohradnícke tradície, možnosti kúpania, športovania a v neposlednej miere skutočnosť, že územie nie je doteraz výraznejšie poškodené negatívnymi vplyvmi životného prostredia a má vysokú ekologickú hodnotu. Mesto disponuje len jedným hotelom a jedným penziónom. Počet lôžok od roku 2005 výrazne nerastie. Je to odrazom dopytu, ktorý v meste pretrváva a nemá stúpajúcu tendenciu. Stav odzrkadľuje graf 5, kde sú zaznamenané klesajúce hodnoty návštevnosti. Ubytovacie zariadenia poskytujú len ubytovacie a stravovacie služby. V meste neexistuje zariadenie, ktoré poskytuje konkrétny pohybový produkt cestovného ruchu. Medzi podujatia, ktoré prilákajú väčší počet návštevníkov sú jarmoky. Najvýznamnejší je Banícky jarmok, ktorý má v meste tradíciu. Na jeseň sa zvyknú konať oberačkové slávnosti, ktoré sú tiež atrakciou pre ľudí. Ich organizovanie sa však v meste nestalo tradíciou.

S rozvojom vinohradníctva sa očakáva obnova tejto tradície, ktorá by prispela k rozvoju cestovného ruchu.

Návštevnosť ubytovacích zariadení Graf 5

3000 2500 2000 1500 1000 500 0 2005 2006 2007 2008 2009

zahraniční turisti domáci turisti

Zdroj : MsÚ Veľký Krtíš, Hotel Dolina, Penzión Kaštieľ, február 2010

Vo všeobecnosti sa dá povedať, že okres VK sa doteraz javil ako územie, ktorého význam z hľadiska celoštátneho cestovného ruchu bol malý. Preto sa v posledných rokoch venuje veľká pozornosť na rozvoj okresu aj v tejto oblasti. Na území okresu sa však pár atraktívnych miest pre cestovný ruch nachádza. Nedalo by sa nespomenúť kúpalisko pri Dolnej Strehovej, kde je vybudovaných 5 bazénov a z toho 2 bazény s termálnou vodou. Kúpalisko poskytuje široký sortiment služieb, možnosti letnej rekreácie a oddychu v príjemnom prostredí. V Dolnej Strehovej sa nachádza aj kaštieľ, v ktorom možno navštíviť Okresné vlastivedné múzeum a pamätnú izbu Imricha Madácha, ktorý sa v tejto obci narodil. V obci Muľa je pozoruhodná stavba kostola z roku 1910. Kostol je prvou železobetónovou stavbou tohto druhu vo vtedajšom Uhorsku. Pozoruhodná je aj kúria v Leseniciach, ktorá pochádza z prvej polovice 17 storočia. Postavená je v renesančnom slohu a klasicisticky bola prestavaná v roku 1795. Jedinou pamiatkou svojho druhu v okrese je hrad v Modrom Kameni, v ktorom sa nachádza jedinečné múzeum hračiek. V budúcnosti sa plánuje výstavba termálnych kúpeľov v stredisku Šóšár pri obci Želovce. V obci Horné Plachtince sa plánuje výstavba hotelového komplexu s lyžiarskymi vlekmi. Plánuje sa tiež zefektívnenie a výstavba nových turistických chodníkov v tejto oblasti.

Podnikateľské aktivity v okrese Veľký Krtíš

V posledných rokoch sa podnikateľský sektor pomaly, ale isto rozrastá. Najvyšší podiel zamestnancov zamestnaných v okrese Veľký Krtíš je v spoločnostiach s ručením obmedzeným a v akciových spoločnostiach. Približne štvrtina podnikateľských subjektov volí tieto formy podnikania. Nosnými firmami v okrese sú ERCE, s. r. o., TECHNOGYM E.E., s. r. o., PAZZ, s. r. o. a AGRO-MOVIO, a. s. Štruktúra zamestnanosti sa stále viac decentralizuje, znižuje sa počet veľkých zamestnávateľov na celkovej zamestnanosti v regióne a zvyšuje sa počet živnostníkov a podnikov s počtom zamestnancov do 20. Spoločnosti s ručením obmedzeným tvoria 46 % všetkých podnikateľských subjektov zapísaných v obchodnom registri. Zamestnávajú viac ako polovicu zamestnaných v podnikoch s počtom zamestnancov 20 a viac (22,7 % EAO). Akciové spoločnosti zamestnávajú v okrese 10 % zamestnancov z celkového počtu zamestnaných v podnikoch s 20 a viac zamestnancami (3,9 % z EAO). Prevažná väčšina právnických osôb registrovaných v roku 2009 volila tiež právnu formu spoločnosť s ručením obmedzeným. Novo registrované firmy i živnostníci zakladali podnikanie najmä v oblasti maloobchodu, veľkoobchodu, sprostredkovania obchodu, spracovanie dreva. Právnu formu s.r.o. uprednostňujú aj mnohé zariadenia v oblasti zdravotníctva (zabezpečovanie zdravotníckych potrieb, zdravotnícke centrá, lekárne, ambulancie). Zvýšil sa aj počet združení, zakladali sa lesné a pozemkové spoločnosti, spoločnosti bytov, cirkevné organizácie, občianske združenia, športové, kultúrne a vzdelávacie centrá, nie však za účelom zvyšovania zamestnanosti. Naopak znížil sa počet verejných obchodných spoločností a príspevkových organizácií (príloha 3). Z celkového počtu EAO volilo 11,9 % fyzických osôb nezapísaných v obchodnom registri formu samozamestnávania (z toho bolo k 31.12.2009 evidovaných 2 742 živnostníkov, 88 podnikajúcich v slobodných povolaniach a 137 samostatne hospodáriacich roľníkov). Zo súkromného sektora podľa druhu vlastníctva bolo v okrese v roku 2009 evidovaných 1 122 právnických a fyzických osôb. Malé a stredné podniky predstavujú v štruktúre celej ekonomiky potenciál pre udržanie existujúcich a vytváranie nových pracovných miest nielen v rámci Slovenska, ale aj v regióne. Podľa počtu zamestnancov bolo v okrese k 31.12.2009 95 % ziskových organizácií zaradených medzi mikro a malé podniky (0 – 49 zamestnancov). Medzi stredné podniky (50 – 249 zamestnancov) bolo zaradených 8 podnikov, čo predstavuje 3,7 % ziskových organizácií. K veľkým podnikom (nad 250 zamestnancov) patrili len 2, čo predstavuje 1,3 %.

Zoznam zamestnávateľov nad 100 zamestnancov k 31.12.2009 Tabuľka 3

Počet Názov podniku Predmet činnosti Adresa zam.

Madácha 4, odevníctvo 280 PAZZ, s. r. o. 990 01 Veľký Krtíš

990 01 Malý Krtíš, TECHNOGYM E.E. výroba zariadení na Priemyselný park Malý 250 posilňovanie s. r. o. Krtíš

zdravotná starostlivosť Nemocničná 4, NsP, a. s. 246 a sociálne služby 990 01 Veľký Krtíš

Lučenecká 90/1221, stavebníctvo 124 J-STAV, s. r. o. 990 01 Veľký Krtíš

Krtíšska 305, ERCE, s. r. o. výroba cestovín 120 991 22 Bušince

spracovanie a balenie Cesta slobody 771, EQUUS, a. s. 112 mrazenej zeleniny 991 28 Vinica

Osloboditeľov 66, výroba a predaj vína 110 AGRO-MOVINO, a.s. 990 01 Veľký Krtíš

Jarmočná 312/9, MIVIS, s. r. o. stavebníctvo 109 992 01 Modrý Kameň

výroba trvanlivého pečiva Lučenecká 73, ZAEL, s. r. o. 108 a cestovín 990 01 Veľký Krtíš

AUTOCENTRUM predaj a oprava osobných Štefana Tučeka 230, 102 BYSTRIANSKY, s.r.o motorových vozidiel 990 01 Veľký Krtíš

HERBEX, s. r. o. výroba čaju 991 28 Vinica 53 100

Zdroj : ÚPSVAR Veľký Krtíš brožúra ,, Zamestnávatelia v územnej pôsobnosti ÚPSVaR Veľký Krtíš "

4.4 Vývoj nezamestnanosti v okrese Veľký Krtíš

Banskobystrický kraj je krajom s veľmi vysokou mierou nezamestnanosti. Situácia je o to horšia, že existujú značné disparity medzi jednotlivými okresmi kraja. Nezamestnanosť je obzvlášť kritická aj v okrese Veľký Krtíš. Okres Veľký Krtíš sa dlhodobo v štatistikách o miere nezamestnanosti v rámci Slovenskej republiky umiestňuje na popredných miestach, patrí k tým okresom, ktoré dlhodobo vykazujú vysokú mieru nezamestnanosti. Aj keď sa miera nezamestnanosti postupne znižovala, okres naďalej patrí do skupiny okresov so 7 najväčšou nezamestnanosťou. Počas celého hodnoteného obdobia rokov 2005 – 2009 bola miera nezamestnanosti v okrese výrazne nad celoslovenským priemerom, i nad priemerom Banskobystrického kraja. Od svojho vzniku patrí k okresom s najvyššími hodnotami miery nezamestnanosti v rámci všetkých okresov Slovenska. Najvýznamnejším ukazovateľom situácie na trhu práce je miera nezamestnanosti, ktorá je jedným zo základných kritérií pre klasifikovanie problémových regiónov. Sprievodným javom miery nezamestnanosti je ekonomická a sociálna ohrozenosť. Vývoj evidovanej miery nezamestnanosti má v okrese každoročne podobný charakter. V priebehu roka v dôsledku sezónnych prác klesá a v zimných mesiacoch prudko stúpne na januárové maximum. Najvyššia evidovaná miera nezamestnanosti bola v roku 2005, ktorej hodnota sa vyšplhala na úroveň 25,58 %. Hodnota miery nezamestnanosti tak v okrese stúpla, čo je najvyšší nárast miery nezamestnanosti za celé sledované obdobie. V nasledujúcom roku, t. j. 2006 okres dosahoval hodnotu miery nezamestnanosti 21,56 %. Od tohto roku až po rok 2007 okres vykazoval klesajúci charakter. Postupné znižovanie nezamestnanosti od roku 2006 bolo spôsobené celkovou stabilizáciou ekonomiky ako pozitívny dôsledok reforiem, ako aj zmenou podmienok vo využívaní nástrojov aktívnej politiky trhu práce. Dôvodom zníženia miery nezamestnanosti v tomto období bolo aj vyradenie UoZ z evidencie z dôvodu brigádnických prác v iných štátoch Európskej únie. Nezamestnanosť začala stúpať koncom minulého roka, prepúšťanie v dôsledku hospodárskej krízy ohlásilo viacero firiem. Nárast miery nezamestnanosti koncom roka 2008 v mesiacoch november, december bol ovplyvnený globálnou hospodárskou a finančnou krízou. Dôsledkami hospodárskej krízy eufória výborných výsledkov upadla už v novembri 2008. Na prelome rokov sa u zamestnávateľov objavila určitá neistota, už váhali s rozširovaním výroby a priberaním nových zamestnancov, končili sa pracovné pomery na dobu určitú a začínali sa objavovať prvé hromadné prepúšťania. V súvislosti s hospodárskou krízou sa koncom roka 2009 očakávali problémy vo

výrobných závodoch, čo sa však nepotvrdilo. Hromadné prepúšťanie v roku 2009 bolo nahlásené len jedno. Dlhodobé problémy s udržaním sa na trhu práce majú však poľnohospodárskej podniky, najmä v oblasti živočíšnej výroby. Celkový počet UoZ evidovaných na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši sa v roku 2009 oproti roku 2008 zvýšil o 976 UoZ. Priemerný počet UoZ v roku 2008 bol 4 518 UoZ, priemerný počet evidovaných UoZ za rok 2009 bol 5 494. V auguste 2009 sa miera nezamestnanosti pohybovala na historicky druhej najvyššej úrovni, predstavovala takmer 24 %. Miera nezamestnanosti sa tak k 31.12.2009 vyšplhala na úroveň 23,69 %, čo je takmer o 5 % viac ako v roku 2008. Situácia v oblasti nezamestnanosti v okrese je ešte stále nepriaznivá, pričom rok 2008 bol rokom, kedy miera nezamestnanosti začala stúpať.

Vývoj miery nezamestnanosti v okrese za roky 2005 – 2009 Tabuľka 4

Ukazovateľ 2005 2006 2007 2008 2009 Evidovaní nezamestnaní 6 199 5 129 4 682 4 518 5 494 Miera nezamestnanosti 25,58 % 21,56 % 19,49 % 19,06 % 23,69 % Zdroj : Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Veľký Krtíš, február 2010

Okresy v juhoslovenskej kotline zvyšujú hodnoty miery nezamestnanosti na celom Slovensku. Hlavným dôvodom je málo pracovných príležitostí, ale aj obyvateľstvo rómskeho pôvodu, ktoré sa nezapája do pracovného procesu z vlastnej iniciatívy alebo kvôli nezáujmu zamestnávateľa zamestnať ich. Miera nezamestnanosti je v okrese v rozhodujúcej miere ovplyvňovaná mestom. V samotnom meste v posledných rokoch ukončili činnosť viacero väčších podnikov, ale nové firmy s významnejším počtom zamestnancov a ponukou pracovných miest nevznikli. Okres Veľký Krtíš patrí medzi ekonomicky najmenej výkonné okresy v Banskobystrickom kraji.

Vývoj miery nezamestnanosti v okrese Graf 6 30,00% 25,00% 20,00% 15,00% 10,00% 5,00% 0,00% 2005 2006 2007 2008 2009

Zdroj : Interné materiály ÚPSVaR vo Veľkom Krtíši, február 2010 46

Skutočná nezamestnanosť v okrese je ovplyvnená sezónnymi prácami, dočasným umiestnením uchádzačov a v súčasnosti aj hospodárskou krízou. Vyradení uchádzači z evidencie, ktorí nie sú nikde evidovaní, tiež výrazne ovplyvňujú mieru nezamestnanosti. Rastie počet evidovaných nezamestnaných, ktorí nepracujú viac ako 24 mesiacov, rastúca je aj skupina občanov starších ako 50 rokov, občanov so ZPS a jednou z najviac znevýhodnených skupín na trhu práce v okrese sú absolventi a mladiství, najmä v prípade dvoch posledných kategórií je situácia nepriaznivá z dôvodu ich obtiažneho umiestnenia na trhu práce. Príčinou je nedostatok pracovných príležitostí a dosiahnutá odbornosť vo vzdelaní. Tisíce mladých ľudí, čo končia štúdium sú síce hrdými absolventmi, ale zároveň tvoria aj jednu z najrizikovejších skupín na trhu práce. Sú to mladí ľudia plní ideálov a vízií do budúcnosti, ktorí sa neboja iniciatívne vrhnúť do neznámych príležitostí. Zaujímajú sa o nové veci, skúšajú a hľadajú možnosti, ktoré sa im ponúkajú. Do budúcna zostáva veriť, že označenie absolvent nebude priťažujúcou skutočnosťou pri uplatnení sa na trhu práce, a že absolventi nebudú prichádzať o svoj entuziazmus dlhodobou evidenciou na úrade a negatívnym postojom zamestnávateľov k nim. Z pohľadu budúceho vývoja súčasná demografická štruktúra vytvára nepriaznivé predpoklady pre zvýšenie počtu obyvateľstva z vlastných zdrojov. Z analýzy vývoja pohybu obyvateľstva prebiehajú tempom mierneho znižovania sa. Príčinou je nepriaznivá situácia v meste, ako aj v okolitom regióne. Zlepšiť situáciu by umožnilo vyriešenie cestnej dopravnej dostupnosti a dobudovania infraštruktúry, čím by sa vytvorili predpoklady pre príchod možných domácich i zahraničných investorov. Na analýzu problémov okresu Veľký Krtíš bližšie poukazuje príloha 4. Vytvorené špecializované expertné skupiny zaoberajúce sa sociálno-ekonomickou situáciou v okrese odporúčajú ďalej riešiť problémy v dopravnej obslužnosti obcí, prispôsobiť učebné odbory aktívnej politiky trhu práce, cestovný ruch orientovať na agroturistiku a miestne tradície. Okres Veľký Krtíš má veľa silných, ale aj slabých stránok (príloha 5), preto je treba čo najviac využiť príležitosti, ktoré nám okres ponúka.

4.4.1 Štruktúra UoZ podľa najvyššieho dosiahnutého stupňa vzdelania

Vzdelanie patrí k fundamentálnym charakteristikám pracovnej sily a je jedným z kľúčových faktorov determinujúcich status jednotlivca na trhu práce. Školské vzdelanie je výrazom kultúrnej vyspelosti každej spoločnosti. Je jedným z činiteľov ovplyvňujúcich životnú úroveň a podmieňujúcich úspešný rozvoj národného hospodárstva vo všetkých jeho oblastiach.

Štruktúra UoZ podľa najvyššieho dosiahnutého stupňa vzdelania Tabuľka 5

Najvyšší dosiahnutý Roky % stupeň vzdelania 2007 2008 2009 2007 2008 2009 Stupeň 0, 1 1 684 1 620 1 923 35,97 35,86 35,00 Stupeň 2, 3 1 885 1 813 2 161 40,26 40,13 39,33 Stupeň 4 305 327 647 6,51 7,24 11,78 Stupeň 5 147 141 172 3,14 3,12 3,13 Stupeň 6 579 524 443 12,37 11,60 8,06 Stupeň 7, 8, 9 82 93 148 1,75 2,06 2,70 Spolu 4 682 4 518 5 494 100 100 100 Zdroj : Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Veľký Krtíš, február 2010

Legenda Tabuľka 6

Stupeň 0 bez vzdelania, nedokončená ZŠ Stupeň 1 ukončené základné vzdelanie Stupeň 2 vyučený Stupeň 3 stredné odborné bez maturity Stupeň 4 SOU s maturitou Stupeň 5 úplné všeobecné ( gymnázium ) Stupeň 6 úplné stredné odborné s maturitou Stupeň 7, 8, 9 vyššie vzdelanie, vysokoškolské Zdroj : Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Veľký Krtíš, február 2010

Teoretické zdroje a výsledky empirických analýz poukazujú na rozdielnu mieru distribúcie rizika nezamestnanosti na skupinu nezamestnaných osôb s odlišným stupňom dosiahnutého vzdelania. Zo štruktúry vzdelania vyplýva, že k podstatným zmenám v podiele

na celkovom počte UoZ v posledných rokoch nedochádza. Analýza štatistických údajov o vzdelanostnej štruktúre nezamestnanosti v období rokov 2007 – 2009 preukazuje etablovanie dvoch rizikových skupín nezamestnaných osôb : skupiny so základným vzdelaním a skupiny vyučených. Znepokojujúcou skupinou sú UoZ bez vzdelania a so základným vzdelaním, pričom 30 % z tejto skupiny tvoria osoby nad 50 rokov veku. Takmer 50 % UoZ zo skupiny osôb bez vzdelania a so základným vzdelaním tvoria osoby bez pracovného zaradenia, teda osoby, ktoré nemajú vytvorené žiadne pracovné návyky v minulosti. Tieto dve kategórie budú potrebovať osobitný prístup, lebo ich uplatnenie na trhu práce je obmedzené a záujem zamestnávateľov malý. Na základe údajov z tabuľky 5, vzdelanostná štruktúra odzrkadľuje vzdelanostnú úroveň obyvateľov typické pre vidiecke oblasti. Dôkazom je 39,33 % zastúpenie obyvateľov s učňovským vzdelaním a 35,00 % so základným vzdelaním. Najmenšie zastúpenie majú UoZ s vyšším a vysokoškolským vzdelaním (148 UoZ, čo je 2,70 % zo všetkých UoZ a UoZ s úplným všeobecným vzdelaním 3,13 %). Z hľadiska vzdelanosti UoZ vykazuje okres nižšiu vzdelanostnú úroveň ako celoslovenský vplyvom jazykovej bariéry, rurálny charakter územia (čo sa všeobecne vyznačuje rodinným príkladom), nepriaznivá veková štruktúra obyvateľstva regiónu. Ukazovatele miery nezamestnanosti podľa najvyššieho dosiahnutého stupňa vzdelania poukazujú na fakt, že distribúcia rizika nezamestnanosti je nepriamo úmerné stupňu vzdelania, t.j. čím nižší stupeň vzdelania nezamestnanej osoby, tým vyššie riziko nezamestnanosti. S rastom stupňa vzdelania nezamestnaných osôb, riziko nezamestnanosti klesá.

4.4.2 Štruktúra UoZ podľa dĺžky zotrvania v evidencii

Vplyvom sezónnosti prác hlavne v stavebníctve a v poľnohospodárstve majú krátkodobé evidencie premenlivý charakter a podieľajú sa najväčšou mierou na celkovom počte UoZ. Krátkodobá nezamestnanosť do 6 mesiacov je najvyššia v januári a postupne sa znižuje vplyvom sezónneho zamestnávania UoZ a od septembra opäť stúpa po príchode absolventov stredných škôl. Veľmi nepriaznivo sa vyvíjala dlhodobá nezamestnanosť, ktorá počas sledovaného obdobia sa prejavovala kolísavými zmenami vplyvom prechodu UoZ medzi jednotlivými kategóriami. Najkritickejšia sa javí kategória UoZ, ktorí sú v evidencii do 6 mesiacov. Možno skonštatovať, že podiel UoZ s dĺžkou evidencie nad 12 mesiacov nezaznamenáva v posledných rokoch výrazné zmeny, čo znamená, že táto kategória sa snaží hľadať si prácu. Svedčí tomu aj pomerne vysoká obrátkovosť. Nárast podielu UoZ je hlavne

v kategórii do 6 mesiacov vplyvom hospodárskej krízy. UoZ s takouto dĺžkou evidencie si v súčasnosti ťažko hľadajú zamestnanie a vidieť, že táto kategória v evidencii rastie a dosahuje už takmer 31 %. Kritickou kategóriou sa javí aj kategória UoZ s dĺžkou evidencie nad 48 mesiacov. Takíto ľudia už v podstate zostávajú trvalo v evidencii a sú takmer nezamestnateľní na trhu práce. Potrebujú už určitý " sociálny prístup ". Pre nich je možné využiť aj rôzne jednoduché, jednorázové verejnoprospešné práce a podobne. Toto je samostatná kategória, ktorá potrebuje osobitný prístup. V rámci územnej pôsobnosti úradu sa osobitne sleduje skupina dlhodobo nezamestnaných UoZ. Táto riziková skupina dosiahla počet 2 784, čo je 50,67 % zo všetkých evidovaných UoZ.

Štruktúra UoZ podľa dĺžky zotrvania v evidencii Tabuľka 7

Počet mesiacov Roky % 2007 2008 2009 2007 2008 2009 do 6 1 247 1 660 1 697 26,63 26,32 30,89 7 – 12 524 527 1 013 11,19 11,28 18,43 nad 12 1 315 966 1 436 28,09 28,12 26,14 z toho nad 48 1 596 1 365 1 348 34,09 34,28 24,54 Spolu 4 682 4 518 5 494 100 100 100 Zdroj : Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Veľký Krtíš, február 2010

Dĺžka evidencie a vzdelania UoZ sú ako spojené nádoby, ktoré vo väčšine prípadov spolu úzko súvisia. Patria sem spravidla ľudia bez vzdelania, ľudia so základným vzdelaním starší občania majúci problémy so sociálnou adaptáciou, žijúci vo vzdialených obciach, ktorí svoju situáciu nevedia riešiť

Uchádzači o zamestnanie podľa dĺžky zotrvania v evidencii Graf 7

35,00% 30,00% do 6 25,00% 20,00% od 7 - 12 15,00% nad 12 10,00% 5,00% z toho nad 48 0,00% 2007 2008 2009

Zdroj : ÚPSVaR, Veľký Krtíš, február 2010

4.4.3 Štruktúra UoZ podľa vekových kategórií

Štruktúra nezamestnaných je z hľadiska vekových kategórií rôznorodá. Faktor veku patrí k demografickým charakteristikám nezamestnanej osoby, ktorý v kumulácii s ďalšími znevýhodňujúcimi faktormi významným spôsobom ovplyvňuje dobu trvania nezamestnanosti. Rizikovými vekovými kohortami z hľadiska pravdepodobnosti zotrvania v nezamestnanosti vystupujú vekové kohorty 25 – 34 ročných a vekové kohorty 35 – 49 ročných. Veková kohorta osôb 35 – 49 ročných patrí k tej časti ekonomicky aktívneho obyvateľstva, ktorá v dôsledku nízkej pracovnej flexibilite je ohrozená viac ako iné vekové kategórie rizikom prolongácie nezamestnanosti. Z hľadiska poštu UoZ sú najväčšou skupinou mladí ľudia vo veku do 29 rokov (1 570), kde ich podiel je štandardne vysoký. Z porovnania rokov možno z hľadiska veku sledovať postupné "stárnutie" nezamestnaných. Je to spôsobené predovšetkým postupným zvyšovaním veku odchodu do dôchodku (predovšetkým u žien). Možno predpokladať, že postupne bude silnieť trend nárastu počtu nezamestnaných vo veku od 50 rokov vyššie. Hoci sa charakter skupín najviac ohrozených na trhu práce v priebehu rokov menil, postupne sa najohrozenejšími stali dlhodobo nezamestnaní, nekvalifikovaní. V roku 2009 boli nasledovné počty UoZ : do 19 rokov (133), 20 – 24 rokov (782), 25 – 29 rokov (655), 30 – 34 rokov (600), 35 – 39 (645), 40 – 44 (683), 45 – 49 (737), 50 – 54 (698), 55 – 59 (491), nad 60 rokov (70). Nasledujúca tabuľka je dôkazom zmien vo vekovej štruktúre UoZ.

Štruktúra UoZ podľa vekových kategórií Tabuľka 8

Roky % Vek 2007 2008 2009 2007 2008 2009 nad 50 959 1 059 1 259 20,48 23,44 22,92 35 – 49 1 902 1 818 2 065 40,62 40,24 37,59 25 – 34 1 089 972 1 255 23,26 21,51 22,84 15 – 24 732 669 915 15,64 14,81 16,65 Spolu 4 682 4 518 5 494 100 100 100 Zdroj : Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Veľký Krtíš, február 2010

V roku 2009 veková skladba celkovej nezamestnanosti sa vyznačovala vysokým rozsahom nezamestnanosti 35 – 49 ročných (37,59 %). Výrazné zvýšenie úrovne celkovej

nezamestnanosti sa odzrkadlilo na zmene jeho vekovej skladby. V sledovanom období došlo k poklesu počtu nezamestnaných osôb v 2 vekových kategóriách a osobitne výrazný úbytok bol zaznamenaný vo vekovej kategórii 35 – 49 ročných, i keď táto hodnota patrí k najrizikovejším hodnotám daného obdobia. Podiel mladých vo veku 15 – 24 rokov na celkovom počte nezamestnaných vzrástol zo 14,81 % v roku 2008 na 16,65 % v roku 2009. V kontraste s fakticky stabilným zastúpením vekovej skladby v štruktúre nezamestnaných v období rokov 2007 – 2009 vzrástol počet a podiel mladých vekových kategórií 25 – 34 ročných. Zatiaľ čo v roku 2008 ich podiel osciloval na úrovni 21,51 %, v roku 2009 dosiahol úroveň 22,84 %. Rozbor vekovej skladby celkovej nezamestnanosti v sledovanom období poskytuje všeobecný obraz o rozložení nezamestnanosti podľa vekových kategórií a o jej zmenách v čase.

Veková štruktúra UoZ Graf 8

50,00% 40,00% nad 50 30,00% 35 - 49

20,00% 25 - 34 10,00% 15 - 24 0,00% 2007 2008 2009

Zdroj : ÚPSVaR Veľký Krtíš, február 2010

4.4.4 Štruktúra UoZ podľa KZAM posledného zamestnania

Podľa KZAM – klasifikácií zamestnaní podľa jednotlivých tried posledného zamestnania sa štruktúra uchádzačov o zamestnanie v posledných rokoch výrazne nemení, zaznamenávame len mierne výkyvy. V podiele štruktúry UoZ podľa profesií v posledných rokoch došlo k miernym zmenám v podieloch pri vyššie kvalifikovaných kategórií. Výraznou nepriaznivou skupinou a zároveň aj najpočetnejšou, kde došlo k nárastu, je skupina osôb bez pracovného zaradenia ( KZAM A) a UoZ bez pracovnej kvalifikácie (KZAM 9). Ich zastúpenie dosiahlo v okrese k 31.12.2009 alarmujúcich 72,99 %. Tento stav je spôsobený ich praktickou

nezamestnateľnosťou, nakoľko vhodné pracovné miesta pre túto skupinu nezamestnaných takmer neexistujú.

Štruktúra UoZ podľa KZAM posledného zamestnania Tabuľka 9

Roky % Vzdelanie 2007 2008 2009 2007 2008 2009 KZAM 1 61 63 91 1,30 1,39 1,66 KZAM 2 60 79 128 1,28 1,75 2,33 KZAM 3 203 199 201 4,34 4,41 3,66 KZAM 4 134 112 119 2,86 2,48 2,17 KZAM 5 309 247 206 6,60 5,47 3,75 KZAM 6 98 78 101 2,09 1,73 1,84 KZAM 7 410 351 411 8,76 7,77 7,48 KZAM 8 227 180 225 4,85 3,98 4,09 KZAM 9 1 576 1 343 1 270 33,66 29,73 23,12 KZAM 0 1 1 2 0,02 0,02 0,04 KZAM A 1 603 1 865 2 740 34,24 41,28 49,87 Spolu 4 682 4 518 5 494 100 100 100 Zdroj : Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Veľký Krtíš, február 2010

Legenda Tabuľka 10

KZAM 1 zákonodarní, vedúci a riadiaci pracovníci KZAM 2 vedec., odb., duševní pracovníci KZAM 3 technickí, zdravotní a pedag. pracovníci KZAM 4 nižší administratívni pracovníci KZAM 5 prevádzkoví pracovníci v službách a obchode KZAM 6 kvalif. robotníci v poľn., lesn. a príb. oboroch KZAM 7 rem. a kvalif. výrobcovia, spracovatelia KZAM 8 obsluha strojov a zariadení KZAM 9 pomocní a nekvalifikovaní pracovníci KZAM 0 príslušníci armády KZAM A osoby bez pracovného zaradenia Zdroj : Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši, február 2010

4.4.5 Porovnanie miery nezamestnanosti

Koncom roka 2008, kedy svet začal neočakávane čeliť hlbokej recesii, si kríza vyberala svoju daň aj na trhoch práce EÚ, pričom spôsobila zvrat rastu zamestnanosti takmer vo všetkých oblastiach. Súčasná recesia mala a stále má značný vplyv na trhy práce v EÚ a zapríčinila zvýšenie nezamestnanosti. Hrozba straty zamestnania, nezamestnanosti, znehodnotenia kvalifikácie, chudoby a sociálneho vylúčenia sa už dotkla značnej časti svetovej populácie. Dosahy prebiehajúcej krízy na životy ľudí sú veľmi vážne a v nasledujúcich rokoch ovplyvnia sociálnu a politickú stabilitu v mnohých krajinách. V nasledujúcej tabuľke porovnávame vývoj miery nezamestnanosti okresu Veľký Krtíš s Banskobystrickým krajom, so Slovenskou republikou a v neposlednom rade aj s krajinami Európskej únie. Toto je znázornené aj graficky, odkiaľ je evidentné, že v súčasnosti okres zaostáva za celoslovenským priemerom takmer dvojnásobne.

Vývoj miery nezamestnanosti v % Tabuľka 11

Región/Rok 2005 2006 2007 2008 2009 Okres Veľký Krtíš 25,58 21,56 19,49 19,60 23,69 Banskobystrický kraj 23,90 21,10 20,00 18,2 19,19 SR 16,20 13,30 11,00 8,39 12,66 EÚ 27 8,70 7,90 6,80 7,40 9,30 Zdroj : Štatistický úrad SR, Eurostat, február 2010

Podľa Štatistického úradu SR v roku 2009 dosahovala miera nezamestnanosti v SR 12,66 %, čo v absolútnom vyjadrení predstavovalo takmer 380 000 nezamestnaných osôb. V porovnaní s rokom 2008, kedy miera nezamestnanosti predstavovala 8,39 % sa počet nezamestnaných osôb zvýšil takmer o 131 000. V niektorých členských štátoch zatiaľ nedošlo k veľkej strate pracovných miest vďaka uplatneniu špecifických faktorov, ktoré ovplyvnili skladbu hospodárstva. Napriek dobrej odolnosti trhov práce sa však očakáva, že Európa v období 2009 – 2010 stratí viac ako 7 miliónov pracovných miest a nezamestnanosť by mohla dosiahnuť viac ako 10 %. Napriek jasným signálom o zhoršení bola situácia na európskom trhu práce relatívne stabilná vzhľadom na charakter hospodárskeho poklesu. Nezamestnanosť v EÚ zaznamenávala od minuloročnej jari rastúci trend a v roku 2009 dosiahla 9,30 %, čo v porovnaní s rokom 2008 predstavuje zvýšenie o 2,7 percentuálneho bodu. Celková nezamestnanosť sa zvýšila viac ako

o tretinu, teda o 6 miliónov a dosiahla 22,1 milióna osôb. Spomedzi štátov EÚ najvyššiu mieru nezamestnanosti mali v decembri 2009 Litva (22,6 %), Španielsko (18,9 %), Estónsko (15,5 %) a naopak najnižšiu Holandsko (4,1 %), Rakúsko (5,4 %) a Cyprus (6,1 %). V uvedenom kontexte kríza dopadla dosť tvrdo aj na Slovensko. Miera nezamestnanosti kulminovala v decembri 2009 na hodnote 12,66 %. Príčiny sú všeobecne známe, je to predovšetkým veľká otvorenosť ekonomiky, jej proexportný charakter, malá diverzifikácia produkcie s veľkou závislosťou od automobilového priemyslu, vysoký pokles cezhraničnej mobility občanov SR a významný pokles ich pracovných príležitostí v zahraničí. Bohužiaľ, tak ako ostatné krajiny EÚ, Slovensko nevynímajúc, aj okres Veľký Krtíš v závere roka začal pociťovať vplyv hospodárskej krízy. Prepúšťanie a nižší počet vhodných pracovných príležitostí mali za následok postupný nárast uchádzačov o zamestnanie. Okres Veľký Krtíš patrí k tým okresom SR, ktoré dlhodobo vykazujú vysokú mieru nezamestnanosti. Miera nezamestnanosti, aj keď má v súčasnosti klesajúcu tendenciu, je stále vysoká. V štatistikách miery nezamestnanosti sa okres pohybuje medzi piatym a šiestym miestom zo 79 okresov Slovenskej republiky (príloha 6).

Porovnanie miery nezamestnanosti Graf 9

30,00% 25,00% 20,00% 15,00% 10,00% 5,00% 0,00% 2005 2006 2007 2008 2009 Okres Veľký Krtíš Banskobystrický kraj SR EÚ 27

Zdroj : Štatistický úrad SR a Eurostat, február 2010

Do budúcna bude potrebné podporovať také aktivity, ktoré vedú k podpore zamestnanosti. Veľký dôraz pri ďalšom znižovaní nezamestnanosti je potrebné klásť na dlhodobo nezamestnaných ľudí, keďže ich podiel na celkovej nezamestnanosti v posledných rokoch výrazne stúpol a stávajú sa čoraz väčším problémom.

Nezamestnanosť mladých v Európskej únii a na Slovensku

Tisíce mladých ľudí tvoria jednu z najrizikovejších skupín na trhu práce. Je to tak od nepamäti a je to tak u nás i v celej Európskej únii. Príčin je viac a medzi najvýraznejšie patrí nedostatok praxe, pracovných a životných skúseností, ktoré požadujú zamestnávatelia. Tieto parciálne nedostatky znevýhodňujú najmä mladých ľudí pri hľadaní si zamestnania a uplatnenia na trhu práce. Znevýhodnenie sa ešte znásobuje, lebo mladí ľudia nemajú skúsenosti s postupmi pri hľadaní pracovného uplatnenia. V tejto situácii sa ocitli po prvý raz. Škola ich málokde a málokedy dokáže na to pripraviť a zvyčajne sa o to ani neusiluje. Očakávania mladých ľudí vstupujúcich do pracovnej etapy života sú veľké a rovnako veľká je aj zraniteľnosť pri prvom neúspechu. Sú to mladí ľudia plní ideálov a vízií do budúcnosti, ktorí sa neboja iniciatívne vrhnúť do neznámych príležitostí. Nezamestnanosť mladých je celosvetový problém. Napriek poklesu nezamestnanosti mladých počas troch rokov pred vypuknutím hospodárskej krízy, situácia na trhu práce od začiatku roku 2008 sa pre mladých ľudí značne zhoršila. V prvom kvartáli 2008 bolo podľa údajov Eurostatu v EÚ 27 až 5 miliónov mladých nezamestnaných. V Eurozóne to bolo v rovnakom období nezamestnaných 3,1 milióna mladých. Najväčší nárast nezamestnanosti mladých bol zaznamenaný v Lotyšsku (z 11,00 % na 28,2 %), Estónsku (zo 7,6 % na 24,1 %) a Litve (z 9,5 % na 23,6 %). Najnižší rast nezamestnanosti mladých dosiahlo Nemecko ( z 10,2 % na 10,5 %) a Poľsko (zo 17,8 % na 18,2 %). Na Slovensku bolo podľa Eurostatu v prvom štvrťroku 2008 nezamestnaných 55 000 mladých ľudí. Miera nezamestnanosti mladých dosahovala 19,2 %, pričom miera nezamestnanosti mladých žien bola vyššia ako miera nezamestnanosti mladých mužov (20 %, resp. 18,6 %). Oproti tomu sa nezamestnanosť mladých ľudí v roku 2009 zvýšila na 22 %, pričom absolútny počet nezamestnaných stúpol na 56 000. Slovensko tak patrí medzi 10 štátov EÚ s najvyššou mierou nezamestnanosti mladých ľudí. Najmenej každý piaty mladý človek na Slovensku je nezamestnaný.

4.5 Globálna finančná a hospodárska kríza

Aktuálnou témou, ktorou sa momentálne zaoberá celý svet, je práve finančná a hospodárska kríza. Ľudstvo je konfrontované s najťažšou a najzložitejšou krízou vo svojej histórii. Kríze nie je len finančná alebo len hospodárska, kríza dnes, v rôznych obmenách je najfrekventovanejšie slovo na celom svete. Súčasná prehlbujúca sa kríza, ktorá je podľa niektorých odborníkov najhoršia od čias " Svetovej hospodárskej krízy " v medzivojnovom

období, sa začala prejavovať už na začiatku roka 2007 a koncom roka 2007 zasiahla finančné trhy prakticky na celom svete. Je výsledkom niekoľkých gordických uzlov, ktoré vznikli vo finančných sférach Spojených štátoch Amerických. Časom sa rozrástla, presunula do celého sveta a pretrváva dodnes. Súčasná hospodárska kríza svojím rozsahom, intenzitou a dopadmi, čoraz viacej pripomína veľkú hospodársku krízu 30 rokov minulého storočia.

4.5.1 Dopady hospodárskej krízy na trh práce a zamestnanosť

Rozsiahly a hlboký ekonomický prepad, slabá dôvera podnikov v ekonomiku a pokles ziskovosti sa prejavili naprieč eurozónou práve v poklese zamestnanosti. Počas prvých troch mesiacov roku 2009 sa v EÚ a tiež v eurozóne výrazne zvýšil počet zamestnaných ľudí. V porovnaní s predchádzajúcim kvartálom roku 2008 ich počet v celej únii klesol o 0,8 %, čo predstavuje takmer 2 milióny . Úpadok hospodárstva sprevádza strata pracovných miest – v 27 členských štátoch dosiahol počet nezamestnaných koncom roka 2009 9,3 %. 22 miliónov ľudí je v súčasnosti bez práce, t.j. o 6 miliónov viac ako pred rokom. Najhoršie je však pravdepodobne ešte len pred nami. Hospodárska kríza, ako každá horská dráha, sa začala omamným výstupom a hrôzostrašným prepadom. Táto jazda sa teraz pomaličky zastavuje, ale rok 2010 ešte niekoľko škaredých momentov prinesie. Do konca roka 2010 by mal počet nezamestnaných v EÚ dosiahnuť 11,5 %, čo je najvyššia hodnota od čias druhej svetovej vojny.

Analýza situácie v okrese Veľký Krtíš a na Slovensku

Slová " kríza, nezamestnanosť a prepúšťanie " sa skloňujú vo všetkých pádoch. V súčasnom období, v čase hospodárskej krízy, sa mnoho ľudí nie vlastnou vinou dostáva do ťažkej situácie. Stovky obyvateľov prichádzajú o práce a rastie počet ľudí približujúcich sa k hranici chudoby. V tomto roku 2009 na zozname starostí a obáv obyvateľov okresu Veľký Krtíš dominuje finančná a hospodárska kríza. Vplyv finančnej a hospodárskej krízy nepriaznivo ovplyvnil aj vývoj nezamestnanosti v okrese, kde sme zaznamenali evidentný nárast nezamestnaných. Finančno-hospodárska kríza sa prejavila aj u nás, ale len v menšej miere, pretože v regióne nie je veľkého investora. Súčasná vlna hromadného prepúšťania zatiaľ nezasiahla tak výrazne okres Veľký Krtíš ako iné okresy na juhu stredného Slovenska, kde je

dlhodobo najvyššia miera nezamestnanosti. Väčšie prepúšťanie zatiaľ nehrozí. Podľa riaditeľa odboru služieb zamestnanosti na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši v okrese ani nie je nijaký významný či väčší zamestnávateľ. Prijíma sa mnoho opatrení na zmiernenie dosahov svetovej hospodárskej krízy v čo najväčšej možnej miere. Našou úlohou je potlačiť v sebe prirodzený ľudský sklon prepadať panike a venovať všetky svoje sily tomu, aby sme im dokázali čo najúčinnejšie čeliť a vďaka premysleným a efektívnym opatreniam minimalizovali v čo najvyššej možnej miere ich negatívne následky. Rok 2009 bol na Slovensku v dôsledku globálnej finančnej a hospodárskej krízy poznamenaný výrazným zhoršením dynamiky ekonomického rastu. Slovensko, ako malá, otvorená ekonomika, priamo závislá na hospodárskom vývoji v iných krajinách, sa zákonite nemôže vyhnúť dopadom globálnej finančnej a hospodárskej krízy. Výhodou Slovenska v porovnaní s inými krajinami je aj naďalej zdravý bankový sektor, ktorý umožňuje sústrediť pozornosť a disponibilné zdroje do opatrení s dlhodobo pozitívnym vplyvom na ekonomický rast. Vypuknutie globálnej finančnej a hospodárskej krízy v závere minulého roka malo vážny dosah na naše národné hospodárstvo a samozrejme aj na náš pracovný trh. Problémy na pracovnom trhu dočasne zosadli z prvého miesta, no v roku 2009 sa opäť vyšplhali až na vrchol rebríčka. Každomesačné lámanie historických rekordov poklesu evidovanej miery nezamestnanosti sa stalo na nejaký čas minulosťou. Nezamestnanosť začala stúpať rýchlejším tempom od konca roku 2008, prepúšťanie v dôsledku hospodárskej krízy ohlásilo viacero firiem. Miera nezamestnanosti v prvom štvrťroku 2009 vzrástla na 10,5 %, pričom v poslednom kvartáli roku 2009 sa podiel ľudí bez práce zvýšil na dlhoročné maximum 12,66 %. Počet nezamestnaných sa v porovnaní s rokom 2008 zvýšil z 248 556 osôb takmer na 379 553. V súčasnosti sa naša ekonomika bude musieť vyrovnať s masívnejším odchodom firiem do lacnejších krajín. Dôvodom odchodov je fakt, že Slovensko sa stalo pre časť investorov príliš drahou krajinou. Pre tých, ktorí vyhľadávajú najmä lacnú pracovnú silu, sme sa stali drahými po tom, ako sme vstúpili do eurozóny. Ďalším dôvodom odchodu zo Slovenska je fakt, že uvedeným firmám vyprší čerpanie štátnej pomoci alebo sú to firmy, ktoré Slovensko lákalo iba z dôvodu nízkych mzdových či prevádzkových nákladov. Najviac sú ohrozené chudobnejšie regióny SR. Pôsobia v nich totiž firmy, ktoré tam mierili najmä z dôvodu lacnej pracovnej sily, v súčasnosti ich tak lákajú predovšetkým krajiny ako Rumunsko, Bulharsko či Ukrajina.

Ďalším závažným problémom v čase ekonomickej krízy je uplatnenie absolventov a mladých ľudí prichádzajúcich na trh práce zo škôl, ktorí si hľadajú svoje prvé zamestnanie. Zamestnávatelia v kríze kladú dôraz na výkon zamestnancov a pri výbere ich tak budú zaujímať predchádzajúce skúsenosti a výsledky kandidáta. Zamestnávatelia budú dávať priestor skôr uchádzačom s praxou, budú prijímať skôr ľudí prepustených u konkurencie, ktorí nepotrebujú dlhodobejšie zaúčanie, čo môže mať za následok, že absolventi budú mať problém uplatniť sa na trhu práce. Hospodárska kríza vôbec neprišla neohlásená. Aj v tom sa odlišovala od mnohých predchádzajúcich. Upozorňovali na ňu mnohí odborníci, ekonómovia, no nikto ich nebral vážne. Pod vplyvom blahobytných rokov ich ekonomickí lídri zosmiešňovali a hroziace problémy bagatelizovali. S istým zveličením je neobyčajne nápaditá, adaptabilná a vysoko inovatívna. V každom prípade zmenila svet a skutočne už nikdy nebude všetko ako predtým. Jej plusom môže byť to, že by mala priniesť určité poučenia, vďaka ktorým by sa firmy v budúcnosti mohli na ďalšiu krízu, ktorá skôr či neskôr znovu príde, pripraviť. Na prekonanie globálnej finančnej a hospodárskej krízy a zmiernenie jej nepriaznivých dôsledkov sú prijímané viaceré opatrenia v rôznych oblastiach. Najpodstatnejšie však v čase krízy je uvedomiť si skutočný význam tohto slova. Nikto na svete nevymyslel kľúč na vyriešenie svetovej krízy. Postihla viac či menej všetky krajiny a Slovensko nie je výnimkou, izolovanou od sveta. Akým smerom sa bude situácia na Slovensku uberať, nevie jednoznačne povedať nikto. Podľa niektorých ekonómov je úplné dno už za nami, podľa iných nás ešte len čaká.

4.6 Politika trhu práce v okrese Veľký Krtíš

V roku 2009 otriasla celým svetom ekonomická a hospodárska kríza. Jej dôsledky pocítili všetci, ale najviac práve tí najslabší a najzraniteľnejší členovia našej spoločnosti stratou zamestnania. Nárast ľudí bez práce sa tak stal sprievodným efektom krízy. Politika trhu práce práve preto patrí v súčasnosti medzi tie oblasti, na ktoré je najviac sústredená pozornosť. Ako súčasť politiky zamestnanosti predstavuje systém pomoci a podpory občanom pri ich začleňovaní na pracovné miesta na trhu práce. Je to súbor úloh, opatrení a nástrojov, ktoré sa majú uplatňovať v službách zamestnanosti pri práci úradov práce najmä s evidovanými nezamestnanými na poskytnutie podpory a pomoci konkrétnym jednotlivcom pri hľadaní možnosti ich uplatnenia na trhu práce.

Prvoradým a základným cieľom politiky trhu práce je :  zabezpečiť práce pre všetkých, ktorí môžu a chcú pracovať,  udržiavanie rovnováhy medzi ponukou a dopytom po práci,  minimalizovať nezamestnanosť,  zabezpečovať podporu v nezamestnanosti občanom, ktorí sa stanú nezamestnanými v primeranom rozsahu a tak, aby ich podnecovala na hľadanie si zamestnania,  zabezpečovať prípravu na povolanie a rekvalifikáciu zodpovedajúcu požiadavkám trhu práce,  vytvárať podmienky pre vznik pracovných príležitostí vytváraním nových pracovných miest,  a v neposlednom rade vytvárať podmienky na predchádzanie hromadnému prepúšťaniu.

4.6.1 Aktívna politika trhu práce

Aktívna politika trhu práce má v súčasnosti neoceniteľné postavenie. V súčasnosti, keď celý svet čelí kríze, sa aktívna politika trhu práce stáva jedinou reálnou možnosťou zníženia vplyvov krízy na zamestnanosť. K zmierňovaniu dopadov krízy na zamestnanosť a k riešeniu nezamestnanosti nepochybne vo veľkej miere napomáhajú nástroje APTP. Využívanie nástrojov APTP je v okrese veľkým prínosom, nakoľko okres patrí k tým okresom SR, ktoré dlhodobo vykazujú vysokú mieru nezamestnanosti. Hlavným cieľom týchto nástrojov je bojovať proti nezamestnanosti, predchádzať nezamestnanosti, predchádzať tomu, aby sa ľudia stávali dlhodobo nezamestnaní. Každý nástroj APTP spadá pod osobitné opatrenie, ktoré sa zameriava na špecifickú cieľovú skupinu. Jedným z nosných pilierov je nepochybne Európsky sociálny fond, ktorý prostredníctvom národných projektov v období vrcholu krízy významnou mierou finančne podporuje nástroje pomoci. Európsky sociálny fond je nielenže hlavným finančným nástrojom EÚ na investovanie do ľudí, ale podporuje i zamestnanosť a pomáha ľuďom rozšíriť vzdelanie a kvalifikáciu, tým sa zlepšujú ich pracovné príležitosti. Pomocou ESF bolo v okrese Veľký Krtíš počas rokov 2008 – 2009 vytvorených 15 625 pracovných miest. V rámci zvyšovania zamestnateľnosti a podpory zamestnanosti boli prostredníctvom národných projektov a programov v okrese Veľký Krtíš v období rokov 2008 – 2009 realizované nasledovné nástroje aktívnej politiky trhu práce :

Aktívne opatrenia trhu práce v okrese Tabuľka 12

Názov národného projektu Nástroje APTP

§ 49 príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť Národný projekt I - 2 § 50 príspevok na podporu zamestnávania Podpora zamestnávania nezamestnaných znevýhodneného UoZ s dôrazom na dlhodobo nezamestnaných § 51 príspevok na vykonávanie a znevýhodnené skupiny na trhu práce absolventskej praxe § 53 príspevok na dochádzku za prácou § 56 príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska § 57 príspevok občanovi so zdravotným postihnutím na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatne zárobkovej Národný projekt II - 2 činnosti Podpora zamestnávania občanov so § 59 príspevok na činnosť pracovného zdravotným postihnutím asistenta § 60 príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov

Národný projekt V Aktivácia nezamestnaných § 52 príspevok na aktivačnú činnosť formou a nezamestnaných s nízkou motiváciou menších obecných služieb pre obec odkázaných na dávku v hmotnej núdzi

§ 43 poskytovanie náhrad časti cestovných Národný projekt VII výdavkov UoZ súvisiacich s účasťou na Zefektívnenie, modernizácia a zvyšovanie aktivitách v rámci odborných porad. rozsahu odborných poradenských služieb služieb

§ 32 poskytovanie náhrad časti cestovných Národný projekt VII - 2 výdavkov UoZ súvisiacich Podpora sprostredkovania zamestnanosti s absolvovaním vstupného pohovoru a informačno-poradenských služieb § 54 projekty a programy – vzdelávanie poskytovaných ÚPSVaR-om a príprava pre trh práce UoZ

Zdroj : Úrad práce, sociálny vecí a rodiny, Veľký Krtíš

Pri hodnotení realizácie nástrojov APTP boli porovnané výsledky rokov 2008 a 2009. Na podporu udržania pracovných miest v okrese v najväčšej miere reagoval Národný projekt V a Národný projekt I, v rámci ktorých sa z rozpočtu práve v roku 2009

čerpala najväčšia časť a pomohli tak prostredníctvom vykonávania aktivačnej činnosti a príspevku na samostatne zárobkovú činnosť udržať viac ako 6 800 pracovných miest.

Počet vytvorených, resp. podporených pracovných miest v okrese Tabuľka 13

Celkový príspevok Nástroje APTP 2008 2009 2008 2009 § 32 25 38 176,72 € 361,87 € § 43 29 6 278,70 € 75 € § 49 551 844 1 714 034,65 € 2 978 652,69 € § 50 119 309 309 121,52 € 951 359,22 € § 51 112 283 110 501,19 € 304 762,80 € § 52 5 971 6 184 1 400 110,07 € 1 875 425,21 € § 53 194 198 36 352,32 € 69 269,19 € § 56 97 167 761 505,68 € 1 274 097,24 € § 57 6 32 33 466,64 € 278 976,18 € § 59 0 2 0 € 12 911,28 € § 60 98 85 52 262,73 € 56 886,29 € Spolu 7 202 8 423 4 417 810,22 € 7 802 776,97 € Zdroj : Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Veľký Krtíš a vlastné prepočty, február 2010

Z prehľadu je viditeľné, že v určitých nástrojoch APTP v roku 2009 bol zaznamenaný nárast počtu vytvorených, resp. podporených pracovných miest. Uvedený vývoj možno konštatovať ako pozitívny z hľadiska každého nástroja APTP. V roku 2009 bolo prostredníctvom nástrojov vytvorených, resp. podporených 8 423 pracovných miest, čo predstavuje nárast o 1 221 pracovných miest, v absolútnom vyjadrení 14,50 %. Jedným z najvýznamnejších a najužitočnejších nástrojov APTP v okrese je príspevok na aktivačnú činnosť (§ 52), v rámci ktorého bolo v sledovanom období vytvorených 6 184 pracovných miest. Jej hlavným účelom je podpora udržiavania pracovných návykov dlhodobo nezamestnaných. V počte uchádzačov o zamestnanie bolo najviac zaradených práve na aktivačnú činnosť (§ 52), ktorá síce priamo neznižuje nezamestnanosť, ale pomáha zaktivizovať skupinu dlhodobo nezamestnaných. Druhým najviac využívaným nástrojom a zároveň aj jeden z najefektívnejších nástrojov v rámci tvorby pracovných miest v okrese je príspevok na samostatne zárobkovú činnosť (§ 49). Pomocou príspevku na samostatne

zárobkovú činnosť (§ 49) bolo v roku 2009 vytvorených 844 pracovných miest. Na tento účel bolo vyčlenených 2 978 652,69 €. Celkové pôsobenie nástrojov aktívnej politiky trhu práce v okrese ako kľúčovej skupiny nástrojov na umiestnenie nezamestnaných osôb možno vnímať ako pozitívne, čo sa prejavilo aj na výsledkoch nástrojov APTP, ako aj na samotnom vývoji nezamestnanosti v posledných rokoch. Poslaním Európskeho sociálneho fondu ako hlavného finančného nástroja Európskej únie na investície do ľudí je práve zamestnanosť a rozširovanie ich vzdelania a kvalifikácie. V roku 2009 sa významnou mierou podieľal na pomoci pre viac ako 8 000 občanov v okrese. Na pripravované národné projekty v okrese Veľký Krtíš bližšie poukazuje príloha 7. Aktívna politika trhu práce neumožňuje a ani reálne nemôže riešiť problém nezamestnanosti, umožňuje iba zmierniť najvýraznejšie regionálne disproporcie a situácie najohrozenejších sociálnych skupín.

4.6.2 Pasívna politika trhu práce

Pasívna politika trhu práce tvorí druhú dôležitú súčasť celkového prístupu k riešeniu problému nezamestnanosti. V súčasnosti jedným z najvýznamnejších nástrojov pasívnej politiky trhu práce v okrese Veľký Krtíš je podpora v nezamestnanosti. Predstavuje dočasný náhradný príjem pre evidovaného nezamestnaného za príjem z predchádzajúceho zamestnania vykonávaného tak v závislej, ako aj v samostatnej podnikateľskej činnosti. Podpora v nezamestnanosti je vyplácaná úradmi práce a môže byť poskytnutá len po splnení zákonom stanovených podmienok. To znamená, že evidovaný nezamestnaný, ktorý spĺňa všetky podmienky na vznik nároku na podporu v nezamestnanosti, má na je poskytovanie právny nárok. Nezamestnaní, ktorým nevznikol nárok na podporu v nezamestnanosti predstavujú dominantnú časť poberateľov dávok v hmotnej núdzi. V regióne Veľký Krtíš existujú jednotlivci a rodiny, ktorých životné podmienky sa nachádzajú pod úrovňou prijateľného sociálneho minima. Podľa spoločenských noriem žijú títo ľudia v chudobe. Jedným z kvantifikátorov, ktorý umožňuje monitorovať a zároveň porovnávať jednotlivé regióny, je počet osôb, ktoré sú odkázané na sociálne dávky a osobitne na dávku v hmotnej núdzi. Počet poberateľov dávky v hmotnej núdzi je v jednotlivých regiónoch rozdielny. Kraje s najvyššou mierou nezamestnanosti, ku ktorým bezpochybne okres Veľký Krtíš patrí, majú zároveň aj najvyšší podiel osôb závislých od pomoci v hmotnej núdzi. Na základe údajov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši

v jednotlivých obdobiach má odkázanosť občanov okresu Veľký Krtíš na poberanie dávok v hmotnej núdzi a príspevkov klesajúcu tendenciu. Kým v roku 2005 z celkového počtu evidovaných nezamestnaných poberalo v okrese dávky v hmotnej núdzi 3 636 poberateľov, k 31.12.2009 sa ich počet znížil na úroveň 3 228, čo predstavuje v absolútnom vyjadrení pokles o 408 poberateľov, ale predpokladaný vývoj počtu poberateľov dávok v hmotnej núdzi by sa však v roku 2010 mal zvýšiť na 3 452.

Vývoj počtu poberateľov dávok v hmotnej núdzi v okrese Graf 10

5000

4000

3000 2000 1000

0 2005 2006 2007 2008 2009 2010

Zdroj : Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Veľký Krtíš, február 2010

Najviac príjemcov dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke tvoria v okrese nezamestnaní občania. Špecificky vysoký počet poberateľov dávok v okrese si možno vysvetliť určitými okolnosťami, ako sú vysoká miera nezamestnanosti, vysoký podiel pracujúcich chudobných dôsledkom nevyplácania miezd a určitý podiel predstavujú aj nezamestnaní absolventi škôl. Ľudia v hmotnej núdzi sa veľmi často dostávajú do stavu sociálnej vylúčenosti so všetkými jej prejavmi. Dôsledky chudoby sú všeobecne známe. Najviac je postihnutá oblasť zdravia, fyzického aj psychického, ako následok nedostatočnej výživy, nedostatočný prístup k vzdelaniu, kultúre, športu, ale aj ďalšie znevýhodnenia, ktoré zabraňujú plnohodnotnému životu jednotlivca aj rodiny. Považujeme za veľmi dôležité predchádzať takémuto vylúčeniu, a to najmä prevenciou dlhodobej nezamestnanosti, t. z. podporou vzdelávania obyvateľov, podporou pri vytváraní pracovných miest, podporovaním samopodnikania občanov a ďalšími vhodnými opatreniami a službami, ktoré sa realizujú na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši. Na vývoj počtu poberateľov dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke podľa krajov a v SR poukazuje príloha 8.

4.7 Možné riešenia a opatrenia na znižovanie nezamestnanosti

4.7.1 Možné riešenia na znižovanie nezamestnanosti Súčasná hospodárska situácia na Slovensku je nositeľom viacerých nepriaznivých faktorov. Nezamestnanosť je jedným z najdôležitejších problémov súčasnej ekonomiky a predstavuje jeden z najzávažnejších sociálno-ekonomických problémov, s ktorými je potrebné sa vysporiadať. Hoci je Slovenská republika malou krajinou, je to krajina s veľkými regionálnymi rozdielmi. Regionálne rozdiely a nízka mobilita pracovnej sily patria medzi najdôležitejšie štrukturálne problémy trhu práce na Slovensku. Nezamestnanosť je najzávažnejším problémom nielen našej krajiny, ale týka sa takisto ekonomík krajín strednej a východnej Európy. Je to problém, ktorý nie je možné riešiť bez určitých zásahov zo strany štátu. V súčasnosti existuje viacero možností opatrení a návrhov na znižovanie nezamestnanosti. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že na riešenie zníženia nezamestnanosti sa využívajú aktívne a pasívne opatrenia. Cieľom aktívnych opatrení je pomôcť nezamestnaným uplatniť sa na trhu práce, ale aj pomôcť zamestnaným pri hľadaní si novej pracovnej pozície. Aktívne opatrenia sú zacielené na znevýhodnených nezamestnaných, najmä na dlhodobo nezamestnané osoby. Pasívne opatrenia tvoria druhú dôležitú súčasť celkového prístupu k riešeniu problému nezamestnanosti. Jedným z najvýznamnejších pasívnych opatrení je podpora v nezamestnanosti ako sociálna pomoc pre nezamestnaných. Z nášho pohľadu by bolo nutné pre situáciu na trhu práce a vývoja nezamestnanosti v budúcom období vykonať tieto opatrenia :  k tvorbe nových pracovných miest by mohlo prispieť prispôsobovanie daňového systému v smere postupného znižovania nemzdových nákladov na pracovnú silu, platených zamestnávateľom,  v rámci vytvárania dohodnutých pracovných miest prednostne riešiť tie projekty, ktoré zásadne prispejú k oživeniu výrobnej činnosti rôzneho zamerania a súčasne budú výraznejšou mierou riešiť problém nezamestnanosti,  zamestnanosť problémových skupín evidovaných nezamestnaných riešiť prostredníctvom dohodnutých pracovných miest na verejnoprospešné práce,  zameranie aktívnej politiky trhu práce na problémové skupiny uchádzačov o prácu – nezamestnaní s nízkou kvalifikáciou, mladí ľudia, ženy, občania rómskeho pôvodu, ktorí sú špecifickým problémom a dlhodobo nezamestnaní,

 pri realizácii aktívnej politiky trhu práce intenzívne spolupracovať so všetkými partnermi trhu práce s cieľom rozvoja zamestnanosti, efektívne využívať európske podporné programy a fondy.

4.7.2 Možné riešenia nezamestnanosti v súvislosti s finančnou a hospodárskou krízou

Nie je prehnané tvrdiť, že svet je v kríze. My občania žijúci v jednotlivých štátoch sveta krízu pociťujeme vtedy, ak sa bezprostredne týka nás samých a našich rodín. Svet je rozdelený nielen hranicami a svetadielmi, ale hlavne bohatstvom a chudobou, pokojmi a vojnami, istotou a nezamestnanosťou. Trh práce nie je schopný v súčasnosti vytvárať a ponúkať dostatok voľných pracovných príležitostí, a tak čoraz naliehavejšie vystupuje do popredia otázka riešenia nezamestnanosti. Nezamestnanosť je v súčasnosti nielen na Slovensku, ale na celom svete živo diskutovanou témou. Súčasná finančná a hospodárska kríza negatívne ovplyvňuje vývoj nezamestnanosti na Slovensku. Veľký úbytok pracovných miest je vo všetkých oblastiach hospodárstva, no najviac v automobilovom priemysle a v podnikoch, ktoré s ním súvisia. Neprejde azda ani jeden deň, aby firmy nehlásili obmedzovanie výroby prípadne prepúšťanie. Kríza zasiahla aj Slovákov pracujúcich v zahraničí, a preto do popredia vystupuje otázka riešenia nezamestnanosti. Na prekonanie globálnej finančnej a hospodárskej krízy a zmiernenie jej nepriaznivých dôsledkov sú prijímané viaceré opatrenia v rôznych oblastiach. Cieľom nižšie navrhnutých opatrení je prispieť k zmierneniu dôsledkov globálnej finančnej a hospodárskej krízy na trh práce, najmä podporou udržania pracovných miest a podporou vytvorenia nových pracovných miest prostredníctvom aktívnych opatrení na trhu práce.  podporiť vytváranie a udržanie sociálnych podnikov s dôrazom na vytváranie sociálnych podnikov,  podporiť udržiavanie zamestnanosti u zamestnávateľa riešiaceho dôsledky dopadu globálnej finančnej a hospodárskej krízy,  podporiť motiváciu pri hľadaní a prijatí zamestnania,  zintenzívniť medziregionálnu pracovnú mobilitu,  vytvoriť priaznivejšie podmienky pre samostatnú zárobkovú činnosť,  podporiť vytváranie nových pracovných miest.

Najpodstatnejšie však v čase " krízy " je uvedomiť si skutočný význam tohto slova. Skutočnú krízu prežívajú už dlhodobo desiatky miliónov ľudí, vrátane žien a detí, v rôznych končinách sveta. Často nemajú na živobytie viac ako 1 dolár na deň. A hoci nepochybne dôsledky krízy doľahli aj na mnohé rodiny na Slovensku, predsa len by sme mali myslieť pozitívne a nenechať sa strhnúť záplavou negativistických informácií. Stále totiž nie je skutočne zle. Nezabúdajme, že pozitívne mysliaci človek dokáže svoje problémy riešiť podstatne efektívnejšie.

4.7.3 Opatrenia na znižovanie nezamestnanosti v okrese Veľký Krtíš

Nezamestnanosť je momentálne veľmi závažným problémom aj v okrese Veľký Krtíš. V súčasnosti trh práce v okrese trpí viacerými vážnymi problémami, ktoré prispievajú k vysokej miere nezamestnanosti a v nízkej zamestnanosti. Problémom v okrese stále ostávajú dlhodobo nezamestnaní a veľmi vysoký podiel nízko kvalifikovaných jednotlivcov. Kvalifikovaná pracovná sila sa dnes skloňuje vo všetkých pádoch – stáva sa totiž nedostatkovým tovarom. Jedným z dôležitých problémov je, že takmer polovica nezamestnaných, ktorí poberajú podporu v nezamestnanosti alebo sociálne dávky, nemajú záujem o prácu. Dlhodobá nezamestnanosť v posledných rokoch v okrese si vyžaduje zaviesť účinnejšie opatrenia zo strany vlády, ale aj MSVaR pri znižovaní a zmierňovaní následkov tohto fenoménu. Na riešenie problému, a tým k zníženiu nezamestnanosti, vláda SR používa aktívnu politiku trhu práce a jej nástrojov, síce nedokáže vyriešiť úplný problém nezamestnanosti, ale umožňuje zmierniť jej výrazné regionálne disproporcie. Ako sa aj v súčasnosti ukazuje, aktívna politika trhu práce zohráva v okrese významnú úlohu pri zlepšení zamestnateľnosti nezamestnaných osôb. V súčasnosti relevantnou časťou riešenia nezamestnanosti v okrese sú :  poskytovanie finančných príspevkov na samostatne zárobkovú činnosť,  poskytovanie finančných príspevkov na vykonávanie absolventskej praxe,  programy udržiavania pracovných návykov nezamestnaných umožňujúce obnovenie kontaktov s trhom práce, ide o aktivačné činnosti dlhodobo nezamestnaných, ktorým je za ich výkon poskytovaný aktivačný príspevok,  programy a projekty vzdelávania a prípravy pre trh práce s cieľom umožniť dlhodobo nezamestnaným doplniť si odborné vedomosti a zručnosti a v neposlednom rade získať aj nové vedomosti a zručnosti.

5 Záver a návrh na využite poznatkov

Súčasná hospodárska situácia na Slovensku je nositeľom viacerých nepriaznivých faktorov. Nezamestnanosť ako jeden z najdôležitejších problémov súčasnej ekonomiky predstavuje azda najväčší problém v posledných desaťročiach nielen u nás, ale aj na celom svete, nehovoriac o posledných mesiacoch, keď v celom svete zúri hospodárska kríza a tisíce mladých ľudí prichádzajú o prácu. Tak ako každý čas prináša do nášho života klady aj zápory, tak aj každý rok má svoje pôvaby, ale i rôzne obtiažnosti. A platí to v plnej miere i o roku predošlom. Vo svojom závere nám totiž priniesol mnohé negatíva, krízy, ktorých následky pocítime aj v nasledujúcom roku. Bol to rok náročný a postavil pred nás do budúcnosti množstvo nových náročných úloh a výziev. Ale v každom okrese je situácia iná, každé mesto, každá obec má svoje osobitosti a borí sa s inými, i keď veľmi podobnými, ale predsa len špecifickými problémami. Predkladaná diplomová práca pojednáva v súlade so stanovenými cieľmi o kvantifikácii vplyvu podnikateľského prostredia na vývoj nezamestnanosti v okrese Veľký Krtíš, opisuje nezamestnanosť, vývojové tendencie nezamestnanosti v SR, politiku nezamestnanosti, ako aj vývoj nezamestnanosti v SR, analyzuje celkový vývoj nezamestnanosti, rozhodujúcich zamestnávateľov v okrese, detailne rozoberá nezamestnanosť z pohľadu dosiahnutého vzdelania, z pohľadu dĺžky zotrvania v evidencii, z pohľadu vekových kategórií a podľa posledného zamestnania KZAM, porovnáva mieru nezamestnanosti s Banskobystrickým krajom, so Slovenskou republikou a s EÚ, popisuje nástroje pôsobiace na trhu práce v okrese a v neposlednom rade hodnotí dopady globálnej finančnej a hospodárskej krízy na zamestnanosť v okrese a poskytuje možné riešenia a opatrenia na znižovanie nezamestnanosti. Na dosiahnutie vytýčeného cieľa sa využil široký metodický aparát podrobne rozvedený v kapitole 3, na stranách 29 – 31. Okres Veľký Krtíš patrí k tým okresom na Slovensku, ktoré sa dlhodobo v štatistikách o miere nezamestnanosti v rámci Slovenskej republiky umiestňuje na popredných miestach, patrí k tým okresom, ktoré dlhodobo vykazujú vysokú mieru nezamestnanosti. Za sledované obdobie sa nezamestnanosť v okrese postupne zvyšovala. Uvedenému rastu prispeli hlavne rôzne skutočnosti, od úpadku poľnohospodárstva či iných odvetví v okrese až po zlú dopravnú dostupnosť. V nadväznosti na zamestnanosť, vývoj miery nezamestnanosti v okrese Veľký Krtíš mal klesajúci trend, okrem roku 2009, kedy sa miera nezamestnanosti vyšplhala na alarmujúcu

úroveň 23,69 %. Bol to rok hektický, vo svojom závere nám totiž priniesol mnohé pozitíva i negatíva a postavil pred nás do budúcnosti množstvo náročných úloh a výziev. Najnižšia miera nezamestnanosti v okrese bola k 31.12.2008, ktorej hodnota dosahovala úroveň 19,06 %. Z pohľadu vzdelanostnej štruktúry je situácia najkritickejšia pre osoby s učňovským vzdelaním a so základným vzdelaním, dôkazom je ich 39,33 % zastúpenie. Vzdelanostná štruktúra odzrkadľuje vzdelanostnú úroveň obyvateľstva typické pre vidiecke oblasti. Z pohľadu dĺžky zotrvania v evidencii sa ako najkritickejšia javí kategória uchádzačov o zamestnanie do 6 mesiacov vplyvom hospodárskej krízy. Uchádzači o zamestnanie s takouto dĺžkou zotrvania v evidencii si v súčasnosti ťažko hľadajú zamestnanie a vidieť že táto kategória v evidencii rastie a dosahuje už takmer 31 %. A z pohľadu vekových kategórií je štruktúra nezamestnanosti rôznorodá. Faktor veku patrí k demografickým charakteristikám nezamestnanej osoby, ktorý v kumulácii s ďalšími znevýhodňujúcimi faktormi významným spôsobom ovplyvňuje dobu trvania nezamestnanosti. Rizikovými vekovými kohortami vystupujú vekové kohorty 25 – 34 ročných a vekové kohorty 35 – 49 ročných. Aktívna politika trhu práce má v súčasnosti v okrese neoceniteľné postavenie. V súčasnosti, keď celý svet čelí kríze, sa aktívna politika trhu práce stáva jedinou reálnou možnosťou zníženia vplyvov krízy na zamestnanosť. K zmierňovaniu dopadov krízy na zamestnanosť a k riešeniu nezamestnanosti nepochybne vo veľkej miere napomáhajú nástroje aktívnej politiky trhu práce. Najvyužívanejším nástrojom aktívnych opatrení trhu práce v okrese je príspevok na aktivačnú činnosť § 52 v rámci ktorého bolo v sledovanom období vytvorených 6 184 pracovných miest, ktorý síce priamo neznižuje nezamestnanosť, ale pomáha zaktivizovať skupinu dlhodobo nezamestnaných. Druhým najviac využívaným nástrojom a zároveň aj jeden z najefektívnejších nástrojov v rámci tvorby pracovných miest v okrese je príspevok na samostatne zárobkovú činnosť § 49. Pomocou tohto príspevku bolo vytvorených 844 pracovných miest. Celkové pôsobenie nástrojov aktívnej politiky trhu práce v okrese možno vnímať ako pozitívne, čo sa prejavilo aj na výsledkoch nástrojov APTP, ako aj na samotnom vývoji nezamestnanosti v posledných rokoch. Do budúcna bude potrebné podporiť také aktivity, ktoré vedú k podpore zamestnanosti. Zlepšiť situáciu by umožnilo vyriešenie cestnej dopravnej dostupnosti a dobudovania infraštruktúry, čím by sa vytvorili predpoklady pre príchod možných domácich i zahraničných investorov. Okres Veľký Krtíš má veľa silných aj slabých stránok, preto je potrebné čo najviac využiť príležitosti, ktoré nám okres ponúka. Vychádzajúc z poznania problémov regiónu bude v nasledujúcom období potrebné aktívne sa zapájať do využívania fondov EÚ

v regióne, venovať neustálu pozornosť znižovaniu počtu dlhodobo evidovaných nezamestnaných pomocou účinnejšej formy spolupráce so zamestnávateľmi.

K zlepšeniu situácie v okrese by napomohli nasledovné riešenia : Dôležitým predpokladom na zníženie miery nezamestnanosti v okrese je potreba väčšej ochoty zo strany evidovaných nezamestnaných spolupracovať s úradom práce pri obsadzovaní voľných pracovných miest, týka sa to hlavne dlhodobo nezamestnaných. Jedným z veľmi zložitých problémov v okrese, ktorý sa často spája s nezamestnanosťou, je situácia rómskeho obyvateľstva, preto je veľmi dôležité riešiť problematiku rómskej menšiny, práve táto menšina prispieva veľkou mierou k vyššej miere nezamestnanosti. Príslušníci rómskeho etnika patria ku skupine ľudí, ktorá má najväčšie problémy zamestnať sa, mnohí jednotlivci z nich sú takmer nezamestnateľní z dôvodu absencie vzdelania, pracovných návykov i celkového nezáujmu pracovať, spoliehajúc sa na pomoc zo strany štátu. Rozhodujúcimi prekážkami v zvyšovaní zamestnanosti Rómov v okrese sú najmä nedostatočná kvalifikácia, nízka pracovná morálka, nezáujem zamestnávateľov a často aj nezáujem Rómov o prácu. Bolo by dobré realizovať také projekty, aby sa zapájali do aktivačných prác. Každý rok sa zvyšuje aj počet absolventov, ktorí sa po ukončení školy evidujú na úrade práce, z dôvodu ďalšieho vývoja spoločnosti by bolo potrebné zabezpečiť týmto mladým ľuďom aktívne zapojenie do výrobného procesu hneď po absolvovaní školy. Môžeme konštatovať, že nezamestnanosť týchto mladých ľudí sa tak skoro nepodarí znížiť na uspokojivú úroveň, preto je potrebné rozvíjať aktivity zamerané na to, aby sa okruh nezamestnaných nerozširoval, aby školy boli schopné flexibilne reagovať na potreby trhu práce a vytvoril sa taký systém sociálnej politiky, ktorý by motivoval zamestnať sa, podporoval samozamestnávanie sa a vytvoril priaznivé podmienky pre podnikanie, a tým aj pre tvorbu a udržiavanie efektívnych pracovných miest. Receptom na znižovanie vysokej nezamestnanosti je aj skvalitňovanie podnikateľského prostredia. Na trhu práce chýba zamestnávateľom vyššia ponuka kvalifikovanej pracovnej sily. Nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily dlhodobo trápi slovenský trh práce a okres Veľký Krtíš nie je v tomto smere žiadnou výnimkou. Zlepšiť situáciu by umožnilo aj vyriešenie dopravnej dostupnosti a dobudovanie infraštruktúry, čím by sa vytvorili predpoklady pre príchod možných domácich i zahraničných investorov. Dlhodobá nezamestnanosť predstavuje pre náš okres čoraz naliehavejší problém, v riešení ktorého máme relatívne málo skúseností. Keďže nám chýbajú skúsenosti, je hľadanie správnych východísk pri riešení problematiky nezamestnanosti experimentálnou

a neznámou cestou, pri ktorej sa nechávame inšpirovať a poradiť od skúsených kolegov z iných regiónov. Situácia na trhu práce sa mení a budeme na to musieť reagovať. Rok 2010 bude pre okres aj rokom hľadania efektívnejšieho pôsobenia. Návrhy predložené v záverečnej práci predstavujú iba vybrané problémy, ktoré v konečnom dôsledku vedú k oživeniu okresu Veľký Krtíš. Opatrení a postupov na riešenie nezamestnanosti by bolo možné uviesť ešte celý rad, sústredili sme sa len na tie najdôležitejšie. Tak ako sa bude meniť situácia pri riešení problému nezamestnanosti, bude potrebné prispôsobovať aj nástroje na dosiahnutie cieľov v oblasti nezamestnanosti. V súčasnosti však, žiaľ zostáva konštatovať, že nezamestnanosť v okrese bude minimálne v horizonte najbližších piatich rokov jedným z najpálčivejších problémov ekonomiky Slovenska. Rozsah tejto diplomovej práce neumožňuje venovať sa tejto problematike v takej šírke ako by si to závažnosť danej témy vyžadovala, pretože vývoj v tejto oblasti je veľmi dynamický a neustále dochádza k zmenám. Predpokladáme však, že vymedzený okruh problémov a ich riešenie v dostatočnej miere odhaľuje ekonomickú podstatu nezamestnanosti a vymedzuje jej miesto v sociálno-ekonomickom rozvoji. Na základe predložených návrhov možno považovať cieľ práce za splnený. Odstrániť nezamestnanosť z modernej spoločnosti sa nám pravdepodobne nikdy nepodarí. V istom ohľade nezamestnanosť ako spoločenský jav pripomína ľudský individuálny život s vrodenou vadou. Vyliečiť sa nám ju nepodarí, ale môžeme sa pokúsiť ju liečiť a udržiavať v optimálnych dimenziách. Jednoducho sa musíme naučiť, ako s ňou žiť v produktívnom vzťahu.

6 Zoznam použitej literatúry

1. BELAJOVÁ, Anna - FÁZIKOVÁ, Mária. 2005. Regionálna ekonomika. 3. vydanie. Nitra : SPU, 2005. s. 89 – 90. ISBN 80-8069-513-X. 2. BUCHTA, Stanislav – ŠTULRAJTER, Zdeno. 2007. Sociálno-ekonomické rozdiely medzi mestom a vidiekom na Slovensku. In Agricultural economics, roč. 53, 2007, č. 6, s. 246 – 262, ISSN 0139-570X. 3. BUJŇÁK, Viktor. 2003. Leda – miestny program rozvoja zamestnanosti. In Práca a sociálna politika, roč. 1, 2003, č. 6, s. 17, ISSN 1210-643. 4. ČUTKOVÁ, Zoja. 2009. Štrukturálne aspekty vývoja dopytu po práci v Slovenskej republike. In Biatec, roč. 17, 12 december 2009, s. 26 – 32, ISSN 1335-0900. 5. GABRIELOVÁ, Herta. 2005. Analýza pozície slovenskej ekonomiky podľa technologickej a poznatkovej náročnosti. In Ekonomický časopis, roč. 53, 2005, č. 3, s. 243 – 260. 6. GAJDOŠ, Peter. 2008. Vývoj regionálnych disparít na Slovensku – málo rozvinuté regióny. In Životné prostredie, roč. 42, 2008, č. 1, s. 21 – 27, ISSN 0044-4863. 7. HUTTMANOVÁ, Emília – CHOVANCOVÁ, Jana. 2009. Regionálne disparity v oblasti kvality života obyvateľstva a udržateľnosti rozvoja. In Nehnuteľnosti a bývanie, 2009, s. 45 – 49, ISSN 1336-944X. 8. IVANOVÁ, Eva – MASÁROVÁ, Jana. 2008. Rozdiely v regionálnom rozvoji Slovenska. In Biatec, roč. 16, 2008, č. 1, s. 24 – 30, ISSN 1335-0900. 9. KARÁSZ, Peter. 2009. Vplyv globálnej ekonomickej krízy na vývoj hospodárstva Slovenska so zreteľom na trh práce [online]. 2009, [cit. 2010-02-28]. Dostupné na internete 10. KOZELOVÁ, Dagmar. 2005. Nezamestnanosť obyvateľstva vidieckych regiónov Slovenska. 1. vydanie. Nitra : Agentúra Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied. 2005. s. 235 – 240. ISBN 80-89162-17-7. 11. KLÍMA, Jan. 2006. Makroekonomie. Brno : Alfa Publishing, 2006. s. 79. ISBN 80- 86851-27-3. 12. KVAPILOVÁ, Erika. 2002. Sociálny štát a riešenie nezamestnanosti. Prognostický ústav SAV. In Nezamestnanosť v západnej Európe, nezamestnanosť na Slovensku, 2002, s. 12 – 13, ISSN 0862-9137. 13. KVETAN Vladimír – RADVANSKÝ, Marek. 2009. Strednodobá prognóza vývoja ekonomiky SR v rokoch 2009 – 2013 [online]. 2009, [cit. 2010-02-28]. Dostupné na

internete:http://www.google.sk/#hl=cs&source=hp&q=KVETAN%2C+Vladim%C3%A Dr.+%E2%80%93+RADVANSK%C3%9D%2C+Marek.+2009.+Strednodob%C3%A1 +progn%C3%B3za+v%C3%BDvoja+ekonomiky+SR+v+rokoch+2009+%E2%80%93+ 2013+&aq=f&aqi=&aql=&oq=&gs_rfai=&fp=3004467ae939767d 14. MACHLICA, Gabriel – ŠILAN, Ján. 2009. Aktuálna makroekonomická prognóza Ministerstva financií SR. In Biatec, roč. 17, 2009, č. 7, s. 19 – 22, ISSN 1335-0900. 15. MAREŠ, Peter. 2002. Nezamestnanost jako sociální problém. Praha : Sociologické nakladateľství, 2002, s. 172. ISBN 80-86429-08-3. 16. MARTINCOVÁ, Marta. 2005. Nezamestnanosť ako makroekonomický problém. 2. vydanie. Bratislava : Edícia Ekonóm, 2005. s. 127. ISBN 80-8078-038-2. 17. MERIČKO, Miloš. 2000. Metódy na zaručené zníženie nezamestnanosti. In Hospodárskej noviny, roč. 8, 2000, č. 42, s. 4, ISSN 1335-4701. 18. MRMUSOVÁ, Veronika. 2007. Znevýhodnené skupiny na trhu práce – analýza prístupov a riešenie vo vybraných krajinách EÚ. In Sociálne a politické analýzy, roč. 1, 2007, č. 1, s. 238 – 258, ISSN 1210-643. 19. NIŽŇANSKÝ, Viktor. 2007. Regionálne disparity, rozsah a možné riešenia [online]. 2007, [cit. 2010-02-28]. Dostupné na internete : http://www.komunal.eu/subory/Region __lne__disparity__text.pdf> 20. OKÁLI, Ivan. 2007. Hospodársky vývoj Slovenska v roku 2006. 1. vydanie. Bratislava : Ekonomický ústav slovenskej akadémie vied, 2007. s. 66. ISBN 978-7144-158-8. 21. PAUKOVIČ, Vladimír. 2007. Problém nezamestnanosti – vybrané makrosociologické a mikrosociologické kontexty. In Sociálne a politické analýzy, roč. 1, 2007, č. 1, Prešov, s. 73 – 101, ISSN 1337-5555. 22. PAUKOVIČ, Vladimír – HOLOVČÁKOVÁ, Lenka. 2008. Nezamestnanosť ako sociálny jav, štruktúra nezamestnanosti, príčiny, dôsledky a riešenia problému v SR. In Sociálne a politické analýzy, roč. 2, 2008, č. 1, s. 166 – 194, ISSN 1337-5555. 23. POLIAKOVÁ, Mária. 2008. Problémom ostávajú dlhodobo nezamestnaní. In Zamestnanosť a sociálna politika, Bratislava, 2008, č. 8, s. 16 – 17, ISSN 1336-5053. 24. POLONSKÝ, Dušan – PILLÁROVÁ, Zdena. 2002. Kapitoly zo sociálnej politiky. 1. vydanie. Liptovský Mikuláš : Lesnícka informačná agentúra, 2002. s. 34. ISBN 80- 968753-6-1. 25. PEET, John. 2009. Európa nepracuje. In Trend, Slovensko a svet v roku 2010, Bratislava, č. 50 – 51, 2009, s. 32, ISSN 1335-0684.

26. RAJČÁKOVÁ, Eva. 2008. Regionálny rozvoj a regionálna politika s dôrazom na Slovensko. In Životné prostredie, Bratislava, roč. 42, 2008, č. 1, s. 5 – 10. 27. RIEVAJOVÁ, Eva. 2006. Teória a politika zamestnanosti. Monografia. Bratislava : Ekonóm, 2006. s. 2886. ISBN 80-225-2263-5. 28. SAMUELSON, A. Paul – NORDHAUS, D. William. 2000. Ekonómia. Bratislava : Elita, 2000. s. 820. ISBN 80-8044-059-X. 29. SIHELSKÝ, Ján. 2009. Dosah a vplyv krízy v roku 2009. In Zamestnanosť a sociálna politika, Bratislava, č. 2, 2010, s. 6 – 7. ISSN 1336-5053. 30. SOJKA, Milan – KONEČNÝ, Bronislav. 2004. Malá encyklopedie moderní ekonomice. 5. vydanie. Praha : Nakladateľstvo Libri, 2004. s. 372. ISBN 80-72772-58-9. 31. STREINITZEROVÁ, Marianna. 2009. Dopady hospodárskej krízy na trh práce a zamestnanosť v SR. In Elektronický časopis Katedry spojov, Žilina, 2009, s. 59 – 64, ISSN 1336-8281. 32. URAMOVÁ, Mária. 2005. Sociálno-ekonomické súvislosti nezamestnanosti. 1. vydanie. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela, Ekonomická fakulta v Banskej Bystrici, 2005. s. 98. ISBN 80-8083-057-6. 33. URAMOVÁ, Mária. 2004. Trh práce a jeho nedokonalosti. 1. vydanie. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela, Ekonomická fakulta v Banskej Bystrici, 2004. s. 128. ISBN 80-8083-011-8. 34. VINCÚR, Pavol. 2007. Teória a prax hospodárskej politiky. 4. vydanie. Bratislava : SPRINT vfra, 2007. s. 432. ISBN 978-80-89085-80-4. 35. WOLFOVÁ, Darina. 2007. Teória a politika zamestnanosti. 1. vydanie. Bratislava : EKONÓM, 2007. s. 94. ISBN 978-80-225-2400-1. 36. ÚPSVaR Veľký Krtíš, Brožúra ,, Zamestnávatelia v územnej pôsobnosti ÚPSVaR VK ” 37. ÚPSVaR Veľký Krtíš, Regionálna analýza trhu práce a sociálnych vecí za roky 2008, 2009 38. Zamestnanosť a sociálna politika, ročníky 2005, 2006, 2007, 2008, 2009, 2010 39. Zákon č. 5/2004 o zamestnanosti v znení neskorších predpisov 40. http://www.euroaktiiv.sk/ 41. http://www.finance.gov.sk/ 42. http://www.statistics.sk/ 43. http://www.svetprace.sk/ 44. http://www.upsvar.sk/ 45. http://www.vasaeuropa.sk/

74 7 Prílohy

Príloha 1 – Mapa Banskobystrického kraja

Zdroj : Vyšší územný celok (VÚC), Banská Bystrica

Vzdialenosť niektorých miest od Veľkého Krtíša

 Veľký Krtíš – Lučenec 24 km  Veľký Krtíš – Detva 55 km  Veľký Krtíš – Zvolen 75 km  Veľký Krtíš – Krupina 45 km  Veľký Krtíš – Levice 120 km  Veľký Krtíš – Balašské Ďarmoty 25 km

Príloha 2 - Podrobný zoznam obcí patriacich do okresu Veľký Krtíš

Por. Názov obce Počet obyvateľov Hustota obyv. na km2 číslo

1. Balog nad Ipľom 865 103 2. Brusník 98 13 3. Bušince 1 498 115 4. Bátorová 376 63 5. Chrastince 237 59 6. Chrťany 141 15 7. Dačov Lom 413 17 8. Dolinka 490 67 9. Dolná Strehová 1 197 48 10. Dolné Plachtince 602 61 11. Dolné Strháre 174 10 12. Glabušovce 112 25 13. Horná Strehová 196 26 14. Horné Plachtince 192 18 15. Horné Strháre 248 19 16. Hrušov 890 39 17. Ipeľské Predmostie 618 45 18. Kamenné Kosihy 357 71 19. Kiarov 317 35 20. Kleňany 314 44 21. Koláre 292 55 22. Kosihovce 606 29 23. Kosihy nad Ipľom 462 68 24. Kováčovce 377 32 25. Lesenice 528 71 26. Malá Čalomija 239 37 27. Malé Straciny 126 18 28. Malé Zlievce 279 31 29. Malý Krtíš 464 86 30. Modrý Kameň 1 484 76 31. Muľa 288 24 32. Nenince 1 366 101 33. Nová Ves 385 45 34. Obeckov 476 44 35. Olováry 329 18 36. Opatovská Nová Ves 665 73 37. Opava 116 10 38. Pravica 99 11 39. Príbelce 580 21 40. Pôtor 844 44 41. Senné 227 14 42. Seľany 221 29 43. Sečianky 403 51 44. Sklabiná 852 86 45. Slovenské Kľačany 169 18 46. Slovenské Ďarmoty 538 54 47. Stredné Plachtince 633 31 48. Sucháň 270 17 49. Suché Brezovo 122 11 50. Trebušovce 198 21 51. Veľká Ves nad Ipľom 425 46 52. Veľká Čalomija 587 66 53. Veľké Straciny 154 25 54. Veľké Zlievce 504 32 55. Veľký Krtíš 13 880 916 56. Veľký Lom 219 20 57. Vieska 215 65 58. Vinica 1 793 62 59. Vrbovka 392 37 60. Zombor 69 39 61. Záhorce 699 39 62. Závada 520 54 63. Ľuboriečka 157 13 64. Širákov 135 33 65. Šuľa 84 7 66. Želovce 1 169 69 67. Čebovce 1 023 63 68. Čelovce 357 12 69. Čeláre 401 41 70. Červeňany 35 5 71. Ďurkovce 107 25 Zdroj : Štatistický úrad SR, február 2010

Príloha 3 – Vývoj podnikateľských subjektov v regióne

Podnikateľské subjekty zapísané v OR podľa sektorov a druhu vlastníctva

1200

1000

800 2008 600

400 2009 200

0 PO a FO s. r. o. rozpočtové združenia organizácie

Zdroj : Štatistický úrad SR, február 2010

Fyzické osoby – podnikatelia nezapísaní v obchodnom registri

3500 3000 FO 2500 živnostníci 2000

1500 slobodné 1000 povolania SHR 500 0 2. Q 2008 4. Q 2008 2. Q 2009 4. Q 2009

Zdroj : Štatistický úrad SR, február 2010 Príloha 4 – Analýza problémov regiónu Veľký Krtíš

1. Vysoká miera nezamestnanosti a nízke príjmy obyvateľov okresu Veľký Krtíš

Následky :  zvyšujúca sa migrácia obyvateľov v produktívnom veku  zhoršujúca sa sociálna situácia  zhoršujúca sa veková a ekonomická skladba obyvateľstva  neuspokojivý hospodársky rozvoj mesta Veľký Krtíš  prehlbovanie regionálnych rozdielov

Príčiny :  ťažko umiestniteľní absolventi stredných škôl  nízka vzdelanostná úroveň dlhodobo nezamestnaných  nevyhovujúca profesná odbornosť pracovníkov  nevyhovujúca ponuka celoživotného vzdelávania  nevyhovujúci vzdelávací systém  nevyhovujúce prepojenie školy a praxe

2. Nevyhovujúci rozvoj podnikania v oblasti výroby a služieb

Následky :  málo pracovných príležitostí  neuspokojivý hospodársky rozvoj mesta Veľký Krtíš  nevyužíva sa vnútorný potenciál v oblasti cestovného ruchu  nízka návštevnosť regiónu turistami  prehlbovanie regionálnych rozdielov  vysoká miera nezamestnanosti  nízke príjmy pracujúcich  zvyšujúca sa migrácia obyvateľov v produktívnom veku  zhoršujúca sa sociálna situácia  zhoršujúca sa veková a ekonomická skladba obyvateľstva Príčiny :  nízka podpora podnikateľov zo strany mesta  chýba koordinácia medzinárodných aktivít podnikateľov  chýba koncepcia rozvoja MSP  nízky záujem investorov  nízky počet pracovníkov v oblasti cestovného ruchu  slabá propagácia v oblasti cestovného ruchu  chýba koncepcia rozvoja cestovného ruchu v meste a v regióne  nevyhovujúca infraštruktúra pre vstup zahraničných investorov  zlá dostupnosť mesta  nevyhovujúca profesná odbornosť pracovníkov  nízka vzdelanostná úroveň dlhodobo nezamestnaných  nevyhovujúca ponuka celoživotného vzdelávania  nevyhovujúci vzdelávací systém  nevyhovujúce prepojenie školy a praxe  nízka úroveň spolupráce partnerov v meste a v regióne (samospráva, podnikatelia, školy, MVO)  nevyhovujúca základná infraštruktúra regiónu

Príloha 5 – SWOT analýza rozvoja regiónu Veľký Krtíš

Silné stránky  kvalifikovaná pracovná sila v priemyselných odvetviach, existencia škôl zameraných na stavebníctvo a strojárstvo  veľmi dobré podmienky pre rozvoj poľnohospodárskej výroby a rozvoj vinohradníctva  obnovujúca sa tradícia vinohradníctva  jazyková vybavenosť na dvojjazyčnom území – komunikácia v maďarskom jazyku  existujúce poradenské centrá, partnerstvá a organizácie pre rozvoj podnikateľského prostredia a aktivít mimovládnych organizácií, ako aj zlepšenie života obyvateľov  dostatočné inštitucionálne zabezpečenie pre rozvoj malého a stredného podnikania  pôsobenie rôznych štruktúr, záujmových združení v oblasti práce s marginalizovanými skupinami obyvateľov  existencia rómskych občianskych združení  bohaté historické a kultúrne pamiatky  právo na poskytnutie sociálnych služieb je zaručené rovnako všetkým občanom  kvalita spoločensko-kultúrneho prostredia, tradičné kultúrne aktivity  rozvíjajúca sa cezhraničná spolupráca s možnosťou realizácie spoločenských slovensko-maďarských programov

Slabé stránky  nedostatočná infraštrukturálna vybudovanosť okresu a dopravná dostupnosť  vysoká miera nezamestnanosti  nedostatočné podporné mechanizmy pre rozvoj malého a stredného podnikania, čiastočné znižovanie počtu pracovných miest v jestvujúcich firmách aj z dôvodu rastu nákladov vysokého odvodového zaťaženia  nedostatok vstupného a rozvojového kapitálu pre stabilizáciu a rozvoj firiem  nízka kúpyschopnosť obyvateľstva v zaostalejších častiach okresu, klesajúca životná úroveň obyvateľstva  odchod mladých a vzdelaných obyvateľov za prácou do iných regiónov a do zahraničia  vysoký počet obyvateľov v produktívnom veku, ktorí sa približujú k dôchodkovému veku a obyvateľov v poproduktívnom veku  vysoká miera nezamestnanosti s vysokým počtom dlhodobo nezamestnaných obyvateľov s neukončeným základným a dosiahnutým základným vzdelaním, nízkym stredným vzdelaním, ako aj s vysokým počtom nezamestnaných vo vyšších vekových skupinách  nedostatočná ponuka voľných pracovných miest a novovytvorených pracovných miest  postupné získavanie negatívnych pracovných návykov a postojov k práci u dlhodobo nezamestnaných obyvateľov a obyvateľov, ktorí nikdy nepracovali a hľadanie náhradných možností získavania finančných prostriedkov  vzrastajúca apatia, spokojnosť s odkázanosťou na dávky sociálnej pomoci od štátu, nedostatok aktivity a motivácie zabezpečiť si vyšší príjem vlastnou prácou  vysoká populačná aktivita marginálnych skupín obyvateľstva a nedostatok jednoduchých pracovných miest pre túto skupinu  vysoký podiel rómskeho obyvateľstva s negatívnymi životnými návykmi a negatívnym vzorom pre ich mladú generáciu

Príležitosti  možnosť dobudovania základných dopravných systémov na juhu Slovenska  podpora vstupu zahraničných investorov a tvorba nových pracovných miest, príliv investícii na územie okresu  efektívnejšie využívanie možností finančnej pomoci Európskej únie na rozvoj života obyvateľov  voľný trh práce v krajinách Európskeho spoločenstva  spolupráca vytvorených partnerstiev a ich prepojenosť na firmy a inštitúcie verejné a štátne s cieľom riešenia zamestnanosti a flexibility trhu práce  finančná a legislatívna podpora riešenia problémov marginalizovaných skupín obyvateľstva najmä rómskej komunity  začínajúce domáce a zahraničné programy podpory riešenia rómskej komunity  vzdelávacie programy pre pedagógov, školenia, rekvalifikácie a programy celoživotného vzdelávania  rozvíjajúca sa cezhraničná spolupráca a možnosti podávania spoločných projektov financovaných z Európskych fondov Ohrozenia  nedostatočne motivujúce podnikateľské prostredie pre zahraničných investorov  odliv kvalifikovanej a jazykovo vybavenej pracovnej sily z regiónu  nedostatok investičného kapitálu a vlastných zdrojov u domácich podnikateľov  nevyhovujúca kvalita infraštruktúry a jej ďalšie opotrebovanie, chýba napojenie na diaľnicu alebo rýchlostnú komunikáciu  nekoncepčnosť poskytovania finančných prostriedkov štátu na riešenie rómskej problematiky  alarmujúci stav bývania v rómskych komunitách  vysoká miera nezamestnanosti a výhodnejšie pracovné podmienky v iných regiónoch  nedostatok finančných prostriedkov na samosprávnej úrovni na výkon kompetencií miest a obcí, z čoho vyplýva nevyčlenenie dostatočného objemu finančných prostriedkov na zabezpečenie sociálnych služieb

Príloha 6 – Poradie krajov a okresov v Slovenskej republike s najvyššou evidovanou mierou nezamestnanosti

Slovensko celkovo Ku koncu sledovaného mesiaca Územie December 2009 Slovensko 12,66 %

Poradie krajov

Územie Ku koncu sledovaného mesiaca December 2009 Bratislavský kraj 4,36 % Trnavský kraj 8,37 % Trenčiansky kraj 10,13 % Žilinský kraj 10,89 % Nitriansky kraj 11,72 % Košický kraj 17,30 % Prešovský kraj 18,29 % Banskobystrický kraj 19,19 %

Poradie okresov Ku koncu sledovaného mesiaca Por. Územie Zmena poradia December 2009 1. Krupina 22,43 % - 4 2. Lučenec 23,29 % 1 3. Poltár 23,59 % - 2 4. Veľký Krtíš 23,69 % • 5. Trebišov 25,24 % 1 6. Sabinov 25,40 % - 1 7. Kežmarok 25,68 % • 8. Rožňava 27,75 % • 9. Revúca 30,05 % • 10. Rimavská Sobota 33,29 % • Zdroj : Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Veľký Krtíš, február 2010 Príloha 7 – Pripravované národné projekty v okrese Veľký Krtíš

Pripravované národné projekty

NÁRODNÝ PROJEKT I – 2/A ,, Podpora zamestnanosti v období globálnej finančnej a hospodárskej krízy ”

NÁRODNÝ PROJEKT III – 2/A ,, Vzdelávanie a príprava pre trh práce ”

NÁRODNÝ PROJEKT III – 2/B ,, Zvyšovanie zamestnanosti a zamestnateľnosti znevýhodnených UoZ ”

NÁRODNÝ PROJEKT IV – 2 ,, Začleňovanie dlhodobo znevýhodnených UoZ na trh práce ”

NÁRODNÝ PROJEKT VII – 2 ,, Podpora sprostredkovania zamestnania a informačno-poradenských služieb poskytovaných Úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny ”

Zdroj : Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Veľký Krtíš Príloha 8 – Vývoj počtu poberateľov dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke podľa krajov a v Slovenskej republike

Vývoj počtu poberateľov dávky v hmotnej núdzi podľa krajov k 31.12.2009

50000

40000

30000

20000

10000

Žilinský kraj Košický kraj Trnavský kraj Nitriansky kraj Prešovský kraj Bratislavský kraj Trenčiansky kraj Banskobystrický kraj

Zdroj : Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, február 2010

Vývoj počtu poberateľov dávky v hmotnej núdzi v SR za roky 2006 - 2009

260 000 250 000 240 000 230 000 220 000 210 000 200 000 190 000 180 000 170 000 160 000 150 000 140 000

Jún Júl Apríl Máj Marec August Január Február Október September NovemberDecember rok 2006 rok 2007 rok 2008 rok 2009

Zdroj : Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, február 2010 Príloha 9 – CD médium (diplomová práca v elektronickej podobe)