III. Tradície železiarstva v regióne Najvýznamnejšie a najbohatšie železorudné ložiská z celého slovenského úseku Karpát sa nachádzali v Slovenskom Rudohorí. V blízkosti týchto vznikla aj najrozsiahlejšia železiarska výroba, ktorú podľa dostupných prameňov možno sledovať od 13. –14. stor. Počiatky železiarstva treba hľadať v dielňach lesných kováčov, ktorí boli usadení v horách okolo Troch Vôd. R. 1568 sa v údolí Hrona nachádzalo 11 hút a 8 hámrov. Už v roku 1564 vydal cisár Maximilián na základe doporučenia viedenskej komory nariadenie, ktorým zakázal v obvode banskobystrickej banskej komory otvárať nové železorudné bane a stavať železiarske pece, lebo železiarne veľmi ničia lesy. Roku 1604 bol znovu vydaný prísny zákaz zakladať v tejto oblasti nové železiarne, alebo rozširovať výrobu v starých. Negatívny postoj štátu sa prejavil najmä v Pohroní, lebo tu sa najviac prejavil nedostatok dreva. Výroba sa udržiavala iba v štátnych železiarňach, a to do tej miery, že stačila pokryť potrebu baní, hút a medených hámrov. Súkromné železiarne, ktorých bolo v prvej polovici 16. stor. na Pohroní značné množstvo, sa štátu podarilo postupne zlikvidovať. Od konca šesťdesiatych rokov 18. storočia bol erár hlavným výrobcom železa na Pohroní. V sedemdesiatych rokoch 18. storočia pracovalo v závodoch hrončianskeho, ľubietovského, ponického a tisovského podniku už vyše 300 baníkov, hutníkov a kováčov. Ročná výroba všetkých závodov sa pohybovala okolo 10500 vied. centov kujného železa , pričom približne polovica pripadala na hrončiansky závod. Od poslednej tretiny 18. storočia dochádza k prudkému rozvoju železiarskej výroby na Pohroní, ktorý vrcholí za veľkej konjunktúry v období napoleonských vojen. Koncom 18. storočia vzniká na území zvolenskej župy najväčšia železiarska manufaktúra v Uhorsku tzv. H r o n č i a n s k y k o m p l e x . Aj jeho začiatky boli poznačené feudálnymi prežitkami tak v oblasti technickej, organizačno - výrobnej, ako aj spoločensko – politickej. Zásluhou miestnych možností a kapitalistickej industrializácie sa táto manufaktúra už v prvej polovici 19. storočia mení na moderný priemyselný podnik (baníctvo a hutníctvo drahých a farebných kovov na území župy zaniká). K Hrončianskemu komplexu patrili početné vysoké pece v Hronci, Michalovej, Tisovci, Ľubietovej, Ponickej Hute a hámre vo Lopeji ,Hronci, Osrblí, Piesku, Bystrej, Lopeji, Vajskovej, Jasení , Moštenici, Banskej Bystrici a Kostiviarskej. VAJSKOVÁ - Waisskowa, Weisskowa (1780) V r.1790 tu bol postavený železný hámor na brehu Vajskovského potoka (perlíkový s dvomi vyhňami) na spracovanie surového železa z Ľubietovej a Ponickej Huty, ktorý bol v spoločnej správe banskej komory a súkromnej spoločnosti; zmodernizovaný v r.1859 (zavedené pudlovanie). R.1886 bola prevádzka v hámri zastavená. V hámri pracovali robotníci, ktorí sa sem prisťahovali z iných banských a hutných oblastí (napr. z Kalištia, Hronca, Magurky), zo susedných obcí (Predajná) a z Oravy, ale najviac robotníkov dochádzalo z bližšieho a vzdialenejšieho okolia. Pojmom hámor sa označovala dielňa s vodným kolesom a kladivom , ale aj celá železiareň. K vajskovskému hámru patril aj vykúvací hámor v Lopeji (1823) Miestna časť Lopeja "Hámor" sa zachovala . HRONEC – Scultecia de Hronecz (1357), plantatio Pauli (1405), villa Kysgaran (1424), Ranitz (1547), Roinitz(1563), Rohnitz (1802), stará železiarska obec, leží v prekrásnej horskej prírode dolín Slovenského Rudohoria pod severnými svahmi Veporských vrchov. Historická huta pri sútoku potokov Čierny Hron a Osrblianka od 16. storočia vyrábala železné náradie a súčiastky strojov pre kráľovské zlaté, strieborné a medené bane v Banskej Štiavnici, Kremnici a Banskej Bystrici. Prvú konkrétnu správu o spracovaní železnej rudy v Hronci máme iba z r 1580, keď hámre na spracovanie rudy vlastnila istá vdova Zimmerpailová, ktorá ich dala do prenájmu Jurajovi a Jakubovi z Ottaschu a Filipovi Schmidtovi z Predajnej. R.1580 nariadila dolnorakúska komora prevziať ¾ hute v Hronci do štátnej správy. Z nariadenia je zrejmé, že v Hronci bola v tej dobe už rozsiahla železiarska výroba, ktorá mala už svoju tradíciu. R 1603 Hronec a celý Hámorský Handel pripadli dolnorakúskej komore. V tom čase podľa zachovaných správ železiarsky závod stál na ľavom brehu vtoku Osrblianskeho potoka (Zalnenbach, Piberbach) do čierneho Hrona a pozostával z baní (Za stenou), taviacich pecí a Hámra. Vyrábal tyčové železo, ale predovšetkým tzv. papuče, ktoré dodával na ďalšie spracovanie do hámrov v Banskej Bystrici, Štiavnici a Kremnici. Hutu v Hronci v 17 storočí tvorili nízkošachtové nadzemné pece, tzv. dúchačky a vyhne. Dúchačky mali otvorenú kychtu, ktorou sa zavážali a drevené dúchadlá poháňané vodným kolesom. Tavba trvala 4 – 6 hodín. Potom sa otvor vylomil a vybratá hruda roztaveného železa sa vo vyhni sekala a kladivami na vodný pohon vykúvala na potrebný tvar. Dúchačka pracovala celý deň nepretržite, nebola však v prevádzke celý rok. V 18. storočí sa v Hronci začala uplatňovať vysokopecná prevádzka. V polovici 18. storočia ( 1740, 1743) pracovali v Hronci už dve vysoké pece. Koncom 18 storočia sa postavil nový hámor (tzv. „cánový“), ktorý neskôr premiestnili na Chvatimech. Najväčšiu banícku slávu Horehronia získala Banská Bystrica meďou a Hronec, ako centrum Hámorného Handla, železom. Hronec vlastnil v tom čase dve vysoké pece, dve búchačky s hámrom,, jeden obyčajný a jeden dvojitý hámor, lekáreň, kováčsku dielňu a klincovou. V lejári, ako v novom výrobnom odvetví, sa priamym odlievaním z vysokej pece liali drobné gule, bomby, húfnicové a ručné granáty, neskôr aj liatinové rúry pre vodoťažné banské zariadenia, dúchadlá a rozličné súčiastky. V skujňovacej vyhni (kováčskej dielni) sa vyrábali nástroje pre obyvateľov čiernohronských osád, súčiastky banských strojov, banícke nástroje a pod. Roku 1794 sa začala v Hronci vyrábať oceľ. Jej výroba sa sústredila r 1798 do starého Chvatimešského hámra.. Nový chvatimešský hámor postavili na pravej strane Hrona r 1906. Do čias lejárne možno časovo zaradiť aj výstavbu troch liatinových mostov, ako prvých železných mostov v celej habsburskej monarchii. Všetky tri mosty boli postavené podľa vzoru liatych mostov v Londýne a Sliezsku, odkiaľ prišli aj odborníci. Hrončiansky komplex okrem kujného železa vyrábal aj liatinu. Na liatinu sa v Hronci spracúvalo 12-20 percent výroby vysokých peci. Návrhy na výrobu diel a delostreleckého streliva boli zamietnuté a od roku 1800 sa vyrábali liatinové pece pre kasárne (v Hronci, Tisovci a Pohronskej Polhore). Po splnení objednávky sa výroba liatiny sústredila do Hronca, do nejarne pozvali majstrov z Pruského Sliezska. Lejárska technika v Hronci vyvrcholila v rokoch 1810 a 1813 zhotovením liatinových mostov, prvých v monarchii, ktorými bol preklenutý Hron”. V súvislosti s ďalším rozvojom hutného erárneho podnikania pripadli Hroncu mimoriadne organizačné a technicko – výrobné úlohy (výroba strojov pre huty a hámre, pre pudlovne a valcovne v Podbrezovej). Tieto skutočnosti spôsobovali, že Hronec početne rástol. Z výrobnej stránky sa po spustení prevádzky dostal do popredia závod v Podbrezovej, ale ako výrobné a spoločenské centrum začína hrať rozhodujúcu úlohu až po dobudovaní a obmedzení prevádzok v Hronci. Výstavbu Pudlovne a valcovne v Podbrezovej riadila správa v Hronci. V čase výstavby zbrojárskych dielní v hroneckých hámroch a valcovniach počas revolučných rokov 1848 – 1849 bola výstavba železiarní úplne zastavená .Revolučné udalosti r. 1848-1849 prerušili a značne obmedzili ďalšiu výstavbu. Hrončianska erárna správa dostala inú úlohu: výrobu zbraní. Banský radca Antal Koch 31.októbra 1848 oznamuje, že Gašpar Eisenbach, vedúci zbrojnej výroby, došiel aj so svojimi zbrojárskymi robotníkmi do Kaštieľa v Kráľovej, kde sa mala začať zbrojná výroba. Okrem toho sa na Chvatimechu kovali rúry pre pušky, na Piesku sa brúsili a hladili a v Hronci ich vŕtali a dokončovali. Hroncu patrili viaceré prvenstvá v železiarstve Uhorska - vo výrobe liatiny, ocele, v pudlovaní železa, vo výrobe plechu valcovaním, vo výrobe drôtu. V roku 1867 sa centrum podniku presťahovalo do Podbrezovej. Od roku 1858 pracovala v Hronci moderná veľkokapacitná zlieváreň s parným pohonom strojných zariadení, lisovňa a smaltovňa nádob. Výrobky z umeleckej liatiny a známy hrončiansky liatinový a lisovaný smaltovaný riad sa nachádza v zbierkach Horehronského múzea v Brezne. V roku 1813 odliali v Hronci prvé dva liatinové mosty v Uhorsku. V roku 1883 bol Hronec zreorganizovaný na zlieváreň a začala sa tu výroba liatinového riadu a strojových súčiastok. V roku 1885 sa začala výroba smaltovaného riadu. Z Trebušíc (Čechy) došlo 60 kolonistov, ktorí poznali technológiu výrobu nádob. Výroba v Hronci: 1885 1886 1893 Výroba železných odliatkov v t 139 179 242 Smaltovaný tovar 360 455 1038 Dod. do zahraničia (smalt.tovar) 130 174 124 Prvú valcovňu v celouhorskom meradle postavili v Hronci v rokoch 1914. Nebola dlho v prevádzke. V r. 1829 dokončili prestavbu hámrov a strojovej klincovne. Ročná produkcia bola 3 milióny kusov. Bola to valcovňa plechu na vodný pohon, v ktorej boli tri valcovacie stolice a dve ohrievacie pece s obsluhou štyroch robotníkov v jednej smene. 18.marca 1901 sa hrončianske závody stali majetkom rakúskej firmy "AKTIENGESELLSCHAFT DER EMAILGESCHIRFABRIK, BARTELMUS et.com, in PILSEN". CHVATIMECH - vznikol v 18 stor. v časoch rozvoja železiarstva v tejto oblasti. Prvé správy o hámri pochádzajú z r. 1747. Pracovala tu najprv malá taviareň, od r. 1784 skujňovaci hámor patriaci k železiarňam v Hronci. V r. 1811 ho prestavali na oceľový hámor. V r. 1833