2.8. Gréckokatolícka farnosť Snina (2003) Žiadosť bola ignorovaná a nič nepomohla. 581 Rusíni na Slovensku v cirkevných dokumentoch – 1. diel K tomuto listu patria dva podpisové hárky. Jeden uverejňujeme na vedľajšej strane. Spolu: 105 podpisov. Žiadosť bola ignorovaná. 582 Snina – rok 2003 583 Rusíni na Slovensku v cirkevných dokumentoch – 1. diel Ikona svjaščenomučenika Pavla P. Gojdiča, OSBM (+1960). Táto ikona sa nachádza v cerkvi Prešovského baziliánskeho monastyra a bola zhotovená v roku 2002. 584 2.9. Gréckokatolícka farnosť Svidník (2001-2005) Žiadosti boli ignorované – nič nepomohli. Iné dokumenty týkajúce sa Svidníka pozri na str. 297-303, 367, 371, 388-391, 393-395, 397, 419, 428. 585 Rusíni na Slovensku v cirkevných dokumentoch – 1. diel 586 Svidník – rok 2001 587 Rusíni na Slovensku v cirkevných dokumentoch – 1. diel 588 Svidník – rok 2001 589 Rusíni na Slovensku v cirkevných dokumentoch – 1. diel 590 Svidník – rok 2001 591 Rusíni na Slovensku v cirkevných dokumentoch – 1. diel 592 Svidník – rok 2003 Jezuita-biskup Babjak "vyslyšal" svidníčanov tak, že v roku 2004 o. J. Popovca z Krajnej Bystrej (okr. Svidník) nepremiestnil do Svidníka, ale o "dva okresy ďalej" – do Čirča (okr. Stará Ľubovňa), porov. str. 420. 593 Rusíni na Slovensku v cirkevných dokumentoch – 1. diel 594 Svidník – rok 2003 Porov. str. 420. 595 Rusíni na Slovensku v cirkevných dokumentoch – 1. diel 596 2.10. Gréckokatolícka farnosť Štefurov a filiálka Valkovce (2001-2004) Žiadosti boli ignorované – nič nepomohli. 597 Rusíni na Slovensku v cirkevných dokumentoch – 1. diel 598 Štefurov a Valkovce – rok 2001 599 Rusíni na Slovensku v cirkevných dokumentoch – 1. diel 600 Štefurov a Valkovce – rok 2003 601 Rusíni na Slovensku v cirkevných dokumentoch – 1. diel 602 Štefurov a Valkovce – rok 2003 603 Rusíni na Slovensku v cirkevných dokumentoch – 1. diel 604 Štefurov a Valkovce – rok 2003 605 Rusíni na Slovensku v cirkevných dokumentoch – 1. diel 606 Štefurov a Valkovce – rok 2003 607 Rusíni na Slovensku v cirkevných dokumentoch – 1. diel 608 Štefurov a Valkovce – rok 2004 609 Rusíni na Slovensku v cirkevných dokumentoch – 1. diel 610 Cirkevno-politický komentár k dokumentom 90-tych rokoch 20. storočia rímsky pápež vyhlásil pre gréc- Vkokatolíkov nové kánonické právo (zákon) – tzv. Kódex ká- nonov východných Cirkví (CCEO). V tomto práve, určenom pre všetkých katolíkov východných obradov na svete, sa Vatikán pokúsil napodobniť štruktúru súčasných autokefálnych pravoslávnych Cirkví a aplikovať ju na gréckokatolíkov. Tak CCEO namiesto kla- sického termínu «gréckokatolík» začalo používať novú terminoló- giu a nové delenie na báze národnostného princípu – to znamená, že novozavedený termín «Cirkev sui iuris» je prakticky založený na báze etnickej-národnostnej a nie náboženskej alebo vieroučnej: «povstane národ proti národu – vostánet´ bo æ¯z¥’kß na æ¯z¥’kß» (Mt 24,7). Do rímskokatolíckej praxe bol takto uvedený termín: «katolíc- ka Cirkev sui iuris» slovenská, rusínska, ukrajinská, maďarská, bulharská, rumunská, grécka, ruská a pod. V roku 1995 sa po sedemročných štúdiách v Ríme na Sloven- sko vrátil o. Jozafát V. Timkovič a začal tu osvetou presadzovať toto nové cirkevné právo CCEO. Robil to v naivnej dôvere, že va- tikánski právnici, ktorí túto časť CCEO vymysleli – to s CCEO myslia úprimne. V skutočnosti však táto časť CCEO bola vymyslená len ako lesť voči pravoslávnym, aby rímskokatolíci získali pravoslávnych pre prípadnú jednotu (v skutočnosti však latinizáciu) v budúcnosti, svo- jou zdanlivou otvorenosťou voči gréckokatolíkom (uniatom). 611 Rusíni na Slovensku v cirkevných dokumentoch – 1. diel Jedným z prvých plodov Timkovičovej činnosti na Slovensku v tejto oblasti bol odborný článok «Rusínska a slovenská Cirkev sui iuris», uverejnený v roku 1997 v baziliánskom odbornom ča- sopise Krásnobrodský zborník. Túto novú vatikánsku terminológiu čoskoro prevzali národnostne a obradovo utlačovaní rusínski inte- lektuáli, gréckokatolícki kňazi a veriaci, čo sa odrazilo v ich šiestich odborne fundovaných odvolaniach na pápeža rímskeho v rokoch 1997-2005. Rímska Kúria však ignorovala tieto odvolania (pone- chala ich bez akejkoľvek odpovede!), a to i napriek tomu, že para- doxne v cirkevnom práve CCEO dáva právo každému veriacemu sa obrátiť - odvolať v akejkoľvek záležitosti na pápeža rímskeho... Vysokopostavení slovenskí nacionalisti pôsobiaci v Rímskej Kúrii (kardinál T. a spol.) si vtedy uvedomili, že kánonické právo, ktoré vymysleli v naivnej snahe získať pravoslávnych pre "úniu" je proti nim, a preto od roku 1997 začali rozličnými zastretými páka- mi prenasledovať o. J. V. Timkoviča, OSBM. Timkovič sa štyrikrát odvolal na pápeža rímskeho – čo mu umožňovalo nové cirkevné právo CCEO. Všetky štyri odvolania vyhral, ale Rímska Kúria mu práve pre tento dôvod nedala nijakú odpoveď. Dokumenty uverejnené v tejto knihe dokazujú súčasnú prax Rímskej Kúrie – že ak sa nejaký katolík v spore proti svojim predstaveným odvolá na pápe- ža (čo mu umožňuje CCEO podpísané pápežom), má len dve ne- gatívne možnosti: 1.) ak má pravdu a spor vyhrá, Rímska Kúria mu vôbec neodpo- vie… a ponechá ho na milosť a nemilosť naďalej v rukách rozhne- vaných predstavených; 2.) ak nemá pravdu a spor prehrá, Rímska Kúria mu do troch mesiacov odpovie, že prehral a má počúvať predstavených. Teda dilema – neriešiteľná situácia. Slovenskí nacionalisti pôsobiaci vo Vatikáne chceli dosiahnuť, aby sa Timkovič prestal angažovať v záujmoch Rusínov a prestal 612 Cirkevno-politický komentár k dokumentom po slovensky Rusínom dávať právne rady o ich prirodzených právach v Cirkvi – preto 17. novembra 2003 nafingovali vyhodenie oboch bratov oo. Timkovičovcov z Rádu sv. Bazila Veľkého. Následkom čoho uda- losťami znechutení Timkovičovci chceli emigrovať z územia Slo- venska do USA alebo Kanady, ale zavčasu pochopili, že by tak vyšli práve v ústrety antirusínskym silám vo Vatikáne, tak neemi- grovali. Vtedy sa ich pokúsili zastrašiť ďalšími pokusmi o vyhode- nie z Rádu v rokoch 2003-2005, avšak rovnako neúspešne. J. V. Timkovič bol nútený gréckokatolíckym biskupským úra- dom k neangažovaniu sa v rusínskej otázke aj tým, že v rokoch 1997-2003 a od roku 2004 až dodnes je bez akéhokoľvek platu a finančného zabezpečenia – i keď sa jedná o peniaze nie z cirkev- ných prostriedkov, ale zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. V Prešovskej gréckokatolíckej eparchii bol Vatikánom medzi- časom dosadený-menovaný nový antirusínsky ladený biskup-je- zuita Ján Babjak (2003- ), ktorý začal éru "zastrašovania" nielen samotných Timkovičovcov, ale aj ostatných rusínskych intelektuá- lov… V tejto činnosti má plnú podporu apoštolskej nunciatúry i čelných predstaviteľov Vatikánu zodpovedných za Slovensko. Hlavným dôvodom likvidácie rusínskych gréckokatolíkov na Slo- vensku zo strany súčasnej Rímskej Kúrie je cielene dosiahnuť ich prechod na latinský obrad podľa stáročia osvedčenej schémy: 1.) rusínsky pravoslávny 2.) rusínsky gréckokatolík " 3.) slovenský gréckokatolík 4.) slovenský rímskokatolík V podstate všetky dokumenty v tejto knihe dokumentujú násil- ný proces premeny rusínskych gréckokatolíkov na slovenských gréckokatolíkov. Proces "premeny" slovenských gréckokatolíkov na rímskokatolíkov je zdokumentovaný v prípade Trebišova na za- čiatku knihy a najmä Čižatíc v druhej polovici knihy. Teda Rímska Kúria v súčasnosti cieľavedome užíva denaciona- 613 Rusíni na Slovensku v cirkevných dokumentoch – 1. diel lizáciu Rusínov, ako prostriedok ich neskoršej plnej latinizácie. Inými slovami povedané: v Rímskej Kúrii dnes ktosi sleduje Eu- rópsku Úniu bez byzantského obradu… – avšak s Bohom sa žarty robiť nedajú (porov. Gal 6,7) – výsledkom bude Európska Únia bez viery v Boha. Cerkovno-politiçeskij komentarij k dokumentam 90-x godax XX veka Papa Rimskij prinäl specialæ- Bnoe kanoniçeskoe pravo – zakon dlä greko-katolikov (uniatov), tak nazyvaemyj Kodeks kanonov vostoçnyx Cerk- vej (KKVC). V qtom zakone, prednaznaçenom dlä vsex kato- likov vizantijskogo-vostoçnogo obräda v mire, Vatikan po- pytalsä podraΩatæ strukture sovremennyx avtokefalænyx pravoslavnyx Cerkvej i primenitæ podobnuü strukturu dlä greko-katolikov. Takim obrazom, zakon (KKVC) vmesto klassiçeskogo termina «greko-katolik» naçal ispolæzo- vatæ novuü terminologiü i novoe razdelenie, osnovannoe na nacionalænom principe – qto znaçit, çto novovveden- nyj termin «Cerkovæ sui iuris» – termin, osnovannyj prak- tiçeski ne na baze religioznoj ili verouçitelænoj, a na prin- cipe nacionalæno-qtniçeskom: «vosstanet narod na narod – vostánet´ bo æ¯z¥’kß na æ¯z¥’kß» (Mf 24,7). V rimo-katoliçeskuü praktiku byl takim obrazom vve- dennyj termin «katoliçeskaä Cerkovæ sui iuris» slovackaä, 614 Cirkevno-politický komentár k dokumentom po rusky rusinskaä, ukrainskaä, vengerskaä, bolgarskaä, rumynskaä, greçeskaä, russkaä i t. p. V 1995 godu posle semiletnej uçöby v rimskix univer- sitetax v Italii, v Slovakiü vernulsä otec Josafat V. Timkoviç, i s togo vremeni naçal s pomowæü prosveti- telæskoj raboty dobivatæsä primeneniä qtogo novogo cer- kovnogo zakona KKVC na praktike. Delal qto v naivnom do- verii, çto vatikanskie üristy, kotorye osnovali dannuü çastæ cerkovnogo zakona, dejstvitelæno stremätsä qtot za- kon vvesti v dejstvie. No na samom dele, qta çastæ zakona by- la pridumana tolæko kak xitrostæ po otno˚eniü k pravo- slavnym veruüwim, s celæü dobitæsä tak nazyvaemogo bu- duwego obßedineniä rimo-katolikov i pravoslavnyx (v na- stoäwem s celæü latinizacii), i qto pri pomowi pokaz- nogo otkrytogo otno˚eniä k greko-katolikam (uniatam). Odnim iz pervyx plodov deätelænosti Timkoviça