Právnická fakulta Masarykovy univerzity Katedra trestního práva Diplomová práca Eutanázia v trestnoprávnom porovnaní: Česká republika a Taliansko Elena Staššová 2007/2008 „Prehlasujem, že som diplomovú prácu na tému: Eutanázia v trestnoprávnom porovnaní: Česká republika a Taliansko spracovala sama a uviedla som všetky použité pramene“. …………………………… Elena Staššová Poďakovanie: Chcela by som poďakovať všetkým, ktorí mi pri tvorbe tejto práce pomohli- predovšetkým pánu prof. JUDr. Vladimírovi Kratochvílovi, CSc. za spoluprácu a konzultácie, Laure Tamburini z Európskeho parlamentu v Bruseli a pánu prof. Alessandrovi Bernardimu z Právnickej fakulty vo Ferarre za poskytnutie cenných rád ohľadom vhodnej literatúry a ohľadom situácie týkajúcej sa eutanázie v Taliansku, a v neposlednej rade mojej rodine a priateľom, ktorí mi vytvorili skvelé podmienky pri písaní mojej diplomovej práce. 2 Obsah 1. Úvod _________________________________________________________________ 4 2. Historický vstup do problematiky eutanázie _________________________________ 6 2.1. Od praveku, cez antiku až do 19. storočia: umenie zomrieť a milosrdná smrť _______ 6 2.2. 19.storočie a utilitaristicky formovaná eutanázia _______________________________ 8 2.3. 20. storočie: eugenická eutanázia ____________________________________________ 8 2.4. Eutanázia ako smrť zo súcitu _______________________________________________ 9 3. Definícia pojmu a formy eutanázie _______________________________________ 11 4. Prístupy teórie k prípadom úmyselného usmrtenia človeka ____________________ 15 5. Základné pojmy _______________________________________________________ 18 6. Úprava eutanázie na medzinárodnej a európskej úrovni ______________________ 27 7. Eutanázia v ČR _______________________________________________________ 32 7.1. Platná právna úprava ____________________________________________________ 32 7.2. Eutanázia a česká verejnosť _______________________________________________ 36 7.3. Eutanázia a lekári _______________________________________________________ 36 7.4. Eutanázia a politici ______________________________________________________ 38 8. Eutanázia v Taliansku _________________________________________________ 43 8.1. Platná právna úprava ____________________________________________________ 43 8.2. Exkurs I- katolícky postoj _________________________________________________ 44 8.3. Eutanázia a talianska verejnosť ____________________________________________ 46 8.4. Eutanázia a lekári _______________________________________________________ 46 8.5. Eutanázia a politici ______________________________________________________ 46 8.5. Niektoré významné prípady, ktoré mali vplyv na diskusie o eutanázii v Taliansku __ 50 9. Exkurs II- prístupy iných krajín k eutanázii ________________________________ 54 10. Zhrnutie _____________________________________________________________ 57 11. Záver _______________________________________________________________ 59 12. Resumé _____________________________________________________________ 60 13. Použitá literatúra _____________________________________________________ 62 3 1. Úvod Dnes už nezomierame spôsobom ako naši predkovia. A najmä ináč chápeme smrť, čo pramení z našich zmenených postojov k svetu a k sebe samým a tiež k hodnotám a štandardom, podľa ktorých žijeme. Medicínsky pokrok síce umožňuje, že sa dožívame vyššieho veku, vďaka rozvoju technických vymožeností je možné zachraňovať a predlžovať životy, ktoré pred niekoľkými rokmi boli odsúdené k zániku, no na druhej strane tým dochádza aj k predlžovaniu trvania rôznych chorôb. Život síce pretrváva, ale pacient a jeho okolie ho môžu vnímať ako záťaž. Čakanie na smrť dnes v niektorých prípadoch trvá nekonečne dlho a je takmer neznesiteľné. Tiež sú dnes nevyliečiteľne chorí lepšie informovaní o tom, čo ich čaká v konečnej fáze choroby a to im naháňa strach a úzkosť. Čoraz častejšie tiež ľudia zomierajú nie medzi blízkymi, ale v priestoroch nemocníc a domovov dôchodcov, kde sa cítia opustení a neužitoční. Postoj k smrti ovplyvňuje aj erózia náboženského cítenia. Stále menej ľudí si dnes uchováva absolútnu vieru v Boha, ktorý disponuje ľudskými životmi. Naopak, rozvíja sa povedomie osobnej autonómie, ktorá je dnes silnejšia ako kedykoľvek predtým. Človek ašpiruje na vlastné formovanie svojej budúcnosti a na uskutočnenie vlastných predstáv. Dnešná spoločnosť je ovlyvnená ideálom aktívneho, naplneného a zdravého života, je založená na výkone. A preto, aj keď človek v starobe netrpí bolesťami, môže byť presvedčený o svojej menejcennosti kvôli tomu, že mu ubúdajú sily a je odkázaný na svoje okolie. Nemôže sa svojím výkonom rovnať mladej generácii. Práve kvôli tomu ľudia ešte zdraví vyhotovujú tzv. biologické testamenty, čoraz viac sa verejne diskutuje o legalizácii eutanázie, o práve zomrieť, o dôstojnej smrti či kvalite života. Sú krajiny, ktoré eutanáziu zlegalizovali, v iných stále prevažujú názory, ktoré túto možnosť radikálne odmietajú z rozličných dôvodov a prisudzujú naopak podstatný význam paliatívnej starostlivosti, ktorá predstavuje alternatívu eutanázie. V mojej diplomovej práci sa venujem okrem teoretických prístupov tiež problematike eutanázie v ČR a Taliansku z hľadiska komparácie. V oboch týchto krajinách sa o legalizácii eutanázie diskutuje čoraz viac, ale zatiaľ nedošlo ani v jednej z nich k jej uzákoneniu. Napriek tomu sa v praxi vyskytuje. Z trestnoprávneho hľadiska je potom dôležitá kvalifikácia takéhoto počíňania. Prístup ČR a Talianska k problematike je v niektorých smeroch podobný či zhodný, ale nájdu sa aj rozdiely, ktoré pramenia z odlišnosti- kultúrnych, politických a právnych. 4 Cieľom tejto práce je teda zobraziť problematiku eutanázie z komparatívneho hľadiska, ktoré môže odhaliť niektoré nové dimenzie problému. Svoje pozorovania som zhrnula v kapitole 10. Každá krajina má určité skúsenosti, ktoré sa dajú zhodnotiť a na základe toho sa dá potom postupovať a snáď aj vyvarovať sa niektorým negatívnym javom- ako napr. klzkému svahu. Preto som ako Exkurs II uviedla aj prístup iných krajín k eutanázii. Kvôli lepšiemu pochopeniu problematiky som pristúpila v kapitole 5 k vysvetleniu dôležitých pojmov. Jadro práce tvorí práve vyššie spomenutá komparácia a v závere som si dovolila vyjadriť svoje názory de leGe ferenda pre ČR. 5 2. Historický vstup do problematiky eutanázie V histórii pojmu eutanázia a jeho použitia nájdeme štyri rozdielne významy tohoto slova: najprv eutanázia ako umenie zomrieť a milosrdná smrť, neskôr eutanázia v zmysle utilitarizmu, potom eugeniky a nakoniec eutanázia ako smrť zo súcitu. 2.1. Od praveku, cez antiku až do 19. storočia: umenie zomrieť a milosrdná smrť Určité formy eutanázie boli praktizované už v praveku . Praveká spoločnosť sa z praktickej nutnosti zbavovala nepohodlných jedincov, ktorí pre ňu často predstavovali príťaž alebo dokonca nebezpečie. Väčšinou sa však nejednalo o aktívne usmrtenie daného jedinca, ale jeho opustenie v nehostinnom prostredí, v ktorom nemal šancu prežiť. Anticko- grécka tradícia prisudzuje pojmu eutanázia význam označujúci vyrovnaný duševný stav umierajúcich tesne pred smrťou. V tomto období jednotliví filozofi vyjadrovali rôzne názory na násilné ukončovanie života chorých. Niektorí to radikálne odmietali, iní s tým súhlasili. Napriek tomu tieto rôzne, ak už akékoľvek, názory neovplyvňovali základný postoj lekárskej profesie. Tradícia, vychádzajúca z Hippokratovej prísahy (pozri nižšie), nebola donedávna spochybňovaná. Až v dnešnej dobe si diskutujúci vyberajú patričné citáty filozofov a hľadajú v ich postojoch podporu pre svoje tvrdenia 1. Sparťania boli známi tým, že mali kladný postoj k aktívnemu usmrcovaniu defektných novorodencov a starých občanov. Pytagorejci (následovníci Pytagora, 572497 pr. Kr.) s eutanáziou zásadne nesúhlasili z náboženských dôvodov a apelovali na rešpekt k ľudskému životu. Podľa nich pozemská existencia človeka je spojená s bolesťou a niekedy aj s ťažkou smrťou preto, lebo sa jedná o potrestanie za predchádzajúce hriechy. Bohovia určujú dobu trvania ľudského života a jeho predčasné ukončenie je hrubým priestupkom proti božskému rádu. Aj Hippokratova prísaha pochádza najskôr z pera následovníkov Pytagora. Sokratov (470399 pr. Kr.) názor na smrť sa zdá byť poznamenaný zvláštnymi okolnosťami, súvisiacimi s predjímaním vlastnej smrti a s jeho odsúdením na smrť. Uvažoval, že strach zo smrti je niečim nemúdrym. Ide o bezsenný spánok, z ktorého sa buď nezobudíme- a teda sa nemusíme báť alebo budeme prenesení tam, kde budeme v spoločnosti 1 Munzarová, M. Eutanazie, nebo paliativní péče? Praha: Grada PublishinG, a. s., 2005, str. 25 6 tých, ktorí nás predišli- a to by malo byť naopak dôvodom k radosti. Sokrates bol tiež proti preťahovaniu prirodzeného procesu umierania (tzv. dystanázia- pozri nižšie). Platón (427347 pr. Kr) vnímal samovraždu zásadne negatívne, v prípade agonizujúcej a zničujúcej choroby by však v niektorých prípadoch ukončenie života schvaľoval. Platón by tiež schvaľoval chcenú eutanáziu u nevyliečiteľne chorých a nezpôsobilých aj na základe utilitaristických prístupov: človek s ťažkou chronickou chorobou je neužitočný ako pre seba, tak aj pre štát. Aristoteles (384322 pr. Kr) však nesúhlasil s týmto názorom. Vystupoval predovšetkým proti ukončovaniu života v prípade najrôznejších ťažkostí: „ Privodiť si smrť, aby sme sa vyhli chudobe alebo následkom sklamania v láske alebo inému zármutku, neprináleží človeku statočnému, ale zbabelcovi.“ 2 Toto svoje presvedčenie nestaval na náboženskom podklade. Zdôrazňoval, že občania musia zostať pre dobro štátu produktívnymi