2011 1 Bardejovský Prameň Bardejovský Prameň Časopis Cirkevného zboru ECAV na Slovensku Bardejov Ro čník 9 Apríl 2011 Číslo 2 Poslušnos ť zo zákona a poslušnos ť z lásky Jozef Grexa List Židom 5,8-10: „Hoci bol (Ježiš) Synom, tým, že trpel, nau čil sa poslušnosti! A stal sa pôvodcom ve čného spasenia, ke ď prešiel do dokonalosti k dobru všetkých, ktorí Ho poslúchajú, ke ď Ho Boh vyhlásil za ve ľkňaza na spôsob Melchisedecha.“ Jednou zo základných Lutherových reforma čných kníh sa u číme zárove ň by ť poslušnými aj v odpúš ťaní, zmierení je rozsahom nie ve ľká kniha: O novej poslušnosti kres ťana. a láske. Zaoberá sa novým poh ľadom na poslušnos ť veriaceho Niekedy je jednoduchšie by ť poslušným z človeka vo či Pánu Bohu, vo či ľuďom i cirkvi. Luther v nej povinnosti. Nikto sa nepýta na naše pohnútky, len nech prichádza ku záverom, že kres ťan je najslobodnejším robíme, čo od nás čakajú. Poslúchni navonok a čo skrývaš v a najposlušnejším tvorom zárove ň. Poslušnos ť kres ťana je srdci, to je jedno. Poslušnos ť zákona však celkom prirodzene úplne novej kvality, ide o poslušnos ť založenú na láske vo či privádza ku falošnosti, pokrytectvu. Z poslušnosti zo zákona tomu, koho poslúchame. Mohli by sme zjednodušene môžeme ešte tak vykona ť nejaký dobrý skutok. Prinútime sa poveda ť aj tak, že existuje dvojaká poslušnos ť: zo zákona a z čosi vykona ť, ale ve ľmi ťažko môžeme z povinnosti zákona lásky alebo iná č: poslušnos ť zo strachu a poslušnos ť odpúš ťať. Odpustenie sa musí odohra ť v našej duši. Tam slobody. Apoštol Pavel na jednom mieste vyjadruje tento nesmierne záleží na našom osobnom stotožnení sa s tým, čo rozdiel na vz ťahu otroka a die ťaťa. Aj otrok, aj die ťa Boží príkaz hovorí. A to je aj jediná schodná cesta. poslúcha toho istého pána. Ale die ťa poslúcha z lásky, Touto cestou šiel náš ve ľkňaz, Pán Ježiš Kristus. poslúcha s vedomým, že raz bude dedi čom všetkého, čo má Nasledova ť Ježiša znamená pre nás, Jeho u čeníkov, u čiť sa otec. Otec riadi všetko tak, aby z toho jeho deti mali osoh. láske, aby dobrota a odpúš ťanie vychádzali z našich s ŕdc Preto die ťa s dôverou a ochotou poslúcha, lebo vie, že a neboli len príkazom zhora. Ježiš, hoc bol Synom Božím poslušnos ťou otcovi pomáha vlastne aj sebe samému. a mohol kona ť zo svojej autority, predsa sa poddal v Pod ľa slov listu Židom, ktoré sme čítali, je utrpenie poslušnosti Otcovi. školou poslušnosti. Pri stretnutí s trápením sa človek nau čí My, kres ťania by sme mali by ť vidite ľní vo svete po čúva ť, pozorne po čúva ť a rozoznáva ť, kam nás Duch práve zákonom lásky. Pokia ľ tak nie je, je márne naše Svätý vedie, čo nám navrhuje a kam nás volá. V utrpení nám kázanie v slovách. Zvláš ť v posledných rokoch náboženskej zostáva prvá pomoc - poslušnos ť Božiemu slovu. V utrpení slobody si uvedomujeme, ako často sme svoju kres ťanskú slobodu pochopili celkom nesprávne ako možnos ť robi ť, čo 2011 2 Bardejovský Prameň chceme. A tak sa objavia aj v cirkvi nevraživos ť, napätia, Prežívame pôst. Je to obdobie odriekania sa, oso čovanie, vyvolávanie nepokojov. To preto, že chýba sebaovládania, zdržanlivosti. Bu ďme teda zdržanliví v hneve, poslušnos ť v utrpení. Naša hrdos ť sa dostala k slovu. Ve ď svojvôli, odriekajme sa svojej hrdosti, vzdajme sa seba nie čo znamenáme. No kríž Kristov nás u čí presta ť zneužíva ť samých, aby v nás dostal miesto Kristus. Nech pôstnym heslo kres ťanskej slobody na svojvo ľné konanie. Kristus, náš heslom každého z nás budú slová apoštola Pavla: nežijem už ve ľkňaz, hoci Jemu bolo všetko poddané, sám sa v pokore ja, ale žije vo mne Kristus. Amen poddal v poslušnosti svojmu Otcovi. Tu h ľadiac na kríž Pána Ježiša zostávame Mu dlžní práve Jeho poslušnos ť lásky. Modlitba: Ot če nebeský, ďakujeme za to, že si poslal svetu svojho Syna Ježiša Krista. On sa stal pôvodcom ve čného spasenia. V ďaka za Jeho príklad poslušnosti a poddanosti. Stal sa dokonalým predobrazom toho, čo máme nasledova ť. Odpus ť nám, že sme sa tak málo od Neho nau čili. Odpus ť nám, že poslušnos ť Tvojmu zákonu nám tak ťažko prichádza do srdca a často zostáva len na povrchu. Pomáhaj nám nehodným, zmiluj sa nad nami. Urob z nás lepších žiakov nášho nebeského učite ľa. On, hoci bol Synom najvyššieho, v pokore prijal všetko pod ľa Tvojej vôle. Pomôž aj nám ma ť dos ť všetkého pod ľa toho, aká je Tvoja svätá vô ľa s nami. Amen. Ako na to ? Večera Pánova Ako ju prijímať a ako sa pripraviť? Zámerom týchto pár riadkov nie je poda ť teologické vyu čovanie o Večeri Pánovej, ale poskytnú ť nieko ľko praktických rád, vysvetlení a usmernení, ako čo najlepšie využi ť vzácne požehnanie sviatosti Večere Pánovej, ako môžeme prežíva ť čas príprav doma i účas ť na nej v spolo čenstve veriacich. Ve čera Pánova je totiž jedna zo základných sú častí nášho kres ťanského života. Je jednou z dvoch sviatostí, ktoré ustanovil Pán Ježiš Kristus a je vzácnym prostriedkom milosti, ktorý nám Pán Ježiš ponúka k nášmu prospechu. Ako vzácny liek je ve ľmi ú činná. Jej nehodné užívanie však môže ma ť opa čný ú činok, ako sme o čakávali. Preto je dobre ma ť jasno v tom, pre čo a ako k Večeri Pánovej pristupujeme a s čím všetkým sa pri jej prijímaní môžeme stretnú ť, čomu by sme mali správne rozumie ť. Príprava doma starajú o pranie a čistenie obrúskov používaných pri V našej cirkvi máme zaužívané spojenie prijímania prijímaní. Sú chvíle, kedy aj my k ňazi rozmýš ľame, ako sa Večere Pánovej so spove ďou, teda vyznávaním hriechov dotknú ť hlavy s takým výnimo čným ú česom, že hľadáme a prijatím rozhrešenia. V praxi vychádzame zo slov Písma miesto na položenie ruky pri zvesti rozhrešenia. To platí aj svätého, ktoré nás napomína, aby sme neprichádzali k stolu o mužoch, nielen o ženách. Ani oble čenie, ani ú čes nás Pánovmu vnútorne nepripravení, ľahkovážne, vez úcty nerobia hodnými alebo nehodnými ve čere Pánovej. Ale na k ve ľkému utrpeniu Kristovmu, bez úprimnej ľútosti nad druhej strane - vonkajší výzor by nemal by ť výrazom našej svojimi hriechmi. Nie svojou ľútos ťou získame odpustenie. výnimo čnosti. Skôr je na mieste jednoduchos ť a skromnos ť. Ale svojou ľahostajnos ťou môžeme uráža ť Krista. Apoštol To neznamená za každú cenu by ť v čiernom, smúto čnom Pavel píše, že v takom prípade ide o nehodné prijímanie, odeve. Len nech má všetko svoju únosnú mieru. Nech nám ktoré nám neslúži na odpustenie, ale na potvrdenie našej na kalichu nezostávajú prive ľmi výrazné stopy rúžov a nech viny. (1 K 11, 26-29) sa sústredíme pri oltári viac na to, čo pekného prijímame od Základom správnej prípravy k prijímaniu je pokorné Pána Ježiša, než na to, ako pekne vyzeráme my sami. Odev srdce pred Pánom Bohom. K tomu nám pomôže čítanie a účes nemajú by ť ani dôvodom nášho vzájomného Božieho slova, modlitba. Veľmi ú činnou sú čas ťou prípravy posudzovania sa. Nech sa každý zah ĺbi do svojho vnútra je poveda ť si v rodine, že ideme k Večeri Pánovej. Toto by a skúma svoje srdce, či je správne pripravené na stretnutie nás malo vies ť k vzájomnému odpusteniu. Pán Ježiš v s Kristom. evanjeliu hovorí, že ak ideme k oltáru a spomenieme si, že niekto má proti nám nie čo, najprv sa máme ís ť zmieri ť Ako často pristupova ť k Ve čeri Pánovej? s bratom a až potom prís ť k oltáru. Ak sa takýto brat či sestra Toto je jedna z otázok, ktoré rieši aj katechizmus. s nami nechce zmieri ť, hoci my sme mali úprimný dobrý Odpove ď je jednoduchá: Ak si ob ťažený a cítiš svoju slabos ť, úmysel, smieme k Večeri Pánovej pristúpi ť. Nepokoj toho, cho ď ta s rados ťou a daj sa ob čerstvi ť, poteši ť a posilni ť. ktorý odpusti ť nechce, zostáva v jeho srdci. Lebo keby si chcel čaka ť, kým sa toho všetkého zbavíš, aby si Z príprav na prijatie Večere Pánovej by sme mohli pristúpil k sviatosti čistý a hodný, musel by si sa jej naveky vynecha ť extravagantné oble čenia, ú česy a výrazné lí čenie sa vzda ť. Znamená to, že k Večeri Pánovej máme pristúpi ť tak u sestier – čo nám zvláš ť pripomínajú bratia sestry, ktorí sa často, ako to potrebujeme. A ako často ju potrebujeme? Tak 2011 3 Bardejovský Prameň často, ako hrešíme. A ako často hrešíme? Tu si každý musí nad kalichom, v ktorom prinášajú na oltár nové víno vedie ť odpoveda ť sám. Skúsenos ť však hovorí, že hrešíme hovoríme slová ustanovenia o krvi Kristovej a kalichu novej každý de ň. zmluvy. Nie náhodou bola v minulosti v našej cirkvi ponúkaná Večera Pánova každú nede ľu, pri každých Čo so spove ďou, ak sa nechystám prija ť sviatos ť? službách Božích. Až útlak protireformácie spôsobil, že Zaužívaná prax, že v prvú nede ľu v mesiaci máme cirkev stratila k ňazov, nebola možnos ť prijíma ť sviatos ť tak prisluhovanú sviatos ť priniesla aj otázku: čo majú robiť pravidelne. Z tejto núdze a výsledku útlaku sa stala ľudia, ktorí sa na spove ď a Večeru Pánovu nechystali, ale sú „luteránska tradícia“, ktorá nie je ani správna, ani luteránska. v túto nede ľu v kostole. Na bohosloveckej fakulte pri Sme ve ľmi radi, že ponuku Ve čere Pánovej aspo ň raz vyu čovaní o liturgickom poriadku pri tejto príležitosti v mesiaci využíva aj v našom zbore čoraz viac ľudí.