Masarykova univerzita v Brn ě Filozofická fakulta Ústav hudební v ědy BAKALÁRSKA DIPLOMOVÁ PRÁCA Akademický rok: 2010/11 Petra Martišová Masarykova univerzita v Brn ě Filozofická fakulta Ústav hudební v ědy Sdružená um ěnov ědná studia Krátkometrážna tvorba Davida Lyncha BAKALÁRSKA PRÁCA, vedúci práce: Mgr. Jan Špa ček Akademický rok: 2010/11 Petra Martišová 2 Prehlasujem, že som bakalársku prácu vypracoval/a samostatne s využitím uvedených prame ňov a literatúry. ... ... ... ... ... ... ... ... ... ... ... ... ... ... ... ... ... ... Podpis autora práce 3 PREDHOVOR Nasledujúca práca vznikala v inšpiratívnom prostredí francúzskeho existenciálneho precitnutia, v obklopení pozlátka bohatých a krásnych, odvrhnutých, ale o to zaujímavejších fantómov periférii. Jej idea sa formovala pravdepodobne už v prenatálnom umenovednom období s prvými nevysvetlite ľnými pasážami a boles ťami na spánkoch z Mazacej Hlavy. Fakt či fikcia? Chcela by som využi ť túto príležitos ť, aby som po ďakovala Masarykovej Univerzite a mojim rodi čom, ktorí mi umožnili v ďaka pobytu Erasmus prácu s rozsiahlou cudzojazy čnou bibliografiou. Rovnako mi pomohli kurzy Mme. Michèle Barbe, odborní čky na vizuálno-muzikologickú interakciu, ktorej prístup ma utvrdil v obsahu prvej časti zameranej na umelecké interakcie, ktoré pod ľa m ňa tvoria k ľúčovú podstatu výu čby umeleckých vied v Brne, tunajším pedagógom v ďaka za ich kritické pripomienky po čas štúdia a nové výzvy a otázky v umenovednej oblasti. Svoje „merci“ chcem vyslovi ť aj „geekovi“ Michalovi, ktorý mi zabezpe čil filmový materiál, a samozrejme rodine, priate ľom a spolužiakom, ktorí podnietili záujem o umelecko- vednú problematiku a o priestor medzi nebom a zemou. Prácu by som chcela venova ť všetkým h ľada čom krásy a škaredosti, emócii aj chladnej racionality, ľuďom komparujúcím a niekedy prílišne analyzujúcim čaro mágie okamžiku, všetkým obyvate ľom Lynchlandu. 4 OBSAH Predhovor ......................................................................................................................... 4 Obsah................................................................................................................................ 5 Úvod ................................................................................................................................. 6 1 UMELECKÉ INTERAKCIE .................................................................................... 8 1.1 Ma ľba................................................................................................................. 8 1.2 Zvuk ................................................................................................................. 12 1.3 Iné „hrani čné“ vplyvy...................................................................................... 15 1.4 Autorský rukopis.............................................................................................. 19 2 KRÁTKOMETRÁŽNA TVORBA......................................................................... 24 2.1 Prvá etapa tvorby – jazyk a rodina................................................................... 24 2.2 Absurdita a záhada........................................................................................... 28 2.3 Film – príbeh.................................................................................................... 31 2.4 Inteligentná reklama ........................................................................................ 35 Záver............................................................................................................................... 41 Résumé ........................................................................................................................... 42 Résumé ........................................................................................................................... 43 Zoznam bibliografických odkazov................................................................................. 44 Zoznam ostatných použitých zdrojov............................................................................. 46 Príloha A – Umelecké presahy...................................................................................... 47 Príloha B – Krátke filmy ............................................................................................... 48 Príloha C – Filmografia ................................................................................................. 49 5 ÚVOD Novinové titulky oznamujú koniec mayského kalendára i sveta v roku 2012. Ale čo ak Mayovia ohlásili len koniec sveta, ako ho poznáme my. Možno za čiatok paralelných spojení, prienikov a únikov, červených miestností a emotívnych iluzívnych vystúpení divadla Silencio, trpaslíkov a obrov a Dalea Coopera. Za čiatok sveta, ktorý David Lynch už roky zobrazuje, aby nám ponúkol nevšedné, nepotrebné či nám ako subjektu vlastné. Čo ak? Cie ľ nasledujúcej bakalárskej práce s titulom Krátkometrážna tvorba Davida Lyncha spo číva v dvoch hlavných tematických úlohách. V prvej časti sa budeme venova ť interakciám jednotlivých umení, ktoré sa v tvorbe režiséra často prekrývajú, a jeho koncepcii filmu, ktoré spolo čne vytvárajú špecifický lynchovský umelecký priestor. Pokúsime sa zodpoveda ť otázky súvisiace s primárnym maliarskym vzdelaním a postupným prechodom k siedmemu umeniu a jeho individuálnym vlastnostiam ako média, ktoré dokáže zjednoti ť viaceré umelecké prístupy. Vystopujeme črty plastických umení, hudby a ruchov, divadla vo filmovom i pôvodnom spracovaní s oh ľadom na prácu tvorcu, ako ju vníma samotný Lynch. V bádaní sa zastavíme u kľúčových osobností, ktoré sa podie ľajú implicitne i explicitnejšie na Davidových fantomatických výjavoch. Druhá čas ť bude čisto zameraná na krátkometrážnu tvorbu. Pre ľahšiu orientáciu krátke filmy rozdelíme čiasto čne chronologicky a tematicky. Prvá etapa tvorby ako prerod medzi maliarom a filmárom sa logicky bude dotýka ť ešte výtvarných vplyvov a vyjadrovacích schopností režiséra. V ďalších kapitolách sa filmom prisúdia už spolo čné črty, ktoré už Lynch vedome do svojich krátkych filmov implementoval, na rovnakej báze ako u dlhometrážnej tvorby. Absurdita a záhada skôr ako ambientné atribúty stoja v protiklade s filmom – príbehom, ktorý buduje krehkú naratívnu kostru. Samostatnú skupinu tvoria komer čné reklamné „spoty“, na ktorých sa striedavo autorovi darí plni ť umeleckejšie ambície projektov. Zvolené tematické celky boli vybrané s cie ľom vystihnú ť Lynchovu autorskú komplexnos ť, ktorá sa objavuje u mnohých postmoderných umelcov. Ich spolo čným znakom sa stáva vyjadrenie pomocou viacerých médii, okrem tvorivých záležitostí musia prevzia ť aj propaga čné aspekty artistickej domény. Umelci s osobným autorským vyjadrením oscilujú medzi glorifikáciou a zatratením, aby sa ich status 6 zasekol na individuálnej diváckej percepcii, kedy je neistota interpretácie tak naliehavá, že pomáha vzniknutiu nových univerzov chápania. Hierarchický systém hodnôt z dávnej minulosti katarznej éry sa stráca, aby ho nahradili skôr emócii zbavené, ľahké racionálne otrasy s vedomím intelektuálnej fiktívnej hry. Téma bakalárskej práce sa objavila práve s dobovým kontextom, multinázorovos ťou a v prvom rade prienikom jednotlivých umeleckých stvárnení, ktoré autor tejto štúdie Lynchovi pripisuje. Teoretické východiská a nazhromaždené citácie sa opierajú o bohatú cudzojazy čnú literatúru, najmä francúzske preklady, a pochádzajú z rozmanitých publikácii. Ťažiskovým je Rodleyho rozhovor s Lynchom, nemenej podstatnú úlohu zohrávajú aj zbierky esejí The Cinema of David Lynch: american dreams, nightmare visions či Mulholland Drive. Na bližšie pochopenie tvorby slúžia rozbory filmov ako Lost Highway: Le purgatoire des sens, Eraserhead: un film de David Lynch, Blue Velvet – David Lynch, Blue Velvet, Mulholland Drive de David Lynch a Twin Peaks: Laboratoires de David Lynch, samozrejme v kombinácii s vlastným diváckym zážitkom. Všeobecný náh ľad zabezpe čujú biografické diela o Lynchovi, ktoré napísali T. Yousse, M. Chion a R. Fischer. Na vzniku štúdie sa podpísali aj katalógy k výstavám zamerané na Lynchove výtvarné po činy ako The air is on the fire a David Lynch - Dark Splendor: Space, Images, Sound. Spomenuté a aj iné doplnkové diela pomohli autorovi textu hlbšie pochopi ť zvolenú problematiku, i ke ď treba doda ť, že sa krátkym filmom venujú len okrajovo, v mnohých prípadoch vôbec, čo ponechalo priestor pre umelecko- vednú abstrakciu a interaktívne prepájanie zozbieraných informácii. Či už sa konca sveta do čkáme alebo nie, už dnes môžeme nahliadnu ť do Lynchlandu, miesta osudových žien, ne čakaných objavov, miesta, kde „there´s always music in the air.“1 Sta čí pomyse ľné play na našom prehráva či či trpezlivé oto čenie tejto strany. 1 DAVISON, A. – SHEEN, E.: The Cinema of David Lynch: American Dreams, Nightmare Visions. Wallflower Press, New York, 2003, str. 83. 7 1 UMELECKÉ INTERAKCIE Pre bližšie pochopenie Lynchovej filmovej tvorby treba spozna ť jeho celkový umelecký prístup a najmä fakt, že pracuje v prvom rade ako maliar. „Painting is likely where everything begins for Lynch, and is therefore the most appropriate place to start.“ 2 Korene výtvarnej techniky možno h ľada ť už v detstve, kedy na príkaz matky namiesto oma ľovávaniek vyvíjal svoju kreativitu kreslením, k možnosti sa umením živi ť ho priviedol kamarátov otec Bushnell Keeler. „Navštívil jsem ho v ateliéru v Georgetownu a pak jsem si uv ědomil, že bych vlastn ě cht ěl být jako on.“ 3 Lynch navštevoval tiež kurzy na Corcoran School of