Masarykova univerzita Filozofická fakulta Ústav hudební vědy Teorie interaktivních médií Analýza koncertov a vystúpení holografických fiktívnych interprétov Bakalárska diplomová práca Autor práce: Rastislav Bača Vedúci práce: PhDr. Martin Flašar, Ph.D. Brno 2014 Bibliografický záznam BAČA, Rastislav. Analýza koncertov a vystúpení holografických fiktívnych interprétov. Brno: Masarykova univerzita, Filozofická fakulta, Teorie interaktivních médií, 2014. Vedúci bakalárskej práce: PhDr. Martin Flašar, Ph.D. Kľúčové slová Koncert, hologram, virtuálna realita, multimédiá, Hatsune Miku, Gorillaz, Tupac, Michael Jackson, Musion Eyeliner Keywords Concert, hologram, virtual reality, multimedia, Hatsune Miku, Gorillaz, Tupac, Michael Jackson, Musion Eyeliner 2 Prehlasujem, že som diplomovú prácu vypracoval samostatne s využitím uvedených prameňov a literatúry. ..................................................... Podpis autora práce 3 Poďakovanie Na tomto mieste by som rád poďakoval vedúcemu mojej práce, PhDr. Martinovi Flašarovi, Ph.D., najmä za samotný nápad danú problematiku zmapovať a za usmernenie v budovaní štruktúry práce. Ďalej všetkým "mojim" kapelám, rodine a priateľom. 4 OBSAH Úvod...............................................................................................................................7 HISTÓRIA A TEÓRIA HOLOGRAFICKEJ PROJEKCIE..................................9 História holografickej projekcie.........................................................................9 Holografická projekcia Musion Eyeliner 3D...................................................11 Multimédiá.......................................................................................................11 Virtuálna realita................................................................................................13 Jem Kelly - Pop music, multimedia and live performance..............................14 ROZBOR KONCERTOV JEDNOTLIVÝCH INTERPRÉTOV..........................16 1. REMEDIÁCIA ŽIJÚCICH INTERPRÉTOV.........................................................16 1.1. Beyoncé..........................................................................................................16 1.2. The Black Eyed Pease....................................................................................17 1.3. Ol’ Dirty Bastard............................................................................................17 1.4. Tokio Hotel....................................................................................................17 1.5. K-POP (2NE1, BIGBANG, PSY)..................................................................18 2. REMEDIÁCIA NEŽIJÚCICH INTERPRÉTOV..................................................23 2.1. Tupac Shakur.................................................................................................23 2.2. Michael Jackson.............................................................................................27 3. VIRTUÁLNI INTERPRÉTI..................................................................................32 3.1. Hatsune Miku.................................................................................................32 3.1.1. "Prvý zvuk z budúcnosti"........................................................................32 3.1.2. Vývoj a prijatie online publikom............................................................33 3.1.3. Prechod na koncertné pódiá....................................................................35 3.1.4. Sesterské projekty...................................................................................37 5 3.2. Gorillaz...........................................................................................................38 3.2.1. "Virtuálna kapela"...................................................................................38 3.2.2. Analýza vystúpenia v rámci Grammy Music Awards 2006...................40 Záver.............................................................................................................................43 Resumé.........................................................................................................................47 Summary......................................................................................................................48 Zoznam použitej literatúry...........................................................................................49 6 ÚVOD Pojem koncert sa v tomto storočí nenávratne zmenil. Jeho predpokladom už nevyhnutne nie je fyzická prítomnosť interpréta, ale namiesto živého speváka alebo speváčky sa môžeme stretnúť aj s holografickou projekciou postavy "spievajúcej" vopred nahraný alebo syntetizovaný spev. Jedným z príkladov je japonský projekt fiktívnej speváčky Hatsune Miku, ďalej spoločné vystúpenie speváčky Madonny s holografickými postavami predstavujúcimi alter-ego skupiny Gorillaz na udeľovaní cien Grammy 2006 a podobne. Práca „Analýza koncertov holografických a fiktívnych interprétov“ rozoberá jednotlivé projekty, analyzuje ich, komparuje navzájom i s koncertmi skutočných spevákov a hľadá objasnenie ich popularity a úspechu. V prvej časti svojej práce sa snažím teoreticky vymedziť pojem hologram, popísať stručnú históriu holografickej projekcie a vysvetliť technológiu používanú pri holografických koncertoch a to konkrétne systém Musion Eyeliner 3D, nakoľko pomocou tohto systému bola spracovaná väčšina holografických koncertov o ktorých neskôr v práci píšem. Táto technologická oblasť síce podlieha rapídnemu napredovaniu a technickému pokroku, a to ako v oblasti projekcie, tak aj vo virtuálnom modelovaní, napriek tomu si myslím, že je dôležité vysvetliť aspoň základné princípy fungovania tejto technológie, ako aj holografického modelovania a projekcie všeobecne, a to v minulosti aj dnes. V ďalšej podkapitole sa budem venovať pojmu multimédium, pokúsim sa ho definovať a kategorizovať, čo je nevyhnutné pre argumentáciu 3D koncertu ako multimediálnej formy hudobného umenia. Rovnako venujem jednu podkapitolu virtuálnej realite, nakoľko je pre analýzu 3D koncertu na poli umenia interaktívnych médií nevyhnutné tento prvok vymedziť. Vo svojej práci rovnako pracujem s textom Jema Kellyho „Pop music, multimedia and live performance“, ktorý rozoberá 3D koncerty neživých interprétov z hľadiska aktuálnosti takéhoto typu koncertu. V nasledujúcich kapitolách sa venujem analýze holografických koncertov jednotlivých interprétov a to ako reálnych, tak aj fiktívnych. Pokúsim sa priblížiť čitateľovi náhľad na čo najrozmanitejší záber holograficky projektovaných interprétov a umelcov počnúc reálnymi a zároveň žijúcimi umelcami, skrz „oživenie“ zosnulých až po výlučne fiktívnych interprétov, akými je napr. japonská senzácia Hatsune Miku. Pokúsim sa o kategorizáciu a zaradenie takéhoto typu koncertov a vytvorenie 7 jednoduchého systému podľa pomeru remediácie a virtualizácie. V texte budem pracovať s metódou analýzy a následnej komparácie. Keďže sa jedná o tému aktuálnu a doposiaľ takmer neprebádanú, budem čerpať najmä z internetových stránok, článkov a posudzovať ich podľa vlastného uváženia tak, aby mohla byť táto práca dobrým podkladom pre ďalšiu činnosť a poskytovala aspoň základnú orientáciu v problematike. 8 HISTÓRIA A TEÓRIA HOLOGRAFICKEJ PROJEKCIE Úvodná kapitola „Rozbor koncertov“ rozoberá akt 3D koncertu na jednotlivé zložky. Prvým cieľom je priblížiť históriu a realizáciu holografickej projekcie a používanej technológie Musion Eyeliner. Nasledujú podkapitoly venované témam multimédií a virtuálnej reality. Stručne definujú dané pojmy a uvádzajú do problematiky, aby osvetlili argumentáciu v ďalších častiach práce. História holografickej projekcie Pojem hologram zaviedol jeho vynálezca, Denis Gábor, spojením gréckych slov „holos“ (celý) a „gramma“ (správa). Gáborov výskum sa pôvodne zameriaval na röntgenové mikroskopy a vynález hologramu bol len nepredpokladaným výsledkom snahy o vylepšenie elektrónového mikroskopu, ktorý vznikol v roku 1947.1 Hoci sa spočiatku zdal vynález nevyužiteľný a od ďalšieho vývoja sa upustilo, v neskorých päťdesiatych rokoch sa ho chopili dvaja vedci. Ruský inžinier Yuri Nikolaevich Denisyuk v Leningrade vyvinul proces nahratia hologramu na fotografické platne s vysokým rozlíšením, ktoré by reprodukovali obraz na takmer rovnej reflexnej ploche ako je napr. konvexné zrkadlo. Ďalším bol Emmet Leith, inžinier z Willow Run Laboratories spadajúcich pod Michiganskú univerzitu. Leith spoločne so svojim kolegom Utpanieksom navrhol spôsob holografickej projekcie čiernobielych fólií. Ich pôvodný výskum bol obmedzený použitím monochromatických lámp, no v roku 1963 rozšírili svoju technológiu vďaka novým laserovým technológiám aj na 3D objekty.2 Okrem vedeckej obce vzbudil vynález pochopiteľný záujem aj u spoločností. Najväčšia z týchto firiem, Conductron Corporation, zohrala významnú úlohu vo formovaní chápania holografickej projekcie laickou verejnosťou. Označovala hologramy za predzvesť novej reklamy a médií a hlásala neodvratný prechod k 3D televízii a kinu. Spoločnosť podporovala výskum hologramov, rovnako ako masovú 1 JOHNSTON, Sean F. A Cultural History of the Hologram. 2008. Leonardo, 41/3, s. 223-229. 2 Ibid., s. 223-229. 32 Ibid., s. 223-229. 4 JOHNSTON, Sean F. A Cultural History of the Hologram. 2008. Leonardo, 41/3, s. 223-229. 9 produkciu, čo viedlo k vytvoreniu pol milióna holografických obrázkov pre encyklopedický článok v roku 1967. Leith s Utpanieksom podporili umeleckú aplikáciu ich technológie spoluprácou s fotografom Fritzom Gorom, ktorý v roku