Revue dramatických umení Vydáva Kabinet divadla a filmu 1 Slovenskej akadémie vied Ročník 54 – 2006 – Číslo 1 OBSAH ŠTÚDIE Andrej Maťašík: Pavol Haspra a jeho divadlo vášní a emócií ................... 5 Ivan Stadtrucker: Otvorenie konferencie ................................................... 16 Juraj Sarvaš: Budem spomínať ................................................................... 18 Juraj Svoboda: Pavol Haspra – Jánošík malý vzrastom, veľký energiou ....................................................................................... 27 Anton Kret: Hasprova príprava na svoje nitrianske obdobie a jeho trvanie ......................................................................................... 32 Vladimír Suchánek: Divadlo v živote, život v divadle .............................. 40 Z konferencie (Miloš Mistrík, Vladimír Suchánek, Soňa Valentová) 44 Dušan Tarageľ: Paľo Haspra – aj „môj“ režisér ........................................ 50 Soňa Valentová: Spomienka ....................................................................... 54 Michal Babiak: Pavol Haspra ako režisér hier Dušana Kovačeviča ........... 58 Andrej Maťašík: Návrat Petra Karvaša v réžii Pavla Haspru .................. 62 Martin Timko: Medzi intenzívnym a extenzívnym .................................. 70 Štefan Fejko: Pavol Haspra – o jednej epizóde z predlhého seriálu ............ 80 Elena Knopová: Hasprove stretnutia s Tajovského Ženským zákonom 85 Miloslav Blahynka: Hudobnosť Hasprovho Pokusu o lietanie ................. 94 Slovenské divadlo DOKUMENTY Ladislav Čavojský: Hasprovo ráno, poludnie a večer ............................... 99 Ján Sládeček: Z článkov a rozhovorov Pavla Haspru ................................ 121 Milan Polák: Nadmieru naplnené roky s Táliou ........................................ 156 FAKTY Biografia ..................................................................................................... 159 Súpis divadelných réžií Pavla Haspru .................................................. 161 Súpis zachovaných televíznych inscenácii Pavla Haspru ................... 168 Súpis nezachovaných televíznych inscenácii Pavla Haspru ............... 187 1 Hlavný redaktor Andrej Maťašík Redakčná rada: Miloslav Blahynka, Ladislav Čavojský, Jana Dudko- vá, Ida Hledíková, Karol Horák, Georgij Kovalenko (Moskva), Nadežda Lindovská, Miloš Mistrík, Danièle Montmarteová (Paríž), Július Pašteka, Ján Sládeček, Jan Vedral (Praha), Ján Zavarský. Reprodukcie fotografií Matúša Oľhu, Alžbety Pupákovej a z archívu Di- vadelného ústavu v Bratislave. Kostýmový návrh Heleny Bezákovej pub- likujeme so súhlasom autorky. Technická redaktorka Jana Janíková Adresa redakcie: Kabinet divadla a filmu SAV Dúbravská cesta 9 841 04 Bratislava Slovenská republika Slovenské divadlo Telefón: ++4212/ 54 777 193 Fax: ++4212/ 54 773 567 E-mail: [email protected] www.sav.sk, www.kadf.sav.sk Nevyžiadané rukopisy sa nevracajú. Všetky texty sú publikované so súhlasom autora a vydavateľa. Toto číslo bolo odovzdané do tlače v marci 2006. Toto číslo časopisu Slovenské divadlo vydávame v rámci spolupráce Kabinetu divadla a filmu SAV, Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici, Slovenskej teatrologickej spoločnosti, Združe- nia slovenských divadelných kritikov a teoretikov a Združenia literátov Svojpomoc na príprave 3. Banskobystrickej teatrologickej konferencie v cykle DNES A TU: Pavol Haspra – Divadlo vášní a emócií, ktorá sa uskutočnila 9. decembra 2005 v Banskej Bystrici. Konferencia Pavol Haspra – Divadlo vášní a emócií a vydanie monoté- matického čísla časopisu Slovenské divadlo boli realizované s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. PAVOL HASPRA divadelný a televízny režisér 8. 12. 1929 Topoľčany – 27. 4. 2004 Bratislava 5 PAVOL HASPRA A JEHO DIVADLO VÁŠNÍ A EMÓCIÍ Štúdie ANDREJ MAŤAŠÍK Fakty sú jasné a nezmeniteľné: Pavol Haspra, muž, ktorý štyri desaťročia naplno a do dôsledkov patril k činohre Slovenského národného divadla, sa stal postavou na- šich divadelných dejín. Zostalo po ňom jeho dielo. Dlhý súpis divadelných réžií, ešte obsiahlejšia mapa jeho tvorivej práce pre televíziu, spomienky súčasníkov a spolupracovníkov a jeho texty. Aj to je osud režiséra, či širšie divadelného umelca – oslovujú svojim dielom vždy a zásadne len priameho účastníka, diváka inscenácií a nech sú naše záznamové technológie dnes akokoľvek vyspelé, nič sa na tom nezmení. Súčasnosť a živosť sú najsilnejšou zbraňou divadla, ale sú aj jeho prekliatím, veď inscenáciu nemožno od- ložiť do skrine, aby prečkala čas umeniu a kultúre nežičlivý, či dobu, v ktorej medzi vyvolenými vládli iné estetické ideály, a vybrať ju stamodtiaľ, keď príde jej čas. „Dnes a tu“ – nie náhodou dostal cyklus Banskobystrických teatrologických kon- ferencií tento názov, odkazujúci na jednu zo základných poučiek, ktoré do omrzenia opakoval na prednáškach z teórie divadla svojim poslucháčom rodák zo stredoslo- venskej metropoly, profesor Peter Karvaš. A nie náhodou sa pred Vianocami 2005 táto konferencia venovala životu a dielu režiséra Pavla Haspru. Slovenské divadlo má tú česť uverejniť referáty, prednesené na tejto konferencii a ďalšie vybrané texty, aby dielo Pavla Haspru mohlo aj ponad hranicu času a obmedzenia, dané charakterom divadla ako umenia živého kontaktu, oslovovať a vari i inšpiratívne pôsobiť na tých, ktorí Hasprove inscenácie z vlastnej diváckej skúsenosti už nepoznajú. Aký bol Haspra vlastne režisér? Vie sa o tom, že bol vzrastom síce malý, no temperamentom, zápalom a schop- nosťou zapaľovať iných, eruptívnosťou a nápaditosťou prerástol svoje okolie. Len veľmi zriedkavo sa nenáhlil, časom šetril, pretože neustále pracoval. Sezóna, v ktorej dostal v divadle „len“ dve inscenácie sa mu neveľmi pozdávala a kedykoľvek bol pri- pravený prijať aj ďalšiu réžiu, ak vypadol kolega či hosť. Popri práci v divadle často písal televízne scenáre a adaptácie a o rozsahu jeho televíznej režijnej tvorby vydá- va najpresvedčivejšie svedectvo súpis, ktorý uverejňujeme. S činohrou Slovenského národného divadla prežil vzostup v rokoch šesťdesiatych, ale i zložitosti normalizá- cie, uvoľnenie v závere rokov osemdesiatych, i poprevratové tápanie a snahu nájsť divadlu nové miesto v nových spoločenských podmienkach. Po Borodáčovi má na svojom konte vari najviac prvých uvedení nových slovenských hier v SND, popritom však bol jedným z tých, ktorí na naše javiská uviedli aj výkvet súdobej svetovej drámy, 6 ANDREJ MAŤAŠÍK Z 3. Banskobystrickej teatrologickej konferencie v cykle DNES A TU: Pavol Haspra – Divadlo vášní a emócií, Banská Bystrica, 9. decembra 2005. Účastníci konferencie – zľava dekan hostiteľskej Fakulty dramatických umení Ivan Stadtrucker, Soňa Valentová, Andrej Maťašík, Juraj Svoboda, riaditeľ Kabine- tu divadla a filmu SAV Miloš Mistrík, Helena Bezáková, Marcela Plítková, Elena Knopová, Jozef Mokoš, Miloslav Blahynka, Martin Timko, Anton Kret, Štefan Fejko, Pavol Palkovič, Vladimír Suchánek a Ján Jaborník. Snímka Matúš Oľha. ba stal sa prvým európskym režisérom, ktorý dostal právo naštudovať kontinentálnu premiéru Millerovej hry Po páde. Miloval Dostojevského a usiloval sa k nemu vracať, vylovil z prepadliska archívov nikdy nehrávanú Podhradského hru Holuby a Šulek i Palárikovu tragédiu Dimitrij Samozvanec, aby – obrazne povedané – druhou rukou preberal medzi Srbom Kovačevičom a Bulharom Radičkovom a zavše si to spestril svetovou klasikou. Kulantne povedané, bol typom režiséra, ktorý je požehnaním pre repertoárové divadlo, ktorý nemá svoju rigidne vymedzenú tému a netrvá na jej kon- tinuálnom rozvíjaní. Povedané možno menej zdvorilo, bol profesionálom a chápal, že divadlo, v ktorom pôsobí, tu nie je pre neho, ale pre tisícky návštevníkov, ktorých vkus a požiadavky sa rôznia a ktorým treba ponúknuť možnosť výberu. Neprerábal divadlo na svoj obraz, ale odovzdal sa mu do služieb a usiloval sa v tejto službe ne- podvádzať, ale odvádzať vždy maximálny výkon. Pamätníci s istou nostalgiou vždy spomínajú na Hasprovo „nitrianske obdobie“, pripomínajú, koľko jedinečných umeleckých prekvapení je v tejto neveľmi dlhej eta- pe Hasprovho režisérskeho života s jeho menom spätých. Ak sa však pozrieme na tento historický príbeh bez emócií (a aj bez filtra spomienok na vlastnú bezstarostnú PAVOL HASPRA A JEHO DIVADLO VÁŠNÍ A EMÓCIÍ 7 Fiodor Michajlovič DOSTOJEVSKIJ: Zločin a trest. Činohra Slovenského národného divadla v Bratislave, premiéra 1. 1. 1971. Leopold Haverl (Raskoľnikov), Gustáv Valach (Porfirij), Marián Gallo (Poručík) a An- ton Mrvečka (Razumichin). Snímka archív Divadelného ústavu. mladosť), musíme si uvedomiť, že pred Hasprovým príchodom nitrianske divadlo malo síce štatút divadla profesionálneho, ale k profesionalite malo dosť ďaleko. Has- pra a jeho herci – konškoláci znamenali predovšetkým v tomto ohľade zásadnú pre- menu súboru. Okrem nadšenia a chute „robiť divadlo“ si priniesli istú profesionálnu pripravenosť, schopnosť generovať tvorivý potenciál k výkonom v stanovenom čase. Haspra s dramaturgom Jánom Lacom začali systematicky zvyšovať nároky už pri výbere textov. Namiesto tradičnej slovenskej „dedinskej“ klasiky neváhali divákom ponúknuť vtedy čerstvé novinky Petra Karvaša (Polnočná omša, Antigona a tí druhí), namiesto známych klasických komédií sa na plagáte objavila Hugova dráma Hernani či Lorcova Krvavá svadba. Neboli to iste jednoduché rozhodnutia, veď konzervatívny divák v zájazdovom regióne sa dodnes s nedôverou stavia k „novotám“ a pre pre- vádzku bolo istotne Kocúrkovo či Statky – zmätky spoľahlivejším titulom, ako spome- nuté hry, alebo Lampiónová slávnosť