O B S A H Teória a metodológia J a n č o v i č, Ivan: K problematike narativity a referencie v historiografii a v umeleckej literatúre .............................................................. 621 Š t ú d i e H a n u l a, matej: Slovenskí agrárnici medzi zlučovacím zjazdom a parlamentnými voľbami v roku 1925 .............................................................. 633 T k á č, Ján: Chorvátsko v politike Slovenskej republiky v rokoch 1941 – 1945 .... 659 P e š e k, Jan: mocenský zásah proti Strane slobody v roku 1956 – prípad Vincent Pokojný a spol. ........................................................................... 685 R o z h ľ a d y Č a r n o g u r s k á, marina: Päťdesiat rokov slovenskej sinológie ........................... 699 D i s k u s i a Z e m k o, milan: Ad: Dušan Kováč, Problém písania mien historických osobností z obdobia uhorských dejín ................................................................. 725 C h a l u p e c k ý, Ivan: Niekoľko poznámok ku kauze „Vojtaššák a Baldovské kúpele“ ......................................................................... 729 H l a v i n k a, Ján – K a m e n e c, Ivan: Stanovisko autorov k recenzii Ivana Chalupeckého ........................................................................................... 741 R e c e n z i e Kapitoly zo súčasnej filozofie dejín (Juraj Dvorský) ................................................ 747 H u r b a n i č, martin: Posledná vojna antiky (martin Konečný) .............................. 749 K o p e č e k, michal: Hledání ztraceného smyslu revoluce (Adam Hudek) ............. 751 G l o s y .................................................................................................................... 755 K r o n i k a .............................................................................................................. 761 Obhájené práce ........................................................................................... 766 Slovenská historiografia 2008 (Alžbeta Sedliaková) ...................... 769 C O N T E N T S Methodology J a n č o v i č, Ivan: On the issue of narrativity and reference in historiography and fiction ......................................................................................................................... 621 A r t i c l e s H a n u l a, matej: The Slovak agrarians between the merging conference and the parliamentary elections of 1925 ........................................................................... 633 T k á č, Ján: Croatia in the politics of the Slovak Republic, 1941-1945 ................................ 659 P e š e k, Jan: The intervention of the regime in the Freedom Party in 1956, the case of Vincent Pokojný and his associates ................................................................ 685 H o r i z o n s Č a r n o g u r s k á, marina: Fifty years of Slovak Sinology ................................................... 699 D i s c u s s i o n Z e m k o, milan: Comment: Dušan Kováč: The problem of writing the names of historic personalities from the time of the Kingdom of Hungary ................................ 725 C h a l u p e c k ý, Ivan: Some comments on the “Vojtaššák and Baldovské kúpele” scandal ...................................................................... 729 H l a v i n k a, Ján – K a m e n e c, Ivan: View of the authors on the review by Ivan Chalupecký .......................................................................................................... 741 Slovak Historiography in 2008 (Alžbeta Sedliaková) R E V I E W – A N N O T A T I O N S – B I B L I O G R A P H Y – C H R O N I C L E I N H A L T Methodologie J a n č o v i č, Ivan: Zur Problematik der Narrativität und Referenz in der Geschichtsschreibung und Literatur ....................................................................... 621 S t u d i e n H a n u l a, matej: Slowakische Agrarier in der Zeit zwischen dem Vereinigungskongress und den Parlamentswahlen 1925 .......................................... 633 T k á č, Ján: Kroatien in der Politik der Slowakischen Republik in den Jahren 1941-1945 ................................................................................................... 659 P e š e k, Jan: machteingriff gegen die Freiheitspartei im Jahr 1956 der Fall Vincent Pokojný .................................................................................................. 685 R u n d s c h a u Č a r n o g u r s k á, marina: Fünfzig Jahre slowakischer Sinologie ........................................ 699 D i s k u s s i o n Z e m k o, milan: Ad: Dušan Kováč, Probleme bei der Namensschreibung .......................... 725 C h a l u p e c k ý, Ivan: Einige Notizen zur Kause „Vojtaššák und Kurort Erkersdorf (Baldovské kúpele)“ ................................................. 729 H l a v i n k a, Ján – K a m e n e c, Ivan: Stellungnahme der Autoren zur Rezension von Ivan Chalupecký ................................................................................ 741 Slowakische Historiographie 2008 (Alžbeta Sedliaková) K R I T I K – G L O S S E N – B I B L I O G R A P H I E – C H R O N I K HiStoRický čaSopiS ROČNíK 58, 2010, ČíSLO 4 te Ó ria A metodol Ó gia K PROBLEmatike narativity A REFERENCIE v historiografii a v umELECKEJ literatúRE Ivan J ančovič JANČOVIČ, Ivan. On the issue of narrativity and reference in historiography and fiction. Historický časopis, 2010, 58, 4, pp. 621-632, Bratislava. The author of the study pays attention to narrativity – which has been considered very crucial in recent decades in creating presentation of past events. Narration is a basic act in works of historians as well as prose writers. The author deals with some common aspects of narration in texts by historians and fiction writers. Historical text and fictional text are created by structural building of narration, where selection and hierarchization of facts is made, selected narration elements are put in a compact interpretation giving particular events sense and meaning. A certain aim of an author of narration cannot be excluded and procedures in the building of narrative structure are similar in both cases, but specific procedures, aimed at results not acceptable in a scientific text, are applied in fictional text. Next the author examines the main differences resulting from different characters of reference of both text fields and from their different position in a net of social discourses. The crucial difference originates in the ontological nature of facts in- cluded in a historian’s narration compared to the “facts” given by fiction. This is connected to differences in the references of the two types of text. The next differentiation aspect is represented by the aims followed in creating historical and fictional narration. These aims are influenced by our cultural frame. The texts of a historian and a fiction writer are produced and perceived in diverse „recep- tive regimes“; the two kinds of text enter different levels of expectation and fulfil diverse functions. Narration. Text of a historian. Non-fiction. Fact. Reference. V nedávno publikovaných štúdiách Václava Černíka1 a Eugena Zeleňáka2 autori pri uva- žovaní o spoločenskom fakte okrem iného nastolili problematiku ontologického statusu faktu a jeho noetickej dimenzie. Pretože teória spoločenského faktu je v oboch prácach do značnej miery kontextovaná užšou sférou historiografie, nemohla sa neobjaviť aj téma narativity (historickej narácie) ako prostriedku, ktorý konštruktivisticky orientovaní me- todológovia pokladajú za kľúčový pri vytváraní výkladov minulého diania. Naratívna forma, dlhodobo spájaná predovšetkým s oblasťou umeleckej literatúry a v súvislosti 1 ČERNíK, Václav. Formovanie teórie spoločenského faktu. In Filozofia, 2008, roč. 63, č. 8, s. 670-682. 2 ZELEŇÁK, Eugen. Historický fakt, realizmus a konštruktivizmus. In Filozofia, 2009, roč. 64, č. 7, s. 625-633. 621 Historický časopis, 58, 4, 2010 s ňou aj skúmaná, sa v prácach viacerých významných reprezentantov konštruktivizmu v historiografii stala dôležitým objektom teoretického záujmu.3 Predstavuje prienikovú oblasť, v ktorej sa stretávajú dve odlišné aktivity – písanie o dejinách ako významná súčasť spoločenských vied a tvorba umeleckej literatúry (prózy), patriaca do sféry ko- munikátov s osobitými funkciami, medzi ktorými dominuje funkcia estetická. Prítom- nosť narativity ako zakladajúceho aktu je v prácach historikov a rovnako aj v textoch umeleckej prózy evidentná a umožňuje pomenovať viaceré podobnosti. Na druhej strane nemožno prehliadnuť ani odlišujúce aspekty vyplývajúce z rozdielnosti štatútov oboch oblastí (veda – umenie) premietnutej do odlišných režimov fungovania v sieti spoločen- ských diskurzov. V nasledujúcich riadkoch sa pokúsim o vyvážený prístup k zbližujúcim i odlišujúcim stránkam naratívnosti v historiografii a v umeleckej literatúre. Pristavím sa pri niektorých univerzálnejších charakteristikách narativity, presahujúcich sféru slo- vesného umenia, a následne sa sústredím na osobitosti naratívnej formy, ktoré vyplývajú z jej príslušnosti do sféry umenia. Vhodným východiskom naznačeného zámeru je evidencia zásadného rozdielu onto- logickej podstaty faktov, o ktorých vypovedá narácia historika, a „faktov“ sprostredkova- ných umeleckou naráciou. Pre pozorovateľa, ktorý filozofickú problematiku sleduje len ako hosť zo sektora literárnej vedy, je sympatická „stredná cesta“, ktorú obaja spomenutí autori pri analýze spoločenského faktu vytyčujú medzi krajnými pozíciami naivného re- alizmu a extrémneho konštruktivizmu,