217 Mineralia slov. 19 (1987), 3, 217—230 Litologicko-sedimentologický a paleotektonický charak• ter bonnskej jednotky v Malých Karpatoch DUŠAN PLASIENKA Geologický ústav SAV, Dúbravská cesta 9, 814 73 Bratislava Doručené 3. 7. 1986 JlHTOJiorHiecKO-ocajoMHbiň M najieoTeKTOHMHecKHH xapaicrep SOPMHCKOH c iiiiniui.i B Maribix KapnaTax BopiiHCKaa efliiHima, jinacoBO­Hii>KHCMeJiOBoro(?) B03pacra, CBOMM JIHTO­ jionmecKHM co^ep>KaHneM n cTpyKTypHHM nojiottccmiCM OTjiimaeTca OT oCTajibHbix napaaBTOXTOHHbix Me3O30MCKiix cjie^OB TaipiiKa Majibix KapnaT, KOTopwe BiviecTe co CBOMM KpiicTajiiimmecKiiM cbyHflaMeHTOiví HaxoflHTCH no OTHOineHMK) K Heň B IIOKPOBHOM nojiOžKemni. npe/tnojiaraeTca, MTO ocaAOHHbifi óacceíiH óopimcKOň efliiHimw pacnojiaraucH B HJXHHX inaprit­ najibHbix 30Hax nemiHCKoro oueammecKOro Tpora. Ce,nnMenTauMH Haxo­ fllIJiaCb B 3aBUCHMOCTIl OT aKTHBHOCTU TeKTOHHHeCKHX pa3pblBHWX flCHCTBHÍÍ. TiinimHWM flJia Hen ABJIHIOTCH pa3JiimHbie ranu rpaBiirauMOimbix TeHeHiiii, KaK: Typ6iiAHTHbie, MacoBbie, npinHaKii cHHcefliiivieHTapHbix flecbopiviauMii CKOjibjKemiH n HajniMiie OJIHCTOJIHTOB. Lithological, sedimentological and paleotectonic pattern of the Borinka Unit in the Little Carpathians The Borinka Unit of Liassic to Lower Cretaceous (?) age differs by its lithological content and structural relations from other para­au­ tochtonous Mesozoic sequences of the Tatric in the Little Carpat­ hian Mts., which occur together with their crystalline basement in nappe position to the former. It is supposed that the sedimentation area of the Borinka Unit occurred in southern marginal zones of the Penninic oceanic trough. Sedimentation of the unit has been strongly affected by faulting and led to sedimentary features of several types pointing to typical gravitational sedimentation (turbidite, mass sedimen­ tation) in which olistolites and synsedimentary slumping deformations are common. Termínom borinská jednotka (sukcesia, vyznačuje mohutným vývojom niektorých sekvencia, resp. sled) označujeme súbor členov a súvrství, ktoré sú v ostatných sle­ mezozoických (prevažne jurských) šedi­ doch „obalového" paraautochtónneho me­ mentárnych hornín na západných svahoch zozoika tatrika Malých Karpát len rudi­ Malých Karpát medzi obcami Záhorská mentárne vyvinuté a v ostatných jadro­ Bystrica a Pernek. Borinská jednotka sa vých pohoriach Západných Karpát prak­ 218 Mineralta slov., 19, 1987 .// mm 15 D. Plašienka: Borinská jednotka v Malých Karpatoch 219 ticky neznáme. Ide predovšetkým o bonn• bola predmetom rôzne zameraných štúdií ské vápence, mariánske bridlice a brekcie už od začiatku nášho storočia. Polemické Somára. bolo hlavne vekové zaradenie borinských Borinská jednotka do určitej miery ko- vápencov (trias — lias?). Snáď už defini­ inciduje s Maheľovým termínom „borin­ tívne riešenie tohto problému priná­ ský vývin obalovej malokarpatskej jed­ šajú práce Mišíka (1936) a Kullmanovej notky" (in Maheľ et al., 1967). Maheľ však (1971). Poskytujú i odkazy na staršie prá­ (1. c.) do tohto vývinu zahrnul aj jursko­ ce o tejto problematike. Uvedení autori kriedový súbor tatrika východne od Ku­ potvrdzujú, že v komplexe borinských vá­ chyne, ktorý sa v tejto práci považuje za pencov sú prítomné triasové aj liasové odlišný element — samostatný kuchynský horniny. Ich vzájomné vzťahy však zostá­ sled. Borinskú jednotku možno považovať vali nejasné. Triasové horniny uprostred za neformálnu litostratigrafickú aj tekto­ liasových súvrství sú príkrovovými tros­ nickú oblastnú jednotku, lebo tvorí samo­ kami (Andrusov, 1946), jadrami ležatých statný subautochtónny štruktúrny ele­ vrás (Maheľ, 1952), šupinami tektonicky ment, kým ostatné mezozoické sledy („vý­ vyvlečenými z podložia (Maheľ in Buday viny"), ako devínsky, kuchynský, Kadlub­ et al., 1962) alebo olistolitmi? ka a orešiansky, tvoria spolu s kryštalini­ Polymiktné brekcie Somára považovali kom tatrika Malých Karpát rozsiahlu niektorí za tektonické (Klinec, 1965; Kull­ alochtónnu, vnútorne zložito členenú jed­ manová, 1971), iní za sedimentárne — lia­ notku. Styk borinskej jednotky s funda­ sové transgresné, klifové (Maheľ, 1952) či mentom a pokryvom tatrika Malých Kar­ príbojové (Cambel, 1954). Aký je však ich pát je systematicky tektonický, tvorený skutočný vzťah ku kryštaliniku? Medzi zlomami násunového, prešmykového a boč­ brekcie Somára zahrňujeme na základe né posuvného charakteru (obr. 1). detailného mapovania i pomerne rozsiahle územia, ktoré sú na publikovanej mape Náčrt problematiky Malých Karpát 1:50 000 (Maheľ, 1972) za­ radené do kryštalinika (čiastočne so „žila­ Horninová náplň borinskej jednotky mi" vápencov a zvyškami brekcií). Pri te­ .4 Obr. 1. Tektonická skica borinskej jednotky medzi Mariankou a Pernekom. 1 — kvartérne uloženiny, 2 — piesky a štrky (neogén), 3 — krížňanský príkrov (vysocký), 4 — granitoidy a ruly (bratislavský príkrov), 5 — kuchynský sled (lias — spodná krieda), 6 — fylity a amfibolity (staršie paleozoikum — pernecký komplex), 7 — súvrstvie Somára (doger — malm), 8 — mariánske súvrstvie (toark — malm?), 9 — súvrstvie Korenca (lias), 10 — súvrstvie Prepadlého (lias), 11 — väčšie olistolity triasových karbonátov a kremencov (7—11 — borinská jednotka), 12 — normálne zlomy zistené a zakryté, 13 — prešmyky a bočné posuny, 14 — priebeh osí makrosko­ pických synklinál a antiklinál, 15 — násunové plochy príkrovov, 16 — ležaté makro­ vrásy, 17 — smer a sklon vrstvovitosti, 18 — profilové línie Fig. 1. Tectonic scheme of the Borinka Unit between Marianka and Pernek. 1 — Quaternary sediments, 2 — sand and gravel (Neogene), 3 — Krížna (Vysoká) nappe, 4 — granitoids and gneiss (Bratislava nappe), 5 — Kuchyňa sequence (Liassic to Lower Cretaceous), 6 — phyllite and amphibolite (Early Paleozoic, Pernek Complex), 7 — Somár Formation (Dogger to Malm), 8 — Marianka Formation (Toarcian to Malm?), 9 — Korenec Formation (Liassic), 10 — Prepadlo Formation (Liassic), 11 — large olistolites of Triassic carbonate and quartzite (7—11 — Borinka Unit), 12 — normal fault known and covered, 13 — thrust and slip fault, 14 — megascopic syncline and anticline axis, 15 — nappe basal surface, 16 — megascopic recumbent fold, 17 — bedding strike and dip, 18 — profile line * 220 Mineralia slov., 19, 1987 JV Gasparova 1 Okopanet 50° Kc Prepcdlé /' ,00 ^-500 Pajštún Koztisko / Prepadla' ~ -500 500 Obr. 2. Tektonické profily borinskou jednotkou. Vysvet­ livky ako pri obr. 1 Fíg. 2. Tectonic profiles acc­ ross the Borinka Unit. Expla­ nations as in fig. 1 rénnom výskume sme sa zaoberali aj troj• súvrství jursko­spodnokriedového (?) veku rozmernými priestorovými vzťahmi jed­ často vo flyšoidnom vývoji. Všetky hor­ notlivých súvrství borinskej jednotky a ich niny borinskej jednotky postihla slabá vnútornou sedimentárnou a deformačnou metamorfóza. V hlbších častiach a v blíz­ stavbou. Pretože sme poznali sedimentár­ kosti násunovej plochy bratislavského ny vývoj a pravdepodobný stratigrafický príkrovu má metamorfóza charakter naj­ rozsah, pokúsili sme sa o rekonštrukciu nižšej časti fácie zelených bridlíc, inde an­ paleogeografického a paleotektonického chizóny. prostredia vzniku borinskej jednotky a Triasové horniny vystupujú na pred­ hľadali sme jej možné korelácie s obdob­ metnom území pravdepodobne len vo for­ nými vývinmi vo Východných Alpách. me olistolitov a úlomkov v mladších sú­ vrstviach. Ide o horniny bežné v triase Litologicko­sedimentologický charakter bo­ tatrika (spodnotriasové kremence a stred­ rinskej jednotky notriasové vápence a dolomity). Nehlboko v podloží borinských vápencov možno oča­ Pre borinskú jednotku je charakteristic­ kávať i triasové horniny „in situ", ako to ká prítomnosť pomerne hrubých (celkovú indikovali geofyzikálne geoelektrické me­ odkrytú hrúbku odhadujeme na 1500 m) rania (metóda VES) v oblasti Somára (sú­ D. Plašienka: Borinská jednotka v Malých Karpatoch 221 vislé masy vysokoodporových hornín — biodetritické piesčité vápence a pieskovce. pravdepodobne dolomitov; Nosko, ústne Borinské vápence (pajštúnske, Ballen­ oznámenie) alebo prieskumný vrt V-70a steinkalk) budujú podstatnú časť súvrstvia nad lomom Prepadlé, ktorý v hĺbkach pod Prepadlého. Základným litotypom sú sivé, 300 m zachytil hrubšie masy dolomitov. masívne alebo hrubolavicovité, väčšinou Jurské (možno až spodnokriedové) sedi­ beztextúrne jemnozrnné až celistvé vápen­ menty prakticky celej borinskej jednotky ce. Na organické zvyšky sú väčšinou ste­ pozostávajú zo sedimentov ukladaných rilné, len niektoré polohy majú biodetri­ z rôznych typov gravitačných prúdov tický charakter. Pre značnú časť borin­ (hlavne turbiditných), pelagických sedi­ ských vápencov sú typické vtrúsené mentov, gravitačné transportovaných te­ ostrohranné úlomky triasových karboná­ lies brekcií zlomových svahov (scarp tov (hlavne dolomitov) rôznej veľkosti — breccias), olistolitov a len v spodnejších od mikroskopických až po megaolistolity :! častiach z masívnych plytkovodných (bo­ s obsahom niekoľko mil. m . Megaolistoli­ nnských) vápencov, v ktorých sú však ty vystupujú v spodných častiach súvrst­ sklzové textúry, polohy brekcií a olistolity via, resp. možno ide aj o odkryvy podložia tiež časté. borinských vápencov s nerovným reliéfom Na základe litologicko­sedimentologic­ (okolie Košariska): menšie olistolity a hoj­ kých znakov sme borinskú sekvenciu za­ né úlomky cm — dm rozmerov sa koncen­ tiaľ neformálne rozdelili na niekoľko sú­ trujú hlavne v najvyšších častiach borin­ vrství. ktoré sme len rámcovo stratigrafic­ ských vápencov. V týchto horninách, ozna­ ky zaradili, lebo biostratigrafický výskum čovaných ako brekciovité vápence,