Elektronickej Podobe

Najnovšie poznatky z výskumov stredovekých pamiatok na Gotickej ceste II Zborník Gotická cesta 2/2016 2018 Najnovšie poznatky z výskumov stredovekých pamiatok na Gotickej ceste - Zborník Gotická cesta 2 / 2016 Zborník príspevkov z 2. ročníka konferencie Najnovšie poznatky z výskumov stredovekých pamiatok na Gotickej ceste konanej 11. a 12. augusta 2016 v Rožňave Občianske združenie Gotická cesta, Pionierov 631/2, 048 01 Rožňava Pamiatkový úrad SR, Cesta na Červený most č. 6, 814 06 Bratislava Vydavateľ: Občianske združenie Gotická cesta – Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, Rožňava : Bratislava, 2018 Vyšlo s finančným príspevkom Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, 2016 © Autori Miloslava Borošová-Michalcová, Andrej Botek, Peter Buday, Róbert Erdélyi, Ľubica Fillová, Eva Hasalová, Magdaléna Janovská, Tomáš Janura, Michaela Kalinová, Miroslav Matejka, Silvia Paulusová, Bibiana Pomfyová, Ľubor Suchý, Michal Šimkovic, Miroslav Šurin, Monika Tihányiová, Norma Urbanová, Barbora Vachová Recenzenti: Kristína Markušová, Štefan Oriško Zostavila: Michaela Kalinová Preklad: Anna Tuhárska, Eva Hasalová, Lýdia Chovancová Grafické spracovanie: Bronislava Porubská 1. vydanie Náklad: 300 kusov Tlač: DOLIS, s. r. o., Bratislava Zborník vychádza aj v digitalizovanej podobe. Prístupný je na internetových stránkach <a href="/goto?url=https://oz-goticka-cesta.webnode.sk/" target="_blank">občianskeho združenia Gotická cesta https://oz-goticka-cesta.webnode.sk/ </a><a href="/goto?url=https://www" target="_blank">a Pamiatkového úradu SR https://www. pamiatky.sk. </a>Texty neprešli jazykovou korektúrou. ISBN 978-80-972544-0-7 EAN 9788097254407 Na obálke: Klenba svätyne ev. a. v. kostola v Štítniku. Koceľovce, ev. a.v. kostol. Detail kovania a madla z dvernej výplne južného vstupu. Foto: M. Kalinová, 2006. Obsah <ul style="display: flex;"><li style="flex:1">Michaela Kalinová </li><li style="flex:1">5</li></ul>7Úvod Peter Buday K dokumentácii a ochrane pamiatok na Gemeri pred rokom 1918 To Documentation and Conservation of Monuments in Gemer Before 1918 Róbert Erdélyi Ohrozené kostoly Gemera The Endangered Churches of Gemer 21 37 51 Monika Tihányiová Dejiny Kamenian s dôrazom na ev. a. v. kostol History of Kameňany with Emphasis on the Evangelical Church Bibiana Pomfyová Evanjelický kostol v Štítniku – niekoľko poznámok k stavebnému typu kostola s trojchórovým východným záverom The Evangelical Church in Štítnik – Several Notes on the Constructional Type of Church with a Three-choir Eastern Closure Magdaléna Janovská Farský kostol v Gelnici z pohľadu nových výskumov Parish Church in Gelnica in the Perspective of New Research 63 <ul style="display: flex;"><li style="flex:1">83 </li><li style="flex:1">Michaela Kalinová – Silvia Paulusová </li></ul>Kostol Všetkých svätých v Henckovciach – výsledky architektonicko-historického a umeleckohistorického výskumu The All Saints Church in Henckovce – Results of Architectural-historical and Artistic-historical Research Andrej Botek – Róbert Erdélyi – Barbora Vachová Výsledky výskumu stredovekého kostola ref. cirkvi v Zacharovciach Results of the Research of the Medieval Reformed Church in Zacharovce 103 113 127 Andrej Botek – Róbert Erdélyi – Miroslav Šurin Výsledky výskumu stredovekého ev. a. v. kostola v Rybníku Results of the Research of the Medieval Evangelical Church in Rybník Norma Urbanová Starý kláštor minoritov v Levoči – novšie poznatky o jeho stavebnom vývoji The Old Monastery of the Minorites in Levoča – Newer Findings on Its Construction Development 3<ul style="display: flex;"><li style="flex:1">Eva Hasalová </li><li style="flex:1">145 </li></ul>161 179 Gemerské a malohontské nástenné maľby z pohľadu textilných a odevných reálií Wall paintings of Gemer and Malohont from the perspective of textiles and clothing Miloslava Borošová-Michalcová Mobiliár gemerských kostolov v kontexte historických a kultúrnych súvislostí Furniture of Gemer Churches in the Historical and Cultural Context Ľubor Suchý Hodnotné nálezy v podstrešiach a na historických krovoch Gemera – Vyšné Valice, Žíp, Rožňava Valuable Finds in Underroofs and Historic Roof Trusses of Gemer – Vyšné Valice, Žíp, Rožňava Ľubica Fillová – Miroslav Matejka – Tomáš Janura Kaštieľ v Jelšave z pohľadu stavebného vývoja a problémy jeho obnovy Manor house in Jelšava in the perspective of its construction development and problems of its conservation 191 Tomáš Janura – Monika Tihányiová – Michal Šimkovic Hrad Muráň z pohľadu najnovšieho archívno-historického a architektonicko-historického výskumu 207 Muráň Castle in the Perspective of the Latest Archival-historical and Architectural-historical Research 4Úvod Mgr. Michaela Kalinová Pamiatkový úrad SR, Bratislava <a href="mailto:[email protected]" target="_blank">[email protected] </a>Gotická cesta je najstaršia novodobá kultúrna trasa na Slovensku vytvorená v roku 1996, ktorej primárnym cieľom bolo sprístupniť a spropagovať širokej verejnosti stredoveké sakrálne pamiatky z oblasti Gemera, Spiša a Malohontu. Postupne vzniklo niekoľko jej okruhov a následne v roku 2007 bolo založené aj Občianske združenie Gotická cesta, ktoré dodalo právny rámec organizovaniu rôznych aktivít zameraných na popularizáciu, ale aj praktickú pomoc pamiatkam tejto kultúrnej trasy. Jednou z iniciatív uvedeného občianskeho združenia bolo priblížiť verejnosti aj najnovšie poznatky z rôznych pamiatkových výskumov, vykonaných zhruba v priebehu predchádzajúcich piatich rokov na tunajších, predovšetkým sakrálnych pamiatkach, v rámci zabezpečovania nevyhnutných podkladov pre ich pamiatkovú obnovu. Táto snaha bola podnetom k vzniku konferencie, ktorú združenie zorganizovalo v Rožňave 2. – 3. októbra 2014. Záujem a účasť odborníkov ako aj širokej verejnosti vyvolal následne v dvojročnom časovom odstupe zorganizovanie 2. ročníka konferencie, ktorá sa uskutočnila opätovne v Rožňave v dňoch 11. – 12 augusta 2016, s cieľom priblížiť výsledky ďalších výskumov uplynulého obdobia. Prednáškový program konferencie dopĺňala exkurzia a nadväzujúce podujatie, tzv. Gotická cesta otvorená, počas ktorého bola v spolupráci s vlastníkmi sprístupnená časť kostolov tejto kultúrnej trasy. Príspevky z uvedenej konferencie Vám prinášame v predloženom zborníku. Ochrana pamiatok, ako aj ich výskum, v sebe nevyhnutne zahŕňa viaceré vedné disciplíny a tento interdisciplinárny prístup sa prejavil aj v spektre príspevkov, ktoré odzneli na konferencii a tvoria predkladaný zborník. Gemer je oblasť Slovenska, ktorá svojimi historickými pamiatkami vzbudzovala záujem odborníkov, zameraných na ochranu pamiatok, už od počiatkov formovania sa tohto odboru v 19. storočí, preto je úvodný príspevok venovaný dokumentovaniu tunajšej sakrálnej architektúry práve z čias konca 19. a začiatku 20. storočia. Na tento príspevok z minulosti pamiatkovej ochrany nadväzuje analýza súčasného stavu pamiatkové- ho fondu – stredovekej sakrálnej architektúry Gemera, hodnotiaca najohrozenejšie objekty. Nasledujú príspevky monograficky zamerané na jednotlivé sakrálne pamiatky regiónu Gemera a Spiša, spracované z pohľadu archívno-historického, architektonicko-historického, umeleckohistorického, archeologického, resp. reštaurátorského výskumu (Kameňany, Štítnik, Gelnica, Henckovce, Zacharovce, Rybník, Levoča). Súčasť interiérov kostolov tvorili už od najstarších čias nástenné maľby a rôzny mobiliár. Preto ďalšie dva príspevky upriamujú našu pozornosť práve na tieto zložky, ktoré podstatnou mierou vypovedajú o historickom vývoji, umeleckej úrovni, ale aj o spoločenských funkciách týchto súčastí sakrálnej architektúry, či percepcii rôznych fenoménov, ktoré sa prostredníctvom nich prejavujú. Maľby a mobiliár zároveň významne dotvárajú autentickosť a atmosféru celého sakrálneho priestoru, preto by mali byť jeho neoddeliteľnou súčasťou. V súčasnosti, žiaľ, patria častokrát k veľmi ohrozeným, a keďže pri ich fyzickej záchrane zohráva mimoriadny význam reštaurovanie, je snahou týchto príspevkov priblížiť aj rôzne aspekty reštaurátorskej práce. Zaujímavé, nezriedka originálne zachované časti architektúry, resp. rôzne stopy po jej stavebnom vývoji, skrývajú v sebe podkrovia kostolov, o čom nás presvedčí ďalší príspevok venovaný nálezom v podkroví troch z nich (Vyšné Valice, Žíp, Rožňava). V záverečnej časti zborníka sa venujeme 5Najnovšie poznatky z výskumov stredovekých pamiatok na Gotickej ceste - Zborník Gotická cesta 2/2016 dominantným profánnym stavbám Muránskej doliny, ktoré boli už od stredoveku hlavnými regionálnymi panskými sídlami – hradu Muráň a kaštieľu v Jelšave. Napriek tomu, že obe podstatnou mierou utvárali tunajší historický vývoj, doposiaľ sa im v rámci novodobého pamiatkového výskumu nevenovala príslušná pozornosť a o stavebnom vývoji ich architektúry sme mali pomerne kusé informácie, čo majú uvedené príspevky aspoň čiastočne kompenzovať. Regióny Gemera, Spiša a Malohontu skrývajú v sebe poklady, ktoré stoja za pozornosť a veríme, že tento zborník prispeje k ich poznaniu. Pretože len to, čoho hodnotu a výnimočnosť ľudia poznajú – v ktorejkoľvek dobe, sú ochotní aj chrániť, starať sa o to a zachovať do budúcnosti. Práve toto by malo byť jedným z cieľov, ktorý sleduje aj Občianske združenie Gotická cesta v spolupráci s Pamiatkovým úradom Slovenskej republiky a Krajským pamiatkovým úradom Košice, pracovisko Rožňava, ktoré sa na tomto podujatí organizačne spolupodieľali. Na záver by sme radi poďakovali za spoluprácu cirkevným vlastníkom objektov a správcom farností evanjelickej a. v., rímskokatolíckej a reformovanej cirkvi, starostom obcí, ktorí prevzali zodpovednosť za starostlivosť o niektoré z uvedených pamiatok a v neposlednom rade Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky za fi- nančnú podporu. 6K dokumentácii a ochrane pamiatok na Gemeri pred rokom 1918 Mgr. Peter Buday, PhD. Katedra dejín výtvarného umenia, Filozofická fakulta UK, Bratislava <a href="mailto:[email protected]" target="_blank">[email protected] </a>The text, which is a contribution to the history of domestic monuments conservation, focuses mainly on the personality of István Gróh, his documentary and restoration work, whose origins are bound with the Gemer Region. The first part of the study focuses on Gróh’s activities in Gemer since the 1890s, from the wall paintings research in Koceľovce to the interior renovation of the church in Štítnik, carried out just before the First World War. The following paragraphs complement the amount of knowledge about the activities of this artist and pedagogue in other locations in Slovakia. Gemer, pamiatková ochrana, dokumentácia, reštaurovanie, nástenné maliarstvo Gemer, monuments protection, documentation, restoration, wall painting 1. István Gróh: Koceľovce, ev. a. v. kostol. Pohľad do svätyne, akvarel. Zdroj: Magyar Művészeti 19. storočie charakterizované aj ako „prvé moderné“ sprevádzal dynamický rozvoj vied, vrátane dejepisectva a dejín umenia, základných pilierov novej disciplíny – pamiatkovej starostlivosti. Jej začiatky v Uhorsku siahajúce do prvej polovice storočia sú späté s menami, pô- vodom z dnešného Slovenska: Košičan Imrich Henszlmann (1813 – 1888), potomok prešporskej famílie Franz Rómer (1815 – 1889), Arnold Ipolyi-Stummer (1823 – 1886) z hontianskych Kmeťoviec, Akadémia, Magyar Építé- szeti Múzeum és Műemlékvédelmi Dokumentációs Központ, Terv- tár. Budapešť. Viktor Myskovszky (1838 – 1909) z Bardejova alebo novohradskí Kubínyiovci patria k zakladateľskej garde ochrany kultúrneho dedičstva v Uhorsku. Naša spisba postupne spláca svoj pomyselný dlh voči týmto osobnostiam a ich dielu, ktoré sa na maďarskej strane už dočkalo početných štúdií, zborníkov a monografií. Žiaľ, menej pozornosti sa dostalo a dostáva predstaviteľom mladšej generácie usmerňujúcej vývoj na poli ochrany pamiatok po prelome 19. – 20. storočia. Vý- znamnú úlohu v tejto nádejnej, no krátkej etape jej dejín zohrali barón Gyula Forster (1846 – 1932), historik umenia László Éber (1871 – 1935) či architekt Kálmán Lux (1880 – 1961).1 Rad mien by mohol pokračovať zástupcami múzejníctva, akadémie 1K danej etape bližšie: HORLER, Miklós. Az intézményes műemlékvédelem kezdetei Magyarorszá- gon (1872 – 1922). In BARDOLY, István – HARIS, Andrea (ed.). A magyar műemlékvédelem korszakai. 7Najnovšie poznatky z výskumov stredovekých pamiatok na Gotickej ceste - Zborník Gotická cesta 2/2016 2. István Gróh: Koceľovce, ev. a. v. kostol. Akvarelová kópia nástennej maľby s výjavom Navštívenia. Zdroj: Magyar Művészeti vied, polytechnického a výtvarného vzdelávania. Zo školskej katedry sa do procesu dokumentácie a záchrany domácich pamiatok zapájal aj István Gróh (1867 – 1936). (Obr. 1) Súbor Gróhom vytvorených akvarelových kópií tvorí neoceniteľný základ pre výskum stredovekého nástenného maliarstva na Gemeri. Zmienky o autorovi samotnom sa zužujú na krátky nekrológ zverejnený v ročenke umeleckopriemyselnej vysokej školy v Budapešti (1936)2 a heslá v biografických lexikónoch. Z tohto dôvodu sme nasledujúci text poňali ako príspevok k poznaniu Gróhovho prínosu pre ochranu pamiatok na Gemeri od konca 19. storočia po zlomový rok 1918. Jeho obsah čerpá najmä zo štúdia písomnej agendy Uhorskej pamiatkovej komisie (Műemlékek Országos Bizottsága, ďalej MOB), našimi bádateľmi skôr opomínanej časti bohatého archívu bývalého budapeštianskeho pamiatkového ústavu.3 Akadémia, Magyar Építé- szeti Múzeum és Műemlékvédelmi Dokumentációs Központ, Terv- tár. Budapešť. Začiatky pamiatkových inštitúcií v Uhorsku a Gemer V roku rakúsko-uhorského vyrovnania (1867) Rimavská Sobota hostila účastníkov XIII. schôdze Uhorského spolku lekárov a prírodovedcov (Magyar Orvosok és Termé- szetvizsgálók Társasága). Počnúc rokom 1844 sa v rámci tohto vedeckého spolku činila aj archeologická sekcia, ktorej podnety v zásadnej miere vplývali na formovanie inštitucionálnej pamiatkovej starostlivosti v Uhorsku. Referát I. Henszlmanna prednesený v auguste 1846 v Košiciach, poukazujúci na neblahé osudy domácich pamiatok, dal základ uzneseniu, v ktorom Spolok žiadal Maďarskú (Uhorskú) vedeckú spoločnosť, predchodkyňu akadémie vied, aby sledovala stav domácich pamiatok aspoň dovtedy, kým snem neschváli zákon na ich ochranu. Košická iniciatíva sa v Pešti stretla s pochopením a viedla k prijatiu výzvy apelujúcej na zasielanie správ o všetkých druhoch pamiatok pôvodom z doby pred 18. storočím. Vedecká spoločnosť v osobitnom liste vyzvala predstaviteľov cirkví k uskutočneniu opisu sakrálnych pamiatok a his- Tanulmányok. Budapest : OMF, 1996, s. 108 – 118, s. 122 – 131. BARDOLY, István. „Két hűséges munkatárs“ Forster Gyula és Éber László – Adalékok a magyar műemlékvédelem történetéhez IV. In Ars Hungarica, 38, 2012, č. 1, s. 72 – 103. 2HELBING, Ferenc (ed.). Az Országos Magyar Királyi Iparművészeti Iskola évkönyve 1934 – 1936. Buda- pest : Királyi Magyar Egyetemi Nyomda, 1936. 3Donedávna Forster Gyula Nemzeti Örökségvédelmi és Vagyongazdálkodási Központ (Centrum Gyulu Forstera pre ochranu a správu kultúrneho dedičstva). Centrum sa stalo v novembri 2017 súčasťou Magyar Művészeti Akadémia (Maďarskej akadémie umení) a bolo transformované na Magyar Építészeti Múzeum és Műemlékvédelmi Dokumentációs Központ (Maďarské múzeum architektúry a dokumentácie k ochrane pamiatok). Mikrofilmy obsahujúce spisy MOB vzťahujúce sa k lokalitám na území dnešného Slovenska sa do archívu vtedajšieho Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody dostali zásluhou Vendelína Jankoviča. Filmy, ktoré Jankovič doniesol asi v 70. rokoch minulého storočia boli vyvolané až oveľa neskôr a hotové snímky zviazané do zväzkov. V súčasnosti je tento materiál dostupný v Archíve Pamiatkového úradu SR a poslúžil aj ako východisko pre túto štúdiu. Inventáre k nim spracovali PhDr. Katarína Šípošová (obdobie rokov 1872 – 1903) a PhDr. Henrieta Žažová, PhD. (roky 1904 – 1919). Pozri: ŠÍPOŠOVÁ, Katarína. Uhorská pamiatková komisia v Budapešti 1872 – 1903. In OROSOVÁ, Martina (ed.). Sprievodca po Archíve Pamiatkového úradu Slovenskej republiky. Bratislava : PÚ SR, 2007, s. 29 – 30. 8K dokumentácii a ochrane pamiatok na Gemeri pred rokom 1918 3. István Gróh: Koceľovce, ev. a. v. kostol. Pohľad na severnú stenu svätyne s nástennými maľbami zobrazujúcimi Pašiové scény, akvarel. Zdroj: Magyar Művészeti torických liturgických predmetov. Široká odozva naznačovala sľubné pokračovanie rozbehnutého procesu, no udalosti rokov 1848 – 1849 a následný zákaz Lekárskeho a prírodovedeckého spolku si vynútili dlhú odmlku. Situácia sa po obnovení Spolku v roku 1863 významne zmenila. Kým pred re- volučnými rokmi bolo hnacou si- lou poznania a ochrany pamiatok vlastenecké nadšenie, v 60. rokoch 19. storočia sa čoraz dôraznejšie skloňovala požiadavka odbornosti. Zjavná prevaha „horlivcov“ viedla k stagnovaniu činnosti archeologickej sekcie Spolku. Pouká- zal na to Sándor Havas vo svojom vystúpení v Rimavskej Sobote, no popri kritických slovách naznačil aj riešenie, keď odporúčal využiť potenciál archeológov a historikov-amatérov znalých miest- nych pomerov pre prácu v teréne. Zvýšenie odbornosti očakával od zriadenia centrálnej krajinskej inštitúcie dohliadajúcej na výskum a evidenciu hnuteľných a nehnuteľných pamiatok.4 Havasova ví- zia sa čiastočne naplnila o niekoľ- ko rokov neskôr, rozhodnutím o vzniku dočasnej Krajinskej komisie pre pamiatky (1872). Akadémia, Magyar Építé- szeti Múzeum és Műemlékvédelmi Dokumentációs Központ, Terv - tár. Budapešť. 4. István Gróh: Koceľovce, ev. a. v. kostol. Kresba s výjavom Zvestovania Panne Márii. Zdroj: Magyar Művészeti Akadémia, Magyar Építé- szeti Múzeum és Műemlékvédelmi Dokumentációs Központ, Terv - tár. Budapešť. Gemer nebol pre otcov uhorskej monumentológie neznámym regiónom, vedomosti o jeho stavebnom a umeleckom dedičstve sa však do záveru 19. storočia vý- raznejšie neprehĺbili. Túto situáciu odráža i Henszlmannova klasifikácia pamiatok, obmedzujúca sa na niekoľko strohých viet.5 Priekopnícku úlohu zohral kňaz Franz Florián Rómer, ktorý do svojho korpusu historických nástenných malieb zahrnul aj niekoľko tunajších lokalít.6 Koncom septembra 1876 Rómer navštívil vyše desiatku obcí, medzi nimi Chyžné, Kameňany, Ochtinú, Plešivec, Rákoš, Rimavskú Seč, Rybník a Španie pole, Šivetice a Štítnik, Zacharovce a tiež jaskyňu Aggtelek, kde si prezrel vykopávky vedené barónom Jenő Nyárym.7 Bol to práve Nyáry, kto Rómerovi počas jeho prvej návštevy Rimavských Jánoviec v auguste roku 1868 ozrejmil situáciu okolo viaznucej obnovy Kostola sv. Jána Krstiteľa. Rómer prisľúbil pomoc: zmobilizoval odbornú verejnosť, predstaviteľov cirkvi a župy. Ako vládou pove- 4CS. PLANK, Ibolya – CSENGEL, Péter. A Magyar Orvosok és Természetvizsgálók Társasága és a magyar műemlékvédelem kezdetei. In BARDOLY – HARIS, ref. 1, s. 35 – 36. 5HENSZLMANN, Imre. Honi műemlékeink hivatalos osztályozása. Negyedik közlemény. In Archae- ologiai Értesítő. Új folyam, VI. kötet, 1886, s. 114 – 115. 6RÓMER, Flóris. Magyarország régészeti emlékei III. Régi falképek Magyarországon. Budapest : Eggen- berger, 1874. 7Archív Pamiatkového úradu SR (ďalej APÚ), zbierka mikrofilmov spisovej agendy Uhorskej pamiatkovej komisie 1872 – 1919 (ďalej UKP), zv. 3, 1875 – 1877, spis č. 86/1876, s. 444 – 446, list – správa F. Rómera z 3. 11. 1876. 9Najnovšie poznatky z výskumov stredovekých pamiatok na Gotickej ceste - Zborník Gotická cesta 2/2016 5. István Gróh: Ochtiná, ev. a. v. kostol. Výjav Snímanie z kríža, akvarel. Zdroj: Magyar Művészeti Akadémia, Magyar Építé- szeti Múzeum és Műemlékvédelmi Dokumentációs Központ, Terv- tár. Budapešť. rený komisár preskúmal kostol a v spolupráci s Fridrichom Schulekom pripravil ideálny plán jeho obnovy. Do roku 1875 sa románsky objekt podarilo zachrániť pred hrozbou fyzického zániku a opätovne sfunkčniť, no Rómerove ambície – už ako titulárneho jánovského opáta – boli vyššie. Štýlovo korektnou renováciou vidieckeho kostola hodlal ukázať príklad a nasmerovať záujem vtedajších elít odboru na dovtedy i dlho potom zaznávané pamiatkové bohatstvo regiónov.8 Významný podiel na záchrane gemerských sakrálnych pamiatok malo miestne duchovenstvo. Spomeňme tu evanjelického kňaza Štefana Homolu, ktorý ako prvý zaznamenal stredovekú výmaľbu presbytéria v Rybníku. Homola odmietnuc plán svojho predchodcu počítajúci so stavbou nového kostola priamo v obci, uprednostnil obnovu stredovekého, stojaceho izolovane od nej. Stalo sa tak v roku 1850, no zámer vybudovať kapacitne väčší, komfortnejšie prístupný svätostánok (s použitím materiálu z asanovanej stredovekej stavby) prežíval aj po roku 1918 a bol zdrojom permanentného napätia medzi cirkevnou obcou a medzivojnovou pamiatkovou ochranou.9 Nástenné maľby v Ochtinej boli čiastočne odkryté vďaka záujmu farára, kým v Chyžnom ich odkrýval tamojší učiteľ.10 V máji 1892 sa veriaci v Koceľovciach na popud Gabriela Szmika, kurátora evanjelického cirkevného zboru, pustili do odstraňovania vápenného náteru na stenách svojho kostola. Do 22. mája, keď obec zachvátil požiar, sa podarilo očistiť osem výjavov. Szmik a duchovný Martin Belica sa po tejto udalosti obrátili na riaditeľa Maďarského národného múzea (MNM) Feren-

Elektronickej Podobe

Details

Download

Copyright

We respect the copyrights and intellectual property rights of all users. All uploaded documents are either original works of the uploader or authorized works of the rightful owners.

Support